Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 9/2021 účinný od 19.01.2021

Platnosť od: 19.01.2021
Účinnosť od: 19.01.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Verejné obstarávanie, Energetika a priemysel, Zdravotníctvo, Bezpečnosť a obrana štátu, Odpadové hospodárstvo, Zamestnanosť

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 9/2021 účinný od 19.01.2021
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 9/2021 s účinnosťou od 19.01.2021

Legislatívny proces k zákonu 9/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19

K predpisu 9/2021, dátum vydania: 19.01.2021

 

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky podpredseda vlády Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh.

Predloženým návrhom zákona sa upravujú niektoré ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktorých zmenu alebo doplnenie si vyžiadala situácia s naďalej sa šíriacou nebezpečnou nákazlivou chorobou COVID-19 na území Slovenskej republiky. Návrh zákona reaguje na pretrvávajúci negatívny vývoj epidemiologickej situácie na Slovensku, a s tým súvisiace opätovné vyhlásenie, resp. predĺženie núdzového stavu na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa navrhuje upraviť zákon o civilnej ochrane obyvateľstva, zákon o službách zamestnanosti, zákon o zdravotnej starostlivosti, zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákon o hospodárskej mobilizácii, zákon o verejnom obstarávaní, a dva zákony o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby ľudskej choroby COVID-19 a to v justícii a vo finančnej oblasti.

Novelou zákona o civilnej ochrane obyvateľstva sa z dôvodu jednoznačnosti precizujú niektoré ustanovenia platného zákona napríklad v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciu, tiež sa zvýrazňuje jednoznačnosť uplatnenia opatrení civilnej ochrany podľa zákona aj počas vyhláseného núdzového stavu a výnimočného stavu v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z.

Účelom novely zákona o službách zamestnanosti je, vzhľadom na zavedenie opatrení týkajúcich sa uzatvorenia alebo obmedzenia činnosti niektorých zariadení, ako aj obmedzenie mobility občanov, na účely realizácie projektov na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (Prvá pomoc+) predĺžiť výnimku z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, a to najdlhšie do konca roka 2021.

Novelou zákona o zdravotnej starostlivosti sa upravuje možnosť vykonávania očkovania aj mimo zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti s cieľom umožniť čo najrýchlejšiu realizáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19.

Novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti sa rozširuje možnosť výkonu diagnostického testu aj žiakom tretieho alebo štvrtého ročníka študijného odboru zdravotnícky asistent. Podstatnou zmenou je zavedenie sankcie za porušenie povinnosti dodržiavať nastavené pravidlá očkovania na účely predchádzania spoločensky nežiaducemu správaniu, ktoré na základe poznatkov z aplikačnej praxe najmä podobu uprednostňovania osôb v rozpore s prioritizáciou vakcinácie. Ďalej sa navrhuje úprava, vďaka ktorej budú môcť zdravotnícki pracovníci vykonávať zdravotnícke povolanie aj v režime výkonu dobrovoľníckej činnosti, a úprava, vďaka ktorej študenti a žiaci budú môcť vykonávať diagnostický test samostatne bez dohľadu iného zdravotníckeho pracovníka.

Navrhovaná úprava v zákone o hospodárskej mobilizácii zefektívniť vynucovanie plnenia povinností subjektov hospodárskej mobilizácie v záujme ochrany života a zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.

Novelou zákona o verejnom obstarávaní sa zosúlaďuje zákonná úprava so znením čl. 2b písm. a) smernice 89/665/EHS, ktorý nevyžaduje uplatňovanie odkladnej lehoty pri postupe zadávania zákazky, pri ktorom sa nevyžaduje predchádzajúce zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Cieľom úpravy je rozšírenie výnimky z povinnosti dodržiavania odkladnej lehoty na všetky priame rokovacie konania.

Novelou zákona č. 62/2020 Z. z. sa upravujú pravidlá vykonania korešpondenčného hlasovania, pravidlá počítania premlčacích a prekluzívnych lehôt alebo pravidlá vykonávania dražieb.

Novelou zákona č. 67/2020 Z. z. sa v záujme odstránenia možnej nejednotnej aplikácie navrhuje spresniť pravidlá nakladania s hnuteľným majetkom štátu vo verejnom záujme ako je aj darovanie hnuteľného majetku štátu, ktorý ochranné pomôcky, testy, vakcíny, iné lieky, zdravotnícky materiál.

Návrh zákona sa v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a čl. 15 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky bez predošlého prerokovania návrhu zákona s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve

-článok 26 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b) v sekundárnom práve

-smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (konsolidované znenie) (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení

gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014) v platnom znení

gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení

gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

bezpredmetné

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné – smernice EÚ sú náležite transponované do vnútroštátneho právneho poriadku. Dochádza k využitiu voliteľnej transpozície.

b) informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

bezpredmetné (vo vzťahu k predmetu právnej úpravy)

c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

smernice sú transponované do zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – úplne

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplne

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

podpredseda vlády Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

január 2021

2.Definovanie problému

Predloženým návrhom zákona sa upravujú niektoré ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktorých zmenu alebo doplnenie si vyžiadala situácia s naďalej sa šíriacou nebezpečnou nákazlivou chorobou COVID-19 na území Slovenskej republiky. Návrh zákona reaguje na pretrvávajúci negatívny vývoj epidemiologickej situácie na Slovensku, a s tým súvisiace opätovné vyhlásenie, resp. predĺženie núdzového stavu na území Slovenskej republiky.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu je riešenie dopadov vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v súvislosti s pandémiou COVID-19 na území Slovenskej republiky.

4.Dotknuté subjekty

5.Alternatívne riešenia

Neboli žiadne.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej

republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

B. Osobitná časť

K čl. I (novela zákona o civilnej ochrane obyvateľstva)

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že v súčasnosti zákon upravuje úlohy a pôsobnosť samosprávnych krajov v rámci civilnej ochrany.

K bodu 2

Z dôvodu jednoznačnosti sa precizuje ustanovenie prvej vety § 3b ods. 4. Je zrejmé, že ak nastane mimoriadna udalosť, v dôsledku ktorej sa vyhlási núdzový alebo výnimočný stav bez toho, aby tomu predchádzalo vyhlásenie mimoriadnej situácie, v takom prípade sa mimoriadna situácia z rovnakých dôvodov a na tom istom území nevyhlasuje. Počas vyhláseného núdzového alebo výnimočného stavu však môže na tom istom území dôjsť k vzniku mimoriadnej udalosti, ale z iného dôvodu (napr. povodeň počas pandémie). V takom prípade možno počas vyhláseného núdzového alebo výnimočného stavu vyhlásiť zároveň mimoriadnu situáciu, ktorá však nastala z iných dôvodov.

Druhá veta odseku 4 sa vypúšťa z dôvodu úprav uvedených v bode 3.

K bodu 3

Zvýrazňuje sa jednoznačnosť uplatnenia opatrení civilnej ochrany podľa tohto zákona aj počas vyhláseného núdzového stavu a výnimočného stavu v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a vzájomná previazanosť právnych úprav manažmentu krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu.

Aj keď sa po vyhlásení núdzového alebo výnimočného stavu z tých istých dôvodov nevyhlasuje mimoriadna situácia, neznamená to, že nie je potrebné vykonávať aj úlohy a opatrenia civilnej ochrany podľa tohto zákona. Vzhľadom na to sa potreba uplatnenia úloh a opatrení civilnej ochrany aj počas vyhláseného núdzového a výnimočného stavu explicitne zakotvuje do zákona.

Zároveň sa explicitne ustanovuje, že počas núdzového stavu a výnimočného stavu sa opatrenia prijímané na základe ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. považujú za opatrenia civilnej ochrany, pretože ide o riešenie tých istých mimoriadnych udalostí rôznymi prostriedkami.

K bodom 4 až 6

Ide o terminologické zmeny, ktoré lepšie vystihujú previazanie tohto zákona s vyhláseným núdzovým alebo výnimočným stavom, a to aj s ohľadom na úpravy v bode 3.

K bodu 7

Vzhľadom na skutočnosť, že počas krízovej situácie spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 je obmedzené uskutočňovanie školení a skúšok na získanie odbornej spôsobilosti, ustanovuje sa, že trvanie odbornej spôsobilosti sa predlžuje do obdobia uplynutia šiestich mesiacov od jej odvolania.

K čl. II (novela zákona o službách zamestnanosti)

Vzhľadom na pretrvávajúci negatívny vývoj epidemiologickej situácie na Slovensku, s tým súvisiace opätovné vyhlásenie, resp. predĺženie núdzového stavu na území Slovenskej republiky, ale najmä na zavedenie opatrení týkajúcich sa uzatvorenia alebo obmedzenia činnosti niektorých zariadení, ako aj obmedzenie mobility občanov sa navrhuje na účely

realizácie projektov na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (Prvá pomoc+) predĺžiť výnimku z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, a to najdlhšie do konca roka 2021.

K čl. III (novela zákona č. 576/2004 Z. z.)

K bodu 1

S cieľom umožniť čo najrýchlejšiu realizáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19 sa ustanovuje možnosť jeho vykonávania aj mimo zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 2 a 3

Legislatívno–technická úprava v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky v § 8 ods. 1.

K čl. IV (novela zákona č. 578/2004 Z. z.)

K bodu 1

Na účely zabezpečenia celoplošného testovania populácie v súvislosti s ochorením COVID-19 je potrebné zapojiť do vykonávania diagnostického testu okrem zdravotníckych pracovníkov aj čo najväčší počet študentov a žiakov zdravotníckych študijných odborov. Rozširuje sa možnosť výkonu diagnostického testu aj žiakom tretieho alebo štvrtého ročníka študijného odboru zdravotnícky asistent.

K bodu 2, 3 a 4

Pri ukladaní pokuty za porušenie povinnosti dodržiavať nastavené pravidlá očkovania je potrebné zohľadniť zásadu adekvátnosti výšky pokuty k závažnosti porušenia právnej povinnosti, ktorá by sa však spravodlivo mala uplatňovať všeobecne, keďže pri každom porušení právnej povinnosti je možné určiť jeho rozsah, povahu a ďalšie atribúty protiprávneho konania.

K bodu 5

Účelom navrhovanej úpravy je predchádzanie spoločensky nežiaducemu správaniu, ktoré má na základe poznatkov z aplikačnej praxe najmä podobu uprednostňovania osôb v rozpore s prioritizáciou vakcinácie uvedenou v Národnej stratégii očkovania proti ochoreniu COVID-19 v podmienkach Slovenskej republiky.

K bodu 6

V súvislosti so zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou sa množia požiadavky aplikačnej praxe najmä v súvislosti s vykonávaním testov na zistenie ochorenie COVID- 19. Navrhuje sa úprava, vďaka ktorej budú môcť zdravotnícki pracovníci vykonávať zdravotnícke povolanie aj v režime výkonu dobrovoľníckej činnosti, to znamená, že budú môcť svoje schopnosti, zručnosti a vedomosti na základe svojho slobodného rozhodnutia formou dobrovoľníckej činnosti využiť vo verejný prospech, mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo

služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu.

Vzhľadom na kritický stav v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky je nevyhnutné zabezpečiť opakované celoplošné testovanie populácie. Navrhovanou úpravou sa docieliť, vzhľadom na znižujúce sa personálne kapacity zdravotníckych pracovníkov, aby študenti a žiaci mohli vykonávať diagnostický test samostatne bez dohľadu iného zdravotníckeho pracovníka.

K čl. V (novela zákona o hospodárskej mobilizácii)

Neplnenie povinností zo strany jednotlivých subjektov hospodárskej mobilizácie narúša komplexný systém opatrení určených na ochranu zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky a môže spôsobiť jeho kolaps, prípadne kolaps tých subjektov, ktoré tieto nedostatky v konečnom dôsledku vykrývajú vlastnými kapacitami. Navrhovaná úprava zefektívniť vynucovanie plnenia povinností subjektov hospodárskej mobilizácie v záujme ochrany života a zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.

K čl. VI (novela zákona o verejnom obstarávaní)

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje zákonná úprava so znením čl. 2b písm. a) smernice 89/665/EHS, ktorý nevyžaduje uplatňovanie odkladnej lehoty, ak ide o postup zadávania zákazky, pri ktorom sa nevyžaduje predchádzajúce zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Navrhovanou úpravou sa výnimka z povinnosti dodržiavania odkladnej lehoty rozšíri na všetky priame rokovacie konania.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou prechodných ustanovení sa umožňuje, aby právna úprava vzťahovala aj na priame rokovacie konania začaté pred účinnosťou predloženej novely zákona.

K čl. VII (novela zákona č. 62/2020 Z. z.)

K bodu 1

Berúc do úvahy doterajšiu nejednotnú aplikačnú prax pri využívaní § 3 ods.1 písm. a) platného znenia zákona sa navrhuje, aby „nevyhnutný rozsah“ vykonávania pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia ustanovila vykonávacia vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V tejto súvislosti treba poukázať, že vykonávacia právna úprava sa bude vzťahovať aj na pojednávania vykonávané notármi ako súdnymi komisármi, pretože ich úkony sú úkonmi súdu a úkonom súdu je aj pojednávanie.

K bodu 2

Berúc do úvahy doterajšie skúsenosti s aplikáciou platného znenia § 5 sa navrhuje zrušiť doterajšiu naviazanosť § 5 na § 190a §190d Obchodného zákonníka, pričom namiesto toho sa v odseku 2 normuje nové pravidlo určovania „technických“ podmienok vykonania korešpondenčného hlasovania a účasti na rozhodovaní kolektívneho orgánu prostredníctvom

elektronických prostriedkov. Právna úprava aj naďalej zostáva naviazaná na stav mimoriadnej situácie a núdzový stav.

Okrem toho sa doterajšia úprava rozširuje o odsek 3, ktorý umožní jej využitie ak pri rozhodovaní kolektívnych veriteľských orgánov, t.j. schôdze veriteľov a veriteľského výboru v konkurznom konaní.

K bodu 3

K § 8 a 9: Navrhované opatrenie za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca februára 2021 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 1. januára 2021 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t.j. v čase od ostatného vyhlásenia zákazu pohybu na území Slovenskej republiky podľa uznesenia vlády č. 808 z 31. decembra 2020. Predkladateľ za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

Z hľadiska konštrukcie ide o rovnakú úpravu ako bola pôvodne schválená v marci 2020 v súvislosti s prvou vlnou pandémie Covid-19.

K § 10: Navrhované opatrenie za cieľ dočasne zakázať vykonávanie dražieb podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak má dražba splniť svoj účel, je nutné, aby boli vytvorené predpoklady pre čo najširšiu účasť záujemcov, čo za aktuálnej mimoriadnej situácie nie je možné, pretože je nežiaduce, aby sa na jednom mieste koncentrovali väčšie skupiny osôb. Vzhľadom na to sa javí ako účelné dočasne zamedziť vykonávaniu dražieb pod hrozbou sankcie neplatnosti dražby. Toto opatrenie má pochopiteľne dočasný charakter a je replikou platného znenia § 7.

K čl. VIII (novela zákona č. 67/2020 Z. z.)

V záujme odstránenia možnej nejednotnej aplikácie § 36c ods. 3 zákona sa navrhuje spresniť, že súčasťou účelného a hospodárneho nakladania s hnuteľným majetkom štátu vo verejnom záujme je aj darovanie hnuteľného majetku štátu, ako ochranné pomôcky, testy, vakcíny, iné lieky, zdravotnícky materiál, prípadne iný hnuteľný majetok štátu, ktorý sa používa na zamedzenie šírenia pandémie, zmiernenie negatívnych následkov pandémie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, počas obdobia pandémie. Je nepochybné, že je vo verejnom záujme zachovanie chodu hospodárstva Slovenskej republiky, a tiež zachovanie životov a zdravia fyzických osôb. V tomto prípade nepôjde o rozpor so zásadou hospodárneho nakladania s hnuteľným majetkom štátu.

K čl. IX (účinnosť)

Vzhľadom na naliehavosť prijatia navrhovaných legislatívnych opatrení sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia.

Bratislava 13. januára 2021

Igor Matovič v. r.

Štefan Holý v. r.

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore