Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov 106/2004 účinný od 01.05.2016 do 14.12.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Dôvodom predloženia uvedeného návrhu zákona do legislatívneho procesu je prijatie novej právnej úpravy na úrovni Európskej únie v colnej oblasti, a to nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (ďalej len „kódex“), vrátane vykonávacieho nariadenia ku kódexu, delegovaného nariadenia ku kódexu a delegovaného nariadenia upravujúceho prechodné obdobie pre implementáciu informačných systémov vyžadovaných kódexom.

Uvedené právne predpisy sa dňom 1. mája 2016 (ak nedôjde k posunu dátumu uplatňovania kódexu) stanú základnými predpismi colného práva priamo aplikovateľnými a záväznými v Slovenskej republike a súčasné platné colné predpisy EÚ (nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva a nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva) budú k tomuto dátumu zrušené.

Je potrebné zdôrazniť, že vykonávacie nariadenie ku kódexu, delegované nariadenie ku kódexu a delegované nariadenie upravujúce prechodné obdobie pre implementáciu informačných systémov vyžadovaných kódexom sa v súčasnosti nachádzajú v legislatívnom procese na úrovni Európskej komisie a nie je preto k dispozícii ich konečné znenie. Vzhľadom na uvedené nie je možné v texte návrhu zákona uvádzať odkazy na ustanovenia týchto predpisov. Súčasne, vzhľadom na to, že do dňa predloženia návrhu zákona nebol stanovený názov týchto predpisov, odkazuje na ne dôvodová správa v jej ďalších častiach formuláciou „nové colné predpisy EÚ“.

Colné predpisy EÚ prenechávajú úpravu niektorých špecifických oblastí na národnú legislatívu jednotlivých členských štátov, a zároveň umožňujú niektoré práva a povinnosti, resp. podmienky národnou úpravou modifikovať. Vzhľadom na uvedené dňa 15. apríla 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravujúci najmä pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení zavedených EÚ pre pohyb tovaru medzi EÚ a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrenia na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi EÚ a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.

Zmena colnej legislatívy EÚ si nevyhnutne vyžaduje revíziu ustanovení Colného zákona z hľadiska absencie príslušnej právnej úpravy, ak colné predpisy EÚ niektoré otázky samé neupravujú, spresnenie na národnej úrovni pripúšťajú alebo explicitne vyžadujú. Zároveň je potrebné Colný zákon revidovať aj z pohľadu eliminácie tých ustanovení, ktoré sú s colnými predpismi Európskej únie kontradiktórne alebo duplicitné.

Kódex zohľadňuje požiadavku zosúladenia textu so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a odráža vývoj práva Európskej únie. Zásadným spôsobom zakotvuje právny rámec pre vykonávanie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme a zásadu, že všetky colné a obchodné transakcie sa musia vykonávať elektronicky. Informačné a komunikačné systémy pre colné operácie by mali uľahčovať obchod, znižovať náklady a riziká a hospodárskym subjektom v členských štátoch ponúkať rovnaké možnosti. Colným orgánom by mali umožniť efektívnejší výkon colných kontrol založených na analýze rizika.

Predkladaný návrh zákona vychádza z uvedenej zásady elektronickej komunikácie, ktorá sa v podmienkach Slovenskej republiky bude uplatňovať v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), pričom komunikácia v listinnej podobe bude predstavovať dočasnú alebo trvalú výnimku zo zásady elektronickej komunikácie.

Ustanovenia návrhu zákona sa týkajú najmä zosúladenia ustanovení zákona s kódexom, vykonávacími aktmi a delegovanými aktmi, vypustenia tých častí, ktoré by boli vzhľadom na kódex, vykonávacie akty a delegované akty kontradiktórne alebo duplicitné, ako aj zosúladenia používanej terminológie s novými colnými predpismi Európskej únie.

Ďalšími ťažiskovými bodmi návrhu zákona je najmä vyvolaná zmena koncepcie oznamovania colného dlhu, nová úprava inštitútu záruky na colný dlh s osobitným dôrazom na záruku formou ručenia, ako aj zmeny vyvolané potrebami aplikačnej praxe, napr. legislatívne zakotvenie zníženia sadzby pokuty za colný delikt alebo colný priestupok, ak deklarant dobrovoľne oznámi uvedenie nesprávnych alebo neúplných údajov.

V nadväznosti na navrhované zmeny colných predpisov sa zároveň navrhuje v článkoch II až IX upraviť relevantné ustanovenia zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zákonov upravujúcich spotrebné dane.

Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. marca 2016 okrem čl. I až VIII, ktoré nadobudnú účinnosť dňom začatia uplatňovania všetkých článkov kódexu, čo by malo byť 1. mája 2016.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie
- dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x
3. Sociálne vplyvy
- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky


A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné


A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
s právom Európskej únie
1. Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3. Problematika návrhu zákona:
a) je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
- čl. 3 ods. 1 písm. a), čl. 28 až 37 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení.
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
- rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C 129/13 a C 130/13, Kamino International Logistics BV (C-129/13) a Datema Hellmann Worldwide Logistics BV (C-130/13) v. Staatssecretaris van Financiën, [2014].
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) Lehota na implementáciu nariadenia č. 952/2013 je určená do 1. mája 2016.
b) Lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c) Proti SR nebolo začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d) Bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1
Vypúšťa sa pojem „slobodný sklad“, keďže inštitút slobodného skladu sa už v kódexe, ani v delegovaných aktoch, ani vo vykonávacích aktoch neustanovuje.

K bodu 2
Vypúšťa sa odsek upravujúci podmienky, za ktorých tovar polieha colnému dohľadu, a to z dôvodu konkurencie s čl. 134 kódexu, ktorý predmetnú otázku upravuje komplexne.

K bodu 3
Upravujú sa formy, ktorými sa vykonáva colný dohľad. V prípade „colných formalít“ a „kontroly po prepustení“ ide o zjednotenie terminológie s terminológiou použitou vo vymedzení pojmov uvedených v čl. 5 kódexu a v prípade „iného postupu colného orgánu“ je postačujúce takýto postup naviazať na colné predpisy, ktoré sú zadefinované.

K bodu 4
K nahradeniu pojmu „tlačivo“ pojmom „formulár“ dochádza z dôvodu prechodu na elektronickú komunikáciu, pri ktorej sa už nebudú naďalej používať tlačivá, ktoré by sa po ich vyplnení mali predkladať v listinnej podobe.

K bodu 5
Zosúlaďuje sa terminológia s terminológiou použitou v colných predpisoch EÚ.

K bodu 6
Je potrebné precizovať znenie predmetného ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že colný orgán nezodpovedá za škodu vzniknutú z dôvodov tam uvedených nielen počas colného konania, ale počas vykonávania colného dohľadu ako takého. V súlade s čl. 5 bodom 27 kódexu colné orgány práve prostredníctvom colného dohľadu zabezpečujú dodržiavanie colných predpisov a prípadne ďalších ustanovení, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci takejto činnosti.

K bodu 7
Povinnosť uchovávať všetky doklady súvisiace priamo alebo nepriamo s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru sa dáva do súladu so znením čl. 51 ods. 2 kódexu.

K bodu 8
Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

K bodu 9
Doteraz zaužívaný pojem „následná kontrola“ sa dáva do súladu s terminológiou používanou v kódexe (napr. čl. 48) a na všetkých miestach výskytu sa nahrádza pojmom „kontrola po prepustení“.

K bodu 10
Kódex považuje elektronickú formu komunikácie za primárnu, preto sa upúšťa od požiadavky vlastnoručného podpisu colníkov vykonávajúcich kontrolu po prepustení na zázname a protokole z kontroly.

K bodu 11
Z dôvodu elektronickej komunikácie sa upravujú náležitosti záznamu, pokiaľ ide o osobu konajúcu v mene colného úradu. Ak sa vyhotovuje záznam v elektronickej podobe, vlastnoručný podpis sa nahrádza zaručeným elektronickým podpisom. Vlastnoručný podpis a odtlačok služobnej pečiatky bude náležitosťou, ak ide o záznam v listinnej podobe.

K bodu 12
Z dôvodu elektronickej komunikácie sa upravujú náležitosti protokolu, pokiaľ ide o osobu konajúcu v mene colného úradu. Ak sa vyhotovuje protokol v elektronickej podobe, vlastnoručný podpis sa nahrádza zaručeným elektronickým podpisom. Vlastnoručný podpis a odtlačok služobnej pečiatky bude náležitosťou, ak ide o protokol v listinnej podobe.

K bodu 13
Vypúšťa sa text týkajúci sa zápisu sumy colného dlhu do účtovnej evidencie, pretože povinnosť zápisu už nie je v kódexe konštruovaná ako nevyhnutná podmienka oznámenia colného dlhu, ktorej splnenie by muselo časovo predchádzať momentu oznámenia.

K bodu 14
Kontroly po prepustení v súlade s čl. 48 kódexu nie je možné zúžiť len na kontroly zamerané na tovar prepustený do colného režimu na základe colného vyhlásenia. Okrem colného vyhlásenia overovaniu presnosti a úplnosti informácií v nich uvedených podlieha aj vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze.

K bodu 15
V nadväznosti na úpravu navrhovanú v zákone č. 652/2004 Z. z. sa vypúšťa označenie „pohraničný“ pri colnom úrade, ktorý je oprávnený vydávať príslušné povolenie.

K bodu 16
Odsek 10 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 17
Vypúšťa sa pojem „slobodný sklad“, keďže inštitút slobodného skladu sa už v kódexe, ani v delegovaných aktoch, ani vo vykonávacích aktoch neustanovuje.

K bodu 18
Náklady a ich úhrada boli pôvodne upravené v § 18, avšak len v súvislosti s vydaním záväznej informácie. V podstate identické ustanovenia boli presunuté do nového § 15a tak, aby bolo zrejmé, že náklady špecifikované v odseku 1 znáša žiadateľ o vydanie akéhokoľvek rozhodnutia o uplatnení colných predpisov vrátane záväzných informácií.

K bodu 19
V súlade s novými colnými predpismi EÚ na rozdiel od záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení (ďalej len „ZINZ“) je režim pre záväzné informácie o pôvode tovaru (ďalej len „ZIPT“) upravený odlišne. Pri ZIPT sa neuvažuje s elektronickou formou a členské štáty sú oprávnené upraviť spôsob, ako možno predložiť žiadosť o vydanie ZIPT a vydať rozhodnutie o ZIPT inak, ako elektronicky. Vzor rozhodnutia o ZIPT je ustanovený novými colnými predpismi EÚ.

K bodu 20
Identické znenie s pôvodným § 18 sa prenieslo do nového § 15a tak, aby sa zabezpečilo, že náklady tam špecifikované znáša žiadateľ o vydanie akéhokoľvek rozhodnutia o uplatnení colných predpisov vrátane záväzných informácií.

K bodu 21
Ustanovuje sa povinnosť registrácie osôb iných, ako hospodárske subjekty a spôsob predloženia žiadosti o registráciu inak, ako elektronicky. Podľa nových colných predpisov EÚ môže národná právna úprava ustanoviť povinnú registráciu aj pre osoby iné ako hospodárske subjekty. Žiadosť o registráciu bude možné podať aj v listinnej podobe. V takom prípade sa podá na formulári, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K bodu 22
Ide o spresnenie znenia nadpisu, ktorý tak lepšie korešponduje s obsahom nasledujúcich ustanovení.

K bodu 23
Vzhľadom na novú definíciu predloženia tovaru colným orgánom podľa čl. 5 bodu 33 kódexu je potrebné špecifikovať, že okrem oznámenia o príchode tovaru na určené alebo schválené miesto sa má tovar na danom mieste aj fyzicky predložiť na vykonanie colnej kontroly.

K bodu 24
Ide o precizovanie textu.

K bodu 25
Vzhľadom na definíciu predloženia tovaru colným orgánom podľa čl. 5 bodu 33 kódexu, precizovanie textu v § 19 a štandardnú elektronickú komunikáciu sa ustanovenia § 20 vypúšťajú ako nadbytočné. § 21 sa vypúšťa s dôvodu duplicity s čl. 141 ods. 1 kódexu.

K bodu 26
Vypustené z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 27
Vypúšťa sa pojem „slobodný sklad“, keďže inštitút slobodného skladu sa už v kódexe, ani v delegovaných aktoch, ani vo vykonávacích aktoch neustanovuje.

K bodom 28 a 29
Ide o zosúladenie terminológie s colnými predpismi EÚ. Pojem „colný sklad typu F“ sa v nových colných predpisoch EÚ nevyskytuje.

K bodu 30
Odseky 1 a 2 pôvodného § 24 bolo potrebné zosúladiť s kódexom, pretože v súlade s čl. 5 bodmi 12 a 13 kódexu sa popri colnom vyhlásení, ktoré sa považuje za úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu, zavádza pojem vyhlásenie o spätnom vývoze. Vyhlásenie o spätnom vývoze sa považuje za úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu prepraviť tovar, ktorý nie je tovarom Únie, s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom režime slobodné pásmo alebo dočasné uskladnenie, z colného územia Únie. Podanie colného vyhlásenia a vyhlásenia o spätnom vývoze je rozhodnou skutočnosťou pre začiatok colného konania.

Odseky 3 a 4 upravovali štandardný postup colného konania a zjednodušený postup colného konania. Kódex (napr. čl. 162 až 167) a ďalšie nové colné predpisy EÚ dostatočne podrobne upravujú colné konanie na základe štandardného colného vyhlásenia alebo zjednodušeného colného vyhlásenia, a preto sa odseky 3 a 4 vypúšťajú.

K bodu 31
Pôvodný § 25 sa z dôvodu duplicity s čl. 18 až 21 kódexu vypúšťa. Zároveň sa v § 85 dopĺňa nový odsek 3.

K bodom 32 a 33
Znenie § 19 ustanovuje, že tovar sa fyzicky predkladá v colnom priestore príslušného colného úradu počas jeho úradných hodín. Pôvodné znenie § 26 explicitne ustanovovalo možnosť požiadať o colné konanie mimo colný priestor colného úradu. Účelom nového znenia je precizovať túto úpravu a rozšíriť ju výslovne o možnosť požiadať o vykonanie colného konania mimo úradných hodín.

K bodu 34
V súlade s novými colnými predpismi EÚ sa zavádza zvýhodnenie pre držiteľov statusu schválený hospodársky subjekt pre zjednodušené colné postupy (čl. 38 ods. 2 písm. a) kódexu).

Ustanovuje sa povinnosť deklaranta uhradiť náklady na colné konanie v prípade, ak sa toto colné konanie neuskutočnilo z dôvodov na strane deklaranta.

Zavádza sa možnosť požiadať o povolenie výnimky z colného priestoru alebo úradných hodín aj v súvislosti s ukončovaním colného režimu tranzit.

K bodu 35
Ide o zmenu znenia nadpisu, ktorý tak lepšie korešponduje s obsahom nasledujúcich ustanovení.

K bodu 36
V súvislosti s vymedzením pojmu „deklarant“ v čl. 5 bodu 15 kódexu nemôže vzniknúť žiadna pochybnosť o účastníkovi colného konania, a preto sa vypúšťa text, ktorý by mohol pôsobiť zmätočne.

K bodu 37
Odsek 3 sa vypúšťa z dôvodu, že v súlade s kódexom sa s deklaráciou údajov o colnej hodnote ako samostatným tlačivom, ktoré sa za určitých podmienok prikladalo k colnému vyhláseniu, naďalej nepočíta. Niektoré údaje z deklarácie prechádzajú do súboru dát elektronického colného vyhlásenia.

K bodu 38
Ide o zmenu znenia nadpisu, ktorý tak lepšie korešponduje s obsahom nasledujúcich ustanovení.

K bodu 39
Spresňuje sa príslušnosť na podanie colného vyhlásenia a predloženie tovaru. Súbežne s touto zmenou sa navrhuje aj úprava uvedená v zákone č. 652/2004 Z. z. Pritom zostáva nezmenené, že v colnom konaní koná a rozhoduje príslušný colný úrad prostredníctvom konkrétnej pobočky ako svojej vnútornej organizačnej zložky.

K bodu 40
Ide o odstránenie významovej nezrovnalosti.

K bodu 41
Vypustenie odseku 2 v § 31 súvisí so zmenou v colných predpisoch EÚ. Podľa nových colných predpisov EÚ sa kontrolný výtlačok T5 prestane používať a nebude ho teda možné predkladať spolu so žiadosťou o vyplatenie vývoznej náhrady.

K bodu 42
Ide o zosúladenie terminológie s novými colnými predpismi EÚ. Pojem „jednotný colný doklad“ sa nebude používať. Zároveň dochádza k nahradeniu pojmu „tlačivo“ pojmom „formulár“, a to z dôvodu prechodu na elektronickú komunikáciu, pri ktorej sa už nebudú naďalej používať tlačivá, ktoré by sa po ich vyplnení mali predkladať v listinnej podobe.

K bodu 43
Vypúšťa sa odsek 3 v § 32 z dôvodu, že nie je potrebné osobitne upravovať elektronickú formu colného vyhlásenia, ktorá bude bežnou a štandardnou formou, pričom sa uplatnia všeobecné ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

K bodu 44
K § 33
Precizuje sa ustanovenie o podaní colného vyhlásenia v listinnej podobe. Colník svojím podpisom najprv osvedčí podanie colného vyhlásenia (úkonu deklaranta) a po splnení podmienok uvedených v článku 172 kódexu potvrdí aj prijatie colného vyhlásenia (úkon colníka).

K § 34
Ustanovuje sa, kedy má colný úrad povinnosť odmietnuť prijatie colného vyhlásenia a tiež, kedy má možnosť odmietnuť prijatie colného vyhlásenia.

K § 35
Precizujú sa ustanovenia o zrušení colného vyhlásenia. Colné konanie možno považovať za zastavené iba v prípade, ak k zrušeniu colného vyhlásenia došlo pred prepustením tovaru (t. j. pred ukončením colného konania). Colné vyhlásenia sa budú podávať v súlade s novými colnými predpismi vo väčšine prípadov v elektronickej podobe. Z objektívnych dôvodov možno na colnom vyhlásení vyznačiť zrušenie colného vyhlásenia len v prípade, ak colné vyhlásenie bolo podané v listinnej podobe.

K bodu 45
Analogicky sa úprava v § 32 ods. 1 a § 33 až 35 rozširuje aj na vyhlásenie o spätnom vývoze. Vzhľadom na povahu tohto právneho úkonu sa obdobným spôsobom upravujú vzťahy súvisiace s jeho podaním, prijatím, odmietnutím prijatia alebo zrušením.

K bodu 46
V navrhovanom znení písmena e) ide o precizovanie textu.

V písmene f) sa konkretizujú náležitosti písomného vyhotovenia rozhodnutia v colnom konaní v závislosti od toho, či ide o rozhodnutie v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe.

K bodu 47
Ide o úpravu nadväzujúcu na bod 46 (§ 36 ods. 1 písm. e) a f)).

K bodu 48
Ustanovuje sa písomná forma rozhodnutia v colnom konaní s jedinou výnimkou - ak je colné vyhlásenie podané ústne, rozhodnutie v colnom konaní sa rovnako vydáva ústne.

K bodu 49
Ustanovuje sa ako jeden z druhov rozhodnutia v colnom konaní rozhodnutie vydané automaticky elektronickou podateľňou Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Takéto rozhodnutie musí obsahovať zaručenú elektronickú pečať s pripojenou časovou pečiatkou. Úprava zaručenej elektronickej pečate a časovej pečiatky je obsiahnutá v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 50
Navrhuje sa nový názov a nové znenie § 36a tak, aby sa vzťahoval na zničenie tovaru v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Vypustením časti úpravy sa odstraňuje nesúlad s ustanoveniami kódexu upravujúcimi aktívny zušľachťovací styk (čl. 256 a nasl. kódexu) a ustanovujú sa osobitné podmienky pre zničenie tovaru, ktorý je odpadom.

K bodu 51
Ide o úpravu súvisiacu s úpravou v bode 80 (§ 84b).

K bodu 52
Ide o úpravu textu v nadväznosti na článok 103 kódexu.

K bodu 53
Vypustením časti úpravy sa odstraňuje duplicita s článkom 77 ods. 3 kódexu. Zároveň sa ustanovuje obmedzenie hotovostnej úhrady colného dlhu do výšky 1500 eur a precizuje sa ustanovenie o úhrade colného dlhu v splátkach.

K bodu 54
Špeciálne ustanovenie o príslušnosti colných úradov sa vypúšťa, pričom sa uplatní všeobecná úprava príslušnosti podľa čl. 22 ods. 1 kódexu.

K bodu 55
V nadväznosti na absenciu rozdelenia slobodných pásiem na kontrolné typy, ako aj inštitútu slobodného skladu, v nových colných predpisoch EÚ sa náležite upravuje § 40 zákona a všetky ostatné ustanovenia upravujúce inštitút slobodného skladu.

K bodu 56
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity s článkom 244 ods. 1 kódexu.

K bodu 57
V nadväznosti na absenciu inštitútu slobodného skladu v nových colných predpisoch EÚ sa ustanovenia o zriadení slobodného skladu, náležitostiach žiadosti o povolenie zriadenia slobodného skladu a zrušení slobodného skladu vypúšťajú.

K bodu 58
Z dôvodu absencie povinnosti schvaľovať skladovú evidenciu (čl. 803 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93) v nových colných predpisoch EÚ sa z platného znenia § 43 zákona vypúšťa ustanovenie o zrušení schválenia takejto evidencie.

K bodu 59
Precizuje sa text ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že žiadosť o oslobodenie tovaru od dovozného cla sa v colnom konaní vyznačuje v colnom vyhlásení. Zároveň sa ustanovuje zjednodušený režim v prípade, ak ide o podanie colného vyhlásenia ústne.

K bodu 60
Ide o úpravu textu v nadväznosti na bod 59 (§ 44 ods. 1).

K bodu 61
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity. Možnosť podávania ústneho colného vyhlásenia pri vývoze upravujú nové colné predpisy EÚ.

K bodu 62
K § 53
Ustanovujú sa procesné pravidlá pre oznámenie sumy colného dlhu. Vzhľadom na špecifický charakter a náležitosti rozhodnutia o určení colného dlhu podľa odseku 1 písm. a) sa vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu vylučuje subsidiárna pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na čl. 103 ods. 2 kódexu sa desaťročná prekluzívna lehota na oznámenie sumy colného dlhu, ak tento vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu, skracuje na 5 rokov odo dňa vzniku colného dlhu.

Subsidiárna pôsobnosť správneho poriadku sa vylučuje aj vo vzťahu k inštitútom o preskúmaní rozhodnutí. Náprava sa dosiahne osobitnými inštitútmi ustanovenými colnými predpismi.

K § 54
Upravuje sa názov pod § 54, čím sa dáva do súladu s predmetom úpravy tohto paragrafu. Zároveň sa upravuje terminológia v nadväznosti na terminológiu použitú v nových colných predpisoch EÚ (napr. čl. 89 ods. 2 predvetie kódexu).

Vzhľadom na špecifickú povahu inštitútu celkovej záruky podľa colných predpisov a vzhľadom na požiadavky nových colných predpisov EÚ na riadenie celkovej záruky nemožno takúto záruku realizovať zložením peňažných prostriedkov v hotovosti. Zloženie peňažných prostriedkov v hotovosti sa preto navrhuje použiť iba na jednotlivú záruku (t. j. inú, ako celkovú záruku).

K § 55
K odseku 1
Navrhovaná úprava nadväzuje na čl. 89 až 100 kódexu a relevantných ustanovení nových colných predpisov EÚ. Kódex rozlišuje dva druhy poskytnutia záruky na colný dlh - jednotlivú a celkovú záruku. V súlade s čl. 89 ods. 5 kódexu sa celkovou zárukou rozumie zabezpečenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, v súvislosti s dvoma alebo viacerými operáciami, colnými vyhláseniami alebo režimami. Jednotlivú záruku možno charakterizovať ako záruku inú ako záruku uvedenú v čl. 89 ods. 5 kódexu.

K odseku 2
Navrhuje sa upraviť koncepciu právnej úpravy ručenia v dvoch krokoch. Prvým je schválenie osoby ako ručiteľa podľa odseku 2. Na základe tohto statusu je predmetná osoba oprávnená predkladať ručiteľské vyhlásenia (druhý krok). V odseku 2 písm. a) navrhovaného § 55 sa v súlade s čl. 94 kódexu vyčleňujú úverové inštitúcie, finančné inštitúcie a poisťovacie spoločnosti akreditované v EÚ v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ. V podmienkach Slovenskej republiky ide banku, zahraničnú banku so sídlom v členskom štáte alebo poisťovňu, alebo poisťovňu z iného členského štátu. Uvedené inštitúcie sú ipso iure oprávnené byť ručiteľom (čl. 94 ods. 1 kódexu).

K odseku 3
V prípade inej osoby sa navrhuje, aby colný úrad v správnom konaní schválil osobu ako ručiteľa, ak ide o osobu s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a kumulatívne spĺňa podmienky taxatívne uvedené v § 55 ods. 3. V odseku 3 písm. b) sa zároveň upravuje povinnosť osoby uvedenej v odseku 2 písm. b) zabezpečiť pohľadávku vinkulovaním vkladu alebo sekundárnym ručením. Na účely sekundárneho ručenia sa zakotvuje splnomocňujúce ustanovenie na vydanie vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa upraví vzor ručiteľského vyhlásenia - záruky pre osoby uvedené v odseku 2 písm. b) poskytovanej finančnými inštitúciami.

K odsekom 4 a 5
Ustanovuje sa výnimka z povinnosti skúmať kritérium uvedené v odseku 3 písm. c) (absencia akéhokoľvek závažného porušenia alebo opakovaných porušení colných a daňových predpisov vrátane absencie závažných trestných činov súvisiacich s hospodárskou činnosťou žiadateľa) vzhľadom na to, že podmienkou získania a požívania statusu schváleného hospodárskeho subjektu je okrem iného aj plnenie kritéria podľa odseku 3 písm. c).

Vzhľadom na špecifické postavenie Exportno-importnej banky Slovenskej republiky sa vo vzťahu k nej ustanovuje domnienka splnenia kritéria uvedeného v odseku 3 písm. a). Vzhľadom na to, že vo vzťahu k ručeniu má Exportno-importná banka Slovenskej republiky obdobné postavenie ako úverové a finančné inštitúcie, navrhuje sa upustiť od povinnosti zabezpečiť pohľadávku vinkulovaním vkladu alebo sekundárnym ručením.

K odsekom 6 až 15
Ustanovujú sa pravidlá pre podávanie žiadosti o schválenie byť ručiteľom, príslušnosť na podanie žiadosti, obsahové náležitosti rozhodnutia, ktorým sa osoba schvaľuje ako ručiteľ a podmienky na zrušenie tohto rozhodnutia. Zároveň sa ustanovujú opatrenia na elimináciu konania bez oprávnenia alebo nad rámec oprávnenia v prípade osôb konajúcich v mene potenciálneho ručiteľa, ako aj na účely prevencie podvodného konania.

Ustanovuje sa moment vzniku ručiteľského záväzku a právne účinky zrušenia rozhodnutia o schválení osoby ako ručiteľa na použitie ručiteľských vyhlásení vystavených ručiteľom, ktorému bolo takéto rozhodnutie zrušené. Zároveň sa navrhuje stanoviť informačnú povinnosť colného úradu vo vzťahu k držiteľovi celkovej záruky v súvislosti so zrušením rozhodnutia o schválení osoby ako ručiteľa alebo s vypovedaním ručiteľského vyhlásenia ručiteľom. Držiteľ celkovej záruky je následne povinný poskytnúť náhradnú záruku na existujúci alebo potenciálny colný dlh.

K bodu 63
Ustanovenie § 57 sa upravuje v nadväznosti na obsahové a terminologické zmeny v nových colných predpisoch EÚ. Predchádzajúca právna úprava ustanovovala možnosť členského štátu stanoviť tzv. zanedbateľné sumy až do výšky 10 eur, ktoré nie je potrebné zapisovať do účtovnej evidencie. Nové colné predpisy EÚ stanovujú, že colný úrad nemusí oznámiť colný dlh, ak jeho výška nepresahuje 10 eur. Ustanovením § 57 sa zakotvuje presný limit, pričom v prípadoch, v ktorých sa nebude oznamovať clo sa neoznámi ani DPH a spotrebná daň, ak súčet týchto daní v konkrétnom prípade nedosiahne 10 eur.

K bodom 64, 66 a 68
Spôsob výpočtu úroku z omeškania ustanovuje čl. 114 ods. 1 kódexu. Pôvodný spôsob výpočtu úroku z omeškania sa preto ako kontradiktórny vypúšťa.

K bodu 65
Ustanovenie sa vypúšťa s dôvodu duplicity s § 38 ods. 1.

K bodu 67
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity s článkom 114 ods. 4 kódexu.

K bodu 69
Úprava reflektuje nahradenie pojmu „Európske spoločenstvo“ pojmom „Európska únia“ v rámci lisabonizácie práva EÚ a zrušenia trojpilierovej štruktúry Európskych spoločenstiev. Pojem „Európska únia“ je zakotvený aj v nových colných predpisoch EÚ.

K bodu 70
Dôvod úpravy je identický s dôvodom v bode 9.

K bodu 71
Upravuje sa terminológia v nadväznosti na terminológiu použitú v nových colných predpisoch EÚ (napr. čl. 89 ods. 2 predvetie kódexu).

K bodu 72
Ustanovenie § 68 sa vypúšťa z dôvodu, že prenechanie tovaru v prospech štátu je upravené novými colnými predpismi EÚ.

K bodu 73
Dopĺňa sa odkaz na nové colné predpisy EÚ tak, aby bolo zrejmé, že dispozičné právo colného úradu k tovaru je limitované podmienkami v nich ustanovenými.

K bodu 74
Dopĺňa sa odkaz na nové colné predpisy EÚ tak, aby bolo zrejmé, že dispozičné právo colného úradu k tovaru je limitované podmienkami v nich ustanovenými.

K bodom 75 a 76
Zosúlaďuje sa terminológia s terminológiou použitou v ustanoveniach kódexu upravujúcich osobitné colné režimy (čl. 210 a nasl. kódexu).

K bodu 77
V nadväznosti na absenciu inštitútu slobodného skladu v nových colných predpisoch EÚ a potrebu zosúladenia terminológie s predmetnými novými colnými predpismi EÚ sa náležite upravuje § 72 ods. 1 písm. e) šiesty bod zákona.

K bodu 78
V nadväznosti na bod 51 sa upravuje skutková podstata colného deliktu alebo colného priestupku podľa § 72 ods. 1 písm. n) vypustením časti týkajúcej sa nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 36b.

K bodu 79
V nadväznosti na bod 19, ktorým sa ustanovuje nové znenie § 16 a v ktorom absentuje pôvodný odsek 5, sa vypúšťa skutková podstata colného deliktu alebo colného priestupku pozostávajúca z nesplnenia povinnosti predložiť colnému orgánu platnú záväznú informáciu podľa § 16 ods. 5.

K bodu 80
Zakotvuje sa osobitné ustanovenie o zodpovednosti za porušenie colných predpisov spôsobené predložením nesprávnych alebo nepravdivých údajov. Návrhom sa nerozširuje zodpovednosť za porušenie colných predpisov, t. j. znižuje sa sankcia za konanie, ktoré je colným deliktom alebo colným priestupkom už aj v súčasnosti.

Predmetom ustanovenia je znížiť nepriaznivý vplyv uloženia peňažnej sankcie - pokuty na najnižšiu možnú mieru v tých konkrétnych prípadoch spáchania colného deliktu alebo colného priestupku, v ktorých páchateľ iniciatívne sám oznámi uvedenie nesprávnych alebo nepravdivých údajov a prispeje tak k náprave protiprávneho stavu.

Návrh zároveň dbá o to, aby k aplikácii zmiernenia pokuty došlo iba v prípadoch spĺňajúcich prísne, taxatívne vymedzené kritériá.

Ustanovenie zároveň nahrádza vypustený § 36b, ktorý deklarantovi ukladal povinnosť nahlásiť colnému úradu, že bol tovar prepustený do colného režimu na základe nesprávnych alebo nepravdivých údajov. Ide o úpravu v bode 51.

K bodu 81
K odseku 2
Ustanovenie je spresnením čl. 6 ods. 3 kódexu upravujúceho trvalú alebo dočasnú výnimku z povinnosti využívania techník elektronického spracovania údajov pri výmene informácií medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi alebo medzi colnými orgánmi navzájom. Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie kódexu neuvádza konkrétnu formu výmeny informácií, navrhuje sa špecifikovať, že výnimkou sa podľa čl. 6 ods. 3 kódexu rozumie listinná, t. j. papierová podoba.

K odseku 3
Ustanovuje sa spôsob preukazovania oprávnenia zástupcu konať v prospech zastúpeného. Úprava súvisí s bodom 31, ktorým sa vypúšťa § 25, pričom prvá veta § 25 sa z hľadiska systematiky právneho predpisu navrhuje presunúť do § 85 ods. 3.

K odseku 4
V nadväznosti na elektronizáciu procesov v colnej oblasti a vzhľadom na to, že veľká časť výmeny informácií medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi a medzi colnými orgánmi navzájom pri uplatňovaní colných predpisov bude uskutočňovaná v elektronickej podobe, zakotvuje sa, že pod písomnou podobou podľa tohto zákona je potrebné rozumieť nielen listinnú (papierovú) podobu, ale aj elektronickú podobu. Ponecháva sa tak doterajší spôsob vyjadrovania bez podstatnej modifikácie relevantných ustanovení zákona a aplikácia týchto ustanovení sa tak rozširuje aj na elektronickú komunikáciu v súlade s požiadavkami nových colných predpisov EÚ.

K odseku 5
Navrhuje sa, aby rozhodnutia vydávané v colnoprávnych vzťahoch nemuseli obsahovať odôvodnenie a poučenie o odvolaní. To samozrejme neplatí v prípadoch, ak pôjde o tzv. negatívne rozhodnutie, t. j. rozhodnutie v neprospech žiadateľa, resp. účastníka konania (napr. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, rozhodnutie o uložení sankcie), ako aj v prípadoch, keď colné predpisy explicitne odôvodnenie alebo poučenie o odvolaní vyžadujú.

K bodu 82
V súvislosti s elektronizáciou colného konania možno doručovať rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu, ako aj protokol o vykonaní kontroly po prepustení nielen v listinnej podobe, ale aj v elektronickej podobe. Pôvodný zámer neuvádzať v rozhodnutí o dodatočnom vymeraní colného dlhu odôvodnenie, ak sa spolu s rozhodnutím doručuje aj protokol, je potrebné prispôsobiť podmienkam doručovania elektronických dokumentov. V nadväznosti na uvedené sa ustanovuje, že odôvodnením tohto rozhodnutia môže byť aj odkaz na protokol o vykonaní kontroly po prepustení, ak bol doručený kontrolovanej osobe pred doručením rozhodnutia.

K bodu 83
Ustanovenie § 85 ods. 10 sa vypúšťa vzhľadom na jeho duplicitu s čl. 45 kódexu. Všetky rozhodnutia vydané na základe colných predpisov sú predbežne vykonateľné. Odklad vykonateľnosti takýchto rozhodnutí možno priznať, iba ak sú splnené podmienky ustanovené v čl. 45 ods. 2 a 3 kódexu.

K bodu 84
Rozširuje sa výnimka pre spotrebné dane z colného režimu tranzit aj na ostatné colné režimy v súvislosti s prípadmi, v ktorých je možné použiť celkovú záruku v zníženej výške alebo možno od zabezpečenia colného dlhu upustiť. Spotrebná daň sa aj v takýchto prípadoch považuje za zabezpečenú. Obdobne sa ustanovuje aj výnimka pre daň z pridanej hodnoty.

K bodu 85
Zakotvuje sa nový spôsob identifikácie colnej pohľadávky. Predchádzajúce znenie ustanovovalo ako spôsob takejto identifikácie uvedenie colného úradu, ktorý vykonal zápis do účtovnej evidencie a číslo rozhodnutia, ktorým bol colný dlh vymeraný. Podľa čl. 104 kódexu však zápis do účtovnej evidencie nie je nevyhnutným predpokladom pre oznámenie sumy colného dlhu. Zápis do účtovnej evidencie a oznámenie sumy colného dlhu sú na sebe v zásade nezávislé úkony colného úradu, a možno ich vykonať aj paralelne. Na účely identifikácie colnej pohľadávky, ktorá sa má započítať, je preto potrebné uviesť colný úrad, ktorý vydal rozhodnutie, ktorým bol oznámený colný dlh (čl. 102 kódexu) a číslo tohto rozhodnutia. Úprava zároveň súvisí s úpravou v bode 62 (§ 53).

K bodu 86
K odseku 1
Ustanovuje sa doba, počas ktorej môžu osoby schválené byť ručiteľom podľa doterajších predpisov požívať tento status bez toho, aby colný úrad vydal nové rozhodnutie o schválení byť ručiteľom podľa nových colných predpisov EÚ. Tieto osoby však budú povinné predkladať ručiteľské vyhlásenia v súlade s novými právnymi predpismi.

K odseku 2
Zakotvuje sa prechodné ustanovenie upravujúce trvanie záruky na colný dlh formou zloženia peňažných prostriedkov v hotovosti aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K odseku 3
Ustanovenie upravuje konkurenciu starej a novej právnej úpravy v situácii, keď ku konaniu majúcemu znaky trestného činu došlo pred účinnosťou tohto zákona. Vzhľadom na to, že skrátenie dodatočnej prekluzívnej lehoty na oznámenie sumy colného dlhu z 10 na 5 rokov je pre dlžníka nepochybne priaznivejšie, v predmetnej situácii sa navrhuje použiť nová právna úprava s 5 ročnou prekluzívnou lehotou.

K odseku 4
Ustanovenie upravuje časovú pôsobnosť právnej normy obsiahnutej v bode 80 (§ 84b). V súlade so zásadami trestania podľa trestného práva, ktoré je potrebné aplikovať aj na administratívne trestanie, sa navrhuje, aby neskoršia úprava bola použitá aj na zmiernenie sankcie pri tých colných deliktoch a colných priestupkoch spáchaných uvedením nesprávnych alebo nepravdivých údajov, ku ktorých spáchaniu došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzhľadom na to, že je to pre páchateľa tohto colného deliktu alebo colného priestupku priaznivejšie.

K bodu 87
K prílohe č. 3
Príloha č. 3 (žiadosť o vykonanie colného konania mimo colného priestoru podľa § 26 ods. 2 Colného zákona) sa navrhuje vypustiť a vložiť do vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zmena súvisí s úpravou v bode 32 (§ 26 ods. 2).

K prílohe č. 4
Príloha č. 4 (záručná listina na zabezpečenie colného dlhu poskytnutím záruky inou osobou ako bankou, zahraničnou bankou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, poisťovňou, zahraničnou poisťovňou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky) sa navrhuje vypustiť, keďže vzor ručiteľského vyhlásenia bude ustanovený v nových colných predpisoch EÚ.

K čl. II, III, VI a VIII

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s nadobudnutím platnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie.

K čl. IV

Navrhuje sa zmeniť príslušné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty nadväzne na prijatie novej právnej úpravy na úrovni Európskej únie v colnej oblasti. Nejde o vecnú zmenu daňovej povinnosti pri dovoze tovaru z tretích štátov.

K čl. V

K bodu 1
V súvislosti s úpravou príslušnosti v § 29 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo potrebné primerane upraviť aj § 9 ods. 8 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nové znenie je vhodnejším vyjadrením skutočného stavu, pretože väčšina colných úradov má aj vnútrozemské pobočky aj pohraničné pobočky, čo môžu byť, okrem klasických pobočiek umiestnených na colných priechodoch, tiež pošty a letiská umiestnené vo vnútrozemí. Nedá sa preto jednoznačne hovoriť o pohraničných a vnútrozemských colných úradoch, ale o pohraničných a vnútrozemských pobočkách colných úradov.

Navrhnutá úprava je z uvedeného dôvodu vhodnejšia pre jednoznačnú úpravu príslušnosti na predloženie tovaru a podanie colného vyhlásenia.

K bodu 2
Vzhľadom na špecifickú povahu osobných údajov (vyznačujúcich sa osobitným režimom právnej regulácie) je podľa § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov finančná správa ako prevádzkovateľ informačných systémov oprávnená spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby len vtedy, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon.

Osobitným zákonom je v podmienkach finančnej správy zákon č. 652/2004 Z. z. Zoznam osobných údajov spracúvaných v informačných systémoch finančnej správy je upravený v prílohe č. 2 k uvedenému zákonu.

V nadväznosti na identifikovanú potrebu finančnej správy spracúvať aj osobné údaje, akými sú funkcia, telefónne číslo a adresa elektronickej pošty, sa rozširuje taxatívny výpočet osobných údajov, ktoré je finančná správa oprávnená spracúvať v jej informačných systémoch.

K čl. VII

Znenie § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov sa mení tak, že doterajšia pôsobnosť Finančného riaditeľstva SR v oblasti rozhodovania o upustení od záruky na colný dlh v colnom režime tranzit sa rozširuje na rozhodovanie o upustení od záruky na colný dlh formou celkovej záruky vo všetkých prípadoch, bez obmedzenia na konkrétny colný režim.

K čl. IX

Vzhľadom na to, že Finančné riaditeľstvo SR zabezpečuje prevádzku všetkých informačných systémov v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov existujúci mechanizmus vo vzťahu medzi Finančným riaditeľstvom SR a Ministerstvom financií SR predstavuje nadbytočnú administratívnu záťaž.

Na účely splnenia povinnosti podľa zákona o e-Governmente (publikácia elektronických formulárov v module elektronických formulárov) sa Finančnému riaditeľstvu SR ukladá povinnosť poskytnúť Ministerstvu financií SR tieto formuláre tak, aby Ministerstvo financií SR malo dostatočný časový priestor na splnenie tejto povinnosti.

K čl. X

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2016 okrem čl. I až VIII, ktoré nadobudnú účinnosť dňom začatia uplatňovania všetkých článkov kódexu.

Všetky články Colného kódexu Únie majú byť v súlade s jeho čl. 288 ods. 1 a 2 uplatňované od 1. mája 2016. Vzhľadom na meškajúci legislatívny proces k delegovaným a vykonávacím aktom k Colnému kódexu Únie však v súčasnosti nemožno vylúčiť posun tohto dátumu na neskôr. Berúc do úvahy parlamentné voľby v prvom kvartáli 2016 a s tým spojený problém týkajúci sa plného zapojenia novej Národnej rady SR v nasledujúcom volebnom období do legislatívnej činnosti tak hrozí, že by Slovenská republika na prípadný posun uplatňovania Colného kódexu Únie nemohla včas legislatívne reagovať a posunúť aj účinnosť predmetnej novely Colného zákona. Preto je potrebné viazať účinnosť tohto zákona nie na konkrétny dátum, ale na konkrétnu a presne určenú právnu skutočnosť, ktorou je nadobudnutie účinnosti všetkých ustanovení Colného kódexu Únie. Dátum, kedy táto právna skutočnosť nastane, vyplýva priamo z právne záväzného aktu EÚ (čl. 288 ods. 2 Colného kódexu Únie), ktorý ako taký je publikovaný v Úradnom vestníku Európskej únie, čo samozrejme platí aj o jeho prípadnej novele. Zároveň podľa § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie (analogicky ako je takáto domnienka upravená v zákone o Zbierke zákonov) o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Dátum, kedy nastane skutočnosť relevantná pre nadobudnutie účinnosti tohto zákona, je tak vymedzený dostatočne určito a akýkoľvek subjekt sa s ním môže veľmi jednoducho a s absolútnou istotou oboznámiť prostredníctvom Úradného vestníka Európskej únie. A v prípade, ak by došlo k posunu dátumu uplatňovania Colného kódexu Únie z 1. mája 2016 na neskorší dátum, Ministerstvo financií SR bude o tejto skutočnosti verejnosť informovať prostredníctvom svojho webového sídla, webového sídla Finančného riaditeľstva SR a prípadne aj prostredníctvom digitálnych a printových médií.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.



Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky



Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

23

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Ú v o d

Spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov je súčasťou novej daňovej sústavy zavedenej v Slovenskej republike 1. januá ra 1993. Spotrebné dane spolu s daňou z pridanej hodnoty nahradili bývalú daň z obratu.

V roku 1993 upravoval spotrebné dane spoločný zákon pre päť predmetov dane (uhľovodíkové palivá a mazivá, lieh, pivo, ví no, tabak a tabakové výrobky), ktorý bol vypracovaný v podmienkach ÈSFR, ale uplatňovať sa začal v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Spoločný zákon neprihliadal na špecifiká jednotlivý ch predmetov dane, ako sú rozdielne chemické a fyzikálne vlastnosti predmetov dane, účel ich použitia, rozdielnosť okruhu a počtu platiteľov, podiel výnosov z jednotlivých predmetov dane a ďalšie kľú čové problémy, ktorých riešenie spoločným zákonom sa v mnohých prípadoch stalo zdrojom nielen nezrovnalostí a konfliktných situácií, ale i možných daňových únikov. Z toho dô vodu bolo potrebné vypracovať päť samostatných zákonov o spotrebných daniach pre jednotlivé predmety dane, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1994. Keďže sa samostatné zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane osvedčili, navrhuje sa aj so vstupom Slovenskej republiky do EÚ v tomto systémovom prístupe pokračovať, a preto boli vypracované samostatné plne aproximované zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane.

Charakteristika spotrebnej dane

V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemô že dostatočným spôsobom postihnúť zdanenie vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, výnos z ktorých predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpoč tu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.

Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto vý robkov a súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane a zároveň zodpovedá predmetom spotrebnej dane ustanovených príslušnou smernicou EÚ.

Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (u niektorých predmetov spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.

Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni procesu výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zá sade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektí vne dôvody, aby sa rizikový predmet dane ”pohyboval” na daňovom území nezdanený.

Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení predmetu dane na konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe doch ádza.

Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tý m, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na

- postavenie platiteľa dane, prípadne jeho veľkosť,

- sociálne, ekologické alebo ekonomické vplyvy,

-pôvod vý robku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).

Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane

Platný zákon o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov vychádza z nasledovných princípov:

Predmetom dane sú v tuzemsku vyrobené a do tuzemska dovezené tabakové výrobky, pričom sa na účely zákona tabakovými výrobkami rozumejú cigareta, cigara, cigarka, tabak na fajč enie, žuvací a šnupavý tabak.

Platiteľom dane sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré tabakové výrobky vyrábajú, dovážajú, vyvážajú alebo len na základe príslušný ch ustanovení zákona uplatňujú nárok na vrátenie zaplatenej spotrebnej dane.

Platiteľ dane je povinný registrovať sa u miestne príslušného daňového úradu najneskôr do vzniku prvej daňovej povinnosti alebo vzniku prvého nároku na vrátenie dane.

Platiteľ, ktorý je výrobcom, dovozcom alebo vývozcom cigariet, je povinný po registrácii písomne požiadať Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ”ministerstvo”) o pridelenie registračného odberného čísla, ktoré je potrebné pre odber kontrolných známok, ktorými sa označujú spotrebiteľské balenia cigariet. Spotrebite ľské balenie cigariet musí byť označené už pred vznikom daňovej povinnosti.

Základom dane je vyskladnené alebo dovezené množstvo tabakových výrobkov vyjadrené v kusoch alebo kilogramoch, ktoré podlieha daňovej povinnosti.

Sadzby dane sú ustanovené absolútnou čiastkou dane v Sk na jednotku množstva, ktorou je kus v prípade cigariet, cigariek a cigár alebo kilogram v prípade tabakového zvyšku, cigaretové ho tabaku na vlastnoručné šúľanie cigariet, ostatného tabaku na fajčenie a žuvacieho a šnupacieho tabaku. V krajinách EÚ je u cigariet zavedená kombinovaná sadzba dane, ktorá pozostáva zo špecifickej č asti sadzby dane a percentuálnej časti sadzby dane.

Súčasná výška sadzieb dane na tabak a tabakové výrobky v Slovenskej republike už dosiahla úroveň minimálnej sadzby dane ustanovenej v príslušnej smernici EÚ, s výnimkou výš ky sadzby spotrebnej dane platnej na cigarety, kde má Slovenská republika schválené päťročné prechodné obdobie na dosiahnutie minimálnej sadzby spotrebnej dane z cigariet.

Od dane sú oslobodené tabakové výrobky:

-odovzdané ako vzorky na vykonanie kvalitatívnej skúšky z vlastného podnetu platiteľa oprávnenému orgánu alebo odobraté z podnetu tohto orgánu,

-dovezené výrobcom bez prostredn íctva druhej osoby na výrobu tabakových výrobkov,

-vyvezené priamo vý robcom vzhľadom k tomu, že nedochádza ku konečnej spotrebe tabakových výrobkov v tuzemsku. Ak vývoz uskutočňuje iný subjekt ako výrobca, má nárok na vrátenie dane.

-vyvezené platiteľ om, ak sú označené vývoznou známkou alebo známkou krajiny, do ktorej sa tabakové výrobky vyvážajú.

Nárok na vrátenie dane je pri:

-vývoze zdanen ých tabakových výrobkov, ak vývozcom je platiteľ dane, ktorý nie je výrobcom,

-prevzatí zdanený ch tabakových výrobkov na výrobu výrobkov a balenie do obalov, v ktorých sa vyskladňujú na konečnú spotrebu.

Nárok na vrátenie dane je v lehote 10 dní od predloženia daňového priznania, ak bola daň zaplatená.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac a daň je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Správu dane vykonávajú dva subjekty:

-pri dovoze vyrubujú a vyberajú daň colné úrady, pričom v ustanovených prípadoch daň vyrubenú a zaplatenú pri dovoze vracajú daňovým subjektom daňové úrady,

-v tuzemsku vykonávajú správu dane daňové úrady,

-pri vývoze vracaj ú daň daňovým subjektom daňové úrady na základe dokladov potvrdených colnými úradmi o uskutočnení vývozu.

Dôvody vypracovania návrhu nového zákona

Spotrebné dane patria medzi prioritné oblasti aproximácie nášho práva s právom EÚ podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení . Problematika spotrebných daní je prioritná aj z hľadiska Národného programu pre prijatie Acquis Communautaire (kapitola č. 10 – Dane) a tiež podľa Partnerstva pre vstup.

Súčasne platná úprava spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov je z veľkej časti prispôsobená predpisom EÚ, ktoré upravujú uplatňovanie tejto dane. Neobsahuje však úpravy týkajú ce sa pozastavenia dane, zábezpeky na daň a niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré nemohli byť doteraz obsiahnuté v zákone, lebo budú aktuálne až po vstupe Slovenskej republiky do EÚ. Uvedené úpravy si vyžaduj ú aj novú koncepciu a štruktúru právnej úpravy.

Nová koncepcia zákona vychádza z povinnosti úplného zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady EÚ ku dňu vstupu Slovenskej republiky do EÚ, a to

-č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice Rady č. 92/108/EHS, č. 94/74/ES a č. 96/99/ES,

- č. 92/79/EHS priblížení sadzieb daní z cigariet v znení smernice Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES,

-č. 92/80/EHS o pribl ížení sadzieb daní z tabakových výrobkov iných ako cigarety v znení smernice Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES,

-č. 95/59/ES o iný ch spotrebných daniach z tabaku a tabakových výrobkov, ako je daň z obratu v znení smernice Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES,

-č. 69/169/EHS o zos úladení ustanovení zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa oslobodenia od dane z obratu a od spotrebnej dane pre dovoz v rámci medzinárodného cestovania v znení zmien a doplnkov.

Zámerom novej koncepcie zákona je zaviesť ustanovenia základnej smernice Rady č . 92/12/EHS upravujúcej všeobecný systém, držbu, prepravu a kontrolu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, čo je premietnuté v zavedení mechanizmu fungovania daňových skladov, oprávnených pr íjemcov a s tým súvisiacim pozastavením dane a zložením zábezpeky na daň, v systéme kontroly pohybu tovaru prostredníctvom kolobehu sprievodného dokumentu, v dôslednom vedení evidencií umožňujú cich kontrolu výroby, dovozu, pohybu a spotreby tabakových výrobkov, s cieľom minimalizácie priestoru pre možné daňové úniky. Fungovanie tohto mechanizmu je neodmysliteľne spojené s dô slednou správou a kontrolou.

Zavedenie nových mechanizmov daňových režimov a s tým súvisiacim finančný m zabezpečením spotrebnej dane, zavádzaných na základe príslušných smerníc EÚ, má kľúčový význam z hľadiska vstupu Slovenskej republiky do EÚ, nakoľko v jednotnom trhu v rámci spoloč enstva umožní presun vybraných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani medzi členskými štátmi, čím sa zabezpečí jedna zo základných podmienok spoločného trhu, ktorou je voľný pohyb tovarov.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Oproti súčasnému stavu sa mení názov zákona a predmetu dane v súlade so smernicami EÚ, a to z tabaku a tabakových výrobkov na tabakové výrobky.

Návrh zákona, vypracovaný na základe smerníc EÚ, neuvažuje s pojmom ”platiteľ dane”. Tento pojem je nahradený pojmom ”daňový dlžník”. Daňovým dlžníkom je každá prá vnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.

Mechanizmus tejto dane je založený

-na existencii daňový ch skladov a daňovom režime pozastavenia dane, pričom daňovými skladmi sa môžu stať podniky na výrobu tabakových výrobkov a sklady tabakových výrobkov za podmienok ustanovených zákonom,

-na monitorovaní pohybu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani,

-na systéme finančn ých zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo prepravovaných v pozastavení dane.

Dovoz a vývoz tabakových výrobkov sa bude uskutočňovať v súlade s colnými predpismi. Ak však na dovoz bude nadv äzovať pozastavenie dane alebo vývoz bude uskutočňovať daňový sklad v pozastavení dane a tabakové výrobky budú prepravované cez jeden alebo viacero členských štátov, pri takejto preprave sa na územ í spoločenstva uplatnia postupy prepravy tabakových výrobkov v pozastavení dane.

Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou tabakových výrobkov je popri zavedení daňových skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou aproximácie, pretož e pri liberálnejšie koncipovanom návrhu zákona je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov.

V novom zákone sa navrhuje zmena výkonu správy spotrebnej dane, ktorú budú vykonávať colné úrady pri dovoze predmetu dane i na daňovom území, čo predstavuje ďalšiu z kľúčový ch zmien v systéme uplatňovania spotrebných daní. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb taký chto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečnú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by sa vytv árali podmienky pre možné daňové úniky.

Určitý prvok fyzickej kontroly pohybu tovarov v súčasnosti uplatňujú iba colné úrady pri tovaroch, ktoré boli prepustené do iných colných režimov, než do colného režimu voľný obeh. Hoci kontrola pohybu tovarov končí momentom ich prepustenia do colného režimu voľný obeh, colné úrady majú s tý mto druhom kontroly dlhodobé skúsenosti, a zároveň aj so správou spotrebných daní, ktoré v súčasnosti vyberajú pri dovoze tovarov podliehajúcich spotrebným daniam. Pri vý voze je nevyhnutná vzájomná súčinnosť daňových úradov a colných úradov. Presun správy spotrebnej dane z daňových úradov na colné úrady je okrem vyššie uvedených dôvodov opodstatnený i v súvislosti s výkonom správy spotrebných daní colnými orgánmi v krajinách EÚ, s výnimkou Švédska, ktoré majú prepracované kontrolné mechanizmy vrátane vzá jomnej spolupráce pri voľnom pohybe tovarov v rámci krajín EÚ a ich dovoze a vývoze z tretích krajín. Na túto spoluprácu budú musieť nevyhnutne nadviazať aj colné ú rady SR pri vstupe do EÚ.

Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v krajinách EÚ nie je samoúčelný . Európska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Táto sa uplatňuje iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími krajinami, z čoho vyplynula logická nevyhnutnosť presunu správy spotrebných daní na colné orgány.

Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

V predpokladanom návrhu zákona sa nenavrhuje úprava sadzieb dane z tabakových výrobkov a z uvedené ho dôvodu sa za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby neuvažuje so zmenou výnosu tejto dane v roku 2004. K pozitívnemu vplyvu na úroveň daňového výnosu by mohli prispieť ustanovenia zabezpečujúce minimalizáciu možných daňových únikov v súvislosti so zavedením kontrolných mechanizmov v oblasti výroby, pohybu a spotreby tabakových výrobkov.

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členský mi krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov podliehajúcich spotrebným daniam dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajú cich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií SR “Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajú cich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004”, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.

V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu EÚ od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zá kon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.

V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejnej služby o 164. U okresných ú radov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovní kov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.

Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej služ be, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolajú úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej služ be. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.

Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociá lnej dohody Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodn ými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II. Osobitná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, si vyžiadal odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.

K § 1 – Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie tabakových výrobkov spotrebnou daňou.

K § 2 – Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré nové pojmy pou žívané v zákone ako napr. daňové územie Slovenskej republiky, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie tabakových výrobkov do daňového voľného obehu.

Keďže zákon upravuje uplatňovanie spotrebnej dane z tabaku v Slovenskej republike, t.j. krajiny konečnej spotreby (”cieľa”), je potrebné definovať daňové územie, ktorým je územie Slovenskej republiky.

Územie Európskych spoločenstiev je definované v súlade s čl. 2 smernice Rady č. 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

Pre účely dovozu a vývozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.

Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde sa tabakové výrobky na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v pozastavení dane vyrábajú, spracov ávajú, skladujú, prijímajú alebo odosielajú v pozastavení dane, pričom ide o priestorovo ohraničené miesto, ktoré je adekvátne zabezpečené z dôvodu ochrany nezdaneného predmetu dane pred zneužitím.

Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia tabakového výrobku do daňového voľné ho obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z da ňového skladu na vývoz alebo pri dovoze do daňového skladu. Pozastavenie dane umožňuje voľný pohyb predmetu spotrebnej dane na území spoločenstva a zároveň umožňuje zdanenie spotrebnou daňou v krajine jeho konečnej spotreby.

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne tabakov é výrobky na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale tabakové výrobky nesmie v pozastavení dane skladovať ani odosielať [čl. 4 písm. d) a e) cit. smernice]. Môž e ísť napr. o obchodníka, distributéra tabakových výrobkov, ktorý môže prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane, ale na daňovom území nakupuje tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu, t.j. už zdanené.

Uvedením tabakových výrobkov do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie tabakových výrobkov z režimu pozastavenia dane, vyrobenie tabakových vý robkov mimo pozastavenia dane a prepustenie dovážaných tabakových výrobkov do voľného obehu (z colného hľadiska), ak na takýto dovoz nenadväzuje pozastavenie dane [čl. 6 ods. 1 cit. smernice], napr. nezákonný dovoz alebo nezákonné odňatie spod colného dohľadu.

Tabakové výrobky v pozastavení dane sú nezdanené tabakové výrobky, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až do doby ich uvedenia do daňového voľného obehu, kedy vzniká daňová povinnosť. Vy ňatím tabakových výrobkov z režimu pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňové ho skladu, ale aj pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane. Ide aj o prípad, kedy sa vyrábajú tabakové výrobky mimo pozastavenia dane.

Podnikaním sa rozumie činnosť definovaná pre daňové územie v Obchodnom zákonníku a pre územie iných členských štátov podľa právnych predpisov príslušných členských štátov.

K § 3 - Správa dane

V súvislosti s prechodom správy dane z daňových úradov na colné úrady sa na úč ely zákona definuje správa dane, ktorú bude vykonávať colný úrad, pričom miestna príslušnosť colného úradu sa bude riadiť ak pôjde o právnickú osobu jej sídlom a ak pô jde o fyzickú osobu jej trvalým pobytom. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť inak Colné riaditeľ stvo Slovenskej republiky (ďalej len ”colné riaditeľstvo”). Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožný s umiestnením podniku alebo č asti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak fyzická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod.

K § 4 - Predmet dane

Predmetom dane sú tabakové výrobky vyrobené na daňovom území, dodan é na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezené na daňové územie z územia tretieho štátu, pričom štruktúra a definície predmetu dane zodpovedajú štruktúre a definíciá m taxatívne vymedzeným v smernici Rady č. 95/59/ES v znení smerníc Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES.

K § 5 – Základ dane, výpočet dane

Základom dane pri tabakových výrobkoch je množstvo tabakových výrobkov vyjadrené v kusoch alebo v kilogramoch s výnimkou cigariet. Základom dane pri cigaretách je počet kusov cigariet a cena cigariet za spotrebiteľské balenie uvedená na kontrolnej známke, ktorou je spotrebiteľské balenie cigariet označené, pričom cenou cigariet sa rozumie cena za spotrebiteľské balenie pre konečného spotrebiteľa vrátane spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty, ktorá bude musieť byť uvedená na kontrolnej zná mke, ktorou sa povinne musí označovať spotrebiteľské balenie cigariet. Na účely výpočtu dane sa za jeden kus cigarety považuje tabakový povrazec dĺžky 90 mm; každých aj 90 mm tabakové ho povrazca, sa považuje pre účely výpočtu dane za ďalší kus cigarety (napr. 91 – 180 mm dlhý tabakový povrazec sa považuje za dva kusy cigarety, 181 mm – 270 mm dlhý tabakový povrazec sa pova žuje za tri kusy cigarety).

Daň z tabakových výrobkov sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane, s vý nimkou cigariet, kedy sa daň vypočíta ako súčet špecifickej časti dane a percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane. Špecifická časť dane sa vypočíta ako súčin počtu kusov cigariet v spotrebiteľ skom balení a špecifickej časti kombinovanej sadzby dane. Percentuálna časť kombinovanej sadzby dane sa vypočíta ako percento z ceny cigariet za spotrebiteľské balenie cigariet.

K § 6 – Sadzba dane

V súlade so smernicou Rady č. 92/79/EHS sa u cigariet zavádza kombinovaná sadzba dane. Pre ostatné tabakov é výrobky sa bude uplatňovať len špecifická sadzba dane.

Kombinovaná sadzba dane pozostáva zo špecifickej časti vyjadrenej v Sk na kus cigarety a z percentuálnej časti, vyjadrenej percentom z ceny cigariet spotrebiteľského balenia pre konečného spotrebiteľa.

Zavedením kombinovanej sadzby dane je zároveň potrebné ustanoviť aj minimálnu výšku špecifickej sadzby dane z cigariet z dôvodu zamedzenia možného poklesu výnosu z tejto dane, nakoľko percentuálna časť kombinovanej sadzby dane je závislá od ceny, ktorú prevádzkovateľ daňového skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca cigariet bude určovať a uvádzať na kontrolnej zn ámke.

Pri navrhovaní výšky špecifickej a percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane sa vychádzalo z návrhov predložených v súčasnosti najväčším výrobcom cigariet v Slovenskej republike (S.I.T. a.s.) a najväčším dovozcom cigariet (Philip Morris Slovakia s.r.o.), z údajov o výške sadzieb dane v členských krajinách EÚ, z potreby zabezpečenia priblíženia sa k minimá lnemu daňovému zaťaženiu ustanovenému príslušnou smernicou EÚ ako i zabezpečenia doterajšej úrovne výnosu.

Slovenská republika sa pri negociačných rokovaniach ku kapitole č. 10 – DANE zaviazala v rámci 5 – ročného prechodného obdobia zabezpečiť rovnomerné zvyšovanie daňového zaťaž enia cigariet tak, že 1.1.2009 dosiahne EÚ požadované minimálne daňové zaťaženie 57% z predajnej ceny, resp. 64 EURO/1000 kusov (cca 2700 Sk/1000 kusov).

Jednou z kľúčových otázok nového systému zdaňovania cigariet kombinovanou sadzbou dane je optimálne určenie podielu špecifickej časti kombinovanej sadzby dane a percentuálnej čast i kombinovanej sadzby dane, pričom špecifická časť by sa mala pohybovať v rozmedzí 5 – 55% celkového daňového zaťaženia. Súčasťou zavedenia kombinovanej sadzby dane bude povinnosť uvádzať cenu cigariet pre konečného spotrebiteľa na kontrolnej známke spotrebiteľského balenia cigariet. Cenu pre konečného spotrebiteľa bude oznamovať a uvádzať na kontrolnej známke prevádzkovateľ daňov ého skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec alebo dovozca cigariet.

Špecifická časť kombinovanej sadzby dane sa stanovuje ako pevná čiastka vyjadrená v Sk na kus cigarety a predstavuje priame zdanenie tabakového povrazca. Na výšku dane nemá vplyv kvalita tabaku a ani jeho cena. Prevá dzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec ani dovozca cigariet nemá nástroje na ovplyvňovanie výšky dane vypočítanej na základe špecifickej časti dane cigarety.

Percentuálna časť kombinovanej sadzby dane sa stanovuje ako percento z ceny spotrebiteľského balenia cigariet pre konečného spotrebiteľa a má teda obdobný charakter ako daň z pridanej hodnoty. Z uvedených dô vodov nie je typickou pre spotrebné dane, pretože u ostatných predmetov spotrebných daní (minerálne oleje, pivo, víno, lieh) sa sadzby dane vždy stanovujú absolútnou čiastkou v Sk na jednotku množstv a (1000 kg, 1000 l, 1 hl, 1 l absolútneho alkoholu).

Vysoká percentuálna časť kombinovanej sadzby dane zvýhodňuje lacnejšie tabaky a z nich vyrábané cigarety. Výšku dane a teda aj výšku príjmov do štátneho rozpočtu môže ovplyvniť vý robca alebo dovozca tabakových výrobkov úpravami ceny pre konečného spotrebiteľa. Zároveň je potrebné uviesť, že percentuálna časť kombinovanej sadzby dane zdaňuje okrem tabakového povrazca aj filter, obal a iné zložky tvoriace cenu pre konečného spotrebiteľa, a teda popiera princíp zdanenia tabaku, ktorý cigareta obsahuje.

Pre účely príjmu štátneho rozpočtu je výhodnejšie preniesť vyššie daňové zaťaženie do špecifickej časti kombinovanej sadzby dane, ktorá zaručuje stabilnejší príjem, nakoľko š pecifickú sadzbu dane nemôže ovplyvňovať prevádzkovateľ daňového skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec alebo dovozca cigariet.

K § 7 – Oslobodenie od dane

Smernicami Rady č. 69/169/EHS, č. 92/12/EHS čl. 23 a č. 95/59/ES čl. 11 sú určené obligatórne a fakultatí vne oslobodenia od spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona nasledovne.

Oslobodenie od dane sa vzťahuje na tabakové výrobky odobraté ako vzorka na účely daňové ho dozoru alebo inej úradnej kontroly, odobraté a použité v daňovom sklade na vlastné kvalitatívne skúšky, ako i tabakové výrobky preukázateľne zničené alebo znehodnotené v dôsledku ná hodnej udalosti alebo vyššej moci.

Ïalšie oslobodenie od dane sa vzťahuje na tabakové výrobky zaslané fyzickou osobou z územia tretích štátov fyzickej osobe na daňové územie v drobných zásielkach neobchodného charakteru a dovážané cestujúcim ako tovar neobchodného charakteru najviac v množstve stanovenom osobitným predpisom.

Osobitným prípadom nadväzujúcim na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, je oslobodenie tabakových výrobkov od dane, prepraveného zahraničnými zástupcami uvedenými v § 15 ods. 2 a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v rámci aktivít na daňovom území. Preprava tabakových výrobkov sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení od spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spô sobom uvedeným v právnom predpise spoločenstva.

V zmysle smernice Rady č. 95/59/ES sú od dane oslobodené aj denaturované tabakové výrobky použité na priemyselné účely alebo v záhradníctve pri ochrane rastlín proti chorobám a škodcom.

K § 8 Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na zá klade poukazu na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 (ďalej len “odberný poukaz”) je oprávnená odoberať a používať tabakové výrobky oslobodené od dane podľ a § 7 ods. 2.

Odberný poukaz vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, v ktorej okrem identifikačných údajov žiadateľa musí byť obchodný názov tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 a účel použitia tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2.

Colný úrad pred vydaním odberného poukazu preverí u žiadateľa údaje uvedené v žiadosti a prílohách, a ak sú splnené všetky podmienky, vydá odberný poukaz.

Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 od konkrétneho dodávateľa, zároveň sa uvedú zákonom pož adované údaje o tabakových výrobkoch oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 a určí sa doba platnosti odberného poukazu, ktorá môže byť časovo neobmedzená.

V prípade obmedzenej doby platnosti odberného poukazu sa uvedie aj povolené množstvo odberu. Z dôvodu potreby preukaznosti oprávnenosti odberu tabakových výrobkov oslobodených od dane podľ a § 7 ods. 2 vyhotoví colný úrad odberný preukaz trojmo, pričom si ponechá jedno vyhotovenie a dve odovzdá užívateľskému podniku. Užívateľský podnik jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 a jedno vyhotovenie si ponechá.

Pri odbere tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 na daňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť dodávateľovi odberný poukaz.

Ustanovenie upravuje tiež prípady, v ktorých bude možné odňať odberný preukaz. Ide o prípady zisten ého zneužitia tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2, alebo ak užívateľský podnik prestane spĺňať podmienky uvedené v § 19 ods. 4 písm. c) až e), na základe ktorých by odbern ý poukaz nebolo možné vydať, alebo ak užívateľský podnik nevyužil odberný poukaz na nákup tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 po dobu 12 po sebe nasledujúcich kalendá rnych mesiacov od jeho vydania. Colný úrad o odňatí odberného poukazu musí informovať dodávateľov tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2.

K § 9 – Označovanie spotrebiteľského balenia cigariet kontrolnou známkou

Nadväzne na prechod zdaňovania cigariet kombinovanou sadzbou dane je potrebné oproti doteraz platné mu stavu upraviť povinnosti pri označovaní cigariet kontrolnou známkou.

Spotrebiteľské balenie cigariet možno do daňového voľného obehu uviesť, len ak je označené kontrolnou známkou. Označovať spotrebiteľské balenie cigariet kontrolnou známkou je možné len v podniku, ktorý vyrába cigarety.

Prevádzkovateľ daňového skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca cigariet sú povinní uvádzať na kontrolnej známke cenu cigariet. Kontrolné známky môže vyhotovovať tlačiareň, ktorá má povolenie na ich tlač vydané colným riaditeľstvom.

Na označenie spotrebiteľského balenia cigariet sa môže použiť len kontrolná známka, ktorej ú daje zodpovedajú príslušnej cene cigariet, počtu kusov cigariet v tomto balení, dĺžke jednej cigarety, registračnému odbernému číslu na odber kontrolných známok (ďalej len “registračné odbern é číslo”) a ďalším údajom identifikácie odberateľa kontrolných známok. Kontrolná známka môže obsahovať aj iné grafické prvky a údaje, ak neznemožňujú identifiká ciu prvkov a údajov uvedených v tomto zákone a všeobecne záväznom predpise vydanom podľa odseku 32.

Spotrebiteľské balenie cigariet označené poškodenou kontrolnou známkou, falzifikátom kontrolnej zná mky alebo kontrolnou známkou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydanom podľa odseku 32 a spotrebiteľské balenie cigariet, ktorého označenie nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 32, sa na účely tohto zákona považuje za neoznačené, s výnimkou zaslania fyzickou osobou z územia tretích štá tov fyzickej osobe na daňové územie v malých zásielkach neobchodného charakteru alebo ak spotrebiteľské balenie cigariet nachádza v osobnej batožine cestujúceho z územia tretieho štá tu ako tovar neobchodného charakteru najviac v množstve ustanovenom osobitným predpisom, s výnimkou prepravenia na daňové územie z členských štátov osobami v § 15 ods. 2, alebo prepravenia na daňové územie z iných členských štátov ozbrojenými silami iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a ich civilnými zamestnancami, na použitie v súvislosti s aktivitami podľa medziná rodnej zmluvy, s výnimkou dovozu na daňové územie z územia tretích štátov osobami uvedenými v § 15 ods. 2, alebo dovozu na daňové územie z územia tretích štátov ozbrojenými silami iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a ich civilnými zamestnancami, na použitie v súvislosti s aktivitami podľa medzinárodnej zmluvy, s výnimkou vývozu na územie tretích štátov alebo s výnimkou predaja za cenu bez dane v tranzitnom priestore medzinárodných letísk fyzickým osobám pri ich bezprostrednom výstupe z daňového územia do tretích štátov.

Kompetencia prideľovania a zrušenia registračného odberného čísla sa presúva z ministerstva financií na colné riaditeľstvo, pretože sa jedná o úkony súvisiace so správou tejto dane a priamo nadväzujú na vystavenie odberných poukazov a zúčtovanie známok.

Prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca cigariet ( ďalej len “odberateľ kontrolných známok”) po pridelení registračného odberného čísla uzatvorí s tlačiarňou písomnú zmluvu o vyhotovení kontrolných známok, ktorej kópiu predloží colnému úradu; zmeny v zmluve bezodkladne oznámi colnému úradu, požiada colný úrad o vydanie poukazu na odber kontrolných známok (ďalej len ”poukaz”) a zašle colnému úradu najneskôr s predložení m žiadosti o vydanie prvého poukazu zoznam cigariet uvádzaných do daňového voľného obehu, v ktorom uvedie cenu cigariet s dátumom uvedenia do daňového voľného obehu za túto cenu, obchodný ná zov cigariet, počet kusov cigariet v spotrebiteľskom balení cigariet, dĺžku jednej cigarety, krajinu pôvodu cigariet a identifikačné údaje výrobcu cigariet, ak nejde o výrobcu cigariet na daňovom území ; zmenu údajov v zozname alebo doplnenie údajov v zozname je odberateľ kontrolných známok povinný oznámiť colnému úradu najneskôr v deň uvedenia cigariet do daňového voľného obehu.

Dovozca cigariet a daňový splnomocnenec je povinný pred vydaním poukazu zložiť zá bezpeku na daň spôsobom podľa § 20 ods. 4 písm. a) vo výške dane pripadajúcej na dovážané množstvo cigariet, ktoré chce uviesť do daňového voľného obehu. Na zábezpeku dane sa použije § 20 primerane.

Colný úrad vydá prevádzkovateľovi daňového skladu a oprávnenému prí jemcovi po splnení podmienok podľa odseku 12 a dovozcovi cigariet a daňovému splnomocnencovi po splnení podmienok podľa odsekov 12 a 13 poukaz, ktorý sa vyhotovuje v troch dieloch označených písmenami A, B a C, prič om si ponechá diel C. Odberateľ kontrolných známok predloží diel A tlačiarni a ponechá si diel B poukazu. Tlačiareň na dieloch A a B potvrdzuje skutočný počet prevzatých kontrolných známok.

Kontrolné známky môže použiť len odberateľ kontrolných známok a tieto nesmie predať alebo iným spôsobom odovzdať inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, s výnimkou odovzdania kontrolných známok výrobcovi cigariet na daňovom území alebo zahraničnému vý robcovi cigariet na nalepenie na spotrebiteľské balenie cigariet, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území.

Dovozca cigariet je povinný dať si potvrdiť počet kontrolných známok vyvezených na ú zemie tretieho štátu výstupným colným úradom, a to počet kusov kontrolných známok v členení podľa počtu spotrebiteľských balení cigariet, ceny cigariet, počtu kusov cigariet v spotrebiteľskom balen í cigariet a dĺžky jednej cigarety.

Odberateľ kontrolných známok zúčtuje použitie prevzatých kontrolných známok s colným ú radom mesačne, a to v lehote na podanie daňového priznania (§ 13); dovozca zúčtuje kontrolné známky použité na deklarované dovezené množstvo cigariet najneskôr do 30 pracovných dní odo dňa vzniku daň ovej povinnosti.

Odberateľ kontrolných známok je povinný oznámiť colnému riaditeľstvu prostrední ctvom colného úradu množstvo spotrebiteľských balení cigariet uvedených do daňového voľného obehu na daňovom území podľa ceny cigariet, počtu kusov v spotrebiteľskom balení a dĺž ky jednej cigarety za prvých šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 31. júla príslušného roka a za posledných šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Tieto ú daje sú potrebné pre stanovenie najpredávanejšej cenovej kategórie cigariet za predchádzajúce obdobie na účely zisťovania daňového zaťaženia cigariet spotrebnou daňou.

K § 10 – Zákaz predaja

Na daňovom území sa zakazuje predaj cigariet neoznačený ch na spotrebiteľskom balení cigariet kontrolnou známkou, ak tento zákon neustanovuje inak, ďalej predaj cigariet podmienený kúpou iného tabakového výrobku alebo iného tovaru za cenu inú, ako je uvedená na kontrolnej známke a za cenu vyššiu ako je uvedené na kontrolnej známke. Taktiež sa zakazuje predaj cigariet z otvoreného spotrebiteľské ho balenia cigariet alebo mimo tohto balenia po kusoch. S cieľom zabrániť vzniku možných daňových únikov ako i zdravotných dôvodov sa navrhuje ničiť všetky tabakové výrobky, ktoré boli zhabané a prepadli v prospech štátu. Obdobný postup používajú i členské krajiny EÚ.

K § 11 – Vznik daňovej povinnosti

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanoven ých v smerniciach EÚ daňová povinnosť vzniká najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na konečnú spotrebu.

Spotrebná daň je daňou jednostupňovou, čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a to pri výrobe alebo pri dopravení tabakových výrobkov. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umož ňuje smernica Rady č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t.j. uvoľnenia na konečnú spotrebu. Ide o priblíženie vzniku da ňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo nadobudne mimoriadnu dôležitosť najmä v čase vstupu do jednotného trhu, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci jednotného trhu, t.j. z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane, pretože ide o vysoké daňové zaťaženie, a tým i vysoko rizikové tovary z hľadiska možných daňových únikov.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyňatia tabakových výrobkov z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie tabakových výrobkov z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľ ovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a teda nie je oprávnený odoberať tabakové výrobky v pozastavení dane.

Vyňatím tabakových výrobkov z pozastavenia dane je aj použitie tabakových výrobkov na vlastné kvalitatívne skúšky alebo rozbory v daňovom sklade výrobcu, ktoré je oslobodené od dane podľ a § 7 ods. 1 písm. b).

Daňová povinnosť vzniká dňom vyrobenia tabakových vý robkov mimo pozastavenia dane, t.j. ak tabakové výrobky vyrobila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu.

Pri dovoze vzniká daňová povinnosť dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie dovážan ých tabakových výrobkov do colného režimu voľný obeh, ak na takýto dovoz nenadväzuje pozastavenie dane. Daňová povinnosť vzniká aj dňom nezákonného dovozu alebo dňom nezákonného odňatia tabakových výrobkov spod colného dohľadu.

V prípade použitia tabakových výrobkov oslobodených od dane na iný účel ako na ten, ktorý je uvedený v povolení na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane, vzniká daňová povinnosť dňom pou žitia tabakových výrobkov na iný účel.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípadoch zistenia odcudzenia tabakových výrobkov, ktoré sú v režime pozastavenia dane.

V prípade, že colný úrad zistí držbu tabakových výrobkov, ktorých pôvod a spô sob nadobudnutia nevie právnická alebo fyzická osoba preukázať, vznikne daňová povinnosť dňom takéhoto zistenia.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že právnická osoba alebo fyzická osoba napriek zá kazu predá spotrebiteľské balenie cigariet konečnému spotrebiteľovi za cenu vyššiu, ako je cena uvedená na kontrolnej známke. Tejto osobe vzniká povinnosť priznať a zaplatiť daň, ktorá sa vypočí ta ako súčin rozdielu medzi cenou za ktorú sa spotrebiteľské balenie cigariet predalo a cenou uvedenou na kontrolnej známke a sadzby percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane podľa § 6 odseku 2.

K § 12 - Daňový dlžník

Na rozdiel od súčasne platnej legislatívy, návrh zákona vypracovaný na základe transpozície smerníc EÚ neuvažuje s pojmom ”platiteľ dane”. Tento pojem je nahradený pojmom ”daňový dlžník”. Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daň ovej povinnosti.

K § 13 - Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, splatnosť dane

V porovnaní so súčasne platným právnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendá rny mesiac ako zdaňovacie obdobie, a to pre daňových dlžníkov s pravidelnou daňovou povinnosťou, ktorými budú najmä prevádzkovatelia daňových skladov.

Hoci zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daň ovej povinnosti a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone stanovené aj iné lehoty pre predkladanie daňových priznaní a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo zo smerníc EÚ, a to najmä z ustanovení upravujúcich daňových dlžníkov, vznik daňovej povinnosti a splatnosť dane.

Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesačne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť. V rovnakej lehote je povinný aj zaplatiť daň. Daňové priznanie je však povinný podať aj keď mu v zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť.

Daňový dlžník, ktorý vyrobil tabakové výrobky mimo pozastavenia dane, je povinný predloži ť daňové priznanie nasledujúci deň po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, pretože v týchto prípadoch vzniká daňová povinnosť dňom vyrobenia tabakových vý robkov mimo pozastavenia dane. Pôjde o takých daňových dlžníkov, ktorým náhodile vznikne daňová povinnosť napríklad dodaním alebo zistením držby neoznačeného spotrebiteľské ho balenia cigariet.

Navrhnutý formulár daňového priznania má univerzálny charakter, pretože bude slúži ť nielen ako daňové priznanie, ale aj ako dodatočné daňové priznanie, žiadosť o vrátenie dane a dodatočná žiadosť o vrátenie dane. Navrhované riešenie nie je experimentom, pretože je zaužívan é vo viacerých (najmä menších) krajinách EÚ a uplatňovalo sa aj v minulosti vo vybraných prípadoch u dani z obratu. Vzhľadom na to, že sa predpokladá malý počet daňový ch dlžníkov s pravidelnou povinnosťou predkladania daňového priznania, z ekonomických dôvodov sa neuvažuje s vydaním tlačív daňového priznania. Daňové priznanie budú daňoví dlžn íci vyhotovovať napríklad počítačom podľa vzoru, ktorý vypracuje ministerstvo financií.

K § 14 - Vrátenie dane

Z preukázateľne zdanených tabakových výrobkov je možné v určitých prípadoch vrátiť už zaplaten ú daň.

Ide o prípady vrátenia dane takým daňovým subjektom, ktoré sú oprávnené nadobúdať tabakové výrobky v pozastavení dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z preukázateľne zdanených tabakových výrobkov, ak

-dodala tabakové vý robky na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte,

-uskutočnila vý voz tabakových výrobkov do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že tabakové výrobky opustili územie spoločenstva.

Ïalšie možnosti vrátenia dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamácie.

Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti o vrátenie dane. Oprá vnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať dokladmi podľa odseku 4, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia tabakových vý robkov, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

K § 15 - Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

Osobitná forma vrátenia dane sa uplatní v prípadoch, ktoré boli do návrhu zákona zahrnuté podľa ustanovenia čl. 23 smernice Rady č. 92/12/EHS a to osobám používajúcim výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv. Daň sa bude vracať zahraničným zástupcom len tých štátov, ktoré vracajú daň alebo poskytujú obdobné zvýhodnenie osobám, ktoré sú rovnako zvýhodnené a sú občanmi Slovenskej republiky, pričom sú navrhnuté maximálne limity do výšky ktorých môže byť daň vrátená. Podmienkou vrátenia dane je predloženie dokladu, z ktorého mus í byť zrejmý dodávateľ, odberateľ, identifikácia predmetu dane a najmä výška zaplatenej dane, ktorá má byť vrátená.

Vrátenie dane sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí prílohu zákona.

K § 16 - Pozastavenie dane, daňový sklad

Pozastavenie dane je špecifický daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento re žim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave tabakových výrobkov. Podstatné je, že tabakové výrobky sa musia nachádzať v daňovom sklade alebo preprava tabakových výrobkov sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu.

Účelom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčší ch objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov.

Režim pozastavenia dane končí momentom uvedenia tabakových výrobkov do daňového voľného obehu, t. j. ich uvoľnenia na kone čnú spotrebu.

V súlade s čl. 4 písm. b) smernice Rady č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu tabakových výrobkov (§ 17 ods. 1) a sklad tabakových výrobkov (§ 18 ods. 1), ktoré spĺňajú podmienky uvedené v § 19 odseku 4.

K § 17 – Podnik na výrobu tabakových výrobkov

Nadväzne na príslušné ustanovenia smernice je podnik na výrobu tabakových výrobkov definovaný ako podnik nachádzajú ci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania vyrábajú tabakové výrobky uvedené v § 4 ods. 2 a definované v odseku 3.

Ak chce právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkovať podnik na výrobu tabakových výrobkov v pozastavení dane, musí písomne po žiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 18 – Sklad tabakových výrobkov

Skladom tabakových výrobkov, ktorý je daňovým skladom, sa na účely tohto zákona rozumie taký podnik, v ktorom sa v rámci podnikania tabakové výrobky skladujú, prijímajú a odosielajú.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad tabakových výrobkov v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňové ho skladu, pričom sú navrhnuté kritériá, ktoré musí sklad tabakových výrobkov spĺňať, aby mohol byť prevádzkovaný ako daňový sklad v pozastavení dane.

K § 19 - Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Ak sú splnené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže právnická osoba alebo fyzická osoba písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu osobitne.

Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom daňovom sklade. Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevá dzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti.

Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje ”zvýhodnené daňové postavenie”, ktoré bude v praxi znamenať, že vznik daňovej povinnosti bude posunutý od momentu vyrobenia tabakových výrobkov až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na kone čnú spotrebu.

Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na základe ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané, alebo vzniknú nové dôvody, na základe ktorých by povolenie na prevá dzkovanie daňového skladu nebolo vydané, colný úrad povolenie na prevádzkovanie daňového skladu odníme. Je však potrebné prihliadnuť na závažnosť dôvodov z pohľadu možných daňových ú nikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak daňový sklad vstúpi do likvidácie.

K § 20 Zábezpeka na daň

Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu je povinnosť zložiť zábezpeku na daň za všetky daňové sklady. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských š tátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a prevod alebo vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu.

Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné dvojmesačné množstvo tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu v predchádzajú com kalendárnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, zloží žiadateľ zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na predpokladané dvojmesačné množstvo tabakových výrobkov, ktor é bude uvedené do daňového voľného obehu v bežnom roku. Do množstva tabakových výrobkov uvádzaných do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaný ch tabakových výrobkov na účely oslobodené od dane.

Podstata zavedenia inštitútu zabezpečenia dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej z ábezpeky na daň vytvára podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpoč tu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky.

Zákon v ďalších ustanoveniach rieši povinnosť prevádzkovateľa daňového skladu upraviť výšku zábezpeky na daň v prí pade, ak zábezpeka na daň bola použitá na úhradu nezaplatenej dane, alebo ak skutočné množstvo tabakových výrobkov uvádzaných do daňového voľného obehu je vyššie, a teda i daň na ne pripadajú ca je vyššia ako pôvodne ustanovená výška zábezpeky na daň. V prípade, že zložená zábezpeka na daň je vyššia ako daň pripadajúca na skutočne uvádzané množ stvo tabakových výrobkov do daňového voľného obehu, môže prevádzkovateľ daňového skladu požiadať o zníženie zábezpeky na daň. Ak ide o bankovú záruku, žiadosť o jej zníženie je podmienená súhlasom colného úradu. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa úpravy výšky zábezpeky na daň budú realizovať iba vtedy, ak rozdiel presiahne 20 %.

Colný úrad na základe žiadosti o upustenie od zloženia zábezpeky čiastočne alebo úplne upustí od povinnosti zloženia z ábezpeky na daň v prípade, že nie sú žiadne pochybnosti o daňovej spoľahlivosti žiadateľa a nie je ohrozená ani vymožiteľnosť dane. Za daňovo spoľahlivú sa považuje právnická osoba alebo fyzick á osoba, ak dodržuje podmienky podľa § 19 ods. 4 písm. a), c) až f), v prípade prevádzkovateľa daňového skladu, ktorý je podnikom na výrobu tabakových vý robkov alebo skladom tabakových výrobkov, ak dodržuje podmienky podľa § 19 ods. 4 písm. a) až f). Colný úrad upustí od povinnosti zloženia zábezpeky úplne, ak je žiadate ľ daňovo spoľahlivý po dobu najmenej 24 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, alebo čiastočne, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý po dobu najmenej 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu.

Ak colný úrad zistí, že prevádzkovateľ daňového skladu, u ktorého upustil od povinnosti zloženia zábezpeky na daň, neplní niektorú z peňažných povinností, vyzve prevádzkovate ľa daňového skladu na doplnenie alebo zloženie zábezpeky na daň v lehote, ktorú mu určí vo výzve.

K § 21 - Postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane na daňovom území

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane, ako aj tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2. Tabakové vý robky v pozastavení dane je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdanených tabakových výrobkov na ceste od ich výroby až po ich konečnú spotrebu, resp. po ich vývoz z daňového územia, ak nedochádza k ich konečnej spotrebe na daňovom území. Po začlenení do EÚ bude možné priamo nadviazať na systém používania sprievodného dokumentu pri preprave tabakových výrobkov v rámci jednotného trhu EÚ.

V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na množstvo prepravovaných tabakových výrobkov v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pretože ide o vysoké riziko vzniku možných daňových únikov. Naprí klad na prepravu tabakových výrobkov v pozastavení dane zábezpeku zloží prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľom), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (v ývozcom). Zloženie zábezpeky na daň na tabakové výrobky, ktoré majú byť prepravované v pozastavení dane, sa však nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 20 je zložen á vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravované tabakové výrobky v pozastavení dane. Ak je preprava tabakových výrobkov ukončená, možno na požiadanie vrátiť zloženú zábezpeku na da ň. Zloženie zábezpeky na daň na prepravu tabakových výrobkov môže byť trvalé, ak sa preprava tabakových výrobkov uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia, zložená zábezpeka na daň slúži na pokrytie nasledujúcej prepravy.

Platí, že tabakové výrobky v pozastavení dane musia byť po skončení prepravy neodkladne umiestnené v priestoroch oprávneného odberateľa, aby nemohlo dôjsť k ich zneužitiu.

K § 22 - Postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane na území spoločenstva

Na území spoločenstva sa môžu tabakové výrobky v pozastavení dane prepravovať z daňového skladu na daňovom ú zemí do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu na daňovom území cez územie iného členského štátu, z daňového skladu v inom členskom štáte do daňového skladu na daňovom území alebo oprávnenému príjemcovi na daňovom území alebo cez daňové územie.

V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na prepravu tabakových výrobkov v pozastavení dane musí byť zložená zábezpeka na daň, ktorá je súčasne platná na celom území spoločenstva. Správca dane môže na pož iadanie povoliť, aby namiesto odosielateľa (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň dopravca alebo príjemca (odberateľ).

Prepravu tabakových výrobkov v pozastavení dane, ak neboli uvedené do daňového voľného obehu, musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 25. Po ukončení prepravy musia byť tabakové výrobky bezodkladne umiestnené v sklade príjemcu (odberateľa).

Pri preprave tabakových výrobkov z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému prí jemcovi alebo daňovému splnomocnencovi v inom členskom štáte je odosielateľ (dodávateľ) povinný v deň začatia prepravy zaslať kópiu prvého dielu sprievodného dokumentu elektronicky alebo faxom Colnému ú radu Poprad; túto kópiu je povinný zaslať aj colnému úradu písomne najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa začatia prepravy.

K § 23 – Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rá mci podnikania opakovane alebo príležitostne tabakové výrobky na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie tabakové vý robky v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice Rady č. 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného č lenského štátu schválená podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou tabakových výrobkov pokr ývať priestor, ktorý z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady.

Kto chce vykonávať činnosť oprávneného príjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, je povinný pred vydan ím povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrobkov, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu dvoch kalendárnych mesiacov.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane príležitostne, je povinný zložiť zábezpeku na daň vo výš ke dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrokov, ktoré má v jednotlivých prípadoch prijať a musí mať na každý príležitostný príjem vydané povolenie prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

K § 24 – Daňový splnomocnenec

Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území , aby dodávky tabakových výrobkov na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť colnému riaditeľ stvu, ktoré určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom s ú radne osvedčeným podpisom a vyhlásením daňového splnomocnenca s úradne osvedčeným podpisom, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa). Daňový splnomocnenec nesmie by ť totožný s odberateľom.

K § 25 - Sprievodný dokument

Ïalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako ná stroj kontroly pohybu tabakových výrobkov. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb tabakových výrobkov v pozastavení dane. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v č l. 18 až 20 smernice Rady č. 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebn ým daniam v pozastavení dane v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 zo 27. júla 1993. Podľa cit. smernice bude mať prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ zodpovednosť za vyskladnené tabakové výrobky v pozastavení dane až dovtedy, kým sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom nepreukáže, že tovar prevzal príjemca. Okrem jednotného sprievodn ého dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnet TIR alebo karnet A.T.A.

K § 26 – Nezrovnalosti pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane

Ak dôjde k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane, ktoré má za ná sledok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravovaný tabakové výrobky zložila zábezpeku na daň.

Ak miesto porušenia predpisov alebo iného protiprávneho konania nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v č ase odoslania tabakových výrobkov.

Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k porušeniu predpisov alebo iné mu protiprávnemu konaniu pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, možno vrátiť daň daňov ému dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom bola daň pôvodne vybraná.

K § 27 - Dovoz tabakových výrobkov z územia tretích štátov

Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze tabakových výrobkov na daňové územie, pričom dovozom sa rozumie jeho prepustenie do coln ého režimu voľný obeh. Dovoz tabakových výrobkov je možné uskutočniť v colných režimoch, kedy sa uplatňujú colné predpisy, alebo možno dovážané tabakové výrobky po prepustení do colné ho režimu voľný obeh uviesť do režimu pozastavenia dane, kedy sa uplatnia ustanovenia o postupe pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane.

Obdobne ako na daňovom území, aj pri dovoze tabakových výrobkov musí byť zabezpečená kontrola pohybu, drž by, spotreby predmetu dane, a to zabezpečením dane, sprievodným dokumentom a predložením príslušných oprávnení na dovoz tabakových výrobkov, napríklad povolením na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 28 - Vývoz tabakových výrobkov v pozastavení dane

Vývozom tabakových výrobkov v pozastavení dane sa rozumie dopravenie tabakových výrobkov z daňového skladu na daňovom území na územie tretieho štátu.

Pri vývoze tabakových výrobkov do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu tabakových výrobkov sa použije sprievodný dokument, v ktorom ako príjemca tabakových výrobkov sa uvedie colný ú rad, ktorý prepustil tabakové výrobky do režimu vývozu.

Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v prípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom colný úrad v ýstupu potvrdil, že tabakové výrobky opustili územie spoločenstva.

K § 29 - Preprava tabakových výrobkov mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Z tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepravených na daňové územie na podnikateľské ú čely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prevzatia tabakových výrobkov na daňové územie. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom tabakov ých výrobkov.

Odberateľ je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo a druh tabakových výrobkov, ktoré chce odobrať, identifikačné ú daje dodávateľa (krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaných tabakových výrobkov. Takýmto príjemcom môže byť aj právnická osoba, ktor á podľa zákona nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely.

Na takúto prepravu tabakových výrobkov musí byť vždy vyhotovený zjednodušený sprievodný dokument, ktorý sprevádza prepravované tabakové výrobky.

K § 30 – Zjednodušený sprievodný dokument

Tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravované na podnikateľské účely do iného č lenského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice Rady č. 92/12/EHS) vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č . 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom územ í, ak sa preprava tabakových výrobkov uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice Rady č. 92/12/EHS).

K § 31 - Preprava tabakových výrobkov mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutých tabakových výrobkov nevzniká daňová povinnosť na daňovom území. Pri posudzovaní, či sú tabakové výrobky určené na súkromné účely, bude colný úrad bra ť do úvahy napr. predmet činnosti fyzickej osoby, ak je podnikateľom, ako boli tabakové výrobky prepravované, množstvo prepravovaných tabakových výrobkov podľa odporúčaní č l. 9 smernice Rady č. 92/12/EHS.

K § 32 – Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa rozumie dodanie tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného člensk ého štátu na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom tabakových výrobkov. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby.

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberate ľ, a to dodaním tabakových výrobkov odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušn é údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrobkov, ktorý je predmetom dodávky.

K § 33 – Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Tabakové výrobky predávané v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel sú oslobodené od dane, ak sú predané osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva. Od dane sú oslobodené aj tabakové výrobky dodávané na paluby lietadiel určené na spotrebu počas letu.

K § 34, 35, 36, 37, a 38 – Vedenie evidencií

Ïalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu tabakových výrobkov je vedenie evidencií slúžia cich pre správne určenie dane.

V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií v podniku na výrobu tabakových výrobkov alebo v sklade tabakových vý robkov, v užívateľskom podniku, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodníkom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr v šak nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmé najmä druh, množstvo a dátum vyrobených, prevzatých, spotrebovaných, vydaných, prijatých tabakových vý robkov.

K § 39 – Daňový dozor a daňová kontrola

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalé bydlisko.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby tabakové výrobky unikli zdaneniu na ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribú ciu (pohyb, preprava) ku konečnej spotrebe.

Pravidelný výkon kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb tabakových výrobkov od výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné užitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu tabakových výrobkov a ich zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventívne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený

-vstupovať do priestorov, kde sa nachádzajú tabakové výrobky alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza,

-zisťovať stav zá sob a nariadiť vykonanie inventúry,

-zastavovať vozidlá , kontrolovať prepravu tabakových výrobkov,

-odoberať bezplatne vzorky,

-kontrolovať doklady s úvisiace s činnosťou daňového subjektu,

-zisťovať prirodzené úbytky tabakových výrobkov pri výrobe, skladovaní a preprave súvisiace s jeho fyzikálno-chemickými vlastnosťami a na základe dlhodobého sledovania v trvaní najmenej 12 mesiacov určovať najviac pr ípustnú výšku strát tabakových výrobkov v daňových skladoch.

K § 40 – Vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie elektronickej databázy colným úradom, ktorá obsahuje register prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov, daňových skladov ako aj evidenciu splnomocnencov pre zásielkový obchod, užívateľských podnikov a dovozcov cigariet.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu evidenciu daňových skladov v intenciách č l. 15a ods. 2 smernice Rady č. 92/12/EHS.

Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o každej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či tá to je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad.

Colné riaditeľstvo vedie evidenciu údajov podľa § 9 ods. 26, na základe ktorej oznámi ministerstvu najpredávanejšiu cenovú kateg óriu cigariet za prvých šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 15. augusta príslušného roka a za posledných šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka na účely zisťovania daňového zaťaženia cigariet spotrebnou daňou. Najpredávanejšia cenová kategória cigariet je kategória cigariet, z ktorých najväčšie množstvo spotrebiteľských balení cigariet s rovnakou cenou, s rovnakým počtom kusov cigariet v spotrebiteľskom balení a rovnakou dĺžkou jednej cigarety bolo uvedených do daňového voľného obehu na daňovom území.

K § 41 – Pokuty

Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie tabakových výrobkov spôsobuje, že ide o daňovo citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu piva) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové ú niky. Výška pokút je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 42 až 46 - Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Týmto zákonom sú transponované právne predpisy spoločenstva (príloha č. 1 k zákonu) upravujúce spotrebnú daň z tabakových výrobkov do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Zmeny oproti súčasne platnému zákonu, spočívajúce najmä v zavedení daňových skladov s pozastavením dane a finančnou zá bezpekou, ako aj prechodom správy dane z daňových úradov na colné úrady, si vyžiadali upraviť v tejto časti zákona prechod zo súčasne platného právneho stavu na nový právny stav, vrátane uspor iadania dane zo skladovaných zásob tabakových výrobkov.

Z dôvodu prechodu správy dane z daňových úradov na colné úrady sa navrhuje, aby správu dane podľa doterajší ch predpisov vykonávali doterajší správcovia dane v prípadoch, v ktorých ku dňu prechodu na nový systém ešte nezaniklo právo daň vyrubiť alebo vymáhať.

Ustanovenia nového zákona sa budú vzťahovať na tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu, dovezené a vyvezené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ïalej sa v týchto paragrafoch riešia registrácie (v období pred 1. májom 2004) právnických a fyzických osôb, ktoré chcú byť podľa nového zákona prevádzkovateľmi daňových skladov, oprávnen ými príjemcami alebo dovozcami cigariet.

Vzhľadom na to, že sa menia daňové režimy (napr. pozastavenie dane, oslobodenie od dane a ďalšie daňové zvýhodnenie), bude v ustanovených prípadoch potrebné uskutočniť inventarizáciu zásob k 30. aprí lu 2004 a daň vysporiadať.

Navrhuje sa, aby nový zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení § 1 až 9 ods. 1 až 31, § 10 až 43 a § 45, ktoré nadobudnú úč innosť 1. mája 2004. Takéto riešenie si vyžaduje nová, doteraz v Slovenskej republike v praxi neuplatnená koncepcia zákona, do ktorého je v maximálne možnej miere premietnutá požiadavka aproximácie práva s pr ávnymi predpismi EÚ, čo nevyhnutne vyžaduje vytvoriť dostatočný časový priestor pre daňové subjekty a správcov dane nielen na osvojenie si mechanizmu fungovania tohto zákona, ale aj administratívu spojenú s registráciami daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov a pod.

Nadväzne na prechod na nový systém zdaňovania cigariet je potrebné vyriešiť prechodné obdobia napr. na dopredaj spotrebiteľsk ých balení cigariet so známkami bez uvedenej ceny, ktoré budú po 1. máji 2004 v obchodnej sieti, u ktorých sa navrhuje trojmesačná lehota na dopredaj. Zároveň sa umožňuje uvádzať do daňového voľné ho obehu od 1. mája 2004 do 31. júla 2004 spotrebiteľské balenia cigariet označené známkou podľa doterajších predpisov, ak bude vo voľnom poli známky uvedená cena cigariet.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1060/2003 zo dňa 13. novembra 2003.

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v.r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu