Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 757/2004 účinný od 01.07.2017 do 24.05.2018

Platnosť od: 31.12.2004
Účinnosť od: 01.07.2017
Účinnosť do: 24.05.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Pracovno-právne vzťahy, Školstvo a vzdelávanie, Občianske súdne konanie, Všeobecné súdnictvo, Trestné právo hmotné, Vojenská služba, Notárstvo, Zbrane a strelivo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST33JUD>99958DS25EUPP17ČL10

Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 757/2004 účinný od 01.07.2017 do 24.05.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 757/2004 s účinnosťou od 01.07.2017 na základe 152/2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 152/2017, dátum vydania: 09.06.2017

Dôvodová správa

 

  1. A. Všeobecná časť 

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). 

 

Návrh zákona sa do legislatívneho procesu predkladá na základe schváleného Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 a na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020, ktoré týmto napĺňa v časti Spravodlivosť, súdnictvo. Návrh zákona ďalej realizuje vybrané úlohy vyplývajúce z Akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na rok 2015 a z Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

 

Cieľom návrhu zákona je riešiť tri základné okruhy problematiky – výberové konania na funkciu sudcu, hodnotenie sudcov a disciplinárnu zodpovednosť sudcov. V oblasti výberových konaní sa navrhuje zavedenie hromadného výberového konania pri obsadzovaní voľných miest sudcov na okresných súdoch, a to pri rešpektovaní doterajšej úrovne otvorenosti výberových konaní, ich transparentnosti a verejnej kontroly. V oblasti hodnotenia sudcov sa navrhuje zriadenie hodnotiacich komisií, ktoré budú vykonávať hodnotenie sudcov a súčasne sa navrhuje zverejňovanie hodnotení sudcov. V oblasti disciplinárnej zodpovednosti sa vykonávajú zmeny majúce za cieľ zefektívnenie disciplinárneho konania, najmä jednoznačné určenie orgánu zodpovedného za dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní, pričom sa súčasne vykonáva úprava niektorých inštitútov disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárnych konaní, u ktorých si to vyžiadala aplikačná prax. 

 

Okrem uvedených otázok návrh zákona rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe týkajúce sa postavenia a činnosti Súdnej rady Slovenskej republiky, zloženia oddelení vnútornej revízie súdov, nezlučiteľnosti funkcie orgánov riadenia a správy súdov s členstvom v Súdnej rade Slovenskej republiky, ako aj prispôsobenie právnej úpravy tvorby rozvrhu práce notárov s Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh zákona ďalej ustanovuje povinnú formu elektronickej komunikácie sú súdmi pre určené subjekty (orgány verejnej moci a advokáti); v tejto súvislosti sa zavádza aj nový súdny poplatok.

 

Vzhľadom na obsahové vymedzenie zámeru návrh zákona je potrebné okrem zmeny a doplnenia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonať aj zmeny a doplnenia zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Návrh zákona predpokladá vydanie jedného vykonávacieho predpisu, a to vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovia podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu. Návrh vyhlášky je súčasťou predkladaného materiálu.

 

Návrh zákona bol v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovaný participatívnym spôsobom v rámci na to zriadenej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov Súdnej rady Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, stavovských organizácií sudcov a občianskej spoločnosti.  

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

 

Návrh zákona nezakladá vplyvy, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona zakladá pozitívny vplyvy na rozpočet verejnej správy. 

 

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. 

 

Návrh zákona bol predmetom predbežného pripomienkového konania, ako aj medzirezortného pripomienkového konania. Dňa 21. februára 2017 bol návrh zákona prerokovaný na rokovaní Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, dňa 27. februára 2017 na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady vlády Slovenskej republiky a dňa 1.marca na rokovaní vlády Slovenskej republiky a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá s rozpormi (Najvyšší súd Slovenskej republiky, Súdna rada Slovenskej republiky, Združenie sudcov Slovenska, Slovenská advokátska komora).

 

 

  1. B. Osobitná časť 

 

K čl. I

(zákon č. 385/2000 Z. z.)

 

K bodu 1 (§ 5 ods. 3)

 

Cieľom navrhovanej zmeny je znížiť počet rokov odbornej praxe potrebnej pre odpustenie vykonania justičnej skúšky z 20 rokov na 15 rokov a zároveň doplniť ďalšiu formu odbornej praxe, ktorú možno vziať do úvahy pri rozhodovaní o odpustení vykonania justičnej skúšky. Navrhovaná úprava tak vytvára vhodnejšie podmienky pre obsadzovane voľných miest sudcov z radov odborníkov, najmä pre potreby správnych kolégií krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Skrátenie doby trvania odbornej praxe súčasne vychádza z ústavnej úpravy podmienok pre vymenovanie do funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (k tomu pozri čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), podľa ktorej sa pre vymenovanie do funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyžaduje, aby bol kandidát „najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní“. Niet legitímneho dôvodu pre odlišnú právnu úpravu podmienky pre prístup k funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudcov všeobecných súdov.

 

K bodu 2 (§ 11 ods. 1)

 

Zmena platného a účinného znenia § 11 ods. 1 vychádza z novej právnej úpravy výberových konaní na funkciu sudcu. Podľa navrhovaného § 28 a nasl. sa voľné miesto sudcu na okresnom súde bude obsadzovať z kandidátov na funkciu sudcu, ktorých bude generovať hromadné výberové konanie. Voľné miesto sudcu sa súde vyššieho stupňa (§ 11 ods. 1 druhá veta) sa bude obsadzovať podľa doterajšej právnej úpravy, a to na základe výsledkov výberového konania, ktoré súdnej rade oznámi predseda výberovej komisie. Z uvedeného dôvodu preto dochádza k preformulovaniu znenia § 11 ods. 1 tak, aby toto znenie zodpovedalo novej právnej úprave hromadných výberových konaní. 

 

K bodu 3 (§ 11 ods. 2)

 

V navrhovanom znení § 11 ods. 1 sa zavádza legislatívna skratka pre Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto bolo potrebné odstrániť totožnú legislatívnu skratku zavedenú v § 11 ods. 2.

 

K bodu 4 (§ 11 ods. 3)

 

Navrhovanou zmenou § 11 ods. 3 sa sleduje zlepšenie možností pre správne kolégiá obsadzovať voľné miesta sudcov z radov odborníkov pôsobiacich mimo justičného prostredia, ale aj napríklad z radov asistentov správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Právna úprava je cielená výlučne na správne kolégiá krajských súdov a nebude sa uplatňovať v prípade voľných miest iných kolégií krajských súdov. 

 

K bodu 5 [§ 13 ods. 1 písm. c)]

 

Ide o zavedenie legislatívnej skratky „kancelária súdnej rady“, nakoľko predmetné označenie sa vyskytuje v dotknutej právnej úprave v jej viacerých ustanoveniach, pričom jeho používanie nie je jednotné.

 

K bodu 6 (§ 14 ods. 2)

 

Zmena § 14 ods. 2 zohľadňuje analogickú zmenu vykonávanú v § 11 ods. 3, a teda navrhuje, aby v prípade preloženia sudcu do správneho kolégia krajského súdu bolo možné už po siedmych rokoch právnickej praxe.

 

K bodu 7 (§ 14)

 

V kontexte novej právnej úpravy hromadných výberových konaní sa navrhuje limitovať možnosť preloženia sudcu na iný súd toho istého stupňa uplynutím zákonom ustanovenej lehoty piatich rokov. Táto právna úprava nadväzuje na doterajšiu nie úplne vyhovujúcu prax, kedy boli sudcovia pridelení na okresné súdy prekladaní na iné súdy pomerne v krátkom čase od ich vymenovania a pridelenia, čo neguje snahu zabezpečiť fungovanie súdov ich riadnym personálnym obsadením. Právna úprava sa bude vzťahovať aj na existujúcich sudcov okresných súdov. 

 

Návrh zákona predpokladá možnosť uplatniť výnimku z tohto pravidla, a to v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z hľadiska jej praktickej aplikácie pôjde napríklad o rodinné alebo zdravotné dôvody. Ustálenie obsahu pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ bude na orgáne, ktorý bude rozhodovať o preložení sudcu, t.j. na Súdnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“). 

 

K bodu 8 (§ 24 ods. 9)

 

Navrhované doplnenie právnej úpravy súvisí so zriadením hodnotiacich komisií podľa nového znenia § 27b. Návrh zákona predpokladá, že členmi hodnotiacich komisií sa budú môcť stať aj sudcovia, ktorí majú prerušený výkon funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4. Zvolenie takéhoto sudcu do funkcie člena hodnotiacej komisie bude mať za následok znovu ujatie sa funkcie sudcu. Takýto sudca sa ujme funkcie buď na súde, na ktorom pôsobil pred prerušením výkonu funkcie sudcu alebo na inom súde, na ktorom je určené voľné miesto sudcu a na ktorý ho na tento účel preloží súdna rada. Súčasne v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že návrh zákona predpokladá, že takýto sudca nebude členom hodnotiacej komisie v obvode krajského súdu, v ktorom pôsobil pred prerušením výkonu funkcie sudcu.

 

K bodu 9 (§ 27b)

 

Navrhovaná právna úprava upúšťa na okresných súdoch, krajskom súde a Špecializovanom trestnom súde od doterajšieho modelu hodnotenia sudcov, ktoré vykonávali predsedovia kolégií, resp. predsedovia grémií príslušných súdov. Po novom sa navrhuje, aby hodnotenie sudcov vykonávali hodnotiace komisie. Návrh zákona v tejto časti nadväzuje na programové vyhlásenie vlády, podľa ktorého „Pravidelné hodnotenie práce sudcov, zavedené od roku 2012, je potrebné vyhodnotiť a dopracovať, aby plnilo svoju funkciu. Práca sudcu sa má hodnotiť komplexne, preto každý sudca má byť raz za päť rokov podrobený komplexnému hodnoteniu. Dnes hodnotenie sudcov vykonávajú kolegovia, výsledky nie sú verejne známe. Je potrebné dopracovať hodnotenie – najmä pokiaľ ide o hodnotiteľov. Vláda zváži  vytvorenie tzv. hodnotiacich senátov, ktoré budú tvoriť sudcovia, ktorí sa budú venovať len tejto činnosti.“. Návrhom zákona teda dochádza k zmene subjektu, ktorý vykonáva hodnotenie sudcov. 

 

Hodnotiace komisie bude kreovať súdna rada, ktorej sa navrhuje zveriť oprávnenie vymenúvať a odvolávať členov hodnotiacich komisií. Funkčné obdobie členov hodnotiacej komisie bude päť rokov. Navrhovať kandidátov na členov hodnotiacej komisie budú môcť orgány sudcovskej samosprávy, záujmové združenia sudcov a minister spravodlivosti. 

 

Návrh zákona umožňuje, aby členmi hodnotiacich komisií mohli byť aj tzv. emeritní sudcovia. S tým súvisí aj navrhovaná zmena § 24; k tomu pozri bod 4.  

 

S cieľom zabezpečiť úplnú profesionalizáciu hodnotiacich komisií sa navrhuje, aby sudcovia ustanovení do tejto komisie nevykonávali popri tejto činnosti funkciu sudcu. Ide o obdobný režim ako v prípade stáží sudcov (pozri § 13 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich). Takto koncipovaná právna úprava umožní, aby sa členovia hodnotiacich komisií „na plný úväzok“ venovali len tejto činnosti. Návrh zákona ďalej predpokladá, že výkon činnosti v hodnotiacej komisii sa na účely zákona o sudcoch a prísediacich bude považovať za výkon funkcie sudcu.  

 

Hodnotiace komisie sa budú vytvárať pre obvod každého krajského súdu, a teda takto vytvorená komisia bude hodnotiť všetkých sudcov súdov, ktoré sa nachádzajú v obvode tohto krajského súdu. Sudcovia Špecializovaného trestného súdu budú hodnotení hodnotiacou komisiou vytvorenou pre obvod Krajského súdu v Bratislave. Pri vytváraní hodnotiacich komisií na úrovni krajských súdov sa navrhuje z dôvodu pretrhnutia možných lokálnych väzieb, aby sa do komisií volili sudcovia z obvodu iných krajských súdov. Návrh zákona zámerne nerieši otázku na základe akého kľúča sa majú obsadzovať miesta v hodnotiacich komisiách, t.j. z akého kraja vybrať členov hodnotiacich komisií pre potreby iného kraja. Túto otázku bude riešiť orgán, ktorý kreuje hodnotiace komisie, t.j. súdna rada, a to v rámci svojej kreačnej právomoci. 

 

Hodnotenie sudcov na Najvyššom súde Slovenskej republiky sa bude vykonávať podľa doterajšej právnej úpravy, t.j. hodnotenie bude vykonávať v tomto prípade predseda príslušného kolégia. Samotného predsedu kolégia bude tak ako doteraz hodnotiť iný člen kolégia. Vzhľadom na osobitosti činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je účelné aplikovať model hodnotiacich komisií na tomto súde. Preto predkladateľ aj na základe výsledkov pripomienkového konania a rozporových konaní zotrváva na doterajšej právnej úprave vo vzťahu k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.  

 

K bodu 10 [§ 27c písm. a)] 

 

Navrhuje sa, aby v rámci hodnotenia sudcov bola braná do úvahy aj obtiažnosť vecí, o ktorých hodnotený sudca koná a rozhoduje, čím sa zvýrazňuje aj kvalitatívna stránka rozhodovacej činnosti hodnoteného sudcu. 

 

K bodom 11 až 17 a 19 až 20

 

Ide o zmeny vyvolané zmenou subjektu vykonávajúceho hodnotenie sudcov. Z uvedeného dôvodu sa zohľadňuje existencia hodnotiacich komisií v súvisiacich ustanoveniach zákona o sudcoch a prísediacich. 

 

K bodu 18 (§ 27e)

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry § 27d a následného používania vnútorných odkazov na toto ustanovenie.

 

K bodu 21 (§ 27h)

 

Návrh zákona zavádza zverejňovanie hodnotení sudcov vrátane súvisiacej dokumentácie (námietky sudcu, stanovisko sudcovskej rady). V tejto časti návrh zákona napĺňa programové vyhlásenie vlády, podľa ktorého Pre zvýšenie verejnej kontroly vláda zmení právnu úpravu tak, aby sa výsledky hodnotenia sudcov zverejňovali.“. Súčasne sa realizuje úloha C.29. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 59 z 11. februára 2015 k návrhu akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na rok 2015.

 

Všeobecne k problematike výberových konaní

 

Návrhom zákona sa zavádza nový mechanizmus výberových konaní na obsadenie voľného miesta sudcu na okresných súdoch. Podstata novej právnej úpravy spočíva v zavedení tzv. hromadného výberového konania, ktorého cieľom je vytvoriť databázu kandidátov na funkciu sudcu, z ktorých sa budú priebežne obsadzovať voľné miesta sudcov na okresných súdoch. Voľné miesta sudcov na súdoch vyššieho stupňa sa budú obsadzovať tak ako doteraz. 

 

Z hľadiska legislatívno-technického spracovania právnej úpravy je potrebné uviesť, že predkladateľ volí používanie pojmov „hromadné výberové konanie“ a „výberové konanie podľa § 28 ods. 3“, resp. „výberové konanie“. To znamená, že ak sa v texte § 28 až 29b používa pojem „výberové konanie“ rozumejú sa tým obe formy výberového konania. Ak sa má namysli len niektorá z týchto foriem, volí sa priame pomenovanie „hromadné výberové konanie“, resp. odkaz na výberové konanie podľa § 28 ods. 3.

 

K bodu 22 (§ 28)

 

V odseku 1 sa po vzore doterajšej právnej úpravy vymedzuje základná zásada pre obsadenie voľného miesta sudcu, ktorou je úspešné absolvovanie výberového konania. Táto zásada pripúšťa jedinú výnimku zo svojho uplatňovania, a to obsadenie voľného miesta preložením sudcu na iný súd rovnakého stupňa (napr. preloženie sudcu z okresného súdu na iný okresný súd alebo z jedného krajského súdu na iný krajský súd). V tejto časti nejde o novú právnu úpravu, ale o právnu úpravu prevzatú z doterajšieho znenia zákona; k tomu pozri § 28 ods. 1 v platnom znení.

 

V odsekoch 2 a 3 sa upravuje výberové konanie na okresných súdoch (odsek 2) a na súdoch vyššieho stupňa (odsek 3). Z hľadiska normatívneho vyjadrenia uvedeného zámeru sa navrhuje, aby sa rozlišovali dve formy výberového konania – výberové konanie na vopred neurčený počet miest sudcov (hromadné výberové konanie) a výberové konanie na vopred určený počet miest sudcov. Prvá forma výberového konania sa bude uplatňovať pri obsadzovaní voľných miest na okresných súdov, druhá forma bude používaná na súdoch vyššieho stupňa, t.j. na krajských súdoch, Špecializovanom trestnom súde a na Najvyššom súde Slovenskej republiky. 

 

Dôvodom zavedenia hromadného výberového konania je snaha urýchliť obsadzovanie voľných miest sudcov. Zavedenie novej podmienky ustanovenia do funkcie sudcu – predpoklady sudcovskej spôsobilosti – spôsobilo v aplikačnej praxi stav, že obsadenie voľného miesta sudcu trvá neúmerne dlho, a to najmä z dôvodu zabezpečovania podkladov pre overenie sudcovskej spôsobilosti zo strany Národného bezpečnostného úradu. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje, aby hromadné výberové konanie vygenerovalo databázu kandidátov na funkciu sudcu, ktorí budú podrobení procedúre overovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Uvedeným riešením sa docieli stav, kedy bezprostredne po uvoľnení miesta sudcu na okresnom súde alebo po určení voľného miesta ministrom spravodlivosti ho bude možné obsadiť v relatívne krátkom čase. Súčasne bude splnená podmienka obsadenia voľného miesta sudcu na základe výsledkov výberového konania.

 

Výsledkom hromadného výberového konania bude vytvorenie databázy kandidátov na funkciu sudcu. Dôležitým momentom novej právnej úpravy je určenie počtu kandidátov na funkciu sudcu, ktorý ma hromadné výberové konanie generovať. Navrhuje sa, aby ich počet určoval minister spravodlivosti po prerokovaní so súdnou radou. Pri určovaní počtu kandidátov návrh zákona určuje vychádzať z predpokladaného počtu voľných miest sudcov v príslušnom kalendárnom roku. Určovanie predpokladaného počtu voľných miest sudcov sa bude zohľadňovať najmä prirodzenú fluktuáciu na súdoch (prerušenie výkonu funkcie sudcu v súvislosti so vznikom nároku na starobný dôchodok, úmrtia), odvolávanie sudcov z titulu dosiahnutia 65 rokov prezidentom Slovenskej republiky, ako aj z vývoja verejných financií. Uvedené kritériá však nie je nevyhnutné vyjadrovať normatívnym spôsobom, preto volí predkladateľ všeobecnú formuláciu „predpokladaný počet voľných miest sudcov“. Z praktického hľadiska je vždy namieste, aby minister určil taký počet kandidátov na funkciu sudcu, ktorý bude prevyšovať predpokladaný počet voľných miest sudcov.     

 

V súvislosti s novou právnou úpravou je namieste aj ozrejmenie niektorých pojmov používaných na označenie osoby, ktorá sa uchádza o voľné miesto sudcu. Na označenie tejto osoby aj doterajšie znenie právnej úpravy používalo dve označenia – uchádzač a kandidát na funkciu sudcu. Uchádzačom treba rozumieť osobu, ktorá má záujem stať sa sudcom a na tento účel sa prihlásila do výberového konania. Uchádzačom je však aj sudca, ktorý sa uchádza o funkciu sudcu na súde vyššieho stupňa. Kandidát na funkciu sudcu je pojem používaný v texte Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s rozhodovaním, či spĺňa alebo nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Ak je zákonným predpokladom vymenovania a pridelenia sudcu výberové konanie, tak je nepochybné, že kandidátom na funkciu sudcu môže byť len osoba, ktorá ako uchádzač o funkciu sudcu úspešne absolvovala výberové konanie. Tejto logike je podriadená aj nová právna úprava. 

 

Účel výberového konania je vymedzený v odseku 4, táto právna úprava zodpovedá doterajšiemu účelu výberového konania podľa § 28 ods. 4 prvá veta platného znenia zákona o sudcoch a prísediacich. 

 

V odseku 5 sa definuje verejný charakter výberového konania; aj v tomto prípade ide o právnu úpravu prevzatú z doterajšieho znenia zákona (k tomu pozri § 28 ods. 5 platného znenia zákona). 

 

Zásada zákazu diskriminácie vyplývajúca z navrhovaného odseku 6 je prevzatou úpravou z doterajšieho § 28 ods. 4 posledná veta. 

 

 

 

 

K bodu 23

 

§ 28a 

 

Ustanovenie nového § 28a rieši problematiku vyhlasovania výberového konania a jeho organizačné a technické zabezpečenie. 

 

Subjektom, ktorý vyhlasuje hromadné výberové konanie bude predseda súdnej rady a v prípade výberového konania na súde vyššieho stupňa ním bude predseda príslušného súdu. Ide teda o odklon od doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej výberové konanie vyhlasoval vždy predseda súdu, na ktorom sa obsadzovalo voľné miesto sudcu.  

 

V prípade hromadného výberového konania je namieste koncentrovať jeho vyhlasovanie u jednej osoby, a to najmä z ohľadom na požiadavku, aby sa hromadné výberové konanie uskutočňovalo v rovnakom čase (termíne). Hromadné výberové konania sú koncipované na regionálnom princípe, to znamená, že hromadným výberovým konaním sa obsadzujú voľné miesta sudcov v obvode krajského súdu. Výsledkom hromadného výberového konania je vytvorenie databázy kandidátov na funkciu sudcu zvlášť pre obvod každého krajského súdu. Vzhľadom na tieto požiadavky sa navrhuje, aby sa hromadné výberové konania vyhlasovali súčasne v obvodoch všetkých krajských súdov, a to aspoň raz ročne, pričom predseda súdnej rady má možnosť zvoliť buď jarný alebo jesenný termín výberového konania; tento koncept sa aplikuje aj v prípade uskutočňovania justičných skúšok (k tomu pozri § 12 ods. 4 zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Dikcia „aspoň raz ročne“ umožňuje, aby boli hromadné výberové konania vyhlasované aj viackrát ročne – podstatné však je, že bez ohľadu na ich počet v roku, musia sa vždy uskutočniť súčasne vo všetkých obvodoch krajských súdov.

 

V odseku 2 sa rieši verejný charakter vyhlásenia výberového konania. Fakticky sa preberá doterajšia právna úprava § 28 ods. 3 pôvodného znenia zákona. 

 

V odseku 3 sa rieši otázka administratívneho a organizačného zabezpečenie priebehu výberového konania. V tomto prípade sa navrhuje, aby výberové konanie zabezpečoval predseda príslušného krajského súdu, ak ide o hromadné výberové konanie [písmeno a)], resp. predseda príslušného súdu, ak ide o výberové konania na obsadenie voľného miesta sudcu na súde vyššieho stupňa [písmeno b)]. 

 

§ 28b

 

V novom § 28b sa upravujú podmienky účasti vo výberovom konaní (odsek 1) a prihlasovanie do výberového konania, ako aj zverejňovanie zákonom ustanovených údajov  o prihlásených uchádzačoch (odseky 2 a 3)

 

Dikcia použitá v odseku 1 predznačuje, že výberového konania sa môže zúčastniť sudca (právna úprava cieli najmä na výberové konanie na súde vyššieho stupňa) a osoba, ktorá nie je sudcom a ktorá spĺňa zákonom ustanovené predpoklady. Zachováva sa teda koncept otvorených výberových konaní aj pre osoby z mimo justičného prostredia na všetkých súdoch vrátane súdov vyššieho stupňa; pri definovaní podmienok účasti vo výberovom konaní sa vychádza z doterajšieho znenia § 28 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich. Upúšťa sa však od podmienky absolvovania tzv. prípravného vzdelávania, čo zodpovedá požiadavke vyplývajúcej z programového vyhlásenia vlády; k tomu pozri odôvodnenie k § 28d.     

 

V odsekoch 2 a 3 sa preberá doterajšia právna úprava § 28 ods. 6 a 7 zákona o sudcoch a prísediacich. Zachováva sa teda úroveň transparentnosti výberových konaní spočívajúca v zverejňovaní zákonom ustanovených údajov o uchádzačoch prihlásených do výberového konania. 

 

§ 28c

 

V novom § 28c sa upravuje obsah výberového konania a niektoré aspekty jeho priebehu a ukončenia. Ide o právnu úpravu preberanú z doterajšieho znenia zákona; k tomu pozri § 28 ods. 4 druhá a tretia veta, § 28 ods. 5 tretia veta a § 28 ods. 8. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa navrhuje zveriť vytváranie databáz podľa § 28c ods. 1 do pôsobnosti Justičnej akadémii Slovenskej republiky. Súčasne sa do zákona preberá právna úprava pôvodne obsiahnutá vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 483/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení „Psychologické posúdenie sa vykonáva aplikáciou psychodiagnostických metód určených ministerstvom.“.

 

Novou je právna úprava navrhovaná v § 28c ods. 3. Zavedenie tejto právnej úpravy si vyžiadal nový koncept hromadných výberových konaní. Prvá veta a druhá veta ustanovenia platia pre všetky formy výberového konania. Ich cieľom je zabezpečiť po skončení výberového konania zoznam uchádzačov podľa poradia ich úspešnosti vo výberovom konaní. V prípade, že dvaja alebo viacerí uchádzači dosiahli rovnaké poradie, bude sa o konečnom poradí rozhodovať žrebovaním. Tretia veta ustanovenia sa vzťahuje len na hromadné výberové konanie. V tomto prípade je zámerom, aby sa poradie úspešnosti uchádzačov odvíjalo aj podľa počtu obsadzovaných miest kandidátov na funkciu sudcu. Príklad: hromadným výberovým konaním treba obsadiť 20 miest kandidátov na funkciu sudcu. Do výberového konania sa prihlási 100 uchádzačov. Z prihlásených uchádzačov dosiahne minimálny počet bodov na to, aby ich bolo možné považovať za úspešných 50 uchádzačov. V tomto prípade sa teda zoradia všetci 50 úspešní uchádzači podľa počtu bodov dosiahnutých v hromadnom výberovom konaní (od najvyššieho po najnižší počet bodov). Prvých 20 uchádzačov sa stáva kandidátmi na funkciu sudcu a sú zaradení do databázy podľa § 28d návrhu zákona. V prípade, že uchádzači napríklad na 18. až 25. mieste majú rovnaký celkový počet bodov, rozhodne sa o ich konečnom poradí žrebom. Pri tomto žrebovaní bude potrebné vyžrebovať troch uchádzačov, ktorí obsadia 18., 19. a 20. miesto, t.j. uskutočnia sa tri žrebovania poradia. Žrebovanie sa však uskutoční aj medzi uchádzačmi, ktorí sa umiestnili na vyšších pozíciách – určenie tohto poradia je dôležité pri následnom kreovaní databázy podľa § 28d. Z uvedeného dôvodu je dikcia „V prípade rovnosti poradia sa rozhodne žrebom.“ všeobecného charakteru a neviaže sa len na hraničnú situáciu kandidátov „oscilujúcich nad a pod čiarou“ danou počtom miest kandidátov na funkciu sudcu. To znamená, že ak najvyšší počet bodov dosiahli dvaja uchádzači, bude potrebné žrebom určiť poradie ich úspešnosti. 

 

Posledné dve vety odseku 4 vychádzajú z doterajšej právnej úpravy § 27ga ods. 1 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 195/2014 Z. z., podľa ktorého „Bezodkladne po oznámení výsledkov výberového konania12) kancelária súdnej rady doručí kandidátovi na vymenovanie za sudcu, ktorým je uchádzač o funkciu sudcu, ktorý sa umiestnil vo výberovom konaní ako prvý v poradí, dotazník podľa osobitného predpisu.13)“. Predmetné ustanovenie vymedzovalo obsah pojmu „kandidát na funkciu sudcu“; podľa pôvodnej úpravy ním bol uchádzač, ktorý sa umiestnil vo výberovom konaní ako prvý v poradí. Toto obsahové vymedzenie však nezodpovedá novému konceptu hromadného výberového konania. Preto sa navrhuje obsah tohto pojmu vymedziť v zákone o sudcoch a prísediacich, a to tak, že ním bude treba rozumieť úspešných uchádzačov v hromadnom výberovom konaní. Predloženým návrhom zákona súčasne dochádza k zmene cit. zákona o súdnej rade. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že o kandidátovi na funkciu sudcu možno hovoriť nie len v prípade hromadného výberového konania, ale aj v prípade výberového konania podľa § 28 ods. 3. Výberového konania podľa § 28 ods. 3, t.j. výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu na súde vyššieho stupňa sa môžu zúčastniť ako sudcovia, tak osoby, ktoré nie sú sudcami. O kandidáta na funkciu sudcu ide v tomto prípade vtedy, ak je úspešným uchádzačom práve ten, ktorý nie je sudcom.   

 

§ 28d

 

Navrhovaný § 28d je novým prvkom v právnej úprave, ktorého cieľom je vytvoriť databázu kandidátov na funkciu sudcu pre potreby obsadzovania voľných miest na okresných súdoch. Podľa odseku 1 sa bude vytvárať 8 databáz, a to zvlášť pre potreby obvodu každého krajského súdu.

 

V odseku 2 sa upravuje zásada, podľa ktorej sa voľné miesto sudcu na okresnom súde obsadzuje z databázy toho krajského súdu, v ktorého obvode sa nachádza dotknutý okresný súd. Zákon pripúšťa jednu výnimku, kedy bude možné „siahnuť“ aj po kandidátovi z databázy iného krajského súdu – pôjde o prípad, kedy nebude v príslušnej databáze žiaden kandidát. V tomto prípade návrh zákona umožňuje dvojaké riešenie, a to buď sa obsadí voľné miesto sudcu výberom kandidáta z databázy iného krajského súdu alebo sa vyhlási hromadné výberové konanie. Využitie postupu podľa § 28d ods. 2 nie je príkazom, ale možnosťou; uvedené vyplýva z dikcie „...možno voľné miesto sudcu obsadiť aj...“. Dovetok „ustanovenie odseku 3 sa použije primerane“ určuje kľúč, podľa ktorého sa využívajú iné databázy. Týmto kľúčom je poradie úspešnosti uchádzačov v databázach iných krajských súdov. 

 

Ak odsek 2 ustanovuje to, z akej databázy vyberať budúcich sudcov, odsek 3 ustanovuje ako majú byť kandidáti na funkciu sudcu v databáze zoradení. Kandidáti sa budú v jednotlivých databázach zoraďovať podľa úspešnosti v hromadnom výberovom konaní, t.j. podľa počtu dosiahnutých bodov v hromadnom výberovom konaní, resp. podľa poradia úspešnosti určeného na základe § 28c ods. 3. 

 

Druhá veta v § 28d ods. 3 má za cieľ zaviesť pravidlo pravidelnej aktualizácie databázy kandidátov na funkciu sudcu. V praxi to bude znamenať, že prvým hromadným výberovým konaním sa získa určený počet kandidátov na funkciu sudcu. Zákon predpokladá priebežné obsadzovanie voľných miest sudcov na okresných súdov z takto vytvorenej databázy, a teda zároveň aj postupné ubúdanie kandidátov z tejto databázy. Ak nastane situácia, že do ďalšieho hromadného výberového konania nedôjde k úplnému vyprázdneniu databázy, tak ďalší kandidáti sa zaradia do príslušnej databázy podľa ich úspešnosti, a to aj na úkor pôvodných kandidátov, ktorí boli v skôr vykonanom hromadnom výberovom konaní menej úspešní. Z navrhovaného ustanovenia vyplýva, že kandidát na funkciu sudcu sa môže zúčastniť hromadného výberového konania aj opakovane, pričom v prípade dosiahnutia rôzneho počtu bodov sa berie do úvahy vyšší počet bodov.

 

Ustanovenia § 28d ods. 2 a 3 je potrebné vnímať aj v kontexte právnej úpravy § 27ha zákona o súdnej rade. To znamená, že samotné zaradenie do databázy kandidátov na funkciu sudcu nestačí, keďže podľa navrhovaného § 27ha ods. 2 treba brať v zreteľ aj podmienku splnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti.   

 

Podľa programového vyhlásenia vlády „Prípravné vzdelávanie sudcu, ktoré je predpokladom toho, aby sa právnik, ktorý nepracuje v justícii, uchádzal o funkciu sudcu, predstavuje bariéru záujmu uchádzať sa o túto funkciu pre právnikov nepôsobiacich v justícii. Vláda zmení právnu úpravu tak, aby sa prípravné vzdelávania týkalo len tých uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní na funkciu sudcu.“. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje koncept, podľa ktorého prípravné vzdelávanie nebude podmienkou účasti vo výberovom konaní (k tomu pozri nové znenie podmienok účasti vo výberovom konaní podľa § 28b ods. 1). V nadväznosti na uvedené sa však zavádza povinnosť pre kandidáta na funkciu sudcu absolvovať prípravné vzdelávanie. Prípravné vzdelávanie bude zabezpečovať Justičná akadémia Slovenskej republiky, čo vyplýva z platného a účinného znenia § 3 ods. 2 prvá veta zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nesplnenie tejto povinnosti bude znamenať, že takýto kandidát nebudem môcť byť vymenovaný do funkcie sudcu. Uvedené vyplýva z novelizácie zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je uvedená v čl. II, a to z navrhovaného § 27fa ods. 2, podľa ktorého „Predseda súdnej rady na základe oznámenia ministra podľa odseku 1 písomne prizve na zasadnutie súdnej rady kandidátov na funkciu sudcu, ktorí spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti a ktorí absolvovali prípravné vzdelávanie tak, aby ...“

 

Podľa navrhovaného odseku 5 budú databázy zverejňované na webovom sídle ministerstva. Z praktického hľadiska sa predpokladá zverejnenie celkovo 8 databáz, a to podľa jednotlivých krajských súdov. V databázach sa bude zverejňovať meno a priezvisko kandidáta na funkciu sudcu. Ďalej sa v nich bude uvádzať údaj o tom, že kandidát spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti a o tom, že absolvoval prípravné vzdelávanie.  

 

§ 28e

 

Nové ustanovenie § 29a je reflexiou doterajšieho znenia § 28 ods. 9 zákona o sudcoch a prísediacich v znení zavedenom zákonom č. 33/2011 Z. z. Vo svojej podstate nejde o novú právnu úpravu. V prípade výberového konania na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie (predseda senátu na súde vyššieho stupňa) sa bude aplikovať úprava, ktorú schváli súdna rada po dohode s ministrom spravodlivosti. Na tento účel sa v čl. II navrhuje rozšírenie pôsobnosti súdnej rady. 

 

§ 28f

 

Pôvodné splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu bolo obsiahnuté v § 28 ods. 10 zákona o sudcoch a prísediacich. Vzhľadom na zmenu systematiky právnej úpravy výberového konania sa navrhuje jeho vyjadrenie v samostatnom ustanovení. Nad rámec pôvodného splnomocnenia nový vykonávací predpis zároveň upraví odmeňovanie členov výberovej komisie, ktorí nie sú sudcami.

 

K bodu 24 (§ 29 ods. 1 a 2)

 

Pôvodné ustanovenie § 29 o kreovaní výberovej komisie a základných zásadách jej činnosti sa aktualizuje s ohľadom na zavedenie hromadného výberového konania. 

 

Doterajšia právna úprava zloženia výberovej komisie zostáva zachovaná v rozsahu počtu členov výberovej komisie (5 členov), pomeru zastúpenia nominantov súdnej moci a iných zložiek štátnej moci (3:2) a kreovania databáz kandidátov na členov výberovej komisie. Navrhovaný zákon upúšťa od nominácie člena výberovej komisie Národnou radou Slovenskej republiky. Po novom bude členov výberovej komisie vymenúvať predseda súdu, ak pôjde o výberové konanie na súde vyššieho stupňa a predseda súdnej rady, ak pôjde o hromadné výberové konanie. Z hľadiska pomeru zastúpenia zložiek štátnej moci (3:2) vo výberových komisiách bude zloženie výberových komisií rovnaké. V prípade hromadného výberového konania sa navrhuje nasledovné zastúpenie: 2 členovi súdna rada, 1 člen kolégium predsedov sudcovských rád a 2 členovia minister spravodlivosti. V prípade výberového konania na voľné miesto na krajskom súde, Špecializovanom trestnom súde a najvyššom súde  sa navrhuje nasledovné zastúpenie: 1 člen súdna rada, 1 člen sudcovská rada, 1 člen kolégium a 2 členovia minister. 

 

Súdna rada a minister budú aj naďalej nominovať kandidátov na členov výberových komisií tak, že ich určia (zvolia alebo vymenujú) vopred, pričom následne sa podľa potreby vyberie z databázy člen výberovej komisie. Vzhľadom na to, že po novom sa hromadné výberové konania majú vykonávať súčasne v obvodoch ôsmych krajských súdov, navrhuje sa zvýšiť počet kandidátov na členov výberovej komisie za súdnu radu a ministra spravodlivosti tak, aby každý z nich nominoval aspoň 16 kandidátov na člena výberovej komisie. Pri zachovaní súčasnej právnej úpravy (každý nominuje 4 kandidátov) by nebolo objektíve možné vytvoriť naraz osem výberových komisií.  

 

K bodu 25 (§ 29 ods. 3)

 

Ide o zmenu vyvolanú zmenou v zložení výberových komisií. Po novom budú členov výberovej komisie ustanovovať aj kolégia súdov vyššieho stupňa a kolégium predsedov sudcovských rád. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť aj v § 29 ods. 3.

 

K bodu 26 (§ 29 ods. 5)

 

Právna úprava z praktických dôvodov upravuje ustanovovanie náhradníkov členov výberovej komisie za účelom zabezpečenia ničím nerušeného priebehu výberových konaní, aby tieto z dôvodu chýbajúcich členov výberovej komisie nemuseli byť rušené.

 

K bodu 27 [§ 32 ods. 2 písm. f)]

 

Predkladateľ navrhuje doplnenie údajov zverejnených v majetkovom priznaní v súvislosti s uznesením vlády č. 542/2014 z 29. 10.2014, z ktorého pre ministerstvo spravodlivosti vyplynula úloha D.1, predmetom ktorej bolo plnenie úloh podľa návrhu opatrení na plnenie odporúčaní GRECO. Z návrhu opatrení vyplýva úloha splniť odporúčanie x. týkajúce sa majetkových priznaní sudcov, ktoré spočíva v stanovení povinnosti deklarovať záväzky (napr. dlhy a pôžičky) a dary v hodnote nad určitú stanovenú hranicu u tých sudcov, na ktorých sa nevzťahuje Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Odporúčanie vyplynulo z hodnotiacej správy, ktorú schválilo plénum GRECO v októbri 2013. Súčasne navrhovanou úpravou predkladateľ dáva do súladu právnu úpravu týkajúcu sa majetkových priznaní sudcov a právnu úpravu týkajúcu sa majetkových priznaní prokurátorov v zmysle § 28 ods. 2 písm. e) zákona o prokuratúre.

 

K bodu 28 (§ 68 ods. 1 a § 69 ods. 1)

 

Právna úprava funkčných príplatkov sudcov sa zosúlaďuje s obdobnou právnou úpravou podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Priemerný plat sudcu je plat podľa § 67 ods. 1.

 

K bodu 29 

 

Doterajšia limitácia pri vyplácaní odmien sudcov sa týkala ako rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti, tak aj rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (resp. od 1.1.2017 rozpočtovej kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Vzhľadom na oddelenosť týchto rozpočtových kapitol sa navrhuje obmedzujúce pravidlo podľa § 78a ods. 5 prvá veta vztiahnuť len na odmeny sudcov, ktoré sú vyplácané z rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti. 

 

K bodu 30

 

Predkladateľ navrhovaným ustanovením odstraňuje nežiaducu dvojkoľajnosť vo vzťahu k postupu, v rámci ktorého sa prejednávajú priestupky sudcov v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ,,priestupkový zákon“). Súčasná právna úprava na jednej strane upravuje obligatórny postup orgánu oprávneného na prejedávanie priestupkov a na strane druhej upravuje situácie kedy priestupky sudcu v zmysle priestupkového zákona prejednáva disciplinárny senát.

 

Súčasné legislatívne riešenie sa javí ako nežiaduce, nakoľko v praxi môže dochádzať na jednej strane k vyhýbaniu sa uloženiu finančnej sankcie, napr. v prípade, že sudca by spáchal niektorý z priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktorý by mu bola štandardne v priestupkovom konaní vedenom orgánom oprávneným na prejednávanie takýchto priestupkov uložená pokuta, avšak  v prípade ak by sa priestupok prejednal v disciplinárnom konaní prichádza do úvahy situácia, kedy by bolo sudcovi za spáchanie priestupku uložené len napomenutie, čím by sa vyhol finančnej sankcii. 

 

Na strane druhej by taktiež nebola optimálna ani opačná situácia, kedy by bol sudca ochotný zaplatiť pokutu ako sankciu uloženú zo strany orgánu prejednávajúceho priestupok, avšak tento orgán by v zmysle súčasnej úpravy zákona o sudcoch a prísediacich odovzdal alebo postúpil vec orgánu, ktorý je aktívne legitimovaný k iniciovaniu disciplinárneho konania a následne by výsledkom disciplinárneho konania bolo disciplinárne opatrenie, ktoré je neprimerane prísnejšie.

 

Ďalším problematickým aspektom je skutočnosť, že aj v prípade ak by orgán oprávnený na prejednanie priestupku postúpil alebo odovzdal vec orgánu, ktorý je aktívne legitimovaný k iniciovaniu disciplinárneho konania nemusí to automaticky znamenať, že tento orgán v danej veci naozaj bude iniciovať disciplinárne konanie.

 

V neposlednom rade je spomínanou dvojkoľajnosťou zapríčinený ďalší negatívny aspekt, ktorým je, že prejednanie priestupku sa môže stať zbytočne zdĺhavým procesom. Predkladateľ s ohľadom na vyššie uvedené a taktiež s poukazom na zákon č. 79/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého sudcovia už nie sú vyňatí z pôsobnosti priestupkového zákona ponecháva pôsobnosť v oblasti prejednávania priestupkov sudcov v zmysle priestupkového zákona   len na orgán oprávnený prejednávať priestupky a odoberá v tomto smere  pôsobnosť disciplinárnym senátom.

 

Súčasne predkladateľ v nadväznosti na vypustenie prejednávania priestupkov disciplinárnymi senátmi odoberá disciplinárnym senátom aj pôsobnosť vo vzťahu ku konaniu, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov (napr. daňové delikty a pod.).

 

 

K bodu 31 (§ 115a)

 

V súčasnej právnej úprave doposiaľ absentovalo zreteľné vymedzenie požadovanej miery zavinenia, teda subjektívnej stránky jednotlivých skutkových podstát disciplinárnych previnení. Uvedené je podstatným determinantom pre určenie, kedy sa pre vznik disciplinárnej zodpovednosti vyžaduje úmyselné zavinenie sudcu, a kedy stačí zavinenie sudcu z nedbanlivosti. Nakoľko subjektívna stránka skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia musí byť v disciplinárnom konaní preukázaná považujeme za potrebné odstránenie deficitu vymedzenia subjektívnej stránky tak ako uvádzame vyššie.   

 

Nejasnosť súčasného znenia právnej úpravy vo vzťahu k vymedzeniu subjektívnej stránky disciplinárnych previnení by mohla vyvolávať stav právnej neistoty sudcu, nakoľko tento nemusí vedieť, či jeho konanie napĺňa alebo nenapĺňa znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, pričom súčasne je absencia vymedzenia subjektívnej stránky spôsobilá negatívne ovplyvňovať aplikačnú prax disciplinárnych senátov. Disciplinárne senáty môžu rozdielne pristupovať k výkladu jednotlivých subjektívnych stránok disciplinárnych previnení, čo môže viesť k rozličnej rozhodovacej činnosti disciplinárnych senátov v obdobných resp. rovnakých situáciách. Odvodzovanie formy zavinenia prostredníctvom subsidiárneho použitia všeobecnej časti Trestného zákona sa javí ako nepostačujúce.

 

Subjektívna stránka disciplinárnych previnení sa v navrhovanej právnej úprave vymedzuje jednak všeobecne, a to tým spôsobom, že pre zodpovednosť za disciplinárne previnenie stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak v rámci jednotlivých skutkových podstatách disciplinárnych previnení nie je výslovne uvedené, že treba úmyselné zavinenie. Súčasne je  potrebné upresniť, čo sa má na mysli pod pojmom nedbanlivosť na účely predmetnej právnej úpravy. S ohľadom na uvedené sa preto do právnej úpravy zahrnula definícia nedbanlivosti, pričom táto z hľadiska analógie zodpovedá tzv. vedomej nedbanlivosti, ktorá je zaužívaná v našom právnom poriadku; k tomu pozri napríklad § 16 písm. a) Trestného zákona. Pri pojmovom vymedzení nedbanlivosti sa vychádza aj z medzinárodných dokumentov Benátskej komisie (CDL-AD(2014)006, Joint Opinion on the draft Law on disciplinary liability of Judges of the Republic of Moldova, Opinion no. 755 / 2014, zo dňa 21.-22.marca 2014), v zmysle ktorých konanie sudcu v úmysle, v zlej viere, alebo vo vedomej nedbanlivosti môže zakladať disciplinárnu zodpovednosť za spáchanie disciplinárneho previnenia.

 

 

 

 

K bodom 32 a 33

 

Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa disciplinárne previnenie spočívajúce v porušení povinností pri výkone správy súdu podľa osobitného predpisu, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o výkone súdnictva. Odstraňuje sa tak dvojkoľajnosť doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej porušenie povinností orgánu riadenia a správy súdov (t.j. predsedu a podpredsedu súdu) bolo možné postihnúť buď v disciplinárnom konaní alebo odvolaním z funkcie ministrom spravodlivosti. 

 

K bodom 34 a 35

 

V nadväznosti na zavádzaný § 115a sa v právnej úprave dotknutých disciplinárnych previnení vyslovene zavádza úmyselná forma zavinenia. Navrhovaná právna úprava vypúšťa z dotknutého ustanovenia podmienku, predmetom ktorej je miera zavinenia, nakoľko požadovaná subjektívna stránka je navrhovanou právnou úpravou jasne definovaná, a preto už ďalej nie je priestor pre takéto posudzovanie miery zavinenia.

 

K bodom 36, 37 až 41

 

V nadväznosti na zmeny navrhované v novelizačných bodoch 29 a 30 sa vykonávajú zmeny súvisiacich ustanovení, čím sa dosiahne celkový súlad jednotlivých ustanovení navrhovanej právnej úpravy. Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

 

K bodu 42 (§ 118 ods. 1)

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu v dôsledku zmeny štruktúry              § 120.

 

K bodu 43 (§ 119 ods. 1)

 

Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

 

K bodu 44 

 

Nová právna úprava taktiež upravuje problematiku zbavovania členov disciplinárnych senátov od povinnosti mlčanlivosti. Doposiaľ nebolo zo znenia právnej úpravy jasné, ktorý subjekt je oprávnený k takémuto zbaveniu mlčanlivosti. Vychádzajúc jednak zo skutočnosti, že súdna rada je v zmysle navrhovanej právnej úpravy jediným subjektom zabezpečujúcim činnosť disciplinárnych senátov a ďalej vychádzajúc taktiež z analógie iuris navrhovaná právna úprava priznáva predsedovi súdnej rady oprávnenie spočívajúce v zbavení predsedov a členov disciplinárnych senátov od povinnosti mlčanlivosti . Pre porovnanie možno v tejto súvislosti vziať do úvahy zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), in concreto § 39 ods. 2, podľa ktorého povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára za splnenia určitých podmienok zbaviť účastník konania alebo jeho právni nástupcovia, minister alebo predseda okresného súdu, v obvode ktorého mal notár sídlo. V súvislosti s uvedeným možno poukázať na skutočnosť, že podobne ako je uvedené aj v § 30 ods. 10 zákona o sudcoch a prísediacich má túto možnosť osoba, v ktorej prospech notár zachováva mlčanlivosť, pričom v tomto prípade pôjde o účastníkov. Avšak v tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že okrem uvedeného subjektu má túto možnosť aj subjekt, ktorý vymenúva notára do funkcie, v tomto prípade minister. 

 

Obdobnú logiku vo vzťahu k zbaveniu mlčanlivosti subjektom, ktorý vymenúva dotknutú osobu do funkcie majú aj iné príbuzné právne predpisy. Možno spomenúť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmysle ktorého podľa § 32 ods. 2 písm. b), osobou oprávnenou na zbavenie mlčanlivosti exekútora je aj minister, pričom tento je obdobne ako pri notároch osobou, ktorá ho vymenúva. 

 

V nadväznosti na spomenuté preto navrhovaná právna úprava prichádza s východiskom, ktoré spočíva v možnosti považovať za osobu oprávnenú na zbavenie mlčanlivosti dotknutého subjektu takú osobu, ktorá tento subjekt vymenúva, resp. volí, pričom v danom prípade pôjde o súdnu radu a keďže súdna rada je kolektívnym orgánom, pre predchádzanie komplikácií spojených s kolektívnym charakterom tohto orgánu navrhovaná právna úprava zveruje toto oprávnenie konkrétne predsedovi súdnej rady.

 

K bodom 45 a 46

 

V zmysle čl. 141a ods. 5 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky, voľba ako aj odvolávanie členov disciplinárnych senátov a taktiež predsedov disciplinárnych senátov patrí do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky, avšak v zmysle súčasného znenia § 119 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich činnosť disciplinárnych senátov organizačne a technicky zabezpečuje Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“). De lege lata teda možno hovoriť o určitej bipartite vo vzťahu k subjektom podieľajúcim sa na zabezpečovaní činnosti disciplinárnych senátov.

 

Vyriešenie otázky určenia jediného subjektu, v ktorého pôsobnosti bude fungovanie disciplinárnych senátov, od voľby členov disciplinárnych senátov, počnúc kontrolou ich činnosti až po organizačné a technické zabezpečovanie ich činnosti, sa javí ako prostriedok na zabezpečenie výraznejšej plynulosti disciplinárnych konaní a súčasne tak na zabezpečenie celkového zefektívnenia činnosti disciplinárnych senátov. Určený subjekt bude jediným zodpovedným subjektom vo vzťahu ku kreovaniu, ako aj ku všetkým aspektom činnosti disciplinárnych senátov, pričom jeho výlučná zodpovednosť bude smerovať najmä k voľbe ako aj odvolávaniu členov disciplinárnych senátov ako aj ich predsedov, pričom súčasne bude v jeho pôsobnosti organizačné a technické zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov, ako aj kontrola činnosti disciplinárnych senátov. V rámci prípravy konceptu navrhovanej právnej úpravy predkladateľ konzultoval možné alternatívy ako aj s nimi spojené dopady na prax s členmi pracovnej skupiny, medzi ktorými boli aj zástupcovia najvyššieho súdu a súdnej rady. Možno v tejto súvislosti poukázať na to, že navrhovaná právna úprava je okrem iného, naplnením požiadaviek vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády SR, podľa ktorého S cieľom zabezpečenia plynulého priebehu konaní pred disciplinárnymi senátmi vo veciach disciplinárnych konaní proti sudcom vláda po konzultácii so Súdnou radou a Najvyšším súdom SR prijme legislatívne opatrenie, ktoré určí jednoznačný orgán dohľadu nad plynulosťou týchto konaní pri zachovaní zloženia disciplinárnych senátov.“.

 

Vzhľadom na skutočnosť, že súdna rada predstavuje vrcholný orgán sudcovskej legitimity navrhovaná právna úprava určuje, že celkové zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov (kreovanie ako aj organizačné a technické zabezpečenie) patrí práve do jej pôsobnosti. Na základe uvedeného tak dôjde k odstráneniu vyššie spomínanej bipartity, čo prispeje k zefektívneniu činnosti disciplinárnych senátov.

 

Súčasne navrhovaná právna úprava taktiež bližšie upravuje kontrolu činnosti disciplinárnych senátov, nakoľko doterajšia právna úprava sa tejto otázke zvlášť nevenovala. Vzhľadom na to, že celkovo činnosť zabezpečuje jediný subjekt, ktorým je súdna rada, nová právna úprava priznáva súdnej rade v oblasti kontroly resp. dohľadu nad činnosťou disciplinárneho súdu kompetencie analogicky, po vzore kompetencií predsedu súdu (ako je uvedené v § 53 zákona č.757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

 

Navrhovaná právna úprava zveruje kompetencie v oblasti kontroly, resp. dohľadu nad činnosťou disciplinárneho súdu súdnej rade ako kolektívnemu orgánu, nie predsedovi súdnej rady, nakoľko uvedené je žiaduce vo vzťahu k predídeniu riziku spočívajúcom v možnom vzniku konfliktu so zreteľom na oprávnenie predsedu súdnej rady, ktorého predmetom je v zmysle § 120 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich návrhová iniciatíva v disciplinárnom konaní. Táto návrhová iniciatíva sa vzťahuje aj na prípady, kedy návrh smeruje voči predsedovi disciplinárneho senátu, čo by v kombinácii s kompetenciou vykonávať dohľad tak ako je navrhované v rámci novej právnej úpravy mohlo viesť ku vzniku konfliktu záujmov.

 

Alternatívne sa navrhuje zveriť dohľadové oprávnenia predsedovi súdnej rady a z dôvodu predchádzania vzniku konfliktu záujmov ako je popísaný v predchádzajúcom odseku sa navrhuje, aby v prípade disciplinárnych konaní, ktoré inicioval predseda súdnej rady vykonával dohľadové oprávnenia iný člen súdnej rady, ktorého určí súdna rada. 

 

V prípade oboch alternatív sa však navrhuje odňať súdnej rade oprávnenie podľa § 3b písm. d) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 195/2014 Z. z.; k tomu pozri bližšie odôvodnenie k čl. II. 

 

K bodu 47

 

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým zrýchliť proces navrhovania kandidátov, nakoľko určený dvojnásobný počet sa v praxi javí ako nadbytočný. Vo vzťahu k samotnej podstate voľby ostáva tento princíp zachovaný a napĺňaný, nakoľko súdna rada je aj naďalej oprávnená navrhnutého kandidáta nezvoliť, čo má za následok opätovný návrh kandidáta zo strany oprávnených subjektov.

 

K bodu 48

 

Podľa § 119b ods. 4 prvej vety zákona o sudcoch: „Na účely disciplinárneho konania sa sudcovia zvolení podľa odseku 1, ktorí nie sú sudcami najvyššieho súdu, považujú za sudcov dočasne pridelených podľa § 12 ods. 1 na najvyšší súd; nezakladá to však nárok na základný plat alebo príplatky, ktoré takému prideleniu zodpovedajú podľa tohto zákona.“. Táto úprava sa vzhľadom na podradenie činnosti disciplinárnych senátov pod súdnu radu (kreovanie, výkon dohľadu nad ich činnosťou) a jej kanceláriu (organizačné a technické zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov) sa preto javí ako nadbytočná.

 

K bodom 49 a 50

 

Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

 

K bodu 51

 

Subjektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi sa javí ako nedostatočná, a to najmä v prípadoch konštatovania porušenia práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Neprimerane krátka subjektívna lehota tak vedie v praxi k nie ojedinelému zastavovaniu disciplinárnych konaní disciplinárnymi senátmi len z dôvodu oneskoreného podania disciplinárneho návrhu. Predĺžením subjektívnej lehoty súčasne príde aj k zjednoteniu subjektívnych lehôt na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti exekútorom (12 mesiacov) a notárov (1 rok).

 

Navrhovaná všeobecná trojročná objektívna lehota analogicky vychádza z premlčania trestného stíhania ostatných prečinov podľa Trestného zákona, súčasne tiež zjednocuje objektívnu lehotu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi s objektívnou lehotou na podanie návrhu na začatie konania proti notárovi, ktorá je tiež trojročná.

 

Navrhuje sa predĺžená päťročná objektívna lehota v prípade, ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom  konaní, keďže disciplinárna zodpovednosť je častokrát vyvodzovaná na podklade rozhodnutí ústavného súdu resp. Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúceho prieťahy, pričom tieto rozhodnutia sú niekedy vydané až po v súčasnosti uplatňovanej štvorročnej objektívnej lehote, čím je zmarené vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti, hoci štátu/súdu bola ústavným súdom/Európskym súdom pre ľudské práva uložená povinnosť vyplatiť primerané zadosťučinenie za zbytočné prieťahy.

 

Súčasne navrhovaná právna úprava obsahuje zmeny vyvolané zmenou právnej úpravy postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

 

K bodu 52 (§ 120 ods. 5)

 

Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úpravy postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

 

K bodu 53 (§ 120 ods. 6)

 

Návrh na začatie disciplinárneho konania je často príliš stručný a všeobecný. Taký návrh znemožňuje disciplinárne stíhanému sudcovi účinne sa brániť, hoci v zmysle ustanovenia § 126 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr na ústnom pojednávaní. Tiež s ohľadom na rýchlosť a plynulosť disciplinárneho konania je nevyhnutné, aby bol návrh natoľko precízny a konkrétny, že disciplinárny senát skutočne bude môcť o tomto návrhu rozhodnúť  spravidla do troch mesiacov (§ 129 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich). Z návrhu by preto mali byť zrejmé všetky okolnosti podstatné pre zistenie toho, či sa disciplinárne stíhaný sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ako aj skutočnosti odôvodňujúce uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia. 

 

Dôsledné a dostatočne konkrétne odôvodnenie návrhu na začatie konania je dôležité tiež z pohľadu verejnosti (odbornej – predovšetkým kolegov disciplinárne stíhaného sudcu, ale i laickej). Z nedostatočne odôvodneného návrhu nie je totiž zrejmé, či bol taký návrh podaný oprávnene alebo nie. Navyše, povinnosť riadne odôvodniť návrh na začatie disciplinárneho konania môže zabrániť skutočnému alebo domnelému zneužívaniu inštitútu disciplinárneho konania na zastrašovanie sudcov.

 

K bodom 54, 59 a 71

 

Aplikačná prax týkajúca sa späťvzatia návrhu na začatie disciplinárneho konania je nedostatočná. Nie je zriedkavým javom, že navrhovateľ po začatí konania vezme návrh na začatie konania späť, a to bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia či vysvetlenia. Prax ukazuje, že sa tak stáva dokonca aj v prípadoch, kedy navrhovateľ pôvodne navrhoval najprísnejšie disciplinárne opatrenia (odvolanie z funkcie sudcu, preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa), a teda považoval konanie disciplinárne stíhaného sudcu za závažné disciplinárne previnenie. Vzhľadom k tomu, že v prípade disciplinárnych konaní proti sudcom existuje verejný záujem na tom, aby bolo zrejmé, kedy a za akých okolností sú sudcovia disciplinárne postihovaní, ale tiež oslobodzovaní, je nevyhnutné, aby verejnosť mohla byť oboznámená aj s dôvodmi, pre ktoré sa disciplinárne konanie zastavuje v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania. Navrhovateľ totiž nepodáva návrh vo svojom osobnom záujme, ale vo verejnom záujme. Preto je nevyhnutné, aby podanie, ktorým sa berie návrh na začatie disciplinárneho konania späť, bolo presvedčivo odôvodnené. 

 

Späťvzatie návrhu by malo byť odôvodnené aj z ďalšieho dôvodu: opakovane sa stalo, že sudca čelil disciplinárnemu konaniu, v rámci ktorého sa uskutočnilo viac ústnych pojednávaní, napokon však bolo konanie bez ďalšieho zdôvodnenia zastavené len s poukazom na to, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť. Z takéhoto postupu nie je zrejmé disciplinárne stíhanému sudcovi ani verejnosti, či bol pôvodný návrh podaný oprávnene alebo nie. Aktuálny právny stav tak umožňuje navrhovateľovi zneužívať inštitút disciplinárneho konania na zastrašovanie sudcov, keďže umožňuje podať návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorý nemá reálny základ. Sudca však napriek začatiu takéhoto disciplinárneho konania nemôže “očistiť” svoje meno a presvedčiť verejnosť, že je nevinný, keďže v konaní nie je oslobodený, ale toto konanie je “len” zastavené, navyše bez toho, aby boli bližšie konkretizované dôvody zastavenia [podotýkame, že pri zastavení konania podľa § 124 písm. a) zákona sa tak môže stať jednak z dôvodu späťvzatia návrhu, ako aj z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene]. Zdôvodnenie späťvzatia návrhu dáva sudcovi aj verejnosti možnosť reálne zistiť dôvody, pre ktoré sa konanie voči sudcovi už ďalej nevedie, a takto aj vyvrátiť pochybnosti o existencii podozrenia voči sudcovi či o svojvôli navrhovateľa. 

 

Podľa navrhovanej legislatívnej úpravy je možné vziať späť návrh na začatie disciplinárneho konania v ktoromkoľvek štádiu odôvodneným podnetom navrhovateľa. Ak sa tak však stane po začatí ústneho pojednávania, môže disciplinárne stíhaný sudca trvať na tom, aby disciplinárny senát prejednal jeho vec napriek späťvzatiu návrhu a rozhodol o jeho vine. Analogicky ako v trestnom konaní aj v tomto prípade však disciplinárny senát už potom nemôže uložiť disciplinárne opatrenie, môže len vysloviť vinu sudcu (v prípade, ak nezistí dôvod na jeho oslobodenie). Pri takomto variante riešenia má teda sudca možnosť dosiahnuť oslobodzujúci výrok disciplinárneho senátu, ak je presvedčený, že návrh bol od začiatku podaný neoprávnene a bezdôvodne.  Podobný postup navrhujeme aj v prípade zastavenia konania v dôsledku neskorého podania návrhu na začatie konania.

 

K bodu 55 [§ 124 písm. b)]

 

Navrhovaná právna úprava v dôsledku odobratia pôsobnosti disciplinárnych senátov vo vzťahu k prejednávaniu priestupkov a konania, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov výslovne upravuje povinnosť disciplinárnych senátov zastaviť v takýchto prípadoch disciplinárne konanie a predmetnú vec postúpiť orgánu príslušnému na prejednanie danej veci.

 

K bodom 56 až 58

 

Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úpravy postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

 

K bodu 60 (§ 125 ods. 4)

 

Súčasná právna úprava upravuje prerušenie disciplinárneho konania len v situácii, kedy funkcia sudcu zanikne. Prax si vyžaduje aj úpravu na vyriešenie situácie, kedy funkcia sudcu nezanikne, ale dôjde k jej prerušeniu. Ide o obdobný stav ako po vzdaní sa funkcie sudcu. Keďže sudca nepoberá plat, ale len starobný dôchodok a príplatok k tomuto dôchodku, nie je možné napríklad ani uložiť a vykonať disciplinárne opatrenia  znížením platu sudcu, ktorý bol uznaný z disciplinárneho priestupku a zákon umožňuje uloženie len trestu znížením jeho platu. Z praktického hľadiska sa javí ako účelné v tomto prípade pristúpiť k prerušeniu disciplinárneho konania. Pre prípad, že odpadne prekážka neumožňujúca dokončiť disciplinárne konanie, t.j. sudca sa znovu ujme výkonu funkcie sudcu, v disciplinárnom konaní a bude pokračovať. 

 

 

K bodom 61 až 69

 

Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

 

K bodu 70 (§ 129 ods. 5)

 

Uvedené je reakciou na novelizačný bod 59 v zmysle ktorého dochádza k ďalšiemu členeniu znenia pôvodného § 124, ktorý sa v zmysle navrhovanej právnej úpravy ďalej člení na odseky. Navrhuje sa preto aktualizovať vnútorný odkaz.

 

K bodu 71 (§ 129 ods. 6)

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry § 124.

 

K bodom 72 a 73

 

Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

 

K bodu 74 (§ 135) 

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú vypustením § 117 ods. 1 písm. d).

 

K bodu 75 (§ 151zb)

 

Cieľom navrhovaných prechodných ustanovení je vyriešiť konflikt novej právnej úpravy a pôvodnej právnej úpravy a súčasne reagovať na nové inštitúty zavádzané návrhom zákona.

 

V odseku 1 sa navrhuje nechať dokončiť výberové konania vyhlásené podľa doterajších predpisov v pôvodnom režime. Aplikácia tohto prechodného ustanovenia je samozrejme závislá na tom, či vôbec budú pred účinnosťou zákona vyhlásené výberové konania voľné miesta sudcov. 

 

V odseku 2 sa navrhuje určiť lehotu do kedy majú byť vyhlásené a uskutočnené prvé hromadné výberové konania. Cieľom predkladateľa je mať do konca roka 2017 naplnené databázy kandidátov na funkciu sudcu. Právna úprava z dôvodu právnej istoty rieši aj otázku situácie, kedy nebude v čase účinnosti zákona obsadená funkcia predsedu súdnej rady.  

 

Keďže hodnotiace komisie sú novým inštitútom, resp. orgánom, navrhuje sa v odseku 3 ustanoviť súdnej rade lehotu, do ktorej musí vytvoriť prvé hodnotiace komisie.  

 

Podľa odseku 4 dôjde ku dňu účinnosti zákona k zrušeniu databázy kandidátov na členov výberovej komisie zvolených Národnou radou Slovenskej republiky, keďže parlament stráca oprávnenie ustanoviť jedného člena výberovej komisie. Súčasne sa však umožňuje využitie tejto databázy na účely dokončenia prípadných výberových konaní podľa odseku 1. 

 

V odseku 5 sa pre zmenu rieši otázka ďalšieho využitia kandidátov na členov výberovej komisie doteraz vytváraných súdnou radou a ministrom spravodlivosti. V tomto prípade sa navrhuje zachovanie týchto databáza. Súčasne sa navrhuje prechodné obdobie, v rámci ktorého bude potrebné doplniť tieto databázy do zákonom požadovaného počtu kandidátov; k tomu pozri nové znenie § 29 ods. 2.  

 

V odseku 6 sa zohľadňuje to, že prípravné vzdelávanie sa vykonávalo aj podľa doterajších predpisov. Pre prípad, že hromadné výberové konania úspešne vykoná osoba, ktorá už v minulosti absolvovala prípravné vzdelávanie, bude takýto kandidát spĺňať podmienku absolvovania prípravného vzdelávania aj podľa novej právnej úpravy. 

 

V odseku 7 sa z dôvodu právnej istoty vymedzuje vzťah novej a pôvodnej úpravy týkajúcej sa subjektívnej a objektívnej lehoty na podania návrhu na začatie disciplinárneho konania. 

 

K čl. II

(zákon SNR č. 71/1992 Zb.)

 

V rámci novelizácie zákona o súdoch (pozri čl. V) sa zavádza všeobecná povinnosť komunikácie so súdmi v elektronickej podobe prostredníctvom na to určených elektronických formulárov. Adresátmi tejto povinnosti sú účastníci konania, ktorí sú orgánom verejnej moci a právni zástupcovia, ktorý majú postavenia advokáta alebo orgánu verejnej moci. Sankciou za nesplnenie tejto zákonnej povinnosti bude vyrubenie súdneho poplatku podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov. Na tento účel sa obmedzuje tzv. osobné oslobodenie od súdneho poplatku (bod 2) a zároveň sa rozširuje okruh poplatníkov (bod 1). V bode 3 návrhu zákon sa mení obsah doterajšej položky 20a tak, že jej obsahom bude poplatok za spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe alebo podania vyhotoveného inak ako prostredníctvom na to určených elektronických formulárov, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie a jeho prílohy v elektronickej podobe prostredníctvom na to určených formulárov. Poplatku nebude logicky podliehať podanie učinené priamo na pojednávaní, ktoré je zachytené v zápisnici z pojednávania. 

 

K čl. III

(zákon č. 185/2002 Z. z.)

 

K bodu 1 (§ 3 ods. 2)

 

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude presadzovať, aby „nominanti politických mocí (prezidenta, parlamentu a vlády) neboli sudcovia, a tým sa eliminovalo apriórne podozrievanie sudcov nominovaných do tejto pozície politickou mocou zo spriaznenosti s tou-ktorou politickou stranou“. Na tento záväzok nadväzuje doplnenie § 3 ods. 2 o požiadavku, aby parlament, prezident a vláda primárne nominovali za členov súdnej rady osoby, ktoré nie sú sudcami. 

 

K bodu 2 [§ 3b písm. a)] 

 

Riadny výkon funkcie sa má týkať sudcov a nie Súdnej rady Slovenskej republiky. Právna úprava nie je v tomto smere úplne jednoznačná, preto sa navrhuje precizovať ju. 

 

K bodu 3 [§ 3 písm. d)] 

 

Podľa platnej právnej úpravy je súdna rada spôsobilá iniciovať disciplinárne konanie tým, že môže schváliť návrh adresovaný na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Týmto podnetom síce predseda súdnej rady nie je formálno-právne viazaný, ale zakladá možnosť pre súdnu radu fakticky začať disciplinárne konanie. V čl. I sa realizuje legitímna požiadavka ustanoviť orgán zodpovedný za plynulý chod disciplinárnych senátov. Podľa návrhu ním má byť priamo súdna rada. V tomto kontexte je namieste prehodnotiť úpravu, podľa ktorej sa stretáva v rámci jedného orgánu pôsobnosť sudcu (kreovanie disciplinárnych senátov), orgánu dohľadu a čiastočne aj žalobcu (navrhnutie disciplinárneho stíhania). Za danej situácie sa ako logické riešenie javí to, ktoré odníme súdnej rade oprávnenie, ktorého výkon môže zakladať čo i len zdanie konfliktu záujmov v procese disciplinárneho stíhania sudcu. Preto sa navrhuje zrušiť oprávnenie súdnej rady podľa § 3b písm. d).

 

K bodu 4 [§ 4 ods. 1 písm. c)]

 

Tak ako má súdna rada v súčasnosti zákonnú pôsobnosť vyjadrovať sa k právnym predpisom upravujúcim organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov, navrhuje sa, aby zároveň mohla dávať ministrovi spravodlivosti podnety na zmenu alebo doplnenie týchto právnych predpisov využívajúc pri tom poznatky získané pri výkone svojej pôsobnosti.

 

V pôvodnom znení § 4 ods. 1 písm. c) bola upravená pôsobnosť súdnej rady schvaľovať organizačný poriadok Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na aktuálne znenie § 9 ods. 5 a tam vyjadrený zámer, t.j.  aby organizačný poriadok vydával vedúci kancelárie súdnej rady je aktuálne znenie § 4 ods. 1 písm. c) bezpredmetné.

 

K bodu 5 (§ 4 ods. 2)

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v zavedení legislatívnej skratky „minister spravodlivosti“. 

 

K bodu 6 [§ 4 ods. 2 písm. a)]

 

V nadväznosti na § 29a zavádzaný v čl. I sa navrhuje výslovne upraviť pôsobnosť súdnej rady schvaľovať zásady výberového konania na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie. Ide o obnovenie právnej úpravy účinnej do 1. septembra 2014. Súdna rada bude túto pôsobnosť vykonávať po dohode s ministrom spravodlivosti. 

 

K bodu 7 [§ 4 ods. 2 písm. c)]

 

Vzhľadom na zmenu prípravného vzdelávania v čl. I (prestáva byť podmienkou účasti vo výberovom konaní a stáva sa povinnosťou kandidáta na funkciu sudcu) sa navrhuje upraviť pôsobnosť súdnej rady schvaľovať obsahovú náplň prípravného vzdelávania, a to po dohode s ministrom spravodlivosti.  

 

 

 

 

 

 

K bodu 8 (§ 4a ods. 1)

 

Uplatňovanie tajného hlasovania pri voľbe predsedu súdnej rady vyplýva z § 6 ods. 8 písm. a) piaty bod. Vzhľadom na duplicitnú právnu úpravu sa preto navrhuje vypustenie tretej vety v § 4a ods. 1. 

 

K bodu 9 (§ 6 ods. 1)

 

Pôvodný zámer doplnenia § 6 ods. 1 o druhú vetu bol zakázať tzv. hlasovanie per rollam. Aplikačná prax však ukazuje, že absolútny zákaz tejto formy hlasovania nie je namieste, keďže neumožňuje súdnej rade pružne a operatívne reagovať pri výkone svojej pôsobnosti. Preto sa navrhuje po vzore rokovacieho poriadku vlády Slovenskej republiky vytvoriť možnosť hlasovania týmto spôsobom. Tento spôsob hlasovania súdnej rady však nebude prípustný pri výkone jej ústavnej pôsobnosti, pri personálnych návrhoch podľa § 4 ods. 1 písm. h) a v prípadoch, kedy je potrebná predchádzajúca dohoda s ministrom spravodlivosti (§ 4 ods. 2). Vo všetkých ostatných prípadoch je táto forma hlasovania prípustná. Podrobnosti bude potrebné upraviť v rokovacom poriadku súdnej rady. 

 

K bodu 10 (§ 6 ods. 8)

 

Odstraňuje sa doterajšia nepresnosť právnej úpravy, v prípade predsedu súdnej rady a podpredsedu súdnej rady ide o ich voľbu a nie vymenovanie. 

 

K bodu 11 [§ 6 ods. 9, § 7 ods. 2 a § 27g ods. 1 písm. b)]

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu spojenú so zavedením legislatívnej skratky „minister spravodlivosti“. 

 

K bodu 12 (§ 6 ods. 12) 

 

Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza právo člena súdnej rady na pripojenie jeho stanoviska vzneseného počas zasadnutia súdnej rady k rozhodnutiu súdnej rady. Hoci zverejnenie stanoviska člena súdnej rady s prijatým uznesením nemá žiadny bezprostredný právny následok – nezakladajú, nerušia alebo nemenia sa ním žiadne práva a povinnosti, vo svojich dôsledkoch môže výrazne prispieť k predvídateľnosti rozhodnutí súdnej rady a k vytvoreniu štandardov posudzovania jednotlivých typov návrhov uznesení súdnej rady. Predmetné stanovisko je súčasťou rozhodnutia súdnej rady a bude sa aj rovnakým spôsobom zverejňovať.

 

K bodu 13 (§ 7 ods. 3)

 

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť mechanizmus zabezpečenia dôstojného priebehu zasadnutí súdnej rady, t.j. navrhuje sa zaviesť možnosť nechať vykázať z miestnosti, v ktorej prebieha zasadnutie súdnej rady osoby, ktoré rušia dôstojný priebeh tohto zasadnutia. Rovnako sa umožňuje možnosť odoprieť osobám, u ktorých je dôvodná obava, že by mohli rušiť priebeh zasadnutia súdnej rady vstup do miestnosti, kde prebieha zasadnutie súdnej rady. Z hľadiska normatívneho vyjadrenia tohto opatrenia sa vychádza z obdobných ustanovení procesných predpisov slúžiacich na zabezpečenie dôstojného priebehu súdneho pojednávania. 

 

 

 

 

K bodu 14 (§ 9 ods. 1)

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zmenu textu v § 4 ods. 1 písm. c).

 

K bodu 15 [§ 17 ods. 3 písm. c)]

 

Navrhuje sa vypustenie neaktuálnej úpravy – vojenské súdy boli zrušené, takže platné znenie § 17 ods. 3 písm. c) je bezpredmetné. 

 

K bodu 16 [§ 26 ods. 1 písm. f)]

 

Podmienkou pasívneho volebného práva, t.j. práva sudcu byť zvolený za člena súdnej rady je výkon funkcie sudcu. Doterajšia právna úprava nereflektovala v dôvodoch zániku funkcie člena súdnej rady prípady, kedy došlo po zvolení sudcu za člena súdnej rady k prerušeniu výkonu funkcie sudcu. Navrhuje sa preto kreovať nový dôvod zániku funkcie člena súdnej rady spočívajúci v prerušení výkonu funkcie sudcu. Prerušenie výkonu funkcie sudcu v svojej podstate znamená stratu voliteľnosti do súdnej rady. 

 

V pôvodnom znení § 26 ods. 1 písm. f) bol upravený dôvod zániku funkcie člena súdnej rady spočívajúci v zániku funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Táto právna úprava je od prijatia ústavného zákona č. 161/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bezpredmetná, keďže došlo k oddeleniu funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predsedu súdnej rady. Zánik funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemôže byť dôvodom pre zánik funkcie predsedu súdnej rady.

 

Osobitne zohľadňuje tá skutočnosť, že u sudcu zvoleného za predsedu súdnej rady dochádza priamo zo zákona k prerušeniu výkonu funkcie sudcu. Preto navrhované ustanovenie vyníma toto prerušenie výkonu funkcie sudcu ako dôvod zániku členstva v súdnej reade.

 

K bodu 17 (§ 27fa)

 

Navrhovaný § 27fa nadväzuje na novú právnu úpravu hromadných výberových konaní zavádzanú v čl. I. Vzhľadom na to, že navrhované ustanovenie reguluje postup súdnej rady je namieste úprava v zákone o súdnej rade, napriek tomu, že ide o úpravu bezprostredne súvisiacu s problematikou hromadných výberových konaní. 

 

Cieľom tohto ustanovenia je vymedziť procedúru obsadzovania voľných miest na okresných súdoch z databáz kandidátov na funkciu sudcu. Procedúra napĺňania týchto databáz je upravená v zákone o sudcoch a prísediacich (§ 28 a nasl. cit. zákona).

 

Charakteristickou črtou hromadného výberového konania je, že sa ním obsadzuje vopred neurčený počet voľných miest sudcov, t.j. neobsadzuje sa ním voľné miesto na konkrétnom okresnom súde. Z uvedeného dôvodu je namieste, aby celá procedúra výberu kandidáta na funkciu sudcu, o ktorom bude súdna rada rozhodovať, začínala určením voľných miest sudcov. Voľné miesta sudcov určuje minister spravodlivosti, a to na základe § 71 písm. a) prvý bod zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Určenie voľných miest sudcov je preto prvotným impulzom pre spustenie procedúry podľa navrhovaného § 27fa. Keďže voľné miesta určuje minister spravodlivosti, navrhuje sa, aby túto skutočnosť bezodkladne oznámil predsedovi súdnej rady. V praxi sa predpokladá určovanie voľných miest plošne podľa potrieb všetkých okresných súdov, avšak nemožno vylúčiť aj ad hoc určenie voľného miesta pre potreby jediného súdu. 

 

V odsekoch 2 a 3 sa upravuje postup predsedu súdnej rady po oznámení voľných miest zo strany ministra spravodlivosti. 

 

V odseku 3 sa upravuje zabezpečovanie súhlasu kandidáta na funkciu sudcu s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na konkrétny okresný súd. V prvej vete sa ustanovuje pravidlo pre prípad, že obsadzuje jediné miesto na okresnom súde v príslušnom obvode krajského súdu. V tomto prípade predseda súdu vyzve kandidáta na funkciu sudcu, ktorý je v príslušnej databáze zaradený ako prvý v poradí, aby tento súhlas udelil. Následky neudelenia súhlasu sú upravené v odseku 5 prvej vete. V druhej vete sa upravuje postup pre prípad, že v obvode krajského súdu sa obsadzujú voľné miesta sudcov na dvoch alebo viacerých okresných súdoch. V tomto prípade si oslovený kandidát na funkciu sudcu zvolí jedno z týchto miest. Ďalšie voľné miesta sú ponúknuté kandidátovi, ktorý je v databáze zaradený ako v druhý v poradí. Táto procedúra sa opakuje, dokým nie sú udelené súhlasy s vymenovaním a pridelením na všetky obsadzované voľné miesta v obvode príslušného krajského súdu – uvedené vyplýva z pravidla vyjadreného v odseku 4. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, že na jednom okresnom súde je súčasne obsadzovaných niekoľko voľných miest sudcov na tom istom okresnom súde. Predkladateľ má za to, že takáto právna úprava nie je potrebná, pretože ju možno bez ďalších pochybností odvodiť z pravidiel obsiahnutých v odseku 3 druhá veta a v odseku 4. 

 

V odseku 5 je obsiahnutá úprava reagujúca na prípad, kedy nie je udelený súhlas zo strany kandidáta na funkciu sudcu. Následkom neudelenia súhlasu bude vyradenie z databázy kandidátov na funkciu sudcu. Tento následok nastáva priamo zo zákona a nebude potrebné o ňom rozhodovať. Neudelenie súhlasu však nebude zakladať vyradenie z databázy, ak pôjde o postup podľa § 28d ods. 2 druhá veta zákona o sudcoch a prísediacich, t.j. ak sa voľné miesto sudcu ponúka kandidátovi, ktorý je zaradený do databázy iného krajského súdu ako toho, v ktorého obvode sa obsadzuje voľné miesto sudcu. Ďalší dôvod pre vyradenie kandidáta z databázy je upravený v druhej vete odseku 5. Ide o situáciu, kedy kandidát na funkciu sudcu nezíska podporu potrebnej väčšiny členov súdnej rady. Niet dôvodu, aby v tomto prípade kandidát naďalej zotrvával v databáze. 

 

Keďže databázy sú zverejňované na webovom sídle ministerstva, navrhuje sa z dôvodu udržania ich aktualizácie, aby predseda súdnej rady oznamoval vyradenie kandidáta z databázy ministrovi spravodlivosti. 

 

K bodu 18 (§ 27ga ods. 1)

 

Doteraz používaný pojem „kandidát na funkciu sudcu“ ako je upravený v § 27ga ods. 1 nezodpovedá navrhovanej právnej úprave. Naviac k jeho obsahovému vymedzeniu dochádza v § 28c ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje upraviť doterajšie znenie predmetného ustanovenia. 

 

 

 

 

 

K bodu 19 (§ 27ga ods. 6)

 

Navrhované doplnenie doručovania uznesenia súdnej rady súvisí s právnou úpravou vedenia databáz kandidátov na funkciu sudcu. Rozhodnutie o tom, že kandidát na funkciu sudcu nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti bude podkladom pre jeho vyradenie z databázy. Keďže tieto databázy bude viesť ministerstvo spravodlivosti, je namieste, aby právna úprava zabezpečovala vedomosť ministerstva o skutočnosti, ktorá je podkladom pre úpravu databázy.

 

K bodu 20 (§ 27ga ods. 7)

 

Navrhované doplnenie oznamovacej povinnosti pri späťvzatí súhlasu podľa § 27ga ods. 7 súvisí so skutočnosťou, že priamo zo zákona zakladá vyradenie kandidáta na funkciu sudcu z príslušnej databázy, k tomu pozri odsek 8. Keďže databázy sú zverejňované na webovom sídle ministerstva, navrhuje sa z dôvodu udržania ich aktualizácie, aby predseda súdnej rady oznamoval vyradenie kandidáta z databázy ministrovi spravodlivosti. 

 

K bodu 21 (§ 27ga ods. 8)

 

Vzhľadom na to, že obsadzovanie voľných miest sudcov sa realizuje výberom kandidáta na funkciu sudcu, ktorý spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, je namieste, aby bol kandidát, ktorý tieto predpoklady nespĺňa alebo, ktorý neumožní ich overenie späťvzatím súhlasu podľa § 27ga ods. 7, vyradený z databázy kandidátov na funkciu sudcu. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje v novom odseku 8 vyjadriť túto skutočnosť. Následok vyradenia z databázy aj v tomto prípade bude nastávať priamo zo zákona.

 

K čl. IV

(zákon č. 215/2004 Z. z.)

 

Pôvodné znenie zákona v § 69b ods. 1 upravovalo možnosť predĺžiť lehotu vyhodnocovania informácií o dva mesiace. Tento koncept bol zvolený s ohľadom na to, že činnosť Národného bezpečnostného úradu mala byť zameraná aj na zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií nie len o budúcich sudcoch, ale aj o osobách, ktoré vykonávali funkciu sudcu ku dňu účinnosti ústavnej zmeny vykonanej ústavným zákonom č. 161/2014 Z. z. Nakoľko k vykonaniu ústavného príkazu na overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti u existujúcich sudcov v dôsledku pozastavenia účinnosti vykonávajúcej zákonnej úpravy Ústavným súdom Slovenskej republiky nikdy nedošlo (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 21/2014), niet dôvodu zotrvávať na možnosti predlžovania lehoty na zabezpečovanie podkladov pre rozhodovanie súdnej rady o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti. 

 

K čl. V

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

 

K bodu 1 (§ 19 ods. 1)

 

Je potrebné dať zákonnú garanciu pre vytvorenie podmienok činnosti sudcu najvyššieho súdu tak, aby táto činnosť bola krytá počtom štátnozamestnaneckých miest a objemom finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly. Pridelenie aspoň dvoch asistentov je štandardnou podmienkou výkonu funkcie sudcu v Českej republiky, aj v iných štátoch. V tých oblastiach rozhodovacej činnosti, ktoré vyžadujú osobitnú špecializáciu (napr. dane, clá, hospodárska súťaž, priemyslové vlastníctvo, sociálne veci, azylové konanie a ďalšie, o ktorých to určí plénum najvyššieho súdu), je na mieste vytvoriť priestor pre pridelenie ďalšieho asistenta sudcu špecializujúceho na uvedenú problematiku.

 

K bodu 2 (§ 21 ods. 3)

 

Posilňuje sa ingerencia kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu, a to tak, že kolégium bude mať možnosť (nie povinnosť) zaujať stanovisko k uchádzačom o túto funkciu prihláseným do výberového konania. 

 

K bodu 3 (§ 24a ods. 3, § 73 ods. 1)

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry § 71, t.j. dochádza k aktualizácii vnútorného odkazu; po novom sa bude § 71 členiť na dva odseky. 

 

K bodu 4 (§ 36)

 

Navrhovaná právna úprava vychádza z programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého „Po oddelení pozícií predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu vláda navrhne spresniť nezlučiteľnosti pozície predsedu súdu a člena Súdnej rady v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu, pretože predseda súdu je súčasťou správy a riadenia sudcov a z tohto titulu podlieha riadiacej právomoci ministra.“. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje jednoznačne vyjadriť to, že minister spravodlivosti nemôže za predsedu súdu vymenovať sudcu, ktorý je členom súdnej rady. V súčasnosti platí právna úprava, podľa ktorej je zvolenie za člena súdnej rady dôvodom pre zánik funkcie predsedu súdu. Táto právna úprava prešla testom ústavnosti, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 102/2011). Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje formálne zamedziť situácii, kedy by minister mohol vymenovať za predsedu súdu sudcu, ktorý je členom súdnej rady, rovnako aj následku v automatickom zániku funkcie predsedu súdu. 

 

K bodu 5 [§ 38 ods. 1 písm. f)]

 

Funkcia člena súdnej rady nevzniká len zvolením (voľba sudcami), ale aj vymenovaním (prezident, vláda). Preto sa navrhuje vyjadriť túto skutočnosť aj v platnom znení § 38 ods. 1 písm. f). Doplnenie právnej úpravy úzko súvisí s novelizáciou § 36 (bod 1). 

 

K bodu 6 (§ 40) 

 

Právnu úpravu nezlučiteľnosti orgánov riadenia a správy súdov, ktoré sú ustanovené do funkcie ministrom spravodlivosti s členstvom v súdnej rade sa navrhuje rozšíriť aj na podpredsedov súdov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj v prípade podpredsedov súdov výslovne upraviť, že do funkcie podpredsedu súdu nemôže byť vymenovaný sudca, ktorý je členom súdnej rady. Na zánik funkcie sudcu sa vzťahujú ustanovenia o zániku funkcie predsedu súdu, preto je namieste vyriešiť rovnakú situáciu ako v prípade § 36 zákona o súdoch. 

 

K bodom 7 až 11 (§ 52a)

 

 

Navrhovaná zmena § 52a má za cieľ zosúladiť znenie zákona o súdoch s § 162 Civilného mimosporového poriadku. Pôsobnosť vydávať rozvrh práce notárov na účely konania o dedičstve zveruje Civilný mimosporový poriadok predsedom okresných súdov. Platné a účinné znenie zákona o súdoch túto skutočnosť ani po prijatí zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezohľadňuje, preto je potrebné zákon o súdoch prispôsobiť Civilnému mimosporovému poriadku. Aj keď tento zjavný nesúlad zákonných úprav možno preklenúť použitím výkladového pravidla lex posterior derogat legi priori, z dlhodobého hľadiska je potrebné formálno-právne zosúladiť tieto zákony.

 

K bodu 12 (§ 57 ods. 2, § 58 ods. 3, § 59 a § 59a)

 

Zákonom č. 195/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa zaviedla možnosť, aby členmi revíznych oddelení mohli byť aj sudcovia, ktorým zanikla funkcia podľa čl. 146 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Paradoxne však právna úprava nedovoľuje využiť skúsenosti sudcov, ktorým zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vzdaním sa funkcie sudcu. Aj v tomto prípade ide o osoby, ktorých dlhoročné odborné a praktické skúsenosti môžu reálne prispieť ku kvalitnému výkonu vnútornej revízie súdov. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje umožniť, aby títo bývalí sudcovia sa mohli stať členmi revíznych oddelení. 

 

K bodu 13 (§ 57a ods. 2)

 

Navrhuje sa, aby členmi revíznych oddelení mohli byť aj tí sudcovia, ktorí sú zvolení za členov hodnotiacich komisií.

 

K bodu 14 (§ 60 ods. 3)

 

V tomto prípade ide o legislatívno-technickú úpravu Pojem „disciplinárny súd“ právny poriadok nepozná od roku 2012. Z uvedeného dôvodu sa preto nahrádza tento pojem pojmom „disciplinárny senát“. 

 

K bodom 15 a 16 [§ 71 písm. a) prvý bod, § 71 ods. 2]

 

Podľa § 71 písm. a) prvý bod zákon o súdoch ministerstvo určuje počty sudcov a zamestnancov súdov a voľné miesta sudcov. Aktuálne túto pôsobnosť ministerstvo vykonáva po prerokovaní s predsedami súdov. Navrhuje sa, aby bola do procesu určovania počtu miest sudcov a zamestnancov súdov, t.j. celkových personálnych stavov na súdoch, zapojená popri predsedoch súdov aj súdna rada. Určovanie voľných miest sudcov zostáva vo výlučnej pôsobnosti ministra spravodlivosti.  Cieľom zmeny § 71 je nastaviť nanovo pravidlá určovania počtu miest sudcov.

 

 

 

 

 

K bodu 17 (§ 82a ods. 2)

 

Podľa súčasnej právnej úpravy zverejňoval rozhodnutia disciplinárnych senátov Najvyšší súd, avšak v nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu, celkové zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov bude zabezpečovať súdna rada a jej kancelária, preto bolo potrebné zosúladiť ustanovenie upravujúce zverejňovanie rozhodnutí disciplinárnych senátov s takto navrhovaným konceptom zabezpečovania činnosti.

 

K bodu 18 (§ 82i ods. 2)

 

Navrhuje sa, aby bol register diskvalifikácií voľne dostupný na internete. Na tento účel sa bude jeho informačný obsah zverejňovať na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Vzhľadom na význam registra diskvalifikácií nie je dôvodné trvať na neverejnom charaktere tohto registra, ale naopak je dôležité, aby bol jeho informačný obsah dostupný komukoľvek – obchodnému partnerovi, orgánu verejnej moci atď.  

 

K bodu 19 (§ 82l ods. 3)

 

S prihliadnutím na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a princípy na ktorých je táto zákonná úpravy vystavaná sa navrhuje zaviesť plošnú povinnosť pre každý orgán verejnej moci komunikovať so súdmi prostredníctvom elektronických podaní. Niet dôvodu na to, aby za účinnosti zákona o e-Governmente vôbec prichádzalo do úvahy, aby orgány verejnej moci komunikovali so súdmi inak ako elektronicky prostredníctvom na to vytvorenej technickej infraštruktúry. Na rovnakej požiadavke je namieste trvať aj vo vzťahu advokátom, ktorí zastupujú účastníkov alebo strany v konaní. Predkladateľ má za to, že je namieste takúto povinnosť formulovať v zákone o súdoch, ktorý je predpisom všeobecného charakteru dopadajúceho na akékoľvek konanie pred súdom. Preto volí toto riešenie namiesto novelizácie procesných kódexov. Porušenie tejto zákonnej povinnosti nebude zakladať neúčinnosť procesného úkonu. Bude však zakladať vznik poplatkovej povinnosti za spracovanie podania, ktoré nie je vykonané v súlade s touto povinnosťou; k tomu pozri čl. II, kde sa navrhuje vykonanie novelizácie zákona o súdnych poplatkoch. 

 

K bodu 20 (§ 85)

 

Navrhované znenie bolo potrebné zosúladiť so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého sa východiská rozpočtu verejnej správy nevypracovávajú ako samostatný dokument a pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa vychádza z programu stability schváleného vládou Slovenskej republiky (§ 14 ods. 1). V nadväznosti na uvedené Súdna rada SR zaujíma stanovisko k podkladom (nie k východiskám) pre tvorbu rozpočtu verejnej správy, ktoré jej predkladá Ministerstvo spravodlivosti SR a Kancelária najvyššieho súdu SR.

 

K bodu 21 (§ 86)

 

Nové znenie druhej vety v § 86 zohľadňuje ústavnú pôsobnosť súdnej rady podľa čl. 141a ods. 5 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky, a to „vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu a predkladať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu súdov“. Z ústavného vymedzenia pôsobnosti súdnej rady vyplýva oprávnenie predkladať priamo Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu sudcov, a nie ako súčasť vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte, čo zodpovedá súčasnému zneniu § 86 zákona o súdoch. Z uvedeného dôvodu sa preto konštituuje oprávnenie súdnej rady predkladať svoje stanovisko Národnej rade Slovenskej republiky.  

 

K bodu 22 (§ 101cd)

 

Navrhuje sa odloženie povinnosti elektronickej komunikácie (§ 82l ods. 3) u tých právnych zástupcov, ktorí sú fyzickými osobami. 

 

K čl. VI

(účinnosť)

 

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a berúc do úvahy potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2017. Navrhuje sa aby novela zákona o súdnych poplatkoch, ktorou sa zavádza súdny poplatok pri porušení povinnosti komunikovať so súdom elektronicky nadobudol účinnosť až 1.januára 2018, čím sa vytvorí priestor pre nositeľov povinnosti komunikovať so súdom elektronicky tak aby sa materiálne a technicky pripravili na túto povinnosť.

 

V Bratislave, 1. marca 2017

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Lucia Žitňanská, v.r.

 

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

 
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 757/2004, dátum vydania: 31.12.2004

10

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť Návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Predkladaný návrh zákona je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné predpoklady pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ukazuje sa, že na dosiahnutie jedného z ústredných cieľov reformy súdnictva, ktorým je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania a rozhodovania je potrebné okrem legislatívnych zmien v oblasti procesných predpisov, vykonať aj legislatívne úpravy týkajúce sa samotnej organizácie súdov a ich správy. Týmto návrhom zákona sa zároveň završuje celý okruh ústavnoprávnych a zákonných zmien v súdnictva za posledné štyri roky.

Základný rámec právnej úpravy pre oblasť súdnictva je daný čl. 141 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, kde sú upravené principiálne otázky týkajúce sa organizácie výkonu súdnictva, postavenia sudcov a celkovo výkonu súdnej moci na území Slovenskej republiky. Podrobnejšia právna úprava, bližšie rozvíjajúca ústavou zakotvené princípy výkonu súdnictva, je obsiahnutá v niekoľkých zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Problematika, ktorá je predmetom predkladaného návrhu zákona o súdoch je v súčasnosti upravená primárne v dvoch zákonoch, ktorými sú zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a zákon SNR č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Uvedené zákony, ktoré boli prijaté ešte v čase existencie česko-slovenskej federácie, pôvodne komplexne upravovali celú problematiku týkajúcu sa výkonu súdnictva. Je nepochybné, že v čase svojho prijatie išlo o právne normy mimoriadneho významu, avšak spoločensko-politické zmeny, ktoré nastali v súvislosti s prijatím Ústavy Slovenskej republiky a so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a taktiež požiadavky praxe si vyžiadali legislatívne zmeny, často zásadného významu a rozsahu. Prijímaním nových právnych predpisov sa niektoré otázky upravené v citovaných zákonoch vyčlenili a upravili osobitných zákonoch. Prvým z nich bol zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prijatie tohto zákona znamenalo vyčlenenie právnej úpravy sídel a obvodov súdov do samostatnej právneho predpisu. Tento zákon je v súčasnosti už nahradený zákonom č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Prijatím sudcovského kódexu, t.j. zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa z týchto zákonov čiastočne prevzala a následne komplexne upravila problematika postavenia sudcov a prísediacich a podmienok výkonu ich funkcie. Okrem prijatia uvedených samostatných zákonov boli vykonané a i naďalej sú vykonávané početné novelizácie, účelom ktorých je reagovať a odstraňovať existujúce nedostatky v oblasti organizácie a správy súdov.

Napriek pomerne početným novelizáciám je súčasná právna úprava organizácie a správy súdnictva v mnohých smeroch prekonaná a často nevyhovujúca. Niektoré otázky sú upravené vo vyššie citovaných zákonoch upravené duplicitne, niektoré sú upravené príliš rámcovo a zasluhujú si podrobnejšiu zákonnú úpravu. V platnej právnej úprave naďalej absentuje zákonný rámec vnútornej organizácie súdov, ktorý sa v súčasnosti čiastočne odvíja od úpravy nachádzajúcej sa v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb.), prípadne v interných predpisoch. Rovnako zákonná právny úprava rozdelenia práce na súde je nepostačujúca a vyžaduje si najmä podrobne ustanoviť, a to hlavne zákonným spôsobom, pravidlá pre tvorbu rozvrhu práce, prostredníctvom ktorého sa napĺňa ústavou garantované právo na prejednania a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedeného je teda možné konštatovať, že problematika organizácie a správy si vyžaduje prijatie novej komplexnej právnej úpravy, ktorou by sa vykonali nevyhnutné systémové zmeny v organizácii a správe súdov v záujme celkového zefektívnenia výkonu súdnictva.

Cieľom predkladateľa je teda predložiť do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorý bude komplexne riešiť problematiku organizácie a správy súdov a s tým súvisiacich parciálnych otázok v záujme vytvárania čo najlepších podmienok pre výkon súdnej moci.

Vo všeobecnosti možno hlavné ciele predkladanej právnej úpravy formulovať nasledovne:

1.nanovo upraviť organizáciu výkonu súdnictva a jeho kontrolu (najmä rozvrh práce, organizácia práce, zavedenie nového inštitútu – vnútornej revízie),

2.nanovo upraviť organizáciu ekonomickej a administratívnej správy súdnictva a jej kontrolu (najmä tvorba rozpočtu, správa majetku, materiálne zabezpečenie súdov a pod.)

3.oddeliť výkon súdenia od výkonu správy súdov (predseda súdu a riaditeľ správy súdu)

Uvedené ciele predpokladajú realizáciu čiastkových opatrení, ktoré musia byť v predkladanej právnej úprave zakomponované a zohľadnené, ide najmä o:

-profesionalizáciu výkonu správy súdov na jednotlivých stupňoch súdov (riaditeľ správy súdu),

-koncentrácia vybraných činností v rámci správy súdov na krajských súdoch, ak ich možno efektívnejšie vykonávať z niekoľkých centier,

-decentralizácia niektorých činností, ktoré možno efektívnejšie vykonávať decentralizovane,

-zníženie počtu funkcionárov súdu,

-vymedzenie kompetencií orgánov riadenia a správy súdov, s presným vymedzením zodpovednostných vzťahov,

-novú úpravu postavenie predsedov súdov,

-zavedenie inštitútu vnútornej revízie,

-stanovenie zákonného rámca pre tvorbu rozpočtu súdov,

-rozšírenie sudcovských rád aj na okresné súdy, posilnenia kompetencií orgánov sudcovskej samosprávy,

-prepracovanie systému sťažností a zavedenie osobitnej kategórie podnetov,

Navrhuje sa preto prijatie nového zákona, v ktorom by sa sústredila právna úprava vzťahujúca sa na organizáciu a správu súdov a do ktorého by sa prevzali praxou osvedčené ustanovenia zo zákona č. 335/1991 Zb. a zo zákona SNR č. 80/1992 Zb., ktoré by sa touto navrhovanou právnou úpravou nahradili v celom rozsahu.

Prijatie niektorých systémových opatrení v rámci navrhovanej právnej úpravy nového zákona o súdoch si vyžiada zmenu a doplnenie dotknutých ustanovení zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). V súvislosti so systémovými zmenami v oblasti správneho súdnictva sa navrhuje zmena a doplnenie niektorých súvisiacich zákonov.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, nepatrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5,24

4.Problematika právneho predpisu:

a)

b)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

bez účasti expertov

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na štátny rozpočet v nasledovnom rozsahu

1.Zaradenie súdnych úradníkov na súdoch ako štátnych zamestnancov do 7. platovej triedy:

Počet štátnozamestnaneckých miest ............................600 súdnych úradníkov

Súčasné zaradenie v plat. triede T6 .................................12 720 Sk/mes.

Navrhované zaradenie v plat. triede T7 .........................14 410 Sk/mes.

_______________________________________________________________________________

Rozdiel ...................................................................................+ 1 690 Sk/mes.

Výpočet:

600 súdnych úradníkov + 1690 Sk x 12 mes.= 12 168 000 Sk

2.Doplnenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v § 69 ods. 1 o písmeno e), ktoré znie:

e)predsedovi kategórie krajského súdu v sumu 1 000 Sk mesačne a predsedovi grémia okresného súdu vo výške 800 Sk mesačne.

Navrhované priznanie funkčných príplatkov za vyššiu sudcovskú funkciu nebude mať dopad na štátny rozpočet, nakoľko bude financované z úspory zníženia súdnych funkcionárov (podpredsedov súdov) v zmysle ustanovení návrhu zákona.

a)Súčasný stav

-podpredsedovia krajských súdov s funkčným príplatkom 3 600 Sk/mes.:

22 podpredsedov KS x 3600 Sk x 12 mes. = 950 400 Sk/rok

-podpredsedovia okresných súdov s funkčným príplatkom 3000 Sk/mes.:

67 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 2 412 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu podpredsedovia OS + KS ...................... 3 362 400 Sk/rok

Funkčné príplatky podpredsedov, ktoré v zmysle návrhu zákona zostávajú v platnosti:

44 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 1 584 000 Sk/rok

8 podpredsedov KS x 3 600 Sk x 12 mes. = 345 600 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu .............................................................. 1 929 600 Sk/rok

b)Úspora zo zníženia počtu podpredsedov OS a KS:

Súčasné funkčné príplatky podpredsedov OS + KS = 3 362 400 Sk/rok

Zotrvávajúce funkčné príplatky podpreds. OS + KS = - 1 929 600 Sk/rok

____________________________________________________________________

Zostáva na prerozdelenie ......................................... = 1 432 800 Sk/rok

c)Návrh v zmysle ustanovenia návrhu zákona:

-predsedovia kolégia krajského súdu .................. 3 x 8 KS = 24 osôb

24 preds. kolégia KS x 1000 Sk x 12 mes. =288 000 Sk/rok

-predsedovia grémia okresného súdu ................100 osôb

100 predsedov grémií OS x 800 Sk x 12 mes. = 960 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu funkčné príplatky OS + KS ..............................1 248 000 Sk/rok

d)Rekapitulácia:

Zostalo na prerozdelenie..........................................1 432 800 Sk/rok

Potreba na nové funkčné príplatky ..........................1 248 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Zostáva .......................................................................... 184 800 Sk/rok

na vytvorenie ďalších kolégií a grémií na súdoch SR.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ústava Slovenskej republiky v druhom oddiely siedmej hlavy upravuje základné princípy a zásady organizácie a výkonu súdnej moci v Slovenskej republike. Predkladaný návrh zákona o súdoch nadväzuje a podrobne rozvíja základy ústavnej koncepcie súdnictva a obsahuje ustanovenia o právomoci súdov, hlavných zásadách činnosti súdov, sústave súdov, pôsobnosti súdov, organizácii súdov, riadení a správe súdov, o sudcovskej samospráve a o účasti súdov zapojených na rozpočet Ministerstva spravodlivosti SR na tvorbe rozpočtu pre súdy. V odseku 2 sa vymedzuje predmet úpravy negatívnym spôsobom, a to tak, že sídla a obvody upravuje osobitný zákon.

K § 2

Rešpektujúc znenie Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje okruh otázok tvoriacich výkon súdnictva, t.j. okruh oprávnení, ktoré zveruje zákon súdom ako orgánom verejnej moci, na rozdiel od iných orgánov verejnej moci.

V súlade s Návrhom opatrení na zdokonalenie správneho súdnictva zostane rozhodovanie o správnych veciach zachované v sústave všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva, keďže stav nie je taký, aby odôvodňoval efektívny výkon správneho súdnictva v samostatnej sústave správnych súdov.

Návrh zákona v 2 ods. 2 predpokladá, že súdy budú vykonávať aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, teda činnosť, ktorá nemá povahu rozhodovaciu, napríklad vedenie obchodného registra, súdnu úschovu podľa § 352 Občianskeho súdneho poriadku a pod.

K § 3 a 4

Základné zásady činnosti súdov, tak ako sú vymedzené v predkladanom návrhu zákona o súdoch, sú koncipované v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky a adekvátnym spôsobom zaisťujú ochranu práv účastníkov konania a potrebné princípy, z ktorých musí fungujúce nezávislé súdnictvo vychádzať. V návrhu sa čiastočne preberajú zásady obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré sa v prípade potreby modifikujú tak, aby zodpovedali zneniu procesných predpisov a zároveň sa dopĺňajú o zásady v doteraz platnej právnej úprave neupravené. Právna úprava sa obmedzuje na všeobecné vyjadrenie zásad, pričom sa predpokladá ich konkretizácia v osobitných, najmä v právnych predpisoch procesnej povahy.

Ustanovenie § je dokazujúcim ustanovením, podľa ktorého bezpečnosť objektov súdu a nerušný priebeh súdneho konania zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže podľa osobitného zákona.

K § 5

Vychádzajúc z s čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sústavu súdov tvorí Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy; podľa ods. 2 citovaného článku podrobnejšiu úpravu sústavy súdov upravuje zákon, a teda v § 2 sa navrhuje, aby okrem Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sústavu súdov tvorili, tak ako tomu bol doteraz, okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Uvedené súdy teda tvoria sústavu všeobecného súdnictva.

V súlade s „Návrhom optimalizácie súdnej sústavy“ je cieľom prekladateľa vytvorenie jednotnej trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva (dvojstupňovej v rámci správneho súdnictva), v rámci ktorej veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa, veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa a veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať najvyšší súd.

Zo sústavy súdov sa, v porovnaní z doterajšou právnou úpravou, navrhuje vypustenie poľných súdov, t.j. vyšších poľných súdy a nižších poľných súdov, pôsobnosť ktorých do budúcna budú vykonávať v čase vojny a vojnového stavu zostávajúce vojenské súdy.

K § 6

V § 6 sa ustanovuje všeobecná zásada, podľa ktorej súdnictvo v prvom stupni vykonávajú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach okresné súdy. Výnimku z aplikácie tejto zásady môže ustanoviť jedine zákon, ktorý môže zveriť prvostupňovú agendu aj do pôsobnosti súdov vyššieho stupňa. Odlišná situácia je v rámci správneho súdnictva, v rámci ktorého v správnych veciach bude konať a rozhodovať v prvom stupni krajský súd. Podľa odseku 2 na okresných súdoch zostane len agenda vo vybraných volebných veciach (konanie vo veciach zoznamov voličov a zoznamov oprávnených osôb na hlasovanie v referende a konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja).

K § 7

Krajské súdy v rámci v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach budú konať a rozhodovať v prvom rade ako súdy druhého stupňa; iba výnimočne budú konať a rozhodovať v týchto veciach ako súdy prvého stupňa. Odlišná situácia je v prípade správneho súdnictva. Krajské súdy budú konať a rozhodovať v správnom súdnictve zásadne ako súdy prvého stupňa. Osobitný zákon môže ustanoviť, že v prvom stupni bude konať a rozhodovať iný súd. Vzhľadom na to, že okresné súdy v správnom súdnictve nebudú konať (okrem vecí uvedených v § 6 ods. 2 ), prejdú na krajské súdy všetky správne veci, v ktorých doposiaľ konali okresné súdy (napr. preskúmavanie rozhodnutí o priestupkoch, preskúmavanie rozhodnutí územnej samosprávy podľa zákona o obecnom zriadení). K tomu sú potrebné niektoré novely zákonov (k tomu pozri Čl. VI až IX návrhu zákona). V odseku 3 sa krajským súdom zveruje právomoc konať a rozhodovať vo veciach s konečnou platnosťou ako súdu jedinej inštancie, ak to ustanovuje zákon. Pôjde napr. o niektoré veci volebné, veci podľa piatej časti platného Občianskeho súdneho poriadku uvedené štvrte, piatej a siedmej hlave s tým, že proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

K § 8

Deklaruje sa postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako vrcholného súdneho orgánu v oblasti všeobecného súdnictva Najvyšší súd sa charakterizuje ako najvyšší súdny orgán všeobecného súdnictva a v rámci neho aj správneho súdnictva (v zahraničí je správne súdnictvo spravidla zastrešené samostatnými najvyššími súdmi). Táto jeho pozícia bude naplňovaná najmä jeho samotnou rozhodovacou činnosťou, ktorou sa okrem iného má zaistiť jednotnosť a zákonnosť v rozhodovaní ostatných súdov.

Hlavným poslaním najvyššieho súdu je zabezpečovať zákonnosť a jednotnosť rozhodovania všetkých súdov. Návrh vychádza z toho, že najvyšší súd bude plniť túto funkciu predovšetkým typickými súdnymi prostriedkami, t.j. rozhodovaním v konkrétnej veci v rozsahu pôsobnosti uvedenej v odseku 1. Jediným tzv. neprocesným prostriedkom zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov je vydávanie stanovísk k výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Za týmto účelom je najvyšší súd oprávnený vykonávať prieskum rozhodovacej činnosti súdov nižšieho stupňa v právoplatne skončených veciach, čiže sledovanie rozhodovacej činnosti ostatných súdov (ale aj senátov najvyššieho súdu) môže byť a bude impulzom pre túto zjednocovaciu činnosť.

K § 9

Špeciálny súd je organickou súčasťou sústavy súdov Slovenskej republiky a bol do nej zaradený zákonom č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2004 Z.z. ako špecializovaný orgán na trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu.

V § 9 sa vymedzuje pôsobnosť Špeciálneho súdu, ktorý bude rozhodovať výlučne v trestných veciach uvedených v Trestnom zákone, prípadne ďalších veciach, ak tak ustanoví osobitný zákon. Pôjde najmä o otázky úzko súvisiace z trestným konaním a odhaľovaním trestnej činnosti ako napríklad rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona.

V odseku 2 sa definuje postavenie Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti podľa vzoru krajského súdu, z čoho vyplýva, že o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu bude rozhodovať najvyšší súd.

K § 10 V sústave súdov Slovenskej republiky majú už tradičné postavenie vojenské súdy, ktoré uskutočňujú súdne konanie vo veciach vymedzených právnymi predpismi trestného práva procesného týkajúcich sa trestných činov najmä vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, vo výnimočných prípadoch i civilných osôb.

V § 10 sa ustanovuje pôsobnosť vojenských súdov. Podobne ako Špeciálny súd, i vojenské súdy budú rozhodovať výlučne v trestných veciach, prípadne aj v niektorých veciach súvisiacich s trestným konaním, resp. s odhaľovaním trestnej činnosti.

Napriek svojmu osobitnému postaveniu patria vojenské súdy, podobne ako Špeciálny súd, do sústavy všeobecných súdov. Vojenský obvodový súd je súdom prvej inštancie; o riadnych opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam bude rozhodovať Vyšší vojenský súd, ktorý vo výnimočných prípadoch bude rozhodovať aj ako súd prvého stupňa. O riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Vyššieho vojenského súdu bude rozhodovať najvyšší súd.

Ustanovenie odseku 5 sa preberá zo súčasného znenia zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, pričom je čiastočne prispôsobené zneniu textu Ústavy Slovenskej republiky a umožňuje realizáciu záväzku Slovenskej republiky vyjadreného v čl. 7 ods. 1 písm. b) Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl publikovanej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 324/1997 Z.z.

K § 11

Ústava Slovenskej republiky v čl. 141 ods. 1 stanovuje že „v Slovenskej republike súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy.“ Odsek 1 nadväzuje na ústavou zakotvený princíp, pričom ho ďalej rozvíja v tom smere, že na súde zabezpečujú výkon súdnictva vo všeobecnosti a primárne sudcovia, ktorý sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom. Výnimku zo zásady, že na súde konajú a rozhodujú výlučne sudcovia predvída samotná Ústavy Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2, keď umožňuje aby sa na rozhodovaní podieľali aj prísediaci sudcovia z radov občanov a zamestnanci súdu poverení sudcom. V súlade s citovaným článkom Ústavy Slovenskej republiky sa ustanovuje zásada senátneho rozhodovania, ktorá môže byť prelomená v prospech samosudcovského rozhodovania; zákon zároveň zohľadňuje, že niektoré otázky prislúcha rozhodnúť predsedovi senátu. Návrh zákona obe tieto možnosti zohľadňuj. Aj naďalej zachováva pri rozhodovaní súdov, avšak len v trestnoprávnych veciach, prítomný laický prvok v podobe prísediacich ako aj možnosť konania a rozhodovania súdnych úradníkov (v zmysle Ústavy Slovenskej republiky zamestnancov súdu poverených sudcom). Na rozdiel od platného právneho stavu sa navrhuje zúženie možnosti prísediacich podieľať sa na výkone súdnictva (len v rámci senátov okresných súdov a vojenských obvodových súdov; pozri nasledujúce ustanovenia).

K § 12

Plénum súdu predstavuje jeden zo základný prvkov v organizácii súdu, prostredníctvom ktorého sa realizuje riadenie a správa vybraných vnútorných vecí súdu priamo sudcami príslušného súdu. Plénum je v podstate kolektívnym orgánom s rozhodovacou a inou právomocou vo veciach výkonu súdnictva. Plénum nemá postavenie orgánu správy súdu, ale je nevyhnutným článkom v rámci riadenia a správy súdu a je zároveň výrazom nezávislosti a určitej vnútornej autonómie súdu, keďže volí orgány sudcovskej samosprávy a v určitých prípadoch plní ich funkciu (k tomu pozri vysvetlivky k § 45 návrhu zákona). V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje zloženie pléna súdu, jeho uznášaniaschopnosť a spôsob prijímania rozhodnutí pléna a taktiež základný rámec jeho pôsobnosti..

K § 13

Doterajšia právna úprava súdneho oddelenia obsiahnutá v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) sa javí pre potreby praxe ako nevyhovujúca, pričom je nevyhnutné, aby fungovanie oddelenia malo zákonný rámec. Podľa navrhovaného znenia už sudca (senát) nebude súčasťou súdneho oddelenia, inak povedané súdne oddelenie sa bude vytvárať pre potreby sudcu alebo senátu a predstavuje v podstate obslužný aparát, ktorý má umožniť sudcovi (senátu) sústrediť svoju činnosť na samotný výkon súdenia a zbavuje sudcu (senát) nutnosti vykonávať činnosti nesúvisiace so samotným rozhodovaním; tieto bude obstarávať oddelenie pre sudcu (senát). Pôjde najmä o činnosti administratívneho charakteru.

V § 13 sa upravuje postavenie súdneho oddelenia, jeho zloženie, spôsob organizácie práce v súdnom oddelení. Navrhuje sa, aby sa súdne oddelenie vytváralo obligatórne pre sudcu (senát) a fakultatívne pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaní a rozhodovaním; či sa súdne oddelenie vytvorí aj pre súdneho úradníka bude vyplývať z rozvrhu práce.

Okrem súdnych oddelení sa predpokladá kreovanie aj iných organizačných útvarov, ktoré budú slúžiť na skvalitnenie a zefektívnenie výkonu súdnictva (naor. spisovňa, podateľňa).

K § 14

Upravuje sa zloženie senátu okresného súdu. Ponecháva sa prítomný laický prvok. Funkciu predsedu senátu môže vykonávať jedine sudca (§ 15 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

K § 15

Zavádza sa nový inštitút v rámci organizácie okresného súdu, ktorým je grémium okresného súdu. Základnou úlohou grémia okresného súdu je spolupodieľať sa na zabezpečovaní potrebnej odbornej úrovne sudcov tvoriacich toto grémium s prihliadnutím na ich prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti. Zaradenie sudcu do grémium však nepredurčuje špecializáciu tohto sudcu, len zohľadňuje už spomínanú podstatnú časť jeho rozhodovacej činnosti, ktorá je základným kritériom zaradenie sudcu do príslušného grémia. Grémium možno čiastočne ponímať ako určitú obdobu kolégia krajského súdu. Grémium okresného súdu ani predsedu grémia nie je orgánom riadenia a správy.

Ustanovenie § 17 upravuje zriaďovanie grémií, pričom obligatórne sa zriaďuje občianske a trestné kolégium, ďalšie kolégia sa zriaďujú fakultatívne, za predpokladu, že budú mať požadovaný minimálny počet členov. Ak na súde nie je dostatočný počet sudcov s preväzujúcim obsahom rozhodovacej činnosti určitého druhu pre vytvorenie grémia, funkciu grémia plnia títo sudcovia bez vytvorenia grémia; funkciu predsedu grémia vykonáva predseda súdu. Ďalej sa upravuje pôsobnosť grémií a pôsobnosť predsedu grémia. Ustanovenie do funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon (zákon č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov).

V odseku 6 sa upravuje ďalšia alternatíva pre prípad, že na okresnom súde sa nezriadi grémium. Pre riešenie sporných otázok medzi viacerými grémiami v obvode krajského súdu môže predseda tohto krajského súdu zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov.

K § 16

Upravuje sa zloženie senátov krajského súdu; senáty krajského súdu sú zložené výlučne zo sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. V odseku 2 sa zohľadňuje pomerne častý jav na súdoch vyššieho stupňa kedy sa v senáte nachádzajú viacerí sudcovia, ktorý sú z hľadiska kariérneho postu predsedami senátu.

K § 17

Obdobnú funkciu ako grémia na okresnom súde plnia na krajskom súde kolégiá. Vzhľadom na to, že krajský súd je primárne súdom odvolacím je nevyhnuté aby, bola posilnená jeho funkcia v rámci zjednocovacieho konania, ktorú bude krajský súd realizovať najmä prostredníctvom jednotlivých kolégií. Na krajskom súde sa budú zriaďovať obligatórne uvedené štyri kolégiá; kreovanie ďalších nie je vylúčené.

K § 18

Najvyšší súd bude i naďalej rozhodovať v zásade v senátoch, s výnimku niektorých vecí, o ktorých môže rozhodnúť predseda senátu, ak tak ustanoví niektorý z procesných kódexov.

V odseku 2 sa ustanovuje zloženie senátov najvyššieho súdu, ktoré sú v zásade trojčlenné; ak najvyšší súd rozhoduje v inštančnom postupe proti rozhodnutiam iného senátu najvyššieho súdu skladajú sa z piatich sudcov. Uvedené zloženie senátov môže byť osobitným zákonom (napr. procesným kódexom) modifikované v prospech vyššieho, avšak vždy nepárneho počtu sudcov.

K § 19

Sudcovia najvyššieho súdu v súčasnosti nemajú k dispozícii žiadnych odborných pracovníkov na vykonávanie takých činností, ako je zadovažovanie podkladov k rozhodnutiu vo veci, skutkový a právny rozbor prejednávaných vecí, vyhľadávanie odbornej literatúry a judikatúry, zisťovanie a vyhľadávanie odborných konzultantov, písanie konceptov právnych riešení veci a pod. Ide o vysoko odbornú a všestrannú činnosť v rôznych právnych odboroch zahŕňajúcich nielen právne, ale aj ekonomické, sociálne, medicínske či rôzne technické súvislosti. Preto je žiadúce do funkcie asistentov sudcov menovať odborníkov s dlhšou právnou praxou, ktorí budú zárukou vysoko erudovaného odborného servisu pre rozhodovanie najvyššieho súdu a sudcov. Vzhľadom na to sa javí dôvodné ich postavenie špeciálne upraviť v zákone o súdoch.

Asistent sudcu najvyššieho súdu bude mať postavenie štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu, a to v dočasnej štátnej službe na základe výberového konania.

K § 20

Vymedzuje sa pôsobnosť pléna najvyššieho súdu, spôsob jeho zvolávania, rokovania a rozhodovania, verejnosť rokovaní pléna najvyššieho súdu a niektoré parciálne otázky týkajúce sa zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu. Vzhľadom na závažnosť otázok, ktoré bude plénum prejednávať a na ich možný dopad na chod súdnictva je nevyhnutné, aby sa rokovania pléna najvyššieho súdu mohli zúčastňovať aj iné zložky verejnej moci, čo je zohľadnené v odseku 5.

K § 21

Kolégium najvyššieho súdu je kolektívnym orgánom z rozhodovacou a inou právomocou, pričom plní obdobné úlohy ako kolégium krajského súdu, či grémium okresného súdu, teda zabezpečuje potrebnú odbornú úroveň sudcov, ktorý sú jeho súčasťou. Na rozdiel od kolégia krajského súd je kolégiu najvyššieho súdu zverené právomoc prijímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, čo vyplýva z jednej zo základných úloh najvyššieho súdu, ktorou je zabezpečovania jednotného používania a jednotného výkladu zákonov. Vnútorná organizácia kolégia a organizácia jeho činnosti je obdobná ako u kolégia krajského súdu.

K § 22

V § 24 sa upravujú základné princípy realizácie zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu, ktorá sa uskutočňuje v dvoch formách, a to zverejňovaním súdnych rozhodnutí zásadného významu (nie len rozhodnutí najvyššieho súdu) a prijímaním zásadných stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedenú zjednocovaciu činnosť uskutočňuje na najvyššom súde plénum a kolégium. Vzhľadom na význam tejto činnosti je nevyhnutné upraviť zásady spolupráce pléna alebo kolégia najvyššieho súdu s inými orgánmi verejnej moci, prípadne iným odbornými ustanovizňami tak ako je to navrhované v odseku 2. Vzhľadom na význam a prípadný dosah zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu sa umožňuje, aby sa na rokovaní pléna alebo kolégia, ktoré rozhoduje o prijatí stanoviska obligatórne zúčastňovali zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva. Účasť iných subjektov je podľa odseku 3 fakultatívna.

K § 23

Upravuje sa vydávanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Zároveň sa v písm. a) a b) špecifikuje jej obsah. Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bude najvyšší súd zverejňovať na internete, čo umožní zvyšovanie právneho vedomia ako odbornej, tak i laickej verejnosti. Z dôvodu materiálno-technického zabezpečenia tejto povinnosti vyplývajúcej pre najvyšší súd, sa v Čl. IX navrhuje oddialenie účinnosti tohto ustanovenia.

K § 24

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, na základe ktorého plénum najvyššieho súdu prijíma uvedené interné normy, pričom rokovací poriadok sa, vzhľadom na svoj význam, vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K § 25 a 26

Špeciálny súd bude rozhodovať v trojčlenných senátoch, ak osobitný zákon neustanoví, že vo vecí predseda senátu. Senáty špeciálneho súdu sa budú skladať výlučne zo sudcov, teda laický prvok sa neuplatňuje.

Vzhľadom na to, že jedinou agendou Špeciálneho súdu bude agenda trestná, kolégiá sa na Špeciálnom súde nebudú zriaďovať; ich pôsobnosť bude vykonávať plénum Špeciálneho súdu.

K § 27 až 31

Šiesta hlava zakotvuje, ako to už z názvu vyplýva, postavenie a organizáciu vojenských súdov ako súčasti všeobecného súdov.

V § 10 ods. 2 sa upravuje postavenie vojenského obvodového súdu ako prvostupňového článku sústavy vojenských súdov. Pri jeho rozhodovaní sa bude uplatňovať zásada samosudcovského rozhodovania v kombinácii so senátnym rozhodovaním. Senáty vojenského obvodového súdu budú podobne ako na okresných súdoch pozostávať zo sudcu, ktorý bude predsedom senátu a dvoch prísediacich.

Podobne ako na krajskom súde i na Vyššom vojenskom súde sa bude uplatňovať primárne zásada senátneho rozhodovania. Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú výlučne zo sudcov tohto súdu; prísediaci na tomto súde nebudú pôsobiť.

Pre vojenské obvodové súdy ako aj pre Vyšší vojenský súd platí primerane poznámka k § 26.

Vzhľadom na to, že podľa návrhu zákona sa do budúcna už nepočíta zo zriaďovaním poľných súdov je potrebné, aby ich funkciu počas vojnového stavu alebo vojny plnili vojenské súdy. Tieto však môžu efektívne fungovať len za predpokladu, že ich počty sudcov na nich pôsobiacich sa vhodným spôsobom doplnia do stavu, ktorý bude zárukou ich riadneho chodu.

V prípade vyhlásenia vojny alebo vojnového stavu sa teda počty sudcov vojenských súdov zvýšia na základe mobilizácie priamo zo zákona dvojnásobne, a to zo sudcov okresných súdov a krajských súdov určených podľa zoznamu, ktorý vydá predseda vyššieho vojenského súdu v spolupráci s predsedom krajského súdu. Nevyhnutným predpokladom zaradenia sudcu do tohto zoznamu je jeho súhlas takýmto zaradením.

Počet sudcov o ktorý sa má zvýšiť počet sudcov na vojenských súdoch vyplývajúci zo zákona môže v prípade potreby zmeniť ako smerom nadol tak i smerom nahor minister po dohode s ministrom obrany.

K § 32

Na rozdiel od platnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 80/1992 Zb. sa doteraz používaný pojem „štátna správa súdov“ nahrádza pojmom „riadenia a správa súdov“, ktorý zodpovedá zneniu Ústavy Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 3). Riadenie súdov je možné charakterizovať ako súbor práv a povinností zverený orgánom riadenia správy súdov, resp. súhrn činností vykonávaných týmito orgánmi, ktoré bezprostredne súvisia s výkonom rozhodovacieho procesu súdu (sudcu) a ktoré sú realizované za účelom skvalitnenia tohto procesu, najmä z hľadiska odbornosti, profesionality, včasnosti rozhodovania a efektivity konania. Na strane druhej, správu súdu je možné vymedziť ako súhrn činností vykonávaných príslušnými subjektami (orgánmi riadenia a správy súdov), ktorých účelom je vytvorenie čo najvhodnejších najmä materiálnych podmienok pre vlastný výkon súdenia (rozhodovacej činnosti súdov, sudcov), t.j. zabezpečiť potrebný „servis“ pre samotnú rozhodovaciu činnosť súdov a sudcov.

Jednou zo základných podmienok pre naplnenie ústavného princípu sudcovskej nezávislosti súdnej moci je dôsledné oddelenie výkonu riadenia a správy súdov od rozhodovacej činnosti súdov (sudcov). Absolútne oddelenie týchto dvoch zložiek však nie je možné a ani účelné. Špecifikom riadenia a správy v súdnictve je, že na rozdiel od riadenia a správy vykonávanej iných odvetviach verejnej moci, jej výkon je limitovaný tým, že nesmie zasahovať do vlastného výkonu sudcovskej činnosti (rozhodovania).

Z ústavnej a zákonnej zodpovednosti ministra spravodlivosti a ostatných orgánov riadenia a správy súdov za riadny chod justície však súčasne vyplýva, že úlohy riadenia správy súdov nemožno zúžiť len na samotné „hmotné“ zabezpečenie súdov, ale že týmto orgánom musia byť dané i prostriedky na zabránenie tomu, aby sudcovská nezávislosť nebola zneužívaná neodvodnenými prieťahmi súdneho konania a rozhodovania alebo porušovania zásad dôstojnosti súdneho konania a sudcovskej etiky (napr. prostredníctvom dohľadu ministerstva).

V odseku 1 sa definujú základné úlohy riadenia a správy súdov. V odseku 2 je uvedený ústavný princíp oddelenosti výkonu riadenia a správy súdov od rozhodovacej činnosti súdov vyplývajúci z článku 141 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 33

Definujú sa orgány riadenia a správy súdov, ktorými sú predsedovi a podpredsedovia súdov, orgány sudcovskej samosprávy (sudcovské rady) a súdna rada. Spôsob a rozsah v akom sa podieľajú tieto orgány na riadení a práve súdov určuje zákon.

K § 34

Definujú sa orgány správy súdov, ktorými je vo všeobecnosti ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť súdov. Riaditeľ správy súdu je taktiež orgánom správy súdu (doterajší vedúci súdnych správ postavenie štátneho orgánu nemali), ktorý bude vykonávať podstatnú časť ekonomicko-administratívnej agendy, ktorú doteraz vykonával predseda súdu, a to v mene súdu. Niektoré otázky majúce charakter ekonomicko-administratívny však naďalej zostávajú v pôsobnosti predsedov súdov, ktorý sú primárne zodpovedný za chod toho ktorého súdu.

K § 35

Ustanovuje sa pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia súdu a v oblasti správy súdu, kde táto pôsobnosť je rozdelená medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu. Pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné vnímať nielen ako súhrn určitých oprávnení, ale zároveň aj ako zákonom dané povinnosti, s nesplnením ktorých je spojený vznik právnej zodpovednosti, právnym dôsledkom ktorej môže byť i zánik funkcie predsedu súdu.

Predseda je štatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento zákon nezveruje toto postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu – riaditeľovi správy súdu.

Rozsah, v akom sa predseda súdu podieľa na výkone súdnictva sa určí v rozvrhu práce, a teda predseda súdu v konečnom dôsledku nemusí počas výkonu tejto funkcie pojednávať. Ak predseda súdu vykonáva súdnictvo, tak buď ako predseda senátu alebo sudca, t.j. člen senátu alebo samosudca.

K § 36

Upravuje spôsob ustanovenia sudcu do funkcie predsedu súdu. Predsedu súdu bude menovať do funkcie minister spravodlivosti SR, a to na základe výsledkov výberového konania z troch najúspešnejších kandidátov. Funkčné obdobie predsedu súdu bude päť ročné a do funkcie ho bude možne vymenovať len v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.

K § 37

V § 37 je upravený zákonný rámec pre výberové konanie na funkciu predsedu súdu, jeho priebeh a účel.

Samotné výberové konanie vyhlasuje minister spôsobom a v lehotách tak, aby bol zabezpečená rovnaká možnosť pre prípadných záujemcov uchádzať sa o túto funkciu a v neposlednom rade tak, aby bola zachovaná funkčnosť súdov.

O funkciu predsedu súdu sa môže uchádzať nielen sudca príslušného súdu, ale aj sudca súdu rovnakého alebo vyššieho stupňa. Uvedené riešenie predpokladá v prípade vymenovania do funkcie predsedu súdu rozhodnutie Sudcovskej rady dočasnom pridelení sudcu na výkon funkcie predsedu súdu na súde nižšieho stupňa (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona).

V odsekoch 5 až 7 sa ustanovuje spôsob kreovania päťčlennej výberovej komisie a jej predsedu, uznášaniaschopnosť a spôsob rozhodovania. Cieľom zákonodarcu je, aby vo výberovej komisii boli zastúpené všetky zložky súdnictva, ako sudcov, tak i predstaviteľov správy súdov, pri zachovaní väčšiny z radov sudcov, čo podľa názoru zákonodarcu je dostatočnou zárukou a vyjadrením patričnej miery samosprávy v oblasti justície.

Samotné výberové konanie prebieha podľa zásad pre voľbu predsedov súdov schválených súdnou radou po dohode s ministrom.

Minister na základe výsledkov výberového konania je oprávnený vybrať si jedného z troch najúspešnejších uchádzačov a vymenovať ho a predsedu súdu, inak povedané, minister nie je viazaný poradím na prvých troch miestach úspešných uchádzačov.

V odsekoch 8 a 9 sa upravuje postup pre prípad, že výberové konanie nebude úspešné, resp. pre prípad, že úspešný uchádzač odmietne ujať funkcie predsedu súdu, alebo odmietne menovanie do tejto funkcie.

K § 38

Ustanovujú sa spôsoby zániku funkcie predsedu súdu. Základným a štandardným spôsobom zániku tejto funkcie je uplynutie jeho päťročného funkčného obdobia. Funkcia predsedu súdu však môže zaniknúť aj z dôvodov uvedených ods. 1 písm. a) až e), a to ešte pred uplynutím jeho funkčného obdobia. V odsekoch 2 až 6 sa bližšie špecifikuje proces predchádzajúci zániku funkcie predsedu súdu v závislosti od toho ktorého dôvodu zániku tejto funkcie.

V odseku 7 sa upravuje zabezpečenie realizácie úloh zverených predsedovi súdu, a to v situácii, ak funkcia predsedu zanikla, nový predseda súdu sa ešte neujal funkcie a podpredseda súdu nie je ustanovený, prípadne nie je vymenovaný.

K § 39 až 41

Upravuje sa postavenie podpredsedu súdu, rozsah a spôsob akým zastupuje predsedu súdu. V návrhu zákona sa upúšťa od kreovania funkcie podpredsedu súdu na všetkých okresných súdoch rovnako aj od viacerých postov podpredsedov súdov na jednom súde, následne sa upravuje aj spôsob zastupovania predsedu súdu, ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo zriadená.

V § 41 sa odkazuje na použitie ustanovení o zániku funkcie predsedu súdu aj na zánik funkcie podpredsedu súdu. Rozširuje sa právomoc predsedu súdu navrhnúť ministrovi odvolanie podpredsedu súdu. Výkon funkcie podpredsedu súdu, ako aj predsedu súdu sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona).

K § 42

V súlade so zakotvením postavenia predsedu a podpredsedu súdu ako súdnych funkcionárov, sa definujú ich povinnosti. Doplnenie povinností súdnych funkcionárov zabezpečia vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči nim, ak sa spreneveria výkonu svojej funkcie. Predseda a podpredseda súdu pri výkone svojej funkcie musí konať tak, aby neohrozil dôveru súdnictva, napr. nesmie zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho postoje a názory sudcu alebo člena sudcovskej rady, ak podáva návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu, zistiť potrebné skutočnosti a zabezpečiť vykonanie potrebných dôkazov a musí sa zdržať verejného vyslovovania názoru o veciach, ktoré sú prejednávané na súde, ktorý spravuje.

K § 43

Ustanovenie do funkcie zánik funkcie predsedu Najvyššieho súdu a podpredsedu Najvyššieho súdu vyplýva z časti priamo z čl. 145 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj zo zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto úprava ustanovenie do funkcie v tomto zákone nie je z dôvodu prípadnej duplicity potrebná.

Na predsedu najvyššieho súdu sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

K § 44

Pri vymenúvaní a odvolávaní predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa uplatňuje špecifický postup, na ktorom sa podieľa aj minister obrany.

Na predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu, o postavení podpredsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

K § 45

V zmysle čl. 143 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy, ktorými sú podľa navrhovaného odseku 1 sudcovské rady. Navrhuje sa, aby sa sudcovské rady zriaďovali na všetkých súdoch, teda na rozdiel od platnej právnej úpravy nielen na krajských súdoch, Špeciálnom súde, najvyššom súde a Vyššom vojenskom súde, ale aj na okresných súdoch. Na tzv. „malých“ okresných súdoch s počtom sudcom menším ako 15 sa sudcovské rady nebudú zriaďovať a ich funkciu bude plniť plénum tohto „malého“ súdu; uvedené platí aj pre vojenské obvodové súdy.

Ustanovuje sa minimálny a maximálny počet členov sudcovskej rady. Členov sudcovskej rady bude voliť plénum príslušného súdu, ktoré zároveň určí počet členov sudcovskej rady. Ďalej sa upravuje spôsob kreovania orgánov sudcovskej rady, zvolávanie a rokovanie sudcovskej rady, spôsob hlasovania v sudcovskej rade, pôsobnosť sudcovskej rady, zverejňovanie informácií o činnosti sudcovskej rady a prijímanie vnútroorganizačných právnych aktov sudcovskej rady.

K § 46

Ustanovuje sa funkčné obdobie sudcovských rád v trvaní 5 rokov a spôsoby zániku členstva v sudcovskej rade.

K § 47

V nadväznosti na § 48 sa upravuje spôsob dopĺňania členov sudcovskej rady do počtu určeného plénom pri voľbe členov sudcovskej rady a taktiež podmienky, za ktorých môže plénum pre tento prípad rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady.

K § 48

Upravuje zloženie a pôsobnosť kolégia predsedov sudcovských rád, ako určitej nadstavby k orgánom sudcovskej samosprávy, úlohou ktorej je rozhodovať o otázkach presahujúcich svojim významom územnú pôsobnosť jednotlivých sudcovských rad.

K § 49

Vymedzujú sa základné nástroje uplatňované predsedom súdu pri riadení súdu.

K § 50

Definuje sa rozvrh práce ako jeden z nástrojov riadenia súdov, prostredníctvo, ktorého sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. V odseku 2 sa stanovujú obsahové náležitosti rozvrhu práce. Zároveň sa upravuje zásada publicity rozvrhu práce.

K § 51

V odseku 1 sa upravuje všeobecný princíp podľa, ktorého sa uskutočňuje prideľovanie vecí jednotlivým senátom, samosudcom súdnym úradníkom a notárom ako súdnym komisárom. Veci sa teda prideľujú za týchto kumulatívne splnených podmienok:

1.náhodným výberom

2.pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, t.j. „generátorom“

V odsekoch 4 až 7 sa upravujú modifikácie uvedeného spôsobu prideľovania vecí došlých na súd.

K § 52

Toto ustanovenie upravuje proces tvorby rozvrhu práce a určuje subjekty, ktoré sa na ňom podieľajú. Subjektom zodpovedným nielen za samotné vytvorenie, ale aj vytvorenie funkčného rozvrhu práce, je predseda príslušného súdu. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný postupovať v súčinnosti s vymenovanými orgánmi riadenia a správy súdov. V záujme zabezpečenie a potrebnej miery pružnosti a, zohľadňujúc mieru zodpovednosti predsedu súdu pri tvorbe rozvrhu práce je aj to, že návrhmi vznesenými subjektami podieľajúcimi sa na tvorbe rozvrhu práce nie je predseda súdu viazaný, čo ho však nezbavuje povinnosti uviesť tieto odlišné stanoviská pri vydaní rozvrhu práce.

Ak si predseda súdu neplní zákonom určené povinnosti, má takéto jeho konaní alebo nekonanie za následok vznik disciplinárnej zodpovednosti a môže viesť až k jeho dovolaniu z funkcie predsedu súdu.

Pre prípad, že rozvrh práce nie je vydaný v lehotách ustanovených zákonom, resp. nie je vydaný vôbec, použije sa postup uvedený v odseku 6.

K § 53

V záujme zabezpečenie efektívneho výkonu súdnictva sa upravuje dohľadová právomoc predsedu súdu, výkon ktorej má smerovať k zabezpečeniu dodržiavania zásad sudcovskej etiky, dôstojnosti a plynulosti súdneho konania. Nová, navrhovaná právna úprava dohľadu predsedu súdu vychádza a nadväzuje na platné znenie zákona č. 80/1992 Zb. pričom bližšie špecifikuje a konkretizuje oprávnenia predsedu súdu v rámci výkonu dohľadu. Dohľadovú právomoc predsedu súdu je potrebné vnímať zároveň aj ako jeho povinnosť, keďže za výkon súdnictva na súde zodpovedá predseda súdu. Nástroje, prostredníctvom ktorých predseda súdu vykonáva dohľad a ktoré sú určené na dosiahnutie riadneho chodu súdu pri výkone súdnictva, sú uvedené v ods. 1 písm. a) až g).

Ak pri výkone dohľadu predseda údu zistí prípadné nedostatky je nevyhnutné, aby tieto zistenia prerokoval s dotknutým sudcom a v prípade, ak je to potrebné uložil opatrenie – návrh na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc –, ktoré by viedli k náprave. Predseda súdu podáva v odôvodnených prípadoch ministerstvu podnety na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov.

K § 54 a 55

Vnútorná revízia predstavuje osobitný inštitút v rámci riadenia súdov. Je relatívne novým prvkom, ktorý súčasná platná právna úprava nepozná. Základnou úlohou vnútornej revízie je odhaliť slabé miesta v vo vybavení a činnosti súdov. Má preveriť úroveň organizačnej, riadiacej a kontrolnej činnosti súdu, pričom nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Inak povedané, vnútorná revízia sa zameriava na všetky otázky činnosti súdu s výnimkou rozhodovacej činnosti súdu.

V odseku 1 sa definujú základné úlohy a ciel vnútornej revízie.

Garantuje nezávislosť súdnictva pri výkone vnútornej revízie.

Vymedzuje vzťah medzi vnútornou revíziou a vnútorným auditom podľa zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že na výkon vnútornej revízie sa nepoužije uvedený zákon, resp. ciele vnútornej revízie a vnútorného auditu sú odlišné a teda tieto dva inštitúty nie je možné stotožňovať.

K § 56 Definujú sa základné práva a povinnosti členov oddelenia revízie pri výkone samotnej revízie.

K § 57

Upravuje sa výkon revízie na okresnom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na okresnom súde vykonáva.

K § 58

Upravuje sa výkon revízie na krajskom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na krajskom súde vykonáva.

K § 59

Upravuje sa základný rámec výkonu revízie na najvyššom súde.

K § 60

Upravujú sa jednotlivé spôsoby zániku funkcie vizitátora.

K § 61

Výsledkom revízie je správa, ktorá v písomnej forme popisuje zistený stav na preverovanom súde, ktorá ako taká sa zasiela vymedzenému okruhu subjektov a je podkladom pre realizáciu potrebných opatrení vedúcich k náprave prípadných nedostatkov zistených pri výkone revízie.

K § 62

Upravuje jeden z právnych mechanizmov oprávňujúci fyzické osoby a právnické osoby domáhať sa ochrany svojho ústavou garantovaného práva, a to práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je sťažnosť na postup súdu. Zároveň sa vymedzuje predmet sťažnosti, ktorým môžu byť len prieťahy v konaní alebo porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania vymedzeným okruhom súdnych osôb.

Aktívne legitimovaným na podanie sťažnosti je účastník konania v občianskom súdnom konaní a strana v trestnom konaní, ktorých totožnosť s prihliadnutím na § 58 odsek 2 musí byť zrejmá.

Podanie sťažnosti sťažovateľom nesmie byť zámienkou pre vyvodzovanie akýchkoľvek negatívnych dôsledkov, či represie voči jeho osobe, s výnimkou administratívnoprávneho alebo trestnoprávneho postihu, ak sa svojou sťažnosťou dopustí priestupku alebo trestného činu.

V odseku 4 sa zvýrazňuje povinnosť príslušných orgánov riadenia a správy posudzovať podania došlé na súd v prvom rade podľa ich obsahu, a to z dôvodu, že podanie ktoré síce nie je sťažnosťou, môže byť podnetom, ktorým sa v konečnom dôsledku môže poukazovať na závažné nedostatky v činnosti súdov.

K § 63

Ustanovenie vymedzuje, ktorému z jednotlivých orgánov riadenia a správy súdov patrí vybavovanie sťažností. Navrhovanou úpravou je zakotvené, že sťažnosti v zásade vybavuje predseda príslušného súdu.

K § 64

Stanovuje sa účel vybavovania sťažností, ktorým je odstránenie prípadných prieťahov v konaní. Pre naplnenie toho účelu zveruje návrh zákona orgánu, ktorý sťažnosť vybavuje určité oprávnenie umožňujúce zistiť skutočný stav veci (najmä na základe súdneho spisu, ale aj prípadných výpovedí dotknutých osôb) ako aj povinnosť vyvodiť dôsledky voči zodpovedným osobám, ktoré majú zabezpečiť nápravu zistených nedostatkov – podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc.

K § 65 Špecifiká činnosti súdov vyžadujú aby lehota na vybavenie sťažnosti bolo stanovená v takom rozsahu, aby zabezpečovala právo sťažovateľa na včasné vybavenie sťažnosti, ale súčasne tiež orgánu umožnila sústrediť všetky potrebné podklady pre jej vybavenie bez toho, aby týmto šetrením boli spôsobené prieťahy súdneho konania. Z týchto dôvodov sa upúšťa od doterajšej právnej úpravy, ktorá stanovovala lehotu na vybavenie sťažnosti v trvaní dvoch mesiacov, pričom umožňovala je j predĺženie bez špecifikácie dĺžky trvania tohto predĺženia. Navrhované znenie § 67 ustanovuje v odseku 1 všeobecnú 30 dňovú lehotu na vybavenie sťažnosti. Zároveň zohľadňuje aj prípadné komplikácie, ktoré môžu pri vybavovaní sťažnosti nastať a umožňuje jej predĺženie, avšak na rozdiel od doterajšej právnej úpravy stanovuje maximálnu dĺžku trvania lehoty (3 mesiace), v rámci ktorej musí byť sťažnosť vybavená. Z uvedeného teda vyplýva, že lehotu na vybavenie sťažnosti možno predĺžiť maximálne o 2 mesiace. Uvedené riešenie má odstrániť existujúci stav, kedy niektoré sťažnosti sú vybavované aj polroka, čo je do budúcna neúnosné.

K § 66

Účel vybavovania sťažnosti je naplnený až v momente, keď sťažovateľ je informovaný o spôsobe jej vybavenia ako aj o opatreniach prijatých za účelom odstránenia zistených prieťahov v konaní, prípadne vyvodenia osobnej zodpovednosti voči konkrétnemu sudcovi. Zároveň sa ustanovujú výnimky, keď nie je potrebné sťažovateľa písomne upovedomiť o vybavení sťažnosti.

K § 67

Upravuje sa možnosť preskúmania postupu a výsledku pri vybavovaní sťažnosti a to formou prešetrenia vybavenia sťažnosti. Určujú sa aj orgány príslušné na prešetrenie sťažnosti. Pri prešetrovaní podnetov postupuje príslušný orgán primerane podľa ustanovení tohto zákona o vybavovaní sťažností. Ak sa v rámci prešetrenia sťažnosti zistí, že sťažnosť nebola vybavená ako odôvodnená, hoci tak vybavená byť mala, tak orgán prešetrujúci vybavenie sťažnosti je povinný podať voči konkrétnemu predsedovi súdu návrh na začatie disciplinárneho konania.

Prešetrenia vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

K § 68

Ustanovuje sa subsidiárne použitie zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach na vybavovanie sťažnosti a prešetrovanie vybavenia sťažností

K § 69

Podnety popri sťažnostiach predstavujú ďalší z nástrojov uplatňovaných pri riadení súdnictva. Na rozdiel od sťažností, predmet podnetu je koncipovaný ďaleko širšie; pri sťažnostiach ich predmetom môžu byť len prieťahy v konaní (teda týka sa len výkonu súdnictva). Podnety sa môžu týkať aj výkonu správy sú a podnet môže uplatniť každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má znalosť o určitých nedostatkoch v činnosti súdu, resp. v správaní súdnych osôb.

V odsekoch 2 až 4 sa upravuje okruh orgánov oprávnených vybavovať podnety. Podobne ako sťažnosť i podnet musí byť vybavený v zákonom stanovenej lehote.

K § 70 Ustanovuje sa základná zásada rešpektovaná vo všetkých právnych procesoch, podľa ktorej sa každé podanie posudzuje podľa svojho obsahu a nie formálneho označenia.

K § 71

Ustanovenie vymedzuje jednotlivé kompetencie ministerstva pri správe súdov v členení podľa jednotlivých oblastiach správy súdov v súlade s § 35. S prihliadnutím na špecifické postavenie vojenských súdov sa ich správu vykonáva primárne ministerstvo obrany a čiastočne aj ministerstvo. Pôsobnosť ministerstva sa rozširuje a precizuje v oblasti informatiky a informačných systémov, pri ktorej doteraz absentovala adekvátna právna úprava.

K § 72

Upravuje sa dohľadová právomoc ministerstva. Výkone tejto právomoci ministerstva spočíva v sledovaní práce súdov, kde výkon správy ministerstva je limitovaný tým, že nesmie zasahovať do nezávislého výkonu súdnictva. Ministerstvo preto môže pri výkone svojej dohľadovej právomoci sledovať a hodnotiť postup súdov v konkrétnych veciach len z toho hľadiska, či nedochádza k zbytočným prieťahom v konaní a z hľadiska dodržiavania zásad dôstojnosti konania (sťažnosti) a nevhodného správania súdnych osôb (podnety). Spôsobom vybavovania právoplatne skončených vecí a môže zaoberať len z hľadiska získaných poznatkov o nejednotnosti súdneho rozhodovania v dôsledku čoho môže dávať podnety najvyššiemu súdu na zaujatie stanoviska k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Pre efektívnu realizáciu vyššie uvedených čiastkových oprávnení sa ministerstvu dáva možnosť vyžiadať si konkrétny spis.

K § 73

Nad rámec doterajšej platnej právnej úpravy sa vymedzuje pôsobnosť orgánov riadenia a správy súdov v oblasti informatiky a informačných systémov. Účelom tohto ustanovenia je upraviť kreovanie osobitných organizačných útvarov ministerstva na úrovni krajských súdov, ktoré by spravovali chod informačných systémov v rámci obvodu krajského súdu, t.j. aj na okresných súdov a zabezpečovali by tak bezpečnú a bezporuchovú prevádzku informačnej siete v dnešnej dobe nevyhnutnej súčasti práce sudcov pri výkon súdnictva. Navrhuje sa, aby oddelenia informatiky na krajských súdoch (v súlade s odsekom 4 aj na ostatných súdoch) boli v podstate detašovanými pracoviskami ministerstva. Uvedené riešenie, resp. centralizovaná správa informačných systémov je nevyhnutná najmä vzhľadom na povahu a charakter, ale i z dôvodov efektívnosti a bezpečnosti, ktorými sa vyznačuje oblasti informatiky.

K § 74

V odseku 1 sa vymedzujú kompetencie predsedu súdu v rámci správy súdu, ktoré vykonáva každý predseda súdu bez ohľadu na to, či ide o súd vyššieho alebo nižšieho stupňa. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie jednotlivých predsedov súdov. Špecifické postavenie má predseda najvyššieho súdu, ktorý vykonáva aj niektoré kompetencie, ktoré inak prislúchajú ministerstvu.

K § 75

Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého každý predseda súdu vydá organizačný poriadok, ktorým sa ustanovia podrobnosti pri organizácie pri správe súdu.

K § 76 Definuje sa postavenie riaditeľa správu súdov ako štátneho zamestnanca, na ktorého sa aplikuje zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a určuje sa jeho osobný úrad, ktorým je príslušný súd.

K § 77

Oprávnenie konať v mene súdu je vo všeobecnosti dané predsedovi súdu, t.j. štatutárnym orgánom súdu je jeho predseda. Ak sa má naplniť jeden zo základných cieľov tohto návrhu zákon, ktorým je odbremenenie predsedu súdu od úkonov nespadajúcich do výkonu súdnictva, je nevyhnutné, aby riaditeľ správy súdov ako orgán riadenia a správy súdov vykonával svoju pôsobnosť taktiež v mene súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnenie konať v mene súdu je priamo zo zákona rozdelené medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu.

Základným kritériom pre určenie pôsobnosti riaditeľa správy súdu je vecná hľadisko, podľa ktorého riaditeľ správy súdu koná v mene súdu len, ak ide o úkony súvisiace s riadením a organizáciou ekonomického a administratívneho chodu súdu. Pôsobnosť riaditeľa správy súdu určuje primárne zákon. V záujme zabezpečenia hospodárneho a efektívneho chodu súdu vo vymedzených oblastiach je možné pôsobnosť riaditeľa správy súdu rozšíriť, a to prenesením niektorých kompetencií z predsedu súdu a riaditeľa ak o tom rozhodne predseda súdu.

K § 78

V odseku 1 sa vymedzujú jednotlivé kompetencie, ktorú vykonáva riaditeľ každého súdu bez rozdielu. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie riaditeľov správ jednotlivých súdov.

K § 79

V § 79 sa vyvára zákonný rámec pre spracúvanie údajov v rámci Centrálneho informačného systém a stanovujú sa základné zásady pre spracúvanie údajov uvedených v odseku 1. Podrobnosti o vymedzenom okruhu otázok upraví vyhláška ministerstva.

K § 80

Stanovuje účel použitia osobných údajov a okruh subjektov oprávnených na ich využívanie. Primárne sú nimi ministerstvo a súdy. Sekundárne aj iné orgány verejnej moci ak tak ustanoví osobitný zákona

K § 81

Upravujú sa špecifiká spracúvania osobných údajov nachádzajúcich sa v centrálnom informačnom systéme.

K § 82 V súvislosti s plnením úloh ktoré ministerstvu vyplývajú z tohto alebo osobitných zákonov, dochádza k vytváraniu automatizovaných informačných systémov. Navrhované znenie § 83 rieši rámcovo oprávnenia vyplývajúce z vytvorenia týchto systémov, ich vlastníctvo a správu.

K § 83 až 88 V reakcii na požiadavky praxe je potrebné aspoň rámcovo, ale hlavne zákonným spôsobom upraviť problematiku tvorby rozpočtu súdov. Práve zákonná úprava má byť garanciou zvýšenia participácie reprezentantov súdnej moci na tvorbe rozpočtu súdov ako jedného z najdôležitejších nástrojov vplývajúcich chod súdnictva. Tento postup je nevyhnutný z hľadiska stanovenia všeobecných potrieb súdnictva a určenia priorít týchto potrieb i nevyhnutnej selekcie nepodstatných požiadaviek. Zámerom zákonodarcu je aspoň v hrubých rysoch, ale s presne vymedzenými väzbami upraviť samotný proces tvorby rozpočtu súdov. Navrhovaná právna úprava vychádza z nového spôsobu rozpočtovania rezortu, a to z tzv. programového rozpočtu.

Rozpočet súdov je základným nástrojom, podľa ktorého sa riadi finančné hospodárenie súdov. Samotný rozpočet je súčasťou rozpočtovej kapitoly ministerstva.

S finančnými prostriedkami určenými tomu ktorému súdu hospodári tento súd samostatne, čo však nevylučuje metodické riadenie zo strany ministerstva, skôr naopak, koordinácia týchto činností je zo strany ministerstva spravodlivosti ako správcu rozpočtovej kapitoly nevyhnutná.

Vymedzuje základný vzťah medzi súdmi a ministerstvom, resp. vojenskými súdmi a ministerstvom obrany v oblasti finančného hospodárenia, podľa ktorého súdy sú svojimi príjmami a výdavkami napojené rozpočet ministerstva, vojenské súdy na rozpočet ministerstva obrany s výnimkou finančných vzťahov vyplývajúcich zo zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, kedy sú vojenské súdy napojené na rozpočet ministerstva. Špecifické postavenie má najvyšší súd, ktorý má v rámci štátneho rozpočtu samostatnú rozpočtovú kapitolu. Návrh zákona toto postavenie najvyššieho súdu zachováva.

Zároveň sa definujú kolégiá predsedov krajských súdov, okresných súdov a vojenských obvodových súdov ako poradné orgány pri tvorbe rozpočtu súdov.

Definuje sa postavenie ministerstva ako subjektu, ktorý riadi a koordinuje prípravu a samotnú tvorbu návrhu rozpočtu súdov.

Stanovuje sa okruh subjektov, ktoré sa podieľajú na procese tvorby podkladov pre rozpočet súdov, pričom tento proces prebieha „zdola nahor“, t.j. od okresných súdov, cez súdy krajské až po ministerstvo. Uvedený postup má zabezpečiť jednotlivé súdy možnosť navrhnúť priority v rámci svojich potrieb a týmto spôsobom sa spolupodieľať na tvorbe návrhu rozpočtu pre súdy. Zároveň sa stanovujú presné termíny pre odovzdávanie podkladov z jednotlivých súdov, ktoré ministerstvo zohľadní pri vypracovávaní návrh rozpočtu súdov.

Upravuje sa samotný proces tvorby návrhu rozpočtu súdov, ktorý je v pôsobnosti ministerstva ako správcu rozpočtovej kapitoly, ktorej súčasťou je aj rozpočet súdov. Zároveň sa garantuje určitá spätná väzba medzi vypracovaným návrhom rozpočtu a požiadavky mi súdov, ktoré mu predchádzali, a to tak, že ministerstvo zasiela vypracovaný návrh rozpočtu späť na súdy a v prípade, že ak požiadavky súdov nie sú zohľadnené v návrhu rozpočtu súdov (v dôsledku schválených východísk pre tvorbu štátneho rozpočtu) na rokovanie s ministerstvom financií sa prizvú aj predsedovia krajských súdov.

Upravuje sa oprávnenie ministerstva rozpisovať rozpočtové prostriedky pre súdy, čo je však dôležité pri realizácii tohto oprávnenia je povinné zohľadňovať požiadavky súdov uplatňované v rámci procesu tvorby návrhu rozpočtu súdov, čo je výrazom potrebného spolupôsobenia súdov na celom, resp. všetkých rozpočtových procesoch, teda nielen jeho tvorbe, ale i realizácii.

Záverečným účtom súdov sa rozumie súhrnný dokument, ktorý obsahuje výsledky hospodárenia súdov za príslušný rozpočtový rok; je súčasťou záverečného účtu rozpočtovej kapitoly ministerstva. Podobne ako v prípade ostatných štádií rozpočtového procesu i na tvorbe návrhu záverečného účtu súdov sa podieľajú orgány súdov, v tomto prípade predsedovia krajských súdov. Samotný návrh záverečného účtu však zostavuje ministerstvo.

Záverečný účet súdov ako súčasť záverečného účtu rozpočtovej kapitoly ministerstva je predkladaný ďalším príslušným orgánom.

K § 89 Ide o výkladové ustanovenie, zohľadňujúce rekodifikáciu trestného práva procesného.

K § 90

Podľa zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok úlohy justičnej pokladnice plní Krajský súd v Bratislave. § 85 návrhu zákona konkretizuje príslušné ustanovenia citovaného zákona v tom zmysle, že určuje osobitný organizačný útvar určený na plnenie úloh justičnej pokladnice v rámci Krajského súdu v Bratislave – Oddelenie justičnej pokladnice.

K § 91 Navrhuje sa výslovne upraviť riešenie situácie, keď by Špeciálny súd nebol vytvorený (bolo by neúspešné výberové konanie) alebo také prípady, keď Špeciálny súd nemôže vykonávať svoju právomoc (pôjde najmä o prípad keď budú všetci sudcovia tohto súdu vylúčení). Ustanovuje sa, že v tomto prípade vykonáva právomoc Špeciálneho súdu Krajský súd v Banskej Bystrici.

K § 92 Ide o splnomocňovacie ustanovenie na základe ktorého ministerstvo vyhláškou vydá jednak správny a kancelársky poriadok pre okresné súdy, krajské súdy a Špeciálny súd ako aj ďalšie vyhlášky na vykonanie ustanovení zákona v rozsahu podľa odseku 2.

K § 93 až 96

V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť otázku ďalšieho zotrvania už vymenovaných predsedov súdov a podpredsedov súdov (okrem predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu), najmä s prihliadnutím na to, že návrh zákona zavádza nový systém kreovania funkcie predsedu súdu. Uvedené sa vzťahuje aj na predsedov kolégií. Návrh zákona sa v § 95 vysporiadala s existenciou už zvolených sudcovských rád na krajských súdoch a rieši obdobie do zvolenia nových sudcovských rád podľa toho zákona. Taktiež sa tu upravuje prvá voľba predsedov grémií okresných súdov a predsedov kolégií krajských súdov..

K § 97 až 99 Vzhľadom na to, že zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch sa ako celok zrušuje a problematika justičných čakateľov sa nezaradila do návrhu zákona o súdoch , uvedené legislatívno-technické riešenie presúva v podstate výlučne statusové otázky súvisiace s postavením justičných čakateľov do návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 100

Ustanovenie obsahuje návrh na zrušenie zákona č 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Obsah týchto právnych predpisov je z podstatnej časti nahradený úpravou navrhnutou v tomto zákone.

K Čl. II

K bodu 1 Navrhovaná zmena vyplýva zo zavedenia inštitútu dočasného pridelenia na výkon funkcie predsedu súdu podľa bodu 2.

K bodu 2

Navrhované ustanovenie vychádza z nevyhnutnosti upraviť postup pre prípad, že za predsedu súdu nižšieho stupňa bude vymenovaný sudca súdu vyššieho stupňa, čo si bude vyžadovať uplatnenie navrhovaného inštitútu dočasného pridelenia sudcu na výkon funkcie predsedu súdu.

K bodu 3 až 5

Zavedenie grémií na okresných súdoch si vyžaduje doplnenie právnej úpravy o spôsob voľby predsedu grémia a zániku jeho funkcie.

K bodu 6

Stanovuje sa pravidlo, že výkon určených funkcií na súde, okrem samotnej funkcie sudcu, sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu.

K bodu 7 Presúva sa pôsobnosť zo sudcovských rád na kolégium predsedov sudcovských rád.

K bodu 8 V praxi často dochádza k prípadom, keď sudca odmietne dať predsedovi súdu súhlas na zbavenie mlčanlivosti najmä v prípadoch, keď orgány činné v trestnom konaní preverujú trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Navrhovaná zmena má zjednodušiť túto procedúru zbavovania mlčanlivosti.

K bodu 9 Upravuje sa funkčný príplatok podpredsedu súdu v čase, keď zastupuje predsedu súdu; uvedené platí aj pre sudcu, ktorý zastupuje predsedu, ak podpredseda nie je ustanovený.

K bodu 10 Zriaďovanie grémií na okresných súdoch a kolégií na krajských súdoch si vyžaduje aj zmeny v oblasti funkčných príplatkov za riadenie v prípade predsedov týchto grémií alebo kolégií.

K bodu 11

Dopĺňa sa okruh subjektov aktívne legitimovaných podať návrh na začatie disciplinárneho konania.

K bodu 12

Navrhuje sa predĺženie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi. Súčasná dvojmesačná lehota nestačí na objektívne zistenie skutkového stavu a prešetrenie podnetov, nakoľko vo väčšine prípadov je potrebné vyžiadať si spisy súdov viacerých stupňov a vyjadrenia viacerých dotknutých osôb, resp. v niektorých prípadoch „počkať“ na rozhodnutie napr. o podanom mimoriadnom dovolaní alebo vznesenej námietke zaujatosti.

K Čl. III

K bodu 1 a 2 Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z doplnenia zákona o nový § 4a.

K bodu 3 Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov obsahoval v ustanoveniach § 13 ods. 3 a § 20 ods. 2 určenie vecnej a miestnej príslušnosti súdov na rozhodovania o použití informačno-technických prostriedkov mimo trestného konania. Vzhľadom na to, že sa táto právna úprava pre svoju prílišnú špecifickosť a znenie § 9 návrhu zákona v predkladanom zákone nepremietla a vzhľadom na to, že sa zákon č. 335/1991 Zb. ruší ako celok, je nevyhnutné túto problematiku zakomponovať do osobitného zákona, ktorým je zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Uvedenou legislatívno-technickou zmenou sa takto právna úprava „odpočúvania“ mimo trestného konania stáva komplexnou.

K Čl. IV

K bodu 1

Dopĺňa sa právna úprava o prese vymedzenie vzťahov nadriadenosti a podriadenosti v rámci štátnej služby súdnych úradníkov ako štátnych zamestnancov tak, že predstaveným, a teda nadriadeným vo vzťahu k súdnym úradníkom bude predseda súdu alebo ním poverený sudca.

K bodu 2 Uvedená zmena nadväzuje na zmenu zákona o Justičnej akadémii, v zmysle ktorej riaditeľ Justičnej akadémie vymenúva minister alebo vedúci úradu na návrh ministra. Takéto riešenie predpokladá zmenu § 30 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Súdni úradníci pôsobiaci na súdoch, s výnimkou najvyššieho súdu, budú sa zaradzujú do 7. platovej triedy.

K Čl. V

Návrh zákona vychádza zo zásady, že správne súdnictvo je vykonávané krajskými súdmi. Pokiaľ osobitné zákony ustanovujú vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy, je potrebná ich zmena už ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona o súdoch. Uvedená zmena Občianskeho súdneho poriadku presúva agendu preskúmavania rozhodnutí a postupov o priestupkoch a v prípadoch, keď to ustanovuje zákon z okresných súdov na krajské súdy. V pôsobnosti okresných súdov zostane po tejto zmene v správnom súdnictve len agenda vo vybraných volebných veciach.

K Čl. VI

K bodu 1 Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového znenia § 93 ods. 2 (pozri bod 2).

K bodu 2 V Notárskom poriadku je zakotvená úprava preskúmavania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam disciplinárnej komisie okresnými súdmi. Okrem zmeny formy súdneho prieskumu na konanie o žalobe, navrhovaná úprava súčasne znamená vylúčenie vecnej príslušnosti okresného súdu.

Pôsobnosť rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho rozhodnutia vydaného disciplinárnou komisiou sa presúva z okresných súdov na prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky.

K bodu 3 Upravuje sa možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde v rámci správneho súdnictva, a to formou žaloby proti rozhodnutiu prezídia komory, ktorým mu bola uložená sankcia.

K Čl. VII

Zákon o obecnom zriadení upravuje vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí starostov pri výkone samosprávy, pričom nadbytočne upravuje aj niektoré procesné postupy súdu, ktoré sú upravené Občianskym súdnym poriadkom. Vychádzajúc z koncepcie krajských súdov ako súdov vykonávajúcich správne súdnictvo navrhuje sa vykonanie zmeny zákona o obecnom zriadení. K Čl. VIII

Postavenie krajského súdu ako základného článku správneho súdnictva sa vyžaduje presun agendy z ostatných súdov a jej koncentráciu na krajských súdov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj zmena zákona o vojenskej službe.

K Čl. IX

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2005 s výnimkou § 23 ods. 2 (k tomu pozri vysvetlivky k § 23).

Bratislava, 19. august 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore