ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia *

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu zakladajúcu Európske spoločenstvo pre atómovú energiu, najmä na jej články 31 a 32,

so zreteľom na návrh komisie vypracovaný po obdržaní stanoviska skupiny osôb vymenovaných vedeckým a technickým výborom spomedzi vedeckých odborníkov v členských štátoch,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu⁽¹⁾
,

so zreteľom na stanovisko ekonomického a sociálneho výboru⁽²⁾,

keďže článok 2b zmluvy stanovuje vytvorenie jednotných základných bezpečnostných noriem ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva;

keďže článok 30 zmluvy definuje "základné normy" ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia ako:

1. maximálne prípustné dávky zlúčiteľné s primeranou bezpečnosťou;
   
   
2. maximálne prípustné úrovne ožiarenia a kontaminácie (zamorenia);
   
   
3. základné princípy upravujúce zdravotný dozor nad pracovníkmi;

keďže, že článok 33 zmluvy vyžaduje od každého členského štátu stanoviť príslušné ustanovenia, či už právnymi predpismi, dozornými alebo administratívnymi postupmi, v záujme zaistenia súladu so stanovenými základnými normami a prijať nevyhnutné opatrenia s ohľadom na výuku, vzdelávanie a odborný výcvik;

keďže spoločenstvo v záujme vykonávania svojej úlohy stanovilo prvýkrát základné normy v roku 1959 v zmysle článku 218 zmluvy prostredníctvom smerníc z 2. februára 1959, ktoré stanovili základné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúcich žiarení⁽³⁾;

keďže smernice boli revidované v roku 1962 smernicou z 5. marca 1962⁽⁴⁾, v roku 1966 smernicou č. 66/45/Euratom⁽⁵⁾, v roku 1976 smernicou č. 76/579/Euratom⁽⁶⁾, v roku 1979 smernicou č. 79/343/Euratom⁽⁷⁾, v roku 1980 smernicou č. 80/836/Euratom⁽⁸⁾ a v roku 1984 smernicou č. 84/467/Euratom⁽⁹⁾;

keďže smernice o základných normách boli doplnené smernicou rady č. 84/466/Euratom z 3. septembra 1984, ktorá stanovila základné opatrenia radiačnej ochrany osôb podrobujúcich sa lekárskemu vyšetreniu alebo liečbe⁽¹⁰⁾; Rozhodnutím rady č. 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach spoločenstva na včasnú výmenu informácií v prípade rádiologickej havárie⁽¹¹⁾ ; Nariadením rady (Euratom) č. 3954/87 z 22. decembra 1987, ktoré stanovilo maximálne prípustné úrovne rádioaktívnej kontaminácie potravín a krmív po jadrovej havárii alebo akomkoľvek inom prípade rádiologickej havárie⁽¹²⁾; Smernicou rady č. 89/618/Euratom z 27. novembra 1989 o informovaní obyvateľstva o opatreniach na ochranu zdravia uplatnených a krokoch prijatých v prípade rádiologickej havárie⁽¹³⁾; Smernicou rady č. 90/641/Euratom zo 4. decembra 1990 o prevádzkovej ochrane externých pracovníkov vystavených nebezpečenstvu ionizujúceho žiarenia počas ich činností v kontrolovaných pásmach⁽¹⁴⁾; Smernicou rady č. 92/3/Euratom z 3. februára 1992 o dozore a kontrole nad prepravou rádioaktívneho odpadu medzi členskými štátmi a do a zo spoločenstva⁽¹⁵⁾ a Nariadením rady (Euratom) č. 1493/93 z 8. júna 1993 o preprave rádioaktívnych látok medzi členskými štátmi⁽¹⁶⁾;

keďže v dôsledku vývoja vedeckých poznatkov týkajúcich sa radiačnej ochrany, tak ako je to vyjadrené najmä v Odporúčaní č. 60 Medzinárodnej komisie pre rádiologickú ochranu, je vhodné revidovať základné normy a stanoviť ich v novom právnom dokumente;

keďže základné normy majú osobitný význam z hľadiska rizika ionizujúceho žiarenia vzhľadom k iným smerniciam týkajúcich sa iných druhov rizík a je dôležité učiniť pokrok v ich vykonávaní jednotným spôsobom v rámci spoločenstva;

keďže je žiadúce, aby bola v rozsahu základných noriem zohľadnená prax alebo pracovné činnosti, ktoré môžu viesť k významnému zvýšeniu ožiarenia pracovníkov alebo jednotlivcov obyvateľstva, ktoré sa z hľadiska radiačnej ochrany nemôže prehliadať v dôsledku ionizujúceho žiarenia z umelých alebo prírodných zdrojov žiarenia, ako aj primeranej ochrany v prípadoch zásahu;

keďže sa od členských štátov v záujme zaistenia súladu so základnými normami vyžaduje, aby zahrnuli niektoré činnosti, ktoré v dôsledku ionizujúceho žiarenia nesú so sebou nebezpečenstvo do systému podávania správ a predchádzajúceho povolenia alebo zakázali niektoré činnosti;

keďže systém radiačnej ochrany u činností by mal naďalej vychádzať z princípov odôvodnenia ožiarenia, optimalizácie ochrany a obmedzenia dávok; keďže obmedzenia dávok sa musia stanoviť pri zohľadnení konkrétnej situácie rôznych skupín ožiarených osôb, ako sú pracovníci, učni, študenti a jednotlivci z obyvateľstva;

keďže prevádzková ochrana pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, učňov a študentov vyžaduje vykonanie opatrení na pracovisku; keďže tieto opatrenia musia zahrňovať predchádzajúce vyhodnotenie obsiahnutého nebezpečenstva, klasifikáciu pracovísk a pracovníkov, monitorovanie oblastí a pracovných podmienok a lekársky dozor;

keďže by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby určili činnosti, ktoré so sebou nesú významne zvýšené úrovne ožiarenia pracovníkov alebo jednotlivcov z obyvateľstva prírodnými zdrojmi žiarenia, ktoré sa nesmú prehliadať z hľadiska radiačnej ochrany; keďže členské štáty by mali prijať príslušné ochranné opatrenia ohľadne pracovných činností, ktoré sú deklarované ako predmet záujmu;

keďže prevádzková ochrana obyvateľstva za normálnych podmienok vyžaduje vytvorenie systému inšpekcie členskými štátmi s cieľom priebežne posudzovať radiačnú ochranu obyvateľstva a overovať súlad so základnými normami;

keďže členské štáty by mali byť pripravené na pravdepodobnosť potenciálnych rádiologických havárií na svojom území a mali by spolupracovať s ostatnými členskými štátmi a tretími krajinami, aby umožnili pripravenosť a riadenie týchto situácií;

keďže smernice o základných normách, tak, ako boli naposledy revidované smernicou č. 84/467/Euratom, by mali byť zrušené s účinnosťou od dňa, keď sa táto smernica stane vykonateľná,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:



Na účel tejto smernice, nasledovné termíny majú význam, ktorý im je týmto priradený.

Absorbovaná dávka (D): energia absorbovaná na jednotku hmoty

Vzorec

V tejto smernici absorbovaná dávka označuje priemernú dávku v tkanive alebo orgáne. Jednotkou absorbovanej dávky je gray.

Urýchľovač: prístroj alebo zariadenie, v ktorom sú urýchlované častice, pričom sa emituje ionizujúce žiarenie s energiou vyššou ako jeden mega-elektrón volt (MeV).

Náhodné ožiarenie: ožiarenie jednotlivcov v dôsledku havárie. Nezahŕňa havarijné ožiarenie.

Aktivácia: proces, ktorým sa stabilný nuklid transformuje do rádionuklidu ožarovaním materiálu, v ktorom je obsiahnutý, časticami alebo vysokoenergetickými lúčmi gama.

Aktivita (A): aktivita, A, množstva rádionuklidu v príslušnom energetickom stave v danom čase je podiel dN / dt, kde dN je očakávaná hodnota počtu spontánnych jadrových prechodov z daného energetického stavu v časovom intervale dt:

Vzorec

Jednotkou aktivity je becquerel.

Učeň: osoba, ktorá získava v rámci podniku výcvik pre zamestnanie za účelom uplatnenia osobitnej zručnosti.

Schválená dozimetrická služba: orgán zodpovedný za kalibráciu, odčítanie alebo interpretáciu jednotlivých monitorovacích zariadení, alebo za meranie rádioaktivity v ľudskom tele alebo biologických vzorkách, alebo za vyhodnotenie dávok, ktorého spôsobilosť konať v tomto ohľade je uznaná príslušnými úradmi.

Schválený praktický lekár: praktický lekár zodpovedný za lekársky dozor nad pracovníkmi kategórie A, v zmysle definície v článku 21, ktorého spôsobilosť konať v tomto ohľade je uznaná príslušnými úradmi.

Schválené orgány hygieny práce: orgán alebo orgány, ktorým môže byť pridelená zodpovednosť za radiačnú ochranu pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a / alebo lekársky dozor nad pracovníkmi kategórie A. Jeho spôsobilosť konať v tomto ohľade je uznaná príslušnými úradmi.

Umelé žiariče: rádioaktívne žiariče iné ako prírodné zdroje žiarenia.

Povolenie: povolenie udelené v dokumente príslušným úradom po predložení žiadosti o jeho vydanie alebo udelené vnútroštátnou legislatívou na vykonávanie činností alebo ľubovoľných iných akcií v rozsahu tejto smernice.

Becquerel (Bq): osobitný názov jednotky aktivity. Jeden becquerel sa rovná jednému prechodu za sekundu.

1 Bq = 1 s^-1

Úrovne uvádzania do životného prostredia: hodnoty stanovené príslušnými národnými úradmi a vyjadrené hodnotami koncentrácií aktivity a / alebo celkovej aktivity, pri alebo pod ktorými rádioaktívne látky alebo materiály obsahujúce rádioaktívne látky vznikajúce z ľubovoľnej činnosti, na ktoré sa vyžaduje ohlasovanie alebo povolenie, môžu byť vyňaté z požiadaviek tejto smernice.

Vzorec

Príslušné úrady: ľubovoľný úrad určený členským štátom.

Kontrolované pásmo: oblasť podliehajúca osobitným predpisom za účelom ochrany pred ionizujúcim žiarením alebo predchádzania rozšírenia rádioaktívneho zamorenia, do ktorého je vstup kontrolovaný.

Uloženie: umiestnenie odpadu v úložisku alebo danej lokalite, bez úmyslu opätovného použitia. Predmetom uloženia je aj schválené priame vypúšťanie odpadov do životného prostredia s následným rozptylom.

Dávkové obmedzenie: obmedzenie očakávaných dávok jednotlivcom, ktoré môžu vyplývať z definovaného žiariča, na použitie v etape plánovania v radiačnej ochrane s rešpektovaním optimalizácie.

Limity dávok: maximálne referenčné hodnoty stanovené v hlave IV pre dávky vyplývajúce z ožiarenia pracovníkov, učňov, študentov a jednotlivcov obyvateľstva ionizujúcim žiarením pokrytým touto smernicou, ktoré sa vzťahujú na súčet príslušných dávok v dôsledku vonkajších ožiarení v stanovenom období, a 50 - ročné úväzky dávok (u detí až do veku 70 rokov) v dôsledku príjmu v rovnakom období.

Efektívna dávka (E): súčet vážených ekvivalentných dávok vo všetkých tkanivách a orgánoch tela, stanovených v prílohe II, v dôsledku vnútorných a vonkajších ožiarení. Je definovaná výrazom:

Vzorec

Príslušné hodnoty w_T a w_R sú stanovené v prílohe II. Jednotkou efektívnej dávky je sievert.

Havarijné ožiarenie: ožiarenie jednotlivcov implementujúcich potrebné rýchle opatrenia v záujme poskytnutia pomoci ohrozeným jednotlivcom, zabránenia ožiarenia veľkého počtu ľudí alebo záchrany hodnotného zariadenia alebo tovaru, ktorým by sa mohol prekročiť jeden z jednotlivých limitov dávok rovnajúcich sa limitu pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Havarijné ožiarenie sa môže použiť u dobrovoľníkov.

Ekvivalentná dávka (H_T): absorbovaná dávka v tkanive alebo orgáne T vážená pre druh a kvalitu žiarenia R. Je daná vzťahom:

H_T.R= w_RD_T.R

kde:

- D_T.R je priemerná absorbovaná dávka v tkanive alebo orgáne T v dôsledku žiarenia R,

- w_R je radiačný váhový faktor.

Keď je radiačné pole zložené z druhov a energií s rôznymi hodnotami wR, celková ekvivalentná dávka H_T je daná vzťahom:

Vzorec

Príslušné hodnoty w_R sú stanovené v prílohe II. Jednotkou ekvivalentnej dávky je sievert.

Pracovníci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia: osoby samostatne zárobkovo činné alebo pracujúce pre zamestnávateľa, vystavené ožiareniu vyvolanému v práci činnosťami, ktoré sú predmetom tejto smernice a vedúce k dávkam prekračujúcim niektorý z limitov dávok pre jednotlivcov obyvateľstva.

Ožiarenie: proces ožiarenia ionizujúcim žiarením.

Gray (Gy): osobitný názov jednotky absorbovanej dávky. Jeden gray sa rovná jednému joulu na kilogram:

1 Gy = 1 J kg^-1

Zdravotná ujma: odhad rizika zníženia dĺžky a kvality života obyvateľstva po ožiarení ionizujúcimi žiareniami. Zahŕňa škodu vznikajúcu v dôsledku somatických účinkov, rakoviny a vážnych genetických porúch.

Príjem: aktivity rádionuklidov vstupujúcich do tela z vonkajšieho prostredia.

Zásah: ľudská činnosť, ktorá zabraňuje alebo znižuje vystavenie jednotlivcov žiareniu zo žiaričov, ktoré nie sú súčasťou činnosti alebo ktoré nie sú pod kontrolou, pôsobením na žiariče, prenosové cesty alebo samotných jednotlivcov.

Zásahová úroveň: hodnota odvrátenej ekvivalentnej dávky, odvrátenej efektívnej dávky alebo odvodená hodnota, pri ktorej by sa mali zvážiť zásahové opatrenia. Odvrátená dávka alebo odvodená hodnota je výlučne dávka / odvodená hodnota spojená s cestou ožiarenia, na ktorú sa má vzťahovať zásahové opatrenie.

Ionizujúce žiarenie: prenos energie vo forme častíc alebo elektromagnetických vĺn s vlnovou dĺžkou 100 nanometrov alebo menej a frekvenciou 3 x 10¹⁵ Hertzov alebo viac schopných produkovať priamo alebo nepriamo ióny.

Jednotlivci obyvateľstva: jednotlivci z obyvateľstva okrem pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, učňov a študentov počas ich pracovnej doby a jednotlivci počas ožiarení uvedených v článku 6(4)(a), (b) a (c).

Prírodné zdroje žiarenia: zdroje ionizujúceho žiarenia prírodného, zemského alebo kozmického pôvodu.

Potenciálne ožiarenie: ožiarenie, ktoré sa neočakáva s istotou, s pravdepodobnosťou vzniku, ktorá sa môže vopred odhadnúť.

Činnosť: ľudská aktivita, ktorá môže zvýšiť ožiarenie jednotlivcov žiarením z umelého alebo prírodného zdroja žiarenia, kde sú prírodné rádionuklidy spracovávané pre svoje rádioaktívne, štiepne alebo množivé vlastnosti, okrem prípadu havarijného ožiarenia.

Kvalifikovaní experti: osoby, ktoré majú znalosti a vzdelanie potrebné na vykonávanie fyzických, technických alebo rádiochemických skúšok umožňujúcich stanovenie dávok a poskytovanie odporúčaní s cieľom zaistiť efektívnu ochranu jednotlivcov a správnu prevádzku ochranného zariadenia a ktorých spôsobilosť konať v úlohe kvalifikovaného experta je uznaná príslušnými úradmi. Kvalifikovanému expertovi môže byť pridelená technická zodpovednosť za úlohy radiačnej ochrany pracovníkov a jednotlivcov obyvateľstva.

Rádioaktívne zamorenie: zamorenie ľubovoľného materiálu, povrchu alebo prostredia alebo jednotlivca rádioaktívnymi látkami. V konkrétnom prípade ľudské telo zahŕňa rádioaktívne zamorenie vonkajšej pokožky aj vnútorné zamorenie, bez ohľadu na cestu príjmu.

Rádioaktívna látka: ľubovoľná látka, ktorá obsahuje jeden alebo viac rádionuklidov, ktorých aktivita alebo koncentrácia sa z hľadiska radiačnej ochrany nemôže zanedbať.

Rádiologická havária: situácia, ktorá vyžaduje naliehavé opatrenia v záujme ochrany pracovníkov, jednotlivcov obyvateľstva alebo populácie a to čiastočne alebo celkovo.

Referenčná skupina obyvateľstva: skupina pozostávajúca z jednotlivcov, ktorých ožiarenie žiaričom je primerane rovnomerné a charakteristické pre skupinu jednotlivcov obyvateľstva, ktorí sú viac ožiarení týmto zdrojom.

Ohlasovanie: požiadavka predloženia dokumentu príslušnému úradu na oznámenie úmyslu vykonávať činnosť alebo ľubovoľnú inú akciu v rozsahu tejto smernice.

Uzatvorený žiarič: žiarič, ktorého štruktúra je taká, že zabraňuje za normálnych podmienok použitie akéhokoľvek rozptylu rádioaktívnych látok do životného prostredia.

Sievert: osobitný názov jednotky ekvivalentnej a efektívnej dávky. Jeden sievert sa rovná jednému joulu na kilogram:

1 Sv = 1 J kg^-1

Žiarič: prístroj, rádioaktívna látka alebo zariadenie schopné emitovať ionizujúce žiarenie alebo rádioaktívne látky.

Dozorované pásmo: pásmo podliehajúce príslušnému dozoru za účelom ochrany pred ionizujúcim žiarením.

Podnik: každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosti alebo pracovné aktivity uvedené v článku 2 tejto smernice a ktorá má na základe národného zákona právnu zodpovednosť za takéto činnosti alebo pracovné aktivity.



1. Táto smernica sa vzťahuje na všetky činnosti, ktoré obnášajú riziko vyplývajúce z ionizujúceho žiarenia z umelého žiariča alebo z prírodného zdroja žiarenia v prípadoch, kde prírodné rádionuklidy sú alebo boli spracovávané vzhľadom na svoje rádioaktívne, štiepne alebo množivé vlastnosti, a to:

1. výroba, spracovanie, manipulácia, použitie, držba, skladovanie, doprava, dovoz do a vývoz zo spoločenstva a uloženie rádioaktívnych látok;
   
   
2. prevádzka ľubovoľného elektrického zariadenia emitujúceho ionizujúce žiarenie a obsahujúceho zložky pracujúce pri rozdiele napätia viac ako 5 kV;
   
   
3. ľubovoľná iná činnosť stanovená členským štátom.

2. V súlade s hlavou VII sa vzťahuje aj na pracovné aktivity, ktoré nie sú predmetom odseku 1, ale ktoré zahŕňajú prítomnosť prírodných zdrojov žiarenia a vedú k významnému zvýšeniu ožiarenia pracovníkov alebo jednotlivcov obyvateľstva, ktoré sa nesmie prehliadať z hľadiska radiačnej ochrany.

3. V súlade s hlavou IX sa vzťahuje aj na akýkoľvek zásah v prípadoch rádiologických havárií alebo v prípadoch trvalého ožiarenia vyplývajúceho z dodatočných účinkov rádiologickej havárie alebo minulého alebo zastaralého spôsobu činnosti alebo pracovnej aktivity.

4. Táto smernica sa nevzťahuje na ožiarenie radónom v obydliach alebo prirodzenú úroveň radiácie, tj. na rádionuklidy obsiahnuté v ľudskom tele, na kozmické žiarenie na úrovni zeme alebo na nadzemné ožiarenie rádionuklidmi prítomnými v neporušenej zemskej kôre.



1. Každý členský štát musí vyžadovať ohlasovanie vykonávania činností uvedených v článku 2 (1), okrem prípadov stanovených v tomto článku.

2. Nemusí sa vyžadovať ohlasovanie u činností zahrňujúcich nasledovné:

1. rádioaktívne látky, ak obsiahnuté množstvá celkovo nepresahujú hodnoty výnimiek uvedené v stĺpci 2 tabuľky A v prílohe I alebo za výnimočných okolností v jednotlivom členskom štáte rôzne hodnoty povolené príslušnými úradmi, ktoré však spĺňajú základné všeobecné kritéria uvedené v prílohe I; alebo
   
   
2. rádioaktívne látky, kde koncentrácie aktivity na jednotku hmoty nepresahujú hodnoty výnimiek uvedené v stĺpci 3 tabuľky A v Dodatku č. I alebo za výnimočných okolností v jednotlivom členskom štáte rôzne hodnoty povolené príslušnými úradmi, ktoré však spĺňajú základné všeobecné kritéria uvedené v Dodatku č. I;
   
   
3. prístroj obsahujúci rádioaktívne látky, ktoré presahujú množstvá alebo hodnoty koncentrácie stanovené v písmene (a) alebo (b) za predpokladu, že:
   
   
   
   1. ide o typ schválený príslušnými úradmi členského štátu a
      
      
   2. je konštruovaný vo forme uzavretých žiaričov a
      
      
   3. nespôsobuje pri normálnych prevádzkových podmienkach príkon dávky presahujúci 1 uSv h ^-1 vo vzdialenosti 0, 1 m od ľubovoľného prístupného povrchu prístroja a
      
      
   4. podmienky uloženia stanovili príslušné úrady; alebo
   
   
   
4. prevádzka ľubovoľného elektrického prístroja, na ktorý sa táto smernica vzťahuje, iného ako prístroj uvedený v písmene (e) za predpokladu, že
   
   
   
   1. ide o typ schválený príslušnými úradmi členského štátu a
      
      
   2. nespôsobuje pri bežných prevádzkových podmienkach príkon dávky presahujúci
      
      1 uSv h ^-1 vo vzdialenosti 0, 1 m od ľubovoľného prístupného povrchu prístroja,
      
      alebo
   
   
   
5. prevádzka každého displeja určeného na zobrazovanie vizuálnych obrazov alebo iného elektrického prístroja pracujúceho pri potenciálovom rozdiele nepresahujúcom 30 kV za predpokladu, že táto prevádzka za bežných prevádzkových podmienok nespôsobuje príkon dávky presahujúci 1 uSv ^-1 vo vzdialenosti 0, 1 m od ľubovoľného prístupného povrchu prístroja alebo
   
   
6. materiál kontaminovaný rádioaktívnymi látkami vyplývajúci z povolených výpustí, o ktorých príslušné úrady deklarovali, že nepodliehajú ďalším kontrolám.

1. Okrem prípadov stanovených v tomto článku, každý členský štát musí vyžadovať predchádzajúce povolenie pre nasledovné činnosti:

1. prevádzka a vyraďovanie ľubovoľného zariadenia jadrového palivového cyklu a ťažba a zatvorenie uránových baní;
   
   
2. zámerné pridávanie rádioaktívnych látok pri zhotovovaní a výrobe zdravotníckych výrobkov a dovoz a vývoz takýchto tovarov;
   
   
3. zámerné pridávanie rádioaktívnych látok pri zhotovovaní a výrobe spotrebných tovarov a dovoz a vývoz takýchto tovarov;
   
   
4. úmyselné podávanie rádioaktívnych látok osobám a, pokiaľ ide o radiačnú ochranu ľudí, zvieratám za účelom lekárskej alebo veterinárnej diagnózy, liečenia alebo výskumu;
   
   
5. použitie r(ntgenových súprav alebo rádioaktívnych žiaričov pre priemyselnú rádiografiu alebo spracovanie výrobkov alebo výskum ožiarenia osôb pre lekársku liečbu a využitie urýchľovačov okrem elektrónových mikroskopov;

2. Pre činnosti iné ako sú uvedené v odseku 1 sa môže vyžadovať predchádzajúce povolenie.

3. Členské štáty môžu stanoviť, že činnosť nevyžaduje povolenie ak:

1. v prípade činností popísaných v odseku 1 (a), (c) a (e) je činnosť vyňatá z ohlasovania alebo
   
   
2. v prípadoch, kde obmedzené riziko ožiarenia ľudí nevyžaduje preskúmanie jednotlivých prípadov, kde sa činnosť vykonáva v súlade s podmienkami stanovenými v národnej legislatíve.

(1) Uloženie, recyklovanie a opätovné použitie rádioaktívnych látok alebo materiálov obsahujúcich rádioaktívne látky, ktoré vznikajú z každej činnosti podliehajúcej požiadavke ohlasovania alebo povolenia, podliehajú predchádzajúcemu povoleniu.

(2) Uloženie, recyklovanie alebo opätovné použitie takýchto látok alebo materiálov však môžu byť vyňaté z požiadaviek tejto smernice za predpokladu, že vyhovujú povoľovacím úrovniam stanoveným príslušnými národnými úradmi. Tieto úrovne pre uvolnenie sa riadia základnými kritériami v prílohe I a zohľadňujú ľubovoľné iné technické odporúčania vydané spoločenstvom.

KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ PRINCÍPY

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli všetky nové triedy alebo druhy činností , ktoré majú za následok ožiarenie ionizujúcim žiarením boli pred svojím prvým zavedením alebo schválením zdôvodnené ekonomickými, sociálnymi alebo inými výhodami vo vzťahu k ujme na zdraví, ktoré môžu spôsobiť.

2. Existujúce triedy alebo typy činností sa môžu skúmať z hľadiska oprávnenosti kedykoľvek, keď sazískajú nové a dôležité dôkazy ohľadne ich efektívnosti alebo dôsledkov.

3. Okrem toho musí každý členský štát zabezpečiť, aby:

1. sa v kontexte optimalizácie udržiavali všetky ožiarenia na najnižšej rozumne dosiahnuteľnej úrovni pri zohľadnení ekonomických a sociálnych faktorov;
   
   
2. bez toho aby bol dotknutý článok 12, súčet dávok v dôsledku všetkých relevantných činností nepresiahne limit dávok stanovený v tejto hlave pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, učňov, študentov a jednotlivcov obyvateľstva.

4. Zásada stanovená v odseku 3 (a) sa vzťahuje na všetky ožiarenia ionizujúcim žiarením vyplývajúcim z činností uvedených v článku 2 (1). Zásada stanovená v odseku 3 (b) sa nevzťahuje na žiadne z nasledovných ožiarení:

1. ožiarenie jednotlivcov ako súčasť ich vlastnej lekárskej diagnózy alebo liečby;
   
   
2. ožiarenie jednotlivcov vedome a ochotne pomáhajúcich (inak ako súčasť svojho povolania) pri podpore a starostlivosti o pacientov podstupujúcich lekársku diagnózu alebo liečbu;
   
   
3. ožiarenie dobrovoľníkov, ktorí sa podieľajú na lekárskych a biomedicínskych výskumných programoch.

5. Členský štát nesmie povoliť ani úmyselné pridávanie rádioaktívnych látok do výroby potravín, hračiek, osobných ozdôb a kozmetiky, ani dovoz alebo vývoz takýchto tovarov.


1. Obmedzenia dávok by sa mali primerane použiť v kontexte optimalizácie rádiologickej ochrany.

2. Odporúčania stanovené každým členským štátom k príslušným predpisom vzťahujúcim sa na jednotlivcov vystavených vplyvu žiarenia v súlade s článkom 6 (4) (b) a (c) môžu obsahovať obmedzenia dávok.

KAPITOLA II
LIMITY DÁVOK

Podľa článku 11 (2), osoby mladšie ako 18 rokov nesmú byť pridelené na žiadnu prácu, ktorá by viedla k tomu, že sa stanú pracovníkmi so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.


1. Limit efektívnej dávky pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je 100 milisievertov ("mSv") v priebežnom päťročnom období, pri maximálnej efektívnej dávke 50 mSv v každom jednotlivom roku. Členské štáty môžu rozhodnúť o ročnom limite.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1:

1. limit ekvivalentnej dávky pre očné šošovky je 150 mSv za rok;
   
   
2. limit ekvivalentnej dávky pre pokožku je 500 mSv za rok. Tento limit sa vzťahuje na priemernú hodnotu dávky na ľubovoľnej ploche 1 cm2, bez ohľadu na ožiarenú plochu;
   
   
3. limit ekvivalentnej dávky pre ruky, predlaktia, nohy a členky je 500 mSv za rok.

1. Akonáhle tehotná žena informuje v súlade s národnými právnymi predpismi a/alebo národnou praxou, podnik o svojom stave, je ochrana dieťaťa, ktoré sa má narodiť, porovnateľná s ochranou poskytovanou pre jednotlivcov obyvateľstva. Podmienky pre tehotnú ženu v súvislosti s jej zamestnaním musia byť preto také, aby ekvivalentná dávka pre dieťa, ktoré sa má narodiť, bola na čo najnižšej rozumne dosiahnuteľnej úrovni a aby sa vylúčila pravdepodobnosť, že táto dávka prekročí aspoň počas zvyšného obdobia tehotenstva 1 mSv.

2. Akonáhle dojčiaca žena informuje podnik o svojom stave, nesmie byť zamestnaná v práci, ktorá zahŕňa významné nebezpečenstvo rádioaktívneho zamorenia tela.


1. Limity dávok pre učňov vo veku 18 rokov alebo viac a študentov vo veku 18 rokov alebo viac, ktorí sú počas svojho štúdia povinní používať žiariče, sú rovnaké ako limity dávok pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia stanovené v článku 9.

2. Limit skutočnej dávky pre učňov vo veku 16 až 18 rokov a pre študentov vo veku 16 až 18 rokov, ktorí sú počas svojho štúdia povinní používať žiariče, je 6 mSv za rok.

Bez ohľadu na tento limit dávky:

1. limit ekvivalentnej dávky pre očné šošovky je 50 mSv za rok;
   
   
2. limit ekvivalentnej dávky pre pokožku je 150 mSv za rok. Tento limit sa vzťahuje na priemernú hodnotu dávky na ľubovoľnej ploche 1 cm2, bez ohľadu na ožiarenú plochu;
   
   
3. limit ekvivalentnej dávky pre ruky, predlaktia, nohy a členky je 150 mSv za rok.

3. Limity dávok pre učňov a študentov, ktorí nepodliehajú ustanoveniam odsekov 1 a 2, budú rovnaké ako limity dávok pre jednotlivcov obyvateľstva stanovené v článku 13.


1. Za výnimočných okolností, s vylúčením rádiologických havárií, ktoré sa vyhodnocujú z prípadu na prípad, môžu príslušné orgány, ak to určitá osobitná prevádzka vyžaduje, povoliť individuálne pracovné ožiarenia niektorých určených pracovníkov, ktoré presahujú limity dávok stanovené v článku 9, za predpokladu, že takéto ožiarenia sú časovo obmedzené, na niektoré pracovné oblasti a sú v rámci maximálnych úrovní ožiarenia stanovených pre konkrétny prípad príslušnými úradmi. Musia sa zohľadniť nasledovné podmienky:

1. osobitne povoleným ožiareniam môžu podliehať iba pracovníci kategórie A stanovení v článku 21;
   
   
2. učni, študenti, tehotné a dojčiace ženy, u ktorých by mohlo byť pravdepodobné zamorenie tela, sú vylúčené z takýchto ožiarení;
   
   
3. podnik musí vopred dôkladne zdôvodniť tieto ožiarenia a prerokovať ich s dobrovoľnými pracovníkmi, ich predstaviteľmi, schváleným praktickým lekárom, schválenými orgánmi hygieny práce alebo kvalifikovaným expertom;
   
   
4. príslušným pracovníkom musia byť vopred poskytnuté informácie o obsiahnutých rizikách a preventívnych opatreniach, ktoré sa prijímajú počas prevádzky;
   
   
5. všetky dávky súvisiace s takýmito ožiareniami sa musia samostatne zaznamenávať v zdravotnom zázname uvedenom v článku 34 a v individuálnom zázname uvedenom v článku 28.

2. Prekročenie limitov dávok v dôsledku osobitne povolených ožiarení netvorí nevyhnutne dôvod pre zamestnávateľa vylúčiť pracovníka z jeho bežného zamestnania alebo jeho premiestnenie bez súhlasu pracovníka.


1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 14, limity dávok pre jednotlivcov obyvateľstva sú stanovené v odsekoch 2 a 3.

2. Limit efektívnej dávky je 1 mSv za rok. Za osobitných okolností však môže byť povolená v jednotlivom roku vyššia efektívna dávka za predpokladu, že priemer počas piatich po sebe nasledujúcich rokov nepresahuje 1 mSv za rok.

3. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2:

1. limit ekvivalentnej dávky pre očné šošovky je 15 mSv za rok;
   
   
2. limit ekvivalentnej dávky pre pokožku je 50 mSv za rok s priemernou hodnotou na ľubovoľnej ploche 1 cm2 pokožky bez ohľadu na ožiarenú plochu.

Každý členský štát musí prijať kroky na zaistenie toho, aby sa príspevok na ožiarení celého obyvateľstva v dôsledku činností udržiaval na najnižšej rozumne dosiahnuteľnej úrovni, pri zohľadnení ekonomických a sociálnych faktorov.

Súčet všetkých takýchto príspevkov sa musí pravidelne vyhodnocovať.

KAPITOLA V
OCENENIE EFEKTÍVNEJ DÁVKY

Pre ocenenie efektívnych a ekvivalentných dávok sa používajú hodnoty a vzťahy uvedené v tejto kapitole. Príslušné úrady môžu povoliť použitie ekvivalentných metód.


Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 15:

1. Pre vonkajšie žiarenie sa použijú na ocenenie príslušných efektívnych a ekvivalentných dávok hodnoty a vzťahy uvedené v prílohe II;
   
   
2. Pre vnútorné ožiarenie z rádionuklidu alebo zo zmesi rádionuklidov sa na vyhodnotenie efektívnych dávok môžu použiť hodnoty a vzťahy uvedené v prílohe II a III.

Prevádzková ochrana pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vychádza najmä z nasledovných princípov:

1. predchádzajúce hodnotenie s cieľom určiť charakter a veľkosť radiačného rizika pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a realizácia optimalizácie radiačnej ochrany pri všetkých pracovných podmienkach;
   
   
2. klasifikácia pracovísk do rôznych pásiem, v prípade potreby odkazom na vyhodnotenie očakávaných ročných dávok a pravdepodobnosť a veľkosť potenciálnych ožiarení;
   
   
3. klasifikácia pracovníkov do rôznych kategórií;
   
   
4. realizácia kontrolných opatrení a monitorovanie týkajúce sa rôznych pásiem a pracovných podmienok, vrátane, podľa potreby, individuálneho monitorovania;
   
   
5. lekársky dozor.

KAPITOLA I
OPATRENIA NA OBMEDZENIE OŽIARENIA

1. Na účely radiačnej ochrany musia byť učinené opatrenia na všetkých pracoviskách, kde existuje možnosť ožiarenia ionizujúcim žiarením presahujúcim 1 mSv za rok z ekvivalentnej dávky 10 limitov dávok pre očné šošovky, pokožku a končatiny stanovené v článku 9 (2). Takéto opatrenia musia odpovedať charakteru zariadení a žiaričov a veľkosti a charakteru rizík. Rozsah preventívnych opatrení a monitorovania, ako aj ich druh a kvalita musia odpovedať rizikám spojeným s prácou obnášajúcou ožiarenie ionizujúcim žiarením.

2. Musia sa rozlišovať kontrolované pásma a dozorované pásma.

3. Príslušné úrady stanovia odporúčania na klasifikáciu kontrolovaných a dozorovaných pásiem, ktoré sa týkajú konkrétnych podmienok.

4. Podnik musí priebežne skúmať pracovné podmienky v kontrolovaných a dozorovaných pásmach.


1. Minimálne požiadavky na kontrolované pásmo sú nasledovné:

1. kontrolované pásmo je vymedzené a prístup k nemu je obmedzený na jednotlivcov, ktorí dostali náležité inštrukcie, a je kontrolované v súlade s písomnými predpismi stanovenými podnikom. Všade tam, kde existuje významné riziko rozšírenia rádioaktívneho zamorenia, musia byť učinené osobitné opatrenia, vrátane vstupu a výstupu jednotlivcov a tovaru;
   
   
2. pri zohľadnení charakteru a rozsahu rádiologických rizík v kontrolovanom pásme sa rádiologický dozor nad pracovným prostredím organizuje v súlade s ustanoveniami článku 24;
   
   
3. musia byť umiestnené značky uvádzajúce typ pásma, charakter žiaričov a ich inherentné riziká;
   
   
4. musia byť stanovené pracovné inštrukcie primerané rádiologickému riziku spojenému s príslušnými žiaričmi a prevádzkami.

2. Implementácia týchto povinností bude vykonaná na základe zodpovednosti podniku po konzultáciách so schválenými orgánmi hygieny práce alebo kvalifikovanými expertmi.


1. Požiadavky na dozorované pásmo sú nasledovné:

1. minimálne pri zohľadnení charakteru a rozsahu rádiologických rizík v dozorovanom pásme sa rádiologický dozor nad pracovným prostredím organizuje v súlade s ustanoveniami článku 24;
   
   
2. v prípade potreby musia byť umiestnené značky uvádzajúce typ pásma, charakter žiaričov a ich inherentné riziká;
   
   
3. v prípade potreby musia byť stanovené pracovné inštrukcie primerané rádiologickému riziku spojenému s príslušnými žiaričmi a prevádzkami.

2. Implementácia týchto povinností bude vykonaná na základe zodpovednosti podniku po konzultáciách s kvalifikovanými expertmi alebo schválenými orgánmi hygieny práce.



Na účely monitorovania a dozoru sa rozlišuje medzi dvomi kategóriami pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia:

1. kategória A: tí pracovníci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorí sú vystavení skutočnej dávke vyššej ako 6 mSv za rok alebo ekvivalentnej dávke vyššej ako 3/10 limitu dávok pre očné šošovky, pokožku a končatiny stanovené v článku 9 (2);
   
   
2. kategória B: tí pracovníci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorí nie sú klasifikovaní ako pracovníci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A.

1. Členské štáty musia vyžadovať od podniku, aby informoval pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, učňov a študentov, ktorí sú počas svojho štúdia povinní používať žiariče, o:

1. zdravotných rizikách, ktoré obnáša ich práca :
   
   
   
   • všeobecné predpisy radiačnej ochrany a prijaté opatrenia a najmä tých, ktoré sa týkajú prevádzkových a pracovných podmienok ohľadne činnosti vo všeobecnosti ako aj každého druhu pracoviska alebo práce, na ktorú môžu byť pridelení,
     
   • význam dodržiavania technických, zdravotných a administratívnych požiadaviek;
   
   
   
2. v prípade žien potreba včasného oznámenia tehotenstva s ohľadom na nebezpečenstvá ožiarenia pre dieťa, ktoré sa má narodiť, a nebezpečenstvo zamorenia v prípade rádioaktívneho zamorenia tela.

2. Členské štáty musia vyžadovať od podniku, aby zorganizoval pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, učňov a študentov príslušné školenie v oblasti radiačnej ochrany.



1. Podnik je zodpovedný za vyhodnotenie a vykonanie opatrení rádiologickej ochrany pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

2. Členské štáty musia vyžadovať od podniku, aby konzultoval s kvalifikovanými expertmi alebo schválenými orgánmi hygieny práce kontrolu a preskúšanie ochranných zariadení a meracích prístrojov pozostávajúcich najmä z:

1. predchádzajúcej kritickej kontroly plánov umiestnenia zariadení z hľadiska radiačnej ochrany;
   
   
2. súhlasu s prevádzkou nových alebo upravených žiaričov z hľadiska radiačnej ochrany;
   
   
3. pravidelného overovania efektívnosti ochranných zariadení a metód;
   
   
4. pravidelného kalibrovania meracích prístrojov a pravidelného overovania, či sú prevádzkyschopné a správne použité.

KAPITOLA II
OCENENIE OŽIARENIA

1. Rádiologický dozor nad pracovným prostredím uvedený v článkoch 19 (1) (b) a 20 (1) (a) pozostáva, podľa vhodnosti, z:

1. merania vonkajších príkonov dávok s uvedením charakteru a kvality predmetného žiarenia;
   
   
2. merania koncentrácie aktivity vzduchu a povrchovej hustoty kontaminujúcich rádioaktívnych látok s uvedením ich charakteru a ich fyzikálneho a chemického stavu.

2. Výsledky týchto meraní sa musia zaznamenať a podľa potreby použiť na odhadovanie jednotlivých dávok tak, ako je to stanovené v článku 25.



1. Individuálne monitorovanie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A musí byť systematické. Toto monitorovanie vychádza z jednotlivých meraní, ktoré sú stanovené schválenou dozimetrickou službou. V prípadoch, keď pracovníci kategórie A sú vystavení závažnému vnútornému zamoreniu, mal by sa zriadiť zodpovedajúci monitorovací systém ; príslušné úrady môžu poskytnúť všeobecné odporúčania na určenie takýchto pracovníkov.

2. Monitorovanie pracovníkov kategórie B musí byť dostatočné aspoň na preukázanie toho, že takíto pracovníci sú správne zaradení do kategórie B. Členské štáty môžu vyžadovať pre pracovníkov kategórie B individuálne monitorovanie a podľa potreby individuálne merania stanovené schválenou dozimetrickou službou.

3. V prípadoch, kde individuálne merania nie sú možné alebo sú neadekvátne, individuálne monitorovanie vychádza z ocenenia získaného buď z individuálnych meraní vykonaných na iných pracovníkoch so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo z výsledkov dozoru nad pracoviskom stanoveným v článku 24.



V prípade náhodného ožiarenia musia sa vyhodnotiť príslušné dávky a ich rozloženie v tele.


V prípade havarijného ožiarenia sa musí vykonať individuálne monitorovanie alebo vyhodnotenie individuálnych dávok podľa okolností.



1. Záznam obsahujúci výsledky individuálneho monitorovania musí byť zavedený pre každého pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A.

2. Na účely odseku 1 sa musí uchovávať počas pracovného života pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorý obnáša ožiarenie ionizujúcim žiarením, a následne dovtedy, kým jednotlivec nedosiahol alebo by bol dosiahol 75. rok života, ale v každom prípade najmenej 30 rokov od ukončenia práce obnášajúcej ožiarenie, nasledovné:

1. záznam nameraných alebo ocenených ožiarení na základe jednotlivých dávok v zmysle článkov 12, 25, 26 a 27;
   
   
2. v prípade ožiarení uvedených v článkoch 26 a 27 správy týkajúce sa okolností a prijatých opatrení;
   
   
3. výsledky monitorovania pracoviska použité podľa potreby na vyhodnotenie jednotlivých dávok jednotlivca.

3. Ožiarenie uvedené v článkoch 12, 26 a 27 sa musí zaznamenať samostatne v zázname dávok uvedenom v odseku 1.


1. Výsledky individuálneho monitorovania, ktoré vyžadujú články 25, 26 a 27 musia byť:

1. sprístupnené príslušným úradom a podniku;
   
   
2. sprístupnené príslušnému pracovníkovi v súlade s článkom 38 (2);
   
   
3. predložené schválenému praktickému lekárovi alebo schváleným orgánom hygieny práce v záujme interpretácie ich dôsledkov pre ľudské zdravie v zmysle ustanovení článku 31.

2. Členské štáty musia stanoviť opatrenia, na základe ktorých sa oznámia výsledky individuálneho monitorovania.

3. V prípade náhodného alebo havarijného ožiarenia sa musia výsledky neodkladne predložiť.

KAPITOLA 3
LEKÁRSKY DOZOR NAD PRACOVNÍKMI SO ZDROJMI
IONIZUJÚCEHO ŽIARENIA

Lekársky dozor nad pracovníkmi so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vychádza z princípov, ktoré vo všeobecnosti upravuje pracovné lekárstvo.



1. Bez ohľadu na celkovú zodpovednosť podniku, za lekársky dozor nad pracovníkmi kategórie A zodpovedajú schválení praktickí lekári alebo schválené orgány hygieny práce zdravotnícke služby na ochranu zdravia pri práci.

Tento lekársky dozor musí umožňovať zistenie zdravotného stavu pracovníkov pod dozorom, pokiaľ ide o ich spôsobilosť na úlohy, ktoré sú im pridelené. Za týmto účelom musí mať schválený praktický lekár alebo schválené orgány hygieny práce prístup ku všetkým relevantným informáciám, ktoré vyžadujú, vrátane environmentálnych podmienok existujúcich v pracovných priestoroch.

2. Lekársky dozor musí zahrňovať:

1. lekársku prehliadku pred zamestnaním alebo zaradením pracovníka do kategórie A;
   
   Účelom tejto dôkladnej prehliadky je stanovenie spôsobilosti pracovníka na funkciu v kategórii A, na ktorú je posudzovaný;
   
   
2. pravidelné posudzovanie zdravotného stavu.

Zdravotný stav každého pracovníka kategórie A sa musí posudzovať aspoň raz ročne s cieľom stanoviť, či je naďalej spôsobilý na vykonávanie svojich povinností. Charakter týchto posúdení, ktoré sa môžu vykonávať tak často, ako to schválený praktický lekár považuje za potrebné, závisí na druhu práce a na individuálnom zdravotnom stave pracovníka.

3. Schválený praktický lekár alebo schválené orgány hygieny práce môžu doporučovať potrebu pokračovania lekárskeho dozoru po skončení práce na taký dlhý čas, aký považujú za potrebný na ochranu zdravia príslušnej osoby.


Z hľadiska spôsobilosti pracovníka pre prácu v kategórii A sa musí prijať nasledovná zdravotná klasifikácia:

1. spôsobilý,
   
2. spôsobilý za určitých podmienok,
   
3. nespôsobilý.

Žiadny pracovník nesmie byť zamestnaný alebo klasifikovaný na žiadne obdobie v osobitnej funkcii ako pracovník kategórie A, ak je na základe lekárskych nálezov považovaný za nespôsobilého na túto špecifickú funkciu.


1. Pre každého pracovníka kategórie A sa musí zaviesť zdravotný záznam a musí byť priebežne aktualizovaný tak dlho, pokiaľ ostáva pracovníkom tejto kategórie. Následne musí byť záznam uchovávaný, až kým jednotlivec nedosiahol alebo by bol dosiahol 75. rok života, ale v každom prípade najmenej 30 rokov od ukončenia práce obnášajúcej ožiarenie ionizujúcim žiarením.

2. Zdravotný záznam musí obsahovať informácie týkajúce sa charakteru zamestnania, výsledky lekárskych prehliadok pred zamestnaním alebo zaradením pracovníka do kategórie A, pravidelné prehliadky zdravia a záznam dávok vyžadovaných článkom 28.



1. Osobitný lekársky dozor musí byť zabezpečený v každom prípade, kde bol prekročený jeden z limitov dávok stanovených v článku 9.

2. Následné podmienky ožiarenia podliehajú súhlasu schváleného praktického lekára alebo schválených orgánov hygieny práce.


Okrem lekárskeho dozoru nad pracovníkmi so zdrojmi ionizujúceho žiarenia stanoveného v článkoch 30 a 31 musí byť vydané ustanovenie týkajúce sa všetkých ďalších krokov vo vzťahu k ochrane zdravia ožiareného jednotlivca, ktoré schválený praktický lekár alebo schválené orgány hygieny práce považujú za nevyhnutné, ako sú ďalšie prehliadky, dekontaminačné opatrenia alebo naliehavá lekárska starostlivosť.



Každý členský štát pri výkone článkov 32, 33 a 35 musí stanoviť postup na odvolanie proti nálezom a rozhodnutiam.

KAPITOLA IV
ÚLOHY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV TÝKAJÚCE SA
OCHRANY PRACOVNÍKOV SO ZDROJMI IONIZUJÚCEHO ŽIARENIA

1. Každý členský štát musí vytvoriť kontrolný systém alebo systémy v záujme presadenia ustanovení zavedených v súlade s touto smernicou a podľa potreby iniciovať dozorné a intervenčné opatrenia.

2. Každý členský štát musí vyžadovať, aby mali pracovníci na ich požiadanie prístup k výsledkom svojho individuálneho monitorovania, vrátane výsledkov meraní, ktoré sa mohli použiť pri ich ocenení alebo vyhodnotení ich dávok vyplývajúcich z meraní na pracovisku.

3. Každý členský štát musí učiniť, v prípade potreby, potrebné opatrenia na uznanie spôsobilosti:

• schválených praktických lekárov,
  
• schválených orgánov hygieny práce,
  
• schválených dozimetrických služieb,
  
• kvalifikovaných expertov.

Na tento účel každý členský štát zabezpečí prípravu odborného výcviku týchto špecialistov.

4. Každý členský štát bude žiadať, aby boli zodpovedným útvarom dané k dispozícii prostriedky potrebné pre náležitú radiačnú ochranu. Pre zariadenia, pre ktoré to považujú príslušné úrady za potrebné, sa vyžaduje špecializovaný útvar radiačnej ochrany, oddelený od výrobných a prevádzkových útvarov v prípade interného útvaru, oprávneného vykonávať úlohy radiačnej ochrany a poskytovať osobitné odporúčania. Tento útvar môže byť spoločne využívaný niekoľkými zariadeniami.

5. Každý členský štát napomáha výmene všetkých dôležitých informácií o dávkach, ktoré prijal pracovník v predchádzajúcom období medzi príslušnými úradmi, alebo schválenými praktickými lekármi, alebo schválenými orgánmi hygieny práce , alebo kvalifikovanými expertmi alebo schválenými dozimetrickými službami v rámci Európskeho spoločenstva , s cieľom vykonať lekársku prehliadku pred zamestnaním alebo zaradením pracovníka do kategórie A v podľa článku 31 a kontrolovať ďalšie ožiarenie pracovníkov.

KAPITOLA V
PREVÁDZKOVÁ OCHRANA UČŇOV A ŠTUDENTOV

1. Podmienky ožiarenia a prevádzková ochrana učňov a študentov vo veku 18 rokov alebo starších uvedených v článku 11 (1) sú rovnaké ako prevádzková ochrana pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A alebo B, v prípade poteby.

2. Podmienky ožiarenia a prevádzková ochrana učňov a študentov vo veku 16 až 18 rokov uvedených v článku 11 (2) sú rovnaké ako u pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie B.



1. Táto hlava sa vzťahuje na pracovné aktivity, ktoré nie sú predmetom článku 2 (1) a v rámci ktorých prítomnosť prírodných zdrojov žiarenia vedie k významnému zvýšeniu ožiarenia pracovníkov alebo jednotlivcov obyvateľstva, ktoré sa nesmú prehliadať z hľadiska radiačnej ochrany.

2. Každý členský štát zabezpečí pomocou prieskumov alebo ľubovoľnými inými primeranými prostriedkami určenie pracovných činností, ktoré môžu byť významné.

Tieto činnosti zahŕňajú najmä:

1. pracovné činnosti, kde pracovníci, prípadne jednotlivci obyvateľstva sú ožiarení torónovými a radónovými dcérami alebo žiarením gama alebo ľubovoľným iným žiarením na pracoviskách, ako sú kúpele, jaskyne, bane, podzemné pracoviská a nadzemné pracoviská v určených oblastiach;
   
   
2. pracovné činnosti zahŕňajúce práce s materiálmi a ich skladovaním, ktoré sa obyčajne nepovažujú za rádioaktívne, ale ktoré obsahujú prirodzene sa vyskytujúce rádionuklidy, spôsobujúce významné zvýšenie ožiarenia pracovníkov , prípadne jednotlivcov obyvateľstva;
   
   
3. pracovné aktivity vedúce k tvorbe zvyškov, ktoré sa obyčajne nepovažujú za rádioaktívne, ale ktoré obsahujú prirodzene sa vyskytujúce rádionuklidy, spôsobujúce významné zvýšenie ožiarenia jednotlivcov obyvateľstva, prípadne pracovníkov;
   
   
4. letecká prevádzka.

3. Články 41 a 42 sa uplatňujú do tej miery, že členské štáty deklarovali, že ožiarenie prírodnými zdrojmi žiarenia v dôsledku pracovných aktivít určených v súlade s odsekom 2 tohto článku vyžadujú pozornosť a musia podliehať kontrole.


Členské štáty musia vyžadovať u každej pracovnej činnosti, o ktorej deklarovali, že má význam z hľadiska žiarenia, vytvorenie príslušných prostriedkov na monitorovanie ožiarenia a podľa potreby:

1. implementáciu korigujúcich opatrení na zníženie ožiarenia v zmysle celej alebo časti hlavy IX;
   
   
2. vykonávanie opatrení radiačnej ochrany podľa celej alebo časti hláv III, IV, V, VI a VIII.

Každý členský štát musí urobiť opatrenia pre podniky prevádzkujúce lietadlá s cieľom zohľadniť ožiarenia posádok lietadiel, ktoré budú pravdepodobne vystavené ožiareniu viac ako 1 mSv za rok, kozmickým žiarením. Podniky musia prijať príslušné opatrenia, najmä:

• vyhodnotiť ožiarenie príslušných posádok,
  
• zohľadniť vyhodnotené ožiarenie pri zostavovaní pracovných harmonogramov v záujme zníženia dávok veľmi ožiarených posádok,
  
• informovať príslušných pracovníkov o zdravotných rizikách, ktoré ich práca obnáša,
  
• uplatniť článok 10 na ženské posádky lietadiel.

Každý členský štát vytvorí podmienky potrebné na zabezpečenie najlepšej možnej ochrany obyvateľstva na základe zásad stanovených v článku 6 a uplatňovanie základných zásad upravujúcich funkčnú ochranu obyvateľstva.


Funkčná ochrana obyvateľstva za normálnych okolností v dôsledku činností podliehajúcich predchádzajúcemu povoleniu znamená všetky opatrenia a prieskumy na zistenie a odstránenie faktorov, ktoré počas prevádzky obnášajúcej ožiarenie ionizujúcim žiarením pravdepodobne vytvoria pre obyvateľstvo riziko ožiarenia, ktoré sa nesmie podceňovať z hľadiska radiačnej ochrany. Takáto ochrana musí obsahovať nasledovné úlohy:

1. preskúmanie a schválenie plánov zariadení obnášajúcich riziko ožiarenia a navrhovaného umiestnenia takýchto zariadení na príslušnom území z hľadiska radiačnej ochrany;
   
   
2. súhlas na prevádzku takýchto nových zariadení, ktoré podliehajú zabezpečeniu primeranej ochrany pred každým ožiarením alebo rádioaktívnym zamorením, ktoré pravdepodobne presiahne jeho obvod, pri zohľadnení, ak treba, demografických, meteorologických, geologických, hydrologických a ekologických podmienok;
   
   
3. preskúmanie a schválenie plánov vypúšťania rádioaktívnych látok.

Tieto úlohy sa musia vykonávať v súlade s predpismi stanovenými príslušnými úradmi na základe rozsahu obsiahnutého rizika ožiarenia.


Príslušné úrady musia:

1. zabezpečiť, aby boli ocenenia dávok z činností uvedených v článku 44 pre obyvateľstvo ako celok a pre referenčné skupiny obyvateľstva čo najrealistickejšie na všetkých miestach, kde sa takéto skupiny môžu nachádzať;
   
   
2. rozhodnúť o frekvencii vyhodnocovania dávok a prijímať všetky potrebné kroky na určenie referenčných skupín obyvateľstva, pri zohľadnení efektívnych ciest prenosu rádioaktívnych materiálov;
   
   
3. zabezpečiť, aby ocenenia dávok obyvateľstva, pri zohľadnení rádiologických rizík obsahovali:
   
   
   • vyhodnotenie dávok v dôsledku vonkajšieho žiarenia a v prípade potreby s uvedením kvality predmetného žiarenia,
     
   • vyhodnotenie príjmu rádionuklidov s uvedením charakteru rádionuklidov a v prípade potreby ich fyzického a chemického stavu a určenie aktivity a koncentrácií týchto rádionuklidov;
   
   
   vyhodnotenie dávok, ktoré pravdepodobne referenčné skupiny obyvateľstva príjmu a stanovenie charakteristík týchto skupín;
   
   
4. vyžadovať vedenie záznamov týkajúcich sa meraní vonkajšieho ožiarenia, ocenenia príjmov rádionuklidov a rádioaktívneho zamorenia, ako aj výsledky vyhodnotenia dávok prijatých referenčnými skupinami a obyvateľstvom.

Pokiaľ ide o ochranu zdravia obyvateľstva, každý členský štát musí vytvoriť inšpekčný systém s cieľom presadzovať ustanovenia zavedené v súlade s touto smernicou a zaviesť dozor v oblasti radiačnej ochrany.


1. Každý členský štát musí vyžadovať od podniku zodpovedného za činnosti uvedené v článku 2, aby ich vykonával v súlade so zásadami ochrany zdravia obyvateľstva v oblasti radiačnej ochrany, najmä aby vykonával v rámci svojich zariadení nasledovné úlohy:

1. dosiahnutie a udržiavanie optimálnej úrovne ochrany životného prostredia a obyvateľstva;
   
   
2. overovanie efektívnosti technických zariadení na ochranu životného prostredia a obyvateľstva;
   
   
3. zaviesť do prevádzky zariadenia a predpisy na meranie a vyhodnocovanie ožiarenia a prípadne rádioaktívneho zamorenia životného prostredia a obyvateľstva z hľadiska dozoru radiačnej ochrany;
   
   
4. pravidelné kalibrovanie meracích prístrojov a pravidelné overovanie toho, či sú prevádzkyschopné a správne použité.

2. Za tieto úlohy zodpovedajú kvalifikovaní experti a prípadne špecializovaný útvar radiačnej ochrany uvedený v článku 38 (4).



1. Táto hlava sa vzťahuje na zásahy v prípadoch rádiologických havárií alebo v prípadoch trvalého ožiarenia vyplývajúceho z dodatočných účinkov rádiologickej havárie alebo minulého alebo zastaralého spôsobu činnosti alebo pracovnej aktivity.

2. Implementácia a rozsah každého zásahu sa posudzuje v súlade s nasledovnými zásadami:

• zásah sa uskutočňuje iba ak je zníženie škody v dôsledku žiarenia dostatočné na oprávnenie škody a nákladov na zásah, vrátane sociálnych nákladov,
  
  
• forma, rozsah a trvanie zásahu sa musia optimalizovať tak, aby sa maximalizoval rozdiel zníženia zdravotnej ujmy a ujmy spojenej so zásahom,
  
  
• limity dávok tak, ako sú stanovené v článku 9 a 13 sa nevzťahujú na zásah; zásahové úrovne stanovené pri vykonávaní článku 50 (2) však poskytujú návod týkajúci sa situácií, v ktorých je zásah primeraný; okrem toho v prípadoch dlhodobého ožiarenia stanoveného v článku 9 by mali byť normálne primerané pre pracovníkov podieľajúcich sa na zásahoch.

Členské štáty vyžadujú ak je to potrebné:

• by bola posúdená možnosť rádiologických havárií vyplývajúcich z činností, ktoré podliehajú systému ohlasovania alebo povoľovania stanovenému v hlave III,
  
  
• aby sa vyhodnotilo priestorové a časové rozloženie rádioaktívnych látok rozptýlených v prípade možnej rádiologickej havárie,
  
  
• aby sa vyhodnotili príslušné potenciálne ožiarenia.

1. Každý členský štát zabezpečí, aby bola zohľadnená skutočnosť, že k rádiologickým haváriám môže dochádzať v súvislosti s činnosťami na jeho alebo mimo jeho územia a ovplyvňovať ich.

2. Každý členský štát zabezpečí, aby na národnej alebo miestnej úrovni, vrátane v rámci zariadení, boli vypracované príslušné zásahové plány, zohľadňujúce všeobecné princípy radiačnej ochrany uvedené v článku 48 (2) a príslušné zásahové úrovne stanovené príslušnými úradmi, na riešenie rôznych druhov rádiologických havárií a aby boli takéto plány testované v príslušnom rozsahu v pravidelných intervaloch.

3. Každý členský štát zabezpečí, ak je to potrebné, aby bolo vydané ustanovenie na vytvorenie a príslušné zaškolenie zvláštnych skupín pre technické, lekárske a zdravotné zásahy.

4. Každý členský štát musí usilovať o spoluprácu s ostatnými členskými alebo nečlenskými štátmi vo vzťahu k možným rádiologickým haváriám v zariadeniach na svojom vlastnom území, ktoré môžu ovplyvniť ostatné členské alebo nečlenské štáty, s cieľom uľahčiť organizáciu rádiologickej ochrany v týchto štátoch.


1. Každý členský štát musí vydať ustanovenie pre neodkladné vyrozumenie svojich príslušných úradov podnikom zodpovedným za predmetné činnosti o každej rádiologickej havárii, ku ktorej došlo na jeho území a musí vyžadovať všetky náležité kroky na zníženie dôsledkov.

2. Každý členský štát musí zaistiť, aby v prípade rádiologickej havárie na svojom vlastnom území podnik zodpovedný za predmetné činnosti vykonal počiatočné predbežné vyhodnotenie okolností a dôsledkov havárie a pomáhal pri zásahu.

3. Každý členský štát zabezpečí, aby bolo v prípade, že to vyžaduje situácia, vydané ustanovenie pre zásah týkajúci sa:

• žiariča, zníženie alebo zastavenie priameho žiarenia a emisie rádionuklidov,
  
• životného prostredia, zníženie prenosu rádioaktívnych látok na jednotlivcov,
  
• jednotlivcov, zníženie ožiarenia a zorganizovanie liečby obetí.

4. V prípade rádiologickej havárie na alebo mimo svojho územia musí každý členský štát vyžadovať:

1. organizáciu príslušného zásahu pri zohľadnení skutočných charakteristík havárie;
   
   
2. vyhodnotenie a zaznamenanie dôsledkov rádiologickej havárie a efektívnosti zásahu.

5. Každý členský štát musí v prípade rádiologickej havárie v zariadení na svojom území, alebo ktoré bude mať pravdepodobne rádiologické dôsledky na jeho území, nadviazať vzťahy v záujme dosiahnutia spolupráce s každým iným členským alebo nečlenským štátom, ktorý môže byť zainteresovaný.


1. Každý členský štát musí vydať ustanovenie pre situácie, kde je pravdepodobné, že pracovníci alebo zásahový personál podieľajúci sa na rôznych druhoch zásahov budú vystavení havarijnému ožiareniu vedúcemu k dávkam prekračujúcim limity dávok pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Na tento účel musí každý členský štát stanoviť úrovne ožiarenia pri zohľadnení technických podmienok a zdravotných rizík. Tieto úrovne musia byť prevádzkovými návodmi. Výnimočne možno pripustiť ožiarenie nad tieto osobitné úrovne pri záchrane ľudských životov a to iba u dobrovoľníkov, ktorí sú informovaní o rizikách, ktoré obnáša ich zásah.

2. Každý členský štát musí vyžadovať rádiologické monitorovanie a lekársky dozor nad osobitnými havarijnými zásahovými skupinami.



Ak členské štáty zistili situáciu vedúcu k trvalému ožiareniu, ktoré vyplýva z dodatočných účinkov rádiologickej havárie alebo minulej činnosti, musia zaistiť, ak je to nutné, v rozsahu obsiahnutého rizika ožiarenia, aby:

1. bola vymedzená príslušná oblasť;
   
   
2. učinené opatrenia na monitorovanie ožiarenia;
   
   
3. realizoval sa príslušný zásah pri zohľadnení skutočných charakteristík situácie;
   
   
4. bol regulovaný prístup alebo využívanie pozemkov alebo budov nachádzajúcich sa vo vymedzenej oblasti.

1. Smernica stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia s cieľom ich jednotného vykonávania členskými štátmi. Ak členský štát chce prijať limity dávok, ktoré sú prísnejšie ako limity dávok stanovené v tejto smernici, musí informovať komisiu a členské štáty.


1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, predpisy a administratívne ustanovenia potrebné na prispôsobenie sa k tejto smernici do 13. mája 2000. Okamžite o tom informujú komisiu.

Keď členské štáty príjmu tieto ustanovenia, musia obsahovať odkaz na túto smernicu alebo musia byť sprevádzané takýmto odkazom pri príležitosti ich úradného zverejnenia. Spôsoby učinenia takéhoto odkazu stanovujú členské štáty.

2. Členské štáty musia oznámiť komisii znenie hlavných zákonov, vyhlášok alebo administratívnych ustanovení, ktoré príjmu v oblasti upravovanej touto smernicou.


S účinnosťou od 13. mája 2000 sa rušia smernice z 2. februára 1959, smernica z 5. marca 1962, smernice č. 66/45/Euratom, 76/579/Euratom, 79/343/Euratom, 80/836/Euratom a 84/467/Euratom.


Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 13. mája 1996

                                                        Za radu
                                                        prezident
                                                        S. AGNELLI

PRÍLOHA I

UVAŽOVANÉ KRITÉRIA NA VYKONÁVANIE ČLÁNKU 3

1. Činnosť môže byť vyňatá z požiadavky oznámiť bez ďalšieho posúdenia, v súlade s článkom 3 (2) (a) resp. (b), ak alebo kvalita alebo prípadne koncentrácia aktivity príslušných rádionuklidov neprekračuje hodnoty v stĺpci 2 alebo 3 v tabuľke A.
   
   
2. Základné kritéria na výpočet hodnôt v tabuľke A pre použitie výnimiek u činností sú nasledovné:
   
   
   
   1. rádiologické riziká pre jednotlivcov spôsobené vyňatou činnosťou sú dostatočne nízke na to, aby neboli predmetom dozoru; a
      
      
   2. kolektívny rádiologický dopad vyňatej činnosti je dostatočne nízky na to, aby nebol predmetom dozoru za prevládajúcich podmienok; a
      
      
   3. vyňatá činnosť je inherentne bez rádiologického významu, bez znateľnej pravdepodobnosti scenárov, ktoré by mohli viesť k nesplneniu kritérií v (a) a (b).
   
   
   
3. Výnimočne v prípadoch stanovených v článku 3 môžu jednotlivé členské štáty rozhodnúť, že činnosť môže byť vyňatá tam, kde je to primerané, bez ďalšieho posúdenia, v súlade so základnými kritériami, aj keď sa príslušné rádionuklidy odchyľujú od hodnôt v tabuľke A za predpokladu, že sú za všetkých prípustných okolností splnené nasledovné kritéria:
   
   
   
   1. efektívna dávka, ktorej príjem ľubovoľným jednotlivcom z obyvateľstva sa očakáva v dôsledku vyňatej činnosti, je rádove 10 (Sv alebo nižšia za rok
      
      a
      
      
   2. buď úväzok kolektívnej efektívnej dávky počas jedného roka vykonávania činnosti nie je vyššia ako približne 1 človek x Sv alebo vyhodnotenie optimalizácie ochrany ukazuje, že vyňatie je optimálnym variantom.
   
   
   
4. Pre rádionuklidy neuvedené v tabuľke A musí príslušný úrad operatívne priradiť náležité hodnoty množstva alebo koncentrácie aktivity na jednotku hmoty. Hodnoty takto priradené sú doplnkové k hodnotám uvedeným v tabuľke A.
   
   
5. Hodnoty stanovené v tabuľke A sa vzťahujú na celkovú zásobu rádioaktívnych látok v držbe osoby alebo podniku ako súčasť špecifickej činnosti v ľubovoľnom čase.
   
   
6. Nuklidy nesúce príponu "+" alebo "sec" v tabuľke A predstavujú materské nuklidy v rovnováhe s ich odpovedajúcimi dcérskymi nuklidmi uvedenými v tabuľke B. V tomto prípade hodnoty uvedené v tabuľke A odkazujú na samotný materský nuklid, ale už zohľadňujú prítomný dcérsky nuklid(y).
   
   
7. Vo všetkých ostatných prípadoch zmesí viac ako jedného nuklidu sa od požiadavky ohlasovania môže upustiť, ak je podiel súčtu pomerov u každého prítomného nuklidu z celkového prítomného množstva a hodnoty uvedenej v tabuľke A menší alebo rovný 1. Toto súčtové pravidlo sa vzťahuje aj na koncentrácie aktivity, kde sú v tej istej matrici obsiahnuté rôzne predmetné nuklidy.

Tabuľka 1

Nuklidy	Množstvo (Bq)	Koncentrácia (kBq/kg)		Nuklidy	Množstvo (Bq)	Koncentrácia (kBq/kg)
H-3	10 9	10 6		Ni-65	10 6	10
BE-7	10 7	10 3		Cu-64	10 6	10 2
C-14	10 7	10 4		Zn-65	10 6	10
O-15	10 9	10 2		Zn-69	10 6	10 4
F-18	10 6	10		Zn-69m	10 6	10 2
Na-22	10 6	10		Ga-72	10 5	10
Na-24	10 5	10		Ge-71	10 8	10 4
Si-31	10 6	10 3		As-73	10 7	10 3
P-32	10 5	10 3		As-74	10 6	10
P-33	10 8	10 5		As-76	10 5	10 2
S-35	10 8	10 5		As-77	10 6	10 3
Cl-36	10 6	10 4		Se-75	10 6	10 2
Cl-38	10 5	10		Br-82	10 6	10
Ar-37	10 8	10 6		Kr-74	10 9	10 2
Ar-41	10 9	10 2		Kr-76	10 9	10 2
K-40	10 6	10 2		Kr-77	10 9	10 2
K-42	10 6	10 2		Kr-79	10 5	10 3
K-43	10 6	10		Kr-81	10 7	10 4
Ca-45	10 7	10 4		Kr-83m	10 12	10 5
Ca-47	10 6	10		Kr-85	10 4	10 5
Sc-46	10 6	10		Kr-85m	10 10	10 3
Sc-47	10 6	10 2		Kr-87	10 9	10 2
Sc-48	10 5	10		Kr-88	10 9	10 2
V-48	10 5	10		Rb-86	10 5	10 2
Cr-51	10 7	103		Sr-85	10 6	10 2
Mn-51	10 5	10		Sr-85m	10 7	10 2
Mn-52	10 5	10		Sr-87m	10 6	10 2
Mn-52m	10 5	10		Sr-89	10 6	10 3
Mn-53	10 9	10 4		Sr-90+	10 4	10 2
Mn-54	10 6	10		Sr-91	10 5	10
Mn-56	10 5	10		Sr-92	10 6	10
Fe-52	10 6	10		Y-90	10 5	10 3
Fe-55	10 6	10 4		Y-91	10 6	10 3
Fe-59	10 6	10		Y-91m	10 6	10 2
Co-55	10 6	10		Y-92	10 5	10 2
Co-56	10 5	10		Y-93	10 5	10 2
Co-57	10 6	10 2		Zr-93+	10 7	10 3
Co-58	10 6	10		Zr-95	10 6	10
Co-58m	10 7	10 4		Zr-97+	10 5	10
Co-60	10 5	10		Nb-93m	10 7	10 4
Co-60m	10 6	10 3		Nb-94	10 6	10
Co-61	10 6	10 2		Nb-95	10 6	10
Co-62m	10 5	10		Nb-97	10 6	10
Ni-59	10 8	10 4		Nb-98	10 5	10
Ni-63	10 8	10 5		Mo-90	10 6	10
Nuklidy	Množstvo (Bq)	Koncentrácia (kBq/kg)		Nuklidy	Množstvo (Bq)	Koncentrácia (kBq/kg)
Mo-93	10 8	10 3		I-125	10 6	10 3
Mo-99	10 6	10 2		I-126	10 6	10 2
Mo-101	10 6	10		I-129	10 5	10 2
Tc-96	10 6	10		I-130	10 6	10
Tc-96m	10 7	10 3		I-131	10 6	10 2
Tc-97	10 8	10 3		I-132	10 5	10
Tc-97m	10 7	10 3		I-133	10 6	10
Tc-99	10 7	10 4		I-134	10 5	10
Tc-99m	10 7	10 2		I-135	10 6	10
Ru-97	10 7	10 2		Xe-131m	10 4	10 4
Ru-103	10 6	10 2		Xe-133	10 4	10 3
Ru-105	10 6	10		Xe-135	10 10	10 3
Ru-106+	10 5	10 2		Cs-129	10 5	10 2
Rh-103m	10 8	10 4		Cs-131	10 6	10 3
Rh-105	10 7	10 2		Cs-132	10 5	10
Pd-103	10 8	10 3		Cs-134m	10 5	10 3
Pd-109	10 6	10 3		Cs-134	10 4	10
Ag-105	10 6	10 2		Cs-135	10 7	10 4
Ag-108m+	10 6	10		Cs-136	10 5	10
Ag-110m	10 6	10		Cs-137+	10 4	10
Ag-111	10 6	10 3		Cs-138	10 4	10
Cd-109	10 6	10 4		Ba-131	10 6	10 2
Cd-115	10 6	10 2		Ba-140+	10 5	10
Cd-115m	10 6	10 3		La-140	10 5	10
In-111	10 6	10 2		Ce-139	10 6	10 2
In-113m	10 6	10 2		Ce-141	10 7	10 2
In-114m	10 6	10 2		Ce-143	10 6	10 2
In-115m	10 6	10 2		Ce-144+	10 5	10 2
Sn-113	10 7	10 3		Pr-142	10 5	10 2
Sn-125	10 5	10 2		Pr-143	10 6	10 4
Sb-122	10 4	10 2		Nd-147	10 6	10 2
Sb-124	10 6	10		Nd-149	10 6	10 2
Sb-125	10 6	10 2		Pm-147	10 7	10 4
Te-123m	10 7	10 2		Pm-149	10 6	10 3
Te-125m	10 7	10 3		Sm-151	10 8	10 4
Te-127	10 6	10 3		Sm-153	10 6	10 2
Te-127m	10 7	10 3		Eu-152	10 6	10
Te-129	10 6	10 2		Eu-152m	10 6	10 2
Te-129m	10 6	10 3		Eu-154	10 6	10
Te-131	10 5	10 2		Eu-155	10 7	10 2
Te-131m	10 6	10		Gd-153	10 7	10 2
Te-132	10 7	10 2		Gd-159	10 6	10 3
Te-133	10 5	10		Tb-160	10 6	10
Te-133m	10 5	10		Dy-165	10 6	10 3
Te-134	10 6	10		Dy-166	10 6	10 3
I-123	10 7	10 2		Ho-166	10 5	10 3
Nuklidy	Množstvo (Bq)	Koncentrácia (kBq/kg)		Nuklidy	Množstvo (Bq)	Koncentrácia (kBq/kg)
Er-169	10 7	10 4		Ra-223+	10 5	10 2
Er-171	10 6	10 2		Ra-224+	10 5	10
Tm-170	10 6	10 3		Ra-225	10 5	10 2
Tm-171	10 8	10 4		Ra-226+	10 4	10
Yb-175	10 7	10 3		Ra-227	10 6	10 2
Lu-177	10 7	10 3		Ra-228+	10 5	10
Hf-181	10 6	10		Ac-228	10 6	10
Ta-182	10 4	10		Th-226+	10 7	10 3
W-181	10 7	10 3		Th-227	10 4	10
W-185	10 7	10 4		Th-228+	10 4	1
W-187	10 6	10 2		Th 229+	10 3	1
Re-186	10 6	10 3		Th-230	10 4	1
Re-188	10 5	10 2		Th-231	10 4	10 3
Os-185	10 6	10		Th-232sec	10 3	1
Os-191	10 7	10 2		Th-234+	10 5	10 3
Os-191m	10 4	10 3		Pa-230	10 6	10
Os-193	10 6	10 2		Pa-231	10 3	1
Ir-190	10 6	10		Pa-233	10 7	10 2
Ir-192	10 4	10		U-230+	10 5	10
Ir-194	10 5	10 2		U-231	10 7	10 2
Pt-191	10 6	10 2		U-232+	10 3	1
Pt-193m	10 7	10 3		U-233	10 4	10
Pt-197	10 6	10 3		U-234	10 4	10
Pt-197m	10 6	10 2		U-235+	10 4	10
Au-198	10 6	10 2		U-236	10 4	10
Au-199	10 6	10 2		U-237	10 6	10 2
Hg-197	10 7	10 2		U-238+	10 4	10
Hg 197m	10 6	10 2		U-238sec	10 3	1
Hg-203	10 5	10 2		U-239	10 6	10 2
Tl-200	10 6	10		U-240	10 7	10 3
Tl-201	10 6	10 2		U-240+	10 6	10
Tl-202	10 6	10 2		Np-237+	10 3	1
Tl-204	10 4	10 4		Np-239	10 7	10 2
Pb-203	10 6	10 2		Np-240	10 6	10
Pb-210+	10 4	10		Pu-234	10 7	10 2
Pb-212+	10 5	10		Pu-235	10 7	10 2
Bi-206	10 5	10		Pu-236	10 4	10
Bi-207	10 6	10		Pu-237	10 7	10 3
Bi-210	10 6	10 3		Pu-238	10 4	1
Bi-212+	10 5	10		Pu-239	10 4	1
Po-203	10 6	10		Pu-240	10 3	1
Po-205	10 6	10		Pu-241	10 5	10 2
Po-207	10 6	10		Pu-242	10 4	1
Po-210	10 4	10		Pu-243	10 7	103
At-211	10 7	103		Pu-244	10 4	1
Rn-220+	10 7	10 4		Am-241	10 4	1
Rn-222+	10 8	10		Am-242	10 6	10 3
Nuklidy	Množstvo (Bq)	Koncentrácia (kBq/kg)		Nuklidy	Množstvo (Bq)	Koncentrácia (kBq/kg)
Am-242m+	10 4	1		Cf-249	10 3	1
Am-243+	10 3	1		Cf-250	10 4	10
Cm-242	10 5	10 2		Cf-251	10 3	1
Cm-243	10 4	1		Cf-252	10 4	10
Cm-244	10 4	10		Cf-253	10 5	10 2
Cm-245	10 3	1		Cf-254	10 3	1
Cm-246	10 3	1		Es-253	10 5	10 2
Cm-247	10 4	1		Es-254	10 4	10
Cm-248	10 3	1		Es-254m	10 6	10 2
Bk-249	10 6	10 3		Fm-254	10 7	10 4
Cf-246	10 6	10 3		Fm-255	10 6	10 5
Cf-248	10 4	10

PRÍLOHA II

A. Definície výrazov použitých v tejto prílohe

B. Hodnoty radiačného váhového faktoru w_R

C. Vzťah medzi faktorom kvality Q(L) a neobmedzeným lineárnym prenosom energie L

D. Hodnoty tkanivového váhového faktora w_T

E. Prevádzkové množstvá pre vonkajšie žiarenia

PRÍLOHA III

---

¹ OJ č. C 128, 9. 5. 1994, s. 209.
² OJ č. C 108, 19. 4. 1993, s. 48.
³ OJ č. 11, 20. 2. 1959, s. 221/59.
⁴ OJ č. 57, 6. 7. 1962, s. 1633/62.
⁵ OJ č. 216, 26. 11. 1966, s. 3693/66.
⁶ OJ č. L 187, 12. 7. 1976, s. 1.
⁷ OJ č. L 83, 3. 4. 1979, s. 18.
⁸ OJ č. L 246, 17. 9. 1980, s. 1.
⁹ OJ č. L 265, 5. 10. 1984, s. 4.
¹⁰ OJ č. L 265, 5. 10. 1984, s. 1.
¹¹ OJ č. L 371, 30. 12. 1987, s. 76.
¹² OJ č. L 371, 30. 12. 1987, s. 11, Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (Euratom) č. 2218/89 (OJ č. L 211, 22. 7. 1989, s. 19).
¹³ OJ č. L 357, 7. 12. 1989, s. 31.
¹⁴ OJ č. L 349, 13. 12. 1990, s. 21, Smernica zmenená a doplnená Aktom pristúpenia z roku 1994.
¹⁵ OJ č. L 35, 12. 2. 1992, s. 24.
¹⁶ OJ č. L 148, 19. 6. 1993, s. 1.