Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 84/2007 účinný od 01.01.2010

Platnosť od: 01.03.2007
Účinnosť od: 01.01.2010
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Občianske súdne konanie, Obchodné záväzkové vzťahy, Osobné práva, Autorské právo a práva príbuzné autorskému právu, Priemyselné právo, Exekučné konanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST3JUD31DS3EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 84/2007 účinný od 01.01.2010
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 84/2007 s účinnosťou od 01.01.2010 na základe 506/2009

Vládny návrh zákona o ochranných známkach

K predpisu 506/2009, dátum vydania: 08.12.2009

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky predložil do legislatí vneho procesu návrh zákona o ochranných známkach na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2009.

Napriek tomu, že v súčasnosti platný zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z. z.“ ) upravuje úroveň právnych vzťahov súvisiacich s ochrannými známkami porovnateľne s ostatnými krajinami Európskej únie a týmto zákonom v znení noviel, ktoré boli prijaté v sú vislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, boli transponované príslušné normy Európskeho spoločenstva a Európskej únie, predkladateľ považuje za potrebné prijať nový zákon, ktorý bu de precíznejším spôsobom transponovať ustanovenia smerníc týkajúce sa ochranných známok, pričom bude zohľadňovať rozsudky Súdneho dvora ES týkajúce sa prejudiciálnych konaní začatých z dô vodu potreby výkladu jednotlivých článkov uvedených smerníc, ako aj rozsudky Súdu prvého stupňa ES týkajúce sa preskúmania rozhodnutí Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) vydaných v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. V súvislosti s uvedeným, vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien a úprav, predkladateľ zvolil z hľadiska legislatívno –technického formu rekodifikácie súčasnej právnej úpravy.

Je potrebné zdôrazniť, že navrhovaná právna úprava je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ktor á je pre túto oblasť základnou právnou normou pre členské štáty Európskej únie. Uvedená smernica obsahuje len hmotnoprávne ustanovenia, teda upravuje len „výsledky“ konaní o ochranných známkach, a pokiaľ ide o formu a procesné prostriedky, ktorými sa má výsledok konania dosiahnuť, ponecháva ich úpravu na jednotlivé členské štáty Európskej únie. Zmluvné krajiny Dohovoru o práve ochrannej známky, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, však v rámci svojej vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti ochranných zná mok, musia rešpektovať ustanovenia tohto dohovoru obsahujúce množstvo procesných noriem.

Návrh zákona, v súčinnosti s ďalšími právnymi normami (najmä Občianskym súdnym poriadkom), predstavuje taktiež transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv du ševného vlastníctva.

Prijatím a nadobudnutím účinnosti návrhu zákona o ochranných známkach bude zrušený zákon č. 55/1997 Z. z. a zároveň bude zrušená aj vykonávacia vyhláška k nemu. Návrh zákona tak splnomoc ňuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na vydanie vykonávacej vyhlášky, pričom nadobudnutie účinnosti tejto vyhlášky sa predpokladá súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je aj v súlade s právom Európskych spoloč enstiev a Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiá l nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo v rámci medzirezortného pripomienkového konania na vedomie, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územn ých celkov, nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka

o posúdení vplyvov

 

 

 

 

1.Vplyvy na verejné financie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na verejné financie.

 

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sfé ry a iných právnických osôb:

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospod árenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

 

3.Vplyvy na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude ma◊ vplyv na životné prostred ie.

 

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na zamestnanosť.

 

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

 

 

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

 

2.Názov ná vrhu právneho predpisu: Návrh zákona o ochranných známkach

 

3.Problematika ná vrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

 

-primárnom

 

- čl. 157 Zmluvy o založení Euró pskeho spoločenstva

 

-sekundárnom

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES zo dňa 22. októ bra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008) - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES zo dňa 29. apríla 2004 o vymožite ľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2) - Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 zo dňa 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú.v. EÚ L 78, 24.3.2009)

 

b)nie je upravená v práve Európskej únie

 

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

napr.: - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C-442/07, prejudiciálne konanie; Oberster Patent- und Markensenat – Rakúsko [2008] Zb. roz. ESD, - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-252/07, prejudiciálne konani e; Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) - Spojené kráľovstvo [2009], - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-495/07, prejudiciálne konanie; Oberster Patent- und Markensenat – Rakú sko [2009] Zb. roz. ESD, - Rozhodnutie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev v spojených veciach T-225/06, T-255/06, T-257/06 a T-309/06 Budìjovický Budvar, národní podnik proti Úradu pre harmonizáciu vnú torného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) [2008] Zb. roz. ESD, - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-304/06 Eurohypo AG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné zná mky a vzory) (ÚHVT) [2008] Zb. roz. ESD Strana I-03297, - Rozhodnutie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev vo veci T-304/06 Paul Reber GmbH & Co. KG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné zn ámky a vzory) (ÚHVT) [2008] Zb. roz. ESD.

 

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok je kodifikovaným znením Smernice Rady 89/104/EHS, v ktorej bola určená lehota na transpozíciu pre členské štáty do 31. decembra 1992. Slovenská republika bola povinná transponovať Smernicu rady 89/104/EHS ku dňu jej vstupu do Európskej únie. V súčasnosti je teda predmetná smernica úplne transponovaná a rovnako aj návrh tohto zákona predstavuje jej plnú transpozíciu. Povinnosť transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv du ševného vlastníctva bola pre členské štáty Európskej únie stanovená najneskôr do 29. apríla 2006. Smernica bola transponovaná zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 84/2007 Z. z.“), pričom bola konštatovaná ú plná zhoda. Zákon č. 55/1997 Z. z. (jeden zo zákonov, ktorý bol novelizovaný zákonom č. 84/2007 Z. z.) a rovnako aj tento návrh zákona predstavuje čiastočnú transpozíciu tejto smernice v rozsahu právnej ú pravy ochranných známok.

b)V súvislosti s transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastní ctva bolo proti Slovenskej republike začaté konanie o porušenie Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa článku 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

 

c)Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES je úplne transponovaná zákonom č. 55/1997 Z. z., ktorý sa však návrhom zákona o ochranných známkach zrušuje.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 bola úplne transponovaná zákonom č. 84/2007 Z. z. Týmto zákonom sa menili nasledovné zákony, ktoré tak spoločne predstavujú transpozíciu tejto smernice: Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky sú dny poriadok v znení neskorších predpisov, Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, Zákon č. 132/1989 Z. z. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov, Zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, ktor ý sa však týmto návrhom zákona o ochranných známkach zrušuje, Zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov, Zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranný ch osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z., Zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z., Zákon č . 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z.

5.Stupeň zluč iteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

 

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

B. Osobitná časť

 

 

§ 1

Ustanovenie vo všeobecnej rovine pomenúva okruh právnych vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy zákona a všeobecne vymedzuje konania, ktorých ú prava je daná zákonom.

§ 2

Ustanovenie § 2 vymedzuje, za splnenia ktorých predpokladov môže byť označenie ochrannou známkou. Základnou podmienkou, aby bolo možné považovať označenie za ochrannú známku, je jeho grafické zná zornenie, pričom definícia ďalej uvádza demonštratívny výpočet toho, čím môže byť grafické znázornenie označenia tvorené. Už zo samotného znenia tohto ustanovenia tak možno rozlíšiť delenie označení a ochranných známok na slovné, obrazové, priestorové a kombinované. Ïalšou podmienkou obsiahnutou už v samotnej definícii označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú zná mku, je jeho rozlišovacia spôsobilosť, teda schopnosť označenia ako takého odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby.

§ 3

V záujme prehľadnosti ďalších ustanovení zákona ustanovenie definuje ochrannú známku Spoločenstva, medzinárodnú ochrannú známku, zahraničnú ochrannú známku a všeobecne známu zná mku, ktorej je Slovenská republika povinná poskytovať ochranu na základe čl. 6bis Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva (ďalej len „Parížsky dohovor“).

Zahraničnou ochrannou známkou nie je len ochranná známka zapísaná v registri úradu konkrétneho štátu, ale aj ochranná známka zapísaná v medzinárodnom registri vo vzťahu ku konkrétnemu štá tu (teda ochranná známka, pri ktorej je vyznačený konkrétny štát).

§ 4

V navrhovanom ustanovení je definovaná staršia ochranná známka. Existencia staršej ochrannej známky môže byť dôvodom pre odmietnutie zápisu ochrannej známky do registra ochranných známok vedenom Ú radom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) alebo pre odmietnutie poskytnutia ochrany medzinárodnej ochrannej známke pre územie Slovenskej republiky, alebo dôvodom pre vyhlásenie ochrannej zn ámky za neplatnú.

Za staršiu ochrannú známku sa za predpokladu zápisu do príslušného registra považuje už aj prihlásené označenie, ak má skoršie právo prednosti alebo skoršie právo seniority.

Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súčinnosti s ustanovením § 26 navrhovaného zákona, ktoré upravuje právo prednosti.

 

§ 5

Ustanovenie upravuje tzv. absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, pri existencii ktorých nemôže byť prihlásené označenie zapísané do registra ochranných známok. Hovoríme tiež o tzv. výlukách zo z ápisnej spôsobilosti alebo prekážkach zápisnej spôsobilosti, na základe ktorých úrad z moci ú radnej nezapíše prihlásené označenie do registra.

Do registra ochranných známok nebudú zapísané označenia, ktoré nemožno graficky znázorniť, teda označenia, ktoré nie je možné vnímať zrakom.

Do registra nebudú zapísané ani označenia, ktoré nespĺňajú ďalšiu zo základných podmienok – podmienku rozlišovacej spôsobilosti. Ide napríklad o označenia popisné. Rozlišovacia spôsobilos ť chýba aj označeniam, ktoré pozostávajú zo zhluku písmen, číslic, jednoduchých geometrických útvarov alebo sú len obyčajným vyobrazením výrobkov. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho sú dneho dvora (ESD) rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky musí byť posúdená jednak z hľadiska tovarov a služieb, pre ktoré sa požaduje zápis, jednak z pohľadu jej vnímania príslušný mi skupinami verejnosti, ktoré sú tvorené spotrebiteľmi označených tovarov a služieb.

V zmysle písmena c) nebudú do registra zapísané označenia, ktoré sú tvorené výlučne označeniami alebo údajmi v obchodnom styku slúžiacimi na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisn ého pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb alebo ich iných vlastností.

Existuje pomerne veľká skupina označení a údajov, ktoré sú určené pre používanie v bežnom jazyku, v obchodnom styku alebo v zaužívaných poctivých obchodných zvyklostiach. Patria sem napr. znač ky akosti, kontrolné, ciachovacie a puncové označenia, ako aj bežné slová používané v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sa tak nemôžu stať predmetom práva jedného subjektu.

Ïalšia zápisná výluka sa vzťahuje na priestorové ochranné známky. V zásade tvar výrobku môže byť ochrannou známkou a to aj bez ďalších prvkov, pokiaľ však tento tvar výrobku nie je daný len samotnou povahou výrobku. Ako ochrannú známku nie je možné zapísať ani tvar výrobku, ak má tento tvar technickú funkciu a nie len funkciu rozlišovaciu. V tomto prípade je tvar výrobku možné chrániť patentom alebo úžitkovým vzorom ako určité technické riešenie. Pokiaľ ide o podstatnú hodnotu výrobku ide o vonkajší tvar, ktorý priamo ovplyvňuje kladné hodnotenie výrobku spotrebiteľom; ide o tie v ýrobky, ktoré sú spotrebiteľom uprednostňované pri kúpe z dôvodu ich vonkajšieho dizajnu. Účelom tejto výluky je stanoviť hranice medzi ochrannou známkou a dizajnom.

Označeniami, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom sú označenia, ktoré obsahujú symboly propagujúce alebo evokujúce násilie, predovšetkým rasistické, nacistické a iné symboly extrémistických a zlo čineckých skupín, ale aj označenia, ktoré svojim obsahom zosmiešňujú historicky uznávané osobnosti, spoločenské inštitúcie, štátne orgány a pod. Toto ustanovenie má verejnoprávny charakter a vz ťahuje sa na označenia ako také a nemožno ho aplikovať na spôsob akým je označenie používané.

Za klamlivé sa v zmysle písmena g) považuje označenie, ktoré je schopné uviesť spotrebiteľa tovarov alebo služieb do omylu najmä o povahe, kvalite alebo zemepisnom pôvode týchto tovarov alebo služieb. Klamlivos ť v zmysle tohto ustanovenia spočíva v charaktere označenia vo vzťahu k tovarom alebo službám, t. j. výlučne z hľadiska objektívnej spôsobilosti označenia klamať či uvádzať do omylu a nie v spô sobe, akým sa ochranná známka bude používať na trhu.

Medzi označenia chránené v zmysle medzinárodných dohovorov patria štátne vlajky a iné symboly štátnej zvrchovanosti, ale aj znaky medzinárodných organizácií.

Znakmi vysokej symbolickej hodnoty sú najmä symboly kresťanstva, ale aj symboly iných náboženstiev.

Prekážkou pre zápis označenia do registra bude aj prípad, keď označenie obsahuje napr. erb obce, pokiaľ prihlasovateľ nemá na jeho použitie v označení, resp. v ochrannej známke súhlas obce (§ 1b zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov).

Výluka zápisnej spôsobilosti uvedená v písmene l) sa uplatní v prípadoch zápisu tzv. „špekulatívnej“ známky, ktorú si prihlasovateľ podal iba za účelom dosiahnutia zisku z tzv. zná mkovej transakcie alebo je jeho úmyslom zneužitie už nadobudnutej rozlišovacej spôsobilosti inej ochrannej známky pre jeho označenie. Pri posudzovaní dobrej viery bude rozhodné najmä to, či osoba, ktorá prihláš ku podala vedela, alebo vzhľadom na všetky okolnosti musela byť oboznámená s právom inej osoby k zhodnému alebo podobnému označeniu.

Písmeno m) je absolútnou zápisnou výlukou podľa Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a je reakciou na potrebu výluky zápisu zemepisného údaja ako ochrannej známky pre vína a liehoviny, vo vzťahu ku ktorým je klamlivé.

Prekážky zápisnej spôsobilosti uvedené v písmenách b) až d) je možné prekonať tak, že prihlasovateľ preukáže, že prihlásené označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky rozliš ovaciu spôsobilosť pre prihlásené tovary alebo služby. Dôkazný materiál môžu tvoriť napr. objednávky, faktúry, korešpondencia s odberateľmi, katalógy, inzercia a pod.

Preukázať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti je možné napr. pri označení, ktoré pozostáva zo zhluku písmen alebo číslic. Takéto označenie v zásade rozlišovaciu spôsobilosť nemá, avš ak ak prihlasovateľ preukáže, že sa takéto označenie dlhodobým používaním vžilo do povedomia verejnosti pre určitú skupinu tovarov alebo služieb, možno takéto označenie do registra zapísať.

§ 6

Úrad do registra nezapíše označenie, ktoré je zhodné so staršou ochrannou známkou iného majiteľa zapísanou pre zhodné tovary alebo služby. Zhodnosť prihláseného označenia so staršou ochrannou zná mkou skúma úrad vždy z úradnej moci. Túto prekážku zápisnej spôsobilosti však možno prekonať tak, že prihlasovateľ predloží písomný súhlas majiteľa staršej ochrannej známky na zá pis označenia ako ochrannej známky.

 

§ 7

Ustanovenie v plnom rozsahu transponuje článok 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (ďalej len „Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES“). V spojitosti s ustanovením § 30 a § 35 návrhu tohto zá kona ustanovenie umožňuje určenému okruhu tretích osôb uplatniť si ochranu svojich práv, ktoré by mohli byť zápisom označenia do registra ochranných známok ohrozené alebo poškodené (resp., ktoré sú ohrozené alebo poškodené zápisom ochrannej známky v registri).

Ustanovenie písm. a) umožňuje podať námietky majiteľovi staršej zhodnej alebo podobnej ochrannej známky (za staršiu ochrannú známku sa považuje aj prihlásené označenie, ak bude zapísané - § 4), ktor á je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby. Zákonným predpokladom zamietavého rozhodnutia o zápise ochrannej známky bude pravdepodobnosť zámeny na strane relevantnej verejnosti, prič om za relevantnú verejnosť sa považuje okruh verejnosti rozhodný vo vzťahu k okruhu tovarov alebo služieb, ktoré by ochranná známka „kryla“ v prípade jej zápisu. Je potrebné zdôrazniť, že pod pojem „ zámena“ spadá aj pojem „pravdepodobnosť asociácie“, t. j. vyvolanie predstavy o súvislosti medzi prihláseným označením a staršou ochrannou známkou.

Výraz „zameniteľné“, ktorý bol používaný v doterajšej právnej úprave bol nahradený, v súlade s európskou terminológiou, výrazom „podobné“.

Ustanovenie písm. b) obsahuje inštitút známky s dobrým menom. Majiteľ takejto staršej ochrannej známky, za splnenia ďalších podmienok, môže podať námietky proti zápisu prihláseného označenia bez oh ľadu na okruh tovarov alebo služieb.

Písm. c) a d) je aplikáciou čl. 6bis Parížskeho dohovoru a čl. 16 ods. 2 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), v zmysle ktorých bude zamietnutá prihláška, ak je jej predmetom ozna čenie zhodné alebo podobné s všeobecne známou známkou.

Okrem prepisu ochrannej známky na svoje meno v zmysle ustanovenia § 19 návrhu zákona môže majiteľ zahraničnej ochrannej známky podať námietky proti zápisu označenia, ktoré je zhodné s jeho zahranič nou ochrannou známkou, t. j. známkou, ktorá je zapísanou ochrannou známkou v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Parížskeho dohovoru alebo je členom Svetovej obchodnej organizácie a prihlášku podal obchodný z ástupca majiteľa tejto ochrannej známky na Slovensku.

Navrhované znenie písm. f) vychádza z obdobnej úpravy v čl. 8 ods. 4 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. V zmysle predkladaného návrhu nebude možné, na základe podanej ná mietky zo strany užívateľa nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, zapísať do registra označenie, ktoré je zhodné alebo podobné s takýmto označení m. Predpokladom úspešného uplatnenia tohto námietkového dôvodu je, aby takéto označenie nemalo len lokálny (miestny) charakter a nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary alebo služby užívateľa. Posú denie otázky, či označenie má len miestny dosah bude vždy závislé od okolností konkrétneho prípadu (Rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-318/06 až T-321/06).

Ustanovenie písm. g) upravuje s použitím odkazu na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka možnosť námietky z titulu zásahu do práv na ochranu osobnosti. Pôjde zväčša o prípady, keď prihl ásené označenie obsahuje meno a priezvisko alebo podobizeň príp. karikatúru fyzickej osoby.

Osoby, ktoré podajú námietky z dôvodu existencie skorších priemyselných práv alebo autorského práva, musia toto právo preukázať a musia preukázať, že im uplatnenie tohto práva prináleží . Osobou, ktorá môže podať námietky z titulu práva k autorského dielu nemusí byť len autor sám, ale aj jeho právny nástupca vo veci autorských práv.

§ 8

V ustanovení sú upravené práva majiteľa ochrannej známky, ktoré vyplývajú z funkcií ochrannej známky, ako aj spôsoby, ktorými sa majiteľ môže domáhať ochrany týchto práv v prí pade ich ohrozenia alebo porušenia.

Základnou funkciou ochrannej známky je odlíšiť tovary alebo služby jej majiteľa od tovarov alebo služieb iných subjektov. Ochrannú známku jej majiteľ v prvom rade používa tak, že ňou označ uje tovary alebo služby, pre ktoré ju má zapísanú. Okrem tohto priameho používania, t. j. používania priamo na tovaroch alebo službách, môže majiteľ ochrannú známku používať v spojení s t ýmito tovarmi, čím sa rozumie reklama tovarov alebo služieb, uvádzanie ochrannej známky na dokladoch súvisiacich s tovarmi alebo službami a pod.

Právom majiteľa ochrannej známky je aj používanie symbolu ® pri jeho ochrannej známke. Účelom používania symbolu je informovať verejnosť o zápise ochrannej známky v registri a o tom, že ochranná zn ámka požíva verejnoprávnu ochranu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú rozlišovaciu funkciu ochrannej známky nikto v obchodnom styku nesmie, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, používať označenie, ktoré je zhodné alebo podobné s jeho ochrannou zn ámkou pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby a v prípade ochrannej známky s dobrým menom ani označenie zhodné alebo podobné pre rozdielne tovary alebo služby, ak by používateľ označenia takýmto sp ôsobom ťažil z rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena ochrannej známky, alebo by to bolo na ujmu, či už rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrému menu tejto ochrannej známky.

V prípade zásahu do práv z ochrannej známky, čo je v praxi prevažne jej neoprávnené používanie alebo používanie jej napodobenín, má majiteľ ochrannej známky k dispozícii niekoľ ko prostriedkov, medzi ktoré patrí právo domáhať sa zákazu porušenia alebo ohrozenia jeho práv, právo na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia a v prípade spôsobenej nemajetkovej ujmy sa môž e majiteľ ochrannej známky domáhať primeraného zadosťučinenia a to aj v peniazoch. Majiteľ ochrannej známky má k dispozícii aj právo požadovať od majiteľa publikácie, v ktorých bola jeho ochranná známky uverejnená tak, že nebolo zrejmé, že ide o ochrannú známku, aby v nasledujúcom vydaní publikácie takýto údaj uverejnil. Toto právo umožňuje majiteľovi ochrannej známky chrániť ochrannú známku pred stratou rozlišovacej spôsobilosti, ku ktorej by mohlo dôjsť tak, že by si verejnosť prestala spájať ochrannú známku s osobou majiteľa a vžila by sa u nej predstava o tom, že ide len o označ enie pre druh tovarov alebo služieb.

Prerokúvanie a rozhodovanie sporov z ochranných známok zveruje zákon do právomoci súdov Slovenskej republiky.

§ 9 a 10

Ustanovenie § 9 upravuje, čo zákon o ochranných známkach považuje za používanie ochrannej známky. Vychádzajúc aj z ustanovenia § 8 ods. 1, sa používaním ochrannej známky rozumie používanie jej majite ľom na tovaroch alebo službách, pre ktoré bola zapísaná, a to v takej podobe, ako je zapísaná do registra. Ïalej sa ustanovuje, že používaním ochrannej známky je aj používanie v takej podobe, ktorá sa do určitej miery líši od podoby zapísanej do registra, ale prvky, ktorými sa odlišuje, nesmú byť takého charakteru, že by sa menila rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky.

§ 9 ods. 3 písm. b) ustanovuje, že používaním ochrannej známky sa rozumie aj umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch alebo ich obaloch za účelom vývozu.

Právo používať ochrannú známku patrí v zásade jej majiteľovi. Majiteľ však môže dať tretím osobám súhlas na používanie jeho ochrannej známky a takéto používanie sa považuje za pou žívanie ochrannej známky. Používaním kolektívnej ochrannej známky je jej používanie ktoroukoľvek osobou na to oprávnenou.

Každý majiteľ ochrannej známky môže podať návrh na vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú zo zákonných dôvodov. Toto právo majiteľa ochrannej známky je však obmedzené skutočný m používaním ochrannej známky. Ak majiteľ ochrannú známku nepoužíva skutočne počas piatich rokov, ktoré predchádzajú podaniu návrhu na vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú, teda ochrann á známka nie je počas tohto obdobia používaná niektorým zo spôsobov, ktoré sa považujú za používanie ochrannej známky, úrad z dôvodu jej existencie nevyhlási neskoršiu ochrannú známku za neplatn ú.

Úrad v konaní o návrhu neskoršej ochrannej známky za neplatnú neskúma z úradnej moci, či sa staršia ochranná známka nepoužívala. Urobí tak až na podnet majiteľa neskoršej ochrannej známky, ktor ý sa argumentom o nepoužívaní staršej ochrannej známky, bude brániť proti vyhláseniu jeho ochrannej známky za neplatnú. V tomto prípade úrad vyzve majiteľa staršej ochrannej známky, aby jej použí vanie preukázal.

V zmysle judikatúry ESD je skutočným používaním používanie ochrannej známky v súlade s jej základnou funkciou zaručiť označenie pôvodu tovarov a služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvá rala alebo zachovávala odbyt pre tieto výrobky a služby, s výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky (Rozsudok ESD vo veci C-234/06 P).

 

§ 11 až 13

Majiteľ ochrannej známky má právo domáhať sa na súde, aby súd uložil osobám, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva majiteľa ochrannej známky, povinnosť poskytnúť mu informácie o tovare alebo službách, v súvislosti s ktorými došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv majiteľa ochrannej známky. Túto povinnosť môže súd uložiť aj ďalším osobám, ak je predpoklad, že majú vedomosť o porušovaní alebo ohrozovaní práv z ochrannej známky. Medzi takéto osoby patria aj osoby, ktoré poskytujú služby osobám porušujúcim alebo ohrozujúcim práva majiteľom ochranných zná mok (napr. poskytujú reklamné služby, vyrábajú obaly pre výrobky, ktoré porušujú práva z ochrannej známky a pod.).

Povinnosť upraviť možnosť majiteľov ochranných známok domáhať sa poskytnutia informácie od osôb, ktoré sú uvedené v zákone, prostredníctvom súdnych orgánov vyplýva Slovenskej republike z č l. 8 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 návrhu zákona právo na poskytnutie informácie však nemo žno priznať, ak by možné následky výkonu tohto práva boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia tejto povinnosti. Uvedená výnimka z práva poskytnúť informácie vychádza z čl. 47 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS).

Ustanovenie § 12 zákona upravuje, akým spôsobom rozhodujú súdy, na návrh majiteľa ochrannej známky, vo veciach porušenie alebo ohrozenia práv z ochrannej známky.

Súdy v konaniach o ochranných známkach môžu rozhodovať aj predbežným opatrením. V rámci rozhodovania o predbežnom opatrení môže súd, i bez návrhu, uložiť navrhovateľovi povinnosť zloži ť peňažnú zábezpeku a jej zložením podmieniť vykonateľnosť predbežného opatrenia. Peňažná zábezpeka môže byť po skončení súdneho konania, v ktorom bol úspešný odporca, vydaná odporcovi ako náhrada ujmy, ktorá mu vznikla vykonaním predbežného opatrenia v prípadoch, keď navrhovateľ nebol vo veci samej úspešný, resp. keď navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na zač atie konania. Účelom inštitútu peňažnej zábezpeky je tak nie len eliminovanie zjavne neopodstatnených návrhov na vydanie predbežných opatrení, ale aj zjednodušenie cesty odporcovi k náhrade ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku predbežného opatrenia.

§ 14

Ustanovenie § 14 naopak majiteľa ochrannej známky v jeho právach do určitej miery obmedzuje, keď upravuje, kedy je majiteľ ochrannej známky povinný strpieť jej užívanie tretími osobami. Majiteľ ochrannej zná mky nemôže tretím osobám brániť v používaní ich vlastných identifikačných údajov alebo brániť v používaní údajov týkajúcich sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisné ho pôvodu, času výroby a iných vlastností tovarov alebo služieb, ako ani v používaní takých označení, ktoré sú potrebné pre určenie účelu tovaru. Uvedené ustanovenie umožňuje tak, za urč itých podmienok, používať označenia zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, hoc používateľ na to nemá súhlas majiteľa ochrannej známky.

Majiteľ ochrannej známky je, za určitých podmienok, povinný strpieť aj používanie nezapísaného označenia, ktoré je podobné alebo dokonca zhodné s jeho ochrannou známkou. Týmito podmienkami sú: zač atie používania tohto označenia ešte pred dňom podania prihlášky ochrannej známky, používanie iba v miestnom rozsahu, teda používanie v určitom meste, obci prípadne regióne a používanie tohto označ enia tak, že rozsah používania sa nemení. Dôvodom pre poskytnutie ochrany takémuto nezapísanému označeniu je neexistencia možnosti podať námietku zo strany užívateľa, hoc označenie používal pred dň om podania prihlášky ochrannej známky, pretože užívateľ označenie používa len v miestnom rozsahu (námietkový dôvod vyžaduje používanie v inom, ako miestnom rozsahu). Otázka výkladu pojmu „ miestny dosah“ je obsiahnutá napr. v rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci T-318/06 až T-321/06.

§ 15

Ustanovenie je transpozíciou čl. 7 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES, bráni majiteľovi ochrannej známky zakázať používanie ochrannej známky tretím osobám, ak sám majiteľ ochrannej zná mky dal predtým súhlas na použitie ochrannej známky na tovaroch, ktoré boli s touto ochrannou známkou uvedené na trh v Európskej únii alebo v inom štáte, ktorý tvorí Európsky hospodársky priestor.

Napriek tomuto súhlasu však majiteľ ochrannej známky môže zakázať používanie ochrannej známky na tovaroch, ak po ich uvedení na trh v Európskej únii, resp. v inom štáte tvoriacom Európsky hospodá rsky priestor došlo napr. k zhoršeniu kvality týchto tovarov bez pričinenia majiteľa. Toto ustanovenie tak umožňuje majiteľovi ochrannej známky kontrolovať kvalitu tovarov, ktoré sú uvádzané na trh pod jeho ochrannou známkou a primäť tak predajcov týchto tovarov, udržiavať tovary na určitej kvalitatívnej úrovni pod hrozbou zákazu ich predaja pod jeho ochrannou známkou.

§ 16

Ustanovenie bráni majiteľovi staršej ochrannej známky, ale aj užívateľovi všeobecne známej známky, ako aj nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, uplatniť vo či neskoršej ochrannej známke právo na jej vyhlásenie za neplatnú. Rovnako toto ustanovenie neumožňuje týmto subjektom brániť sa voči používaniu tejto neskoršej ochrannej známky.

Dôvodom obmedzenia majiteľa staršej ochrannej známky a ďalších osôb (užívateľov všeobecne známej známky, užívateľa nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku) je strpenie používania neskoršej ochrannej známky počas nepretržitého obdobia piatich po sebe nasledujúcich rokov, počas ktorých si bol tohto používania vedomý a nijakým spôsobom sa voč i jej používaniu nebránil.

V zmysle tohto ustanovenia je tak právo majiteľa ochrannej známky a ďalších osôb podať návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú obmedzené na päť rokov odo dňa získania vedomosti o použí vaní neskoršej ochrannej známky.

Odsek 2 tohto paragrafu naopak neumožňuje majiteľovi neskoršej ochrannej známky brániť v používaní staršej ochrannej známky alebo v používaní staršej všeobecne známej známky, či starš ieho nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku.

§ 17 a 18

Právo previesť ochrannú známku je dispozičným právom majiteľa ochrannej známky, ktorého využitím sa mení osoba majiteľa ochrannej známky. Zákon vyžaduje, aby zmluva o prevode ochrannej známky mala p ísomnú formu a nedodržanie tejto formy sankcionuje jej neplatnosťou.

K prevodu ochrannej známky z pôvodného majiteľa na nadobúdateľa dochádza už samotným nadobudnutím účinnosti zmluvy o prevode ochrannej známky tak, ako si ju stanovia zmluvné strany, avšak voči tretí m osobám je táto zmluva účinná až zápisom prevodu do registra úradu. Nadobúdateľ ochrannej známky môže vykonávať úkony voči úradu po doručení žiadosti o zápis prevodu. Prílohou tejto žiadosti je doklad, ktorý prevod preukazuje. Èo je takýmto dokladom upraví podrobne vykonávací predpis k návrhu tohto zákona.

Žiadosť o zápis prevodu ochrannej známky úrad vždy zamietne, ak by prevodom ochrannej známky mohlo dôjsť ku klamaniu verejnosti o povahe, kvalite alebo zemepisnom pôvode tovarov alebo služieb.

Prechodom ochrannej známky nadobúda ochrannú známku právny nástupca pôvodného majiteľa, teda nový majiteľ. V prípade, ak je pôvodným majiteľom ochrannej známky fyzická osoba, dô vodom prechodu ochrannej známky je jej dedenie. K prechodu ochrannej známky, ktorej majiteľom je právnická osoba, dochádza najmä pri zlúčení alebo splynutí právnických osôb (§ 69 Obchodného zákonní ka), prípadne pri zániku právnickej osoby (§ 116 Obchodného zákonníka). Ïalším prípadom kedy dochádza k prechodu ochrannej známky sú ustanovenia § 14 zákona č. 111/1990 Zb. o štá tnom podniku, ale k prechodu ochrannej známky môže dôjsť aj na základe rozhodnutia súdu, v ktorom súd určí kto je majiteľom ochrannej známky. Účinky prechodu voči tretím osobám nastanú až po z ápise prechodu ochrannej známky do registra úradu.

Ustanovenia o prevode a prechode ochrannej známky sa primerane vzťahujú aj na prevod, resp. prechod práv z prihlášky.

§ 19

Ustanovenie je premietnutím článku 6septies Parížskeho dohovoru. Umožňuje majiteľovi zahraničnej ochrannej známky podať na súd návrh, aby súd určil, že majiteľ zahraničnej ochrannej známky má pr ávo požiadať úrad o zápis zmeny majiteľa ochrannej známky v registri. Súd sa v takomto konaní bude zaoberať otázkou, či osoba, ktorá v Slovenskej republike zastupovala záujmy majiteľa zahranič nej ochrannej známky (obchodný zástupca), neprekročila oprávnenie dané jej majiteľom zahraničnej ochrannej známky, keď podala prihlášku ochrannej známky vo svojom vlastnom mene (bola prihlasovateľom) a stala sa tak na území Slovenskej republiky majiteľom ochrannej známky, hoc v inom štáte je majiteľom takej istej ochrannej známky iná osoba. V prípade úspechu vo veci, úrad na základe žiadosti a sú dneho rozhodnutia vykoná v registri prepis majiteľa ochrannej známky zapísaného v registri a majiteľ zahraničnej ochrannej známky sa stane jej majiteľom aj v Slovenskej republike.

§ 20 a 21

Právo majiteľa ochrannej známky poskytnúť oprávnenie na používanie ochrannej známky iným osobám patrí medzi jeho dispozičné práva. Všeobecné náležitosti licenčnej zmluvy sú upravené v ustanoveniach § 508 až 515 Obchodného zákonníka. Majiteľ ochrannej známky môže poskytnúť oprávnenie používať jeho ochrannú známku pre všetky tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná zná mka zapísaná alebo len pre niektoré z nich.

Pre zápis licenčnej zmluvy do registra sa vyžaduje podať žiadosť o tento zápis. Vo vykonávacom predpise k návrhu zá kona sa navrhuje, aby prílohou tejto žiadosti bolo vyhlásenie oboch zmluvných strán o existencii licenčnej zmluvy. Úrad tak nebude požadovať predloženie licenčnej zmluvy, vzhľadom na skutočnosť, že licen čná zmluva môže obsahovať ustanovenia, ktorých obsah zmluvné strany považujú za predmet obchodného tajomstva. Pokiaľ zmluvné strany neurčia inak platí, že je majiteľ ochrannej známky môže udeliť licenciu aj ďalším osobám a môže ochrannú známky aj sám používať (nevýlučná licencia).

Nadobúdateľovi licencie patria okrem práva používať ochrannú známku aj práva na jej ochranu, a to v takom rozsahu, ako ich má samotný majiteľ ochrannej známky.

V súlade s čl. 8 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES sú práva majiteľa ochrannej známky voči nadobúdateľovi licencie domáhať sa svojich práv z ochrannej známky obmedzené.

Ochranná známka môže byť aj predmetom záložného práva. Na platnosť zmluvy o zriadení záložného práva zákon vyžaduje písomnú formu. Na rozdiel od účinnosti zmluvy o prevode ochrannej zná mky alebo licenčnej zmluvy, ktoré nadobúdajú účinnosť medzi zmluvnými stranami dňom, ktorý si samotné zmluvné strany určia, záložné právo k ochrannej známke vzniká oprávnenému z takejto zmluvy až jeho zápisom do registra ochranných známok.

§ 22

Doba platnosti ochrannej známky je 10 rokov odo dňa podania jej prihlášky. Takáto dĺžka platnosti ochrannej známky je zaužívanou vo všetkých štátoch Európskej únie a takúto dobu ochrany má aj ochrann á známka Spoločenstva.

Majiteľ ochrannej známky, a v prípade ak je ochranná známka aj predmetom záložného práva aj záložný veriteľ, majú právo požiadať úrad o obnovenie zápisu ochrannej známky a predĺžiť tak jej platnosť vždy o ďalších desať rokov. Túto žiadosť je potrebné podať v posledný rok platnosti ochrannej známky, najneskôr v posledný deň jej platnosti, t. j. v deň, ktorý sa pomenovaní m zhoduje s dňom podania prihlášky ochrannej známky.

V prípade, ak majiteľ ochrannej známky, prípadne záložný veriteľ žiadosť o obnovu zápisu nepodá najneskôr v posledný deň platnosti, môže tak urobiť ešte v dodatočnej lehote š iestich mesiacov. Povinnosť umožniť majiteľovi ochrannej známky, resp. záložnému veriteľovi, požiadať o obnovu platnosti ochrannej známky v tejto dodatočnej lehote sa Slovenská republika zaviazala pristúpen ím k Parížskemu dohovoru, kde túto dodatočnú lehotu upravuje čl. 5bis.

Žiadosť o obnovu zápisu možno podať aj pre niektoré tovary alebo služby, ktoré sú pre ochrannú známku zapísané.

§ 23

Ustanovuje sa kedy ochranná známka zaniká.

Prvým dôvodom zániku ochrannej známky je skončenie platnosti jej zápisu, ak nebola žiadosť o obnovu zápisu podaná ani v dodatočnej lehote. Dňom zániku ochrannej známky je tak deň skončenie platnosti z ápisu ochrannej známky.

Jedným z dispozičných práv majiteľa ochrannej známky je aj to, že sa majiteľ svojej ochrannej známky môže vzdať. Vzdanie sa ochrannej známky nadobúda účinnosť, t. j. ochranná známka zanikne, buď ku dňu, ktorý jej majiteľ vo vyhlásení o vzdaní sa ochrannej známky sám uvedie, alebo, ak takýto údaj z vyhlásenia nevyplýva, ku dňu kedy je vyhlásenie o vzdaní sa ochrannej známky doručené ú radu. Ak sú však v registri úradu zapísané práva tretích osôb (napr. ochranná známka je predmetom záložného práva), vzdanie sa ochrannej známky môže nadobudnúť účinnosť až potom, č o predloží súhlas týchto dotknutých osôb alebo úradu preukáže, že ich práva už zanikli.

Ochranná známka zaniká aj dňom účinnosti jej zrušenia.

§ 24

Ustanovuje sa, že prihláška ochrannej známky sa podáva na úrade a náležitosti prihlášky ochrannej známky. Slovné spojenie „podanou na úrade“ je potrebné vykladať v súčinnosti s nasledujú cim paragrafom, kde je ustanovené, že dňom podania prihlášky je deň doručenia podania úradu.

§ 25

Ustanovuje sa, ktorý deň je dňom podania prihlášky ochrannej známky. Presné a jasné ustanovenie tohto dňa je dôležité, pretože týmto dňom sa začína konanie o prihláške ochrannej známky a tý mto dňom najčastejšie vzniká prihlasovateľovi právo prednosti. Za deň podania prihlášky sa považuje deň, v ktorý je úradu doručené podanie obsahujúce aspoň údaj, z ktorého je zrejmý úmysel žiadať o zápis ochrannej známky, znenie alebo vyobrazenie označenia spolu so zoznamom tovarov alebo služieb, pre ktoré sa má označenie zapísať ako ochranná známka a údaje, ktoré umožnia styk úradu s prihlasovateľom alebo jeho zástupcom.

V prípade, ak podanie tieto údaje a náležitosti neobsahuje, avšak obsahuje aspoň údaj umožňujúci kontakt s prihlasovateľom alebo jeho zástupcom, úrad vyzve na doplnenie podania tak, aby prihlasovateľ ovi, resp. jeho zástupcovi poskytol na doplnenie lehotu aspoň dva mesiace. Za deň podania prihlášky sa potom bude považovať až deň doplnenia týchto údajov. V prípade, ak prihlasovateľ alebo jeho zá stupca podanie nedoplní, úrad o tomto podaní nevydáva žiadne rozhodnutie; prihláška sa bude považovať za nepodanú.

§ 26

Ustanovuje sa deň, ktorým prihlasovateľovi vzniká právo prednosti. Ako je už vyššie uvedené, najčastejšie je deň podania prihlášky zároveň aj dňom nadobudnutia práva prednosti. Prihlasovateľ si v šak môže úspešne uplatniť právo prednosti aj od skoršieho dňa. Týmto dňom je deň vzniku práva prednosti prvej prihlášky tejto ochrannej známky. Povinnosť ustanoviť ako deň práva prednosti aj tento deň vypl ýva Slovenskej republike z ustanovenia čl. 4 Parížskeho dohovoru. Toto právo si je prihlasovateľ povinný uplatniť už v prihláške ochrannej známky a do troch mesiacov od podania prihlášky ho aj preukázať.

§ 27

Ustanovenie umožňuje prihlasovateľom, resp. majiteľom ochranných známok dispozíciu s prihláškou ochrannej známky a ochrannou známkou.

Odsek 1 umožňuje prihlasovateľovi podať úradu žiadosť, na základe ktorej mu úrad povolí v označení alebo už zapísanej ochrannej známke zmenu údajov, ktoré sa týkajú prihlasovateľový ch, resp. majiteľových identifikačných údajov. Podmienkou je, aby takáto zmena nastala až po podaní prihlášky a zodpovedala skutočnosti. Toto ustanovenie teda umožňuje prihlasovateľom a majiteľom taký ch ochranných známok, ktoré obsahujú ich identifikačné údaje, zmeniť v obmedzenom rozsahu označenie, resp. zapísanú ochrannú známku.

Odsek 2 umožňuje zúžiť prihlasovateľovi alebo majiteľovi ochrannej známky zoznam tovarov alebo služieb, pre ktoré je označenie prihlásené, resp. ochranná známka zapísaná. Ak tak raz však urobí , toto zúženie nemožno vziať späť. Rozšírenie zoznamu tovarov alebo služieb je neprípustné.

V odseku 3 je ustanovená možnosť prihlasovateľa označenia, rozdeliť prihlášku do viacerých prihlášok tak, že každá z rozdelených prihlášok bude obsahovať časť zoznamu tovarov alebo služ ieb vyňatých z pôvodnej prihlášky. Táto úprava umožňuje, aby v prípade podania námietok voči označeniu mohol prihlasovateľ dosiahnuť zápis ochrannej známky aspoň v rozsahu tovarov a služieb, vo či ktorým námietky nesmerujú.

§ 28

Prihláška podlieha formálnemu a vecnému prieskumu. Účelom formálneho prieskumu prihlášky je zistenie, či prihláška spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom. V prípade, ak tomu tak nie je, úrad vyzve prihlasovateľa, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Neodstránenie nedostatkov prihlášky má za následok zastavenie konania o nej.

Po formálnom prieskume prihlášky nasleduje vecný prieskum prihlášky, v ktorom úrad skúma, či označenie spĺňa podmienky ustanovené v § 5 a 6, aby mohlo byť zapísané ako ochranná známka. Ak ú rad zistí, že predmetom prihlášky je označenie, ktoré je v zmysle uvedených paragrafov neschopné zápisu do registra ochranných známok, informuje o tejto skutočnosti prihlasovateľa a zároveň mu umožní sa k týmto zisteniam vyjadriť. Ak vyjadrenia prihlasovateľa prípadne dôkazy, ktoré predloží, nevyvrátia zistenia úradu o neschopnosti zápisu označenia do registra ochranných známok, úrad prihláš ku zamietne.

Ak prihláška spĺňa formálne náležitosti a označenie podmienky ustanovené v § 5 a 6, úrad prihlášku zverejní vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „vestník“).

Zverejnením prihlášky vo vestníku je predbežne ukončená fáza konania o prihláške, v ktorej ju úrad podrobil formálnemu a vecnému prieskumu. Nie je však definitívne vylúčené, aby táto fá za pokračovala, ak vyjde najavo, že existujú absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, ktoré bránia zápisu ochrannej známky.

§ 29

Zverejnenie prihlášky vo vestníku umožňuje podať tzv. pripomienky, ktorých cieľom je upozorniť úrad na ďalšie skutočnosti ustanovené v § 5 a 6, najmä také skutočnosti, o ktorých úrad nemá vedomosť a ktoré neboli zohľadnené v rámci vecného prieskumu prihláš ky. Osoba, ktorá pripomienky podala sa nestáva účastníkom konania o prihláške ochrannej známky.

§ 30 až 32

Podaním námietok osobou, ktorá je dotknutá niektorým z dôvodov ustanovených v § 7 sa začína konanie o námietkach proti zápisu ochrannej známky do registra. Účastníkmi tohto konania je osoba, ktorá ná mietky podala a prihlasovateľ ochrannej známky.

Zákon v § 30 výslovne upravuje tzv. koncentračnú zásadu konania. Namietateľ je povinný v trojmesačnej lehote nie len námietky podať, ale v nich uvedené tvrdenia odôvodniť a podložiť ich dôkazmi. Na pr ípadné rozšírenie námietok (doplnenie ďalších námietkových dôvodov a uvádzanie ďalších skutkových okolností) alebo doloženie dôkazov po uplynutí lehoty na podanie námietok, ú rad nebude prihliadať. Je zrejmé, že úrad nebude prihliadať ani na tvrdenia, resp. dôkazy, ktoré budú predložené až v konaní o rozklade proti rozhodnutiu úradu o námietkach.

V prípade, ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 30, t. j. napr. boli podané neoprávnenou osobou, po lehote alebo z dôvodu, ktorý nie je námietkovým dôvodom, úrad konanie o námietkach zastaví a rozhodnutie doručí len namietateľovi. Úrad konanie zastaví aj v prípadoch, keď odpadne dôvod, pre ktorý bola námietka podaná napr. dôjde k zániku ochrannej známky, o ktorej namietateľ tvrdil, ž e je podobná s prihláseným označením. Zastaviť konanie o námietkach z tohto dôvodu možno v ktoromkoľvek štádiu konania o námietkach, teda aj počas konania o rozklade. Rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý bola námietka podaná sa doručuje obom účastníkom konania (namietateľovi a prihlasovateľovi).

Ak úrad nezastaví konanie, zašle námietky prihlasovateľovi a vyzve ho, aby sa k nim v úradom určenej lehote vyjadril s upozornením, že ak sa k námietkam v určenej lehote nevyjadrí, konanie o prihláške v rozsahu podaných námietok zastaví. Takáto právna úprava sa osvedčila aj v doterajšom zákone a nie je potrebné ju meniť nakoľko jej dôsledkom je rýchlosť a hospodárnosť konania v prípadoch, keď prihlasovateľ nejaví záujem pokračovať v konaní o prihláške.

V prípade, ak sa prihlasovateľ vyjadrí k podaným námietkam, úrad preskúma prihlášku v rozsahu podaných námietok, teda či existujú námietkové dôvody, pričom zohľadní vyjadrenie prihlasovateľ a.

Ak úrad zistí existenciu uplatnených námietkových dôvodov, uvedie to v rozhodnutí o zamietnutí prihlášky ochrannej známky. Ak úrad námietkam nevyhovie, vydá rozhodnutie o zamietnutí námietok.

§ 33

Zápis ochrannej známky do registra má konštitutívny účinok. Okamihom zápisu sa prihlasovateľ stáva majiteľom ochrannej známky, ktorý má výlučné právo ochrannú známku používať a obmedzi ť jej používanie komukoľvek inému. Zápisom ochrannej známky do registra sa tak majiteľ ochrannej známky stáva aktívne legitimovaným pre uplatňovanie práv voči iným osobám.

Osvedčenie o zápise ochrannej známky do registra je úradným dokladom, ktorým majiteľ preukazuje svoje práva k ochrannej známke. Preukázať právo k ochrannej známke je možné aj inými dokladmi, napr. vý pisom z registra.

§ 34

Zrušenie ochrannej známky je jedným zo spôsobov zániku ochrannej známky (§ 23). Skutočnosti, v dôsledku ktorých dôjde k zrušeniu ochrannej známky, nastávajú až po zápise ochrannej zná mky, na rozdiel od skutočností, v dôsledku ktorých dochádza k vyhláseniu ochrannej známky za neplatnú. Účinnosť zrušenia ochrannej známky ku dňu podania návrhu na jej zrušenie je prevzatá z č l. 55 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva v záujme jednotnej úpravy zrušenia národných (slovenských) ochranných známok s úpravou zrušenia ochranných známok Spoločenstva, ktor é sú účinné na celom území Európskej únie.

Zrušením ochrannej známky podľa odseku 1 má dôjsť k odstráneniu nežiaduceho stavu, ktorý spočíva v tom, že sa poskytuje ochrana ochrannej známke, ktorá nie je skutočne používaná, ochrannej zná mke, ktorá sa stala označením obvyklým pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná (tzv. zdruhovenie) a ochrannej známke, ktorá sa používa tak, že klame verejnosť o povahe, kvalite alebo zemepisnom pô vode tovarov alebo služieb.

Skutočným používaním je používanie ochrannej známky v súlade s jej základnou funkciou zaručiť označenie pôvodu tovarov a služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvárala alebo zachová vala odbyt pre tieto výrobky a služby, s výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky (Rozsudok ESD vo veci C-234/06 P).

V prípade, že ochranná známka nie je skutočne používaná a je podaný návrh na jej zrušenie, možno sa proti tomuto návrhu brániť prostredníctvom uvedenia dôvodov, pre ktoré sa ochranná zná mka nepoužívala. Oprávnenými dôvodmi nepoužívania ochrannej známky sú, v zmysle judikatúry ESD, ktorá v tejto súvislosti poukazuje aj na článok 19 Dohody o obchodných aspektoch duševného vlastní ctva (TRIPS), dôvody, ktoré sú nezávislé na vôli majiteľa ochrannej známky. Ide napríklad o dôvody ako dovozné obmedzenia alebo iné vládne požiadavky na tovary alebo služby (čl. 19 TRIPS).

Ustanovenie odseku 2 upravuje zrušenie ochrannej známky úradom na základe súdneho rozhodnutia. Súd nie je orgán, ktorý má právomoc rozhodnúť o zrušení ochrannej známky (túto právomoc zákon vý slovne dáva úradu). Súd však v konaní môže na základe návrhu rozhodnúť, že ochranná známka porušuje práva na ochranu osobnosti, zasahuje do dobrej povesti fyzickej alebo prá vnickej osoby, zasahuje do starších práv na autorské dielo alebo jej použitie je nekalým súťažným konaním. Na základe takéhoto rozhodnutia úrad potom ochrannú známku zruší. Návrh je oprávnená osoba povinná podať v lehote šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, inak toto právo zaniká. V prípade zmeškania tejto lehoty nemožno vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlé ho stavu.

§ 35

V súlade s ustanoveniami Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES sa ustanovujú dôvody pre vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, ako aj skutočnosť, že následky vyhlásenia ochrannej zná mky za neplatnú nastanú ex tunc, t. j. od počiatku. Dôsledkom vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú je, že sa na ňu hľadí, akoby k jej zápisu do registra vôbec nebolo došlo.

Podať návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z dôvodu, že k jej zápisu došlo v rozpore s podmienkami pre jej zápis platnými v čase zápisu, môže ktokoľvek alebo úrad môže začať konanie aj z vlastného podnetu. Podať návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z dôvodov uvedených v § 7, teda z dôvodov kolízie ochrannej známky so staršími právami, môže len osoba, ktorej z ákon výslovne toto právo priznáva.

Ochranná známka môže byť vyhlásená za neplatnú aj po jej zániku, t. j. potom čo zanikla z dôvodu uplynutia platnosti jej zápisu, po tom čo sa jej majiteľ vzdal alebo došlo k jej zruš eniu. Toto ustanovenie môže byť pre osobu, ktorá podala návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú až po jej zániku, významné práve z hľadiska okamihu nadobudnutia účinkov vyhlásenia ochrannej zn ámky za neplatnú (ex tunc). Osoba, ktorá podá návrh na vyhlásenie už zaniknutej ochrannej známky za neplatnú, však musí preukázať právny záujem. Zrejme najčastejším dôvodom bude prebiehajúci s údny spor o právach vyplývajúcich z ochrannej známky, ktoré existovali počas jej zápisu v registri. Ak by došlo k zániku ochrannej známky v čase po podaní návrhu na jej vyhlásenie za neplatnú, avš ak pred rozhodnutím úradu o tomto návrhu, úrad bude pokračovať v konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú až potom, čo navrhovateľ preukáže právny záujem.

 

§ 36

Význam osobitné ho ustanovenia o účinkoch zrušenia ochrannej známky alebo jej vyhlásenia za neplatnú spočíva v poskytnutí právnej istoty osobám, ktoré v čase pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zrušení och rannej známky, alebo o jej vyhlásení za neplatnú, uzavreli zmluvu alebo boli účastníkmi súdneho konania vo veci porušenia práv z ochrannej známky. Takéto zmluvy alebo rozhodnutia o porušení práva zostávaj ú aj naďalej v platnosti. Táto skutočnosť však nebráni tomu, aby majiteľ ochrannej známky, ktorá bola zrušená alebo vyhlásená za neplatnú, niesol zodpovednosť za škodu alebo bezdôvodné obohatenie, ktoré nastali v dôsledku zrušenia ochrannej známky alebo jej vyhlásenia za neplatnú.

§ 37

Ustanovenie upravuje nálež itosti návrhov na zrušenie ochrannej známky a na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Návrh musí vždy obsahovať odôvodnenie a v prípade tvrdenia skutočností, ktoré nie sú úradu známe, musí by ť návrh podložený dôkazmi. Po podaní návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú už navrhovateľ nemôže doplniť tieto návrhy čo do uplatneného d ôvodu, z ktorého boli podané (právny dôvod), avšak doplnenie návrhu o nové skutkové okolnosti, prípadne dôkazy v rámci pôvodne uplatneného dôvodu, resp. pôvodných uplatnených dôvodov je prí pustné.

V konaní o návrhu na zrušenie ochrannej známky, ako aj v konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, úrad preskúma návrh najskôr z formálnej stránky. Po preskúmaní návrhu z form álnej stránky, úrad preskúma existenciu vecných dôvodov pre zrušenie ochrannej známky alebo jej vyhlásenie za neplatnú. V konaní o zrušenie ochrannej známky úrad skúma existenciu dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 a 2. V konaní o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú úrad skúma existenciu dôvodov pod ľa § 35 ods. 1 alebo § 35 ods. 3. Existenciu dôvodov podľa § 35 ods. 3 úrad, v prípade podania návrhu majiteľa neskoršej ochrannej známky, skúma v súčinnosti s § 10 ods. 1.

V zákone sa ponecháva inštitút kaucie, ktorého účelom je zabránenie podávaniu neopodstatnených návrhov na zrušenie ochrannej známky alebo návrhov na jej vyhlásenie za neplatnú. V prípade ná vrhu na zrušenie ochrannej známky podľa § 34 ods. 2, teda v prípade, že sa návrh podáva v súvislosti s právoplatným rozhodnutím súdu, sa kaucia nevyžaduje.

§ 38

Ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) sa na konania vo veciach ochranných známok použijú len subsidiárne. Na konania vo veciach ochranných zná mok sa nepoužijú ustanovenia Správneho poriadku o odpustení zmeškania lehoty ani ustanovenia o prerušení konania.

Naopak, zákon o ochranných známkach v konaní využíva inštitúty predĺženia úradom určenej lehoty, pokračovania v konaní a uvedenia do predošlého stavu.

O predĺžení lehoty úrad rozhoduje vždy na základe žiadosti účastníka konania. Žiadosť o predĺženie lehoty musí účastník podať počas plynutia lehoty, o ktorej predĺženie sa žiada. V prípade, ak účastník konania podá žiadosť o predĺženie lehoty po uplynutí tejto lehoty, takáto žiadosť sa považuje za nepodanú. Všetky lehoty, ktoré úrad určuje v konaniach o ochranných zná mkach sú procesnými lehotami. S poukazom na uvedené nemusí byť žiadosť o predĺženie lehoty v posledný deň lehoty, o ktorej predĺženie sa žiada, doručená úradu, musí však byť podaná na prepravu za účelom doručenia úradu.

Ak účastník zmeškal úradom určenú lehotu môže požiadať úrad o pokračovanie v konaní. Podmienkou však je zároveň so žiadosťou o pokračovanie v konaní urobiť zmeškaný úkon a urobiť tak do dvoch mesiacov odo dňa uplynutia úradom určenej lehoty. Nie je možné vyhovieť žiadostiam o pokračovanie v konaní v prípade zmeškania lehôt, ktoré úrad určil prihlasovateľovi ochrannej zn ámky na vyjadrenie sa k námietkam, alebo majiteľovi ochrannej známky na vyjadrenie sa k návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo k návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Nič však nebrá ni prihlasovateľovi alebo majiteľovi ochrannej známky, aby pred uplynutím lehoty na vyjadrenie sa podali žiadosť o predĺženie lehoty.

§ 39

Uvedenie do predošlého stavu je ďalším inštitútom, účelom ktorého je odstránenie následkov zmeškania lehoty. Žiadosť o uvedenie do predošlého stavu možno podať, ak v dôsledku zmeškania zá konnej, ako aj úradom určenej lehoty, došlo k zastaveniu konania alebo k strate iného práva. Žiadosť o uvedenie do predošlého stavu musí byť riadne odôvodnená, t. j. žiadateľ je povinný uviesť preč o lehotu zmeškal, keďže úrad môže vyhovieť len žiadosti, keď žiadateľ zmeškal lehotu napriek náležitej starostlivosti. Uvedenie do predošlého stavu je tak závislé na existencii objektívnej preká žky, brániacej účastníkovi dodržanie zákonnej alebo úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, pričom úrad bude vychádzať z princípu dôvery k účastníkovi konania. Odsek 3 umožňuje v prí pade dôvodných pochybností žiadať od účastníka, aby svoje tvrdenia, týkajúce sa existencie objektívnej prekážky, preukázal.

Odôvodnená žiadosť musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú sa úkon nevykonal a zároveň je nevyhnutné tento úkon urobiť. Zákon tiež ustanovuje objektívnu lehotu 12 mesiacov, v ktorej musí by ť žiadosť o uvedenie do pôvodného stavu podaná, ktorá začína plynúť odo dňa uplynutia zmeškania lehoty.

Odsek 4 vylučuje niektoré úkony, kedy žiadosti o uvedenie do predošlého stavu nemožno vyhovieť. V prípade zmeškania lehôt na podanie samotnej žiadosti o pokračovanie v konaní alebo uvedenie do predošlého stavu nie je uplatnenie tý chto inštitútov vhodné a ani logické. Z hľadiska zachovania právnej istoty, najmä v prípade sporových konaní, sa uvedenie do predošlého stavu nepripúšťa zároveň ani v prípade zmeš kania lehoty na podanie opravného prostriedku v konaní pred úradom.

§ 40

Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu úradu je rozklad. Rozklad proti rozhodnutiu úradu možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, voči ktorému rozklad smeruje. Podaný rozklad má odkladný účinok. Rozhodnutie napadnuté rozkladom úrad preskúma v zásade len v rozsahu rozkladu. Odsek 2 upravuje dva prípady, kedy táto zásada neplatí. Rozklad nemusí byť v čase podania odôvodnený. Odô vodnenie je však potrebné doplniť v lehote jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade zmeškania tejto jednomesačnej lehoty nemožno vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlé ho stavu. Ak rozklad neobsahuje odôvodnenie a odôvodnenie nie je v zákonnej lehote doplnené, úrad konanie o rozklade zastaví. Rovnako úrad konanie zastaví aj keď je rozklad podaný oneskorene alebo rozklad nie je prí pustný.

§ 41 a 42

V Slovenskej republike je uplatňovaný kontinentálny systém vzniku známkovoprávnej ochrany. Tento systém je založený na registračnom princípe. Ochrannou známkou je teda len to označenie, ktoré je zapísané v registri ochranných známok. Úrad vedie register tých ochranných známok, o zápise ktorých rozhodoval v konaní podľa § 24 a nasl. Zápis ochrannej známky do registra je vo väčšine prípadov prá votvornou skutočnosťou (zápisom ochrannej známky sa prihlasovateľ stáva majiteľom), aj keď zákon spája určité práva aj s označením, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky (napr. už prihlasovateľ je oprávnený podať námietky proti zápisu neskoršieho označenia ako ochrannej známky z titulu zameniteľnosti s jeho prihláseným označením). Okrem zápisu ochrannej známky do registra majú pr ávotvorný účinok aj iné zápisy súvisiace s ochrannou známkou. Zákon výslovne ustanovuje, ktoré úkony nadobúdajú účinnosť voči tretím osobám až zá pisom do registra (napr. prevod ochrannej známky, licenčná zmluva).

V registri ochranných známok sa vyznačujú aj údaje ako sídlo či adresa trvalého pobytu prihlasovateľa, meno zástupcu a pod. Tieto údaje majú prevažne evidenčný charakter.

Úrad vedie register v elektronickej forme, je verejný a každý má právo do neho nahliadnuť. Podrobnosti o údajoch vedených v registri budú upravené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Povinnosť vydávať vestník vyplýva pre úrad z článku 12 Parížskeho dohovoru, podľa ktorého sa jednotlivé členské štáty zaviazali vydávať periodický úradný list.

§ 43 až 45

Slovenskej republike vyplýva povinnosť zapisovať kolektívne ochranné známky z Parížskeho dohovoru a z čl. 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES.

Konanie o prihláške kolektívnej ochrannej známky bude prebiehať rovnako ako konanie o individuálnej ochrannej známke.

Majiteľom kolektívnej ochrannej známky je združenie. Podmienky pre používanie kolektívnej ochrannej známky, prípadne sankcie za nedodržanie týchto podmienok členovia združenia určujú zmluvou o používan í kolektívnej ochrannej známky. Túto zmluvu, spolu so zoznamom členov združenia, ktorí sú oprávnení kolektívnu ochrannú známku používať, je združenie povinné priložiť k prihláške kolekt ívnej ochrannej známky. Zoznam členov, ktorí môžu používať ochrannú známku je uvedený pri zápise kolektívnej ochrannej známky v registri. Z uvedeného vyplýva, že právo používať ochrann ú známku nemá združenie ako také (majiteľ kolektívnej ochrannej známky), ale len jeho určení členovia. Združenie ako také, udržuje kolektívnu ochrannú známku v platnosti, kontroluje dodrž iavanie podmienok zmluvy o používaní kolektívnej ochrannej známky a pod.

Z povahy veci vyplýva, že kolektívna ochranná známka nemôže byť predmetom licencie. Jej používanie ďalšími subjektmi je umožnené v prípade, ak tak ustanovuje zmluva o používaní ochrannej zná mky prístupom nového člena do združenia a zároveň sa o tohto nového člena rozšíri zoznam členov oprávnených kolektívnu ochrannú známku používať.

Kolektívna ochranná známka nemôže byť ani predmetom prevodu a ani predmetom záložného práva.

Dôvody pre vyhlásenie kolektívnej ochrannej známky za neplatnú alebo pre jej zrušenie sú v zásade rovnaké ako pri individuálnej ochrannej známke. Zákon tiež upravuje osobitné dôvody pre zrušenie ochrannej zn ámky, ktorými sú zásadné porušovanie zmluvy o používaní ochrannej známky a zánik združenia.

§ 46 a 47

Na základe členstva Slovenskej republiky v Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok a v Protokole k Madridskej dohode môžu majitelia a prihlasovatelia ochranných známok, ktor í majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území Slovenskej republiky získať, prostredníctvom úradu, ochranu pre svoju ochrannú známku aj v ďalších štátoch a to cestou medzinárodného zápisu. N áležitosti podania upravuje spoločný Vykonávací predpis k Madridskej dohode a k Protokolu. Úrad vykoná formálny prieskum medzinárodnej prihlášky. Medzinárodná prihláška sa predkladá na predpí sanom tlačive v súlade s uvedenými medzinárodnými dohodami.

Madridská dohoda o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok a Protokol k Madridskej dohode tak umožňujú príslušníkom zmluvných strán získať ochranu pre ich ochrannú známku vo v šetkých zmluvných štátoch týchto medzinárodných dohôd prostredníctvom jednej prihlášky podanej na Medzinárodný úrad Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve.

Medzinárodné ochranné známky až do uplynutia lehoty, v ktorej je možné odmietnuť im ochranu na území Slovenskej republiky, majú tie isté účinky ako národná prihláška. Poč as plynutia lehoty na odmietnutie ochrany medzinárodnej ochrannej známke podlieha medzinárodná ochranná známka prieskumu, či spĺňa podmienky podľa § 5 a 6, ktorý vykoná úrad a možno proti nej podať ná mietky. Začiatok plynutia lehoty na podanie námietok proti poskytnutiu ochrany medzinárodnej ochrannej známke pre územie Slovenskej republiky je upravený osobitne, keďže k zverejneniu medzinárodnej ochrannej známky nedoch ádza vo vestníku úradu. Námietky sa podávajú na úrade a ich úspešné uplatnenie má za následok odmietnutie ochrany medzinárodnej ochrannej známke pre územie Slovenskej republiky. V prípade, ak ú rad neoznámi Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve odmietnutie ochrany medzinárodnej ochrannej známky pre územie Slovenskej republiky (prípadne ho vezme späť), má medzin árodná ochranná známka, pri ktorej je vyznačená Slovenská republika tie isté účinky ako národná ochranná známka a to už odo dňa zápisu medzinárodnej ochrannej známky alebo vyznač enia Slovenskej republiky pri jej zápise.

§ 48 až 50

Ustanovenia § 48 zabezpečujú prepojenie nášho národného systému ochranných známok so systémom ochranných známok Spoločenstva.

Vychádzajúc z čl. 25 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva sa ustanovuje, že prihlášku ochrannej známky Spoločenstva možno podať prostredníctvom úradu, ktorý ju má povinnos ť v lehote dvoch týždňov od podania odoslať Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu so sídlom v Alicante. Možnosť podať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva prostredníctvom úradu nie je obmedzen á len pre osoby s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. Prostredníctvom úradu tak môže podať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva akákoľvek fyzická alebo právnická osoba vr átane verejnoprávnych subjektov, t. j. každý kto môže byť majiteľom ochrannej známky Spoločenstva (čl. 5 predmetného nariadenia).

Premenu prihlášky ochrannej známky Spoločenstva a ochrannej známky Spoločenstva upravujú čl. 112 až 114 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

Návrh zákona vychádza z čl. 113 tohto nariadenia, ktorý upravuje povolené preskúmanie náležitostí žiadosti o premenu a v prípade nedostatku týchto náležitostí stanovuje minimálnu lehotu, ktorú mus í úrad poskytnúť žiadateľovi na odstránenie týchto nedostatkov.

S poukazom na skutočnosť, že prihlasovateľ alebo majiteľ ochrannej známky Spoločenstva má právo žiadať pre svoju ochrannú známku Spoločenstva vstup do práv zo svojej staršej národnej ochrannej zná mky chránenej v ktoromkoľvek štáte Európskej únie, návrh zákona výslovne toto právo ustanovuje aj pre vstup práv do národnej ochrannej známky.

Ustanovenia § 50 riešia prepojenie národného a komunitárneho systému ochranných známok. Keďže po vstupe do Európskej únie sú ochranné známky Spoločenstva platné aj na území Slovenskej republiky, n ávrh zákona upravuje možnú kolíziu medzi ochrannou známou Spoločenstva a slovenskou ochrannou známkou. Majiteľ slovenskej ochrannej známky, ktorej prihláška bola podaná v dobrej viere s právom prednosti pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únie, má právo zabrániť používaniu ochrannej známky Spoločenstva na území Slovenskej republiky.

§ 51

Osobám, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Parížskeho dohovoru, alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie, zákon v konaniach o ochranných zn ámkach zabezpečuje rovnaké postavenie ako štátnym príslušníkom Slovenskej republiky. Uvedená právna úprava vyplýva tak z čl. 2 Parížskeho dohovoru ako aj z čl. 3 Dohody o obchodných aspektoch prá v duševného vlastníctva (TRIPS).

Požiadavka povinného zastúpenia účastníkov konania, ktorí nemajú trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky je rovnaká ako vo všetkých členských štátoch Parížskeho dohovoru a jej cieľom je zabezpečenie rýchlejšej a bezproblémovej komunikácie úradu v konaniach o ochranných známkach.

Návrh predpokladá aj výnimku z tzv. povinného zastúpenia v konaní pred úradom; v odseku 3 je upravená tzv. výnimka osobná, keď sa povinnosť zastúpenia nevzťahuje na presne určený okruh fyzických a prá vnických osôb. Takýto účastník konania nemusí byť zastúpený oprávneným zástupcom, ale je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

V záujme zabezpečenia rýchlejšej a bezproblémovej komunikácie úradu v konaniach o ochranných známkach je, v súlade s čl. 4 Dohovoru o práve ochrannej známke v znení Singapurského dohovoru o prá ve ochrannej známky, ustanovená pre oprávnených zástupcov povinnosť uviesť úradu adresu na doručovanie v Slovenskej republike.

Konanie vo veciach ochranných známok pred úradom je špecifickým správnym konaním a navrhovaný zákon o ochranných známkach rovnako ako iné priemyselnoprávne predpisy obsahuje právne normy odchyľujú ce sa od noriem obsiahnutých vo všeobecných predpisoch o správnom konaní. Návrh zákona rešpektuje zásadu subsidiarity a špeciality všeobecných noriem obsiahnutých v správnom poriadku a noriem špeciá lnych obsiahnutých v návrhu zákona, pričom sú taxatívne určené inštitúty Správneho poriadku, ktoré sa v konaní pred úradom neaplikujú.

K zastaveniu konania môže dôjsť na návrh účastníka, na podnet ktorého sa konanie začalo, ako aj v prípade, ak účastník nevyhovie výzve úradu, resp. neodstráni vytýkané nedostatky.

Vymedzuje sa zásada písomnosti v styku s úradom, ako aj zásada konania v štátnom jazyku. Možnosť urobiť podanie na úrad aj prostredníctvom elektronických prostriedkov v prípade, ak podanie nie je podpísané elektronickým podpisom, je spojená s jeho doplnením v písomnej forme do jedného mesiaca od uskutočnenia podania. V rovnakej lehote je potrebné doplniť aj podanie, ktoré bolo urobené faxom.

Za úkony podľa návrhu zákona sa platia poplatky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

§ 52

Ustanovenie korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti konania a na uplatňovanie z ásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým ovplyvniť priebeh samotného konania.

Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.

Ustanovenie predstavuje odchýlku od § 32 ods. 1 Správneho poriadku a je vhodné poznamenať, že takáto úprava je obsiahnutá vo všetkých právnych predpisoch (zákonoch) upravujúcich priemyselné práva.

§ 53

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, ktoré konkrétne určuje okruhy podrobne upravené vykonávacím predpisom, vyhláškou, ktorú vydá úrad.

§ 54

Postup, uvedený v návrhu zákona, sa bude uplatňovať aj v prípade konania o prihláškach ochranných známok, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej právnej úpravy za predpokladu, že tak éto konanie do nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy zostalo neukončené.

Navrhovaná nová zákonná úprava sa bude aplikovať aj v oblasti hmotnoprávnych ustanovení vo vzťahu k ochranným známkam zapísaným pred nadobudnutím účinnosti tejto úpravy. Vznik, zmena a zánik prá v a vzťahov, viažucich sa k ochranným známkam, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred účinnosťou navrhovanej úpravy, sa budú posudzovať podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na skutočnosť, že doterajšia právna úprava obsahovala inštitút výmazu ochrannej známky a navrhovaná úprava, v súlade s európskou právnou úpravou, obsahuje inštitúty zruš enia ochrannej známky a vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú, postup upravený v odseku 3 rieši prípady konaní o výmaz ochrannej známky, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej právnej úpravy.

Navrhované ustanovenie odseku 4 zavádza generálnu klauzulu upravujúcu možnosť zosúladenia námietok podaných pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy. Pokiaľ podané námietky nie sú v sú lade s podmienkami ustanovenými touto právnou úpravou, namietateľ môže tento nedostatok odstrániť v trojmesačnej prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona. V pr ípade márneho uplynutia tejto lehoty sa na podané námietky nebude prihliadať.

§ 55

Do návrhu zákona sú premietnuté ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a niektoré ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

Navrhovaným znením § 55 v spojitosti s návrhom transpozičnej prílohy navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z Legislatívnych pravidiel vl ády Slovenskej republiky.

 

§ 56

Navrhuje sa zrušenie zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu, t. j. zrušenie doteraz platnej právnej úpravy ochranných známok.

§ 57

Navrhuje sa účinnosť zákona.

 

 

Bratislava, 19. augusta 2009

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Darina Kyliánová v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 84/2007, dátum vydania: 01.03.2007

24

Dôvodová správa

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slov enskej republiky na rok 2006.

Do zoznamu acquis na rok 2004 bola zaradená smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastn íctva s tým, že určený termín jej transponovania Slovenská republika akceptovala (29. apríla 2006). Smernica sleduje zjednocovanie národn ých právnych úprav pri vymáhaní práv duševného vlastníctva všeobecne a dotýka sa predovšetkým autorského práva a práv s autorským právom súvisiacich a práv priemyselného vlastníctva. V ýznamnou mierou sa dotýka aj občianskeho súdneho konania. Cieľom smernice je odstrániť existujúce rozdiely v právnych úpravách pri vymáhaní práv duševného vlastníctva členských štátov EÚ , ktoré predstavujú významnú prekážku rozvoja vnútorného trhu, a zabraňovať falzifikovaniu, pirátstvu a ďalšiemu porušovaniu práv duševného vlastníctva. práva duševného vlastníctva pod ľa stanoviska Komisie 2005/295/ES zahàňajú najmä: autorské právo, práva súvisiace s autorským právom, osobitné právo zhotoviteľa databázy, práva tvorcu topografií polovodičového výrobku, prá va ochrannej známky, práva na dizajn, patentové práva vrátane práv odvodených z doplňujúcich ochranných certifikátov, geografické označenia, práva patentu a úžitkového vzoru, práva k odrodá m rastlín a obchodné názvy.

Predmetná smernica vychádza z Dohody o obchodných aspektoch práv duševn ého vlastníctvu (Agreement on Trade – Related Aspects of Intellectual Property Rights (TRIPS)) uzatvorenej v rámci Dohody o svetovej obchodnej organizácii (WTO). Dohoda TRIPS prvý krát na medzinárodnej úrovni upravuje záväzky členských štá tov, ktoré sa majú prijať v oblasti vymožiteľnosti/vynucovania práva, a to tak v správnom a civilnom, ako aj v trestnom konaní. Dohodu TRIPS Slovenská republika uplatňuje od 1996, a preto legislatíva duševné ho vlastníctva a priemyselného vlastníctva už obsahuje viacero jej ustanovení. Tam kde príslušná platná právna úprava nie je úplne v súlade so smernicou navrhuje sa spresnenie – doplnenie alebo zmena ustanovení.

S ohľadom na prierezový charakter tejto smernice sa Ministerstvo kultúry SR (gestor), Ministerstvo spravodlivosti SR (spolugestor) a Úrad priemyseln ého vlastníctva SR dohodli, že pripravovaná právna úprava bude pozostávať z novelizácií príslušných predpisov, z ktorých každý pripraví úpravu predpisov v rámci svojej pôsobnosti s tým, že Ministerstvo kultúry SR ako gestor zodpovedá za prebratie smernice a vypracovanie tabuľky zhody k pripravovanému návrhu zákona (určenie gestorstva – uznesenie vlády SR č. 940 zo 6. októbra 2004).

Pripravovaná právna úprava sa dotýka týchto zákonov:

-č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon);

-č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov;

-č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zá konov v znení neskorších predpisov;

-č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov;

-č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov;

-č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z., zákona č. 14/2004 Z. z. a zákona č. 344/2004 Z. z.;

-č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov;

-č. 183/2000 o knižniciach, o doplnení zá kona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z.;

-č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z.; na ustanovenia zákona patentového zákona odkazuje aj úprava práv z úžitkových vzorov (zákon č. 478/1992 Zb.);

-č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z.;

-č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach vý robkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov;

-č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení z ákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z. a zákona č. 435/2001 Z. z.

Zákon č. 618/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januá ra 2004. Predstavuje komplexnú úpravu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom vrátane osobitného práva k databáze a kolektívnej správy práv.

Pôvodný harmoniza čný rámec autorského zákona z hľadiska zlučiteľnosti s právnymi aktmi Európskeho spoločenstva tvoria:

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES o právnej ochrane databáz, zakladá nové právo sui generis zhotoviteľa databázy. Vzhľadom na to, že toto osobitné právo zhotovite ľa databázy nie je dosiaľ upravené medzinárodnou autorskou zmluvou bude Slovenská republika chrániť len práva zhotoviteľov databáz z členských krajín Európskej únie, až do uzatvorenia dvojstrannej dohody, ktorú na návrh Komisie dohodne rada podľa čl. 11 ods. 3 tejto smernice

- smernica Rady 93/83/EHS o koordinácii niektorých pravidiel t ýkajúcich sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu, možno označiť ako zásadnú pre uvedené spôsoby ší renia predmetov ochrany. Určuje právny režim, ktorým sa riadi satelitné vysielanie a určuje povinnú kolektívnu správu práv v prípade káblovej retransmisie.

-smernica Rady 92/100/EHS o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva a smernica Rady 93/98/EHS o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv harmonizujúca trvanie ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorsk ým právom sú základnými kameňmi harmonizácie Spoločenstva v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Prvá z uvedených smerníc má horizontálny charakter, zavádza vý lučné práva na nájom a vypožičiavanie kde sa nositeľom práv zaručuje podiel na zisku plynúcom z nových foriem využí vania diel alebo výkonov. Harmonizuje takisto práva súvisiace s autorským právom, čím sa súčasne stáva nástrojom v boji proti pirátstvu. Druhá zo smerníc harmonizuje trvanie ochrany všetkých diel a v ýkonov vychádzajúc pritom z dlhšieho trvania. Takýmto spôsobom smernica podporuje voľný pohyb tovarov a služieb v oblasti kultúry a odstraňuje porušovanie princípov súťaže založené na rozdielnych úrovniach poskytovanej ochrany.

- smernica Rady 91/250/EHS o prá vnej ochrane počítačových programov, zavádza účinnú ochranu počítačových programov a zlaďuje pravidlá, ktorými sa riadi ochrana počítačového programu, ktorý je základnou súčasť ou informačných systémov a nevyhnutým predpokladom priemyselného a technologického rozvoja

- smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v informačnej spoločnosti. Smernica rieši viaceré otázky autorského práva vo vz ťahu k internetu a elektronickým zdrojom. Predovšetkým upravuje zoznam tradičných zákonných výnimiek z výlučného práva autora zodpovedajúci novým podmienkam elektronických médií. Ochrana zá ujmov autora ako primárny cieľ má zároveň vytvárať predpoklady na rozvoj informačnej spoloč nosti. Podkladom na jej vypracovanie bola Zmluva WIPO o autorskom práve a Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch, ktoré reagujú na súčasný rozvoj digitálnych informačných technológií a jeho vplyv na oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Tieto zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala už v roku 1999, boli v roku 2000 premietnuté do autorskoprávnej legislatívy (zákon č. 234/2000 Z. z.), čím sa poskytovaná autorskoprávna ochranu rozšírila v kontexte rozvoja informačnej spoločnosti.

- smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2001/84/ES o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, ktorá sa zaoberá problematikou práva autora na podiel z výnosu za ďalší predaj originálu diela vý tvarného umenia (tzv. droit de suite). Toto právo založené Bernským dohovorom a zachovávané na území Slovenskej republiky už od roku 1926 sa podľa tejto smernice upravuje z hľadiska pôsobenia spoločného trhu.

V roku 2004 sa pôvodný harmonizačný rámec rozší ril o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

Autorský zákon už obsahuje viacero ustanovení, ktoré korešpondujú s úpravou, ktoré sú kompatibilné s úpravou smernice a tam kde platná právna úprava nie je úplne v súlade so smernicou navrhuje sa spresnenie – doplnenie alebo zmena ustanovení (napr. katalóg nárokov proti porušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva a obsahuje aj katalóg akt ívne legitimovaných osôb).

S ohľadom na uvedené skutočnosti sa navrhovanou právnou úpravou dopĺňajú, prípadne modifikuj ú tie ustanovenia platnej právnej úpravy, ktoré obsahom, rozsahom alebo terminologicky nie sú dostatočne kompatibilné so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastní ctva.

Predloženým ná vrhom sa platný autorský zákon upravuje tak, aby úroveň poskytovanej ochrany zodpovedala súčasným vysokým štandardom, ako aj snahám o zladenie ochrany vrátane vymožiteľnosti týchto práv duševné ho vlastníctva na medzinárodnej a regionálnej úrovni, a to najmä v súvislosti s rozvojom jednotného trhu, voľné ho pohybu tovaru a služieb s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva, ktoré sú ovplyvňované ustavičným rozvojom nových technológií umožňujúcich šírenie diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov. V tomto kontexte je dôležitým aspektom aj uplatňovanie zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy, z ktorej vyplýva, že slovenská právna ú prava sa aplikuje aj na práva zahraničných autorov, ak sa ich diela stávajú predmetom použitia na území Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava reflektuje aj odporúčanie komisie č. 2005/737/ES o kolekt ívnej cezhraničnej správe autorských práva a s nimi súvisiacich autorských práv na oprávnené on-line hudobné služby z 18. mája 2005, a to najmä v súvislosti s cezhraničným kolektívnym spravovan ím práv pri zabezpečení jeho transparentnosti. Navrhovaná úprava zároveň odstraňujú aj identifikované nepresnosti doterajšej právnej úpravy, ktoré vyplynuli z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii alebo sa prejavili počas jej uplatňovania v praxi. Pod vplyvom aplikačnej praxe sa niektoré ustanovenia transformujú do akceptovateľnej polohy, prípadne sa ako nefunkčné z právnej úpravy vypúšťajú.

Navrhovaná novelizácia Ob čianskeho súdneho poriadku by mala zabezpečiť procesné otázky vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva tak, ako ich predpokladá smernica 2004/48/ES. Nóvum pre slovenské procesné právo predstavujú najm ä špecifické opatrenia na zabezpečenie dôkazu vo veciach duševného vlastníctva. Z časového hľadiska ide o zabezpečenie dôkazu pred začatím konania vo veci samej. Osobitosť inštitútu zabezpečenia d ôkazu sa zachovala cez odkazovaciu normu aj v konaní vo veci samej. V súvislosti so samotnou realizáciou zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku treba uviesť, že v článku III návrhu zákona sa vykonávajú zmeny v Exekučnom poriadku. Navrhuje sa, aby exekútor mohol v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd. Pod tieto úkony bude možné subsumovať aj poverenie sú du na vykonanie zabezpečenia dôkazu.

Z pohľadu úpravy predbežných opatrení, ktorá je dostatočne široká, sa do príkladmého výpočtu druhov predbežných opatrení v § 76 odseku 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhuje doplniť ú pravu osobitného druhu predbežného opatrenia. Zakotvením špeciálneho druhu predbežného opatrenia vo veciach duševného vlastníctva sa vykonáva transpozícia článku 9 odseku 1 písmena a) smernice. Navrhovate ľovi sa priznáva dispozičné oprávnenie spočívajúce v tom, že sa môže rozhodnúť, či bude v žalobnom petite žiadať výlučne, aby súd predbežným opatrením ulož il tomu, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva povinnosť zdržať sa konania, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Alebo sa rozhodne tiež navrhnúť , aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva mohol namiesto splnenia tejto 'zdržovacej' povinnosti, zložiť do úschovy súdu zábezpeku (kontra kaucie) určenú na náhradu ujmy vzniknutú porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia bude navrhovateľ oprávnený formulovať tzv. alternatívny petit, kedy žalovaný má právo voľ by t.j. je mu dané na výber medzi dvoma možnosťami, ktorým spôsobom splní povinnosť uloženú súdom.

Navrhovanou úpravou v Občianskom zákonníku sa zlaďuje formulácia dotýkajúca sa pôsobnosti hmotnoprávneho zákonníka v oblastí práv duševného v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky a aplika čnej praxe. Upresňuje sa tak pôsobnosť Občianskeho zákonníka aj na právne vzťahy z duševného vlastníctva, pokiaľ tieto vzťahy neupravujú iné zákony. V Občianskom zákonníku sa upravuje ná hrada za ujmu pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, pričom v súlade so smernicou 2004/48/ES sa náhrada ujmy skladá zo skutočnej škody, ušlého zisku, bezdôvodného obohatenia, primeran ého zadosťučinenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu, nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia nezdalo postačujúce. Upravuje sa aj spôsob výpočtu náhrady ujmy, ak ju nie je možn é určiť, a to v nadväznosti na výšku odmeny, ktorá je zvyčajná za udelenie licencie v čase neoprávneného zásahu. Konkrétne sa navrhovaným ustanovením § 442a odseku 1 transponuje pož iadavka zakotvená v článku 13 smernice, podľa ktorej je potrebné rozšíriť doterajší obsah náhrady škody t.j. akú škodu je škodca povinný poškodenému nahradiť, ako aj spôsob jej náhrady š peciálne pre oblasť porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva.

Navrhovaná novelizácia Obchodného zákonníka nadväzuje na úpravu obchodného mena a upravuje v nadväznosti na smernicu 2004/48/ES nároky, ktorých sa možno domáhať pri porušení alebo ohrození prá va obchodného mena. Dopĺňajú sa súkromnoprávne prostriedky ochrany obchodného mena v podobe explicitného rozšírenia nových žalobných nárokov vrátane priznania práva na informácie. Precizuje sa doteraj šia koncepcia úpravy náhrady škody.

Nadväzujúc na navrhované úpravy v Občianskom sú dnom poriadku, Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku pripravil Úrad priemyselného vlastníctva SR úpravy v legislatíve dotýkajúcej sa ochranných známok, patentov, ochrany topografií polovodičový ch výrobkov, dizajnov, označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov. V tomto kontexte sa navrhuje aj úprava týkajúca sa ochrany práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat.

Smernica 2004/48/ES za účelom podpory spolupráce vrátane výmeny informácií vyžaduje určenie národných korešpondentov, ako aj priebežnú kontrolu vykonávania smernice a následného predkladania správ Eur ópskej komisii. Tieto úlohy si budú plniť Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Úrad priemyselného vlastníctva SR v rozsahu určeného gestorstva.

Novelizácia zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štá tnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z. reaguje na aktuálne otázky súvisiace so zavedením povinnej kolektívnej správy v prípade práva udeľovať súhlas na vypo žičiavanie.

Predložený návrh zákona rozvíja základné slobody a prá va v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/E S tak, ako sa uvádza v doložke zlučiteľnosti a tabuľkách zhody.

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a ani na životné prostredie.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvu na verejné financie

Navrhovaná právna ú prava nezakladá zvýšený nárok na verejné financie a nemá vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov alebo obcí a jeho realizácia si nevyžiada ani výdavky v rámci schválen ých limitov kapitoly Ministerstva kultúry SR.

2.Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. S ohľadom na posilnenie právnej úpravy vo vzťahu k zlepšeniu vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva možno očakávať pozitívny vplyv na dotknuté subjekty pri jej praktickej aplikácii.

3.Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad vplyvu na zamestnanosť.

Navrhovaná právna ú prava nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti ná vrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

zákon, ktorý m sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárne právo: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Hlava VI – Spoločné pravidlá pre súťaž, dane a zbližovanie pr áva),

-sekundárne právo:

1.Smernica Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorský mi právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1) v platnom znení.

2.Smernica Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1) v znení smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1).

3.Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi sú visiacich práv v informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1).

4.Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umelecké ho diela (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1).

5.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 2).

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-61/05, Komisia ES v. Portugalská republika, rok 2005, Zb. roz. ESD (I- 00000),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-53/05, Komisia ES v. Portugalská republika, rok 2005, Zb. roz. ESD (I- 00000),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-169/05, Uradex SCRL v. Union Professionnalle de la Radio et de la Télé distribution (RTD), Société Intercommunale pout la Diffusion de la Télévision (BRUTELE), rok 2005, Zb. roz. ESD (I- 00000),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-192/04, Lagardé re Active Broadcast v. SPRE, GVL+CERT, rok 2004, Zb. roz. ESD (I- 07199),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-28/04, Todœ SpA Todœ France SARL v. Heyraud SA+Technisynthé se, rok 2004, Zb. roz. ESD (I- 05781),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-293/98, Egeda v. Hoasa, rok 1998, Zb. roz. ESD (I- 00629)

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Euró pskej únii (najmä článku 2, 53 a 54);

b)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie;

c)z gestorstva smerníc vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva najnesk ôr do 29. apríla 2006;

d)v danej oblasti bolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa č l. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení;

e)smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva bude do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraná návrhom zákona, niektoré inštitúty preberanej smernice sú už obsiahnuté v platnom znení Občianskeho s údneho poriadku aj v hmotnoprávnych úpravách (Napr. Autorský zákon, Patentový zákon, Zákon o ochranných známkach, Zákon o ochrane topografií polovodičových výrobkov, Zákon o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov)

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplná zhoda.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry SR v spoluprá ci s Ministerstvom spravodlivosti SR a Úradom priemyselného vlastníctva SR.

Osobitná časť

K Èl. I (Autorský zákon)

K bodu 1

Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje.

K bodu 2 a 3

Ustanovenia sa spresňujú v kontexte aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev. Z odôvodnenia k rozhodnutiu Súdneho dvora vo veci C-61/05 z 13. júla 2006, ktoré sa dotýka transpozície smernica 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom a výpožičnom práve a o určitý ch právach súvisiacich a autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva možno vyvodiť, že výrobca originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), ktorý nadobudol od autorov práva na vyhotovenie tohto originálu (záznamu) je zároveň vý robcom zvukovo-obrazového záznamu.

K bodu 4

Ustanovenie sa spresňuje; vymedzenie 'zvukového záznamu' sa zlaďuje s vymedzením podľa čl. 2 Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT) – medzinárodná zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva, ktorú Slovensk á republika ratifikovala 9. decembra 1999 s platnosťou od 20. mája 2002; záväzky z tejto zmluvy nachádzajú svoj odraz v smernici Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES o harmoniz ácii niektorých aspektov autorského práva a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.

K bodu 5

Ustanovenie, ktorým bolo audiovizuálne dielo vylúčené s pod režimu spoločn ého diela sa vypúšťa ako nadbytočné s ohľadom na doplnenie osobitných ustanovení vzťahujúcich sa k tejto problematike; pozri bod 2, 3 a 16.

K bodu 6

Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje; nadbytočné slová sa vypúš ťajú.

K bodu 7

Ustanovenie sa spresňuje v kontexte komunitárneho práva. V č l. 4 ods. 2 smernice Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva sa ustanovuje, ž e autor (výkonný umelec) sa nemôže vzdať práva na primeranú odmenu za rozširovanie diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypoži čiavaním (ani vopred ani neskôr). Ustanovenie zároveň reflektuje navrhovanú úpravu v bode 2 a 3 ( § 5 ods. 2 a 20); právny poriadok Slovenskej republiky tiež nepripúšťa, aby sa niekto vopred vzdal práva, ktorým ešte nedisponuje.

K bodu 8

Novo formulovan é ustanovenie reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a s tým súvisiaci jednotný trh s umeleckými dielami. Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie niektorých nepresností pri plnej transpozícii smernice rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela tak, ako to vyžaduje jednotný trh s umeleckými dielami.

Ustanovenie sa terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacej legislatívy (napr. zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorší ch predpisov), pričom plne korešponduje so smernicou 2001/84/ES, ktorá právo na odmenu pri ďalšom predaji umeleckého diela upravuje jednotne z hľadiska fungovania jednotné ho trhu s umeleckými dielami tak, aby nedochádzalo k diskriminácii pri verejnom predaji týchto diel prostredníctvom verejných dražieb alebo obchodu so starožitnosťami.

Právu na ďalší predaj podliehajú všetky predaje, ktorých sa zúčastňuje profesionálny obchodník s umeleckými dielami. Tento obchodník sa môže predaja zúčastniť ako predávajúci, kupujúci alebo ako sprostredkovateľ (napr. komisionársky predaj).

V navrhovanom znení sa v súčasnosti platné sadzby v podstate nemenia. Na základe požiadavky zástupcov trhu s umením sa však tieto sadzby uvádzajú v eurách; v záujme riadneho fungovania jednotného trhu a eliminácie deformácií podmienok súťaže (presun predaja v rámci spoločenstva), ako aj nerovnakého zaobchádzania sa percentá sa vypočítavajú zo sumy stanovenej eurami (nedochádza tak k odchýlkam na základe kurzového prepočtu). Pre výpočet odmeny sa kúpnou cenou rozumie cena bez dane z pridanej hodnoty (čl. 5 smernice 2001/84/EC), ktorá sa uplatňuje v rámci celého európskeho trhu s originálmi umelecký ch diel. Daň z pridanej hodnoty sa nezapočítava do základu pre výpočet odmeny, pokiaľ bolo dielo predané za cenu vrátane tejto dane.

V záujme podpory rozvoja obchodu s umeleckými dielami. sa v odseku 6 zavádza výnimka z prá va na odmenu pri ďalšom predaji, ktorú umožňuje smernica (čl. 1 ods. 3 smernice 2001/84/EC).

Oznamovacia povinnos ť obchodníka s umeleckými dielami sa spresňuje. Na umožnenie riadneho výkonu kolektívnej správy je obchodník povinný oznamovať príslušnej organizácii kolektívnej každý ním uskutočnený ďal ší predaj. Najneskôr do konca januára nasledujúceho kalendá rneho roka po roku, v ktorom sa tento predaj uskutoč nil je obchodník povinný uhradiť tejto organizácii odmenu vypočítanú podľa odseku 3. Organizácii (prí p. autorovi) sa zároveň umožňuje požadovať od obchodníka akékoľvek informácie súvisiace s ďalším predajom, a to počas troch rokov od uskutočnené ho predaja; organizácia (príp. autor) má teda možnosť získaním doplňujúcich informácií preveriť si plnenie zo strany obchodní ka

K bodu 9

Ustanovenie sa jazykovo spresňuje; spojením niekoľkých samostatný ch diel na dohodnutý účel nedochádza ku vzniku nového diela (ako celku) a každé zo spojených diel si zachováva svoju vlastnú existenciu.

K bodu 10

Úprava ustanovenia reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej ú nii; ustanovenie sa spresňuje vzhľadom na komunitárny princíp vyčerpania práva upravený viacerými smernicami – smernica Rady 92/100/EEC o nájomnom práve a výpoži čnom práve a o niektorých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti duševného vlastníctva smernica Rady 91/250/EHS o právnej ochrane počítačových programov, smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 96/9/ES o právnej ochrane databáz, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES. Komunitárny princíp vyčerpania práva znamená, že autor, ktorý udelil súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva (hmotná podoba – kniha, CD) v jednom členskom/zmluvnom štáte nemôže zamedziť/brániť rozširovaniu tohto originálu diela alebo jeho rozmnoženiny na území jednotného európskeho trhu ani na ú zemí zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore (toto právo autorovi po prvom predaji zaniká). Právo kontrolovať roz širovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny na území tretích krajín zostáva autorovi (nositeľovi práv) zachované. Vyč erpanie/zánik práva verejného rozširovania (po prvom predaji) má zásadný význam z hľadiska fungovania jednotného trhu v rámci Eur ópskej hospodárskeho priestoru; t. z. vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie právo verejného rozširovania sa vyčerpáva/zaniká nielen pre územie Slovenskej republiky, ale aj pre územia všetkých člensk ých štátov Európskej únie a zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

K bodu 11

Ú prava ustanovenia reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a s tým súvisiaci jednotný trh. Zároveň sa ustanovenie terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacich právnych predpisov (napr. Colný zákon, zákon č. 222/2004 Z .z. o DPH), pričom sa zohľadňujú aj nové spôsoby dodávok spoplatnených komodít, ktor é sú používané na vyhotovovanie rozmnoženín predmetov ochrany na slovenskom trhu.

K bodu 12

Ustanovenie sa jazykovo spresňuje.

K bodu 13

Ustanovenie sa spresňuje v kontexte čl. 10 bis Bernského dohovoru ochrane literá rnych a umeleckých diel (Slovenská republika sa na ňom zúčastňuje od roku 1921 a parížskym znením je viazaná od 11. apríla 1980 – vyhláška MZV č 133/1980 Zb.) a čl. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktor é upravujú rozsah a obsah tzv. spravodajskej licencie (obmedzenia výhradného práva autora na informačné účely). Oba dokumenty zdôraz ňujú vo vzťahu k ustanoveným obmedzeniam/výnimkám ich reštrikčný výklad. Pri tzv. spravodajskej licencii striktne vymedzujú diela (iné predmety ochrany), na ktoré sa vzťahuje; okrem toho, že použitie diela (iného predmetu ochrany) je striktne viazané ú čelom (spravodajstvo), je ďalej limitované aj z hľadiska spôsobov použitia, tematického ohraničenia (hospodárske, politické iné spoločenské udalosti alebo témy) a povahou (aktualita nielen v č ase jej zverejnenia (pôvodného uverejnenia), ale aj v čase jej prevzatia).

K bodu 14

Ustanovenie reflektuje prax a posilňuje zmluvnú pozíciu autora, najmä tým, ž e ustanovuje podmienky, ktoré dohodnutá odmena musí reflektovať (odsek 1). Jedným zo spôsobov určenia odmeny je jej určenie v zá vislosti od výnosov z využitia licencie (odsek 2); táto úprava je dispozitívna. V nadväznosti na odsek 2 sa v odseku 3 upravujú nálež itosti spojené s určením, vyplatením, ako aj s kontrolou určenej odmeny.

K bodu 15

Autorom diela je ten, kto dielo vytvoril, teda ten, kto tvorivú myšlienku vyjadril v osobitnej forme. Autorské právo za autora zásadne uznáva jeho tvorcu, teda vychádza zo zásady objektívnej pravdy. Autorstvo určitej osoby k určitému dielu môže byť v niektorých konkrétnych prí padoch pochybné a v takom prípade ho treba dokázať, pričom dôkazné bremeno je na tom, kto sa za autora vydáva alebo sa svojho autorstva dovoláva. Na uľahčenie dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena § 54 ustanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku v prospech autorstva toho, kto je na diele uvedený ako autor.

Takúto právnu domnienku ustanovuje už čl. 15 ods. 1 Bernského dohovoru, a to s cieľom uľahčiť dokazovanie pri uplatňovaní medzinárodnej ochrany podľa tohto dohovoru; rozsahom § 54 korešponduje s predmetn ým článkom dohovoru, ktorý túto právnu domnienku vzťahuje aj na diela označené pseudonymom; táto výnimka sa primerane vzťahuje aj na nositeľov súvisiacich práv.

V kontexte právnej domnienky autorstva (§ 54) treba zdôrazniť, že aj keď jej účelom je uľahčenie dokazovania pri uplatnení ochrany, podstata ustanovenia je hmotnoprávna, pretože sa vzťahuje na subjekt práva, jej predmetom je len autorský vzťah a nie iné skutočnosti, ktoré by zakladali hmotnoprávne nároky. Tá to domnienka sa premieta aj do procesného postavenia; ak bude konkrétnej osobe svedčiť domnienka autorstva, tak na spochybnenie autorstva bude treba, aby druhá strana preukázala opak, teda nebude na osebe, ktorej svedčí domnienka, aby preukazovala autorstvo.

Uvedená domnienka sa vzťahuje na uverejnené aj neuverejnené diela, pokiaľ došlo k ich zachyteniu na hmotnom substráte (objektívne vyjadrenie v hmotnej podobe), a to tak, aby bolo označenie menom autora (pseudonymom) možné (pojmovo je takéto označenie vylúčené napr. pri dielach vyjadrených len zvukovo, pohybom a pod.). Uvedenie mena však nie je podmienkou ochrany. Z tohto hľadiska má uvedenie mena povahu čisto fakultatívnu; neuvedenie mena má za následok len to, že nie sú splnené podmienky právnej domnienky a autorstvo je potrebné dokazovať. K otázke, či má byť menom označený každ ý exemplár diela alebo či postačuje, aby bolo meno uvedené aspoň na jednom exemplári, možno v kontexte sledovaného účelu uviesť, že postačujúcim by malo byť uvedenie mena na jednom exemplári (v prípade, že v konaní o uplatnenie práva bude predložený práve tento exemplár). Otázka miesta a spôsobu uvedenia/označ enia autora sa doktrinálne vykladá nie vo vzťahu k miestu, (kde má byť meno uvedené), ale vo vzťahu k spôsobu, ktorý nesmie vzbudzovať pochybnosti o osobe autora; len ten spôsob označenia, ktorý vyhovuje takejto podmienke, zakladá uvedenú právnu domnienku; ak označenie tejto podmienke vyhovuje, je bezpredmetné, na akom mieste sa nachádza.

Ustanovenie takejto domnienky má význam aj pri uzatváraní zmlúv; potenciálny používateľ diela môže takto pri uzatváraní zmluvy vedieť, kto je autorom, resp. kto je oprávnený s dielom nakladať. Keď že nie každé dielo, resp. každý jeho exemplár je označený menom autora/pseudonymom a taktiež nie každé dielo je objektívne vyjadrené v hmotnej podobe (na hmotnom substr áte), je v tomto kontexte účelné v prípadoch, keď sú práva k dielu kolektívne spravované, využiť aj existujúce registre diel (iných predmetov ochrany) organizácií kolektívnej správy alebo využiť iné verejné registre/zoznamy diel (iných predmetov ochrany) podľa osobitných predpisov; v týchto registroch/zoznamoch je pri každom diele (inom predmete ochrany) uvedené aj meno autora, prípadne pseudonym, pričom správca registra garantuje správnosť údajov v registri; keďže aj v tomto prípade ide o domnienku vyvr átiteľnú, nemožno vylúčiť preukázanie opaku.

Navrhovaná úprava umožní napríklad potenciálnemu používateľovi architektonického diela využiť údaje zo zákonom zavedenej evidencie architektonických diel ( § 24 ods. 2 písm. k) a § 31 ods. 2 písm. l) zákona SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov). Tento verejný zoznam môže byť prínosom pri získavaní/overovaní údajov súvisiacich s preukazovaním autorstva pri verejnom obstarávaní; investor/používateľ architektonického diela potrebuje hodnoverný údaj o autorstve, aby mohol na účely verejného obstarávania s autorom/architektom uzavrieť zmluvu aj bez súťaže (§ 58 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní).

K bodu 16

Ustanovenie, ktoré v platnej úprave riešilo len povinnosť registrácie audiovizuálnych diel v medzinárodnom registri, tak ako vyplýva Slovenskej republike čl. 3 Dohovoru o medzin árodnom zápise audiovizuálnych diel publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 365/1992 Zb. sa dopĺňa o ďalšie súvisiace ustanovenia, ktorými naša právna ú prava reflektuje nielen aktuálnu judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a zároveň reflektuje aj aktuálnu aplikačnú prax.

Z odôvodnenia k rozhodnutiu Súdneho dvora vo veci C-61/05 z 13. júla 2006, ktoré sa dotýka transpozície smernica 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom a výpožičnom práve a o určitých právach sú visiacich a autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva možno vyvodiť, že výrobca originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), ktorý nadobudol od autorov práva na vyhotovenie tohto originálu (prvého záznamu) má prá vo na ochranu svojich investícií súvisiacich s vytvorením a výrobou audiovizuálneho diela.

V kontexte ochrany investícií výrobcu originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), sa dispozitívne ustanovuje, že vý robca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva, (t. z., že medzi autorom a výrobcom možno dohodou právo výkonu vylúčiť resp. si upraviť podrobnosti pr ávneho pomeru), avšak len za predpokladu, že získal písomný súhlas autorov na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela; výrobcovi originálu audiovizuálneho diela ako vý robcovi originálu zvukovo-obrazového záznamu zákon priznáva aj vlastné práva (§ 66 platného AZ). Ustanovenie sa na zmluvný vzť ah aplikuje v prípade, ak tento neobsahuje inú dohodu (prípadne môže zákonnú úpravu vylúčiť). Pokiaľ by sa zmluvné strany bli žšie nedohodli a spoľahli by sa len na uvedenú zákonnú domnienku, výrobca originálu audiovizuálneho diela získaním súhlasu od autorov diela na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela, za predpokladu, ž e sa s autormi dohodol aj na odmene za vytvorenie diela a na odmene a spôsobe jej určenia osobitne za jednotlivé použitia diela podľa § 18 ods. 2, získa možnosť bez ďalšieho použiť toto audiovizuálne dielo (či už sám alebo udeliť inému súhlas na použitie) v rámci jeho exploatácie. Výrobcovi originálu audiovizuálneho diela je však zverený len výkon majetkových práv autora, nie jeho osobnostných práv (právo na ozna čenie/neoznačenie diela menom právo na autorstvo k dielu, právo rozhodnúť o zverejnení, právo na nedotknuteľnosť diela (§ 17 ods. 1 písm. d)). V tomto kontexte sa primerane použije § 50 ods. 3, podľa ktorého platí domnienka, že ak výrobca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva autora, tak zároveň autor súhlasil so zverejnení m diela, ako aj s tým, aby výrobca uvádzal dielo na verejnosti aj pod svojím meno/názov; keďže pri použití § 50 ods. 3 sa postupuje len primerane právo autora na uvedenie svojho mena zostáva zachované. To znamená , že výrobca je oprávnený na určitý zásah do osobnostných práv autora na základe tejto právnej domnienky (právo na zverejnenie diela a označenie diela menom). Ide tu však o dispozitívnu úpravu, ktorá umožňuje dohodou medzi výrobcom a autorom upraviť podmienky aj inak (pre autora výhodnejšie) . Výrobca je aktívne legitimovaný na domáhanie sa ochrany svojich práv v zákonom ustanovenom rozsahu (§ 57).

Z hľadiska praxe možno predpokladať, že ak je už splnená zákonná požiadavka písomného súhlasu na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela, tak si zmluvné strany upravia svoje vzťahy komplexne. (Pozícia výrobcu sa právne posilňuje, pričom získava podobnú pozíciu, ako mu priznával § 6 zákon č. 35/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.)

K bodom 17

Ustanovenia sa spresňujú v kontexte komunitárneho práva; smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa transponuje nielen do jednotlivých právnych úprav dotýkajúcich sa práv duševného vlastníctva, ale aj do Občianskeho zá konníka, Obchodného zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku. Transponovanie nárokov precizuje doterajšiu úpravu, najmä v nadväznosti na inštitút práva na informácie. Náhradu ujmy si autor a iná osoba do ktorej práva bolo zasiahnuté bude uplatňovať podľa Občianskeho zákonníka, kde sa navrhuje upraviť náhradu ujmy pre celú oblasť práv duševného vlastníctva.

Aktívna legitimácia osôb podľa § 57 zostáva zachovaná. Zachovaná teda zostáva aktívna legitimácia nadobúdateľa výhradnej licencie na domáhanie sa ochrany práv z licenčnej zmluvy aj voči osobám, ktoré nie sú účastníkmi licenčnej zmluvy (na rozdiel od úpravy podľa § 514 obchodného zákonníka); posilnilo sa tým postavenie osôb, do ktorých práv býva najviac zasahované neoprávnenými používateľmi. Uvedené oprávnenie zostáva zachované aj osobe, ktorej je zákonom zverený výkon majetkových práv k dielu na základe zákona (§ 50 a 55).

Zachovaná zostáva posilnená právna pozícia a nezávislosť osôb, ktoré môžu ako jediné použiť dielo resp. udeliť tretím osobám licenciu (podlicencia). Pri nadobúdateľovi výhradnej licencie sa nerozlišuje, či ide o licenciu výhradnú, pri ktorej je autor povinný zdrať sa výkonu svojho práva, alebo či toto právo vykonať m ôže. Ani v jednom z týchto prípadov nebude autor aktívne legitimovaný na domáhanie sa nárokov z licenčnej zmluvy. Autorovi však zostáva zachovaná aktívna legitimácia domáhať sa ostatných nárokov (určenie autorstva, ako aj nárokov satisfakčných s ohľadom na osobnoprávnu povahu týchto nárokov), vrátane nárokov vyplývajúcich s použitia diela nad rozsah udelenej licencie.

V kontexte uvedeného možno ešte pripomenúť, že autorské právo – osobnostné práva (§ 17 ods. 1), ako aj majetkové (§ 18 ods. 1 a 2), sú právami absolútnej povahy. Pôsobia proti všetkým a zakladajú právne postavenie autora vo vzťahu ku všetký m individuálne neurčeným osobám. Tieto práva sú v zákone označené ako práva výhradné; teda autor je jediným originálnym subjektom týchto práv a ako taký môže z použitia diela vylúčiť všetky ostatné individuálne neurčené subjekty.

Osobnostné práva smrťou autora zanikajú. Na základe zákona (§ 17 ods. 3) však osobám blízkym, autorským zväzom, profesijný m komorám alebo organizáciám kolektívnej správy vzniká právo na to, aby si nikto iný neprisvojil autorstvo k dielu (označenie diela menom autora alebo pseudonymom, ak nejde o dielo anonymné) a aby bolo dielo používané spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu (tzv. postmortálna ochrana); uvedené osoby sú teda aktívne legitimované na domáhanie sa takejto ochrany diela. Majetkové práva autora použiť svoje dielo a zmluvou udeliť súhlas na použitie diela inej osobe (nechať iného nakladať s dielom) nemožno previesť (scudziť) ani ako celok, ani jednotlivé 'majetkové oprávnenia'; týchto práv (rovnako ako osobnostných) sa nemožno vzdať, nemožno ich postihnúť výkonom rozhodnutia, exekúciou ani sa neoceňujú; na rozdiel od pohľadávok vzniknutých z práv relatívnych (licenčná zmluva, iné oprávnené použitie resp. z porušenia autorských prá v), ktoré sú postihnuteľné výkonom rozhodnutia. V prípade smrti autora tieto pr áva prechádzajú na dedičov (platia ustanovenia Obč ianskeho zákonníka o dedení). Právo autora na odmenu nie je súčasťou jeho výhradných páv, teda nie je právom absol útnej povahy; nárok na odmenu je relatívnym nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzť ahu.

Právo autora na odmenu pri ďalšom predaji umeleckého diela (§ 19), na primeran ú odmenu za udelenie licencie na rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom (§ 18 ods. 7) a na náhradu odmeny za rozmnožovanie diela (§ 24) sú osobitné majetkové práva, pre ktoré je príznačné, že nepôsobia proti všetkým a dokonca ani proti faktickému používateľovi diela, ale pôsobia proti subjektom odlišným od tohto používateľa(subjekty sú určené zákonom).

K bodu 18

Ustanovenie terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacich právnych predpisov (napr. Colný zákon, zákon č. 222/2004 Z .z. o DPH), pričom sa zohľadňujú aj nové spôsoby dodávok spoplatnených komodít, ktor é sú používané na vyhotovovanie rozmnoženín predmetov ochrany na slovenskom trhu.

K bodu 19

Pozri odôvodnenie k bodu 10.

K bodu 20

Pozri odôvodnenie k bodu 7.

K bodu 21

Ustanovenie reflektuje prax; pri nakladaní s právami k výkonom vytvoreným spolo čne viacerými výkonnými umelcami (pri vykonaní toho istého diela) sa ponecháva priestor aj na prípadné zmluvné dojednanie, teda nie len na 'povinné' zastupovanie týchto výkonných umelcov výhradne spoločným zástupcom (najmä pri malých zoskupeniach (napr. hudobné trio, kvarteto) je aplikácia platnej úpravy problematická).

K bodu 22

Pozri odôvodnenie k bodu 10.

K bodu 23

Ustanovenie sa spresňuje v kontexte aktuálnej komunitárnej úpravy. Trvanie ochrany práv výrobcu zvukového záznamu pôvodne upravoval čl. 3 bod 2 smernice Rady 93/98/EHS, ktorý bol novelizovaný čl. 11 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 29/2001/ES s tým, že ak trvanie ochrany práv výrobcu zvukového záznamu podľa pôvodnej úpravy k 22. decembru 2002 už uplynulo, nová úprava nebude mať za následok obnovenie ochrany týchto práv.

Ochrana práv výrobcu zvukového záznamu trvá 50 rokov. Základom pre počítanie trvania ochrany zostáva vyhotovenie/výroba zvukového záznamu. Skutočnosť, ktorá zásadne ovplyvňuje počí tanie trvania ochrany, a teda aj jej samotné trvanie, je zverejnenie zvukového záznamu vydaním; tzn. prvé oprávnené vydanie zvukového záznamu. V takomto prípade sa počítanie trvania ochrany viaže na zač iatok verejného rozširovania hmotných rozmnoženín; teda pre počítanie trvania je rozhodujúcou skutočnosťou vydanie zvukového záznamu. Ak však počas 50 rokov od vyhotovenia/výroby nedôjde k zverejneniu zvukového záznamu vydaním, ale dôjde k jeho zverejneniu iným spôsobom (v súčasnosti je jediným možným spôsobom zverejnenia verejný prenos v zmysle § 5 ods. 14) právo výrobcu zvukového záznamu zaniká 50 rokov po tomto zverejnení/verejnom prenose; tzn., že zverejnenie iným spôsobom sa uplatní pri počítaní trvania len v tom prípade, ak nedôjde k zverejneniu vydaním.

K bodom 24 a 25

Pozri odôvodnenie k bodu 10.

K bodom 26 až 28

Odkazovacie ustanovenia sa spresňujú; v kontexte navrhovaných úprav, ako aj aplika čnej praxe sa dopĺňajú odkazy na tie ustanovenia, druhej časti zákona, ktoré možno primerane aplikovať na výkonného umelca a jeho umelecký výkon, ako aj na výrobcu zvukového záznamu alebo vý robcu zvukovo-obrazového záznamu a ich záznamy.

K bodom 29 až 33

Ustanovenia sa legislatívno-technicky spresňujú.

K bodu 34

Úprava nadpisu reflektuje navrhované doplnenia.

K bodu 35

Ustanovenie sa spresňuje v kontexte komunitárneho práva; preukázanie 'medzin árodnej spolupráce' – zmluvná spolupráca (ako predpoklad uzatvorenia recipročných zmlúv s partnerskými organizáciami – celosvetový repertoár v rámci terit oriálneho uplatňovania autorskoprávnej ochrany, minimalizácie nákladov na výkon kolektívnej správy a pod.) a členstvo resp. prísľub členstva (perspektívne členstvo) v medzinárodnej organizácii (ako predpoklad koordinácie a zjednocovania postupov pri výkone kolektívnej správy, primeranosti pri stanovovaní odmeny, uplatňovaní náhrady odmeny, uplatňovaní vzá jomných kontrolných mechanizmov v medzinárodnom kontexte a pod.) prípadne preukázanie, ž e najmenej 200 osôb aspoň z troch iných členských štátov záväzne prejavilo záujem o kolektívnu správu svojich práv žiadateľ om, reflektuje nielen širšie medzinárodné súvislosti výkonu kolektívnej správy, ale aj členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii; v záujme komunitárnym pr ávom požadovanej kvality výkonu kolektívnej správy (efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť podľa pravidiel poctivého spravovania – na prospech autora resp. nosite ľa práv) sa v rámci vnútorného trhu predpokladá nielen zapájanie sa OKS do medzinárodnej spolupráce, ale aj možnosť zastupovania nositeľov práv v rámci vnútorné ho trhu (zastupovanie zahraničných nositeľov práv partnerskou OKS na základe recipročnej zmluvy, ale aj priamo na základe zmluvy o zastupovaní).

K bodom 36 a 37

Ustanovenie sa dopĺňa tak, aby správny orgán mohol zodpovedne rozhodnúť o udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy; ku komplexnému posúdeniu žiadosti a preskúmaniu účelnosti výkonu kolektívnej správy v príslušnej oblasti odboru potrebuje správny orgán dostatočn é podklady (vrátane vzorového návrhu zmluvy o zastupovaní).

K bodu 38

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o zániku oprávnenia na výkon kolektívnej sprá vy. Podľa odseku 10 oprávnenie na výkon kolektívnej správy zanikne zánikom právnickej osoby, ktorej bolo oprávnenie udelené alebo v určitej lehote s ohľadom na dôvod odňatia oprávnenie.

K bodom 39 až 47

Ustanovenia sa legislatívno-technicky a terminologicky spresňujú.

K bodu 48

Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje; pod vplyvom aplikač nej praxe sa ustanovenie, ktoré svojím charakterom možno považovať za dočasné obmedzenie majetkových práv autora alebo iných nositeľov práv (okrem výnimiek podľa § 24 až 37) precizuje (aplikovateľné je napr. po zániku OKS).

K bodu 49

Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje pre potreby praktickej aplikácie s t ým, že sa rešpektuje výhradné právo vysielateľa podľa § 68.

K bodu 50

S ohľadom na aplikačnú prax sa ustanovenia o dohľ ade ministerstva nad činnosťou organizácií kolektívnej správy precizujú.

Upravujú sa prípady obligatórneho a fakultatívneho odňatia oprávnenia, ktoré v súčasnej právnej úprave absentujú. Súčasne sa upravuje aj katalóg sankcií. Vo vzťahu k odňatiu oprávnenia sa rieši ochrana zastupovaných nositeľov práv počas prechodného obdobia tak, aby bola zaručená právna istota používateľov predmetov ochrany.

S ohľadom na skutočnosť, že organizácie kolektívnej správy sú samosprávnymi organizáciami nositeľov práv sa ingerencia štátu ustanovuje len tam, kde je to nevyhnutné na zabezpečenie účelného vý konu kolektívnej správy.

K bodu 51

S ohľadom na relevantnú judikatúru Európskeho sú dneho dvora sa ustanovuje nediskriminácia na základe štátneho občianstva, krajiny usadenia a krajiny pôvodu. Ïalej sa precizujú ustanovenia s ohľadom na správny poriadok a v nadväznosti na úpravu v bode 8 (§ 19).

K bodu 52

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 53 až 55

Prechodné ustanovenia reflektujú navrhované úpravy.

K bodu 56

Príloha zá kona sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

K čl. II (Občiansky súdny poriadok)

K bodom 1 až 4 (§ 75 ods. 2, § 75 ods. 9, § 76 ods. 1 písm. h), § 77 ods. 4 až 6)

Pri príprave návrhu zákona prebiehali diskusie ohľadne kogentnej povahy prá vnej normy zakotvenej v článku 9 odseku 1 písmene a) smernice v časti transpozície úpravy podmienenia trvania (resp. odkladu vykonateľnosti) 'zdržovacieho' predbežného opatrenia zložením záruk (kaucie) určených na odškodnenie vlastníka práv. Európska komisia k sp ôsobu implementácie smernice v minulosti uviedla, že nebude akceptovať odkazy na všeobecné procesné ustanovenia týkajúce sa úpravy predbežných opatrení, ale požaduje, aby špecifické práva, tak ako sú deklarované v smernici, boli implementované koherentne a zrozumiteľne pre subjekty, ktorých sa tieto práva a povinnosti dotýkajú, pričom sa odvolala na judikáty Súdu Európskych spoločenstiev.

Keďže Európska komisia začala konanie proti Slovenskej republike podľa článku 226 Zmluvy o založení Euró pskeho spoločenstva z dôvodu neoznámenia prebratia smernice do vnútroštátneho právneho poriadku (bolo vydané formálne oznámenie), navrhovaná ú prava sa zároveň snaží predísť resp. zamedziť ďalším úvahám o nesprávnej alebo neúplnej transpozícii smernice do slovenského právneho poriadku.

Zakotvením osobitného druhu predbežného opatrenia vo veciach duševného vlastníctva sa vykonáva transpozícia článku 9 odseku 1 písmena a) smernice. Navrhovateľovi sa v § 75 ods. 9 priznáva dispozičné oprávnenie spočívajúce v tom, že sa môže rozhodnúť, či bude v žalobnom petite žiadať výlučne, aby súd predbežným opatrením ulož il tomu, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva povinnosť zdržať sa konania, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Alebo sa rozhodne tiež navrhnúť , aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva mohol namiesto splnenia tejto 'zdržovacej' povinnosti, zložiť do úschovy súdu zábezpeku určenú na náhradu ujmy vzniknutú porušovaní m alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia bude navrhovateľ oprávnený formulovať tzv. alternatívny petit, kedy žalovaný má právo voľby t.j. je mu dané na výber medzi dvoma možnosťami, ktorým spôsobom splní povinnosť uloženú súdom. V takom prípade výrok uznesenia súdu o nariadení predbežného opatrenia bude ukladať alternatívne plnenie. Napr. 'Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva alebo (podľa svojej voľby) je povinný zložiť do úschovy s údu zábezpeku vo výške.....Sk určenú na náhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva.'

V § 75 ods. 2 sa ustanovuje osobitná podstatná obsahová náležitosť návrhu s alternatívnym petitom podľa § 75 odseku 9 a to uvedenie výšky zábezpeky na ná hradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. Ak táto náležitosť bude v návrhu chýbať – návrh bude vadný– súd bude postupovať podľa § 43 Obč ianskeho súdneho poriadku.

Pri posúdení lehoty na splnenie povinnosti spočívajúcej v zložení zábezpeky určenej na náhradu ujmy do úschovy súdu, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo väzbe na § 160 ods. 1. Podľa § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku 'ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.' V zmysle § 160 ods. 1 ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu.

Doplnenie osobitného druhu predbežného opatrenia do demonštratívneho výpočtu variantov predbežných opatrení v § 76 odseku 1 vychádza z požiadavky Európskej komisie (pozri vyššie). Navrhovaná povinnosť spočívajúca v zdržaní sa predmetného konania je dostatočne široká na to, aby v praxi subsumovala možný okruh rušenia, ktorým sa zasahuje do právnych vzťahov vyplývajúcich z duševného vlastníctva (porov. napr. § 56 autorského zákona).

Ustanovenie § 77 sa dopĺňa novými odsekmi 4 až 6, ktoré riešia procesnú úpravu mechanizmu použitia zábezpeky a dôvodov na jej vrátenie vrátenia.

K bodu 5 (§ 78b až 78h)

K § 78b

V nadväznosti na obligatórnu normu obsiahnutú v článku 7 odseku 1 smernice, ktorá ukladá členským štátom povinnosť upraviť vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku samostatný špecifický inštitút zabezpečenia dôkazu, sú v § 78b odseku 1 návrhu taxatí vne vypočítané jednotlivé spôsoby zabezpečenia dôkazu. Konkrétne druhy resp. spôsoby zabezpečenia dôkazu uvádza smernica len príkladmo (dikcia smernice v člá nku 7 odseku 1 druhej vete ustanovuje, že 'takéto opatrenia môžu zahàňať podrobný opis spolu s odobratím alebo bez odobratia vzoriek alebo fyzické zabavenie tovaru neoprávnene uvedeného na trh prí padne (in approprate cases) materiálov a nástrojov použitých na výrobu alebo distribúciu tohto tovaru a s tým súvisiacej dokumentácie.').

Aktívna legitimácia na podanie návrhu na zabezpečenie dôkazu reflektuje požiadavku smernice (k tomu porov. dikciu smernice v člá nku 7 ods. 1 prvej vete). V odsekoch 2 a 3 návrhu zákona je špeciálne upravená príslušnosť súdu a vymedzenie okruhu účastníkov. Účastníkmi konania sú tí , ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samu (k definícii účastníkov porov. § 90 Občianskeho súdneho poriadku). Účastní kom konania je aj ten, u koho sa nachádza zabezpečovaný predmet dôkazného prostriedku. Treba upozorniť, že týmto subjektom v praxi nemusí byť nevyhnutne vlastník veci; účastníkom sa stáva aj detentor (osoba, ktorá má fyzické ovládanie veci (corporalis possessio), chýba však animus possidendi – vôľa pôsobiť na vec ako na vlastnú), prípadne držiteľ.

Odborná literatúra v snahe vystihnúť účel zabezpečenia dôkazu uvádza, že zabezpečenie dôkazu do určitej miery plní podobný účel ako predbežné opatrenie. Opierajúc sa najmä o to, ž e tento procesný inštitút rieši situáciu, v ktorej nastala obava o vykonanie relevantného dôkazu. Táto obava vyplýva z toho, že dôkazný prostriedok nebude možné vykonať vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami. Zabezpečenie dôkazu ako také plní aj všeobecne preventívnu funkciu pri predchádzaní sporom. Spomenutá obava o vykonanie dôkazu si vyžaduje rýchly (okam žitý) zásah. V záujme hospodárnosti konania, najmä v situácii, ak vznikne potreba rozsiahlejšieho zabezpečenia dôkazu, bude na zabezpečenie dôkazu vo veciach týkajú cich sa práv z duševného vlastníctva miestne príslušný ten súd, v ktorého obvode sa predmet dôkazného prostriedku nachádza.

Pokiaľ ide o spôsob vykonania zabezpečenia dôkazu, v odseku 3 sa odkazuje na primerané použite § 78 odseku 3 t.j. aby dôkaz sa vykoná tak (rovnakým spôsobom), ako je to v konaní vo veci samej.

Navrhuje sa rozšíriť príslušnosť súdu obdobne ako je tomu pri 'klasickom' zabezpečení dôkazu porov. § 78 ods. 2. V prvom rade má byť na zabezpečenie dôkazu príslušný ten súd, v ktoré ho obvode sa nachádza zabezpečovaný predmet dôkazného prostriedku. V praxi môže vzniknúť situácia, že týmto spôsobom nebude možné príslušný súd jednoznačne určiť (napr. preprava 'podozrivého' tovaru). Preto sa odporúča doplniť navrhovaná alternatíva príslušnosti sú du. Ustanovenie odseku 4 bude odkazujúcou normou na primerané použitie § 78 odseku 3 (otázka spôsobu vykonania dôkazu).

K § 78c

Zmeny rešpektujú povinnosť, ktorú členským štátom Európskych spolo čenstiev ukladá článok 7 odsek 2 smernice, podľa ktorého 'členské štáty zabezpečia, aby opatrenia na zabezpečenie dôkazu mohli byť podmienené zložení m dostatočnej kaucie (adequate security) alebo inej záruky zo strany navrhovateľa určenej na zabezpečenie náhrady za akúkoľvek ujmu utrpen ú odporcom podľa odseku 4.'

Zhodnotenie potreby zloženia zábezpeky určenej na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením dôkazu, bude na posúdení (úvahe) súdu vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Všeobecné kritéria, na základe ktorých súd určí nielen výšku zábezpeky, ale i lehoty na jej zloženie, sú prí kladmo zakotvené v odseku 1. Pri posúdení kritéria spôsobu zabezpečenia dôkazu je potrebné vziať do úvahy možnosti vypočítané v ustanovení § 78b odseku 1 písmenách a) až c); pod povahu predmetu zabezpečenia dôkazu v praxi možno subsumovať napríklad otázku charakteru veci najmä z hľadiska ich hodnotového vyjadrenia; kritérium rozsahu predmetu zabezpečenia dôkazu smeruje na množstvo zabezpečiť sa majúcich vecí (kvantitu predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku). Zhodnotenie týchto kritérií bude mať vplyv na voľbu vhodnej úschovy (§ 78d ods. 2) a na výšku tomu zodpovedajúcej zábezpeky.

Civilné súdne konanie a jeho účel – zabezpečenie ochrany subjektívnych práv a zákonom chránených záujmov - si vyžaduje okrem iného aj dostatočné materiálne zabezpečenie. Vzhľadom na predví dateľné aspekty resp. dopady nového právneho inštitútu v súdnej praxi sa (na rozdiel od českej úpravy) v odseku 2 explicitne ustanovuje, že ak si zabezpečenie predmetu dôkazného prostriedku vyžiada trovy, uloží súd navrhovateľovi povinnosť, aby zložil primeraný preddavok na trovy zabezpečenia (prejav zásady záujmovej v civilnom procese). Z obdobnej koncepcie vychádza aj ustanovenie § 141 odseku 1 Občianskeho súdneho poriadku. Nad jeho r ámec sa v § 78c odseku 3 návrhu zákona zároveň upravuje procesný dôsledok nesplnenia tejto povinnosti ('sankcia').

Inštitút zábezpeky je potrebné odlíšiť od preddavku na trovy zabezpečenia. Zatiaľ čo účelom zábezpeky je zabezpečiť do budúcnosti (pro futuro) zloženie peňažných prostriedkov, z ktorých bude neskôr možné uhradiť ujmu, ktorá by mohla žalovanému vzniknúť zabezpečením dôkazu, zámerom preddavku je krytie vzniknutých trov zabezpečenia dôkazu napríklad v súvislosti s výdavkami spojenými s úschovou u iného vhodného uschovávateľa (porov. § 120 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny sú d a vojenské súdy v znení vyhlášky č. 417/2006 Z. z.). Konkrétne možno uviesť odplatu za umožnenie zložiť veci na určitú dobu u fyzickej osoby alebo prá vnickej osoby – vhodného uschovávateľa (autobazár, záložne a pod.).

Ak navrhovateľ nezloží preddavok na trovy zabezpečenia dôkazu, súd návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku odmietne (obdobný mechanizmus ako je v § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesne rovnakým spôsobom sa súd vysporiada s neplnením povinnosti podľa odseku 1 t.j. v prípade, ak navrhovateľ nezloží zábezpeku v súdom určenej lehote a výške. Proti uzneseniu súdu o odmietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku z dôvodu nezloženia zábezpeky alebo preddavku na trovy zabezpeč enia je prípustné odvolanie. Napadnuté uznesenie môže v rámci autoremedúry zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie (k tomu porov. zmenu v bode 9 § 210a).

Návrh zákona expressis verbis uvádza, že zmeškanie sudcovskej lehoty nemožno odpustiť; použitie ustanovenia § 58 Občianskeho súdneho poriadku tu neprichádza do úvahy.

Súd po posúdení okolnosti konkrétneho prípadu môže na základe vyššie rozobratých kritérií aj bez návrhu uznesením uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť zábezpeku na zabezpečenie ná hrady ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením dôkazu. V rámci tohto uznesenia pripadá do úvahy možnosť súdu uložiť navrhovateľovi (v ďalšom výroku) povinnosť zložiť preddavok na trovy zabezpečenia. Vylúčené však nie je ani samostatné uznesenie o uložení tejto 'preddavkovej' povinnosti.

Z hľadiska obsahu a formy rozhodnutia možno v súdnej praxi očakávať samostatné uznesenie o nariadení zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku vydaného na základe návrhu podľa § 78b odseku 1. Zákonn é dôvody na vrátenie zábezpeky sú vymedzené v odseku 4.

Účastníkovi, ktorému zabezpečením predmetu dôkazného prostriedku môže preukázateľne vzniknúť ujma, sa v § 78f odseku 3 priznáva oprávnenie požiadať súd o zrušenie zabezpečenia predmetu d ôkazného prostriedku za podmienky, že tento účastník zloží do úschovy súdu 'spätnú' zábezpeku (contra kauciu) na úhradu ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku.

K § 78d

V slovenskom preklade smernice je v článku 7 odseku 1 druhej až š tvrtej vete ustanovené, že 'tieto opatrenia sa prijmú, ak to bude potrebné, bez toho, že by sa o tom dozvedel druhý účastník konania, najmä ak je pravdepodobné, že aké koľvek omeškanie by spôsobilo vlastníkovi práv nenapraviteľnú škodu alebo ak hrozí preukázateľné riziko zničenia dôkazov. Ak sa opatrenia na zabezpečenie dôkazov prijmú bez toho, ž e by sa o tom dozvedela druhá strana, dotknuté strany budú o tom bezodkladne informované, najneskôr po vykonaní opatrení. Na návrh dotknutých strán sa uskutoční preskúmanie, vrátane práva na vypoč utie, v primeranej lehote po oznámení opatrení s cieľom rozhodnúť, či opatrenia budú pozmenené, zrušené alebo potvrdené.'

S cieľom naliehavosti resp. potreby okamžitého zásahu tak, aby sa predišlo zmareniu zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku, výsluch účastníkov sa nevykonáva. Uznesenie, ktorým súd nariadil zabezpeč enie dôkazného prostriedku a uznesenie, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť zábezpeku podľa § 78c odseku 1, sa doručujú až pri uskutočnení zabezpečenia (obdobná koncepcia ako v §75a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Proti týmto uzneseniam je prípustné odvolanie.

Zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Obč iansky súdny poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo s účinnosťou od 1. septembra 2005 k upusteniu od súdneho výkonu rozhodnutia (s výnimkou vymáhania s údnych pohľadávok dvoma spôsobmi - zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky - a výkonu rozhodnutia vo veci maloletých detí). Ustanovenia týkajúce sa jednotliv ých spôsobov súdneho výkonu rozhodnutia boli zrušené. V rámci analógie legis nie je možné pri realizácií zabezpečenia dôkazu použiť úpravu odobratia veci ako jedného zo spôsobov uspokojenia prá v na nepeňažné plnenie zakotvenú pred 1. septembrom 2005 v § 345 až 347 Občianskeho súdneho poriadku. V praxi treba pamätať na situácie, kedy sa predmet zabezpečenia dôkazného prostriedku nachádza v byte pr ípadne v iných priestoroch účastníka a je nevyhnutné umožniť resp. priznať osobe konajúcej za súd oprávnenie vymôcť si do týchto priestorov prístup a to aj bez súhlasu účastníka. Z hľ adiska teórie práva, ak nie je možné postupovať cestou analógie legis, je nutné hľadať právnu normu v inom zákone toho istého pr ávneho odvetvia a po márnom vyčerpaní tohto prístupu v príbuzných právnych odvetviach a nakoniec kdekoľvek v platnom právnom poriadku. Exekúcia podľa Exekučného poriadku tvorí subsystém civilné ho exekučného práva. Pri chýbajúcej výslovnej úprave, by do úvahy prichádzalo využitie analógie iuris na ustanovenie § 186 odsek 6 Exekučného poriadku. S cieľom predísť nastoleným interpretačným problémom v súdnej praxi na uvedenú skutočnosť reaguje explicitná úprava v § 78d odseku 5 návrhu zákona. Z rovnakej ú pravy (dikcie) vychádzal do 1. septembra 2005 aj Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 345 ods. 4. Na otázku, kto bude subjektom oprávnený m uskutočniť prehliadku bytu resp. iných priestorov, reaguje zmena navrhovaná v Exekučnom poriadku v článku III návrhu zákona (k tomu porov. čl. III bod 1 - § 193 pí sm. d)).

K § 78e

Cieľom úpravy je ochrana účastníka, ktorému môže vzniknúť ujma podstatne vyššia ako je výška zloženej zábezpeky. Do uplynutia odvolacej lehoty dotknutý účastník má možnosť využiť riadny opravný prostriedok – odvolanie; v odvolaní proti uzneseniu mô že namietať výšku súdom určenej zábezpeky.

V § 78e sa počíta so situáciu, kedy je zábezpeka právoplatne určená a dotknutému účastníkovi konania hrozí ujma podstatne prevyšujúca výšku zábezpeky. Ak dotknutý účastník preukáž e hrozbu vzniku podstatne vyššej ujmy, súd na jeho návrh (žiadosť) môže navýšiť zábezpeku; nemôže však ísť nad r ámec žiadosti odporcu (ultra petitum pozri § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Súd pri posúdení odôvodnenosti návrhu opä tovne zvažuje kritéria ustanovené v § 78c ods. 1 (t.j. povaha, spôsob, rozsah predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku).

K § 78f

Zákonné dôvody zániku zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku sú taxatívne vypočítane v odseku 1. Kým pri nesplnení povinnosti zložiť zábezpeku podľa § 78c odseku 1, je procesným dôsledkom odmietnutie návrhu, nesplnenie povinnosti podľa § 78e t.j. nezloženie navý šenej zábezpeky je spojené so súdnym zrušením zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku (§ 78f odsek 2).

V súvislosti s vrátením predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku nadobúda na význame otázka, kto predložil dôkaz alebo komu bol odobraný. Práva tretích osôb zost ávajú nedotknuté. Tieto si následne môžu uplatniť svoje práva na súde žalobou (na určenie vlastníckeho práva) podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. K tomu porovnaj výklad k vymedzeniu okruhu účastníkov konania v § 78b odseku 3. Predbežným opatrením súd môže uložiť účastníkovi, aby nenakladal s určitý mi vecami alebo právami, aby sa niečoho zdržal, niečo vykonal, niečo znášal, kým nerozhodne o skutočnom vlastníkovi predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku (porovnaj § 78 ods. 1 písm. e) a f) a § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku).

V nadväznosti na zavedenie nového inštitútu kaucie a zabezpečenia vyváženosti postavenia účastníkov konania sa umožňuje súdu rozhodnúť (porov. dikciu 'súd môže') o zrušení zabezpečenia dôkazného prostriedku, ak o to požiada účastník, ktorému zabezpečen ím predmetu dôkazného prostriedku môže preukázateľne vzniknúť ujma a zároveň zloží do úschovy zábezpeku na ú hradu ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením zabezpečenia a ak to podľa súdu odôvodňujú okolnosti prípadu. Všetky tri spomenuté podmienky musia byť splnené kumulatívne.

K § 78g

V článku 7 odsekoch 2 a 4 smernice sa ustanovuje, že 'členské štáty zabezpečia, aby opatrenia na zabezpečenie dôkazov mohli byť podmienené zložením dostatočnej kaucie alebo inej záruky zo strany navrhovateľa urč enej na zabezpečenie náhrady za akúkoľvek ujmu utrpenú odporcom podľa odseku 4. Ak sú opatrenia na zabezpečenie dôkazov zrušené alebo ak sú premlčané v dôsledku nejaké ho skutku alebo opomenutia zo strany navrhovateľa, alebo ak sa následne zistí, že nedošlo k porušeniu alebo k hrozbe porušenia práva duševného vlastníctva, súdne orgány majú právomoc nariadiť navrhovateľ ovi, na návrh odporcu, aby poskytol odporcovi primeranú náhradu za akúkoľvek ujmu spôsobenú týmito opatreniami.'

V § 78g sa navrhuje zakotviť osobitnú právnu ú pravu zodpovednosti za ujmu s preklúziou práva, pokiaľ nebude v objektívnej lehote troch mesiacov uplatnené žalobou o náhradu ujmy na súde. Ide o procesnoprávny inštitút s osobitnými podmienkami uplatň ovania. Tomu zodpovedá aj osobitná príslušnosť súdu na prejednanie žaloby o náhradu ujmy navrhovaná v § 89b. V súlade so zásadou hospodárnosti konania je na rozhodovanie o žalobe o náhradu ujmy príslu šný ten istý súd, ktorý rozhodol o zabezpečení predmetu dôkazného prostriedku (porovnaj § 78b ods. 2 návrhu zákona). Odsek 4 postihuje situáciu, ak navrhovateľom zložená zábezpeka nepostačuje na náhradu právoplatne priznanej náhrady ujmy. V odseku 5 sa navrhuje postup pri opačnej situácii, kedy je potrebné zvyšnú (zostatkovú) časť zábezpeky vrátiť navrhovateľovi.

K § 78h

V nadväznosti na vytvorenie inštitútu 'spätnej kaucie' je potrebné ustanoviť aj mechanizmus uspokojenia náhrady ujmy právoplatne priznanej navrhovateľovi zo zloženej 'contra' zábezpeky.

K bodu 6 (§ 89b)

V záujme hospodárnosti konania sa navrhuje ustanoviť miestnu príslušnosť s údu na prejednanie žaloby o náhradu ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením predmetu dôkazného prostriedku (žaloba podľa § 78g odseku 1) v nadväznosti na miestnu príslušnosť zakotvenú v § 78b odseku 2. Treba dodať, že z časového hľadiska ide o štádium pred začatím konania vo veci samej.

K bodu 7 (§ 102 ods. 3)

Ako už bolo povedané vo všeobecnej časti, z časového hľadiska ide v bode 5 o zabezpečenie dôkazu pred začatím konania vo veci samej. Možnosť súdu nariadiť zabezpečenie dôkazu po začatí konania je z pohľadu systematiky procesného kódexu riešená v bode 7 formou odkazuj úcej normy.

K bodu 8 (§ 155 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa vykonáva transpozícia článku 16 smernice, podľa ktorého 'členské štáty zabezpečia, aby v konaní vo veci porušenie práva duševného vlastníctva mohli súdne orgány na návrh navrhovateľa a na náklady porušovateľ a nariadiť potrebné opatrenia na rozširovanie informácií týkajúcich sa rozhodnutia, vrátane oznámenia rozhodnutia a jeho zverejnenia v plnom rozsahu alebo jeho časti. Èlenské štáty môžu stanoviť ďal šie dodatočné opatrenia týkajúce sa zverejnenia, ktoré sú primerané konkrétnym okolnostiam, vrátane účinnej inzercie.'

Pod ľa platnej právnej úpravy na náklad účastníka, ktorý v konaní neuspel, možno uverejniť súdne rozhodnutia v taxatívne určených veciach. V takom prípade účastník, ktorý mal v konaní úspech, m ôže požiadať súd, aby mu priznal aj preddavok na trovy spojené s uverejnením rozsudku. Tento taxatívny výpočet sa navrhuje rozšíriť o rozsudky vydané vo veciach týkajúcich sa práv duševného vlastn íctva.

K bodu 9 (§ 210a)

Reakcia na úpravu v § 78c odsek 3. K možnosti autoremedúry porovnaj výklad k § 78c odseku 3.

K bodu 10 (§ 239)

Proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazn ého prostriedku podľa § 78c odseku 3, nie je dovolanie podľa § 239 prípustné.

K bodu 11

Nahrádza sa doterajší spoločný nadpis, keďže – a to nielen pod po doplnení nového § 374c (pozri § 374 ods. 2 a 3)- nejde výlučne len o splnomocňovacie ustanovenia.

K bodom 12 a 13

Ustanovenia sa dopĺňajú v nadväznosti na transpozíciu smernice 2004/48/ES.

K Èl. III (Občiansky zákonník)

K bodu 1 (§ 1 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa v Občianskom zákonníku zlaďuje formulácia dotý kajúca sa pôsobnosti hmotnoprávneho zákonníka v oblastí práv duševného vlastníctva v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky a aplikačnej praxe.

K bodom 2 a 3 (§ 442a, § 458a)

V § 442a odseku 1 návrhu zákona sa transponuje požiadavka smernice (pozri článok 13), podľa ktorej je potrebné rozšíriť doterajší obsah náhrady škody t.j. akú škodu je škodca povinný poš kodenému nahradiť, ako aj spôsob jej náhrady špeciálne pre oblasť porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva (k tomu porov. napr. § 56 ods. 1 písm. f) č l. I návrhu zákona). Obsah tejto náhrady má zahàňať nielen škodu skutočnú a ušlý zisk podľa platného § 442 ods. 1, ale aj primerané zadosťučinenie za sp ôsobenú nemajetkovú ujmu a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch bude relevantná paralelne s predchádzajúcimi možnosťami – skutočná škoda, ušlý zisk, iné zadosťučinenie avšak len ak by iné zadosťučinenie nebolo postačujúce (napr. príkladmo vypočítané ospravedlnenie, zverejnenie rozsudku súdu na náklady škodcu).

Pojem náhrada za ujmu spôsobenú porušením alebo ohrozením práva duševného vlastníctva v širšom slova zmysle (resp. v kontexte smernice) postihuje nasledovné zložky:

a) skutočná škoda,

b) ušlý zisk,

c) bezdôvodné obohatenie podľa § 451,

d) iné zadosťučinenie (napr. ospravedlnenie, zverejnenie rozsudku),

e) nemajetková ujma v peniazoch za predpokladu, že priznanie iného zadosťuč inenia by sa nezdalo postačujúce.

Inštitút bezdôvodného obohatenia nie je totožný s inštitú tom zodpovednosti za škodu. Z toho vychádza aj jeho odlišné zaradenie v systematike Občianskeho zákonníka v samostatnej tretej hlave šiestej časti. Jeho prípadné zakotvenie do nového § 442a by bolo nesystémov ým krokom. Preto sa na účely určenia výšky bezdôvodného obohatenia pre okruh práv duševného vlastníctva dopĺňa osobitné subsidiárne ustanovenie v § 458a.

V § 442a odseku 2 návrhu zákona sa ustanovuje rozsah náhrady škody (spôsob určenia jej výšky) osobitne pre prípady poruš enia alebo ohrozenia práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy. Tento spôsob bude primerane aplikovateľný aj na výpočet náhrady škody vzniknutej porušením tých prá v duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu. Nevyhnutnosť komplexnej úpravy ujmy si vyžiadal najmä transponovaný nárok na výpočet výšky náhrady ujmy, ak ju nie je možné určiť , a to tak, že sa výška určí v nadväznosti na výšku odmeny, ktorá je zvyčajná za licenciu v čase neoprávneného zásahu.

K bodu 4

Doplnenie transpozičného odkazu.

K Èl. IV (Obchodný zákonník)

K bodom 1 a 2 (§ 12)

V duchu teórie práva priemyselného vlastníctva obchodné meno možno v systéme práv nehmotných statkov zaradiť do kategórie priemyselných práv na označenie. S ohľadom na platnú právnu úpravu ochrany práva obchodného mena, sa táto úprava precizuje.

V § 12 odseku 1 sa v nadväznosti na smernicu dopĺňajú súkromnoprávne prostriedky ochrany obchodného mena v podobe explicitného rozšírenia nových žalobných nárokov - porov. článok 10 smernice - vrá tane priznania práva na informácie. Pre porovnanie možno odporučiť do pozornosti žalobné nároky zakotvené v článku I § 56 návrhu zákona. Zdržovací nárok a reštitučný ná rok sa precizuje formou demonštratívneho výpočtu pod písmenami a) až c). Nárok umožňujúci poškodenému domáhať sa poskytnutia informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujú cej právo k obchodnému menu rešpektuje kogentnú povahu článku 8 smernice. Konkrétny obsah takýchto informácii je definovaný v písmene c) v prvom a druhom bode. V odseku 2 sa ustanovuje okruh osôb, voči ktorý m bude smerovať nárok podľa odseku 1 písmena c).

Úprava v novo navrhovanom odseku 3 čerpá v prvej vete svoj základ z platnej právnej úpravy zakotvenej v § 12 odseku 1 druhej vete. V navrhovanej druhej vete je premietnutý platný odsek 2. Novotou je navrhovaná posledná veta, podľa ktorej 'ak nie je možné určiť výšku náhrady inak, určí sa priemerne vo výške odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia podľ a licenčnej zmluvy zvyčajná.' V tomto smere ide koncepčne o rovnaký mechanizmus spôsobu subsidiárneho výpočtu výšky náhrady škody, ako sa navrhuje v § 442a odseku 2 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na zachovanie jednotnej koncepcie výpočtu rozsahu náhrady ujmy pre celú oblasť ochrany duševného vlastníctva sa aj pri bezdôvodnom obohatení, ktoré možno ž iadať pri neoprávnenom používaní obchodného mena, ak nie je možné určiť jeho výšku inak, vypočíta primerane podľa výšky odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia podľa licen čnej zmluvy zvyčajná.

K bodu 3 (príloha)

Príloha zákona sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

K čl. V (Exekučný poriadok)

K bodu 1 (§ 193 písm. d)

Zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky sú dny poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa do Exekučného poriadku doplnila tzv. ďalšia činnosť exekútora. V rámci nej sa exekútorovi umožnilo v súvislosti s vykonávaním exekúcie prij ímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci, spisovať návrhy na vykonanie exekúcie do zápisnice na výslovnú žiadosť oprávneného a doručovať súdne písomnosti, ak o doručenie pož iada súd.

Predmetným zákonom zároveň došlo s účinnosť ou od 1. septembra 2005 k upusteniu od súdneho výkonu rozhodnutia (s určitými výnimkami – výchova maloletých, vymáhanie justičných pohľadávok). Na fakt, že funkcia súdneho vykonávateľa ako taká už na súdoch neexistuje, reagovala novela vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺň a vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súd, Špeciálny súd a vojenské súdy, vykonaná vyhláškou č . 417/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2006. Z výpočtu zamestnancov súdu v § 6 ods. 2 došlo k vypusteniu funkcie súdnych vykonávateľov. V tejto spojitosti pri prerokovaní návrhu zákona v Legislatí vnej rade vlády Slovenskej republiky (28. novembra 2006) vyvstala - najmä pri rozbore § 78d ods. 5 návrhu zákona - otázka, 'kto bude v praxi uskutočňovať zabezpečenie dôkazného prostriedku.' S ohľadom na samotnú realizáciu zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastní ctva je preto potrebné doplniť resp. rozšíriť ďalšiu činnosť exekútora v § 193. Navrhuje sa, aby exekútor mohol v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí s úd. Pod tieto úkony bude možné subsumovať aj poverenie súdu na vykonanie zabezpečenia dôkazu. Otázku odmeňovania exekútora, ktorého súd poverí vykonaním zabezpečenia dôkazu, umožňuje riešiť u ž aj platná právna úprava zakotvená vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Podľa ustanovenia § 2 písmena b) sú dnemu exekútorovi patrí odmena za ďalšiu činnosť, a to aj za vykonávanie činnosti na základe poverenia súdu. V zmysle § 20 predmetnej vyhlášky 'o odmene súdneho exekútora za vykonávanie činnosti na z áklade poverenia súdu rozhodne súd.'

K bodom 2 a 3

V súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky sa dopĺňa zá verečné ustanovenie a príloha zákona o transpozičný odkaz.

K Èl. VI

Navrhovaná novelizácia zákona č . 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov nadväzuje na navrhovanú transpozíciu smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES do Občianskeho zákonníka. V kontexte precizovania uplatniteľných nárokov pri ochrane práv duševného vlastníctva sa navrhuje rozšírenie nárokov pre majiteľa šľachtiteľ ského osvedčenia alebo pôvodcu, ktorý nie je majiteľom šľachtiteľského osvedčenia. Zákon sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

K Èl. VII (zákon o ochranných známkach)

K bodu 1 a 2

Právo na informácie nie je v právnej úprave ochranných známok inštitú tom novým, platná právna úprava v § 25 odsek 2 upravuje právo na informácie v obecnej rovine.

Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informá cie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 25 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 25a).

V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa ochrannej zn ámky požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode tovarov a distribúcii tovarov alebo služieb, pričom ustanovenie explicitne urč uje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ ochrannej známky oprávnený požadovať. Ustanovenie posilň uje postavenie majiteľa ochrannej známky v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv k ochrannej známke podieľajú.

K bodu 3

Zákonom č. 14/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút ochrannej známky s dobrým menom (§ 4 ods. 1 písm. c). Dobré meno ochrannej známky vyjadruje skutočnosť, že verejnosť je so známkou v dôsledku jej používania oboznámená, spája ju s určitými dobrý mi vlastnosťami, ktoré od tovarov alebo služieb očakáva, a takejto známke dôveruje. Dobrá povesť, renomé ochrannej známky zvyšuje jej hodnotu. Známka s dobrým menom je natoľko silnou známkou, že odliš uje jej majiteľa od iných osôb v tom, že nie je obmedzená len na určitý druh tovarov alebo služieb. Je potrebné, aby sa takáto 'nadhodnota' ochrannej známky s dobrým menom odzrkadlila aj v oblasti vymožiteľ nosti práv vyplývajúcich z tejto ochrannej známky. Navrhované ustanovenie dáva v logickej súvislosti s § 4 odsek 1 písmeno c) zákona o ochranných známkach v platnom znení majiteľovi ochrannej známky, ktorá m á v Slovenskej republike dobré meno, možnosť uplatniť svoje práva, pri splnení ustanovenej podmienky, bez ohľadu na zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb.

K bodu 4

Znenie doterajš ieho ustanovenia § 26 ods. 3 veta prvá (zodpovedá § 26 ods. 4 návrhu) je doplnené v súlade s článkom 13 ods. 1 pí smeno a) smernice 2004/48/ES v tom zmysle, že poškodený má právo nielen na náhradu škody, ale aj ušlého zisku.

V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonní ku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv z ochrannej známky, pričom sa vkladá odkaz na Občiansky zákonník.

K bodu 5

Platná úprava § 26a odsek 1 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované 'petity' rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS, ktorá predstavuje hmotnoprávny základ pre oblasť priemyselného vlastní ctva. TRIPS formuluje aj jednotlivé základné znenia petitov tak, že zabezpečujú širší rozsah práv, ako je vyžadovaný transpozíciou smernice 2004/48/ES. Dohoda TRIPS je pritom plne kompatibilná so smernicou 2004/48/ES.Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Smernica 2004/48/ES v článku 10 odsek 1 ustanovuje členským štátom povinnosť zabezpečiť, 'aby príslušné súdne orgány mohli na návrh nariadiť prijatie potrebných opatrení v súvislosti s tovarom, o ktorom zistili, že porušuje právo duševného vlastníctva, a vo vhodných prípadoch aj v sú vislosti s materiálmi a nástrojmi použitými pri tvorbe alebo výrobe tohto tovaru'. Smernica 2004/48/ES explicitne vymenúva tieto opatrenia – stiahnutie z obchodných kanálov, definitívne odstránenie z obchodný ch kanálov alebo zničenie. Navrhované znenie § 26a odsek 1 je v úplnom súlade s návrhmi rozhodnutí formulovanými v článku 10 odsek 1 smernice 2004/48/ES a je transponované spôsobom, ktorý rešpektuje jednotliv é špecifiká práv priemyselného vlastníctva.

Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom ochrannej známky a porušovateľom práva, na zá klade ktorej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou používať ochrannú známku. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľ om ochrannej známky a porušovateľom neprichádza do úvahy.

Stiahnutie z obchodnej siete a definitívne odstránenie z obchodnej siete sa využije len u v ýrobkov, ktoré porušujú práva z ochrannej známky, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiá loch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

K bodu 6

Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv z ochrannej zná mky je jej majiteľ.

Okrem majiteľa ochrannej známky navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv z ochrannej známky aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdate ľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ ochrannej známky z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplý vajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 30 dotknutá.

K bodom 7 a 8

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatí vnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Èl. VIII (Zákon o ochrane topografií polovodičových výrobkov)

K bodu 1

Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv chránených z ákonom o ochrane topografií polovodičových výrobkov je majiteľ topografie. Okrem majiteľa topografie navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodr žiavania práv aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ topografie z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 14 dotknutá.

K bodu 2

V súvislosti s obsahom § 19, 19a a 20 bol doplnený nadpis umiestnený nad § 19 o 'prejednávanie sporov'.

K bodu 3

'Vymožiteľnosť ' práv v zmysle § 19 je rozšírené v súlade s koncepciou zaužívanou v iných priemyselno-právnych predpisoch aj na prípad ohrozenia práv chránených zá konom o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

Znenie ustanovenia § 19 ods. 2 veta prvá je doplnené v súlade s článkom 13 ods. 1 písmeno a) smernice 2004/48/ES v tom zmysle, že poškodený má právo nielen na náhradu škody, ale aj ušlého zisku. V sú vislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa pr ávo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o ochrane topografií polovodičových výrobkov, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

K bodu 4

V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľ a topografie požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode topografie alebo polovodičového výrobku obsahujú ceho topografiu a okolnostiach ich uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ topografie oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa topografie v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľ ovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

K bodu 5

Platná úprava § 20 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované 'petity' rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znen ím smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom topografie a porušovateľom práva, na zákl ade ktorej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou využívať topografiu. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom topografie a poruš ovateľom neprichádza do úvahy. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

K bodu 6 a 7

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatí vnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Èl. IX (Zákon o knižniciach)

Zákon č . 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z. sa upravuje s ohľadom na zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) (ďalej len 'AZ'), ktorý v ustanovení § 5 ods. 19 vymedzuje 'vypožičanie' originálu diela alebo jeho rozmnoženiny ako dočasné prenechanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny prostrední ctvom zariadenia prístupného verejnosti, uskutočnené bez získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Následne v § 18 ods. 2 písm. c) AZ sa inter alia ustanovuje, že autor má výhradné právo udeľ ovať súhlas na verejné rozširovanie diela vypožičiavaním jeho originálu diela alebo jeho rozmnoženín. To znamená, že zariadenie, ktoré vypožičiava (dáva tretí m osobám bez získania majetkového prospechu k dispozícii na časovo obmedzené obdobie) originá l diela alebo jeho rozmnoženinu, musí získať súhlas autora diela (licenčnou zmluvou). Vypožičiavanie rozmnoženín diela bez sú hlasu autora, teda bez udelenej licencie, je porušením práv autora (autor sa môže domáhať svojich práv súdnou cestou vrátane zákazu takéhoto použitia - § 56 a nasl. AZ). Keďže právo udeľovať súhlas na vypožičiavanie (§ 18 ods. 2 písm. c)AZ) je povinne kolektívne spravovaným právom (§ 78 ods. 3 písm. e) AZ), autorov zastupuje organizácia kolektívnej správy na základe ministerstvom udeleného oprávnenia; organizácia kolektívnej správy zastupuje autorov na ich spoločný prospech pri vý kone ich majetkových práv, keďže iný ako kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený (povinná kolektívna správa).

Z hľadiska komunitárneho práva predmetnú problematiku upravuje smernica Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach sú visiacich s autorskými právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktorá modifikovala aj niektoré ustanovenia smernice 92/100/EHS.

Slovenská republika exkluzívne právo autora na rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženín vypožičaním zaviedla do príslušnej legislatívy v rámci komplexu záväzkov, ktoré na seba prevzala v r ámci prístupového procesu do Európskej únie resp. členstva v Európskej únii; Smernica Rady 92/100/EEC bola implementovaná/transponovaná do autorskoprávnej legislatívy už v roku 1997 (zákon č. 383/1997 Z. z.) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES v roku 2003 (zákon č. 618/2003 Z. z).

Splnenie záväzkov sa vš ak nevzťahuje len na legislatívu, ale aj na jej aplikáciu v praxi. V tejto súvislosti je súčasťou harmonizácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie aj presadzovanie a uplatň ovanie platnej legislatívy v praxi. Slovenská národná knižnica na základe hromadnej licenčnej zmluvy s príslušnou organizáciou kolektívnej správy práv uhrádza odmeny nositeľom práv za rozš irovanie ich predmetov ochrany vypožičiavaním realizovaným v rámci Knižničného systému Slovenskej republiky. Podrobnosti k uhrádzaniu odmeny za rozširovanie diel vypožičiavaním nositeľom práv prostrední ctvom príslušnej organizácie kolektívnej správy v rozsahu udelenej licencie ustanoví ministerstvo opatrením.

K Èl. X (zákon o patentoch)

K bodom 1 až 5

Navrhuje sa vypustenie dodatkových ochranných osvedčení z vymedzenia predmetu ú pravy a pôsobnosti zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z. z dô vodu existencie komplexnej právnej úpravy obsiahnutej v právnych aktoch ES – nariadenie Rady EHS č. 1768/92 z 18. júna 1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a nariadenie č. 1610/96 Euró pskeho parlamentu a Rady z 23. júla 1996 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na výrobky na ochranu rastlín (ďalej len nariadenia). Obe nariadenia sú všeobecne záväznými právnymi aktmi ES, ktoré sa nadobudnutím svojej účinnosti a pristúpením Slovenskej republiky k EÚ stali priamo aplikovateľné a záväzné v celom svojom rozsahu aj pre územie Slovenskej republiky. Duplicitná úprava ustanovení nariadení v národných predpisoch členského štátu by bola v rozpore z rozsudkami Európskeho súdneho dvora.

K bodu 6

Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv chránený ch patentovým zákonom je majiteľ patentu. Okrem majiteľa patentu navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv aj nadobúdateľ a licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ patentu z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z n eho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 14 dotknutá.

K bodom 7 a 10

Právo na informácie nie je v právnej úprave vynálezov inštitútom nový m, platná právna úprava v § 32 odsek 2 upravuje právo na informácie v obecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčš ej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 32 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 32a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa patentu pož iadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode výrobku a okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktor é sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ patentu oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľ a patentu v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodn ík, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

K bodu 8

V súvislosti a v sú lade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primeran é zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených patentovým zákonom, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

K bodu 9

V súvislosti s bodom 7 návrhu (vypustenie jedného odseku § 32) sa aktualizuje odkaz použitý v predmetnom ustanovení.

K bodu 11

Platná úprava § 33 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované 'petity' rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znen ím smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom patentu a porušovateľom práva, na základe ktorej by sa stal poru šovateľ osobou oprávnenou používať vynález. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom patentu a porušovateľom neprichádza do úvahy. Stiahnutie z obchodnej siete a definitívne odstránenie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie poruš ovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady poruš ovateľa práva.

K bodu 12

Navrhuje sa vypustenie piatej časti platného znenia patentového zákona týkajú cej sa udeľovania dodatkových ochranných osvedčení na liečivá a výrobky na ochranu rastlín z dôvodov identických ako je uvedené v odôvodnení k bodom 1 až 5 návrhu.

K bodu 13

Do § 79 patentového zákona (spoločn é ustanovenia) sa v súlade s článkami 18 nariadení dopĺňa ustanovenie odkazujúce na použitie procesných ustanovení patentového zákona aj na konanie o osvedčeniach a ú pravu právnych vzťahov týkajúcich sa osvedčení, pokiaľ procesnoprávna úprava nie je obsiahnutá v samotných nariadeniach.

K bodu 14

Navrhujeme doplniť v súlade so splnomocňujúcimi článkami nariadení do § 79 patentového zákona (spoločné ustanovenia) ustanovenie o spoplatnení úkonov spojených s konaním o osvedčeniach a ich udržiavaní v platnosti podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znen í neskorších predpisov.

K bodom 15, 16 a 17

Navrhuje sa upraviť splnomocňovacie ustanovenie § 80 patentového zákona určuj úce rozsah úpravy vyhlášky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 223/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva patentový zákon z dôvodu nevyhnutného odkazu na úpravu obsiahnutú v nariadeniach a súč asne odstránenie dvojitej právnej úpravy.

K bodom 18 a 19

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatí vnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Èl. XI (Zákon o dizajnoch)

K bodu 1

Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv vyplývajú cich zo zákona je majiteľ zapísaného dizajnu.

Okrem majiteľa zapísaného dizajnu navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv zo zapísaného dizajnu aj nadobúdateľ a licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ zapísaného dizajnu z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zá konníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 24 dotknutá.

K bodom 2 a 5

Právo na informácie nie je v právnej úprave dizajnov inštitútom nový m, platná právna úprava v § 27 odsek 2 upravuje právo na informácie vo všeobecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väč šej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 27 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 27a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa zapísan ého dizajnu požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode výrobku, v ktorom je zapísaný dizajn stelesnený alebo na ktorom je zap ísaný dizajn použitý, a o okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktor é je majiteľ zapísaného dizajnu oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa zapísaného dizajnu v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktor é sa na porušovaní práv podieľajú.

K bodu 3

V súvislosti a v sú lade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primeran é zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o dizajnoch, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

K bodu 4

V súvislosti s bodom 2 návrhu (vypustenie jedného odseku § 27) sa aktualizuje odkaz použitý v predmetnom ustanovení.

K bodu 6

Platná úprava § 28 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované 'petity' rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znen ím smernice 2004/48/ES.

Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom zapísaného dizajnu a porušovateľom práva, na základe ktorej by sa stal porušovate ľ osobou oprávnenou používať zapísaný dizajn. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom zapísaného dizajnu a porušovateľ om neprichádza do úvahy.

Stiahnutie z obchodnej siete a definitívne odstránenie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktorých prostredníctvom priamo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv chránených zákonom, iné zabezpeč enie spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu prá v. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

K bodom 7 a 8

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Èl. XII (Zákon o označení pôvodu v ýrobkov a zemepisných označeniach výrobkov)

K bodu 1

S ohľadom na nadpisy nasledujúcich § 9a, 10 a 11 sa vkladá do § 9 nadpis, ktor ý plne zodpovedá obsahu predmetného ustanovenia.

K bodom 2 a 4

Právo na informácie nie je v právnej úprave označení pôvodu a zemepisný ch označení inštitútom novým, platná právna úprava v § 9 odsek 2 upravuje právo na informácie vo všeobecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informá cie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 9 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 9a). V súlade s člá nkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo držiteľa osvedčenia o zápise požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií týkajú cich sa pôvodu výrobku porušujúceho práva podľa zákona a okolností jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštrat ívne vymenúva okruh údajov, ktoré je držiteľ osvedčenia o zápise oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie držiteľa osvedčenia o zápise v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu prá v, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

K bodu 3

V súvislosti a v sú lade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primeran é zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

K bodu 5

Platná úprava § 10 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované 'petity' rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS, ktorá predstavuje hmotnoprávny základ pre oblasť priemyselného vlastní ctva. TRIPS formuluje aj jednotlivé základné znenia petitov tak, že zabezpečujú širší rozsah práv, ako je vyžadovaný transpozíciou smernice 2004/48/ES. Dohoda TRIPS je pritom plne kompatibilná so smernicou 2004/48/ES. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Smernica 2004/48/ES v článku 10 odsek 1 ustanovuje členským štátom povinnosť zabezpečiť, 'aby príslušné súdne orgány mohli na návrh nariadiť prijatie potrebných opatrení v s úvislosti s tovarom, o ktorom zistili, že porušuje právo duševného vlastníctva, a vo vhodných prípadoch aj v súvislosti s materiálmi a nástrojmi použitými pri tvorbe alebo výrobe tohto tovaru'. Smernica 2004/48/ES explicitne vymenúva tieto opatrenia – stiahnutie z obchodných kanálov, definitívne odstránenie z obchodných kanálov alebo zničenie. Navrhované znenie § 10 odsek 2 je v úplnom súlade s návrhmi rozhodnutí formulovanými v článku 10 odsek 1 smernice 2004/48/ES a je transponované spôsobom, ktorý rešpektuje jednotlivé špecifiká práv priemyselného vlastníctva.

Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

K bodom 6 a 7

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatí vnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Èl. XIII

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa s prihliadnutím na legislatí vny proces navrhuje na 1. február 2007.

Bratislava 13. decembra 2006

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister kultúry

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore