Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 95/2002 účinný od 01.04.2008

Platnosť od: 01.03.2002
Účinnosť od: 01.04.2008
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Poisťovníctvo, Cestovný ruch, Zmluvné poistenie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST14JUD51DS21EU24PP20ČL0

Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 95/2002 účinný od 01.04.2008
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 95/2002 s účinnosťou od 01.04.2008 na základe 8/2008, 340/2005 a 186/2004

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 8/2008, dátum vydania: 15.01.2008

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh nového zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Základným právnym predpisom pre vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti v poisťovníctve na území Slovenskej republiky je v súčasnej dobe zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vývoj poistného trhu ako celku si však už vyžiadal vykonať niektoré čiastkové úpravy tohto zákona formou nasledujúcich noviel: zákonom č. 430/2003 Z. z., zákonom č. 186/2004 Z. z., zákonom č. 580/2004 Z. z., zákonom č. 645/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom č. 7/2005 Z. z., zákonom č. 340/2005 Z. z., zákonom č. 10/2006 Z. z., zákonom č. 262/2006 Z. z., zákonom č. 644/2006 Z. z., zákonom č. 110/2007 Z. z.

Navrhovaný zákon má za cieľ najmä dosiahnutie plnej harmonizácie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 92/49/EHS, ako aj smernice 98/78/ES a 2002/83/ES. Do návrhu zákona boli zapracované aj skúseností získané od vecne príslušných inštitúcií v súvislosti s uplatňovaním platného zákona o poisťovníctve v praxi.

Zaistenie zohráva v komerčnom poisťovníctve mimoriadne dôležitú úlohu, nakoľko uľahčuje rozloženie poistných rizík a zaistných rizík na celosvetovej úrovni, čím sa zabezpečuje finančná stabilita poisťovní a zaisťovní, ako aj celého finančného trhu. Transpozíciou smernice 2005/68/ES o zaistení sa odstraňujú obmedzenia slobodného poskytovania služieb v rámci členských štátov vzájomným uznávaním povolení, ktorým sa umožňuje vykonávať zaisťovaciu činnosť zaisťovňami v rámci všetkých členských štátov na základe jedného povolenia udeleného príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu.

Vzhľadom na značný rozsah zmien, ktoré si transpozícia uvedenej smernice vyžiadala bolo potrebné, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracovalo a predložilo do legislatívneho procesu nový zákon o poisťovníctve. Na základe uvedeného sú v návrhu zákona transponované aj nasledujúce smernice:

1. smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzenia voľného pohybu osôb a voľného pohybu služieb v oblasti zaisťovania a retrocesií,

2. smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa zakladania a činnosti v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

3. smernica Rady 73/240/EHS 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia iného než životné poistenie,

4. smernica Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976, ktorá mení a dopĺňa smernicu 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa zakladania a vykonávania činností priameho poistenia iného než životné poistenie,

5. smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na poistnú spoluúčasť v spoločenstve,

6. smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorá predovšetkým v oblasti poskytovania pomoci turistom upravuje a dopĺňa prvú smernicu (73/239/EHS) o koordináci zákonov, nariadení a vykonávacích predpisov vzťahujúcich sa na podnikanie v oblasti priameho poistenia mimo životného poistenia,

7. smernica 87/343/EHS Rady z 22. júna 1987, ktorou sa mení a dopĺňa úverové poistenie a zárukové poistenie, prvá smernica 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa začatia a vykonávania činnosti priameho poistenia iného ako životné poistenie,

8. smernica 87/344/EHS Rady z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany,

9. smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa priameho neživotného poistenia, určujúcu opatrenia k umožneniu slobodného poskytovania služieb a doplňujúca smernicu 73/239/EHS,

10. smernica Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 73/239/EHS a smernica 88/357/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, najmä pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,

11. smernica 91/371/EHS Rady z 20. júna 1991 o implementácii dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou týkajúcej sa priameho poistenia iného než životné poistenie,

12. smernica Rady 91/675/EHS z 19. decembra 1991 zriaďujúca Poistný výbor,

13. smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

14. smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru,

15. smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní,

16. smernica 2000/64/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. novembra 2000, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS, pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami,

17. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností,

18. smernica 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky na mieru solventnosti pre poisťovne v oblasti neživotného poistenia,

19. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia,

20. smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES a

21. smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a služieb a k ich poskytovaniu a

22. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby,

Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým

-upraviť podmienky povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, zaisťovacej činnosti pre zaisťovne, niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením pobočiek zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní na území Slovenskej republiky,

-umožniť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, pri splnení stanovených podmienok, zveriť jednu alebo viac činností poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na základe zmluvy osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností a má sídlo alebo miesto podnikania v členskom štáte Európskych spoločenstiev alebo v štáte, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru,

-úprava požiadaviek na podnikanie v poisťovníctve, najmä povinnosť tvorby technických rezerv, vytvorených v dostatočnej výške za účelom splnenia záväzkov vyplývajúcich z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavanie požadovanej miery solventnosti a tvorba garančného fondu,

-uplatňovať a udržiavať primeraný systém riadenia rizík, systém vnútornej kontroly a vnútorného auditu z dôvodu zabezpečovania súladu s rozhodnutiami a postupmi na všetkých organizačných úrovniach poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,

-úprava výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu, špecifikácia podmienok výmeny týchto informácií s cieľom zachovania dôvernej povahy týchto informácií,

-vytvoriť právny rámec pre uplatňovanie efektívneho dohľadu nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine a doplňujúceho dohľadu za účelom sledovania a regulácie rizík finančných konglomerátov,

-zlepšiť úroveň ochrany oprávnených záujmov poistených.

Návrh zákona v čl. II, III a IV obsahuje novelizáciu iných právnych predpisov v oblasti finančného trhu. V prípade zákona o cenných papieroch a zákona o burze cenných papierov ide predovšetkým o novelizáciu vyvolanú opravou chybne uvedených vnútorných odkazov, chýb gramatického charakteru, ale aj o novelizáciu ustanovení vyvolanú nesprávnym znením právneho aktu EÚ v slovenskom znení. Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona bol dňa 12. septembra 2007 schválený vládou Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 8/2008, dátum vydania: 15.01.2008

23

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravuje účel zákona o poisťovníctve. Predmetom návrhu zákona o poisťovníctve (ďalej len „návrh zákona“) sú vzťahy súvisiace so vznikom, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky a vzťahy súvisiace s činnosťou poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky. Ďalšou oblasťou návrhu zákona sú aj vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní so sídlom mimo územia Európskej únie, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek. Návrh zákona upravuje aj vykonávanie dohľadu nad poisťovacou a zaisťovacou činnosťou s cieľom zabezpečenia stability poistného trhu.

Táto úprava explicitne vyjadruje, že sa nevzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a v súlade s čl. 3 smernice 2002/83/ES a s čl. 1 smernice 2005/68/ES o zaistení ani na vykonávanie zaisťovacej činnosti z dôvodu verejného záujmu.

V súlade s čl. 2 smernice 84/641/EHS sa návrh zákona nevzťahuje ani na činnosť pri poskytovaní pomoci v prípade poruchy alebo nehody motorového vozidla, ku ktorej dôjde na území členského štátu, v ktorom má poskytovateľ tejto služby svoje sídlo.

K § 2

Vymedzujú sa v ňom základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii. V tomto ustanovení sú definované subjekty poistného trhu, bližšia charakteristika poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a ďalšie pojmy používané v návrhu zákona.

K § 3

V tomto ustanovení sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona. Ide o pojmy, ktoré súvisia s udeľovaním povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti (napr. dôveryhodná osoba, skupina s úzkymi väzbami, kvalifikovaná účasť) alebo, ktoré súvisia s výkonom dohľadu (napr. dcérska spoločnosť, materská spoločnosť, členský štát, členský štát pobočky, členský štát záväzku, domovský členský štát, ústredie, členský štát poskytovania služieb). Pojem kontroly je definovaný v súlade so smernicami 2002/87/ES a 2005/68/ES.

K § 4

Obsah tohto ustanovenia tvoria zásadné náležitosti týkajúce sa vykonávania poisťovacej činnosti. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti sa udeľuje podľa požadovaných činností v súlade so smernicami EÚ pre vykonávanie životného poistenia a neživotného poistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2002/83/ES, pričom sa uplatňuje odvetvový princíp v povoľovacej činnosti. Členenie poistných odvetví podľa poistných druhov na životné poistenie a neživotné poistenie tvorí prílohu č. 1 k tomuto návrhu zákona. V súlade s čl. 60 smernice 2005/68/ES sa určuje výška základného imania poisťovne, ktorá súčasne vykonáva poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K § 5

O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje orgán dohľadu, ktorým je na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov poisťovne, zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni. Toto ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti ako sú obchodné meno a sídlo budúcej poisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej poisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly, údaje o likvidačnom zástupcovi, v prípade ak poisťovňa bude vykonávať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

V súlade s čl. 13 smernice 2002/87/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ak je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Prílohu k žiadosti tvorí napr. zakladateľská listina, návrh stanov, stručné životopisy o dosiahnutom vzdelaní členov predstavenstva a zodpovedného aktuára ako aj návrh obchodno-finančného plánu.

Národná banka Slovenska ako príslušný orgán dohľadu je pri posudzovaní žiadosti o vydanie povolenia oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

Na účely zákona sa definuje odborná spôsobilosť, ktorá sa preukazuje dosiahnutým vzdelaním a určitou dĺžkou praxe.

K § 6

Toto ustanovenie definuje zaisťovňu v súlade s čl. 5 smernice 2005/68/ES ako akciovú spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa udeľuje v súlade so smernicou na vykonávanie zaisťovacej činnosti životného zaistenia alebo neživotného zaistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2005/68/ES, ktoré je možno splatiť len peňažným vkladom.

K § 7

O udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti tak ako aj pri povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú obdobné ako pri poisťovni, t. j. sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov zaisťovne (čl. 6 písm. d) smernice 2005/68/ES), zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami. Základnými náležitosťami žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sú obchodné meno a sídlo budúcej zaisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej zaisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania zaisťovacej činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly.

V súlade s čl. 6 písm. a) smernice 2005/68/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ktorá kontroluje finančný konglomerát, ak je zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Obdobne ako pri udeľovaní povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa tu upravujú náležitosti prílohy k žiadosti ako aj možnosť Národnej banky Slovenska pri posúdení žiadosti o vydanie povolenia žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K § 8

Toto ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské poisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných poisťovní. Pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisťovne.

Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpočet požadovanej miery solventnosti sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva tvoriace garančný fond sa môžu nachádzať v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom vykonáva poisťovaciu činnosť.

Rozširujú sa možnosti orgánu dohľadu pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú poisťovňu prostredníctvom jej pobočky, pričom podľa konkrétnych podmienok je Národná banka Slovenska oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť. Dôvodom na zamietnutie žiadosti však nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

Táto právna úprava v súlade so smernicou 2002/83/ES upravuje podmienky podnikania zahraničnej poisťovne, pričom povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti je možné udeliť v rozsahu, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte v ktorom má sídlo.

K § 9

Nasledovné ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské zaisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných zaisťovní. Pre pobočku zahraničnej zaisťovne obdobne ako pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne.

Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú zaisťovňu prostredníctvom jej pobočky je podľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej zaisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti, tak ako je to aj v prípade pobočky zahraničnej poisťovne.

K § 10

Ustanovenie rieši vzťah konania o žiadosti na udelenie povolenia na vykonávanie na poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, že povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by takéto povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

K § 11

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu z iného členského štátu udelenie povolenia právnickej osobe z iného členského štátu. V súlade s čl. 27 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia, ak je poisťovňa majetkovo prepojená s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Príslušné orgány dohľadu sa musia navzájom informovať aj o skutočnostiach, ktoré sa týkajú vhodnosti akcionárov a vedúcich pracovníkov z hľadiska dôveryhodnosti. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pri udeľovaní povolenia ako aj pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K § 12

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie udelené v ktoromkoľvek členskom štáte oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území celého spoločenstva prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách uvedených v § 5 alebo v § 7. Rovnaká povinnosť sa ukladá aj pre zahraničné poisťovne alebo zahraničné zaisťovne, ktoré majú sídlo v inom ako členskom štáte a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky.

K § 13

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované skutočnosti, kedy zaniká povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Spresňuje sa dôvod zániku povolenia na vykonávanie uvedených činností, ktorý sa týka predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vo veci nadobudnutia právoplatnosti jej rozhodnutia o zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 14

Ustanovuje sa možnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne zveriť jednu alebo viac poisťovacích činností alebo zaisťovacích činností inej osobe, ktorá je oprávnená na vykonávanie týchto činností a jej sídlo alebo miesto podnikania sa nachádza v členskom štáte, za predpokladu, že záujmy tejto osoby nie sú v konflikte so záujmami poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaistovne.

Zároveň sa ustanovujú aj podmienky, za ktorých možno činnosti zveriť inej osobe, ako aj sa striktne vymedzujú činnosti, ktoré nesmú byť predmetom zverenia inej osobe.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska svoj zámer zveriť výkon činností inej osobe, pričom je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmluvu o zverení činností, informovať o zmenách v zmluve a o vypovedaní takejto zmluvy.

K § 15

Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa rozhodla zriadiť pobočku na území iného štátu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska plán poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, v ktorom sa uvedie povaha a rozsah poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa nie je povinná v prípade, že zriadi pobočku na území iného členského štátu oznamovať túto skutočnosť Národnej banke Slovenska, výmena informácií sa totiž uskutočňuje len medzi príslušnými orgánmi dohľadu.

K § 16 až 20

V súlade so smernicami EÚ sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa alebo zaisťovňa so sídlom na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov a to prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb, ako aj postupy za ktorých môže poisťovňa z iného členského štátu a zaisťovňa z iného členského štátu vykonávať svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov pri vykonávaní dohľadu nad pôsobením uvedených osôb. Povolenie udelené príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu je platné v celej EÚ, tzv. jednotný európsky pas.

Dohľad nad vykonávaním činnosti poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov vykonáva Národná banka Slovenska a dohľad nad vykonávaním poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu a zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu vykonáva príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.

K § 21

Upravuje sa postup Národnej banky Slovenska, v prípade zistenia porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená vyzvať tieto subjekty na uskutočnenie nápravy v stanovenej lehote a súčasne o tom informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada o vykonanie opatrení na ukončenie protiprávneho stavu (čl. 15 smernice 2005/68/ES). V súlade s čl. 47 smernice 2005/68/ES, ak napriek tomuto opatreniu poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje právne predpisy môže Národná banka Slovenska, na základe súhlasu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, sama uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

V prípade odobratia oprávnenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo odobratia povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu príslušným orgánom dohľadu, prijme Národná banka Slovenska, hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 22

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska vo vzťahu ku Komisii Európskych spoločenstiev (ďalej len „komisia“), týkajúca sa údajov uvádzaných v tomto ustanovení. Národná banka Slovenska oznamuje skutočnosť, že poisťovňa alebo zaisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá sa riadi právnym poriadkom iného ako členského štátu aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.

Ustanovenie umožňuje, v súlade s čl. 46 smernice 2002/83/ES, Národnej banke Slovenska požadovať od poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky predkladanie správ o jej činnosti na štatistické účely.

K § 23 až 32

Technické rezervy definuje smernica 91/674/EHS a tvoria sa poisťovňou, zaisťovňou a ich pobočkami v súlade s vymedzeným predmetom podnikania v takej výške, aby bola zabezpečená splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vytvára technické rezervy v súlade s čl. 20 smernice 2002/83/ES a čl. 32 smernice 2005/68/ES. V súlade s čl. 33 a čl. 57 smernice 2002/83/ES sa vytvára technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík, pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť pre poistenie úveru.

Technické rezervy predstavujú cudzí zdroj krytia záväzkov, ktoré vznikli z poisťovacej a zaisťovacej činnosti. Jednotlivé druhy technických rezerv sú taxatívne vymedzené v návrhu zákona a tvoria sa samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. V prípade, ak sa záväzky voči poisteným nemôžu uhrádzať z týchto rezerv poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je oprávnená vytvárať aj ďalšie technické rezervy, za splnenie podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska.

Pri umiestňovaní prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovna, pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať zásady bezpečnosti, rentability, likvidity a diverzifikácie. V súlade so smernicou č. 2002/83/ES sa upravujú zásady tvorby technických rezerv v životnom poistení.

V súlade s čl. 23 smernice 2002/83/ES a čl. 34 smernice 2005/68/ES sa určuje spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv napr. do dlhopisov vydaných Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, vydaných bankami alebo bankami členských štátov, do dlhopisov vydaných Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, do pokladničných poukážok, do hypotekárnych záložných listov alebo vkladových listov, kúpy nehnuteľností a do iných aktív ustanovených v § 32 návrhu zákona. V súlade s čl. 26 smernice 2002/83/ES je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne povinná umiestniť prostriedky technických rezerv do aktív v tej mene, v ktorej sa zaviazala plniť.

K § 33

Ustanovuje sa spôsob prerozdelenia prostriedkov z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tieto prostriedky sa prerozdeľujú hasičským jednotkám a zložkám Ministerstva vnútra SR.

K § 34

V súlade s európskymi smernicami sa upravuje solventnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Solventnosťou sa pre účely tohto návrhu zákona rozumie primeraná kapitálová vybavenosť subjektov vykonávajúcich poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť na krytie možných záväzkov vyplývajúcich zo spravovaných poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Jej stanovenie má v praxi mimoriadny význam z dôvodu, že v poisťovacej praxi nie je vždy isté či prijaté poistné a vytvorené technické rezervy umožnia uvedeným subjektom splniť si vo všetkých prípadoch svoje záväzky z poistenia a zaistenia.

Ustanovuje sa, čo sa rozumie skutočnou mierou solventnosti a požadovanou mierou solventnosti. Definuje sa garančný fond, jeho výška a spôsob jeho úpravy. V súlade s čl. 36 smernice 2005/68/ES a čl. 27 smernice 2002/83/ES skutočnú mieru solventnosti tvorí aj kumulovaný kapitál z prednostných akcií a podriadeného dlhu. Ustanovuje sa povinnosť pre poisťovňu a zaisťovňu v skupine, preukazovať Národnej banke Slovenska a nepretržite dodržiavať upravenú mieru solventnosti.

K § 35

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť stanoviť výšku poistného, tzn. cenu, za ktorú sa poskytuje poisťovacia služba, ktorú musí zaplatiť poistený ako protihodnotu za finančné krytie rizika. Výpočet poistného na základe poistno-matematických metód je stanovený tak, že má zabezpečiť trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

K § 36

Návrh zákona upravuje povinnosť poisťovne a zaisťovne upraviť v stanovách organizačnú štruktúru, vzťahy medzi predstavenstvom, dozornou radou, zodpovedným aktuárom a útvarom vnútorného auditu. Týmto ustanovením sa ukladá taktiež povinnosť rozdeliť a upraviť právomoc a zodpovednosť poisťovne a zaisťovne. Poisťovňa a zaisťovňa je povinná pravidelne dodržiavať a vyhodnocovať postupy rozhodovania a organizačnú štruktúru, ktorá jednoznačne špecifikuje vzťahy podriadenosti, identifikáciu zodpovedných osôb, udržiavať mechanizmus vnútornej kontroly, viesť záznamy o svojej činnosti, dodržiavať účtovné metódy a postupy a predkladať Národnej banke Slovenska správy o finančnej situácii.

V organizačnej štruktúre sa upravuje aj postavenie útvaru vnútorného auditu, vrátane jeho náplne. Vnútorný audit môže byť začlenený priamo do organizačnej štruktúry poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne alebo ním môžu byť poverené iné osoby na základe osobitnej zmluvy. Dotknuté subjekty predkladajú Národnej banke Slovenka v zákonom stanovenej lehote správu o výsledkoch činnosti vnútorného auditu, vrátane prijatých opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne prijímať sťažnosti prostredníctvom zamestnanca zodpovedného za prijatie sťažnosti, postup pri vybavovaní prijatých sťažností a vedenie záznamu o každej sťažnosti a opatreniach prijatých na ich riešenie.

K § 37

Návrh zákona ustanovuje pre poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne povinnosť upraviť vzťahy s členmi predstavenstva zmluvou o výkone funkcie.

Návrh zákona nad rámec úpravy v Obchodnom zákonníku požaduje, aby tieto zmluvy o výkone funkcie umožnili uplatňovať voči členom predstavenstva, vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne a vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak porušili povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.

K § 38

V tomto ustanovení sa určujú podmienky, ktoré musí poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne dodržiavať pri vykonávaní obchodov s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne. Cieľom je zreteľne vylúčiť vykonávanie takých obchodov, ktoré by poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne z hľadiska rizika a rentability s ktorýmkoľvek iným klientom nevykonala. Ďalej sa ustanovuje, aby obchody s horeuvedenými osobami boli vykonané len ak daný obchod schváli jednomyseľne štatutárny orgán poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne s vylúčením osoby, ktorej by sa takýto vzťah týkal. Taktiež musí byť zmluvne zabezpečený obchod sankciou neplatnosti ak dôjde k následnému zisteniu porušenia podmienok uvedených v tomto ustanovení.

Ďalej je do ustanovenia premietnutá požiadavka na vedenie vhodnej evidencie o osobách s osobitným vzťahom k poisťovni, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočky zahraničnej zaisťovne a to hlavne o obchodoch s nimi, taktiež oznamovacia povinnosť osôb voči poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne, s ktorou majú osobitný vzťah a oznamovacia povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne voči Národnej banke Slovenska ak táto o informácie písomne požiada.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje okruh funkcií a osôb, ktoré nesmú byť členmi predstavenstva alebo dozorných orgánov poisťovní alebo zaisťovní, zamedzuje účasť členov štatutárnych orgánov poisťovní alebo zaisťovní na podnikaní iných právnických osôb.

K § 40

V tomto ustanovení zákon ukladá povinnosť mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a čl. 24 smernice 2005/68/ES o všetkých skutočnostiach, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru.

Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa poskytovanie informácie nepovažuje za porušenie mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a v súlade s čl. 27 a 28 smernice 2005/68/ES, takýmto sú napr. poskytnutie informácie Národnej banke Slovenska pri výkone dohľadu, súdu na účely občianskeho súdneho konania, daňovým orgánom vo veciach daňového konania.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa taktiež nepovažuje výmena informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní, ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistných zmlúv a taktiež výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu iných členských štátov, audítormi z iných členských štátov, osobami z iných členských štátov alebo osobami z iných ako členských štátov, pokiaľ sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu a osobami, ktoré vykonávajú činnosť zodpovedného aktuára.

K § 41

Účtovníctvo poisťovní upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje účtovná osnova a postupy účtovania poisťovne alebo zaisťovne. Toto ustanovenie ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovne povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom.

Návrh zákona ustanovuje podmienky pre oddelenú správu, ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie aj neživotné poistenie v súlade s čl. 19 smernice 2002/83/ES.

Taktiež sa ukladá povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, ktorý bol poverený preskúmaním účtovnej závierky. V prípade, že Národná banka Slovenska má voči osobe audítora výhrady, môže výber audítora odmietnuť. V prípade, keď poisťovňa alebo zaisťovňa síce vybrala iného audítora, ale Národná banka Slovenska má oprávnené výhrady k jeho osobe a odmietne aj jeho, Národná banka Slovenska sama vyberie audítora, ktorý preskúma účtovnú závierku.

Ustanovenie návrhu zákona ďalej upravuje vykonanie mimoriadneho auditu v prípade, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky účtovnej závierky overenej audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Tento audit vykoná iná osoba, ako tá, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku. Ak sa nepotvrdia dôvody na vykonanie mimoriadneho auditu, náklady hradí Národná banka Slovenska, v opačnom prípade audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku.

K § 42

Ustanovuje sa povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni zostavovať aj priebežnú účtovnú závierku. V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje povinnosť audítora informovať Národnú banku Slovenska o porušeniach zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej činnosti.

K § 43

Obsahom tohto ustanovenia je v súlade s čl. 13 smernice 2002/83/ES a čl. 17 smernice 2005/68/ES povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne vypracovávať a predkladať v zákonom stanovenej lehote polročnú správu o svojom hospodárení za polovicu účtovného obdobia (polročná správa Národnej banke Slovenska a ročnú správu o svojom hospodárení Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR). Ustanovujú sa náležitosti, ktoré má polročná správa a ročná správa obsahovať.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná na základe tohto ustanovenia vypracovať a predkladať výkazy, hlásenia a správy z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie ustanoveným spôsobom a v stanovených termínoch. Ďalej sa upravuje informačná povinnosť poisťovne a zaisťovne voči Národnej banke Slovenska, týkajúca sa spôsobu vykonávania poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a to osobitne o činnosti vykonávanej prostredníctvom pobočky v členskom štáte alebo na základe slobodného poskytovania služieb.

K § 44

V súlade s čl. 21 smernice 2005/68/ES a čl. 15 smernice 2002/83/ES sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoj priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska a zároveň sa ustanovuje aj obsah takéhoto písomného oznámenia.

Poisťovni a zaisťovni sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod alebo presiahne hranicu stanovenú v návrhu zákona. V súlade s európskymi smernicami je poisťovňa a zaisťovňa zostavovať zoznam svojich akcionárov a predkladať ho Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR.

K § 45

Ustanovuje sa povinnosť vyžiadať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska v prípadoch uvedených v tomto návrhu zákona. Ide predovšetkým o také významné skutočnosti, akými sú nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne v stanovených hraniciach, zníženie základného imania poisťovne alebo zaisťovne, voľba osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, zlúčenie alebo splynutie, vrátenie povolenia, predaj podniku, rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne, predčasné splatenie úveru, tvorba ďalšej technickej rezervy.

Definujú sa tu podmienky, ktoré je potrebné splniť na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska, ako aj kto podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nebol vykonaný v zákonom stanovej lehote, je tento úkon neplatný.

K § 46

V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES a ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni povinnosť dať si zodpovedným aktuárom potvrdiť správnosť údajov ustanovených v návrhu zákona. Na požiadanie Národnej banky Slovenska je zodpovedný aktuár povinný jej predložiť vysvetľujúcu správu. Zodpovedným aktuárom môže byť len fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky stanovené v návrhu zákona a je zapísaná v registri. Pre porušenie povinností môže Národná banka Slovenska vyčiarknuť aktuára zo zoznamu aktuárov. Pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedný aktuár povinný navrhnúť poisťovni alebo zaisťovni opatrenia na odstránenie takéhoto stavu. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa neuskutoční navrhované opatrenia, informuje o tom zodpovedný aktuár Národnú banku Slovenska. Z navrhovaného ustanovenia vyplýva zodpovednému aktuárovi tiež povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska správu o činnosti poisťovne alebo zaisťovne.

K § 47

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov, sú klienti a ich zástupcovia povinní poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne na základe jej žiadosti poskytnúť osobné údaje, identifikačné údaje a taktiež umožniť získať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

V tomto ustanovení návrhu zákona sa ďalej ustanovuje povinnosť poisťovne a pobočke zahraničnej poisťovne, ktoré uzavierajú poistné zmluvy v životnom poistení, aby požadovali od klientov preukázanie totožnosti. Taktiež sú poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne povinné zisťovať vlastníctvo peňažných prostriedkov nad zákonom stanovenú hranicu. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné tieto údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta uschovávať najmenej desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.

K § 48

Jednou z foriem ochrany klientov je dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na poistnom trhu. Návrh zákona poveruje výkonom dohľadu Národnú banku Slovenska a vymedzuje, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu. Právomoci a povinnosti Národnej banky Slovenska a kontrolovaných osôb, ako aj procesné postupy pri vykonávaní kontroly sú upravené v zákone o dohľade nad finančným trhom.

V návrhu zákona sa ďalej vymedzuje predmet dohľadu jednak ako dohľad nad dodržiavaním podmienok povolení udelených podľa tohto zákona, ako aj dohľad nad dodržovaním právnych predpisov týkajúcich sa dohľadu podliehajúcich subjektov.

Ustanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska umožniť orgánu dohľadu domovského členského štátu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky.

Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne a pobočkami zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy daného štátu a je uzavretá dohoda medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu daného štátu. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť osôb, ktoré podliehajú dohľadu predkladať Národnej banke Slovenska v určenej lehote ňou požadované údaje.

K § 49 až 51

V súlade so smernicou 98/78/ES o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní a smernicou 2005/68/ES sa v tomto ustanovení upravuje dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska.

Definuje sa predmet dohľadu nad skupinou a definujú sa subjekty, ktoré podliehajú výkonu dohľadu nad skupinou ako sú spoločnosť s účasťou, príbuzná spoločnosť, poisťovacia holdingová spoločnosť, zmiešaná holdingová spoločnosť.

Ustanovuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou predkladať orgánu dohľadu údaje a informácie, potrebné pre výkon dohľadu nad skupinou, v súvislosti s povinnosťou poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je predmetom dohľadu nad skupinou vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly, ako aj riadiace postupy a vedenie účtovníctva. Ak existujú právne prekážky na prenos informácií v prípade právnickej osoby so sídlom v inom ako členskom štáte, táto osoba má zanedbateľný význam vzhľadom na ciele dohľadu v skupine alebo zahrnutie tejto osoby do dohľadu nad skupinou je nevhodné z hľadiska cieľov dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená nezahrnúť túto osobu do dohľadu nad skupinou.

Ustanovuje sa povinnosť vzájomnej výmeny všetkých potrebných informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov za účelom uľahčenia výkonu dohľadu nad skupinou, v prípade ak majú poisťovne alebo zaisťovne sídlo v rôznych členských štátoch.

Upravuje sa vykonávanie dohľadu nad skupinou nad obchodnými transakciami subjektov, ktoré tvoria skupinu vykonávanie dohľadu medzi poisťovňou a zaisťovňou a fyzickou osobou, ktorá má účasť v týchto subjektoch. Tento dohľad sa týka napr. úverov, záruk a mimosúvahových operácií, zaisťovacích operácií, započítateľných položiek do miery solventnosti a dohôd o rozdelení nákladov.

K § 52

V súlade so smernicou 2002/87/ES sa definuje doplňujúci dohľad, ktorým sa rozumie sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú poisťovne, zaisťovne a ďalšie osoby vystavené z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.

K § 53

V súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES sa definujú niektoré pojmy potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu, najmä čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančným sektorom, skupinou, regulovanou osobou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a vymedzujú sa jednotlivé finančné sektory, ktoré môžu byť zastúpené vo finančnom konglomeráte, a to sektor bankový, sektor poisťovníctva a sektor investičných služieb.

K § 54

Ustanovenie v súlade s čl. 10 smernice 2002/87/ES určuje, kedy doplňujúci dohľad nad finančným konglomerátom vykonáva Národná banka Slovenska. Ide o skupiny prípadov, ak je finančný konglomerát kontrolovaný poisťovňou alebo zaisťovňou alebo je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva.

Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, prenechať alebo prevziať výkon doplňujúceho dohľadu týmto orgánom dohľadu.

K § 55

Na základe čl. 4 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje Národnej banke Slovenska povinnosť spolupráce s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov vykonať identifikáciu finančných konglomerátov podliehajúcich doplňujúcemu dohľadu a oznámiť túto skutočnosť osobe kontrolujúcej finančný konglomerát, pričom Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát, že bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Oznamovaciu povinnosť má Národná banka Slovenska aj voči príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov a komisii.

K § 56

V tomto ustanovení sa určujú kritéria na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely výkonu doplňujúceho dohľadu. Určuje sa najmä či činnosti vo finančnom sektore v skupine sú významné, t. j viac ako 40% podiel na celkových aktívach skupiny, a či sú medzisektorové činnosti významné,

t. j viac ako 10% podiel celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam subjektov finančného sektora v skupine a podiel minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.

V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu, resp. kritéria pri výpočte podielov nahradiť alebo doplniť kritériami uvedenými v zákone v súlade s čl. 3 smernice 2002/87/ES.

K § 57

V zmysle čl. 5 smernice 2002/87/ES sa upravujú povinnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu dodržiavať podmienky dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík, obmedzenia vnútroskupinových transakcií a riadenia a monitorovania rizík na úrovni finančného konglomerátu.

V súlade s uvedeným článkom smernice sa upravuje aj skutočnosť, že ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štáte, a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu podľa tohto zákona. V uvedenom prípade môže Národná banka Slovenska určiť v záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu, že poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v tomto finančnom konglomeráte a môže obmedziť alebo zakázať tejto poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové transakcie, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok primeranosti vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne.

K § 58

Návrh zákona v tomto ustanovení v súlade s čl. 6 smernice 2002/87/ES upravuje pravidlá primeranosti vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. Hlavným zámerom je zabezpečenie a udržanie dostatočnej a bezpečnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. V návrhu zákona je stanovená základná povinnosť zabezpečiť dostatočnú výšku vlastných zdrojov, ako aj povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska požadované údaje o výške vlastných zdrojov a tiež vymedzenie dostatočnosti vlastných zdrojov. Podrobnosti o vlastných zdrojoch na úrovni finančného konglomerátu, minimálnu výšku vlastných zdrojov osôb v skupine a metódy ich výpočtu ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K § 59

V súlade s čl. 7 smernice 2002/87/ES sa stanovujú pravidlá pre koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu a taktiež povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú koncentráciu rizík. Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu vydá Národná banka Slovenska opatrenie, ktoré ustanoví spôsob výpočtu majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu.

K § 60

Stanovujú sa tu pravidlá pre vnútroskupinové transakcie vo finančnom konglomeráte a povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú vnútroskupinovú transakciu, medzi členmi skupiny prevyšujúcu 5% zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, za účelom obmedzenia rizík pre finančný konglomerát v súlade s čl. 8 smernice 2002/87/ES.

K § 61

V súlade s čl. 9 smerncie 2002/87/ES sa určuje v záujme dosiahnutia cieľov doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi povinnosť regulovať aj vnútorné riadenie a postupy u osôb tvoriacich finančný konglomerát. Na základe uvedeného sa poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu stanovuje povinnosť vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly za účelom sledovania dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík a obmedzenia vnútroskupinových transakcií na úrovni finančného konglomerátu.

K § 62

Ustanovenie v zmysle čl. 11 smernice 2002/87/ES upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom. Úlohou Národnej banky Slovenska je najmä výkon funkcie koordinátora zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a plánovanie a koordinovanie výkonu doplňujúceho dohľadu v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

K § 63

Toto ustanovenie upravuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

V súlade s čl. 12 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska spolupracovať pri výkone dohľadu s orgánmi dohľadu iných členských štátov a poskytovať si potrebné informácie navzájom. Spolupráca pozostáva nielen z výmeny určených informácií potrebných pre výkon tohto doplňujúceho dohľadu ale aj povinnosti prerokovať pripravované rozhodnutia o nadobudnutí podielu na základnom imaní regulovaných osôb a rozhodnutia o udelení sankcií.

K § 64

Návrh zákona v súlade s č. 14 smernice 2002/87/ES taktiež upravuje spoluprácu Národnej banky Slovenska a príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska na žiadosť príslušného orgánu dohľadu preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je tiež oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o preverenie informácie potrebnej na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území iného členského štátu.

K § 65

V súlade s čl. 15 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje povinnosť osobám, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností uvedených v § 58 až § 61.

K § 66

V tomto ustanovení sa určuje povinnosť zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ upraví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska. Údaje vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 67 a 68

Toto ustanovenie upravuje sankcie, ktoré môže uložiť Národná banka Slovenska, ak zistí nedostatky v činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Sankcie sa ukladajú aj za nedodržanie zákonom stanovených povinností. Národná banka Slovenska môže podľa rozsahu zistených nedostatkov uložiť napr. opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, vypracovať ozdravný plán, predkladať osobitné výkazy, uložiť peňažnú pokutu, zaviesť nútenú správu, nariadiť prevod poistného kmeňa alebo jeho časti, odobrať povolenie na vykonávanie činnosti, atď.

Ide o rozšírenie sankcií, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť. V súlade s čl. 17 smernice č. 2002/87/ES je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie aj členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti za účelom splnenia si povinností súvisiacich s výkonom doplňujúceho dohľadu.Taktiež sa v zmysle čl. 17 smernice 2002/87/ES rozširuje okruh sankcií, ktoré môže úrad udeliť zmiešanej finančnej spoločnosti a iným osobám, ktoré sú zahrnuté do finančného konglomerátu.

K § 69

Opatrenie vypracovať ozdravný plán ukladá Národná banka Slovenska v prípadoch keď poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, a pobočka zahraničnej zaisťovne vykazuje nedostatky, ktoré by v konečnom dôsledku mohli spôsobiť ohrozemie splniteľnosti záväzkov, avšak tieto nedostatky je možné v krátkodobom časovom horizonte odstrániť bez toho, aby schopnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, a pobočky zahraničnej zaisťovne spĺňať záväzky bola bezprostredne ohrozená. Realizáciou tohto opatrenia možno dosiahnuť pomerne rýchlu obnovu solventnosti poisťovne. Ozdravný plán musí byť schválený predstavenstvom a dozornou radou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje, aké údaje musí ozdravný plán obsahovať v nasledujúcich troch rokoch.

K § 70 až 78

Nútenú správu zavádza Národná banka Slovenska v prípadoch priameho ohrozenia splniteľnosti záväzkov poisťovne alebo zaisťovne. Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým sa pozastavuje výkon činnosti orgánov spoločnosti a platí zákaz nakladať s vlastnými prostriedkami bez súhlasu Národnej banky Slovenska prípadne núteného správcu.

Výsledkom tohto opatrenia je buď ozdravenie finančnej situácie poisťovne alebo zaisťovne, alebo ich likvidácia. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť maximálne možnú ochranu poistených subjektov. V inštitúte nútenej správy sa uvádzajú dôvody pre ktoré je orgán dohľadu oprávnený použiť tento nástroj, spôsob jej zavedenia, kompetencie núteného správcu ako aj ukončenie nútenej správy.

Upravuje sa zavedenie zahraničného reštruralizačného opatrenia s obdobným účelom a vplyvom na práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy. Toto opatrenie sa zavádza v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu a vzťahuje sa aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej republiky.

Príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia a Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o jeho zavedení vo vestníku Národnej banky Slovenska, nakoľko účinky zavedenia nútenej správy nastávajú okamžite, čo do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť prvých opatrení, ktoré musí nútený správca nevyhnutne prijať a to najmä vo vzťahu k členom orgánov poisťovne alebo zaisťovne, jej jednotlivým organizačným útvarom ako aj vedúcim pracovníkom. Zavedenie nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou je potrebné zverejniť v záujme informovanosti klientov, akcionárov poisťovne ale aj ostatnej verejnosti.

V týchto ustanoveniach sa upravuje aj informačnú povinnosť medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

Správca je povinný riadiť poisťovňu a jej zamestnancov počas nútenej správy a je zodpovedný za jej výkon. V prípade potreby môže správca jedného zo zástupcov splnomocniť vykonávaním úkonov v jeho mene. V záujme riešenia konkrétnych a naliehavých odborných problémov môže si prizvať odborných poradcov. V predmetnom návrhu zákona sa podrobnejšie upravujú aj niektoré základné oprávnenia správcu vo vzťahu k valnému zhromaždeniu, vo vzťahu k záväzkom, ktoré sa týkajú poistených osôb, ako aj oprávnenie správcu podať návrh na konkurz alebo na vyrovnanie. Kompetencie správcu a jeho zástupcov sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi a zmluvou o výkone činnosti správcu uzavretou s Národnou bankou Slovenska. Určené osoby, ktoré pôsobia v poisťovni alebo zaisťovni v čase zavedenia nútenej správy zaväzuje návrh zákona k súčinnosti pri výkone nútenej správy, ide o osoby, ktoré majú pravdepodobne najlepšie informácie o situácii v poisťovni alebo zaisťovni. Je potrebné, aby správca mohol využiť ich skúsenosti a poznatky s cieľom splnenia účelu nútenej správy. Správca má však vytvorený aj právny priestor na to, aby mohol posúdiť mieru zavinenia niektorých z uvedených osôb, zodpovedných za vznik problémov, ktoré doviedli poisťovňu alebo zaisťovňu k nútenej správe, ktorých účasť na výkone nútenej správy alebo ďalšie zotrvanie v poisťovni je nežiadúce a aby mohol voči nim prijať opatrenia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Pri výkone nútenej správy núteným správcom na území iného členského štátu sa postupuje v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na území ktorého pôsobia. Osoby, ktoré vykonávajú zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte majú pri jeho výkone rovnaké právne postavenie a všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu; musia však postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Významným nástrojom je ustanovenie v rámci ktorého má správca oprávnenie odporovať určité právne úkony, čím sa sleduje nielen záujem poisťovne alebo zisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ale aj samotných poistencov, resp. ostatných veriteľov. V návrhu sú upravené podrobnosti týkajúce sa zápisu a výmazu nútenej správy, správcu poisťovne a zástupcov správcu v obchodnom registri.

Ustanovenie § 78 návrhu upravuje skutočnosti, ktorých naplnením dôjde ku skončeniu nútenej správy, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť skončenie nútenej správy rovnakým spôsobom akým bolo oznámené jej zavedenie.

K § 79

Toto ustanovenie umožňuje Národnej banke Slovenska pozastaviť pri dodržaní stanovených podmienok oprávnenie na uzatváranie poistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Opatrenie sa môže týkať tak časti rozsahu poisťovacích činností a zaisťovacích činností ako aj celkového rozsahu činnosti. O uvedenej skutočnosti Národná banka Slovenska informuje verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ak sa pozastavenie oprávnenia týka pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán .dohľadu tohto štátu.

K § 80 a 81

Tieto ustanovenia návrhu zákona upravujú v súlade s čl. 14 a čl. 53 smernice 2002/83/ES a čl. 18 smernice 2005/68/ES prevod poistného kmeňa alebo jeho časti a prevod zaistného kmeňa alebo jeho časti, ktorý môže nariadiť poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne Národná banka Slovenska v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky z uzavretých poistných zmlúv a zaistných zmlúv alebo ak neboli odstránené nedostatky v súvislosti so zavedení ďalších sankcií.

Poistný kmeň ako súbor uzavretých platných poistných zmlúv môže byť predmetom obchodu medzi poisťovňami. Aj v takomto prípade však podmienky a spôsob tohto prevodu nesmú poškodzovať oprávnené záujmy poistených a preto takýto prevod je možné uskutočniť iba na základe súhlasného stanoviska Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska pred vydaním súhlasu s takto zamýšľanou zmenou preskúma schopnosť preberajúcej i odovzdávajúcej poisťovne splniť všetky z toho vyplývajúce záväzky. V ustanovení sa upravujú náležitosti žiadosti o prevod poistného kmeňa alebo jeho časti o výpočet skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po uskutočnení prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti.

Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže ako jedno z opatrení Národnej banky Slovenska v prípade zistenia nebezpečia ohrozenia schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne splniť záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv, ako aj v ďalších prípadoch uvedených v tomto ustanovení. Preberajúca poisťovňa v lehote uvedenej v návrhu je povinná oznámiť, že tento záväzok preberá a je tiež povinná oznámiť túto skutočnosť poisteným, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka. Preberajúca poisťovňa preberá na seba všetky práva a povinnosti odovzdávajúcej poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu.

Obsahom ustanovení je aj úprava, týkajúca sa skutočností, pre ktoré Národná banka Slovenska prevod poistného kmeňa alebo jeho časti neschváli.

V návrhu zákona sa ďalej v súlade so smernicami upravuje postup prevodu poistného kmeňa v rámci členských štátov. Pobočka zahraničnej poisťovne z iného členského štátu, ktorá má udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky je oprávnená previesť poistný kmeň, ktorý sa týka poistných zmlúv uzatvorených na základe práva slobodného poskytovania služieb na poisťovňu z iného členského štátu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, ktorý potvrdí, že po prevode poistného kmeňa bude preberajúca poisťovňa spĺňať podmienky solventnosti.

Pri prevode zaistného kmeňa alebo jeho časti sa postupuje rovnakým spôsobom ako pri prevode poistného kmeňa alebo jeho časti.

K § 82 a 83

V týchto ustanoveniach sú v súlade s čl. 39 smernice 2002/83/ES a s čl. 44 smernice 2005/68/ES taxatívne vymedzené dôvody na základe ktorých je Národná banka Slovenska povinná alebo na základe ktorých môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti. Odobratie povolenia je najzávažnejším zásahom do činnosti poisťovne alebo zaisťovne. Základným zámerom tohto opatrenia je zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov poistených. Upravuje sa tu aj odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni a stanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa.

Poisťovňa alebo zaisťovňa po doručení rozhodnutia o odobratí povolenia alebo od zániku tohto povolenia nesmie uzatvárať nové poistné alebo zaistné zmluvy a všetky úkony musia smerovať k jej zániku. Napriek tomu, že takýto subjekt v záujme doriešenia svojich obchodov koná ako poisťovňa, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne, nevzťahujú sa na tento subjekt všetky povinnosti ako pre riadnu poisťovňu alebo zaisťovňu, napr. nepredkladá štatistické výkazy.

Návrh zákona ďalej upravuje požiadavku uverejnenia rozhodnutia o odobratí povolenia v Obchodnom vestníku, zápisu rozhodnutia o odobratí povolenia do obchodného registra, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska podať návrh na zrušenie a likvidáciu poisťovne alebo zaisťovne a na vymenovanie likvidátora. V záujme rýchlosti konania sa v uvedených prípadoch nepoužijú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

K § 84 a 85

Vzhľadom na charakter činnosti poisťovne a zaisťovne návrh zákona osobitne upravuje niektoré postupy pri likvidácii poisťovne alebo zaisťovne. Napríklad určuje, že návrh na menovanie a odvolanie likvidátora môže podať iba Národná banka Slovenska, určuje kto môže byť likvidátorom, ustanovuje povinnosť mlčanlivosti pre likvidátora a tiež informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska. Týmto postupom sa sleduje najmä bezpečné likvidovanie poisťovne a zaisťovne, ktoré nesmie ohroziť poistný systém ako celok. V súlade s čl. 48 smernice 2002/83/ES a čl. 48 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje že záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek, v prípade likvidácie poisťovne alebo zaisťovne, musia byť plnené rovnakým spôsobom ako záväzky vzniknuté z iných poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv.

Ďalej bolo nevyhnutné upraviť v slovenskom právnom systéme pravidlá týkajúce sa postupov pri likvidácií poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu vo vzťahu k príslušným orgánom dohľadu členských štátov. Bližšie sa ustanovujú postupy pri zrušení poisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky formou likvidácie, pričom rozhodnutie Národnej banky Slovenska o likvidácii poisťovne a zaisťovne po nadobudnutí jeho právoplatnosti sa uznáva vo všetkých členských štátoch. Ďalej sa v tomto ustanovení v súlade so smernicou 2001/17/ES upravujú práva a povinnosti orgánu dohľadu a likvidátora v prípade likvidácie.

Oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu zverejní Národná banka Slovenska vo vestníku Národnej banky Slovenska a likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku. Ďalej sa v ustanovení upravuje povinnosť likvidátora písomne oznamovať veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte lehotu v rámci, ktorej majú prihlasovať svoje pohľadávky.

Ustanovenie upravuje aj postavenie likvidátora z iného členského štátu, ktorý chce vykonávať likvidáciu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky. Jeho povinnosťou je preukázať sa Národnej banke Slovenska úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokumentom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.

K § 86

Toto ustanovenie upravuje právo Národnej banke Slovenska, v prípade porušenia ustanovení upravených v návrhu zákona, pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisťovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. V záujme uplatnenia tohto práva uvedené ustanovenie upravuje postup (najmä povinnosti) poisťovne alebo zaisťovne pred valným zhromaždením. Za splnenia určitých podmienok ustanovených v návrhu zákona sa môže Národná banka Slovenska obrátiť na súd s návrhmi na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné. Ide najmä o prípady, ak boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy alebo stanovy poisťovne alebo zaisťovne.

K § 87

V súlade so smernicou 78/473/EHS sa v tomto ustanovení upravuje problematika spolupoistenia, to znamená upravuje sa možnosť uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo zahraničnými poisťovňami.

Vytvára sa inštitút hlavného poisťovateľa a zároveň v prípade viacerých poisťovateľov sa stanovuje povinnosť v poistnej zmluve uviesť výšku podielov jednotlivých poisťovateľov na záväzkov zo spolupoistenia. Poistený má právo na poistné plnenie voči hlavnému poisťovateľovi len v prípade, ak tak bolo dohodnuté v poistnej zmluve, pričom poisťovatelia sa medzi sebou vyrovnajú v pomere podľa svojich podielov.

K § 88

Poistenie právnej ochrany je upravené v súlade so smernicou 87/344/EHS o koordinácii zákonov, nariadení a predpisov týkajúcich sa poistenia právnej ochrany. Touto úpravou sa sleduje predchádzanie konfliktu záujmov medzi poisťovňami, poisťovňami z iných členských štátov a zahraničnými poisťovňami, ktoré súčasne s poistením právnej ochrany poskytujú aj poistenie v inom odvetví neživotného poistenia. Poistený má možnosť výberu svojho právneho zástupcu.

K § 89

V súlade so smernicou 88/357/EEC a smernicou 2002/83/ES sa upravuje problematika umiestnenia poistného rizika v rámci členských štátov a použitia právneho poriadku v súvislosti s umiestnením poistného rizika v rámci viacerých členských štátov tak, ako to ustanovuje tento návrh zákona.

K § 90 až 96

Ustanovenia upravujú väzbu tohto návrhu zákona na všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka, zákona o správnom konaní a o konaní podľa zákona o Národnej banke Slovenska ako aj väzbu na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona.

Ustanovujú sa podmienky pri rozdelení, splynutí, zlúčení alebo zrušení poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou, ako aj povinnosti právnickej osoby, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti.

V týchto ustanoveniach sa ďalej určuje v akých prípadoch sa úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, považuje za neplatný.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za pobočku z iného členského štátu zriadenú podľa tohto zákona.

Po predchádzajúcom súhlase úradu je možné do 31. decembra 2009 zahrnúť do skutočnej miery solventnosti 50 % budúcich prebytkov poisťovne týkajúcich sa životného poistenia.

Ustanovuje sa tvorba technickej rezervy poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu a pobočiek zahraničných poisťovní postupne v priebehu troch rokov v takom rozsahu v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch Slovenskej kancelárie poisťovateľov v prípade povinne zmluvného poistenia motorových vozidiel.

Návrh zákona taktiež upravuje postup a lehoty, v ktorých sú subjekty vzniknuté alebo vykonávajúce činnosť podľa zákona č.95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinné prispôsobiť sa ustanoveniam tohto návrhu zákona a ďalej väzbu tohto zákona na niektoré ďalšie aspekty zákona č. 95/2002 Z. z.. ako sú pokuty alebo sankcie, ako aj ďalšie náležitosti nevyhnutné na uplatňovanie požiadaviek podľa tohto zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť povinným subjektom zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona v stanovených lehotách.

K § 97

Toto ustanovenie návrhu zákona obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie meny euro v Slovenskej republike.

K § 98

Ustanovenie upravuje prechodné obdobie pre uplatňovanie povinnosti stanovenej v § 42 ods. 2 poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne.

K § 99

Týmto návrhom zákona sa preberajú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev Európskej únie vymenované v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K § 100

Tento paragraf obsahuje zrušovacie ustanovenia.

K čl. II

K bodu 1

Ide o zosúladenie s §79a ods. 1. Zahraničný obchodník s cennými papiermi, ktorý je bankou, nepotrebuje zvláštne povolenie na výkon investičných služieb, nakoľko investičné služby sú súčasťou bankového povolenia.

K bodu 2

Oprava gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o zosúladenie s čl. 9 ods. 3 a 4 smernice EK 2006/73/ES, ktorá vyžaduje, aby sa predmetné správy predkladali aj kontrolnému orgánu spoločnosti, ktorým sa v rámci obchodníka s cennými papiermi ako akciovej spoločnosti rozumie dozorná rada.

K bodu 4

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 5

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 6 Ide o zosúladenie s textom smernice EK 2006/73/ES. Slovenská verzia uvedenej smernice obsahuje iba jednu z investičných služieb – riadenie portfólia a neobsahuje aj investičné poradenstvo, ktoré je obsiahnuté v anglickom znení uvedenej smernice.

K bodu 7 Ide o doplnenie taxatívneho výpočtu ustanovení, ktoré sa v súlade s čl. 2 smernice MiFID, vzťahujú aj na banky a zahraničné banky.

K bodu 8

Napriek tomu, že pre banky a zahraničné banky sa nevyžaduje povolenie na výkon investičných činností a je postačujúce, ak banky majú v bankovom povolení aj oprávnenie na poskytovanie investičných služieb (§ 79a), pre jednoznačnosť je potrebné medzi taxatívne vymedzené osoby, ktoré môžu mať držiteľský účet, zaradiť aj banku a zahraničnú banku.

K bodu 9

Ide o opravu chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 10

Ide o opravu tlačovej chyby.

K čl. III

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o opravu chybne uvedeného odseku, na ktoré sa toto ustanovenie odkazuje.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením nadbytočného výrazu za účelom dodržaním zavedeného pojmu (príslušný orgán).

K bodu 5

Vzhľadom na novú úpravu o mnohostranných obchodných systémoch, ktoré môže organizovať nielen burza, ale aj obchodník s cennými papiermi, je potrebné zahrnúť medzi dohliadané subjekty aj organizátorov týchto systémov. Následne bolo potrebné upraviť text predmetného ustanovenia tak, aby odrážal túto skutočnosť.

K čl. IV

K bodom 1 až 3

Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Nakoľko je zotrvačný predaj podľa uvedenej smernice nekalou obchodnou praktikou, ktoré sú zakázané, bolo potrebné zosúladiť relevantné ustanovenia našej platnej právnej úpravy o tieto skutočnosti.

K bodu 4

V nadväznosti na transpozíciu predmetného ustanovenia bolo potrebné doplniť transpozičnú prílohu zákona o predmetnú smernicu.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. apríla 2008.

V Bratislave 12. septembra 2007

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 340/2005, dátum vydania: 28.07.2005

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh nového zákona o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Pri príprave návrhu zákona sa vychádzalo zo smernice Európskeho parlamentu a Rady z 9. decembra 2002 č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia, ktorá nadobudla účinnosť od 15. januára 2005. V súlade s nadobudnutím účinnosti sa ruší smernica Rady č. 77/92/EHS.

Smernicou Rady č. 77/92/EEHS z 13. decembra 1976 bol urobený prvý krok k uplatňovaniu práva slobodného poskytovania služieb pre poisťovacích agentov a poisťovacích maklérov. Vo väčšine členských štátov bolo prijaté odporúčanie Európskej komisie č. 92/48/EEC z 18. decembra 1991 o sprostredkovateľoch poistenia a prispelo k harmonizácii právnych predpisov členských štátov o požiadavkách na odbornú spôsobilosť sprostredkovateľov poistenia. Napriek tomu však medzi právnymi predpismi jednotlivých členských štátov existujú ešte značné rozdiely, ktoré sú prekážkou pre začatie a vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti a preto sa javí vhodné nahradiť smernicu Rady č. 77/92/EHS novou smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 9. decembra 2002 č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia. Ide predovšetkým o to, že existujúce rozdiely v právnych predpisoch jednotlivých členských štátov spôsobujú prekážky pre pôsobenie sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovanie zaistenia na základe práva slobodného poskytovania služieb, čo bráni riadnemu fungovaniu jednotného poistného trhu.

V návrhu zákona sa upravujú podmienky vykonávania sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia, zápis a spôsob vedenia registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia (ďalej len „register“) a dohľad nad sprostredkovaním poistenia a sprostredkovaním zaistenia.

Návrh zákona sa nevzťahuje na osoby, ktoré vykonávajú inú profesionálnu činnosť (napr. daňoví poradcovia, účtovníci), ktorí v rámci svojej hlavnej činnosti príležitostne poskytnú informácie o poistnej ochrane ak táto činnosť nevedie k uzavretiu poistnej zmluvy.

Zavádza sa inštitút registra vedeného v Národnej banke Slovenska a príslušných orgánoch dohľadu v domovských členských štátoch za splnenia presne vymedzených požiadaviek vo vzťahu k ich odbornej spôsobilosti, dôveryhodnosti, poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti a finančným možnostiam. Táto registrácia umožňuje sprostredkovateľom poistenia a zaistenia pôsobiť v iných členských štátoch za podmienok vzájomnej výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu, v záujme ochrany práv klientov. V prípade vykonávania sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia bez zaregistrovania subjektov, ktorí ho vykonávajú, je možnosť použitia sankcií.

V prípade že poisťovací sprostredkovateľ poskytuje poradenskú činnosť o širšej skupine poistných produkov, musí vykonať objektívnu analýzu poistných produktov dostupných na poistnom trhu.

Návrh zákona sa nepredkladá na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR vzhľadom na to, že prijatie zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Návrh zákona bol dňa 13. apríla 2005 schválený vládou Slovenskej republiky s pripomienkou, ktorá je zapracovaná v návrhu zákona.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 340/2005, dátum vydania: 28.07.2005

6

Osobitná časť

K § 1

V tomto ustanovení sa upravuje predmet navrhovanej právnej úpravy. Návrh zákona upravuje podmienky pre vykonávanie sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia. Zriaďuje sa register sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia (ďalej len „register“) a upravuje sa výkon dohľadu nad vykonávaním nimi vykonávaných činností.

Ďalej sa vymedzuje okruh osôb, na ktorý sa zákon nevzťahuje. Ide o osoby, u ktorých na vykonávanie činnosti nie sú potrebné odborné vedomosti, sprostredkovanie poistenia a sprostredkovanie zaistenia vykonávajú ako vedľajšiu činnosť a z toho dôvodu nie je potrebná zvýšená ochrana klienta ako je upravená v návrhu zákona.

K § 2

V súlade so smernicou EÚ č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia sa definujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona pracuje, čo sa rozumie sprostredkovaním poistenia a sprostredkovaním zaistenia a definujú sa ďalšie pojmy, čím sa zabezpečuje ich jednotný výklad v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii.

K § 3

V tomto ustanovení sa vymedzujú subjekty, ktoré vykonávajú sprostredkovanie poistenia podľa obsahu vykonávanej činnosti, ako aj stupňa dosiahnutej odbornej spôsobilosti.

K § 4

V ustanovení návrhu zákona sa upravuje vykonávanie sprostredkovania poistenia výlučným sprostredkovateľom poistenia. Výlučný sprostredkovateľ poistenia ako fyzická osoba vykonáva svoju činnosť na základe písomnej zmluvy o sprostredkovaní poistenia len s jednou poisťovňou. Musí spĺňať zákonom stanovené podmienky odbornej spôsobilosti a táto fyzická osoba musí byť dôveryhodnou osobou.

K § 5

Obsahom úpravy je vykonávanie sprostredkovania poistenia podriadeným sprostredkovateľom poistenia, ktorý môže byť výlučne fyzickou osobou. Svoju činnosť vykonáva na základe zmluvy o sprostredkovaní poistenia (ďalej len „zmluva“) s poisťovacím agentom, poisťovacím maklérom alebo sprostredkovateľom poistenia z iného členského štátu v mene a na účet ktorých vykonáva činnosť. Takúto zmluvu môže uzavrieť len s jedným z uvedených subjektov. Musí byť zapísaný do registra, ktorý vedie Národná banka Slovenska a musí spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti stanovené zákonom.

K § 6

Ustanovenie návrhu zákona upravuje činnosť poisťovacieho agenta, ktorý vykonáva sprostredkovanie poistenia na základe zmluvy s jednou alebo viacerými poisťovňami. Poisťovací agent musí mať povolenie na vykonávanie svojej činnosti udelené Národnou bankou Slovenska. Povinnosťou poisťovacieho agenta pre vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti je uzavretie poistenia pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní svojej činnosti. Poisťovací agent musí spĺňať zákonom stanovené podmienky odbornej spôsobilosti, musí mať znalosti o ponúkaných poistných produktoch, aby ich vedel klientovi, ktorý má záujem o uzavretie poistenej zmluvy náležite vysvetliť.

K § 7

Poisťovací maklér môže sprostredkovateľskú činnosť v celom rozsahu vykonávať ako právnická alebo fyzická osoba, len ak spĺňa týmto zákonom stanovené podmienky na vykonávanie sprostredkovania poistenia a má povolenie na vykonávanie tejto činnosti udelené Národnou bankou Slovenska. Táto osoba vykonáva činnosť na základe zmluvy uzavretej s klientom, ktorý má záujem o uzavretie poistnej zmluvy. Poisťovací maklér musí byť po celú dobu vykonávania svojej činnosti poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní činnosti poisťovacieho makléra.

Poisťovací maklér musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky na odbornú spôsobilosť, je povinný vypracovávať komplexné analýzy poistných produktov dostupných na poistnom trhu, vypracováva poistné alebo zaistné programy. Okrem toho je povinný poskytovať klientom aj konzultačnú a poradenskú činnosť, vykonáva správu uzavretých poistných alebo zaistných zmlúv a spolupracuje pri likvidácii poistných udalostí.

K § 8

Toto ustanovenie upravuje vykonávanie sprostredkovania poistenia resp. sprostredkovania zaistenia poisťovacieho sprostredkovateľa, ktorého domovský členský štát nie je Slovenská republiky. Tento poisťovací sprostredkovateľ je oprávnený vykonávať svoju činnosť na území SR prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb a to v rozsahu v akom túto činnosť vykonáva vo svojom domovskom členskom štáte. Sprostredkovateľ poistenia z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky začať vykonávať sprostredkovanie poistenia v lehote určenej zákonom, kedy bol informovaný príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu, ak tento orgán dohľadu zaslal oznámenie, že chce vykonávať činnosť na území SR Národnej banke Slovenska.

K § 9

V ustanovení návrhu zákona je upravená činnosť sprostredkovateľa zaistenia, ktorý vykonáva sprostredkovania zaistenia. Túto činnosť vykonáva na území Slovenskej republiky. Sprostredkovanie zaistenia vykonáva sprostredkovateľ zaistenia pre jednu alebo viacero poisťovní a musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti ustanovené týmto zákonom.

K § 10

Toto ustanovenie obsahuje podmienky, ktoré musí spĺňať sprostredkovateľ poistenia a sprostredkovateľ zaistenia, aby mohol vykonávať svoju činnosť. Tieto osoby sú povinné vykonávať svoju činnosť predovšetkým v záujme ochrany oprávnených záujmov klientov. Upravuje sa vykonávanie sprostredkovania poistenia prostredníctvom komunikácie na diaľku v súlade so smernicou EÚ č. 2002/65/ES.

Sprostredkovateľ poistenia a sprostredkovateľ zaistenia musia byť počas vykonávania svojej činnosti poistení pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone sprostredkovania poistenia alebo sprostredkovania zaistenia s účinnosťou na celom území Európskej únie. Minimálny limit poistného plnenia pre poistné krytie na každú poistnú udalosť a úhrnom pre všetky poistné udalosti v jednom roku stanovuje smernica č. 2002/ 92/ES.

V prípade, že sprostredkovateľ poistenia je oprávnený inkasovať (prijímať) poistné, ktoré klient uhrádza poisťovni je povinný použiť na prevody finančných prostriedkov výhradne ním zriadený osobitný účet, ktorý musí byť oddelený od jeho bankového účtu jeho vlastného hospodárenia.

V súvislosti s vykonávanou činnosťou je poisťovací sprostredkovateľ povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním svojej činnosti. V súlade s čl. 10 a 11 smernice č. 2002/92/ES sa upravujú informačné povinnosti voči klientovi, pred uzavretím poistnej zmluvy alebo pri jej zmene. Ešte pred uzavretím poistnej zmluvy je preto povinný poskytnúť klientovi potrebné údaje, ktoré súvisia s charakterom uzavieranej poistnej zmluvy alebo zaistnej zmluvy. Medzi jeho ďalšie povinnosti patrí aj analýza jednotlivých poistných produktov ponúkaných na poistnom trhu, aby mohol klientovi odporučiť uzavretie takej poistnej zmluvy, ktorá zodpovedá jeho požiadavkám.

Všetky tieto informácie poskytuje písomne alebo trvanlivým médiom dostupným klientovi, jasnou, zrozumiteľnou formou v úradnom jazyku členského štátu alebo v dohodnutom jazyku. V prípade, že tieto informácie poskytuje poisťovací sprostredkovateľ ústne alebo telefonicky, musia byť poskytnuté písomne ihneď po uzavretí poistnej zmluvy.Poisťovací sprostredkovatelia sú povinní vysvetliť aj dôvody, ktoré ich vedú k doporučeniu poistných produktov z dôvodu ochrany záujmov klientov, ktorí nemajú možnosť dostatočného odborného doporučenia ako sprostredkovateľ poistenia.

To neplatí pre odborne rovnocenných partnerov, čo sa týka poistenia veľkých rizík a sprostredkovanie zaistenia.

K § 11 a 12

V navrhovanom ustanovení sa v súlade s čl. 2 smernice EÚ č. 2002/92/ES upravuje register sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Cieľom registrácie je zabezpečiť vykonávanie takýchto činností len osobami, ktoré sú odborne spôsobilé a dôveryhodné na vykonávanie činností. Súčasne sa zabezpečuje aj verejnosti dostupná evidencia, na základe, ktorej si môže klient overiť oprávnenie na vykonávanie sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia sprostredkovateľmi poistenia a sprostredkovateľmi zaistenia. Stanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska pravidelne aktualizovať register poisťovacích sprostredkovateľov. V tomto ustanovení je tiež stanovená povinnosť žiadateľa predložiť Národnej banke Slovenska potrebné údaje na vykonávanie tejto činnosti.

Národná banka Slovenska na základe písomnej žiadosti rozhoduje o zápise poisťovacieho sprostredkovateľa do registra. Požiadavky na obsah žiadosti sa rozlišujú podľa toho či je žiadateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ako aj či sa jedná o žiadosť osoby, ktorá má sídlo v inom ako členskom štáte.

Pri zápise do registra sa rozlišuje stupeň dosiahnutej odbornej spôsobilosti, nutnosť poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní činnosti, či má oprávnenie prijímať poistné a poskytovať plnenie z uzavretých poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv.

Na základe registrácie poisťovacích sprostredkovateľov sú oprávnení vykonávať svoju činnosť aj v iných členských štátoch prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb na základe vzájomnej výmeny informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov. Sprostredkovatelia poistenia z iného členského štátu sa zapisujú do zoznamu sprostredkovateľov poistenia a zoznamu sprostredkovateľov zaistenia, ktorý vedie Národná banka Slovenska na základe zaslania potrebných údajov na vykonávanie činnosti na území Slovenskej republiky.

Národná banka Slovenska zapíše výlučného poisťovacieho sprostredkovateľa do zoznamu výlučných sprostredkovateľov poistenia na návrh poisťovne, podriadeného sprostredkovateľa poistenia zapíše do zoznamu na návrh poisťovacieho agenta, poisťovacieho makléra a sprostredkovateľa poistenia z iného členského štátu (ďalej len „navrhovateľ“), tento zodpovedá aj za správnosť údajov potrebných na zapísanie do registra. Osvedčenia o zápise do registra tomuto sprostredkovateľovi poistenia vydáva navrhovateľ.

K § 13

Ak nastanú skutočnosti, uvedené v návrhu zákona, je Národná banka Slovenska oprávnená zrušiť zápis v registri sprostredkovateľa poistenia alebo sprostredkovateľa zaistenia. V prípade zrušenia zápisu v registri sprostredkovateľa poistenia alebo sprostredkovateľa zaistenia, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a vykonáva sprostredkovanie poistenia alebo zaistenia v iných členských štátoch, je Národná banka Slovenska povinná informovať o tejto skutočnosti príslušné orgány dohľadu iných členských štátov.

K § 14

Na udelenie povolenia na vykonávanie sprostredkovania poistenia poisťovacím agentom, povolenia na vykonávanie sprostredkovania poistenia poisťovacím maklérom, povolenia na vykonávanie sprostredkovania zaistenia sprostredkovateľom zaistenia a povolenia osobe s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky alebo na území štátu, ktorý nie je členským štátom v celom rozsahu, sú tieto osoby povinné spĺňať zákonom stanovené podmienky. O udelení povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti.

Podmienky, na základe ktorých bolo týmto osobám udelené povolenie, musia dodržiavať počas celej svojej existencie, až pokiaľ im povolenie na začatie a vykonávanie činnosti nezanikne alebo pokiaľ im nebude odobraté.

Národná banka Slovenska je oprávnená žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie sprostredkovania poistenia zamietnuť, ak táto žiadosť neobsahuje náležitosti potrebné na udelenie povolenia na vykonávanie sprostredkovania poistenia.

K § 15

Upravujú sa dôvody zániku povolenia na vykonávanie sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia poisťovacím agentom, poisťovacím maklérom alebo sprostredkovateľom zaistenia a stanovuje sa povinnosť pre tieto subjekty bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach, ktoré vedú k zániku povolenia na vykonávanie sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia.

K § 16

V tomto ustanovení sa upravuje povinnosť pre sprostredkovateľa poistenia a sprostredkovateľa zaistenia s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky informovať Národnú banku Slovenska o zámere vykonávať sprostredkovanie poistenia na území iného členského štátu. Následne o tomto zámere vrátane potrebných údajov Národná banka Slovenska informuje o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu iného členského štátu.

Sprostredkovateľ poistenia a sprostredkovateľ zaistenia môže začať vykonávať sprostredkovanie poistenia alebo sprostredkovanie zaistenia v inom členskom štáte uplynutím zákonom stanovenej lehoty, kedy bol Národnou bankou Slovenska informovaný o splnení informačnej povinnosti orgánu dohľadu iného členského štátu.

K § 17

Upravujú sa požiadavky na odbornú spôsobilosť poisťovacích sprostredkovateľov. Odborná spôsobilosť sa preukazuje dokladom o absolvovaní odborného štúdia na strednej alebo vysokej škole, praxou v oblasti poisťovníctva alebo zložením odbornej skúšky. Cieľom je zabezpečiť, aby sprostredkovanie poistenia a sprostredkovanie zaistenia bolo vykonávané osobami spôsobilými kvalifikovane poradiť pri výbere poistného produktu, uzavrieť poistnú alebo zaistnú zmluvu tak, aby vystihla skutočné potreby klienta a aby použité formulácie boli jednoznačne vysvetlené a nevyvolávali nedorozumenia a spory, predovšetkým v súvislosti s poskytovaným plnením z týchto zmlúv.

Vzhľadom na dynamickosť legislatívneho vývoja stanovuje sa povinnosť pre osobu, ktorá vykonáva sprostredkovateľskú činnosť priebežne si dopĺňať odborné vedomosti po skončení štúdia ako aj v priebehu ďalších rokov absolvovať odborné vzdelávanie v oblasti, ktorú vykonáva.

K § 18

Dohľad nad vykonávaním sprostredkovania poistenia a sprostredkovaním zaistenia sprostredkovateľom poistenia alebo sprostredkovateľom zaistenia vykonáva na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska, v prípade poisťovacích sprostredkovateľov z iného členského štátu, ktorí pôsobia na území SR je to príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.

Povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska ročné výkazy činnosti sa týka len poisťovacích agentov a poisťovacích maklérov, činnosť výlučných sprostredkovateľov poistenia a podriadených sprostredkovateľov poistenia sa zaznamenáva vo výkazoch osôb, pre ktoré vykonávajú svoju činnosť.

Národná banka Slovenska spolupracuje a vymieňa si informácie týkajúce sa činnosti sprostredkovateľov, ktorí vykonávajú sprostredkovania poistenia a sprostredkovateľov zaistenia s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov. Výmena informácií sa týka aj uložených opatrení týmto osobám.

K § 19

Národná banka Slovenska pri zistení nedostatkov pri sprostredkovaní poistenia alebo sprostredkovaní zaistenia sprostredkovateľom poistenia alebo sprostredkovateľom zaistenia môže podľa závažnosti, dĺžky trvania, rozsahu, následkov a povahy týchto nedostatkov uložiť týmto osobám sankcie. Sankcie a opatrenia k náprave umožňujú Národnej banke Slovenska včasný a efektívny zásah pri neplnení podmienok uložených týmto zákonom, najmä v prípade ohrozenia oprávnených záujmov klienta a majú svoje špecifiká, ktoré sa dajú uplatniť len v prípade vykonávania sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom poistenia alebo sprostredkovania zaistenia sprostredkovateľom zaistenia.

O každom opatrení uloženom sprostredkovateľovi poistenia alebo sprostredkovateľovi zaistenia so sídlom na území iného ako členského štátu je Národná banka Slovenska povinná informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu tohto štátu.

K § 20

Týmto ustanovením sa dopĺňa návrh zákona o prílohu k zákonu. Notifikačným orgánom v oblasti sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia vo vzťahu k orgánom EÚ je Ministerstvo financií SR. Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 96/2002 Z. z. o .dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 21

V tomto ustanovení sú uvedené prechodné ustavenia k úpravám obsiahnutým v návrhu zákona.

K Čl. II až IX

Potreba úpravy zákonov uvedených v týchto článkoch vyplynula zo znenia návrhu zákona uvedeného v Čl. I. Hlavným cieľom týchto úprav je zosúladenie pojmov uvedených v týchto zákonoch s pojmami uvedenými v návrhu zákona v Čl. I.

K Čl. X

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. septembra 2005

K prílohe

V tejto prílohe je uvedená smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorá sa preberá návrhom zákona.

V Bratislave 14. apríla 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií SR

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z.

K predpisu 186/2004, dátum vydania: 15.04.2004

3

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Nová právna úprava zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva z nutnosti urýchlene reagovať v oblasti práva na neustále sa meniace podmienky praxe, ako aj prispôsobovania sa práva Slovenskej republiky s právom krajín EÚ.

V rámci procesu aproximácie poistného práva Slovenskej republiky s právom krajín EÚ bolo potrebné, aby Slovenská republika zaviedla do svojho právneho systému nové inštitúty v súlade s príslušnými ustanoveniami smerníc EÚ, nakoľko v súčasnosti v členských štátoch existujú rozdiely medzi ustanoveniami zákonov, nariadeniami a administratívnymi opatreniami, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie poisťovacích služieb v oblasti komerčného poisťovníctva.

Pri príprave právnej úpravy sa vychádzalo z platných smerníc EÚ a to: smernice č. 73/239/EEC zo dňa 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa začatia a vykonávania priameho poistenia okrem životného poistenia,

smernice č. 88/357/EEC zo dňa 22. júna 1988 o koordinácii právnych predpisov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa priameho poistenia iného ako životné poistenie a stanovujúce ustanovenia na uľahčenie efektívneho uplatňovania slobody poskytovať služby a pozmeňujúca a doplňujúca smernicu 73/239/EHS, smernice č. 92/49/EEC zo dňa 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/13/EC zo dňa 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky marže solventnosti pre neživotné poistenie, smernica č. 83/2002/ES zo dňa 5. novembra 2002 týkajúcej sa životného poistenia a smernice č. 17/2001/ES zo dňa 19. marca 2001 týkajúcej sa reorganizácie a likvidácie poisťovacích spoločností.

V návrhu zákona sa navrhuje účinnosť od 1. mája 2004, kedy sa predpokladá prijatie Slovenskej republiky do Európskej únie a z tohto dôvodu bolo potrebné rozdeliť poisťovacie subjekty v súlade so štandardom uplatňovaným vo všetkých krajinách spoločenstva na poisťovňu, poisťovňu i z iného členského štátu a zahraničnú poisťovňu, ktorá má sídlo mimo spoločenstva.

Pri príprave právnej úpravy sa vychádzalo z platnej smernice Európskej únie č. 2002/83/ES z 5. novembra 2002 týkajúcej sa životného poistenia. Nakoľko smernice EÚ č. 79/267/EHS, č. 90/619/EHS a č. 92/96/EHS boli niekoľkokrát menené a doplňované bolo potrebné vykonať ďalšie úpravy v záujme ich prehľadnosti s cieľom uľahčiť vykonávanie poisťovacej činnosti v oblasti životného poistenia a vylúčiť určité odchýlky, ktoré existujú pri vykonávaní dohľadu nad poisťovníctvom. Jedná sa o také zosúladenie, ktoré je potrebné na dosiahnutie vzájomného uznávania povolení a kontrolných systémov, čím sa umožní vykonávanie poisťovacej činnosti na základe jediného povolenia, ktoré vydá príslušný orgán členského štátu, v ktorom má poisťovňa svoje sídlo. Toto povolenie bude na základe práva slobodného poskytovania služieb platné v rámci celej Európskej únie.

Ďalej bolo potrebné upraviť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, ako aj špecifikovať podmienky výmeny týchto informácií s cieľom zachovať dôvernú povahu týchto informácií.

V záujme ochrany poistených životov je každá poisťovňa povinná vytvárať dostatočné technické rezervy, ktorých výpočet vychádza zo zásad poistnej matematiky a tieto zásady by sa mali koordinovať s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie finančných pravidiel platných v rôznych členských štátoch. Ďalej je potrebné, aby poisťovne nad rámec a okrem technických rezerv, vrátane matematických rezerv vytvorených v dostatočnej výške za účelom splnenia si svojich záväzkov vlastnili dostatočné rezervy ako je miera solventnosti, reprezentovaná voľnými aktívami. Táto požiadavka je dôležitým prvkom obozretného dohľadu nad ochranou poistených osôb. Je potrebné vyžadovať aby garančný fond, jeho výška a zloženie boli také, aby miera solventnosti v žiadnom prípade neklesla pod minimálnu mieru.

V tejto právnej úprave sa ďalej rieši prevod poistného kmeňa v rámci členských štátov. Toto ustanovenie týkajúce sa špecificky prevodu kmeňa zmlúv uzatvorených spôsobom slobodného poskytovania služieb na inú poisťovňu musí byť v súlade s právnym systémom jediného povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.

Zavádza sa inštitút zverenia poisťovacích činností alebo zaisťovacích činností, kedy poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne môže na základe zmluvy poveriť vykonávaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti osobu oprávnenú na výkon týchto činností. Výkon týchto činností príslušnou osobou nesmie byť však v konflikte so záujmami poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jej klientov.

Do právneho systému SR z dôvodu prístupového procesu do EÚ bolo potrebné premietnuť aj články smernice č. 2001/17/ES o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností. Zámerom tejto smernice nie je zosúladiť vnútroštátne právo v oblasti reorganizačných opatrení a likvidácie, ale vzájomné uznávanie reorganizačných postupov a právnych predpisov ošetrujúcich likvidáciu poisťovacích spoločností medzi členskými štátmi, ako aj nevyhnutnú spoluprácu. Vzájomné uznávanie je v tejto smernici zakotvené prostredníctvom zásad jednoty, univerzálnosti, koordinácie zverejňovania, rovnakého zaobchádzania a ochrany veriteľov poisťovní.

Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a na rokovanie vlády Slovenskej republiky bol predložený bez rozporov.

Návrh zákona nebol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR vzhľadom na to, že prijatie zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je predložený tiež v súlade s článkami 69 a 70 Európskej dohody zo 4.10.1993 o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám (oznámenie č. 158/1997 Z. z.).

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ a predstavuje významnú súčasť Komplexnej monitorovacej správy o pripravenosti SR na členstvo v EÚ.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z.

K predpisu 186/2004, dátum vydania: 15.04.2004

16

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1:

Nové znenie ustanovenia vyplýva z predpokladanej účinnosti zákona od 1. mája 2004,

kedy sa predpokladá prijatie Slovenskej republiky do Európskej únie a z tohto dôvodu bolo potrebné v predmete zákona rozdeliť poisťovacie subjekty v súlade so štandardom uplatňovaným vo všetkých krajinách spoločenstva na poisťovňu, poisťovňu z iného členského štátu a zahraničnú poisťovňu, ktorá má sídlo mimo spoločenstva (poisťovňa z tretích krajín).

K bodu 2:

V nadväznosti na bod 1 bolo potrebné novo upraviť základné pojmy, ktoré sa používajú v tomto zákone a to formou upresnenia subjektov vykonávajúcich tieto činnosti.

K bodu 3:

Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu. Text bolo potrebné vypustiť v nadväznosti na znenie uvedené v predchádzajúcich bodoch.

K bodu 4:

Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu, pôvodné znenie bolo potrebné nahradiť novým znením v nadväznosti na prechádzajúce body.

K bodu 5:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá sa vzťahuje na všetky subjekty, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť.

K bodu 6:

V zmysle smernice č. 2002/83/ES bolo potrebné upraviť pôvodné ustanovenie § 3 písm. a), ktoré sa týka spôsobu preukazovania dôveryhodnosti fyzickej osoby, tak pre tuzemcov ako aj pre cudzincov pre účely vykonávania funkcií uvedených v § 5 ods. 2 písm. d) a uvedených v § 6 ods. 2 písm. d). Ďalej bolo potrebné rozšíriť okruh povinných osôb preukazujúcich dôveryhodnosť o poisťovacieho makléra a poisťovacieho agenta.

K bodu 7:

Dopĺňajú sa základné pojmy a vymedzuje sa ich obsahová náplň z hľadiska ich použitia v texte právnej úpravy.

K bodu 8:

Ustanovenie vychádza zo smernice 2002/83/ES, týka sa vymedzenia pojmov zahraničná poisťovňa, ktorou sa rozumie právnická osoba so sídlom na území iného ako členského štátu a pobočka poisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne, ktorá je umiestnená na území Slovenskej republiky pre potreby vykonávania dohľadu spôsobom obvyklým v ostatných krajinách EÚ.

K bodu 9:

Umožňuje sa poisťovniam a pobočkám poisťovní na základe predchádzajúceho súhlasu úradu vykonávať sprostredkovateľské činnosti pre finančné inštitúcie v rozsahu predmetu ich činností.

K bodom 10 a 11:

V zmysle smernice EÚ a potreby garantovania záväzkov vyplývajúcich z uzavretých poistných zmlúv bolo potrebné zvýšiť výšku základného imania poisťovne v súlade s druhom vykonávanej poisťovacej činnosti.

K bodu 12:

Jedná sa o upresnenie podmienok, ktoré musí žiadateľ podľa ust. § 5 ods. 2 písm. d) o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti preukázať úradu.

K bodu 13:

Toto ustanovenie upresňuje okruh osôb, t.j. vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly, spolu s požadovanými údajmi, ktoré sa predkladajú úradu ako súčasť žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.

K bodu 14:

V prílohe žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, sa dopĺňajú požadované údaje ustanovené týmto zákonom aj za zodpovedného aktuára.

K bodu 15:

Rozširujú sa možnosti úradu pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, pričom podľa konkrétnych podmienok je úrad oprávnený žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K bodu 16:

Upresňuje sa okruh osôb, ktorých odbornú spôsobilosť žiadateľ o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti preukazuje úradu. Pri osobe navrhovanej za zodpovedného aktuára sa upravuje spôsob preukazovania jeho odbornej spôsobilosti formou predloženia rozhodnutia o zápise do zoznamu aktuárov.

K bodu 17:

Upresňuje sa spôsob podávania žiadosti a subjekt oprávnený podať žiadosť na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni prostredníctvom jej pobočky.

K bodu 18:

Ide o úpravu používanej terminológie vyplývajúcu z nového znenia § 31, týkajúceho sa solventnosti v zmysle smernice 2002/83/ES.

K bodu 19:

Jedná sa o rozšírenie okruhu osôb navrhovaných zahraničnou poisťovňou na riadenie jej pobočky o prokuristu a zodpovedného aktuára.

K bodu 20:

Dopĺňa sa požiadavka, v súvislosti so žiadosťou o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni prostredníctvom jej pobočky o predloženie údajov, týkajúcich sa prokuristu.

K bodu 21:

Rozširuje sa okruh osôb navrhovaných zahraničnou poisťovňou uvádzaných v prílohe žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom jej pobočky o prokuristu a zodpovedného aktuára.

K bodu 22:

Rozširujú sa možnosti úradu pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre zahraničnú poisťovňu prostredníctvom jej pobočky, pričom podľa konkrétnych podmienok je úrad oprávnený žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K bodu 23:

V súlade so štandardnými postupmi krajín Európskej únie sa upravujú podmienky podnikania zahraničnej poisťovne, pričom povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti je možné udeliť v rozsahu, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte v ktorom má sídlo. V prípade, že zahraničná poisťovňa požiadala úrad o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom svojej pobočky a má už takéto povolenie v inom členskom štáte môže požiadať úrad o poskytnutie výhod uvádzaných v texte návrhu zákona.

K bodu 24:

Upravuje sa povinnosť úradu prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia právnickým osobám z iného členského štátu.

K bodu 25:

Toto ustanovenie upravuje vykonávanie poisťovacej činnosti týkajúce sa povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v ktoromkoľvek členskom štáte, ktoré oprávňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť na území celého spoločenstva prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb.

K bodu 26:

Upravuje sa povinnosť poisťovne bez zbytočného odkladu informovať úrad o zmenách týkajúcich sa skutočností uvedených v § 5. Rovnaká povinnosť sa ukladá zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území SR prostredníctvom svojej pobočky.

K bodu 27:

Spresňuje sa dôvod zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, ktorý sa týka predchádzajúceho súhlasu úradu vo veci nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia o zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.

K bodu 28:

Ide o doplňujúce ustanovenie, týka sa rozšírenia vykonávania zaisťovacej činnosti v inom štáte, v súlade s právnym poriadkom štátu, v ktorom má sídlo.

K bodu 29:

Týmto ustanovením sa upravuje právo poisťovacieho agenta vykonávať poisťovaciu činnosť nielen v mene poisťovne ale aj pobočky zahraničnej poisťovne. V prípade, že takúto činnosť bude vykonávať pre viacero poisťovní alebo pobočiek zahraničnej poisťovne len ak mu bolo úradom udelené povolenie na vykonávanie tejto činnosti.

K bodu 30:

Dopĺňa sa pôvodné ustanovenie subjektu, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú poisťovacím agentom pri vykonávaní sprostredkovateľskej činnosti okrem poisťovne aj o pobočku zahraničnej poisťovne.

K bodu 31:

Upravuje sa povinnosť poisťovne, ktorá sa rozhodla zriadiť pobočku na území iného členského štátu písomne oznámiť úradu plán činnosti, v ktorom sa uvedie povaha a rozsah poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K bodu 32:

Poisťovňa a zaisťovňa nie je povinná v prípade, že zriadi pobočku na území iného členského štátu oznamovať túto skutočnosť úradu. Výmena informácií sa uskutoční medzi príslušnými orgánmi dohľadu.

K bodu 33:

Upravuje sa spolupráca medzi úradu s orgánmi dohľadu iných členských štátov

K bodu 34:

V prípade pochybností úradu o finančnej situácii poisťovne vo vzťahu k povoleným poisťovacím činnostiam neoznámi úrad požadované údaje príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu. V tomto prípade vydá rozhodnutie a toto doručí poisťovni.

K bodom 35 až 39:

Jedná sa úpravu postupu pri výmene informácií týkajúcich sa oprávnenia poisťovne zriadiť pobočku na území iného členského štátu a začať vykonávať svoju činnosť na území tohto štátu formou pobočky.

K bodu 40:

Dopĺňa sa rozsah oznamovacej povinnosti poisťovne, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky.

K bodu 41:

Upravuje sa povinnosť úradu v stanovenej lehote zaslať príslušnému orgánu členského štátu údaje, týkajúce sa skutočnej miery solventnosti, garančného fondu, ako aj rozsahu poistných odvetví na ktoré má poisťovňa udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti. O doručení tohto oznámenia úrad informuje poisťovňu.

K bodu 42:

Upravuje sa postup úradu v prípade, že sa rozhodol nezaslať doklady príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, o tomto postupe vydá rozhodnutie, v ktorom svoj postup odôvodní a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovní.

K bodu 43:

Upresňuje sa rozsah povinnosti poisťovne oznámiť úradu každú zmenu v údajoch, pričom túto zmenu je potrebné oznámiť úrad pred vykonaním príslušných zmien.

K bodu 44:

V prípade, že úrad odníme poisťovni povolenie na vykonávanie jej činnosti je povinný bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, v ktorom poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť.

K bodu 45:

V tomto ustanovení sa upravuje vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky bez povolenia prostredníctvom pobočky . Základnou podmienkou pre vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu touto formou je súhlasné písomné vyjadrenie príslušného orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má poisťovňa sídlo, doručené úradu.

Upravujú sa taktiež podmienky pre vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky.

Ak poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky bez povolenia prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb a úrad zistí, že táto porušila všeobecne záväzné právne predpisy vyzve túto poisťovňu, aby bez zbytočného odkladu v určenej lehote uskutočnila nápravu.

Ďalej sa upravuje postup úradu v prípade, že príslušný orgán dohľadu členského štátu, v ktorom má poisťovňa sídlo, odníme tejto poisťovni oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb, ktorým zamedzí vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky.

Upresňuje sa oznamovacia povinnosť úradu vo vzťahu ku Komisii Európskych spoločenstiev týkajúca sa údajov uvádzaných v tomto ustanovení. Toto ustanovenie umožňuje úradu požadovať od poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky, predkladanie správ o jej činnosti na štatistické účely.

K bodu 46:

Stanovuje sa povinnosť poisťovne vytvárať na úhradu svojich záväzkov technické rezervy v dostatočnej výške, aby tieto garantovali splniteľnosť všetkých záväzkov voči poisteným, ak tieto nie sú uspokojené so zaistenia.

K bodu 47:

Toto ustanovenie sa týka tvorby technických rezerv poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a spôsobu ich umiestňovania. V prípade, že sa tieto subjekty rozhodli vykonávať svoju činnosť na území viacerých členských štátov musia sa prostriedky technických rezerv umiestňovať na území týchto členských štátov.

Ďalej sa upravuje sa povinnosť poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne pri uzavieraní zaistnej zmluvy spôsobom, aby ich pohľadávky voči zaisťovni alebo jej pobočke boli zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené. V prípade, ak sa zaisťovňa podieľa na záväzkoch poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne vo výške viac ako 50 % je potrebný predchádzajúci súhlas úradu na uzavretie takejto zaistnej zmluvy.

K bodu 48:

Upravujú sa zásady tvorby technických rezerv v životnom poistení. V súlade so smernicou č. 2002/83/ES je potrebné z hľadiska obozretnosti obmedziť garancie poisťovne, ktoré by presahovali reálne dosahované výnosy, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu finančnej stability poisťovne.

K bodu 49:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

K bodu 50:

Ide o terminologickú úpravu, vzhľadom na to, že vymožená pohľadávka už nie je pohľadávkou.

K bodu 51:

Jedná sa o úpravu textu z dôvodu zabezpečenia jednoznačnosti obsahovej náplne tohto ustanovenia.

K bodu 52:

Táto úprava sa týka technickej rezervy tvorenej pre prípad predčasného vypovedania poistnej zmluvy, pričom sa definuje celkové garantované zhodnotenie prostriedkov technických rezerv poisťovňou. Ukladá sa povinnosť potvrdenia výšky garantovaného plnenia zodpovedným aktuárom.

K bodu 53:

Rozširujú sa možnosti spôsobu umiestnenia prostriedkov technických rezerv do cenných papierov vydaných bankami členských štátov, do dlhopisov vydaných Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, do pokladničných poukážok, ktorých emitentami sú členské štáty, cenných papierov zahraničných otvorených subjektov kolektívneho investovania, do zahraničných hypotekárnych listov alebo zahraničných vkladových listov, kúpy nehnuteľností v zahraničí, poskytnutia pôžičiek alebo úverov zabezpečených bankovou zárukou zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte a do zmeniek vydaných bankou.

K bodu 54:

Ustanovenie § 29 upravuje umiestnenie prostriedkov technických rezerv v zahraničnej mene, ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sa zaviazala v poistnej zmluve plniť v inej ako slovenskej mene. Toto ustanovenie upravuje aj spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv v prípadoch vykonávania životného poistenia spojeného s investičnými fondami.

K bodu 55:

V súlade so smernicou EÚ č. 2002/83/ES týkajúcej sa životného poistenia sa upravuje solventnosť poisťovne a solventnosť pobočky zahraničnej poisťovne. Zámerom je dosiahnuť stav, aby poisťovňa bola schopná vlastnými zdrojmi uhrádzať v čase a požadovanom objeme všetky záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv. Táto požiadavka je jedným z najvýznamnejších nástrojov obozretného dohľadu, ktorý zabezpečuje ochranu práv poistených osôb a držiteľov poistiek. Definuje sa skutočná a požadovaná miera solventnosti a spôsob ich výpočtu. Ďalej sa definuje garančný fond, jeho minimálna výška a systém jeho každoročnej úpravy. Na základe splnomocnenia vyplývajúceho z tohto ustanovenia je Ministerstvo financií SR oprávnené formou všeobecne záväzného právneho predpisu upraviť spôsob výpočtu a preukazovania solventnosti.

K bodu 56:

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť stanoviť výšku poistného, t.j. cenu, za ktorú sa poskytuje poisťovacia služba, ktorú musí zaplatiť poistený ako protihodnotu za finančné krytie rizika. Výpočet poistného na základe poistnomatematických metód je stanovený tak, že má zabezpečiť trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovateľa vrátane tvorby technických rezerv.

K bodu 57:

Úprava ustanovenia nadväzuje na úpravu v § 31.

K bodom 58 a 60 :

Navrhovaná úprava vyplýva zo zmien pojmov vyplývajúcich z nového zákona o účtovníctve a upresňuje sa zoznam subjektov povinných zostavovať priebežnú účtovnú závierku.

K bodu 61:

Právna úprava vychádza z dôvodu, že predloženie správy aktuára nie je možné zaradiť medzi oznamovacie povinnosti poisťovne, nakoľko sa jedná o povinnosť zodpovedného aktuára.

K bodu 62:

Jedná sa o úpravu textu ustanovenia, ktorým sa upravujú požiadavky týkajúce sa povinnosti poisťovne predložiť úradu požadované údaje týkajúce sa poisťovacieho agenta.

K bodu 63:

Upravuje sa povinnosť poisťovne informovať úrad o výsledkoch poisťovacej činnosti vykonávanej prostredníctvom svojej pobočky v inom členskom štáte a osobitne o výsledkoch poisťovacej činnosti vykonávanej na základe práva slobodného poskytovania služieb.

K bodu 64:

Týmto ustanovením sa určuje lehota pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu v rámci ktorej je táto osoba povinná informovať úrad o skutočnostiach uvedených v ustanovení.

K bodom 65 až 69:

Upravujú sa podmienky a postup pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu úradu. Tento súhlas je potrebný vždy, ak nastanú skutočnosti uvádzané v tomto ustanovení. Súbežne sa určujú povinné subjekty, ktoré predkladajú úradu žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu.

Ak úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas úradu nebol vykonaný v stanovenej lehote, je tento úkon neplatný.

K bodu 70:

Úprava vykonaná v nadväznosti na ustanovanie § 31.

K bodu 71:

Činnosť zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne nie sú dosiaľ upravené v smerniciach EÚ a vzhľadom na uvedené sa z ustanovenia vypúšťa písmeno c), nakoľko zaisťovňa solventnosť nevypočítava.

K bodom 72 a 73:

Upresňujú sa subjekty, ktorých dozorná rada schvaľuje výber zodpovedného aktuára a povinnosť týchto subjektov mať nepretržite zodpovedného aktuára počas vykonávania celej svojej činnosti.

Uvedená úprava vyplynula z potreby z harmonizácie postupu predkladania správ a výkazov poisťovňou a zaisťovňou, nakoľko správa aktuára musí byť v súlade s audítovanými údajmi.

K bodu 74:

Úprava vykonaná v nadväznosti na ustanovenie § 5.

K bodu 75:

Ustanovenie rozširuje povinnosti poisťovne, zaisťovne pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne vypracovať a dodržiavať pravidlá činností upravujúce systém vnútornej kontroly a ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

K bodu 76:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 77:

Týmto ustanovením sa upravujú povinnosti riadiacich a vedúcich pracovníkov uvádzaných v tomto ustanovení, pričom svoju činnosť musia vykonávať v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.

K bodu 78 a 79:

Jedná sa o legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 80:

Spresňuje sa okruh osôb, ktoré vykonávajú uvedené funkcie, ktoré z dôvodu možného konfliktu záujmov nemôžu byť členom predstavenstva, dozorného orgánu alebo prokuristom poisťovne. poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne.

K bodu 81:

Týmto sa rozširuje okruh subjektov, ktorým je možné poskytovať informácie potrebné pre ich činnosť bez toho, aby sa to považovalo za porušenie mlčanlivosti zo strany povinných osôb.

K bodu 82:

Toto ustanovenie reguluje tok a výmenu informácií v prípadoch, ak v členskom štáte existuje viac orgánov dohľadu pri dôslednom dodržiavaní povinnosti dodržiavania mlčanlivosti podľa tohto zákona. Pri výmene informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov sa prihliada na právny poriadok v štáte, v ktorom sú informácie spracované, či zodpovedá požiadavkám zachovania povinnosti mlčanlivosti stanovenej týmto zákonom.

K bodu 83:

Upravuje sa použitie informácií úradom len na účely na ktoré boli poskytnuté, súbežne s tým sa upravuje oprávnenie úradu poskytnutia týchto informácií iným osobám len so súhlasom subjektov, ktoré tieto informácie poskytli.

K bodu 84:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 85 až 89:

Navrhované ustanovenia vyplývajú z potreby jednotného používania pojmov v celom texte zákona.

K bodu 90:

Ide o upresnenie obsahu pojmu, vzhľadom na to, že aj opatrenia sa považujú jednu zo sankcií, ktoré môže uložiť úrad.

K bodu 91:

Rozširuje sa možnosť úradu uložiť sankcie v prípade, že v dôsledku vykonávania poisťovacej činnosti by mohlo dôjsť k ohrozeniu oprávnených záujmov klientov poisťovne.

K bodu 92:

Rozširuje sa okruh subjektov, ktorým v súlade s ustanovením § 49 možno uložiť sankcie o poisťovne z iného členského štátu.

K bodu 93:

Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 94:

Spresňuje sa okruh osôb, ktorým úrad môže za podmienok ustanovených týmto zákonom uložiť sankcie.

K bodu 95:

Na základe tohto ustanovenia, ak úrad zistí, že povinná osoba vykonala úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas úradu bez tohto súhlasu, je oprávnený uložiť tejto osobe pokutu až do stanovenej výšky a na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu, obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom zahraničnej poisťovne, ak táto vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky.

K bodu 96 a 97:

Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 98:

Upresňuje sa osoba zodpovedná za riadenie útvaru vnútornej kontroly.

K bodu 99:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na predchádzajúci text v návrhu zákona.

K bodu 100:

Ustanovenie nadväzuje na úpravu § 31.

K bodu 101:

V súlade so smernicou č. 2002/83/ES sa týmto ustanovujú základné požiadavky týkajúce sa údajov nasledujúcich troch rokov, ktoré musí obsahovať ozdravný plán.

K bodu 102:

Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 103 a 104:

Upresňuje sa osoba zodpovedná za riadenie útvaru vnútornej kontroly.

K bodu 105:

Možnosť prevodu poistného kmeňa na základe nariadenia úradu sa okrem poisťovne rozširuje aj na pobočku zahraničnej poisťovne.

K bodu 106:

Dopĺňajú sa náležitosti žiadosti o prevod poistného kmeňa alebo jeho časti o výpočet skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po uskutočnení prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti.

K bodu 107:

Dopĺňa sa ustanovenie týkajúce sa skutočností, pre ktoré úrad prevod poistného kmeňa alebo jeho časti neschváli o ďalší subjekt, ktorým je pobočka zahraničnej poisťovne.

K bodu 108:

Toto ustanovenie upravuje postup prevodu poistného kmeňa v rámci členských štátov. Pobočka zahraničnej poisťovne z iného členského štátu, ktorá má udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky je oprávnená previesť poistný kmeň, ktorý sa týka poistných zmlúv uzatvorených na základe práva slobodného poskytovania služieb na poisťovňu z iného členského štátu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, ktorý potvrdí, že po prevode poistného kmeňa bude preberajúca poisťovňa spĺňať podmienky solventnosti.

K bodu 109:

Úprava ustanovenia vykonaná z dôvodu zosúladenia so smernicou č. 2002/83/ES.

K bodu 110:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 111:

Týmto ustanovením sa rozšíria právomoci úradu týkajúce sa možnosti odňatia povolenia pri vzniku závažných nedostatkov. Dôvodom je praktická skúsenosť nadobudnutá pri výkone dohľadu, že aj keď nebola splnená žiadna podmienka uvedená v písmenách a) až e), ale v činnosti poisťovne boli také závažné nedostatky, ktoré viedli k vyhláseniu konkurzu, pričom úrad nemal možnosť skôr odňať povolenie.

K bodu 112:

Ide o ustanovenie, ktoré je potrebné zapracovať do návrhu zákona v zmysle smernice EÚ.

K bodu 113:

Potreba tohto ustanovenia vyplynula so skutočnosti, že dňom 1. mája 2004 sa predpokladá členstvo SR v Európskej únii a z tohto dôvodu je nevyhnutné zaviesť do právneho systému Slovenskej republiky pravidlá EÚ týkajúce sa postupov pri likvidácií poisťovne vo vzťahu k príslušným orgánom dohľadu členských štátov. Bližšie sa ustanovujú postupy pri zrušení poisťovne so sídlom na území SR formou likvidácie, pričom rozhodnutie úradu o zrušení poisťovne po nadobudnutí jeho právoplatnosti sa uznáva vo všetkých členských štátoch EÚ. Ďalej sa v tomto ustanovení upravujú práva a povinnosti orgánu dohľadu, likvidátora a správcu v prípade likvidácie a nútenej správy. Ustanovenie vyplýva zo smernice č. 2001/17/ES.

K bodu 114:

Ide o upresnenie textu z dôvodu jeho jednoznačnej interpretácie.

K bodu 115:

Z dôvodu praktického uplatnenia sa pôvodné ustanovenie nahrádza lehotou.

K bodu 116:

V zmysle požiadavky čl. 69 smernice 2002/83/ES na základe rozhodnutia Legislatívnej rady vlády SR sa dopĺňajú spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia zákona č.95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov o prílohu č. 2.

Znenie textu je v súlade s devízovým zákonom, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. decembra 2003.

K bodu 117:

Týmto ustanovením sa ukladá povinnosť povinným subjektom zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona v stanovených lehotách.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za pobočku z iného členského štátu zriadenú podľa tohto zákona.

Po predchádzajúcom súhlase úradu je možné do 31. decembra 2009 zahrnúť do skutočnej miery solventnosti 50 % budúcich prebytkov poisťovne týkajúcich sa životného poistenia.

Konania začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím úradu pred 1. májom 2004 sa dokončia podľa predpisov platných do 30. apríla 2004.

K bodu 118:

V celom texte zákona sa pojem zaisťovacia zmluva nahrádza pojmom zaistná zmluva a audítor sa nahrádza slovami audítor alebo audítorská spoločnosť.

K bodu 119:

V prílohe k zákonu č. 95/2002 Z. z. sa upravuje Klasifikácia poistných odvetví podľa poistných druhov v bode A6. Poistenie pre prípad úrazu a choroby, ak je pripoistením podľa tohto poistného odvetvia uvedeného v bodoch 1 až 5.

K bodu 120:

Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 1 a dopĺňa sa príloha č. 2

Týmto zákonom sa preberajú tieto smernice:

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 73/239/EEC zo dňa 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa začatia a vykonávania priameho poistenia okrem životného poistenia.

.2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 88/357/EEC zo dňa 22. júna 1988 o koordinácii právnych predpisov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa priameho poistenia iného ako životné poistenie a stanovujúce ustanovenia na uľahčenie efektívneho uplatňovania slobody poskytovať služby a pozmeňujúca a doplňujúca smernicu 73/239/EHS.

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 92/49/EEC zo dňa 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/13/EC zo dňa 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky marže solventnosti pre neživotné poistenie.

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 83/2002/ES zo dňa 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia.

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 17/2001/ES zo dňa 19. marca 2001 týkajúca sa reorganizácie a likvidácie poisťovacích spoločností.

Preklad uvedených smerníc sa nachádza v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky sekcie Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky.“.

K Čl. II

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný návrh zákona obsahuje 120 bodov, v ktorých sa menia a dopĺňajú ustanovenia platného zákona navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky bol splnomocnený v Zbierke zákonov SR na vyhlásenie úplného znenia zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako to vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 430/2003 Z. z. a týmto zákonom.

K Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

V Bratislave 19. decembra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

´ predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií SR

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore