Zákon o spotrebnej dani z vína 104/2004 účinný od 01.01.2012 do 31.08.2012

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len 'zákon') sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR, na zá klade záverov vyplývajúcich z Koncepcie daňových únikov na spotrebných daniach, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 290 dňa 4. mája 2011, ako i na základe poznatkov získaný ch pri aplikácii zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 104/2004 Z. z.'), zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 105/2004 Z. z ') a zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva (ďalej len 'zákon č. 106/2004 Z. z.') v praxi.

Legislatívnu úpravu spotrebnej dane z vína, liehu a piva v Slovenskej republike (ďalej len 'SR') a jej aplikáciu v praxi významným spôsobom ovplyvňuje niekoľko skutočností, a to:

-je predmetom legislatívy EÚ v oblasti spotrebných daní, najmä smernice Rady 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (ďalej len 'smernica Rady 2008/118/ES'), smernice Rady 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (ďalej len 'smernica Rady 92/83/EHS') a smernice Rady 92/84/EHS o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje,

-daňové úniky identifikované v Koncepcií daňových únikov na spotrebných daniach, ktoré maj ú nielen významný negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, ale aj devastačné účinky na zdravú hospodársku súťaž, zníženie celkovej kvality podnikateľského prostredia, miery ziskovosti a uplatnenia legálne podnikajúcich subjektov na trhu a v neposlednom rade nenávratne poškodenie ľudského zdravia konzumáciou nelegálne vyrobeného liehu,

-rýchly vývoj nových výrobných postupov liehu a nových druhov alkoholických nápojov, ktorý ch charakteristiky sa prelínajú rôznymi kategóriami alkoholických nápojov, pričom vznikajú problémy súvisiace s ich zatrieďovaním podľa Harmonizovaného systému kódov kombinovanej nomenklatúry, a to nielen v rámci daňového územia, ale aj v iných členských štátoch EÚ, pričom podstatou je využívanie rôzneho zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov a snahou vyrábať tieto ná poje tak, aby mohli byť zaradené do kategórie alkoholických nápojov s nižším daňovým zaťažením.

Na základe uvedeného, ako aj z dôvodu mnohý ch doterajších legislatívnych zmien najmä zákona č. 105/2004 Z. z., bolo potrebné vypracovať nový zákon, ktorý bude súhrnne riešiť problematiku zdaňovania alkoholických nápojov, ich výroby, monitorovania pohybu, zábezpeky na daň a podobne. Vzhľadom na komplexnosť danej problematiky je nevyhnutý koncepčný prístup spočívajúci v efektívnych legislatívnych zásahoch a v nastavení série účinných nástrojov do rúk štátnej operatívy, avšak pri zohľadnení špecifík jednotlivýc h typov alkoholických nápojov.

Koncepčne úplne novým spôsobom sa navrhuje riešiť i problematika zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov. Ustanovuje sa jednotná sadzba spotrebnej dane na alkoholický nápoj, prič om sadzba dane na jednotlivé druhy alkoholického nápoja, t. j. víno, lieh a pivo, zohľadňuje obsah alkoholu v konečnom výrobku tak, že sú pri zdaňovaní každého druhu alkoholického nápoja dodržané z ákladné princípy smernice Rady 92/83/EHS. Cieľom zavedenia tohto systému je vytvoriť takú štruktúru zdaňovania jednotlivých alkoholických n ápojov, ktorá by zohľadňovala všetky aspekty vplývajúce na ich výrobu, spracovanie, distribúciu a spotrebu.

Predkladaný návrh zákona zohľadň uje aj prijatie nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon č. 563/2009 Z. z'), ako aj nov ého kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy, ktorými dochádza k zavàšeniu prvej fázy reformy daňovej a colnej správy. Účelom tejto reformy je zjednotiť výber daní, cla a poistn ých odvodov a zmeniť daňovú a colnú správu tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných nákladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovan á, s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinného subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla. Zmeny v z ákone je potrebné vykonať tak, aby sa zabezpečila ich konformita s novoprijatým právnym rámcom upravujúcim správu daní, ako aj s novou štruktúrou daňovej a colnej správy.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2012 okrem § 16, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2012 a § 51, 52 a § 53 ods. 4 až 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na soci álne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Euró pskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

B. Osobitn á časť

Prvá časť – Spoločné ustanovenia pre alkoholické nápoje

K § 1 – Predmet úpravy Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie alkoholických nápojov spotrebnou daňou.

K § 2 - Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskej únie, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, registrovaný odosielateľ a uvedenie alkoholického nápoja do daňové ho voľného obehu. Pre účely dovozu a vý vozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

Pozastavením dane je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia alkoholického nápoja do daňového voľné ho obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, napr. pri skladovaní zásob na účely štátnych hmotných rezerv alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu na vývoz alebo pri dovoze do daňového skladu. Pozastavenie dane umožňuje jednak voľný pohyb predmetu spotrebnej dane na území spoločenstva a z ároveň umožňuje vybrať spotrebnú daň v krajine konečnej spotreby.

Daňový m skladom je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom alkoholický nápoj v pozastavení dane vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane, pričom ide o samostatné, priestorovo a stavebne ohraničené miesto, ktoré je adekvátne zabezpečené z dôvodu ochrany nezdaneného predmetu dane pred zneužití m.

Prevádzkovateľom daňového skladu je osoba, ktorá v rá mci podnikania a na základe povolenia od príslušných orgánov členského štátu v daňovom sklade vyrába, spracúva, drží, prijíma alebo odosiela tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime pozastavenia dane.

Oprávneným pr íjemcom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príle žitostne alkoholický nápoj na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale nesmie ho v pozastavení dane skladovať ani odosielať. Môže ísť napr. o obchodníka, distributéra alkoholického nápoja, ktorý na daňovom území nakupuje alkoholický ná poj už uvedený do daňového voľného obehu (zdanený).

Registrovaným odosielateľom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a je oprávnená v pozastaven í dane odosielať alkoholický nápoj po jeho prepustení do colného režimu voľný obeh.

Uvedením alkoholick ého nápoja do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie alkoholického nápoja z režimu pozastavenia dane, jeho vyrobenie mimo pozastavenia dane, prepustenie dovážané ho alkoholického nápoja do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane, vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odňatia spod colného dohľadu ako i každé nakladanie s alkoholickým nápojom, ktorý nebol preukázateľne zdanený, mimo pozastavenia dane.

Na účely zákona sa definujú aj majetkovo prepojené osoby a personálne prepojené osoby.

K § 3 - Správa dane

Správu spotrebnej dane z alkoholických nápojov vykonáva colný úrad. Úpravu miestnej príslušnosti ustanovuje vo všeobecnosti z ákon č. 563/2009 Z. z. Navrhuje sa upraviť miestna príslušnosť colného úradu pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá nevie preukázať v súlade s týmto z ákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholických nápojov, ktoré sa u nej nachádzali alebo nachádzajú, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickými nápojmi ako vlastnými tak, ž e miestne príslušným colným úradom je zakaždým ten úrad, ktorý túto skutočnosť zistí. Každé takéto zistenie je osobitným prípadom a preto v prípade viacerých zistení môže byť miestne príslušným colným úradom pre tú istú fyzickú osobu rovnaký colný úrad ale aj iný colný úrad.

Zároveň sa spresňuje miestna príslušnosť v tom zmysle, ž e Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky môže pre organizačnú zložku právnickej osoby alebo fyzickej osoby (ďalej len 'osoba') alebo prevádzkareň fyzickej osoby určiť miestnu príslušnosť aj inak, ako podľa daňového poriadku, ak je to pre výkon správy účelnejšie.

K § 4 - Predmet dane

Predmetom dane je alkoholický nápoj, ktorým sa rozumie víno, medziprodukt, lieh a pivo, ktorý sa na daňovom území vyrobil, dopravil z iného č lenského štátu alebo doviezol z tretích krajín. Súčasne sa na účely tohto zákona sa vínom rozumie, tiché víno, šumivé víno, tich ý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný nápoj. Štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre vymedzenej smernicou Rady 92/83/EHS.

K § 5 - Zá klad dane, výpočet dane

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je lieh je jeho množstvo vyjadrené v hl a., t. j množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100 % alkoholu pri 20 °C . Súč asne sa ustanovuje jeho odvoden á jednotka, ktorou je liter absolútneho alkoholu (l a.). Daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množ stva liehu vyjadreného v hl a.

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je víno a medziprodukt je hektoliter vína alebo medziproduktu, pričom daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množstva vína alebo medziproduktu.

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je pivo je hektoliter piva, pričom daň sa vypočíta ako súčin základu dane, % skutočného obsahu alkoholu v pive a príslušnej sadzby dane.

Upravuje sa zaokrúhľovanie základu, ktorý sa pri liehu zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta, víne a medziprodukte na dve desatinné miesta a pri pive na päť desatinných miest.

Súčasne sa upravuje spôsob výpoč tu dane, ak sa na výrobu medziproduktu použije preukázateľne zdanený lieh alebo víno, resp. ak sa na výrobu liehu použije preukázateľne zdanené víno, pivo alebo medziprodukt a takto vyrobený medziprodukt alebo lieh sú dodané na účely oslobodené od dane alebo dodané do iného členského štátu.

K § 6 - Sadzba dane

Ustanovuje sa základná sadzba dane na alkoholický nápoj, ktorá je vo výške 1 080 eur. Zároveň sa ustanovujú sadzby dane pre jednotliv é druhy alkoholických nápojov podľa objemu skutočného obsahu alkoholu, a to percentuálnym podielom na základnej sadzbe dane.Zároveň sa ustanovuje, že v pr ípade akejkoľvek zmeny sadzby dane na ktorýkoľvek alkoholický nápoj sa

vždy rovnakým pomerom upraví sadzba každé ho druhu alkoholického nápoja.

K § 7 - Oslobodenie od dane

Smernica Rady 2008/118/ES a smernica Rady 92/83/EHS ustanovujú obligatórne a fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane z alkoholických nápojov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona v jednotlivých hlavách predmetného zákona. V prvej hlave sú oslobodenia od dane, ktoré sa vzťahujú na všetky druhy alkoholických nápojov. V osobitných ustanoveniach jednotlivým druhom alkoholických nápojov sú upraven é oslobodenia od spotrebnej dane zohľadňujúce špecifiká jednotlivého alkoholického nápoja.

Okrem iných oslobodení od spotrebnej dane je osobitným prípadom oslobodenie od spotrebnej dane, ktoré vypl ýva so smernice Rady 2008/118/ES nadväzujúce na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to pre osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v r ámci aktivít na daňovom území. Takáto preprava alkoholického nápoja na daňové územie sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení zo spotrebnej dane vyhotoven ým podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej dane.

K § 8 - Oslobodenie od dane pri dovoze alkoholického nápoja dovážaného cestujúcim z územia tretích štá tov v osobnej batožine

Ustanovujú sa množstvá jednotlivý ch druhov alkoholických nápojov, na ktoré je možné uplatniť oslobodenie od spotrebnej dane v prípade cestujúceho, ktorý dováža alkoholický nápoj z tretích štátov v osobnej batožine. Oslobodenie od spotrebnej dane z alkoholických nápojov si nemôže uplatniť cestujúci mladší ako 17 rokov.

K § 9 - Užívateľský podnik

Užívateľsk ým podnikom môže byť každá osoba, ktorá je na základe odberného poukazu oprávnená odoberať a používať alkoholický nápoj oslobodený od dane. Ustanovenie upravuje podmienky na zaradenie do evidencie užívateľských podnikov, vydanie odberného poukazu, jeho odňatie, postup colné ho úradu pri zaradení osoby do evidencie užívateľských podnikov a vydaní odberného poukazu ako i podmienky na prevádzkovanie osobitného typu užívateľského podniku, v ktorom sa v rámci podnikateľskej č innosti regeneruje lieh.

Doba platnosti odberného poukazu sa obmedzuje najdlh šie na jeden rok. Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi pre odber alkoholického nápoja od konkrétneho dodávateľa a vyhotovuje sa v troch vyhotoveniach. Pri odbere alkoholického nápoja oslobodeného od dane na da ňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť odberný poukaz.

Prípade osobitného užívateľského podniku, v ktorom sa v rámci podnikania regeneruje lieh sa ustanovuje povinnosť užívateľskému podniku strpieť prítomnosť zamestnanca finančného úradu a poskytnúť mu nevyhnutnú súčinnosť pri výkone daňového dozoru.

K § 10 - Vznik daňovej povinnosti

Predmetné ustanovenie taxatívne vymedzuje prí pady, pri ktorých dochádza k vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smernici Rady 2008/118/ES daňová povinnosť musí vzniknúť najneskô r pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na spotrebu. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica Rady č. 2008/118/ES, sa vznik daňovej povinnosti časovo pos úva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, napr. uvoľnenia na konečnú spotrebu, ktorou sa rozumie použitie alkoholického nápoja na priamu ľudskú spotrebu. Uveden é je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane.

Daňová povinnosť sa viaže na deň, kedy dôjde k vyňatiu alkoholického nápoja z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie alkoholického nápoja z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevá dzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať alkoholický nápoj v pozastavení dane alebo registrovaným odosielateľom oprávneným odosielať tovar v režime pozastavenia dane. Vyňatím je tiež vlastná spotreba alkoholického n ápoja. Podľa smernice Rady 118/208/ES daňová povinnosť musí vzniknúť aj v prípade chýbajúceho množstva alkoholického nápoja v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s v ýnimkou množstva alkoholického nápoja pripadajúceho na výrobné straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty alkoholického ná poja v dôsledku náhodnej udalosti alebo vyššej moci, ale len za predpokladu, že sú tieto straty uznané správcom dane ako oslobodené. Ak bol alkoholický nápoj vyrobený mimo pozastavenia dane, vzniká daňová povinnosť dňom vyrobenia.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že správca dane zistí držbu alkoholického nápoja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie osoba preukázať, ako aj dňom dodania alebo použitia alkoholického n ápoja oslobodeného od dane na iný ako určený účel.

K § 11 - Osoba povinná platiť daň

Platiteľom dane je každá osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa príslušných ustanovení zákona. Zákon taxatívne vymedzuje prípady, kedy je platiteľ dane povinný daň vysporiadať.

K § 12 - Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, splatnosť dane

Ak zákon v osobitných prípadoch neustanov í inak, zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. V prípadoch, keď je platiteľom dane prevádzkovateľ daňového skladu, prevádzkovateľ tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľ daňového skladu pre zahrani čných zástupcov alebo ak je platiteľom dane oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma alkoholický nápoj v pozastavení dane z iného členského štátu, je povinný do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnos ť podať daňové priznanie a zároveň zaplatiť daň. Platiteľ dane je povinný podať da ňové priznanie aj za to zdaňovacie obdobie, v ktorom nedošlo k vzniku daň ovej povinnosti. V ostaných prípadoch platitelia dane podávajú daňové priznanie a aj platia daň do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti.

Formulár daňového priznania vydá ministerstvo všeobecne záväzným prá vnym predpisom. Platiteľ dane je povinný okrem prípadov stanovených zákonom, si daň vypočítať sám.

K § 13 - Vrátenie dane

O vrátenie dane môžu požiadať tie da ňové subjekty, ktoré sú oprávnené nadobúdať alkoholický nápoj v pozastavení dane alebo alkoholický ná poj oslobodený od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj osobe z preukázateľne zdaneného alkoholického nápoja na daňovom území , ak dodala alkoholický nápoj na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte, ako aj v prí pade, ak uskutočnila vývoz alkoholického nápoja do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že alkoholický nápoj opustil územie spoločenstva.

Daňový subjekt si vrátenie dane úplatní v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní a ak sú splnené vš etky podmienky ustanovené zákonom, colný úrad vráti daň do 30 dní odo dňa podania daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania.

K § 14 - Pozastavenie dane, daňový sklad

V súlade s čl. 4 ods. 7 smernice Rady 2008/118/ES pozastavením dane rozumieme daňový režim, ktorý znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave alkoholického nápoja v režime pozastavenia dane. Podstatné je, že alkoholický nápoj sa musí nachá dzať v daňovom sklade alebo preprava alkoholického nápoja sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak v ývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu, alebo ak alkoholický nápoj, ktorý bol dovezený z územia tretieho štátu a uvedený do colného režimu voľný obeh tento odosiela v režime pozastavenia dane registrovaný odosielateľ.

Cieľom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania vä čších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov. Súčasne sa uplatnením tohto daňového režimu napĺň a aj podstata princípu voľného pohybu tovarov v rámci spoločenstva.

Pozastavenie dane sa končí v momente, keď je alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu, t. j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Daňovým skladom sa môže v súlade s čl. 4 ods. 11 smernice rady 2008/118/ES stať podnik na výrobu alkoholického nápoja, sklad alkoholického nápoja nachádzajúci sa na daňovom území, podnik na výrobu alkoholického n ápoja, sklad alkoholického nápoja nachádzajúci sa na území iného členského štátu, časť podniku na výrobu alkoholického nápoja alebo časť skladu alkoholického nápoja, okrem zákonom stanovených výnimiek.

Daňovým skladom nemôže byť liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

§ 15 - Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad, musí písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každ ého daňového skladu.

Predtým ako colný úrad žiadateľa zaregistruje a vydá povolenie o prevádzkovanie daňového skladu , je nevyhnutné aby preveril skutočnosti a údaje uvedené v žiadosti a v príloh ách. Kontrola uvedených údajov má zabezpečiť, aby sa povolenie o prevádzkovanie daňové ho skladu vydalo iba subjektom, u ktorých je predpoklad, že budú daňovo spoľahlivé. Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľ ovi poskytuje 'zvýhodnené daňové postavenie', ktoré v praxi znamená, že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia alkoholického nápoja až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Ustanovenie zároveň upravuje, kedy colný úrad zruší registráciu, odníme povolenie na prevádzkovanie da ňového skladu, resp. prípady kedy registrácia a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu zanikne zo zákona.

K § 16 - Zábezpeka na daň

Z dôvodu vysokého daňového zaťaženia alkoholických nápojov, a to najmä liehu, vzniká i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou Rady 2008/118/ES je jednou z kľúčový ch podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za každý daňový sklad osobitne. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka alebo vklad finančných prostriedkov na účet coln ého úradu. Účelom zavedenia inštitútu zabezpečenia dane je zabezpečiť pre štát prostredníctvom zlož enej zábezpeky podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije št át zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Návrh zákona novým spôsobom upravuje problematiku zábezpek na da ň, a to z dôvodu neustále sa vyskytujúcich problémov v praxi pri aplikácii systému zábezpek na daň. Uvedené nadväzuje i na Koncepciu boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach. Novým spôsobom sa upravujú podmienky dopĺňania a vrátenia zábezpeky na daň a sprísňujú sa aj podmienky na upustenie od zloženia zábezpeky na daň. Zároveň sa upravujú podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ak má byť na účely toho zá kona považovaná za daňovo spoľahlivú.

K § 17 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane a oslobodeného od dane na daňovom území

Ustanovuje sa postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane , ako aj alkoholického nápoja, ktorý je oslobodený od dane podľa príslušných ustanovení zákona na daňovom území. Na prepravu alkoholické ho nápoja v pozastavení dane sa musí používať elektronický sprievodný dokument (ďalej len 'elektronický dokument'), ktorý je vyhotovený prostredníctvom elektronického systému, ktorý je ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného alkoholického nápoja napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území.

Ustanovenie upravuje podrobnosti o vyhotovení návrhu elektronického dokumentu odosielateľom, jeho 'obeh' až po ukončenie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane a teda i 'uzatvorenia' elektronick ého dokumentu. Odosielateľ, ktorý uskutočňuje prepravu alkoholického nápoja na daňovom území a zložil zábezpeku na daň, môže zmeniť príjemcu alebo miesto prijatia alkoholického nápoja prostredníctvom elektronického systému.

Na alkoholický nápoj, ktorý sa prepravuje v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka, a to do výš ky dane, ktorá pripadá na množstvo prepravovaného alkoholického nápoja, pričom sa ustanovujú o soby, ktoré ju môžu skladať. Zákon vymedzuje aj prípady, pri ktorých sa nemusí skladať ďalšia zábezpeka na daň alebo sa umožní jej zníženie.

K § 18 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane na území únie

Ustanovuje sa postup pri preprave alkoholického ná poja v pozastavení dane na území únie. Na prepravu alkoholického nápoja v pozastavení dane sa musí používať elektronický dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému.

Ustanovenie upravuje podrobnosti o vyhotovení návrhu elektronického dokumentu odosielateľom, jeho 'obeh' až po ukonč enie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane a teda i 'uzatvorenia' elektronického dokumentu. Odosielateľ, ktorý uskutočňuje prepra vu alkoholického nápoja na daňovom území a zložil zábezpeku na daň, môže zmeniť príjemcu alebo miesto prijatia alkoholického nápoja prostredníctvom elektronického systému.

Na alkoholický nápoj, ktorý sa prepravuje v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, a to do výšky dane, ktorá pripadá na množstvo prepravovaného alkoholického nápoja, pričom sa ustanovujú osoby, ktoré ju môžu skladať. Zákon vymedzuje aj prípady, pri ktorých sa nemusí skladať zá bezpeka na daň alebo sa umožní jej zníženie.

K § 19 - Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne prijíma na základe povolenia alkoholický n ápoj v pozastavení dane z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie alkoholický nápoj v pozastavení dane skladova ť, ani odosielať.

Osoba, ktorá chce prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, musí po žiadať colný ú rad o registráciu a vydanie povolenia prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane. Osoba, ktorá chce prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane príležitostne, musí na každý príležitostný príjem alkoholického nápoja písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane a po splnení zákonom stanovený ch podmienok a po ich preverení, colný úrad vydá toto povolenie. Na každý príležitostný príjem alkoholického nápoja musí byť vydané povolenie prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane a zložená zábezpeka na daň.

K § 20 - Registrovaný odosielateľ

Registrovaným odosielateľom je osoba, ktorá je oprávnená v rámci podnikania odosielať alkoholický nápoj v pozastavení dane po jeho prepustení do voľného obehu. Stanovujú sa podmienky, za ktorých je možné povolenie odosielať alkoholický nápoj v pozastavení dane vydať, odňať alebo za ktorý ch toto povolenie zaniká.

K § 21 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane a oslobodeného od dane pri nedostupnom elektronickom systéme

Stanovuje sa postup odosielateľa a colného úradu pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupné ho elektronického systému je odosielateľ povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu vývozu začatie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze. V prípade telefonického, faxové ho alebo elektronického oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

K § 22 - Nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane

Za nezrovnalosť sa na účely zákona považujú také skutočnosti, dôsledkom ktorých sa preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane alebo jeho časť uskutočnila inak ako podľa ustanovení zákona.

Daňová povinnosť vznikne na daňovom území , a to dňom vzniku nezrovnalosti a v prípadoch, ak pri preprave alkoholického ná poja v pozastavení dane vznikne nezrovnalosť na daňovom území, aleb o ak sa pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane z iného členského štátu na daňové územie zistí nezrovnalosť na daňovom území a nie je možné určiť miesto vzniku nezrovnalosti.

Zákon ustanovuje prípady, pri ktorých mož no požiadať colný úrad o vrátenie dane. O vrátenie dane však nemožno po žiadať po uplynutí lehoty troch rokov.

K § 23 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri dovoze

Definuje sa pojem dovoz a miesto dovozu. Ak prevádzkovateľ daňového skladu alebo registrovaný odosielateľ uvedie po prepustení do voľného obehu alkoholický nápoj do režimu pozastavenia dane, musí byť takýto alkoholický nápoj umiestnený v daň ovom sklade, resp. oprávnenému príjemcovi na území iného členského št átu.

K § 24 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze

Definuje sa pojem vývoz a miesto výstupu. Preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane sa môže vykonať len s elektronický m dokumentom, okrem prípadov, ktoré sú taxatívne ustanovené v zákone. Pri vývoze je vý vozca povinný vytvoriť návrh elektronického dokumentu a zaslať ho na colný úrad v ývozu. Colný úrad vývozu overí všetky údaje a ak sú správne, pridelí referenčný kód a zašle elektronicky dokument aj s referenčným kódom vývozcovi a colnému úradu výstupu.

Ak preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze bola ukončená a alkoholický nápoj opustil územie únie, colný úrad výstupu vyhotoví o tom elektronické potvrdenie a zašle ho colnému úradu vývozu. Colný úrad vývozu overí údaje, ktoré colný úrad výstupu uviedol v potvrdení o výstupe a vyhotoví sprá vu o vývoze, ktorú zašle vývozcovi.

K § 25 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme

Upravuje sa postup odosielateľa (vývozcu) a finančného úradu pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupného elektronického systé mu je odosielateľ (vývozca) povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu vývozu začatie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze. V prípade telefonického, faxového alebo elektronické ho oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

K § 26 - Preprava alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Stanovuje sa postup osoby, ktorá chce prijať alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte na podnikateľské účely alebo alkoholický nápoj uvedený do daňového vo ľného obehu na daňovom území dodať na územie iného členského štátu. Súčasne sa týmto osobám ustanovujú povinnosti pri vzniku daňovej povinnosti.

K § 27 - Zjednodušený sprievodný dokument

Alkoholický ná poj uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaný na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajú ceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava alkoholického nápoja uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov alebo pri preprave všeobecne denaturovaného liehu, ktorý sa dodá va na podnikateľské účely na daňovom území. Zjednodušený sprievodný dokument možno použiť aj pri preprave alkoholického ná poja, ktorým je víno vyrobené malým výrobcom vína na územie iného členského štátu, ak na základe predpisov tohto člensk ého štátu sa zjednodušený sprievodný dokument vyžaduje.

K § 28 - Preprava alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie alkoholický nápoj uvedený do daňového voľné ho obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého alkoholického nápoja nevzniká daňová povinnosť na daňovom území, pokiaľ alkoholický nápoj použije len pre vlastnú spotrebu.

Pri posudzovaní, či je alkoholický nápoj určený na súkromné účely alebo na podnikateľské účely je rozhodujúce okrem množstva takto prepraveného alkoholického nápoja aj dôvod nadobudnutia alebo držby a miesto, kde sa alkoholický ná poj nachádza, alebo spôsob, akým bol prepravený.

K § 29 - Zásielkový obchod

Zásielkový m obchodom sa na účely toho zákona rozumie dodanie alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného členského štátu na súkromn é účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostrední ctvom inej osoby.

Odosielateľovi so s ídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním alkoholického nápoja odberateľovi. Odosielateľ je vš ak povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajú cej na množstvo alkoholického nápoja, ktorý je predmetom dodávky.

K § 30 - Nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely alebo pri zá sielkovom obchode

V nadvä znosti na príslušné články smernice Rady 2008/118/ES sa upravuje miesto vzniku nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely a pri zásielkovom obchode. Súčasne je potrebn é stanoviť povinnosti daňového dlžníka po vzniku tejto nezrovnalosti.

V prípadoch ustanovený ch zákonom, môže platiteľ dane požiadať o vrátenie zaplatenej dane, ak od vzniku nezrovnalosti neuplynula lehota troch rokov.

K § 31 - Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Alkoholický ná poj, ktorý sa predáva v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva je oslobodený od dane. Od dane je oslobodený aj alkoholický nápoj dodávaný na paluby lietadiel, ktorý je určený na spotrebu počas letu.

Osoba, ktorá chce uskutočňovať takýto predaj alkoholického nápoja, je povinná požiadať o povolenie na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu a zložiť zábezpeku na daň.

Osoba uskutočňujúca predaj tohto alkoholického nápoja je povinná na predajnom doklade viesť evidenciu, ktorá obsahuje meno osoby, cieľové letisko kupujúceho spolu s číslom letu, ako aj obchodný názov s cenou alkoholického nápoja.

K § 32 a § 33 - Osobitná úprava predaja alkoholického nápoja oslobodeného od dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

V sú lade so smernicou Rady 2008/118/ES sa upravuje oslobodenie od spotrebnej dane pre osoby, ktoré sú členmi diplomatického zboru, tzv. zahraničný zástupcovia. Oslobodenie do spotrebnej dane sa uplatň uje priamou formou, a to nákupom alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov.

Ustanovujú sa podmienky na prevádzkovanie daňového skladu pre zahraničných zástupcov. Zahraničný zástupca si môže v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov kúpiť alkoholický nápoj oslobodený od dane len na zá klade povolenia na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od spotrebnej dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov. Predmetné povolenie pre zahraničného zástupcu vydáva colný úrad Bratislava. Pr ílohou povolenia je odpisový list, v ktorom colný úrad Bratislava uvedie limit na nákup alkoholického nápoja oslobodené ho od dane za kalendárny rok.

V prípade, že niektorý štát neposkytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom okrem medzinárodných organizácii a ich úradníkov, neprizná sa zahraničným zá stupcom tohto štátu oslobodenie od dane.

Ustanovuje sa povinnosť viesť evidenciu kópií povolení na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničný ch zástupcov a kópií odpisových listov.

K § 34, § 35, § 36, § 37 a § 38 - Vedenie evidencií

Ïalším z povinných prvkov kontroly vý roby, držby, spotreby a pohybu alkoholického nápoja je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane. Z evidencie musí byť zrejmý najmä obchodný názov, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného a vydaného alkoholického nápoja.

V prípadoch výdaja alkoholického nápoja, ktorý je oslobodený od dane musí by ť výdaj doložený odberným poukazom odberateľa alebo kópiou povolenia na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daň ovom sklade pre zahraničných zástupcov a kópiou odpisového listu.

Ustanovujú sa náležitosti, ktoré musí obsahovať evidencia vedená prevádzkovateľom daňového skladu, užívateľským podnikom, oprá vneným príjemcom a registrovaným odosielateľom.

K § 39 – Vedenie evidencií colným úradom a finančným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, ktorá obsahuje zoznam prevádzkovateľov daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov s povolením na denaturáciu, oprávnených príjemc ov, registrovaných odosielateľov, splnomocnencov pre zásielkový obchod, daňových skladov, liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia, dovozcov spotrebiteľského balenia, príjemcov (odberateľ ov) liehu, register prevádzkovateľov tranzitných daňových skladov, register prevádzkovateľov daňových skladov pre zahraničných zástupcov, zoznam vydaných poukazov na odber kontrolných známok a zoznam výrobn ých zariadení v podnikoch na výrobu liehu.

Finančné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu elektronickú databázu, ktorá obsahuje údaje podľa tohto zákona. Colný úrad Bratislava vedie centrálnu elektronickú databázu vydaných povolení na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov.

Druhá časť – Osobitné ustanovenia pre lieh

K § 40 - Oslobodenie od dane pre lieh

V sú lade so smernicou Rady 92/83/EHS sa ustanovujú osobitné prípady, kedy je lieh oslobodený od dane. Ide najmä o prípady, keď je lieh použitý na vý robu liečiv, aróm, potravín, vedecké účely alebo je určený na použitie vo výrobnom procese v množstve určenom výrobnou normou spotreby za predpokladu, že konečný výrobok neobsahuje lieh, na výrobu aróm určených na aromatizovanie potravín a nápojov s obsahom alkoholu najviac 1,2 % objemu, na výrobu potravín, ak obsah alkoholu neprekročí množ stvo 8,5 l a. na 100 kg výrobku pre čokoládové výrobky a množstvo 5 l a. na 100 kg výrobku pre ostatné potraviny s výnimkou nápojov s obsahom alkoholu viac ako 1,2% objemu, ako lieh osobitne denaturovaný na výrobu v ýrobkov alebo na iný určený účel použitia v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.

K § 41 - Osobitná úprava použitia, prí jmu a výdaja aróm s obsahom liehu oslobodeného od dane

Ustanovuje sa, aby každá osoba, ktorá chce používať, prijímať alebo vydávať arómy oslobodené od dane, bola povinná požiadať coln ý úrad o zaradenie do evidencie podnikov, ktoré používajú, prijímajú alebo vydávajú arómy oslobodené od dane. Zároveň osoby, kto ré boli zaradené do evidencie podnikov, ktoré používajú, prijímajú alebo vydávajú arómy oslobodené od dane s ú povinné viesť evidenciu, z ktorej by bolo zrejmé použitie, príjem alebo výdaj aróm na úč ely uplatnenia oslobodenia od dane v súlade so zákonom.

K § 42 - Osobitné podmienky na prevádzkovanie daňového skladu na lieh

Okrem podmienok na prevádzkovanie daňového skladu uvedený ch v § 15 je osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad na lieh povinná sp ĺňať aj osobitné podmienky týkajúce sa vyrobeného zariadenia na výrobu liehu a podmienok potrebných na spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva liehu. Výrobné zariadenie a zariadenie na spracovanie liehu v daňovom sklade, kde dochádza k výrobe, spracovaniu alebo skladovaniu liehu musí byť usporiadané tak, aby správca dane mohol kedykoľvek zistiť množstvo vyrobeného, spracúvaného alebo uskladneného liehu.

Lieh sa môže vyrábať len v daň ovom sklade a za prí tomnosti zamestnanca colného úradu. Pre použitie syntetického a sulfitového liehu ako aj denaturovaného liehu musia byť ustanovené určité obmedzenia a zákazy, nakoľko takýto lieh nesmie byť použitý na priamu ľudskú spotrebu.

K § 43 - Podnik na výrobu liehu

Podnik na výrobu liehu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela lieh , pričom vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným objemovým meradlom na lieh, okrem prípadov stanovených zákonom. Ak sa meria množstvo vyrobené ho liehu meracou zostavou n a lieh, táto zostava musí byť zabezpečená odstavením prietoku liehu pri prekročení maximálnej povolenej teploty liehu a doplnená prietokový m regulátorom liehu pretekajúcim meracou zostavou na lieh a etalónovým gravimetrickým zariadením s nádržou.

Výrobou l iehu je aj získanie liehu ako vedľajšieho produktu pri výrobe droždia a získanie liehu regeneráciou.

Každý podnik na výrobu liehu musí mať zriadený samostatný sklad liehu, okrem liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia.

K § 44 - Výrobné zariadenie v podniku na vý robu liehu, jeho zabezpečenie a usporiadanie

Lieh sa môže vyrábať len na taký ch výrobných zariadeniach, ktoré zaručujú spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva.

Výrobné zariadenie v podnikoch na výrobu liehu musí byť zabezpečené uzáverami colného úradu a celé vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným liehovým meradlom, okrem droždiarne.

Tam, kde sú technické problémy so zabezpečením výrobného zariadenia (napr. výrobne syntetického liehu), sa použijú uzávery celého priestoru, to znamená uzamknutie všetkých možných prístupových ciest do vý robne liehu po skončení výroby.

K § 45 - Meranie a zisťovanie množstva vyrobeného liehu a zisťovanie zásob liehu

Ustanovuje sa definícia kontrolného liehového meradla, ktorým sa rozumie, buď objemové meradlo na lieh alebo meracia zostava na lieh.

Osoby, ktoré vyrábajú lieh v podniku na výrobu liehu sú povinné merať všetok vyrobený lieh kontrolným liehovým meradlom, ktoré musí byť typovo schválené a overené podľa osobitného predpisu.

Kontrolné liehové meradlo musí byť zabezpečené overovacími značkami metrologického orgánu a uzáverami colného úradu. Kontrolu liehového meradla vykonáva colný úrad a zisťuje a vypočítava množstvo vyrobeného liehu spôsobom, ktorý bude ustanovený vo všeobecne záväznom právnom predpise.

K § 46 - Sklad liehu

Skladom liehu sa rozumie liehovarnícky závod, ktorým je výrobň a liehovín, egalizačná stanica, denaturačný závod alebo plniareň; nachádzajúci sa na daňovom území. V rámci podnikania tento liehovarnícky závod prijí ma, spracováva, plní, skladuje alebo odosiela lieh vyrobený v podniku na výrobu liehu.

Skladom liehu je aj sklad, v ktorom sa pri uskutočňovaní podnikateľskej činnosti lieh prijíma, skladuje a odosiela alebo používa na výrobu aróm, macerátov, extraktov alebo miešaných alkoholických nápojov.

Zákonom sa ustanovujú obligatórne náležitosti, ktoré musí sklad liehu spĺňať. Ministerstvo je súčasne splnomocnené ustanoviť všeobecne záväzným prá vnym predpisom podrobnosti o zariadeniach na skladovanie na skladovanie liehu, ich usporiadaní a o zariadeniach na vyskladňovanie a preberanie liehu.

K § 47 a § 48 - Denaturácia liehu, Povolenie na denatur áciu liehu

Denaturáciou sa rozumie zmiešanie liehu s povolený denaturačným prostriedkom a denaturačný prostriedok nie je možne všeobecne dostupnými metódami oddeliť od liehu.

Lieh môže byť denaturovaný len v da ňovom sklade, ktorého prevádzkovateľovi bolo vydané povolenie na denaturáciu liehu a za prítomnosti zamestnanca finančného úradu. Daňový sklad, v ktorom sa lieh denaturuje, musí byt vybavený dávkovacím, zmiešavacím a iný m podobným zariadením na výrobu denaturovaného liehu.

Zároveň sa zakazuje používať iné, ako ustanovené denaturačné prostriedky a meniť vlastnosti denaturované ho liehu.

Ustanovujú a p odmienky na denaturáciu liehu, pričom každá osoba, ktorá chce denaturovať lieh musí mať okrem povolenia na prevá dzkovanie daňového skladu - denaturačného závodu aj povolenie na denaturáciu liehu, ktoré vydá colný úrad.

K § 49 - Pestovateľské pálenie ovocia

Pestovateľské p álenie ovocia je služba pre pestovateľov, ktorí si môžu dať vyrobiť lieh (destilát) v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia. Osoba, ktorá prevádzkuje takýto liehovarnícky závod mus í mať na túto činnosť povolenie Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR a musí sa zaregistrovať na príslušnom colnom úrade.

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá chce prevádzkovať liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

Lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia je zdaňovaný zníženou sadzbou dane, ktor á je 50 % základnej sadzby z vyrobeného liehu, najviac do množstva vyrobeného liehu 43 l a. pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť za jedno výrobné obdobie. Prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľ ské pálenie ovocia môže vyrobiť pestovateľovi lieh (destilát) len na základe žiadosti.

Platiteľom dane je prevá dzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia, ktorý túto daň vyberá od pestovateľa pri odovzdaní liehu (destilátu). Platiteľ dane je povinný podať daňové priznanie colnému úradu a zaplatiť daň najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujú ceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov, pre ktorých prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie vyrobil v danom zdaňovacom období lieh a kópie žiadostí o výrobu destilátu.

Lieh (destilá t) vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia sa nesmie ďalej predávať a uvádzať na trh. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad povoliť opätovnú rektifikáciu ním vyrobeného liehu. V danom prípade sa za deň vý roby bude považovať deň, kedy bol lieh opätovne rektifikovaný.

K § 50 - Osobitná úprava evidencie výrobných zariadení

Ustanovuje sa povinnosť pre osobu, ktorá má v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť a nemá vydané príslušné povolenie na jeho prevádzkovanie alebo jej toto povolenie zaniklo, príp. bolo odňaté, aby v lehote do 15 dní od vzniku tejto skutočnosti písomne oznámila colnému úradu svoje identifikačné číslo, adresu umiestnenia zariadenia alebo jeho časti a technické údaje vr átane fotodokumentácie. Ak sú údaje pravdivé, colný úrad vydá osobe, ktorá má v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť, potvrdenie o zaevidovaní drž by výrobného zariadenia alebo jeho časti (ďalej len 'potvrdenie o zaevidovaní'). Držba výrobného zariadenia alebo jeho časti sa nepovaž uje za neoprávnenú, ak sú zachované skutočnosti, za ktorý ch bolo potvrdenie vydané.

Ak osoba už nemá v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť, je povinná v lehote 15 dní odo dňa vzniku oznámiť colnému úradu danú skutočnosť. Colný úrad skutočnosť a údaje preverí a ak sú pravdivé vydá osobe potvrdenie o vyradení z evidencie držby výrobného zariadenia alebo jeho časti.

K § 51 a § 52 - Označovanie spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou

Na účely zákona sa definuje sa pojem spotrebiteľské balenie liehu (ďalej len 'spotrebiteľské balenie) a kontrolná známka. Spotrebiteľské balenie kódu 2207 a 2208 smie byť na daňovom území uvedené do daňového voľného obehu len označené kontrolnou známkou, okrem prípadov ustanovených zákonom. Označiť spotrebiteľské balenie môže len odberate ľ kontrolných známok, ktorým je prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, dovozca spotrebiteľského balenia a príjemca (odberateľ) podľa § 26 ods. 1.

Ustanovuje sa, kedy je spotrebite ľské balenie považované za neoznačené. Zároveň sa ustanovujú podmienky kedy mo žno v daňovom voľnom obehu označiť spotrebiteľské balenie kontrolnou známkou, pričom sa upravuje i spôsob označenia spotrebiteľského balenia, ak bola z neho colným úradom v rámci daňového dozoru odstránená kontrolná známka.

Ustanovuje sa spôsob nalepenia kontrolnej známky na spotrebiteľské balenie, pričom musí byť dodržaná zásada, že pri otvorení spotrebiteľského balenia musí dôjsť k pretrhnutiu kontrolnej známky. Pri spotrebiteľských baleniach, ktoré majú miesto určené na otvorenie prekryté priehľadnou ochrannou fó liou, kontrolná známka musí byť nalepená pod touto fóliou.

V odôvodnených prípadoch, môže finančné riaditeľ stvo povoliť nalepenie kontrolnej známky aj na fóliu.

Zakazuje sa predávať spotrebiteľské balenie za cenu nižšiu ako ustanovenú zákonom. Výnimky sú umožnené len na základe povolenia colného úradu.

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí žiadateľ ktorý m je dovozca spotrebiteľského balenia alebo príjemca (odberateľ) podľa § 26 ods. 1 spĺňať, aby mol byť zaradený do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia alebo do evidencie príjemcov (odberateľov) liehu.

K § 53 - Tlač a distribúcia kontrolných známok

Osoba, ktorá chce v rámci podnikateľskej činnosti tlačiť kontrolné známky, musí s finančným riaditeľstvom uzatvoriť zmluvu o dohľade nad tlačou kontrolných známok. Na uzavretie zmluvy na tlač kontrolných známok finančné riaditeľstvo vyhlási verejnú obchodnú súťaž, pri čom sa ustanovujú podmienky, ktoré musí osoba spĺňať, ak chce uzatvoriť zmluvu na tlač kontrolných známok. Zmluva na tlač kontrolných známok sa uzatvára najviac na obdobie troch rokov.

Keďže lieh patrí k najviac za ťaženým spotrebnou daňou a hlavným kontrolným prvkom pri predaji spotrebiteľských balení je kontrolná známka, finančné riaditeľstvo vykonáva dozor nad tlačou kontrolných známok, nakladaním s kontrolnými známkami, materiálov použitých na výrobu kontrolných známok, likvidáciou vytlačených tlačový ch listov kontrolných známok a materiálov používaných na tlač kontrolný ch známok. Tlač kontrolných známok sa môže vykonávať iba za prítomnosti zamestnanca finančného riaditeľstva a tlačiareň musí poskytnúť zamestnancovi finančného riaditeľstva potrebnú súčinnosť.

Ustanovuje sa povinnosť pre tlačiareň viesť evidenciu o množstve ceninového papiera použitého na tlač, počte vytlačených tlačový ch listov kontrolných známok, počte vytlačených kontrolných známok, množstve iného materiálu použitého na tlač kontrolných známok, množstve zničeného ceninového papiera pri tlači, o zničený ch alebo poškodených kontrolných známok, množstve kontrolných známok, ktoré tlačiareň uznala pri ich reklamácii zo strany finančného riaditeľstva a o množstve vydaných kontrolných zná mok zamestnancovi finančného riaditeľstva.

Odberateľ kontrolných známok, musí elektronicky požiadať colný úrad o vydanie kontrolných známok a žiadosť musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Colný ú rad bezodkladne potvrdí prijatie žiadosti a najneskôr nasledujúci deň oznámi odberateľovi kontrolných známok počet kontrolných známok, ktoré môže odobrať, cenu pripadajúcu na objednané kontrolné zn ámky a žiadosť o vydanie kontrolných známok elektronicky zašle zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni. Zamestnanec finančného riaditeľstva vyhotoví o prevzatí kontrolných známok úradný záznam v dvoch vyhotoveniach, z toho jedno odovzdá odberateľovi kontrolných známok a miestne príslušnému colnému úradu odberateľa kontroln ých známok.

Ak sa budú spotrebiteľské balenia označova ť kontrolnými známkami v inom členskom štáte, odberateľ kontrolných známok oznámi colnému úradu najneskôr s predložením žiadosti o vydanie kontrolných známok zoznam liehu uvádzaného do daňového voľného obehu, identifikačné údaje zahraničného dod ávateľa liehu a adresu, kde sa kontrolná známka bude lepiť na spotrebiteľské balenie. Ak odberateľovi kontrolnej známky zaniklo alebo bolo odňaté povolenie podľa tohto zákona, alebo nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok, že odberateľ kontrolných zn ámok už ním prevzaté kontrolné známky nemôže použiť na označenie spotrebiteľského balenia, musí nepoužité kontrolné známky odovzdať colnému úradu.

Colný úrad vedie evidenciu vydaných kontrolných známok podľa odberateľ a kontrolných známok, ako aj známok, ktoré boli odberateľom kontrolných známok odobraté.

K § 54 - Predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu

Predávať spotrebiteľské balenie v daň ovom voľnom obehu možno len na základe povolenia na predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu (povolenie na predaj) alebo oprávnenia na distribúciu spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu (opr ávnenie na distribúciu). Ustanovenie teda rozlišuje osobu oprávnenú na distribúciu, ktorá môže predávať spotrebiteľské ďalšej osobe oprávnenej na distribúciu, osobe, ktorá má povolenie na predaj, ako aj konečnému spotrebiteľovi a osobu, ktorá je držiteľom povolenia na predaj, ktorá môže spotrebiteľské balenie predávať iba konečnému spotrebiteľovi.

Osoba, ktorá je registrovaná colným úradom ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo oprávnený príjemca príp. je evidovaná ako dovozca spotrebiteľského balenia alebo príjemca (odberateľ) liehu, nemusí písomne požiadať colný úrad o vydanie oprávnenia na distribúciu, ani spĺňať podmienky ustanovené pre držiteľa oprávnenia na distribúciu. Colný úrad jej vydá oprávnenie na distribúciu a pridelí jej aj číslo oprávnenia na distribúciu ku dňu vydania povolenia na prevádzkovanie daňové ho skladu, povolenia na prijatie liehu z iného členského štátu v pozastavení dane, ku dňu zaradenia do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia alebo do evidencie príjemcov (odberateľov) liehu.

Ustanovujú sa povinnosti, ktoré musí spĺňať osoba oprávnená na distribúciu a povinnosti, ktoré musí spĺňať osoba oprávnená na predaj spotrebiteľského balenia.

K § 55 - Ničenie liehu

Lieh, ktorý sa dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí liehu stane majetkom štátu je colný úrad povinný zničiť. Colným úradom sa zničí, na žiadosť prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia lieh, ktorý je preukázateľne znehodnotený a nevhodný na ďalšie spracovanie ako aj lieh, ktorý pestovateľ neprevzal. Na požiadanie prevádzkovateľa podniku na výrobu liehu možno zničiť pribudlinu pod dohľadom colného úradu. Za zničenie pribudliny pod ľa tohto zákona sa považuje aj jej spálenie v podniku na výrobu liehu prevádzkovateľom daňového skladu, ktorý ju mal v držbe. Lieh je ničený na náklady osoby, ktorá má taký to lieh v držbe.

K § 56, § 57, § 58 a § 59 - Osobitná úprava vedenia evidencií na lieh

Okrem náležitostí uvedených v § 34 až § 38, je osoba, ktorá je prevádzkovateľom podniku na výrobu liehu, skladu liehu, užívateľského podniku, oprávneným príjemcom, prevá dzkovateľom tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľom daňového skladu pre zahraničných zástupcov, splnomocnencom pre zásielkový obchod alebo odosielateľom (dodávateľom) povinná viesť aj osobitnú evidenciu a uchovávať ju desať rokov. Evidencia liehu sa uzatvára k 30. septembru príslušného kalendárneho roka, okrem osoby, ktorá je prevádzkovateľom liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia.

Ïalej sa ustanovujú osobitné náležitosti vedenia evidencie prevádzkovateľom daňového skladu, ktorým je podnik na výrobu liehu, sklad liehu a užívateľský podnik.

Tretia časť - Osobitné ustanovenia pre víno a medziprodukt

K § 60 - Oslobodenie od dane

Ustanovujú sa osobitné prípady, kedy sú víno a medziprodukt oslobodené od dane. Jedná sa najmä o prípady, kedy sú víno a medziprodukt použit é na výrobu liečiv, aróm, potravín, vedecké účely alebo analytické účely výrobu potravín priamo, alebo ako súčasť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne 5 l a. na 100 kg hotového výrobku, alebo na priemyseln é spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona.

V súlade so smernicou Rady 92/83/EHS sa zároveň ustanovuje oslobodenie od spotrebnej dane na tichý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný ná poj, ktorý vyrobil malý výrobca fermentovaného nápoja pre svoju domácnosť na da ňovom území, a to najviac v množstve 1000 litrov za hospodársky rok.

K § 61 - Podnik na výrobu vína a medziproduktu

Podnik na výrobu v ína a medziproduktu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania víno a medziprodukt vyrába, spracováva, prijíma a odosiela.

Osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu vína a medziproduktu ako daňový sklad, musí písomne pož iadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 62 - Sklad vína a medziproduktu

Skladom vína a medziproduktu sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania víno a medziprodukt skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad vína a medziproduktu v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

K § 63 - Osobitná úprava pre tiché víno

Upravuje sa, že osoba, ktorá je výrobcom iba tichého ví na a za hospodársky rok nevyrobí viac ako 1 000 hl tichého vína nemusí výrobu tichého vína uskutočňovať v daňovom sklade. Súčasne nie je povinný takýto výrobca tichého vína byť evidovaný alebo registrovaný colným úradom. Registrácia tohto výrobcu tichého vína ako pre prevádzkovateľa daňového skladu sa vy žaduje len v tom prípade, ak chce táto osoba dodávať tiché víno do iného členského štátu v re žime pozastavenia dane. Súčasne sa upravuje, že na prepravu vína je možné použiť sprievodný doklad podľ a nariadenia Komisie (ES) č. 436/2009 o podrobných pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o vinohradnícky register, povinné nahlasovanie a zhromažďovanie informácií na úč ely monitorovania trhu, sprievodné doklady na prepravu výrobkov a evidenciu, ktorú treba viesť v sektore vinohradníctva a vinárstva. Zároveň sa ustanovuje, že ak vedie evidenciu v súlade so zákonom o vinohradní ctve a vinárstve, táto evidencia sa považuje za evidenciu vedenú podľa tohto zákona.

K § 64 - Osobitná ú prava oslobodenia od dane pre malého výrobcu fermentovaného nápoja

V súlade so smernicou Rady 92/83/EHS sa umožňuje oslobodiť od spotrebnej dane fermentovaný nápoj vyrobený fyzickou osobou, ktorý je určený na jeho spotrebu alebo spotrebu členmi jeho domácnosti, alebo jeho blízkymi osobami. Od spotrebnej dane je oslobodené víno najviac v množstve 1 000 litrov, ktoré bolo vyrobené za hospodársky rok.

Štvrtá časť – Osobitné ustanovenia pre pivo

K § 65 - Oslobodenie od dane pre alkoholický ná poj, ktorým je pivo

Ustanovujú sa osobitné prí pady, kedy je pivo oslobodené od dane. Jedná sa najmä o prípady, kedy pivo použité na výrobu liečiv, aróm, potravín alebo na vedecké účely alebo analytické účely výrobu potravín priamo alebo ako sú časť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne 5 l a. na 100 kg hotového výrobku, alebo na priemyselné spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona.

K § 66 - Malý samostatný pivovar

V súlade s čl. 4 smernice Rady 92/83/EHS, ktorá umožňuje pre malé samostatné pivovary s ročnou výrobou piva do 200 000 hektolitrov využívať zníženú sadzbu dane, sa v tomto paragrafe definujú podmienky, za ktorých môže byť pivovar považovaný za malý samostatný pivovar. Použitie zníženej sadzby dane má umožniť čiastočnú kompenzáciu vyššej nákladovosti vyplývajúcej z nízkej kapacity výroby v malých pivovaroch v porovnaní s veľkými pivovarmi. Uvedené má zabezpečiť podporu tradície malých pivovarov.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Ak dôjde k väčšej produkcii piva ako uvedenej v oznámení colnému úradu je povinný t úto výrobu piva malý samostatný pivovar zdaniť príslušnou sadzbou spotrebnej dane.

K § 67 - Podnik na výrobu piva

Podnik na vý robu piva je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania pivo vyrába, spracováva, prijíma a odosiela. Výrobou piva sa rozumie aj zmena množstva obsahu mladiny v pive, za predpokladu, že tým dô jde aj k zmene základu dane.

Osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu piva ako daňový sklad, musí písomne požiadať coln ý úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 68 - Sklad piva

Skladom piva sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania pivo skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad piva v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

Piata časť – Daňový dozor a daňová kontrola

K § 69 - Daňový dozor a daňová kontrola

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný prepravný prostriedok alebo kontrolovaný alkoholický ná poj. Správca dane vykoná va daňový dozor i nad tlačou a distribúciu kontrolných známok. Osoba je povinná strpieť výkon daňové ho dozoru.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby alkoholický nápoj unikol zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) až ku konečnej spotrebe.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza alkoholicky nápoj alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, v ktorých by sa mohol lieh prepravovať, kontrolovať prepravu alkoholického nápoja, odoberať bezplatne vzorky, kontrolova ť doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu, zisťovať prirodzené úbytky alkoholického nápoja. Daňový dozor môže vykonávať aj finančné riaditeľstvo.

K § 70 - Správne delikty

Ako už bolo vyš šie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie liehu spôsobuje, že ide o daňovo vysoko citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizá cii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať poruš ovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 71 - Priestupky

Ustanovenie taxatívne vymedzuje konanie, pri ktorom sa fyzická osoba dopúšťa priestupku a ustanovuje sa výška pokuty.

Šiesta č asť – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

K § 72

Ustanovuje sa zoznam preberaných prá vnych aktov Európskej Únie, splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho problematiku výrobných zariadení v podniku na výrobu liehu a v skladoch liehu, podmienky na meranie a zisťovanie vyrobeného množstva liehu, podmienky na zisťovanie stavu zásob liehu. Zároveň sa ustanovuje postup colného úradu pri zaradení daňového subjektu do evidencií veden ých podľa toho zákona. Súčasne sa ustanovuje, že na správu dane sa použije zákon č. 563/2009 Z. z.

K § 73, § 74, § 75 a § 76

V nadväznosti na vykonané zmeny sa ustanovujú prechodné ustanovenia.

K § 77

Zrušovacie ustanovenie.

K § 78

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012 okrem § 16, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2012 a § 51, 52 a § 53 ods. 8 až 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2011.

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z vína

4

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Ú v o d

V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemôže dostatočným spôsobom postihnúť zdanenie vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, z ktorých výnos predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpočtu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.

Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto výrobkov, ktorý súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane.

Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (v niektorých predmetoch spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.

Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni v procese výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektívne dôvody, aby sa rizikový predmet dane „pohyboval“ nezdanený.

Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení predmetu dane pre konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe dochádza.

Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tým, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na

◊postavenie daňového dlžníka, prípadne jeho veľkosť,

◊sociálne, ekologické alebo ekonomické vplyvy,

◊pôvod výrobku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).

Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane

Platný zákon o spotrebnej dani z vína vychádza z nasledovných princípov:

Predmetom dane je víno v tuzemsku vyrobené a do tuzemska dovezené.

Platiteľom dane sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti víno vyrábajú, dovážajú, vyvážajú alebo právnická osoba alebo fyzická osoba, u ktorej došlo k vzniku daňovej povinnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Platiteľ dane je povinný registrovať sa u miestne príslušného daňového úradu najneskôr nasledujúci pracovný deň po vzniku prvej daňovej povinnosti alebo najneskôr pred vznikom prvého nároku na vrátenie.

Základom dane je množstvo vína vyjadrené v hektolitroch.

Sadzby dane sú v súčasnosti určené: tiché víno 0 Sk/hl, šumivé víno s výnimkou šumivého vína s obsahom alkoholu nie viac ako 8,5% objemu 2 400 Sk/hl, šumivé víno s obsahom alkoholu nie viac ako 8,5% objemu 1 700 Sk/hl a medziprodukty 2 400 Sk/hl.

Ak bol medziprodukt vyrobený v tuzemsku a súčet spotrebnej dane z liehu a dane podľa tohto zákona, ktoré sa už uplatnili na lieh a víno použité na výrobu medziproduktu, je nižší ako sadzba dane pripadajúca na medziprodukt, uplatní sa na medziprodukt daň, ktorá je rozdielom medzi sadzbou dane pripadajúcich na lieh a víno, ktoré boli použité na výrobu medziproduktu.

Od dane je oslobodené víno:

-spotrebované vo výrobnom podniku na nevyhnutné prevádzkové a technologické skúšky alebo odobraté správcami dane na daňové účely,

-odovzdané ako vzorky na vykonanie kvalitatívnej skúšky z vlastného podnetu platiteľa oprávnenému orgánu alebo odobraté z podnetu tohto orgánu. Od dane je tiež oslobodené víno vyskladnené v množstve podľa propozícií súťaže alebo výstavy vín,

-zničené pred vznikom daňovej povinnosti neodvrátiteľnou udalosťou s výnimkou odcudzenia nezdaneného vína, ako aj zničené na podnet oprávneného orgánu ako nespôsobilé na pitie a priemyselné spracovanie,

-vyskladnené na priemyselné spracovanie na výrobok, ktorý nepodlieha dani podľa tohto zákona,

-vyvážané jeho výrobcom bez prostredníctva nepriameho zástupcu,

-dovážané v drobných zásielkach neobchodného charakteru a dovážané cestujúcim ako tovar neobchodného charakteru v množstve stanovenom osobitným predpisom.

Nárok na vrátenie dane je pri:

-vývoze zdaneného vína, ak vývozcom je platiteľ dane, ktorý nie je výrobcom,

-prevzatí vína na výrobu iného druhu vína podľa spôsobu pracovania a na stáčanie do obalov, v ktorých sa vyskladňuje na konečnú spotrebu,

-preukázateľnom prevzatí vína vráteného odberateľom,

-nesprávneho výpočtu dane v neprospech odberateľa.

Nárok na vrátenie dane je v lehote 10 dní od predloženia daňového priznania, ak bola daň zaplatená a platiteľ má daňový doklad prípadne dobropis.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac a daň je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňová povinnosť vznikla.

Správu dane vykonávajú dva subjekty:

-pri dovoze vyrubujú a vyberajú daň colné úrady, pričom v ustanovených prípadoch vracajú daň vyrubenú a zaplatenú pri dovoze daňovým subjektom daňové úrady,

-v tuzemsku vykonávajú správu dane daňové úrady,

-pri vývoze vracajú daň daňovým subjektom daňové úrady na základe dokladov vydaných colnými úradmi potvrdzujúcimi uskutočnenie vývozu.

Dôvody vypracovania návrhu nového zákona

Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu návrhu zákona, je potreba zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európskej únie, a to

◊smernicou Rady č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, v znení smerníc 92/108/EHS, 94/74/ES a 96/99/ES,

◊smernicou Rady č. 92/83/EHS o zosúladení štruktúry spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov,

◊smernicou Rady č. 92/84/EHS o zbližovaní sadzieb spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov,

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) v kapitole č. 22 – Nepriame zdaňovanie.

Realizáciou odporúčaní EÚ sú zabezpečené základné predpoklady aproximácie národného práva upravujúceho spotrebné dane odporúčané v Bielej knihe, premietnuté v Národnom programe pre prijatie Acquis communautaire v Slovenskej republike, ako i v hodnotiacich správach o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie.

Uplatnenie nových mechanizmov, daňových režimov a s tým súvisiace finančné zabezpečenie spotrebnej dane, ktoré sa zavádza na základe príslušných smerníc EÚ, má kľúčový význam z hľadiska vstupu Slovenskej republiky do EÚ, nakoľko v jednotnom trhu v rámci spoločenstva umožní presun vybraných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani medzi členskými štátmi, čím sa zabezpečí jedna zo základných podmienok spoločného trhu, ktorou je voľný pohyb tovarov.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Zámerom návrhu zákona je premietnutie príslušných ustanovení základnej smernice Rady č. 92/12/EHS upravujúcich postavenie prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, pravidlá prepravy vína medzi členskými štátmi v rôznych daňových režimoch, dovoz a vývoz pri obchodnom styku s tretími krajinami, zavedenie jednotného sprievodného dokumentu používaného pri preprave vína na území spoločenstva a zásielkový obchod.

Na základe príslušných ustanovení smernice č. 92/12/EHS sa vytvára možnosť prepravy vína medzi členskými štátmi

a)v pozastavení dane medzi daňovými skladmi a medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom s povinným použitím sprievodného dokumentu, ktorý platí na celom území spoločenstva,

b)uvedeného do daňového voľného obehu (zdaneného) v jednom členskom štáte a prepravovaného do iného členského štátu na podnikateľské účely s povinným použitím zjednodušeného sprievodného dokumentu,

c)formou zásielkového obchodu, kedy víno uvedené do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte je dodané do iného členského štátu osobe, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, oprávneným príjemcom ani osobou zriadenou na základe zákona, t.j. dodaného na konečnú spotrebu.

Dovoz a vývoz vína sa bude uskutočňovať v súlade s colnými predpismi spoločenstva. Ak však na dovoz bude nadväzovať pozastavenie dane alebo vývoz bude uskutočňovať daňový sklad v pozastavení dane a víno bude prepravované cez jeden alebo viacero členských štátov, pri takejto preprave sa na území spoločenstva uplatnia postupy prepravy vína v pozastavení dane.

Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

Predmetný zákon nezakladá potrebu vyššieho počtu pracovníkov colných úradov na výkon správy dane, pretože sa predpokladá relatívne nízky počet daňových skladov (predpoklad cca 5 daňových subjektov vyrábajúcich šumivé víno a medziprodukty).

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov podliehajúcich spotrebným daniam dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60 - dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií „Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004“, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.

V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu Európske únie od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zákon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.

V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejnej služby o 164. U okresných úradov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovníkov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.

Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej službe, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolá úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.

Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II. Osobitná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z vína si vyžiadal výrazne odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval.

K § 1 – Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie vína spotrebnou daňou.

K § 2 – Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie vína do daňového voľného obehu a pod.

Daňovým územím je územie Slovenskej republiky.

Územie Európskych spoločenstiev je vymedzené čl. 2 smernice č. Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam. Súčasťou tohto územia sa od l. januára 2004 okrem územia Slovenskej republiky stanú aj územia ostatných kandidátskych krajín

Územím tretích štátov je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.

Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom víno v pozastavení dane vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane.

Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia vína do daňového voľného obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu jedného členského štátu oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte alebo pri vývoze a dovoze uskutočnenom prevádzkovateľom daňového skladu.

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania na základe povolenia opakovane alebo príležitostne prijíma víno z iného členského štátu v pozastavení dane, víno však nesmie v pozastavení dane skladovať ani odosielať [čl. 4 písm. d) a e) cit. smernice].

Uvedením vína do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie vína z režimu pozastavenia dane, vyrobenie vína mimo pozastavenia dane a prepustenie dovážaného vína do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane [čl. 6 ods. 1 cit. smernice], vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odňatia spod colného dohľadu. Vyňatím z pozastavenia dane je aj použitie - spotreba vína samotným prevádzkovateľom daňového skladu.

Vyňatím vína z režimu pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňového skladu. Víno, ktoré je v pozastavení dane, je teda nezdanené víno, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až do doby jeho uvedenia do daňového voľného obehu, kedy vzniká daňová povinnosť.

Podnikaním sa rozumie činnosť definovaná pre daňové územie v Obchodnom zákonníku a pre územie iných členských štátov podľa práva príslušných členských štátov.

K § 3 – Správa dane

Správu dane bude vykonávať miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožný s umiestnením podniku alebo časti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak právnická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod.

K § 4 – Predmet dane

Predmetom dane je víno vyrobené na daňovom území, dopravené na daňové územie z iných členských štátov alebo dovezené z tretích štátov. Štruktúra predmetu dane je v súlade so štruktúrou vymedzenou taxatívne v článkoch 8, 12 a 17 smernice Rady č. 92/83/EHS o zosúladení štruktúry spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov.

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade tichého vína sa uplatňuje nulová sadzba dane, ustanovenia zákona v podstate upravujú postupy pri výrobe, skladovaní a pod. iba v prípade šumivých vín a medziproduktov, aj keď táto skutočnosť nie je v zákone explicitne vyjadrená, uvedené vyplýva z ustanovenia § 32, ktorý zjednodušuje tieto postupy v prípade tichých vín a len na ich prepravu v rámci spoločenstva.

Pri definovaní vína uvedeného v predmete dane sa používajú číselné znaky kombinovanej nomenklatúry podľa čl. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 (Úradný vestník Európskej únie č. L 256 s. 1) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 3009/95 z 22. decembra 1995 (Úradný vestník Európskej únie č. L 319 s. 1), čím sa zabezpečuje identifikácia predmetu dane a aproximácia štruktúry predmetu dane s príslušnou smernicou EÚ. Ak dôjde k zmene číselného znaku alebo opisu tovaru v colnom sadzobníku, ktorá nebude mať vplyv na sadzbu dane, ministerstvo financií vydá opatrenie, ktoré uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z.z. o zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K § 5 ◊ Základ dane, výpočet dane

Základom dane je množstvo vína vyjadrené v hektolitroch, pričom daň sa vypočíta ako súčin množstva vína a príslušnej sadzby dane. V nadväznosti na ustanovenie čl. 27 smernice č. 92/83/EHS lieh určený na použitie pri výrobe alkoholických nápojov nemôže byť oslobodený od dane, preto bude výrobca na výrobu medziproduktu musieť použiť zdanený lieh a pri jeho konečnom zdanení potom zaplatí iba rozdiel medzi sadzbou dane na medziprodukt a už zaplatenou daňou pripadajúcou na použité množstvo liehu. Týmto sa vylúči kumulácia spotrebnej dane z liehu a vína, pretože predmet dane, ktorým je medziprodukt, podlieha iba spotrebnej dani z vína. Pokiaľ ide o dovážané medziprodukty, uplatní sa na ne priamo sadzba dane, pretože dovážané medziprodukty vstupujú na územie Slovenskej republiky nezdanené.

Výrobca, ktorý medziprodukt vyrobí s použitím zdaneného liehu, bude si môcť podľa zákona o spotrebnej dani z liehu uplatniť vrátenie dane pripadajúcej na množstvo liehu použitého pri výrobe medziproduktu, ktorý buď dodá do iného členského štátu alebo vyvezie do tretieho štátu. Vrátenie dane si bude smieť uplatniť aj vtedy, ak takýto medziprodukt dodá oslobodený od dane podľa § 7 ods. 1 právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá bude oprávnená nakupovať medziprodukt oslobodený od dane podľa zákona o spotrebnej dani z liehu, v takomto prípade bude postupovať podľa zákona o spotrebnej dani z liehu.

K § 6 ◊ Sadzba dane

Uplatnenie sadzieb dane je v súlade s ustanoveniami smernice Rady č. 92/84/EHS o zbližovaní sadzieb spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov.

K § 7 ◊ Oslobodenie od dane

Smernicou č. 92/83/EHS v čl. 27 sú ustanovené obligatórne a fakultatívne oslobodenia vína od spotrebnej dane, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona nasledovne:

z obligatórnych oslobodení je do návrhu zákona zahrnuté použitie vína oslobodeného od dane

-na výrobu octu,

-aromatických látok určených na použitie pri výrobe potravinárskych výrobkov a nealkoholických nápojov, v ktorých obsah alkoholu neprevýši 1,2 % objemu,

-potravinárskych výrobkov priamo alebo ako súčasť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne päť litrov alkoholu na 100 kg hotového výrobku,

-výrobu a prípravu liekov a iných výrobkov slúžiacich na ochranu a podporu zdravia,

-priemyselné spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa návrhu tohto zákona, návrhu zákona o spotrebnej dani z piva a návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu,

Ďalej je od dane oslobodené víno

-ktorého prirodzené úbytky pri výrobe, skladovaní a preprave v pozastavení dane neprekročia straty ustanovené v osobitnom predpise,

-ktoré bolo v režime pozastavenia dane preukázateľne nenávratne zničené v dôsledku náhodnej udalosti alebo vyššej moci a ak sú tieto straty na základe úradného zistenia uznané colným úradom alebo správcom dane,

-prepravené na daňové územie z iných členských štátov zahraničnými zástupcami, alebo prepravené na daňové územie ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v rámci aktivít podľa medzinárodnej zmluvy alebo dovezené na rovnaké účely rovnakými osobami z tretích štátov.

Z fakultatívnych oslobodení je do návrhu zákona zapracované oslobodenie vína

-odobratého ako vzorka na účely daňového dozoru alebo inej úradnej kontroly, skúšky alebo zistenia,

-použitého v daňovom sklade na vlastné laboratórne skúšky alebo rozbory

-znehodnotené alebo zničené pod dozorom colného úradu, ak sa vlastníkom vína stal štát,

-zaslaného fyzickou osobou z územia tretích štátov fyzickej osobe na daňové územie v malých zásielkach neobchodného charakteru alebo dovezeného v batožine cestujúceho ako tovar neobchodného charakteru v množstve ustanovenom osobitným predpisom,

K § 8 ◊ Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na základe odberného poukazu na odber vína oslobodeného od dane je oprávnená odoberať a používať víno oslobodené od dane. Účelom tohto riešenia je v zmysle smernice 92/12/EHS zabezpečiť kontrolu pohybu a používania vína oslobodeného od dane. Hoci predmetom návrhu zákona je všeobecne víno, tak ako je tento predmet dane definovaný v § 4, vzhľadom na uplatnenie nulovej sadzby dane na tiché vína a tiež s prihliadnutím na osobitnú úpravu pre tiché vína v § 32, užívateľskými podnikmi budú iba také daňové subjekty, ktoré budú odoberať na zákonom stanovené účely (§ 7) šumivé víno a medziprodukty.

Odberné poukazy vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, v ktorej okrem identifikačných údajov žiadateľa musí byť uvedený presný názov a obchodné označenie vína, kód kombinovanej nomenklatúry, účel použitia vína oslobodeného od dane a predpokladané množstvo ročnej spotreby vína v hektolitroch a pod. Žiadosť bude potrebné doplniť prílohami, napr. dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, technickou dokumentáciou zariadenia, miesta spracovania a uskladnenia vína oslobodeného od dane.

Colný úrad pred registráciou preverí priamo u žiadateľa údaje uvedené v žiadosti a prílohách, a ak sú splnené všetky podmienky, vydá odberný poukaz.

Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi pre odber od konkrétneho dodávateľa, zároveň sa uvedú zákonom požadované údaje o víne a určí sa doba platnosti odberného poukazu, ktorá môže byť časovo neobmedzená alebo obmedzená.

V prípade obmedzenej doby platnosti odberného poukazu sa uvedie aj povolené množstvo odberu. Z dôvodu potreby preukaznosti oprávnenosti odberu vína oslobodeného od dane vyhotoví colný úrad odberný preukaz trojmo, pričom si ponechá jedno vyhotovenie a dve odovzdá užívateľskému podniku. Užívateľský podnik jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere vína oslobodeného od dane a jedno vyhotovenie si ponechá.

Ustanovenie upravuje tiež prípady, v ktorých bude možné odňať odberný preukaz. Ide o prípady zisteného zneužitia vína oslobodeného od dane, alebo ak sa zmenili dôvody alebo podmienky, na základe ktorých by odberný poukaz nebolo možné vydať, alebo ak užívateľský podnik nevyužil odberný poukaz na nákup vína oslobodeného od dane po dobu 12 kalendárnych mesiacov. Colný úrad o odňatí odberného poukazu musí informovať dodávateľov vína. Ak užívateľský podnik bude chcieť využiť daňové zvýhodnenie spočívajúce v oslobodení vína pri jeho nákupe z iného členského štátu, bude povinný sa zaregistrovať na colnom úrade ako oprávnený príjemca. V prípade dovozu vína z tretích štátov si môže oslobodenie od dane uplatniť pri prepustení vína do colného režimu voľný obeh predložením odberného poukazu.

K § 9 ◊ Vznik daňovej povinnosti

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smerniciach EÚ daňová povinnosť musí vzniknúť najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu.

Spotrebná daň je daňou jednostupňovou (na rozdiel od viacstupňovej dane z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na všetkých stupňoch výroby a obehu bez ohľadu na počet transakcií, ktorými predmet dane prechádza na ceste od výroby alebo dovozu ku konečnej spotrebe), čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a to spravidla v mieste výroby predmetu dane a jeho následnom uvoľnení do daňového voľného obehu, v prípade dovozu z tretích krajín, ukončením colného konania prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh a súčasným uvedením tovaru do daňového režimu voľný obeh. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva z momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu. Ide o priblíženie vzniku daňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo má mimoriadnu dôležitosť najmä po vstupe na spoločný trh, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci tohto trhu, t.j. z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane, pretože ide o rizikové tovary z hľadiska možných daňových únikov.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyňatia vína z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie vína z priestorov daňového skladu odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu na daňovom území a ani prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať víno v pozastavení dane.

Vyňatím vína z pozastavenia dane je aj vlastná spotreba vína prevádzkovateľom daňového skladu. Daňová povinnosť podľa ustanovení smernice EÚ musí vznikať aj v prípadoch zistenia odcudzenia vína alebo chýbajúceho množstva vína v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s výnimkou množstva vína pripadajúceho na technologické straty, manipulačné straty, prepravné straty, ak sú prirodzenými úbytkami, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty vína v dôsledku náhodnej udalosti alebo vyššej moci, ak sú tieto straty uznané správcom dane na účely oslobodenia.

Daňová povinnosť vzniká aj dňom vyrobenia vína mimo pozastavenia dane, t.j. ak víno vyrobila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým skladom.

Pri dovoze vzniká daňová povinnosť prepustením vína do colného režimu voľný obeh, ak sa neuplatnilo pozastavenie dane, alebo nezákonným dovozom alebo nezákonným odňatím vína spod colného dohľadu.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, ak správca dane zistí držbu vína, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať alebo v prípade dodania alebo použitia vína oslobodeného od dane na iný ako určený účel. Takéto zistenia si budú vyžadovať citlivý prístup správcu dane, vzhľadom na skutočnosť, že rozhodujúci objem vyrobených vín predstavujú tiché vína s nulovou sadzbou dane a v značnom množstve vyrábaných nepodnikateľskými subjektami. Spravidla teda pôjde o šumivé vína a medziprodukty.

K § 10 ◊ Daňový dlžník

Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti definované v § 9.

K § 11 ◊ Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie,

splatnosť dane

V porovnaní so súčasne platným právnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendárny mesiac ako zdaňovacie obdobie.

Hoci zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daňovej povinnosti, a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone stanovené aj iné lehoty pre predkladanie daňového priznania a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo zo smerníc EÚ, a to najmä z ustanovení upravujúcich vznik daňovej povinnosti.

Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, prípadne oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma víno v pozastavení dane z iného členského štátu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesačne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť, pričom daňové priznanie je povinný podať aj keď mu nevznikla daňová povinnosť.

Je možné predpokladať, že víno s ustanovenou sadzbou dane budú v prevažnej miere vyrábať prevádzkovatelia daňových skladov, preto vznik daňovej povinnosti vyrobením mimo pozastavenia dane by mal byť výnimočným prípadom.

Navrhnutý formulár daňového priznania má univerzálny charakter, pretože bude slúžiť nielen ako daňové priznanie, ale aj ako dodatočné daňové priznanie, žiadosť o vrátenie dane a dodatočná žiadosť o vrátenie dane. Navrhované riešenie nie je experimentom, pretože je zaužívané vo viacerých (najmä menších) krajinách EÚ a uplatňovalo sa aj v minulosti vo vybraných prípadoch u dani z obratu. Vzhľadom na to, že sa predpokladá malý počet daňových dlžníkov s pravidelnou povinnosťou predkladania daňového priznania, z ekonomických dôvodov sa neuvažuje s vydaním tlačív daňového priznania. Daňové priznanie budú daňoví dlžníci vyhotovovať napríklad počítačom podľa vzoru, ktorý bude vydaný všeobecne záväzným právnym predpisom.

Na základe osobitnej úpravy pre tiché víno v súlade s § 32 takému výrobcovi, ktorý vyrába iba tiché vína, povinnosť predkladať daňové priznanie nevzniká.

K § 12 ◊ Vrátenie dane

Ide o prípady vrátenia dane takým daňovým subjektom, ktoré sú oprávnené nadobúdať víno v pozastavení dane alebo oslobodené od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z vína preukázateľne zdaneného na daňovom území, ak

◊dodala víno na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte,

◊uskutočnila vývoz vína do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že víno opustilo územie spoločenstva.

Ďalšie možnosti uplatnenia nároku na vrátenie dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamácie.

Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti. Oprávnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať príslušnými dokladmi, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia vína, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

K § 13 ◊ Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa

medzinárodných zmlúv

Osobitná forma vrátenia dane podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS sa poskytne osobám iných štátov požívajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, z preukázateľne zdaneného vína na daňovom území, a to pri dodržaní princípu reciprocity a v rozsahu vymedzenom v zákone.

Vrátenie dane sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí prílohu zákona.

K § 14 – Pozastavenie dane, daňový sklad

Pozastavenie dane je špecifický daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné posunutie vzniku daňovej povinnosti na deň, v ktorom sa víno uvedie do daňového voľného obehu. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave vína. Podstatné je, že víno sa musí nachádzať v daňovom sklade alebo preprava vína sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu.

Účelom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov. Súčasne sa uplatnením tohto daňového režimu napĺňa aj podstata princípu voľného pohybu tovarov v rámci spoločenstva

Režim pozastavenia dane končí momentom uvedenia vína do daňového voľného obehu, t.j. jeho uvoľnením na konečnú spotrebu.

V súlade s čl. 4 písm. b) smernice č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu vína a sklad vína ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom.

K § 15 – Podnik na výrobu vína

Podnik na výrobu vína je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania víno uvedené v § 4 ods. 2 vyrába, spracováva, prijíma a odosiela. Definícia výroby vína je prevzatá zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 332/1996 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb., v znení neskorších predpisov.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu vína ako daňový sklad, musí písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, čo je ďalej upravené v § 17.

K § 16 – Sklad vína

Skladom vína sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania víno skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad vína v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

K § 17 ◊ Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Ak sú splnené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže právnická osoba alebo fyzická osoba písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu osobitne.

Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom daňovom sklade. Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevádzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti.

Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje „zvýhodnené daňové postavenie“, ktoré v praxi znamená (ak ide o podnik na výrobu vína), že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia vína až na moment jeho uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na základe ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané, alebo vzniknú nové dôvody, na základe ktorých by povolenie na prevádzkovanie daňového skladu nebolo vydané, môže colný úrad povolenie na prevádzkovanie daňového skladu odňať. Je však potrebné prihliadnuť na závažnosť dôvodov z pohľadu možných daňových únikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak daňový sklad vstúpi do likvidácie, prevádzkovateľ daňového skladu porušuje povinnosti podľa tohto zákona, prevádzkovateľ daňového skladu požiada o odňatie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu alebo ak prevádzkovateľ daňového skladu počas obdobia presahujúceho 12 mesiacov nevyrába, neskladuje, neprijíma alebo neodosiela víno.

Prevádzkovateľovi daňového skladu, ktorému bolo odňaté povolenie na prevádzkovanie daňového skladu z dôvodu porušovania povinností podľa tohto zákona, môže byť nové povolenie vydané najskôr po uplynutí piatich rokov. Prevádzkovateľ, ktorému bolo odňaté povolenie na prevádzkovanie daňového skladu z dôvodu, že počas dvanástich mesiacov nevyrábal, neskladoval, neprijímal ani neodosielal víno, môže byť nové povolenie vydané po uplynutí jedného roka po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 18 ◊ Zábezpeka na daň

Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ je jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za každý daňový sklad osobitne. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských krajín EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka vystavená v prospech colného úradu podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a prevod alebo vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu.

Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné dvojmesačné množstvo vína uvedeného do daňového voľného obehu v predchádzajúcom kalendárnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, určí sa na základe predpokladaného množstva. Do množstva vína uvádzaného do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaného vína na účely oslobodené od dane.

Podstata zavedenia zábezpeky dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej zábezpeky vytvára podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky.

Zákon v ďalších ustanoveniach rieši povinnosť prevádzkovateľa daňového skladu upraviť výšku zábezpeky na daň v prípade, ak zábezpeka na daň bola použitá na úhradu nezaplatenej dane, alebo ak skutočné množstvo vína uvádzaného do daňového voľného obehu je vyššie, a teda i daň naň pripadajúca je vyššia ako pôvodne ustanovená výška zábezpeky na daň. V prípade, že zložená zábezpeka na daň je vyššia ako daň pripadajúca na skutočne uvádzané množstvo vína do daňového voľného obehu, môže prevádzkovateľ daňového skladu požiadať o zníženie zábezpeky na daň. Ak ide o bankovú záruku, žiadosť o jej zníženie je podmienená súhlasom colného úradu. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa úpravy výšky zábezpeky na daň budú realizovať iba vtedy, ak rozdiel presiahne 20 %.

Colný úrad čiastočne alebo úplne upustí povinnosť zloženia zábezpeky na daň len v prípade, ak daňovým skladom je podnik na výrobu vína, pričom nie sú žiadne pochybnosti o jeho daňovej spoľahlivosti a nie je ohrozená ani vymožiteľnosť dane.

K § 19 ◊ Postup pri preprave vína v pozastavení dane a vína oslobodeného od dane na

daňovom území

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave vína v pozastavení dane, oslobodeného od dane a vína, ktorý podlieha daňovému dozoru a nie je naň ustanovená sadzba dane. Takéto víno je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného vína napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území.

Na množstvo prepravovaného vína v pozastavení dane a oslobodeného od dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pretože ide o vysoké riziko možných daňových únikov. Napríklad na prepravu vína v pozastavení dane zábezpeku zloží prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľom), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (vývozcom). Zloženie zábezpeky na daň na víno, ktorý má byť prepravované v pozastavení dane, sa však nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 18 ods. 1 je zložená vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravované víno v pozastavení dane. Ak je preprava vína ukončená, možno zloženú zábezpeku na daň na požiadanie vrátiť. Zloženie zábezpeky na daň na prepravu vína môže byť trvalé, ak sa preprava vína uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia, zložená zábezpeka na daň slúži na pokrytie nasledujúcej prepravy.

Aj v tomto prípade platí, že víno v pozastavení dane a víno oslobodené od dane musí byť po skončení prepravy neodkladne umiestnené v priestoroch oprávneného odberateľa, aby nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu.

K § 20 ◊ Postup pri preprave vína v pozastavení dane na území spoločenstva

Na území spoločenstva sa môže víno v pozastavení dane prepravovať z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu na daňovom území cez územie iného členského štátu, z daňového skladu v inom členskom štáte do daňového skladu na daňovom území alebo oprávnenému príjemcovi na daňovom území alebo z jedného členského štátu do iného členského štátu cez daňové územie.

Správca dane môže na požiadanie povoliť, aby namiesto odosielateľa (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň prepravca alebo príjemca (odberateľ).

Prepravu vína v pozastavení dane musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 23. Po ukončení prepravy musí byť víno bezodkladne umiestnené v sklade príjemcu.

K § 21 ◊ Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne na základe povolenia prijíma víno v pozastavení dane z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie víno v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného členského štátu schválená podľa práva príslušného členského štátu.

Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou vína pokrývať priestor, ktorý z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať víno v pozastavení dane z iného členského štátu opakovane (pravidelne), musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať víno z iného členského štátu v pozastavení dane a je povinný pred vydaním povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo vína, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať víno v pozastavení dane z iného členského štátu príležitostne, musí mať na každý príležitostný príjem vydané povolenie prijímať víno z iného členského štátu v pozastavení dane a je povinný zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo vína, ktoré má v jednotlivých prípadoch prijať.

K § 22 ◊ Daňový splnomocnenec

Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území, aby dodávky vína oprávnenému príjemcovi na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré vykoná i registráciu daňového splnomocnenca a určí konkrétny colný úrad ako správcu dane.

Žiadosť o registráciu daňového splnomocnenca musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom s úradne osvedčeným podpisom a vyhlásenie daňového splnomocnenca s úradne osvedčeným vyhlásením, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa).

K § 23 - Sprievodný dokument

Ďalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako nástroj kontroly pohybu vína. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb vína v pozastavení dane, vrátene vína s nulovou sadzbou dane, ak nebolo uvedené do daňového voľného obehu. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v čl. 18 až 20 smernice č. 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie č. 2719/92 v znení nariadenia komisie č. 2225/93. Podľa cit. smernice sa prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ, „zbaví zodpovednosti“ za vyskladnené víno až vtedy, keď sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom preukáže, že tovar prevzal príjemca. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu. Okrem jednotného sprievodného dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnety TIR alebo ATA.

K § 24 ◊ Nezrovnalosti pri preprave vína v pozastavení dane

Ak dôjde k nezrovnalosti (napr. víno nebolo dopravené osobe oprávnenej prijímať víno v pozastavení dane, preprava vína nebola ukončená, došlo k strate vína, víno bolo odcudzené alebo nebolo vyvezené) pri preprave vína v pozastavení dane, ktoré má za následok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravované víno zložila zábezpeku na daň.

Ak miesto, kde došlo k nezrovnalosti nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v čase odoslania vína.

Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k nezrovnalosti pri preprave vína v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, je možné daň zaplatenú na daňovom území daňovému dlžníkovi v členskom štáte vrátiť. Ak v prípade vzniku nezrovnalosti počas prepravy vína v režime pozastavenia dane na daňovom území dojde k vzniku daňovej povinnosti a k následnému zaplateniu dane, môže byť táto daň po odstránení nezrovnalostí vrátená.

K § 25 ◊ Dovoz vína z územia tretích štátov

Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze vína z tretích štátov, pričom dovozom sa rozumie dopravenie vína na územie spoločenstva a následné prepustenie vína do colného režimu voľný obeh. Víno po prepustení do colného režimu voľný obeh je možné uviesť do režimu pozastavenia dane.

Obdobne ako v tuzemsku, aj pri dovoze vína musí byť zabezpečená kontrola pohybu, držby a použitia predmetu dane, a to zabezpečením dane, použitím sprievodného dokumentu, prípadne povolením na prevádzkovanie daňového skladu, osvedčením o registrácii a odberným poukazom.

K § 26 ◊ Vývoz vína v pozastavení dane

Vývozom vína v pozastavení dane sa na účely zákona rozumie jeho prepravenie z daňového skladu na daňovom území do tretieho štátu.

Pri vývoze vína do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave vína v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu vína sa použije sprievodný dokument, v ktorom sa ako príjemca vína uvedie colný úrad, ktorý prepustí víno do režimu vývozu.

Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v prípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom výstupný colný úrad potvrdil, že víno opustilo územie spoločenstva.

K § 27 – Preprava vína mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Z vína uvedeného do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepraveného na daňové územie na podnikateľské účely vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prevzatia vína na daňovom území. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je príjemcom (odberateľom) vína.

Príjemca (odberateľ) je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo, názov a obchodné označenie vína, ktoré chce odobrať (prijať), identifikačné údaje dodávateľa (krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaného vína. Takýmto príjemcom je aj právnická osoba zriadená na základe zákona (verejnoprávna inštitúcia).

K § 28 ◊ Zjednodušený sprievodný dokument

Víno uvedené do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravované na podnikateľské účely na daňové územie alebo víno uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území a prepravované do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice č. 92/12/EHS a nariadenie komisie č. 3649/92). Vzor a spôsob vyplňovania zjednodušeného sprievodného dokumentu je uvedený v prílohe k tomuto zákonu.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave vína uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava vína uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice č. 92/12/EHS).

K § 29 ◊ Preprava vína mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie víno uvedené do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého vína nevzniká daňová povinnosť na daňovom území, pokiaľ toto víno skutočne použije len pre vlastnú spotrebu.

Ak dojde k použitiu vína na iné ako súkromné účely, vzniká daňová povinnosť dňom použitia takéhoto vína.

K § 30 ◊ Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa rozumie dodanie vína uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného členského štátu na nepodnikateľské účely. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby, tzv. splnomocnenca pre zásielkový obchod. Príjemcom vína môžu byť iba osoby, ktoré nie sú prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom.

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo príjemca, táto povinnosť vzniká dňom dodania vína príjemcovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť správcovi dane miestne príslušnému pre príjemcu príslušné údaje a zložiť zábezpeku vo výške dane pripadajúcej na množstvo vína, ktoré je predmetom dodávky.

K § 31 ◊ Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Víno predávané v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a dodávané na paluby lietadiel je oslobodené od dane, ak je predávané osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva alebo je dodávané na paluby lietadiel a určené na konzumáciu počas letu bez ohľadu na cieľové letisko,.

Dodávky vína oslobodené od dane budú môcť uskutočňovať len autorizované, tzv. tranzitné daňové sklady, ktoré budú mať na to oprávnenie od správcu dane. Ustanovenie je koncipované v zhode s obdobnými ustanoveniami v návrhoch zákonov o spotrebnej dani z piva, tabaku a liehu, na základe čoho budú môcť byť tranzitné daňové sklady zaregistrované a schválené podľa ľubovolného zákona o spotrebnej dani, tak aby bolo možné na základe jedného povolenia na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu distribuovať súčasne víno, pivo, alkoholické nápoje a tabakové výrobky.

Činnosti tranzitného daňového skladu súvisiace s nákupom nie sú obmedzené avšak dodávky sa smú uskutočňovať len na účely vymedzené týmto ustanovením. Iné dodávky napríklad z dôvodu končiacej sa doby spotreby alebo nepredajnosti predmetu dane mimo priestoru tranzitného daňového skladu budú môcť byť uskutočnené len s písomným súhlasom správcu dane.

K § 32 - Osobitná úprava pre tiché víno

Hoci ustanovenia návrhu zákona upravujú spotrebnú daň z vína všeobecne, v skutočnosti sa ustanovenia zákona uplatnia iba na šumivé vína a medziprodukty, pričom osobitné pravidlá pre tiché vína upravuje toto osobitné ustanovenie, a to vzhľadom na nulovú sadzbu dane.

Ustanovenie upravuje zjednodušené postupy spojené s registráciou daňových subjektov, ktoré vyrábajú len tiché vína, pričom táto registrácia je nevyhnutná pre identifikáciu z hľadiska prepravy vína pri jeho dodávkach do iných členských štátov alebo pri odbere z iných členských štátov.

Pokiaľ ide o pohyb tichého vína len na daňovom území, vzhľadom na nulovú sadzbu dane sa takéto víno pre zjednodušenie bude považovať za víno uvedené do daňového voľného obehu, teda pri jeho vyskladnení nebude potrebné predkladať daňové priznanie a platiť daň. Povinnosti spojené s prepravou tichého vína v rámci spoločenstva, ako je použitie sprievodných dokumentov, najmä však ich potvrdzovanie a odosielanie, ostáva týmto ustanovením nedotknuté. Povinnosti sa rovnako vzťahujú na prepravu tichého vína v rámci spoločenstva v pozastavení dane, v daňovom voľnom obehu, ako aj na zásielkový obchod.

V súlade s ustanovením čl. 29 smernice 92/12/EHS sa navrhuje pre tzv. malých výrobcov vína, ktorí ročne vyrábajú menej ako 1 000 hl tichého vína, upustenie od niektorých povinností spojených s registráciou a evidenciami.

K § 33 až 37 – Vedenie evidencií

Ďalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu vína je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane.

V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií prevádzkovateľom daňového skladu (t.j. podniku na výrobu vína alebo skladu vína), užívateľským podnikom, oprávneným príjemcom a daňovým splnomocnencom. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr však nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmé najmä druh, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného, vydaného vína.

K § 38 – Daňový dozor a daňová kontrola

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalé bydlisko, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný dopravný prostriedok prepravujúci víno alebo samotné kontrolované víno.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby víno uniklo zdaneniu v ktoromkoľvek stupni, od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) ku konečnej spotrebe.

Pravidelný výkon kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb vína od jeho výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné použitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu vína a jeho zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventívne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza víno alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, kontrolovať prepravu vína, odoberať bezplatne vzorky, kontrolovať doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu.

K § 39 – Vedenie evidencie správcom dane

Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, týkajúcej sa registra daňových skladov, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov a splnomocnencov pre zásielkový obchod ako aj evidencie užívateľských podnikov.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu databázu daňových skladov a oprávnených príjemcov v intenciách smernice č. 92/12/EHS čl. 15a ods. 2.

Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o každej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či táto je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad alebo ako oprávnený príjemca alebo či je evidovaná ako užívateľský podnik. Táto informácia je dôležitá pre každého dodávateľa najmä vtedy, ak odberateľ požaduje víno v pozastavení dane, a to ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo ako oprávnený príjemca. Poskytovanie údajov o zaregistrovaných subjektoch, upravené v čl. 15a ods. 4 smernice č. 92/12/EHS nadobudne ešte zásadnejší význam po vstupe SR do EÚ.

K § 40

Nadväzne na príslušné ustanovenia návrhu zákona vyplývajúce z ustanovení smernice č. 92/12/EHS je potrebné kontrolovať pohyb vína prostredníctvom povolení na nákup vína oslobodeného do dane. Preto ustanovenia tohto paragrafu upravujú sankcie v prípade neoprávnených dodávok vína oslobodeného od dane alebo nedovoleného použitia vína oslobodeného od dane.

K § 41 až 47 – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Zmeny oproti súčasne platnému zákonu, spočívajúce najmä v zavedení daňových skladov s pozastavením dane a finančnou zábezpekou, ako aj prechod správy dane z daňových úradov na colné úrady, si vyžiadali upraviť v tejto časti zákona prechod zo súčasne platného právneho stavu na nový, vrátane usporiadania dane zo skladovaných zásob vína a zrušenia už neaktuálnej registrácie doterajších platiteľov spotrebnej dane.

Z dôvodu prechodu správy dane z daňových úradov na colné úrady sa navrhuje, aby správu dane podľa doterajších predpisov vykonávali doterajší správcovia dane.

Ustanovenia nového zákona sa budú vzťahovať na víno uvedené do daňového voľného obehu, dovezené a vyvezené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ďalej sa v týchto paragrafoch riešia registrácie (v období pred 1. májom 2004) právnických a fyzických osôb, ktoré chcú byť podľa nového zákona prevádzkovateľmi daňových skladov alebo oprávnenými príjemcami.

Vzhľadom na to, že sa menia daňové režimy (napr. pozastavenie dane, oslobodenie od dane), bude v ustanovených prípadoch potrebné uskutočniť za prítomnosti správcov dane inventarizáciu zásob k 30. 4. 2004 a daň vysporiadať.

V prípade, ak daňový subjekt požiadal o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu alebo povolenia prijímať víno z iného členského štátu v pozastavení dane alebo odberného poukazu na odber vína oslobodeného od dane, ale konanie o žiadosti nebolo k 1. máju 2001 ukončené, colný úrad určí dátum novej inventarizácie.

Navrhuje sa, aby nový zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení § 1 až 40, 42 a 44, ktoré nadobúdajú účinnosť l. mája 2004. Takéto riešenie si vyžaduje koncepcia zákona, do ktorého je úplne premietnutá požiadavka aproximácie práva s právnymi predpismi EÚ, čo nevyhnutne vyžaduje vytvoriť dostatočný časový priestor pre daňové subjekty a správcov dane nielen na osvojenie si mechanizmu fungovania tohto zákona, ale aj administratívu spojenú s registráciami daňových skladov, vydávaním odberných poukazov na odber vína oslobodeného od dane a pod.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1062 zo dňa 13. novembra 2003.

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v.r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu