Ústavný zákon o postavení národností v Československej socialistickej republike 144/1968 účinný od 01.01.1969 do 07.02.1991
Platnosť od: | 04.11.1968 |
Účinnosť od: | 01.01.1969 |
Účinnosť do: | 07.02.1991 |
Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Oblasť: | Ústava, ústavné zákony, Obyvateľstvo a občianstvo, Základné práva |
Originál dokumentu: |
Zobraziť iba vybrané paragrafy: | Zobraziť |
UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE!
o postavení národností v Československej socialistickej republike
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky majúc na zreteli, že pracujúci ľud Československej socialistickej republiky, ktorý je zdrojom všetkej štátnej moci, tvorí v spoločnej vlasti a v nerozlučnej pospolitosti spolu s českým a slovenským národom aj maďarská, nemecká, poľská a ukrajinská (rusínska) národnosť a že sa tieto národnosti v duchu politiky Národného frontu tvorivo podieľajú na rozvoji krajiny a rozvíjajú pritom aj vlastné formy národného života, v snahe ďalej prehĺbiť a upevniť bratské spolužitie a solidaritu národov a národností a zabezpečiť národnostiam účasť na štátnej moci a poskytnúť im účinné záruky ďalšieho rozvoja, uznieslo sa na tomto ústavnom zákone:
Čl. 1
Československá socialistická republika, ako spoločný štát českého a slovenského národa a národností žijúcich na jeho území, v duchu socialistickej demokracie a internacionalizmu zabezpečuje maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti možnosti a prostriedky na všestranný rozvoj.
Čl. 2
Národnosti sú primerane na svoju početnosť zastúpené v zastupiteľských zboroch a v iných volených orgánoch.
Čl. 3
Občanom maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja a za podmienok ustanovených zákonmi zabezpečuje:
právo na vzdelanie v ich jazyku,
právo na všestranný kultúrny rozvoj,
právo používať ich jazyk v úradnom styku v oblastiach obývaných príslušnou národnosťou,
právo spolčovať sa v národnostných kultúrnych spoločenských organizáciách,
právo na tlač a informácie v ich jazyku.
Rozsah a podmienky práv uvedených v odseku 1 ustanovia zákony.
Čl. 4
Občan slobodne rozhoduje o svojej národnosti podľa vlastného presvedčenia.
Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnosti nemôže byť žiadnemu občanovi na ujmu pri jeho uplatnení v politickom, hospodárskom a spoločenskom živote.
Zakazujú sa všetky formy nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.
Čl. 5
Tento ústavný zákon sa vykoná zákonmi Federálneho zhromaždenia a zákonmi národných rád.
Zákony národných rád ustanovia tiež, pri ktorých zastupiteľských zboroch a výkonných orgánoch sa zriaďujú orgány, ktoré budú zabezpečovať uskutočňovanie práv národností.
Čl. 6
Ustanovenie čl. 25 ústavy (ústavný zákon č. 100/1960 Zb.) sa zrušuje.
Čl. 7
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1969.
Svoboda v. r.Smrkovský v. r.Ing. Černík v. r.