Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 757/2004 účinný od 01.02.2017 do 30.06.2017

Platnosť od: 31.12.2004
Účinnosť od: 01.02.2017
Účinnosť do: 30.06.2017
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Pracovno-právne vzťahy, Školstvo a vzdelávanie, Občianske súdne konanie, Všeobecné súdnictvo, Trestné právo hmotné, Vojenská služba, Notárstvo, Zbrane a strelivo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST33JUD>99958DS25EUPP17ČL10

Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 757/2004 účinný od 01.02.2017 do 30.06.2017
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 757/2004 s účinnosťou od 01.02.2017 na základe 2/2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 2/2017, dátum vydania: 01.01.2017

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2016.

Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Posilnenie úlohy štátu a ochrany verejného záujmu – Spravodlivosť, súdnictvo, a pripraviť komplexnú právnu úpravu exekučných konaní s cieľom zefektívniť vymáhanie pohľadávok pre veriteľov a zároveň poskytnúť primeranú ochranu základným právam dlžníka a na ten účel ustanoviť jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie a zaviesť procesné pravidlá umožňujúce rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov.

V čl. I sa navrhuje novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Jedným z kľúčových bodov pripravovaného návrhu zákona je zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike, ktorý bude mať výlučnú kauzálnu príslušnosť na vybavovanie exekučnej agendy a ktorým sa stane Okresný súd Banská Bystrica. Tento súd bude so súdnym exekútorom v kontexte zákona o e-Governmente komunikovať výhradne elektronicky, vrátane elektronického doručovania súdnych rozhodnutí a všetkých písomností súdu.

V porovnaní so súčasným právnym stavom, kedy si súdneho exekútora pre výkon exekúcie vyberá oprávnený, predstavuje zásadnú zmenu zavedenie náhodného výberu súdneho exekútora pre každé exekučné konanie. Táto zmena predstavuje významný krok k posilneniu nezávislosti súdneho exekútora a pretrhnutiu väzieb medzi oprávneným a súdnym exekútorom, čo zároveň umožnilo zveriť súdnemu exekútorovi v priebehu exekučného konania rozhodovanie o niektorých vybraných otázkach bez potreby ingerencie exekučného súdu. Náhodný výber exekútorov bude založený na územnom (teritoriálnom) princípe, ktorý má už v súčasnosti nepopierateľný význam napríklad v procese ustanovovania exekútorov do funkcie (výberové konania, menovanie exekútorov). Náhodný výber sa uskutoční zo zoznamu exekútorov sídliacich v príslušnom územnom obvode, ktorým bude územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto pobytu alebo sídlo povinného, pričom tento náhodný výber sa bude uskutočňovať súčasne princípom „ratione causae“, ktorý má súvis s charakterom samotnej exekučnej veci. Jednotlivé exekučné veci sa teda budú exekútorovi prideľovať rovnomerne, s prihliadnutím na výšku a povahu vymáhaných nárokov. V záujme zabezpečiť riadny výkon exekúcií v systéme, kedy bude prísne nastavená možnosť zmeny súdneho exekútora, prekladateľ ustanovuje ako predpoklad zaradenia súdneho exekútora do systému náhodného výberu čestné vyhlásenie súdneho exekútora, že spĺňa personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon svojej činnosti a podá vyhlásenie, že voči oprávneným v exekučných konaniach, v ktorých mu bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie pred účinnosťou novej právnej úpravy, má riadne splnené povinnosti poukázať peňažné prostriedky. Ak sa preukáže, že exekútor uvedené podmienky pre výkon funkcie nespĺňa, následkom bude odvolanie súdneho exekútora z výkonu funkcie.

Jedinú výnimku z režimu náhodného prideľovania vecí predstavuje prípad, kedy je podaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, proti ktorému je vedená exekúcia, v ktorej už súd udelil poverenie niektorému z exekútorov. V takom prípade sa každá ďalšia exekučná vec proti tomu istému povinnému pridelí tomu exekútorovi, ktorý už vykonáva skôr začatú exekúciu. Zmyslom spájania viacerých exekúcií proti jednému povinnému u jedného súdneho exekútora je zníženie nákladov exekúcie a vytvorenie predpokladov pre zahájenie procesu oddlženia alebo vyhlásenie konkurzu na majetok povinného ako dlžníka.
Zároveň sa tiež stanovujú jednoznačné pravidlá pre rozhodovanie o trovách exekúcie všetkých účastníkov exekučného konania vrátane súdneho exekútora a vo vzťahu k exekútorovi sa zavádza paušálne odmeňovanie, v zmysle ktorého bude mať súdny exekútor nárok na vopred známu, jasne určenú a teda predvídateľnú paušálnu odmenu a paušálne výdavky tak, aby mal aj oprávnený od začiatku exekúcie jednoznačnú vedomosť o tom, „koľko ho bude exekúcia stáť“. Tým dôjde aj k odbremeneniu súdov od enormného množstva prípadov, v ktorých je v súčasnosti potrebné rozhodovať o trovách exekúcie. V prípade exekúcie týkajúcej sa uspokojenia práv na nepeňažné plnenie sa stanovuje fakultatívny preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania.
Nová právna úprava prispeje k zníženiu počtu úkonov súdu v exekučnom konaní, ku koncentrácii konania a prepracovaniu procesných obrán povinného proti exekúcii.

V exekučnom konaní dôjde k posilneniu významu elektronickej komunikácie. Návrh na vykonanie exekúcie bude možné podať len elektronickými prostriedkami. V prípade, ak nemá oprávnený, resp. jeho zástupca aktivovanú elektronickú schránku, môže tak urobiť prostredníctvom ktoréhokoľvek súdneho exekútora. Exekučné konanie a jednotlivé procesné úkony budú vo veľkej miere budované na elektronických formulároch, ktoré účastníka konania prevedú samotným procesom a v konečnom dôsledku do značnej miery aj eliminujú vady a chybovosť ich podaní. Súdny exekútor a exekučný súd vzájomne komunikujú výlučne elektronicky. Predkladateľ očakáva od elektronizácie v procese exekučného konania tiež prínos v podobe štruktúrovaných údajov o vývoji exekučnej agendy, ktoré prispejú ku komplexnejšej informácii o vymožiteľnosti práva.

Centrálny register exekúcii by mal byť základným transparentným a aktuálnym informačným zdrojom o priebehu exekúcie. V súčasnosti má oprávnený k dispozícii nástroje na to, aby mal o stave konania veľmi aktuálne informácie. Ide najmä o právo exekútora zmeniť bez udania dôvodu. Keďže takýto nástroj, z dôvodu zmeny koncepcie prideľovania vecí, by mohol byť oslabený, je treba zvýšiť rozsah informačnej povinnosti exekútora vo všeobecnosti. Z tohto dôvodu sa rozširuje obsah informácií, ktoré by mali byť z centrálneho registra exekúcii zistiteľné.

Materiál bol vypracovaný v spolupráci so Slovenskou komorou exekútorov a zástupcami sudcov.
No väzbe na novelizáciu Exekučného poriadku sa v čl. II navrhuje aj novelizácia zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k poplatkovej povinnosti viažucej sa k exekučnému konaniu.

Novelizačné články III a IV návrhu zákona boli vypracované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

V čl. III sa v súvislosti so zavedením právnej úpravy konania vo veciach vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhuje rozšíriť povinnosť bánk poskytovať Sociálnej poisťovni údaje potrebné na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky.

V čl. IV sa navrhuje novelizácia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorou sa zavedie výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou.

Napriek tomu, že sa výsledky vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne za súčasného legislatívneho rámca každoročne zlepšujú, nemožno opomenúť negatívne dopady na dlžníkov, ktoré so sebou vymáhanie prináša minimálne v podobe trov exekúcie.

Predloženým návrhom sa chcú eliminovať tieto negatívne dopady a predpokladá sa zároveň pozitívny dopad najmä v prípadoch špekulatívnych postupov, ktorými sa dlžníci Sociálnej poisťovne snažia brániť nútenému výkonu rozhodnutia napr. zlučovaním firiem, predajom obchodných podielov, zánikom firiem a ďalšieho zakladania spoločností osobami, ktoré zapríčinili úpadok predchádzajúcich firiem s dlhmi voči Sociálnej poisťovni.

Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia rozhoduje na základe štátom postúpenej právomoci o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti sociálneho poistenia vrátane platenia poistného na sociálne poistenie a vymáhania pohľadávok, ktoré vznikajú pri výkone sociálneho poistenia.

Sociálna poisťovňa je v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správnym orgánom. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni umožňoval Sociálnej poisťovni vymáhať pohľadávky na základe vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom na peňažné prostriedky vedené na účtoch v peňažných ústavoch povinného, zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ktorými pôsobnosťami od roku 2004 (od zavedenia systému sociálneho poistenia) nedisponuje.

Na základe uvedeného sa Sociálnej poisťovni navrhuje znovu ustanoviť pôsobnosť v oblasti vymáhania pohľadávok zavedením právnej úpravy konania vo veciach vymáhania pohľadávok v zákone o sociálnom poistení, a to tromi spôsobmi
1. zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
2. prikázaním pohľadávky a
3. zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa.

Prenesením výkonu rozhodnutia na Sociálnu poisťovňu stále ostáva zachovaná možnosť účastníka konania využiť súdnu ochranu, a to prostredníctvom podať správnu žalobu na príslušný súd či už proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla o exekučnom titule pred začatím vymáhania pohľadávok alebo aj počas konania o vymáhaní pohľadávok proti rozhodnutiu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti upovedomeniu.

Predpokladá sa pozitívny dopad navrhovaného opatrenia na dlžníkov Sociálnej poisťovne vo všeobecnosti (odbúranie nákladov na trovy exekúcie). Rovnako sa predpokladá pozitívny dopad na činnosť Sociálnej poisťovne, ktorá v súvislosti s výberom poistného na sociálne poistenie disponuje údajmi potrebnými na výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok, čo bude mať za následok rýchlejšiu reakciu Sociálnej poisťovne na neplatenie, neodvedenie poistného na sociálne poistenie a na realizáciu opatrení, zaručujúcich efektívnejšie postupy pri vymáhaní pohľadávok.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie a sociálny vplyv, má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana, ani environmentálny vplyv.

Materiál prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky s pripomienkami na svojom rokovaní dňa 21. septembra 2016.

















B. Osobitná časť


K Čl. I (Exekučný poriadok)

K čl. I, bodu 1

Z hľadiska systematického boli ustanovenia upravujúce subsidiaritu všeobecných noriem civilného práva procesného, konkrétne Civilného sporového poriadku, presunuté do samostatnej siedmej časti Exekučného poriadku.

K čl. I, bodom 2 a 3

Upravuje sa nový predpoklad pre vykonávanie exekučnej činnosti a ďalšej činnosti exekútora a to podmienka plnenia personálnych, materiálnych a technických podmienok, ktorých obsah ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Zabezpečenie takýchto podmienok každým exekútorom je nevyhnutné pre zaradenie exekútora do systému náhodného prideľovania vecí. Komora je povinná overiť splnenie podmienok najneskôr do troch mesiacov od zloženia sľubu.

K čl. I, bodu 4

Navrhovanou právnou úpravou sa v exekučnom konaní posilňuje elektronická komunikácia, pričom exekučné konanie bude možné iniciovať výlučne návrhom doučeným súdu elektronickými prostriedkami. Najmä v počiatkoch aplikácie novej právnej úpravy možno očakávať, že práve súdny exekútor bude tou osobou, prostredníctvom ktorej bude oprávnený najčastejšie podávať návrhy na vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor mu na jednom mieste v prípade potreby zabezpečí aj nevyhnutnú konverziu listinných dokumentov, ktorých priloženie k návrhu na vykonanie exekúcie zákon vyžaduje, do podoby elektronického dokumentu. Z toho dôvodu sa predlžuje čas, kedy musí byť exekútorský úrad verejne prístupný. Zmena ustanovenia § 15 ods. 4 nepredpokladá nevyhnutnú prítomnosť súdneho exekútora v exekútorskom úrade každý pracovný deň vo vymedzenom čase, avšak exekútor je povinný zabezpečiť, aby bol jeho úrad verejnosti prístupný každý pracovný deň aspoň päť hodín, z toho vždy medzi 13. a 15. hodinou a aspoň v jeden pracovný deň aj medzi 15. a 16. hodinou, napríklad na účel spísania návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice s tým, že vykonanie týchto úkonov môže zabezpečiť aj prostredníctvom poverených zamestnancov.

K čl. I, bodom 5 a 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s prečíslovaním paragrafov tretej časti Exekučného poriadku.





K čl. I, bodu 7

§ 29
(Základné povinnosti exekútora)

Upravujú sa základné povinnosti súdneho exekútora vrátane jeho povinnosti vykonávať úkony exekučnej činnosti s odbornou starostlivosťou a bez zbytočných prieťahov. Návrh zákona tiež kladie dôraz na čestnosť, zodpovednosť, svedomitosť a odbornosť exekútora. Súdny exekútor je povinný pri výkone svojej činnosti používať elektronickú schránku. Povinnosť používať elektronickú schránku na účely elektronickej komunikácie a doručovania vyplýva pre exekútora ako orgán verejnej moci zo zákona o e-Governmente.
Medzi esenciálne povinnosti exekútora patrí bezpochyby povinnosť vedenia prehľadnej evidencie o vymožených nárokoch. Exekučný súd by mal mať k tejto evidencii prístup automatizovaným spôsobom.
Najmä oprávnenému má byť garantované právo byť pravidelne informovaný o stave exekučného konania. Ide o vyjadrenie pravidla úzkej súčinnosti súdneho exekútora a oprávneného, pokiaľ ide o informácie o exekučnom konaní. Toto právo podrobnejšie a špecificky rozvíjajú ďalšie ustanovenia o povinnosti exekútora podávať mu pravidelné správy o svojich zisteniach pri šetrení majetkových pomeroch povinného.
Vo vzťahu k povinnosti súdneho exekútora poukázať oprávnenému prijaté plnenia je právna úprava totožná s doterajšou právnou úpravou.
Ponechávanie si vymožení plnení exekútorom musí byť z hľadiska disciplinárnej zodpovednosti posudzované veľmi prísne.

§ 30
(Mlčanlivosť exekútora)

Upravuje sa mlčanlivosť súdneho exekútora, jeho zamestnancov, ako aj iných osôb, ktoré sa dozvedeli o skutočnostiach súvisiacich s výkonom exekučnej činnosti. Týmito osobami sú najmä osoby spolupracujúce s exekútorom alebo zúčastňujúce sa na úkonoch exekučnej činnosti.
V odseku 3 sa upravuje všeobecné oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k niektorým orgánom alebo osobám a to vždy na vymedzený účel a to bez toho, aby sa muselo o tom rozhodovať. Inými orgánmi verejnej moci treba rozumieť subjekty ako Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná službu, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor a to najmä z dôvodu zabezpečenia informácií dôležitých pre vykonávanie bezpečnostných previerok fyzických osôb a podnikateľov. V odseku 4 sa upravuje možnosť ministra spravodlivosti zbaviť exekútora mlčanlivosti, ako aj zánik povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak sa stala chránená skutočnosť bežne dostupnou. Odsek 5 vymedzuje, voči ktorým osobám nemá exekútor povinnosť mlčanlivosti ex lege.

§ 31
(Zodpovednosť za škodu)

Vo všeobecnej rovine sa upravuje základná zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa Exekučného poriadku. Zodpovednosť exekútora sa pritom vzťahuje aj na konanie jeho zamestnancov. Exkulpácia zo zodpovednosti za škodu spôsobenú exekútorom sa upravuje štandardne v porovnaní s inými profesiami.
Stanovujú sa jasné pravidlá pre uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody. Náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor a ktorú má podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ (tzn. poisťovňa, s ktorou má súdny exekútor uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu podľa § 12 ods. 2 Exekučného poriadku) priamo poškodenému, pričom poškodený si môže uplatniť právo na náhradu škody priamo od tohto poisťovateľa.
V záujme predísť v budúcnosti pochybnostiam, či štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, sa v odseku 3 výslovne uvádza, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom len vtedy, ak túto nebolo možné uspokojiť. Ak súd vydal pokynové uznesenie, je exekučným titulom. Nárok voči štátu je teda subsidiárny.

§ 32
(Oprávnenia súdu vo vzťahu k exekútorovi)

Exekučné konanie je súdne konanie vedené súdom po udelení poverenia z úradnej povinnosti. Súdu sa preto zveruje oprávnenie žiadať od exekútora vysvetlenia a správy o priebehu každej exekučnej veci, ktorá mu bola pridelená. Upravuje sa tiež oprávnenie súdu ukladať exekútorovi pokyny, či lehoty na uskutočnenie určitých úkonov pre prípady, že by dochádzalo k prieťahom (napr. exekútor nepodáva oprávnenému predpísané správy alebo je inak nečinný) alebo k porušovaniu povinností exekútorom. Nesplnenie pokynov súdu môže zakladať jeho disciplinárnu zodpovednosť, ako aj niektoré ďalšie následky, napr. možnosť súdu zmeniť exekútora.

§ 33
(Vylúčenie exekútora)

Upravuje sa vylúčenie exekútora z vykonávania úkonov exekučnej činnosti pre jeho zaujatosť. V odsekoch 2 a 4 sa obligatórne uvádza, ktoré vzťahy sa považujú za také, pri ktorých je exekútor z výkonu exekučnej činnosti vylúčený vždy. Podrobne sa upravujú následky vznesenia námietky zaujatosti účastníkom konania ako aj lehota, do uplynutia ktorej má takáto námietka odkladný účinok. Súd pri vylúčení exekútora vydá dodatok k povereniu a náhodným výberom vec pridelí inému exekútorovi. Ak ide viaceré veci týkajúce sa totožného povinného, treba ich prideliť inému exekútorovi tak, že vo vzťahu k nasledujúcim veciam sa náhodný výber nepoužije.

§ 34
(Zmena exekútora)

Nová právna úprava prináša podstatnú zmenu vo vzťahu k inštitútu zmeny súdneho exekútora, ktorý bol doposiaľ chápaný ako prejav dispozičného oprávnenia oprávneného nakladať s návrhom na vykonanie exekúcie. Podľa navrhovanej právnej úpravy súd zmení exekútora aj bez návrhu, len ak exekútor opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené Exekučným poriadkom. Opakovaným porušením treba rozumieť prípad, ak napriek upozorneniu sa v tej istej veci exekútor opätovne dopustí pochybenia. Z tých istých dôvodov môže navrhnúť zmenu exekútora aj účastník konania. Zmena súdneho exekútora podlieha rozhodovaniu súdom podľa rovnakých pravidiel ako pri vylúčení exekútora.

§ 35
(Účastníci konania)

Ustanovenie rieši účastníctvo v exekučnom konaní. Do vydania poverenia je účastníkom konania len oprávnený. Po vydaní poverenia sú účastníkmi osoby, ktoré zákon za účastníkov označuje. Špecificky je účastníkom konania bezpodielový spoluvlastník (spravidla manžel povinného), ak ide o postihnutie vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pri posudzovaní, ktorý majetok je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného sa presadia ustanovenia hmotného práva. Nie je vylúčené, že v bezpodielovom spoluvlastníctve môže byť aj majetok, ktorý vo verejných registroch nie je „napísaný“ na povinného.

§ 36
(Zmena osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie)

Upravujú sa prípady sukcesie do práv a povinností oprávneného a povinného po vydaní exekučného titulu. Postúpenie judikovaných pohľadávok sa musí v zásade preukazovať verejnou listinou alebo inou listinou, ak nevyplýva zo zákona alebo z obchodného registra. Exekučný súd na sukcesiu prihliadne pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.

§ 37
(Zmena účastníkov konania po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie)

Upravuje sa špecifický spôsob rozhodovania exekučného súdu o sukcesiách v priebehu exekučného konania – dodatok k povereniu. Dodatkovanie poverenia je dôležité pre to, aby mal súd prehľad o tom, proti komu sa vedie exekúcia resp. kto je oprávneným. Skutočnosť sukcesie môže zistiť exekútor sám alebo na podnet účastníka konania. Ak súd nemieni vyhovieť podnetu exekútora, podľa povahy veci exekúciu zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu nie je dôvod a v takom prípade sa pokračuje v exekúcii s pôvodnými účastníkmi. Upravuje sa taktiež obmedzenie postupovania pohľadávok (vymáhaných nárokov) po začatí exekúcie a to tak, že nárok je možné postúpiť len v celosti. Hmotnoprávne účinky postúpenia sa týmto neobmedzujú. V prípade drobných nezrovnalostí medzi sumami sa predpokladá postúpenie pohľadávky celkom (typicky pôjde o prípady postúpenia pohľadávky s ohľadom na účtovnú evidenciu).

§ 38
(Smrť povinného)

Špecificky sa rieši prípad smrti povinného počas exekúcie. Ide o to, že síce dedenie je univerzálna sukcesia, avšak s obmedzenou zodpovednosťou (sekundárnym nárokom voči dedičom) za dlhy poručiteľa. Výslovne sa uvádza, že pokračovaní exekúcie s dedičmi povinného sa exekúcia dostáva akoby do štádia vydania upovedomenia o začatí (pokračovaní) exekúcie, proti ktorému sa pripúšťa návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Ide o to, aby v prípadoch ak dedičia zdedili len majetok malej hodnoty, nedostávali sa v dôsledku tejto skutočnosti do exekúcie so zablokovaným individuálnym majetkom, ktorý nenadobudli z dedičstva.

§ 39
(Zoznam majetku povinného)

Počas exekúcie spravidla treba vyhotoviť zoznam majetku povinného (spísať ho), aby bolo možné ustáliť najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie (pri exekúcii na vymoženie peňažnej povinnosti). Rozsah musí byť samozrejme primeraný. Keďže počas exekúcie môže povinný nadobúdať majetok alebo zisťovanie môže prebiehať postupne, predpokladá sa aj dopĺňanie zoznamu dodatkom. Obsahom zoznamu majetku sú exekúcii podliehajúce majetkové hodnoty povinného, ktoré exekútor pri šetrení majetkových pomerov zistil a odhad ich hodnoty uskutočnený spravidla exekútorom. V súpise sa vyjadrí aj spornosť určitej majetkovej hodnoty a to najmä v prípadoch, ak by ohľadom nej prebiehalo na súde nejaké konanie (napr. konanie o určenie vlastníckeho práva) alebo či ide o majetkové hodnoty spojené s právami tretích osôb.

§ 40
(Súčinnosť povinného)

Upravuje sa všeobecné pravidlo o povinnosti súčinnosti povinného v exekučnom konaní. Túto povinnosť majú okrem povinného aj jeho štatutári. V rámci súčinnosti môže exekútor vyzvať povinného na splnenie vymáhanej povinnosti. Špecifickou súčinnosťou povinného je vyhlásenie o majetku. V prípade neposkytnutia súčinnosti možno voči povinnému (štatutárom) uplatniť poriadkové opatrenia.

§ 41
(Vyhlásenie povinného o majetku)

Ak by sa vyhotovením zoznamu majetku povinného bez jeho súčinnosti nezistil majetok vo výške dostatočnej na dovŕšenie exekúcie, treba povinného vyzvať na podanie vyhlásenia o majetku. Na vyhlásenie o majetku exekútor povinného spravidla predvolá. Povinného treba upozorniť na trestnoprávne následky uvedenia nepravdivých údajov. Pri predvolávaní povinného treba prihliadnuť na jeho záujmy, napr. na jeho pracovný čas, či starostlivosť o maloletých.

§ 42 a 43
(Súčinnosť tretích osôb)

Tretie osoby majú počas exekúcie povinnosť poskytovať exekútorovi súčinnosť potrebnú na dovŕšenie exekúcie. Túto súčinnosť poskytnú prioritne elektronicky a bezodplatne. Exekútor musí pri vykonávaní exekúcie dbať na to, aby tretie osoby, ktoré sú dotknuté exekúciou zaťažoval čo najmenej. Preto, ak má tretia osoba na to vytvorené podmienky, exekútor s ňou komunikuje elektronicky. To platí rovnako o údajoch, alebo listinách, ktoré má takáto osoba k dispozícii elektronicky. Na ich žiadosť tretej osoby jej exekútor preukáže svoje oprávnenie. Zákon tiež predpokladá uzavretie dohôd o poskytovaní súčinnosti osobitnými spôsobmi komunikácie.
Exekútor preukazuje svoje oprávnenie tretím osobám poverením. Osoby, s ktorými bude exekútor konať pri úkonoch exekučnej činnosti sú povinné na požiadanie exekútora preukázať svoju totožnosť (keďže exekútor spravidla povinného nepozná, tento sa môže zatajovať).

§ 44
(Vylúčenie veci z exekúcie a vylučovacia žaloba)

Na to, aby sa ustálilo, či nejaká majetková hodnota môže byť postihnutá exekúciou, slúži inštitút vylúčenia veci z exekúcie. V navrhovanom koncepte je oprávneným na námietky ten (aktívna vecná legitimácia), kto tvrdí, že má k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou, právo vylučujúce exekúciu (v judikatúre súdov sa spomína v tejto súvislosti aj pojem „lepšie právo“). Pôjde spravidla o vlastnícke právo ale môže ísť aj právo s lepšou prioritou vo vzťahu k uspokojeniu sa z hodnoty veci ako je napr. záložné právo. Výslovne sa uvádza, že poddlžník povinného takouto osobou nie je, keďže ten má zabezpečenú obranu v prípadnej poddlžníckej žalobe. Osobou, ktorá je oprávnená na námietky, je spravidla tretia osoba, výnimočne však aj samotný dlžník, ak ide o vec, ktorá nemôže byť postihnutá exekúciou.
Po námietkach bude iniciovanie sporu spravidla závisieť od oprávneného, ktorý musí ustáliť, či je tu predpoklad, že exekučné zabavenie veci je silnejšie ako právo tretej osoby. Ak je tu teda predpoklad pre spor, rozhodne exekučný súd, koho odkáže na podanie žaloby. Ide o podobný mechanizmus ako pri spore závetných a zákonných dedičov v dedičskom konaní. Jednoduchý spor, môže ho exekučný súd rozhodnúť aj sám. V takom prípade však bude musieť rozhodovať sudca a pripúšťa sa aj odvolanie. Zmeškanie podania vylučovacej žaloby neznamená, že by tretia osoba o svoje „lepšie právo“ prichádzala, znamená len toľko, že stráca procesné prostriedky na prípadné odvrátenie možnosti speňaženia dotknutého majetku. Prípadné nároky z bezdôvodného obohatenia sú nedotknuté.
Mechanizmus excindácie treba primerane použiť aj na niektoré ďalšie prípady, ako napr. zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku.
Mechanizmus excindácie nie je efektívne vyvolávať v prebiehajúcich sporoch, v ktorých vystupuje povinný pred začatím exekúcie. V týchto prípadoch je dôvodné, aby oprávnený mal možnosť intervencie.

§ 45
(Exekučný titul)

V súlade s doterajšou právnou úpravou sú v ustanovení vymedzené jednotlivé druhy exekučných titulov, ktoré tvoria podklad na vykonanie exekúcie. Špecificky sa pre odstránení pochybností v starších veciach medzi exekučné tituly zaraďuje aj rozhodnutie o dedičstve. Osobitným titulom bude titul vydaný exekútorom týkajúci sa trov. Tento exekučný titul súd preskúma osobitne na pri vydaní poverenia na súlad s týmto zákonom (vrátane vykonávacích predpisov).




§ 46
(Potvrdenie o vykonateľnosti)

Ak zákon vo vymedzených prípadoch neustanovuje inak (napríklad v prípade niektorých cudzích exekučných titulov), exekučný titul musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. V § 45 zákon ustanovuje, ktorý orgán opatrí exekučný titul doložkou vykonateľnosti. Nejde samozrejme o ustanovenie stanovujúce snáď povinnosť cudzím orgánom.

§ 47
(Vykonateľnosť viazaná na podmienku)

Ak vo výroku exekučného titulu je splnenie povinnosti viazané na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného voči povinnému, k exekučnému titulu musí oprávnený pripojiť listinu, z ktorej vyplýva, že sa podmienka splnila, prípadne, že oprávnený splnil alebo zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.

§ 48
(Návrh na vykonanie exekúcie)

Exekučné konanie sa začína na návrh, ktorý môže podať iba ten, kto je oprávnený požadovať nárok z exekučného titulu z dôvodu, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna procesná legitimácia). Úlohou súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nie je vyšetrovať, či povinnosť uložená exekučným titulom bola splnená dobrovoľne, vychádza z tvrdenia oprávneného. Návrh na vykonanie exekúcie môže oprávnený podať až po tom, keď uplynula lehota na splnenie povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom, teda exekučný titul je vykonateľný a povinný napriek tomu svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil.
Odsek 3 ustanovuje náležitosti návrhu a v odsekoch 4 a 5 sú uvedené prílohy k návrhu na vykonanie exekúcie.
Návrh na vykonanie exekúcie možno podať na súd výlučne
- elektronickými prostriedkami,
- do elektronickej schránky súdu,
- prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva,
- podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú rovnako elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu. Exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu buď ako pôvodný elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom a opatrený elektronickou časovou pečiatkou alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe.
Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora v Slovenskej republike. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je na účely podania návrhu potrebné vykonať konverziu pôvodného dokumentu v listinnej podobe do elektronickej podoby, vykoná ju tento exekútor. Tento exekútor je potom zástupcom oprávneného v konaní, koná bez zbytočného odkladu.

§ 49
(Príslušnosť exekučného súdu)

Ustanovuje sa zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike, ktorý bude mať výlučnú kauzálnu príslušnosť na vybavovanie exekučnej agendy. Exekučným súdom s príslušnosťou pre celé územie Slovenskej republiky pre exekučné veci v konaniach začatých po 1. januári 2017 sa stane Okresný súd Banská Bystrica. Tento súd bude so súdnym exekútorom vzájomne komunikovať výhradne elektronicky, vrátane elektronického doručovania súdnych rozhodnutí a všetkých písomností súdu a exekútora, v režime zákona o e-Governmente.
Exekučné konania začaté pred 1. januárom 2017 sa dokončia podľa doterajších predpisov, to znamená, že tieto konania dokončia okresné súdy, ktorým jednotlivé exekučné veci napadli a ktoré konajú ako exekučné súdy podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2016.

§ 50
(Začatie exekučného konania)

ods. 1
Na rozdiel od súčasného právneho stavu, vo väzbe na zavedenie náhodného výberu súdneho exekútora, sa exekučné konanie bude začínať dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu. Návrh na vykonanie exekúcie možno podať výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu. V prípade, k oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú dátovú schránku, môže podať návrh prostredníctvom ktoréhokoľvek súdneho exekútora v Slovenskej republike, ktorý mu v prípade potreby návrh na vykonanie exekúcie spíše do zápisnice. Súdny exekútor tiež
- ako orgán verejnej moci podľa zákona o e-Governmente vykoná konverziu pôvodného dokumentu v listinnej podobe do elektronickej podoby (napríklad exekučného titulu),
- prijíma a odosiela písomností za oprávneného, za ktorého podal elektronicky návrh na vykonanie exekúcie, a to až do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (napr. späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia),
- informuje oprávneného o výzvach doručených súdom, a to až do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (napr. výzvu na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, výzvu na zaplatenie súdneho poplatku).
Za uvedené úkony bude patriť súdnemu exekútorovi odmena podľa vyhlášky.

ods. 2
Procesným následkom podania návrhu na vykonanie exekúcie je vznik prekážky už začatého exekučného konania. Okamihom začatia exekučného konania, teda dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu, vzniká prekážka litispendencie, ktorá bráni, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Ak sa už exekučné konanie začalo, neskoršie konanie sa zastaví.

ods. 3
Ustanovenie odseku 3 rieši súbeh viacerých exekučných konaní vykonávaných podľa rôznych procesných predpisov, napríklad exekúcia podľa Exekučného poriadku a daňového poriadku. Samotné začatie niektorého z exekučných konaní ešte nebráni tomu, aby sa na majetok povinného alebo jeho časť súčasne viedla exekúcia podľa iného predpisu. Rozhodujúcim faktorom pre prioritu je však okamih, kedy sa určitá vec alebo časť majetku stala predmetom exekúcie.

§ 51
(Späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie)

Ak oprávnený vezme návrh na vykonanie exekúcie späť skôr, ako súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, exekučné konanie sa zastavuje zo zákona dňom, keď bolo späťvzatie návrhu doručené súdu. O zastavení exekučné konanie nie je potrebné rozhodovať osobitným uznesením (pri zaručenom elektronickom podpise nemôže byť spor o to, kto späťvzatie podpísal).
Na späťvzatie návrhu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 47 ods. 7, to znamená, že späťvzatie návrhu sa podáva
– elektronickými prostriedkami,
– do elektronickej schránky,
– prostredníctvom elektronického formulára, ktorý sa zverení na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR,
– podpísané zaručeným elektronickým podpisom, inak sa naň neprihliada.
To rovnako platí aj pre listiny, ktoré sa event. zasielajú spolu so späťvzatím návrhu.
Ak bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu prostredníctvom exekútora podľa § 47 ods. 8, späťvzatie možno súdu doručiť tiež len prostredníctvom toho istého exekútora.

§ 52
(Odstraňovanie vád návrhu na vykonanie exekúcie)

Upravuje sa postup exekútora v prípade, že oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie obsahujúci chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Vady návrhu sa odstraňujú prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa rovnako ako návrh doručí súdu do elektronickej schránky. Ak oprávnený napriek výzve súdu v určenej lehote návrh neopraví a v dôsledku toho nemožno v konaní pokračovať, súd návrh na vykonanie exekúcie uznesením odmietne a rozhodnutie doručí len oprávnenému, ktorý je do vydania poverenia jediným účastníkom exekučného konania.

§ 53 a 54
(Posudzovanie návrhu na vykonanie exekúcie)

Návrh na vykonanie exekúcie, jeho prílohy (t.j. aj exekučný titul) po doručení exekučnému súdu podliehajú jeho preskúmaniu (ex ante skúmanie z úradnej povinnosti). Ak súd nezistí niektorý z dôvodov na zamietnutie návrhu, do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie pre súdneho exekútora, ktorého vyberie postupom podľa § 54 a doručí mu poverenie elektronickými prostriedkami do dátovej schránky. 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí, ak je exekučným titulom na vykonanie exekúcie notárska zápisnica, rozhodcovský rozsudok alebo rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému - fyzickej osobe. Ustanovenie správne zaraďuje do tohto ustanovenia aj doterajšie (mierne upravené) pravidlo, že ak sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. V takom prípade sa návrh zamietne v dotknutej časti. Ide o to, aby oprávnený neprekvapoval povinného po uplynutí relatívne dlhšej doby návrhom na exekúciu.

§ 55
(Poverenie na vykonanie exekúcie a prideľovanie vecí)

ods. 1
Zavádza sa zmena výberu exekútorov, ktorých má súd poveriť na vykonanie exekúcie. Podľa doterajšej úpravy súd poveril toho exekútora, ktorému oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie (začiatok konania). Viedlo to k neprimeranému vplyvu oprávnených na činnosť exekútorov.
V nadväznosti na novú úpravu začatia konania podaním návrhu na súde (§ 47 ods. 3) súd bude poverovať exekútorov náhodným výberom, rovnomerne a bez možnosti ovplyvniť prideľovanie vecí. Garanciu predstavujú technické a programové prostriedky ministerstva spravodlivosti obdobne ako pri výbere sudcov (§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a doplnení niektorých zákonov). Pravidlá prideľovania sú uvedené v odsekoch 2 až 5.
Zmena zabezpečí väčšiu mieru nestrannosti exekútorov, rovnomerné zaťaženie exekútorov a konsolidáciu exekútorských úradov. Bude možné porovnávať vymožiteľnosť a efektivitu jednotlivých úradov. Pôjde o transparentný nástroj pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou exekútorov.
Náhodným výberom sa prirodzene neprideľujú veci exekútorovi, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, ktorému bol pozastavený výkon funkcie exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol alebo ktorému bol ustanovený zástupca.

ods. 2 a 3
Prvé pravidlo náhodného výberu exekútora je založené na územnom princípe. Podľa odseku 2 sa veci prideľujú výberom z tých exekútorov, ktorí boli vymenovaní pre územný obvod toho krajského súdu, v ktorom má povinný trvalý pobyt alebo sídlo. Odsek 3 špecifikuje výber územného obvodu, ak nemožno zistiť adresu trvalého pobytu alebo sídla povinného na území Slovenskej republiky – v takom prípade sú vyberaní exekútori z obvodu, v ktorom mal povinný naposledy trvalý pobyt alebo sídlo. V druhej vete ods. 3 sa určuje zberný obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici pre prípady, ak nemožno určiť príslušný obvod podľa odseku 2 a 3 vety prvej.

ods. 4
Druhé pravidlo výberu exekútora je výnimkou z náhodného výberu pre prípad, ak už je proti tomu istému povinnému vedená exekúcia. V takom prípade každá neskoršia vec je pridelená tomu exekútorovi, ktorý už vykonáva exekúciu proti tomuto povinnému. Sleduje sa tým väčšia efektivita exekúcií a zníženie nákladov na exekúciu – doposiaľ viacero exekútorov vyžaduje súčinnosť od totožných inštitúcií ohľadne toho istého povinného. Zjednoduší sa komunikácia zamestnávateľov vykonávajúcich zrážky zo mzdy len voči jedinému exekútorovi. Povinný bude plniť svoje povinnosti (vyhlásenie o majetku, úhrada plnenia) len jedinému exekútorovi a nie opakovane v rovnakom čase.

ods. 5
Tretie pravidlo výberu exekútora zabezpečuje rovnomerné rozdelenie vecí medzi exekútorov na základe troch kritérií:
1. výška vymáhaných pohľadávok – generátor bude nastavený tak, aby každý exekútor v rámci jedného kalendárneho roka mal pridelené rovnomerne veci aj s prihliadnutím na výšku vymáhaných pohľadávok (malé, stredné a veľké pohľadávky),
2. povaha vymáhaných pohľadávok – rovnaký princíp ako v predchádzajúcom bode, bude nastavený podľa povahy spôsobov vykonania exekúcie. Každý exekútor v rámci jedného kalendárneho roka bude mať rovnaký počet exekúcií na vymoženie osobitne nepeňažného plnenia a osobitne peňažného plnenia,
3. počet pridelených vecí – generátor bude nastavený tak, aby každý exekútor v príslušnom územnom obvode mal v reálnom čase pridelený rovnaký počet exekúcií. Zohľadní sa tak výkonnosť jednotlivých exekútorských úradov.

ods. 6
Upravujú sa osobitné pravidlá náhodného výberu pri veciach týkajúcich sa ochrany utajovaných skutočností.

§ 56
(Obsah poverenia na vykonanie exekúcie)

ods. 1
Ustanovenie upravuje štandardný obsah poverenia na vykonanie exekúcie a precizuje označenie exekučného titulu z hľadiska spisovej značky a dátumu jeho vydania. Ustanovenie pri označení výšky vymáhaného nároku nadväzuje na zmenu úpravy rozsahu nároku uvedenú v návrhu na vykonanie exekúcie.

ods. 2
Úprava nadväzuje na zavedenie dodatkov k povereniu pri vylúčení exekútora, zmene exekútora a zmene účastníka, ktoré nahrádzajú uznesenia o týchto zmenách v osobe exekútora alebo účastníkov. Dodatok k povereniu má rovnaké náležitosti ako poverenie. Dodatky budú vyhotovované vo forme formulárov a odosielané budú exekútorom elektronicky. Odbremenia sa tým súdy od vyhotovovania uznesení s odôvodneniami.

§ 57
(Začatie exekúcie)

ods. 1
Ustanovenie jednoznačne upravuje začiatok exekúcie ako štádia exekučného konania, ktoré začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie na súde. Exekúcia začína dňom doručenia poverenia exekútorovi.


ods. 2
Upravuje sa poradie, v akom má exekútor vybavovať jednotlivé exekúcie, pričom exekúcie pre vymoženie nárokov na výživné sa vybavujú prednostne.

§ 58
(Preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania)

Zavádza sa preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania pri exekúciách na uspokojenie nárokov na nepeňažné plnenie. Tieto spôsoby spravidla nie je možné realizovať, ak náklady výkonu oprávnený nepreddavkuje. Exekútor postupuje pri určení výšky preddavku s odbornou starostlivosťou. Napr. ak ide o odstránenie stavby, uskutoční prieskum trhu a porovná dostupné ponuky v danom mieste a čase. Nezloženie preddavku môže mať pre oprávneného negatívne dôsledky (ak nie je osobou oslobodenou od platenia súdnych poplatkov). Zastavenie exekúcie v takom prípade však môže byť podrobené skúmaniu súdu.

§ 59
(Vykonanie exekúcie)

Ustanovenie nadväzuje na nové prideľovanie vecí exekútorom zo strany súdu. Exekútor je pri exekúcii na vymoženie peňažného plnenia povinný zistiť majetok povinného prinajmenšom v rozsahu, ktorý ustanoví vykonávací predpis. Oprávnený má možnosť dávať pokyny na ďalšie zisťovania na základe vlastných informácií. Exekútor v určených lehotách informuje oprávneného o zisteniach exekútora a na základe toho má oprávnený možnosť disponovať s návrhom na vykonanie exekúcie a navrhovať určitý spôsob exekúcie. Podrobnosti o rozsahu zisťovania ustanoví vykonávací predpis (ods. 5).

§ 60
(Priorita uspokojenia vymáhaných nárokov)

V súlade s doterajšou úpravou sa určuje poradie uspokojovania nárokov. Plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa započítajú v tomto poradí:
a) trovy exekútora,
b) istina vymáhanej pohľadávky,
c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,
d) trovy oprávneného.
Odsek 2 ustanovuje konkrétne pravidlo započítania, podľa ktorého z prijatého plnenia sa na pohľadávku na trovách započíta vždy najviac 24 % plnenia; zvyšok prijatého plnenia sa započíta na pohľadávku pozostávajúcu z istiny. Nie je pritom striktne dané, na ktorú časť trov exekúcie sa prijatá časť plnenia započíta, či na odmenu alebo na náhrady exekútora. Na príslušenstvo vymáhanej pohľadávky a trovy oprávneného sa plnenia budú započítavať až potom, ako sa uspokojí vymáhaná pohľadávka v rozsahu istiny. Je tak zrejmé, že každé prijaté plnenie sa započíta pomerom 24 % k 76 %, a to na prospech istiny vymáhanej pohľadávky. Až po uspokojení istiny vymáhanej pohľadávky možno 76 % čiastkového plnenia započítať na pohľadávky podľa odseku 1 písm. c) a d).
V odseku 2 sa precizujú pravidlá započítania v prípade, ak zanikne niektorá z pohľadávok uvedených vyššie. Bude platiť, že prijaté plnenie sa započítava v pomere 24 % ku 76 % na pohľadávky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť tento pomer započítania z dôvodu, že ostatné pohľadávky zanikli, započíta sa celé prijaté plnenie na v poradí poslednú neuspokojenú pohľadávku, a to až do okamihu jej zániku.
V odseku 3 sa vymedzuje osobitné pravidlo započítania pre prípad vymáhania pohľadávok výživného a to tak, že prijaté plnenia sa vždy započítavajú prioritne na bežné výživné a až v ďalšom rade na zameškané výživné.

§ 61 a 61a
(Upovedomenie o začatí exekúcie)

§ 61
ods. 1
Exekútor po začatí exekúcie (začína dňom doručenia poverenia exekútorovi) upovedomí účastníkov exekúcie o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť (ods. 1 písm. a/). Povinného exekútor vyzve, aby splnil vymáhaný nárok (ods. 1 psím. b/). V ods. 1 písm. c/ sa precizuje úprava v súvislosti s podrobnou úpravou účinkov začatia exekúcie. V praxi spôsobovalo nejasnosti ustanovenie, podľa ktorého exekútor všeobecne zakázal povinnému, aby nakladal so svojim majetkom s výnimkou nakladania majetku za účelom uspokojenia nároku vymáhaného v exekúcii. Nebol zrejmý presný obsah a rozsah zákazu. Namiesto všeobecného zákazu nakladania s majetkom exekútor upovedomí povinného o účinkoch upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré sú podrobne špecifikované v § 61b a nasl.

ods. 2
Upovedomenie o začatí exekúcie predchádza vydaniu exekučného príkazu, pretože exekvovať majetok možno až po právoplatnom rozhodnutí o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (predtým námietky proti exekúcii), ktorý má odkladný účinok alebo po márnom uplynutí lehoty na jeho podanie.

§ 61a
Upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať predpísané náležitosti a musia byť prevzaté do jeho písomného vyhotovenia. Výslovne sa uvádza, že upovedomenie má obsahovať presnú výšku trov pre prípad úhrady nároku povinným do 15 dní od doručenia upovedomenia a po uplynutí tejto lehoty. Nadväzuje to na zavedenie paušálnych preddavkov (na trovy exekútora), čím odpadá možnosť podávať návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nesprávnej výšky trov exekúcie (pred tým námietky proti trovám exekúcie). Dosiahne sa tým vyššia efektivita exekúcie a súd nebude zaťažovaný rozhodovaním o trovách exekúcie buď v bagateľných výškach alebo ktoré boli len predbežne určené.
V ods. 2 sú upravené prílohy upovedomenia v prípade, že ide o niektoré cudzie exekučné tituly, čo vyplýva z osobitných predpisov a nariadení EÚ.

§ 61b
(Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie)

Nová úprava doručovania upovedomenia nadväzuje na všeobecné ustanovenie § 106 Civilného sporového poriadku, ktoré s účinnosťou od 1.7.2016 formalizuje doručovanie fyzickým osobám: 1. V prvom rade na adresu uvedenú žalobcom. 2. V druhom rade na adresu uvedenú v registri obyvateľov. 3. Napokon oznámenie na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s účinkami doručenia po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.
S ohľadom na charakter exekučného konania (nútené a nezvratné exekvovanie majetku) a na to, že náhradné doručenie upovedomenia je pri doručení upovedomenia vylúčené, úprava je nasledovná: 1.Doručuje sa v prvom rade na adresu uvedenú oprávneným (ods. 1). 2. Povinné šetrenie pobytu povinného exekútorom v minimálnom rozsahu stanovenom vykonávacím predpisom (ods. 2 a 4) a doručenie na zistenú adresu (adresy). 3. Oznámenie v Obchodnom vestníku s účinkami doručenia uplynutím 30 dňovej lehoty od oznámenia.
Podrobnosti o zisťovaní pobytu ustanoví vykonávací predpis. Úpravou sa sleduje ochrana fyzických osôb, aby netrpeli ujmu kvôli nedostatočnému šetreniu ich pobytu.

§ 61c
(Bežné právne úkony)

V aplikačnej praxi spôsobovalo nejasnosti ustanovenie, podľa ktorého exekútor všeobecne zakázal povinnému, aby nakladal so svojim majetkom s výnimkou nakladania majetku za účelom uspokojenia nároku vymáhaného v exekúcii. Nebol zrejmý presný obsah a rozsah zákazu, ktorý bol formálne absolútny, ale reálne ho nebolo možné dôsledne dodržiavať. Ak bol povinným podnikateľ, obvykle pokračoval vo vykonávaní podnikateľskej činnosti a splácal nároky a ak bola povinným fyzická osoba, musela prirodzene vykonávať niektoré nevyhnutné úkony pri nakladaní s majetkom v bežnom živote. Absolútny a neživotný zákaz uložený povinnému pri nakladaní s majetkom bol nahradený pozitívnym vymedzením bežných právnych úkonov, na ktoré musí povinný obmedziť svoju činnosť.
V ods. 1 sú vo všeobecnosti bežné právne úkony definované rozsahom, ktorý možno od povinného spravodlivo požadovať s ohľadom na výšku a význam vymáhanej povinnosti. V ods. 3 sú bežné právne úkony fyzickej osoby limitované rozsahom, ktorý je potrebný na zabezpečenie životných potrieb povinného a tých, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť.
V ods. 2 sú bežné právne úkony podnikateľa limitované nevyhnutným rozsahom. Vymedzuje sa však tiež to, čo sa za bežné úkony podľa tohto zákona nepovažuje ( ods. 4). Úpravou sa sleduje precíznejšie vymedzenie rozsahu práv a povinností povinného pri nakladaní s majetkom a zamedzenie obchádzania týchto povinností povinného.

§ 61d
(Nakladanie s majetkom podliehajúcim exekúcii)

Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúce ustanovenie, kde sú definované bežné právne úkony. V ods. 1 je upravený zákaz povinného nakladať s majetkom nad rozsah bežných právnych úkonov. V ods. 2 je uvedený dôsledok porušenia povinnosti povinného uvedenej v odseku 1. Úkon porušujúci zákaz je neúčinný voči oprávnenému a nárok oprávneného môže byť uspokojený z toho, čo takýmto úkonom ušlo (odporovateľnosť nastáva zo zákona). Efektívny postup exekúcie je zabezpečený tým, že oprávnený v takomto prípade nemusí úkonu odporovať v osobitnom konaní podľa Civilného sporového poriadku. Musí však ísť o prípad, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech takej osoby, u ktorej sa podľa všeobecných predpisov predpokladá, že o úmysle ukrátiť oprávneného musela vedieť a pri vynaložení náležitej starostlivosti musela vedieť aj o prebiehajúcej exekúcii. Pri významnejších transakciách je súčasťou náležitej starostlivosti preverenie v registri exekúcií. Takáto osoba sa môže voči exekúcii brániť excindáciou.

§ 61e
(Započítanie pohľadávok)

Doterajšia právna úprava nevylučovala uplatnenie započítania pohľadávok zo strany povinného kedykoľvek v priebehu exekúcie a to bez ohľadu na to, kedy sa pohľadávky stretli a kedy povinný urobil úkon voči oprávnenému smerujúci k započítaniu. Inštitút započítania tak bolo možné zneužívať na odďaľovanie exekvovania majetku povinného. Oprávnený mal exekučný titul a povinnému postačovalo uplatniť započítanie hoc aj nejudikovanej pohľadávky. Nová úprava obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na prípady, ak ide o pohľadávku povinného priznanú tiež exekučným titulom. Povinný by si mal uplatňovať prípadné následky započítania v základnom konaní alebo bez zbytočného odkladu po tom, ako sa pohľadávky stretli a nie až v exekučnom konaní. Ustanovenia exekučného poriadku nevylučujú, aby povinný, ktorý z procesných dôvodov nemôže nejakú okolnosť uplatniť sa voči žalobcovi domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ak sa podľa hmotného práva oprávnený obohatil (tzv. žaloba z lepšieho práva, keďže započítanie podľa hmotného práva je možné). Ustanovenie sa orientuje len na procesné následky.

§ 61f
(Účinky splnenia vymáhaného nároku)

Účelu exekúcie jej efektívnosti zodpovedá pravidlo, aby po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému sa plnenie zo strany povinného dostávalo výlučne exekútorovi. Ten distribuuje plnenia oprávnenému na splnenie jeho nároku a na trovy exekútora. Pre povinného je to tiež efektívnejšie, keďže exekútor vie bezodkladne zrušiť opatrenia, ktorými postihol majetok povinného. V ods. 1 je vyjadrené pravidlo plnenie v rozsahu trov sa musí dostať k exekútorovi. Exekútor má prehľad o exekúcii a podľa toho sa rozhoduje o ďalšom postupe v exekúcii, prípadne zbytočne nevykonáva úkony exekučnej činnosti. Z aplikačnej praxe je zrejmé, že niektorí povinní až pod ťarchou exekúcie „dobrovoľne“ splnia svoju povinnosť priamo oprávnenému, avšak bez trov exekúcie oprávneného alebo exekútora. Snažia sa tak dosiahnuť, aby oprávnený navrhol zastavenie exekúcie a obísť povinnosti týkajúce sa trov exekúcie.
V ods. 2 je vyjadrené, že účinku podľa ods. 1 zodpovedá aj povinnosť oprávneného bez zbytočného odkladu oznamovať exekútorovi všetky plnenia povinného do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Zamedzuje sa tým zbytočným úkonom exekútora smerujúcim k už splneným nárokom.

§ 61g
(Žiadosť povinného o splátky)

Zavádza sa nový inštitút obligatórneho povolenia splátok povinnému na splnenie vymáhanej povinnosti za zákonom presne stanovených podmienok. Nadväzuje to na zúženie možnosti podať návrh na odklad exekúcie. Doterajšia právna úprava umožňovala splnenie povinnosti splátkami na základe dohody exekútora s povinným za súhlasu oprávneného (exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračoval). Povinný mohol podať žiadosť pri akejkoľvek výške nároku, navrhnúť akékoľvek splátky a zostať pasívny. Nová úprava možnosť splátok presne špecifikuje podmienky splátok z hľadiska výšky vymáhaného nároku (v rozsahu od minimálnej mzdy po 2.000 eur), osoby povinného (len fyzická) a počtu a výšky splátok (maximálne 10 splátok najmenej po 50 eur mesačne). Nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa na povolenie splátok neprihliada a v dôsledku toho sa povolený odklad zrušuje. Podmienka, aby povinný voči vymáhanej povinnosti nenamietal vychádza z toho, že nie je logicky možné, aby povinný chcel splácať v splátkach niečo, čo namieta. účelom ustanovenia je zabrániť špekuláciám povinného. Minimálna mzda na účely ustanovenia je najnižšia minimálna mzda ku dňu podania žiadosti.
V ods. 3 sa umožňuje oprávnenému súhlasiť so splátkami aj nad rámec podmienok uvedených v ods. 2. S povolením splátok je spojený odklad exekúcie bez blokovania. Ak by však splátky povinný čo i len raz nesplnil v celom rozsahu a načas výhoda sa mu zo zákona ruší. Nemôže tiež žiadať o odklad exekúcie zo „sociálnych“ dôvodov.

§ 61h až 61j
(Odklad exekúcie)

Významne sa upravuje a spresňuje inštitút odkladu exekúcie a vymedzujú sa aj následky prípadov, ak má nejaký úkon účastníka odkladný účinok. O odklade rozhoduje exekútor tým, že vydá o tom upovedomenie. Dôvody odkladu sú vymedzené taxatívne. Ak skončia účinky odkladu, pokračuje sa v exekúcii spravidla bez rozhodnutia.
Novým inštitútom je odklad exekúcie na žiadosť povinného. Súčasné rozhodovanie súdom je zdĺhavé a často uplynie aj doba, na ktorú sa odklad žiada. Problémom je tiež, že žiadosť povinného o vyvolávala odkladný účinok. Zavádza sa preto pravidlo – raz za exekúciu odklad na tri mesiace.
Následky jednotlivých odkladov (odklad s blokovaním a odklad bez blokovania) sa upresňujú. Pri odklade „s blokovaním“ nie je dotknuté oprávnenie exekútora vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Ak takéto úkony boli uskutočnené pred vydaním upovedomenia o odklade exekúcie, ich účinky zostávajú zachované. Pri odklade „bez blokovania“ exekútor nevykonáva úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii; ak takéto úkony už v exekúcii uskutočnil, zruší ich. Osobitné účinky odkladov sú potom uvedené pri jednotlivých spôsoboch exekúcie.
Vymedzuje sa jednoznačne, že ak v zákone má procesný úkon účastníka odkladný účinok (napr. návrh na zastavenie exekúcie), rozumie sa tým odklad s blokovaním.
Trvanie odkladu je taktiež jednoznačne zadefinované. Tým sa významne posilňuje právna istota účastníkov konania a tretích osôb.

§ 61k
(Zastavenie exekúcie súdom)

Po novom do úvahy prichádzajú tri spôsoby zastavenia exekúcie: 1. súdom, 2. exekútorom a 3. zo zákona. V ustanovení je upravené zastavenie exekúcie súdom, ktorý má rozhodovať v prípadoch, ktoré je potrebné posúdiť a ktoré môžu byť sporné. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenie exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Nová koncepcia upustila od podávania námietok proti exekúcii, pretože duplicitne bolo potrebné rozhodovať vo veci (následné zastavenie exekúcie). Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť.
Keďže podania účastníkov sa posudzujú podľa obsahu, akýkoľvek podnet povinného na zastavenie exekúcie bez návrhu treba považovať za návrh na zastavenie exekúcie.
Ustanovenie tiež precizuje spôsob podávania návrhov na zastavenie exekúcie. So súhlasom oprávneného môže exekútor návrhu vyhovieť aj sám.

§ 61l

Upravuje sa procesný postup súdu pri zastavení exekúcie s tým, že proti uzneseniu je v zásade prípustná sťažnosť s výnimkou vyjadreného špecifického prípadu cudzieho rozhodnutia. Ide o jeden z mála prípadov, kedy je v exekučnom konaní prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu s ohľadom na konečné rozhodnutie v exekúcii.
V ustanovení sa vyjadruje taktiež významné pravidlo vychádzajúce z koncentračnej zásady a síce, že ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene i keď tu taký dôvod je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. Ide o tzv. žalobu z „lepšieho práva“, ktorá má za cieľ odstrániť napätie medzi požiadavkami hmotného a procesného práva. Právna istota tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli majetok z exekúcie však nemôže byť dotknutá. Súd pri existencii takéhoto inštitútu môže posudzovať namietané skutočnosti prísnejšie.

§ 61m

Upravujú sa následky späťvzatia návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý inštitút doposiaľ neexistoval a spôsoboval problémy v praxi.

§ 61n
(Zastavenie exekúcie exekútorom)

Upravujú sa dôvody, kedy môže zastaviť exekúciu exekútor. Ide o nesporné prípady ako napr. keď zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, zanikol niektorý z účastníkov bez právneho nástupcu a keď povinný je nemajetný. V takých prípadoch exekútor doručí účastníkom a súdu upovedomenie o zastavení exekúcie (ak sú prípustné námietky, tak až po rozhodnutí o nich). Dôvod zastavenia vždy uvedie. Pri zastavení exekúcie exekútorom ide o prípady, kedy zastavenie exekúcie vyplýva z dôsledkov nesenia kreditného rizika povinného oprávneným a v takýchto prípadoch mu prináleží hradiť trovy exekútora.
Pri nemajetnosti právnických osôb sa upravuje následok takéhoto stavu – zrušenie a výmaz povinného z Obchodného registra v súčinnosti s príslušným súdom. Lehota šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku slúži veriteľom na podanie prípadného návrhu na vyhlásenie konkurzu.


§ 61o
(Ukončenie exekúcie iným spôsobom ako zastavením exekúcie)

Upravujú sa následky splnenia vymáhaného nároku povinným vo vzťahu k ukončeniu exekúcie.

§ 61p

Upravuje sa postup exekútora pri ukončení exekúcie vo vzťahu k opatreniam na postihnutie majetku povinného. V praxi spôsobovalo problém, že v niektorých prípadoch dlhú dobu po skončení exekúcie neboli exekučné príkazy zrušené, čo zaťažovalo povinného.

§ 61q
(Rozsah exekúcie)

Podľa ods. 1 rozsah exekúcie je vymedzený negatívne – nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré: 1. Podľa tohto alebo osobitného zákona nepodliehajú exekúcii. 2. Sú z exekúcie vylúčené. 3. Exekúcia na nie je prípustná.
Ustanovenie výslovne uvádza možnosť exekvovania zálohu len za predpokladu, že oprávneným je záložný veriteľ alebo s exekúciou súhlasí. Ak by bolo zriadenie záložného práva odporovateľným právnym úkonom, treba mu najprv úspešne odporovať. Prax súdov bola doposiaľ rozdielna.

§ 61r

Rozsah exekúcie ďalej limitovaný: 1. Rozsahom vymáhaného nároku s výnimkou exekúcie predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť alebo exekúcie predajom nehnuteľnosti, ak povinný nemá dostatok iného majetku. 2. Rozsahom návrhu oprávneného; exekútor nemôže exekvovať viac, aj keby to vyplývalo z exekučného titulu.

§ 61s

Ustanovenie výslovne uvádza, ktorý majetok vo vlastníctve štátu nepodlieha exekúcii, resp. ktorý možno exekvovať.

K čl. I, bodu 8 (§ 67 ods. 1)

Ustanovenie sa upravuje vzhľadom na vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii. Exekútor vydá exekučný príkaz po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po doručení rozhodnutia súdu o zamietnutí takéhoto návrhu.

K čl. I, bodom 9, 11 až 13 (§ 67 ods. 3, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 a 3)

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu účinkov upovedomenia o začatí exekúcie.

K čl. I, bodu 10 (§ 69 ods. 2)

Prídavok na dieťa nemá charakter mzdy, má charakter rodinnej dávky poskytovanej štátom v rámci systému štátnej sociálnej podpory spravidla rodičom na výchovu a výživu nezaopatrených detí.

K čl. I, bodom 14 až 16 (§ 79 a 80)

Upresňujú sa osobitné účinky odkladu exekúcie a jednoznačne sa vymedzuje povinnosť platiteľa mzdy. Ustanovenie o špecifickom dôvode zastavenia exekúcie bolo prevzaté do všeobecnej časti a to tak, že splnenie zameškaného výživného je dôvod na odklad a plnenie bežného výživného počas 3 nasledujúcich mesiacov je dôvodom na zastavenie exekúcie.

K čl. I, bodom 17 až 19

Upravuje sa platobné miesto, ktorým je v exekučnom konaní v zásade súdny exekútor. Úprava je podobná ako v prípade konkurzného konania, kde je tiež platobným miestom správca konkurznej podstaty.
Plnenie priamo oprávnenému je na riziko dlžníka, pretože sa predpokladá, že plnenie sa musí dostať exekútorovi.
Iné zmeny sú legislatívno-technickej povahy.

K čl. I, bodu 20 (§ 86 ods. 1)

Podľa navrhovanej právnej úpravy v prípade nesplnenia povinností podľa § 84 ods. 1 a 2 a § 85 sa bude oprávnený domáhať voči platiteľovi mzdy vyplatenia súm, na ktoré by mal právo, keby platiteľ mzdy splnil svoje povinnosti, na všeobecnom súde v zásade poddlžníckou žalobou.

K čl. I, bodu 21 (§ 86 ods. 2)

Vypúšťa sa časť ustanovenia § 86 ods. 2, ktorá pripúšťa proti rozhodnutiu o poriadkovej pokute odvolanie, a to vzhľadom na nové nastavenie opravných prostriedkov vo väzbe na subsidiaritu Civilného sporového poriadku. K tomu pozri viac dôvodovú správu k bodu 68.

K čl. I, bodom 22 až 24

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu účinkov upovedomenia o začatí exekúcie a spresňujúce doterajšie ustanovenia.

K čl. I, bodom 25 až 34 (prikázanie pohľadávky z účtu v banke)

§ 96 ods. 1
Vzhľadom na vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii sa formulačne mení ustanovenie § 96 ods. 1. Exekútor vydá exekučný príkaz do 15 dní po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po doručení rozhodnutia súdu o zamietnutí takéhoto návrhu.

§ 96 ods. 3
Vzhľadom na úpravu súdneho exekútora ako platobného miesta sa ustanovuje povinnosť banky vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo po doručení exekučného príkazu súdnemu exekútorovi.

§ 100
Upravujú sa osobitné účinky odkladu exekúcie vo vzťahu k odkladom bez blokovania a odkladom s blokovaním.

§ 104 ods. 1
Upresňuje sa mechanizmus pri vylúčení prostriedkov, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov a s ustanoveniami osobitných predpisov o nútenom výkone (napr. daňová exekúcia) sa zosúlaďuje výška nepostihnuteľnej sumy.

Ostatné zmeny v jednotlivých bodoch sú najmä legislatívno-technickej povahy a spresňujú súčasnú právnu úpravu s ohľadom na vykonané zmeny.

K čl. I, bodom 35 až 39 (prikázanie iných peňažných pohľadávok)

Formulačne sa precizuje znenie dotknutých ustanovení vzhľadom na zmenu nastavenia procesnej obrany povinného v exekučnom konaní a platobného miesta.

K čl. I, bodu 39

Ustanovenie upresňuje situáciu poddlžníka v prípadoch, ak ide o ručenie podľa osobitného predpisu za účelom predídenia situácii, aby poddlžník plnil dvakrát časť pohľadávky povinného zodpovedajúca dani z pridanej hodnoty.

K čl. I, bodu 40 (exekúcia na obchodný podiel)

Formulačne sa precizuje ustanovenie § 113b ods. 4 vzhľadom na zmenu nastavenia procesnej obrany povinného v exekučnom konaní a vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii.

K čl. I, bodom 41 až 50 (exekúcia predajom hnuteľných vecí)

§ 115 ods. 2 písm. i)

Ide o zosúladenie s ustanoveniami osobitných predpisov o nútenom výkone (napr. daňová exekúcia) sa zosúlaďuje výška nepostihnuteľnej sumy.

116 ods. 1
Ustanovenie viaže sa vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí na súhlas oprávneného.

§120 ods. 1 a 2
Ide o zosúladenie s Občianskym zákonníkom.

§ 122
Z hľadiska hospodárnosti vedenia exekúcie sa pri odhade ceny spísaných hnuteľných vecí ustanovuje základné pravidlo, podľa ktorého vykoná odhad sám exekútor, a to s odbornou starostlivosťou. Ak sa niektorý z účastníkov exekučného konania domnieva, že odhad je nesprávny, prihliadne exekútor na jeho námietku, ak tento účastník súčasne pripojí znalecký posudok na cenu týchto vecí. O výške ceny spísaných hnuteľných vecí exekútor upovedomí účastníkov s výnimkou, ak boli spísané veci podliehajúce rýchlej skaze.

§ 123 ods. 1
Formulačne sa precizuje ustanovenie § 123 ods. 1 vzhľadom na zmenu nastavenia procesnej obrany povinného v exekučnom konaní a vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii.

§ 126 ods. 4
Ak nemožno uskutočniť predaj vecí niektorým zo spôsobov uvedených v § 126 ods. 3, exekúciu predajom hnuteľných vecí ukončí súdny exekútor bez toho, aby musel o ukončení exekúcie predajom týchto hnuteľných vecí rozhodovať súd uznesením o zastavení exekúcie v tejto časti.

§ 127 ods. 4
Ustanovenie vytvára predpoklady pre presadenie sa inštitútu tezaurácie výživného.

§ 131 ods. 2
Ide o legislatívno-technickú zmenu s ohľadom na prečíslovanie paragrafov tretej časti Exekučného poriadku. Rieši sa taktiež notifikačná povinnosť vo vzťahu k správcovi.

K čl. I, bodu 51

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zmenami v osobitnom predpise.

K čl. I, bodu 52 (§ 136 ods. 2)

Úprava priority s ohľadom na nové pravidlá podávania návrhov na vykonanie exekúcie.

K čl. I, bodu 53 (§ 137 ods. 1)

Úprava pravidla pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného. Rieši sa taktiež notifikačná povinnosť vo vzťahu k správcovi.

K čl. I, bodu 54 (§ 138 ods. 1)

Upovedomenie okresného úradu je nadbytočné, a preto sa vypúšťa.


K čl. I, bodu 55 (§ 139 ods. 5)

Navrhuje sa, aby o vyhotovení znaleckého posudku a o cene (hodnote) nehnuteľnosti exekútor dotknuté osoby len upovedomil.

K čl. I, bodu 56 (§ 139 ods. 6)

Znalecký posudok vyhotovený exekútorom má odrážať skutočnú cenu nehnuteľnosti, a preto nie je dôvod zaobstarávať nový. Posudok je podľa predpisov o znaleckej činnosti možné dopĺňať.

K čl. I, bodu 57 (§ 140 ods. 2 písm. d/)

Doplnenie náležitostí dražobnej vyhlášky v záujme transparentnosti.

K čl. I, bodu 58 (§ 140 ods. 2 písm. l/)

Oprava vnútorného odkazu.

K čl. I, bodom 59 až 63 (§ 141 a § 143 ods. 2)

Dražobná vyhláška sa zverejňuje v Obchodnom vestníku a teda je možné zúžiť okruh osôb, ktorým sa doručuje. Dražobnú vyhlášku nie je potrebné doručovať do vlastných rúk; postačí doporučene. Riešia sa taktiež legislatívno-technické úpravy s ohľadom na navrhované zmeny.

K čl. I, bodu 64 (§ 144 ods. 3)

Vypúšťa sa vnútorný odkaz.

K čl. I, bodu 65 (§ 145)

Upravujú sa pravidlá pre situáciu, ak termín dražby treba odročiť na neskorší čas a pravidlá pre znižovanie najnižšieho podania a to tak, aby nemusel zasahovať súd.

K čl. I, bodom 66 až 70 (§ 147 - § 148 ods. 2)

Upravujú sa pravidlá pre schvaľovanie príklepu. Súd o námietkach proti príklepu rozhoduje pri jeho schvaľovaní. Rozhodnutie o príklepe treba urobiť v lehote 30 dní kvôli urýchlenému odstráneniu stavu právnej neistoty.

K čl. I, bodom 71 až 73 (§ 152 - § 156)

Zjednodušujú sa pravidlá pre rozvrh. Vytvárajú sa taktiež predpoklady pre tezauráciu výživného.

K čl. I, bodom 74 až 76 (§ 157 ods. 1 až 3)

Upravujú sa pravidlá priority pre uspokojenie jednotlivých veriteľov (nárokov).
Prioritne majú byť uspokojené trovy speňaženia, potom výživné, potom jednotlivé pohľadávky zabezpečené záložným právom, následne pohľadávka oprávneného a pohľadávky na daniach, atď. Pri pohľadávkach zabezpečených záložných právom nemôže ísť o pomerné uspokojenie ale o uspokojenie podľa pravidla absolútnej priority.
Pravidlá priority uspokojenia by mali v zásade zodpovedať pravidlám priority uspokojenia veriteľov v konkurze.

K čl. I, bodom 77 až 81 (§ 161 ods. 2 - § 164)

Upravujú sa pravidlá pre rozvrh, aby nebolo nevyhnutné, aby o rozvrhu nemusel rozhodovať súd v prípadoch, ak nie sú námietky.

K čl. I, bodu 82 (§ 168 ods. 1 písm. b/)

Úprava pravidla pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného.

K čl. I, bodu 83 (§ 173 ods. 1 písm. b/)

Úprava pravidla pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného.

K čl. I, bodu 84 (§ 179a ods. 2)

Uprednostňuje sa elektronická komunikácia, a teda netreba pripájať fotokópie poverenia.

K bodu 85 (§ 181 ods. 1, § 184 ods. 1, § 185 ods. 1, § 186 ods. 1, § 189 ods. 1, § 190 ods. 1,
§ 191 ods. 1 a § 192 ods. 1)

Ide o precizovanie právnej úpravy.

K čl. I, bodom 86 až 95 (§ 181 ods. 2 - § 192 ods. 1)

Úprava pravidiel pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného a legislatívno-technické zmeny s tým súvisiace.

K čl. I, bodu 96

§ 195 až 199b
Nová právna úprava trov exekučného konania je vybudovaná tak, aby bola vykonateľná bez toho, aby v množstve prípadov rozhodoval súd. Ustanovenia tiež jednoznačne rozdeľujú, čo sa rozumie trovami, kto ich platí a kto ich nahrádza. Pri zmene exekútora a pri vylúčení je dôvodné, aby trovy neplatil povinný 2x, preto sa upravuje pravidlo, že na trovy má nárok len neskorší exekútor. Jednoznačne sa tiež vymedzujú trovy oprávneného a povinného.

§ 199c
Ustanovenie rieši to, kto platí trovy exekútora. V zásade je to povinný. Oprávnený platí trovy exekútora vo vymedzených prípadoch a v prípade, ak súd rozhodol, že ich vznik možno oprávnenému pričítať. Do úvahy vezme procesné zavinenie (oprávnený ich vznik zapríčinil a preto mu ich vznik je možné pričítať). Výnimku predstavujú prípady exekúcií na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa. Ustanovenie tiež myslí najmä na situáciu, kedy oprávnený v záujme obísť platenie trov exekútora postúpi vymáhaný nárok. Upravuje sa preto prípad zákonného ručenia. Voči bývalým oprávneným sa takýto nárok nútene presadzuje žalobou na ich všeobecnom súde.

§ 199d
Oprávnený má voči povinnému náhradu trov, ktoré účelne vynaložil v rozsahu, v ktorom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie. Povinnému (v zásade výnimočne) možno priznať súdom náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, ktorým bol úspešný. Štát má nárok na náhradu trov, ak ide o trovy vzniknuté procesným zavinením (subjekt ich vznik zapríčinil a preto mu ich vznik je možné pričítať).

§ 199e
Ustanovuje sa limitácia pre trovy právneho zastúpenia oprávneného a upravuje sa tiež, že náhrada trov sa priznáva podľa ustanovení o tarifnej odmene.

§ 199f
Upravuje sa právo účastníkov žiadať vystavenie konečného vyúčtovania. Exekútor im ho v zásade poskytne elektronicky bezodplatne, v prípade iného spôsobu poskytnutia môže žiadať úhradu vecných nákladov.

199g
Upravuje sa osobitná zodpovednosť za škodu oprávneného, ktorú spôsobí povinnému, že iniciuje neoprávnené exekučné konanie, pričom „neoprávnenosť“ treba posudzovať ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie.

§ 200, 201 a 203
Ustanovenie § 200 upravuje subsidiaritu Civilného sporového poriadku na exekučné konanie v prípadoch, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak, teda ak Exekučný poriadok obsahuje osobitnú úpravu. Zároveň však vylučuje aplikáciu ustanovení Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii.
V exekučnom konaní je rovnako vylúčené
- odpustenie zmeškania lehoty a
- podanie žaloby na obnovu konania po skončení exekučného konania.
Súd vykonáva nad exekútorom dohľad, preto je potrebné vylúčiť zasahovanie do jeho činnosti neodkladnými opatreniami.
Ustanovenie § 201 ods. 3 predstavuje tiež odklon od Civilného sporového poriadku, keď pripúšťa, že v exekučnom konaní môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Ide o vyjadrenie skutočnosti, že po začatí exekúcie sa konanie vedie z úradnej povinnosti. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to pokladá za potrebné (§ 202 ods. 1).
V exekučnom konaní nemožno vylúčiť (aj keď iste celkom výnimočne) oslobodenie od súdnych poplatkov. Ustanovenie má však za cieľ predchádzať špekuláciám pri masovom prevode pohľadávok na nemajetných, prípadne osoby, ktoré sú podľa osobitného predpisu oprávnené viesť exekúciu bez povinnosti platiť súdne poplatky (napr. správca v konkurznom konaní). Ak sa v dotknutom ustanovení uvádza prechod pohľadávok, týka sa to predaja podniku alebo jeho časti. Netýka sa to však situácii, ak by pôvodný veriteľ a aj jeho právny nástupca boli osobami oslobodenými od platenia súdnych poplatkov.

§ 202
Pre rozhodovanie súdu v exekučnom konaní platí, že v exekučnom konaní v zásade rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe, o ktorom podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov môže rozhodovať len sudca. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca.
Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Exekučný poriadok výslovne pripúšťa odvolanie len proti dvom typom rozhodnutí, a to proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie podľa § 61g ods. 1 písm. d) (ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutia neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť) a proti rozhodnutiu exekučného súdu o vylúčení veci z exekúcie podľa § 43 ods. 4. Podľa 5 ods. 2 zákona o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie.
Súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemusí obsahovať odôvodnenie.
Mimoriadny opravný prostriedok proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
Ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje. To isté platí aj pre exekútora.

§ 203
V exekučnom konaní môže súd aj bez nariadenia pojednávania nariadiť vypočutie osoby, ak jej výpoveď môže mať význam pre rozhodnutie alebo postup súdu v konaní. To platí napríklad pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie (§ 61h ods. 2). Ide o zjednodušený mechanizmus zisťovania skutkového stavu, známy z predpisov o konkurznom konaní.

K čl. I, bodom 97 až 100 (§ 204 ods. 2 - § 207)

Zjednodušuje sa mechanizmus nazerania do spisov exekútora a taktiež požičiavania spisov. Na nazeranie sú z povahy veci oprávaní všetci, voči ktorým exekútor nemá povinnosť mlčanlivosti a prípadný znalec. V záujme potreby zabezpečiť pri vykonávaní bezpečnostných previerok fyzických osôb a podnikateľov informácie o finančnej situácii preverovaných subjektov, najmä informácie o splácaní záväzkov a ich ekonomickej a finančnej stabilite, patria medzi oprávnené osoby aj Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor.

K čl. I, bodom 101 až 103 (§ 211a)

V záujme transparentnosti sa dopĺňajú údaje, ktoré eviduje centrálny register exekúcií.
Rozširuje sa okruh údajov evidovaných v centrálnom registri exekúcií aj o údaje o oprávnenom a o aktuálnom stave vymáhaného nároku a stave vymoženia trov exekútora. Centrálny register exekúcií tak poskytne komplexný pohľad na vedené exekúcie.

K čl. I, bodu 104 (§ 221 ods. 3)

Vzhľadom na zmenu tretej časti Exekučného poriadku týkajúcej sa exekučnej činnosti sa mení znenie § 221 ods. 3. Následok podľa § 221 ods. 2 písm. b) v podobe disciplinárneho opatrenia – peňažná pokuta až do sumy 3 310 eur bude nasledovať za porušenie povinnosti súdneho exekútora podľa § 57 ods. 2.

K čl. I, bodu 105 (§ 222 ods. 2)

Upravuje sa pravidlo o pozastavení výkonu funkcie v prípade, ak by si exekútor ponechal peňažné prostriedky (závažné disciplinárne previnenie).

K čl. I, bodom 106 a 107 (§ 226 ods. 4, § 227 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K čl. I, bodu 108 (§ 228d ods. 8)

Upravuje sa kauzálna príslušnosť súdu na podanie žaloby.

K čl. I, bodu 109 (§ 228e a 228i)

Legislatívno-technická úprava.

K čl. I, bodu 110 (prechodné ustanovenia)

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia zákona, ktoré reagujú na navrhované predpoklady pre personálne a materiálno-technické fungovanie exekútorských úradov.
Zavádzajú sa tiež prechodné ustanovenia zákona, ktoré vychádzajú z logiky, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady, keď v exekučnom konaní začatom na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi pred 1. aprílom 2017 dôjde žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd až po 30.6. 2017.



K Čl. II (Zákon o súdnych poplatkoch)

K čl. II, bodu 1

Upravuje sa príslušný odkaz v poznámke pod čiarou.

K čl. II, bodu 2

Legislatívno-technická úprava zameraná na opravu vnútorného odkazu.

K čl. II, bodu 3

Ustanovenie sa upresňuje s ohľadom na poplatky vyberané v exekučnom konaní. V exekučnom konaní sa platí jediný súdny poplatok, a to poplatku, ktorý platí oprávnený v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky návrhy na vykonanie exekúcie bez rozdielu už budú na exekučný súd doručované výlučne elektronicky, v ustanovení § 6 ods. 5 sa vylúčilo v exekučnom konaní použitie zvýhodnenej 50% sadzby poplatku ustanovenej pre elektronické podania vo veciach, ktoré vo vzťahu k poplatkovým úkonom pripúšťajú aj inú ako elektronickú formu komunikácie.

K čl. II, bodu 4

Upravujú sa osobitné pravidlá o platení poplatkov v exekučnom konaní. Osobitné ustanovenia sú potrebné s ohľadom na automatizovaný spôsob ich určovania a notifikácie poplatníka.

K čl. II, bodu 5

Upravujú sa súdne poplatky vyberané v exekučnom konaní. Poplatkovej povinnosti (tak ako doteraz) podlieha návrh na vykonanie exekúcie. Zavádzajú sa súdne poplatky súvisiace s úkonmi súdu, ktorých vykonanie podnietil účastník konania vlastnou aktivitou (postúpenie pohľadávky, predaj podniku alebo jeho časti). Nieto dôvodu takéto úkony nespoplatňovať, keďže rozhodnutia s tým súvisiace tvoria významnú časť agendy súdov. To platí rovnako aj pri návrhoch na zmenu súdneho exekútora v konaniach podľa pôvodnej právnej úpravy, kde má oprávnený možnosť vybrať si súdneho exekútora a zmeniť ho bez udania dôvodu.

K čl. II, bodom 6 a7

Z povahy dotknutých konaní (podpora elektronizácie) nie je vhodné, aby sa v nich uplatňovali dotknuté súdne poplatky.


K Čl. III (Zákon o bankách)

Z dôvodu zavedenia vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou je nevyhnutné ustanoviť povinnosť bánk poskytovať Sociálnej poisťovni na písomné vyžiadanie správy o záležitostiach klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, aj bez súhlasu klienta banky, ak je tento účastníkom konania vo veciach vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky podľa zákona o sociálnom poistení.


K Čl. IV (Zákon o sociálnom poistení)

K čl. IV, bodu 1 (§ 1)

V súvislosti so zavedením novej pôsobnosti - výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou sa rozširuje predmet a pôsobnosť zákona o sociálnom poistení.

K čl. IV, bodom 2 a 3 (§ 26 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava.

K čl. IV, bodu 4 (§ 142 ods. 1 druhá veta)

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje rozpor súčasného znenia § 142 ods. 1 druhej vety
s § 149 ods. 8 a napĺňa sa pôvodný účel zavedenia právnej úpravy § 142 ods. 1 druhej vety, podľa ktorého zaplatením pohľadávky sa dlžné sumy na poistnom majú považovať za zaplatené na účely nároku na dávky sociálneho poistenia.
Pri postúpení pohľadávky v súlade s § 149 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa postupuje pohľadávku za úhradu. Uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenie pohľadávky Sociálnej poisťovni pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne, zaniká právo Sociálnej poisťovne s ňou nakladať a zároveň zaniká povinnosť dlžníka splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni. Z tohto dôvodu zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky musí mať rovnaké právne účinky ako zaplatenie dlžného poistného Sociálnej poisťovni na účely splnenia podmienky zaplatenia poistného na nárok na dávky sociálneho poistenia.

K čl. IV, bodu 5 (§ 148 ods. 1)

Po zavedení výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávky Sociálnou poisťovňou sa v prípade, že táto nebude môcť uplatniť žiaden zo spôsobov vymáhania pohľadávok vlastným exekučným konaním (osobitným spôsobom vymáhania pohľadávok – správnym výkonom, zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky z účtu ani zrážkami z dávok), bude Sociálna poisťovňa vymáhať túto pohľadávku v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku a to bezodkladne od momentu ako sa dozvie, že vymáhanie prostriedkami, ktoré má k dispozícii je, alebo by bolo neúčinné.

K čl. IV, bodu 6 (§ 148 ods. 4)

Z dôvodu zavedenia zásady, v zmysle ktorej sa pohľadávky Sociálnej poisťovne môžu vymáhať podľa osobitných predpisov až po zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávok niektorým zo spôsobov určeným zákonom o sociálnom poistení z taxatívne vymedzených dôvodov v § 225e návrhu novely, sa navrhuje zosúladiť znenie tohto ustanovenia s § 179 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení z dôvodu jednoznačnosti určenia pohľadávky, ktorej vymáhanie možno previesť.

K čl. IV, bodu 7 (§ 149 ods. 2 písm. b/)

Navrhuje sa upraviť tak, aby podmienky v ňom stanovené neplatili na možnosť postúpenia pohľadávok voči fyzickej alebo voči právnickej osobe, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz. Dôvodom je, že do konkurzu môžu byť prihlásené pohľadávky, ktoré sú predpísané rozhodnutím, ale od jeho právoplatnosti uplynul menej ako jeden rok alebo neboli predpísané rozhodnutím vôbec.

K čl. IV, bodu 8 (§ 150 ods. 1 písm. c/)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou pojmov.

K čl. IV, bodom 9 až 12 (§ 178 a 179)

Vecná pôsobnosť pobočky Sociálnej poisťovne sa v dôsledku zavedenia konania vo veciach vymáhania pohľadávok dopĺňa o
1. rozhodovanie vo veciach vymáhania pohľadávok na nemocenských dávkach, úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, o ktorých rozhoduje ústredie, dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti, na sociálnom dôchodku, na pohľadávkach na poistnom a na povinnom príspevku na starobné dôchodkové sporenie, na pokute, na penále a na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok, úrazových dávok okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, dávky garančného poistenia a dávky v nezamestnanosti a
2. vymáhanie pohľadávok na nemocenských dávkach, úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, o ktorých rozhoduje ústredie, dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti, na sociálnom dôchodku, na pohľadávkach na poistnom a na povinnom príspevku na starobné dôchodkové sporenie, na pokute, na penále a pohľadávkach na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok, úrazových dávok okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, dávky garančného poistenia a dávky v nezamestnanosti.
Z rovnakého dôvodu sa vecná pôsobnosť ústredia Sociálnej poisťovne v § 179 dopĺňa o
1. rozhodovanie vo veciach vymáhania pohľadávok na dôchodkových dávkach, úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente, o ktorých v prvom stupni rozhoduje ústredie, príplatku za štátnu službu k dôchodku a pohľadávok na pokute, na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty a
2. vymáhanie pohľadávok na dôchodkových dávkach, úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente, príplatku za štátnu službu k dôchodku, pohľadávok na pokute, na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty a o vymáhanie pohľadávok na príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách, príspevku športovému reprezentantovi, pokute.
To znamená, že pôsobnosť na rozhodovanie a vymáhanie pohľadávok sa delí medzi pobočky a ústredie Sociálnej poisťovne v zásade v závislosti od pôsobnosti tej ktorej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne rozhodovať vo veci samej v prvom stupni.

K čl. IV, bodu 13 (§ 224 a 225)

Rozširuje sa právna úprava správneho výkonu rozhodnutia Sociálnou poisťovňou zrážkami z dávok v prípade preplatku na dávkach sociálneho poistenia. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhovanou právnou úpravou rozširuje okruh dávok, na ktoré sa táto právna úprava vzťahuje. Navrhuje sa, aby sa vzťahovala na všetky dávky sociálneho poistenia s tým, že tento postup možno uskutočniť len na dávku toho istého druhu sociálneho poistenia t. j. napr. v prípade pohľadávky na dávke v nezamestnanosti – je možné postihnúť týmto spôsobom vymáhania len dávku v nezamestnanosti.
Novo sa navrhuje vymáhanie pohľadávky vzniknutej preplatkom na príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a príspevku športovému reprezentantovi Sociálnou poisťovňou zrážkami z vyplácanej dôchodkovej dávky.
Zákonom sa ustanovuje povinnosť oznámiť začatie vymáhania účastníkovi konania.
Vzhľadom na to, že ide o špeciálnu právnu úpravu, uplatňuje sa vo vzťahu k iným spôsobom vymáhania pohľadávok prednostne.
Právna úprava lehoty, do ktorej možno rozhodnutie vykonať týmto spôsobom sa nepreberá z dôvodu, že tu platí všeobecné ustanovenie § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

K čl. IV, bodu 14

Štvrtá časť zákona o sociálnom poistení, Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok

§ 225a
Z dôvodu špecifík, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie nástrojov v rámci konania o vymáhaní pohľadávok vo všeobecnosti a ktoré spočívajú napr. v doručovaní, osobitných postupoch alebo osobitných inštitútoch (upovedomenie, prikázanie) v porovnaní s bežným konaním je potrebné zaviesť do zákona o sociálnom poistení osobitnú právnu úpravu konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Na konanie sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti zákona o sociálnom poistení s výnimkou obnovy konania a s výnimkami ustanovenými v štvrtej časti zákona o sociálnom poistení. Pri jednotlivých spôsoboch vymáhania pohľadávok je konanie upravené osobitne vzhľadom na odlišnosti jednotlivých konaní pri vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy, pri vymáhaní pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu alebo pri vymáhaní pohľadávok zrážkami z dávok.
Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína vydaním rozhodnutia o začatí vymáhania pohľadávok. Ide o administratívne rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, nezakladá práva ani povinnosti účastníkovi konania. Rozhodnutie možno vyhotoviť s rovnocenným účinkom v písomnej ale aj v elektronickej podobe. Deň jeho vydania je dňom začatia konania vo veci vymáhania pohľadávok. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
Ustanovenie ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred začatím konania zisťovať splnenie podmienok na začatie konania (vykonateľnosť rozhodnutia – existenciu exekučného titulu, využitie preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdom a priznanie odkladného účinku podania žaloby súdom atď.) a vymáhať pohľadávky spôsobmi, ktoré ustanovuje zákon o sociálnom poistení.

§ 225b (Exekučný titul)
Podkladom na uskutočnenie vymáhania pohľadávok je existencia exekučného titulu. V tomto ustanovení sa určuje, čo je exekučným titulom - vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a on ju v určenej lehote nesplnil, pričom spravidla ide o rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ale napríklad v prípade tzv. regresnej náhrady ide o rozhodnutie súdu, alebo môže ísť aj o rozhodnutie iného príslušného orgánu vydaného napr. podľa koordinačného nariadenia 1408/1971 alebo 883/2004.

§ 225c
Ustanovuje sa deň začatia konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Deň začatia konania je totožný s dňom vydania rozhodnutia o začatí konania. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho vydania a proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
Zároveň sa jednoznačne upravujú náležitosti rozhodnutia o začatí konania. Toto rozhodnutie sa nedoručuje účastníkovi konania, aby nemohol vymáhaniu brániť ale ani iným osobám, ktorým vznikajú povinnosti v súvislosti s jednotlivými spôsobmi vymáhania pohľadávok.

§ 225d až 225f
Z hľadiska potrieb praxe sa riešia prípady, v ktorých Sociálna poisťovňa môže povoliť odloženie vymáhania pohľadávok (prerušenie konania), dôvody pre zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok a osoby, ktorým sa doručuje rozhodnutie o odložení vymáhania pohľadávok, ako aj rozhodnutie vydané v súvislosti so zastavením konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

§ 225g (Spôsoby vymáhania pohľadávok)
Zákon v tomto ustanovení jednoznačne vymedzuje spôsoby, ktorými môže Sociálna poisťovňa vymáhať pohľadávky pričom nevylučuje aj použitie kombinácie niekoľkých spôsobov v tom istom čase. Zákon umožňuje vymáhanie pohľadávky Sociálnou poisťovňou tromi spôsobmi, a to
1. zrážkami zo mzdy a z iného príjmu,
2. prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky a
3. zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa.
Iné spôsoby vymáhania pohľadávok bude Sociálna poisťovňa uplatňovať prostredníctvom exekútora v prípadoch, v ktorých Sociálna poisťovňa nevymôže svoju pohľadávku žiadnym zo spôsobov, ktoré jej zákon zveruje do pôsobnosti.
Predpokladáme kladné dopady navrhovanej zmeny najmä vo vzťahu k povinnosti účastníkov konania hradiť trovy exekúcie.

§ 225h a 225i (Zrážky zo mzdy)
Vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy je jedným z troch spôsobov vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou. Postup pri výkone tohto spôsobu vymáhania pohľadávok je podrobne rozvedený v jednotlivých paragrafoch.
Základným predpokladom vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy je nárok účastníka konania na mzdu, plat, služobný príjem alebo odmenu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a iný príjem. Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytované platiteľom mzdy (zamestnávateľom) zamestnancovi za prácu. Rovnaký režim sa vzťahuje aj na plat, služobný príjem alebo odmenu z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Vymáhaniu podliehajú aj iné príjmy, ktoré zákon uvádza príkladom. Z uvedeného dôvodu je potrebné do ich okruhu zahrnúť aj také príjmy, ktoré nie sú v ustanovení uvedené, ale majú rovnaký charakter (napr.dávky vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia alebo doplnkového dôchodkového sporenia). Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov a podľa Exekučného poriadku.
Konanie začína vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy. Následne Sociálna poisťovňa doručí do vlastných rúk platiteľovi mzdy príkaz o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, prikáže mu aby vykonal zo mzdy určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy. Sumy zadržané zamestnávateľ poukáže na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne po doručení exekučného príkazu.
Zároveň má Sociálna poisťovňa povinnosť upovedomiť účastníka konania o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy. Upovedomenie má charakter rozhodnutia, ale oznamuje sa len účastníkovi konania, ktorým je len „povinný“ (osoba, voči ktorej Sociálna poisťovňa má pohľadávku). Upovedomenie umožňuje účastníkovi konania, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy, ale aj dobrovoľne splniť pohľadávku v lehote určenej v upovedomení. Dobrovoľné splnenie záväzku má za následok zastavenie konania o vymáhaní pohľadávok a zamestnávateľ zadržanú mzdu vyplatí zamestnancovi.
Zákon taxatívne vymedzuje náležitosti upovedomenia a osobitne rieši jeho doručovanie v spoločných ustanoveniach. V nadväznosti na spoločné ustanovenia návrhu zákona môže účastník konania prostredníctvom príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podať v lehote 15 dní odvolanie proti upovedomeniu, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky. Účastník konania môže podať proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla o odvolaní proti upovedomeniu, správnu žalobu na príslušný súd v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia.
Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po zamietnutí odvolania príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Zákon upravuje náležitosti exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal účastník konania pri upovedomení o začatí vymáhania pohľadávok). Exekučný príkaz je individuálnym právnym aktom, ktorým sa oznamuje začatie plnenia zákonom ustanovenej povinnosti, preto nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. Zároveň sa určuje, že exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom exekučného konania, tretím osobám a iným osobám ustanoveným pri jednotlivých spôsoboch výkonu exekúcie.
Doručením exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy účastníka konania a poukazovať zrazené sumy na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne na základe osobitných predpisov (napr. Zákonníka práce). Platiteľ mzdy zodpovedá za zrazené sumy. Zákon ustanovuje možnosť Sociálnej poisťovni uložiť pokutu platiteľovi mzdy, ak povinnosť vyplývajúcu z exekučného príkazu neplní, a to až do výšky 16 596,96 eura.
Ďalej sa ustanovujú postupy v prípadoch, keď platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, keď dôjde k zmene platiteľa mzdy, prípadne je viac platiteľov mzdy atď.
Pri vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy je jednoznačne ustanovené, ktoré sumy nepodliehajú exekúcii. Ide o sumy dávok napr. dávky v hmotnej núdzi, prídavku na dieťa a pod., ktoré sú rozšírené aj o finančné prostriedky a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

§ 225j až 225l (Prikázanie pohľadávky)
Ďalším spôsobom vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou, ak podkladom pre jeho uskutočnenie je exekučný titul ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy, je prikázanie pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky (ďalej len „prikázanie pohľadávky“).
V tomto ustanovení sa upravuje vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) v prospech účastníka konania, t.j. odpísaním zo všetkých účtov účastníka konania vedených v banke alebo viacerých bankách a poukázaním peňažných prostriedkov na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
V prípade prikázania pohľadávky sa konanie začína vydaním rozhodnutia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, ktoré sa nedoručuje účastníkovi konania ani platiteľovi mzdy.
Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po vydaní rozhodnutia o začatí konania doručí banke príkaz o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a účastníkovi konania doručí upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, ktoré má charakter rozhodnutia.
Na rozdiel od upovedomenia, proti príkazu o začatí vymáhania nie je prípustné odvolanie a stáva sa právoplatným dňom vydania. Banka je na základe doručeného príkazu povinná zablokovať na účte účastníka konania potrebnú sumu peňažných prostriedkov. Účastník konania po doručení upovedomenia je oprávnený nakladať s prostriedkami na účte do sumy vymáhanej pohľadávky. Režim upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a právne následky podania odvolania proti tomuto rozhodnutiu je rovnaký ako pri zrážkach zo mzdy a rovnaký je aj pri treťom spôsobe vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou.
Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky, akk účastník konania nepodá proti upovedomeniu odvolanie alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní. Exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal účastník konania pri upovedomení o začatí vymáhania pohľadávok). Zároveň sa určuje, že exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkovi exekučného konania a banke.
Náležitosti exekučného príkazu sú taxatívne vymedzené v návrhu novely. Doručuje sa do vlastných rúk.
Zákon ustanovuje, že ak banka povinnosť vyplývajúcu z exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky nesplní, Sociálnej poisťovni umožňuje uložiť banke pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
V § 225k návrhu zákona sa zároveň ustnaovuje, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky. V návrhu sa osobitne rieši postup pri preukazovaní peňažných prostriedkov, ktoré nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky.
Účastník konania, ktorý má na účte takéto peňažné prostriedky a chce ich oslobodiť spod vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, bude musieť predložiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti, v ktorom je povinný uviesť ich výšku.
Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne oznámi banke túto skutočnosť. V prípade pochybností o pravdivosti údajov uvedených v písomnom vyhlásení, príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne preverí ich opodstatnenosť u príslušných subjektov (napr. na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny) a po odstránení nedostatkov oznámi banke sumu peňažných prostriedkov, ktoré nesmie banka od oznámenia tejto skutočnosti odpísať z účtu klienta, ktorý je účastníkom konania.
Z dôvodu prebiehajúceho procesu elektronizácie komunikácie v rámci znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje, aby komunikácia medzi Sociálnou poisťovňou a bankou v procese vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky mohla prebiehať elektronicky. Na tento účel sa umožní Sociálnej poisťovni uzavrieť so záujmovým združením bánk dohodu. V prípade technických prekážok elektronickej komunikácie zadefinovaných v dohode, sa bude doručovať do vlastných rúk.

§ 225m (Zrážky z dávok)
Sociálna poisťovňa je oprávnená vymáhať pohľadávky zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca.
Konanie o vymáhaní pohľadávok zrážkami z dávok sa začína vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok.
O začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne upovedomí účastníka konania zaslaním upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok. Upovedomenie má charakter rozhodnutia. Upovedomenie umožňuje účastníkovi konania, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť vymáhaniu pohľadávok zrážkami z dávok.
Zákon taxatívne vymedzuje náležitosti upovedomenia a osobitne rieši jeho doručovanie v spoločných ustanoveniach. V nadväznosti na spoločné ustanovenia § 225n návrhu zákona môže účastník konania prostredníctvom príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podať v lehote 15 dní odvolanie proti upovedomeniu, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky. Toto odvolanie má odkladný účinok a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o odvolaní proti upovedomeniu je, z hľadiska konania Sociálnou poisťovňou, konečné. Účastník konania môže podať proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla o odvolaní proti upovedomeniu, správnu žalobu na príslušný súd do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia.
Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne začne zrážať z dávky účastníka konania sumy na úhradu pohľadávky, pričom pri zrážaní sa uplatňuje nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a Exekučný poriadok. Zrážky z dávok sa vykonávajú až do uspokojenia vymáhanej pohľadávky.

§ 225n až 225p (Spoločné ustanovenia)
Z dôvodu osobitného charakteru upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok, ako rozhodnutia vydávaného Sociálnou poisťovňou a doručovaného účastníkovi konania pri všetkých troch spôsoboch výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávok sa v spoločných ustanoveniach navrhuje upraviť možnosť podať odvolanie proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok s tým, že podanie odvolania má odkladný účinok a rozhodnutie o ňom je preskúmateľné súdom. Ustanovuje sa vylúčenie náhradného doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok vrátane fikcie doručenia u fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb v prípade, že doručenie do vlastných rúk je neúspešné z dôvodu, že sa nepodarilo doručiť na adresu alebo sídlo Sociálnej poisťovni známe, prípadne zapísané v inom registri.
Pre jednoznačnosť postupu platiteľa mzdy a banky v prípade doručenia viacerých príkazov na začatie vymáhania pohľadávok voči tomu istému účastníkovi konania navrhuje sa, aby sa ich poradie spravovalo dňom doručenia. V prípade doručenia v ten istý deň, pohľadávky majú rovnaké poradie. Ak nestačia peňažné prostriedky na uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne.

K čl. IV, bodu 15 (§ 226a)

Legislatívno-technická úprava.

K čl. IV, bodu 16 (§ 236)

Navrhuje sa vypustiť odsek 2 z § 236 zákona o sociálnom poistení nakoľko zavedením právnej úpravy výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou stráca opodstatnenie.

K čl. IV, bodu 17 (§ 239)

Z dôvodu zavedenia možnosti uložiť zamestnávateľovi alebo banke sankciu v prípade, že nesplní povinnosť určenú v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok, je potrebné doplniť tento dôvod do príslušnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení.

K čl. IV, bodu 18 (§ 240)

Po nadobudnutí účinnosti predloženej novely Exekučného poriadku bude jediným miestom zaplatenia dlhu s následkami splatenia dlhu exekútor. To znamená, že len týmto spôsobom bude môcť prísť k vyrovnaniu dlhu (v porovnaní so súčasnosťou, kedy dlžník môže zaplatiť priamo Sociálnej poisťovni). Z uvedeného dôvodu je potrebné doplniť znenie § 240 zákona o sociálnom poistení o túto skutočnosť rozhodujúcu na určenie penále.


K Čl. V (Zákon o rodine )

§ 81 ods. 2
Navrhuje sa spresnenie v tom ohľade, že zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, čo zahŕňa aj ich uplatnenie v exekučnom konaní.




K Čl. VI (Účinnosť)

Upravujú sa ustanovenia o účinnosti. Delená účinnosť vychádza z nevyhnutnosti prípravy na nový systém náhodného prideľovania vecí súdnym exekútorom najmä s ohľadom na informačné systémy.


V Bratislave, 21. septembra 2016






Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Lucia Žitňanská, v. r.
podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti
Slovenskej republiky



 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 757/2004, dátum vydania: 31.12.2004

10

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť Návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Predkladaný návrh zákona je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné predpoklady pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ukazuje sa, že na dosiahnutie jedného z ústredných cieľov reformy súdnictva, ktorým je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania a rozhodovania je potrebné okrem legislatívnych zmien v oblasti procesných predpisov, vykonať aj legislatívne úpravy týkajúce sa samotnej organizácie súdov a ich správy. Týmto návrhom zákona sa zároveň završuje celý okruh ústavnoprávnych a zákonných zmien v súdnictva za posledné štyri roky.

Základný rámec právnej úpravy pre oblasť súdnictva je daný čl. 141 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, kde sú upravené principiálne otázky týkajúce sa organizácie výkonu súdnictva, postavenia sudcov a celkovo výkonu súdnej moci na území Slovenskej republiky. Podrobnejšia právna úprava, bližšie rozvíjajúca ústavou zakotvené princípy výkonu súdnictva, je obsiahnutá v niekoľkých zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Problematika, ktorá je predmetom predkladaného návrhu zákona o súdoch je v súčasnosti upravená primárne v dvoch zákonoch, ktorými sú zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a zákon SNR č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Uvedené zákony, ktoré boli prijaté ešte v čase existencie česko-slovenskej federácie, pôvodne komplexne upravovali celú problematiku týkajúcu sa výkonu súdnictva. Je nepochybné, že v čase svojho prijatie išlo o právne normy mimoriadneho významu, avšak spoločensko-politické zmeny, ktoré nastali v súvislosti s prijatím Ústavy Slovenskej republiky a so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a taktiež požiadavky praxe si vyžiadali legislatívne zmeny, často zásadného významu a rozsahu. Prijímaním nových právnych predpisov sa niektoré otázky upravené v citovaných zákonoch vyčlenili a upravili osobitných zákonoch. Prvým z nich bol zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prijatie tohto zákona znamenalo vyčlenenie právnej úpravy sídel a obvodov súdov do samostatnej právneho predpisu. Tento zákon je v súčasnosti už nahradený zákonom č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Prijatím sudcovského kódexu, t.j. zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa z týchto zákonov čiastočne prevzala a následne komplexne upravila problematika postavenia sudcov a prísediacich a podmienok výkonu ich funkcie. Okrem prijatia uvedených samostatných zákonov boli vykonané a i naďalej sú vykonávané početné novelizácie, účelom ktorých je reagovať a odstraňovať existujúce nedostatky v oblasti organizácie a správy súdov.

Napriek pomerne početným novelizáciám je súčasná právna úprava organizácie a správy súdnictva v mnohých smeroch prekonaná a často nevyhovujúca. Niektoré otázky sú upravené vo vyššie citovaných zákonoch upravené duplicitne, niektoré sú upravené príliš rámcovo a zasluhujú si podrobnejšiu zákonnú úpravu. V platnej právnej úprave naďalej absentuje zákonný rámec vnútornej organizácie súdov, ktorý sa v súčasnosti čiastočne odvíja od úpravy nachádzajúcej sa v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb.), prípadne v interných predpisoch. Rovnako zákonná právny úprava rozdelenia práce na súde je nepostačujúca a vyžaduje si najmä podrobne ustanoviť, a to hlavne zákonným spôsobom, pravidlá pre tvorbu rozvrhu práce, prostredníctvom ktorého sa napĺňa ústavou garantované právo na prejednania a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedeného je teda možné konštatovať, že problematika organizácie a správy si vyžaduje prijatie novej komplexnej právnej úpravy, ktorou by sa vykonali nevyhnutné systémové zmeny v organizácii a správe súdov v záujme celkového zefektívnenia výkonu súdnictva.

Cieľom predkladateľa je teda predložiť do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorý bude komplexne riešiť problematiku organizácie a správy súdov a s tým súvisiacich parciálnych otázok v záujme vytvárania čo najlepších podmienok pre výkon súdnej moci.

Vo všeobecnosti možno hlavné ciele predkladanej právnej úpravy formulovať nasledovne:

1.nanovo upraviť organizáciu výkonu súdnictva a jeho kontrolu (najmä rozvrh práce, organizácia práce, zavedenie nového inštitútu – vnútornej revízie),

2.nanovo upraviť organizáciu ekonomickej a administratívnej správy súdnictva a jej kontrolu (najmä tvorba rozpočtu, správa majetku, materiálne zabezpečenie súdov a pod.)

3.oddeliť výkon súdenia od výkonu správy súdov (predseda súdu a riaditeľ správy súdu)

Uvedené ciele predpokladajú realizáciu čiastkových opatrení, ktoré musia byť v predkladanej právnej úprave zakomponované a zohľadnené, ide najmä o:

-profesionalizáciu výkonu správy súdov na jednotlivých stupňoch súdov (riaditeľ správy súdu),

-koncentrácia vybraných činností v rámci správy súdov na krajských súdoch, ak ich možno efektívnejšie vykonávať z niekoľkých centier,

-decentralizácia niektorých činností, ktoré možno efektívnejšie vykonávať decentralizovane,

-zníženie počtu funkcionárov súdu,

-vymedzenie kompetencií orgánov riadenia a správy súdov, s presným vymedzením zodpovednostných vzťahov,

-novú úpravu postavenie predsedov súdov,

-zavedenie inštitútu vnútornej revízie,

-stanovenie zákonného rámca pre tvorbu rozpočtu súdov,

-rozšírenie sudcovských rád aj na okresné súdy, posilnenia kompetencií orgánov sudcovskej samosprávy,

-prepracovanie systému sťažností a zavedenie osobitnej kategórie podnetov,

Navrhuje sa preto prijatie nového zákona, v ktorom by sa sústredila právna úprava vzťahujúca sa na organizáciu a správu súdov a do ktorého by sa prevzali praxou osvedčené ustanovenia zo zákona č. 335/1991 Zb. a zo zákona SNR č. 80/1992 Zb., ktoré by sa touto navrhovanou právnou úpravou nahradili v celom rozsahu.

Prijatie niektorých systémových opatrení v rámci navrhovanej právnej úpravy nového zákona o súdoch si vyžiada zmenu a doplnenie dotknutých ustanovení zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). V súvislosti so systémovými zmenami v oblasti správneho súdnictva sa navrhuje zmena a doplnenie niektorých súvisiacich zákonov.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, nepatrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5,24

4.Problematika právneho predpisu:

a)

b)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

bez účasti expertov

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na štátny rozpočet v nasledovnom rozsahu

1.Zaradenie súdnych úradníkov na súdoch ako štátnych zamestnancov do 7. platovej triedy:

Počet štátnozamestnaneckých miest ............................600 súdnych úradníkov

Súčasné zaradenie v plat. triede T6 .................................12 720 Sk/mes.

Navrhované zaradenie v plat. triede T7 .........................14 410 Sk/mes.

_______________________________________________________________________________

Rozdiel ...................................................................................+ 1 690 Sk/mes.

Výpočet:

600 súdnych úradníkov + 1690 Sk x 12 mes.= 12 168 000 Sk

2.Doplnenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v § 69 ods. 1 o písmeno e), ktoré znie:

e)predsedovi kategórie krajského súdu v sumu 1 000 Sk mesačne a predsedovi grémia okresného súdu vo výške 800 Sk mesačne.

Navrhované priznanie funkčných príplatkov za vyššiu sudcovskú funkciu nebude mať dopad na štátny rozpočet, nakoľko bude financované z úspory zníženia súdnych funkcionárov (podpredsedov súdov) v zmysle ustanovení návrhu zákona.

a)Súčasný stav

-podpredsedovia krajských súdov s funkčným príplatkom 3 600 Sk/mes.:

22 podpredsedov KS x 3600 Sk x 12 mes. = 950 400 Sk/rok

-podpredsedovia okresných súdov s funkčným príplatkom 3000 Sk/mes.:

67 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 2 412 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu podpredsedovia OS + KS ...................... 3 362 400 Sk/rok

Funkčné príplatky podpredsedov, ktoré v zmysle návrhu zákona zostávajú v platnosti:

44 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 1 584 000 Sk/rok

8 podpredsedov KS x 3 600 Sk x 12 mes. = 345 600 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu .............................................................. 1 929 600 Sk/rok

b)Úspora zo zníženia počtu podpredsedov OS a KS:

Súčasné funkčné príplatky podpredsedov OS + KS = 3 362 400 Sk/rok

Zotrvávajúce funkčné príplatky podpreds. OS + KS = - 1 929 600 Sk/rok

____________________________________________________________________

Zostáva na prerozdelenie ......................................... = 1 432 800 Sk/rok

c)Návrh v zmysle ustanovenia návrhu zákona:

-predsedovia kolégia krajského súdu .................. 3 x 8 KS = 24 osôb

24 preds. kolégia KS x 1000 Sk x 12 mes. =288 000 Sk/rok

-predsedovia grémia okresného súdu ................100 osôb

100 predsedov grémií OS x 800 Sk x 12 mes. = 960 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu funkčné príplatky OS + KS ..............................1 248 000 Sk/rok

d)Rekapitulácia:

Zostalo na prerozdelenie..........................................1 432 800 Sk/rok

Potreba na nové funkčné príplatky ..........................1 248 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Zostáva .......................................................................... 184 800 Sk/rok

na vytvorenie ďalších kolégií a grémií na súdoch SR.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ústava Slovenskej republiky v druhom oddiely siedmej hlavy upravuje základné princípy a zásady organizácie a výkonu súdnej moci v Slovenskej republike. Predkladaný návrh zákona o súdoch nadväzuje a podrobne rozvíja základy ústavnej koncepcie súdnictva a obsahuje ustanovenia o právomoci súdov, hlavných zásadách činnosti súdov, sústave súdov, pôsobnosti súdov, organizácii súdov, riadení a správe súdov, o sudcovskej samospráve a o účasti súdov zapojených na rozpočet Ministerstva spravodlivosti SR na tvorbe rozpočtu pre súdy. V odseku 2 sa vymedzuje predmet úpravy negatívnym spôsobom, a to tak, že sídla a obvody upravuje osobitný zákon.

K § 2

Rešpektujúc znenie Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje okruh otázok tvoriacich výkon súdnictva, t.j. okruh oprávnení, ktoré zveruje zákon súdom ako orgánom verejnej moci, na rozdiel od iných orgánov verejnej moci.

V súlade s Návrhom opatrení na zdokonalenie správneho súdnictva zostane rozhodovanie o správnych veciach zachované v sústave všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva, keďže stav nie je taký, aby odôvodňoval efektívny výkon správneho súdnictva v samostatnej sústave správnych súdov.

Návrh zákona v 2 ods. 2 predpokladá, že súdy budú vykonávať aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, teda činnosť, ktorá nemá povahu rozhodovaciu, napríklad vedenie obchodného registra, súdnu úschovu podľa § 352 Občianskeho súdneho poriadku a pod.

K § 3 a 4

Základné zásady činnosti súdov, tak ako sú vymedzené v predkladanom návrhu zákona o súdoch, sú koncipované v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky a adekvátnym spôsobom zaisťujú ochranu práv účastníkov konania a potrebné princípy, z ktorých musí fungujúce nezávislé súdnictvo vychádzať. V návrhu sa čiastočne preberajú zásady obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré sa v prípade potreby modifikujú tak, aby zodpovedali zneniu procesných predpisov a zároveň sa dopĺňajú o zásady v doteraz platnej právnej úprave neupravené. Právna úprava sa obmedzuje na všeobecné vyjadrenie zásad, pričom sa predpokladá ich konkretizácia v osobitných, najmä v právnych predpisoch procesnej povahy.

Ustanovenie § je dokazujúcim ustanovením, podľa ktorého bezpečnosť objektov súdu a nerušný priebeh súdneho konania zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže podľa osobitného zákona.

K § 5

Vychádzajúc z s čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sústavu súdov tvorí Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy; podľa ods. 2 citovaného článku podrobnejšiu úpravu sústavy súdov upravuje zákon, a teda v § 2 sa navrhuje, aby okrem Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sústavu súdov tvorili, tak ako tomu bol doteraz, okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Uvedené súdy teda tvoria sústavu všeobecného súdnictva.

V súlade s „Návrhom optimalizácie súdnej sústavy“ je cieľom prekladateľa vytvorenie jednotnej trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva (dvojstupňovej v rámci správneho súdnictva), v rámci ktorej veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa, veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa a veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať najvyšší súd.

Zo sústavy súdov sa, v porovnaní z doterajšou právnou úpravou, navrhuje vypustenie poľných súdov, t.j. vyšších poľných súdy a nižších poľných súdov, pôsobnosť ktorých do budúcna budú vykonávať v čase vojny a vojnového stavu zostávajúce vojenské súdy.

K § 6

V § 6 sa ustanovuje všeobecná zásada, podľa ktorej súdnictvo v prvom stupni vykonávajú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach okresné súdy. Výnimku z aplikácie tejto zásady môže ustanoviť jedine zákon, ktorý môže zveriť prvostupňovú agendu aj do pôsobnosti súdov vyššieho stupňa. Odlišná situácia je v rámci správneho súdnictva, v rámci ktorého v správnych veciach bude konať a rozhodovať v prvom stupni krajský súd. Podľa odseku 2 na okresných súdoch zostane len agenda vo vybraných volebných veciach (konanie vo veciach zoznamov voličov a zoznamov oprávnených osôb na hlasovanie v referende a konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja).

K § 7

Krajské súdy v rámci v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach budú konať a rozhodovať v prvom rade ako súdy druhého stupňa; iba výnimočne budú konať a rozhodovať v týchto veciach ako súdy prvého stupňa. Odlišná situácia je v prípade správneho súdnictva. Krajské súdy budú konať a rozhodovať v správnom súdnictve zásadne ako súdy prvého stupňa. Osobitný zákon môže ustanoviť, že v prvom stupni bude konať a rozhodovať iný súd. Vzhľadom na to, že okresné súdy v správnom súdnictve nebudú konať (okrem vecí uvedených v § 6 ods. 2 ), prejdú na krajské súdy všetky správne veci, v ktorých doposiaľ konali okresné súdy (napr. preskúmavanie rozhodnutí o priestupkoch, preskúmavanie rozhodnutí územnej samosprávy podľa zákona o obecnom zriadení). K tomu sú potrebné niektoré novely zákonov (k tomu pozri Čl. VI až IX návrhu zákona). V odseku 3 sa krajským súdom zveruje právomoc konať a rozhodovať vo veciach s konečnou platnosťou ako súdu jedinej inštancie, ak to ustanovuje zákon. Pôjde napr. o niektoré veci volebné, veci podľa piatej časti platného Občianskeho súdneho poriadku uvedené štvrte, piatej a siedmej hlave s tým, že proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

K § 8

Deklaruje sa postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako vrcholného súdneho orgánu v oblasti všeobecného súdnictva Najvyšší súd sa charakterizuje ako najvyšší súdny orgán všeobecného súdnictva a v rámci neho aj správneho súdnictva (v zahraničí je správne súdnictvo spravidla zastrešené samostatnými najvyššími súdmi). Táto jeho pozícia bude naplňovaná najmä jeho samotnou rozhodovacou činnosťou, ktorou sa okrem iného má zaistiť jednotnosť a zákonnosť v rozhodovaní ostatných súdov.

Hlavným poslaním najvyššieho súdu je zabezpečovať zákonnosť a jednotnosť rozhodovania všetkých súdov. Návrh vychádza z toho, že najvyšší súd bude plniť túto funkciu predovšetkým typickými súdnymi prostriedkami, t.j. rozhodovaním v konkrétnej veci v rozsahu pôsobnosti uvedenej v odseku 1. Jediným tzv. neprocesným prostriedkom zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov je vydávanie stanovísk k výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Za týmto účelom je najvyšší súd oprávnený vykonávať prieskum rozhodovacej činnosti súdov nižšieho stupňa v právoplatne skončených veciach, čiže sledovanie rozhodovacej činnosti ostatných súdov (ale aj senátov najvyššieho súdu) môže byť a bude impulzom pre túto zjednocovaciu činnosť.

K § 9

Špeciálny súd je organickou súčasťou sústavy súdov Slovenskej republiky a bol do nej zaradený zákonom č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2004 Z.z. ako špecializovaný orgán na trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu.

V § 9 sa vymedzuje pôsobnosť Špeciálneho súdu, ktorý bude rozhodovať výlučne v trestných veciach uvedených v Trestnom zákone, prípadne ďalších veciach, ak tak ustanoví osobitný zákon. Pôjde najmä o otázky úzko súvisiace z trestným konaním a odhaľovaním trestnej činnosti ako napríklad rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona.

V odseku 2 sa definuje postavenie Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti podľa vzoru krajského súdu, z čoho vyplýva, že o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu bude rozhodovať najvyšší súd.

K § 10 V sústave súdov Slovenskej republiky majú už tradičné postavenie vojenské súdy, ktoré uskutočňujú súdne konanie vo veciach vymedzených právnymi predpismi trestného práva procesného týkajúcich sa trestných činov najmä vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, vo výnimočných prípadoch i civilných osôb.

V § 10 sa ustanovuje pôsobnosť vojenských súdov. Podobne ako Špeciálny súd, i vojenské súdy budú rozhodovať výlučne v trestných veciach, prípadne aj v niektorých veciach súvisiacich s trestným konaním, resp. s odhaľovaním trestnej činnosti.

Napriek svojmu osobitnému postaveniu patria vojenské súdy, podobne ako Špeciálny súd, do sústavy všeobecných súdov. Vojenský obvodový súd je súdom prvej inštancie; o riadnych opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam bude rozhodovať Vyšší vojenský súd, ktorý vo výnimočných prípadoch bude rozhodovať aj ako súd prvého stupňa. O riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Vyššieho vojenského súdu bude rozhodovať najvyšší súd.

Ustanovenie odseku 5 sa preberá zo súčasného znenia zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, pričom je čiastočne prispôsobené zneniu textu Ústavy Slovenskej republiky a umožňuje realizáciu záväzku Slovenskej republiky vyjadreného v čl. 7 ods. 1 písm. b) Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl publikovanej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 324/1997 Z.z.

K § 11

Ústava Slovenskej republiky v čl. 141 ods. 1 stanovuje že „v Slovenskej republike súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy.“ Odsek 1 nadväzuje na ústavou zakotvený princíp, pričom ho ďalej rozvíja v tom smere, že na súde zabezpečujú výkon súdnictva vo všeobecnosti a primárne sudcovia, ktorý sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom. Výnimku zo zásady, že na súde konajú a rozhodujú výlučne sudcovia predvída samotná Ústavy Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2, keď umožňuje aby sa na rozhodovaní podieľali aj prísediaci sudcovia z radov občanov a zamestnanci súdu poverení sudcom. V súlade s citovaným článkom Ústavy Slovenskej republiky sa ustanovuje zásada senátneho rozhodovania, ktorá môže byť prelomená v prospech samosudcovského rozhodovania; zákon zároveň zohľadňuje, že niektoré otázky prislúcha rozhodnúť predsedovi senátu. Návrh zákona obe tieto možnosti zohľadňuj. Aj naďalej zachováva pri rozhodovaní súdov, avšak len v trestnoprávnych veciach, prítomný laický prvok v podobe prísediacich ako aj možnosť konania a rozhodovania súdnych úradníkov (v zmysle Ústavy Slovenskej republiky zamestnancov súdu poverených sudcom). Na rozdiel od platného právneho stavu sa navrhuje zúženie možnosti prísediacich podieľať sa na výkone súdnictva (len v rámci senátov okresných súdov a vojenských obvodových súdov; pozri nasledujúce ustanovenia).

K § 12

Plénum súdu predstavuje jeden zo základný prvkov v organizácii súdu, prostredníctvom ktorého sa realizuje riadenie a správa vybraných vnútorných vecí súdu priamo sudcami príslušného súdu. Plénum je v podstate kolektívnym orgánom s rozhodovacou a inou právomocou vo veciach výkonu súdnictva. Plénum nemá postavenie orgánu správy súdu, ale je nevyhnutným článkom v rámci riadenia a správy súdu a je zároveň výrazom nezávislosti a určitej vnútornej autonómie súdu, keďže volí orgány sudcovskej samosprávy a v určitých prípadoch plní ich funkciu (k tomu pozri vysvetlivky k § 45 návrhu zákona). V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje zloženie pléna súdu, jeho uznášaniaschopnosť a spôsob prijímania rozhodnutí pléna a taktiež základný rámec jeho pôsobnosti..

K § 13

Doterajšia právna úprava súdneho oddelenia obsiahnutá v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) sa javí pre potreby praxe ako nevyhovujúca, pričom je nevyhnutné, aby fungovanie oddelenia malo zákonný rámec. Podľa navrhovaného znenia už sudca (senát) nebude súčasťou súdneho oddelenia, inak povedané súdne oddelenie sa bude vytvárať pre potreby sudcu alebo senátu a predstavuje v podstate obslužný aparát, ktorý má umožniť sudcovi (senátu) sústrediť svoju činnosť na samotný výkon súdenia a zbavuje sudcu (senát) nutnosti vykonávať činnosti nesúvisiace so samotným rozhodovaním; tieto bude obstarávať oddelenie pre sudcu (senát). Pôjde najmä o činnosti administratívneho charakteru.

V § 13 sa upravuje postavenie súdneho oddelenia, jeho zloženie, spôsob organizácie práce v súdnom oddelení. Navrhuje sa, aby sa súdne oddelenie vytváralo obligatórne pre sudcu (senát) a fakultatívne pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaní a rozhodovaním; či sa súdne oddelenie vytvorí aj pre súdneho úradníka bude vyplývať z rozvrhu práce.

Okrem súdnych oddelení sa predpokladá kreovanie aj iných organizačných útvarov, ktoré budú slúžiť na skvalitnenie a zefektívnenie výkonu súdnictva (naor. spisovňa, podateľňa).

K § 14

Upravuje sa zloženie senátu okresného súdu. Ponecháva sa prítomný laický prvok. Funkciu predsedu senátu môže vykonávať jedine sudca (§ 15 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

K § 15

Zavádza sa nový inštitút v rámci organizácie okresného súdu, ktorým je grémium okresného súdu. Základnou úlohou grémia okresného súdu je spolupodieľať sa na zabezpečovaní potrebnej odbornej úrovne sudcov tvoriacich toto grémium s prihliadnutím na ich prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti. Zaradenie sudcu do grémium však nepredurčuje špecializáciu tohto sudcu, len zohľadňuje už spomínanú podstatnú časť jeho rozhodovacej činnosti, ktorá je základným kritériom zaradenie sudcu do príslušného grémia. Grémium možno čiastočne ponímať ako určitú obdobu kolégia krajského súdu. Grémium okresného súdu ani predsedu grémia nie je orgánom riadenia a správy.

Ustanovenie § 17 upravuje zriaďovanie grémií, pričom obligatórne sa zriaďuje občianske a trestné kolégium, ďalšie kolégia sa zriaďujú fakultatívne, za predpokladu, že budú mať požadovaný minimálny počet členov. Ak na súde nie je dostatočný počet sudcov s preväzujúcim obsahom rozhodovacej činnosti určitého druhu pre vytvorenie grémia, funkciu grémia plnia títo sudcovia bez vytvorenia grémia; funkciu predsedu grémia vykonáva predseda súdu. Ďalej sa upravuje pôsobnosť grémií a pôsobnosť predsedu grémia. Ustanovenie do funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon (zákon č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov).

V odseku 6 sa upravuje ďalšia alternatíva pre prípad, že na okresnom súde sa nezriadi grémium. Pre riešenie sporných otázok medzi viacerými grémiami v obvode krajského súdu môže predseda tohto krajského súdu zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov.

K § 16

Upravuje sa zloženie senátov krajského súdu; senáty krajského súdu sú zložené výlučne zo sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. V odseku 2 sa zohľadňuje pomerne častý jav na súdoch vyššieho stupňa kedy sa v senáte nachádzajú viacerí sudcovia, ktorý sú z hľadiska kariérneho postu predsedami senátu.

K § 17

Obdobnú funkciu ako grémia na okresnom súde plnia na krajskom súde kolégiá. Vzhľadom na to, že krajský súd je primárne súdom odvolacím je nevyhnuté aby, bola posilnená jeho funkcia v rámci zjednocovacieho konania, ktorú bude krajský súd realizovať najmä prostredníctvom jednotlivých kolégií. Na krajskom súde sa budú zriaďovať obligatórne uvedené štyri kolégiá; kreovanie ďalších nie je vylúčené.

K § 18

Najvyšší súd bude i naďalej rozhodovať v zásade v senátoch, s výnimku niektorých vecí, o ktorých môže rozhodnúť predseda senátu, ak tak ustanoví niektorý z procesných kódexov.

V odseku 2 sa ustanovuje zloženie senátov najvyššieho súdu, ktoré sú v zásade trojčlenné; ak najvyšší súd rozhoduje v inštančnom postupe proti rozhodnutiam iného senátu najvyššieho súdu skladajú sa z piatich sudcov. Uvedené zloženie senátov môže byť osobitným zákonom (napr. procesným kódexom) modifikované v prospech vyššieho, avšak vždy nepárneho počtu sudcov.

K § 19

Sudcovia najvyššieho súdu v súčasnosti nemajú k dispozícii žiadnych odborných pracovníkov na vykonávanie takých činností, ako je zadovažovanie podkladov k rozhodnutiu vo veci, skutkový a právny rozbor prejednávaných vecí, vyhľadávanie odbornej literatúry a judikatúry, zisťovanie a vyhľadávanie odborných konzultantov, písanie konceptov právnych riešení veci a pod. Ide o vysoko odbornú a všestrannú činnosť v rôznych právnych odboroch zahŕňajúcich nielen právne, ale aj ekonomické, sociálne, medicínske či rôzne technické súvislosti. Preto je žiadúce do funkcie asistentov sudcov menovať odborníkov s dlhšou právnou praxou, ktorí budú zárukou vysoko erudovaného odborného servisu pre rozhodovanie najvyššieho súdu a sudcov. Vzhľadom na to sa javí dôvodné ich postavenie špeciálne upraviť v zákone o súdoch.

Asistent sudcu najvyššieho súdu bude mať postavenie štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu, a to v dočasnej štátnej službe na základe výberového konania.

K § 20

Vymedzuje sa pôsobnosť pléna najvyššieho súdu, spôsob jeho zvolávania, rokovania a rozhodovania, verejnosť rokovaní pléna najvyššieho súdu a niektoré parciálne otázky týkajúce sa zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu. Vzhľadom na závažnosť otázok, ktoré bude plénum prejednávať a na ich možný dopad na chod súdnictva je nevyhnutné, aby sa rokovania pléna najvyššieho súdu mohli zúčastňovať aj iné zložky verejnej moci, čo je zohľadnené v odseku 5.

K § 21

Kolégium najvyššieho súdu je kolektívnym orgánom z rozhodovacou a inou právomocou, pričom plní obdobné úlohy ako kolégium krajského súdu, či grémium okresného súdu, teda zabezpečuje potrebnú odbornú úroveň sudcov, ktorý sú jeho súčasťou. Na rozdiel od kolégia krajského súd je kolégiu najvyššieho súdu zverené právomoc prijímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, čo vyplýva z jednej zo základných úloh najvyššieho súdu, ktorou je zabezpečovania jednotného používania a jednotného výkladu zákonov. Vnútorná organizácia kolégia a organizácia jeho činnosti je obdobná ako u kolégia krajského súdu.

K § 22

V § 24 sa upravujú základné princípy realizácie zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu, ktorá sa uskutočňuje v dvoch formách, a to zverejňovaním súdnych rozhodnutí zásadného významu (nie len rozhodnutí najvyššieho súdu) a prijímaním zásadných stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedenú zjednocovaciu činnosť uskutočňuje na najvyššom súde plénum a kolégium. Vzhľadom na význam tejto činnosti je nevyhnutné upraviť zásady spolupráce pléna alebo kolégia najvyššieho súdu s inými orgánmi verejnej moci, prípadne iným odbornými ustanovizňami tak ako je to navrhované v odseku 2. Vzhľadom na význam a prípadný dosah zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu sa umožňuje, aby sa na rokovaní pléna alebo kolégia, ktoré rozhoduje o prijatí stanoviska obligatórne zúčastňovali zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva. Účasť iných subjektov je podľa odseku 3 fakultatívna.

K § 23

Upravuje sa vydávanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Zároveň sa v písm. a) a b) špecifikuje jej obsah. Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bude najvyšší súd zverejňovať na internete, čo umožní zvyšovanie právneho vedomia ako odbornej, tak i laickej verejnosti. Z dôvodu materiálno-technického zabezpečenia tejto povinnosti vyplývajúcej pre najvyšší súd, sa v Čl. IX navrhuje oddialenie účinnosti tohto ustanovenia.

K § 24

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, na základe ktorého plénum najvyššieho súdu prijíma uvedené interné normy, pričom rokovací poriadok sa, vzhľadom na svoj význam, vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K § 25 a 26

Špeciálny súd bude rozhodovať v trojčlenných senátoch, ak osobitný zákon neustanoví, že vo vecí predseda senátu. Senáty špeciálneho súdu sa budú skladať výlučne zo sudcov, teda laický prvok sa neuplatňuje.

Vzhľadom na to, že jedinou agendou Špeciálneho súdu bude agenda trestná, kolégiá sa na Špeciálnom súde nebudú zriaďovať; ich pôsobnosť bude vykonávať plénum Špeciálneho súdu.

K § 27 až 31

Šiesta hlava zakotvuje, ako to už z názvu vyplýva, postavenie a organizáciu vojenských súdov ako súčasti všeobecného súdov.

V § 10 ods. 2 sa upravuje postavenie vojenského obvodového súdu ako prvostupňového článku sústavy vojenských súdov. Pri jeho rozhodovaní sa bude uplatňovať zásada samosudcovského rozhodovania v kombinácii so senátnym rozhodovaním. Senáty vojenského obvodového súdu budú podobne ako na okresných súdoch pozostávať zo sudcu, ktorý bude predsedom senátu a dvoch prísediacich.

Podobne ako na krajskom súde i na Vyššom vojenskom súde sa bude uplatňovať primárne zásada senátneho rozhodovania. Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú výlučne zo sudcov tohto súdu; prísediaci na tomto súde nebudú pôsobiť.

Pre vojenské obvodové súdy ako aj pre Vyšší vojenský súd platí primerane poznámka k § 26.

Vzhľadom na to, že podľa návrhu zákona sa do budúcna už nepočíta zo zriaďovaním poľných súdov je potrebné, aby ich funkciu počas vojnového stavu alebo vojny plnili vojenské súdy. Tieto však môžu efektívne fungovať len za predpokladu, že ich počty sudcov na nich pôsobiacich sa vhodným spôsobom doplnia do stavu, ktorý bude zárukou ich riadneho chodu.

V prípade vyhlásenia vojny alebo vojnového stavu sa teda počty sudcov vojenských súdov zvýšia na základe mobilizácie priamo zo zákona dvojnásobne, a to zo sudcov okresných súdov a krajských súdov určených podľa zoznamu, ktorý vydá predseda vyššieho vojenského súdu v spolupráci s predsedom krajského súdu. Nevyhnutným predpokladom zaradenia sudcu do tohto zoznamu je jeho súhlas takýmto zaradením.

Počet sudcov o ktorý sa má zvýšiť počet sudcov na vojenských súdoch vyplývajúci zo zákona môže v prípade potreby zmeniť ako smerom nadol tak i smerom nahor minister po dohode s ministrom obrany.

K § 32

Na rozdiel od platnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 80/1992 Zb. sa doteraz používaný pojem „štátna správa súdov“ nahrádza pojmom „riadenia a správa súdov“, ktorý zodpovedá zneniu Ústavy Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 3). Riadenie súdov je možné charakterizovať ako súbor práv a povinností zverený orgánom riadenia správy súdov, resp. súhrn činností vykonávaných týmito orgánmi, ktoré bezprostredne súvisia s výkonom rozhodovacieho procesu súdu (sudcu) a ktoré sú realizované za účelom skvalitnenia tohto procesu, najmä z hľadiska odbornosti, profesionality, včasnosti rozhodovania a efektivity konania. Na strane druhej, správu súdu je možné vymedziť ako súhrn činností vykonávaných príslušnými subjektami (orgánmi riadenia a správy súdov), ktorých účelom je vytvorenie čo najvhodnejších najmä materiálnych podmienok pre vlastný výkon súdenia (rozhodovacej činnosti súdov, sudcov), t.j. zabezpečiť potrebný „servis“ pre samotnú rozhodovaciu činnosť súdov a sudcov.

Jednou zo základných podmienok pre naplnenie ústavného princípu sudcovskej nezávislosti súdnej moci je dôsledné oddelenie výkonu riadenia a správy súdov od rozhodovacej činnosti súdov (sudcov). Absolútne oddelenie týchto dvoch zložiek však nie je možné a ani účelné. Špecifikom riadenia a správy v súdnictve je, že na rozdiel od riadenia a správy vykonávanej iných odvetviach verejnej moci, jej výkon je limitovaný tým, že nesmie zasahovať do vlastného výkonu sudcovskej činnosti (rozhodovania).

Z ústavnej a zákonnej zodpovednosti ministra spravodlivosti a ostatných orgánov riadenia a správy súdov za riadny chod justície však súčasne vyplýva, že úlohy riadenia správy súdov nemožno zúžiť len na samotné „hmotné“ zabezpečenie súdov, ale že týmto orgánom musia byť dané i prostriedky na zabránenie tomu, aby sudcovská nezávislosť nebola zneužívaná neodvodnenými prieťahmi súdneho konania a rozhodovania alebo porušovania zásad dôstojnosti súdneho konania a sudcovskej etiky (napr. prostredníctvom dohľadu ministerstva).

V odseku 1 sa definujú základné úlohy riadenia a správy súdov. V odseku 2 je uvedený ústavný princíp oddelenosti výkonu riadenia a správy súdov od rozhodovacej činnosti súdov vyplývajúci z článku 141 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 33

Definujú sa orgány riadenia a správy súdov, ktorými sú predsedovi a podpredsedovia súdov, orgány sudcovskej samosprávy (sudcovské rady) a súdna rada. Spôsob a rozsah v akom sa podieľajú tieto orgány na riadení a práve súdov určuje zákon.

K § 34

Definujú sa orgány správy súdov, ktorými je vo všeobecnosti ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť súdov. Riaditeľ správy súdu je taktiež orgánom správy súdu (doterajší vedúci súdnych správ postavenie štátneho orgánu nemali), ktorý bude vykonávať podstatnú časť ekonomicko-administratívnej agendy, ktorú doteraz vykonával predseda súdu, a to v mene súdu. Niektoré otázky majúce charakter ekonomicko-administratívny však naďalej zostávajú v pôsobnosti predsedov súdov, ktorý sú primárne zodpovedný za chod toho ktorého súdu.

K § 35

Ustanovuje sa pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia súdu a v oblasti správy súdu, kde táto pôsobnosť je rozdelená medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu. Pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné vnímať nielen ako súhrn určitých oprávnení, ale zároveň aj ako zákonom dané povinnosti, s nesplnením ktorých je spojený vznik právnej zodpovednosti, právnym dôsledkom ktorej môže byť i zánik funkcie predsedu súdu.

Predseda je štatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento zákon nezveruje toto postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu – riaditeľovi správy súdu.

Rozsah, v akom sa predseda súdu podieľa na výkone súdnictva sa určí v rozvrhu práce, a teda predseda súdu v konečnom dôsledku nemusí počas výkonu tejto funkcie pojednávať. Ak predseda súdu vykonáva súdnictvo, tak buď ako predseda senátu alebo sudca, t.j. člen senátu alebo samosudca.

K § 36

Upravuje spôsob ustanovenia sudcu do funkcie predsedu súdu. Predsedu súdu bude menovať do funkcie minister spravodlivosti SR, a to na základe výsledkov výberového konania z troch najúspešnejších kandidátov. Funkčné obdobie predsedu súdu bude päť ročné a do funkcie ho bude možne vymenovať len v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.

K § 37

V § 37 je upravený zákonný rámec pre výberové konanie na funkciu predsedu súdu, jeho priebeh a účel.

Samotné výberové konanie vyhlasuje minister spôsobom a v lehotách tak, aby bol zabezpečená rovnaká možnosť pre prípadných záujemcov uchádzať sa o túto funkciu a v neposlednom rade tak, aby bola zachovaná funkčnosť súdov.

O funkciu predsedu súdu sa môže uchádzať nielen sudca príslušného súdu, ale aj sudca súdu rovnakého alebo vyššieho stupňa. Uvedené riešenie predpokladá v prípade vymenovania do funkcie predsedu súdu rozhodnutie Sudcovskej rady dočasnom pridelení sudcu na výkon funkcie predsedu súdu na súde nižšieho stupňa (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona).

V odsekoch 5 až 7 sa ustanovuje spôsob kreovania päťčlennej výberovej komisie a jej predsedu, uznášaniaschopnosť a spôsob rozhodovania. Cieľom zákonodarcu je, aby vo výberovej komisii boli zastúpené všetky zložky súdnictva, ako sudcov, tak i predstaviteľov správy súdov, pri zachovaní väčšiny z radov sudcov, čo podľa názoru zákonodarcu je dostatočnou zárukou a vyjadrením patričnej miery samosprávy v oblasti justície.

Samotné výberové konanie prebieha podľa zásad pre voľbu predsedov súdov schválených súdnou radou po dohode s ministrom.

Minister na základe výsledkov výberového konania je oprávnený vybrať si jedného z troch najúspešnejších uchádzačov a vymenovať ho a predsedu súdu, inak povedané, minister nie je viazaný poradím na prvých troch miestach úspešných uchádzačov.

V odsekoch 8 a 9 sa upravuje postup pre prípad, že výberové konanie nebude úspešné, resp. pre prípad, že úspešný uchádzač odmietne ujať funkcie predsedu súdu, alebo odmietne menovanie do tejto funkcie.

K § 38

Ustanovujú sa spôsoby zániku funkcie predsedu súdu. Základným a štandardným spôsobom zániku tejto funkcie je uplynutie jeho päťročného funkčného obdobia. Funkcia predsedu súdu však môže zaniknúť aj z dôvodov uvedených ods. 1 písm. a) až e), a to ešte pred uplynutím jeho funkčného obdobia. V odsekoch 2 až 6 sa bližšie špecifikuje proces predchádzajúci zániku funkcie predsedu súdu v závislosti od toho ktorého dôvodu zániku tejto funkcie.

V odseku 7 sa upravuje zabezpečenie realizácie úloh zverených predsedovi súdu, a to v situácii, ak funkcia predsedu zanikla, nový predseda súdu sa ešte neujal funkcie a podpredseda súdu nie je ustanovený, prípadne nie je vymenovaný.

K § 39 až 41

Upravuje sa postavenie podpredsedu súdu, rozsah a spôsob akým zastupuje predsedu súdu. V návrhu zákona sa upúšťa od kreovania funkcie podpredsedu súdu na všetkých okresných súdoch rovnako aj od viacerých postov podpredsedov súdov na jednom súde, následne sa upravuje aj spôsob zastupovania predsedu súdu, ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo zriadená.

V § 41 sa odkazuje na použitie ustanovení o zániku funkcie predsedu súdu aj na zánik funkcie podpredsedu súdu. Rozširuje sa právomoc predsedu súdu navrhnúť ministrovi odvolanie podpredsedu súdu. Výkon funkcie podpredsedu súdu, ako aj predsedu súdu sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona).

K § 42

V súlade so zakotvením postavenia predsedu a podpredsedu súdu ako súdnych funkcionárov, sa definujú ich povinnosti. Doplnenie povinností súdnych funkcionárov zabezpečia vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči nim, ak sa spreneveria výkonu svojej funkcie. Predseda a podpredseda súdu pri výkone svojej funkcie musí konať tak, aby neohrozil dôveru súdnictva, napr. nesmie zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho postoje a názory sudcu alebo člena sudcovskej rady, ak podáva návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu, zistiť potrebné skutočnosti a zabezpečiť vykonanie potrebných dôkazov a musí sa zdržať verejného vyslovovania názoru o veciach, ktoré sú prejednávané na súde, ktorý spravuje.

K § 43

Ustanovenie do funkcie zánik funkcie predsedu Najvyššieho súdu a podpredsedu Najvyššieho súdu vyplýva z časti priamo z čl. 145 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj zo zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto úprava ustanovenie do funkcie v tomto zákone nie je z dôvodu prípadnej duplicity potrebná.

Na predsedu najvyššieho súdu sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

K § 44

Pri vymenúvaní a odvolávaní predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa uplatňuje špecifický postup, na ktorom sa podieľa aj minister obrany.

Na predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu, o postavení podpredsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

K § 45

V zmysle čl. 143 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy, ktorými sú podľa navrhovaného odseku 1 sudcovské rady. Navrhuje sa, aby sa sudcovské rady zriaďovali na všetkých súdoch, teda na rozdiel od platnej právnej úpravy nielen na krajských súdoch, Špeciálnom súde, najvyššom súde a Vyššom vojenskom súde, ale aj na okresných súdoch. Na tzv. „malých“ okresných súdoch s počtom sudcom menším ako 15 sa sudcovské rady nebudú zriaďovať a ich funkciu bude plniť plénum tohto „malého“ súdu; uvedené platí aj pre vojenské obvodové súdy.

Ustanovuje sa minimálny a maximálny počet členov sudcovskej rady. Členov sudcovskej rady bude voliť plénum príslušného súdu, ktoré zároveň určí počet členov sudcovskej rady. Ďalej sa upravuje spôsob kreovania orgánov sudcovskej rady, zvolávanie a rokovanie sudcovskej rady, spôsob hlasovania v sudcovskej rade, pôsobnosť sudcovskej rady, zverejňovanie informácií o činnosti sudcovskej rady a prijímanie vnútroorganizačných právnych aktov sudcovskej rady.

K § 46

Ustanovuje sa funkčné obdobie sudcovských rád v trvaní 5 rokov a spôsoby zániku členstva v sudcovskej rade.

K § 47

V nadväznosti na § 48 sa upravuje spôsob dopĺňania členov sudcovskej rady do počtu určeného plénom pri voľbe členov sudcovskej rady a taktiež podmienky, za ktorých môže plénum pre tento prípad rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady.

K § 48

Upravuje zloženie a pôsobnosť kolégia predsedov sudcovských rád, ako určitej nadstavby k orgánom sudcovskej samosprávy, úlohou ktorej je rozhodovať o otázkach presahujúcich svojim významom územnú pôsobnosť jednotlivých sudcovských rad.

K § 49

Vymedzujú sa základné nástroje uplatňované predsedom súdu pri riadení súdu.

K § 50

Definuje sa rozvrh práce ako jeden z nástrojov riadenia súdov, prostredníctvo, ktorého sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. V odseku 2 sa stanovujú obsahové náležitosti rozvrhu práce. Zároveň sa upravuje zásada publicity rozvrhu práce.

K § 51

V odseku 1 sa upravuje všeobecný princíp podľa, ktorého sa uskutočňuje prideľovanie vecí jednotlivým senátom, samosudcom súdnym úradníkom a notárom ako súdnym komisárom. Veci sa teda prideľujú za týchto kumulatívne splnených podmienok:

1.náhodným výberom

2.pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, t.j. „generátorom“

V odsekoch 4 až 7 sa upravujú modifikácie uvedeného spôsobu prideľovania vecí došlých na súd.

K § 52

Toto ustanovenie upravuje proces tvorby rozvrhu práce a určuje subjekty, ktoré sa na ňom podieľajú. Subjektom zodpovedným nielen za samotné vytvorenie, ale aj vytvorenie funkčného rozvrhu práce, je predseda príslušného súdu. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný postupovať v súčinnosti s vymenovanými orgánmi riadenia a správy súdov. V záujme zabezpečenie a potrebnej miery pružnosti a, zohľadňujúc mieru zodpovednosti predsedu súdu pri tvorbe rozvrhu práce je aj to, že návrhmi vznesenými subjektami podieľajúcimi sa na tvorbe rozvrhu práce nie je predseda súdu viazaný, čo ho však nezbavuje povinnosti uviesť tieto odlišné stanoviská pri vydaní rozvrhu práce.

Ak si predseda súdu neplní zákonom určené povinnosti, má takéto jeho konaní alebo nekonanie za následok vznik disciplinárnej zodpovednosti a môže viesť až k jeho dovolaniu z funkcie predsedu súdu.

Pre prípad, že rozvrh práce nie je vydaný v lehotách ustanovených zákonom, resp. nie je vydaný vôbec, použije sa postup uvedený v odseku 6.

K § 53

V záujme zabezpečenie efektívneho výkonu súdnictva sa upravuje dohľadová právomoc predsedu súdu, výkon ktorej má smerovať k zabezpečeniu dodržiavania zásad sudcovskej etiky, dôstojnosti a plynulosti súdneho konania. Nová, navrhovaná právna úprava dohľadu predsedu súdu vychádza a nadväzuje na platné znenie zákona č. 80/1992 Zb. pričom bližšie špecifikuje a konkretizuje oprávnenia predsedu súdu v rámci výkonu dohľadu. Dohľadovú právomoc predsedu súdu je potrebné vnímať zároveň aj ako jeho povinnosť, keďže za výkon súdnictva na súde zodpovedá predseda súdu. Nástroje, prostredníctvom ktorých predseda súdu vykonáva dohľad a ktoré sú určené na dosiahnutie riadneho chodu súdu pri výkone súdnictva, sú uvedené v ods. 1 písm. a) až g).

Ak pri výkone dohľadu predseda údu zistí prípadné nedostatky je nevyhnutné, aby tieto zistenia prerokoval s dotknutým sudcom a v prípade, ak je to potrebné uložil opatrenie – návrh na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc –, ktoré by viedli k náprave. Predseda súdu podáva v odôvodnených prípadoch ministerstvu podnety na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov.

K § 54 a 55

Vnútorná revízia predstavuje osobitný inštitút v rámci riadenia súdov. Je relatívne novým prvkom, ktorý súčasná platná právna úprava nepozná. Základnou úlohou vnútornej revízie je odhaliť slabé miesta v vo vybavení a činnosti súdov. Má preveriť úroveň organizačnej, riadiacej a kontrolnej činnosti súdu, pričom nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Inak povedané, vnútorná revízia sa zameriava na všetky otázky činnosti súdu s výnimkou rozhodovacej činnosti súdu.

V odseku 1 sa definujú základné úlohy a ciel vnútornej revízie.

Garantuje nezávislosť súdnictva pri výkone vnútornej revízie.

Vymedzuje vzťah medzi vnútornou revíziou a vnútorným auditom podľa zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že na výkon vnútornej revízie sa nepoužije uvedený zákon, resp. ciele vnútornej revízie a vnútorného auditu sú odlišné a teda tieto dva inštitúty nie je možné stotožňovať.

K § 56 Definujú sa základné práva a povinnosti členov oddelenia revízie pri výkone samotnej revízie.

K § 57

Upravuje sa výkon revízie na okresnom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na okresnom súde vykonáva.

K § 58

Upravuje sa výkon revízie na krajskom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na krajskom súde vykonáva.

K § 59

Upravuje sa základný rámec výkonu revízie na najvyššom súde.

K § 60

Upravujú sa jednotlivé spôsoby zániku funkcie vizitátora.

K § 61

Výsledkom revízie je správa, ktorá v písomnej forme popisuje zistený stav na preverovanom súde, ktorá ako taká sa zasiela vymedzenému okruhu subjektov a je podkladom pre realizáciu potrebných opatrení vedúcich k náprave prípadných nedostatkov zistených pri výkone revízie.

K § 62

Upravuje jeden z právnych mechanizmov oprávňujúci fyzické osoby a právnické osoby domáhať sa ochrany svojho ústavou garantovaného práva, a to práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je sťažnosť na postup súdu. Zároveň sa vymedzuje predmet sťažnosti, ktorým môžu byť len prieťahy v konaní alebo porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania vymedzeným okruhom súdnych osôb.

Aktívne legitimovaným na podanie sťažnosti je účastník konania v občianskom súdnom konaní a strana v trestnom konaní, ktorých totožnosť s prihliadnutím na § 58 odsek 2 musí byť zrejmá.

Podanie sťažnosti sťažovateľom nesmie byť zámienkou pre vyvodzovanie akýchkoľvek negatívnych dôsledkov, či represie voči jeho osobe, s výnimkou administratívnoprávneho alebo trestnoprávneho postihu, ak sa svojou sťažnosťou dopustí priestupku alebo trestného činu.

V odseku 4 sa zvýrazňuje povinnosť príslušných orgánov riadenia a správy posudzovať podania došlé na súd v prvom rade podľa ich obsahu, a to z dôvodu, že podanie ktoré síce nie je sťažnosťou, môže byť podnetom, ktorým sa v konečnom dôsledku môže poukazovať na závažné nedostatky v činnosti súdov.

K § 63

Ustanovenie vymedzuje, ktorému z jednotlivých orgánov riadenia a správy súdov patrí vybavovanie sťažností. Navrhovanou úpravou je zakotvené, že sťažnosti v zásade vybavuje predseda príslušného súdu.

K § 64

Stanovuje sa účel vybavovania sťažností, ktorým je odstránenie prípadných prieťahov v konaní. Pre naplnenie toho účelu zveruje návrh zákona orgánu, ktorý sťažnosť vybavuje určité oprávnenie umožňujúce zistiť skutočný stav veci (najmä na základe súdneho spisu, ale aj prípadných výpovedí dotknutých osôb) ako aj povinnosť vyvodiť dôsledky voči zodpovedným osobám, ktoré majú zabezpečiť nápravu zistených nedostatkov – podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc.

K § 65 Špecifiká činnosti súdov vyžadujú aby lehota na vybavenie sťažnosti bolo stanovená v takom rozsahu, aby zabezpečovala právo sťažovateľa na včasné vybavenie sťažnosti, ale súčasne tiež orgánu umožnila sústrediť všetky potrebné podklady pre jej vybavenie bez toho, aby týmto šetrením boli spôsobené prieťahy súdneho konania. Z týchto dôvodov sa upúšťa od doterajšej právnej úpravy, ktorá stanovovala lehotu na vybavenie sťažnosti v trvaní dvoch mesiacov, pričom umožňovala je j predĺženie bez špecifikácie dĺžky trvania tohto predĺženia. Navrhované znenie § 67 ustanovuje v odseku 1 všeobecnú 30 dňovú lehotu na vybavenie sťažnosti. Zároveň zohľadňuje aj prípadné komplikácie, ktoré môžu pri vybavovaní sťažnosti nastať a umožňuje jej predĺženie, avšak na rozdiel od doterajšej právnej úpravy stanovuje maximálnu dĺžku trvania lehoty (3 mesiace), v rámci ktorej musí byť sťažnosť vybavená. Z uvedeného teda vyplýva, že lehotu na vybavenie sťažnosti možno predĺžiť maximálne o 2 mesiace. Uvedené riešenie má odstrániť existujúci stav, kedy niektoré sťažnosti sú vybavované aj polroka, čo je do budúcna neúnosné.

K § 66

Účel vybavovania sťažnosti je naplnený až v momente, keď sťažovateľ je informovaný o spôsobe jej vybavenia ako aj o opatreniach prijatých za účelom odstránenia zistených prieťahov v konaní, prípadne vyvodenia osobnej zodpovednosti voči konkrétnemu sudcovi. Zároveň sa ustanovujú výnimky, keď nie je potrebné sťažovateľa písomne upovedomiť o vybavení sťažnosti.

K § 67

Upravuje sa možnosť preskúmania postupu a výsledku pri vybavovaní sťažnosti a to formou prešetrenia vybavenia sťažnosti. Určujú sa aj orgány príslušné na prešetrenie sťažnosti. Pri prešetrovaní podnetov postupuje príslušný orgán primerane podľa ustanovení tohto zákona o vybavovaní sťažností. Ak sa v rámci prešetrenia sťažnosti zistí, že sťažnosť nebola vybavená ako odôvodnená, hoci tak vybavená byť mala, tak orgán prešetrujúci vybavenie sťažnosti je povinný podať voči konkrétnemu predsedovi súdu návrh na začatie disciplinárneho konania.

Prešetrenia vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

K § 68

Ustanovuje sa subsidiárne použitie zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach na vybavovanie sťažnosti a prešetrovanie vybavenia sťažností

K § 69

Podnety popri sťažnostiach predstavujú ďalší z nástrojov uplatňovaných pri riadení súdnictva. Na rozdiel od sťažností, predmet podnetu je koncipovaný ďaleko širšie; pri sťažnostiach ich predmetom môžu byť len prieťahy v konaní (teda týka sa len výkonu súdnictva). Podnety sa môžu týkať aj výkonu správy sú a podnet môže uplatniť každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má znalosť o určitých nedostatkoch v činnosti súdu, resp. v správaní súdnych osôb.

V odsekoch 2 až 4 sa upravuje okruh orgánov oprávnených vybavovať podnety. Podobne ako sťažnosť i podnet musí byť vybavený v zákonom stanovenej lehote.

K § 70 Ustanovuje sa základná zásada rešpektovaná vo všetkých právnych procesoch, podľa ktorej sa každé podanie posudzuje podľa svojho obsahu a nie formálneho označenia.

K § 71

Ustanovenie vymedzuje jednotlivé kompetencie ministerstva pri správe súdov v členení podľa jednotlivých oblastiach správy súdov v súlade s § 35. S prihliadnutím na špecifické postavenie vojenských súdov sa ich správu vykonáva primárne ministerstvo obrany a čiastočne aj ministerstvo. Pôsobnosť ministerstva sa rozširuje a precizuje v oblasti informatiky a informačných systémov, pri ktorej doteraz absentovala adekvátna právna úprava.

K § 72

Upravuje sa dohľadová právomoc ministerstva. Výkone tejto právomoci ministerstva spočíva v sledovaní práce súdov, kde výkon správy ministerstva je limitovaný tým, že nesmie zasahovať do nezávislého výkonu súdnictva. Ministerstvo preto môže pri výkone svojej dohľadovej právomoci sledovať a hodnotiť postup súdov v konkrétnych veciach len z toho hľadiska, či nedochádza k zbytočným prieťahom v konaní a z hľadiska dodržiavania zásad dôstojnosti konania (sťažnosti) a nevhodného správania súdnych osôb (podnety). Spôsobom vybavovania právoplatne skončených vecí a môže zaoberať len z hľadiska získaných poznatkov o nejednotnosti súdneho rozhodovania v dôsledku čoho môže dávať podnety najvyššiemu súdu na zaujatie stanoviska k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Pre efektívnu realizáciu vyššie uvedených čiastkových oprávnení sa ministerstvu dáva možnosť vyžiadať si konkrétny spis.

K § 73

Nad rámec doterajšej platnej právnej úpravy sa vymedzuje pôsobnosť orgánov riadenia a správy súdov v oblasti informatiky a informačných systémov. Účelom tohto ustanovenia je upraviť kreovanie osobitných organizačných útvarov ministerstva na úrovni krajských súdov, ktoré by spravovali chod informačných systémov v rámci obvodu krajského súdu, t.j. aj na okresných súdov a zabezpečovali by tak bezpečnú a bezporuchovú prevádzku informačnej siete v dnešnej dobe nevyhnutnej súčasti práce sudcov pri výkon súdnictva. Navrhuje sa, aby oddelenia informatiky na krajských súdoch (v súlade s odsekom 4 aj na ostatných súdoch) boli v podstate detašovanými pracoviskami ministerstva. Uvedené riešenie, resp. centralizovaná správa informačných systémov je nevyhnutná najmä vzhľadom na povahu a charakter, ale i z dôvodov efektívnosti a bezpečnosti, ktorými sa vyznačuje oblasti informatiky.

K § 74

V odseku 1 sa vymedzujú kompetencie predsedu súdu v rámci správy súdu, ktoré vykonáva každý predseda súdu bez ohľadu na to, či ide o súd vyššieho alebo nižšieho stupňa. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie jednotlivých predsedov súdov. Špecifické postavenie má predseda najvyššieho súdu, ktorý vykonáva aj niektoré kompetencie, ktoré inak prislúchajú ministerstvu.

K § 75

Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého každý predseda súdu vydá organizačný poriadok, ktorým sa ustanovia podrobnosti pri organizácie pri správe súdu.

K § 76 Definuje sa postavenie riaditeľa správu súdov ako štátneho zamestnanca, na ktorého sa aplikuje zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a určuje sa jeho osobný úrad, ktorým je príslušný súd.

K § 77

Oprávnenie konať v mene súdu je vo všeobecnosti dané predsedovi súdu, t.j. štatutárnym orgánom súdu je jeho predseda. Ak sa má naplniť jeden zo základných cieľov tohto návrhu zákon, ktorým je odbremenenie predsedu súdu od úkonov nespadajúcich do výkonu súdnictva, je nevyhnutné, aby riaditeľ správy súdov ako orgán riadenia a správy súdov vykonával svoju pôsobnosť taktiež v mene súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnenie konať v mene súdu je priamo zo zákona rozdelené medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu.

Základným kritériom pre určenie pôsobnosti riaditeľa správy súdu je vecná hľadisko, podľa ktorého riaditeľ správy súdu koná v mene súdu len, ak ide o úkony súvisiace s riadením a organizáciou ekonomického a administratívneho chodu súdu. Pôsobnosť riaditeľa správy súdu určuje primárne zákon. V záujme zabezpečenia hospodárneho a efektívneho chodu súdu vo vymedzených oblastiach je možné pôsobnosť riaditeľa správy súdu rozšíriť, a to prenesením niektorých kompetencií z predsedu súdu a riaditeľa ak o tom rozhodne predseda súdu.

K § 78

V odseku 1 sa vymedzujú jednotlivé kompetencie, ktorú vykonáva riaditeľ každého súdu bez rozdielu. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie riaditeľov správ jednotlivých súdov.

K § 79

V § 79 sa vyvára zákonný rámec pre spracúvanie údajov v rámci Centrálneho informačného systém a stanovujú sa základné zásady pre spracúvanie údajov uvedených v odseku 1. Podrobnosti o vymedzenom okruhu otázok upraví vyhláška ministerstva.

K § 80

Stanovuje účel použitia osobných údajov a okruh subjektov oprávnených na ich využívanie. Primárne sú nimi ministerstvo a súdy. Sekundárne aj iné orgány verejnej moci ak tak ustanoví osobitný zákona

K § 81

Upravujú sa špecifiká spracúvania osobných údajov nachádzajúcich sa v centrálnom informačnom systéme.

K § 82 V súvislosti s plnením úloh ktoré ministerstvu vyplývajú z tohto alebo osobitných zákonov, dochádza k vytváraniu automatizovaných informačných systémov. Navrhované znenie § 83 rieši rámcovo oprávnenia vyplývajúce z vytvorenia týchto systémov, ich vlastníctvo a správu.

K § 83 až 88 V reakcii na požiadavky praxe je potrebné aspoň rámcovo, ale hlavne zákonným spôsobom upraviť problematiku tvorby rozpočtu súdov. Práve zákonná úprava má byť garanciou zvýšenia participácie reprezentantov súdnej moci na tvorbe rozpočtu súdov ako jedného z najdôležitejších nástrojov vplývajúcich chod súdnictva. Tento postup je nevyhnutný z hľadiska stanovenia všeobecných potrieb súdnictva a určenia priorít týchto potrieb i nevyhnutnej selekcie nepodstatných požiadaviek. Zámerom zákonodarcu je aspoň v hrubých rysoch, ale s presne vymedzenými väzbami upraviť samotný proces tvorby rozpočtu súdov. Navrhovaná právna úprava vychádza z nového spôsobu rozpočtovania rezortu, a to z tzv. programového rozpočtu.

Rozpočet súdov je základným nástrojom, podľa ktorého sa riadi finančné hospodárenie súdov. Samotný rozpočet je súčasťou rozpočtovej kapitoly ministerstva.

S finančnými prostriedkami určenými tomu ktorému súdu hospodári tento súd samostatne, čo však nevylučuje metodické riadenie zo strany ministerstva, skôr naopak, koordinácia týchto činností je zo strany ministerstva spravodlivosti ako správcu rozpočtovej kapitoly nevyhnutná.

Vymedzuje základný vzťah medzi súdmi a ministerstvom, resp. vojenskými súdmi a ministerstvom obrany v oblasti finančného hospodárenia, podľa ktorého súdy sú svojimi príjmami a výdavkami napojené rozpočet ministerstva, vojenské súdy na rozpočet ministerstva obrany s výnimkou finančných vzťahov vyplývajúcich zo zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, kedy sú vojenské súdy napojené na rozpočet ministerstva. Špecifické postavenie má najvyšší súd, ktorý má v rámci štátneho rozpočtu samostatnú rozpočtovú kapitolu. Návrh zákona toto postavenie najvyššieho súdu zachováva.

Zároveň sa definujú kolégiá predsedov krajských súdov, okresných súdov a vojenských obvodových súdov ako poradné orgány pri tvorbe rozpočtu súdov.

Definuje sa postavenie ministerstva ako subjektu, ktorý riadi a koordinuje prípravu a samotnú tvorbu návrhu rozpočtu súdov.

Stanovuje sa okruh subjektov, ktoré sa podieľajú na procese tvorby podkladov pre rozpočet súdov, pričom tento proces prebieha „zdola nahor“, t.j. od okresných súdov, cez súdy krajské až po ministerstvo. Uvedený postup má zabezpečiť jednotlivé súdy možnosť navrhnúť priority v rámci svojich potrieb a týmto spôsobom sa spolupodieľať na tvorbe návrhu rozpočtu pre súdy. Zároveň sa stanovujú presné termíny pre odovzdávanie podkladov z jednotlivých súdov, ktoré ministerstvo zohľadní pri vypracovávaní návrh rozpočtu súdov.

Upravuje sa samotný proces tvorby návrhu rozpočtu súdov, ktorý je v pôsobnosti ministerstva ako správcu rozpočtovej kapitoly, ktorej súčasťou je aj rozpočet súdov. Zároveň sa garantuje určitá spätná väzba medzi vypracovaným návrhom rozpočtu a požiadavky mi súdov, ktoré mu predchádzali, a to tak, že ministerstvo zasiela vypracovaný návrh rozpočtu späť na súdy a v prípade, že ak požiadavky súdov nie sú zohľadnené v návrhu rozpočtu súdov (v dôsledku schválených východísk pre tvorbu štátneho rozpočtu) na rokovanie s ministerstvom financií sa prizvú aj predsedovia krajských súdov.

Upravuje sa oprávnenie ministerstva rozpisovať rozpočtové prostriedky pre súdy, čo je však dôležité pri realizácii tohto oprávnenia je povinné zohľadňovať požiadavky súdov uplatňované v rámci procesu tvorby návrhu rozpočtu súdov, čo je výrazom potrebného spolupôsobenia súdov na celom, resp. všetkých rozpočtových procesoch, teda nielen jeho tvorbe, ale i realizácii.

Záverečným účtom súdov sa rozumie súhrnný dokument, ktorý obsahuje výsledky hospodárenia súdov za príslušný rozpočtový rok; je súčasťou záverečného účtu rozpočtovej kapitoly ministerstva. Podobne ako v prípade ostatných štádií rozpočtového procesu i na tvorbe návrhu záverečného účtu súdov sa podieľajú orgány súdov, v tomto prípade predsedovia krajských súdov. Samotný návrh záverečného účtu však zostavuje ministerstvo.

Záverečný účet súdov ako súčasť záverečného účtu rozpočtovej kapitoly ministerstva je predkladaný ďalším príslušným orgánom.

K § 89 Ide o výkladové ustanovenie, zohľadňujúce rekodifikáciu trestného práva procesného.

K § 90

Podľa zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok úlohy justičnej pokladnice plní Krajský súd v Bratislave. § 85 návrhu zákona konkretizuje príslušné ustanovenia citovaného zákona v tom zmysle, že určuje osobitný organizačný útvar určený na plnenie úloh justičnej pokladnice v rámci Krajského súdu v Bratislave – Oddelenie justičnej pokladnice.

K § 91 Navrhuje sa výslovne upraviť riešenie situácie, keď by Špeciálny súd nebol vytvorený (bolo by neúspešné výberové konanie) alebo také prípady, keď Špeciálny súd nemôže vykonávať svoju právomoc (pôjde najmä o prípad keď budú všetci sudcovia tohto súdu vylúčení). Ustanovuje sa, že v tomto prípade vykonáva právomoc Špeciálneho súdu Krajský súd v Banskej Bystrici.

K § 92 Ide o splnomocňovacie ustanovenie na základe ktorého ministerstvo vyhláškou vydá jednak správny a kancelársky poriadok pre okresné súdy, krajské súdy a Špeciálny súd ako aj ďalšie vyhlášky na vykonanie ustanovení zákona v rozsahu podľa odseku 2.

K § 93 až 96

V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť otázku ďalšieho zotrvania už vymenovaných predsedov súdov a podpredsedov súdov (okrem predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu), najmä s prihliadnutím na to, že návrh zákona zavádza nový systém kreovania funkcie predsedu súdu. Uvedené sa vzťahuje aj na predsedov kolégií. Návrh zákona sa v § 95 vysporiadala s existenciou už zvolených sudcovských rád na krajských súdoch a rieši obdobie do zvolenia nových sudcovských rád podľa toho zákona. Taktiež sa tu upravuje prvá voľba predsedov grémií okresných súdov a predsedov kolégií krajských súdov..

K § 97 až 99 Vzhľadom na to, že zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch sa ako celok zrušuje a problematika justičných čakateľov sa nezaradila do návrhu zákona o súdoch , uvedené legislatívno-technické riešenie presúva v podstate výlučne statusové otázky súvisiace s postavením justičných čakateľov do návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 100

Ustanovenie obsahuje návrh na zrušenie zákona č 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Obsah týchto právnych predpisov je z podstatnej časti nahradený úpravou navrhnutou v tomto zákone.

K Čl. II

K bodu 1 Navrhovaná zmena vyplýva zo zavedenia inštitútu dočasného pridelenia na výkon funkcie predsedu súdu podľa bodu 2.

K bodu 2

Navrhované ustanovenie vychádza z nevyhnutnosti upraviť postup pre prípad, že za predsedu súdu nižšieho stupňa bude vymenovaný sudca súdu vyššieho stupňa, čo si bude vyžadovať uplatnenie navrhovaného inštitútu dočasného pridelenia sudcu na výkon funkcie predsedu súdu.

K bodu 3 až 5

Zavedenie grémií na okresných súdoch si vyžaduje doplnenie právnej úpravy o spôsob voľby predsedu grémia a zániku jeho funkcie.

K bodu 6

Stanovuje sa pravidlo, že výkon určených funkcií na súde, okrem samotnej funkcie sudcu, sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu.

K bodu 7 Presúva sa pôsobnosť zo sudcovských rád na kolégium predsedov sudcovských rád.

K bodu 8 V praxi často dochádza k prípadom, keď sudca odmietne dať predsedovi súdu súhlas na zbavenie mlčanlivosti najmä v prípadoch, keď orgány činné v trestnom konaní preverujú trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Navrhovaná zmena má zjednodušiť túto procedúru zbavovania mlčanlivosti.

K bodu 9 Upravuje sa funkčný príplatok podpredsedu súdu v čase, keď zastupuje predsedu súdu; uvedené platí aj pre sudcu, ktorý zastupuje predsedu, ak podpredseda nie je ustanovený.

K bodu 10 Zriaďovanie grémií na okresných súdoch a kolégií na krajských súdoch si vyžaduje aj zmeny v oblasti funkčných príplatkov za riadenie v prípade predsedov týchto grémií alebo kolégií.

K bodu 11

Dopĺňa sa okruh subjektov aktívne legitimovaných podať návrh na začatie disciplinárneho konania.

K bodu 12

Navrhuje sa predĺženie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi. Súčasná dvojmesačná lehota nestačí na objektívne zistenie skutkového stavu a prešetrenie podnetov, nakoľko vo väčšine prípadov je potrebné vyžiadať si spisy súdov viacerých stupňov a vyjadrenia viacerých dotknutých osôb, resp. v niektorých prípadoch „počkať“ na rozhodnutie napr. o podanom mimoriadnom dovolaní alebo vznesenej námietke zaujatosti.

K Čl. III

K bodu 1 a 2 Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z doplnenia zákona o nový § 4a.

K bodu 3 Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov obsahoval v ustanoveniach § 13 ods. 3 a § 20 ods. 2 určenie vecnej a miestnej príslušnosti súdov na rozhodovania o použití informačno-technických prostriedkov mimo trestného konania. Vzhľadom na to, že sa táto právna úprava pre svoju prílišnú špecifickosť a znenie § 9 návrhu zákona v predkladanom zákone nepremietla a vzhľadom na to, že sa zákon č. 335/1991 Zb. ruší ako celok, je nevyhnutné túto problematiku zakomponovať do osobitného zákona, ktorým je zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Uvedenou legislatívno-technickou zmenou sa takto právna úprava „odpočúvania“ mimo trestného konania stáva komplexnou.

K Čl. IV

K bodu 1

Dopĺňa sa právna úprava o prese vymedzenie vzťahov nadriadenosti a podriadenosti v rámci štátnej služby súdnych úradníkov ako štátnych zamestnancov tak, že predstaveným, a teda nadriadeným vo vzťahu k súdnym úradníkom bude predseda súdu alebo ním poverený sudca.

K bodu 2 Uvedená zmena nadväzuje na zmenu zákona o Justičnej akadémii, v zmysle ktorej riaditeľ Justičnej akadémie vymenúva minister alebo vedúci úradu na návrh ministra. Takéto riešenie predpokladá zmenu § 30 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Súdni úradníci pôsobiaci na súdoch, s výnimkou najvyššieho súdu, budú sa zaradzujú do 7. platovej triedy.

K Čl. V

Návrh zákona vychádza zo zásady, že správne súdnictvo je vykonávané krajskými súdmi. Pokiaľ osobitné zákony ustanovujú vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy, je potrebná ich zmena už ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona o súdoch. Uvedená zmena Občianskeho súdneho poriadku presúva agendu preskúmavania rozhodnutí a postupov o priestupkoch a v prípadoch, keď to ustanovuje zákon z okresných súdov na krajské súdy. V pôsobnosti okresných súdov zostane po tejto zmene v správnom súdnictve len agenda vo vybraných volebných veciach.

K Čl. VI

K bodu 1 Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového znenia § 93 ods. 2 (pozri bod 2).

K bodu 2 V Notárskom poriadku je zakotvená úprava preskúmavania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam disciplinárnej komisie okresnými súdmi. Okrem zmeny formy súdneho prieskumu na konanie o žalobe, navrhovaná úprava súčasne znamená vylúčenie vecnej príslušnosti okresného súdu.

Pôsobnosť rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho rozhodnutia vydaného disciplinárnou komisiou sa presúva z okresných súdov na prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky.

K bodu 3 Upravuje sa možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde v rámci správneho súdnictva, a to formou žaloby proti rozhodnutiu prezídia komory, ktorým mu bola uložená sankcia.

K Čl. VII

Zákon o obecnom zriadení upravuje vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí starostov pri výkone samosprávy, pričom nadbytočne upravuje aj niektoré procesné postupy súdu, ktoré sú upravené Občianskym súdnym poriadkom. Vychádzajúc z koncepcie krajských súdov ako súdov vykonávajúcich správne súdnictvo navrhuje sa vykonanie zmeny zákona o obecnom zriadení. K Čl. VIII

Postavenie krajského súdu ako základného článku správneho súdnictva sa vyžaduje presun agendy z ostatných súdov a jej koncentráciu na krajských súdov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj zmena zákona o vojenskej službe.

K Čl. IX

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2005 s výnimkou § 23 ods. 2 (k tomu pozri vysvetlivky k § 23).

Bratislava, 19. august 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore