Rokovací poriadok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 200/2016 účinný od 26.10.2021
| Platnosť od: | 22.06.2016 |
| Účinnosť od: | 26.10.2021 |
| Autor: | Plénum Najvyššieho súdu Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Ústavné právo, Všeobecné súdnictvo, Orgány ochrany práva |
| Originál dokumentu: |
Rokovací poriadok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 200/2016 účinný od 26.10.2021
Prejsť na §
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Poriadok 200/2016 s účinnosťou od 26.10.2021 na základe 386/2021
| Zobraziť iba vybrané paragrafy: | Zobraziť |
UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE!
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Plénum Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom 7. júna 2016 sa podľa§ 20, 24, § 45 ods. 3 a § 59 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov uznieslo na tomto rokovacom poriadku:
PREDMET ÚPRAVY
Tento rokovací poriadok upravuje
1.
Rokovací poriadok pléna Najvyššieho súdu,
2.
Rokovací poriadok kolégia Najvyššieho súdu,
3.
spôsob vydávania Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
4.
Poriadok pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií Najvyššieho súdu,
5.
určenie orgánu na vykonanie revízie na najvyššom súde a spôsob ustanovenia členov revízneho oddelenia pre revíziu Špecializovaného trestného súdu,
6.
spôsob voľby a odvolávania členov Sudcovskej rady Najvyššieho súdu.
PRVÁ ČASŤ
Plénum najvyššieho súdu
Článok 1
Zasadnutie pléna
1.
Plénum zvoláva predseda súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to požiada písomne najmenej tretina sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania. Ak predseda súdu nezvolá plénum do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady.
2.
Zasadnutia pléna sú neverejné; zúčastňujú sa na ňom všetci členovia pléna. Členovia súdnej rady, minister a generálny prokurátor majú právo zúčastniť sa na zasadnutí pléna.
3.
Na zasadnutí pléna, na ktorom sa má prerokovať návrh na zaujatie stanoviska, sa zúčastňuje zástupca ministerstva a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Na zasadnutie pléna možno prizvať aj iné osoby; o ich prizvaní rozhoduje predseda súdu.
4.
Program rokovania schvaľuje na začiatku zasadnutia plénum.
5.
Predseda súdu vopred určí sudcu za zapisovateľa. Zapisovateľov môže byť určených aj viac.
6.
Písomné podklady na rokovanie pléna s pozvánkou na jeho zasadnutie doručí kancelária predsedu súdu všetkým členom pléna a osobám uvedeným v odseku 3 najmenej desať dní pred zasadnutím.
7.
Plénum môže rokovať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov.
8.
Po otvorení rokovania pléna predseda súdu alebo podpredseda súdu prednesie správu k prejednávanej veci. V nej uvedie najmä okolnosti, ktoré odôvodňujú zaradenie veci na program pléna, konštatuje hlavné zásady prejednávanej veci a poukáže, na ktoré zásadné otázky by sa mala prednostne zamerať rozprava pléna.
9.
Po prednesení správy nasleduje rozprava, ktorej cieľom je vecné a všestranné prerokovanie celkovej koncepcie a všetkých zásadných otázok stanoveného programu. Rozpravy sa môžu zúčastniť všetky osoby zúčastnené na rokovaní pléna.
10.
Po skončení rozpravy nasleduje porada pléna.
11.
Na porade pléna sa môžu zúčastniť len členovia pléna.
12.
Na porade pléna treba prerokovať všetky pripomienky a návrhy prednesené k prerokovanej veci v rozprave, pripraviť návrh rozhodnutia na hlasovanie a rozhodnúť o veci.
13.
Na vyhodnotenie pripomienok a návrhov z rozpravy možno poradu pléna odročiť na čas najdlhšie dvoch týždňov.
14.
Uznesenie pléna je prijaté, ak za návrh uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov pléna.
15.
Hlasuje sa verejne – zdvihnutím ruky. Každý člen pléna je povinný hlasovať. Rozdielne názory, ktoré neboli uznesením prijaté, môžu prehlasovaní členovia pléna odôvodniť písomne.
16.
Každé uznesenie pléna musí byť vyhlásené; podľa povahy veci môže byť vyhlásený len podstatný obsah stanoviska alebo uznesenia.
17.
Písomné vyhotovenie uznesenia pléna podpisuje predseda súdu.
18.
Zapisovateľ o rokovaní pléna spíše zápisnicu, v ktorej uvedie najmä dátum, predmet rokovania, prítomných a stručný priebeh rozpravy. Súčasťou zápisnice je aj zápisnica o porade pléna, v ktorej sa uvedie dátum konania porady, prítomní členovia pléna, zmeny, na ktorých sa plénum na rozdiel od písomného návrhu predloženého na rokovanie uznieslo, a výsledok hlasovania.
19.
Zápisnicu o rokovaní pléna podpíše predseda súdu a zapisovateľ. Písomné podklady na rokovanie pléna tvoria súčasť zápisnice.
20.
Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté rozhodnutie pléna a schválené dokumenty alebo materiály pléna boli uverejnené v zbierke rozhodnutí a na verejne dostupnej internetovej stránke najvyššieho súdu.
Článok 1a
Rokovanie pléna v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu
V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu môžu zasadnutia pléna prebiehať aj s využitím technických prostriedkov na prenos obrazu a zvuku. Ustanovenia článku 1 sa použijú primerane.
Článok 1b
Rozhodovanie pléna mimo zasadnutia pléna
1.
Ak nejde o výkon pôsobnosti pléna podľa § 20 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 757/2004 Z. z., môže predseda súdu v neodkladných prípadoch požiadať plénum, aby o návrhu rozhodnutia rozhodlo aj mimo zasadnutia pléna; v takom prípade sa neuplatní článok 1 odsek 6.
2.
Členovia pléna, ktorí sa vyjadrili k návrhu rozhodnutia podaného v zmysle odseku 1, sa považujú za prítomných na rozhodovaní.
3.
Ak k návrhu rozhodnutia podaného v zmysle odseku 1 uplatnia pripomienky aspoň 12 členovia pléna alebo s ním nesúhlasia, o návrhu rozhodnutia sa musí rozhodnúť na zasadnutí pléna.
Článok 2
Stanovisko pléna
1.
Plénum zaujíma stanovisko vtedy, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach
a)
senátov dvoch alebo viacerých kolégií, ktoré sa nepodarilo odstrániť prijatím stanoviska na spoločnom zasadnutí týchto kolégií,
b)
dvoch alebo viacerých súdov týkajúcich sa viacerých kolégií.
2.
Podnet na zaujatie stanoviska pléna sa podáva predsedovi súdu. Podaným podnetom nie je predseda súdu viazaný. Predseda súdu môže poveriť pracovnú skupinu vypracovaním návrhu na zaujatie stanoviska.
3.
Návrh na zaujatie stanoviska predkladá členom pléna predseda súdu.
4.
Návrh na zaujatie stanoviska musí obsahovať vymedzenie otázky, ktorú má stanovisko vyriešiť. Otázka sa musí týkať najmä použitia a výkladu určitej právnej normy alebo niekoľkých právnych noriem. Návrh musí obsahovať aj spôsob riešenia vymedzenej otázky; plénum však nie je viazané navrhovaným spôsobom jej riešenia. K návrhu treba pripojiť rozhodnutia, v ktorých bola zistená nejednotnosť.
5.
Pred zaujatím stanoviska možno požiadať o vyjadrenie kolégiá najvyššieho súdu a krajských súdov, ministerstvo, generálnu prokuratúru, prípadne aj iné orgány, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy.
6.
Predseda súdu doručí sudcom návrh na zaujatie stanoviska a zároveň im určí lehotu na písomné vyjadrenie.
7.
Podaný návrh na zaujatie stanoviska spolu so všetkými doručenými písomnými vyjadreniami členov pléna pridelí predseda súdu ním ustanovenej pracovnej skupine (zloženej spravidla zo sudcov uvedených v článku 5), v ktorej rámci určí jej vedúceho. Pracovná skupina na podklade návrhu na zaujatie stanoviska a s prihliadnutím na obsah písomných vyjadrení vyhotoví návrh stanoviska; rozsah vymedzenej otázky môže prekročiť, len ak je nevyhnutné posúdiť a vyriešiť aj ďalšie súvisiace alebo predbežné otázky.
8.
V návrhu stanoviska sa spravidla uvedie vlastný obsah stanoviska (tzv. právna veta), ktoré má byť zaujaté a ktorého podstata spočíva vo vyriešení otázky týkajúcej sa aplikácie alebo interpretácie určitých právnych predpisov. V odôvodnení návrhu stanoviska sa poukáže na obsah právoplatných rozhodnutí súdov alebo senátov, ktoré vyvolali potrebu zaujať stanovisko, na obsah vymedzenej otázky v podanom návrhu na zaujatie stanoviska, na obsah písomných vyjadrení; vždy sa uvedú všetky argumenty, o ktoré sa návrh stanoviska pri riešení vymedzenej otázky opiera.
9.
Pracovná skupina návrh stanoviska vyhotoví a predloží predsedovi súdu v lehote ním určenej; lehotu môže predĺžiť len predseda súdu.
10.
Ak pracovná skupina dospeje k záveru, že stanovisko nemá byť zaujaté, upovedomí o tom predsedu súdu, ktorý v takom prípade rozhodne o ďalšom postupe a svoje rozhodnutie písomne odôvodní. Rovnako postupuje, ak sám dospeje k záveru, že stanovisko nemá byť zaujaté.
11.
Ak navrhované stanovisko nebolo prijaté predpísaným počtom hlasov, predseda súdu vyhlási, že stanovisko nebolo zaujaté. V takom prípade sa plénum na návrh predsedu súdu môže uzniesť, že vyhotovením nového návrhu stanoviska bude poverená iná pracovná skupina, ktorá bude povinná v ňou spracovanom návrhu stanoviska prihliadnuť na písomné vyjadrenia a výsledky rozpravy pléna.
12.
Rovnopis prijatého stanoviska doručí predseda súdu všetkým sudcom najvyššieho súdu a príslušným kolégiám krajských súdov, ako aj všetkým okresným súdom Slovenskej republiky. Rovnopis prijatého stanoviska sa vždy zašle tomu, kto bol požiadaný o vyjadrenie k návrhu na zaujatie stanoviska.
13.
Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté stanovisko bolo uverejnené na verejne dostupnej internetovej stránke najvyššieho súdu a v najbližšom možnom termíne aj v zbierke rozhodnutí.
14.
Na žiadosť sudcu, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí pléna a nesúhlasil s prijatým stanoviskom alebo s jeho odôvodnením, k zápisnici z rokovania pléna sa pripojí podstatný obsah jeho odlišného stanoviska. Písomné vyhotovenie svojho odlišného stanoviska je sudca povinný predložiť v lehote, ktorá bola určená na spracovanie písomného vyhotovenia prijatého stanoviska. Odlišné stanovisko sa zverejní spolu so zaujatým stanoviskom.
15.
Z prijatého stanoviska vychádzajú sudcovia pri svojom rozhodovaní.
DRUHÁ ČASŤ
Kolégium najvyššieho súdu
Článok 3
Rokovanie kolégia
1.
Kolégium zvoláva a jeho zasadnutie vedie predseda kolégia.
2.
Zasadnutia kolégia sú neverejné. Na zasadnutiach kolégia sa zúčastňujú členovia kolégia; právo zúčastniť sa na zasadnutiach kolégia majú predseda súdu, podpredseda súdu a predsedovia ďalších kolégií.
3.
Na zasadnutie kolégia môže byť prizvaný zástupca ministerstva, generálnej prokuratúry, súdov Slovenskej republiky, ako aj zástupcovia vedeckých inštitúcií a vysokých škôl; v správnom kolégiu sa prizývajú zástupcovia tých orgánov verejnej správy, ktorých rozhodovania sa zasadnutie kolégia týka.
4.
Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov, ak ide o zaujatie stanoviska, a za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov v ostatných prípadoch.
5.
Kolégium po prerokovaní predloženého materiálu rozhoduje hlasovaním. Hlasujú len členovia kolégia.
6.
Každý člen kolégia je povinný hlasovať.
7.
Rozhodnutie je prijaté, ak za jeho prijatie hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov kolégia. Prehlasovaní členovia kolégia môžu názory, ktoré neboli prijaté, odôvodniť písomne.
8.
O priebehu zasadnutia sa spíše zápisnica, ktorú podpíše predseda kolégia a zapisovateľ. Zápisnicu z rokovania kolégia vyhotovuje vždy iný člen kolégia postupne podľa abecedného poradia. K zápisnici sa pripoja i prípadné písomne vypracované odôvodnenia prehlasovaných členov kolégia.
9.
Prijaté rozhodnutie kolégia sa vždy vyhlási, následne písomne vyhotoví a zaradí do evidencie. Rovnopis vyhotovenia sa doručí predsedovi súdu, všetkým sudcom kolégia, ministerstvu, generálnej prokuratúre, ako aj ďalším orgánom, ktoré boli požiadané o vyjadrenie. Predseda kolégia môže rovnopis rozhodnutia doručiť podľa okolností, významu alebo potreby aj súdom Slovenskej republiky.
Článok 4
Stanovisko kolégia
1.
Kolégium zaujíma stanovisko vtedy, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach
a)
senátov tohto kolégia,
b)
dvoch alebo viacerých rozhodnutí súdov nižšieho stupňa.
2.
Podnet na zaujatie stanoviska kolégiom sa podáva predsedovi kolégia alebo predsedovi súdu. Podaným podnetom nie je predseda kolégia alebo predseda súdu viazaný.
3.
Návrh na zaujatie stanoviska kolégiom podáva predseda kolégia alebo predseda súdu.
4.
Návrh na zaujatie stanoviska musí obsahovať náležitosti uvedené v článku 2 ods. 4. K návrhu treba pripojiť rozhodnutia, v ktorých bola zistená nejednotnosť.
5.
Pred zaujatím stanoviska kolégiom možno požiadať o vyjadrenie subjekty uvedené v článku 2 ods. 5.
6.
Predseda kolégia doručí sudcom kolégia návrh na zaujatie stanoviska a zároveň im určí lehotu na písomné vyjadrenie.
7.
Podaný návrh na zaujatie stanoviska spolu so všetkými doručenými písomnými vyjadreniami predseda kolégia pridelí určeným sudcom kolégia (článok 5), ktorí na jeho podklade a s prihliadnutím na obsah písomných vyjadrení vyhotovia návrh stanoviska; rozsah vymedzenej otázky môžu pritom prekročiť, len ak je nevyhnutné posúdiť a vyriešiť aj ďalšie súvisiace alebo predbežné otázky.
8.
Vypracovaný návrh stanoviska musí obsahovať náležitosti uvedené v článku 12 ods. 8.
9.
Určení sudcovia návrh stanoviska vyhotovia a predsedovi kolégia predložia v lehote ním určenej; lehotu môže predĺžiť len predseda kolégia.
10.
Ak určení sudcovia dospejú k záveru, že stanovisko nemá byť zaujaté, upovedomia o tom predsedu kolégia, ktorý v takom prípade rozhodne o ďalšom postupe a svoje rozhodnutie písomne odôvodní. Rovnako postupuje, ak sám dospeje k záveru, že stanovisko nemá byť zaujaté.
11.
Ak navrhované stanovisko nebolo prijaté predpísaným počtom hlasov, predseda kolégia vyhlási, že stanovisko nebolo zaujaté. V takom prípade sa kolégium na návrh predsedu kolégia môže uzniesť, že vyhotovením nového návrhu stanoviska budú poverení iní sudcovia tohto kolégia, ktorí budú povinní v nimi spracovanom návrhu stanoviska prihliadnuť na písomné vyjadrenia a výsledky rozpravy kolégia.
12.
Ak kolégium prijme stanovisko v otázkach sporných v rozhodovaní dvoch alebo viacerých krajských súdov, doručí sa prijaté stanovisko aj týmto súdom. Rovnopis prijatého stanoviska sa vždy zašle tomu, kto bol požiadaný o vyjadrenie k návrhu na zaujatie stanoviska. Predseda kolégia zabezpečí, aby prijaté stanovisko bolo uverejnené na verejne dostupnej internetovej stránke najvyššieho súdu a v najbližšom možnom termíne aj v zbierke rozhodnutí.
13.
Na žiadosť sudcu, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí kolégia a nesúhlasil s prijatým stanoviskom alebo s jeho odôvodnením, k zápisnici z rokovania kolégia sa pripojí podstatný obsah jeho odlišného stanoviska. Písomné vyhotovenie svojho odlišného stanoviska je sudca povinný predložiť v lehote, ktorá bola určená na vypracovanie písomného vyhotovenia prijatého stanoviska. Odlišné stanovisko sa uverejní spolu s prijatým stanoviskom.
14.
Z prijatého stanoviska vychádzajú sudcovia kolégia pri svojom rozhodovaní.
TRETIA ČASŤ
ZJEDNOCOVANIE ROZHODOVACEJ ČINNOSTI
Článok 5
Sudcovia určení na zjednocovanie a analytickú činnosť
V každom kolégiu pôsobia sudcovia, ktorí okrem rozhodovacej činnosti
a)
pripravujú podklady na rokovanie pléna a kolégií, najmä návrhy stanovísk a návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
b)
predkladajú Odboru dokumentácie, analytiky a komparatistiky najvyššieho súdu rozhodnutia na evidenciu a navrhujú potrebné úpravy a zmeny v tejto evidencii,
c)
upozorňujú predsedu kolégia na otázky, ktoré vyžadujú zjednotenie výkladu právnych predpisov.
Článok 6
Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
1.
V zbierke rozhodnutí sa uverejňujú predovšetkým
a)
stanoviská pléna,
b)
stanoviská kolégií,
c)
rozhodnutia veľkých senátov,
d)
vybrané rozhodnutia najvyššieho súdu,
e)
vybrané rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.
2.
Jednotlivé čísla zbierky rozhodnutí zostavujú kolégiá najvyššieho súdu. O zverejnení rozhodnutí podľa odseku 1 písm. d) a e) rozhoduje na základe hlasovania príslušné kolégium. Stanoviská a rozhodnutia uvedené v odseku 1 písm. a) až c) sa zverejňujú ako samostatné čísla zbierky rozhodnutí bez zbytočného odkladu, a to v prípade stanovísk po ich písomnom vyhotovení a v prípade rozhodnutí po ich právoplatnosti.
3.
Zbierka rozhodnutí sa vydáva v elektronickej podobe. Vydávanie zbierky rozhodnutí zabezpečuje kancelária najvyššieho súdu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PORIADOK PRE VOĽBU A ODVOLÁVANIE PREDSEDOV KOLÉGIÍ
NAJVYŠŠIEHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
Článok 7
Základné ustanovenia o voľbe a odvolaní predsedu kolégia
1.
Predsedu kolégia volia sudcovia príslušného kolégia spomedzi predsedov senátov príslušného kolégia tajným hlasovaním.
2.
Návrh na voľbu predsedu kolégia môžu podať členovia príslušného kolégia a predseda súdu, ktorý návrh predloží príslušnému kolégiu.
3.
Na návrh predsedu súdu alebo na návrh najmenej piatich členov kolégia rozhoduje o odvolaní predsedu kolégia kolégium tajným hlasovaním.
Článok 8
Vymedzenie niektorých pojmov
1.
Príslušné kolégium je kolégium, ktorého predseda má byť zvolený alebo ktorého predseda je uvedený v návrhu na odvolanie.
2.
Sudca príslušného kolégia je sudca, ktorý bol pridelený na najvyšší súd, a v deň, keď sa má uskutočniť voľba predsedu kolégia, vykonáva v súlade s rozvrhom práce funkciu sudcu v príslušnom kolégiu. Sudca, ktorý bol dočasne pridelený na najvyšší súd (§ 12 zákona o sudcoch), sa na účely voľby a odvolávania predsedu kolégia nepovažuje za člena kolégia. Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 24 ods. 1 až 5 zákona o sudcoch, sa na účely voľby a odvolávania predsedu kolégia nepovažuje za člena kolégia. Člen kolégia, ktorý nemôže vykonávať funkciu sudcu podľa § 13 ods. 3 zákona o sudcoch, nemôže sa zúčastniť na voľbe a odvolaní predsedu kolégia ani byť volený.
3.
Predseda senátu príslušného kolégia je predseda senátu, ktorý v deň, keď sa má uskutočniť voľba predsedu kolégia, vykonáva funkciu predsedu senátu v kolégiu, ktorého predseda má byť zvolený.
4.
Volebné zasadnutie sudcov príslušného kolégia (ďalej len „volebné zasadnutie sudcov kolégia“) je zasadnutie, na ktorom sa má uskutočniť voľba predsedu kolégia. Toto zasadnutie sudcov kolégia nie je zasadnutím kolégia v zmysle článku 3.
5.
Odvolávacie zasadnutie sudcov príslušného kolégia (ďalej len „odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia“) je zasadnutie, na ktorom sa má hlasovať o návrhu na odvolanie predsedu kolégia. Ani toto zasadnutie sudcov kolégia nie je zasadnutím kolégia podľa článku 3.
6.
Pozvánka na volebné alebo odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia (ďalej len „pozvánka“) je list predsedu súdu, ktorý doručuje každému sudcovi príslušného kolégia (odsek 2) a v ktorom mu oznamuje, kedy a kde sa uskutoční zvolané zasadnutie.
Druhý oddiel
Volebné zasadnutie sudcov kolégia
Článok 9
Zvolanie volebného zasadnutia sudcov kolégia
1.
Volebné zasadnutie sudcov kolégia zvoláva, jeho rokovanie vedie a sudcov príslušného kolégia na toto zasadnutie pozýva predseda súdu. Termín zasadnutia určuje tak, aby sa na ňom mohlo zúčastniť čo najviac sudcov príslušného kolégia.
2.
Volebné zasadnutie sudcov kolégia predseda súdu zvolá
a)
do 15 dní odo dňa, keď doterajšiemu predsedovi kolégia zanikla funkcia predsedu kolégia inak než uplynutím doby, na ktorú bol zvolený,
b)
do 30 dní predo dňom, keď má doterajšiemu predsedovi kolégia uplynúť funkčné obdobie predsedu kolégia, na ktoré bol zvolený.
3.
Pozvánku doručí predseda súdu všetkým sudcom príslušného kolégia najmenej sedem dní pred týmto zasadnutím.
Článok 10
Navrhovanie kandidátov
1.
Ak chce predseda súdu navrhnúť určitého predsedu senátu príslušného kolégia za predsedu daného kolégia, zistí, či s týmto návrhom súhlasí; po predchádzajúcom súhlase tohto predsedu senátu uvedie predseda súdu už v pozvánke, koho navrhuje za predsedu kolégia. Svoj návrh je oprávnený zmeniť najneskôr v deň predo dňom, na ktorý zvolal volebné zasadnutie sudcov kolégia; o zmene svojho návrhu upovedomí všetkých sudcov príslušného kolégia. Predseda súdu môže navrhovať len jedného kandidáta. K návrhu pripojí súhlas kandidáta s návrhom na voľbu.
2.
Sudcovia príslušného kolégia môžu podávať návrhy na zvolenie predsedu senátu príslušného kolégia za predsedu tohto kolégia po doručení pozvánky. Návrhy podávajú predsedovi súdu písomne najneskôr v deň predo dňom, na ktorý bolo zvolané volebné zasadnutie sudcov kolégia. Sudca môže navrhovať len jedného kandidáta. K návrhu treba pripojiť súhlas kandidáta s návrhom na voľbu.
Článok 11
Priebeh volebného zasadnutia sudcov kolégia
1.
Volebné zasadnutie sudcov kolégia je neverejné. Okrem sudcov príslušného kolégia sa na ňom zúčastňuje
a)
predseda súdu,
b)
podpredseda súdu,
c)
zástupca sudcovskej rady,
d)
tajomníčka príslušného kolégia.
2.
O priebehu volebného zasadnutia sudcov kolégia spíše tajomníčka príslušného kolégia zápisnicu, ktorú podpíše predseda súdu, predseda volebnej komisie a tajomníčka kolégia.
3.
Sudcovia príslušného kolégia môžu zasadať, ak je prítomná aspoň dvojtretinová väčšina sudcov tohto kolégia.
4.
Po otvorení volebného zasadnutia sudcov kolégia predseda súdu oznámi prítomným, či a kto je navrhovaný za predsedu kolégia.
5.
Navrhovaný predseda senátu príslušného kolégia, ktorý vyslovil súhlas s návrhom, je považovaný za kandidáta.
6.
V nasledujúcej rozprave možno bližšie odôvodniť predložené návrhy a vyjadriť sa k nim. Kandidát môže na zasadnutí bližšie vysvetliť, aké ciele bude sledovať vo funkcii, do ktorej je navrhovaný.
7.
Voľba predsedu kolégia je tajná.
8.
Priebeh tajného hlasovania riadi trojčlenná volebná komisia, ktorú volí volebné zasadnutie sudcov kolégia nadpolovičnou väčšinou prítomných členov na návrh sudcov kolégia. Členom volebnej komisie nemôže byť kandidát. Volebná komisia si spomedzi svojich členov zvolí predsedu komisie, ktorý riadi jej rokovanie. Komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Uznesenie volebnej komisie je prijaté, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina členov. Každý člen volebnej komisie je povinný hlasovať. Úlohou volebnej komisie je vyhotoviť hlasovacie lístky, overiť správnosť a úplnosť údajov v nich uvedených, zabezpečiť správny priebeh hlasovania a sčítať odovzdané hlasy. V prípadoch pochybností rozhoduje tiež s konečnou platnosťou o neplatnosti hlasovacieho lístka. Pred hlasovaním sa pripraví miestnosť alebo priestor, v ktorých sa budú upravovať hlasovacie lístky; pripraví sa aj schránka na tajné hlasovanie, zapečatí sa a umiestni sa na určenom mieste. Komisia vypracuje o priebehu a výsledkoch tajného hlasovania zápisnicu, v ktorej uvedie počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov, počet platných hlasovacích lístkov a počet hlasov, ktoré získali jednotliví kandidáti. Zápisnicu podpíšu všetci členovia volebnej komisie a spolu so všetkými odovzdanými hlasovacími lístkami ju odovzdajú v zalepenej obálke tajomníčke príslušného kolégia, ktorá ju pripojí k zápisnici o priebehu volebného zasadnutia sudcov kolégia a zabezpečí jej uschovanie.
9.
Ak sa na voľbách zúčastňuje viacero kandidátov, hlasovací lístok pre voľbu predsedu kolégia vyhotoví volebná komisia spoločný pre všetkých kandidátov. Na hlasovacom lístku sa uvedú len kandidáti, ktorí prijali kandidatúru (okrem priezviska sa uvedie aj ich meno a akademický titul). Kandidáti sa na ňom zoradia podľa abecedného poradia ich priezvisk a v tomto poradí sa im pridelia aj poradové čísla.
10.
Ak sa na voľbách zúčastňuje len jeden kandidát, uvedie sa na hlasovacom lístku tento text: „S návrhom na voľbu (meno a priezvisko, funkcie predsedu kolégia) súhlasím – nesúhlasím.“. Neplatný je hlasovací lístok, na ktorom nie je zakrúžkovaná ani jedna z možností voľby (súhlasím – nesúhlasím) alebo na ktorom sú zakrúžkované obidve tieto možnosti.
11.
Ak sa na voľbách zúčastňuje viacero kandidátov, hlasuje sa tak, že volič na hlasovacom lístku zakrúžkuje poradové číslo kandidáta, ktorému odovzdáva svoj hlas. Ak sa na voľbách zúčastňuje len jeden kandidát, hlasuje sa tak, že na hlasovacom lístku sa zakrúžkuje tá z možností (súhlasím – nesúhlasím), ktorá vyjadruje voľbu hlasujúceho. Neplatný je hlasovací lístok, na ktorom nie je zakrúžkované poradové číslo ani jedného z kandidátov alebo na ktorom je zakrúžkovaných viac ako jedno poradové číslo kandidáta.
12.
Hlasovacie lístky sa vyhotovia v počte zodpovedajúcom počtu osobne prítomných členov príslušného kolégia, ktorí sú oprávnení voliť.
13.
Každý člen príslušného kolégia, ktorý nekandiduje, dostane od volebnej komisie jeden ňou vyhotovený hlasovací lístok a má jeden hlas. Kandidát nie je oprávnený voliť a pri voľbe sa považuje za neprítomného.
14.
Po skončení hlasovania predseda volebnej komisie prevezme volebnú urnu a otvorí ju pred ostatnými jej členmi. Po vylúčení neplatných hlasovacích lístkov (odsek 10 druhá veta, odsek 11 tretia veta) zabezpečí sčítanie hlasov a bezodkladné vyhlásenie výsledku volieb pred prítomnými členmi kolégia.
15.
Zvolený je kandidát, ktorý získal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia. Ak sa na voľbe zúčastňoval iba jeden kandidát, ktorý však nezískal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia, považuje sa voľba predsedu kolégia na zvolanom volebnom zasadnutí kolégia za neúspešnú a vykoná sa opakovaná voľba.
16.
Ak sa na voľbách zúčastnili viacerí kandidáti, ale žiaden z nich nezískal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia, vykoná sa na tom istom volebnom zasadnutí sudcov kolégia druhé kolo volieb predsedu kolégia, na ktorom sa však ako kandidáti zúčastňujú už len tí dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov (pri rovnosti hlasov sa na druhom kole volieb zúčastňujú všetci kandidáti s najväčším počtom získaných hlasov). Na hlasovací lístok pre druhé kolo volieb predsedu kolégia sa kandidujúci uvedú spôsobom, ktorý je uvedený v odseku 9. Za predsedu kolégia je v druhom kole volieb zvolený kandidát, ktorý získal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia. Ak ani jeden z nich nezískal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia, je za predsedu kolégia zvolený kandidát, ktorý získal najviac hlasov; pri rovnosti hlasov sa voľba považuje za neúspešnú a vykoná sa opakovaná voľba.
Článok 12
Účinky voľby predsedu kolégia
1.
Zvolený kandidát sa ujíma funkcie predsedu kolégia momentom vyhlásenia výsledkov volieb. Ak však ide o prípad uvedený v článku 9 ods. 2 písm. b), ujíma sa funkcie dňom nasledujúcom po dni, keď doterajšiemu predsedovi kolégia uplynulo funkčné obdobie, na ktoré bol zvolený.
2.
Predseda súdu do troch dní od konania volieb odovzdá zvolenému predsedovi kolégia potvrdenie o zvolení do funkcie predsedu príslušného kolégia, v ktorom tiež uvedie, kedy sa stal alebo stane predsedom príslušného kolégia.
Tretí oddiel
Odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia
Článok 13
Zvolanie odvolávacieho zasadnutia sudcov kolégia
1.
Odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia zvoláva, jeho rokovanie vedie a sudcov príslušného kolégia na toto zasadnutie pozýva predseda súdu. Termín zasadnutia určuje tak, aby sa na ňom mohlo zúčastniť čo najviac sudcov príslušného kolégia.
2.
Odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia predseda súdu zvoláva
a)
z vlastného podnetu, a to na deň, ktorý určí v pozvánke,
b)
na návrh najmenej dvoch tretín členov kolégia, a to najneskôr do 30 dní od podania kvalifikovaného návrhu na odvolanie predsedu kolégia.
3.
Pozvánku doručí predseda súdu všetkým sudcom príslušného kolégia najmenej sedem dní pred týmto zasadnutím. V pozvánke na toto zasadnutie uvedie aj dôvod jeho zvolania.
Článok 14
Priebeh odvolávacieho zasadnutia sudcov kolégia
1.
Odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia je neverejné. Okrem sudcov príslušného kolégia sa na ňom zúčastňuje
a)
predseda súdu,
b)
podpredseda súdu,
c)
zástupca sudcovskej rady,
d)
tajomníčka príslušného kolégia.
2.
O priebehu odvolávacieho zasadnutia sudcov kolégia spíše tajomníčka príslušného kolégia zápisnicu, ktorú podpíše predseda súdu, predseda volebnej komisie a tajomníčka kolégia.
3.
Sudcovia príslušného kolégia môžu zasadať, ak je prítomná aspoň dvojtretinová väčšina sudcov tohto kolégia.
4.
Po otvorení odvolávacieho zasadnutia sudcov kolégia predseda súdu prednesie svoj návrh na odvolanie predsedu kolégia alebo oznámi návrh predpísaného počtu členov kolégia na odvolanie predsedu kolégia.
5.
Predseda kolégia, ktorého odvolanie sa navrhuje, je oprávnený vyjadriť sa k návrhu na jeho odvolanie a ku skutočnostiam, ktorými sa návrh odôvodňuje.
6.
Nato sa uskutoční rozprava, ktorej účelom je bližšie odôvodnenie predloženého návrhu, ako aj diskusia o ňom.
7.
Hlasovanie pri odvolávaní predsedu kolégia je tajné.
8.
Priebeh tajného hlasovania riadi trojčlenná volebná komisia, ktorú volí odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia nadpolovičnou väčšinou prítomných členov na návrh sudcov kolégia. Členom volebnej komisie nemôže byť predseda kolégia. Volebná komisia si spomedzi svojich členov zvolí predsedu komisie, ktorý riadi jej rokovanie. Komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Uznesenie volebnej komisie je prijaté, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina členov. Každý člen volebnej komisie je povinný hlasovať. Úlohou volebnej komisie je vyhotoviť hlasovacie lístky, overiť správnosť a úplnosť údajov v nich uvedených, zabezpečiť správny priebeh hlasovania a sčítať odovzdané hlasy. V prípadoch pochybností rozhoduje tiež s konečnou platnosťou o neplatnosti hlasovacieho lístka. Pred hlasovaním sa pripraví miestnosť alebo priestor, v ktorých sa budú upravovať hlasovacie lístky; pripraví sa aj schránka na tajné hlasovanie, zapečatí sa a umiestni sa na určenom mieste. Komisia vypracuje o priebehu a výsledkoch tajného hlasovania zápisnicu, v ktorej uvedie počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov, počet platných hlasovacích lístkov a počet hlasov, ktorý získal návrh na odvolanie predsedu kolégia. Zápisnicu podpíšu všetci členovia volebnej komisie a spolu so všetkými odovzdanými hlasovacími lístkami ju odovzdajú v zalepenej obálke tajomníčke príslušného kolégia, ktorá ju pripojí k zápisnici o priebehu odvolávacieho zasadnutia sudcov kolégia a zabezpečí jej uschovanie.
9.
Hlasovací lístok pri odvolávaní predsedu kolégia vyhotoví volebná komisia tak, že na ňom uvedie tento text: „S návrhom na odvolanie (meno a priezvisko predsedu kolégia) z funkcie predsedu kolégia súhlasím – nesúhlasím.“.
10.
Hlasovacie lístky sa vyhotovia v počte zodpovedajúcom počtu osobne prítomných členov príslušného kolégia, ktorí sú oprávnení hlasovať.
11.
O návrhu na odvolanie predsedu kolégia je oprávnený hlasovať každý člen príslušného kolégia (okrem predsedu kolégia) a má jeden hlas. Predseda kolégia sa nezúčastňuje na hlasovaní a považuje sa za neprítomného.
12.
Hlasuje sa tak, že hlasujúci vhodí do volebnej urny hlasovací lístok, na ktorom zakrúžkoval tú z možností (súhlasím – nesúhlasím), ktorá vyjadruje jeho voľbu.
13.
Neplatný je hlasovací lístok, na ktorom nie je zakrúžkovaná ani jedna z možností (súhlasím – nesúhlasím) alebo na ktorom sú zakrúžkované obidve tieto možnosti.
14.
Po skončení hlasovania predseda volebnej komisie prevezme volebnú urnu a otvorí ju pred ostatnými jej členmi. Po vylúčení neplatných hlasovacích lístkov zabezpečí sčítanie hlasov a bezodkladné vyhlásenie výsledku hlasovania pred prítomnými členmi kolégia.
15.
Ak návrh na odvolanie predsedu kolégia získal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia, došlo k odvolaniu predsedu kolégia. Ak návrh na odvolanie predsedu kolégia nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia alebo ak došlo k rovnosti hlasov, nedošlo k odvolaniu predsedu kolégia.
Článok 15
Účinky odvolania predsedu kolégia
1.
Odvolaný predseda kolégia je zbavený funkcie momentom odvolania.
2.
Predseda súdu do troch dní od oznámenia výsledkov hlasovania odovzdá odvolanému predsedovi kolégia potvrdenie o odvolaní z funkcie predsedu príslušného kolégia, v ktorom tiež uvedie, kedy sa hlasovanie o jeho odvolaní uskutočnilo.
3.
Do zvolenia nového predsedu príslušného kolégia vykonáva pôsobnosť predsedu kolégia jeho zástupca uvedený v rozvrhu práce.
Štvrtý oddiel
Spojené odvolávacie a volebné zasadnutie sudcov kolégia
Článok 16
Dôvody a priebeh spojeného odvolávacieho a volebného zasadnutia sudcov kolégia
1.
Ak si to vyžaduje záujem na plynulom výkone funkcie predsedu kolégia a ak to vzhľadom na okolnosti voľby či odvolania predsedu kolégia nie je vylúčené, môže sa uskutočniť spojené odvolávacie a volebné zasadnutie sudcov príslušného kolégia.
2.
Na spojenom odvolávacom a volebnom zasadnutí sudcov príslušného kolégia sa uskutoční najskôr odvolávacia časť tohto spojeného zasadnutia kolégia. Volebná časť sa na spojenom zasadnutí kolégia môže uskutočniť, len ak na odvolávacej časti došlo k odvolaniu predsedu kolégia.
3.
Na zvolanie a priebeh spojeného odvolávacieho a volebného zasadnutia príslušného kolégia sa primerane použijú ustanovenia predchádzajúcich článkov.
PIATA ČASŤ
Vnútorná revízia
Článok 17
1.
Vnútornú revíziu na najvyššom súde vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu ustanovené podľa § 58 zákona o súdoch v rozvrhu práce na daný kalendárny rok.
2.
Vnútornú revíziu na Špecializovanom trestnom súde vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu ustanovené podľa § 58 zákona o súdoch v rozvrhu práce pre daný kalendárny rok.
ŠIESTA ČASŤ
Sudcovská rada
Článok 18
Voľba a odvolávanie členov sudcovskej rady
1.
Plénum volí a odvoláva členov sudcovskej rady.
2.
Na zvolanie a vedenie pléna o voľbe a odvolávaní členov sudcovskej rady sa použijú primerane ustanovenia prvej časti tohto rokovacieho poriadku.
3.
Členom sudcovskej rady môže byť len člen pléna. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady.
4.
Návrh na voľbu kandidáta na člena sudcovskej rady môže podať sudca.
5.
Sudcovská rada oznámi sudcom, že sa končí funkčné obdobie člena sudcovskej rady alebo zanikla funkcia člena sudcovskej rady.
6.
Sudcovská rada deň, čas a miesto konania volebného zasadnutia pléna vyhlási najneskôr 30 dní pred jeho konaním. Oznámi sudcom vyhlásenie volieb, počet členov sudcovskej rady, ktorý sa bude voliť, a vyzve ich na predloženie kandidátov na členov sudcovskej rady v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než 15 dní pred konaním volieb.
7.
Návrh kandidáta na člena sudcovskej rady môže podať sudca; návrh sa podáva sudcovskej rade. Návrh musí obsahovať meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, písomný súhlas kandidáta s kandidatúrou a musí byť z neho zrejmé, kto ho podáva.
8.
Volebné zasadnutie pléna po prerokovaní podaných návrhov verejným hlasovaním prijme k návrhom stanovisko. V ňom uvedie, ktoré návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a na ktoré nemožno prihliadnuť, pretože nespĺňajú stanovené podmienky.
9.
Kandidáti, návrhy na ktorých voľbu splnili ustanovené podmienky, majú právo byť prítomní na volebnom zasadnutí pléna počas celého jeho zasadnutia až do času uskutočnenia voľby.
10.
Na priebeh hlasovania dozerá päťčlenná volebná komisia, ktorú verejne volí plénum nadpolovičnou väčšinou jeho prítomných členov na návrh sudcu. Komisia si spomedzi svojich členov zvolí predsedu komisie, ktorý riadi jej rokovanie. Komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Uznesenie volebnej komisie je prijaté, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina členov. Každý člen volebnej komisie je povinný hlasovať. Úlohou volebnej komisie je vyhotoviť hlasovacie lístky, overiť správnosť a úplnosť údajov v nich uvedených, zabezpečiť správny priebeh hlasovania a sčítať odovzdané hlasy. V prípadoch pochybností rozhoduje tiež s konečnou platnosťou o neplatnosti hlasovacieho lístka. Pred hlasovaním sa pripraví miestnosť alebo priestor, v ktorých sa budú upravovať hlasovacie lístky; pripraví sa aj schránka na hlasovanie, zapečatí sa a umiestni sa na určenom mieste. Komisia vypracuje o priebehu a výsledkoch hlasovania zápisnicu, v ktorej uvedie počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov, počet platných hlasovacích lístkov a počet hlasov, ktoré získali jednotliví kandidáti. Zápisnicu podpíšu všetci členovia komisie a spolu so všetkými odovzdanými hlasovacími lístkami ju odovzdajú v zalepenej obálke zapisovateľovi, ktorý ju pripojí k zápisnici o priebehu zasadnutia zhromaždenia sudcov a zabezpečí jej uschovanie.
11.
Na hlasovacom lístku sa uvedie v abecednom poradí meno a priezvisko navrhnutého kandidáta.
12.
Za každým menom a priezviskom navrhnutého kandidáta sa na hlasovacom lístku uvedú alternatívy voľby, za ktorú bude sudca hlasovať, a to alternatíva voľby „hlasujem za“, „hlasujem proti“ a „zdržiavam sa hlasovania“.
13.
Každý sudca dostane od komisie jeden ňou vyhotovený hlasovací lístok. Volebná komisia vydá hlasovacie lístky sudcom oprávneným hlasovať pri vstupe do určenej miestnosti alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. O vydaní hlasovacích lístkov urobí volebná komisia v zozname sudcov príslušný záznam; zoznam vyhotoví volebná komisia.
14.
Každý sudca má jeden hlas. Voľby členov sudcovskej rady sa uskutočňujú tajným hlasovaním po vstupe sudcu do určenej miestnosti alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov, kde upraví hlasovací lístok. Hlasuje sa osobne vložením hlasovacieho lístka do pripravenej schránky, na ktorom hlasujúci vyznačil možnosť voľby.
15.
Po skončení hlasovania predseda volebnej komisie prevezme schránku a otvorí ju pred ostatnými členmi komisie.
16.
Hlasovací lístok je neplatný, ak člen pléna pri niektorom mene a priezvisku svoju voľbu zakrúžkovaním nevyjadrí alebo ak pri niektorom mene a priezvisku zakrúžkuje viac ako jednu z možností voľby, alebo ak slová „hlasujem za“ zakrúžkuje pri väčšom počte kandidátov, ako je počet členov sudcovskej rady, ktorí majú byť zvolení.
17.
Po vylúčení neplatných hlasovacích lístkov zabezpečí volebná komisia sčítanie hlasov a bezodkladné vyhlásenie výsledku hlasovania pred prítomnými členmi pléna.
18.
Volebná komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania, ktorú podpíšu všetci prítomní členovia volebnej komisie.
19.
V zápisnici o výsledku hlasovania sa uvedie najmä počet
a)
sudcov, ktorí boli oprávnení hlasovať,
b)
odovzdaných hlasovacích lístkov, z toho
1.
platných hlasovacích lístkov,
2.
neplatných hlasovacích lístkov,
c)
sudcov, ktorí hlasovali za návrh,
d)
sudcov, ktorí hlasovali proti návrhu,
e)
sudcov, ktorí sa zdržali hlasovania.
20.
Ak v priebehu funkčného obdobia sudcovskej rady zanikne sudcovi členstvo v sudcovskej rade, vykoná plénum doplňovacie voľby potrebného počtu členov sudcovskej rady. Namiesto voľby nového člena sudcovskej rady podľa predchádzajúcej vety môže plénum rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady; to však neplatí, ak by tým počet členov sudcovskej rady bol menší ako traja sudcovia.
21.
Predchádzajúce ustanovenia o volebnom zasadnutí pléna sa primerane použijú aj na zasadnutie pléna, na ktorom sa má uskutočniť hlasovanie o návrhu na odvolanie sudcovskej rady alebo niektorého jej člena. Taký návrh môže podať 15 sudcov.
22.
Člen sudcovskej rady môže byť pred uplynutím funkčného obdobia odvolaný z členstva v sudcovskej rade
a)
z disciplinárnych dôvodov právoplatným rozhodnutím disciplinárneho senátu alebo
b)
ak sa bez vážnych dôvodov nezúčastňuje na rokovaniach sudcovskej rady dlhšie ako šesť mesiacov.
Článok 19
Zrušovacie ustanovenia
Zrušuje sa Rokovací poriadok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol jeho plénom schválený na zasadnutí konanom 23. marca 2006 (Pls 1/2006 ).
Článok 20
Záväznosť
Tento rokovací poriadok sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a nadobúda záväznosť dňom jeho uverejnenia.
Daniela Švecová v. r.
Načítavam znenie...