Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov 91/2016 účinný od 01.08.2019 do 31.12.2019

Platnosť od: 25.02.2016
Účinnosť od: 01.08.2019
Účinnosť do: 31.12.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Všeobecné súdnictvo, Polícia, Zväz väzenskej a justičnej stráže, Prokuratúra, Znalci, tlmočníci, prekladatelia, Trestné konanie, Notárstvo, Pomocné vedy, Súdne poplatky, Advokácia, Verejný ochranca práv, Exekútori, rozhodcovia, mediátori, Trestné činy, Polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST8JUD1DS8EUPPČL36

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov 91/2016 účinný od 01.08.2019 do 31.12.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 91/2016 s účinnosťou od 01.08.2019 na základe 214/2019

Legislatívny proces k zákonu 214/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 214/2019, dátum vydania: 17.07.2019

A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018, úlohy B.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 13. septembra 2017 č. 427 a úlohy D.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 11. apríla 2017 č. 177.
Návrhom zákona sa v prvom rade vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017) (ďalej len „smernica“) a úplná implementácia Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami (Ú. v. EÚ L 268, 1.10.2016) (ďalej len „protokol“) do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Citovaná smernica nahrádza Dohovor EÚ z 26. júla 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 316, 27. 11. 1995) a jeho protokoly, ku ktorému Slovenská republika pristúpila v roku 2004 a ktorého obsah bol premietnutý do slovenského právneho poriadku. Preto väčšina požiadaviek vyplývajúcich zo smernice je už splnená. Smernica však oproti dohovoru posilňuje ochranu finančných záujmov Európskej únie a stanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v súvislosti s bojom proti podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie. Vzhľadom na súvis smernice s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017), ustanovenia smernice sú rozhodujúce pre dobré fungovanie Európskeho prokurátora, ktorý odkazuje na smernicu obsahujúcu vymedzenie jeho príslušnosti. Na trestné stíhanie páchateľov trestných činov v súvislosti s poškodzovaním finančných záujmov Európskej únie, ako sú vymedzené v smernici, resp. ako budú prevedené do vnútroštátneho práva, tak ako aj súvisiacich trestných činov a na ich postavenie pred súd, bude príslušný Úrad európskej prokuratúry zriadený spomínaným nariadením.
Protokol predstavuje významný príspevok k medzinárodnému úsiliu zameranému na odstránenie všetkých foriem nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami vrátane ich pašovania, falšovania a nezákonnej výroby. Upravuje predovšetkým kontrolu dodávateľského reťazca vrátane systému sledovania a zisťovania, protiprávne konanie zahŕňajúce aj trestné činy, medzinárodnú spoluprácu, ktorej súčasťou je výmena informácií na účely presadzovania práva, vzájomnú administratívnu a právnu pomoc, extradíciu a zabezpečenie financovania. Protokol je už v súčasnosti z podstatnej časti implementovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky, pričom navrhovaná novelizácia je čiastkového charakteru a zabezpečuje sa ňou úplná implementácia protokolu.
Okrem toho sa návrhom zákona rozširuje právna úprava využitia technických prostriedkov pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní vrátane podpory využívania alternatívnych trestov, rozširuje sa možnosť rozhodovania samosudcu
2
v trestnom konaní, koriguje sa úprava ukladania doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, rozširuje sa úprava využitia videokonferencií v trestnom konaní a zavádza sa nová skutková podstata trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a).
Návrhom zákona sa vykonáva novelizácia Trestného zákona (čl. I), Trestného poriadku (čl. II), zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. III) a zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. IV).
Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.
Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky) a je výsledkom odbornej diskusie orgánov aplikácie týchto právnych noriem. Rovnako je návrh zákona výstupom pracovnej skupiny ministra spravodlivosti Slovenskej republiky k využitiu elektronického monitoringu osôb.
Účinnosť predkladanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. augusta 2019, čím sa zohľadňuje predpokladaná dĺžka legislatívneho procesu, ako aj dostatočná legisvakancia.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie a sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky dňa 15. apríla 2019, rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2019 a rokovania vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila dňa 17. apríla 2019.
3
Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky
✉ Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu
💧 Transpozícia práva EÚ
Zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017),
Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami (Ú. v. EÚ L 268, 1.10.2016).

Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: ..Ukončenie: ..

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
január 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
február 2019
2. Definícia problému
Návrhom zákona sa uskutočňuje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (ďalej len „smernica“) a implementácia Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami (ďalej len „protokol“) do právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v EÚ a OSN. Dotknutá problematika je v súčasnosti upravená v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Prijatím smernice a pristúpením Slovenskej republiky k protokolu nastala potreba upraviť niektoré ustanovenia Trestného zákona za účelom dosiahnutia súladu právneho poriadku Slovenskej republiky s predmetnými právnymi dokumentami, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné. Návrhom zákona sa rovnako odstraňujú nedostatky právnej úpravy v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, na ktoré poukázala aplikačná prax.

3. Ciele a výsledný stav
Návrhom zákona sa vykonáva úplná transpozícia smernice a úplná implementácia protokolu. Okrem toho sa návrhom zákona rozširuje právna úprava využitia technických prostriedkov pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní vrátane podpory využívania alternatívnych trestov, rozširuje sa možnosť rozhodovania samosudcu v trestnom konaní, koriguje sa úprava ukladania doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, rozširuje sa úprava využitia videokonferencií v trestnom konaní a zavádza sa nová skutková podstata trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a).

4. Dotknuté subjekty
Štátne orgány, fyzické osoby, právnické osoby, odsúdené osoby.

5. Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované.

6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ✉ Áno 💧 Nie


4

7. Transpozícia práva EÚ
Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8. Preskúmanie účelnosti**
Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.







* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
✉ Áno
✉ Nie
✉ Čiastočne
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
✉ Pozitívne
✉ Žiadne
✉ Negatívne

Sociálne vplyvy
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne


10. Poznámky
Prípadné vplyvy na rozpočet verejnej správy budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

11. Kontakt na spracovateľa
JUDr. Michaela Poláčková (e-mail:
michaela.polackova@justice.sk
, tel. č. 02 888 91 163)Sekcia legislatívy, odbor legislatívy trestného práva, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

12. Zdroje
Návrh zákona je výstupom pracovnej skupiny zriadenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky). Rovnako je návrh zákona výstupom pracovnej skupiny ministra spravodlivosti Slovenskej republiky k využitiu elektronického monitoringu osôb.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK











5
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.
Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.
Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)- čl. 83 ods. 2 a čl. 87 až 89 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
b)v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)
-Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017); gestor Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)
-predmet návrhu nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva: 6. júl 2019
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
- bezpredmetné
6
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav
- bezpredmetné
5.
Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a) úplne (ak je právny akt prebraný náležite, t. j. v zodpovedajúcej právnej forme, včas, v celom rozsahu a správne)
- úplne
b) čiastočne (uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu)
c) ak nie je, uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu

7
B. Osobitná časť
K Čl. I
(Trestný zákon)
K bodu 1

Vytvára sa výnimka zo zásady ukladania trestov v § 34 ods. 6 druhá veta („Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.“) odkazom na ustanovenie upravujúce podmienky ukladania trestu domáceho väzenia.
K bodom 2 a 14

Vo vzťahu k novelizačnému bodu 2 sa v § 34 Trestného zákona upravujúcom zásady ukladania trestov vypúšťa odsek 8, v rámci ktorého bola doposiaľ upravená možnosť súdu za splnenia určitých kritérií, rozhodnúť, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie nie je prípustné. Vypúšťa sa tak možnosť súdu, aby rozhodol o tzv. absolútnom doživotnom treste, t. j. treste odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť možnosť, resp. právo pre odsúdeného na doživotie spočívajúce v podaní žiadosti o podmienečné prepustenie, ktorá bude riadne preskúmaná súdom. Neznamená to však, že takýto odsúdený bude automaticky podmienečne prepustený. Uvedené má za následok vytvorenie priestoru pre súdny prieskum žiadosti o podmienečné prepustenie u každého odsúdeného na trest odňatia slobody na doživotie, nakoľko súd už v zmysle navrhovanej zmeny dotknutého ustanovenia nebude naďalej oprávnený rozhodnúť o tom, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie nie je prípustné.
Vo vzťahu k novelizačnému bodu 14 sa v § 67 Trestného zákona upravujúcom podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa vypúšťa odsek 3, v ktorom bola doposiaľ zavedená povinnosť spočívajúca v nemožnosti podmienečného prepustenia osoby, ktorá bola opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie. Cieľom navrhovanej zmeny je taktiež odstránenie konceptu tzv. absolútneho doživotného trestu, čím sa zabezpečí možnosť pre osobu podať žiadosť o podmienečné prepustenie.
V rámci vyššie navrhovaných zmien sa tak upúšťa od existencie tzv. absolútneho doživotného trestu, v rámci ktorého nie je možné podať zo strany odsúdeného žiadosť o podmienečné prepustenie. Navrhované zmeny majú za cieľ zosúladenie právnej úpravy s rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) (napr. rozsudok ESĽP Vinter a ost. proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 9. júla 2013, rozsudok ESĽP Laszlo Magyar proti Maďarsku zo dňa 20. mája 2017, rozsudok ESĽP Kafkaris proti Cypru zo dňa 12. februára 2008). Absolútne doživotie je v kontexte medzinárodného práva v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami, pričom uvedené konštatuje aj ESĽP v rámci svojej judikatúry. Podľa názoru ESĽP má zakotvenie absolútneho trestu doživotia v právnom poriadku za následok porušenie čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len ,,Dohovor“). Uvedené je odôvodnené tvrdením, že je neprijateľné aby odsúdený nedisponoval akoukoľvek možnosťou aby bola jeho žiadosť o podmienečné prepustenie preskúmateľná súdom. Je teda nežiaduce, aby v právnom poriadku neexistoval mechanizmus, prostredníctvom ktorého dôjde k preskúmaniu toho, či u odsúdeného na doživotie nenastali určité zmeny, ktoré
8
eliminujú jeho nebezpečnosť, a taktiež či je nevyhnutné, aby u neho naďalej pretrvávalo odňatie slobody.
Existencia absolútneho doživotia má za následok trvalé, bezpodmienečné zbavenie osobnej slobody odsúdenej osoby, nakoľko odsúdená osoba nemá absolútne žiadnu možnosť čo i len podať žiadosť o podmienečné prepustenie. Treba taktiež poukázať na skutočnosť, že samotné podmienečné prepustenie nie je možné chápať ako ukončenie určitého procesu, ale práve naopak za pokračovanie prevýchovného a resocializačného programu v priaznivejších podmienkach, t. j. na slobode. Cieľom navrhovaných zmien nie je zavedenie možnosti automatického prepustenia odsúdenej osoby, ale len poskytnutie možnosti takejto osobe, aby bola oprávnená podať žiadosť o podmienečné prepustenie, ktorú náležite preskúma príslušný súd. V tejto súvislosti sa domnievame, že prílišný formalizmus vo vzťahu k odmietnutiu čo i len možnosti revízneho postupu by zintenzívnil absenciu cieľa spočívajúceho v náprave a resocializácii odsúdenej osoby.
K bodom 3 a 4

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe vyvstala potreba výslovne upraviť možnosť započítania doby zadržania do výkonu trestu odňatia slobody uloženého v rámci tzv. superskráteného konania podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku bez rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie o vzatí zadržaného do väzby pred právoplatným odsúdením k trestu odňatia slobody. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva určitá nejednotnosť; niektoré súdy zadržanie do uloženého trestu odňatia slobody buď nezapočítajú, alebo o tom rozhodujú výlučne „per analogiam“ podľa § 45 ods. 1 Trestného zákona a § 414 ods. 1 Trestného poriadku.
K bodu 5

Precizuje sa znenie § 50 ods. 4 Trestného zákona, čím sa reaguje aj na potreby rozhodovania vo veciach začatých pred 1. januárom 2019.
K bodu 6

Navrhuje sa doplnenie primeraných povinností v rámci probačného dohľadu o povinnosť „zdržiavať sa v určenom čase na určenom mieste“ a to v súvislosti s prijatými zmenami v rámci zákona č. 321/2018 Z. z., konkrétne v časti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, v rámci ktorého súd môže podmienečne prepustiť odsúdeného za zločin už po výkone polovice trestu, ak súčasne nariadi kontrolu technickým prostriedkom. Súd pri takomto rozhodnutí o podmienečnom prepustení bude v zmysle § 68 Trestného zákona nariaďovať probačný dohľad so súčasným uložením primeranej povinnosti alebo obmedzenia podľa § 51 ods. 3 a 4, ktorých dodržiavanie je možné kontrolovať technickým prostriedkom. Napriek skutočnosti, že § 51 ods. 3 a 4 upravuje demonštratívny výpočet primeraných povinností a obmedzení, javí sa navrhované doplnenie odseku 4 ako potrebné, nakoľko sa dá predpokladať, že práve navrhovaná povinnosť bude mať časté využitie v týchto špecifických prípadoch a v prípade, že nebude v demonštratívnom zozname výslovne uvedená, môže v aplikačnej praxi dochádzať k ignorovaniu tejto možnosti pri rozhodovaní.
K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 6; potreba zmeny vnútorného odkazu.
9
K bodom 8 až 10

Definuje sa predpoklad pre možnosť uloženia trestu domáceho väzenia popri prečinoch aj za určenú kategóriu zločinov. Z dostupných údajov vyplýva, že v Slovenskej republike stále prevláda v aplikačnej praxi punitívnosť a potenciál restoratívnej justície nie je využitý v dostatočnej miere. V súčasnosti v rozhodovacej činnosti súdov neevidujeme žiadne významné rozhodnutie, ktoré by predstavovalo prelom v nazeraní na ukladanie alternatívnych trestov. Naopak, Ústavný súd Českej republiky svojim nálezom sp. zn. II. ÚS 2027/171) vniesol nový pohľad na ukladanie trestov a predovšetkým na využitie alternatívnych trestov v zmysle aplikácie zásady „ultima ratio“. Predmetný prípad z Českej republiky demonštruje možnosti využiteľnosti alternatívnych trestov (v danom prípade trestu domáceho väzenia) aj pri trestných činoch, ktoré sa vyznačujú svojou vyššou závažnosťou.
Uvedené platí aj vo vzťahu k iným druhom trestných sankcii nespojených s odňatím osobnej slobody, napr. pri peňažných trestoch, u ktorých je podiel uložených peňažných trestov v Slovenskej republike na úrovní 4,8% z celkového počtu uložených trestov predstavuje podiel uložených peňažných trestov v Českej republike na celkovom počte uložených trestov takmer 15% so zámerom zvýšiť tento podiel až na 20%.
Aj tento príklad podporuje názor, podľa ktorého by sa Slovenská republika mala jednoznačne uberať cestou väčšieho aplikovania alternatívnych trestov, nielen kvôli úspore finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale najmä z dôvodu širšej aplikácie prvkov restoratívnej justície a jej vplyvu na spoločnosť.
Ukladanie alternatívnych trestov v SR
trest prepadnutia
Rok
Podmienečný
trest
spolu
domáce väzenie
trest povinnej práce
peňažný trest
majetku
veci
vyhostenie
zákaz pobytu
trest zákazu činnosti spolu
NEPO tresty
2007
17 430
25
349
1 184
2
168
341
5
514
5 430
2008
19 364
28
578
1 779
3
131
112
6
721
5 391
2009
20 742
51
830
1 680
2
137
67
1
688
5 933
2010
20 263
59
1 352
1 630
1
156
53
2
620
6 291

1) Prípad otca, ktorý pod vplyvom alkoholu zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrela jeho manželka a jeden z dvoch synov. Okresný súd v tejto veci uložil trest zákazu vedenia motorového vozidla, zaviazal odsúdeného k náhrade škody, ktorá vznikla a uložil mu trest domáceho väzenia vo výmere 2 roky. V rozsudku toto svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že páchateľ doposiaľ viedol usporiadaný život a prihliadol tiež na členov širšej komunity, v rámci ktorej rodina žila (učiteľka v materskej škôlke, kde chodil syn páchateľa, farára v rámci farnosti, zamestnávateľa, susedov) a v neposlednom rade zdôraznil aj fixáciu maloletého syna na svojho otca. Krajský súd na základe odvolania prokurátora zrušil výrok o treste a páchateľovi uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na 4 roky. Vo svojom odôvodnení sa opieral predovšetkým o vysokú škodlivosť konania páchateľa, pri ktorom zomreli dvaja ľudia a zastával názor, že na danej skutočnosti nič nemení ani množstvo pozitívnych ohlasov z prostredia komunity, v ktorej páchateľ žije. Jeho prípad nakoniec posudzoval Ústavný súd Českej republiky, ktorý vyhovel sťažnosti sťažovateľa opierajúc sa o čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (právo na spravodlivý proces) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaviazal pritom Krajský súd, aby s ohľadom na zvolené účely adekvátne odôvodnil priemeranosť uloženého trestu v súlade s princípy proporcionality a subsidiarity prísnejšej trestnej represie (ultima ratio).
10
2011
18 936
28
2 265
1 547
0
135
47
6
659
5 754
2012
21 191
25
3 123
1 512
1
124
49
7
2 298
5 913
2013
22 574
21
3 581
1 392
1
93
46
38
2 491
5 095
2014
20 527
17
3 351
1 243
1
110
65
10
2 258
5 333
2015
17 752
18
3 037
1152
-
-
211
64
6 657
4 946
2016
16 927
23
1 599
1147
-
-
202
60
6 295
4 871
2017
16 639
18
1 573
1161
-
-
-
-
-
4 801

Tabuľka č. 2: Ukladanie alternatívnych trestov v Slovenskej republike v rokoch 2007 ‒ 20172)
Z údajov získaných z aplikačnej praxe je zrejmé, že z hľadiska počtu ukladaných trestov prevládajú nepodmienečné tresty odňatia slobody a podmienečné tresty odňatia slobody za ktorými nasledujú trest povinnej práce, peňažný trest a trest zákazu činnosti. Túto skutočnosť potvrdzujú aj údaje o väzenskej populácii, podľa ktorých je v Slovenskej republike umiestňovaný vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody v priemere 2 až 2,5-krát vyšší počet osôb na 100 000 obyvateľov v porovnaní s krajinami západnej Európy (tzv. väzenský index).
(Kritérium – štátna príslušnosť)
Slovensko
Nemecko
Francúzsko
Rakúsko
Švédsko
Nórsko
Fínsko
Taliansko
Počet obyvateľov (mil.)
5,45
83,07
67,8
8,86
10,09
5,32
5,52
60,4
Väzenská populácia
10 478
62 902
70 710
8 692
5 979
3 373
2 842
59 803
Z toho cudzinci
2,10 %
31,3 %
21,7 %
54, 7 %
22,1 %
30,9 %
16,2 %
33,8 %
Väzenský index(všetky údaje z roku 2018)
192
76
104
98
59
63
51
99
Väzenský index bez cudzincov
188
52
81
44
46
43
43
65


Tabuľka č. 3: Väzenská populačná krivka na 100 000 obyvateľov / Väzenská populácia bez cudzincov3)
Po odpočítaní cudzincov (teda použití kritéria štátnej príslušnosti pri výpočte) je zrejmé, že v Slovenskej republike je vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody umiestnený približne 3 až 4-násobne väčší počet osôb na 100 000 obyvateľov ako napr. v Nemecku, Rakúsku, Švédsku, Fínsku a Nórsku. Za príčinu tohto stavu možno popri nedostatočnému využitiu potencionálu alternatívnych trestov považovať aj relatívne prísne nastavenie trestnej politiky v spojení s vysokými trestnými sadzby trestných činov v porovnaní s niektorými inými členskými štátmi Európskej únie. Uvedený stav zároveň pretrváva aj napriek skutočnosti, že podstatný podiel na ukladaných trestoch tvoria podmienečné odklady výkonu trestu odňatia slobody, pri ktorých síce nedochádza k odňatiu osobnej slobody (ak súčasne dôjde

2) Strémy, T., Klátik, J. Alternatívne tresty. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 44
3 )Strémy, T., Klátik, J. Alternatívne tresty. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 271
11
k osvedčeniu v skúšobnej dobe), avšak zároveň nie vždy dochádza k efektívnemu a intenzívnemu dohľadu nad správaním páchateľa s cieľom korigovať jeho správanie do budúcna a vyhnúť sa tým recidíve páchania trestnej činnosti.
Návrhom, ktorým sa umožňuje uložiť trest domáceho väzenia aj za určenú kategóriu spáchaných zločinov sa reaguje na tieto zistenia ako aj identifikované prípady, kedy uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na určitý okruh páchateľov má neprimeraný dopad na rodinu páchateľa, jeho ďalšie spoločenské uplatnenie a tým na celú spoločnosť.
Pri zohľadnení konceptu, že trest domáceho väzenia je v svojej podstate represívnejšou sankciou v porovnaní s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody (aj s nariadením probačného dohľadu so súčasným uložením obmedzení alebo povinností), nakoľko obmedzuje slobodný pohyb odsúdeného v určenom čase, nemožno predložený návrh považovať za zmenu, ktorá prináša „benevolenciu“ vo vzťahu k páchateľom trestných činov, ktoré Trestný zákon definuje ako zločiny. Ak totižto súd v súčasnosti pri ukladaní trestu za zločin považuje nepodmienečný trest odňatia slobody s ohľadom na osobu páchateľa a ostatné okolnosti danej veci za neprimeraný, využije možnosť uloženia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody (ak sú splnené podmienky čo do výšku inak uloženého trestu odňatia slobody), keďže právny poriadok mu inú možnosť neponúka. Týmto návrhom sa vypĺňa priestor medzi možnosťou uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody a podmienečného odkladu výkonu takéhoto trestu. Súdu sa tak vytvára možnosť uložiť ďalší druh sankcie, ak je to v danom prípade účelné, vhodné a primerané v súlade s požiadavkami na individualizáciu trestu pre daného páchateľa.
V bode 10 sa vymedzuje kategória zločinov, za ktoré bude môcť súd ukladať trest domáceho väzenia po splnený všeobecných podmienok uvedených v odseku 1 a to viazaním na hornú hranicu trestnej sadzby, ktorá nesmie prevyšovať 10 rokov po jej úprave podľa všeobecnej časti Trestnej zákona (formulácie „ustanovenej týmto zákonom“). V zmysle uvedeného, ak odsúdený spácha dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, pričom trestná sadzba za daný zločin podľa osobitnej časti napr. 3 až 10 rokov odňatia slobody, dôjde po použití asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona k zvyšeniu hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, čo bude mať za následok, že trest domáceho väzenia súd nebude uložiť.
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1súd uloží trest domáceho väzenia v rámci výmery (až na štyri roky), najmenej však na spodnej hranici trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, t. j. rovnako po jej úprave podľa všeobecnej časti Trestnej zákona.
K bodom 11 a 13

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení osoby odsúdenej na doživotie sa dopĺňa podmienka, v zmysle ktorej je takúto osobu možné podmienečne prepustiť, ak „s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného alebo obdobného trestného činu“ (bod 13).
V zmysle uvedeného by mal súd pri svojom rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného na doživotie posúdiť splnenie podmienok podmienečného prepustenia v širšom rozsahu, kde by okrem všeobecných podmienok upravených v § 66 ods. 1 (ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa
12
od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život) obligatórne posudzoval aj okolnosti činu, za ktorý bola osoba odsúdená a povahu jej osobnosti.
Uvedené má zabezpečiť dôkladnejšie posúdenie vhodnosti podmienečného prepustenia u tejto kategórie odsúdených a minimalizovať tak prípadné rizika pre spoločnosť z dôvodu ich prepustenia. Návrh súčasne poskytne širšie argumentačné možnosti súdu v prípade, že rozhodne o odmietnutí návrhu o podmienečné prepustenie takejto osoby.
Súčasne sa navrhuje doplnenie § 66 ods. 2 (bod 11) v tom význame, aby súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení posudzoval popri ústave na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest vykonáva, aj povahu spáchaného trestného činu.
K bodu 12

Upravuje sa obligatórna dĺžka trvania kontroly technickými prostriedkami tak, aby bol pokrytý časový rozdiel medzi „bežným“ podmienečným prepustením a podmienečným prepustením s obligatórnym monitoringom. Navrhuje sa určiť toto obdobie na rozdiel medzi 1/2 a 2/3 uloženého trestu. Až po uplynutí 2/3 bude možné postupovať podľa § 23 ods. 3 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – rozhodnúť o skončení kontroly technickými prostriedkami, ak kontrolovaná osoba počas kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami spôsobom svojho života preukázala, že kontrola technickými prostriedkami nie je potrebná.
K bodu 15

V súvislosti s odstránením inštitútu trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia sa navrhuje, aby sa v takýchto prípadoch predĺžila skúšobná doba na desať rokov (a taktiež v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na 25 rokov), pričom súd určí presnú dĺžku skúšobnej doby s ohľadom na okolnosti jednotlivého prípadu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť súdu pri podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu na 25 rokov alebo na doživotie nariadiť probačný dohľad vo výmere do piatich rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona.
K bodu 16

Analogicky k ustanoveniam pri iných trestoch sa vytvára hmotnoprávna úprava podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia, ktorá doposiaľ absentovala a v nedokonalej forme sa nachádzala v § 435 ods. 4 Trestného poriadku.
V zmysle navrhovaného § 68a bude môcť súd podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia, za splnenia podmienky, že odsúdený počas výkonu trestu preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný a zároveň bola vykonaná aspoň polovica uloženého trestu. V takom prípade súd určí skúšobnú dobu, ktorá môže predstavovať pri treste domáceho väzenia až dva roky. Určenie skúšobnej doby je povinnou súčasťou rozhodnutia príslušného súdu o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia. Dolná hranica skúšobnej doby nie je stanovená, skúšobná doba však musí trvať dlhšie, ako je nevykonaná časť trestu a maximálne môže trvať spomínané dva roky. Okrem toho v zmysle odseku 3 súd uloží odsúdenému probačný dohľad a prípadne tiež primerané obmedzenia
13
a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4. Uloženie primeraných obmedzení a povinností má fakultatívny charakter, nie je podmienkou pre rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu.
Navrhovaný § 68b v odseku 1 upravuje možnosť súdu rozhodnúť o tom, že odsúdený sa osvedčil, ak v skúšobnej dobe viedol riadny život a plnil obmedzenia a povinnosti, ak mu boli uložené. Pri osvedčení sa odsúdeného sa má za to, že trest bol vykonaný. Naopak, ak dôjde k záveru, že odsúdený nesplnil podmienky pre vyslovenie o jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe, súd nariadi výkon zvyšku trestu, a to tak, že zvyšok trestu premení na nepodmienečný trest odňatia slobody v pomere nevykonaný deň trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Ustanovenie odseku 2 upravuje tzv. zákonnú fikciu, že trest bol vykonaný, ktorá vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o upustení od vykonania zvyšku trestu domáceho väzenia. Vznik fikcie má význam najmä pre určenie začiatku doby významnej pre zahladenie odsúdenia podľa § 92. Rozhodnutie o „neosvedčení sa“ musí súd vydať do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby (alebo do dvoch rokov v prípade, ak bol odsúdený stíhaný pre iný trestný čin, ktorého sa dopustil v skúšobnej dobe), inak platí fikcia, že sa odsúdený osvedčil (odsek 3).
K bodu 17

Navrhovaná úprava má za cieľ odstrániť problémy vyskytujúce sa v praxi v súvislosti s aplikovaním tohto ustanovenia. Z aplikačnej praxe boli totiž avizované prípady, kedy viacero čiastkových útokov spáchaných v zahraničí nemožno prevziať do jurisdikcie Slovenskej republiky, ak jednotlivé čiastkové útoky samostatne nenapĺňajú znaky trestného činu. Pokračovací trestný čin treba však vnímať komplexne aj v prípadoch, keď bol spáchaný cezhranične.
K bodu 18

Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa precizuje používanie pojmu „extrémistický materiál“ v celom texte Trestného zákona s cieľom zabezpečenia jednoznačnej interpretácie skutkových podstát trestných činov týkajúcich sa extrémistických materiálov.
K bodom 19 a 20

V rámci expertného workshopu Európskej komisie k implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011) bola analyzovaná slovenská právna úprava so záverom, že na dosiahnutie úplného súladu s obsahom definície pojmu „detská pornografia“ uvedenej v čl. 2 písm. c) citovanej smernice je potrebné v definícii detskej pornografie v § 132 ods. 4 Trestného zákona nahradiť pojmový znak, že inkriminované zobrazenia „smerujú k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia“, znakom, že inkriminované zobrazenia sú „určené na sexuálne účely“. V zmysle uvedeného bola predmetná definícia upravená. Uvedená zmena následne podstatne determinuje aj požiadavky na dokazovanie naplnenia uvedeného znaku. Obdobným spôsobom bola upravená aj definícia pojmu „detské pornografické predstavenie“ v § 132 ods. 5 Trestného zákona.
V súvislosti s predefinovaním definícií detskej pornografie podľa § 132 ods. 4 Trestného zákona a detského pornografického predstavenia podľa § 132 ods. 5 Trestného
14
zákona a nutnosťou zosúladenia bola obdobne pozmenená aj definícia pornografie v § 132 ods. 3 Trestného zákona.
K bodu 21

V praxi orgánov činných v trestnom konaní boli v minulosti identifikované nejasnosti s právnou kvalifikáciou krádeže vlámaním, pri ktorej je spôsobená škoda malá. Takýto skutok bolo možné v závislosti od výkladu kvalifikovať ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) alebo zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) za použitia § 138 písm. e), ktorým je definovaný osobitný kvalifikačný pojem - závažnejší spôsob konania, v danom prípade vlámaním.
Obidve kvalifikácie sa líšia predovšetkým v trestnej sadzbe, ktorá je pri druhej alternatíve podstatne prísnejšia (zločin) ako pri prvej (prečin). Líšia sa však aj vecnou príslušnosťou a režimom prípravného konania (vyšetrovanie verzus skrátené vyšetrovanie). Výkladové stanoviská, ku ktorým sa už podujali rôzne autority, boli protichodné.
Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod č. 116 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov 6/2012, by sa malo konanie páchateľa, ktorým si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, pričom čin spácha vlámaním a spôsobí ním škodu malú, kvalifikovať ako zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b).
Podľa predkladateľa nezodpovedá táto prax požiadavke primeranosti trestu z hľadiska jeho výmery, čo je dôvodom predmetné ustanovenie novelizovať navrhovaným spôsobom.
Zámerom legislatívnej zmeny, ktorá spočíva v zlúčení odsekov 1 a 2 je zároveň odstránenie pochybností pri určovaní druhu trestu a jeho výmery s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1, podľa ktorého na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa takto nastavenej úpravy nebude možné kvalifikovať trestný čin krádeže spáchaný vlámaním, pri ktorom bola spôsobená malá škoda, podľa § 212 ods. 3 písm. b), a teda ako trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom konania v spojení s § 138 písm. e), pri ktorom by sa použila vyššia trestná sadzba.
K bodu 22

Predkladateľ navrhuje upustiť od podmienky použitia prostriedkov len „vo väčšom rozsahu“ v prípade spáchania trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona z dôvodu, že spôsobenie väčšej škody je už kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu a dochádza k prekrývaniu. Ak niečo vo väčšom rozsahu osoba použije na iný ako určený účel, je zrejmé, že zároveň spôsobuje škodu väčšieho rozsahu. Navrhuje sa preto vypustiť v tomto ustanovení podmienka konania vo väčšom rozsahu pre nadbytočnosť. Okrem iného sa takto koncipovaná úprava subvenčného podvodu v odseku 2 zosúladí so skutkovou podstatou trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v § 261 (pozri bod 24).
K bodu 23

Predkladateľ v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky vykonal analýzu platných právnych predpisov, ktoré sú v ich gescii (Trestný zákon, zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov
15
a zákon 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a identifikovali jednotlivé skutkové podstaty deliktov, priestupkov a trestných činov, ktoré zodpovedajú protiprávnym konaniam uvedeným v čl. 14 ods. 1 protokolu. Z výstupu analýzy možno konštatovať, že de facto pri všetkých protiprávnych konaniach uvedených v čl. 14 ods. 1 protokolu je možné tieto subsumovať pod niektorú z už existujúcich skutkových podstát trestných činov podľa Trestného zákona, prípadne sú také konania správnymi deliktami. Ako jediné absentujúce protiprávne konanie v našom právnom poriadku sa ukázalo konanie spočívajúce v nepovolenej výrobe tabaku alebo tabakových výrobkov, a tiež v samotnej výrobe či prechovávaní zariadenia slúžiaceho na výrobu tabaku alebo tabakových výrobkov bez oprávnenia.
Na účely riadnej implementácie protokolu bolo potrebné kriminalizovať výrobu tabaku a tabakových výrobkov bez povolenia, ako aj výrobu a prechovávanie náčinia na výrobu tabaku a tabakových výrobkov bez oprávnenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o obsahovo obdobné konania ako pri trestnom čine nepovolenej výroby liehu podľa § 253 Trestného zákona a tiež skutočnosť, že také konanie spadá pod kategóriu trestných činov ohrozujúcich trhovú ekonomiku, predkladateľ navrhuje rozšíriť skutkovú podstatu tohto trestného činu o nový objekt, ktorým bude tabak a tabakové výrobky.
K bodu 24

Vzhľadom na to, že smernica z veľkej miery vychádza zo znenia dohovoru, resp. jeho protokolov, ktorých obsah je v súčasnom znení ustanovení Trestného zákona už reflektovaný, naplňuje v súčasnosti platné znenie § 261 väčšinu požiadaviek smernice už teraz. Preto sa pri transpozícii smernice vychádza zo súčasnej právnej úpravy s tým, že bolo pristúpené k určitým zmenám.
Z hľadiska konceptu ochrany finančných záujmov Európskej únie trestným právom sa navrhuje, aby právna úprava pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie zohľadňovala protiprávne konanie (i) osôb, ktoré žiadajú o finančné prostriedky alebo aktíva (§ 261 ods. 1), (ii) osôb, ktoré ich používajú (§ 261 ods. 2), (iii) osôb, ktoré rozhodujú o ich poskytnutí (§ 261 ods. 3) a (iv) osôb, ktoré riadia a kontrolujú nakladanie s prostriedkami a aktívami (§ 262 ods. 1). Tomuto konceptu je podriadená aj navrhovaná právna úprava.
K § 261 ods. 1
Objektom tohto trestného činu je ochrana finančných záujmov Európskej únie. Tu došlo prijatím smernice k zmene, nakoľko nad rámec dohovoru, ktorý chránil iba príjmy a výdavky Európskej únie, smernica rozšírila ochranu finančných záujmov Európskej únie aj o aktíva. V súvislosti s čl. 2 ods. 1 písm. a) smernice sa tak pod finančnými záujmami Európskej únie rozumejú všetky príjmy, výdavky a aktíva, ktoré sú pokryté z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie, alebo z týchto rozpočtov pochádzajú, alebo do nich majú byť odvedené. Navrhuje sa tak zaistiť ochranu aktív ich doplnením do skutkovej podstaty § 261.
Pod pojmom aktíva možno rozumieť všetok majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný, pohľadávky, akcie, dlhopisy, a iné hodnoty, ktoré môže Európska únia vlastniť. Európska komisia sa pri prijímaní tejto smernice a zavádzaní nového pojmu aktíva odvolávala na článok
16
335 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zámerom rozšírenia ochrany finančných záujmov Európskej únie o aktíva je možnosť pro futuro poskytovať okrem peňažných prostriedkov aj iné hodnoty patriace Európskej únii. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v podmienkach Slovenskej republiky ide primárne o finančné prostriedky Európskej únie, ktoré sú predmetom distribúcie podľa na to určených mechanizmov (prostriedky európskych štrukturálnych a investičných fondov, priame platby a pod.).
Na tento účel návrh zákona používa pojem „finančné prostriedky alebo aktíva“. Nejde však o akékoľvek finančné prostriedky alebo aktíva, ale len o také, ktoré sú z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie. Odpoveď na otázku, či v konkrétnom prípade ide o rozpočet Európskej únie, rozpočet spravovaný Európskou úniou alebo jej v mene musí aplikačná prax hľadať v práve Európskej únie.
Objektívna stránka trestného činu podľa § 261 ods. 1 spočíva z hľadiska konania alternatívne v použití alebo predložení falšovaného, nesprávneho alebo neúplného výkazu alebo dokladu (účtovný doklad, účtovná závierka, výkaz o majetku a záväzkoch, inventúrne súpisy a pod.), alebo v neposkytnutí povinných údajov.
Falšovaným výkazom alebo dokladom sa rozumie doklad, ktorý má vzbudiť zdanie pravého, avšak nie je vydaný osobou, ktorá je na to oprávnená resp. príslušná, alebo takýto doklad alebo výkaz nemá oporu v skutočnom stave.
Za nesprávny doklad alebo výkaz sa považuje taký doklad, ktorého obsah nezodpovedá skutočnému stavu, o ktorom sa podáva informácia, hoci aj len v niektorej časti.
Neúplným výkazom alebo dokladom je taký doklad, ktorý neobsahuje všetky potrebné údaje na posúdenie skutočného stavu.
Z hľadiska následku spočíva objektívna stránka tohto trestného činu alternatívne buď v protiprávnom zadržaní finančných prostriedkov alebo aktív z rozpočtu Európskej únie, alebo v použití takých prostriedkov na iný účel, ako boli pôvodne určené.
Za protiprávne zadržanie finančných prostriedkov alebo aktív sa považuje stav, kedy nedochádza k prisvojeniu si veci (teda k jej trvalému odňatiu s úmyslom nakladať s ňou ako s vlastnou), ale iba k jej dočasnému pozdržaniu – nevydaniu veci tomu, kto má na ňu právo (slovník slovenského pravopisu iný výklad neumožňuje, pričom obdobne sa vykladá aj anglický termín „wrongfull retention“ použitý v príslušných predpisoch Európskej únie). Okrem iného ide o stav, keď si subjekt manažujúci rozpočet žiada späť poskytnuté prostriedky a ten, komu boli poskytnuté, si ich buď protiprávne prisvojí (prevedie všetky atribúty vlastníckeho práva na seba) alebo zadrží, čo jednoznačne znamená situáciu, kedy k prisvojeniu zatiaľ nedošlo, avšak odmieta sa vrátenie toho, čo bolo poskytnuté, resp. čo za poskytnuté finančné prostriedky alebo aktíva bolo kúpené, pričom ešte nenastali všetky právne následky podmieňujúce definitívny prechod vlastníckeho práva (napr. nebola splnená odkladacia podmienka kúpnej zmluvy, podpísaný protokol o odovzdaní veci, existuje len zmluva o budúcej zmluve a pod.).
Následok vo forme použitia finančných prostriedkov alebo aktív na iný ako určený účel predstavuje náhradu spôsobenia sprenevery a odklon od doterajšej právnej úpravy, ktorá nesprávne zaviedla túto formuláciu (nejasný preklad anglického termínu „misappropriation“).
17
Zo znenia skutkovej podstaty § 261 ods. 1 bolo tak spôsobenie sprenevery vypustené. Pojem sprenevera v tomto ustanovení spôsoboval v minulosti aplikačné problémy, ktoré na úrovni subjektov zapojených do kontroly a riadenia fondov pretrvávajú do súčasnosti. Použitý pojem má zavádzajúci charakter pre osoby, ktoré overujú jednotlivé finančné operácie, či už v rámci finančných kontrol alebo auditov a vykladajú si daný pojem ako odkaz na skutkovú podstatu trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona. Aj súdna prax sa v minulosti musela vysporiadať a ustáliť si právny názor, že k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu sprenevery nedochádza v prípadoch nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) poskytnutého z finančných prostriedkov Európskej únie, nakoľko poukázaním príspevku na účet prijímateľa sa NFP stáva vecou, jemu vlastnou, na základe zmluvy o poskytnutí NFP a v prípade trestného činu sprenevery v zmysle § 213 Trestného zákona ide o prisvojenie si cudzej veci, ktorá bola páchateľovi zverená a spôsobenie škody na cudzom majetku. Aj z tohto dôvodu bola skutková podstata trestného činu podľa § 261 ods. 1 preformulovaná.
Subjekt trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona je všeobecný. Páchateľom teda môže byť každá trestne zodpovedná fyzická osoba.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa v prípade § 261 ods. 1 vyžaduje úmyselné zavinenie. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa sa vyžaduje, aby mal vedomosť o tom, že používa alebo predkladá falšovaný, neúplný, alebo nesprávny doklad alebo výkaz, na základe ktorého sa poskytnú páchateľovi alebo inej osobe prostriedky z rozpočtu Európskej únie, alebo úmyselné konanie spočívajúce v nekonaní – neposkytnutí povinných údajov.
Z hľadiska požiadaviek smernice je potrebné uviesť, že smernica vyžaduje od členských štátov Európskej únie aj transpozíciu ďalších inštitútov, akými sú trestnosť súvisiacich konaní (korupcia, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, sprenevera), trestnosť podnecovania, napomáhania, navádzania, pokusu, trestná zodpovednosť právnických osôb, ukladanie trestných sankcií, úprava priťažujúcej okolnosti (zločinecká organizácia), zaistenie a konfiškácia výnosov z trestnej činnosti a premlčanie. Všetky tieto otázky sú v právnom poriadku Slovenskej republiky riešené normatívnym spôsobom. Právna úprava, ktorou sa preberajú záväzky vyplývajúce zo smernice je uvedená v tabuľke zhody. Predkladateľ považuje za potrebné sa osobitne zmieniť o parametroch trestných sankcií. V rámci pracovnej skupiny bola diskutovaná aj otázka zvýšenia trestov hroziacich podľa § 261 Trestného zákona, pričom výsledkom tejto diskusie je záver o tom, že súčasná právna úprava je dostačujúca, a to aj s ohľadom na požiadavky smernice, ako aj vyváženosť systému trestných sankcií v jednotlivých členských štátoch.
K bodom 25 a 27

Nový odsek 2 sankcionuje samotné použitie finančných prostriedkov alebo aktív pochádzajúcich z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie na iný účel, než na ktorý boli tieto prostriedky alebo aktíva určené.
Trestnosť použitia finančných prostriedkov alebo aktív z rozpočtu Európskej únie na iný ako určený účel vyžaduje smernica v článku 3, okrem iného sa tak opäť harmonizuje dané ustanovenie s trestným činom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona.
Subjekt tohto trestného činu podľa § 261 ods. 2 je všeobecný, tak ako v odseku 1. Rovnako subjektívna stránka spočívajúca v úmyselnom zavinení a objekt je rovnaký ako v odseku 1.
18
Pri formulácii navrhovaného znenia nového odseku 3 predkladateľ vychádzal z požiadaviek aplikačnej praxe a názorov expertov v danej oblasti zapojených do procesu transpozície smernice.
Nový odsek 3 reflektuje požiadavku, aby bolo trestné aj konanie páchateľa, ktorý ako zamestnanec, člen, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto finančné prostriedky alebo aktíva poskytuje, umožní získať tieto prostriedky alebo aktíva neoprávnenej osobe a súčasne vie, že táto osoba nespĺňa podmienky určené na poskytnutie týchto prostriedkov či aktív. Potreba zavedenia tohto ustanovenia do § 261 je odôvodňovaná aj obdobnou úpravou v prípade trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona, ktoré v odseku 3 upravuje obdobnú situáciu. Rozdiel medzi § 225 ods. 3 a novo navrhovaným § 261 ods. 3 je v podstate len v pôvode finančných prostriedkov (prostriedky pochádzajúce zo štátneho rozpočtu a prostriedky pochádzajúce z rozpočtu Európskej únie). Okrem umožnenia samotného získania prostriedkov neoprávnenej osobe môže mať objektívna stránka trestného činu podľa tohto ustanovenia ďalšie dve formy, ktorými sú umožnenie protiprávneho zadržania prostriedkov alebo aktív alebo umožnenie ich použitia na iný ako určený účel. Zámerom trestnosti takého konania je sankcionovať osobu v súvislosti so zneužitím jej postavenia. Práve táto osoba má priamy prístup k zdrojom, čo umožňuje jednoduchú manipuláciu s prostriedkami Európskej únie a otvára priestor k protiprávnemu konaniu.
Konanie podľa § 261 ods. 3 má byť postihované prísnejšie ako konanie podľa § 261 ods. 1 a 2 návrhu zákona (jeden až štyri roky oproti základnej trestnej sadzbe, ktorá predstavuje šesť mesiacov až tri roky), pretože je spojené so zneužitím postavenia. Je konaním smerujúcim proti tomu, čo je základnou náplňou práce konajúceho. Ťažko si predstaviť, že by takéto konanie nebolo vopred dohodnuté s tým, kto chce nezákonne získať finančné prostriedky alebo aktíva a nebolo sprevádzané nejakou „protislužbou“.
Subjekt v § 261 ods. 3 je špeciálny. V tomto prípade sa jedná o zamestnanca, člena, zástupcu alebo inú osobu, ktorá je v podriadenom vzťahu k tomu, kto finančné prostriedky alebo aktíva poskytuje. Poskytovateľom sa na účely tohto ustanovenia myslí subjekt oprávnený poskytnúť finančné prostriedky alebo aktíva, najmä štátny orgán, ale aj ostatné subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa v navrhovanom odseku 3 vyžaduje úmyselné zavinenie, tak ako v odseku 1 a 2. V prípade objektu je to rovnako ako v odseku 1 a 2 ochrana finančných záujmov Európskej únie.
V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať novo navrhované ustanovenie § 261 ods. 3 od súčasne platného ustanovenia § 262, v ktorom páchateľom môže byť iba riadiaci alebo kontrolný pracovník. Konanie páchateľa v § 262 totiž spočíva v umožnení spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie (iným osobám) porušením alebo nesplnením povinnosti, ktorá páchateľovi vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie v riadení alebo kontrole činnosti ním riadených osôb. Zjednodušene povedané, ustanovenie § 261 ods. 3 je zamerané na osoby, ktoré rozhodujú o poskytnutí prostriedkov a
19
platné znenie § 262 ods. 1 je zamerané na osoby, ktoré riadia a kontrolujú procesy súvisiace s prostriedkami Európskej únie.
V zmysle požiadaviek smernice a zosúladenia trestných sadzieb v ustanoveniach § 261 a § 262 sa navrhuje zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby v § 262 ods. 2 z troch rokov na štyri roky. Smernica totiž v čl. 7 ods. 3 vyžaduje od členských štátov prijať opatrenia s cieľom, aby trestné činy, pri ktorých bola spôsobená značná škoda alebo prospech bude možné sankcionovať trestom odňatia slobody, ktorého horná hranica trestnej sadzby bude najmenej 4 roky.
K bodu 26

Ide o zásadu, aby konanie uvedené v odseku 2 a 3 bolo v odsekoch 4 až 6 postihované prísnejšími trestnými sadzbami v závislosti od naplnenia kvalifikačných znakov. Absenciou by vypadol ťažší následok páchateľov zakotvených v § 261 odseku 2 a 3.
K bodu 28

Návrh skutkovej podstaty nového trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie je vyjadrením reakcie na absenciu trestnoprávnej zodpovednosti za manipuláciu s údajmi, ktoré sú obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii. Objektom tohto trestného činu je záujem na dôvere v pravosť, úplnosť a pravdivosť všetkých údajov v zdravotnej dokumentácii a ochrana údajov obsiahnutých v zdravotnej dokumentácii.
Zdravotná dokumentácia je definovaná v ustanovení § 18 a nasl. zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Objektívna stránka trestného činu podľa § 352a ods. 1 spočíva z hľadiska konania páchateľa vo falšovaní zdravotnej dokumentácie alebo vo vyhotovení nepravdivej zdravotnej dokumentácie v úmysle použiť ju ako pravú pred orgánom verejnej moci alebo v použití takejto zdravotnej dokumentácii ako pravej pred orgánom verejnej moci alebo v zabezpečení si od inej osoby vyhotovenie falošnej zdravotnej dokumentácie alebo nepravdivej zdravotnej dokumentácie v úmysle použiť takúto zdravotnú dokumentáciu ako pravú pred orgánom verejnej moci alebo v použití takejto zdravotnej dokumentácie ako pravej pred orgánom verejnej moci.
Falšovaním zdravotnej dokumentácie sa rozumie jej úplné alebo čiastkové neoprávnené vyhotovenie, ktoré má vyvolať dojem, ako by bola skutočne vydaná jednak príslušným zdravotníckym pracovníkom a jednak predpísaným spôsobom, pričom nie je podstatné, akým spôsobom sa falšovanie vykoná, či prepísaním, resp. zmenou údajov, ich doplnením, odstránením alebo vymazaním určitých údajov a pod.
Pod vyhotovením nepravdivej zdravotnej dokumentácie sa rozumie neuvedenie, resp. zamlčanie určitých údajov alebo uvedenie klamlivých (nesprávnych) údajov v zdravotnej dokumentácii, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu.
Pod pojmom orgán verejnej moci treba rozumieť všetky orgány , ktoré uplatňujú voči občanovi svoju právomoc, ktorá je vynútiteľná. Ide o orgány zákonodarnej moci, výkonnej moci a súdnej moci, o orgány samosprávy, ako aj ďalšie orgány, na ktoré štát preniesol oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach iných osôb a sú vynútiteľné verejnou mocou (napr. poisťovne).
20
Tento trestný čin je dokonaný vyhotovením falošnej alebo nepravdivej zdravotnej dokumentácie. Zákonný znak „v úmysle, aby sa použili ako pravé v konaní pre orgánom verejnom moci“ vyjadruje pohnútku páchateľa (ktorý falšuje alebo uvádza nepravdivý obsah). Pre dokonanie činu nebude podstatné, či došlo k použitiu takejto zdravotnej dokumentácie alebo nie. Nebude ani dôležité, či ich má použiť páchateľ alebo niekto iný. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek, t. j. ide o všeobecný subjekt.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel páchateľa (§ 15 Trestného zákona). Tento trestný čin je v základnej skutkovej podstate prečinom.
Odsek 2 je vyjadrením zámeru postihovať prísnejšie spáchanie trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie jednak špeciálnym subjektom – zdravotníckym pracovníkom (účelom je sankcionovať osobu v súvislosti so zneužitím jej postavenia), a jednak v závislosti na okolnosti spáchania skutku, ktoré sa týkajú najmä motivácie konania páchateľa a spôsobu vykonania činu. Rovnako aj odsek 3 a 4 predstavuje kvalifikované skutkové podstaty trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie.
Pojem „zdravotnícky pracovník“ je vymedzený v § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov. Rozlišujú sa tri kategórie zdravotníckych pracovníkov:
a) fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie,
b) fyzická osoba, ktorá vykonáva povolanie logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a
laboratórny diagnostik v zdravotníckom zariadení - tzv. iný zdravotnícky pracovník,
c) profesionálny vojak, ktorý vykonáva príslušné zdravotnícke povolanie podľa písm. a), b)
vo vojenskom zdravotníctve.
Zdravotnícke povolania [písm. a)] sú:
a) lekár,
b) zubný lekár,
c) farmaceut,
d) sestra,
e) pôrodná asistentka,
f) fyzioterapeut,
g) verejný zdravotník,
h) zdravotnícky laborant,
i) asistent výživy,
j) dentálna hygienička,
k) rádiologický technik,
l) zdravotnícky záchranár,
m) zubný technik,
n) technik pre zdravotnícke pomôcky,
o) optometrista,
p) farmaceutický laborant,
q) masér,
r) očný optik,
s) ortopedický technik,
t) zdravotnícky asistent,
u) zubný asistent,
v) sanitár.
21
K bodu 29

Prechodným ustanovením sa ustanovuje, že na trest odňatia slobody na doživotie uložený podľa § 34 ods. 8 alebo § 67 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 sa použije navrhovaná právna úprava, t. j. tieto osoby môžu byť podmienečne prepustené v súlade s ustanovením § 67 Trestného zákona.
K bodu 30

Do zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa nový bod 30, ktorým sa transponuje smernica.
K Čl. II
(Trestný poriadok)
K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zavádza legislatívna skratka „videokonferenčné zariadenie“.
K bodu 2

Navrhuje sa, aby úkony trestného konania, ktoré je nutné vykonať mimo svojho obvodu, bolo možné vykonať okrem dožiadania okresného súdu, prokurátora alebo policajta, kde má byť úkon vykonaný aj prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. Ide najmä o výsluchy osôb, ktoré sú subjektom trestného konania.
K bodu 3

V prípade podpisovania zápisnice, ak bol úkon vykonaný s využitím videokonferenčného zariadenia sa výslovne ustanovuje, že osoba, ktorej sa takýto úkon týka, zápisnicu nepodpisuje. Dôvodom tejto výnimky je skutočnosť, že takáto osoba, t. j. osoba voči ktorej sa vykonáva úkon trestného konania (výsluch) prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, sa nenachádza v mieste, kde sa zápisnica vyhotovuje.
K bodu 4

Trestný poriadok sa dopĺňa o nový § 61b, ktorý upravuje, resp. bližšie špecifikuje postup pri vykonávaní výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.
V odseku 1 sa ustanovuje, že ak sa osoba (napr. obvinený podľa § 121 ods. 4, svedok podľa § 134 ods. 1 až 3) vypočúva prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, upovedomí sa vhodným spôsobom o čase a mieste výsluchu obhajca alebo priamo obvinený, ak ten nemá obhajcu. Upovedomenie o výsluchu je potrebné doručiť najmenej 5 pracovných dní pred vykonaním výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.
V navrhovanom odseku 2 sa ustanovuje povinnosť overiť totožnosť vypočúvanej osoby, totožnosť podľa navrhovanej úpravy overuje osoba, ktorá je v rovnakom procesnom postavení ako osoba, ktorá výsluch vykonáva. Výnimku z tohto pravidla predstavuje situácia, ak výsluch vykonáva súd, totožnosť vypočúvanej osoby môže overiť aj poverený zamestnanec súdu alebo
22
ak ide o vypočúvanú osobu vo výkone trestu alebo vo väzbe, totožnosť môže overiť aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Zároveň sa ustanovuje, že tento zamestnanec je povinný byť prítomný počas celého výsluchu v mieste, kde sa nachádza vypočúvaná osoba. O overení totožnosti vypočúvanej osoby a vykonaní výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia je potrebné vyhotoviť záznam, ktorý podpisuje vypočúvaná osoba a osoba, ktorá overila totožnosť. Záznam je súčasťou zápisnice o výsluchu.
Navrhovaný odsek 3 osobitne upravuje výsluch agenta alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. Na účely overenia totožnosti agenta alebo takéhoto svedka sa vyžaduje, aby osoba, ktorá overuje totožnosť disponovala oprávnením na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa.
V odseku 4 sa ustanovuje povinnosť poučiť vypočúvanú osobu pred začiatkom výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia o spôsobe vedenia výsluchu. Toto poučenie uskutoční osoba, ktorá vykonáva výsluch prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.
Odsek 5 ustanovuje právo vypočúvanej osoby vzniesť námietky proti kvalite obrazového alebo zvukového prenosu v priebehu výsluchu, ktorý sa vykonáva prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. Vznesené námietky je potrebné podľa navrhovanej právnej úpravy poznamenať v zápisnici o výsluchu. Vo výsluchu sa môže pokračovať, ak boli úspešne odstránené technické problémy s obrazovým a zvukovým prenosom.
K bodu 5

Prijatím zákona č. 3/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov sa do zákona zaviedol nový pojem odstúpenia (podania). Pojem odstúpenia v zmysle, aký má na mysli § 62 ods. 3 Trestného poriadku, nemá v Trestnom poriadku, ani v inom procesnoprávnom kódexe žiadne opodstatnenie. V tomto zmysle sa používajú iné pojmy. Z tohto dôvodu bolo potrebné nahradiť tento pojem v § 62 ods. 3 Trestného poriadku pojmom „postúpi“.
K bodu 6

Legislatívno-technická úprava ustanovenia.
K bodom 7 a 8

Na základe praktických skúseností v trestných veciach boli zistené problémy pri aplikácii § 115 ods. 6 Trestného poriadku, ak ide o záznam telekomunikačnej prevádzky prebiehajúci v cudzom jazyku. Pre tieto prípady je znenie § 115 ods. 6 Trestného poriadku nepostačujúce a Policajný zbor nie je schopný zabezpečiť dôkazy v súlade s týmto ustanovením, aby ich bolo možné použiť ako dôkazy v trestnom konaní. Podľa § 115 ods. 6 prvej vety Trestného poriadku ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt“) vykonávajúci odpočúvanie, v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie, s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Nakoľko odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky vykonáva najmä špecializované pracovisko Policajného zboru, úrad zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru (ďalej len „úrad“), zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že doslovný prepis získaných záznamov
23
musí vykonať policajt úradu. Praktické problémy pri získavaní dôkazu podľa § 115 Trestného poriadku pri odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky cudzincov vznikajú z dôvodu, že úrad nedisponuje policajtmi, ktorí by mali znalosti cudzích jazykov v rozsahu, ktorý je potrebný na vykonanie doslovného prepisu. Aby bol dodržaný postup podľa § 115 ods. 6 Trestného poriadku, záznam hovoru uskutočneného v cudzom jazyku je potrebné najprv prepísať doslovne v jazyku, v ktorom bol zaznamenaný, a až takýto prepis môže byť predložený prekladateľovi na preloženie do slovenského jazyka. Iba tento postup považujú súdy za súladný so zákonom.
Požadovaný postup Policajný zbor nedokáže zabezpečiť a nedá sa ani predpokladať, že ho bude schopný zabezpečiť v budúcnosti. Objektívne je potrebné poznamenať, že nie je v možnostiach Policajného zboru prijať do služobného pomeru cudzincov, resp. osoby, ktoré by ovládali všetky cudzie jazyky tak, aby boli schopné vykonať doslovné prepisy záznamov hovorov v týchto jazykoch. Na základe vyššie uvedeného sa preto navrhuje zmena § 115 ods. 6 Trestného poriadku, ktorou sa ustanoví, že doslovný prepis záznamu v cudzom jazyku a doplnenie doslovného prepisu záznamu v cudzom jazyku môže vyhotoviť tlmočník.
K bodom 9, 12, 18 a 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky „videokonferenčné zariadenie“.
K bodu 10

V nadväznosti na možnosť uskutočniť výsluchu obvineného, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu o ochrane svedka (zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) prostredníctvom videokonferenčného zariadenia sa ustanovuje, že v takomto prípade sa obvinenému zápisnica o jeho výsluchu na základe jeho žiadosti prečíta.
K bodu 11

S cieľom znížiť neúmerne vysoké výdavky štátu na transport odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby a má vypovedať ako svedok v inom trestnom konaní sa navrhuje, aby v takýchto prípadoch, ak je to primerané a dostačujúce vzhľadom na okolnosti prípadu, bolo možné vykonať výsluch odsúdeného alebo osoby vo väzbe prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. Takéto posúdenie vhodnosti vykonania výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia je v kompetencii orgánu, pred ktorým sa má uskutočniť výsluch. Zároveň sa pojem „technické zariadenie určené na prenos zvuku a obrazu“ nahrádza pojmom „videokonferenčné zariadenie“.
K bodu 13

V rámci záverov pracovných rokovaní skupiny expertov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na riešenie nepriaznivej situácie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti bolo rozhodnuté, že jedným z akútnych opatrení bude vytvorenie regionálnych útvarov Policajného zboru určených na riešenie environmentálnej trestnej činnosti. Táto úloha vyplýva aj zo záväzku vlády Slovenskej republiky v znení „Zmeny v oblasti environmentálnej kriminality, ktoré vláda aj s podporou Európskej únie v posledných rokoch implementovala, sa osvedčili a naďalej bude pokračovať
24
v zefektívňovaní nastaveného systému opatrení na predchádzanie a účinné postihovanie environmentálnej trestnej činnosti. Ďalej vláda podporí vytvorenie regionálnych štruktúr expertov v oblasti environmentálnej kriminality, uvedomujúc si rastúce množstvo CBRN útokov a neustále sa zvyšujúcu náročnosť ich odhalenia.“ a z toho vyplývajúcej úlohy č. 43 z opatrenia ministra vnútra SR č.64/2016 o vydaní rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016 – 2020 v znení „Vytvoriť regionálne štruktúry expertov v oblasti trestnej činnosti týkajúcej sa nebezpečných materiálov a v oblasti environmentálnej trestnej činnosti s cieľom zvýšenia vymožiteľnosti práva v oblasti ochrany životného prostredia, posilnenia kontrolných mechanizmov a dosiahnutia priaznivého stavu v tejto oblasti.“
Z vyššie uvedených dôvodov bol Prezídiom Policajného zboru spracovaný návrh organizačnej zmeny, ktorý reflektoval na všetky zistené dôvody aktuálneho nepriaznivého stavu v tejto oblasti bezpečnosti. Najvážnejším problémom sa ukázala kvalita činnosti Policajného zboru pri odhaľovaní a dokumentovaní environmentálnej trestnej činnosti, čo vo svojich dokumentoch opakovane konštatovala aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Veľmi vážna situácia je najmä v kvalite skráteného vyšetrovania, ktoré vykonávajú poverení príslušníci Policajného zboru. Návrh preto obsahuje zásadnú zmenu vo vecnej príslušnosti na vykonávanie skráteného vyšetrovania trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré by zmysle uvedeného návrhu vykonávali len vyšetrovatelia Policajného zboru, ktorí budú špecialistami na túto problematiku. Z týchto dôvodov predkladateľ navrhuje uvedenú zmenu v Trestnom poriadku. Ako už bolo uvedené vyššie, hlavným cieľom je dosiahnuť reálnu kvalitu pri odhaľovaní a dokumentovaní trestných činov proti životnému prostrediu, pričom toto je v podmienkach Policajného zboru možné dosiahnuť len prostredníctvom vyškolených a vycvičených policajtov kriminálnej polície a vyšetrovateľov Policajného zboru. Tento druh trestnej činnosti nie je možné riešiť metódami a prostriedkami, ktoré Policajný zbor uplatňuje voči bežnej trestnej činnosti, najmä z dôvodu množstva súvisiacich právnych predpisov a viacerých špecifických faktorov ovplyvňujúcich činnosť policajtov. Pretože všetky trestné činy proti životnému prostrediu sú blanketovými ustanoveniami, je potrebné nepretržite udržovať potrebnú úroveň vzdelávania a výcviku vybranej skupiny policajných špecialistov tak, ako to predpokladá organizačná zmena Policajného zboru. Vyhodnotením doterajších skúseností možno konštatovať, že bez vytvorenia takejto skupiny policajtov nie je možné zmeniť súčasný nepriaznivý stav.
K bodu 14

V praxi sa viackrát stalo, že pomocou bankomatovej karty vlastné dieťa vybralo rodičovi neoprávnene z účtu peniaze a rodič v čase, keď ešte nevedel, kto je páchateľ, podal trestné oznámenie, no následne sa vo vyšetrovaní domáhal zastavenia trestného stíhania, čo však doteraz nebolo možné. Predkladateľ tu poukazuje aj na analógiu pri obdobnom konaní vlastného dieťaťa, ktoré je posúdené napr. ako trestný čin krádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213, neoprávneného používania cudzej veci podľa § 215 alebo neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216, kde sa súhlas poškodeného vyžaduje. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje do výpočtu trestných činov v § 211 doplniť aj trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Trestného zákona. Taktiež sa navrhuje okruh trestných činov uvedených v § 211 Trestného poriadku rozšíriť aj o trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, trestný čin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a Trestného zákona, trestný čin porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 a § 197 Trestného zákona a trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru
25
podľa § 218 Trestného zákona. V praxi napr. dochádza často k súbehu trestných činov krádeže s trestným činom porušovania domovej slobody, pri ktorých poškodený vo vzťahu ku trestnému činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona využije oprávnenie v zmysle § 211 Trestného poriadku nedaním súhlasu na trestné stíhanie, ktorý sa však nedá aplikovať na zbiehajúci trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona.
K bodom 15, 16, 17 a 25

Navrhovanou úpravou dôjde k zúženiu inštitútu prísediacich ako členov senátu okresného súdu v trestnom konaní, ktorý má z historického hľadiska dlhodobú tradíciu avšak v súčasnej dobe stratil tento inštitút svoje opodstatnenie a je skôr príťažou a obštrukciou pre spravodlivosť, plynulosť a rýchlosť trestného konania. Tento prvok trestného konania je zakotvený v čl. 142 ods. 2, čl. 148 ods. 3 a čl. 148 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom navrhovanej zmeny je, že samosudca bude po novom rozhodovať o prečinoch a aj zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje dvanásť rokov, t. j. o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov bude rozhodovať senát zložený z predsedu senátu a dvoch prísediacich.
Navrhovaná zmena by mala výrazným spôsobom zefektívniť prácu sudcov na okresných súdoch, a to konkrétne v prípadoch zločinov s hornou hranicou trestnej sadzby vyššou ako osem rokov až do hornej hranice trestnej sadzby dvanásť rokov, pretože trestné činy, ktorých trestná sadzba je v rozpätí sedem až dvanásť rokov tvoria významnú časť nápadu, resp. agendy na okresných súdoch. V tomto smere sa očakáva aj podstatné odbremenenie sudcov, ktorí sa po novom nebudú musieť zúčastňovať senátneho rozhodovania, ale budú si môcť vybavovať svoju agendu. Navrhovaná právna úprava by mala mať pozitívny dopad na štátny rozpočet, resp. predstavuje úsporu finančných prostriedkov, keďže s rastúcim nápadom tejto agendy na jednotlivých okresných súdoch by bolo legitímne očakávať žiadosti o navýšenie počtu sudcov a súdnych úradníkov jednotlivých okresných súdov alebo Špecializovaného trestného súdu.
K bodu 20

Navrhuje sa doplnenie § 263 o nové ustanovenie, ktorým sa explicitne ustanoví, že na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom videokonferenčného zariadenia sa použijú predchádzajúce odseky o čítaní zápisnice o výsluchu svedka, obžalovaného alebo spoluobžalovaného.
K bodu 21

Obdobne ako v predchádzajúcom bode bolo potrebné vykonať doplnenie § 264 s cieľom, aby sa na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom videokonferenčného zariadenia použili ustanovenia odsekov 1 a 2, v prípade, že sa svedok odchýlil v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede. Týmto spôsobom sa má zabezpečiť vysvetlenie a odstránenie rozporov v jeho výpovediach.
K bodu 22

26
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 20; potreba zmeny vnútorného odkazu.
K bodu 23

Predmetný návrh si vyžiadala aplikačná prax. Cieľom je zachovať kontinuitu procesu a posilniť systémovosť jednotlivých krokov vo vzťahu k elektronickému monitoringu. V súčasnosti probačný a mediačný úradník pomerne ťažkým a komplikovaným spôsobom získava informácie, ktorý sudca v predmetnej veci bude konať a kedy bude pojednávanie. Uvedený návrh vylúči všetky nesystémové a obštrukčné kroky a vytvorí tak efektívnu komunikáciu medzi súdom a probačným a mediačným úradníkom.
K bodu 24

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa ustanovenie § 295 ods. 2, ktorým sa upravuje, resp. ustanovuje, že obmedzenia vo vykonaní dôkazu prehraním obrazového a zvukového záznamu z výsluchu svedka, ktorý bol vykonaný prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, platia iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.
K bodu 26

Navrhuje sa, aby pri odsúdených na trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie bola osobitne upravená doba opakovania podania žiadosti o podmienečné prepustenie po jeho zamietnutí súdom. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby táto doba bola tri roky, čo je predĺžená doba v porovnaní s ročnou dobou, ktorá je stanovená pri ostatných odsúdených, ktorí neboli odsúdení na trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie.
K bodu 27

Zohľadňuje sa existujúca právna úprava osobitného predpisu, a to § 23 ods. 3 zákona 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky skončenia kontroly technickými prostriedkami a okruh osôb, ktoré môžu takéto rozhodnutie iniciovať. Navrhuje sa použiť analogický postup k rozhodnutiu o samotnom podmienečnom prepustení. Proti takémuto rozhodnutiu bude prípustná sťažnosť s odkladným účinkom. Lehota pre opakované podanie návrhu sa skracuje primerane k lehote na podanie návrhu na podmienečné prepustenie s ohľadom na obsah a druh sankcie.
K bodu 28

Zabezpečenie súladu textácie so znením § 53 ods. 5 Trestného zákona v znení zákona č. 321/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2019 v časti doplnenia konania spočívajúceho v marení výkonu kontroly technickými prostriedkami, ktoré môže viesť k premene trestu.
K bodom 29 a 30

27
Dopĺňa sa procesnoprávna úprava v súvislosti so zavedením podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia v navrhovaných § 68a a § 68b Trestného zákona (pozri čl. I bod 16).
K bodu 31

V nadväznosti na novú právnu úpravu podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia v navrhovaných § 68a a § 68b Trestného zákona (pozri čl. I bod 16) sa precizujú zákonne podmienky upustenia od výkonu trestu domáceho väzenia.
V zmysle navrhovaného ustanovenia súd bude môcť upustiť od výkonu trestu domáceho väzenia alebo jeho zvyšku, ak zistí, že odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu. Nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou je taká choroba, ktorej následky na zdraví bez ohľadu na dĺžku trvania vedú k úmrtiu postihnutého. Nevyliečiteľnou duševnou chorobou je taká choroba, ktorá síce vo svojich dôsledkoch nespôsobuje smrť postihnutého, ale jeho nespôsobilosť vnímať okolitý svet a reagovať naň spôsobom primeraným duševne zdravému človeku. V odseku 2 sa navrhuje možnosť podať opravný prostriedok (sťažnosť) proti takému rozhodnutiu súdu. Navrhovaný § 435b je analógiou k ustanoveniu § 413 ods. 2 a 3 Trestného poriadku.
K bodu 32

Prechodným ustanovením sa ustanovuje, že konania začaté pred 1. augustom 2019, v ktorých bola podaná obžaloba alebo návrh dohody o vine a treste sa dokončia podľa doterajších predpisov.
K Čl. III
(zákon č. 550/2003 Z. z.)
Precizuje sa právna úprava a zosúlaďuje sa s úpravou v § 13 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej vykonáva probačný a mediačný úradník kontrolu na žiadosť riaditeľa ústavu bez ďalšieho vymedzenia z hľadiska využitého inštitútu, tzn. nielen pre účely premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ale napríklad i v prípade podmienečného prepustenia, kde možno využiť analogický postup.
K Čl. IV
(zákon č. 91/2016 Z. z.)
Navrhovanou úpravou sa dopĺňa katalóg trestných činov obsiahnutý v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osobe o nové trestné činy v oblasti trestnej činnosti proti finančným záujmom Európskej únie a takisto nezákonného obchodu s tabakom a tabakovými výrobkami.
Navyše v súvislosti s potrebou ratifikácie Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite (oznámenie č. 137/2008 Z. z.) otvoreného na podpis v Budapešti dňa 23. novembra 2001 (ďalej len „dohovor“), týkajúceho sa postihovania činov rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov, sa navrhuje doplniť katalóg trestných činov právnických osôb o trestný čin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 Trestného zákona a trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona,
28
ktoré sú ekvivalentom čl. 4 dohovoru (rasisticky a xenofóbne motivované vyhrážanie). Povinnosť zabezpečiť zodpovednosť právnických osôb vyplýva z čl. 12 dohovoru a vzťahuje sa aj na Dodatkový protokol.
K Čl. IV
(účinnosť)
Po zohľadnení dĺžky legislatívneho procesu a potrebnej legisvakancie sa navrhuje účinnosť dňa 1. augusta 2019.
V Bratislave, 17. apríla 2019
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Gábor Gál, v. r.
minister spravodlivosti
Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 91/2016, dátum vydania: 09.12.2015

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Teoretických aj praktických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (napr. do roku 2010 Španielsko). Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napr. v Nemecku prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.)
2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005
3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov
4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
5. Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.)
6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006
8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)
9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
10. Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197) , ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007
11. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
12. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.)
13. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.)
14. Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.)
15. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel
16. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201)
17. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)
18. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)
19. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)
20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)
21. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)
22. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú.v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009)
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice 2009/123/ES
24. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 328, 24.11.2006)
25. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
26. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)
27. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)
29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 280, 27.10.2009)
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011)
31. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011),
32. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú.v. EÚ L 218, 14.8.2013),
33. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú.v. EÚ L 151, 21.5.2014).

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.

K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale však podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení. Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu predkladateľ neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi, t.j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.

Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. Júna 2012) je nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatuje, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“. Hodnotiaca správa platnú právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva. Z hodnotiacej správy vyplýva záver, že súčasná právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia je pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády je aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C.14.).

Východiskom pri koncipovaní predkladanej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).

Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol podľa názoru predkladateľa uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“. Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania. Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.

Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.). Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty pozná a orgány činné v trestnom konaní sú na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní. Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platí rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.

Návrh zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín.

Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.

Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.




DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie


1. Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom

Hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v EÚ L 335, 17.12.2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995
Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Bruseli

Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

2. júna 2003

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

31. decembra 2002

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

5. decembra 2004

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

22. júla 2005

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

12. mája 2006


Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16.03.2005)

16. marca 2007

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

26. decembra 2010

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

11. mája 2010

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

28. novembra 2010

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

20. júla 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

5. decembra 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

6. apríla 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011)

18. decembra 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

4. september 2015

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

23. máj 2016

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

do júna 2013

(bod 10. jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s odporúčaniami medzinárodných organizácií)

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky




DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie je objektívne možné zhodnotiť koľko právnických osôb bude trestne stíhaných, v koľkých prípadoch sa uložia tresty, ktoré by mohli zakladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet (napr. trest prepadnutia majetku, peňažný trest), resp. v koľkých prípadoch sa uplatnia inštitúty, ktoré by zakladali negatívne vplyvy na štátny rozpočet (napr. úhrada trov likvidácie v prípade nemajetnej spoločnosti). Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových rokoch, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci predbežného pripomienkového konania zaujali gestori stanoviská, ktoré sú zohľadnené v predloženom materiáli s výnimkou kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.







B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.

K § 2

Predmetné ustanovenie upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom stanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

K § 3

V tomto ustanovení sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným návrhom zákona (§ 4). Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti je uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Katalóg trestných činov u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (tzv. daňové trestné činy).

S ohľadom na stály vývoj medzinárodnej agendy je možné do budúcna očakávať potrebu ďalšej modifikácie tohto katalógu trestných činov.

Aktuálny navrhovaný katalóg trestných činov má nasledovný právny základ:

Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Šírenie toxikománie podľa § 174 Trestného zákona
Obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 Trestného zákona

- Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi (ETC 197)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

Sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona
Sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Podielnictvo podľa § 231 a 232 Trestného zákona
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona

- Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001)

Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona
Poznámka: v nadväznosti na vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1630, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV tu patria aj tiež novonavrhované skutkové podstaty
§ 247a Neoprávnený zásah do počítačového systému,
§ 247b Neoprávnený zásah do počítačového údaja,
§ 247c Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov,
§ 247d Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013)
- Dohovor o počítačovej kriminalite (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)

Neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona

- Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel a jeho protokoly

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona
Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona
Výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú.v. ES L 140, 14.6.2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001)

Všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného zákona
Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008)
- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 Trestného zákona
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 Trestného zákona
Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona
Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a Trestného zákona
Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304 Trestného zákona
Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona
Porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009)

Teror podľa § 313 a 314 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002)

Prijímanie úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona
Podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona
Nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona

- Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
- Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006,(ozn. č. 434/2006 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore

Prevádzačstvo podľa § 355 a 356 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002)

Kupliarstvo podľa § 367 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011)

Výroba detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona
Rozširovanie detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008)
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422 Trestného zákona
Výroba extrémistických materiálov podľa § 422a Trestného zákona
Rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b Trestného zákona
Prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

K § 4

Uvedené ustanovenie v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.
Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať. Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.

Osoby, ktorých protiprávne konanie je následne pričítané právnickej osobe sú vymedzené v odseku 1 s ohľadom na požiadavky medzinárodných nástrojov a právne záväzných aktov EÚ. Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu. Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá

a) koná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať (na základe zmluvného zastúpenia, napr. prokurista); štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu je ten, kto je na konanie za právnickú osobu oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

b) vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe; nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rad, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov; v tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe len ak konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

c) vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby; tu ide o prípady tzv. „tieňových“ (shadow) manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak fakticky spoločnosť riadia oni (napr. dojednávajú zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán). Porovnaj v tejto súvislosti napr. čl. 22 ods. 7 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením neobmedzeným s jediným spoločníkom (COM(2014) 212), v zmysle ktorého „Akákoľvek osoba, ktorej nariadenia alebo pokyny konatelia spoločnosti zvyčajne plnia, sa bez toho, aby bola formálne vymenovaná, sa považuje za konateľa, pokiaľ ide o všetky povinnosti a záväzky, ktorým podliehajú konatelia“. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe rovnako ako v osôb podlľa písm. b) len ak tieto osoby konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

d) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení („dohodár“, prípadne príkazník, mandatár, resp. osoba plniaca úlohy pre právnickú osobu na základe zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu) pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d) (bez ohľadu na okolnosť, akou formou udeleným), alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo osoby uvedené v písmenách a) až d) si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov (napr. na úseku bezpečnosti práce), alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

V odseku 3 je upravený liberačný dôvod (materiálny korektív) vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný nepatrný.

V zmysle odseku 4 sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Odsek 5 upravuje prípady vzniku právne dôležitých skutočností podľa osobitných prepisov, ktoré však nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

Odsek 6 upravuje ďalšie zákonné predpoklady, pri splnení ktorých sa rovnako aplikujú ustanovenia § 4 o trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

K § 5

Uvedené ustanovenie expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

K § 6

Uvedené ustanovenie definuje páchateľa trestného činu. Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona (§ 19 a 20), nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu. „Spôsobom uvedeným v tomto zákone“ sa rozumejú jak objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V odseku 2 sa definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou a v odseku 3 forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine.

K § 7

Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich a v to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 11 ods. 3).

Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby (zmenou treba podľa odseku 4 rozumieť zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia) budú od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu (§ 25 ods. 2). Nevylučuje sa teda, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu bude prihliadať na okolnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 3.

Osobitne je v návrhu zákona riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t.j. v čase keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby podľa § 25. Návrh zákona v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou, alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktorá sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver je nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania. Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t.j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

Príklad: právoplatne odsúdená spoločnosť A, ktorej súd právoplatne uložil trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní piatich rokov sa ešte pred vykonaním celého trestu rozdelí na spoločnosti B a C. Podľa § 7 ods. 1 návrhu zákona v spojitosti so zákonom o obchodnom registri pri zápise nových spoločností B a C zapíše registrový súd do obchodného registra aj to, že tieto spoločnosti postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločnosť B alebo C však bude môcť podať návrh súdu, aby rozhodol, že tento nevykonaný trest sa na ne nevzťahuje, alebo sa vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Súd podľa § 11 ods. 3 preskúma v akom rozsahu na niektorú z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, prípadne v akom rozsahu ktorákoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin a na podklade toho vydá nový rozsudok.

K § 8

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti.

Aplikovanie účinnej ľútosti však bude vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylučuje vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona (§ 92 a 93).

K § 10

Vymedzujú sa druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

K § 11

Ustanovujú sa zásady ukladania trestov pre právnické osoby založené na princípe proporcionality trestu. V odseku 1 sa ustanovuje, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve (odsek 2)

V odseku 3 sa stanovujú podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.

V odseku 4 sa stanovujú podmienky ukladania jednotlivých trestov popri sebe a výnimky z tohto pravidla.

K § 12

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V odseku 5 sa obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje návrh zákona v § 30.

K § 13

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

V odseku 2 sa upravujú následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.

V odseku 3 sa ustanovuje, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti rovnako ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona, sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného konania a ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.

V odseku 4 sa určuje postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V takomto prípade súd pred uložením trestu požiada o vyjadrenie Národnú banku Slovenska a pri ukladaní trestu prihliadne na jej vyjadrenie.

Návrh zákona tak preberá doterajšiu filozofiu Trestného zákona, ktorý kladie v prípade prepadnutia majetku dôraz na ochranu práva a právom chránených osôb – v tomto prípade veriteľov právnickej osoby.

V tejto súvislosti dochádza súčasne k precizovaniu doterajšej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď príslušný novelizačný článok).

K § 14

Pre uloženie trestu prepadnutia veci sa využije úprava Trestného zákona (§ 60). Trest prepadnutia veci bude možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby.

K § 15

Ustanovuje sa, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest bude možné uložiť právnickej osobe za všetky trestné činy uvedené § 3 návrhu zákona.

K § 16

Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

K § 17

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Navrhuje sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.

Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.

K § 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

K § 19

Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie . Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

V nadväznosti na zavedenie tohto nového trestu sa súčasne navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

K § 20

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia.

Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy; k tomu pozri napr. § 71 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 21

Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem resp. prekážku veci rozhodnutej. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež navrhuje, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené.

V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

K § 22

V uvedenom ustanovení sa upravuje miestna príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie

K § 23

Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie.

Distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre je dôležité z hľadiska aplikácie navrhovaného § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby bude podliehať súhlasnému rozhodnutiu súdu; toto obmedzenie bude trvať až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia (licencie, povolenia a pod.).

Upovedomenie Úradu vlády Slovenskej republiky (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaných v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky z právnych aktov EÚ (Nariadenie č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, Nariadenie č. 1303/2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006).

Upovedomenie Úradu pre verejné obstarávanie (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním má vplyv na aplikáciu § 21 návrhu zákona vo vzťahu ku konaniach o správnych deliktoch vedených Úradom pre verejné obstarávanie.

K § 24

Navrhované ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

K § 25

Účelom navrhovaného ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Čo treba rozumieť zmenou právnickej osoby vyplýva z § 7 ods. 4 návrhu zákona.

Na tento účel sa navrhuje, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (odsek 1). Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu (odseky 2 a 3). V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu. Začatie trestného stíhania bude oznamované štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká podľa § 23, čím sa zabezpečí táto informácia aj pre štátne orgány, ktoré vedú príslušný register, či inú úradnú evidenciu. Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu (odsek 4). Povinnosť dokladovať tento súhlas bude mať právnická osoba, resp. osoby konajúce v jej mene pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

K § 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok.

Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku.

Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby.

Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu, ktorý vyplýva z odseku 6.

Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude postupovať podľa odseku 4, a teda ak napr. súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

K § 27

Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, navrhuje sa osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov (Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok).

V prvom rade (odsek 1) budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie (odsek 2). Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby podľa navrhovaných odsekov 1 a 2. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom.

Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona a rozsah aplikovateľnosti Trestného poriadku.

Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby bude možné len vo výnimočných situáciách, ktoré sú vymedzené v odseku 6 v analógii k úprave Trestného poriadku.

Právnu úpravu v § 27 je potrebné odlišovať od inštitútu obhajoby, ktorý je upravený v § 28, a teda voľba zástupcu podľa § 27 ods. 2 nijako neobmedzuje právnickú osobu zvoliť si súčasne obhajcu z radov advokátov tak ako každý iný obvinený.

K § 28

Uvedené ustanovenie upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby podľa § 27 ods. 2. Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

K § 29

Uvedené ustanovenie upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

K § 30

Trest zrušenia právnickej osoby sa bude vykonávať formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa návrhu zákona právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku). Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie. Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri § 20a Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s likvidáciou sa budú primárne uhrádzať z majetku zrušovanej právnickej osoby (§ 35 návrhu zákona).





K § 31

§ 31 upravuje výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Podľa odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.). Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.) Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Podľa odseku 2, len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku Úradu pre verejné obstarávanie (pozri aj súvisiacu zmenu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Porušenie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

K § 32

Ustanovenie upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Navrhuje sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom – určenie týchto skutočností bude obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa navrhuje oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16590 eur, a to aj opakovane. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty bude prípustná a bude mať odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku bude znášať právnická osoba.

K § 33

Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov.

Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

K § 34

Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona.

V tomto odseku sa taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí. Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

K § 35

Navrhované ustanovenie vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

K § 36

Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa navrhuje, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastanú po jeho účinnosti.

K § 37

Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona – Zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.



K čl. II
(Občiansky zákonník)

V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú.

Nakoľko ďalšie novelizačné články obsahujú novelizácie zákonov, ktorých účel je rovnaký, osobitná časť odkazuje na odôvodnenie v čl. II.

K čl. III
(Trestný zákon)

K bodu 1

Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 5

Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené prípady predstavujú iba „špičku ľadovca“ z celkového množstva všetkých takých skutkov. Orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti nemôžu postihovať osoby, ktoré najmä organizovanou formou vykonávajú úpravy stavov počítadiel na meradlách spotreby uvedených komodít, a to ani pri zadržaní týchto osôb s nástrojmi (raznicami a značkami) umožňujúcimi neoprávnené označovanie meradiel overovacími značkami alebo zabezpečovacími značkami po úprave stavu meradiel. Prípady dokázaných falošných overovacích značiek a zabezpečovacích značiek následne postupujú okresným úradom na prejednanie priestupku, ktoré ich odložia záznamom a vo veci nevykonávajú žiadne šetrenie smerujúce k odhaleniu páchateľa. Navrhuje sa preto, aby trestným činom bolo samotné neoprávnené vyrobenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky, resp. raznice. Prísnejšie bude posudzovaný taký čin, ktorý bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku). Pokiaľ takým činom bude spôsobená škoda, pôjde o súbeh s trestným činom krádeže, nakoľko neoprávnené osadenie overovacej značky a zabezpečovacej značky je vykonávané po znížení stavu na počítadle meradla príslušnej komodity.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 9

Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba.

Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie a subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní sa dopustí protiprávneho konania, ktoré bude napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

K čl. IV
(Trestný poriadok)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

K bodu 2

S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

K bodom 3 až 14

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

K bodom 16 až 19

V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

K čl. V
(zákon č. 51/1988 Zb.)

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti navrhuje doplniť všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré nebudú ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Navrhuje sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa doterajších predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvie počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestáva byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však pôjde skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona). Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

K bodom 1 a 2

Účelom zmeny zákona o banskej činnosti je doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju bude právnická osoba výpisom z registra trestov.

K bodu 3

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v zmysle vyššie popísaných pravidiel.

K čl. VI
(zákon č. 83/1990 Zb.)

Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Ako cit. novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrváva dodnes. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentuje inštitút zrušenia právnickej osoby, t.j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia.

Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňa preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby bude na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik občianskeho združenia (a jeho následnú likvidáciu), nakoľko zákon o združovaní občanov nepozná inštitút zrušenia občianskeho združenia. Z hľadiska dopadov tohto trestu však pôjde o rovnocennú právnu úpravu ako v prípade ostaných právnických osôb.

V bode 2 sa rozširuje právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra bude vymenúvať likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dôjde v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. VII
(zákon č. 308/1991 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. VIII
(zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

K bodu 2

Účelom zmeny § 8 ods. 5 je rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

K bodu 3

Ide o zmenu, ktorou sa zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

K bodu 4

Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôb, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

K čl. IX
(zákon č. 71/1992 Zb.)

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadňuje existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

K čl. X
(zákon č. 78/1992 Zb.)

Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov má za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktorá poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov.

K prechodným ustanoveniam pozri odôvodnenie čl. V.

K čl. XI
(zákon č. 566/1992 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XII
(zákon č. 202/1995 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XIII a XIV

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XV až XIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XX
(zákon č. 65/2001 Z. z.)

Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavuje vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z platného znenia zákona.



K čl. XXI a XXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXIII
(zákon č. 34/2002 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXIV až XXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXX
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXXI a XXXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIII
(zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa v bode 11 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Podmienka bezúhonnosti sa nanovo bude vyžadovať od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.




K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode z „fyzickej“ osoby na „osobu“.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Navrhuje sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 8

V § 52 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.


K bodu 12

Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIV a XXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a teda podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie bude platiť aj v týchto predpisoch.

K čl. XXXVII až XXXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.)

Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.




K čl. XLI
(zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „DDS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa v bode 10 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Ustanovuje sa nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode.

K bodu 5

V § 23 ods. 15 ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 7

V § 26 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 8

Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

K bodu 12

Ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLII a XLIII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.




K bodu 4

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

K bodu 5

Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

Tretie osobitné pravidlo upravuje nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom zostávajú zachované.

K čl. XLV a XLVI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLVII
(zákon č. 85/2005 Z. z.)

V bode 1 ide o analogickú úpravu detailne popísaná v odôvodnení k čl. II. V bode 2 sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. XLVIII až LI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LII
(zákon č. 25/2006 Z. z.)

Právoplatné odsúdenie v trestnom konaní má v súčasnosti význam vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fyzickými osobami pri posudzovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a pri posudzovaní splnenia podmienok výkon funkcie v príslušnom orgáne. Je to dané povahou veci, nakoľko právnickú osobu nie je možné v súčasnosti právoplatne odsúdiť vo význame vyslovenia viny, čo však nevylučuje uloženie ochranných opatrení (nepravá trestná zodpovednosť). Ak sa zavedie trestná zodpovednosť právnických, je namieste ju zohľadniť v zákone o verejnom obstarávaní v rozsahu ako u fyzických osôb, t.j. tam kde je právoplatné odsúdenie v trestnom konaní na škodu fyzickej osobe, bude aj na škodu právnickej osobe.

Návrh zákona zavádza nový druh trestu, ktorým je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Z hľadiska dôsledkov tohto trestu sú tieto rovnaké ako v prípade administratívnej sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloženom Úradom pre verejné obstarávanie. To znamená, že právoplatné uloženie tohto trestu by malo vyvolať rovnaké dopady na právnickú osobu ako uloženie zákazu účasti zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, a to v ktoromkoľvek štádiu verejného obstarávania.



K bodu 1

Medzi podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia sa navrhuje doplniť podmienku neuloženia trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podmienky týkajúce sa osobného postavenia podľa platného znenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) sa budú vzťahovať aj na právnickú osobu, a to aj bez zmeny tejto právnej úpravy. Tento záver možno odvodiť z dikcie úvodnej vety § 26 ods. 1 a z písmen a) a b) „...len ten, kto...“, resp. „nebol on...“. Za súčasného stavu je zrejmé, že právoplatné odsúdenie sa týka len fyzických osôb, nakoľko niet trestnej zodpovednosti právnických osôb.

K bodu 2

Splnenie podmienky podľa nového písmena h) v odseku 1 sa bude preukazovať výpisom z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technické zmeny vyvolané prečíslovaním písmen v odseku 1.

K bodom 8 až 10

Zákonom č. 95/2013 Z. z. bol zavedený nový typ sankcie ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktorou je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a v tejto súvislosti aj register osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na zavedenie trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a jeho blízku povahu administratívnej sankcii ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie (vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní na určitý čas vyplývajúci z rozhodnutia o sankcii/treste) je namieste, aby sa do registra osôb zo zákazom zapisovali aj právnické osoby, ktorým súd uloží trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V praxi súd, ktorý uloží právnickej osobe trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zašle Úradu pre verejné obstarávanie rovnopis právoplatného rozsudku, ktorý bude podkladom pre vykonanie zápisu v registri osôb so zákazom. Nakoľko z rozsudku súdu bude zrejmá aj doba na akú sa trest ukladá, rovnopis rozhodnutia súdu bude súčasne aj podkladom pre vyčiarknutie z registra osôb so zákazom (§ 149a ods. 6).

K bodu 10

Navrhované znenie prechodného ustanovenia zákona zakotvuje povinnosť verejné obstarávania vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona dokončiť podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na zavádzanie novej podmienky účasti by totiž v prípade verejných obstarávaní začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona mohli nastávať problémy pri vyhodnocovaní podmienok účasti v zmysle § 33 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní povinní posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s vopred definovanými podmienkami určenými napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V praxi by sa tak tieto osoby v rámci vyhodnocovania novo zavedenej podmienky účasti podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. ktorá nebola definovaná v ich skorších úkonoch) museli riadiť nejasne definovaným a adresovaným úkonom „upovedomenia príslušného súdu“, čím by zároveň boli nútené konať v rozpore s § 33 zákona o verejnom obstarávaní. Situáciu, kedy by vo verejnom obstarávaní vyhlásenom pred účinnosťou navrhovaného zákona jednému zo záujemcov, resp. uchádzačov bol právoplatne uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, je možné pokryť aplikáciou ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. LIII a LIV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.)

V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K čl. LVI až LXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXII
(zákon č. 528/2008 Z. z.)

V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorým sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplnenie zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

K čl. LXIII až LXXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXII
(zákon č. 183/2011 Z. z.)

Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nie je potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K čl. LXXIII až LXXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXXVI

Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečuje dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

K prílohe

V súlade s požiadavkou podľa čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa v zákone zavádza transpozičná príloha.

V Bratislave, 26. augusta 2015






Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky


 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore