Zákon o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia 11/2019 účinný od 01.06.2023

Platnosť od: 11.01.2019
Účinnosť od: 01.06.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Daňové právo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUDDS2EUPPČL0

Zákon o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia 11/2019 účinný od 01.06.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 11/2019 s účinnosťou od 01.06.2023 na základe 150/2022

Legislatívny proces k zákonu 150/2022
Legislatívny proces k zákonu 11/2019

Vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov

K predpisu 150/2022, dátum vydania: 30.04.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september december 2020. Návrh zákona je zároveň implementačným opatrením komponentu č. 15 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Návrh zákona predstavuje súčasť širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Reforma súdnej mapy je zameraná na nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov, zriadenie dvoch mestských súdov, ako aj zriadenie správnych súdov.

Východiská reformy súdnej mapy – okresné súdy

Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú aj postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala zmeniť Slovensko na „skutočne právny štát“ schopný zaistiť rovnosť pred zákonom a ochranu práv. Dôležitou súčasťou konkrétnej snahy splniť tento cieľ je reforma súdnej mapy.

(Zdroj: Európska komisia (Eurobarometer FL 483), graf autorov)

Cieľom reformy súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.

2

Zmeny v súdnej mape znamenajú v podstate návrat k stavu do roku 1996. Vláda Vladimíra Mečiara s účinnosťou od roku 1997 počet súdov takmer zdvojnásobila. Rozdrobené a malé súdy menej efektívne a menej odolné proti miestnym väzbám, zároveň obmedzujú možnosť špecializácie sudcov, ktorá je jedným z predpokladov pre efektívne fungujúce súdnictvo.

Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve. Súčasná sieť 54 okresných súdov neumožňuje splniť podmienku, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia, ktorá je nevyhnutná na fungovanie náhodného prideľovania spisov. Na malých súdoch sa sudca musí venovať viacerým oblastiam, čo ho môže dostať do znevýhodneného postavenia voči úzko špecializovaným advokátom a účastníkom konania. Obdobne to platí pre vyťaženosť senátov ôsmich krajských súdov. Nová súdna mapa zohľadňuje aj dlhodobý trend poklesu vecí prichádzajúcich na súdy.

Nové súdne obvody navyše navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov a identít. Od novej súdnej mapy možno očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré reorganizácia súdov na Slovensku prinesie, patrí:

Primeraná dostupnosť nová súdna mapa prihliada aj na primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na postupujúcu elektronizáciu súdnej agendy a zriedkavosť ústnych pojednávaní je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť budovy súdu.

Rýchlejšie konania špecializácia sudcov umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhší čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva.

Kvalita rozhodnutí s rýchlosťou súvisí vyššia kvalita rozhodnutí na základe špecializácie sudcov a zamestnancov a ich cieleného vzdelávania. Špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo okrem rýchlosti predpokladá aj kvalitnejšie rozhodnutie.

Transparentnosť na súdoch budú pôsobiť štyri skupiny rovnomerne zaťažených sudcov (trestných, civilných, obchodných a rodinných). Osobitná bude sústava správneho súdnictva. Dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať občania a riadiace orgány súdnictva lepší prehľad, bude jednoduchšie zistiť a riešiť problémy. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva.

Efektívnosť špecializovaní sudcovia na menšom počte súdov vo svojich agendách zabezpečia efektívne vybavenie vecí. Nová súdna mapa umožní aj naozaj náhodné prideľovanie prípadov. Menší počet budov a optimalizácia počtu sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.

3

Vývoj súdnej mapy na Slovensku a jej súčasný stav

Do konca roku 1996 súdna mapa kopírovala vtedajšie administratívne členenie Slovenska na 36 okresov a jej úprava bola v zákone Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Sústavu súdov tvoril Najvyšší súd Slovenskej republiky, štyri krajské súdy (Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici, Krajský súd v Košiciach a Mestský súd v Bratislave) a 42 okresných súdov (9 bratislavských a košických súdov a 33 ostatných súdov). Agenda obchodného registra bola pridelená trom okresným súdom: Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Košice 1.

Významná zmena súdnej mapy prebehla za druhej vlády Vladimíra Mečiara v októbri 1996, v nadväznosti na zmenu administratívneho členenia Slovenska v júli toho istého roku. V roku 1996 bolo vytvorených 79 administratívnych okresov. Išlo o zásadný zvrat v dovtedajšej tendencii počet okresov postupne znižovať (od roku 1949 z 97 do roku 1996 na 36). Z praktických dôvodov nebolo možné v roku 1997 zriadiť aj 79 okresných súdov, pretože 24 z nich by vo svojom obvode nemalo dosť prípadov na to, aby vôbec mohli existovať (na niektorých súdoch pôsobili reálne 2-3 sudcovia). len dlhšie trvajúca práceneschopnosť jedného sudcu spôsobila ochromenie fakticky 1/3 súdu. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z. ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola zriadená sieť 8 odvolacích súdov (krajské súdy) a 55 obvodov prvostupňových okresných súdov (8 bratislavských a košických súdov a 47 ostatných súdov). V rámci kauzálnej príslušnosti bola agenda registrových súdov pridelená ôsmim okresným súdom v sídle kraja, agenda pre konkurz a vyrovnanie trom krajským súdom (Bratislava, Banská Bystrica a v Košice).

Okrem Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pôsobili ešte aj vojenské obvodové súdy (zriadené v roku 1993) s tromi obvodmi so sídlami v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Prešove a odvolacím Vyšším vojenským súdom v Trenčíne.

Čiastočne zvrátiť tento nepriaznivý stav mala zmena súdnej mapy za druhej vlády Mikuláša Dzurindu s účinnosťou od 1. januára 2005 (zákon č. 371/2004 Z. z o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). Počet obvodov okresných súdov bol z 55 znížený na 45 a z 8 okresných súdov v sídle kraja sa stali kauzálne príslušné na veci obchodného registra, konkurzu a reštrukturalizácie. Zrušené boli okresné súdy v Malackách, v Pezinku, v Piešťanoch, v Skalici, v Bánovciach nad Bebravou, v Novom Meste nad Váhom, v Partizánskom, v Šali, v Revúcej a v Námestove.

V roku 2003 bol zriadený spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry v Pezinku Špeciálny súd na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie, organizovaného zločinu a trestných činov ústavných činiteľov.

Nesystémovým krokom za prvej vlády Roberta Fica bolo opätovné zriadenie 9 z 10 zrušených súdov (okrem súdu v Šali) s účinnosťou od 1. januára 2008 (zákon č. 511/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992

4

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) a počet okresných súdov sa zvýšil na 54. Počet 8 odvolacích súdov sa nemenil.

Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 17/08 bol Špeciálny súd v roku 2009 zrušený a vzápätí nahradený Špecializovaným trestným súdom so sídlom v Pezinku, a to zákonom č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poslednou výraznejšou zmenou v sústave súdov a súdnej mapy bolo zrušenie vojenských obvodových súdov a Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne v roku 2009 (zákon č. 59/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

 

(Mapa 1: Súčasná súdna mapa)

Návrh novej súdnej mapy

V roku 2020 bol do legislatívneho procesu predložený návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý všetky vyššie uvedené ciele reformy súdnej mapy zahrnul do jedného komplexného materiálu s rôznymi implementačnými fázami. Na základe výsledkov pripomienkového konania a na základe diskusií, ktoré viedol rezort spravodlivosti so zainteresovanými aktérmi, berúc do úvahy organizačné, materiálne a personálne možnosti realizácie reformy súdnej mapy, sa javí ako účelné, aby schvaľovanie a realizácia reformy súdnej mapy boli rozdelené do samostatných blokov. Rozdelenie pôvodného návrhu zákona do viacerých samostatných zákonov jednak umožňuje realizovať zámery reformy súdnej mapy samostatne, resp. vo väčšej miere nezávisle na sebe, a na strane druhej umožňuje jednoduchším spôsobom reagovať na priebeh legislatívneho procesu a ďalšie odborné a politické diskusie, ktoré nepochybne budú sprevádzať celý legislatívny proces.

Preto predkladateľ spracoval niekoľko samostatných návrhov zákonov, ktoré predstavujú čiastkové opatrenia pre realizáciu reformy súdnej mapy. Do legislatívneho procesu tak budú priebežne predkladané návrhy zákonov, ktoré budú zamerané na (i) zriadenie mestských súdov v Bratislave a v Košiciach, (ii) nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných

5

súdov, (iii) nové usporiadanie sídiel a obvodov odvolacích súdov a (iv) na zriadenie správnych súdov.

Návrhy zákonov týkajúce sa zriadenia mestských súdov môžu byť predmetom schvaľovania bez ohľadu na osud zvyšných návrhov zákonov. Reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená do právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov napokon nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Reforma súdnej mapy zameraná na oblasť správneho súdnictva je nadstavbou vo vzťahu k reforme súdnej mapy v časti týkajúcej sa krajských súdov, preto návrh zákona pojednávajúci o zriadení správnych súdov je posledným návrhom v rámci reformy súdnej mapy.

Účelom predkladaného návrhu zákona je nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Počet okresných súdov sa redukuje zo súčasných 54 na 30 okresných súdov vrátane dvoch mestských súdov.

Súdnu mapu všeobecných súdov v občianskoprávnej agende, trestnoprávnej agende a rodinnej agende sa navrhuje rozdeliť do tridsiatich obvodov prvostupňových súdov (vrátane dvoch mestských súdov v Bratislave a v Košiciach) a ôsmich obvodov odvolacích súdov:

 

(Mapa 2: Nová súdna mapa)

Zlúčené obvody okresných súdov budú dostatočne veľké na to, aby v nich boli splnené kritériá minimálnej veľkosti súdneho obvodu, a to pri optimálnom minimálnom počte troch špecializovaných sudcov vo všetkých hlavných agendách. Uvedené sa v terajšej súdnej sústave nedá zabezpečiť v každom súdnom obvode samostatne. Zväčšenie obvodov okresných súdov zabezpečí väčší priestor (väčšia množina sudcov) na realizáciu kritéria náhodného výberu sudcu z optimálneho počtu sudcov.

6

Špecifikom predkladaného návrhu zákona v porovnaní s verziou predloženou do legislatívneho procesu v roku 2020 je aj to, že v prípade štyroch okresných súdov sa výslovne v návrhu zákona upravujú ich pracoviská mimo ich sídla.

Ďalej návrh zákona nanovo nastavuje kauzálnu príslušnosť pre obchodnoprávne spory, čo zahŕňa sústredenie tejto agendy na osem okresných súdov v sídle krajských súdov z doterajších 54 okresných súdov.

V súlade so zámermi schválenými v rokoch 2018 a 2021 vládou Slovenskej republiky v materiáloch o opatreniach na zlepšenie fungovania obchodného registra sa tiež navrhuje koncentrácia agendy obchodného registra na jediný okresný súd, ktorým bude Okresný súd Žilina.

Poslednou systémovou zmenou je odčlenenie agend správneho súdnictva z okresných súdov a jej presun na krajské súdy. Zavŕši sa tak dlhodobá snaha o to, aby prvostupňovými súdmi v agende správneho súdnictva boli primárne krajské súdy.

Z hľadiska legislatívno-technického spracovania návrhu zákona je tento rozdelený do ôsmich novelizačných článkov. Pre úpravu nových sídiel a obvodov okresných súdov je nosnou úpravou novelizácia v čl. VII, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Vo zvyšku sa vykonáva novelizácia súvisiacich zákonov procesnej povahy upravujúcich kauzálnu príslušnosť súdov.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2023. K tomuto dátumu dôjde k zániku určených okresných súdov formou ich zlúčenia s nástupnickými okresnými súdmi. Delená účinnosť zákona od 1. júna 2022 sa navrhuje v prípade ustanovenia týkajúceho sa kreovania funkcie predsedu súdu, ktorého zánik sa plánuje k 1. januáru 2023.

Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.1)

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 26. októbra 2021. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 3. novembra 2021.

1)

https://web.ac-mssr.sk/sudna-mapa-otazky-a-odpovede/

 

7

B.Osobitná časť

K čl. I

(Trestný poriadok)

K bodu 1 (§ 248 ods. 1)

Právna úprava v čl. I predpokladá existenciu pracovísk okresných súdov mimo ich sídla v rámci ich obvodu. Tieto pracoviská budú môcť mať svoje vlastné obvody za splnenia podmienok uvedených v § 51b zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem toho nie je vylúčené, že aj bez zriadenia pracoviska môže mať súd k dispozícii pojednávacie miestnosti mimo svojho sídla.

V nadväznosti na to sa navrhuje v Trestnom poriadku výslovne ukotviť pravidlo, ktoré umožní v trestnom konaní využívať tieto pojednávacie miestnosti mimo sídla súdu na vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla dotknutých súdov. Preto sa rozširuje právna úprava umožňujúca vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla súdu, a to za predpokladu, že je to vhodné a účelné z hľadiska plynulosti priebehu trestného konania. Kritéria, ktoré bude súd brať do úvahy pri využívaní postupu podľa § 248 ods. 2 bude najmä miesto výkonu väzby, ak ide o väzobnú vec a sídlo okresnej prokuratúry v rámci obvodu súdu, pretože nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a s tým spojené nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných prokuratúr vedie k situácii, kedy v rámci obvodu súdu môže pôsobiť viac okresných prokuratúr.

Právna úprava obsahuje určitú mieru pružnosti, a to práve použitím kritérií ako vhodnosť a účelnosť. Bude na úvahe predsedu senátu (resp. samosudcu) určiť podľa potreby, či sa v konkrétnom prípade hlavné pojednávanie vykoná v pojednávacej miestnosti pracoviska súdu napríklad z dôvodu blízkosti ústavu na výkon väzby, v ktorom sa nachádza obžalovaný.

Právna úprava je použiteľná aj v opačnom garde, a teda ak bude v rámci obvodu okresného súdu vytvorený obvod pracoviska súdu, tak pojednávanie bude možné vykonať namiesto pracoviska aj v sídle súdu. Opätovne sa pri tom berú do úvahy tie isté kritéria vhodnosti a účelnosti s ohľadom na plynulosť súdnej konania.

K bodu 2 (§ 301)

Pravidlo obsiahnuté v § 248 ods. 1 sa navrhuje umožniť uplatňovať aj v prípade vykonávania neverejného zasadnutia. V prípade verejných zasadnutí nie je potrebné osobitne normovať pravidlo o použití § 248 ods. 2 aj na verejné zasadnutia, pretože toto pravidlo bude platiť pre verejné zasadnutia na základe už platného znenia § 298 Trestného poriadku.

K čl. II

(Civilný sporový poriadok)

K bodu 1 (§ 22a)

Ako vyplýva z odôvodnenia k čl. I, jedným z prvkov reformy súdnej mapy je aj koncentrácia obchodnoprávnej agendy na tri, resp. štyri okresné súdy. V novom znení § 22 sa vymedzuje kauzálna príslušnosť pre obchodnoprávnu agendu. V tomto prípade ide

8

o štandardnú sporovú agendu v obchodných veciach, ktorá sa na okresných súdoch zapisuje do súdneho registra Cb. Podľa doterajšej právnej úpravy túto agendu vybavovalo všetkých 54 okresných súdov.

Počty vecí v tejto sporovej agende na mnohých menších okresných súdoch naplno nevyťažia ani jedného (obchodného) sudcu. Ani v rámci navrhovaných 30 obvodov platných pre civilnú, rodinnú a trestnú agendu by na obchodnej agende nebola splnená podmienka minimálne troch špecializovaných sudcov potrebných na správne fungovanie špecializovaného úseku a náhodného prideľovania spisov.

Na účely špecializácie sudcov obchodnej agendy sa navrhuje v odseku 1 zriadiť osem obvodov obchodných prvostupňových súdov, ktorými budú okresné súdy v sídle krajských súdov.

Dôležitým momentom v tejto súvislosti je navrhované prechodné ustanovenie, z ktorého vyplýva, že obchodnoprávne spory budú dokončené na vecne a miestne príslušných súdov podľa doterajších predpisov s výnimkou tých situácií, kedy sa doterajší vecne a mieste príslušný okresný súd zrušuje, pretože v takomto prípade konanie dokončí nástupnícky okresný súd.

K bodu 2 (§ 23)

Nové znenie § 23 upravujúceho kauzálnu príslušnosť okresných súdov v pracovnoprávnych sporoch reflektuje nové nastavenie súdnej mapy vo vzťahu k okresným súdom.

Na základe výsledkov pripomienkového konania sa navrhuje zachovanie ôsmich kauzálne príslušných okresných súdov pre agendu pracovnoprávnych sporov a sporov s kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky.

Po novom budú kauzálne príslušné okresné súdy sídliace v krajských mestách, pretože toto usporiadanie sa javí byť z hľadiska dostupnosti súdu podstatne logickejšie ako doterajšia nie úplne koncepčná právna úprava.

K bodom 3 a 4 (§ 30 ods. 1 a 2)

Doterajšie znenie § 30 ods. 1 upravovalo kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Malacky v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrhom zákona dochádza k zrušeniu Okresného súdu Malacky, preto je potrebné sa vysporiadať s otázkou určenia nového kauzálne príslušného súdu pre túto agendu. Ako najideálnejšie riešenie sa javí zveriť túto agendu Okresnému súdu Trnava, čo zohľadňuje aj tú skutočnosť, že podľa vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 615) byť kauzálne príslušným na súdny prieskum určených rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie Krajský súd v Trnave. Dôjde tým k skoncentrovaniu agendy verejného obstarávania v jednom meste. Druhou možnosťou bolo presunúť kauzálnu príslušnosť na nástupnícky súd Okresného súdu Malacky,

9

ktorým je Okresný súd Senica. Geografická poloha mesta Senica však nie je úplne vhodnou v porovnaní s mestom Trnava.

V nadväznosti na zmenu v odseku 1 je potrebné v odseku 2 vykonať súvisiacu zmenu a upraviť nanovo odvolací súd, ktorým bude po novom – logicky – Krajský súd v Trnave.

Z hľadiska kolízie pôvodnej a novej právnej úpravy bude platiť, že konania začaté pred účinnosťou zákona na Okresnom súde Malacky dokončí jeho nástupnícky súd, ktorým je Okresný súd Senica. Nový nápad v tejto agende však bude smerovať na Okresný súd Trnava.

K bodu 5 (§ 40)

V nadväznosti na výsledky pripomienkového konania sa do Civilného sporového poriadku dopĺňa právna úprava, v zmysle ktorej sa kauzálna príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch 22a) bude skúmať len na námietku žalovaného, a teda nebude sa skúmať ex offo počas celého konania tak ako tomu bolo doteraz.

Rigidita a istú nevyváženosť súčasnej aplikácie kauzálnej príslušnosti určuje ustanovenie § 40 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje, že súd aj bez námietky skúma kauzálnu príslušnosť počas celého konania a táto úprava bola viackrát pertraktovaná v rámci odborných diskusií k civilnému sporovému poriadku s tým, že takáto koncepcia nie je vhodná. Predovšetkým sa neprihliada na to, že často v rámci sporu uplatňované nároky, ktoré majú povahu viacerých kauzálnych príslušností a je náročné splniť podmienky uvedenej úpravy. Ak na začiatku sporu ani jedna z procesných strán nerieši príslušnosť a počas sporu sa začne javiť nárok ako spadajúci pod niektorú z kauzálnych príslušností, je potrebné takýto spor predložiť na rozhodnutie inému súdu, čo sa javí ako nehospodárne a neefektívne. Uvedené má tiež priamo vplyv na právo na zákonného sudcu. V súvislosti s uvedeným je nevyhnutné, aby prehodnotiť súčasnú úpravu kauzálnej príslušnosti v Civilnom sporovom poriadku, keďže ide o príslušnosť, ktorá prednosť pred miestnou príslušnosťou, pričom ide o osobitnú miestnu príslušnosť a jej postavenie nad princíp viazanosti na miesto je po skúsenostiach s aplikáciou civilného sporového poriadku sporné.

Pre riešenie kolízií kauzálnej príslušnosti sa navrhuje zmena existujúcej právnej úpravy, kedy by kauzálna príslušnosť bola riešená len na námietku strán a len do ich prvého úkonu, prípadne ex offo len na začiatku konania podľa stavu k začatiu konania (rovnako ako pri miestnej príslušnosti). Rovnako boli riešené spory o príslušnosť aj v minulosti pri účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, aj vtedy ak miestna príslušnosť bola určená podľa osobitného predpisu.

Navrhované riešenie zároveň ambíciu minimalizovať prípadní spory o príslušnosť medzi viacerými súdmi.

K bodu 6 (§ 173 ods. 1)

Obdobná úprava, ktorá sa zavádza do Trestného poriadku (pozri zmenu § 248 v čl. I), sa navrhuje aj v prípade Civilného sporového poriadku. Cieľom zmeny § 173 ods. 1 je rozšíriť možnosti súdu v civilnom sporovom konaní pre uskutočnenie pojednávania mimo sídla súdu, a to v pojednávacej miestnosti jeho pracoviska zriadeného mimo sídla súdu v obvode tohto súdu alebo v inej pojednávacej miestnosti mimo sídla súdu. Toto doplnenie právnej úpravy

10

umožní priblíženie súdu účastníkovi konania, ktorého bydlisko (sídlo, či miesto podnikania) je určujúce pre založenie miestnej príslušnosti súdu.

K bodu 6 (§ 417c)

Cieľom prechodného ustanovenia je potvrdiť koncepciu prechodu výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi a nástupníckymi súdmi, ktorá je ovládaná týmito pravidlami:

Vo všeobecnosti sa bude uplatňovať prvé pravidlo, podľa ktorého výkon súdnictva bude prechádzať zo zanikajúcich súdov na nástupnícke súdy. Prechod výkonu súdnictva je v tomto prípade upravený napríklad v prechodných ustanoveniach čl. VI.

V prípade, ak dochádza k presunu kauzálnej príslušnosti medzi súdmi, ktoré nezanikajú, bude sa uplatňovať druhé pravidlo, podľa ktorého „staré“ veci dokončí doterajší súd, pričom nový nápad sa už smeruje na nový súd.

Kombinácia oboch pravidiel sa premieta do navrhovaného prechodného ustanovenia. Pričom platí, že doterajšie konania sa dokončia na doterajších súdoch. Toto pravidlo však platí len v rozsahu, v akom neustanovuje predpis o sídlach a obvodoch súdov inak. Týmto predpisom je návrh zákona v čl. VI.

K čl. III

(Civilný mimosporový poriadok)

Obdobne ako je tomu v prípade Civilného sporového poriadku 173 ods. 1) a Trestného poriadku 248 ods. 2), aj v prípade konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa navrhuje osobitné pravidlo pre vykonávanie pojednávania mimo sídla súdu, resp. pojednávania v sídle súdu namiesto pojednávania na pracovisku súdu. Okrem toho nie je vylúčené, že aj bez zriadenia pracoviska môže mať súd k dispozícii pojednávacie miestnosti mimo svojho sídla.

Cieľom takto navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre priblíženie pojednávania účastníkom konania, ak je to vhodné a účelné s ohľadom na plynulosť pojednávania.

Berúc do úvahy nový koncept fungovania pracovísk okresných súdov, ktoré za určitých okolností môžu mať vymedzený svoj vlastný obvod v rámci obvodu okresného súdu je namieste pravidlo o priblížení pojednávania účastníkom konania umožniť aplikovať aj v prípade, ak by sa malo pojednávanie vykonávať na pracovisku súdu. Aj v týchto prípadoch môže byť pojednávanie vykonané na inom mieste ako na pracovisku súdu.

Osobitné pravidlo sa navrhuje v odseku 4, pričom bude platiť, že miestom, na ktorom môže súd vykonať pojednávanie môžu byť aj priestory iných štátnych orgánov, a to v tomto prípade najmä priestory orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Osobitne návrh zákona prízvukuje použitie tejto právnej úpravy aj na iné úkony súdu ako len pojednávanie. V tomto prípade sa berú do úvahy úkony ako napríklad informatívny výsluch podľa § 115 Civilného mimosporového poriadku.

11

K čl. IV

(Správny súdny poriadok)

K bodu 1 (§ 12)

Rekodifikácia civilného procesu obmedzila vecnú príslušnosť okresných súdov v správnom súdnictve iba na rozhodovanie v niektorých volebných veciach, a to v konaní vo veciach zoznamov voličov na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a na hlasovanie v referende, ako aj na konanie o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí a pre voľby do orgánov samosprávneho kraja. Rekodifikácia tak nadviazala na trend nastolený v rokoch 2004 a 2005, kedy došlo k výraznému presunu agendy správneho súdnictva v prvom stupni na krajské súdy. Zavŕšenie tohto procesu predstavuje predkladaný návrh, ktorý definitívne ruší postavenie okresných súdov ako prvostupňových súdov správneho súdnictva, čím sa potvrdzuje postavenie krajských súdov ako primárnych prvostupňových súdov správneho súdnictva. Správne súdnictvo bude v prvom stupni v osobitných a výnimočných prípadoch vykonávať aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, napríklad vo volebných veciach, resp. vo veciach týkajúcich sa politických práv. Avšak vo všetkých ostatných otázkach bude prvostupňová agenda správneho súdnictva sústredená na krajských súdoch.

K bodu 2 (§ 14)

Vypustenie § 14 nadväzuje na vypustenie § 12. Tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva, stráca § 14 svoje opodstatnenie a je potrebné ho vypustiť.

K bodu 3 (§ 19 ods. 1)

Aj v tomto prípade ide o zmenu vyvolanú tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva. Z tohto dôvodu sa v § 19 ods. 1, ktorý upravuje pojem správnych súdov na účely Správneho súdneho poriadku, navrhuje vypustenie zmienky o okresných súdoch.

K bodu 4 (§ 23 ods. 2)

Doplnenie § 23 ods. 2 súvisí so zrušením postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva. Doplnenie právnej úpravy samosudcovského rozhodovania na zriaďovaných správnych súdov reflektuje doterajšiu samosudcovskú správnu agendu okresných súdov. A teda vo veciach správneho súdnictva, o ktorých na okresnom súde konal a rozhodoval samosudca, bude aj na krajskom súde konať a rozhodovať samosudca. Uvedené platí o to viac, že táto agenda sa svojou povahou nehodí na senátne rozhodovanie, a to aj s ohľadom na potrebu okamžitého rozhodnutia v pomerne krátkych lehotách.

K bodu 5 (§ 24)

Vypustenie § 24 nadväzuje na vypustenie § 12. Tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva, stráca § 24 svoje opodstatnenie a je potrebné ho vypustiť.

K bodu 6 [§ 49 ods. 2 písm. a)]

Vzhľadom na presun volebnej agendy z okresných súdov na správne súdy je potrebné vykonať aktualizáciu znenia § 49 ods. 2 písm. a) tak, aby v agende volebného súdnictva, ktorá

12

prechádza z okresných súdov na správne súdy naďalej nebolo potrebné zastúpenie advokátom. Vecná podstata ustanovenia sa nemení a zachováva sa doterajšia výnimka z povinného zastúpenia pre konanie vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov

K bodom 7 a 8 (§ 85 ods. 2 a 4)

Ustanovenie § 85 upravuje prikázanie veci v rámci správneho súdnictva. Berúc do úvahy fakt, že okresné súdy prestávajú byť správnymi súdmi, navrhuje sa vykonať aktualizáciu aj inštitútu prikázania veci, pretože prikázanie veci okresnému súdu v rámci správneho súdnictva prestáva byť aktuálnym.

K bodu 9 (§ 264 ods. 2, § 293 ods. 2 a § 303 ods. 2)

Zmeny v § 264 ods. 2, § 293 ods. 2 a § 303 ods. 2 sa vykonávajú v súvislosti so zrušením postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva. V osobitných konaniach upravených v cit. ustanoveniach sa preto okresné súdy nahrádzajú správnymi súdmi, ktoré preberajú ich agendu. Pod pojmom správny súd treba v nadväznosti na § 10, § 11 a § 19 rozumieť krajské súdy.

K bodu 10 (§ 439 ods. 4)

Zmena právnej úpravy postavenia okresných súdov ako správnych súdov a prenesenie ich doterajšej agendy na krajské súdy prináša so sebou aj potrebu vysporiadania sa s otázkou prípustnosti kasačnej sťažnosti vo veciach volebného súdnictva pôvodne patriacich do pôsobnosti okresných súdov.

Podľa všeobecnej právnej úpravy v § 439 ods. 1 je kasačná sťažnosť prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Z citovaného ustanovenia plynú dva dôležité poznatky. Prvým je ten, že kasačná sťažnosť je prípustná len proti rozhodnutiu krajského súdu, čo vylučuje jej podanie v prípade rozhodnutia okresného súdu. Druhým poznatkom je to, že samotný Správny súdny poriadok pripúšťa odchýlnu právnu úpravu, t.j. umožňuje vylúčiť prípustnosť kasačnej sťažnosti, čo robí v § 439 ods. 2 a 3.

Vo väzbe na uvedené možno dovodiť, že kasačná sťažnosť proti rozhodnutiam vo veciach podľa § 12, v ktorých rozhoduje okresný súd, nie je prípustná, pretože nejde o rozhodnutia krajského súdu. Vzhľadom na povahu konaní podľa § 12, ktorá vyžaduje rýchle rozhodovanie správneho súdu, je tento záver logický, pretože prípadné pripustenie kasačnej sťažnosti by viedlo k tomu, že o žalovanom nároku by nebolo rozhodnuté dostatočne rýchlo, čo by vo výsledku znamenalo stav, kedy nie je poskytnutá dotknutým osobám účinná súdna ochrana ich záujmov.

Berúc do úvahy vyššie uvedené je potrebné v nadväznosti na presun agendy z okresných súdov na krajské súdy pristúpiť k tomu, že vo volebných veciach, o ktorých pôvodne rozhodovali okresné súdy, nebude prípustná kasačná sťažnosť. Zachová sa tak súčasný štandard súdnej ochrany v týchto veciach.

K bodu 11 (§ 493a)

13

Cieľom navrhovaného prechodného ustanovenia je dosiahnuť taký stav, aby okresné súdy dokončili prípadné konania začaté pred dňom účinnosti predkladanej právnej úpravy (1. január 2023), na ktoré vecne príslušné podľa § 12 Správneho súdneho poriadku. Ide o konania vo volebných veciach, pre ktoré je charakteristická pomerne krátka lehota na rozhodovanie, v rámci ktorej nie je účelné, aby došlo k zmene súdu, ktorý v tejto veci má rozhodnúť. Opačný prístup by mohol viesť k tomu, že by konanie v týchto veciach nebolo zavŕšené meritórnym rozhodnutím v zákonom ustanovenej lehote. A teda, začaté konania dokončia okresné súdy ako správne súdy, a to aj po účinnosti zákona.

K čl. V

(zákon č. 153/2001 Z. z.)

K bodu 1 (§ 46 ods. 3)

Cieľom doplnenia právnej úpravy je pružnejšie nastaviť konanie prokurátorov pred krajským súdom, a to tým spôsobom, že sa vytvára legislatívnou zmenou priestor preto, aby aj prokurátori okresnej prokuratúry mohli konať pred krajskými súdmi, ale len vo veciach, kde konali pre súdom prvého stupňa. Aj s ohľadom na znalosť danej veci je účelnejšie a hospodárnejšie, aby táto možnosť bola v zákone výslovne upravená, pretože vytvára predpoklad pre efektívnejší výkon pôsobnosti prokuratúry.

K bodu 2 (§ 51 ods. 1)

V záujme efektívnejšieho plnenia úloh prokuratúry sa navrhuje zmena úpravy § 51 zákona o prokuratúre spôsobom, ktorý umožní úpravu „rozvrhu práce“ prokuratúr tak, aby umožňoval pružnejšie reagovať na vývoj jednotlivých prokurátorských agend a lepšie zodpovedal požiadavkám plnenia úloh prokuratúry z pohľadu rovnomernosti zaťaženia ako aj špecializácie prokurátorov.

K bodu 3 (§ 56af)

Odsek 1

Podobne ako je tomu v prípade zlúčenia okresných súdov (pozri čl. VI), aj v prípade zmien v sídlach a obvodoch okresných prokuratúr je potrebné sa vysporiadať s otázkou prechodu výkonu pôsobnosti a personálneho substrátu medzi zanikajúcou prokuratúrou a nástupníckou prokuratúrou. Tomuto zámeru je podriadené znenie navrhovaného § 56af ods. 1. Jeho cieľom je zabezpečiť jednoznačným a výslovným spôsobom právne nástupníctvo medzi zanikajúcou a nástupníckou prokuratúrou. Predmetom prechodu je v tomto prípade výkon pôsobnosti a právne vzťahy prokurátorov a iných zamestnancov zanikajúcich prokuratúr. Právne nástupníctvo možno v tomto prípade vyjadriť nasledovne:

Zanikajúca okresná prokuratúra

Nástupnícky okresný súd

Okresná prokuratúra Skalica

Okresná prokuratúra Senica

Okresná prokuratúra Bánovce nad Bebravou

Okresná prokuratúra Partizánske

Okresná prokuratúra Prievidza

Okresná prokuratúra Revúca

Okresná prokuratúra Rimavská Sobota

Okresná prokuratúra Veľký Krtíš

Okresná prokuratúra Lučenec

14

Okresná prokuratúra Svidník

Okresná prokuratúra Bardejov

Okresná prokuratúra Kežmarok

Okresná prokuratúra Stará Ľubovňa

Odsek 2

Berúc do úvahy skutočnosť, že zamestnanci okresnej prokuratúry, ktorá bude zrušená sa môžu ocitnúť v obdobnej situácii ako zamestnanci okresných súdov dotknutí zrušením okresného súdu, navrhuje sa v odseku 2 rovnaký režim zohľadňovania náhrady zvýšených výdavkov spojených so zrušením okresnej prokuratúry; k tomu pozri bližšie odôvodnenie k čl. VI.

K bodu 4 (príloha)

Podľa platnej právnej úpravy v § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre platí, že „Sídla a územné obvody ostatných prokuratúr [pozn. rozumej okresných a krajských prokuratúr] sa zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov,27) ak tento zákon neustanovuje inak.“. Z uvedenej dikcie teda vyplýva, že okresné prokuratúry majú sídla tam, kde majú sídla okresné súdy, pričom ich obvody rovnaké ako obvody okresných súdov. Analogicky to platí aj pre krajské prokuratúry. Vzhľadom na toto nastavenie usporiadania okresných a krajských prokuratúr je zrejmé, že ak dôjde k zmene sídiel a obvodov okresných súdov alebo krajských súdov, automaticky dochádza k zmene obvodov a sídiel okresných, resp. krajských prokuratúr. Zámerom predkladateľa nie je docieliť stav, aby sa v nadväznosti na novú súdnu mapu automaticky zmenilo usporiadanie okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Preto sa navrhuje „odstrihnúť“ v nevyhnutnom rozsahu usporiadanie sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr od sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov.

Pôvodný návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý bol predložený do legislatívneho procesu na sklonku roku 2020 predpokladal rovnaký zámer, pričom usporiadanie sídiel a obvodov tento návrh zákona zveroval do pôsobnosti generálneho prokuratúra Slovenskej republiky, pričom vzhľadom na závažnosť a význam tejto pôsobnosti sa navrhovalo, aby bola do procesu určovania sídiel a obvodov okresných prokuratúr vtiahnutá aj samospráva prokurátorov, a to v forme ingerencie Rady prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá mala spočívať v udeľovaní súhlasu s usporiadaním sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Tento koncept však bol v pôvodnom pripomienkovom konaní spochybnený. V nadväznosti na to predkladateľ zvolil v prípade nových návrhov zákonov reformujúcich súdnu mapu odlišný prístup spočívajúci v dôslednom rešpektovaní naviazania sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr na sídla a obvody okresných súdov a krajských súdov. Ani tento prístup však nenašiel úplnú a bezvýhradnú podporu zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, resp. Rady prokurátorov Slovenskej republiky, o čom svedčia aj zásadný pripomienky, ktoré si uplatnila generálna prokuratúra v rámci pripomienkového konania ako k návrhom zákonov o zriadení mestských súdov, tak aj k návrhom zákonov upravujúcich nové sídla a obvody okresných súdov a krajských súdov.

Na poklade uskutočnených rozporových konaní s generálnou prokuratúrou možno konštatovať, že reforma súdnej mapy bude mať nepochybne dopad na usporiadanie okresných a krajských prokuratúr. So zreteľom na platné znenie § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre sa ako optimálne riešenie javí také riešenie, ktoré čiastočne „odpojí“ okresné a krajské prokuratúry od sídiel a obvodov súdov, resp. ktoré túto previazanosť zachová, avšak v užšom rozsahu ako tomu bolo doteraz. A teda na poklade diskusie s generálnou prokuratúrou a radou prokurátorov sa

15

volí riešenie spočívajúce v tom, že budú existovať okresné prokuratúry, ktoré budú dôsledne kopírovať sídla a obvody okresných súdov, ale zároveň vo vybraných nových obvodoch určených okresných súdov budú pôsobiť viaceré prokuratúry s vlastným sídlom a obvodom, t.j. v obvod súdu sa rozdelí medzi dve prokuratúry so súčasným ukotvením pravidla pre určovanie príslušnosti pre konanie pred súdom v prípade dvoch okresných prokuratúr pôsobiacich v obvode jedného okresného súdu.

Z hľadiska formálno-právneho je potrebné uviesť, že dikcia platného znenia § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre nevylučuje existenciu vyššie popísaného riešenia, pretože v súčasnosti pravidlo o kopírovaní sídiel a obvodov súdov obsahuje výnimku zo svojho uplatňovania, o čom svedčí formulácia „ak tento zákon neustanovuje inak“. Uvedená skutočnosť je určujúca pre koncipovane novelizácie zákona o prokuratúre, ktorá implementovať vyššie popísané riešenie. Berúc do úvahy postavenie prokuratúry ako orgánu verejnej moci sa javí nanajvýš žiaduce, aby právna úprava sídiel a obvodov okresných a krajských prokuratúr mala svoje zákonné ukotvenie, a preto sa navrhuje, aby priamo zákon o prokuratúre ustanovil sídla a obvody prokuratúr. Opätovne treba zdôrazniť, že je tomu tak aj v súčasnosti, aj keď zákonodarca tak robí odkazom na sídla a obvody súdov.

Z hľadiska budúceho usporiadania sídiel a obvodov okresných a krajských prokuratúr sa navrhuje, aby vo všeobecnosti platilo pravidlo, že sídla a obvody okresných a krajských prokuratúr kopírovali sídla a obvody okresných a krajských súdov. Toto pravidlo bude mať priamo v zákone upravené výnimky zo svojho uplatňovania, a to v tých prípadoch, ak v obvode okresného súdu alebo krajského súdu bude pôsobiť viac okresných, resp. krajských prokuratúr.

Z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti právnej úpravy sa v prílohe k zákonu o prokuratúre upravujú sídla a obvody okresných prokuratúr. Sídla a obvody krajských prokuratúr nie je potrebné upravovať, pretože tie kopírujú sídla a obvody krajských súdov.

Z dôvodu prehľadnosti sa uvádza prehľad sídiel okresných súdov, okresných prokuratúr, krajských súdov a krajských prokuratúr:

Okresný súd

Okresná prokuratúra

Krajský súd

Krajská prokuratúra

Okresná prokuratúra Bratislava I

Okresná prokuratúra Bratislava II

Okresná prokuratúra Bratislava III

Okresná prokuratúra Bratislava IV

Mestský súd Bratislava

Okresná prokuratúra Bratislava V

Krajský súd v Bratislave

Krajská prokuratúra

v Bratislave

Okresný súd Dunajská Streda

Okresná prokuratúra Streda

Okresný súd Galanta

Okresná prokuratúra Galanta

Okresný súd Pezinok

Okresná prokuratúra Pezinok

Okresný súd Senica

Okresná prokuratúra Senica

pracovisko Malacky

Okresná prokuratúra Malacky

Okresný súd Trnava

Okresná prokuratúra Trnava

pracovisko Piešťany

Okresná prokuratúra Piešťany

Krajský súd v Trnave

Krajská prokuratúra

v Trnave

Okresný súd Komárno

Okresná prokuratúra Komárno

Okresný súd Levice

Okresná prokuratúra Levice

Okresný súd Nitra

Okresná prokuratúra Nitra

pracovisko Topoľčany

Okresná prokuratúra Topoľčany

Krajský súd v Nitre

Krajská prokuratúra v Nitre

16

Okresný súd Nové Zámky

Okresná prokuratúra Nové Zámky

Okresný súd Banská Bystrica

Okresná prokuratúra Banská Bystrica

pracovisko Brezno

Okresná prokuratúra Brezno

Okresný súd Lučenec

pracovisko Veľký Krtíš

Okresná prokuratúra Lučenec

Okresný súd Rimavská Sobota

pracovisko Revúca

Okresná prokuratúra Rimavská Sobota

Okresný súd Zvolen

Okresná prokuratúra Zvolen

Okresný súd Žiar nad Hronom

Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom

Krajský súd v Banskej Bystrici

Krajská prokuratúra

v B.Bystrici

Okresný súd Dolný Kubín

Okresná prokuratúra Dolný Kubín

pracovisko Námestovo

Okresná prokuratúra Námestovo

Okresný súd Liptovský Mikuláš

Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš

pracovisko Ružomberok

Okresná prokuratúra Ružomberok

Okresný súd Martin

Okresná prokuratúra Martin

Okresný súd Žilina

Okresná prokuratúra Žilina

pracovisko Čadca

Okresná prokuratúra Čadca

pracovisko P.Bystrica

Okresná prokuratúra Bystrica

Krajský súd v Žiline

Krajská prokuratúra

v Žiline

Okresný súd Prievidza

Okresná prokuratúra Prievidza

Okresný súd Trenčín

Okresná prokuratúra Trenčín

pracovisko N.M.n.Váhom

Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom

Krajský súd v Trenčíne

Krajská prokuratúra

v Trenčíne

Okresná prokuratúra Košice I

Okresná prokuratúra Košice II

Mestský súd Košice

Okresná prokuratúra Košice-okolie

Okresný súd Michalovce

Okresná prokuratúra Michalovce

Okresný súd Rožňava

Okresná prokuratúra Rožňava

Okresný súd Spišská Nová Ves

Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves

Okresný súd Trebišov

Okresná prokuratúra Trebišov

Krajský súd v Košiciach

Krajská prokuratúra v Košiciach

Okresný súd Bardejov

pracovisko Svidník

Okresná prokuratúra Bardejov

Okresný súd Humenné

Okresná prokuratúra Humenné

pracovisko V.n.Topľou

Okresná prokuratúra V.n.Topľou

Okresný súd Poprad

pracovisko S.Ľubovňa

Okresná prokuratúra Poprad

Okresný súd Prešov

Okresná prokuratúra Prešov

Krajský súd v Prešove

Krajská prokuratúra

v Prešove

K čl. VI

(zákon č. 371/2004 Z. z.)

K bodu 1

§ 2

17

Ustanovenie § 2 upravuje nové sídla a obvody okresných súdov.

Na účely špecializácie sudcov na občianskoprávnu, rodinnoprávnu a trestnoprávnu agendu sa navrhuje znížiť počet súčasných 54 obvodov okresných súdov na 30 súdnych obvodov. Znamená to aj, že na Slovensku bude namiesto doterajších 54 okresných súdov pôsobiť 30 okresných súdov.

Výrazným posunom, ktorý nastal v rámci doterajšieho legislatívneho procesu je rozšírenie siete pracovísk okresných súdov mimo ich sídla, a to s cieľom priblíženia súdu občanom a podnikateľom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právnu úpravu zavádzanú v § 51b zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá umožňuje vytvoriť pre pracovisko jeho vlastný obvod v rámci obvodu okresného súdu.

Formálno-právne sa 18 súdov zrušuje formou ich zlúčenia s inými okresnými súdmi (tzv. nástupnícke súdy). V prípade ôsmich okresných súdov so sídlom v mestách Bratislava a Košice dochádza k ich nahradeniu dvoma mestskými súdmi.2) V prípade 16 okresných súdov sú tieto naďalej zachované, pričom sa však menia ich obvody. V celkovo 13 prípadoch zostávajú sídla a obvody okresných súdov bez zmeny.

Zrušovanými okresnými súdmi, ktorých právnym nástupcom je niektorý z existujúcich okresných súdov, sú:

1.Okresný súd Bánovce nad Bebravou

2.Okresný súd Brezno,

3.Okresný súd Čadca,

4.Okresný súd Považská Bystrica,

5.Okresný súd Kežmarok,

6.Okresný súd Stará Ľubovňa,

7.Okresný súd Malacky,

8.Okresný súd Skalica,

9.Okresný súd Námestovo,

10.Okresný súd Nové Mesto nad Váhom,

11.Okresný súd Partizánske,

12.Okresný súd Piešťany,

13.Okresný súd Revúca,

14.Okresný súd Ružomberok,

15.Okresný súd Svidník,

16.Okresný súd Topoľčany,

17.Okresný súd Veľký Krtíš,

18.Okresný súd Vranov nad Topľou.

Zanikajúcimi okresnými súdmi, ktorých právnym nástupcom zriaďované mestské súdy, sú:

1.Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Bratislava II, Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV, Okresný súd Bratislava V,

2.Okresný súd Košice I, Okresný súd Košice II, Okresný súd Košice-okolie.

Okresnými súdmi, ktoré zostávajú zachované a ktorým sa mení ich doterajší obvod pričlenením obvodu alebo jeho časti iných okresných súdov, sú:

2) K tomu pozri návrh zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov a návrh zákona o zriadení Mestského súdu Košice a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18

1.Okresný súd Banská Bystrica s pracoviskom v meste Brezno,

2.Okresný súd Bardejov s pracoviskom v meste Svidník,

3.Okresný súd Dolný Kubín s pracoviskom v meste Námestovo,

4.Okresný súd Humenné s pracoviskom v meste Vranov nad Topľou,

5.Okresný súd Liptovský Mikuláš s pracoviskom v meste Ružomberok,

6.Okresný súd Lučenec s pracoviskom v meste Veľký Krtíš,

7.Okresný súd Nitra s pracoviskom v meste Topoľčany,

8.Okresný súd Poprad s pracoviskom v meste Stará Ľubovňa,

9.Okresný súd Pezinok,

10.Okresný súd Prešov,

11.Okresný súd Prievidza,

12.Okresný súd Rimavská Sobota s pracoviskom v meste Revúca,

13.Okresný súd Senica s pracoviskom v meste Malacky,

14.Okresný súd Trenčín s pracoviskom v meste Nové Mesto nad Váhom,

15.Okresný súd Trnava s pracoviskom v meste Piešťany,

16.Okresný súd Žilina s pracoviskami v meste Považská Bystrica a v meste Čadca.

Okresnými súdmi, ktorých sídla a obvody nie novou súdnou mapou nijako dotknuté, sú:

1.Okresný súd Dunajská Streda,

2.Okresný súd Galanta,

3.Okresný súd Komárno,

4.Okresný súd Levice,

5.Okresný súd Martin,

6.Okresný súd Michalovce,

7.Okresný súd Nové Zámky,

8.Okresný súd Prešov,

9.Okresný súd Rožňava,

10.Okresný súd Spišská Nová Ves,

11.Okresný súd Trebišov,

12.Okresný súd Zvolen,

13.Okresný súd Žiar nad Hronom.

Pri modelovaní navrhovaných súdnych obvodov predkladateľ vychádzal:

•z podmienky veľkosti súdu odrážajúcej sa v predpoklade, že v každom obvode musia byť k dispozícii pre každú špecializáciu (v tomto prípade na civilnú, rodinnú a trestnú agendu) aspoň traja špecializovaní sudcovia, aby na tomto súde mohol efektívne fungovať mechanizmus náhodného výberu sudcu; na pôde ministerstva spravodlivosti bol vytvorený mechanizmus odhadu počtu potrebných špecializovaných sudcov v modelovaných obvodoch. Vstupovali do neho údaje o súčasných výkonoch, výkonnostné normy sudcu a historický nápad,

•z kritéria jednoduchosti, čo sa v praxi prejavilo napríklad v tom, že pre civilnú, rodinnú aj trestnú agendu boli navrhnuté rovnaké obvody, čím sa súdna mapa stáva prehľadnou pre všetkých adresátov právnej úpravy,

•z kritéria spoločných kultúrnych a regionálnych identít, aby si v jednotlivých obvodoch si boli obyvatelia aj v tomto smere blízki, s predpokladom lepšieho vzájomného porozumenia. Aj týmto spôsobom sa sudcom uľahčiť ich náročná práca pri hľadaní objektívnej spravodlivosti v nie vždy jednoduchých a transparentných sporoch. Vychádza sa pri tom z máp nárečových makroregiónov, regiónov a nárečí, z výsledkov regionalizácie cestovného ruchu, z analýz historického kontextu (napr. hranice

19

historických žúp), a pod. Neprekvapivo výsledné hranice navrhovaných obvodov boli vo vysokej miere v súlade s hranicami návrhov vyšších územných celkov na báze návrhov prirodzených regiónov z rokov 1991-2001, presadzovaných odbornou verejnosťou, zástupcami regiónov (Klubom primátorov SR a Úniou miest SR), ako aj vládou v rámci reformy verejnej správy. Hranice kultúrnych regiónov úzko súvisia s hranicami prírodných bariér a s nimi súvisiacimi spádovými regiónmi, ktoré taktiež boli zohľadňované,

•z kritéria dochádzky obyvateľov za prácou, cestnej a dopravnej infraštruktúry, dostupnosti hromadnou dopravou a pod.

Východiskovým predpokladom pre rozhodnutie o umiestnení sídiel týchto 30 prvostupňových súdov bolo v rámci možných alternatívnych miest označené jedno ako tzv. „centrum“. Návrh centier (sídiel) vychádza z kritéria najnižšej časovej a kilometrovej dostupnosti po cestách pre všetkých obyvateľov obvodu z centra svojej obce do budovy súdu, ich dochádzky za prácou, hospodárskej funkcie, veľkosti a hierarchického stupňa miest v sídelnej štruktúre. Pri modelovaní vhodného umiestnenia sídiel v nových súdnych obvodoch boli zvažované aj ďalšie kritériá ako kapacita a stav existujúcich budov súdov, blízkosť ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody a pod. Pri argumentácii o dostupnosti je potrebné brať do úvahy aj to, že bežný občan prichádza počas celého svojho života do styku so súdom v priemere len jeden alebo dvakrát za život. Zo všetkých miest so súčasným okresným súdom premáva niekoľko priamych liniek hromadnej dopravy s dostupnosťou do dvoch hodín. V prípade potreby (napríklad v prechodnom období) môžu kolektívy jednotlivých špecializovaných sudcov využívať aj rôzne budovy v rámci sídla súdu alebo jeho obvodu. V jednom meste môžu napríklad prebiehať konania v rodinnej a civilnej agende a v inom mieste v trestnej agende. Pri tvorbe nových súdnych obvodov predkladateľ uvažuje aj o možnosti fungovania pracovísk mimo sídla súdu, a to na úrovni okresných súdov a aj krajských súdov.

V neposlednom rade si treba uvedomiť aj to, že otázka dostupnosti súdu nie je len otázkou fyzickej dostupnosti budovy súdu, ale najmä otázkou rýchlosti napĺňania práva na súdnu ochranu. Inak povedané, je dôležitejšie, aby bol spor rozhodnutý rýchlo a spravodlivo hoci na súde, ktorý bude vzdialenejší od bydliska účastníka konania, ako keby mal byť rozhodovaný na súde, ktorý je síce bližšie, ale ktorý vo veci rozhodne výrazne v dlhšom časovom horizonte.

Model tvorby nových súdnych obvodov počíta so špecializáciou sudcov v tzv. hlavných súdnych agendách, ktorými občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda a rodinná agenda. Pre ucelený prehľad je potrebné uviesť všeobecný princíp na rozdelenie všetkých súdnych registrov pod jednotlivé skupiny špecializovaných sudcov:

•občianskoprávna agenda súdne registre C, Cpr, Cr, Csr, Csp, Ca, Cd, Ccud, U, UL, D, Dd, Dcud, Ek, Er, Erd, Ercud, Up, Ecud (okrem maloletých), Ed (okrem maloletých),

•špecializovaný sudca na obchodnú agendu (v terajšej platnej legislatíve) súdne registre Cb, CbPv, Cbcud, CbR, Cbd, CbBu, CbHs, Cbi, CbZm, CbVo, agenda obchodného registra (Re, Nre, Exre, Nsre, Pok, Vym), konkurzy a reštrukturalizácia (K, R, NcKR, OdK, OdS, Odi), agenda registra partnerov verejného sektora (Pre, PNre, PExre, PNsre, PPok, PVym).

•rodinná agenda súdne registre P, PPOm, Pc, Ps, Po, Pu, Pd, Pcud, ďalej Em, Ed (iba maloletí), Ecud (iba maloletí) a prevzatie z agendy C všetkého, čo sa týka rodiny (napr. rozvody a s tým súvisiace otázky), medzinárodné únosy maloletých,

20

•trestnoprávna agenda súdne registre T, Tk, Tv, Nt, Ntd, Pp, Td, Tp, Tcud, Pr, M, Ntt.

Jedným z kritérií pri návrhu 30 obvodov okresných súdov bola veľkosť vyjadrená v minimálnych odhadovaných počtoch špecializovaných sudcov, ktoré ešte umožňujú ich špecializáciu na hlavné agendy. Toto kritérium nám ukázalo, ktoré súdy bude potrebné zlúčiť.

Rozhodovanie o tom, s ktorým súdom bude veľkosťou nevyhovujúci súd zlúčený, sa uskutočňovalo aj na základe aspektov regionalizácie. Podrobne boli pritom skúmané aspekty ako rýchlosť a kvalita dopravných spojení po ceste vlastným vozidlom ako aj spojmi MHD, denná dochádzka za prácou, prirodzené bariéry a pod. Dôležitým pomocným ukazovateľom, ktorý úzko súvisí s bariérami pohybu obyvateľstva a prirodzenými regiónmi bol aj ukazovateľ kultúrnych identít meraných jazykovými rozdielmi.

V každom z nových regiónov bol vytypované jeho centrum, vypočítané najmä na základe najväčšej dostupnosti pre všetkých obyvateľov prostredníctvom modelov, pri ktorých sme každého obyvateľa nechali vycestovať na súd. Pre trestnú agendu sa brala do úvahy aj blízkosť relevantnej infraštruktúry (väzníc).

Z hľadiska legislatívno-technického spracovania odseky v § 2 usporiadané abecedne, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá okresné súdy radila podľa toho, do ktorého obvodu tieto okresné súdy patrili. Predkladateľ nepovažuje usporiadanie pôvodnej úpravy za úplne vhodné z hľadiska jeho prehľadnosti. Preto volí nový prístup pri usporiadaní sídiel a obvodov okresných súdov. Zároveň sa z hľadiska štylistiky právnej úpravy upúšťa od ťažkopádneho vyjadrovania územných odvodov okresných súdov (Sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Martin a územný obvod okresu Turčianske Teplice) na miesto toho sa volí prehľadnejšie riešenie v podobe „Sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvoria územné obvody okresov Martin a Turčianske Teplice.“

Sídlom súdu treba rozumieť mesto, v ktorom sídli súd, čo zodpovedá konceptu sídla štátnych orgánov (na rozdiel od právnických osôb súkromného práva, u ktorých je sídlom konkrétna adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v príslušnej evidencii). Sídlom súdu je vždy konkrétne mesto a nie konkrétna adresa. Ukotvenie sídla súdu predurčuje aj názov okresných súdov, krajských súdov a správnych súdov, ktorý obsahuje názov mesta, v ktorom súd sídli. Na označovanie okresných súdov sa preberá zaužívaný tvar „Okresný súd [názov mesta v nominatíve]“, pre označovanie krajských súdov sa preberá zaužívaný tvar „Krajský súd v [názov mesta v datíve]“. Predkladateľ nevzhliadol žiaden relevantný dôvod na odklon od zažitého označovania súdov.

§ 3

V nadväznosti na nové nastavenie sídiel a obvodov okresných súdov sa navrhuje nanovo nastaviť aj obvody krajských súdov.

Návrh zákona predpokladá zachovanie ôsmich krajských súdov, ktorých sídla budú totožné z ich doterajšími sídlami. Vzhľadom na zmeny v obvodoch okresných súdov logicky dochádza k zmenám v obvodoch doterajších krajských súdov, preto je tieto obvody potrebné nastaviť nanovo v intenciách nových obvodov 30 okresných súdov.

21

Tak ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená do právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov predstavuje samostatný návrh zákona, ktorý nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a je predmetom samostatného legislatívneho procesu.

V nadväznosti na vyššie uvedené bude usporiadanie súdnej mapy okresných súdov nasledovné:

Okresný súd

Obvod krajského súdu podľa územných obvodov okresov

Krajský súd

Okresný súd Banská Bystrica

Banská Bystrica, Brezno

Okresný súd Lučenec

Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš

Okresný súd Rimavská Sobota

Rimavská Sobota, Revúca

Okresný súd Zvolen

Zvolen, Detva, Krupina

Okresný súd Žiar nad Hronom

Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Žarnovica

Krajský súd v Banskej Bystrici

Mestský súd Bratislava

Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V

Krajský súd v Bratislave

Mestský súd Košice

Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie

Okresný súd Michalovce

Michalovce, Sobrance

Okresný súd Rožňava

Rožňava

Okresný súd Spišská Nová Ves

Spišská Nová Ves, Gelnica, Levoča

Okresný súd Trebišov

Trebišov

Krajský súd v Košiciach

Okresný súd Komárno

Komárno

Okresný súd Levice

Levice

Okresný súd Nitra

Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce

Okresný súd Nové Zámky

Nové Zámky

Krajský súd v Nitre

Okresný súd Bardejov

Bardejov, Svidník, Stropkov

Okresný súd Humenné

Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou

Okresný súd Poprad

Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa

Okresný súd Prešov

Prešov, Sabinov

Krajský súd v Prešove

Okresný súd Prievidza

Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou

Okresný súd Trenčín

Trenčín, Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Myjava

Krajský súd v Trenčíne

Okresný súd Dunajská Streda

Dunajská Streda

Okresný súd Galanta

Galanta, Šaľa

Okresný súd Pezinok

Pezinok, Senec

Okresný súd Senica

Senica, Malacky, Skalica

Okresný súd Trnava

Trnava, Hlohovec

Krajský súd v Trnave

Okresný súd Dolný Kubín

Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín

Okresný súd Liptovský Mikuláš

Liptovský Mikuláš, Ružomberok

Okresný súd Martin

Martin, Turčianske Teplice

Krajský súd v Žiline

22

Okresný súd Žilina

Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica, Púchov

(Tabuľka 1: Prehľad nových sídiel a obvodov okresných súdov a ich zaradenia do obvod krajských súdov)

K bodu 2

Odsek 1

Navrhovaný odsek 1 je prechodným ustanovením, ktoré rieši usporiadanie vzťahov medzi zanikajúcimi okresnými súdmi a nástupníckymi okresnými súdmi. Z predchádzajúceho textu je zrejmé, že v rámci novej súdnej mapy bude na Slovensku pôsobiť 30 okresných súdov, pričom časť okresných súdov zanikne buď ich zlúčením s iným okresným súdom alebo ich zlúčením do podoby nového nástupníckeho súdu (týka sa okresných súdov v mestách Bratislava a Košice, ktoré budú nahradené mestskými súdmi). Navrhovaný odsek 1 rieši právne nástupníctvo medzi „zostávajúcimi“ okresnými súdmi a zanikajúcimi okresnými súdmi.

Právne nástupníctvo je univerzálneho charakteru a týka sa ako výkonu súdnictva (presun uzavretých aj živých spisov), tak aj personálu (sudcovia, administratíva), majetku, či práv a povinností zo všetkých existujúcich právnych vzťahov. To znamená, že konania začaté pred termínom začatia vykonávania činnosti okresných súdov podľa novej súdnej mapy, dokončí nástupnícky okresný súd. Sudcovia a zamestnanci zanikajúcich okresných súdov budú od 1. januára 2023 sudcami a zamestnancami nástupníckych okresných súdov. Správa majetku štátu, ktorú vykonávajú zanikajúce okresné súdy prechádza na nástupnícky okresný súd. Nástupnícky okresný súd vstupuje do všetkých ostatných práv a povinností zanikajúceho okresného súdu (napr. do zmluvných vzťahov), tam, kde vystupoval zanikajúci okresný súd ako účastník konania, tam od 1. januára 2023 bude ako účastník konania vystupovať nástupnícky okresný súd atď.

Právne nástupníctvo medzi okresnými súdmi je upravené nasledovne:

Zanikajúci okresný súd

Nástupnícky okresný súd

Okresný súd Bratislava I

Okresný súd Bratislava II

Okresný súd Bratislava III

Okresný súd Bratislava IV

Okresný súd Bratislava V

Mestský súd Bratislava

Okresný súd Bánovce nad Bebravou

Okresný súd Partizánske

Okresný súd Prievidza

Okresný súd Brezno

Okresný súd Banská Bystrica

Okresný súd Čadca

Okresný súd Považská Bystrica

Okresný súd Žilina

Okresný súd Kežmarok

Okresný súd Stará Ľubovňa

Okresný súd Poprad

Okresný súd Košice I

Okresný súd Košice II

Okresný súd Košice-okolie

Mestský súd Košice

Okresný súd Malacky

Okresný súd Skalica

Okresný súd Senica

Okresný súd Námestovo

Okresný súd Dolný Kubín

23

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom

Okresný súd Trenčín

Okresný súd Piešťany

Okresný súd Trnava

Okresný súd Revúca

Okresný súd Rimavská Sobota

Okresný súd Ružomberok

Okresný súd Liptovský Mikuláš

Okresný súd Svidník

Okresný súd Bardejov

Okresný súd Topoľčany

Okresný súd Nitra

Okresný súd Veľký Krtíš

Okresný súd Lučenec

Okresný súd Vranov nad Topľou

Okresný súd Humenné

(Tabuľka 2: Prechod výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi okresnými súdmi a nástupníckymi okresnými súdmi)

Prechod výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi a nástupníckymi okresnými súdmi podľa pravidiel v odseku 1 nie je univerzálneho charakteru, pretože v prípade agendy obchodného registra sa budú uplatňovať osobitné pravidlá. Uvedené vyplýva z dikcie „Ak odsek 2 neustanovuje inak, ...“. Práve ustanovenie odseku 2 upravuje odlišný postup, pretože predpokladá odlišné pravidlá právneho nástupníctva v prípade agendy obchodného registra. K tomu pozri bližšie odôvodnenie k odseku 2.

V súvislosti so zánikom určených okresných súdov je potrebné poukázať aj niektoré súvislosti týkajúce sa postavenia sudcov, súdnych funkcionárov a zamestnancov zanikajúcich súdov.

V prípade sudcov zanikajúcich súdov dochádza k ich „prechodu“ na nástupnícke súdy priamo zo zákona, a to na základe pravidla uvedeného v odseku 1 „...práva a povinnosti z osobitných vzťahov sudcov k štátu prechádzajú...“. Tento koncept bol v právnej úprave uplatnený niekoľkokrát a možno ho považovať za praxou osvedčený. Bolo tomu tak pri zrušení niektorých okresných súdov v roku 2005, rovnako aj v prípade zrušenia vojenských súdov v roku 2009, či v prípade zriadenia Špecializovaného trestného súdu v tom istom roku. To znamená, že v tomto prípade sa neuplatňuje režim prekladania sudcu Súdnou radou Slovenskej republiky, pretože v prípade zrušenia súdu nie je možné sudcu preložiť vzhľadom na to, že niet súdu, z ktorého by bol sudca preložený na iný súd. Namiesto toho sa uplatňuje režim právneho nástupníctva, ktorý v sebe zahŕňa sukcesiu aj čo sa týka osobitného vzťahu sudcu k štátu.

Analogicky sa pristupuje aj vo vzťahu k prísediacim sudcom z radov občanov. A teda prísediaci sudcovia z radov občanov pokračujú vo výkone svojej funkcie na nových okresných súdoch.

V prípade funkcionárov súdov (predseda a podpredseda súdu) sa uplatňuje režim, že v ich prípade dôjde k zániku riadiacej funkcie z dôvodu zániku samotného súdu. To platí aj pre funkcie predsedov grémií zanikajúcich okresných súdov.

V prípade zamestnancov súdov, bez ohľadu na to, či v štátnozamestnaneckom pomere alebo v inom obdobnom vzťahu, sa uplatní taktiež mechanizmus ich prechodu na nástupnícky súd. V prípade štátnych zamestnancov treba brať na zreteľ § 24 písm. d) a § 177 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Osobitne sa však treba zmieniť o zamestnancoch, ktorí sú v pozícii vedúcich štátnych zamestnancov (napr. riaditeľ správy okresného súdu). Tu treba uviesť, že prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého vzťahu riaditeľa správy súdu na nástupnícky súd neznamená, že na nástupníckom súde budú pôsobiť dvaja riaditelia správy súdu. Funkcia vedúceho štátneho

24

zamestnanca zo zanikajúceho súdu v tomto prípade zaniká spolu so zánikom súdu (služobného úradu).

Odsek 2

Ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy, jedným zo zámerov reformy súdnej mapy je posilnenie špecializácie sudcov tým, že sa vytvoria personálne robustnejšie súdy, na ktorých bude jednoduchšie dosiahnuť špecializáciu sudcov na základné sudcovské agendy. Súčasný stav na súdoch je charakteristický tým, že sudcovia okrem svojej prevažujúcej agendy vybavujú v obmedzenom rozsahu aj agendu, ktorá netvorí prevažujúci rozsah ich rozhodovacej činnosti. Typickým príkladom je situácia, kedy sa poručenský sudca venuje čiastočnej aj inej „klasickej“ sporovej občianskoprávnej agende, alebo kedy sa trestný sudca v obmedzenom rozsahu venuje exekučnej agende a pod. Reforma súdnej mapy vytvára predpoklady, aby takéto situácie do budúcna ohľadom nového nápadu nevznikali.

Treba si však uvedomiť, že každý zo sudcov si na nový súd priváža všetky veci, ktoré mu boli dovtedy pridelené. A to jednak veci, ktoré do budúca budú tvoriť prevažujúci rozsah jeho rozhodovacej činnosti, ale aj veci, ktoré tvoria okrajovú, či minoritnú časť jeho rozhodovacej činnosti.

Navrhovaný odsek 3 vytvára možnosť, aby v prípade pridelených vecí došlo k ich prerozdeleniu, ale len v prípade, ak sa toto prerozdelenie týka agendy sudcu, ktorá netvorí prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti. Je potrebné zdôrazniť, že ide o zákonnú možnosť na prerozdelenie vecí a nie povinnosť prerozdelenia vecí. Pre lepšiu ilustráciu podstaty právnej úpravy uvádza predkladateľ nasledovný príklad:

Na zrušovaných okresných súdoch je celkovo šesť sudcov vybavujúcich poručenskú agendu. Každý z týchto sudcov okrem poručenskej agendy vybavuje aj inú nesúvisiaci agendu, pretože to odôvodňujú pomery na súde nasledovným spôsobom:

Agenda

Sudca 1

Sudca 2

Sudca 3

Sudca 4

Sudca 5

Sudca 6

prevažujúca agenda

P (90%)

P (75%)

P (60%)

P (80%)

P (60%)

P (55%)

minoritná agenda

C (10%)

C (15%)

Csp (10%)

Er (40%)

T (10%)

Cb (10%)

C (40%)

C (20%)

D (25%)

(Tabuľka 4: Ilustratívny príklad na účely prerozdelenia minoritnej agendy z dôvodu špecializácie)

Návrhom zákona sa v odseku 3 vytvára možnosť, aby minoritná agenda bola sudcom odňatá a prerozdelená tým sudcom, u ktorých táto agenda tvorí prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti. Docieli sa tak stav špecializácie sudcov okresného súdu od prvých dní jeho fungovania. Odsek 3 tak akcentuje špecializáciu s vyhliadkou skoršieho rozhodovania v prípade špecializovaných sudcov.

Berúc do úvahy skutočnosť, že všeobecná právna úprava prerozdeľovania vecí v § 51 ods. 4 zákona o súdoch neupravuje dôvod pre prerozdelenie vecí spočívajúci v dosiahnutí cieľa, ktorým je špecializácia sudcov, navrhuje sa takýto dôvod normovať osobitne na účely zriadenia nových okresných súdov.

25

Odsek 3

Nová súdna mapa so sebou prináša zlučovanie súdov do väčších celkov. V dôsledku zrušenia súdu a jeho zlúčenia s iným súdom prechádza výkon súdnictva vrátane sudcov zo zrušovaného súdu na nástupnícky súd. Toto zlúčenie môže so sebou priniesť situáciu, kedy sudcovia zrušeného súdu a sudcovia nástupnického súdu nebudú musieť byť nevyhnutne zaťažení porovnateľným spôsobom. A teda môže nastať situácia nerovnomernej zaťaženosti sudcov. Ak sa tak stane, vzniká podľa § 51 ods. 4 písm. c) dôvod na prerozdelenie raz pridelených súdnych spisov (vecí). Prerozdelenie vecí je zákonom dovolený spôsob odňatia veci zákonnému sudcovi a jej pridelenia novému zákonnému sudcovi. Predkladateľ za to, že reforma súdnej mapy a s tým spojená prípadná nerovnomerný zaťaženosť sudcov nemôže byť dôvodom pre odňatie veci zákonnému sudcovi. Preto sa navrhuje, aby v týchto prípadoch nerovnomernej zaťaženosti sudcov nebolo možné využiť možnosť prerozdelenia vecí podľa § 51 ods. 4 písm. c). Namiesto toho sa vyslovene predpisu, aby takto vzniknutá nerovnomerná zaťaženosť sudcov bola riešená zmenou rozvrhu práce, v ktorom sa upraví pomer v akom je medzi sudcov prerozdeľovaný nový nápad. A teda viac zaťaženým sudcom sa zníži nápad nových vecí na úkor menej zaťažených sudcov, ktorým sa naopak zvýši nápad prideľovaných nových vecí. Predkladateľ považuje toto usporiadanie za spravodlivejšie, pretože minimalizuje zásahy do práva účastníka konania na zákonného sudcu. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností si treba uvedomiť, že použitie prerozdelenia vecí pri zlúčení súdov z dôvodu podľa § 51 ods. 4 písm. b), pretože prechod sudcov zo zrušeného súdu na nový súd nemôže na nástupníckom súde vytvárať možnosť prerozdeľovania vecí, t.j. zmeny zákonného sudcu, z dôvodu zmeny v personálnom obsadení súdu.

Odsek 4

V odseku 5 sa vylučuje aplikácia povinnosti ministra spravodlivosti vyhlásiť výberové konanie na tých súdoch, ktoré majú podľa reformy súdnej mapy zaniknúť, ak dôjde k zániku funkcie predsedu súdu na týchto súdoch v čase od vyhlásenia zákona do jeho plnej implementácie (t.j. do 1. januára 2023).

Platné znenie § 37 ods. 2 zákona o súdoch ukladá ministrovi spravodlivosti povinnosť vyhlásiť výberové konanie na funkciu predsedu súdu, ak nastanú tam uvedené skutočnosti. Javí sa ako neúčelné obsadzovať funkciu predsedu súdu tesne predtým než dôjde k zániku samotného súdu, pretože je zrejme vysoko pravdepodobné, že do tohto výberového konania sa sudcovia „nepohrnú“. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby v prípade, že dôjsť k zániku funkcie predsedu súdu na súde, ktorý od 1. januára 2023zaniknúť, tak ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o súdoch sa nepoužije. Riadenie a správu súdu možno zabezpečiť prostredníctvom podpredsedu súdu, a ak ho niet, poverením ktoréhokoľvek sudcu dotknutého súdu podľa § 39 ods. 3 zákona o súdoch.

Okrem toho sa zároveň navrhuje formálno-právne predĺženie funkčného obdobia predsedu súdu, ktorý od januára 2023 zaniknúť, za predpokladu, že by tomuto predsedovi súdu malo uplynúť funkčné obdobie v čase od vyhlásenia zákona do momentu jeho plnej implementácie (t.j. do 1. januára 2023). Docieli sa tak stav riadneho obsadenia funkcie predsedu súdu, a teda aj riadenia tohto súdu. Faktom však zostáva, že nič nebráni dotknutému predsedovi vzdať sa funkcie predsedu súdu, ak bude chcieť odvrátiť predĺženie svojho funkčného obdobia.

26

Vzhľadom na to, že efekt tohto ustanovenia sa vyžaduje ešte pred účinnosťou reformy súdnej mapy okresných súdov, navrhuje sa, aby toto ustanovenie nadobudlo účinnosť skôr, a to od 1. júna 2022.

Odsek 5

V odseku 5 sa zavádza nárok zamestnancov súdov dotknutých reformou súdnej mapy, na úhradu zvýšených výdavkov spojených so zrušením okresného súdu, na ktorom ku dňu účinnosti zákona vykonávali svoju funkciu. Cieľom tejto právnej úpravy je aspoň čiastočne kompenzovať výdavky spojené so zmenou miesta výkonu ich funkcie, či práce. Pôjde najmä o zvýšené cestovné výdavky. Zavádzaná náhrad nebude súčasťou platových náležitostí, ale ide o osobitný typ cestovnej náhrady.

Náhrada bude patriť dotknutým osobám len po obmedzený čas, a to po dobu jedného roka od skutočnej zmeny miesta výkonu práce. Preto sa právna úprava sústreďuje do prechodných ustanovení, čo zvýrazňuje dočasný charakter tejto úpravy.

Odsek 5 upravuje aj splnomocnenie pre ministerstvo spravodlivosti ustanoviť podmienky nároku a výšku náhrady vo vykonávacom predpise. Návrh vykonávajúceho predpisu je súčasťou predkladaného materiálu a bude predmetom samostatného legislatívneho procesu vrátane pripomienkového konania.

K čl. VII

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 5)

Ústrednou myšlienkou, ktorá charakterizuje reformu súdnej mapy je podpora špecializácie sudcov. Cieľom doplnenia základných zásad činnosti súdov je normatívne vyjadrenie zásady špecializácie, ktorá musí byť zohľadňovaná pri organizácii práce na súde. Doterajšie právne predpisy regulujúce organizáciu súdov a konanie pred nimi výslovne používajú pojem špecializácia sudcov len v jedinom prípade, a to v § 55 ods. 2 písm. i), podľa ktorého vnútorná revízia súdu sa zameriavať okrem iného aj na zachovávanie požiadaviek špecializácie sudcov. Vzhľadom na význam požiadavky na špecializáciu sudcov v kontexte reformy súdnej mapy predkladateľ za to, že je dôležité uchopiť v normatívnom texte zásadu špecializácie sudcov výslovným spôsobom.

Špecializácia sa podľa návrhu zákona chápe ako špecializácia na hlavné súdne agendy, ktorými občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda, rodinnoprávna agenda a agenda správneho súdnictva.

K bodu 2 (§ 6)

V nadväznosti na zámer definitívne presunúť agendu správneho súdnictva z okresných súdov na krajské súdy sa navrhuje vypustenie súvisiaceho ustanovenia, ktoré zakladalo postavenie okresných súdov ako správnych súdov.

27

K bodom 3 a 5 (§ 50 ods. 3 a § 52 ods. 1)

V nadväznosti na zavedenie výslovnej úpravy zásady špecializácie sudcov sa navrhuje premietnuť túto zásadu do rozvrhu práce, kde sa výslovne upravuje požiadavka na rešpektovanie zásady špecializácie sudcov.

K bodu 4 (§ 51b)

Z novelizácie zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov vyplýva, že časť okresných súdov bude mať okrem svojho sídla aj pracovisko v rámci svojho obvodu. Navrhovaný § 51b s cieľom priblíženia súdu a tým aj spravodlivosti účastníkom konania upravuje možnosť vytvorenia obvodu pracoviska v rámci obvodu súdu pre vybavovanie niektorej z hlavných agend súdu, ktorými sú agendy uvedené v § 3 ods. 5.

Právnym aktom, ktorým bude dochádzať k vytváraniu obvodu pracoviska okresného súdu bude rozvrh práce príslušného súdu.

Podmienkou pre vytvorenie obvodu pracoviska súdu bude, že na vybavovanie konkrétnej hlavnej agendy na súde vytvorené aspoň tri senáty alebo jej vybavovaním sú poverení aspoň traja samosudcovia, pričom musí ísť o senáty, resp. samosudcov, ktorý vybavujú výlučne jednu hlavnú agendu. Inak povedané, ak sudcovia okresného súdu poverení vybavovaním viacerých hlavných agend, tak nebude splnená podmienka pre vytvorenie obvodu pracoviska súdu.

Pri vytváraní obvodu pracoviska bude musieť predseda súdu rešpektovať územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, čo v praxi znamená, že obvod pracoviska sa bude odvíjať od územného obvodu okresu. Napríklad v rámci obvod Okresného súdu Žilina bude možné vytvoriť obvod pre pracovisko v Považskej Bystrici, pričom obvod pracoviska môže zahŕňať územný obvod okresov Považská Bystrica a Púchov. Požiadavka na rešpektovanie územného a správneho členenia Slovenskej republiky však nebude dodržaná, ak by malo dôjsť k vytvoreniu obvodu pracoviska podľa území obcí, či miest. Osobitné a vo väzbe na územnosprávne členenie komplementárne pravidlo sa normuje v prípade trestnoprávnej agendy, pri ktorej sa výslovne požaduje, aby obvod pracoviska „kopíroval“ obvod okresnej prokuratúry, ak ide o situácie, že v obvode okresného súdu majú sídla dve alebo viaceré prokuratúry.

Ak dôjde k vytvoreniu obvodu pracoviska, tak podľa odseku 2 bude platiť, že veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, sa budú prideľovať tým sudcom alebo senátom, ktorí určení v rozvrhu práce. Napríklad na Okresnom súde Žilina je vytvorených sedem občianskoprávnych oddelení senátov (oddelení), a to 1C 7C. Ak rozvrh práce vytvorí obvod pracoviska v Považskej Bystrici, tak zároveň určí, že veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, sa budú prideľovať medzi senáty 1C, 2C a 3C.

Ak zákon používa pojem „pracovisko“, treba ním rozumieť pracovisko súdu zriadené zákonom, ktorým je zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

28

K čl. VIII

(účinnosť)

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, predpokladaný čas potrebný pre implementáciu nového nastavenia sídiel a obvodov okresných súdov sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2023. K tomuto dátumu zaniknú určené okresné súdy formou ich zlúčenia s nástupníckymi okresnými súdmi. Jediným ustanovením, ktoré nadobudne účinnosť skôr ako zvyšok zákona je navrhovaný § 18l ods. 4 v čl. VI, pretože tam zavádzané pravidlo vyvolá cielený efekt len vtedy, ak nadobudne účinnosť skôr ako zvyšok zákona.

V Bratislave, 12. január 2022

Eduard Heger

predseda vlády Slovenskej republiky

Mária Kolíková

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia

K predpisu 11/2019, dátum vydania: 11.01.2019

 

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Týmto návrhom sa transponuje Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii. Zákon upravuje tiež postup riešenia prípadných sporov so štátmi, s ktorými Slovenská republika uzavrela zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, pokiaľ ide o ich výklad a uplatňovanie. Návrh zákona ďalej upravuje postup riešenia sporov Slovenskej republiky so zmluvnými štátmi Dohovoru č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov v platnom znení, pokiaľ tieto spory vyplývajú z jeho výkladu a uplatňovania.

Návrhom zákona sa ustanovujú pravidlá riešenia sporov, ktorých zámerom je najmä zamedzenie dvojitého zdanenia a zachovanie s tým súvisiacich práv dotknutých daňových subjektov.

Cieľom návrhu zákona je potreba zlepšenia existujúcich pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia a vytvorenie spravodlivého a efektívneho daňového systému, ktorý zvyšuje právnu istotu.

Návrh zákona sa zameriava na daňové subjekty, najmä na podniky a spoločnosti ako hlavné zainteresované strany, ktorých sa situácie zdanenia dotýkajú. Transponovaná smernica, a teda aj návrh zákona, vychádza z platných pravidiel arbitrážneho procesu, avšak rozširuje sa jeho pôsobnosť aj na oblasti, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje a pridáva vykonávacie prvky zamerané na riešenie hlavných zistených nedostatkov v súvislosti s vykonávaním a účinnosťou pravidiel riešenia sporov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona predpokladá pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2019.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii

Termín začiatku a ukončenia PPK

23. apríl – 7. máj 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

15. máj – 4. jún 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2018

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Jedným z najväčších problémov, ktorým daňové subjekty pôsobiace cezhranične v súčasnosti čelia, je dvojité zdanenie. Pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia už existujú. Ide o postupy vzájomnej dohody, ktoré sa predpokladajú v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia ako aj v Dohovore č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov v znení zmien a doplnení (ďalej len „dohovor“).

Existujúce pravidlá riešenia sporov však nie vždy vedú k uspokojivému riešeniu dvojitého zdanenia. Preto je potrebné ich zlepšiť, najmä pokiaľ ide o prístup daňových subjektov k nim, oblasť, ktorú zastrešujú, ich včasnosť a nezvratnosť.

Tradičné metódy riešenia sporov o zamedzení dvojitého zdanenia nie celkom zodpovedajú zložitosti a rizikám súčasného globálneho daňového prostredia.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Hlavným cieľom návrhu zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia je zvýšenie účinnosti a efektívnosti pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia.

Účinné pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia celkovo zlepšia podnikateľské prostredie v EÚ, resp. mimo neho a podporí investície, rast a zamestnanosť. Predložený návrh

3

zákona taktiež povedie k väčšej istote a predvídateľnosti pre daňové subjekty, a tým poskytne stabilnejší a istejší základ pre obchodovanie a prijímanie investičných rozhodnutí.

Na základe efektívnejšieho riešenia sporov dôjde k účinnému zamedzeniu dvojitého zdanenia, zvýši sa tiež úroveň dodržiavania medzinárodných záväzkov zo strany členských, resp. zmluvných štátov a znížia sa ich administratívne náklady. Zároveň sa posilní celková dôvera verejnosti, občanov a daňových subjektov v spravodlivosť a spoľahlivosť daňových systémov.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, finančná správa, daňové subjekty.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

- Alternatívne riešenia neboli posudzované.

- Návrhom zákona sa transponuje Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii sa netransponuje nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

Nedošlo k rozšíreniu pôsobnosti smernice na subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice.

Nedošlo k navýšeniu požiadaviek smernice.

Nedošlo k nevyužitiu možnosti výnimky, ktorá by udržala požiadavky na minime.

Nedošlo k zachovaniu existujúcich národných štandardov, ktoré vyššie ako minimálne požiadavky EÚ.

Nedošlo k skoršej transpozícii.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

4

1.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

9.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

Zefektívnením riešenia sporov dôjde k účinnému zamedzeniu dvojitého zdanenia, zvýši sa úroveň dodržiavania medzinárodných záväzkov zo strany členských alebo zmluvných štátov, znížia sa administratívne náklady, posilní sa celková dôvera verejnosti, občanov a daňových subjektov v spravodlivosť a spoľahlivosť daňových systémov.

10.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

MF SR

 

eva.slavikova@mfsr.sk

tel. 59583472

 

lenka.hajsterova@mfsr

.sk tel. 59583474

11.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

- Návrhom zákona sa transponuje Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.

12.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Návrh zákona bol predložený na predbežné pripomienkové konanie. Komisia zaujala k návrhu zákona súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie.

5

K doložke vybraných vplyvov

V predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť aj povinné informácie, „5. Alternatívne riešenia“, „12. Zdroje“, a to v súlade s obsahovými požiadavkami doložky vybraných vplyvov upravenými v časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Vyhodnotenie:

-Doplnené

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy Komisia odporúča opraviť číselnú chybu na strane č. 6 v tabuľke č. 5 Zamestnanosť: Z rok 2019 je potrebné číslo „1 174“ opraviť na číslo „587“ v riadkoch „Priemerný mzdový výdavok (v eurách)“ a „z toho vplyv na ŠR“.

Vyhodnotenie:

-Nejde o číselnú chybu, nakoľko ide o Priemerný mzdový výdavok (1 174 je suma na jedného zamestnanca na jeden mesiac)

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

51 981

103 961

103 961

v tom: kapitola MF SR /

program 074 – Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit

0

51 981

103 961

103 961

z toho:

- vplyv na ŠR

0

51 981

103 961

103 961

Rozpočtové prostriedky

0

51 981

103 961

103 961

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

4

4

4

- vplyv na ŠR

0

4

4

4

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

28 176

56 352

56 352

- vplyv na ŠR

0

28 176

56 352

56 352

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: kapitola MF SR /

program 074 – Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

51 981

103 961

103 961

7

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Prijatie návrhu zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy na roky 2019 až 2021. Uvedené finančné prostriedky v súčasnosti nie zabezpečené v rámci limitu výdavkov kapitoly MF SR a z uvedeného dôvodu si tieto prostriedky kapitola bude uplatňovať v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021.

Z predloženého návrhu zákona možno predpokladať aj pozitívny vplyv, ak v spore Slovenská republika uspeje a dosiahne, že právo zdaniť príjem bude mať Slovenská republika.

Zároveň je možné predpokladať ďalší negatívny vplyv, ak v spore Slovenská republika neuspeje a právo na zdanenie príjmu bude mať druhý členský štát alebo v prípade vzniku povinnosti uhradiť trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia, resp. náklady spojené s účasťou na konaní podľa tretej časti návrhu zákona. Uvedený negatívny vplyv nie je možné v súčasnosti vyčísliť.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Hlavným cieľom návrhu zákona je potreba zlepšenia existujúcich pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia, ktorej účelom je najmä vytvoriť spravodlivý a efektívny daňový systém, ktorý zvyšuje právnu istotu.

Návrhom zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia sa transponuje Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.

Návrh zákona ustanovuje aj základné pravidlá riešenia sporov medzi Slovenskou republikou a štátom, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Návrh zákona sa týka aj postupu riešenia sporov medzi Slovenskou republikou a zmluvným štátom, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania Dohovoru č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov v planom znení.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

8

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

9

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

10

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

51 981

103 961

103 961

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

28 176

56 352

56 352

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

9 848

19 696

19 696

Tovary a služby (630)2

0

13 064

26 128

26 128

Bežné transfery (640)2

0

893

1 785

1 785

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

51 981

103 961

103 961

11

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2018

2019

2020

2021

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

4

4

4

z toho vplyv na ŠR

0

4

4

4

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

1 174

1 174

1 174

8. trieda + 200 eur osobný príplatok

z toho vplyv na ŠR

0

1 174

1 174

1 174

8. trieda + 200 eur osobný príplatok

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

38 024

76 048

76 048

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

28 176

56 352

56 352

z toho vplyv na ŠR

0

28 176

56 352

56 352

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

9 848

19 696

19 696

z toho vplyv na ŠR

0

9 848

19 696

19 696

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

12

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia sa bude vzťahovať na fyzické a právnické osoby, ktorých zdanenie je priamo ovplyvnené spornou otázkou.

S prihliadnutím na to, že nie je možné vopred stanoviť počet subjektov, ktoré sa rozhodnú riešiť možný spor týkajúci sa dvojitého zdanenia, nie je možné vopred stanoviť ani počet subjektov, ktorí uplatnia postup podľa návrhu predloženého zákona.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Ministerstvo hospodárstva SR k predloženému návrhu zákona oslovilo subjekty, ktorých sa predmetný návrh zákona týka.

Do konzultácií sa neprihlásili žiadne subjekty a neboli predložené žiadne pripomienky.

Ministerstvo Hospodárstva SR dňa 11.12.2017 oznámilo, že žiaden z oslovených podnikateľských subjektov neprejavil záujem zapojiť sa do konzultácií a na základe uvedeného rozhodlo, že k predmetnému materiálu nie je potrebné vykonať konzultácie.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Priame finančné náklady môžu vzniknúť dotknutému daňovému subjektu, ak sa preukáže, že nedošlo k oprávneniu uplatnenia jeho nároku podľa návrhu zákona.

Priame finančné náklady môžu vzniknúť dotknutému daňovému subjektu, ak bude mať povinnosť uhradiť vzniknuté trovy konania podľa druhej časti návrhu zákona alebo náklady, ktoré mu môžu vzniknúť v zmysle tretej časti návrhu zákona.

Finančné náklady nie je možné vopred vyčísliť.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predkladaným návrhom nedochádza k vzniku nepriamych nákladov zo strany podnikateľov.

Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

13

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

V prípade, že sa dotknutý daňový subjekt rozhodne riešiť spornú otázku postupom podľa návrhu zákona, je povinný podať Ministerstvu financií SR a tiež aj príslušnému orgánu členského alebo zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa niektorej časti návrhu zákona, čo mu prinesie určitú administratívnu záťaž, ktorú však nie je možné vopred vyčísliť.

Z druhej časti návrhu zákona vyplýva menšia administratívna záťaž pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie tzv. veľkým podnikom a nie súčasťou veľkej skupiny. Tieto osoby môžu podávať svoje podania len Ministerstvu financií SR, t. j. nie povinné podať tieto podania aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov. Nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne.

Navrhovaná zmena nebude mať vplyv na obchodné bariéry, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií.

Navrhovaná zmena neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.

Z druhej časti návrhu zákona vyplýva menšia administratívna záťaž pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie tzv. veľkým podnikom a nie súčasťou veľkej skupiny.

14

Tieto osoby môžu podávať svoje podania len Ministerstvu financií SR, t. j. nie povinné podať tieto podania aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie, resp. investície.

15

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve (Zmluva o fungovaní Európskej únie - čl. 110 112 a 115, Dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov v platnom znení),

b)v sekundárnom práve (Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii (Ú. v. L 265, 14.10.2017), gestor: MF SR,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie vo vzťahu k európskej únii:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 489/13, Ronny Verest a Gaby Gerards proti Belgische Staat [2014], Výrok rozhodnutia: Článok 63 ZFEÚ sa vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá môže pri uplatnení výhrady progresívnosti nachádzajúcej sa v dohode o zamedzení dvojitého zdanenia viesť k zvýšenej sadzbe dane z príjmu iba z dôvodu, že metóda určenia príjmov z nehnuteľností vedie k tomu, že tieto príjmy pochádzajúce z neprenajatých nehnuteľností nachádzajúcich sa v inom členskom štáte ohodnotené vyššou sumou než príjmy z takýchto nehnuteľností nachádzajúcich sa v prvom členskom štáte. Vnútroštátny súd musí overiť, či právna úprava, ktorá je sporná v konaní vo veci samej, takýto účinok,

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 303/12, Guido Imfeld, Nathalie Garcet proti État belge, [2013], Výrok rozhodnutia: Článok 49 ZFEÚ sa vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu daňovej právnej úpravy členského štátu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá znemožňuje manželskému páru s bydliskom v tomto štáte a s príjmom pochádzajúcim tak z tohto štátu, ako aj z iného členského štátu, aby si uplatnil konkrétnu daňovú výhodu z dôvodu spôsobov jej uplatnenia, hoci by daný manželský pár na túto výhodu mal nárok, ak by ten z manželov, koho príjmy sú vyššie, nepoberal celý svoj príjem v inom členskom štáte,

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 168/11, Manfred Beker a Christa Beker proti Finanzamt Heilbronn, [2013], Výrok rozhodnutia: Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, na základe ktorej v režime, ktorého cieľom je zamedziť dvojitému zdaneniu v prípade, že osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou zaplatia zo zahraničných príjmov v štáte ich pôvodu daň porovnateľnú s daňou z príjmu vyberanou uvedeným členským štátom, sa započítanie uvedenej zahraničnej dane na sumu dane z príjmu v tomto členskom štáte uskutoční tak, že sa suma dlžnej dane na základe zdaniteľných príjmov v tom istom

16

členskom štáte vrátane zahraničných príjmov vynásobí pomerom uvedených zahraničných príjmov k celkovým príjmom, pričom celkové príjmy nezohľadňujú osobitné výdavky a mimoriadne náklady, akými výdavky súvisiace s osobným životom alebo výdavky súvisiace s osobnou či rodinnou situáciou.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Rady (EÚ) 2017/1852 bola určená do 30. 6. 2019.

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“ alebo začatý postup Európskej komisie, alebo konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení.

c)Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 bola prebratá do zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, do zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

17

Osobitná časť

K § 1

Predmetom zákona pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Spory týkajúce sa zdanenia môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a iným členským štátom, resp. viacerými členskými štátmi, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú majú medzi sebou uzavretú. Pravidlá riešenia takýchto sporov upravuje druhá časť zákona (konanie o zamedzení dvojitého zdanenia), ktorá je transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.

Tretia časť zákona ustanovuje základné pravidlá riešenia sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a štátom (zmluvným štátom), resp. viacerými štátmi (zmluvnými štátmi), s ktorými Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a spor nastal v súvislosti s jej výkladom a uplatňovaním. Tretia časť zákona teda upravuje podmienky konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy.

Predmetom štvrtej časti zákona pravidlá riešenia sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a zmluvným štátom, resp. zmluvnými štátmi Dohovoru o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov (ďalej len „dohovor“), pokiaľ tieto spory vyplývajú z jeho výkladu a uplatňovania. Z rozsahu dohovoru vyplýva, že sa uplatňuje na spory medzi členskými štátmi a pokrýva riešenie len tých situácií, ktoré vzniknú v dôsledku transferového oceňovania alebo priraďovania ziskov stálej prevádzkarni. Štvrtá časť zákona upravuje pravidlá pre konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru.

K § 2

Ustanovenie upravuje definície jednotlivých pojmov používaných v zákone, akými dvojité zdanenie, zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, dotknutý daňový subjekt, sporná otázka podľa jednotlivých častí zákona, príslušný orgán Slovenskej republiky, príslušný orgán členského štátu, príslušný orgán zmluvného štátu a komisia pre riešenie sporov.

Pojem sporná otázka sa diferencuje podľa jednotlivých častí zákona. Spornou otázkou v zmysle druhej časti tohto zákona je skutočnosť smerujúca k vzniku dvojitého zdanenia, v zmysle tretej časti tohto zákona je to skutočnosť smerujúca k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a v zmysle štvrtej časti tohto zákona je to skutočnosť, ktorá je v rozpore so zásadami dohovoru. Tieto zásady sú ustanovené v článku 4 dohovoru.

18

Vychádzajúc zo spoločných ustanovení zákona, pokiaľ niektoré pojmy nie definované v tomto zákone, použije sa daňový poriadok alebo sa pri jednotlivých pojmoch priamo odkazuje na osobitné zákony.

K § 3

Ustanovenie upravuje podmienky začatia konania o zamedzení dvojitého zdanenia, t. j. konania medzi Slovenskou republikou a členským štátom alebo členskými štátmi, medzi ktorými vznikol spor vyplývajúci z výkladu a uplatňovania dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

V prípade existencie sporu, ktorého predmetom je sporná otázka podľa druhej časti, môže dotknutý daňový subjekt podať žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, a to bez ohľadu na to, či uplatnil opravné prostriedky podľa daňového poriadku. Podaním takejto žiadosti začína konanie o zamedzení dvojitého zdanenia. Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia môže dotknutý daňový subjekt podať do troch rokov od doručenia prvého oznámenia, ktorý vedie k spornej otázke, t. j. k takej skutočnosti, ktorá smeruje k dvojitému zdaneniu. Uvedeným úkonom môže byť napr. protokol z daňovej kontroly alebo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, no v určitých prípadoch to môže byť napr. aj výzva na podanie daňového priznania, avšak vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Dotknutý daňový subjekt podáva žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“), pričom túto žiadosť je povinný doručiť aj príslušnému orgánu členskému štátu, ktorého sa sporná otázka týka, resp. všetkým takýmto príslušným orgánom, ak je v spore zainteresovaných viacero členských štátov.

Ministerstvo financií musí do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia potvrdiť jej doručenie. V tejto lehote musí o prijatí tejto žiadosti písomne informovať aj príslušný orgán každého členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a zároveň ho v tejto lehote informovať aj o jazyku, ktorý v úmysle používať pri vzájomnej komunikácii počas konania o zamedzení dvojitého zdanenia.

Odsek 3 ustanovuje povinné náležitosti žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia a prílohy, ktoré k nej majú byť pripojené. Povinnou náležitosťou je aj názov dotknutých slovenských právnych predpisov, podľa ktorých bola daň vyrubená Slovenskou republikou, právny predpis iného členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, podľa ktorého bola daň vyrubená týmto členským štátom a tiež názov dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak je medzi členskými štátmi uzavretých viacero zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, dotknutý daňový subjekt, ktorý podal žiadosť, musí uviesť názov konkrétnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Ak sa žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia týka transferového oceňovania, povinnou náležitosťou takejto žiadosti je aj dokumentácia o kontrolovaných transakciách a použitej metóde na účely zistenia spôsobu určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.

19

z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Táto dokumentácia môže byť doplnená o ďalšie informácie, ktoré odporúčané zo strany Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) alebo Spoločného fóra o transferovom oceňovaní zriadeného pri Európskej komisii (JTPF).

Ak žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, ministerstvo financií podľa subsidiárneho predpisu, ktorým je daňový poriadok 13), vyzve dotknutý daňový subjekt na ich doplnenie a upozorní ho na následky nevyhovenia výzve. Ak dotknutý daňový subjekt nedostatky v požadovanom rozsahu a v lehote určenej ministerstvom financií odstráni, považuje sa táto žiadosť za podanú bez nedostatkov v deň jej pôvodného podania. Ak dotknutý daňový subjekt výzve ministerstva financií nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa táto žiadosť za nepodanú a ministerstvo financií túto skutočnosť oznámi dotknutému daňovému subjektu.

Ak ministerstvo financií zváži, že na posúdenie spornej otázky potrebuje doplňujúce informácie, môže dotknutý daňový subjekt vyzvať, aby ich predložil najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia. Dotknutý daňový subjekt je povinný predložiť tieto doplňujúce informácie najneskôr do troch mesiacov od doručenia výzvy a svoju odpoveď je v tejto lehote povinný zaslať aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Ministerstvo financií rozhodne o žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia do šiestich mesiacov od jej doručenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia doplňujúcich informácií, pokiaľ ich poskytnutie žiadal dotknutý daňový subjekt. Svoje rozhodnutie bezodkladne doručí dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia sa považuje za prijatú, ak o nej ministerstvo financií nerozhodne v lehote do šiestich mesiacov od jej doručenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia doplňujúcich informácií. Na základe uvedeného je teda potrebné o takejto žiadosti ďalej konať.

Ministerstvo financií však môže v lehote do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia doplňujúcich informácií, dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, oznámiť aj to, že spornú otázku vyrieši bez toho, aby bol do konania zapojený príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Ide napr. o situáciu, kedy ministerstvo financií v plnom rozsahu vyhovie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, v ktorej dotknutý daňový subjekt žiada zrušenie zdanenia Slovenskou republikou, pretože tu nemal byť vôbec zdanený a mal byť zdanený len v druhom členskom štáte, ktorého sa sporná otázka týka. O tomto jednostrannom vyriešení spornej otázky ministerstvo financií informuje dotknutý daňový subjekt aj príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Doručením tohto oznámenia sa konanie podľa 2. časti považuje za ukončené.

20

Ak dotknutý daňový subjekt neposkytne v lehote a v požadovanom rozsahu doplňujúce informácie podľa odseku 4 alebo sa pri preverovaní žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia zistí, že sporná otázka neexistuje, alebo žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia nebola podaná v lehote troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, ministerstvo financií rozhodne o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, v opačnom prípade rozhodne o jej prijatí. Voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti môže dotknutý daňový subjekt podať odvolanie, avšak len vtedy, ak žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia odmietlo ministerstvo financií, ale aj príslušný orgán každého členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Ak dotknutý daňový subjekt podá odvolanie voči rozhodnutiu ministerstva financií, ktorým odmietlo žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, v odvolacom konaní sa bude postupovať primerane podľa daňového poriadku.

V prípade späťvzatia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia dotknutým daňovým subjektom, ktoré musí doručiť aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa konanie podľa 2. časti tohto zákona považuje za ukončené, a to dňom doručenia späťvzatia ministerstvu financií. Ministerstvo financií bezodkladne zašle dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, oznámenie o ukončení konania o zamedzení dvojitého zdanenia.

Konanie podľa druhej časti tohto zákona sa považuje za ukončené aj vtedy, ak sporná otázka prestane existovať z iného dôvodu. Napr. nastane taká situácia, ktorá spôsobí zánik spornej otázky a z hľadiska hospodárnosti je potrebné toto konanie ukončiť. Ministerstvo financií informuje bezodkladne dotknutý daňový subjekt o ukončení konania ako aj o dôvodoch jeho ukončenia.

K § 4

Ustanovenie upravuje pravidlá postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou, pokiaľ bola žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia prijatá ministerstvom financií a zároveň aj príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka rozhodol o prijatí žiadosti. Ustanovenie určuje tiež lehoty na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa teda môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky na základe vzájomnej dohody.

Základnou lehotou na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou dva roky od doručenia rozhodnutia o prijatí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a ktorý doručil dotknutému daňovému subjektu toto rozhodnutie ako posledný. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o jeden rok, pokiaľ svoju žiadosť o predĺženie lehoty ministerstvo financií dostatočne odôvodní (napr. zložitosť spornej otázky) a predloží ju príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Žiadosť o predĺženie môže byť podaná aj ministerstvu financií príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, ak je dôvod na predĺženie lehoty na jeho strane. O predĺžení lehoty musí ministerstvo financií informovať dotknutý daňový subjekt.

21

Počas tohto postupu sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka môžu navzájom dohodnúť ako spornú otázku vyriešia. V prípade potreby, môže ministerstvo financií aj počas tohto postupu žiadať od dotknutého daňového subjektu doplňujúce informácie. Dotknutý daňový subjekt je povinný ministerstvu financií poskytnúť tieto informácie najneskôr do troch mesiacov od doručenia výzvy a zároveň ich v tejto lehote doručiť aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Pri nesplnení tejto povinnosti sa uplatnia ustanovenia daňového poriadku o správnych deliktoch a sankciách, t. j. vtedy, ak dotknutý daňový subjekt ministerstvu financií nedoručí informácie v lehote a v požadovanom rozsahu. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky v lehote dvoch rokov, resp. troch rokov, pokiaľ dôjde k jej predĺženiu.

Pokiaľ ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dospejú k vzájomnej dohode a vyriešia spornú otázku, t. j. vyriešia to, ktorý členský štát má právo zdaniť predmetný príjem alebo kapitál, ministerstvo financií je povinné bezodkladne vydať rozhodnutie, ktoré musí následne doručiť dotknutému daňovému subjektu. Toto rozhodnutie ministerstva financií reflektuje na vzájomnú dohodu, čiže priamo v tomto rozhodnutí sa napr. zruší rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, pokiaľ právo zdaniť predmetný príjem alebo kapitál členský štát, ktorého sa sporná otázka týka. Pokiaľ bude mať právo zdaniť predmetný príjem alebo kapitál Slovenská republika, ministerstvo financií v tomto rozhodnutí potvrdí rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní. Na náležitosti rozhodnutia sa primerane vzťahujú ustanovenia daňového poriadku (§ 63).

Rozhodnutie ministerstva financií je právoplatné a vykonateľné:

1. ak sa dotknutý daňový subjekt vzdá práva na opravné prostriedky (odvolanie, návrh na obnovu konania a podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), dňom vzdania sa tohto práva na opravné prostriedky alebo

2. ak sa konanie o takomto opravnom prostriedku začalo, avšak dotknutý daňový subjekt v lehote do 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o vyriešení spornej otázky predloží relevantné dôkazy o tom, že vykonal opatrenia, ktoré smerujú k zastaveniu tohto konania (napr. predloží rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania alebo predloží späťvzatie odvolania potvrdené príslušným orgánom), a to dňom doručenia týchto dôkazov.

Pokiaľ nenastane ani jedna z vyššie uvedených dvoch situácií, kedy môže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie, ktorým sa vyriešila sporná otázka sa zrušuje v plnom rozsahu a ministerstvo financií o tom informuje dotknutý daňový subjekt a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. V tomto prípade teda postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou zlyhal.

Ak dotknutý daňový subjekt podal odvolanie voči rozhodnutiu ministerstva financií o vyriešení spornej otázky a v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia nepredloží relevantné dôkazy o tom, že vykonal opatrenia, ktoré smerujú k zastaveniu konania odvolacieho konania, odvolacie konanie je nutné zastaviť, nakoľko odpadol dôvod tohto konania, keďže napadnuté rozhodnutie bolo zo zákona zrušené v plnom rozsahu.

22

Ak sa uvedené rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným, avšak nedošlo k jeho vykonaniu, dotknutý daňový subjekt môže podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku.

Ak nedôjde k zamedzeniu dvojitého zdanenia, t. j. ak sa ministerstvo financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodnú na vyriešení spornej otázky vzájomnou dohodou v ustanovenej lehote, ministerstvo financií je povinné dotknutému daňovému subjektu oznámiť, prečo sa táto dohoda nedosiahla.

Pri riešení spornej otázky vzájomnou dohodou sa od právneho názoru súdu nemožno odchýliť, ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť predtým, ako ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dosiahli vzájomnú dohodu. V tomto prípade musí ministerstvo financií doručiť rozhodnutie správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dňom doručenia tohto rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou zo zákona končí a o tejto skutočnosti musí ministerstvo financií informovať dotknutý daňový subjekt.

K § 5

Ustanovenie zavádza možnosť podania žiadosti o zriadenie poradnej komisie dotknutým daňovým subjektom. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, zriadia poradnú komisiu, ak dotknutý daňový subjekt podá žiadosť o zriadenie poradnej komisie, a ak je naplnená aj druhá podmienka, ktorou je to, že

1. žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podaná dotknutým daňovým subjektom bola podľa § 3 ods. 5 odmietnutá, avšak nebola odmietnutá príslušnými orgánmi všetkých dotknutých členských štátov, pretože ak by bola odmietnutá ministerstvom financií a aj príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, poradná komisia sa nezriadi vôbec alebo

2. sa nepodarilo dospieť k vzájomnej dohode v lehote podľa § 4.

Žiadosť o zriadenie poradnej komisie nie je možné podať vôbec:

- ak prebieha odvolacie konanie voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia,

- v lehote na podanie odvolania voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia,

- ak súd zrušil rozhodnutie o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie,

- ak bol v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom spáchaný daňový trestný čin, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté alebo

- ak spornou otázkou nie je skutočnosť smerujúca k vzniku dvojitého zdanenia, t. j. ak k dvojitému zdaneniu nedošlo, resp. ani nemohlo dôjsť (napr. je preukázané, že nebol vydaný

23

protokol z daňovej kontroly ani rozhodnutie o vyrubení dane, ktoré by mohli viesť alebo vedú k spornej otázke).

Žiadosť o zriadenie poradnej komisie musí dotknutý daňový subjekt podať ministerstvu financií v lehote do 50 dní od doručenia rozhodnutia o žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia alebo od doručenia oznámenia o tom, že sa ministerstvo financií a príslušný orgán dotknutého členského štátu nedohodli na vyriešení spornej otázky v lehote uvedenej v § 4 ods. 2. Poradná komisia musí byť zriadená v lehote 120 dní od doručenia žiadosti o zriadenie poradnej komisie.

Ak je poradná komisia zriadená z prvého dôvodu, t. j. že žiadosť dotknutého daňového subjektu o zamedzenie dvojitého zdanenia bola odmietnutá, avšak nie príslušnými orgánmi všetkých dotknutých členských štátov, je povinná prijať záver o tom, či je táto žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia prípustná alebo nie. Tento záver musí poradná komisia prijať do šiestich mesiacov od dátumu svojho zriadenia. Poradná komisia posúdi, či boli alebo neboli splnené všetky podmienky ustanovené v § 3 týkajúce sa žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia a následne svoj záver oznámi ministerstvu financií a príslušnému orgánu dotknutého členského štátu do 30 dní od jeho prijatia.

Ak poradná komisia prijala záver, že boli splnené podmienky na prijatie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, ministerstvo financií môže podať poradnej komisii a príslušnému orgánu dotknutého členského štátu žiadosť o začatie postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou podľa § 4, pričom lehota na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou podľa § 4 ods. 2 začne plynúť odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie o prípustnosti žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia ministerstvu financií.

Ak sa nezačne postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou, t. j. ak ministerstvo financií a ani príslušný orgán dotknutého členského štátu do 60 dní odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie, nepodá žiadosť o začatie postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou, poradná komisia vydá svoje stanovisko podľa § 12, v ktorom uvedie ako sa sporná otázka vyriešiť. V tomto prípade sa poradná komisia považuje za zriadenú v šesťdesiaty deň odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie.

Pokiaľ poradná komisia prijala záver, že neboli splnené podmienky na prijatie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, sa za to, že žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia bola odmietnutá ministerstvom financií, resp. príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka oprávnene. To znamená, že o takejto žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia sa už nebude konať.

Ak je poradná komisia zriadená z druhého dôvodu, t. j. z dôvodu, že sa ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka nepodarilo dospieť k vzájomnej dohode v podľa § 4, poradná komisia vydá svoje stanovisko podľa § 12, v ktorom uvedie ako sa má sporná otázka vyriešiť.

24

Od právneho názoru súdu sa nemožno odchýliť, ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť predtým, ako dotknutý daňový subjekt podal žiadosť o zriadenie poradnej komisie. V tomto prípade nie je možné riešiť spornú otázku prostredníctvom poradnej komisie, t. j. nie je možné postupovať podľa tohto ustanovenia. Ministerstvo financií preto oznámi účinky rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a tiež oznámi dotknutému daňovému subjektu, že sa ustanovenia tohto paragrafu neuplatňujú.

Ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť po podaní žiadosti o zriadenie poradnej komisie, ale zároveň pred vydaním stanoviska podľa § 12, postup riešenia spornej otázky prostredníctvom poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov, podľa toho, ktorá komisia pre riešenie sporov je vo veci spornej otázky zriadená, sa končí. Ministerstvo financií oznámi účinky rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Tej komisii pre riešenie sporov, ktorá bola zriadená a dotknutému daňovému subjektu ministerstvo financií oznámi, že postup riešenia spornej otázky prostredníctvom zriadenej komisie pre riešenie sporov sa končí.

K § 6

Na účel vytvorenia zoznamu nezávislých osôb, ktorý vedie, aktualizuje a zverejňuje Európska komisia, je ministerstvo financií povinné oznámiť Európskej komisii informácie o troch osobách, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na to, aby mohli byť nezávislými osobami, pričom ministerstvo financií môže označiť, ktorú z nich možno vymenovať za predsedu poradnej komisie. Ministerstvo financií taktiež musí priebežne informovať Európsku komisiu o akýchkoľvek zmenách, týkajúcich sa tých nezávislých osôb, ktoré nominovalo do zoznamu nezávislých osôb (napr. zmena priezviska, trvalého bydliska, atď.).

Ministerstvo financií je povinné požiadať Európsku komisiu o vyčiarknutie nezávislej osoby, ktorú nominovalo, zo zoznamu nezávislých osôb, pokiaľ prestala spĺňať podmienky na to, aby bola nezávislou osobou a zároveň nominovať inú nezávislú osobu, ktorá tieto podmienky spĺňa. Pri získavaní informácií o tejto osobe postupuje ministerstvo financií primerane podľa ustanovenia § 26 daňového poriadku (poskytovanie údajov správcovi dane).

Ak ministerstvo financií pochybnosť tom, či nezávislá osoba, ktorá bola nominovaná do zoznamu iným členským štátom, spĺňa podmienky dané zákonom na to, aby bola nezávislou osobou, informuje o týchto pochybnostiach Európsku komisiu a predloží jej dôkazy, ktoré má k dispozícii, a ktoré podporujú tieto pochybnosti.

Aj iný členský štát môže taktiež namietať zotrvanie nezávislej osoby, nominovanej do zoznamu nezávislých osôb ministerstvom financií. V tomto prípade je ministerstvo financií povinné do šiestich mesiacov po oznámení Európskej komisie, o tom, že príslušný orgán iného členského štátu namieta zotrvanie nezávislej osoby nominovanej ministerstvom financií, preveriť, či táto

25

osoba spĺňa podmienky na to, aby bola nezávislou osobou. Ak ministerstvo financií zistí, že táto osoba nespĺňa zákonom dané podmienky na zotrvanie v zozname nezávislých osôb, informuje o tom Európsku komisiu a súčasne požiada o vyčiarknutie takejto osoby zo zoznamu nezávislých osôb a zároveň nominuje inú osobu, ktorá podmienky spĺňa. Pokiaľ však ministerstvo financií zistí, že uvedená osoba spĺňa všetky podmienky na to, aby bola nezávislou osobou, informuje Európsku komisiu, že táto nezávislá osoba naďalej zotrvá v zozname nezávislých osôb.

K § 7

Ustanovenie upravuje zloženie poradnej komisie a spôsob vymenovania jednotlivých členov poradnej komisie. Poradnú komisiu tvorí predseda poradnej komisie, jeden zástupca za ministerstvo financií a jeden zástupca za príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a jedna nezávislá osoba, ktorú vyberie ministerstvo financií a jedna nezávislá osoba, ktorú vyberie príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Ak sa na tom ministerstvo financií a príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnú, môžu byť v poradnej komisii dvaja zástupcovia za ministerstvo financií a dvaja zástupcovia za príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Tak isto sa môžu dohodnúť, že ministerstvo financií aj príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka vyberú zo zoznamu nezávislých osôb dve nezávislé osoby, ktoré budú súčasťou poradnej komisie.

Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka sa vopred dohodnú na tom, ako vymenujú nezávislé osoby a ich náhradníkov, t. j. určia si pravidlá vymenovania nezávislých osôb. Ak sa dohodnú na pravidlách vymenovania, avšak z určitého dôvodu nedôjde k výberu nezávislých osôb podľa týchto vopred ustanovených pravidiel, môže sa uplatniť § 8, podľa ktorého môže dotknutý daňový subjekt požiadať súd, aby ustanovil nezávislú osobu zo zoznamu nezávislých osôb. Ak by k dohode pravidiel vymenovania nezávislých osôb nedošlo vôbec, nezávislé osoby sa vyberú na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb.

Ministerstvo financií môže namietať voči vymenovaniu ktorejkoľvek nezávislej osoby, a to z dôvodu, na ktorom sa vopred dohodli so zainteresovaným príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka alebo z dôvodov uvedených v tomto zákone, akým je napríklad to, že nezávislá osoba pracuje alebo pracovala kedykoľvek počas troch rokov pred dátumom jej vymenovania pre správu členského štátu, ktorá spravuje dane, t. j. pre daňovú, resp. finančnú správu.

Dôvodom takejto námietky môže byť aj to, že nezávislá osoba pracuje pre dotknutý daňový subjekt alebo pre neho pracovala, a to kedykoľvek počas piatich rokov pred dátumom jej vymenovania, pričom ide nielen o zamestnanecký pomer, ale aj iný pomer, na základe ktorého sú vykonávané služby, akou je napr. poradenská činnosť pre dotknutý daňový subjekt.

26

Ďalším dôvodom na podanie námietky je aj to, keď nezávislá osoba alebo kedykoľvek počas piatich rokov pred dátumom jej vymenovania mala významný podiel v dotknutom daňovom subjekte, pričom definícia významného podielu vychádza z definície kvalifikovanej účasti podľa § 9 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dôvodom podania námietky je aj existencia pochybnosti o tom, že nezávislá osoba nespĺňa podmienku nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti. To znamená, že so zreteľom na jej pomer k spornej otázke, k dotknutému daňovému subjektu alebo k jeho zástupcovi, možno mať pochybnosti o jej nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti. Inak povedané, ak existujú pochybnosti o tom, že nezávislá osoba by mala mať určitý záujem na spôsobe skončenia konania o zamedzení dvojitého zdanenia, a teda je na výsledku konania nejakým spôsobom zainteresovaná. Pre pomer k dotknutému daňovému subjekt alebo k jeho zástupcovi možno mať pochybnosti o nezaujatosti nezávislej osoby, ak k nim táto nezávislá osoba napr. pozitívny (priateľský) alebo negatívny (nepriateľský) pomer, prípadne tu existujú rodinné väzby.

Dôvodom na podanie námietky je taktiež situácia, kedy nezávislá osoba poskytuje daňové poradenstvo alebo pracuje pre osobu, ktorá poskytuje daňové poradenstvo alebo kedykoľvek počas troch rokov pred dátumom jej vymenovania poskytovala daňové poradenstvo alebo pracovala pre osobu, ktorá poskytovala daňové poradenstvo (napr. o daňoví poradcovia).

Ministerstvo financií môže požiadať, aby ktorákoľvek nezávislá osoba jej náhradník, oznámila akýkoľvek záujem, vzťah alebo inú skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na jej nezávislosť, nestrannosť alebo nezaujatosť. Ak nezávislá osoba nevyhovie žiadosti ministerstva financií v požadovanom rozsahu a určenej lehote považuje sa to za existenciu obavy o jej nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti, t. j. že vzhľadom na jej pomer k spornej otázke alebo k dotknutému daňovému subjektu alebo k jeho zástupcovi, môže mať nezávislá osoba určitý záujem na výsledku konania o zamedzení dvojitého zdanenia.

Zástupcovia ministerstva financií, zástupcovia príslušného orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a nezávislé osoby si zvolia predsedu poradnej komisie zo zoznamu nezávislých osôb, ktorý je sudcom, ak sa nedohodnú inak. Môžu sa teda dohodnúť, že predseda poradnej komisie nemusí byť sudcom. Ak budú členovia poradnej komisie vymenovaní súdom podľa § 8, predseda poradnej komisie bude určený na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb.

Výkon funkcie nezávislej osoby sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, a preto sa na neho vzťahujú ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.

K § 8

Uvedené ustanovenie upravuje konanie na súde, v ktorom môže súd ustanoviť nezávislú osobu a náhradníka zo zoznamu nezávislých osôb, ak ju nevymenovalo ministerstvo financií. Toto

27

konanie začína len na návrh dotknutého daňového subjektu, ktorý môže byť podaný, ak ministerstvo financií nevymenovalo nezávislú osobu a náhradníka podľa § 7 ods. 2.

Návrh musí byť podaný v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na zriadenie poradnej komisie uvedenej v § 5 ods. 3 druhej vete, inak ho súd zamietne.

Ak súd nezamietne návrh z dôvodu jeho podania po lehote, doručí tento návrh ministerstvu financií. Ak ministerstvo financií nepreukáže v lehote 30 dní od doručenia návrhu, že vymenovalo nezávislú osobu a náhradníka, súd ustanoví nezávislú osobu a náhradníka, a to vyžrebovaním zo zoznamu nezávislých osôb zverejneného Európskou komisiou. Súd však nemôže ustanoviť nezávislú osobu, ktorú do zoznamu nezávislých osôb nominoval príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Uznesenie o ustanovení nezávislej osoby a náhradníka je súd povinný bezodkladne doručiť dotknutému daňovému subjektu a ministerstvu financií.

Po doručení uznesenia súdu, je ministerstvo financií povinné bezodkladne informovať príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, o ustanovení nezávislej osoby a náhradníka súdom.

K § 9

Ministerstvo financií a príslušný orgán dotknutého členského štátu sa môžu dohodnúť na alternatívnom riešení sporov prostredníctvom komisie pre alternatívne riešenie sporov. Táto komisia sa líši od poradnej komisie najmä tým, že na vyriešenie spornej otázky môže použiť aj akýkoľvek iný postup riešenia sporov než ako je ten, ktorý uplatňuje poradná komisia, t. j. môže použiť alternatívu k postupu riešenia sporu na základe nezávislého stanoviska. Medzi druhy postupov alternatívneho riešenia sporov patrí napr. zmierenie, mediácia, expertíza, rozhodcovské konanie alebo akékoľvek iné postupy alebo techniky riešenia sporov, ktorých cieľom je vyriešiť danú spornú otázku.

V prípade dohody ministerstva financií s príslušným orgánom konkrétneho členského štátu sa komisia pre alternatívne riešenie sporov môže zriadiť aj vo forme stálej komisie, ktorá bude permanentne zriadená na riešenie prípadných ďalších sporných otázok. Napríklad, ak sa ministerstvo financií a orgán, ktorý je určený Českou republikou, dohodnú vopred na zriadení stálej komisie pre alternatívne riešenie sporov. Táto komisia bude riešiť spory, ktoré medzi nimi vznikli resp. môžu vzniknúť, a ktoré sa budú týkať zdanenia.

Komisia pre alternatívne riešenie sporov môže mať odlišné zloženie a formu od poradnej komisie, avšak platia na ňu pravidlá týkajúce sa nezávislosti jej členov v zmysle § 7 ods. 4 a 5. Primerane sa na ňu vzťahujú aj ustanovenia o dokazovaní a pojednávaní komisie pre riešenie sporov podľa § 11 a ustanovenia týkajúce sa trov konania o zamedzení dvojitého zdanenia podľa § 17, avšak uvedené platí len v tom prípade, ak organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov podľa § 10 neustanovuje inak.

28

K § 10

V § 10 sa uvádzajú jednotlivé náležitosti organizačného poriadku komisie pre riešenie sporov, ktorý zostavuje ministerstvo financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, na každý vzniknutý spor a podpisuje ho poverený zamestnanec ministerstva financií a poverený zamestnanec príslušného orgánu dotknutého členského štátu.

Ministerstvo financií, v lehote na zriadenie poradnej komisie, t. j. do 120 dní od doručenia žiadosti o zriadenie poradnej komisie, musí dotknutému daňovému subjektu doručiť kompletný organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov, oznámiť mu dátum, do ktorého bude prijaté jej stanovisko k riešeniu spornej otázky a oznámiť mu názov dotknutých osobitných predpisov, ktorých sa sporná otázka týka, t. j. právne predpisy, na základe ktorých došlo resp. malo dôjsť k dvojitému zdaneniu v Slovenskej republike ako aj názov právneho predpisu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a názov dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Základnými náležitosťami organizačného poriadku komisie pre riešenie sporov sú

- opis a charakteristika spornej otázky,

- výkladové pravidlá pre právne otázky a skutkové otázky, ktoré sa majú vyriešiť,

- forma komisie pre riešenie sporov (podľa toho, ktorá bola zriadená, t. j. poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov) a druh postupu alternatívneho riešenia sporov (napr. zmierenie, mediácia, expertíza, rozhodcovské konanie), ktorý sa uvedie, ak bol použitý iný postup než ako je postup smerujúci k prijatiu nezávislého stanoviska,

- harmonogram riešenia spornej otázky,

- zloženie komisie pre riešenie sporov, vrátane počtu členov, mien a priezvisk členov, údajov o ich kompetencii a kvalifikácii a všetkých konfliktov záujmov členov,

- pravidlá, ktoré upravujú účasť dotknutých daňových subjektov a tretích strán, výmenu vyjadrení, informácií a dôkazov, náklady, druh postupu riešenia spornej otázky, ktorý sa má použiť (t. j. či sa použije „klasický“ postup smerujúci k prijatiu nezávislého stanoviska alebo niektorý z druhov postupov alternatívneho riešenia sporov), a ďalšie príslušné procesné postupy alebo organizačné postupy,

- logistické postupy v súvislosti s prijatím stanoviska komisie pre riešenie sporov a s jeho doručením.

Ak bol dotknutému daňovému subjektu doručený organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov v lehote do 120 dní od doručenia žiadosti o zriadenie poradnej komisie, avšak nebol úplný alebo mu vôbec nebol doručený v tejto lehote, komisia pre riešenie sporov musí použiť vzorový organizačný poriadok vydaný a zverejnený Európskou komisiou.

Ak nebol dotknutému daňovému subjektu doručený organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov, ktorý je v súlade s odsekmi 2 4, musia nezávislé osoby a predseda komisie pre riešenie sporov, doplniť organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov na základe vzorového organizačného poriadku vydaného Európskou komisiou a zaslať ho dotknutému daňovému subjektu do dvoch týždňov odo dňa jej zriadenia.

29

Pokiaľ sa nezávislé osoby a predseda komisie pre riešenie sporov nedohodnú na organizačnom poriadku komisie pre riešenie sporov alebo ho nedoručia dotknutému daňovému subjektu v lehote do dvoch týždňov od zriadenia komisie pre riešenie sporov, dotknutý daňový subjekt môže uplatniť postup podľa Správneho súdneho poriadku, t. j. môžu sa obrátiť sa žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy na správny súd.

K § 11

Dotknutý daňový subjekt môže poskytnúť potrebné informácie komisii pre riešenie sporov, len ak s tým súhlasí ministerstvo financií. Ak o potrebné informácie požiada komisia pre riešenie sporov, dotknutý daňový subjekt je povinný jej tieto informácie poskytnúť.

Ministerstvo financií môže odmietnuť poskytnúť informácie komisii na riešenie sporov len, ak nie je možné získať tieto informácie alebo, ak by ich získanie bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo ak by došlo k porušeniu obchodného tajomstva, profesijného tajomstva, práv priemyselného vlastníctva alebo iného duševného vlastníctva, alebo, ak by došlo k zverejneniu obchodného postupu, alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku, alebo ak by došlo k vyzradeniu utajovanej skutočnosti.

Dotknutý daňový subjekt alebo jeho zástupca majú povinnosť na žiadosť komisie pre riešenie sporov dostaviť sa na jej rokovanie. Toto ustanovenie upravuje aj možnosť zastupovania v spore pred komisiou pre riešenie sporov, pričom dotknutý daňový subjekt alebo jeho zástupca sa môžu zúčastniť rokovania komisie pre riešenie sporov na svoju žiadosť a so súhlasom ministerstva financií a príslušného orgánu dotknutého členského štátu.

Ustanovuje sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k informáciám, ktoré sa získajú z titulu členstva v komisii pre riešenie sporov. Dotknutý daňový subjekt a jeho zástupca taktiež povinní zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k informáciám, o ktorých sa dozvedeli počas konania o zamedzení dvojitého zdanenia. Ministerstvo financií môže vyzvať dotknutý daňový subjekt a jeho zástupcu, aby predložili vyhlásenie o zachovaní mlčanlivosti.

Keďže subsidiárnym predpisom k tomuto zákonu je daňový poriadok, uplatňuje sa aj inštitút daňového tajomstva. Taktiež v prípade porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť nezávislou osobou alebo iným členom komisie pre riešenie sporov, alebo dotknutým daňovým subjektom a jeho zástupcom, dochádza k správnemu deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku, podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa daňového poriadku alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) i). Za tento delikt sa uloží podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku pokuta od 60 eur do 3 000 eur.

K § 12

Komisia pre riešenie sporov musí najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej zriadenia vydať písomné stanovisko. Táto lehota sa môže predĺžiť najviac o tri mesiace a o predĺžení tejto lehoty

30

musí komisia pre riešenie sporov informovať aj dotknutý daňový subjekt. Odôvodneným prípadom na predĺženie lehoty môže byť napríklad mimoriadna zložitosť spornej otázky alebo osobitná povaha spornej otázky, pre ktorú o nej nemožno rozhodnúť v základnej lehote. Stanovisko musí vychádzať z ustanovení dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, z dotknutých osobitných predpisov, ktorým je napr. zákon o dani z príjmov a dotknutého právneho predpisu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Na prijatie stanoviska komisie pre riešenie sporov je potrebný súhlas väčšiny všetkých členov. Ak by sa niektorý z členov komisie pre riešenie sporov nezúčastnil hlasovania, môže sa rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie pre riešenie sporov. Predseda komisie pre riešenie sporov oznámi stanovisko komisie pre riešenie sporov ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

K § 13

Po oznámení stanoviska komisie pre riešenie sporov ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, môžu dohodnúť na riešení spornej otázky v lehote do šiestich mesiacov od tohto oznámenia. V tejto lehote sa môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky aj odchylne od stanoviska, ktoré im dala komisia pre riešenie sporov. Ak však v tejto lehote nedospejú k dohode o riešení spornej otázky musia spornú otázku vyriešiť podľa stanoviska komisie pre riešenie sporov.

Ministerstvo financií je následne povinné bezodkladne vydať rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré doručí dotknutému daňovému subjektu do 30 dní od jeho vydania. Ak by dotknutému daňovému subjektu, ktorý je rezidentom v zmysle zákona o dani z príjmu, nebolo toto rozhodnutie doručené v uvedenej lehote, môže podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku na príslušný správny súd.

Rozhodnutie vychádza z dohody ministerstva financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, resp. zo stanoviska komisie pre riešenie sporov. Čiže vychádza z toho, ako sa členské štáty dohodli o tom, ktorý štát zdaniť príjem alebo kapitál dotknutého daňového subjektu. Týmto rozhodnutím teda môže dôjsť k zrušeniu zdanenia (zrušenie rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní), ktoré bolo uložené Slovenskou republikou alebo k potvrdeniu vyrubenia dane (potvrdenie rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní), ktorú má dotknutý daňový subjekt v Slovenskej republike zaplatiť.

Rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia je vykonateľné po uplynutí 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia, ak príslušný súd nevyslovil nedostatok nezávislosti nezávislej osoby podľa § 14, a ak sa dotknutý daňový subjekt v tejto lehote vzdá práva na opravné prostriedky. Pokiaľ tieto dve podmienky nenastanú, t. j. uplynutie lehoty 60 dní a zároveň vzdanie sa práva na odvolanie v tejto lehote, rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia sa zrušuje v plnom rozsahu a ministerstvo financií o tom informuje dotknutý daňový subjekt a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, pričom lehota 60 dní neplynie, ak sa začalo

31

konanie o vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby na príslušnom súde podľa § 14. Ak dotknutý daňový subjekt podá voči rozhodnutiu o zamedzení dvojitého zdanenia odvolanie, toto rozhodnutie sa automaticky zo zákona zrušuje a odvolacie konanie je potrebné zastaviť, nakoľko odpadol jeho dôvod.

Ak sa rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia nevykonalo a súd nevyslovil nedostatok nezávislosti nezávislej osoby podľa § 14, dotknutý daňový subjekt môže uplatniť postup podľa Správneho súdneho poriadku.

K § 14

Ustanovenie upravuje konanie o vyslovenie nedostatku nezávislosti na príslušnom súde. Navrhovateľom je ministerstvo financií, ktoré môže podať návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti ktorejkoľvek nezávislej osoby, ktorá bola členom poradnej komisie podľa § 7 ods. 1 písm. c), a u ktorej nastali počas 12 mesiacov nasledujúcich po oznámení stanoviska poradnej komisie podľa § 12, dôvody na namietanie jej vymenovania podľa § 7 ods. 4. Odporcom je nezávislá osoba, ktorej nezávislosť je v konaní namietaná.

Ministerstvo financií musí návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby podať v lehote 30 dní odo dňa, kedy sa dozvedelo o dôvodoch na namietanie vymenovania nezávislej osoby podľa § 7 ods. 4, najneskôr však do 12 mesiacov nasledujúcich po oznámení stanoviska poradnej komisie podľa § 12, inak ho súd zamietne. Súd rozhodne o návrhu vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby bez nariadenia pojednávania.

Pokiaľ ministerstvo financií preukáže, že u nezávislej osoby skutočne nastali dôvody na namietanie jej vymenovania podľa § 7 ods. 4, súd vysloví nedostatok nezávislosti. V opačnom prípade súd návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby zamietne.

Ministerstvo financií informuje o rozhodnutí súdu príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, bezodkladne po jeho doručení.

K § 15

Ministerstvo financií sa môže s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka dohodnúť, že svoje rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia vydané podľa § 13 zverejnia v úplnom znení, avšak len v tom prípade, ak s tým súhlasí aj dotknutý daňový subjekt. Ak s takýmto zverejnením ministerstvo financií alebo príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, alebo dotknutý daňový subjekt nesúhlasia, zverejní sa len jeho abstrakt.

Abstrakt obsahuje opis spornej otázky, dátum vydania rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia, príslušné zdaňovacie obdobie, právny základ, odvetvie, v ktorom pôsobí dotknutý daňový subjekt, stručný opis konečného výsledku, t. j. ako sa sporná otázka vyriešila a druh postupu riešenia spornej otázky, t. j. postup smerujúci k prijatiu nezávislého stanoviska alebo niektorý z druhov postupu alternatívneho riešenia sporov (mediácia, expertíza, atď.).

32

Ministerstvo financií zašle dotknutému daňovému subjektu abstrakt ešte pred jeho zverejnením. Dotknutý daňový subjekt môže do 60 dní po tomto doručení požiadať ministerstvo financií, aby sa v abstrakte nezverejnili také informácie, zverejnením ktorých by došlo k porušeniu obchodného tajomstva, profesijného tajomstva, práv priemyselného vlastníctva alebo iného duševného vlastníctva, alebo by došlo k zverejneniu obchodného postupu alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku. Abstrakt ministerstvo financií bezodkladne doručí Európskej komisii.

K § 16

Uvedené ustanovenie zavádza možnosť podávania niektorých podaní len ministerstvu financií. Dotknutý daňový subjekt teda nemusí niektoré podania podávať každému zainteresovanému príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, ale stačí, ak ich podá len ministerstvu financií.

Táto možnosť sa vzťahuje na fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie tzv. veľkým podnikom a nie súčasťou veľkej skupiny podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS.

Týmito podaniami žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, odpoveď na žiadosť o dodatočné informácie podľa § 3 ods. 4 a § 4 ods. 3, späťvzatie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 3 ods. 10 a žiadosť o zriadenie poradnej komisie. Uvedené podania môže dotknutý daňový subjekt podať len ministerstvu financií, len vtedy ak je rezidentom podľa § 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zároveň je:

- fyzickou osobou alebo

- právnickou osobou a táto právnická osoba je súčasťou skupiny účtovných jednotiek, ktorá nespĺňa veľkostné podmienky podľa § 22 ods. 10 písm. b) zákona o účtovníctve a zároveň je mikro účtovnou jednotkou podľa § 2 ods. 6 zákona o účtovníctve alebo

- právnickou osobou a táto právnická osoba je súčasťou skupiny účtovných jednotiek, ktorá nespĺňa veľkostné podmienky podľa § 22 ods. 10 písm. b) zákona o účtovníctve a zároveň je malou účtovnou jednotkou podľa § 2 ods. 7 zákona o účtovníctve.

Podľa § 22 ods. 10 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka, za konsolidovaný celok nie po konsolidácii kapitálu, konsolidácii vzájomných vzťahov medzi účtovnými jednotkami, konsolidácii výsledku hospodárenia a konsolidácii nákladov a výnosov splnené aspoň dve z týchto podmienok:

33

1. celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 20 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

2. čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 40 000 000 eur,

3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov.

Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

a) celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur,

b) čistý obrat nepresiahol 700 000 eur,

c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať.

Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve do veľkostnej skupiny malej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

a) celková suma majetku presiahla sumu 350 000 eur, ale nepresiahla sumu 4 000 000 eur,

b) čistý obrat presiahol sumu 700 000 eur, ale nepresiahol sumu 8 000 000 eur,

c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 10 a nepresiahol 50.

Ak dotknutý daňový subjekt nespĺňa vyššie uvedené podmienky, musí podať predmetné podania ministerstvu financií a súčasne aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Po doručení týchto podaní ministerstvu financií, musí ministerstvo financií do dvoch mesiacov od ich doručenia zaslať oznámenie o ich doručení príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Od doručenia tohto oznámenia príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, platí domnienka, že dotknutý daňový subjekt urobil podania vo všetkých členských štátoch, ktorých sa sporná otázka týka.

K § 17

Počas konania o zamedzení dvojitého zdanenia môžu vzniknúť trovy konania, ktoré sa delia rovným dielom medzi ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, pokiaľ sa nedohodnú na inom spôsobe rozdelenia trov konania o zamedzení dvojitého zdanenia alebo, ak nejde o situáciu, keď sa dohodnú, že všetky vzniknuté trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia znáša dotknutý daňový subjekt.

Trovami konania o zamedzení dvojitého zdanenia sú:

- výdavky poskytované v súvislosti s výkonom funkcie nezávislej osoby alebo s plnením iných povinností spojených s touto funkciou, v rozsahu a vo výške ustanovenej napr. zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov,

- paušálna náhrada nezávislej osoby za výkon funkcie v sume 500 eur za jeden deň rokovania komisie pre riešenie sporov.

34

Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, neznášajú náklady, ktoré vzniknú dotknutému daňovému subjektu.

Ak dotknutý daňový subjekt vezme svoju žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia späť podľa § 3 ods. 10 alebo, ak bola žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 5 ods. 7 odmietnutá oprávnene, môže sa ministerstvo financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnúť, že všetky vzniknuté trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia znáša dotknutý daňový subjekt. Ak sa na tomto ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnú, ministerstvo financií bezodkladne vydá rozhodnutie o trovách konania o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré dotknutý daňový subjekt uhradiť ministerstvu financií a doručí ho dotknutému daňovému subjektu. Dotknutý daňový subjekt je povinný trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia určené rozhodnutím zaplatiť.

Na vymáhanie trov konania o zamedzení dvojitého zdanenia sa primerane použijú ustanovenia daňového poriadku, pričom trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia vymáha ten daňový úrad, ktorý je miestne príslušným daňovým úradom pre dotknutý daňový subjekt.

K § 18

Tretia časť tohto zákona upravuje konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy. Toto konanie začína len na základe žiadosti dotknutého daňového subjektu, ktorý je v zmysle zákona o dani z príjmov rezidentom. Žiadosť musí byť podaná v lehote troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, a to bez ohľadu na to, či dotknutý daňový subjekt uplatňuje opravné prostriedky, ak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neupravuje inak. Uvedeným úkonom môže byť napr. protokol z daňovej kontroly alebo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, v určitých prípadoch to môže byť napr. aj výzva na podanie daňového priznania, avšak vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

K § 19

Z dôvodu jednotnosti pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia, sa aj na priebeh konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy, t. j. na konanie začaté v zmysle článku 25, ktorý je súčasťou zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, primerane uplatňuje rovnaký postup ako na konanie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa druhej časti zákona.

K § 20

V § 20 je upravený postup ministerstva financií a príslušného orgánu zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, pokiaľ začnú riešiť spornú otázku vzájomnou dohodou. Ak dôjde k vzájomnej dohode o vyriešení spornej otázky, ministerstvo financií ihneď oznámi

35

dotknutému daňovému subjektu jej výsledok a vykoná všetky potrebné úkony, ktoré z takejto dohody pre neho vyplývajú. Ak k uvedenej dohode nedôjde ministerstvo financií taktiež bezodkladne oznámi túto skutočnosť dotknutému daňovému subjektu.

Na zamedzenie dvojitého zdanenia vzájomnou dohodou nemá dotknutý daňový subjekt právny nárok.

Základným rozdielom medzi pravidlami riešenia sporov podľa druhej časti, t. j. podľa transponovanej smernice, podľa ktorej, ak príslušné orgány nedosiahnu vzájomnú dohodu, ktorou by vyriešili spornú otázku, môže túto spornú otázku vyriešiť komisia pre riešenie sporov, a pravidlami riešenia sporov podľa tretej časti, je to, že podľa tretej časti sa príslušné orgány dotknutých zmluvných štátov nemusia dohodnúť o zamedzení dvojitého zdanenia a môže vzniknúť situácia, že dvojité zdanenie bude pretrvávať. Samozrejme, ak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia obsahuje ustanovenia arbitrážnom konaní, dotknutý daňový subjekt môže podať žiadosť o vyriešenie spornej otázky v rámci arbitrážneho konania. Príslušná zmluva upravuje aj podmienky tohto arbitrážneho konania.

K § 21

Ustanovenie § 21 vyplýva zo záverov projektu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a skupiny G20, ktorý bol zameraný na zamedzenie erózií základu dane a umelého presúvania ziskov (BEPS). Akčný bod č. 14 tohto projektu bol venovaný efektívnemu riešeniu medzinárodných daňových sporov, ako aj predchádzaniu takýmto sporom. V rámci záverečnej správy k akčnému bodu č. 14 v roku 2015 boli prijaté minimálne štandardy, medzi ktoré patrí aj zahrnutie tretieho odseku článku 25 Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia do jednotlivých, aj existujúcich, bilaterálnych daňových zmlúv. K úprave týchto zmlúv, v súlade so závermi projektu BEPS, dochádza prostredníctvom multilaterálneho nástroja, ku ktorému pristúpila aj Slovenská republika, ako aj mnoho ďalších jurisdikcií. V prípade niektorých zmluvných partnerov však k zosúladeniu s minimálnym štandardom nedôjde automaticky, napr. ak príslušný zmluvný partner nepristúpil k multilaterálnemu nástroju a rozhodol sa pre bilaterálne rokovania o úprave zmlúv, prípadne pre vnútroštátnu úpravu v jednotlivých oblastiach.

Účelom § 21 je umožniť ministerstvu financií postup v zmysle tretieho odseku článku 25 Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia, a to aj v prípade tých zmluvných partnerov, s ktorými zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neobsahuje ekvivalent tohto ustanovenia, pokiaľ takýto postup umožní legislatíva príslušného zmluvného štátu.

K § 22

Ak sa kompetentné orgány nedohodnú inak, ministerstvo financií, príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dotknutý daňový subjekt, ktorý podal žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe zmluvy, znášajú náklady spojené s ich vlastnou

36

účasťou na tomto konaní, vrátane preukázaných cestovných výdavkov a nákladov spojených s prípravou a prezentáciou ich stanovísk.

K § 23

Štvrtá časť tohto zákona upravuje konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru. Toto konanie začína na žiadosť dotknutého daňového subjektu, ktorá musí byť podaná v lehote troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, a to bez ohľadu na to, či dotknutý daňový subjekt uplatňuje opravné prostriedky. Ak sa sporná otázka týka aj iného zmluvného štátu, dotknutý daňový subjekt doručí žiadosť podľa prvej vety aj príslušnému orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Uvedeným úkonom môže byť napr. protokol z daňovej kontroly alebo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, v určitých prípadoch to môže byť napr. aj výzva na podanie daňového priznania, avšak vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

K § 24

Z dôvodu jednotnosti pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia, sa aj na priebeh konania o zamedzení dvojitého zdanenia podľa dohovoru, primerane uplatňuje rovnaký postup ako na konanie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa druhej časti zákona.

K § 25

Ustanovenie upravuje základné pravidlá riešenia spornej otázky podľa dohovoru, ktoré sú ustanovené v článku 7 dohovoru.

Článok 7 dohovoru:

„Ak dotknuté príslušné orgány nedospejú k dohode, ktorá zamedzí dvojitému zdaneniu a na ktorú sa odvoláva článok 6, do dvoch rokov odo dňa, keď bola vec prvýkrát predložená jednému z príslušných orgánov v súlade s článkom 6 ods. 1, zriadia poradnú komisiu poverenú vydať svoje stanovisko o zamedzení dvojitého zdanenia v tomto prípade.

Podniky môžu na svoju ochranu využiť opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii podľa vnútroštátnych právnych predpisov dotknutých zmluvných štátov; ak však bola vec podaná na súd alebo tribunál, lehota dvoch rokov uvedená v prvom pododseku sa počíta od dátumu vynesenia rozsudku konečným odvolacím súdom.

Predloženie veci poradnej komisii nebráni zmluvnému štátu, aby vo vzťahu k tej istej záležitosti začal alebo naďalej viedol súdne konania alebo správne konania o sankciách.

Ak vnútroštátne právne predpisy zmluvného štátu príslušným orgánom tohto štátu nepovoľujú, aby sa odchýlili od rozhodnutí ich súdnych orgánov, odsek 1 sa neuplatňuje, pokiaľ združený podnik tohto štátu nechal uplynúť lehotu pre podanie odvolania alebo od takého odvolania

37

odstúpil pred vynesením rozhodnutia. Toto ustanovenie nemá vplyv na odvolanie, ak sa vzťahuje na iné záležitosti, ako sú záležitosti uvedené v článku 6.

Príslušné orgány sa môžu vzájomnou dohodou a dohodou so združenými podnikmi vzdať lehôt uvedených v odseku 1.

Pokiaľ sa neuplatňujú ustanovenia odsekov 1 4, práva každého zo združených podnikov, ako sú ustanovené v článku 6, zostávajú nedotknuté.“

K § 26

Na postup podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia daňového poriadku.

K § 27

Konanie podľa tohto zákona môže začať aj v tom prípade, ak rozhodnutie o vyrubení dane, ktoré viedlo k spornej otázke nadobudlo právoplatnosť.

Ak dotknutý daňový subjekt podá odvolanie proti rozhodnutiu vydanému vo vyrubovacom konaní vo veci spornej otázky, lehota na rozhodnutie o žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 3 ods. 5 a lehota na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou podľa § 4 ods. 2 začnú plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení dane.

K § 28

Počas konania podľa tohto zákona je ministerstvo financií oprávnené požadovať od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) alebo od konkrétneho správcu dane informácie, ktoré potrebuje na vyriešenie spornej otázky. Finančné riaditeľstvo alebo správca dane poskytne tieto informácie ministerstvu financií bezodkladne od doručenia žiadosti ministerstva financií, resp. bezodkladne po ich získaní.

K § 29

Pokiaľ dotknutý daňový subjekt podá žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa druhej časti tohto zákona, jej doručením ministerstvu financií sa konanie o tej istej spornej otázke vedené podľa tretej alebo štvrtej časti tohto zákona končí.

K § 30

Na ustanovenie členov poradnej komisie súdom podľa § 8 a na konanie o vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby na príslušnom súde podľa § 14 je príslušný Okresný súd Bratislava II. V týchto konaniach koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ktorý rozhoduje aj o prípadnom zastavení konania. Sudca v konaniach koná a rozhoduje o sťažnostiach proti

38

rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka, pričom proti tomuto rozhodnutiu sudcu nie je prípustný opravný prostriedok.

Na konanie o návrhu na ustanovenie členov poradnej komisie a na konanie o návrhu na vyslovenie nedostatku nezávislosti sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

K § 31

Pokiaľ konanie podľa tohto zákona začalo, nie je to prekážkou na to, aby vo veci spornej otázky začalo alebo prebiehalo iné konanie, napr. trestné, súdne alebo správne, resp. daňové konanie.

Ministerstvo financií môže prerušiť konanie vedené podľa tohto zákona, pokiaľ sa vo veci spornej otázky začalo súdne konanie a toto konanie sa vedie súbežne s konaním podľa tohto zákona. Konanie podľa tohto zákona možno prerušiť od dátumu prijatia žiadosti podanej podľa tohto zákona do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci. O tomto prerušení ministerstvo financií bezodkladne informuje príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dotknutý daňový subjekt.

Ministerstvo financií musí prerušiť konanie podľa tohto zákona, ak sa v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom začalo trestné konanie, v ktorom by mohol byť dotknutý daňový subjekt odsúdený za spáchanie daňového trestného činu a toto konanie sa vedie súbežne s konaním podľa tohto zákona. Ministerstvo financií preruší konanie podľa tohto zákona od dátumu prijatia žiadosti podanej podľa tohto zákona do právoplatného rozhodnutia vydaného v tomto trestnom konaní. Ministerstvo financií o tomto prerušení bezodkladne informuje príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dotknutý daňový subjekt.

Ak bol dotknutý daňový subjekt, v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom, už právoplatne odsúdený za daňový trestný čin, ministerstvo financií doručí odsudzujúci rozsudok príslušnému orgánu členského alebo zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Dňom doručenia tohto rozsudku príslušnému orgánu členského štátu alebo príslušnému orgánu zmluvnému štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa konanie podľa tohto zákona končí, o čom ministerstvo financií informuje dotknutý daňový subjekt.

K § 32

Ministerstvo financií je povinné doručiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie podľa § 4 ods. 4, rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa § 13 a schválenú dohodu podľa tretej časti alebo štvrtej časti tohto zákona aj finančnému riaditeľstvu a príslušnému správcovi dane.

39

Všetky uvedené rozhodnutia a schválené dohody záväzné pre dotknutý daňový subjekt, ministerstvo financií, finančné riaditeľstvo a príslušného správcu dane, a to bez ohľadu na lehotu na zánik práva vyrubiť daň a lehotu na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok, ktoré sú ustanovené v daňovom poriadku (§ 69 a 85).

Dotknutý daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, a to bez ohľadu na lehotu na zánik práva vyrubiť daň a lehotu na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok 69 a 85 daňového poriadku), pokiaľ to vyplýva zo schválenej dohody podľa tretej alebo štvrtej časti tohto zákona, t. j. ak dochádza k zmene jeho daňovej povinnosti v Slovenskej republike. Dodatočné daňové priznanie musí dotknutý daňový subjekt podať najneskôr do jedného roka odo dňa, od kedy mu bol oznámený výsledok dohody podľa tretej časti alebo štvrtej časti tohto zákona. Dotknutý daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie len, ak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenie neupravuje inak.

K § 33

Ak konanie o spornej otázke podľa tohto zákona skončí spôsobom uvedeným v tomto zákone, dotknutý daňový subjekt nemôže vo veci tej istej spornej otázky podať ďalšie žiadosti podľa tohto zákona.

K § 34

Ak príslušný orgán členského štátu začne konanie o zamedzení dvojitého zdanenia alebo príslušný orgán zmluvného štátu začne konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy alebo konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru a informuje o tom ministerstvo financií, ministerstvo financií postupuje v týchto konaniach primerane podľa ustanovení tohto zákona.

K § 35

Tento zákon (ustanovenia druhej časti tohto zákona) sa použije na konania začaté na základe žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia podaných po 30. júni 2019 za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. decembri 2017, ak sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodnú inak. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa teda môžu dohodnúť, že ustanovenia druhej časti tohto zákona použijú aj na konania začaté na základe takých žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia, ktoré budú podané pred uvedeným dátumom a za akékoľvek zdaňovacie obdobia.

Tento zákon (ustanovenia tretej a štvrtej časti tohto zákona) sa použije na konania začaté na základe žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe zmluvy a žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe dohovoru podaných po 30. júni 2019.

40

K § 36

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe. Uvedeným právne záväzným akom je Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.

K § 37

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2019.

Schválené vládou SR dňa 26. septembra 2018.

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore