Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností 58/1993 účinný od 10.04.1994 do 10.05.1996

Ak nedošlo k zápisu vlastníka do katastra nehnuteľností v Slovenskej republike1) (ďalej len „kataster"), preukáže daňovník dane z pozemkov (§ 2 ods. 1 zákona) vlastníctvo výpisom z evidencie nehnuteľností2).

Ten, kto pozemok skutočne užíva, je daňovníkom dane z pozemkov podľa § 2 ods. 3 zákona bez ohľadu na to, či je zapísaný v katastri. Doklady preukazujúce skutočnosti potrebné na výpočet dane z pozemkov, najmä výmeru pozemku, lokalizáciu a druh pozemku, ak nevyplývajú z výpisov katastra, evidencie nehnuteľností alebo iných dokladov vydaných príslušným orgánom štátnej správy, môže správca dane nahradiť zápisnicou alebo úradným záznamom o miestnom zisťovaní.

Ručenie nájomcu za daň z pozemkov sa uplatní napríklad pri krátkodobých prenájmoch v trvaní menej ako päť rokov, keď je podľa § 2 zákona daňovníkom vlastník pozemku.

Pre zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa § 3 ods. 1 zákona je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra, evidencie nehnuteľností a pri stavebných pozemkoch rozhodnutie územného plánovania.

Ťažbou dreva v ochranných lesoch sa rozumie plánovaná obnovvná ťažba. Predmetom dane podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona je pozemok celej jednotky priestorového rozdelenia lesa určený podľa osobitného predpisu.3)

Za ostatné hospodársky využívané vodné plochy podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona sa považujú vodné plochy, ktorých hlavným poslaním je produkcia vodných živočíchov, chov hydiny alebo iných živočíchov, produkcia rastlinných alebo iných produktov.

Ustanovenie § 3 ods. 3 písm. a) zákona sa nevzťahuje na časti zastavaných plôch a nádvorí zastavaných stavbami, ktoré nespĺňajú charakter stavby podľa § 8 ods. 1 zákona; použije sa na ne § 3 ods. 1 písm. f) zákona.

Daňovník preukazuje skutočnú výmeru pozemku, na ktorý uplatňuje nárok na oslobodenie od dane z pozemkov, výpisom z katastra, z evidencie nehnuteľností alebo iným dokladom vydaným príslušným orgánom štátnej správy4). Výpis z katastra, z evidencie nehnuteľností alebo iný doklad vydaný orgánom štátnej správy môže správca dane nahradiť písomným dokladom, ktorý vyhotoví po úradnej obhliadke pozemku. Takýto postup možno uplatniť, najmä ak ide o močiare, rašeliniská, plochy slatín a slancov, remízky, háje a vetrolamy.

Ak vzniknú podmienky na oslobodenie od dane z pozemkov v priebehu kalendárneho roka, oslobodenie od dane sa uplatní už vo zvyšku zdaňovacieho obdobia, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 4.

Ak je štátny podnik alebo obecný podnik v likvidácii, je podmienka oslobodenia pozemkov v ich správe od dane z pozemkov podľa § 4 ods. 2 zákona splnená dňom zápisu vstupu štátneho podniku alebo obecného podniku do likvidácie do obchodného registra. Oslobodenie sa nevzťahuje na pozemky alebo ich časti, ktoré sú aj po vstupe štátneho podniku alebo obecného podniku do likvidácie v prenájme alebo sa naďalej využívajú na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť.

Podmienka na oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. a) až f), h) až k) a ods. 2 zákona nie je splnená v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom sa pozemok alebo jeho časť využíva na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, a to aj len časť roka.

Za pozemky funkčne spojené so stavbami slúžiacimi verejnej doprave [§ 4 ods. 1 písm. j) zákona] sa považujú pozemky, ktoré slúžia cestnej, vodnej, leteckej doprave a dráham osobitného určenia (lanovky); za pozemky podľa tohto ustanovenia zákona sa považujú aj pozemky alebo ich časti funkčne spojené so stavbami slúžiacimi verejnej železničnej doprave v rámci územia vymedzeného hranicami pozemkov v správe dráhového podniku, na ktorých sa rozkladá súvislá železničná sieť alebo ktoré slúžia prevádzke dráhy, jej zabezpečeniu, údržbe a ochrane.

Správca dane môže pri výpočte základu dane z pozemkov z ornej pôdy, chmeľníc, viníc a ovocných sadov uplatniť priemernú cenu pôdy určenú za 1 m2 a vypočítanú pre jednotlivé obce z plôch bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek nachádzajúcich sa v jednotlivých katastrálnych územiach patriacich do príslušnej obce. Cena pozemku zapísaného v katastri ako trvalý trávnatý porast je 75 % z priemernej ceny pozemkov uvedených v prvej vete. Priemerné ceny pôdy podľa jednotlivých obcí sa uvádzajú v prílohe tejto vyhlášky.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v tom prípade, ak všetky pozemky daňovníka podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona nachádzajúce sa v územnom obvode správcu dane sú zaradené do bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, je na ne vypočítaná cena a daňovník preukáže túto skutočnosť písomným dokladom potvrdeným príslušným orgánom štátnej správy. 7)

Základ dane pri pozemkoch rovnakého druhu a rovnakej ceny za 1 m2 pozemku podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) a e) pozostávajúcich z viacerých parciel sa vypočíta tak, že súčet výmer jednotlivých parciel rovnakého druhu pozemkov sa vynásobí cenou určenou za 1 m2 príslušného druhu pozemku.

Oslobodenie od dane zo stavieb uvedené v § 9 ods. 1 písm. h) až j) zákona začína plynúť od začiatku mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom vznikla podmienka na oslobodenie od dane. Ak podmienky na oslobodenie od dane zo stavieb podľa § 9 ods. 1 písm. h) až i) zákona vznikli pred 1. januárom 1993, počítajú sa lehoty odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona. Ak je štátny podnik alebo obecný podnik v likvidácii, je podmienka oslobodenia stavieb v ich správe od dane zo stavieb podľa § 9 ods. 2 zákona splnená dňom zápisu vstupu štátneho podniku alebo obecného podniku do likvidácie do obchodného registra. Oslobodenie sa nevzťahuje na stavby alebo ich časti, ktoré sú aj po vstupe štátneho podniku alebo obecného podniku do likvidácie v prenájme alebo sa naďalej využívajú na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť.

Ak v prípade viacpodlažných stavieb podlieha oslobodeniu od dane zo stavieb iba časť stavby, základ dane (§ 10 ods. 1 zákona) sa vypočíta takto:

výmera podlahových plôch časti stavby oslobodenej od dane v m2 sa vydelí celkovou výmerou podlahovej plochy všetkých nadzemných podlaží stavby v m2 vrátane výmery podlahových plôch časti stavby oslobodenej od dane,

podiel vypočítaný podľa písmena a) s presnosťou na stotiny (bez zaokrúhľovania) sa odpočíta od čísla 1,

zisteným rozdielom podľa písmena b) (koeficient oslobodenia) sa vynásobí celková výmera stavbou zastavanej plochy v m2.

Za prenájom sa považuje každý nájomný vzťah, na základe ktorého nájomca poskytuje alebo môže poskytovať prenajímateľovi nájomné v peniazoch, naturáliách, pracovných výkonoch alebo iných majetkových výhodách.

Za prenájom sa považuje aj odovzdanie stavby, prípadne časti stavby, daňovníkom inej osobe na bezplatné užívanie, ak z povahy právneho vzťahu vyplýva, že ide o odplatný nájomný vzťah.

Podmienka na oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. a) až ch) a j) a ods. 2 zákona nie je splnená v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom sa stavba alebo jej časť využíva na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, a to aj len časť roka; to platí pre celú stavbu podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona aj vtedy, keď sa na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom využíva len jej časť.

Domom a domovým majetkom sa rozumejú bytové a rodinné domy podľa osobitných predpisov.7a)

Zastavanou plochou (§ 10 ods. 1 zákona) sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti jednopodlažnej alebo viacpodlažnej stavby.

Na podzemné podlažia stavby alebo jej časti sa neprihliada.

Ak zastavanú plochu nemožno určiť podľa odsekov 1 a 2, zistí sa podľa údajov katastra alebo písomných dokladov, ktoré môže vyhotoviť správca dane po úradnej obhliadke stavby.8)

Príslušenstvo hlavnej stavby tvoria samostatne stojace objekty postavené mimo bytového domu, nachádzajúce sa na pozemku, ktorý je vo vlastníctve, prenájme alebo užívaní vlastníka bytového domu. Do úhrnnej výmery príslušenstva bytového domu sa nepočíta plocha, ktorá je zastavaná samostatne stojacou garážou alebo stavbou slúžiacou na podnikateľskú a zárobkovú činnosť. Príslušenstvom bytového domu je aj tá časť stavby, ktorej zastavaná plocha presahuje zastavanú plochu obytnej časti stavby.

Samostatne stojacou garážou alebo stavbou slúžiacou na podnikateľskú a zárobkovú činnosť sa rozumie stavba, ktorá nie je vstavaná a netvorí ani prístavbu k bytového domu a prevažná časť zastavanej plochy takejto stavby slúži na uvedené účely.

Podlažie stavby je časť vnútorného priestoru vymedzená podlahou a stropnou konštrukciou.

Za nadzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby.

Pri viacerých stavbách tvoriacich príslušenstvo bytového domu podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona s rôznym počtom nadzemných podlaží sa zvýšenie sadzby dane podľa § 11 ods. 2 zákona počíta osobitne za každú stavbu.

Pre určenie príslušnej sadzby dane je rozhodujúce zaradenie stavby podľa jednotnej klasifikácie stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy.10)

Sadzba dane podľa § 6 ods. 4 a § 11 ods. 3 zákona sa vypočíta s presnosťou na stotiny bez zaokrúhľovania.

Kúpeľné miesto podľa § 11 ods. 3 zákona ustanovuje štatút kúpeľného miesta11) schválený vládou Slovenskej republiky.

Do podlahovej plochy bytového a nebytového priestoru slúžiaceho v bytovom dome na vykonávanie podnikateľskej a zárobkovej činnosti s výnimkou poľnohospodárskej prvovýroby sa počíta podlahová plocha bytu, nebytových priestorov, spoločných častí, zariadení a príslušenstva domu12), pričom zvýšenie dane (§ 11 ods. 5 zákona) sa uplatní aj vtedy, ak táto činnosť sa vykonáva v podzemných častiach alebo podlažiach stavby.

O poskytnutí daňovej úľavy alebo zamietnutí žiadosti o úľavu z dane z nehnuteľností upovedomí správca dane daňovníka písomnou formou.

Za samostatne hospodáriaceho roľníka sa považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu podľa osobitného predpisu5) ako podnikateľ.6)