Zákon o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) 10/2004 účinný od 01.06.2007 do 31.05.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon)

6

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) sa vykonávajú články nariadenia Rady (ES) č. 2368/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa vykonáva certifikačná schéma Kimberleyského procesu pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantmi.

Návrh zákona má za cieľ zabezpečiť odbornú časť výkonu štátnej správy vo veci zastavenia prúdenia sporných diamantov, ktoré sú predmetom konfliktov do zákonného obchodu a rozšíriť pôsobnosť zákona na oblasť drahých kameňov.

Návrh zákona nadväzuje na Nariadenie Rady (ES) č. 2368/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa vykonáva certifikačná schéma Kimberleyského procesu pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantmi v platnom znení a ktoré má zabrániť, aby sporné diamanty negatívne neovplyvňovali obchod so zákonnými diamantmi a neovplyvňovali hospodárenie mnohých štátov, ktoré produkujú, spracúvajú a vyvážajú diamanty. Taktiež sa opiera aj o rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 55/56 (2000) o úlohe obchodu so spornými diamantmi pri podnecovaní ozbrojených konfliktov, ktorá vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby okamžite a dôkladne zvážilo navrhnutie účinných a pragmatických opatrení na riešenie tohto problému a odporúčalo vypracovanie podrobných návrhov jednoduchej a fungujúcej medzinárodnej certifikačnej schémy pre neopracované diamanty, založenej v prvom rade na národných certifikačných schémach a na medzinárodne dohodnutých minimálnych štandardoch.

Návrh zákona nemá za úlohu suplovať uvedené nariadenie, ale upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach neopracovaných diamantov ako aj prepojenie ich využitia pri výrobe výrobkov z drahých kovov a drahých kameňov, kde sa s návrhom zákona ustanovuje pôsobnosť pre Puncový úrad Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Navrhuje sa, aby Puncový úrad bol expertíznym pracoviskom pre spoluprácu s colnými orgánmi pre oblasť Kimberleyského procesu.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona sa predkladá na rokovanie vlády bez rozporov.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov

na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvu na verejné financie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na verejné financie.

2.Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

3.Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad vplyvu na zamestnanosť

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon)

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev: články 28 až 30 Zmluvy o založení ES,

b)je upravená v práve Európskej únie: Nariadenie Rady (ES) č. 2368/2002 z 20. de-cembra 2002, ktorým sa vykonáva certifikačná schéma Kimberleyského procesu pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantmi v platnom znení,

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev: rozhodnutie Súdneho dvora ES č. C – 293/93.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky,

b)podľa čl. I Zmluvy o pristúpení SR k EÚ Slovenská republika pristúpila ku všetkým zmluvám, na ktorých je založená EÚ, teda aj k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva,

c)lehota na prevzatie vyplýva z Čl. 29 tohto nariadenia,

d)proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

e)bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

- úplná

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné

Osobitná časť

K bodu 1

Navrhuje sa rozšíriť predmet úpravy tohto zákona o identifikáciu drahých kameňov. Potreba tohto rozšírenia vznikla na základe častých požiadaviek občanov o túto službu ako aj využitie možnosti obsadenia tejto oblasti na slovenskom trhu, nakoľko prakticky neexistuje žiaden štátny alebo súkromný subjekt, ktorý by poskytoval identickú službu. Poskytovanie tejto služby občanom bude aj novým zdrojom príjmov do štátnej pokladnice.

V § 2 ods. 2 sa upravuje pojem „drahé kamene“, ktorých definícia vychádza z celosvetovo uznávaných mineralogických štandardov a z medzinárodnej klasifikácie. Presný menovitý zoznam drahých kameňov bude uvedený v prílohe k puncovému zákonu.

K bodu 2

Navrhuje sa v nadväznosti na nariadenie Európskej únie doplniť pôsobnosť orgánov štátnej správy o oblasť týkajúcu sa drahých kameňov.

K bodu 3

Upravuje sa ustanovenie § 7 v súvislosti so zavedením pojmu „drahé kamene“.

K bodom 4 až 6

Navrhovaná zmena upravuje ustanovenia § 9 o nové činnosti súvisiace so zavedením pojmov „drahé kamene“ a „neopracované diamanty“.

K bodu 7

Navrhovanou úpravou sa definuje rozšírená pôsobnosť Puncového úradu na výkon identifikácie drahých kameňov a spoluprácu s colnými orgánmi v pozícii expertízneho pracoviska pri plnení ustanovení Nariadenia Rady ES č. 2368/2002. Táto pôsobnosť vyplýva z technického a personálneho vybavenia Puncového úradu.

K bodu 8

Navrhuje sa upraviť správa majetku štátu pri tovare, drahých kovoch a drahých kameňoch, ktoré na základe osobitných predpisov budú zverené Puncovému úradu SR.

K bodu 9

Navrhované znenie upresňuje predmetné ustanovenie v oblasti predkladania tovaru na kontrolu.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 11 a 12

Príslušné ustanovenia sa dopĺňajú o možnosti použitia iných kombinácií kovov a iných činností na základe povolenia Puncového úradu Slovenskej republiky, najmä z technických dôvodov, keď použitie drahých kovov nie je technicky možné.K bodu 13

Navrhovaný text sa dopĺňa z dôvodu ochrany matríc na výrobu razníc s puncami a v prípadných sporoch pri preukazovaní pravosti puncových značiek ako jediný platný vzor.

K bodu 14

Navrhované ustanovenie precizuje spôsoby označovania starého tovaru.

K bodu 15

Navrhovanými slovami sa rozširuje počet dokladov, ktorými sa predkladateľ má preukázať v prípade, že žiada o vrátenie peňažnej zábezpeky na tovar, ktorý bol vyvezený.

K bodu 16

Ustanovuje sa, aby poplatky za opakované a konečné skúšky rýdzosti tovaru uhrádzala strana, pre ktorú sú výsledky skúšok nepriaznivé.

K bodom 17 a 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 19

Navrhuje sa upraviť nadpis štvrtej časti v nadväznosti na rozšírenie pôsobnosti puncového úradu v oblasti drahých kameňov.

K bodu 20

Ustanovenie sa precizuje v nadväznosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii.

K bodu 21

Ide o upresnenie predmetného ustanovenia.

K bodu 22

Navrhuje sa, aby Puncový úrad vykonával identifikáciu drahých kameňov na základe žiadosti od občanov alebo podnikateľských subjektov. Táto činnosť bude vykonávaná ako služba verejnosti.

K bodu 23

Navrhovaným doplnením ustanovení odsekov 7 a 8 sa upravujú ďalšie povinnosti v súvislosti s úpravami vykonávanými v zákone o puncovníctve.

K bodu 24

Návrh znenia precizuje ustanovenia týkajúce sa používania príslušných značiek.

K bodom 25 až 27

Ide o upresnenie v súvislosti so zavedením novej oblasti týkajúcej sa diamantov v nadväznosti na nariadenie Rady (ES) č. 2368/2002 z 20. decembra 2002.

K bodu 28

Dopĺňa sa nadpis § 46 v súvislosti s rozdelením ustanovení na priestupky a správne delikty.

K bodu 29

Upravuje sa ustanovenie o priestupkoch v oblasti puncovníctva, v súvislosti s predpismi vzťahujúcimi sa na priestupky. Navrhuje sa diferencované ukladanie pokút a ich zvýšenie pri opakovanom protiprávnom konaní.

K bodu 30

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie ustanovenie rieši uznávanie označovania tovaru puncovými značkami nezávislých orgánov Európskej únie obdobných Puncovému úradu.

K bodu 31

Návrh zákona sa dopĺňa o prílohu, ktorá obsahuje zoznam drahých kameňov.

K č. II

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti tohto zákona k 1. máju 2007 so zreteľom na predpokladané trvanie legislatívneho procesu.

Bratislava 13. decembra 2006

Robert Fico, v. r.predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon)

16

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zhodnotenie platného právneho stavu

Puncovníctvo má u nás, obdobne ako v mnoho ďalších európskych krajinách, dlhoročnú tradíciu. Záujem štátu o dohľad nad výrobou a obchodom s výrobkami z drahých kovov je daný ich špecifickým charakterom, ktorý vyplýva z toho, že drahé kovy predstavujú značnú hodnotu tak v nespracovanom stave, ako aj potom čo samotný výrobok prestal slúžiť svojmu účelu. Ďalšia zvláštnosť tovaru z drahých kovov spočíva v tom, že spotrebiteľ nie je schopný poznať obsah drahého kovu vo výrobku, čo môže niekedy viesť k jeho značnému poškodeniu.

Zákon č. 539/1992 Zb. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon), prijatý Federálnym zhromaždením ČSFR v roku 1992, upravuje na jednej strane oblasť puncovníctva a skúšania drahých kovov a na strane druhej práva a povinnosti právnických a fyzických osôb, ktoré vyrábajú, predávajú alebo inak uvádzajú na trh výrobky z drahých kovov.

Puncový zákon sa v praxi vcelku osvedčil a prispel tak značnou mierou k nastoleniu relatívneho poriadku v danej oblasti. Čas ukázal, že je potrebné reagovať nielen na ekonomický, politický a technický vývoj v tejto oblasti, ale aj na poznatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

V súvislosti s politickým vývojom je potrebné uviesť, že prakticky na samom počiatku účinnosti puncového zákona došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, avšak uvedená skutočnosť vďaka koncepcii puncového zákona nebola prekážkou jeho aplikácie v praxi. Napriek tomu je potrebné reagovať na zmeny, ktoré vyplynuli zo vzniku Slovenskej republiky a poznatkov z aplikačnej praxe a prijať nový puncový zákon. Rovnaká právna úprava v Českej republike umožňuje vzájomné uznávanie puncovej kontroly a uľahčuje tak vzájomné obchodné styky. V súčasnej dobe Česká republika schválila novelu puncového zákona, takže bude aj naďalej možné zachovať súčasný stav, keď výsledky puncovej kontroly jedného štátu bude možné uznávať v druhom štáte.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou bude potrebné vydať novú vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR, ktorá nahradí vyhlášku Federálneho ministerstva hospodárstva č. 540/1992 Z. z., ktorou sa vykonával zákon o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon). Prechodom kompetencie z Ministerstva financií SR na Ministerstvo hospodárstva SR bude potrebné vydať vyhlášku o puncových poplatkoch. Potreba zmien v ďalších právnych predpisoch sa s prijatím navrhovanej predlohy nepredpokladá.

Hlavné princípy navrhovanej právnej úpravy

Oproti doterajšej právnej úprave

-sa zavádzajú nové pojmy. Ide o definíciu výrobnej a zodpovednostnej značky, registra výrobcov a obchodníkov,

-oprávňujú sa inšpektori puncovej inšpekcie na vykonávanie kontrolných nákupov, a to aj nepriamo a pod utajenou identitou,

-upresňujú sa niektoré pojmy, ako reakcia na poznatky z aplikačnej praxe. Ide o definíciu starého tovaru, o oznamovaciu povinnosť výrobcov a obchodníkov vo vzťahu k Puncovému úradu. Upresňuje sa povinnosť obchodníkov mať na predajni k dispozícii meradlo podľa zákona o metrológii. Doterajšia úprava umožňovala túto povinnosť obchádzať.

Zhodnotenie súladu navrhovanej právnej úpravy s ústavným poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou SR a právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Právo Európskej únie oblasť puncovníctva doposiaľ neupravuje. Vzhľadom na skutočnosť, že príprava smernice, ktorá by upravovala oblasť puncovníctva v EU už dlho pre rozdiely názorov na úpravu tejto oblasti stagnuje, je možné predpokladať, že naďalej zostanú v platnosti národné právne úpravy jednotlivých štátov a vzájomné vzťahy sa budú riadiť judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Jeden takýto zásadný rozsudok, majúci povahu všeobecnej úpravy pre obchod tovaru s drahými kovmi v EU, bol už vynesený a predložená právna úprava naň reaguje. Jeho implementácia do znenia zákona je preto nevyhnutná.

Úprava puncovníctva v krajinách Európskej únie je značne rozdielna. Existujú štáty, kde puncovníctvo v našej podobe vôbec neexistuje (napr. Grécko, Luxembursko a Nemecko), štáty, kde je dohľad nad výrobou zverený štátnym orgánom (Rakúsko) alebo podnikateľským združeniam a mestám (napr. Taliansko, Španielsko), štáty s nepovinným puncovníctvom (napr. Švédsko a Fínsko), a nakoniec štáty, ktorých systém puncovníctva v zásade odpovedá nášmu (napr. Veľká Británia, Írsko, Portugalsko, Holandsko, Francúzsko). Všetky krajiny uchádzajúce sa o vstup do EU (Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Slovinsko, Litva, ale tiež Švajčiarsko) majú puncovníctvo riešené obdobne ako v SR.

Nároky na štátny rozpočet

Navrhovaná právna úprava nebude mať nároky na štátny rozpočet.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/1992 Zb. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon)

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) -problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení

-problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia NPAA

-problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup

-problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa Bielej knihy

-problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa screeningu

-návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003

-návrh zákona nie je úlohou zahrnutou do Prioritných úloh vlády SR na rok 2003

-návrh zákona nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti na členstvo v EÚ z 9. novembra 2002

b) V negociačnej pozícii ku kapitole 1 – Slobodný pohyb tovaru prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1. januára 2004.

4.Problematika návrhu zákona:

- je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená v čl. 3, 28, 29 a 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení.

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev C-293/93 zo dňa 15.9.1994, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že nie je možné požadovať označovanie novou puncovou značkou pri tovare dovážanom z iného členského štátu, v ktorom boli právoplatne predávaný a označený v súlade s legislatívou tohto štátu tam, kde informácia poskytnutá touto puncovou značkou v akejkoľvek forme je ekvivalentná tej, ktorá je predpísaná členským štátom dovozu a zrozumiteľná pre spotrebiteľa. Je na národnom súde, aby určil, či takáto ekvivalencia existuje alebo nie.Zároveň konštatoval, že článok 30 Zmluvy (pozn.: po prečíslovaní uskutočnenom v zmluve z Amsterdamu podpísanej 2.októbra 1997, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 1999, ide o článok 28) nezabraňuje členskému štátu aplikovať národné zákony zakazujúce predaj tovarov zo vzácnych kovov, ktoré nemajú puncovú značku označujúcu ich rýdzosť v súlade s ich zákonmi tam, kde tieto tovary v súlade s legislatívou členského štátu vývozu nemajú puncovú značku obsahujúcu informáciu, ktorá je ekvivalentná tej, ktorú poskytujú puncové značky požadované právnymi predpismi členského štátu dovozu a ktorá je zrozumiteľná spotrebiteľom v tomto členskom štáte.

V týchto častiach sa Súdny dvor odvolával a citoval svoje predchádzajúce rozhodnutie C-220/1981 zo dňa 22.6.1982.

Ďalej Súdny dvor konštatoval, že tam, kde národné zákony vyžadujú označenie puncovou značkou nezávislým úradom, obchodovanie s tovarmi z drahých kovov dovážaných z iných členských štátov nemôže byť zakázané, ak boli označené puncovou značkou nezávislým úradom v členskom štáte vývozu. Je na národnom súde, aby preskúmal, či tovary zo vzácnych kovov boli puncované nezávislým úradom v štáte vývozu.

-nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

- úplná

6.Gestor( spolupracujúce rezorty ) : bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnil žiaden expert.

Osobitná časť

K § 1

Dohľad štátu nad puncovníctvom a skúšaním drahých kovov má na našom území takmer dvestoročnú tradíciu. Účelom predkladanej právnej úpravy je na jednej strane vymedziť práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, ktoré uvádzajú na trh výrobky z drahých kovov a na strane druhej dohľad štátu nad touto činnosťou s ohľadom na súčasné podmienky. Okrem toho predkladaná úprava rešpektuje záujmy občanov tým, že im ponecháva možnosť preskúšať vlastné šperky nezávislým orgánom.

K § 2

Drahé kovy sú definované v súlade s praktickými poznatkami. Okrem drahých kovov používaných v klenotníckej výrobe (zlato, striebro, platina) sú do definície zahrnuté aj drahé kovy používané pri výrobe dentálnych zliatin a drahé kovy platinovej skupiny, s ktorými prichádza Puncový úrad do styku v laboratórnej praxi pri stanovovaní ich obsahu v rôznych priemyselných odpadoch.

K § 3

Vymedzuje sa okruh výrobkov z drahých kovov. Medzi výrobky z drahých kovov patria predovšetkým klenotnícke výrobky, pre ktoré je charakteristické spojenie drahého kovu s drahokamami, polodrahokamami, perlami, korálmi, syntetickými kameňmi a pod. Pre bižutérne výrobky z drahých kovov je charakteristická ich strojová výroba väčších sérii. Patria sem predovšetkým rôzne druhy prsteňov, náušníc, retiazok, príveskov, náramkov, náhrdelníkov a pod. Medzi ostatné zlatnícke a striebornícke výrobky patria najmä príbory, podnosy, svietniky, tabatierky, pudrenky, predmety kultového charakteru, devocionálie a iné obdobné výrobky.

Zaradenie klenotníckych zliatin, spájok a polotovarov medzi výrobky z drahých kovov má význam pri následnej puncovej kontrole klenotníckych výrobkov, najmä pri nedeštruktívnej skúške na skúšobnom kameni, kde hrá dôležitú úlohu najmä prítomnosť a obsah legujúcich kovov.

Medzi výrobky z drahých kovov sa v súlade s doterajšou praxou zaraďujú tiež mince a medaile razené pri rôznych príležitostiach a dentálne drahé kovy. V záujme ochrany spotrebiteľa si štát ponecháva kontrolu nad ich razbou. Je nanajvýš žiaduce, aby mince vydávané štátom mali nielen perfektný vzhľad, ale aj zaručený deklarovaný obsah drahých kovov. Pri dentálnych drahých kovoch je treba pamätať na skutočnosť, že obsah drahého kovu a ostatných legujúcich prvkov hrá dôležitú úlohu aj z medicínskeho hľadiska.

Opotrebovaný, neúplný alebo poškodený klenotnícky tovar je v zákone definovaný ako zlomky, pretože tento pojem je bežne používaný odbornou aj laickou verejnosťou. Zlomky sú zaradené medzi výrobky z drahých kovov z dôvodu, že sú tiež predmetom obchodovania..

Spod pôsobnosti zákona sa vylučujú výrobky s nízkou rýdzosťou, pri ktorých je trhová hodnota určená na základe úžitkových vlastnosti a nie na základe hodnoty obsiahnutého drahého kovu.

Spod pôsobnosti zákona sú tiež vylúčené drahé kovy a výrobky z drahých kovov používané v priemysle, školstve, vede a pod. bez ohľadu na ich rýdzosť. Obsah drahých kovov v týchto výrobkoch je predmetom zmluvných vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom.

Cieľom obmedzenia výroby tuzemského tovaru a dovozu tovaru zo zahraničia na obchodovanie v tuzemsku najnižšou zákonnou rýdzosťou je, aby nedošlo k zaplaveniu trhu s klenotníckym tovarom menej hodnotnými výrobkami s nízkym obsahom drahých kovov.

K § 4

Tovar z drahých kovov sa delí na dve základné skupiny. Prvú skupinu predstavuje nový tovar vyrobený v tuzemsku včítane tovaru, ktorý vznikol podstatnou úpravou iného tovaru, alebo nový tovar dovezený na obchodovanie v tuzemsku zo zahraničia. Podstatnou úpravou sa pritom rozumie zmena charakteru tovaru napr. prerobenie prsteňa na náušnicu a pod.

Druhú skupinu tovaru tvorí tovar, ktorý unikol povinnej puncovej kontrole bez ohľadu na to, či sa tak stalo v súlade alebo v rozpore s právnymi predpismi. Na trhu v súčasnom období je a aj v budúcnosti zrejme bude značné množstvo nepuncovaného tovaru, pri ktorom nie je možné spoľahlivo zistiť jeho časový ani miestny pôvod, a preto sa označuje ako starý. Typickým príkladom je tovar dovezený občanmi pre svoju potrebu z cudziny. Tento tovar nepodlieha puncovej kontrole pri dovoze, ale až v okamžiku, keď sa má stať predmetom verejného obchodu. Inou kategóriou je tovar, ktorý uviedol do obehu výrobca alebo dovozca bez toho, aby tento predložil na puncovú kontrolu, aj keď tak urobiť mal. Na základe uvedeného je definícia starého tovaru navrhnutá tak, aby sa zabránilo práve legalizácii nelegálnej výroby a dovozov a tým aj daňovým a colným únikom.

V záujme ochrany spotrebiteľa, ak dôjde pri oprave tovaru k poškodeniu alebo odstráneniu puncovej značky, musí výrobca alebo obchodník dokladovať, že objednávateľ sa práva na úradné označenie opraveného tovaru puncovou značkou vzdal..

Zavádza sa definícia výrobnej a zodpovednostnej značky aj keď sa predpokladá, že každý vie čo tento prastarý pojem puncového práva obsahuje. Výrobnou značkou výrobca označuje tovar, ktorý sám vyrobil a dovozca tovar, ktorý doviezol na obchodovanie v tuzemsku pred jeho predložením na puncovú kontrolu a uvedením na trh. Výrobná a zodpovednostná značka hrá dôležitú úlohu pri identifikácii pôvodu tovaru. Najmä tovar z dovozu doposiaľ takúto identifikáciu nemal, čo umožňovalo najrôznejšie podvody. K zavedeniu zodpovednostnej značky nás tiež vedú priaznivé skúsenosti z iných európskych krajín.

K § 5

Jednotlivé hodnoty rýdzosti pre drahé kovy v podstate nadväzujú na doterajšiu právnu úpravu. V súlade s bežnou európskou praxou sa zavádza nová rýdzosť zodpovedajúca rýdzim kovom, ktorá je definovaná ako 999/1000. Jej používanie v praxi nebude zrejme časté, ale umožni označovanie napr. niektorých medailí a tzv. obchodných zliatkov značkou, ktorá bude lepšie zodpovedať ich rýdzosti. Označenie čísla rýdzosti číslicou nula sa volilo zámerne, jednak z dôvodu, aby nebolo potrebné meniť súčasné puncoví značky, čo by bolo spojené s nemalými finančnými nákladmi, ale aj z historického dôvodu, pretože číslice pre doterajšie zákonné rýdzosti pre zlato a striebro sa požívajú prakticky od začatia puncovania na našom území.

Povolenie nižšej rýdzosti starého tovaru zákonom (najmä keď odchýlka od najnižšej zákonnej rýdzosti je nepatrná) je opodstatnené, pretože do roku 1928 bola rýdzosť 580/1000 považovaná za zákonnú rýdzosť pre 14 karátový klenotnícky tovar.

K § 6 a 7

Výkon štátnej správy na úseku puncovníctva a skúšania drahých kovov spadá podľa navrhovaného zákona do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a Puncového úradu SR.

Úlohou ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy je riadiť a organizovať výkon štátnej správy na tomto úseku a plniť úlohu odvolacieho orgánu vo veciach, o ktorých rozhodol Puncový úrad.

K § 8

Zrušením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.125/1993 Z. z. je potrebné Puncový úrad nanovo konštituovať. Puncový úrad so sídlom v Bratislave má z dôvodu hospodárneho výkonu štátnej správy a jej približovania k podnikateľom zriadené svoje pobočky a expozitúru v centrách zlatníckej výroby v Košiciach, Trenčíne a v Leviciach.

K § 9

Ustanovenie rámcovo vymedzuje úlohy Puncového úradu. Vychádza sa pritom z doterajšej praxe. Ťažiskom činnosti Puncového úradu je výkon puncovej kontroly, puncovej inšpekcie, vedenie registra výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, prideľovanie výrobných a zodpoved-nostných značiek, vedenie zoznamu registrovaných zliatin, zabezpečuje kontrolu nad razbou slovenských mincí a ďalšie. Puncová kontrola spočíva v overení rýdzosti a predpísaného stavu tovaru a jeho označenie puncovou značkou, puncová inšpekcie vykonáva dozor na tým, či tovar prešiel puncovou kontrolou. V súlade s ustanovením živnostenského zákona Puncový úrad preveruje odbornú spôsobilosť výrobcov klenotníckych zliatin a zliatiny registruje. Zmocnenie Puncového úradu realizovať tovar alebo výrobky z drahých kovov, ktoré nadobudol štát, vychádza z toho, že Puncový úrad má na výkon tejto činnosti všetky predpoklady tak technické ako aj odborné. Okrem toho vykonáva Puncový úrad ďalšie činnosti s využitím svojho technického a odborného potenciálu.

K § 10 a 11

Návrh zákona špecifikuje predmet a rozsah puncovej kontroly a jej jednotlivé súčasti. Zákon nehodlá zaviesť povinnú puncovú kontrolu všetkého tovaru z drahých kovov. V záujme dosiahnutia cieľa právnej úpravy t.j. ochrany spotrebiteľa je však potrebné podrobiť zo zákona puncovej kontrole a následnému označeniu puncovými značkami tuzemský a cudzí tovar určený na obchodovanie v tuzemsku, starý tovar určený na ten istý účel a opravený tovar. Puncová kontrola opraveného tovaru sa zavádza preto, aby spotrebiteľ mal uľahčenú pozíciu pri prípadnom obchodovaní s uvedeným tovarom v budúcnosti.

Zákon ďalej upravuje fakultatívny výkon puncovej kontroly, ktorý požadujú najmä občania za účelom zistenia rýdzosti vlastného tovaru a jeho prípadnej realizácie na trhu. Z fakultatívneho výkonu puncovej kontroly nie sú samozrejme vylúčené ani fyzické a právnické osoby.

K § 12

Povinnosti stanovené pri predkladaní tovaru na puncovú kontrolu majú za cieľ umožniť samotnú bezproblémovú skúšku rýdzosti predloženého tovaru a jeho následné označenie puncovými značkami, ako aj uľahčiť styk predkladateľa s Puncovým úradom. Zákon umožňuje predložiť na puncovú kontrolu tak úplne dohotovený, ako aj nedohotovený tovar, s jedinou podmienkou a to, že tento tovar musí byť vždy trvanlivo označiteľný puncovou značkou, pokiaľ sa predkladateľ nedohodne s Puncovým úradom výnimočne inak. Sleduje sa tým cieľ, aby neprevládalo predkladanie tovaru, ktorý nie je možné trvanlivo označiť, pretože ostatne spôsoby označovania sú považované za náhradne a nie je pri nich možné zabezpečiť následnú spoľahlivú kontrolu. Umiestnenie výrobnej značky na jednotlivých druhoch výrobkov upravuje verejne prístupný metodický pokyn Puncového úradu.

K § 13

Postup pri predkladaní cudzieho tovaru na puncovú kontrolu je prakticky taký istý ako pri tuzemskom tovare, iba s tým rozdielom, že obchodník, ktorý dováža tovar z krajiny, ktorá nie je členom Európskej únie, musí naviac predložiť doklady o colnom konaní. Lehota na predloženie tovaru je lehotou poriadkovou a jej cieľom je, aby dovezený tovar bol predložený na puncovú kontrolu bez zbytočných prieťahov.

Tovar dovážaný z krajín Európskej únie, ktorý nie je označený nezávislým orgánom ekvivalentným spôsobom s týmto zákonom, predkladá dovozca spolu s dokladmi preukazujúcimi jeho pôvod. Cieľom tohto ustanovenia je zabrániť legalizácii nelegálnych dovozov z krajín mimo Európskej únie a tým aj daňovým a colným únikom.

K § 14

So značne volnejším režimom počíta zákon pri predkladaní starého tovaru, kde sa predpokladá, že vo väčšine prípadov ide o tovar, ktorý je majetkom občanov alebo z tohto majetku pochádza a obchodník iba sprostredkuje jeho predloženie na puncovú kontrolu. Zákon taktiež umožňuje predložiť starý tovar aj iným osobám ako obchodníkovi, aby sa umožnilo najmä občanom zistiť rýdzosť vlastného tovaru bez toho, aby tento musel byť predmetom obchodovania.

Predložením vymenenej súčasti opraveného tovaru sa dokladuje jeho pôvodné označenie puncovou značkou.

K § 15

Navrhované ustanovenie zbavuje Puncový úrad povinnosti prijať tovar na puncovú kontrolu v prípadoch, keď si predkladateľ nesplní povinnosti ustanovené zákonom.

K § 16

Základnou skúškou rýdzosti tovaru je nedeštruktívna skúška na skúšobnom kameni. V praxi však môže nastať situácia, kedy Puncový úrad nebude schopný touto skúškou objektívne zistiť rýdzosť a preto musí mať možnosť vykonať deštruktívnu chemickú skúšku rýdzosti. Chemickú skúšku rýdzosti vykoná Puncový úrad vždy, ak je tuzemský alebo cudzí tovar vyrobený z inej ako registrovanej zliatiny. V rozdielnom prevedení skúšky rýdzosti tovaru spočíva výhodnosť používania registrovaných zliatin na výrobu tovaru. Aby sa predišlo rozbíjaniu tovaru, ponecháva sa predkladateľovi možnosť predložiť vzorku tovaru.

U starého alebo opraveného tovaru, ktorý je vo väčšine prípadov majetkom občanov, je možné pristúpiť k vykonaniu chemickej skúšky len so súhlasom predkladateľa.

K § 17 až 19

Uvedené ustanovenia definujú predpísaný stav, ktorý musí tovar spĺňať, okrem zákonnej rýdzosti, aby mohol byť úradne označený. Vzhľadom na fyzikálne vlastnosti drahých kovov je preto niekedy nevyhnutné vyrobiť niektoré súčastí tovaru potrebné na dosiahnutie požadovanej pevnosti a pružnosti z obyčajných kovov alebo iných materiálov. Iné použitie obyčajných materiálov je možné len so súhlasom Puncového úradu, aby sa predišlo nekontrolovateľným kombináciám.

Obmedzenie kombinácií legujúcich kovov v klenotníckych zliatinách je základným predpokladom k tomu, aby mohol Puncový úrad vykonávať nedeštruktívne skúšky rýdzosti tovaru na skúšobnom kameni. Z uvedeného dôvodu sa ukladá výrobcovi alebo dovozcovi povinnosť zabezpečiť chemické preskúšanie zliatiny použitej na výrobu tovaru, najmä pri neregistrovaných zliatinách, aby sa predišlo následnému rozbíjaniu tovaru.

Problémy pri nedeštruktívnej skúške rýdzosti spôsobuje aj povlak z obyčajných kovov, preto je jeho používanie zákonom zakázané. Obdobná prax je uplatňovaná prakticky vo všetkých európskych krajinách. Aj napriek uvedeným skutočnostiam sa je možné hlavne pri tovare z dovozu stretnúť s pokovovaním obecnými kovmi najmä formou medzivrstvy, pričom takýto povlak môže mať v niektorých prípadoch svoje technické opodstatnenie. Je na Puncovom úrade, aby v odôvodnených prípadoch povolil výnimku.

Pri starom klenotníckom tovare nie je možný takýto striktný postup a je ponechané na úvahu Puncového úradu, aby posúdil, či stav starého tovaru môže viesť pri predaji k poškodeniu zákazníka napr. v dôsledku neprimeraného použitia iných materiálov a prípadne takýto tovar neoznačil.

Používanie spájok na spájkovaní tovaru z drahých kovov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis ktorý vydá ministerstvo hospodárstva. V niektorých prípadoch je technologicky odôvodnené používanie iných ako ustanovených spájok alebo spájok nekovových, a preto je ponechané na úvahu Puncového úradu povoliť výnimku.

K § 20 až 23

Pod pojmom trvanlivé označenie tovaru sa rozumie nielen klasické mechanické vyrazenie puncovej značky, ale aj ďalšie vhodné spôsoby trvanlivého označenia, ktoré so sebou priniesol technický pokrok ako napr. laserové označenie, elektroerozívne označenie, holografické označenie a mnohé ďalšie doposiaľ technicky nezvládnuté alebo neznáme. Ak sa v zákone hovorí iba o „označení“ tovaru, myslia sa tým všetky možné spôsoby včítane „netrvanlivého označenia“, akým je napríklad zavesenie plomby s puncovou značkou alebo vydanie osvedčenia. Uvedené ustanovenie sa netýka len označovania puncovými značkami, ale aj výrobnými a zodpovednost-nými.

Trvanlivé označenie tovaru puncovou značkou je najspoľahlivejším a kontrolovateľným označením, a preto je hlavným spôsobom označovania nového tovaru. Použitie netrvanlivého označenia nového tovaru je možné len po predchádzajúcej dohode s Puncovým úradom, alebo ak je to najmä z dôvodu charakteru, tvaru alebo rozmerov tovaru účelné.

Menej prísny režim ustanovuje zákon pre označovanie starého tovaru tým, že je ho možné označiť netrvanlivým spôsobom (zavesením plomby, vydaním osvedčenia a pod.) bez predchádzajúcej dohody predkladateľa s Puncovým úradom.

Postup pri označovaní tovaru, ktorý je zložený z viacerých drahých kovov závisí od toho z koľkých drahých kovov je výrobok zhotovený a aký je ich obsah. V prípade tovaru zhotoveného z jedného drahého kovu rôznych rýdzosti je dôležité, aby najnižšia rýdzosť bola vyššia ako najnižšia zákonná rýdzosť. V opačnom prípade výrobok nie je možné označiť puncovou značkou.

Označovanie starého tovaru, ktorý nemá ani najnižšiu zákonnú rýdzosť avšak jeho rýdzosť je rovná alebo vyššia ako rýdzosť uvedená v § 3 odst.2, puncovou značkou pre starý tovar nižšej ako zákonnej rýdzosti, aby mohol byť tento tovar predmetom obchodovania, je účelné z toho dôvodu, že ešte relatívne nedávno sa u nás takýto tovar vyrábal a predával. Ochrana spotrebiteľa je zaistená tým, že sa tento tovar označuje osobitnými puncovými značkami.

K § 24 až 26

Účelom rozbitia nového tovaru predloženého na puncovú kontrolu, ktorý nezodpovedá puncovým predpisom, je zabrániť jeho pokútnemu predaju a v konečnom dôsledku zastaviť jeho výrobu alebo dovoz. Rozbitie tovaru sa vykonáva najčastejšie jeho rozstrihaním alebo stavením do zliatku.

Okamžité rozbitie tovaru zákon oddiaľuje v prípade, keď predkladateľ nového tovaru využije právo podať proti výsledku puncovej kontroly opravný prostriedok. Predkladateľ cudzieho tovaru má naviac právo chybný tovar vyviezť späť do cudziny. Zmyslom spätného vývozu je umožniť dovozcovi jeho reklamáciu u zahraničného dodávateľa. Nie je totiž účelom právnej úpravy tovar rozbíjať, ale iba zabrániť jeho uvedeniu na trh. K tomu slúži v prípade tovaru z dovozu peňažná zábezpeka, ktorej výška je stanovená tak, aby prípadný predaj neoznačeného tovaru nebol pre obchodníka výhodný. Keďže Česká republika používa rovnaké puncové značky a obdobný postup pri výkone puncovej kontroly, nie je možné uznať podmienku vývozu za splnenú, ak je tovar vyvezený do Českej republiky, iba ak by zahraničný dodávateľ pochádzal z tejto krajiny.

Starý a opravený tovar, ktorý nemá predpísaný stav alebo rýdzosť, nie je možné rozbiť z dôvodu, že často ide o rodinné šperky, ku ktorým majú ich vlastníci citový alebo iný vzťah. Uvedený tovar sa vracia predkladateľovi neoznačený.

Účelom oprávnenia Puncového úradu odstrániť zavádzajúce údaje o rýdzosti nielen z tovaru, ale aj z predmetov, ktoré sú s tovarom ľahko, najmä vzhľadovo zameniteľné, je chrániť spotrebiteľa pred možným uvedením do omylu.

K § 27 a 28

V záujme ochrany výrobcov a obchodníkov je účelné poskytnúť im právo na opravný prostriedok a umožniť im tak overiť si správnosť vykonanej skúšky. Toto právo môže byť využité dokonca dvakrát. Ma sa tým obmedziť pôsobenie určitých subjektívnych vplyvov, ktoré nie je možné nikdy vylúčiť. Lehota pre podanie opravného prostriedku bola zvolená tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu puncovej kontroly a predkladateľ mal dosť času na zváženie svojho postupu. Pritom odkladný účinok sa priznáva iba opravným prostriedkom, ktoré smerujú proti rozbitiu tovaru, pri ktorom nastáva nenapraviteľný následok. Označenie tovaru nie je nenapraviteľným následkom a je ho možné na základe výsledkov opakovanej skúšky alebo konečného vyskúšanie tovaru potvrdiť, zmeniť alebo odstrániť.

K § 29

Tovar uvedený v odseku 1 nepodlieha povinnej puncovej kontrole preto, že ho nie je možné bez poškodenia skúšať alebo označiť puncovou značkou alebo preto, že hmotnosť drahých kovov vzhľadom k hmotnosti drahých kameňov, perál, korálov a pod. je zanedbateľná (ide napr. o uzávery, obruby, úchyty kameňov, ušká a pod.). V prípade tovaru s veľmi nízkou hmotnosťou, neprevyšujúcou limit uvedený vo vykonávacom predpise, je dôvodom vylúčenia z puncovej kontroly veľká prácnosť a obtiažnosť skúšania a označovania a tiež skutočnosť, že takého drobné výrobky nepredstavujú z cenového hľadiska veľkú hodnotu.

Tuzemský tovar určený na vývoz môže byť predmetom puncovej kontroly a ak vyhovuje puncovým predpisom môže byť označený slovenskými puncovými značkami, ak takýto tovar vývozca predloží. Inak tento tovar puncovej kontrole nepodlieha.

Mince z drahých kovov sú vylúčené z puncovej kontroly preto, že skúška rýdzosti by mala nenapraviteľné následky. Došlo by k poškodeniu a tým aj zníženiu numizmatickej hodnoty.

K § 30

V záujme ochrany spotrebiteľa sa ukladá výrobcom a obchodníkom trvanlivo označovať tovar s veľmi nízkou hmotnosťou, ktorý nepodlieha puncovej kontrole, rýdzostným číslom odpovedajúcim príslušnej zákonnej rýdzosti. Označenie tovaru rýdzostným číslom uľahčuje zákazníkovi zorientovať sa pri kúpe úradne neoznačeného tovaru. Kontrola dodržiavania tohto ustanovenia je predmetom puncovej inšpekcie. Neoznačenie tovaru rýdzostným číslom alebo jeho označenie rýdzostným číslom vyšším ako je skutočná rýdzosť tovaru je sankcionované podľa tohto zákona.

K § 31

Navrhované ustanovenie výslovne upravuje zodpovednosť Puncového úradu za škodu, ktorá vznikla na predloženom tovare, ktorý podlieha povinnej puncovej kontrole. Puncový úrad nemôže zodpovedať za škodu, ktorá vznikne na tovare jeho poškodením v dôsledku chemickej skúšky, ktorá bola vykonaná v súlade so zákonom. Taktiež nemôže zodpovedať za škodu, ktorá vznikne výrobcovi alebo obchodníkovi rozbitím tovaru podľa tohto zákona.

Vo všetkých ostatných prípadoch nesie Puncový úrad plnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla pri výkone puncovej kontroly, podľa ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 32 až 36

Dohľad Puncového úradu nad výrobou slovenských mincí alebo dentálnych drahých kovov nemá už charakter puncovej kontroly a je v zákone upravený iba rámcovo. Avšak aj u týchto výrobkov zákon požaduje určitú kvalitu najmä pokiaľ ide o dodržanie predpísanej rýdzosti. Tá sa v prípade mincí overuje na predložených vzorkách z razby. V prípade dentálnych drahých kovov je rýdzosť overovaná odoberaním vzoriek pri výkone puncovej inšpekcie. Okrem toho musia tieto výrobky spĺňať požiadavky stanovené osobitnými právnymi predpismi.

Lístkové zlato a striebro nie je predmetom povinnej puncovej kontroly. Overenie rýdzosti vykoná Puncový úrad na základe žiadosti predkladateľa. Na účely tohto zákona postačuje ak Puncový úrad deklarovanú rýdzosť potvrdí na obale knižky.

Na základe žiadosti vykoná Puncový úrad skúšku rýdzosti drahých kovov obsiahnutých v rôznych veciach a súčasne tieto veci môže pretaviť do zliatkov alebo inak upraviť. Môžu to byť rôzne klenotnícke zlomky, starý nepotrebný klenotnícky tovar, dentálne drahé kovy a výrobky z nich, rôzne priemyselné odpady, laboratórne náčinie a pod., ktoré predkladateľ už nehodlá ďalej užívať. Úradne označenie zliatkov má význam pri ďalšom nakladaní napr. ak ho zákazník mieni použiť ako protihodnotu na zákazkovú výrobu šperku alebo ho odpredať ako zlomok.

V záujme riadneho a spoľahlivého výkonu skúšky rýdzosti zákon ponecháva Puncovému úradu možnosť odmietnuť jej vykonanie v prípadoch, keď jej vykonanie nie je v jeho technických možnostiach napr. nemá potrebné vybavenie na spracovanie obtiažne taviteľných zliatin a pod.

Je účelné, aby aj pri skúšaní iných výrobkov, nielen tovaru, mal predkladateľ právo na opravný prostriedok voči výsledku chemickej skúšky.

K § 37

Oproti doterajšej právnej úprave nejde o nárast oznamovaných údajov. Takmer všetky sú uvedené v živnostenskom liste alebo výpise z obchodného registra. Požadovanie osvedčených dokladov má význam pri exekučnom alebo súdnom vymáhaní nezaplatenej pokuty.

Dôvodom skrátenie lehoty na oznámenie predaja mimo prevádzkárne napr. na trhoch, výstavách a obdobných podujatiach na tri dni je skutočnosť, že niektoré fyzické a právnické osoby by mohli zneužiť 15 dňovú oznamovaciu lehotu a úspešne sa vyhnúť výkonu puncovej inšpekcie. Novým ustanovením oproti doterajšej právnej úprave je povinnosť oznamovať elektronické adresy, na ktorých je možné nakupovať tovar, aby aj táto forma predaja mohla byť kontrolovaná.

Zároveň sa vyslovene stanovuje, že oznamovacia povinnosť sa vzťahuje aj na osoby, ktoré predávajú tovar, ktorý je výsledkom ich tvorivej činnosti.

K § 38

Výrobná a zodpovednostná značka je významným prvkom ochrany spotrebiteľa. Označením tovaru touto značkou preberá výrobca alebo obchodník záruku za kvalitu predávaného tovaru. Musí byť preto nielen v záujme Puncového úradu, ale aj v záujme výrobcu a obchodníka, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu na iné účely.

K § 39 až 42

Povinnosti uvedené v týchto ustanoveniach slúžia k tomu, aby Puncový úrad bol schopný efektívne a kvalitne vykonávať dozor nad výrobou a predajom tovaru a zároveň sú výrazom ochrany spotrebiteľských záujmov. Konkrétnym zákonným ustanovením mať na každom mieste, kde dochádza ku styku so zákazníkom určené váhy, nie je možné sa tejto samozrejmej povinnosti vyhnúť.

Ustanovenie § 40 obsahuje zákaz obchodovania s neoznačeným tovarom. Tento zákaz v spojení s ustanovením zákonných rýdzosti znemožni výrobu menej hodnotného nízkokarátoveho tovaru a jeho verejný predaj. Ten istý režim je požadovaný aj pre tovar, ktorý je výsledkom duševnej tvorivej činnosti napr. umelcov a pod.

Osobitným prípadom je predaj tovaru v rámci súdom nariadenej exekúcie alebo konkurzu. Zákon nebráni tomu, aby tento tovar bol zahrnutý do konkurznej podstaty alebo zaradený medzi veci postihnuté výkonom rozhodnutia, avšak pri jeho verejnom predaji alebo dražbe podlieha pod ten istý režim ako ostatný tovar, to znamená, že musí byť úradne označený puncovými značkami.

Povinnosť vystavovať oddelene napr. výrobky zo 14 a 18 karátového zlata, pozláteného strieborného tovaru od zlatého tovaru a pod. vyplýva z toho, že môže ľahko dôjsť k ich zámene a uviesť tak spotrebiteľa do omylu. Je preto v záujme ochrany spotrebiteľa zakotviť takúto povinnosť priamo v zákone.

Náležitosti nákupného dokladu slúžia na identifikáciu tovaru v prípade jeho reklamácie a slúžia tak na ochranu oprávnených záujmov nielen spotrebiteľa, ale aj obchodníka.

V niektorých záložniach, bazároch a pod. je snahou vydávať najmä zlatý tovar ponúkaný na predaj za tovar bižutérny, vyhotovený z obyčajných kovov, ktorého predaj nepodlieha ustanoveniam puncového zákona a tak sa beztrestné vyhýbať povinnostiam súvisiacim s predajom tovaru z drahých kovov. Z uvedeného dôvodu sú takého snahy zahrnuté v navrhovanej právnej úprave pod pojem „klamlivé označenie“, ktoré je sankcionované.

Účelom zákonnej ochrany názvov „zlatý“, „strieborný“ a „platinový“, včítane výrazov odvodených alebo prekladov do cudzieho jazyka je chrániť spotrebiteľa a vylúčiť vydávanie predaja nízkokarátovej bižutérie, bižutérie s povlakom drahého kovu a pod. za predaj tovaru z drahých kovov.

K § 43

Zakotvuje sa historické a tradičné vedenie registra výrobcov a obchodníkov Puncovým radom v súlade s platnou právnou úpravou v oblasti ochrany osobných údajov a vedenia informačných systémov orgánmi štátnej správy.

Vedenia registra nie je samoúčelné a má veľký význam pre výkon puncovej inšpekcie. Bez registra by bol výkon puncovej inšpekcie chaotický, vyhľadávanie subjektov by bolo časovo náročné, spojené s nemalými finančnými nákladmi na cestovne a ubytovanie. Nebolo by možné zachovať periodicitu výkonu inšpekcie u jednotlivých subjektov.

Zverejnenie verejnej časti registra na internete priaznivo vplýva na rozvoj malého podnikania, pretože drobní živnostníci majú možnosť nadväzovať obchodné kontakty bez vynaloženia finančných prostriedkov na reklamu.

K § 44 a 45

Puncový dozor nie je možné realizovať bez priamej kontroly výroby a predaja tovaru. Z uvedeného dôvodu sa preto upravujú práva a povinnosti inšpektorov na vykonanie potrebných úkonov pri zachovaní nevyhnutnej ochrany kontrolovaných osôb proti neoprávneným alebo nadbytočným zásahom do ich činnosti. Zároveň sa ukladá kontrolovanej osobe poskytnúť potrebnú súčinnosť, aby sa výkon inšpekcie zbytočne nepreťahoval.

Vykonávanie kontrolných nákupov sa javí ako jediná možnosť kontroly elektronického obchodovania, ktoré by inak zostalo celkom mimo dosahu puncovej inšpekcie. Zmyslom utajenia identity kupujúceho je to, aby sa predávajúci predčasne nedozvedel, že uzatváraný obchod má povahu kontrolného nákupu, čím by bol jeho zmysel zmarený. Kontrolný nákup pod utajenou identitou bude možné použiť aj pri priamom predaji, predovšetkým v prípadoch, keď obchodník tvrdí, že žiadny tovar na predaj nemá, aj keď je z okolností jasné, že tomu tak nie je.

Lehoty boli stanovené tak, aby poskytovali obchodníkovi dostatočnú právnu istotu a Puncovému úradu dostatok času na korešpondenciu a preskúmanie tovaru. Prerušenie plynutia lehoty je potrebné v prípade, keď je tovar chybný alebo je začaté správne konanie vo veci uloženia sankcie a dotyčný tovar slúži v tomto konaní, ako dôkazový materiál.

Účelom oprávnenia inšpektora požadovať úplné predloženie tovaru, pričom sa za tovar na tento účel považujú aj výrobky s tovarom vzhľadovo zameniteľné, je skutočnosť, že niektorí obchodníci v snahe vyhnúť sa puncovej inšpekcii tvrdia, že vystavený tovar je z obyčajného kovu, ktorý nepodlieha inšpekcii podľa puncového zákona.

Nie je v technických možnostiach inšpektora, (napr. pri posúdení pravosti puncovej značky, ktoré si vyžaduje špeciálne prístrojové vybavenie) určiť s konečnou platnosťou, či konkrétny tovar neunikol puncovej kontrole. V niektorých prípadoch má inšpektor iba podozrenie, a je potom otázkou ďalšieho skúmania, či sa podozrenie definitívne potvrdí alebo nie. To však nesmie brániť možnosti tovar odobrať alebo zaistiť, lebo by sa tým potrel zmysel inšpekcie.

K § 46 až 48

Porušovanie ustanovení puncového zákona zo strany výrobcov a obchodníkov je sankcionované v správnom konaní. Skutkové podstaty sú rozlíšené podľa závažnosti protiprávneho konania. Výška uloženej pokuty závisí od závažnosti, spôsobu, doby trvania a následkov protiprávneho konania a včasnosti a účinnej súčinnosti pri ich odstraňovaní.

Ochrana záujmov štátu a spotrebiteľov si vyžaduje, aby Puncový úrad mohol vykonávať puncový dohľad aj nad právnickými a fyzickými osobami, prípadne občanmi, ktorí vyrábajú alebo obchodujú s tovarom alebo inými výrobkami z drahých kovov bez príslušného, či už živnostenského alebo iného oprávnenia. Práve u týchto osôb je najväčší predpoklad, že nimi uvádzané výrobky na trh nevyhovujú puncovým predpisom, čo môže mať za následok poškodenie spotrebiteľov.

Zvláštnym prípadom je oprávnený verejný predaj iných predmetov ako tovaru, pri ktorom môže tak isto dôjsť ku klamlivému označeniu. Napríklad oprávnený predajca bižutérie z obyčajných kovov bude tieto označovať za tovar z drahých kovov. Nepôjde pritom o obchodníka podľa tohto zákona, ani o osobu vykonávajúcu činnosť bez príslušného povolenia.

K § 49 až 51

Okrem toho, že výrobná a zodpovednostná značka je dôležitým prvkom v systéme puncovníctva, slúži zároveň na identifikáciu výrobcu a obchodníka. Z uvedeného dôvodu sú základne podmienky pre jej pridelenie ustanovené zákonom. Taktiež pre zákazníkov je v mnohých prípadoch výrobná alebo zodpovednostná značka zárukou kvality tovaru a je preto účelné, aby v zákonom ustanovených prípadoch sa mohla používať ďalej.

Povinnosť zrušiť výrobnú značku po ukončení činnosti si vyžiadala doterajšia prax. Celý rad podnikateľov si necháva po ukončení činnosti výrobnú značku, aj keď ju nemôžu ďalej používať, čim dochádza k neprehľadnosti systému evidencie. Obdobné pravidla sú navrhované aj pre používanie zodpovednostnej značky.

K § 52

Cieľom vydávania a odnímania osvedčení o splnení ďalších podmienok odbornej spôsobilosti pre uchádzačov žiadajúcich prevádzkovanie živnosti „zlievanie drahých kovov“ je zabrániť už v počiatkoch tomu, aby uvedenú činnosť mohli vykonávať osoby, ktoré nie sú technicky, technologicky, prístrojovo ani personálne dostatočne vybavené k prevádzkovaniu tak náročnej živnosti, pretože by to mohlo spôsobiť v procese výroby, ako aj v procese puncovej kontroly nemalé problémy. Klenotnícke zliatiny bez zabezpečenia spoľahlivého výkonu kontroly rýdzosti môžu v konečnom dôsledku spôsobiť problémy pri puncovej kontrole, kde nedodržanie predpísanej zákonnej rýdzosti má za následok rozbitie tovaru.

K § 53

Výhody spojené s registráciou klenotníckych zliatin súvisia predovšetkým s výkonom puncovej kontroly (skúšky rýdzosti). Tovar vyrobený z registrovaných zliatin sa skúša nedeštruktívnym spôsobom na skúšobnom kameni, čo je značnou výhodou oproti tovaru vyrábanému z neregistrovaných zliatin, kde sa vykonáva deštruktívna chemická skúška.

Požiadavka na získanie potrebného množstva zliatiny, aj za úhradu, je odôvodnená tým, že bez toho si Puncový úrad nemôže zhotoviť skúšobné ihly potrebné k vykonávaniu nedeštruktívnej skúšky na skúšobnom kameni.

K § 54

Ustanovenie reaguje na očakávaný prístup Slovenskej republiky k Viedenskej puncovej konvencii alebo na prípadne uzavretie dvojstrannej dohody, ktorá umožni zmluvným stranám vzájomne si uznávať puncové značky.

Očakávané pripojenie Slovenskej republiky k Európskej únii sa premieta aj do oblasti puncovníctva. Ako bolo konštatované vo všeobecnej časti odôvodnenia, Európska únia nemá pre puncovníctvo spoločnú právnu úpravu, a táto sa ani v dohľadnej dobe neočakáva. Platnou právnou úpravou zostávajú jednotlivé národné úpravy, pričom vzájomný obchod sa riadi súdnou judikatúrou. Zásadný judikát vyniesol Európsky súdny dvor dňa 15. septembra 1994, ktorým bolo konštatované, že nie je možné požadovať nové preskúšanie a označenie importovaného tovaru, ktoré už bolo preskúšané a zrozumiteľným a rozpoznateľným spôsobom označené nezávislým orgánom iného členského štátu EU. Naopak, ale že nie je v rozpore so zásadou voľného pohybu tovaru požiadavka na preskúšanie a označenie importovaného tovaru, ktorý by bol bez takéhoto označenia dovezený z iného členského štátu EU, aj keď vnútorné predpisy tohto štátu takéto preskúšanie a označenie nepožadovali.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s týmto judikátom s tým, že ustanovenie nadobudne účinnosť dňom vstupu zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii do platnosti.

K § 55

Za úkony Puncového úradu ustanovené osobitným predpisom (napr. pridelenie a zrušenie výrobnej a zodpovednostnej značky, zápis registrovanej zliatiny, overenie puncovej značky a iné) sa vyberajú správne poplatky. Ostatné úkony sa vykonávajú za úhradu, ktorej druh a výšku ustanoví vykonávací predpis ministerstva hospodárstva všeobecne záväzným právnym predpisom. Predtým bolo vydávanie „Sadzobníka puncových poplatkov“ v kompetencii Ministerstva financií SR.

Súdy sú od úhrad za výkon puncovej kontroly oslobodené z dôvodu, aby sa predišlo ďalšiemu znižovaniu konkurznej podstaty a zvyšovaniu nákladov spojených s exekúciou.

K § 56

Ustanovenie zmocňuje Puncový úrad vyžiadať opis živnostenského listu v súlade s živnostenským zákonom pre potreby exekučného alebo súdneho vymáhania pokuty uloženej za porušovanie ustanovení puncového zákona.

K § 57 a 58

Navrhuje sa, aby sa konanie vo veciach upravených týmto zákonom vzťahovali všeobecné predpisy o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v tomto zákone.

Podrobnosti vykonávania puncovej kontroly, skúšania výrobkov a veci z drahých kovov a podrobnosti označovania zliatkov vydá ministerstvo hospodárstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 59

Predloha zákona nezakladá dôvod na to, aby sa výrobné značky Puncovým úradom už pridelené, menili.

Je potrebné, aby výrobcovia a obchodníci doplnili Puncovému úradu údaje, ktoré sú obsiahnuté v navrhovanej novele. Termín troch mesiacov, stanovený na doplnenie údajov, je možné považovať za dostačujúci, vzhľadom na to, že väčšinu údajov má Puncový úrad k dispozícii.

Je potrebné reagovať na zmenu vyobrazenia puncových značiek s ohľadom na zavedenie nových rýdzostí u zlata, striebra a platiny. Dobu 6 mesiacov je možné považovať za dostatočnú na to, aby obchodníci vo svojich predajniach umiestnili nové vyobrazenia puncových značiek.Vzhľadom k dlhoročnej tradícii slovenského puncovníctva, ako aj k doterajším tradíciám, je potrebné aj naďalej uznávať označenia tovaru puncovými značkami, ktoré vykonali právni predchodcovia dnešného Puncového úradu.

K § 60

Okrem klasických prechodných ustanovení návrh zákona rieši aj problém vyplývajúci zo skutočnosti, že puncová služba je na území dnešnej Slovenskej republiky vykonávaná takmer dve storočia. Tovar označený v priebehu tohto obdobia resp. jeho majiteľov nie je možné znevýhodniť a požadovať od nich opätovné predloženie na puncovú kontrolu. Tým by sa poprela správnosť vykonávania tejto služby štátom v minulosti. Výnimku tvorí iba tovar, ktorý bol označený na zabratých územiach počas druhej svetovej vojny cudzími štátmi, pretože tieto značky sa v týchto krajinách ďalej používali aj v povojnovom období (Maďarsko, Rakúsko). Avšak protektorátne puncové značky a puncové značky Slovenského štátu sa uznávajú.

Ďalšiu výnimku predstavujú predmety z drahých kovov, ktoré podľa predlohy nie je možné označiť za tovar, ale v minulosti boli úradne označované. Ide o predmety zo zlata o rýdzosti 250/1000, ktorých výrobu a distribúciu povoľoval zákon č. 2/1928 Zb.

K § 61

Prijatie zákona si vyžiada zrušenie doposiaľ platného puncového zákona č.540/1992 Zb. a vyhlášky č.540/1992 Zb., ktorou sa uvedený zákon vykonáva a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.125/1993 Z. z. o orgánoch štátnej správy na úseku puncovníctva a skúšania drahých kovov, pretože uvedený zákon bol zakomponovaný do predkladaného návrhu. Prechod kompetencie na vydanie vyhlášky o puncových poplatkoch z Ministerstva financií SR na Ministerstvo hospodárstva si vyžiada zrušenie vyhlášky č.136/1993 Z. z. v znení vyhlášky č.215/1999 Z. z. a vypracovanie novej právnej úpravy ministerstvom hospodárstva.

K § 62

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2004, s výnimkou § 13 ods. 3, ktorý by nadobudol účinnosť dňa 1. júla. 2004. Dôvodom na prechodné obdobie je skutočnosť, že po nadobudnutí účinnosti tohto zákona musí povinná osoba požiadať Puncový úrad o pridelenie zodpovednostnej značky, zabezpečiť jej vyhotovenie a až potom ňou môže označovať dovážaný tovar.

Za úradne označený tovar, pochádzajúci z niektorého členského štátu Európskej únie, je možné považovať v zmysle puncového zákona tovar úradne označený až členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii.

Bratislava 20. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Robert N e m c s i c s v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu