Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov 85/2008 účinný od 01.04.2008

Platnosť od: 14.03.2008
Účinnosť od: 01.04.2008
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Pracovno-právne vzťahy, Ľudské práva

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUD51DS1EU1PPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov 85/2008 účinný od 01.04.2008
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 85/2008 s účinnosťou od 01.04.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov

K predpisu 85/2008, dátum vydania: 14.03.2008

16

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov sa predkladá na schválenie z viacerých dôvodov.

Predovšetkým je to skutočnosť, že podľa článku 17 smernice Rady 2004/113/ES z 13.decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu musia členské štáty transponovať túto smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov do 21. decembra 2007.

Cieľom predkladaného návrhu je reagovať aj na ďalšie formálne oznámenie, ktoré Komisia Európskych spoločenstiev (ďalej len „Komisia“) zaslala Slovenskej republike a ktorým začala konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa článku 226 tejto zmluvy. V dôsledku tejto skutočnosti hrozí podanie žaloby proti Slovenskej republike na Súdny dvor Európskeho spoločenstva a následne aj uloženie finančnej sankcie.

Konanie v tomto prípade (č. 2006/2528 zo dňa 27.06.2007) bolo začaté vo veci neúplnej alebo nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 246 z 2. apríla 2003 bolo za gestora smernice Rady 76/207/EHS určené Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ako spolupracujúce subjekty: rezort obrany, vnútra, dopravy, pôšt a telekomunikácií, školstva, spravodlivosti a financií. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 983 zo 14. októbra 2003 sú uvedené rezorty zodpovedné aj za transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa pôvodná smernica.

Komisia však posudzovala aj súlad antidiskriminačného zákona s uvedenými smernicami a opätovne uplatnila pripomienky k pôvodnému zneniu § 2 ods. 1a 5 a § 8 ods.1. Uvedené ustanovenia boli medzičasom novelizované zákonom č. 326/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2007.

Komisia súčasne uplatnila aj nové pripomienky. Namieta najmä, že nie je jasný vzťah medzi antidiskriminačným zákonom a ďalšími zákonmi, ktoré naň odkazujú (napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalšie). Poukazuje aj na absenciu osobitnej definície sexuálneho obťažovania a na to, že ustanovenie § 2 ods. 6 (v súčasnosti ods. 8 – pokyn na diskrimináciu) neumožňuje zákaz diskriminácie aj medzi kolegami, namieta aj niektoré výnimky zo zákazu diskriminácie a ďalšie.

Pri príprave predloženého návrhu zákona – popri uvedených sekundárnych prameňoch práva Európskych spoločenstiev – bolo potrebné vychádzať aj z toho, že rovnosť všetkých ľudí pred zákonom a zákaz diskriminácie je jednou zo základných zásad právneho štátu a je neodmysliteľnou súčasťou každého demokratického právneho poriadku. Rovnosť pred zákonom je základnou premisou každého právneho systému, ktorý uznáva ľudské práva a slobody.

Platný právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, prípadne zásadu rovnakého zaobchádzania v niekoľkých právnych predpisoch rôznej právnej sily. Popri všeobecných a osobitných ustanoveniach o rovnosti obsiahnutých v Ústave Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (napr. čl. 12, čl. 13 ods. 3, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 3 a 4, 34 ods. 3), ktoré zakazujú diskrimináciu vo vzťahu ku všetkým subjektom práva a ich základným právam a slobodám, možno nájsť relevantné ustanovenia o rovnosti a nediskriminácii aj v niekoľkých všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“. „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“.

Zásadu rovnosti všetkých osôb a zákaz diskriminácie ustanovuje aj medzinárodné právo verejné a sú uznané najmä v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodnom dohovore o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovore o právach dieťaťa, v Európskom dohovore na ochranu ľudských práv a základných slobôd a Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín, ktorými je Slovenská republika viazaná. Dôležitá je aj skutočnosť, že tak ako Ústava obsahuje demonštratívny výpočet dôvodov, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje, tak je tomu aj v prípade uvedených medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Inak povedané, diskrimináciu zakazujú na základe otvoreného počtu dôvodov. Táto skutočnosť je významná preto, lebo umožňuje rozšírenie ochrany pred diskrimináciou.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že záväznosť týchto medzinárodných dohovorov uznáva tak primárne právo, ako aj sekundárne právo Európskeho spoločenstva.

Osobitne, podľa článku 6 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení „Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, zásad, ktoré sú spoločné členským štátom.“ (ods. 1) a „rešpektuje základné ľudské práva ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, ako všeobecných zásad práva Spoločenstva.“ (ods. 2). Podľa čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd „Uznanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“.

O článok 6 Zmluvy o Európskej únii sa opiera aj úvodné ustanovenie (1) Smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu a ďalšie úvodné ustanovenie (2) tejto smernice o viaceré z vyššie uvedených medzinárodných dohovorov o ľudských právach.

Zákonom č. 326/2007 Z. z. bol v ustanovení § 2 ods. 1 zakotvený absolútny zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu. V rámci prípravy predkladanej novely sa však dospelo k záveru, že pri takto široko koncipovanom zákaze by sa v aplikačnej praxi mohli vyskytnúť aj absurdné situácie. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby v tomto ustanovení bol uvedený demonštratívny výpočet dôvodov, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje.

Antidiskriminačný zákon obsahuje osobitnú úpravu zákazu diskriminácie v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní služieb a tovarov, vo vzdelaní (§ 5) a v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch (§ 6). V týchto oblastiach sa však uvádzajú len niektoré taxatívne vymedzené dôvody, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje, čo má za následok neodôvodnené zúženie ochrany pred diskrimináciou. Komisia tento nedostatok vytýka v prípade viacerých ustanovení antidiskriminačného zákona.

Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa antidiskriminačný zákon, teda je rozšírenie ochrany pred diskrimináciou. Preto sa navrhujú aj zmeny v systematike zákona v spojení s úpravou viacerých jeho ustanovení. Navrhované zmeny by mali prispieť aj k zvýšeniu právnej istoty.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

V primárnom práve Európskych spoločenstiev je zámer prijatia opatrenia na boj proti

diskriminácii vyjadrený v článkoch 2, 3, 13, 137, 141 a v Hlave XIII Zmluvy o založení

Európskeho spoločenstva v platnom znení.

V sekundárnom práve Európskych spoločenstiev je zásada rovnakého zaobchádzania

premietnutá najmä v:

-smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01);

-smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04);

-smernici Rady 86/378/EHS z 24. júla 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01) v znení smernice rady 96/97/ES z 20. decembra 1996 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01);

-smernici Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 05/zv. 1) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04);

-smernici Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).

b) je upravená v práve Európskej únie:

V primárnom práve Európskej únie v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení, ktorý odkazuje na zachovávanie základných ľudských práv ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ten vo svojom článku 14 upravuje zákaz diskriminácie.

c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktorý sa k problematike zákazu diskriminácie a zásade rovnakého zaobchádzania vyjadroval v mnohých svojich rozhodnutiach. Napr. rozsudok vo veci Defrenne v. Sabena č. 2 (43/75), Marshal č. 1 (152/84) alebo Danfoss (109/88), Cadman (C-17/05) alebo Mangold (C-144/04) a mnohé ďalšie.

4. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

b) úplná

5. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Úrad vlády Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie

Predložený návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

2. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať zvýšený dopad na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Predložený návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

5. Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1:

Zákonom č. 326/2007 Z. z. bol v ustanovení § 2 ods. 1 zakotvený absolútny zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu. V rámci prípravy predkladanej novely sa však dospelo k záveru, že pri takto široko koncipovanom zákaze by sa v aplikačnej praxi mohli vyskytnúť aj absurdné situácie. Terajšie znenie tohto ustanovenia by v aplikačnej praxi umožnilo veľmi široký výklad a v rozhodovacej praxi súdov nejasnosti. Z týchto dôvodov sa navrhuje, aby v tomto ustanovení boli demonštratívnym výpočtom uvedené konkrétne dôvody, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje, a to najmä z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Ich výpočet vo vyššie uvedených transponovaných smerniciach vzhľadom na ich rôzne zameranie je rôzny. Napríklad v Smernici Rady 2000/43/ES sa uvádza rasa a etnický pôvod, Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/78/ES náboženstvo alebo viera, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia, Smernici Rady 2002/73/ES, ktorej cieľom je dosiahnutie rovnosti medzi mužmi a ženami okrem pohlavia sa uvádza manželský stav alebo rodinný stav, Smernici Rady 2004/113/ES ako dôvod zákazu diskriminácie, ako aj pre priaznivejšie zaobchádzanie so ženami sa uvádza tehotenstvo a materstvo. Navrhovaný výpočet dôvodov, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje, znamená snahu o ich syntézu. Inak povedané, zhrnutie výpočtu obsiahnutého v Ústave Slovenskej republiky a v transponovaných smerniciach.

K bodu 2 a 3:

Ustanovenie § 2 má v súčasnosti 11 odsekov. Z dôvodu jednoznačnosti a v záujme uľahčenia aplikácie v praxi sa navrhuje systematická zmena, ktorá spočíva v tom, že v § 2 by sa ponechali len doterajšie odseky 1 až 3, ktoré majú všeobecný charakter a doterajšie odseky 4 až 11 by boli premietnuté do novo navrhovaného § 2a. Takto by sa komplexne a prehľadne upravili definície jednotlivých foriem diskriminácie v jednom ustanovení.

V § 2a ods. 1 sa uvádza výpočet jednotlivých foriem diskriminácie. Oproti terajšiemu ustanoveniu § 2 ods. 4 sa navrhuje aj ďalšia forma, a to sexuálne obťažovanie.

Keďže definícia priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie je v súlade s citovanými smernicami Rady, a preto nevyvoláva problémy, tieto sa premietli do § 2a ods. 2 a 3 návrhu s nezmeneným obsahom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, v čom spočíva rozdiel medzi priamou a nepriamou diskrimináciou.

Priamou diskrimináciou sa rozumie také konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii, a to na základe dôvodov uvedených v § 2 ods. 1 návrhu. Môže ísť napríklad o rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo zvýhodňovanie založené na niektorom z dôvodov podľa uvedeného ustanovenia, ktorého cieľom alebo dôsledkom je znemožnenie alebo obmedzenie uznania, užívania alebo realizácie práv, napr. práva na prácu, na základe rovnosti.

V praxi však môže ísť aj o diskrimináciu z viacerých dôvodov v tom istom prípade, teda o viacnásobnú diskrimináciu. Z dôvodu rozptýlenia niektorých pochybností v tejto veci je potrebné uviesť, že vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania zásadne rozhoduje súd, a to aj v prípade viacnásobnej diskriminácie.

Na rozdiel od priamej diskriminácie, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (§ 2a ods. 3 návrhu).

Nepriama diskriminácia je také konanie, ktoré síce neznamená nerovnaké zaobchádzanie s osobami na základe dôvodov zakázanej diskriminácie, t.j. neznamená aplikáciu zakázaného kritéria, ktoré jeden účastník a priori nemôže splniť (napr. v prípade priamej diskriminácie na základe rasy je zrejmé, že nikto nemôže svoju rasu zmeniť), ale o aplikáciu takého navonok neutrálneho kritéria (t.j. kritéria, ktoré môže v zásade splniť každý – napr. gramotnosť alebo istý stupeň vzdelania). Takéto navonok neutrálne kritérium však znevýhodňuje istú skupinu (napr. príslušníci istej národnostnej menšiny dosahujú horšie študijné výsledky, a preto ich priemerná vzdelanostná úroveň je nižšia). O nepriamu diskrimináciu pôjde v tom prípade, ak takéto kritérium nemožno vecne ospravedlniť s prihliadnutím na konkrétnu situáciu (napr. v pracovných vzťahoch podmienka, aby nočný strážnik mal vysokoškolské vzdelanie nediskriminuje priamo, keďže každý má možnosť nadobudnúť vysokoškolské vzdelanie, ale vecne nie je odôvodnená a môže znamenať nepriamu diskrimináciu jedinca patriaceho do skupiny obyvateľstva, ktorého členovia dosahujú takéto vzdelanie v menšej miere). Kladenie takejto neutrálnej podmienky je ospravedlniteľné iba vtedy, ak podmienka je objektívne odôvodnená sledovaním legitímneho cieľa, ak ale súčasne tento cieľ sa nedá dosiahnuť rovnako dobre inými prostriedkami a zároveň sa vyhovie požiadavke primeranosti.

Podľa Článku 2 ods. 3 Smernice Rady 2000/43/ES „Obťažovanie sa považuje za diskrimináciu v zmysle odseku 1, pokiaľ dôjde k nežiaducemu chovaniu, súvisiacemu s rasovým alebo etnickým pôvodom, ktoré má za účel alebo za následok narušenie dôstojnosti osoby, a vytvorenie zastrašujúcej, nepriateľskej, zahanbujúcej, ponižujúcej a urážlivej atmosféry. V tejto súvislosti sa môže pojem obťažovania definovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a zvyklosťami členských štátov.“.

Podľa Článku 2 ods. 3 Smernice Rady 2000/78/ES „Obťažovanie sa má považovať za formu diskriminácie v zmysle odseku 1, keď k nežiaducemu správaniu súvisiacemu s niektorým z dôvodov podľa článku 1 dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby a vytvorenia zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, pokorujúceho alebo urážajúceho prostredia. V tomto kontexte možno pojem obťažovania definovať v súlade s vnútroštátnymi predpismi a praxou členských štátov.“.

Podľa pôvodného znenia § 2 ods. 5 antidiskriminačného zákona „Obťažovanie je také zaobchádzanie s osobou, ktoré táto osoba môže odôvodnene považovať za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé a

a) ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zníženie dôstojnosti tejto osoby alebo vytvorenie nepriateľského, ponižujúceho alebo zastrašujúceho prostredia alebob) ktorého strpenie môže pokladať za podmienku na rozhodnutie alebo výkon práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov.“.

Komisia v tomto prípade namietala, že uvedené smernice boli nesprávne transponované. Z tohto dôvodu bola navrhnutá nová definícia obťažovania, ktorá bola premietnutá do novelizácie antidiskriminačného zákona, a ktorá bola zákonom č. 326/2007 Z. z. schválená v tomto znení: „Obťažovanie je také správanie, v ktorého dôsledku dochádza alebo môže dôjsť k zastrašeniu, zahanbeniu, pokoreniu, poníženiu alebo urážke fyzickej osoby a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.".

Podľa Článku 2 písm. c) Smernice Rady 2004/113/ES obťažovanie je, keď k nežiaducemu správaniu súvisiacemu s pohlavím osoby dochádza s úmyslom alebo následkom porušenia dôstojnosti osoby a vytvorenia zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia.

V súvislosti s prípravou predkladanej novelizácie antidiskriminačného zákona sa dospelo k záveru, že terajšia definícia obťažovania v antidiskriminačnom zákone nie je v súlade s uvedeným článkom transponovanej smernice, pretože nevystihuje jej podstatu, a to vytvorenie zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia. Z uvedeného dôvodu sa novo navrhuje zmena tejto definície, podľa ktorej „Obťažovanie je také nežiaduce správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.“

Komisia vo formálnom oznámení k transpozícii Smernice 2002/73/ES namietala, že sa neprijala žiadna definícia sexuálneho obťažovania, pričom je toho názoru, že definícia obťažovania obsiahnutá v antidiskriminačnom zákone je neuspokojivá, lebo povaha obťažovania nie je rozlíšená. Daná definícia obťažovania neobsahuje špecifikáciu, že sa vzťahuje na akékoľvek nežiaduce verbálne, neverbálne alebo telesné správanie sexuálnej povahy. Podľa názoru Komisie, aby možnosť podať sťažnosť vo veci sexuálneho obťažovania nebola výlučne teoretická, je potrebné do vnútroštátnych predpisov začleniť riadnu definíciu sexuálneho obťažovania.

Definíciu sexuálneho obťažovania obsahuje aj článok 2 písm. d) smernice Rady 2004/113/ES, podľa ktorého sexuálne obťažovanie je, keď k nežiaducemu verbálnemu, neverbálnemu alebo fyzickému správaniu sexuálnej povahy dochádza s úmyslom alebo následkom narušenia dôstojnosti osoby, najmä pri vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia.

Z uvedených dôvodov v § 2a ods. 5 sa navrhuje aj definícia sexuálneho obťažovania.

V ustanovení § 2a ods. 6 predkladanej novely antidiskriminačného zákona sa navrhuje definícia pokynu na diskrimináciu v nezmenenej podobe napriek výhrade Komisie. Podľa terajšieho znenia § 2 ods. 8 „Pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby.“. Komisia namietala, že táto formulácia neumožňuje pokyn medzi kolegami na horizontálnej úrovni. K tomu je potrebné uviesť, že transponované smernice neobsahujú definíciu pokynu na diskrimináciu. Podľa slovenského právneho poriadku však k pokynu môže dôjsť len na vertikálnej úrovni, a to zhora nadol. Tomu zodpovedá aj uvedená definícia.

Podľa platného znenia § 2 ods. 9 „Nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.“. Z toho vyplýva, že práve táto definícia je tá, ktorá dostatočne pokrýva nielen vertikálu úroveň, a to nielen zhora nadol, ale aj opačne (napr. študentka môže nabádať profesora na diskrimináciu študenta), ako aj horizontálnu úroveň, teda diskrimináciu aj medzi kolegami na rovnakej úrovni. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje prebratie tejto definície do § 2a ods. 7 predloženého návrhu s nezmeneným obsahom.

S prihliadnutím na to, že neoprávnený postih de facto môže mať nepriaznivý vplyv aj na osobu, ktorá podá sťažnosť súvisiacu s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, v § 2a ods. 8 sa navrhuje vložiť nové písmeno c), ktoré reflektuje túto skutočnosť.

Podľa článku 4 transponovanej smernice „Obťažovanie a sexuálne obťažovanie v zmysle tejto smernice sa považuje za diskrimináciu z dôvodu pohlavia a je preto zakázané. Odmietnutie takého správania alebo podrobenie sa tomuto správaniu zo strany osoby sa nesmie použiť ako základ pre rozhodnutie, ktoré sa týka takejto osoby.“. Na transponovanie druhej vety sa navrhuje do § 2a vložiť ustanovenie, ktoré antidiskriminačný zákon zatiaľ neobsahuje, a podľa ktorého „Odmietnutie alebo strpenie diskriminácie osobou nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť následné zaobchádzanie alebo správanie sa k tejto osobe alebo byť základom pre rozhodnutie, ktoré sa týka tejto osoby.“ (ods. 10).

V odseku 11 § 2a sa navrhuje spojiť ďalšie dôvody, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje obsiahnuté v § 5 ods. 3 a § 6 ods. 3 antidiskriminačného zákona do jedného ustanovenia vo všeobecnej časti tohto zákona.

Podľa platného znenia § 5 ods. 3 „Diskriminácia z dôvodu rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu je aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu.“. V ustanovení § 5 sa však upravuje zákaz diskriminácie v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

Podľa platného znenia § 6 ods. 3 „Za diskrimináciu z dôvodu

a) pohlavia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu tehotenstva alebo materstva, ako aj z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie,

b) rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu,

c) náboženského vyznania alebo viery sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého náboženského vyznania alebo viery a aj diskriminácia osoby bez náboženského vyznania,

d) zdravotného postihnutia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo diskriminácia osoby, u ktorej by na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je zdravotne postihnutá.“. V zmysle ustanovenia § 6 to však platí len v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch.

Z uvedeného teda vyplýva, že tieto ustanovenia sú zužujúce. V dôsledku navrhovanej zmeny by teda mohlo dôjsť ku zvýšeniu ochrany pred diskrimináciou.

K bodu 4:

V záujme právnej istoty sa navrhuje ustanovenie § 3 ods. 1 doplniť o výpočet oblastí, v ktorých každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Ide o oblasť pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vzdelávania.

V odseku 2 sa zdôrazňuje, že o diskrimináciu môže ísť len vtedy, ak k nej došlo v súvislosti s uplatnením práva, ktoré vyplýva z osobitného zákona, napr. zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalších.

Zároveň sa navrhuje obsah terajšieho odseku 2 presunúť do odseku 3.

K bodu 5:

Keďže v § 3 ods. 1 medzi jednotlivými oblasťami, v ktorých každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania, sa navrhuje aj oblasť „vo vzdelávaní“, teda širší pojem, než je vzdelanie a nižšie v § 5 ods. 1 a 2 (bod 6. a 7.) je obsiahnutý rovnaký návrh, sa navrhuje, aby táto zmena bola premietnutá aj do nadpisu § 5.

K bodu 6 a 10:

Vzhľadom na demonštratívny výpočet dôvodov, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje v

§ 2 ods. 1 predloženého návrhu, sa navrhuje úprava § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 v tomto zmysle. Teda v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní, resp. v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia zo všetkých dôvodov, ktoré sú uvedené v § 2 ods. 1, čím sa opäť sleduje rozšírenie ochrany pred diskrimináciou.

K bodu 6 a 7:

Pojem vzdelanie je užší, ako vzdelávanie, pretože môže znamenať len istý stupeň dosiahnutého vzdelania. V záujme rozšírenia ochrany pred diskrimináciou v bode 6 a 7 sa navrhuje nahradiť slovo „vzdelania“ slovom „vzdelávania“.

K bodu 8:

Tento bod reaguje na novú právnu úpravu v oblasti zdravotnej starostlivosti.

K bodu 9 a 12:

V dôsledku zmien navrhovaných v bode 3, teda spojenie ustanovenia § 5 ods. 3 a § 6 ods. 3 do jedného všeobecného ustanovenia, a to § 2a ods. 11, sa navrhuje tieto ustanovenia vypustiť zo zákona z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 11:

V záujme rozšírenia ochrany pred diskrimináciou sa v bode 11 navrhuje, aby v úvodnej vete § 6 ods. 2 bolo doplnené slovo „najmä“. To znamená, že by sa mali rozšíriť oblasti, v ktorých sa uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania. Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje úplné znenie úvodnej vety.

K bodu 13:

Komisia namietala, že vzhľadom na fundamentálnu povahu práva na nediskrimináciu a ustálenú judikatúru Súdneho dvora by sa mali výnimky zo zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, intepretovať striktne. Keďže z článku 2 ods. 6 smernice Rady 76/207/EHS v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES vyplýva, že výnimka v prípade skutočných a určujúcich požiadaviek na povolanie by mala byť povolená iba za veľmi obmedzených okolností a že by sa mal aplikovať dvojaký test legitímneho cieľa a primeranej požiadavky, navrhuje sa nové znenie § 8 ods. 1 v súlade s požiadavkami smernice a Komisie.

K bodu 14:

V procese prípravy novelizácie antidiskriminačného zákona z diskusií vyplynulo, že druhá veta § 8 ods. 2 je zmätočná a nadbytočná, preto sa navrhuje ju vypustiť z tohto ustanovenia.

K bodu 15 a 16:

Podľa § 8 ods. 7 písm. b) antidiskriminačného zákona diskriminácia z dôvodu pohlavia nie je odôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktorého účelom je ochrana tehotných žien a matiek. Komisia namieta, že uvedená problematika v tomto zákone nie je výslovne upravená.

S prihliadnutím na to, že táto je predmetom úpravy viacerých právnych predpisov v oblasti pracovného práva, z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje vložiť nový odkaz k tomuto ustanoveniu antidiskriminačného zákona napríklad na nariadenie vlády SR č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien.

Súčasne v súvislosti s transpozíciou smernice Rady 2004/113/ES sa navrhuje, aby § 8 ods. 7 bol doplnený o písmeno c), v zmysle, ktorého diskriminácia z dôvodu pohlavia nie je odôvodnené rozdielne zaobchádzanie spočívajúce v poskytovaní tovaru a služieb výlučne alebo prednostne príslušníkom jedného pohlavia, ak sleduje legitímny cieľ a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné.

K bodu 17:

Smernica Rady 2004/113/ES v článku 5 rieši použitie poistno-matematických faktorov pre ženy a mužov pri uzatváraní poistných zmlúv. Navrhuje sa, aby § 8 antidiskriminačného zákona bol doplnený o nové odseky, ktorými sa upraví, kedy sa použitie rozdielov pri stanovení výšky poistného a výpočtu poistného plnenia nepovažuje za diskrimináciu, a to, že náklady súvisiace s tehotenstvom a materstvom nesmú viesť k rozdielom vo výške poistného a výpočtu poistného plnenia. Problematika však bude riešená aj v zákone č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto sa navrhuje aj nový odkaz na tento zákon v antidiskriminačnom zákone. Keďže hmotnoprávnu úpravu poistných zmlúv obsahujú ustanovenia § 788 až 828a Občianskeho zákonníka, navrhuje sa odkaz aj na ne.

K bodu 18:

Novo navrhovaným ustanovením § 8a sa sleduje, aby v antidiskriminačnom zákone boli upravené tzv. dočasné vyrovnávacie opatrenia v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a transponovanou smernicou. Okruh osôb, v prípade ktorých by sa mohli prijímať tieto opatrenia vychádza najmä z článku 34 a 38 Ústavy, nižšie uvedených medzinárodných dohovorov o ľudských právach a smerníc Rady.

Prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení slúži na dosiahnutie rovnosti a dôstojných životných podmienok, čo dokazuje rozšírená prax v množstve vyspelých demokratických štátov. V medzinárodnom práve, ktoré je významným prameňom práva v oblasti diskriminácie, sú dočasné vyrovnávacie opatrenia považované za legitímne opatrenia zamerané na dosiahnutie de facto rovnosti pre znevýhodňované skupiny. Podľa Výboru pre ľudské práva „princíp rovnosti niekedy vyžaduje, aby zmluvné štáty prijali vyrovnávacie opatrenia, s cieľom znižovať alebo odstrániť podmienky, ktoré spôsobujú alebo napomáhajú v udržiavaní diskriminácie, ktorú – okrem iného - Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zakazuje. Podobne aj článok 2 ods. 2 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie nabáda zmluvné štáty na prijatie dočasných osobitných opatrení s cieľom zaručiť plné a rovnaké používanie ľudských práv a základných slobôd. Podľa článku 4 ods. 2 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín zmluvné strany sa zaväzujú, že “tam, kde je to potrebné, prijmú primerané opatrenia s cieľom podporovať vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoločenského, politického a kultúrneho života, úplnú a efektívnu rovnosť medzi osobami patriacimi k národnostnej menšine a osobami patriacimi k väčšine.“ a ďalej, že „V tomto ohľade budú venovať náležitú pozornosť osobitným podmienkam osôb patriacim k národnostným menšinám.

Smernica Rady EÚ 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod v podobnom duchu vyžaduje pozitívnu činnosť štátu pre zabezpečenie „úplnej rovnosti v praxi“. Podľa článku 6 smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004, ktorá sa transponuje, „S cieľom zabezpečiť úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami v praxi zásada rovnakého zaobchádzania nebráni žiadnemu členskému štátu zachovávať alebo prijímať špecifické opatrenia na predchádzanie nevýhod súvisiacich s pohlavím alebo na ich vyrovnanie.“.

To môže zahŕňať prijatie alebo udržiavanie „konkrétnych opatrení na prevenciu alebo kompenzáciu nevýhod spojených s rasovým alebo etnickým pôvodom.” Európska komisia proti rasizmu a intolerancii vo svojom odporúčaní č.7 zameranom na boj proti rasizmu a rasovej diskriminácií zo dňa 17. decembra 2002 doporučuje prijatie dočasných špeciálnych opatrení, zameraných na predchádzanie, kompenzáciu alebo dosiahnutie plnej účasti vo všetkých oblastiach spoločenského života pre skupiny, ktoré sú znevýhodňované na základe svojej etnickej a rasovej príslušnosti. Takéto opatrenia musia byť ukončené hneď po tom, čo bol dosiahnutý ich cieľ.

Podľa zásad obsiahnutých v medzinárodnom práve tieto vyrovnávacie opatrenia sú v súlade s princípom rovnosti a právom nebyť diskriminovaný, ak sú špeciálne opatrenia prijaté:

a) so súhlasom členov skupín, na ktorých sa vzťahujú,

b) na základe jediného cieľa, a to je dosiahnutie rovnosti,

c) dočasné,

d) pozastavené, ak je dosiahnutý vytýčený cieľ,

e) nie sú dôsledkom neustáleho udržiavania nerovnakých alebo odlišných štandardov.

Ak prijaté opatrenia zamerané na vyrovnávanie príležitosti napĺňajú tieto podmienky nejedná sa o diskrimináciu ostatného obyvateľstva. Pri zavedení dočasných vyrovnávacích opatrení nejde o zlepšovanie postavenia jednej skupiny ľudí, ale o vyrovnávanie ich príležitosti, s cieľom dosiahnuť de facto, teda skutočnú rovnosť, ktorá je základnou podmienkou realizácie ostatných ľudských práv a slobôd.

Osobitne k písm. a) až c) ods. 1 § 8a:

Možno uviesť napr. zabezpečenie zdrojov pitnej vody, program mobilných zdravotných jednotiek ako súčasť dostupnej zdravotnej starostlivosti pre marginalizované rómske komunity. Sem možno zaradiť aj diagnostické testy na správne zaraďovanie detí do škôl ako prevenciu pred automatickým zaraďovaním do špeciálnych škôl. Do tejto kategórie možno priradiť aj zavádzanie rómskych asistentov učiteľa, nultých ročníkov a špeciálnych predškolských modulov na pomoc žiakom pri úspešnom zaraďovaní sa do škôl. Ide aj o opatrenia, ktoré zohľadňujú etnicitu pri prijímaní do zamestnania alebo škôl. Na to, aby bola splnená podmienka primeranosti a nevyhnutnosti je dôležité, aby etnicita bola len jedným z faktorov, a to preto, aby z nej nevyplývalo automatické priraďovanie bodov.

K bodu 20:

Transponovaná smernica v súvislosti s ochranou práv v článku 8 počíta nielen so súdnym konaním, ale aj so zmierovacím konaním. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) občianske súdne konanie zahŕňa aj zmierovacie konanie. Jeho úprava je obsiahnutá v § 67 až 69 tohto procesného kódexu. K tomu je potrebné dodať, že k ochrane práv môže dôjsť aj v mimosúdnom konaní, a preto sa navrhuje doplnenie § 9 o nový ods. 5 v tomto zmysle s odkazom na zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 19, 21 a 22:

Podľa § 10 ods. 1 antidiskriminačného zákona „V konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa účastník môže dať zastupovať aj právnickou osobou ...“. Táto dikcia však v praxi spôsobuje problémy. Súdy totiž toto ustanovenie interpretujú tak, že musí ísť výlučne o vec, v ktorej ide len o porušenie tejto zásady a v dôsledku toho zamietajú žaloby. S prihliadnutím na to, že diskriminácia vždy súvisí s porušením nejakého práva, nie je možné umelo vygenerovať žalobu, ktorá by zodpovedala interpretácii súdov. Preto sa navrhuje spresnenie textu tak, že ide o konanie vo veciach súvisiacich s porušením uvedenej zásady. Z tohto dôvodu sa navrhuje rovnaká zmena aj v názve nad § 9, ako aj v odseku 1 a 3 § 11.

K bodu 23:

Ustanovenie § 11 antidiskriminačného zákona upravuje prenesenie dôkazného bremena na žalovaného. Podľa procesných predpisov žalobca má dôkaznú povinnosť, čo však v prípade osoby, ktorá tvrdí, že bola diskriminovaná, nie je to dosť dobre možné. Právny inštitút prenesenia dôkazného bremena na žalovaného znamená výnimku, ktorá má uľahčiť dôkaznú situáciu osoby, ktorá o sebe tvrdí, že bola diskriminovaná tým, že ak predloží súdu alebo inému orgánu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo, žalovaný musí preukázať, že túto zásadu neporušil. Do textu § 11 ods. 2 sa však dostali slová „predloží dôkazy“, čo znamená nielen nesúlad s článkom 9 transponovanej smernice, ale aj to, že v dôsledku toho, výsledok je opačný. Inak povedané, dôkazná situácia osoby, ktorá namieta porušenie zásady rovnakého zaobchádzania sa nezlepšila, ale sa zhoršila. V záujme toho, aby žalobca skutočne mohol využiť inštitút prenesenia dôkazného bremena na žalovaného sa navrhuje, aby slová „predloží súdu dôkazy“ bolo nahradené slovom „oznámi súdu skutočnosti“.

K bodu 24 a 25:

Vzhľadom na to, že ku všetkým smerniciam, ktoré boli prijaté pred 1. májom 2004, je potrebné uvádzať ako publikačný zdroj Mimoriadne vydanie Úradného vestníka Európskej únie a nie Úradný vestník Európskych spoločenstiev, sa navrhuje zmena v prvom a druhom bode Prílohy.

K bodu 26:

V treťom bode Prílohy sa na prvom mieste uvádza Smernica Rady 96/97/ES z 20. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 86/378/EHS o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia, čo je nesprávne, a preto sa navrhuje na prvom mieste uviesť pôvodnú smernicu a ako publikačný zdroj v prípade obidvoch smerníc uviesť Mimoriadne vydanie Úradného vestníka Európskej únie.

K bodu 27:

Návrhom antidiskriminačného zákona sa čiastočne preberá aj Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, sa navrhuje, aby v štvrtom bode Prílohy bola uvedená aj táto smernica.

S prihliadnutím na transpozíciu smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, sa navrhuje doplnenie Prílohy aj o piaty bod s uvedením tejto smernice.

K Čl. II

K bodu 1:

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva bolo zriadené zákonom č.308/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V dôsledku zmeny jeho pôsobnosti antidiskriminačným zákonom, toto stredisko sa stalo implementačnou agentúrou k antidiskriminačnému zákonu.

V článku 1 bode 7 smernice 2002/73/ES sa vkladá do smernice 76/207/EHS nový článok 8a. Novým článkom 8a sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili orgán na zabezpečenie, analýzu, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania. Tento orgán by mal spĺňať určité požiadavky, pokiaľ ide o nezávislosť, poskytovaním nezávislej odbornej pomoci obetiam diskriminácie pri sledovaní ich sťažností o diskriminácii, vykonávaním nezávislých zisťovaní týkajúcich sa diskriminácie a zverejňovaním nezávislých správ a prípravou odporúčaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s diskrimináciou.

S prihliadnutím na vyššie uvedenú zmenu smernice a výhrady Komisie k nedostatočnej nezávislosti a pôsobnosti tohto strediska, sa navrhuje ďalšie spresnenie a rozšírenie jeho pôsobnosti v § 2 ods. 1 tohto zákona.

K bodu 2:

Podľa § 1 ods. 3 predmetného zákona „Stredisko je oprávnené zastupovať účastníka v konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.“. Navrhuje sa rovnaká zmena, ako v prípade § 10 ods. 1 antidiskriminačného zákona, teda, že ide o konania súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, a to z rovnakých dôvodov, ako je vyššie uvedené.

K bodu 3:

Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov „Stredisko každoročne do 30. apríla vypracúva a uverejňuje správu o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike prostredníctvom internetu alebo aj prostredníctvom periodickej tlače s celoslovenskou pôsobnosťou.“. V záujme toho, aby tieto správy výslovne obsahovali aj časť, ktorá je venovaná problematike dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, sa v súlade s článkom 12 ods. 2 písm. c) smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004, resp. článkom 1 bod 7 smernice 2002/73/ES, ktorým sa mení smernica 76/207/EHS, navrhuje doplnenie uvedeného ustanovenia tak, že sa za slová „ľudských práv“ vkladajú slová „vrátane zásady rovnakého zaobchádzania“.

K bodu 4 a 5:

Návrhom zákona sa dopĺňa odkaz na transpozíciu smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie a zoznam preberaných právnych aktov.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 24. októbra 2007

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Dušan Čaplovič

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

pre vedomostnú spoločnosť,

európske záležitosti,

ľudské práva a menšiny

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore