Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva geologický zákon 51/2008 účinný od 01.03.2015

§ 3
Geologický prieskum

(1)
Geologický prieskum zahŕňa súbor geologických metód, geologických činností, najmä projektovanie, archívnu excerpciu, geologické mapovanie, zostavovanie geologických máp, sledovanie a riadenie geologických prác, geologickú dokumentáciu, vyhodnocovanie geologických údajov, záverečné spracovanie, a ďalších druhov prác, najmä technické práce, geofyzikálne práce, geochemické práce, technologické práce, laboratórne práce, terénne meračské práce, vzorkovacie práce a geodetické činnosti, ktorými sa skúmajú a hodnotia jednotlivé zložky, procesy a vlastnosti geologického prostredia.
(2)
Geologický prieskum sa uskutočňuje po etapách. Ak je to účelné, možno etapy spojiť.
(3)
Ak je potrebné v geologickej úlohe použiť niekoľko rôznych geologických prieskumov, zaradí sa geologická úloha do toho geologického prieskumu, ktorý prevažuje.

§ 4
Ložiskový geologický prieskum

(1)
Ložiskovým geologickým prieskumom sa
a)
skúmajú geologické pomery ložiska a jeho tektonická stavba,
b)
sleduje rozmiestnenie jednotlivých nerastov podľa kvality,
c)
skúmajú banskotechnické podmienky, ktoré môžu ovplyvniť dobývanie zistených a overených zásob nerastov tvoriacich ložiská,
d)
rieši možnosť ukladania odvalov, výsypiek a odkalísk spolu s predpokladanými vplyvmi na životné prostredie,
e)
skúmajú hydrogeologické pomery ložiska,
f)
zisťuje výskyt a akumulácia podzemných vôd, ktoré môžu ovplyvniť spôsob dobývania ložiska,
g)
zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch,
h)
zisťujú a overujú geologické podmienky na sprístupňovanie jaskýň, zaistenie stability podzemných priestorov,
i)
zisťujú a overujú geologické podmienky na zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel,
j)
zisťujú a overujú geologické podmienky prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia (ďalej len „ukladanie“).
(2)
Ak sa zistí výskyt a akumulácia podzemných vôd podľa odseku 1 písm. f), vypracuje sa návrh na ich odvádzanie.
(3)
Pri rozdelení ložiskového geologického prieskumu na etapy sa
a)
vo vyhľadávacom prieskume
1.
vyhľadáva a overuje výhradné ložisko alebo ložisko nevyhradeného nerastu, pričom sa na zistenom výhradnom ložisku určí jeho približný rozsah a v jeho časti sa overia a vypočítajú zásoby kategórie Z-2; v ostatnej časti sa overia a vypočítajú zásoby kategórie Z-3 alebo prognózne zdroje, na zistenom ložisku nevyhradených nerastov sa overí a vypočíta množstvo zásob, približný rozsah, kvalita a typy suroviny,
2.
zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ich prípadné netesnosti a ich vhodnosť na uskladňovanie plynov a kvapalín,
3.
zisťujú možnosti výskytu jaskýň, ich možný priebeh, rozsah, viazanosť na štruktúry a zloženie horninového prostredia, skúmajú sa podmienky stability jaskynných a iných podzemných priestorov,
4.
zisťujú geologické podmienky vplyvu starých banských diel na povrch a navrhujú sa opatrenia na ich zabezpečenie a likvidáciu,
5.
zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ich prípadné netesnosti a ich vhodnosť na ukladanie,
b)
v podrobnom prieskume
1.
výhradného ložiska overujú zásoby ložiska v množstve a v kvalite potrebnej na ich využívanie, ktoré sa vypočítajú ako zásoby kategórie Z-1; ostatné zásoby ložiska sa vypočítajú ako zásoby kategórie Z-2,
2.
overí rozsah horninových štruktúr alebo podzemných priestorov podľa písmena a) bodu 2, vypočíta sa ich objem, preskúma sa tesnosť voči okoliu, hydrogeologické pomery a vypracúvajú sa geologické podklady na zriadenie a prevádzku podzemného zásobníka,
3.
overí rozsah horninových štruktúr alebo podzemných priestorov podľa písmena a) bodu 5, vypočíta sa ich objem, preskúma sa tesnosť voči okoliu, hydrogeologické pomery a vypracúvajú sa geologické podklady na zriadenie a prevádzku zariadenia na ukladanie,
c)
v ťažobnom prieskume výhradného ložiska spresňujú
1.
znalosti o rozmiestnení zásob a o ich kvalite a škodlivinách v typoch suroviny, ktoré sú potrebné na usmerňovanie dobývania ložiska, a vypočítajú sa zásoby kategórie Z-1,
2.
znalosti o geologických a banskotechnických podmienkach, ktoré sú potrebné na konverziu ložísk ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu a soli na podzemný zásobník plynov alebo kvapalín.

§ 5
Hydrogeologický prieskum

(1)
Hydrogeologickým prieskumom sa
a)
skúmajú hydrogeologické pomery vybraného územia, najmä interakcia vody vo všetkých skupenstvách pod povrchom terénu, a geologického prostredia, povrchových vôd, klimatických podmienok,
b)
skúmajú vody v pásme nasýtenia, podmienky využívania podzemných vôd vrátane minerálnych vôd a geotermálnych vôd na rôzne účely, podmienky ochrany ich množstva a ich kvalita a vzťah k ostatným zložkám životného prostredia,
c)
zisťujú a overujú geologické podmienky na využívanie geotermálnej energie, ktorej zdrojom je teplo suchých hornín.
(2)
Na účely tejto vyhlášky sú podzemné vody všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia bez ohľadu na ich druh a spôsob využitia.
(3)
Pri skúmaní hydrogeologických pomerov územia sa hodnotí skutočné a možné znečistenie podzemných vôd, navrhujú sa optimálne spôsoby využívania a ochrany podzemných vôd.
(4)
Hydrogeologický prieskum sa uskutočňuje samostatne alebo ako súčasť iných prieskumov uvedených v § 4, 6 a 7.
(5)
Pri rozdelení hydrogeologického prieskumu na etapy sa
a)
vo vyhľadávacom prieskume
1.
skúmajú hydrogeologické pomery vybraného hydrogeologického regiónu, rajónu, subrajónu a štruktúry,
2.
určujú množstvá podzemnej vody v kategórii C a sumarizujú sa aj skôr určené využiteľné množstvá vo vyšších kategóriách,
3.
skúmajú hydrogeologické pomery na účely komplexného územného plánovania, na ochranu a rozvoj životného prostredia,
4.
zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry na zriaďovanie zariadení na využívanie geotermálnej energie a určujú sa množstvá geotermálnej energie,
b)
v podrobnom prieskume
1.
skúmajú hydrogeologické pomery území perspektívnych na odber podzemnej vody,
2.
určujú využiteľné množstvá podzemnej vody na úrovni požadovanej na povolenie na odber podzemnej vody v kategórii B,
3.
skúma kvantitatívny a kvalitatívny stav útvaru podzemnej vody,
4.
skúmajú hydrogeologické pomery na zakladanie stavieb a na iné účely,
5.
overuje rozsah horninových štruktúr podľa písmena a) bodu 4, vypočítava sa množstvo geotermálnej energie a spracúvajú sa geologické podklady na zriaďovanie a prevádzku zariadení na využívanie geotermálnej energie a zneškodňovanie odpadových vôd,
c)
v doplnkovom prieskume
1.
spresňujú informácie o hydrogeologických pomeroch a využiteľných množstvách podzemnej vody na základe výsledkov dlhodobého režimového pozorovania a merania v priebehu využívania zdrojov,
2.
získavajú nové hydrogeologické informácie počas uskutočňovania stavieb alebo ich prevádzkovania.

§ 6
Inžinierskogeologický prieskum

(1)
Inžinierskogeologickým prieskumom sa
a)
skúmajú, zisťujú a overujú inžinierskogeologické a hydrogeologické pomery vybraného územia, v ktorom sa uvažuje o realizácii výstavby,
b)
zisťujú podmienky stability územia, v ktorom sa uvažuje o realizácii výstavby,
c)
spracúvajú geologické podklady na účely územného plánovania, a navrhujú preventívne opatrenia a adaptačné opatrenia,
d)
zisťujú podmienky stability územia náchylného na zosúvanie s návrhom na stabilizovanie územia.
(2)
Pri rozdelení inžinierskogeologického prieskumu na etapy sa
a)
v orientačnom prieskume vykonáva súbor geologických prác potrebných na zistenie základných charakteristík územia a na zásadné posúdenie možnosti a vhodnosti územia na výstavbu alebo na iné využitie; na zosuvných územiach sa skúmajú aj príčiny vzniku deformácií, posudzuje sa potreba ich stabilizácie, prípadne sanácie, navrhujú a realizujú sa okamžité protihavarijné opatrenia,
b)
v podrobnom prieskume vykonávajú práce, na ktorých základe sa spracúvajú podklady na spracovanie projektovej dokumentácie výstavby s návrhmi na zakladanie stavieb, a na zosuvných územiach pri objektoch ohrozených zosuvom sa určia podmienky na zabezpečenie stability územia náchylného na zosúvanie,
c)
v doplnkovom prieskume vykonávajú geologické práce, ktorými sa pri výstavbe alebo prevádzke stavby spresňujú získané geologické poznatky, sleduje sa správanie stavby a účinky jej prevádzky s ohľadom na konkrétne geologické podmienky a na jej vplyv na životné prostredie.

§ 10
Obsah odbornej spôsobilosti a žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti

(1)
Žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti na vykonávanie geologických prác (ďalej len „žiadosť“) podáva žiadateľ alebo jeho zamestnávateľ ministerstvu. Žiadosť obsahuje meno a priezvisko, titul, dátum a miesto narodenia, trvalý pobyt žiadateľa a vymedzenie geologických prác, na ktoré sa žiada priznanie odbornej spôsobilosti.
(2)
K žiadosti sa pripája
a)
kópia dokladu o dosiahnutom vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa alebo tretieho stupňa a kópia vysvedčenia o štátnej skúške, rigoróznej skúške alebo dizertačnej skúške z predmetu, ktorý je zhodný s príslušnými geologickými prácami, na ktoré žiadateľ žiada odbornú spôsobilosť,
b)
zoznam geologických úloh, na ktorých realizácii sa žiadateľ podieľal alebo podieľa samostatne na každý druh geologických prác, na ktoré sa žiada priznanie odbornej spôsobilosti, vrátane výpisu odovzdaných záverečných správ a iných písomných materiálov z archívu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra alebo jeho ekvivalentu v iných štátoch.
(3)
Žiadateľ, ktorý získal vzdelanie v inom štáte, k žiadosti okrem náležitostí podľa odseku 2 pripojí kópiu rozhodnutia o uznaní dokladu o vysokoškolskom vzdelaní druhého alebo tretieho stupňa v príslušnom odbore1) podľa odseku 2 písm. a).
(4)
Zahraničná fyzická osoba – podnikateľ alebo zástupca zahraničnej právnickej osoby uvedený v jeho zahraničnom geologickom oprávnení alebo zástupca zahraničnej fyzickej osoby – podnikateľa uvedený v jeho zahraničnom geologickom oprávnení k žiadosti okrem náležitostí podľa odsekov 2 a 3 pripojí aj
a)
kópiu zahraničného geologického oprávnenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore; ministerstvo si môže vyžiadať kópiu, prípadne aj neoverený alebo overený preklad takéhoto oprávnenia alebo
b)
overený preklad a kópiu zahraničného geologického oprávnenia vydaného v inom štáte ako štáte podľa písmena a).
(5)
Ak žiadosť neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 až 4, ministerstvo žiadateľa vyzve, aby žiadosť v určenej primeranej lehote doplnil.
(6)
Ak žiadateľ pri skúške nevyhovie, môže podať novú žiadosť. K novej žiadosti sa doklady podľa odsekov 2 až 4 nepripájajú.
(7)
Ak žiadateľ nevykoná skúšku v termínoch určených ministerstvom do jedného roka odo dňa podania žiadosti, môže vykonať skúšku až po podaní novej žiadosti.
(8)
Ministerstvo žiadateľovi oznámi, že nebude pozvaný na skúšku, ak
a)
nespĺňa požadované vzdelanie alebo odbornú prax,
b)
napriek výzve ministerstva nedoplnil žiadosť podľa odseku 5,
c)
napriek výzve ministerstva neuhradil správny poplatok.1a)
(9)
Náklady žiadateľa spojené s prípravou na skúšku a s účasťou na nej znáša žiadateľ alebo jeho zamestnávateľ.
(10)
Na opätovné overenie odbornej spôsobilosti sa vzťahujú odseky 1, 6 až 9.

§ 11
Spôsob overovania odbornej spôsobilosti a skúšobná komisia

(1)
Odborná spôsobilosť na vykonávanie geologických prác potrebná na vydanie preukazu o odbornej spôsobilosti sa overuje pred skúšobnou komisiou ministerstva.
(2)
Členov skúšobnej komisie vrátane predsedu a podpredsedu vymenúva a odvoláva minister životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Skúšobná komisia je najmenej päťčlenná. Členmi skúšobnej komisie sú odborníci z oblasti geológie a zamestnanci ministerstva.
(3)
Činnosť skúšobnej komisie riadi predseda skúšobnej komisie a v čase jeho neprítomnosti podpredseda skúšobnej komisie.
(4)
Skúšobná komisia zasadá podľa potreby.
(5)
Podpredseda skúšobnej komisie zabezpečuje riadne vedenie a uchovávanie dokumentácie o skúškach.
(6)
Skúšku tvorí
a)
písomná časť, ktorou sa overuje znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich geologické práce; písomná časť skúšky sa vykoná formou testu, ktorý obsahuje 20 otázok,
b)
ústna časť, pri ktorej sa posudzuje odborná úroveň doterajších geologických prác, na ktorých vykonávaní sa žiadateľ podieľal, znalosť súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov a súvisiacich slovenských technických noriem; pri ústnej časti skúšky žiadateľ odpovedá na otázky člena skúšobnej komisie, ktorý je odborníkom v oblasti, na ktorú sa žiada odborná spôsobilosť.
(7)
Termín a miesto skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie žiadateľovi písomne najneskôr 15 dní pred jej konaním.
(8)
Žiadateľ úspešne vykonal skúšku, ak vyhovel z písomnej časti skúšky a z ústnej časti skúšky. Ak žiadateľ v písomnej časti skúšky nedosiahol najmenej 80 % požadovaných správnych odpovedí, ústna skúška sa nekoná.
(9)
Žiadateľ podľa § 10 ods. 4 úspešne vykonal skúšku, ak v písomnej časti skúšky dosiahol najmenej 80 % správnych odpovedí.
(10)
Výsledok skúšky sa hodnotí klasifikačným stupňom „vyhovel“ alebo „nevyhovel“.
(11)
Výsledok skúšky oznámi žiadateľovi predseda skúšobnej komisie ústne v deň vykonania skúšky. Neúspešného žiadateľa poučí o možnosti vykonania opakovanej skúšky.
(12)
O priebehu skúšky sa vyhotoví zápisnica v deň vykonania skúšky, v ktorej sa uvedú výsledky skúšky; zápisnicu o výsledku skúšky podpisuje predseda skúšobnej komisie, podpredseda skúšobnej komisie a všetci členovia skúšobnej komisie prítomní na zasadnutí komisie.
(13)
Zápisnica, ktorej súčasťou je aj písomný test žiadateľa, slúži ako podklad na vydanie preukazu o odbornej spôsobilosti.
(14)
Preukaz o odbornej spôsobilosti sa vydá žiadateľovi, ktorý bol hodnotený klasifikačným stupňom „vyhovel“.
(15)
Podrobnosti o činnosti skúšobnej komisie a o kritériách hodnotenia skúšky upravuje skúšobný poriadok skúšobnej komisie.

§ 12
Náležitosti a evidencia pečiatok

(1)
Pečiatka je okrúhla s priemerom 36 mm. V strede je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky. Po obvode je v kruhopise uvedené meno a priezvisko odborne spôsobilej osoby, priznaná odborná spôsobilosť na geologické práce a poradové číslo, pod ktorým bol vydaný preukaz o odbornej spôsobilosti.
(2)
Odborne spôsobilá osoba zašle ministerstvu odtlačok pečiatky na účel evidencie. Vydané pečiatky a zoznam odborne spôsobilých osôb, ktoré sú oprávnené používať pečiatku, eviduje ministerstvo.

§ 13
Projektovanie geologickej úlohy

(1)
Pri projektovaní geologickej úlohy sa vypracúva projekt geologickej úlohy (ďalej len „projekt“), a ak to vyžaduje rozsah a zložitosť geologickej úlohy, jeho súčasťou je aj prípravná dokumentácia.
(2)
V projekte sa určuje postup a podmienky odborného, efektívneho a bezpečného riešenia geologickej úlohy.
(3)
Projekt sa obmedzuje na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci povahe a zložitosti geologickej úlohy a geologických prác potrebných na jej riešenie.
(4)
Projekt sa uchováva u zhotoviteľa geologických prác počas riešenia geologickej úlohy a počas troch rokov po jej skončení.
(5)
Pri vypracúvaní projektu sa zohľadnia výsledky už vykonaných výskumov a prieskumov, ako aj geologické poznatky o území a o jeho prírodných pomeroch a vykonajú sa nevyhnutné zistenia v teréne. Ak bola vypracovaná prípravná dokumentácia, vychádza sa pri vypracúvaní projektu z jej záverov.

§ 14
Stret záujmov

(1)
Ak sa na riešenú geologickú úlohu nevypracúva projekt, doklady o riešení stretu záujmov sa uchovávajú tri roky po jej skončení u zhotoviteľa geologických prác.
(2)
Ak ide o prieskum, pri ktorom sa nepoužijú technické práce, doklady o riešení stretu záujmov sa doložia vyjadrením orgánu ochrany prírody a krajiny.2)

§ 16
Projekt

(1)
Projekt obsahuje spôsob riešenia geologickej úlohy, jej zabezpečenie, harmonogram a predpokladané výsledky geologických prác. Súčasťou projektu financovaného z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo z iných verejných zdrojov je odôvodnenie geologickej úlohy a rozpočet geologickej úlohy.
(2)
V projekte možno určiť postupné vyhodnocovanie výsledkov geologických prác čiastkovými záverečnými správami.
(3)
Projekt na titulnom liste obsahuje
a)
názov geologickej úlohy,
b)
dátum vyhotovenia,
c)
druh geologických prác,
d)
etapu geologického prieskumu,
e)
názov objednávateľa a zhotoviteľa geologických prác a podpis štatutárneho orgánu objednávateľa a zhotoviteľa geologických prác, zástupcu zhotoviteľa geologických prác, ak bol ustanovený, a zodpovedného riešiteľa geologickej úlohy.

§ 17
Spôsob riešenia a zabezpečenie geologickej úlohy v projekte

(1)
Spôsob riešenia geologickej úlohy v geologickej časti projektu obsahuje
a)
miestopisné vymedzenie skúmaného územia alebo skúmaného objektu obsahujúce primerane k veľkosti územia číslo mapového listu v mierke 1 : 10 000 alebo 1 : 50 000, názov a číselný kód kraja, okresu a obce, názov katastrálneho územia a kód katastra,
b)
cieľ geologickej úlohy uvádzajúci okruh otázok, ktoré treba riešiť s prihliadnutím na budúce hospodárske, technické, prípadne vedecké využitie ich výsledkov,
c)
východiskové údaje o území, o geologických činiteľoch podmieňujúcich jej riešenie a doterajšiu geologickú preskúmanosť územia,
d)
vzťah k tvorbe a ochrane životného prostredia,
e)
postup riešenia a jeho odôvodnenie,
f)
špecifikáciu, počet a rozsah projektovaných druhov prác vrátane technologických prác a špeciálnych prác a skúšok s časovou nadväznosťou na ich realizáciu,
g)
kvalitatívne požiadavky na vykonávanie geologických prác a špecifikáciu kontrolných prác počas riešenia,
h)
mapy, rezy, výkresy, ktoré vyjadrujú cieľ geologickej úlohy a spôsob jej riešenia,
i)
doklady o spôsobe riešenia stretu záujmov, ak ide o stret záujmov,
j)
zoznam použitej literatúry a iných zdrojov.
(2)
Zabezpečenie riešenia geologickej úlohy v technickej časti projektu obsahuje
a)
určenie technologických postupov projektovaných geologických prác vrátane podmienok na vykonávanie geologických prác,
b)
určenie technických prostriedkov na riešenie geologickej úlohy,
c)
určenie miesta a spôsobu ukladania nerastnej suroviny, vzoriek, vrtnej drviny, použitého vrtného výplachu, vypúšťania podzemných vôd a iných látok získaných pri vykonávaní geologických prác,
d)
určenie spôsobu nakladania s odpadmi vzniknutými pri vykonávaní geologických prác,
e)
riešenie likvidačných, prípadne zabezpečovacích a rekultivačných prác,
f)
spôsob zabezpečenia vstupov na pozemky, opatrenia na zabezpečenie záujmov chránených osobitnými predpismi a opatrenia na zamedzenie vzniku škôd pri vykonávaní geologických prác, spôsob náhrady škôd a opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, protipožiarne opatrenia, sociálne a hygienické vybavenie.

§ 18
Rozpočet geologickej úlohy

(1)
Rozpočet geologickej úlohy obsahuje vyčíslenie predpokladaných nákladov na geologické práce zahrnuté do projektu vrátane nákladov na projekt, vypracovanie a posudzovanie záverečnej správy, zabezpečenie, údržbu a likvidáciu geologických diel a geologických objektov a dohodnutej rezervy na krytie nákladov, ktoré nemožno v projekte predvídať.
(2)
Rozpočet geologickej úlohy obsahuje vyčíslenie predpokladaných nákladov na geologickú úlohu podľa druhu prác. Druhom prác sa rozumejú najmä geologické činnosti, technické práce, geofyzikálne práce, geochemické práce, technologické práce, laboratórne práce, terénne meračské práce, vzorkovacie práce a geodetické činnosti.

§ 20
Osobitné náležitosti projektu

Osobitnými náležitosťami projektu sú, ak ide o
a)
ložiskový geologický prieskum,
1.
údaje o prognóznych zdrojoch nerastov a o preskúmaných zásobách nerastov v skúmanom ložisku podľa kategórií s podmienkami využiteľnosti zásob, podľa ktorých boli vyhodnotené s podmienkami využiteľnosti zásob, podľa ktorých boli vyhodnotené,
2.
očakávané množstvo a kvalita prírastkov zásob ložiska podľa kategórií,
b)
hydrogeologický prieskum,
1.
údaje o množstvách podzemných vôd v záujmovom území a údaje o súčasných odberoch, alebo o množstvách geotermálnej energie,
2.
očakávané množstvá podzemných vôd a ich kvalita podľa kategórií, ak je cieľom geologickej úlohy overenie množstiev a kvality podzemných vôd, alebo množstvá geotermálnej energie,
c)
geologický prieskum životného prostredia, ktorým sa zisťuje a overuje pravdepodobná environmentálna záťaž,
1.
údaje o činnosti, ktorá viedla ku vzniku pravdepodobnej environmentálnej záťaže,
2.
identifikácia a charakteristika pravdepodobného zdroja úniku znečisťujúcich látok,
3.
identifikácia a charakteristika predpokladaných znečisťujúcich látok,
4.
údaje o charaktere horninového prostredia v pásme prevzdušnenia a pásme nasýtenia,
d)
geologický prieskum životného prostredia, ktorým sa zisťuje a overuje znečistenie spôsobené činnosťou človeka alebo environmentálna záťaž,
1.
údaje o činnosti, ktorá viedla ku vzniku znečistenia spôsobeného činnosťou človeka alebo environmentálnej záťaže,
2.
identifikácia zdroja úniku znečisťujúcich látok,
3.
údaje o rozsahu a stupni znečistenia životného prostredia,
4.
údaje o smere šírenia znečisťujúcich látok,
5.
charakteristika zistených znečisťujúcich látok vrátane ich kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov,
6.
údaje o charaktere horninového prostredia v pásme prevzdušnenia a pásme nasýtenia,
e)
sanáciu geologického prostredia podľa § 9 písm. c) až e) alebo sanáciu environmentálnej záťaže,
1.
údaje o výsledkoch geologického prieskumu životného prostredia, ktorým sa zistilo znečistenie spôsobené činnosťou človeka alebo environmentálna záťaž,
2.
výsledky analýzy rizika znečisteného územia.

§ 22
Ohlasovanie geologických prác

(1)
Zhotoviteľ geologických prác v ohlásení geologických prác uvedie
a)
názov a sídlo zhotoviteľa geologických prác, názov a sídlo objednávateľa,
b)
názov geologickej úlohy, číslo geologickej úlohy, vymedzenie geologických prác, etapu geologického prieskumu,
c)
názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód okresu, prípadne iné miestopisné určenie skúmaného územia alebo skúmaného objektu,
d)
cieľ geologickej úlohy,
e)
vymedzenie, špecifikáciu, počet a rozsah geologických prác,
f)
vymedzenie územia vykonávaných geologických prác v Základnej mape Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000 alebo v mierke 1 : 25 000, prípadne v inej mierke,
g)
dátum začatia a plánovaného ukončenia geologických prác.
(2)
Ak údaje v ohlásení geologických prác nie sú dostatočné, doplní ich zhotoviteľ na základe výzvy Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.
(3)
Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra sa bezodkladne ohlasuje
a)
zmena územia projektovaných geologických prác,
b)
zmena cieľa geologických prác alebo rozsahu geologických prác,
c)
skutočnosť, že ohlásené geologické práce sa nebudú vykonávať.
(4)
Elektronické ohlasovanie sa vykonáva na webovom sídle Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

§ 25
Riadenie riešenia geologickej úlohy

(1)
Pri riešení geologickej úlohy sa priebežne kontroluje, či jej cieľ je dosiahnuteľný, či projektované riešenie geologickej úlohy je v súlade so skutočnosťami zistenými geologickými prácami a či projektované metodické postupy a práce vyhovujú podmienkam uvedeným v projekte a poznatkom získaným počas riešenia geologickej úlohy. Kontrolu riešenia geologickej úlohy vykonáva objednávateľ a osoba vykonávajúca odborný geologický dohľad podľa § 9b ods. 1.
(2)
Zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy
a)
riadi, koordinuje a rieši geologickú úlohu,
b)
zabezpečuje vytýčenie geologických prác v teréne, najmä prác technického charakteru,
c)
kontroluje správnosť vykonávania geologických prác,
d)
zabezpečuje geologickú dokumentáciu, jej vedenie a uchovávanie,
e)
zabezpečuje vyhodnocovanie čiastkových výsledkov,
f)
navrhuje zmeny projektu, zámenu geologických prác alebo zastavenie geologických prác, ak nemožno dosiahnuť ich cieľ,
g)
oznamuje objednávateľovi prípadné strety záujmov zistené pri realizácii geologických prác,
h)
spracúva výsledky riešenia geologickej úlohy v záverečnej správe a v odborných publikáciách podľa projektu.
(3)
Osoba vykonávajúca odborný geologický dohľad podľa § 9b ods. 1
a)
kontroluje správnosť vykonávania geologických prác,
b)
vypracúva štvrťročné správy o priebehu riešenia geologickej úlohy, ktoré do 15 dní po uplynutí príslušného obdobia podáva objednávateľovi.

§ 28
Obsah a členenie geologickej dokumentácie

(1)
Geologická dokumentácia obsahuje údaje a poznatky o geologických, geofyzikálnych, chemických, technologických, fyzikálno-mechanických a iných skutočnostiach a javoch zistených pri riešení geologickej úlohy, výsledky laboratórneho a iného zhodnotenia a údaje o geologických dielach a geologických objektoch.
(2)
Geologická dokumentácia obsahuje
a)
názov geologickej úlohy, dátum jej vyhotovenia alebo doplnenia,
b)
názov zhotoviteľa geologických prác,
c)
označenie miesta a údaje o situovaní geologického diela alebo geologického objektu, prípadne jeho súradnice, ak to určuje technická norma alebo projekt,
d)
meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá dokumentáciu vyhotovila, doplnila a kontrolovala.
(3)
Geologická dokumentácia sa člení na
a)
prvotnú geologickú dokumentáciu,
b)
súhrnnú geologickú dokumentáciu.

§ 30
Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia

(1)
Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia odkryvov hornín, horizontálnych, zvislých a úklonných banských diel, rýh, výkopov, odkopov, lomových stien a vrtov okrem náležitostí uvedených v § 28 ods. 2 obsahujú
a)
druh a označenie dokumentovaného geologického diela alebo geologického objektu, mierku zobrazenia, prípadne jeho priestorový priebeh, ako aj dátum jeho začatia a skončenia,
b)
pozorované a zistené geologické skutočnosti a javy, najmä mineralogické, petrologické, stratigrafické, štruktúrne, tektonické, ložiskové, hydrogeologické a inžinierskogeologické,
c)
miesta odberov vzoriek s označením druhu vzorky a výsledky jej rozborov a skúšok,
d)
iné údaje získané napríklad hydrogeologickým pozorovaním a meraním, inklinometrickým a karotážnym meraním, geofyzikálnymi a geochemickými prácami.
(2)
Prvopis prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvopis prvotnej grafickej geologickej dokumentácie sa vyhotovujú tak, aby sa zachovala ich dokumentárna hodnota; môžu sa vyhotovovať aj v digitálnej forme.

§ 32
Prvotná hmotná geologická dokumentácia

(1)
Prvotná hmotná geologická dokumentácia zahŕňa vzorky, najmä na mineralogické rozbory, biostratigrafické rozbory, chemické rozbory, mikrobiologicko-biologické rozbory, rádiologické rozbory, fyzikálne rozbory, geotechnické rozbory a technologické skúšky, ako aj výbrusy a nábrusy z týchto vzoriek a vzorky na dokumentovanie dôležitých geologických skutočností a javov.
(2)
Prvotná hmotná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 28 ods. 2 obsahuje
a)
označenie vzorky, dátum a miesto odberu, rozmery, prípadne jej hmotnosť,
b)
spôsob odberu vzorky a jej účel,
c)
odkaz na prvotnú písomnú geologickú dokumentáciu a prvotnú grafickú geologickú dokumentáciu,
d)
protokol o odobratí vzorky, ak to určuje technická norma alebo projekt,
e)
dátum odoslania vzorky na skúšky a rozbory a dátum dodania ich výsledkov.
(3)
Ak sa vzorky spracúvajú v laboratóriu, vedie sa o nich evidencia, ktorá obsahuje náležitosti uvedené v § 30 ods. 1 písm. a), b) a d), ako aj výsledky kontrolných analýz. Laboratórium eviduje a uchováva duplikáty vzoriek, odpisy skúšobných listov o výsledkoch ich skúšok a rozborov a vedie o tom evidenčnú knihu.
(4)
Správnosť skúšok a rozborov vzoriek sa preveruje kontrolnými skúškami a rozbormi a podľa potreby aj kontrolným vzorkovaním. Zásady tejto kontroly sa uvádzajú v projekte geologických prác.

§ 33
Súhrnná geologická dokumentácia

(1)
V súhrnnej geologickej dokumentácii sa vyhodnocujú výsledky prvotnej geologickej dokumentácie a tie sa zahŕňajú do súhrnných celkov tak, aby sa mohlo podľa nich usmerňovať ďalšie riešenie geologickej úlohy sledujúce splnenie cieľa geologickej úlohy uvedeného v projekte.
(2)
Súhrnná geologická dokumentácia sa člení na
a)
písomnú geologickú dokumentáciu,
b)
grafickú geologickú dokumentáciu.
(3)
Súhrnná geologická dokumentácia obsahuje najmä geologické povrchové a banské mapy, tematické, účelové, syntetické, asociačné a iné mapy, zvislé a horizontálne rezy, nákresy, fotografie a iné súbory a celky s podrobnosťami a špecifikáciou podľa cieľa geologických prác, s potrebnými opismi, vysvetlivkami a správami a so zhodnotením výsledkov rozborov vzoriek a skúšok.
(4)
Súhrnná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 28 ods. 2 obsahuje
a)
druh a označenie súhrnnej geologickej dokumentácie,
b)
polohopisné a miestopisné zobrazenie dokumentovaných objektov s odlíšením objektov prevzatých z iných skôr vykonaných geologických prác a mierku zobrazenia,
c)
ďalšie údaje použité pri spracovaní a zhodnotení geologickej dokumentácie potrebné na súhrnné vyjadrenie zistených skutočností a predpokladov.
(5)
Súhrnná geologická dokumentácia sa zobrazuje do meračskej dokumentácie tak, aby mala trvalú dokumentárnu hodnotu.5)
(6)
Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva do konečnej podoby počas vyhodnotenia geologickej úlohy v záverečnej správe.
(7)
Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva okrem písomnej formy a grafickej formy aj v digitálnej forme.

§ 35
Uchovávanie geologickej dokumentácie

(1)
Zhotoviteľ geologických prác uchováva geologickú dokumentáciu do jej odovzdania objednávateľovi alebo Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra.
(2)
Ak hmotná geologická dokumentácia niektorých nerastov, najmä soli, uhlia, rádioaktívnych nerastov, vyžaduje osobitný spôsob jej uchovávania, podmienky určí projekt.
(3)
Odseky 1 a 2 sa vzťahujú aj na toho, komu bola geologická dokumentácia odovzdaná.

§ 37
Výsledky riešenia geologických prác

(1)
Zhotoviteľ geologických prác spracuje výsledky riešenia geologickej úlohy v záverečnej správe, a to aj vtedy, ak sa nedosiahol cieľ alebo ak sa riešenie vykonalo len čiastočne.
(2)
Výsledky riešenia geologickej úlohy možno vyhodnocovať aj čiastkovými záverečnými správami.
(3)
Zhotoviteľ geologických prác vyhodnotí výsledky geologického výskumného projektu alebo grantu financovaného zo štátneho rozpočtu alebo iných verejných zdrojov (ďalej len „výskumný projekt alebo grant“) v písomnej správe v jazyku, ktorý požaduje objednávateľ s abstraktom v štátnom jazyku.
(4)
Osoba vykonávajúca odborný geologický dohľad podľa § 9b ods. 1 spracuje záverečnú správu o dosiahnutí cieľov geologickej úlohy uvedenej v § 9 a 9a.

§ 38
Záverečná správa a správa z výskumného projektu alebo grantu

(1)
Záverečná správa dokumentuje výsledky riešenia geologickej úlohy; jej rozsah a obsah sa prispôsobujú cieľom a zámerom geologickej úlohy v súlade s projektom geologickej úlohy.
(2)
Obsah a náležitosti záverečnej správy z geologického výskumu, záverečnej správy s výpočtom zásob ložiska, záverečnej správy s výpočtom množstiev vôd, záverečnej správy s analýzou rizika znečisteného územia, záverečnej správy s výpočtom množstva geotermálnej energie, záverečnej správy s výpočtom objemu prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely ukladania a záverečnej správy zo sanácie geologického prostredia sú uvedené v prílohách č. 4 až 13.
(3)
Na obsah a náležitosti záverečnej správy neuvedenej v odseku 2 sa primerane vzťahuje príloha č. 4.
(4)
Na vypracovanie čiastkovej záverečnej správy sa vzťahujú primerane odseky 2 a 3.
(5)
Záverečná správa podpísaná štatutárnym orgánom zhotoviteľa geologických prác, zodpovedným riešiteľom geologickej úlohy a zástupcom zhotoviteľa geologických prác, ak bol ustanovený, sa vyhotovuje tak, aby sa zachovala jej trvalá dokumentárna hodnota.
(6)
Rozsah a obsah správy z výskumného projektu alebo grantu sa prispôsobí požiadavke objednávateľa. Povinnú prílohu správy z výskumného projektu alebo grantu tvoria odborné články.

§ 39
Osobitné náležitosti záverečnej správy

(1)
V záverečnej správe s odborným odhadom prognóznych zdrojov nerastov sa tieto prognózne zdroje nerastov vyhodnocujú podľa podmienok uvedených v prílohe č. 2. Záverečná správa v takých prípadoch obsahuje evidenčný list prognóznych zdrojov nerastov.
(2)
Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom zásob ložiska sú
a)
návrh na schválenie zásob ložiska, ktorý obsahuje identifikačné údaje o ložisku, jeho miestopisnú polohu, nerastnú skladbu, geologickú charakteristiku a opis ložiska,
b)
podmienky a spôsob ochrany a využívania ložiska,
c)
stav a kvalita zásob ložiska podľa kategórií a typov,
d)
podmienky využiteľnosti ložiska.
(3)
Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody sú
a)
návrh na schválenie množstiev podzemnej vody,
b)
podmienky a spôsob ochrany a využívania týchto vôd,
c)
stav množstiev podzemných vôd podľa kategórií.
(4)
Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom množstva geotermálnej energie sú
a)
návrh na schválenie množstva geotermálnej energie,
b)
výpočet množstva geotermálnej energie podľa kategórií,
c)
podmienky a spôsob ochrany a využívania geotermálnej energie.
(5)
Osobitné náležitosti záverečnej správy geologického prieskumu životného prostredia, pri ktorom sa zistilo a overilo závažné znečistenie územia spôsobeného činnosťou človeka alebo environmentálna záťaž, sú
a)
analýza rizika znečisteného územia podľa prílohy č. 9,
b)
údaje o preprave a spôsobe nakladania s odpadmi,
c)
návrh monitorovania geologických faktorov životného prostredia s konkretizáciou sledovaných parametrov.
(6)
Osobitné náležitosti záverečnej správy zo sanácie geologického prostredia podľa § 9 písm. c) až e) alebo sanácie environmentálnej záťaže sú
a)
údaje o preprave a spôsobe nakladania s odpadmi,
b)
aktualizácia analýzy rizika znečisteného územia,
c)
návrh monitorovania geologických faktorov životného prostredia s konkretizáciou sledovaných parametrov.

§ 40
Lehoty na vypracovanie záverečnej správy

(1)
Lehota na vypracovanie záverečnej správy sa určí v projekte, alebo ak je rozsah prác na vyhodnotení a vypracovaní záverečnej správy väčší, ako sa predpokladalo, zhotoviteľ geologických prác dohodne s objednávateľom lehotu na vypracovanie záverečnej správy samostatne.
(2)
Lehota na vypracovanie záverečnej správy nesmie byť dlhšia ako jeden rok od skončenia riešenia geologickej úlohy. V lehote na vypracovanie záverečnej správy je zahrnuté aj jej odovzdanie objednávateľovi.
(3)
Záverečná správa geologického prieskumu pre vybrané geologické práce sa vyhotovuje počas platnosti určenia prieskumného územia.
(4)
Lehota na vypracovanie správy z výskumného projektu alebo grantu nesmie byť dlhšia ako dva mesiace od skončenia riešenia alebo od zverejnenia odborných článkov.

§ 42
Kategorizácia množstiev vôd

(1)
Ak sa v hydrogeologickom celku zistia podzemné vody, ich množstvá sa zaradia do príslušnej kategórie v závislosti od stupňa ich overenia a poznania hydrogeologických pomerov.
(2)
Prírodné množstvá podzemnej vody sa zaraďujú do kategórie C.
(3)
Využiteľné množstvá podzemnej vody sa zaraďujú do kategórií A, B a C.
(4)
Do kategórie C sa zaraďujú množstvá podzemnej vody regiónu, rajónu, subrajónu a štruktúry vypočítané na základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov, nových geologických prác, najmä hydrogeologických prác, na úrovni umožňujúcej navrhnúť optimálny účel využitia podzemnej vody v perspektívnych oblastiach na jej zachytenie.
(5)
Do kategórie B sa zaraďujú využiteľné množstvá podzemnej vody vypočítané na základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov a nových geologických prác, najmä hydrogeologických prác, na úrovni potrebnej na povolenie odberu podzemnej vody v záchytnom území na rôzne ciele.
(6)
Do kategórie A sa zaraďujú využiteľné množstvá podzemnej vody vypočítané v rámci doplnkového prieskumu na základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov a nových geologických prác, preverené dlhodobým meraním počas využívania zdrojov a monitorovaním kvantity a kvality zdroja najmenej počas troch rokov.

§ 44
Posudzovanie a schvaľovanie záverečnej správy


Záverečná správa s výpočtom zásob ložiska, s výpočtom množstiev vôd v hydrogeologickom celku, záverečná správa s analýzou rizika znečisteného územia, záverečná správa s výpočtom množstva geotermálnej energie a záverečná správa s výpočtom objemu prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely ukladania sa posudzuje a schvaľuje do šiestich mesiacov od jej predloženia inak sa v tejto lehote vráti na doplnenie. Doplnená záverečná správa sa posudzuje a schvaľuje do troch mesiacov od jej doplnenia.

§ 45
Evidencia zásob výhradných ložísk a výsledkov hydrogeologického prieskumu


Evidenciu výsledkov geologického výskumu a prieskumu na spracovanie a aktualizáciu stavu preskúmanosti územia Slovenskej republiky vedie Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.

§ 46
Odovzdávanie záverečnej správy a sprístupňovanie hmotnej geologickej dokumentácie

(1)
Objednávateľ odovzdá Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra
a)
záverečnú správu a čiastkovú záverečnú správu,
b)
správu z výskumného projektu alebo grantu,
c)
geologickú štúdiu,
d)
odborný geologický posudok,
e)
výpočet zásob.
(2)
Objednávateľ môže odovzdaním záverečnej správy, čiastkovej záverečnej správy, správy z vedeckého projektu alebo grantu, geologickej štúdie, odborného geologického posudku a výpočtu zásob písomne poveriť zhotoviteľa geologických prác.
(3)
Záverečné správy a iné písomné a grafické materiály sa odovzdajú vyhotovené technikou, ktorá zabezpečuje ich trvanlivosť a možnosť reprodukcie; objednávateľ ich odovzdá okrem písomnej formy a grafickej formy aj v digitálnej forme.
(4)
Objednávateľ môže určiť podmienky, za ktorých možno záverečnú správu sprístupňovať a poskytovať z nej informácie. V týchto podmienkach môže objednávateľ určiť
a)
vybrané časti záverečných správ, ktoré sprístupňuje alebo z ktorých poskytuje informácie výhradne objednávateľ,
b)
vybrané časti záverečných správ, ktoré možno sprístupňovať alebo poskytovať z nich informácie len s jeho predchádzajúcim súhlasom,
c)
ostatné časti záverečných správ bez obmedzenia ich sprístupňovania alebo poskytovania informácií z nich,
d)
finančné úhrady požadované za poskytované informácie,
e)
čas, po ktorý platia obmedzujúce podmienky podľa písmen a) a b), najviac však desať rokov od ich odovzdania Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra.
(5)
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra uchováva odovzdané záverečné správy a iné geologické materiály bezpečne, dostupne a prehľadne tak, aby sa mohli využiť pri vypracúvaní koncepcií a plánov geologických prác, pri ich projektovaní, vykonávaní a vyhodnocovaní, ako aj na ďalšie účely, pričom zabezpečí podmienky objednávateľa podľa odseku 4.
(6)
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra bezplatne sprístupňuje záverečné správy, správy z výskumných projektov alebo grantov, geologické štúdie a odborné geologické posudky; sprístupní ich do troch mesiacov od prevzatia.
(7)
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra vykonáva na požiadanie za odplatu rešeršné a reprografické práce zo záverečných správ a inej geologickej dokumentácie, spracúva požadované informácie v písomnej forme alebo digitálnej forme a sprístupňuje hmotnú geologickú dokumentáciu.
(8)
Štúdium a nazeranie do záverečných správ a inej geologickej dokumentácie upravuje návštevný poriadok a bádateľský poriadok Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

§ 52

(1)
Geologické diela a geologické objekty, ktoré vzniknú technickými prácami pri riešení geologickej úlohy, sa po zhodnotení geologickej dokumentácie, zhodnotení a splnení ich účelu zabezpečujú, udržiavajú a likvidujú na základe požiadaviek objednávateľa.
(2)
Ak sa geologické dielo alebo geologický objekt nebude využívať, likviduje sa po splnení svojho účelu najneskôr do ukončenia vykonávania geologických prác. Podľa potreby sa geologické dielo alebo geologický objekt do likvidácie udržiava.
(3)
Zabezpečené geologické diela a geologické objekty, ktoré vznikli pri riešení geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu a iných verejných zdrojov, eviduje Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.
(4)
Zabezpečené geologické diela a geologické objekty, ktoré vznikli pri sanácii geodynamických javov a ktoré sú určené na dlhodobé využívanie, po ukončení prác odovzdá objednávateľ dotknutej obci. Protokol o odovzdaní geologického diela alebo geologického objektu je súčasťou záverečnej správy.

§ 53
Ponuková komisia

(1)
Ponuková komisia na prevod správy alebo vlastníctva geologického diela alebo geologického objektu je päťčlenná. Členovia ponukovej komisie sú zamestnanci ministerstva. Činnosť ponukovej komisie riadi jej predseda. Predsedu ponukovej komisie a jej členov vymenúva a odvoláva minister.
(2)
Predseda ponukovej komisie
a)
zvoláva ponukovú komisiu,
b)
riadi priebeh vyhodnocovania žiadostí,
c)
zabezpečuje vyhodnotenie a zaslanie zápisnice z otvárania obálok,
d)
rieši sťažnosti súvisiace s priebehom vyhodnocovania.
(3)
Komisia je uznášaniaschopná, ak sú prítomní najmenej traja jej členovia.
(4)
Na vyhodnocovaní žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva sa nezúčastní ten člen ponukovej komisie, u ktorého možno predpokladať predpojatosť. Člen ponukovej komisie po oboznámení sa so zoznamom žiadateľov potvrdí čestným vyhlásením predsedovi ponukovej komisie, že nenastali skutočnosti, pre ktoré sa nemôže zúčastniť vyhodnocovania žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva. Námietku predpojatosti člena ponukovej komisie možno vzniesť najneskôr do začatia rokovania komisie. O námietke rozhodne predseda ponukovej komisie. Ak sa na rokovaní ponukovej komisie zúčastní osoba, ktorá je predpojatá, a táto skutočnosť sa zistí až po rokovaní ponukovej komisie, rozhodnutie ponukovej komisie je neplatné.
(5)
Podrobnosti o činnosti komisie upravuje jej rokovací poriadok.

1)  § 24 ods. 1 a 5 zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov.
1)  Rozsah uvedených podkladov a údajov môže byť podľa potreby v konkrétnom prípade rozšírený.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 51/2008 Z. z.


PODMIENKY HODNOTENIA PROGNÓZNYCH ZDROJOV NERASTOV


1.
Prognózne zdroje nerastov sa odhadujú do hĺbok prístupných pre súčasné alebo výhľadové dobývanie podľa súčasných ekonomických, banskotechnických, technologických a iných podmienok, pričom sa prihliada aj na možné zmeny týchto podmienok v budúcnosti. Odhad sa vykoná v jednotkách hmotnosti alebo objemu s vymedzením prognóznej plochy.

2.
Množstvo prognóznych zdrojov nerastov sa udáva na základe odborného odhadu v hraniciach veľkých regiónov, panví alebo ložiskových celkov v ich častiach.

3.
Prognózne zdroje nerastov sa členia na

a)
prognózne zdroje nerastov P 1, ktorých prítomnosť sa predpokladá na základe extrapolácie zásob a na základe pozitívneho hodnotenia ložiskových indícií a anomálií zistených pri geologickom mapovaní a geofyzikálnych, geochemických a iných prácach v panvách, revíroch alebo geologických regiónoch, kde sú známe ložiská rovnakého formačného a genetického typu; odhad prognóznych zdrojov nerastov a predstava o tvare a rozmeroch ložiskových telies, ich zložení a kvalite vychádzajú z analógie so známymi ložiskami nerastov,

b)
prognózne zdroje nerastov P 2, ktorých prítomnosť sa na základe priaznivých stratigrafických, litologických, tektonických a paleogeografických predpokladov zistených v hodnotenej oblasti pri geologickom mapovaní a analýzou geofyzikálnych údajov a geochemických údajov predpokladá v hodnotenej oblasti; odhad množstva a kvality prognóznych zdrojov nerastov vychádza z analógie s inými, podrobnejšie preskúmanými oblasťami, v ktorých sa zistili alebo overili ložiská rovnakého genetického a formačného typu.

Príloha č. 3 k vyhláške č. 51/2008 Z. z.


POSTUP A SPÔSOB VÝPOČTU MNOŽSTIEV PODZEMNEJ VODY


Postup a spôsob výpočtu množstiev podzemnej vody v jednotlivých kategóriách
1.
Pri množstvách podzemnej vody v kategórii C sa zisťuje

1.1
prírodné množstvo podzemnej vody, a to prírodné zdroje a prírodné zásoby podzemných vôd

1.1.1
v hydrogeologických štruktúrach s prevažne voľnou hladinou podzemných vôd prírodné zdroje prostredníctvom hydrologickej bilancie a následných separačných metód rozčlenenia odtoku. V odôvodnených prípadoch sa stanovujú aj prírodné zásoby, a to objemovými metódami. Vyžaduje sa režimové pozorovanie v dĺžke minimálne jeden rok vo väzbe na dlhodobé rady pozorovaní,

1.1.2
v hydrogeologických štruktúrach s napätými zvodňami sa prírodné množstvá hodnotia objemovými a ďalšími metódami. V odôvodnených prípadoch sa vykonajú režimové pozorovania,

1.1.3
skryté (cezhraničné) prítoky a odtoky podzemných vôd do hodnotených a z hodnotených hydrogeologických štruktúr uvedených v bode 1.1.1,

1.2
využiteľné množstvo podzemnej vody v nadväznosti na prírodné množstvo na takej úrovni, ktorá by umožňovala rozhodnúť o perspektívnosti odberov a posúdiť ich zabezpečenosť,

1.3
perspektívne oblasti na vodohospodárske a iné využitie podzemnej vody s predpokladom využiteľného množstva vody určeného na základe potenciálnych, ekologicky prijateľných odberov z navrhovaných a existujúcich záchytných zariadení,

1.4
kvalita podzemnej vody v širších regionálnych súvislostiach, ako aj z hľadiska využitia, úpravy, a prípadne zneškodňovania vrátane vyhodnotenia relevantných informácií o kvalite povrchových vôd a zrážok,

1.5
charakteristika zdrojov znečistenia, hydrogeologické aspekty ochrany množstva a kvality podzemnej vody,

1.6
upozornenie na prípadné stretanie sa záujmov s orgánmi a organizáciami, ktorých činnosť ovplyvňuje množstvo a kvalitu podzemnej vody,

1.7
vzťah novozískaných poznatkov k platnej hydrogeologickej rajonizácii.

2.
Pri množstvách podzemnej vody v kategórii B sa zisťuje

2.1
najvhodnejšie záchytné územie na odber podzemnej vody na základe realizovaných geologických prác,

2.2
využiteľné množstvo podzemnej vody určené na základe vyhodnotenia hydrogeologických pomerov, najmä priestorovej charakteristiky hydrogeologických kolektorov, hydraulických parametrov a okrajových podmienok určených na základe poloprevádzkových hydrodynamických skúšok, režimu podzemnej vody z minimálne dvojročného obdobia pozorovaní a vyhodnotenia vzťahu podzemných a povrchových vôd,

2.3
technické podmienky odberu podzemnej vody,

2.4
ovplyvnenie prírodných pomerov odbermi s ohľadom na ekologické podmienky,

2.5
kvalita podzemnej vody s takou presnosťou, aby bolo možné riešiť otázky zachytávania podzemnej vody vo vodárenských lokalitách, v geotermálnych lokalitách a zároveň riešiť zneškodňovanie odpadových vôd,

2.6
prognóza vývoja výdatnosti, hladiny a kvality podzemnej vody,

2.7
návrh kvantitatívnej a kvalitatívnej ochrany podzemnej vody a ochranných pásem záchytných zariadení,

2.8
návrh prevádzkového pozorovania výdatnosti, hladiny a kvality podzemnej vody v záchytnom území.

3.
Pri množstvách podzemnej vody v kategórii A sa zisťuje

3.1
využiteľné množstvo podzemnej vody na základe vyhodnotenia realizovaných geologických prác a minimálne trojročného prevádzkového pozorovania výdatnosti, hladiny a kvality podzemnej vody v záchytnom území,

3.2
zdroje znečistenia a ich vplyv na kvalitu podzemnej vody,

3.3
ochrana podzemnej vody,

3.4
požiadavky na úpravu kvality podzemnej vody,

3.5
účinok trvalého odberu využiteľného množstva vody na kvantitu a kvalitu podzemných vôd, povrchových vôd, prípadne na ďalšie zložky životného prostredia,

3.6
návrh na spresnenie ochranných pásem záchytných zariadení vyplývajúci z výsledkov revízie ochranných opatrení určených v kategórii B,

3.7
spresnený návrh na prevádzkové pozorovanie využívania podzemnej vody, jeho vplyvu na životné prostredie a na zneškodňovanie odpadových vôd.

Príloha č. 4 k vyhláške č. 51/2008 Z. z.


OBSAH A NÁLEŽITOSTI ZÁVEREČNEJ SPRÁVY Z GEOLOGICKÉHO VÝSKUMU
Textové prílohy


Titulná strana

Názov geologickej úlohy

Číslo geologickej úlohy

Druh geologických prác

Objednávateľ

Zhotoviteľ geologických prác (s menom a priezviskom štatutárneho orgánu a zástupcu, ak bol ustanovený, a ich podpismi)

Zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy (s podpisom)

Riešiteľ geologickej úlohy (s podpisom)

Dátum vyhotovenia záverečnej správy

Textová časť
1.
Miestopisné vymedzenie územia obsahujúce číslo mapového listu v mierke 1 : 10 000 alebo 1 : 50 000, názov a číselný kód kraja, okresu a obce, názov katastrálneho územia a kód katastra

2.
Cieľ geologickej úlohy

3.
Údaje o projekte a jeho zmenách

4.
Charakteristika prírodných pomerov skúmaného územia (najmä geomorfologická, geologická, hydrogeologická, hydrologická a klimatická charakteristika a charakteristika častí územia chránených osobitnými predpismi7))

5.
Doterajšia geologická preskúmanosť (údaje o vykonaných prácach a ich výsledkoch, najmä vo vzťahu k riešenej problematike)

6.
Postup riešenia geologickej úlohy

6.1.
Metodika, postup a časová nadväznosť realizovaných prác

6.2.
Geologické činnosti

6.3.
Technické práce

6.4.
Vzorkovacie práce

6.5.
Laboratórne práce

6.6.
Geodetické činnosti

6.7.
Iné práce

6.8.
Spôsob zabezpečenia alebo likvidácie geologických diel a geologických objektov

6.9.
Spôsob digitálneho spracovania údajov

7.
Výsledky riešenia geologickej úlohy

7.1.
Výsledky a nové geologické poznatky vrátane tých, ktoré nesúvisia s cieľmi projektu

7.2.
Hodnotenie výsledkov z hľadiska cieľov projektu

8.
Ekonomický prínos riešenia geologickej úlohy

9.
Miesto a spôsob uloženia geologickej dokumentácie a osobitných správ, návrh na jej vyradenie

10.
Závery a odporúčania

11.
Zoznam použitej literatúry a iných zdrojov.

1.
Situačná mapa širšieho okolia skúmaného územia s označením čísla mapového listu

2.
Geologická mapa širšieho okolia skúmaného územia

3.
Geologická mapa a geologické rezy (minimálne dva rezy)

4.
Mapa dokumentačných bodov a odberu vzoriek

5.
Účelové a tematické mapy

6.
Dokumentácia geologických diel

7.
Iná geologická dokumentácia

8.
Fotodokumentácia

1.
Vysvetlivky ku geologickej mape

2.
Databázy údajov, najmä výsledky laboratórnych rozborov, digitálny dokumentačný denník

3.
Osobitné správy, najmä mineralogické, petrologické, paleontologické, geofyzikálne, hydrogeologické, geochemické, inžinierskogeologické, chemickotechnologické správy a správy o výskume úpravy, zušľachťovania a spracovania nerastnej suroviny

4.
Výsledky geodetických činností

5.
Evidenčný list prognóznych zdrojov


Poznámky

Rozsah a osnova záverečnej správy sa prispôsobujú cieľom a zámerom geologickej úlohy v súlade s projektom.