Zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov 78/2015 účinný od 01.01.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Probácia na území Slovenskej republiky má v porovnaní s inými krajinami len krátku históriu a jej vznik možno spájať so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Náš justičný systém preto doposiaľ nemá vybudovanú tradíciu, ktorá by vnímala probáciu ako jeho plnohodnotnú súčasť, čo sa odzrkadľuje v nie vždy vhodnom spôsobe využívania techník a nástrojov, ktoré ponúka. Právny poriadok alebo interné predpisy neobsahujú normy, ktoré by v dostatočnej miere definovali požiadavky na postupy uplatňované v aplikačnej praxi. Zavedenie elektronického systému monitorovania osôb v Slovenskej republike bol jedným zo spôsobov, ktorým sa mala podporiť oblasť probácie a plnenie jej cieľov. Avšak práve zavedením tohto nového nástroja sa zároveň začali prejavovať nedostatky tejto oblasti a kolízia jednotlivých úloh justičného systému. Niektoré súčasné procesy tohto prostredia upravené platnou legislatívou využitie alternatívneho trestania komplikujú, bránia ich efektívnej príprave a následnému výkonu a nesledujú potrebu synergie medzi zapojenými subjektami (sudca, prokurátor, probačný a mediačný úradník, Zbor väzenskej a justičnej stráže).
Z vyššie uvedených dôvodov je prax v oblasti využívania alternatívneho trestania a s tým spojeného výkonu probácie a mediácie v jednotlivých regiónoch nejednotná.
Vyžadujú sa zmeny v oblasti ukladania obmedzení a povinností všeobecne, ukladania podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, zabezpečenia riadneho výkonu ochranného dohľadu, prípravy a realizácie trestu povinnej práce, výkonu kontroly technickými prostriedkami pri nahradenej väzbe i pri treste domáceho väzenia.
Dosiahnutie stanovených cieľov bude tiež podporené zmenou vykonávacieho právneho predpisu.
Zmeny príslušnej legislatívy obsahovo predstavujú predovšetkým reakciu na požiadavky aplikačnej praxe, akúsi optimalizáciu, prispôsobovanie právnej úpravy aktuálnym požiadavkám na flexibilné postupy dotknutých subjektov v trestnom konaní, ktoré podmieňujú efektívne ukladanie a výkon alternatívnych sankcií, teda aplikovanie princípov restoratívnej justície.
Základné ciele návrhu na zmenu právnej úpravy sú (a) odstránenie prekážok v postupoch aplikačnej praxe a zrýchlenie postupov v niektorých prípadoch využitia alternatívneho trestania, (b) zefektívnenie práce probačného a mediačného úradníka a (c) optimalizácia prípravy a realizácie kontroly výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami.
Návrhom sa súčasne riešia vybrané nedostatky právnej úpravy týkajúcej sa trestného práva, ktoré boli identifikované na podklade poznatkov získaných z aplikačnej praxe alebo vyplývajúcich z judikatúry súdov.
Návrhom právneho predpisu dochádza k zmene alebo doplneniu nasledovných právnych predpisov:
-Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. I),
-Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (čl. II),
-Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (čl. III),
-Zákon č. 528/2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce) v znení neskorších predpisov (čl. IV),
-Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (čl. V),
-Zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. VI).
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. januára 2019.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 21. augusta 2018. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 22. augusta 2018.

B. Osobitná časť
K Čl. I
(zákon č. 550/2003 Z. z.)
K bodu 1

Upravuje sa vzťah funkcie vedúceho probačného a mediačného úradníka k samotnej „vlastnej“ probačnej/mediačnej činnosti, teda jeho zaradenie do rozvrhu práce – vybavovanie agendy. Keďže funkcia vedúceho probačného a mediačného úradníka má plniť iné úlohy, výslovne sa upravuje podmienka pre „možnosť“ vybavovania príslušnej agendy. Cieľom je zabezpečiť, aby sa funkcia, resp. úloha probačného a mediačného úradníka nezasahovala, nenahrádzala iným zamestnancom, ale aby sa absencia probačného a mediačného úradníka v danom obvode riešila obsadením uvoľneného miesta, resp. vytvorením nového. Uvedené sa nevzťahuje na úkony, ktoré vedúci realizuje vo veci pridelenej probačnému a mediačnému úradníkovi v zastúpení.
K bodom 2 až 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa odstraňujú neaktuálne poznámky pod čiarou, ktoré odkazujú na ustanovenia zrušených zákonov.
K bodu 7

V praxi dochádza k vydávaniu pokynov, ktoré zahŕňajú i metodickú oblasť, ktorú by malo realizovať MS SR a vedúci oddelenia probácie a mediácie, resp. sú zamieňané s činnosťami, ktoré v súčasnosti niektorí PaMÚ zabezpečujú. (napr. aby PaMÚ zabezpečil úkon vo veciach, kde sa probácia nevykonáva a pod.). Ide o takzvané delegované pokyny, ktoré svojím obsahom a zameraním presahujú rámec probácie. Predložený návrh napomáha limitovať rozsah vydávaných pokynov tak, aby nedochádzalo k rôznym výkladom a rôznorodej praxi. Reakcia na zavádzanú zmenu - oprávnenie riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody podať žiadosť probačnému a mediačnému úradníkovi na vykonanie predbežného šetrenia s tým, že časť predbežného šetrenia (základné informácie a súhlas odsúdeného s premenou) zabezpečí priamo príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody, čím sa zároveň eliminuje potreba návštevy probačného a mediačného úradníka v ústave a skráti sa administratívny proces pre potreby zistenia, či sú splnené materiálno-technické podmienky pre kontrolu technickými prostriedkami, a teda i výkonu samotného trestu. Primerane sa upravuje aj v zákone č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s predchádzajúcim bodom.
K bodu 9

Reakcia na komplikáciu v aplikačnej praxi. Súčasné znenie bolo do právneho poriadku zavedené v roku 2008 zákonom č. 517/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Napriek tomu, že predkladateľ sa v odôvodnení tejto legislatívnej zmeny obmedzil
4
len na stručné konštatovanie aktuálnej situácie („Úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe“), je dôvodné predpokladať, že jeho zámerom bolo vymedziť rozsah úloh probačného a mediačného úradníka, a to len na množinu vecí, v ktorých bol nariadený probačný dohľad. Je len málo pravdepodobné, že by predkladateľ opomenul upraviť miestnu príslušnosť probačného a mediačného úradníka pre iné prípady v praxi. Doplnením predmetného zákona o toto ustanovenie sa sledovalo jednoznačné rozdelenie kompetencií probačného a mediačného úradníka a súdneho tajomníka pri overovaní dodržiavania rôznych uložených povinností alebo obmedzení. Pre účely určenia miestnej príslušnosti probačného úradníka je však kolízia vo vymedzení vecnej príslušnosti probačného a mediačného úradníka a súdneho tajomníka irelevantná a v texte ustanovenia je potrebné sa obmedziť len na úpravu miestnej príslušnosti, a to tak, aby pokrývala všetky činnosti, ktoré v probácii a mediácii plní probačný a mediačný úradník (nielen úlohy spojené s prípadmi nariadeného probačného dohľadu, napr. obmedzenia a povinnosti uložené bez probačného dohľadu, pokyn k vykonaniu predbežného šetrenia a probácia, ktorá sa realizuje na základe neodkladného opatrenia v civilnom konaní). Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa právna úprava dopĺňa aj o možnosť založiť miestnu príslušnosť probačného úradníka aj v inom obvode z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti.
K bodu 10

V krajinách Európskej únie je profesia probačného a mediačného úradníka presne zadefinovaná z hľadiska kvalifikačných štandardov vzdelania a požiadavky na výkon probačnej a mediačnej práce sú exaktne stanovené, pričom v Slovenskej republike takéto etablovanie tejto profesie absentuje. Kvalifikačné predpoklady uchádzačov definuje § 5 ods. 1 b) zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch, sú však veľmi rôznorodé a nereflektujú na osobitosť a potrebu špecializácie pre výkon tejto pomáhajúcej profesie.
Ak sa v probácii a mediácii má dosahovať želaný účinok na páchateľov trestnej činnosti, ako i obete trestných činov a celú spoločnosť, od probačných a mediačných úradníkov to vyžaduje špeciálne vedomosti, schopnosti a zručnosti, ktoré si by si mali osvojiť a rozvinúť už v procese odbornej prípravy na výkon tejto profesie, tzn. už počas vysokoškolského štúdia. Prieskumy poukazujú na to, že v poznatkovom fonde probačných a mediačných úradníkov by mali byť vedomosti z oblasti sociálnej práce, psychológie, trestného práva, kriminológie, prevencie kriminality, viktimológie a sociológie.
Je potrebné konštatovať, že čím vyššia bude odbornosť a kompetentnosť probačných a mediačných úradníkov, tým sa zvýši aj profesionalita výkonu ich práce a vo väčšej miere dôjde k saturácii v intenciách restoratívnosti. Ako vhodné sa preto javí, aby pri začatí výkonu probácie a mediácie (napr. počas adaptačného obdobia) probačný a mediačný úradník absolvoval špecializovanú odbornú prípravu, ktorá vytvorí predpoklad pre riadne plnenie jeho úloh, najmä ak nie je absolventom magisterského študijného odboru (programu) probačná a mediačná práca. Návrhom na zmenu ustanovenia sa preto vytvára priestor pre flexibilné zabezpečenie nevyhnutnej prípravy pre výkon profesie v opodstatnených prípadoch, a zároveň priestor pre priebežné vzdelávanie, ktoré by v prípade potreby realizovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s predchádzajúcim bodom 10.

K bodu 12

Súčasná právna úprava riadne neumožňuje metodické vedenie – usmerňovanie probačného a mediačného úradníka v oblasti trestnej mediácie vo vzťahu k dodržiavaniu základných princípov (ako je nestrannosť, neutralita, neformálnosť a pod.), resp. k aplikácii jej správneho procesu - dodržiavaniu jednotlivých fáz v trestnej mediácii. Ide o posilnenie kvality aplikačnej praxe v oblasti trestnej mediácie a zjednotenie jednotlivých prístupov vo vzťahu probačný a mediačný úradník, obeť (poškodený) a páchateľ (obvinený). Návrh je v súlade s odporúčaním CEPEJ (2007) 13 Európskej komisii pre efektívnosť fungovania justície (CEPEJ), ide o Metodické pokyny pre lepšiu implementáciu súčasného odporúčania týkajúceho sa mediácie v trestných záležitostiach.
K Čl. II
(Trestný zákon)
K bodu 1

Navrhuje sa ustanoviť, že skúšobná doba uložená pri podmienečnom odsúdení alebo podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody neplynie počas výkonu trestu odňatia slobody alebo počas výkonu väzby v inej trestnej veci. V praxi sa vyskytujú prípady, v rámci ktorých prakticky celá skúšobná doba uplynie počas väzby alebo výkonu trestu v inej trestnej veci, čím sa marí podstata podmienečného odsúdenia, resp. podmienečného prepustenia, nakoľko osoba ktorá je obmedzená na slobode v inej trestnej veci nemá ako preukázať schopnosť viesť riadny život v rámci uloženej skúšobnej doby.
K bodu 2

V praxi sa uvedené ustanovenie neosvedčilo, ide len o formálnu a ťažko vykonateľnú oblasť z pohľadu probácie a len štatisticky, formálne navyšuje počet prípadov probácie. Probačný a mediačný úradník nedisponuje mandátom tak, ako je to pri nariadení probačného dohľadu, tzn. nemá možnosť vynútiť si súčinnosť odsúdeného, povinnosť dostaviť sa k nemu do sídla súdu. Táto kategória odsúdených má často pobyt na neznámom mieste, pracuje v zahraničí, resp. nepreberá predvolania atď. Bežne sa v praxi stáva, že odsúdený sa nedostavuje na predvolania probačného a mediačného úradníka, resp. právni zástupcovia odsúdených kontaktujú probačného a mediačného úradníka s požiadavkou, aby ich klienta neobmedzoval a pod. Úprava § 50 v aktuálnom znení je neefektívna a míňa sa účinku. Navrhuje sa umožniť súdu uložiť sankcie podľa § 51 ods. 3 a 4 len ak zároveň nariadi probačný dohľad, tzn. zmocní probačného a mediačného úradníka na overovanie dodržiavania uložených sankcií a kontakt s povinnou osobou.
Ponecháva sa však možnosť uložiť páchateľovi povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom a povinnosť zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ktorej splnenie bude overovať súdny tajomník.
Primerane sa upravuje aj § 50 odsek 4, teda možnosti ďalšieho postupu pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, ak bolo počas skúšobnej doby preukázané, že odsúdený nedodržiaval stanovené podmienky. Ponecháva sa možnosť súdu uložiť doposiaľ neuložené obmedzenia/povinnosti, avšak len so súčasným „nariadením“ probačného dohľadu a možnosť predĺžiť skúšobnú dobu. Keďže podľa § 51 ods. 5 je počas probačného dohľadu páchateľ povinný strpieť kontrolu technickými prostriedkami, je zachovaná aj táto možnosť (taktiež len v rámci ustanovenia probačného dohľadu). Naopak, v záujme zachovania jasného rozdelenia postupu pri „alternatívnom trestaní“ sa neumožňuje súdu ukladať obmedzenia a povinnosti alebo nariadiť kontrolu technickými prostriedkami (ktorú realizuje probačný a mediačný úradník), ak nie je zároveň ustanovený probačný dohľad. Korešponduje to aj s racionálnym využívaním technických prostriedkov – dodržiavanie povinností, ktoré bude možné uložiť pri podmienečnom odsúdení bez probačného dohľadu (náhrada škody, zaplatenie dlhu a zaplatenie zameškaného výživného) nemožno kontrolovať technickými prostriedkami podľa osobitného predpisu.
K bodu 3

Navrhuje sa precizovanie dotknutých ustanovení v súlade s § 68 ods. 4. Účelom týchto ustanovení je zaistiť, aby nedošlo k osvedčeniu zo zákona, ak súd nemôže rozhodnúť o neosvedčení, pretože je povinný počkať, kým iný súd právoplatne skončí trestné konanie o skutku spáchanom v rámci skúšobnej doby, ktorý je dôvodom na rozhodnutie o neosvedčení.
K bodu 4

Navrhuje sa precizovanie znenia § 51 ods. 7 Trestného zákona, nakoľko súčasné znenie ustanovenia je nelogické a nepresné. V čase, keď druhý súd rozhoduje o započítaní nevie a ani nemôže vedieť, či v tej skúšobnej dobe viedol odsúdený riadny život, nakoľko prvý súd ešte nemohol rozhodnúť o osvedčení alebo neosvedčení. Súčasne sa navrhuje vypustiť odkaz na úhrnný trest, nakoľko úhrnný trest sa ukladá v jednom konaní pričom nedochádza k zrušeniu skoršieho rozsudku, teda ani žiadne započítanie neprichádza do úvahy. Namiesto uvedeného sa navrhuje doplniť odkaz na spoločný trest, pri ktorom sa výrok o treste skoršieho rozsudku ruší.
K bodu 5

Povinnosť uvedenú v ustanovení § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona, resp. aktivity s nimi spojené sa v praxi ukladajú aj osobám, ktoré nie sú mentálne a osobnostne schopné sa ich zúčastniť, takže sa tieto povinnosti stávajú nevykonateľnými. Z uvedeného dôvodu je vhodné a účelné, aby probační a mediační úradníci, ako odborníci v tejto oblasti posúdili, či je opatrenie, ktoré chce sudca použiť v danom prípade vhodné, resp. či je v danom prípade vo vzťahu k páchateľovi vhodnejšie a účinnejšie použitie iného opatrenia. Probační a mediační úradníci budú disponovať jednoduchým nástrojom, prostredníctvom ktorého možno vykonať základnú identifikáciu vhodnosti uloženej povinnosti/obmedzenia páchateľovi trestného činu. Nepôjde o záväzný záver pre sudcu, správa od probačného úradníka bude mať odporúčací charakter s cieľom predísť uloženiu jednoznačne nevhodnej sankcie pre klienta (resp. i zapojenie klienta nevhodného pre skupinovú aktivitu).
K bodu 6

Návrhom sa reaguje na poznatky aplikačnej praxe v zmysle, ktorých bolo identifikované správanie kontrolovaných osôb, ktorým sa snažia docieliť marenie kontroly technickými prostriedkami, a tým aj mariť preukázanie nedodržiavania podmienok uloženého trestu, povinností alebo obmedzení. Právny poriadok však nijako neupravuje sankciu za takéto správanie a neprispieva tak k motivácii páchateľov trestných činov dodržiavať prevádzkové pokyny pre kontrolu technickými prostriedkami. Z uvedeného dôvodu sa výslovne upravuje,
7
že dôvodom pre premenu trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody môže byť aj marenie výkonu kontroly technickými prostriedkami. Primerane sa dopĺňa i zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami.
K bodu 7

Navrhuje sa upraviť, aby sa do doby výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítavala popri dobe výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody ani doba výkonu väzby.
K bodu 8

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zosúladiť vymedzenie rodinného príslušníka občana členského štátu Európskej únie s právnou úpravou zakotvenou v zákone č. 404/2001 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň navrhovanou úpravou dochádza k odstráneniu transpozičného nedostatku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES, ktorý bol Slovenskej republiky vytknutý zo strany Európskej komisie.
K bodu 9

Odstránenie „kolízie“ lehoty pre podmienečné prepustenie pri odsúdenom za prečin a lehoty pre možnosť premeny trestu odňatia slobody (ďalej len „TOS“) na trest domáceho väzenia (ďalej len „TDV“). V súčasnosti možno premeniť (okrem splnenia ďalších podmienok) TOS po vykonaní jeho 1/3, ak zároveň zvyšok trestu nie je dlhší ako 2 roky a len so súhlasom odsúdeného. V prípade uloženého 12 mesačného TOS možno takýto trest premeniť po vykonaní 4 mesiacov, pričom podmienečne prepustiť možno na slobodu odsúdeného po 6 mesiacoch. V uvedenej situácii je odsúdený len vo výnimočných prípadoch motivovaný súhlasiť s premenou trestu na TDV, kedy by po prepustení z ústavu vykonával trest „na slobode“, avšak zvyšných 8 mesiacov by bol pod prísnou kontrolou, ak po 6 mesiacoch výkonu trestu ho možno prepustiť bez závažnejších zásahov do jeho života. Najväčší časový rozdiel (cca 6 mesiacov) medzi možnosťou opustiť ústav pri premene TOS na TDV alebo pri podmienečnom prepustení je pri 36 mesačnom treste, pričom pri vyššej trestnej sadzbe sa rozdiel zmenšuje a pri 49-mesačnom treste dokonca možno odsúdeného skôr podmienečne prepustiť, ako mu umožniť premenu na TDV (pozri graf). Uvedený stav je spôsobený najmä obmedzujúcou podmienkou maximálneho 2-ročného zvyšku trestu, ktorý možno vykonať formou TDV.
V prípade možnosti vykonať zvyšok trestu vo forme TDV v dĺžke 3 roky sa vytvára motivačný priestor pre využitie premeny TOS na TDV – uprednostnenie pre využitím podmienečného prepustenia aj pre páchateľov odsúdených za prečin pri trestných sadzbách v dĺžke 37 až cca 60 mesiacov.





K bodu 10

Ide o vytvorenie možnosti aplikácie elektronického monitoringu pri ukladaní trestov v záujme zvýšenia úspešnosti reintegrácie páchateľa do spoločnosti. V slovenskej republike doposiaľ správanie odsúdeného po podmienečnom prepustení z výkonu TOS, teda počas skúšobnej doby nebolo kontrolované technickými prostriedkami ani iným obdobným efektívnym nástrojom. Podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2016 možno aj pri rozhodnutí o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nariadiť kontrolu technickými prostriedkami, čo však v praxi (v niektorých prípadoch ako príliš obmedzujúce riešenie) nie je využívané. Zároveň je vo väzenskom systéme evidované množstvo prípadov páchateľov zločinu, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody po prvý krát, pričom často ide o páchateľov, ktorí v porovnaní s páchateľmi prečinov predstavujú nižšiu mieru rizika ďalšieho zlyhania a dĺžka pobytu v ústave na výkon trestu odňatia slobody ovplyvňuje úspešnosť ich následnej reintegrácie do spoločnosti. Kratší, resp. nevyhnutne dlhý pobyt odsúdeného vo výkone TOS napomáha úspešnej resocializácii páchateľa a zároveň u prvotrestaných páchateľov je vyšší predpoklad ich úspešného začlenenia do spoločnosti v porovnaní s viacnásobne trestanými páchateľmi menej závažných prečinov. „Vo všeobecnosti možno konštatovať, že dlhodobé uväznenie vplyvom procesu prizonizácie znižuje, ba až znemožňuje pravdepodobnosť úspešnej reintegrácie po prepustení (napr. v oblasti sociálnych vzťahov). Pôsobí negatívne na formovanie sociálne žiaducich vzorcov správania, znižuje účinnosť resocializačných zámerov a postihuje i tzv. prosociálny typ odsúdených. Je však potrebné zachovávať veľkú opatrnosť pri zovšeobecňovaní procesu prizonizácie, ako sa tradične zdôrazňuje v niektorých spisoch v odbore väzenskej sociológie. Možno očakávať, že pravdepodobnosť zlyhania vo viacerých podstatných sférach sociálneho života – v profesii, partnerskom i občianskom živote – sa zvýši s dĺžkou uväznenia.“ (Dlouhodobé tresty odnětí svobody, Institut pro kriminologii a sociální prevenci, Praha 2004, str. 131 a 144). Odborná literatúra taktiež uvádza, že „Ako relatívne spoľahlivý prediktor recidívy sa tiež v tomto prípade ukázala predchádzajúca kriminálna kariéra. U odsúdených, ktorí do vzorky vstupovali ako prvopáchatelia, sme nový záznam v Registri objavili len v 6, 3 % prípadov, pričom pri jedincoch s opakovanou skúsenosťou s trestnou činnosťou v 76,6 % prípadov. Podstatnejšie rozdiely neboli zaznamenané medzi jedincami so skúsenosťou s výkonom trestu odňatia slobody (nové odsúdenie u 68,6% z nich) a tými, ktorí vo výkone trestu doposiaľ neboli (64,0 %), naopak skúsenosť s premenou alternatívneho trestu na trest odňatia slobody signifikantný význam mala.“ (Zaměstnání jako faktor desistence, Jan Tomášek a kol., Institut pro kriminologii a sociální prevenci, Praha 2017)
Navrhuje sa preto možnosť výlučne na návrh riaditeľa príslušného ústavu (tzn. nie na návrh odsúdeného) prepustiť osobu odsúdenú za spáchanie zločinu už po výkone 1/2 TOS, ak bude zároveň pre účely dohľadu nad správaním odsúdeného v skúšobnej dobe nariadená kontrola technickými prostriedkami. Návrh na podmienečné prepustenie takéhoto odsúdeného bude podávať riaditeľ ústavu po posúdení prípadu umiestňovacou komisiou, ktorej predsedom je vedúci oddelenia výkonu trestu a členmi komisie sú pedagóg, psychológ, lekár, sociálny pracovník, príslušník zboru z organizačno-právneho oddelenia, úseku zamestnávania, výroby a odbytu, preventívno-bezpečnostnej služby, oddelenia ochrany a obrany alebo ďalší príslušníci zboru alebo zamestnanci zboru určení riaditeľom ústavu. Ak nebudú splnené materiálno-technické podmienky pre použitie kontroly technickými prostriedkami, resp. iné stanovené podmienky, podmienečné prepustenie po 1/2 vykonaného trestu nebude možné. V takom prípade bude možné využiť inštitút podmienečného prepustenia po vykonaní 2/3 TOS, pričom je tiež možné využiť kontrolu technickými prostriedkami, ak je to vhodné.

K bodu 11
Navrhuje sa nový odsek 3 z dôvodu súčasnej absencie právnej úpravy; v súčasnosti nie je upravené ako sa má posudzovať splnenie lehoty k podmienečnému prepusteniu v prípadoch, keď odsúdený vykonáva viac trestov odňatia slobody po sebe. Rozdielne výklady sú citeľné najmä v prípadoch, keď odsúdený má zároveň dovykonať zvyšok trestu, z ktorého opätovné podmienečné prepustenie nie je podľa § 68 ods. 5 Trestného zákona možné. Odsúdený v rovnakom postavení tak majú rozdielne podmienky, len v závislosti od toho, aké poradie výkonu trestov stanoví ústav na výkon trestu odňatia slobody a kedy bolo ústavu doručené nariadenie výkonu trestu. Návrh reflektuje stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR uverejnené pod č.16 v zbierke 2/2011.
K bodu 12

Navrhuje sa doplnenie právnej úpravy, aby súd rozhodol o výkone zvyšku trestu odňatia slobody tak, že výkony trestov budú nasledovať plynule za sebou. V praxi dochádza k prípadom, kedy odsúdený vykoná trest odňatia slobody v inej trestnej veci, ktorá je príčinou na vyslovenie jeho neosvedčenia v skúšobnej dobe, je však prepustený na slobodu, nejaký čas (niekoľko mesiacov, dokonca aj rokov) je na slobode, a až potom súd rozhoduje o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe a výkone zvyšku trestu odňatia slobody. Takýto nekonzistentný postup spôsobuje, že súd musí robiť navyše úkony na dodanie odsúdeného do výkonu trestu, ale najmä narúša právnu istotu daného človeka a jeho zapojenie do riadneho života.
K bodom 13 a 14

Dostavovanie sa odsúdeného k probačnému a mediačnému úradníkovi po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ako i každé oznamovanie vzdialenia sa z miesta pobytu je dlhodobo problematickou oblasťou výkonu ochranného dohľadu. Navrhuje sa doplniť lehotu, v ktorej sa má odsúdený prihlásiť na príslušnom súde podľa miesta svojho pobytu. Zároveň sa ako skúmané kritérium navrhuje použiť aktuálny, teda skutočný pobyt odsúdeného, nie formálny údaj, ktorý nezodpovedá potrebám účinného výkonu ochranného dohľadu, resp. dohliadaniu nad jeho priebehom.
K bodom 15 a 16

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 17.
K bodu 17

V praxi nie sú ojedinelé prípady, kedy osoby bez odbornej kvalifikácie vykonávajú za úplatu činnosti, ktoré svojim obsahom napĺňajú činnosti, ktoré zákon osobitne reguluje. Regulácia sa týka napríklad tzv. slobodných povolaní (architekt, advokát, audítor, lekár, lekárnik, veterinár, stavebný inžinier, daňový poradca, patentový zástupca) ako aj regulovaných činností súdnych exekútorov a notárov. Navrhuje sa preto, aby toto konanie predstavovalo kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného podnikania.

K Čl. III
(Trestný poriadok)
K bodu 1

V prípadoch porušenia ochranného dohľadu sa aplikuje na území SR nejednotný postup, absentuje súvisiaca právna úprava a teda nie je jednoznačne určený mandát probačného a mediačného úradníka pre postup pri marení dotknutého úradného rozhodnutia. Navrhovaná zmena určuje postup pre dané prípady, odbremení sudcu od administratívnych úkonov, urýchli proces prejednania marenia ochranného dohľadu a posilní sa taktiež oblasť terciárnej prevencie.
K bodu 2

S prihliadnutím na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhuje upraviť nároky psychológa, ak je pribratý k úkonu trestného konania v čase, za ktorý mu nepatrí náhrada mzdy alebo iný preukázateľný príjem, napr. cez víkend alebo sviatok, prípadne v nočných hodinách. Navrhuje sa, aby v takom prípade mal nárok na odmenu, ktorej výška bude určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
K bodom 3, 17 a 18

Navrhuje sa zmena právnej úpravy s cieľom zamedziť účelovým námietkam obvinených v otázke zaujatosti sudcu/senátu, ktorý rozhodoval o obvinenom, spoluobvinenom alebo o iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia. V tomto kontexte sa súčasne precizujú ustanovenia o konaní o dohode o vine a treste a to tým spôsobom, aby pri popise skutku v rámci konania o vine a treste nebola narušená zásada podľa § 2 ods. 4 k osobám, ktoré sa na dohode nezúčastňujú. Obdobná úprava sa navrhuje vo vzťahu k možnosti skončenia veci aj len vo vzťahu k niektorému zo spoluobvinených samostatne.
K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 3; potreba zmeny vnútorných odkazov.
K bodu 6

S cieľom zabezpečenia rovnomerného ustanovovania obhajcov sa navrhuje doplniť odkaz na použitie programového prostriedku schváleného ministerstvom spravodlivosti pri ustanovovaní obhajcov ex offo. Návrhom sa reaguje na podnety zástupcov advokátov, ktorý poukazujú na prax niektorých súdov, ktorý pri ustanovovaní obhajcov ex offo nepostupujú podľa § 30 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v zmysle ktorého „pri ustanovovaní obhajcov sa dbá na to, aby boli advokáti ustanovovaní za obhajcov rovnomerne“.
K bodu 7

V nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje v prípade, že zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva, sudca pre prípravné konanie alebo predseda senátu ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka z radov advokátov. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť poškodenému, ktorý je v týchto prípadoch maloletý adekvátnu právnu pomoc v trestnom konaní na riadne uplatňovanie jeho práv a podávanie opravných prostriedkov osobou, ktorá má na to adekvátne právnické vzdelanie.
K bodom 8 a 9

Uvedenú zmenu si vyžaduje dlhodobá prax, nakoľko realizácia zápisníc v podobe upravenej v § 58 Trestného poriadku nie je vhodná pre oblasť probácie a mediácie, kde ide o mimosúdne riešenie sporov. Predmetné ustanovenie na niektorých okresných súdoch probační a mediační úradníci realizujú vo vzťahu k probácii a mediácii, kde dochádza k protichodným účinkom vo vzťahu k cieľom jednotlivých inštitútov, pričom probačný a mediačný úradník sa stavia do pozície sudcu alebo vyšetrovateľa. V praxi sa v zaobchádzaní s obvinenými, obžalovanými a odsúdenými z jednotlivých probačných stretnutí realizujú napr. len záznamy zo stretnutia, úradné záznamy, ak ide o mimoriadnu situáciu, priebežné správy, záverečné správy alebo podnety a návrhy na premenu trestu atď. Ten istý problém sa dotýka aj inštitútu trestnej mediácie, kde nie je žiaduce, aby sa realizovala zápisnica podľa ustanovenia § 58 Trestného poriadku, nakoľko ide formu mimosúdneho riešenia sporu, kde rozhovory sú dôverné, len výsledok je spoločne deklarovaný vo forme dohody a návrhu na zmier alebo podmienečne zastavenie trestného stíhania. V nadväznosti na vyššie uvedené sa navrhuje do Trestného poriadku nové ustanovenie § 58a, ktoré osobitne upravuje zaznamenávanie úkonov probácie a rovnako aj zaznamenávanie výsledku mediácie.
K bodu 10

Prax si vyžaduje, aby aj v prípadoch, keď dohľad probačného a mediačného úradníka je posilnený elektronickým monitoringom a obvinený opakovane porušuje povinnosti upravené osobitným predpisom (§ 28 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami) s úmyslom mariť výkon kontroly, vyhnúť sa dohľadu a tým zamedziť možnosti súdu preukázať porušovanie povinností/obmedzení uložených rozhodnutím, mohol príslušný orgán rozhodnúť o vzatí obvineného do väzby. Uvedené ustanovenie bude motivovať kontrolovanú osobu vzdať sa konania, ktorým by rušila priebeh kontroly a poskytovať súčinnosť probačnému a mediačnému úradníkovi.
K bodom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 13.
K bodu 13

Ako motivačný faktor pre dodržiavanie pravidiel spoločnosti sa dopĺňa dôvod pre prepadnutie peňažnej záruky. Ide najmä o možnosť postihu obvineného (napr. recidívny zlodej a bitkár), ktorý po prepustení na kauciu síce nespácha trestný čin, ani formálne neporuší uložený zákaz/povinnosť/obmedzenie, ale inak nevedie riadny život, napr. pácha priestupky proti majetku alebo proti občianskemu spolunažívaniu.
K bodu 14

V súčasnosti nedisponujeme právnou úpravou týkajúcou sa prípadov obvinených, ktorým boli uložené povinnosti/obmedzenia, a ktorí sú zároveň podrobení kontrole technickými prostriedkami a požadujú výnimku. Ide o bežné životné situácie, ktoré však môžu mať dopad na dodržiavanie uložených povinností/obmedzení a výkon kontroly technickými prostriedkami. V prípadoch odsúdeného a nariadeného výkonu trestu domáceho väzenia môže posúdiť a rozhodnúť o udelení výnimky až na 48 hodín priamo probačný a mediačný úradník. V prípade obvineného však takáto možnosť neexistuje a možné je len prerušenie kontroly technickými prostriedkami podľa § 22 zákona č. 78/2015 Z. z., pri ktorom je potrebné odinštalovať technické zariadenia. Ide o prípady, kedy sa pri vyšetrení využíva medicínska technika, je často nevyhnutné, aby v čase takéhoto vyšetrenia obvinený nemal na tele umiestnené osobné identifikačné zariadenie (obvinený vopred oznámi probačnému a mediačnému úradníkovi, že absolvuje lekárske vyšetrenie, napr. CT, rádiologické vyšetrenie a pod.)
Navrhovanou zmenu však bude možné riešiť i situácie, kedy z dôvodu životnej situácie by mohlo dôjsť k porušeniu uložených obmedzení/povinností, avšak nie je nevyhnutné/potrebné odinštalovanie technických zariadení. Je preto vhodné, aby v takýchto prípadoch obvineného bolo možné dočasne udeliť výnimku zo samotného dodržania uloženej povinnosti/obmedzenia vo vymedzenom čase, ak je to potrebné. V kontexte nahradenej väzby je však žiaduce, aby o tejto možnosti rozhodoval sudca.
K bodu 15

Návrh reaguje na problémy aplikačnej praxe v súvislosti so zabezpečením psychológa alebo znalca k výsluchu obzvlášť zraniteľnej obete. Navrhovanou zmenou sa upúšťa od obligatórnej prítomnosti psychológa a znalca pri výsluchu obzvlášť zraniteľnej obete. Zároveň sa rozširuje možnosť prizvať na výsluch obzvlášť zraniteľnej obete aj zástupcu organizácie na pomoc poškodeným. Prítomnosť týchto osôb alebo niektorej z nich na takomto výsluchu bude vyhodnotená na základe individuálnych potrieb obete, ktorú uskutoční príslušný policajt. Zotrvávanie na doterajšej obligatórnej povahe právnej normy je z hľadiska aplikačnej praxe kontraproduktívne.
K bodu 16

S ohľadom na navrhovanú zmenu ustanovenia § 134 ods. 4 Trestného poriadku (bod 11), ktorou dochádza k zúženiu počtu výsluchov, ku ktorým je potrebné obligatórne pribrať psychológa alebo znalca alebo zástupcu organizácie na pomoc poškodeným, sa navrhuje zmena § 135 ods. 1 Trestného poriadku, tak aby bola zaručená osobitná ochrana maloletých poškodených, ak sú vypočúvaní ako svedok o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na ich vek, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj alebo vystaviť ju riziku opakovanej viktimizácie alebo ak ide o trestný čin proti ľudskej dôstojnosti.
K bodu 19

S ohľadom na identifikované problémy aplikačnej praxe v súvislosti so zmenami v zložení senátu, ktoré majú za následok nevyhnutnosť opakovania hlavného pojednávania, čo vedie k neúmernému predlžovaniu súdnych konaní, sa navrhuje zmena právnej úpravy v tom význame, že zmena jedného člena senátu nevytvára zákonnú prekážku pokračovania v hlavnom pojednávaní, pokiaľ samotný nový člen senátu to nepovažuje za potrebné.

Uvedená zmena sa netýka zmeny v zložení senátu v osobe predsedu senátu, ak ide o senát zložený zo sudcu a prísediacich. Navrhovaná zmena nemá v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva dopad na zachovanie zásady bezprostrednosti a ústnosti konania pred súdom, naopak prispeje k plynulosti trestného konania a zamedzí opätovnému vykonávaniu svedeckých výpovedí a dôkazov, ktoré už boli v súdnom konaní raz vykonané.
K bodu 20

Ide o odstránenie obsolentnej časti ustanovenia, keďže ochranné opatrenia zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku (§ 83a a 83b) boli z Trestného zákona vypustené zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016.
K bodu 21

S ohľadom na rešpektovanie ústavného práva na zákonného sudcu sa navrhuje doplnenie právnej úpravy v súvislosti s rozhodovaním odvolacieho súdu, že sa vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa, môže súčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu a to tak, že odvolací súd môže rozhodnúť o prejednaní a rozhodnutí v inom zložení senátu len v prípade, ak existujú pre takéto rozhodnutie dôležité dôvody (napr. ako pri odňatí a prikázaní veci podľa § 23 Trestného. poriadku).
K bodu 22

Pomerne často sa v praxi stáva, že na základe súčasného znenia sudcovia vyžadujú, aby v rámci predbežného šetrenia probačný a mediačný úradník požiadal obvineného, aby si zabezpečil od lekára potvrdenie, že je spôsobilý vykonávať trest povinnej práce. Za uvedený úkon obvinený musí lekárovi zaplatiť od 5 do 15 eur. Keďže takýto doklad obvinený nemusí predkladať počas pojednávania v rámci rozsudku, nie je odôvodnené požadovať ho pri trestnom rozkaze. Cieľom inštitútu predbežného šetrenia pri treste povinnej práce je primárne vysvetliť obvinenému podmienky trestu povinnej práce, získať jeho stanovisko, či s takýmto trestom súhlasí a ak áno, tak podľa vopred nastaveného dotazníka získať ďalšie relevantné informácie za účelom vykonateľnosti trestu povinnej práce. Až na základe uvedeného probačný a mediačný úradník spracuje správu pre sudcu alebo prokurátora, kde o. i. konštatuje napr., že odsúdený uviedol, že nemá zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vo výkone trestu povinnej práce atď. Keďže dôjde k osobnému stretnutiu medzi obvineným a probačným a mediačným úradníkom, tým dokážeme eliminovať to, že takýto trest bude uložený imobilnému, invalidnému obvinenému alebo ktorý trpí vážnym ochorením, je dlhodobo PN a pod. Zároveň sa upravuje postup v prípade tzv. superrýchleho konania, ktoré sa neraz uskutočňuje mimo obvyklého pracovného času ostatných zamestnancov. V takejto situácii je problematické (ba až nemožné) zabezpečiť správu a stanovisko probačného a mediačného úradníka, dôsledkom čoho je neukladanie tohto druhu alternatívneho trestu páchateľom zo strany sudcov pre prípravné konanie, hoci do prijatia novely zákonom č. 78/2015 Z. z. bol tento trest v rámci konania podľa § 348 Trestného poriadku ukladaný.
K bodu 23

Účelom navrhovanej zmeny je zrýchlenie a administratívneho procesu rozhodovania o premene zvyšku trestu odňatia slobody, čo v konečnom dôsledku môže motivovať odsúdeného k uprednostneniu premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia pred možnosťou podmienečného prepustenia. Súčasťou návrhu zákona je i novelizačný článok, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2015 Z. z. tak, že žiadosť na vykonanie predbežného šetrenia môže dať i riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody ešte pred podaním návrhu na premenu na súd, čo odbremení sudcu v príslušnej administratíve - nemusí po doručení takéhoto návrhu na premenu zabezpečovať predbežné šetrenie prostredníctvom probačného a mediačného úradníka, v stanovenej lehote. Návrh riaditeľa väznice tak už bude obsahovať aj stanovisko probačného a mediačného úradníka, - správu z predbežného šetrenia, či odsúdený spĺňa príslušné zákonom stanovené podmienky pre možnosť premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.
K bodu 24

Cieľom navrhovanej úpravy je odstrániť nedostatok právnej úpravy a dosiahnuť stav, kedy súd pri premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia vydá rozhodnutie o premene trestu na trest domáceho väzenia a súčasne nariadi aj výkon tohto trestu.
K bodu 25

V praxi sa stáva, že odsúdený je prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s trestom domáceho väzenia v piatok poobede, alebo pred štátnym sviatkom a sudca v intenciách zákona žiada, aby sa odsúdený dostavil k probačnému a mediačnému úradníkovi do 24 hodín, čo v praxi nie je vždy možné z objektívnych dôvodov zabezpečiť. Napriek tomu, že § 63 Trestného poriadku upravuje počítanie lehôt a prípad, kedy koniec lehoty pripadá na deň pracovného pokoja alebo voľna, výslovne sa uvádza želaný postup aj v tomto ustanovení.
K bodu 26

Úprava súvisiaca s doplnením právnej úpravy podmienečného prepustenia s obligatórnym využitím kontroly technickými prostriedkami. Za účelom eliminovania ďalšej záťaže, ktorá by vznikala podávaním príslušných návrhov zo strany odsúdených sa títo z navrhovacieho „oprávnenia“ vylučujú. Personál Zboru väzenskej a justičnej stráže je pri zaobchádzaní s odsúdenými počas pobytu v ústave spôsobilý identifikovať prípady, v ktorých by ďalší, niekoľkoročný pobyt v ústave mal vplyv na následnú úspešnú reintegráciu odsúdeného do spoločnosti. Možnosť podať návrh na podmienečné prepustenie sa preto v takýchto prípadoch ponecháva výlučne riaditeľovi ústavu.
K bodom 27 a 28

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prečíslovaním odsekov v § 415.
K bodu 29

V praxi dlhodobo pretrváva nejednotný výklad súdov k príslušnosti pre nariadenie uloženého ochranného dohľadu mimo hlavného pojednávania. Vznikajú tak situácie, kedy probačný a mediačný úradník, ktorý by mal reálne zabezpečiť výkon ochranného dohľadu nemá na túto činnosť mandát - „nariadenie“ a jeho upozornenia, že takto uložený ochranný dohľad nebol nariadený, súdy ignorujú. Stáva sa preto opakovane, že takéto nariadenie niekedy vôbec nie je doručené probačnému a mediačnému úradníkovi, resp. je mu doručené s nezanedbateľným omeškaním, po uplynutí 1 – 2 mesiacov od okamihu, kedy mal začať výkon ochranného dohľadu.
K bodu 30

Navrhuje sa osobitne upraviť príslušnosť na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu vo vykonávacom konaní, ak je potrebné odsúdeného vyžiadať z cudziny v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody do vrátenia spisu prvostupňovému súdu, a to predsedom senátu nadriadeného súdu. V aplikačnej praxi nastali situácie, kedy zákonné podmienky pre vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu boli splnené už v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody, kedy však prvostupňový súd ešte nedisponoval príslušným trestným spisom. V snahe zamedziť sporom o príslušnosť na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu medzi nadriadeným a prvostupňovým súdom v týchto špecifických prípadoch sa navrhuje, aby medzinárodný zatýkací rozkaz na účely dodania do výkonu trestu odňatia slobody mohol vydať aj predseda senátu nadriadeného súdu.
K bodu 31

Ustanovuje sa, že štát znáša trovy obvineného, ktoré vznikli s plnením obmedzení a povinností uložených podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona, ak ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy je možné od uloženia povinnosti uhradiť tieto trovy celkom alebo čiastočne upustiť. Uvedené ustanovenie má pokrývať najmä prípady neúmerne vysokých nákladov spojených s probačným programom, uloženou povinnosťou alebo obmedzením v pomere k životnej situácii obvineného/odsúdeného, ktoré by tak boli v hrubom nepomere, resp. prípady obvinených, ktorí nemajú majetok. Dôvody hodné osobitného zreteľa posúdi súd, pričom skutočnosť, že obvinený nemá dostatočné prostriedky musí sám preukázať.
K Čl. IV
(zákon č. 528/2005 Z. z.)
K bodu 1

V nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe sa explicitne ustanovuje, že mladistvý odsúdený je povinný za kalendárny mesiac odpracovať 15 hodín.
K bodu 2

Navrhovanú zmenu si vyžaduje aplikačná prax. Na jednotlivých okresných súdoch túto činnosť realizujú probační a mediační úradníci, ale i sudcovia alebo vyšší súdni úradníci, pričom zákon tento úkon probačnému a mediačnému úradníkovi ani neumožňuje. Cieľom je zjednotenie činnosti v rámci Slovenskej republiky - navrhovaná zmena odbremení sudcu alebo vyššieho súdneho úradníka v zabezpečovaní formálnej administratívnej činnosti. Umožní probačnému a mediačnému úradníkovi flexibilnejšie si plánovať termíny jednotlivých stretnutí, ktoré nebudú v kolízii s príchodom odsúdeného, ktorý sa podľa súčasnej právnej úpravy môže bez predchádzajúceho oznámenia/dojednania dostaviť na okresný súd kedykoľvek počas lehoty siedmych dní od doručenia predvolania. Zároveň sa z praktických organizačno-technických dôvodov vymedzuje počítanie lehoty, ktorú tvoria len pracovné dni.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje znenie dotknutého ustanovenia v nadväznosti na zavedenie možnosti uzatvoriť s poskytovateľom práce písomnú dohodu o zabezpečení povinnej práce aj vo forme rámcovej zmluvy.
K bodu 4

Pri realizácii trestu povinnej práce na území Slovenskej republiky je prax nejednotná. Pre vykonanie každého trestu povinnej práce je nevyhnutné uzatvorenie písomnej dohody medzi poskytovateľom práce a príslušným okresným súdom. Prax v jednotlivých obvodoch je rôzna - v niektorých sa využíva ako efektívna pomôcka i tzv. "generálna dohoda" následne vykonávaná individuálnou dohodou pre konkrétny prípad, v iných len generálna a naopak. Aplikačná prax preukázala, že ak je dostupný stabilný poskytovateľ práce, nie je potrebné vyhotovovať dohodu, teda zmluvu osobitne pre každý jednotlivý prípad výkonu trestu povinnej práce. Tým sa odbremení administratívne zaťaženie na strane súdu, ale i poskytovateľa práce a v konečnom dôsledku sa dosiahne i zníženie nákladov na túto činnosť. Navrhovanou zmenou sa vytvára priestor pre odstránenie časti administratívnej činnosti a zároveň možnosť flexibilnejšie reagovať na prípadné zmeny, ktoré nastanú počas výkonu trestu, či na strane poskytovateľa práce alebo odsúdeného.
K bodu 5

Aplikačná prax preukázala, že nie vždy je možné napr. v spolupráci s jedným poskytovateľom práce preradiť odsúdeného na iný druh práce, ak si to situácia vyžaduje, čím nastáva komplikácia pre ďalší nerušený výkon trestu. Umožňuje sa zmena poskytovateľa práce odsúdenému, ak pôvodný poskytovateľ práce nedokáže poskytnúť taký druh práce, ktorý by odsúdený dokázal ďalej vykonávať. Zároveň sa dopĺňa možnosť odsúdeného preukázať zdravotný stav nevhodný pre výkon trestu potvrdením o pracovnej neschopnosti, nielen formou lekárskej správy.
K bodu 6

V praxi sa preukázalo, že ak bez zavinenia odsúdeného nebol výkon trestu nariadený do troch rokov, tak sa tento trest nenariadi ani po piatich rokoch. Z odborného a vecného hľadiska možno konštatovať, že ak sa odsúdenému nariadi výkon trestu povinnej práce po uplynutí viac ako troch rokov od odsúdenia, trest už neplní svoj účel ani cieľ. Nariadenie výkonu trestu po tejto dobe možno považovať za kontraproduktívnu, nie preventívnu a resocializačnú činnosť.
K bodu 7

Zmenu si vyžaduje už dlhoročná prax a skúsenosť v tejto oblasti, nakoľko ak probačný a mediačný úradník predloží predsedovi senátu správu o tom, že odsúdený zavinene nevykonáva trest povinnej práce už niekoľko mesiacov, predseda senátu sa na niektorých okresných súdoch takýmto návrhom nezaoberá aj niekoľko rokov. Tým sa zvyšuje náročnosť na finančné náklady, ktoré je potrebné vynakladať v súvislosti s opakovaným preverovaním, kde sa odsúdený nachádza, resp. dožiadaniami od poskytovateľa práce, či odsúdený nastúpil na trest povinnej práce, čo pôsobí negatívne najmä na poskytovateľov práce a odrádza ich od ďalšej spolupráce. Z dôvodu nedostatkov v interných procesoch sa stráca efektivita a
19
resocializačný aspekt tohto alternatívneho trestu. Zavádza sa 90-dňová lehota, v ktorej musí predseda senátu o premene rozhodnúť.
K čl. V
(zákon č. 154/2010 Z. z.)
Navrhuje sa osobitne upraviť príslušnosť na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu vo vykonávacom konaní, ak je potrebné odsúdeného vyžiadať z iného členského štátu v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody do vrátenia spisu prvostupňovému súdu, a to predsedom senátu nadriadeného súdu. V aplikačnej praxi nastali situácie, kedy zákonné podmienky pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu boli splnené už v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody, kedy však prvostupňový súd ešte nedisponoval príslušným trestným spisom. V snahe zamedziť sporom o príslušnosť na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu medzi nadriadeným a prvostupňovým súdom v týchto špecifických prípadoch sa navrhuje, aby európsky zatýkací rozkaz na účely dodania do výkonu trestu odňatia slobody mohol vydať aj predseda senátu nadriadeného súdu.
K Čl. VI
(Zákon č. 78/2015 Z. z.)
K bodu 1

Aplikačná prax preukázala, že môže dôjsť k správaniu kontrolovaných osôb, ktorým sa snažia docieliť marenie kontroly technickými prostriedkami, a teda i mariť preukázanie nedodržiavania uloženého trestu, povinností alebo obmedzení. Právny poriadok však nijako neupravuje sankciu za takéto správanie a neprispieva tak k motivácii páchateľov trestných činov dodržiavať prevádzkové pokyny pre kontrolu technickými prostriedkami, ak bola nariadená. Z uvedeného dôvodu sa definuje nežiaduce správanie kontrolovaných osôb vo vzťahu k samotnej kontrole bez ohľadu na to, či obsahovo dochádza zároveň k naplneniu znakov bezpečnostného incidentu, teda porušovaniu povinností, obmedzení alebo zákazov uložených v rozhodnutí súdu. Primerane sa tiež dopĺňa § 53 Trestného zákona, ktorý upravuje trest domáceho väzenia.
K bodu 2

V aplikačnej praxi nastávajú prípady, v ktorých sa ako vhodné javí uloženie viacerých obmedzení/zákazov/povinností s požiadavkou na kontrolu ich dodržiavania technickými prostriedkami, pričom však ide o kombináciu takých obsahovo odlišných sankcií, že ich súčasnú kontrolu nemožno technicky zabezpečiť zariadením na kontrolu prítomnosti (domáca stanica). Ide najmä o kombináciu povinnosti zdržiavať sa v domácnosti (resp. škole, práci a pod.) vo vymedzenom čase a zákazu vstupovať do určených lokalít, priblížiť sa k osobe a pod., resp. požiadavka na súčasné overovanie pohybu kontrolovanej osoby v čase, kedy nie je povinná zdržiavať sa v domácnosti alebo na inom určenom mieste. Navrhovanou zmenou ustanovenia sa umožňuje súdu využiť na kontrolu zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby (GPS zariadenie) v prípadoch, kedy je to účelné – pri potrebe „sledovať“ dodržiavanie rôznych ukladaných povinností/obmedzení/zákazov.
K bodu 3

V súvislosti s uložením zákazu kontrolovanej osobe požívať alkoholické nápoje sa navrhuje doplniť kontrolu technickým prostriedkom podľa § 3 ods. 1 písm. a), t. j. osobným identifikačným zariadením (náramok). Kontrola výlučne prostredníctvom zariadenia kontroly požitia alkoholu sa ukázala v týchto prípadoch ako neúčelná, nakoľko toto zariadenie nie je bez súčasného použitia osobného identifikačného zariadenia spôsobilé určiť, či sa daná osoba nachádza v jeho blízkosti.
K bodom 4 a 5

Účelom navrhovanej zmeny je skrátenie a zefektívnenie celého procesu (ťažisková je najmä časť inštitútu predbežného šetrenia) premeny zvyšku nepodmienečného trestu odňatia slobody na trest domáceho väznenia, ale napr. i nahradenia väzby probačným dohľadom. V týchto prípadoch dochádza k úzkej spolupráci súdu (probačného a mediačného úradníka) a Zboru väzenskej a justičnej stráže (povereného príslušníka v príslušnom ústave). Je vhodné, aby takáto spolupráca bola administratívne jednoduchá a realizovaná bez zbytočných úkonov, čo vytvorí priestor pre skrátenie celého administratívneho postupu a prípravy podkladov pre rozhodnutie súdu. Preto sa navrhuje, aby v prípadoch premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia bol sám riaditeľ príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody oprávnený dať pokyn probačnému a mediačnému úradníkovi na vykonanie predbežného šetrenia s tým, že časť predbežného šetrenia (základné informácie a súhlas odsúdeného s premenou) zabezpečí priamo príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody, čím sa zároveň eliminuje potreba návštevy probačného a mediačného úradníka v ústave a skráti sa administratívny proces pre potreby zistenia, či sú splnené materiálno-technické podmienky pre kontrolu technickými prostriedkami, a teda i výkonu samotného trestu. V prípade prípravy rozhodnutia o nahradení väzby s nariadením kontroly technickými prostriedkami si spolupráca vyžaduje, aby príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže určené tlačivá, poučenia odovzdal dotknutej osobe, ktorá sa nachádza vo výkone väzby. O takúto spoluprácu požiada probačného a mediačného úradníka, ktorý zabezpečuje realizáciu predbežného šetrenia. Predmetná navrhovaná úprava je spôsobilá skrátiť realizáciu predbežného šetrenia v závislosti od druhu režimu kontroly technickými prostriedkami z 1 mesiaca na jeden až päť dní. Zároveň dôjde k odbremeneniu sudcu, ktorému bude pri premene trestu odňatia slobody na trest domáceho väznenia predložený návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody na premenu už s vykonaným predbežným šetrením a všetkými podkladmi pre rozhodnutie bez potreby zabezpečenia ďalších súvisiacich úkonov, teda bez ďalšieho zdržania sa tým, že riaditeľ podá návrh len v prípade, ak je výsledok predbežného šetrenia odporúčací, resp. sú splnené všetky materiálno-technické podmienky pre premenu trestu. V prípadoch nahradenia väzby bude benefitom promptné získanie podkladov – výsledku predbežného šetrenia a teda možnosť flexibilnejšieho postupu sudcu pri rozhodovaní o väzbe.
K bodu 6

V praxi môže nastať situácia, kedy dôvod prerušenia kontroly technickými prostriedkami bol založený prejednávaním inej trestnej veci voči kontrolovanej osobe. Súčasné znenie sa nezaoberá takouto situáciou. Navrhuje sa preto výslovne uviesť postup v takomto prípade.
K bodu 7

Upravuje sa oslobodenie od povinnosti podieľania sa na náhrade nákladov kontroly technickými prostriedkami, ak kontrolovanou osobou je mladistvý do dovŕšenia 18 roku veku, čím dôjde k zosúladeniu právnej úpravy náhrady trov za výkon väzby, výkonu trestu odňatia slobody a plnenie uložených obmedzení a povinností.
K bodu 8

Upravuje sa doposiaľ v predpise nedefinovaná lehota splatnosti v prípadoch, kedy kontrolovaná osoba uhrádza náklady platbami za kalendárny mesiac vykonanej kontroly. Zároveň sa vypúšťa predpoklad existujúcej dohody medzi kontrolovanou osobou a probačným úradníkom - fyzickou osobou, ktorá nie je správcom pohľadávky v súvislosti s kontrolou technickými prostriedkami, ktorá sa na základe sporného gramatického výkladu využíva v praxi. Skutočnosť, že bude náklady na kontrolu hradiť kontrolovaná osoba v mesačných platbách sa bude evidovať formou jej vyhlásenia úradným záznamom, nie zmluvou s probačným a mediačným úradníkom.
K bodu 9

Navrhuje sa možnosť uhrádzať náklady kontroly technickými prostriedkami aj vo forme mesačných preddavkov. Zároveň sa výslovne stanovuje, že príslušenstvo pohľadávok štátu podľa § 26 ods. 2 zákona č. 87/2015 Z. z., ktoré sú po lehote splatnosti sa neúčtujú a neuplatňujú. Aplikačná prax ukázala, že vymožiteľnosť týchto pohľadávok štátu po splatnosti je všeobecne veľmi nízka. Vyúčtovávaním a uplatňovaním príslušenstva pohľadávky štátu sa navyše dlžník dostane ešte do nepriaznivejšej sociálnej situácie. Z týchto dôvodov preto zákonodarca pristúpil k zmene doterajšej právnej úpravy. Dotknuté ustanovenie je v pomere lex specialis k všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K čl. VII
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

V Bratislave, 22. augusta 2018
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Gábor Gál, v. r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

42

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo spravodlivosti') predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona o kontrole výkonu niektorý ch rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona').

Návrh zákona bol vypracovaný na zá klade Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (časť Súdnictvo ' V rámci analyzovania možností zlepšenia situácie v oblasti väzenstva sa rezort spravodlivosti osobitne zameria na otázku možností ukladania alternatívnych trestov'), Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 453/2014 k materiálu 'Odpoveď vlády Slovenskej republiky na Sprá vu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v dň och 24. septembra až 3. októbra 2013'.

Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre reálne využívanie kontroly dodržiavania niektorých (najmä sú dnych) rozhodnutí technickými prostriedkami so zámerom zlepšenia využívania alternatívnych trestov alebo odklonov v trestnom konaní; návrh zákona ďalej na tento účel nanovo vymedzuje inštitút probácie, trest domáceho väzenia a zavádza možnosť premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho vä zenia. Súčasťou návrhu zákona je aj realizácia vybraných opatrení Euró pskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v oblasti výkonu trestu odňatia slobody a väzby.

Prijatím rekodifikovaného Trestného zá kona a Trestného poriadku sa s účinnosťou od 1. januára 2006 zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút kontroly technickými prostriedkami, a to v súvislosti so zavedením (v tom čase) novej trestnej sankcie – trestu domáceho väzenia. Účelom tohto inštitú tu bolo a je zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest domá ceho väzenia a napomôcť získať komplexné informácie o dodržiavaní podmienok uloženého trestu. Systém kontroly technickými prostriedkami vš ak nebol k dnešnému dňu zavedený do praxe, dôsledkom č oho je aj pomerne ojedinelé využívanie a ukladanie tohto alternatívneho trestu v porovnaní s inými druhmi ukladaných trestov vzhľadom na celkový počet uložený ch trestov v analyzovanom období.

Ministerstvo spravodlivosti spustilo v roku 2013 projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených (ESMO), ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Jedným z cieľov projektu je práve naplnenie pôvodných ideí trestných rekodifikácií a zavedenie funkčného systému kontroly technickými prostriedkami, ako aj podpora využívania odklonov a alternatívnych trestov ('V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody nebolo možné úspešne rozvinúť reedukačn é a resocializačné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchateľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov mal často negatívny dopad na samotného odsúdeného. Rozší renie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odňatia slobody je 'ultima ratio', ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti zloč innosti, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali.').

Vzhľadom na možnosti, ktoré toto technické riešenie ponúka sa súčasne navrhuje rozšírenie využitia kontroly technickými prostriedkami aj pri výkone ďalších rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní. Ide o rozhodnutia, ktorými sa ukladajú niektoré ďalšie alternatívne tresty (trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach) alebo ktorými sa ukladajú niektoré primerané obmedzenia alebo povinnosti spravidla v rámci probačného dohľ adu (podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, podmienečné zastavenie trestného stíhania, nahradenie väzby).

V snahe posilniť ochranu obetí domáceho násilia sa súčasne navrhuje umožniť využitie kontroly výkonu rozhodnutia aj v prípade nariadeného predbežného opatrenia v civilnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania (agresorovi) nariaďuje, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Okrem využitia kontroly výkonu rozhodnutia v rámci trestného konania a občianskeho súdneho konania sa navrhuje umožniť použitie technický ch prostriedkov aj v rámci kontroly odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

Očakávané prínosy navrhovanej právnej úpravy, resp. ciele, ktoré sa snaží predkladateľ návrhu zákona dosiahnuť, možno zhrnúť nasledovne:

• Zvýšenie bezpečnosti občanov pomocou zavedenia elektronických služieb

Projekt ESMO a predkladaný návrh zákona v konečnom dôsledku vytvára predpoklady k prelomu v boji s drobnou kriminalitou a neprispôsobivým správaním. Tam, kde sa doteraz systém probácie ukázal ako málo efektívny, nová technológia umožní ďaleko flexibilnejšiu a v konečnom dôsledku účinnejšiu kontrolu výkonu rozhodnutí i napríklad tých, ktorými je uložený alternatívny trest.

• Zlepšená sociálna inklúzia odsúdených a zníženie recidívy

Tradičný trest odň atia slobody a umiestnenie odsúdeného v ústave na výkon trestu je ostrakizujúci a sťažuje prepusteným na slobodu zaradenie do riadneho života. Naproti tomu uloženie alternatívnych trestov zasahuje do života odsúdeného v obmedzenej miere, ktorá odsúdenému umožňuje ďalej vykonávať svoju prácu a viesť doterajší rodinný život. V skutočnosti alternatívny trest dokonca posilňuje vedenie riadneho života (napr. zákaz vychádzok v noci). Preto aj sociálna inklúzia po skončení trestu je omnoho jednoduchšia a pravdepodobnosť recidívy nižšia.

• Zefektívnenie práce probačných a mediačných úradníkov

Probační a mediační úradníci budú mať k dispozícii nástroje, ktoré budú namiesto nich vykonávať rutinné úkony zabezpečujúce kontrolu dodržiavania podmienok výkonu rozhodnutia. Rovnako budú mať k dispozícii komplexný agendový informačný systém pre spracovanie agendy probácie, mediácie a technickej kontroly výkonu rozhodnutí.

• Zníženie nákladov na výkon trestu

Alternatívne tresty môžu byť nie len ove ľa efektívnejšie, ale náklady spojené s ich výkonom sú podstatne nižšie.

• Zvýšenie dôvery k alternatívnym trestom

Návrh zákona prináša technológiu dôveryhodnej a spo ľahlivej kontroly výkonu trestu, ktorá umožní reálnejšie využitie alternatívnych trestov. Ukladanie trestu domáceho väzenia je možné od 1. januára 2006 a má rastúcu tendenciu, ale stále je počet takto odsúdených veľmi malý (za roky 2006 – 2012 bolo 222 odsúdených) v porovnaní s asi 2500 odsúdenými, ktorí momentálne vykonávaj ú trest odňatia slobody v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, a vzhľ adom na povahu a závažnosť trestných činov by si mohli odpykávať trest v domácom väzení.

• Ochrana pred domácim násilím

Služba elektronické ho monitoringu predstavuje silný nástroj varovania pre obete domáceho násilia. Obeť domáceho násilia môže prostredníctvom využitia technický ch prostriedkov s dostatočným predstihom zistiť, že sa v jej blízkosti nachádza násilník.

Realizácia projektu ESMO, ako aj príprava samotného návrhu zákona bola v pôsobnosti medzirezortnej pracovnej skupiny, v ktorej mali zastúpenie ako ústredné orgány štátnej správy, tak aj súdy, prokuratúra, Zbor väzenskej a justičnej stráže a akademická obec. Pri koncipovaní právnej úpravy sa vychádzalo z obdobných úprav v iných štátoch. V súčasnosti umo žňujú rovnaký alebo obdobný systém kontroly technickými prostriedkami prá vne poriadky týchto štátov: Rakúsko, Švajčiarsko, Èeska republika, Nórsko, Škótsko, Veľká Británia, Belgicko, Holandsko, Kanada, Spojen é štáty americké, Austrália, Nový Zéland, Juhoafrická republika, Singapur a Brazília. V tejto súvislosti ministerstvo spravodlivosti nadviazalo účinnú a efektívnu medzinárodnú spoluprácu s Ministerstvom spravodlivosti Èeskej republiky a rovnako aj s úradom Probačnej a mediačnej služby Èeskej republiky, ktorých poznatky a skúsenosti boli cenným príspevkom pri tvorbe slovenskej právnej úpravy. Návrh zákona bol predmetom vnútrorezortného pripomienkového konania.

Návrh zákona ďalej vychádza z Odporúčania CM/Rec(2014)4 Výboru ministrov členských štátov o elektronickom monitoringu (prijaté Výborom Ministrov 19. februára 2014 na 1192. stretnutí zástupcov ministrov), pričom sú časne môže prispieť k lepšiemu uplatňovaniu zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, ktorý predstavuje transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatí vnymi sankciami (Ú.v. EÚ L 337, 16.12.2008) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009).

Navrhovaná právna úprava predpokladá, že kontrolu technickými prostriedkami bude môcť nariadiť súd alebo prokurátor. Výkon nariadenej kontroly technickými prostriedkami bude zabezpečovať probačný a mediačný úradník v spolupráci s operačným strediskom, ktorého činnosť bude zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti, ktoré súčasne bude mať v správe používané technické prostriedky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kontrola technickými prostriedkami nie je sankčným mechanizmom, ale je nástrojom kontroly výkonu zákonom ustanoven ých rozhodnutí, ktorými sa ukladajú zákazy, povinnosti alebo obmedzenia (sankcie). Kontrolovaná osoba sa bude podieľať na náhrade nákladov, ktoré štátu budú vznikať s prevádzkou technických zariadení.

Z legislatívno-technického hľadiska pristú pil predkladateľ na základe vykonaných analýz k spracovaniu problematiky kontroly technickými prostriedkami formou samostatného zákona, a to aj vzhľ adom na fakt, že Trestný zákon a Trestný poriadok v súčasnosti platnom a účinnom znení nevenuje tejto problematike dostatočnú pozornosť z hľadiska normatívneho vymedzenia. Vzhľadom na to, že návrh zákona sa týka rozhodnutí, ktoré predstavujú vo svojej podstate legálny a legitímny zásah do ústavných práv (napr. obmedzenie slobody pohybu a pobytu, obmedzenie práva na súkromie) je namieste, aby aj systém kontroly dodržiavania týchto rozhodnutí bol upravený právnym predpisom so silou zákona. Z uvedeného dôvodu sa zákonná právna úprava nevyhýba (v nevyhnutnej miere) popri štandardných hmotnoprávnych a procesnoprávnych normách, ani normám technick ého charakteru. Povaha právnej úpravy a jej obsah v konečnom dôsledku vyluč uje jej zakomponovanie do procesných kódexov (duplicitná úprava v oboch procesných kódexoch), a preto je namieste úprava matérie v samostatnom novom zákone.

Návrh zákona v čl. I je rozdelený do štyroch častí. V prvej č asti sa vymedzuje predmet právnej úpravy a základné pojmy používané v návrhu zákona. V druhej časti sa upravujú samotné technické prostriedky a podmienky ich použitia. V tretej časti je upravený priebeh kontroly technickými prostriedkami. Vo štvrtej časti sa navrhuje úprava pôsobnosti orgánov verejnej moci participujúcich na výkone kontroly technickými prostriedkami a spoločných ustanovení. Charakter tohto návrhu zákona je špecifický v tom zmysle, že k jeho aplikácii bude prich ádzať len v prípadoch, ak súd alebo prokurátor vydá rozhodnutie, s ktorým z ákon spája účinok v podobe možnosti alebo povinnosti použitia kontroly technickými prostriedkami a súčasne, ak táto kontrola bude nariadená (okrem prípadu, ak je kontrola povinná zo zákona).

V pripojených novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie zmien a doplnení súvisiacich zákonov. Novelizácia trestných kódexov a Obč ianskeho súdneho poriadku (čl. II, III a IV) má za cieľ vymedziť okruh rozhodnutí , pri ktorých ich výkon možno kontrolovať technickými prostriedkami. Zmenou zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorš ích predpisov (čl. V) sa sleduje rozšírenie pôsobnosti probačných a mediačných úradníkov v oblasti výkonu kontroly technickými prostriedkami. Novelizácia zákona č. 550/2003 Z. z. o probačný ch a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. (čl. VI) reflektuje novú kompetenciu proba čných a mediačných úradníkov a nanovo vymedzuje pojem probácie. Cieľom zmeny a doplnenia zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. VII) a zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (čl. VIII) je umožniť kontrolu odsúdených vo výkon trestu odňatia slobody pomocou technický ch prostriedkov a realizovať odporúčania Európskeho výboru na zabránenie muč enia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

Návrh zákona predpokladá vydanie dvoch nových vykonávacích predpisov a zmenu troch existujúcich vyhlášok ministerstva spravodlivosti; návrhy týchto vykon ávacích predpisov tvoria prílohu návrhu zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právna úprava bude dotváraná metodickými usmerneniami ministerstva spravodlivosti, a to na základe kompetencie zavádzanej v § 29 písm. d) n ávrhu zákona. Tieto metodické usmernenia detailne popíšu postup probačných a mediačných úradníkov pri realizácii ich úloh a oprávnen í ustanovených zákonom.

Účinnosť návrhu zákona je rozdelená, a to od 1. júla 2015 vo vzťahu k návrhu zákona v čl. I a novelizácie v čl. VII a VIII, a od 1. januára 2016 vo zvyšnej časti (čl. II až VI), a to dôvodu vytvorenia podmienok pre pilotnú prevádzku (od 1. júla 2015) a následnú plnú prevádzku od 1. januára 2016. Zámerom predkladateľa je uskutočniť pilotnú prevádzku projektu ESMO len v obmedzenom rozsahu – v rámci výkonu trestu odňatia slobody. Tomu zodpovedá aj skoršia úč innosť tých zákonov, ktoré sú nevyhnutné pre jej uskutočnenie. Odloženou účinnosťou zákona sa zároveň vytvára priestor pre zabezpečenie riadneho vykonávania novej právnej úpravy v praxi, a to najmä formou školení určených ako pre probačných a mediačných ú radníkov a sudcov, tak aj pre zamestnancov operačného strediska.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ktoré sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a v jej prílohách v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol dňa 15. decembra 2014 prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie,

-primárnom

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva– po 30. novembri 2009)

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva – do 30. novembra 2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto ú dajov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/ zv.15) v platnom znení

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej ú nie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia,

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej sprá vy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedení m rozsahu tohto prebratia

zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. – úplná zhoda

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o kontrole výkonu niektorý ch rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

V súvislosti s ukladaním alternatívneho trestu 'monitorovaného výkonu trestu domáceho väzenia' možno predpokladať úsporu vzniknutú v súvislosti so znížením počtu osôb vo výkon trestu odňatia slobody. Avšak v tejto sú vislosti je potrebné uviesť, že táto úspora je závislá od rozhodovacej činnosti súdov a ukladanie trestu domáceho väzenia po 1.1.2016. Nakoľko nie je možné predpokladať ako budú súdy rozhodovať, nie je možné ani vyčísliť túto úsporu. To platí rovnako aj pre prípady čiastočnej náhrady nákladov štátu zo strany kontrolovanej osoby. Súčasne je potrebné upozorniť, že úspora vznikajúca so znížením počtu osôb vo výkone trestu odň atia slobody bude využitá pri výkon trestu odňatia slobody u tých osôb, ktoré v súčasnosti čakajú na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, ktorý nevykonávajú z kapacitných dôvodov na strane ú stavov na výkon trestu odňatia slobody, resp. u tých osôb, ktoré majú byť vydané na výkon trestu odňatia slobody z cudziny.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V § 1 sa vymedzuje predmet právnej úpravy. Účelom návrhu zákona je v nadväznosti na zákonnú úpravu obsiahnutú v trestných kódexoch a v Občianskom súdnom poriadku upraviť detailný postup zainteresovaných subjektov pri kontrole výkonu niektor ých rozhodnutí technickými prostriedkami. Možnosť využitia technickej kontroly výkonu rozhodnutia bude daná práve trestnými kódexmi a Občianskym súdnym poriadkom, ktoré ustanovia konkrétne typy rozhodnutí, ktorých kontrolu výkonu bude možné monitorovať technickými prostriedkami. Predkladaný návrh zákona dotvára túto právnu úpravu, a to tým, že upravuje samotné technické prostriedky, podmienky ich používania a priebeh kontroly. Preto je nevyhnutné pri výklade jeho ustanovení vždy vychádzať aj z citovaných kódexov a sledovať účel ukladaných trestov, či primeraných obmedzení a povinností v prípade trestných kódexov a proporcionalitu zásahu do práv v intenciách predbežného opatrenia týkajúceho sa domáceho násilia v prípade civilného procesného kódexu.

Nariadenie kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami bude prichádzať podľa súčasne predkladaných novelizácií Trestného zákona, Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku (k tomu pozri č l. II a nasl.) do úvahy pri týchto rozhodnutiach:

1.rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia alebo ktorým sa premieňa trest odňatia slobody na trest domáceho väzenia,

2.rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest zákazu pobytu,

3.rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest zákazu účasti na verejný podujatiach,

4.rozhodnutie, ktorým sa ukladá ochranný dohľad, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

5.rozhodnutie, ktorým sa ukladá probačný dohľad pri podmienečnom odklade výkonu trestu odň atia slobody, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

6.rozhodnutie, ktorým sa ukladá probačný dohľad pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odň atia slobody, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

7.rozhodnutie, ktorým sa podmienečne zastavuje trestné stíhanie, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

8.nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho sú dneho poriadku, ak sa nariadila kontrola technickými prostriedkami.

Z hľadiska uvedeného výpočtu rozhodnutí je zrejmé, že ide výlučne o rozhodnutia vydávané v trestnom konaní súdom (1 až 7) alebo prokurátorom (7) a súdom v ob čianskom súdnom konaní (8).

Kontrola výkonu rozhodnutí, a to najmä v trestnom konaní, má špecifickú povahu. Tento inštitút je upravený v Trestnom poriadku vo všeobecnej rovine, pričom metódy a postupy jej výkonu sú dané kompetenciami proba čného a mediačného úradníka, ktorý je orgánom vykonávajúcim kontrolu výkonu rozhodnutia (trestu, ochranného opatrenia a pod.). Kontrola technickými prostriedkami je jednou z metód výkonu kontroly rozhodnutia v trestnom konaní a jej aplikácia nevylučuje aplikáciu iných metód kontroly toho istého rozhodnutia (napr. návšteva odsúdeného v mieste výkonu trestu domáceho väzenia).

Zo všeobecnej časti dôvodovej sprá vy je zrejmý zámer predkladateľa využiť kontrolu technickými prostriedkami v dvojakom režime – na účely kontroly niektorých rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní a na strane druhej na účely kontroly pohybu odsúdených v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody. Preto sa v odseku 2 navrhuje upraviť používanie technických prostriedkov v mieste výkonu trestu odňatia slobody osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného konceptu teda vyplýva, že zákon v čl. I sa v prípade kontroly odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody použije len primerane. Tento záver odôvodňuje aj tá skutočnosť, že v prípade kontroly odsúdených vo výkon trestu odňatia slobody nejde o výkon rozhodnutia sú du, ale o jednu z foriem, či spôsobov realizácie úloh Zboru väzenskej a justičnej stráže – kontrolovať odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy použí vané v návrhu zákona.

Pojem 'kontrola technickými prostriedkami', ktorý je zohľadnený aj v názve návrhu zákona, je prevzatý z aktuá lneho znenia § 53 ods. 2 Trestného zákona. Jeho obsahové vymedzenie vyplýva z osobitnej zákonnej úpravy v čl. I. Kontrola technickými prostriedkami nepredstavuje sankčný mechanizmus, ale jej účelom je zabezpečiť riadne vykonanie rozhodnutia, ktorým sa ukladá napr. trestná sankcia.

'Rozhodnutie' je vymedzené v kontexte § 1 ods. 1 ako vykonateľné rozhodnutie s údu (trestné konanie, občianske súdne konanie) alebo prokurátora (podmienečné zastavenie trestného stíhania v trestnom konaní). Moment vykonateľnosti rozhodnutia upravuje Trestný poriadok a Občiansky sú dny poriadok. Bez rozhodnutia súdu (prokurátora) nebude kontrola technickými prostriedkami možná. Berúc do úvahy navrhované zmeny v trestných kódexoch bude platiť, že súd (prokurátor) bude kontrolu technickými prostriedkami nariaďovať samostatným výrokom v rozhodnutí , ktorým ukladá sankciu alebo primerané obmedzenia a povinnosti. Jedinou výnimkou je rozhodnutie súdu (rozsudok, trestný rozkaz), ktorým ukladá trest domáceho väzenia. Pri tomto treste sa používa kontrola technický mi prostriedkami priamo zo zákona bez toho, aby ju bolo potrebné osobitne nariaďovať, t.j. je obligatórna, resp. je imanentnou súčasťou trestu domá ceho väzenia. Vo všetkých ostatných prípadoch ide o fakultatívnu možnosť (spôsob) kontroly výkonu rozhodnutia, a preto je potrebné o jej využití rozhodn úť osobitným výrokom (t.j. nariadiť ju).

Pojem 'technické prostriedky' je taktiež prevzatý z platnej právnej úpravy; k tomu pozri § 53 ods. 2 Trestného zákona. Návrh zákona v druhej časti pomenúva jednotlivé technické prostriedky, popisuje ich z ákladnú funkcionalitu a definuje podmienky ich použitia. Podľa návrhu zá kona ide o zariadenia, ktoré má kontrolovaná osoba pripevnené k telu (náramok na členku), ktoré je kontrolovaná osoba alebo chránená osoba povinná len nosiť pri sebe (zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby, zariadenie varovania blízkosti), zariadenia, ktoré sa umiestnia v obydlí kontrolovanej osoby a zariadenie, ktoré používa probačný a mediačný úradník. Všetky tieto zariadenia budú komunikovať s centrálnym monitorovacím systémom, čím sa zabezpečí komplexný prehľad o prípadných porušeniach podmienok vý konu trestu, resp. rozhodnutia.

'Kontrolovaná osoba' je zákonom vymedzená ako fyzická osoba, ktorá je dotknutá rozhodnutím tak, že sa jej ukladá určitý zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a súčasne je zo zákona alebo na základe rozhodnutia povinná podrobiť sa kontrole technický mi prostriedkami (táto povinnosť vyplýva z procesných predpisov). Vzhľadom na možnosti využitia kontroly technickými prostriedkami v intenciách ú pravy procesných kódexov pôjde buď o obvineného, obžalovaného a odsúden ého v trestnom konaní alebo o osobu, ktorá je dôvodne podozrivá z domáceho násilia [§ 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku]. Prevzatie uvedených procesných pojmov do návrhu zákona nie je účelné, preto je namieste zavedenie nového pojmu. Návrh zákona použí va popri pojme 'kontrolovaná osoba' aj pojem 'chránená osoba'.

Pojem 'chránená osoba' si vyžaduje osobitnú definíciu, a to z dôvodu zamedzenia jeho zamieňania s pojmom chránenej osoby tak ako ho používa Trestný zákon; k tomu pozri § 139 Trestného zákona. O chránenej osobe možno hovoriť len v prípadoch kontroly výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíženia sa na určitú vzdialenosť. Osoba, ktor á je nositeľom povinnosti zákaz priblížiť sa je kontrolovanou osobou, osoba, ktorá je takýmto rozhodnutím chránená, je chránenou osobou. Právna ú prava obsahuje osobitné ustanovenia v prípade, ak je chránenou osobou maloleté dieťa. V týchto prípadoch sa bude uplatňovať osobitný prístup; k tomu pozri najmä § 12 ods. 3.

'Operačné stredisko' je definované ako pracovisko, ktoré prevádzkuje centrálny monitorovací systém a ktoré zabezpečuje pre probačných a mediačných úradníkov technickú podporu pri realizácii ich oprávnení a povinností. Podľa návrhu zákona bude činnosť opera čného strediska zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti [§ 29 písm. c) návrhu zákona]. Základnou ú lohou operačného strediska je, zjednodušene povedané, poskytnúť probačným a mediačným úradníkom technickú podporu pri výkone samotnej kontroly technickými prostriedkami, ako aj pri preverovaní splnenia podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami. Predkladateľ nevylučuje, že v prípade inštitucionalizácie probačnej a media čnej služby presun tejto pôsobnosti na samostatný štátny orgán, ktorý by perspektívne mohol zastrešovať probačnú a mediačnú službu v Slovenskej republike.

'Centrálny monitorovací systém' je informačný systém, ktorý bude používaný pri výkone kontroly technickými prostriedkami. Tento informačný systém bude komunikovať s jednotlivými technickými prostriedkami a monitorovať priebeh kontroly zaznamenávaním bezpečnostných a prevádzkových incidentov. Centrálny monitorovací systém sa definuje v § 30 ods. 1 ako súčasť Centrá lneho informačného systému súdnictva, čím sa vymedzuje aj jeho detailnejšia regulácia, a to prostredníctvom právnej úpravy obsiahnutej v § 79 až 82 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a konečnom dôsledku aj vzť ah k zákonu č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zá kon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.

'Bezpečnostný incident' predstavuje jeden z ústredných pojmov návrhu zákona. Zaznamenanie bezpečnostného incidentu je dôležitý m momentom kontroly technickými prostriedkami, nakoľko poukazuje na porušenie povinnosti, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z rozhodnutia. Komplexný prehľad o bezpečnostných incidentoch napĺňa samotnú podstatu inštitútu kontroly technickými prostriedkami. Jeho preverenie probačným a mediačným úradní kom a následné posúdenie sudcom môže viesť napríklad k záveru, ž e kontrolovaná osoba porušuje podmienky výkonu trestu domáceho väzenia, čo môže viesť k premene trestu na trest odňatia slobody. Podrobnejšia úprava riešenia bezpečnostných incidentov je v tretej časti návrhu zákona. Z hľadiska fungovania centrálneho monitorovacieho systému je dôle žité uviesť, že tento systém je určený na zaznamenávanie bezpečnostných incidentov a prevádzkových incidentov, a teda len tieto informácie budú operačnému stredisku k dispozícii. Zákon týmto spôsobom v konečnom dôsledku vymedzuje rozsah spracúvaných údajov o kontrolovanej osobe alebo chránenej osobe. Zjednodušene povedané, monitor zamestnanca operačného strediska ostáva čierny a neaktívny do momentu vzniku bezpečnostného alebo prevádzkového incidentu.

'Prevádzkový incident' je druhým typom incidentu zaznamenávaným centrálnym monitorovacím systémom. Na rozdiel od bezpečnostného incidentu prevádzkový incident nevedie ku konštatovaniu porušenia podmienok výkonu rozhodnutia. Ako z názvu vyplýva, jeho podstata spočíva v samotnej prevádzke technických prostriedkov, napríklad vybitie batérie zariadenia alebo jeho porucha. Nie je vylúčené, že prevádzkový incident je v skutočnosti bezpečnostným incidentom (napríklad úmyselné poš kodenie zariadenia v snahe vyhnúť sa monitoringu). Z uvedeného dôvodu je použit ý dovetok 'ak nie je bezpečnostným incidentom'. Podrobnejšia úprava riešenia prevádzkových incidentov je v tretej časti návrhu zákona.

Vymedzenie pojmu 'obydlie' vychádza z § 99 ods. 1 Trestného poriadku a § 53 ods. 2 Trestného zákona. Tento pojem je v zákone používaný v dvoch situáciá ch – v súvislosti s povinnosťou strpieť umiestnenie technického prostriedku vo svojom obydlí, a v súvislosti s povinnosťou umožniť vstup do obydlia na ú čely podľa tohto zákona (preverovanie splnenia podmienok použitia technických prostriedkov).

K § 3

Ustanovenie § 3 obsahuje taxatívny výpoč et technických prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva kontrola výkonu rozhodnutia. Z hľadiska praktickej aplikácie novej právnej úpravy je dôležité uviesť, že podľa typu konkrétneho zá kazu, povinnosti alebo obmedzenia uloženého rozhodnutím sa podľa § 10 použije vhodná kombinácia technických prostriedkov tak, aby bola zabezpečená riadna kontrola výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti je namieste poukázať na to, že súd (prokurátor) nebude rozhodovať o použití konkr étnych technických prostriedkoch, ale vo výroku rozhodnutia 'len' nariadi kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. To, ktoré technické prostriedky sa na základe rozhodnutia majú použiť, definuje priamo zákon v závislosti na povahe rozhodnutia a jeho výroku, ktorý obsahuje predmetn ý zákaz, povinnosť či obmedzenie. Súčasne je potrebné mať na pamäti, že v prípade trestu domáceho väzenia nebude dochádzať k nariadeniu kontroly technickými prostriedkami; k tomu pozri odôvodnenie k § 2 písm. b).

Z hľadiska funkcionality technických prostriedkov je taktiež dôležité uviesť, že tieto sú používané vždy v spojení s centrálnym monitorovacím systémom, ktorý bude komunikovať s technický mi prostriedkami (dátový prenos údajov) a zaznamenávať bezpečnostné a prevádzkové incidenty.

Právna úprava je koncipovaná tak, aby očakávaný technologický rozvoj nemal bezprostredný vplyv na normatívnu úpravu a nevyvolával bezprostrednú potrebu novelizácie zákona pri zavádzaní nových technoló gií, ktoré bude možné postupom času využiť pri kontrole technickými prostriedkami, a teda z uvedeného dôvodu je funkcionalita technických prostriedkov zákonom popísaná s potrebnou mierou zovšeobecnenia.

V § 4 a nasl., ktoré popisujú jednotlivé te chnické prostriedky, sú súčasne vymedzené aj základné povinnosti, ktorý ch splnenie je nevyhnutné pre dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorým je riadna a nerušená kontrola výkonu rozhodnutia. Porušenie týchto povinností bude bezpečnostný m incidentom a podľa svojej povahy bude prinášať rôzne právne následky. Napríklad porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 môže byť posúdené ako porušenie podmienok výkonu trestu domáceho vä zenia a môže viesť k premene tohto trestu na trest odňatia slobody. Ak sa technické prostriedky používajú počas skúšobnej doby, poruš enie povinností podľa § 4 a nasl. môže viesť k záveru, že kontrolovaná osoba sa v skúšobnej dobe neosvedčila. Z hľadiska zrozumiteľ nosti a prehľadnosti právnej úpravy sa tieto povinnosti navrhuje upraviť priamo v tých ustanoveniach, ktoré upravujú jednotlivé technické prostriedky – ide o povinnosti vždy spojené s povahou toho ktorého technického prostriedku.

V navrhovanom odseku 2 je riešená problematika vlastníctva technických prostriedkov a ich správy. Technické prostriedky budú majetkom štátu, ktorého sprá vu bude vykonávať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a to podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Nakoľko správa majetku štátu nie je výkonom štátnej správy, upravuje sa v § 3 namiesto § 29, ktorý rieši výkon štátnej správy na úseku výkonu kontroly technickými prostriedkami.

K § 4

Základným prvkom v rámci technický ch prostriedkov je osobné identifikačné zariadenie – aktuálne v podobe náramku, ktorý sa upevní na telo kontrolovanej osoby, a to spravidla na jej členok. Úč elom tohto zariadenia je primárne zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu kontrolovanej osoby (zariadenie bude v centrálnom monitorovacom systéme spárované s údajmi konkrétnej fyzickej osoby). Toto technické zariadenie v kombinácii s inými zariadeniami súčasne umožní monitorovanie pohybu alebo pobytu kontrolovanej osoby vysielaním rádiofrekvenčného signálu.

Kontrolovaná osoba bude povinná strpieť upevnenie tohto zariadenia na svojom tele poč as celého trvania kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Prípadné pokusy zasiahnuť do tohto zariadenia alebo poškodiť prípadne zničiť ho budú vyhodnocované ako bezpečnostné incidenty.

K § 5

Zariadenie na kontrolu prítomnosti bude umiestnen é v obydlí kontrolovanej osoby, pričom na základe komunikácie s osobným identifikačným zariadením umožní kontrolovať prítomnosť kontrolovanej osoby v určenom čase na určenom mieste (obydlí). V súčasnosti má toto zariadenie podobu domácej monitorovacej stanice a bude sa využ ívať v prípade trestu domáceho väzenia. Toto zariadenie komunikuje s osobným identifikačným zariadením, ktorého rádiofrekvenčný signál prijíma a vyhodnocuje prítomnosť (neprítomnosť) kontrolovanej osoby na určenom mieste a v určenom čase v súlade s rozhodnutím súdu. V prípade porušenia podmienok výkonu trestu domáceho väzenia bude toto zariadenie signalizovať túto skutočnosť operačnému stredisku, ktoré túto informáciu odovzdá pr íslušnému probačnému a mediačnému úradníkovi.

Vzhľadom na funkcionalitu tohto zariadenia je nevyhnutné, aby kontrolovaná osoba strpela jeho umiestnenie v obydlí, v ktorom sa vykonáva trest domáceho väzenia. Tomu zodpovedá povinnosť zavádzaná v odseku 2.

K § 6

Prostredníctvom zariadenia na urč enie polohy kontrolovanej osoby je možné vykonávať kontrolu rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, či kontrolu dodržiavania uložených primeraných povinností a obmedzení, nakoľko toto zariadenie v príslu šnej kombinácii s ostatnými technickými prostriedkami, v tomto prípade s osobným identifikačným zariadením, umožňuje zistenie pohybu a pobytu kontrolovanej osoby vo vymedzenom čase a priestore zaznamenávaním jej aktuálnej geografickej polohy v centrálnom monitorovacom systému. Avšak k analýze údajov spojených s pohybom a pobytom kontrolovanej osoby vo vzťahu ku určitému času alebo priestoru a k zisteniu aktuálnej geografickej polohy ko ntrolovanej osoby v konkrétnom reálnom čase a priestore prichádza až vtedy, ak nastane bezpečnostný incident, t.j. ak kontrolovaná osoba poruší uložený zákaz, obmedzenie alebo povinnosť. Zariadenie má v súč asnosti podobu komunikačného zariadenia (mobilu), ktoré veľkosťou umožňuje jeho bežné nosenie.

Vzhľadom na funkcionalitu tohto zariadenia je nevyhnutné, aby kontrolovaná osoba mala toto zariadenie vždy so sebou

K § 7

V tomto prípade ide o zariadenie, ktoré bude ma ť v dispozícii chránená osoba. Účelom tohto zariadenia je poskytnúť varovanie, a teda aj ochranu chránenej osobe v prípade, ak sa kontrolovaná osoba priblíži ku chránenej osobe. Toto zariadenie súčasne umožní chránenej osobe okamžitý kontakt s operačným strediskom ('panic button'). Zariadenie má v súčasnosti podobu komunikačné ho zariadenia (mobilu), ktoré veľkosťou umožňuje jeho bežné nosenie.

Ak má byť zabezpečený účel vý konu rozhodnutia – v tomto prípade rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíženia sa ku chránenej osobe, je nevyhnutné, aby chránená osoba mala pri sebe toto zariadenie. V opačnom prípade nebude technicky mo žné zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Na tento účel sa v odseku 2 ukladá chránenej osobe povinnosť mať pri se be zariadenie varovania blízkosti. Táto zákonná povinnosť však nebude vynútiteľná, resp. s jej porušením nie je spojená žiadna sankcia – jediný negatívny dôsledok jej poruš enia je riziko bezprostredného kontaktu kontrolovanej osoby a chránenej osoby, a teda vystavenie sa riziku kontaktu s potenciálnym agresorom. Je teda v záujme chránenej osoby nevystavovať sa tomuto riziku a rešpektovať povinnosť chrániť sa tým, že bude mať pri sebe toto zariadenie.

K § 8

Ako už z názvu vyplýva, toto zariadenie je ur čené na kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov. Samotné zariadenie tvorí domáca stanica, ktorá umožňuje jednak sledovať úroveň alkoholu v dychu kontrolovanej osoby a súčasne umožňuje jej jednoznačnú identifikáciu na základe zosnímania jej tváre a porovnania tejto snímky so snímkou ulož enou v centrálnom monitorovacom systéme, čím sa zabezpečí jednoznačná identifikácia kontrolovanej osoby pri vykonaní dychovej skúšky. V tomto prípade bude dochádzať k spracúvaniu biometrických údajov kontrolovanej osoby – biometrická charakteristika tváre. Zariadenie deteguje mno žstvo alkoholu v krvi odsúdeného pomocou analýzy množstva alkoholu v dychu odsúdeného. Tento spôsob detekcie alkoholu využívajú aj bežné alkohol testery používané policajnými orgánmi.

K § 9

Hlasové overenie prí tomnosti kontrolovanej osoby na diaľku v určenom čase a na určenom mieste telefonicky pomocou hlasovej identifikácie založenej na unikátnom hlasovom podpise umožňuje kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým je uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach prípadne trest domáceho vä zenia. Hlasové overenie prítomnosti kontrolovanej osoby prebieha prostredníctvom biometrickej identifikácie založenej na hlasovom podpise ako digitálnej reprezentácii jedinečných vlastností jednotlivca (hlasivky, frekvencia, rytmus).

K § 10

Zariadenie probačného a mediačného ú radníka má špecifickú povahu, nakoľko nie je v dispozícii kontrolovanej osoby ani chránenej osoby, ale používa ho probačný a mediačný úradník. Funkcionalita tohto zariadenia spočíva v tom, že umožňuje proba čnému a mediačnému úradníkovi vykonať kontrolu dodržiavania zákazu, obmedzenia alebo povinnosti 'na mieste' tým, že dokáž e identifikovať prítomnosť osobného identifikačného zariadenia v rozsahu približne 300 m v jeho okolí (podľa miestnych, resp. geografických podmienok), a tým zistiť prítomnosť osôb, ktoré majú toto zariadenie pripojené k telu. V konkrétnom prípade teda umožní napríklad overiť, či sa kontrolovaná osoba nachádza v určenom č ase na určenom mieste (trest domáceho väzenia) alebo či sa naopak nenachádza v určenom čase na určenom mieste (trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach a pod.).

Vzhľadom na charakter tohto zariadenia sa navrhuje výslovne vymedziť oprávnenie probačného a mediačného úradníka používať toto zariadenie ako doplnkový spôsob kontroly dodržiavania uložených zákazov, obmedzení alebo povinností.

K § 11

Podľa typu zá kazu, obmedzenia alebo povinnosti uloženej rozhodnutím navrhované ustanovenie predpisuje konkrétne technické prostriedky alebo ich kombináciu, ktorú treba použiť v záujme riadnej kontroly výkonu rozhodnutia. Súd a ani prokurátor teda nebude rozhodovať o použití konkrétnych technický ch prostriedkov, ale primárne uloží zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a nariadi ich kontrolu technickými prostriedkami. Priamo zo zákona bude s takýmto rozhodnutím spojené použitie konkrétnych technických prostriedkov (s vý nimkou trestu domáceho väzenia, kde kontrola technickými prostriedkami sa použije priamo zo zákona bez nutnosti nariaďovať ju). Aj keď je snahou predkladateľ a nastaviť zákon v dostatočne všeobecnej miere a umožniť tak zohľadňovať technologický vývoj bez nutnosti novelizácie zákona, v tomto prípade ide o ustanovenie, ktorého zmeny nemožno do budúcna vyl účiť.

Z praktického hľadiska budú k dispozícii po zavedení novej právnej úpravy nasledovné možnosti využitia technických prostriedkov:

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 1

-trest domáceho väzenia

-zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok [§ 82 ods. 1 písm. e) TP]

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 2

-povinnosť nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného [§ 51 ods. 4 písm. a) TZ, § 82 ods. 1 písm. h) TP]

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 3

-trest zákazu pobytu

-trest zákazu účasti na verejnom podujatí

-zákaz účasti na určených verejných podujatiach [§ 51 ods. 3 písm. a) TZ]

-zákaz vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal [§ 51 ods. 3 písm. d) TZ]

-zákaz návštev určených miest [§ 82 ods. 1 písm. c) TP]

-zákaz vstupovať doč asne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia [§ 76 ods. 1 písm. g) OSP]

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 4

-zákaz požívania alkoholických nápojov [§ 51 ods. 3 písm. b) TZ]

Osobitná úprava sa nachádza v odseku 5. Vzhľ adom na to, že nie je vylúčené, že súd uloží popri treste domáceho väzenia aj obmedzenie v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov, navrhuje sa, aby v tomto prípade nemal odsúdený umiestnené v obydlí obe zariadenia podľa § 5 a 8 návrhu zákona, ale len jedno z nich. Z technologického hľadiska zariadenie kontroly požitia alkoholu umožňuje plniť aj funkcie domácej monitorovacej stanice, pričom súčasne sa tak rešpektuje požiadavka na minimalizáciu obmedzenia súkromia osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s odsúdeným.

V navrhovaných odsekoch 1 až 3 sa súčasne zvýrazňuje použitie zariadenia probačného a mediačného úradníka ako doplnkovej formy kontroly technickými prostriedkami. V prípade podľa odseku 4 nebude použitie tohto technického prostriedku prípustn é.

K druhej hlave druhej časti – všeobecne

Navrhovaná právna ú prava definuje dva okruhy podmienok, ktorých splnenie je potrebné pre úspešnú realizáciu kontroly technickými prostriedkami. Rozlišujú sa podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami – to znamená splnenie právnych a technických podmienok, bez ktorých súd nemôže nariadiť kontrolu technickými prostriedkami, t.j. treba ich posudzovať pred rozhodnutím súdu v konaní, z ktorého môže vzísť rozhodnutie, ktoré je podkladom pre samotnú kontrolu technický mi prostriedkami (trestné konanie, občianske súdne konanie). Druhá kategória sú podmienky použitia technických prostriedkov, ktoré hovoria o tom, ako sa môžu a majú technické prostriedky použiť, resp. aké sú medze ich použ itia (ako sa nesmú použiť). V tomto prípade sa teda neskúma ich splnenie, ale urč ujú sa súčasne s rozhodovaním o treste alebo v nadväznosti na rozhodnutie o treste (zákaze, povinnosti, obmedzení).

K § 12

Podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami sú dvojakého charakteru – rýdzo technického alebo osobného (odsek 1) a právneho (odsek 2). V tomto prí pade ide o tie podmienky, ktorých splnenie vyžaduje Trestný zákon, Trestný poriadok a Občiansky súdny poriadok v tých ustanoveniach, v ktorých umožňuje použitie kontroly technickými prostriedkami; k tomu pozri navrhované znenie § 75b ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, § 50 ods. 2, § 50 ods. 4 písm. d), § 51 ods. 5, § 52 ods. 1 písm. c), § 53 ods. 1 pí sm. c), § 62 ods. 4, § 62a ods. 5, § 68 ods. 1, § 77 ods. 5, § 116 ods. 1 a § 119 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a § 82 ods. 4 a § 216 ods. 4 Trestného poriadku. V týchto prípadoch sa používa dikcia 'ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu'. Týmito podmienkami sú teda podmienky podľa § 12 návrhu zákona.

Základnou podmienkou nariadenia kontroly technickými prostriedkami je ich dostupnosť. Štát, resp. ministerstvo spravodlivosti bude disponovať obmedzeným počtom technických prostriedkov. Preto bude potrebné pred rozhodnutím súdu (prokurátora) v prvom rade skúmať, či sú do úvahy prich ádzajúce technické prostriedky k dispozícii – táto situácia však môže nastať len úplne výnimočne, nakoľko ju však nemožno s absolútnou istotou vylúčiť, je namieste ju v návrhu zá kona predpokladať.

Rovnako je potrebné skúmať, či sú vytvorené v mieste ich použitia vhodné materiálno-technické podmienky typu dostupnosť GPS signálu, pokrytie GSM signálom, prípojka k elektrickej sieti, pevná telefó nna linka, vhodné miesto na umiestnenie domácej monitorovacej stanice a pod. Vzhľadom na technický charakter týchto podmienok sa navrhuje, aby boli ustanovené vykonávacím predpisom, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti; návrh vyhlášky je prílohou návrhu zákona a bude v prí pade schválenie predkladaného zákona predmetom samostatného legislatívneho procesu.

Osobitnú podmienku nariadenia kontroly technický mi prostriedkami predstavuje súhlas chránenej osoby [§ 12 ods. 2 písm. a) návrhu zákona]. Nakoľko bez aktívnej účasti chránenej osoby nie je možné efektívne zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíž enia sa kontrolovanej osoby k chránenej osobe, navrhuje sa, aby tento typ kontroly technickými prostriedkami bolo možné realizovať len so súhlasom chránenej osoby, v ktorej záujme je práve dosiahnutie stavu, kedy bude možn é efektívne zabezpečiť jej ochranu pred kontrolovanou osobou. S cieľom zvýrazniť dispozíciu chránenej osoby s poskytovanou ochranou sa pripúšťa spä tvzatie už udeleného súhlasu, ktorý musí byť písomný (§ 13 ods. 2 návrhu zákona). Dôsledkom späťvzatia tohto súhlasu bude skonč enie kontroly technickými prostriedkami bez možnosti opätovného udelenia tohto sú hlasu, a teda aj bez možnosti opätovného nariadenia kontroly technickými prostriedkami . Z praktického h ľadiska bude teda platiť, že popri materiálno-technických podmienkach použitia technických prostriedkov, ktoré umožňujú technickú kontrolu tohto typu zákazu sa bude musieť obstarať súhlas chrá nenej osoby. Je však potrebné rozlíšiť úpravu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní. V prípade občianskeho súdneho konania, kde bude súd rozhodovať o zákaze vstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozriv ý z násilia, bude kontrola technickými prostriedkami možná aj na návrh chránenej osoby. Ak chránená osoba navrhne nariadenie kontroly technickými prostriedkami, je bezpredmetné riešiť otázku získania jej súhlasu, nakoľ ko tento možno predpokladať už z titulu podania návrhu na nariadenie kontroly technickými prostriedkami. Preto sa v odseku 3 na roveň súhlasu podľa odseku 2 písm. a) dáva aj samotný ná vrh na nariadenie kontroly technickými prostriedkami, a teda požiadavka na udelenie súhlasu je splnená podaním takéhoto návrhu.

Analogicky sa v odseku 2 písm. b) predpokladá existencia súhlasu osôb, ktoré žijú s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti, a to v t ých prípadoch, kedy kontrola technickými prostriedkami predpokladá umiestnenie zariadenia do obydlia kontrolovanej osoby. Vychádza sa z predpokladu, že v tomto prípade ide o určitý zásah do práv osôb, ktoré žijú s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti. V snahe minimalizovať tento zásah sa navrhuje právny režim získavania súhlasu týchto osôb. Bez súhlasu plnoletých osôb žijú cich s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti nebude možná kontrola technický mi prostriedkami, ak sa používajú technické prostriedky podľa § 11 ods. 1 a 4. Návrh zákona rieši aj časové aspekty zí skavania tohto typu súhlasu. Podľa § 12 bude súhlas obstarávať probačný a mediačný úradník v čase pred vydaním rozhodnutia, a to v lehote určenej súdom (prokurátorom). Bude sa vyžadovať len súhlas tých osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti v čase obstarávania tohto súhlasu. Ak neskôr dôjde k rozšíreniu počtu osôb ž ijúcich v spoločnej domácnosti, ich súhlas sa už nebude vyžadovať, nakoľko si musia byť vedomé tej skutočnosti, že budú žiť v obydlí, v ktorom sa používajú technické prostriedky. Zamedzí sa tak aj prípadnému zneužívaniu inštitútu súhlasu osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Takto udelený písomný súhlas nebude možné vziať späť, a to s cieľom zabezpečiť riadny a nerušený priebeh kontroly technickými prostriedkami.

Osobitná podmienka je vyjadrená v odseku 3. Cieľ om tohto ustanovenia je riešiť situácie, kedy je chránenou osobou dieťa. Túto situáciu nemožno vylúčiť, že v praxi nastane. Ak bude chránenou osobou dieťa, nebude sa vyžadovať jeho súhlas, ale o kontrole technickými prostriedkami sa rozhodne na základe posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho schopnosti plniť povinnosti, ktoré zo statusu chránenej osoby vyplývajú (pozri najmä § 7 ods. 2 a § 28). Na tento účel bude súd (prokurátor) povinne zohľadňovať názor dieťaťa, ak je spôsobilé ho formulovať, rovnako aj vyjadrenie jeho zákonných zá stupcov, prípadne opatrovníka, ak bol ustanovený. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor a by ť vypočuté v konaniach, ktoré sa ho dotýkajú, je priznané Dohovorom o právach dieťaťa. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na fakt, že záujem dieťaťa môže byť v niektorých prípadoch (predovšetkým v prípadoch domáceho násilia) v rozpore so záujmom jeho zákonného zástupcu – z uvedeného dôvodu preto návrh zákona nepreferuje názor dieťaťa pred vyjadrením zákonného zástupcu a naopak. Je plne v rozhodovacej právomoci súdu (prokurátora) zvážiť všetky okolnosti prípadu tak, aby bolo splnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa.

Ak niektoré z týchto podmienok po začatí kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami odpadnú alebo sa zmenia, je to dôvodom na postup podľa § 22 (prerušenie kontroly v ýkonu rozhodnutia) alebo podľa § 23 (skončenie kontroly technickými prostriedkami).

K § 13

Zavádza sa prieskumné konanie, ktorého ú čelom je zistiť, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie, ktorým sa nariadi kontrola technický mi prostriedkami. Tento prieskum bude vykonávať probačný a mediačný úradník na pokyn sudcu (prokurátora). O výsledkoch prieskumu vyhotoví probačný a mediačný úradník správu, ktorá tvorí podklad pre nariadenie kontroly technickými prostriedkami.

Je dôležité upozorniť na to, že v tomto prípade ide o osobitný typ prieskumného konania, ktoré nie je možné zamieňať s činnosťou probačného a mediačného úradníka podľa § 3 zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o probačných a mediačných úradníkoch'). Èinnosť podľa § 3 cit. zákona vykonáva síce probačný a mediačný úradník taktiež pred rozhodnut ím súdu, ale účelom tejto činnosti je zistiť, či sú vytvorené podmienky pre uloženie alternatívneho trestu, t.j. trestu nespojeného s odňatím slobody, a to najmä s prihliadnutím na osobu páchateľa trestného činu. V prípade predkladaného ná vrhu nie je navrhované prieskumné konanie úkonom probácie, aj keď nie je vylúčené jeho súčasné vykonanie popri úkonoch podľa § 3 zákona o probačných a mediačných úradníkoch.

V praxi to bude znamenať, že probačný a mediačný úradník najprv bude zisťovať, či je vôbec účelné uloženie alternatívneho trestu vzhľadom na osobu páchateľa a až potom (príp. súčasne) bude skúmať splnenie podmienok pre kontrolu tohto trestu technickými prostriedkami.

Účelom postupu podľa § 13 je preverenie splnenia podmienok technického charakteru rozhodných pre nariadenie kontroly výkonu rozhodnutia (alternat ívneho trestu) technickými prostriedkami. Rovnako je jeho súčasťou obstaranie súhlasu podľa § 12 ods. 2, ak sa tento vyžaduje v závislosti na type použit ého technického prostriedku, ako aj preverenie podmienky podľa § 12 ods. 3; v tejto súvislosti je namieste poukázať na to, že názor dieťaťa bude zisťovaný pohovorom s týmto dieťaťom.

V odseku 2 sa zavádza povinnosť súčinnosti, ktorá sa ukladá dotknutým osob ám. Použitie pojmu 'dotknutá osoba' je odôvodnenie faktom, že v tomto prípade ešte nemožno hovoriť o kontrolovanej osobe alebo o chrá nenej osobe, keďže rozhodnutie o uložení zákazu, obmedzenia alebo povinn osti nebolo vydané. Dotknutou osobou treba rozumieť obvineného alebo obžalovaného, u ktorého súd skúma podmienky a možnosti uloženia alternatívneho trestu, resp. primeraného obmedzenia alebo povinnosti; dotknutými osobami sú aj osoby žijúce s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti. Dotknutou osobou je aj 'budúca' chránená osoba. Z praktického hľadiska teda právna úprava predpokladá osobné stretnutie s dotknutými osobami v ideálnom prípade v obydlí, v ktorom sa zdrž iavajú, kde probačný a mediačný úradník za účasti osôb zabezpečujúcich technickú podporu (operačné stredisko) vykoná pohovor s dotknutými osobami a overí splnenie podmienok podľa § 12 ods. 1 a obstará súhlasy podľa § 12 ods. 2. Výsledkom tohto procesu bude správa, ktor ú probačný a mediačný úradník predloží sudcovi, ktorý dal pokyn na vykonanie prieskumu. Vykonať prieskumné konanie bude možné len na základe pokynu sudcu (prokurátora), čím sa zvýrazňuje fakultatívnosť kontroly technickými prostriedkami, ako aj nezávislosť sudcu zvážiť všetky okolnosti prípadu, ako aj mož nosti uloženia trestu, ktorý najlepším spôsobom naplní svoj účel.

Súčasťou zisťovania splnenia podmienok podľa § 12 bude aj poučovacia povinnosť podľa navrhovaného odseku 3. Požiadavka na poučenie všetkých dotknutých osôb a ich informovanosť je logická, nakoľko od nej sa odvíja aj získanie súhlasu podľa § 12 ods. 2. Udelenie sú hlasu musí vychádzať z dostatku informácií o dôsledkoch nariadenia kontroly technickými prostriedkami.

Vzhľadom na to, že od preskú mania splnenia podmienok podľa § 12 je závislé rozhodnutie o uložení trestu domáceho väzenia, resp. nariadenie kontroly technickými prostriedkami v ostatných prí padoch, je potrebné výsledky tohto procesu formalizovať vo forme správy, ktorú vypracuje probačný a mediačný úradník. Sprá va bude podkladom pre rozhodovanie sudcu (prokurátora).

Lehotu na vykonanie úkonov podľa § 13 určí probačnému a mediačnému úradníkovi sudca, príp. prokurátor. Nie je snahou predkladateľa túto lehotu určovať presným počtom dní a priamo zákonom, keďže je namieste zvážiť od prípadu k prípadu všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvňovať nerušený priebeh preskúmania podmienok. Preto sa navrhuje, aby túto lehotu určil probačnému a mediačnému úradníkovi priamo ten, kto dáva pokyn na vykonanie prieskumu podľa § 13. Rovnako je namieste ponechať na úvahe súdu (prokurátora) dĺžku tejto lehoty aj s ohľadom na to, že dôležitosť a urgentnosť požiadavky na urýchlené preverenia splnenia technických podmienok v prípade domáceho násilia bude iná ako v prípade trestu zákazu pobytu. Praktické skúsenosti z Èeskej republiky v prípade trestu domáceho väzenia hovoria, že táto lehota neprekročí 30 dní.

K § 14

Návrh zákona predpokladá, že môž u nastať situácie alebo skutočnosti, ktoré dočasne alebo na trvalo ovplyvnia podmienky, ktoré boli rozhodujúce pre nariadenie kontroly technickými prostriedkami. V týchto prípadoch je potrebné, aby probačný a mediačný úradník preskúmal vzniknutú situáciu a o veci informoval sudcu alebo prokurátora, ktorý nariadil kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Následne bude vecou súdu alebo prokurátora, aby rozhodli o ďalšom postupe, t.j. či sa preruší kontrola technickými prostriedkami (dočasná zmena podmienok; napr. dočasná strata obydlia, kde sa vykonáva trest domáceho väzenia, dočasné odpojenie od elektriny a pod.) alebo či sa tá to kontrola ukončí (trvalá zmena/zánik podmienok neumožňujúca ďalšie trvanie kontroly technickými prostriedkami).

K § 15

Účelom tohto ustanovenia je definovať základný právny rámec použitia technických prostriedkov. Technické prostriedky bude možné použiť len v súlade so zákonom, t.j. spôsobom, ktorý predpisuje predkladaný návrh zákona, len na základe vykonateľného rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a len v rozsahu v akom určí ten, kto vydáva rozhodnutie.

Právnym základom využitia inštitútu kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami je rozhodnutie súdu pri využívaní alternatí vnych foriem trestania a rozhodnutie prokurátora pri využívaní odklonu v trestnom konaní.

K § 16

Navrhovaný inštitút 'režim použ itia technických prostriedkov' bude plniť dve funkcie – zabezpečenie použitia technických prostriedkov len v nevyhnutnom rozsahu a konkretizovanie podstaty zákazu, povinnosti alebo obmedzenia, t.j. výrokovej č asti rozhodnutia, z ktorej bude zrejmé, kto je kontrolovanou a chránenou osobou, kde sa má vykonať trest domáceho väzenia, ktoré sú zakázané priestory, v akom čase trvá povinnosť zdržiavať sa v obydlí, aká bude frekvencia hlasového overovania prítomnosti kontrolovanej osoby a pod. Súčasne bude podkladom pre operačné stredisko pri aktivácii tohto režimu v centrálnom monitorovacom systé me.

K § 17

Navrhované ustanovenie rieši dve základné otázky – kto je kontrolujúcim orgánom (kontrolovanú osobu určuje súd alebo prokurátor v rozhodnutí) a aké všetky čiastkové úkony alebo č innosti sa v rámci kontroly vykonávajú.

Kontrola technickými prostriedkami je v § 2 vymedzená ako určitá činnosť. V nadväznosti na to vymedzuje § 17 kont rolu technickými prostriedkami výpočtom úkonov alebo čiastkových činností, ktoré spadajú do rámca kontroly a ktoré sa poč as kontroly vykonávajú.

Kontrolu bude vykonávať probačný a mediačný úradník, a teda nesie zodpovednosť za priebeh kontroly nakoľko tým napĺňa svoju úlohu kontrolovať výkon niektorých rozhodnutí súdu alebo prokurátora. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je dôkladne rozlišovať medzi činnosťou probačného a mediačného úradníka, ktorá v konečnom d ôsledku smeruje k rozhodnutiu súdu (prokurátora) a činnosťou operačného strediska, ktorá nesmie nahrádzať činnosť probačného a mediačného úradníka, nakoľko by tak operačné stredisko mohlo zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu. Operačné stredisko predstavuje vo svojej podstate technickú podporu pre činnosť probačného a mediačného úradníka. Tomuto účelu je podriadená aj dikcia odseku 2. V praxi bude teda zabezpečená technická podpora pre probačné ho a mediačného úradníka najmä formu asistencie pri inštalácii a deinštalácii technických prostriedkov, overovaní ich funkčnosti a pod.

Vzhľadom na navrhovanú kompetenciu ministerstva spravodlivosti metodicky riadiť a usmerňovať činnosť probačných a mediačných úradníkov pri výkone kontroly technickými prostriedkami bude detailný postup pri výkone kontroly popísaný v metodických príručkách vydaných ministerstvom spravodlivosti.

V tejto súvislosti sa navrhuje vstup do Trestné ho poriadku, a to z dôvodu, že aktuálna úprava v § 435 ods. 1 umožňuje poveriť kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia 'orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného' alebo probačného a mediačného úradníka. Èiže súd si môže vybrať, kto bude kontrolujúci orgá n. Tento koncept je namieste zmeniť tak, že kontrolu technickými prostriedkami vykonáva konkrétny subjekt priamo zo zákona (probačný a mediačný úradník), a teda súd si nevyberá, kto bude vykonávať kontrolu, rovnako odpadá potreba poverovania probačného a mediačného úradníka na výkon kontroly výkonu rozhodnutia.

K § 18

Prvotnými úkonmi, ktorými sa začí na kontrola technickými prostriedkami bude inštalácia technických prostriedkov a aktivácia režimu použitia technických prostriedkov. Úkony spojené s inštal áciou technických prostriedkov (odsek 1) bude vykonávať probačný a mediačný úradník za asistencie technikov operačného strediska. Aktiváciu režimu použitia technických prostriedkov vykoná operačné stredisko na pokyn probačného a mediačného úradníka. Vykonaním týchto úkonov možno považovať kontrolu technickými prostriedkami za za čatú.

O týchto úkonoch vyhotoví probačný a mediačný úradník úradný záznam, ktorý bude tvoriť súčasť spisovej dokumentácie k danému prípadu.

Z právnej úpravy vyplýva, že inštalácia technických prostriedkov a aktivácia režimu ich použitia sú dva odlišné úkony, od ktorých vykonania je závislý začiatok kontroly technickými prostriedkami.

K § 19

Ako už bolo naznačené vyššie, samotná kontrola technickými prostriedkami je vždy spojená s centrálnym monitorovacím systémom. Účelom tohto prepojenia je zabezpečiť monitoring priebehu kontroly technickými prostriedkami zaznamenávaním bezpečnostný ch incidentov a prevádzkových incidentov. Jednotlivé technické prostriedky komunikujú s centrálnym monitorovacím systémom na báze odosielania informácií, ktoré vyhodnocuje zaznamenáva operačné stredisko a informuje o nich probačného a mediačného úradníka.

Cieľom právnej úpravy v odseku 2 je umožniť probačnému a mediačnému úradníkovi kedykoľvek si vyžiadať informácie o priebehu kontroly technickými prostriedkami. Príslušným probačným a media čným úradníkom treba rozumieť probačného a mediačného úradníka, ktorý vykonáva v konkrétnom prípade kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami vrátane službukonajúceho probačného a mediačného úradníka. Je teda vylúčené, aby ktorýkoľ vek probačný a mediačný úradník týmto spôsobom získaval informácie o priebehu technickej kontroly v prípadoch, ktoré mu nepatria.

K § 20

Bezpečnostný incident je definovaný ako poru šenie zákazu, obmedzenia alebo povinnosti uložených rozhodnutím [§ 2 písm. h)]. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť bezodkladné informovanie probačného a mediačného úradníka o všetkých bezpečnostných incidentoch. Informácia o tom, že nastal bezpečnostný incident je určujúca pre probačného a mediačného úradní ka, ktorý je povinný zistiť okolnosti toho ktorého bezpečnostného incidentu a podať o tom informáciu tomu, kto rozhodnutie vydal.

Právna úprava teda nie je koncipovaná v tom zmysle, že bezpečnostný incident automaticky znamená porušenie podmienok výkonu trestu (rozhodnutia). Bezpečnostný incident je potrebné vždy preveriť, čo zabezpečí probačný a mediačný úradní k v spolupráci s operačným strediskom. Výstupom z tohto preverovania je záznam, ktorý sa predloží súdu, ktorý rozhodnutie vydal. V tomto prípade sa vychádza z aktuálnej právnej úpravy trestných kód exov, ktoré s nedodržaním podmienok výkonu rozhodnutia spájajú rôzne následky – vznik trestnej zodpovednosti (trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349 Trestného zá kona), premenu trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody (premena trestu podľa § 54 ods. 4 Trestného zákona) alebo porušenie podmienok v rámci skúšobnej doby pri podmienečných rozhodnutiach. Vzhľ adom na charakter týchto následkov sa navrhuje mechanizmus, podľa ktorého všetky bezpečnostné incidenty ohlási operačné stredisko probačnému a mediačnému úradníkovi, ten ich preverí a získané informácie predloží súdu (prokurátorovi), ktorý rozhodne o ďalš om postupe. Zvýrazňuje sa tak skutočnosť, že jedine súd (prokurátor) je opr ávnený s konečnou platnosťou posudzovať bezpečnostné incidenty, pričom probačný a mediačný úradník a operačné stredisko v tomto prípade zabezpečuje podklady pre toto rozhodnutie.

Osobitne je koncipovaná oznamovacia povinnosť v prípade bezpečnostných incidentov vo vzťahu k Policajnému zboru. navrhuje sa, aby operačné stredisko kontaktovalo Policajný zbor v prípadoch, kedy bezpečnostný incident ohrozuje život alebo zdravie, prí pade je trestným činom.

K § 21

Právna úprava rozlišuje bezpečnostné incidenty a prevádzkové incidenty. Návrh zákona predpokladá, že riešenie bezpečnostných incidentov bude výlučne v pôsobnosti probačného a mediačného úradníka. Prevádzkové incidenty bude rie šiť operačné stredisko s tým, že ak sa ukáže, že prevádzkový incident by mohol byť súčasne bezpečnostným incidentom, bude povinné ohlásiť túto skutočnosť probačnému a mediačné mu úradníkovi; k tomu pozri tiež § 2 písm. j) návrhu zákona.

V záujme efektívnej ochrany detí pred násilím je potrebné zabezpečiť, aby sa informácie o možnom ohrození dieťaťa dostali aj k orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na základe oznámenia uvedené ho incidentu bude môcť orgán vo veci konať a v prípade potreby prijať nevyhnutné opatrenia. Tejto požiadavke zodpovedá znenie odseku 2.

K § 22

Inštitút prerušenie kontroly technický mi prostriedkami má za cieľ riešiť situácie, ktoré dočasne znemožňujú výkon kontroly technickými prostriedkami.

Z povahy veci je zrejmé, že prerušenie kontroly technickými prostriedkami nemožno zamieňať s prípadným prerušením výkonu rozhodnutia (trestu). Ak sa preruší kontrola technickými prostriedkami, to neznamená , že sa prerušuje výkon rozhodnutia (trestu), prípadne, že sa vylučujú in é metódy a postupy kontroly výkonu rozhodnutia. Naopak však bude platiť, že ak sa preruší výkon rozhodnutia (napr. prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia), tak bude nutné prerušiť aj kontrolu vý konu rozhodnutia technickými prostriedkami.

Ïalším dôvodom prerušenia kontroly technickými prostriedkami je vzatie kontrolovanej osoby do väzby. Po prepustení kontrolovanej osoby z vä zby, možno opätovne nariadiť výkon kontroly technickými prostriedkami.

Rovnako prerušenie výkonu kontroly technickými prostriedkami nemožno zamieňať s výnimkou udelenou podľa § 435 ods. 5 Trestného poriadku. Ak proba čný a mediačný úradník udelí výnimku podľa § 435 ods. 5 Trestného poriadku, nepôjde o situáciu, ktorá by odôvodňovala prerušenie kontroly technickými prostriedkami, ale pôjde o situáciu odô vodňujúcu osobitný postup pri vyhodnocovaní dodržiavania povinnosti zdržiavať sa po určený čas na určenom mieste.

Nakoľko prerušením kontroly technickými prostriedkami môže byť dotknutá chránená osoba, navrhuje sa, aby súd (prokurátor) vyrozumel chránenú osobu o tom, že došlo k prerušeniu kontroly.

K § 23

Ako každý proces aj kontrola technickými pr ostriedkami má svoj koniec. Právna úprava rozlišuje tri spôsoby jej ukončenia. V prvom prípade ide o situáciu, kedy sa kontrola skončí ukončení m samotného výkonu rozhodnutia. Z povahy veci je zrejmé, že ak je ukončený výkon rozhodnutia, nemožno vykonávať kontrolu technickými prostriedkami, nakoľko niet čo kontrolovať. Kedy možno považovať vý kon rozhodnutia za skončený vyplýva z procesných predpisov; napr. v prípade trestu domáceho väzenia uplynutím doby, na ktorú bol uložený, príp. premenou trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody, v pr ípadoch probačného dohľadu uplynutím skúšobnej doby a pod.

Druhým spôsobom je ukončenie kontroly predtým než sa vykoná samotné rozhodnutie. Ako dôvod takéhoto postupu prichádza do úvahy podľa navrhovaného odseku 2 zmena podmienok použitia technických prostriedkov, ktorá (spravidla trvalo) neumožňuje ich ďalšie použitie. To znamená, že ak natrvalo odpadnú podmienky použitia technických prostriedkov, je to dô vodom pre skončenie kontroly technickými prostriedkami. V tomto prípade ide o objektívny dôvod ukončenia kontroly výkonu rozhodnutia technický mi prostriedkami.

Subjektívny dôvod ukončenia kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami na strane kontrolovanej osoby je upravený v odseku 3 a jeho využitie prichádza do úvahy vtedy, ak samotná kontrolovaná osoba svojím pozitívnym správaním preukáže, že tento typ kontroly výkonu rozhodnutia nie je naďalej potrebný. Cieľom tejto právnej úpravy je zohľadniť skutočnosť, že v niektorých prípadoch je trvanie trestu alebo skúšobnej doby uloženej súdom pomerne dlhé (napr. výmera trestu zákazu účasti na verejných podujatiach až na desať rokov, skúšobná doba pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odň atia slobody, pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, od výkonu trestu zákazu pobytu, od výkonu trestu zákazu činnosti v trvaní až päť rokov, pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní až sedem rokov), pričom súčasné trvanie kontroly technickými prostriedkami za predpokladu d ôsledného dodržiavania podmienok uložených trestov alebo iných zákazov, povinností a obmedzení zo strany kontrolovanej osoby nemusí byť proporcionálne účelu, ktorý sa touto kontrolou sleduje. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje, aby bolo prípustné ukončiť kontrolu technickými prostriedkami aj vtedy, 'ak kontrolovaná osoba počas kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami spôsobom svojho života preukázala, že kontrola technickými prostriedkami nie je potrebná'. Ide o fakultatívny inštitút a jeho využitie je na rozhodnutí súdu, resp. prokurátora, ktorí budú rozhodovať na návrh probačného a mediačného ú radníka.

Jeho využitie však nebude možné v prípade trestu domáceho väzenia, pri ktorom kontrola technickými prostriedkami je neoddeliteľnou súčasťou tohto trestu.

Osobitne sa formuluje dôvod skončenia kontroly v písmene c). Podobne ako v pr ípade väzby, aj nástup kontrolovanej osoby do výkonu trestu odňatia slobody bude mať za následok skončenie kontroly technickými prostriedkami. V prípade trestu domáceho väzenia je situácia odlišná. V pripojenej novelizácii Trestného poriadku sa navrhuje, aby nastúpením odsúdeného, ktorý vykonáva trest domáceho väzenia, do výkonu trestu odňatia slobody došlo ex lege k prerušeniu výkonu trestu domáceho v äzenia. Nakoľko v tomto prípade dochádza k prerušeniu výkonu trestu, je namieste postup podľa § 22 ods. 1, t.j. dôjde k prerušeniu výkonu kontroly technický mi prostriedkami a nie k jej ukončeniu. Preto sa navrhuje výnimka v časti vety za bodkočiarkou.

K § 24

Logickým dôsledkom prerušenia alebo skončenia kontroly technickými prostriedkami je deaktivácia režimu použitia technických prostriedkov a deinštalácia technických prostriedkov, ktorá nastupuje bezprostredne po prerušení alebo skončení kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami.

Úkony spojené s deinštaláciou technických prostriedkov vykoná probačný a mediačný úradník za asistencie technikov operačné ho strediska.

K § 25

Po skončení kontroly sa navrhuje formalizovať priebeh kontroly technickými prostriedkami do podoby správy o priebehu kontroly technickými prostriedkami. Správu o priebehu kontroly bude probačný a mediačný úradník povinný vypracovať aj pred skončení m kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami kedykoľvek, ak o to požiada sudca alebo prokurátor.

K § 26

Ako vyplýva zo všeobecnej časti dô vodovej správy, navrhuje sa, aby sa kontrolované osoby podieľali na nákladoch, ktoré štátu vznikajú v súvislosti s výkonom kontroly technický mi prostriedkami.

Návrh zákon preto ustanovuje, že primárne znáša náklady spojené s technickou kontrolou (materiálno-technické a personálne zabezpečenie) štát. Súčasne však návrh zákona ukladá povinnosť kontrolovanej osobe povinnosť čiastočne štátu tieto náklady nahradiť. Výšku týchto nákladov ustanoví ministerstvo spravodlivosti vyhláškou; návrh tejto vyhlášky je prílohou návrhu zákona. Návrh zákona v šak predpokladá, že pôjde o sumu za každý začatý deň kontroly technickými prostriedkami (predpokladaná suma je v súčasnosti jedno euro za každý za čatý deň kontroly; jej výsledné znenie bude závisieť aj od výsledkov verejného obstarávania k servisných služieb a s tým súvisiacich analýz).

Vzhľadom na dikciu odseku 2 je zrejmé, že povinnosť zaplatiť časť nákladov spojených s kontrolou technickými prostriedkami vzniká priamo zo z ákona a nie je potrebné o nej osobitne rozhodovať. Pohľadávka, ktorá takto vzniká je pohľadávkou štátu, pričom jej sprá vcom bude ministerstvo spravodlivosti, ktoré bude realizovať aj výkon práv a povinností vyplývajúcich z postavenia správcu pohľadávky štátu v zmysle schvaľovaného vládneho návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zá konov (tlač 1213, aktuálne v druhom čítaní).

Z praktického hľadiska vyzve probačný a mediačný úradník kontrolovanú osobu na úhradu sumy (počet dní kontroly vynásobený sumou za jeden deň kontroly). Ak táto nie je uhradená, pristúpi ministerstvo spravodlivosti k jej vymáhaniu ako pohľadávky štátu, ktorá vznik á priamo zo zákona.

Z hľadiska lehôt na zaplatenie časti nákladov sa navrhuje dvojaký režim: preferovaná je dohoda probačného a mediačného úradníka na mesa čnej platbe týchto nákladov, t.j. náklady uhrádza za každý vykonaný mesiac kontroly. Ak k tejto dohode nedôjde, uplatní sa zákonom ustanoven ý režim, a to v závislosti na tom, či kontrola technickými prostriedkami presahuje dva kalendárne roky [písmeno a)], ale sa vykonáva v rámci jedného kalendárneho roka [písmeno b)].

K § 27

Navrhované ustanovenie dáva možnosť kontrolovanej osobe v prípade potreby obrátiť sa na probačného a mediačného úradníka. Ide najmä o prípady týkajúce sa náhlych zmien, ktoré by mohli mať vplyv na režim použitia technický ch prostriedkov (zamestnávateľom nariadená práca nadčas, dopravná zápcha a pod.), či prípady technických porúch zverených technických prostriedkov a pod.

K § 28

Navrhuje sa ustanoviť výpočet povinností vypl ývajúcich kontrolovanej osobe a chránenej osobe. Navrhované povinnosti sú osobitnými pravidlami sprá vania sa kontrolovanej osoby a chránenej osoby počas výkonu rozhodnutia kontrolovaného technick ými prostriedkami s ohľadom na špecifiká týkajúce sa materiálno-technických podmienok výkonu samotnej kontroly a technické prostriedky zverené kontrolovanej osobe a chránenej osobe. Povinnosti osobitne spojené s konkrétnymi typmi technických prostriedkov sú sústredené do § 4 a nasl. návrhu zákona. V prípade § 26 ide o povinnosti spoločné pre vš etky technické prostriedky.

Z hľadiska sankčného mechanizmu za porušenie (nedodržanie) uvedených povinností sa javí, po dôkladnej analýze všetkých do úvahy prichádzajúcich možností, riešenie navrhovan é v odseku 3. Dôsledkom porušenia týchto povinností môže byť trestnoprávna zodpovednosť a/alebo zodpovednosť za škodu [technické zariadenia sú vo vlastníctve štátu, ktorého správu vykoná va ministerstvo spravodlivosti; k tomu pozri navrhované znenie § 29 písm. a)].

Vychádza sa z predpokladu, že má byť vecou súdu zvážiť okolnosti porušenia týchto povinností a rozhodnúť o ďalšom postupe; to platí aj pre postup správcu majetku štátu, v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti.

Porušenie navrhovaných povinností môže podľa okolností prípadu viesť k záveru, že kontrolovaná osoba ich porušuje v snahe vyhnúť sa uloženému trestu alebo primeranému obmedzeniu či povinnosti – v takomto prípade sa budú aplikovať konsekvencie vyplývajúce z Trestné ho poriadku, resp. Trestného zákona (napr. marenie výkonu úradného rozhodnutia, premena trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody, príp. záver, že odsúdený alebo obvinený nevedie riadny život, čo m ôže mať za následok rozhodnutie o tom, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe atď.).

Ak dôjde k poškodeniu, zničeniu alebo strate technických zariadení, je namieste vyvodiť zodpovednosť za škodu voči tomu, kto technické prostriedky poškodil, zničil alebo stratil. Nie je nevyhnutné, aby táto pr ávna konštrukcia bola v návrhu zákona výslovne upravená, nakoľko možno bez ďalších pochybností využiť § 420 Občianskeho zákonníka (všeobecná zodpovednosť za škodu). Okrem aplikácie Občianskeho zákonníka bude ministerstvo spravodlivosti postupovať aj podľa zákona N árodnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto navrhuje, aby probačný a mediačný úradník oznamoval porušenie akejkoľvek povinnosti kontrolovanou osobou tomu, kto vydal rozhodnutie, ktorého výkon sa kontroluje technický mi prostriedkami. Osobitne sa upravuje oznamovania povinnosť smerom k ministerstvu spravodlivosti, ktorému sa bude oznamovať porušenie povinností zakladajúcich občianskoprávnu zodpovednosť – zodpovednosť za škodu.

Špecifická povinnosť je spojená s vycestovaním osoby, ktorá sa podrobuje monitoringu, do zahraničia. V tomto prípade sa navrhuje, aby táto osoba bola povinná oznámiť svoj zámer vycestovať do zahraničia proba čnému a mediačnému úradníkovi v predstihu piatich pracovných dní. Účelom zavedenia tejto povinnosti je zamedziť vzniku konfliktných situ ácií pri zabezpečovaní monitoringu v zahraničí (na území iného štátu), rovnako aj vytvoriť faktickú možnosť prerušiť kontrolu technickými prostriedkami v týchto prípadoch. V odseku 4 sa definujú obsahové náležitosti oznámenia ohlásenia zámeru vycestovať do zahraničia.

Oznamovacie povinnosti kontrolovanej a chránenej osoby sú koncipované tak, aby sa plnili smerom k probačnému a mediačnému úradníkovi, t.j. aby tu bol len jeden kontaktný bod (bez nutnosti oznamovať to aj operačné mu stredisku). Nakoľko tieto informácie sú dôležité aj pre činnosť operačného strediska, navrhuje sa, aby boli tieto informácie súčasne oznámené zo strany probačného a mediačného úradníka aj operačnému stredisku.

K § 29

Vzhľadom na špecifiká právnej úpravy chrá nenej osoby, ktorou je maloleté dieťaťa sa navrhuje analogicky aplikovať túto právnu úpravu aj v prípade osôb, ktoré sú pozbavené spôsobilosti na právnej úkony, resp. ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. To znamená, že aj v týchto prípadoch sa bude aplikovať § 12 ods. 3, § 13, § 21 ods. 2, § 22 ods. 1 a § 28 ods. 2 druhá veta.

K § 30

Ministerstvo spravodlivosti je podľa zákona č . 575/2001 Z. z. ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo. V širších súvislostiach sa preto navrhuje zveriť štátnu správu kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami prá ve ministerstvu spravodlivosti, ktoré bude najmä prevádzkovať centrálny monitorovací systém, plniť úlohy operačného strediska a metodicky riadiť probačných a mediačných úradníkov pri plnení ú loh spojených s kontrolou výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a vykonávať štatistické zisťovania.

Pôsobnosť ministerstva spravodlivosti ako správcu majetku štátu, ktorý tvoria technické prostriedky je vyplýva z § 3 ods. 2. Nakoľko správa majetku štátu nie je výkonom štátnej správy, je správa majetku upravená mimo § 30.

K § 31

Centrálny monitorovací systém je informačným systémom, prostredníctvom ktorého je umožnená kontrola výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Návrh zákona ho v § 29 ods. 1 definuje ako súčasť širšieho celku, ktorým je Centrálny informačný systém s údnictva. Vytvorením tejto väzby sa použije na zavádzaný centrálny monitorovací systém právna regulácia vyplývajúca z § 79 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov.

V rámci tohto informačného systému je opera čným strediskom spracúvaný vopred určený okruh osobných údajov. V centrálnom monitorovacom systéme sa bude spracúvať aj osobitná kategória osobných údajov, a to biometrických údajov. Spracová vanie biometrických údajov umožňuje zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len 'zákon o ochrane osobných ú dajov'); k tomu pozri najmä § 13 ods. 5 písm. a) cit. zákona. V súlade so zákonom o ochrane osobných údajov sa vytvára v § 30 ods. 2 právny základ spracovania biometrických údajov.

Z povahy a charakteru údajov spracúvaných v centrálnom monitorovacom systéme tieto nebudú verejne prístupné a bude ich možné použiť len na dosiahnutie účelu tohto zákona, teda na zabezpečenie kontroly výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. To znamená, ž e tieto informácie nebude možné poskytnúť nikomu inému ako probačnému a mediačnému úradníkovi, resp. tomu, kto vydal rozhodnutie, ktorého výkon sa kontroluje technickými prostriedkami.

K § 32

Navrhované ustanovenie zabezpečuje priestor pre vz ájomnú súčinnosť osôb participujúcich na kontrole výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami, ako aj ostatných subjektov priamo či nepriamo dotknutých výkonom takejto kontroly.

Zároveň sa navrhuje, aby bola probačným a mediačným úradníkom na základe ich žiadosti poskytnutá ochrana pri výkone činnosti pod ľa tohto zákona zo strany Policajného zboru najmä v prípade, že z konania alebo charakteru predovšetkým kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia probačného a mediačného úradníka.

K § 33

Aj keď návrh zákona nie je vo svojej podstate procesným predpisom, obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré predpokladajú rozhodovaciu činnosť. Účelom tohto ustanovenia je upraviť vzťah novej právnej úpravy a procesných predpisov.

Z povahy veci sa navrhuje explicitne vylúčiť aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní, t.j. správneho poriadku na konanie podľa tohto zákona. Účelom návrhu zákona nie je upravovať rozhodovanie orgánov verejnej moci – z tohto pohľadu nejde o predpis procesného práva. Povaha tohto návrhu zákona je daná predmetom jeho úpravy – upravuje sa kontrola technickými prostriedkami, a táto nie je klasickou rozhodovacou činnosťou orgánu verejnej moci. Tomu zodpovedá aj vylúčenie aplikácie správneho poriadku.

Vzhľadom na to, že návrh zákona predpokladá vydávanie troch typov rozhodnutí – prerušenie kontroly vrátane jej pokračovania a skonč enie kontroly, navrhuje sa explicitne forma rozhodnutia, a to uznesenie. Nakoľko kontrola technickými prostriedkami môže byť výsledkom trestné ho konania alebo občianskeho súdneho konania, navrhuje sa subsidiárne použitie ustanovení o uznesení ako procesnej forme, a to buď Trestné ho poriadku, ak sa kontrola technickými prostriedkami nariadila v trestnom konaní alebo Občianskeho súdneho poriadku, ak sa kontrola technickými prostriedkami nariadila v občianskom súdnom konaní. Subsidiárne použitie procesných predpisov sa týka len ich ustanovení upravujúcich uznesenie ako formu rozhodnutia.

S prihliadnutím na povahu rozhodnutí o prerušení kontroly a o skončení kontroly technickými prostriedkami sa navrhuje vylúčiť opravné prostriedky proti týmto rozhodnutiam, t.j. subsidiarita procesných predpisov je vylúčená v prípade uplatňovania opravných prostriedkov proti uzneseniu.

K čl. II

(novela Občianskeho súdneho poriadku)

K bodu 1

Na základe vykonaných analýz možností využitia kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami aj mimo trestného konania je vhodným a z hľadiska jeho účelu žiaducim právnym inštitútom, pri ktorom možno využiť kontrolu technický mi prostriedkami, predbežné opatrenie, ktorým súd nariadi účastníkovi, aby nevstupoval do časne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dô vodne podozrivý z násilia.

Na základe uvedeného sa preto navrhuje, aby súd mohol nariadiť kontrolu tohto predbežného opatrenia technickými prostriedkami za podmienok uvedených v návrhu zákona v čl. I.

Charakteristickou črtou právnej úpravy v občianskom súdnom konaní je fakt, že súd bude môcť o nej rozhodnúť ako na návrh, tak aj bez návrhu. Ak o nej rozhodne na návrh účastníka konania, tak nebude potrebné pri skúmaní podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami obstarávať súhlas tohto účastníka konania (chránenej osoby); k tomu pozri § 12 ods. 3 návrhu zákona v čl. I.

K bodu 2

Účelom navrhovaného prechodného ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo predbežné opatrenie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať nariadené, až po účinnosti z ákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosťou zákona.

K čl. III

(novela Trestného zákona)

Všeobecne

Platná a účinná právna úprava v Trestnom zákone sa zaoberá problematikou kontroly výkonu trestov technickými prostriedkami len v jedinom prípade, a to v prípade trestu domáceho väzenia, pri ktorom umožňuje nariadenie takejto kontroly (§ 53 ods. 1). Cieľom novelizácie Trestného zákona je jednak precizovanie právnej úpravy ukladania trestu domáceho väzenia v nadväznosti na navrhovan ú právnu úpravu v čl. I, a súčasne rozšírenie možnosti využitia kontroly technickými prostriedkami aj v prípade výkonu ďalší ch (alternatívnych) trestov, ochranného dohľadu, resp. tých primeraných obmedzen í a povinností, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami.

Z hľadiska základnej charakteristiky zmien v Trestnom zákone je potrebné poukázať na to, že kontrola technickými prostriedkami bude obligatórna v prípade trestu domáceho väzenia a v ostatných prípado ch bude ako fakultatívny prostriedok kontroly výkonu rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní; o jej nariadení bude rozhodovať sú d, resp. v prípade podmienečného zastavenia trestného stíhania aj prokurátor.

Podmienkou uloženia trestu domáceho väzenia, resp. nariadenia kontroly technickými prostriedkami v iných prípadoch bude preskúmanie splnenia podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami podľa návrhu zákona v čl. I. Bez splnenia týchto podmienok nebude možné uložiť trest domáceho väzenia, resp. nariadiť kontrolu technickými prostriedkami v ostatných prípadoch.

Novým inštitútom, ktorý sa zavádza predkladanou novelou Trestného zákona je premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia ako alternatívy k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody.

K bodom 1 a ž 4

Účelom navrhovanej zmeny je umožniť použitie kontroly výkonu niektorých primeraných obmedzení a povinností (§ 51 ods. 3 a 4) ukladaných v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Predmetom kontroly bude v tomto prípade dodržiavanie uložených primeraných obmedzení a povinností. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že využitie kontroly technickými prostriedkami prichádza do úvahy len u tých primeraných obmedzení a povinností, ktorých povaha pripúšť a kontrolu ich dodržiavania technickými prostriedkami, resp. tých obmedzení a povinností, u ktorých je objektívne možné zabezpečiť kontrolu ich dodržiavania technickými prostriedkami. Z aktuálneho kataló gu primeraných obmedzení (§ 51 ods. 3) ide o zákaz účasti na určených verejných podujatiach, zákaz požívania alkoholických nápojov a zákaz vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých bol sp áchaný trestný čin. V prípade povinností (§ 51 ods. 4) ide o prí kaz nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodom 5 a 6

Jedným z inštitútov, kde sa bude využí vať kontrola technickými prostriedkami je podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. V tomto prípade pôjde o kontrolu výkonu rozhodnutia súdu, ktorým v rámci podmienečné ho odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloží odsúdenému primerané obmedzenia a povinnosti (§ 51 ods. 3 a 4). Predmetom kontroly bude v tomto prípade dodržiavanie uložených primeraných obmedzení a povinnost í. K tomu pozri odôvodnenie k bodom 1 až 4.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

Všeobecne k trestu domáceho väzenia

Ako už vyplýva z predchádzajúcich čast í dôvodovej správy, trest domáceho väzenia doznáva touto novelizáciou systémových zmien, ktoré možno zhrnúť nasledovne:

-zmena podmienok uloženia tohto trestu

-výmera trestu sa zvyšuje z jedného na dva roky

-kontroluje sa obligatórne technickými prostriedkami pri zachovaní aj iných foriem kontroly jeho výkonu

-kontrolu výkonu tohto trestu bude vykonávať probačný a mediačný úradník priamo zo zá kona (bez nutnosti poverenia), a to vrátane kontroly technickými prostriedkami

-upúšťa sa od ingerencie 'orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným' ako alternat ívy k činnosti probačného a mediačného úradníka

-zavedenie možnosti premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia

-zmena prepočtu pri nedodržaní podmienok uloženého trestu domáceho väzenia pri premene na trest odň atia slobody, pričom jeden deň nevykonaného trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu trestu odňatia slobody.

K bodu 7

V bode 7 (§ 53 ods. 1) sa nanovo definujú podmienky uloženia trestu domáceho väzenia a jeho výmera. Naďalej zostáva zachovaná úprava ukladania tohto trestu (len) páchateľovi prečinu. V § 53 ods. 1 pí sm. a) sa definuje požiadavka na posúdenie vhodnosti uloženia tohto trestu namiesto trestu odňatia slobody, a to s prihliadnutím na uvádzané okolnosti. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) sa bude vyžadovať pre uloženie tohto trestu písomný sľub páchateľa, že splní podmienky výkonu tohto trestu, ak mu bude uložený, čím sa zvýrazňuje alternatívny charakter tohto trestu, ktorého uloženie bude závisieť aj od ochoty páchateľ a trestného činu podrobiť sa tomuto trestu namiesto trestu odňatia slobody, ktorý mu inak hrozí.

Súčasne je potrené poukázať na to, že podmienky ulo ženia trestu domáceho väzenia je potrebné vnímať v kontexte základných zásad ukladania trestov. Práva úprava v § 53 ods. 1 tieto základné zásady dopĺňa, resp. rozširuje a v žiadnom prí pade nevylučuje ich aplikáciu. Táto skutočnosť je dôležitá najmä z toho pohľadu, že zamedzuje vzniku situácie, kedy by sa trest domáceho väzenia uložil napr. páchateľovi trestných činov ako ublí ženie na zdraví, nátlaku alebo trestnom čine sexuálneho zneužívanie v prípade, ak obeť takéhoto trestného činu žije v spoločnej domácnosti s páchateľom. Nie je žiaduce, aby páchateľovi tohto trestného činu bol uložený trest domáceho väzenia, keďže by hrozilo nebezpečenstvo páchania ďalšej trestnej činnosti a obeť by bola opätovne vystavená páchateľovi. Z § 34 ods. 1 Trestného zákona je zrejmé, že 'Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabrá ni v páchaní ďalšej trestnej činnosti...'. Ochrana spoločnosti pred páchaním napr. 'domáceho násilia' sa bez ďal ších pochybností nedosiahne, ak sa uloží trest domáceho väzenia. Trest domáceho väzenia by v tomto prípade rovnako nenapĺňal požiadavku zabrániť pá chateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

K bodu 8

Na základe tejto zmeny sa kontrola vý konu trestu domáceho väzenia technickými prostriedkami stáva jeho neoddeliteľnou súčasťou, a teda stráca svoj doterajší fakultatívny charakter. Zefektívnenie kontroly výkonu tohto trestu vytvára predpoklady pre jeho väčšie využitie, pričom tento stav nie je možné dosiahnuť bez využ ívania technológií na to určených.

K bodu 9

V záujme posilnenia výchovného pô sobenia na odsúdeného sa navrhuje možnosť uložiť odsúdenému po dobu výkonu trestu domáceho väzenia popri povinnostiach vyplývajúcich mu zo samotnej povahy trestu domáceho väzenia i primerané povinnosti a obmedzenia podľa § 51 ods. 3 a 4.

K bodu 10

Podľa platnej právnej úpravy participuje na v ýkone trestu domáceho väzenia, okrem samotného súdu, probačný a mediačný úradník a orgán, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným. Podľa § 435 ods. 1 Trestného poriadku poveruje sú d kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného alebo probačného a mediačného úradníka. Tento koncept sa navrhuje zmeniť tak, že súd nebude poverova ť, ale probačný a mediačný úradník bude priamo zo zákona povinný vykonávať na podklade vykonateľného rozhodnutia súdu kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia. Súčasne sa navrhuje vypustenie mož nosti poveriť vykonaním kontroly orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného, resp. návrh zákona úplne upúšťa od používania pojmu 'orgán spravujúci technické prostriedky kontroly ods údeného'. Kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia možno vnímať v užšom a širšom význame. V prvom prípade ide len o samotnú kontrolu technickými prostriedkami – jej režim bude upravený mimo trestných kódexov, a to v zákone uvedenom v čl. I. V druhom prípade ide o kontrolu vykonávanú aj iným spôsobom (osobnou návštevou odsúdeného v jeho obydlí a pod.).

K bodu 11

V súvislosti s navrhovanou ú pravou zavedenia možnosti uložiť odsúdenému po dobu výkonu trestu domáceho väzenia obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 sa navrhuje primerane upraviť následok spojený s neplnením povinností vyplý vajúcich z povahy trestu domáceho väzenia prípadne obmedzení a povinností uložených odsúdenému podľa § 51 ods. 3 a 4. V prípade neplnenia povinností vyplývajúce z charakteru trestu domáceho vä zenia alebo uložených obmedzení a povinností sa navrhuje premena trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody obdobne ako v prípade možnosti premeny trestu od ňatia slobody na trest domáceho väzenia teda, že každý deň nevykonaného zvyšku trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dň u nepodmienečného trestu odňatia slobody.

K bodu 12

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu výkonu trestu zákazu pobytu technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade trestu zákazu pobytu fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodu 13

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade trestu zákazu účasti na verejných podujatiach fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodom 14 a 15

V súlade s dôvodmi podľa všeobecnej č asti dôvodovej správy sa navrhuje, aby súd mohol premeniť nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody uložený za prečin za podmienok v novo navrhovanom § 65a. Súd tak m ôže urobiť, ak sú kumulatívne splnené podmienky podľa odseku 1, čím sa s účasne vymedzuje cieľová skupina odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorých prichádza do úvahy premena trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

Podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne sú dvojakého typu. Prvá je daná v uvá dzacej vete § 65a ods. 1 – primárne musia byť splnené podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia. Druhú skupinu podmienok tvoria tie, ktor é sú uvedené v písmenách a) až f). Zohľadňuje sa správanie odsúdeného vo výkone trestu, kde sa vyžaduje plnenie povinností a polepšenie – tu ide vyslovene o subjektívnu podmienku na strane odsúdeného [písmeno a)]. Ïalej sa do úvahy berie čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody [pí smeno b)], kde sa vyžaduje vykonanie aspoň jednej tretiny trestu odňatia slobody. Podmienka podľa písmena c) má svoj základ v § 53 ods. 1 Trestného z ákona a je daná hornou hranicou trestu odňatia slobody, nakoľko je nelogické a neprípustné premieňať trest odňatia slobody na trest domáceho väzenia v trvaní dlhšom ako to pripúšťa § 53 ods. 1. Podmienky podľa písmen d) až f) zohľadňujú správanie sa odsúdeného v minulosti, pričom sa vychádza z predpokladu, že premena nebude možná, ak u odsúdeného došlo v minulosti k premene trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody [písmeno e)], resp. k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody počas skúšobnej doby [písmeno d)]. Z písmena f) vyplýva, že premena bude prípustná len u prvotrestných osôb.

Súčasne sa v súlade s bodom 13 upravuje mechanizmus premeny trestu domáceho väzenia späť na trest odňatia slobody v prípade nedodrž ania povinností vyplývajúcich z trestu domáceho väzenia a to tým spôsobom, že jeden deň nevykonaného trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu trestu odňatia slobody. Uvedený mechanizmus ná slednej premeny trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody má pôsobiť motivačne na odsúdených na trest domáceho väzenia a súčasne zamedziť neželaným špekulatívnym prepočtom zo strany odsú dených vo vzťahu k nevykonaným zvyškom trestu.

K bodu 16

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu dodržiavania primeraných obmedzení a povinností uložených v rámci probačného dohľadu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody s probačným doh ľadom fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

Z uvedeného je teda zrejmé, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bez súčasného uloženia probačného dohľadu nebude kontrola technickými prostriedkami prípustná.

K bodu 17

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu dodržiavania primeraných obmedzení a povinností uložených v rámci ochranného dohľadu technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade ochranného dohľadu fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodom 18 a 20

Vzhľadom na zavádzané možnosti efektí vnej kontroly výkonu trestu domáceho väzenia, ako aj s prihliadnutím na požiadavku rozširovania možností ukladania alternatívnych trestov sa navrhuje umožniť uložiť trest domáceho väzenia aj mladistvému páchateľovi trestného činu; vždy však len so súhlasom jeho zákonného zástupcu.

K bodu 19

Účelom tohto ustanovenia je umožniť využ itie kontroly technickými prostriedkami v prípadoch uloženia primeraných obmedzení a povinností, ak sú tieto mladistvému páchateľov uložené v súvislosti s podmienečným odkladom výkonu peňažné ho trestu.

K bodom 21 a 22

Navrhuje sa umožniť kontrolu uložený ch primeraných obmedzení a povinností uložených mladistvému páchateľovi v súvislosti s rozhodovaním o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 23

Účelom navrhovaného prechodné ho ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo rozhodnutie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať právoplatne vydané, až po účinnosti z ákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosťou zákona.

K čl. IV

(novela Trestného poriadku)

K bodu 1

Cieľom navrhovaného doplnenia § 82 je umožniť kontrolu dodržiavania uložených primeraných obmedzení a povinností technickými prostriedkami, a to aj v súvislosti s rozhodovaním o nahradení väzby.

K bodu 2

Ak prokurátor rozhodne o podmienečnom zastaven í trestného stíhania obvineného a súčasne mu uloží primerané obmedzenia a povinnosti, navrhuje sa, aby dodržiavanie týchto primeraných obmedzení a povinností bolo možné kontrolovať technický mi prostriedkami, ak o tom prokurátor rozhodne.

K bodu 3

S cieľom zamedziť situáciá m, kedy sa ukladajú niektoré alternatívne tresty bez reálneho zistenia možností pre riadny výkon týchto trestov sa navrhuje ako obligatórnu podmienku uloženia trestu povinnej práce a trestu domáceho väzenia trestný m rozkazom preverenie podmienok pre riadny výkon tohto trestu probačným a mediačným úradníkom.

K bodu 4

Navrhuje sa terminologicky spresniť, že v prí pade obavy, že odsúdený ujde, alebo sa bude skrývať, alebo ak zneužíva povolené prerušenie výkonu trestu, súd uznesením nariadi pokračova ť vo výkone trestu; upúšťa sa od doterajšej dikcie 'odvolať prerušenie výkonu trestu'.

K bodu 5

V nadväznosti na navrhovanú úpravu premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia (čl. III bod 17) sa upravuje procesný postup súdu a príslušnosť súdu na rozhodnutie o premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

O premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa bude rozhodovať len na návrh, pričom tento návrh bude oprávnený podať len riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa vykonáva trest. Predkladateľ zvažoval aj iné možnosti pri určení okruhu osôb oprávnených podať takýto návrh (napr. odsúdený, prokurátor a pod.), pričom z praktického hľadiska sa ako najvhodnejšie riešenie javí byť zverenie návrhového oprá vnenia len riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Zamedzí sa tak zjavne neopodstatneným návrhom. Ak bude návrh riaditeľa zamietnutý, nič nebude brániť tomu, aby bol podaný opakovane.

Lehota na rozhodnutie súdu je ustanovená v odseku 2.

Príslušnosť súdu na rozhodovanie o premene je upravená v odseku 3; v druhej vete je súčasne zohľadnený nový koncept miestnej príslušnosti na výkon trestu domáceho väzenia (k tomu pozri navrhované znenie § 435 ods. 1).

Obdobne ako v prípade podmienečné prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa navrhuje obligatórny výsluch odsúdeného.

Súčasne s cieľom zabezpečenia nástupu prepusteného odsúdeného na výkon trestu domáceho väzenia sa v odseku 5 upravuje povinnosť odsúdeného dostaviť sa k určenému probačnému a mediačnému úradní kovi, resp. pred príslušný súd v lehote 24 hodín od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 6 a 7

Z dôvodu vloženia nového § 435a sa navrhuje označiť spoločným nadpisom príslušné paragrafy upravujúce vý kon trestu domáceho väzenia.

K bodu 8

V súlade § 406 sa navrhuje v prípade trestu domáceho v äzenia zmeniť doterajšiu právnu úpravu miestnej príslušnosti okresných súdov na zabezpečenie výkonu tohto trestu. Z dôvodu praktických, ako aj z dôvodu hospodárnosti, sa navrhuje, aby miestne príslušn ým súdom na výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia bol okresný súd, v ktorého obvode sa má tento trest vykonávať. Tento súd bude súčasne príslušný na vydanie aj tý ch rozhodnutí, ktoré súvisia s trestom domáceho väzenia – prerušenie výkonu trestu, premena tohto trestu na trest odňatia slobody a pod. Navrhovaná právna úprava rieši súčasne aj príslušnosť probačného a mediačného úradníka.

K bodu 9

Doterajšia právna úprava poverovania probač ného a mediačného úradníka kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia sa nahrádza priamou zákonnou kompetenciou, v zmysle ktorej bude probačný a mediačný úradník vykonávať kontrolu tohto trestu aj bez poverenia sudcu.

K bodu 10

S ohľadom na rozliš ovanie obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zá kona a povinnosti vyplývajúcej z povahy trestu domáceho väzenia pri jeho uložení podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona sa navrhuje sa terminologicky spresniť doterajšiu právnu úpravu.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadvä znosti na prečíslovanie odsekov v § 435.

K bodu 12

Obdobne ako v prípade Trestného zákona, aj v Trestnom poriadku sa upúšťa od pojmu 'orgán poverený kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia'.

Súčasne sa ustanovujú limity pre udelenie výnimky z trestu domáceho väzenia a zvýrazňuje sa skutočnosť, že takáto výnimka má mať krátkodobý charakter. Výnimky z trestu domáceho väzenia umož ňuje povoliť aj súčasná právna úprava. Podľa návrhu bude môcť probačný a mediačný úradník povoliť výnimku najviac v trvaní 48 hodín. Akákoľvek výnimka nad rámec § 435 ods. 5 bude musieť byť riešená prostredníctvom inštitútu prerušenia výkonu trestu domáceho väzenia.

K bodu 13

Inštitút prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia m á za cieľ reagovať na dve situácie, a to na obmedzenie osobnej slobody z titulu nastúpenia do výkonu väzby a do výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na iné okolnosti, ktoré môžu ovplyvňovať vý kon tohto trestu. Na tento účel sa v odseku 1 vymedzuje zákonné prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia a v odseku 2 fakultatívna možnosť jeho prerušenia.

Z hierarchického postavenia trestu domáceho v äzenia ako významnej alternatívy k nepodmienečnému trestu odň atia slobody, kedy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu je nevyhnutné pá chateľa postihnúť obmedzením slobody, avšak postačuje menšia intenzita zásahu do osobnej slobody ako pri výkone trestu odňatia slobody, sa navrhuje obdobne ako pri výkone trestu odňatia slobody umožniť súdu zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu a rozhodnúť o prerušení výkonu trestu domáceho väzenia, najmä ak nastanú dôležité dôvody hodné osobitného zreteľa (odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest domáceho väzenia, náhle ochorie na ťažkú chorobu, ktorá si vyžiada hospitalizáciu odsúdeného v zdravotníckom zariadení, trest domáceho väzenia sa vykoná va na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok a účel takto uloženého trestu by dočasne nemohol byť naplnený a pod.).

V prípade, že pominú dôvody, pre ktoré bol výkon trestu domáceho väzenia prerušený, súd nariadi pokračovať vo výkone trestu dom áceho väzenia.

Do doby, na ktorú bol odsúdenému uložený výkon trestu domáceho väzenia, sa nebude nezapočítavať doba, na ktorú bol prerušený výkon trestu domáceho väzenia.

Proti uzneseniu o prerušení výkonu trestu domáceho väzenia a uzneseniu o odvolaní prerušenia výkonu trestu domáceho väzenia bude prípustná sťažnosť, ktorá nebude mať odkladný účinok.

Prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia bude mať za následok prerušenie kontroly technickými prostriedkami (§ 22 ods. 1 návrhu zákona).

Pri inštitúte prerušenia trestu domáceho väzenia sa vychádza s obdobnej úpravy prerušenia výkonu trestu odňatia slobody (§ 412 Trestného zákona)

K bodom 14 až 16

Trest odňatia slobody je síce najprísnejš ím represívnym nástrojom trestnej politiky štátu, ale jeho výkon musí smerovať rovnako k ochrane spoločnosti po skončení výkonu trestu odsúdeného. V prípade, že odsúdený svojím správaním vo v ýkone trestu odňatia slobody vedome odmieta napĺňať výchovnú zložku trestu (v ústave na výkon trestu odňatia slobody neplní 'prevýchovný' program zaobchádzania) a je obava, že po skončení trestu bude vzhľadom na doterajší postoj k trestnej činnosti (opakovane sa už dopustil úmyselného trestného činu) pokračovať v jej páchaní, existujú preventívne prostriedky, ktorých cieľom je ochráni ť spoločnosť aj po prepustení 'problematického' odsúdeného z výkonu trestu – ochranný dohľad.

V doplnenom ustanovení § 460 (nové odseky 2 a 3) sa precizujú procesné ustanovenia uloženia tohto ochranného dohľadu odsúdenému, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody svojím správaním nepreukázal, že od neho možno očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život.

K bodu 17

Účelom navrhovaného prechodné ho ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo rozhodnutie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať právoplatne vydané, až po účinnosti z ákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosť ou zákona.

K čl. V

(novela zákona o súdnych úradníkoch)

Účelom navrhovanej zmeny zákona o súdnych úradníkoch je umožniť probačným a mediačným úradníkom vykonávať kontrolu rozhodnutí technickými prostriedkami. Zákon o súdnych úradníkoch v súčasnosti vymedzuje pôsobnosť probačných a mediačných úradníkov tak, že vykonávajú úkony probácie a mediácie. Výslovné rozšírenie ich pôsobnosti aj o kontrolu výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami odlíši túto činnosť od samotnej probácie (probácia = trestné konanie, kontrola technickými prostriedkami nie je naviazaná len na trestné konanie). Dôvodom pre takto koncipovanú úpravu je aj odlíšenie výkonu probácie od vý konu kontroly technickými prostriedkami aj na participáciu ministerstva spravodlivosti v procese kontroly technickými prostriedkami s cieľom zamedzi ť participácii výkonnej moci na výkone probácie, ktorá je plne v pôsobnosti súdov, aj keď vo svojej podstate nepredstavuje 'klasickú' rozhodovaciu činnosť súdov.

K čl. VI

(novela zákona o probačných a mediačných úradníkoch)

K bodu 1

V súčasnosti ustanovenie § 2 zákona o proba čných a mediačných úradníkoch nespĺňa podmienky, ktoré sú nastavené novými trestnými kódexmi. Zákon bol spracovaný v čase (2001 až 2002). Cieľom navrhovanej zmeny § 2 ods. 1 pí sm. a) je prehodnotiť súčasný stav tak, aby probačný a mediačný úradník mal jasný a zrozumiteľný mandát na výkon jednotlivých činností v súvislosti so zabezpečení a výkon inštitú tu probácie.

K bodu 2

Účelom navrhovaného doplnenia zá kona je ustanoviť oprávnenie probačného a mediačného úradníka dožadovať sa ochrany zo strany Policajného zboru v súvislosti s splnení m svojich úloh.

K čl. VII

(novela zákona o výkone trestu odňatia slobody)

Všeobecne

Účelom novelizácie zákona o vý kone trestu odňatia slobody je umožniť použitie technických prostriedkov ako kontrolného nástroja odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Využitie technických prostriedkov je plánované najmä v rá mci tzv. otvorených oddelení, resp. pri zaraďovaní odsúdených do práce.

Z koncepčného hľadiska nespadá použitie technických prostriedkov v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pod 'kontrolu rozhodnutia technickými prostriedkami' tak ako ho vymedzuje návrh zákona v čl. I, preto nie je ani predmetom návrhu zákona v čl. I; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona.

Vzťah právnej úpravy zákona o kontrole v ýkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o výkone trestu odň atia slobody je vymedzený v navrhovanom § 1 ods. 2. To znamená, že nová právna úprava sa použije v rámci výkonu trestu odňatia slobody podporne (primerane). Primeranosť jej použitia je determinovaná povahou kontroly pohybu odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Do úvahy prichádza najmä aplikácia tých ustanovení zákona, ktoré upravujú technické prostriedky a podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami s výnimkou získavania súhlasov dotknutých osôb. Metodika použitia technických prostriedkov je tá istá ako prípade kontroly výkonu rozhodnutí. Úkony, ktoré podľa zákona v čl. I vykonáva probačn ý a mediačný úradník budú v podmienkach ústavov na výkon trestu odňatia slobody zabezpečovať príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Èinnosť operačného strediska bude zabezpečovať aj v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti.

Novelizácia zákona o výkone trestu ďalej zahàňa zmeny niektorých ustanovení, pri ktorých aplikačná prax poukazuje na ich nedostatky, resp. odstraňujú sa legislatívno-technické nedostatky vzniknuté prechá dzajúci novelizáciami.

K bodu 1

Ide o legislatívno-technické spresnenie nespr ávne použitého vnútorného odkazu.

K bodu 2

V nadväznosti na zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov sa rozširujú kompetencie Zboru väzenskej a justičnej stráže o možnosť využívania technických prostriedkov pri regulácii a kontrole pohybu a činnosti odsúdených v záujme zaistenia bezpeč nosti a účelu výkonu trestu.

K bodu 3

Upravujú sa podmienky použitia technický ch prostriedkov kontroly odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa navrhuje tento spôsob kontroly pohybu využívať v prípadoch, kedy má odsúdený povolený voľný pohyb mimo ústavu na v ýkon trestu odňatia slobody.

K bodu 4

Ide o opravu zjavnej nesprávnosti v texte právnej normy, nako ľko zákon upravuje práva a povinnosti odsúdených nie obvinených.

K bodu 5

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť osobitný postup pri úhrade materiálnych nákladov za sprístupnenie informácií.

K bodu 6

Navrhuje sa doplnenie základných povinností odsúdeného vo výkon trestu odňatia slobody, a to o povinnosť podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto nariadená. Porušenie tejto povinnosti zo strany odsúdeného bude zakladať vznik discipliná rnej zodpovednosti.

K bodom 7 až 10

Účelom novelizácie zákona o vý kone trestu odňatia slobody v bodoch 6 až 9 je reagovať na odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižuj úceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

V bode 6 a 9 sa navrhuje skrátenie trvanie samoväzby u odsúdených, pričom horná hranica sa z 20 dní skracuje na 14 dní, resp. z 30 na 21 dní.

V bode 7 sa zavádza nové kritérium, ktoré sa bude brať do úvahy pri ukladaní disciplinárneho trestu – stav odsúdeného.

V bode 8 sa vylučuje úplný zákaz kontaktu obvineného s rodinou v čase uloženého disciplinárneho trestu; tento bude možný vždy.

K bodom 11 a 12

Ide sa o spresnenie a doplnenie pôvodného znenia, nakoľko zbor spracováva hodnotenie nielen ku konaniu o podmienečnom prepustení, ale aj k ďalším inštitútom v zmysle trestnej legislatívy.

Vzhľadom na zavedenie inštitútu premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa navrhuje zohľadniť túto skutočnosť aj v doterajšom nadpise siedmej hlavy.

K bodu 13

Ide o spresňujúce úpravy v texte zákona, k torými sa odstraňujú nezrovnalosti vzniknuté s vykonaním doterajších novelizácií.

K bodu 14

Vzhľadom na zavedenie možnosti premeny trestu od ňatia slobody na trest domáceho väzenia sa rozširujú dôvody prepustenia odsúdeného na slobodu aj o prípad premeny jeho doterajšieho trestu na trest domáceho väzenia.

K bodu 15

Aplikačná prax ukázala, že vydá vanie rozhodnutia o zastavení konania v prípade dohody na dobrovoľné medzi odsúdeným a oprávneným orgánom je administratívne nadbytočný úkon. Preto sa navrhuje, aby aj v tomto prípade dochádzalo len k vyznačeniu rozhodnutia v spise.

K bodu 16

Poskytnutie vymedzených informácií akejkoľ vek osobe nielen odsúdenému môže viesť k mareniu účelu výkonu väzby, preto sa navrhuje vypustenie slovo 'odsúdeného' z textu ustanovenia.

K bodu 17

Navrhované rozšírenie splnomocň ovacieho ustanovenia umožní ministerstvu spravodlivosti ustanoviť podrobnosti o použití technických prostriedkov v Poriadku výkonu trestu odňatia slobody.

K čl. VIII

(novela zákona o výkone väzby)

K bodu 1

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť osobitný postup pri úhrade materiálnych nákladov za sprístupnenie informácií.

K bodom 2 a 3

Účelom novelizácie zákona o výkone vä zby v bodoch 1 a 2 je reagovať na odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

Zmenou v § 40a ods. 3 sa zavádza nové kritérium, ktoré sa bude brať do úvahy pri ukladaní disciplinárneho trestu.

Zmena § 40c ods. má za cieľ vylúčiť úplný zákaz kontaktu obvineného s rodinou v čase uloženého disciplinárneho trestu.

K bodu 4

Aplikačná prax ukázala, že vydá vanie rozhodnutia o zastavení konania v prípade dohody na dobrovoľné medzi obvineným a oprávnený m orgánom je administratívne nadbytočný úkon. Preto sa navrhuje, aby aj v tomto prípade dochádzalo len k vyznačeniu rozhodnutia v spise.

l

K bodu 5

Poskytnutie vymedzených informácií akejkoľ vek osobe nielen obvinenému môže viesť k mareniu účelu výkonu väzby, preto sa navrhuje vypustenie slovo 'obvineného' z textu ustanovenia.

K čl. IX

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislat ívneho procesu, ako aj pre vytvorenie dostatočného časového obdobia pre prípravu realizácie návrhu zákona v praxi sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť v plnom rozsahu 1. januára 2016.

Delená (skoršia) účinnosť sa navrhuje vo vzťahu k návrhu zákona v čl. I a novelizácie zákona o výkone trestu odňatia slobody v čl. VII, a to z dôvodu vytvorenia podmienok pre pilotnú prevádzku kontroly technickými prostriedkami v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov.

V Bratislave, 7. januára 2015

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu