Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov 747/2004 účinný od 01.12.2016 do 31.10.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016.

Cieľom navrhovaného zákona je

-vykonať úpravy v národnej úprave centrálnych depozitárov, teda v zákone o cenných papieroch spočívajúce hlavne vo vypustení úpravy duplicitnej s priamo vykonateľným Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov (ďalej len „nariadenie CSD“) a úpravou ďalších dotknutých ustanovení napríklad sankčného režimu,

-implementovať vykonávaciu smernicu Komisie č. 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom dohľadu nad finančným trhom,

-riešenie podnetov z aplikačnej praxe, najmä pokiaľ ide o zapojenie centrálnych depozitárov do projektu T2 Securities a úpravu hybridných finančných nástrojov.

Nariadenie CSD ustanovuje právny režim fungovania centrálnych depozitárov v rámci EU, vrátane režimu udeľovania príslušných povolení, zadefinovania rozsahu poskytovaných služieb, prepojení centrálnych depozitárov rámci EU, pravidiel fungovania systémov vyrovnania s cennými papiermi a režimu dohľadu, vrátane udeľovania sankcií. Keďže podľa doterajšej právnej úpravy boli uvedené aspekty upravené na národnej úrovni, konkrétne v podmienkach SR v zákone o cenných papieroch, je potrebné vykonať príslušné zmeny, teda najmä vypustiť ustanovenia, ktoré by mohli byť v konflikte s ustanoveniami nariadenia CSD, resp. by sťažovali jeho aplikáciu.

Vykonávacia smernica k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (ďalej len „MAR“) upravuje spôsoby nahlasovania porušenia MAR orgánom dohľadu (tzv. whistleblowing). Po analýze problematiky sa navrhuje komplexné riešenie pre všetky segmenty finančného trhu, na čo je najvhodnejšia úprava v zákone č.747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Whistleblowing je zavedený už vo viacerých sektoroch finančného trhu konkrétne okrem podľa príslušných smerníc a nariadení EU v bankovom sektore, v sektore investičných služieb a kolektívneho investovania (smernice UCITS a CRD IV) a aj keď ku všetkým neboli vydané vykonávacie opatrenia Komisie, navrhujeme zjednotiť režim nahlasovania porušení pre celý finančný trh, nakoľko v prípade rozličného režimu nahlasovania a ochrany nahlasovateľov by mohli vznikať otázky ohľadne konzistentnosti legislatívy, resp. postupov Národnej banky Slovenska. Takisto absencia pravidiel v niektorom sektore by mohla vyvolávať otázky ohľadom rôznej aplikačnej praxe pri výkone dohľadu.

2

Podnetom na navrhované zavedenie úpravy hybridných nástrojov vo forme investičných certifikátov v zákone o cenných papieroch je umožniť bankám plniť špecifické požiadavky na ich kapitálovú primeranosť v zmysle pravidiel CRD IV aj flexibilnejší režim vydávania hybridných dlhopisov podľa tuzemského práva, nakoľko súčasná právna úprava dáva len obmedzený priestor na zadefinovanie práv a povinností medzi emitentom a investormi v zmysle požiadaviek stanovených pravidlami EBA a ECB. Súčasne sa návrhom vytvorí priestor, aby sa banky nemuseli pri vydávaní týchto nástrojov koncentrovať na zahraničné trhy a mohli využiť aj potenciál tuzemského finančného trhu.

Predkladaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti a tabuľky zhody tohto návrhu zákona s právom Európskej únie.

Prijatie zákona a jeho aplikácia nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana a vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe. Navrhovaný zákon bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií SR

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

Vykonávacia smernica Komisie č. 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom dohľadu nad finančným trhom

Termín začiatku a ukončenia PPK

1. 6. 2016 – 14. 6. 2016

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

15. 6. 2016 – 6. 7. 2016

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

10. 8. 2016

2.Definovanie problému

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov (ďalej len „nariadenie CSD“) a úpravou ďalších dotknutých ustanovení napríklad sankčného režimu, ustanovuje právny režim fungovania centrálnych depozitárov v rámci EU, vrátane režimu udeľovania príslušných povolení, zadefinovania rozsahu poskytovaných služieb, prepojení centrálnych depozitárov rámci EU, pravidiel fingovania systémov vyrovnania s cennými papiermi a režimu dohľadu, vrátane udeľovania sankcií. Keďže podľa doterajšej právnej úpravy bola uvedené aspekty upravené na národnej úrovni, konkrétne v podmienkach SR v zákone o cenných papieroch, je potrebné vykonať príslušné zmeny, teda najmä vypustiť ustanovenia, ktoré by mohli byť v konflikte s ustanoveniami nariadenia CSD, resp. by sťažovali jeho aplikáciu.

Vykonávacia smernica k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (ďalej len „MAR“) upravuje spôsoby nahlasovania porušenia MAR orgánom dohľadu (tzv. whistleblowing). Po analýze problematiky sa navrhuje komplexné riešenie pre všetky segmenty finančného trhu, na čo je najvhodnejšia úprava v zákone č.747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

Súčasťou návrhu je zavedenie flexibilnejšieho režimu vydávania hybridných dlhopisov podľa tuzemského práva, nakoľko súčasná právna úprava dáva v tejto veci len obmedzený priestor.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom navrhovaného zákona je

-vykonať úpravy v národnej úprave centrálnych depozitárov, teda v zákone o cenných papieroch spočívajúce hlavne vo vypustení úpravy duplicitnej s priamo vykonateľným Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov (ďalej len

4

„nariadenie CSD“ a úpravou ďalších dotknutých ustanovení napríklad sankčného režimu,

-implementovať vykonávaciu smernicu Komisie č. 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom dohľadu nad finančným trhom,

-riešenie podnetov z aplikačnej praxe, najmä pokiaľ ide o zapojenie centrálnych depozitárov do projektu T2 Securities a úpravu hybridných finančných nástrojov.

4.Dotknuté subjekty

Tuzemské a zahraničné centrálne depozitáre cenných papierov, obchodníci s cennými papiermi a zahraniční obchodníci s cennými papiermi, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk.

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli zvažované.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Áno.

Napríklad článok 4 vykonávacej smernice Komisie č. 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom dohľadu nad finančným trhom udáva požiadavku na ďalšie zverejňovanie údajov (Národná banka Slovenska).

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

5

10.Poznámky

K predbežnej informácii k predmetnému návrhu zákona boli vznesené tri vyjadrenia. Vyjadrenia Verejnosti a Klubu 500 boli predkladateľom nezohľadnené nakoľko by nebolo možné dosiahnuť cieľ sledovaný navrhovanou právnou úpravou a vyjadrenie SBA (Slovenská banková asociácia) bolo zohľadnené.

11.Kontakt na spracovateľa

Mgr. Ján Foltán,

jan.foltan@mfsr.sk

12.Zdroje

V spolupráci so Sekciou informatizácie spoločnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

6

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

A

1

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

7

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 54, 56 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-Protokol č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty:

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k

činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014

o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.08.2014),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014

o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.06.2014),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o

prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení.

2. nelegislatívne akty:

- vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015),

8

- delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 241/2014 zo 7. januára 2014, ktorým sa

dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014) v platnom znení.

Nie je upravená v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2015/2392 bola určená do 3.7. 2016.

b)Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice (EÚ) 2015/2392, bola stanovená do 3.7. 2016.

c)Proti SR bolo začaté konanie č. 2014/0215 o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

d)Smernica (EÚ) 2015/2392 bola prebratá do zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska.

9

Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

Úpravy súvisiace zo zavedením úpravy tzv. hybridných nástrojov vo forme investičných certifikátov.

Článok 52 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ustanovuje pre účely splnenia kapitálových požiadaviek možnosť vydávať nástroje dodatočného kapitálu 1 (AT1 nástroje), ktoré musia spĺňať špecifické podmienky za účelom uznania týchto nástrojov ako súčasť dodatočného kapitálu 1.

Uvedené nariadenie definične presahuje rámec právnej úpravy ustanovenej zákonom o cenných papieroch a investičných službách pri špecifických parametroch jednotlivých emisií nástrojov dodatočného kapitálu 1. Predkladaným návrhom sa upravuje zákon o cenných papieroch a investičných službách tak, aby bolo možné vydávať nástroje dodatočného kapitálu 1 v súlade s domácou právnou úpravou investičných certifikátov.

K bodom 3 až 5

Nariadenie č. 909/2014 z 23.júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únií, o centrálnych depozitároch cenných papieroch a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EU a nariadenia (EU) č. 236/2012 (ďalej len „nariadenie CSD“) v čl. 23 až 25 ustanovuje právo zahraničných centrálnych depozitárov so sídlom v EU a centrálnych depozitárov z tretích krajín uznaných Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“), aby mohli poskytovať služby spojené s evidenciou cenných papierov v celej EÚ na základe slobodného práva poskytovať služby. Z uvedeného dôvodu je potrebné odstrániť obmedzenia, na základe ktorých mohol viesť zákonnú evidenciu zaknihovaných cenných papierov len tuzemský centrálny depozitár.

K bodu 6

Postupy v súvislosti s kódmi ISIN sa riadia medzinárodnými normami ISO a je možné ich ponechať v kompetencii národnej číslovacej agentúry, čím sa tiež odstráni nutnosť zmeny legislatívy v prípade zmien medzinárodných štandardov alebo v súvislosti s prechodom na platformu T2S.

K bodom 7 a 8

Legislatívno- technická úprava na základe podnetov z aplikačnej praxe.

K bodom 9, 17 a 18

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zosúladením s nariadením CSD.

K bodom 10,11, 49, 57, 70 až 73

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

K bodu 12

Zosúladenie s požiadavkami vykonávacích predpisov k Nariadeniu CSD, podľa ktorého ak proces odsúhlasovania odhalí nenáležitú tvorbu alebo výmaz cenných papier a centrálny depozitár nevyrieši tento problém do konca nasledujúceho pracovného dňa, centrálny depozitár musí pozastaviť emisiu cenných papierov na zúčtovanie do doby, kým nedôjde k náprave.

10

K bodu 13

Úprava inštitútu pozastavenia práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom (ďalej len „PPN“). Vo vymedzených prípadoch sa navrhuje aby bol tento inštitút prijateľnejší a vhodnejší pre niektoré subjekty – oprávnené osoby (majiteľov cenných papierov exekútorov, súdy a pod.) Rovnako by sa odstránili niektoré aplikačné problémy na strane centrálneho depozitára. Účelu inštitútu PPN v určitých prípadoch vyhovuje pozastavenie nakladania so všetkými cennými papiermi nachádzajúcimi sa na účte, čím sa zníži často náročná administratíva so zisťovaním a identifikovaním údajov o cenných papieroch na strane osôb podávajúcich príkaz na PPN.

K bodu 14

Pre prípad registrácie PPN na celú emisiu v evidencii jedného centrálneho depozitára, ktorá sa zobrazí vyznačením PPN na osobitný držiteľský účet v druhom centrálnom depozitári, je nevyhnutné vyznačenie PPN aj na účtoch vedených v druhom centrálnom depozitári.

K bodu 15

Ide o doplnenie, ktoré je nevyhnutné na to, aby pozastavenia výkonu práva majiteľa nakladať so zaknihovaným cenným papierom nebolo možné eliminovať či obchádzať ani uzatvorením zmluvy o založení tohto cenného papiera a taktiež ani uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode tohto cenného papiera, pričom okrem iného by to nebolo kompatibilné ani s pravidlami Eurosystému pre zábezpeky, ktoré sa musia uplatňovať aj na zaknihované cenné v prípade ich využívania na zábezpeky poskytované na zabezpečovanie obchodov s Národnou bankou Slovenska ako súčasťou Eurosystému.

K bodom 16, 24, 55, 76

Legislatívno- technická úprava v súvislosti s úpravou § 99.

K bodom 19 a 20

Keďže inštitút imobilizácie cenných papierov súčasnej podobe nevyhovuje požiadavkám CSD je potrebné upraviť jeho podmienky vo vzťahu k cenným papierom obchodovaným na organizovaných trhových platformách. Súčasne sa umožňuje, aby v prípade obchodovaných emisií mal emitent v súlade s nariadením CSD možnosť zvoliť si inštitúciu, ktorá poskytuje tieto služby v SR alebo v zahraničí v súlade s nariadením CSD.

K bodom 21 a 22

Ide o odstránenie nesúladu v registri emitenta a registri záložných práv pokiaľ ide o identifikáciu emitenta cenných papierov. Pričom údaje na príslušný výpis je možné v časti identifikácie emitenta získavať práve z registra emitenta

K bodu 23

Ide o upresnenie pravidiel pre výpočet minimálnej požiadavky na kapitál obchodníka s cennými papiermi v zmysle čl. 29 ods. 2 smernice CRD IV.

K bodom 25 až 27

Ide o zosúladenie s čl. 2 bod 19 nariadenia CSD.

11

K bodu 28

Ide o transpozíciu čl. 108 ods. 1 tretí pododsek smernice 2013/36/EÚ.

K bodu 29

Aktualizácia súm vstupných príspevkov obchodníkov s cennými papiermi do Garančného fondu investícií (ďalej len „GFI“). Navrhuje sa zaokrúhlenie uvedených súm v záujme prehľadnosti pre potenciálnych žiadateľov o povolenie na poskytovanie investičných služieb. Súčasne sa navrhuje ich zníženie približne o 10 % ako opatrenie na zníženie nákladov pre vstup nových subjektov na kapitálový trh. Vzhľadom na nízky počet udeľovaných povolení v sektore investičných služieb sa predpokladá minimálny dosah na príjmy GFI. Uvedené je v súlade s cieľmi koncepcie rozvoja kapitálového trhu dosiahnuť zníženie nákladovosti obchodovania a poplatkovej záťaže subjektov kapitálového trhu.

K bodom 30 a 31

Upresnenie výpočtu minimálnych súm ročných príspevkov obchodníkov s cennými papiermi do GFI na základe podnetov z aplikačnej praxe.

K bodom 32, 34 až 41, 43 až 46 a 58

Navrhujú sa zmeny v právnej úprave činnosti centrálneho depozitára, t.j. v šiestej časti zákona o cenných papieroch, v §§ 99 až 111 v nadväznosti na nariadenie CSD.

V § 99 ide najmä o vymedzenie rozsahu činnosti centrálneho depozitára, kde je rozsah jeho činností zadefinovaný ako poskytovanie hlavných služieb (kombinácia povinného systému vyrovnania obchodov a aspoň jednej ďalšej hlavnej činnosti). Okrem hlavných činností je centrálny depozitár oprávnený poskytovať aj vedľajšie činnosti a na základe osobitného povolenia aj vedľajšie služby bankového typu uvedené v prílohe nariadenia.

Podmienky na činnosť centrálneho depozitára a postup udeľovania povolenia na činnosť centrálneho depozitára sa po nadobudnutí účinnosti nariadenia CSD bude riadiť týmto nariadením a vykonávacími predpismi Komisie. Preto je potrebné vypustiť ustanovenia o udeľovaní povolenia na vznik centrálneho depozitára podľa § 100 a predchádzajúcich súhlasov Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) na niektoré úkony podľa § 102.

Zmeny je potrebné vykonať aj v úprave prevádzkového poriadku podľa § 103, kde dochádza najmä k zmene režimu jeho schvaľovania a upúšťa sa od zákonom stanoveného taxatívneho určenia jeho povinných náležitostí.

Keďže CSD stotožňuje koncept členského princípu centrálneho depozitára s účasťou v systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi, je potrebné vykonať zodpovedajúce zmeny aj v úprave člena centrálneho depozitára v § 104 a súčasne sa navrhuje v § 99 ods. 13 precíznejšie vymedzenie účastníkov systému vyrovnania. Z legislatívno- technických dôvodov sa navrhuje ponechať pojem člen centrálneho depozitára, pričom sa z dôvodu zachovania terminologickej konzistentnosti s nariadením CSD navrhuje upresniť, že v podmienkach SR sa členom centrálneho depozitára rozumie účastník ním prevádzkovaného systému vyrovnania.

Pokiaľ ide o samotný spôsob vedenia evidencie a typy účtov, uvedené záležitosti sú mimo rámca CSD a naďalej zostáva v platnosti národná úprava, v prípade SR účty majiteľov, klientske účty členov a držiteľské účty podľa § 105 až 106.

12

K bodu 33

Vzhľadom na skutočnosť, že účelom nezaradených účtov ja zavedenie úplného členského princípu, a teda aj skutočnosť, že zápisy na tieto účty budú vykonávať členovia, upravuje sa zodpovednosť členov pri vykonávaní zápisov na účty.

K bodu 42

Ide o rozšírenie okruhu osôb pre ktoré je prevádzkový poriadok záväzný.

K bodu 47

V zmysle uvedeného ustanovenia sa za nezaradené účty nepovažujú účty zriadené pre centrálny depozitár cenných papierov (ďalej len „CDCP“) a štátne orgány. Považujeme za potrebné medzi takéto účty začleniť aj účty členov. Vychádzame najmä z osobitného postavenia členov v rámci CDCP, koncepcie súčasného stavu evidencie CDCP a realizácie úpravy nezaradených účtov v zmysle ZOCP.

V súvislosti so zavedením členského prístupu je členom umožnený prístup na účty vedené v CDCP. Vykonávanie zápisov na tieto účty prostredníctvom členov predpokladá aj úprava nezaradených účtov. CDCP bude vzhľadom na početnosť nezaradených účtov sprístupňovať tieto účty na základe rámcovej zmluvy. Plánovaná úprava systému v súvislosti s nezaradenými účtami predpokladá zadefinovanie a vyčlenenie účtov (účty, ktoré nie sú nezaradené), ktoré budú mať osobitnú ochranu, a teda ku ktorým nebudú mať bez osobitného sprístupnenia prístup účastníci spôsobom ako v prípade nezaradených účtov.

V zmysle zákona člen nemôže viesť pre seba účet majiteľa, a teda si musí zriadiť v prípade záujmu účet v CDCP alebo u iného člena. Navyše v zmysle predchádzajúcej úpravy účinnej do 30.9.2015 CDCP povinne zriaďoval účet majiteľa členom, a teda títo majú aj v súčasnosti vedené účty v CDCP.

Osobitná ochrana je daná osobitnými metódami kontrol prístupu v informačnom systéme a spôsobom zriadenia týchto účtov. Súčasné zabezpečenie účtov sa premietne aj pri migrácii CDCP do T2S. Prípadné zmeny by v tomto prípade boli značne problematické z pohľadu migrácie účtov a migrácie súvisiacej histórie údajov do T2S, ako aj pri nastavení kontrol prístupu k účtom.

K bodu 48

Pôvodný údaj predstavuje nadbytočnú informáciu nepoužiteľnú na žiadne právne úkony, či daňové alebo účtovné účely.

K bodu 50

V súčasnosti centrálny depozitár cenných papierov (CDCP) môže zriadiť držiteľský účet len pre centrálneho depozitára cenných papierov alebo zahraničnú právnickú osobu s obdobným predmetom činnosti, ďalej obchodníka s cennými papiermi alebo banku s oprávnením na výkon vedľajšej služby držiteľská správa a zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničnú banku s oprávnením na výkon obdobnej vedľajšej služby ako držiteľská správa.

NBS je aj v súčasnosti členom CDCP a naďalej bude účastníkom. Oproti ostatným účastníkom NBS nevyužíva držiteľský účet na účel držiteľskej správy, ale na osobitný účel v súvislosti so zábezpekou pre menovo-politické operácie (napr. zabezpečovací prevod s právnym dôvodom kolaterál alebo formou registrácie záložného práva - kolaterál v prospech NBS). Je nevyhnutné, aby NBS na plnenie svojich činností mala zriadený držiteľský účet, pričom úprava činností, ktoré NBS vykonáva má osobitú úpravu odlišnú od úpravy obchodníkov a bánk, alebo iných subjektov, ktoré poskytujú služby držiteľskej správy. Máme za to, že je vhodné upraviť výslovné začlenenie NBS medzi subjekty, ktorým centrálny

13

depozitár zriaďuje držiteľský účet bez ďalšej podmienky na oprávnenie na výkon držiteľskej správy (obdobne ako v prípade zriadenia držiteľského účtu pre centrálneho depozitára).

K bodu 51

V súčasnosti sú zahraničné cenné papiere evidované na klientskych účtoch a účtoch majiteľov vedených v CDCP. Evidencia zahraničných cenných papierov na držiteľských účtoch je problematická z hľadiska prístupu k údajom o konečných majiteľoch. Niektoré právne poriadky (konkrétne aj česká právna úprava) vyžadujú identifikáciu konečných majiteľov a poskytovanie informácií od účastníkov centrálneho depozitára napr. pre plnenie úloh štátnych orgánov, súdov a pod. (v tomto prípade od CDCP), a teda CDCP by v takomto prípade nebol schopný splniť si svoje povinnosti.

Zavedením povinností účastníkov v zmysle navrhovaného, by sa zabezpečila schopnosť centrálneho depozitára získať údaje o majiteľoch cenných papierov na účely plnenia informačných povinností CDCP vo vzťahu k zahraničnej úprave. V danom prípade by sa odstránila aj prekážka, ktorá je dôvodom, že CDCP neeviduje zahraničné cenné papiere na držiteľských účtoch.

K bodu 52

Súčasná právna úprava nezohľadňuje existenciu dvoch slovenských centrálnych depozitárov. V prípade vedenia cenného papiera na účte centrálneho depozitára, ktorý bol vydaný iným centrálnym depozitárom, je potrebné pred pripísaním cenného papiera na účet prijať tento cenný papiere do evidencie (tzv. „osobitnej evidencie“, ktorá nie je zhodná z registrom emitenta).

K bodom 53, 54, 56 a 60

Ide o zosúladenie s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka týkajúcich sa vedenia zoznamu akcionárov.

K bodu 59

Spôsob uverejňovania príslušných údajov pre verejnosť o cenných papieroch prijatých na trh burzy (vydanie, zmena, zrušenie cenného papiera prijatého na trh burzy a pozastavenie práva nakladať s emisiou prijatou a kótovaný trh burzy) je súčasnosti už prekonaný. Zverejňovanie na webovom sídle centrálneho depozitára znamená pre verejnosť rýchlejšie a flexibilnejšie získavanie príslušných informácii.

K bodu 61

Rozšírenie výnimky z porušenie mlčanlivosti v súvislosti s poskytovaním informácií o ďalší oprávnený subjekt, ktorým je Vojenské spravodajstvo, na účely plnenia úloh ustanovených v § 2 zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve ako aj na účely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností pri vykonávaní bezpečnostných previerok.

K bodom 62 až 69

V nadväznosti na nariadenie CSD je potrebné upraviť aj režim udeľovania a zverejňovania sankcií a s tým súvisiace legislatívno- technické úpravy.

K bodu 74

Ide o zosúladenie s vykonávacou smernicou MAR upravujúcou spôsoby nahlasovania porušenia MAR orgánom dohľadu (tzv. whistleblowing).

14

K bodu 75

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 37 návrhu.

K bodu 77

Vzhľadom na skutočnosť, že účelom nezaradených účtov ja zavedenie úplného členského princípu, a teda aj skutočnosť, že zápisy na tieto účty budú vykonávať členovia, je potrebné upraviť zodpovednosť členov pri vykonávaní zápisov na účty. V danom prípade je CDCP zákonom zbavený vykonávaním zápisov na účtoch, avšak naďalej budú účty vedené v evidencii CDCP a za správnosť vedenia evidencie vo všeobecnosti zodpovedá CDCP.

K bodu 78

Ide o previazanie s navrhovanými ustanoveniami v § 99.

K bodu 79

V nadväznosti na vypustenie splnomocňovacích ustanovení v § 100 a 102 je potrebné zrušiť aj vykonávacie predpisy vydané na ich základe.

K Čl. II

K bodom 1 a 2

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

K Čl. III

K bodu 1

Navrhnuté upresnenie reflektuje na skutočnosť, že štvrtá časť zákona o burze cenných papierov pojednáva o podmienkach prijatia cenných papierov na trhy burzy a stanovuje podmienky, ktoré musí emisia ako aj emitent spĺňať pri prijatí cenných papierov ako aj počas celej doby, po ktorú sú cenné papiere emitenta na trhu prijaté.

K bodu 2

Vzhľadom na odsek 5 zákona o burze cenných papierov ide o nadbytočnú právnu úpravu.

K bodu 3

Ide o možnosť udeliť výnimku z podmienky podľa § 30 ods. 1 písm. c) zákona o burze cenných papierov, aby to bolo možné už v prípade, ak je splnená len jedna z podmienok podľa písm. a) alebo b).

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 6 a 7

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

K bodu 8

V záujme zvýšenia právnej istoty sa dopĺňa nové ustanovenie, ktorým sa spresňuje postup Burzy cenných papierov v Bratislave, a.s. pri rozhodovaní o skutočnostiach podľa zákona o burze cenných papierov, ktoré nie sú výslovne uvedené v § 65 uvedeného zákona. Uvedený zákon v súčasnosti presne definuje len postup burzy cenných papierov pri rozhodovaní o prijatie cenných papierov na trh kótovaných cenných papierov, o pozastavení, resp. vylúčení

15

cenného papiera z trhu kótovaných cenných papierov a o zrušení burzového obchodu, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Ostatné konania burzy cenných papierov (napr. prijatie cenných papierov na regulovaný voľný trh, pozastavenie obchodovania, resp. vylúčenie cenného papiera z regulovaného voľného trhu, rozhodovanie o prijatí člena burzy, zrušení členstva na burze, sankčné konania pre neplnenie povinností atď.) nie sú explicitne v zákone o burze cenných papierov upravené, čo v praxi spôsobuje, že účastníci týchto konaní sa domáhajú vydania rozhodnutia v súlade so správnym poriadkom, príp. preskúmania rozhodnutia burzy cenných papierov ako keby sa jednalo o rozhodnutie vydané v správnom konaní orgánom verejnej správy. Burza cenných papierov ako súkromná akciová spoločnosť však nie je orgánom verejnej správy ani jej nie je zákonom o burze cenných papierov, príp. inými právnymi predpismi zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a preto nie je povinná postupovať v konaniach postupom upravených správnym poriadkom.

K Čl. IV

K bodom 1 a 2

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 1 návrhu tohto článku.

K Čl. V

K bodom 1 a 2

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 1 návrhu tohto článku.

K Čl. VI

K bodom 1, 2 a 4

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Sektorová legislatíva stanovuje osobitnú právnu úpravu týkajúcu sa začatia konania o pozastavenie výkonu práv. Toto konanie sa začína, ak Národná banka Slovenska na výpise písomne označí osobu, u ktorej novo zistil dôvod na pozastavenie výkonu práv.

K bodu 5

V súlade s čl. 4 smernice EK č. 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom (ďalej len „vykonávacia smernica MAR“) sa ustanovuje povinnosť NBS zverejniť na svojom webovom sídle informácie o prijímaní správ o porušeniach, vrátane postupov akými sa správy majú NBS podávať.

16

K bodu 6

K § 38a

V odseku 1 sa v súlade s čl. 5 vykonávacej smernice MAR stanovujú postupy akým nahlasujúce osoby podávajú NBS správy o porušeniach, vrátane spôsobu akým NBS môže vyžadovať doplňujúce informácie a režim spätnej väzby o výsledku k akému viedlo nahlásenie porušenia.

V odsekoch 2 a 3 sa v súlade s čl. 5 vykonávacej smernice MAR stanovuje povinnosť personálneho zabezpečenia na spracovanie správ o porušeniach, vrátane odbornej prípravy špecializovaných zamestnancov a náplne ich práce.

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh sa vzťahuje na všetky sektory finančného trhu, pojem nahlasujúcej osoby, nahlásenej osoby a správy o porušeniach je definovaný širšie ako vo vykonávacej smernici MAR, avšak zodpovedá úprave tak v nariadení MAR a aj v ostatných sektorových smerniciach a nariadeniach, teda v smernici UCITS V, CRD IV, MiFID II a CSDR.

K § 38b

V súlade s čl. 6 vykonávacej smernice MAR sa určujú komunikačné kanály, ktoré môžu byť vyhradené na nahlasovanie správ o porušeniach, pričom musia umožniť nahlásenie písomnou alebo ústnou formou, prípadne osobným stretnutím so špecializovaným pracovníkom NBS určeným podľa § 38a.

K § 38c

Ustanovujú sa postupy pre uchovávanie záznamov o prijatých správach o porušeniach súlade s čl. 7 vykonávacej smernice MAR, vrátane postupov ak bola správa nahlásená telefonicky alebo na osobnom stretnutí.

V záujme zabezpečenia dôvernosti poskytnutých informácií nahlasujúcou osobou, NBS v súlade s čl. 10 vykonávacej smernice MAR musí zabezpečiť, aby pri prenose údajov o správach o porušenaich nebolo možné identifikovať totožnosť nahlasujúcej osoby.

K § 38d

V súlade s čl. 8 vykonávacej smernice MAR sa upravuje ochrana nahlasujúcich osôb pred postihmi zo strany nahlásenej osoby, najmä v prípadoch, ak nahlasujúca osoba je v zamestnaneckom pomere u nahlásenej osoby. Takisto čl. 8 vyžaduje, aby NBS spolupracovala s orgánom zodpovedným za ochranu zamestnancov, teda v podmienkach SR s inšpektorátom práce.

K § 38e

Ochranu totožnosti nahlásených osôb by NBS mala v súlade s čl. 11 vykonávacej smernice MAR zabezpečiť rovnakým spôsobom ako v prípade osôb, u ktorých vykonáva kontrolu.

K § 38f

V súlade s čl. 12 vykonávacej smernice sa ustanovuje povinnosť NBS vykonať pravidelnú revíziu postupov na prijímanie a vybavovanie správ o porušeniach na základe získaných skúseností, vývoja trhu a komunikačných technológií.

K bodu 7

Ide o doplnenie transpozičnej prílohy.

17

K Čl. VII

K bodom 1 a 2

Odstraňuje sa nesúlad medzi ustanovením § 31a ods. 1 a ustanovením § 31a ods. 4, ktorý vylučuje všetky špeciálne fondy vytvorené podľa zákona o kolektívnom investovaní z možnosti využiť výnimku podľa § 31a ods. 1 a nežiadať o povolenie na činnosť v zmysle § 28a. Uvedené zmeny súvisia so zavedením fondov „SiCAV“.

K bodu 3

Ustanovenia o zásadách odmeňovania by sa mali vzťahovať na všetky spravované fondy, nielen na alternatívne investičné fondy.

K bodom 4, 5 a 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7

Ide o spresnenie textu, aby bolo jasné, že ide o verejné špeciálne podielové fondy.

K bodu 8

Ide o zosúladenie s navrhovaným Čl. VI šiesty bod (§ 38d ods. 1).

K bodom 9 a 10

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

K bodu 11

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K Čl. VIII

K bodom 1 a 2

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

K bodu 3

Zosúladenie zo znením ostatných sektorových právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa účinnosť 1. decembra 2016 okrem čl. I bodov 10, 11, 21 a 22, ktoré nadobúdajú účinnosť 6. februára 2017.

18

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

B. Osobitná časť

K Čl. I :

K § 1:Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým je dohľad nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, dôchodkového poistenia a dôchodkového sporenia.

Inštitucionálnym pilierom tohto dohľadu je v súlade so schválenou Koncepciu integrovaného dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska. Acquis communautaire ES/EÚ však v zásade neobsahuje požiadavky na inštitucionálnu podobu (na organizáciu) dohľadu nad finančným trhom a okrem niektorých čiastkových požiadaviek neobsahuje ani procesné postupy (konanie) pri dohľade nad finančným trhom. Z acquis communautaire v oblasti dohľadu nad finančným trhom vyplýva predovšetkým to, že inštitúcia vykonávajúca dohľad nad finančným trhom musí byť nezávislá (NBS má nezávislosť pri výkone svojej pôsobnosti garantovanú v čl.◊56 Ústavy SR), že rozhodnutia o žiadostiach o udelení alebo neudelení povolenia na výkon regulovanej činnosti v oblasti finančného trhu (napríklad o udelení alebo neudelení bankového povolenia) musia byť vydané do 12◊mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, že rozhodnutia inštitúcia vykonávajúcej dohľad nad finančným trhom musia byť súdne preskúmateľné a taktiež vyžadujú povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

Zároveň sa v ustanovení § 1 vymedzuje základný rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri výkone tohto dohľadu. Podľa návrhu zákona bude plniť úlohy dohľadu nad finančným trhom v rozsahu pôsobnosti zverenej jej týmto zákonom, ako aj osobitnými hmotnoprávnymi predpismi.

Rozširuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému o pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, komerčného poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Národná banka Slovenska bude teda vykonávať aj dohľad nad ostatnými subjektmi finančného trhu (dohliadanými subjektmi), ktoré sú regulované hmotnoprávnymi zákonmi v oblasti finančného trhu ◊zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov◊. Zároveň Národná banka Slovenska bude v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonávať dohľad aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku (majetkovými fondmi) a nad skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov), ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti. Inými osobami sa napríklad rozumejú audítori, hypotekárni správcovia a ich zástupcovia. Skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov) sa rozumejú napríklad skupiny hospodársky spojených osôb v rozsahu vymedzenom.

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska spolupracovala s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu.

Národná banka bude pravidelne predkladať Národnej rade SR ročné správy o stave finančného trhu a vykonávať ďalšie činnosti a oprávnenia v súvislosti s výkonom dohľadu nad finančným trhom.

K § 2: V §◊2 predloženého návrhu sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska dohľad nad dohliadanými subjektmi vykonáva ako na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a tiež doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi, pričom tieto dohľady nie sú totožné a žiaden z týchto dohľadov nenahrádza ostatné (iba sa navzájom dopĺňajú). Zákon tiež jednoznačne upravuje, že problémy medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Takéto spory majú byť riešené súdmi alebo inými príslušnými subjektmi napríklad rozhodcovskými súdmi. Môže ísť napríklad o spory súvisiace s nedodržaním zmluvne dohodnutých podmienok.

Upravujú sa aj základné práva a povinnosti Národnej banky Slovenska a osôb poverených výkonom dohľadu a taktiež povinnosti dohliadaných subjektov.

Kľúčovou súčasťou dohľadu nad finančným trhom je dohľad nad dohliadanými subjektmi, ktorý sa člení na tri oblasti, a to jednak dohľad na mieste, jednak dohľad na diaľku a jednak osobitné procesné konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb. V rámci dohľadu nad finančným trhom bude vykonávať dohľad na mieste a dohľad na diaľku, ako aj procesné konania (vrátane vydávania rozhodnutí) v prvom stupni bude uskutočňovať organizačný útvar Národnej banky Slovenska určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (ďalej len „útvar dohľadu nad finančným trhom“), ak navrhnutý zákon alebo iný osobitný zákon neobsahuje osobitnú úpravu pre niektoré špecifické prípady. Útvar dohľadu nad finančným trhom bude patriť do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra Národnej banky Slovenska určeného organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, pričom činnosť tohto útvaru pri výkone dohľadu bude riadiť a zodpovedať za ňu vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (zrejme vrchný riaditeľ útvaru) a počas neprítomnosti tohto vedúceho to bude robiť ním poverený zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom. Vzhľadom na medzinárodné štandardy sa tiež ustanovuje, že útvar dohľadu nad finančným trhom bude pri výkone dohľadu nad finančným trhom konať a rozhodovať nezávisle a samostatne, pričom bude pri konaní a rozhodovaní na prvom stupni viazaný rozhodnutiami vydanými bankovou radou v druhom stupni a taktiež bude viazaný rozhodnutiami súdu vydanými pri preskúmavaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska.

V rámci §◊2 predloženého návrhu sa tiež vymedzuje definícia dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku, ktorá je obsahovo prakticky rovnaká ako vymedzenie v doterajších právnych predpisoch pre oblasť bankového dohľadu a pre dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

K § 3: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje súčinnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, ak je požadovaná Národnou bankou Slovenska na účely výkonu dohľadu.

Na druhej strane bude Národná banka Slovenska oprávnená poskytovať informácie zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Slovenskej komore audítorov a iným orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Zároveň sa stanovujú všeobecné podmienky použitia týchto poskytnutých informácií a zaobchádzania s nimi.

K § 4:

Ustanovenie upravuje postup orgánov dohľadu iných štátov pri vykonávaní dohľadu na území Slovenska nad činnosťou dohliadaných subjektov so sídlom v inom štáte a pôsobiacich v Slovenskej republike a taktiež postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi so sídlom v Slovenskej republike, ktoré pôsobia na území iného štátu, pričom sa rozlišuje či ide o členský štát alebo o štát iný ako členský. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní dohľadu napríklad podľa článku◊29 bodu◊1 európskej bankovej smernice (teda smernice 2000/12/ES).

K § 5:

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu uplatňovať metodiku dohľadu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné zákony v oblasti finančného trhu neustanovujú odlišné pravidlá kontrolnej činnosti.

Cieľom dohľadu je zistiť súlad skutočného stavu kontrolovaných záležitostí so stavom (režimom) ustanoveným v právnych predpisoch, prípadne tiež v interných normatívnych aktoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť príslušných právnych subjektov.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie Národnej banky Slovenska. Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú obsahové náležitosti poverenia.

K § 6:

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dohľade vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dohľad, a tak utvoriť predpoklady na objektívny výkon kontroly. Námietku zaujatosti (predpojatosti) možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu kontrolnej akcie (úlohy), ako aj pred jej vykonaním.

Podnet na rozhodnutie o zaujatosti môže vzísť od osoby vykonávajúcej dohľad alebo od dohliadaného subjektu. Pritom postačuje len pochybnosť o nezaujatosti, nevyžaduje sa istota neobjektivity.

Postup pri rozhodovaní o vylúčení z výkonu dohľadu je v právomoci nadriadeného zamestnanca, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, respektíve v právomoci bankovej rady.

Osoba, proti ktorej bola vznesená námietka zaujatosti, môže vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad; doposiaľ vykonané úkony touto osobou sú právne relevantné.

K § 7:

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dohľadu je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností kontrolných orgánov, teda zamestnancov Národnej banky Slovenska oprávnených na výkon dohľadu.

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dohľadu vstupovať do budov, na pozemky a do iných priestorov dohliadaných subjektov. Výslovne sa v návrhu vyjadruje nedotknuteľnosť obydlia tak, ako to zakotvuje čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené vyžadovať od dohliadaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval doklady a iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dohľadu. Osoby poverené výkonom dohľadu môžu vykonať aj ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného a objektívneho výkonu dohľadu.

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dohľadu primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dohľadom zistí podozrenie z trestnej činnosti.

K § 8:

Úspešnosť činnosti dohľadu je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dohliadaného subjektu voči orgánom dohľadu. Preto sa navrhuje, aby dohliadaný subjekt poskytoval orgánom dohľadu súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dohľadu a plnil aj niektoré ďalšie povinnosti. Porušenie týchto povinností zakladá administratívnu zodpovednosť dohliadaného subjektu za správny delikt.

K § 9:Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dohľadu sa označuje názvom protokol o vykonanom dohľade na mieste, pričom sa ustanovujú jeho obsahové náležitosti.

Tento dokument o vykonaní dohľadu na mieste sa vzhľadom na jeho význam uchováva na ustanovený čas, a to desať rokov.

K § 10:

Vzhľadom na osobitosť konkrétnej kontrolnej úlohy je orgán dohľadu oprávnený k nej prizvať odborníkov z radov zamestnancov štátnych orgánov a ďalších právnických osôb, ako aj iné fyzické osoby; účasť týchto osôb na kontrole je podmienená ich súhlasom.

Prizvané osoby účasťou na kontrolnej úlohe nesmú byť ukrátené na svojich právach vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

K § 11:

V tretej časti návrhu zákona je upravený procesný postup (konanie) vo veciach zverených Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom. Úprava tohto procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska vychádza z doterajších osobitných úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu, a to jednak z úpravy procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska v oblasti bankovníctva, ktorú obsahuje zákon o bankách (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), ako aj z úpravy procesného postupu (konania) pred Úradom pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorú obsahuje doterajší zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č.◊96/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Doterajšie osobitné úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. a zákon č.◊96/2002◊Z.◊z.) prakticky v nijakých procesných inštitútoch nie sú úplne zhodné so ustanoveniami zákona o správnom konaní. Keďže doterajšie úpravy procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu sú efektívne, aj návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom vychádza z doterajších úprav procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu, pričom však prihliada aj na nové prvky v novelách zákona o správnom konaní a v novelách Občianskeho súdneho poriadku. Návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom (rovnako ako doterajšie úpravy v oblasti finančného trhu) vychádza z toho, že na konanie pred Národnou bankou Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom na túto úpravu je to, že Národná banka Slovenska je osobitným neštátnym orgánom verejnej správy a že pri konaní pred Národnou bankou Slovenska ide o špecifické konanie, na ktoré by bez osobitných odchýlok bola neaplikovateľná väčšina ustanovení zákona o správnom konaní. V súlade s požiadavkami európskych smerníc v oblasti finančného trhu budú všetky rozhodnutia Národnej banky Slovenska preskúmateľné súdom (Najvyšším súdom SR), a to podľa § 244 a § 247 Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodnutia právnickej osoby v oblasti verejnej správy (rozhodnutia právnickej osoby, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb).

K § 12:Ustanovujú sa dve najdôležitejšie zásady, ktoré platia v procesných predpisoch. Ide o zásadu zákonnosti, podľa ktorej tak postup Národnej banky Slovenska v konaní ako aj jej rozhodnutie musí byť v súlade s naším právnym poriadkom vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu veci. Popritom sa Národnej banke Slovenska ukladá postupovať v konaní čo najúčelnejšie, aby nevznikali zbytočné trovy tak Národnej banke Slovenska, ako ani účastníkom konania.

K § 13:

Vymedzujú sa dôvody, pre ktoré je zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen jej bankovej rady vylúčený z konania. V prvom prípade ide o všeobecne používané dôvody vo všetkých procesných predpisoch vyplývajúce zo vzťahu zamestnanca Národnej banky Slovenska, respektíve člena bankovej rady k veci alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. V druhom prípade sa zamedzuje zúčastniť sa na konaní tým osobám, ktoré sa v tej istej veci zúčastnili konania na inom stupni. V prípade zistenia dôvodov na vylúčenie z konania sa ukladá povinnosť tak dotknutému zamestnancovi (členovi bankovej rady), ako aj účastníkovi konania povinnosť oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému (bankovej rade). Má sa tým zamedziť spochybneniu rozhodnutia Národnej banky Slovenska ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. O takomto vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania sa vydáva rozhodnutie.

V prípade, ak zaujatosť namietne účastník konania, je tento povinný túto skutočnosť písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania.

K § 14:Odsek 1 vymedzuje pojem účastníka konania. Spravidla pôjde o dohliadaný subjekt, ktorého právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo o osobu oprávnenú podať si žiadosť o udelenie povolenia, licencie, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu◊ v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.

Podobne, ako je to v iných konaniach, účastník konania má právo dať sa zastúpiť osobou, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

K § 15:Konanie sa môže začať buď na návrh účastníka konania alebo sa konanie môže začať z podnetu Národnej banky Slovenska.

V prípade konaní začatých na návrh účastníka konania pôjde o prípady, keď sa účastník konania bude domáhať svojho práva vyplývajúceho najmä z hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu, konania ex offo budú napríklad sankčné konania.

V odseku 2 sa určuje moment začatia konania, čo má význam najmä pre plynutie lehôt.

V odseku 3 sa ustanovujú náležitosti žiadosti. V odseku 4 sa ustanovuje postup v prípade, ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a v odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre účastníka konania vyjadriť sa k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska.

K § 16:

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je zásadne neverejné. Vychádza to z povahy vecí, o ktorých môže Národná banka Slovenska rozhodovať a tiež z požiadaviek európskych smerníc na zachovávanie mlčanlivosti o informáciách zistených pri dohľade. Ústne pojednávanie je fakultatívne, čo znamená, že sama Národná banka Slovenska určí, či je potrebné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Zápisnicu Národná banka Slovenska vyhotovuje o každom procesnom úkone. Odsek 3 ustanovuje jej základné (nevyhnutné) náležitosti.

Účastníci sú oprávnení nazerať do spisov. Národná banka Slovenska je však povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo napríklad k porušeniu právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností, prípadne k ohrozeniu obchodného tajomstva, listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ, a aby bola zaručená ochrana osobných údajov.

K § 17:

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností. Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku (tzv. pošty) a povinnosť doručovať najdôležitejšie písomnosti do vlastných rúk. Pôjde najmä o rozhodnutia a ďalšie písomnosti, s ktorými právo spája nejaké dôsledky (oznámenie o začatí konania, predvolanie na ústne pojednávanie alebo podanie svedeckej výpovede, upovedomenie účastníkov konania o podanom rozklade a pod.).

Písomnosti určené právnickým osobám sa doručujú na miesto podľa organizačných predpisov tejto právnickej osoby, respektíve priamo štatutárnym orgánom. Osobitne (obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku) sa upravuje doručovanie písomností advokátom, komerčným právnikom, notárom a exekútorom.

V odseku 3 sa upravuje náhradné doručenie písomnosti a v odseku 4 nevyvrátiteľná právna domnienka doručenia písomnosti v prípade odmietnutia prevzatia tejto písomnosti.

Účastníkovi konania, ktorý má zástupcu na celé konanie, sa písomnosti okrem písomností, ktoré mu ukladajú niečo vykonať (napríklad dostaviť sa na podanie svedeckej výpovede), nedoručujú, ale doručujú sa iba jeho zástupcovi.

Upravuje sa aj doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré sa použije v prípade, ak Národná banka Slovenska nedokáže identifikovať účastníka konania, alebo mu pobyt účastníka konania ani po zisťovaní na príslušnom orgáne nie je známy.

K § 18:

Národná banka Slovenska môže určiť lehotu na vykonanie procesného úkonu iba v prípade, ak ju neurčuje zákon. Počítanie lehôt vychádza z obdobných ustanovení iných procesných predpisov. Na zachovanie lehoty postačuje, aby v posledný deň jej uplynutia bola písomnosť odovzdaná na pošte.

Na to, aby Národná banka Slovenska mohla odpustiť zmeškanie lehoty, musia byť zároveň splnené tieto podmienky:

◊existencia závažných dôvodov,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty požiada o jej odpustenie,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty urobí úkon, ktorý zmeškal.

K § 19:

Predpokladom na spojenie vecí je okrem účelnosti konania tiež to, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Spojenie vecí na spoločné konanie a rozhodnutie umožní Národnej banke Slovenska (ak sú splnené zákonné podmienky), získať úplnejší pohľad na predmet konania vo všetkých súvislostiach.

K § 20:Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie predovšetkým vtedy, ak účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, alebo ak Ministerstvo financií SR bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci. V prvom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní, keď účastník konania odstránil nedostatky v žiadosti alebo ju doplnil o požadované skutočnosti, ak tak urobil v lehote určenej Národnou bankou Slovenska, inak konanie zastaví ◊§ 21 ods. 1 písm. a) tohto zákona◊. V druhom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní po predložení stanoviska zo strany Ministerstva financií SR.

Konanie začaté na návrh účastníka konania môže Národná banka Slovenska prerušiť aj na základe písomnej žiadosti tohto účastníka.

Počas prerušenia konania neplynú podľa tohto zákona ani podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 21:Ustanovujú sa dôvody na zastavenie konania. V odseku 2 sa určujú prípady, kedy nie je proti rozhodnutiu o zastavení konania prípustný rozklad a kedy sa zastavenie konania iba vyznačí v spise (ide o prípady, keď neexistuje osoba, ktorá by mohla podať opravný prostriedok, respektíve keď nebola zaplatená úhrada za konanie).

K § 22:Ustanovenie o trovách konania vychádza zo zásady, že tak Národná banka Slovenska ako aj účastníci konania si znášajú vlastné náklady sami.

K § 23:Dôkazné prostriedky, ktoré môže Národná banka Slovenska použiť v konaní, sú limitované iba ich účelnosťou a zákonnosťou. Najdôležitejšie dôkazné prostriedky sú vymenované v odseku 2, a to z dôvodu, že zákon obsahuje ich čiastočnú reguláciu.

Dôkazná povinnosť je nielen na strane Národnej banky Slovenska, ale podľa odseku 3 aj na strane účastníkov konania. Nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok dlhšie zisťovanie skutkového stavu, čo je u návrhových konaní v neprospech účastníka konania.

V odseku 5 sa ustanovuje (podobne ako v iných procesných predpisoch) povinnosť svedkov vypovedať pred Národnou bankou Slovenska. Takisto sa ustanovuje všeobecná povinnosť predložiť listinu, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu veci. Znalecký posudok sa na dokazovanie použije v prípade potreby odborného posúdenia veci.

Odsekom 6 sa ukladá postupovať pri dokazovaní tak, aby bola zachovaná ochrana utajovaných skutočností a rôzne druhy tajomstiev, respektíve tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva a aby sa zachovávala povinnosť mlčanlivosti výslovne uložená alebo uznaná podľa osobitných zákonov

Odsek 10 upravuje viazanosť Národnej banky Slovenska rozhodnutiami iných orgánov. V prípade, že iný orgán nerozhodol vo veci, ktorá súvisí s rozhodovaním Národnej banky Slovenska, a ani nezačala o nej konanie, Národná banka Slovenska si okrem taxatívne vymedzených vecí môže urobiť úsudok sama.

Odsek 11 upravuje správne uváženie (zásada hodnotenia dôkazov podľa voľnej úvahy) pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska, ako aj limity pre toto správne uváženie (povinnosť starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, ako aj povinnosť zamedziť neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch).

K § 24:Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia na základe praktických skúseností pri aplikácii právnych predpisov v oblasti finančného trhu. Predbežné opatrenia majú za cieľ zabezpečiť priebeh a účel konania pred jeho začatím alebo počas neho. Vydávajú sa vo forme rozhodnutia a len v nevyhnutnom rozsahu, ak existuje odôvodnená obava, že účel konania by mohol byť zmarený alebo ohrozený. Ide o rozhodnutie, ktoré má charakter zabezpečujúceho opatrenia, a preto odvolanie proti nemu nemá už zo zákona odkladný účinok.

Predbežné opatrenie má len dočasnú platnosť a zanikne najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia vo veci.

K § 25:Navrhovanou úpravou §◊25 sa určuje postup pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K § 26:Ustanovujú sa náležitosti rozhodnutia. Tieto náležitosti sú obdobné ako v iných procesných predpisoch.

Taxatívne sa určuje, v ktorých prípadoch sa rozhodnutia zverejňujú vo Vestníku Národnej banky Slovenska alebo na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch.

K § 27:Právoplatnosť rozhodnutia sa viaže na nemožnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok. V prípade, že rozhodnutie bude mať odkladný účinok, právoplatnosť rozhodnutia sa bude kryť s jeho vykonateľnosťou. V ostatných prípadoch bude vykonateľnosť rozhodnutia predbiehať jeho právoplatnosť.

K § 28:Lehota na vydanie rozhodnutia v prvom stupni je do troch mesiacov, najdlhšia však do 12 mesiacov. Proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska v prvom stupni možno podať rozklad. Lehota na jeho podanie je 15 dní od doručenia rozhodnutia.

K § 29:Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

K § 30:Banková rada Národnej banky Slovenska má právo – pokiaľ sa nezačalo konanie v prvom stupni a ak nápravu veci nemožno dosiahnuť inak – určiť na konanie a rozhodovanie na prvom stupni iný odborný organizačný útvar Národnej banky Slovenska, ktorý spĺňa požiadavky odbornosti a ďalšie podmienky ako v prípade nekonajúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom.

K § 31:O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje najvyšší kolektívny orgán Národnej banky Slovenska, teda Banková rada Národnej banky Slovenska.

Banková rada má pri rozhodovaní o rozklade viacero možností. Ak je prvostupňové rozhodnutie v poriadku, potvrdí ho a podaný rozklad zamietne. V prípade, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, banková rada takéto prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší. Pokiaľ je potrebné nové dokazovanie a nie je účelné, aby ho vykonala banková rada, tak banková rada prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na nové prvostupňové konanie, pričom je útvar dohľadu nad finančným trhom viazaný rozhodnutím a právnym názorom bankovej rady.

Rozhodnutie bankovej rady o rozklade (riadnom opravnom prostriedku) je definitívne.

K § 32:Právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska podlieha súdnemu preskúmaniu, ktoré sa riadi piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku. Na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska je príslušný Najvyšší súd SR na základe ustanovenia §◊246 ods.◊2 písm.◊a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže preskúmavanie týchto rozhodnutí potenciálne má zásadný vplyv na stabilitu a dôveryhodnosť finančného trhu a tým aj celého vnútorného finančného trhu a vôbec hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasť vnútorného finančného trhu Európskej únie.

K § 33:Výkon rozhodnutia Národnej banky Slovenska bude zabezpečovať Národná banka Slovenska, pričom môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, prípadne návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Podmienkou na výkon rozhodnutia je vykonateľnosť rozhodnutia a nesplnenie si povinnosti účastníka konania v lehote určenej v rozhodnutí.

K § 34:V navrhovanej štvrtej časti v § 34 sa ustanovuje, čo sú dohliadané subjekty povinné plniť na účely výkonu dohľadu na diaľku (informačná povinnosť dohliadaných subjektov), pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska opatrením ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke, ako aj ďalšie podrobnosti o ich predkladaní. Čo sa rozumie dohľadom na diaľku ustanovuje § 2 ods. 12.

K § 35: Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska viedla zoznamy dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu (napríklad bánk, obchodníkov s cennými papiermi, správcovských spoločností, poisťovní). Ďalej bude viesť zoznamy správcov a zástupcov správcov vykonávajúcich nútenú správu nad dohliadanými subjektmi a tiež ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť bezodplatne umožniť nahliadnuť do zoznamov a urobiť si z nich výpisy.

K § 36:Účelom tohto ustanovenia je vymedzenie skutočností, ktoré bude Národná banka Slovenska uverejňovať na svojej internetovej stránke alebo vo Vestníku Národnej banky Slovenska.

K § 37:

Sankčné ustanovenie o poriadkových pokutách má napomôcť vynútiť si plnenie povinností, ktoré sú zákonom uložené fyzickým osobám a právnickým osobám v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa umožňuje uloženie pokuty dohliadanej osobe za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu na mieste a za porušenie povinností v konaní pred Národnou bankou Slovenska. Ustanovujú sa tiež pravidlá, ktorými sa má Národná banka Slovenska riadiť pri určení výšky pokuty. Subjektívna lehota a objektívna lehota vychádza zo zaužívaných pravidiel, pričom uplynutie niektorej z týchto lehôt má za následok nemožnosť uloženia poriadkovej pokuty.

K § 38:Ustanovenie definuje príjmy Národnej banky Slovenska v súvislosti s dohľadom nad finančným trhom, pričom tieto príjmy majú slúžiť len na zabezpečenie výkonu dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných hmotnoprávnych zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 39:

Mechanizmus určovania a výšky ročných príspevkov účastníkov finančného trhu (podobne ako je to v doterajšom zákone č.◊96/2002◊Z.◊z. a v zákone NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov) vychádza z toho, že výšku ročných príspevkov bude určovať Národná banka Slovenska v rámci rozpätia, ktoré je v navrhnutom zákone uvedené pre jednotlivých účastníkov finančného trhu. Príspevok bude rozložený na štyri rovnaké splátky. Určuje sa tiež penále, ak si prispievateľ nesplní včas svoju povinnosť zaplatiť ročný príspevok, prípadne splátky ročného príspevku.

K § 40:V ustanovení sa vymedzujú druhy úkonov a konaní, za ktoré bude Národná banka Slovenska od dohliadaných subjektov vyberať poplatky. Výšku poplatkov za jednotlivé úkony alebo konania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným po dohode s Ministerstvo financií SR.

K § 41:Ustanovuje sa spôsob platenia poplatkov. Poplatky budú splatné ihneď pri podaní žiadosti vo veci. Nezaplatenie poplatkov bude mať za následok zastavenie konania vo veci ◊§◊21 ods.◊1 písm.◊h)◊.

K § 42:Ide o transpozičné ustanovenie, ktoré – spoločne s prílohou k návrhu zákona – obsahuje odkazy na príslušné právne relevantné ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 43:

Ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu zákona, teda prechodné ustanovenia k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1.◊1.◊2006.

Prechodné ustanovenia upravujú konkurenciu starej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Úradom pre finančný trh, a novej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Národnou bankou Slovenska. Pritom sa predovšetkým zrušuje doterajší Úrad pre finančný trh a jeho orgány a zároveň pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Národnú banku Slovenska. Ďalej sa prechodné ustanovenia týkajú doterajších konaní, doterajšieho výkonu dohľadu, ako aj prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska (vrátane prechodu zamestnancov Úradu pre finančný trh do Národnej banky Slovenska).

K § 44:Navrhnuté derogačné ustanovenie zrušuje doterajšiu právnu úpravu o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorej tento dohľad vykonával doterajší Úrad pre finančný trh.

K čl. II až XVI:V článkoch◊II až◊XVI sa navrhujú úpravy hmotnoprávnej legislatívy, ktorá súvisí s navrhovaným novým zákonom o dohľade nad finančným trhom, predovšetkým úpravy osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ide o novelizáciu zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách, zákona NR SR č.◊566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní, zákona č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov, zákona č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch, zákona č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve, zákona č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona č.◊281/2001◊Z.◊z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (v znení zákona č.◊95/2002◊Z.◊z.), zákona č.◊211/2000◊Z.◊z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákona č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, Devízového zákona (zákona NR SR č. ◊202/1995◊Z.◊z.), zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a zákona NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov.

Základnou zmenou v novelách osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu, je zmena orgánu dohľadu z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska a zároveň prechod pôsobnosti na Národnú banku Slovenska na vydávanie vykonávacích predpisov k týmto zákonom. V prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov sa navrhuje, aby doterajšie vykonávanie predpisy k osobitným zákonom boli zo zákona zrušené odo dňa účinnosti nových vykonávacích predpisov vydaných Národnou bankou Slovenska k predmetným osobitným zákonom. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov navrhuje, aby konania začaté na Úrade pre finančný trh dokončila Národná banka Slovenska. Okrem toho sa navrhujú niektoré úpravy, ktorých potreba vyplýva zo Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prípadne z európskych smerníc v oblasti finančného trhu.

K čl. XVII:V súlade s časovým harmonogramom vyplývajúcim z Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom sa nadobudnutie účinnosti zákona navrhuje od 1.◊januára 2006.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

DôVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom v súlade s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda SR svojim uznesením č. 302 zo dňa 27. marca 2002 a Implementačným plánom integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda SR prerokovala a schválila dňa 21. augusta 2003 uznesením č. 775/2003.

Zmena v legislatívnej oblasti a organizačnotechnické zabezpečenie integrácie dohľadu budú zrealizované tak, aby sa výkon integrovaného dohľadu vykonával v rámci Národnej banky Slovenska od 1. januára 2006.

V Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom bol dohodnutý obsah implementačného plánu prípravy integrovaného dohľadu pozostávajúci z týchto častí: Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom, financovanie výkonu integrovaného dohľadu, legislatívne predpoklady integrácie dohľadu, organizačnotechnické predpoklady integrácie dohľadu, časový harmonogram činností.

V zmysle Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom boli zriadené nasledovné štyri expertné komisie, a to:

expertná komisia pre prípravu legislatívy, zloženej zo zástupcov MF SR, NBS a ÚFT,

expertná komisia pre zosúladenie informačných systémov, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod majetku po ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod pracovnoprávnych vzťahov ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT.

V súlade s časovým harmonogramom bola do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 zaradená novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci prác na legislatívnej úprave o integrácii dohľadu nad finančným trhom sa však ukázalo, že novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. by sa dotýkala prakticky všetkých ustanovení tohto zákona, a preto bol pripravený návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom.

Predložený návrh zákona z vecného hľadiska vychádza zo schválenej Koncepcie integrovaného dohľadu nad finančným trhom a zo schváleného Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom.

Integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa významne rozšíri jej doterajšia pôsobnosť. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude:

a)bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska,

b)dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh,

c)dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového poistenia (teda starobného dôchodkového sporenia) a nad subjektmi doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní; dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh;

d)regulácia finančného trhu; pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia◊ pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR, pre oblasť dôchodkového sporenia vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s tým, že Úrad pre finančný trh spolupracuje na príprave návrhov týchto vykonávacích predpisov pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Aj v podmienkach integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa naďalej predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom v prvostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušný útvar dohľadu nad finančným trhom (útvar zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu), zatiaľ čo v druhostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušná Banková rada NBS. Prvostupňovým orgánom teda bude útvar dohľadu nad finančným trhom a druhostupňovým (odvolacím, rozkladovým) orgánom bude Banková rada NBS.

Národnej banke Slovenska popri súčasných právomociach pribudnú aj právomoci v oblasti dohľadu a regulácie všetkých oblastí finančného trhu, a to najmä:

a)právomoc a povinnosť odvolacieho orgánu pri podaní opravného prostriedku účastníkom konania proti rozhodnutiu orgánu príslušnému konať v prvom stupni konania,

b)právomoc schvaľovať sekundárnu legislatívu a vydávať metodické usmernenia pre oblasť finančného trhu.

V prípade zabezpečenia financovania dohľadu sa navrhuje viaczdrojové financovanie v nasledovnej štruktúre, a to jednak z vlastných zdrojov NBS a jednak z prijatých príspevkov dohliadaných osôb.

Predloženým návrhom zákona sa v rozsahu súvisiacom s obsahom tohto návrhu navrhujú aj zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda úpravy zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu.

Predložený návrh zákona o dohľade nad finančným trhom nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet ani na ostatné rozpočty, ktoré tvoria súčasť verejného rozpočtu, žiadny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani žiadny vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a rovnako nepredpokladá žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Predložený návrh zákona vzhľadom na predmet jeho úpravy netreba prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pritom je predložený návrh zákona tiež v súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá žiadny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

◊Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

◊Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov.

◊Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku◊70 Európskej dohody o pridružení – finančné služby, bankové právo. Táto problematika je upravená aj v čl.84 a 86 Európskej dohody o pridružení.

Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva – Kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu a Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb a taktiež je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha –kapitola 1 – Voľný pohyb kapitálu a kapitola 13 – Finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole 4 – Voľný pohyb kapitálu a v kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb.

Návrh zákona je prioritou podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb bola predbežne uzatvorená v máji 2001 a kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu bola predbežne uzatvorená v júni 2001. Z negociačnej pozície vyplýva pre SR povinnosť zosúladiť právnu úpravu v oblasti dohľadu nad finančným trhom s acquis communautaire. Slovenská republika akceptuje acquis v oblasti dohľadu nad finančným trhom a je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu SR do EÚ.

◊Problematika návrhu zákona:

a)je čiastočne upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v článkoch 49 až 60 Zmluvy o založení o ES,

–v smernici Rady 1973/239/EHS z 24.◊júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia iného ako životné poistenie (OJ L 228 zo 16.08.1973),

–v smernici Rady 1985/611/EHS z 20.12.1985 o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania v obchodovateľných cenných papieroch (UCITS) ( OJ L 375 z 31.12.1995 ),

–v smernici Rady 1992/49/EHS z 18.júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (OJ L 228 z 11.08.1992),

–v smernici Rady 1991/308/ES z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( OJ L 166 z 28.6.1991),

–v smernici Rady 1993/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( OJ L 141 z 11.6.1993 ),

–v smernici Rady 1993/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( OJ L 141 z 11.6 1993 ),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1998/78/ES z 27.októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní (OJ L 330 z 05.12.1998),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií ( OJ L 126 z 26.5. 2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) s úmyslom regulovať správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 ),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES zo dňa 5.novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (OJ L 345, 19/12/2002),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16.decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady ( OJ L 35 z 11.2. 2003),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( OJ L 96 z 12. 4. 2003),

Ustanovenia článkov 49 až 60 Zmluvy o založení ES vytvárajú esenciálne princípy voľného pohybu služieb, kapitálu a platieb.

Smernica 1973/239/EHS sa týka oblasti poistenia a v článku 12 upravuje náležitosti rozhodnutí kompetentných orgánov ako aj možnosť preskúmania týchto rozhodnutí súdnymi orgánmi.

Smernica 1992/49/EHS v článku 1 definuje kompetentné orgány, čl. 16 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať. Podľa čl. 56 členské štáty zabezpečia možnosť obrátiť sa na súdne orgány v prípade rozhodnutí, týkajúcich sa poisťovní.

Smernica 1998/78/ES v článku 7 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať.

Smernica 2002/83/ES v článkoch 9, 16 a 67 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

V smernici 1985/611/EHS je upravená oblasť dohľadu v článkoch 49 až 51. Smernice č. 1995/26/ES ( čl. 4), 2000/64/ES (čl. 1 a 2) a 2001/107/ES ( čl. 1) sú novelami smernice č. 1985/611/EHS a v uvedených článkoch novelizujú ustanovenia oblasti dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 1993/22/EHS sa dotýka investičných spoločností. Od členských štátov požaduje zriadiť kompetentné orgány, ktoré budú udeľovať a odoberať povolenia investičným spoločnostiam a vykonávať dozor nad ich činnosťou. Oblasť dohľadu je upravená v článkoch 1(9), 3(5) a 22, 23, 25 a 26.

Smernica 1993/6/ES vo svojom článku 7(3) a 9 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 2002/87/ES definuje minimálne normy týkajúce sa doplňujúceho dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. V článku 2 ods. 16 a 17 smernice sú definované kompetentné orgány.

Smernica 2003/6/ES má zabrániť manipulácii s trhom, keďže hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(7) a 12, 13 a 15.

Smernica 1991/308/ES je základom na vytvorenie právneho rámca zákazu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a zákazu využitia finančného systému na účely prania špinavých peňazí. Vzťahuje sa na úverové inštitúcie , finančné inštitúcie a poisťovne. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1 a 10.

Smernica 2000/12/ES upravuje požiadavky na zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií a oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(4), 10, 30 a 33.

Smernica 2001/34/EHS sa vzťahuje na cenné papiere, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie alebo ktoré boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy a na emitentov týchto cenných papierov. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 105 a 107.

Zrevidované preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR Inštitútu pre aproximáciu práva. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.

d)nie je upravená v práve Európskej únie

◊Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s uvedenými článkami predmetných smerníc.

◊Gestor:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

◊Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

zobraziť dôvodovú správu