Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy 55/2014 účinný od 15.03.2015 do 30.06.2015

§ 19
Textové súbory

Štandardom pre textové súbory je
a)
pri úkonoch súvisiacich s poskytovaním elektronických služieb verejnej správy alebo povinným poskytovaním informácií podľa osobitných predpisov3) prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov textových súborov, ktorými sú
1.
Hypertext Markup Language (.html, .htm) alebo Extensible Hypertext Markup Language (.xhtml) podľa World Wide Web Consortium (W3C),
2.
Portable Document Format (.pdf) minimálne vo verzii 1.3 a maximálne vo verzii 1.5,
3.
Text Format (.txt) v kódovaní UTF-8,
b)
prijímanie a čítanie formátov textových súborov podľa písmena a) a ďalších formátov na základe vlastného uváženia doručených, a to napríklad formátov textových súborov, ktorými sú
1.
Open Document Format (.odt) maximálne vo verzii 1.2 podľa Organizácie na presadzovanie noriem pre štruktúrované informácie (OASIS),
2.
Office Open XML (.docx) vo verzii podľa technickej normy,5)
c)
používanie najmenej jedného z formátov textových súborov uvedených v písmene a) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní6) vrátane ich zverejňovania na webovom sídle, ak sa nevyžaduje ďalšia úprava textového súboru, najmä formátu uvedeného v písmene a) druhom bode, ak je súčasťou textového súboru grafika,
d)
používanie formátu textových súborov uvedeného v písmene a) treťom bode alebo súčasné používanie formátov textových súborov uvedených v písmene b) s rovnakým obsahom, v rovnakej štruktúre a s použitím iba funkčností podľa písmena h) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle, ak sa vyžaduje ďalšia úprava textového súboru,
e)
používanie iného formátu textových súborov ako je uvedené v písmenách a) a b) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle, ak je súčasne odoslaný alebo na rovnakom mieste alebo webovej stránke zverejnený rovnaký obsah v rovnakej štruktúre najmenej v jednom z formátov textových súborov uvedených v písmene a) alebo v písmene b),
f)
poskytovanie formátov textových súborov uvedených v písmene b) na účely uvedené v písmene e) iba súčasne,
g)
obmedzenie funkčností pri používaní formátov textových súborov podľa písmena b) na
1.
štýly strany, odseku a znakov,
2.
hlavičku a pätu strany,
3.
číslovanie strán a odrážkové a číslované zoznamy,
4.
vkladanie rastrovej grafiky,
5.
vkladanie textových tabuliek, ktoré nie sú objektmi,
6.
vkladanie poznámok pod čiarou a poznámok na konci textu; v texte sa nevkladajú komentáre a nepoužíva sa sledovanie zmien,
i)
používanie formátu textového súboru uvedeného v písmene a) druhom bode pre odosielanie alebo zverejňovanie súborov s prezentáciou,
j)
používanie iného formátu súborov s prezentáciou ako je uvedené v písmene i) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah v rovnakej štruktúre najmenej v jednom z formátov textových súborov uvedených v písmene a) prvom a druhom bode.

§ 21
Audio a video súbory

Štandardom pre audio a video súbory je
a)
prijímanie a čítanie všetkých doručených kontajnerových formátov audio a video súborov, ktorými sú
1.
Moving Picture Experts Group (.mpg, .mpeg. .mp4, .m4a a podobne),
2.
OGG (.ogg, .oga, .ogv, .ogx),
3.
Waveform Audio File Format s obsahom kódovaným pomocou Linear Pulse Code Modulation (.wav),
4.
Audio Interchange File Format s obsahom kódovaným pomocou Linear Pulse Code Modulation (.aiff, .aif),
b)
používanie najmenej jedného z kontajnerových formátov audio a video súborov uvedených v písmene a) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,
c)
používanie iného kontajnerového formátu audio a video súborov, ako je uvedené v písmene a), pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z kontajnerových formátov audio a video súborov uvedených v písmene a),
d)
prijímanie a čítanie všetkých doručených kompresných formátov audio a video súborov, ktorými sú
1.
MPEG-1, MPEG-2 a MPEG-4,
2.
MPEG-1 Audio Layer III (.mp3),
3.
H.263 a H.264,
4.
Ogg Vorbis (.ogg, .oga),
5.
Ogg Theora (.ogv),
e)
používanie najmenej jedného z kompresných formátov audio a video súborov uvedených v písmene d) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,
f)
používanie iného kompresného formátu audio a video súborov ako je uvedené v písmene d) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z kompresných formátov audio a video súborov uvedených v písmene d),
g)
používanie jedného z formátov uvedených v písmenách a) a d) alebo formátu WMA DRM10 (.wma), ak sa vyžaduje poskytovanie licencovaného obsahu za účelom poskytnutia služieb zdravotne postihnutým osobám,
h)
poskytnutie odkazu na stiahnutie audio alebo video súborov, ak sa pri poskytovaní týchto audio alebo video súborov z webových sídiel vyžaduje inštalácia alebo aktualizácia zásuvných modulov alebo doplnkov do podporovaných verzií webových prehliadačov, ktorá je nutná na prehliadnutie týchto audio a video súborov, a to na rovnakej webovej stránke.

§ 22
Súbory pre audio a video streaming

Štandardom pre súbory pre audio a video streaming je
a)
používanie formátov Ogg Vorbis (.ogg, .oga), MPEG-4 Advanced Audio Coding alebo MPEG-1 Audio Layer III (.mp3) pre audio streaming,
b)
používanie formátov MPEG-4 part 10, MPEG-4 part 2 alebo Ogg Theora (.ogv) pre video streaming,
c)
používanie formátov MPEG-4 part 14 alebo Ogg pre kontajnerové formáty streamingu,
d)
používanie najmenej jedného z protokolov pre prenos audia a videa prostredníctvom streamingu, ktorými sú
1.
Real Time Streaming Protocol (RTSP) spolu s Real-time Transport Protocol (RTP),
2.
Hypertext Transfer Protocol (HTTP),
e)
poskytovanie iného formátu ako je uvedené v písmenách a) až c) za podmienky, ak sa zároveň poskytuje najmenej jeden z formátov uvedených v písmenách a) až c),
f)
používanie iného protokolu pre prenos audia a videa ako je uvedené v písmene d), ak sa streaming zároveň poskytuje prostredníctvom jedného z protokolov uvedených v písmene d),
g)
poskytovanie audio alebo video streamingu aj bez potreby použitia zásuvných modulov alebo doplnkov do webových prehliadačov, napríklad zverejnením odkazu na zdroj streamingu, a to na rovnakej webovej stránke a v tvare Uniform Resource Locator (URL), ak sa pri poskytovaní audio alebo video streamingu z webových sídiel vyžaduje inštalácia alebo aktualizácia zásuvných modulov alebo doplnkov do webových prehliadačov podľa § 16 písm. c).

§ 24
Súbory obsahujúce tabuľky

Štandardom pre súbory obsahujúce tabuľky je
a)
prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov súborov obsahujúcich tabuľky, ktorými sú formáty textových súborov uvedených v § 19 písm. a),
b)
používanie elektronických formulárov pri úkonoch súvisiacich s poskytovaním elektronických služieb verejnej správy alebo povinným poskytovaním informácií podľa osobitných predpisov3); ak to nie je technicky možné, používanie súborov obsahujúcich tabuľky, pričom ak tieto nie je možné poskytnúť vo forme webovej stránky pri ich zverejňovaní alebo nebol získaný súhlas podľa § 18 písm. a) pri ich odosielaní, ak
1.
sa majú zachovať aktívne vzorce alebo funkcie, používanie formátov podľa §19 písm. b) súčasne, a to v príslušných tvaroch (.ods) a (.xlsx),
2.
nie je potrebné zachovať aktívne vzorce alebo funkcie, používanie najmenej jedného z formátov súborov uvedených v § 19 písm. a) alebo formátu súboru obsahujúceho tabuľky Comma Separated Values (CSV),
c)
pri iných úkonoch ako je uvedené v písmene b) odosielanie alebo zverejňovanie ľubovoľného formátu súborov obsahujúcich tabuľky vrátane zverejňovania na webovom sídle, pričom aj pri týchto úkonoch sa spravidla postupuje podľa písmena b),
d)
podľa potreby súčasné odosielanie alebo zverejňovanie ľubovoľného iného doplňujúceho formátu súboru obsahujúceho tabuľky ku zverejnenému formátu podľa písmena b), pričom doplňujúci súbor má rovnaký a ekvivalentne vizuálne zobrazený obsah a odosiela alebo zverejňuje sa na rovnakom mieste; pri zverejňovaní na webovom sídle sa rovnakým miestom rozumie príslušná webová stránka,
e)
používanie formátov podľa písmena b) prvého bodu pre účely písmena d) iba súčasne,
f)
používanie formátov podľa písmena b) prvého bodu alebo písmena e) spravidla spolu so súborom s rovnakým obsahom vo formáte podľa § 19 písm. a) druhého bodu s cieľom zvýšenia ich čitateľnosti,
h)
používanie formátu Comma Separated Values (CSV) iba podľa technickej normy9) a dodržanie technických podmienok tvorby tohto formátu podľa prílohy č. 5.

§ 47
Vlastnosti elektronických služieb verejnej správy

Štandardom vlastností elektronických služieb verejnej správy je
a)
rozdelenie elektronických služieb verejnej správy podľa úrovne elektronizácie na šesť úrovní, ktorými sú
1.
úroveň 0, označovaná aj ako úroveň off-line, pri ktorej služba nie je on-line elektronicky dostupná,
2.
úroveň 1, označovaná aj ako informatívna úroveň, pri ktorej je informácia, potrebná na začatie alebo vykonanie služby, dostupná v elektronickej forme, najmä informácia o mieste, čase, spôsobe a podmienkach vybavenia služby, pričom samotná služba nie je elektronicky poskytnutá, ani nie je poskytnutý príslušný formulár v elektronickej forme,
3.
úroveň 2, označovaná aj ako úroveň jednosmernej interakcie, pri ktorej nastáva jednosmerná elektronická komunikácia; pri jednosmernej elektronickej komunikácii je možné stiahnuť príslušný formulár v elektronickej forme, ale podanie sa nevykonáva elektronickými prostriedkami,
4.
úroveň 3, označovaná aj ako úroveň obojsmernej interakcie, pri ktorej nastáva obojsmerná elektronická komunikácia pri vybavovaní služby; pri obojsmernej elektronickej komunikácii prebieha vybavovanie služby elektronicky, avšak pri preberaní výsledku služby sa vyžaduje osobný alebo listinný kontakt,
5.
úroveň 4, označovaná aj ako transakčná úroveň, ktorá umožňuje úplné vybavenie služby elektronickými prostriedkami, najmä vybavenie on-line, a to vrátane rozhodnutia, zaplatenia a doručenia, ak sa to vyžaduje; pri tejto úrovni sa vylučuje akýkoľvek osobný alebo listinný kontakt,
6.
úroveň 5, označovaná aj ako proaktívna úroveň, ktorá obsahuje funkčnosť úrovne 3 alebo úrovne 4, a pri ktorej sa naviac využívajú personalizované nastavenia používateľa a možnosť proaktívneho automatizovaného vykonávania častí služby,
b)
poskytovanie notifikácie klientovi služby o jej použití pre elektronické služby verejnej správy podľa písmena a) štvrtého až šiesteho bodu,
c)
poskytovanie informácie o cene jednotlivých častí elektronickej služby verejnej správy, a ak je to možné, aj výslednú cenu za jej použitie, a to najmenej pred potvrdením použitia elektronickej služby verejnej správy,
d)
rozdelenie elektronických služieb verejnej správy podľa úrovní autentifikácie uvedených v prílohe č. 6,
e)
označenie poskytovaných elektronických služieb verejnej správy príslušnou úrovňou autentifikácie podľa písmena d),
f)
zabezpečenie dodržania podmienok a postupov pre príslušnú úroveň autentifikácie pri poskytovaných elektronických službách verejnej správy.

§ 51
Kvalita datasetu poskytovaného povinnou osobou

(1)
Štandardom kvality datasetu poskytovaného povinnou osobou je rozdelenie kvality datasetu na šesť úrovní, ktorými sú
a)
úroveň 0, pri ktorej nie je dataset poskytovaný v elektronickej forme,
b)
úroveň 1, pri ktorej je dataset dostupný vo webovom prostredí,
c)
úroveň 2, pri ktorej je splnená požiadavka uvedená v písmene b) a obsah datasetu je štruktúrovaný tak, že umožňuje automatizované spracovanie,
d)
úroveň 3, pri ktorej sú splnené požiadavky uvedené v písmene c) a dataset je poskytovaný v otvorenom formáte, nezávislom na konkrétnom proprietárnom softvéri,
e)
úroveň 4, pri ktorej sú splnené požiadavky uvedené v písmene d) a na identifikáciu údajov datasetu a ich vzťahov sa používajú refencovateľné identifikátory,
f)
úroveň 5, pri ktorej sú splnené požiadavky uvedené v písmene e) a dataset a jeho interné a externé vzťahy majú charakter identifikátormi prepojených údajov.
(2)
Ak sa údaje poskytujú pre automatizované spracovanie, štandardom kvality datasetu poskytovaného povinnou osobou je aj ich poskytovanie ako datasetu s otvorenými údajmi podľa § 53 a v kvalite najmenej úrovne 3.

Príloha č. 1 k výnosu č. 55/2014 Z. z.


Štandardy prístupnosti webových stránok


Pravidlo 1. Poskytovanie ekvivalentných alternatív k zvukovému a vizuálnemu obsahu.
Poskytovanie obsahu, ktorý má používateľovi prezentovať tú istú funkciu alebo účel ako sluchovo alebo zrakovo vnímaný obsah.
1.1
Ku všetkým „netextovým” prvkom sa poskytuje textový ekvivalent. „Netextové“ prvky sú najmä obrázky, grafické náhrady textu vrátane symbolov, oblasti interaktívnej mapy, animácie ako animované GIF-súbory a podobne, aplety a programové objekty, ASCII obrázky, rámy (frames), skripty, obrázky používané ako list bullets, tabulátory, grafické tlačidlá, zvuky prehrávané so zásahom alebo bez zásahu používateľa, samostatné zvukové súbory, zvukové stopy videa a video.

1.1.1
V prvkoch ‹img›, ‹input› a ‹applet› sa používa atribút "alt“ alebo sa poskytuje textový ekvivalent pomocou obsahu prvkov ‹object› a ‹applet›.

1.1.2
Pre komplexný obsah ako grafy a podobne, kde "alt” text neposkytuje kompletný textový ekvivalent sa poskytuje doplňujúci popis, s použitím „longdesc” a podobne v prvkoch ‹img› alebo ‹frame›, odkaz v rámci prvku ‹object› alebo odkaz na popis.

1.1.3
Pre interaktívne mapy sa v prvku ‹area› používajú atribúty "alt“ aj "title“ alebo sa pri prvku ‹map› použijú prvky ‹a› a ďalší text ako obsah.

1.1.4
Ak obrázok neobsahuje žiadnu významovú informáciu a je použitý iba ako dekorácia, atribút "alt“ obsahuje prázdnu hodnotu. Ak však slúži na ovládanie webovej stránky a podobne, obsahuje zmysluplný obsah.

1.1.5
Ak je obrázok použitý na odlíšenie či webovú stránku ovláda človek, alebo počítač, používateľovi sú k dispozícii i také metódy, ktoré umožňujú toto odlíšenie uskutočniť napriek neschopnosti používateľa získať požadovanú grafickú informáciu z obrázka, napríklad zvukový výstup, doplňovanie bežného textu a podobne. Na odlíšenie človeka a počítača sa používa plne automatizovaný verejný Turingov test na rozlíšenie počítačov od ľudí, ktorým je metóda CAPTCHA a podobne.

1.1.6
Pri zmene dynamického obsahu sa zabezpečí aj aktualizácia ekvivalentov tohto obsahu.

1.2
Pre každú aktívnu oblasť interaktívnej mapy na strane servera sa poskytujú doplnkové textové odkazy.

1.2.1
Ak je použitie mapy nevyhnutné, nepoužívajú sa „server-side" mapy, ale najmä „client-side" mapy uvedené v bode 9.1.

1.2.2
Aktívne časti na strane servera sa rovnako ako v bode 1.1 vhodne označujú.

1.3
Ak dokáže agent používateľa automaticky čítať nahlas textový ekvivalent vizuálneho záznamu, poskytuje sa zvukový popis dôležitých informácií vizuálneho záznamu multimediálnej prezentácie.

Zvukový popis sa so zvukovou stopou synchronizuje v súlade s bodom 1.4.
1.3.1
Ak webová stránka poskytuje informácie prostredníctvom multimediálneho prvku, ktorým môže byť vizuálny alebo zvukový záznam, a tento nie je iba alternatívou k existujúcemu textovému obsahu, je doplnený titulkami v textovej forme alebo iným textovým zápisom.

1.4
Alternatívy ekvivalentné s multimediálnou prezentáciou ako titulky alebo zvukové popisy vizuálneho záznamu, založenou na čase, napríklad film alebo animácia, sa s ňou synchronizujú.

1.5
Ak agent používateľa interpretuje textové ekvivalenty pre odkazy interaktívnych máp na strane klienta, poskytujú sa ďalšie textové odkazy pre všetky aktívne oblasti interaktívnej mapy na strane klienta.

1.5.1
Používa sa v súlade s bodmi 1.2 a 9.1.

1.6
Predpisy, určujúce typ písma, obsahujú aj niektorý z generických fontov písma.

1.6.1
Definícia typu písma, ktorým je napríklad atribút "font-family“ v kaskádových štýloch CSS a podobne, obsahuje aj uvedenie generického fontu. V rámci výpočtu jednotlivých typov písma sa generický font uvádza na poslednom mieste.

1.6.2
Generickým fontom pre serifové (pätkové) písmo, ktorým je napríklad Times New Roman, je "serif“, pre bezserifové (bezpätkové) písmo, ktorými sú napríklad Arial alebo Verdana, je "sans-serif“ a pre neproporcionálne písmo, ktorým je napríklad Courier, je "monospace“.

Pravidlo 2. Nespoliehanie sa len na farbu.
Texty a grafika si zachovávajú zrozumiteľnosť, aj keď sa zobrazia bez použitia farby.
2.1
Zabezpečuje sa, aby boli všetky informácie prezentované pomocou farieb prístupné a zrozumiteľné aj bez farieb, a to z kontextu alebo pomocou zvýraznenia a podobne.

2.1.1
Všetky informácie na webovej stránke sú rovnako prístupné i pri zapnutí inej farebnej schémy operačného systému akú má štandardné nastavenie.

2.2
Zabezpečuje sa, aby farebné kombinácie pozadia a popredia poskytovali dostatočný kontrast.

2.2.1
Kombinácie farby popredia (písma a podobne) a farby alebo vzoru pozadia majú dostatočný vzájomný kontrast a na pozadí sa nevyskytuje vzorka, ktorá znižuje čitateľnosť.

Pravidlo 3. Používanie zvýrazňovania a štýlov a ich správne používanie.
Dokumenty sa zvýrazňujú pomocou vhodných štrukturálnych prvkov. Prezentácia sa ovláda najmä pomocou štýlov, ako pomocou prezentačných prvkov a atribútov.
3.1
Na prezentovanie informácií sa namiesto obrázkov uprednostňuje vhodný značkovací skript, ak existuje.

3.1.1
Na zvýraznenie matematických rovníc sa používa MathML.

3.1.2
Na formátovanie a rozloženie textu sa používajú štýly (style sheets), napríklad kaskádové štýly (CSS).

3.1.3
Je nevhodné používať obrázky ako náhrady textu, okrem prípadov, okrem prípadov, ak súvisia s dekoratívnym dizajnom alebo ak nie sú textom plne nahraditeľné, napríklad schémy a grafy; používa sa text a štýly.

3.2
Dokumenty sa vytvárajú v súlade s oficiálnou formálnou úpravou a syntaxom príslušného kódu. Kód webových stránok zodpovedá niektorej zverejnenej finálnej špecifikácii jazyka HTML podľa World Wide Web Consortium (W3C) alebo XHTML podľa World Wide Web Consortium (W3C) a neobsahuje syntaktické chyby, ktoré je technický prevádzkovateľ alebo správca obsahu schopný odstrániť.

3.2.1
Popis typu dokumentu webovej stránky sa zahrnie do úvodu dokumentu alebo inej časti, ktorý sa vzťahuje na uverejnené definície typov dokumentov, napríklad striktný HTML 4.01 Strict DTD, HTML 4.01 Transitional, XHTML 1.0 Strict.

3.2.2
Validáciu s konkrétnymi špecifikáciami je vhodné uviesť na vstupnej webovej stránke aj vizuálne, pomocou na to určených symbolov, ktoré sa dajú získať po ukončení validácie na adrese http://validator.w3.org/ alebo na inej adrese.

3.2.3
Na generovanie webových stránok sa nepoužívajú informačné systémy, ktoré nezabezpečujú generovanie validného kódu webových stránok.

3.3
Na riadenie vizuálneho rozloženia obsahu a prezentácie sa používajú štýly.

3.3.1
Na riadenie štýlov písma sa v HTML namiesto prvku ‹font› používajú možnosti fontu v CSS.

3.4
Pri uvádzaní hodnôt atribútov v značkovacom jazyku alebo vo vlastnostiach štýlov sa namiesto absolútnych jednotiek používajú relatívne jednotky. Veľkosť textu je možné zväčšovať a zmenšovať prostredníctvom štandardných funkcií prehliadača.

3.4.1
Veľkosť písma sa na webových stránkach definuje len pomocou kľúčových slov CSS, ktorými sú xx-small, x-small, small, medium, large, x-large a xx-large alebo pomocou percent, hodnôt smaller, larger a jednotiek em a ex. Toto sa týka aj tabuliek.

3.4.2
Veľkosť písma sa nedefinuje prostredníctvom jednotiek pt, pc, in, cm, mm a px.

3.4.3
Umožňuje sa zväčšenie veľkosti textu do hodnoty 200% bez straty obsahu alebo funkcionality, a to bez použitia asistenčných technológií; to sa nevzťahuje na titulky alebo text vo forme obrázku.

3.5
Na vyjadrenie štruktúry dokumentu sa používajú prvky hlavičky a používajú sa vhodne podľa ich špecifikácie.

3.5.1
Nadpisy sa definujú pomocou značiek ‹h1›, ‹h2› ... ‹h6›. Nie je vhodné definovanie nadpisov pomocou značky ‹font› alebo definovaním vlastnej triedy pre danú úroveň nadpisu. Pri použití značiek pre nadpisy sa dbá aj na správnu hierarchiu nadpisov.

3.5.2
Sémantické značky ‹h1›, ‹h2› ... ‹h6› sa v zdrojovom kóde nepoužívajú pre obsah, ktorý nezodpovedá ich významu. Znamená to, že prvky, ktoré netvoria nadpisy, sa takto neoznačujú.

3.6
Zoznamy a ich jednotlivé položky sa označujú správne.

3.6.1
V HTML sa na vyznačenie jednotlivých položiek zoznamu pri nečíslovanom zozname ‹li› používa značka ‹ul›, pri číslovanom zozname značka ‹ol›, a ak má zoznam definičný význam, značka ‹dl›.

3.6.2
Text, ktorý je vo svojej podstate zoznamom, sa označí ako zoznam.

3.6.3
Prvky, ktoré netvoria zoznamy, sa v zdrojovom kóde takto neoznačujú.

3.7
Citácie sa zvýrazňujú. Úvodzovky a ďalšie označenia určené na zvýraznenie citácie sa nepoužívajú na formátovací efekt, akým je odsadenie a podobne.

3.7.1
V HTML sa na zvýraznenie krátkych a dlhších citácií používajú prvky ‹q› a ‹blockquote›.

Pravidlo 4. Objasňovanie použitia pôvodného jazyka.
Označenie pôvodného jazyka prípadne jeho zmien uľahčuje výslovnosť alebo interpretáciu skratiek, či cudzieho textu najmä pre pomocné technológie. Zároveň však zjednodušuje vyhľadávanie a identifikáciu dokumentov v požadovanom jazyku pomocou automatov a zlepšuje čitateľnosť obsahu pre všetkých používateľov.
4.1
Zmeny pôvodného jazyka textu sa v dokumente a vo všetkých textových ekvivalentoch, ako sú titulky a podobne, zreteľne označujú.

4.1.1
V HTML sa používa atribút “lang”.

4.1.2
V XML sa používa atribút “xml:lang”.

4.2
Celý význam každej skratky sa uvádza na mieste jej prvého použitia.

Vysvetlenie:
Uvedenie celého významu skratiek v tele dokumentu napomáha použiteľnosti dokumentu a zabraňuje nemožnosti správne interpretovať skratky pomocnými technológiami.
4.2.1
V HTML sa v prvkoch ‹abbr› a ‹acronym› používa atribút “title”.

4.3
Identifikuje sa pôvodný primárny jazyk webovej stránky. V zdrojovom kóde sa definuje hlavný jazyk obsahu webovej stránky.

4.3.1
V jazyku HTML sa v prvku ‹html› používa atribút “lang”.

4.3.2
V XML sa používa atribút “xml:lang”.

4.3.3
Systémy sa nastavia tak, aby sa využila výhoda výmenného mechanizmu obsahu HTTP (internetová špecifikácia RFC2616, článok 14.12) a klienti mohli automaticky získať dokumenty v preferovanom jazyku.

4.4
V metadátach sa uvádza použitá znaková sada.

4.4.1
V HTML sa v prvku ‹head› používa atribút "content-type“.

4.4.2
V XML sa používa atribút "encoding“.

Pravidlo 5. Tvorenie tabuliek, ktoré sa ľahko transformujú.
Preverí sa, že tabuľky sú dostatočne zvýraznené za účelom ich transformácie pomocou prístupných prehliadačov alebo iných agentov používateľa.
5.1
V dátových tabuľkách sa identifikujú hlavičky riadkov a stĺpcov. Obsahy buniek sa štrukturálne zhodujú s významom.

5.1.1
V HTML sa na identifikovanie dátových buniek používa prvok ‹td› a na identifikovanie hlavičiek prvok ‹th›. Na rýchlejšiu identifikáciu tabuliek na webovej stránke je možné využiť accessibility toolbary.

5.1.2
Všetky tabuľky dávajú zmysel pri čítaní zľava doprava.

5.1.3
Obsah, ktorý významovo patrí do jednej bunky, sa nachádza iba v jednej bunke. Ak významovo patrí do viacerých buniek, nachádza sa vo viacerých bunkách.

5.2
Pre dátové tabuľky, ktoré majú dve alebo viac logických úrovní hlavičiek riadkov alebo stĺpcov, sa používa zvýraznenie vzťahov medzi dátovými bunkami a bunkami hlavičky.

5.2.1
V HTML sa k zoskupeniu hlavičiek riadkov používajú prvky ‹thead›, ‹tfoot› a ‹tbody› a k zoskupeniu hlavičiek stĺpcov prvky ‹col› a ‹colgroup›.

5.2.2
K popisu komplexnejších vzťahov medzi dátami sa používajú atribúty "axis", "scope" a "headers".

5.3
Tabuľka sa nepoužíva na vytvorenie vizuálneho rozloženia obsahu, ak nedáva zmysel v linearizovanej podobe. Ak tabuľka nedáva zmysel a nie je možné sa jej vyhnúť, poskytuje sa alternatívny ekvivalent, ktorým môže byť aj linearizovaná verzia.

5.3.1
Ak agent používateľa podporuje nastavenie pomocou štýlov, tabuľky sa na vizuálne rozloženie nepoužívajú.

5.4
Ak je tabuľka použitá iba na vizuálne rozloženie obsahu, nepoužívajú sa žiadne štrukturálne označenia za účelom vizuálneho formátovania.

5.4.1
V HTML sa prvok ‹th› nepoužíva na to, aby bol obsah bunky zobrazený centrovane a napísaný tučným písmom a podobne.

5.4.2
Nedefinujú sa zbytočne prvky na označenie hlavičky, päty a podobne, v HTML sú to napríklad prvky ‹tfoot› a ‹caption›.

5.5
Vo všetkých tabuľkách sa uvádzajú zhrnutia.

5.5.1
V HTML sa v prvku ‹table› používa atribút "summary“.

5.6
Menovkám hlavičiek sa uvádzajú skratky.

5.6.1
V HTML sa v prvku ‹th› používa atribút “abbr”.

Pravidlo 6. Zabezpečenie, aby sa webové stránky využívajúce nové technológie ľahko transformovali.
Zabezpečenie, aby boli webové stránky prístupné aj ak nie sú novšie technológie podporované alebo sú vypnuté.
6.1
Webové stránky sa organizujú tak, aby mohli byť čítané aj bez použitia štýlov.

6.1.1
Dokument v HTML je možné prečítať aj ak je interpretovaný bez asociovaného štýlu.

6.1.2
Obsah je logicky zorganizovaný tak, aby bola jeho interpretácia zmysluplná aj keď budú štýly vypnuté alebo nebudú podporované.

6.2
Aktívne prvky, ktorými sú skripty, aplety a iné programové objekty sa poskytujú prístupne alebo sa zabezpečuje, aby boli webové stránky použiteľné, aj keď sú aktívne prvky vypnuté alebo nie sú podporované. Ak to nie je možné, poskytujú sa ekvivalentné informácie na alternatívnej prístupnej webovej stránke.

6.2.1
Skripty na webovej stránke sa poskytujú v súlade s platnými technikami pre prístupné použitie Javaskriptu podľa prílohy č. 10.

6.2.2
Ak nie je možné vzhľadom na povahu poskytovaného obsahu, napríklad pri interaktívnych mapách, vytvoriť webovú stránku použiteľnú bez skriptov, použije sa prvok s ekvivalentným textovým popisom alebo sa použije skript na strane servera namiesto skriptu na strane klienta, prípadne sa poskytne alternatívna prístupná webová stránka podľa bodu 11.4. Ak nie je možné z povahy poskytovaného obsahu vytvoriť úplný ekvivalentný textový popis, poskytuje sa prístupne čo najväčší rozsah poskytovaného obsahu, pričom na začiatku obsahu webovej stránky sa poskytuje textové oznámenie, napríklad v znení "Pre správne fungovanie stránky povoľte Javascript vo Vašom prehliadači.". Dôvodom na tento postup nie je ozdobné grafické spracovanie a animácie textu, ovládacích prvkov a podobne.

6.2.3
V HTML 5 sa aktívne prvky dopĺňajú o opatrenia, ktoré sú v súlade so špecifikáciou WAI-ARIA 1.0.

6.3
Zabezpečuje sa, aby boli obslužné programy skriptov a apletov nezávislé na vstupných zariadeniach.

6.4
Zabezpečuje sa prístupnosť dynamického obsahu, prípadne sa poskytuje alternatívna prezentácia alebo webová stránka.

6.4.1
V HTML sa napríklad na konci každého súboru rámov (frameset) použije prvok ‹noframes›. Skripty na strane servera môžu byť pri niektorých aplikáciách prístupnejšie ako skripty na strane klienta.

Pravidlo 7. Zabezpečenie riadenia zmien časovo citlivého obsahu používateľom.
Zabezpečenie toho, aby mohli byť pohyblivé, blikajúce, rolujúce, či samoobnovovacie objekty alebo webové stránky zastavené alebo vypnuté.
7.1
Ak agent používateľa neumožňuje používateľovi kontrolu nastavení kmitania, vyhýba sa použitiu kmitania.

7.1.1
Prvky ‹blink› a ‹marquee› nie sú definované v žiadnej W3C HTML špecifikácii, a preto sa nepoužívajú.

7.1.2
Prípadné použitie animácie alebo dynamicky sa meniacich prvkov sa trvale mení najviac s frekvenciou 1 Hz. To znamená, že jedna fáza dynamicky sa meniaceho obsahu sa zobrazuje aspoň 1 sekundu.

7.2
Ak používateľom ich agent neumožňuje kontrolu blikania obsahu, zabráni sa tomu, aby obsah webovej stránky blikal. Prezentácia sa mení v pravidelných intervaloch, vypína sa, zapína sa a podobne.

7.3
Ak agent používateľa neumožňuje používateľom „zamraziť” multimediálny obsah, na webových stránkach sa vyhýba „pohybu” akými sú flashové animácie, automaticky prehrávaný zvuk a podobne.

7.3.1
Ak webová stránka obsahuje pohyblivý obsah, poskytuje sa v rámci skriptu alebo apletu mechanizmus, ktorý umožní používateľom „zamraziť” pohyb a aktualizácie.

7.3.2
Vytvorenie pohyblivých prvkov na webovej stránke pomocou použitia štýlov so skriptovaním umožňuje používateľom ľahšie vypnúť, či zrušiť tento efekt.

7.3.3
Animácie sa nepoužívajú pri texte, ktorý slúži na zobrazenie dôležitých informácií.

7.3.4
Ak sa audio na webovej stránke prehráva dlhšie ako 3 sekundy, je k dispozícii prístupný a nezávislý mechanizmus, ktorý umožní audio dočasne alebo úplne zastaviť.

7.4
Ak agent používateľa neposkytuje možnosť zastaviť obnovovanie, nie je vhodné vytvárať webové stránky, ktoré sa pravidelne sami obnovujú. Obsah sa mení len vtedy, ak používateľ aktivuje nejaký prvok.

7.4.1
V HTML nie je vhodné vytvárať webové stránky tak, aby sa samé obnovovali pomocou metadátového prvku "HTTP-EQUIV=refresh", ak agent používateľa neumožňuje používateľom tento prvok vypnúť.

7.4.2
Pri pohybe na webovej stránke nemá pri bežnom nastavení nastať zmena určitej časti webovej stránky.

7.5
Ak agent používateľa neposkytuje možnosť zastaviť automatické presmerovanie, nepoužíva sa nastavenie na automatické presmerovanie webovej stránky. Na vykonávanie presmerovania sa konfiguruje server.

Pravidlo 8. Zabezpečenie priamej prístupnosti vsadených rozhraní používateľa.
Zabezpečenie toho, aby používateľské rozhrania spĺňali princípy dizajnu prístupnosti - prístup k funkčnosti nezávislý od zariadenia, použiteľnosť klávesnice, hlasový výstup a podobne.
8.1
Programové prvky ako sú skripty a aplety sa robia priamo prístupné alebo kompatibilné s pomocnými technológiami. Nie je vhodné, aby obsah ani kód webovej stránky predpokladal prípadne vyžadoval konkrétny spôsob použitia, ani konkrétne vstupné alebo výstupné zariadenie. Ak to nie je možné, poskytuje sa prístupné alternatívne riešenie.

8.1.1
Kód ani obsah webovej stránky nepredpokladá alebo nevyžaduje, aby mal používateľ konkrétny operačný systém, konkrétny prehliadač, aktívny zvukový výstup a podobne.

8.1.2
Kód ani obsah nepredpokladá, že určité tlačidlá klávesnice alebo myši existujú a majú priradenú určitú funkciu ako napríklad F5 na obnovenie webovej stránky, F1 na nápovedu a podobne.

8.2
Poskytuje sa jednotný a jednoznačný mechanizmus ovládania z klávesnice.

8.2.1
Všetky funkcie obsahu ako aj všetky položky a aktívne prvky na webovej stránke je možné obsluhovať a riadiť prostredníctvom klávesnice.

8.2.2
Ak je presun na určitý prvok vykonateľný prostredníctvom klávesnice, je vykonateľný aj presun z daného prvku. Ak sú k tomuto presunu potrebné iné klávesy ako tabulátor s nezmenenou funkciou, šípky a podobne, je používateľ poučený o spôsobe presunu aktívneho zamerania mimo daného prvku.

8.3
Poskytuje sa viditeľné zameranie kurzora.

8.3.1
Pre každé používateľské rozhranie ovládané z klávesnice sa poskytuje viditeľné zameranie kurzora, a to najmä pre identifikáciu aktívneho zamerania navigačných prvkov.

Pravidlo 9. Dizajnovanie nezávisle od zariadení.
Používanie vlastností, ktoré povoľujú aktiváciu prvkov webovej stránky pre čo možno najväčšie množstvo vstupných zariadení. Znamená to, že používateľ môže komunikovať so svojim agentom alebo dokumentom pomocou rôznych zariadení ako myš, klávesnica, hlas a podobne. Textové ekvivalenty k obrázkom umožňujú interakciu bez použitia zariadenia na ukazovanie (myš) a zároveň webové stránky, ktoré povoľujú interakciu pomocou klávesnice umožňujú prístupnosť aj cez hlasové ovládanie alebo pomocou príkazového rozhrania.
9.1
Namiesto interaktívnych máp na strane servera sa poskytujú interaktívne mapy na strane klienta, s výnimkou prípadov, kde sa oblasti nedajú definovať pomocou dostupného geometrického tvaru.

9.2
Zabezpečí sa, aby každý prvok, ktorý má svoje vlastné rozhranie, mohol byť použitý spôsobom nezávislým na zariadení.

9.3
Pri skriptoch sa uprednostňuje špecifikácia logických správcov udalostí pred správcami udalostí závislých od zariadení.

9.4
Vytvára sa logické príkazové navádzanie pomocou odkazov, ovládačov formátu a objektov.

9.4.1
V HTML sa logické zoradenie špecifikuje pomocou atribútu "tabindex" alebo sa zabezpečí logický dizajn webovej stránky, ktorý zachováva hierarchickú postupnosť obsahu a prechádzania jednotlivých prvkov.

9.5
K dôležitým odkazom vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v interaktívnych mapách na strane klienta, k ovládačom formátu a k skupinám ovládačov formátov sa poskytujú klávesové skratky.

9.5.1
V HTML sa skratky špecifikujú pomocou atribútu “accesskey" a podobne.

9.5.2
Klávesové skratky sa nedefinujú pre každý odkaz, definujú sa len pre tie najdôležitejšie odkazy, inak si ich používatelia nezapamätajú.

9.5.3
Pri definovaní klávesových skratiek sa vyhýba kolíziám s preddefinovanými klávesovými skratkami operačného systému alebo aplikácie. Takýmto je napríklad „D“, ktoré v Internet Exploreri v kombinácii ALT+D znamená vstup pre riadok Adresa.

Pravidlo 10. Používanie “dočasného” riešenia.
Používanie dočasných riešení prístupnosti tak, aby mohli technológie a staršie prehliadače fungovať správne.
10.1
Ak agent používateľa nedovoľuje používateľovi vypnúť vytváranie podradených okien, nepoužíva sa zjavovanie „pop-up”, či iných podobných okien a aktuálne otvorené okno sa nevymieňa bez toho, aby bol používateľ o tom informovaný.

10.1.1
V HTML je potrebné vyhnúť sa použitiu rámu a podobných funkcií, ktorých cieľom je otvorenie nového okna.

10.1.2
Textový popis odkazu je doplnený o upozornenie, že odkaz otvára nové okno.

10.2
Ak agent používateľa nepodporuje jasné, explicitné priradenie menoviek a prvkov formuláru, pre všetky prvky formuláru s implicitne, priamo priradenými menovkami sa zabezpečí, aby bola každá menovka správne umiestnená.

Menovka predchádza priamo svojmu prvku v rovnakom riadku, čo umožňuje použitie viac ako jedného prvku a menovky na riadok alebo sa nachádza v predchádzajúcom riadku, čo umožňuje použitie iba jednej menovky a jedného prvku na riadok.
10.2.1
Prvkami formuláru sú editovateľné políčka, začiarkavacie políčka, prepínače, rozbaľovacie zoznamy alebo tlačidlá a podobne.

10.3
Medzi susediace odkazy sa uvádzajú vytlačiteľné znaky, ktoré nemajú charakter odkazu, ohraničené medzerami.

10.3.1
V HTML sa medzi prvkami ‹a› používajú bežné spojovacie slová alebo znaky abecedy a podobne.

Pravidlo 11. Používanie technológií a smerníc W3C.
Vhodné používanie W3C technológií a dodržiavanie smerníc prístupnosti je dôležitým základom prístupnosti. Tam, kde nie je možné použiť technológiu W3C alebo jej použitie môže mať za následok netransformovateľný materiál, poskytuje sa alternatívna verzia príslušného obsahu.
11.1
Ak sú dostupné a vhodné na určitú úlohu, používajú sa W3C technológie a používajú sa ich čo možno najnovšie verzie.

11.2
Neschválené alebo zrušené vlastnosti W3C technológií sa nepoužívajú.

11.2.1
V HTML sa nepoužíva neschválený prvok ‹font›. Namiesto toho sa používajú štýly, ako napríklad fontové vlastnosti CSS.

11.3
Informácie sa poskytujú tak, aby používatelia mohli prijímať dokumenty podľa ich vlastných preferencií akými sú napríklad jazyk a typ obsahu.

11.3.1
Tam, kde je to možné, sa používa výmenný mechanizmus obsahu.

11.4
Ak nie je možné vytvoriť webovú stránku, ktorá je prístupná podľa týchto pravidiel, poskytuje sa odkaz na alternatívnu webovú stránku, ktorá je prístupná, má ekvivalentné informácie alebo funkčnosť a je aktualizovaná tak často ako pôvodná neprístupná webová stránka. To isté platí pre webové sídlo.

11.4.1
Poskytnutie webovej stránky alebo webového sídla iba v jednoduchej textovej podobe a podobne.

11.4.2
Odkaz na alternatívnu webovú stránku sa sprístupňuje z každej pôvodnej neprístupnej webovej stránky a je viditeľne odlíšený od ostatného obsahu.

11.5
Server alebo aplikácia vytvárajúca webovú stránku automatizovane rozoznáva použitý webový prehliadač používateľa a prispôsobuje tomu webovú stránku.

Pravidlo 12. Poskytovanie kontextových a orientačných informácií.
Poskytnutie kontextových a orientačných informácií tak, aby pomohli používateľom pochopiť komplexné webové stránky a jej prvky.
12.1
Na umožnenie identifikácie rámov a ľahšej navigácie sa pre každý rám používa nadpis.

12.1.1
Pre každý rám sa vhodne a zrozumiteľne zvolí názov, a to pomocou atribútu "name“, a jeho popisný titulok, a to pomocou atribútu "title“. Popis vystihuje účel rámu a jeho vzťah k ďalšiemu rámu, prípadne ďalším rámom.

12.2
Ak to nie je zrejmé z nadpisov jednotlivých rámov, uvádza sa účel rámov a ich vzájomných vzťahov.

12.2.1
V HTML sa používa atribút “longdesc”, prvok ‹noframes› alebo odkaz na popis. Prvok ‹noframes› je možné pre ostatných používateľov skryť pomocou kaskádových štýlov.

12.3
Tam, kde je to prirodzené a vhodné, sa veľké bloky informácií rozdeľujú do viacerých, lepšie ovládateľných skupín.

12.3.1
V HTML sa používa ‹optgroup› na zlúčenie prvkov ‹option› v rámci prvku ‹select›. Ovládače formátu sa zoskupujú pomocou prvkov ‹fieldset› a ‹legend›. Tam, kde je to vhodné, sa používajú vnorené zoznamy a na štruktúrovanie dokumentov sa používajú hlavičky a podobne.

12.4
Menovky sa jasne spájajú s ovládačmi. Každý formulárový prvok má priradený výstižný názov.

12.4.1
Prvkami formuláru sú editovateľné políčka, začiarkavacie políčka, prepínače, rozbaľovacie zoznamy alebo tlačidlá a podobne.

12.4.2
Za účelom, aby každý používateľ vedel, čo má v danom prvku vyplniť alebo zvoliť, má každý použitý prvok svoj popis, v ktorom je jednoznačne uvedené, ako má používateľ s prvkom zaobchádzať.

12.4.3
Pri definovaní jednotlivých prvkov formulára je ich popisný text zrozumiteľný a jednoznačne priradený, zviazaný pomocou prvku ‹label› a atribútov "for“ pre prvok ‹label› a "id“ pre formulárový prvok.

12.4.4
Vizuálne umiestnenie popisného textu vedľa prvku formulára nie je dostačujúce.

12.5
Pri manuálnom vypĺňaní formulárových prvkov sa overuje správnosť obsahu.

12.5.1
Ak je pri zadávaní textu alebo iného obsahu do príslušného vypĺňateľného prvku automaticky zistená chyba, chybná položka sa zreteľne označí a chyba je používateľovi popísaná vo forme textu.

Pravidlo 13. Poskytovanie prehľadného mechanizmu navigácie.
Poskytnutie prehľadného a úplného mechanizmu navigácie (orientačné informácie, navigačné panely, mapa webového sídla a podobne) je zamerané najmä na zvýšenie pravdepodobnosti, že každý na danom webovom sídle nájde to, čo tam hľadal.
13.1
Cieľ každého odkazu sa jasne identifikuje. Označenie každého odkazu výstižne popisuje jeho cieľ nezávisle na okolitom kontexte. Odkazy sú jasne odlíšené od ostatného textu.

13.1.1
Text odkazu je dostatočne zmysluplný a to tak, aby dával zmysel aj pri čítaní odkazu mimo kontext, či už samostatne alebo ako časť skupiny odkazov. Pre odkazy v plynulom texte postačuje zmysluplnosť z kontextu použitia v danom texte. Text odkazu je stručný a výstižný.

13.1.2
V HTML sa píšu významovo výstižné informácie, napríklad "Informácia o verzii 4.3” a nie "kliknite sem”. Pri odkaze s prázdnym textom sa cieľ odkazu bližšie špecifikuje pomocou informatívneho titulku odkazu, v HTML napríklad pomocou atribútu "title”.

13.1.3
Označením odkazu sa rozumie kombinácia samotného textu odkazu, napríklad textu umiestneného medzi párové prvky ‹a› a atribútu "title“ týchto prvkov.

13.1.4
Na odlíšenie textu odkazu sa nepoužíva iba farba, ale aj napríklad podčiarknutie alebo iné zvýraznenie, a to najmä, ak je súčasťou ďalšieho textu.

13.1.5
Účel každého odkazu je určiteľný iba z textového označenia alebo z textových označení v kombinácii s jeho programovo určeným kontextom. Výnimku tvorí prípad, kedy je účel odkazu nejednoznačný pre všetkých používateľov.

13.2
Poskytujú sa metadáta, pomocou ktorých sa webovým sídlam a ich jednotlivým webovým stránkam pridávajú významové (sémantické) informácie.

13.2.1
Na identifikáciu autora dokumentu, typu obsahu a podobne sa používa RDF.

13.2.2
Niektorí HTML agenti používateľa dokážu vytvoriť navigačné nástroje zo vzťahov dokumentu popísaných pomocou prvku ‹link› a atribútov „rel” alebo „rev”, a to napríklad rel=„next", rel=„previous", rel=„index".

13.3
Poskytujú sa informácie o celkovom rozložení webovej stránky. Pri popisovaní rozloženia webovej stránky sa zvýrazňujú a vysvetľujú dostupné funkcie prístupnosti. Navigačné a obsahové informácie sú zreteľne oddelené.

13.3.1
Ak webové sídlo obsahuje viac ako 50 uverejnených informačných webových stránok, poskytuje sa mapa webového sídla alebo jej ekvivalent.

13.3.2
Mapa webového sídla alebo jej ekvivalent je dostupná z každej webovej stránky webového sídla.

13.3.3
Webová stránka alebo webové sídlo sa vytvára tak, aby bol používateľ schopný rozpoznať, ktoré informácie slúžia k navigácii a ktoré patria k obsahu. Navigačné informácie, ako napríklad odkazy na iné webové stránky, sa správne umiestňujú v samostatnom oddelenom bloku. Odkazy v plynulom texte sa viditeľne odlišujú od ostatného textu; ich oddelenie od plynulého textu sa vyžaduje.

13.4
Navigačné mechanizmy sú zrozumiteľné a používajú sa konzistentným spôsobom. Rovnako označené odkazy majú rovnaký cieľ.

13.4.1
Navigácia je vytvorená jednoduchým a intuitívnym spôsobom, navigačné odkazy nie sú príliš dlhé.

13.4.2
Pri výskyte viacerých navigačných informácií, ako napríklad dva druhy navigácie na dvoch miestach, má toto rozdelenie opodstatnenie a jasný význam.

13.5
Na zvýraznenie a sprístupnenie navigačného mechanizmu sa poskytujú navigačné panely.

13.6
Príbuzné odkazy sa spájajú do skupín a tieto skupiny sa pre agentov používateľa identifikujú. Ak to agenti používateľa umožňujú, uvedie sa aj spôsob, akým sa dá daná skupina preskočiť. Bloky obsahu, ktoré sa opakujú na viacerých webových stránkach, je možné preskočiť.

13.6.1
V úvode každej webovej stránky sa v prípade rozsiahlejšej webovej prezentácie alebo dlhého obsahu uvádza odkaz (prípadne odkazy s viacerými alternatívami prechodu), ktorý umožňuje preskočiť odkazy a bloky obsahu, a to pomocou hlavnej navigácie, menu a podobne. Rovnaký postup sa používa aj pre opakujúce sa obsahy na viacerých webových stránkach. Ide predovšetkým o odkazy ako „prejsť na obsah“, „preskočiť navigáciu“, „skočiť na podmenu“ a podobne. V HTML sa v prvku ‹a› používa atribút „id” a podobne.

13.6.2
Uvedené odkazy môže tvorca webových stránok ukryť pred bežným vizuálnym zobrazovaním prostredníctvom kaskádových štýlov (CSS) a podobne. Na skrývanie týchto odkazov sa však nepoužíva predpis „display:none“ a „visibility:hidden“, ak majú byť odkazy interpretovateľné pomocnými technológiami.

13.7
Ak sú prítomné funkcie vyhľadávania, pre rôzne úrovne zručnosti a pre rôzne záujmy sa umožňujú rôzne druhy vyhľadávaní.

13.7.1
Používa sa nielen jednoduché vyhľadávanie, ale aj možnosti nastavenia podrobnejšieho vyhľadávania podľa zadaných kritérií alebo filtrov.

13.8
Na začiatku odsekov, kapitol, strán, zoznamov, samotnej webovej stránky a podobne sa umiestňujú zrozumiteľné informácie o kontexte obsahu.

13.9
Poskytujú sa informácie o súvisiacich dokumentoch.

13.9.1
Súvisiacimi dokumentmi sa rozumejú vnorené externé dokumenty ako CSS a podobne alebo dokumenty s rovnakým obsahom, ktorý je rozdelený na viac webových stránok, obvykle niekoľko webových stránok aktualít a podobne.

13.9.2
Súvisiace dokumenty sa v HTML špecifikujú pomocou prvku ‹link› a atribútov „rel” a „rev” a podobne alebo sa poskytuje kolekcia všetkých dokumentov pomocou formátov pre kompresiu súborov typu ZIP, TAR a GZIP za účelom umožnenia čítania off-line.

13.9.3
Pri formátoch pre kompresiu súborov sa poskytuje informácia o ich obsahu.

13.10
Poskytujú sa prostriedky, umožňujúce preskočenie viacriadkových ASCII obrázkov. ASCII obrázky, skratky a špecifické symbolické skratky sa sprístupňujú aj zrakovo postihnutým.

13.10.1
V HTML sa pre nevýznamné ASCII obrázky používa najmä preskočenie ako v bode 13.6 alebo sa poskytne náhrada pomocou prvku ‹acronym› alebo ‹abbr› s atribútmi „title“ a podobne.

13.10.2
Pri komplexnom ASCII umení sa preveruje adekvátnosť textového ekvivalentu.

13.11
a) Používateľ je vopred upozornený na odkaz, ktorý smeruje na obsah iného typu ako je webová stránka. Takýto odkaz je doplnený informáciou o type a veľkosti cieľového súboru.

13.11.1
V HTML sa najmä pomocou atribútu „title“ prvku ‹a› alebo v bezprostrednej blízkosti prvku ‹a› v obsahu príslušnej webovej stránky uvádza informácia o type cieľového súboru (PDF, RTF a podobne) a o jeho veľkosti.

b)
Ak je obsahom komprimovaný súbor, používateľ je informovaný o zozname súborov v jeho obsahu, ich type a veľkosti.

13.11.2
Informácia v HTML je poskytovaná prostredníctvom atribútu „longdesc“ alebo vecného popisu v obsahu príslušnej webovej stránky.

c)
Na webovej stránke je poskytnutá informácia o tom, ktorý softvér je možné použiť na otvorenie alebo použitie cieľového súboru. Ak ide o súbor v jazyku XML, poskytuje sa aj informácia o konkrétnej verzii a použitej špecifikácii.

13.12
Obsah ani kód webovej stránky nepredpokladá, že používateľ navštívil inú webovú stránku.

13.12.1
Každá webová stránka funguje samostatne. V obsahu sa nevyskytuje kontext v zmysle „Ako ste videli na predchádzajúcej stránke“ alebo „Vyplňte číslo, ktoré ste si prečítali na titulnej stránke“.

13.13
Webová stránka poskytuje informáciu o svojej pozícii v hierarchii webového sídla.

13.13.1
Ak webové sídlo obsahuje viac ako dve vnorenia v hierarchii, čo znamená, že najmenej jedna kategória má aspoň jednu podkategóriu, každá webová stránka obsahuje odkaz na vyššiu úroveň v hierarchii webového sídla a odkaz na úvodnú webovú stránku.

13.13.2
Webová stránka poskytuje informáciu o svojej pozícii v hierarchii webového sídla v rozsahu úplnej hierarchickej cesty.

13.14
Webová stránka vo všeobecnosti nemanipuluje používateľským prostredím bez priameho príkazu používateľa.

13.14.1
Vnútro samotného obsahu webovej stránky sa považuje za používateľské prostredie.

13.14.2
Webová stránka neotvára bez príkazu nové okná, nemení svoju veľkosť a pozíciu okien, žiadnym spôsobom nemení ovládacie prvky prehliadača, nezakazuje alebo neobmedzuje posúvače (scrollbar), a to ani v rámoch, neobmedzuje použitie kontextových ponúk, histórie, navigačných tlačidiel ako Späť/Dopredu, nemení obsah obľúbených položiek, nenastavuje sa ako domovská webová stránka a podobne.

13.14.3
Používateľ má vždy možnosť zobrazený obsah posúvať podľa potreby a dostať sa tak k časti obsahu, ktorá mu je skrytá.

13.14.4
Zmena nastavenia určitej položky v používateľskom rozhraní nevyvoláva automatickú zmenu kontextu webovej stránky bez upozornenia používateľa.

13.14.5
Zmena aktívneho zamerania kurzora nespôsobuje zmenu kontextu.

13.15
Webová stránka má zmysluplný názov, ktorý vystihuje jej obsah a účel.

13.15.1
V HTML obsahuje prvok ‹title› v časti ‹head› výstižný názov konkrétnej webovej stránky, ktorý popisuje jeho obsah, zmysel alebo funkcionalitu, a to aj v súlade s celým webovým sídlom.

Pravidlo 14. Uistenie sa, že dokumenty sú jasné a zrozumiteľné.
Zabezpečenie tohto pravidla je zamerané na ľahké pochopenie elektronických dokumentov a informácií (obsahu) v elektronickej podobe pre každého čitateľa.
14.1
Webové stránky prezentujú informácie jednoduchým jazykom a zrozumiteľnou formou. Používa sa čo možno najjasnejší a najjednoduchší jazyk, zodpovedajúci obsahu webovej stránky.

14.1.1
Popisy odkazov a nadpisov dávajú zmysel aj vytrhnuté z kontextu. Použitie informatívnych nadpisov zrýchľuje prehľad o obsahu webovej stránky.

14.1.2
Ucelená myšlienka sa uvádza tak, aby sa nachádzala v jednom obsahovom bloku.

14.1.3
Používajú sa bežné slová, ako napríklad „začať“, ktoré je vhodnejšie ako „pristúpiť“. Použitie výrazov závisí aj od cieľovej skupiny čitateľov, teda od tých, ktorým je webová stránka určená.

14.1.4
Vyhýba sa príliš komplikovaným a ťažko pochopiteľným skladbám vety.

14.1.5
Je vhodné vyhýbať sa slangu, žargónu a špecializovanému významu slov, ak nie je v obsahu uvedené vysvetlenie.

14.2
Text sa dopĺňa grafickými a zvukovými prezentáciami tam, kde uľahčia pochopenie webovej stránky.

14.3
Štýl prezentácie sa vytvára tak, aby bol zhodný pre všetky webové stránky daného webového sídla.

14.3.1
Minimalizuje sa množstvo použitých štýlov.

14.3.2
Uprednostňuje sa použitie prepojených štýlov pred vnorenými štýlmi.

14.3.3
Vo všetkých štýloch sa pre rovnaký koncept používa rovnaké meno triedy (atribút "class“).

14.4
Úvodná webová stránka jednoznačne popisuje zmysel a účel webového sídla.

14.4.1
Z úvodnej webovej stránky je zrejmé,

14.4.1.1
o aký typ webovej prezentácie ide, čo je jej cieľom a uvádza sa jej názov, čo môže byť splnené aj uvedením názvu správcu obsahu, ak je to dostatočne výstižné,

14.4.1.2
kto je jej technickým prevádzkovateľom; z úvodnej webovej stránky je rozpoznateľné, ktorej organizácii alebo inštitúcii webové sídlo patrí, teda kto je jej správcom obsahu.

14.5
Webová stránka alebo jej časti, ktoré už nie sú platné, sa označujú ako neaktuálne.

14.5.1
Označujú sa informácie, časti webových sídiel alebo celá webová stránka, ktoré sú ponechávané z historických dôvodov.