Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 79/2015 účinný od 20.05.2018 do 31.07.2018

Vládny návrh zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o prevádzke vozidiel“) vypracovaný Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) sa predkladá podľa bodov B 20., B 21. a B 22. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 484 z 24. septembra 2014 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc.

Zhodnotenie súčasného stavu:
Súčasný zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z. z.“) platí od roku 2004 a bol už 19 krát novelizovaný. Ministerstvo sa rozhodlo vypracovať úplne nový zákon o prevádzke vozidiel najmä z troch dôvodov:
1.    nové predpisy o schvaľovaní,
2.    dohľad nad trhom,
3.    balíček opatrení Európskej únie v súvislosti s kontrolami technického stavu vozidiel.

K bodu 1: Nové predpisy o schvaľovaní
    Zákon č. 725/2004 Z. z. vychádzal z troch rámcových smerníc, ktoré platili v roku 2004:
1.    pre vozidlá kategórie M, N a O smernica Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o zblížení zákonov členských štátov týkajúca sa typového schvaľovania motorových a ich prípojných vozidiel,
2.    pre vozidlá kategórie L smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2002/24/ES z 18. marca 2002 týkajúca sa typového schválenia dvoj alebo trojkolesových motorových vozidiel a zrušenia smernice rady 92/61/EHS,
3.    pre vozidlá kategórie T smernica Rady 74/150/EHS zo 4. marca 1974 o aproximácii zákonov členských štátov, týkajúca sa typového schvaľovania kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov.

Uvedené smernice v súčasnosti neplatia a sú nahradené tromi novými právnymi predpismi:
1.    pre vozidlá kategórie M, N a O smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica) v platnom znení [ďalej len „smernica (ES) č. 2007/46“],
2.    pre vozidlá kategórie T, C, R a S nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami v platnom znení [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 167/2013“],
3.    pre vozidlá kategórie L nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek v platnom znení [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 168/2013“].

V súčasnosti je v legislatívnom procese návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, a o dohľade nad trhom s nimi, ktorý Európska komisia predložila 27. januára 2016. Toto nariadenie nahradí súčasnú platnú smernicu (ES) č. 2007/46/ES, a tým sa zavŕši proces zmeny právnych predpisov zo smerníc na nariadenia.

Pod uvedené tri rámcové smernice spadali ďalšie čiastkové smernice, ktorými sa ustanovili technické požiadavky pre vozidlá, ich systémy, komponenty a samostatné technické jednotky. V roku 2004 bolo týchto čiastkových smerníc približne 100; v súčasnosti sú takmer všetky zrušené a nahradené priamo záväznými nariadeniami Európskej únie.

Pod zákon o prevádzke vozidiel spadá aj predpis, ktorým sa ustanovujú emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov. V roku 2004 išlo o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch, ktorá je od 1. januára 2017 nahradená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013, a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES v platnom znení [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 2016/1628“].

Záver: Od roku 2004 sa predpisy pre schvaľovanie vozidiel zásadným spôsobom zmenili. Aj keď boli vykonané čiastkové zmeny prostredníctvom noviel zákona č. 725/2004 Z. z., je potrebné celý systém schvaľovania komplexne zmeniť a nanovo upraviť v novom zákone o prevádzke vozidiel.

K bodu 2: Dohľad nad trhom
Dohľadom nad trhom sú činnosti a opatrenia orgánov dohľadu nad trhom, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby vozidlá, systémy, komponenty, samostatné technické jednotky alebo spaľovacie motory necestných pojazdných strojov, ktoré sú sprístupnené na trhu, boli v súlade s požiadavkami ustanovenými právnymi predpismi a aby neohrozovali zdravie, bezpečnosť ani inú oblasť ochrany verejného záujmu. V Slovenskej republike je orgánom dohľadu nad trhom Slovenská obchodná inšpekcia.

V súčasnosti je dohľad nad trhom upravený v troch právnych predpisoch Európskej únie:
1.    nariadenie (EÚ) č. 167/2013,
2.    nariadenie (EÚ) č. 168/2013,
3.    nariadenie (EÚ) č. 2016/1628.

V legislatívnom procese je v súčasnosti ešte jeden právny predpis, kde dohľad nad trhom absentoval, a to je návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, a o dohľade nad trhom s nimi. Ide o vozidlá kategórie M, N a O, kde sa do tohto návrhu majú dostať aj príslušné opatrenia tak, aby jednotlivé príslušné orgány vedeli lepšie reagovať a vyhli sa problémom, ktoré boli pri kauze Volkswagenu.

Dohľad nad trhom predstavuje úplne nové požiadavky pre príslušné orgány. Do nášho právneho poriadku bol dohľad nad trhom zavedený prostredníctvom nevyhnutnej novelizácie zákona č. 725/2004 Z. z. Aj tento už zavedený systém je potrebné komplexne zmeniť a novým spôsobom upraviť v zákone o prevádzke vozidiel.

K bodu 3: Balíček opatrení Európskej únie v súvislosti s kontrolami technického stavu vozidiel
V roku 2014 bol Európskym parlamentom a Radou prijatý balíček opatrení o technickom stave vozidiel, ktoré v Európskej únii harmonizujú požiadavky v oblasti kontrol technického stavu vozidiel, v oblasti cestných technických kontrol a v oblasti evidencie registračných dokladov, a to
1.    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ z 3. apríla 2014 o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o zrušení smernice 2009/40/ES [ďalej len „smernica (EÚ) č. 2014/45“],
2.    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/46/EÚ z 3. apríla 2014 o zmene smernice Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá [ďalej len „smernica (EÚ) č. 2014/46“],
3.    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/47/EÚ z 3. apríla 2014 o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES [ďalej len „smernica (EÚ) č. 2014/47“].
Uvedené smernice síce nadobudli účinnosť 20. mája 2014, ale členské štáty sú povinné prijať vlastné vnútroštátne predpisy do 20. mája 2017, pričom uplatňovať ich musia najneskôr od 20. mája 2018.

Záver: uvedené smernice Európskej únie je potrebné transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky, čo si vyžaduje komplexnejšie zmeny a úpravy v novom zákone o prevádzke vozidiel.

Cieľom zákona o prevádzke vozidiel je komplexne riešiť problematiku podmienok prevádzky vozidiel v cestnej premávke v súlade s požiadavkami novej legislatívy Európskej únie a s prihliadnutím na poznatky a skúseností nadobudnuté v procese aplikácie v súčasnosti platného zákona č. 725/2004 Z. z.

Navrhovaným zákonom o prevádzke vozidiel sa upravuje
a)    schvaľovanie na prevádzku v cestnej premávke vozidiel, systémov, komponentov, samostatných technických jednotiek, spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, častí alebo vybavenia, ktoré môžu predstavovať vážne nebezpečenstvo pre správne fungovanie systémov, požiadavky na ich uvedenie na trh, sprístupnenie na trhu a uvedenie do prevádzky v cestnej premávke,
b)    doklady vozidla,
c)    prevádzka vozidiel v cestnej premávke,
d)    cestné technické kontroly vrátane systému kontroly upevňovania nákladu,
e)    technické služby na úseku prevádzky vozidiel v cestnej premávke,
f)    kontroly vozidiel (technické kontroly, emisné kontroly, kontroly originality a cestné technické kontroly) a montáž plynových zariadení vo vozidlách, kontroly v nakladajúcej organizácii,
g)    pôsobnosť orgánov verejnej správy,
h)    zodpovednosť za porušenie povinností na úseku prevádzky vozidiel v cestnej premávke,
i)    sprievodné novely súvisiacich zákonov v čl. II až XII, a to zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), zákona č. 455/1991 Z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“), zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“), zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole vnútorného trhu“), zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách na vnútornom trhu“), zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výbere mýta“), zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o diaľničnej známke“), zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) a zákona č. 387/2015 Z. z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. (ďalej len „zákon o cestnom informačnom systéme“).

Zákon o prevádzke vozidiel precizuje 11 vykonávacích vyhlášok, ktorými sa ustanovujú
a)    podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel,
b)    podrobnosti o technických požiadavkách na niektoré vozidlá, systémy, komponenty a samostatné technické jednotky na účely schvaľovania,
c)    podrobnosti o dokladoch vozidla,
d)    podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke,
e)    podrobnosti o cestnej technickej kontrole,
f)    podrobnosti o technickej službe overovania,
g)    podrobnosti v oblasti technickej kontroly,
h)    podrobnosti v oblasti emisnej kontroly,
i)    podrobnosti v oblasti kontroly originality,
j)    podrobnosti v oblasti montáže plynových zariadení,
k)    podrobnosti o štátnom odbornom dozore a odbornom dozore technických služieb na úseku prevádzky vozidiel v cestnej premávke.

Zákon o prevádzke vozidiel a jeho vykonávanie v praxi bude mať dopad na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, ochrany životného prostredia a rovnosti hospodárskej súťaže, aby sa vozidlá používali, len ak sú udržiavané na požadovanom stupni technickej spôsobilosti pre cestnú premávku.

Účinnosť čl. VI, X a XI (novela zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z. a zákona č. 488/2013 Z. z.) sa navrhuje dňom 1. marca 2018; účinnosť čl. I až V, čl. VII bodov 1. až 5., 7. až 40., čl. VIII, čl. XI a čl. XII bodov 2. až 4. sa navrhuje dňom 20. mája 2018 vzhľadom na povinnú transpozíciu smerníc Európskej únie a účinnosť čl. VII bodu 6. a čl. XII bodu 1. sa navrhuje dňom 1. januára 2020 vzhľadom na zmenu informačných systémov.

Predložený návrh zákona bude mať pozitívny a negatívny vplyv na verejné financie, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy a ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Vyhodnotenie vybraných vplyvov je uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona o prevádzke vozidiel sa nepredkladá do vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona o prevádzke vozidiel je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.



Doložka vybraných vplyvov

1.    Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona o prevádzke vozidiel“)
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐

☒
Materiál legislatívnej povahy
☒
Transpozícia práva EÚ
a)    Návrhom zákona o prevádzke vozidiel sa transponujú právne akty Európskej únie:
b)    smernica Rady 89/459/EHS z 18. júla 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú hĺbky dezénu jazdnej plochy pneumatík určitých kategórií motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (Ú. v. ES L 226, 3.8.1989),
c)    smernica Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 2) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/7/ES z 18. februára 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 6), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/719 z 29. apríla 2015 (Ú. v. EÚ L 115, 6. 5. 2015).
d)    Smernica Rady 1999/37/ES z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 4) v znení smernice Komisie 2003/127/ES z 23. decembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 7), smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006), smernice Rady 2013/22/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10.6.2013), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/46/EÚ z 3. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).
e)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 263, 9. 10. 2007) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1060/2008/ES zo 7. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 292, 31. 10. 2008), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 78/2009 zo 14. januára 2009 (Ú. v. EÚ L 35, 4. 2. 2009), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 79/2009 zo 14. januára 2009 (Ú. v. EÚ L 35, 4. 2. 2009), nariadenia Komisie (ES) č. 385/2009 zo 7. mája 2009 (Ú. v. EÚ L 118, 13. 5. 2009), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18. 7. 2009), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 (Ú. v. EÚ L 200, 31. 7. 2009), smernice Komisie 2010/19/EÚ z 9. marca 2010 (Ú. v. EÚ L 72, 20. 3. 2010), rozhodnutia Komisie 2011/415/EÚ zo 14. júla 2011 (Ú. v. EÚ L 185, 15. 7. 2011), nariadenia Komisie č. 371/2010/EÚ zo 16. apríla 2010 (Ú. v. EÚ L 110, 1. 5. 2010), nariadenia Komisie (EÚ) č. 183/2011 z 22. februára 2011 (Ú. v. EÚ L 53, 26. 2. 2011), nariadenia Komisie (EÚ) č. 582/2011 z 25. mája 2011 (Ú. v. EÚ L 167, 25. 6. 2011), nariadenia Komisie (EÚ) č. 678/2011 zo 14. júla 2011 (Ú. v. EÚ L 185, 15. 7. 2011), nariadenia Komisie (EÚ) č. 65/2012 z 24. januára 2012 (Ú. v. EÚ L 28, 31. 1. 2012), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1229/2012 z 10. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 353, 21. 12. 2012), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1230/2012 z 12. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 353, 21. 12. 2012), nariadenia Komisie (EÚ) č. 143/2013 z 19. februára 2013 (Ú. v. EÚ L 47, 20. 2. 2013), nariadenia Komisie (EÚ) č. 195/2013 zo 7. marca 2013 (Ú. v. EÚ L 65, 8. 3. 2013), smernice Rady 2013/15/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013), nariadenia Komisie (EÚ) č. 133/2014 z 31. januára 2014 (Ú. v. EÚ L 47, 18. 2. 2014), nariadenia Komisie (EÚ) č. 136/2014 z 11. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 43, 13. 2. 2014), nariadenia Komisie (EÚ) č. 214/2014 z 25. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 69, 8. 3. 2014), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 540/2014 zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 158, 27. 5. 2014), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1171/2014 z 31. októbra 2014 (Ú. v. EÚ L 315, 1. 11. 2014), nariadenia Komisie (EÚ) 2015/45 zo 14. januára 2015 (Ú. v. EÚ L 9, 15. 1. 2015), nariadenia Komisie (EÚ) 2015/166 z 3. februára 2015 (Ú. v. EÚ L 28, 4. 2. 2015), nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1151 z 1. júna 2017 (Ú. v. EÚ L 175, 7. 7. 2017), nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1154 zo 7. júna 2017 (Ú. v. EÚ L 175, 7. 7. 2017), nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1347 z 13. júla 2017 (Ú. v. EÚ L 192, 24. 7. 2017).
f)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ z 3. apríla 2014 o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o zrušení smernice 2009/40/ES (Ú. v. ES L 127, 29.4.2014).
g)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/47/EÚ z 3. apríla 2014 o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014).
Termín začiatku a ukončenia PPK
27. júla 2017 - 10. augusta 2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
23. augusta 2017 – 14. septembra 2017
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
november 2017

2.    Definovanie problému
   Návrh zákona o prevádzke vozidiel vypracovaný Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) sa predkladá podľa bodov B.20., B.21. a B.22. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 484 z 24. septembra 2014 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc.
   Súčasný stav:
   Súčasný zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z. z.“) platí od roku 2004 a bol už 19 krát novelizovaný. Ministerstvo sa rozhodlo vypracovať úplne nový zákon o prevádzke vozidiel najmä z troch dôvodov:
1.    nové predpisy o schvaľovaní,
2.    dohľad nad trhom,
3.    balíček opatrení EÚ v súvislosti s kontrolami technického stavu vozidiel.

K bodu 1: Nové predpisy o schvaľovaní
   Zákon č. 725/2004 Z. z. vychádzal z troch rámcových smerníc, ktoré platili v roku 2004:
1.    pre vozidlá kategórie M, N a O smernica Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o zblížení zákonov členských štátov týkajúca sa typového schvaľovania motorových a ich prípojných vozidiel,
2.    pre vozidlá kategórie L smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2002/24/ES z 18. marca 2002 týkajúca sa typového schválenia dvoj alebo trojkolesových motorových vozidiel a zrušenia smernice rady 92/61/EHS,
3.    pre vozidlá kategórie T smernica Rady 74/150/EHS zo 4. marca 1974 o aproximácii zákonov členských štátov, týkajúca sa typového schvaľovania kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov.
   Uvedené smernice v súčasnosti neplatia a sú nahradené tromi novými právnymi predpismi:
1.    pre vozidlá kategórie M, N a O smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica) v platnom znení [ďalej len „smernica (ES) č. 2007/46“],
2.    pre vozidlá kategórie T, C, R a S nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami v platnom znení [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 167/2013“],
3.    pre vozidlá kategórie L nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek v platnom znení [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 168/2013“].
   V súčasnosti je v legislatívnom procese návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, a o dohľade nad trhom s nimi, ktorý Európska komisia predložila 27. januára 2016. Toto nariadenie nahradí súčasnú platnú smernicu (ES) č. 2007/46/ES, a tým sa zavŕši proces zmeny právnych predpisov zo smerníc na nariadenia.
   Pod uvedené tri rámcové smernice spadali ďalšie čiastkové smernice, ktorými sa ustanovili technické požiadavky pre vozidlá ich systémy, komponenty a samostatné technické jednotky. V roku 2004 bolo týchto čiastkových smerníc približne 100; v súčasnosti sú takmer všetky zrušené a nahradené priamo záväznými nariadeniami.
   Od roku 2004 sa predpisy pre schvaľovanie vozidiel zásadným spôsobom zmenili. Aj keď boli vykonané čiastkové zmeny prostredníctvom noviel zákona č. 725/2004 Z. z., je potrebné celý systém schvaľovania komplexne zmeniť a nanovo upraviť v novom zákone o prevádzke vozidiel.

K bodu 2: Dohľad nad trhom
   Dohľadom nad trhom sú činnosti a opatrenia orgánov dohľadu nad trhom, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby vozidlá, systémy, komponenty, samostatné technické jednotky alebo spaľovacie motory necestných pojazdných strojov, ktoré sú sprístupnené na trhu, boli v súlade s požiadavkami ustanovenými právnymi predpismi a aby neohrozovali zdravie, bezpečnosť ani inú oblasť ochrany verejného záujmu. V Slovenskej republike je orgánom dohľadu nad trhom Slovenská obchodná inšpekcia.
   V súčasnosti je dohľad nad trhom upravený v troch právnych predpisoch Európskej únie:
1.    nariadenie (EÚ) č. 167/2013,
2.    nariadenie (EÚ) č. 168/2013,
3.    nariadenie (EÚ) č. 2016/1628.
   V legislatívnom procese je v súčasnosti ešte jeden právny predpis, kde dohľad nad trhom absentoval a to je návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, a o dohľade nad trhom s nimi. Ide o vozidlá kategórie M, N a O, kde sa do tohto návrhu majú dostať aj príslušné opatrenia tak, aby jednotlivé príslušné orgány vedeli lepšie reagovať a vyhli sa problémom, ktoré boli pri kauze Volkswagenu.
   Dohľad nad trhom predstavuje úplne nové požiadavky pre príslušné orgány. Do nášho právneho poriadku bol dohľad nad trhom zavedený prostredníctvom nevyhnutnej novelizácie zákona č. 725/2004 Z. z. Aj tento už zavedený systém je potrebné komplexne zmeniť a novým spôsobom upraviť v zákone o prevádzke vozidiel.

K bodu 3: Balíček opatrení Európskej únie v súvislosti s kontrolami technického stavu vozidiel
   V roku 2014 bol Európskym parlamentom a Radou prijatý balíček opatrení o technickom stave vozidiel, ktoré v Európskej únii harmonizujú požiadavky v oblasti kontrol technického stavu vozidiel, v oblasti cestných technických kontrol a v oblasti evidencie registračných dokladov, a to
1.    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ z 3. apríla 2014 o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o zrušení smernice 2009/40/ES [ďalej len „smernica (EÚ) č. 2014/45“],
2.    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/46/EÚ z 3. apríla 2014 o zmene smernice Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá [ďalej len „smernica (EÚ) č. 2014/46“],
3.    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/47/EÚ z 3. apríla 2014 o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES [ďalej len „smernica (EÚ) č. 2014/47“].
   Uvedené smernice síce nadobudli účinnosť 20. mája 2014, ale členské štáty sú povinné prijať vlastné vnútroštátne predpisy do 20. mája 2017, pričom uplatňovať ich musia najneskôr od 20. mája 2018.
   Vyššie uvedené smernice EÚ je potrebné transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky, čo si vyžaduje komplexnejšie zmeny a úpravy v novom zákone o prevádzke vozidiel.
   Cieľom zákona o prevádzke vozidiel je komplexne riešiť problematiku podmienok prevádzky vozidiel v cestnej premávke v súlade s požiadavkami novej legislatívy Európskej únie a s prihliadnutím na poznatky a skúseností nadobudnuté v procese aplikácie v súčasnosti platného zákona č. 725/2004 Z. z.
   Navrhovaným zákonom o prevádzke vozidiel sa upravuje
a)    schvaľovanie na prevádzku v cestnej premávke vozidiel, systémov, komponentov, samostatných technických jednotiek, spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, častí alebo vybavenia, ktoré môžu predstavovať vážne nebezpečenstvo pre správne fungovanie systémov, požiadavky na ich uvedenie na trh, sprístupnenie na trhu a uvedenie do prevádzky v cestnej premávke,
b)    doklady vozidla,
c)    prevádzka vozidiel v cestnej premávke,
d)    cestné technické kontroly vrátane systému kontroly upevňovania nákladu a kontroly v nakladajúcej organizácii,
e)    technické služby na úseku prevádzky vozidiel v cestnej premávke,
f)    kontroly vozidiel (technické kontroly, emisné kontroly, kontroly originality vozidiel) a montáž plynových zariadení vo vozidlách,
g)    pôsobnosť orgánov verejnej správy,
h)    zodpovednosť za porušenie povinností na úseku prevádzky vozidiel v cestnej premávke,
i)    sprievodné novely súvisiacich zákonov v čl. II až XII, a to zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 387/2015 Z. z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3.    Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).
Cieľom návrhu zákona o prevádzke vozidiel je komplexne riešiť problematiku podmienok prevádzky vozidiel v cestnej premávke v súlade s požiadavkami novej legislatívy Európskej únie a s prihliadnutím na poznatky a skúseností nadobudnuté v procese aplikácie v súčasnosti platného zákona č. 725/2004 Z. z.
Predmet úpravy návrhu zákona o prevádzke vozidiel je uvedený v bode 2.
4.    Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:
Návrh zákona sa bude týkať:
a)    výrobcov a zástupcov výrobcu, ktorí vyrábajú typ vozidla alebo vykonávajú hromadné prestavby typu vozidla, vyrábajú typ systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky,
b)    prevádzkovateľov vozidla,
c)    technických služieb overovania, technickej služby technickej kontroly, technickej služby emisnej kontroly, technickej služby kontroly originality, technickej služby montáže plynových zariadení,
d)    nakladajúcich organizácií, osôb zodpovedných za nakládku vozidiel v nakladacej organizácii,
e)    oprávnených osôb technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality, montáže plynových zariadení a ich pracovníkov,
f)    fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb vykonávajúcich diagnostiku, opravy alebo údržbu cestných motorových vozidiel alebo vykonávajúcich opravy karosérií,
g)    fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb vykonávajúcich predaj ojazdených cestných motorových vozidiel priamo alebo sprostredkovane informácie,
h)    poisťovní.
i)    leasingových spoločností,
j)    znalcov,
k)    orgánov štátnej správy: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Ministerstvo vnútra SR, okresné úrady, okresné úrady v sídle kraja, Slovenská obchodná inšpekcia, orgány Policajného zboru, inšpektoráty práce.
5.    Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia boli posudzované?
Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.
Alternatívne riešenia neboli zvažované, pretože smernica (EÚ) č. 2014/45 jasne určuje kritéria pre subjekty vykonávajúce kontrolu technického stavu, na technologické zariadenia, požiadavky na kontrolných technikov, spôsob vyhodnocovania vozidiel, odbornú spôsobilosť kontrolórov, taktiež smernica (EÚ) č. 2014/47 jasne určuje kritéria na technologické zariadenia, požiadavky na kontrolných technikov, spôsob vyhodnocovania vozidiel, čím súčasný stav tzv. nulový variant nemohol byť použitý. Uvedené smernice nedávajú možnosť členským štátom, netransponovať smernice v plnom rozsahu.
6.    Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena  vykonávacích predpisov?
☒  Áno
☐  Nie
Predpokladá sa prijatie nasledovných vykonávacích predpisov:
1.    návrh vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel,
2.    návrh vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na niektoré vozidlá, systémy, komponenty a samostatné technické jednotky na účely schvaľovania,
3.    návrh vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokladoch vozidla,
4.    návrh vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke,
5.    návrh vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o cestnej technickej kontrole,
6.    návrh vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technickej službe overovania,
7.    návrh vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti technickej kontroly,
8.    návrh vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly,
9.    návrh vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti kontroly originality,
10.    návrh vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti montáže plynových zariadení,
11.    návrh vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o štátnom odbornom dozore a odbornom dozore technických služieb na úseku prevádzky vozidiel v cestnej premávke.
7.    Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.
Podrobnosti o transpozícii smerníc sú uvedené v tabuľkách zhody. Uvedené smernice stanovujú minimálne harmonizované požiadavky.
8.    Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Podľa smernice (EÚ) č. 2014/45 Európska komisia do 30. apríla 2020 predloží správu o vykonávaní tejto smernice a podľa smernice (EÚ) č. 2014/47 Európska komisia do 20. mája 2022 predloží správu o vykonávaní tejto smernice. Na základe toho následne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky interne preskúma účinnosť a účelnosť prijatých právnych predpisov.

9.    Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☐
Áno
☐
Nie
☒
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
    z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho






    vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

10.    Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.
Vplyv na podnikateľské prostredie je negatívny, pretože stanice technickej kontroly a pracoviská emisnej kontroly budú musieť investovať určité finančné prostriedky do technologického vybavenia.
Vytvorenie registra prevádzkových záznamov a registra osvedčení o zhode COC bude mať negatívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré sú povinné zasielať údaje do týchto registrov. Zároveň vytvorením týchto registrov bude mať pozitívny vplyv pre podnikateľské prostredie a pre občanov, pretože tieto registre prispejú k zníženiu podvodov s pozmeňovaním hodnoty ukazovateľa počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti vozidla.
Podrobnosti sú uvedené v doložke vplyvov na podnikateľské prostredie. Tento vplyv sa týka aj MSP, pretože niektoré opravné osoby technickej kontroly a oprávnené osoby emisnej kontroly patria do tejto skupiny.
Návrh zákona predpokladá vydanie 11 vykonávacích právnych predpisov, ktoré budú predložené samostatne do pripomienkového konania, kde bude vyčíslený ich dopad, pričom nepredpokladá sa žiadny iný dopad na rozpočet verejnej správy, ktorý je vyčíslený už s predložením tohto návrhu zákona do pripomienkového konania.
11.    Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií
Štátny dopravný úrad
JUDr. Bohuš Chochlík – bohus.chochlik@mindop.sk
Ing. Ľubomír Moravčík, PhD. – lubomir.moravcik@mindop.sk
12.    Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky pri vypracovaní doložky vybraných vplyvov ako aj analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy a analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vychádzalo z vlastných odhadov, odhadov technickej služby technickej kontroly, technickej služby emisnej kontroly, technickej služby kontroly originality, informácií od dodávateľov technologických zariadení a tiež zo štatistík Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
13.    Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila k materiálu nesúhlasné stanovisko s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa nasledovných pripomienok:

K doložke vybraných vplyvov
Komisia žiada predkladateľa vyznačiť „pozitívny“ a „negatívny vplyv“ na MSP a odstrániť vplyv „žiadny“ z dôvodu, že opravné osoby technickej kontroly a oprávnené osoby emisnej kontroly sú malé a stredné podniky. – doložka vybraných vplyvov v bode 9 upravená podľa pripomienky.
Komisia zároveň odporúča dopracovať bod 5. Alternatívne riešenia doložky vybraných vplyvov a to najmä z dôvodu, že ide o nový zákon, ktorý rozširuje pôsobnosť doteraz platného zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a transponuje smernice, t. j. legislatívu, ktorá nemusí byť v právnom poriadku SR transponovaná v plnom rozsahu. Komisia odporúča doplniť do vyhodnotenia nulový variant, t. j. keby ostal zachovaný súčasný stav. Navrhované alternatívne riešenia Komisia odporúča vyčísliť, alebo uviesť pozitíva/negatíva daného variantu. – doložka vybraných vplyvov v bode 5 upravená z dôvodu objasnenia pripomienky.
Komisia odporúča zvážiť možnosť preskúmania účelovosti tejto právnej normy (bod 8. doložky), najmä z dôvodu, že v súčasnosti platná právna norma bola novelizovaná v priebehu 13 rokov novelizovaná 19-krát. – doložka vybraných vplyvov v bode 8 upravená podľa pripomienky.
Komisia odporúča vyplniť bod 12. Zdroje o napr. kalkulačku nákladov, prípade aj iné/ďalšie štatistické dáta využívané pri určovaní, napr. počtu subjektov, ktorých sa regulácia týka, či vlastné odborné odhady a štatistiky. – doložka vybraných vplyvov v bode 12 upravená podľa pripomienky.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie časti 3.2 Vyhodnotenie konzultácií analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie o relevantné údaje o formulovaných otázkach a témach diskusie, ako aj odpovede, prípadne stanoviská zúčastnených strán a spôsob ich zapracovania/využitia v materiáli, prípadne vyhodnotenia. Zároveň Komisia požaduje uviesť informáciu, či ciele, ktoré si predkladateľ stanovil pri príprave konzultácií, boli spolu s odôvodnením splnené. – analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola v bode 3.2 doplnená v zmysle pripomienky.
Odôvodnenie:
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie nie je vypracovaná v súlade s metodikou vypracovania analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Komisia žiada predkladateľa o doplnenie počtu subjektov, ktorých sa bude regulácia týkať, vrátane malých a stredných podnikov. – analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola v bode 3.1 doplnená v zmysle pripomienky.
Odôvodnenie:
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie nie je vypracovaná v súlade s metodikou vypracovania analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Komisia má za to, že predkladateľ takouto informáciou disponuje, pretože je subjekty a ich počet je čiastočne/približne uvedený v časti 3.3.2 Nepriame finančné náklady.

V súvislosti s vyššie uvedenou pripomienkou sa Komisia domnieva, že predložený návrh zákona sa vzťahuje aj na podnikateľské subjekty, ktoré na svoje podnikanie využívajú osobné, prípade aj nákladné vozidlá a teda aj túto skupinu podnikateľských subjektov je potrebné uviesť a vyčísliť. – návrh zákona sa týka každého prevádzkovateľa vozidla, teda aj podnikateľských subjektov, ktorí vlastnia vozidla. Oproti súčasnej právnej úprave nedochádza k žiadnym zmenám, ktorá by mala vplyv na podnikateľské subjekty.

Komisia žiada predkladateľa do časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie doplniť aj finančné vyjadrenie nepriamych nákladov a tabuľku podľa toho upraviť.
Odôvodnenie:
V časti 3.3.2 Nepriame finančné náklady sú náklady popísané a vyšpecifikované, nie sú však uvedené v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie a tak nie je možné súhlasiť, že materiál má len cca 63 eurový vplyv na jedného podnikateľa. – analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola v bode 3.3.4 upravená v zmysle pripomienky.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy a doložke vybraných vplyvov
V doložke vybraných vplyvov sú uvedené pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pričom rozpočtová zabezpečenosť nie je označená. Podľa analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy (bod 2.1.1.) negatívne dôsledky nie sú rozpočtovo zabezpečené. V analýze vplyvov nie je uvedená kvantifikácia dôsledkov na rozpočet verejnej správy, len v bode 2.1.1. sú uvedené predpokladané pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet kapitol MDV SR a MV SR. V prípade kapitoly MDV SR sa predpokladá vplyv v súvislosti s úpravou jednotného informačného systému v cestnej doprave a nadväzných systémov a rozhraní v sume  cca 1,5 mil. eur. V kapitole MV SR sa predpokladá vplyv v súvislosti so zakúpením kontrolných zariadení pre vykonávanie cestných technických kontrol vlastnými prostriedkami a úpravou informačného systému evidencie vozidiel a dopravných nehôd, pričom je uvedené, že tieto vplyvy nie je možné odhadnúť. Zároveň predkladateľ uvádza, že výdavky by mali byť zabezpečené v rámci limitov kapitol MDV SR a MV SR, ktoré si budú prostriedky na financovanie uplatňovať v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020. V analýze vplyvov nie je kvantifikovaný ani vplyv z titulu úpravy správnych poplatkov. – analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola v bode 2.1.1 doplnená v zmysle pripomienky.
V nadväznosti na uvedené Komisia žiada dopracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy vrátane všetkých relevantných tabuliek tak, ako to vyplýva z platnej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov a zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a to na bežný rok a tri nasledujúce rozpočtové roky, podľa jednotlivých subjektov verejnej správy, programov a zdrojov krytia. – analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola v bode 2.1 doplnená v zmysle pripomienky.

Okrem vplyvov uvedených v časti 2.1.1. analýzy Komisia poukazuje tiež na § 61 navrhovaného zákona, podľa ktorého by orgány policajného zboru mali vyberať príspevok na podrobnejšiu cestnú technickú kontrolu ako náklady spojené s použitím technického zariadenia. Vzhľadom na to, že uvedený nový príspevok budú vyberať orgány policajného zboru, možno predpokladať, že ide o príjem štátneho rozpočtu, kapitoly MV SR. V nadväznosti na uvedené Komisia žiada v analýze vyčísliť aspoň kvalifikovaným odhadom tento príjem. Súčasne je potrebné v tomto ustanovení uviesť, že ide o príjem štátneho rozpočtu. – analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola v bode 2.1.1 doplnená v zmysle pripomienky.

V Čl. V (novela zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa) sa v nadväznosti na § 139 Čl. I predloženého návrhu zákona rozširujú kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie, pričom v doložke nie je uvedený vplyv na uvedenú organizáciu. V prípade, že rozšírenie kompetencií SOI bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, Komisia ho žiada zahrnúť do analýzy vplyvov, resp. v prípade že uvedené nemá vplyv na rozpočet, Komisia žiada
v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy jednoznačne uviesť, že návrh nemá vplyv na SOI. – analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola v bode 2.1.1 doplnená v zmysle pripomienky.

V analýze vplyvov nie je uvedený ani pozitívny vplyv v súvislosti s ukladaním sankcií. – analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola v bode 2.1.1 doplnená v zmysle pripomienky.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy by mali byť jednoznačne uvedené všetky nové vplyvy navrhovaného zákona na príjmovú a výdavkovú časť rozpočtu verejnej správy v porovnaní so súčasne platným zákonom, vrátane návrhu na úhradu zvýšených výdavkov, resp. úbytku príjmov. – v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy boli uvedené všetky predpokladané nové vplyvy na príjmovú a výdavkovú časť rozpočtu verejnej správy v porovnaní so súčasne platným zákonom.

Výdavky súvisiace s realizáciou navrhovaného zákona Komisia žiada zabezpečiť v rámci stanovených limitov výdavkov a počtu zamestnancov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok, t. j. bez požiadaviek na ich zvýšenie. – návrhom zákona sa nepredpokladá navýšenie počtu zamestnancov a tým navýšenie výdavkových limitov rozpočtu verejnej správy.

Vzhľadom na to, že MDV SR predkladá súčasne s návrhom zákona aj vykonávacie vyhlášky, v prípade, že z nich vyplývajú dôsledky na rozpočet verejnej správy, uvedené Komisia žiada doplniť do doložky vybraných vplyvov s tým, že tieto dôsledky budú zabezpečené v rámci limitov rozpočtu príslušných kapitol. Ak vyhlášky nemajú vplyv na rozpočet verejnej správy, Komisia navrhuje túto skutočnosť uviesť v bode 10. Poznámky doložky vplyvov k návrhu zákona. – doložka vybraných vplyvov v bode 10 doplnená v zmysle pripomienky.

Doložku Komisia žiada prepracovať a opätovne predložiť MF SR na posúdenie. – doložka bola prepracovaná v zmysle pripomienok.

K sociálnym vplyvom
V prípade, že materiál prinesie zmenu vo výdavkoch domácností (zvýšenie alebo zníženie), je potrebné prehodnotiť sociálne vplyvy materiálu v doložke vybraných vplyvov (pozitívne či negatívne, resp. pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy) a vypracovať analýzu sociálnych vplyvov. Ak návrh povedie k vplyvom na hospodárenie domácností, tieto vplyvy je potrebné zhodnotiť v bode 4.1 analýzy sociálnych vplyvov. Uvedené vplyvy môžu napríklad súvisieť so zavedením nových poplatkov pre obyvateľov (prevádzkovateľov vozidla), zmenami v existujúcich správnych poplatkoch alebo s možným prenesením zvýšených nákladov, ktoré vzniknú podnikateľským subjektom v súvislosti s návrhom do vyšších cien tovarov a služieb pre obyvateľov – prevádzkovateľov vozidla. – z hľadiska súčasnej právnej úpravy a navrhnutým zmenám v návrhu zákona nepredpokladáme zmeny vo výdavkoch domácností, preto nie je potrebné vypracovať analýzu sociálnych vplyvov.

K analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana a doložke vybraných vplyvov
Navrhovaným zákonom sa stanovujú aj služby a povinnosti pre prevádzkovateľa a držiteľa vozidla, čiže pre občana – nepodnikateľa. Komisia navrhuje posúdiť, či sa budú poskytovať nové služby alebo či dochádza k zmene pôvodných služieb a či budú mať vplyv (finančný, časový) na občana. Pokiaľ áno, Komisia navrhuje vypracovať analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana a zároveň posúdiť a vyznačiť v doložke vybraných vplyvov, či pôjde o pozitívny alebo negatívny vplyv, prípadne aj pozitívny aj negatívny vplyv. – z hľadiska súčasnej právnej úpravy a navrhnutým zmenám v návrhu zákona nepredpokladáme zmeny pôvodných služieb ani vytvoreniu nových služieb, preto nie je potrebné vypracovať analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana.



Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2017
2018
2019
2020
Príjmy verejnej správy celkom
0
100 000
100 000
100 000
v tom: MV SR
0
100 000
100 000
100 000
z toho:  




- vplyv na ŠR
0
100 000
100 000
100 000
Rozpočtové prostriedky
0
100 000
100 000
100 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
1 800 000
2 240 500
2 240 500
1 540 500
v tom: MDV SR/0EK0L04
1 800 000

0
0
z toho:


0

- vplyv na ŠR
1 800 000

0
0
Rozpočtové prostriedky
1 800 000

0
0
EÚ zdroje
0

0
0
spolufinancovanie
0

0
0
v tom: MV SR
0
2 240 500
2 240 500
1 540 500
z toho:




- vplyv na ŠR
0
2 240 500
2 240 500
1 540 500
Rozpočtové prostriedky
0
2 240 500
2 240 500
1 540 500
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
40 500
40 500
40 500
v tom: MV SR

40 500
40 500
40 500
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
1 800 000
0
0
0
v tom: MDV SR / 0EK0L04
                  0
0
0
0
           MDV SR / 01706,01707
    1 800 000
0
0
0
           MV SR
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0

0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
-2 140 500
-2 140 500
- 1 430 500
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh zákona o prevádzke vozidiel predpokladá negatívny ale aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Negatívny vplyv vo výške 1 800 000,- eur v roku 2017 sa predpokladá v rámci rozpočtovej kapitoly MDV SR, kde na základe dopadovej analýzy bude, v súvislosti s predloženým návrhom zákona, potrebné upraviť „Jednotný informačný systém v cestnej doprave“. Výdavky súvisiace s návrhom zákona má MDV SR zabezpečené v rámci limitov výdavkov rozpočtu na rok 2017, a to na základe rozpočtového opatrenia – presun medzi programami.

Pozitívny a negatívny vplyv sa predpokladá v rozpočtovej kapitole MV SR, kde sa predpokladajú výdavky spojené s úpravou informačného systému evidencie vozidiel, informačného systému evidencie dopravných nehôd a centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov. Výdavky spojené so zabezpečením údržby existujúcich kontrolných zariadení na vykonávanie cestných technických kontrol a obstaranie novej techniky (obstarávanie rozložené do troch rokov) ako aj nárast mzdových prostriedkov, a to vo výške približne 6 000 000,- eur. Výdavky spojené s plnením vyššie uvedených úloh nemá MV SR zabezpečené vo vládou SR schválenom rozpočte na roky 2018-2020. V roku 2018  bude MV SR rokovať s MF SR  ohľadom  úpravy/navýšenia limitov výdavkov rezortu vnútra a výdavky rokov 2019 a 2020 si MV SR uplatní v rámci procesu prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2019 – 2021.

Návrhom zákona sa zavádza príspevok na podrobnejšiu cestnú technickú kontrolu, ktorý je predstavuje pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Slovenská republika bude povinná vykonať minimálne 5 % cestných technických kontrol z celkového počtu evidovaných vozidiel kategórie M2, M3, N2, N3, O3 a O4. Pri vykonávaní cielených cestných technických kontrol sa odhaduje, že ročne v rámci podrobnejšej cestnej technickej kontroly bude s chybami vyhodnotených približne 500 vozidiel, čo by malo predstavovať ročný príjem vo výške 100 000,- eur.

Návrhom zákona dochádza aj k úprave správnych poplatkov. Pri niektorých správnych poplatkoch sú navrhnuté nižšie sadzby a pri niektorých správnych poplatkoch sú navrhnuté naopak vyššie sadzby. Správne poplatky sú nastavené tak, aby celkový príjem bol zachovaný na súčasnej úrovni. Výška očakávaných príjmov sa však nedá v súčasnej dobe vyčísliť.

Ďalším dotknutými subjektami sú inšpektoráty práce, ktorým sa rozširujú kompetencie v súvislosti s kontrolou naloženia a upevnenia nákladu. Inšpektoráty práce disponujú inšpektormi v oblasti cestnej dopravy, ktorí už v súčasnosti vykonávajú dozor z hľadiska sociálnej legislatívy. Pri tejto činnosti budú zároveň podľa potreby vykonávať aj kontrolu naloženia a upevnenia nákladu.  V súčasnej dobe sa predpokladá, že výkon tejto povinnosti nebude predstavovať vplyv na rozpočet inšpektorátov práce. V prípade, ak vznikne potreba personálne a materiálne posilniť/dobudovať inšpektoráty práce súvisiace výdavky s týmto spojené sa budú uplatňovať v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové obdobie.

Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy sa predpokladá v súvislosti s výkonom kontrolnej činnosti, kedy budú inšpektoráty práce pri zistení porušenia zákona ukladať pokuty. Vzhľadom na to, že ide o novú oblasť, nie je možné v súčasnosti odhadnúť príjem z uložených pokút.


2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

   Cieľom návrhu zákona o prevádzke vozidiel je komplexne riešiť problematiku podmienok prevádzky vozidiel v cestnej premávke v súlade s požiadavkami novej legislatívy Európskej únie a s prihliadnutím na poznatky a skúseností nadobudnuté v procese aplikácie v súčasnosti platného zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
   Navrhovaným zákonom sa upravuje
a)    schvaľovanie na prevádzku v cestnej premávke vozidiel, systémov, komponentov, samostatných technických jednotiek, spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, častí alebo vybavenia, ktoré môžu predstavovať vážne nebezpečenstvo pre správne fungovanie systémov, požiadavky na ich uvedenie na trh, sprístupnenie na trhu a uvedenie do prevádzky v cestnej premávke,
b)    doklady vozidla,
c)    prevádzka vozidiel v cestnej premávke,
d)    cestné technické kontroly vrátane systému kontroly upevňovania nákladu a kontroly v nakladajúcej organizácii,
e)    technické služby na úseku prevádzky vozidiel v cestnej premávke,
f)    kontroly vozidiel (technické kontroly, emisné kontroly, kontroly originality vozidiel) a montáž plynových zariadení vo vozidlách,
g)    pôsobnosť orgánov verejnej správy,
h)    zodpovednosť za porušenie povinností na úseku prevádzky vozidiel v cestnej premávke,
i)    sprievodné novely súvisiacich zákonov v čl. II až XIII, a to zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 455/1991 Z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 387/2015 Z. z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

       zmena sadzby
       zmena v nároku
       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
       kombinovaný návrh
  x   iné


2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Návrh zákona o prevádzke vozidiel predpokladá negatívny ale aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Negatívny vplyv vo výške 1 800 000,- eur v roku 2017 sa predpokladá v rámci rozpočtovej kapitoly MDV SR, kde na základe dopadovej analýzy bude, v súvislosti s predloženým návrhom zákona, potrebné upraviť „Jednotný informačný systém v cestnej doprave“.

Pozitívny a negatívny vplyv sa predpokladá v rozpočtovej kapitole MV SR, kde sa predpokladajú výdavky spojené s úpravou informačného systému evidencie vozidiel, informačného systému evidencie dopravných nehôd a centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov. Výdavky spojené so zabezpečením údržby existujúcich kontrolných zariadení na vykonávanie cestných technických kontrol a obstaranie novej techniky (obstarávanie rozložené do troch rokov) ako aj nárast mzdových prostriedkov a to vo výške približne 6 000 000,- eur.

Návrhom zákona sa zavádza príspevok na podrobnejšiu cestnú technickú kontrolu, ktorý je predstavuje pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Pri vykonávaní cielených cestných technických kontrol sa odhaduje, že ročne v rámci podrobnejšej cestnej technickej kontroly bude s chybami vyhodnotených približne 500 vozidiel, čo by malo predstavovať ročný príjem vo výške 100 000,- eur.

Návrhom zákona dochádza aj k úprave správnych poplatkov. Výška príjmov sa v súčasnosti nedá v súčasnej dobe vyčísliť, ale predpokladá sa že výška príjmu zo správnych poplatkov bude podobná ako v predchádzajúcich rokoch.

Ďalším dotknutými subjektami sú inšpektoráty práce, ktorým sa rozširujú kompetencie v súvislosti s kontrolou naloženia a upevnenia nákladu. Inšpektoráty práce disponujú inšpektormi v oblasti cestnej dopravy, ktorí už v súčasnosti vykonávajú dozor z hľadiska sociálnej legislatívy. Pri tejto činnosti budú zároveň podľa potreby vykonávať aj kontrolu naloženia a upevnenia nákladu.  V súčasnej dobe sa predpokladá, že výkon tejto povinnosti nebude predstavovať vplyv na rozpočet inšpektorátov práce. V prípade, ak vznikne potreba personálne a materiálne posilniť/dobudovať inšpektoráty práce súvisiace výdavky s týmto spojené sa budú uplatňovať v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové obdobie.

Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy sa dá predpokladať v súvislosti s výkonom kontrolnej činnosti, kedy budú inšpektoráty práce pri zistení porušenia zákona ukladať pokuty. Vzhľadom na to, že ide o novú oblasť, nie je možné v súčasnosti odhadnúť príjem z uložených pokút.

Ministerstvo financií SR                                                        Tabuľka č. 3

Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2017
2018
2019
2020

Daňové príjmy (100)1




 
Nedaňové príjmy (200)1

100 000
100 000
100 000
 
Granty a transfery (300)1




 
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
 



 
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
 



 
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
100 000
100 000
100 000
 
1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR                                                        Tabuľka č. 4

Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)




 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)




 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)




 
  Tovary a služby (630)2




 
  Bežné transfery (640)2




 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2





Kapitálové výdavky (700)
1 800 000



 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
1 800 000



 
  Kapitálové transfery (720)2




 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)




 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
1 800 000



 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.









Ministerstvo vnútra SR                                                    Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)

2 240 500
2 240 500
1 540 500
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

30 000
30 000
30 000
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

10 500
10 500
10 500
 
  Tovary a služby (630)2

2 200 000
2 200 000
1 500 000
 
  Bežné transfery (640)2




 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2





Kapitálové výdavky (700)




 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2




 
  Kapitálové transfery (720)2




 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)




 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 240 500
2 240 500
1 540 500
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.


Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
A – nová služba
B – zmena služby
Kód služby
Názov služby
Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej  jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
B
isvs_4867
Jednotný informačný systém v cestnej doprave

Infraštruktúra
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
B
isvs_4867
Jednotný informačný systém v cestnej doprave
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ   B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte  v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
(nedá sa vyčísliť)
-
-


Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)


☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)


☒

na všetky kategórie podnikov



3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
 - z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Cieľom návrhu zákona o prevádzke vozidiel môžu byť ovplyvnené podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú činnosti resp. budú vykonávať činnosti , ktoré patria do rozsahu návrhu zákona.
Návrh zákona sa bude týkať:
a)    výrobcov a zástupcov výrobcu, ktorí vyrábajú typ vozidla alebo vykonávajú hromadné prestavby typu vozidla, vyrábajú typ systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky (počet výrobcov nie je možné odhadnúť, pretože o udelenie schválenia môže požiadať ktorýkoľvek výrobca na svete, počet zástupcov výrobcov v Slovenskej republike je momentálne registrovaných 825),
b)    prevádzkovateľov vozidla (počet evidovaných vozidiel v Slovenskej republike je takmer 3 milióny),
c)    technických služieb overovania, technickej služby technickej kontroly, technickej služby emisnej kontroly, technickej služby kontroly originality, technickej služby montáže plynových zariadení (18 technických služieb),
d)    nakladajúcich organizácií, osôb zodpovedných za nakládku vozidiel v nakladacej organizácii (počet nakladajúcich organizácií nie je možné odhadnúť, keďže náklad môže nakladať ktorákoľvek osoba),
e)    oprávnených osôb technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality, montáže plynových zariadení a ich pracovníkov (približne 260 osôb),
f)    fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb vykonávajúcich diagnostiku, opravy alebo údržbu cestných motorových vozidiel alebo vykonávajúcich opravy karosérií (do 10 000),
g)    fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb vykonávajúcich predaj ojazdených cestných motorových vozidiel priamo alebo sprostredkovane informácie (do 500),
h)    poisťovní (približne 20 spoločností),
i)    leasingových spoločností (približne 40 spoločností),
j)    znalcov (v oblasti cestnej dopravy približne 250),
k)    orgánov štátnej správy: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Ministerstvo vnútra SR, okresné úrady, okresné úrady v sídle kraja, Slovenská obchodná inšpekcia, orgány Policajného zboru, inšpektoráty práce.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
       - z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Verejnosť do prípravy návrhu zákona o prevádzke vozidiel bola zapojená formou možnosti zasielania podnetov. Predbežná informácia (PI/2017/20) bola vypracovaná podľa § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bola zverejnená na portáli Slov-Lex. Možnosti zasielania podnetov boli v období od 18.1.2017 – 7.2.2017. Ďalšou formou zapojenia verejnosti bude medzirezortné pripomienkové konanie.
Čiastkovo sa konali priebežne podľa potreby konzultácie s
-    technickou službou technickej kontroly (zriaďovanie staníc technickej kontroly, získavanie odbornej spôsobilosti technikov technickej kontroly, požiadavky na technologické zariadenia používané pri technickej kontrole),
-    technickou službou emisnej kontroly (zriaďovanie pracovísk emisnej kontroly, získavanie odbornej spôsobilosti technikov emisnej kontroly, požiadavky na technologické zariadenia používané pri emisnej kontrole),
-    technickou službou kontroly originality (zriaďovanie pracovísk kontroly originality, získavanie odbornej spôsobilosti technikov kontroly originality, požiadavky na technologické zariadenia používané pri kontrole originality),
-    technickou službou montáže plynových zariadení (zriaďovanie pracovísk montáže plynových zariadení, získavanie odbornej spôsobilosti technikov montáže plynových zariadení, požiadavky na technologické zariadenia používané pri montáži plynových zariadení),
-    výrobcami vozidiel a ich zástupcami (typové schvaľovanie vozidiel, jednotlivé schvaľovanie vozidiel, prestavby vozidiel),
-    Zväzom automobilového priemyslu Slovenskej republiky (typové schvaľovanie vozidiel, jednotlivé schvaľovanie vozidiel, prestavby vozidiel),
-    Národnou asociáciou STK (zriaďovanie staníc technickej kontroly/pracovísk emisnej kontroly, získavanie odbornej spôsobilosti technikov technickej/emisnej kontroly, požiadavky na technologické zariadenia používané pri technickej/emisnej kontrole, vykonávanie technickej/emisnej kontroly),
-    Cechom predajcov a autoservisov SR (certifikované miesta opravy).
Čiastkové konzultácie splnili svoj účel a cieľ pre vypracovanie právnych predpisov.
3.3 Náklady regulácie
      - z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu
Nie, nedochádza k zvýšeniu resp. zníženiu priamych finančných nákladov.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predpokladáme, že v súvislosti s predĺžením doby ukladania videa na staniciach technickej kontroly (cca 130), s pridaním ďalšej prehľadovej kamery a ukladaním videa z viacerých kamier bude potrebná určitá finančná investícia zo strany oprávnených osôb podľa aktuálneho vybavenia stanice technickej kontroly.
Odhadujeme dopad finančných prostriedkov na jednu kontrolnú linku nasledovne:
navýšenie kapacity diskových polí cca 2000 - 4000 eur
nová prehľadová kamera cca 300 - 600 eur
mobilné zariadenie cca 250 eur
úprava softvéru cca 300 eur


Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie


Nepriame finančné náklady – ukladanie záznamov TK – odhad podľa vybavenia

2850 EUR -5150 EUR

370 500 EUR – 669 500 EUR


(2000+300+250+300) =2850 x130=370 500 EUR
(4000+600+250+300) =5150x130=669 500 EUR

V súvislosti s dovybavením kontrolných liniek novým technologickým vybavením na staniciach technickej kontroly bude potrebná investícia zo strany oprávnených osôb.
Odhadujeme finančné prostriedky na jednu kontrolnú linku v súvislosti s novými požiadavkami podľa novej smernice v nasledovných hodnotách:
Osobná linka:
Skúšačka zavesenia a uloženia kolies cca 13490 eur
Otočné plošiny cca 2580 eur
Čítačka OBD cca 680 eur


Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie


Nepriame finančné náklady – technologické vybavenie TK – osobná linka

16 750 EUR

2 177 500 EUR


(13490+2580+680)=16750 x 130=2 177 500 EUR

Nákladná linka :
Otočné plošiny cca 2580 eur
Nápravové váhy cca 7916 eur
Čítačka OBD cca 680 eur


Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie


Nepriame finančné náklady – technologické vybavenie TK – nákladná linka

11 176 EUR

1 452 880 EUR


(2580+7916+680)=11 176 x130=1452 880 EUR

Vo vzťahu k emisným kontrolám bude potrebné, aby pracoviská  emisnej kontroly (počet 230) investovali finančné prostriedky v súvislosti s monitorovacími záznamovými zariadeniami a so zvýšením kapacity diskových polí, ak už v súčasnosti nespĺňajú tieto podmienky.
Odhad finančných prostriedkov v súvislosti s investíciou:
Pracoviská vybavené záznamovými zariadeniami v počte 2 a viac:
- navýšenie kapacít diskových polí cca 250 - 600 eur / na jedno pracovisko
- softvérová úprava cca 200 - 500 eur / na jedno pracovisko
Pracoviská v súčasnosti vybavené jedným záznamovým zariadením :
- doplnenie záznamového zariadenia : cca 300 eur
- softvérová úprava cca 200 - 500 eur
- navýšenie kapacít diskových polí cca 250 - 600 eur /na jedno pracovisko

V priemere odhadujeme jednorazovú investíciu cca vo výške 400 až 1400 eur na pracovisko emisnej kontroly (podľa stavu pôvodného vybavenia).


Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie


Nepriame finančné náklady – ukladanie záznamov pri EK

400 – 1 400 EUR

92 000- 322 000 EUR



V súvislosti so zavedením mobilného záznamového zariadenia sa uvažuje so zavedením poplatku vo výške cca 1 eura/mesiac  pre pracovisko emisnej kontroly a ak pracovisko nemá mobilné zariadenie, bude potrebný jednorazový nákup mobilného zariadenia vo výške cca 200 eur.

Vyššie uvedené finančné dopady sú orientačného charakteru. Ceny sú uvedené bez DPH. Výsledné ceny budú závisieť od jednotlivých dodávateľov a aj od aktuálneho vybavenia príslušného pracoviska resp. stanice.
Požiadavky smernice (EÚ) č. 2014/45 sú jemne odlišné od súčasných podmienok. Odhadujeme, že ak oprávnená osoba technickej kontroly bude zabezpečovať nové technické vybavenie kontrolnej linky, náklady na vybavenie kontrolnej linky podľa novej legislatívy by mali byť nižšie o nasledovné položky:
Osobná kontrolná linka:
Meradlo parametrov geometrie riadenej nápravy náklady nižšie o  cca 3457 eur
Nákladná kontrolná linka:
Meradlo parametrov geometrie riadenej nápravy  náklady nižšie o cca  6667 eur
Prístroj na kontrolu funkčnosti a nastavenia obmedzovača rýchlosti náklady nižšie
o cca - 1433 eur

Návrhom zákona o prevádzke vozidiel sa vytvára register prevádzkových záznamov vozidiel. Ide o vnútroštátny register cestných motorových vozidiel, ktoré sú prihlásené v evidencii vozidiel v Slovenskej republike, do ktorého sa zaznamenáva zobrazovaná hodnota počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti cestného motorového vozidla v rôznych životných situáciách počas prevádzky vozidla až do jeho vyradenia z evidencie, tak aby sa eliminovala neoprávnená manipulácia so zobrazovanou hodnotou počítadla.

V súvislosti so zasielaním údajov do registra prevádzkových záznamov si budú musieť výrobcovia, zástupcovia výrobcov, fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby vykonávajúce diagnostiku, opravy alebo údržbu cestných motorových vozidiel alebo vykonávajúcich opravy karosérií, fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby vykonávajúce ich predaj ojazdených cestných motorových vozidiel priamo alebo sprostredkovane informácie, poisťovne, leasingové spoločnosti upraviť vlastné používané informačné systémy .
Odhad finančných prostriedkov bude závisieť od zložitosti používaného informačného systému a štruktúry zdieľaných a poskytovaných dát, z tohto dôvodu v súčasnosti nevieme povedať aký finančný dopad bude na jednotlivé subjekty. Taktiež predpokladáme, že niektorí dodávatelia informačných systémov pre menšie autoservisy, za túto zmenu poskytovaných dát nebudú požadovať navýšenie, pretože budú považovať túto službu za štandard už  v rámci poskytovaných služieb.

Návrh zákona nepredpokladá zvýšenie nákladov v súvislosti so zamestnaním.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrhom zákona o prevádzke vozidiel sa vytvára register prevádzkových záznamov vozidiel. Ide o vnútroštátny register cestných motorových vozidiel, ktoré sú prihlásené v evidencii vozidiel v Slovenskej republike, do ktorého sa zaznamenáva zobrazovaná hodnota počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti cestného motorového vozidla v rôznych životných situáciách počas prevádzky vozidla až do jeho vyradenia z evidencie, tak aby sa eliminovala neoprávnená manipulácia so zobrazovanou hodnotou počítadla.

Do registra budú povinné bezodplatne zasielať informácie o cestných motorových vozidlách v rozsahu ustanovenom vo vykonávacom predpise:
a)    technická služba technickej kontroly informácie o všetkých vykonaných technických kontrolách, a to nepretržite a priamo,
b)    technická služba technickej kontroly informácie o všetkých vykonaných cestných technických kontrolách, a to nepretržite a priamo,
c)    technická služba emisnej kontroly informácie o všetkých vykonaných emisných kontrolách, a to nepretržite a priamo,
d)    technická služba kontroly originality informácie o všetkých vykonaných kontrolách originality, a to nepretržite a priamo,
e)    orgán Policajného zboru informácie o evidenčných zmenách vozidiel a o evidovaných dopravných nehodách, a to nepretržite a priamo,
f)    ministerstvo z vyplnených záznamov o medzinárodnej preprave nákladov v rámci využívania trvalých prepravných licencii medzinárodnej organizácie,
g)    výrobcovia a zástupcovia výrobcu informácie o evidovaných opravách a údržbe cestných motorových vozidiel, a to nepretržite a priamo alebo nepretržite a automatizovane,
h)    certifikované miesta opravy informácie o vykonaných opravách cestných motorových vozidiel, a to nepretržite a priamo alebo nepretržite a automatizovane,
i)    fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby vykonávajúce diagnostiku, opravy alebo údržbu cestných motorových vozidiel alebo vykonávajúce opravy karosérií informácie o všetkých vykonaných opravách, údržbe alebo diagnostikovaní vozidiel, a to nepretržite a priamo alebo nepretržite a automatizovane,
j)    fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby vykonávajúce predaj ojazdených cestných motorových vozidiel priamo alebo sprostredkovane informácie o všetkých vykonaných predajoch vozidiel, a to nepretržite a priamo alebo nepretržite a automatizovane,
k)    poisťovne informácie o všetkých cestných motorových vozidlách, na ktorých v rámci poistných udalostí boli vykonané ohliadky vozidiel, a to nepretržite a priamo,
l)    leasingové spoločnosti údaje z počítadiel prejdenej vzdialenosti ojazdených cestných motorových vozidiel v čase uzavretia zmluvy o financovaní, a to nepretržite a priamo,
m)    znalci údaje z počítadiel prejdenej vzdialenosti cestných motorových vozidiel, na ktorých vykonali ohliadky a tieto údaje zaznamenali, a to priamo.

Administratívne náklady  -ohlásenie, oznámenie poskytnutie informácie (60 min), mesačne (koeficient frekvencie 12), priemerná hrubá mesačná mzda v národnom hospodárstve SR (835 EUR), dotknuté subjekty (1000)(835/160*12) výsledok 62,63 EUR/podnikateľ
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie



Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie


Priame finančné náklady

0

0


Nepriame finančné náklady – ukladanie záznamov TK – odhad podľa vybavenia

2850 EUR -5150 EUR

370 500 EUR – 669 500 EUR


Nepriame finančné náklady – technologické vybavenie TK – osobná linka

16 750 EUR

2 177 500 EUR


Nepriame finančné náklady – technologické vybavenie TK – nákladná linka

11 176 EUR

1 452 880 EUR


Nepriame finančné náklady – ukladanie záznamov pri EK

400 – 1 400 EUR

92 000- 322 000 EUR


Administratívne náklady

62,63 EUR

62 630 EUR


Celkové náklady regulácie

31 238,63 – 34 538,63 EUR

4 155 510 -4 684 510  EUR


Vyššie uvedené finančné dopady sú orientačného charakteru. Ceny sú uvedené bez DPH. Výsledné ceny budú závisieť od jednotlivých dodávateľov a aj od aktuálneho vybavenia príslušného pracoviska resp. stanice.
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
       - z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nedochádza k vytváraniu bariér pre vstup na trh, a nejde o prísnejšiu reguláciu. Zároveň návrh zákona nebude mať vplyv na obchodné bariéry ani vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií ani na cenu a dostupnosť služieb. Návrh zákona nevytvára nové možnosti financovania aktivít.
3.5 Inovácie
       - z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Návrh zákona nemá vplyv na inovácie podnikateľov.


Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie

1.    Predkladateľ právneho predpisu:
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

2.    Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.    Problematika návrhu právneho predpisu:
a)    je upravená v práve Európskej únie,
-    primárnom
Čl. 28-37 Hlava II (Voľný pohyb tovaru), čl. 90-100 Hlava VI (Doprava), čl. 114-118 (Aproximácia práva) a čl. 191-193 Hlava XX (Životné prostredie) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-    sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.    legislatívne akty:
-    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ z 3. apríla 2014 o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o zrušení smernice 2009/40/ES (Ú. v. ES L 127, 29.4.2014),
-    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/46/EÚ z 3. apríla 2014 o zmene smernice Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014),
-    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/47/EÚ z 3. apríla 2014 o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES (Ú. v. ES L 127, 29.4.2014),
-    smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/719 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica Rady 96/53/ES, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (Ú. v. EÚ L 115, 6.5.2015),

2.    nelegislatívne akty:
-    smernica Rady 2013/22/EÚ z 13. mája 2013, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky o zmene smernice Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá (Ú. v. EÚ L 158, 10.6.2013),

-    sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009),
-    smernica Rady 89/459/EHS z 18. júla 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú hĺbky dezénu jazdnej plochy pneumatík určitých kategórií motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13, zv. 10; Ú. v. ES L 226, 3. 8. 1989),
-    smernica Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 2; Ú. v. EÚ L 235, 17.9.1996),
-    smernica Rady 1999/37/ES z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá (Mimoriadne vydanie Ú . v. EÚ, 7/zv. 4; Ú. v. ES L 138, 1. 6. 1999),
-    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/7/ES z 18. februára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/53/ES, ktorou sa v spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 6; Ú. v. ES L 67, 9. 3. 2002),
-    smernica Komisie 2003/127/ES z 23. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 7/zv. 7; Ú. v. EÚ L 10, 16. 1. 2004),
-    smernica Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky (Ú. v. EÚ L 363, 20.12. 2006),

b)    je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

zákaz registrácie určitých vozidiel:
-    rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci 8/74, Procureur du Roi/Dassonville,
-    rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci 50/83, Komisia/Taliansko,
-    rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-302/86, Komisia/Dánsko,
-    rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci 113/80, Komisia/Írsko,
-    rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-314/98, Snellers,
-    v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-55/93, van Schaik,
-    rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-50/85, Schloh,
-    rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-420/1, Komisia/Taliansko,
-    rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci 104-75, De Peijper,
-    rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-293/94, Brandsma,
-    rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 6. septembra 2012 vo veci C-150/11 Európska komisia proti Belgickému kráľovstvu,

dodatočné technické kontroly:
-    rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-50/85, Schloh,
-    rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci 272/80, Frans-Nederlandse Maatschappoj voor Biologiche Producten,
-    rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-293/94, Brandsma,
-    rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-400/96, Harpegnies,

preregistrácia vozidiel s pravostranným riadením
-    rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 20. marca 2014 vo veci C639/11 Európska komisia proti Poľskej republike,
-    rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 20. marca 2014 vo veci C-61/12 Európska komisia proti Litovskej republike,

zriaďovanie staníc technickej kontroly
-    rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 15. októbra 2015 vo veci C-168/14 Grupo Itevelesa SL a i. proti Oca Inspección Técnica de Vehículos SA a Generalidad de Cataluña,

uvedenie ojazdených alebo použitých vozidiel dovezených z tretej krajiny na trh a ich registrácia v Európskej únii
-    rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 15. júna 2017 vo veci C‑513/15, „Agrodetalė“ UAB,

4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)    lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia:
Smernica Rady 89/459/EHS
-    do 1 mája 2004 pre smernicu Rady 89/459/EHS. Smernica bola prebratá v úplnom rozsahu v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 406/2005 Z. z. o technických požiadavkách na hĺbku dezénu jazdnej plochy pneumatík určitých kategórií motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel.
Poznámka: nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 406/2006 Z. z. bude zrušené s účinnosťou od 20. mája 2018 v návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Smernica Rady 96/53/ES v platnom znení
-    do 1 mája 2004 pre smernicu Rady 96/53/ES v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/7/ES. Smernica bola prebratá v úplnom rozsahu v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 403/2005 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch a najväčšej prípustnej hmotnosti niektorých vozidiel v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 363/2006 Z. z., ktoré bolo nahradené nariadením vlády Slovenskej republiky č. 349/2009 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch vozidiel a jazdných súprav, najväčších prípustných hmotnostiach vozidiel a jazdných súprav, ďalších technických požiadavkách na vozidlá a jazdné súpravy v súvislosti s hmotnosťami a rozmermi a o označovaní vozidiel a jazdných súprav,
-    do 7. mája 2017 pre smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/719. Smernica bola prebratá v úplnom rozsahu v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 288/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 349/2009 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch vozidiel a jazdných súprav, najväčších prípustných hmotnostiach vozidiel a jazdných súprav, ďalších technických požiadavkách na vozidlá a jazdné súpravy v súvislosti s hmotnosťami a rozmermi a o označovaní vozidiel a jazdných súprav v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 439/2013 Z. z.,
-    Poznámka: nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 349/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov bude zrušené s účinnosťou od 20. mája 2018 v návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Smernica Rady 2014/45/EÚ
lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ z 3. apríla 2014 o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o zrušení smernice 2009/40/ES je do 20. máj 2017,

Smernica Rady 2014/46/EÚ
lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/46/EÚ z 3. apríla 2014 o zmene smernice Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá je 20. máj 2017,

Smernica Rady 2014/47/EÚ
lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/47/EÚ z 3. apríla 2014 o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES (Ú. v. ES L 127, 29.4.2014) je 20. máj 2017,

b)    lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:
-    lehota na predloženie návrhu právneho predpisu k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o zrušení smernice 2009/40/ES je podľa uznesenia vlády SR č. 484 z 24. septembra 2014 určená lehota do 31. januára 2017,
-    lehota na predloženie návrhu právneho predpisu k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/46/EÚ o zmene smernice Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá je podľa uznesenia vlády SR č. 484 z 24. septembra 2014 do 31.1.2017,
-    lehota na predloženie návrhu právneho predpisu k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/47/EÚ z 3. apríla 2014 o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES (Ú. v. ES L 127, 29.4.2014) je podľa uznesenia vlády SR č. 484 z 24. septembra 2014 do 31.1.2017,

c)    informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:
-    dňa 16. februára 2017 bolo Slovenskej republike doručené formálne oznámenie C(2017) 939 final podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ohľadne prihlasovania osobných motorových vozidiel s riadením na pravej strane do evidencie na Slovensku a uznávaniu výnimiek povolených iným členským štátom,
-    dňa 19. júla 2017 bolo Slovenskej republike doručené formálne oznámenie C(2017) 4800/26 final zo dňa 18. júla 2017 (porušenie č. 2017/0432), ktorým Európska komisia začala proti Slovenskej republike nové konanie o porušení zmlúv podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ z dôvodu nesplnenia povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ z 3. apríla 2014 o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o zrušení smernice 2009/40/ES,
-    dňa 19. júla 2017 bolo Slovenskej republike doručené formálne oznámenie C(2017) 4800/26 final zo dňa 18. júla 2017 (porušenie č. 2017/0433), ktorým Európska komisia začala proti Slovenskej republike nové konanie o porušení zmlúv podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ z dôvodu nesplnenia povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/46/EÚ z 3. apríla 2014 o zmene smernice Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá,
-    dňa 19. júla 2017 bolo Slovenskej republike doručené formálne oznámenie C(2017) 4800/26 final zo dňa 18. júla 2017 (porušenie č. 2017/0434), ktorým Európska komisia začala proti Slovenskej republike nové konanie o porušení zmlúv podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ z dôvodu nesplnenia povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/47/EÚ z 3. apríla 2014 o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES,

d)    informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:
1.    Smernica Rady 89/459/EHS je prebratá
-    v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 406/2005 Z. z. o technických požiadavkách na hĺbku dezénu jazdnej plochy pneumatík určitých kategórií motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel.
Poznámka: nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 406/2006 Z. z. bude zrušené s účinnosťou od 20. mája 2018 v návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2.    Smernica Rady 96/53/ES v platnom znení je prebratá
-    v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 349/2009 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch vozidiel a jazdných súprav, najväčších prípustných hmotnostiach vozidiel a jazdných súprav, ďalších technických požiadavkách na vozidlá a jazdné súpravy v súvislosti s hmotnosťami a rozmermi a o označovaní vozidiel a jazdných súprav v znení neskorších predpisov.
Poznámka: nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 349/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov bude zrušené s účinnosťou od 20. mája 2018 v návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3.    Smernica Rady 1999/37/ES z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá v platnom znení je prebraná
-    vo vyhláške Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 169/2010 Z. z. o osvedčení o evidencii časť I, osvedčení o evidencii časť II a technickom osvedčení vozidla v znení neskorších predpisov.
Poznámka: vyhláška č. 169/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov bude zrušená s účinnosťou od 20. mája 2018 v návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
úplný.

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.


B. Osobitná časť

K čl. I
Tento článok obsahuje návrh zákona o prevádzke vozidiel.

K prvej časti
Prvá časť obsahuje Základné ustanovenia.

K § 1 (Predmet zákona)
Vymedzuje sa predmet zákona a rozsah pôsobnosti pozitívnym a negatívnym vymedzením. Účelom zákona je predovšetkým vytvoriť podmienky na to, aby vozidlá v cestnej premávke spĺňali ustanovené podmienky a dosiahnuť, aby prevádzkou vozidla nebola ohrozená bezpečnosť, životné prostredie alebo verejné zdravie a neboli poškodzované cesty.

Tento zákon sa nevzťahuje na dráhové vozidlá podľa § 20 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 259/2015 Z. z., ako sú električka a trolejbus, ktoré sú používané v cestnej premávke.

Vzhľadom na špecifické úlohy, ktoré plnia subjekty uvedené v odseku 5 (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Vojenské spravodajstvo a podobne), sa na ich vozidlá navrhovaný zákon nevzťahuje; tieto vozidlá podliehajú osobitnému schváleniu na prevádzku v cestnej premávke a sú prihlásené do osobitnej evidencie vozidiel podľa osobitných predpisov. Tieto vozidlá môžu byť podrobené technickej kontrole podľa § 108 ods. 3 a emisnej kontrole podľa § 117 ods. 4, pričom pre tieto prípady sa schváli osobitná metodika pre vykonávanie týchto kontrol; ide o prípady, keď subjekty uvedené v odseku 5 nemajú vytvorený vlastný systém kontrol technického stavu vozidiel.

Podľa odseku 8 vzhľadom na osobitné postavenie a úlohy cudzích zastupiteľských úradov na území Slovenskej republiky, diplomatov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch), konzulov z povolania (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch) a ďalších osôb (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 40/1987 Zb. o Dohovore o osobitných misiách), ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunitu počas ich pôsobenia v Slovenskej republike, vynímajú sa ich vozidlá zo schvaľovania za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť. Tieto vozidlá sa prihlasujú do osobitnej evidencie vozidiel a povinnosť podrobiť tieto vozidlá kontrole technického stavu vozidiel sa na nich nevzťahuje. Avšak tieto vozidlá môžu byť dobrovoľne podrobené technickej kontrole podľa § 108 ods. 3 a emisnej kontrole podľa § 117 ods. 4, pričom pre tieto prípady sa schváli osobitná metodika pre vykonávanie týchto kontrol.

Na historické vozidlá a športové vozidlá sa navrhovaný zákon vzťahuje, iba ak je to výslovne ustanovené.

K § 2 (Vymedzenie základných pojmov)
Vymedzuje sa okruh základných pojmov, ktoré sa opakovane používajú v ďalších ustanoveniach zákona a vo vykonávacích vyhláškach. Pri definovaní pojmov sa vychádzalo predovšetkým zo súčasnej právnej úpravy a z osobitných predpisov o typovom schvaľovaní prijatých v rámci Európskej únie. Ich zaradenie do zákona je nevyhnutné hlavne pre pochopenie ich obsahu, ako aj zabezpečenie jednotnosti výkladu zákona. Niektoré ďalšie používané pojmy v zákone rešpektujú ich vymedzenie v iných zákonoch napríklad v zákone o cestnej premávke.

K § 3 (Základné druhy vozidiel)
V súlade s príslušnými predpismi Európskej únie je uvedené rozdelenie cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel podľa základných druhov. Podrobnejšie rozdelenie vozidiel na účely vystavovania dokladov vozidla ustanoví ministerstvo vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokladoch vozidla [§ 136 ods. 3 písm. c)].

Ostatné cestné vozidlá a ostatné zvláštne vozidlá nepodliehajú schvaľovaniu podľa návrhu zákona o prevádzke vozidiel, na prevádzku v cestnej premávke musia však spĺňať technické požiadavky ustanovené vo vykonávacej vyhláške [§ 136 ods. 3 písm. b)].

K § 4 (Kategórie vozidiel)
Obsahuje rozdelenie vozidiel na základné kategórie. Podrobnejšie definície a členenie vozidiel
-    kategórie L na subkategórie ustanovuje nariadenie (EÚ) č. 168/2013,
-    kategórií M, N a O na subkategórie ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 140/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 140/2009 Z. z.“); preberá smernicu (ES) č. 2007/46/ES,
-    kategórií T, C, R a S na subkategórie ustanovuje nariadenie (EÚ) č. 167/2013.

Odseky 6 až 8 obsahujú definície a rozdelenie vozidiel kategórií P, LS a V.

K druhej časti
Druhá časť obsahuje schvaľovanie vozidla, systému, komponentu, samostatnej technickej jednotky a spaľovacieho motora necestných pojazdných strojov.

K prvej hlave (§ 5 až 7) (Úvodné ustanovenia)
Prvá hlava obsahuje základné ustanovenia o schvaľovaní, typovom schvaľovacom orgáne a schvaľovacom orgáne.

K § 5 (Základné ustanovenia o schvaľovaní) a § 6 (Povinnosti typového schvaľovacieho orgánu a schvaľovacieho orgánu)
Vozidlá, ich systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky, nedokončené vozidlá ako aj spaľovacie motory necestných pojazdných strojov možno uviesť na trh a sprístupniť na trhu, len ak sú schválené na prevádzku v cestnej premávke.

Typový schvaľovací orgán, ktorým je ministerstvo - štátny dopravný úrad a schvaľovací orgán, ktorým je okresný úrad - odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií schváli len také vozidlo, systém, komponent, samostatnú technickú jednotku alebo spaľovací motor necestných pojazdných strojov, ktoré spĺňajú predpísané požiadavky, nepredstavujú vážne riziko pre bezpečnosť, životné prostredie, verejné zdravie alebo bezpečnosť osádky alebo vážne riziko poškodenia ciest (ďalej len „verejný záujem“).

Schválené na prevádzku v cestnej premávke môže byť aj vozidlo, ktoré svojimi rozmermi prekračuje najväčšie povolené rozmery alebo svojimi hmotnosťami prekračuje najväčšie povolené hmotnosti; v takomto prípade vozidlo podlieha povoleniu na zvláštne užívanie ciest podľa cestného zákona.

K § 7 (Osobitné ustanovenia pre výrobcu a zástupcu výrobcu)
        Vyrábať alebo dovážať typ vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky alebo vykonávať hromadné prestavby typu vozidla na účely ich uvedenia na trh a do prevádzky v cestnej premávke v Slovenskej republike je oprávnená len osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia výrobcu alebo osvedčenia zástupcu výrobcu; tento paragraf upravuje návrh na udelenie osvedčenia a postup štátneho dopravného úradu pri jeho udelení. Údaje a doklady predkladané pri podaní návrhu upravuje vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel [§ 136 ods. 3 písm. a)].

Ustanovenia § 7 sa nevzťahujú na dovozcov typu systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktoré sú typovo schválené EÚ alebo majú udelenú správu o homologizácii iným členským štátom Európskej únie (ďalej len „členský štát“), s výnimkou zástupcu výrobcu homologizovaného typu plynového zariadenia.

V odsekoch 6 až 11 je obsiahnutá zmena v udelenom osvedčení, zrušenie osvedčenia a jeho zánik.

K druhej hlave (§ 8 až 21) (Typové schválenie)
V druhej hlave sa upravuje postup pri typovom schválení vozidla, systému, komponentu, samostatnej technickej jednotky, nebezpečných častí alebo vybavenia a spaľovacieho motora necestných pojazdných strojov. Schvaľovacím úradom je typový schvaľovací orgán, ktorým je štátny dopravný úrad.

K § 8 (Spoločné ustanovenia o typovom schválení celého vozidla)
Celé vozidlo pred uvedením na trh a do prevádzky v cestnej premávke musí disponovať typovým schválením, ktoré môže byť udelené ako typové schválenie EÚ celého vozidla alebo ako vnútroštátne typové schválenie celého vozidla. Platnosť vnútroštátneho typového schválenia celého vozidla platí iba na území toho štátu, v ktorom bolo vnútroštátne typové schválenie celého vozidla udelené.

Paragraf 8 obsahuje spoločné ustanovenia, ktoré platia pri typovom schválení celého vozidla (teda aj v rámci typového schválenia EÚ celého vozidla a aj v rámci vnútroštátneho typového schválenia celého vozidla).

K § 9 (Typové schválenie celého vozidla vozidiel kategórie L, M, N, O, T, C, R a S)
Upravuje sa spôsob udeľovania typového schválenia celého vozidla podľa harmonizovaných predpisov pre udeľovanie typového schvaľovania [nariadenie vlády č. 140/2009 Z. z. (transpozícia smernice (ES) č. 2007/46), nariadenie (EÚ) č. 167/2013 a nariadenie (EÚ) č. 168/2013]. Podľa tohto paragrafu sa udeľuje akékoľvek schválenie v súvislosti s typovým schválením celého vozidla podľa uvedených harmonizovaných predpisov. Ide najmä o
a)    udelenie typového schválenia EÚ alebo vnútroštátneho typového schválenia,
b)    udelenie predbežného typového schválenia EÚ alebo vnútroštátneho typového schválenia, ktoré zahŕňa nové technológie alebo nové koncepcie, ktoré sú nezlučiteľné s jedným alebo viacerými regulačnými aktmi,
c)    udelenie typového schválenia EÚ alebo vnútroštátneho typového schválenia vozidiel vyrábaných v malej sérii.

K § 10 (Vnútroštátne typové schválenie celého vozidla vozidiel iných ako v § 9)
Tento paragraf upravuje spôsob udeľovania typového schválenia celého vozidla vozidiel iných, ako sú uvedené v § 9 pre prípady, na ktoré sa nevzťahujú harmonizované predpisy pre udeľovanie typového schvaľovania [nariadenie vlády č. 140/2009 Z. z. (transpozícia smernice (ES) č. 2007/46), nariadenie (EÚ) č. 167/2013 a nariadenie (EÚ) č. 168/2013]. Ministerstvo upravuje technické požiadavky pre tieto vozidlá vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na niektoré vozidlá, systémy, komponenty a samostatné technické jednotky na účely schvaľovania [§ 136 ods. 3 písm. b)].

K § 11 (Uznanie typového schválenia EÚ celého vozidla)
Pokiaľ niektorý členský štát udelil typové schválenie EÚ celého vozidla podľa harmonizovaných predpisov pre udeľovanie typového schvaľovania [nariadenie vlády č. 140/2009 Z. z. (transpozícia smernice (ES) č. 2007/46), nariadenie (EÚ) č. 167/2013 a nariadenie (EÚ) č. 168/2013] a takéto vozidlo má byť výrobcom alebo zástupcom výrobcu uvedené na trh a do prevádzky v cestnej premávke, je potrebné uznanie typového schválenia EÚ celého vozidla. V tomto paragrafe je upravený postup uznania typového schválenia EÚ celého vozidla.

Zároveň sa ustanovuje postup v prípade uznania vnútroštátneho typového schválenia celého vozidla, ktoré bolo udelené podľa harmonizovaných predpisov pre udeľovanie typového schvaľovania [nariadenie vlády č. 140/2009 Z. z. (transpozícia smernice (ES) č. 2007/46), nariadenie (EÚ) č. 167/2013 a nariadenie (EÚ) č. 168/2013].

K § 12 (Vystavovanie dokladov)
V tomto paragrafe sa uvádza, aké doklady je povinný vystaviť výrobca alebo zástupca výrobcu v súvislosti uvedením vozidla na trh a do prevádzky v cestnej premávke. Ide o osvedčenie o zhode COC, o osvedčenie o evidencii časť II a o technické osvedčenie vozidla.

K § 13 (Register osvedčení o zhode COC)
Tento paragraf obsahuje ustanovenia, prostredníctvom ktorých sa zriaďuje register osvedčení o zhode COC, pričom do tohto registra je povinný zasielať údaje výrobca, ktorému typový schvaľovací orgán Slovenskej republiky udelil typové schválenie celého vozidla podľa harmonizovaných predpisov pre udeľovanie typového schvaľovania [nariadenie vlády č. 140/2009 Z. z. (transpozícia smernice (ES) č. 2007/46), nariadenie (EÚ) č. 167/2013 a nariadenie (EÚ) č. 168/2013].

Tieto údaje sa zároveň posielajú na vyžiadanie štátom, kde má byť vozidlo evidované, pričom na výmenu slúži medzinárodný informačný systém vozidiel EUCARIS.

K § 14 (Sprístupnenie na trhu, evidencia alebo uvedenie do prevádzky vozidiel ukončených sérií)
Vozidlom ukončenej série sa rozumie vozidlo tvoriace súčasť parku vozidiel, ktoré sa nemôžu uviesť na trh, ďalej sprístupňovať na trhu, evidovať, ani uviesť do prevádzky v cestnej premávke z dôvodu nadobudnutia platnosti nových technických požiadaviek, podľa ktorých nebolo schválené. V tomto paragrafe sa ustanovuje režim pre povoľovania tzv. dopredajov ukončených sérii vozidiel. Pri dopredaji vozidiel sa vychádza z harmonizovaných predpisov pre udeľovanie typového schvaľovania [nariadenie vlády č. 140/2009 Z. z. (transpozícia smernice (ES) č. 2007/46), nariadenie (EÚ) č. 167/2013 a nariadenie (EÚ) č. 168/2013], pri ostatných kategóriách ako je kategória PS sa postupuje ako pri vozidlách kategórie T a pri vozidlách kategórie LS sa postupuje ako pri vozidlách kategórie L.

K § 15 (Spoločné ustanovenia o typovom schválení EÚ vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky podľa regulačných aktov)
V tomto paragrafe sú ustanovené všeobecné podmienky pre udelenie typového schválenia EÚ vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky podľa regulačných aktov ustanovených predpismi Európskej únie alebo predpismi Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (ďalej len „predpis EHK OSN“). Základnou črtou typového schválenia EÚ je, že výrobca alebo zástupca výrobcu môže podať návrh na udelenie typového schválenia EÚ iba v jednom členskom štáte a pre jeden typ vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky môže byť v rámci Európskej únie udelené iba jedno typové schválenie EÚ. Následné zmeny v typovom schválení EÚ môže vykonať iba typový schvaľovací orgán toho členského štátu, ktorý udelil pôvodné typové schválenie EÚ.

K § 16 (Typové schválenie EÚ vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky podľa regulačných aktov)
Udelenie typového schválenia EÚ vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky podľa regulačných aktov, vrátane technických požiadaviek a vydávania dokladov o udelení typového schválenia EÚ, sa riadi ustanoveniami príslušných regulačných aktov.

V odseku 5 sa uvádza, že osvedčenie o typovom schválení EÚ vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky podľa regulačných udelené iným členským štátom sa uznáva v Slovenskej republike bez potreby ďalších testov a overení typu.

K § 17 (Vnútroštátne typové schválenie systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky)
Typ systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky v rámci vnútroštátneho typového schválenia musí spĺňať technické požiadavky ustanovené príslušnými regulačnými aktmi, ktorými sú predpisy Európskej únie alebo predpisy EHK OSN. Ak neexistuje regulačný akt, ministerstvo vyhláškou, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na niektoré vozidlá, systémy, komponenty a samostatné technické jednotky na účely schvaľovania [§ 136 ods. 3 písm. b)] upravuje technické požiadavky pre niektoré vozidlá kategórie L, M, N, O, T, C, R, S, PS, PN a LS ako aj technické požiadavky pre niektoré systémy, komponenty a samostatné technické jednotky (dvojité zariadenie na ovládanie spojky a prevádzkovej brzdy výcvikového vozidla autoškoly, ručné ovládanie pre telesne postihnuté osoby, vlečné tyče a vlečné laná, protisklzové reťaze, laminátové doplnkové príslušenstvo a výbava, ochranné rámy, diskové kolesá, elektrická a elektronická doplnková výbava, mechanické a elektromechanické zabezpečovacie zariadenia, odnímateľné transparenty).

Ak typový schvaľovací orgán udelí vnútroštátne typové schválenie, vydá osvedčenie o vnútroštátnom typovom schválení systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorého platnosť sa obmedzí najviac na dva roky a v prípade, že sa na základe vnútroštátneho schválenia vystavuje technické osvedčenie vozidla aj základný technický opis s rovnako obmedzenou platnosťou. Platnosť osvedčenia o vnútroštátnom typovom schválení typový schvaľovací orgán predĺži na návrh jeho držiteľa.

K § 18 (Schválenie nebezpečných častí alebo vybavenia)
Nebezpečné časti alebo vybavenia sú komponenty alebo samostatné technické jednotky, ktoré môžu ovplyvňovať správnu funkciu systémov vozidla dôležitých pre zachovanie bezpečnej prevádzky vozidla alebo jeho environmentálnych vlastností. Takéto časti alebo vybavenie je možné uviesť na trh alebo do prevádzky, iba ak im bolo udelené schválenie podľa harmonizovaných predpisov pre udeľovanie typového schvaľovania [nariadenie vlády č. 140/2009 Z. z. (transpozícia smernice (ES) č. 2007/46), nariadenie (EÚ) č. 167/2013 a nariadenie (EÚ) č. 168/2013].

K § 19 (Typové schválenie EÚ spaľovacieho motora necestných pojazdných strojov)
Udelenie typového schválenia EÚ spaľovacieho motora necestných pojazdných strojov vrátane technických požiadaviek a vydávania dokladov o udelení typového schválenia EÚ sa riadi ustanoveniami príslušných regulačných aktov [nariadenie (EÚ) 2016/1628 a delegované a vykonávacie nariadenia (EÚ) k tomuto nariadeniu].

K § 20 (Zmena, zrušenie a zánik typového schválenia)
Výrobca alebo zástupca výrobcu, ako držiteľ osvedčenia o typovom schválení, je v prípade zmien týkajúcich sa typového schválenia povinný požiadať typový schvaľovací orgán o zmenu typového schválenia najneskôr v lehote do 10 dní od vzniku zmien.

Ďalej sa ustanovujú prípady, v ktorých môže typový schvaľovací orgán zrušiť typové schválenie, prípady, v ktorých typový schvaľovací orgán zruší typové schválenie a prípady, podľa ktorých typové schválenie automaticky zaniká.

V odseku 8 sú uvedené prípady, kedy odvolanie voči rozhodnutiu o zrušení typového schválenia nemá odkladný účinok a v odseku 9 prípady, kedy sa proti rozhodnutiu o zrušení typového schválenia nemožno odvolať.

K § 21 (Zhoda výroby)
Výrobca musí všetky vozidlá, systémy komponenty, samostatné technické jednotky, nebezpečné časti alebo vybavenie a spaľovacie motory necestných pojazdných strojov vyrábať v zhode so schváleným typom a na tento účel musí mať zavedený systém riadenia kvality. Typový schvaľovací orgán, ktorý udelil typové schválenie, vykonáva pravidelné overovanie zhody výroby alebo mimoriadne overenie zhody výroby, ak je na to dôvod.

Pokiaľ ide o priebežné overovanie zhody výroby pri typových schváleniach EÚ, v odseku 4 je uvedené, že postupy týchto overovaní upravujú harmonizované predpisy pre udeľovanie typového schvaľovania [nariadenie vlády č. 140/2009 Z. z. (transpozícia smernice (ES) č. 2007/46), nariadenie (EÚ) č. 167/2013, nariadenie (EÚ) č. 168/2013 a nariadenie (EÚ) č. 2016/1628].

K tretej hlave (§ 22 až 24) (Požiadavky na uvedenie na trh, sprístupnenie na trhu a uvedenie do prevádzky)
V tretej hlave sa upravujú požiadavky na uvedenie na trh, sprístupnenie na trhu a uvedenie do prevádzky vozidla, systému, komponentu, samostatnej technickej jednotky, časti alebo vybavenia predstavujúcich vážne nebezpečenstvo alebo spaľovacieho motora necestných pojazdných strojov.

K § 22 (Uvedenie na trh a sprístupnenie na trhu)
    V odsekoch 1 až 3 sa definujú pojmy uvedenie na trh, sprístupnenie na trhu a uvedenie do prevádzky. Ďalej je uvedené, že uviesť na trh a sprístupniť na trhu možno len také vozidlá, systémy, komponenty, samostatné technické jednotky a spaľovacie motory necestných pojazdných strojov, ktoré majú udelené typové schválenie a len také nebezpečné časti a vybavenie, ktoré majú udelené schválenie, pričom pre uvedenie na trh a sprístupnenie na trhu platia podmienky podľa harmonizovaných predpisov pre udeľovanie typového schvaľovania [nariadenie vlády č. 140/2009 Z. z. (transpozícia smernice (ES) č. 2007/46), nariadenie (EÚ) č. 167/2013, nariadenie (EÚ) č. 168/2013 a nariadenie (EÚ) č. 2016/1628].

    V odseku 6 sú ustanovené povinnosti hospodárskeho subjektu, ktorý uvádza na trh alebo sprístupňuje na trhu vozidlá, systémy, komponenty, samostatné technické jednotky, nebezpečné časti alebo vybavenie a spaľovacie motory necestných pojazdných strojov.

K § 23 (Povinnosti hospodárskych subjektov v súvislosti s vozidlami, systémami, komponentmi, samostatnými technickými jednotkami, nebezpečnými časťami alebo vybavením) a § 24 (Povinnosti hospodárskych subjektov v súvislosti so spaľovacími motormi necestných pojazdných strojov)

    K § 23: týmto paragrafom sa ukladajú povinnosti osobám v súvislosti s vozidlami, systémami, komponentmi, samostatnými technickými jednotkami, nebezpečnými časťami alebo vybavením. Hospodárske subjekty (výrobca, zástupca výrobcu, dovozca a distribútor) sú povinné dodržiavať aj povinnosti ustanovené v európskych nariadeniach upravujúcich typové schvaľovanie, ktoré sú priamo aplikovateľné v členských štátoch; Európska únia ukladá členským štátom povinnosť prijať do svojho právneho poriadku ustanovenia o sankciách (pokutách) za konkrétne druhy porušení, ktorých skutkové podstaty už sú alebo v budúcnosti budú určené v európskych nariadeniach.

K § 24: výrobca, zástupca výrobcu, distribútor, dovozca a výrobca pôvodného zariadenia (osoba, ktorá vyrába necestné pojazdné stroje) v súvislosti so spaľovacími motormi necestných pojazdných strojov musia plniť povinnosti ustanovené nariadením (EÚ) č. 2016/1628.

K štvrtej hlave (§ 25 až 32) Jednotlivé schválenie
Vo štvrtej hlave sa upravuje postup pri jednotlivom schválení jednotlivo vyrobeného alebo jednotlivo dovezeného vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky.

K § 25 (Jednotlivo vyrobené vozidlo)
    Obsahom týchto ustanovení je úprava schvaľovania jednotlivo vyrobeného vozidla. Prevádzkovateľ jednotlivo vyrobeného vozidla, ktorý chce vozidlo prevádzkovať v cestnej premávke, je povinný vopred požiadať príslušný okresný úrad (schvaľovací orgán) o jednotlivé schválenie takého vozidla. Akýkoľvek návrh v súvislosti so schválením jednotlivého vozidla obsahuje okrem identifikačných údajov o navrhovateľovi aj údaje a doklady v rozsahu ustanovenom vo vyhláške ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel [§ 136 ods. 3 písm. a)].

V uvedenej vyhláške sú vymenované druhy jednotlivého schválenia jednotlivo vyrobeného vozidla, ktoré môže byť udelené ako vnútroštátne jednotlivé schválenie alebo ako jednotlivé schválenie EÚ, ak to umožňujú osobitné predpisy o typovom schvaľovaní.

Ku schvaľovaciemu konaniu sa vyžaduje protokol o skúškach jednotlivo vyrobeného vozidla z technickej služby overovania. Technické požiadavky, ktoré musí jednotlivo vyrobené vozidlo spĺňať, ustanovuje citov. vyhláška. Ak osobitné predpisy pre typové schválenie EÚ alebo pre vnútroštátne typové schválenie celého vozidla ustanovujú technické požiadavky aj pre jednotlivo vyrobené vozidlá, uplatňujú sa tieto technické požiadavky. V opačnom prípade sa na jednotlivo vyrobené vozidlá uplatňujú technické požiadavky uvedené v citov. vyhláške.

V odsekoch 5 až 7 sú uvedené doklady, ktoré vydá okresný úrad pri schválení jednotlivo vyrobeného vozidla.

Ak okresný úrad požiada o prihlásenie dosiaľ neevidovaného jednotlivo vyrobeného dokončeného vozidla do evidencie vozidiel prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel, je povinný bezodplatne v elektronickej forme zasielať orgánu Policajného zboru potrebné údaje pre prihlásenie vozidla do evidencie vozidiel. V uvedenej vyhláške sa upravuje rozsah zasielaných údajov.

K § 26 (Jednotlivo vyrobené vozidlo s obmedzenou prevádzkou)
    Jednotlivo vyrobené vozidlo, ktoré jeho prevádzkovateľ plánuje prevádzkovať na obmedzenom území v rámci obhospodarovaného územia, musí mať udelené tzv. vnútroštátne jednotlivé schválenie vozidla s obmedzenou prevádzkou. Takýmto vozidlom sa rozumie spravidla po domácky vyrobené vozidlo, ktoré nie je komerčne vyrábané.

    Podľa vyhlášky ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel [§ 136 ods. 3 písm. a)], takéto schválenie možno udeliť pre jednotlivo vyrobené vozidlo určené na používanie v poľnohospodárstve alebo lesnom hospodárstve na obmedzenom území v rámci obhospodarovaného územia (poľnohospodárske a lesné traktory a ich prípojné vozidlá, poľnohospodárske a lesné pracovné stroje samohybné). V uvedenej vyhláške sú upravené technické požiadavky na účely schválenia jednotlivo vyrobeného vozidla s obmedzenou prevádzkou a tiež údaje a doklady, ktoré sa prikladajú k návrhu na vnútroštátne schválenie jednotlivo vyrobeného vozidla s obmedzenou prevádzkou.

K § 27 (Jednotlivo dokončované vozidlo)
Tento paragraf upravuje schvaľovanie a režim následného prihlásenia do evidencie jednotlivo dokončovaných vozidiel; ide o vozidlá, ktoré neboli dokončené tzv. podvozky na dostavbu.

Nedokončené vozidlo, ktoré si vyžaduje dokončenie ešte minimálne v jednom stupni, musí byť schválené systémom viacstupňového schvaľovania. Viacstupňové schválenie môže byť udelené ako viacstupňové typové schválenie vozidla alebo ako schválenie jednotlivo dokončovaného vozidla.

Navrhovateľ, ktorý žiada o vnútroštátne schválenie jednotlivo dokončovaného vozidla, je povinný vopred požiadať príslušný okresný úrad o jednotlivé schválenie takého vozidla. Akýkoľvek návrh obsahuje okrem identifikačných údajov o navrhovateľovi aj údaje a doklady v rozsahu ustanovenom vo vyhláške ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel [§ 136 ods. 3 písm. a)].

Ku schvaľovaciemu konaniu sa vyžaduje protokol o skúškach jednotlivo dokončovaného vozidla z technickej služby overovania. Technické požiadavky, ktoré musí jednotlivo dokončované vozidlo spĺňať, ustanovuje citov. vyhláška.

Na vnútroštátne schválenie jednotlivo dokončovaného vozidla sa primerane vzťahujú postupy, ktoré je potrebné dodržať pri viacstupňovom typovom schválení vozidla. Okresný úrad vždy skúma, či všetci zúčastnení výrobcovia majú uzatvorené dohody o poskytovaní a výmene dokumentov a informácií nevyhnutné na to, aby dokončované vozidlo splnilo ustanovené technické požiadavky.

Ak navrhovateľ doložil všetky predpísané doklady a dokumenty, ktoré okresný úrad posúdil a preskúmal, a vozidlo plní ustanovené technické požiadavky a nepredstavuje vážne riziko ohrozenia verejného záujmu, okresný úrad schváli dokončované vozidlo. V odseku 5 sú uvedené doklady, ktoré vydá okresný úrad pri schválení jednotlivo dokončovaného vozidla.

K § 28 (Jednotlivo vyrobený alebo jednotlivo dovezený systém, komponent alebo samostatná technická jednotka)
Upravuje sa schvaľovanie jednotlivo vyrobeného alebo jednotlivo dovezeného systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky vozidla; návrh na povolenie výroby sa nevyžaduje. Jednotlivo dovezený systém, komponent alebo samostatná technická jednotka, ktoré sú typovo schválené EÚ alebo majú udelenú homologizáciu typu vydané v inom členskom štáte a sú označené schvaľovacou značkou, sa neschvaľujú. Schvaľovacím orgánom je príslušný okresný úrad. Údaje a doklady, ktoré sa prikladajú k návrhu na schválenie sú uvedené vo vyhláške ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel [§ 136 ods. 3 písm. a)]. Ku schvaľovaciemu konaniu sa vyžaduje protokol o skúškach z technickej služby overovania z dôvodu, že aj jednotlivo vyrobený systém, komponent alebo samostatná technická jednotka musia rovnako plniť podmienky tohto zákona a vykonávacieho predpisu.

K § 29 (Jednotlivo dovezené vozidlo)
Tento paragraf upravuje postup pri schvaľovaní jednotlivo dovezeného vozidla z iného štátu ako Slovenská republika v správnom konaní pred okresným úradom.

Prevádzkovateľ jednotlivo dovezeného vozidla je povinný požiadať okresný úrad o jednotlivé uznanie alebo schválenie jednotlivo dovezeného vozidla.

Podľa vyhlášky ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel [§ 136 ods. 3 písm. a)], jednotlivé uznanie alebo schválenie jednotlivo dovezeného vozidla môže byť
a)    v prípade vozidla dovezeného z členského štátu alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „zmluvný štát“) ako
1.    uznanie typového schválenia EÚ jednotlivo dovezeného vozidla,
2.    uznanie schválenia jednotlivo dovezeného vozidla,
3.    jednotlivé schválenie EÚ jednotlivo dovezeného vozidla, ak to osobitné predpisy o typovom schvaľovaní umožňujú, alebo
4.    vnútroštátne jednotlivé schválenie jednotlivo dovezeného vozidla,
b)    v prípade vozidla dovezeného z iného ako členského štátu alebo zmluvného štátu (ďalej len „tretí štát“) ako
1.    uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla, alebo
2.    vnútroštátne jednotlivé schválenie jednotlivo dovezeného vozidla.

    Údaje a doklady povinne uvádzané v návrhu na jednotlivé uznanie alebo schválenie jednotlivo dovezeného vozidla v závislosti od druhu jednotlivého uznania alebo schválenia jednotlivo dovezeného vozidla sú uvedené vo vyhláške ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel [§ 136 ods. 3 písm. a)]. Ku schvaľovaciemu konaniu sa vyžaduje protokol o skúškach a kontrolách z technickej služby overovania. V citov. vyhláške sú ustanovené technické požiadavky, alternatívne technické požiadavky na skúšky jednotlivo dovezeného vozidla v závislosti od toho, či je vozidlo dovezené z členského štátu alebo zmluvného štátu alebo či je dovezené z tretieho štátu. Uvádzajú sa tiež doklady, predložením ktorých sa môžu doplniť chýbajúce technické údaje v prípade jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu alebo zmluvného štátu.

    Ustanovenie odseku 6 obsahuje prípady, kedy okresný úrad nesmie uznať ani schváliť jednotlivo dovezené vozidlo. Na základe rozsudku Súdneho dvora (piata komora) z 20. marca 2014 vo veci C639/11 Európska komisia proti Poľskej republike, rozsudku Súdneho dvora (piata komora) z 20. marca 2014 vo veci C-61/12 Európska komisia proti Litovskej republike a na základe formálnej výzvy Európskej komisie č. 20164174 zo dňa 16. februára 2017 voči Slovenskej republike sa oproti súčasnej právnej úprave povoľuje preregistrácia osobných vozidiel kategórie M1 s pravostranným riadením.

    Ak navrhovateľ doložil všetky predpísané doklady a dokumenty, ktoré okresný úrad posúdil a preskúmal, a vozidlo plní ustanovené technické požiadavky a nepredstavuje vážne riziko ohrozenia verejného záujmu, okresný úrad schváli jednotlivo dovezené vozidlo.

    V odsekoch 8 a 9 sú uvedené doklady, ktoré vydá okresný úrad, ak vyhovie návrhu.

K § 30 (Opätovné schválenie jednotlivého vozidla)
Upravuje sa režim opätovného schválenia vozidla vyradeného z evidencie vozidiel.

Prevádzkovateľ vozidla je povinný požiadať príslušný okresný úrad o opätovné schválenie jednotlivého vozidla na prevádzku v cestnej premávke v Slovenskej republike.

Údaje a doklady, ktoré sa prikladajú k návrhu na opätovné schválenie jednotlivého vozidla, sú uvedené vo vyhláške ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel [§ 136 ods. 3 písm. a)].

Odseky 6 až 8 upravujú postup okresného úradu pri opätovnom schválení vozidla.

K § 31 (Dodatočné schválenie jednotlivého vozidla)
Dodatočné schválenie jednotlivého vozidla, ktoré sa má prevádzkovať v cestnej premávke, sa týka vozidiel, ktoré neboli schválené na prevádzku v cestnej premávke alebo ktoré boli schválené na prevádzku v cestnej premávke, ale z dôvodov ich určenia a použitia sa s týmto schválením nezhodujú a boli evidované v osobitných evidenciách príslušných orgánov podľa § 1 ods. 5 (napr. vybrané vozidlá Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru atď.). K dodatočnému schváleniu vozidla sa vyžaduje predloženie protokolu zo skúšok a kontrol jednotlivého vozidla z  technickej služby overovania, pričom vozidlo musí spĺňať rovnaké technické požiadavky, aké boli platné v čase jeho výroby.

Odseky 6 až 8 upravujú postup okresného úradu pri opätovnom schválení vozidla.

K § 32 (Zrušenie jednotlivého schválenia alebo uznania)
V tomto paragrafe sú ustanovené prípady, kedy schvaľovací orgán zruší schválenie alebo uznanie ohľadom jednotlivého vozidla.

V prípade vozidiel už prihlásených do evidencie vozidiel v Slovenskej republike schvaľovací orgán zasiela orgánu Policajného zboru údaje o vozidlách, ktorým bolo zrušené schválenie alebo uznanie, a prevádzkovateľ je povinný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odovzdať na orgáne Policajného zboru osvedčenie o evidencii časť I a II a tabuľky s evidenčným číslom

V prípade vozidiel, ktoré nie sú prihlásené do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, prevádzkovateľ je povinný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odovzdať na schvaľovacom orgáne, ktorý vydal rozhodnutie, technické osvedčenie vozidla.

Zrušením schválenia alebo uznania vozidlo stráca schválenia na prevádzku v cestnej premávke a nie je možné ho opätovne schváliť podľa § 30.

K piatej hlave (§ 33 až 37) (Prestavba vozidla a iné technické zmeny na vozidle)
V piatej hlave sa upravuje postup pri prestavbe vozidla a iných technických zmenách na vozidle.

K § 33 (Spoločné ustanovenia k prestavbe)
V tomto paragrafe sú ustanovenia, ktoré sú spoločné pre hromadnú prestavbu typu vozidiel a prestavbu jednotlivého vozidla. Upravuje sa, čo je prestavbou vozidla a čo sa za prestavbu nepovažuje a prípady, kedy je prestavba zakázaná a kedy ju možno povoliť.

K § 34 (Hromadná prestavba)
Tento paragraf upravuje hromadnú prestavbu typu vozidla. Príslušným na povolenie a na schválenie je štátny dopravný úrad. Povolenie sa nevyžaduje v prípade, ak ide o hromadnú prestavbu montážou plynového zariadenia, ktoré má udelené typové schválenie pre retrofitné systémy.

Akýkoľvek návrh obsahuje okrem identifikačných údajov o navrhovateľovi aj údaje a doklady v rozsahu ustanovenom vo vyhláške ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel [§ 136 ods. 3 písm. a)].

Ku schvaľovaciemu konaniu sa vyžaduje vykonanie testov a skúšok na vozidle, na ktorom bola prestavba vykonaná, v technickej služby overovania. Technické požiadavky, ktoré musí vozidlo po hromadnej prestavbe spĺňať, ustanovuje citov. vyhláška.

Ak navrhovateľ požiadal o schválenie hromadnej prestavby v čase platnosti povolenia, doložil všetky predpísané doklady a dokumenty, ktoré správny orgán posúdil, vozidlo plní ustanovené technické požiadavky a nepredstavuje vážne riziko ohrozenia verejného záujmu, štátny dopravný úrad schváli prestavbu typu vozidla. V odseku 8 sú uvedené doklady, ktoré vydá štátny dopravný úrad pri schválení prestavby.

K § 35 (Prestavba jednotlivého vozidla)
Ustanovenia tohto paragrafu upravujú podmienky povolenia prestavby jednotlivého vozidla a schvaľovanie jednotlivého vozidla po prestavbe v správnom konaní pred okresným úradom.

Údaje a doklady, ktoré navrhovateľ (prevádzkovateľ vozidla, ktorý chce prestavať alebo si chce nechať prestavať jednotlivé vozidlo) predkladá v návrhu na povolenie prestavby ako aj v návrhu na schválenie prestavby jednotlivého vozidla upravuje vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel [§ 136 ods. 3 písm. a)].

Ku schvaľovaciemu konaniu sa vyžaduje vykonanie testov a skúšok na vozidle, na ktorom bola prestavba vykonaná, v technickej službe overovania. Technické požiadavky, ktoré musí vozidlo po jednotlivej prestavbe spĺňať, ustanovuje citov. vyhláška.

Ak navrhovateľ požiadal o schválenie jednotlivej prestavby v čase platnosti povolenia, doložil všetky predpísané doklady a dokumenty, ktoré správny orgán posúdil, vozidlo plní ustanovené technické požiadavky a nepredstavuje vážne riziko ohrozenia verejného záujmu, okresný úrad schváli prestavbu jednotlivého vozidla a vydá doklady uvedené v odseku 9.

K § 36 (Výmena karosérie, rámu alebo motora na jednotlivom vozidle)
V odseku 1 je definované, že v rámci jedného typového radu vozidla sa výmena karosérie rovnakého typu, rámu vozidla rovnakého typu alebo motora vozidla rovnakého typu nepovažuje za prestavbu jednotlivého vozidla a vozidlo sa opätovne neschvaľuje na prevádzku v cestnej premávke. Ďalej sú ustanovené prípady, kedy je výmena karosérie vozidla a rámu vozidla zakázaná.

V tomto paragrafe sú definované aj povinnosti prevádzkovateľa vozidla požiadať schvaľovací orgán o zápis zmeny údajov v osvedčení o evidencii časť II alebo technickom osvedčení vozidla z dôvodu výmeny karosérie vozidla alebo rámu vozidla a z dôvodu výmeny motora len v prípade, ak boli vozidlu vystavené a vydané doklady ešte pred 1. marcom 2005.

K § 37 (Iná technická zmena na jednotlivom vozidle)
Iná technická zmena je taká zmena alebo úprava na vozidle, ktorá nie je prestavbou jednotlivého vozidla, nie je ani výmenou karosérie, rámu alebo motora vozidla podľa § 36, ale vyžaduje si zmenu technických údajov v dokladoch vozidla. Druhy iných technických zmien ustanoví ministerstvo vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel [§ 136 ods. 3 písm. a)].

V tomto paragrafe je ustanovená povinnosť prevádzkovateľa vozidla v lehote do 15 dní odo dňa vykonania zmeny alebo úpravy na vozidle požiadať schvaľovací orgán o zápis zmeny údajov v osvedčení o evidencii časť II alebo technickom osvedčení vozidla.

K šiestej hlave (§ 38) (Náhradné identifikačné číslo vozidla VIN)
Šiesta hlava obsahuje úpravu náhradného identifikačného čísla vozidla VIN.

Náhradné identifikačné číslo vozidla VIN je pridelené administratívne identifikačné číslo vozidla VIN a na vozidlo je umiestnené náhradnou technológiou. Prípady, kedy štátny dopravný úrad pridelí vozidlu náhradné identifikačné číslo vozidla VIN ako aj postup prideľovania a jeho štruktúru ustanoví ministerstvo vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti schvaľovania vozidiel [§ 136 ods. 3 písm. a)], pričom náhradné identifikačné číslo vozidla VIN umiestni a upevní na vozidlo pracovisko kontroly originality.

V § 38 sú taktiež ustanovené prípady, kedy sa vozidlu nepridelí náhradné identifikačné číslo vozidla VIN.

Identifikačné číslo vozidla VIN na vozidlo umiestňuje (upevňuje) výrobca vozidla pri výrobe vozidla vlastnou originálnou technológiou. Pokiaľ nastane prípad, že je vozidlu potrebné prideliť náhradné identifikačné číslo vozidla VIN, tak toto náhradné identifikačné číslo vozidla VIN už nemôže na vozidlo umiestniť (upevniť) priamo výrobca vozidla, ale na vozidlo náhradné identifikačné číslo vozidla VIN umiestni (upevní) určené pracovisko kontroly originality, ktoré disponuje náhradnou technológiou pre umiestňovanie a upevňovanie náhradného identifikačného čísla vozidla VIN na vozidlá.

K tretej časti
Tretia časť sa venuje dokladom vozidla (§ 39 až 43).

K § 39 až 42
Návrhom zákona o prevádzke vozidiel a vyhláškou ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokladoch vozidla [§ 136 ods. 3 písm. c)] sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Rady 1999/37/ES zo dňa 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 4) v platnom znení, t. j. vrátane smernice (EÚ) č. 2014/46.

Paragraf 39 obsahuje spoločné ustanovenia o dokladoch vozidla. Dokladmi oprávňujúcimi prevádzkovať vozidlo v cestnej premávke v Slovenskej republike sú osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II, ktoré sa vydávajú vozidlám podliehajúcim prihláseniu do evidencie vozidiel, a technické osvedčenie vozidla, ktoré sa vydáva pre motorové – prípojné vozidlá, ktoré nepodliehajú evidencii. Osvedčenie o evidencii a pripevnená tabuľka s evidenčným číslom na vozidle sú nevyhnutnou podmienkou, aby sa vozidlo podliehajúce evidenčnej povinnosti, mohlo použiť v cestnej premávke. Táto povinnosť je aj v súlade s čl. 35 a 36 Dohovoru o cestnej premávke (Viedeň 1968), aby sa vozidlo mohlo použiť aj v medzinárodnej premávke.

Ustanovujú sa povinnosti vodičovi vozidla, prevádzkovateľovi vozidla a ostatným osobám v súvislosti s dokladmi vozidla.

V ustanoveniach § 40 a 41 sa upravuje vydávanie dokladov a ich duplikátov. Uvádzajú sa oprávnenia orgánov Policajného zboru, okresných úradov ako aj výrobcov a zástupcov výrobcu vydávať doklady vozidla a ich duplikáty a zapisovať do nich údaje.

Paragraf 42 sa vzťahuje na výrobu a distribúciu dokladov. Výrobu osvedčenia o evidencii časti I zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 134 zákona o cestnej premávke). Ministerstvo dopravy zabezpečuje výrobu, distribúciu a evidenciu osvedčení o evidencii časť II a technických osvedčení vozidla a pred začatím výroby schvaľuje ich vzorové výtlačky; vyhlasuje za neplatné odcudzené alebo stratené tlačivá uvedených dokladov [§ 136 ods. 2 písm. a) bod 21].

K § 43 (Výmena technického osvedčenia vozidla)
Vozidlám kategórie L, M, N, O, T, C, R, PS a LS, ktoré boli schválené na prevádzku v cestnej premávke na území Slovenskej republiky a ktorým bolo vystavené a vydané technické osvedčenie vozidla, môže na základe žiadosti prevádzkovateľa vozidla okresný úrad vydať osvedčenie o evidencii časť II. Následne je prevádzkovateľ vozidla povinný prihlásiť vozidlo do evidencie vozidiel a podrobiť vozidlo technickej kontrole administratívnej a motorové vozidlo emisnej kontrole administratívnej.

Vozidlám kategórie S a PN a pre výmenné nadstavby, ktoré boli schválené na prevádzku v cestnej premávke na území Slovenskej republiky a ktorým bolo vystavené a vydané technické osvedčenie vozidla podľa predpisov účinných do 1. decembra 2006, môže na základe žiadosti prevádzkovateľa vozidla okresný úrad vydať technické osvedčenie vozidla.

K štvrtej časti
Štvrtá časť obsahuje úpravu prevádzky vozidla v cestnej premávke.

K prvej hlave (§ 44 až 52) (Vozidlo v cestnej premávke)
Prvá hlava obsahuje základné podmienky prevádzky vozidla v cestnej premávke, povinnosti prevádzkovateľov vozidiel ako aj špecifické podmienky prevádzky jednotlivých špecifických druhov vozidiel.

K § 44 (Základné podmienky prevádzky vozidla v cestnej premávke)
Základnými podmienkami, aby mohlo byť vozidlo prevádzkované v cestnej premávke je, aby bolo na takúto prevádzku schválené a aby bolo na prevádzku v cestnej premávke spôsobilé a technicky spôsobilé. Vozidlo musí svojím vyhotovením a výbavou zodpovedať stavu, v ktorom bolo schválené a musí byť vybavené povinnou výbavou.

V tomto paragrafe sú uvedené podmienky prevádzky vozidla, ktoré je v skúšobnej prevádzke, podmienky prevádzky neschváleného vozidla a vozidiel a jazdných súprav, ktorých rozmery alebo hmotnosti prekračujú najväčšie povolené rozmery alebo hmotnosti.

Problematika podmienok prevádzky vozidiel v cestnej premávke v Slovenskej republike bude komplexne riešená vyhláškou ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke [§ 136 ods. 3 písm. d)]. Touto vyhláškou sa upravuje technická nespôsobilosť vozidla, najväčšie povolené rozmery a hmotnosti vrátane prevádzky nadrozmernej a nadmernej dopravy, podmienky na prevádzku vozidla vzhľadom na technické požiadavky (napríklad zapojenie vozidiel do jazdných súprav, karosérie vozidla, kolesá, pneumatiky a pod.), povinná výbava vozidla, požiadavky na konštrukciu ostatných cestných a zvláštnych vozidiel, okruh vozidiel používajúcich zvláštne výstražné svietidlá oranžovej farby ako aj požiadavky na zvláštne výstražné svietidlá a zvláštne výstražné znamenia. Návrhom zákona o prevádzke vozidiel a vyhlášky sa tiež do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Rady 89/459/EHS z 18. júla 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú hĺbky dezénu jazdnej plochy pneumatík určitých kategórií motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a preberá sa aj smernica Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave v platnom znení [ďalej len „smernica (ES) č. 96/53“].

K § 45 (Povinnosti prevádzkovateľov vozidiel)
Odsek 1 vymenúva povinnosti, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľov vozidiel v cestnej premávke.

V odseku 2 je taxatívnym spôsobom uvedené, kedy prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať vozidlo v cestnej premávke.

K § 46 (Povinnosti prevádzkovateľov historických vozidiel a športových vozidiel)
Ustanovenie odseku 1 upravuje aj prevádzkovanie historických vozidiel a ustanovenie odseku 2 prevádzkovanie športových vozidiel v cestnej premávke.

K § 47 (Pozastavenie prevádzky vozidla)
V tomto paragrafe sú uvedené dôvody, pre ktoré je prevádzka vozidla v cestnej premávke pozastavená na určité časové obdobie, pričom je ustanovené, že ak pominú dôvody pozastavenia prevádzky, vozidlo môže byť opätovne prevádzkované v cestnej premávke bez potreby nového schvaľovacieho procesu. Vozidlo, ktoré má pozastavenú prevádzku, sa môže použiť v cestnej premávke len na účely absolvovania technickej kontroly alebo emisnej kontroly, a to len medzi miestom opravy vozidla a stanicou technickej kontroly alebo pracoviskom emisnej kontroly v najbližšej obci.

Ďalej sa ustanovuje, že ak vozidlo nebolo do šiestich mesiacov podrobené technickej kontrole alebo emisnej kontrole, prevádzkovateľ je povinný požiadať o dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel alebo o vyradenie vozidla z evidencie vozidiel.

V odseku 7 sa presne ustanovuje, že chyby na vozidle vzniknuté pri dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ktoré majú vplyv na hlavné bezpečnostné prvky vozidla (zavesenie kolies, deformačné zóny, airbagy, riadenie a brzdy), môže odstraňovať iba certifikované miesto opravy.

K § 48 (Register prevádzkových záznamov vozidiel)
Európska komisia skonštatovala negatívne vplyvy manipulácie počítadiel celkovej prejdenej vzdialenosti vozidiel (tzv. odometrov) v Európskej únii, čo spôsobuje niekoľko miliardové škody ročne, deformuje podnikateľské prostredie, narušuje hospodársku súťaž a pripravuje občanov, poctivých podnikateľov a jednotlivé členské štáty o veľké finančné prostriedky. Zároveň manipulácia s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti má negatívny vplyv na pravidelnosť servisných prehliadok, technický stav vozidiel, bezpečnosť cestnej premávky a životné prostredie. Pri neoprávnenej zmene stavu počítadla prejazdenej vzdialenosti hrozí reálne riziko, že kritický komponent nie je vymenený včas.

Prostredníctvom tohto paragrafu sa vytvára vnútroštátny register prevádzkových záznamov cestných motorových vozidiel, ktoré sú prihlásené do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, v ktorom sa zaznamenáva zobrazovaná hodnota počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti. Dôvodom zaznamenávania tohto údaja je eliminovanie neoprávnených zásahov a manipulácií so zobrazovanou hodnotou počítadla. Ďalej sa definuje, čo je oprávnenou manipuláciou so zobrazovanou hodnotou počítadla a kto takéto zásahy môže vykonávať.

Informácie o stave celkovej prejdenej vzdialenosti vozidiel (Mileage) sa stali súčasťou zmluvy o európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov (EUCARIS), ktorej Slovenská republika je signatárom. Od 1. marca 2016 bol novelou zákona č. 725/2004 Z. z. (zákon č. 412/2015 Z. z.) ustanovený a zriadený register prevádzkových záznamov vozidiel (tzv. MileageSK) slúžiaci na zber a kontrolu údajov na národnej úrovni a na medzinárodnú výmenu informácií o histórii najazdených kilometrov prostredníctvom modulu Mileage systému EUCARIS. V súčasnosti register obsahuje takmer 23 miliónov záznamov. Tvoria ich najmä údaje z technických kontrol, emisných kontrol a kontrol originality a z niektorých autoopravovní. Z hľadiska čo najväčšej transparentnosti je potrebné zaznamenávať, čo možno najviac údajov o zobrazovanej hodnote počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti tak, aby sa vytvorila čo najväčšia história údajov. Z tohto dôvodu sa ustanovuje povinnosť pre jednotlivé technické služby, právnické osoby, fyzické osoby – podnikateľov a orgány zasielať informácie o cestných motorových vozidlách do registra a vymedzuje sa spôsob poskytovania informácií z registra pri zmene evidencie motorového vozidla zo Slovenskej republiky do iného štátu.

Údaje sú nielen zaznamenávané, ale vyvinutými špeciálnymi algoritmami aj spracovávané, vyhodnocované a filtrované podľa viacerých náležitých kritérií, ktoré sú kľúčové pre elimináciu chýb, odhalenie podvodu a splnenie požiadaviek medzinárodnej výmeny. Účinnosť systému stúpa úmerne s počtom vykonaných záznamov. Cieľom je skrátiť interval medzi dvoma záznamami natoľko, aby sa manipulácia neoplatila, resp. aby bola ľahko odhaliteľná. Tento fakt je hlavným nástrojom overeného systému. Základný princíp riešenia spočíva vo vytvorení transparentnej histórie s dostatočným počtom prevádzkových záznamov, ktoré odhalia manipuláciu. Čím viac záznamov, tým menší priestor na manipuláciu. Najväčší počet záznamov by mal zákonite pochádzať z autobrandže. Majú byť tvorené hlavne záznamami zo servisnej činnosti. Zápisy budú môcť vykonávať jedine oprávnené právnické osoby alebo fyzické osoby s platným živnostenským oprávnením. Prenos údajov prebieha automatizovane, priamo z produkčných systémov oprávnených osôb, aby sa eliminovala administratívna náročnosť a chybovosť. Ak bol servisný zásah na vozidle vykonaný subjektom bez platného živnostenského oprávnenia, záznam sa nevykoná.

Údaje z registra budú dostupné prostredníctvom oprávnených subjektov formou výpisu. Aby sa odometer pred zápisom neupravoval k poslednej známej hodnote, bude možné výpis vyhotoviť až po zaznamenaní aktuálnej hodnoty odometra do registra. Údaje vo výpise bude možné overiť prostredníctvom webového sídla registra.

Dňa 14. júla 2015 boli holandským dopravným úradom RDW – správcom EUCARISu, úspešne ukončené akceptačné „Mileage testy“ so Slovenskom. Slovenská republika je už zapojená do výmeny údajov z odometrov s ostatnými členskými štátmi, ktoré pristúpia k vzájomnej výmene. Medzinárodná výmena údajov umožňuje odhaliť manipulácie odometrov vykonané na dovážaných ojazdených vozidlách ešte pred ich opätovnou registráciou na Slovensku. Platí to aj opačne. V rámci reciprocity je Slovenská republika povinná tieto údaje sprístupňovať členským štátom, hlavne k exportovaným vozidlám. Bez cezhraničnej výmeny údajov je takmer nemožné podvod na importovanom alebo exportovanom vozidle odhaliť. Štatistiky z medzinárodnej výmeny údajov poukazujú na skutočnosť, že až 37 % jednotlivo dovezených vozidiel vykazuje manipuláciu s najazdenými kilometrami. Nie je zriedkavosťou, že stav počítadla prejazdenej vzdialenosti je znížený o niekoľko stoviek tisícov kilometrov.

Praktická realizácia vybudovania národného registra prevádzkových záznamov v zahraničí jasne preukázala ich účinnosť. V pomerne krátkej dobe dokázali eliminovať podvody a deformáciu podnikateľského prostredia spojeného s obchodom s ojazdenými vozidlami, ktoré narušovali hospodársku súťaž a pripravovali občanov a poctivých podnikateľov o veľké finančné prostriedky. Realizovanie navrhovaných opatrení je základným predpokladom na dosiahnutie porovnateľného výsledku aj v Slovenskej republike.

K § 49 (Skúšobná prevádzka)
Ustanovenia tohto paragrafu umožňujú prevádzkovať v cestnej premávke vozidlo, ktoré ešte nebolo schválené na prevádzku v cestnej premávke, výrobcovi v procese vývoja, výroby alebo schvaľovania vozidla, jeho systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek a taktiež vozidlo alebo jazdnú súpravu so zabudovanými novými technológiami alebo novými koncepciami, ktoré sú na prevádzku v cestnej premávke schválené, avšak svojimi rozmermi alebo hmotnosťami vozidlo nespĺňa požiadavky na najväčšie povolené hmotnosti alebo rozmery.

Ďalej je ustanovený postup štátneho dopravného úradu ohľadom vydania povolenia skúšobnej prevádzky s platnosťou najviac na jeden rok a povinnosti držiteľa povolenia skúšobnej prevádzky ohľadom prevádzkovania takéhoto vozidla v cestnej premávke. Taktiež sa ustanovuje, v ktorých prípadoch štátny dopravný úrad zruší povolenie skúšobnej prevádzky.

K § 50 (Dočasné povolenie na prevádzku neschváleného jednotlivého vozidla)
Ustanovenie § 50 umožňuje prevádzkovať v cestnej premávke neschválené jednotlivé vozidlo, ktorému schvaľovací orgán (okresný úrad) vydal dočasné povolenie na prevádzku na obmedzenej trase alebo území s platnosťou obmedzenou najviac na jeden rok a pridelil tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno C. Okruh vozidiel, ktorým možno udeliť dočasné povolenie, určí vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke [§ 136 ods. 3 písm. d)].

Ďalej sú ustanovené povinnosti držiteľa dočasného povolenia v prípade prevádzkovania takéhoto vozidla v cestnej premávke a taktiež je ustanovené, v ktorých prípadoch schvaľovací orgán zruší povolenie skúšobnej prevádzky.

K § 51 (Zvláštne výstražné svietidlá a zvláštne zvukové výstražné znamenia)
    V odsekoch 1 a 2 sú uvedené zvláštne výstražné svietidlá rozlíšené podľa farby a vozidlá, na ktorých môžu byť umiestňované. Okruh vozidiel používajúcich zvláštne výstražné svietidlá oranžovej farby a podrobnosti o schvaľovaní zvláštnych výstražných svetiel a zvláštnych výstražných znamení bude upravovať vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke [§ 136 ods. 3 písm. d)].

K § 52 (Prevádzka ostatných cestných vozidiel a ostatných zvláštnych vozidiel)
V tomto paragrafe je ustanovené, že ostatné cestné vozidlá a ostatné zvláštne vozidlá vymedzené v § 3 ods. 4 písm. g) a ods. 5 písm. h) môžu byť prevádzkované v cestnej premávke, len ak spĺňajú technické požiadavky, ktoré bude upravovať vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke [§ 136 ods. 3 písm. d)].

K druhej hlave (§ 53) (Zákazy na trhu v súvislosti s vozidlami, systémami, komponentmi, samostatnými technickými jednotkami a nebezpečnými časťami alebo vybavením a s tým spojenými službami)

K § 53
Tento paragraf taxatívne vymenúva, ktoré činnosti, služby a predaj akých prostriedkov je zakázané uvádzať na trh alebo sprístupňovať na trhu s vozidlami v Slovenskej republike, ich systémami, komponentmi alebo samostatnými technickými jednotkami, nebezpečnými časťami a vybavením.

K tretej hlave (§ 54 až 56) (Vyradenie vozidla z cestnej premávky)
Tretia hlava obsahuje komplexnú úpravu vyraďovania vozidiel z cestnej premávky; taxatívnym spôsobom sa ustanovujú podmienky, za ktorých musí byť vozidlo vyradené z cestnej premávky dočasne alebo trvalo.

K § 54 (Základné ustanovenia k vyradeniu vozidla)
Uvádzajú sa všeobecné informácie o spôsobe dočasného vyradenia vozidla z cestnej premávky v prípade vozidla, ktoré podlieha a ktoré nepodlieha prihláseniu do evidencie vozidiel a taktiež o trvalom vyradení vozidla z cestnej premávky v prípade, že prevádzkovateľ vozidla v ustanovenej lehote neodstránil dôvody, pre ktoré bolo vozidlo vyradené z cestnej premávky.

K § 55 (Dočasné vyradenie vozidla, ktoré nepodlieha prihláseniu do evidencie vozidiel, z cestnej premávky)
Pri dočasnom vyradení vozidla je upravený postup okresného úradu ako aj prevádzkovateľa vozidla. Maximálna doba dočasného vyradenia vozidla sa ustanovuje na 20 rokov, aby nedochádzalo k špekulatívnym dočasným vyradeniam hlavne starých vozidiel, ktoré fyzicky neexistujú. Taktiež sa upravuje postup pri opätovnom uvedení vozidla do prevádzky v cestnej premávke pred lehotou skončenia dočasného vyradenia.

K § 56 (Trvalé vyradenie vozidla z cestnej premávky)
V odseku 1 sú uvedené prípady, kedy pri nesplnení si niektorej povinnosti prevádzkovateľa vozidla musí byť vozidlo trvalo vyradené z cestnej premávky. Upravuje sa
postup okresného úradu pri trvalom vyraďovaní vozidla z cestnej premávky.

K štvrtej hlave (§ 57 až 66) (Cestná technická kontrola)
Štvrtá hlava obsahuje úpravu vykonávania cestných technických kontrol motorových vozidiel v súlade so smernicou (EÚ) č. 2014/47. Predloženým návrhom zákona o prevádzke vozidiel a vyhláškou ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o cestnej technickej kontrole sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica (EÚ) č. 2014/47, ktorá s účinnosťou od 20. mája 2018 nahrádza smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/30/ES zo 6. júna 2000 o cestnej technickej kontrole spôsobilosti úžitkových automobilov prevádzkovaných v Spoločenstve. V záujme zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky a zlepšenia životného prostredia sa touto smernicou ustanovujú minimálne požiadavky na systém cestných technických kontrol úžitkových vozidiel prevádzkovaných na území členských štátov. Cieľom smernice (EÚ) č. 2014/47 je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky stanovením minimálnych spoločných požiadaviek a harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa cestných technických kontrol vozidiel prevádzkovaných v Európskej únii. Cestné technické kontroly predstavujú kľúčový prvok na dosiahnutie nepretržitej vysokej úrovne technického stavu úžitkových vozidiel používaných na obchodné činnosti v cestnej doprave počas ich používania. Takéto kontroly neprispievajú len k bezpečnosti cestnej premávky a znižovaniu emisií pochádzajúcich z vozidiel, ale tiež pomáhajú zabraňovať nekalej súťaži v cestnej doprave z dôvodu uznávania rozdielnej úrovne kontrol medzi členskými štátmi.

Vo vyhláške ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o cestnej technickej kontrole [§ 136 ods. 3 písm. e)] sa upravujú podrobnosti o systéme cestnej technickej kontroly (systém hodnotenia rizikovosti, výber vozidiel, obsah a metódy cestnej technickej kontroly, kontrolné zariadenia, zoznam chýb a úroveň ich závažnosti, správa o cestnej technickej kontrole, poskytovanie informácií o skontrolovaných vozidlách).

Prvý diel (Systém cestnej technickej kontroly)

K § 57 (Vykonávanie cestnej technickej kontroly)
V odseku 1 je vysvetlený pojem cestná technická kontrola a účel takejto kontroly. Ďalej sa ustanovuje, ktorým ďalším kontrolám môže byť vozidlo počas cestnej technickej kontroly podrobené a sú uvedené druhy cestnej technickej kontroly: počiatočná a podrobnejšia cestná technická kontrola.

K odseku 6: Podľa odôvodnenia 12 k smernici (EÚ) č. 2014/47 cestná technická kontrola by sa mala podporiť prostredníctvom využívania systému hodnotenia rizikovosti. V nariadení (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby rozšírili systém hodnotenia rizikovosti [ustanovený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS pokiaľ ide o vykonávanie pravidiel týkajúcich sa času jazdy a dôb odpočinku] tak, aby sa vzťahoval na iné špecifikované oblasti týkajúce sa cestnej dopravy vrátane technického stavu úžitkových vozidiel. Informácie o počte a závažnosti chýb zistených vo vozidle by sa preto mali vkladať do systému hodnotenia rizikovosti ustanoveného podľa článku 9 smernice 2006/22/ES. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o vhodných technických a administratívnych opatreniach na prevádzku systémov hodnotenia rizikovosti. Účinnosť a harmonizácia systému hodnotenia rizikovosti v rámci celej Európskej únie by mala podliehať ďalšej analýze.

Podľa návrhu zákona o prevádzke vozidiel na základe vykonaných cestných technických kontrol sa informácie o počte a závažnosti chýb na vozidlách kategórie M2, M3, N2, N3, O3 a O4, ktoré prevádzkujú jednotlivé dopravné podniky, vkladajú do systému hodnotenia rizikovosti ustanoveného zákonom č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Dopravným podnikom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba (zisková alebo nezisková), akékoľvek ziskové alebo neziskové združenie alebo skupina osôb bez právnej subjektivity, alebo akákoľvek úradná inštitúcia, či už má vlastnú právnu subjektivitu alebo závisí od orgánu, ktorý má takúto subjektivitu, ktorá vykonáva osobnú dopravu, alebo akákoľvek zisková fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva nákladnú dopravu na obchodné účely.

K § 58 (Percentuálny podiel kontrolovaných vozidiel)
V tomto paragrafe je ustanovené, že počiatočnej cestnej kontrole musí byť podrobených minimálne 5 % z celkového počtu vozidiel kategórie M2, M3, N3, N3, O3 a O4 evidovaných v Slovenskej republike. Informácie o skontrolovaných vozidlách sa oznamujú Európskej komisii.

K § 59 (Počiatočná cestná technická kontrola)
V tomto paragrafe sa uvádza, že počiatočnú cestnú technickú kontrolu vykonáva policajt alebo technik cestnej technickej kontroly, pričom spôsob výberu vozidiel, obsah a metódy počiatočnej cestnej technickej kontroly ustanoví ministerstvo vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o cestnej technickej kontrole [§ 136 ods. 3 písm. e)].

K § 60 (Podrobnejšia cestná technická kontrola)
K podrobnejšej cestnej technickej kontrole sa pristupuje na základe výsledkov počiatočnej cestnej technickej kontroly. Podrobnejšiu cestnú technickú kontrolu môže vykonať iba technik cestnej technickej kontroly spĺňajúci podmienky tohto zákona alebo technik cestnej technickej kontroly orgánu Policajného zboru prostredníctvom kontrolného zariadenia, pričom podrobnosti o obsahu a metódach podrobnejšej cestnej technickej kontroly a kontrolnom zariadení ustanoví ministerstvo vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o cestnej technickej kontrole [§ 136 ods. 3 písm. e)].

Je ustanovené, že ak podrobnejšiu cestnú technickú kontrolu nemožno vykonať na kontrolnom zariadení, môže policajt nariadiť podrobiť vozidlo technickej kontrole na stanici technickej kontroly v najbližšej obci alebo podrobiť vozidlo emisnej kontrole na pracovisku emisnej kontroly v najbližšej obci, alebo obom kontrolám.

Ďalej sa určuje, kto znáša náklady na vykonanie jednotlivých kontrol v závislosti na tom, či boli alebo neboli zistené chyby na vozidle.

K § 61 (Príspevok na podrobnejšiu cestnú technickú kontrolu)
Ustanovenia sú formulované v zmysle odôvodnenia 23 smernice (EÚ) č. 2014/47, kde sa uvádza, že s cieľom znížiť náklady spojené s použitím technického zariadenia na podrobnejšiu cestnú technickú kontrolu by členské štáty mali mať možnosť, aby v prípade zistenia chýb požadovali uhradenie príspevku, ktorého výška by mala byť opodstatnená a primeraná.

V § 61 sa ustanovujú maximálne sumy príspevku, ktoré môžu orgány Policajného zboru vyberať ako náklady spojené s použitím technického zariadenia. Pri určení výšky súm sa vychádzalo z ceny technického zariadenia ako aj z doby odpisovania takéhoto zariadenia.

K § 62 (Povinnosti vodiča pri cestnej technickej kontrole)
Ustanovujú sa povinnosti vodiča vozidla počas výkonu cestnej technickej kontroly vrátane povinnosti predložiť príslušné doklady.

K § 63 (Hodnotenie vozidla pri cestnej technickej kontrole)
Definuje sa spôsob hodnotenia vozidla pri cestnej technickej kontrole v závislosti od úrovne závažnosti zistených chýb na skupiny chýb ľahké, vážne a nebezpečné, pričom zoznam chýb a úroveň ich závažnosti ustanoví ministerstvo vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o cestnej technickej kontrole [§ 136 ods. 3 písm. e)].

K § 64 (Opatrenia v prípade vážnych alebo nebezpečných chýb)
V tomto paragrafe sa upravuje postup policajta v prípade, že sú počas cestnej technickej kontroly zistené vážne alebo nebezpečné chyby na vozidle.

Ďalej je uvedený postup prevádzkovateľa vozidla v prípade, že sú zistené vážne a nebezpečné chyby na vozidle prihlásenom do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a postup schvaľovacieho orgánu (okresného úradu) v prípade, že sú zistené takéto chyby na vozidle prihlásenom do evidencie vozidiel v inom štáte. Taktiež je upravený postup prevádzkovateľa vozidla a schvaľovacieho orgánu v prípade, že sa na vozidle zistili vážne alebo nebezpečné chyby počas cestnej technickej kontroly vykonávanej v inom štáte a výsledky takejto kontroly boli oznámené Slovenskej republike.

Porušenia a sankcie ohľadom cestných technických kontrol sa zapisujú do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy.

K § 65 (Koordinovaná cestná technická kontrola)
Podľa tohto paragrafu orgány Policajného zboru vykonávajú pravidelné ročné cestné technické kontroly v spolupráci s príslušnými orgánmi iných členských štátov.

K § 66 (Správa o cestnej technickej kontrole a evidencia cestných technických kontrol)
Po ukončení cestnej technickej kontroly sa vypracuje správa, ktorej kópia sa odovzdá vodičovi vozidla, pričom v prípade vozidiel M2, M3, N2, N3, O3 a O4 sa správa o cestnej technickej kontrole vypracuje, aj keď na vozidle neboli zistené chyby. Správa o cestnej technickej kontrole je nahraná do celoštátneho systému cestných technických kontrol, z ktorého zhromaždené informácie sa raz za dva roky zasielajú Európskej komisii.

V prípade kontroly prepravy nebezpečných vecí, ktorá bola vykonaná v rámci cestnej technickej kontroly, sa vypracuje taktiež kontrolný záznam podľa príslušného vykonávacieho predpisu (§ 9 vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 124/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 43/2016 Z. z.).

Druhý diel (Systém kontroly upevnenia nákladu)

K § 67 a 68
Ustanovenia § 67 upravujú naloženie a upevnenie nákladu a jeho kontrolu, podľa odôvodnenia 16 k smernici (EÚ) č. 2014/47 z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky má zásadný význam zabezpečenie nákladu. Náklad by mal byť preto zabezpečený tak, aby pri zrýchlení vozidla v premávke nevzniklo nebezpečenstvo. V záujme praktickej stránky by sa ako hraničná hodnota mala na základe európskych noriem používať tiaž vyplývajúca z takéhoto zrýchlenia.

Podľa smernice (EÚ) č. 2014/47 pracovníci zapojení do kontrol primeraného zabezpečenia nákladu by mali byť náležite vyškolení; v § 68 sa upravuje odborná spôsobilosť osôb vykonávajúcich kontrolu upevnenia nákladu.

Vo vyhláške ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o cestnej technickej kontrole [§ 136 ods. 3 písm. e)] sa upravujú podrobnosti o systéme kontroly upevňovania nákladu, upevnenie nákladu a kontrola upevnenia nákladu, vyhlásenie o hmotnosti, určenie najväčšej hmotnosti nákladu.

K § 69 (Osobitné povinnosti v súvislosti s naložením a upevnením nákladu)
V tomto paragrafe sú ustanovené špecifické povinnosti nakladajúcej organizácie, ktorá nakladá náklad do vozidla, na vozidlo alebo do intermodálnej nákladnej jednotky alebo nakladá intermodálnu nákladnú jednotku na vozidlo alebo jazdnú súpravu a taktiež povinnosti osôb nakladajúcej organizácie zodpovedných za nakládku vozidiel. Ďalej je určené, kto nesie zodpovednosť za naloženie, uloženie a upevnenie nákladu na vozidle alebo jazdnej súprave a taktiež povinnosť dopravného podniku skontrolovať pred jazdou upevnenie nákladu alebo intermodálnych nákladných jednotiek na vozidlo a povinnosť zabezpečiť, aby neboli prevýšené najväčšie technicky prípustné hmotnosti vozidla alebo jazdnej súpravy a najväčšie povolené hmotnosti a rozmery vozidla alebo jazdnej súpravy.

Plnenie príslušných povinností je dozorované a sankcionované podľa osobitných predpisov inšpektorátmi práce v rámci zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 2 ods. 1 bodu 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a orgánmi Policajného zboru v rámci bezpečnosti cestnej premávky.

K piatej časti
Piata časť obsahuje úpravu technických služieb na úseku prevádzky vozidiel v cestnej premávke, schvaľovanie zariadení, vzorových výtlačkov tlačív dokladov, nálepiek, emisných plakiet a celoštátneho informačného systému.

K prvej hlave (§ 70 až 77) (Technické služby)
Prvá hlava obsahuje podrobnosti o technických službách úseku prevádzky vozidiel v cestnej premávke (ďalej len „technická služba“).

K § 70 (Členenie technických služieb)
Toto ustanovenie upravuje členenie technických služieb, ktoré slúžia na zabezpečovanie určených činností vykonávaných ministerstvom alebo v jeho mene osobou, ktorej ministerstvo na základe výberového konania udelilo poverenie.

Technické služby sú osoby, ktoré na základe poverenia ministerstva zabezpečujú niektoré činnosti v oblasti kontroly a skúšok vozidiel a v oblasti montáže plynových zariadení do vozidiel.

Technické služby sa podľa činnosti členia na päť druhov, a to na
a)    technickú službu overovania,
b)    technickú službu technickej kontroly,
c)    technickú službu emisnej kontroly,
d)    technickú službu kontroly originality a
e)    technickú službu montáže plynových zariadení.

Na každý druh technickej služby technickej kontroly, technickej služby emisnej kontroly, technickej služby kontroly originality a technickej služby montáže plynových zariadení ministerstvo udeľuje len jedno poverenie na základe výberového konania. Výberové konanie na jednotlivé technické služby vykonávajú ustanovený zamestnanci. Vždy ide o
štyroch zamestnancov ministerstva dopravy,
-    jedného zamestnanca Slovenskej národnej akreditačnej služby, ktorý má dostatočné vedomosti týkajúce udeľovania akreditácie,
-    dvoch zástupcov organizácií pôsobiacich v oblasti výskumu prevádzky vozidiel v cestnej premávke, čím má byť zaručená transparentnosť výberového konania,
-    jedného zamestnanca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pôsobiaceho v oblasti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v prípade výberu technickej služby technickej kontroly, keďže ministerstvo vnútra je podľa kompetenčného zákona zodpovedné za bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,
-    jedného zamestnanca Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pôsobiaceho v oblasti ochrany ovzdušia v prípade výberu technickej služby emisnej kontroly, keďže ministerstvo životného prostredia je podľa kompetenčného zákona zodpovedné za ochranu ovzdušia,
-    jedného zamestnanca ministerstva vnútra pôsobiaceho v oblasti vyšetrovania krádeží vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek v prípade výberu technickej služby kontroly originality, keďže ministerstvo vnútra je podľa kompetenčného zákona zodpovedné za kriminalitu,
-    jedného zamestnanca Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru v prípade výberu technickej služby kontroly originality, keďže tento ústav vykonáva kriminalisticko-expertízne skúmanie podozrivých vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek pochádzajúcich z trestnej činnosti.

Technická služba je samofinancovateľná; údaje a činnosti vyplývajúce z predmetu poverenia poskytuje ministerstvu bezodplatne.

Ministerstvo vedie zoznam technických služieb, aktualizuje ho a uverejňuje na svojom webovom sídle.

K § 71 (Udeľovanie poverenia)
Tento paragraf ustanovuje, za akých podmienok môže ministerstvo poveriť technickú službu výkonom jednotlivých činností.

Významným atribútom je požiadavka na osvedčenia o akreditácii inšpekčného orgánu a finančná spoľahlivosť, ktoré sú zárukou pre riadne začatie a vykonávanie činnosti technickej služby. Podrobnosti o podmienkach na získanie poverenia a na výkon činnosti jednotlivých druhov technických služieb (finančná spoľahlivosť, odborná spôsobilosť, nezávislosť a nestrannosť, akreditácia, bezúhonnosť a dôveryhodnosť, zákaz personálneho a majetkového prepojenia, spoľahlivosť) a o ich preukazovaní upravujú § 163 až 169.

Za účelom zamedzenia konfliktu záujmov sa v prípade technických služieb podľa tohto zákona (okrem technickej služby overovania) ustanovuje zákaz personálneho a majetkového prepojenia s oprávnenými osobami, ktoré podnikajú v oblasti kontroly vozidiel a v oblasti montáže plynových zariadení podľa tohto zákona. Toto obmedzenie je odôvodnené tým, že technické služby overujú plnenie podmienok ustanovených na udelenie oprávnenia pre uvedené osoby, spracúvajú návrhy metodík na kontrolu vozidiel a na montáž plynových zariadení, overujú vhodnosť používaných zariadení, prístrojov a monitorovacieho záznamového zariadenia, zabezpečujú školenia a kurzy podmieňujúce vykonávanie činnosti oprávnených osôb.

K § 72 (Zmena, pozastavenie, zrušenie alebo zánik poverenia a predĺženie platnosti poverenia)
Tento paragraf vymedzuje podmienky pre zmenu, pozastavenie, zrušenie a zánik poverenia na vykonávanie technickej služby a na predĺženie platnosti poverenia.

V odseku 1 je upravená zmena poverenia na vykonávanie technickej služby na žiadosť držiteľa poverenia; ustanovenie reaguje aj na skutočnosť, že počas trvania platnosti poverenia môžu nastať skutočnosti, ktoré si vyžiadajú zmenu poverenia. Ak nastanú dôvody uvedené v zákone, odsek 2 dáva typovému schvaľovaciemu orgánu oprávnenie pozastaviť platnosť poverenia na čas, kým nebudú nedostatky preukázateľne odstránené alebo do vykonania uložených opatrení na nápravu. V odseku 3 sa ustanovuje povinnosť typovému schvaľovaciemu orgánu zrušiť poverenie, ak nastanú dôvody uvedené v zákone alebo môže dôjsť k zániku poverenia z dôvodu, že nastane v zákone uvedená skutočnosť, ktorá jeho zánik spôsobí (odsek 4). Platnosť poverenia je možné predĺžiť za zákonom stanovených podmienok (odsek 5). Osobitne sa upravuje predĺženie platnosti poverenia v prípade technickej služby podľa § 70 ods. 1 písm. b) až e), pretože na vykonávanie činnosti technickej služby sa vyhlasuje výberové konanie.

K § 73 až 77 (Povinnosti a oprávnenia technických služieb)
Ustanovujú sa povinnosti a oprávnenia technickej služby v závislosti od druhu vykonávanej činnosti.

Technická služba overovania (§ 73) zabezpečuje činnosti súvisiace s overovaním vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek a overovaním ich zhodnosti a činnosti súvisiace s overovaním typu spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch a overovaním ich zhodnosti.

Technická služba technickej kontroly, technická služba emisnej kontroly, technická služba kontroly originality a technická služba montáže plynových zariadení (§ 74 až 77): vykonávajú komplexné činnosti v systéme kontrol vozidiel a montáže plynových zariadení do vozidiel vyplývajúce z poverenia, najmä vo vzťahu k ministerstvu, okresným úradom, staniciam technických kontrol, pracoviskám emisných kontrol, kontrol originality alebo montáže plynových zariadení lokalizovaných v rámci Slovenskej republiky ako aj vo vzťahu k širokej motoristickej verejnosti.

Základnou úlohou technických služieb je zabezpečenie fungovania a ďalšieho rozvoja systému technických kontrol, emisných kontrol, kontrol originality a montáže plynových zariadení v Slovenskej republike. Zákon určuje technickým službám konkrétne činnosti, ktoré možno rozdeliť do troch oblastí:
a)    odborná oblasť kontrol vozidiel a príbuzných disciplín (napr. metrológia, skúšobníctvo, špecializovaná legislatíva): overovanie plnenia ustanovených podmienok pre vykonávanie technickej kontroly, emisnej kontroly alebo kontroly originality a pre vykonávanie montáže plynových zariadení, skúšky prístrojov a zariadení pre kontroly, vzdelávanie technikov, vývoj metodík na vykonávanie kontrol,
b)    oblasť zberu, prenosu, spracovania a archivácie dát v systéme kontrol vozidiel a montáže plynových zariadení (prevádzkovanie automatizovaných informačných systémov s celoštátnou pôsobnosťou, databázy staníc, pracovísk a odborných pracovníkov - technikov),
c)    logistická oblasť (distribúcia tlačív dokladov, kontrolných nálepiek, emisných plakiet a pečiatok, vedenie súvisiacej evidencie).

Ministerstvo vo vykonávacích vyhláškach [§ 136 ods. 3 písm. f) až j)] upraví podrobnosti o postupe zabezpečovania niektorých činností technickou službou.

K druhej hlave (§ 78 až 81) (Schvaľovanie zariadení, vzorových výtlačkov tlačív dokladov, nálepiek, emisných plakiet a celoštátneho informačného systému)
Druhá hlava obsahuje úpravu schvaľovania a overovania zariadení, schvaľovania vzorových výtlačkov dokladov a nálepiek ako aj informačných systémov používaných v súvislosti s technickou alebo emisnou kontrolou, kontrolou originality a montážou plynových zariadení.

K § 78 (Schvaľovanie vhodnosti zariadení)
    Ministerstvo vykonávacími vyhláškami [§ 136 ods. 3 písm. g) až i)] ustanoví zariadenia, prístroje a monitorovacie záznamové zariadenia používané pri technických kontrolách, emisných kontrolách a kontrolách originality, ktoré podliehajú schváleniu štátnym dopravným úradom. Uvedené technické prostriedky sú vedené v automatizovanom informačnom systéme príslušnej technickej služby v závislosti od druhu vykonávaných činností.

K § 79 (Overenie a kalibrácia zariadení)
Meracie zariadenia používané pri technickej kontrole a emisnej kontrole podliehajú overeniu podľa zákona o metrológii alebo kalibrácii odborne spôsobilou osobou podľa zákona o prevádzke vozidiel, pričom zoznam zariadení a interval kalibrácií ustanoví ministerstvo vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti technickej kontroly [§ 136 ods. 3 písm. g)] a vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly [§ 136 ods. 3 písm. h)].

Odborne spôsobilou osobou, ktorá vykonáva kalibráciu, je samotný výrobca zariadenia alebo jeho zástupca alebo kalibračné laboratórium. V prípade, že kalibrácia nie je zabezpečovaná odborne spôsobilou osobou, môže o osvedčenie odborne spôsobilej osoby na kalibráciu zariadení požiadať technická služba technickej kontroly a technická služba emisnej kontroly.

Ďalej sú ustanovené podmienky udelenia predmetného osvedčenia, povinnosti odborne spôsobilých osôb na kalibráciu zariadení, prípady, kedy typový schvaľovací orgán (štátny dopravný úrad) môže pozastaviť alebo zrušiť platnosť osvedčenia odborne spôsobilej osoby na kalibráciu zariadení a prípady, kedy takéto osvedčenie zaniká.

K § 80 (Schvaľovanie vzorových výtlačkov tlačív dokladov, kontrolných nálepiek, emisných plakiet a inšpekčných nálepiek)
Tlačivá dokladov, kontrolné nálepky, emisné plakety a inšpekčné nálepky používané príslušnou technickou službou podľa druhu vykonávaných činností, ktoré sú ustanovené vo vykonávacích vyhláškach ministerstva, podliehajú schváleniu. Návrh na schválenie podáva technická služba štátnemu dopravnému úradu.

K § 81 (Schvaľovanie celoštátneho informačného systému)
Štátny dopravný úrad schvaľuje pre každú technickú službu podľa jej príslušného poverenia:
a)    celoštátny informačný systém technických kontrol,
b)    celoštátny informačný systém emisných kontrol,
c)    celoštátny informačný systém kontrol originality,
d)    celoštátny informačný systém montáže plynových zariadení,
e)    celoštátny informačný systém cestných technických kontrol.

Dokladom o schválení príslušného celoštátneho systému je osvedčenie.

K šiestej časti
Šiesta časť obsahuje kontroly vozidiel a montáž plynových zariadení.

K prvej hlave (§ 82 až 89) (Oprávnená osoba)

K § 82 (Základné ustanovenie)
Podnikanie v oblasti kontroly vozidiel (výkon technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality) a podnikanie v oblasti montáže plynových zariadení do vozidiel predstavuje špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a k živnostenskému zákonu. Toto podnikanie sa vzhľadom na jeho špecifický charakter vyznačuje vysokým stupňom regulácie a je vyňaté z režimu živností.

Podnikať v oblasti kontroly vozidiel a v oblasti montáže plynových zariadení môže len osoba, ktorá na túto činnosť získala právoplatné oprávnenie podľa tohto zákona.

Podľa odseku 5 na udelenie oprávnenia na vykonávanie technickej alebo emisnej kontroly a kontroly originality sa vyžaduje právoplatné povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly, pracoviska emisnej kontroly alebo kontroly originality.

K § 83 (Udeľovanie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly, povolenia na zriadenie pracoviska emisnej kontroly a povolenia na zriadenie pracoviska kontroly originality
    V odseku 1 písm. a) až c) sa ustanovujú sa podmienky na zriadenie (vybudovanie) stanice technickej kontroly, pracoviska emisnej kontroly alebo kontroly originality, na základe ktorých príslušný okresný úrad v povoľovacom procese rozhodne o udelení príslušného povolenia alebo zamietnutí návrhu.

Podrobnosti o podmienkach na získanie povolenia (finančná spoľahlivosť, bezúhonnosť a dôveryhodnosť, zákaz personálneho a majetkového prepojenia a v prípade povolenia na zriadenie pracoviska kontroly originality aj spoľahlivosť) a o ich preukazovaní sú upravené v § 163 a § 167 až 169.

K § 84 a 85 (Oprávnenie)
Ustanovenia § 84 obsahujú úpravu udeľovania oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly, oprávnenia na vykonávanie emisnej kontroly, oprávnenia na vykonávanie kontroly originality a oprávnenia na montáž plynových zariadení.

V prípade oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly, emisnej kontroly alebo kontroly originality sa ustanovuje, že žiadateľ o udelenie oprávnenia v čase podania žiadosti (ako aj oprávnená osoba počas platnosti oprávnenia), nesmie byť personálne ani majetkovo prepojený s technickými službami podľa tohto zákona a ani s výrobou, predajom alebo opravou vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek tak, že súčasne prevádzkuje ich výrobu, predaj alebo opravy. Účelom je vylúčiť konflikt záujmov a zamedziť napríklad prípadom, aby oprávnená osoba technickej kontroly úmyselne neposudzovala vozidlá negatívne s tým, že si ich majú jednotliví prevádzkovatelia dať opraviť v servise, ktorý vlastní alebo v ktorom sú majetkovo prepojené tie isté osoby alebo zamedziť stavom, že kontrolný technik je zároveň zamestnancom inej spoločnosti vykonávajúcej výrobu, predaj a opravy vozidiel. Zákaz personálnej a majetkovej prepojenosti posudzuje okresný úrad individuálne pri každej podanej žiadosti o udelenie oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly, emisnej kontroly alebo kontroly originality ako aj počas celej doby platnosti oprávnenia. V prípade oprávnenia na montáž plynových zariadení žiadateľ o oprávnenie ako aj oprávnená osoba nesmú byť majetkovo a personálne prepojené s technickou službou montáže plynových zariadení.

Podrobnosti o podmienkach na získanie príslušného oprávnenia (finančná spoľahlivosť, bezúhonnosť a dôveryhodnosť, zákaz personálneho a majetkového prepojenia a v prípade povolenia na zriadenie pracoviska kontroly originality aj spoľahlivosť) a o ich preukazovaní sú upravené v § 163 a § 167 až 169.

Ustanovenia § 85 vymedzujú podmienky na zmenu, zrušenie a zánik oprávnenia na vykonávanie príslušných kontrol vozidiel a na montáže plynových zariadení.

K § 86 až 89 (Povinnosti a oprávnenia oprávnenej osoby)
    Ustanovujú sa oprávnenia a povinnosti osôb oprávnených vykonávať kontroly vozidiel a montáže plynových zariadení vo vozidlách:
a)    v § 86 pre oprávnenú osobu technickej kontroly,
b)    v § 87 pre oprávnenú osobu emisnej kontroly,
c)    v § 88 pre oprávnenú osobu kontroly originality,
d)    v § 89 pre oprávnenú osobu montáže plynových zariadení

Určené povinnosti musí oprávnená osoba plniť po celú dobu výkonu kontroly alebo montáže, pričom neplnenie niektorých z povinností môže byť pre okresný úrad dôvodom na zrušenie oprávnenia.

Ministerstvo vo vykonávacích vyhláškach [§ 136 ods. 3 písm. g) až j)] upraví podrobnosti o niektorých činnostiach oprávnených osôb.

K druhej hlave (§ 90 až 103) (Technik)
    V druhej hlave sa upravujú podrobnosti o odborne spôsobilých osobách, ktoré sú oprávnené vykonávať technickú kontrolu, emisnú kontrolu, kontrolu originality, montáž plynových zariadení a cestnú technickú kontrolu.

Prvý diel (Technik technickej kontroly, technik emisnej kontroly, technik kontroly originality a technik montáže plynových zariadení)

K § 90 (Udeľovanie osvedčenia technika)
Ustanovujú sa podmienky na udelenie osvedčenia technika technickej kontroly, technika emisnej kontroly, technika kontroly originality a technika montáže plynových zariadení, ktoré musí splniť fyzická osoba a ktoré za ňu v návrhu predkladá príslušná oprávnená osoba.

Podrobnosti o niektorých podmienkach pre získanie osvedčenia technika, ktorými sú bezúhonnosť a dôveryhodnosť a o spôsobe ich preukazovania upravuje § 167 ods. 3 až 6. Ministerstvo vo vykonávacích vyhláškach [§ 136 ods. 3 písm. g) až j)] upraví podrobnosti o niektorých podmienkach a o spôsobe ich preukázania okresnému úradu, ktorými sú dostatočné znalosti a chápaní o vozidlách a odbornej praxi alebo rovnocenná praktická skúsenosť v oblasti vozidiel.

K § 91 (Zmena, pozastavenie, zrušenie alebo zánik osvedčenia technika a predĺženie platnosti osvedčenia technika)
Upravujú sa podmienky na zmenu, zrušenie alebo zánik príslušného osvedčenia technika; ustanovujú sa aj podmienky na predĺženie platnosti osvedčenia.

V odsekoch 1 a 2 je upravená zmena rozsahu osvedčenia technika na žiadosť oprávnenej osoby. Odsek 1 ukladá schvaľovaciemu orgánu povinnosť zmeniť rozsah osvedčenia technika, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky. Odsek 2 dáva schvaľovaciemu orgánu oprávnenie zmeniť rozsah osvedčenia technika, pričom je na rozhodnutí schvaľovacieho orgánu, či po posúdení zmeny ustanovených podmienok, na zmenu rozsahu osvedčenia aj pristúpi.

V odseku 3 sa rieši situácia prestupu technika medzi oprávnenými osobami. V takomto prípade sa vydá nové osvedčenie technika s pôvodnou lehotou platnosti.

Ak nastanú dôvody uvedené v zákone odsek 4 dáva schvaľovaciemu orgánu oprávnenie pozastaviť platnosť osvedčenia technika na čas, kým nebudú nedostatky preukázateľne odstránené, alebo do vykonania uložených opatrení na nápravu.

V odseku 5 sa ustanovuje povinnosť schvaľovaciemu orgánu zrušiť osvedčenia technika, ak nastanú dôvody uvedené v zákone alebo môže dôjsť k zániku osvedčenia z dôvodu, že nastane v zákone uvedená skutočnosť, ktorá jeho zánik spôsobí (odsek 6).

Platnosť osvedčenia technika je možné predĺžiť za súčasného splnenia zákonom stanovených podmienok v písmenách a) až c).

K § 92 (Základné školenie, zdokonaľovacie školenie a doškoľovací kurz)
Ustanovujú sa podmienky pre základné školenie, zdokonaľovacie školenie a doškoľovací kurz, ako i vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti za účelom získania príslušného osvedčenia technika a za účelom predĺženia platnosti osvedčenia.

K § 93 (Skúšky z odbornej spôsobilosti)
    V tomto paragrafe sú definované základné požiadavky na preukázanie odbornej spôsobilosti na účely vykonávania technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality a montáže plynových zariadení. Odbornú spôsobilosť preukazuje fyzická osoba skúškou pred skúšobnou komisiou.

Upravuje sa aj postup prihlásenia fyzickej osoby na skúšku z odbornej spôsobilosti, spôsob oznámenia termínu a miesta tejto skúšky a postupy v prípade, že fyzická osoba skúške nevyhovela alebo sa jej nemohla zo závažných dôvodov zúčastniť. Ďalšie podrobnosti ohľadom skúšok z odbornej spôsobilosti ustanoví ministerstvo vo vykonávacích vyhláškach a v skúšobnom poriadku.

K § 94 (Skúšky overenia dostatočných znalostí a chápaní o vozidlách)
    Fyzická osoba, ktorá chce vykonávať technické kontroly, emisné kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení, musí preukázať okrem odbornej spôsobilosti taktiež dostatočné vedomosti a znalosti o vozidlách, ich konštrukcii, systémoch, princípoch činnosti. Na tento účel sa musí podrobiť aj skúške overenia dodatočných znalostí a chápaní o vozidlách, pričom od takejto skúšky je oslobodená fyzická osoba, ktorá preukáže, že absolvovala vzdelanie v takom odbore, ktorým získala dostatočné znalosti a vedomosti o vozidlách a preukáže odbornú prax alebo rovnocennú skúsenosť.

Ďalej sa upravuje postup prihlásenia fyzickej osoby na skúšku overenia dodatočných znalostí a chápaní o vozidlách, spôsob oznámenia termínu a miesta tejto skúšky. Ďalšie podrobnosti ohľadom skúšok overenia dodatočných znalostí a chápaní o vozidlách ustanoví ministerstvo vo vykonávacích vyhláškach [§ 136 ods. 3 písm. g) až j)] a v skúšobnom poriadku.

K § 95 až 98 (Povinnosti technika)
    Ustanovujú sa povinnosti odborne spôsobilých osôb vykonávajúcich kontroly vozidiel a montáž plynových zariadení:
a)    v § 95 pre technika technickej kontroly,
b)    v § 96 pre technika emisnej kontroly,
c)    v § 97 pre technika kontroly originality,
d)    v § 98 pre technika montáže plynových zariadení.

Určené povinnosti musí príslušný technik plniť po celú dobu výkonu kontroly alebo montáže, pričom neplnenie niektorých z povinností môže byť pre okresný úrad dôvodom na zrušenie osvedčenia.

Druhý diel (Technik cestnej technickej kontroly)

K § 99 (Základné ustanovenia)
Počiatočnú a podrobnejšiu cestnú technickú kontrolu môžu vykonávať odborne spôsobilé osoby, ktoré majú na túto činnosť udelené osvedčenie technika cestnej technickej kontroly.

Vo vyhláške ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o cestnej technickej kontrole [§ 136 ods. 3 písm. e)] sa upravujú podrobnosti o technikovi cestnej technickej kontroly (návrh na udelenie osvedčenia, spôsob a rozsah základného školenia a doškoľovacieho kurzu, skúšky z odbornej spôsobilosti).  

V § 99 je ustanovené, že technik cestnej technickej kontroly nesmie pri výbere vozidiel, ktoré majú byť predmetom cestnej technickej kontroly, diskriminovať ich vodičov, pri výkone kontroly nesmie podliehať žiadnemu konfliktu záujmov, ktoré by mali vplyv na nestrannosť a objektivitu výsledkov cestnej technickej kontroly a taktiež jeho odmena nesmie priamo súvisieť s výsledkami cestných technických kontrol.

K § 100 (Udeľovanie osvedčenia technika)
    O udelenie osvedčenia technika cestnej technickej kontroly môže požiadať iba príslušný orgán Policajného zboru, ktorý je oprávnený takúto kontrolu vykonávať. Uvádzajú sa podmienky na udelenie osvedčenia technika cestnej technickej kontroly a postup udelenia tohto osvedčenia štátnym dopravným úradom.

K § 101 (Zánik osvedčenia a predĺženie osvedčenia)
Upravujú sa podmienky na zánik osvedčenia technika cestnej technickej kontroly, ako aj podmienky na predĺženie platnosti osvedčenia. Podľa odseku 1 osvedčenie zaniká z dôvodu, že nastane v zákone uvedená skutočnosť, ktorá jeho zánik spôsobí. V odseku 2 je založené oprávnenie pre typový schvaľovací orgán predĺžiť platnosť osvedčenia za súčasného splnenia zákonom stanovených podmienok v písmenách a) až e).

K § 102 (Základné školenie a doškoľovací kurz)
Ustanovujú sa podmienky pre základné školenie a doškoľovací kurz, ako i vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou vymenovanou ministerstvom za účelom získania osvedčenia technika cestnej technickej kontroly a za účelom predĺženia platnosti osvedčenia.

K § 103 (Skúšky z odbornej spôsobilosti)
    V tomto paragrafe sú definované základné požiadavky na preukázanie odbornej spôsobilosti na účel vykonávania cestnej technickej kontroly. Odbornú spôsobilosť na výkon cestnej technickej kontroly preukazuje fyzická osoba skúškou pred skúšobnou komisiou.

Ďalej sa upravuje postup prihlásenia fyzickej osoby na skúšku z odbornej spôsobilosti, spôsob oznámenia termínu a miesta tejto skúšky a postupy v prípade, že fyzická osoba skúške nevyhovela alebo sa jej nemohla zo závažných dôvodov zúčastniť. Ďalšie podrobnosti ohľadom skúšok z odbornej spôsobilosti upraví ministerstvo vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o cestnej technickej kontrole [§ 136 ods. 3 písm. e)] a v skúšobnom poriadku.

K tretej hlave (§ 104 až 112) (Technická kontrola)
Druhá hlava obsahuje úpravu technickej kontroly.

Predloženým návrhom zákona o prevádzke vozidiel a vyhláškou ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti technickej kontroly sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica (EÚ) č. 2014/45, ktorá s účinnosťou od 20. mája 2018 nahrádza smernicu Rady 96/96/ES z 20. decembra 1996 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel v platnom znení.

Cieľom smernice (EÚ) č. 2014/45 je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky stanovením minimálnych spoločných požiadaviek a harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa kontrol technického stavu vozidiel prevádzkovaných na verejných cestách v členských štátoch. Kontrola technického stavu je súčasťou širšieho systému, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa vozidlá počas používania udržiavali v bezpečnom a environmentálne prijateľnom stave. V Slovenskej republiky kontroly technického stavu pozostávajú z technických kontrol a z emisných kontrol, ktoré sú hlavným nástrojom na zabezpečenie dobrého technického stavu. Systém kontrol technického stavu ešte dopĺňajú cestné technické kontroly vozidiel.

Podrobnosti o technickej kontrole upraví vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti technickej kontroly [§ 136 ods. 3 písm. g)] (členenie staníc technickej kontroly, rozsah technických kontrol a druhy dokladov, prípady nevykonania technickej kontroly, lehoty technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel, prípady nariadenia technickej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt, hodnotenie technického stavu vozidla a závery o spôsobilosti, dočasnej spôsobilosti alebo nespôsobilosti vozidla na cestnú premávku z hľadiska technického stavu, spôsob evidovania údajov o technických kontrolách, vzory a náležitosti dokladov vydávaných pri technickej kontrole).

K § 104 (Stanica technickej kontroly)
    Bližšie sa špecifikuje, že pracovisko stanice technickej kontroly môže byť zriadené ako stacionárna stanica technickej kontroly alebo mobilná stanica technickej kontroly, pričom mobilná stanica technickej kontroly môže byť zriadená prostredníctvom mobilného zariadenia, ktoré sa presúva medzi schválenými miestami na prevádzkovanie mobilnej stanice technickej kontroly.

    Je uvedené, že stanica technickej kontroly môže byť súčasne aj pracoviskom emisnej kontroly, pričom mobilná stanica technickej kontroly môže byť zriadená len súčasne s mobilným pracoviskom emisnej kontroly.

K § 105 (Monitorovanie stanice technickej kontroly)
Upravuje sa povinnosť monitorovať priestory kontrolnej linky stanice technickej kontroly (aj mobilnej) prostredníctvom monitorovacích záznamových zariadení za účelom vylúčenia možnosti, aby technici technickej kontroly vykonali technickú kontrolu bez pristavenia motorového vozidla, ďalej za účelom zabezpečenia vnútornej kontroly technikov technickej kontroly zo strany oprávnenej osoby technickej kontroly a zvýšenia efektívnosti a objektívnosti výkonu odborného dozoru nad dodržiavaním ustanovených postupov vykonanej kontroly nad technickým stavom motorového vozidla.

S využitím prístupu do celoštátneho informačného systému technických kontrol je možné odhaliť jednotlivé prípady nepoctivého vykonania kontroly, chýba však „odstrašujúci“ efekt, keďže je pomerne nízka pravdepodobnosť odhalenia vzhľadom na počet staníc technickej kontroly, počet kontrolných technikov a množstvo vykonaných kontrol vozidiel. Z rôznych navrhovaných a prejednávaných opatrení ministerstvo vyhodnotilo ako najefektívnejší systém využívajúci monitorovacie záznamové zariadenie v kombinácii s celoštátnym informačným systémom technických kontrol.

Ďalej je špecifikované, kde sa vyhotovený záznam ukladá, povinnosti oprávnenej osoby technickej kontroly v súvislosti s poskytovaním záznamu a jeho likvidáciou v určených lehotách a možnosť orgánu odborného dozoru nariadiť zmenu inštalácie monitorovacieho záznamového zariadenia, ak to neplní dostatočne svoj účel.

K § 106 (Vykonávanie technickej kontroly)
Ustanovujú sa technické kontroly vykonávané v stacionárnej stanici technickej kontroly a v mobilnej stanici technickej kontroly, rozsah kontrolných úkonov, povinnosť používania zariadení a technických prostriedkov.

K § 107 (Druhy technickej kontroly)
    Ustanovujú sa druhy technických kontrol a v odsekoch 8 a 9, 11 až 13 sú vymedzené povinnosti prevádzkovateľov vozidiel alebo vodičov kontrolovaných vozidiel.

    Ustanovuje sa, aké druhy technických kontrol možno vykonať na akých staniciach technickej kontroly a na základe akého oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly možno vykonať aké druhy technických kontrol. Zakazuje sa počas technickej kontroly nastavovať alebo opravovať kontrolované vozidlo okrem nastavenia svetlometov.

K § 108 (Technická kontrola pravidelná)
V tomto paragrafe sa upravujú technické kontroly pravidelné. Lehoty (termíny) a frekvenciu technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanovuje vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti technickej kontroly [§ 136 ods. 3 písm. g)], pričom sa vychádza z čl. 5 smernice (EÚ) č. 2014/45.

K § 109 (Nariadenie o podrobení vozidla technickej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt)
    Ak nastane prípad ustanovený vyhláškou ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti technickej kontroly [§ 136 ods. 3 písm. g)], schvaľovací orgán (okresný úrad) bez ďalšieho konania nariadi prevádzkovateľovi vozidla podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt. Vozidlo sa podrobí takejto kontrole napríklad, ak je nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke a táto nespôsobilosť trvá, alebo je technicky nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, alebo ak prevádzkovateľ vozidla nepodrobil vozidlo technickej kontrole pravidelnej v ustanovenej lehote, alebo ak pri cestnej technickej kontrole bolo vozidlo hodnotené s vážnou alebo nebezpečnou chybou a podobne.

Na zabezpečenie požiadavky vyplývajúcej z § 3 ods. 3 správneho poriadku vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov, ako aj použiť najvhodnejšie prostriedky na dosiahnutie účelu, pričom sa má dbať na hospodárny priebeh konania, bez zbytočného zaťažovania osôb, sa navrhuje rozhodovať o nariadení podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt zjednodušenou formou konania – aplikáciou inštitútu rozkazného konania.

Rozhodnutie bude vydané automatizovaným spôsobom, namiesto odtlačku úradnej pečiatky môže obsahovať predtlačený odtlačok úradnej pečiatky a namiesto podpisu môže obsahovať faksimile podpisu oprávnenej osoby. Navrhovaným spôsobom sa zabezpečí vykonanie nariadenia takejto kontroly automatickým spôsobom prostredníctvom informačného systému.

Z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty sa navrhuje možnosť podať odpor. V odôvodnení odporu uvedie prevádzkovateľ vozidla dôvody, prečo by vozidlo nemalo byť podrobené nariadenej technickej kontrole a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (napr. listinné dôkazy). Účastník konania však v prípade neúspechu v ďalšom konaní o nariadení podrobiť vozidlo technickej kontrole po podaní odporu, bude musieť uhradiť aj paušálne trovy konania vo výške 30 eur.

K § 110 (Hodnotenie vozidla pri technickej kontrole)
V tomto paragrafe sa upravuje hodnotenie technického stavu vozidiel a vedenie celoštátneho informačného systému technických kontrol. Podrobnosti ustanovuje vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti technickej kontroly [§ 136 ods. 3 písm. g)], pričom sa vychádza z prílohy II smernice (EÚ) č. 2014/45.

K § 111 (Doklad o vykonaní technickej kontroly)
V tomto paragrafe sa upravujú doklady o vykonaní technickej kontroly. Dokladom o vykonaní technickej kontroly je správa o kontrole technického stavu vozidla, ktorú vydala príslušná stanica technickej kontroly a ktorá obsahuje informácie o identite vozidla a o výsledkoch kontroly. Dokladmi o vykonaní technickej kontroly podľa jednotlivých druhov technických kontrol sú:
a)    vyznačený protokol o kontrole technického stavu časť A – technická kontrola,
b)    vyznačené osvedčenie o schválení vozidla na prepravu nebezpečných vecí,
c)    vyznačené potvrdenie o technickej kontrole na vydanie prepravného povolenia,
d)    vyznačené osvedčenie o kontrole technického stavu časť A – technická kontrola,
e)    vyznačená (perforovaná) kontrolná nálepka.

K § 112 (Nespôsobilé vozidlo pri technickej kontrole)
    Ustanovuje sa povinnosť pre prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť na vlastné náklady odtiahnutie vozidla zo stanice technickej kontroly, a to v prípade, ak pri technickej kontrole bolo vozidlo vyhodnotené ako nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke a z uvedeného dôvodu je jeho prevádzka v cestnej premávke pozastavená podľa § 47.  

K štvrtej hlave (§ 113 až 121) (Emisná kontrola)
Štvrtá hlava obsahuje úpravu emisných kontrol motorových vozidiel. Predloženým návrhom zákona o prevádzke vozidiel a vyhláškou ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica (EÚ) č. 2014/45, v ktorej je upravená emisná kontrola.

Cieľom smernice (EÚ) č. 2014/45 je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky stanovením minimálnych spoločných požiadaviek a harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa kontrol technického stavu vozidiel prevádzkovaných na verejných cestách v členských štátoch.

Kontrola technického stavu je súčasťou širšieho systému, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa vozidlá počas používania udržiavali v bezpečnom a environmentálne prijateľnom stave. V Slovenskej republiky kontroly technického stavu pozostávajú z technických kontrol a z emisných kontrol, ktoré sú hlavným nástrojom na zabezpečenie dobrého technického stavu. Systém kontrol technického stavu ešte dopĺňajú cestné technické kontroly vozidiel.

Emisnou kontrolou motorového vozidla sa rozumie prehliadka a kontrola stavu motora vozidla a jeho systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek, ktoré ovplyvňujú tvorbu znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch, a meraním zistené dodržiavanie určených podmienok a emisných limitov motora.

Podrobnosti o emisnej kontrole upraví vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly [§ 136 ods. 3 písm. h)] (členenie jednotlivých druhov paliva a jednotlivých druhov emisného systému, emisné limity motorových vozidiel v prevádzke, rozsah emisnej kontroly a druhy dokladov, prípady nevykonania emisnej kontroly, lehoty emisných kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel, prípady nariadenia emisnej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt, hodnotenie emisného stavu motorového vozidla a závery o spôsobilosti, dočasnej spôsobilosti alebo nespôsobilosti vozidla na cestnú premávku, spôsob evidovania údajov o emisných kontrolách, vzory a náležitosti dokladov vydávaných pri emisnej kontrole).

K § 113 (Pracovisko emisnej kontroly)
Ustanovujú sa pracoviská emisnej kontroly, ich rozdelenie na jednotlivé typy.

Bližšie sa špecifikuje, že pracovisko emisnej kontroly môže byť zriadené ako stacionárne pracovisko emisnej kontroly alebo mobilné pracovisko emisnej kontroly, pričom mobilné pracovisko emisnej kontroly môže byť zriadené prostredníctvom mobilného zariadenia, ktoré sa presúva medzi schválenými miestami na prevádzkovanie mobilnej stanice technickej kontroly.

    Je uvedené, že mobilné pracovisko emisnej kontroly môže byť zriadené len súčasne s mobilnou stanicou technickej kontroly.

K § 114 (Monitorovanie pracoviska emisnej kontroly)
Upravuje sa povinnosť monitorovať priestory kontrolnej linky pracoviska emisnej kontroly (aj mobilnej) prostredníctvom monitorovacích záznamových zariadení za účelom vylúčenia možnosti, aby technici emisnej kontroly vykonali emisnú kontrolu bez pristavenia motorového vozidla, ďalej za účelom zabezpečenia vnútornej kontroly technikov emisnej kontroly zo strany oprávnenej osoby emisnej kontroly a zvýšenia efektívnosti a objektívnosti výkonu odborného dozoru nad dodržiavaním ustanovených postupov vykonanej kontroly nad technickým stavom motorového vozidla.

S využitím prístupu do celoštátneho informačného systému emisných kontrol je možné odhaliť jednotlivé prípady nepoctivého vykonania kontroly, chýba však „odstrašujúci“ efekt, keďže je pomerne nízka pravdepodobnosť odhalenia vzhľadom na počet pracovísk emisnej kontroly, počet technikov emisnej kontroly a množstvo vykonaných kontrol vozidiel. Z rôznych navrhovaných a prejednávaných opatrení ministerstvo vyhodnotilo ako najefektívnejší systém využívajúci monitorovacie záznamové zariadenie v kombinácii s celoštátnym informačným systémom emisných kontrol.

Ďalej je špecifikované, kde sa vyhotovený záznam ukladá, povinnosti oprávnenej osoby emisnej kontroly v súvislosti s poskytovaním záznamu a jeho likvidáciou v určených lehotách a možnosť orgánu odborného dozoru nariadiť zmenu inštalácie monitorovacieho záznamového zariadenia, ak to neplní dostatočne svoj účel.

K § 115 (Vykonávanie emisnej kontroly)
Ustanovujú sa emisné kontroly vykonávané v stacionárnom pracovisku emisnej kontroly a v mobilnom pracovisku emisnej kontroly, rozsah kontrolných úkonov, povinnosť používania zariadení a technických prostriedkov.

K § 116 (Druhy emisnej kontroly)
    Ustanovujú sa druhy emisných kontrol a v odsekoch 5, 6, 8 až 10 sú vymedzené povinnosti prevádzkovateľov vozidiel alebo vodičov kontrolovaných vozidiel.

Ustanovuje sa, aké druhy emisných kontrol možno vykonať na akých pracoviskách emisnej kontroly. Zakazuje sa počas emisnej kontroly mazať chybovú pamäť palubnej diagnostiky OBD, nastavovať alebo opravovať kontrolované vozidlo.

K § 117 (Emisná kontrola pravidelná)
V tomto paragrafe sa upravujú emisné kontroly pravidelné. Lehoty (termíny) a frekvenciu emisných kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanovuje vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly [§ 136 ods. 3 písm. h)], pričom sa vychádza z čl. 5 smernice (EÚ) č. 2014/45.

K § 118 (Nariadenie o podrobení vozidla emisnej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt)
    Ak nastane prípad ustanovený vyhláškou ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly [§ 136 ods. 3 písm. h)], schvaľovací orgán (okresný úrad) bez ďalšieho konania nariadi prevádzkovateľovi vozidla podrobiť vozidlo emisnej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt. Vozidlo sa podrobí takejto kontrole napríklad, ak je nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke a táto nespôsobilosť trvá, alebo je technicky nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, alebo ak prevádzkovateľ vozidla nepodrobil vozidlo emisnej kontrole pravidelnej v ustanovenej lehote, alebo ak pri cestnej emisnej kontrole bolo vozidlo hodnotené s vážnou alebo nebezpečnou chybou.

    Postup v rozkaznom konaní o nariadení podrobiť vozidlo emisnej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt je obdobný ako pri nariadení o podrobení vozidla technickej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt (§ 108).

K § 119 (Hodnotenie vozidla pri emisnej kontrole)
V tomto paragrafe sa upravuje hodnotenie emisného stavu motorových vozidiel a vedenie celoštátneho informačného systému emisných kontrol. Podrobnosti ustanovuje vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly [§ 136 ods. 3 písm. h)], pričom sa vychádza z prílohy II smernice (EÚ) č. 2014/45.

K § 120 (Doklad o vykonaní emisnej kontroly)
V tomto paragrafe sa upravujú doklady o vykonaní emisnej kontroly. Dokladom o vykonaní emisnej kontroly je správa o kontrole technického stavu vozidla, ktorú vydalo príslušné pracovisko emisnej kontroly a ktorá obsahuje informácie o identite vozidla a o výsledkoch kontroly. Dokladmi o vykonaní emisnej kontroly sú:
a)    vyznačený protokol o kontrole technického stavu časť B – emisná kontrola,
b)    vyznačené osvedčenie o kontrole technického stavu časť B – emisná kontrola a
c)    vyznačená (perforovaná) kontrolná nálepka.

K § 121 (Nespôsobilé vozidlo pri emisnej kontrole)
    Ustanovuje sa povinnosť pre prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť na vlastné náklady odtiahnutie vozidla z pracoviska emisnej kontroly, a to v prípade, ak pri emisnej kontrole bolo vozidlo vyhodnotené ako nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke a z uvedeného dôvodu je jeho prevádzka v cestnej premávke pozastavená podľa § 47.  

K piatej hlave (§ 122 až 129) (Kontrola originality)
Piata hlava obsahuje úpravu kontrol originality vozidiel. Návrh zákona o prevádzke vozidiel ustanovuje „technickú spôsobilosť“ vozidla a „spôsobilosť“ vozidla na prevádzku v cestnej premávke. Vozidlo môže byť technicky spôsobilé, ale pokiaľ boli na ňom vykonané neoprávnené zásahy do identifikátorov, dokladov alebo konštrukcie, je pre prevádzku na cestách nespôsobilé. Účelom kontroly originality je overenie spôsobilosti vozidla na cestnú premávku, pretože v súlade s ustanoveniami návrhu zákona prevádzkovateľ vozidla nesmie v cestnej premávke prevádzkovať vozidlo, na ktorom boli vykonané neoprávnené zmeny do identifikátorov vozidla, neoprávnené zásahy do konštrukcie vozidla (napr. rozrezané a poskladané z viacerých vozidiel) a do dokladov vozidla. Zároveň sa overuje výskyt údajov o vozidle a dokladoch v pátracích evidenciách a odhaľujú ďalšie neoprávnené alebo podvodné praktiky spojené s vozidlami. V zmysle § 220 Trestného zákona je pozmeňovanie identifikátorov vozidla trestným činom. Takému vozidlu budú príslušnými orgánmi odobraté tabuľky s evidenčným číslom, vozidlo bude vyradené z evidencie vozidiel. Odcudzené vozidlá budú vrátené pôvodným majiteľom. Posilňuje sa kontrolný mechanizmus, ktorý preukázateľne eliminuje aj legalizáciu odcudzených a zmanipulovaných vozidiel, pri ktorých dochádza k zmene identifikátorov, zásahom do konštrukcie a falšovaniu dokladov. Skracuje sa proces vybavovania na dopravných inšpektorátoch - pretože vozidlá s platným Odborným posudkom o kontrole originality nemusia absolvovať povinnú obhliadku a údaje o kontrolách sú zaznamenávané priamo do evidencie vozidiel.

Podrobnosti o kontrole originality upraví vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti kontroly originality [§ 136 ods. 3 písm. i)] (členenie pracovísk kontroly originality, rozsah kontroly originality, prípady nevykonania kontroly originality, doklady predkladané na kontrolu originality, prípady nariadenia kontroly originality, hodnotenie vozidla a závery o spôsobilosti, dočasnej spôsobilosti alebo nespôsobilosti vozidla na cestnú premávku, vzory a náležitosti dokladov vydávaných pri kontrole originality, spôsob vyznačovania výsledku kontroly originality do dokladov).

K § 122 (Pracovisko kontroly originality)
    Špecifikuje sa účel pracoviska kontroly originality.

K § 123 (Vykonávanie kontroly originality)
Definuje sa kontrola originality, ustanovuje sa rozsah kontrolných úkonov, povinnosť používania schválených zariadení na vykonávanie kontroly originality.

K § 124 (Druhy kontrol originality)
    Ustanovujú sa druhy kontrol originality a v odsekoch 5, 6, 8 až 10 sú vymedzené povinnosti prevádzkovateľov vozidiel alebo vodičov kontrolovaných vozidiel.

    Ustanovuje sa, aké druhy kontrol originality možno vykonať na akých pracoviskách kontroly originality.

K § 125 (Nariadenie o podrobení vozidla kontrole originality)
    Ak nastane prípad ustanovený vyhláškou ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti kontroly originality, schvaľovací orgán (okresný úrad) bez ďalšieho konania nariadi prevádzkovateľovi vozidla podrobiť vozidlo kontrole originality. Vozidlo sa podrobí kontrole originality v prípade oznámenia alebo zistenia, že na ňom boli vykonané neoprávnené zásahy do jeho identifikátorov, konštrukcie alebo jeho dokladov, alebo že na vozidle sa nachádzajú pozmenené, poškodené alebo nečitateľné identifikátory vozidla, alebo že na vozidle je identifikačné číslo vozidla VIN, ktoré výrobca nikdy nevyrobil.

    Postup v rozkaznom konaní o nariadení podrobiť vozidlo kontrole originality je obdobný ako pri nariadení o podrobení vozidla technickej kontrole pravidelnej alebo emisnej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt (§ 109 a 118).

K § 126 (Hodnotenie vozidla pri kontrole originality)
V tomto paragrafe sa upravuje hodnotenie vozidla, vyhodnotenie identifikátorov vozidla, požadovaných dokladov a údajov v príslušných informačných systémoch a vedenie celoštátneho informačného systému kontrol originality.

K § 127 (Doklad o vykonaní kontroly originality)
    V tomto paragrafe sa upravujú doklady o vykonaní kontroly originality.

Výsledok kontroly originality vozidla je zaznamenaný do odborného posudku o kontrole originality alebo do protokolu o kontrole originality evidenčnej, do celoštátneho informačného systému kontrol originality a vyjadruje stav spôsobilosti vozidla pre cestnú premávku. Vozidlo s výsledkom „spôsobilé“ na cestnú premávku je označené kontrolnou nálepkou. Ak na vozidle s výsledkom „dočasne spôsobilé“ budú odstránené dôvody dočasnej spôsobilosti, bude na vozidle vykonaná kontrola zameraná na odstránenie nedostatkov.

K § 128 a 129 (Umiestňovanie a upevňovanie náhradného identifikačného čísla vozidla VIN prideleného jednotlivému vozidlu alebo identifikačného čísla vozidla VIN jednotlivo vyrobeného vozidla)
Ustanovuje sa, že náhradné identifikačné čísla vozidla VIN a identifikačné čísla vozidla VIN pre jednotlivo vyrobené vozidlá bude na vozidlá umiestňovať pracovisko kontroly originality. Zabezpečí sa tým, že náhradné identifikačné číslo vozidla VIN nebude umiestnené na odcudzené vozidlo, aby nedochádzalo k legalizácii podozrivých vozidiel a že identifikačné čísla vozidla VIN pre jednotlivo vyrobené vozidlá budú na vozidlá umiestnené predpísaným spôsobom, čo jednotlivý výrobca vozidla často nevedel zabezpečiť.

K § 128 (Spôsob umiestňovania a upevňovania)
    Ustanovuje sa spôsob umiestnenia a upevnenia náhradného identifikačného čísla vozidla VIN a identifikačného čísla vozidla VIN, pričom zoznam pracovísk kontroly originality na tieto účely určuje štátny dopravný úrad. Taktiež sa ustanovujú povinnosti pre prevádzkovateľa vozidla, vodiča vozidla alebo výrobcu jednotlivého vozidla počas umiestňovania a upevňovania identifikačného čísla vozidla VIN:

K § 129 (Doklad o umiestnení a upevnení)
Vyznačovanie umiestnenia a upevnenia identifikačného čísla vozidla VIN, ak nie je automaticky prenesené na základe umiestnenia a upevnenia, sa zapisuje do protokolu o umiestnení a upevnení náhradného identifikačného čísla vozidla VIN a do protokolu o umiestnení a upevnení identifikačného čísla vozidla VIN.

K šiestej hlave (§ 130 až 134) (Montáže plynových zariadení)
Šiesta hlava obsahuje úpravu montáže plynových zariadení vo vozidlách.

Montáž plynového zariadenia je úprava, zmena alebo doplnenie alternatívneho palivového systému vozidla, ktorú vykonávajú technici montáže plynového zariadenia prostredníctvom oprávnenej osoby montáže plynového zariadenia.

Podrobnosti o montáži plynových zariadení do vozidiel upraví vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti montáže plynových zariadení [§ 136 ods. 3 písm. j)] (členenie pracovísk montáže plynových zariadení, vyznačovanie výsledku montáže a vydávané doklady) a podrobnosti o inšpekcii plynových nádrží (druhy plynových nádrží podliehajúcich inšpekcii a druhy inšpekcií, lehoty pravidelných inšpekcií, hodnotenie inšpekcie a závery o spôsobilosti alebo nespôsobilosti plynovej nádrže, spôsob evidovania údajov o inšpekciách, spôsob vyznačovania výsledku inšpekcie, miesto umiestnenia a nalepenia inšpekčnej nálepky a doklady o vykonaní inšpekcie).

K § 130 (Pracovisko montáže plynových zariadení)
Špecifikuje sa účel pracoviska montáže plynových zariadení.

K § 131 (Vykonávanie montáže plynového zariadenia)
Definuje sa montáž plynového zariadenia, povinnosť vykonávať montáže plynových zariadení na pracovisku montáže plynových zariadení, ktoré je na montáž oprávnené a povinnosť používať overené, kalibrované alebo skontrolované zariadenia používané na montáž. Taktiež sa upravujú povinnosti prevádzkovateľa vozidla alebo vodiča vozidla ohľadom montáže plynových zariadení.

K § 132 (Doklad o vykonaní montáže plynového zariadenia)
Dokladom o vykonaní montáže plynového zariadenia je vyznačený protokol o montáži plynového zariadenia:
protokol o montáži plynového zariadenia LPG,
protokol o montáži plynového zariadenia CNG,
protokol o montáži plynového zariadenia LNG,
protokol o montáži plynového zariadenia LPG retrofitný systém,
protokol o montáži plynového zariadenia CNG retrofitný systém.

K § 133 a 134 (Inšpekcia plynových nádrží)
K § 133 (Vykonávanie inšpekcie plynových nádrží): Definuje sa inšpekcia plynových nádrží, ustanovuje sa spôsob vykonávania inšpekcie, spôsob hodnotenia stavu plynovej nádrže, povinnosti prevádzkovateľa alebo vodiča vozidla a spôsob vedenia záverov inšpekcií plynových nádrží v celoštátnom informačnom systéme montáže plynových zariadení.

K § 134 (Doklad o vykonaní inšpekcie plynových nádrží): Upravujú sa doklady o vykonaní inšpekcie plynovej nádrže a povinnosť technickej služby montáže plynových zariadení informovať príslušný schvaľovací orgán (okresný úrad) o technickej nespôsobilosti vozidla na prevádzku v cestnej premávke z dôvodu hodnotenia plynovej nádrže ako nespôsobilej.

K siedmej časti
Siedma časť upravuje verejnú správu.

K prvej hlave (§ 135 až 140) (Pôsobnosť orgánov verejnej správy)

K § 135 (Základné ustanovenie)
Uvádzajú sa správne orgány, ktorých príslušné kompetencie upravuje navrhovaný zákon. Ide o ministerstvo, okresné úrady, Slovenskú obchodnú inšpekciu a orgány Policajného zboru. Medzi orgány verejnej správy sa zaraďujú aj technické služby pri výkone odborného dozoru podľa § 145; v tomto prípade konajú vo verejnom a spoločensky prospešnom záujme.

K § 136 (Ministerstvo)
V odsekoch 1 a 2 je zoznam úloh a oprávnení ministerstva, ako vyplývajú z navrhovanej úpravy a z nariadení (EÚ), ktoré sa vykonávajú navrhovaným zákonom. Úprava kompetencií ministerstva vychádza z doterajšej právnej úpravy, pričom sa upresňuje jeho pôsobnosť ako štátneho dopravného úradu súvisiaca s osobitnými predpismi o typovom schvaľovaní.

    Odsek 3 je splnomocňovacím ustanovením na vykonanie niektorých ustanovení navrhovaného zákona formou podzákonných právnych predpisov.

K § 137 (Okresný úrad v sídle kraja)
    Určujú sa kompetencie (úlohy a oprávnenia) okresného úradu v sídle kraja. Kompetencie v súvislosti s činnosťou staníc technickej kontroly, pracovísk emisnej kontroly, pracovísk kontroly originality a pracovísk montáže plynových zariadení (povolenie na zriadenie, oprávnenie na vykonávanie a osvedčenia technikov) sa presúvajú z okresných úradov na okresné úrady v sídle kraja. Keďže ide o menej početné činnosti, kvalita ich výkonu okresnými úradmi bola nízka. Presunom tejto činnosti na osem okresných úradov v sídle kraja sa dosiahne vyššia kvalita.

K § 138 (Okresný úrad)
    Určujú sa kompetencie (úlohy a oprávnenia) okresného úradu.

    V tomto prípade ide v rozhodujúcom rozsahu už o existujúce úlohy, takže sa nepredpokladá organizačný, personálny ani finančný problém s výkonom verejnej správy.

K § 139 (Slovenská obchodná inšpekcia)
    Vymedzuje sa postavenie Slovenskej obchodnej inšpekcie ako orgánu štátnej správy na úseku dohľadu nad trhom na účely kontrol dodržiavania povinností hospodárskych subjektov pri uvádzaní na trh alebo sprístupňovaní na trhu vozidiel, systémov, komponentov, samostatných technických jednotiek, nebezpečných častí alebo vybavenia alebo spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov.

K § 140 (Policajný zbor)
Ustanovujú sa úlohy a oprávnenia Policajného zboru v súvislosti s výkonom cestných technických kontrol. V rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky orgán Policajného zboru kontroluje a sankcionuje nakladajúcu organizáciu a vodiča ako zástupcu dopravného podniku vozidla, ako plnia povinnosti v súvislosti s naložením a upevnením nákladu.

K druhej hlave (§ 141 až 151) (Odborný dozor)
Druhá hlava obsahuje úpravu odborného dozoru na úseku prevádzky vozidiel podľa tohto zákona vykonávaného orgánmi dozoru v pôsobnosti ministerstva.

Podrobnosti o odbornom dozore upraví vyhláška ministerstva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o štátnom odbornom dozore a odbornom dozore technických služieb na úseku prevádzky vozidiel v cestnej premávke (preukazy kontrolóra, poverenie na kontrolu prizvaných osôb, náležitosti a vzory dokumentácie z vykonanej kontroly).

K § 141 a 142
Podľa § 141 sa odborný dozor člení medzi orgány štátneho odborného dozoru (ministerstvo, okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady) a technické služby poverené vykonávaním odborného dozoru. Ustanovuje sa obsah odborného dozoru, v rámci ktorého určené orgány dozerajú ako kontrolované osoby (výrobcovia, zástupcovia výrobcu, technické služby, oprávnené osoby, odborne spôsobilé osoby a ďalšie fyzické osoby a právnické osoby) dodržiavajú tento zákon, vykonávacie predpisy a podmienky v rozhodnutiach vydaných v konaní podľa tohto zákona. Orgán odborného dozoru získava údaje formou kontroly na mieste, súčinnosťou s inými osobami, vyžiadaním informácií a stanovísk alebo z informačných systémov.

Ustanovenie § 142 konkretizuje, ktoré orgány a v akom rozsahu vykonávajú štátny odborný dozor.

K § 143 a 144
Na základe praktických skúseností ustanovenia § 143 a 144 obsahujú pravidlá pri výkone štátneho odborného dozoru formou kontroly na mieste, ktorými sa zjednocuje postup orgánov pri výkone kontroly. Všeobecná úprava zákonom č. 10/1996 Z. z. o štátnej kontrole v štátnej správe sa nepoužije, pretože ide o kontrolu podnikateľských subjektov, ktoré podnikajú v oblasti kontroly vozidiel a v oblasti montáže plynových zariadení. (Zákon č. 10/1996 Z. z. sa použije na vnútornú kontrolu štátnej správy vykonávanú okresnými úradmi).

K § 143
    Kontrolu môžu vykonávať poverení zamestnanci ministerstva, okresného úradu v sídle kraja a okresného úradu, ktorí majú preukaz kontrolóra. Na kontrolu môžu byť na základe písomného poverenia prizvané aj iné osoby najmä v záujme odborného posúdenia kontrolovaných skutočností a odborného výkonu niektorých úkonov súvisiacich s kontrolou.

V odsekoch 4 až 7 je upravená požiadavka na odbornú spôsobilosť poverených zamestnancov na výkon štátneho odborného dozoru nad osobami uvedenými v odseku 3, ktorá vychádza zo smernice (EÚ) č. 2014/45. Podľa článku 14 a prílohy V tejto smernice členské štáty Európskej únie zverejnia predpisy a postupy, ktoré sa týkajú organizácie, úloh a požiadaviek na odbornú spôsobilosť, nestrannosť a plnenie noriem v oblasti kvalifikácie a odborného výcviku uplatniteľné na zamestnancov dozorných orgánov. Podľa bodu 2 prílohy V smernice požiadavky na pracovníkov dozorného orgánu zahŕňajú tieto oblasti: odborná spôsobilosť, nestrannosť a plnenie noriem v oblasti kvalifikácie a odborného výcviku. Požiadavka odbornej spôsobilosti sa vyžaduje aj u poverených zamestnancov technickej služby vykonávajúcich odborný dozor (§ 145 ods. 10).

Stanovuje sa, že odbornou spôsobilosťou sa rozumie súbor odborných vedomostí, zručností a schopností ich uplatnenia pri vykonávaní štátneho odborného dozoru a odborného dozoru technických služieb (odsek 4). Poverení zamestnanci predtým ako im bude vydaný preukaz kontrolóra, budú musieť absolvovať základné školenie v rozsahu teoretickej výučby a po piatich rokoch doškoľovací kurz v rozsahu teoretickej výučby, aký absolvujú fyzické osoby na získanie osvedčenia technika technickej kontroly, osvedčenia technika emisnej kontroly, osvedčenia technika kontroly originality alebo osvedčenia technika montáže plynových zariadení. Taktiež sa stanovuje, že poverený zamestnanec musí byť držiteľom vodičského oprávnenia na vedenie vozidiel minimálne skupiny B.

V odsekoch 8 a 9 je upravený rozsah oprávnení a povinností poverených zamestnancov, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie výkonu kontroly. Tieto základné práva a povinnosti sa vzťahujú aj na prizvané osoby s výnimkami presne špecifikovaných povinností, ktoré majú iba poverení zamestnanci (odsek 10). Ustanovenia odsekov 11 a 12 vymedzujú povinnosti kontrolovanej osoby.

Vychádzajúc z doterajšej praxe sa v odsekoch 13 až 15 podrobnejšie a presnejšie upravuje postup poverených zamestnancov a prizvaných osôb pri oboznamovaní štatutárneho zástupcu kontrolovanej osoby s kontrolnými zisteniami ako aj s výsledkami kontroly uvedenými v protokole, v dodatku k protokolu alebo v zázname o kontrole. Upravuje sa postup preverenia námietok ku kontrolným zisteniam a k výsledkom kontroly, ako aj spôsob ich vysporiadania a podmienky vypracovania dodatku k protokolu.

    Zápisnica o prerokovaní protokolu má zásadný význam z hľadiska ukončenia kontroly. Dňom spísania zápisnice o prerokovaní protokolu je kontrola ukončená (odsek 16). Návrh zákona o prevádzke vozidiel rieši i situáciu, keď sa kontrolovaná osoba odmietne oboznámiť s protokolom, alebo odmietne podpísať zápisnicu - tieto skutočnosti je potrebné uviesť v zápisnici.

V odseku 17 je postup v prípade, ak kontrolu vykonávajú poverení zamestnanci orgánu štátneho odborného dozoru, ktorý nie je príslušný na uloženie sankcie.

Podľa odseku 18 ak poverení zamestnanci zistia závažné nedostatky v činnosti kontrolovanej osoby predstavujúce vážne riziko ohrozenia verejného záujmu, sú oprávnení uložiť opatrenie na mieste, ktorým nariadia kontrolovanej osobe obmedzenie alebo pozastavenie činnosti.

K odseku 19: Výsledok kontrolnej činnosti sa zaznamená v jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave („zákon o cestnom informačnom systéme“).

K § 144
Jednu z podmienok zabezpečenia objektivity kontrolnej činnosti upravuje toto ustanovenie v tom, že umožňuje kontrolovaným osobám podávať písomné námietky na orgán dozoru, ak majú pochybnosti o nezaujatosti poverených zamestnancov alebo prizvaných osôb. Zároveň ukladá povinnosť povereným zamestnancom a prizvaným osobám, aby sami oznámili skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť ich nezaujatosť. Zavedením tohto princípu sa vytvorili demokratické podmienky na ochranu tak kontrolovaných osôb, ako aj poverených zamestnancov a prizvaných osôb v tých prípadoch, keď sa vyskytnú pochybnosti o ich nezaujatosti v kontrolnej činnosti. Postup vedúceho orgánu dozoru, alebo nim určenej osoby v rozhodovaní o takýchto námietkach upravuje odsek 5.

K § 145
    Vzhľadom na očakávaný nárast počtu staníc technickej kontroly a pracovísk emisnej kontroly po liberalizácii siete od roku 2018 nebude z kapacitných dôvodov možné všetky stanice a pracoviská kontrolovať len prostredníctvom kontrolórov štátnej správy. Ustanovením § 146 sa zakladá právomoc technickým službám vykonávať odborný dozor nad oprávnenými osobami technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality a montáže plynových zariadení a príslušnými kontrolnými technikmi ako aj nad odborne spôsobilými osobami na kalibráciu zariadení používaných pri technických kontrolách a pri emisných kontrolách. Technickým službám sa na tento účel priznáva postavenie orgánu verejnej správy, pretože konajú vo verejnom a spoločensky prospešnom záujme. Dôvodom pre zverenie odborného dozoru technickým službám je najmä odborné posúdenie kontrolovaných skutočností a odborný výkon niektorých úkonov súvisiacich s kontrolou. Upravuje sa obsah a rozsah odborného dozoru a postup pri vykonávaní dozoru.

K § 146 (Súčinnosť)
V tomto paragrafe sú upravené základné pravidlá súčinnosti ministerstva, okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov a technických služieb pri výkone odborného dozoru podľa tohto zákona so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a inými právnickými osobami, ktoré vykonávajú dozor alebo kontrolu podľa osobitných predpisov. Zakotvuje sa aj povinnosť pre osoby, ktoré majú doklady a informácie súvisiace s činnosťou odborného dozoru podľa tohto zákona, ich poskytnúť orgánom odborného dozoru.

K § 147 (Sankcie)
V týchto ustanoveniach sú upravené sankcie, ktorými sú: opatrenie na nápravu, pokuta, obmedzenie alebo pozastavenie výkonu niektorej z povolených činností, zrušenie alebo zmenu poverenia, oprávnenia alebo osvedčenia udeleného podľa tohto zákona. Uvedené sankcie môže orgán štátneho odborného dozoru uložiť kontrolovaným osobám za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, alebo ak porušujú všeobecne záväzné právne predpisy vydané na vykonanie zákona, alebo ak porušujú rozhodnutia vydané orgánom štátneho odborného dozoru.

Ministerstvo v rámci štátneho odborného dozoru nad hromadnou výrobou a hromadnou prestavbou môže ukladať obmedzujúce opatrenia v rámci tzv. ochranných doložiek podľa osobitných predpisov o typovom schvaľovaní.

Podľa odseku 4 zákon umožňuje orgánu štátneho odborného dozoru súbežne použiť všetky druhy sankcií, a to v závislosti od závažnosti a povahy zistených nedostatkov.

K § 148 (Správne delikty)
    V odsekoch 1 až 20 sa ustanovujú skutkové podstaty správnych deliktov, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba ako aj právnická osoba. Povinnosti, ktorých porušenie sa má sankcionovať pokutami, ustanovuje navrhovaný zákon ale aj nariadenia (EÚ) upravujúce typové schvaľovanie, ktoré zákon vykonáva. Európska únia v nariadeniach upravujúcich typové schvaľovanie, ktoré sú priamo aplikovateľné v členských štátoch, zavádza pre členské štáty do presne určenej lehoty povinnosť prijať do svojho právneho poriadku ustanovenia o sankciách (pokutách) za konkrétne druhy porušení, ktorých skutkové podstaty už sú alebo v budúcnosti budú určené v nariadeniach (EÚ).

Správne delikty sú rozdelené podľa druhu povinností a ich závažnosti do jednotlivých odsekov tohto ustanovenia (odseky 1 až 20) s určením dolných a horných hraníc pokút. Pokuty podľa vymedzených správnych deliktov a v medziach hraníc ustanovených v jednotlivých odsekoch ukladá príslušný orgán štátnej správy, ktorým je ministerstvo, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad. Pokuty sa ukladajú v správnom konaní.

V odsekoch 21 až 29 sú uvedené pravidlá pri ukladaní pokút.

Účelom úpravy v odseku 21 je, aby správny orgán na základe voľnej úvahy určil výšku pokuty v rámci daného rozpätia.

K odseku 22: Vzhľadom na absenciu všeobecného predpisu o správnych deliktoch navrhuje sa v tomto odseku doplniť pravidlá pre spoločné konanie a pre ukladanie úhrnného trestu pri súbehu správnych deliktov s cieľom zamedziť problémom v aplikačnej praxi. Ak sa ten istý páchateľ dopustil viacerých správnych deliktov, ktoré je príslušný prejednať ten istý správny orgán (vecne, miestne a funkčne príslušný), prejednajú sa tieto v spoločnom (jednom) konaní. Viac správnych deliktov páchateľa je v súbehu vtedy, ak medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo posledného z nich nebolo vydané správnym orgánom rozhodnutie (hoci aj neprávoplatné) o uložení sankcie za správny delikt. Činy spáchané po vydaní takéhoto rozhodnutia do nadobudnutia jeho právoplatnosti treba posúdiť obdobne ako recidívu, t. j. opätovné spáchanie správneho deliktu. Ak spáchal obvinený zo správneho deliktu po oznámení prvostupňového rozhodnutia o správnom delikte a po uložení sankcie zaň nový správny delikt, nejde o súbeh správnych deliktov a v oboch prípadoch treba uložiť samostatné sankcie. Za viac správnych deliktov toho istého páchateľa prejednávaných v spoločnom konaní sa uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie použiteľný (tzv. absorpčná metóda, kedy vyššia alebo prísnejšia sankcia pohlcuje /absorbuje/ nižšiu alebo menej prísnu sankciu).

K odsekom 23 a 24: Podľa odseku 23 absorpčná zásada sa nepoužije v taxatívne ustanovených prípadoch porušenia povinností podľa odseku 12 písm. b), kedy sa o viacerých správnych deliktoch toho istého páchateľa rozhodne a sankcia sa uloží vo viacerých samostatných konaniach osobitne pre každé porušenie povinnosti. Podľa odseku 24 absorpčná zásada sa nepoužije v prípadoch porušenia povinností podľa odsekov 13 až 19 viazaných na jednotlivé vozidlo, kedy sa o viacerých správnych deliktoch toho istého páchateľa rozhodne a sankcia sa uloží vo viacerých samostatných konaniach vedených podľa vozidla, v súvislosti s ktorým bol správny delikt spáchaný, a osobitne pre každé porušenie povinnosti. Samostatné konania o správnych deliktoch podľa týchto odsekov nie je možné spojiť do spoločného správneho konania, ani o takých správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím. Vo všeobecnosti možno uviesť, že spájanie konaní môže byť prekážkou rýchleho vybavenia veci v prípadoch správnych deliktov tých istých páchateľov, ktoré sa často opakujú (v praxi pôjde o páchateľov, ktorí majú napríklad väčšie množstvo vozidiel). Zavedenie samostatného konania pre vybrané správne delikty umožní to, aby správny orgán pri zistení ďalšieho správneho deliktu začal ďalšie správne konanie. Napokon pri rôznych správnych deliktoch tých istých páchateľov bude i dôkazná situácia rozdielna. Preto sa javí v prípade frekventovaných správnych deliktov za zbytočné spájať napríklad konania, kde je jednoduchá dôkazná situácia s konaniami, kde je dôkazná situácia zložitejšia. Záverom možno uviesť, že i naviazanie určenia miestnej príslušnosti na miesto evidencie vozidla môže sťažiť proces spájania konaní (okresné úrady nemusia bezprostredne zistiť, že iný okresný úrad vedie správne konanie o ďalšom alebo inom správnom delikte páchateľa). Ak by sme pripustili spoločné konanie aj o iných správnych deliktoch prevádzkovateľa, napríklad podľa § 148 ods. 14 písm. c) a správnych deliktov podľa § 148 ods. 14 písm. b) body 4 až 7, ktoré sa budú riešiť v rámci rozkazného konania (keď nastane situácia podľa § 149 ods. 13, že sa rozkaz zruší a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla podľa § 148), mohla by nastať situácia, že nebude zrejmé, či sa prevádzkovateľovi vozidla má uložiť pokuta podľa najprísnejšie postihnuteľného ustanovenia alebo súčtom pokút.

K odseku 25: Zákon o prevádzke vozidiel upravuje povinnosti pre prevádzkovateľa vozidla, ktorým sa podľa § 2 ods. 24 rozumie vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ vozidla (t.j. osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla). Za dodržiavanie povinností ustanovených zákonom je zodpovedný prevádzkovateľ vozidla, teda aj vlastník aj držiteľ vozidla. V súvislosti s ukladaním pokút za správne delikty sa navrhuje ukladať pokuty držiteľovi vozidla. V prípade, že držiteľ vozidla nie je známy (bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol), pokuta sa uloží vlastníkovi vozidla.

K odseku 26: Ustanovuje sa subjektívna dvojročná a objektívna päťročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (administratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynúť len v rámci objektívnej päťročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej päťročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

    V odseku 27 sa upravuje splatnosť pokuty a spôsob jej úhrady.

K odseku 28: Cieľom ustanovenia prvej vety je možnosť postihnúť pokutou osobu, ktorá v čase porušenia povinnosti mala udelené osvedčenie výrobcu alebo zástupcu výrobcu, osvedčenie jej zaniklo alebo bolo zrušené, avšak osoba ako taká zrušená nebola a ani nezanikla. Takáto osoba je napríklad povinná naďalej dovážať po dobu 5 rokov náhradné diely [§ 23 ods. 1 písm. i)], preto je na účely postihu potrebné uložiť pokutu aj spoločnosti, ktorá už výrobcom alebo zástupcom výrobcu nie je, ale povinnosti si musí naďalej plniť. Takisto v prípadoch, kedy spoločnosť jednorázovo hromadne doviezla viac vozidiel v čase, keď bola zástupcom výrobcu a následne už zástupcom výrobcu nie je, je potrebné takúto spoločnosť pri dodatočnom zistení porušenia povinností postihnúť. Ustanovenie druhej vety je reakciou na praktické skúsenosti pri výkone odborného dozoru a sleduje sa ním zabrániť kontrolovanému subjektu vyhnúť sa zrušeniu povolenia, poverenia, oprávnenia alebo osvedčenia správnym orgánom ako sankcie za porušenie určitých povinností zistených odborným dozorom.

K odseku 29: V prípadoch opätovného porušenia niektorých povinností sa navrhuje zvýšiť základnú sadzbu pokuty na trojnásobok, kedy správny orgán už pokutu uloží podľa tejto zvýšenej sadzby ako odstrašujúci účinok.

K § 149 (Rozkazné konanie o správnych deliktoch)
Rozkazné konanie je zjednodušeným konaním, a to až do fázy vydania rozhodnutia, ktorým v tomto konkrétnom prípade dôjde k vydaniu rozhodnutia (rozkazu) o uložení pokuty. Zavedením rozkazného konania nie je potrebné začínať klasické správne konanie o uložení pokuty, ktoré v počiatočných fázach ukladá správnemu orgánu povinnosť umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa (o veci, ktorá sa kladie účastníkovi konania za vinu). V prípade automatického sankcionovania sa však javí klasické správne konanie o správnom delikte zbytočné, vzhľadom na to, že porušenie povinnosti bude jednoznačné (napr. nevykonanie technickej kontroly alebo emisnej kontroly v ustanovenej lehote). Právo účastníka konania podať opravný prostriedok voči rozkazu o uložení pokuty, a to odporu, je zachované. Rozkazné konanie bolo zavedené od 1. januára 2016 zákonom č. 725/2004 Z. z. v znení zákona č. 387/2015 Z. z. s cieľom zefektívniť ukladanie pokút predovšetkým za nepodrobenie vozidla technickej kontrole a emisnej kontrole. Celý proces sa vykonáva prostredníctvom jednotného informačného systému v cestnej doprave („zákon o cestnom informačnom systéme“) automatickým generovaním vozidiel, ktoré v ustanovených lehotách neboli podrobené technickej kontrole alebo emisnej kontrole, a následne sa automatizovaným spôsobom vypracuje rozkaz o uložení sankcie, čím sa urýchli proces ukladania pokút na okresnom úrade.

V odseku 1 sa odkazuje na príslušné ustanovenia § 148 upravujúce porušenia povinností so striktným určením výšky pokuty. Správny orgán nebude oprávnený uložiť inú pokutu a nebude môcť prihliadať na žiadne okolnosti, trvanie protiprávneho stavu ani na osobu páchateľa. O viacerých správnych deliktoch tej istej osoby správny orgán rozhodne a sankciu uloží vo viacerých samostatných rozkazných konaniach vedených osobitne pre každé porušenie povinnosti alebo vo viacerých samostatných rozkazných konaniach vedených podľa vozidla, v súvislosti s ktorým bol správny delikt spáchaný a osobitne pre každé porušenie povinnosti. Samostatné rozkazné konania o správnych deliktoch nemožno spájať do spoločného rozkazného konania, ani o takých správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím.

Z procesného hľadiska pôjde o zjednodušenie a zrýchlenie celého systému sankcionovania. Za podmienok vylúčenia spoločného konania nebude v procese sankcionovania potrebné spájať konania, a teda viazať rozhodnutie o správnych deliktoch napr. na vývoj dôkaznej situácie iných správnych deliktov. Vedenie samostatných konaní má zmysel aj z toho pohľadu, že cieľom je ukladať sankcie za každé jednotlivé porušenie povinnosti a za každé vozidlo osobitne, ako aj predísť problémom, na ktoré sa poukazuje v dôvodovej správe k § 148 ods. 23 a 24.

Dôkazy, na základe ktorých správny orgán vie spoľahlivo preukázať, že osoba porušila zákonnú povinnosť, sa uvádzajú v odseku 2.

Z dôvodu jednoznačnosti sa v odseku 3 ustanovuje možnosť použitia uvedených dôkazov aj pri rozhodovaní v konaní o správnom delikte podľa § 148 ods. 1 písm. a) alebo b), ods. 2 písm. a) alebo b), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a), ods. 6 písm. a), ods. 12 písm. a) alebo ods. 13 až 19.

Podľa odseku 4 sa na rozkazné konanie rovnako vzťahujú ustanovenia § 148 ods. 23 až 28 o vedení samostaných konaní, o definícii prevádzkovateľa vozidla na účely sankčného konania, o lehotách na uloženie pokuty, o splatnosti a rozpočtovom určení pokuty.

V odsekoch 5 a 6 sa navrhuje zaviesť pozitívnu motiváciu na rýchle zaplatenie pokuty za správny delikt. Podľa odseku 5 sa pokuta považuje za uhradenú v plnej výške, ak povinná osoba uhradí dve tretiny z uloženej výšky pokuty do 15 dní od doručenia rozkazu na príslušný platobný účet; platba v hotovosti je vylúčená. Odsek 6 rieši pokutu za nepodrobenie vozidla technickej kontrole, emisnej kontrole alebo kontrole originality. Navrhovaná právna úprava má za cieľ ustanoviť, že pokiaľ si prevádzkovateľ vozidla dodatočne aj splní svoju povinnosť (podrobí vozidlo príslušnej kontrole, prípadne vyradí vozidlo), tak pokuta sa bude považovať za uhradenú, ak do 15 dní bude uhradená vo výške 1/3. Tento nástroj bude zároveň motivačným nástrojom pre všetkých prevádzkovateľov vozidiel, aby si svoje povinnosti aj dodatočne splnili, čo najskôr a tým sa vyhli pokute v plnej výške.

V odsekoch 7 a 8 sa upravuje odloženie veci zo strany správneho orgánu. Odloženie veci z dôvodu zániku zodpovednosti za porušenie povinností prichádza do úvahy napríklad pri úmrtí držiteľa vozidla (fyzická osoba) alebo jeho zániku (právnická osoba). Správny orgán odloží vec v prípadoch, ak sa preukáže, že bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti (napríklad zo zistených skutočností a dôkazov nemožno dostatočne preukázať nezákonnosť). O odložení veci záznamom v spise nie je potrebné upovedomovať účastníka konania s poukazom na základnú zásadu všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 3 ods. 4 správneho poriadku); ak príslušná osoba nemá vedomosť o možnom konaní voči nej, z rozumového dôvodu nie je potrebné jej oznamovať odloženie veci.

K odseku 9: Podľa odseku 1 ak je nepochybne zistené, že osoba sa dopustila konania, ktorým porušila uvedenú povinnosť, správny orgán bez ďalšieho konania bezodkladne vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt (ďalej len „rozkaz“), na ktorého obsahové náležitosti sa bude primerane vzťahovať § 47 správneho poriadku. Na konanie o správnom delikte sa nevzťahuje ani subsidiárne zákon o priestupkoch, t. j. záväzný je len všeobecný predpis o správnom konaní.

Z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty sa v odseku 10 navrhuje možnosť podať odpor proti rozkazu. Odpor musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 19 správneho poriadku, t. j. z odporu musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a súčasne vo vecnom odôvodnení odporu musí ten, kto ho podáva, uviesť konkrétne tvrdenie, vecné alebo právne, spochybňujúce opodstatnenosť a dôvodnosť v rozkaze uloženej pokuty. Zároveň priloží dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Nie je pritom rozhodujúce, či odporcom uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Účastník konania však, v prípade neúspechu, v ďalšom konaní o správnom delikte po podaní odporu, bude musieť uhradiť aj paušálne trovy konania vo výške 30 eur (odsek 15).

V odseku 11 sa uvádzajú dôvody, kedy správny orgán odmietne odpor. Podľa odseku 12 odmietnutie odporu má formu rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Určuje sa moment právoplatnosti rozkazu, ak nebol podaný odpor - márnym uplynutím lehoty na jeho podanie alebo ak odpor bol podaný - dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu.

Podľa odseku 13 podaný odpor, ktorý nebol odmietnutý, teda zrušuje rozkaz a správny orgán pokračuje v konaní o správnom delikte podľa § 148. V záujme jednoznačnosti sa presne určuje moment začatia konania o správnom delikte, čo má vplyv napríklad na procesné lehoty. Za prvý úkon v konaní o správnom delikte sa považuje deň doručenia rozkazu účastníkovi konania za podmienky, že pred vydaním rozkazu nebol voči nemu urobený iný úkon v konaní o správnom delikte.

Ak podaný odpor obsahuje také skutočnosti, príp. sú doložené relevantné dôkazy, ktoré odôvodňujú zastavenie konania, správny orgán podľa odseku 14 konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nepripúšťa odvolanie.

K odseku 16: Vzhľadom na efektívne využívanie systému a rýchlosť konania sa navrhuje najmä pri vydávaní rozkazov upustiť od niektorých náležitostí rozhodnutia podľa správneho poriadku, a to od odtlačku úradnej pečiatky a podpisu oprávnenej osoby. Keďže sa predpokladá čo najviac zautomatizované vydávanie rozkazov, umožňuje sa, aby tieto náležitosti boli nahradené jednak už predtlačeným odtlačkom pečiatky a jednak aj faksimile podpisu oprávnenej osoby.

K § 150 (Poriadkové pokuty) a § 151 (Rozkazné konanie o poriadkových pokutách)
V § 150 sa upravujú poriadkové pokuty, postup a lehoty na ukladanie pokút, splatnosť pokuty a forma úhrady; poriadkové pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Ustanovenia § 151 umožňujú správnemu orgánu využiť skrátenú formu správneho konania t. j. rozkazné konanie, ak je nepochybne preukázané, že osoba sa dopustila konania, ktorým porušila povinnosť súčinnosti podľa § 150 ods. 1.

K tretej hlave (§ 152 až 156) (Dohľad nad trhom)
Tretia hlava obsahuje úpravu vykonávania dohľadu nad trhom.

K § 152 (Výkon dohľadu nad trhom) a 153 (Súčinnosť)
V § 152 sa ustanovujú podmienky dohľadu nad hospodárskymi subjektmi, ktoré vykonávajú uvedenie na trh a sprístupnenie na trhu typu vozidla, systému, komponentu, samostatnej technickej jednotky, nebezpečnej časti alebo vybavenia alebo spaľovacieho motora necestných pojazdných strojov. V odsekoch 2 a 3 sa upravuje postup pri kontrole hospodárskych subjektov.

V § 153 sa upravuje súčinnosť s vymedzenými orgánmi a osobami pri výkone dohľadu.

K § 154 (Správne delikty)
    Ustanovujú osobitné pokuty za správne delikty, ktoré bude orgán dohľadu nad trhom oprávnený ukladať za zistené nedostatky a postup pri ich ukladaní.

K § 155 (Poriadkové pokuty) a 156 (Rozkazné konanie o poriadkových pokutách)
V § 155 sa upravujú poriadkové pokuty, postup a lehoty na ukladanie pokút, splatnosť pokuty a forma úhrady; poriadkové pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Ustanovenia § 156 umožňujú Slovenskej obchodnej inšpekcii využiť skrátenú formu správneho konania t. j. rozkazné konanie, ak je nepochybne preukázané, že osoba sa dopustila konania, ktorým porušila povinnosť súčinnosti podľa § 153 ods. 2 alebo ods. 5.

K ôsmej časti
ôsma časť obsahuje Spoločné ustanovenia.

K prvej hlave (§ 157 až 162) (Spoločné ustanovenia ku konaniu)

K § 157 (Konanie)
Vymedzuje sa vzťah tohto zákona k správnemu poriadku. V nadväznosti na § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z. z. sa vymedzuje, na ktoré postupy a rozhodovania v oblasti verejnej správy sa nevzťahuje správny poriadok.

K § 158 (Zastupovanie)
    Toto ustanovenie upravuje zastupovanie pri evidenčných úkonoch.

K § 159 (Miestna príslušnosť)
    Ustanovenie upravuje miestnu príslušnosť schvaľovacieho orgánu (okresného úradu) odchylne od § 7 správneho poriadku.

Miestna príslušnosť podľa znenia odseku 1 určuje, ktorý z vecne príslušných správnych orgánov so zreteľom na obvod svojej územnej pôsobnosti má konať a rozhodovať v danej veci.

V odseku 2 je úprava v nadväznosti na ustanovenie § 148 ods. 14 až 20 a § 149 ods. 1, v taxatívne ustanovených prípadoch porušenia povinností sa upravuje miestna príslušnosť okresného úradu podľa miesta prihlásenia vozidla do evidencie vozidiel v čase spáchania správneho deliktu.

K § 160 (Osobitné povinnosti)
Ustanovujú sa niektoré osobitné povinnosti. Každému sa ukladá povinnosť dostaviť sa na vlastné náklady na vybavenie vecí týkajúcich sa vozidla alebo dokladov vydávaných podľa tohto zákona a podľa potreby dostaviť sa aj s vozidlom a umožniť porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla priamo s údajmi na vozidle, a to aj na vyzvanie príslušného orgánu podľa tohto zákona (napr. štátneho dopravného úradu, okresného úradu) v ním určenej lehote a na určené miesto.

K § 161 (Výnimky z technických požiadaviek pre vozidlá)
Upravuje sa povoľovanie výnimiek z tohto zákona v súvislosti so schvaľovaním vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek. Výnimku z neplnenia niektorých technických požiadaviek pre vozidlá môže povoliť štátny dopravný úrad. Na povolenie výnimky nie je právny nárok.

K § 162 (Uznávanie výnimiek z technických požiadaviek pre vozidlá)
Pre jednotlivo dovezené vozidlá, ktoré boli schválené v inom členskom štáte alebo zmluvnom štáte, a vozidlu boli povolené výnimky, že vozidlo neplní niektoré technické požiadavky, sa navrhuje zjednodušený postup uznania týchto výnimiek. Výnimky sa uznajú iba v prípade, že Slovenská republika v čase uvedenia vozidla do prevádzky neuplatňovala prísnejšie technické požiadavky na vozidlá príslušnej kategórie.

Typový schvaľovací orgán zverejní zoznam automaticky uznávaných výnimiek, pri ktorých tieto výnimky uzná automaticky schvaľovací orgán. V ostatných prípadoch si prevádzkovateľ jednotlivo dovezeného vozidla môže požiadať o uznanie výnimiek typový schvaľovací orgán, o ktorých bude rozhodované v klasickom správnom konaní s možnosťou opravného prostriedku.

Navrhovaná právna úprava sa zavádza na základe doručenej formálnej výzvy Európskej komisie č. 20164174 zo dňa 16. februára 2017 voči Slovenskej republike podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ohľadne prihlasovania osobných motorových vozidiel s riadením na pravej strane do evidencie na Slovensku a uznávaniu výnimiek povolených iným členským štátom.

K druhej hlave (§ 163 až 169) (Spoločné ustanovenia k niektorým podmienkam na udelenie poverenia, povolenia, oprávnenia alebo osvedčenia)

Upravujú sa podrobnosti o niektorých podmienkach vyžadovaných na získanie príslušného poverenia, povolenia, oprávnenia alebo osvedčenia a spôsob, akým navrhovateľ preukazuje ich splnenie v konaní pred typovým schvaľovacím orgánom a schvaľovacím orgánom, a to:
-    v § 163 finančná spoľahlivosť,
-    v § 164 odborná spôsobilosť,
-    v § 165 nezávislosť a nestrannosť,
-    v § 166 akreditácia,
-    v § 167 bezúhonnosť a dôveryhodnosť,
-    v § 168 zákaz personálneho a majetkového prepojenia,
-    v § 169 spoľahlivosť.

K deviatej časti
Deviata časť obsahuje Prechodné a záverečné ustanovenia.

K § 170 (Prechodné ustanovenia)
    Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, cieľom ktorých je prechodne upraviť prechod na novú právnu úpravu, tam kde nastala zmena oproti doteraz platnému stavu.

V odsekoch 1 a 2 sa rieši intertemporálne pokračovanie v začatých, ale ku dňu účinnosti navrhovaného zákona neskončených správnych konaniach a v začatom výkone štátneho odborného dozoru. V záujme zachovania právnej istoty sa ustanovuje sa, že začaté správne konania a začatý štátny odborný dozor sa dokončia podľa právnych predpisov účinných v čase ich začatia.

V odseku 3 je upravená platnosť dokladov vozidla, ktoré boli vydané vozidlám podľa vzorov právnej úpravy účinnej pred 1. decembrom 2006.

Odsekmi 4 až 9 sa rieši kontinuita už vydaných a ku dňu účinnosti navrhovaného zákona platných osvedčení, poverení, povolení, oprávnení a schválení. Nie je možné, aby dňom nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona stratili platnosť, lebo by sa zastavil výkon technických kontrol, emisných kontrol, kontrol originality ako aj výkon montáže plynových zariadení podľa navrhovaného zákona.

Úprava obsiahnutá v odsekoch 10 až 14 súvisí s požiadavkami na odbornú spôsobilosť technikov, policajtov vykonávajúcich cestnú technickú kontrolu, a poverených zamestnancov vykonávajúcich odborný dozor.

V odseku 15 je ustanovená lehota pre technickú službu technickej kontroly, do ktorej je povinná požiadať štátny dopravný úrad o schválenie celoštátneho informačného systému cestných technických kontrol.

Odsek 16 predstavuje osobitnú úpravu pre pracoviská emisnej kontroly zriadené podľa doterajších právnych predpisov, ktoré nie sú oprávnené vykonávať emisnú kontrolu v rozsahu pre všetky emisné systémy; odsek 17 pre pracoviská kontroly originality zriadené podľa doterajších právnych predpisov, ktoré nie sú oprávnené vykonávať kontrolu originality pre všetky kategórie vozidiel.

    Ustanovenie odseku 18 rieši povinnosť oprávnených osôb technickej kontroly, emisnej kontroly alebo kontroly originality zriadených pred účinnosťou tohto zákona zaviesť certifikovaný systém protikorupčného manažérstva najneskôr do 20. mája 2021.

Podľa odseku 19 osoby vykonávajúce kalibráciu zariadení podľa tohto zákona môžu vykonávať kalibrácie zariadení bez osvedčenia odborne spôsobilej osoby podľa § 79 ods. 9 najneskôr do 31. decembra 2018.

Podľa odseku 20 oprávnené osoby technickej a emisnej kontroly sú povinné zabezpečiť vkladanie údajov o zariadeniach používaných pri výkone technickej kontroly a emisnej kontroly do celoštátneho informačného systému technických kontrol a emisných kontrol najneskôr do 20. mája 2019.

V odseku 21 sú ustanovené lehoty pre povinné osoby na prvé zasielanie informácií do registra prevádzkových záznamov (§ 48 ods. 3).

V odseku 22 je ustanovené, že vozidlo kategórie M1 a N1 po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti sa odstráneniu vzniknutých chýb v certifikovanom mieste opravy podrobí po vzniknutých dopravných nehodách alebo škodových udalostiach po 1. januári 2020.

K odseku 23: Oprávnené osoby technickej kontroly zriadené pred účinnosťou zákona nemajú povinnosť podľa § 104 ods. 3, teda nemusia mať minimálne dve kontrolné linky a poskytovať technické kontroly pre všetky kategórie vozidiel podľa § 104 ods. 3.

K odseku 24: Pre technické služby technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality a montáže plynových zariadení sa povinná akreditácia, okrem v súčasnosti vyžadovanej činnosti pre počiatočné overovanie plnenia podmienok, rozširuje aj pre ostatné činnosti ako priebežné overovanie plnenia podmienok a výkon odborného dozoru. Vzhľadom na to, že technické služby budú musieť prejsť posúdením Slovenskou národnou akreditačnou službou, navrhuje sa prechodné ustanovenie do konca roka 2018 na vykonanie tohto posúdenia a vydanie osvedčenia o akreditácii.

K odseku 25: Ustanovuje sa povinnosť, že národný orgán Medzinárodnej organizácie historických vozidiel FIVA, národný orgán Medzinárodnej organizácie automobilov FIA alebo národný orgán Medzinárodnej organizácie motocyklov FIM a národné profesijné združenie, ktoré je členom Európskej asociácie pre predaj a opravy motorových vozidiel CECRA požiadajú prvýkrát o schválenie vykonávania svojich činností najneskôr do 20. mája 2019, inak nebudú môcť vykonávať tieto činnosti.

K odseku 26: Aplikuje sa štandardné legislatívne transformačné pravidlo, podľa ktorého sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisoch príslušné pojmy menia na pojmy uplatňované v navrhovanom zákone.

K § 171 (Transpozičné ustanovenie)
Toto ustanovenie odkazuje na prílohu, ktorá obsahuje zoznam preberaných a vykonávaných právnych predpisov Európskej únie.

K § 172 (Zrušovacie ustanovenie)
Týmto ustanovením sa zrušujú dosiaľ platné právne predpisy upravujúce podmienky prevádzky vozidiel v cestnej premávke.


K čl. II
Tento článok obsahuje návrh novely cestného zákona.

K bodu 1 [celý text zákona]
    Ide o odstránenie dvojakého pojmového označenia osobitného typu pozemnej komunikácie a zavádza sa jednotné pomenovanie „rýchlostná cesta“, čím dochádza k zosúladeniu jeho používania v právnom poriadku Slovenskej republiky.

K bodom 2 a 3 [§ 3 ods. 4 písm. b) a c), § 3 ods. 5 písm. b), poznámka pod čiarou k odkazu 1a]
Ide o zosúladenie v používaní terminológie pri nadrozmernej doprave a nadmernej doprave.

Legislatívno-technická úprava z dôvodu vypustenia odkazu 1a v § 3 ods. písm. b).

K bodom 4, 5, 10, 18 a 19 [§ 3 ods. 7 až 9, § 3b ods. 4, § 7 ods. 1, § 11 ods. 6, § 18 ods. 2]
Ide o návrh zmeny, kedy cestný správny orgán bude rozhodovať, resp. vydávať opatrenia na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu, resp. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, keďže cestný správny orgán je tým orgán, ktorý rozhoduje a je zodpovedný.

K bodu 6 [§ 3d ods. 3]
V súvislosti s rozvojom cyklistickej dopravy a budovaním cyklotrás na území obcí je potrebné upraviť vlastníctvo nemotorových miestnych komunikácií, ktorými sa rozumejú predovšetkým cyklotrasy a chodníky. Na rozdiel od miestnych komunikácií pre motorové vozidlá, ktoré sú vo vlastníctve obcí, vlastníkom nemotorových miestnych komunikácií môže byť viacero subjektov, a to štát, samosprávny kraj, obec, prípadne iná fyzická osoba alebo právnická osoba.

K bodu 7 [§ 4 ods. 2]
V súvislosti so zjednotením terminológie sa upravuje, že polovičný profil diaľnice sa označí podľa osobitných predpisov upravujúcich cestnú premávku vrátane dopravného značenia, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasná právna úprava stanovovala, akým spôsobom sa má označiť polovičný profil diaľnice, čo bolo v rozpore s osobitnými predpismi upravujúcimi cestnú premávku.

K bodu 8 [§ 4a ods. 5]
Ide o doplnenie chýbajúcej právnej úpravy, na základe ktorej bude možný bezodplatný prevod vlastníctva pozemných komunikácií aj na samosprávny kraj (nielen na obec ako doteraz). Ide o prevod vlastníctva tých úsekov ciest I. triedy, ktoré sa na základe rozhodnutia o usporiadaní cestnej siete pretriedia a stanú sa súčasťou cesty II. triedy, resp. III. triedy, ktoré podľa zákona č. 135/1961 Zb. patria do vlastníctva a správy samosprávneho kraja.

K bodu 9 [§ 6 ods. 1]
Definuje sa všeobecné užívanie pozemných komunikácií a zároveň ide o doplnenie chýbajúceho odkazu na príslušné právne predpisy upravujúce pravidlá cestnej premávky.

K bodom 11 a 12 [§ 8, § 8a a § 8b]
Súčasné znenie § 8 cestného zákona bolo rozdelené medzi paragrafy 8, 8a a 8b a naviac boli doplnené požiadavky vyplývajúce zo smernice (ES) č. 96/53 týkajúce sa kontroly rozmerov a hmotností vozidiel. Čo sa týka kontroly hmotností vozidiel, tak členský štát musí každý kalendárny rok vykonať náležitý počet kontrol hmotností vozidiel alebo jazdných súprav, a to pomerne k celkovému počtu vozidiel kontrolovaných každý rok na jeho území. Tieto počty sú členské štáty povinné zasielať Európskej komisii.

Taktiež zistené porušenia musia byť zapísané do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy (ERRU).

Bola upravená terminológia, ktorá je používaná v celom návrhu zákona.

K bodom 13 až 17 [§ 9 ods. 2 až 8, § 9a ods. 3 a 4]
Ide o vypustenie povinnosti, že závady v schodnosti priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest cez obce sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Tiež sa vypúšťa povinnosť, že závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom, a teda tieto subjekty nebudú zodpovedať za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.

Súčasná právna úprava, ktorá zakotvuje prenesenie povinnosti odstraňovať závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti a najmä zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla ako dôsledok závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch na vlastníkov, správcov alebo užívateľov priľahlých nehnuteľností, ktorí nie sú vlastníkmi komunikácie, je neprimeraná. Zákonná úprava predstavuje precedens spočívajúci v tom, že zaväzuje určitú skupinu subjektov starať sa o veci patriace do vlastníctva iných subjektov, a to bezodplatne. Terajšia právna úprava je obzvlášť nespravodlivá voči chorým a starším osobám, ktorých schopnosť bez prieťahov odstraňovať závady v schodnosti chodníkov priľahlých k ich nehnuteľnostiam je objektívne do značnej miery obmedzená.

Navyše dnešná právna úprava ustanovuje za nesplnenie povinnosti bez prieťahov odstraňovať závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch absolútnu objektívnu zodpovednosť, t. j. pre vznik zodpovednosti sa nepožaduje zavinenie. Súčasná právna úprava nepripúšťa ani možnosť liberácie (zbavenia sa zodpovednosti) povinného subjektu. Predpokladom vzniku zodpovednosti je teda aj vznik škody pôsobením vonkajšej náhody, ktorá nie je predvídateľná. Neprimeranosť a neproporcionalita dnešnej právnej úpravy je daná i tým, že zodpovednosť za škodu vzniknutej porušením povinnosti sa vzťahuje na osoby, ktoré nie sú vlastníkmi alebo správcami chodníkov, v dôsledku neschodnosti ktorých vznikla škoda.

K bodom 20 a 21 [§ 22a písm. a) prvý bod, písm. h) a § 22c ods. 1 písm. a) prvý bod)]
Bola upravená terminológia, ktorá je používaná v celom návrhu zákona.

K bodu 22 [Príloha č. 1]
Doplnenie transpozičnej prílohy o smernicu (ES) č. 96/53.


K čl. III
Tento článok obsahuje návrh novely živnostenského zákona.

K bodom 1 až 3 a 5 [§ 3 ods. 2, poznámky pod čiarou]
Navrhované novelizačné body reagujú na nový zákon o prevádzke vozidiel, zosúlaďuje sa terminológia a odkazy na nový zákon.

K bodu 4 [§ 3 ods. 2 nové písm. zr)] a bodu 6 [príloha č. 2 Viazané živnosti, skupina 214 Ostatné, por. č. 22]
Na základe zásadnej požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa viazaná živnosť „Vykonávanie montáže plynových zariadení“ vypúšťa z prílohy č. 2 por. č. 22 živnostenského zákona. Súčasne sa v § 3 ods. 2 vymedzuje, že vykonávanie montáže plynových zariadení nie je živnosťou. Ide o systémovú požiadavku na reguláciu podnikateľskej činnosti, ktorú je možné a potrebné riešiť v rámci nového zákona o prevádzke vozidiel, rovnako ako je v ňom riešená regulácia vykonávania technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality.

K čl. IV
Tento článok obsahuje návrh novely zákona o správnych poplatkoch.

K bodu 1 a 2 [položka 65, poznámky pod čiarou, Oslobodenie bod 3.]
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so znením zákona o prevádzke vozidiel.

K bodu 3 [položka 67, Splnomocnenie, Poznámky]
V položke 67 sú upravené správne poplatky vyberané typovým schvaľovacím orgánom podľa návrhu zákona o prevádzke vozidiel. Ide o aktualizáciu terminológie na nové znenie zákona o prevádzke vozidiel.

K bodu 4 [položka 68, Splnomocnenie, Poznámky]
V položke 68 sú upravené správne poplatky vyberané schvaľovacím orgán podľa návrhu zákona o prevádzke vozidiel v oblasti jednotlivé schvaľovania vozidiel. Ide o aktualizáciu terminológie na nové znenie zákona o prevádzke vozidiel.

K bodu 5 [položka 68a, Oslobodenie]
Položka 68a sa aktualizuje tým, že podľa tejto položky budú vyberané správne poplatky v súvislosti s vydaním osvedčenia o evidencii časť I alebo osvedčenia o evidencii časť II, a to iba orgánom Policajného zboru. Správne poplatky vyberané za vydanie osvedčenia o evidencii časť II sú vyberané v rámci položky 68, keďže poplatok zahŕňa aj vydanie príslušných dokladov.

K bodu 6 [položka 69a]
Ide o aktualizáciu uvedenej položky v súvislosti terminológiou používanou v návrhu zákona o prevádzke vozidiel.

K bodu 7 [položka 72, Poznámky]
Ide o aktualizáciu uvedenej položky v súvislosti terminológiou používanou v návrhu zákona o prevádzke vozidiel.

K bodu 8 [položka 72a, Poznámky]
Ide o aktualizáciu uvedenej položky v súvislosti terminológiou používanou v návrhu zákona o prevádzke vozidiel.

K bodu 9 [položka 73, Poznámky]
Ide o aktualizáciu uvedenej položky v súvislosti terminológiou používanou v návrhu zákona o prevádzke vozidiel.

K bodom 10 a 11 [položka 73a písm. c), Oslobodenie]
Ide o presun správneho poplatku z položky 73, ktorá sa týka schvaľovacieho orgánu, do položky 73a, ktorá sa týka orgánu Policajného zboru.

K bodu 12 [položka 78, Poznámky]
Ide o aktualizáciu uvedenej položky v súvislosti terminológiou používanou v návrhu zákona o prevádzke vozidiel.

K bodu 13 [položka 78a, Splnomocnenie, Poznámka]
Ide o aktualizáciu uvedenej položky v súvislosti terminológiou používanou v návrhu zákona o prevádzke vozidiel.

K bodu 14 [položka 78b, Splnomocnenie, Poznámka]
Ide o aktualizáciu uvedenej položky v súvislosti terminológiou používanou v návrhu zákona o prevádzke vozidiel a o zavedenie nových správnych poplatkov súvislosti odborne spôsobilou osobou na kalibráciu.

K bodu 15 [položka 80, Splnomocnenie, Poznámky]
Ide o aktualizáciu uvedenej položky v súvislosti terminológiou používanou v návrhu zákona o prevádzke vozidiel a tiež o zjednodušenie spôsobu výpočtu niektorých správnych poplatkov.

K čl. V
Tento článok obsahuje návrh novely zákona o kontrole vnútorného trhu.

K bodom 1 a 2 [§ 2 písm. k), poznámky pod čiarou]
    Dopĺňa sa kompetencia Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonávať pri dohľade nad trhom aj kontrolu nebezpečnej časti alebo vybavenia a spaľovacieho motora necestných pojazdných strojov podľa nového zákona o prevádzke vozidiel.

K čl. VI
Tento článok obsahuje návrh novely zákona č. 725/2004 Z. z.

K § 46 ods. 2, § 64 ods. 2, § 81 ods. 2 a § 94 ods. 2
V prípade nariadenia doškoľovacieho kurzu z dôvodu zmeny predpisov, bude možné nariadiť doškoľovací kurz aj bez skúšky z odbornej spôsobilosti.

K čl. VII
Tento článok obsahuje návrh novely zákona o cestnej premávke.

K bodom 1, 2, 3, 4, 11, 14, 30, 33 [poznámky pod čiarou k odkazom 11 a 12, 20, 20a, 21, 47, 50 až 53, 68, 70]
Navrhované novelizačné body reagujú na nový zákon o prevádzke vozidiel, zosúlaďujú sa odkazy na nový zákon.

K bodu 5 [§ 51 ods. 2, poznámka pod čiarou k odkazu 28ab]
V článku I v § 67 sa zavádza kontrola pri preprave nákladu. Z tohto dôvodu je potrebné zaktualizovať aj zákon o cestnej premávke, čo sa týka spôsobu, akým má byť na vozidle upevnený náklad.

K bodu 6 [§ 68 ods. 9]
Paragraf 68 sa dopĺňa o informácie z evidencie dopravných nehôd, ktoré sa poskytujú okresnému úradu.

K bodu 7 [§ 72 ods. 1 písm. a), poznámka pod čiarou k odkazu 38a]
Ako dôvod na zadržanie osvedčenia o evidencii časť I alebo časť II, evidenčného dokladu vydaného v cudzine, technického osvedčenia vozidla a tabuľky s evidenčným číslom sa dopĺňa aj prípad pozastavenia prevádzky vozidla.

K bodu 8 [§ 72 ods. 1 písm. o), poznámka pod čiarou k odkazu 38b]
Ako dôvod na zadržanie osvedčenia o evidencii časť I alebo časť II, evidenčného dokladu vydaného v cudzine, technického osvedčenia vozidla a tabuľky s evidenčným číslom sa dopĺňa aj prípad neuhradenia príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na vykonanie cestnej technickej kontroly alebo úhradu za vykonanie technickej kontroly alebo emisnej kontroly v rámci cestnej technickej kontroly.

K bodu 9 [§ 72 ods. 11]
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 10 [§ 111 ods. 2 písm. e)]
V rámci transpozície smernice (EÚ) č. 2014/46 sa ustanovuje, že v evidencii vozidiel sa vedú aj údaje uvádzané v osvedčení o zhode COC.

K bodu 12 [§ 111 ods. 2 písm. o)]
Dopĺňa sa, že v evidencii vozidiel sa vedú aj údaje potrebné pre podávanie správ Európskej komisií podľa osobitných predpisov.

K bodu 13 [§ 112 ods. 3]
Výrobca alebo zástupca výrobcu je pri vystavení osvedčenia o evidencii časť II povinný zaslať elektronicky údaje, ktoré sú uvádzané v osvedčení a tiež údaje, ktoré sú potrebné pre podávanie správ Európskej komisií podľa osobitných predpisov.

K bodu 15 [§ 113 ods. 12]
Ministerstvo vnútra je príslušný orgán, ktorý zasiela Európskej komisii informácie o evidovaných vozidlách podľa osobitných predpisov.

K bodu 16 [§ 114 ods. 2, § 116 ods. 8, § 117 ods. 5, § 119a ods. 8]
Ustanovuje sa dlhšia 30 dňová lehota na prihlásenie nového vozidla do evidencie a oznamovanie zmien v evidencii, obdobne ako je to aj v zákone o občianskych preukazoch, podľa ktorého je občan povinný požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu do 30 dní od neplatnosti občianskeho preukazu.

K bodu 17 [§ 114 ods. 9, poznámka pod čiarou k odkazu 57aa]
Dopĺňa sa spôsob prihlasovania vozidiel do evidencie vozidiel, ktoré boli prihlásené v osobitných evidenciách vozidiel príslušných orgánov. V prípade, že tieto vozidlá boli schválené na prevádzku v cestnej premávke a zhodujú sa so schválením, orgán Policajného zboru prihlási vozidlo do evidencie vozidiel. V prípade, že tieto vozidlá neboli schválené na prevádzku v cestnej premávke alebo sa nezhodujú so schválením, je potrebné tieto vozidlá dodatočne schváliť na prevádzku v cestnej premávke.

K bodu 18 [§ 115 ods. 6]
Po schválení alebo uznaní technickej spôsobilosti jednotlivo dovezeného vozidla sa umožňuje pracovisku kontroly originality podať žiadosť o prihlásenie vozidla prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel rovnakým spôsobom, ako je to už v súčasnosti umožnené pre osoby, ktorých predmetom činnosti je predaj vozidiel evidovaných v Slovenskej republike alebo v inom štáte alebo ktorá zabezpečuje predaj takýchto vozidiel.

K bodu 19 [§ 116 ods. 1]
Umožňuje sa požiadať o zmenu farby vozidla, zápis spájacieho zariadenia, iných rozmerov pneumatík a ráfikov a opravu nesprávne zapísaných údajov v dokladoch od vozidiel na ktoromkoľvek orgáne Policajného zboru.

K bodu 20 [§ 116 ods. 3]
Upresňuje sa, od ktorého okamihu je potrebné oznámiť orgánu Policajného zboru príslušné zmeny.

K bodom 21 a 22 [§ 116 ods. 9 a 11]
Pri vykonávaní prevodov držieb vozidiel bola zákonom č. 430/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016 pri vykonávaní prevodu držby vozidla na inú osobu ustanovená povinnosť odovzdať na orgáne Policajného zboru osvedčenie o evidencii časť I, ak kupujúci vozidla nebol prítomný na orgáne Policajného zboru. Toto opatrenie bolo zavedené s úmyslom jednoznačného preukazovania 30 dňovej lehoty, dokedy je povinný kupujúci prihlásiť si vozidlo na seba. Od prijatia tohto opatrenia boli zavedené technicky vhodnejšie možnosti vykonávania kontrol vozidiel v cestnej premávke prostredníctvom tzv. inteligentných policajných vozidiel s automatizovaným prístupom do systému evidencie vozidiel. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje pri oznamovaní prevodov držieb vozidiel na iné osoby vypustiť odoberanie osvedčenia o evidencii časť I, čo napomôže občanom zakúpenie vozidla cez víkendy pri doprave vozidla do miesta svojho bydliska.

K bodu 23 [§ 116 ods. 14]
Ide o spresnenie postupu orgánu Policajného zboru, kedy môže dôjsť k zrušeniu oznámenia zmeny.

K bodu 24 [§ 116 ods. 18]
V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) č. 2014/46 je potrebné uviesť, že prevod držby vozidla je možné vykonať aj pri pozastavení prevádzky vozidla.

K bodu 25 [§ 116a ods. 9]
Ide o spresnenie postupu orgánu Policajného zboru, kedy môže dôjsť k zrušeniu oznámenia zmeny.

K bodu 26 [§ 116a ods. 10]
V súčasnosti je legislatívne umožnené vykonať prevod držby vozidla osobou, ktorej predmetom činnosti je predaj vozidiel evidovaných v Slovenskej republike alebo v inom štáte prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel. Navrhovanou úpravou sa umožní aj na pracovisku kontroly originality požiadať o prevod držby vozidla na inú osobu, čím sa rozšíri okruh osôb, ktoré môžu takúto službu verejnosti poskytovať.

K bodu 27 [§ 118 ods. 4]
Navrhuje sa pri vydražených vozidlách zrušiť predchádzajúce exekučné blokácie, keďže v praxi nastávali prípady, keď exekútori neboli ochotní tieto blokácie zrušiť.

K bodom 28 a 29 [§ 120 ods. 1 až 3, poznámka pod čiarou k odkazu 65b]
Upravuje sa povinnosť odovzdania dokladov od vozidla a tabuliek s evidenčným číslom len pri vyradení vozidla z evidencie, ktoré nepodlieha spracovaniu. Navrhovaná zmena súvisí s legislatívnou úpravou v zákone o odpadoch.

Ak občan odovzdá staré vozidlo na spracovanie, spracovateľ starého vozidla bude povinný vydať držiteľovi vozidla okrem potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovane aj potvrdenie o vyradení vozidla z evidencie. Zároveň spracovateľ starého vozidla automatizovane zabezpečí vyradenie vozidla z evidencie, čím odpadne občanom povinnosť oznamovať odovzdanie starého vozidla na spracovanie orgánu Policajného zboru za účelom vyradenia vozidla z evidencie.

K bodu 31 [§ 127 ods. 6, poznámka pod čiarou k odkazu 69a]
Ide o reakciu na nový zákon o prevádzke vozidiel, zosúlaďuje sa terminológia a odkaz na nový zákon.

K bodu 32 [§ 127 ods. 8 a 9, poznámky pod čiarou k odkazom 69b a 69c]
V súvislosti s návrhom zákona o prevádzke vozidiel a definíciami historického a športového vozidla sa upravuje, ktorým vozidlám je možné prideliť zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno H a S.

K bodu 34 [§ 127 ods. 13, poznámky pod čiarou k odkazom 70 a a 70b]
Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno C, ktoré sa prideľuje neschváleným vozidlám používaným v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, nie je možné prideliť vozidlám, ktorým možno udeliť schválenie jednotlivého vozidla s obmedzenou prevádzkou, povolenie skúšobnej prevádzky alebo dočasné povolenie na prevádzku neschváleného jednotlivého vozidla.

K bodu 35 [§ 128 ods. 1 a 2]
Upravuje sa, ktorým subjektom je možné prideliť tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno M.

K bodu 36 [§ 135 ods. 1]
Z dôvodu vytvorenia registra prevádzkových záznamov sa orgánom Policajného zboru navrhuje odčítať aktuálnu hodnotu z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti.

K bodu 37 [§ 137 ods. 2 písm. z), poznámky pod čiarou k odkazom 71aa a 71ab]
Z dôvodu transpozície smernice EÚ č. 2014/47, podľa ktorej sa majú zaviesť účinné sankcie, aby sa v cestnej premávke neprevádzkovali vozidlá s chybami, sa ustanovuje, že jazda s vozidlom s nebezpečnými chybami v rámci technického stavu vozidla alebo jazda s vozidlom s nebezpečnými chybami v rámci upevnenia nákladu, sa považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.

K bodu 38 [§ 138 ods. 1 písm. b)]
V rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky orgán Policajného zboru ukladá pokuty za správne delikty, kde sa medzi pokuty dopĺňa aj skutok, ak dôjde k porušeniu osobitných povinností v súvislosti s naložením a upevnením nákladu.

K bodu 39 [§ 141 ods. 6 písm. q)]
V súvislosti s navrhnutými zmenami, vyradením vozidla z evidencie napríklad odovzdaním vozidla spracovateľovi starých vozidiel, sa navrhuje, že všeobecný predpis o správnom konaní sa na tieto prípady nepoužije.

K bodu 40 [príloha]
Upresňuje sa bod 3 transpozičnej prílohy vzhľadom na novelu smernice Rady 1999/37/ES z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 4) v platnom znení o smernicu (EÚ) č. 2014/46.

K čl. VIII
Tento článok obsahuje návrh novely zákona o službách na vnútornom trhu.

K § 1 ods. 3 písm. a)
Zákonom o službách na vnútornom trhu je do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica 2006/123/ES“). Podľa bodu 31 preambuly smernice (EÚ) č. 2014/45 členské štáty pri schvaľovaní staníc technickej kontroly na svojom území by mali zohľadňovať, že z rozsahu pôsobnosti smernice 2006/123/ES sú vylúčené služby všeobecného záujmu v oblasti dopravy. Z tohto dôvodu sa z pôsobnosti zákona o službách na vnútornom trhu navrhuje vylúčiť vykonávanie činností v súvislosti s technickými kontrolami, emisnými kontrolami a kontrolami originality, medzi ktoré patrí technická služba technickej kontroly, technická služba emisnej kontroly, technická služba kontroly originality, oprávnená osoba technickej kontroly, oprávnená osoba emisnej kontroly a oprávnená osoba kontroly originality.

Z rozsudku Súdneho dvora (druhá komora) z 15. 10. 2015 – VEC C-168/14 GRUPO ITEVELESA A I. vyplýva, že „Článok 2 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu sa má vykladať v tom zmysle, že činnosti technickej kontroly vozidiel sú vylúčené z pôsobnosti tejto smernice.“

K čl. IX
Tento článok obsahuje návrh novely zákona o výbere mýta.

K § 29 ods. 9: V rámci rozkazného konania sa zjednocuje s článkom I, kedy sa považuje pokuta za uhradenú v plnej výške, ak je pokuta pripísaná na platobný účet do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu.

K čl. X
Tento článok obsahuje návrh novely zákona o diaľničnej známke.

K § 11 ods. 7: V rámci rozkazného konania sa zjednocuje s článkom I, kedy sa považuje pokuta za uhradenú v plnej výške, ak je pokuta pripísaná na platobný účet do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu.

K čl. XI
Tento článok obsahuje návrh novely zákona o odpadoch.

K bodom 1, 2, 4 [poznámky pod čiarou k odkazom 69, 80, 81, 85, 86]
Navrhované novelizačné body reagujú na nový zákon o prevádzke vozidiel, zosúlaďujú sa odkazy na nový zákon.

K bodom 3 a 5 [§ 61 ods. 2 a 3, poznámky pod čiarou k odkazom 83, 83a a 84, § 62 ods. 3, poznámky pod čiarou k odkazom 87, 88 a 88a]
V súvislosti s dodatočným schválením jednotlivého vozidla je potrebné zaktualizovať ustanovenie zákona o odpadoch z dôvodu vydávania potvrdení o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom.

K bodom 6 a 7 [§ 65 ods. 1 písm. o), § 105 ods. 3]
Upravuje sa povinnosť odovzdania dokladov od vozidla a tabuliek s evidenčným číslom len pri vyradení vozidla z evidencie, ktoré nepodlieha spracovaniu.

Ak občan odovzdá staré vozidlo na spracovanie, spracovateľ starého vozidla bude povinný vydať držiteľovi vozidla okrem potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovane aj potvrdenie o vyradení vozidla z evidencie. Zároveň spracovateľ starého vozidla automatizovane zabezpečí vyradenie vozidla z evidencie, čím odpadne občanom povinnosť oznamovať odovzdanie starého vozidla na spracovanie orgánu Policajného zboru za účelom vyradenia vozidla z evidencie. Zároveň sa navrhuje vykonať potrebné zmeny aj vo vykonávacej vyhláške zákona o odpadoch.

K čl. XII
Tento článok obsahuje návrh novely zákona o cestnom informačnom systéme.

K bodu 1 [§ 3 ods. 4 písm. d)]
Dopĺňa sa, že súčasťou cestného informačného systému sú aj údaje z evidencie dopravných nehôd.

K bodom 2 a 4 [§ 6 ods. 4 písm. a) a ods. 6]
Upravuje sa, aké údaje sa vedú v registri technických staníc a ktorý orgán (okresný úrad v sídle kraja) tieto údaje v registri technických staníc eviduje.

K bodu 3 [§ 6 ods. 4 písm. e)]
Keďže návrh zákona o prevádzke vozidiel v článku I zavádza aj odborný dozor technických služieb, je potrebné, aby výstupy z týchto odborných dozorov boli zaznamenávané aj v jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave.

K čl. XIII
Účinnosť novely zákona č. 725/2004 Z. z. (čl. VI), novely zákona o výbere mýta (čl. IX a novely zákona o diaľničnej známke (čl. X) sa navrhuje od 1. marca 2018.

Účinnosť ostatných článkov (čl. I až V, čl. VII bodov 1. až 5., 7. až 40., čl. VIII, čl. XI a čl. XII bodov 2. až 4.) sa navrhuje dňom 20. mája 2018 a od 1. januára 2020 pre dva novelizačné body (čl. VII bodu 6. a čl. XII bodu 1.) vzhľadom na povinnú transpozíciu smerníc EÚ; zároveň sa zabezpečí dostatočne dlhá legisvakančná doba na oboznámenie sa s navrhovaným zákonom.

K prílohe
    Transpozičná príloha obsahuje zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie.

Bratislava 8. novembra 2017



Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky




Arpád Érsek, v. r.
minister dopravy a výstavby
Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

96

B. Osobitná časť

K Èl. I. Prvá časť

K § 1 Predmet úpravy

K odseku 1

V odseku 1 je upravený predmet zákona a nad rámec doteraz platného zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o odpadoch') je ustanovenie doplnené o programov é dokumenty v odpadovom hospodárstve, rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov, nakladanie s vyhradený výrobkami a prúdmi odpadov, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva, činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zru šenia a zániku. Uvedená zmena nadväzuje na značnú zmenu štruktúry novej právnej úpravy, ako aj na výrazné obsahové zmeny, ktoré súvisia so zmenou samotnej filozofie nového zákona.

K odseku 2

V nadväznosti na novú štruktúru zákona, dochádza k presunu písmen g) a h) z doteraz platného zákona odpadoch do príslušných oddielov štvrtej časti návrhu zákona.

K odseku 3

V odseku 3 je vymedzené pôsobnosť zákona vo vzťahu k iným osobitným predpisom.

K odseku 4

Osobitne sa vymedzuje uplatnenie tohto zákona pre vedľajšie živočíš ne produkty vrátane odvodených produktov, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu.

K § 2 Odpad

K odseku 1

Legislatívna úprava vo vzťahu k platnému zneniu. V definí cii sa oproti súčasnému zneniu dopĺňa, že odpadom, môže byť aj 'látka' – ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitý ch smerníc (ďalej len 'rámcová smernica').

K odseku 2

Ustanovenie vymedzuje, čo nie je odpadom na účely tohto zákona. Odovzdá vanie odpadu do domácnosti nie je možné považovať za stav konca odpadu v zmysle rámcovej smernice.

K odseku 3

Doplnenie definície 'prúd odpadu' nadväzuje na zavedenie inštitútu roz šírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorej bol v osobitnej časti zákona zadefinovaný pojem 'vyhradený prúd odpadu'. Pojem 'prúd odpadu' je všeobecný pojem a používa sa v programoch odpadové ho hospodárstva a pracuje s ním aj rámcová smernica.

K odseku 4

Ide o ustanovenie, ktoré sa dopĺňa v nadväznosti na článok 5 rámcovej smernice. Po splnení zákonných podmienok je možné lá tku alebo vec, ktorá vzniká pri výrobnom procese, ktorého však primárnym cieľom nie je výroba tejto látky či veci, považovať za vedľajší produkt a nie za odpad.

K odseku 5

Ustanovenie sa do návrhu zákona dopĺňa v nadväznosti na článok 6 rámcovej smernice. Ide o ustanovenie, ktoré má napomôcť k znižovaniu množstva odpadu po splnení zákonom stanovených podmienok. Uvedené ustanovenie obsahuje zákonné podmienky, po splnení ktorý ch odpad prestáva byť odpadom, a teda na látku alebo vec sa už nebude aplikovať resp. prestane aplikovať režim nakladania s odpadom. Na rozdiel od doterajšieho znenia zákona, kde sa počítalo v zásade len s možnosťou, že kritériá budú vyplývať z nariadení Rady, teda z predpisov EÚ, navrhuje sa v novom zákone aj možnosť, aby takéto krit ériá mohlo ustanoviť aj MŽP vo vykonávacom predpise. V Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom podľa § 2 ods. 5, prestáva byť odpadom aj na účely cieľ ov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky.

K odsekom 6

Doplnenie definície, ktorá vyplýva zo smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríl a 1999 o skládkach odpadov.

Za biologicky rozložiteľný odpad sa považuje ten odpad, ktorý je schopný rozložiť sa anaeróbnym spôsobom alebo aeróbnym spôsobom prostredníctvom živých organizmov.

K odseku 7 a 8

Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch. Definí cia v odseku 7 je transpozíciou rámcovej smernice, definícia v odseku 8, platná aj doteraz, definuje pojem biologicky rozložiteľný odpad ako zložku komunálneho odpadu, s ktorým sa pracuje v celom zákone.

K odseku 9

Definícia prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch, vyplýva z rámcovej smernice.

K § 3 Nakladanie a iné zaobchádzanie s odpadom

K odsekom 1, 9, 10 až 14, 16 až 18

Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch.

Pojmy v odsekoch 2, 10 až 14, 16, 18 sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.

K odseku 2

Pojem nakladanie s odpadom je zhodný s doterajším znením zákona. Naďalej zahàňa aj činnosť obchodníka a sprostredkovateľa.

K odseku 3

Pojem skladovanie odpadu je spresnený oproti doterajšiemu stavu aj v nadväznosti na definovanie pojmu zhromažďovanie odpadu s cieľom tieto pojmy od seba vzájomne odlíšiť. Za skladovanie sa pova žuje len uloženie odpadu priamo v zariadení, v ktorom má byť odpad zhodnotený alebo zneškodnený.

K odseku 4

Pojem zhromažďovanie odpadu vychádzajúci z doteraz platné ho stavu s doplnením, že ide o dočasné uloženie odpadu u držiteľa, a že za zhromažďovanie odpadu sa nepovažuje skladovanie odpadu. Ide teda o dočasné uloženie odpadu u akéhokoľvek držiteľa vrá tane pôvodcu, okrem zhromažďovania priamo v zariadení, kde sa bude odpad zhodnocovať alebo zneškodňovať.

K odseku 5

Pojem zber odpadu sa preberá z doteraz platného stavu.

K odseku 6

Doplnenie pojmu 'výkup odpadu', ktorý sa používal aj v doteraz platnom zákone o odpadoch, ale bez jeho zadefinovania, t. j. že ide v podstate o zber odpadu za akúkoľvek protihodnotu alebo službu osobe, od ktorej sa odpad preberá. Výkup odpadu je určitá forma zberu odpadu, ale výkupca (nie iná osoba) pri tomto zbere poskytuje za odpad protihodnotu. Takouto protihodnotou môžu byť nielen peniaze, ale aj čokoľvek iné, napr. za donesený odpadový papier poskytne výkupca balenie toaletného papiera.

K odsekom 7 a 8

Oba pojmy sa ustanovujú ako transpozícia bodu 11 článku 3 rá mcovej smernice. Pojem 'triedenie odpadov' je upravené aj v doterajšom znení zákona. Návrh zákona upravuje kritériá pre triedenie tak, že triediť možno nielen podľa druhov odpadov (šesťmiestne čí slo podľa Katalógu odpadov napr. 200101 papier a lepenka, 200139 plasty), ale aj podľa kategórií odpadov (ostatný alebo nebezpečný odpad) alebo aj podľa ďalších kritérií. Nadväzne sa definuje 'triedený zber'.

K odseku 9

Pojem 'úprava odpadu' sa doslovne preberá z doterajšieho znenia a je transpozíciou smernice o skládkach.

K odsekom 10 a 12

'Príprava na opätovné použitie' je činnosť , ktorej predmetom sú odpady. Ide o jednu z foriem zhodnocovania odpadov. Na rozdiel od toho 'opätovné použitie' je činnosť, ktorej predmetom je výrobok, ktorý sa ešte nestal odpadom. Preto sa aj v Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom po prejdení procesom prípravy na opätovné použitie, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak č innosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky. Pojmy sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.

K odsekom 13 a 14

Odsek 13 je doslovne prevzatý z doterajšieho znenia zákona. Všeobecná definícia recyklácie je taktiež prevzatá z doterajšieho znenia zákona, ale zohľadňuje prípustnosť špecifík pre niektoré prú dy odpadov tak, že odkazuje na konkrétne ustanovenia v § 42 ods. 12 (recyklácia použitých batérií a akumulátorov), § 52 ods. 18 a 19 (recyklácia odpadov z obalov) a § 60 ods. 15 (recyklácia starý ch vozidiel). Pre uvedené tri prúdy odpadov sa teda použije definícia recyklácie ustanovená vo vzťahu k týmto prúdom odpadov. Pre všetky ostatné odpady sa použije všeobecná definícia recyklácie.

K odsekom 15 až 17

Ide o definície prevzaté z rámcovej smernice o odpade.

K § 4 Pôvodca odpadu a osoby nakladajúce s odpadom

Z doteraz platného zákona sú definície pôvodcu odpadu a osôb nakladajúcich s odpadom, ktorými sú držiteľ odpadu, obchodník a sprostredkovateľ, presunuté do osobitného paragrafu.

K odseku 1

Naďalej sa pod pojmom pôvodca odpadu chápe každý, koho činnosťou odpad vzniká, ale aj každý, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia t ýchto odpadov, a teda pôvodcom odpadu je právnická osoba, ale aj fyzická osoba, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť. Obec sa aj naďalej pri nakladaní s komunálnym odpadom chápe ako držiteľ odpadu, p ôvodcom ktorého sú osoby žijúce na jej území. Vzhľadom na takto obšírne vymedzenie pojmu pôvodca odpadu platí, že ak sa v návrhu ukladajú povinnosti pôvodcovi odpadu, budú sa tieto povinnosti vzťahova ť na širší okruh subjektov. Ide zároveň o transpozíciu článku 3 bod 5. rámcovej smernice.

K odseku 2

Pojem držiteľa odpadu pozná aj doteraz platný zákon o odpa doch. Definícia sa preberá z článku 3 bod 6. rámcovej smernice. Podľa navrhovanej definície držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe z akéhokoľvek dôvodu, pričom ná vrh nerozlišuje fyzickú alebo právnickú osobu, ktorí majú odpad v držbe. Držbou sa rozumie držba fyzická alebo držba právna.

K odsekom 3 a 4

Definícia obchodníka a sprostredkovateľa sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 3 bod 7. a bod 8. rámcovej smernice. Keďže z obsahu oboch definícií vyplýva, ž e pod pojmom obchodník, ale aj pod pojmom sprostredkovateľ je možné chápať aj také osoby, ktoré odpad nemajú fyzicky v držbe, je zrejme cieľom týchto definícií podchytiť, evidovať a sledovať aj č innosť takýchto subjektov, keďže prax ukázala, že kým sa odpad od pôvodcu odpadu alebo držiteľa odpadu dostane do zariadenia na jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie prechádza medzi viacerými subjektmi, ktoré s n ím však nemusia prísť do reálneho kontaktu a nedá sa vylúčiť, že dôjde aj k protizákonnému nakladaniu s odpadom. Na obchodníka a sprostredkovateľa sa vzťahuje časť povinností držiteľ a odpadu, a to aj v prípade, že odpad nemajú fyzicky v držbe.

K § 5 Zariadenia na nakladanie s odpadom

Definície zariadenia na zber odpadov, z ariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov, mobilného zariadenia a skládky odpadov, ako zariadení na nakladanie s odpadom, sú presunuté do osobitného paragrafu.

K odseku 1

V definícii zariadenia na zber odpadov sa špecifikuje, že ide o priestor, kde sa vykonáva zber odpadov.

K odsekom 2 až 4

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa bez zmeny preberajú definície zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadu a mobilného zariadenia.

K odseku 5

Definícia pojmu skládka odpadov je prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 2 písm. g) smernice o skládkach. Je potrebné poznamenať, že za skládku odpadov sa považuje aj intern á skládka odpadov, a teda prevádzkovateľom skládky sa rozumie aj prevádzkovateľ internej skládky odpadov. Keďže zákon nerozlišuje medzi povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov a povinnosťami prev ádzkovateľa internej skládky odpadov vzťahujú sa povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov aj na prevádzkovateľa internej skládky odpadov.

K § 6 Hierarchia odpadového hospodárstva, ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva

K odsekom 1 a 2

V nadväznosti na článok 4 rámcovej smernice sa preberá hierarchia odpadového hospodárstva. Základom je predchádzanie vzniku odpadu. Hierarchia je záväzná a má sa uplatňovať s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov nakladania s odpadom a zni žovania vplyvov využívania primárnych zdrojov. Od hierarchie je možné sa odkloniť za podmienok uvedených v odseku 2. Ako príklad odklonu možno uviesť napr. § 81 ods. 21, keď obec môže uprednostniť energetické zhodnotenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pred jeho materiálov ým zhodnotením.

K odsekom 3 až 10

Podrobnejšie rozpracovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Odsek 3 je transpozíciou článku 3 dvanásteho bodu rámcovej smernice. Odsek 4 je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len 'smernica o obaloch' ), ktorý bolo presunutý z osobitnej časti venovanej obalom a odpadom z obalov.

K odseku 11

Odkaz na prílohu č. 4, v ktorej sú upravené ciele a limity odpadového hospodárstva.

Druhá časť PROGRAMOVÉ DOKUMENTY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

K § 7 - Program predchá dzania vzniku odpadu

K odseku 1

Uvedený odsek ustanovuje kto vypracúva, schvaľuje a uverejňuje program predchádzania vzniku odpadov.

K odseku 2

Ustanovujú na aké dlhé obdobie sa program vypracúva a akou formou môže byť vydaný.

K odsekom 3 a 4

Uvedené odseky ustanovujú čo je obsahovou náplňou programu, vychádzajú z článku 29 rámcovej smernice.

K odsekom 5 a 6

Uvedené odseky ustanovujú povinnosť v určenom časovom úseku predložiť vláde Slovenskej republiky vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov programu a zároveň v prípade potreby zabezpečiť aktualizá ciu programu. Uvedené vychádza z článku 30 rámcovej smernice. Ministerstvo zabezpečuje aktualizá ciu programu najmä pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie odpadu.

K § 8 – Základné ustanovenia

K odseku 1

Program odpadového hospodárstva (ďalej len 'program') je programový dokument, ktorý sa vyhotovuje pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva. Program má obsahovať analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva tejto územnej oblasti a opatrenia, ktoré sa majú prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklá cie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ako aj hodnotenie, ako bude program podporovať plnenie týchto cieľov.

K odseku 2

Program sa vypracováva pre odpady uvedené v Katalógu odpadov, pre polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly.

K odseku 3

Ustanovuje sa obsah programu.

K § 9 - Program Slovenskej republiky a program kraja

K odseku 1

Ustanovuje povinnosť pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') vypracovať program Slovenskej republiky na základe podkladov od orgánov štátnej správy o životné prostredie. Program Slovenskej republiky je strategický dokument a po posúdení vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 24/2006 Z. z.') ho schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Ministerstvo schválený program následne uverejňuje na svojom webovom sídle a vo vestníku.

K odseku 2

Ustanovuje sa obsah programu Slovenskej republiky.

K odseku 3

Ustanovuje sa obsah záväznej a smernej časti programu vo väzbe na odsek 2.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť pre okresný úrad v sídle kraja v stanovenej lehote vypracovať a predložiť do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. návrh programu kraja. Po posú dení vplyvov na životné prostredie vydáva okresný úrad v sídle kraja záväznú časť vo forme všeobecne záväznej vyhlášky na obdobie ustanovené v programe Slovenskej republiky a zároveň celý program zašle na účely jeho zverejnenia ministerstvu.

K odseku 5

Ustanovuje sa obsah programu kraja, ktorý musí byť v súlade s programom Slovenskej republiky a obsahovať ustanovené skutočnosti vychádzajúce z odseku 2 aplikované na územie kraja, ktorého sa program týka.

K odseku 6

Platný program Slovenskej republiky a program kraja je podkladom pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, nakladanie s odpadmi, dekontamináciu a pre spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie.

K odseku 7

Rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore programom príslušného programu kraja. V doteraz platnom zákone sa uvedená pož iadavka vzťahovala iba zamedzenie rozporu so záväznou časťou programu kraja, ale vzhľadom na obsah smernej časti programu kraja sa táto požiadavka rozšírila na celý program kraja.

K odseku 8

V priebehu platnosti programu môže dôjsť k zásadnej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre obsah programu. Ministerstvo a okresné úrady v sídle kraja sú povinné aktualizovať program.

K odseku 9

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nimi poverené osoby môžu požadovať údaje na vypracovanie alebo aktualizáciu programu.

K odseku 10

Ukladá povinnosť ministerstvu predložiť na rokovanie vlády priebežné vyhodnotenie plnenia programu Slovenskej republiky za určité obdobie. Požiadavka hodnotenia programu a jeho aktualizácie (odsek 8) vychádza z čl ánku 30 rámcovej smernice.

K § 10 - Program obce

K odseku 1

Ukladá sa povinnosť obci vypracovať program, avšak táto povinnosť vzniká len obci, ktorej produkcia komunálneho odpadu je vyšš ia ako 350 ton za rok alebo obci, ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1000. Do množstva 350 ton sa započítava aj množstvo drobného staveného odpadu. Na vznik povinnosti vypracovať program postačuje splnenie minimá lne jednej z dvoch uvedených podmienok. K tejto zmene sa pristúpilo z dôvodu, aby sa odbúrala administratívna záťaž obcí s malým počtom obyvateľov a malou produkciou odpadu. Obec, ktorá nespĺňa ani jednu z ustanovených podmienok môže program vypracovať dobrovoľne, pričom postupuje podľa odsekov 2 až 12.

K odsekom 2 a 3

Ustanovuje sa obsah programu obce. V súčasnosti je obsah programu obce ustanovený v § 3 ods. 4 vyhlášky č. 310/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. V návrhu zákona sa naviac dop ĺňajú písmená g) až i), ktoré majú byť uvedené v smernej časti programu.

K odsekom 4 a 5

Tieto odseky boli upravené na základe požiadavky Legislatívnej rady vlády, ktorá namietala, že nakladanie s komunálnymi odpadmi je predmetom samosprávnej činnosti obce, preto nemôže byť program obce predmetom schva ľovania orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Postup obce pri vypracúvaní programu bude teda taký, že svoj program pred jeho schválením predloží príslušnému orgánu štátnej sprá vy, ktorý je povinný do 30 dní program posúdiť z hľadiska jeho súladu so zákonom o odpadoch a so záväznou časťou programu kraja. Výsledok tohto posúdenia je pre obec záväzný. Ak úrad bude pož adovať program upraviť, bude tak obec povinná urobiť. Až keď bude výsledok posúdenia kladný, môže obec ďalej pokračovať v procese smerujúcom k schváleniu programu. Ak sa pre program vyžaduje proces pos údenia vplyvov na životné prostredie, obec je povinná ho absolvovať a až následne program schváliť. Ak sa uvedený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre program obce nevyžaduje, môž e obec program schváliť. Schválenie programu, ktorý by obec uskutočnila bez dodržania vyššie uvedeného postupu, by bolo neplatné.

K odsekom 6 až 9

Ustanovujú postup pri vypracovaní, schvaľovaní a aktualizovaní programu so zohľadnením skutočnosti, že povinnosť vypracovania programu obce môže určitej obci vzniknúť až poč as doby platnosti programu kraja.

K odseku 10

V odseku 10 je ustanovená mo žnosť, že program obce môže vypracovať obec spoločne s jednou alebo s viacerými obcami za podmienky, že medzi nimi existuje určitá forma spolupráce, predmetom ktorej je okrem iného vypracovanie spoločné ho programu, prípadne môže ísť o spoluprácu výlučne za týmto účelom, pokiaľ to neodporuje osobitným predpisom. Je teda na rozhodnutí obce, či program obce vypracuje samostatne, alebo v spolupráci s inou obcou, resp. viacerý mi obcami. Je potrebné uviesť, že i keď zo znenia tohto odseku to výslovne nevyplýva, spolupráca ohľadne vypracovania spoločného programu by sa mala týkať napr. vzájomne susediacich obcí, či obcí spadajú cich do spoločného okresu, a teda obcí, ktorých odpadové hospodárstvo vykazuje určité spoločné črty. Obce si v spoločnom programe môžu určiť rozdielne ciele.

K odseku 11

Obec môže požadovať od držiteľov komunálneho odpadu, drobného stavebného odpadu alebo od toho, kto s týmto odpadom nakladá údaje potrebné na vypracovanie programu obce.

K odseku 12

Program odpadového hospodárstva nemá charakter dokumentu, ktor ý by sa musel vydávať formou všeobecne záväzného nariadenia obce. Bude slúžiť ako podklad pre vydanie všeobecne záväzného nariadenia obce o nakladaní s komunálnym odpadom v obci. Program vš ak bude obsahovať dôležité informácie o nakladaní s odpadmi v obci, o systémoch zberu, o cieľoch a opatreniach, ktoré by mali byť obyvateľom obce známe. Preto zákon ukladá obci povinnosť schválený program zverejniť.

K § 11 - Program držiteľa polychlórovaných bifenylov

K odseku 1

Smernica Rady 96/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (ďalej len 'smernica o PCB') vyžaduje z dôvodu prevencie pred neodborným nakladaní m s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, či už v čase ich životnosti alebo po ich skončení, vypracovanie plánu na ich zneškodnenie, ak sa stanú odpadom, alebo dekontaminá ciu (pri zariadeniach), ak môžu naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Keďže polychlórované bifenyly a zariadenia, ktoré ich obsahujú, nemusia byť vždy odpadom, bolo potrebné ustanoviť osobitnú povinnosť vypracovať program zameraný práve na tieto látky a zariadenia. Vzhľadom na už zavedený inštitút programov sa javilo ako najvhodnejšie riešenie využiť tento inštitút aj na uvedené látky a zariadenia.

K odseku 2

Ustanovujú sa údaje, ktoré je potrebné v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov uvádzať.

K odseku 3

Ustanovuje sa povinnosť držiteľovi polychlórovaný ch bifenylov vypracovať a dať na schválenie nový program pri zmene skutočností uvedených v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov. Ak držiteľ odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly) nie je potrebné vypracovať nový program.

Tretia časť POVINNOSTI PRAVNICKÝCH OSÔB A FYZICKÝCH OSÔB

K § 12 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi

K odseku 1

Odsek 1 je prevzatím odseku 1 z § 18 doteraz platného zákona o odpadoch. Ide o všeobecné ustanovenie, ktoré ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám, bez ohľadu na ich postavenie, postupovať pri nakladaní s odpadom v medziach tohto zákona. Základná myš lienka tohto ustanovenia je následne bližšie špecifikovaná v ďalších ustanoveniach, a to cez konkrétne zákazy a povinnosti, ktoré subjektom z týchto ustanovení vyplývajú.

K odseku 2

Odsek 2 je ustanovenie prebraté doteraz platného zákona o odpadoch, ktorým sa transponuje článok 13 rámcovej smernice. Ide o základné prevenčné ustanovenie, ktoré nadväzuje na odsek 1, a teda popri dodržiavan í povinností vyplývajúcich zo zákona je potrebné, aby každý nakladal s odpadom alebo inak s ním zaobchádzal takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie.

K odseku 3

Odsek 3 je upravený v doteraz platnom zákone o odpadoch a je transpozíciou čl. 14 ods. 1 rámcovej smernice. Povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom majú osoby uvedené v poradí v písmen ách a) až b) v súlade s princípom 'znečisťovateľ platí'. Uvedené sa nevzťahuje na nez ákonne umiestnený odpad (§ 15) a na vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu.

K odseku 4

Odsek 4 je novým ustanovením, ktorý súvisí so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a preto sa ustanovuje, v ktorom prípade znenie odseku 3 neplatí.

K odseku 5

Ustanovenie prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch. Ustanovuje sa zodpovednosť štátu, postarať sa o odpad, ktorého držiteľ sa nezdržiava na území Slovenskej republiky, na náklady tohto držiteľa.

K odseku 6

Ustanovuje sa zákaz nakladať a inak zaobchádzať s inými ako komunálnymi odpadmi pre fyzické osoby.

K § 13 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi

§13 je prevzatý z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami.

V písmene a) doteraz platný zákaz; zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade s návrhom a postihovať, tak vytváranie čiernych sklá dok odpadu. Za miesto určené v súlade s týmto zákonom sa považuje aj miesto ustanovené vo VZN obce, teda aj uloženie triedenej zložky komunálneho odpadu na iné miesto, než napr. vo VZN určený farebný kontajner, je zakázané.

V písmene b) – doteraz platný zákaz.

V písmene c) – doteraz platný zákaz, sa zakazuje jeden zo spôsobov zneškodňovania odpadu z dôvodu, že v Slovenskej republike nie sú k dispozícii vodné recipienty, do ktorých by bolo možné vypúšť ať odpady bez následkov na životné prostredie. Okrem vodárenských tokov a nádrží vykazujú ostatné recipienty pomerne vysoký stupeň znečistenia spôsobený hlavne vypúšťaním odpadových vô d a inými faktormi a ich ďalšie zaťažovanie nie je žiaduce. Znečistenie vodných recipientov spôsobuje nárast kalov a dnových sedimentov, s ktorých odstraňovaním a zneškodňovaním majú sprá vcovia tokov dlhodobé problémy. Zákaz sa dotýka niektorých čistiarní odpadových vôd, ktoré vypúšťajú kaly po čistení do vodných tokov, čo však má za následok ich usadzovanie a potrebu ná sledného čistenia tokov.

Zákaz vykonávania činnosti bez súhlasu podľa zákona v písmene d) je prebratím doteraz platného ustanovenia.

Zákaz zneškodňovania určitých odpadov skládkovaním v písmene e) bod 3 sa preberá z článku 5 ods. 3 smernice o skládkach. Oproti doteraz platnej úprave sa upravuje zákaz skládkovania vo vzťahu k infekčný m odpadom zo zdravotníckych a veterinárnych zariadení, a to tak že tento zákaz sa vzťahuje na odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, infekčný aj neinfekčný, a zároveň sa zakazuje zne škodňovať skládkovaním aj odpad z liekov a liečiv vrátane obalu, vrátane takých odpadov zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti a odpadov z liekov a liečiv, ktoré prešli nejaký m procesom spracovania, a teda zakazuje sa zneškodnenie skládkovaním aj takého odpadu, ktorý prešiel spracovaním napr. v autoklávach.

V zákaze skládkovať opotrebované pneumatiky v bode 4 sa oproti doteraz platnému zákonu o odpadoch mení názov 'opotrebovaných pneumatík' na 'odpadové pneumatiky.

Zákaz skládkovania sa dopĺňa novými zákazmi, uvedenými v bodoch 6, 7 a 8. podľ a ktorých sa zakazuje skládkovať vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad a vytriedené zložky komuná lneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Zakazuje sa skládkovať aj biologicky rozložiteľný komunálny odpad zo zá hrad a z parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov. Bude zakázané skládkovať tzv. 'zelený' odpad z cintorínov, ale nie napr. plastové vence, umelé kvety, zeminu, kamenivo a pod. Prevádzkovateľ cintorína bude musieť zabezpečiť triedený zber tak, aby nedochádzalo k zmiešavaniu biologicky rozložiteľných odpadov s ostatnými zložkami komunálnych odpadov. Ak niekto prinesie na skládku odpadov nevytriedený odpad s obsahom biologicky rozložite ľných odpadov, prevádzkovateľ skládky odpadov takýto odpad nesmie prebrať. Uvedené z ákazy súvisia cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schválenou Straté giou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.

Uvedené zákazy súvisia s cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schvá lenou Stratégiou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.

Zákaz uvedený v bode 7 je dôležitým prvkom v systéme roz šírenej zodpovednosti výrobcov. Zákaz sa vzťahuje na taký odpad z vyhradených výrobkov, ktorý už bol vytriedený z komunálneho odpadu. Teda napr. papier vytriedený v danej obci nemožno uložiť na sklá dku, ale ak občania nebudú dôsledne triediť komunálny odpad a vyhodia papier do zmesového odpadu, nebude to na prekážku uloženia takéhoto zmesového odpadu na skládku. Zákazom sa má zamedziť tomu, aby úsilie občanov a obcí týkajúce sa triedené ho zberu nevychádzalo nazmar.

Písmeno f) – doteraz platný zákaz; vychádza zo smernice o skládkach.

V písmene g) sa dopĺňa všeobecný zákaz zneškodňovania spaľovaním biologicky rozložiteľného odpadu. Zákaz má napomôcť k zníženiu množstva biologicky rozložiteľného odpadu zneškodň ovaného spaľovaním na voľnej ploche. Dáva sa však možnosť spaľovať biologicky rozložiteľný odpad, a to iba v súlade s príslušným súhlasom.

V písmene h) sa zákaz spaľovania rozširuje aj na komunálny odpad, pričom okrem spaľovania na voľnej ploche sa zakazuje aj spaľovanie komunálneho odpadu vo domácich vykurovacích zariadeniach.

Ostatné zákazy boli v navrhovanej úprave zaradené do jednotlivých osobitných častí zákona.

K § 14 Povinnosti držiteľa odpadu

V odseku 1 sa preberajú povinnosti držiteľa odpadu z doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré sa však následne formulačne upravujú a dopĺňajú.

Do písmena a) sa dopĺňa zodpovednosť držiteľa odpadu za správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov. Povinnosť, tak ako bola doteraz naformulovaná bola splnená už samotným zaradením odpadu bez ohľadu na správnosť jeho zaradenia. Uplatňovanie zákona v praxi ukázalo, ž e dochádzalo k nesprávnemu zaradeniu odpadu podľa Katalógu odpadov pričom nebolo možné vylúčiť zámernosť takéhoto konania. Keďže povinnosť bola splnená už samotným, aj nesprávnym, zaradením nebolo možné v takom prípade uložiť sankciu a absentovala motivácia subjektu pre spr ávne zaradenie odpadu alebo v prípade pochybnosti využitie právomoci príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o zaradení odpadu.

Ustanovenia v písmenách b), c), e), l), m) a n) sa preberajú bez zmeny z doteraz platné ho zákona o odpadoch.

Cieľom povinností v písmenách b) a c) je zabrániť zmiešavaniu odpadu, ktoré by mohlo sťažiť jeho zhodnocovanie alebo zneškodňovanie, a v prípade nebezpečných odpadov ide aj o transpozíciu člá nku 18 rámcovej smernice.

Povinnosť uvedená v písmene d) nadväzuje na novú hierarchiu odpadového hospodárstva a umocňuje povinnosť odpad primárne spracovať prípravou na opätovné použitie pričom zneškodnenie má byť ako posledná možnosť , ak nie je možná recyklácia alebo zhodnotenie.

Povinnosťou v písmene e) sa má zabezpečiť, aby odpad nebolo možné odovzdať komukoľvek, ale len tomu, kto spĺňa požiadavky podľa tohto zákona (napríklad má potrebnú autorizáciu alebo súhlas). Ustan ovenie obsahuje aj dodatok, pre prípad rozporu tejto všeobecnej povinnosti držiteľa odpadu s ustanovením, ktoré by za určitých podmienok umožňovalo nakladanie s odpadom aj osobe, ktorá nebude oprávnenou.

Zachovaná ostáva aj evidenčná a ohlasovacie povinnosť uvedená v písm. f) a g). Evidenčné povinnosti a následne ohlasovanie má prispieť k výkonu kontroly v oblasti nakladania s odpadom, ale aj k tvorbe š tatistík, analýz a koncepčných materiálov ako aj napomôcť k sledovaniu dodržiavania a plnenia stanovených cieľov. Uvedená povinnosť súvisí aj s článkom 35 rámcovej smernice.

V písm. h) sa upravuje, aby každý predchádzajúci držiteľ mal možnosť získať informácie o spôsobe nakladania s odpadom, ktorý odovzdal a oproti doteraz platnému stavu sa dopĺňa oprá vnenie aj na poskytnutie kópií týchto dokladov.

Povinnosť v písmene i) vychádza z povinností prevádzkovate ľa zariadenia uvedených v doteraz platnom zákone o odpadoch, s tým že sa výslovne určuje lehota jeden rok na skladovanie alebo zhromažďovanie odpadu u držiteľa odpadu. Dlhšie zhromažďovanie odpadu sa môž e uplatniť len u pôvodcu, nie u iného držiteľa odpadu a to len v prípade, ak mu bude udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. t) V takomto prípade sa v súlade s odsekom 8 miesto zhromažďovania odpadu u p ôvodcu nepovažuje za skládku odpadov.

Doplnením povinnosti v písmene j) sa sleduje zabránenie prístupu medveďa hnedého k odpadu, podrobnosti vrátane lokalít, ktorých sa to týka ustanoví vykonávací predpis.

S cieľom umožniť vykonávanie úkonov potrebných na zistenie dodržiavania povinností zo strany orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve je potrebné ponechanie povinnosti uvedenej v písm. k).

V písm. l) sa stanovuje povinnosť vykonať uložené opatrenie na nápravu a povinnosť stanovená v písm. m) sa priamo viaže na § 99 ods. 1 písm. d).

Ustanovenie povinnosti podľa písm. n) je potrebné, aby programy uvedené v § 8 až § 12 11 boli v súlade so skutočným stavom a súč asne sa aktualizovali v prípade jeho zmeny.

K odseku 2

Keďže fyzická osoba – nepodnikateľ nakladá alebo inak zaobchádza komunálnymi odpadmi je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti uvedené v odseku 1 sa na ňu nevzťahujú, resp. že sa na ňu vzť ahuje povinnosť zabrániť prístupu medveďa hnedého k odpadu.

K odseku 3

Keďže dopravca sa taktiež stáva držiteľom odpadu bolo potrebné uviesť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa na neho pri preprave odpadov vzťahujú.

K odseku 4

Odsek 4 je transpozíciou článku 15 ods. 2 rámcovej smernice.

V nadväznosti na článok 3 ods. 7 a 8 rámcovej smernice s ustanovením § 2 je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa vzťahujú na obchodníka a sprostredkovateľa, a to aj v prípade, ak nemajú odpad vo fyzickej držbe. Obchodník a sprostredkovateľ , ktorí majú odpad fyzicky v držbe sú v zmysle zákona držiteľmi odpadu, a preto sa na nich vzťahujú všetky povinnosti držiteľa uvedené v odseku 1; ak však odpad vo fyzickej držbe nemajú (majú ho len v právnej držbe), tak sa na nich vzťahujú len niektoré ustanovené povinnosti dr žiteľa.

K odsekom 5 a 6

V odseku 5 je upravený inštitút odovzdania odpadu do domá cnosti osobe, ktorá nie je oprávnená na nakladanie s odpadom na základe súhlasu podľa § 97 odsek 1 písm. n) – odovzdanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti. Z vyhradených výrobkov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa môžu takto odovzdať napr. aj odpadové obaly. Podľa odseku 6 sa po odovzdaní takýchto odpadových obalov už tieto nepovažujú za odpad. Podľa Prílohy č. 4 člá nku VII takto odovzdaný odpad prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania, ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky (obdobný režim ako pri stave konca odpadu).

K § 15 Zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu

Uvedené ustanovenie je čiastočne novým ustanovením. Problematiku čiernych skládok rieši aj doteraz platný zákon o odpadoch. V tomto návrhu sa však čiastočne mení filozofia a postup pri zisťovaní osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 1

Odsek 1 výslovne ustanovuje, že každý má právo oznámiť čiernu skládku príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, teda aj osoba bez právneho vzťahu k nehnuteľ nosti, na ktorej je nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 2

Odsek 2 naopak zakotvuje povinnosť vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej bol nezákonne umiestnený odpad, oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy odpadové ho hospodárstva alebo obci, pričom na splnenie povinnosti sa nevyžaduje kumulatívne oznámenie.

K odseku 3

V odseku 3 sa reaguje na možnosť oznámiť skutočnosti podľa odseku 1 a 2 orgánu štátnej sprá vy odpadového hospodárstva alebo obci a ich povinnosť vzájomne sa informovať.

K odseku 4

Odsek 4 je novým odsekom doplneným na základe požiadavky Slovenského vodohospodárskeho podnik, š. p., Banská Štiavnica, a teda aby o nezákonnom umiestnení odpadu do vodného toku, na pobrežných pozemkoch alebo v inundačných územiach bol informovaný aj príslušný orgán štátnej vodnej správy.

K odseku 5

Odsek 5 a nasledujúce odseky predstavujú čiastočne nový právny režim týkajúci sa čiernych skládok.

Odsek 5 zakladá právomoc orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na základe oznámenia podľa odseku 2 zistiť, či predpokladaná výška škody spôsobená nezákonne umiestneným odpadom vykonan ím miestnej ohliadky nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin a vydá o tom odborné vyjadrenie.

K odseku 6

Podľa odseku 6 sa postupuje obdobne ako podľa odseku 5, a to v prípade oznámenia podľa odseku 1, ak je zároveň predpoklad spáchania trestného činu.

K odseku 7

Odsek 7 ustanovuje, že ak je predpoklad spáchania trestného činu, oznámi túto skutočnosť orgánu policajnému zboru.

K odseku 8

Ak neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že bol spáchaný trestný čin, v zmysle odseku 8 začne konanie podľa odsekov 9 až 12.

K odseku 9

Odsek 9 ustanovuje, že orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zisťuje osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad a zároveň zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľ nosti, na ktorej vznikla čierna skládky, urobil všetky opatrenia, aby zabránil nezákonnému umiestneniu odpadu, prípadne, či nemal z takto umiestneného odpadu nejaký prospech. Ide o ustanovenie, ktoré vychádza z doteraz platného stavu.

K odseku 10

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí osobu, ktorá umiestnila odpad v rozpore so zákonom, určí ju za osobu, ktorá je podľa odseku 10 povinná nakladať s nezákonne umiestneným odpadom.

K odseku 11

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí, že vlastník, správca alebo nájomca umožnil nezákonne umiestniť odpad, určí ho za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestnen ým odpadom.

K odseku 12

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad, vydá o tom rozhodnutie.

K odseku 13

Odsek 13 ustanovuje ako je osoba, určená ako osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, povinná nakladať s týmto odpadom.

K odseku 14

Odsek 14 zakotvuje, že ak nebola zistená osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, v prípade komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je za nakladanie s týmto odpadom zodpovedná obec, na ktorej územ í bol nezákonne umiestnený odpad a v prípade, že ide o iný odpad, zodpovednou osobou je orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.

K odseku 15

Obdobne sa postupuje podľa odseku 14 aj v prípade, že orgán policajného zboru oznámi orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že s nezákonne umiestneným odpadom možno nakladať.

K odseku 16

Podľa odseku 16 má ten, kto zabezpečil zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu nárok na náhradu vynaložený nákladov od osoby zodpovednej za tento nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 17

Podľa odseku 17 môže orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rámci zisťovacieho konania požiadať orgány policajného zboru o spoluprácu a súčinnosť.

K odseku 18

Odsek 18 ustanovuje oprávnenie obce v prípade nezákonne umiestneného komunálneho odpadu alebo drobného stavebného odpadu odstrániť tento odpad. Obec je povinná informovať OŠS OH o zistení nezákonne umiestneného odpadu, o spôsobe zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia tohto odpadu. Nie je t ým však dotknutá povinnosť obce informovať o takto nezákonne umiestnenom odpade orgány policajného zboru, ak možno predpokladať, že ide o spáchanie trestného činu.

K § 16 Zber odpadu a výkup odpadu

Preberá sa ustanovenie § 19 ods. 4 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledujúcimi zmenami a doplneniami.

K odseku 1

V odseku 1 je obdobne ako v doteraz platnom zákone o odpadoch ustanovené, že podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup odpadu musí spĺňať povinnosti držiteľa odpadu podľa § 14 ods. 1 a okrem toho aj ď alšie povinnosti.

K odseku 2

Fyzická osoba môže produkovať len komuná lny odpad. Na zber komunálneho odpadu a nakladanie s ním kladie zákon osobitné požiadavky, napr. to, že nakladať na území obce s komunálnym odpadom môže len ten, kto má zmluvu s obcou. Toto nové ustanovenie m á zabrániť tomu, aby sa v obciach nevyskytovali subjekty, ktoré zbierajú alebo vykupujú komunálny odpad od fyzických osôb bez zmluvy s obcou a zdôvodňujú to zaradením vyzbieraného/vykúpeného odpadu pod in é katalógové číslo, než komunálny odpad. Keďže miestom pôvodu komunálneho odpadu je podľa návrhu zákona obec (pre obaly pozri § 52 ods. 22), je potrebné, aby obec mala od svojich zmluvný ch partnerov (zberových spoločností, výkupcov) informácie o množstve vyzbieraného odpadu.

K odseku 3

Odsek 3 podmieňuje zber vyhradeného prúdu odpadu zmluvou s prí slušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku. Podnikateľ, ktorý by vykonával zber vyhradeného pr údu odpadu bez tejto zmluvy by konal v rozpore s týmto zákonom. Táto podmienka sa však neuplatní v prípade zberu starých vozidiel. Z použitia spojenia 's príslušnou' či 'príslušného' vyplýva, že ak podnikateľ vykonáva zber alebo výkup viacerých vyhradených prúdov odpadu, tak je potrebné zmluvné pokrytie každého takéhoto vyhradeného prúdu odpadu. Keďže ide o nové ustanovenie, ustanovilo sa prechodné ustanovenie na splnenie tejto povinnosti v § 135 ods. 5. Dôvodom tejto novej požiadavky je podstata systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí majú zodpovedať a financovať systém zberu a zhodnocovania odpadov zo svojich výrobkov a plniť ustanovené ciele a limity, teda musia mať aj reálny dosah na zber týchto odpadov. V prí pade zberu komunálneho odpadu, kde zberová spoločnosť musí mať aj zmluvu s obcou, sa ako optimálne riešenie pre zber odpadov z obalov a z neobalových výrobkov javí uzavretie trojdohody zberovej spoločnosti, obce a príslušnej OZV.

K odsekom 4

Predmetné ustanovenie upravuje povinnosti subjektov vykonávajú cich výkup vyhradeného prúdu odpadu informovať v prípade odpadov z obalov príslušnú OZV, ktorá má zmluvu s obcou o druhu a množstve vykúpeného odpadu, ako aj o jeho zhodnotení. Cieľ om tohto ustanovenia je zabezpečiť sledovanie množstiev odpadov, ktoré sa vyzbierajú v obci a majú byť použité v prospech OZV, ktorá na jej území pôsobí. Táto OZV si ich následne môže zarátať do plnenia cieľov vyplývajúcich z jednotlivých smerníc EÚ. V prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov, kde neplatí podmienka, že jedna obec musí mať zmluvu len s jednou OZV, sa ustanovila povinnosť informovať príslušné koordinačné centrum.

K odseku 5 až 8

Zakotvuje sa zákaz zberu a výkupu kovového odpadu v rozpore s odsekom 6 až 8. Ke ďže generálny zákaz výkupu kovového odpadu by mal negatívny finančný dopad na subjekty, ktoré kovový odpad majú legálne v držbe a zároveň pozitívny finančný dopad na subjekty nakladajúce s tak ýmto odpadom, nie je možné ustanoviť generálny zákaz výkupu kovového odpadu. S cie ľom aspoň čiastočne znížiť počet krádeží kovov, ktoré ani nie sú odpadom, sa ustanovili podmienky výkupu odpadu z kovov v odsekoch 5 až 8.

V odseku 9 je ustanovený jednoduchší režim pre zber kovové ho odpadu na zbernom dvore alebo na zbernej ploche za podmienky, že sa tam nevykonáva výkup kovového odpadu.

K § 17 Povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov

Preberá sa § 21 ods. 1 a 4 doteraz platného zákona o odpadoch.

Odsek 1 vymenúva povinnosti, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadu a prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov bez ohľadu na to o aký konkrétny druh zariadenia ide. Z ároveň sa zavádza legislatívna skratka pre spojenie 'zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov', a to 'zariadenie'. Na prevádzkovateľa zariadenia, t. j. prevádzkovateľ a zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov sa vzťahujú aj povinnosti držiteľa odpadu (§ 14).

V odseku 2 sa ustanovuje prípad, ktorý sa považuje za haváriu a pri úhrade nákladov možno postupovať podľa zákona o Environmentálnom fonde.

K § 18

Preberá sa ustanovenie § 21 ods. 9 súčasne platného zákona.

Je výslovne uvedené, kedy je možné spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov považovať za energetické zhodnocovanie odpadov činnosťou R1. Vzorec na výpočet energetickej účinnosti z prílohy II rámcovej smernice bude uvedený vo vykonávacom predpise.

K § 19 Povinnosti prevá dzkovateľa skládky odpadov

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá ustanovenie § 21 ods. 2, 3 a 6.

K odseku 1

Preberajú sa súčasné ustanovenia o povinnostiach prevádzkovateľa skládky odpadov. Dopĺňa sa povinnosť zabezpe čenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení a odstraňovať negatívne stavy a vplyvy zistené monitoringom skládky odpadov. Sprísňuje sa režim kontroly vo vzťahu k účelovej finanč nej rezerve, preukazovať flexibilnejšie výšku účelovej finančnej rezervy. Novým ustanovením je povinnosť predkladať potvrdenie o vklade finančných prostriedkov za účelom vytvárania účelovej finanč nej rezervy vrátane o pohyboch na účte, ktorý slúži na tvorbu účelovej finančnej rezervy a súčasne jej výšku preukazovať flexibilne v prípade podania žiadosti. I keď povinnosť tvorby úč elovej finančnej rezervy vyplýva z osobitného ustanovenia v praxi vznikali prípady, že účelová rezerva sa nevytvárala vôbec alebo v nesprávnej výške. Navrhovaným ustanovením má za cieľ čiastoč ne eliminovať tieto prípady sa výslovne ustanovuje táto povinnosť, za porušenie ktorej bude možné uložiť sankciu.

K odseku 2

Ponecháva sa súčasný právny stav, podľa ktorého musí navrhované riešenie spôsobu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí, byť súčasťou dokumentácie už pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže vhodný spôsob uzatvorenia skládky odpadov, je jedným z rozhodujúcich faktorov pri možnom vplyve skládky odpadov na životné prostredie po jej uzatvoren í.

K odseku 3

Doplňuje sa nové ustanovenie na základe skúseností z praxe, kedy prevádzkovatelia sklá dok odpadov po naplnení kapacity skládky odpadov alebo uplynutí doby platnosti súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov, neboli nútení požiadať v ustanovenej lehote o udelenie súhlasu na uzavretie sklá dky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, čím mohla skládka odpadov zostať dlhodobejšie neuzatvorená s možným ohrozením životného prostredia alebo zdravia ľudí .

Nakladanie s kovovou ortuťou

K § 20 Základné ustanovenie

Kovovej ortuti sa týka nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 z 22. októbra 2008 o zákaze vývozu kovovej ortuti a niektorých zlúčením a zmesí ortuti a o bezpečnom uskladnení kovovej ortuti ( ďalej len 'nariadenie č. 1102/2008'), ktoré okrem iného vymedzuje, ktorá kovová ortuť sa považuje za odpad a upravuje uskladnenie takejto kovovej ortuti. Nariadenie č. 1102/2008 ustanovuje pož iadavky na jej uskladnenie, ktoré môže byť dočasné alebo trvalé a takéto uskladnenie považuje za spôsob zneškodnenia činnosťou D 15 alebo D12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona. Uvedené nariadenie sa z ároveň odvoláva na smernicu o skládkach a rozhodnutie Rady z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prí lohy II smernice 1999/31/ES (ďalej len 'rozhodnutie 2003/33/ES'). Smernica o skládkach bola doplnená smernicou Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011, ktorou sa dopĺňa smernica o skládkach, pokiaľ ide o osobitné krité ria skladovania kovovej ortuti považovanej za odpad (ďalej len 'smernica 2011/97/EÚ'). Smernica 2011/97/EÚ ustanovuje výslovné požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti, ktorá je odpadom, ak sa kovová ortuť dočasne uskladňuje na obdobie dlhšie ako jeden rok. Prebratie smernice 2011/97/EÚ sa pôvodne uskutočnilo prostredníctvom zavedenia definície úložisko kovovej ortuti v predchádzajúcom platnom zákone o odpadoch, v ktorej sa iba odkazovo ustanovilo, ktoré jeho ustanovenia sa primerane použijú na prevádzku úložiska a zároveň prostredníctvom vyhlášky č. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zá kona o odpadoch (ďalej len 'vyhláška č. 310/2013 Z. z.').

Kovovú ortuť je možné dočasne uskladniť na úložisku dočasného uskladnenia ortuti za podmienok ustanovených týmto zákonom, a to v povrchovom zariadení určenom a vybavenom na tento účel, v soľný ch baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane.

Nariadenie č. 1102/2008 v článku 3 odsek 1 písm. a) predpokladá aj možnosť trvalého uskladnenia kovovej ortuti v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdý ch hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane. Zároveň však v článku 4 odsek 3 druhý pod odsek tohto nariadenia je ustanovené, že akýkoľvek spôsob konečného zneškod nenia D 12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona sa povoľuje až po dátume prijatie zmeny a doplnenia príloh I, II a III k smernici o skládkach. Uvedené prílohy smernice o skládkach boli doplnené prá ve smernicou 2011/97/EÚ, ale iba pokiaľ ide o požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti s obsahom ortuti vyšším než 99,9 hmotnostného percenta. Vzhľadom na uvedené je možné sa domnievať, ž e ustanovenie článku 4 odsek 3 druhý pod odsek nariadenia č. 1102/2008 platí naďalej, a teda povolenie na vykonávanie konečného zneškodňovania kovovej ortuti spôsobom zneškodnenia D 12 podľa prílohy č . 3 tohto zákona sa na území Slovenskej republiky povolí až po prijatí osobitných predpisov, ktoré tento proces upravia.

K § 21 Povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného usk ladnenia ortuti

K odsekom 1 až 3

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti. Ide o povinnosti, ktoré sa svojim obsahom značne prekrývajú s povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov, a to z toho d ôvodu, že pri ustanovení povinností tomuto prevádzkovateľovi sa priamo vychádzalo z povinností prevádzkovateľa skládky odpadov. Niektoré povinnosti však vyplývajú zo znenia smernice 2011/97/EÚ napr. pož iadavky na monitorovanie, kontrolu a núdzové situácie, povinnosť vedenia záznamov, povinnosť prevziať kovovú ortuť, iba ak je vo vhodnom kontajneri.

K odseku 4

Preberá sa smernica bod 3 časť A posledná veta v druhom odseku smernice 2011/97/EÚ.

K § 22 Odovzdanie ortuti a prevzatie kovovej ortuti na úložisko dočasného uskladnenia ortuti

K odseku 1

Ukladá sa povinnosť, kam je pôvodcom ortuti povinný túto ortuť odovzda ť, uskladnenie ortuti je možné aj v inom členskom štáte.

K odseku 2

V odseku 2 sa ustanovuje, že na úložisko dočasné ho uskladnenia ortuti možno uskladniť iba ortuť, ktorá je odpadom a zároveň ide o ortuť s obsahom vyšším ako 99,9 hmotnostného percenta, zbavenú nečistôt, ktoré môžu spôsobiť koróziu uhlí kovej ocele alebo nehrdzavejúcej ocele, takýmito nečistotami sú napríklad roztok kyseliny dusičnej, roztoky chloridových solí. Uvedená požiadavka súvisí s prílohou II bod 6 časť C smernice 2011/97/EÚ.

K odseku 3

Ustanovuje, ktoré doklady musia byť priložené k ortuti, aby ju prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti mohol prevziať na dočasné uskladnenie. Uvedené doklady tvoria súčasťou záznamov, ktor é vedie a uchováva prevádzkovateľ. Požiadavkou potvrdenia o kontajneri sa preberá bod 2 písmeno C prvá veta prílohy smernice 2011/97/EÚ.

K odseku 4

Z odseku 4 vyplýva, že uskladnenie ortuti je iba dočasné, a teda je možné predpokladať, že Európska únia v nejakom časovom horizonte upraví postup a požiadavky na konečné zneškodnenie ortuti. Vzhľ adom na dočasnosť uskladnenia sa ustanovuje požiadavka na existenciu zmluvného vzťahu z dôvodu znášania nákladov v prípade vzniku potreby vyskladnenia tejto ortuti.

K odsekom 5 a 6

Preberá sa písmeno C druhá odrážka prílohy smernice 2011/97/EÚ.

K § 23 Vyskladnenie kovovej ortuti

K odsekom 1 až 7

Keďže uskladnenie ortuti je iba dočasné, upravuje sa režim jej vyskladnenia, ktorý vychádza z ustanovení uvedených vo vyhláške č. 310/2013 Z. z. Výslovne sa doplnilo, že vyskladnenie sa vykonáva za úč elom následného trvalého uloženia ortuti. Upravuje sa okruh subjektov, ktorým prevádzkovateľ úložiska odovzdáva vyskladnenú ortuť. Keďže v praxi môžu vznikať situácie, že ten kto si dal ortuť do časne uskladniť zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu ustanovuje sa v odseku 3 postup v prípade vzniku takýchto prípadov. V odseku 5 sa upravuje, že miestom odovzdania vyskladnenej kovovej ortuti je areál úlož iska a v odseku 7 sa ustanovuje, že proces vyskladnenia, odovzdania a prevzatia vyskladnenej kovovej ortuti vrátane vyhotovenia súvisiaceho záznamu sa vykoná v jeden a ten istý deň, aby sa predišlo možným špekul áciám v následnom nakladaní s týmto odpadom. Novým ustanovením je odsek 6, ktorý ustanovuje povinnosť preukázať, že pre vyskladnenú ortuť je zmluvne zabezpečené jej trvalé uloženie. Cieľ om je sledovať celý tok nakladania s touto ortuťou.

K § 24 Účelová finančná rezerva

K odseku 1

Ponecháva sa platný právny stav pre prevádzkovateľov sklá dok odpadov tvoriť finančnú rezervu za účelom uzatvorenia, rekultivácie a následného monitoringu skládky odpadov s doplnením povinnosti zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov. Prostriedky účelovej finan čnej rezervy možno použiť aj na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzenie dôsledkov havárie. Naďalej sa ponecháva povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov, že ak prevá dzkuje viac ako jednu skládku odpadov, vytvára účelovú finančnú rezervu pre každú skládku odpadov osobitne.

K odseku 2

Ponecháva sa súčasný právny stav spôsobu vytvárania ú čelovej finančnej rezervy.

K odseku 3

Stanovuje sa spôsob výpočtu účelovej finančnej rezervy.

K odseku 4

Sprísňuje sa režim vedenia prostriedkov tvoriacich účelovú finančnú rezervu, ktoré sa vedú na osobitnom účte alebo osobitných úč toch prevádzkovateľa skládky odpadov, pričom prevádzkovateľ skládky odpadov je pred odvedením prvej splátky účelovej finančnej rezervy povinný zabezpečiť vytvorenie osobitného účtu alebo osobitných účtov, vrátane zabezpečenia ich viazanosti v prospech ministerstva.

K odseku 5

Napriek viazanosti prostriedkov účelovej finančnej rezervy, ktoré možno použiť výlučne na uzatvorenie, rekultiváciu, následný monitoring a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov, bolo potrebné na základe skúseností doplniť výslovné ustanovuje, že sa s prostriedkami finančnej rezervy nesmie disponovať, okrem úrokov, ktoré predstavujú výnos z prostriedkov účelovej finančnej rezervy. Porušenie ustanovenia je viazané na uloženie sankcie.

K odseku 6

Podmienka použitia prostriedkov účelovej finančnej rezervy až po vydaní príslušného súhlasu je prebraná z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 7

Ponecháva sa platný právny stav, kedy je potrebné odviesť výšku účelovej finančnej rezervy do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. V ýška účelovej finančnej rezervy musí ku dňu podania žiadosti o udelenie príslušného súhlasu dosiahnuť výšku celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpeč enie starostlivosti o skládku odpadov po uzavretí.

K odsekom 8 až 12

Upravuje sa režim nakladania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy v prípade, keď prevádzkovateľ skládky zanikne bez právneho ná stupcu, alebo ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo prevádzkovateľovi skládky odpadov povolené vyrovnanie pred ukon čením uzavretia, rekultivácie alebo monitorovania skládky odpadov po jej uzavretí. V takomto prípade upravuje návrh zákona prechod práv a povinnosti súvisiacich s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpe čením starostlivosti o skládku odpadov na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza ako aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy. Hlavným dô vodom prechodu dispozičného práva k finančnej rezerve na obec je zabezpečenie finančných prostriedkov pre obec na plnenie povinností, ktoré na ňu prešli z prevádzkovateľa skládky. V odsekoch 8 a 9 sa dopĺ ňa, že povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy a to z dôvodu, aby povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov nezaťažovali rozpočet obec.

K odseku 13

Rešpektuje sa doteraz platný právny stav s nakladaním prostriedkov účelovej finančnej rezervy po skončení monitorovania skládky odpadov.

K odseku 14

Ponecháva sa súčasné znenie ustanovenia, ktoré umožňuje orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a príslušným daňovým org ánom, vykonávať kontrolu správnosti kontrolu správnosti tvorby účelovej finančnej rezervy a správnosti jej čerpania.

K odseku 15

Rešpektuje sa platný právny stav.

K odseku 16

Ponecháva sa doteraz platné znenie ustanovenia, ktoré ukladá povinnosť predchádzajúcemu prevádzkovateľovi skládky odpadov previesť finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy pri zmene prevádzkovateľa skládky odpadov na nového prevádzkovateľa.

K odseku 17

Ukladá sa povinnosť prevádzkovateľovi skládky odpadov zložiť časť účelovej finančnej rezervy pre začatím prevádzky skládky odpadov.

K odseku 18

Výslovne sa stanovuje, že účelovú finančnú rezervu je povinný vytvárať aj prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

K § 25 Nakladanie s nebezpečnými odpadmi

Uvedené ustanovenie upravuje nakladanie s nebezpečným odpadom. Preber á sa z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bolo zaradené v Piatej časti – Nakladanie s odpadmi. Keďže nebezpečný odpad sa nepovažuje za samostatný prúd odpadu, ale za odpad s vlastnosťami, ktor é ho robia nebezpečným, zvolilo sa presunutie uvedeného ustanovenia. Nakladanie s nebezpečným odpadom primárne vychádzalo zo smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch, ktorá bola zrušená rá mcovou smernicou. Navrhované ustanovenia o nakladaní s nebezpečným odpadom sú v podstate prevzatím príslušných ustanovení z doteraz platného zákona o odpadoch a je možné konštatovať, že ich zá kladom je jednak zrušená smernica o nebezpečných odpadoch, ale aj rámcová smernica, konkr étne jej články 17 až 20.

K odsekom1 až 4

V predmetných odsekoch sú prebraté ustanovenia čl. 17, 18 a 19 rámcovej smernice.

K odseku 5

Stanovuje sa, aby odber vzoriek a analýza vlastností a zlož enia odpadu boli vykonané kvalifikovanou osobou. Dopĺňa sa však, že analýzu vlastnosti a zloženia nebezpečného odpadu nie je nutné vykonať, ak sa jeho nebezpečné vlastnosti a bližšie podmienky nakladania s n ím je možné zistiť z karty bezpečnostných údajov výrobku alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku, ak výrobok bezpečnostných údajov nemá.

K odsekom 6 a 7

V odsekoch 6 a 7 ide o osobitné požiadavky pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi v porovnaní s ostatnými odpadmi.

K odseku 8

V odseku 8 sa rozširuje pôsobnosť ustanovení o nakladaní s nebezpečným odpadmi aj na odpady, ktoré obsahujú jednu alebo viac škodlivín a spĺňajú aspoň jedno kritérium pre posudzovanie nebezpečný ch vlastností. V prípade, že by sa na nakladenie s odpadmi kontaminovanými nebezpečnými zložkami neuplatnilo takéto ustanovenie, stratila by sa kontrola nad veľkou časťou odpadov, čo by znamenalo ohrozenie životn ého prostredia a zdravia ľudí.

K odseku 9

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravuje v oblasti nakladania s odpadmi dva typy živností - podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi je viazaná živnosť a podnikanie v oblasti nakladania s inými ako nebezpečnými odpadmi je vo ľnou živnosťou. V prípade viazanej živnosti 'Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi' osoba, ktorá ohlasuje takúto živnosť musí živnostenskému úradu preukázať túto odbornú sp ôsobilosť, t. j. musí preukázať požadované vzdelanie príslušnom smere a prax v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi.

K odseku 10 až 12

Na základe požiadavky z praxe vystála požiadavka, aby ustanovenia týkajúce sa vypracovania havarijného plánu boli presunuté z vykonávacích právnych predpisov zákona o odpadoch priamo do zákona o odpadoch. Predmetné odseky 10 až 12 upravujú podrobnosti týkajúce sa vypracovania havarijného plánu.

K § 26 Povinnosti pri preprave nebezpečného odpadu na území Slovenskej republiky

K odsekom 1 až 3 a 5

Preberá sa § 20 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastoč nými zmenami. Za odosielateľa sa považuje nie len ten kto uzatvoril s dopravcom zmluvu, ale aj ten kto vykonal prepravu nebezpečných odpadov sám prostredníctvom vlastnej dopravy, keďže nebolo zrejmé aké postavenie má subjekt, ktorý vykoná prepravu sám prostredníctvom vlastnej dopravy. Miestna príslušnosť okresného úradu, ktorému sa ohlasujú ustanovené údaje, sa určuje podľa miesta naloženia (nakládky) a miesta vylo ženia (vykládky), aby bol oprávnený konať okresný úrad v okrese, ktorého sa odpad nachádza, keďže je priamo dotknutým a nie okresný úrad podľa sídla či miesta podnikanie, v ktoré ho okrese sa tento odpad reálne nemusí ani nachádzať.

K odseku 4

Oproti doteraz platnému zneniu zákona o odpadoch sa dopĺňa nový ods. 4, ktorý upravuje povinnosť pre odosielateľa nebezpečného odpadu. Predmetnú povinnosť musel odosielateľ plniť aj podľa doteraz platnej pr ávnej úpravy, avšak uvedená povinnosť bola špecifikovaná vo vykonávacom predpise a nie v zákone o odpadoch, tak ako u príjemcu nebezpečného odpadu. S cieľom zjednotiť povinnosti pre odosielateľa a prí jemcu nebezpečného odpadu, ako aj vyhnúť sa pochybnostiam bol doplnený tento odsek.

K odseku 6

Odsek 6 ustanovuje kedy sa povinnosti uvedené v odseku 2 písm. b) a v odsekoch 3 až 5 neuplatňujú.

Štvrtá časť Rozšírená zodpovednosť výrobcov

Prvý oddiel

K § 27 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Pre nový režim rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavádza z ákon nové spoločné pojmy. Pojem 'vyhradený výrobok' uvedený v odseku 1 označuje všetky výrobky, na ktoré sa RZV podľa tohto zákona vzťahuje (elektrozariadenia, batérie a akumulátory, obaly, vozidl á pneumatiky a neobalové výrobky). Skupina vyhradených výrobkov bola určená na základe skupín výrobkov, za ktoré výrobcovia a dovozcovia už v súčasnosti platia príspevky do Recyklačného fondu. V odseku 2 sa vymedzuje primárny nositeľ zodpovednosti v systéme RZV, ktorým sú výrobcovia vyhradených výrobkov. Presná špecifikácia výrobcu vyhradeného výrobku je ustanovená v citovaný ch paragrafoch, napr. pre obaly je to § 52 ods. 11 a pre neobalové výrobky je to § 73 ods. 4. Ako spoločné pravidlo možno uviesť, že pod pojmom 'výrobca' sa rozumie aj dovozca daného vyhradeného výrobku.

K odseku 3

Zadefinovanie pojmu 'rozšírená zodpovednosť výrobcov' a jej obsahu. Rozšírená zodpovednosť výrobcov nebola doposiaľ zákonom definovaná. Nejde len o zodpovednosť výrobcov za zber a zhodnocovanie odpadov z vyhradených výrobkov, ale o širokú škálu povinností výrobcov zahàňajúcu aj podmienky výroby výrobku vrátane ekodizajnu. Zavádza sa formou legislatívnej skratky pojem 'vyhraden ý prúd odpadu', ktorým sa označuje odpad z konkrétnej skupiny vyhradených výrobkov, napr. elektroodpady alebo odpad z obalov.

K odseku 4

Zákon zavádza nový mechanizmus zabezpečenia nakladania s odpadmi, ktorým nahrádza mechanizmu riadený Recyklačným fondom, a tomu zodpovedá aj okruh povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktoré sa určujú v tomto odseku. Okrem okruhu povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, ustanovuje sa tu aj okruh povinností finančn ého a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinností majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a k získaniu prehľadu o jeho fungovaní. Povinnosti uvedené v tomto odseku sa vzťahujú na všetkých výrobcov, ktorí majú postavenie výrobcu vyhradeného výrobku. V pí smene k) je ustanovená nová dôležitá povinnosť výrobcov vyhradených výrobkov, ktorá ukladá všetkým výrobcom vrátane výrobcov obalov povinnosť odobrať z príslušnej obce všetok odpad, ktorý bol zozbieraný v rámci triedeného zberu v tejto obci, a to nezávisle od splnenia cieľov a limitov ustanovených v Prílohe č. 4.

K odseku 5

Vyjadruje sa finančný princíp zaťažujúci výrobcu vyhradeného výrobku vo forme znášania nákladov na zabezpečenie nakladania s odpadom, ktorý je odrazom dôsledku uplatnenia princípu rozšírenej zodpovednosti. Zároveň sa však počíta s možnou trhovou hodnotou odpadu, nakladanie s ktorým má výrobca vyhradeného výrobku zabezpečiť, a teda aj v rámci zmluvných vzťahov v systéme nakladania s odpadom sa musia v prípade požiadavky úhrady nákladov zohľadniť prípadné výnosy prípadný zisk, ktorý sa získali z predaja materiálov vyťažených z odpadu. Výnimky, ktoré sa v texte uvádzajú sa týkajú prípadov, keď zo zákona prechádza povinnosť vý robcu vyhradeného výrobku, ktorý nie je zaregistrovaný v Registri výrobcov na distribútora tohto výrobku.

K odseku 6

Zákon ustanovuje ako všeobecné pravidlo možnosť vý robcov vyhradených výrobkov vybrať si či budú plniť vyhradené povinnosti individuálne alebo kolektívne zapojením sa do systému príslušnej OZV. Pre niektoré komodity sú však v zákone ustanovené vý nimky. Pre obaly je v § 54 ods. 3 ustanovené, že individuálne môže plniť vyhradené povinnosti len ten výrobca, ktorého odpad z obalov nekončí v komunálnom odpade. Podľa § 54 ods. 2 je na vý robcovi, aby preukázal, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú tvoriť súčasť komunálneho odpadu. Ak to výrobca nepreukáže, je povinný plniť si vyhradené povinnosti kolektívne.

Vo vzťahu k neobalovým výrobkom treba upozorniť, že zákon sa vzťahuje len na tie, odpad z ktorých bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu, takže pre odpad z neobalových výrobkov je možné len kolekt ívne plnenie vyhradených povinností. Pre odpad z neobalových výrobkov sa neuvažuje s vytváraním samostatných OZV, ale kolektívne plnenie povinností sa bude zabezpečovať spoločne s odpadom z obalov, teda vý robcovia neobalových výrobkov budú musieť uzatvoriť zmluvu s niektorou obalovou OZV.

Vyhradené povinnosti, ktoré za výrobcu plní príslušná OZV, sú povinnosti ustanovené v ods. 4 písm. d) až k), nie však povinnosti ustanovené v písmenách a) až c). Zodpovednosť za plnenie týchto troch povinností zostáva vždy na jednotlivom výrobcovi, a to aj v prípade, že napr. oznamovaním zmien do Registra výrobcov poverí OZV, ktorá oznamovanie pre neho bude zabezpečovať.

K odseku 7 a 8

Vymedzuje sa úprava povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý uvádza na trh vybrané výrobky výlučne pre potrebu vlastnej podnikateľ skej činnosti, ktoré neopustia areál tohto výrobcu a nestanú sa komunálnym odpadom. Ide o subjekt, ktorý sa za výrobcu označuje spravidla z dôvodu, že je dovozcom vyhradeného výrobku (uvádzať na trh výrobok výlučne pre vlastnú spotrebu môže najmä dovozca). Výrobok, napr. obal alebo elektrozariadenie zostáva po celú dobu životnosti u pôvodného výrobcu (dovozcu) a u neho sa stane odpadom. Na takéhoto vý robcu (dovozcu) sa nevzťahuje povinnosť podľa odseku 6 uzavrieť pre uvedené odpady zmluvu s príslušnou OZV ani nemusí žiadať o autorizáciu na individuálny systém. Musí však plniť povinnosti podľ a odseku 4 písm. a), c), g) a h). A samozrejme musí s takto vzniknutým odpadom nakladať v súlade so zákonom o odpadoch, teda napr. odovzdať takýto odpad len osobe oprávnenej s takýmto odpadom nakladať. Uvedená v ýnimka sa uplatňuje len vo vzťahu k tej časti výrobkov daného výrobcu, ktorá spĺňa uvedené podmienky. Pre výrobky, pre ktoré bude takýto výrobca fungovať v osobitnom režime musí vo vzťahu k odpadom z nich zabezpečiť povinnosť podľa odseku 4 písm. g) – zhodnotenie a recykláciu vo výške ustanovených limitov, ale zároveň aj povinnosť podľa písm. h) - vedenie evidencie ohlasovacia povinnosť , a to aj keby pre iné odpady plnil povinnosti kolektívne. Uvedené povinnosti nemôže preniesť na OZV, s ktorou má zmluvu na kolektívne riešenie odpadov z iných vyhradených vý robkov.

Výrobca fungujúci v takomto osobitnom režime musí zároveň pre vyhradené výrobky spĺňajúce podmienky odseku 7 plniť povinnosti podľa odseku 8, teda ohlasovať uvedené údaje príslušnému koordinačn ému centru.

K odsekom 9 a 10

Kolektívne a individuálne plnenie povinností výrobcu vyhraden ého výrobku spočíva v širokej škále povinností rôznych subjektov a v ich zmluvnej spolupráci. Tieto subjekty budú spolupracovať na princípoch hospodárskej súťaže, preto sa v zákone súhrnne ozna čujú ako účastníci hospodárskej súťaže.

Účastníci hospodárskej súťaže sú všetky subjekty participujúce na systéme nakladania s odpadmi, ktorými sú napr. výrobcovia, zberové spoločnosti, obce, recyklátori, spracovatelia, tretie osoby, obchodníci, sprostredkovatelia a pod.

K odseku 11

Zmyslom kolektívneho plnenia vyhradených povinností je uľah čiť, resp. zreálniť možnosť výrobcu plniť tieto povinnosti. Uzavretím zmluvy s OZV sa konkrétny výrobca odbremeňuje od plnenia väčšiny povinností ustanovených v odseku 4. Výrobcovi však vž dy zostáva zodpovednosť zabezpečiť splnenie cieľov a limitov ustanovených v prílohe č. 4. Je teda na výrobcovi, aby si vybral takú OZV, u ktorej má záruku, že uvedené povinnosti pre neho dokáže splniť .

K odseku 12 a 13

Upravuje sa vzťah medzi organizáciou zodpovednosti výrobcu a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností kolektívne. Ustanovenia týchto odsekov vytváraj ú regulovaný priestor a základy férovej spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností prostredníctvom nej. Princíp vzájomnej korektnosti sa odráža jednak v znení písm. a), a teda aj organizácia zodpovednosti výrobcov musí v zmluvnom vzťahu s výrobcom zohľadniť výnosy z predaja materiálov získaných z odpadu ako aj v znení písm. d) a odseku 13, ktoré umožňujú vzájomnú kontrolu medzi zmluvnými partnermi.

K odseku 14 až 16

Striktné stanovenie termínov, ku ktorým je výrobca vyhradeného výrobku oprávnený ukončiť zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov bolo zvolené v záujme zamedzenia úniku výrobcov vyhradených výrobcov z plnenia povinností a zároveň s cieľ om zachovať určitú prehľadnosť medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktoré si výrobca vyhradeného výrobku zvolil na zastupujúce plnenie vyhradených povinností. V odseku 14 písmene a) je dôvodom na ukončenie zmluvné vzťahu porušenie povinností organizácie zodpovednosti výrobcov a v písmene b) je upravená možnosť ukončenia zmluvné vz ťahu bez udania dôvodu, ale len ku koncu kalendárneho roku. V odseku 15 je upravený rež im vypovedania zmluvy obcou vo vzťahu k organizácii zodpovednosti výrobcov a v odseku 15 sú uvedené termíny doručenia výpovede.

K odseku 17

Striktné oddelenie evidencie a financovania nakladania s prúdom odpadu nachádzaj úcim sa v komunálnom odpade od prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu je jednak z dôvodu odlišného režimu zmluvných vzťahov, keďže v prípade komunálneho odpadu sa vyžaduje prepojenie s obcou, ktoré absentuje v prípade prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu. Zákaz krížového financovania znamená, že výnosy z komunálnej oblasti nemožno použiť na financovanie nakladania s prúdom odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu a opačne.

K odsekom 18 až 20

Inštitút splnomocneného zástupcu je inšpirovaný režimom zavedeným v článku 17 v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (ďalej len 'smernica OEEZ') a má prispieť k stráženiu plnenia povinností takými výrobcami, ktorí v Slovenskej republike nemajú sídlo ani miesto podnikania. Ani takýto výrobca nemôže uvádzať na trh Slovenskej republiky výrobky, pokiaľ nie je registrovaný v Registri vý robcov príslušnej komodity, pričom splnenie povinnosti registrácie vykoná cez svojho splnomocneného zástupcu.

K odsekom 21

V záujme súladu slovenskej legislatívny so základnou slobodou Európskej ú nie – voľný pohyb tovaru a služieb sa generálne upravuje princíp pre všetky odpady, ktoré majú byť zo Slovenskej republiky vyvezené alebo prepravené na spracovanie v inom členskom štáte alebo v štá te, ktorý nie je členským štátom, a to za splnenia požiadavky, že vývoz alebo preprava je v súlade s osobitným predpisom, t. j. nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len 'nariadenie 1013/2006').

K § 28 Organizácia zodpovednosti výrobcov a zabezpeč ovanie plnenia vyhradených povinností

K odseku 1

Vymedzuje sa subjekt, ktorý môže v zastúpení plniť povinnosti za výrobcov vyhradených výrobkov. Založiť, vlastniť a prevádzkovať organizá ciu zodpovednosti výrobcov môžu iba výrobcovia vyhradeného výrobku. Požiadavka na založenie a prev ádzkovanie výrobcami zhodnej komodity je zásadná, ale zároveň prostredníctvom prechodného ustanovenia sa umožňuje transformácia subjektom, ktoré vykonávali obdobnú činnosť podľa doterajší ch predpisov (kolektívne organizácie a oprávnené organizácie). OZV môže plniť vybrané povinnosti za zastúpených výrobcov jedného vyhradeného výrobku, tzn. jedna OZV pre vozidlá, jedna OZV pre pneumatiky. Avšak v prípade elektrozariadení môže OZV vzniknúť pre jednotlivé kategórie v členení podľa prílohy č. 7, v prípade batérií a akumulátorov môže OZV vzniknúť pre jednotlivé typy batérií v členení podľa § 42 ods. 3 a v prí pade obalov a neobalov musí OZV vniknúť pre obaly a neobaly súč asne, t. j. nemôže byť samostatná OZV pre obaly a samostatné pre neobaly. Zákon vš ak nezakazuje, aby jedna OZV mohla získať autorizáciu aj na viaceré komodity (napr. elektro a baterky alebo obaly a elektro), vždy však musí preukázať splnenie všetkých podmienok pre obe, resp. viaceré komodity.

Zákon neustanovuje pre OZV právnu formu, ale ustanovuje, že účelom OZV nie je dosahovanie zisku. Prípadný zisk je OZV podľa ods. 4 písm. m) povinná použiť výlučne na plnenie úloh, ktoré jej ustanovuje zá kon o odpadoch. Z uvedených ustanovení vyplýva, že zákon nezakazuje OZV obchodovať so zozbieraným odpadom, len ustanovuje, akým spôsobom možno použiť prípadný zisk.

K odseku 2 a 3

Vymedzuje sa vlastnícka a zakladajúca štruktúra vrátane prevádzkovateľ a organizácie zodpovednosti výrobcov, pod ktorým sa rozumie osoba, ktorá má priamy vplyv na výkon, riadenie či fungovanie organizácie zodpovednosti výrobcov. Predchádza sa stretu záujmov medzi organizá ciou zodpovednosti výrobcov a podnikateľmi pôsobiacimi na trhu nakladania s odpadom ako aj kríženiu záujmov s inou organizáciou a možnej manipulácii trhom.

K odseku 4

Ustanovujú sa povinnosti, ktorých plnenie je každá organizá cia zodpovednosti výrobcov povinná dodržiavať. Na OZV v oblasti obalov sa ešte naviac vzťahujú povinnosti ustanovené v § 59. Spoločné povinnosti všetkých OZV je možné rozdeliť do niekoľkých skupín. Jednou skupinou sú povinnosti, ktoré predstavujú špecifikáciu ohľadne vyhradených povinností prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a zahàňajú požiadavky na spôsob výkonu vyhradených prenesených povinností, ďalšou skupinou sú povinnosti, prostredníctvom ktorých sa má byť zabezpečená garancia fungovania organizácie zodpovednosti výrobcov ako zmluvného partnera výrobcu vyhraden ého výrobku, keďže je možné sa domnievať, že práve organizácie zodpovednosti výrobcov budú ťažiskovým nositeľom zabezpeč enia nakladania s odpadom vzhľadom na predpoklad, že väčšina výrobcov vyhradených výrobkov si zvol í kolektívne plnenie vyhradených povinnosti. Do tretej skupiny povinnosti je možné zaradiť povinnosti, ktoré slúžia k vzájomnej spolupráci s inými subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve. Popri týchto skupinách povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, sa ustanovuje ešte skupina povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a nadobudnutí prehľadu o jeho fungovaní.

V písm. b) sa uvádzajú 'nediskriminačné podmienky' čím sa v texte myslí, že podmienky uzatvorenia zmluvy medzi OZV a výrobcom musia byť rovnaké pre každého jedného výrobcu bez rozdielu, č i ide o zakladajúceho člena, alebo výrobcu, ktorý je dlhšie členom organizá cie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Podľa písm. e) je OZV povinná odobrať z obce vš etok odpad daného prúdu odpadov, ktorý obec v rámci triedeného zberu zozbierala. Ak by nastala situácia, že OZV by v dôsledku tejto povinnosti musela odobrať z obcí viac, než je súhrnný zberový podiel jej zast úpených výrobcov ktoré zákon označuje ako 'presahujúce množstvo', musí v súlade s písm. r) oznámiť toto presahujúce množstvo koordinačnému centru. Toto oznámenie je povinné . Na rozdiel od toho však nie je povinnosťou OZV poskytnúť tieto množstvá v prospech iných OZV. Ustanovenie v písm. r), ktorým sa zavádza možnosť OZV ponúknuť presahujúce množstvá vyzbierané v zazmluvnených obciach v prospech iných OZV a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí sú klientami koordinačného centra je zárukou toho, že OZV nebudú špekulatívne využívať tieto množstvá na zabezpečenie si povinnosti vyzbierať v obciach odpady z obalov vo výške svojho zberového podielu. V prípade, že by zákon ustanovil pre OZV povinnosť ponúknuť presahujúce množstvá iným OZV, tie OZV, ktoré by vynakladali financie na zabezpečenie triedeného zberu odpadov v obciach by boli v nevýhode, nakoľko by množstvá vyzbierané nad svoj podiel museli ponúknuť OZV- čkam, ktoré by len 'čakali' na ponúkané množstvá, a to bez akejkoľvek vynaloženej námahy. Práve nastavená dobrovoľnosť v prípade ponuky presahujúcich množstiev zabezpečí systé m pred vznikom iných možných právnych a systémových rizík.

V odseku 5 sa ustanovuje akými dokladmi a informáciami preukazuje OZV, že skutočne má vytvorený funkčný systém združeného nakladania. Pož iadavky ustanovené v odseku 5 musí plniť OZV po celý čas svojho pôsobenia. V písm. f) sa pre oblasť obalov požaduje preukázanie vyrovnanej bilancie medzi súhrnným zberovým podielom zastúpených výrobcov a zazmluvnených obcí. V odseku 6 sa ustanovuje akým spôsobom preukazuje OZV, žiadajúca o udelenie autorizácie, niektoré z požiadaviek odseku 5, ktoré v čase podania žiadosti ešte nemôže mať OZV splnené . V odseku 7 sa ustanovuje lehota do uplynutia ktorej musí OZV preukázať v plnom rozsahu plnenie podmienok podľa odseku 5.

K odseku 8

Vymedzuje situácie, za ktorých nie je žiaduce nútiť organiz áciu zodpovednosti výrobcov do zmluvného vzťahu s výrobcom vyhradeného výrobku, pričom sa poč íta s opodstatnenými dôvodmi nemožnosti nadviazania spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku.

K odseku 9

Ustanovujú sa náležitosti Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorú je OZV povinná zasielať každoročne ministerstvu za predchádzajúci kalendárny rok.

K odseku 10

Vymedzujú sa údaje, ktoré OZV zverejňuje zo správy, pričom ide o zúžený rozsah údajov uvedených v správe, z dôvodu citlivosti niektorých údajov a nutnosti ich ochrany pred zverejnením.

K odseku 11

Uvedeným odsekom sa umožňuje obciam zachovať si existujúci miestny systém nakladania s komunálnym odpadom, ktorý v obci funguje a tento je zazmluvnená OZV povinná reš pektovať. Cieľom je plynulosť prechodu obcí na nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nie trvalé zakonzervovanie súčasného stavu. Vzťah obcí a OZV by mal byť flexibilný a umožňovať potrebné zmeny v systémoch triedené ho zberu odpadov v obciach z dôvodu efektívnosti vynakladaných nákladov a zlepšovania samotného triedeného zberu. Vo vzťahu k obalom sú podrobnejšie podmienky vzájomného vzťahu OZV a obcí ustanovené v § 59.

K § 29 Individuálne plnenie vyhradených povinností

K odseku 1

Ide o obdobné povinnosti ako sú ustanovené v § 28, ktorých nositeľom je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nevyužil možnosť zapojenia sa do systému organizácie zodpovednosti výrobcov. V takomto prípade je nutné, aby takýto výrobca sám mal k dispozícii vlastn ý systém zmluvných vzťahov prostredníctvom ktorých zabezpečuje nakladania s odpadom z jeho výrobkov. Obdobne ako v § 28 aj tu je možné jednotlivé povinnosti rozdeliť do viacerých skupín, a to na tie ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, na povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti analogicky aj v tomto prípade majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a zabezpečenia jeho reálneho fungovania.

Individuálne plnenie vyhradených povinností nie je možné vo vzťahu k obalom a neobalovým výrobkom, odpad z ktorých tvorí súčasť komun álneho odpadu.

K odseku 2 a 3

Vymedzujú sa doklady, ktoré sú podkladom udelenia autorizácie a sl úžia na vytvorenie funkčného systému nakladania s odpadom.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu vyhradeného výrobku preukázať splnenie podmienok do stanovenej lehoty.

K § 30 Zápis a výmaz výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného prúdu odpadu

K odseku 1

V zmysle § 27 ods. 4 písm. a) je výrobca vyhradeného výrobku povinný sa zaregistrovať v Registri výrobcov príslušnej komodity (ďalej len 'register' ). Uvádza sa spôsob podania žiadosti a tiež povinnosť doložiť k žiadosti o zápis do registra vyhlásenie, či bude plniť povinnosti individuálne alebo kolektívne. Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nie je zapí saný v registri, nesmie vyhradený výrobok uvádzať na trh. Zodpovednosť za splnenie povinnosť výrobcu zaregistrovať sa v príslušnom registri nemôže výrobca preniesť na OZV.

K odseku 2 až 4

Zákon rozlišuje tri režimy zápisu do registra. V prí pade individuálneho plnenia je výrobca vyhradeného výrobku povinný do 6 mesiacov odo dňa zápisu získať autorizáciu na výkon individuálneho plnenie vyhradených povinností. V prípade, ak bude plniť vý robca vybrané povinnosti kolektívne, je povinný priložiť už k žiadosti o zápis do potvrdenie o uzatvorení zmluvy (pri batériách a akumulátoroch aj s treťou osobou) o zapojení sa výrobcu do jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. V prípade, ak bude vý robca pre niektoré výrobky využívať osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7, musí k žiadosti o zápis do registra priložiť vyhlásenie podľa odseku 4. Podrobnosti upraví vykonávací predpis.

K odseku 5

Ustanovuje sa lehota najviac súhrnne 20 pracovných dní, v ktorej musí ministerstvo uskutočniť zápis a vydať o ňom výrobcovi potvrdenie.

K odsekom 6 až 8

Ustanovujú sa lehoty v ktorých musí výrobca oznamovať zmeny pre potreby registra. Zmeny údajov treba oznámiť do 30 dní, zmeny v uplatňovaní spô sobov plnenia vyhradených povinností do 15 dní odo dňa vzniku zmeny.

K odseku 9

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva vykonať výmaz výrobcu z registra v taxatívne ustanovených prípadoch. Takýto výmaz by mal pre výrobcu za následok zákaz uvádzať vyhradené výrobky na trh. Zákon ustanovuje pre ministerstvo lehotu na výmaz do 30 dní odo dň a, kedy nastala niektorá z ustanovených skutočností.

K odseku 10

Registre výrobcov budú verejne prístupné na webovom sí dle ministerstva, čím sa zvýši informovanosť všetkých účastníkov hospodárskej súťaže.

K § 31 Koordinačné centrum

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa, že koordinačné centrum je právnická osoba, pričom prá vna forma sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch, ktorými môžu byť výlučne osoby, ktoré majú postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov alebo výrobcu vyhradeného výrobku. Zriaďovatelia jednotlivého koordinačného centra musia zároveň zabezpečovať nakladanie s tým vyhradeným prúdom odpadu, pre ktor ý sa koordinačné centrum zriaďuje.

Koordinačné centrum bude združovať výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne a organizácie zodpovednosti vý robcov zabezpečujúcich nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu, pre ktorý je koordinačné centrum zriadené. Aj výrobca, ktorý plní vyhradené povinnosti osobitným spôsobom (§ 27 ods. 7) má v § 27 ods. 8 vo vzťahu ku koordinačnému centru ustanovené niektoré povinnosti.

Pre jednotlivý vyhradený prúd odpadu môže byť zriadené iba jedno koordinačné centrum. Koordinačné centrum pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov bude špecifické v tom, že pre dva vybrané pr údy odpadu bude zriadené jedno spoločné koordinačné centrum. Taktiež pre elektroodpad bez ohľadu na kategó rie uvedené v prílohe č. 7, pre použité batérie a akumulátory bez ohľadu na členenie uvedené v § 42 ods. 3 a pre odpad z obalov a neobalových výrobkov môže byť založené iba jedno koordinačn é centrum.

V prípade obalov a neobalov sa vychádza z toho, že v obciach je zavedený integrovaný systém zberu odpadov z obalov spolu s odpadom z neobalových výrobkov, keďže triedený zber komunálneho odpadu je obec povinná zaviesť pre zložku napr. plasty a nie iba pre plastové obaly a súčasne v tom, že organizácia zodpovednosti výrobcov zabezpečujúca systém združeného nakladanie pre odpady z obalov je povinná v rámci tohto systé mu zabezpečiť aj nakladanie s odpadom z neobalových výrobkom. Vzhľadom na uvedené sa javí ako účelné, aby pre tieto vybrané prúdy odpadu bolo zriadené iba jedno spoločné koordinačné centrum.

Zmyslom zriadenia koordinačných centier pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov je vytvoriť v rámci daného prúdu odpadov pomocnú inštitúciu, ktorá má pomáhať najmä OZV, individuálne fungujúcim výrobcom a obciam plynulo zabezpečovať povinnosti zo zá kona. Úlohou koordinačného centra nie je riadenie systémov zberu a zhodnocovania odpadov, ale len nevyhnutný servis pre potreby účastníkov hospodárskej súťaže. Keďže každý z vyhradených prú dov odpadov má svoje špecifiká, nie je reálne fungovanie jedného koordinačného centra pre všetky komodity.

K odsekom 3 až 6

Proces zriaďovania koordinačného centra je naviazaný na výzvu ministerstva, pokiaľ ministerstvo výzvu nezverejní, k zriadeniu koordinačného centra pre príslušný vyhradý prúd odpadu podľa tohto zákona nemôže dôjsť. Zverejnením výzvy sa zároveň príslušné subjekty vyzý vajú k aktivite, pokiaľ sa chcú podieľať na zriaďovaní koordinačného centra. Takýmto spôsobom sa má zabezpečiť, aby zakladateľská štruktúra koordinačného centra nebola tvorená iba ú zkym okruhom subjektov, keďže jeho činnosť sa dotýka všetkých výrobcov vyhradených výrobkov a organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré zabezpečujú nakladanie s príslušným vyhradeným prúdom odpadu. V tomto štádiu má ministerstvo postavenie 'sprostredkovateľa', keďže jeho úlohou je zabezpe čiť výmenu informácií o identifikačných a kontaktných údajoch medzi prihlásenými osobami. Následne sa celé zriadenie koordinačného centra ponecháva v réžií a na vzájomnej dohode tý chto prihlásených osôb, s tým že sa stanovujú štyri miesiace, v rámci ktorých by k malo dôjsť k jeho zriadeniu. Ak sa v rámci stanovej lehoty prihlásené osoby vzájomne nedohodnú, ministerstvo ulož í povinnosť zriadiť koordinačné centrum ním určeným organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré spolu zastupujú výrobcov vyhradených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v minimálnej výške 60 %. Smerodajný bude trhový podiel jednotlivej organizácie zodpovednosti v čase, v ktorom ministerstvo bude určovať zriaďovateľov koordinačného centra. V tomto prípade však výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne, strácajú možnosť byť zriaďovateľom koordinačného centra, a teda jeho zriaďovateľmi budú výluč ne ministerstvom určené organizácie zodpovednosti výrobcov.

K odseku 7

Ustanovuje sa prípad ak KC podľa postupu uvedeného v ods. 3 až 6 nevznikne. Ide o krajný prípad, ku ktorému mo žno prikročiť len ak zlyhali všetky vyššie uvedené postupy. Takáto poistka je však potrebná, lebo bez existencie koordinačných centier v jednotlivých komoditách nemôže začať fungovať nový syst ém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre danú komoditu.

K odsekom 8 až 10

Upravuje sa obsah zmluvy o zriadení koordinačného centra, organizačná štruktúra sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch.

Keďže koordinačné centrum má združovať všetky organiz ácie zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov plniacich si povinnosti voči zhodné mu vybranému prúdu odpadu, obmedzuje sa ukončenie zmluvného vzťahu tejto osoby s koordinačným centrom výlučne na to, že u nej nastane skutočnosť, ktorá spôsobí zánik jej postavenia ako organizá cie zodpovednosti výrobcov alebo ako výrobcu vyhradeného výrobku. Pri uzatváraní zmlúv medzi koordina čným centrom a organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom vyhradeného výrobku je potrebné , aby koordinačné centrum malo na zreteli úlohy, ktoré má plniť.

K odseku 11

Ustanovujú sa povinnosti, na plnenie ktorých sa koordinačné centrum zriaďuje. Každé koordinačné centrum bude musieť vytvoriť klientsku linku pre svoj prúd odpadov, čo bude osobitne významné pri vyhradených výrobkoch, ktoré sa stávajú súčasťou komunálneho odpadu, napr. pre obaly. Ïalšie úlohy bude plniť KC pri sledovaní plynulosti a komplexnosti zberu odpadov daného prúdu odpadov (písm. b), d) a f)) Ïalšiu skupinu povinnost í tvoria povinnosti v oblasti zberu a spracovania informácií poskytnutých výrobcami vyhradených výrobkov a organizáciami zodpovednosti výrobcov (písm. e) a g)). Ako ďalšiu skupinu je možné vymedziť povinnosti, ktoré predstavujú akúsi garanciu fungovania systému a slúžia k vzájomnej spolupráci medzi subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve (písm. c), h) a i)). Úlohy uvedené v tomto odseku sú spoločné pre v šetky koordinačné centrá.

K odsekom 12

Oproti spoločným povinnostiam uvedeným v odseku 12 sa ustanovujú ešte osobitné povinnosti pre koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov. Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov plní navyš e úlohy v rámci sprostredkovania a koordinácie komunikáciu a spolupráce medzi obcami a organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly vrátane organizovania zlosovania. Ide o povinnosti, ktoré súvisia so spôsobom plnenia úloh organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly na komunálnej úrovni.

K odseku 13

Ustanovuje sa špeciálne povinnosti KC pre prúd elektroodpadu vo vzťahu k historickému elektroodpadu z dom ácnosti.

K odseku 14

Povinnosť pre Koordinačné centrum vo vzťahu k množstvám vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov.

K odseku 15

Nedá sa vylúčiť zánik koordinačného centra, keďže ide o právnickú osobu. Ak k uvedenému dôjde, začne sa nový proces zriadenia nové ho koordinačného centra

Druhý oddiel

Elektrozariadenia a elektroodpad

Cieľom štvrtej časti, druhého oddielu návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu smernice 20112/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronický ch zariadení do slovenskej legislatívy. Táto smernica nahrádza pôvodnú smernicu 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ktorá bola transponovaná v ôsmej č asti doteraz platného zákona o odpadoch. Smernica OEEZ zohľadňuje výsledky vedeckého pokroku v oblasti výroby elektrozariadení a jej cieľom je prispievať k udržateľnej výrobe a spotrebe v prvom rade predchá dzaním vzniku elektroodpadov a okrem toho opätovným používaním, prednostnou recykláciou elektroodpadov a minimalizovať množstvo elektroodpadov na zneškodnenie a prispieť tak k získavaniu druhotných suroví n. Smernica OEEZ v plnom rozsahu uplatňuje princípy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí sú v rámci ekodizajnu zodpovední nielen za dizajn samotného výrobku, ale preberajú aj zodpovednosť za elektroodpad zo svojich elektrozariadení v čase, keď sa tieto stali odpadom v zmysle čl. 3 ods. 1 rámcovej smernice.

Ciele smernice OEEZ obsahujú nakladanie s elektroodpadom z elektrozariadení určených na používanie v domácnostiach a tiež aj z elektrozariadení určených na profesionálne používanie. Pri nakladaní s elektroodpadom je nevyhnutné dodržiavať stanovené podmienky tak, aby sa zabezpečila ochrana zdravia obyvateľstva, obsluhujúceho personálu a životného prostredia. Smernica OEEZ definuje ambiciózne ciele zberu a spracovania elektroodpadov, ktoré spolu s cieľom ich maximálnej recyklácie majú pomôcť k lepšiemu využívaniu surovinových zdrojov v Európskej únii.

V rámci elektroodpadov z domácností by sa mal zvýšiť podiel ich oddeleného zberu a výrobcovia by mali prevziať plnú zodpovednosť hlavne za financovanie zberu, prepravy a spracovania elektroodpadov v rámci celé ho odpadového reťazca vrátane súkromných domácností s cieľom zabrániť tomu, aby bol oddelene vyzbieraný elektroodpad predmetom neoptimálneho spracovania a nezákonného vývozu či prepravy.

K § 32 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 4

Definujú sa všetky základné pojmy v oblasti nakladania s elektroodpadmi, ako aj subjekty na ktoré sa vzťahujú povinnosti v jednotlivých ustanoveniach zákona. Podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia navrhovaného zákona vzťahujú na spracovanie elektroodpadu, na nakladanie s elektroodpadom a na nakladanie s odpadmi zo spracovania odpadov. V odseku 2 je definovaný aj rozsah elektrozariadení, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona a odsek 3 definuje vý nimky, na ktoré sa ustanovenia zákona nevzťahujú. V odseku 4 sa rozširuje rozsah výnimiek, na ktoré sa ustanovenia zákona nebudú vzťahovať od 15. 8. 2018.

K odsekom 5 až 29

Pojem elektrozariadenia, elektroodpad, elektroodpad z domá cností, veľké stacionárne priemyselné náradia, veľká pevná inštalácia, necestné pojazdné stroje, odstránenie, sprístupnenie na trhu, uvedenie elektrozariadenia na trh, výrobca elektrozariadení, zmluva o financovaní, distribútor sú pojmy, ktoré sú transpozíciou príslušných písmen z článku 3 ods. 1 smernice OEEZ.

Elektroodpad iný ako z domácností (odsek 8) je zadefinovaný pre potreby v zákone, nevyplýva zo smernice o elektroodpade.

V odseku 16 písm. a) až e) je výrobca elektrozariadení definovaný tak, aby boli obsiahnuté všetky subjekty, ktoré vyrábajú elektrozariadenia a majú povinnosti výrobcov elektrozariadení.

Na účely tohto zákona je v ods. 17 definovaný vyhradý výrobok v prípade elektrozariadení, ktorý je definovaný kategóriami podľa prílohy č. 7

Osoba, ktorá poskytuje financovanie výlučne na základe alebo v rámci zmluvy o financovaní sa podľa odseku 18 tohto zákona nepovažuje za výrobcu elektrozariadení.

V odseku 21 je definovaná jedna z najhlavnejších činností nakladania s elektroodpadom, a to jeho spracovanie.

Podľa odseku 26 sa osvetľovacie telesá a fotovoltaické panely nepovažujú za veľké pevné inštalácie.

Pojmy, ktoré nesúvisia s transpozíciou smernice OEEZ, sú definované z dôvodu ich vnútroštátnej potreby.

K odsekom 30 až 33

Ide o definície ustanovené v zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 33 Zákazy

Podľa tohto ustanovenia sa zakazuje zneškodňovať elektroodpad odovzdaný do systému oddeleného zberu pred jeho spracovaním a zmiešavať elektroodpad s inými zložkami komunálneho odpadu.

K § 34 Povinnosti výrobcov elektrozariadení

K odseku 1

V odseku 1 sa ukladajú povinnosti výrobcov elektrozariaden í pri výrobe elektrozariadení so zameraním na uľahčenie demontáže, maximálnej zhodnotiteľnosti jednotlivých komponentov a prípravy na opätovné použitie pri zohľadnení súčasných platných pr ávnych noriem pre bezpečnosť elektrozariadení. Následne sú definované povinnosti výrobcov elektrozariadení pri uvádzaní elektrozariadení na trh ohľadne označovania, ktoré poskytuje informácie zákazní kovi o tom, že elektroodpad nepatrí do zmesového komunálneho odpadu, o časovom údaje uvedenia elektrozariadenia na trh a o recyklačných poplatkoch.

V písmene e) sú definované formy zberu elektroodpadov z domácností, iný ch elektroodpadov ako z domácnosti a elektroodpadov zo svetelných zdrojov, ktoré musia zabezpečiť výrobcovia elektrozariadení pri plnení povinností starostlivosti o svoj elektroodpad. Výrobca elektrozariadení je povinn ý zabezpečiť všetky formy zberu uvedené v zákone súčasne.

V písm. f) až h) sú definované povinnosti a formy spracovávania elektroodpadov, ktoré musí výrobca zabezpečiť pri spracovávaní elektroodpadov.

Písm. i) definuje výrobcovi elektrozariadení povinnosť zabezpečiť spracovanie svojich elektroodpadov s využitím technológií, ktoré sú najlepšie z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia personá lu a obyvateľstva – BAT.

Písm. k) až l) definujú výrobcovi povinnosť dodržať stanovené limity zberu, zhodnotenia a recyklácie elektroodpadov, s využitím prípravy na opätovné použitie, ktoré sú definované v prílohe č. 4 navrhovaného zákona.

Aby spracovateľ elektroodpadu vedel ako má elektroodpad z daného elektrozariadenia najvhodnejšie spracovávať, výrobca je povinný podľa písm. m) poskytnúť spracovateľovi za týmto účelom informácie o sp ôsobe najvhodnejšieho spracovania.

K odsekom 2 až 6

V odseku 2 sú vymedzené povinnosti vý robcov elektrozariadení, ktoré sa nevzťahujú na diaľkového výrobcu elektrozariadení.

Diaľkový výrobca elektrozariadení, ktorý uvádza elektrozariadenia na trh iného členského štátu je povinný podľa odseku 3 pre plnenie povinností výrobcu elektrozariadení v tomto členskom štáte splnomocniť ním vybranú právnickú osobu, alebo fyzickú osobu – podnikateľa so sídlom alebo miestom podnikania v tomto členskom štáte.

Podmienky zmluvy s organizáciou zodpovednosti vý robcov vo vzťahu ku kategóriám elektrozariadení definuje odsek 4.

Výrobca dodávajúci elektrozariadenia konečnému pou žívateľovi formou zásielkového obchodu, je povinný podľa odseku 5 zabezpečiť minimálne jedno miesto spätného odberu.

Podľa odseku 6 je výrobca osvetľovacích zariadení povinný zabezpečiť nakladanie so svojim elektroodpadom bez ohľadu na miesto vzniku a dátum uvedenia na trh individuálne alebo kolektívne.

K § 35 Nakladanie s elektroodpadom z domácností

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu pri nakladaní s elektroodpadom z domácností uvedeným na trh po 13. 8. 2005 (odsek 1) a pred 13. 8. 2005 (odsek 2).

K § 36 Nakladanie s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností

K odsekom 1 až 4

Jednotlivé odseky stanovujú povinnosti vý robcov elektrozariadení pri nakladaní s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Režimy nakladania s týmto elektroodpadom sú definované podľa príslušnosti k výrobcovi elektrozariadení (odsek 1), funkčnosti elektrozariadenia (odsek 2), času uvedenia na trh - historický elektroodpad (odsek 3) a v odseku 4 je daná možnosť podieľať sa na nakladaní s elektroodpadom výrobcovi a držiteľovi na zá klade písomnej dohody pri predaji elektrozariadenia. K elektroodpadu, ktorý nie je elektroodpadom z domácností patrí aj odpad z fotovoltaických panelov.

K § 37 Povinnosti a práva a distribútora elektrozariadení

Distribútori elektrozariadení sú dôležitou sú časťou systému zberu elektroodpadu a majú dôležitú funkciu pri informovanosti zákazníkov o spôsobe odovzdania elektroodpadov do systému spätného zberu.

K odseku 1

V písmene a) sa ukladá distribútorom povinnosť uvá dzania recyklačných poplatkov, písm. b) definuje povinnosť informovať zákazníkov o možnosti bezplatného spätného zberu a písm. c) ukladá distribútorovi elektrozariadení zabezpečiť spätný zber elektroodpadu na predajných miestach po celú dobu predaja. V písmene d) je definovaná povinnosť vykonávania spätného zberu na báze zmluvy s výrobcom elektrozariadení a plniť povinnosti podľa tejto zmluvy, p ísm. e) definuje povinnosť zabezpečiť výkon spätného odberu elektroodpadov tak, aby nebol sťažený výkon prípravy na opätovné použitie vyhradených elektroodpadov a takýto elektroodpad oddeliť a aby nebola sťažená izolácia nebezpečných látok. v písmene f) sa uvádza povinnosť zriadenia miesta spätného zberu aj pre internetových predajcov.

K odseku 2

Ustanovujú sa práva distribútora pri preberaní elektroodpadov v rámci spätného zberu a možnosť vykonávať spätný zber elektroodpadov z veľmi malých elektrozariadení a zo svetelný ch zdrojov bez povinnosti kúpy nového elektrozariadenia aj v prípade, že plocha vyhradená na predaj elektrozariadení je menšia ako 400 m2 na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení. Touto možnosťou sa sleduje maximálne priblíženie zberu elektroodpadov občanovi.

K odseku 3

V zmysle odseku 3 distribútor, ktorý poskytuje priamo kone čnému užívateľovi elektrozariadenia od výrobcu, ktorý nie je zapísaný v registri výrobcov, preberá vo vzťahu k týmto elektrozariadeniam a k elektroodpadu z nich pochádzajúceho povinnosti vý robcu elektrozariadení podľa tohto zákona.

K § 38 Povinnosti držiteľa elektroodpadu

K odsekom 1 a 2

Odsek 1 určuje kam je držiteľ elektroodpadu z domácností povinný tento elektroodpad odovzdať. Odsek 2 definuje povinnosti držiteľa elektroodpadu vo vzťahu k iného ako z domácností.

K § 39 Zber elektroodpadu

K odsekom 1 až 3

Ustanovuje sa, že elektroodpad sa môže zbierať len oddelene od ostatných druhov odpadu. Na výkon spätného zberu elektroodpadu a na prevádzkovanie zberného miesta elektroodpadu sa nevyžaduje súhlas a ani registrá cia podľa § 97 a § 98. Na vykonávanie zberu elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov môže vykonáva ť len ten, kto má uzavretú zmluvu s výrobcom elektrozariadení alebo s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov.

K odseku 4

Ustanovujú sa povinnosti pri zbere elektrooodpadu pre toho, vykonáva zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľ ov.

V písmene a) sa upravuje odovzdanie prevzatého elektroodpadu spracovateľovi elektroodpadu na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorý zabezpečujú nakladanie s vyzbieraným elektroodpadom, cieľom písmen b) a c) je zabezpečiť, aby sa zber elektroodpadu vykonával takým sp ôsobom, ktorým sa nesťaží príprava na opätovné použitie a zhodnocovaniu elektroodpadu a v písm. d) a e) je ustanovení evidenčná a ohlasovacia povinnosť.

K odseku 5

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektrozariadení a organizácií zodpovednosti výrobcov zabezpečiť výkon zberu elektroodpadov v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

K § 40 Príprava na opätovné použitie elektroodpadu

K odsekom 1 a 2

Príprava na opätovné použitie elektroodpadu je č innosť zhodnocovania, ktorá si vyžaduje presne definovanie podmienok jej výkonu a súčasne aj kritériá, ktorý elektroodpad bude môcť byť podrobený činnosti prípravy na opätovné použitie s prihliadnut ím na platnú vnútroštátnu legislatívu a právnu úpravu Európskej únie, napr. rozhodnutia EP a Rady o elektrickej, magnetickej a environmentálnej bezpečnosti elektrozariadení.

K § 41 Spracovateľ elektroodpadu

Upravuje sa postavenie a povinnosti spracovateľ a elektroodpadov.

V písmenách a) a b) sa upravuje evidenčná a ohlasovacia povinnos ť, v písmene c) povinnosť zverejniť podmienky prevzatia elektroodpadov na spracovanie. Podľa písmena d) je spracovateľ elektroodpadu povinný plniť povinnosti vo vzťahu k produkovaným odpadom. V písmenách e) a f) sú definované technické podmienky, ktoré musí splniť spracovateľ pri výstavbe zariadenia a voľbe technologických zariadení. Písmená g) až j) upravujú postupy pri spracovaní elektroodpadu a plnení podmienok zmluvy s výrobcami elektrozariadení alebo organizáciami zodpovednosti výrobcov. Podľa písm. k) musí spracovateľ elektroodpadu prednostne odobrať použité batérie a akumulátory, ak sú tieto súčas ťou zozbieraného elektroodpadu a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, ktorý spĺňa ustanovenia toho zákona. Podľa písm. l) je spracovateľ elektroodpadu vo vzť ahu k odobratým použitým batériám a akumulátorom povinný ohlasovať koordinačnému centru množstvá odobratých použitých batérií a akumulátorov v členení podľa § 42 ods. 3 s uvedení m spracovateľa, ktorému boli tieto odobraté použité batérie a akumulátory odovzdané.

Tretí oddiel

Batérie a akumulátory

K § 42 Základné ustanovenia

Ustanovenia tejto časti zákona sú v značnej miere prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch, pričom dôsledná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulá toroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (ďalej len 'smernica o batériách') bola zabezpečená novelou zákona o odpadoch č. 484/2013 Z. z. Aj v tejto komodite sa zavádza rozšírená zodpovednosť vý robcu a oproti doteraz platnému stavu dochádza niektorým doplneniam a legislatívnym zmenám.

K odsekom 1 a 2

Uvedený odsek vymedzuje pôsobnosť tejto časti zákona vo vzťahu k batériám a akumulátorom.

K odseku 3

V texte návrhu zákona sa často používa členenie batéri í podľa druhu na prenosné, automobilové a priemyselné batérie a akumulátory. Nakoľko ide o základné druhové členenie batérií a akumulátorov uvádza sa v základných ustanoveniach a v ďal šom texte je iba odvolávka na predmetné ustanovenie.

K odseku 4

Výhradným výrobkom v prípade batérií a akumulátorov je každý jednotlivý typ batérií a akumulátorov v členení podľa odseku 3. Uvedeným ustanovením sa umožňuje v kontexte na vznik OZV pre batérie a akumulátory jej vznik pre jednotlivé typy batérií zvlášť.

K odseku 5

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom sa v ustanovení mení samotná štruktúra textu z dôvodu toho, že v texte smernice je v uvedenom ustanovení použ ité spojenie 'a/alebo', pričom naša legislatíva predmetné spojenie nepoužíva. Preto sú možnosti v texte uvedené jednotlivo.

K odseku 6

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

K odseku 7

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady prenosných batérií a akumulátorov podľa bodu 10 preambuly smernice o batériách, uvádzajú, že ide o všetky hermeticky uzavreté batérie a akumul átory, ktoré by priemerný človek mohol bez ťažkostí niesť v ruke, a ktoré nie sú ani automobilové batérie alebo akumulátory ani priemyselné batérie alebo akumulátory a zahàňajú jednočlánkov é batérie (ako napríklad, AA a AAA batérie) a batérie a akumulátory používané spotrebiteľmi alebo odborníkmi v mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, bezdrôtových elektrických ná strojoch, hračkách a prístrojoch v domácnostiach, napríklad v elektrických zubných kefkách, holiacich strojčekoch a ručných vysávačoch (vrátane podobných zariadení, ktoré sa používajú v škol ách, obchodoch, reštauráciách, letiskách, kanceláriách alebo nemocniciach) a každá batéria alebo akumulátor, ktorý zákazník môže použiť na bežné použitie v domácnosti.

K odseku 8

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

K odseku 9

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom v definícii je odkaz na definíciu motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K odseku 10

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady priemyselných batérií a akumulátorov podľa bodu 9 preambuly smernice o batériách zahàňajú batérie a akumulátory používané ako núdzov ý alebo záložný zdroj energie v nemocniciach, na letiskách alebo v kanceláriách, batérie a akumulátory používané vo vlakoch alebo lietadlách a batérie a akumulátory používané na ropných plošin ách na mori alebo v majákoch. Príklady tiež zahàňajú batérie a akumulátory určené výhradne pre prenosné platobné terminály v obchodoch a reštauráciách, čítačky čiarových kó dov v obchodoch, profesionálne video zariadenie pre TV kanály a profesionálne štúdiá, lampy baníkov a potápacie lampy pripevnené k profesionálnym baníckym a potápačským helmám, záložné batérie a akumulátory pre elektrické dvere, aby sa zabránilo zablokovaniu alebo privretiu ľudí, batérie a akumulátory používané v prístrojovom alebo rôznom meracom vybavení a batérie a akumulátory používané v s úvislosti so solárnymi panelmi, fotoelektrickými a inými aplikáciami obnoviteľnej energie. Priemyselné batérie a akumulátory tiež zahàňajú batérie a akumulátory používané v elektrických vozidlá ch, ako napríklad elektrických automobiloch, invalidných vozíkoch, bicykloch, letiskových vozidlách a automatických transportných vozidlách. Okrem tohto neúplného zoznamu príkladov by sa za priemyselnú baté riu alebo akumulátor mala považovať každá batéria alebo akumulátor, ktorý nie je hermeticky uzavretý a ktorý nie je automobilový.

K odseku 11

Ide o prebratie definície spracovania použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách. V definícii sa ako jedna z činností spracovania uvádza aj činnosť prípravy na recykláciu, ktorá je prebratá z článku 2 bod 2 nariadenia Komisie č. 493/2012 a znamená spracovanie použitých batérií a akumulátorov pred akýmkoľvek procesom recyklácie a zahàňa okrem iného skladovanie, manipulá ciu, demontáž sady batérií alebo oddelenie frakcií, ktoré nie sú súčasťou samotnej batérie alebo akumulátora.

K odseku 12

Ide o prebratie definície recyklácie použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách.

K odseku 13

Uvedená definícia spracovateľa vymedzuje osoby, ktoré vykonávajú spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, pričom uvedené činnosti podliehajú udeleniu autorizácie. Autorizácia udelen á na činnosť spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov sa udeľuje na celý systém spracovania a recyklácie, to znamená, že žiadateľ o autorizáciu musí preukázať zmluvné zabezpečenie jednotlivých činností až po koncové zariadenie, v ktorom sa uskutoční konečná recyklácia a výstupom z takéhoto zariadenia bude finálny výrobok. Uvedené činnosti spracovania a recyklá cie môžu byť vykonávané u jedného subjektu alebo u viacerých subjektov.

K odseku 14

Uvedená definícia zo smernice o batériách určuje, kedy je osoba – podnikateľ považovaná za výrobcu batérií a akumulátorov. Dôležitou skutočnos ťou je, že za výrobcu batérií a akumulátorov sa považuje aj ten, kto uvádza na trh batérie a akumulátory začlenené v prístrojoch alebo motorových vozidlách.

K odseku 15

Ide o prebratie definície distribútora zo smernice o batériách.

K odseku 16

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pre účely tohto zákona sa do definície doplnilo 'na trh Slovenskej republiky'. Uvedenie na trh sa nevzťahuje na batérie a akumulátory, ktoré boli preukázateľne vyčlenené z pôsobnosti tohto zákona (napr. vyvezené). Taktiež sa za uvedenie na trh nepovažuje ani odovzdanie batérií a akumul átorov vyrobených pod značkou alebo na základe požiadavky zadávateľa, ak sa odovzdajú zadávateľovi, aby ich on uviedol na trh.

K odseku 17

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom definícia odkazuje na pojem elektrozariadenia, ktorý je definovaný v samostatnej časti tohto zákona.

K odseku 18

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom podľa bodu 11 preambuly smernice o batériách príkladmi bezšnúrových elektrických nástrojov sú nástroje, ktoré spotrebitelia a odborníci použ ívajú na otáčanie, drvenie, brúsenie, obrusovanie, rezanie, strihanie, vàtanie, robenie otvorov, dierovanie, kovanie, nitovanie, skrutkovanie, leštenie alebo podobné opracovanie dreva, kovu a iných materiá lov rovnako ako na kosenie, rezanie a ostatné záhradnícke činnosti.

K odseku 19

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, aj keď sa uvedený pojem v ďalšom texte tejto časti zákona nepoužíva.

K odseku 20

Upravuje sa definícia trhového podielu.

K odseku 21

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pojem 'limit pre zber' sa v zákone nahrádza pojmom 'miera zberu'. V definícii je dôležitý aj posledný pododsek, upozorňujúci na skutočnosť, že do zberového podielu sa započítavajú aj použité prenosné batérie a akumulátory, ktoré sú uvádzané na trh ako zabudované batérie a akumul átory v elektrických a elektronických zariadeniach. Uvedený pododsek sa nenachádza v definícii limitu pre zber v smernici o batériách, avšak je uvedený v článku 10 Ciele zberu odsek 1, druhá veta smernice o bat ériách.

K odseku 22

V definícii 'zberné miesto' bolo potrebné jasne vymedziť priestor, kde môže konečný používateľ odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory. Nakoľko finančná zodpovednosť za celý systé m zberu, spracovania a recyklácie použitých prenosných batérií a akumulátorov sa v rámci rozšírenej zodpovednosti prenáša na výrobcu batérií a akumulátorov, je potrebné túto skutočnosť preniesť aj do definície zberného miesta tak, že ide o miesto určené na zá klade uzatvorenej zmluvy s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorá zabezpečuje kolektívne nakladanie s batériami a akumulátormi. Ïalej sa v definícii uvá dza miesto, kam musí používateľ umiestniť použité prenosné batérie a akumulátory na zbernom mieste – je to určená nádoba. Dôležitá je tu skutočnosť, že spätný zber použitý ch prenosných batérií a akumulátorov, vykonávaný u distribútora, sa za zberné miesto nepovažuje.

K odseku 23

Definícia 'sp ätný zber' je definíciou, ktorá sa zavádza z dôvodu, že v texte druhej časti zákona sa tento pojem uvádza pri povinnostiach distribútora. Definícia vystihuje konkrétnu činnosť distribútora, vykonávan ú s použitými prenosnými batériami a akumulátormi, ktoré koneční používatelia prinesú na jeho prevádzku.

K § 43 Zákaz

K odseku 1

V písmene a) sa do textu uviedla výnimka zo zákazu uvádzať na trh batérie a akumulátory, ktoré sú súčasťou prístrojov, v prípade gombíkových článkov s obsahom ortuti neprevyšujú cim 2 hmotnostné percentá a to do 1.10.2015. Ide o ustanovenie, ktorým sa preberá smernica 2013/56/EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch (ďalej len ' smernica 2013/56/EÚ'), ktorá nadobudla účinnosť 30.12.2013. Ïalej sa v písmene b) uvádza výnimka z ustanoveného zákazu, pričom sa ako nové dopĺňa do tohto písmena dátum – 31.12.2016 – dokedy sa uvedená výnimka môže uplatňovať. Doplnený dátum je opäť transponovaný zo smernice 2013/56/EÚ.

K odseku 2

Uvedený odsek je formulovaný v zmysle smernice 2013/56/EÚ, kde sa doplnila možnosť pre ustanovené batérie a akumulátory uvádzať ich na trh až do vyčerpania zásob.

K odseku 3

V jednotlivých písmenách predmetného odseku sú uvedené činnosti, ktoré sú zakázané vykonávať s batériami a akumulátormi alebo s použitými batériami a akumulátormi.

K § 44 Osobitné ustanovenia o plnení vyhradených povinností

K odseku 1

Upravuje sa definícia tretej osoby, pričom táto zabezpečuje plnenie vyhradených povinností iba pre výrobcu automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov.

K odseku 2 a 3

Ide o ustanovenie, ktorým sa prenášajú v ustanovenom rozsahu povinnosti z výrobcu na tretiu osobu v prípade uzatvorenia zmluvy o plnení vyhradených povinností medzi treťou osobou a vý robcom automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcom priemyselných batérií a akumulátorov.

K odseku 4

Ide o prípady kedy je výrobca automobilových batérií a akumulátorov a vý robca priemyselných batérií a akumulátorov oprávnený vypovedať zmluvu o plnení vyhradených povinností s treťou osobou.

K odsekom 5 a 6

Ustanovuje sa zmluvný vzťah medzi obcou a treťou osobou a možnosť vypovedania tejto zmluvy.

K odseku 7

Ustanovuje sa povinnosť uvedená v § 27 odsek 17 aj na tretiu osobu avšak iba v prípade nakladania s použitými automobilovými batériami a akumulátormi, ktoré môžu byť súčasťou komunálneho odpadu.

K odsekom 8 a 9

Ustanovujú sa povinnosti tretej osoby.

K odsekom 10 a 11

Ustanovuje preukázanie podmienok treťou osobou pri podávaní ž iadosti o udelenie autorizácie na svoju činnosť.

K odsekom 12 a 13

Upravuje podrobnosti a rozsah zverejnenia Správy o činnosti tretej osoby.

K § 45 Povinnosti výrobcov batérií a akumulátorov

K odseku 1

V jednotlivých písmenách sú uvedené povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, vzťahujúce sa na ich označovanie - písm. a), kapacitu – písm. b), chemické zloženie – písm. c) a povinnos ť na žiadosť spracovateľa dodať chemické a materiálové zloženie dotknutých použitých batérií a akumulátorov – písm. d). Uvedené povinnosti, týkajúce sa označovania batérií a akumulátorov sú prebratím článku 21 smernice o batériách o označovaní batérií a akumulátorov.

V písmenách e) a f) sú uvedené ďalšie povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, súvisiace so spracovaním a recykláciou použitých batérií akumulátorov, so zabezpečením použitia najlep ších dostupných techník pri výkone zberu, spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov.

V písmene g) je uvedená povinnosť výrobcu batérií a akumulátorov oznámiť koordinačnému centru splnenie cieľa zberu pre príslušný kalendárny rok.

K odseku 2

V uvedenom odseku sú uvedené povinnosti výrobcu prístrojov, tý kajúce sa možnosti jednoduchého a bezpečného vyberania batérií z prístroja, v ktorom sú batérie zabudované. Tieto povinnosti boli doplnené o ustanovenia, ktoré sú transponovaním nového člá nku 11 smernice o batériách v zmysle článku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

K odseku 3

V uvedenom odseku sa uvádzajú tie prístroje, na výrobcov ktorých sa povinnosti uvedené v odseku 2 nevzťahujú. Ide o výnimku ustanovenú v novom článku 11 smernice o batériách v zmysle člá nku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

K § 46 Povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulátorov

K odseku 1

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulá torov, týkajúce sa zabezpečenia zberu, zberného miesta v rámci územia Slovenskej republiky, zabezpečenia splnenia zberového podielu a recyklácie a spracovania použitých prenosných batérií a akumulátorov.

K odseku 2

V uvedenom ustanovení sa zavádza povinnosť výrobcovi prenosných batérií a akumulátorov, neuvádzať pri ich predaji konečnému používateľovi náklady na zber spracovanie a recykláciu použitý ch prenosných batérií a akumulátorov. Ide o transpozíciu ustanovenia článku 16 ods. 4 smernice o batériách, ktorý doteraz nebol prebratý v našom právnom predpise.

K § 47 Povinnosti výrobcu automobilových batérií a akumul átorov a priemyselných batérií a akumulátorov

K odseku 1

V tomto odseku sa ustanovuje výrobcovi automobilových batérií a akumulátorov povinnosť zabezpečiť zber použitých automobilových batérií a akumulátorov, zberový podiel a spracovanie a recykláciu použitých automobilových batérií a akumulátorov. Zavádza povinnosť zriadenia zariadenia na zber týchto batérií na dostupnom mieste v blízkosti kone čných používateľov.

Požiadavka článku 8 odsek 4 smernice o batériách, aby sa umožnil zber použitých automobilových batérií a akumulátorov aj tretí mi osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného vý robku, v tomto prípade automobilových batérií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, č o je v tomto prípade zberová spoločnosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

K odseku 2

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia zberu v rámci územia Slovenskej republiky, zberového podielu a spracovania a recyklácie použitých automobilových batérií a akumulátorov a taktiež povinnosť prevziať všetky vyzbierané použité priemyselné batérie a akumul átory, nezávisle na ich množstve. Požiadavka článku 8 odsek 3, aby sa umožnil zber použitých priemyselných batérií a akumulátorov aj tretími osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného výrobku, v tomto prípade priemyselných bat érií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, čo je v tomto prípade zberová spoloč nosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

K § 48 Povinnosti distribútorov batérií a akumulátorov

K odseku 1

V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora prenosný ch batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v prípade, že vykonáva zá sielkový obchod vrátane elektronického, ďalej sú to povinnosti týkajúce sa zabezpečenia informácií pre konečných používateľov o bezplatnom spätnom zbere, ako aj povinnosť neuvádzať oddelene ná klady na zber, spracovanie a recykláciu týchto batérií a akumulátorov. V poslednom písmene uvedeného odseku je ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých prenosných batérií a akumulátorov na zberné miesto a osobám vymedzených v tomto písmene.

K odseku 2

V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora automobilov ých batérií a akumulátorov, rovnako ako v odseku 1 týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých automobilových batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v pr ípade, že vykonáva zásielkový obchod vrátane elektronického. Taktiež je tu ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých automobilových batérií a akumulátorov len osobá m vymedzených v tomto písmene.

K odseku 3

Týmto ustanovením sa zavádza vnútorná kontrola medzi hospodá rskymi subjektmi, konkrétne kontrola výrobcu distribútorom batérií a akumulátorov, kedy distribútor batérií a akumulátorov, ktorý si neskontroluje od akého výrobcu nakupuje batérie a akumulátory (v zmysle či je alebo nie je daný výrobca zapísaný v Registri príslušnej komodity) a nakúpi ich od nezaregistrovaného výrobcu, sám sa stáva nositeľom povinností vo vzťahu k týmto batériám a akumuláto rom a odpadu z nich pochádzajúceho.

K § 49 Povinnosti držiteľa použitých batérií a akumul átorov

V uvedených odsekoch sú ustanovené povinnosti držiteľa odpadu, t ýkajúce sa odovzdania jednotlivých druhov použitých batérií a akumulátorov vymedzeným subjektom v týchto odsekoch, pričom je potrebné upozorniť na skutočnosť, že zberným miestom ustanoveným v odseku 1 môže byť chápané aj zberné miesto zriadené na základe zmluvy s výrobcom v areáli veľkého podniku, kde budú zamestnanci, ako koneční používatelia, môcť odovzdávať použité prenosn é batérie a akumulátory.

K § 50 Zber použitých batérií a akumulátorov

K odseku 1

V uvedenom odseku sa uvádza povinnosť oddeleného zberu použitých batérií a akumulátorov, pričom je tu uvedená výnimka z tejto povinnosti, ktorá sa vzťahuje na použité batérie a akumulátory, ktoré s ú súčasťou elektroodpadu a starých vozidiel.

K odseku 2

V uvedenom odseku je daná povinnosť pre výrobcu zabezpečiť bezplatný zber (aj zber v zariadení alebo osobou oprávnenou na zber) v prípade použitých automobilový ch batérií z motorových vozidiel nevyužívaných na komerčné účely vo vlastníctve fyzickej osoby. Uvedené ustanovenie zabezpečuje správnu transpozíciu článku 8 ods. 4 smernice o batériách.

K odseku 3

Uvedený odsek ustanovuje výnimku z požiadavky na súhlas a registráciu v prípade prevádzkovateľov zberného miesta a na činnosť spätné ho zberu u distribútora. Uvedená výnimka je transpozíciou článku 8 ods. 1smernice o batériách.

K odseku 4

V uvedenom odseku sú ustanovené evidenčné a ohlasovacie povinnosti pre osobu, vykonávajú cu zber použitých batérií a akumulátorov zo zberného miesta.

K § 51 Spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov

Uvedený odsek ukladá povinnosti spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, týkajúce sa prevádzkovania zariadenia na zhodnocovanie použitých batérií a akumulátorov, povinnosti nakladať s použit ými batériami a akumulátormi v súlade s vydanými súhlasmi, autorizáciou a platnou dokumentáciou, povinnosti vedenia evidencie a ohlasovania údajov z evidencie, pričom sa do týchto povinností preberá aj ustanovenie článku 12 ods.1 písmeno a) smernice o batériách, ktoré hovorí o zavedení systémov spracovania a recyklácie s použitím najlepších dostupných techník z hľadiska ochrany zdravia a ž ivotného prostredia. Medzi povinnosti spracovateľa patrí aj povinnosť zabezpečenia minimálnej recyklačnej efektivity, pričom výpočet recyklačnej efektivity bude po novom vychádzať z metodiky ustanovenej v Nariaden í Komisie č. 493/2012. Ïalšou dôležitou povinnosťou je povinnosť spracovateľa použitých batérií a akumulátorov nahlasovať ministerstvu údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite svojho zariadenia, pri čom ministerstvu slúžia údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite ako podkladové dáta do správy, ktorou sa reportujú každoročne Európskej komisii údaje o recyklačnej efektivite za Slovenskú republiku.

Štvrtý oddiel

Obaly a odpady z obalov

Právnym základom pre vypracovanie tejto časti zákona je smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len 'smernica o obaloch'), ktorá je v doterajšom právnom stave transponovaná v zákone č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý fungoval samostatne popri zákone o odpadoch. Účinnosťou navrhovaného zákona o odpadoch bude zákon o obaloch zrušený.

Predmetom tejto časti zákona je vymedzenie požiadaviek na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti prevencie, vzniku odpadov z obalov, pri samotnom nakladan í s obalmi a s odpadmi z obalov.

K § 52 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Ustanovenia tejto časti zákona vymedzujú predmet jeho úpravy, jeho p ôsobnosť a vzťah k platným právnym predpisom, ktoré upravujú niektoré aspekty nakladania s obalmi a s odpadmi z obalov.

K odsekom 3 až 6

V týchto ustanoveniach sú definované základné pojmy, s ktorými tento oddiel štvrtej časti zákona pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaný m v smernici o obaloch.

Základnou definíciou je definícia pojmu obal, pričom zákon rozlišuje a definuje v súlade so smernicou o obaloch obaly spotrebiteľské, skupinové a prepravné. Zároveň vyčleňuje z pojmu prepravných obalov cestn é, železničné, lodné a letecké kontajnery, na ktoré sa táto časť zákona nevzťahuje. Definícia zároveň zahàňa nové kritériá a príklady bližšie ilustrujúce pojem obal obsiahnuté v pr ílohe č. 7.

K odseku 7

Definícia opakovane použiteľného obalu je v zásade prevzatím súčasnej definície, avšak došlo k spresneniu okamihu, kedy sa z takéhoto obalu stáva odpad. Uvedené spresnenie bude podstatné najmä pre ú čely evidencie špecifického typu drevených obalov – drevených paliet, pre ktoré bude podľa § 54 ods. 4 platiť, že sa na účely plnenia záväzných limitov zberu a zhodnocovania budú započítavať do množstiev obalov uvedených na trh resp. do distribúcie až keď sa stanú odpadom. Pri ostatných opakovane použiteľných obaloch sa okamih započítania do množstiev uvedených na trh resp. do distribúcie nemen í (§ 54 ods. 4).

K odseku 8

Podstata definície opakovaného použitia je prevzatá zo súčasného zákona o obaloch. Zmenou je legislatívne spresnenie, že ide o činnosť s použitým opakovane použiteľným obalom, pričom ale musí ísť o obal, ktorý je spôsobilý na opakované použitie, tzn. nie je odpadom.

K odseku 9

Do základných pojmov sa zavádzajú definície zálohovaný obal a zálohovanie obalu. Okrem zálohovania opakovane použiteľných obalov sa ponecháva v zákone aj právomoc zaviesť zálohovanie obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné. Uvedené definície sú prebraté z ustanovení platného zákona a sú transpozíciou smernice o obaloch.

K odseku 10

Ide o novú definíciu, podstatou ktorej je presnejšie legislatívne vymedzenie obsahu činnosti zálohovania obalu. Pod zálohovanie okrem samotného naúčtovania zálohu spadá aj následné vrátenie zálohu, prič om vrátenie možno vykonať buď formou vrátenia finančného plnenia zo strany povinného subjektu alebo formou bežne využívaného započítania zálohu oproti inej finančnej pohľadávke, spravidla pri ná kupe ďalšieho tovaru.

K odseku 11

V nadväznosti na zmenu vo všetkých komoditách predmetného návrhu zákona, dochádza k zmene pojmu 'povinná osoba' uvedené v platnom zákone o obaloch v § 2 písm. g) na pojem 'výrobca obalov'. Navrhovaná definícia výrobcu obalov zahàňa fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu: 1. - ktorá používa obaly na balenie tovaru alebo plní tovar do obalov a uvádza na trh tento tovar pod svojou obchodnou značkou; 2. - pre ktorú sa tovar balí alebo plní a pod ktorej obchodnou znač kou sa tovar uvádza na trh; 3. - ktorá uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom; 4. – ktorá ako distribútor uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľ ovi na bezprostredné zabalenie tovaru; 5. – ktorá ako distribútor používa obal na zabalenie distribuovaného tovaru alebo jeho časti alebo na naplnenie distribuovaným tovarom; 6. - ktorá uvádza na trh obaly s vý nimkou osoby, ktorá dodáva nepoužité prázdne obaly osobám uvedeným v písmene a), b), d) a e) zákona.

Výrobcovia a dovozcovia obalov, ktorí odovzdávajú nepoužité prázdne obaly tým, ktorí balia a plnia tovar do obalov, nie sú výrobcami obalov v zmysle tohto zákona.

K odseku 12

Definícia 'uvedenie na trh' je prebratím ustanovenia platného zákona o obaloch a vzťahuje sa na územie Slovenskej republiky.

K odseku 13

Uvedená definícia 'distribúcia' nahrádza pojem ' uvedenie do obehu' a má v tomto oddiele tejto časti zákona svoje opodstatnenie, nakoľko vyu žitie pojmu uvedenie na trh nie je v prostredí zabehnutého systému obchodných vzťahov vždy možné, hlavne pokiaľ chceme plnohodnotne zabezpečiť plnenie povinností, ktoré ukladá smernica o obaloch. Rovnako, ako pri nahrádzanom pojme 'uvedenie do obehu', je účelom pojmu 'distribúcia obalov' vymedziť ostatné obchodné činnosti, v dôsledku ktorých sa obal dostane do spotrebiteľského prostredia.

K odseku 14

Dopĺňa sa definícia distribútora z dôvodu pojmového zjednotenia s ostatnými komoditami v navrhovanom zákone. V kontexte so súčasným zákonom o obaloch ide v podstate o označenie 'toho, kto uvádza obaly do obehu'.

K odseku 15

Definícia 'odpad z obalov' je prebratím ustanovenia doteraz platného zákona o obaloch a má riešiť výkladové nejasnosti; definícia je prebratá zo smernice. Za odpad z obalov sa nepovažuje odpad, ktorý vznikol pri výrobe obalov alebo odpad, ktorý vznikol pri balení tovaru, napr. odrezky fólie, odpad z výseku pri výrobe papierovej škatule, odrezky z dosák pri výrobe drevenej palety a pod.

K odseku 16

Definícia pojmu 'nakladanie s obalmi' je prebratím ustanovenia platného zákona pre zjednodušenie aplikácie tohto oddielu štvrtej časti zákona aj vzhľadom na to, že zákon tento pojem používa.

K odseku 17

Odber opakovane použiteľných obalov sa vzťahuje na odber zá lohovaných obalov, ako aj iných opakovane použiteľných obalov (napr. prepravky, palety). Na rozdiel od súčasného zákona o obaloch je v tejto definí cii exaktne vyjadrené, že odber sa uskutočňuje aj za účelom sústredenia opakovane použiteľných obalov určených na vyradenie.

K odsekom 18 až 20

Definície 'recyklácia', 'organická recyklácia' a 'energetické zhodnocovanie' boli v úplnom znení prebraté z doteraz platného zákona o obaloch. Tieto pojmy sú transponované zo smernice o obaloch.

K odseku 21

Základom definície materiálového toku odpadov je definícia podľa § 7 ods. 4 súčasného zákona o obaloch. Na rozdiel od súčasnej definície zákon v súlade s aplikačnou praxou jednoznačne akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odlišnosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu prá vnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupn ú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

K odseku 22

Definícia miesta pôvodu odpadu z obalu je novou definíciou, ktorej potreba vyplynula z doterajšej praxe preukazovania materiálového toku odpadov. Dôraz sa kladie na pôvodné miesto vzniku odpadu (u pôvodného pô vodcu odpadu resp. v obci), čím sa vylučujú také miesta, v ktorých odpad vznikol v podstate iba administratívnym úkonom zo strany držiteľa odpadu (napr. prekategorizáciou odpadu po ú prave). Na druhej strane podstata definície nebráni tomu, aby v aplikačnej praxi mohol pôvodný pôvodca odpadu resp. obec poveriť úkonom potvrdzovania (udelením mandátu) spolupracujúcu tretiu stranu.

K odseku 23

Ide o prevzatie definície zo smernice o obaloch.

K odseku 24

Definícia trhového podielu výrobcu obalov sa ustanovuje ako systémový prvok pre výrobcu vyhradeného výrobku (v tomto prípade obalu), ktorého účelom ustanoviť kritérium veľkosti vý robcu obalu na relevantnom trhu. Tomuto kritériu má zodpovedať miera zodpovednosti výrobcu za svoje výrobky (v tomto prípade obaly) končiace svoju životnosť v spotrebiteľskom prostredí Slovenskej republiky. V prí pade obalov je nevyhnutné pri výpočte trhového podielu brať do úvahy všetky typy obalov, tzn. prepravné, skupinové a spotrebiteľské.

K odseku 25

V prípade zberového podielu ide tiež o novú definíciu, účelom ktorej je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z obalov, ktoré sa vytriedia v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. V ýrobca obalov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z obalov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľ adom na rozsah jeho obchodnej činnosti (súvisiacej s obalmi) v predchádzajúcom kalendárnom roku.

K odseku 26

Dopĺňa sa možnosť zverejňovania údajov celkového mno žstva obalov uvedených na trh ako aj celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov za predchádzajúci kalendárny rok na webovom sídle ministerstva. Je to nevyhnutné z dôvodu, že nositeľmi povinnosti vypočítať si trhový resp. zberový podiel sú výrobcovia obalov.

K § 53 Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov

K odseku 1

Stanovujú sa požiadavky, ktoré budú musieť byť splnené pri výrobe obalov a ich uvádzaní na trh a do distribúcie. Ide o základné požiadavky smernice o obaloch, ktoré sa týkajú výrobného zlož enia obalu z hľadiska jeho možného opakovaného použitia a neskoršieho zhodnocovania vrátane recyklácie, keď sa obal stane už odpadom.

K odsekom 2 a 3

Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia vychádzajú z článku 11 smernice o obaloch, ktorý stanovuje najvyššie prípustné hodnoty súčtu úrovní koncentrácie vyhradených ťažkých kovov v obaloch.

K odsekom 4 až 8

Obsahuje výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 3. Tieto výnimky, ktoré obsahuje aj samotná smernica v čl. 11 ods. 3, boli vykonané najskôr rozhodnutím Komisie 1999/177/ES o plastových debnách a plastových paletách - výnimky platili 10 rokov od účinnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo nahraden é rozhodnutím 2009/292/ES, ktoré sa uplatňuje od 10. februára 2009 a malo by sa uplatňovať nepretržite od uplynutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Ustanovenie odseku 4 písm. c) obsahuje výnimky z pož iadaviek uvedených v odseku 3, ktoré vyplývajú z Rozhodnutia Komisie 2001/171/ES, ktorého účinnosť bola predĺžená Rozhodnutím Komisie 2006/340/ES na neurčito; osoba, ktorá obaly vyrába je na úč ely tohto ustanovenia ten, kto obaly fyzicky vyrába, teda ich zhotoviteľ, nie výrobca v zmysle definície výrobcu obalov. V danom prípade ide o to, že za určitých podmienok presne stanovených zákonom je možné, aby ur čité výrobky zo skla prekročili limitné hranice ťažkých kovov stanovené v odseku 3. V odseku 5 je ustanovená povinnosť označovania obalov s obsahom ťažkých kovov údajom o materiálovom zložení obalu, v odseku 7 povinnos ť uchovávať technickú dokumentáciu na účely jej predloženia kontrolným orgánom a v odseku 8 povinnosť podávať hlásenie o množstvách ťažk ých kovov v obaloch zo skla orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva pri prekročení limitu podľa odseku 4 písm. c) tretieho bodu.

K odseku 9

Ide o presun z § 1 ods. 3 doteraz platného zákona o obaloch, a ide o osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a požiadavky na podmienky ich používania, ktoré nad rámec odpadovej legislatív y môžu ustanovovať iné osobitné predpisy.

K § 54 Povinnosti výrobcu obalov

K odseku 1

Odsek 1 ustanovuje okruh základných povinností pre výrobcov obalov, tzn. výpočet špecifických povinností nad rámec všeobecných povinností, ktoré výrobca obalov musí plniť už na základe § 27 ods. 4.

V prípade písmena a) zákon naďalej ponecháva označovanie obalov na rozhodnutí výrobcu obalov – je teda dobrovoľné. Ak sa ale výrobca obalov rozhodne obal označiť, bude tak musieť urobiť v súlade s predpísanými pravidlami (vo vykonávacej vyhláške). Dobrovoľnosť označovania obalov podľa tohto zákona nemá žiaden vplyv na povinné označovanie podľa iných právnych predpisov (napr. označovanie potrav ín, chemických látok a pod.).

Písmená b) a c) preberajú súčasné povinnosti a požiadavky na označovanie obalov, ktoré má povinná osoba aj podľa súčasného zákona o obaloch.

Povinnosť podľa písmena d) je povinnosťou rovnocennou so súčasným právnym stavom (zhodnotenie a recyklácia odpadov z obalov v rozsahu záväzných limitov), avšak s tým rozdielom, že pri odpadoch z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov sa navyše ustanovuje doplňujúce kritérium uvedené v písmene e). Povinnosť podľa písmena d) je preto v jej čistej forme aplikovateľné len na odpady z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

Povinnosť podľa písmena e) predstavuje doplňujúce kritérium pre odpady z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov. Jej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého vý robcovia obalov (tých, ktoré po ich spotrebe budú tvoriť komunálne odpady) budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkré tnej miery účasti na týchto nákladoch sa použije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu obalov.

K odseku 2

Zákon ustanovením princí pu v odseku 2 kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z obalu výrobcu o balov sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca obalov sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca obalov bude chcieť vyviniť z účasti na týchto ná kladoch, bude musieť preukázať, že jeho obaly sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca obalov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu. Napriek tomu, že sa v odseku neuvá dza, kto je osobou oprávnenou na takéto preukázanie, je zrejmé, že minimálny okruh subjektov bude pozostávať z orgánov štátneho dozoru (SIŽP) a z organizácií zodpovednosti výrobcov (pokiaľ si bude vý robca obalov plniť povinnosti kolektívne).

K odseku 3

Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Individuálne plnenie vyhradených povinností pri obaloch (prípadne osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7) je možné len ak obaly vý robcu obalov nebudú končiť v komunálnom odpade. A naopak, výrobca obalov z ktorých odpady skončia v komunálnom odpade (s použitím právnej fikcie podľa odseku 2) sa bude musieť zapojiť do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly, aby financoval aj triedený zber komunálneho odpadu.

K odseku 4

Ustanovenie je v zásade prevzatím princí pu ustanovenom v § 7 ods. 6 platného zákona o obaloch, doplneným o výnimku vo vzťahu k dreveným paletám. Práve drevené palety ako opakovane použiteľné obaly predstavovali vzhľadom na spôsob ich použí vania a distribúcie veľký problém v evidencii obalov v komodite 'drevo'. Opakovaným zahàňaním tých istých paliet do evidencie sa neúmerne zvyšoval základ pre výpočet záväzný ch limitov pre zhodnotenie a recykláciu. Tým, že sa budú palety započítavať do základu pre výpočet až keď sa stanú odpad, eliminuje sa nepresnosť v evidencii obalov.

K § 55 Povinnosti výrobcu obalov pri zálohovaní obalov

Rozsah povinností pri zálohovaní obalov zákon o odpadoch v zásade nemení, len legislatívno-technicky rozdeľuje na tie, ktoré prináležia v ýrobcovi obalov (§ 55) a tie, ktoré prináležia distribútorovi obalov (§ 56).

K odseku 1

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak uvádza výrobky na trh v zálohovaných obaloch.

K odsekom 2 až 6

Ustanovuje sa povinnosť výrobcom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Výrobca obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informova ť distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak výrobca obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejni ť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni. Výrobca obalov je povinný zabezpečiť odobratie zálohovaných obalov, ak sú opakovane použiteľné.

K § 56 Povinnosti distribútora obalov

K odseku 1

Ustanovuje sa povinnosť pre distribútora obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak distribuuje tovary v zálohovaných obaloch.

K odsekom 2 až 5

Ustanovuje sa povinnosť distribútorom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Distribútor obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informovať iného distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zá lohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak distribútor obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiá ch a oznamom priamo v predajni.

K odseku 6

Odsek 6 ustanovuje postupnosť účtovania zálohu a jeho ná sledného vracania, ako aj s tým súvisiaci spôsob presunu zálohovaného obalu. Povinnosť je oproti súčasnému zákonu o obaloch postavená na reciprocite, spočívajúcej v priamom vzťahu medzi tými istý mi osobami v rámci dvoch obchodných stupňov resp. medzi predávajúcim a spotrebiteľom. Ustanovenie predstavuje povinný zákonný rámec, ktorý ale nebráni distribú torovi obalov, aby si vytvoril (zachoval) model vracania zálohu konformnejší pre spotrebiteľov.

K odseku 7

Ustanovuje sa povinnosť distribútorovi obalov, ktorý distribuuje nápoje v iných ako opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi, je povinný v mieste ich predaja distribuovať nápoje rovnaké ho druhu aj v opakovane použiteľných obaloch. Táto povinnosť je stanovená predajnou plochou od 200 m2.

K odseku 8

Ustanovenie ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje tovary v obaloch od výrobcov obalov nezapísaných do Registra výrobcov príslušnej komodity, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu obalov. Množstvo vý robcov obalov ignoruje svoju povinnosť zapísať sa do registra, čo spôsobuje následne problém pre Slovenskú republiku vo vzťahu k Európskej únii pri zasielaní hlásení o stave plnenia limitov. Úč elom tohto ustanovenia je zabezpečiť systém samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov obalov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (výrobcom obalov).

K odseku 9

Odsek 9 ustanovuje nárok distribútora obalov, ktorý sa stal namiesto výrobcu obalov povinným na plnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. h (evidenčná a ohlasovacia povinnosť), na nevyhnutnú súčinnosť zo strany výrobcu obalov, spočívajúci v poskytnut í všetkých potrebných údajov.

K odseku 10

Ustanovenie ukladá informačnú povinnosť distribútoro vi obalov, ktorý zabezpečí vývoz opakovane použiteľného obalu mimo územia Slovenskej republiky alebo vyradenie obalu z opakovaného používania bezodkladne o tom informovať výrobcu obalov, pokiaľ je možné výrobcu obalov identifikovať. Účelom ustanovenia je minimalizovať nepresnosti evidencie obalov, spočívajúce buď v nevedomom opakovanom/viacná sobnom uvedení na trh opakovane použiteľných obalov pri ich opakovanom použití alebo spočívajúce v zahrnutí tých obalov do základu pre výpočet povinnosti plnenia záväzných limitov evidovaní, ktoré boli z územia Slovenskej republiky vyvezené.

K § 57 Zber a zhodnocovanie odpadov z obalov

K odseku 1

Ten, kto zabezpečuje zber odpadov z obalov, je povinný zabezpečiť informovanie spotrebiteľov.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiá lovom toku odpadov z obalov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov. Na komunálnej úrovni sú to obce a pri odpadoch z obalov, ktoré netvoria súčasť komunálnych odpadov, sú to p ôvodní pôvodcovia odpadov (napr. hospodárske, obchodné či výrobné prevádzky). Do tohto okruhu subjektov sú zahrnuté aj tzv. výkupne odpadov podľa § 16 ods. 4.

K odseku 3

Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov resp. splnenia zberového podielu prostrední ctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z obalov. Splnenie zberového podielu sa bude preukazovať výlučne len dokladmi obce alebo výkupne odpadov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započ ítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z obalov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční zhodnotenie alebo recyklácia odpadov z obalov.

K odseku 4

Ustanovenie v súlade so smernicou o obaloch definuje podmienky, za ktorých je možné považovať odpad za zhodnotený v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

K odseku 5

Ak sa opakovane použiteľný obal stane nepoužiteľným pre ďalšie opakované použitie stáva sa odpadom. Posúdenie spôsobilosti na opakované použitie by malo závisieť predovšetkým od súladu použit ého obalu s príslušnými technickými normami, pokiaľ existujú.

K odseku 6

Z článku 6 ods. 3 smernice o obaloch vyplýva pre členské štáty požiadavka podporovať, tam kde je to vhodné, energetické zhodnocovanie, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostň uje pred recykláciou. Plnenie požiadavky zohľadniť podporu energetického zhodnocovania pri ustanovovaní záväzných limitov je úlohou pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pri ustanovovaní záv äzných limitov zhodnocovania a recyklácie.

§ 58 Povinnosti držiteľa odpadu z obalov, ktoré nie sú s účasťou komunálneho odpadu

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje pre pôvodcu odpadov z obalov povinný spôsob nakladania s odpadom z obalov, ktorý nie je súčasťou komunálnych odpadov. Ide o špeciálne – zužujúce ustanovenie vo vzťahu k všeobecným povinnostiam držiteľa odpadov podľa § 14 ods. 1. Týka sa však iba takého pôvodcu odpadov z obalov, ktorý nie je vo vzťahu k týmto obalom zároveň aj výrobcom obalov.

K odsekom 2 až 3

V týchto odsekoch je definovaný spôsob zhromažďovania a následného prerozdeľovania informácií o vyzbieraných množstvách odpadov z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

K § 59 Povinnosti a práva organizácie zodpovednosti vý robcov pre obaly

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje špecifiká organizá cie zodpovednosti výrobcov pre obaly. Organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá zabezpečuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je povinná zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z neobalový ch výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu. Toto opatrenie vychádza zo základného princípu hradenia nákladov na triedený zber komuná lnych odpadov, v rámci ktorého sa odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov zbierajú v spoločných zberných nádobách. Z uvedeného dôvodu má byť partnerom obce vždy len jedna organizá cia zodpovednosti výrobcov.

K odseku 2

Nakladať s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, ktoré sa oddelene vyzbierali z komuná lnych odpadov, môže iba tá organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá ma uzatvorenú zmluvu s obcou, v ktorej sa tieto odpady vyzbierali.

K odseku 3

V odseku 3 sa ustanovenie minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú musí uzavrieť organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly s obcou, v ktorej zabezpeč uje nakladanie s odpadom z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, pri uplatnení princípu finančnej zodpovednosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K odseku 4

Ustanovenie upravuje minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú uzatvorí organizácia zodpovednosti výrobcov s tým, kto zabezpečuje triedený zber odpadov z obalov v obci.

K odsekom 5 až 8

Ustanovenie umožňuje organizácii zodpovednosti výrobcov uskutočňovať kontrolu efekt ívnosti nakladania s odpadom z obalov a z odpadov z neobalových výrobkov v obci, s ktorou má uzatvorenú zmluvu, a u toho, kto vykonáva v tejto obci zber. Na základe takejto kontroly efektívnosti môže organizácia zodpovednosti výrobcov navrhnúť zmeny systému triedeného zberu v obci za účelom zvýšenia jeho efektivity. Ak obec navrhované zmeny neuskutoční alebo nedôjde k uzavretiu dohody podľa odseku 4, organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená žiadať od obce úhradu ná kladov na zber, ktoré presahujú obvyklé náklady v príslušnom regióne. Uvedené je však možné za predpokladu, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly tieto presahujúce náklady už uhradila tomu, kto v tejto obci vykonáva triedený zber týchto odpadov. Obec a ten, kto vykonáva v obci zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je povinný umožniť kontrolu efektívnosti a byť súčinný pri jej výkone.

Piaty oddiel

Vozidlá a staré vozidlá

Vzhľadom na skutočnosť, že tento oddiel obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú vozidiel ako výrobku, upravil sa názov oddielu.

K § 60 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa predmet úpravy tohto oddielu.

K odseku 3

Znenie odseku 3 vychádza z článku 3 odsek 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (ďalej len 'smernica o vozidlách').

K odseku 4

V zmysle čl. 3 ods. 4 smernice o vozidlách sa odsekom 4 stanovilo, že na špeciálne jednoúčelové vozidlá sa nevzťahuje povinnosť spracovateľa starých vozidiel zabezpečiť dodržanie ustanovených termí nov a limitov na opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie starých vozidiel.

V odsekoch 5 až 19 sa prevzali definície z § 49 doteraz platného zákona o odpadoch a zároveň časť z týchto definícií vychádza z článku 2 smernice o vozidlá ch, a to pojmy v odseku 5 (vozidlo), odseku 6 (staré vozidlo), odseku 9 (výrobca vozidiel), odseku 11 (prevencia) a odsekoch 14 až 19 (spracovanie starých vozidiel, recyklácia starých vozidiel, opätovné použitie, separačn é zariadenie - dezintegrátor, hospodárski operátori a informácie o rozobratí).

K odseku 5

Pojem vozidlo zostáva vymedzený vo väzbe na pojem 'motorové vozidlo', v zmysle § 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozmenená je definí cia starého vozidla v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách.

K odseku 6

V zmysle čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 6 stanovilo, že staré vozidlo je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom.

K odseku 7

Definícia pojmu kompletné staré vozidlo do doteraz platného zákona o odpadoch bola doplnená s cieľom vymedziť, v akom stave ho má držiteľ odovzdať. Dochádza však k sprísneniu tejto definí cie a oproti doteraz platnej definícii sa navyše vyžaduje, aby staré vozidlo obsahovalo aj batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh.

K odseku 8

Osobou, ktorá bude zodpovedná za nakladanie so starým vozidlom, bude naďalej držiteľ vozidla. Ide o určité nadviazanie všeobecného pojmu 'držiteľ odpadu' podľa návrhu tohto zákona a pojmu 'držite ľ vozidla' podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K odseku 9

V zmysle čl. 2 ods. 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 9 doplnila definícia výrobcu vozidiel.

K odseku 10

Dopĺňa sa pojem uvedenie vozidla na trh Slovenskej republiky.

K odsekom 11 až 16

Preberajú sa definície z doteraz platného zákona o odpadoch, a to pojem prevencia, zber, spracovateľ, spracovanie, opätovné použitie a recyklácia starých vozidiel.

K odseku 17

Pojem separačné zariadenie sa s malou úpravou preberá z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odsekom 18 a 19

V súlade so smernicou sa doplnili nové definície, a to v zmysle článku 2 bod 10 definícia hospodárskych operátorov vo vzťahu k vozidlám a starým vozidlám a v zmysle čl. 2 bod 13 pojem informácie o rozobrat í starého vozidla.

K odseku 20

Definícia pojmu určené parkovisko vychádza z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bol tento pojem vymedzený len formou legislatívnej skratky v § 51 ods. 4.

K § 61 Povinnosti výrobcu vozidiel

Pri určovaní povinností výrobcu vozidiel sa čiastočne vychádzalo z § 50 doteraz platného zákona o odpadoch. Východiskom pri konštrukcii prevent ívnych opatrení výrobcu vozidiel bola smernica o vozidlách po dobe životnosti.

K odseku 1

Povinnosti v odseku 1 môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria povinnosti, v ktorých sú premietnuté požiadavky vyplývajúce z článku 4 odsek 1 smernice o starých vozidlách, aby členské š táty povzbudzovali výrobcov vozidiel, výrobcov materiálov používaných vo vozidlách, výrobcov častí vozidiel a výrobcov vybavenia používaného vo vozidlách v obmedzení používania nebezpečný ch látok vo vozidlách, a to aj ich znížením v budúcich návrhoch, používali v rastúcom množstve recyklovaný materiál a používali ustanovené kódovanie a informačné povinnosti vyplývajúce z článku 9 odsek 2 smernice o vozidlách.

Druhú skupinu tvoria informačné povinnosti vzhľadom k potenciálnym kupujúcim, spracovateľom starých vozidiel a konečným používateľom vozidiel., cez ktoré je premietnutá rozšírená zodpovednosť v ýrobcov vozidiel. K úpravám došlo tým spôsobom, že sa určila priama zodpovednosť výrobcu vozidiel k osobám oprávneným na zber starých vozidiel, k spracovateľovom starých vozidiel, k potenciálnym kupujú cim vozidiel.

K odsekom 2 až 6

Odseky ustanovujú podmienky vystavovania potvrdení o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla jednotlivo, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom.

Keď je potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom vystavené za odplatu, odsek 5 ustanovuje výšku tejto odplaty.

K odseku 7

Odsek 7 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1 písm. l) až n) sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých z ákonov.

Odsek 8 stanovuje výrobcovi vozidiel zodpovednosť za staré vozidlo, ktoré výrobca vyrobil a ktoré bolo v evidencii vozidiel na území Slovenskej republiky pred účinnosťou navrhovaného zákona.

K § 62 Povinnosti a práva ďalších subjektov

Cieľom tohto ustanovenia je rozšíriť informačné povinnosti aj pre ďalšie subjekty v oblasti nakladania so starými vozidlami, keďže v člá nku 9 odseku 2 smernice o vozidlách je uvedené, že informačná povinnosť sa týka hospodárskych operátorov, t. j. nie len výrobcov vozidiel. Èiastočne tento paragraf vychádza z § 50 odsek 5 doteraz platného z ákona.

K odsekom 1 a 2

Odsekom 1 a odsekom 2 sa informačné povinnosti výrobcu vozidiel primerane rozširujú aj na výrobcu častí vozidiel, výrobcu materiálov v nich používaných a výrobcu vybavenia v nich používaného o informa čné povinnosti, aj vo vzťahu k spracovateľovi starých vozidiel.

Odsek 3 ukladá osobe, ktorá žiada o schválenie jednotlivo vyroben ého vozidla a osoba, ktorá žiada o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla povinnosť zabezpečiť vystavenie potvrdenia o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom pre toto vozidlo.

K odseku 4

Odsek 4 ustanovuje povinnosť výrobcov častí vozidiel, výrobcov materiálov v nich používaných, výrobcov vybavenia v nich používaného, ako aj prevádzkovateľ om zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov pochádzajúcich zo spracovania starých vozidiel, poskytnúť na požiadanie potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

K odseku 5

Odsek 4 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1, 2 a 4 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K odseku 6

V tomto prípade je cieľom podchytiť prípady nelegálneho rozoberania a následného predaja vozidla na náhradné diely a súčiastky. Odsekom 6 sa zakazuje rozoberanie starých vozidiel fyzickou osobou - nepodnikateľ om; uvedený zákaz sa nevzťahuje na spracovateľa starých vozidiel a na výmenu náhradných dielov.

K § 63 Povinnosti držiteľa starého vozidla

K odseku 1

Odsekom 1 sa len z časti preberá § 51 ods. 1 z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sú zakotvené základné povinnosti držiteľa starého vozidla.

Držiteľ starého vozidla je naďalej povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel, no zrušila sa povinnosť odovzdať kompletné staré vozidlo osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel. Držiteľ starého vozidla je povinný každé staré vozidlo (kompletné či nekompletné) odovzdať uvedeným osobám. V prípade, že staré vozidlo nebude kompletné, jeho prevzatie nemusí byť bezplatné.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje, že vyradenie starého vozidla z evidencie vozidiel sa uskutočňuje postupom podľa § 120 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

K § 64 Zber starých vozidiel

K odsekom 1 a 2

Preberajú sa ustanovenia z § 52a doteraz platného zákona o odpadoch s malými zmenami. V súlade s čl. 5 bod 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa umožňuje, aby zber starých vozidiel mohla za ustanovený ch podmienok vykonávať aj iná osoba, napr. výrobca vozidiel, dovozca vozidiel alebo predajca vozidiel, prípadne osoba, ktorá vykonáva len zber starých vozidiel. Túto činnosť možno vykonávať len na základe sú hlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d), uzavretej zmluvy so spracovateľom starých vozidiel a po splnení ďalších ustanovených podmienok, pričom nie je nutné získať aj autorizáciu, nakoľko nejde o spracovanie starých vozidiel. Ten kto vykonáva zber starých vozidiel, môže tieto vozidlá len zberať a nie je oprávnený z nich vyberať súčiastky alebo inak zasahovať do vozidla. Nové sú povinnosti, ktoré ustanovujú povinnosť prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s eviden čným číslom, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a bezodkladne znehodnotiť tabuľku s evidenčným číslom a zabezpečiť jej úplné spracovanie a po odovzdaní staré ho vozidla na spracovanie zaslať v elektronickej forme orgánu policajného zboru údaje o spracovaní starého vozidla a následne mu doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II.

Písmenom j) sa doplnila povinnosť vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

K § 65 Povinnosti spracovateľa starých vozidiel

K odseku 1

Preberá sa § 52 doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sa stanovujú základné povinnosti spracovateľov starých vozidiel s nasledovnými zmenami. Spracovateľovi sa ustanovuje povinnosť prevziať vo svojej prevá dzke na spracovanie každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, na požiadanie poskytnúť potrebnú súčinnosť vý robcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

Pridala sa povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom vozidiel alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, odovzdať odobrané použité automobilové batérie a akumulátory spracovateľovi použitý ch batérií a akumulátorov a odobrané použité prevádzkové kvapaliny osobe oprávnenej na nakladanie s nimi, možnosť preniesť niektoré povinnosti zmluvne na osoby, vykonávajúce zber starých vozidiel a povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

Pridala sa aj povinnosť viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré sa použijú na opätovné použitie, ohlasovať koordinačnému centru pre batérie a akumulátory množstvo odobratých použitých baté rií a akumulátorov, ich členenie na typy a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorému ich odovzdal.

Zrušila sa povinnosť spracovateľa vyplatiť kúpnu cenu držite ľovi starého vozidla. Novým je aj povinnosť, z ktorej spracovateľovi vyplývajú informačné povinnosti. Uvedená povinnosť bola doplnená v nadväznosti na článok 9 ods. 2 smernice o vozidlách, keď pod pojmom hospodárski operátori je okrem výrobcu potrebné chápať aj spracovateľa. Ustanovenie informačných povinností iba výrobcovi bolo Slovenskej republike zo strany Európskej komisie vytknuté ako nedostatočn á transpozícia uvedeného článku.

K odseku 2

Odsek 2 konštatuje, že povinnosti, vyplývajúce z odseku 1 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 66 Určené parkovisko

Odsekmi 1, 2 a 3 sa ustanovujú podmienky určenia, zriadenia a prevádzkovania určeného parkoviska.

Doplnila sa povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

Odsek 4 ustanovuje subjekty, od ktorých je prevádzkovateľ určeného parkoviska oprávnený požadovať úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou vozidla a jeho umiestnením na urč enom parkovisku.

Odsek 5 subjekty, ktoré sú povinné zabezpečiť prevzatie vozidla z určeného parkoviska a jeho spracovanie.

K § 67 Umiestnenie vozidla na určené parkovisko a sú visiace povinnosti držiteľa vozidla

Ustanovenie § 67 je možné považovať za nové i keď jeho obsah čiastočne vychádza z ustanovení § 51 a § 53 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 1

Odsek 1 sa vzťahuje na každého držiteľa vozidla a ide o základnú prevenčnú povinnosť.

K odseku 2 až 9

V odseku 2 až 7 je upravený postup v prípade, ak si držiteľ vozidla nesplnil povinnosť vyplývajúcu z odseku 1 a vozidlo poškodzuje životné prostredie. Ak je držiteľ vozidla síce známy, ale správa sa omis ívne, t. j. vozidlo v stanovenej lehote neodstráni, resp. nejaví oň dostatočný záujem ani potom, čo mu bolo oznámené jeho umiestnenie na určenom parkovisku. I keď uvedené omisívne konanie by mohlo napĺňa ť subjektívnu stránku všeobecnej definície pojmu odpad, aby sa však predišlo zbytočným tvrdostiam zákona voči držiteľovi vozidla a na druhej strane v záujme zníženia nákladov na ulož enie vozidla na osobitne určenom parkovisku vrátane jeho možného znehodnotenia plynutím času sa zavádza možnosť nečakať až na uplynutie lehoty 1 roka, kedy by vozidlo podľa § 135 Občianskeho zákonní ka automaticky pripadalo do vlastníctva štátu, pretože sa považuje za opustenú vec, ale v osobitnom správnom konaní rozhodnúť, že vozidlo pripadá štátu alebo, ak vlastníctvo k vozidlu nenadobúda štá t, tak že vozidlo je starým vozidlom.

Zároveň sa ponechala možnosť uplatnenia si regresného nároku osoby, ktorej vznikli náklady, voči držiteľovi vozidla.

Ak sa držiteľa vozidla nepodarilo jednoznačne určiť ani zisť ovaním s pomocou okresného dopravného inšpektorátu z dôvodu, že to neumožňuje evidenčné číslo vozidla ani identifikačné číslo vozidla VIN, odsekom 9 sa ustanovilo, že príslušný orgán š tátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnutím určí, že vozidlo neznámeho držiteľa je starým vozidlom.

K odsekom 10 až 12

Odsekmi 10, 11 a 12 sa upravuje postup, ak držiteľ vozidla nesplní povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie vozidla z miesta, na ktorom ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

K § 68 Rozhodnutie o neexistencii vozidla

Ustanovenie upravuje režim vyradenia vozidla, ktoré neexistuje, z evidencie vozidiel. Ustanovenie nadväzuje na doteraz platný stav s tým rozdielom, že na vydanie potvrdenia o neexistencii vozidla sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a podrobnosti upraví vykonávací predpis.

Šiesty oddiel

Pneumatiky a odpadové pneumatiky

Cieľom tejto časti návrhu zákona je zabezpečiť nakladanie s pneumatikami a s odpadovými pneumatík, t. j. s pneumatikami, ktoré sa stali odpadom podľa § 3 ods. 1 rámcovej smernice. V tejto komodite sa nad rámec legislatívy Európskej únie zavádza princíp rozší renej zodpovednosti výrobcov na základe konzultácií so združením výrobcov pneumatík. Zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti pre odpadové pneumatiky však nie je v rozpore s cieľmi rámcovej smernice a s cieľmi odpadového hospodárstva Slovenskej republiky definovanými v strategických dokumentoch, a to Plán predchádzania vzniku odpadov a Program odpadového hospodárstva na roky 2011 – 2015.

K § 69 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 11

V základných ustanoveniach sú definované pojmy, ktoré sa v doterajšej legislatíve odpadového hospodárstva Slovenskej republiky nepoužívali.

V odsekoch 1 a 2 je vymedzená pôsobnosť tohto oddielu zákona.

V odsekoch 3 až 5 sú definované pojmy pneumatika, protektorovaná pneumatika a odpadová pneumatika.

V odsekoch 6 až 11 sú definície výrobcu pneumatík, uvedenia pneumatiky na trh, spätného zberu pneumatík, distribútora pneumatík, trhového podielu výrobcu pneumatík pre príslušný kalendárny rok. Tieto definície sú obdobné definíciám pri iných komoditách odpadov.

Definícia pojmu 'distribútor pneumatík' je širšia oproti bežnému chápaniu tohto pojmu, a to v tom, že za distribútora pneumatík sa považ uje aj ten, kto vykonáva výmenu pneumatík bez ich predaja, t. j. aj tá osoba, ktorá pneumatiky nepredáva, ale ich iba vymie ňa.

K § 70 Povinnosti výrobcu pneumatík

V tomto paragrafe je cez ustanovené povinnosti premietnutá rozšírená zodpovednosť výrobcu pneumatík, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber odpadových pneumatík od používateľ ov, prevzatie všetkých odpadových pneumatík od distribútorov zozbieraných v systéme spätného zberu odpadových pneumatík, odovzdanie zozbieraných odpadových pneumatí k do zariadenia na ich zhodnocovanie alebo do zariadenia na ich zneškodnenie a povinnosť dodržania podielu materiálovo a energeticky zhodnotených odpadových pneumatík z celkového množstva zozbieraných odpadových pneumat ík uvedeného v programe Slovenskej republiky.

K § 71 Povinnosti distribútora pneumatík

K odseku 1

Obdobne ako pri povinnostiach distribútorov iných vyhradených výrobkov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, sú tieto povinnosti definované aj pre distribútorov pneumatík. Základnou povinnosťou distribútora pneumatík vo vzťahu k odpadovým pneumatikám je povinnosť zabezpečiť spätný zber o odpadových pneumatí k na svojich predajných miestach [písmeno a)]. Podľa písmena b) je distribútor povinný o možnosti odovzdania odpadových pneumatík vo svojej prevádzke informovať konečných užívateľov na svojom webovom sí dle a viditeľnom a dostupnom mieste. Podľa písmena c) má distribútor povinnosť zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, ak distribuuje pneumatiky konečnému používateľovi výlučne v rámci zásielkov ého obchodu vrátane elektronického predaja.

V prípade, že skladové kapacity pre odpadové pneumatiky zozbierané formou spätného zberu sú naplnené a distribútor nemôže z tohto dôvodu momentálne prevziať ďalšie odpadové pneumatiky od konečn ého užívateľa, je povinný podľa písmena d) sa dohodnúť s konečným užívateľom na náhradnom termíne spätného zberu.

Podľa písmena e) distribútor, ktorý distribuuje pneumatiky je povinný odovzdať vyzbierané odpadové pneumatiky preberané vyzbierané v rámci spätného zberu odpadových pneumatí k do zariadenia na zhodnocovanie odpadových pneumatík alebo zariadenia na zneškodňovania odpadových pneumatík a k poslednému dňu príslušného kalendárneho štvrťroka ohlásiť koordinačné mu centru, ak je zriadené, inak ministerstvu množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík (písmeno f)).

K odseku 2

Na distribútora, ktorý poskytuje konečnému užívateľovi pneumatiky výrobcu, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov prísluš nej komodity prechádzajú podľa odseku 2 povinnosti výrobcu pneumatík.

K odseku 3

Podľa odseku 3 výkon spätného zberu odpadových pneumatík nepodlieha udeleniu súhlasu podľa § 97 ani povinnosti registrácie podľa § 98.

K § 72 Povinnosti iných osôb

Podľa tohto paragrafu má konečný užívateľ povinnosť odovzdať pneumatiku, ktorá sa stala odpadovou pneumatikou, distribútorovi pneumatí k okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel.

Siedmy oddiel

Neobalové výrobky a odpad z nich

§ 73 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 2

Vymedzenie pôsobnosti ôsmeho oddielu. Tento oddiel zá kona upravuje iba nakladanie s odpadom z neobalových výrobkov, ktorý je komunálnym odpadom, nevzťahuje sa na neobalové výrobky, z ktorých nebude komunálny odpad.

K odseku 3

Zadefinovanie pojmu 'neobalový výrobok'. V písmenách a) až c) je vymenovaný taxatívny výpočet neobalových výrobkov. Vychádzalo sa z okruhu výrobkov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu. Tento okruh bol zúžený len na komodity, z ktorý ch odpady môžu tvoriť bežne separované zložky komunálneho odpadu (papier, plasty, sklo, viacvrstvové kombinované materiály) a nie sú odpadmi z obalov.

K odsekom 4 až 6

Ustanovujú sa základné definície potrebné pre vymedzenie nositeľa povinností (výrobca neobalových výrobkov) a základnej charakteristiky jeho činnosti, z ktorej mu vzniknú povinnosti podľa tohto oddielu zá kona.

K odseku 7

Účelom definície zberového podielu je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z neobalových výrobkov, ktoré sa vyseparujú v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. Výrobca neobalový ch výrobkov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľ adom na rozsah jeho obchodnej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku.

K odseku 8

Dopĺňa sa definícia materiálového toku odpadov z neobalových výrobkov, ktorá je analógiou definície materiálového toku odpadov z obalov. Rovnako, ako pri obaloch sa v súlade s aplikačnou praxou akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odliš nosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu právnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupnú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

K odsekom 9 a 10

V odseku 9 sa ustanovuje ďalšia základná definícia – distribútor neobalových výrobkov – a to najmä na účel odseku 10. V odseku 10 sa obdobne ako pri obaloch ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje neobalové výrobky od ich výrobcu nezapísaného do Registra výrobcov, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu neobalových výrobkov. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť systé m samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov neobalových v ýrobkov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (výrobcom neobalových výrobkov).

K odseku 12

Ustanovuje sa definícia viacvrstvového kombinovaného materiálu, pričom sa vychádza zo zaužívanej definície súčasného zákona o odpadoch.

K § 74 Povinnosti výrobcu neobalových výrobkov

K odseku 1

Odsek 1 ustanovuje základnú povinnosť pre výrobcu neobalových výrobkov nad rámec všeobecných povinností, ktoré musí plniť už na základe § 27 ods. 4. Ide o povinnosť, ktorej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého vý robcovia neobalových výrobkov budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkrétnej miery účasti na týchto nákladoch sa pou žije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu neobalových výrobkov.

K odseku 2

Zákon rovnako, ako pri obaloch kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z neobalového vý robku sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca neobalového výrobku sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca neobalového výrobku bude chcieť vyvini ť z účasti na týchto nákladoch, bude musieť preukázať, že jeho výrobky sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca neobalových výrobkov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu.

K odseku 3

Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Výrobca neobalových výrobkov sa bude musieť zapojiť iba do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organiz áciami zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K § 75 Zber a zhodnocovanie odpadov z neobalových výrobkov

Ustanovenia týkajúce sa zberu a zhodnocovania odpadov z neobalových výrobkov sú analogické s povinnosťami ako pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov, s tým rozdielom že v tomto prípade nie sú osobitne stanovené ciele zhodnocovania pre tento odpad, napriek tomu je potrebné mať na pamäti hierarchiu odpadového hospodárstva a ciele vyplývajúce z člá nku 11 odsek 2 rámcovej smernice, ktoré sú premietnuté aj v prílohe č. 4 tohto zákona.

K odseku 1

Ide o základnú povinnosť každého, kto v rámci svojej činnosti zabezpečuje zber odpadov z neobalových výrobkov (napr. prevádzkovatelia zariadení na zber odpadov), informovať neurčený okruh spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu týchto odpadov.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiá lovom toku odpadov z neobalových výrobkov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov.

K odseku 3

Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti splnenia zberového podielu prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční ich zhodnotenie alebo recyklácia.

K odseku 4

Ustanovenie je opatrením na zabezpečenie rovnakého prístupu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pri vykazovaní zhodnotenia resp. recyklácie v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

Piata časť

Osobitné prúdy odpadov

V doteraz platnom zákone bola v § 42 čiastočne prevzatá smernica Rady 75/439/EHS o zneškodňovaní odpadových olejov v znení neskorší ch predpisov, ktorá bola zrušená rámcovou smernicou. Základný rámec nakladania s odpadovými olejmi teda v súčasnosti vyplýva z článku 21 rámcovej smernice.

K § 76 Nakladanie s odpadovými olejmi

K odseku 1

V odseku 1 sa nachádza definícia odpadových olejov, ktorá je prebratá z článku 3 bod 3 rámcovej smernice.

K odseku 2

Pojem regenerácia odpadových olejov sa preberá z článku 3 bod 18 rámcovej smernice.

K odseku 3

V odseku 3 sa nachádza definícia spracovateľa odpadových olejov. Zhodnocovať alebo zneškodňovať odpadové oleje môže len podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov.

K odsekom 4, 5 a 6

Odsekmi sa preberá článok 21 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je zamedziť zmiešavaniu odpadových olejov, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť možnosti ich zhodnotenia, spaľovaniu odpadový ch olejov v zariadeniach, ktoré na to nie sú určené a súčasne sa sleduje sa ochrana životného prostredia pri manipulácii s odpadovými olejmi.

K odsekom 7 a 8

Odsekmi sa preberá článok 21 odsek 3 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je ustanoviť držiteľovi odpadových olejov povinnosť prednostne zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou, ak to technické, ekonomick é a organizačné podmienky dovoľujú. Ak nie je možná ich regenerácia, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich energetické zhodnotenie. Ak nie je možné ich zhodnotenie, držiteľ odpadový ch olejov je povinný zabezpečiť ich zneškodnenie a to prostredníctvom spracovateľa odpadových olejov.

K odseku 9

Ustanovenie definuje povinnosti pôvodcu odpadových olejov pri nakladaní s odpadovým olejov. Definuje miesto odovzdania odpadového oleja a oprávnenú osobu, ktorej ma pôvodca povinnosť odpadový olej odovzdať.

K odseku 10

Odsek 10 definuje podmienky odovzdania odpadové oleje za účelom ich zhodnotenia do iného členského štátu Európskej únie alebo z iného ako členského štátu Európskej únie.

K § 77 Nakladanie so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií

K odseku 1

Ponecháva sa právna úprava vo vzťahu k definícii stavebných odpadov a odpadov z demolácií. Stavebnými odpadmi sú v zmysle tohto ustanovenia stavebné odpady a odpady z demolácií, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údrž be stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb.

K odseku 2

Ustanovuje sa, ktorá osoba sa považuje za pôvodcu odpadu pri servisných, čistiacich alebo udržiavací ch prácach, stavebných prácach a demolačných prácach, pričom sa rozlišuje či výkon práce sa vykonáva pre fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu. Súčasná právna úprava jednoznačne upravovala pôvodcu odpadov len pre stavebné odpady z výstavby, ú držby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií. Na základe požiadaviek z praxe vznikla potreba určiť jednoznačne pôvodcu odpadov za celú oblasť stavebných a demolačných odpadov, pričom pô vodcom odpadov bude ten, pre koho sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú.

K odseku 3

Povinnosť v tomto odseku zodpovedá bežnej praxi vo viacerých európskych krajinách a smeruje k špecifickej forme materiálového zhodnotenia stavebné ho odpadu vznikajúce pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

K odseku 4

Upravuje sa definícia zodpovednosti za odpady vznikajúce v dôsledku uskutočňovania výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií, ktor á sa vzťahuje na osobu, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií.

K § 78 Nakladanie s odpadmi z výroby oxidu titaničitého

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa pojem zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a znečisťovanie životné ho prostredia.

K odseku 3

Tento odsek preberá čl. 67 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia), ktorá hovorí o z ákaze zneškodniť vymedzené odpady s obsahom TiO2 vypustením a vhodením do vodného prostredia.

K odseku 4

Ustanovuje povinnosť zneškodňovateľa odpadu z výroby TiO2 v súlade s osobitnými predpismi ohľadom ochrany ľudského zdravia ako aj povinnosť periodicky monitorovať tento odpad.

K odseku 5

Vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na výrobu TiO2 a to vo vzťahu k ochrane ľudského zdravia, k emisiám do ovzdušia a vody v súlade s osobitnými predpismi. Zároveň zdôrazňuje povinnosť zabezpečiť pri výrobe TiO2 najlepšie dostupné technológie a používať pri výrobe materiály, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné prostredie.

K odseku 6

Vymedzuje povinnosť orgánu štátnej správy monitorovať zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a to podľa položiek D15, D1, D3 uvedených v prílohe č. 3 zákona.

Odseky 4 až 6 majú svoj základ v smernici Rady z 20. februára 1978 o odpadoch z priemyselnej výroby a spracovania oxidu titaničitého.

K § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

K § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

K odsekom 1 až 7

Preberajú sa definície pojmov 'polychlórované bifenyly', 'zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly', 'použité polychlórované bifenyly', 'držiteľ polychlórovaných bifenylov', ' dekontaminácia' a 'zneškodnenie' ustanovených v článku 2 smernice o PCB.

K odseku 8

V súlade s článkom 4 smernice o PCB sa ustanovujú povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

K odseku 9

Ustanovuje sa hranica objemu 5 dm3 pre kondenzátory kombinovaného prístroja, ktoré majú jednotlivo objem kvapaliny menší ako 5 dm3. V prípade týchto silových kondenzátorov tvorí hranicu objemu 5 dm3 súčet oddelených objemov kombinovaného prístroja. Držitelia takýchto zariadení majú povinnosti držite ľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

K odseku 10

Ustanovujú sa v súlade s bodom 2 člá nku 4 smernice o PCB povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly s koncentráciou polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta.

K odsekom 11 a 12

Ustanovujú sa povinnosti ministerstvu.

K odsekom 13 a 14

Ustanovuje sa povinnosť držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3, ktorý nezabezpečil jeho dekontamináciu alebo zneškodnenie do 31. decembra 2010, urobiť tak bezodkladne, a to iba v zariadeniach, ktoré majú na túto činnosť vydaný súhlas.

K odsekom 15 až 18 a 20

Ustanovujú sa povinnosti pri nakladaní s polychlórovaný mi bifenylmi, použitými polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly.

K odsekom 19, 21 a 22

Ustanovuje sa režim údržby a dekontaminácie transformátorov s obsahom polychlórovaných bifenylov.

K odseku 23

Držiteľovi polychlórovaných bifenylov sa ustanovuje povinnosť , ktorá zabezpečuje Slovenskej republike naplnenie bodu 7 článku 4 smernice o PCB.

K odseku 24

Preberajú sa zákazy ustanovené v článkoch 5 a 7 smernice o PCB.

Šiesta časť

Komunálny odpad

K § 80 Základné ustanovenie

K odseku 1

Definícia komunálneho odpadu oproti doteraz platnému zneniu je č iastočne upravená a to tým, že z definície komunálneho odpadu je vyňatý odpad zo zelene z pozemkov právnických osôb a občianskych združení čo znamená, že za nakladanie s uvedeným odpadom už nie je zodpovedná obec ale konkrétna právnická osoba alebo občianske združenie. Obec je zodpovedná za odpad zo zelene od fyzických osôb a za odpad, ktorý jej vznikne pri údržbe zelene z verejný ch priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce vrátene parkov a cintorínov. Komunálnym odpadom je aj odpad, ktorý vznikne pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, pričom do tohto odpadu sa zahàňa len odpad, ktorý sa na uvedených miestach nachádza, nie odpad, ktorý vzniká z činnosti čistenia, (napr. handry).

K odseku 2

Pojem zložka komunálneho odpadu je zadefinovaný vo vä zbe na triedený zber. Druh odpadu je ustanovený v Katalógu odpadov. Samostatnými zložkami - druhmi komunálneho odpadu sú napr. sklo, papier, plasty, kovy, šatstvo, jedlé oleje a tuky. Druhá veta ustanovuje základné pravidlo pre triedený zber zložiek komunálneho odpadu. Zmyslom triedeného zberu odpadu je zabezpečiť zhodnotenie vytriedených zložiek komuná lneho odpadu, preto je veľmi dôležitá úroveň čistoty vytriedenej zložky. Pri zbere odpadov z obalov je preto osobitné ustanovenie v § 59 ods. 5 písm. b), ktoré oprávňuje organizáciu zodpovednosti vý robcov, ktorá má zmluvu s danou obcou, aby uskutočňovala priebežnú kontrolu skutočného zloženia odpadu v triedenom zbere.

K odseku 3

Definícia triedený zber sa preberá z článku 3 ods. 11 rámcovej smernice. Rámcová smernica používa spojenie 'tok odpadu' a ' typ odpadu'. Keďže v slovenskej legislatíve odpadového hospodárstva sa používa pojem 'prúd odpadu', ktoré je už v praxi zaužívané a nevyvoláva nejasnosti a pojem 'typ odpadu' je skupina odpadov, ktoré majú spoločné určité všeobecné vlastnosti (jedným typom odpadu je papier, ďalším plasty, sklo a pod.,) javí sa vhodnejšie použiť v definícii triedeného zberu zaužívaný pojem 'zložka komunálneho odpadu'.

K odseku 4

Uvedenou definíciou sa len upresňuje čo je zmesový komuná lny odpad vo väzbe na plnenie povinnosti obce a na nakladanie s ním. Definícia zmesového komunálneho odpadu doposiaľ v právnej úprave chýbala, prič om sa v praxi tento pojem často používa. Preto bolo potrebné definíciu doplniť. Zmesovým komunálnym odpadom sa označuje buď odpad, z ktorého neboli vytriedené zložky komunálneho odpadu, ktoré je obec povinn á triediť alebo sa týmto pojmom označuje zvyšok komunálneho odpadu, ktorý zostáva po vytriedení zložiek. Tento pojem je dôležitý najmä z dôvodu, že za zmesový komunálny odpad zodpovedá obec, nie v ýrobcovia v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

K odseku 5

Drobný stavebný odpad bol doposiaľ vymedzený len ako legislatí vna skratka, čo je nepostačujúce. Spresňujú sa kritériá vymedzenia tohto odpadu tak, že sa vypúšťa nejasná a nekontrolovateľná podmienka množstva na osobu a rok a zároveň sa ustanovuje, že ide o odpad z činnosti, ktorú vykonávala fyzická osoba priamo alebo niekto túto činnosť vykonával pre fyzickú osobu. Podľa § 81 ods. 20 je obec povinná zaviesť pre drobný stavebný odpad množstvový zber, č omu sa následne prispôsobuje aj spôsob ustanovenia miestneho poplatku uvedený v článku V.

K odsekom 6

Pojem zberný dvor nebol doposiaľ právne definovaný, čo viedlo k nejasnostiam v praxi. Preto sa tento pojem do návrhu zákona dopĺňa. Podrobnejšie upravuje činnosť zberného dvora § 82. Prevádzkovanie zberného dvora vyžaduje vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 pí sm. d). Zberný dvor môže prevádzkovať buď sama obec, prípadne združenie obcí alebo iný subjekt, ktorý však vždy musí mať zmluvu s príslušnou obcou alebo so združením obcí. Zberný dvor je ur čený na zber triedene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, nie na zber zmesového komunálneho odpadu. Rozsah zbieraných zložiek na konkrétnom zbernom dvore bude vyplývať z VZN danej obce, resp. obcí.

K odseku 7

Zavedenie pojmu kalendárový zber je dôležitý pre obce z hľ adiska možného spôsobu zberu niektorých zložiek z komunálneho odpadu v obci; napr. je často využívaný pre zber elektroodpadu z domácností alebo veľkoobjemového odpadu. Aj tento pojem je v zákone nový. Bolo potrebné ho doplniť, lebo sa v praxi bežne používa.

K odseku 8

Doterajší pojem množstvového zberu sa spresnil tak, že jeho predmetom je zmesový komunálny odpad. Množstvový zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je dôležitý pri určovaní pri určovaní výšky a spôsobu platenia miestneho poplatku. Kombináciou množstvového zberu a triedeného zberu sa dáva pôvodcom komunálneho odpadu vhodná motivácia triediť zložky komunálneho odpadu.

K § 81 Nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi

K odseku 1

Zodpovednosť obce za riadenie celého procesu nakladanie s komuná lnym odpadom a drobným stavebným odpadom na jej území zostáva v návrhu zákona zachovaná, pričom však navrhovaný spôsob uplatnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov obciam v mnohom plnenie ich povinností u ľahčuje.

K odseku 2

Upresňuje čo sú to komunálne odpady vo väzbe na Katalóg odpadov. Komunálny odpad patrí do skupiny 20 pod názvom Komunálny odpad (Domový odpad a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrá tane frakcií zo separovaného (triedeného) zberu). Pozri aj § 16 ods. 2 písm. a).

K odsekom 3 až 5

Uvedené ustanovenia určujú kto znáša náklady za aké zberné nádoby. Vo vzťahu k zmesovému odpadu návrh zákona reaguje na požiadavku ZMOSu, aby sa umožnilo obciam uplatniť aj iné spôsoby ná hrady za zbernú nádobu, než je zahrnutie do miestneho poplatku, čím sa zabezpečí zodpovednejší vzťah pôvodných pôvodcov k zbernej nádobe. Je teda na obci, aký spôsob financovania týchto zberných ná dob si zvolí.

Pri odpadoch, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov sú súčasťou tejto zodpovednosti aj náklady na príslušné zberné nádoby. Náklady na tieto zberné nádoby nemožno zahrnúť do miestneho poplatku. Na rozdiel od toho obec môže zahrnúť do miestneho poplatku náklady na zberné nádoby potrebné pre triedený zber odpadov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov.

K odseku 6

Zavedením zodpovednosti výrobcov za vytriedený zber zložiek komuná lneho odpadu za vybrané výrobky sa zavádzajú uvedené zákazy, aby sa dosiahla vysoká účinnosť triedeného zberu a jeho ďalšie nakladanie. Zákaz v písmene b) nadväzuje na všeobecný zákaz v § 13 písm. e) bod 7, pričom sa ustanovuje výnimka zo všeobecného zákazu, že zákaz sa nevzťahuje na nezhodnotiteľné odpady po dotriedení. Ustanovenie písmena c) sa vzťahuje najmä na mobilných zberačov prich ádzajúcich do obcí s cieľom vyzbierať niektoré lukratívne zložky komunálneho odpadu. Aj takýto zberač musí mať uzavretú zmluvu s obcou v súlade s odsekom 13 a zmluvu s výrobcom resp. OZV v zmysle § 16 ods. 3.

K odseku 7

Obec vo vzťahu ku komunálnemu odpadu je pôvodcom ale aj držiteľom komunálneho odpadu a to vtedy keď odpad prejde od pôvodcov (fyzických a právnických osôb) do faktickej držby obce. Na obec sa vzťahujú všetky povinnosti držiteľa odpadu, pričom tieto povinnosti sú pre obec upravené v tomto osobitnom ustanovení taxatívne. Povinnosti obcí sú formulované spravidla tak, že obec je povinná 'zabezpečiť' ich splnenie, teda nie je povinná ich sama fyzicky vykonávať. Vo vzť ahu k triedenému zberu sa povinnosť obcí odlišne ustanovuje v písmene c) – zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu pre papier, plasty, kovy a sklo a v písmenách d) a e) – umožniť v ýrobcom elektrozariadení a prenosných batérií a akumulátorov realizovať triedený zber. Táto odlišnosť je daná rozdielmi v spôsoboch a podmienkach zberu, pričom v prípade podľa písm. c) sa pož aduje, aby obec mala na tieto činnosti uzavretú zmluvu s jednou OZV (pozri ďalej ods. 22).

V písmene g) sa ustanovuje výnimka z povinnosti zbierať najmenej dvakrát do roka objemný odpad a odpad s obsahom škodlivín ak ide o obec do 5000 obyvateľov, ktorá má zriadený zberný dvor.

K odseku 8

Zákon taxatívne upravuje, čo má obec vo všeobecne závä znom nariadení obce regulovať. Uvedené podrobnosti vyplývajú najmä zo zodpovednosti obce vo vzťahu k nakladaniu ku komunálnemu odpadu, drobnému stavebnému odpadu, vytriedeným zložkám komunálneho odpadu, objemn ému odpadu, biologicky rozložiteľnému odpadu, nahlasovaniu čiernych skládok, prevádzkovaniu zberného dvora, zbernej plochy, atď. Pre uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov je dôležité, že sa v p ísmene e) obci menovite ukladá, ktoré zložky komunálnych odpadov je obec povinná výslovne vo VZN uvádzať. Pre odpad z obalov sa ustanovuje, že tieto treba vo VZN upraviť vo väzbe na triedený zber odpadu z obalov. Vo vzťahu k zberu humánnych a veterinárnych liekoch obec vo všeobecne záväznom nariadení len informuje o tom, kde sa tieto lieky majú odovzdať, keďže miesta ich zberu upravujú predpisy z oblasti zdravotní ctva.

Podľa prechodných ustanovení § 135 ods. 15 je obec povinná zosúladiť svoje VZN o nakladaní s komunálnymi odpadmi s požiadavkami nového zákona do 31. decembra 2015.

K odseku 9

Povinnosť dodržiavať všeobecne záväzné nariadenie obce vypl ýva z jeho podstaty ako prameňa práva, ale zákon výslovne ustanovuje pre pôvodcov komunálneho odpadu povinnosť pri nakladaní s týmto odpadom všeobecné záväzné nariadenie príslušnej obce. Vý slovne sa ustanovujú základné povinnosti pôvodcu, bez ktorých plnenia by nemohol systém zberu komunálnych odpadov fungovať.

K odsekom 10 až 12

Významným nástrojom obce pri nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi je systém financovania tejto činnosti. Ak je obec zodpovedná za nakladanie s uvedenými odpadmi, musí mať možnosť disponovať s finančnými prostriedkami na túto činnosť, preto bol ustanovený miestny poplatok. Miestny poplatok bližšie upravuje zákon č . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Použitie miestneho poplatku je účelovo viazané len na nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a nie je možné ho použiť na iné oblasti životného prostredia. Obec musí pri určovaní výšky miestneho poplatku mať na zreteli náklady spojené so zberom, prepravou a zneškodnením všetkých tý ch komunálnych odpadov, za ktoré je zodpovedná.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorou výrobcovia preberajú aj finančnú zodpovednosť za odpad z vyhradených výrobkov, sa nutne musí premietnuť aj do systému financovania nakladania s komunálnym odpadom v obciach. Ak majú výrobcovia financovať triedený zber a ďalšie nakladanie s vyhradenými prúdmi odpadov, bolo potrebné ustanoviť jednoznačnú deliacu čiaru medzi financovaním zo strany výrobcov a zo strany obcí. Najťažšie bolo nájsť túto deliacu čiaru vo vzťahu ku kvalite triedeného zberu. Podľa návrhu zákona financujú výrobcovia náklady triedeného zberu vrátane zberu a vytriedenia tý chto zložiek na zbernom dvore. Avšak náklady spôsobené nedôsledným triedením znášajú obce. Kontrolovať dôslednosť triedenia zložiek odpadu pri odpadoch z obalov (pri iných zložkách je odlišný systém zberu v obciach) je podľa § 59 ods. 5 písm. b) oprávnená tá OZV, s ktorou má obec uzavretú zmluvu. Zákon neustanovuje aké percento nečistôt sa považuje za únosné, ustanovuje len, že sa sleduje, či 'obsah zahàňa v prevažnej miere inú zložku'. Predpokladá sa, že podrobnosti si dohodnú OZV a obec v zmluve. V prípade ak obec neuskutoční zmeny, ktoré jej odporučí OZV podľa § 59 ods. 8 a OZV jej bude uhrádzať len obvyklé náklady, rozdiel nákladov zahrnie obec do miestneho poplatku. Návrh zákona je formulovaný striktne, teda obec je povinná tieto náklady premietnuť do miestneho poplatku. Spôsob a podmienky úhrady nákladov uhrádzaných obcou podľa § 59 ods. 8 musí byť riešený aj v zmluve obce a toho, kto na jej území vykonáva zber – pozri odsek 14.

Pôvodne bol odsek 12 navrhovaný ako povinnosť obce ustanoviť miestny poplatok tak, aby pokrýval všetky náklady obce na zmesový odpad a DSO, ale počas medzirezortného pripomienkového konania bola formulácia zmiernená na slová 'obec ustanoví' s tým, že obec môže doplácať na zmesové komunálne odpady, resp. na DSO aj z iných zdrojov. Obci sa výslovne zakazuje premietnuť do miestneho poplatku len náklady spojené s triedeným zberom vyhradeného prúdu odpadov.

K odseku 13 a 15

Na území obce vykonávať zber a prepravu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vrátane mobilného zberu s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne na území obce môže len ten, kto má zmluvu s obcou, ak túto činnosť nezabezpečuje obec sama, pričom zmluva sa má uzatvoriť na určitý čas, pričom zákon odporúča 5 rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou najviac 12 mesiacov. Obec v zmluve upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy tak, aby boli v súlade s platným programom obce a so všeobecne záväzným nariadením obce. Zosúladenie existujúcich zmlúv s novým zákonom je riešené v prechodných ustanoveniach v § 135 ods. 14.

K odseku 14

Toto ustanovenie sa viaže na § 59 ods. 8, teda na prúd odpadov z obalov z komunálnych odpadov a spolu s nimi zbieraných neobalových výrobkov. Ustanovuje sa, ž e obec je povinná v zmluve, ktorú má uzavretú s každým subjektom, ktorý vykonáva na jej území triedený zber komunálneho odpadu (v tomto prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov) dohodnúť aj podmienky úhrady nákladov v prípade, ak sa obec nezhodne s OZV a bude sama obec znášať náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov.

K odsekom 16 a 17

Na obec sa vzťahujú vo väzbe na komunálne odpady a drobné stavebn é odpady povinnosti držiteľa odpadu vrátane povinnosti viesť evidenciu o odpadoch, za ktoré zodpovedá (vznikajú na jej území), a ohlasovať z nej ustanovené údaje. Väčšinu potrebných údajov bude mať obec k dispozícii vo väzbe na zmluvy s osobami, ktoré na území obce vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie. Tieto ustanovenia ju oprávňujú žiadať informácie aj od iných osô b napr. prevádzkovateľa kuchyne.

K odsekom 18 až 20

Z praxe sa ukázala potreba jednoznačne vymedziť pojem množstvový zber (pozri § 80 ods. 8), ktorého znakom je :

- platenie miestneho poplatku vo výške priamo úmernej mno žstvu odpadu vyprodukovaných pôvodcom za daný čas,

- individuálne určenie intervalu odvozu z miesta určeného obcou,

- výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré musí ustanoviť obec vo

všeobecne záväznom nariadení obce.

Individuálne určenie intervalu odvozu znamená, že pôvodca si mô že vybrať interval odvozu z možností, ktoré sa v rámci systému zberu v obci uplatňujú. Obec môže zaviesť množstvový zber pre všetkých pôvodcov v obci alebo len pre niektoré kategórie.

Obec je povinná zaviesť množstvový zber pre tú právnickú osobu alebo podnikateľa, ktorí o to požiadajú a splnia podmienky stanovené zákonom. Zavádza sa povinnosť pre obce zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu.

K odseku 21

Uvádzajú sa výnimky z povinnosti zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov obcou. Vychádza sa z doterajšieho znenia zákona. Vzhľadom na skutočnos ť, že nie je vhodné alebo prakticky uskutočniteľné vyžadovať zavedenie triedeného zberu komunálnych odpadov pre tento druh odpadu v každej obci, ustanovili sa z plnenia tejto povinnosti v písm. a) až d) vý nimky. Výnimka v písm. a) predstavuje možnosť odklonu od hierarchie odpadového hospodárstva, ale iba v prípade, ak obec zabezpečí energetické zhodnotenie odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosť ou R1 podľa prílohy č. 2 alebo ak to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach, ak preukáže, že najmenej 50 % obyvateľ ov kompostuje vlastný odpad. Obec je povinná dôvody nezavedenia biologicky rozložiteľného odpadu uviesť vo všeobecne záväznom nariadení obce.

K odseku 22

Návrh zákona ukladá výrobcom povinnosť plniť svoj zberový podiel odpadov z obalov aj prostredníctvom množstiev vyzbieraných v obciach ako súčasť triedeného zberu komunálneho odpadu. Náklady triedeného zberu bude znášať výrobca. Množstv á odpadov ktoré sa v zazmluvnenej obci vyzbierajú, bude môcť potvrdzovať iba pôvodný pô vodca odpadu, obec alebo osoba, ktorá vykonáva výkup odpadov v zmysle zákona o odpadoch. Takýmto nastavením sa chce zamedziť obchodovaniu 's potvrdeniami' na množstvá vyzbierané v obciach, bez toho, aby vô bec obec vedela, ktorá OZV vykazuje 'jej' množstvá a bez toho, aby mala s daným subjektom uzatvorenú zmluvu. Týmto prístupom je možné dosiahnuť to, aby plnenie povinností OZV smerom k obciam bolo jednoznač ne vyhodnotiteľné a kontrolovateľné bez možnosti duplicitného vykazovania rovnakého množstva vyzbieraných odpadov, čo sa v súčasnosti v praxi bežne deje. Preto sa ustanovuje zásada, že obec môže mať na zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov uzavretú zmluvu len s jednou OZV. Fixácia zmlúv na obdobie jedného roka zabezpečuje na jednej strane stabilitu vzťahov počas jedného roka, ale zároveň umožň uje zmenu každý rok.

K odseku 23

Kuchynský a reštauračný odpad ako súčasť komunálneho odpadu podlieha osobitnému režimu. Obec je povinná upraviť podrobnosti o nakladaní s ním vo VZN (pozri vyššie ods. 8 písm. d)), ale za celé nakladanie s ním zodpovedá prevádzkovateľ kuchyne (pozri § 83). Obec je povinná na svojom území umožniť pôsobenie subjektom, ktorý pre prevádzkovateľa kuchyne vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie č i zneškodňovanie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu.

K § 82 Zberný dvor

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevádzkovateľa zberného dvora. Uvedené povinnosti vyplývajú z povinnosti obce, ktoré má ako držiteľ komunálneho odpadu.

Súčasťou systému triedeného zberu zložiek komuná lneho odpadu sú aj zberné dvory. Na zberné dvory nemožno odovzdávať zmesový komunálny odpad. Pozri aj definíciu v § 80 ods. 6. Náklady na zber odpadov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť vý robcov znášajú výrobcovia (§ 81 ods. 11), náklady na triedený zber odpadov mimo rozšírenej zodpovednosti výrobcov hradí obec z miestneho poplatku (§ 81 ods. 10), preto sa ustanovuje, že fyzická osoba z príslu šnej obce môže odpad na zbernom dvore odovzdať bezplatne. Iná osoba, teda buď právnická osoba z príslušnej obce alebo fyzická osoba z inej obce môže mať odovzdanie odpadu spoplatnené o čom môž e rozhodnúť prevádzkovateľ zberného dvora v súlade so znením relevantného VZN.

Prevádzkovateľ zberného dvora je prevádzkovateľom zariadenia na zber odpadov a držiteľom odpadu. Keďže vykonáva zber komunálnych odpadov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vzť ahuje sa na neho povinnosť podľa § 16 ods. 3 mať uzatvorenú aj zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov. Príslušnou OZV bude v prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov tá OZV, s ktorou má uzatvorenú zmluvu obec, pre ktorú zberný dvor zabezpečuje triedený zber odpadov. Ak bude zberný dvor zriadený pre združenie obcí a obce v tomto združení by mali zmluvy s rôznymi OZV, bude musieť aj zberný dvor mať zmluvu so všetkými OZV.

Podľa odseku 3 písm. b) má prevádzkovateľ zberného dvora informovať obec o množstvách prevzatých odpadov od obyvateľov obce.

K § 83 Prevádzkovateľ kuchyne

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevá dzkovateľa kuchyne, ktorý je zodpovedný za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom pričom je povinný nakladať s týmto odpadom v súlade s platným všeobecne záväzn ým nariadením obce.

Siedma časť Cezhraničný pohyb odpadov

Slovenská republika sa 01.05.2004 stala členom Európskej únie a týmto dňom pre ňu začali priamo platiť všetky nariadenia EÚ. Pre oblasť cezhrani čnej prepravy, dovozu, vývozu a tranzitu odpadov to bolo pôvodne nariadenie Rady č. 259/93 ES z 01.02.1993 o kontrole a riadení prepravy odpadov vnútri, do a z Európskeho spoločenstva v znení neskorší ch noviel. Od 12.07.2007 platí nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14.júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len 'nariadenie č. 1013/2006'). Uvedené nariadenie je aplikovateľné priamo pre v šetky členské štáty od dňa ich vstupu do EÚ bez toho, aby bola nutná ich transpozícia do národnej legislatívy. Siedma časť zákona upravuje len niektoré špecifiká, ktoré členskému štá tu vyplývajú z nariadenia č. 1013/2006 a ktoré je potrebné upraviť vnútroštátnym právnym predpisom. Ïalej siedma časť zákona upravuje požiadavky z praxe týkajúce sa lepšieho výkonu cezhranič ného pohybu odpadov.

K § 84 základné ustanovenia

K odseku 1

Úprava terminológie, v siedmej časti zákona rozlišujeme pojmy:

–Cezhraničná preprava - cezhraničná preprava odpadu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a zo Slovenskej republiky do iného členského štátu,

–Dovoz/vývoz - dovoz odpadov z tretích krajín/nečlenských krajín EÚ na ú zemie Slovenskej republiky a vývoz odpadov z územia Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských krajín EÚ,

–Tranzit cez územie Slovenskej republiky.

Súhrne sa všetky tieto činnosti/prepravy v zákone o odpadoch označujú ako 'cezhraničný pohyb odpadu'.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o odpadoch.

K odseku 2

Podľa čl. 53 a 54 nariadenia č. 1013/2006 každý členský štát určí príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie tohto nariadenia a určí jedného alebo viacerých korešpondentov zodpovedných za informovanie a poradenstvo pre osoby alebo podniky, ktoré požadujú informácie.

Slovenská republika na základe uvedeného ustanovenia určila v predmetnom odseku príslušný orgán a korešpondenta. Príslušným orgánom pre cezhraničný pohyb odpadov je Ministerstvo životné ho prostredia SR, ktoré zároveň plní aj funkciu korešpondenta. V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o odpadoch.

K odseku 3

Podľa čl. 4 ods. 1 Bazilejského dohovoru zmluvné strany pri výkone svojho práva sa môžu rozhodnúť zakázať dovoz odpadov s cieľom ich zneškodniť. Slovenská republika ako zmluvná strana Bazilejské ho dohovoru využila predmetnú možnosť a zakázala dovoz a cezhraničnú prepravu odpadu na územie Slovenskej republiky za účelom zneškodnenia. O predmetnom rozhodnutí v súlade s Bazilejský m dohovorom informovala Slovenská republika ostatné zmluvné strany.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o odpadoch.

K odseku 4

V predmetnom ustanovení Slovenská republika uplatňuje zásadu bl ízkosti a sebestačnosti, prednostne zneškodniť odpad vzniknutý v Slovenskej republike.

K odseku 5

Precíznejšie vymedzenie zákazu zabezpečuje postih všetký ch foriem konania v rozpore so siedmou časťou zákona.

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na toho, kto vykonáva dopravu alebo prepravu odpadov v rozpore so siedmou častou zákona, resp. aj na dopravcu/prepravcu ak konal v rozpore so siedmou časťou zákona. Zákaz sa vzť ahuje aj na toho, sprostredkuje a alebo sa iným spôsobom podieľa na cezhraničnej preprave odpadov v rozpore so siedmou častou zákona. Rozpor zo siedmou častou zákona zahàňa aj rozpor s nariadením č. 1013/2006.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 18 ods. 4 písm. s) a t) zákona o odpadoch.

K § 85 Oznámenie

K odsekom 1 a 2

Uvedené ustanovenia sa zakotvujú z dôvodu spresnenia spôsobu podávania oznámenia o cezhraničnom pohybe odpadov.

Ak oznamovateľ plánuje prepravovať odpady, ktoré podliehajú povoľovaciemu procesu, podá predchádzajúce písomné oznámenie podľa čl. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušnému orgánu miesta odoslania. N áležitosti oznámenia upravuje čl. 4 nariadenia č. 1013/2006.

Zároveň v ods. 2 v nadväznosti na čl. 27 nariadenia č . 1013/2006 je uvedené, že predchádzajúce písomné oznámenie sa podáva na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v slovenskom jazyku alebo úradne overené do slovenského jazyka, s vý nimkou Dokladu o oznámení (Príloha IA nariadenia č. 1013/2006) a Dokladu o pohybe (Príloha IB nariadenia č. 1013/2006), ktoré je možné podať na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky aj v inom ako slovenskom jazyku.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 24 ods. 1 a 2 zákona o odpadoch Z. z.

K odseku 3

Uvedené ustanovenie je navrhnuté z dôvodu rýchlejšieho a efektívnejšieho vybavovania jednotlivých oznámení, nakoľko v mnohých prípadoch oznamovateľ po doručení výzvy na doplnenie oznámenia už v predmetnej veci ďalej nekoná a predmetné oznámenie už nem ôže byť vybavené.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 26 zákona o odpadoch.

K § 86 Námietky

K odsekom 1 až 3

V súlade s čl. 11 a 12 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovuje možnosť vznesenia námietok voči preprave odpadu (t. j. zakázať prepravu odpadov). Ak ministerstvo uplatňuje námietky vychádza zo záväznej č asti programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a zo zistených skutočností či oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu sa dopostil nezákonného konania.

K § 87 Finančné zabezpečenie

K odsekom 1 až 3

V súlade s čl. 6 nariadenia č. 1013/2006 každá preprava odpadu, pre ktorú sa vyžaduje oznámenie, podlieha požiadavke finančnej zábezpeky alebo rovnocenného poistenia, ktoré pokrývajú

a)náklady na dopravu,

b)náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných č inností a

c)náklady na skladovanie počas 90 dní,

a to všetko vo výške jeden a pol násobku týchto ná kladov.

Ministerstvo určuje výšku finančného zabezpečenia, ktoré pokr ýva náklady na dopravu, náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných činnosti a náklady na skladovanie odpadu počas 90 dní, a to do výšky jeden a pól násobku t ýchto nákladov. Zvýšenie nákladov o jeden a pól násobok (tzv. globálny rizikový faktor) je navrhnuté z dôvodu nepredvídaných, nepriaznivých podmienok v prípade späť vzatia odpadu.

Finančné zabezpečenie sa vzťahuje na množstvo odpadu, ktoré zodpovedá buď celkovému plánovanému množstvu odpadu v tonách podľa položky č. 5 v Doklade o oznámení alebo množstvu tzv. ' aktí vnej zásielky', ktorá predstavuje množstvo odpadu prepraveného a zhodnoteného/zneškodneného v priebehu jedného mesiaca.

Podľa čl. 6 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušný org án miesta odoslania schváli finančnú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie, vrátane ich formy, znenia a sumy krytia. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určuje finančn ú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie v prípade cezhraničnej prepravy odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, pri vývoze odpadov zo Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských št átov EÚ a v prípade potreby ak suma krytia nie je dostatočná aj pri dovoze odpadov z tretích krajín/nečlenských štátov EÚ na územie Slovenskej republiky, a taktiež v prípade podľa č l. 6 ods. 6 nariadenia č. 1013/2006.

Dopĺňa sa povinnosť oznamovateľa predložiť originál dokladu o zložení kaucie/poistenia pred vydaním rozhodnutia, nakoľko túto povinnosť si niektorí oznamovatelia neplnili.

K odseku 4

V súlade s čl. 5 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovujú podmienky po splnení ktorých sa vráti oznamovateľovi finančné zabezpečenie/kauciu.

K § 88 Cezhraničná preprava elektroodpadu a použitých elektrozariadení

V preambule smernice OEEZ sa ustanovuje, že je vhodné stanoviť minimálne požiadavky na prepravu použitých elektrozariadení, pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad. Takéto minimálne požiadavky by v každom prípade mali slúžiť na zabrá nenie nechcenej preprave nefunkčných elektrozariadení do rozvojových krajín. V článku 23 odsek 2 smernice OEEZ sa ustanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa preprava použitých elektrozariadení , pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad, vykonávala v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v prílohe VI a príslušne túto prepravu monitorujú.

K odsekom 1 až 5

Do odsekov 1 až 5 sa čiastočne transponuje príloha VI smernice OEEZ, ktorá upravuje minimálne požiadavky na prepravu v záujme odlíšenia elektrozariadení od elektroodpadu. Èasť prí lohy VI smernice OEEZ bude prevzatá do vykonávacie predpisu.

Upravujú sa doklady a dokumentácia, ktorú je potrebné predložiť, ak sa elektrozariadenia stanú podozrivými elektrozariadeniami. Zároveň sa kladú požiadavky na vhodnú ochranu použitých elektrozariadení pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, najmä prostredníctvom dostatočného obalu a riadneho uloženia nákladu.

Ustanovuje sa, že ak sa v prípade podozrivých elektrozariadení nepreukáže, že ide o použité elektrozariadenia alebo držiteľ nesplnil ustanovenú povinnosť podľa predchádzajúceho odseku, má sa za to, ž e ide elektroodpad a náklad sa považuje za nezákonnú zásielku. Následne sa postupuje v zmysle nariadenia 1013/2006.

Cieľom EÚ je zabránenie vývozu WEEE do tretích (rozvojových) krajín.

Ôsma časť Administratívne nástroje

Prvý oddiel Autorizácia

K § 89 Autorizované činnosti a udelenie autorizácie

K odseku 1

Rozlišujú sa tri druhy autorizácií. Autorizácia na spracovateľskú činnosť vychádza z doteraz platného stavu, pričom sa doplnila autorizá cia na činnosť prípravy na opätovné použitie pre elektroodpady a použité batérie a akumulátory. Novou je autorizácia na činnosť organizá cie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby, ktorej udelenie je podmienkou výkonu činnosti prá vnickej osoby ako organizácie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby a ďalej autorizácia na č innosti individuálneho plnenia povinností, ktorá sa udeľuje výrobcovi vyhradeného výrobku, ktorý pln í vybrané povinnosti individuálne.

K odsekom 2 a 3

Èinnosti uvedené v odseku 1 sa môžu vykonávať len na základe autorizácie udelenej ministerstvom. Všetky druhy autorizácií sa udeľujú na dobu určitú. V prípade autorizácie na činnosť organizá cie zodpovednosti výrobcov sa vyžaduje, aby koniec platnosti tejto autorizácie pripadol na 31. december príslušného kalendárneho roka za dodržania maximálnej doby, na akú je autorizáciu možné udeliť.

K odseku 4

V uvedenom odseku sa ustanovuje možnosť pre výrobcu, ktorý si plnil svoje povinnosti prostredníctvom OZV požiadať miniosterstvo o autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností, pričom sa tu časovo vymedzuje účinnosť autorizácie.

K odseku 5

Zoznam držiteľov autorizácie vedie a priebežne aktualizuje ministerstvo.

K § 90 Podmienky udelenia autorizácie

K odsekom 1 až 4

Podmienky udelenia autorizácie sa rozdeľujú podľa druhu autorizá cie, o udelenie ktorej sa žiada a podľa postavenia žiadateľa. Z doteraz platného stavu preberajú podmienky udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe - podnikateľovi a podnikateľovi – právnickej osobe (odseky 1 a 2). Novou podmienkou, ktorá sa oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, je požiadavka zabezpečenia systému zmluvných vzťahov, ktorá bude podrobnejšie upravená vo vykonávacom predpise.

Udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností je priamo prepojené s požiadavkou vytvorenia, prevádzkovania a udržiavania funkčn ého systému združeného, resp. individuálneho nakladania s prúdom odpadu.

K odseku 5

Upravuje sa vymedzenie, kto sa považuje za bezúhonné ho. Doterajšia právna úprava sa pri tomto vymedzení odkazovala všeobecne na Trestný zákon, pričom znenie § 9 odseku 3 doteraz platného zákona ustanovovalo, že žiadateľ nesmel byť právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom dôjde k ohrozeniu života ľudí alebo životného prostredia. V zmysle tohto odseku sa za bezúhonného na účely tohto zákona pova žuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin proti životnému prostrediu.

K odsekom 6 a 7

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá § 9 odseky 4 a 5.

K § 91 Rozhodnutie o udelení autorizácie

K odsekom 1 až 6

Žiadosť o udelenie autorizácie sa podáva ministerstvu písomne v štátnom jazyku. Náležitosti žiadosti upraví vykonávací predpis. Na každú činnosť, ktorá je predmetom autorizácie sa udeľ uje samostatné rozhodnutie. Následne v odsekoch 3 až 6 sa upravuje obsah rozhodnutia o udelení autorizácie, a to podľa postavenia žiadateľa a druhu udeľovanej autorizácie.

Nie je cieľom, aby obsahom rozhodnutia boli zoznamy výrobcov, obcí a pod., ale ustanovenie koncipované všeobecne z dôvodu, aby povoľujú ci orgán mohol flexibilne reagovať a ustanoviť podmienky potrebné pre výkon činností pre konkrétnu organizáciu vzhľadom na skutočnosť, že podľa výkonu a predmetu nakladania s vyhradeným prúdom odpadu sa jednotlivé autoriz ácie môžu líšiť.

K odseku 7

Ak zostane obec, s ktorou žiadna OZV neuzavrela zmluvu o zapojení obce do systému združeného nakladania s odpadmi z obalov, je úlohou koordinačného centra riešiť situáciu losovaním v súlade s § 31 ods. 12 písm. c).

K § 92 Platnosť a predĺženie platnosti autorizácie

K odsekom 1 až 6

Autorizácia je verejná listina, ktorej platnosť na celom území štátu, v ktorom bola vydaná, je daná automaticky zo zákona, na základe prá vomoci zverenej zákonom orgánu verejnej správy príslušnému na jej vydanie. Platnosť autorizácie je možné predĺžiť za zákonom stanovených podmienok. V prípade nedodr žania lehoty na podanie žiadosti o predĺženie jej platnosti, sa platnosť autorizácie nepredĺži a subjekt musí požiadať o jej nové udelenie.

Osobitne sa upravuje predĺženie platnosti v prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť, v prípade ak má žiadateľ zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Cieľom je administratívne zjednodušenie predĺženia platnosti autorizácie, a to tým že sa ustanoví rozdielny obsah žiadosti o predĺženie jej platnosti pre prípad, až žiadateľom je osoba, ktorá má tento systém zavedený a v prípade, ak žiadateľom je osoba, ktorá tento systém zavedený nemám.

V prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť sa zachováva požiadavka predkladania odborných posudkov raz za tri roky, ktorá bola ustanovená už v prvotnom znení doteraz platného zákona o odpadoch s cieľ om udržať pri výkone autorizovaných činností trvalo vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Novým je doplnenie, že táto požiadavka sa nevzťahuje na držiteľa autorizácie na spracovateľskú činnosť, ktorý má zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Vyňatie z tejto povinnosti však platí iba pokiaľ tento držiteľ autorizácie má tento systém zavedený.

Ustanovuje sa požiadavka podania novej žiadosti o predĺženie platnosti autorizácie, v prípade, ak došlo k predĺženiu autorizácie vo väzbe na certifikovaný systém environmentálneho manažé rstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS) a počas doby platnosti autorizácie došlo k pozastaveniu alebo zrušeniu registrácia v tomto systéme.

K § 93 Zmena autorizácie

K odsekom 1 a 2

V záujme zachovania aktuálnosti údajov uvedených v autorizácií a zabezpe čenia súladu so skutočným stavom sa ukladá povinnosť oznamovania zmien údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie. Ustanovenie reaguje aj na skutočnosť, že počas trvania platnosti autorizácie mô žu nastať skutočnosti, ktoré si vyžiadajú zmenu autorizácie. Zároveň sa ministerstvu umožňuje vykonať zmenu aj z vlastného podnetu, ak má napr. vedomosť o neaktuálnosti údajov uvedených v rozhodnutí a držiteľ autorizácie si nesplnil povinnosť v zmysle odseku 1.

K § 94 Zrušenie a zánik autorizácie

K odsekom 1 až 7

Autorizáciu príslušný orgán zruší, ak nastanú dôvody uvedené v zákone alebo môže dôjsť k jej zániku z dôvodu, že nastane v zákone uvedená skutočnosť, ktorá jej zánik spôsobí. V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje povinnosť ministerstva zrušiť udelenú autorizáciu, ak nastane skutočnosť, ktorá je dôvodom na jej zrušenie. Zrušenie autorizácie z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. e) dáva možnos ť držiteľovi autorizácie pri náročnejších projektoch na prípravu technológie.

Odsek 4 dáva ministerstvu, na rozdiel od odsekov 1 až 3, oprávnenie autorizáciu zrušiť, pričom je na rozhodnutí ministerstva či k zrušeniu, v pr ípade vzniku dôvodov na jej zrušenie, aj pristúpi. Odsek 4 sa však vzťahuje iba na autorizáciu na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a na činnosť individuálneho plnenia povinností. Je možné predpokladať, že hrozba zrušenia autorizácie má pozitívne pôsobenie aj na jej držiteľa v rámci dodržiavania povinností ustanovených v tomto zákone ako aj podmienok uvedených autorizácií, v zá ujme predídenia jej zrušeniu. Odseky 5 až 7 sa preberajú z doteraz platného § 14 zákona o odpadoch. V odseku 7 sa však oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, že aj dedič, ktorý chce pokračovať vo vý kone činnosti, musí spĺňať podmienky udelenia autorizácie.

K § 95 Odborne spô sobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť

K odseku 1

Cieľom je dosiahnuť, aby autorizovanú spracovateľskú činnosť vykoná vala odborne spôsobilá osoba na túto činnosť.

K odseku 2

Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť musí byť fyzická osoba, ktorej úlohou je garantovať odbornú úroveň potrebnú na výkon danej spracovateľskej činnosti.

K odseku 3

Uvádza rozsah skúšky.

K odseku 4

Upresňuje proces vydania osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť po úspešnom vykonaní skúšky. Doba platnosti osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť je stanovená na 10 rokov a nepredlžuje sa. Po uplynutí doby, na ktorú bolo osvedčenie na autorizovanú činnosť vydané, musí fyzická osoba, ktorá chce túto činnosť vykonávať aj ďalej, požiadať o vydanie osvedč enia na autorizovanú činnosť.

K odseku 5

Ustanovuje povinnosť ministerstvu viesť register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú činnosť.

K odseku 6

Ukladá sa povinnosť odbornej spôsobilej osobe na autorizovanú činnosť zúčastniť preškolenia.

K § 96 Zmena, zruš enie a zánik osvedčenia na autorizovanú činnosť

K odseku 1

Uvádza podmienky zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť.

K odseku 2

Definuje dôvody, na základe ktorých ministerstvo zruší odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K odseku 3

Nástup účinkov zmeny alebo zrušenia osvedčenia na autorizovanú činnosť je viazaný na ich zápis do registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K odseku 4

Upravujú sa dôvody zániku odbornej spôsobilosti na autorizovanú činnosť.

Druhý oddiel

K § 97 Súhlasy

Ustanovenie sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch s č iastočnými zmenami a doplneniami v dôsledku zavedenia nových inštitútov a pojmov. V zmysle a nadväznosti na článok 23 rámcovej smernice členské štáty majú vyžadovať od každé ho zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať spracovanie odpadu, aby získal od príslušného orgánu povolenie a zároveň určuje minimálne požiadavky na obsah takýchto povolení.

V odseku 1 sa vymenúvajú činností, na ktoré sa vyžaduje vydanie súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. K zmene došlo v prípade súhlasu na zber a spracovanie starých vozidiel a súhlasu na zber a spracovanie odpadu z elektrozariadení, s tým že sa tieto súhlasy vypustili.

Medzi nové súhlasy patrí zavedenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu a na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok.

K zmene došlo aj v prípade súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom. V pôvodnom súhlase na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku sa upravilo ročné množstvo nebezpečných odpadov zo 100 kg na 1 tonu nebezpečných odpadov. Doplnil sa nový súhlas, ktorý sa týka pôvodcov odpadu, ktorý nebezpečný odpad iba zhromažďujú , ak zhromažďuje ročne väčšie množstvo ako 1 tonu. Úprava daného ustanovenia sa vykonala na základe skutočnosti, že pôvodcovia začali rušiť zmluvy s odberateľmi nebezpečných odpadov a daný nebezpečný odpad dávajú do kontajnerov na komunálny odpad.

V odsekoch 2 až 10 sú ustanovené náležitosti jednotlivých súhlasov.

V odseku 11 je ustanovená výnimka, kedy je l átka alebo vec vedľajším produktom bez udelenia súhlasu.

V odsekoch 12 a 14 doplnenie režimu udeľovania súhlasov vo vzťahu k prevádzkovaniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti a uzatvoreniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti.

V odseku 15 sa ustanovuje postup pri udeľovaní súhlasu na skladovanie odpadu dlhšie ako 1 rok alebo zhromažďovanie odpadu na dobu dlhšiu ako 1 rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením.

Z odseku 16 vyplýva, že súhlasy uvedené v odseku 1 je možné udeliť iba na dobu určitú, a to najviac na 5 rokov. Podmienka udeľovania súhlasov iba na dobu určitú vyplýva aj z článku 23 ods. 2 rámcovej smernice. V doteraz platnom zákone o odpadoch bola doba platnosti, na akú sa súhlas udeľuje ponechaná na úvahe príslušného úradu, čo v praxi spôsobilo vydanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu (10, 15 a viac rokov), s výnimkou súhlasu podľ a písm. g), m) a). V záujme eliminovať vydávanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu, sa stanovuje horná hranica dĺžky doby platnosti na akú možno súhlas udeliť. Pokiaľ ide o určenie hranice na úrovni pä ť rokov je možné konštatovať, že ide o dobu primeranú, a to jednak z pohľadu nakladania s odpadom ale aj technického pokroku v tejto oblasti. Naďalej sa však zachováva možnosť predĺženia platnosti udelených súhlasov (odsek 17) a aj podmienka, že súhlas je možné udeliť alebo predĺžiť, v pr ípade ak navrhovaný spôsob nakladania s odpadmi je v súlade s právnymi predpismi a záväznou časťou programu kraja (odsek 18).

Tretí oddiel

K § 98 Registrácia

Preberá sa ustanovenie z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami. Inštitút registrácie zaviedla ešte smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12ES o odpadoch (zrušená rámcovou smernicou) a pozná ho aj rámcová smernice. V zmysle článku 26 rámcovej smernice členské štátny zabezpečia, aby príslušný orgán viedol registráciu subjektov vykonávajúcich zber odpadu alebo prepravu odpadu v r ámci svojej profesionálnej náplne, obchodníkov, sprostredkovateľov a zariadení, ak sa nevyžaduje aby disponovali povolením.

V zmysle odseku 1 sa povinnosť registrácie vzťahuje na podnikateľa, ktorý vykonáva zber, alebo prepravu odpadu ako svoj predmet podnikania prič om sa vypustila povinnosť registrácie pre distribútora, ktorý vykonáva spätný odber elektroodpadu, z dôvodu veľkej administratívnej záťaže štátnej správy ako aj distribútorov elektrozariadení.

Podľa odseku 2 aj na obchodníka a sprostredkovateľa, ak svoju činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený sú hlas alebo autorizácia.

Podľa odseku 3 je povinnosť registrácie aj na zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 t.

Cieľom ustanovenia je mať prehľad o všetkých podnikateľoch v oblasti nakladania s odpadom, hlavne o tých ktorý na svoju činnosť nepotrebujú rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, čo okrem iného umožňuje aj kontrolu ich činnosti so zreteľom na plnenie jednotlivých povinností.

Štvrtý oddiel

K § 99 Vyjadrenie

Preberá sa inštitút vyjadrení z § 16 v plnom rozsahu doteraz platného zákona o odpadoch, na vydávanie ktorých sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Piaty oddiel

Odborná posudková spôsobilosť

Pri vypracovaní ustanovení o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vychádzalo z § 76 až § 77a doteraz platného zákona o odpadoch. Inštitút posudkov bol primárne upravený vo vyhláške MŽP SR č. 111/1993 Z. z. o vydávaní odborných posudkov vo veciach ochrany ovzduš ia alebo odpadov, ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb. Vzhľadom na charakter týchto ustanovení došlo v dôsledku viacerých pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania (pozn. v minulosti, nie teraz), k presunu týchto ustanovení priamo do zákona. Zrejme z dôvodu zásadne nenarúšať vnútornú štruktúru k ich doplneniu došlo pô vodne do Desiatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Obsah týchto ustanovení sa zásadne nezmenil a podmienky na ustanovenie osoby oprávnenej na výkon posudkovej činnosti, jej povinnosti a prípady, kedy je možné osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti zmeniť alebo zrušiť, ostali zachované.

K § 100 Vydanie osvedč enia o odbornej posudkovej spôsobilosti

Preberajú sa ustanovenia § 76 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 1

Ustanovuje význam odborného posudku, ktorý vypracuje osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov.

K odsekom 2 a 3

Osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov sa stane fyzická osoba po ú spešnom absolvovaní skúšok. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o odbornú spôsobilosť na vydávanie odborných posudkov.

K odseku 4

Vymedzuje sa pojem odborná posudková spôsobilosť.

K odseku 5

Získanie odbornej posudkovej spôsobilosti sa preukazuje osvedčením, ktoré vyd áva ministerstvo.

K odseku 6

Upravuje sa dĺžka platnosti osvedčenia. Zmenou oproti odteraz platné mu stavu je jednoznačnejšia úprava ohľadne predlžovania platnosti osvedčenia. Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti je možné predĺžiť iba raz, pričom maximálna dĺžka predĺž enia jeho platnosti je priamo závislá od dĺžky platnosti, na ktorú bolo pôvodne vydané.

K odsekom 7 a 8

Keďže odborná posudková spôsobilosť sa udeľuje f yzickej osobe, upravuje sa, že právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie môžu odborné posudky vydávať iba prostredníctvom osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov. V odseku 8 sa určujú presné podmienky, kedy môže ministerstvo na základe odporúčania Skúš obnej komisie na overovanie odbornej spôsobilosti povoliť vydanie odborného posudku na základe jednorazového povolenia pre osobu, ktorá nie je oprávnenou osobu, ale má odborné predpoklady na jeho vypracovanie.

K odseku 9

Ustanovuje sa vedenie registra osôb oprávnených na vydávanie odborný ch posudkov ministerstvom.

K § 101 Povinnosti oprávnenej osoby na vydávanie odborných posudkov

V písmenách a) až e) sa upravujú povinnosti, ktoré musí oprávnená osoba plniť, pričom nesplnenie niektorých z nich môže byť dôvodom na zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti v zmysle § 106. Povinnosti uvedené v tomto ustanovení korešpondujú s povinnosť ami uvedenými v § 77 doteraz platného zákona o odpadoch.

K § 102 Zmena a zrušenie osvedčen ia o odbornej posudkovej spôsobilosti

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 77a odseky 1 a 2 doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravovali zrušenie a zmenu osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti ministerstvom. Z dôvodu lepšej prehľadnosti sa pôvodné odseky 1 a 2 rozdelili do štyroch samostatných odsekov. V odsekoch 1 a 2 sa upravuje opr ávnenie ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť a v odsekoch 3 a 4 sa upravuje povinnosť ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť.

Oproti doteraz platnému stavu z možnosti zrušiť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vypustil dôvodov, keď oprávnená osoba preukázateľne opakovane vydala odborný posudok na nedostatočnej odbornej ú rovni. Uvedené súvisí s úpravou, ktorá sa vykonala v odseku 4.

Do odseku 4 sa oproti doteraz platnému stavu [§ 77a ods. 2 písm. b) doteraz platného zákona o odpadoch] doplnil nový dôvod, kedy ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, a to v prípade ak opr ávnená osoba vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite a uvedené bolo preukázané kontrolným odborným posudkom.

K odsekom 5 a 6

Ide o nové ustanovenia, ktoré priamo súvisia s doplnením nového dô vodu na zrušenie osvedčenia v odseku 4. Ministerstvu sa dáva oprávnenie nechať si vyhotoviť kontrolný odborný posudok a v prípade, že sa ním preukáže skutočnosť uvedená v odseku 4 písm. d), ná klady na jeho vyhotovenie znáša tá odborne spôsobilá osoba, ktorá vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite.

K odseku 7

Do odseku 7 sa preberá § 77a odsek 4 a § 76 odsek 10 z doteraz platného zákona o odpadoch. Uvedené ustanovenie viaže nadobudnutie účinnosti príslušnej skutočnosti na deň jej zápisu do registra osôb oprá vnených na vydávanie odborných posudkov.

Šiesty oddiel - Informačný systém odpadového hospodárstva

K § 103

K odsekom 1 až 8

Súčasná úroveň informatizácie služieb v oblasti odpadového hospodá rstva je nedostatočná, súčasné informačné systémy neobsahujú funkcionalitu, ktorá by umožnila sledovanie odpadu od jeho vzniku až do stavov jeho konca. Z tohto dôvodu zákon navrhuje riešenie Informačné ho systému odpadového hospodárstva (ďalej len 'ISOH') tak, aby bolo možne sledovanie nakladania s jednotlivými prúdmi odpadu, a to jednak či sa uskutočňuje v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva vrá tane množstva produkcie odpadov.

ISOH zjednotí a nahradí niektoré existujúce informačné systé my v oblasti odpadového hospodárstva v Slovenskej republike (RISO, štatistické zisťovanie o nakladaní s odpadmi Štatistickým úradom Slovenskej republiky, informačné systémy tretích strán), bude ná strojom na kontrolu plnenia určených limitov zberu a zhodnocovania odpadov, ale poslúži aj k plneniu úloh a povinnosti vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov či medzinárodnými závä zkov Slovenskej republiky v tejto oblasti. ISOH bude slúžiť aj na priebežné sledovanie plnenia cieľov ustanovených v programe Slovenskej republiky a bude poskytovať základné štatistické údaje a prehľady.

ISOH bude zameraný na sledovanie odpadu od jeho vzniku až po jeho zhodnotenie, resp. zne škodnenie. V ISOH sa bude sústreďovať potrebná evidencia a relevantné hlásenia, budú sa v ňom zhromažďovať údaje o pôvodcoch odpadov a o zariadeniach na nakladanie s odpadmi vrátane ďalších ú dajov uvedených v odseku 3. Súčasťou ISOH budú registre uvedené v odseku 4.

Prevádzkovateľom ISOH sa ustanovuje ministerstvo, ktoré túto povinnosť môže preniesť na poverenú organizáciu.

Vymedzuje sa okruh subjektov, ktoré budú povinné do ISOH bezplatne ohlasovať vymedzené údaje. Zároveň sa upravuje frekvencia ohlasovania údajov pre orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a obce.

Deviata časť Orgány štátnej správy odpadového hospod árstva

K § 104 Základné ustanovenia

Ustanovenie taxatívne vymenováva orgány štátnej sprá vy odpadového hospodárstva, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len 'inšpekcia'), okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady.

Ustanovenie súčasne vymenováva ďalšie orgány, ktoré v ustanovenom rozsahu tiež vykonávajú štátnu správu odpadového hospodárstva. Týmito orgánmi sú obce, Slovenská obchodná inšpekcia a orgá ny štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K § 105 Ministerstvo

Ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva je v súčasnosti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Po zmená ch vykonaných zákonom č. 37/2010 Z. z. sa na krátke časové obdobie ústredný orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky. Zákonom č. 372/2010 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a o organizácií ústrednej štátnej správy, sa s účinnosťou k 01. novembru 2010 opätovne ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Do odseku 2 sa preberá pôsobnosť ministerstva v zmysle § 68 ods. 2 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe a z dôvodovú transpozície prá vnych predpisov EÚ, a taktiež v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona čl. 223/2001 Z .z. o odpadoch (ďalej len 'zákon o obaloch').

Vypúšťa sa oprávnenie ministerstva vyhradiť si udelenie súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcich územie kraja, keďže uvedené oprávnenie ministerstvo v praxi nevyužíva a od jeho zavedenia ani nevznikla potreba na jeho využitie. Vzhľadom na uvedené sa toto oprávnenie považuje za nadbytočné. Obdobná situácia je aj v prípade programov pôvodcov odpadu a programov držiteľov polychló rovaných bifenylov s celoslovenskou pôsobnosťou, a tak tiež v prípade súhlasu na prvé udelenie technológie na nakladanie s nebezpečným odpadmi na trh v Slovenskej republike.

Z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), t. j. zrušenia Centra odpadového hospodárstva a environmentálneho manažmentu (COHEM) došlo v niektorých doteraz platn ých ustanoveniach k vypusteniu pojmu 'prostredníctvom poverenej organizácie', ktorá za ministerstvo zabezpečovala vedenie a aktualizáciu zoznamu kontaminovaných zariadení, registrov a činnosť ohniskového bodu pri preprave odpadov cez štátnu hranicu.

Odsek 3 predstavuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích právnych predpisov. V zásade sa preberá § 68 ods. 3 doteraz platného zákona o odpadoch ako aj § 21 doteraz platného zákona o obaloch. Je potrebn é uviesť, že vzhľadom na zavádzanie nových inštitútov, povinností ako aj vzhľadom na aplikačné problémy, ktoré ukázala prax dochádza k rozšíreniu splnomocňovacieho ustanovenia. Z uvedeného je n ásledne možné usudzovať vydanie viacerých vykonávacích predpisov resp. minimálne, že budú obsiahlejšie oproti doteraz platnému stavu.

V odseku 4 sú uvedené oznamovacie povinnosti ministerstva voči Eur ópskej komisii a zároveň výslovne určuje jeho postavenie ako notifikačného orgánu vo vzťahu k Európskej únii.

K § 106 Inšpekcia

Inšpekcia má postavenie orgánu štátneho dozoru nad týmto zákonom. V rámci tejto pôsobnosti inšpekcia kontroluje dodržiavanie povinností uložen ých fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám vrátane kontrol v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. V oblasti cezhraničného pohybu odpadov je ďalej inšpekcia oprávnená rozhodovať v sporn ých prípadoch, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom. Na základe výsledku výkonu štátneho dozoru – kontroly - inšpekcia ukladá fyzickým osobám - podnikateľom a prá vnickým osobám pokuty v správnom konaní podľa samostatného ustanovenia tohto zákona.

Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav.

K § 107 Okresný úrad v sídle kraja

K zásadnej zmene postavenia a pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja nedošlo. Preberá sa v plnom rozsahu § 70 doteraz platného zákona o odpadoch a § 15 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

K § 108 Okresný úrad

Preberá sa § 71 doteraz platného zákona o odpadoch a § 16 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

K § 109 Obec

Vymedzuje sa postavenie obce ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorá v ustanovenom rozsahu prejednáva priestupky, ukladá za ne pokuty a poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.

K § 110 Slovenská obchodná inšpekcia

Vymedzuje sa postavenie Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len ' SOI'), ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na účely kontrol dodržiavania vymedzených povinností pre oblasť batérií a akumulátorov, vozidiel, elektrozariadení, obalov a pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia.

Ustanovenie upravuje oprávnenia SOI pri výkone štátneho dozoru a ukladanie pokút za zistené porušenia. Je poverená výkonom kontroly označovania týchto zariadení a monitorovaním množstva polychlórovaný ch bifenylov a ukladá pokuty za zistené porušenia.

Rozdiel oproti doterajšiemu právnemu stavu: pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie (ďalej len 'ŠEI') vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia prechádza do kompetencie SOI z dôvodu prijatia zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým sa ŠEI zlučuje so SOI.

K § 111 Orgány štátnej správy v oblasti daní , poplatkov a colníctva

Pôsobnosť colných orgánov pri kontrole cezhraničné ho pohybu odpadov ostáva nezmenená, a to v znení § 72c doteraz platného zákona o odpadoch. Formulačná zmena nastali iba v odseku 4, kde sa z povinnosti ministerstva alebo inšpekcie určiť dopravcovi miesto na odstavenie vozidla stalo oprávnenie, a teda uvedené orgány môžu takého miesto určiť. K tejto formulačnej zmene sa pristúpilo v nadväznosti na skutočnosť, že ani ministerstvo ani inš pekcia nedisponuje miestami na odstavenie vozidla.

K § 112 Štátny dozor v odpadovom hospodárstve

Ustanovenie upravuje postup orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve pri výkone tohto dozoru. Výkonom štátneho dozoru sa kontroluje dodrž iavanie povinností fyzickými osobami - podnikateľmi a právnickými osobami podľa zákona, jeho vykonávacích predpisov a rozhodnutí vydaných na jeho základe.

Ustanovenie upravuje povinnosti kontrolovanej osoby počas výkonu štátneho dozoru ako aj oprávnenia orgánu štátneho dozoru. Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie predpisov je oprávnený osobe, ktorá sa porušenia dopustila, uložiť pokutu.

Vymedzuje sa právomoc Orgánu štátneho dozoru, ktorý je oprávnený uložiť opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1, vstrekovaním do pôdy činnosť ou D3 uvedených v prílohe č. 3, ak nesplnil výsledky monitorovania, toxicita prekročila ustanovené limity, výsledky monitorovania odhalili zhoršovanie situácie v danej oblasti alebo zneškodňovanie má za následok škodlivý vplyv na rekreačné aktivity, ťažbu surovín, rastliny, živočíchy, lokality, miesta alebo územia osobitného vedeckého významu alebo na iné využívanie dotknutého prostredia.

K § 113 Konanie

K odsekom 1 a 2

Preberá sa § 74 odsek 1 a 2 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledovnými zmenami v odseku 2, ktorý sa formulačne upravuje a zároveň sa rozširuje okruh konaní, na ktoré sa nevzťahuje sprá vny poriadok. Novým je vyňatie všetkých konaní týkajúcich sa zápisu, zmeny a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov príslušnej komodity, konania o neexistencii vozidla a postupu v prípade odstavenia vozidla pri zistení porušenie osobitných predpisov pri cezhraničnom pohybe odpadov. Rozhodovanie v prípade pochybností, či vý robok je, alebo nie je obalom sa presúva z doteraz platného zákona o obaloch.

K odsekom 3 až 7

Preberajú sa odseky 3 až 7 z § 74 doteraz platného zákona o odpadoch s týmito zmenami.

V odseku 4 sa v dôsledku zmien v ustanovení o udeľovaní súhlasov (§ 99 ods. 1), vypustenie niektorých súhlasov a doplnenie nových súhlasov, upravili prípady kedy je obec účastníkom konania pri udeľovaní vymedzených súhlasov. Obec ako účastník konania sa dop ĺňa v prípade udeľovania súhlasu na zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, na uzavretie úložiska kovovej ortuti alebo jeho časti, a jeho následné monitorovanie a na využí vanie odpadov na povrchovú úpravu terénu. Vzhľadom na vypustenie súhlas na zmenu a rekonštrukcie zariadení na zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov a zber odpadov alebo ich častí, na ktorých prevá dzkovanie sa vydáva súhlas podľa tohto zákona, ak majú vplyv na nakladanie s odpadmi v zariadení bolo potrebné túto zmenu premietnuť aj v tomto ustanovení.

V odseku 6 sa vypúšťa veta za bodkočiarkou, ktorá ako dôvod na zastavenie konania ustanovovala rozpor programu pôvodcu odpadu so záväznou časťou programu kraja. K vypusteniu dochádza jednak z dôvodu zruš enia programov pôvodcov odpadu a v prípade schvaľovania programu obcí sa postupuje v zmysle správneho poriadku, a teda správny orgán v prípade zistených nedostatkov má predkladateľa vyzvať a byť mu nápomocn ý pri ich odstraňovaní.

K odseku 8

Ide o nové ustanovenie, ktoré upravuje miestnu príslušnosť orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve pri udeľovaní súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením.

K odsekom 9 a 10

Vychádza sa z § 74 odsekov 8 a 9 doteraz platného stavu.

K odseku 11

Predmetné ustanovenie upravuje prípady kedy Ministerstvo zastaví konanie o udelenie autorizácie na výkon činností individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

Odsek 12

Ustanovuje možnosť podania opätovnej žiadosti o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber kovových odpadov tomu, komu bol takýto súhlas zrušený

K § 114 Zmena, zrušenie, strata platnosti rozhodnutia

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 75 odseky 1 až 5 z doteraz platného zákona o odpadoch.

Desiata časť

Zodpovednosť za porušenie povinností

K § 115 Priestupky

K odsekom 1 až 7

Ustanovenie vymenováva priestupky podľa tohto zákona, stanovuje výšky pokút za spáchaný priestupok a orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, ktoré sú oprávnené priestupky prejednávať a ukladať za ne pokuty. Priestupku sa môže dopustiť fyzická osoba. Orgánmi, ktoré sú oprávnené prejednávať priestupky sú obce a okresné úrady. Tieto orgány, okrem uloženia pokuty, môžu osobe zodpovednej za vymedzený priestupok nariadiť prepadnutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnotiť. Tento nástroj sa zavádza ako ďalší postih tých osôb, ktoré maria uhradenie pokuty, sú nesolventné, nemajú žiadny iný majetok alebo z iného dôvodu pokutu neuhradia a prepadnutá vec je pre tieto osoby zauj ímavým a nelegálnym zdrojom príjmov.

Výnosy z pokút môžu byť príjmom Environmentálneho fondu alebo obce, uvedené závisí od subjektu, ktorý priestupok prejednal a pokutu uložil.

§ 116 Ukladanie pokút

K odsekom 1 až 6

Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav.

Ustanovenie upravuje obvyklé lehoty pre začatie konania o uložení pokuty, a to subjektívnu jednoročnú lehotu pre možnosť začatia konania o uložení pokuty odo dňa, kedy sa orgán štátnej správy odpadov ého hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti (najmä dňom prerokovania protokolu z kontroly) a objektívnu trojročnú lehotu, od kedy došlo k porušeniu povinnosti.

Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uložiť osobe, ktorá porušila povinnosť, opatrenie na nápravu následkov protiprávneho konania s uveden ím lehoty, do ktorej toto opatrenie je povinná vykonať. Osobe, ktorá znovu poruší v ro čnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za porušenie ktorej jej bola uložená pokuta, je možné uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku prísluš nej hornej hranice. Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti a výnosy z pokút sú príjmom Environmentálneho fondu.

K § 117 Iné správne delikty

K odsekom 1 až 6

Ustanovenie vymenováva správne delikty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba - podnikateľ alebo a právnická osoba. Správne delikty sú rozdelené podľa druhu povinností a ich závažnosti do jednotlivých odsekov tohto ustanovenia s určením dolných a horných hraníc pokú t. Pokuty podľa vymedzených správnych deliktov a v medziach hraníc stanovených v jednotlivých odsekov tohto ustanovenia ukladá príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým je inš pekcia, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad. Pokuty sa ukladajú v správnom konaní.

Jedenásta časť

Vzhľadom na skutočnosť, že účinnosťou tohto zákona Recyklačný fond automaticky nezaniká je potrebné upraviť jeho činnosť v tzv. prechodnom období a zároveň upraviť jeho zrušenie. Prvá kapitola upravuje fungovanie a činnosť Recyklačného fondu a s čiastočný mi zmenami sa preberajú ustanovenia deviatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Druhá kapitola už upravuje samotné zrušenie Recyklačného fondu. Môže sa zdať, že určité obdobie bude akoby systé m fungovať duálne, na jednej strane Recyklačný fond a na strane druhej nabiehanie systému rozšírenej zodpovednosti. Práve z dôvodu, že ide o prechod na nový systém, ktorý potrebuje určité obdobie na zavedenie, sa nepristúpilo k okamžitému zrušeniu Recyklačného fondu. Na strane druhej postupné utlmovanie činnosti Recyklačného fondu je naviazané na získavanie autorizácií pre organizá cie zodpovednosti výrobcov.

Prvá hlava Èinnosť Recyklačné ho fondu

Prvý oddiel Fungovanie Recyklačného fondu

K § 118 Recyklačný fond

K odseku 1

V uvedenom ustanovení sa naďalej zachováva postavenie Recyklačného fondu ako neštátneho účelového fondu v intenciách v akých bol zriadený. Zjednocuje sa, že ide o sústreďovanie prostriedkov na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania uvedených odpadov.

K odsekom 2 a 3

V týchto odsekoch je uvedené vnútorné členenie fondu na ústredie a jednotlivé sektory ako aj sídlo a právna forma fondu. Upravujú sa názvy niektorých sektorov, dochádza len k zjednoteniu ich názvu podľa komod ít.

K § 119 Orgány Recyklačného fondu

K odsekom 1 a 2

Zachováva sa štruktúra orgánov Recyklačného fondu v zmysle doteraz platn ého stavu, a to naďalej ostávajú dva kolektívne orgány a jeden monokratický orgán.

K § 120 Správna rada

K odsekom1 až 8

Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť správnej rady ako jedného z kolekt ívnych orgánov Recyklačného fondu. Preberá sa § 58 doteraz platného zákona

K § 121 Dozorná rada

K odsekom 1 až 9

V uvedených odsekoch sa preberajú ustanovenia § 59 doteraz platného zákona o odpadoch, ktorý upravuje postavenie dozornej rady Recyklačného fondu.

K § 122 Zánik členstva v sprá vnej rade a členstva v dozornej rade

K odsekom 1 až 5

Ustanovenými odsekmi sa preberá § 87 doteraz platného zákona o odpadoch upravujúci zánik členstva v kolegiálnych orgánoch s čiastočnými zmenami. Upravila sa vnútorná štruktúra odseku 1 a vzhľ adom na fakt, že má dôjsť k zrušeniu Recyklačného fondu, tak sa doplnil nový dôvod zániku členstva. V odseku 2 sa oproti doteraz platnému stavu výslovne upravilo, že odvolávanie člena vykoná va ten minister, ktorý odvolávaného člena vymenoval. Upravilo sa aj znenie odseku 3 a vymedzil sa jeho vzťah k odseku 2, a teda umožňuje sa flexibilnejšie odvolanie členov, ktorí boli vymenovaní ministrom životné ho prostredia, ministrom financií alebo ministrom hospodárstva. Uvedené podporuje aj použitie slovného spojenia 'minister, ktorý ho vymenoval', ak by sa uvedené malo vzťahovať iba na členov menovaných ministrom ž ivotného prostredia, použila by sa zavedená legislatívna skratka 'minister' bez dodatku 'ktorý ho vymenoval'.

K § 123 Riaditeľ

K odsekom 1 až 6

V týchto odsekoch sa preberajú ustanovenia § 61 doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravujú postavenie riaditeľa Recyklačného fondu.

K odseku 7

Ide o nový odsek, v ktorom upravuje koniec funkčné obdobie riaditeľa Recyklačného fondu vo väzbe na vstup Recyklačného fondu do likvidácie.

Druhý oddiel Plnenie povinností voči Recyklačnému fondu

K § 124 Vymedzenie pojmov

K odsekom 1 až 4

V uvedených odsekoch sú definované pojmy, ktoré sa používali v doteraz platnom zákone o odpadoch a vymedzovali osoby povinné platiť príspevky do Recyklačného fondu. Keďže nový zá kon priniesol zmenu niektorých definícií, ktoré by mohli mať vplyv aj na vymedzenie okruhu subjektov povinných platiť do Recyklačného fondu, prevzala sa terminológia z doteraz platného zákona s cieľom ponechať okruh povinných subjektov vo vzťahu k Recyklačnému fondu nemenný.

K § 125 Povinnosti výrobcu a iných subjektov

K odsekom 1 až 7

Odseky 1 až 7 vychádzajú z doteraz platného stavu. V jednom ustanovení sa sústreďujú povinnosti voči Recyklačnému fondu, ktoré v odteraz platnom zákone o odpadoch boli upravené na viacerých miestach.

K § 126 Výpočet príspevku vý robcu do Recyklačného fondu

K odsekom 1 až 6

Preberá sa § 56 doteraz platného zákona o odpadoch, ktorý upravoval výpočet výšky príspevku do Recyklačného fondu.

Tretí oddiel Získavanie a využívanie prostriedkov Recyklačného fondu počas prechodného obdobia

K § 127 Zdroje Recyklačného fondu

K odsekom 1 a 2

V týchto odsekoch sa preberá § 62 doteraz platného zákona o odpadoch o zdrojoch Recyklačného fondu, avšak s malou zmenou v odseku 1, kde v písmene a) už nie je osobitne uvedený dovozca oproti doteraz platnému zneniu z ákona o odpadoch, a to vzhľadom na znenie § 130 odsek 1, z ktorého vyplýva, že v pojme 'výrobca' je už zahrnutý aj dovozca, a teda nie je potrebné ho osobitne vypichovať.

K § 128 Použitie prostriedkov Recykla čného fondu

K odseku 1

Preberá sa § 63 odsek 1 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnou zmenou v okruhu použitia prostriedkov Recyklačného fondu. Umožňuje sa použitie finančných prostriedkov aj na zber a zhodnotenie opotrebovaných pneumatík z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďujú, zber elektroodpadu z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďuje, na podporu budovania zbernýc h dvorov pre združenia obcí a budovanie informačného systému odpadového hospodárstva.

K odseku 2

Preberá sa § 63 odsek 2 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 3

Ide o nové ustanovenie, ktoré umožňuje od 1. júla 2016 presun finančných prostriedkov z osobitný ch sektorov do všeobecného sektora nad rámec ustanovenia § 127 ods. 2 o povinnom presune 25% zdrojov RF do všeobecného sektora. Dôvodom je zámer zvýšenej podpory triedeného zberu komunálneho odpadu v obciach.

K odseku 4

Preberá sa § 63 odsek 3 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 5

Upravuje sa horná hranica výdavkov na správu Recyklačného fondu za rok, pričom sa vychádza z účtovnej závierky k 31. decembru 2015.

K odsekom 6 a 7

Ide o nové odseky. V zmysle odseku 6 sa výdavky určené na správu Recyklačného fondu a na uskutočnenie likvidácie fondu sa vedú na osobitných účtoch. Upravuje sa presun finančných prostriedkov z Recyklačn ého fondu do Environmentálneho fondu.

K § 129 Poskytovanie prostriedkov Recykla čného fondu

K odsekom 1 až 12

V uvedených odsekoch sa preberá § 64 doteraz platného zákona o odpadoch s nasledovnými zmenami. V zmysle odseku 3 sa výnimka z rozhodovania správanej rady vzťahuje iba na vrátenie príspevkov podľa § 132 ods. 4. V odseku 9 sa dopĺňa lehota na podpísanie rozhodnutia správnej rady ministrom.

K odseku 13

Ide o nové ustanovenie, ktorým sa chce zamedziť od ustanoveného dátumu poskytovaniu prostriedkov fondu na také projekty, ktoré by vzhľadom na svoju realizáciu prekračovali dátum, kedy fond vstúpi do likvidácie.

K § 130 Hospodárenie Recyklačné ho fondu (počas prechodného obdobia)

K odseku 1

Uvedený odsek ustanovuje požiadavky na hospodárenie a schválenie rozpočtu Recyklačného fondu počas prechodného obdobia a obdobia likvidácie fondu.

K odsekom 2 a 3

Uvedené odseky sú prebratím § 65 odsekov 2 a 3 z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odsekom 4 až 6

Ide o nové ustanovenia, ktoré upravujú zánik povinnosti platenia príspevkov a povinnosti nahlasovať ustanovené údaje z evidencie do Recyklačného fondu.

K § 131 Informácie

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 66 doteraz platného zákona.

K odseku 5

Ide o nový odsek, ktorým sa ustanovuje Recyklačnému fondu povinnosť odovzdávať ministerstvu v mesačnej periodicite údaje z registrácie.

Druhá hlava Zrušenie Recyklačné ho fondu

K § 132

K odsekom 1 až 3

V uvedených odsekoch sa ustanovuje dátum a proces zrušenia Recyklačného fondu.

K § 133

K odsekom 1 až 4

Uvedené odseky ustanovujú požiadavky na vymenovanie likvidátora a výkon činnosti.

K § 134

K odsekom 1 až 3

Upravujú sa povinnosti pre likvidátora vykonávajúceho likvidáciu Recyklačného fondu.

K odseku 4

Ustanovuje kam bude plynúť likvidačný zostatok z RF.

Dvanásta časť

PRECHODNÉ A ZÁVEREÈNÉ USTANOVENIA

K § 135 Prechodné ustanovenia

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, cieľom ktorých je prechodne upraviť prechod na novú právnu úpravu, tam kde nastala zmena oproti doteraz platnému stavu.

K odseku 1

V záujme zachovania právnej istoty sa ustanovuje sa, že začaté správne konania sa dokončia podľa právnych predpisov účinných v čase začatia konania.

K odseku 2

Vzhľadom na zmeny vykonané v ustanoveniach týkajúcich sa programových dokumentov sa určuje, že už vypracované dokumenty zostávajú v platnosti a nie je potrebné ich nové vypracovanie okrem prípadu uvedeného v odseku 3.

K odseku 3

V prípade držiteľa polychlórovaných bifenylov sa vyžaduje vypracovanie a predloženie nového programu, na splnenie povinnosti sa stanovujú š tyri mesiace od účinnosti tohto zákona.

K odseku 4

Keďže dochádza k zrušeniu programov pôvodcov odpadov je potrebné upraviť aj stratu platnosti rozhodnutí, ktorými boli schválené.

K odseku 5

Upravuje sa lehota ohľadne skladovania a zhromažďovania odpadov, a to z dôvodu povinnosti uvedenej v § 14 ods. 1 písm. i) tohto zákona. Dnes zberová spoločnosť robí skladovanie bez lehoty, ale vzhľadom na zmenu definícii v novom zákone bude zberová spoloč nosť robiť zhromažďovanie, a teda si musí ustriehnuť lehoty, lebo zberovej spoločnosti sa súhlas na dlhšiu dobu nemôže dať, keďže to sa umožnilo iba pre pôvodcu odpadu.

K odsekom 6 a 7

Ustanovuje sa šesťmesačná lehota na zabezpečenie splnenia nov ých povinností. Lehota šiestich mesiacov, v prípade odseku 6 súvisí aj s tým, že sa predpokladá, že do šiestich mesiacov dôjde k udeleniu autorizácií výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne a organizáciám zodpovednosti výrobcov.

K odseku 8

Ustanovuje sa informačná povinnosť pre subjekty vykonávajúcu zber vyhradeného prúdu odpadu podľa doterajších predpisov.

K odseku 9

Výrobcom vyhradeného výrobku, ktorých sa uvedené týka, sa dáva šesť mesiacov na ustanovenie splnomocneného zástupcu a na zaregistrovanie sa na ministerstve. Výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí už sú zaregistrovaní na ministerstve, sú povinní v stanovej lehote predložiť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, ak si plnia vyhradeného povinnosti kolektívne alebo rozhodnutie o udelení autorizácie, ak si plnia povinnosti individuálne.

K odsekom 10 a 11

Ustanovuje sa registračná povinnosť a lehota viažuca sa na ustanovenia § 31 týkajúce sa zriadenia koordinačného centra v prípade výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí uvádzajú výrobky na trh aj pred úč innosťou zákona ako aj v prípade výrobcov, ktorí začnú uvádzať na trh výrobky počas prvých šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K odseku 12

Upravuje sa, že výrobca vozidiel znáša ná klady na dopravu vozidla z určeného parkoviska k spracovateľovi starých vozidiel, iba za tie vozidla, ktoré boli na určené parkovisko umiestnené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Pre vozidlo, ktoré je jednotlivo uvádzané na trh po nadobudnutí účinnosti tohto zákona je potrebné do šiestich mesiacov zabezpe čiť prevzatie zodpovednosti výrobcom vozidla alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov za nakladanie s odpadom z vozidla. Uvedené sa týka tých osôb, ktoré takéto vozidla uviedli na trh po nadobudnutí úč innosti tohto zákona.

K odseku 13

Vzhľadom na zavedenie nového systému v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi sa upravuje možnosť ukončenia zmluvných vzťahov, ktoré by mohli byť preká žkou vytvárania nového zmluvného systému. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté medzi obcou a oprávnenou organizáciou či kolektívnou organizáciou, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a nedotý ka sa zmlúv uzavretých medzi obcou a subjektmi vykonávajúcimi v obci zber komunálnych odpadov. Odsek 13 sa vzťahuje na aplikačné živé zmluvy uzavret é podľa (predchádzajúceho) zákona o odpadoch, podľa ktorých bude ku dňu nadobudnutia účinnosti nového zákona prebiehať ich riadne plnenie.

K odseku 14

Ukladá sa povinnosť uviesť zmluvy do súladu s týmto zá konom. Na rozdiel proti odseku 13, odsek 14 ukladá iba povinnosť zosúladenia zmlúv a nezakladá pre zmluvné strany oprávnenie tieto zmluvy písomne vypovedať z dôvodu nadobudnutia platnosti tohto zákona, týmto vš ak nie sú dotknuté výpovedné dôvody uvedené priamo v zmluve.

K odsekom 15 a 16

Upravuje sa povinnosť obce aktualizovať príslušné všeobecne záväzné nariadenia.

K odsekom 17 až 22

Upravuje sa povinnosť podať návrh na zač atie konania, ak niekto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov potrebné rozhodnutie. Zároveň z dôvodu právnej istoty sa ustanovuje, že ro zhodnutia vydané podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti, okrem rozhodnutí na ktoré sa vzťahuje postup podľa odseku 18,20 až 23, kde sa vyžaduje ich predloženie na preskúmanie. Tak ýmito rozhodnutiami sú aj súhlasy – súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na dlhšie skladovanie (§ 21 ods. 7 platného zákona).

K odseku 23

V záujme umožnenia transformácie existujúcim oprávneným organizáciám a kolektívnym organizáciám sa na nich nevzťahuje podmienka založenia v ýlučne výrobcami vyhradených výrobkov zhodnej komodity. Ostatné podmienky potrebné na udelenie autoriz ácie však musia byť splnené. Uvedené subjekty postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov nadobúdajú až udelením príslušnej autorizácie, pričom tieto subjekty musia žiadosť o udelenie autorizá cie podať na ministerstvo najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti tohto zákona.

K odseku 24

Ustanovenie zrovnoprávňuje nových záujemcov o vykonávanie činnosti OZV s kolektívnymi systémami a oprávnenými organizáciami, ktoré už p ôsobia v odpadovom hospodárstve podľa doterajších predpisov. Obidve tieto skupiny subjektov musia požiadať o vydanie autorizácie do rovnakého dátumu.

K odseku 25

Pre prvý nábeh nového systému je potrebné, aby sa začal uplatňovať k jednému dátumu (k 1.1.2016). Zabezpečuje sa tým právna istota vš etkých hospodárskych subjektov vrátane obcí.

K odseku 26

Kým nevzniknú koordinačné centrá pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov musí niektoré úlohy zabezpečiť ministerstvo, pretože inak by bol ohrozený prechod na nový systém rozšírenej zodpovednosti v ýrobcov v celoslovenskom merítku.

K odseku 24

Informácie obsiahnuté v databáze Recyklačného fondu sa stá vajú majetkom štátu v správe ministerstva. Povinnosť ochrany dôverných informácií podľa osobitného predpisu nie je týmto postupom dotknutá a vzťahuje sa aj na zamestnancov ministerstva a iné osoby, ktor é s informáciami prichádzajú do styku pri výkone svojej funkcie.

K odseku 25

Upravuje povinnosť ochrany dôverných informácií.

K odseku 26

Upravuje právny základ založenia Recyklačného fondu.

K odseku 27

Ustanovuje povinnosť obce v ustanovenom termíne uviesť triedený zber komunálnych odpadov v obci do súladu s požiadavkami tohto zákona.

K odseku 28

Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa zberného dvora požiadať o vydanie súhlasu nakoľko v súčasne platnom zákone nebolo prevá dzkovanie zberného dvora viazaná na vydanie súhlasu.

K odseku 29

Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov v prípad e naplnenia kapacity skládky alebo uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie požiadať o udelenie súhlasu podľa tohto zákona v určenej lehote.

K § 136 Zrušovacie ustanovenia

Zrušuje sa predchádzajúca právna úprava a zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorý sa včleňuje do návrhu zákona.

K § 137 Záverečné ustanovenie

Transpozičný odkaz.

K Èl. II

Novelizuje sa živnostenský zákon v súvislosti s viazanou živnosťou v skupine 214.

K Èl. III

Navrhuje sa nové znenie Položky 162 v časti X. Životné prostredie a dopĺňa sa položka 171 sadzobníka správnych poplatkov zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

K Èl. IV

Aby podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu mohol splniť povinnosť podľa § 16 ods. 6 písm. e), a pri platbách za výkup kovového odpadu v prípade od fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľ om vypočítať a odviesť daň vyberanú zrážkou podľa osobitného predpisu, navrhuje sa novelizácia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.

K Èl. V

Vymedzenie poplatku pri množstvovom zbere pre drobný stavebný odpad.

K Èl. VI

Prílohou žiadosti jednotlivého výrobcu o schvá lenie jednotlivo vyrobeného vozidla, ako aj žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu,

ak ide o nové vozidlo, ktoré nebolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo

ak ide o nové vozidlo, ktoré bolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo ak ide o ojazdené vozidlo, žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z tretieho štá tu je potvrdenie o zaplatení príspevku do Recyklačného fondu. Vzhľadom na návrh na zrušenie Recyklačného fondu je potrebné novelizovať zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premá vke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Èl. VII

Novelizuje sa zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia ŽP. Predmetná novela sa týka doplnenia chýbajúcej kompetencie inšpekcie a vypustenia súhlasu či látka alebo vec je vedľajší produkt.

K Èl. VIII

Účinnosť

Navrhuje sa účinnosť.

K Prílohe č. 1

Nebezpečné vlastnosti odpadov

K Prílohe č. 2

Zhodnocovanie odpadov

K Prílohe č. 3

Zneškodňovanie odpadov

K Prílohe č. 4

Ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva.

K Prílohe č. 5

Príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu

K Prílohe č. 6

Hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok v odpade

K Prílohe č. 7

Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon.

K Prílohe č. 8

V prílohe č. 8 sú uvedené Kritériá definujúce obal, ktoré sú transpozíciou smernice o obaloch

K Prílohe č. 9

Príloha obsahuje zoznam odpadov zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, ktorý sa zakazuje zneškodňovať skládkovaním

K Prílohe č. 10

Príloha obsahuje zoznam transponovaných právnych predpisov Európskej únie.

V Bratislave 17. decembra 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá Návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a tiež v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlá dy Slovenskej republiky na roky 2012-2016. Návrh zákona vychádza z Legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 3. júla 2013.

Cieľom predloženia návrhu zákona je úprava existujúcich a nastavenie nových pravidiel v odpadovom hospodárstve pre vytvorenie štandardných podmienok (z pohľadu rozvinutých krajín Európskej únie) pre uskutoč ňovanie zmien v prostredí, umožňujúcich rozvoj a realizáciu aktivít v odpadovom hospodárstve a súčasne vytvorenie podmienok pre právnu istotu, porovnateľnú s podmienkami v ostatných členských štá toch Európskej únie.

Platný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol viac ako 30 krát novelizovaný a do jeho textu bolo prevzatých desať smerníc vrátane ich zmien a dodatkov. Vzhľadom na vysoký počet jeho novelizácií, ktoré nie vždy priniesli želaný efekt, nebol tento zákon podrobený jeho celkovej revízii, ale len neustále a čiastkovo menený. V dô sledku týchto čiastkový zmien si niektoré ustanovenia začali protirečiť, resp. niektoré stratili svoje opodstatnenie a pri zavádzaní nových povinností sa opomenul sankčný paragraf. Prax ukázala, ktoré ustanovenia sa osvedčili a majú želaný efekt, a ktoré je potrebné zmeniť či úplne vypustiť, resp. že sa vyžaduje koncepčná zmena pri nakladaní s niektorými odpadmi.

Predloženým návrhom zákona sa sleduje najmä zníženie množstva odpadov, ktoré sa zneškodňujú skládkovaním, úprava a zameranosť na predchádzanie vzniku odpadu, minimalizácia negatívnych vplyvov vzniku a nakladania s odpadom na životné prostredie a zdravie ľudí, zavedenie a uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov, štandardným spôsobom obvyklým v iných č lenských štátoch Európskej únie a jej premietnutie na komunálnu úroveň.

Návrh zákona obsahuje tri rozhodujúce zmeny oproti súčasnému stavu v oblasti odpadového hospodárstva.

Najväčšou zmenou je návrh na zrušenie Recyklačného fondu a z toho vyplývajúce zru šenie povinnosti výrobcov a dovozcov platiť relevantný príspevok. Celý systém zabezpečenia povinností výrobcov a dovozcov bude zabezpečovaný priamym uplatňovaním princípu rozšírenej zodpovednosti vý robcov a dovozcov či už individuálne alebo kolektívne (organizácie zodpovednosti výrobcov).

Druhá zmena sa priamo dotýka vzniku a fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov. Zavádza sa povinnosť autorizácie týchto organizácií, pričom autorizáciu bude udeľovať Ministerstvo životné ho prostredia Slovenskej republiky. Cieľom je najmä sprehľadniť činnosť týchto organizácií. Obdobný druh autorizácie bude Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky udeľovať aj výrobcom, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne. Návrhom zákona sa vytvárajú aj podmienky pre vznik koordinačného centra, ktoré bude slúžiť na podporu plnenia zákonných povinností výrobcov a organizácií zodpovednosti výrobcov.

Treťou zmenou je výrazné sprísnenie podmienok a kontroly výkupu kovového odpadu od fyzických osôb – nepodnikateľov a zákazu ukladať na skládky odpadov vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktor é sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a vytriedený biologicky rozložiteľný odpad.

Návrhom zákona sa zabezpečuje aj transpozícia smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/56/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch.

Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie je vyjadrené v doložke vplyvov.

Navrhovaný zákon je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodný mi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu