Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 93/2017 účinný od 01.01.2018

Platnosť od: 25.04.2017
Účinnosť od: 01.01.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Rozpočtové právo, Verejné obstarávanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 93/2017 účinný od 01.01.2018
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 93/2017 s účinnosťou od 01.01.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 93/2017, dátum vydania: 25.04.2017

Dôvodová správa

 

  1. A. Všeobecná časť 

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiace jún až december 2016.

 

Zmeny sú predpokladom na naplnenie cieľa riadneho a včasného čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby podrobnejšej úpravy niektorých skutočností a zjednoznačnenia existujúceho legislatívneho textu, v dôsledku čoho sa navrhovanou úpravou reflektujú potreby implementačnej praxe, a to najmä v otázkach finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov, v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. 

 

Rovnako potreba vykonania zmien vyplýva zo zmenenej alebo úplne novej právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisoch prijatých v nedávnom období, ktoré majú priamy vplyv na vzťahy vyplývajúce z oboch právnych predpisov, a to vo vzťahu k programovému obdobiu 2007 – 2013, ako aj programovému obdobiu 2014 – 2020, nakoľko návrh zákona zároveň mení obe právne normy predstavujúce právny základ implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov), resp. európskych štrukturálnych a investičných fondov (zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 

 

Zmeny zároveň vyplývajú aj z vyvíjajúcej sa metodiky finančných tokov, ktorú postupne vydáva Európska komisia pre programové obdobie 2014 – 2020. 

 

Návrh zákona bol vypracovaný aj v nadväznosti na prijatie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z dôvodu jasnej a určitej úpravy ďalšieho postupu riadiaceho orgánu v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania financovaného čo aj z časti z finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. 

 

V prípade oboch menených právnych predpisov sa v príslušných ustanoveniach zavádzajú pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania mechanizmy, v dôsledku ktorých dochádza k zvýšeniu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov a jednotného výkladu zákonných ustanovení a z nich vyplývajúcich práv a povinností. Doterajšie znenie § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva určuje, že ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. V záujme právnej istoty a zabezpečenia jednotného výkladu práv a povinností riadiacich orgánov je predmetom návrhu zákona stanovenie postupu, ktorý určuje pre riadiace orgány povinnosť vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti v prípade zistení s vplyvom alebo možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania. Cieľom návrhu je tak väčšia jednoznačnosť ustanovení s cieľom ich správnej aplikácie v praxi.

 

V neposlednom rade zmeny vyplývajú z potreby reagovať na prijatie nových kódexov nahrádzajúcich zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kedy s účinnosťou od 1. júla 2016 sa všetky konania vedené v civilných sporoch, vrátane tých konaní, ktorých predmetom je pohľadávka z príspevku, riadia novým zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čo môže mať podstatný vplyv na konanie riadiaceho orgánu, resp. sprostredkovateľského orgánu konajúceho ako zástupca riadiaceho orgánu v týchto konaniach. 

 

Zmenami v zákone č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa precizuje okruh pohľadávok štátu v rámci realizácie spoločných programov SR a EÚ, na ktoré sa zákon o pohľadávkach štátu nevzťahuje, resp. sa vzťahuje len čiastočne, a to z dôvodov špecifických podmienok vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie a z toho vyplývajúcich špecifických postupov pri niektorých typoch pohľadávok štátu. 

 

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani žiadne sociálne vplyvy. 

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1. 1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov   

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Charakter predkladaného materiálu

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:-

 

 

Termín začiatku a ukončenia PPK

Nebolo potrebné uskutočniť

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

20.9.2016

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

27.10.2016

 

  1. 2. Definícia problému

Návrh zákona bol vypracovaný s ohľadom na potreby podrobnejšej úpravy niektorých skutočností vyplývajúcich z implementačnej praxe a tiež z právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisov prijatých v nedávnom období, ktoré majú priamy vplyv na vzťahy vyplývajúce z oboch právnych predpisov, a to vo vzťahu k ukončovaniu programového obdobia 2007 - 2013, ako aj zlepšenia podmienok pre plnú implementáciu programov v rámci programového obdobia 2014 - 2020. Upravujú sa niektoré implementačné otázky, ktorých riešenie pri súčasnom znení legislatívneho textu môže byť nejednoznačné, resp. nová úprava reflektuje potreby implementačnej praxe. Zmeny zároveň vyplývajú aj z vyvíjajúcej sa metodiky finančných tokov, ktorú postupne vydáva Európska komisia pre programové obdobie 2014 – 2020. Návrh zákona bol vypracovaný aj v nadväznosti na prijatie zákona  č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. a z dôvodu jasnej a určitej úpravy ďalšieho postupu poskytovateľa príspevku z EŠIF v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Ďalšie zmeny vyplývajú z potreby reagovať na prijatie nových kódexov nahrádzajúcich zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

  1. 3. Ciele a výsledný stav

Cieľom predkladaného návrhu zákona je odstránenie identifikovaných nejednoznačností legislatívneho textu vo viacerých oblastiach, vrátane definícii pojmov, postupov pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, otázok týkajúcich sa vysporiadania finančných vzťahov a súčasne reflektovanie potrieb implementačnej praxe s cieľom priniesť konkrétne opatrenia, ktoré vo výslednom stave prinesú lepšie výsledky pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Cieľom návrhu zákona je zároveň upraviť niektoré implementačné otázky, vrátane reagovania na prijatie zákona  č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona  č. 438/2015 Z. z. s cieľom jasne upraviť ďalší postup poskytovateľa príspevku z EŠIF v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania.  

  1. 4. Dotknuté subjekty

Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby, právnické osoby

 

  1. 5. Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované.

  1. 6. Vykonávacie predpisy

 

  Áno

  Nie

 

  1. 7. Transpozícia práva EÚ 

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

 

  1. 8. Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

 

  1. 9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

    vplyvy služieb verejnej správy na občana

    vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

 

 

 

 

 

Pozitívne

 

 

 

 

Žiadne

 

 

 

 

Negatívne

 

 

Pozitívne

 

 

Žiadne

 

 

Negatívne

  1. 10. Poznámky

-

  1. 11. Kontakt na spracovateľa

JUDr. Denisa Žiláková, generálna riaditeľka sekcie centrálny koordinačný orgán, Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

  1. 12. Zdroje

Bezpredmetné 

 

 

  1. 13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

-

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

dolOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

 

1. Predkladateľ právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

 

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

 

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie, najmä články 38 až 44, 162 až 164, 174 až 178, 320 až 324, 325 a 349.  

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

 

1. legislatívne akty 

 

  • - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
  • - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
  • - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
  • - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
  • - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
  • - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.05.2014).
  • - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
  • - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
  • - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
  • - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012).

 

2. nelegislatívne akty

 

  • - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy (Ú. v. EÚ L 69, 08.03.2014). 
  • - Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1970/2015 z 8. júla 2015, ktorým sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 dopĺňajú osobitné ustanovenia k oznamovaniu nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu a Európskeho námorného a rybárskeho fondu.
  • - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1974/2015 z 8. júla 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 stanovuje frekvencia a formát správ o nezrovnalostiach, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond a Európsky námorný a rybársky fond. 

 

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

 

  • - Rozhodnutie Rady z 25. júna 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (2007/435/ES) v platnom znení.
  • - Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja v platnom znení (Ú. v. EÚ L 250, 23.09.2009).
  • - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 31.07.2006).
  • - Nariadenie Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV v platnom znení (Ú. v. EÚ L 171, 23.06.2006).
  • - Nariadenie Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi v platnom znení.
  • - Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev v platnom znení.  

 

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

 

  1. 1. rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 46/03, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska proti EK, [2005] 

2. rozhodnutie Súdneho dvora vo veci T-102/03, Centro informativo per la collaborazione tra le imprese e la promozione degli investimenti in Sicilia SpA (CIS) proti EK, [2005] 

 

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: 

 

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

 

nie je určená 

 

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

 

nie je určená 

 

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

konanie nebolo začaté 

 

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

 

návrh zákona nepreberá smernice 

 

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

 

Stupeň zlučiteľnosti - úplný 

 

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

 

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

B. Osobitná časť

 

K čl. I

(zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych                               a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

 

K bodu 1

V súvislosti s novým zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v celom texte zákona mení názov správ finančnej kontroly na Úrad vládneho auditu.  

 

K bodu 2

Doplnenie vnútorných odkazov vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona. 

 

K bodu 3

Legislatívna úprava v nadväznosti na nový zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu 4

Upresňuje sa definícia prijímateľa s cieľom jednoznačného výkladu. Pod prijímateľom pre účely zákona o príspevku z EŠIF sa rozumie aj hlavný prijímateľ v rámci programov cezhraničnej spolupráce (SK – AT a SK – CZ) v zmysle nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1299/2013. 

 

K bodu 5

Upresňuje sa definícia partnera s cieľom jednoznačného výkladu. Pod partnerom pre účely zákona o príspevku z EŠIF sa rozumie aj prijímateľ v rámci programov cezhraničnej spolupráce (SK – AT  a SK – CZ) v zmysle nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1299/2013. Zároveň sa z textu vypúšťa program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarsko, pre ktorý Slovenská republika už naďalej neplní úlohu riadiaceho orgánu.

 

K bodu 6

Upresňuje sa označenie prostriedkov, ktoré sú poskytované užívateľovi. Užívateľovi neposkytuje nenávratný finančný príspevok poskytovateľ na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ale sú mu poskytnuté až následne zo strany prijímateľa, resp. partnera na základe osobitnej písomnej zmluvy. V rámci vzťahu medzi prijímateľom a užívateľom nejde o poskytovanie príspevku (ten je tvorený prostriedkami EÚ a spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu), ale o poskytnutie prostriedkov, ktoré majú „pôvod“ v príspevku. Toto rozdelenie je potrebné vzhľadom k odlišnej úprave aj správy prípadných pohľadávok štátu z takto poskytovaných prostriedkov. Správa pohľadávok štátu zo strany prijímateľa (ktorý je správcom pohľadávky štátu, tzn. spravidla štátnym orgánom) voči užívateľovi sa spravuje zákonom č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nie zákonom o príspevku z EŠIF. Z dôvodu zjednodušenia procesov sa zároveň vypúšťa nevyhnutnosť písomného súhlasu poskytovateľa s poskytovaním prostriedkov z príspevku užívateľovi. 

 

K bodu 7

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu po účinnosti zákona č. 171/2016 Z. z. plní v zmysle uznesenia vlády SR č. 519 z 15. októbra 2014 k Štruktúre subjektov implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014-2020 a zabezpečenie administratívnych kapacít do roku 2016, bodu A.3. úlohu nezávislého monitorovacieho subjektu pre monitorovanie splnenia kritérií určenia podľa Prílohy XIII a podľa čl. 124 ods. 5 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej „nariadenie č. 1303/2013“) a podľa čl. 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca  z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej „nariadenie č. 1299/2013).

Nezávislý monitorovací subjekt (ďalej len „NMS“) je povinný v zmysle čl. 124 ods. 5 nariadenia č. 1303/2013 a čl. 21 nariadenia č. 1299/2013 monitorovať počas celého programového obdobia plnenie kritérií určenia, a v prípade, že určený orgán nespĺňa tieto kritériá, stanoviť na primeranej úrovni a podľa závažnosti problému skúšobnú dobu, v ktorej sa prijmú potrebné nápravné opatrenia. NMS je povinný oznámiť Európskej komisii dátum, od ktorého začína pre určený orgán plynúť skúšobná doba, pričom poskytne informácie                 o danej skúšobnej dobe, dátum, ku ktorému sa po vykonaní nápravných opatrení skúšobná doba skončí, ako aj dátum ukončenia určenia orgánu. 

Základným podkladom pre riadne plnenie monitorovacej funkcie nezávislého monitorovacieho subjektu je pravidelné vyhodnotenie vykonaných auditov a kontrol vykonaných na riadiacich orgánoch/certifikačnom orgáne počas programového obdobia           2014 – 2020. Na základe zistení z vykonaných auditov/kontrol sú určené orgány povinné prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených auditom/kontrolou a predložiť ich na posúdenie auditnému, resp. kontrolnému orgánu. NMS bude na základe podkladov získaných od riadiacich orgánov/certifikačného orgánu a na základe stanoviska audítorov/kontrolórov monitorovať ich plnenie počas celého programového obdobia. 

Cieľom navrhovanej úpravy je presnejšie vymedzenie povinnosti centrálneho koordinačného orgánu ako nezávislého monitorovacieho subjektu v zmysle čl. 124 ods. 5 a 6 nariadenia                  č. 1303/2013, čl. 21 nariadenia č. 1299/2013 a usmernenia EK k postupom určenia a ich správna aplikácia v praxi.

 

K bodu 8

Ak má byť princíp partnerstva pri formovaní monitorovacích výborov naplnený, je potrebné zabezpečiť, že väčšinu členov monitorovacích výborov nebudú tvoriť zástupcovia štátnej správy - ministerstiev, ktorí sú súčasne riadiacimi orgánmi, resp. zástupcovia organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. 

 

K bodu 9

V nadväznosti na ustanovenie § 8 ods. 2 sa reaguje na možnosť voľby zástupcu v civilnom sporovom konaní, ktorým môže byť aj právnická osoba podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Ustanovenie reaguje na implementačnú prax, kedy sprostredkovateľský orgán rieši aj vysporiadanie finančných vzťahov a v rámci neho uplatňuje pohľadávku z príspevku v civilnom sporovom konaní. Úpravou sa vytvára zákonný rámec pre aktívnu legitimáciu sprostredkovateľského orgánu v takomto konaní, vrátane možnosti stanoviť si vlastného zástupcu, najmä advokáta, a to splnením podmienok podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V programovom období 2014-20 potreba takéhoto nastavenia vyplynula aj s ohľadom na to, že mnohé sprostredkovateľské orgány nie sú podriadenými organizáciami riadiacich orgánov a súčasne sa očakáva nárast tejto agendy, ktorá by neprimerane zaťažovala riadiaci orgán, ak by ju musel riešiť sám. 

Úprava v novom odseku 6 nadväzuje na postavenie sprostredkovateľského orgánu ako poskytovateľa podľa odsekov 1 až 5. Súčasne sa touto úpravou dôsledne oddeľuje postavenie sprostredkovateľského orgánu vyplývajúce z článku 123 odsek 6, resp. odsek 7 nariadenia č. 1303/2013, kedy sprostredkovateľský orgán koná v mene a na účet riadiaceho orgánu, od situácie, kedy koná ako správny orgán podľa § 41 a § 41a, pretože mu zákon zveruje rozhodovanie správneho orgánu. 

 

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava s cieľom jednoznačnejšieho výkladu ustanovenia. Odkaz na poznámku pod čiarou 50 bol vo vzťahu k certifikačnému orgánu nadbytočný.

 

K bodu 11 

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona.

 

K bodu 12

Legislatíva Európskej únie umožňuje poskytovanie príspevku aj formou tzv. osobitných typov výdavkov, medzi ktoré patria štandardné stupnice jednotkových nákladov, paušálne sumy a paušálne financovanie, pričom legislatíva Európskej únie môže zároveň upravovať aj podmienky a náležitosti takýchto výdavkov. V prípade, ak riadiaci orgán umožní ich využívanie, spôsob ich výpočtu, výšku, podmienky oprávnenosti a ich kontrolu riadiaci orgán určí vo výzve, resp. vo vyzvaní, ak ide o projekty, ktoré nie sú vyberané na základe výzvy. Zároveň ide o zabezpečenie súladu s čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, keďže absentovala zákonná úprava na národnej úrovni v otázke vzťahu k zjednodušenému spôsobu vykazovania (navrhovaná úprava predstavuje „lex specialis“ voči osobitným zákonom a z nich vyplývajúcim povinnostiam). Odsek 4 upresňuje, že kontrola podľa odsekov 1 až 3 sa vykonáva ako základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola a finančná kontrola na mieste, pričom vecná stránka spôsobu výkonu kontroly je špecifikovaná v odsekoch 1 až 3. Odôvodnenými prípadmi uvedenými v odseku 3 sa rozumejú najmä podnety kontrolných resp. auditných orgánov EÚ alebo na základe rozhodnutia riadiaceho orgánu.

 

K bodu 13

V súvislosti s novým zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v texte zákona upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 63.

 

K bodu 14

Zmena reaguje na potreby implementačnej praxe. Je potrebné doriešiť úpravu týkajúcu sa situácie, kedy sa žiadateľ napriek výzve poskytovateľa nevyjadrí k pochybnostiam oznámeným poskytovateľom a zostane nečinný, alebo nastane iná situácia vyplývajúca z jednotlivých dôvodov pre zastavenie konania, ktoré z procesných dôvodov bránia poskytovateľovi ďalej posudzovať predložený projektový zámer. Ustanovenie § 18 ods. 5 túto situáciu dosiaľ neriešilo. Obdobná situácia sa v rámci konania o žiadosti rieši postupom podľa § 20, kedy sa predpokladá vydanie rozhodnutia o zastavení konania ako typického nemeritórneho rozhodnutia z procesných dôvodov uvedených v § 20. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o zastavení konania nie je meritórnym rozhodnutím a zákon priznáva žiadateľovi voči takémuto rozhodnutiu možnosť uplatniť opravné prostriedky, doplnenie novej druhej vety v odseku 5 nenarúša základný predpoklad platný pre posudzovanie projektových zámerov, že nejde o konania, ktoré by končili meritórnym rozhodnutím.  

 

K bodu 15

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona.

 

K bodu 16

Vypustenie ustanovenia vzhľadom na potrebu podrobnejšej úpravy a postupov vysporiadania finančných vzťahov v národných metodických postupoch operačného programu Interact s cieľom jednoznačnej aplikácie v praxi.

 

K bodu 17

Ustanovuje sa vnútorný odkaz na § 31 ods. 7, ktorý upravuje špecifický spôsob poskytovania príspevku pre prijímateľov so sídlom na území SR.

 

K bodu 18

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona.

 

K bodu 19

Z celého § 32, vrátane nadpisu sa vypúšťa relevantnosť ustanovení vo vzťahu k programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarsko z dôvodu, že Slovenská republika už naďalej neplní vo vzťahu k tomuto programu cezhraničnej spolupráce úlohu riadiaceho orgánu.

 

K bodu 20

Keďže štatutárny orgán poskytovateľa rozhoduje na základe posúdenia spoločným monitorovacím výborom, nie je správne zapájať do tohto procesu ďalší subjekt akým je osobitná komisia. Posúdenie spoločného monitorovacieho výboru sa môže líšiť od stanoviska osobitnej komisie čo by v praxi znamenalo značné problémy a pravdepodobne zdĺhavý proces rozhodovania o odvolaní, ktorý by v extrémnom prípade mohol zapríčiniť „patovú“ situáciu a v konečnom dôsledku nerozhodnutie o odvolaní.

 

K bodu 21

Keďže v zmysle článku 12 ods. 4 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1299/1303 vyberá všetky operácie programu spoločný monitorovací výbor, nie je dôvod na vylúčenie projektov technickej pomoci z tohto postupu.

 

K bodom 22 a 23

Z celého § 32 sa vypúšťa relevantnosť ustanovení vo vzťahu k programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarsko z dôvodu, že Slovenská republika už naďalej neplní vo vzťahu k tomuto programu cezhraničnej spolupráce úlohu riadiaceho orgánu.

 

K bodu 24

Spresnenie ustanovenia a jeho vnútorné prepojenie s ustanoveniami týkajúcimi sa vysporiadania finančných vzťahov s cieľom jeho jednoznačnejšieho výkladu a aplikácie v praxi.  Zároveň sa ustanovuje osobitná suma, ktorú riadiaci orgán neuplatňuje a nevymáha pre programy cezhraničnej spolupráce, a to sumu 250 eur. Možnosť určenia tejto sumy vyplýva z čl. 122 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013.  

 

 

K bodu 25

Legislatívna úprava s cieľom jednoznačnejšieho určenia začiatku plynutia lehoty. 

 

K bodu 26

Legislatívno-technická úprava, ktorá reflektuje na skutočnosť, že v samotnom súdnom rozhodnutí nemusí byť uložená sankcia, ale len povinnosť subjektu zaplatiť / vrátiť určitú sumu. Za účelom precizovania legislatívneho textu sa navrhuje úprava, ktorá odstráni možný nesúlad v legislatívnom texte (vo vzťahu k ustanoveniu § 34 ods. 3).

 

K bodu 27

Spresnenie ustanovenia vzhľadom k definícii „poskytovateľa“ podľa § 3 ods. 2 f). Celý predpis v jednotlivých ustanoveniach používa pojmy „poskytovateľ“ ak sa dané ustanovenie vzťahuje aj pre rozvoj vidieka, resp. pojem „riadiaci orgán“ ak sa ustanovenie, prípadne kompetencia na rozvoj vidieka nevzťahuje. Ustanovenie § 35 sa na rozvoj vidieka nevzťahuje, je v ňom preto potrebné používať pojem „riadiaci orgán“ namiesto pojmu „poskytovateľ“. 

 

K bodu 28

V súvislosti s novým zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v texte zákona upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 82. V súvislosti s novým zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušil zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v texte zákona upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 83.  

 

K bodom 29 a 30

Ustanovenie upresňuje povinnosti subjektov pri vypracovávaní a predkladaní správ o zistenej nezrovnalosti. V súlade s praxou je za vypracovanie správy o zistenej nezrovnalosti primárne zodpovedný riadiaci orgán operačného programu, podporne môžu správu vypracovávať aj certifikačný orgán, platobná jednotka, resp. orgán auditu. 

 

K bodu 31

Vzhľadom k prijatiu zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovenie dopĺňa v tom zmysle, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá prijímateľovi v prípade, ak samotný prijímateľ (právnická osoba) je podozrivý zo spáchania trestného činu. 

 

K bodu 32

V súlade s potrebami praxe sa upravujú obsahové náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. Konkrétne sumy podľa rozdelenia zdrojov bude automaticky generovať systém ITMS2014+. 

 

K bodu 33

V súlade s potrebami praxe sa upravujú obsahové náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. V štruktúre správy o zistenej nezrovnalosti sa dopĺňa nový údaj „označenie dlžníka“, ktorý spresňuje zodpovednú osobu, na ťarchu ktorej sa finančne vysporiada dlh zo záväzku za vzniknutú nezrovnalosť na národnej úrovni (napr. prijímateľ, partner, riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán).  Doplnenie teda len reflektuje na realitu, pretože toto pole správa o zistenej nezrovnalosti obsahuje. Z ustanovenia sa navyše vypúšťa (opäť v nadväznosti na prax a „realitu“) popis stavu riešenia.

 

K bodu 34

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona ako aj doplnenie vnútorného odkazu na ods. 4 § 41 vzhľadom k tomu, že ide o rovnakú situáciu vo vzťahu k možnosti sprístupnenia správy o zistenej nezrovnalosti ako v prípade § 41 ods. 1.

 

K bodu 35

Upresnenie odkazu v poznámke pod čiarou na nové delegované, resp. vykonávacie nariadenie Európskej komisie, ktoré špecifikuje štruktúru, frekvenciu atď. predkladaných informácii k nezrovnalostiam.

 

K bodu 36

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Ustanovuje sa možnosť vykonať vysporiadanie finančnej opravy voči poskytovateľovi, certifikačnému orgánu, resp. orgánu auditu okrem viazania prostriedkov v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj vrátením prostriedkov bezhotovostným prevodom.  

 

K bodu 37

V nadväznosti na prijatie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“) sa upravuje postup poskytovateľa v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania pri nadlimitých a podlimitných zákazkách. Zákon č. 343/2015 Z. z., ktorý ruší zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vypustil inštitút protokolu o porušení zákona o verejnom obstarávaní, ktorý Úrad pre verejné obstarávanie vydával v prípade výkonu kontroly po uzavretí zmluvy a nahradil ho rozhodnutím podľa § 175 zákona č. 343/2015 Z. z. Právna úprava v aktuálnom zákone č. 292/2014 Z. z. však pri zistení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania vychádza len z protokolu a nepočíta s možnosťou vydania rozhodnutia zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, preto sa v záujme bezproblémovej aplikácie inštitútu aplikovaného poskytovateľom za účelom vrátenia príspevku z EŠIF navrhuje v zákone pojem „protokol“ nahradiť „rozhodnutím“, ako výsledkom konania Úradu pre verejné obstarávanie. 

V § 41 ods. 1 sa zároveň dopĺňa pravidlo, podľa ktorého môže poskytovateľ podať podnet Úradu pre verejné obstarávanie v prípade, že porušenie pravidiel verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, identifikoval iný kontrolný orgán, napr. orgán auditu, Európska komisia, Európsky dvor audítorov atď. V takom prípade poskytovateľ nevyzýva prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti, ale podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a po vydaní rozhodnutia sa postupuje podľa odseku 4. 

V § 41 ods. 3 bolo precizované pravidlo, podľa ktorého poskytovateľ môže rozhodnúť o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátanie v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie vydal rozhodnutie, v ktorom identifikoval tie zistenia, na základe ktorých vyzval poskytovateľ prostredníctvom žiadosti o vrátenie vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť. V prípade, že Úrad pre verejné obstarávanie identifikuje zistenia, ktoré neboli predmetom žiadosti o vrátenie, postupuje poskytovateľ podľa odseku 4. 

Podľa § 41 ods. 4 sa postupuje v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie na základe podnetu zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v rozhodnutí, ale poskytovateľ za tieto porušenia uvedené v rozhodnutí nevyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Ak teda poskytovateľ vyzval prijímateľa na vrátenie príspevku alebo je časti vo väzbe na iné porušenia verejného obstarávania, postupuje sa podľa odseku 4. Zároveň bolo doplnené pravidlo, že po vydaní rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie poskytovateľ bezodkladne vykoná finančnú kontrolu a následne žiada o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. 

V § 41 ods. 6 bolo doplnené pravidlo, podľa ktorého poskytovateľ nemôže rozhodnúť o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti, ak zákazka už bola predmetom kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň sa v tomto rozhodnutí nezistilo porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uvedené pravidlo bolo doplnené z dôvodu ochrany a právnej istoty prijímateľa, ktorý by nemal znášať bremeno vyššej finančnej opravy, ak disponoval vo vzťahu k zákazke rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie o zastavení konania, t. j. rozhodnutím, na základe ktorého nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania.

Z dôvodu odvolávky na postup poskytovateľa v konaní podľa § 41 ods. 5 podľa správneho poriadku sa zároveň navrhuje jednoznačné určenie správneho orgánu tak, aby bolo nepochybné konanie správneho orgánu, ktorému zákon zveril rozhodovanie správneho orgánu. Aj terminologicky sa vyjadruje vecné oddelenie činností poskytovateľa podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku od výkonu pôsobnosti správneho orgánu, ktorým môže byť riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán podľa §8 ods. 6 alebo agentúra. Takéto oddelenie poskytovateľa, ktorého postavenie je založené na vymedzení riadiaceho orgánu a sprostredkovateľského orgánu podľa nariadenia č. 1303/2013, od správneho orgánu, ktorému zákon zveril konanie podľa § 41, je potrebné s ohľadom na implementačnú prax. Pokiaľ ide o vymedzenie toho, ktorý zo správnych orgánov začne konanie, riadiaci orgán má zachovaný právny nástroj na to, aby začal konanie, ak sprostredkovateľský orgán alebo agentúra nebudú konať. Dôvodom je nutnosť rešpektovať celkovú zodpovednosť riadiaceho orgánu za operačný program podľa článku 125 ods. 1 nariadenia č. 1303/2013. 

Okrem uvedených zmien sa v ustanovení navrhujú viaceré legislatívno-technické úpravy textu s cieľom väčšej jednoznačnosti. Vzhľadom k novému zákonu o verejnom obstarávaní sa menia aj znenia poznámok pod čiarou.

 

K bodu 38

Upravuje sa osobitne postup poskytovateľa pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávanie, ak sa jedná o zákazku s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona č. 343/2015 Z. z. V prípade, že prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, nepodáva sa podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, ale poskytovateľ rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie. Dôvodom vypustenia kontroly Úradu pre verejné obstarávanie v prípade zákaziek s nízkou hodnotou je skutočnosť, že Systém riadenia EŠIF na programové obdobie 2014-2020 určuje pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou pravidlá nad rámec zákona č. 343/2015 Z. z. (napr. povinnosť osloviť určitý počet záujemcov v rámci prieskumu trhu, povinnosť zverejňovania v prípade zákaziek nad 5 000 eur a pod.), ktoré poskytovateľ musí výkonom finančnej kontroly overiť, ale nie sú predmetom kontroly Úradu pre verejné obstarávanie.

Princípy týkajúce sa konania správneho orgánu a oddelenia poskytovateľa od správneho orgánu sú totožné ako pri konaní správneho orgánu podľa § 41.  

 

 

K bodu 39

S cieľom jednoznačného výkladu a aplikácie ustanovenia sa dopĺňa, že je možné započítať aj len časť pohľadávky poskytovateľa. 

 

K bodu 40

S cieľom zjednoznačnenia úpravy a postupu poskytovateľa sa dopĺňa vnútorný odkaz na § 42 ods. 4. 

 

K bodu 41

Vypúšťa sa možnosť vykonania vzájomného započítania v prípade, ak má prijímateľ vysporiadať zmluvnú  pokutu, a to z dôvodu, že zmluvná pokuta sa následne nevysporiadava voči všeobecnému rozpočtu Európskej únie, ale je príjmom štátneho rozpočtu SR. V prípade zaplatenia zmluvnej pokuty zároveň nejde o vrátenie príspevku alebo jeho časti. 

 

K bodu 42

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Z doterajšieho znenia nebolo jednoznačné, že primárna povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť je na prijímateľovi, ktorý keď sa dozvie o skutočnosti, že má príspevok alebo jeho časť vrátiť, má tak urobiť z vlastnej iniciatívy a to buď vrátením (bezhotovostným prevodom) alebo má navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (ak sú na to splnené podmienky § 42). Až následne nastupuje kompetencia riadiaceho orgánu vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, a to formou žiadosti o vrátenie, resp. kompetencia riadiaceho orgánu navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (opäť za splnenia podmienok § 42). 

 

K bodu 43

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov vzhľadom na zmeny v § 41 a doplnenie § 41a. Zmena zároveň reaguje na prijatie nových kódexov nahrádzajúcich zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kedy s účinnosťou od 01.07.2016 sa všetky konania vedené v civilných sporoch, vrátane tých konaní, ktorých predmetom je pohľadávka z príspevku, riadia novým zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, bez stanovenia prechodných ustanovení. 

 

K bodu 44

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Z doterajšieho znenia nebolo jednoznačné, že primárna povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť je na prijímateľovi, ktorý keď sa dozvie o skutočnosti, že má príspevok alebo jeho časť vrátiť, má tak urobiť z vlastnej iniciatívy a to buď vrátením (bezhotovostným prevodom) alebo má navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (ak sú na to splnené podmienky § 43). Až následne nastupuje kompetencia riadiaceho orgánu vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, a to formou žiadosti o vrátenie, resp. kompetencia riadiaceho orgánu navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (opäť za splnenia podmienok § 43). 

 

K bodu 45

Vzhľadom k úpravám konania a vydávania rozhodnutí podľa § 41 a 41a sa upresňuje prípadný prechod správy pohľadávky nie len pri rozhodnutí Úradu vládneho auditu v prípade porušenia finančnej disciplíny (ako tomu bolo doteraz), ale aj v prípade rozhodnutí vydaných riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom podľa § 41 alebo 41a. Do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ide vždy o pohľadávku z príspevku v zmysle jej definície podľa § 3 ods. 1 písm. j) ktorej správcom je riadiaci orgán (keďže sprostredkovateľský orgán koná v mene riadiaceho orgánu), resp. Pôdohospodárska platobná agentúra v prípade pohľadávok týkajúcich sa rozvoja vidieka. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa táto pohľadávka stáva pohľadávkou z rozhodnutia, pričom jej správcom je subjekt, ktorý dané rozhodnutie vydal (riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo Úrad vládneho auditu). V prípade správy pohľadávok štátu pri rozvoji vidieka je vždy správcom pohľadávky Pôdohospodárska platobná agentúra.   

 

K bodu 46

V nadväznosti na úpravu konania podľa § 41, resp. doplnenie nového § 41a sa upresňuje subjekt, ktorý o týchto pohľadávkach účtuje. O pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov EÚ, ktoré ešte neboli schválené certifikačným orgánom ako aj o pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov štátneho rozpočtu vždy účtuje platobná jednotka daného operačného programu. O pohľadávkach, ktoré sa týkajú prostriedkov EÚ a ktoré už boli schválené certifikačným orgánom účtuje vždy certifikačný orgán a to bez ohľadu na to, kto je správcom danej pohľadávky.  

 

K bodu 47

Formálna úprava textu v nadväznosti na upresnenie znenia § 42 ods. 7 a § 43 ods. 10 a zavedenie pojmu žiadosť o vrátenie do zákona a zároveň v nadväznosti na predĺženie lehoty podľa § 45 ods. 4.

 

K bodu 48

Dopĺňa sa možnosť, aby poskytovateľ uplatnil, resp. žiadal o zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu nesplatenia niektorej splátok zo strany prijímateľa aj po uplynutí splatnosti nasledujúcich splátok. 

 

K bodu 49

Formálna úprava textu v nadväznosti na upresnenie znenia § 42 ods. 7 a § 43 ods. 10 a zavedenie pojmu žiadosť o vrátenie do zákona. Zároveň sa predlžuje lehota na uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia v prípadoch vydaného rozhodnutia riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (rozhodnutie podľa § 41) z 30 na 60 dní, a to s cieľom zjednotenia lehôt – lehota 60 dní sa uplatňuje aj v prípadoch uzatvárania dohôd pri zaslaných žiadostiach o vrátenie.   

 

K bodu 50

Po vzore úpravy zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa za účelom jednoznačnosti ustanovuje, že úroky z omeškania sa v prípade uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia účtujú prijímateľovi len v prípade, ak porušil ustanovenia týchto dohôd. To neplatí, ak sa na prijímateľa vzťahujú pravidlá štátnej pomoc. V takom prípade účtuje poskytovateľ úroky vždy – toto ustanovenie je aj v doterajšom znení zákona. 

 

K bodu 51

Legislatívna úprava, odkaz 113 sa z dôvodu rovnakého znenia nahrádza odkazom 106.

 

K bodu 52

Doplnenie ďalších osobných údajov spracúvaných orgánmi podľa tohto zákona, a to za účelom zabezpečenia údajov potrebných pre plnenie úloh podľa tohto zákona. Doplnené osobné údaje sú potrebné najmä pre podanie žiadosti o výpis z registra trestov v zmysle zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

 

 

K bodu 53

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže pre žiadateľa/prijímateľa nenávratného finančného príspevku sa ustanovuje pre konkrétne orgány podľa tohto zákona oprávnenie so súhlasom dotknutej osoby žiadať o jej výpis z registra trestov. Orgány sú oprávnené žiadať o výpis z registra trestov len pri vykonávaní činností podľa tohto alebo osobitného zákona, najmä overenie plnenia podmienok oprávnenosti žiadateľa o nenávratný finančný príspevok. Odsek 2 bol do predmetnej právnej úpravy vložený v súvislosti so vznikom trestnej zodpovednosti právnických osôb v právnom poriadku v Slovenskej republiky.

 

K bodu 54

Z dôvodu zvýšenia transparentnosti procesu poskytovania nenávratných finančných príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov a zväčšenia priestoru pre verejnú kontrolu tohto procesu sa rozširuje povinnosť zverejňovať zákonom ustanovené údaje. Predmetné ustanovenie definuje osobu zodpovednú za zverejnenie údajov, ako aj spôsob a rozsah ich zverejnenia. Informácie budú automaticky zverejňované prostredníctvom informačného monitorovacieho systému podľa § 49 ods. 1 v rozsahu dostupnej funkcionality, ktorá bude postupne rozširovaná v nadväznosti na kontinuálny vývoj uvedeného informačného  monitorovacieho systému.

 

K bodu 55

V ustanovení § 52 ods. 1 sa určuje rozhodná právna úprava pre účely určenia postupu poskytovateľa, ktorý zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, pri ktorom  bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslaná na uverejnenie do 17. apríla 2016. Jedná sa o verejné obstarávanie, resp. konanie týkajúce sa takého verejného obstarávania, ktoré sa v zmysle prechodného ustanovenia § 187 ods. 1 až 4 zákona č. 343/2015 Z. z. dokončí podľa predpisov účinných do 17. apríla, t. j. podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon             č. 25/2006 Z. z.). V prípade verejného obstarávania, ktoré bolo vyhlásené podľa zákona                   č. 25/2006 Z. z. postupuje poskytovateľ pri zistení  porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, podľa zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 30. apríla 2017.

V ustanovení § 52 ods. 2 sa určuje rozhodná právna úprava pre účely určenia postupu poskytovateľa, ktorý zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania po 30. apríli 2017, pri ktorom  bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslaná na uverejnenie po 17. apríli 2016. Jedná sa o verejné obstarávanie, resp. konanie týkajúce sa takého verejného obstarávania, ktoré bolo vyhlásené podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní                 a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“), avšak poskytovateľ zistil porušenie pravidiel a postupov vo vzťahu k tomuto verejnému obstarávaniu po 17. apríli 2017. V prípade tohto verejného obstarávania tak postupuje poskytovateľ pri zistení  porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, podľa zákona č. 292/2014 Z. z.                o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. mája 2017. Predmetné ustanovenie bolo doplnené z dôvodu zachovania právnej istoty a určenia rozhodnej právnej úpravy vo vzťahu       k verejným obstarávaniam, ktoré boli preukázateľne začaté po 17. apríli 2016, ale poskytovateľ zistil porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania po 30. apríli 2017.

V ustanovení § 52 ods. 3 sa určuje rozhodná právna úprava pre účely určenia postupu poskytovateľa, ktorý zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania do 30. apríla 2017, pri ktorom  bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslaná na uverejnenie                                 po 17. apríli 2016. Jedná sa o verejné obstarávanie, resp. konanie týkajúce sa takého verejného obstarávania, ktoré bolo vyhlásené podľa zákona č. 343/2015 Z. z., avšak poskytovateľ zistil porušenie pravidiel a postupov vo vzťahu k tomuto verejnému obstarávaniu do 30. apríla 2017. V prípade tohto verejného obstarávania tak postupuje poskytovateľ pri zistení  porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, podľa zákona č. 292/2014 Z. z.                o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene                 a doplnení niektorých zákonov účinného do 30. apríla 2017, pričom bolo doplnené pravidlo, že pod pojmom protokol uvedenom v § 41 ods. 3 predpisov účinných do 30. apríla 2017 sa rozumie rozhodnutie, ktoré vydá Úrad pre verejné obstarávanie pri výkone kontroly.  

 

K čl. II

(zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva)

 

K bodu 1

Za účelom jednoznačnejšieho výkladu pohľadávok štátu v rámci implementácie fondov EÚ a zjednotenia terminológie aj so zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa dopĺňa definícia pohľadávky z príspevku. Pohľadávka z príspevku je pohľadávkou štátu a vzniká na základe porušenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo porušení všeobecne záväzných právnych predpisov s finančným dopadom. Poskytovateľ si takúto pohľadávku uplatňuje formou žiadosti o vrátenie. 

 

K bodu 2

V nadväznosti na ustanovenie § 8 ods. 2 sa reaguje na možnosť voľby zástupcu v civilnom sporovom konaní, ktorým môže byť aj právnická osoba podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Ustanovenie reaguje na implementačnú prax, kedy sprostredkovateľský orgán rieši aj vysporiadanie finančných vzťahov a v rámci neho uplatňuje pohľadávku z príspevku v civilnom sporovom konaní. Úpravou sa vytvára zákonný rámec pre aktívnu legitimáciu sprostredkovateľského orgánu v takomto konaní, vrátane možnosti stanoviť si vlastného zástupcu, najmä advokáta, a to splnením podmienok podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 

Úprava v novom odseku 5 nadväzuje na postavenie sprostredkovateľského orgánu ako poskytovateľa podľa odsekov 1 až 4. Súčasne sa touto úpravou dôsledne oddeľuje postavenie sprostredkovateľského orgánu vyplývajúce z článku 59 odsek 2 nariadenia č. 1083/2006, kedy sprostredkovateľský orgán koná v mene a na účet riadiaceho orgánu, od situácie, kedy koná ako správny orgán podľa § 27a, pretože mu zákon zveruje rozhodovanie správneho orgánu. 

 

K bodu 3

Vypustenie ustanovenia vzhľadom na potrebu podrobnejšej úpravy a postupov vysporiadania finančných vzťahov v národných metodických postupoch operačného programu Interact s cieľom jednoznačnej aplikácie v praxi.

 

 

 

 

K bodu 4

Upresnenie ustanovenia a jeho vnútorné prepojenie s ustanoveniami týkajúcimi sa vysporiadania finančných vzťahov s cieľom jeho jednoznačnejšieho výkladu a aplikácie v praxi.  

 

K bodu 5

Vzhľadom k prijatiu zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovenie dopĺňa v tom zmysle, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá prijímateľovi v prípade, ak samotný prijímateľ (právnická osoba) je podozrivý zo spáchania trestného činu. 

 

K bodu 6

Navrhuje sa v záujme právnej istoty a jednoznačného výkladu ustanovenia § 27a ods. 1 určiť ako povinnosť pre riadiace orgány vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti v prípade zistení, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Zároveň sa dopĺňa pravidlo, podľa ktorého môže riadiaci orgán podať podnet Úradu pre verejné obstarávanie v prípade, že porušenie pravidiel verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, identifikoval iný kontrolný orgán, napr. orgán auditu, Európska komisia, Európsky dvor audítorov atď.                       V takom prípade poskytovateľ nevyzýva prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti, ale podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a po vydaní rozhodnutia/protokolu sa postupuje podľa odseku 4. 

V § 27a ods. 3 bolo precizované pravidlo, podľa ktorého riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na rozhodnutie  podľa odseku 5 v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie identifikoval tie zistenia, na základe ktorých vyzval riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť. V prípade, že Úrad pre verejné obstarávanie identifikuje zistenia, ktoré neboli predmetom žiadosti                    o vrátenie, postupuje riadiaci orgán podľa odseku 4. 

Navrhuje sa v záujme právnej istoty a jednoznačného výkladu ustanovenia § 27a  ods. 4 určiť ako povinnosť pre riadiace orgány vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti v prípade, že Úrad pre verejné obstarávanie rozhodne o uložení pokuty za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta.  Zároveň bolo jednoznačne uvedené, že podľa § 27a ods. 4 sa postupuje v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie na základe podnetu zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ale riadiaci orgán za tieto porušenia uvedené v rozhodnutí/protokole nevyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Ak teda riadiaci orgán vyzval prijímateľa na vrátenie príspevku alebo je časti vo väzbe na iné porušenia verejného obstarávania, postupuje sa podľa odseku 4. Zároveň bolo doplnené pravidlo, že po vydaní rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie riadiaci orgán bezodkladne vykoná kontrolu a následne žiada o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. 

V § 27a ods. 6 bolo doplnené pravidlo, podľa ktorého riadiaci orgán nemôže rozhodnúť                         o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti, ak zákazka už bola predmetom kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň sa nezistilo porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uvedené pravidlo bolo doplnené z dôvodu ochrany a právnej istoty prijímateľa, ktorý by nemal znášať bremeno vyššej finančnej opravy, ak disponoval vo vzťahu k zákazke protokolom/záznamom Úradu pre verejné obstarávanie, na základe ktorého nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania.

Z dôvodu odvolávky na postup riadiaceho orgánu v konaní podľa § 27a ods. 5 podľa správneho poriadku sa navrhuje jednoznačné určenie správneho orgánu tak, aby bolo nepochybné konanie správneho orgánu, ktorému zákon zveril rozhodovanie správneho orgánu. Aj terminologicky sa vyjadruje vecné oddelenie činností riadiaceho orgánu, resp. v jeho mene konajúceho sprostredkovateľského orgánu, podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku od výkonu pôsobnosti správneho orgánu, ktorým môže byť riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán podľa §8 ods. 5. Takéto oddelenie riadiaceho orgánu, resp. sprostredkovateľského orgánu, ktorého postavenie je založené na vymedzení riadiaceho orgánu a od neho odvodeného sprostredkovateľského orgánu podľa článku 59 nariadenia č. 1083/2006, od správneho orgánu, ktorému zákon zveril konanie podľa § 27a, je potrebné s ohľadom na implementačnú prax. Pokiaľ ide o vymedzenie toho, ktorý zo správnych orgánov začne konanie, riadiaci orgán má zachovaný právny nástroj na to, aby začal konanie, ak sprostredkovateľský orgán nebude konať. Dôvodom je nutnosť rešpektovať celkovú zodpovednosť riadiaceho orgánu za operačný program podľa článku 60 nariadenia č. 1303/2013. 

Okrem uvedených zmien sa v ustanovení navrhujú viaceré legislatívno-technické úpravy textu s cieľom väčšej jednoznačnosti.

 

K bodu 7 

Upresnenie možnosti vzájomného započítania aj v prípadoch rovnakých súm, ktoré má prijímateľ vrátiť a riadiaci orgán poskytnúť. 

 

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava, resp. vypustenie textu z dôvodu zrušenia správ finančnej kontroly. 

 

K bodu 9

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Z doterajšieho znenia nebolo jednoznačné, že primárna povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť je na prijímateľovi, ktorý keď sa dozvie o skutočnosti, že má príspevok alebo jeho časť vrátiť, má tak urobiť z vlastnej iniciatívy a to buď vrátením (bezhotovostným prevodom) alebo má navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (ak sú na to splnené podmienky § 28). Až následne nastupuje kompetencia riadiaceho orgánu vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, a to formou žiadosti o vrátenie, resp. kompetencia riadiaceho orgánu navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (opäť za splnenia podmienok § 28). 

 

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov vzhľadom na zmeny v § 27a. Zmena zároveň reaguje na prijatie nových kódexov nahrádzajúcich zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kedy s účinnosťou od 01.07.2016 sa všetky konania vedené v civilných sporoch, vrátane tých konaní, ktorých predmetom je pohľadávka z príspevku, riadia novým zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, bez stanovenia prechodných ustanovení. 

 

K bodu 11

Formálna úprava textu v nadväznosti na zavedenie pojmu „žiadosť o vrátenie“ do zákona a zároveň v nadväznosti na predĺženie lehoty podľa § 28a ods. 4.

 

 

 

K bodu 12

Dopĺňa sa možnosť, aby riadiaci orgán uplatnil, resp. žiadal o zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu nesplatenia niektorej splátok zo strany prijímateľa aj po uplynutí splatnosti nasledujúcich splátok. 

 

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou pojmu „výzva na vrátenie“ na pojem „žiadosť o vrátenie“. Zároveň sa predlžuje lehota na uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia v prípadoch vydaného rozhodnutia riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (rozhodnutie podľa § 41) z 30 na 60 dní, a to                 s cieľom zjednotenia lehôt – lehota 60 dní sa uplatňuje aj v prípadoch uzatvárania dohôd pri zaslaných žiadostiach o vrátenie.   

 

K bodu 14

Po vzore úpravy zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa za účelom jednoznačnosti ustanovuje, že úroky z omeškania sa v prípade uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia účtujú prijímateľovi len v prípade, ak porušil ustanovenia týchto dohôd. To neplatí, ak sa na prijímateľa vzťahujú pravidlá štátnej pomoc. V takom prípade účtuje poskytovateľ úroky vždy – toto ustanovenie je aj v doterajšom znení zákona. 

 

K bodu 15

Vzhľadom k úpravám konania a vydávania rozhodnutí podľa § 27a sa upresňuje prípadný prechod správy pohľadávky nie len pri rozhodnutí Úradu vládneho auditu v prípade porušenia finančnej disciplíny (ako tomu bolo doteraz), ale aj v prípade rozhodnutí vydaných riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom podľa § 27a. Do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ide vždy o pohľadávku z príspevku, ktorej správcom je riadiaci orgán (keďže sprostredkovateľský orgán koná v mene riadiaceho orgánu). Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa táto pohľadávka stáva pohľadávkou z rozhodnutia, pričom jej správcom je subjekt, ktorý dané rozhodnutie vydal (riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo Úrad vládneho auditu). 

 

K bodu 16

V nadväznosti na úpravu konania podľa § 27a sa upresňuje subjekt, ktorý o týchto pohľadávkach účtuje. O pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov EÚ, ktoré ešte neboli schválené certifikačným orgánom ako aj o pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov štátneho rozpočtu vždy účtuje platobná jednotka daného operačného programu. O pohľadávkach, ktoré sa týkajú prostriedkov EÚ a ktoré už boli schválené certifikačným orgánom účtuje vždy certifikačný orgán a to bez ohľadu na to, kto je správcom danej pohľadávky.  

 

K bodu 17

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie k vysporiadaniu finančných vzťahov pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania k úprave účinnej od 1. mája 2017.

 

K čl. III

(zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

 

 

 

K bodu 1

Precizuje sa okruh pohľadávok štátu, na ktoré sa zákon o pohľadávkach štátu vôbec nevzťahuje. Z dôvodov špecifických podmienok vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie sa tento zákon nebude aplikovať na správu pohľadávok štátu, ktoré vznikajú v rámci realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie činnosťou certifikačného orgánu, ktorým je všeobecne Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v prípade Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD). Takisto sa tento zákon nebude vzťahovať na pohľadávky štátu v správe Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako orgánu finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ak ide o pohľadávky štátu, ktoré orgán finančného riadenia eviduje voči Európskej komisii.

Postavenie certifikačného orgánu alebo orgánu finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka ako správcu pohľadávky štátu vyplýva z § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štátna rozpočtová organizácia je len správcom majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky.   

 

K bodu 2

Niektoré pohľadávky štátu, ktoré vznikajú v rámci realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, majú z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej únie odlišný spôsob ich správy upravený zákonom č. 528/208 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide predovšetkým o pohľadávky štátu v správe riadiaceho orgánu v pozícií poskytovateľa voči prijímateľovi, prípadne voči partnerovi, ak je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku spoločne s prijímateľom, resp. pohľadávky štátu vzniknuté pri rozhodovacej činnosti Úradu vládneho auditu alebo Pôdohospodárskej platobnej agentúry voči týmto subjektom.

Na správu týchto pohľadávok štátu sa vzťahujú len niektoré ustanovenia zákona o pohľadávkach štátu, ktorých rozsah definuje navrhnutý § 3 ods. 4.

Na ďalšie pohľadávky štátu, ktoré vznikajú v rámci implementácie projektov, ale nie sú uvedené v odsekoch 3 alebo 4, sa vzťahuje zákon o pohľadávkach štátu ako celok. Týka sa to aj pohľadávok štátu, ktoré vznikajú pri rozhodovacej činnosti Úradu vládneho auditu voči osobe, ktorá porušila finančnú disciplínu v rámci národného projektu realizovaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v pozícii prijímateľa (tzn. napr. voči užívateľovi v zmysle § 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 292/2014 Z. z.), alebo voči partnerovi, ktorý nie je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

Pôsobnosť zákona o pohľadávkach štátu pri správe týchto pohľadávok štátu môže byť vylúčená len vtedy, ak sú v súlade s odsekom 5 predmetom úpravy osobitných predpisov.  

 

K bodom 3 a 4 

V súvislosti s prijatím zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné aktualizovať kompetentný orgán vládneho auditu. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou, ktorá odkazuje na starú právnu úpravu. 

 

K bodu 5

Nadväzne na precizovanie okruhu pohľadávok štátu, na ktoré sa vzťahuje zákon o pohľadávkach štátu, sa vypúšťa ustanovenie, ktoré upravovalo výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

 

K bodu 6

V súvislosti s navrhovanými zmenami v bodoch 1 a 2 vznikne niektorým správcom pohľadávok štátu z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie povinnosť zverejňovať údaje o dlžníkoch v centrálnom registri splatných pohľadávok štátu. Preto sa navrhuje upraviť pre týchto správcov lehotu vzniku povinnosti zverejniť zákonom ustanovené údaje v tomto registri. Navrhuje sa, (rovnako ako v prípade iných pohľadávok štátu) sa táto povinnosť týka len tých pohľadávok, ktoré vznikli najskôr 1. januára 2014 a súčasne nie sú predmetom dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia podľa § 28a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a § 45 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

Pohľadávkami štátu, ktoré podliehajú evidencii v registri podľa tohto bodu, sú pohľadávky štátu z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje zákon o pohľadávkach štátu ako celok, t. j. aj § 5 zákona o pohľadávkach štátu. Takýmito pohľadávkami štátu sú napríklad pohľadávky štátu, ktoré vznikajú pri rozhodovacej činnosti Úradu vládneho auditu voči osobe, ktorá porušila finančnú disciplínu v rámci národného projektu realizovaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v pozícii prijímateľa, alebo voči partnerovi, ktorý nie je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku atď.

 

K čl. IV

(účinnosť)

 

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2017 okrem čl. I bodov 8 a 54, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018.

 

Bratislava 14. decembra 2016

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

Peter Pellegrini, v. r.

podpredseda vlády 

Slovenskej republiky 

pre investície a informatizáciu

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore