Zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja 98/2004 účinný od 01.03.2019 do 31.08.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky iniciatívny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je:

-upraviť základnú sadzbu dane na pohonné látky, t. j. na motorový benzín a motorovú naftu v súlade s rozhodnutím Európskej komisie, štátna pomoc SA.49509 (2017/N) – Slovensko – Daňové zvýhodnenie biopalív na základe schválenia poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Prípady, v ktorých Komisia nemá námietky alebo opatrenie nepredstavuje pomoc (2018/C 31/02) (Ú. v. EÚ C 31, 27.1.2018),

-stanoviť povinnosť označovania pohonných látok identifikačnou látkou a podmienky jej výroby, distribúcie a nakladania s touto identifikačnou látkou,

-zaviesť legislatívnu zmenu tak, aby sa v nadväznosti na zámer vlády Slovenskej republiky prijímať opatrenia na zníženie administratívnej záťaže podnikateľských subjektov ustanovili opatrenia sprevádzajúce zavedenie zdanenia výživových doplnkov bez zbytočného administratívneho zaťaženia daňových subjektov.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2019 okrem čl. I bodu 4 § 9 ods. 1 až 5 a ods. 6 písm. b) až d), ktorý nadobúda účinnosť 1. marca 2019, čl. II bodov 1 až 15, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2019 a čl. I bodu 4 § 8, § 9 ods. 6 písm. a), § 9b a 9c a bodov 5, 6, 14, 15, 20, 21, 22, 25 až 30 a 32, ktoré nadobúdajú účinnosť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom finančné riaditeľstvo uverejnilo na svojom webovom sídle oznámenie o začatí označovania minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. a) a d) alebo v § 7 ods. 1 a 2 identifikačnou látkou.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie je podrobne uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na sociálne prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

jún 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

júl 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

september 2018

2.Definovanie problému

Čl. I

Úprava základnej sadzby dane na pohonné látky, t. j. na motorový benzín a motorovú naftu v súlade s rozhodnutím Európskej komisie, štátna pomoc SA.49509 (2017/N) – Slovensko – Daňové zvýhodnenie biopalív,

Zavedenie povinnosti označovania pohonných látok identifikačnou látkou a podmienky jej výroby, distribúcie a nakladania s touto identifikačnou látkou s cieľom jednoznačne identifikovať zdanené pohonné látky uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území.

Čl. II

Zrušenie oslobodenia alkoholického nápoja od spotrebnej dane, ak je určený na výrobu a prípravu výživových doplnkov. MF SR pristupuje k zrušeniu tohto oslobodenia od spotrebnej dane na základe stanoviska Európskej komisie, v ktorom uvádza nesúlad medzi poskytnutím oslobodenia od spotrebnej dane z alkoholických nápojov na výrobu a prípravu výživových doplnkov ustanoveným v zákone č. 530/2011 Z. z. a Smernicou Rady 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje.

3.Ciele a výsledný stav

Čl. I

Legislatívne úpravy sú zamerané na elimináciu daňových únikov na spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Čl. II

Transpozícia smernice Rady 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje.

4.Dotknuté subjekty

Čl. I

Podnikateľské subjekty, ktoré podľa zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov uvádzajú minerálne oleje na daňovom území do daňového voľného obehu.

3

Čl. II

Podnikateľské subjekty, ktoré vyrábajú, prepravujú, dovážajú a predávajú výživové doplnky.

5.Alternatívne riešenia

Čl. I

Možným alternatívnym riešením je zavedenie iných opatrení na elimináciu daňových únikov na spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Čl. II

Smernica Rady 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje neumožňuje alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Čl. I

Vyhláška, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na identifikačnú látku o normách strát identifikačnej látky súvisiacich s jej fyzikálno-chemickými vlastnosťami.

☒ Áno

☐ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Áno.

8.Preskúmanie účelnosti**

Bezpredmetné.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

4

10.Poznámky

Čl. I

V súvislosti s navrhovanou úpravou základnej sadzby dane na pohonné látky sa pre jednotlivé roky uvedené v tabuľke č. 1 predpokladajú mierne výpadky príjmov. Po zavedení označovania pohonných látok identifikačnou látkou v aplikačnej praxi sa predpokladá zvýšený príjem do štátneho rozpočtu, ktorý by mal eliminovať predpokladané výpadky príjmov a výdavky verejnej správy súvisiace s týmto opatrením, a to tak, že konečný vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy bude pozitívny.

Čl. II

Zavedením nových správnych deliktov je možné predpokladať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý však v súčasnosti nie je možné kvantifikovať.

Návrh zákona bude mať vplyv aj na zmenu informačných systémov finančnej správy, z toho dôvodu bude mať návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Výdavky nie sú v rámci schváleného rozpočtu kapitoly MF SR na roky 2018 až 2020 rozpočtované, t. j. ide o rozpočtovo nekrytý vplyv.

11.Kontakt na spracovateľa

Čl. I

Ing. Milan Danišovič, MF SR, sekcia daňová a colná, odbor nepriamych daní, oddelenie spotrebných daní,

milan.danisovic@mfsr.sk

Čl. II

Ing. Michaela Jarošová, MF SR, sekcia daňová a colná, odbor nepriamych daní, oddelenie spotrebných daní michaela.jarosova@mfsr.sk

12.Zdroje

Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod: Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 29. júna 2018 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo zabezpečené, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a negatívne vplyvy na informatizáciu.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov a vplyvom na rozpočet verejnej správy

K predloženému návrhu sú vypracované dve doložky vybraných vplyvov a dve analýzy vplyvov, a to osobitne k čl. I a k čl. II. Z obidvoch doložiek a analýz vyplývajú pozitívne a negatívne vplyvy. Negatívne vplyvy nie sú rozpočtovo zabezpečené. V súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov žiada Komisia k predloženému materiálu vypracovať jednu doložku vybraných vplyvov a jednu analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy. Podľa jednotlivých článkov žiada Komisia informácie analyticky uviesť v časti „2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie“. Komisia tiež žiada, aby kapitola MF SR zabezpečila financovanie návrhu v rámci stanovených limitov na príslušný rozpočtový rok. Doložku a analýzu vplyvov je potrebné vypracovať tak, aby z nich nevyplýval rozpočtovo nekrytý vplyv.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia nesúhlasí s tým, že materiál nepredpokladá žiadne vplyvy na informatizáciu. Zverejňovanie informácií na webovom sídle sa považuje za službu (platí pre Čl. I.) a vytváranie/rozširovanie registrov (informačných systémov, platí pre Čl. I. aj II.) znamená vplyv na informatizáciu. Táto skutočnosť musí byť premietnutá do doložky vplyvov ako pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a následne vypracovaná analýza vplyvov.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

K doložke k čl. I.

Náklady súvisiace s povinnosťou označovania pohonných látok identifikačnou látkou a s tým súvisiaca povinnosť výkonu laboratórnych testov predstavujú nepriame a nie priame finančné náklady. Komisia odporúča

5

predkladateľovi vyňatie ich popisu z priamych finančných nákladov (kam patria náklady typu poplatky, dane, clá, a pod.) a umiestnenie do časti „3.3.2 Nepriame finančné náklady“.

Komisia má za to, že ak predkladateľ disponuje počtom registrovaných subjektov a identifikoval jednotkovú cenu povinnosti na 1000 l, v kvantifikácii by mal smerovať k vyčísleniu dopadov na všetky dotknuté podnikateľské subjekty a vynásobiť tak jednotkovú cenu povinnosti počtom litrov minerálneho oleja, ktoré relevantné podnikateľské subjekty uviedli za posledný kalendárny rok na daňovom území do daňového voľného obehu.

Komisia zároveň žiada predkladateľa o identifikáciu počtu MSP z radu dotknutých podnikateľských subjektov.

K doložke k čl. II.

Náklady súvisiace so zrušením oslobodenia alkoholického nápoja od spotrebnej dane, ak je určený na výrobu a prípravu výživových doplnkov žiada Komisia predkladateľa uviesť v časti „3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie“ a neuvádzať „0“, ak predkladateľ zároveň uvádza, že „Predpokladá sa zvýšenie priamych finančných nákladov v súvislosti so zavedením zdanenia výživových doplnkov s obsahom alkoholického nápoja, a to vo výške daňových príjmov uvedených v tabuľke č. 3“. Ak dokáže predkladateľ vyčísliť príjmy štátneho rozpočtu, mal by rovnako vyznačil náklady v eurách na podnikateľské prostredie.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Stanovisko predkladateľa návrhu zákona

Predkladateľ návrhu zákona na základe pripomienok Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre posudzovanie vybraných vplyvov vypracoval jednu spoločnú doložku vybraných vplyvov pre všetky články návrhu zákona, doplnil požadovanú analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti a upravil analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

- 14 000

57 006 000

57 004 000

v tom: VPS

- 14 000

57 006 000

57 004 000

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

- 14 000

57 006 000

57 004 000

EÚ zdroje

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

812 837

960 000

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

812 837

960 000

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

812 837

960 000

0

0

Rozpočtové prostriedky

812 837

960 000

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora

812 837

960 000

0

0

Poznámky:

7

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

K Čl. I

Úbytok príjmov

Úpravou základnej sadzby dane na pohonné látky (motorový benzín a motorová nafta) sa počíta s výpadkom príjmov ŠR zo spotrebnej dane z minerálneho oleja vrátane DPH v roku 2019 vo výške 76 000 eur, v roku 2020 vo výške 56 000 eur a v roku 2021 v o výške 58 000 eur.

Zvýšenie výdavkov

Predpokladané finančné dopady na úpravu informačných systémov finančnej správy predstavujú sumu 510 000 eur s DPH. Krytie uvedenej čiastky Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) nemá v rozpočte zabezpečené a bude potrebné navýšenie záväzných ukazovateľov ŠR pre rok 2018, kapitálové výdavky, RP 718006, prvok 0EK0D02.

Predpokladané finančné dopady súvisia s úpravou:

a)Portálu finančnej správy, ktorá si vyžiada vytvorenie nových formulárov (UPVS), prípadne úpravu existujúcich formulárov všeobecného podania, vytvorenie nového back – end systému, prípadne úpravu existujúceho back – end systému,

b)APV SysNeD, a to v súvislosti so zavedením nového typu daňového subjektu a zaradením nového typu evidovaného daňového subjektu, ktorým je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba. Je potrebné vytvoriť žiadosť o zaradenie do evidencie, ktorá musí obsahovať údaje určené zákonom,

c)SPD Spis, ktoré budú spočívať v úprave prístupových práv a užívateľskej role pre Colné laboratórium FR SR,

d)APV SysNed, a to úpravu formulára daňového priznania - spotrebná daň z minerálneho oleja (úprava sadzby dane) , vrátane vyvolaných zmien v tomto systéme.

Ďalšie predpokladané finančné vplyvy vo výške 960 000 eur s DPH s požiadavkou Colného laboratória FR SR na zabezpečenie nákupu prístrojov potrebných na zisťovanie identifikačnej látky v pohonných látkach.

Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou systému označovania pohonných látok by mali byť aj mobilné prístroje určené pre potreby colných úradov na zisťovanie identifikačnej látky v pohonných látkach, predpokladá sa zakúpenie dvoch takýchto prístrojov pre jednu stanicu colného úradu. Keďže FR SR v súčasnom období nevie, ktorá spoločnosť bude identifikačnú látku (vrátane prístroja) vyrábať a dodávať, cena týchto prístrojov by mohla byť v približne 20 000 eur za kus. FR SR predpokladá obstaranie 40 ks takýchto prístrojov o celkovej sume 800 000 eur bez DPH. Dá sa však predpokladať, že vybratý výrobca identifikačnej látky bude vedieť na stanovenie identifikačnej látky v pohonných látkach poskytnúť identifikačné prístroje za podstatne nižšie obstarávacie náklady.

Krytie čiastky 960 000 eur s DPH FR SR nemá v rozpočte zabezpečené a bude potrebné navýšenie záväzných ukazovateľov ŠR pre rok 2019, kapitálové výdavky, RP 713005, IA č. 30540 s názvom „Laboratórne prístroje a príslušenstvo CL FS SR“, prvok 07205.

Predpokladaný celkový odhadovaný finančný dopad návrhu zákona je 1 470 000 eur s DPH.

8

Na základe uvedených informácií bude negatívny vplyv na rozpočet kapitoly MF SR na rok 2018 v celkovej sume 510 000 eur a na rok 2019 v sume 960 000 eur.

S ohľadom na skutočnosť, že kapitola MF SR nemá na uvedený účel rozpočtované žiadne finančné prostriedky, bude potrebné ich zabezpečiť, a to na:

−úpravu informačných systémov Portál finančnej správy, APV SysNeD, SPD Spis a APV SysNed:

•rok 2018, kapitola Ministerstva financií SR, organizácia Finančné riaditeľstvo SR, kapitálové výdavky, podpoložka ekonomickej klasifikácie 718006, podprogram medzirezortného programu 0EK 0D, prvok 0EK 0D 02, suma 510 000 eur,

−obstaranie prístrojov (40 ks) pre colné úrady na detekciu identifikačnej látky v minerálnom oleji:

•rok 2019, kapitola Ministerstva financií SR, organizácia Finančné riaditeľstvo SR, kapitálové výdavky, podpoložka ekonomickej klasifikácie 713 005, program 072, podprogram 072 05, suma 960 000 eur.

Predpokladané zvýšenie príjmov

Zavedenie povinnosti označovania pohonných látok identifikačnou látkou v aplikačnej praxi by malo priniesť nasledujúce pozitívne efekty:

-zvýšenie efektivity výberu spotrebnej dane z minerálnych olejov a s tým spojený vyšší výnos DPH,

-zvýšenie kvality predávaných pohonných hmôt (potlačenie predaja pohonných hmôt bez potvrdenia pôvodu),

-zlepšenie konkurenčného prostredia v oblasti výroby a predaja pohonných hmôt.

Uvedené opatrenie bude mať pozitívny vplyv na výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov. Vzhľadom k nedostatku potrebných informácií pre štandardný odhad vplyvu opatrenia, si Finančná správa stanovila cieľ, ktorým je dodatočný výnos na spotrebnej dani z minerálnych olejov vo výške 47,5 mil. eur za rok a z toho vyplývajúci vyšší výnos na DPH o 9,5 mil. eur a pozitívny vplyv na výnos DPPO. Vychádza z informácií o úspešnosti zavedenia podobného opatrenia v Srbsku a z vývoja daňovej medzery na minerálnych olejoch.

K Čl. II

Potrebné finančné prostriedky v sume 302 837 eur budú zabezpečené do rozpočtu kapitoly MF SR rozpočtovým opatrením – povoleným prekročením limitu výdavkov na rok 2018.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona upravuje zdaňovanie motorového benzínu, motorovej nafty a iné opatrenia na elimináciu daňových únikov na spotrebnej dani z minerálneho oleja. A zavádza zdanenie výživových doplnkov s obsahom alkoholického nápoja.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

X zmena sadzby

zmena v nároku

9

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

K Čl. I

Spotrebná daň z minerálneho oleja sa upravuje nasledovne:

V súlade s rozhodnutím Európskej komisie, štátna pomoc SA.49509 (2017/N) – Slovensko – Daňové zvýhodnenie biopalív sa upravuje základná sadzba dane na:

−motorový benzín kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 12 41, 2710 12 45, 2710 12 49 stanovuje základná sadzba dane do 31. decembra 2019 vo výške 547 eur/1 000 l od 1. januára 2020 vo výške 555 eur/1 000 l a

−plynový olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 43, 2710 19 46, 2710 19 47, 2710 19 48, 2710 20 11, 2710 20 15, 2710 20 17 a 2710 20 19 základná sadzba dane vo výške 393 eur/1 000 l.

Legislatívne opatrenia na zamedzenie daňových únikov:

Navrhuje sa zavedenie povinnosti označovania pohonných látok identifikačnou látkou a podmienky jej výroby, distribúcie a nakladania s touto identifikačnou látkou s cieľom jednoznačne identifikovať zdanené pohonné látky uvedené do daňového voľného obehu.

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2018

2019

2020

2021

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

10

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Daňové príjmy (100)1

- 14 000

57 006 000

57 004 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

- 14 000

57 006 000

57 004 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

812 837

960 000

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

812 837

960 000

0

0

11

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2018

2019

2020

2021

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

12

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Čl. I

Všeobecne sa predpokladá, že návrh zákona ovplyvní tie podnikateľské subjekty, ktoré uvádzajú minerálne oleje na daňovom území do daňového voľného obehu. Predovšetkým tie subjekty, ktoré sú registrované a evidované colnými úradmi podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Predpokladaný počet dotknutých subjektov je na základe evidencie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky cca 50 podnikateľských subjektov.

Čl. II

Všeobecne sa predpokladá, že návrh zákona ovplyvní tie podnikateľské subjekty, ktoré vyrábajú a predávajú výživové doplnky. Počet dotknutých subjektov nie je možné určiť.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Čl. I

Na základe zverejnenej predbežnej informácie PI/2018/75 sa v dňoch 14. a 21. mája 2018 na pôde Ministerstva financií Slovenskej republiky uskutočnilo v rámci verejných konzultácií stretnutie k pripravovanému návrhu zákona s podnikateľskými subjektami, ktoré obchodujú s minerálnymi olejmi.

Hlavnou témou tohto stretnutia bolo

-podrobnejšie oboznámiť zástupcov podnikateľských subjektov s oblasťami, ktorých by sa mali dotknúť pripravované návrhy zmeny novely zákona č. 98/2004 Z. z.

-umožniť zástupcom podnikateľských subjektov vyjadriť sa k týmto návrhom.

Zástupcovia podnikateľských subjektov boli vyzvaní aby v termíne do 22. mája 2018 predložili svoje návrhy a pripomienky k pripravovaným okruhom zmien. Na základe predložených pripomienok sa dňa 22. júna 2018 uskutočnilo pracovné stretnutie, na ktorom boli prediskutované predpokladané problémy s praktickým uplatňovaní povinnosti označovať pohonné látky identifikačnou látkou.

Zástupcovia podnikateľských subjektov boli tiež informovaní, že sa k predmetnému návrhu zákona budú môcť vyjadriť a predkladať pripomienky aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

Čl. II

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sekcia daňová a colná usporiadala dňa 3. mája 2018 verejné konzultácie s podnikateľskými subjektami. Na verejné konzultácie boli pozvané podnikateľské subjekty, ktoré v rámci predbežnej informácie zaslali pripomienky alebo prejavili záujem zúčastniť sa. Verejnej konzultácie sa zúčastnili zástupcovia Asociácie platiteľov spotrebnej dane z liehu a liehovín, Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok, Calendula a. s., Essprit, Slovenského Rádu rytierov destilátov a Finančného riaditeľstva SR.

13

Hlavným bodom konzultácie bola legislatívna úprava zákona č. 530/2011 Z. z., ktorá zruší oslobodenie alkoholického nápoja od spotrebnej dane, ak je určený na výrobu a prípravu výživových doplnkov. Prítomným boli predstavené hlavné zámery novely zákona č. 530/2011 Z. z. a uvítali návrhy súvisiace so znížením administratívnej záťaže.

Podnikateľské subjekty boli vyzvané, aby zaslali námety k pripravovanej novele zákona č. 530/2011 Z. z., týkajúce sa výlučne zrušenia oslobodenia alkoholického nápoja od spotrebnej dane, ak je určený na výrobu a prípravu výživových doplnkov.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Čl. I

Predpokladá sa zníženie priamych finančných nákladov v súvislosti so znížením základnej sadzby dane z minerálneho oleja (motorovej nafty a motorového benzínu) pre približne 2 % subjektov, pri ktorých sa predpokladá, že si budú uplatňovať základnú sadzbu spotrebnej dane na motorový benzín a motorovú naftu, keďže nebudú spĺňať kritériá na uplatnenie si zvýhodnenej sadzby dane. Tieto znížené náklady by mali byť vo výške rozdielu navrhovanej základnej sadzby dane a teraz platnej základnej sadzby dane.

Čl. II

Predpokladá sa zvýšenie priamych finančných nákladov v súvislosti so zavedením zdanenia výživových doplnkov s obsahom alkoholického nápoja, a to vo výške 62 000 eur v roku 2019 a ž 2021.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Čl. I

Predpokladá sa zvýšenie nepriamych finančných nákladov pre tie subjekty, ktoré budú povinné označovať pohonné látky (motorový benzín a motorovú naftu) identifikačnou látkou pred ich uvedením do daňového voľného obehu na daňovom území.

Predpokladané finančné náklady budú závislé od počtu plniacich miest, ktoré bude potrebné v daňovom sklade vybaviť plniacim zariadením na označovanie pohonných látok identifikačnou látkou, čo by mohlo pre jeden daňový sklad predstavovať investíciu minimálne vo výške 2,5 – 3 mil. eur.

Tiež sa predpokladajú finančné náklady v súvislosti s vykonaním laboratórnych testov ako je kompatibilita identifikačnej látky s aditívami s vlastnou pohonnou hmotou, nízkoteplotnými vlastnosťami a pod., a to približne vo výške 25 000 eur.

Čl. II

Nepredpokladajú sa nepriame finančné náklady.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Čl. I

Predpokladá sa zvýšenie administratívnej záťaže pre tie subjekty, ktoré budú povinné označovať motorový benzín a motorovú naftu identifikačnou látkou pred ich uvedením do daňového voľného obehu na daňovom území, súvisiace s odberom, vrátením identifikačnej látky a vedením evidencie odberu a použitia identifikačnej látky. Uvedené náklady nie je možné jednoznačne kvantifikovať.

14

Čl. II

Výrobcovia výživových doplnkov sa budú registrovať ako daňové sklady a osoby, ktoré prepravujú na daňové územie tieto produkty z krajín EÚ budú musieť byť registrovaní ako oprávnení príjemcovia. Preprava nezdaneného tovaru je možná len na základe elektronického sprievodného administratívneho dokumentu vyhotoveného prostredníctvom elektronického systému na prepravu a kontrolu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (EMCS).

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

nekvantifikované

nekvantifikované

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

nekvantifikované

nekvantifikované

Celkové náklady regulácie

nekvantifikované

nekvantifikované

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nepredpokladá sa vplyv navrhovaných zmien na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Navrhovaná zmena nemá vplyv na inovácie.

15

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_55265

Poskytovanie záznamov pre spis na zverejnenie prostredníctvom el. služby DR SCAN

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_7205

Systém správy nepriamych daní (SysNeD)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

16

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.

3.Predmet návrhu zákona

je upravená v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 107 a 108, čl. 110 až 113, čl. 349 a 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii.

b)Sekundárne právo

-smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných

daní pre etanol a alkoholické nápoje (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1; Ú. v. ES L 316, 31.10.1992), gestor: MF SR,

-smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca

spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1, Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: Ministerstvo hospodárstva SR,

-smernica Rady 2008/118/ES zo 16.decembra 2008 o všeobecnom systéme

spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015,

ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015), gestor: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR,

-nariadenie Komisie (ES) č. 3199/93 z 22. novembra 1993 o vzájomnom uznávaní

postupov úplného denaturovania etanolu na účely výnimky zo spotrebnej dane

17

(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1; Ú. v. ES L 288, 23.11.1993) v platnom znení. gestor: MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008

o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008) v platnom znení, gestor: MPaRV SR, spolugestor: MF SR,

-nariadenie Komisie (ES) č. 555/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa ustanovujú

podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2008) v platnom znení, gestor: MPaRV SR, spolugestor: MF SR,

-nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje

smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. EÚ L 197, 29.7.2009) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci v

oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia (ES) č. 2073/2004 (Ú. v. EÚ L 121, 8.5.2012) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013,

ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých

kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení, gestor: Protimonopolný úrad SR,

-rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1152/2003/ES zo 16. júna 2003

o informatizácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1; Ú. v. EÚ L 162, 1.7.2003),

-vykonávacie rozhodnutie Komisie č. 2012/209/EÚ z 20. apríla 2012 o uplatňovaní

ustanovení smernice Rady 2008/118/ES o kontrole a preprave na určité prídavné látky v súlade s článkom 20 ods. 2 smernice Rady 2003/96/ES (Ú. v. EÚ L 110, 24.4. 2012),

-vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/74 z 25. novembra 2016, ktorým sa

stanovuje spoločná značkovacia látka na daňové účely pre plynové oleje a kerozín (Ú. v. EÚ L 10, 14.1.2017).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 292/02, Meiland Azewijn BV proti Hauptzollampt Duisburg, [2004],

18

Výrok rozhodnutia:

Článok 8a ods. 1 smernice 92/81 o harmonizácii štruktúr spotrebných daní z minerálnych olejov treba vykladať v tom zmysle, že zakazuje členským štátom vyberať spotrebnú daň z označených a neoznačených minerálnych olejov nachádzajúcich sa v štandardnej palivovej nádrži úžitkového motorového vozidla vrátane poľnohospodárskeho stroja a používaných nielen ako palivo na pohon tohto motorového vozidla, ale aj na iné účely, ako napríklad na poľnohospodárske práce, ak bol tento minerálny olej v súlade so zákonom uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 82/12, Transportes Jordi Besora SL proti Generalitat de Catalunya, [2014].

Výrok rozhodnutia:

Článok 3 ods. 2 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza daň z maloobchodného predaja minerálnych olejov, akou je daň z predaja určitých minerálnych olejov dotknutá vo veci samej, keďže takúto daň nemožno považovať za daň, ktorá sleduje špecifický účel v zmysle tohto ustanovenia, pretože cieľ tejto dane, určenej na financovanie výkonu právomocí v oblasti zdravotníctva a životného prostredia dotknutými územnými samosprávnymi celkami, sám osebe nesmeruje k zabezpečeniu ochrany zdravia a životného prostredia.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 163/09, Repertoire Culinaire Ltd v. The Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs, [2010].

Výrok rozhodnutia:

Článok 20 prvá zarážka smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje sa má vykladať v tom zmysle, že definícia „etanolu“ uvedená v tomto ustanovení sa uplatňuje na víno na varenie a na portské na varenie.

Za okolností, ako sú vo veci samej, sa na oslobodenie od zosúladenej dane z vína na varenie, portského na varenie a koňaku na varenie vzťahuje článok 27 ods. 1 písm. f) smernice 92/83.

Za predpokladu, že výrobky, akými sú víno na varenie, portské na varenie a koňak na varenie dotknuté v spore vo veci samej, ktoré sa považovali za výrobky nepodliehajúce spotrebnej dani alebo za oslobodené od spotrebnej dane podľa smernice 92/83 a uvoľnené na spotrebu v členskom štáte, kde boli vyrobené, sú určené na uvedenie na trh v inom členskom štáte, posledný uvedený členský štát musí priznať týmto výrobkom na jeho území rovnaké zaobchádzanie, ibaže existujú konkrétne, objektívne a overiteľné skutočnosti dokazujúce, že prvý členský štát správne neuplatnil ustanovenia tejto smernice alebo že podľa jej článku 27 ods. 1 je odôvodnené prijatie opatrení na boj proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa plateniu spotrebných daní a ich zneužívaniu a na zabezpečenie ich správneho a čestného uplatnenia.

Článok 27 ods. 1 písm. f) smernice 92/83 sa má vykladať v tom zmysle, že priznanie oslobodenia upravené v tomto ustanovení môže podliehať dodržaniu podmienok, ako sú podmienky upravené vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou

19

v spore vo veci samej, a to obmedzenie osôb oprávnených podať žiadosť o vrátenie, lehota štyroch mesiacov na predloženie takejto žiadosti a stanovenie minimálnej sumy na vrátenie, iba vtedy, ak z konkrétnych, objektívnych a overiteľných skutočností vyplýva, že tieto podmienky sú nevyhnutné na účely zabezpečenia správnej a čestnej aplikácie tohto oslobodenia od daní, ako aj na účely ochrany pred daňovými únikmi, vyhýbaním sa plateniu daní a ich zneužívaním. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby preveril, či ide o takýto prípad, pokiaľ ide o podmienky upravené touto právnou úpravou.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2003/96/ES: do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, t. j. do 1.5. 2004.

Lehota na prebratie smernice 92/83/EHS: do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, t. j. do 1.5. 2004.

Lehota na prebratie smernice 2008/118/ES bola stanovená do 1.1. 2010.

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica 2003/96/ES bola úplne prebratá do zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a do zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

Smernica 92/83/EHS bola prebratá do zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/118/ES bola prebratá do zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, do zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Smernica (EÚ) 2015/1535 bola prebratá do zákona č. 55/2018 Z.z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplný.

20

B. Osobitná časť

K článku I

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravu sa plní záväzok Slovenskej republiky, ktorý vyplynul z rozhodnutia európskej komisie z 21. decembra 2017, ktorým notifikovala štátnu pomoc SA.49509 (2017/N) – Slovensko – Daňové zvýhodnenie biopalív, a to zosúladenie daňového zvýhodnenia biopalív s čl. 16 ods. 1 a 2 smernice č. 2003/96/ES (biopalivá) o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny.

K bodom 3, 7 a 10

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vypúšťa nadbytočný text.

K bodu 4

§ 8

Navrhovanou úpravou sa zavádza povinnosť označovať minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. a) a d) alebo v § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 98/2004 Z. z., t. j. motorový benzín a motorovú naftu (ďalej len „pohonné látky“) identifikačnou látkou pred ich uvedením do daňového voľného obehu na daňovom území s cieľom overenia správnosti uplatnenia sadzby dane na tieto pohonné látky po ich uvedení do daňového voľného obehu. Definuje sa osoba, ktorá je oprávnená odoberať identifikačnú látku, ktorou je prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca a dovozca minerálneho oleja. Ustanovujú sa tiež situácie kedy sa pohonné látky nevzťahuje povinnosť aby boli označené identifikačnou látkou a tiež sa zakazuje

-označovať iné minerálne oleje rovnakou identifikačnou látkou ako pohonné látky,

-označovať pohonné látky identifikačnou látkou, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť označovania identifikačnou látkou,

-zmeniť označenie pohonných látok, pričom zmenou označovania sa myslí napríklad zmena koncentrácie identifikačnej látky, odstránenie identifikačnej látky alebo akákoľvek iná zmena, ktorej následkom by bolo, že pohonné látky nebudú označené v súlade s § 8 návrhu zákona,

-uvádzať pohonné látky do daňového voľného obehu, ak nie sú označené identifikačnou látkou, okrem zákonom stanovených výnimiek,

-predávať, ponúkať na predaj, skladovať alebo prepravovať pohonné látky ak nie sú označené stanoveným spôsobom okrem ustanovených výnimiek.

Upravuje sa postup v situácii, keď nebude vybraný výrobca identifikačnej látky a doterajší výrobca nebude oprávnený alebo nebude môcť vyrábať identifikačnú látku. Tiež sa stanovuje postup odberateľa identifikačnej látky a finančného riaditeľstva, ak nastane porucha zariadenia na primiešavanie identifikačnej látky.

§ 9

Stanovujú sa podmienky na zaradenie do evidencie dovozcov minerálneho oleja pre osobu, ktorá chce dovážať pohonné látky z tretích štátov a situácie kedy colný úrad vyradí dovozcu minerálneho oleja z tejto evidencie. Colný úrad bude môcť vyradiť dovozcu minerálneho oleja z evidencie, ak neuskutočnil dovoz pohonných látok v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov od zaradenia do evidencie dovozcov minerálneho oleja, požiada o vyradenie z evidencie dovozcov minerálneho oleja, prestal spĺňať niektorú z podmienok pre zaradenie do evidencie alebo podal žiadosť o výmaz z obchodného registra alebo z iného obdobného registra (napr. živnostenského), podal žiadosť o zrušenie živnostenského oprávnenia alebo oznámil ukončenie podnikania.

21

§ 9a

Stanovujú sa kritériá na výrobcu identifikačnej látky, spôsob a podmienky jeho výberu. Podľa navrhovaného znenia z dôvodu zamedzenia falšovania identifikačnej látky získa oprávnenie vyrábať identifikačnú látku na označovanie pohonných látok uvádzaných do daňového voľného obehu na daňovom území len jeden výrobca identifikačnej látky, ktorého na základe verejnej súťaže vyberie komisia, ktorú zriadi finančné riaditeľstvo. Zároveň sa stanovujú dôvody kedy sa vyhlási nový výber výrobcu identifikačnej látky.

§ 9b

Navrhované znenie tohto ustanovenia upravuje postup finančného riaditeľstva a odberateľa identifikačnej látky pri odbere, vrátení identifikačnej látky, podmienky jej reklamácie, vedenie evidencie odberu a použitia identifikačnej látky a stanovujú sa príslušné lehoty pre stanovené povinnosti. Výrobcovi identifikačnej látky sa stanovuje povinnosť uvádzať na spotrebiteľskom balení identifikačnej látky údaj o objeme identifikačnej látky v balení, dátum balenia, lehotu spotreby identifikačnej látky a informáciu o množstve pohonných látok, ktoré je možné označiť jedným litrom identifikačnej látky. Lehotou spotreby identifikačnej látky je lehota odo dňa výroby identifikačnej látky do uplynutia, ktorej je možné bezpečne použiť identifikačnú látku na označenie pohonných látok, aby pohonné látky označené touto identifikačnou látkou boli považované za označené v súlade so zákonom.

§ 9c

Navrhované ustanovenie umožní finančnému riaditeľstvu rozhodnúť o zmene identifikačnej látky, ak bude mať odôvodené podozrenie, že používaná identifikačná látka bola nezákonným spôsobom použitá na označovanie pohonných látok. Zároveň sa stanovuje postup finančného riaditeľstva a odberateľa identifikačnej látky pri zmene identifikačnej látky a spôsob nakladania s pohonnými látkami, ktoré boli označené doterajšou identifikačnou látkou a uvedené do daňového voľného obehu pred dátumom zmeny identifikačnej látky.

K bodom 5 a 6

Ustanovenie upravujúce vznik daňovej povinnosti sa dopĺňa o situáciu, ak minerálny olej (motorový benzín a motorová nafta), ktorý má byť označený identifikačnou látkou je predávaný, ponúkaný na predaj, skladovaný alebo prepravovaný bez označenia identifikačnou látkou v požadovanom objeme. Zároveň sa stanovuje, kto je platiteľom dane.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa predmetný text zosúlaďuje vo všetkých ustanoveniach v rovnakom znení.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou sa identifikuje daňový subjekt, ktorý má v oznámenom mieste priameho dodania sídlo, trvalý pobyt a lebo miesto podnikania.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava spresňujúca odkaz na príslušné ustanovenie.

K bodom 12, 13, 15, 16, 17 a 18

Legislatívno-technické úpravy spresňujúce predmetné ustanovenia.

22

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava spresňujúca spotrebiteľské balenie.

K bodu 19

Navrhovaná úprava umožní Kriminálnemu úradu finančnej správy dočasne pozastaviť uplatňovanie povolenia vo vybraných prípadoch, kedy bolo začaté trestné stíhanie vyšetrovateľom finančnej správy pre podozrenie zo spáchania daňového trestného činu, po dôkladnom zvážení všetkých okolností a len v tých prípadoch, kedy vydaním takého rozhodnutia nebude narušený samotný účel a priebeh trestného konania, prípadne nebude sťažené využitie procesných prostriedkov a postupov v zmysle trestného konania.

K bodom 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26 a 31

Legislatívno-technické úpravy dopĺňajúce a upravujúce vedenie evidencie daňovým subjektom, colným úradom a finančným riaditeľstvom.

K bodom 27, 28, 29 a 30

V súvislosti s navrhovanými zmenami sa primerane upravujú a dopĺňajú skutkové podstaty správnych deliktov a stanovujú sa sankcie za tieto správne delikty. Ustanovuje sa tiež nová sankcia vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo pohonných látok, ktoré malo byť chýbajúcim množstvom identifikačnej látky označené a na výpočet pokuty sa použije sadzba spotrebnej dane na motorový benzín bez obsahu biozložky (§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z.

K bodu 32

Stanovuje sa, že tento zákon bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických predpisov.

K bodu 33

V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné upraviť prechodné ustanovenia. Podľa prechodných ustanovení (§ 46r ods. 1 a 2 návrhu zákona) sa stanovuje, že finančné riaditeľstvo bude môcť po uzatvorení zmluvy o výrobe identifikačnej látky s výrobcom identifikačnej látky určiť obdobie na testovanie označovania pohonných látok identifikačnou látkou. Začiatok a ukončenie obdobia testovania identifikačnej látky určenej na označovanie pohonných látok uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle. Zároveň sa stanovuje, že obdobie určené na vyhodnocovanie testovania finančným riaditeľstvom, t. j. počet dní po dni ukončenia testovania a prvým dňom začatia označovania pohonných látok identifikačnou látkou podľa § 8 nemôže byť menej ako 90 dní.

K článku II

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny uvedené v bode 3.

23

K bodu 3

V súlade so smernicou sú výživové doplnky s obsahom alkoholického nápoja predmetom dane. Výživové doplnky sú potraviny doplňujúce prirodzenú stravu, ktoré sú koncentrovanými zdrojmi živín s výživovým alebo fyziologickým účinkom a na trh sa umiestňujú v dávkovanej forme tak, aby ich bolo možné brať v odmeraných malých jednotkových množstvách. V súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osoby, ktoré chcú umiestňovať výživový doplnok na trh sú povinné plniť oznamovaciu povinnosť voči Úradu verejného zdravotníctva SR o zložení a označovaní výživových doplnkov.

Z dôvodu špecifických podmienok súvisiacich s výrobou výživových doplnkov a v snahe racionalizovať výkon správy dane sa ustanovuje ich výroba v novom type daňového skladu. V daňovom sklade na výrobu výživových doplnkov bude možné vyrábať extrakty a maceráty a dodávať ich iba na účely oslobodené od dane alebo na výrobu výživových doplnkov. Prevádzkovateľ daňového skladu na výrobu výživových doplnkov má povinnosť zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo alkoholického nápoja, ktorý používa, alebo predpokladá použiť počas jedného kalendárneho mesiaca. Prítomnosť správcu dane v tomto daňovom sklade sa nevyžaduje a upúšťa sa aj od povinnosti označiť výživový doplnok s obsahom liehu v spotrebiteľskom balení liehu kontrolnou známkou. Na zabezpečenie správneho fungovania kontrolných mechanizmov sa ustanovuje dôsledné vedenie evidencie o prijatom alkoholickom nápoji, jeho použití na výrobu výživových doplnkov, dodaní, predaji a stave zásob.

Zároveň sa ustanovuje, že prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý má vydané povolenie podľa § 15 zákona č. 530/2011 Z. z. a chce vyrábať výživové doplnky nie je povinný požiadať o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu na výrobu výživových doplnkov.

K bodom 4 a 7

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu v bode 1.

K bodom 5, 6 a 12

Dopĺňa sa finančnému riaditeľstvu, colnému úradu a prevádzkovateľovi daňového skladu na výrobu výživových doplnkov povinnosť viesť evidenciu.

K bodu 8, 13 a 14

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením zdanenia výživových doplnkov.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava z dôvodu možnosti vyrábať výživové doplnky v iných typoch daňových skladov.

K bodu 10

Upravuje sa povinnosť označovať spotrebiteľské balenie liehu kontrolnou známkou tak, aby sa nevzťahovala na výživové doplnky.

K bodu 11

Z dôvodu špecifického charakteru výživových doplnkov, ktoré sa predávajú najmä v lekárňach, v snahe predchádzať administratívnej záťaži podnikateľských subjektov, ktoré vyrábajú a predávajú iba výživové doplnky, sa upúšťa od povinnosti mať pri predaji týchto výrobkov vydané povolenie na predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu alebo byť držiteľom oprávnenia na distribúciu spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu iným prevádzkovateľom obchodných živností.

24

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny uvedené v bode 3.

K bodom 16 a 17

V súvislosti so zavedením nového typu daňového skladu sa ustanovujú sankcie a pokuty za porušenie povinností súvisiacich s prevádzkovaním daňového skladu na výrobu výživových doplnkov.

K bodu 18

V nadväznosti na vykonané zmeny sa ustanovujú prechodné ustanovenia upravujúce povinnosti osôb, ktoré chcú prevádzkovať daňový sklad na výrobu výživových doplnkov. Zároveň sa ustanovujú povinnosti pre užívateľské podniky, ktoré vyrábali výživové doplnky z liehu oslobodeného od dane a chcú byť prevádzkovateľmi daňového skladu na výrobu výživových doplnkov, prípadne ak sa rozhodnú ukončiť svoju činnosť. Výživové doplnky vyrobené s použitím alkoholického nápoja oslobodeného od dane je možné predávať do vypredania zásob.

K článku III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2019 okrem čl. I bodu 4 § 9 ods. 1 až 5 a ods. 6 písm. b) až d), ktorý nadobúda účinnosť 1. marca 2019, čl. II bodov 1 až 15, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2019 a čl. I bodu 4 § 8, § 9 ods. 6 písm. a), § 9b a 9c a bodov 5, 6, 14, 15, 20, 21, 22, 25 až 30 a 32, ktoré nadobúdajú účinnosť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom finančné riaditeľstvo uverejnilo na svojom webovom sídle oznámenie o začatí označovania minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. a) a d) alebo v § 7 ods. 1 a 2 identifikačnou látkou.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2018.

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja

21

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Ú v o d

V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemôže dostatočným spôsobom postihnúť zdanenie vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, z ktorých výnos predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpočtu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.

Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto výrobkov, ktorý súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane.

Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (v niektorých predmetoch spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.

Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni v procese výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektívne dôvody, aby sa rizikový predmet dane „pohyboval“ nezdanený.

Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení predmetu dane pre konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe dochádza.

Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tým, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na

◊postavenie daňového dlžníka, prípadne jeho veľkosť,

◊sociálne alebo ekonomické vplyvy,

◊pôvod výrobku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).

Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane

Platný zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov je založený

◊na existencii daňových skladov, ktorými sa môžu stať výlučne podniky na výrobu minerálnych olejov a sklady minerálnych olejov za podmienok ustanovených zákonom,

◊na existencii užívateľských podnikov, ktoré sú v rámci podnikania oprávnené používať daňovo zvýhodnené minerálne oleje a registrovaných obchodníkov, ktorí v rámci podnikania obchodujú s minerálnymi olejmi bez pozastavenia dane, prípadne s niektorými daňovo zvýhodnenými minerálnymi olejmi,

◊na monitorovaní pohybu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani,

◊na systéme finančných zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo minerálnych olejov uvedených do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo prepravovaných v pozastavení dane.

Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou minerálneho oleja je popri zavedení daňových skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou aproximácie, pretože pri liberálnejšie koncipovanom zákone je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb takýchto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečnú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by boli vytvorené podmienky pre možné daňové úniky.

Správu spotrebnej dane vykonávajú colné úrady, a to ako pri dovoze predmetu dane, tak i v tuzemsku. Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v členských štátoch EÚ nie je samoúčelný. Európska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Colné kontroly sa uplatňujú iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími štátmi.

V zákone sú okrem štandardných sadzieb dane ustanovené aj znížené sadzby dane, ktoré umožňuje smernica uplatniť na označené plynové oleje používané na určené účely, pričom výroba i spotreba takto daňovo zvýhodnených minerálnych olejov musí byť pod neustálou kontrolou správcov dane.

Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.

Dôvody vypracovania návrhu nového zákona

Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu návrhu zákona, je potreba zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európskej únie, a to

◊92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice 92/108/EHS, 94/74/ES a 96/99/ES,

◊92/81/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre minerálne oleje, v znení smernice 92/108/EHS a 94/74/ES,

◊92/82/EHS o približovaní sadzieb spotrebnej dane na minerálne oleje, v znení smernice 94/74/ES.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) v kapitole č. 22 – Nepriame zdaňovanie.

Postupnou realizáciou odporúčaní EÚ sa zabezpečia základné predpoklady aproximácie národného práva upravujúceho spotrebné dane odporúčané v Bielej knihe, premietnuté v Národnom programe pre prijatie Acquis communautaire v Slovenskej republike, ako i v hodnotiacich správach o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie.

Existencia nových mechanizmov, daňových režimov a s tým súvisiacim finančným zabezpečením spotrebnej dane, zavádzaných na základe príslušných smerníc EÚ, má kľúčový význam z hľadiska vstupu Slovenskej republiky do EÚ, nakoľko v jednotnom trhu v rámci spoločenstva umožní presun vybraných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani medzi členskými štátmi, čím sa zabezpečí jedna zo základných podmienok spoločného trhu, ktorou je voľný pohyb tovarov.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Zámerom návrhu zákona je premietnutie príslušných článkov základnej smernice 92/12/EHS upravujúcich postavenie oprávneného príjemcu, prepravu minerálneho oleja medzi členskými štátmi a tiež dovoz z tretích štátov a vývoz do tretích štátov, zavedenie jednotného sprievodného dokumentu používaného pri preprave minerálneho oleja na území spoločenstva a zásielkový obchod.

Zavedením oprávneného príjemcu sa rozširuje okruh subjektov oprávnených prijímať z členských štátov minerálny olej v pozastavení dane.

Smernica 92/12/EHS umožňuje prepravu minerálneho oleja medzi členskými štátmi

a)v pozastavení dane medzi daňovými skladmi a medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom s povinným použitím sprievodného dokumentu, ktorý platí na celom území spoločenstva,

b)uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaného do iného členského štátu na podnikateľské účely s povinným použitím zjednodušeného sprievodného dokumentu,

c)formou zásielkového obchodu, kedy minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte je dodaný do iného členského štátu osobe, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, oprávneným príjemcom ani osobou zriadenou na základe zákona, t.j. dodaného na konečnú spotrebu.

Dovoz a vývoz minerálneho oleja sa bude uskutočňovať v súlade s colnými predpismi. Ak však na dovoz bude nadväzovať pozastavenie dane alebo vývoz bude uskutočňovať daňový sklad v pozastavení dane a minerálny olej bude prepravovaný cez jeden alebo viacero členských štátov, pri takejto preprave sa na území spoločenstva uplatnia postupy prepravy minerálneho oleja v pozastavení dane.

Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

Od navrhovaného zákona vypracovaného na základe vyššie uvedených princípov, je možné očakávať, že výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov pri ponechaní súčasnej úrovne sadzieb dane a za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby minerálnych olejov, a to najmä automobilových benzínov a motorovej nafty, bude na úrovni roka 2003.

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov podliehajúcich spotrebným daniam dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií „Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004“, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.

V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu Európske únie od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zákon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.

V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejnej služby o 164. U okresných úradov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovníkov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.

Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej službe, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolá úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.

Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II. Osobitná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov si vyžiadal čiastočne odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval, a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.

K § 1 – Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou.

K § 2 – Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie minerálneho oleja do daňového voľného obehu.

Daňovým územím je územie Slovenskej republiky.

Územím Európskych spoločenstiev je územie vymedzené čl. 2 smernice Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

Územím tretích štátov je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.

Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom minerálny olej v pozastavení dane vyrába, spracováva, t.j. získava zo surovín, ako je ropa, a z polotovarov, ako sú ropné destiláty, mieša, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane.

Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia minerálneho oleja do daňového voľného obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, napr. pri skladovaní zásob na účely štátnych hmotných rezerv, alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu jedného členského štátu oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte alebo pri vývoze a dovoze do daňového skladu.

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne minerálny olej na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale minerálny olej nesmie v pozastavení dane skladovať ani odosielať [čl. 4 písm. d) a e) cit. smernice].

Uvedením minerálneho oleja do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie minerálneho oleja z režimu pozastavenia dane, vyrobenie minerálneho oleja mimo pozastavenia dane a prepustenie dovážaného minerálneho oleja do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane [čl. 6 ods. 1 cit. smernice], vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odňatia spod colného dohľadu. Vyňatím z pozastavenia dane je aj použitie - spotreba minerálneho oleja ako pohonnej látky alebo paliva samotným prevádzkovateľom daňového skladu.

Vyňatím minerálneho oleja z režimu pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňového skladu. Minerálny olej, ktorý je v pozastavení dane, je teda nezdanený minerálny olej, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až do doby jeho uvedenia do daňového voľného obehu, kedy vzniká daňová povinnosť.

Podnikaním sa rozumie činnosť definovaná pre daňové územie v Obchodnom zákonníku a pre územie iných členských štátov podľa právnych predpisov príslušných členských štátov.

K § 3 – Správa dane

Správu dane vykonáva miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožný s umiestnením podniku alebo časti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak právnická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod. Za správcu dane sa považuje aj správca dane iného členského štátu podľa právnych predpisov iného členského štátu, ktorý bude napríklad potvrdzovať na sprievodnom dokumente príjem minerálneho oleja, vydávať potvrdenie o vysporiadaní dane v inom členskom štáte za účelom vrátenia dane na daňovom území.

K § 4 – Predmet dane

Predmetom dane sú minerálne oleje vyrobené na daňovom území alebo dopravené na daňové územie, pričom štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre taxatívne vymedzenej v článku 2 smernice 92/81/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre minerálne oleje v znení smernice 94/74/ES.

Predmetom dane sú nielen minerálne oleje určené na použitie ako pohonná látka alebo palivo, t.j. sú ako také vyrobené a svojimi kvalitatívnymi vlastnosťami sú určené na použitie ako pohonná látka alebo palivo, ale aj tie minerálne oleje, ktoré nie sú takto vyrobené, ale sú ponúkané na použitie, alebo ktoré sú použité na účel, na ktorý majú byť tieto zdanené, t.j. ako pohonná látka alebo palivo. Uvedené formulácie sú mimoriadne dôležité z pohľadu obmedzenia priestoru možných daňových únikov. Vychádzajú z toho, že niektoré minerálne oleje, ktoré sú predmetom dane, podliehajú daňovému dozoru, ale nemajú ustanovenú sadzbu dane, pretože sú určené na iné použitie ako pohonná látka alebo palivo, ale v konečnom dôsledku môžu byť použité na účely podliehajúce zdaneniu. Môže ísť o niektoré druhy tzv. technických benzínov, stredných olejov (petroleje) a pod.

Okrem minerálnych olejov uvedených v odseku 2 sú predmetom dane aj ďalšie minerálne oleje, ich zmesi alebo iné tovary prípadne ich zmesi, ktoré síce nie sú vyrobené ako pohonné látky alebo palivá, ale sú na tieto účely ponúkané, použité alebo potenciálne by takto mohli byť použité. Smernica vyžaduje takéto široké vymedzenie predmetu dane najmä z dôvodov, aby každý tovar (okrem výnimiek uvedených v zákone), pokiaľ je určený na použitie, ponúkaný na použitie, použitý ako pohonná látka alebo palivo, bol aj tak zdanený, pretože zámerom zákona je zdaniť použitie minerálnych olejov ako pohonnej látky alebo paliva.

Pri definovaní minerálnych olejov uvedených v predmete dane sa používajú číselné znaky a opis tovaru zodpovedajúce colnému sadzobníku, ktorý vychádza z kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka Európskej únie. Uvedeným sa zabezpečuje jednoznačná identifikácia predmetu dane a aproximácia štruktúry predmetu dane s príslušnou smernicou EÚ. Ak dôjde k zmene Ak dôjde k zmene kódu kombinovanej nomenklatúry, ktorá nemá vplyv na zmenu predmetu dane ani na sadzbu dane, v takom prípade sa použije platná sadzba dane uvedená v § 6 a 7, pričom prevodový kľúč medzi pôvodným a novým kódom kombinovanej nomenklatúry ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením jeho úplného znenia.

Pohonnou látkou sa rozumie minerálny olej uvedený v odsekoch 2 a 3, ktorý je určený na použitie alebo ponúkaný na použitie alebo použitý na pohon benzínových motorov, naftových motorov, motorov upravených na spaľovanie skvapalnených plynných uhľovodíkov a leteckých prúdových motorov.

Palivom sa rozumie minerálny olej uvedený v odsekoch 2 a 3, ktorý je určený na použitie alebo ponúkaný na použitie alebo použitý na výrobu tepla.

Minerálnym olejom nie sú biogénne látky, t.j. rastlinné tuky a oleje, tiež chemicky modifikované, uvedené v kapitole 15 colného sadzobníka, ako aj estery z nich vyrobené, ak podiel uhľovodíkových látok v nich obsiahnutý nie je vyšší ako 5% objemu, plynné uhľovodíky (bioplyn) vzniknuté pri spracovaní biologických odpadov alebo pri čistení odpadových vôd a etyltercbutyléter vyrobený z etanolu kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 20 00, ktorý nie je syntetického pôvodu.

Podľa čl. 2a smernice Rady č. 92/81/EHS podliehajú daňovému dozoru a postupu pri preprave minerálne oleje taxatívne vymedzené v odseku 8.

K § 5 ◊ Základ dane, výpočet dane

Základom dane je množstvo minerálneho oleja vyjadrené v litroch, pričom litrom sa rozumie liter minerálneho oleja pri teplote 15°C (čl. 3 smernice č. 92/81/EHS). U skvapalnených plynných uhľovodíkov a ťažkých vykurovacích olejov je množstvo vyjadrené v kilogramoch.

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 6 ◊ Sadzba dane

Sadzby dane sú ustanovené na tie minerálne oleje, ktoré sú pohonnými látkami (napr. motorové benzíny, plynové oleje - motorová nafta), alebo palivami na výrobu tepla (plynový olej - vykurovací olej), pretože zámerom legislatívy EÚ upravujúcej zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou je zdaniť minerálne oleje určené na použitie (t.j. ako také vyrobené, napr. motorové benzíny, plynové oleje - motorové nafty), ponúkané na použitie alebo použité ako pohonná látka alebo palivo. Ide o minerálne oleje ponúkané na použitie alebo použité na pohon benzínových a naftových motorov, motorov upravených na spaľovanie skvapalnených plynných uhľovodíkov a na pohon leteckých prúdových motorov alebo na výrobu tepla.

Ostatné minerálne oleje, alebo ich zmesi, nemajú priamo ustanovenú sadzbu dane. Ak sa však takéto minerálne oleje použijú ako pohonná látka alebo ako palivo, zdania sa sadzbou dane takého minerálneho oleja, ktorému sa účelom použitia najviac približujú, resp. sadzbou dane podľa účelu použitia. Napríklad, ak sa použije minerálny olej alebo zmes minerálnych olejov, ktoré nemajú ustanovenú sadzbu dane (petroleje, technické benzíny a pod.) na pohon naftových motorov, použije sa sadzba dane ustanovená na plynový olej – motorovú naftu. Osobitným prípadom je zmes minerálneho oleja a biogénnej látky vyrobená vo výrobnom podniku (ktorý je daňovým skladom), na ktorú sa uplatní sadzba dane pripadajúca na minerálny olej, znížená o percentuálny podiel biogénnej látky v zmesi. Ak ide o zmes benzínov a etyltercbutyléteru, uplatní sa príslušná sadzba dane na použitý benzín, znížená o percentuálny podiel etyltercbutyléteru, najviac však o 7.2%. Ak ide o zmes plynového oleja (motorovej nafty) a esteru vyrobeného z rastlinných tukov a olejov, uplatní sa sadzba dane na plynový olej znížená o percentuálny podiel esteru, najviac však o 5%.

K § 7, 8 a 9 ◊ Znížená sadzba dane, označovanie plynového oleja

Fiskálne označovanie plynového oleja, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane, je v súlade s čl. 5 ods. 3 a čl. 6 smernice č. 92/82/EHS. Fiskálne označovanie plynového oleja v praxi znamená primiešanie ustanoveného farbiva a indikačnej látky do plynového oleja, pričom takéto označovanie podlieha daňovému dozoru.

Plynový olej môže byť označovaný len v daňovom sklade, ktorý má od colného úradu povolenie na označovanie plynového oleja.

Označený plynový olej smie byť použitý len ako palivo na výrobu tepla (smernica č. 95/60/ES o označovaní plynového oleja a rafinovaného petroleja za účelom zdanenia) alebo ako pohonná látka

◊na pohon koľajových vozidiel používaných v železničnej doprave osôb a nákladov, pri prevádzkovaní, oprave a údržbe železničnej siete v rámci podnikania,

◊na pohon strojov používaných výlučne na práce výrobnej povahy alebo služby v pôdohospodárskej produkcii v rámci podnikania

◊a na pohon motorov stacionárnych zariadení určených na výrobu elektrickej energie.

V praxi to vyžaduje od colných úradov dôslednú kontrolnú činnosť v tých užívateľských podnikoch, ktoré majú v odbernom poukaze uvedené používanie označeného plynového oleja. V opačnom prípade by vzrástla spotreba označeného plynového oleja so zníženou sadzbou dane v dôsledku jeho neoprávneného použitia v motorových vozidlách bežne sa pohybujúcich po verejných komunikáciách na úkor spotreby motorovej nafty so štandardnou sadzbou dane. Riziko nezákonného používania označeného plynového oleja je reálne. Dochádza k nemu aj v krajinách EÚ, ktoré takéto používanie klasifikujú ako trestný čin, napr. v Rakúsku je sankciou za uvedené neoprávnené použitie aj prepadnutie motorového vozidla v prospech štátu. V záujme minimalizácie možných daňových únikov formou neoprávneného používania označeného plynového oleja ako pohonnej látky, sú v rámci výkonu kontroly a správy dane zriadené mobilné kontrolné skupiny vybavené príslušným technickým zariadením na odoberanie vzoriek a ich identifikáciu priamo na komunikáciách.

K § 10 ◊ Oslobodenie od dane

Smernicou č. 92/81/EHS v čl. 8 a 8a sú určené obligatórne a fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona nasledovne.

Z obligatórnych oslobodení je do návrhu zákona zahrnuté použitie minerálnych olejov

◊na iné účely ako pohonná látka alebo ako palivo,

◊ako letecká pohonná látka pri preprave osôb a nákladov a pri poskytovaní služieb vykonávaných vzdušnou leteckou technikou v rámci podnikania, pre vzdušnú leteckú techniku ozbrojených síl, bezpečnostných zborov ako aj pre výkon záchrannej služby, pričom v tomto prípade sa leteckou pohonnou látkou rozumie letecký benzín (2710 11 31), palivo pre tryskové motory benzínového typu (2710 11 70) a petrolej – kerozín pre tryskové motory (2710 19 21),

◊ako prídavné palivo ku koksu ako hlavnému palivu pri chemickom redukčnom procese vo vysokých peciach.

Z fakultatívnych oslobodení je do návrhu zákona zapracované použitie minerálneho oleja ako lodnej prevádzkovej látky pri preprave osôb a nákladov na Dunaji, ktorý je súčasťou medzinárodnej vodnej cesty, vykonávanej v rámci podnikania, pričom lodnou prevádzkovou látkou je minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 41, 2710 19 45 a 2710 19 49, ak sa použije ako pohonná látka alebo ako palivo.

Ďalej sa oslobodenie vzťahuje na minerálny olej

◊použitý na nevyhnutné prevádzkové a technologické účely v podniku na výrobu minerálnych olejov, ktorý má štatút daňového skladu (čl. 4 ods. 3 smernice č. 92/81/EHS), pričom na použitie minerálneho oleja ako pohonnej látky pre dopravné prostriedky sa uvedené oslobodenie nevzťahuje,

◊odobratý ako vzorka na účely daňového dozoru alebo inej úradnej kontroly, odobratý a použitý v daňovom sklade na vlastné laboratórne skúšky, ako i minerálny olej preukázateľne zničený (napr. z vyššej moci, v dôsledku havárie, nehody) alebo znehodnotený, pokiaľ nedôjde k jeho regenerácii a konečnému použitiu ako pohonnej látky alebo paliva,

◊v pozastavení dane v prípade zistenia chýbajúceho množstva pripadajúceho na technologické straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ak sú tieto straty uznané správcom dane,

◊nachádzajúci sa v bežných nádržiach dopravných prostriedkov a niektorých vymenovaných zariadení, pri ich vstupe na daňové územie a ktorý slúži na ich pohon alebo prevádzku. Bežnými nádržami na účely zákona sa rozumejú pevne zabudované nádrže výrobcom dopravných prostriedkov.

Osobitným prípadom nadväzujúcim na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, je oslobodenie minerálneho oleja od dane, prepraveného na daňové územie z územia spoločenstva osobami iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v rámci aktivít na daňovom území. Takáto preprava minerálneho oleja na daňové územie sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení zo spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej dane.

K § 11 ◊ Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na základe odberného poukazu na odber daňovo zvýhodneného minerálneho oleja je oprávnená odoberať a používať daňovo zvýhodnený minerálny olej. Dôvodom tohto riešenia je v zmysle smernice č. 92/12/EHS zabezpečiť kontrolu pohybu a používania daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, pričom daňovo zvýhodneným minerálnym olejom na účely zákona je minerálny olej so zníženou sadzbou dane, minerálny olej oslobodený od dane a minerálny olej, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane, ale podlieha daňovému dozoru.

Odberný poukaz vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, v ktorej okrem identifikačných údajov žiadateľa musí byť uvedený presný názov, kód kombinovanej nomenklatúry a účel použitia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja. Žiadosť bude potrebné doplniť prílohami, napr. dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, technickou dokumentáciou zariadenia, miesta spracovania a uskladnenia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja.

Colný úrad pred vydaním odberného poukazu preverí u žiadateľa údaje uvedené v žiadosti a prílohách, a ak sú splnené všetky podmienky, vydá odberný poukaz.

Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi na odber minerálneho oleja od konkrétneho dodávateľa, zároveň sa uvedú zákonom požadované údaje o daňovo zvýhodnenom minerálnom oleji a určí sa doba platnosti odberného poukazu, ktorá môže byť časovo neobmedzená alebo obmedzená.

V prípade obmedzenej doby platnosti odberného poukazu sa uvedie aj povolené množstvo odberu. Z dôvodu potreby preukaznosti oprávnenosti odberu daňovo zvýhodneného minerálneho oleja vyhotoví colný úrad odberný preukaz trojmo, pričom si ponechá jedno vyhotovenie a dve odovzdá užívateľskému podniku. Užívateľský podnik jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a jedno vyhotovenie si ponechá.

Pri odbere daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na daňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť odberný poukaz. Bez odberného poukazu však je možné prijímať alebo dodávať minerálny bez daňovej sadzby podliehajúci daňovému dozoru a postupu pri preprave, ako aj minerálny olej kombinovanej nomenklatúry 2710 19 25, ak sú určené na iné účely ako pohonná látka alebo ako palivo a len ak sa dodávajú obaloch, z ktorých ani jeden nemá väčší objem ako desať litrov.

Ustanovenie upravuje tiež prípady, v ktorých bude možné odňať odberný preukaz. Ide o prípady zisteného zneužitia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, alebo ak sa zmenili dôvody alebo podmienky, na základe ktorých by odberný poukaz nebolo možné vydať, alebo ak užívateľský podnik nevyužil odberný poukaz na nákup daňovo zvýhodneného minerálneho oleja po dobu 12 kalendárnych mesiacov. Colný úrad o odňatí odberného poukazu musí informovať dodávateľov daňovo zvýhodneného minerálneho oleja.

Ak užívateľský podnik bude chcieť odoberať daňovo zvýhodnený minerálny olej z iného členského štátu alebo tretieho štátu cez územie spoločenstva, je povinný sa zaregistrovať na colnom úrade ako oprávnený príjemca, kedy jedno vyhotovenie odberného poukazu namiesto dodávateľovi predkladá colnému úradu.

K § 12 ◊ Vznik daňovej povinnosti

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smerniciach EÚ daňová povinnosť musí vzniknúť najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na spotrebu.

Spotrebná daň je daňou jednostupňovou (na rozdiel od viacstupňovej dane z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na všetkých stupňoch výroby a obehu bez ohľadu na počet transakcií, ktorými predmet dane prechádza na ceste od výroby alebo dovozu ku konečnej spotrebe), čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a to pri výrobe alebo pri dopravení minerálneho oleja na daňové územie. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, napr. uvoľnenia na konečnú spotrebu, ktorou sa rozumie použitie minerálneho oleja ako pohonnej látky alebo ako paliva. Ide o priblíženie vzniku daňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo má mimoriadnu dôležitosť najmä po vstupe do jednotného trhu, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci jednotného trhu, t.j. z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane, pretože ide o vysoké daňové zaťaženie, a tým i vysoko rizikové tovary z hľadiska možných daňových únikov.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyňatia minerálneho oleja z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie minerálneho oleja z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať minerálny olej v pozastavení dane.

Vyňatím minerálneho oleja z pozastavenia dane je aj vlastná spotreba minerálneho oleja ako pohonnej látky alebo paliva prevádzkovateľom daňového skladu. Daňová povinnosť podľa ustanovení smernice EÚ musí vznikať aj v prípadoch zistenia odcudzenia minerálneho oleja alebo chýbajúceho množstva minerálneho oleja v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s výnimkou množstva minerálneho oleja pripadajúceho na technologické straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty minerálneho oleja v dôsledku náhodnej udalosti (nehoda, havária, technologická porucha) alebo vyššej moci, ak sú tieto straty uznané správcom dane ako oslobodené.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyrobenia minerálneho oleja mimo pozastavenia dane, t.j. ak minerálny olej vyrobila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým skladom.

Pri dovoze vzniká daňová povinnosť dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie dovážaného minerálneho oleja do colného režimu voľný obeh, ak sa neuplatnilo pozastavenie dane, alebo dňom nezákonného dovozu alebo dňom nezákonného odňatia minerálneho oleja spod colného dohľadu.

Daňová povinnosť vzniká aj

◊v prípade, že správca dane zistí držbu minerálneho oleja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať,

◊dňom dodania alebo použitia minerálneho oleja oslobodeného od dane na iný ako určený úče1, ako aj minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. f) bodu 2, t.j. skvapalnených plynných uhľovodíkov s nulovou sadzbou dane, dodaného alebo použitého ako pohonná látka,

◊z minerálneho oleja, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane, a to dňom jeho ponúknutia na použitie ako pohonná látka alebo palivo, alebo dňom jeho použitia ako pohonnej látky alebo paliva. Dňom použitia minerálneho oleja ako pohonnej látky sa v zmysle smernice EÚ a praxe členských štátov rozumie deň jeho umiestnenia do bežnej nádrže, t. j. nádrže, ktorá je zabudovaná výrobcom dopravného prostriedku. Dňom použitia ako paliva sa rozumie deň jeho umiestnenia do nádrže spojenej s vykurovacím zariadením. V uvedených prípadoch sa tieto minerálne oleje zdania sadzbou dane podľa § 6, a to podľa účelu, na ktorý boli použité,

◊v prípade dodania alebo použitia označeného plynového oleja na iný účel.

Určenie vzniku daňovej povinnosti vo vymenovaných prípadoch má zabrániť možným daňovým únikom v situáciách, keď by mohlo dôjsť k „zneužitiu“ daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na iné ako zákonom ustanovené účely, pre ktoré zákon neuvažuje s daňovým zvýhodnením. Ako príklad možno uviesť použitie plynového oleja označeného na červeno na pohon naftových spaľovacích motorov v motorových vozidlách bežne sa pohybujúcich po verejných komunikáciách, hoci plynový olej označený na červeno je možné použiť ako daňovo zvýhodnený výlučne len ako palivo a pohonnú látku pre pohon strojov určených výlučne na práce v pôdohospodárskej produkcii, na železničnej dráhe a pre pohon stacionárnych zariadení určených na výrobu elektrickej energie. Na jeho nákup potrebuje napr. užívateľský podnik odberný poukaz. Ak užívateľský podnik nakúpený minerálny olej so zníženou sadzbou dane použije v rozpore s účelom použitia uvedeným v odbernom poukaze, vznikne mu daňová povinnosť a je povinný odviesť daň z použitého množstva uplatnením sadzby dane podľa § 6 ods. 4 a zaplatiť príslušnú sankciu. Je možné oprávnene predpokladať, že užívateľský podnik sa k takému použitiu minerálneho oleja so zníženou sadzbou dane neprizná, takže k vzniku daňovej povinnosti bude dochádzať zväčša až na základe zistenia colnými úradmi.

K § 13 ◊ Daňový dlžník

Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti definované v § 12.

K § 14 ◊ Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie,

splatnosť dane

V porovnaní so súčasne platným právnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendárny mesiac ako zdaňovacie obdobie.

Hoci zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daňovej povinnosti a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone ustanovené aj iné lehoty na predkladanie daňového priznania a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo zo smerníc EÚ, a to najmä z ustanovení upravujúcich daňových dlžníkov, vznik daňovej povinnosti a splatnosť dane.

Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, prípadne oprávneným príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesačne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť, pričom daňové priznanie bude povinný podať aj keď mu daňová povinnosť nevznikla.

Je možné predpokladať, že minerálne oleje s ustanovenou sadzbou dane budú v prevažnej miere vyrábať prevádzkovatelia daňových skladov, a preto vznik daňovej povinnosti vyrobením mimo pozastavenia dane by mal byť výnimočným prípadom.

Navrhnutý formulár daňového priznania má univerzálny charakter, pretože bude slúžiť nielen ako daňové priznanie, ale aj ako dodatočné daňové priznanie, žiadosť o vrátenie dane a dodatočná žiadosť o vrátenie dane. Navrhované riešenie nie je experimentom, pretože je zaužívané vo viacerých (najmä menších) krajinách EÚ a uplatňovalo sa aj v období bývalej ČSSR vo vybraných prípadoch u dani z obratu. Vzhľadom na to, že sa predpokladá malý počet daňových dlžníkov s pravidelnou povinnosťou predkladania daňového priznania, z ekonomických dôvodov sa neuvažuje s vydaním tlačív daňového priznania. Daňové priznanie budú daňoví dlžníci vyhotovovať napríklad počítačom podľa vzoru, ktorý vypracovalo ministerstvo financií.

Daňový dlžník, ktorého daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 1 000 Sk, nebude povinný predkladať daňové priznanie a odvádzať daň.

K § 15 ◊ Vrátenie dane

Ide o prípady vrátenia dane takým daňovým subjektom, ktoré sú oprávnené nadobúdať minerálny olej v pozastavení dane alebo oslobodený od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja na daňovom území, ak

◊dodala minerálny olej na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte,

◊uskutočnila vývoz minerálneho oleja do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že minerálny olej opustil územie spoločenstva.

Ďalšie možnosti vrátenia dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamácie.

Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti. Oprávnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať dokladmi podľa odseku 4, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

K § 16 ◊ Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa

medzinárodných zmlúv

Osobitná forma vrátenia dane podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS sa poskytne osobám iných štátov požívajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja na daňovom území, a to pri dodržaní princípu reciprocity a v rozsahu vymedzenom v zákone.

Vrátenie dane sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí prílohu zákona.

K § 17 ◊ Vrátenie dane z minerálneho oleja dodaného na území Slovenskej republiky

ozbrojeným silám iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy

Podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS je možno vrátiť daň aj ozbrojeným silám iných štátov na použitie v služobných vozidlách, lietadlách a lodiach v rámci aktivít podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Vrátenie dane formou písomnej žiadosti si uplatňuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky z minerálneho oleja preukázateľne zdaneného na daňovom území a dodaného bez dane ozbrojených silám iných štátov.

K § 18 – Pozastavenie dane

Pozastavenie dane je špecifický daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave minerálneho oleja. Podstatné je, že minerálny olej sa musí nachádzať v daňovom sklade alebo preprava minerálneho oleja sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu.

Účelom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov.

Režim pozastavenia dane končí momentom uvedenia minerálneho oleja do daňového voľného obehu, t. j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

V súlade s čl. 4 písm. b) smernice č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu minerálnych olejov (§ 19) a sklad minerálnych olejov (§ 20), ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom, pričom daňovým skladom nemôže byť čerpacia stanica pohonných látok z dôvodu, že na čerpacej stanici sa nachádzajú zdanené pohonné látky uvoľnené priamo na konečnú spotrebu.

K § 19 – Podnik na výrobu minerálneho oleja

Nadväzne na článok 5 smernice č. 92/81/EHS je podnik na výrobu minerálnych olejov definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania minerálne oleje uvedené v § 4 ods. 2 vyrábajú, spracovávajú, skladujú, prijímajú a odosielajú.

Článok 6 citovanej smernice dáva možnosť nepovažovať za výrobu minerálneho oleja napríklad výrobu malých množstiev minerálneho oleja, alebo ak sa tento získa ako vedľajší produkt náhodne. Výrobou nie je ani miešanie zdanených minerálnych olejov navzájom alebo s inými látkami mimo daňového skladu, ale iba vtedy, ak daň pripadajúca na výsledný produkt nie je vyššia ako daň, ktorá by mala byť zaplatená z jednotlivých komponentov zmesi.

Ak chce právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkovať podnik na výrobu minerálneho oleja v pozastavení dane, musí písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, čo je ďalej upravené v § 21. V podniku na výrobu minerálneho oleja, ktorý je daňovým skladom, je možné za prítomnosti colného úradu vyrábať aj minerálny olej, ako zmes benzínu a 15% etyltercbutyléteru alebo zmes nafty a esteru vyrobeného z rastlinných tukov a olejov. Na výrobu takýchto zmesi potrebuje prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je výrobným podnikom, povolenie vydané Colným riaditeľstvo Slovenskej republiky. Povolenie je možné vydať už po nadobudnutí účinnosti zákona na dobu až 6 rokov, ale plynutie šesť ročnej doby jeho platnosti začína od 1. januára 2006.

K § 20 – Sklad minerálneho oleja

Skladom minerálneho oleja sa na účely tohto zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania minerálne oleje skladujú, prijímajú a odosielajú prípadne spracovávajú.

Výnimka z podmienky podnikania bude možná v prípade skladovania minerálnych olejov právnickou osobou, ktorá nie je zriadená za účelom podnikania, ale v predmete činnosti má zapísané skladovanie minerálnych olejov osobitného určenia vo vlastníctve štátu (napr. štátne hmotné rezervy, alebo núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov), alebo skladovanie a predaj leteckých pohonných látok na letiskách, určených na účely oslobodené od dane (§ 10).

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad minerálnych olejov v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

V návrhu zákona bolo súčasne potrebné pamätať na prípady, v ktorých nemožno vyžadovať splnenie niektorých podmienok ustanovených pre daňový sklad z objektívnych dôvodov súvisiacich s osobitosťami tankovania lietadiel a lodí, pričom na druhej strane je ale žiaduce, aby na letiskách a v prístavoch boli prevádzkované daňové sklady.

Pre sklad pohonných látok v priestore letísk, ktorý je zriadený za účelom dodávania leteckých pohonných látok na účely oslobodené od dane (§ 10) je povolená výnimka zo skladovacej kapacity a pre cisternovú loď, z ktorej sa vydáva lodná prevádzková látka - pohonná látka, a palivo - na účely oslobodené od dane, a pre ktorú správca prístavu vydal povolenie pre trvalé státie vo vodnej časti prístavu, sa umožňuje výnimka tak zo skladovacej kapacity ako aj z podmienky pevného zabudovania skladovacieho zariadenia. Takéto riešenie vyplynulo z technických možností uvedených zariadení.

K § 21 ◊ Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Ak sú splnené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže právnická osoba alebo fyzická osoba písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu osobitne.

Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom daňovom sklade. Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevádzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti.

Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje „zvýhodnené daňové postavenie“, ktoré v praxi znamená (ak ide o podnik na výrobu minerálnych olejov), že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia minerálneho oleja až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na základe ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané, alebo vzniknú nové dôvody, na základe ktorých by povolenie na prevádzkovanie daňového skladu nebolo vydané, môže colný úrad povolenie na prevádzkovanie daňového skladu odňať. Je však potrebné prihliadnuť na závažnosť dôvodov z pohľadu možných daňových únikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak daňový sklad vstúpi do likvidácie.

K § 22 ◊ Zábezpeka na daň

Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu je povinnosť zložiť zábezpeku na daň za všetky daňové sklady. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a prevod alebo vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu.

Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu v predchádzajúcom kalendárnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, určí sa na základe predpokladaného množstva. Do množstva minerálneho oleja uvádzaného do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaného minerálneho oleja na účely oslobodené od dane.

Podstata zavedenia inštitútu zabezpečenia dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej zábezpeky vytvára podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Zákon v ďalších ustanoveniach rieši povinnosť prevádzkovateľa daňového skladu upraviť výšku zábezpeky na daň v prípade, ak zábezpeka na daň bola použitá na úhradu nezaplatenej dane, alebo ak skutočné množstvo minerálneho oleja uvádzaného do daňového voľného obehu je vyššie, a teda i daň naň pripadajúca je vyššia ako pôvodne ustanovená výška zábezpeky na daň. V prípade, že zložená zábezpeka na daň je vyššia ako daň pripadajúca na skutočne uvádzané množstvo minerálneho oleja do daňového voľného obehu, môže prevádzkovateľ daňového skladu požiadať o zníženie zábezpeky na daň. Ak ide o bankovú záruku, žiadosť o jej zníženie je podmienená súhlasom colného úradu. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa úpravy výšky zábezpeky na daň budú realizovať iba vtedy, ak rozdiel presiahne 20 %.

Colný úrad na základe žiadosti čiastočne alebo úplne upustí od povinnosti zloženia zábezpeky na daň len v prípade, ak daňovým skladom je podnik na výrobu minerálnych olejov, pričom nie sú žiadne pochybnosti o jeho daňovej spoľahlivosti a nie je ohrozená ani vymožiteľnosť dane. Za daňovo spoľahlivého sa považuje žiadateľ, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 4. Ak žiadateľom o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň je žiadateľ o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, musí spĺňať podmienky § 21 ods. 4 písm. a), c) až f) po dobu najmenej

◊24 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o úplné odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň,

◊12 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o čiastočné (50%) odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň.

Ak žiadateľom o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň je prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je výrobným podnikom, musí spĺňať podmienky § 21 ods. 4 písm. a) až f) po dobu najmenej

◊24 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o úplné odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň,

◊12 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o čiastočné (50%) odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň.

Ak colný úrad zistí, že prevádzkovateľ daňového skladu, u ktorého upustil od povinnosti zloženia zábezpeky na daň, neplní niektorú z peňažných povinností, vyzve prevádzkovateľa daňového skladu na doplnenie alebo zloženie zábezpeky na daň v lehote, ktorú mu určí vo výzve.

Zábezpeka na daň sa neuplatní v prípade, ak sa v daňovom sklade skladuje minerálny olej osobitného určenia, ktorého vlastníkom je štát (napr. štátne hmotné rezervy).

K § 23 ◊ Postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane a minerálneho oleja

oslobodeného od dane na daňovom území

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane, oslobodeného od dane a minerálneho oleja, ktorý podlieha daňovému dozoru a nie je naň ustanovená sadzba dane. Takýto minerálny olej je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného minerálneho oleja napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na množstvo prepravovaného minerálneho oleja v pozastavení dane a oslobodeného od dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pretože ide o vysoké riziko možných daňových únikov. Napríklad na prepravu minerálneho oleja v pozastavení dane zloží zábezpeku na daň prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľom), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (vývozcom) alebo na povolenie colného úradu môže zložiť zábezpeku na daň dopravca, a ak sa v pozastavení dane prepravuje minerálny olej, ktorého vlastníkom sa stal štát podľa osobitného predpisu (prepadnutie v prospech štátu), zábezpeku na daň zloží príjemca (odberateľ). Zloženie zábezpeky na daň na minerálny olej, ktorý má byť prepravovaný v pozastavení dane, sa však nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 22 ods. 1 je zložená vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravovaný minerálny olej v pozastavení dane. Ak je preprava minerálneho oleja ukončená, možno na požiadanie vrátiť zloženú zábezpeku na daň. Zloženie zábezpeky na daň na prepravu minerálneho oleja môže byť trvalé, ak sa preprava minerálneho oleja uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia, zložená zábezpeka na daň slúži na pokrytie nasledujúcej prepravy. Zábezpeka na daň sa nevyžaduje, ak je minerálny olej prepravovaný potrubím alebo sa priamo plní do bežných nádrží lietadiel a lodí na účely oslobodené od dane.

Aj v tomto prípade platí, že minerálny olej v pozastavení dane a minerálny olej oslobodený od dane musí byť po skončení prepravy bezodkladne umiestnený v priestoroch oprávneného odberateľa, aby nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu.

K § 24 ◊ Postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane

na území spoločenstva

Na území spoločenstva sa môže minerálny olej v pozastavení dane prepravovať z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu na daňovom území cez územie iného členského štátu, z daňového skladu v inom členskom štáte do daňového skladu na daňovom území alebo oprávnenému príjemcovi na daňovom území alebo cez daňové územie. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na prepravu minerálneho oleja v pozastavení dane musí byť zložená zábezpeka na daň, ktorá je súčasne platná na celom území spoločenstva. Správca dane môže na požiadanie povoliť, aby namiesto odosielateľ (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň dopravca alebo príjemca (odberateľ).

Prepravu minerálneho oleja v pozastavení dane, minerálneho oleja bez daňovej sadzby podliehajúceho daňovému dozoru a postupu pri preprave, ako aj minerálneho oleja s nulovou sadzbou dane, ak nebol uvedený do daňového voľného obehu, musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 27. Po ukončení prepravy musí byť minerálny olej bezodkladne umiestnený v sklade príjemcu.

K § 25 ◊ Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne minerálny olej na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie minerálny olej v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného členského štátu schválená podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou minerálnych olejov pokrývať priestor, ktorý z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady.

Kto chce vykonávať činnosť oprávneného príjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu opakovane (pravidelne), je povinný pred vydaním povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu príležitostne, je povinný zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktoré má v jednotlivých prípadoch prijať. Takýto oprávnený príjemca musí mať na každý príležitostný príjem vydané povolenie prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce v rámci podnikania obchodovať s daňovo zvýhodneným minerálnym olejom na daňovom území, môže takúto činnosť vykonávať iba na základe odberného poukazu, ktorý žiadateľovi vydá colný úrad na podklade písomnej žiadosti.

K § 26 ◊ Daňový splnomocnenec

Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území, aby dodávky minerálneho oleja na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom s úradne osvedčeným podpisom a vyhlásením daňového splnomocnenca s úradne osvedčeným podpisom, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa). Daňový splnomocnenec nesmie byť totožný s odberateľom.

K § 27 - Sprievodný dokument

Ďalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako nástroj kontroly pohybu minerálneho oleja. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb minerálneho oleja v pozastavení dane, minerálneho oleja bez ustanovenej sadzby dane, ktorý podlieha daňovému dozoru a kontrole pri preprave, minerálneho oleja s nulovou sadzbou dane ak nebol uvedený do daňového voľného obehu a tiež pohyb minerálneho oleja na daňovom území oslobodeného od dane. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v čl. 18 až 20 smernice č. 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 zo 27. júla 1993. Podľa cit. smernice sa prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ, „zbaví zodpovednosti“ za vyskladnený minerálny olej až vtedy, keď sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom preukáže, že tovar prevzal príjemca. Okrem jednotného sprievodného dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnety TIR alebo A.T.A.

K § 28 ◊ Nezrovnalosti pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane

Ak dôjde k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane, ktoré má za následok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravovaný minerálny olej zložila zábezpeku na daň. Ak má daňový dlžník sídlo alebo trvalý pobyt na daňovom území, predloží daňové priznanie a zaplatí daň colnému úradu a daňový dlžník, ktorý nemá sídlo alebo trvalý pobyt na daňovom území, predloží daňové priznanie a zaplatí daň Colnému úradu Bratislava.

Ak miesto porušenia predpisov alebo iného protiprávneho konania nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v čase odoslania minerálneho oleja.

Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, možno vrátiť daň daňovému dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom bola daň pôvodne vybraná.

K § 29 ◊ Dovoz minerálneho oleja z územia tretích štátov

Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze minerálneho oleja z územia tretích štátov, pričom dovozom sa rozumie jeho prepustenie do colného režimu voľný obeh. Dovoz minerálneho oleja je možné uskutočniť v colných režimoch, kedy sa uplatňujú colné predpisy, alebo možno dovážaný minerálny olej po prepustení do colného režimu voľný obeh uviesť do režimu pozastavenia dane, kedy sa uplatnia ustanovenia o postupe pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane.

Obdobne ako na daňovom území, aj pri dovoze minerálneho oleja musí byť zabezpečená kontrola pohybu, držby, spotreby predmetu dane, a to zabezpečením dane, sprievodným dokumentom a predložením príslušných oprávnení na dovoz minerálneho oleja, napríklad povolením na prevádzkovanie daňového skladu, odberným poukazom.

K § 30 ◊ Vývoz minerálneho oleja v pozastavení dane

Vývozom minerálneho oleja sa na účely zákona rozumie jeho prepravenie z daňového skladu na daňovom území na územie tretieho štátu.

Pri vývoze minerálneho oleja do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu minerálneho oleja sa použije sprievodný dokument, v ktorom ako príjemca minerálneho oleja sa uvedie colný úrad, ktorý prepustil minerálny olej do režimu vývozu.

Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v prípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom výstupný colný úrad potvrdil, že minerálny olej opustil územie spoločenstva.

K § 31 – Preprava minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Z minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepraveného na daňové územie na podnikateľské účely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prijatia (prepravenia) minerálneho oleja na daňové územie. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom minerálneho oleja.

Odberateľ je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo a druh minerálneho oleja, ktoré chce odobrať (prijať), identifikačné údaje dodávateľa ( krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaného minerálneho oleja. Takýmto príjemcom môže byť aj právnická osoba, ktorá podľa zákona nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely (verejnoprávna inštitúcia).

Na takúto prepravu minerálneho oleja musí byť vždy vyhotovený zjednodušený sprievodný dokument, ktorý sprevádza prepravovaný minerálny olej.

K § 32 ◊ Zjednodušený sprievodný dokument

Minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaný na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice č. 92/12/EHS) vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava minerálneho oleja uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice č. 92/12/EHS).

K § 33 ◊ Preprava minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na daňové územie na

súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého minerálneho oleja nevzniká daňová povinnosť na daňovom území. To sa však nevzťahuje na minerálny olej prepravený na daňové územie ak je určený na použitie ako palivo alebo ako pohonná látka, ak je prepravený v iných než bežných nádržiach dopravných prostriedkov.

K § 34 ◊ Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa rozumie dodanie minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného členského štátu na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom minerálneho oleja. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby (splnomocnenca pre zásielkový obchod).

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním minerálneho oleja odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktorý je predmetom dodávky.

K § 35, 36, 37, 38 a 39 – Vedenie evidencií

Ďalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu minerálneho oleja je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane.

V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií v podniku na výrobu minerálnych olejov alebo v sklade minerálnych olejov, v užívateľskom podniku, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodníkom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr však nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmé najmä druh predmetu dane, obchodný názov, kód kombinovanej nomenklatúry, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného, vydaného minerálneho oleja.

K § 40 – Daňový dozor a daňová kontrola

Neustálej kontrole výroby, stavu zásob a kontrole pohybu, t.j. daňovému dozoru, budú musieť podliehať minerálne oleje taxatívne vymedzené v § 4 ods.8, ktoré zodpovedá vymedzeniu v článku 2a smernice č. 92/81/EHS.

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný dopravný prostriedok alebo dopravný zásobník alebo kontrolovaný minerálny olej.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby minerálne oleje unikli zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) ku konečnej spotrebe.

Pravidelný výkon kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb minerálneho oleja od jeho výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné užitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu minerálneho oleja a jeho zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventívne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum.

Pri výkone daňového dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza minerálny olej alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, kontrolovať prepravu minerálneho oleja ako aj kontrolovať minerálny olej v bežných nádržiach dopravných prostriedkov, odoberať bezplatne vzorky, kontrolovať doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu. Daňový dozor môže vykonávať aj colné riaditeľstvo.

K § 41 – Vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, ktorá obsahuje register prevádzkovateľov daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov s povolením na označovanie plynového oleja, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov, ako aj register daňových skladov, pre ktoré je miestne príslušný alebo príslušný na výkon daňového dozoru, a evidencie užívateľských podnikov, zásielkových obchodníkov a splnomocnencov pre zásielkový obchod.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu evidenciu daňových skladov, daňových skladov s povolením na označovanie plynového oleja a oprávnených príjemcov v intenciách smernice č. 92/12/EHS čl. 15a ods. 2 a je súčasne kontaktnou osobou pre poskytovanie informácií oprávneným orgánom členských štátov.

Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o každej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či táto je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad alebo ako oprávnený príjemca alebo či je evidovaná ako užívateľský podnik. Táto informácia je dôležitá pre každého dodávateľa najmä vtedy, ak odberateľ požaduje daňovo zvýhodnený minerálny olej. Poskytovanie údajov o registrovaných subjektoch, riešené v čl. 15a ods. 4 smernice č. 92/12/EHS, nadobudne ešte zásadnejší význam po vstupe SR do EÚ.

K § 42 ◊ Pokuty

Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie minerálnych olejov spôsobuje, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové predmety spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu minerálnych olejov) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 43 až 48 – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Týmto zákonom sú transponované právne predpisy spoločenstva (príloha č. 1 k zákonu) upravujúce spotrebnú daň z minerálnych olejov do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Daň podľa tohto zákona sa vzťahuje na minerálny olej, ktorý bol uvedený do daňového voľného obehu alebo dovezený alebo vyvezený odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa doterajších predpisov sa budú posudzovať všetky práva a povinnosti v nich uvedené, ktoré vznikli do 30. apríla 2004, a až do uplynutia všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na ne nadväzujúce lehoty.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení § 1 až 5, § 6 ods. 1 až 4, § 7 až 45 a § 47, ktoré nadobudnú účinnosť 1. mája 2004 a § 6 ods. 5 a 6, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2006. Takéto riešenie je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre administratívu spojenú s registráciami daňových subjektov a vydávaním povolení, odberných poukazov a pod., a tiež na zabezpečenie technológie na výrobu minerálnych olejov s podielom biogénnych látok.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1059 zo dňa 13. novembra 2003.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu