Zákon o ochrane pred povodňami 7/2010 účinný od 01.02.2010 do 30.09.2013

opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť,

plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami,

povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných celkov a obcí,

povinnosti a práva právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a fyzických osôb (ďalej len „osoba“) pri ochrane pred povodňami,

zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom.

Povodňou je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká, keď

sa prechodne výrazne zvýši hladina vodného toku a bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva,

je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo topenia snehu do recipientu a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami; vnútorné vody sú vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom hrádzami alebo protipovodňovými líniami, najmä vody, ktoré nemôžu odtekať prirodzeným spôsobom pri zvýšenom stave vody v recipiente, vody z intenzívnej zrážkovej činnosti alebo topenia snehu na území bez možnosti odtoku prostredníctvom vodného toku,

hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva v dôsledku chodu ľadov, vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo vytvorenia iných prekážok v koryte vodného toku, na mostoch, priepustoch alebo na zaplavovanom území,

sa zaplavuje územie následkom intenzívnych zrážok alebo hromadenia sa vody z topiaceho sa snehu,

sa zaplavuje chránené územie v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu, ktoré spôsobuje dlhotrvajúci vysoký vodný stav vo vodnom toku; chránené územie na účely tohto zákona je územie, ktoré ochraňuje vodná stavba alebo iná stavba pred účinkami povodní, alebo

hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva v dôsledku poruchy alebo havárie1) na vodnej stavbe.

Nebezpečenstvo povodne je situácia charakterizovaná

možnosťou výskytu extrémnych zrážok, náhleho topenia snehu alebo rýchleho stúpania hladín vo vodných tokoch,

dlhotrvajúcimi výdatnými atmosférickými zrážkami a následným zvýšeným odtokom vody,

zvýšeným odtokom vody z topiaceho sa snehu,

rýchlym stúpaním hladiny vody alebo prietoku vo vodnom toku, pri ktorom sa očakáva dosiahnutie stupňov povodňovej aktivity,

vznikaním prekážky, ktorá obmedzuje plynulé prúdenie vody v koryte vodného toku, na moste, priepuste alebo na povodňou zaplavovanom území,

nebezpečným chodom ľadov s potenciálnou možnosťou vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo

poruchou alebo haváriou na vodnej stavbe alebo vodnej elektrárni na vodnom toku.

Povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň už vznikla.

Povodňové riziko je kombinácia pravdepodobnosti výskytu povodne a jej potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

Povodňou ohrozeným územím je spravidla

územie pri vodnom toku na úseku, v ktorom sa očakáva alebo už nastalo výrazné zvýšenie vodnej hladiny v dôsledku

intenzívneho povrchového odtoku z povodia a vytvorenia povodňovej vlny vo vodnom toku,

vznikania prekážok, ktoré obmedzujú plynulý odtok vôd,

nebezpečného chodu ľadov, vznikania ľadových zátarás a ľadovej zápchy,

poruchy alebo havárie na vodnej stavbe alebo na hydroenergetickej stavbe,

územie, na ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo z topenia snehu do recipientu, následkom čoho sa očakáva jeho zaplavenie vnútornými vodami alebo už dochádza k zaplavovaniu,

územie, ktoré je zaplavované z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti alebo zvýšeného odtoku vody z topiaceho sa snehu.

Povodňová škoda je škoda, ktorú spôsobila povodeň

štátu, vyššiemu územnému celku, obci a osobe

na majetku v ich vlastníctve, správe alebo užívaní počas III. stupňa povodňovej aktivity,

na stavbe na chránenom území počas II. stupňa povodňovej aktivity, ak škodu zapríčinilo zaplavenie chráneného územia v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu spôsobené dlhotrvajúcim vysokým vodným stavom vo vodnom toku,

správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, správcovi drobného vodného toku, ktorému bola prevedená správa podľa osobitného predpisu,2) alebo vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi vodnej stavby,3) ktorá sa nachádza na vodnom toku alebo na povodňou zaplavenom území počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity,

správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobného vodného toku na neupravenom vodnom toku počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity alebo

správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobného vodného toku na vodnej stavbe alebo na neupravenom vodnom toku, ak povodňovú škodu spôsobilo náhle vyliatie vody z koryta vodného toku alebo náhly návrat vyliatej vody naspäť do koryta.

Povodňová škoda na stavbe sa na účely tohto zákona uznáva, len ak má stavba v čase výskytu povodne právoplatné kolaudačné rozhodnutie alebo stavebné povolenie alebo bola ohlásená stavebnému úradu podľa stavebných predpisov.4)

Ochrana pred povodňami sú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

Ochranu pred povodňami vykonávajú

orgány ochrany pred povodňami podľa § 22 ods. 1,

ostatné orgány štátnej správy,

orgány územnej samosprávy,

povodňové komisie,

správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia drobných vodných tokov,

vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území,5)

iné osoby.

Každý je povinný vykonať opatrenia umožňujúce plynulý a neškodný odtok vody na pozemkoch, stavbách, objektoch a zariadeniach, ktoré má vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní.

Každý, kto zistí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň, je povinný to ihneď ohlásiť orgánu ochrany pred povodňami, povodňou ohrozenej obci, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcovi drobného vodného toku.

Ak nemožno nebezpečenstvo povodne alebo povodeň ohlásiť subjektom, ktoré sú uvedené v odseku 4, nebezpečenstvo povodne alebo povodeň sa ohlasuje na linky tiesňového volania integrovaného záchranného systému,6) Hasičského a záchranného zboru alebo Policajného zboru.

Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému, operačné stredisko Hasičského a záchranného zboru alebo Policajný zbor sú povinné informáciu o povodňovej situácii bezodkladne oznámiť orgánu ochrany pred povodňami, povodňou ohrozenej obci, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcovi drobného vodného toku.

Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni.

Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami sú:

opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým odtokom, ktorým je zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu terénu do vodných tokov alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy na urbanizovaných územiach,

opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov; polder je vodná stavba na ochranu pred povodňami, ktorej súčasťou je územie určené na zaplavenie vodou pre potreby sploštenia povodňovej vlny,

opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, ako je úprava vodných tokov, výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií pozdĺž vodných tokov,

opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd,

opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku, ako je odstraňovanie nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku; breh je postranné obmedzenie koryta vodného toku od jeho dna po brehovú čiaru,

vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika a vyhotovovania máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika,

vypracúvanie a aktualizácie povodňových plánov,

vykonávanie predpovednej povodňovej služby,

vykonávanie povodňových prehliadok,

iné preventívne opatrenia na zníženie povodňového rizika.

Opatrenia v čase povodňovej situácie sú:

plnenie úloh predpovednej povodňovej služby,

vykonávanie hlásnej povodňovej služby a varovanie obyvateľstva,

zriaďovanie a vykonávanie hliadkovej služby,

vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác,

vykonávanie povodňových záchranných prác,

plnenie úloh a opatrení počas mimoriadnej situácie7) na povodňou ohrozenom alebo zasiahnutom území,

vypracúvanie priebežných správ o povodňovej situácii,

zabezpečovanie evidenčných prác a dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenáva priebeh povodne,

iné opatrenia na zníženie nepriaznivých dôsledkov povodne na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.

Opatrenia po povodni sú:

obnovenie základných podmienok pre život ľudí, pre hospodársku činnosť na povodňou zaplavenom území a opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa osobitného predpisu,8)

zabezpečovanie dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenávajú následky povodne,

zistenie, vyhodnotenie, verifikácia a odstránenie povodňových škôd,

analyzovanie príčin a priebehu povodne,

vypracovanie súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach,

rozbor účinnosti preventívnych opatrení a opatrení, ktoré sa vykonávajú v čase povodňovej situácie, a návrhy na zvýšenie ich efektívnosti v budúcnosti,

iné opatrenia na odstránenie nepriaznivých dôsledkov povodne a na poučenie z jej priebehu.

Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vypracúva na účel hodnotenia odtokových podmienok v povodí vzhľadom na pravdepodobnosť výskytu povodní a na účel hodnotenia ich potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť. Predbežné hodnotenie povodňového rizika je založené na informáciách, ktoré sú dostupné alebo ich možno ľahko získať, ako sú správy, záznamy, štúdie dlhodobého vývoja a územnoplánovacia dokumentácia. V predbežnom hodnotení povodňového rizika sa zohľadňuje vplyv klimatickej zmeny na výskyt povodní. Klimatická zmena je zmena klímy, ktorá je spôsobovaná priamo alebo nepriamo aktivitami ľudstva a ktorá je popri prirodzenej variabilite klímy pozorovaná počas porovnateľných časových období.

Podkladom na predbežné hodnotenie povodňového rizika a plány manažmentu povodňového rizika je aj hodnotenie odtokových pomerov, podmienok na vznik povodní, ako aj podmienok na zvýšenie retenčnej schopnosti krajiny. Ako podklad sa vypracuje súbor priestorových údajov Krajinno-ekologická základňa integrovaného manažmentu krajiny o relevantných prvkoch abiotických komplexov krajiny9) v povodiach, najmä morfometrické ukazovatele reliéfu, fyzikálne vlastnosti pôdy a geologického podložia, ako aj priestorové údaje o prvkoch súčasného využitia zeme. Zber, spracovanie, uchovávanie a poskytovanie relevantných priestorových údajov bude zabezpečovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v rámci Národnej infraštruktúry priestorových informácií.10)

Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vykonáva na celom území Slovenskej republiky v čiastkových povodiach,11) ktoré vymedzujú správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly.12) Vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika zabezpečuje ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ďalších právnických osôb, ktorých je zakladateľom alebo zriaďovateľom (ďalej len „poverená osoba“). Správca vodohospodársky významných vodných tokov a poverené osoby pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizáciách predbežného hodnotenia povodňového rizika spolupracujú so správcami drobných vodných tokov, vyššími územnými celkami a obcami.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku v povodiach a v čiastkových povodiach vodných tokov vo svojej správe vypracujú do 22. júna 2011 a aktualizujú do 22. júna 2018 a potom každých šesť rokov

opis povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti a mali významné nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť a pri ktorých stále existuje pravdepodobnosť, že sa vyskytnú v budúcnosti, vrátane ich rozsahu a trás postupu a posúdenie nepriaznivých vplyvov, ktoré spôsobili,

opis významných povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti, ak možno predpokladať výrazne nepriaznivé následky podobných udalostí v budúcnosti.

Slovenský hydrometeorologický ústav (ďalej len „ústav“)13) poskytuje správcovi vodohospodársky významných vodných tokov na vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika podklady o výskyte, priebehu a o príčinách povodní v správnych územiach povodia a v čiastkových povodiach a odhad vplyvu klimatickej zmeny na výskyt povodní.

Obec, vyšší územný celok a krajský stavebný úrad poskytuje správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo poverenej osobe informácie z územnoplánovacej dokumentácie a prípadne ďalšie informácie, ktoré môžu prispieť k vypracovaniu, prehodnocovaniu a aktualizácii predbežného hodnotenia povodňového rizika.

Ministerstvo na účely predbežného hodnotenia povodňového rizika zabezpečí výmenu relevantných informácií so susednými štátmi prostredníctvom komisií pre hraničné vody.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s poverenými osobami a ústavom určí predbežným hodnotením povodňového rizika a jeho aktualizáciami v správnych územiach povodia a v čiastkových povodiach geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s poverenými osobami a ústavom zabezpečí

dokončenie prvého predbežného hodnotenia povodňového rizika do 22. decembra 2011,

prehodnotenie, a ak je to potrebné, aj aktualizáciu predbežného hodnotenia povodňového rizika do 22. decembra 2018 a potom každých šesť rokov.

Mapa povodňového ohrozenia sa vypracuje v najvhodnejšej mierke pre každú geografickú oblasť, v ktorej existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorej možno predpokladať, že je pravdepodobný výskyt povodňového rizika.

Mapa povodňového ohrozenia zobrazuje možnosti zaplavenia územia

povodňou s malou pravdepodobnosťou výskytu, ktorou je

povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 1 000 rokov alebo menej často, alebo

povodeň s výnimočne nebezpečným priebehom,

povodňou so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov,

povodňami s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktoré sa môžu opakovať priemerne raz za 50, 10 a päť rokov.

Mapa povodňového ohrozenia orientačne zobrazuje

rozsah povodne znázornený záplavovou čiarou, ktorou je priesečnica hladiny vody záplavy s terénom,

hĺbku vody alebo hladinu vody,

rýchlosť prúdenia vodného toku alebo príslušný prietok vody, ak je to potrebné.

Ak vznikol rozdiel medzi skutočnou záplavou spôsobenou povodňou a priebehom záplavovej čiary zobrazenej na mape povodňového ohrozenia a záplava spôsobená povodňou siahala za záplavovú čiaru zobrazenú na mape povodňového ohrozenia, nevznikne nárok na vymáhanie jednorazového odškodnenia.

V geografickej oblasti, v ktorej je potenciálna možnosť zaplavenia územia vystúpením hladiny podzemnej vody nad povrch terénu, sa mapa povodňového ohrozenia vyhotovuje len pre povodeň s malou pravdepodobnosťou výskytu. Ministerstvo môže uložiť ústavu povinnosť zabezpečiť vypracovanie mapy povodňového ohrozenia zaplavením územia v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu do 22. júna 2012 a potom každých šesť rokov.

Odhad maximálneho prietoku povodne, ktorá je zobrazovaná na mape povodňového ohrozenia, vypracúva a aktualizuje ústav.

Mapa povodňového ohrozenia územia pri štátnej hranici Slovenskej republiky sa pripravuje po predchádzajúcej výmene informácií so susedným štátom prostredníctvom komisie pre hraničné vody.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov

zabezpečí dokončenie máp povodňového ohrozenia do 22. decembra 2013,

prehodnocuje, a ak je to potrebné, zabezpečuje aktualizáciu máp povodňového ohrozenia do 22. decembra 2019 a potom každých šesť rokov.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytuje mapy povodňového ohrozenia Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) a územne príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja, vyššiemu územnému celku, obvodnému úradu a obci do troch mesiacov po ich vypracovaní, prehodnotení a aktualizácii.

Obec zabezpečuje vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia do územného plánu obce alebo územného plánu zóny pri najbližšom preskúmavaní schváleného územného plánu podľa osobitného predpisu;14) ak obec nemá spracovaný územný plán obce, využíva mapy povodňového ohrozenia v činnosti stavebného úradu.

Mapa povodňového rizika obsahuje údaje o potenciálne nepriaznivých dôsledkoch záplav spôsobených povodňami, ktoré sú zobrazené na mapách povodňového ohrozenia. Mapa povodňového rizika obsahuje

záplavovú čiaru, ktorá ohraničuje povodňami potenciálne ohrozené územia, ktorá je zhodná so záplavovou čiarou zobrazenou na mape povodňového ohrozenia,

údaj o odhadovanom počte povodňou potenciálne ohrozených obyvateľov,

druhy hospodárskych činností na povodňou potenciálne ohrozenom území,

lokality s priemyselnými činnosťami, ktoré môžu pri zaplavení spôsobiť havarijné znečistenie vody,

polohu potenciálne ohrozených území pre odber vody na ľudskú spotrebu a na rekreačné činnosti,

lokality s vodami vhodnými na kúpanie,

informácie o ďalších významných zdrojoch potenciálneho znečistenia vody po ich zaplavení počas povodne,

územia, ktoré tvoria národnú sústavu chránených území a európsku sústavu navrhovaných a vyhlásených chránených území (NATURA 2 000), ak sa nachádzajú v geografickej oblasti zobrazenej na mape povodňového ohrozenia,

informácie, ktorých zobrazenie na mapách povodňového rizika považuje ministerstvo za užitočné a o ktorých informovalo správcu vodohospodársky významných vodných tokov najneskôr jeden rok pred termínmi dokončenia alebo prehodnotenia a aktualizácie máp povodňového rizika podľa odseku 3.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo poverená osoba zabezpečuje vypracovanie, prehodnocovanie, a ak je to potrebné, aktualizáciu mapy povodňového rizika. Podklady na tieto účely poskytujú orgány verejnej správy vo vzájomne dohodnutom termíne, forme a formáte bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitného predpisu15) tým nie je dotknutá.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov

zabezpečí dokončenie máp povodňového rizika do 22. decembra 2013,

prehodnocuje, a ak je to potrebné, zabezpečuje aktualizáciu mapy povodňového rizika do 22. decembra 2019 a potom každých šesť rokov.

Mapa povodňového rizika územia pri štátnej hranici Slovenskej republiky sa pripravuje po predchádzajúcej výmene informácií so susedným štátom prostredníctvom komisie pre hraničné vody.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytuje mapy povodňového rizika ministerstvu vnútra, obvodnému úradu v sídle kraja, vyššiemu územnému celku, obvodnému úradu a obci do troch mesiacov po ich vypracovaní, prehodnotení a aktualizácii.

Plán manažmentu povodňového rizika určuje vhodné ciele manažmentu povodňových rizík pre geografické oblasti čiastkového povodia, ktoré sa nachádzajú v správnom území povodia na území Slovenskej republiky, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt. Ciele plánu manažmentu povodňového rizika sú zamerané na zníženie pravdepodobnosti záplav územia povodňami a na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov záplav na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.

Plán manažmentu povodňového rizika obsahuje opatrenia na dosiahnutie cieľov manažmentu povodňových rizík. V pláne manažmentu povodňového rizika sa zohľadňujú výdavky a prínosy navrhnutých opatrení, rozsah a trasy postupu povodní, územia s retenčným potenciálom ako prirodzené záplavové oblasti, environmentálne ciele,16) pôdne hospodárstvo a vodné hospodárstvo, územné plány, využívanie územia, ochrana prírody, plavebná infraštruktúra a prístavná infraštruktúra.

Plán manažmentu povodňového rizika sa s prihliadnutím na prírodné vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí zaoberá všetkými časťami manažmentu povodňového rizika so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť vrátane predpovedí povodní a systémov včasného varovania. Plán manažmentu povodňového rizika môže zahŕňať aj podporu postupov trvalo udržateľného využitia pôdy, zlepšenie zadržiavania vody, rovnako ako aj riadené záplavy určitých oblastí pri povodni.

Na zabezpečenie preventívnych opatrení ochrany pred povodňami sa podľa priestorových údajov z Krajinno-ekologickej základne pre integrovaný manažment krajiny podľa § 5 ods. 2 vypracuje Návrh opatrení dlhodobého manažmentu povodí.

Návrh opatrení dlhodobého manažmentu povodí bude minimálne obsahovať priemet územného systému ekologickej stability, významných krajinných prvkov a ekostabilizačných opatrení ako samostatný novovytvorený návrh,17) alebo tieto budú prevzaté z existujúcich projektov pozemkových úprav18) a z územných plánov,19) alebo bude obsahovať ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívania územia (krajinno-ekologický plán)20) z existujúcich územných plánov. Okrem toho návrh bude obsahovať priestorový priemet území ochrany prírody,21) chránených území vodných zdrojov,22),23) pôdnych zdrojov,24) lesných zdrojov25) a nerastných zdrojov.26) Podrobný obsah a rozsah Krajinno-ekologickej základne pre integrovaný manažment krajiny a Návrhu opatrení dlhodobého manažmentu povodí ministerstvo stanoví všeobecne záväzným predpisom.

Návrhy opatrení dlhodobého manažmentu povodí sú súčasťou Plánu manažmentu povodňového rizika a podkladom pre projekty pozemkových úprav, pre územné plány a územné rozhodnutia.

Plány manažmentu povodňového rizika sa vypracujú na základe máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika pre čiastkové povodia, ktoré vymedzujú správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly. Plány manažmentu povodňového rizika

v správnom území povodia Dunaja sú súčasťou súboru medzinárodných plánov manažmentu povodňového rizika koordinovaného na úrovni medzinárodného povodia Dunaja,

v správnom území povodia Dunajca a Popradu sú súčasťou medzinárodného plánu manažmentu povodňového rizika koordinovaného na úrovni medzinárodného povodia Visly, ktorý je vzájomne koordinovaný s Poľskou republikou.

Plán manažmentu povodňového rizika obsahuje návrhy na realizáciu preventívnych opatrení, ktoré

majú odhadnuté výdavky na prípravu, realizáciu, prevádzku, údržbu a opravy počas celého predpokladaného obdobia ich životnosti nižšie, ako sú odhadnuté povodňové škody, ktoré by mohli spôsobiť povodne na dotknutom území bez realizácie preventívnych opatrení počas rovnakého obdobia,

nezhoršia kvantitatívny stav podzemných vôd,27)

nevytvoria nadmernou umelou akumuláciou podzemnej vody a vody v pôde podmienky na zrýchlenie povrchového odtoku alebo podpovrchového odtoku zo svahu, alebo

nepodporia vznik procesu vodnej erózie pôdy a ani neumožnia rozširovanie vodnej erózie pôdy.

V pláne manažmentu povodňového rizika sa opatrenie na ochranu pred povodňami, ktorého účinok môže zvyšovať povodňové riziká v čiastkovom povodí na území Slovenskej republiky, zosúladí s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré kompenzujú jeho nepriaznivé účinky.

V pláne manažmentu povodňového rizika opatrenie na ochranu pred povodňami, ktorého účinok môže zvyšovať povodňové riziká za štátnou hranicou Slovenskej republiky, odsúhlasuje komisia pre hraničné vody s dotknutým štátom. Opatrenia v pláne manažmentu povodňového rizika sa koordinujú s opatreniami v medzinárodnom pláne manažmentu povodňového rizika správneho územia povodia.

Vyhotovenie návrhov prvých plánov manažmentu povodňového rizika, ich prehodnocovanie a aktualizácie zabezpečuje ministerstvo prostredníctvom poverenej osoby a správcu vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s orgánmi ochrany pred povodňami, orgánmi územného plánovania, ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy, správcami drobných vodných tokov a s vlastníkmi, nájomcami a správcami poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy.

Obec spolupracuje na vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizácii plánu manažmentu povodňového rizika so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a s poverenými osobami; spolupracuje najmä pri navrhovaní preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami v katastrálnom území obce, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie obce pred zaplavením povrchovým odtokom, vodou z vodného toku alebo vnútornými vodami.

Ministerstvo

uverejní časový a vecný harmonogram prípravy návrhu prvých plánov manažmentu povodňového rizika do 22. decembra 2012 a časový a vecný harmonogram prehodnocovania a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika do 22. decembra 2018 a potom každých šesť rokov,

sprístupňuje verejnosti na účely predkladania písomných pripomienok a námetov návrhy prvých plánov manažmentu povodňového rizika do 22. júna 2015 a návrhy aktualizovaných plánov manažmentu povodňového rizika do 22. júna 2021 a potom každých šesť rokov; sprístupnenie verejnosti oznámi orgánom verejnej správy,

zabezpečí dokončenie návrhu prvých plánov manažmentu povodňového rizika do 22. decembra 2015 a dokončenie prehodnotenia, a ak je to potrebné, dokončenie návrhov aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika do 22. decembra 2021 a potom každých šesť rokov.

Prvé plány manažmentu povodňového rizika pre správne územia povodí a pre čiastkové povodia na území Slovenskej republiky a ich aktualizácie schvaľuje ministerstvo.

Obec koordinuje povoľovanie stavieb a určovanie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré sú uvedené v schválenom pláne manažmentu povodňového rizika.

Na účel dosiahnutia optimálnej ochrany pred povodňami návrh opatrení podľa § 8 ods. 4, plán manažmentu povodňového rizika, ako aj plán manažmentu povodia musia byť koordinované s ostatnými nástrojmi plánovania územia, najmä s projektmi pozemkových úprav28) a územných plánov18) a lesných hospodárskych plánov,25) s ktorými budú spoločne tvoriť nástroj integrovaného manažmentu krajiny na celej ploche správneho územia povodia.

Návrhy preventívnych protipovodňových opatrení podľa plánu manažmentu povodňového rizika sa považujú za dôvod na nariadenie pozemkových úprav.29) Priestorové objekty, najmä prvky územného systému ekologickej stability a významné krajinné prvky17) v návrhu protipovodňových opatrení sa budú považovať za spoločné zariadenia podľa osobitného predpisu.30)

Návrhy preventívnych protipovodňových opatrení podľa plánu manažmentu povodňového rizika sa považujú za záväzný regulatív v územnoplánovacej dokumentácii.31) Na priestorové objekty, najmä prvky územného systému ekologickej stability a významné krajinné prvky17) v návrhu protipovodňových opatrení môže stavebný úrad vydať územné rozhodnutie o využití územia alebo rozhodnutie o chránenej časti krajiny podľa osobitného predpisu.32)

Vypracovanie prvých plánov manažmentu povodňového rizika a ich následné prehodnotenia a aktualizácie sa uskutočňujú koordinovane s prehodnotením a aktualizáciou plánov manažmentu povodí.33) Prvý plán manažmentu povodňového rizika a jeho aktualizácie sa po schválení ministerstvom stáva súčasťou plánu manažmentu príslušného správneho územia povodia.

Ministerstvo informuje orgány verejnej správy o schválení prvých plánov manažmentu povodňového rizika, o schválení ich aktualizácií a o ich uverejnení.

Ministerstvo sprístupní verejnosti predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a schválené prvé plány manažmentu povodňového rizika a ich aktualizácie na svojej internetovej stránke.

Povodňový plán je dokument organizačného charakteru a technického charakteru, ktorého obsah ustanoví ministerstvo podľa § 50 ods. 1 písm. a). Povodňový plán tvorí povodňový plán zabezpečovacích prác a povodňový plán záchranných prác. Povodňový plán záchranných prác sa vypracúva v nadväznosti na povodňový plán zabezpečovacích prác.

Povodňový plán zabezpečovacích prác vypracúva

správca vodohospodársky významných vodných tokov v členení podľa správnych území povodí a čiastkových povodí,

správca drobného vodného toku,

správca ropovodu, plynovodu, teplovodu alebo iného potrubného líniového vedenia križujúceho vodný tok,

vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území,

zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo na inundačné územie, na celé obdobie výstavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby,

obvodný úrad životného prostredia,

krajský úrad životného prostredia.

Povodňový plán záchranných prác vypracúva

obvodný úrad v sídle kraja,

obvodný úrad,

obec; súčasťou povodňového plánu záchranných prác obce sú povodňové plány záchranných prác právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorých stavby, objekty alebo zariadenia na území obce môžu byť postihnuté povodňou a sú vypracúvané na základe všeobecne záväzného nariadenia obce.

Povodňové plány sa každý rok preskúmajú a podľa potreby aktualizujú tak, aby sa zmeny a doplnky mohli schváliť do konca kalendárneho roka. Zmeny podstatného významu sa zapracujú do povodňových plánov bezodkladne.

Stupne povodňovej aktivity charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, ktorá je vyjadrená určenými vodnými stavmi alebo prietokmi vo vodných tokoch a na vodných stavbách. V povodňových plánoch sú stanovené tri stupne povodňovej aktivity, pričom III. stupeň povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie ohrozenie povodňou.

Vodné stavy a prietoky zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity schvaľuje ministerstvo na návrh správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku po prerokovaní s obvodným úradom životného prostredia alebo krajským úradom životného prostredia a ústavom.

I. stupeň povodňovej aktivity nastáva

pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody; spravidla je to stav, keď

sa voda vylieva z koryta vodného toku a dosahuje pätu hrádze pri ohrádzovanom vodnom toku; päta hrádze je prienik líca hrádze s terénom a tiež časť hrádze pri tomto prieniku,

hladina vody stúpa a je predpoklad dosiahnutia brehovej čiary34) koryta neohradzovaného vodného toku,

na začiatku topenia snehu pri predpoklade zväčšovania odtoku podľa meteorologických predpovedí a hydrologických predpovedí,

pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina vody v priľahlých vodných tokoch vyššia ako hladina vnútorných vôd.

II. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje

pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody; na neohrádzovanom vodnom toku, ak hladina vody v koryte vodného toku dosiahne brehovú čiaru a má stúpajúcu tendenciu,

počas topenia snehu, ak podľa informácie poskytnutej predpovednou povodňovou službou možno očakávať rýchle stúpanie hladín vodných tokov,

vtedy, keď vodou unášané predmety vytvárajú v koryte vodného toku, na moste alebo na priepuste bariéru, pričom hrozí zatarasenie prietokového profilu a vyliatie vody z koryta vodného toku,

pri chode ľadov na vyššie položených úsekoch vodných tokov v povodí, keď sa predpokladá vznik ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy a hrozba vyliatia vody z koryta vodného toku,

pri tvorbe vnútrovodného ľadu a zamŕzaní vody v účinnom prietokovom profile, keď sa predpokladá vyliatie vody z koryta; účinný prietokový profil je časť prietokového profilu, v ktorom prúdi voda v smere odtoku,

pri výskyte vnútorných vôd, ak sa prečerpávaním vody dodrží maximálna hladina vnútorných vôd stanovená v manipulačnom poriadku vodnej stavby.

III. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje

pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne,

na neohrádzovanom vodnom toku pri prietoku presahujúcom kapacitu koryta vodného toku, ak voda zaplavuje priľahlé územie a môže spôsobiť povodňové škody,

na ohrádzovanom vodnom toku pri nižšom stave, ako je vodný stav určený pre III. stupeň povodňovej aktivity, ak II. stupeň povodňovej aktivity trvá dlhší čas alebo ak začne premokať hrádza, prípadne nastanú iné závažné okolnosti, ktoré môžu spôsobiť povodňové škody,

vtedy, keď vodou unášané predmety vytvorili v koryte vodného toku, na moste alebo priepuste bariéru a voda sa vylieva z koryta vodného toku a môže spôsobiť povodňové škody,

pri chode ľadov po vodnom toku alebo vo vodnej nádrži, ak je priame nebezpečenstvo vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo ak sa zátarasa alebo zápcha už začala tvoriť a voda sa vylieva z koryta vodného toku a môže spôsobiť povodňové škody,

pri výskyte vnútorných vôd, ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri jej nepretržitej prevádzke voda stúpa nad maximálnu hladinu určenú manipulačným poriadkom vodnej stavby,

pri prívalových dažďoch extrémnej intenzity,

pri záplave územia vodou z koryta vodného toku pod vodnou stavbou, ktorú spôsobila porucha alebo havária objektov alebo zariadení vodnej stavby.

Ak v dôsledku vzniku povodne hrozí nebezpečenstvo ohrozenia ľudského zdravia, zaplavenia územia a vzniku povodňových škôd, obec alebo orgán ochrany pred povodňami môže vyhlásiť ihneď III. stupeň povodňovej aktivity.

Ak je pochybnosť o tom, či v určitom území a v určitom čase bola povodeň, rozhoduje orgán ochrany pred povodňami na žiadosť správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku. Pri rozhodovaní sa posudzuje situácia, ktorá zapríčinila alebo mohla zapríčiniť povodeň podľa okolností uvedených v § 2.

I. stupeň povodňovej aktivity zaniká

pri poklese hladiny vodného toku pod úroveň určenú povodňovým plánom a vtedy, keď má hladina vody klesajúcu tendenciu,

na neohrádzovaných vodných tokoch, keď voda klesne pod brehovú čiaru,

pri výskyte vnútorných vôd, keď je hladina vody v priľahlých vodných tokoch nižšia ako hladina vnútorných vôd a vnútorné vody možno odvádzať samospádom.

II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity sa odvoláva, keď

vodný stav a prietok klesne pod hladinu určenú v povodňovom pláne,

pominú dôvody, na základe ktorých sa vyhlásil II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity a vykonali sa nevyhnutné technické opatrenia na zamedzenie vzniku ďalších povodňových škôd.

Po odvolaní III. stupňa povodňovej aktivity je vyhlásený až do odvolania II. stupeň povodňovej aktivity, počas ktorého sa dokončia povodňové zabezpečovacie práce a povodňové záchranné práce.

II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity vyhlasuje a odvoláva na návrh správcu vodohospodársky významného vodného toku, správcu drobného vodného toku alebo z vlastného podnetu

starosta obce pre územie obce,

prednosta obvodného úradu životného prostredia pre územie viacerých obcí alebo pre územie obvodu,

prednosta krajského úradu životného prostredia na vodných tokoch, ktoré pretekajú dvoma alebo viacerými územnými obvodmi kraja,

minister životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na hraničných úsekoch vodných tokov alebo pre územie, ktoré presahuje územný obvod kraja, ak tým nepoveril iný orgán ochrany pred povodňami.

Obec alebo orgán ochrany pred povodňami, ktorý vyhlásil alebo odvolal stupeň povodňovej aktivity, bezodkladne o tom informuje podľa povodňového plánu orgány ochrany pred povodňami a orgány štátnej správy, Hasičský a záchranný zbor, osoby zaradené do ochrany pred povodňami, správcu vodohospodársky významných vodných tokov, dotknutých správcov drobných vodných tokov a ústav.

Mimoriadna situácia sa vyhlasuje na návrh orgánu ochrany pred povodňami počas III. stupňa povodňovej aktivity, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou.

Na vyhlasovanie a odvolávanie mimoriadnej situácie sa vzťahuje osobitný predpis.35)

Povodňovou prehliadkou sa zisťujú nedostatky na vodných tokoch, stavbách, objektoch a zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch, v inundačných územiach alebo v územiach ohraničených záplavovou čiarou povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktoré by mohli spôsobiť alebo zvýšiť povodňové riziko. Povodňová prehliadka sa môže vykonávať súčasne s vykonávaním odborného technicko-bezpečnostného dohľadu na vodných stavbách.36) Povodňová prehliadka sa musí vykonať

najmenej raz za dva roky podľa povodňového plánu zabezpečovacích prác správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo povodňového plánu zabezpečovacích prác správcu drobného vodného toku,

bezprostredne po povodni na povodňou postihnutých vodných tokoch a zaplavených územiach.

Povodňovú prehliadku vykonáva krajský úrad životného prostredia alebo obvodný úrad životného prostredia v súčinnosti so správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcom drobného vodného toku, obcou a vlastníkmi, správcami a užívateľmi stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, križujú vodný tok alebo sú v inundačnom území.

Vykonanie povodňovej prehliadky je povinný umožniť vlastník, správca a užívateľ

stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území,

nehnuteľnosti v inundačnom území, v území ohraničenom záplavovou čiarou povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu alebo v území, ktoré je pravdepodobne ohrozené povodňami.

Vlastník, správca alebo užívateľ stavby, ktorá je umiestnená na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území, je pri povodňovej prehliadke povinný na požiadanie predložiť na nahliadnutie stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie

krajskému úradu životného prostredia, obvodnému úradu životného prostredia, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcovi drobného vodného toku, keď je stavba umiestnená na vodnom toku alebo križuje vodný tok,

krajskému úradu životného prostredia, obvodnému úradu životného prostredia alebo obci, keď je stavba umiestnená v inundačnom území.

Povodňovou prehliadkou po povodni v povodňou postihnutých vodných tokoch a zaplavených územiach sa spresňuje rozsah povodňových škôd, vyhodnocuje sa účinnosť preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami a opatrení vykonaných v čase povodňovej situácie a identifikujú sa lokality, v ktorých sa počas povodne vyskytli prekážky obmedzujúce plynulé prúdenie vody, alebo stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré spôsobili znečistenie vody.

Z povodňovej prehliadky sa vyhotovuje záznam, v ktorom sú uvedené zistené nedostatky a ďalšie okolnosti charakterizujúce priebeh a výsledky povodňovej prehliadky. Prílohou záznamu z povodňovej prehliadky je zoznam stavieb, ktoré sú umiestnené vo vodnom toku, stavieb križujúcich vodný tok a stavieb v inundačnom území, na ktoré nebolo vydané stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie alebo ktorých vlastník, správca alebo užívateľ pri povodňovej prehliadke nepredložil na nahliadnutie stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie.

Krajský úrad životného prostredia alebo obvodný úrad životného prostredia ukladá rozhodnutím povinnosť správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, správcovi drobného vodného toku, vlastníkovi, správcovi a užívateľovi pozemku, stavby, objektu alebo zariadenia odstrániť v ním určenom termíne nedostatky, ktoré sa zistili pri povodňovej prehliadke.

Krajský úrad životného prostredia alebo obvodný úrad životného prostredia z vlastného podnetu oznamuje stavebnému úradu stavbu na vodnom toku, stavbu križujúcu vodný tok alebo stavbu v inundačnom území, o ktorej sa pri povodňovej prehliadke zistilo, že nemá právoplatné stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie.

Predpovedná povodňová služba poskytuje informácie o meteorologickej situácii a o hydrologickej situácii, nebezpečenstve povodne, vzniku povodne a o ďalšom možnom vývoji meteorologických podmienok a hydrologických podmienok, ktoré ovplyvňujú priebeh povodne. Predpovednú povodňovú službu vykonáva ústav. Ústav bude informovať s využitím povodňového varovného a predpovedného systému POVAPSYS aj o maximálne možnej najpresnejšej priestorovej lokalizácii vzniku náhlych rizikových meteorologických situácií a následných očakávaných povodňových situácií podľa modelov aktuálnych odtokových pomerov v čiastkových povodiach nižšieho rádu.

Ústav je povinný bezodkladne informovať o vzniku povodňovej situácie orgány ochrany pred povodňami, správcu vodohospodársky významných vodných tokov, zložky Hasičského a záchranného zboru a obvodný úrad.

Ústav poskytuje

pravidelné denné hydrologické spravodajstvo a podľa intervalov merania údaje o zásobách vody v snehovej pokrývke orgánom ochrany pred povodňami a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov,

podľa potreby aktuálne údaje o zrážkach a vodných stavoch orgánom ochrany pred povodňami a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov,

varovanie pred nebezpečenstvom povodne orgánom ochrany pred povodňami, ktoré pôsobia na dotknutom území, zložkám Hasičského a záchranného zboru, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, varovaciemu a vyrozumievaciemu centru civilnej ochrany, obvodným úradom v sídle kraja alebo obvodným úradom,

mimoriadne hydrologické spravodajstvo počas povodňovej situácie

orgánom ochrany pred povodňami, ministerstvu vnútra, zložkám Hasičského a záchranného zboru, vyšším územným celkom a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov,

počas mimoriadnej situácie subjektom podľa prvého bodu a obvodnému úradu v sídle kraja a obvodnému úradu,

ministerstvu, ministerstvu vnútra a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov meteorologické vyhodnotenie a hydrologické vyhodnotenie povodňovej situácie po skončení povodne.

Pri poskytovaní hydrologických informácií na hraničných vodných tokoch a pri poskytovaní medzištátnej pomoci pri ochrane pred povodňami postupujú orgány ochrany pred povodňami, ústav, správca vodohospodársky významných vodných tokov a ďalšie poverené osoby v súlade s medzištátnymi zmluvami o hraničných vodách.37)

Hlásna povodňová služba prijíma a poskytuje informácie súvisiace s možným vznikom povodňovej situácie alebo so vznikom mimoriadnej udalosti, na základe ktorých sa s využitím informačného systému civilnej ochrany38) zabezpečí včasné varovanie obyvateľstva, vyrozumenie orgánov ochrany pred povodňami, orgánov štátnej správy, zložiek Hasičského a záchranného zboru a obcí na povodňou ohrozenom území.

Hlásnu povodňovú službu zabezpečuje:

ministerstvo vnútra, obvodné úrady v sídlach krajov, obvodné úrady a obce,

ministerstvo prostredníctvom ústavu a správcu vodohospodársky významných vodných tokov,

krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia,

predpovedná povodňová služba.

Varovanie obyvateľstva na povodňou ohrozenom území vykonáva varovacie a vyrozumievacie centrum civilnej ochrany alebo obec podľa osobitného predpisu.39)

Hliadková služba sleduje vývoj povodňovej situácie a zisťuje údaje potrebné na výkon hlásnej povodňovej služby, varovania obyvateľstva a na riadenie a koordináciu vykonávania povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku po zistení I. stupňa povodňovej aktivity vysiela hliadky na úseky vodných tokov, na ktorých predpokladá zvýšený výskyt povodňového rizika. Na základe získaných informácií môže správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku rozhodnúť o zriadení a vykonávaní hliadkovej služby už počas I. stupňa povodňovej aktivity.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov vysiela hliadkovú službu na povodňové úseky od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity podľa povodňových plánov zabezpečovacích prác.

Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území, môže zriadiť a vykonávať hliadkovú službu podľa povodňového plánu zabezpečovacích prác spravidla od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity a od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity je povinný zriadiť a vykonávať hliadkovú službu.

Obec zriaďuje a vykonáva hliadkovú službu od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity.

Regionálna správa ciest zriaďuje a vykonáva hliadkovú službu počas povodňovej situácie podľa vlastného plánu.

Povodňovými zabezpečovacími prácami sa predchádza vzniku povodňových škôd. Povodňové zabezpečovacie práce sa vykonávajú na vodných tokoch, stavbách, objektoch alebo zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a v povodňou ohrozených územiach s cieľom zabezpečovať plynulý odtok vody, chrániť stavby, objekty a zariadenia pred poškodením povodňou a zabezpečovať funkciu ochranných hrádzí a protipovodňových línií.

Povodňové zabezpečovacie práce sú:

vykonávanie hliadkovej služby,

odstraňovanie prekážok obmedzujúcich plynulý odtok vody,

ochrana koryta vodného toku pred poškodzovaním vodným prúdom, predmetmi unášanými vodou alebo ľadmi,

odstraňovanie ľadových krýh, rozrušovanie a nasekávanie ľadu, rozrušovanie ľadových zátarás a ľadovej zápchy,

ochrana hrádzí proti vlnobitiu, priesaku, účinkom erózie, výverom a ochrana proti preliatiu koruny hrádze a výstavba provizórnych prístupových ciest na tieto účely,

mimoriadna manipulácia na vodných stavbách,

uzavieranie prietrží hrádzí alebo protipovodňových línií,

odvádzanie vôd z povodňou zaplaveného územia a zo zaplavených stavieb, objektov a zariadení,

odvádzanie alebo odčerpávanie vnútorných vôd,

budovanie druhotných ochranných línií,

provizórne sprietočnenie zanesených korýt vodných tokov,

zriadenie provizórnych hradení na vodných stavbách a na objektoch, ktoré sú umiestnené na hrádzach,

opatrenia proti spätnému vzdutiu vody na vyústeniach kanalizácií do vodného toku a na priepustoch pod cestami a železničnými traťami,

opatrenia na zamedzenie znečisteniu vodného toku nebezpečnými látkami pri zaplavení územia,

činnosť povodňových dispečingov a technických štábov,

činnosť predpovednej povodňovej služby,

mimoriadne merania na posúdenie bezpečnosti a stability vodných stavieb,

označovanie a meranie výšky hladiny na vodných tokoch, ochranných hrádzach a protipovodňových líniách počas povodne vrátane záznamov o čase merania,

meranie prietoku vody vo vodných tokoch a na objektoch vodných stavieb,

pozemné merania, letecké merania a prieskumy v súvislosti so sledovaním vývoja povodne a získavaním informácií pre rozhodnutia o realizácii opatrení, medzi ktoré patrí evakuácia obyvateľstva, úmyselné a riadené zaplavenie chráneného územia a umelé prietrže ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií,

vytváranie umelých prietrží,

iné práce vykonané na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a iné práce na predchádzanie vzniku povodňových škôd.

Povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a obce počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity vykonávajú:

správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia drobných vodných tokov,

Hasičský a záchranný zbor alebo vybrané ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému,40)

vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov alebo zariadení na vodnom toku, v inundačnom území alebo v povodňou ohrozenom území,

zhotovitelia stavby, objektu alebo zariadenia na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území počas výstavby,

osoby na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a obce.

Povodňové zabezpečovacie práce vykonávané vlastníkmi, správcami a užívateľmi stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, v inundačnom území alebo v povodňou ohrozenom území, ktoré nie sú uvedené v povodňovom pláne zabezpečovacích prác, musí vopred odsúhlasiť správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku.

Povodňové zabezpečovacie práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity a sú skončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Povodňové záchranné práce41) sa vykonávajú na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni na povodňou ohrozených územiach a na povodňou zaplavených územiach.

Povodňové záchranné práce riadi obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v sídle kraja podľa osobitného predpisu.42) Vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác riadi okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru alebo krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru do času, kým riadenie neprevezme obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v sídle kraja.

Povodňovými záchrannými prácami okrem povodňových záchranných prác podľa odseku 1 sú:

hlásna povodňová služba,

ochrana a zachraňovanie majetku vrátane prípadného predčasného zberu úrody ohrozenej povodňou,

odsun nebezpečných látok z predpokladaného dosahu záplavy územia povodňou,

provizórne dopravné sprístupnenie oblasti, ktorá bola povodňou odrezaná, vrátane výstavby provizórnych mostných objektov alebo lávok,

ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu a telekomunikačných sietí pred poškodením povodňou,

evakuácia,43)

dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov a odvoz a zneškodňovanie uhynutých zvierat a iných odpadov,

zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami,

odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, verejných priestranstiev a z komunikácií,

zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia,

iné práce na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia vykonané na príkaz obce, orgánu ochrany pred povodňami počas III. stupňa povodňovej aktivity alebo na príkaz obvodného úradu, obvodného úradu v sídle kraja alebo obce podľa osobitného predpisu44) počas mimoriadnej situácie.

Povodňové záchranné práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity a sú ukončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Priebežné správy o povodňovej situácii predkladajú v čase od vyhlásenia do odvolania

II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity a mimoriadnej situácie

správcovia drobných vodných tokov a vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území, a zhotovitelia stavieb, ktoré zasahujú do vodného toku alebo na inundačné územie obvodnému úradu životného prostredia a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov,

správca vodohospodársky významných vodných tokov ministerstvu, krajskému úradu životného prostredia, obvodnému úradu životného prostredia a obvodnému úradu,

III. stupňa povodňovej aktivity okrem obdobia od vyhlásenia do odvolania mimoriadnej situácie

obec obvodnému úradu a obvodnému úradu životného prostredia,

obvodný úrad životného prostredia krajskému úradu životného prostredia,

krajský úrad životného prostredia ministerstvu, ministerstvu vnútra a obvodnému úradu v sídle kraja,

mimoriadnej situácie

obec obvodnému úradu,

obvodný úrad obvodnému úradu v sídle kraja a obvodnému úradu životného prostredia,

obvodný úrad v sídle kraja ministerstvu vnútra, ministerstvu a krajskému úradu životného prostredia.

Ústav vyhotovuje správu o povodňovej situácii, v ktorej sú analyzované meteorologické príčiny a hydrologické príčiny a priebeh povodne.

Správca drobných vodných tokov a osoby podľa § 17 ods. 3 písm. c) až e) predkladajú správu o vykonaných povodňových zabezpečovacích prácach a o výdavkoch vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác správcovi vodohospodársky významných vodných tokov do 20 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov vypracúva správu o vykonaných povodňových zabezpečovacích prácach a výdavkoch vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác z vlastných podkladov a zo správ predložených podľa odseku 3 a predkladá ju ministerstvu do 30 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Vykonávanie povodňových záchranných prác a výdavky na vykonávanie povodňových záchranných prác analyzuje a vyhodnocuje obec, obvodný úrad, obvodný úrad v sídle kraja a ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu.45)

Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a osoby vyhodnocujú povodňové škody na majetku vo svojom vlastníctve, správe alebo užívaní. Vyhodnotenie povodňových škôd predkladá

osoba obci, v ktorej katastrálnom území povodňová škoda vznikla,

obec na majetku obce a na majetku osoby obvodnému úradu životného prostredia,

obvodný úrad životného prostredia krajskému úradu životného prostredia,

vyšší územný celok krajskému úradu životného prostredia,

krajský úrad životného prostredia ministerstvu a ministerstvu vnútra,

správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov ministerstvu,

ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy ministerstvu.

Správnosť vyhodnotenia povodňových škôd overujú verifikačné komisie, ktoré ustanovujú prednostovia obvodných úradov životného prostredia a prednostovia krajských úradov životného prostredia.

Vyhodnotenie povodňových záchranných prác v rozsahu potrebnom na vypracovanie súhrnnej správy o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach predkladá

obvodný úrad obvodnému úradu životného prostredia a obvodnému úradu v sídle kraja do 20 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

obvodný úrad v sídle kraja krajskému úradu životného prostredia do 25 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy predkladajú správu o následkoch spôsobených povodňami najneskôr do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity ministerstvu.

Súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach predkladajú:

vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území, obci do 15 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

obec obvodnému úradu životného prostredia do 20 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

vyšší územný celok a obvodný úrad životného prostredia krajskému úradu životného prostredia do 25 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

krajský úrad životného prostredia ministerstvu a ministerstvu vnútra do 30 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Ministerstvo v spolupráci s ministerstvom vnútra predkladá Správu o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

Inundačné územie pri

ohrádzovanom vodnom toku je územie medzi korytom vodného toku a trasou ochrannej hrádze alebo protipovodňovej línie alebo medzi korytom vodného toku a inou stavbou, ktorá je vopred určená na ochranu územia pred povodňami,

neohrádzovanom vodnom toku je územie medzi korytom vodného toku a záplavovou čiarou povodne podľa odseku 2.

Rozsah inundačného územia pri neohrádzovanom vodnom toku sa vymedzuje záplavovou čiarou povodne

v oblastiach súvislej zástavby a pri priemyselných areáloch a poľnohospodárskych areáloch pre povodeň so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov,

v oblastiach s rozptýlenou bytovou zástavbou a priemyselnou zástavbou a súvislou chatovou zástavbou pre povodeň s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 50 rokov,

v oblastiach s ornou pôdou pre povodeň s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 10 rokov,

na lúkach a v lesoch pre povodeň s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za päť rokov.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov vypracuje návrh rozsahu inundačného územia pre územie pri neohrádzovanom vodnom toku a predloží ho na určenie podľa osobitného predpisu.46)

Inundačné územie pri neohrádzovanom vodnom toku možno rozšíriť, ak sa medzi hranicou inundačného územia navrhnutou podľa odseku 2 písm. b) až d) a záplavovou čiarou povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu nachádza stavba, objekt alebo zariadenie podľa odseku 6 alebo odseku 7 písm. e).

Správca vodohospodársky významných vodných tokov vykonáva evidenciu inundačného územia, a ak je to potrebné, navrhuje zmenu rozsahu inundačného územia.

V inundačnom území je zakázané umiestňovať

bytové budovy,

nebytové budovy okrem ubytovacích zariadení na krátkodobé pobyty,47) ktoré nezhoršia odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, sú odolné voči tlaku vody a sú chránené pred zaplavením interiéru vodou,

stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody,

materiál a predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody alebo ktoré by mohla voda počas povodne odplaviť,

stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré obsahujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky,

čerpacie stanice pohonných látok,

odkaliská,

skládky odpadu a zariadenia na spracovanie starých vozidiel,

iné stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré by mohla voda počas povodne poškodiť alebo odplaviť.

V inundačnom území je zakázané

zriaďovať oplotenie, živý plot alebo inú obdobnú prekážku, ktorá zhoršuje podmienky na odtok povrchových vôd,

ťažiť zeminu, piesok, štrk alebo nerasty bez povolenia obvodného úradu životného prostredia alebo krajského úradu životného prostredia,

vykonávať terénne úpravy, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd počas povodne,

obhospodarovať lesné pozemky, poľnohospodárske pozemky alebo záhrady spôsobom, pri ktorom by mohlo dôjsť k zhoršeniu odtoku povrchových vôd počas povodne,

zriaďovať tábory, kempy a iné dočasné ubytovacie zariadenia okrem krátkodobého turistického stanovania.

V inundačnom území možno povoliť

preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami,

vodné stavby okrem odkalísk,

stavby na odber alebo vypúšťanie povrchovej vody,

vodné elektrárne,

stanice na meranie meteorologických prvkov a hydrologických prvkov,

dopravné stavby, objekty a zariadenia, ktoré nezhoršujú odtok povrchových vôd, chod ľadov a ktoré nemôžu zhoršiť kvalitu vody,

stožiare diaľkových a miestnych rozvodov elektriny a telekomunikačné stožiare, ak nezhoršujú odtok povrchových vôd a chod ľadov, alebo

dočasne stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré nezhoršujú odtok povrchových vôd, chod ľadov a kvalitu vody.

Ak je na inundačnom území nevyhnutné vykonať terénne úpravy a opatrenia zamerané na ochranu prírody a krajiny, ktoré by mohli zhoršiť odtok povrchových vôd a chod ľadov, je potrebné súčasne realizovať opatrenia na kompenzáciu ich nepriaznivých účinkov.

Ak sa pri neohrádzovanom vodnom toku v lokalite, v ktorej nie je určené inundačné územie, posudzuje žiadosť o povolenie stavby, objektu, zariadenia alebo činnosti zakázanej v inundačnom území, postupuje sa podľa osobitného predpisu.48)

Orgán ochrany pred povodňami alebo obec môže rozhodnutím určiť územie s retenčným potenciálom ako záplavové územie pre potreby sploštenia povodňovej vlny. Pri určení územia s retenčným potenciálom ako záplavového územia pre potreby sploštenia povodňovej vlny sa postupuje rovnako ako pri určovaní inundačného územia, na ktorom sú zakázané stavby a činnosti podľa § 20 ods. 6 a 7. Keď sa na území s retenčným potenciálom vybuduje polder, podmienky využívania územia v suchej nádrži upravuje manipulačný poriadok vodnej stavby.

Ak nemožno zriadiť vodnú stavbu na ochranu pred povodňami na cudzej nehnuteľnosti, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť vyvlastniť alebo vlastnícke práva k nej obmedziť podľa osobitného predpisu.49)

Orgánmi ochrany pred povodňami sú:

ministerstvo,

krajské úrady životného prostredia,

obvodné úrady životného prostredia.

Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce.

Vláda, orgány ochrany pred povodňami a obce zriaďujú povodňové komisie ako svoj poradný a výkonný orgán. Povodňové komisie sú:

Ústredná povodňová komisia,

krajská povodňová komisia,

obvodná povodňová komisia,

povodňové komisie obcí.

Ministerstvo na ochranu pred povodňami zriaďuje operačnú skupinu, ktorá vykonáva službu počas povodní, a ostatné ústredné orgány štátnej správy môžu podľa potreby zriaďovať operačné skupiny. Činnosť operačnej skupiny upravuje pracovný poriadok. Operačné skupiny počas povodňovej situácie vedú povodňový denník.

riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území kraja,

spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s obvodným úradom v sídle kraja, s vyšším územným celkom a so správcom vodohospodársky významných vodných tokov,

v oblasti prevencie

počas povodňovej situácie

po povodni

riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území obvodu,

spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s obvodným úradom, so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a so správcami drobných vodných tokov,

v oblasti prevencie

počas povodňovej situácie

po povodni

Obec riadi a zabezpečuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území obce.

Obec spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s obvodným úradom životného prostredia, s obvodným úradom, s okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru, so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a so správcami drobných vodných tokov v katastrálnom území obce.

Obec vykonáva v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami tieto činnosti:

v oblasti prevencie

usmerňuje a kontroluje činnosť osôb pri plnení úloh na úseku ochrany pred povodňami,

spolupracuje so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, správcom drobných vodných tokov a poverenými osobami pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizáciách predbežného hodnotenia povodňového rizika,

spolupracuje s poverenými osobami a so správcom vodohospodársky významných vodných tokov na vyhotovení návrhov plánov manažmentu povodňového rizika, ich prehodnocovaní a aktualizácii, najmä pri navrhovaní preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami situovaných v katastrálnom území obce, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne alebo chránia územie pred zaplavením počas povodne,

spolupracuje v rámci svojich možností na vykonávaní preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami v katastrálnom území obce, najmä preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných, zmenšujú maximálny prietok povodne alebo chránia intravilán pred zaplavením povrchovým odtokom s ich vlastníkmi, správcami alebo užívateľmi,

spracúva povodňový plán zabezpečovacích prác, ak má drobný vodný tok alebo jeho ucelený úsek v nájme alebo vo výpožičke a tento predkladá na schválenie obvodnému úradu životného prostredia,

ukladá všeobecne záväzným nariadením obce povinnosť vypracovať a aktualizovať povodňový plán záchranných prác právnickej osobe a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorej objekt môže byť postihnutý povodňou a prikladá ich k povodňovému plánu obce,

vypracúva povodňový plán záchranných prác obce, ktorého súčasťou sú povodňové plány záchranných prác právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov podľa šiesteho bodu,

zriaďuje na plnenie úloh na úseku ochrany pred povodňami povodňovú komisiu obce a vypracúva jej štatút, ak plnenie úloh obce na úseku ochrany pred povodňami počas povodňovej situácie nezabezpečuje krízový štáb; obec o rozhodnutí zriadiť povodňovú komisiu obce informuje obvodný úrad životného prostredia,

zabezpečuje v rámci možností pracovné sily a vecné prostriedky na ochranu pred povodňami, vyhotovuje súpis vecných prostriedkov, zabezpečuje ich riadne uskladnenie a udržiavanie,

oznamuje termín konania povodňovej prehliadky vlastníkom, správcom alebo užívateľom stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené v predmetnom vodnom toku, stavieb križujúcich predmetný vodný tok, stavieb v jeho inundačnom území alebo v území ohraničenom záplavovou čiarou povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu alebo v území, ktoré je pravdepodobne ohrozené povodňami,

zúčastňuje sa povodňových prehliadok na vodných tokoch, ktoré pretekajú cez katastrálne územie obce,

počas povodňovej situácie

vyhlasuje a odvoláva II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity pre územie obce na návrh správcu vodohospodársky významného vodného toku alebo správcu drobného vodného toku, alebo z vlastného podnetu a informuje o tom bezodkladne obvodný úrad životného prostredia, obvodný úrad alebo koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému alebo Hasičský a záchranný zbor, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ústav,

upozorňuje na nebezpečenstvo povodne obce smerom po prúde vodného toku,

zriaďuje a vykonáva na svojom území hliadkovú službu počas III. stupňa povodňovej aktivity a počas mimoriadnej situácie, ak ju nie je schopná samostatne vykonávať, spolupracuje pri jej organizácii so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a prípadne so správcom drobného vodného toku,

dohliada, aby vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov a zariadení na území obce, ktoré môžu byť ohrozené povodňou, vykonali opatrenia na ochranu pred povodňami podľa povodňového plánu záchranných prác,

vyžaduje od fyzických osôb osobnú pomoc na plnenie úloh pri ochrane pred povodňami, pokiaľ nejde o fyzické osoby oslobodené od osobných úkonov,50)

ukladá povinnosť osobe poskytnúť vecné plnenie na zvládnutie úloh počas povodňovej situácie,

vypracúva v čase III. stupňa povodňovej aktivity a mimoriadnej situácie priebežné správy o povodňovej situácii a predkladá ich obvodnému úradu a obvodnému úradu životného prostredia,

operatívne rieši problémy, ktoré sa vyskytli pri realizácii opatrení na ochranu pred povodňami,

po povodni

zabezpečuje obnovenie základných podmienok pre život ľudí a pre hospodársku činnosť na povodňou zaplavenom území,

vyhodnocuje povodňové škody na majetku obce a na majetku osôb, ktoré vznikli v katastrálnom území obce,

vypracúva súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, ktorú predkladá obvodnému úradu životného prostredia.

Obec vykonáva pri ochrane pred povodňami v rámci preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku tieto činnosti:

poskytuje správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo poverenej osobe informácie z územnoplánovacej dokumentácie a prípadne ďalšie informácie, ktoré môžu prispieť k vypracovaniu, prehodnocovaniu a aktualizácii predbežného hodnotenia povodňového rizika,

poskytuje správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo poverenej osobe podklady potrebné na vyhotovenie, prehodnotenie a aktualizáciu mapy povodňového rizika,

koordinuje povoľovanie stavieb a určovanie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré sú uvedené v schválenom pláne manažmentu povodňového rizika,

zabezpečuje vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia do územného plánu obce alebo územného plánu zóny pri najbližšom preskúmavaní schváleného územného plánu podľa osobitného predpisu;12) ak obec nemá spracovaný územný plán obce využíva mapy povodňového ohrozenia v činnosti stavebného úradu,

žiada správcu vodohospodársky významného vodného toku o vypracovanie návrhu rozsahu inundačného územia alebo o navrhnutie zmeny rozsahu inundačného územia na obstaranie územného plánu obce alebo územného plánu zóny v blízkosti neohradzovaného vodného toku, jeho zmeny alebo doplnku,

spolupracuje so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a s poverenými osobami pri vypracúvaní, prehodnocovaní a aktualizácii plánu manažmentu povodňového rizika, najmä pri navrhovaní preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami situovaných na území obce, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov alebo chránia územie obce pred zaplavením povrchovým odtokom, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie obce pred zaplavením vodou z vodného toku alebo chránia územie obce pred zaplavením vnútornými vodami a navrhované preventívne opatrenia sú situované na území obce.

Obec okrem úloh podľa odsekov 3 a 4

vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou a ihneď o tom informuje obvodný úrad alebo koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému, alebo okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, obvodný úrad životného prostredia, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ústav,

zabezpečuje v rámci svojich možností vybavenie obecného hasičského zboru potrebnými prostriedkami a výstrojom na výkon povodňových záchranných prác podľa osobitného predpisu,51)

poskytuje obyvateľovi obce nevyhnutnú okamžitú pomoc v jeho náhlej núdzi spôsobenej povodňou podľa osobitného predpisu,52)

určuje rozsah inundačného územia podľa osobitného predpisu53) a dokumentáciu určeného inundačného územia odovzdáva orgánom územného plánovania.

Povodňová komisia koordinuje a kontroluje prípravu a plnenie úloh pri ochrane pred povodňami.

Postavenie Ústrednej povodňovej komisie, krajskej povodňovej komisie a obvodnej povodňovej komisie počas mimoriadnej situácie upravuje osobitný predpis.54)

Povodňová komisia

v oblasti prevencie

oboznamuje sa s predbežným hodnotením povodňového rizika, mapami povodňového ohrozenia a mapami povodňového rizika na území svojej pôsobnosti a s ich prehodnoteniami a aktualizáciami,

oboznamuje sa s návrhom prvého plánu manažmentu povodňového rizika, s návrhom na jeho aktualizáciu na území svojej pôsobnosti a iniciatívne predkladá návrhy a pripomienky,

oboznamuje sa s hodnotením pokroku pri dosahovaní cieľov v pláne manažmentu povodňového rizika a predkladá návrhy na prehodnotenie a aktualizáciu opatrení na území svojej pôsobnosti pri aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika,

koordinuje a kontroluje prípravu a vykonávanie preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami,

navrhuje opatrenia, ktorých splnenie je potrebné na zabezpečenie ochrany pred povodňami,

počas povodňovej situácie

sleduje a hodnotí vývoj povodňovej situácie,

koordinuje a kontroluje činnosť povodňových komisií zriadených na nižšej úrovni a poskytuje im potrebnú pomoc,

kontroluje vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác, navrhuje opatrenia na zvýšenie ich účinnosti a na odstránenie zistených nedostatkov,

navrhuje vykonanie opatrení, ktoré sú potrebné na zabezpečenie ochrany pred povodňami,

navrhuje alebo posudzuje návrh na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a vodných stavbách, na uvoľňovanie ľadovej zátarasy alebo ľadovej zápchy výbušninami a na vytvorenie umelej prietrže na ochranu pred povodňami,

operatívne plní podľa vývoja povodňovej situácie ďalšie úlohy s cieľom znížiť povodňové riziko a minimalizovať povodňové škody,

navrhuje vyhlásenie mimoriadnej situácie,

po povodni

prerokuje správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach,

navrhuje opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré sa zistili počas povodňovej situácie pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

Ústrednú povodňovú komisiu zriaďuje vláda. Ministerstvo vypracúva štatút Ústrednej povodňovej komisie, ktorý obsahuje úlohy, zloženie a zásady rokovania. Štatút Ústrednej povodňovej komisie schvaľuje vláda.

Predseda Ústrednej povodňovej komisie je minister a podpredseda Ústrednej povodňovej komisie je minister vnútra Slovenskej republiky. Ostatných členov Ústrednej povodňovej komisie na návrh ministra schvaľuje vláda.

Ústredná povodňová komisia zriaďuje technický štáb ako svoj odborný a výkonný orgán. Vedúcim technického štábu je zástupca ministerstva a jeho zástupcom je prezident Hasičského a záchranného zboru.

Ústredná povodňová komisia okrem plnenia úloh podľa odseku 3

koordinuje a kontroluje prípravu a vykonávanie preventívnych opatrení ústredných orgánov štátnej správy, obvodných úradov v sídle kraja, obvodných úradov, vyšších územných celkov a obcí na úseku ochrany pred povodňami,

riadi a kontroluje vykonávanie činností pri ochrane pred povodňami na hraničných vodách,

zabezpečuje prostredníctvom poverených osôb riešenie technických otázok a hospodárskych otázok hraničných vôd a spolupracuje s orgánmi Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Rakúskej republiky a Ukrajiny pri vykonávaní opatrení na ochranu pred povodňami na hraničných vodách na základe medzištátnych zmlúv o hraničných vodách.

Krajskú povodňovú komisiu zriaďuje krajský úrad životného prostredia. Pôsobnosť krajskej povodňovej komisie je zhodná s územnou pôsobnosťou krajského úradu životného prostredia. Krajský úrad životného prostredia vypracúva štatút krajskej povodňovej komisie, ktorý obsahuje úlohy krajskej povodňovej komisie, jej technického štábu a zásady rokovania, ktorý schvaľuje ministerstvo.

Predseda krajskej povodňovej komisie je prednosta krajského úradu životného prostredia a tajomník je zástupca odboru štátnej vodnej správy krajského úradu životného prostredia. Prednosta krajského úradu životného prostredia žiada o vyslanie zástupcov do krajskej povodňovej komisie obvodný úrad v sídle kraja, krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, vyšší územný celok, krajské riaditeľstvo Policajného zboru, krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, krajský lesný úrad, správcu vodohospodársky významných vodných tokov, regionálny úrad verejného zdravotníctva a ďalšie orgány a organizácie podľa potreby a s ohľadom na ich územnú pôsobnosť. Vyzvané orgány a organizácie vysielajú do krajskej povodňovej komisie zástupcov s rozhodovacími a riadiacimi právomocami na organizovanie vykonávania povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

Krajská povodňová komisia zriaďuje technický štáb ako svoj odborný a výkonný orgán. Vedúcim technického štábu je riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru.

Návrhy krajskej povodňovej komisie a jej technického štábu na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami vydáva príkazmi krajský úrad životného prostredia.

Obvodnú povodňovú komisiu zriaďuje obvodný úrad životného prostredia. Obvodný úrad životného prostredia vypracúva štatút obvodnej povodňovej komisie, ktorý obsahuje úlohy obvodnej povodňovej komisie, jej technického štábu a zásady rokovania. Štatút obvodnej povodňovej komisie schvaľuje krajský úrad životného prostredia.

Predseda obvodnej povodňovej komisie je prednosta obvodného úradu životného prostredia a tajomník je zástupca odboru štátnej vodnej správy obvodného úradu životného prostredia. Prednosta obvodného úradu životného prostredia žiada o vyslanie zástupcov do obvodnej povodňovej komisie obvodný úrad, okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, okresné riaditeľstvo Policajného zboru, regionálnu správu ciest, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, obvodný lesný úrad, správcu vodohospodársky významných vodných tokov, regionálny úrad verejného zdravotníctva a ďalšie orgány a organizácie podľa potreby a s ohľadom na ich územnú pôsobnosť. Vyzvané orgány a organizácie vysielajú do obvodnej povodňovej komisie zástupcov s rozhodovacími a riadiacimi právomocami na organizovanie vykonávania povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

Obvodná povodňová komisia zriaďuje technický štáb ako svoj odborný a výkonný orgán. Vedúcim technického štábu je riaditeľ okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru; v obvodoch, v ktorých nie je zriadené sídlo okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, je členom obvodnej povodňovej komisie a zároveň vedúcim technického štábu veliteľ hasičskej stanice alebo príslušník určený riaditeľom okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru.

Návrhy obvodnej povodňovej komisie a jej technického štábu na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami vydáva príkazmi obvodný úrad životného prostredia.

Ak plnenie úloh obce na úseku ochrany pred povodňami počas povodňovej situácie zabezpečuje krízový štáb, obec nezriadi obecnú povodňovú komisiu. Úlohy obecnej povodňovej komisie určuje štatút obecnej povodňovej komisie, ktorý schvaľuje starosta obce.

riadi a kontroluje prípravu a vykonávanie opatrení na úseku ochrany pred povodňami v oblasti povodňových záchranných prác,

riadi prípravu a podieľa sa na riadení a vykonávaní povodňových záchranných prác prostredníctvom obvodných úradov v sídle kraja, obvodných úradov, zložiek Hasičského a záchranného zboru a jednotiek civilnej ochrany,

metodicky riadi spracovanie, schvaľovanie a aktualizáciu povodňových plánov záchranných prác prostredníctvom obvodných úradov v sídle kraja a obvodných úradov,

koordinuje zabezpečovanie organizačnej a odbornej prípravy záchranných zložiek ministerstva vnútra a ich materiálno-technického vybavenia na výkon povodňových záchranných prác,

vypracúva zoznam vecných prostriedkov záchranných zložiek ministerstva vnútra na výkon povodňových záchranných prác,

spracúva a predkladá ministerstvu správu o vykonávaní povodňových záchranných prác, o výdavkoch na povodňové záchranné práce a o škodách spôsobených povodňami na majetku štátu v správe ministerstva vnútra, obvodných úradov v sídlach krajov a obvodných úradov,

schvaľuje povodňový plán záchranných prác kraja.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy pri plnení úloh na úseku ochrany pred povodňami

vyhodnocujú následky spôsobené povodňami na majetku štátu, ktorý spravujú alebo užívajú, a na majetku právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorých sú zakladateľmi alebo zriaďovateľmi,

predkladajú ministerstvu správu o následkoch spôsobených povodňami najneskôr do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vyhodnocuje výdavky vynaložené na vykonávanie povodňových záchranných prác ozbrojenými silami Slovenskej republiky a predkladá ich ministerstvu do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vyhodnocuje výdavky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vynaložené na ich činnosť súvisiacu so záplavami spôsobenými povodňou vykonanú podľa osobitného predpisu55) a predkladá ich ministerstvu do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity.

spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s krajským úradom životného prostredia a s vyšším územným celkom,

schvaľuje povodňový plán záchranných prác okresu,

schválený povodňový plán záchranných prác kraja poskytuje krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a krajskému úradu životného prostredia,

spolupracuje s krajským úradom životného prostredia a s vyšším územným celkom na zostavovaní povodňového plánu kraja,

vyhlasuje a odvoláva na návrh krajského úradu životného prostredia mimoriadnu situáciu a riadi povodňové záchranné práce podľa osobitného predpisu,56)

informuje o vyhlásení a odvolaní mimoriadnej situácie ministerstvo vnútra, ministerstvo, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ústav,

vypracúva priebežné správy počas mimoriadnej situácie a predkladá ich ministerstvu vnútra, ministerstvu a krajskému úradu životného prostredia,

vypracúva vyhodnotenie povodňových záchranných prác v rozsahu potrebnom na vypracovanie súhrnnej správy o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a predkladá krajskému úradu životného prostredia.

vykonáva povodňové záchranné práce podľa osobitných predpisov,57) počas povodňovej situácie podľa povodňových plánov a podľa pokynov orgánov ochrany pred povodňami alebo obvodného úradu v sídle kraja,

plní úlohu riadiaceho, koordinačného a informačného centra pri nasadení hasičských jednotiek a iných záchranných zložiek pri výkone povodňových záchranných prác vo viacerých okresoch súčasne alebo keď si to vyžaduje situácia,

vyhotovuje súpis technických prostriedkov a materiálnych prostriedkov hasičských jednotiek na vykonávanie povodňových záchranných prác na území kraja,

riadi vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác do času, kým riadenie neprevezme obvodný úrad v sídle kraja,

informuje bezodkladne krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad v sídle kraja a Prezídium Hasičského a záchranného zboru o vzniku povodňovej situácie na území kraja,

spolupracuje s krajským úradom životného prostredia a s obvodným úradom v sídle kraja na organizovaní výcviku a odbornom školení o povodňových záchranných prácach zamestnancov obvodných úradov životného prostredia, obvodných úradov v sídle kraja, zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do ochrany pred povodňami a na spracovaní dokumentácie ochrany pred povodňami.

spolupracuje s poverenými osobami, so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, s orgánmi štátnej vodnej správy a s obcami na vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizáciách predbežného hodnotenia povodňového rizika a častí plánov manažmentu povodňového rizika, ktoré sa týkajú územia vyššieho územného celku,

využíva predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a informácie o určených inundačných územiach na určenie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v procesoch územného plánovania,

podieľa sa v súčinnosti s krajským úradom životného prostredia, obvodným úradom životného prostredia, obvodným úradom v sídle kraja, obvodným úradom a obcami na príprave a kontrole zabezpečenia ochrany pred povodňami,

spolupracuje s krajským úradom životného prostredia a s obvodným úradom v sídle kraja na zostavovaní povodňového plánu kraja,

podieľa sa na riešení problémov zabezpečovania ochrany pred povodňami, ktoré sa týkajú viacerých obcí, a taktiež na riešení problémov, ktoré vzniknú počas povodní a pri obnove územia postihnutého povodňami,

vytvára pre regionálnu správu ciest podmienky na plnenie jej úloh na úseku ochrany pred povodňami,

schvaľuje plán hliadkovej služby regionálnej správy ciest,

spolupracuje s organizáciami, ktoré poskytujú alebo sprostredkúvajú humanitnú, vecnú alebo finančnú pomoc obciam a občanom postihnutým povodňami,

plní úlohy počas mimoriadnej situácie podľa osobitného predpisu,58)

vyhodnocuje povodňové škody na majetku vo svojom vlastníctve, správe alebo užívaní a vyhodnotené povodňové škody predkladá krajskému úradu životného prostredia,

vypracúva súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a správu predkladá krajskému úradu životného prostredia.

Regionálna správa ciest na úseku ochrany pred povodňami je povinná chrániť majetok, ktorý má v správe, pred poškodením alebo zničením.59)

Regionálna správa ciest

v oblasti prevencie vypracúva

samostatne alebo v spolupráci so správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo so správcom drobného vodného toku zoznam úsekov ciest vo svojej správe, ktoré môže zaplaviť povodeň so strednou pravdepodobnosťou výskytu, úsekov ciest, ktoré môže poškodiť odtok vody z povodia, mostov, priepustov a iných súčastí ciest, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd alebo sa na nich môžu pri povodni zachytávať vodou priplavené predmety; zoznam je zaraďovaný ako príloha k povodňového plánu povodňových zabezpečovacích prác správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku,

plán hliadkovej služby počas povodňovej situácie na úsekoch ciest a na mostoch a priepustoch zahrnutých do zoznamov vypracovaných podľa písmena a) prvého a druhého bodu,

počas povodňovej situácie

zriaďuje a vykonáva hliadkovú službu, ktorá podľa plánu hliadkovej služby sleduje a hodnotí vývoj povodňovej situácie,

zabezpečuje odstraňovanie predmetov a ľadov zachytených na mostoch a priepustoch, ktoré priplavila voda,

vykonáva v prípade ohrozenia povodňou opatrenia na ochranu ciest, ich súčastí a príslušenstva vo svojej správe; keď nemôže vykonať potrebné opatrenia vlastnými silami a prostriedkami, požiada územne príslušný obvodný úrad o poskytnutie pomoci,

po povodni

zabezpečuje obnovenie dopravy na cestách vo svojej správe do obcí, ktoré boli povodňou odrezané,

postupne zabezpečuje zjazdnosť na cestách vo svojej správe, ktoré boli zasiahnuté povodňou,

zabezpečuje opravu ciest, mostov a priepustov a ich súčastí a príslušenstva, ktoré poškodila povodeň,

vyhodnocuje povodňové škody na majetku vo svojej správe a vyhodnotenie povodňových škôd predkladá do 20 pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity vyššiemu územnému celku,

vyhodnocuje účinnosť opatrení vykonaných na ochranu ciest, ich súčastí a príslušenstva počas povodne, a ak zistí nedostatky, prijíma opatrenia na predchádzanie povodňovým škodám.

spolupracuje s obvodným úradom životného prostredia na úseku ochrany pred povodňami,

schvaľuje povodňový plán záchranných prác obce,

spracúva povodňový plán záchranných prác okresu, ktorý predkladá na schválenie obvodnému úradu v sídle kraja,

poskytuje schválený povodňový plán záchranných prác okresu okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a obvodnému úradu životného prostredia,

vyhlasuje a odvoláva na návrh obvodného úradu životného prostredia mimoriadnu situáciu a riadi povodňové záchranné práce,

informuje o vyhlásení a odvolaní mimoriadnej situácie ministerstvo vnútra, ministerstvo, obvodný úrad v sídle kraja, krajský úrad životného prostredia, vyšší územný celok, obvodný úrad životného prostredia, povodňou ohrozené alebo postihnuté obce, Policajný zbor, Hasičský a záchranný zbor, ozbrojené sily Slovenskej republiky, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ústav,

vypracúva priebežné správy počas mimoriadnej situácie a predkladá ich obvodnému úradu v sídle kraja a obvodnému úradu životného prostredia,

vypracúva vyhodnotenie povodňových záchranných prác v rozsahu potrebnom na vypracovanie súhrnnej správy o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a predkladá obvodnému úradu životného prostredia a obvodnému úradu v sídle kraja.

vykonáva povodňové záchranné práce podľa osobitných predpisov57) počas povodňovej situácie podľa povodňových plánov a podľa pokynov orgánov ochrany pred povodňami alebo krízových štábov,

plní úlohu riadiaceho, koordinačného a informačného centra pri nasadení hasičských jednotiek a iných záchranných zložiek pri výkone povodňových záchranných prác vo viacerých obciach okresu súčasne, alebo keď si to vyžaduje situácia,

vyhotovuje súpis technických prostriedkov a materiálnych prostriedkov hasičských jednotiek na vykonávanie povodňových záchranných prác na území okresu,

riadi vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác do času, kým riadenie neprevezme obec alebo obvodný úrad,

informuje bezodkladne obvodný úrad životného prostredia, obvodný úrad a krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru o vzniku povodňovej situácie na území okresu,

spolupracuje s obvodným úradom životného prostredia a s obvodným úradom na organizovaní výcviku a odbornom školení o povodňových záchranných prácach zamestnancov obvodných úradov, zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do ochrany pred povodňami a na spracovaní dokumentácie ochrany pred povodňami.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku

v oblasti prevencie

spolupracuje s orgánmi ochrany pred povodňami v povodí,

dáva podnety orgánom ochrany pred povodňami na uloženie opatrení na ochranu pred povodňami,

udržuje neupravené vodné toky,

buduje, udržuje, opravuje a rekonštruuje preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami vo svojej správe,

odstraňuje nánosy z koryta vodného toku a porasty na brehu vodného toku, ktoré zmenšujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku alebo vzdúvajú hladinu vody počas povodne alebo odsúhlasuje projekty a kontroluje priebeh realizácie odstraňovania nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku, keď ich vykonáva iná právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ,

vykonáva najmenej raz za dva roky podľa plánu povodňových zabezpečovacích prác povodňové prehliadky vodných tokov vo svojej správe v súčinnosti s krajským úradom životného prostredia a obvodným úradom životného prostredia a povodňové prehliadky bezprostredne po povodni v povodňou zaplavenom území,

navrhuje vodné stavy a prietoky zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity,

vypracúva a aktualizuje povodňové plány zabezpečovacích prác,

zabezpečuje podľa povodňových plánov pracovné sily a vecné prostriedky na výkon povodňových zabezpečovacích prác,

poskytuje odbornú poradenskú pomoc v ochrane pred povodňami, ak o to požiada obvodný úrad v sídle kraja, obvodný úrad, vyšší územný celok, obec alebo osoba,

počas povodňovej situácie

vysiela na rizikové úseky vodných tokov hliadky po zistení I. stupňa povodňovej aktivity, a ak je to potrebné, môže rozhodnúť o zriadení a vykonávaní hliadkovej služby už počas I. stupňa povodňovej aktivity,

navrhuje orgánom ochrany pred povodňami a obciam vyhlásenie a odvolanie stupňov povodňovej aktivity,

vysiela hliadkovú službu na povodňové úseky od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity podľa povodňových plánov zabezpečovacích prác,

organizuje a v čase povodňovej situácie vykonáva hlásnu povodňovú službu v spolupráci s orgánmi ochrany pred povodňami, obvodnými úradmi v sídlach krajov, obvodnými úradmi a obcami,

vykonáva službu v predĺžených zmenách v čase povodňovej situácie v závislosti od vývoja hydrologickej situácie, pričom vykonáva nepretržitú službu v čase od vyhlásenia do odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

informuje predpovednú povodňovú službu o zriadení a zrušení služby v predĺžených zmenách v čase povodňovej situácie a o zriadení a zrušení nepretržitej služby,

vykonáva povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánov ochrany pred povodňami,

vopred odsúhlasuje povodňové zabezpečovacie práce vlastníkov, správcov a užívateľov stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území a na území ohrozenom povodňou, ktoré nie sú uvedené v povodňovom pláne zabezpečovacích prác,

pozoruje predmety unášané vodou a dostupnými prostriedkami sa snaží zabraňovať vytváraniu bariér v koryte vodného toku, na mostoch alebo na priepustoch,

pozoruje chod ľadov, vznik ľadovej zátarasy alebo ľadovej zápchy a podľa účelnosti odstraňuje ľadové kryhy, rozrušuje a nasekáva ľady, rozrušuje ľadové zátarasy a ľadové zápchy s použitím výbušnín na základe povolenia a podľa pokynov ministerstva,

vykonáva počas povodňovej situácie mimoriadne manipulácie na vodných stavbách na základe povolenia a podľa pokynov ministerstva,

požiada v nevyhnutnom prípade o pomoc zložky Hasičského a záchranného zboru alebo ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému,

vyhotovuje priebežné správy o povodňovej situácii v čase od vyhlásenia do odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

po povodni

odstraňuje následky spôsobené povodňou na vodných tokoch, stavbách, objektoch a zariadeniach pri vodných tokoch vo svojej správe,

zabezpečuje kritické miesta pre prípad vzniku ďalšej povodne, uvoľňuje zachytené predmety a obnovuje podmienky na voľný odtok vody vo vodnom toku a na povodňou zaplavenom území pri vodnom toku,

organizuje a v spolupráci s orgánmi ochrany pred povodňami vykonáva bezprostredne po povodni povodňové prehliadky v povodňou zaplavených územiach,

zabezpečuje dokumentovanie priebehu a následkov povodne a archivovanie týchto dokumentov,

vyhodnocuje povodňové škody na vodných tokoch, stavbách, objektoch a na zariadeniach vo svojej správe,

vypracúva správu o vykonaných povodňových zabezpečovacích prácach a výdavkoch vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác,

vyhodnocuje skúsenosti a poznatky z priebehu povodne a účinnosť vykonávaných opatrení na ochranu pred povodňami a uplatňuje ich pri aktualizácii povodňových plánov zabezpečovacích prác, pri doplňovaní materiálneho a technického vybavenia a zvyšovaní účinnosti a bezpečnosti stavieb, objektov a zariadení na ochranu pred povodňami.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku je oprávnený požadovať spoluprácu osôb a vstupovať na nehnuteľnosti počas povodne.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov

určuje vypracovaním, prehodnocovaním a aktualizáciami predbežného hodnotenia povodňového rizika v správnych územiach povodia a v čiastkových povodiach geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt,

zabezpečuje vypracúvanie, prehodnocuje, a ak je to potrebné, zabezpečuje aktualizáciu máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika,

spolupracuje s poverenými osobami, ústavom, orgánmi štátnej vodnej správy, vyššími územnými celkami, obcami a s ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy na vyhotovovaní návrhov plánov manažmentu povodňového rizika, ich prehodnocovaní a aktualizácii,

poskytuje mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika ministerstvu vnútra, obvodnému úradu v sídle kraja, obvodnému úradu, vyššiemu územnému celku a obci v termíne do troch mesiacov po ich vypracovaní, prehodnotení a aktualizácii,

vypracúva návrh rozsahu inundačného územia pri neohrádzovanom vodnom toku,

koordinuje povodňové zabezpečovacie práce správcov drobných vodných tokov, vlastníkov, správcov a užívateľov stavieb, objektov alebo zariadení umiestnených na vodnom toku alebo v inundačnom území a poskytuje im na požiadanie odbornú technickú pomoc a podľa svojich možností aj vecné prostriedky,

sústreďuje priebežné správy o povodňovej situácii od správcov drobných vodných tokov a vlastníkov, správcov a užívateľov stavieb, objektov alebo zariadení umiestnených na vodnom toku alebo v inundačnom území,

spracúva odborné stanoviská k povodňovým plánom v povodí.

Správca drobných vodných tokov

predkladá správcovi vodohospodársky významných vodných tokov dostupné alebo ľahko získateľné informácie potrebné na identifikovanie existencie alebo pravdepodobnosti výskytu významného povodňového rizika v čiastkovom povodí spravovaného úseku drobného vodného toku,

spolupracuje so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, poverenými osobami, ústavom a s obcou pri zabezpečovaní vyhotovenia návrhu plánu manažmentu povodňového rizika, prehodnotenia a aktualizácii,

predkladá plán povodňových zabezpečovacích prác správcovi vodohospodársky významných vodných tokov v rámci čiastkového povodia, do ktorého drobný vodný tok patrí.

Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území, je povinný vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne alebo škodlivých následkov povodne na ochranu života, zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami.

Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území, je povinný

v oblasti prevencie

vypracovať a aktualizovať povodňové plány zabezpečovacích prác,

zabezpečiť podľa povodňových plánov pracovné sily a vecné prostriedky na výkon povodňových zabezpečovacích prác,

umožniť vykonanie povodňovej prehliadky a zúčastniť sa na jej vykonávaní,

predložiť pri povodňovej prehliadke na požiadanie na nahliadnutie stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie,

prijať opatrenia na predchádzanie zhoršeniu odtoku povrchových vôd, chodu ľadov alebo kvality vody,

počas povodňovej situácie

informovať o povodňovej situácii obec, orgán ochrany pred povodňami a správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku,

zabezpečovať pracovnú pohotovosť svojich zamestnancov, preverovať ich pripravenosť a zabezpečovať dostupnosť vecných prostriedkov na ochranu pred povodňami,

zúčastňovať sa na hlásnej povodňovej službe a varovaní obyvateľstva,

vykonávať povodňové zabezpečovacie práce podľa povodňového plánu,

spolupracovať so správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo so správcom drobného vodného toku pri povodňových zabezpečovacích prácach,

odstraňovať predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody,

zabezpečovať dokumentovanie priebehu povodňovej situácie na vodnej stavbe,

vykonať na príkaz orgánu ochrany pred povodňami mimoriadnu manipuláciu na vodnej stavbe,

po povodni

odstrániť následky spôsobené povodňou,

vyhodnotiť povodňové škody na majetku vo svojom vlastníctve, správe alebo užívaní a umožniť ich verifikáciu,

vypracovať súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a predložiť ju obci,

upraviť kritické miesta, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť priebeh ďalšej povodne,

vykonávať iné opatrenia na ochranu ľudského zdravia, životného prostredia, kultúrneho dedičstva, hospodárskej činnosti a na predchádzanie povodňovým škodám.

Právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ, ktorých stavba, objekt alebo zariadenie na území obce môže byť postihnuté povodňou, vypracujú povodňový plán záchranných prác na základe všeobecne záväzného nariadenia obce.

Na rozostavaných stavbách alebo na ich ucelených častiach na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a v záplavových územiach plní primerane úlohy vlastníka, správcu a užívateľa stavby pri ochrane pred povodňami stavebník a dodávateľ stavebnej časti alebo technologickej časti stavby, a to každý na úseku svojej činnosti.

Vlastník, správca a užívateľ môže umiestniť plávajúce zariadenie60) na vodnom toku len so súhlasom správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku a je povinný vykonať preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami podľa jeho pokynov.

Vlastník, správca a užívateľ plavidla, zariadenia, ktoré slúži na plavbu, alebo vlastník, správca a užívateľ plávajúceho zariadenia zabezpečuje jeho ochranu a koná tak, aby nezhoršoval odtok vody vo vodnom toku, chod ľadov alebo kvalitu vody, odstraňuje zachytené priplavené predmety; riadi sa pokynmi orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami a správcu vodohospodársky významného vodného toku alebo drobného vodného toku a Štátnej plavebnej správy.61)

Hasičské jednotky vykonávajú povodňové záchranné práce a povodňové zabezpečovacie práce podľa osobitného predpisu62) v čase povodňovej situácie podľa pokynov orgánov ochrany pred povodňami alebo krízových štábov a podľa povodňových plánov.

Na vykonávanie povodňových záchranných prác hasičské jednotky zabezpečujú a udržiavajú v stave pohotovosti technické prostriedky a materiálne prostriedky podľa nebezpečenstva vzniku povodne na území vo svojej pôsobnosti.

Ak zásah pri povodňových záchranných prácach vykonávajú viaceré hasičské jednotky, právomoc a povinnosti veliteľa zásahu sa určujú podľa osobitného predpisu.63) Ak sa na výkone povodňových záchranných prác zúčastňujú okrem hasičských jednotiek aj iné záchranné zložky, veliteľ zásahu sa určuje podľa osobitného predpisu.64)

Hasičské jednotky poskytujú počas povodňovej situácie v rámci svojich možností pomoc správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, správcom drobných vodných tokov, vlastníkom, správcom a užívateľom stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, v inundačnom území a na povodňou ohrozenom území, ak je ich bezpečnosť ohrozená povodňou a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov.

Osoba je povinná konať tak, aby svojou činnosťou nepoškodzovala vodný tok, vodnú stavbu a nezhoršovala podmienky na prirodzený odtok povrchovej vody z povodia alebo kvalitu vody počas povodne.

Osoba je na zabezpečenie ochrany pred povodňami povinná

riadiť sa príkazmi obce, orgánu ochrany pred povodňami, obvodného úradu alebo obvodného úradu v sídle kraja,

umožniť vstup orgánu ochrany pred povodňami, povodňovej komisii alebo krízovému štábu, alebo nimi povereným osobám na nehnuteľnosť, ktorú má vo vlastníctve, správe alebo v užívaní pri povodňovej prehliadke, počas III. stupňa povodňovej aktivity a počas mimoriadnej situácie,

poskytnúť osobnú pomoc a vecné prostriedky na ochranu zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami; vecné prostriedky sú hnuteľné veci, ktoré sa použijú pri ochrane pred povodňami.

Vecné prostriedky, ktoré sa poskytli, sa bezprostredne po zániku dôvodov vrátia oprávnenej osobe; o ich vrátení rozhoduje ten, kto o ne žiadal.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v potrebnom rozsahu na plnenie povinností súvisiacich so zabezpečovaním ochrany pred povodňami podľa pracovnoprávneho predpisu.67)

Poskytovanie osobnej pomoci a vecných prostriedkov podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje na fyzické osoby podľa osobitného predpisu.68)

Výdavky na vyhotovenie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia, máp povodňového rizika, plány manažmentu povodňového rizík sa hradia z rozpočtovej kapitoly ministerstva alebo z vlastných zdrojov správcu vodohospodársky významných vodných tokov. Na spolufinancovanie možno použiť prostriedky z pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov.69)

Výdavky na vypracovanie mapy povodňového ohrozenia a návrhu rozsahu inundačného územia na povolenie stavby, objektu alebo zariadenia podľa § 20 ods. 8 na území v blízkosti neohradzovaného vodného toku v možnom dosahu záplavy povodňou, pre ktoré nevznikla povinnosť vyhotoviť mapu povodňového ohrozenia podľa § 6 ods. 1, hradí stavebník, ak sa preukáže, že navrhovaná stavba, objekt alebo zariadenie sa nenachádza v inundačnom území.

Výdavky na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo opravy preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku alebo pred zaplavením vnútornými vodami, uhrádza štát prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva, správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov a vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností. Na spolufinancovanie možno použiť prostriedky z pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov.70) Ministerstvo môže navrhnúť a správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku navrhuje orgánom územnej samosprávy a osobám účasť na spolufinancovaní preventívnych opatrení zabezpečujúcich ochranu ich majetku pred povodňami.

Po schválení prvého plánu manažmentu povodňového rizika a po jeho aktualizácii možno financovať výstavbu nových preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku alebo pred zaplavením vnútornými vodami, iba ak sú zahrnuté v pláne manažmentu povodňového rizika.

Výdavky na ochranu pred povodňami na nové stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré sú povolené v inundačnom území podľa § 20 ods. 10, uhrádza stavebník. Stavebník odsúhlasuje spôsob riešenia ochrany stavby, objektu alebo zariadenia pred povodňami so správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo so správcom drobného vodného toku.

Výdavky na vyhotovovanie a aktualizácie povodňových plánov uhrádza z vlastných prostriedkov každý, kto má povinnosť vypracovať povodňový plán zabezpečovacích prác alebo povodňový plán záchranných prác.

Výdavky spojené s vykonávaním povodňových prehliadok uhrádzajú účastníci povodňových prehliadok z vlastných prostriedkov.

Výdavky, ktoré vznikli pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity, okrem výdavkov podľa odseku 2, sa uhrádzajú z na to vytvorenej rezervy štátneho rozpočtu v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Do výdavkov na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác sa zahŕňajú len výdavky, ktoré vznikli do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Výdavky, ktoré vznikli počas povodne vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi pri vykonávaní opatrení na ochranu stavby alebo hnuteľného majetku v inundačnom území a v povodňou ohrozenom území, uhrádza vlastník, správca alebo užívateľ.

Výdavkami na povodňové zabezpečovacie práce správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcu drobného vodného toku a správcu vodnej stavby sú aj výdavky za práce a služby, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom tretích osôb počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity.

Výdavky vynaložené na povodňové zabezpečovacie práce vyhodnocuje ministerstvo podľa súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach. Do výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce sa zahŕňajú aj výdavky za práce a služby vykonané predpovednou povodňovou službou, výdavky na činnosť orgánov ochrany pred povodňami a povodňových komisií. Obce tieto výdavky zahŕňajú do výdavkov na povodňové záchranné práce.

Výdavky vynaložené na

povodňové záchranné práce vykonané

záchrannými zložkami vyhodnocuje ministerstvo vnútra,

ozbrojenými silami Slovenskej republiky vyhodnocuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

činnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva súvisiacu so záplavami spôsobenými povodňou vyhodnocuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva patrí osobe peňažná náhrada vo výške zodpovedajúcej miere obmedzenia jeho práva. Obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva počas povodňovej situácie nezakladá nárok na uznanie náhrady nad rámec povodňových škôd a škôd na nehnuteľnom majetku a hnuteľnom majetku osoby, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových záchranných prác, ktoré nariadila obec, orgán ochrany pred povodňami alebo krízový štáb.

Peňažná náhrada za splnenú osobnú pomoc sa určuje dohodou. Ak nemožno peňažnú náhradu určiť dohodou, výšku peňažnej náhrady určí ten, kto jej plnenie nariadil. Určená výška peňažnej náhrady za splnenú osobnú pomoc zodpovedá obvyklej odmene za rovnakú alebo porovnateľnú prácu.

Za škodu na majetku spôsobenú osobám, ktorá im vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác, zodpovedá štát. Štát sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil. Peňažnú náhradu škody na majetku ustanovuje všeobecný predpis o náhrade škody.71)

Ak nemožno vecný prostriedok poskytnutý podľa § 41 ods. 2 písm. c) vrátiť, postupuje sa podľa osobitného predpisu.72)

Nárok na peňažnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za splnenú osobnú pomoc, škodu na majetku podľa odseku 3 alebo poskytnutý vecný prostriedok vzniká osobe len v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác. Nárok na peňažnú náhradu s uvedením dôvodov podľa odsekov 1 až 4 sa musí uplatniť do desiatich pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa odseku 6.

Uplatnený nárok na peňažnú náhradu podľa odseku 5 posudzuje a ak sa nárok na peňažnú náhradu uzná, výšku peňažnej náhrady určuje

obec, ak nárok vznikol na základe príkazu obce,

obvodný úrad životného prostredia, ak nárok vznikol na základe príkazu orgánu ochrany pred povodňami,

obvodný úrad, ak nárok vznikol na základe príkazu krízového štábu.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov, správca drobného vodného toku, vlastník, správca a užívateľ stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území, je povinný zabezpečiť, udržiavať a obmieňať vecné prostriedky na povodňové zabezpečovacie práce ako súčasť opatrení na ochranu pred povodňami.

Vecné prostriedky na povodňové záchranné práce zabezpečujú, udržiavajú a obmieňajú na vlastné výdavky právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktorí budú vykonávať povodňové záchranné práce.

Obvodný úrad životného prostredia uloží pokutu

od 25 000 eur do 35 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá porušila povinnosti podľa § 20 ods. 6 a 7 a § 41 ods. 1 a 4,

od 7 500 eur do 35 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá ako vlastník, správca a užívateľ stavieb alebo zariadení umiestnených na vodnom toku alebo v inundačnom území porušila povinnosť podľa § 37,

od 7 500 eur do 17 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá porušila povinnosť uloženú rozhodnutím orgánu ochrany pred povodňami podľa § 13 ods. 3 a 4,

od 1700 eur do 3 500 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá porušila povinnosti podľa § 10 ods. 2 písm. a) až e) a odseku 3 písm. c),

od 100 eur do 1 700 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá porušila povinnosť podľa § 13 ods. 6,

od 100 eur do 1 700 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá porušila povinnosť podľa § 16 ods. 4.

Obvodný úrad životného prostredia pokutu uloží do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ opätovne poruší v čase dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa tohto zákona povinnosť, za ktorú mu bola uložená, uloží sa mu ďalšia pokuta až do dvojnásobku hornej hranice pokút uvedených v odseku 1.

Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak obvodný úrad životného prostredia neurčí v rozhodnutí dlhšiu lehotu splatnosti.

Pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinnosti, dĺžku trvania protiprávneho stavu a na okolnosti, za ktorých k porušeniu povinnosti došlo.

Výnos pokút uložený obvodným úradom životného prostredia je príjmom štátneho rozpočtu.

Priestupku na úseku ochrany pred povodňami sa dopustí ten, kto vo vodnom toku a v inundačnom území

umiestnil a prevádzkoval bytovú budovu, nebytovú budovu okrem ubytovacieho zariadenia na krátkodobé pobyty, stavbu, objekt alebo zariadenie, ktoré môže počas povodňovej situácie zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody,

skladoval odplaviteľný materiál, látky a predmety,

umiestnil a prevádzkoval stavbu, objekt alebo zariadenie, ktoré obsahuje škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky,

umiestnil a prevádzkoval čerpaciu stanicu pohonných látok,

umiestnil a prevádzkoval odkalisko,

umiestnil a prevádzkoval skládku odpadu alebo zariadenie na spracovanie starých vozidiel,

zriaďoval oplotenie, živý plot alebo inú obdobnú prekážku, ktorá zhoršuje podmienky pre odtok povrchových vôd,

ťažil zeminu, piesok, štrk alebo nerasty bez povolenia obvodného úradu životného prostredia alebo krajského úradu životného prostredia,

vykonával terénne úpravy, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd počas povodne,

obhospodaroval lesné pozemky, poľnohospodárske pozemky alebo záhrady spôsobom, pri ktorom by mohlo dôjsť k zhoršeniu odtoku povrchových vôd počas povodne,

zriaďoval tábor, kemp alebo iné dočasné ubytovacie zariadenie okrem krátkodobého turistického stanovania,

nevypracoval povodňový plán pre stavbu, objekt alebo zariadenie, ktoré je v jeho vlastníctve, správe a užívaní.

Priestupku na úseku ochrany pred povodňami sa dopustí aj ten, kto

neumožnil ako vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, v inundačnom území alebo križuje vodný tok, alebo vlastník, správca a užívateľ nehnuteľnosti v inundačnom území, v území ohraničenom záplavovou čiarou povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu alebo v území, ktoré je pravdepodobne ohrozené povodňami, vykonanie povodňovej prehliadky,

nepredložil ako vlastník, správca alebo užívateľ stavby umiestnenej vo vodnom toku, stavby križujúcej vodný tok alebo stavby umiestnenej v inundačnom území pri povodňovej prehliadke na požiadanie na nahliadnutie stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie,

nevykonal ako vlastník, správca alebo užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území, povodňové zabezpečovacie práce podľa povodňového plánu,

umiestnil ako vlastník, správca a užívateľ plávajúce zariadenie na vodnom toku bez súhlasu správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku,

nevykonal ako vlastník, správca a užívateľ plávajúceho zariadenia preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami podľa pokynov správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku,

neprijal ako vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené vo vodnom toku alebo v inundačnom území, opatrenia na predchádzanie zhoršeniu odtoku povrchových vôd, chodu ľadov alebo kvality vody,

neumožnil vstup orgánu ochrany pred povodňami, povodňovej komisii alebo krízovému štábu, alebo nimi povereným osobám na nehnuteľnosť, ktorú má vo vlastníctve, správe alebo v užívaní pri povodňovej prehliadke, počas III. stupňa povodňovej aktivity alebo počas mimoriadnej situácie,

neposkytol osobnú pomoc alebo vecný prostriedok na ochranu zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami,

porušil povinnosť uloženú rozhodnutím orgánu ochrany pred povodňami alebo obce,

neriadil sa počas povodňovej situácie príkazmi orgánu ochrany pred povodňami alebo obce.

Obec prejednáva priestupky podľa odseku 1 a uloží pokutu do 1 700 eur.

Obvodný úrad životného prostredia prejednáva priestupky podľa odseku 2 a uloží pokutu do 1 700 eur.

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis,73) ak tento zákon neustanovuje inak.

Výnos pokút uložených obvodným úradom životného prostredia a krajským úradom životného prostredia je príjmom štátneho rozpočtu. Výnos pokút uložených obcou je príjmom rozpočtu obce.

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,74) ak tento zákon neustanovuje inak.

Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na vydávanie príkazov na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami podľa § 24 písm. d) šiesteho bodu, § 25 písm. d) šiesteho bodu a § 27 ods. 11 a 15.

Ak sa do 21. decembra 2010 zistí, že v geografickej oblasti existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo možno predpokladať, že jeho výskyt je pravdepodobný, predbežné hodnotenie povodňového rizika sa nevykoná a do 22. decembra 2013 sa zabezpečí vyhotovenie mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika.

Ak mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika dokončené do 21. decembra 2010 poskytujú informácie ustanovené v tomto zákone, môže ministerstvo rozhodnúť o ich používaní.

Stavby, objekty a zariadenia, ktorých umiestnenie v inundačnom území je zakázané, ale ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona boli právoplatne povolené podľa osobitného predpisu,75) zostávajú zachované. Vlastník, správca alebo užívateľ týchto stavieb, objektov a zariadení vykoná opatrenia na ich ochranu pred povodňami do jedného roka po určení inundačného územia na vlastné výdavky.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom vnútra, ustanoví podrobnosti

o obsahu povodňových plánov a postup ich schvaľovania podľa § 10,

o vykonávaní predpovednej povodňovej služby podľa § 14,

o predkladaní priebežných správ o povodňovej situácii a súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach podľa § 19,

o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a povodňových škôd podľa § 43 a 44.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti

o predbežnom hodnotení povodňového rizika, jeho prehodnocovaní a aktualizovaní podľa § 5,

o vyhotovovaní máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, o uhrádzaní výdavkov na ich vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu a o navrhovaní a zobrazovaní rozsahu inundačného územia na mapách podľa § 6, 7 a 20,

o obsahu a rozsahu Krajinno-ekologickej základne pre integrovaný manažment krajiny a Návrhu opatrení dlhodobého manažmentu povodí podľa § 8 ods. 5,

o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika podľa § 8.

zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 332/2007 Z. z. a zákona č. 515/2008 Z. z.,

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 384/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov, o ich schvaľovaní a aktualizácii,

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 385/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonávaní predpovednej povodňovej služby a hlásnej a varovnej povodňovej služby,

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 386/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní priebežných informatívnych správ počas povodní a súhrnných správ o priebehu a o následkoch povodní a o vykonaných opatreniach,

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 387/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní a uhrádzaní povodňových zabezpečovacích prác, povodňových záchranných prác, škôd spôsobených povodňami a nákladov na činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami.