Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb 94/2004 účinný od 01.01.2019

Platnosť od: 26.02.2004
Účinnosť od: 01.01.2019
Autor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
Oblasť: Posudzovanie vplyvov na životné prostredie, Požiarna ochrana, Stavby

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST4JUDDSEUPP1ČL0

Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb 94/2004 účinný od 01.01.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Vyhláška 94/2004 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 334/2018


§ 5

(1)
Požiarne podlažie je každé podlažie stavby alebo jej časti, ak
a)
je na konštrukcii s požiarnou odolnosťou,
b)
má v podlahe otvory s celkovou plochou
1.
najviac 10 % pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia, alebo
2.
od 10 % do 20 % pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia a tieto otvory sú oddelené od priestorov s požiarnym rizikom konštrukčnými prvkami druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 15 min.; ak otvory v ohraničujúcich konštrukčných prvkoch druhu D1 presahujú 25 % plôch týchto konštrukčných prvkov, musia byť uzatvárateľné požiarnymi uzávermi typu EW-15/D3.
(2)
Za požiarne podlažie sa nepovažuje
a)
technické podlažie, na ktorom je najmä strojovňa výťahu, alebo strojovňa vzduchotechniky a ktoré je umiestnené ako posledné nadzemné podlažie, ak v ňom nie je trvalé pracovné miesto alebo dočasné pracovné miesto,
b)
prístavba a vstavba v jednopodlažnej stavbe, ktoré zaberajú najviac 30 % pôdorysnej plochy požiarneho úseku a ktoré majú súčet podlahových plôch najviac 500 m2, a v ktorých môže byť najviac 50 osôb; to neplatí pre stavby skladov v jednopodlažnej stavbe.
zobraziť paragraf
§ 6

(1)
Dovolený počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku nevýrobnej stavby sa určuje podľa druhu konštrukčného celku a veľkosti požiarneho rizika.
(2)
Požiarny úsek môže mať najviac
a)
dve požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 60 m,
b)
tri požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 45 m a najviac 60 m,
c)
štyri požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 22,5 m a najviac 45 m,
d)
päť požiarnych podlaží v stavbách s požiarnou výškou do 22,5 m.
(3)
Požiarny úsek podľa odseku 2 môže mať aj ďalšie podlažie, najviac však dve podlažia, ktoré nespĺňajú podmienky ustanovené v § 5 ods. 1; to neplatí na výrobné stavby.
(4)
Na požiarny úsek chránenej únikovej cesty sa odsek 2 nevzťahuje.
(5)
Požiarny úsek bez požiarneho rizika môže mať najviac desať požiarnych podlaží; ustanovenie odseku 3 platí rovnako.
(6)
Jednopodlažný požiarny úsek musí tvoriť
a)
priestor radovej garáže,
b)
priestor uvedený v prílohe č. 1 bode 5 písm. a) až d); strojovňa vzduchotechniky, ktorá je súčasťou takéhoto požiarneho úseku, môže byť umiestnená aj na inom požiarnom podlaží,
c)
podzemné podlažie,
d)
sklad horľavých kvapalín,5)
e)
sklad horľavých plynov alebo sklad horenie podporujúcich plynov.5a)
(7)
Podzemné podlažia s plochou menšou ako 1 000 m2 môžu tvoriť
a)
najviac dvojpodlažný požiarny úsek, ak sú vybavené stabilným hasiacim zariadením,
b)
najviac štvorpodlažný požiarny úsek, ak sú vybavené stabilným hasiacim zariadením a zariadením na odvod tepla a splodín horenia.
(8)
Súčasťou požiarneho úseku na prvom nadzemnom požiarnom podlaží môže byť aj prvé podzemné požiarne podlažie alebo jeho časť s plochou najviac 50 m2. Súčasťou požiarneho úseku, v ktorom je prvé podzemné požiarne podlažie, môže byť aj prvé nadzemné požiarne podlažie alebo jeho časť s plochou najviac 50 m2.
(9)
Jednopodlažná stavba je stavba s jedným podlažím. Ďalšie podlažie v jednopodlažnej stavbe musí spĺňať požiadavky ustanovené v § 5 ods. 2.
zobraziť paragraf
§ 7
Prvé nadzemné požiarne podlažie a požiarna výška

(1)
Prvé nadzemné požiarne podlažie je najnižšie podlažie, ktorého povrch podlahy nie je nižšie ako 1,5 m pod najvyššou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti 3 m od stavby. Určenie prvého nadzemného požiarneho podlažia je uvedené v prílohe č. 2.
(2)
Za prvé nadzemné požiarne podlažie možno považovať aj podlažie, ktoré je nižšie ako 1,5 m pod najvyššou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti 3 m od stavby, ak parameter odvetrania je najmenej 0,025 m1/2 alebo súčiniteľ odvetrania je najviac 1,25.
(3)
Ak polohu prvého nadzemného požiarneho podlažia nemožno určiť podľa odseku 1 alebo odseku 2, určuje sa prvé nadzemné požiarne podlažie podľa vstupu do stavby, ku ktorej vedie prístupová komunikácia pre hasičskú jednotku.
(4)
Ak má prvé nadzemné požiarne podlažie niekoľko výškových úrovní, možno s prihliadnutím na členenie stavby na požiarne úseky určiť niekoľko polôh prvého nadzemného požiarneho podlažia. V takom prípade sa stavba člení na požiarne úseky tak, aby do priestoru nad prvým nadzemným požiarnym podlažím nezasahovalo iné podzemné požiarne podlažie alebo prvé nadzemné požiarne podlažie.
(5)
Požiarna výška je výška nadzemnej časti stavby alebo podzemnej časti stavby meraná
a)
vo výrobnej stavbe od podlahy prvého nadzemného požiarneho podlažia po podlahu posledného požiarneho podlažia,
b)
v nevýrobnej stavbe od podlahy prvého nadzemného požiarneho podlažia po podlahu posledného požiarneho podlažia alebo po podlahu posledného podlažia, ak sa na ňom nachádza viac ako 10 osôb.
(6)
Určenie požiarnej výšky je uvedené v prílohe č. 2.
zobraziť paragraf
§ 8
Požiarna odolnosť

(1)
Požiarna odolnosť6) požiarnej konštrukcie sa určuje na základe
a)
skúšky typu7) alebo
b)
výpočtov podľa technickej normy.8)
(2)
Požiarna odolnosť požiarnych konštrukcií sa hodnotí kritériami a časom v minútach. Požadované kritériá pre jednotlivé požiarne konštrukcie sú určené v technických normách.8a)
(3)
Požiarnu odolnosť požiarnej konštrukcie možno zvýšiť jej úpravou a za podmienok určených v technickej norme.4)
(4)
Spôsob osvedčovania a členenie požiarnych konštrukcií sú uvedené v prílohe č. 3.
(5)
Zhotoviteľ osvedčuje vlastnosti požiarnej konštrukcie písomnou formou.
zobraziť paragraf
§ 9
Reakcia na oheň

(1)
Reakcia na oheň stavebných výrobkov sa vyjadruje triedou,9) ktorá sa určuje na základe skúšky typu7) alebo podľa osobitného predpisu.7a)
(2)
Spôsob osvedčovania požiarnych konštrukcií s reakciou na oheň je uvedený v prílohe č. 3.
zobraziť paragraf
§ 11
Šírenie plameňa


Šírenie plameňa po povrchu stavebných výrobkov, z ktorých je vyhotovená povrchová úprava obvodovej steny z vonkajšej strany stavby, sa vyjadruje indexom šírenia plameňa,13) ktorý sa určuje na základe skúšky typu.7)
zobraziť paragraf
§ 12
Konštrukčné prvky

(1)
Konštrukčné prvky sú stavebné konštrukcie s požadovanými vlastnosťami v podmienkach požiaru. Vytvorené sú zo stavebných materiálov alebo z komponentov. Konštrukčné prvky podľa triedy reakcie na oheň stavebných materiálov alebo komponentov, z ktorých sú zhotovené a ktoré zabezpečujú ich požiarnu odolnosť alebo nosnosť a stabilitu, sa podľa ich vplyvu na intenzitu požiaru triedia na
a)
konštrukčné prvky druhu D1,
b)
konštrukčné prvky druhu D2,
c)
konštrukčné prvky druhu D3.
(2)
Konštrukčné prvky druhu D1 počas požadovanej požiarnej odolnosti nezvyšujú intenzitu požiaru, pretože stavebné materiály alebo komponenty
a)
z ktorých sú zhotovené, majú triedu reakcie na oheň A1 alebo A2, alebo
b)
s triedou reakcie na oheň inou ako A1 alebo A2, ktoré nezabezpečujú nosnosť a stabilitu konštrukčného prvku, sú uzavreté stavebnými materiálmi alebo komponentmi s triedou reakcie na oheň A1 alebo A2 tak, že v požadovanom čase požiarnej odolnosti sa nezapália a neuvoľňuje sa z nich teplo.
(3)
Konštrukčné prvky druhu D2 počas požadovanej požiarnej odolnosti nezvyšujú intenzitu požiaru, pretože stavebné materiály alebo komponenty s triedou reakcie na oheň inou ako A1 alebo A2 sú uzavreté stavebnými materiálmi alebo komponentmi s triedou reakcie na oheň A1 alebo A2 tak, že v požadovanom čase požiarnej odolnosti sa nezapália a neuvoľňuje sa z nich teplo.
(4)
Horľavé materiály a komponenty uzavreté vo vnútri konštrukčných prvkov druhu D1 a D2 nesmú počas požadovanej doby požiarnej odolnosti dosiahnuť teplotu vzplanutia; ak táto nie je jednoznačne určená, teplota vzplanutia je 180 °C. Čas potrebný na dosiahnutie teploty vzplanutia je možné preukázať experimentálne alebo výpočtom.
(5)
Konštrukčné prvky druhu D3 sa počas požadovanej požiarnej odolnosti môžu zapáliť a zvyšovať intenzitu požiaru a nemožno ich posudzovať ako konštrukčné prvky druhu D1 alebo druhu D2.
(6)
Konštrukčný prvok druhu D2 možno nahradiť konštrukčným prvkom druhu D1. Konštrukčný prvok druhu D3 možno nahradiť konštrukčnými prvkami druhu D2 alebo druhu D1.
(7)
Stavebné výrobky a ich komponenty, ktoré sa pridávajú na konštrukčné prvky, tvoria ich povrchovú úpravu. Povrchová úprava sa nezohľadňuje pri zatrieďovaní konštrukčného prvku.
(8)
Na reagujúce nátery zvyšujúce požiarnu odolnosť konštrukčných prvkov zhotovených len zo stavebných materiálov alebo z komponentov triedy reakcie na oheň A1 alebo A2, ktoré majú hrúbku najviac 5 mm a triedu reakcie na oheň najviac C-s2, d0 a ochranné medzivrstvy požiarnych skiel, sa pri zatrieďovaní konštrukčného prvku neprihliada.
zobraziť paragraf
§ 13
Konštrukčné celky

(1)
Konštrukčný celok stavby vyjadruje skladbu konštrukčných prvkov v stavbe.
(2)
Z hľadiska horľavosti sa konštrukčné celky stavieb alebo ich časti členia na
a)
nehorľavé,
b)
zmiešané alebo
c)
horľavé.
(3)
Nehorľavý konštrukčný celok má stavba, ak nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby a požiarne deliace konštrukcie stavby pozostávajú len z konštrukčných prvkov druhu D1.
(4)
Zmiešaný konštrukčný celok má stavba, ak
a)
zvislé nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby a zvislé požiarne deliace konštrukcie stavby sú len druhu D1; ostatné nosné konštrukcie stavby a požiarne deliace konštrukcie stavby môžu byť druhu D2, alebo
b)
nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby a požiarne deliace konštrukcie stavby sú len druhu D2, pričom súčasne platí, že
1.
nosné komponenty týchto konštrukčných prvkov majú triedu reakcie na oheň najmenej D-s2, d0,
2.
všetky dutiny v týchto konštrukčných prvkoch sú celkom vyplnené komponentmi triedy reakcie na oheň A1 alebo A2 s teplotou tavenia najmenej 1 000 °C,
3.
upevnenie komponentov v dutinách týchto konštrukčných prvkov vylúči ich pohyb a vypadnutie; to platí aj vtedy, ak vonkajší komponent konštrukčného prvku prestane plniť ochrannú funkciu.
(5)
Horľavý konštrukčný celok má stavba vtedy, ak nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby a požiarne deliace konštrukcie stavby sú
a)
len druhu D2 a tieto nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 4 písm. b), alebo
b)
druhu D1, druhu D2 alebo druhu D3; tento konštrukčný celok však nespĺňa požiadavky na nehorľavý konštrukčný celok stavby alebo zmiešaný konštrukčný celok stavby.
(6)
Odseky 3 až 5 sa vzťahujú aj na časť stavby.
(7)
Konštrukčný celok pre časť stavby sa považuje za samostatný, ak je časť stavby staticky nezávislá a oddelená po celej výške stavby požiarnymi deliacimi konštrukciami vyhotovenými z konštrukčných prvkov druhu D1 a staticky nezávislými nosnými a požiarnymi deliacimi konštrukciami na nosných konštrukciách vyhotovených z konštrukčných prvkov druhu D2 alebo druhu D3.
(8)
Stavba, ktorá má len v podzemných podlažiach požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1 a v nadzemných podlažiach má požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D2 alebo požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D3, považuje sa za stavbu s nehorľavým konštrukčným celkom len v podzemných podlažiach. V ostatných nadzemných podlažiach sa stavba považuje podľa druhu použitých konštrukčných prvkov za stavbu so zmiešaným konštrukčným celkom alebo s horľavým konštrukčným celkom.
(9)
Ak má stavba v prvom nadzemnom podlaží požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1 a v ostatných nadzemných podlažiach má požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D2 alebo druhu D3, môžu sa požiarne úseky v prvom nadzemnom podlaží posudzovať ako v nehorľavom konštrukčnom celku. V ostatných nadzemných podlažiach sa stavba považuje podľa druhu použitých konštrukčných prvkov za stavbu so zmiešaným konštrukčným celkom alebo s horľavým konštrukčným celkom v stavbe s požiarnou výškou nadzemnej časti a podlažnosťou určenou od úrovne prvého nadzemného podlažia. Takáto stavba nemusí mať žiadne podzemné podlažie.
(10)
Pri zatrieďovaní konštrukčného celku sa nezohľadňuje konštrukčný prvok
a)
ktorý sa nachádza nad požiarnym stropom posledného požiarneho nadzemného podlažia, ak požiarny strop nie je staticky závislý od týchto konštrukčných prvkov,
b)
v poslednom požiarnom nadzemnom podlaží v stavbe s nehorľavým alebo so zmiešaným konštrukčným celkom, ktorá má viac ako dve nadzemné podlažia a požiarnu výšku najviac 22,5 m,
c)
požiarnych deliacich konštrukcií a nosných konštrukcií v stavbe umiestnených vo väčších požiarnych úsekoch, ak tieto konštrukcie nezabezpečujú stabilitu konštrukčného celku a neohraničujú požiarny úsek, v ktorom sú umiestnené.
zobraziť paragraf
§ 44
Požiarny pás

(1)
Požiarny pás je časť obvodovej steny, ktorá bráni šíreniu požiaru v zvislom smere alebo vo vodorovnom smere do vedľajšieho požiarneho úseku.
(2)
Požiarny pás je konštrukčný prvok druhu D1 s vonkajšou povrchovou úpravou s indexom šírenia plameňa is = 0 a musí sa stýkať s požiarnou stenou alebo s požiarnym stropom. Na požiarny pás sa vzťahuje § 43 ods. 2 a 3 rovnako.
(3)
Najnižšia požadovaná požiarna odolnosť požiarneho pásu sa určuje podľa požadovanej vyššej požiarnej odolnosti obvodovej steny dvoch susedných požiarnych úsekov, ktoré oddeľuje požiarny pás.
(4)
Na mieste styku obvodovej steny s požiarnou stenou alebo s požiarnym stropom musí byť v obvodovej stene vyhotovený požiarny pás so šírkou najmenej
a)
0,9 m, ak je ekvivalentný čas trvania požiaru najviac 45 min alebo ak je výpočtové požiarne zaťaženie najviac 45 kg.m-2, alebo ak je index skladovaných materiálov najviac 2,0, alebo
b)
1,2 m, ak je ekvivalentný čas trvania požiaru viac ako 45 min alebo ak je výpočtové požiarne zaťaženie viac ako 45 kg.m-2, alebo ak je index skladovaných materiálov viac ako 2,0.
(5)
Úpravou podľa odseku 4 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.5)
(6)
Požiarny pás možno nahradiť
a)
ustúpením alebo vystúpením líca obvodovej steny najmenej o 0,6 m v dĺžke aspoň 1,2 m,
b)
predĺžením požiarnej steny alebo požiarneho stropu pred líce obvodovej steny tak, že rozvinutý vonkajší obvod predĺženej požiarnej steny alebo požiarneho stropu je najmenej 1,2 m.
(7)
Požiarny pás nemusí byť vyhotovený
a)
ak je aspoň na jednej strane požiarnej steny alebo požiarneho stropu požiarny úsek bez požiarneho rizika; to neplatí na požiarny úsek chránenej únikovej cesty,
b)
ak je aspoň na jednej strane požiarnej steny priestor bez požiarneho rizika široký najmenej 2,5 m,
c)
vo výrobných stavbách, v stavbách poľnohospodárskej výroby a v nevýrobných stavbách s požiarnou výškou najviac 12 m; to neplatí pre požiarny úsek chránenej únikovej cesty, pre stavby zdravotníckych zariadení a pre stavby, ktoré sú určené pre osoby neschopné samostatného pohybu a osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu,
d)
na mieste styku požiarneho stropu s obvodovou stenou nad chránenou únikovou cestou,
e)
na mieste styku požiarnej steny a obvodovej steny, v ktorej sú umiestnené vjazdy do garáže,
f)
ak sú požiarne úseky na obidvoch stranách požiarnej deliacej konštrukcie chránené stabilným hasiacim zariadením; pre požiarne pásy na mieste styku obvodovej steny a požiarneho stropu to platí najviac na desať nad sebou umiestnených podlaží; ich súčasťou môže byť aj technické podlažie podľa § 5 ods. 2 písm. a), ktoré sa do počtu podlaží nezapočítava.
(8)
V obvodových stenách stavieb na ubytovanie s požiarnou výškou väčšou ako 12 m sa na mieste ich styku s požiarnou stenou medzi požiarnymi úsekmi, ktoré tvoria obytné bunky, nemusí vyhotoviť zvislý požiarny pás, ak požiarnu stenu tvorí konštrukčný prvok druhu D1 a tento konštrukčný prvok presahuje až do líca obvodovej steny.
(9)
Na vyhotovenie požiarnych pásov pri požiarnych stenách medzi stavbami sa ustanovenia odseku 7 písm. a) až e) nevzťahujú.
zobraziť paragraf
§ 47a
Inštalačný kanál a inštalačná šachta

(1)
Inštalačný kanál a inštalačná šachta, ktoré tvoria samostatný požiarny úsek, musia byť vyhotovené zo stavebných výrobkov triedy reakcie na oheň A1 alebo A2; konštrukcie inštalačného kanála a inštalačnej šachty sú požiarnymi deliacimi konštrukciami.
(2)
Montážny alebo kontrolný otvor (uzáver) konštrukcií inštalačného kanála alebo inštalačnej šachty musí spĺňať požiadavku na požiarnu odolnosť požiarnej deliacej konštrukcie a nemusí sa automaticky uzatvárať.
zobraziť paragraf
§ 48
Povrchová úprava konštrukcie


Povrchové úpravy stavebných konštrukcií vo vnútri požiarneho úseku a povrchové úpravy a obklady obvodových stien z vonkajšej strany stavby nesmú prispievať k šíreniu požiaru; uvedené sa považuje za splnené aj vtedy, ak sa postupuje podľa osobitného predpisu.4)
zobraziť paragraf
§ 49

(1)
Požadovaná požiarna odolnosť a požadovaný druh konštrukcie strešného plášťa sa určujú podľa požiarneho rizika požiarneho úseku, nad ktorým je strešný plášť umiestnený.
(2)
Strešný plášť s požadovanou požiarnou odolnosťou musí spĺňať,
a)
ak obsahuje horľavé materiály, aspoň kritériá EI,
b)
v ostatných prípadoch aspoň kritériá E.
(3)
Strešný plášť s funkciou nosnej konštrukcie strechy musí okrem kritérií uvedených v odseku 2 spĺňať aj kritériá R.
(4)
Ak strešný plášť alebo jeho časť zasahuje do požiarne nebezpečného priestoru iného požiarneho úseku, musí byť vyhotovený tak, aby spĺňal kritérium BROOF (t3) alebo BROOF (t4).
(5)
Požiarny uzáver v strešnom plášti, ktorý je umiestnený v požiarne nebezpečnom priestore iného požiarneho úseku, musí byť typu EW, vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 a s požiarnou odolnosťou, ktorá sa rovná aspoň polovičnej hodnote požadovanej požiarnej odolnosti strešného plášťa, v ktorom je umiestnený.
(6)
Strešný plášť, v ktorom je inštalované zariadenie na odvod tepla a splodín horenia alebo na ktorom je inštalované stabilné hasiace zariadenie, musí mať najmenej takú požiarnu odolnosť ako nosná konštrukcia strechy. Požiarnu odolnosť strešného plášťa možno dosiahnuť aj ochladzovaním stabilným hasiacim zariadením.
(7)
Strecha nad zhromažďovacím priestorom a nosné konštrukcie, od ktorých závisí jej stabilita, musia spĺňať požiadavku požiarnej odolnosti zodpovedajúcej dvojnásobnej hodnote predpokladaného času evakuácie osôb, najmenej však 15 min.
zobraziť paragraf
§ 62

(1)
Počet únikových ciest pre stavbu, ich dĺžka, šírka a rozmiestnenie musia byť navrhnuté, zhotovené a prevádzkované tak, aby predpokladaný čas evakuácie osôb určený v technickej norme4) bol čo najkratší.
(2)
Predpokladaný čas evakuácie osôb sa určuje podľa
a)
dĺžky únikovej cesty,
b)
rýchlosti pohybu osôb,
c)
počtu evakuovaných osôb,
d)
súčiniteľa podmienok evakuácie osôb,
e)
jednotkovej kapacity únikového pruhu,
f)
započítateľného počtu únikových pruhov.
(3)
Predpokladaný čas evakuácie osôb po únikových cestách nesmie byť dlhší ako dovolený čas evakuácie osôb, ktorý je uvedený v prílohe č. 8; určuje sa osobitne pre každú únikovú cestu, a to
a)
pre nechránenú únikovú cestu po východ zo stavby na voľné priestranstvo alebo po vstup do čiastočne chránenej únikovej cesty, alebo po vstup do chránenej únikovej cesty,
b)
pre čiastočne chránenú únikovú cestu po východ zo stavby na voľné priestranstvo alebo po vstup do chránenej únikovej cesty,
c)
pre chránenú únikovú cestu po východ zo stavby na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom.
(4)
Dovoleným časom evakuácie osôb je najdlhší možný čas bezpečnej evakuácie osôb na únikových cestách.
(5)
Požiadavky na únikové cesty výrobnej stavby sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na sklad v jednopodlažnej stavbe podľa § 1 ods. 1 písm. l).
zobraziť paragraf
§ 87
Vybavenie stavieb požiarnotechnickými zariadeniami

(1)
Požiarny úsek skladu v jednopodlažnej stavbe musí byť vybavený zariadením elektrickej požiarnej signalizácie,18) stabilným hasiacim zariadením a zariadením na odvod tepla a splodín horenia podľa hodnôt indexu skladovaných materiálov a indexu ekonomického rizika; vybavenie požiarneho úseku zariadením elektrickej požiarnej signalizácie, stabilným hasiacim zariadením a zariadením na odvod tepla a splodín horenia sa určuje podľa prílohy č. 13.
(2)
Požiarny úsek skladu v jednopodlažnej stavbe musí byť vybavený stabilným hasiacim zariadením aj vtedy, ak z indexu skladovaných materiálov a z indexu ekonomického rizika vyplýva potreba vybaviť ho elektrickou požiarnou signalizáciou a ak zásah hasičskou jednotkou nie je zabezpečený do 12 min od zistenia požiaru.
(3)
Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavené javisko
a)
s povraziskom určené pre vnútorný zhromažďovací priestor hľadiska s viac ako 500 osobami,2)
b)
bez povraziska určené pre vnútorný zhromažďovací priestor hľadiska s viac ako 800 osobami.2)
(4)
Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavená
a)
ubytovacia časť hotela určeného na ubytovanie viac ako 300 osôb,
b)
ubytovacia časť inej stavby určenej na ubytovanie viac ako 500 osôb,
c)
lôžková časť stavby zdravotníckeho zariadenia určená pre viac ako 800 osôb,
d)
výstavná hala, v ktorej požiarny úsek má plochu viac ako 5 000 m2,
e)
plocha požiarneho úseku obchodných priestorov väčšia ako 1 000 m2; to neplatí, ak požiarny úsek obchodných priestorov sa nachádza v stavbe s jedným nadzemným podlažím a má plochu najviac 2 000 m2 a predpokladaný čas evakuácie je najviac 90 % hodnoty dovoleného času evakuácie (§ 62 ods. 3).
(5)
Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavená aj nevýrobná stavba s požiarnou výškou nad 60 m.
zobraziť paragraf
§ 88
Zariadenie elektrickej požiarnej signalizácie

(1)
Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavená aj stavba
a)
určená na ubytovanie viac ako 20 osôb, ktorá má konštrukčný celok zmiešaný alebo horľavý,
b)
určená na ubytovanie viac ako 50 osôb, ktorá má konštrukčný celok nehorľavý,
c)
zdravotníckeho zariadenia s lôžkovou časťou,
d)
v ktorej je vnútorný zhromažďovací priestor.
(2)
Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavená podzemná časť stavby, ak sa v podzemných podlažiach trvale zdržuje viac ako 20 osôb.
(3)
Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavená nevýrobná stavba s požiarnou výškou nad 45 m.
(4)
Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavený požiarny úsek, v ktorom je hromadná garáž pre viac ako 50 motorových vozidiel.
(5)
Zariadenie elektrickej požiarnej signalizácie možno nahradiť stabilným hasiacim zariadením len vtedy, ak z tejto vyhlášky alebo z iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť vybaviť požiarny úsek elektrickou požiarnou signalizáciou, ako aj stabilným hasiacim zariadením.
zobraziť paragraf
§ 91
Dodávka elektrickej energie

(1)
Elektrické zariadenia, ktoré sú v prevádzke počas požiaru, musia mať zabezpečenú trvalú dodávku elektrickej energie. Trvalú dodávku elektrickej energie pri požiari a vlastnosti káblových rozvodov určuje technická norma.21)
(2)
Trasy káblov na trvalú dodávku elektrickej energie sú vedené po konštrukčných prvkoch, ktorých požiarna odolnosť je stanovená podľa stupňa protipožiarnej bezpečnosti príslušného požiarneho úseku.
zobraziť paragraf
§ 92

(1)
Vnútorný zhromažďovací priestor alebo vonkajší zhromažďovací priestor je priestor na zhromaždenie viac ako 200 osôb, v ktorom pripadá na jednu osobu pôdorysná plocha menšia ako 4 m2.
(2)
Vnútorné zhromažďovacie priestory sa podľa veľkosti pôdorysnej plochy na jednu osobu a podľa celkového počtu osôb v týchto priestoroch členia na zhromažďovacie priestory
a)
ZP1,
b)
ZP2,
c)
ZP3.
(3)
Požiadavky na členenie zhromažďovacích priestorov podľa odseku 2 sú určené v technickej norme.4)
(4)
Vnútorným zhromažďovacím priestorom nesmú prechádzať zariadenia uvedené v § 75 ods. 1.
(5)
Z ohlasovne požiarov pre stavby so zhromažďovacím priestorom s veľkosťou ZP2 alebo s veľkosťou ZP3 musia byť ovládané zariadenia, ktoré v prípade požiaru treba uviesť do činnosti alebo uzatvoriť.
(6)
Vnútorný zhromažďovací priestor musí byť vybavený zariadením na odvod tepla a splodín horenia. Vo vnútornom zhromažďovacom priestore, v ktorom má súčiniteľ horľavých látok hodnotu najviac 0,75, priemerné požiarne zaťaženie je najviac 15 kg.m-2 a súčiniteľ odvetrania má hodnotu najviac 0,8, možno nahradiť zariadenie na odvod tepla a splodín horenia otvormi, ktoré umožňujú prístup vzduchu pri požiari, pričom najmenej polovica plochy týchto otvorov je umiestnená v hornej tretine výšky obvodových konštrukcií alebo v strešnej konštrukcii.
zobraziť paragraf
§ 95
Stavby zdravotníckych zariadení a stavby so zariadením starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa

(1)
V stavbách viacpodlažných zdravotníckych zariadení s lôžkovými oddeleniami a vo viacpodlažných stavbách so zariadením starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa,22a) z ktorých nie je východ priamo na voľné priestranstvo ani úniková cesta po rovine do vedľajšej stavby, musí byť každé podlažie rozdelené najmenej na dva požiarne úseky; v takto vytvorených požiarnych úsekoch musia byť zabezpečené podmienky na bezpečnú evakuáciu osôb aj z vedľajšieho požiarneho úseku.
(2)
Požiarny úsek, do ktorého smeruje evakuácia podľa odseku 1, musí
a)
mať požiarne zaťaženie, ktorého súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,0,
b)
mať dostatočnú plochu na umiestnenie pacientov evakuovaných zo susedného požiarneho úseku,
c)
nadväzovať na chránenú únikovú cestu alebo na východ na voľné priestranstvo,
d)
mať zabezpečené prirodzené vetranie oknami alebo otvormi v obvodových stenách.
(3)
Požiarny úsek, v ktorom je umiestnená jednotka intenzívnej starostlivosti, anestéziologicko-resuscitačné oddelenie a operačné oddelenie, musí byť od ostatných požiarnych úsekov oddelený predsieňou vetranou pretlakovým vetraním, ktorého činnosť musí byť zabezpečená najmenej počas 240 min. Predsieň musí mať také rozmery, aby v nej bolo možné manipulovať s lôžkom.
(4)
Požiadavky na požiarne deliace konštrukcie požiarneho úseku uvedeného v odseku 3 musia byť určené podľa susedného požiarneho úseku s najvyšším stupňom protipožiarnej bezpečnosti a zvýšené o jeden stupeň.
(5)
V stavbách zdravotníckych zariadení musia byť požiarne deliace konštrukcie a konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1; to neplatí na stavby zdravotníckych zariadení, ktoré majú najviac dve nadzemné podlažia.
zobraziť paragraf
§ 99
So súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky možno v odôvodnených prípadoch

a)
rozhodnúť, že priestor uvedený v prílohe č. 1 a určený ako samostatný požiarny úsek tvorí súčasť iného požiarneho úseku,
b)
rozhodnúť o vybavení požiarneho úseku požiarnotechnickými zariadeniami odchylne od ustanovení § 40, § 87 a 88,
c)
rozhodnúť o spojení prvého nadzemného požiarneho podlažia a prvého podzemného požiarneho podlažia do spoločného požiarneho úseku odchylne od ustanovenia § 6 ods. 8.
zobraziť paragraf
§ 102aa

Na výrobky, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v súlade s právom niektorého členského štátu Európskej únie alebo ktoré boli vyrobené v súlade s právom niektorého zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktorý je súčasne zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, a neboli do stavby zabudované, sa minimálne požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb ustanovené v § 1a, § 5, § 6, § 8, § 9, § 13, § 42, § 44, § 47a, § 47b, § 48, § 49, § 60, § 62, § 87, § 88, § 90 až 92, § 98, § 99, § 102, v prílohe č. 1, v prílohe č. 3 a v prílohe č. 8 neuplatňujú.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 102bb
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2019

(1)
Projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 je možné doložiť k žiadosti o stavebné povolenie najneskôr do 30. júna 2019.
(2)
Ustanovenie § 7 ods. 5 písm. b) sa neuplatňuje na zmeny nevýrobných stavieb realizovaných podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, ak zmenou nedochádza k zvýšeniu počtu podlaží stavby nadstavbou, ktorou sa stavba zvyšuje.
zobraziť paragraf
Poznámka
7)  § 8 zákona č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
zobraziť paragraf
Poznámka
28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17. 9. 2015).
zobraziť paragraf
Príloha
Príloha č. 2 k vyhláške č. 94/2004 Z. z.
Prevziať prílohu - Príloha č. 2 k vyhláške č. 94/2004 Z. z.
zobraziť paragraf
Príloha
Príloha č. 3 k vyhláške č. 94/2004 Z. z.


OSVEDČOVANIE, POŽADOVANÉ KRITÉRIÁ A KLASIFIKAČNÉ NORMY POŽIARNYCH KONŠTRUKCIÍ

Položka Požiarne konštrukcie Požadované kritériá Klasifikácia na základe skúšok podľa technickej normy 1. Nosné prvky bez požiarnej deliacej funkcie (steny, stropy, strechy, nosníky, stľpy, balkóny, lávky a schodištia) R STN EN 13501-2 2. Nosné prvky s požiarnou deliacou funkciou (steny, stropy, strechy a zdvojené podlahy) RE, REI, REW, REI-M STN EN 13501-2 3. Nosné obvodové steny REI, REW STN EN 13501-2 4. Ochrana konštrukcií, obkladmi, nátermi, nástrekmi, vodorovnými membránami a zvislými membránami R STN EN 13501-2 5. Nenosné steny (priečky) EI STN EN 13501-2 6. Fasády (závesové steny) a nenosné vonkajšie steny EI, EW, orientácia o, i STN EN 13501-2 7. Požiarne pásy REI, REW, EI, EW STN EN 13501-2 8. Podhľady s nezávislou požiarnou odolnosťou EI, orientácia a, b STN EN 13501-2 9. Požiarne dvere a uzávery EI, EI1, EI2, EW, C0 až C5 STN EN 13501-2 10. Dvere tesné proti prieniku dymu Sm, C0 až C5 STN EN 13501-2 11. Uzávery dopravníkových systémov EI, EI1, EI2, EW, C0 až C5, T STN EN 13501-2 12. Požiarne tesnenia prestupov EI, U/U, U/C, C/U, C/C STN EN 13501-2 13. Požiarne tesnenia lineárnych stykov EI, H, V, T, X, M, F, B, W STN EN 13501-2 14. Inštalačné kanály a šachty EI, orientácia o, i, ve, ho STN EN 13501-2 15. Vzduchotechnické potrubia s požiarnou odolnosťou EI, orientácia o, i, ve, ho STN EN 13501-3 16. Požiarne klapky EI, EI-S, E-S STN EN 13501-3 17. Potrubia na odvod tepla a splodín horenia v jednom požiarnom úseku E300, E600-SINGLE STN EN 13501-4 18. Potrubia na odvod tepla a splodín horenia, ktoré vedú cez iný požiarny úsek EI (tlak)-S-MULTI STN EN 13501-4 19. Kombinované vzduchotechnické potrubia s požiarnou odolnosťou a súčasne na odvod tepla a splodín horenia EI (tlak)-S-MULTI STN EN 13501-4 20. Dymové klapky E, E-S, EI, EI-S STN EN 13 501-4 21. Dymové zábrany D, DH STN EN 12101-1 22. Strešný plášť BROOF (t3) alebo BROOF (t4) STN EN 13501-5 23. Zariadenia pre trvalú dodávku elektrickej energie pri požiari Px *) STN 92 0205 STN 92 0206


1. Osvedčenie požiarnych konštrukcií obsahuje najmä

a) názov a miesto stavby,

b) obchodné meno a sídlo zhotoviteľa požiarnych konštrukcií, meno a priezvisko osoby zodpovednej za zhotovenie požiarnych konštrukcií,

c) názov požiarnych konštrukcií, kritériá a požiarnu odolnosť,

d) názov a číslo dokladu preukazujúceho vlastnosti požiarnych konštrukcií, prípadné riešenia špecifických detailov požiarnych konštrukcií,

e) miesto a dátum vystavenia, podpis a odtlačok pečiatky zhotoviteľa požiarnych konštrukcií.

2. Za osvedčenie požiarnych konštrukcií zhotoviteľom sa považuje najmä

a) zoznam požiarnych konštrukcií, pre ktoré je osvedčenie vystavené,

b) kópie technických listov, katalógových listov alebo návodov na montáž, podľa ktorých boli požiarne konštrukcie zhotovené,

c) kópie dokladov preukazujúcich zhodu stavebných výrobkov použitých na zhotovenie požiarnych konštrukcií,

d) vypočítané hodnoty hrúbok ochrany jednotlivých prvkov chránených požiarnych konštrukcií,

e) kópie iných dokumentov (napríklad doklad o povinnej odbornej kvalifikácii, doklad o preškolení výrobcom a zoznam tesnení prestupov a lineárnych stykov), ak boli k predmetným požiarnym konštrukciám vydané.
zobraziť paragraf
Príloha
Príloha č. 8 k vyhláške č. 94/2004 Z. z.
Prevziať prílohu - Príloha č. 8 k vyhláške č. 94/2004 Z. z.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore