Články k predpisu 99/1963

Vychádzajúc z  názoru, že Civilný sporový poriadok je vlastne vyladený Občiansky súdny poriadok,  sme tesne pred jeho účinnosťou pripravili sériu článkov, ktoré sa zameriavajú výlučne na zosumarizovanie najpodstatnejších zmien oproti súčasnej právnej úprave (samozrejme čisto z nášho subjektívneho hľadiska).

V odvolacom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania len pokiaľ ide o rozšírenie o nové dôvody odvolania (uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká) – odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, čím sa obmedzuje preskúmacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou podľa § 212 ods. 2 a 3 OSP). Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní a rozšírenými odvolacími dôvodmi, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote.
V prípade tzv. blanketového odvolania sa uplatňuje osobitný postup, kedy je súd povinný vyzvať účastníka konania (odvolateľa) na odstránenie vád odvolania, t.j. doplnenie chýbajúcich odvolacích dôvodov. V tomto prípade môžu byť na rozdiel od rozšírenia dôvodov dôvody odvolania doplnené bez ohľadu na uplynutie odvolacej lehoty a to kedykoľvek až do konečného rozhodnutia odvolacieho súdu.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 42 ods. 3 v spojení s ustanovením § 79 ods. 1 jednoznačným spôsobom upravuje aké sú zákonné náležitosti návrhu na začatie konania (v laickej verejnosti známejšieho pod označením žaloba), resp. inak povedané, aké náležitosti robia žalobu žalobou. V súdnej praxi sa však stáva, že aj napriek tomu, že žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, súd (nesprávne) vyzve navrhovateľa (žalobcu) na doplnenie, príp. iné odstránenie nedostatkov žaloby a následne v prípade neodstránenia týchto domnelých „nedostatkov“ procesnoprávne neprípustným spôsobom žalobu odmietne.

Pripravujeme sa na neodvratne blížiace sa nahradenie ľudskej práce počítačmi a tak dnes necháme za nás aspoň čiastočne pracovať najväčší internetový prehliadač - ak si do prehliadávača zadáte heslo „prezidiálne plnomocenstvo“, prehliadač vám nájde viacero rozsudkov Najvyššieho súdu SR.

Celkom komplexne je vysvetlenie tohto inštitútu zosumarizované v uznesení 3 Cdo 76/2012 Najvyššieho súdu SR: „Právna povaha noriem Občianskeho súdneho poriadku aj právna úprava zastúpenia účastníka občianskeho súdneho konania zástupcom, ktorého si zvolí, zostala v základných rysoch nezmenená od účinnosti tohto základného procesného kódexu civilného konania (od 1. apríla 1964). Rozhodovacia prax súdov od počiatku účinnosti tohto kódexu pripúšťala nielen jednoduché a procesné plnomocenstvo, ale tiež všeobecné plnomocenstvo (všeobecnú plnú moc) a aj uloženie všeobecnej plnej moci v spisoch súdnej správy. Už napríklad v R 21/1981 („K niektorým otázkam praxe súdov a štátnych notárstiev vo veciach súdneho výkonu rozhodnutia) sa uvádza, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevylučujú možnosť založiť tzv. všeobecnú plnú moc do spisov súdnej správy [pre takú plnú moc sa zaužívalo tiež označenie „prezidiálna plná moc“ (zrejme vzhľadom na jej uloženie v „prezídiu súdu“)] a v konkrétnej veci sa na ňu odvolať. Aj odborná právnická literatúra je od počiatku jednotná v tom, že existenciu právneho vzťahu zastúpenia môže účastník konania preukazovať nielen konkrétne formulovaným plnomocenstvom (obsahujúcim okrem označenia zástupcu a zastúpeného tiež údaje konkretizujúce a individualizujúce určitý úkon alebo prejednávanú vec), ale aj tzv. všeobecným plnomocenstvom, ktoré môže byť založené v spise súdnej správy. V tomto prípade „postačí v súdnych spisoch odkaz na túto plnú moc, pretože súd má vždy možnosť do spisov správy prejednávajúceho súdu nahliadnuť“ (viď napríklad JUDr. Vlastimil Handl, CSc., JUDr. Josef Rubeš a kol, Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, Praha 1985, str. 182). Na možnosť udelenia takéhoto plnomocenstva a jeho založenia do spisov súdnej správy poukazuje aj súčasná odborná literatúra (viď napríklad Jaroslav Krajčo a kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár, I. diel, EUROUNION, 2010, str. 146, resp. tiež Števček, Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár, C. H. Beck, 2009, str. 62). Aj v publikácii autorov Bureš, Drápal, Krčmář, Mazanec, Občanský soudní řád, Komentář – I. díl, C. H. Beck, Praha, 2003, sa na str. 107 uvádza, že „v občianskom súdnom konaní sa uplatňuje tiež tzv. všeobecná plná moc, ktorou zmocniteľ zmocnil zmocnenca, aby ho zastupoval vo všetkých veciach; táto plná moc dopadá tak na hmotnoprávne úkony, ako aj na úkony procesné. Z hľadiska § 28a (pozn.: Občianskeho súdneho poriadku platného v Českej republike) má pre konanie rovnaký význam ako procesná plná moc. Možnosť udelenia tzv. všeobecnej plnej moci a jej založenia (ako „prezidiálnej plnej moci“) do spisov správy príslušného súdu nevylučoval teda Občiansky súdny poriadok v predchádzajúcich zneniach; túto možnosť nevylučuje ani v súčasnom znení. Právny názor, že v súlade so zákonom možno udeliť len jednoduché plnomocenstvo alebo procesné plnomocenstvo, nemal a nemá žiadne opodstatnenie.“

V praxi to funguje približne takto: ........zobraziť celý článok

V odbornej verejnosti už dávnejšie rezonuje nesúlad súčasnej úpravy s ústavnoprávnymi princípmi súdneho konania. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa musí uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.