Zákon o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov 70/1998 účinný od 01.05.2004 do 31.12.2004

Platnosť od: 18.03.1998
Účinnosť od: 01.05.2004
Účinnosť do: 31.12.2004
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Energetika a priemysel, Ochrana spotrebiteľa, Živnostenské podnikanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HISTJUDDSEUPPČL

Zákon o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov 70/1998 účinný od 01.05.2004 do 31.12.2004
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 70/1998 s účinnosťou od 01.05.2004 na základe 215/2004

Vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 215/2004, dátum vydania: 27.04.2004

24

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu začal podľa zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov realizovať v plnom rozsahu pôsobnosť na plnenie úloh od 1. novembra 2001. V aplikačnej praxi, ako aj v procese tvorby vykonávacích predpisov, spracúvaných podľa splnomocňovacích ustanovení citovaného zákona boli identifikované viaceré nepresnosti, ktoré umožňujú rôznosť výkladu zákona alebo značne sťažujú plnenie úloh na úseku ochrany utajovaných skutočností a najmä neúmerne sťažujú manipuláciu so skutočnosťami nižších stupňov utajenia. Tieto skutočnosti negatívne pôsobia na vytváranie takého prostredia zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike, ktoré je nevyhnutné pre splnenie podmienok vstupu Slovenskej republiky medzi štáty združené v NATO. Vyžadujú si to aj aktivity Slovenskej republiky v zahraničnopolitickej oblasti, ktoré postupne vyúsťujú do konkrétnej spolupráce so zahraničím na úseku ochrany utajovaných skutočností.

S cieľom odstránenia vyššie uvedených nedostatkov vypracoval Národný bezpečnostný úrad pôvodne iba návrh novelizácie zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR predložený Legislatívnej rade vlády SR. Dňa 6. mája 2003 bolo prerokúvanie tohto návrhu v legislatívnej rade prerušené s tým, že legislatívna rada vzhľadom na rozsah novelizácie odporučila vypracovať úplné znenie zákona.

Nový návrh zákona obsahuje všetky navrhované zmeny zákona č. 241/2001 Z. z. a je vypracovaný tak, aby boli vytvorené zákonné predpoklady pre čo najúčinnejšiu ochranu utajovaných skutočností nachádzajúcich sa v rámci Slovenskej republiky a tiež utajovaných skutočností, postupovaných Slovenskej republike inými medzinárodnými organizáciami.

V návrhu zákona sa odstupuje od určovania utajovaných skutočností na základe zoznamov uvedených v prílohe zákona a navrhuje sa aby utajované skutočnosti určovali ich pôvodcovia (ústredné orgány štátnej správy) s prihliadnutím na následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť podľa stupňov utajenia v oblastiach, v ktorých sa môžu utajované skutočnosti vyskytovať a ktoré vláda určí svojim nariadením.

Dopĺňajú sa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb.

Pre účely posudzovania priemyselnej bezpečnosti sa zavádza všeobecný pojem „podnikateľ“, ktorý má formou legislatívnej skratky obsiahnuť nielen fyzické, ale najmä právnické osoby, ktoré sa pri svojej činnosti môžu dostať do kontaktu s utajovanými skutočnosťami a preto sa považuje za potrebné vymedziť ich oprávnenia a povinností pri manipulácii s utajovanými skutočnosťami, ktoré im môžu byť postúpené alebo ktoré vzniknú v ich pôsobnosti.

Upravuje sa taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie, ktorý je porovnateľný s členskými krajinami NATO.

Upresňujú a dopĺňajú sa povinnosti vedúcich orgánov a organizácií, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, upravuje sa ukončenie konania Národného bezpečnostného úradu pri bezpečnostných previerkach, ako aj ustanovenia, ktoré mali nepresný obsah.

Z analýzy praktickej aplikácie doterajšieho zákona a predpisov upravujúcich šifrovú ochranu informácií, prudký rozvoj informačných a telekomunikačných systémov, ako aj snahy o priblíženie sa k štandardom Západoeurópskej únie vyplýva potreba modifikovať niektoré ustanovenia a doplniť právnu úpravu za účelom komplexného riešenia vecných problémov v oblasti šifrovej ochrany informácií.

Úrad je splnomocnený vydať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravia podrobnosti personálnej a administratívnej bezpečnosti, podmienky a požiadavky na bezpečnosť informačných systémov a technických prostriedkov, na ktorých sa spracúvajú utajované skutočnosti, spôsob tvorby a certifikácie bezpečnostných projektov a spôsoby a podmienky fyzickej ochrany a ochrany objektov, kde sa spracúvajú utajované skutočnosti. Návrh zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzných predpisov upravujúcich podmienky zriadenia šifrových orgánov, certifikáciu a schvaľovanie do prevádzky, použitie, nasadenie, prevádzku, evidenciu prostriedkov šifrovej ochrany informácií, používanie kľúčových materiálov, overovanie odbornej spôsobilosti, spracúvanie bezpečnostných projektov ako aj vydávanie a používanie bezpečnostných štandardov.

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Dokumentom C-M (2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy, Dokumentom C-M (2002)50 – Opatrenia pre civilné a vojenské orgány NATO, dislokované sily NATO a inštalácie proti teroristickým hrozbám, Smernicou AC/35-D/2000 o bezpečnosti personálu, Smernicou AC/35-D/2001 o fyzickom zabezpečení, Smernicou AC/35-D/2002 o bezpečnosti informácií, Smernicou AC/35-D/2003 o priemyselnej bezpečnosti, Smernicou AC/35-D/2004 základná smernica o INFOSEC a Smernicou AC/35-D/2005 o manažmente INFOSEC pre CIS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou a inými zákonmi Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s medzinárodnými dohodami o ochrane vymieňaných utajovaných skutočností, ktoré Slovenská republika uzatvorila.

Uplatnenie zákona v praxi predpokladá využitie doterajšieho personálneho, finančného a materiálneho zabezpečenia v oblasti ochrany utajovaných skutočností na ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy tak, ako si ich tieto orgány mali podľa ustanovení doterajšieho zákona č. 241/2001 Z. z. uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu. Z hľadiska dopadu zákona na štátny rozpočet po jeho schválení je možné predpokladať určité výdavky, ktoré môžu vzniknúť najmä aplikáciou ustanovenia § 14 ods. 1 v spojení s prílohou č. 1, ktorá okrem iného určuje za bezpečnostne nespoľahlivú osobu toho, kto bol pracovne zaradený v štruktúrach bývalej ŠtB alebo spravodajskej správy Generálneho štábu ČSĽA. Keďže tieto osoby po nadobudnutí účinnosti zákona nebudú môcť zastávať funkcie, pri ktorých sa môžu oboznámiť s utajovanými skutočnosťami, je tu reálny predpoklad, že budú musieť tieto funkcie uvoľniť, čo však predpokladá výdavky na vyplatenie odstupného. Vyčíslenie týchto výdavkov však nemožno konkretizovať, pretože v súčasnosti nie je známy počet takýchto osôb.

V rámci posudzovania návrhu zákona s právom Európskej únie je konštatovaný úplný stupeň kompatibility.

Návrh zákona nebol predložený na plenárne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, keďže sa nepredpokladá vplyv na tvorbu pracovných miest.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona :

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona :

Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona :

a)upravená

v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25.3.1957, Časť šiesta, čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7.2.1992, Hlava I, čl. 6, Hlava V, čl. 11, Hlava VI, čl. 29, čl. 30, Hlava VII, čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.1999,

v Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995 (Asociačná dohoda), v oddieli II, čl. 6,

v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

v Rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu, pod číslom A4-0223/96 zo dňa 17.9.1996.

4 . Návrh zákona svojou problematikou

b)patrí

medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha), Sekcia 14 – Ochrana osobných údajov,

c)nepatrí

medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona (tretí bod, písm. a)

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, Časť šiesta, v čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a Zmluva o Európskej únii, Hlava I, v čl. 6, Hlava V, v čl. 11, Hlava VI, v čl. 29, čl. 30, Hlava VII v čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy zakotvuje ochranu fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a pri voľnom pohybe takýchto údajov; zásady slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a slobôd; atribúty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach; užšiu spoluprácu s použitím orgánov, postupov a mechanizmov, stanovených v tejto zmluve.

Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995, v oddieli II čl. 6 uvádza, že rešpektovanie demokratických zásad a ľudských práv podnecuje domácu a zahraničnú politiku zmluvných strán a vytvára podstatné prvky pridruženia.

Smernica o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov uvádza, že ochrana základných práv a slobôd, najmä práva na súkromie, musí pri aproximácii zákonov smerovať k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany v Spoločenstve; údaje, ktoré by svojou povahou mohli rušivo zasiahnuť do základných slobôd alebo súkromia nejakej osoby, by nemali byť spracovávané bez výslovného súhlasu dotknutej osoby, s prihliadnutím na konkrétne potreby, jasne stanoviť prípady, kedy tento zákaz neplatí; že ustanovenie dozorných orgánov s úplne nezávislým výkonom funkcie v členských krajinách je podstatnou zložkou ochrany jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov; je možné dopĺňať a objasňovať princípy ochrany práv a slobôd jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov, najmä ich práva na súkromie, najmä v prípade určitých rezortov prostredníctvom osobitných predpisov založených na týchto princípov; že spracovanie údajov týkajúcich sa porušenia noriem trestného práva, právoplatných rozsudkov alebo bezpečnostných opatrení je možné vykonávať len pod kontrolou oficiálneho orgánu; ďalej je touto smernicou upravená dôvernosť a bezpečnosť spracovania, predbežná kontrola, opravné prostriedky, zodpovednosť a sankcie, prenos osobných údajov do tretích krajín, dozorný orgán a pracovná skupina na ochranu jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov.

Rezolúcia o rešpektovaní ľudských práv v EÚ zahrňuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, majetku a korešpondencie, rovnaké zaobchádzanie.

6.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie:

a)úplná

7.Záver :

Problematika obsiahnutá v návrhu zákona sa dotýka

-Dohovoru č. 108 o ochrane jednotlivca pri automatickom spracovaní osobných údajov

-Európsky dohovor o občianstve a vysvetľujúca správa

Smernica Európskeho parlamentu a rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa v zmysle jej článku 3 odsek 2 nevzťahuje na spracovateľské operácie súvisiace s problematikou návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto je v tomto prípade možné posúdenie kompatibility iba všeobecných princípov a zásad, ktoré sú úplne kompatibilné.

Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie vymedzuje okruhy spoločenských vzťahov, ktoré sú zákonom upravené, postavenie a pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, (ďalej len „úrad“) štátnych orgánov, práv a povinností jednotlivých subjektov pri tejto ochrane a sankcie za porušenie zákona. Súčasne ustanovenie vymedzuje oblasti, na ktoré sa zákon nevzťahuje.

K § 2

Na účely zákona sa vymedzujú niektoré pojmy dôležité pre oblasť ochrany utajovaných skutočností. Upresňuje sa pojem utajovaná skutočnosť tak, že môže byť chránená iba informácia alebo vec, ktorá sa nachádza v oblasti určenej vládou Slovenskej republiky. Platný systém vytvárania zoznamov utajovaných skutočností na základe príloh formou taxatívneho výpočtu utajovaných skutočností jednotlivých rezortov sa v praxi neosvedčil a spôsoboval vzhľadom na nepružnosť a nereálnu nadsadenosť čo do počtu ako aj stupňa označenia utajenia jednotlivých skutočností. Chránené záujmy Slovenskej republiky sú pretransformované do základných oblastí utajovaných skutočností, ktoré budú ustanovené formou nariadenia vlády s tým, že príslušné orgány, resp. vedúci budú zodpovední podľa § 8 za konkrétne určenie utajovaných skutočností v pôsobnosti svojho rezortu aj s príslušným určením stupňa utajenia podľa § 3. Zavedením takejto úpravy sa predpokladá celkové zníženie počtu utajovaných skutočností pri súčasnom zachovaní limitujúceho faktora vo forme ustanovených okruhov informácií, ktoré treba chrániť vzhľadom na záujem Slovenskej republiky.

Určuje sa informácia a vec. Za písomnosť sa na účely zákona považuje písaný text na akomkoľvek hmotnom základe. Pojmovo sa ošetruje oblasť zariadení a systémov, na ktorých sa spracovávajú utajované skutočnosti, a zariadení a systémov, ktorými sa zabezpečuje vstup, resp. prístup nepovolanej osoby k nim, keďže sa považujú za technické prostriedky súvisiace s ochranou utajovaných skutočností.

Upresňuje sa terminológia v oblasti šifrovej ochrany informácií. Osobitne sa vymedzujú pojmy vzťahujúce sa na systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií. V doterajšom zákone sa termín „prostriedok“ používa v univerzálnom zmysle, napr. technický prostriedok, mechanický zábranný prostriedok, technický zabezpečovací prostriedok, systémový prostriedok, aj keď ide o súbor rôznych zariadení tvoriacich určitý komplexný systém. Presne v takom širokom význame sa používa aj termín „prostriedok šifrovej ochrany informácií“. Podľa definície uvedenej v zákone v § 2 je prostriedok šifrovej ochrany informácií určený veľmi úzko iba ako zariadenie, čím sa rozumie jednotlivé zariadenie.

Definuje sa pojem certifikácia ako činnosť pri posudzovaní technického prostriedku a vydávanie certifikátu ako osvedčenia technického prostriedku na spracovávanie utajovaných skutočností a pojem autorizácie ako poverenie na vykonávanie činnosti pri certifikácií technických prostriedkov na spracovávanie utajovaných skutočností, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov používaných pri ochrane utajovaných skutočností.

Zavádza sa nový pojem certifikačná autorita, ktorý predstavuje systém postupov na zaistenie bezpečnosti systémov šifrovej ochrany informácií. Vymedzujú sa pojmy nepovolaná osoba, ktorou sa rozumie každá osoba bez ohľadu na štátnu príslušnosť a cudzia moc, keďže ide len o pojmy, ktoré súvisia s týmto zákonom a nemajú vzťah k trestnoprávnemu konaniu.

Vymedzujú sa pojmy objekt a chránený priestor a upresnením pojmov sa vymedzujú rozdiely medzi technickým prostriedkom, mechanickým zábranným prostriedkom a technickým zabezpečovacím prostriedkom.

K § 3

Utajované skutočnosti sa naďalej členia do štyroch stupňov podľa dôležitosti na Prísne tajné, Tajné, Dôverné a Vyhradené. Základom členenia na jednotlivé stupne je možný následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť.

Uvedený spôsob členenia je prevzatý zo štandardu NATO – Dokument C-M(2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy.

Ustanovenie vychádza z intenzity ohrozenia záujmu chráneného zákonom podľa jeho dôležitosti a dôsledkov, ktoré z ohrozenia môžu vzniknúť. Zároveň sa zohľadňuje aj potreba chrániť záujmy všetkých právnických osôb a nie iba štátnych orgánov, u ktorých sa budú utajované skutočnosti nachádzať alebo sa ich budú dotýkať.

K § 4

Navrhované ustanovenie je negatívnym vymedzením utajovaných skutočností a zakazuje zneužívanie možnosti utajovať informácie, ktoré sú predmetom legitímneho záujmu verejnosti. V tomto smere je usmernením tak pre orgány verejnej správy v procese utajovania informácií, ako aj pre súdy pre poskytovanie informácií a pri preskúmavaní zákonnosti utajenia informácie. Jeho zakotvenie prispeje k stransparentneniu verejného života spoločnosti a bude mať výrazný antikorupčný efekt. Obdobnú právnu úpravu pozná aj právny systém USA a legislatíva viacerých európskych štátov

K § 5

Navrhované ustanovenie špecifikuje koncepciu ochrany utajovaných skutočností, ktorú vypracúva úrad a ktorá je základným dokumentom na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike ako materiál obsahujúci základné východiská pre budovanie systému na ochranu utajovaných skutočnosti v budúcnosti.

K § 6

Podstatou ochrany utajovaných skutočností je prijatie preventívnych opatrení, ktoré majú vytvoriť podmienky pre personálnu bezpečnosť, administratívnu bezpečnosť, šifrovú ochranu informácií, fyzickú a objektovú bezpečnosť, priemyselnú bezpečnosť a bezpečnosť technických prostriedkov.

Aktom prevencie pri ochrane utajovaných skutočností po jej vyhotovení a schválení nadriadeným je povolenie kopírovania a rozmnožovania utajovaných skutočností iba so súhlasom toho, kto je nadriadeným toho, kto takúto skutočnosť vyhotovil. Každý stupeň utajenia určuje osoba, ktorá je tvorcom alebo spracovateľom utajovanej skutočnosti. Určenie stupňa utajenia však podlieha schváleniu.

Osobitný postup pri vytváraní kópií sa vyžaduje pri utajovaných skutočnostiach, ktoré boli Slovenskej republike zverené na zmluvnom základe, okrem prípadov postúpenia v rámci výmeny informácií medzi spravodajskými službami.

Nové vymedzenie priemyselnej bezpečnosti zohľadňuje potrebu zvýraznenia skutočnosti, že ide o podnikateľský subjekt, ktorý sa má oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Za tým účelom je zavedená aj osobitná legislatívna skratka „podnikateľ“.

K § 7

Navrhuje sa, aby sa v prípadoch, ak nie je potrebné ochraňovať v ustanovenom rozsahu konkrétnu informáciu alebo vec obsahujúcu utajované skutočnosti, stupeň utajenia zmenil alebo zrušil. Ak má utajovaná skutočnosť trvalú dokumentárnu hodnotu a nie je možné utajenie zrušiť, jej uloženie a ochranu zabezpečuje ústredný orgán štátnej správy.

V prípadoch, kedy právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu alebo v prípadoch kedy utajovaná skutočnosť vznikla pred 1.1.1993 v Českej republike, sa jej pôvodca zisťuje obtiažne. Navrhuje sa, aby v takýchto prípadoch rozhodol po dôkladnom posúdení obsahu utajovanej skutočnosti vedúci štátneho orgánu, v ktorého pôsobnosti sa utajovaná skutočnosť nachádza. Vyplýva to tiež z potreby v čo najkratšom čase doriešiť stupne utajenia určené podľa zákona NR SR č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktoré podľa zákona č. 241/2001 Z. z majú nadhodnotený stupeň utajenia. Rovnako sa bude postupovať aj v prípade, ak pôvodca utajovanej skutočnosti nie je známy.

K § 8 a 9

Návrh zákona preberá doteraz osvedčenú zásadu, že za ochranu utajovaných skutočností zodpovedá v každom prípade štatutár. Pre postihnutie všetkých štatutárnych zástupcov je ustanovenie konštruované tak, že za vedúceho v štátnom orgáne je považovaný štatutárny zástupca ústredného orgánu štátnej správy. Osobitne je zvýraznené postavenie štatutárneho orgánu vo vyššom územnom celku a v obci, aj keď ich vo všeobecnosti možno označiť ako právnickú osobou. Osobitné postavenie z hľadiska ustanovovania do funkcií starostu a predsedu vyššieho územného celku sa odráža v odseku 3 tak, že vykonanie bezpečnostnej previerky na tieto osoby sa realizuje podľa § 35 ods. 1.

Súčasná úprava umožňuje, aby sa zodpovednosť za ochranu utajovaných skutočností v právnickej osobe delegovala zo štatutárneho orgánu na radového pracovníka právnickej osoby. Tento stav nie je žiadúci, preto sa ustanovuje povinnosť zodpovedného člena kolektívneho orgánu.

V záujme zabezpečenia jednotného postupu pri aplikácii zákona návrh ustanovuje úlohy a povinnosti vedúceho. Pre uplatnenie zásady zo štandardov NATO, že s utajovanými skutočnosťami sa osoba môže oboznámiť iba v nutnom rozsahu svojej funkcie alebo postavenia, vedúci určuje funkcie, pri ktorých výkone sa majú oprávnené osoby oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, určuje rozsah a potreby oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami.

Zároveň sa umožňuje vedúcemu ako osobe zodpovednej za ochranu utajovaných skutočností rozhodnúť o lehotách, zmene alebo zrušení stupňa utajenia ak ide o utajovanú skutočnosť vytvorenú v organizácii pôvodcu. Toto oprávnenie posilňuje kontrolné právomoci vedúceho a umožňuje mu z titulu jeho zodpovednosti vykonať nevyhnutné opatrenia podľa § 7 ods. 1. Dopĺňa sa povinnosť vedúceho zabezpečiť kontrolu manipulácie s utajovanými skutočnosťami u podnikateľa, ktorému ich postupuje.

Vyjadrenie úradu sa nahrádza osvedčením, ktoré vydáva úrad v osobitnom konaní. Úrad potrebuje mať prehľad o všetkých skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre vznik oprávnenia podľa § 10 a preto sa rozširuje rozsah oznamovacej povinnosť vedúceho.

Dopĺňa sa povinnosť kontroly a informovanie úradu o jej výsledkoch. Na základe správ o výsledkoch kontrol bude úrad vykonávať analýzu ochrany utajovaných skutočností v štátnej správe.

Ustanovuje sa aj postup pri podávaní žiadosti na vykonanie bezpečnostnej previerky na vedúceho.

Reaguje sa na všeobecnú požiadavku, aby vedúci mal možnosť na plnenie úloh podľa tohto zákona zriadiť osobitné pracovisko, resp. poveriť viacero bezpečnostných zamestnancov. Z vykonaných kontrol a poznatkov úradu jednoznačne možno skonštatovať nedostatočnú vedomostnú úroveň bezpečnostných zamestnancov. Preto sa navrhuje nahradiť povinné školenie, ktoré bolo pre mnohých iba účasťou, skúškou.

K § 10

Špecifikujú sa predpoklady, ktoré musí spĺňať oprávnená osoba na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Uplatňuje sa princíp, že s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznamovať iba občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa v tomto zákone ustanovené predpoklady. Významná je tiež otázka dobrovoľnosti a súhlasu na vykonanie bezpečnostnej previerky.

Prekážkou nie je ani dvojité občianstvo, ak je táto skutočnosť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi so štandardov NATO, ktoré rozlišujú občianstvo členských štátov aliancie a občianstvo nečlenov. Z dôvodu jednoznačného výkladu bezúhonnosti správania sa navrhovanej osoby a jej bezpečnostnej spoľahlivosti sú tieto inštitúty rozvedené v § 12, 13 a 14 zákona.

K § 11

Určujú sa dolné vekové hranice osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Výnimky sú dané pre osoby vo vojenskej službe, v služobnom pomere a pre žiakov vojenských stredných škôl. Dôvodom výnimiek je profesijné zameranie týchto osôb a styk s utajovanými skutočnosťami ako podmienka výkonu funkcie alebo povolania.

K § 12 a 13

V navrhovaných ustanoveniach sa konkretizujú všeobecné predpoklady pre oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Štandardne tak ako v iných právnych predpisoch sa v tomto zákone predpokladá splnenie vymedzených kritérií, v ktorých sa odráža doterajšie správanie navrhovanej osoby. Posudzovanie kritérií sa vykonáva na základe súhlasu navrhovanej osoby z dôvodu zachovania práv jednotlivca zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.

V súvislosti s predkladaním odpisu z registra trestov sa upravujú dôvody posudzovania bezúhonnosti pre účely tohto zákona. Osoba odsúdená pre obzvlášť závažný trestný čin a osoba odsúdená pre trestný čin priamo súvisiaci s ochranou utajovaných skutočností by nemala byť osobou oprávnenou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, a to ani v prípade zahladenia odsúdenia. Pokiaľ ide o nedbanlivostný trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 107 Trestného zákona, tu sa bude vzťahovať odsek 1.

K § 14

Ustanovujú sa okruhy, ktoré sú bezpečnostným rizikom u osoby, ktorú nemôžeme považovať za bezpečnostne spoľahlivú pre oboznamovanie sa a prácu s utajovanými skutočnosťami stupňov Prísne tajné, Tajné a Dôverné. Získanie informácií pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vychádza z potreby získania a posúdenia informácií, ktoré môžu mať vplyv na proces vyjadrovania sa Národného bezpečnostného úradu k navrhovanej osobe.

Upresňujú sa dôvody bezpečnostnej nespoľahlivosti osoby. Na základe aplikačnej praxe považujeme za dôležité, aby aj osoba, ktorá vedome uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje pri bezpečnostnom pohovore, nebola považovaná za bezpečnostne spoľahlivú osobu ex lege. Navrhované vymedzenie je potrebné z dôvodov zavedenia jednotného postupu pri výklade jednotlivých bezpečnostných rizík pre účely zisťovania bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb. V záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb je potrebné, aby bezpečnostné riziká boli stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom pre subjekty vykonávajúce bezpečnostné previerky. Ide o zosúladenie bezpečnostných rizík s rizikami, ktoré sú posudzované pri bezpečnostnej spoľahlivosti osôb v rámci NATO.

K § 15

Keďže utajované skutočnosti sú rozdelené do štyroch stupňov a podľa týchto stupňov aj označované, rozlišuje sa aj stupeň bezpečnostnej previerky, ktorej je navrhovaná osoba podrobovaná. Rôzny stupeň bezpečnostnej previerky predpokladá aj rozdielnu sumu informácií získavaných navrhovanej osobe a rozdielne subjekty, ktoré sú v rámci tejto previerky oslovované. Príslušnému stupňu utajenia, s ktorým sa má navrhovaná osoba oboznamovať, je ustanovená bezpečnostná previerka I. až IV. stupňa.

V prípade, že osoba mení pracovný (služobný) pomer v rovnakom stupni utajenia, nie je potrebná previerka toho istého stupňa. V prípade že pracovný (služobný) pomer mení za taký, kde je potrebné vyšší stupeň utajenia, je túto previerku nutné absolvovať pred zmenou pracovného (služobného) pomeru.

K § 16

Ustanovenie taxatívne určuje podkladové materiály na vykonanie bezpečnostnej previerky. Základom sú materiály predkladané navrhovanou osobou, vyhodnotenie časti materiálov od navrhovanej osoby vedúcim a informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby získané úradom, Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou a Vojenským spravodajstvom. Rozsah predkladaných materiálov závisí od stupňa utajenia, pre ktorý má byť navrhovaná osoba určená. Znenie ustanovenia umožňuje okrem štandardne uvedených materiálov získavať informácie v rámci oboznamovania sa iných oprávnených osôb s utajovanými skutočnosťami v prípadoch uvedených v § 35 zákona.

Úprava reaguje na potrebu zabezpečenia čo najúplnejších informácií v súlade s právnym poriadkom. Novo navrhovaný text sa týka osobných údajov osôb blízkych uvedených na dotazníku pod bodom 15. a osobných údajov ďalších rodinných príslušníkov uvádzaných v Doplnkovej časti B v bode 1. Ide o osobné údaje, ktoré do dotazníka poskytne dotknutá osoba za iné osoby bez ich súhlasu. Podmienkou ich spracúvania podľa § 7 ods.5 zákona č. 428/2002 Z. z. je, že osobitný zákon ustanoví zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a podmienky ich poskytovania. Poslednú podmienku sa žiada v návrhu zákona upraviť a to pre prípad, že osoba blízka odmietne poskytnúť svoje osobné údaje, uvedie sa v dotazníku že preverovaná osoba poskytla údaje o inej osobe napriek jej odmietnutiu.

K § 17 až 25

Ustanovuje sa obsah bezpečnostných previerok I. až IV. stupňa, ktorý vyplýva z dôležitosti chráneného záujmu, ktorý sa v stupni utajenia odráža. Bezpečnostnú previerku I. stupňa vykonáva vedúci. Bezpečnostné previerky II., III. a IV. stupňa vykonáva úrad. Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor pri plnení úloh kriminálneho spravodajstva vykonávajú bezpečnostné previerky všetkých stupňov, ak navrhovaná osoba je ich príslušníkom, zamestnancom alebo uchádzačom o služobný pomer alebo zamestnanie. Vojenské spravodajstvo okrem uvedeného vykonáva bezpečnostné previerky II., III. a IV stupňa, ak navrhovaná osoba je v služobnom pomere, pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, alebo podnikateľom, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky tak, že po sústredení podkladových materiálov ich spolu s vyhodnotením predloží úradu, ktorý ukončí previerku podľa príslušných ustanovení tohoto zákona. Účelom tejto úpravy je, aby pre iné navrhované osoby v rezorte ministerstva obrany ako tie, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu (služobnom pomere) k Vojenskému spravodajstvu, vydával osvedčenie úrad.

Z dôvodu umožnenia konania vo veci previerok je potrebné poskytnúť úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajnému zboru pri bezpečnostných previerkach II. až IV. stupňa oprávnenie požadovať informácie od štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb.

Vykonávanie bezpečnostných previerok Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom a Policajným zborom na navrhované osoby v ich pôsobnosti, sa vzhľadom na osobitné postavenie týchto osôb, umožňuje vlastnou činnosťou uvedených orgánov. Súčasná právna úprava totiž v § 17 obligatórne ustanovuje medzi materiálmi na bezpečnostnú previerku aj "informácie vyžiadané od ďalších štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb" ako aj "informácie vyžiadané od obce, v ktorej má navrhovaná osoba trvalý alebo prechodný pobyt". Prax však ukazuje, že hodnota takto získaných informácií je zanedbateľná v porovnaní s hrozbou úniku informácií o príslušnosti preverovanej osoby k uvedeným subjektom. Keďže nerešpektovanie uvedených ustanovení by mohlo byť označené ako porušenie zákona, navrhuje sa zaradením nového odseku umožniť získavanie uvedených informácií efektívnejším spôsobom a to vlastnou činnosťou uvedených subjektov.

Nie je možné vykonávať preverovanie v zmysle § 16 ods. 1 písm. f) bez možnosti získavania informácií od fyzických osôb a rovnako je potrebné vzhľadom na nevyhnutnosť získania komplexných informácií ustanoviť možnosť priameho nahliadnutia do materiálov, z ktorých boli informácie čerpané. Táto forma bude najviac využívaná pri postúpení dokumentov Ústavu pamäti národa. Zároveň sa text upravuje tak, aby sa povinnosť umožniť nahliadnutie do podkladových materiálov netýkala spravodajských služieb.

Cieľom bezpečnostného pohovoru s navrhovanou osobou je preveriť skutočnosti, ktoré boli zistené počas previerky z oficiálnych zdrojov a môžu sa chápať nejednoznačne. Ustanovuje sa povinnosť vyhotovenia záznamu z bezpečnostného pohovoru. V doterajšom texte táto povinnosť nebola zakotvená, pričom jej význam je zrejmý najmä pri posudzovaní správnosti postupu úradu. Ide o spresnenie postupu pri obštrukciách navrhovanej osoby a navrhovaným spôsobom možno predísť dôkazovej núdzi. Navrhuje sa zakotviť možnosť vykonania psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktoré je odporúčané najmä pri previerkach na oboznamovanie sa osoby s informáciami stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné, členských krajín NATO.

K § 26 až 30

Navrhuje sa, aby úrad na základe žiadosti vedúceho a výsledkov bezpečnostnej previerky vydával osvedčenie. Ak sa zistí u navrhovanej osoby bezpečnostné riziko, vydá úrad rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvody prečo sa osobe nemôže vydať osvedčenie.

Navrhujú sa nové doby platnosti osvedčenia, ako aj dôvody jeho zrušenia. Vzhľadom na špecifické potreby v prípade tajných služieb bude osvedčenie „neprenosné“ a jeho platnosť zanikne skončením služobného pomeru.

Za účelom transparentnosti rozhodovania o bezpečnostnej previerke navrhovanej osoby sa odporúča zakotviť do návrhu zákona mechanizmus rozhodovania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu úradu, ktorým bola zrušená platnosť osvedčenia. Navrhuje sa, aby o odvolaní proti takýmto rozhodnutiam rozhodovala päťčlenná komisia vymenovaná vládou. Ustanovujú sa tiež predpoklady na členstvo v komisii, spôsob rozhodovania komisie, ako aj dôvody zániku členstva v komisii. Rozhodnutie komisie bude ešte preskúmateľné súdom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní správnych rozhodnutí.

Nenavrhuje sa však možnosť podania odvolania proti rozhodnutiam Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru v prípadoch, keď tieto orgány vykonávajú bezpečnostné previerky vo vzťahu k svojim osobám z dôvodu, aby nedošlo k odhaleniu krytia týchto osôb. Rozhodnutia týchto orgánov týchto orgánov však budú preskúmateľné súdom.

K § 31 a 32

Oprávnenie osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ak to tento zákon neupravuje inak, vzniká až po jej určení vedúcim. Určenie navrhovanej osoby sa vykoná, ak sú splnené všetky podmienky § 10. Ustanovenie upresňuje vykonanie určenia, ak navrhovanými osobami sú aj štatutárne orgány štátneho orgánu a právnickej osoby. Určenie pre vyšší stupeň utajenia oprávňuje na prístup k utajovaným skutočnostiam nižšieho stupňa utajenia iba v rovnakom nevyhnutnom rozsahu. Znenie ustanovenia vychádza zo štandardov NATO, ktoré požadujú dodržiavanie zásady oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami len v nevyhnutne potrebnej miere. Zakladá sa povinnosť úradu určovať vedúceho u podnikateľa ktorému bude utajovaná skutočnosť postúpená alebo ktorý bude o vytvorenie utajovanej skutočnosti požiadaný.

K § 33

Ustanovujú sa podmienky na vedenie bezpečnostného spisu navrhovanej osoby a jeho obsahu. Údaje z bezpečnostného spisu je možné využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania určené týmto zákonom. V súvislosti so všeobecne platnou právnou úpravou zabezpečujúcou ochranu osobných údajov predpokladá návrh zákona kvalitatívne vyššiu úroveň ochrany údajov vedených v bezpečnostných spisoch, keďže priamo súvisia s ochranou utajovaných skutočností a ich vyzradenie by mohlo predchádzať odtajneniu utajovanej skutočnosti.

K § 34

Navrhovaný taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie je porovnateľný s členskými krajinami NATO a vychádza tiež z odporúčania (požiadavky) predstaviteľov NATO, ktorí jednoznačne dali najavo svoj názor o neakceptovateľnosti takého množstva osôb, ktorý ustanovuje platné znenie § 31 zákona č. 241/2001 Z. z.. V navrhovanom ustanovení sú uvedené osoby, ktoré sú zo zákona oprávnené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu svojej funkcie. Tieto osoby sa stávajú oprávnenými osobami v rozsahu svojej funkcie po zvolení, vymenovaní alebo po zložení predpísaného sľubu. Pokiaľ ide o sudcu, rešpektuje sa inštitút zákonného sudcu. U sudcov špeciálneho súdu vzhľadom na osobitný charakter úloh, bude potrebné vykonanie bezpečnostnej previerky. Takúto úpravu predpokladá i navrhovaný zákon o špeciálnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu minister spravodlivosti.

K § 35

Vzhľadom na osobitné postavenie starostov a predsedov vyšších územných celkov z hľadiska ich ustanovovania do funkcie, ako aj s prihliadnutím na vymedzený rozsah utajovaných skutočností, ktoré sú týmto osobám postupované, sa navrhuje pre stupeň utajenia Vyhradené tieto osoby nepreverovať. Upravuje sa však spôsob určovania starostu a predsedu vyššieho územného celku pre trvalé oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa Dôverné až Prísne tajné. V prípade potreby trvalého oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami vyššieho stupňa ako Vyhradené, požiada starosta alebo predseda vyššieho územného celku o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa § 8 ods. 2 písm. f) na svoju osobu sám.

Na zabezpečenie práv občanov v konaní pred štátnym orgánom sa navrhuje umožniť, aby sa osoby uvedené v odseku 2 a 3 mohli v konaní pred štátnym orgánom jednorazovo oboznámiť s utajovanými skutočnosťami po predchádzajúcom súhlase vedúceho, ktorý je pôvodcom prejednávanej utajovanej skutočnosti. Aplikácia ustanovenia § 10 u týchto osôb by mohla viesť k obmedzeniu niektorých základných práv občanov pri riešení veci, kde je najmä potrebné, aby tieto osoby zastupovali občanov. Ustanovenie sa netýka zapisovateľky a ďalších zúčastnených osôb v konaní pred štátnym orgánom, ktoré sú v pracovnom pomere k štátnemu orgánu. Na tieto osoby sa vzťahuje ustanovenie § 10. Upravuje sa postup oboznamovania sa osôb, ktoré plnia určité úlohy pre štátne orgány, kde nie je možné dodržať riadny spôsob vykonania bezpečnostných previerok.

K § 36 a 37

Navrhované ustanovenia vymedzujú ďalšie oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Podľa týchto ustanovení sú nimi cudzinec a občan Slovenskej republiky, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu so zahraničnou právnickou osobou. Upravuje sa postup pre ich určenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

Platné znenia § 34 až 36 boli v praxi nerealizovateľné, vytvárali určitý predpoklad pre cudzincov na získanie oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ale v rozsahu a za podmienok ktoré boli nesplniteľné. Navrhuje sa aby základným predpokladom na získanie oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou bola existencia zmluvy s krajinou z ktorej cudzinec pochádza a súhlas príslušného vedúceho. Pre vládu sa navrhuje udelenie možnosti výnimky z existencie zmluvy, pre prípady, keď z hľadiska štátnych záujmov bude potrebné cudzinca v nevyhnutnom rozsahu oboznámiť s utajovanou skutočnosťou a vec neznesie odklad.

K § 38

V tomto ustanovení sú určené základné povinnosti oprávnených osôb, ktoré sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami. Tieto povinnosti majú preventívny charakter a ich cieľom je zabezpečiť dôslednú ochranu utajovaných skutočností.

Ustanovenie povinnosti oznámiť vedúcemu skutočnosti majúce vplyv na vznik oprávnenia v nadväznosti na povinnosti vedúceho podľa § 8 ods. 2 v zmysle navrhovanej úpravy súvisí so znením § 31 ods. 2, na základe ktorého je úrad (ale aj iné orgány vykonávajúce bezpečnostné previerky podľa § 18) oprávnený „oznámiť zánik platnosti osvedčenia, ak po jeho vydaní nastanú okolnosti, pre ktoré by osvedčenie nevydal.“ Niektoré skutočnosti, rozhodujúce pre vznik a najmä trvanie platnosti osvedčenia, však úrad bez oznamovacej povinnosti vedúceho a oprávnených osôb nemá možnosť zistiť.

K § 39

Nepovolanej osobe, ktorá sa náhodne oboznámi s utajovanými skutočnosťami, sa ukladá povinnosť zachovať o nich mlčanlivosť pred nepovolanými osobami. Je povinná oznámiť túto skutočnosť útvaru Policajného zboru alebo úradu.

Všetkým osobám sa ukladá povinnosť neodkladne oznámiť najbližšiemu útvaru Policajného zboru alebo úradu, ak získali informáciu alebo našli vec, ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť. Najbližším útvarom Policajného zboru na účely tohoto zákona sa rozumie každý útvar Policajného zboru, od základného útvaru až po útvary na vyššej organizačnej úrovni. Z dôvodu poskytnutia ochrany nepovolanej osobe, ktorá prišla do styku s utajovanou skutočnosťou a odovzdala ju Policajnému zboru alebo úradu, sa priznáva právo takejto osobe žiadať vydanie dokladu o odovzdaní utajovanej skutočnosti.

K § 40

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob zbavenia povinnosti mlčanlivosti vybraných osôb a osobitné prípady pri zániku orgánu, ktorý bol oprávnený osobu oslobodiť od tejto povinnosti. Vychádzajúc z rôznych spôsobov kreovania najvyšších štátnych funkcionárov je ustanovenie rozčlenené podľa toho, či sú príslušní funkcionári vymenovávaní alebo volení.

Oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti spravidla už obsahujú samotné utajované skutočnosti najmä v určení rozsahu oslobodenia. V prípade oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti obvinených alebo svedkov napr. v trestnom konaní je nežiadúce oboznamovať iný orgán, než orgány činné v trestnom konaní. Ak má dôjsť k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti pri utajovaných skutočnostiach spravodajského charakteru, vie odborne posúdiť dôsledok takého oslobodenia len orgán, z ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť pochádza.

K § 41

Navrhované ustanovenie vymedzuje jednotlivé formy zániku určenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a upravuje ďalšie povinnosti štatutárneho orgánu alebo bezpečnostného pracovníka pri tomto zániku.

K § 42

Vedenie evidencie oprávnených osôb na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňov utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné a evidencie osôb, ktorým zaniklo toto oprávnenie, sa navrhuje zveriť do pôsobnosti úradu. V evidencii sa vedú údaje o osobe, ktoré boli potrebné pre vydanie vyjadrenia úradu štatutárnemu orgánu.

Evidencia sa vedie v záujme zachovania údajov o osobe ako dôkazného prostriedku na účely trestného konania pri dokazovaní trestných činov súvisiacich s vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením utajovaných skutočností. Vedenie evidencie oprávnených osôb so stupňom utajenia Vyhradené zabezpečí štatutárny orgán a evidenciu osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo, vedie ešte 1 rok po zániku tohto oprávnenia. Štatutárny orgán vedie zoznam osôb, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa so stupňami utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.

Úrad a štatutárny orgán sú povinní zabezpečiť ochranu údajov, uložených v evidencii, pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením a po splnení účelu v zmysle tohto zákona zabezpečiť ich zničenie. Ustanovujú sa výnimky na úseku vedenia evidencií pre Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor, plniaci úlohu kriminálneho spravodajstva.

K § 43 až 45

Ustanovenie upravuje odovzdávanie utajovaných skutočností mimo štátneho orgánu. Utajovanú skutočnosť možno odovzdať podnikateľovi len na základe zmluvy v presne špecifikovanom rozsahu a s určením zodpovednosti za ich ochranu.

Jedným z predpokladov na poskytnutie utajovanej skutočnosti podnikateľovi je, že osoby, ktoré u neho pracujú, sú osobami oprávnenými na styk s utajovanými skutočnosťami. Splnenie tohoto predpokladu podnikateľ dokladuje zoznamom takýchto osôb. Pred vykonaním bezpečnostnej previerky podnikateľa musí byť vykonaná previerka jeho vedúceho. Ak by sa utajovaná skutočnosť mala prenášať na ďalšieho podnikateľa, môže sa to udiať len na základe súhlasu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, aby tento mal presný prehľad o subjektoch, kde sa utajované skutočnosti, patriace do jeho kompetencie, nachádzajú.

Povinnosť požiadať o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa sa navrhuje presunúť zo štátneho orgánu na podnikateľa. Návrh vychádza z doterajšej praxe pri plnení úloh ochrany utajovaných skutočností na úseku priemyselnej bezpečnosti, ktorá potvrdzuje názor, že pri zabezpečovaní bezpečnostnej previerky podnikateľa je štátny orgán v úlohe sprostredkovateľa medzi podnikateľom a úradom zbytočný. Súčasný stav, kedy úrad vykonáva bezpečnostnú previerku podnikateľa iba na základe požiadavky štátneho orgánu, je predmetom kritiky a nesúhlasu tak podnikateľov, ako i štátnych orgánov. Ďalším nedostatkom súčasného stavu je skutočnosť, že osobitné pracoviská, resp. bezpečnostní zamestnanci štátnych orgánov sú zbytočne zaťažovaní činnosťami a prácami, ktorých plnenie je výlučne v záujme samotných podnikateľov, ale ich plnenie sú podľa súčasného znenia zákona povinní zabezpečiť pracovníci štátnych orgánov. Doterajšia prax ukázala, že väčšina podnikateľov nie je schopná rýchlo a účinne spolupracovať so štátnym orgánom pri zabezpečovaní ich priemyselnej bezpečnosti, nie je pripravená v reálnom čase zvládnuť technické a finančné problémy spojené so zabezpečením ich priemyselnej bezpečnosti a nedokáže včas poskytnúť štátnemu orgánu podkladové materiály nutné na spracovanie žiadosti o vydanie potvrdenia o ich priemyselnej bezpečnosti. Následkom toho vzniká pre štátny orgán rad problémov a ťažkostí, kumulovaných najmä na úseku verejného obstarávania. Vina za tento stav sa zvyčajne neoprávnene pripisuje štátnemu orgánu, ktorý má zo zákona povinnosť žiadať úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky podnikateľa.

Navrhované zmeny by zjednodušili súčasný systém vykonávania bezpečnostných previerok, keď o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiada samotný podnikateľ. Plne postačujúce bude postupovanie utajovaných skutočností podnikateľovi na základe zmluvy o postúpení utajovaných skutočností a dodržanie podmienok priemyselnej bezpečnosti zo strany podnikateľa. Súčasťou žiadosti o vydanie priemyselnej bezpečnosti by sa stal bezpečnostný projekt podnikateľa, ktorý by nahradil rozsah činností s utajovanými skutočnosťami. Bezpečnostný projekt podnikateľa by vypracúvala podnikateľa sama podľa vzoru upresneného vo vyhláške NBÚ o priemyselnej bezpečnosti. V súčasnosti pri bezpečnostnej previerke podnikateľa nemá úrad povinnosť vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru k preverovanému podnikateľovi. Pritom Slovenská informačná služba v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) zákona 46/1993 Z. z. získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o ohrození alebo úniku informácií alebo vecí chránených podľa osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov. Tento stav teda neumožňuje Slovenskej informačnej službe aktívne plniť svoje základné úlohy určené uvedeným zákonom. Navrhovaná úprava by zakotvila povinnosť úradu vyžiadať si pri každej bezpečnostnej previerke podnikateľa stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru. Slovenská informačná služba tak získa prehľad o podnikateľoch, u ktorých sa nachádzajú utajované skutočnosti, a bude môcť účinnejšie zabezpečovať ochranu utajovaných skutočností.

K § 46

V ustanovení sú definované základné podmienky na vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa, ktoré majú podstatný vplyv na ochranu utajovaných skutočností. Bezpečnostnou spoľahlivosťou sa chápe stálosť štatutárnych orgánov podnikateľa. Aby sa zabránilo postúpeniu utajovanej skutočnosti podnikateľovi, ktorá nie je bezpečnostne spoľahlivá, je potrebné skúmať, či k zmenám v personálnom obsadení štatutárnych orgánov nedochádza zo špekulatívnych dôvodov.

Ustanovenie bolo navrhnuté podľa štandardov platných v krajinách NATO.

K § 47

Ustanovenie vymedzuje prvú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je spôsobilý zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností. Znamená to, že podnikateľ musí splniť všetky podmienky stanovené v tomto zákone na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v oblasti personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, fyzickej a objektovej bezpečnosti, bezpečnosti technických prostriedkov a šifrovej ochrany informácií.

K § 48

Ustanovenie vymedzuje druhú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za ekonomicky stabilného. Vychádza sa pritom z predpokladu, že ak je podnikateľ ekonomicky stabilný, existuje menšia možnosť ovplyvňovania jeho činnosti a je predpoklad, že úlohy, vyplývajúce so zmluvy so štátnym orgánom, splní.

K § 49

Ustanovenie vymedzuje podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za bezpečnostne spoľahlivého. Definuje skutočnosti, ktoré zvyšujú bezpečnostné riziko, a teda znižujú bezpečnostnú spoľahlivosť podnikateľa na základe bezpečnostného rizika.

K § 50 až 52

Návrh upravuje vydanie potvrdenia o bezpečnostnej spoľahlivosti podnikateľa, dobu platnosti vydaného potvrdenia, predĺženie platnosti vydaného potvrdenia a zrušenie platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa. Keďže k vydaniu potvrdenia predchádza zisťovanie poznatkov o podnikateľovi od spravodajských služieb nie je možné uvádzať v oznámení o nevydaní potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti dôvody jeho nevydania, keďže môže ísť o informácie získané operatívnymi prostriedkami.

K § 53

Ustanovenie vymedzuje spôsob ochrany objektov a chránených priestorov, kde sa nachádzajú utajované skutočnosti pred prístupom nepovolaných osôb a rozlišuje spôsob ochrany aj podľa stupňa utajovaných skutočností, ktorá sa v objektoch alebo chránených priestoroch nachádza. Podmienka fyzickej ochrany pri stupňoch Prísne tajné a Tajné vychádza z kritérií uvedených v štandardoch NATO.

Problematika objektovej bezpečnosti sa plne prejavila v praxi pri snahe zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností v zmysle platného právneho stavu. Neopodstatnené nadsadenie označovania utajovaných skutočností jednotlivými stupňami utajenia v spojitosti s prísnymi kritériami zabezpečenia vytvorili nerealizovateľný stav najmä z pohľadu nedostatku finančných prostriedkov v štátnych orgánoch. Navrhované znenie vytvára predpoklad pre variabilnejšie možnosti zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností, ktoré bude upravovať vyhláška.

K § 54

Na zabezpečenie jednotného spôsobu a účinnosti ochrany objektov a priestorov sa navrhuje certifikovať jednotlivé prostriedky ochrany objektov a priestorov. Ustanovenie upravuje spôsob a základné podmienky certifikácie mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov, možnosti použitia prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

V navrhovanom ustanovení o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov sa navrhuje zmena doby platnosti certifikátov a možnosť zrušenia platnosti certifikátov, čo nebolo doteraz v zákone upravené (§ 50). Uvedeným ustanovením sa určuje, že mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky kategórie „Vyhradené“ nemusia byť certifikované. Uvedené ustanovenie zníži rozsah procesu certifikácie. Upravuje, kto bude o certifikáciu typu a certifikáciu jednotlivého prostriedku žiadať. Ďalšie podrobnosti budú uvedené vo vyhláške. Navrhovaná úprava umožňuje používať mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky aj po skončení platnosti certifikátu typu, v prípade ich technickej spôsobilosti na ďalšie používanie. Táto technická spôsobilosť sa bude overovať pravidelnými revíziami a kontrolami.

K § 55

Ustanovuje sa, že technické prostriedky, ktoré akýmkoľvek spôsobom spracúvajú utajované skutočnosti, možno používať iba tak, aby bola zabezpečená ochrana spracúvaných utajovaných skutočností podľa ustanovení tohoto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Ďalej sa ustanovuje, že technické prostriedky je možné používať len po schválení do prevádzky príslušným štatutárnym orgánom, resp. na túto činnosť povereným pracovníkom, a to iba v súlade s bezpečnostným projektom, ktorý musí byť na technické prostriedky vypracovaný. Ďalej sa ustanovuje, že schvaľovať do prevádzky je možné len certifikované technické prostriedky autorizovaným štátnym orgánom alebo autorizovanou právnickou osobou a aká je doba platnosti schválenia technických prostriedkov do prevádzky.

V navrhovaných ustanoveniach sa dopĺňajú podmienky autorizácie, ktoré neboli v súvislosti s fyzickou bezpečnosťou a objektovou bezpečnosťou uvedené v zákone. Potrebné je zosúladiť platnosť certifikátu a platnosť doby schválenia do prevádzky. V pôvodnom znení je použitý bezpečnostný projekt, ale po certifikácii bezpečnostný projekt bude iba u žiadateľa o certifikáciu a nie u osoby, ktorá dostane certifikát s podmienkami a pravidlami používania technického prostriedku. Tieto však v plnej miere odpovedajú podmienkam a pravidlám bezpečnostného projektu a sú postačujúce na vypracovanie smerníc o používaní technického prostriedku.

V predchádzajúcej úprave nebola možnosť zastaviť činnosť technického prostriedku v prípade, že jeho používaním bola ohrozená utajovaná skutočnosť. Všetko bolo podmienené vôľou vedúceho.

Niekedy je potrebné platnosť certifikátu obmedziť aj na kratšiu dobu ako päť alebo sedem rokov vzhľadom na použité informačné technológie (§ 55 ods. 5) .

K § 56

Ustanovenie upravuje subjekty certifikácie, spôsob a základné podmienky certifikácie technických prostriedkov, možnosť použitia technických prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

K § 57

Upresňuje sa tiež činnosť, ktorú bude vykonávať autorizovaná osoba to znamená, že bude vykonávať iba overovanie zhody vlastností mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov s bezpečnostným štandardom.

Navrhovaná úprava reaguje na potrebu uviesť v súhlase s autorizáciou podmienky ustanovené úradom, za akých je autorizovaná osoba oprávnená vykonávať činnosti spojené s certifikáciou, prípadne, za akých podmienok jej bude vydaný ďalší súhlas s autorizáciou. Reaguje tiež na potrebu monitorovať kvalitu výroby u výrobcov mechanických zábranných

K § 58

Ustanovenie popisuje dokument bezpečnostného projektu a jeho základnú funkčnú a obsahovú náplň v procese ochrany utajovaných skutočností. Jadrom bezpečnostného projektu je kvalitatívna analýza rizík, ktorá má obsahovať ohodnotenie utajovaných skutočností z hľadiska ich straty, narušenia utajenia, dostupnosti, integrity a autentičnosti, vypracovanie zoznamu možných hrozieb pôsobiacich na utajované skutočnosti a návrh možných protiopatrení na jednotlivé hrozby z hľadiska prevencie, detekcie a eliminácie.

K § 59

Ustanovuje sa spôsob autorizácie právnických osôb na certifikáciu technických prostriedkov, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov a základné podmienky, ktoré musí štátny orgán alebo právnická osoba preukázať v procese autorizácie, ktoré korešpondujú s predpismi platnými v Európskej únii. Ďalej sú uvedené skutočnosti, ktoré obsahuje rozhodnutie o autorizácii štátneho orgánu alebo autorizácii právnickej osoby, povinnosti a práva autorizovaných štátnych orgánov a právnických osôb pri ich certifikačnej činnosti. Ustanovujú sa aj podmienky kontroly autorizovaných osôb a spôsoby ukončenia, resp. zrušenia činnosti autorizovaných osôb.

K § 60 až 62

Národný bezpečnostný úrad zodpovedá za ochranu utajovaných skutočností v Slovenskej republike. V tomto zmysle je potrebné zmeniť predmetné ustanovenia aj s prihliadnutím na novú úpravu problematiky priemyselnej bezpečnosti.

Ustanovenie upravuje postup pri výmene utajovaných skutočností medzi Slovenskou republikou a zahraničným subjektom, bezpečnostné previerky fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami v súvislosti s plnením úloh podľa medzinárodných zmlúv, a výnimky z tohto postupu.

Utajované skutočnosti poskytované a prijímané v rámci medzinárodnej spolupráce sú evidované v registroch utajovaných skutočností.

Pre zabezpečenie výkonu funkcie úradu ako ústredného šifrového orgánu pri riadiacej koordinačnej a kontrolnej činnosti je nevyhnutné, aby pre oblasť medzinárodných vzťahov bol stanovený subjekt zabezpečujúci spoluprácu a výmenu informácií s obdobnými zahraničnými subjektami.

Medzi policajnými službami dochádza k výmene utajovaných informácií pri zabezpečovaní ochrany svedka pričom platný text túto skutočnosť nezohľadňoval, nakoľko pojednáva iba o spravodajských službách.

K § 63 a 64

Pri právnej úprave fotografovania, filmovania alebo iného zaznamenávania priestorov, objektov alebo zariadení sa vychádza zo zásady, že táto činnosť na území Slovenskej republiky je dovolená. Iba v záujme obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať, filmovať, alebo inak zaznamenávať priestory, objekty a zariadenia označené zákazom fotografovania. O zákaze a o výnimkách z tohto zákazu rozhoduje ústredný orgán štátnej správy.

Upravuje sa aj letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky a vykonávanie geodetických a kartografických prác. Pod leteckým snímkovaním sa rozumie fotografické alebo iné obrazové alebo digitálne zaznamenávanie polôh objektov, druhy a stavy javov na území Slovenskej republiky, vykonávané z lietajúceho zariadenia. Toto je možné uskutočniť len na základe povolenia, ktoré vydáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje postup pre praktické využitie získaného leteckého snímkového materiálu.

K § 65

Navrhuje sa, podľa doterajšej právnej úpravy, zachovať ústredný šifrový orgán. Tento inštitút sa ponecháva za účelom zabezpečenia koordinácie a kontrolnej činnosti ústredných orgánov na úseku šifrovej ochrany informácií. Pre špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby a vojenského spravodajstva v rámci Ministerstva obrany Slovenskej republiky kontrolnú činnosť vykonáva len do úrovne rezortných šifrových orgánov a šifrových orgánov im na roveň postavených (šifrové orgány zriadené v zložkách vojenského spravodajstva).

V prípadoch zistenia závažných nedostatkov na úseku šifrovej ochrany informácií (napr. kompromitácia šifry, ohrozenie, únik utajovaných skutočností) je podľa návrhu ústredný šifrový orgán oprávnený zastaviť prevádzku systému alebo prostriedku šifrovej ochrany informácií. Podanie rozkladu o zastavení prevádzky nemá odkladný účinok. Pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Slovenskú informačnú službu neplatí všeobecná zásada o zastavení prevádzky Ústredným šifrovým orgánom, ale táto právomoc sa deleguje na ich štatutárne orgány, prihliadajúc na osobitné postavenie týchto štátnych orgánov.

K § 66

Na zabezpečenie plnenia úloh na úseku šifrovej ochrany informácií v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy si podľa návrhu môže štatutárny orgán zriadiť s predchádzajúcim súhlasom ústredného šifrového orgánu rezortný šifrový orgán. Štatutárny orgán zodpovedá za šifrovú ochranu v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy, určuje rozsah úloh a povinností rezortného šifrového orgánu, schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Prísne tajné a Tajné a certifikuje a schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Dôverné a Vyhradené. Rezortné šifrové orgány boli zriadené na ústredných orgánoch štátnej správy aj podľa doterajšej právnej úpravy. Tento systém organizácie a štruktúry sa osvedčil, a preto sa navrhuje jeho ponechanie aj so zásadnými úlohami a povinnosťami. Mení sa rozsah právomoci schvaľovania systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií v závislosti na rozšírení kvalifikácie stupňov utajenia týmto zákonom.

K § 67

V návrhu zákona sa zavádza inštitút certifikačnej autority a rozširuje sa pôsobnosť ústredného šifrového orgánu o vykonávanie funkcie certifikačnej autority súvisiacej s vykonávaním štátneho dozoru v oblasti šifrovej ochrany informácií. Certifikačná autorita vydáva a overuje digitálne certifikáty verejných kľúčov používaných v asymetrických šifrových systémoch.

K § 68

Pre výkon činnosti na úseku šifrovej ochrany informácií sa ustanovuje, aby osoba bola oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle tohto zákona a spĺňala podmienky odbornej spôsobilosti. O spôsobe zaradenia pracovníka, ktorý spĺňa podmienky pre prácu na úseku šifrovej ochrany informácií, rozhoduje štatutárny orgán.

K § 69

Úrad sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podmienky prevádzky systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií, zriaďovania šifrových orgánov a ostatných podmienok súvisiacich so šifrovou ochranou informácií.

K § 70

Ustanovenie vymedzuje oprávnenia a povinnosti úradu na úseku ochrany utajovaných skutočností, ochrany zahraničných informácií a šifrovej ochrany informácií.

Pôsobnosť sa rozširuje o výskum a vývoj v oblasti bezpečnosti informačných technológií, ktorý je bezpodmienečne nutný pre ich nasadzovanie na ochranu utajovaných skutočnosti a pri ich spracovaní technickými prostriedkami, ako aj o vydávanie bezpečnostných štandardov pre všetky oblasti týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností.

Navrhuje sa vytvoriť zákonný predpoklad pre vykonávanie opatrení na zisťovanie, odstraňovanie a predchádzanie rizík, ktoré by mohli mať vplyv na bezproblémový chod úradu. Vzhľadom na špecifické úlohy, ktoré úrad plní, je nevyhnutné zabezpečiť jeho trvalú dôveryhodnosť v Slovenskej republike a tiež v zahraničí a najmä v krajinách aliancie NATO.

Zakotvuje sa možnosť plniť úlohy súvisiace s našim vstupom do NATO a Európskej únie, či už na Misii Slovenskej republiky pri NATO, na pôde rôznych medzinárodných organizácií a národných bezpečnostných úradov iných krajín. Možnosť takéto pôsobenia sa viaže na existenciu uzavretej medzinárodnej zmluvy, resp. dohody zúčastnených strán.

K § 71

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa ustanovujú úlohy Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Na vykonanie týchto úloh sa taxatívne vymedzujú ich oprávnenia. Doterajšia právna úprava nedáva dostatočne jednoznačne oprávnenie vykonávať previerky pre spravodajské služby spravodajskými prostriedkami. Administratívny spôsob výkonu previerky sa ponecháva úradu, čo by zodpovedalo jeho charakteru a účelu, na ktorý bol zriadený a Slovenská informačná služba, ako aj Vojenské spravodajstvo by mali používať najmä spravodajské prostriedky. Vychádza sa pri tom nielen z účelu, na ktorý boli tieto dva orgány zriadené, ale aj z podobných úprav bezpečnostných previerok v zahraničí. Osobitné prostriedky pri bezpečnostných previerkach III. a IV. stupňa a právnických osôb je možné použiť aj v Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Význam použitia osobitných prostriedkov je nutné vidieť aj z hľadiska škody, ktorá by mohla vzniknúť pri úniku utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné. Nasadením osobitných prostriedkov by bolo možné efektívnejšie a dôkladnejšie vykonávať previerky, doterajšia úprava totiž neumožňuje vždy jednoznačne verifikovať doteraz zistené poznatky a tým vylúčiť alebo potvrdiť akékoľvek pochybnosti o bezpečnej spoľahlivosti navrhovanej osoby alebo priemyselnej bezpečnosti právnickej osoby.

Z dôvodu neustálych pochybností o oprávnenosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva používať pri vykonávaní bezpečnostných previerok osobitné prostriedky sa navrhuje túto skutočnosť ustanoviť v zákone.

K § 72

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa v návrhu zákona ustanovuje pôsobnosť Policajného zboru s výpočtom jeho oprávnení pri plnení úloh podľa tohto zákona. Toto ustanovenie vychádza z konštrukcie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ktorý podmieňuje použitie operatívnych prostriedkov konkrétnou činnosťou, resp. trestnými skutkami.

K § 73

Ustanovujú sa osobitné oprávnenia pre výkon kontrolnej činnosti na úseku ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa vzťahujú aj na znaleckú činnosť.

Z dôvodu okamžitého riešenia stavu akútneho ohrozenia utajovanej skutočnosti je potrebné v tomto ustanovení poskytnúť kontrolným orgánom možnosť okamžite odňatím zabrániť ohrozeniu utajovanej skutočnosti.

K § 74

Upravuje sa oblasť priestupkov za porušenie povinností na úseku ochrany utajovaných skutočností uložených týmto zákonom, pričom sa rozlišuje postavenie osoby vo vzťahu k zákonu. Dôvodom na zaradenie tohto ustanovenia priamo do zákona je potreba komplexnej právnej úpravy, ktorú si oblasť ochrany utajovaných skutočností vyžaduje. Priestupky na tomto úseku prejednáva v priestupkovom konaní úrad.

K § 75 a 76

Navrhované ustanovenia upravujú druhy správnych deliktov a ich sankcionovanie. Skutkové podstaty týchto správnych deliktov zodpovedajú povinnostiam, ktoré majú právnické osoby ustanovené v navrhovanom zákone. Výška pokút pri jednotlivých skutkových podstatách sa diferencuje s prihliadnutím na stupeň ohrozenia utajovanej skutočnosti. V rámci tejto výšky sa ustanovujú aj pravidlá na určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci daného rozpätia. Ustanovuje sa tiež objektívna a subjektívna lehota na ukladanie pokút.

K § 77 až 79

Ustanovuje sa aplikácia všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s navrhovaným zákonom a ustanovujú sa štátne orgány, ktoré na účely tohto zákona majú postavenie ústredného orgánu štátnej správy.

Nakoľko Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor vykonávajú bezpečnostné previerky podľa § 18, vymedzujú sa ustanovenia, kde sú v súvislosti s úradom uvedené úlohy, oprávnenia a povinnosti, ktoré platia aj pre tieto orgány.

Vzhľadom na špecifické postavenie a úlohy Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Kriminálneho spravodajstva Policajného zboru je potrebné vymedziť časť práv a povinností pri zabezpečovaní ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa podľa tohto zákona na uvedené služby nevzťahujú.

K § 80

Navrhované ustanovenie umožní v prechodnom období zabezpečiť realizáciu opatrení ustanovených týmto zákonom osobám, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa doterajších predpisov.

Prax ukázala, že platný právny stav nedostatočne riešil problém nadobudnutia účinnosti zásadných zmien v oblasti ochrany utajovaných skutočností. Navrhuje sa preto ustanoviť primerané prechodné obdobia vyplývajúce z novej právnej úpravy a tiež z predložených návrhov.

Prechodné ustanovenie umožňujú používanie necertifikovaných mechanických zábranných prostriedkov a necertifikovaných technických zabezpečovacích prostriedkov, ktoré boli dané do užívania pred nadobudnutím účinnosti novely zákona.

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona budú utajované skutočnosti preklasifikované a následne budú zmenené požiadavky na ochranu objektov a chránených priestorov. Prechodné ustanovenie umožňuje zabezpečiť realizáciu opatrení na ochranu objektov a chránených priestorov.

Obdobne je určené prechodné obdobie pre technické prostriedky, na ktoré boli schválené bezpečnostné projekty podľa doterajších predpisov.

Ustanovuje sa pôsobnosť rezortných šifrových orgánov, ktoré boli zriadené podľa doterajších predpisov.

Súbežne pripravovaný návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá, že podmienkou pridelenia resp. vymenovania osoby na plnenie úloh Špeciálneho súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry bude vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu, že sudca alebo prokurátor je oprávnený sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné. Keďže v návrhu tohto zákona o ochrane utajovaných skutočností sa ustanovuje, že žiadosť o vykonanie bezpečnostnej previerky predkladá štatutárny orgán štátneho orgánu, ale v prípade Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré sa majú ešte iba vytvoriť, ešte nebude štatutárny orgán, je potrebné výslovne ustanoviť, že v tomto prípade bude žiadať o vykonanie bezpečnostnej previerky predseda výberovej komisie, pretože výberová komisia bude musieť mať pred svojim rozhodovaním vyjadrenie úradu, či kandidát na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry sa môže oboznamovať s príslušnými utajovanými skutočnosťami. Zároveň sa ustanovuje osobitná lehota na rozhodnutie o bezpečnostnej previerke osôb uchádzajúcich sa na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, čím sa reaguje na potrebu urýchleného zriadenia týchto orgánov a začatia ich činnosti.

K § 81

Prijatím tohto zákona sa navrhuje zrušiť článok I zákona č. 241/2001 Z. z. a príslušné vykonávacie predpisy.

K čl. II

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sú príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a ďalší oslobodení od poplatku v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov, medzi ktorými je aj zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa preskúmavajú aj rozhodnutia služobných orgánov týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu. Pretože rovnaký služobný pomer by sa mal vzťahovať rovnaký postup, navrhuje sa oslobodiť od poplatku aj konanie týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. III

Podľa § 15a ods. 3) zákona NR SR č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie občianskych preukazov napr. Policajnému zboru, Železničnej polícii, Vojenskej polícii, Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri preverovaní osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, potrebuje aj údaje k ním aj k ďalším osobám. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. IV

Podľa § 38 ods. 1 zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov štátnu správu na úseku ochrany zdravia v rezortoch ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby vykonávajú príslušné ministerstvá a Slovenská informačná služba. Príslušníci Národného bezpečnostného úradu v tomto ustanovení nie sú uvedení. Z dôvodu rovnakého zabezpečenia a racionalizácie činnosti sa navrhuje, aby štátnu správu na úseku ochrany zdravia príslušníkov Národného bezpečnostného úradu aj Slovenskej informačnej služby zabezpečovalo Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s uvedenými štátnymi orgánmi.

K čl. V

Ustanovenie § 80 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277 / 1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov upravuje štátnu správu na úseku zdravotníctva pre vybrané subjekty, ktoré majú v zdravotnej a sociálnej oblasti prevažne spoločnú právnu úpravu. Medzi tieto subjekty patrí aj Národný bezpečnostný úrad, ktorý však nie je medzi subjektmi určenými v § 80, a preto navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do písmena e) spolu so Slovenskou informačnou službou aj Národný bezpečnostný úrad, ktorým bude spoločne vykonávať štátnu správu na úseku zdravotníctva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Táto právna úprava sa navrhuje z dôvodu efektívnosti a úspornosti, nakoľko pre Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad by nebolo efektívne a hospodárne, aby si vykonávali štátnu správu na úseku zdravotníctva samostatne.

K čl. VI

Zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7a ods. 2 okruh subjektov, kde Technická inšpekcia nevykonáva činnosť vzhľadom na špecifickosť technických zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhujeme doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. VII

Zákon č. 280 / 1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 10 ods. 1 okruh osôb, ktoré sú poistené v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Vzhľadom na to, že na príslušníkov Národného bezpečnostného úradu sa vzťahujú v sociálnej oblasti rovnaké právne predpisy, ako na ostatné osoby, ktoré su vymenované v § 10 ods. 1, navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do ustanovenia aj príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. VIII

Zákon č. 381 / 1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7 ods. 1 okruh subjektov, ktoré majú nárok na vydanie diplomatického pasu. Vzhľadom na postavenie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a jeho pôsobnosť je nevyhnutné, aby mal nárok na vydanie diplomatického pasu.

K čl. IX

Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 9 ods. 6 písm. d) okruh subjektov, v ktorých sa môžu vykonávať opravy a údržba energetických zariadení, vzhľadom na špecifickosť týchto zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti, len s ich súhlasom. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený, navrhujeme ho medzi tieto subjekty doplniť. Takisto navrhujeme doplniť Národný bezpečnostný úrad medzi subjekty, kde energetický dozor vykonávajú inšpektori vymenúvaní a odvolávaní vedúcimi týchto orgánov.

K čl. X

Podľa § 25 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie Policajnému zboru, Vojenskému spravodajstvu a Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri vykonávaní bezpečnostných previerok podľa zákona č. 241/2001 Z.z. potrebuje tieto údaje k vykonaniu bezpečnostnej previerky. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XI

Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 2 ods. 5 písm. a) a b) okruh subjektov, kde sa nevykonáva inšpekcia práce z dôvodu, že v ich objektoch sa nachádzajú utajované skutočnosti. Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhuje doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. XII

Podľa § 43, 45, 48 a 66 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi je obmedzený vstup Hasičského a záchranného zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Slovenskej informačnej služby a obmedzená povinnosť poskytnúť mu osobnú a vecnú pomoc. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto orgány zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad. Z rovnakého dôvodu a z dôvodu zosúladenia zákonov je potrebné zaradiť Národný bezpečnostný úrad medzi orgány uvedené v § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., ktoré vykonávajú preventívne protipožiarne kontroly podľa osobitných predpisov, pretože podľa § 138 zákona č. 73/1998 Z. z. problematiku odborného dozoru nad požiarnou ochranou vykonávajú orgány dozoru služobného úradu.

K čl. XIII

Podľa § 8 ods. 3) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore je obmedzený vstup tohoto zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto objekty zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XIV

Podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 544/2001 Z. z. o štátnej štatistike sa bezplatne poskytujú štatistické informácie ministerstvám, orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a ďalším. Medzi uvedenými orgánmi však nie je Národný bezpečnostný úrad, ani ostatné ústredné orgány štátnej správy, hoci štatistické informácie tiež potrebujú. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje doplniť medzi orgány, ktorým sa poskytujú štatistické informácie aj ostatné ústredné orgány štátnej správy.

K čl. XV

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv je verejný ochranca práv oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, čo je potrebné zosúladiť s navrhovaným znením § 37 tohto zákona.

K čl. XVI

Navrhuje sa dátum účinnosti novej právnej úpravy na 1. februára 2004.

Bratislava 29. októbra 2003

Matej Sudor v. r.Mikuláš Dzurinda v. r.

riaditeľpredseda vlády

Národného bezpečnostného úraduSlovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore