Zákon o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov 90/2016 účinný od 01.01.2020 do 30.06.2023

§ 21
Povinnosti finančných agentov poskytujúcich úvery na bývanie

(1)
Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie úverov na bývanie finančných agentov podľa osobitného predpisu.13)
(2)
Veriteľ je oprávnený využívať osoby podľa odseku 1, len ak sú tieto osoby zapísané v registri finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie,46) ktorí sú oprávnení na vykonávanie tejto činnosti.
(3)
Osoby uvedené v odseku 1 sú povinné postupovať podľa tohto zákona a osobitného predpisu.47)
(4)
Na vykonávanie činnosti finančných agentov sa vzťahujú primerane ustanovenia § 5, § 8 ods. 28, § 11, § 13 ods. 10 a 11 a § 16 ods. 5 a 6; to neplatí, ak povinnosti podľa uvedených ustanovení vykonáva priamo veriteľ.
(5)
Pri úveroch na bývanie uzatvorených podľa § 1 ods. 2 a 3 je finančný agent povinný v dostatočnom časovom predstihu pred vykonaním akýchkoľvek činností sprostredkovania úverov na bývanie poskytnúť spotrebiteľovi informácie o
a)
spôsobe výpočtu poplatku a iných nákladov súvisiacich so sprostredkovanou finančnou službou, ak nie je možné poskytnúť informáciu spotrebiteľovi o výške poplatku a iných nákladoch, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť za sprostredkovanú finančnú službu, ak taký poplatok alebo iné náklady spotrebiteľovi vznikajú,
b)
výške peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia, ktoré majú veriteľ alebo tretie strany zaplatiť finančnému agentovi za služby súvisiace so zmluvou o úvere na bývanie; ak výška peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia nie je známa v čase oznámenia, finančný agent informuje spotrebiteľa, že skutočná výška peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia bude uvedená v neskoršom štádiu v rozsahu informácií uvedených vo formulári (ESIS),
c)
práve požadovať informácie o peňažnom plnení podľa odseku 6.
(6)
Na základe písomnej požiadavky spotrebiteľa musí byť spotrebiteľ informovaný o rozdieloch vo výškach peňažného plnenia v percentách, ktoré prijíma finančný agent za vykonávanie finančného sprostredkovania od jedného veriteľa alebo viacerých veriteľov.
(7)
Finančný agent je povinný oznámiť veriteľovi skutočnú výšku peňažného plnenia a poplatku súvisiacu so sprostredkovanou finančnou službou, ktorú má zaplatiť spotrebiteľ alebo tretie strany finančnému agentovi na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov úverov na bývanie.
(8)
Na účely posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie je finančný agent povinný veriteľovi predložiť informácie získané od spotrebiteľa.
(9)
Finančnému agentovi sa zakazuje poskytovať svoje služby súvisiace so zmluvami o úvere na bývanie, ktoré poskytujú veritelia ustanovení osobitným predpisom,48) spotrebiteľom v členskom štáte, v ktorom veritelia podľa osobitného predpisu47) nemajú povolenie na vykonávanie činností podľa osobitného predpisu.11)
(10)
Finančnému agentovi sa zakazuje vykonávať časť alebo všetky činnosti spojené so sprostredkovaním úverov na bývanie v oblasti úverov na bývanie v členskom štáte, kde taký finančný agent nemôže vykonávať finančné sprostredkovanie.
(11)
Odseky 9 a 10 sa nevzťahujú na veriteľa, ktorý je bankou, zahraničnou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky.9)
(12)
Ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na finančného agenta sa rovnako vzťahujú aj na finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie podľa osobitného predpisu.13)

§ 22
Povinnosti finančných poradcov

(1)
Finančné poradenstvo v oblasti úverov na bývanie môže vykonávať finančný poradca podľa osobitného predpisu.49)
(2)
Finančný poradca musí byť zapísaný v registri finančných poradcov podľa osobitného predpisu.46)
(3)
Osoba uvedená v odseku 1 je povinná postupovať podľa tohto zákona a osobitného predpisu.47)
(4)
Na vykonávanie činnosti finančných poradcov sa primerane vzťahujú ustanovenia § 5, § 8 ods. 28, § 11, § 13 ods. 10 a 11 a § 16 ods. 5 a 6.
(5)
Finančný poradca je povinný informovať spotrebiteľa, že vykonáva alebo že môže vykonať finančné poradenstvo súvisiace s úvermi na bývanie pre spotrebiteľa. Finančný poradca môže vykonať finančné poradenstvo súvisiace s úvermi na bývanie na základe písomnej zmluvy.
(6)
Pred poskytnutím finančného poradenstva alebo pred uzavretím zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva týkajúceho sa úverov na bývanie je finančný poradca okrem informácií uvedených v § 5 a 6 povinný poskytnúť spotrebiteľovi tieto dodatočné predzmluvné informácie:
a)
o výške poplatku, ktorý je povinný uhradiť spotrebiteľ za vykonávanie finančného poradenstva v oblasti úverov na bývanie, ak taký poplatok bol určený,
b)
o metóde výpočtu výšky poplatku za vykonávanie finančného poradenstva, ak nie je možné určiť výšku poplatku v čase zverejnenia.
(7)
Pri vykonávaní finančného poradenstva na účely tohto zákona musí finančný poradca
a)
získavať aktuálne informácie o osobnej a finančnej situácii spotrebiteľa, jeho preferenciách a cieľoch; pri získavaní týchto informácií veriteľ alebo finančný poradca prihliada na predpokladané riziká pre spotrebiteľa počas trvania navrhovanej zmluvy o úvere na bývanie,
b)
vybrať zo svojej ponuky produktov dostatočný počet ponúk o úvere na bývanie a odporučiť zmluvu o úvere na bývanie alebo zmluvy o úvere na bývanie, ktoré sú vhodné z hľadiska potrieb spotrebiteľa, jeho finančnej a osobnej situácie, konať v záujme spotrebiteľa spôsobom
1.
oboznámenia sa s potrebami a situáciou spotrebiteľa a
2.
odporučenia vhodnej zmluvy o úvere na bývanie v súlade s písmenami a) a b),
c)
poskytnúť spotrebiteľom svoje odporúčania.
(8)
Informácie uvedené v odseku 6 a odporúčanie zmlúv o úvere na bývanie poskytnuté spotrebiteľovi podľa odseku 7 musia byť poskytnuté písomne alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(9)
Finančný poradca je pri poskytovaní finančného poradenstva v oblasti úverov na bývanie povinný
a)
vybrať dostatočný počet ponúk o úvere na bývanie z ponuky úverov na bývanie dostupných na trhu a
b)
informovať spotrebiteľa o rizikách vyplývajúcich zo zmluvy o úvere na bývanie vzhľadom na jeho finančnú situáciu.
(10)
Ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na finančného poradcu sa rovnako vzťahujú aj na finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie podľa osobitného predpisu.49)