Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.01.2018 do 31.12.2018

Platnosť od: 14.01.2005
Účinnosť od: 01.01.2018
Účinnosť do: 31.12.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Cenné papiere, Občianske súdne konanie, Poisťovníctvo, Všeobecné súdnictvo, Konkurz a reštrukturalizácia

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST39JUD902593DS46EUPP6ČL42

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.01.2018 do 31.12.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 7/2005 s účinnosťou od 01.01.2018 na základe 264/2017 a 279/2017

Legislatívny proces k zákonu 279/2017
Legislatívny proces k zákonu 264/2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 279/2017, dátum vydania: 21.11.2017

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Súčasná právna úprava vydávania hypotekárnych záložných listov (ďalej len „HZL“) ako zdroja financovania hypotekárnych úverov pochádza ešte z roku 1996 a hoci v čase svojho vzniku bola pomerne progresívna a odôvodnená v kontexte vznikajúceho hypotekárneho trhu v samostatnej Slovenskej republike na podporu bytovej výstavby v Slovenskej republike, v súčasnosti už do veľkej miery nevyhovuje rozvoju trhu s úvermi na bývanie, kapitálového trhu a stabilite financovania hypotekárnych bánk a nezodpovedá zmeneným ekonomickým a legislatívnym podmienkam v Slovenskej republike a Európskej únii.

Cieľom návrhu zákona je vyriešiť výhrady a riziká, ktoré v posledných rokoch identifikovala Národná banka Slovenska, hypotekárne banky ako emitenti HZL, ratingové agentúry v procese prideľovania úverového hodnotenia existujúcim programom HZL a tiež potenciálni investori z radov súkromných aj medzinárodných finančných inštitúcií a taktiež reagovať na prebiehajúce aktivity na európskej úrovni smerujúce k definovaniu harmonizovaných štandardov kvality pre kryté dlhopisy, potrebu podporiť dlhodobé financovanie v slovenskom bankovom sektore a prípravu na nové kvalitatívne požiadavky likvidity. Uvedený cieľ je možné dosiahnuť komplexnou revíziou v oblasti doterajšieho financovania hypotekárneho bankovníctva prostredníctvom vydávania HZL, smerujúcou k ich nahradeniu krytými dlhopismi, ktorých celková hodnota bude krytá podkladovými aktívami, ktorými sú všetky hypotekárne úvery. 

Navrhované zmeny budú mať za cieľ modernizovať existujúcu úpravu a napomôcť stabilite financovania bánk, prispieť k rozvoju slovenského kapitálového trhu a posilniť ochranu a právnu istotu investorov.

Zmeny majú smerovať k tomu, aby kryté dlhopisy boli:

  • - finančným nástrojom vyhovujúcim európskym štandardom a požiadavkám trhu,
  • - kvalitné a obchodovateľné na finančnom trhu, 
  • - zaujímavou investičnou príležitosťou pre investorov aj mimo bankového sektora a zo zahraničia,
  • - s vysokou kreditnou a likvidnou kvalitou na trhoch aj v čase stresu,
  • - vhodným a efektívnym zdrojom dlhodobého financovania podporujúcim obchodný model a stabilitu banky.

Naplnenie uvedeného cieľa si vyžiadalo úpravu (novelizáciu) aj ďalších právnych predpisov: 

  • - Zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • - Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • - Zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • - Ďalšie zákony, ktoré obsahujú pojem „hypotekárny záložný list“, ktorý už právny poriadok po skončení prechodného obdobia nebude obsahovať a bude nahradený pojmom „krytý dlhopis“.

V návrhu zákona sú v niektorých bodoch čl. I a XV zapracované zmeny súvisiace so zmenou systému podpory hypotekárnych úverov pre mladých, ktorej cieľom je zjednodušenie a zníženie administrácie poskytovania štátnej podpory k hypotekárnym úverom pre mladých. Navrhuje sa, aby táto podpora bola vo forme odpočítateľnej položky z dane pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru (podobný princíp ako pri daňovom bonuse). Navrhovaná zmena bude platiť od roku 2018, tzn. že prvýkrát sa nový systém podpory uplatní za zdaňovacie obdobie roka 2018. Z hľadiska právnej istoty sa nový systém podpory vo forme daňového bonusu na zaplatené úroky bude vzťahovať len na nové zmluvy, t.j. na zmluvy uzatvorené po účinnosti novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov. To znamená, že po účinnosti tejto novely by mali existovať dva systémy podpory hypoték pre mladých – dobeh súčasného štátneho príspevku pre mladých a postupný nábeh plánovaného daňového bonusu.

Súčasťou návrhu zákona je aj novela zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade“), ktorej primárnym účelom je zabezpečenie legislatívneho rámca implementujúceho v slovenskom právnom poriadku budúce intervenčné právomoci, ktoré Národná banka Slovenska nadobudne odo dňa:

- 1. januára 2018 podľa článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9. 12. 2014) v platnom znení,

- 3. januára 2018 podľa článku 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (MiFIR) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014) v platnom znení.

S cieľom vytvoriť legislatívne predpoklady na komplexnú implementáciu vyššie spomínaného nariadenia PRIIP sa návrhom novely zákona o dohľade zároveň v SR zabezpečuje splnenie úlohy členských štátov EÚ (vyplývajúcej z jeho článku 22 ods. 1) stanoviť pravidlá, ktorými sa zavádzajú vhodné správne sankcie a opatrenia uplatniteľné v situáciách porušenia tohto nariadenia.

Návrhom novely zákona o dohľade sa sleduje aj zámer zdokonaliť legislatívny rámec pre spravodlivejšie nastavenie ročných príspevkov dohliadaných subjektov podľa § 40 zákona o dohľade a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi príslušné dohliadané subjekty finančného trhu. Pri predmetnej úprave návrh zohľadňuje povahu, resp. špecifické znaky činnosti prispievateľov, ako aj rozsah a náročnosť výkonu dohľadu nad nimi. 

Okrem vyššie uvedeného návrh novely zákona o dohľade reaguje taktiež na potrebu úpravy, resp. precizovania príslušných ustanovení predmetného zákona, týkajúcich sa najmä konania pred Národnou bankou Slovenska a jej výkonu dohľadu nad finančným trhom, a to na základe poznatkov z praxe pri dohľade a aj v kontexte s aktualizovanou súvisiacou legislatívou.

Spotrebiteľské úvery tvoria významný podiel na celkovom poskytovaní úverov v rámci ekonomiky Slovenskej republiky. V súčasnosti neexistuje legislatívne zakotvenie povinnosti overovania príjmov spotrebiteľov prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Doposiaľ prebiehalo overovanie iba dobrovoľne na základe zmlúv medzi veriteľmi a Sociálnou poisťovňou, ktoré mali uzatvorené banky a v poslednom roku sa zapojili aj niektoré nebankové subjekty. Overovanie informácií o príjme je nevyhnutné pre správne posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a ochráni aj samotného spotrebiteľa pred úverom, ktorý by nebol schopný splácať. 

Informačný tok medzi Sociálnou poisťovňou a veriteľmi bude prebiehať prostredníctvom registrov údajov o spotrebiteľských úveroch. Uvedený spôsob sa zvolil z dôvodu, že ide o doplnenie už existujúcej výmeny informácií. Cieľom je zabezpečenie zo strany veriteľa čo najlepšieho zistenia finančnej situácie spotrebiteľa a jeho možnosti splácať spotrebiteľský úver. 

Návrh zákona upravujúci zákon o spotrebiteľských úveroch zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová a v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona bude mať pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a tiež nemá vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Podľa čl. 16 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov (98/415/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, kap. 01/zv. 01) bude návrh zákona predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie Európskej centrálnej banke.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 15. decembra 2017 okrem ustanovení čl. I bodov 1 až 32, bodu 33 [§ 67 až 75 a § 77 až 80], bodov 34 až 39, čl. II až V, čl. VII až IX, čl. X bodov 52 až 59, čl. XI, čl. XII bodu 1 [§ 1 ods. 3 písm. a)] a bodu 39 [§ 11 ods. 4], čl. XIII a XIV a čl. XV bodov 1 až 3 [§ 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 6 a 7], bodov 5 a 6 [§ 7 ods. 5 a § 7 ods. 7], bodu 17 [§ 8 ods. 34 písm. e)], bodu 20 [§ 13 ods. 19], bodu 21 [§ 15 ods. 4] a bodov 23 až 25 [§ 26a, § 28b a príloha č. 4], ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, okrem čl. VI bodu 6 [§ 293dw], ktorý nadobúda účinnosť 30. apríla 2018, okrem čl. VI bodov 1 až 5, čl. XII bodov 2 až 4, 6 až 38, 40 až 48 a čl. XV bodov 7 až 16, 18, 19 a 22, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2018, okrem čl. XII bodu 5 [§ 4 ods. 15] a čl. XV bodu 4 [§ 5 ods. 7 písm. o)], ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018, okrem čl. I bodu 33 [§ 76], ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2019. Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 16. augusta 2017.

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1. 1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“)

 

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Spolupredkladateľ: Národná banka Slovenska

 

Charakter predkladaného materiálu

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

 

Transpozícia práva EÚV prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

 

 

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 13. 6. 2017
Ukončenie: 29. 6. 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

3. 7. 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

10.8.2017

 

  1. 2. Definovanie problému

Dôvodom na zmenu zákonov v článku I a s tým súvisiacich článkov II až V, VII až IX, XI, XIII a XIV (ďalej len „články súvisiace s krytými dlhopismi“) boli evidované podnety od subjektov finančného trhu, situácia na trhu s hypotekárnymi záložnými listami, prebiehajúce aktivity na európskej úrovni smerujúce k definovaniu harmonizovaných štandardov kvality pre kryté dlhopisy, potreba podporiť dlhodobé financovanie v slovenskom bankovom sektore a príprava na nové kvalitatívne požiadavky likvidity.

 

Zároveň v súvislosti so zmenami v štátnej podpore úverov na zabezpečenia si bývania pre spotrebiteľov (štátny príspevok pre mladých poskytovaný zo štátneho rozpočtu bude nahradený daňovým bonusom na zaplatené úroky) sa novelizuje zákon o bankách a zákon o úveroch na bývanie.

 

Do právneho poriadku Slovenskej republiky je potrebné implementovať (čl. X) budúce intervenčné právomoci, ktoré Národná banka Slovenska nadobudne odo dňa 1. januára 2018 (podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení) a 3. januára 2018 (podľa článku 42 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení).

Podľa článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení majú členské štáty povinnosť stanoviť v svojom právnom poriadku pravidlá, ktorými sa zavádzajú vhodné správne sankcie a opatrenia uplatniteľné v situáciách porušenia tohto nariadenia a prijať všetky potrebné opatrenia na zaistenie ich vykonávania. 

S cieľom zdokonaliť legislatívny rámec pre spravodlivejšie nastavenie výberu ročných príspevkov (ktoré sú Národnej banke Slovenska povinné uhrádzať príslušné dohliadané subjekty finančného trhu – prispievatelia) a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi prispievateľov, sa navrhuje úprava a precizovanie znenia § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona reaguje taktiež na potrebu úpravy, resp. precizovania príslušných ustanovení vyššie uvedeného zákona, týkajúcich sa najmä konania pred Národnou bankou Slovenska a jej výkonu dohľadu nad finančným trhom, a to na základe poznatkov z praxe pri dohľade a aj v kontexte s aktualizovanou súvisiacou legislatívou.

 

  1. 3. Ciele a výsledný stav

Navrhované zmeny v článkoch súvisiacich s krytými dlhopismi budú v mať za cieľ modernizovať existujúcu úpravu a napomôcť stabilite financovania bánk, prispieť k rozvoju slovenského kapitálového trhu a posilniť ochranu a právnu istotu investorov.

 

Zmeny majú smerovať k tomu, aby kryté dlhopisy boli:

  • - finančným nástrojom vyhovujúcim európskym štandardom a požiadavkám trhu,
  • - kvalitné a obchodovateľné na finančnom trhu, 
  • - zaujímavou investičnou príležitosťou pre investorov aj mimo bankového sektora a zo zahraničia,
  • - s vysokou kreditnou a likvidnou kvalitou na trhoch aj v čase stresu,
  • - vhodným a efektívnym zdrojom dlhodobého financovania podporujúcim obchodný model a stabilitu banky.

Cieľom návrhu zákona v čl. X je tiež zabezpečenie legislatívneho rámca implementujúceho v slovenskom právnom poriadku (prostredníctvom relevantných úprav v zákone č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) budúce intervenčné právomoci, ktoré Národná banka Slovenska nadobudne podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení (dňa 1. januára 2018), resp. podľa článku 42 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení (dňa 3. januára 2018).

V nadväznosti na požiadavku vyplývajúcu z článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení návrh zákona stanovuje pravidlá, ktorými sa zavádzajú vhodné správne sankcie a opatrenia uplatniteľné v situáciách porušenia tohto nariadenia, pričom v tomto smere obsahovo vychádza z článku 24 ods. 2 predmetného nariadenia, ustanovujúceho minimálny rozsah sankcií, resp. opatrení, ktoré budú mať členské štáty právomoc uložiť v súlade s vnútroštátnym právom.

S cieľom zdokonaliť legislatívny rámec pre spravodlivejšie nastavenie výberu ročných príspevkov návrh zákona upravuje režim výberu, resp. spôsob výpočtu ročných príspevkov niektorých prispievateľov podľa § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Návrhom zákona taktiež dochádza k úprave, resp. precizovaniu príslušných ustanovení vyššie uvedeného zákona, týkajúcich sa najmä konania pred Národnou bankou Slovenska a jej výkonu dohľadu nad finančným trhom, a to na základe poznatkov z praxe pri dohľade a aj v kontexte s aktualizovanou súvisiacou legislatívou.

 

  1. 4. Dotknuté subjekty

V článkoch súvisiacich s krytými dlhopismi sú dotknutými subjektami banky a pobočky zahraničných bánk. V čl. X všetky subjekty finančného trhu, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa ustanovenia §  1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 

 

  1. 5. Alternatívne riešenia

 

Alternatívne riešenia neboli zvažované

 

  1. 6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena  vykonávacích predpisov?

  Áno

  Nie

 

Prijme sa:

  • - opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov a ktoré ustanoví náležitosti žiadosti, podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 28 odseku 1 písm. f) až g), vrátane dokladov prikladaných k žiadosti a spôsob preukazovania splnenia podmienok podľa § 67 až § 80,
  • - opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ktorým sa určia podrobnosti o údajoch zapisovaných do registra krytých dlhopisov, náležitosti a spôsob vedenia registra krytých dlhopisov, ako aj obsah a frekvencia jeho aktualizácie.

 

Zrušuje sa:

  • - Vyhláška Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky
    č. 600/2001 Z. z. o registri hypoték a podrobnostiach o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu.

 

  1. 7. Transpozícia práva EÚ 

 

Áno. Jedná sa o úplnú transpozíciu.

 

  1. 8. Preskúmanie účelnosti**

 

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

** nepovinné

 

  1. 9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

 

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

 

 

 

 

 

 

    vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

 

  1. 10. Poznámky

V návrhu zákona sa v čl. VI zavádza povinnosť overovania informácií o príjme spotrebiteľov, a to prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Táto povinnosť nahrádza už existujúcu prax, ktorá bola založená na dobrovoľnom uzatváraní zmlúv medzi veriteľmi a Sociálnou poisťovňou. Z hľadiska vplyvov sa nepredpokladá vznik nákladov Sociálnej poisťovne, keďže budú v rovnakej výške kryté príjmami z tejto činnosti; teda nevzniká žiadny dodatočný náklad.

 

V návrhu zákona (niektoré body v čl. I a čl. XV) sú zapracované zmeny systému podpory hypotekárnych úverov pre mladých, ktorej cieľom je zjednodušenie a zníženie administrácie poskytovania štátnej podpory k hypotekárnym úverom pre mladých. Navrhuje sa, aby táto podpora bola vo forme odpočítateľnej položky z dane pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru (podobný princíp ako pri daňovom bonuse). Navrhovaná zmena by mala platiť od roku 2018, tzn. že prvýkrát by sa nový systém podpory mal uplatniť za zdaňovacie obdobie roka 2018. 

Dôležité je však podotknúť, že z hľadiska právnej istoty sa nový plánovaný systém podpory bude vzťahovať len na nové zmluvy, t.j. na zmluvy uzatvorené po účinnosti novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov. To znamená, že po účinnosti tejto novely by mali existovať dva systémy podpory hypoték pre mladých – dobeh súčasného štátneho príspevku pre mladých a postupný nábeh plánovaného daňového bonusu. 

Podľa návrhu zákona sa s účinnosťou od 1. januára 2018 navrhuje ukončenie poskytovania podpory v podobe štátneho príspevku na hypotekárny úver s tým, že zostanú zachované nároky vyplývajúce zo zmlúv o hypotekárnom úvere uzatvorených do 31. decembra 2017. V rozpočte verejnej správy na roky 2017 až 2019 sú v rámci podpory rozvoja bývania na poskytovanie štátneho príspevku k hypotekárnym úverom zo štátneho rozpočtu vyčlenené finančné prostriedky na rok 2017 vo výške 37 mil. eur, na rok 2018 vo výške 40 mil. eur a na rok 2019 vo výške 42 mil. eur (zdroj: rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 schválený Národnou radou Slovenskej republiky – Hlavná kniha str. 65 – http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224). 

V prvom roku po prijatí navrhovanej zmeny nemusí nastať pokles výdavkov zo štátneho rozpočtu určených na poskytovanie štátneho príspevku. V roku 2019 a nasledujúcich rokoch však výdavky štátneho rozpočtu nebudú mať rastúcu tendenciu, ako je predpokladané v rozpočte verejnej správy na roky 2017 až 2019, naopak, je možné očakávať pokles výdavkov, a teda návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet.

Na druhej strane zavedením daňového bonusu na zaplatené úroky bude znamenať nižšie príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu nižšej dane z príjmu. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z uvedeného titulu preto nie je možné v súčasnosti kvantifikovať, nakoľko nie je možné určiť počet mladých poberateľov, ktorí si uplatnia daňový bonus na zaplatené úroky, ani konkrétnu výšku tohto uplatneného daňového bonusu, keďže tieto aspekty závisia od mnohých faktorov viažucich sa na každý konkrétny posudzovaný prípad, ako aj od miery dodržiavania relevantných povinností zo strany daňovníkov uplatňujúcich si daňový bonus na zaplatené úroky.

 

V návrhu zákona (v článku X ohľadom novely zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa upravujú príslušné ustanovenia predmetného zákona týkajúce sa právomoci Národnej banky Slovenska ukladať sankcie a pokuty (ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu) vrátane súvisiacich aspektov. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z uvedeného titulu však nie je možné v súčasnosti kvantifikovať, nakoľko nie je možné určiť počet, ani konkrétnu výšku, resp. rozsah ukladaných sankcií a pokút, keďže tieto aspekty závisia od mnohých faktorov viažucich sa na každý konkrétny posudzovaný prípad, ako aj od miery dodržiavania relevantných povinností zo strany dohliadaných subjektov.

 

Úprava nastavenia výberu ročných príspevkov podľa § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov nie je v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu uvedená, nakoľko ročné príspevky prispievateľov podľa § 40 zákona sú príjmom Národnej banky Slovenska.

 

Vplyvy na podnikateľské prostredie možno hodnotiť ako neutrálne s ohľadom na skutočnosť, že predkladaný návrh zákona sleduje zámer spravodlivejšieho nastavenia výberu ročných príspevkov podľa § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi príslušné dohliadané subjekty finančného trhu (prispievateľov). Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie sa prejaví v dôsledku zníženia ročných príspevkov niektorých prispievateľov vďaka uvedenému spravodlivejšiemu nastaveniu výberu ročných príspevkov príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu.

 

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyvy na informatizáciu, životné prostredie, služby verejnej správy pre občana a nebude mať ani  sociálne vplyvy. 

 

  1. 11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Anna Bartíková

02/5958 2528, anna.bartikova@mfsr.sk

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

 

  1. 12. Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Registre Národnej banky Slovenska.

 

  1. 13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

 

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila súhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s návrhom na jeho dopracovanie podľa vznesených pripomienok a odporúčaní.

 

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladateľ v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie nespomenul pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie vyplývajúce zo zníženia bázy pre výpočet ročných príspevkov veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery (§ 40 ods. 5), ako ani zrušenie ročného príspevku pre samostatných finančných agentov (§ 40 ods. 3 a 4). Komisia žiada o doplnenie týchto pozitívnych vplyvov do analýzy na podnikateľské prostredie, ako aj vyznačenie tohto pozitívneho vplyvu v doložke vybraných vplyvov. 

I keď zavedenie intervenčných opatrení (§ 38g) a s nimi súvisiacich opatrení a sankcií (§ 38h) vyplýva z judikatúry Súdneho dvora ES a implementácie nariadení EÚ č. 1286/2014 (PRIIP)
a č. 600/2014 (MiFIR), a teda nemôžu byť považované za iniciatívu predkladateľa, Komisia žiada predkladateľa o doplnenie popisu týchto opatrení do analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

 

Vyššie uvedené pripomienky a odporúčania boli po dohode s Komisiou vhodne zapracované.

 

 

 

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie 

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

 

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov) 

 

 

 

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

 

 

 

na všetky kategórie podnikov

 

 

 

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

 - z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Zmeny zákonov v článku I a s tým súvisiacich článkov II až VI, VIII až X, XII, XIV a XV (ďalej len „články súvisiace s krytými dlhopismi“) budú mať vplyvy na banky a pobočky zahraničných bánk (počet 28). 

 

Zmeny v článku XI návrhu zákona ovplyvnia všetky subjekty finančného trhu, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa ustanovenia §  1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

Vo vzťahu k úprave § 40 novelizovaného zákona (upravujúceho ročné príspevky príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu) si dovoľujeme uviesť nasledovné:

- návrhom na zmenu ročných príspevkov veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu bude dotknutých 34 subjektov,

- počet subjektov, na ktoré budú mať ostatné úpravy v § 40 predmetného zákona vplyv, nie je možné presne kvantifikovať.

 

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

       - z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií. 

Predkladateľ požiadal v súlade s bodom 5.8. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (schválená uznesením vlády SR č. 24 zo 14. januára 2015 v znení uznesenia vlády SR č. 513 zo 16. septembra 2015 a uznesenia vlády SR č. 76 z 24. februára 2016) o konzultáciu legislatívneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (k článkom súvisiacim s krytými dlhopismi), ku ktorému bola zverejnená predbežná informácia pod č. PI/2016/212, v rámci doby trvania konzultácie, ktorú sme navrhli od 09. decembra 2016 do 30. decembra 2016. Išlo o 44 subjektov (združenia zástupcov podnikateľského prostredia vrátane bánk a pobočiek zahraničných bánk). Žiadny z oslovených subjektov nenamietal navrhovanú lehotu, ani neprejavil záujem o konzultáciu.

 

Zvyšné články návrhu zákona neboli predmetom osobitných konzultácií.

 

3.3 Náklady regulácie

      - z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu. 

Vo vzťahu k navrhovanej úprave § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (čl. X) ohľadom ročných príspevkov príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu si dovoľujeme uviesť nasledovné:

 

- v prípade veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu návrh zákona sleduje cieľ spravodlivejšieho prerozdelenia nákladov Národnej banky Slovenska na výkon dohľadu nad finančným trhom. 

 

Za predpokladu, že Banková rada Národnej banky Slovenska na príslušný kalendárny rok podľa § 40 ods. 2 novelizovaného zákona určí sadzby pre sektor veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu tak, aby krytie nákladov Národnej banky Slovenska spojených s výkonom dohľadu nad týmto sektorom zostalo nezmenené, ročný príspevok sa zníži 13 subjektom v celkovej hodnote približne
409 940 eur. Jedenásť subjektov by zaznamenalo navýšenie ročného príspevku. Navrhovaná úprava bude mať pozitívny vplyv na tých veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu, ktorých dohliadaná činnosť predstavuje iba malú časť z ich celkovej činnosti, pričom z uvedeného dôvodu je výkon dohľadu nad predmetnými subjektmi menej nákladný. Týmto subjektom ročný príspevok klesne a chýbajúce náklady z daného sektora sa prerozdelia medzi zvyšné subjekty, ktorých celá činnosť je dohliadaná, resp. je dohliadaná jej veľká časť. Na tieto subjekty bude mať zmena negatívny vplyv. Navrhovanou úpravou však dôjde k celkovému spravodlivejšiemu prerozdeleniu nákladov Národnej banky Slovenska spojených s výkonom dohľadu v sektore veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu tak, aby subjekty platili príspevok so zreteľom na rozsah dohliadanej činnosti a nie iba v závislosti od celkového objemu ich aktív.

 

- návrhom zákona dochádza k ustanoveniu najnižšej a najvyššej výšky pevnej sumy, ktorú môže Banková rada Národnej banky Slovenska určiť ako ročný príspevok pre tzv. poskytovateľov služieb vykazovania údajov – konkrétne poskytovateľov schváleného mechanizmu zverejňovania (APA), poskytovateľov konsolidovaného informačného systému (CTP) a poskytovateľov schváleného mechanizmu podávania správ (ARM). Predmetná úprava sa navrhuje v kontexte transpozície tzv. balíku MiFID 2 do slovenského právneho poriadku a príslušné subjekty  budú v rámci slovenského finančného trhu oprávnené (na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska) pôsobiť od 3. januára 2018. S ohľadom na skutočnosť, že počet subjektov, ktoré prejavia záujem o nadobudnutie spomínaného povolenia, nie je známy, nemožno súvisiace finančné dopady presne kvantifikovať.

 

Priame finančné náklady príslušných subjektov finančného trhu súvisiace s novelizačnými úpravami v zákone č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú konania pred Národnou bankou Slovenska a jej výkonu dohľadu nad finančným trhom, nemožno presne kvantifikovať (s ohľadom na charakter úprav, nepredvídateľný počet, resp. periodicitu úkonov Národnej banky Slovenska atď.).

 

Účelom predkladaného zákona je aj zabezpečenie legislatívneho rámca implementujúceho v slovenskom právnom poriadku (prostredníctvom relevantných úprav v zákone č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov – v § 38g) budúce intervenčné právomoci, ktoré Národná banka Slovenska nadobudne podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení (dňa 1. januára 2018), resp. podľa článku 42 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení (dňa 3. januára 2018). Podstatou predmetných intervenčných právomocí je právomoc príslušných orgánov v členských štátoch EÚ (vrátane Národnej banky Slovenska) zakázať alebo obmedziť uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj príslušných finančných produktov (investičných produktov založených na poistení, finančných nástrojov, štruktúrovaných vkladov, resp. týchto finančných produktov s určitými vlastnosťami) alebo určitú finančnú činnosť alebo postup dohliadaného subjektu, resp. inej osoby (vyplýva z nariadení – napr. poisťovne, zaisťovne, obchodníci s cennými papiermi), a to (v Slovenskej republike) prostredníctvom nového inštitútu -  rozhodnutia o intervenčnom opatrení alebo o  dočasnom naliehavom intervenčnom opatrení. Účelom intervenčných právomocí je riešiť závažnú obavu, ohrozenie alebo riziká týkajúce sa ochrany investorov alebo riadneho fungovania a integrity finančných trhov, alebo stability finančného systému alebo jeho časti najmenej v jednom členskom štáte, ktoré súvisia so spomínanými produktmi, resp. činnosťami alebo postupom príslušných subjektov finančného trhu. Podmienky, ktoré musia byť splnené na účely využitia intervenčných právomocí, zásady ich využitia, ako aj podrobnosti týkajúce sa oznamovania, resp. zverejňovania využitia intervenčných právomocí a aspekty týkajúce sa platnosti uloženého obmedzenia alebo zákazu sú upravené vo vyššie spomínaných článkoch nariadení, resp. v potrebnej miere (t.j. iba za účelom implementácie intervenčných právomocí v Slovenskej republike) aj v navrhovanom § 38g zákona č. 747/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Priame finančné náklady príslušných subjektov finančného trhu súvisiace s vyššie uvedenými budúcimi intervenčnými právomocami Národnej banky Slovenska nie je možné presne kvantifikovať (s ohľadom na nepredvídateľnosť potreby využitia predmetných právomocí, resp. nepredvídateľnosť rozsahu ich využitia a v tomto smere konkrétnych finančných dopadov na príslušné subjekty finančného trhu). 

 

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrh zákona nepredpokladá nepriame finančné náklady, resp. vplyv na vyššie uvedené skutočnosti.

 

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Podľa čl. I týkajúceho sa krytých dlhopisov banka, ktorá emituje kryté dlhopisy, je povinná viesť register krytých dlhopisov, kde zapisuje hodnoty aktív a iných majetkových hodnôt tvoriacich krycí blok spolu s priradenými hodnotami práv a záväzkov programu krytých dlhopisov. V tejto súvislosti je ťažké administratívne náklady kvantifikovať, nakoľko podrobnosti o údajoch zapisovaných do registra krytých dlhopisov náležitosti a spôsob vedenia, ako aj obsah a frekvencia jeho aktualizácie budú určené až opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.

 

Správca programu krytých dlhopisov je povinný predkladať správu o krytých dlhopisoch za predchádzajúci rok Národnej banke Slovenska každoročne do 30. apríla príslušného kalendárneho roka. Administratívne náklady je ťažké kvantifikovať, nakoľko podrobnosti o tejto správe sa môžu určiť opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.

 

Je nutné však poznamenať, že register krytých dlhopisov je len úpravou, resp. nahradením registra hypoték, ktorý v súčasnosti už hypotekárne banky vedú. Tzn. neruší sa existujúca povinnosť a nezavádza sa nová. Obdobne je to aj pri predkladaní informácií o záznamoch z registra hypoték, ktoré hypotekárne banky aj v súčasnosti predkladajú.

 

Vo vzťahu k navrhovanej úprave § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (čl. X) ohľadom ročných príspevkov príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu si dovoľujeme uviesť, že úprava ročných príspevkov veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu predpokladá potrebu úpravy výkazov, prostredníctvom ktorých budú príslušné subjekty finančného trhu poskytovať Národnej banke Slovenska relevantné údaje. Finančné náklady spojené s predmetnou úpravou výkazníctva nie je možné presne kvantifikovať.

 

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

 

Súhrnné náklady nie je možné špecifikovať z dôvodov uvedených v bode 3.3.1.

 

 

 

Náklady na 1 podnikateľa

 

Náklady na celé podnikateľské prostredie

 

 

Priame finančné náklady

 

0

 

0

 

 

Nepriame finančné náklady

 

0

 

0

 

 

Administratívne náklady

 

0

 

0

 

 

Celkové náklady regulácie

 

0

 

0

 

 

 

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

       - z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Všeobecne možno konštatovať, že návrh zákona nebude mať vyššie uvedené dopady. 

 

Navrhované zmeny v článkoch súvisiacich s krytými dlhopismi budú mať za cieľ modernizovať existujúcu úpravu a napomôcť stabilite financovania bánk, prispieť k rozvoju slovenského kapitálového trhu a posilniť ochranu a právnu istotu investorov. Zmeny majú smerovať k tomu, aby kryté dlhopisy boli finančným nástrojom vyhovujúcim európskym štandardom a požiadavkám trhu, a tak zaujímavou investičnou príležitosťou pre investorov aj mimo bankového sektora a zo zahraničia. Hlavným cieľom je podporiť dlhodobé financovanie v bankovom sektore, z tohto dôvodu predpokladáme pozitívne vplyvy na dotknuté subjekty. Nakoľko však ide v našich podmienkach o relatívne nový prístup – produkt by sa mal líšiť od hypotekárnych záložných listov, preto nemáme skúsenosti, ani ambíciu kvantifikovať tieto vplyvy. 

 

Vo vzťahu k navrhovanej úprave § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (čl. X) (ohľadom ročných príspevkov príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu) si dovoľujeme uviesť nasledovné:

- úpravou ročných príspevkov veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu by malo dôjsť k spravodlivejšiemu prerozdeleniu finančného zaťaženia spojeného s úhradou ročných príspevkov, pričom bariéry pre vstup na trh by nemali vzniknúť,

- v súvislosti s ostatnými úpravami v § 40 novelizovaného zákona nepredpokladáme dopady špecifikované v bode 3.4.

3.5 Inovácie 

       - z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

 

Nepredpokladáme vplyv návrhu zákona na inovácie, resp. na iné vyššie uvedené skutočnosti. 

 

 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

 

 

  1. 1. Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

 

  1. 2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

 

  1. 3. Problematika návrhu zákona: 
  2. a) je upravená v práve Európskej únie:

        Primárne právo:

  • - čl. 3 ods.1 pís. c), 4, 5, 12, 26, 49 až 66, 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
  • - Protokol č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

  1. 1. legislatívne akty:
  • -   smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016),
  • - smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23. 12.2015),
  • - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení,
  • - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014) v platnom znení,
  • - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení,
  • - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011) v platnom znení,
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016),
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014) v platnom znení,
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z  15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení,
  • - nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z  15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013),
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z  26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení,
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012) v platnom znení,
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z  24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z  24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010).
  1. 2. nelegislatívne akty:
  • -   delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/567 z 18. mája 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014, pokiaľ ide o vymedzenia pojmov, transparentnosť, kompresiu portfólia a opatrenia dohľadu nad zasahovaním do produktov a pozíciami (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017),
  • -   delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/2251 zo 4. októbra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre postupy zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala (Ú. v. EÚ L 340, 15. 12. 2016) v platnom znení,
  • -   delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1904 zo 14. júla 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014, pokiaľ ide o intervenciu v súvislosti s produktom (Ú. v. EÚ L 295, 29.10.2016),
  • -   delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z  10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015),
  • -   nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku (ECB/2016/13) (Ú. v. EÚ L 144, 1.6.2016).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

  • -   smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009) v platnom znení,
  • - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) v platnom znení,
  • -   smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z  23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5. 2008) v platnom znení,
  • -   smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 4, Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003) v platnom znení.

 

  1. b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
  1. -   rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 2006 vo veci C - 452/04, Fidium Finanz AG proti Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht, [2006],
  2. -   rozsudok Súdneho dvora z 14. decembra 2006 vo veci C - 218/06, EK proti Luxemburskému veľkovojvodstvu, [2006],
  3. -   rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2008 vo veci C - 113/08, EK proti Španielskemu kráľovstvu, [2008],
  4. -   rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2012 vo veci C - 602/10, SC Volksbank România SA proti Autoritatea Naţională pentru Protecţia Consumatorilor - Comisariatul Judeţean pentru Protecţia Consumatorilor Călăraşi (CJPC), [2012],
  5. -   rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C - 42/15, Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej, [2016].
  1. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
  2. a) Lehota na prebratie smernice 2013/36/EÚ bola stanovená do 31.12. 2013. Lehota na prebratie smernice 2008/48/ES bola určená do 12.5. 2010. Lehota na implementáciu nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 v znení nariadenia (EÚ) 2016/2340 bola určená do 1.1. 2018. Lehota na implementáciu nariadenia (EÚ) č. 600/2014 v znení nariadenia (EÚ) 2016/1033 bola určená do 3.1. 2018.
  3. b) Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2013/36/EÚ bola stanovená bezodkladne. 

Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2008/48/ES, bola stanovená do 31.1. 2010.

  1. c) Proti SR bolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 a to:

- konanie č. 2012/4165 v súvislosti s nesplnením si niektorých povinností vyplývajúcich zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES.  

  1. d) Smernica 2013/36/EÚ bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/48/ES bola prebratá do zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  1. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

 

  1. 6. Gestor a spolupracujúce rezorty: 

 Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

 

 

 

 

 

B. Osobitná časť

 

 

K čl. I

 

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením v § 2 ods. 2 sa vypúšťajú ustanovenia o hypotekárnych obchodoch z dôvodu nového konceptu spojeného s vydávaním krytých dlhopisov, ktoré nahradia koncept vydávania hypotekárnych záložných listov. V novom režime bude oprávnená vydávať kryté dlhopisy len banka so sídlom v Slovenskej republike a to na základe predchádzajúceho súhlasu.

 

K bodu 2

Nanovo je definovaný hypotekárny úver z dôvodu jeho zachovania v právnom poriadku Slovenskej republiky pre účely označenia tohto typu úveru, ktorý sa zaužíval. Ruší sa však povinnosť jeho financovania prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov (resp. krytých dlhopisov). 

 

K bodu 3

Navrhovanou zmenou v § 7 ods. 1 sa ruší doterajší mechanizmus na udeľovania bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov. Dôvodom navrhovanej zmeny je nahradenie doterajšieho mechanizmu udeľovania povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov, udelením predchádzajúceho súhlasu na vydávanie krytých dlhopisov. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 4

Uvedenou zmenou v § 7 ods. 2 písm. a) sa vypúšťa podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov, ktorá spočívala v peňažnom vklade do základného imania banky vo výške najmenej 33 200 000 eur. Táto podmienka sa v spojitosti s novým konceptom vydávania krytých dlhopisov nevyžaduje. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 5

V ustanovení § 7 ods. 9 písm. a) sa zo splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia o udelení bankového povolenia vypúšťa žiadosť banky na vykonávanie hypotekárnych obchodov z dôvodu zavedenia nového konceptu spojeného s vydávaním krytých dlhopisov. Z predmetného opatrenia Národnej banky Slovenska (č. 16/2011), ktoré je vydané podľa tohto splnomocňovacieho ustanovenia (§ 7 ods. 9 a § 8 ods. 10), bude vypustená časť (§ 4 opatrenia) o udelení povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov.

 

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú zmenu (prečíslovanie vnútorných odkazov) z dôvodu vypustenia § 8 ods. 9.

 

K bodu 7

Navrhovaným ustanovením sa vypúšťa ustanovenie § 8 ods. 9 z dôvodu jednoznačného určenia okruhu subjektov, ktoré môžu vydávať kryté dlhopisy. Medzi takého subjekty bude patriť len banka. Bankou sa rozumie banka podľa § 2 ods. 1. Takáto koncepcia je v súlade s prevládajúcim prístupom v právnych úpravách v iných členských štátoch (napr. ČR, Nemecko) a nie je v rozpore so základnými princípmi európskeho práva, nakoľko obmedzenie takejto činnosti pre zahraničné banky, resp. ich pobočky je možné odôvodniť neexistenciou harmonizácie v oblasti konkurzného práva, ktoré je kľúčové pre spôsob uspokojenia majiteľov krytých dlhopisov v prípade, že banka, ktorá emitovala tieto kryté dlhopisy, skončí v úpadku. Keďže konkurzné konanie pobočky zahraničnej banky sa riadi právom štátu, v ktorom má zahraničná banka svoje hlavné sídlo, uspokojenie týchto pohľadávok v takomto konkurznom konaní v rozsahu požadovanom týmto zákonom nie je možné garantovať.

 

K bodu 8

V § 8 ods. 9 písm. a) zo splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia o udelení bankového povolenia vypúšťa žiadosť banky na vykonávanie hypotekárnych obchodov z dôvodu zavedenia nového konceptu spojeného s vydávaním krytých dlhopisov. Z predmetného opatrenia Národnej banky Slovenska (č. 16/2011), ktoré je vydané podľa tohto splnomocňovacieho ustanovenia (§ 7 ods. 9 a § 8 ods. 10), bude vypustená časť (§ 4 opatrenia) o udelení povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodoch.

 

K bodu 9

Uvedenou zmenou v § 11 ods. 1 a 2 a v § 13 ods. 5 sa z dôvodu vypustenia hypotekárnych obchodov uvedených v § 2 ods. 2 písm. m) doterajšia banková činnosť podľa § 2 ods. 2 písmeno „n) funkciu depozitára podľa osobitného predpisu,“ presúva do § 2 ods. 2 písm. m). Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 10

Navrhovanou zmenou v § 11 ods. 6 sa z dôvodu vypustenia hypotekárnych obchodov uvedených v § 2 ods. 2 písm. m) doterajšia banková činnosť podľa § 2 ods. 2 písmeno „n) funkciu depozitára podľa osobitného predpisu,“ presúva do § 2 ods. 2 písm. m). Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 11

V § 23b ods. 1 písm. d) a e) sa navrhuje spresnenie predmetných ustanovení za účelom zosúladenia sa s článkom 94 ods. 1 písm. l) ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení.

 

K bodu 12

V § 28 ods. 1 sa navrhuje doplnenie písmena f), ktorého predmetom je udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska na vykonávanie činností súvisiacich s krytými dlhopismi pre banku. Ide o nahradenie mechanizmu udeľovania bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov Národnou bankou Slovenska, mechanizmom udeľovania predchádzajúceho súhlasu na vykonávanie činností súvisiacich s krytými dlhopismi Národnou bankou Slovenska.

 

V § 28 sa tiež navrhuje doplnenie písmena g), ktorého predmetom je udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska na prevod programu krytých dlhopisov v prípade, keď má banka záujem ukončiť svoju činnosť v oblasti krytých dlhopisov a previesť celý program krytých dlhopisov (ako súbor práv a záväzkov spojených s krytými dlhopismi) na nového nadobúdateľa, ktorým môže byť len banka. Iným prípadom prevodu programu krytých dlhopisov bude situácia, ak sa banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, dostane do finančných ťažkostí (nútená správa, rezolučné konanie, konkurzné konanie) a bude v záujme banky, majiteľov krytých dlhopisov, ako aj dlžníkov hypotekárnych úverov, aby došlo k prevodu programu krytých dlhopisov na tretiu osobu za primeranú cenu.

 

O udelenie predchádzajúcich súhlasov podľa § 28 ods. 1 písmeno f) a g) v prípade záujmu banky bude potrebné požiadať na základe predloženej žiadosti Národnej banke Slovenska. K náležitosti žiadosti, ako aj podrobnejšie podmienky potrebné na udeľovanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 28 ods. 1 písmena f) a g) budú upravené opatrením Národnej banky Slovenska (§ 28 ods. 24).

 

 

K bodu 13

Uvedeným ustanovením sa zabezpečuje postup pri prevode programu krytých dlhopisov, pričom na takúto situáciu sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov o predaji podniku alebo jeho časti, pričom sú vylúčené problematické časti tohto postupu – napr. prevod časti osobnej zložky podnikania ap.

 

K bodu 14

Dôvodom navrhovanej zmeny v 28 ods. 6 je to, aby v prípade, že sa program krytých dlhopisov prevádza po častiach, došlo k prevodu celého programu krytých dlhopisov. Zároveň sa špecifikuje subjekt (banka), ktorý podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 28 ods. 1 písmeno f) a g).

 

K bodu 15

Legislatívno-technická zmena z dôvodu doplnenia § 28 ods. 1 písm. f) a g).

 

K bodu 16

Navrhovanou zmenou v § 28 ods. 12 sa spresňuje definícia  tým, že sa predmetné ustanovenie rozširuje aj o také konania, ktoré nie sú pokryté aktuálnym znením definície konania v zhode. Dňa 5. mája 2017 bolo vydané spoločné usmernenie Európskeho orgánu dohľadu pre bankovníctvo (EBA),Európskeho orgánu pre cenné papiere (ESMA) a Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) o obozretnom posudzovaní nadobudnutí a zvyšovaní kvalifikovaných účastí vo finančnom sektore (JC/GL/2017/27), ktoré sa Slovenska republika zaviazala uplatniť v celom rozsahu, čím sa zabezpečí plný súlad s týmto usmernením. Navrhovaným spresnením definície konania v zhode sa zabezpečí pokrytie aj akých konaní ako sú napríklad uvedené konania v hlave II kapitole 1 časti 4.6 písmeno b) bod 2 a 4 vyššie uvedeného usmernenia ako aj zabezpečenie porovnateľného posudzovania konania v zhode s ostatnými členskými krajinami v Európskej únii.

 

K bodu 17

V § 33m písmeno b) sa navrhuje zmena spojená so zmenou konceptu hypotekárneho bankovníctva, ktorý sa nahrádza novým konceptom vydávania krytých dlhopisov. V predmetnom ustanovení, ktoré je transpozíciou článku 124 ods. 2 nariadenia č. 575/2013 sa zosúlaďujú pojmy. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 18

V § 35 ods. 4 písmeno k) sa navrhuje zmena z dôvodu zmeny konceptu hypotekárneho bankovníctva na nový koncept vydávania krytých dlhopisov. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 19

V § 35 ods. 5 písmeno k) sa navrhuje zmena z dôvodu zmeny konceptu hypotekárneho bankovníctva na nový koncept vydávania krytých dlhopisov, ktoré môže vydávať len banka. Z tohto dôvodu je nutné v § 35 ods. 5 písm. k) vypustiť. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 20

V § 37 ods. 9 sa v súvislosti s programom krytých dlhopisov zavádza zverejňovacia povinnosť pre banku. Dôvodom navrhovanej zmeny je to, aby banka transparentným spôsobom (prostredníctvom webového sídla) informovala verejnosť v spojitosti s vydávaním krytých dlhopisov. Uvedená zverejňovacia povinnosť je jednou z požiadaviek, ktorú musí spĺňať krytý dlhopis na to, aby v portfóliách bánk, ktoré ho nakúpia mohol byť považovaný za expozíciu so zvýhodnenou rizikovou váhou (článok 129 ods. 6 nariadenia CRR). Podrobnosti o zverejňovaných informáciách bližšie určí opatrenie Národnej banky Slovenska.

 

K bodu 21

Navrhovaná zmena v § 38 ods. 1 vyplýva z nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku („nariadenie“), ktoré má za cieľ zabezpečiť vytvorenie národných súborov podrobných údajov o úveroch prevádzkovanými všetkými centrálnymi bankami Eurosystému v súlade so spoločnými minimálnymi štandardami a vytvorenie spoločnej databázy podrobných analytických údajov o úveroch („Anacredit“), ktoré si budú členovia Eurosystému vzájomne zdieľať. V Slovenskej republike sa požiadavky vyplývajúce z Anacreditu implementujú do informačného systému registra bankových úverov a záruk vedeného Národnou bankou Slovenska.

V § 38 ods. 1 sa rozširuje okruh osôb vyplývajúcich z nariadenia o ktorých sa budú poskytovať údaje do registra bankových úverov a záruk. Ide o jedenásť protistrán medzi ktoré patrí: spravodajská jednotka, pozorovacia jednotka, veriteľ, dlžník – všetky nástroje, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2018, dlžník – aspoň jeden nástroj vznikol 1. septembra 2018 alebo neskôr, poskytovateľ zabezpečenia, ústredie podniku, bezprostredná materská spoločnosť, najvyššie postavená materská spoločnosť dlžníka, pôvodca a obsluhovateľ. Údaje, ktoré sa budú poskytovať o osobách podľa nariadenia do registra bankových úverov a záruk sa uvádzajú spolu s vysvetlivkami v prílohách I. až V. nariadenia.

 

K bodu 22

Navrhovaným ustanovením sa v § 38 ods. 5 rozširuje okruh osôb a subjektov o Európsku centrálnu banku, ktorej môže Národná banka Slovenska poskytnúť údaje z registra bankových úverov a záruk aj bez súhlasu klienta za účelom splnenia si povinnosti, ktoré jej vyplývajú z nariadenia. Ide o novelizačný bod súvisiaci so zmenami uvedenými v odseku 1.

 

K bodu 23 a 24

Navrhovaným ustanovením sa z § 38 ods. 8  vypúšťajú zo splnomocňovacieho ustanovenia technické zabezpečenie ochrany poskytovaných zdrojov , a to z toho dôvodu, že uvedené zabezpečenie bude súčasťou prevádzkového poriadku k registru. 

Navrhovaným ustanovením sa dopĺňa nový odsek 9, na základe ktorého Národná banka Slovenska vydá prevádzkový poriadok k registru, ktorý bude upravovať technickú stránku registra. Dôvodom navrhovanej zmeny je zjednotenie úpravy technického zabezpečenia k registru, ktorá bola doteraz upravená dvomi predpismi, a to prevádzkovým poriadkom a opatrením Národnej banky Slovenska.  Nakoľko sa vyžaduje aby register spĺňal požiadavky v zmysle európskej legislatívy bolo nevyhnutné zjednotiť úpravu registra  z technickej stránky ako aj zabezpečiť záväznosť prevádzkového poriadku.

 

K bodu 25

Cieľom zmeny v ustanovení § 40 ods. 4 je, že za audítora banky, ktorá emituje kryté dlhopisy, nemožno vybrať správca programu krytých dlhopisov, ktorý má k banke osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4 písm. k). 

 

K bodu 26

V § 50 ods. 1 sa navrhuje doplnenie sankčných možností Národnej banky Slovenska o možnosť uloženia povinnosti banke, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, previesť program krytých dlhopisov.

 

K bodu 27

V § 50 ods. 2 sa doplňuje okruh osôb, ktoré možno sankcionovať podľa uvedeného ustanovenia, o správcu programu krytých dlhopisov a jeho zástupcu.

 

K bodom 28 a 29

Ide o opravu zjavnej chyby.

 

K bodu 30

Doplnením nového písmena e) v § 53 ods. 2 sa rozširuje účel nútenej správy o ochranu majiteľov krytých dlhopisov vydaných bankou pred vznikom škody alebo narastaním škody.

 

K bodu 31

K § 55 ods. 8 až 10

Navrhovaným ustanovením sa rozširujú povinnosti správcu nútenej správy, ak je banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, v nútenej správe, aby z vlastného podnetu a v súčinnosti so správcom programu krytých dlhopisov za stanovených podmienok previedol program krytých dlhopisov na banku alebo viaceré banky tak, aby bol vždy prevedený celý program krytých dlhopisov za primeranú cenu do jedného roka odo dňa oznámenia takéhoto zámeru previesť program krytých dlhopisov. Uvedená možnosť sa zavádza v záujme ochrany majiteľov krytých dlhopisov, nakoľko je možné predpokladať, že banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, v nútenej správe nebude môcť vydať nové kryté dlhopisy, z výnosov z predaja ktorých by splácala svoje existujúce záväzky z vydaných krytých dlhopisov. V takých prípadoch je obvykle najvýhodnejšie za primeranú cenu previesť program krytých dlhopisov na nového nadobúdateľa alebo viacerých nadobúdateľov, čo sa týmto ustanovením umožňuje, resp. nariaďuje. Primeraná cena bude stanovená v závislosti od aktuálnej hodnoty aktív a iných majetkových hodnôt v krycom súbore, ako aj ostatných okolností na relevantnom trhu v danom čase prevodu. Zároveň sa v ustanoveniach § 55 ods. 9 a 10 riešia situácie, ak sa nepodarí v rámci nútenej správy previesť program krytých dlhopisov na banku. 

 

K bodom 32 a 33

K § 67

Navrhované ustanovenie definuje krytý dlhopis ako zabezpečený dlhopis podľa zákona o dlhopisoch, ktorý môže emitovať len banka a ktorý spĺňa týmto zákonom stanovené podmienky. Ustanovuje ďalej stanovuje presný rozsah záväzkov z krytého dlhopisu, ktoré sú zabezpečené tzv. krycím súborom. Ďalej ustanovuje dozor nad vydávaním a správou krytého dlhopisu, ktorý bude vykonávať správca programu krytých dlhopisov a Národná banka Slovenska. Definuje sa program krytých dlhopisov, ako aj jeho časť a ustanovuje sa, že majiteľom krytých dlhopisov patrí prednostné zabezpečovacie právo k aktívam a iným majetkovým hodnotám tvoriacim krycí súbor, a to z dôvodu, aby majitelia krytých dlhopisov mali takto prednostne zabezpečené svoje pohľadávky voči banke, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, – t.j. aby boli uspokojení v prvom rade. Taktiež sa ustanovuje postup na plnenie záväzkov z programu krytých dlhopisov na obdobie jedného roka po tom, ako banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, oznámi Národnej banke Slovenska zámer uskutočniť prevod programu krytých dlhopisov a uzatvorí zmluvu o takomto prevode v prípade nútenej správy, rezolučného konania alebo konkurzného konania vzťahujúceho sa na banku, ktorá je emitentom krytých dlhopisov (predĺženie splatnosti záväzkov z krytých dlhopisov označovaný ako tzv. „soft bullet structure“), ako aj termín a spôsob ukončenia predĺženia splatnosti záväzkov z krytých dlhopisov.

 

K § 68

V § 68 sa ustanovuje krycí súbor ako súhrn základných aktív, doplňujúcich aktív, zabezpečovacích derivátov a likvidných aktív, ktoré sa stávajú jeho súčasťou zápisom do registra krycích dlhopisov. Taktiež sa vymedzuje použitie krycieho súboru, špecifikuje sa rozsah záväzkov, ktoré kryje krycí súbor. V odseku 6 sa zavádza, že exekúcii podľa Exekučného poriadku nepodliehajú pohľadávky banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, ktoré sú zapísané v registri krytých dlhopisov a spĺňajú požiadavky podľa tohto zákona.

 

 

K § 69

V § 69 sa definuje ukazovateľ krytia ako pomer hodnoty krycieho súboru a súčtu hodnôt záväzkov banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, voči majiteľom krytých dlhopisov. Banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, vypočítava ukazovateľ krytia k poslednému dňu príslušného mesiaca a jeho hodnotu musí táto banka priebežne udržiavať na úrovni najmenej 105 %. Tým však nie je vylúčená možnosť tejto banky stanoviť si vyššiu mieru tzv. dobrovoľného prezabezpečenia (s cieľom napr. získať lepší rating, resp. lacnejší zdroj financovania). Ak však banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, určí vyšší ukazovateľ krytia ako je uvedený v odseku 2, táto banka je z hľadiska ochrany investorov v takomto prípade povinná udržiavať takýto vyšší ukazovateľ krytia až do úplného splatenia príslušnej emisie krytých dlhopisov pre celý príslušný program krytých dlhopisov. Ak banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, určí viaceré vyššie ukazovatele krytia pre navzájom rozdielne emisie, tak táto banka je povinná udržiavať najvyšší ukazovateľ krytia pre celý príslušný program krytých dlhopisov až do úplného splatenia emisie krytých dlhopisov s najvyšším ukazovateľom krytia, pričom v tomu zodpovedajúcom rozsahu je tiež povinná bezodkladne doplniť a priebežne dopĺňať krycí súbor.

 

K § 70

Ustanovením § 70 sa vymedzujú základné aktíva tvoriace krycí súbor, ktorými sú pohľadávky banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, z poskytnutých hypotekárnych úverov, ktorých lehota splatnosti je najviac 30 rokov, vrátane záložných práv k tuzemským nehnuteľnostiam slúžiace na zabezpečenie týchto pohľadávok.

Tieto základné aktíva musia tvoriť najmenej 90 % celkovej hodnoty krycieho súboru. Ďalej sa upravujú prípady, kedy banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, musí z krycieho súboru vyradiť základné aktívum a z registra krytých dlhopisov vymazať pohľadávku alebo časť pohľadávky, pri ktorých je dlžník považovaný za zlyhaného podľa osobitného predpisu. 

Zároveň sa zakazuje, aby banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, alebo jej právny nástupca mohli vynucovať predčasné splatenie poskytnutých úverov na bývanie (zosplatniť hypotekárne úvery), to platí aj pri zrušení a likvidácii takejto banky alebo jej právnych nástupcov, čím sa zachováva ochrana dlžníkov banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, zo zmlúv o hypotekárnych úveroch tak, ako tomu bolo aj doteraz v prípade dlžníkov zo zmlúv o hypotekárnom úvere v prípade hypotekárnej banky. Tento zákaz zosplatnenia hypotekárnych úverov neplatí len pri riešení krízovej situácie banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, podľa osobitných predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu, ani pri speňažovaní konkurznej podstaty banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, až po ukončení prevádzkovania podniku konkurzným správcom podľa osobitného predpisu, ak speňaženie pohľadávok z hypotekárnych úverov podľa odseku 1 nemožno dosiahnuť pred ukončením prevádzkovania podniku banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov.

 

K § 71

Ustanovením § 71 sa stanovujú požiadavky na nehnuteľnosti zabezpečujúce základné aktíva. Musí ísť o tuzemskú nehnuteľnosť, ktorá je svojou povahou určená na bývanie. Zároveň sa ustanovuje ukazovateľ LTV (tzv. loan-to-value) vo výške 80% ako maximálneho pomeru výšky poskytnutého hypotekárneho úveru k hodnote založenej nehnuteľnosti. Hypotekárny úver s vyššou mierou LTV nemôže byť zapísaný do registra krytých dlhopisov ako súčasť krycieho súboru. Ak však v prípade trvania hypotekárneho úveru dôjde k zmene hodnoty nehnuteľnosti tak, že tento pomer bude prekročený (nie však viac ako do výšky 100%), takýto hypotekárny úver sa automaticky z krycieho súboru nevyraďuje, ale započítava sa len do výšky 80% hodnoty založenej nehnuteľnosti (tzv. soft approach). V prípade poklesu hodnoty nehnuteľnosti pod aktuálnu výšku nesplateného úveru, je banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, povinná takýto hypotekárny úver z krycieho súboru vyradiť.

 

K § 72 až 73

Ustanoveniami § 72 až 73 sa vymedzujú ďalšie aktíva a iné majetkové hodnoty, ktoré sú doplňujúcimi časťami krycieho súboru, podmienky za ktorých ho tvoria a rozsah, v akom sa podieľajú na celkovej hodnote krycieho súboru. 

 

K § 74

Ustanovenie § 74 stanovuje povinnosť banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, riadiť svoju likviditu tak, aby bola spôsobilá splácať svoje záväzky z krytých dlhopisov počas obdobia nasledujúcich 180 dní v rozsahu tam stanoveným. S cieľom predídenia uloženia dvojitej záťaže pre banky, ktoré sú emitentmi krytých dlhopisov, sa zároveň sa ustanovuje, že likvidné aktíva určené na splnenie povinnosti podľa tohto ustanovenia sa môžu započítať na splnenie povinností podľa ustanovení o ukazovateli likvidného krytia (tzv. Liquidity Coverage Ratio) podľa osobitného predpisu. 

 

K § 75 

Ustanovením § 75 sa upravuje register krytých dlhopisov, do ktorého banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, zapisuje krycí súbor, vydané kryté dlhopisy a záväzky tejto banky, ktoré súvisia s vydávaním krytých dlhopisov. Vymedzuje sa spôsob vedenia tohto registra, pričom za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov, ktoré banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, poskytla do registra krytých dlhopisov, je sama zodpovedná. Podrobnosti o údajoch zapisovaných do registra krytých dlhopisov, náležitosti a spôsob vedenia registra krytých dlhopisov, obsah a frekvencia jeho aktualizácie stanoví opatrenie Národnej banky Slovenska.

 

K § 76

Ustanovením § 76 sa zavádza povinnosť pre banku, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, vykonávať aspoň raz ročne stresové testovanie v rámci programu krytých dlhopisov. Uvedeným testovaním sa má zistiť potenciálny vplyv nepriaznivých zmien trhových podmienok, na plnenie požiadavky na výšku ukazovateľa krytia. Zároveň sa ustanovujú druhy rizík, ktorých vplyv je povinná banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, v rámci testovania zohľadňovať, ako aj všetky faktory zmierňujúce riziko. Banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, vykoná stresové testovanie aspoň raz ročne v období od 1. januára do 31. marca kalendárneho roka, na základe údajov k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, pričom stresové testovanie zahŕňa obdobie celého kalendárneho roka, v ktorom sa stresové testovanie vykonáva. 

 

K § 77 až 80

Ustanoveniami § 77 až 80 sa upravuje povinnosť pre banku, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, mať správcu programu krytých dlhopisov a jeho zástupcu. Ustanovujú sa požiadavky na výkon jeho funkcie, spôsob jeho konštituovania, jeho povinnosti týkajúce sa kontroly, dodržiavania požiadaviek na vydávanie krytých dlhopisov podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a ďalšie jeho povinnosti. Správca programu krytých dlhopisov je povinný predkladať správu o programe krytých dlhopisoch za predchádzajúci rok Národnej banke Slovenska každoročne do 30. apríla príslušného kalendárneho roka, pričom prvýkrát sa takáto správa predkladá za rok, v ktorom banka získala predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na vykonávanie činností súvisiacich s programom krytých dlhopisov podľa § 28 ods. 1 písm. g). 

 

K bodu 34

V súvislosti s komplexnou revíziou v oblasti doterajšieho financovania hypotekárneho bankovníctva prostredníctvom vydávania hypotekárnych záložných listov smerujúcou k ich nahradeniu krytými dlhopismi, ako aj so zmenami v poskytovaní štátnej podpory vo forme štátneho príspevku pre mladých (podpora mladých pri niektorých úveroch na bývanie bude vo forme daňového bonusu na zaplatené úroky) sa § 81 až 88 vypúšťajú. V súlade s prechodnými ustanoveniami v § 122ya štátna podpora pre mladých poberateľov hypotekárnych úverov poskytnutých pred 1.1.2018 bude poskytovaná podľa predpisov účinných do 31.12.2017 rovnakým spôsobom a v rovnakej forme a lehotách, ako doteraz.

 

K bodu 35

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s nahradením hypotekárneho správcu a jeho zástupcu správcom programu krytých dlhopisov a jeho zástupcu.

 

K bodu 36

Cieľom úpravy je vytvoriť právny rámec efektívneho plnenia úloh Vojenského spravodajstva daných zákonom č. 198/1994 Z. z., vzhľadom na skutočnosť, že došlo k ich podstatnému rozšíreniu. Predložená pripomienka vychádza z doterajšej zákonnej úpravy a tiež zohľadňuje požiadavky, ktoré vznikli v aplikačnej praxi pri výkone spravodajskej činnosti. 

 

K bodu 37

V § 93 ods. 1, ktoré je ustanovením o povinnosti zamestnancov bánk a ďalších týmto zákonom vymedzených osôb pôsobiacich v bankách dodržiavať mlčanlivosť vo veciach záujmov bánk a ich klientov, sa do okruhu týchto osôb dopĺňajú namiesto hypotekárneho správcu a jeho zástupcu správca programu krytých dlhopisov a jeho zástupca.

 

K bodu 38

K § 122ya 

V navrhovanom prechodnom ustanovení § 122ya sa rieši postup v prípade hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácii vydaných pred 1. januárom 2018 a hypotekárnych a komunálnych úverov na základe zmlúv o hypotekárnom úvere a zmlúv o komunálnom úvere uzavretých pred 1. januárom 2018, tak že do konca účinnosti „starej právnej úpravy“ sa spravujú ustanoveniami predpisov účinných do 31. decembra 2017, a to až do doby úplného splatenia týchto hypotekárnych záložných listov, komunálnych obligácii, hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ak v odsekoch 2 až 11 nie je ustanovené inak. Ustanoveniami odsekov 2 až 11 však aj po 31. decembri 2017 nie sú dotknuté práva ani rozsah práv majiteľov hypotekárnych záložných listov, práva ani rozsah práv majiteľov komunálnych obligácii, práva ani rozsah práv dlžníkov z hypotekárnych úverov a práva ani rozsah práv dlžníkov z komunálnych úverov vzniknutých pred 1. januárom 2018.

 

Podľa odseku 2 bankové povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov vydané hypotekárnej banke, ktoré je platné k 31. decembru 2017, sa vzťahuje aj na dokončenie vykonávania týchto obchodov po 31. decembri 2017. Od 1. januára 2018 však nemožno vydať hypotekárne záložné listy ani komunálne obligácie a nemožno uzavrieť zmluvy o hypotekárnom úvere ani zmluvy o komunálnom úvere podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017. Od 1. januára 2018 sa na financovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov poskytnutých na základe zmlúv o hypotekárnom úvere a zmlúv o komunálnom úvere uzavretých pred 1. januárom 2018 nevzťahujú požiadavky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, ktoré sa vzťahovali na financovanie hypotekárnych úverov prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov a na financovanie komunálnych úverov prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií.

 

V odseku 3 je umožnené, aby banka, ktorá má právoplatný predchádzajúci súhlas na vykonávanie činností súvisiacich s programom krytých dlhopisov, mohla počas roka 2018 (od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018) za presne vymedzených podmienok v odseku 3 „zlúčiť“ svoj starý register hypoték s novým registrom krytých dlhopisov, pričom pri takomto preregistrovaní táto banka musí zabezpečiť, aby tieto aktíva alebo iné majetkové hodnoty z registra hypoték spĺňali podmienky na ich zaradenie do krycieho súboru podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017. Pri tomto preregistrovaní je banka povinná k tomu istému dňu vykonať výmaz z registra hypoték aj zápis do registra krytých dlhopisov.

 

Podľa odseku 4 sa hypotekárne záložné listy, ktoré banka vydala pred 1. januárom 2018 a ktoré táto banka v súlade s týmto zákonom zapísala do svojho registra krytých dlhopisov, sa od zápisu do registra krytých dlhopisov považujú za kryté dlhopisy podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017, pričom sa nemení a nie je dotknutý ich názov „hypotekárny záložný list“ a tiež sa nemenia a nie sú dotknuté práva a povinnosti spojené s hypotekárnym záložným listom; týmto však nie je dotknutá možnosť zmeny emisných podmienok podľa ustanovení odseku 5 alebo podľa osobitného predpisu. Banka je bezodkladne povinná na svojom webovom sídle uverejniť údaje o každej emisii hypotekárnych záložných listov, ktoré sa považujú za kryté dlhopisy, vrátane uvedenia dňa, od ktorého sa považujú za kryté dlhopisy.

 

Odsek 5 upravuje postup, ako môže hypotekárna banka pri „transformácii“ na banku, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, aj bez súhlasu majiteľov hypotekárnych záložných listov vydaných pred 1. januárom 2018 jednorazovo zmeniť emisné podmienky týchto hypotekárnych záložných listov v takom rozsahu, aby zodpovedali podmienkam ustanoveným pre kryté dlhopisy a program krytých dlhopisov podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017. Dôležité však je, že aj po 31. decembri 2017 musia zostať zachované alebo musia byť výhodnejšie práva aj rozsah práv majiteľov hypotekárnych záložných listov vzniknutých pred 1. januárom 2018. Na takéto hypotekárne záložné listy ani pri zmene ich emisných podmienok nemožno uplatniť (t. j. nesmú sa na ne vzťahovať) ustanovenia o predĺžení ich splatnosti o jeden až dva roky v prípade nútenej správy, riešení krízových situácií a konkurze v banke (§ 67 ods. 10 až 13) a taktiež na ne nemožno uplatniť požiadavku na percentuálny pomer hodnoty založenej nehnuteľnosti a zabezpečovanej pohľadávky z istiny hypotekárneho úveru podľa § 71 ods. 1 písm. b) tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, ak by tento percentuálny pomer bol nevýhodnejší pre zabezpečovanú pohľadávku ako percentuálny pomer uplatňovaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017. 

 

V prípade, ak banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, pristúpi k jednorazovej zmene emisných podmienok hypotekárnych záložných listov podľa odseku 5, je povinná bezodkladne rovnakým spôsobom ako pri pôvodných emisných podmienkach a tiež na svojom webovom sídle uverejniť vykonanú zmenu emisných podmienok s uvedením dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmeny, úplné znenie emisných podmienok a aj informácie o právach a nárokoch majiteľov hypotekárnych záložných listov podľa odseku 7. Dôležité je rozlišovať, akých hypotekárnych záložných listov sa táto jednorazová zmena emisných podmienok týka, t.j. či sa jedná o hypotekárne záložné listy vydané pred alebo po 1. septembri 2014. Ak ide o zmenu emisných podmienok emisie hypotekárnych záložných listov vydaných pred 1. septembrom 2014, banka po takejto zmene emisných podmienok musí každému majiteľovi hypotekárneho záložného listu z príslušnej emisie preukázateľne písomne zaslať vykonanú zmenu emisných podmienok s uvedením dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmeny, úplné znenie emisných podmienok a aj informáciu o právach a nárokoch majiteľov hypotekárnych záložných listov na predčasné splatenie tohto hypotekárneho záložného listu podľa odseku 7. Ak sa jedná o hypotekárne záložné listy vydané po 1. septembri 2014, tak v súlade s platnými predpismi stačí zverejniť tieto zákonom stanovené informácie na webovom sídle banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. 

 

Z hľadiska zachovania právnej istoty majiteľov hypotekárnych záložných listov pri takejto jednorazovej zmene emisných podmienok zo strany banky je v odseku 7 umožnené, aby majiteľ hypotekárneho záložného listu – ak nesúhlasí s takouto zmenou emisných podmienok – mal právo na predčasné splatenie svojho hypotekárneho záložného listu vrátane pomerného výnosu podľa pôvodných emisných podmienok. Lehota na takéto predčasné splatenie hypotekárneho záložného listu zo strany banky je do troch mesiacov odo dňa uverejnenia tejto zmeny emisných podmienok na webovom sídle banky (pri hypotekárnych záložných listoch vydaných po 1. septembri 2014) alebo do troch mesiacov odo dňa doručenia písomnej informácie banky majiteľovi hypotekárneho záložného listu vydaného pred 1. septembrom 2014. Lehota na toto predčasné splatenie hypotekárneho záložného listu vrátane pomerného výnosu podľa pôvodných emisných podmienok je 30 dní od doručenia takejto žiadosti o predčasné splatenie.

 

Odsek 8 umožňuje, aby banka, ktorá mala k 31. decembru 2017 platné povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov a ktorá je oprávnená vykonávať činnosti súvisiace s programom krytých dlhopisov, je po 31. decembri 2017 oprávnená na krytie hypotekárnych záložných listov použiť aj aktíva spĺňajúce podmienky na ich zaradenie do krycieho súboru pre program krytých dlhopisov podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017, pričom táto banka musí zabezpečiť, aby sa celkovo nezhoršil rozsah a úroveň krytia hypotekárnych záložných listov podľa podmienok vyžadovaných pre hypotekárne obchody podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017. 

 

Odsek 9 rieši postup vedenia registra hypoték po 1. januári 2018, ako aj postup a lehoty jeho zániku. Podľa odseku 10 funkcia hypotekárneho správcu je zlučiteľná s funkciou správcu programu krytých dlhopisov, ak ide o funkcie vykonávané pre tú istú banku; to sa rovnako vzťahuje na funkciu zástupcu hypotekárneho správcu a funkciu zástupcu správcu programu krytých dlhopisov, ak ide o funkcie vykonávané pre tú istú banku. Po 1. januári 2018 Národná banka Slovenska vedie v zozname správcov krytých dlhopisov podľa § 80 ods. 5 aj hypotekárnych správcov pre hypotekárne banky a zástupcov hypotekárnych správcov pre hypotekárne banky, a to až do zániku ich vymenovania. Práva a povinnosti, zodpovednosť, spôsob menovania a odvolávania, požiadavky na výkon funkcie a ostatné právne vzťahy hypotekárnych správcov a ich zástupcov, ktoré súvisia s vykonávaním hypotekárnych obchodov vrátane registra hypoték alebo s dohľadom nad vykonávaním hypotekárnych obchodov, sa aj po 31. decembri 2017 spravujú ustanoveniami predpisov účinných do 31. decembra 2017, a to až do úplného splatenia hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných pred 1. januárom 2018 alebo do dňa zániku registra hypoték podľa § 122ya ods. 9. Dňom úplného splatenia hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných hypotekárnou bankou pred 1. januárom 2018 alebo dňom zániku registra hypoték zaniká funkcia hypotekárneho správcu aj funkcia zástupcu hypotekárneho správcu vymenovaného pre túto hypotekárnu banku.

 

Podľa odseku 11 môže banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, použiť úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti poskytnuté spotrebiteľom pred 1. januárom 2018 a na ktoré sa nevzťahuje odsek 3, zaradiť do krycieho súboru ako základné aktíva, ak spĺňajú podmienky ustanovené pre program krytých dlhopisov podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017. 

 

V súvislosti s komplexnou revíziou v oblasti doterajšieho vykonávania hypotekárnych obchodov, financovania hypotekárneho bankovníctva prostredníctvom vydávania hypotekárnych záložných listov, financovania komunálnych úverov formou vydávania komunálnych obligácií a smerujúcou k ich nahradeniu krytými dlhopismi a v súvislosti s nahradením štátneho príspevku pre mladých daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov pri presne vymedzených úveroch na bývanie (§ 1 ods. 6 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie v znení zákona č. .../2017 Z. z.), ktorý nahrádza doterajšiu podporu pre mladých poberateľov hypotekárnych úverov zo štátneho rozpočtu, je nutné z dôvodu právnej istoty doplniť prechodné ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že právne vzťahy vzniknuté z hypotekárnych obchodov, zo zmlúv o hypotekárnom úvere a zo zmlúv o komunálnom úvere uzatvorených pred 1. januárom 2018 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017. 

V tejto súvislosti je rovnako potrebné zabezpečiť, aby doterajšia štátna podpora hypotekárnych úverov vo forme štátneho príspevku (§ 84 ods. 1) a štátneho príspevku pre mladých (85a ods. 1), poskytnutých na základe zmlúv o hypotekárnom úvere uzavretých pred 1. januárom 2018,  dobehla podľa doterajších predpisov. Z tohto dôvodu sa v odseku 12 ustanovuje, že pri takýchto zmluvách o hypotekárnom úvere sa na určovanie štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých, na výpočet štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých, na uplatňovanie nárokov na štátny príspevok a na štátny príspevok pre mladých, na poskytovanie štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých a na zánik nároku na štátny príspevok a na štátny príspevok pre mladých použijú predpisy účinné do 31. decembra 2017 a v odseku 13 ustanovuje, že na uplatňovanie požiadavky na štátny príspevok a na štátny príspevok pre mladých, na úhradu štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých zo štátneho rozpočtu, na zúčtovanie poskytnutého štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých a na vrátenie štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých do štátneho rozpočtu, na ktoré sa vzťahuje odsek 12, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2017. Z dôvodu dozabezpečenia vykonávania centrálnej evidencie zmlúv o hypotekárnych úveroch uzavretých pred 1. januárom 2018, pri ktorých sa uplatňuje nárok na štátny príspevok, a pri ktorých sa uplatňuje nárok na štátny príspevok pre mladých, sa v odseku 14 ustanovuje, že na vykonávanie tejto centrálnej evidencie, na poskytovanie informácie o celkovom nároku na štátny príspevok a na štátny príspevok pre mladých a na poskytovanie súhrnných údajov o účeloch hypotekárnych úverov poskytnutých pred 1. januárom 2018 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2017. Z dôvodu potreby zabezpečenia štátneho dozoru nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých, ktorý sa bude ešte poskytovať podľa prechodného ustanovenia v odseku 12, sa v navrhovanom odseku 15 ustanovuje, že na výkon tohto štátneho dozoru a na ukladanie povinností a pokút na základe nedostatkov zistených pri výkone tohto štátneho dozoru sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2017, pričom toto sa bude vzťahovať aj na výkon tohto štátneho dozoru, ktorý sa neskončil do 31. decembra 2017.

 

K bodu 39

K §123b

Ustanovením § 123b sa zrušuje vyhláška Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 600/2001 Z. z., o registri hypoték a podrobnostiach o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu.

 

 

 

 

K čl. II

 

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. 

 

§ 3 ods. 6 sa upravuje tak, aby v prípade prevodu programu krytých dlhopisov v čase nútenej správy a v konkurze banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, sa mohla zmena emisných podmienok krytých dlhopisov spočívajúca v zmene osoby emitenta krytých dlhopisov uskutočniť aj bez predchádzajúceho súhlasu majiteľov krytých dlhopisov. Dôvodom uvedeného postupu je zabezpečiť zvýšenie miery uspokojenia majiteľov krytých dlhopisov.

 

§ 6 ods. 1 sa upravuje tak, aby dlhopisy mohla emitovať len právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike a fyzická osoba zapísaná v obchodnom registri.

 

Vypúšťa sa nadpis Oddiel 1 „Hypotekárne záložné listy“ a § 14 až 17 z dôvodu nového konceptu spojeného s vydávaním krytých dlhopisov, ktoré nahradia koncept vydávania hypotekárnych záložných listov.

 

§ 20 ods. 1 a 2 sa upravuje tak, aby len obec a vyšší územný celok mohli vydávať komunálne obligácie. Navrhovaným ustanovením sa banke odníma doterajšia možnosť, ktorou je vydávanie komunálnych obligácii.

 

V § 20b sa dopĺňa nový druh zabezpečeného dlhopisu, ktorým je krytý dlhopis.

 

Z hľadiska právnej istoty vo väzbe na ostatné navrhované zmeny v zákone o dlhopisoch a navrhované zmeny v zákone o bankách je doplnená úprava o prechodné ustanovenie.

 

 

 

K čl. III, V, VII až IX a XIII 

Vzhľadom na to, že zmenou zákona o bankách sa uskutočňuje komplexná revízia v oblasti doterajšieho financovania hypotekárneho bankovníctva prostredníctvom hypotekárnych záložných listov, smerujúca k ich nahradeniu krytými dlhopismi, ktorých celková hodnota bude krytá podkladovými aktívami, ktorými sú všetky hypotekárne úvery, boli identifikované zákony, v ktorých bolo taktiež potrebné zohľadniť tento nový koncept vydávania krytých dlhopisov, ktoré nahradia koncept vydávania hypotekárnych záložných listov, ako zdroja financovania hypotekárnych úverov. Z tohto dôvodu sa preto v osobitných článkoch III, V, VII až IX a XIII novelizujú zákony, v ktorých sa vyskytujú pojmy, ktoré táto nová úprava už nepozná, spôsobom, že sa jednak nahradzuje pojem „hypotekárny záložný list“ spresneným (s poznámkou pod čiarou), resp. dopĺňa pojmom „krytý dlhopis“, prípadne, ak už vecne neobstoja tieto „staré“ pojmy, navrhujú sa vypustiť.

 

K čl. IV

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa umožní Ministerstvu financií SR na základe rozhodnutia vlády SR prevziať na účely reštrukturalizácie aktív Eximbanky pohľadávky Eximbanky vzniknuté z financovania vývozných úverov a poisťovania vývozných úverov, ktoré vyplynuli napríklad z financovania väčších vývozných projektov medzinárodného alebo strategického významu alebo do teritórií s vyšším rizikom. Súčasťou rozhodnutia vlády bude aj ekonomické riešenie reštrukturalizácie aktív Eximbanky. Toto opatrenie sa však bude môcť využiť len v prípade, ak by bolo ohrozené vykonávanie činností Eximbanky podľa § 2 zákona, to znamená činností, za účelom vykonávania ktorých bola zriadená.

 

K bodu 2

Navrhovaná zmena v § 18 ods. 3 vyplýva z nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku („nariadenie“), ktoré má za cieľ zabezpečiť vytvorenie národných súborov podrobných údajov o úveroch prevádzkovanými všetkými centrálnymi bankami Eurosystému v súlade so spoločnými minimálnymi štandardami a vytvorenie spoločnej databázy podrobných analytických údajov o úveroch („Anacredit“), ktoré si budú členovia Eurosystému vzájomne zdieľať. V Slovenskej republike sa požiadavky vyplývajúce z Anacreditu implementujú do informačného systému registra bankových úverov a záruk vedeného Národnou bankou Slovenska. 

 

V § 18 ods. 3 sa rozširuje okruh osôb vyplývajúcich z nariadenia, o ktorých sa budú poskytovať údaje do registra bankových úverov a záruk. Ide o jedenásť protistrán, medzi ktoré patrí: spravodajská jednotka, pozorovacia jednotka, veriteľ, dlžník – všetky nástroje, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2018, dlžník – aspoň jeden nástroj vznikol 1. septembra 2018 alebo neskôr, poskytovateľ zabezpečenia, ústredie podniku, bezprostredná materská spoločnosť, najvyššie postavená materská spoločnosť dlžníka, pôvodca a obsluhovateľ. Údaje, ktoré sa majú poskytovať o osobách podľa nariadenia do registra, sa uvádzajú spolu s vysvetlivkami v prílohách I. až V. nariadenia. Ide o súvisiacu zmenu s § 38 zákona o bankách.

 

 

K čl. VI

K bodu 1

K § 159

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 159 o nové písm. i) tak, aby náklady za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie boli príjmom Sociálnej poisťovne.

 

K bodu 2 

K § 160

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 160 o nové písm. e) tak, aby náklady za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie boli výdavkom Sociálnej poisťovne.

 

K bodu 3

K § 168 ods. 2

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 168 ods. 2 o nové písm. j) tak, aby náklady veriteľa za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie boli príjmom Správneho fondu. 

 

K bodu 4

K § 168 ods. 3 

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 168 ods. 3 o nové písm. h) tak, aby náklady súvisiace s plnením povinností Sociálnej poisťovne za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie pre veriteľa boli hradené zo Správneho fondu.

 

K bodu 5 

K § 170 ods. 18 a ods.19

Z dôvodu naplnenia obozretných zásad pre poskytovanie spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie ako aj z dôvodu predchádzania negatívnym trendom pri poskytovaní týchto úverov, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k zvýšeniu rizík tak veriteľov, ako aj spotrebiteľov sa v súvislosti so zavedením povinnosti poskytovateľa spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie overovať informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa - žiadateľa o takýto úver ešte pred jeho schválením navrhuje rozšíriť ustanovenie § 170 o nové odseky 18 a 19. Sociálna poisťovňa bude elektronicky overovať prostredníctvom súboru otázok informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa. Sociálna poisťovňa bude tieto informácie overovať na základe žiadosti poskytovateľa spotrebiteľského úveru (veriteľa), alebo úveru na bývanie (veriteľa) za odplatu. Výšku odplaty určí Sociálna poisťovňa s ohľadom na výšku nákladov, ktoré jej vzniknú v súvislosti s plnením tejto povinnosti, najmä na úhradu nákladov súvisiacich s vývojom, implementáciou a testovaním riešení informačných technológií ako aj prevádzkovaním systému na overovanie údajov, ktorý zahŕňa najmä poplatky za nákup, technickú podporu, údržbu, servis a upgrade softvéru a hardvéru a ich častí. 

 

Súbor otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií SR po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

 

K bodu 6 

K § 293dw Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2018

 

Navrhuje sa, aby právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo zmlúv uzatvorených medzi Sociálnou poisťovňou a veriteľom, bankou a pobočkou zahraničnej banky ešte pred 1. májom 2018 a ktoré sa týkajú poskytovania a overovania údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne zanikli zo zákona 30. apríla 2018. Súčasne toto ustanovenia nadobúda účinnosť 30. apríla 2018.

 

 

 

K čl. X

 

K bodu 1 (poznámka pod čiarou k odkazu 1)

Navrhnutou legislatívno-technickou úpravou sa v poznámke pod čiarou k odkazu 1 spresňuje existujúca právna úprava a zároveň sa vkladá odkaz na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, nakoľko Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad plnením skutočností vyplývajúcich z predmetného nariadenia. Táto úprava sa navrhuje aj v kontexte vloženia novelizačného bodu č. 49 do návrhu zákona, ktorého účelom je zabezpečenie právneho rámca implementujúceho v Slovenskej republike budúce intervenčné právomoci Národnej banky Slovenska vyplývajúce z predmetného nariadenia.

 

K bodu 2 a 3 [§ 1 ods. 3 písm. a)]

Navrhnutou úpravou § 1 ods. 3 písm. a) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zabezpečuje jeho harmonizácia s aktuálnym znením zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 4 (§ 2 ods. 7) 

V nadväznosti na prvú vetu § 2 ods. 7 zákona a za účelom uľahčenia postupu pri výkone dohľadu sa navrhuje ustanovenie oprávnenia Národnej banky Slovenska upustiť (na základe písomného návrhu dohliadaného subjektu a za v predmetnom ustanovení určených podmienok) od predloženia úradne osvedčeného prekladu dokumentácie alebo iných informácií do štátneho jazyka. Pri takomto postupe sa zároveň navrhuje ponechať Národnej banke Slovenska oprávnenie aj dodatočne a podľa svojej potreby požiadať dohliadaný subjekt o predloženie úradne osvedčeného prekladu príslušnej dokumentácie alebo inej informácie do štátneho jazyka.

 

K bodu 5 (§ 3 ods. 1 a 3)

Navrhuje sa legislatívno-technické vyprecizovanie § 3 ods. 1 a 3 zákona o dohľade, ktorým sa zabezpečuje jeho terminologická harmonizácia s aktuálnym zákonom o štatutárnom audite (zákonom č. 423/2015 Z. z. v znení zákona č. 91/2016 Z. z.).

 

K bodu 6 (odkaz 15)

Navrhuje sa aktualizovať poznámku pod čiarou k odkazu 15, ktorá je zavedená v § 3 ods. 4 zákona o dohľade, pretože poznámka pod čiarou k odkazu 15 neaktuálne odkazuje na § 11 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 211/2000 Z. z. v znení zákona č. 747/2004 Z. z., pričom tieto pôvodné písmená sa medzičasom stali písmenami g) a h) v dôsledku novelizačných úprav vykonaných zákonmi č. 628/2005 Z. z. a č. 382/2011 Z. z., ale taktiež neaktuálne odkazuje na článok 38 ods. 38.1 Protokolu o Štatúte ESCB a ECB, ktorý sa medzičasom stal článkom 37 ods. 37.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. 

 

K bodu 7 [§ 5 ods. 1 písm. f)] 

Navrhovaným znením § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dohľade sa precizuje pôsobnosť útvaru dohľadu nad finančným trhom vo väzbe na kompetencie, ktoré boli medzičasom zverené Národnej banke Slovenska v oblasti dohľadu nad finančným trhom podľa novelizovaných ustanovení § 1 ods. 3 zákona o dohľade a ďalších osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

 

 

K bodu 8 (§ 5 ods. 3)

Navrhnutou úpravou § 1 ods. 3 písm. a) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zabezpečuje jeho harmonizácia s aktuálnymi ustanoveniami § 196 ods. 6 a § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. v znení zákona č. 88/2017 Z. z. (SSP), podľa ktorého NBS (útvar dohľadu NBS) je pri výkone dohľadu viazaný okrem iného taktiež rozhodnutiami správneho súdu vydanými aj pri preskúmavaní zákonnosti postupu NBS (útvaru dohľadu NBS) pri výkone dohľadu nad finančným trhom, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

 

K bodu 9 (§ 7 ods. 5)

Navrhujú sa upraviť ustanovenia § 7 ods. 5 a § 14 ods. 6 zákona o dohľade na základe poznatkov z praxe tak, aby sa vytvoril legislatívny priestor na efektívne zabezpečenie odstraňovania formálnych a iných nedostatkov náležitostí námietok, ak podané námietky neobsahujú všetky potrebné náležitosti, pričom nedostatky náležitostí podaných námietok je možné odstrániť na základe výzvy NBS pre predkladateľa. Navrhnutá úprava ustanovení § 7 ods. 5 a § 14 ods. 6 je obsahovo obdobná ako úprava pre podania klientov dohliadaných finančných subjektov v § 35j ods. 2 zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 10 (§ 8 ods. 1) 

Legislatívno-technická úprava textu ustanovenia, v zmysle ktorej sa dohľadom na mieste pod utajenou identitou nemusí vždy začínať nový dohľad na mieste, ale je možné ho vykonávať aj (podľa potreby) v už prebiehajúcom dohľade na mieste. Uvedené platilo aj dosiaľ, avšak úpravou formulácie sa táto skutočnosť zakotvuje explicitne. 

 

K bodu 11 (§ 10 ods. 3)

Navrhuje sa úprava (rozšírenie) oprávnenia dohliadaného subjektu na vyhotovenie kópie protokolu o vykonanom dohľade zo strany Národnej banky Slovenska (na jeho požiadanie a za úhradu vecných nákladov) tak, aby kópia predmetného protokolu, resp. aj iných ako písomných podkladov, ktoré sú v takomto protokole uvedené, mohla byť okrem listinnej podoby vyhotovená aj v elektronickej podobe na trvanlivom médiu. Navrhovanou úpravou ustanovenia sa zavádza (pre účely zákona) aj definícia trvanlivého média.

 

K bodu 12 (§ 16 odsek 4)

V záujme uľahčenia konania sa navrhuje ustanovenie oprávnenia žiadateľa nahradiť v žiadosti účtovnú závierku, správu audítora a výročnú správu, ktoré sú uložené v registri účtovných závierok, odkazom na ich zverejnenie v tomto registri. S rovnakým zámerom sa navrhuje, aby Národná banka Slovenska mohla (na základe písomného návrhu žiadateľa alebo z vlastného podnetu) upustiť od predloženia prílohy k žiadosti v listinnej podobe a umožniť jej predloženie v elektronickej podobe na trvanlivom médiu. Uvedený postup má byť vylúčený v prípade, ak by predloženie prílohy v elektronickej podobe bolo v rozpore s príslušným osobitným predpisom. 

 

K bodu 13 (§ 16 ods. 5) 

Legislatívno-technická úprava s ohľadom na zavedenie odkazu 5a v ustanovení § 2 ods. 7 zákona. 

 

K bodu 14 (§ 16 ods. 6)

Navrhnutou úpravou ustanovení § 16 ods. 6 zákona o dohľade (a aj súbežnými úpravami § 24 ods. 3 a 9, § 26 a § 35j ods. 1 zákona o dohľade) sa reflektuje skutočnosť, že ako dôkazné prostriedky v rámci dohľadu sú čoraz viac frekventované popri listinách aj iné dôkazné prostriedky (napríklad elektronická komunikácia medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, respektíve aplikačné programy využívané dohliadanými subjektmi pri ich činnostiach) vzhľadom na rozmach využívania elektronických technológií pri ponúkaní a realizácii finančných obchodov, respektíve finančných služieb.

 

K bodu 15 (§ 16 ods. 7)

Ustanovuje sa možnosť Národnej banky Slovenska rozšíriť alebo zúžiť dôvody konania už začatého z vlastného podnetu, aby sa zabezpečila čo najväčšia možná hospodárnosť, efektívnosť a plynulosť konania. Pokiaľ ide o nové dôvody konania, Národná banka Slovenska v takom prípade vo vzťahu k nim nemusí začínať nové konanie, ale, pokiaľ je to možné a účelné, rozšíri dôvody už prebiehajúceho konania. Otázka, či je odôvodnené rozšírenie prebiehajúceho konania alebo pre začatie nového, je na posúdení Národnej banky Slovenska. Pre rozšírenie prebiehajúceho konania bude spravidla daný dôvod, ak v tomto konaní pri dokazovaní vyjdú najavo skutočnosti odôvodňujúce postihovanie ďalších nedostatkov, ako aj v tom prípade, ak by bol inak daný dôvod pre spojenie vecí. V prípade zúženia dôvodov konania bude Národná banka Slovenska povinná o tejto skutočnosti písomne informovať účastníkov konania.

 

K bodu 16 (§ 17 odsek 7)

Ak účastník konania preukáže naliehavý právny záujem na vrátení originálnej listiny predloženej ako príloha žiadosti alebo dôkaz, Národná banka Slovenska môže na náklady účastníka konania zabezpečiť vyhotovenie úradne osvedčenej kópie originálnej listiny. Úprava ustanovenia sa navrhuje aj v záujme reflektovania potreby (vyplývajúcej z praxe) umožniť (popri vyhotovení kópie zápisnice alebo inej listiny zo spisu) aj vyhotovenie kópie dôkazného prostriedku v elektronickej podobe na trvanlivom médiu, ktorý tvorí súčasť spisu. Tak ako doteraz, pre účely predmetného postupu sa vyžaduje žiadosť zo strany účastníka konania alebo jeho zástupcu a úhrada súvisiacich vecných nákladov. 

 

K bodu 17 (§ 18 ods. 3)

Precizácia textu z dôvodu predchádzania problémov v aplikačnej praxi pri doručovaní písomností v konaní.

 

K bodu 18 (§ 18 ods. 10)

V aplikačnej praxi sa vyskytujú problémy s doručovaním písomností v prípade žiadosti zahraničného subjektu, ktorý splnomocnil na všetky právne úkony vo veci žiadosti právnickú osobu, a to napr. v prípade, ak je takýto zástupca na území SR určený rámcovo zmluvou. Predloženým návrhom je možné rozšíriť osobu zástupcu na doručovanie písomností tak, aby týmto zástupcom mohla byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba.

 

K bodu 19 [§ 21 ods.1 písm. b)]

Navrhuje sa rozšíriť prerušenie konania z dôvodu ak bol účastník konania vyzvaný na oboznámenie sa so spisovým podkladom ku konaniu, ktoré sa začalo na základe žiadosti tohto účastníka konania.

 

K bodu 20 [§ 21 ods. 1 písm. e)]

Navrhuje sa rozšíriť prerušenie konania z dôvodu vyžiadania si odborného stanoviska alebo iného poskytnutia podkladov k veci od zahraničného orgánu dohľadu nakoľko osobitné zákony finančného trhu pri niektorých povoľovacích konaniach ustanovujú obligatórnu konzultáciu s orgánmi dohľadu iných členských štátov. 

 

K bodu 21 [§ 22 ods. 1 písm. c)]

Predloženým návrhom sa špecifikuje dôvod pre Národnú banku Slovenska na zastavenie konania v prípade, ak sa v konaní začatom na základe žiadosti preukáže, že osoba, ktorá túto žiadosť podala, nie je osobou oprávnenou konať za účastníka konania. 

 

K bodu 22 [§ 22 ods. 1 písm. h)]

Ustanovenie upravuje postup Národnej banky Slovenska v prípadoch časového nesúladu medzi splnením zákonnej povinnosti účastníka konania a administratívno-technickým spracovaním platby. 

 

K bodu 23 (§ 24 ods. 3)

Úpravou ustanovenia sa zakotvuje povinnosť účastníka konania predložiť nielen listinné dôkazy, ale aj akékoľvek iné dôkazy, ktoré má k dispozícii. Zároveň sa rozširuje uplatnenie koncentračnej zásady pre všetky typy konaní (nielen návrhové) vedené Národnou bankou Slovenska.

 

K bodu 24 (§ 24 ods. 9)

Navrhnutou úpravou ustanovení § 24 ods. 9 zákona o dohľade (a aj súbežnými úpravami § 16 ods. 6, § 24 ods. 3, § 26 a § 35j ods. 1 zákona o dohľade) sa reflektuje skutočnosť, že ako dôkazné prostriedky v rámci dohľadu sú čoraz viac frekventované popri listinách aj iné dôkazné prostriedky (napríklad elektronická komunikácia medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, respektíve aplikačné programy využívané dohliadanými subjektmi pri ich činnostiach) vzhľadom na rozmach využívania elektronických technológií pri ponúkaní a realizácii finančných obchodov, respektíve finančných služieb.

 

K bodu 25 (§ 25 ods. 2) 

Legislatívno-technická úprava ustanovenia presnejšie rozlišuje medzi predbežným opatrením vydaným pred začatím konania vo veci (§ 25 ods. 2) a predbežným opatrením vydaným počas konania (§ 25 ods. 1). Z upravenej formulácie ustanovenia je jednoznačné, že predbežné opatrenie nemusí byť prvým úkonom v konaní za každých okolností, ale len v prípade, ak je vydávané pred vykonaním iných úkonov v konaní. Ak je to potrebné, Národná banka Slovenska môže vydať predbežné opatrenie aj počas prebiehajúceho konania, v takom prípade sa jeho vydaním nezačína nové konanie vo veci samej. Predbežné opatrenie je inštitútom rýchlej a efektívnej povahy. V prípade potreby bezodkladného zásahu, musí mať Národná banka Slovenska možnosť vydať predbežné opatrenie aj bez toho, aby bolo jednoznačne ustálené, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa začne samotné konanie vo veci samej. Preto sa zároveň ustanovuje možnosť Národnej banky Slovenska viesť konanie vo veci samej v širšom rozsahu, v akom bolo vydané predbežné opatrenie, ako aj dopĺňať dôvody konania vo veci samej. V takom prípade sa postupuje obdobne ako je uvedené v § 16 ods. 6 a 7.

 

K bodu 26 (§ 25 ods. 3) 

Legislatívno-technická úprava, ktorá, pre odstránenie pochybností, explicitne zakotvuje, že predbežné opatrenie sa zrušuje len z podnetu Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska ex offo skúma, či sú naplnené dôvody pre trvanie predbežného opatrenia alebo pre jeho zrušenie. Nejedná sa o návrhové konanie. V prípade, ak dohliadaný subjekt žiada o zrušenie predbežného opatrenia, takáto žiadosť spolu s dôkazmi sa považuje len za podnet, ktorý Národná banka Slovenska vyhodnocuje, rovnako ako iné okolnosti významné pre posúdenie dôvodnosti trvania predbežného opatrenia, ex offo. V prípade, ak Národná banka Slovenska dôjde k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie predbežného opatrenia, predbežné opatrenie rozhodnutím zruší. V opačnom prípade rozhodnutie nevydáva, ani rozhodnutím nezamieta žiadosti dohliadaných subjektov na zrušenie predbežného opatrenia. 

 

K bodu 27 (§ 26) 

Legislatívno-technická úprava ustanovenia, ktorá spresňuje úpravu lehoty pre výzvu na oboznámenie sa so spisovým podkladom a lehoty pre vyjadrenie sa k spisovému podkladu. 

 

K bodu 28 (§ 28 ods. 5)

Ustanovenie zavádza všeobecnú oznamovaciu povinnosť dohliadaného subjektu vo vzťahu k splneniu povinnosti alebo podmienky vyplývajúcej z rozhodnutia vo veci v lehotách ustanovených zákonom alebo v rozhodnutí vo veci.

 

 

K bodu 29 (§ 29 ods. 2)

Nahradením pojmu „zákon“ pojmom „predpis“ v príslušných tvaroch sa legislatívne rozširuje možnosť ich použitia aj pre nariadenia EÚ. Zároveň, v nadväznosti na účasť Národnej banky Slovenska na konaniach vedených v rámci jednotného mechanizmu dohľadu v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013), v spojení s nariadením Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD, ECB/2014/17) (Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014) je potrebné upraviť osobitnú lehotu na rozhodovanie Národnej banky Slovenska tak, aby zodpovedala aj náročnejším konaniam. 

 

K bodu 30 (§ 29 ods. 5) 

Zakotvuje sa koncentračná zásada vo vzťahu k rozkladu podanému účastníkom konania.

 

K bodu 31 (§ 32 ods. 1)

Navrhnutou úpravou § 32 ods. 1 zákona o dohľade sa zabezpečuje jeho precíznejšia harmonizácia s § 26 zákona o dohľade tak, aby aj pri druhostupňovom predložení (doplnení) dôkazov len účastníkom konania sa postupovalo rovnako ako sa postupuje pri prvostupňovom konaní, ak dôkazy predloží len účastník konania. Dopĺňaným znením je explicitne ustanovené, že ide len o dôkazy predložené samotným účastníkom konania, a preto oboznamovanie účastníka konania s dôkazmi predloženými samotným účastníkom nie je potrebné, pretože sú mu známe.

 

K bodu 32 (§ 34a)

Doterajšia prax vedenia konaní, kde je príslušným orgánom dohľadu Európska centrálna banka v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013 v platnom znení, v spojení s nariadením (EÚ) č. 468/2014 v platnom znení, poukázala na potrebu primeranosti uplatňovania ustanovení upravujúcich konanie vo veciach dohľadu, kedy Národná banka Slovenska posudzuje žiadosť a vypracúva návrh rozhodnutia pre Európsku centrálnu banku.

 

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup, podľa ktorého sa na konania vo veciach dohľadu, v ktorých rozhoduje Európska centrálna banka v spolupráci s Národnou bankou Slovenska, ustanovenia § 12 až 34 tohto zákona vzťahujú primerane. Ustanovenie sa rovnako uplatní aj pri spolupráci Národnej banky Slovenska s iným rozhodujúcim orgánom dohľadu v rámci Európskeho systému finančného dohľadu.

 

K bodu 33 (§ 35 ods. 2)

Navrhuje sa ustanovenie možnosti, nie povinnosti pre Národnú banku Slovenska vydať (pre účely postupu v zmysle § 35 zákona) všeobecne záväzné právne predpisy (opatrenia). 

 

K bodu 34 (§ 35c ods. 1) 

Legislatívno-technická úprava, v zmysle ktorej sa, pre odstránenie pochybností, explicitne zakotvuje oprávnenie Národnej banky Slovenska vydávať rozkazy o uložení sankcie aj opakovane voči tomu istému dohliadanému subjektu za rovnaké alebo obdobné nedostatky, ak sa ich dohliadaný subjekt dopustí voči iným spotrebiteľom alebo v iných veciach.

 

K bodu 35 (§ 35c odsek 2)

Úpravou ustanovenia sa rozšírili druhy sankcií ukladaných rozkazom o uložení sankcie aj na zákaz nekalých obchodných praktík. Ustanovenie tak adekvátnejšie zodpovedá potrebám aplikačnej praxe, v rámci ktorej je predmetom jednotlivých porušení dohliadaných subjektov v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov často práve nekalá obchodná praktika. Z rovnakých dôvodov sa upravuje možnosť Národnej banky Slovenska uložiť sankcie uvedené v tomto ustanovení aj popri sebe, nielen alternatívne. Zároveň sa, pre odstránenie pochybností (v súvislosti s odsekom 1), explicitne zakotvuje oprávnenie Národnej banky Slovenska ukladať sankcie opakovane za rovnaké alebo obdobné nedostatky toho istého dohliadaného subjektu, ak sa ich dohliadaný subjekt dopustí voči iným spotrebiteľom alebo v iných veciach. V prípade, ak nie sú dané dôvody pre posúdenie porušenia ako systémového nedostatku, môže Národná banka Slovenska za jednotlivé porušenia vydať viac rozkazov o uložení sankcie, pričom každý takýto rozkaz sa považuje za samostatné rozhodnutie, v rámci ktorého je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie uvedené v tomto ustanovení. V prípade, ak je neskôr preukázané, že nedostatok nie je jednotlivým porušením, ale jedná sa o systémové pochybenie, postupuje sa podľa § 35h ods. 6. 

 

K bodu 36 (§ 35c ods. 4) 

Legislatívno-technická úprava. Aj z doterajšej úpravy je zrejmé, že podaním rozkladu voči rozkazu o uložení sankcie sa rozkaz v celom rozsahu zrušuje. Na takýto rozkaz sa hľadí, akoby neexistoval, ostáva zachovaný len jeho účinok prvého procesného úkonu, ktorým sa začína konanie. V ďalšom konaní je preto Národná banka Slovenska oprávnená nedostatky kvalifikovať iným spôsobom, je oprávnená ďalej zisťovať a inak ustáliť skutkový stav a tiež rozhodnúť inak vo vzťahu k sankcii, vrátane uloženia prísnejšej sankcie, iného druhu sankcie, resp. kombinácie sankcií. Uvedené analogicky zodpovedá právnej úprave trestného rozkazu v Trestnom poriadku, z ktorej je taktiež zrejmé, že po zrušení trestného rozkazu samosudca nie je viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. V upravenom ustanovení sa uvedené zakotvuje explicitne.

 

K bodu 37 (§ 35e ods. 2)

Legislatívno-technická úprava, v zmysle ktorej sa formulačne spresňuje, že oprávnenie Národnej banky Slovenska uvedené v ustanovení § 35e ods. 2 je rozšírením jej oprávnenia uvedeného v ustanovení § 24 ods. 10 a že § 24 ods. 10 nie je týmto ustanovením dotknutý. 

 

K bodu 38 (§ 35e ods. 3)

Legislatívno-technická úprava, v zmysle ktorej sa formulačne spresňuje, že úprava predbežných opatrení obsiahnutá v ustanovení § 25 sa použije rovnako aj pre predbežné opatrenia vydávané v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa.

 

K bodu 39 [§ 35f ods. 1 písm. a)] 

Navrhnutou úpravou § 35f ods. 1 písm. a) zákona o dohľade sa zabezpečuje harmonizácia hornej hranice sadzby podľa § 35f ods. 1 písm. a) s hornou hranicou sadzieb podľa relevantných aktuálnych ustanovení iných zákonov v oblasti finančného trhu, napríklad podľa § 139 ods. 1 písm. e) zákona o poisťovníctve (zákona č. 39/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) a § 24a ods. 2 písm. d) bodu 2 Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov), pričom ešte stále pôjde o podstatne nižšiu hornú hranicu sadzby (10 000 000) ako podľa navrhnutej novelizácie § 144 ods. 1 písm. e) zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov podľa parlamentnej tlače 499), ktorá sa vyžaduje podľa práva EÚ.

 

K bodu 40 (§ 35h ods. 3 až 6)

V zákone dosiaľ neboli upravené konkrétne pravidlá pre správne trestanie. Pri ukladaní sankcií za zbiehajúce sa nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sa zavádza absorpčná zásada, a to nadväzne na Odporúčanie výboru ministrov [Rady Európy] č. R(91) z 13. 2. 1991 pre členské štáty o správnych sankciách (relative aux sanctions administratives) a aj vzhľadom na ustálenú judikatúru slovenských súdov (napríklad v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/18/2011 zo 17. 1. 2012 a sp. zn. 2Sžo/11/2014 zo 16. 12. 2014) o tom, že pri administratívnom sankcionovaní (trestaní) treba rešpektovať podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií za pretrvávajúce alebo zbiehajúce sa administratívne nedostatky (delikty) platia analogicky zásady pre ukladania sankcií trestných, pretože hranice medzi trestnými deliktami (za ktoré ukladajú tresty súdy) a administratívnymi deliktami (za ktoré ukladajú sankcie administratívne orgány) sú určené vnútroštátnym prejavom vôle zákonodarcu členského štátu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Jedná sa napríklad o pravidlá pre ukladanie sankcií za viaceré nedostatky postihované jediným rozhodnutím, pravidlá pre ukladanie sankcií za nedostatky, ktoré boli zistené za obdobie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia sankcionujúceho iné nedostatky toho istého dohliadaného subjektu a pre riešenie súbehov obdobných skutočností. Národná banka Slovenska, v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, postupovala analogicky s pravidlami Trestného zákona. Za účelom zjednotenia postupov Národnej banky Slovenska a za účelom zabezpečenia čo najväčšej možnej predvídateľnosti jej postupov pri ukladaní sankcií sa dopĺňajú nové odseky 3 až 6, ktoré upravujú podrobné pravidlá pre rozhodovanie Národnej banky Slovenska o sankciách v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa. Práve táto oblasť v praxi vykázala nevyhnutnosť úpravy podrobnejších princípov a pravidiel, nakoľko v rámci predmetných konaní obvykle dochádza k súbehu nedostatkov, a to aj podľa rôznych právnych predpisov.

 

V ods. 3 sa zároveň, za účelom zabezpečenia čo najlepšej preskúmateľnosti rozhodnutia, výslovne ustanovuje, že Národná banka Slovenska posudzuje kritériá pre ukladanie sankcií vo vzťahu ku každému nedostatku osobitne. Osobitné odôvodnenie sa vykoná vo vzťahu k jednotlivým porušeným ustanoveniam predpisov. T. z., v prípade, ak Národná banka Slovenska postihuje viacero rovnako kvalifikovaných nedostatkov (porušenie rovnakého ustanovenia predpisu) – napríklad porušenie ustanovenia zakazujúceho používanie neprijateľných zmluvných podmienok, pričom k tomuto porušeniu došlo viacerými spôsobmi – použitím viacerých neprijateľných zmluvných podmienok, Národná banka Slovenska nemusí posudzovať kritériá pre ukladanie sankcií vo vzťahu ku každej neprijateľnej zmluvnej podmienke osobitne. 

Ako kritérium pre posudzovanie sankcií sa dopĺňa tiež počet vytýkaných nedostatkov. V rámci tohto kritéria Národná banka Slovenska posudzuje počet porušených ustanovení predpisov (napr. porušenie ustanovenia zakazujúceho používanie neprijateľných zmluvných podmienok) a v rámci nich prihliada aj na to, či sa tohto nedostatku dohliadaný subjekt dopustil viacerými spôsobmi (napr. viacerými neprijateľnými zmluvnými podmienkami).

 

V ods. 4 sa upravujú pravidlá pre prípad, kedy Národná banka Slovenska rozhoduje o uložení ďalšej pokuty za nedostatok, ktorého sa dohliadaný subjekt dopustil skôr, ako bolo vydané iné rozhodnutie, ktorým už Národná banka Slovenska uložila dohliadanému subjektu pokutu za iný nedostatok. Pôvodné rozhodnutie sa v takom prípade nezrušuje. Pôvodné rozhodnutie ostáva zachované, vrátane uloženej sankcie, pričom limitom pre nové (ďalšie) rozhodnutie je, že sankcia nesmie v súčte prekročiť hornú hranicu sadzby za prísnejšie postihnuteľný zbiehajúci sa delikt.

 

V ods. 5 sa výslovne zakotvuje možnosť Národnej banky Slovenska ukladať popri úhrnnej pokute tiež ďalšie druhy sankcií, a to podľa tohto zákona, ako aj podľa osobitných predpisov, ak by ju bolo možné uložiť za ktorýkoľvek zo zbiehajúcich sa nedostatkov.

 

V ods. 6 sa upravuje situácia, ak Národná banka Slovenska skôr uloží sankciu rozkazom o uložení sankcie za nedostatok, pričom následne zistí, že sa nejednalo len o jednotlivé porušenie, ale o systémový nedostatok dohliadaného subjektu. V takom prípade, predchádzajúce právoplatné rozkazy ostávajú zachované v celom rozsahu, vrátane uloženej sankcie. Národná banka Slovenska zohľadní pri vydávaní rozhodnutia o systémovom nedostatku, že už boli uložené sankcie za niektoré individuálne prípady, ak tieto individuálne prípady spadajú do obdobia postihovaného systémového nedostatku (najmä tým spôsobom, že pri posudzovaní rozsahu porušenia tieto skôr postihnuté individuálne prípady z rozsahu vylúči).

 

 

K bodu 41 (§ 35h ods. 7)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava, v zmysle ktorej sa 30 dňová lehota splatnosti stanovuje aj pre všetky pokuty uložené za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

 

K bodom 43 a 43 (§ 35j ods. 1 a 2)

Navrhuje sa legislatívne vyprecizovanie ustanovení § 35j ods. 1 a 2 zákona o dohľade. Pritom navrhnutou úpravou ustanovení § 35j ods. 1 zákona o dohľade (a aj súbežnými úpravami § 16 ods. 6, § 24 ods. 3 a 9 a § 26 zákona o dohľade) sa reflektuje skutočnosť, že ako dôkazné prostriedky v rámci dohľadu sú čoraz viac frekventované popri listinách aj iné dôkazné prostriedky (napríklad elektronická komunikácia medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, respektíve aplikačné programy využívané dohliadanými subjektmi pri ich činnostiach) vzhľadom na rozmach využívania elektronických technológií pri ponúkaní a realizácii finančných obchodov, respektíve finančných služieb.

 

K bodu 44 [§ 36 ods. 1 písm. c)]

Navrhuje sa z § 36 ods. 1 zákona o dohľade vypustiť doterajšie písmeno c) pre jeho obsahovú duplicitu s doterajším písmenom d), keďže hypotekárni správcovia a zástupcovia hypotekárnych správcov patria medzi osoby podľa § 36 ods. 1 doterajšieho písmena d) preznačovaného teraz na § 36 ods. 1 písmeno c) zákona o dohľade.

 

K bodu 45 (§ 36 ods. 5)

Národná banka Slovenska v záujme zvyšovania transparentnosti podnikania na finančnom trhu a informovania verejnosti zverejňuje v súlade s osobitnými predpismi aj ďalšie zoznamy a registre. Preto je potrebné doterajší rozsah registrov a zoznamov doplniť.

 

K bodu 46 (§ 37 ods. 5)

Predloženým návrhom sa zabezpečuje právna ochrana len fyzickým osobám. Whistleblowing je riešením situácie, keď na jednej strane stojí spoločnosťou očakávané zodpovedné konanie jednotlivca, a na druhej strane reálna hrozba negatívnych dopadov na jeho profesijný, ale aj osobný život. Vymedzením pojmu whistleblowing predovšetkým voči iným formám informovania (napríklad podávanie sťažností, výpoveď svedka v trestnom konaní) je daná aj základná charakteristika oznamovateľa. Vyžaduje sa vzťah k organizácii, ktorej sa oznámenie týka. Najčastejšie bude tento vzťah vyjadrený v podobe zamestnaneckého vzťahu, ale existujú aj iné formy väzby na organizáciu, napr. činnosť audítorov, poradcov, dodávateľov, subdodávateľov. Na skutočnosť, že v prípade whistleblowingu nahlasovateľom môže byť len fyzická osoba reflektuje aj zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý jednoznačne definuje, že oznamovateľom je fyzická osoba. 

 

K bodu 47 (§ 37 ods. 8)

Predloženým návrhom sa definuje výsledok správy o porušení. 

 

K bodom 48 a 49 (nadpis nad § 38a a nadpisy pod § 38a, § 38b, § 38c, § 38d a § 38e)

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 50

Legislatívne vyprecizovanie ustanovenia.

 

K bodu 51 (§ 38g a 38h)

Účelom navrhovaného ustanovenia § 38g je zabezpečenie legislatívneho rámca implementujúceho v slovenskom právnom poriadku (prostredníctvom relevantných úprav v zákone č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) budúce intervenčné právomoci, ktoré Národná banka Slovenska nadobudne podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení (dňa 1. januára 2018), resp. podľa článku 42 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení (dňa 3. januára 2018). Navrhované ustanovenie § 38g reflektuje judikatúru Súdneho dvora ES v známej právnej kauze Variola [v rozsudku vo veci Fratelli Variola, S.p.A. v. Administrazione italiana delle finanze dello Stato C-34/73 z 10. 10. 1973, Zbierka ECR 1973, 981], ale takziež v kauze Komisia proti Talianskej republike [v rozsudku vo veci C-272/83 z 28. 3. 1985, Zbierka ECR 1985, 1057], podľa ktorej je možné do vnútroštátneho právneho poriadku členského štátu EÚ preniesť a začleniť aj obsah a prvky niektorých ustanovení záväzných právnych aktov EÚ/ES (nariadení), pokiaľ sa to vykoná precízne bez zastierania ich komunitárneho pôvodu a bez modifikácie ich obsahu. Pre úplnosť možno uviesť, že táto judikatúra Súdneho dvora ES bola v SR využitá napríklad už aj v rámci tzv. generálneho zákona o eure (zákona č. 659/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

V odseku 1 ustanovenia sa v súlade so znením spomínaných nariadení upravuje podstata intervenčných právomocí, t.j. právomoc zakázať alebo obmedziť uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj príslušných finančných produktov (vymenovaných v písmene a) ) alebo – podľa písmena b) – určitú finančnú činnosť alebo postup dohliadaného subjektu, resp. inej osoby (vyplývajúcej z nariadení), a to prostredníctvom nového inštitútu – rozhodnutia o intervenčnom opatrení alebo o vydaní dočasného naliehavého intervenčného opatrenia. Cieľom spomínaného inštitútu je riešiť závažnú obavu, ohrozenie alebo riziká týkajúce sa ochrany investorov alebo riadneho fungovania a integrity finančných trhov, alebo stability finančného systému alebo jeho časti najmenej v jednom členskom štáte, ktoré súvisia s produktom, činnosťou alebo postupom podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b). Podmienky, kedy je Národná banka Slovenska ako príslušný orgán oprávnená vydať rozhodnutie, sú vymedzené v článku 17 ods. 2 nariadenia PRIIP, resp. v článku 42 ods. 2 nariadenia MiFIR. Podrobne sú ďalej rozvedené v článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 2016/1904 a článku 21 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 2017/567. Intervenčné opatrenie je správnym aktom sui generis, ktorý na rozdiel od správneho rozhodnutia upravuje povinnosti relatívne neurčitej množiny adresátov. Obsahové náležitosti takéhoto rozhodnutia sú vymedzené v odseku 2 ustanovenia. 

 

V odseku 3 je upravená otázka zverejňovania rozhodnutí o intervenčnom opatrení alebo o dočasnom naliehavom intervenčnom opatrení. Rozhodnutie o intervenčnom opatrení sa oznámi verejnosti dvoma spôsobmi: 1. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa uverejní oznámenie Národnej banky Slovenska, pričom v tomto oznámení sa uvedie aj časť rozhodnutia v rozsahu odseku 2 písmen a) až c) tak, aby bolo možné už zo samotného oznámenia identifikovať okruh právnych vzťahov, pravidlo správania a dátum, odkedy sa má aplikovať, 2. na webovom sídle Národnej banky Slovenska sa následne zverejní celé rozhodnutie.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť (podľa odseku 4 ustanovenia) zrušiť takéto rozhodnutia v prípade, ak pominuli dôvody na ich vydanie (uvedené v rozhodnutí). 

 

Vzhľadom k zvláštnej povahe rozhodnutia, ktoré nie je výsledkom konania vedeného s určitými účastníkmi administratívneho (resp. správneho) konania, odsek 5 vylučuje aplikáciu ustanovení o konaní vo veciach dohľadu podľa zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a osobitných predpisov, resp. aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní, na rozhodovanie o vydaní intervenčného opatrenia alebo o vydaní dočasného naliehavého intervenčného opatrenia. 

 

Otázka nadobudnutia záväznosti, právoplatnosti a vykonateľnosti spomínaných rozhodnutí je upravená v odseku 6. V súlade so základnými princípmi právneho štátu nemôže rozhodnutie nikoho zaväzovať skôr, ako mal možnosť sa s ním zoznámiť. Pokiaľ sa nejedná o dočasné naliehavé intervenčné opatrenie, dotknuté subjekty by mali dostať primeranú lehotu na to, aby svoje správanie prispôsobili novým povinnostiam uloženým v rozhodnutí. Vzhľadom k osobitnej povahe takéhoto rozhodnutia sa zároveň navrhuje, aby voči takýmto rozhodnutiam nebol prípustný opravný prostriedok a aby neboli preskúmateľné správnym súdom. 

 

Odsek 7 ustanovenia reflektuje požiadavku vyplývajúcu z vyššie uvedených nariadení, v zmysle ktorej môže Národná banka Slovenska rozhodnúť o vydaní intervenčného opatrenia alebo o vydaní dočasného naliehavého intervenčného opatrenia iba ak (okrem iného) riadne prekonzultovala navrhovaný zákaz, resp. obmedzenie (t.j. ich presnú povahu, resp. iné dôležité súvisiace skutočnosti), s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch, na ktoré môže mať takýto zákaz alebo obmedzenie značný vplyv. Nariadenie (EÚ) č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení v tejto súvislosti stanovuje aj požiadavku konzultácie s orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad fyzickými poľnohospodárskymi trhmi a za ich správu a reguláciu v prípade, že finančný nástroj alebo činnosť či postup, ktorých sa zákaz alebo obmedzenie týka, vážne ohrozujú fungovanie a integritu fyzických poľnohospodárskych trhov. Úlohu pomocníka a koordinátora pri tejto konzultácii vykonávajú príslušné ESA (podľa článku 18 nariadenia č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení a článku 43 nariadenia č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení).

 

V záujme zabezpečenia vysokej transparentnosti ohľadom pripravovaného intervenčného opatrenia (nie však dočasného naliehavého intervenčného opatrenia, pri ktorom, z povahy veci, takýto postup nie je možný) sa v odseku 8 navrhuje, aby Národná banka Slovenska mohla zverejniť návrh intervenčného opatrenia a stanoviť lehotu, do ktorej môžu verejnosť, resp. intervenčným opatrením dotknuté osoby, podávať vo vzťahu k takémuto návrhu podnety. Národná banka Slovenska následne bude mať povinnosť uviesť v odôvodnení vydaného intervenčného opatrenia ako sa s podnetmi vysporiadala a v prípade, ak to uzná za opodstatnené, bude môcť pripravované intervenčné opatrenie pred jeho vydaním upraviť. Predmetná konzultácia nevyplýva z vyššie uvedených nariadení a odlišuje sa od povinnej konzultácie podľa odseku 7.

 

Ustanovenie § 38h reaguje na požiadavku vyplývajúcu z článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení, podľa ktorej majú členské štáty povinnosť stanoviť pravidlá, ktorými sa zavádzajú vhodné správne sankcie a opatrenia uplatniteľné v situáciách porušenia tohto nariadenia, a prijať všetky potrebné opatrenia na zaistenie ich vykonávania. Návrh ustanovenia v tomto smere obsahovo vychádza (vo vzťahu k povahe a rozsahu sankcií, resp. opatrení, ktoré bude Národná banka Slovenska oprávnená uložiť za nedostatky zistené v činnosti dohliadaného subjektu alebo inej osoby, spočívajúce v nedodržiavaní alebo obchádzaní pravidiel stanovených a špecifikovaných v príslušných článkoch nariadenia, alebo v nedodržiavaní alebo obchádzaní vydaného intervenčného opatrenia alebo dočasného naliehavého intervenčného opatrenia) z článku 24 ods. 2 predmetného nariadenia, ustanovujúceho povahu a minimálny rozsah sankcií, resp. opatrení, ktoré budú mať členské štáty právomoc uložiť v súlade s vnútroštátnym právom. Ako vyplýva z odseku 2 navrhovaného ustanovenia, sankcie bude možné ukladať samostatne alebo súbežne a aj opakovane. V záujme reagovania na praktické aspekty súvisiace s ukladaním vyššie uvedených sankcií predmetné ustanovenie zároveň upravuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu na uloženie sankcií, otázku jej prerušenia a moment, od ktorého sa nedostatky uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste považujú za zistené. V odseku 3 je upravená skutočnosť, že uložením spomínaných sankcií nebude dotknutá zodpovednosť príslušných subjektov podľa osobitných predpisov (napr. ich zodpovednosť podľa Trestného zákona alebo Obchodného zákonníka). V odseku 4 sa navrhuje, aby sa na konanie a rozhodovanie o uložení sankcií vzťahovali ustanovenia zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov upravujúce konanie vo veciach dohľadu (§ 12 až 34), resp. ustanovenie o poriadkových opatreniach (§ 38). V odseku 5 je upravená splatnosť pokuty uloženej podľa odseku 1 písm. e) a skutočnosť, že výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. 

 

 

 

K bodom 52 až 56 (§ 40 ods. 1 až 5) 

V ustanovení § 40 zákona, upravujúcom ročné príspevky, ktoré sú Národnej banke Slovenska povinné uhrádzať príslušné dohliadané subjekty finančného trhu (prispievatelia), sa navrhujú viaceré úpravy.

 

Za účelom spravodlivejšieho nastavenia výberu ročných príspevkov a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi prispievateľov sa navrhuje úprava režimu výberu ročných príspevkov v prípade veriteľov, ktorí sú oprávnení poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby sa základ sadzby pre ročný príspevok predmetných subjektov finančného trhu (určený podľa § 40 zákona odseku 2, t.j. objem aktív vykázaných v príslušnej účtovnej závierke subjektu) pomerne znížil v závislosti od pomeru objemu pohľadávok zo spotrebiteľských úverov (t.j. činnosti dohliadanej Národnou bankou Slovenska) a celkového objemu pohľadávok z úverov poskytnutých prispievateľom k 31. decembru kalendárneho roka, resp. k poslednému dňu hospodárskeho roka tohto subjektu. Báza ročných príspevkov veriteľov, ktorí sú oprávnení poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu sa teda určí nasledovne: *objem aktív prispievateľa. Pre účely naznačeného postupu sa navrhuje vychádzať z údajov predložených Národnej banke Slovenska prostredníctvom príslušných výkazov (v rámci výkonu jej dohľadu na diaľku podľa § 35 zákona). V kontexte navrhovanej úpravy dochádza k vloženiu nového odseku 5 do § 40 zákona a k prečíslovaniu nasledovných odsekov.

 

Úprava § 40 ods. 2 zákona (tretej vety) sa navrhuje aj v záujme reflektovania skutočnosti, že podľa § 3 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov môže byť účtovným obdobím prispievateľa (okrem kalendárneho roka) aj hospodársky rok, t.j. obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. Súčasné znenie ustanovenia túto skutočnosť nezohľadňuje a v prípade, ak sú základom sadzby pre ročné príspevky aktíva prispievateľa, stanovuje, že pre výpočet ročného príspevku je rozhodujúci objem aktív vykázaných v (ustanovením špecifikovanej) účtovnej závierke prispievateľa zostavenej k 31. decembru kalendárneho roka.

 

V kontexte transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení (resp. tzv. balíku MiFID 2) do slovenského právneho poriadku budú v rámci slovenského finančného trhu oprávnení (na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska) od 3. januára 2018 pôsobiť poskytovatelia služieb vykazovania údajov - konkrétne poskytovatelia schváleného mechanizmu zverejňovania (APA), poskytovatelia konsolidovaného informačného systému (CTP) a poskytovatelia schváleného mechanizmu podávania správ (ARM). S ohľadom na skutočnosť, že predmetné subjekty budú podľa § 40 ods. 1 zákona prispievateľmi, sa navrhuje ustanovenie najnižšej a najvyššej výšky pevnej sumy, ktorú môže Banková rada Národnej banky Slovenska určiť ako ročný príspevok týchto prispievateľov na príslušný kalendárny rok, pričom sa rozlišuje, či pôjde o právnickú osobu (§ 40 ods. 3 zákona) alebo fyzickú osobu (§ 40 ods. 4 zákona). 

 

Úpravy § 40 (v odsekoch 1 až 3) sa navrhujú aj v záujme dosiahnutia väčšej právnej istoty a jednoznačnosti v otázke aplikácie predmetného ustanovenia zákona na dohliadané subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorým povolenie na činnosť udeľuje príslušný (zahraničný) orgán dohľadu a ktoré sú na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska oprávnené na území Slovenskej republiky vytvárať alebo spravovať fondy (napríklad tuzemské subjekty kolektívneho investovania podľa § 4 ods. 2 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov). V tejto súvislosti sa navrhuje, aby boli tieto dohliadané subjekty považované za prispievateľov a aby základom sadzby pre ich ročné príspevky bol (s ohľadom na špecifiká ich pôsobenia na slovenskom finančnom trhu) iba objem aktív predstavujúcich majetok vo fondoch spravovaných na území Slovenskej republiky takýmto prispievateľom, či už prostredníctvom pobočky alebo bez zriadenia pobočky na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb. Úprava § 40 ods. 3 zákona sa v naznačenom kontexte navrhuje s cieľom jednoznačného vyjadrenia skutočnosti, že prispievateľmi sú aj dohliadané subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktoré nespĺňajú vyššie uvedené kritérium (t.j. vytváranie alebo spravovanie fondov na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska), avšak vykonávajú na území Slovenskej republiky inú dohliadanú činnosť, či už prostredníctvom pobočky alebo bez zriadenia pobočky na základe práva slobodného poskytovania služieb, napr. ponúkajú a distribuujú na slovenskom finančnom trhu zahraničné fondy, pričom sadzba ich ročného príspevku sa určuje pevnou sumou s ohľadom na charakter ich pôsobenia na území Slovenskej republiky a súvisiace aspekty výkonu dohľadu nad nimi. 

 

Okrem vyššie uvedených skutočností sa v § 40 ods. 3 a 4 navrhujú aj legislatívno-technické úpravy.

 

K bodu 57 (§ 40 ods. 10)

Navrhuje sa vyprecizovať pôvodné znenie § 40 ods. 9 (po navrhnutých zmenách ods. 10) zákona o dohľade, pričom navrhnutou úpravou sa legislatívne prispieva k zefektívneniu postupu pri výbere ročných príspevkov a zároveň navrhnutá úprava reflektuje obsahovo súvisiace aj analogické ustanovenia iných právnych noriem, napríklad § 46 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 63 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 58 (§ 40 ods. 12 a § 41 ods. 3)

Navrhuje sa legislatívna úprava postupu podľa § 40 ods. 12 a § 41 ods. 3 zákona o dohľade tak, aby sa postupovalo rovnako ako sa napríklad postupuje podľa § 8 ods. 16 zákona o úveroch na bývanie (zákona č. 90/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov), § 15 ods. 9 a § 18 ods. 10 písm. a) bodu 2 zákona o zavedení eura v SR (zákona č. 659/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov) a § 7 ods. 7 zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu (zákona č. 371/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 59 (§ 40a ods. 3)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava § 40a ods. 3 zákona o dohľade, ktorou sa zohľadňuje navrhnuté doplnenie zákona o dohľade o § 40 nový odsek 5 a zároveň preznačenie (prečíslovanie) doterajších odsekov 5 až 11 na § 40 odseky 6 až 12 zákona o dohľade.

 

K bodu 60 (§ 43 ods. 3)

Navrhnutou úpravou § 43 ods. 3 sa explicitne ustanovuje, že pravidlá pre opravu zrejmých chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností v rozhodnutiach vo veciach dohľadu sa použijú aj na iné písomnosti vyhotovené v rámci konania vo veciach dohľadu.

 

K bodu 61 (§ 45f) 

Navrhnuté znenie prechodných ustanovení v novom § 45f súvisí s úpravami podľa navrhnutej novelizácie ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom. Pritom navrhnuté prechodné ustanovenia v novom § 45f zákona o dohľade nad finančným trhom sú obsahovo rovnaké ako analogické štandardné prechodné ustanovenia ďalších zákonov v oblasti finančného trhu, napríklad ustanovenia § 122s a § 122y zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákonov č. 132/2013 Z. z. a č. 299/2016 Z. z.), § 173r ods. 1 a 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 42a ods. 5 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 101 ods. 1 a § 101e zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 220a zákona o kolektívnom investovaní (zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 123ao ods. 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení (zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.), § 87n ods. 4 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.), § 43f ods. 1 a 2 Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 140/2014 Z. z.), § 25g a § 25i zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákonov č. 438/2015 Z. z. a č. 299/2016 Z. z.) a § 28a zákona o úveroch na bývanie (zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 299/2016 Z. z.). Navrhnutými prechodnými ustanoveniami sa zároveň do určitej miery prispieva aj k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad finančným trhom. 

Pritom možno pre úplnosť uviesť, že do pripravovaného návrhu zákona sa navrhuje doplnenie nového § 45f vzhľadom na skutočnosť, že predmetom legislatívneho procesu už v Národnej rade SR je návrh zákona (parlamentná tlač 499), ktorým sa do zákona č.747/2004 Z. z. navrhuje vložiť nový §45e s predpokladanou účinnosťou už na jeseň 2017 v súvislosti so zabezpečovaním inej aproximácie a implementácie práva EÚ.

 

K bodu 62

Doplnenie transpozičnej prílohy.

 

 

 

 

K čl. XI

 

K bodu 1

Navrhuje sa upraviť § 83 ods. 1 písm. j) zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby sa rovnaké podmienky pre ukončenie prevádzkovania podniku finančnej inštitúcie po vyhlásení konkurzu vzťahovali na všetky druhy slovenských finančných inštitúcií uvedené § 176 odseku 1 alebo odseku 5, pretože pre všetky tieto druhy finančných inštitúcií je enormne dôležitý deň ukončenia prevádzkovania podniku po vyhlásení konkurzu aj preto, lebo ide o rozhodujúci deň pre určenie splatnosti nesplatných záväzkov a pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ktoré sú v prípade finančných inštitúcií kľúčovou časťou ich majetku podliehajúceho konkurzu.

 

K bodu 2

Navrhuje sa doplniť § 95 novým odsekom 5, ktorým sa dopĺňa výnimka z pravidla o posudzovaní, či sa jedná o spriaznenú pohľadávku. V prípade ak kryté dlhopisy banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, nakúpi napríklad materská banka a následne ich predá tretej osobe, ktorá nie je spriaznená ani s materskou, ani s bankou, ktorá emitovala tento krytý dlhopis, tak v prípade konkurzu banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, sa takýto krytý dlhopis nepovažuje za spriaznenú pohľadávku.

 

K bodu 3

V súvislosti so zmenami v § 195 ods. 6 sa do § 176 ods. 5 dopĺňa aj veriteľ podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie.

 

K bodu 4

Navrhovaným znením v § 178 sa rozširuje sa okruh členov veriteľského výboru v prípadoch, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov.

 

K bodu 5

Zavádza sa odlišný režim splatnosti záväzkov, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, ktoré vznikli z krytých dlhopisov pred vyhlásením konkurzu banky, a to podľa § 67 ods. 9 až 13 zákona o bankách.

 

K bodu 6

Ustanovením § 195 ods. 6 sa upravuje postup správcu pri informovaní dlžníkov zo zmlúv z úverov na bývanie, ktoré patria medzi hypotekárne úvery účelovo určené na účely presne vymedzené v zákone o úveroch na bývanie o účely o ukončení prevádzkovania podniku veriteľa, ktorý je poskytovateľom týchto úverov na bývanie. Zároveň sa (obdobne ako je to pri hypotekárnych úveroch poskytovaných bankou, ktorá je emitentom krytých dlhopisov) dopĺňa možnosť spotrebiteľa predčasne splatiť svoj úver z vlastného podnetu bez akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s týmto predčasným splatením počas troch mesiacov po ukončení prevádzkovania podniku veriteľa správcom.

 

K bodu 7

Doplnením nového ustanovenia § 195a sa upravuje postup zaobchádzania s oddelenou podstatou zabezpečených veriteľov, ktorými sú majitelia krytých dlhopisov v rámci konkurzu banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. Upravuje sa postup pre prevod programu krytých dlhopisov na nového nadobúdateľa (identicky ako v prípade nútenej správy), prípadne speňaženia pohľadávok z hypotekárnych úverov, ktoré tvoria súčasť aktív krycieho súboru podľa zákona o bankách, odplatným postúpením na tretiu osobu, ktorou môže byť len banka, pobočka zahraničnej banky alebo iný veriteľ poskytujúci úvery na bývanie podľa zákona o úveroch na bývanie, ako aj spôsob uspokojenia pohľadávok majiteľov krytých dlhopisov z oddelenej podstaty a jej konečného speňaženia. Obdobne ako pri úveroch na bývanie v § 195 ods. 6 sa v § 195a ods. 10 rieši postup správcu pri ukončení prevádzkovania podniku banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. Tzn. správca je povinný bezodkladne po ukončení prevádzkovania podniku banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, oznámiť dlžníkom zo záväzkov zodpovedajúcim pohľadávkam z hypotekárnych úverov, ktoré tvoria súčasť aktív krycieho súboru podľa zákona o bankách toto ukončenie prevádzkovania podniku a aj lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace odo dňa ukončenia prevádzkovania podniku, počas ktorej je dlžník oprávnený predčasne splatiť svoj záväzok z vlastného podnetu bez akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s týmto predčasným splatením, a po uplynutí ktorej možno vynucovať zosplatnenie takýchto hypotekárnych úverov. 

 

K bodu 8

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie pre prípadné konkurzné konanie hypotekárnej banky.

 

 

 

 

K čl. XII

 

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu v zákone č. 483/2001 Z. z. súvisiacu s nahradením hypotekárnych záložných listov krytými dlhopismi.

 

K bodu 2, 43

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 a 19 v § 7 a úpravu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2 . 

 

 

 

K bodu 3, 30, 35, 45

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zabezpečenie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") aj v spojitosti s úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2

Vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté z dôvodu záverov Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová. V zmysle uvedeného rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES je uvedené, že ,,členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.“

Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže obsahovať aj prípadné iné zmluvné podmienky zakotvené v čl. 10 ods. 2 písm. u) smernice 2008/48/ES, avšak tieto podmienky musia byť individuálne dohodnuté so spotrebiteľom v rámci ich úverového zmluvného vzťahu, ako to vyplýva z bodu 57 predmetného rozsudku.  Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. u)  smernice 2008/48/ES by sa nemalo podľa bodu 58 rozsudku vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.

Ak by sme predmetné ustanovenia ponechali v zákone č. 129/2010 Z. z., Slovenská republika by išla nad rámec podmienok stanovených smernicou.

Súčasne zákon neobmedzuje veriteľa v tom, aby nad rámec zákona dohodol so spotrebiteľom doplnenie ustanovení, ktoré pomáhajú spotrebiteľovi pochopiť rozsah jeho záväzku. V záujme každého veriteľa, ktorého zámerom je zodpovedné podnikanie a poskytovanie spotrebiteľských úverov je poskytnutie čo najkomplexnejšieho rozsahu informácií. Veriteľ môže do zmluvy uviesť aj ďalšiu informáciu, napr. odplatu pre daný spotrebiteľský úver. 

 

K bodu 4, 32

Zosúladenie so znením smernice 2008/48/ES.

 

K bodu 5

Navrhovanou právnou úpravou sa implementuje čl. 57 a 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014.

 

K bodu 6

Oprava odkazu pri osobitných ustanoveniach o informáciách poskytovaných pred uzavretím niektorých zmlúv o spotrebiteľskom úvere a zosúladenie so znením smernice 2008/48/ES.

 

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 v § 7. Doplnenie v nadväznosti na aplikáciu registra úverov v spojitosti so zákonom o úveroch bývanie. 

 

K bodu 8, 13, 15, 16, 20, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 38, 42, 44

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 a 19 v § 7.

 

K bodu 9

Doplnenie v nadväznosti na aplikáciu registra úverov v spojitosti so zákonom o úveroch bývanie.

Navrhovanou zmenou ustanovenia § 7 ods. 7 sa rieši povinnosť právnych nástupcov veriteľov poskytovať do registra údaje o zmenách alebo ukončení zmlúv o spotrebiteľských úveroch alebo zmlúv o úveroch na bývanie aj po zániku alebo odobratí ich povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie alebo bankového povolenia a po postúpení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to až do ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. do zániku záväzkov spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zánikom povolenia a postúpením pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedochádza k zániku zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ani k zániku záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto je potrebné, aby údaje v registri boli aj naďalej aktualizované s cieľom zabezpečiť správnosť údajov v registri na účely posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely predchádzania námietkam a sťažnostiam spotrebiteľov proti správnosti údajov v registri alebo správnosti zápisu údajov v registri a s tým súvisiacich škôd.   

 

K bodu 10

Zavedenie povinnosti vytvorenia elektronického overovania informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa veriteľom za účelom čo najrýchlejšej a najefektívnejšej výmeny informácií. Uvedené je jedna z častí procesu overovania informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa. Veriteľ overuje len ten príjem, ktorý je možné overiť v Sociálnej poisťovni. SZČO, resp. spotrebitelia, ktorí majú príjem v zahraničí uvádzajú tieto skutočnosti veriteľovi. V prípade ako tieto, je zrejmé, že spotrebitelia nebudú mať zaznamenaný príjem v Sociálnej poisťovni.

 

K bodu 11

Doplnenie povinnosti prevádzkovateľa registra informovať Národnú banku Slovenska o ukončení vykonávania činnosti registra údajov o spotrebiteľských úveroch. 

 

K bodu 12, 14, 28

Doplnenie ustanovenia limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu Národnou bankou Slovenska reaguje na silný rast zadlženosti domácností. Keďže zadlženosť slovenských domácností sa od roku 2010 zdvojnásobila a vyššia miera zadlženosti zároveň zvyšuje citlivosť domácností na možný negatívny vývoj v budúcnosti, je potrebné nastaviť uvedený limit.

 

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 a 19 v § 7.

Doplnenie ustanovenia limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu Národnou bankou Slovenska reaguje na silný rast zadlženosti domácností. Keďže zadlženosť slovenských domácností sa od roku 2010 zdvojnásobila a vyššia miera zadlženosti zároveň zvyšuje citlivosť domácností na možný negatívny vývoj v budúcnosti, je potrebné nastaviť uvedený limit.

 

 

K bodu 18

Doplnenie ustanovenia limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu Národnou bankou Slovenska reaguje na silný rast zadlženosti domácností. Keďže zadlženosť slovenských domácností sa od roku 2010 zdvojnásobila a vyššia miera zadlženosti zároveň zvyšuje citlivosť domácností na možný negatívny vývoj v budúcnosti, je potrebné nastaviť uvedený limit.

Vymedzenie účelu, na ktorý overuje Sociálna poisťovňa informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa pre veriteľov. 

Veriteľovi sa ukladá nová povinnosť, kedy pri preverovaní a výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, veriteľ overuje informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa prostredníctvom externých zdrojov - Sociálnej poisťovne. Táto povinnosť nadväzuje na povinnosť prevádzkovateľa registra v § 7 odsek 8.

 

K bodu 19

Upresnenie účelu pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa.

 

 

K bodu 21

Uvedené ustanovenie je prospotrebiteľským riešením, kedy v prípade neočakávaných finančných ťažkostí na strane spotrebiteľa, je možné predĺžiť limit pre lehotu splatnosti najviac do šiestich mesiacov.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 a 19 v § 7.

 

K bodu 29

Ustanovenie uvádzať v záhlaví zmluvy slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare má podporiť informovanosť spotrebiteľa a zabezpečiť istotu pri aplikácií príslušných zákonov, predovšetkým zamedziť obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z. z. prostredníctvom iných zákonov.

 

K bodu 31

Úprava zohľadňuje situáciu, kedy spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, pričom za postačujúce sa považuje uvedenie dátumu narodenia. 

 

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zosúladenie so smernicou 2008/48/ES. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. 

 

K bodu 34

V novom odseku 15 ide o presunutie a úpravu pôvodného znenia § 9 ods. 2 písm. z). Znenie je vecne rovnaké, ale posúva sa povinnosť veriteľov aplikácie zverejnenej ročnej percentuálnej miery nákladov z 15 do 20 kalendárnych dní.

Odsek 16 upravuje právo spotrebiteľa, ktorý môže požiadať o výpočet odplaty jeho spotrebiteľského úveru. 

Odsek 17 upravuje identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom v prípade, že vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby (napr. pri splátkovom predaji alebo lízingu), kedy musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy jasné, kto je vlastníkom tovaru alebo služby a za akých podmienok spotrebiteľ môže nadobudnúť vlastnícke práva k tomuto tovaru alebo službe.

Odsek 18 reaguje na prax, pričom sa zavádza povinnosť zhotovenia fotokópie spotrebiteľovi. Jedenkrát za obdobie trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezplatne a následne za účelne vynaložené náklady veriteľa. 

Odsek 19 obdobne ako v prípade ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. sa formuluje režim spojený s neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na rozdiel od ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. sa však nevymedzuje dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže pre tieto prípady vymedzujú dôvody neplatnosti osobitné predpisy, napríklad ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré počnúc 1. júnom 2014 reguluje neplatnosť spotrebiteľských zmlúv v prípade, že odplata stanovená za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v rozpore so zákonom prevyšuje najvyššie prípustnú výšku odplaty ustanovenú vykonávacím nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Vzhľadom na uvedené, navrhované znenie plynule nadväzuje na ustanovené právne účinky porušenia § 53 ods. 6 OZ a vymedzuje výhradne práva spotrebiteľa spojené s povinnosťou vrátiť skutočne požičané peňažné prostriedky v prípade neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu porušenia citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zásade platí, že spotrebiteľ môže požičané prostriedky osobe, ktorá bola v neplatnej zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ vrátiť naraz. Podstata zvýšenej ochrany spotrebiteľa však primárne spočíva v tom, že skutočne požičané peňažné prostriedky má spotrebiteľ právo vrátiť osobe v neplatnej zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako veriteľ v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Osoba, ktorá peňažné prostriedky spotrebiteľovi poskytla je povinná toto právo spotrebiteľa strpieť. Ustanovenie však pripúšťa aj inú dohodu veriteľa a spotrebiteľa, táto však musí byť prejavom ich zmluvnej autonómie a v žiadnom prípade nemôže popierať právny režim navrhovaného ustanovenia alebo inak poškodzovať spotrebiteľa.

 

 

K bodu 36 a 37

Zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pričom na základe uvedeného sú upravené dôsledky porušenia povinností.

 

K bodu 39

S ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného predpisu, sa zavádza novým ustanovením možnosť spotrebiteľa podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

 

K bodu 40, 41

Do zákona sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa vydania potvrdení pri úplnom alebo čiastočnom predčasnom splatení spotrebiteľského úveru. Veriteľ je povinný vydať spotrebiteľovi potvrdenie bezodkladne, v zložitých prípadoch najneskôr do siedmich pracovných dní od prijatia žiadosti. Za zložité prípady sa považuje napr. technická náročnosť výpočtu, ak ju veriteľ nevykonáva priamo v mieste obchodnej činnosti, existencia osobitného pracoviska pre riešenie výpočtov zostatku spotrebiteľských úverov. 

 

K bodu 46

Prechodné ustanovenia sa zavádzajú s ohľadom na potrebu prevedenia, resp. postúpenia pohľadávok, keďže sa legislatívnou zmenou účinnou od 23. decembra 2015, znemožnilo právo prevedenia pohľadávok. Uvedené prechodné ustanovenia sú časovo ohraničené do jedného roka od účinnosti zákona.

Prechodné ustanovenie v druhom odseku odkazuje na novelizáciu § 7 ods. 7 tretia veta; uvedené ustanovenie sa použije iba na tie fyzické, alebo právnické osoby, ktorým zaniklo, resp. bolo odobraté povolenie alebo povolenie podľa osobitného predpisu po 30. apríli 2018. 

 

K bodu 47

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa navrhuje zmena spresňujúca spôsob počítania období pri poskytnutí úveru a jeho splácaní pre účely výpočtu RPMN.

 

K bodu 48

Slovný popis rovnice nezodpovedá samotnému matematickému zápisu rovnice. Ide o zosúladenie popisu so skutočným výpočtom.

 

K čl. XIV

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b) upravujúce záväzky, ktoré nepodliehajú kapitalizácii, sa formulačne upravuje v nadväznosti na novú právnu úpravu v zákone o bankách, ktorá zavádza nový koncept spojený s vydávaním krytých dlhopisov.

 

 

K čl. XV

K bodu 1, 2 

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu v zákone 483/2001 Z. z. súvisiacu s nahradením hypotekárnych záložných listov krytými dlhopismi.

 

K bodu 3 (§ 1 ods. 6 a 7)

V súvislosti s nahradením štátneho príspevku pre mladých daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je nutné presne vymedziť, na ktoré z úverov na bývanie sa bude daňový bonus na zaplatené úroky vzťahovať. Z tohto dôvodu je do zákona č. 90/2016 Z. z. doplnená definícia špeciálneho typu úveru na bývanie, ktorá v základných črtách súvisiacich s poskytovaním štátneho príspevku pre mladých korešponduje so súčasnou definíciou hypotekárneho úveru v zákone o bankách.

Z dôvodu zabezpečenia účelovosti daňovo zvýhodnených úverov na bývanie musia banky zabezpečiť úverovú dokumentáciu tak, aby pri potvrdzovaní údajov pre uplatnenie daňového bonusu nedošlo k prelínaniu rôznych účelov.

 

K bodu 4

Navrhovanou právnou úpravou sa implementuje čl. 57 a 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014.

 

K bodu 5 (§ 7 ods. 5)

Z dôvodu nahradenia štátneho príspevku pre mladých konceptom daňového bonusu na zaplatené úroky zaniká povinnosť veriteľa poskytovať spotrebiteľom informácie podľa § 7 ods. 5 a z tohto dôvodu je nutné toto ustanovenie vypustiť. 

 

K bodu 6 (§ 7 ods. 7)

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s vypustením § 7 ods. 5.

 

K bodu 7, 9, 10, 13

Doplnenie ustanovenia limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu Národnou bankou Slovenska reaguje na silný rast zadlženosti domácností. Keďže zadlženosť slovenských domácností sa od roku 2010 zdvojnásobila a vyššia miera zadlženosti zároveň zvyšuje citlivosť domácností na možný negatívny vývoj v budúcnosti, je potrebné nastaviť uvedený limit.

 

K bodu 8

Uvedené ustanovenie je prospotrebiteľským riešením, kedy v prípade neočakávaných finančných ťažkostí na strane spotrebiteľa, je možné predĺžiť limit pre lehotu splatnosti najviac do šiestich mesiacov. 

 

K bodu 11

Veriteľovi sa ukladá nová povinnosť, kedy pri preverovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie, veriteľ overuje informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Táto povinnosť nadväzuje na povinnosť prevádzkovateľa registra v § 8 odsek 25.

 

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava pre upresnenie účelu výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

 

K bodom 14, 16, 18, 22

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti vloženie nového odseku 25 v § 8.

K bodu 15

Zavedenie povinnosti vytvorenia elektronického prepojenia prevádzkovateľa registra so Sociálnou poisťovňou za účelom čo najrýchlejšej a najefektívnejšej výmeny informácií. Je to jedna z častí procesu overovania informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa, kedy veriteľ overuje informácie práve prostredníctvom registra údajov o spotrebiteľských úveroch.

 

K bodu 17 (§ 8 ods. 33)

Z dôvodu nahradenia štátneho príspevku pre mladých konceptom daňového bonusu na zaplatené úroky stráca výnimka v § 33 písm. e) svoje opodstatnenie, a preto sa vypúšťa.

 

K bodu 19

Precizovanie ustanovenia týkajúceho sa amortizačnej tabuľky, kedy je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis amortizačnej tabuľky všetkých budúcich aj zaplatených splátok.

 

K bodu 20

Zakazuje sa aby veriteľ a jeho právny nástupca mohli vynucovať predčasné splácanie pohľadávok z určených úverov na bývanie, to platí aj pri zrušení a likvidácii takého veriteľa alebo jeho nástupcov, čím sa zachováva ochrana dlžníkov zo zmlúv o úveroch na bývanie.

 

K bodu 21

S ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určením právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného predpisu, sa zavádza novým ustanovením možnosť spotrebiteľa podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie.

 

K bodom 23 a 25 (§ 26a a príloha č. 4)

V súvislosti s nahradením štátneho príspevku pre mladých daňovým bonusom na zaplatené úroky je dôležité doplniť povinnosť veriteľovi vystaviť spotrebiteľovi na jeho požiadanie potvrdenie na priznanie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Potvrdenie sa vydáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 tohto zákona, a obsahuje všetky potrebné informácie na uplatnenie si tohto daňového bonusu na zaplatené úroky. 

Z navrhovanej právnej úpravy § 33a ods. 8 zákona o dani z príjmov je zrejmé, že sa zníži daň daňovníka, ktorý je dlžníkom a podľa § 33a ods. 4 písm. c) nárok na daňový bonus nevzniká spoludlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že logicky si o potvrdenie bude žiadať len dlžník a nie spoludlžník alebo spoludlžníci; ak by oň aj požiadal/li, pre vydanie takéhoto potvrdenia však neexistuje právna opora. Potvrdenie pre dlžníka sa predkladá raz ročne na jednu zmluvu zamestnancom  zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a daňovníkom, ktorý podáva daňové priznanie správcovi dane.

Vzhľadom na to, že zákon ustanovuje, že nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká daňovníkovi (ďalej aj „dlžník“) len na základe jednej zmluvy a na jednu nehnuteľnosť, mal by tento dlžník, ktorý spĺňa podmienky pre priznanie tohto bonusu, požiadať o potvrdenie len na jednu takúto zmluvu, aby splnil zákonné podmienky, pričom prvotné vyhodnotenie, či sú tieto podmienky splnené, je na daňovníkovi. Daňový úrad však môže následne v rámci výkonu kontroly splnenie týchto podmienok preveriť. Samozrejme, ak má tento dlžník uzatvorených v tej istej banke viac zmlúv o úvere na bývanie v jednom časovom období, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie, banka v potvrdení túto skutočnosť uvedie. Ak má dlžník uzatvorených v tej istej banke alebo aj v iných bankách viac zmlúv o úvere na bývanie v jednom časovom období, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie, je na rozhodnutí dlžníka, na ktorú z týchto zmlúv si daňový bonus bude uplatňovať a len na tú zmluvu si vyžiada vystavenie potvrdenia. Ak má však daňovník uzavretých v jednom kalendárnom roku viac zmlúv, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie, ktoré sa však časovo neprekrývajú, v takomto ojedinelom prípade bude predkladať daňovník dve potvrdenia, každé za alikvotnú časť kalendárneho roka (za príslušné mesiace z prvej zmluve  a za príslušné mesiace splácania úrokov z druhej zmluvy (§ 33a ods. 7 druhá a tretia veta).

 

 

K bodu 24 (§ 28b)

Z dôvodu nahradenia štátneho príspevku pre mladých daňovým bonusom na zaplatené úroky a s tým súvisiacich zmien v § 7 ods. 5 a § 8 ods. 33 písm. e) týkajúcich sa informačných povinností o ročnej percentuálnej miere nákladov a posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie je nutné doplniť prechodné ustanovenia tak, že sa:

  1. povinnosť podľa § 7 ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 vzťahuje na zmluvu o úvere na bývanie podľa § 7 ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 uzatvorenú pred 1. januárom 2018.
  2. ustanovenie § 8 ods. 33 písm. e) v znení účinnom do 31. decembra 2017 uplatňuje na zmluvu o hypotekárnom úvere poskytnutom mladému poberateľovi hypotekárneho úveru pred 1. januárom 2018.“.

 

 

 

K čl. XVI

Navrhovaná účinnosť zákona je:

  • 15. decembra 2017 – čl. X (zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom)
      okrem bodov 52 až 59 (ročné príspevky, ktoré sú Národnej banke
      Slovenska povinné uhrádzať príslušné dohliadané subjekty
      finančného trhu (prispievatelia)),

 

  • 1. januára 2018 – čl. I (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách) okrem bodu 33 (§ 76 –
      stresové testovanie),

– čl. II (zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch),

– čl. III (zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení),

– čl. IV (zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke SR),

– čl. V (zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách),

– čl. VII (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov),

– čl. VIII (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení),

– čl. IX (zákon č. 650/2004 Z .z. o doplnkovom dôchodkovom sporení),

– čl. X (zákon č. 747/2004) – body 52 až 59 týkajúce sa ročných príspevkov,

– čl. XI (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii),

– čl. XII (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) – bod 1
  súvisiaci s krytými dlhopismi a bod 39 súvisiaci s ochranou spotrebiteľa,

– čl. XIII (zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní),

– čl. XIV (zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom
  trhu),

– čl. XV (zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie) – body 1, 2 a 20
  súvisiace s krytými dlhopismi, body 3, 5, 6, 17, 23 až 25 súvisiace
  s daňovým bonusom na zaplatené úroky a bod 21 súvisiaci s ochranou
  spotrebiteľa, 

  • 30. apríla 2018 – čl. VI (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) – bod 6,
  • 1. mája 2018 – čl. VI (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) – body 1 až 5,

– čl. XII (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) – body 2 až 4,
  6 až 38, 40 až 48,

– čl. XV (zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie) – body 7 až 16, 18, 19
  a 22,

  • 1. júl 2018 – čl. XII (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) – bod 5,

– čl. XV (zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie) – bod 4,

  • 1. január 2019 – čl. I (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách) – bod 33 (§ 76 – stresové
      testovanie).

 

 

 

 

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 16. augusta 2017.

 

 

 

 

 

 

 

Robert  F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Peter K a ž i m í r, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Jozef  M a k ú c h, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 264/2017, dátum vydania: 08.11.2017

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť 

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). 

 

Návrh zákona vychádza z Plánu legislatívnych úloh na rok 2017 v súvislosti s plnením Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

 

S prihliadnutím na úlohu č. 4 v mesiaci august Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 bola do návrhu zákona zapracovaná aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016), a to             s cieľom vyhnúť sa súčasnému prerokúvaniu dvoch novelizácií zákona kódexového typu. Predkladanou právnou úpravou sa do slovenského právneho poriadku zavádzajú aj implementačné pravidlá pre insolvenčné konanie upravené v nariadení Európskeho parlamentu    a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015)         v platnom znení.

 

V čl. I sa navrhuje novelizácia Obchodného zákonníka, ktorej cieľom je zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností. Navrhuje sa taktiež posilniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ako aj spoločníkov obchodných spoločností         v prípadoch, v ktorých uskutočňujú úkony poškodzujúce spoločnosť a precizovať pravidlá pre tvorbu a rozdelenie tzv. iných vlastných zdrojov. Návrh zákona tak reaguje na aplikačné problémy spojené s reťazovými zlúčeniami/splynutiami realizovanými s cieľom vyhnúť sa riadnemu plneniu povinností, či už pri likvidácii spoločností alebo ich úpadku, ako aj na rôzne prístupy vytvorené praxou pri tvorbe kapitálových fondov, ktorých možnosť tvorby zo zákona implicitne vyplýva, ale nie je jasne regulovaná.

 

Sprísnenie povinností štatutárnych orgánov spoločností sa týka najmä prípadov „faktickej likvidácie“ obchodnej spoločnosti tým, že sa využijú „služby“ tzv. bielych koní a taktiež prípadov, ak posledný jediný štatutár sa vzdá svojej funkcie a spoločnosť ostane bez štatutára.

 

V nadväznosti na novelizáciu Obchodného zákonníka sa v ďalších novelizačných článkoch vstupuje do Exekučného poriadku vo väzbe na právnu úpravu diskvalifikácie (čl. III), zákona o účtovníctve a zákona o dani z príjmov vo vzťahu k úprave kapitálového fondu z príspevkov akcionárov (čl. V a VIII), zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k vydávaniu písomného súhlasu Sociálnej poisťovne v súvislosti s údajmi zapísanými v obchodnom registri (čl. VI) a zákona o obchodnom registri, pokiaľ ide o zavedenie povinnosti spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí dať vyhotoviť správu audítora o zistených skutočnostiach a uložiť ju do zbierky listín, zmenu pri preukazovaní ustanovenia do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena podpisovými vzormi s úradne osvedčeným podpisom v prítomnosti notára alebo povereného zamestnanca obce, ako aj zmeny pri preverovaní skutočností pred zápisom zmeny spoločníka do obchodného registra zo strany registrového súdu (čl. VII).

 

V čl. II sa navrhuje doplnenie Trestného zákona zavedením skutkovej podstaty nového trestného činu – nekalá likvidácia, ktorý má postihovať tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na prevádzaní majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone.

 

V čl. IX (zákon o konkurze a reštrukturalizácii) sa navrhuje v súvislosti s opatreniami podľa čl. I najmä sprísniť zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas         a  postihnúť aj také prípady, v ktorých nedošlo, resp. ani nemohlo dôjsť k otvoreniu konkurzu (čo bol predpoklad na vyvodzovanie zodpovednosti), keďže dlžník bol vymazaný z Obchodného registra alebo konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo zastavené pre nedostatok majetku dlžníka. Tiež sa navrhuje riešiť prípady svojvoľného popierania pohľadávok veriteľov                 v konkurze a zosúladiť inštitút záverečného vyrovnania ziskov a strát s právnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka.

 

V nadväznosti na právnu úpravu oddlženia sa v čl. IV (zákon o bankách) upravuje otázka zriadenia a vedenia osobitného účtu dlžníka, na ktorý sa poukáže nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka, ako aj rozsah bankových služieb, poskytovaných k tomuto účtu. V čl. X (zákon        o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi) sa precizuje súčasná právna úprava   v záujme zamedziť špekuláciám pri osobnom bankrote tak, že dlžník môže v zásade uzavrieť dohodu o splátkach v Centre právnej pomoci len osobne.

 

V čl. XI sa navrhuje novelizácia zákona o Obchodnom vestníku, ktorou sa zohľadňuje nová právna úprava autentifikácie podľa zákona o e-Governmente, a jej účelom je umožniť osobám disponujúcim aktivovanou elektronickou schránkou priame využitie elektronických služieb Obchodného vestníka bez nutnosti registrácie. 

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

 

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Materiál má vplyv na podnikateľské prostredie, a to tak pozitívny, ako aj negatívny. 

 

Návrh zákona bol dňa 8. augusta 2017 prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a dňa 14. augusta 2017 Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky. Vláda návrh zákona prerokovala a schválila dňa 16. augusta 2017.

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie 

 

 

1. Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

 

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

 

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

 

a) je upravená v práve Európskej únie

 

- primárnom

 

čl. 49, čl. 50 ods. 1 a 2 (g), čl. 114, 115 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, 

 

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

 

1. legislatívne akty 

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 110, 29.4.2011) v platnom znení

 

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v EÚ L 141, 5.6.2015) v platnom znení

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016)

 

2. nelegislatívne akty

 

-

 

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002) v platnom znení

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005) v platnom znení

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. EÚ L 224, 16.8.2006)

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/63/ES z 13. novembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/855/EHS a 82/891/EHS, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením akciových spoločností (Ú. v. EÚ L 300, 17.11.2007)

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/109/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS, 78/855/EHS, 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia (Ú. v. EÚ L 259, 2.10.2009) v platnom znení

 

 

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

 

 

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: 

 

  1. a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016) je potrebné transponovať do 9. júna 2018.

 

 

  1. b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

 

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády bola určená na august 2017.

 

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

Proti Slovenskej republike nie je začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

 

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

 

Smernica transponovaná predmetným návrhom zákona v plnom rozsahu.

 

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

 

Stupeň zlučiteľnosti – úplný   

 

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: 

 

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1.  Základné údaje

  Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 

  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Charakter predkladaného materiálu

   Materiál nelegislatívnej povahy

 Σ  Materiál legislatívnej povahy 

 

   Transpozícia práva EÚ 

 

  Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok:    20.3.2017
Ukončenie: 3.4.2017

  Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2017

  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*

august 2017

 

 

  2.  Definícia problému

Podnikateľské prostredie v Slovenskej republike je v súčasnosti deformované niektorými negatívnymi javmi ako využívanie fúzií na vyhýbanie sa riadnemu plneniu povinností, resp. obchádzaniu ukončenia podnikania štandardnými spôsobmi (zrušenie a likvidácia, bankrot). Ďalej riadne fungovanie trhu a výkon verejnej správy (napr. v oblasti správy daní) narúša využívanie tzv. bielych koní, či už v pozícii štatutárnych orgánov alebo spoločníkov. 

  3.  Ciele a výsledný stav

Cieľom vládneho návrhu zákona je zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností, riešiť problematiku tzv. bielych koní, posilniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ako aj spoločníkov týchto spoločností. Vo výsledku predkladateľ od navrhovaných opatrení očakáva zlepšenie podnikateľského prostredia najmä s ohľadom na zamedzenie vzniku deformácií, ktoré bránia riadnemu podnikaniu a poškodzujú veriteľov. 

 

Cieľom vládneho návrhu zákona je aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016).

  4.  Dotknuté subjekty

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, súdy, fyzické osoby a právnické osoby. 

  5.  Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia boli posudzované na úrovni analytickej činnosti. 

  6.  Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                             Áno            Σ  Nie

  7.  Transpozícia práva EÚ 

Áno

  8.  Preskúmanie účelnosti**

Predkladateľ bude priebežne po účinnosti zákona vyhodnocovať jeho prínosy.

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

** nepovinné

 

 

  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu

  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

      Áno

      Nie

    Čiastočne

  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP

  Σ     Pozitívne

      Žiadne

  Σ   Negatívne

  Σ     Pozitívne

      Žiadne

  Σ   Negatívne

  Sociálne vplyvy

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

  Vplyvy na životné prostredie

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

  Vplyvy na informatizáciu

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe


      Pozitívne


  Σ     Žiadne


    Negatívne

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

 

 

  10.  Poznámky

Prípadné výdavky vyplývajúce z predloženého materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

  11.  Kontakt na spracovateľa

JUDr. Katarína Senderáková
Odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Tel.: 02/ 888 91 135
Fax: 02/ 888 91 606
Mail: katarina.senderakova@justice.sk

  12.  Zdroje

 

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

II. Pripomienky a návrhy zmien: 

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

 

K doložke vybraných vplyvov

Nakoľko sa v čl. II materiálu zavádza skutková podstata nového trestného činu (nekalá likvidácia), ktorý má normami trestného práva postihovať tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone, Komisia žiada do doložky vybraných vplyvov v časti 10. Poznámky uviesť, že prípadné výdavky vyplývajúce z predloženého materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

V doložke vybraných vplyvov je potrebné v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu označiť, že predložený návrh zákona nepredpokladá žiadne sociálne vplyvy.

 

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

1. V časti 3.3.1 Priame finančné náklady – Komisia odporúča predkladateľovi vyčíslenie jednotkového nákladu na overenie podpisu v rámci udelenia súhlasu osoby, ktorá má byť ustanovená do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena v eurách.

2. V časti 3.3.2 Nepriame finančné náklady – Komisia odporúča predkladateľovi uviesť aspoň v rámci nepriamych finančných nákladov kvalitatívny popis novej povinnosti štatutárov vo forme ručenia za záväzky v prípade účasti na transakcii, ktorá zhorší hospodársku situáciu firmy, ako aj novej povinnosti spočívajúcej v zodpovednosti členov firiem za škodu spôsobenú v dôsledku procesu zlúčenia/splynutia.

3. V časti 3.3.3 Administratívne náklady – Komisia odporúča predkladateľovi aspoň kvalitatívne popísať v čom spočíva zjednodušenie elektronických služieb voči Obchodnému vestníku, ďalej kvalitatívne uviesť novú povinnosť štatutárov informovať o kríze spoločníkov a vyčísliť jej jednotkový náklad v súlade s Kalkulačkou nákladov, ako aj kvalitatívne popísať novú povinnosť spočívajúcu v podaní návrhu na zápis zlúčenia/splynutia a tiež zároveň vyčísliť jej jednotkový náklad.

4. V časti 3.3.3 Administratívne náklady – Komisia odporúča predkladateľovi upraviť tvrdenie, že „§ 115 - prevod obchodného podielu – doloženie súhlasom správcu dane – táto povinnosť však len kopíruje povinnosť, ktorá už bola v ustanovení obsiahnutá a nejde o novú povinnosť.“, nakoľko súčasná právna úprava povinnosť doložiť súhlas správcu dane ustanovuje len v prípade, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu. A zároveň priznať tejto novej povinnosti administratívne náklady vynaložené v rámci procesu získania súhlasu správcu dane. 

V rámci hore uvedených pripomienok Komisia odporúča predkladateľovi, aby výsledky zapracovania tých pripomienok, ktorých predmetom je vyčíslenie jednotkových nákladov, boli následne zohľadnené v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie v nasledujúcej štruktúre:

- jednotkový náklad povinnosti overenia podpisu (1.),

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti štatutára informovať spoločníkov o kríze (3.), /pri tejto povinnosti Komisia navrhuje vyčísliť aj predpokladaný celkový náklad na podnikateľské prostredie pri prezumovaní údajov za posledný dostupný rok – 2016 resp. 2015 – a to formou vynásobenia jednotkového nákladu počtom spoločností v kríze – napr. aj z údaju počtu návrhov na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť, z dôvodu, že je v kríze/,

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti podať návrh na zápis zlúčenia/splynutia (3.), 

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti doložiť akýkoľvek prevod obchodného podielu súhlasom správcu dane (4.) /pri tejto povinnosti Komisia navrhuje vyčísliť aj predpokladaný celkový náklad na podnikateľské prostredie pri prezumovaní údajov za posledný dostupný rok – 2016 resp. 2015 – a to formou vynásobenia jednotkového nákladu počtom žiadostí o zápis zmeny v obchodnom registri v súvislosti s prevodom obchodného podielu/,

a zároveň do Súhrnnej tabuľky nákladov regulácie zapracovať jednotkové náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s povinnosťami, ktoré už predkladateľ kvalitatívne popísal v časti 3.3.3 Administratívne náklady, konkrétne:

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu,

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti nechať si vypracovať správu audítora a povinnosti jej následného uloženia do zbierky listín,

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti predkladať návrh zmluvy o zlúčení správcovi dane, 

pričom pri všetkých nových povinnostiach spoločností pri ich výmaze z Obchodného registra bez likvidácie (t. j. zlúčením alebo splynutím) Komisia navrhuje vyčísliť aj predpokladaný celkový náklad na podnikateľské prostredie pri prezumovaní údajov za posledný dostupný rok – 2016 resp. 2015 – a to formou vynásobenia jednotkových nákladov týchto povinností počtom žiadostí o zápis zrušenia spoločnosti v obchodnom registri v dôsledku jej splynutia alebo zlúčenia/.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. 

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

 

Predkladateľ zapracoval pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II stanoviska Komisie do doložky vybraných vplyvov a čiastočne aj do analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Nakoľko však predkladateľ nedokáže predvídať správanie subjektov na trhu, a teda ani určiť okruh spoločností v kríze (napr. počet návrhov na vyhlásenie konkurzu, počet žiadostí o zápis zrušenia spoločnosti v obchodnom registri v dôsledku jej splynutia alebo zlúčenia), nie je ani reálne možné v predmetnej analýze vyčísliť jednotkové náklady s tým spojené. 

 

B. Osobitná časť 

 

K Čl. I (Obchodný zákonník)

 

 

K bodu 1 (§ 12 ods. 4)

 

Navrhuje sa zosúladenie pojmov používaných v Obchodnom zákonníku v súvislosti so zverejňovaním rozhodnutí súdu. Pojem „zverejniť“ používa napr. zákon č. 757/2004 Z. z.           o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rámci režimu zverejňovania súdnych rozhodnutí podľa § 82a, rovnako tak zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona        č. 316/2016 Z. z. (ďalej len „zákon č. 91/2016 Z. z“) i procesný kódex – Civilný sporový poriadok.

 

K bodu 2 (§ 13a ods. 1)

 

V súčasnosti môže dôjsť k vylúčeniu fyzickej osoby len rozhodnutím súdu alebo na jeho základe. Ustanovenie má vytvoriť do budúcnosti základ pre tú možnosť, aby k vylúčeniu mohlo dôjsť aj na základe rozhodnutia iného orgánu (napr. správneho, daňového), a to za porušenia, ktoré špecifikuje relevantná sektorová legislatíva (dane, clá, zamestnanosť, sociálne veci).

 

K bodu 3 (§ 17)

 

Vzhľadom na zavedenie nového pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ v § 17 ods. 2 návrhu sa za účelom zjednotenia pojmov v rámci právnej úpravy obchodného tajomstva nahrádza slovo „podnikateľ“ pojmom „majiteľ obchodného tajomstva“, čo zodpovedá aj dikcii preberanej smernice. Zároveň obsahové zameranie definície pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ je vhodnejšie z toho dôvodu, že zahŕňa okrem personálneho znaku – v podobe  nakladania s obchodným tajomstvom fyzickou či právnickou osobou, ktorá je oprávnená, i vecný znak – súvislosť s podnikom, ktorý prevádzkuje uvedená osoba, teda podnikateľ. Inak povedané, majiteľom obchodného tajomstva je ten podnikateľ, ktorý s predmetom obchodného tajomstva vzťahujúcim sa k podniku nakladá oprávnene. Pojem majiteľ sa zdá vhodnejším i z toho dôvodu, že samotné obchodné tajomstvo je predmetom subjektívnych práv a je majetkovým právom, pôsobiacim erga omnes. 

 

K bodu 4 (§ 17 ods. 2 až 4)

 

V § 17 Obchodného zákonníka sa navrhujú zaviesť tri nové pojmy - majiteľ obchodného tajomstva, rušiteľ obchodného tajomstva a tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu. Zavedením uvedených pojmom dochádza k transpozícií čl. 13 ods. 2 až 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how            a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016), (ďalej len „smernica“), ktorá obsahuje definície týchto pojmov. Tieto pojmy sú pritom v návrhu upravené s prihliadnutím na koncepciu Obchodného zákonníka a návrh zákona s nimi pracuje i v nasledujúcich novozavedených ustanoveniach (napr. pri neodkladných opatreniach či prostriedkoch nápravy). 

 

K výkladu pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ pozri odôvodnenie k bodu 3.

 

Rušiteľom obchodného tajomstva na účely návrhu zákona je ten, kto neoprávnene do práva k obchodnému tajomstvu zasiahol jeho získaním, sprístupnením, zverejnením alebo obchodné tajomstvo svojim neoprávneným konaním ohrozuje. Len tejto osobe môžu byť            v dôsledku jej protiprávneho konania súdom uložené (nariadené) neodkladné alebo nápravné opatrenia. Rušiteľom obchodného tajomstva pritom môže byť fyzická alebo právnická osoba. Napriek tomu, že smernica uvádza pojem „porušovateľ“, je vhodnejšie nahradiť tento pojem pojmom „rušiteľ obchodného tajomstva“, pričom pojem rušiteľ Obchodný zákonník používa i v rámci právnych prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži. 

 

Síce zákonodarca pojem „ohrozenie obchodného tajomstva“ v návrhu zákona nedefinuje, je zrejmé, že ho možno vnímať ako konanie s cieľom porušiť obchodné tajomstvo (jeho neoprávneným získaním, sprístupnením alebo využitím), pričom k tomuto nežiadúcemu následku ešte nedošlo, ale reálne tento následok hrozí. Právny poriadok tento všeobecne známy pojem bez potreby jeho obsahového  vymedzenia zavádza v množstve právnych predpisov. Samotný Obchodný zákonník ho používa pri ochrane obchodného mena – rovnako                      s negatívnymi následkami pre toho, kto sa ohrozenia obchodného mena dopustí. Okrem toho, ohrozenie práv pozná i Autorský zákon, Občiansky zákonník, či ďalšie právne predpisy.  

 

V odseku 4 sa zavádza  pojem „tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu“. Ide o určitú komoditu (materiál, výrobok), ktorá je nositeľom obchodného tajomstva, resp. ktorá v akomkoľvek štádiu jej „existencie“ nadobúda v dôsledku porušenia obchodného tajomstva neoprávnenú hodnotu. Uvedená definícia sa v návrhu zákona ďalej využíva v súvislosti s ukladaním nápravných opatrení spočívajúcich v možnosti stiahnuť uvedený tovar z trhu, prípadne upraviť jeho vlastnosti tak, aby bolo odstránené porušovanie obchodného tajomstva.

 

K bodu 5 (§ 18)

 

Opätovne ide o zjednotenie pojmov zavedených v § 17 návrhu zákona.

 

K bodu 6 (§ 19)

 

V súvislosti so zavedením nových pojmov dochádza v návrhu zákona k  rozčleneniu § 17 na odseky. V § 19 Obchodného zákonníka je preto potrebné precizovať odkaz na pojem obchodné tajomstvo, ktorého definíciu návrh zavádza v § 17 ods. 1.

 

K bodu 7 (§ 20)

 

Obchodné tajomstvo v zmysle súčasnej právnej úpravy využíva prostriedky ochrany, ktoré sú zavedené v treťom diele piatej hlavy Obchodného zákonníka - právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži. Keďže návrh zákona vychádza z koncepcie, že ochrana obchodného tajomstva okrem prostriedkov, ktoré sú uvedené v rámci ochrany hospodárskej súťaže, vyžaduje i osobitné prostriedky ochrany vyjadrené v novom štvrtom diele piatej hlavy Obchodného zákonníka, patrí obchodnému tajomstvu širší okruh právnych prostriedkov, ako len ochrana pri nekalej súťaži. V nadväznosti na to § 55a hovorí o subsidiárnom použití ustanovení o právnych prostriedkoch ochrany proti nekalej súťaži, pokiaľ osobitné ustanovenia štvrtého dielu piatej hlavy Obchodného zákonníka neupravujú právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva osobitne. Preto skutočnosť, že vlastníkovi obchodného tajomstva prislúcha nielen ochrana uvedená v rámci ustanovení o nekalej súťaži, ale aj osobitné právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva v spomínanom novom diele, sa navrhuje vyjadriť vypustením slov „ako pri nekalej súťaži“. Pozri tiež odôvodnenie k bodu 11  (k § 55a).

 

K bodu 8 (§ 40 ods. 1 a 2)

 

Predkladaná úprava má za cieľ zjednotiť povinnosti podľa Obchodného zákonníka s povinnosťami podľa  účtovných predpisov (§ 23a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve) vzhľadom na fungovanie registra účtovných závierok za zachovania pravidla, že splnením povinnosti uloženia závierky do registra účtovných závierok sa považuje za splnenú aj povinnosť uloženia listiny do zbierky listín, nakoľko register účtovných závierok a zbierka listín medzi sebou s cieľom zníženia administratívnej záťaže komunikujú. Lehota na schválenie účtovnej závierky je maximálna, rovnako tak lehota na jej uloženie do zbierky listín. Do zbierky listín sa údaje z registra účtovných závierok v zásade prenášajú automatizovane.

 

K bodu 9 [§ 44 ods. 2 písm. g)]

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcou v zjednotení terminológie v súvislosti s osobitnou skutkovou podstatou nekalej súťaže uvedenou v § 51 Obchodného zákonníka, ktorá spočíva v porušení obchodného tajomstva.

 

K bodu 10 (§ 51)

 

K odsekom 1 až 5

Vzhľadom na účel smernice, ktorá vyžaduje „stanoviť, ktoré konanie a praktiky sa majú považovať za neoprávnené získanie využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva“, sa navrhuje precizovanie a rozšírenie definície skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva. Zároveň návrh nadväzuje na skutkovú podstatu zavedenú v platnej právnej úprave – porušenie obchodného tajomstva, pričom pod množinu pojmu „porušenie“ sa podriaďuje neoprávnené konanie v podobe získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. 

 

Odseky 2 až 5 vymedzujú druhy konaní, ktoré možno vnímať ako porušenie obchodného tajomstva. Doplnením predmetných odsekov zároveň dochádza k prebratiu čl. 4 smernice. Za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva pritom možno považovať aj iné spôsoby konania, ktoré sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako tie, ktoré sú uvádzané v odsekoch 2 až 5, ide totiž len o demonštratívny výpočet. 

 

K odseku 6

Na rozdiel od predchádzajúcich odsekov odsek 6 ustanovuje, ktoré konanie nemožno považovať za neoprávnené. Vymedzenými druhmi konania teda nedochádza k porušovaniu práv majiteľa obchodného tajomstva. Výpočet konaní, ktoré nemožno považovať za porušenie práv k obchodnému tajomstvu, predstavuje transpozíciu čl. 3 smernice.

 

Písmeno a) uvedeného odseku reaguje na situáciu, kedy na základe vlastnej tvorivej činnosti osoby, táto obchodné tajomstvo objaví alebo vytvorí bez ohľadu na skutočnosť, že patrí aj inej osobe. Pokiaľ sa tak stane, možno aj túto osobu považovať za majiteľa obchodného tajomstva, ktorý požíva ochranu. V rámci obchodného tajomstva totiž neplatí „právo prednosti“ ako napr. v prípade patentových práv, a obchodné tajomstvo nemožno obmedzovať tým spôsobom, že môže patriť len výlučne jednej osobe. Objav alebo vytvorenie tak možno považovať za originárny spôsob nadobudnutia práv k obchodnému tajomstvu.

 

Písmeno b) uvedeného odseku sa týka tzv. reverzného inžinierstva, teda postupu, na základe ktorého sa dá odkryť výrobný postup alebo mechanizmus fungovania určitého predmetu. Neoprávnené postupy reverzného inžinierstva sa využívajú napríklad za účelom zhotovenia počítačového programu na základe odhalenia zdrojového kódu. V zmysle smernice pritom takýto postup (na rozdiel od autorskoprávnych aspektov ochrany) nemá byť považovaný za neoprávnený s výnimkou prípadu, že zákaz tejto „spätnej analýzy“ vyplýva osobe, ktorej sa stal predmet prístupný, priamo zo zmluvy.

 

Skutočnosti, ktoré tvoria obchodné tajomstvo, nemôžu tvoriť dôvod pre obmedzenie práva na informácie v prípade zamestnancov ani ich kolektívnych zástupov pri výkone zastupovania, či už na lokálnej alebo nadnárodnej úrovni (napr. rokovania na úrovni európskej zamestnaneckej rady). Spravidla sa sprístupnenie obchodného tajomstva vyžaduje i na účely výkonu činnosti či povolania zamestnancov. Samozrejme, ani takéto sprístupnenie obchodného tajomstva sa nepovažuje za neoprávnené. Rovnako však treba pripomenúť, že keďže môže ísť v zmysle Zákonníka práce o informácie, ktoré môžu poškodiť zamestnávateľa, možno od zamestnancov vyžadovať, aby tieto informácie považovali za dôverné. 

 

  Z písmena d) vyplýva demonštratívny charakter uvedeného ustanovenia, pretože nielen získanie obchodného tajomstva podľa predchádzajúcich písmen, ale i akékoľvek iné konanie (za predpokladu, že je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb) sa môže považovať za oprávnené – napr. v prípade sprístupnenia obchodného tajomstva majiteľom obchodného tajomstva na základe zmluvy o franchisingu. 

 

K odseku 7

Odsek 7 reaguje na osobitné právne predpisy slovenského právneho poriadku alebo Európskej únie, ktoré môžu zakotviť situácie, kedy konanie, ktoré by za určitých okolností mohlo byť považované za neoprávnené, v rozsahu uvedenom v právnych predpisoch neoprávneným nebude. Možno hovoriť napríklad o sprístupnení informácií, ktoré tvoria obchodné tajomstvo na účely trestného alebo administratívneho konania, či na iné úradné účely (účtovné závierky, audit, sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií).

 

K bodu 11 (Prvá časť, hlava V, diel III, oddiel 1)

 

Navrhuje sa zaviesť členenie dielu III na oddiely I a II za účelom odlíšenia všeobecných prostriedkov ochrany nekalej súťaže - ktoré sú využiteľné aj pri ochrane obchodného tajomstva, od prostriedkov osobitných, využiteľných len v prípade porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva.

 

K bodu 12 (§ 55 ods. 2)

 

Opätovne ide o zjednotenie terminológie v právnom poriadku nahradením slova „uverejniť“ slovom „zverejniť“. Pozri tiež odôvodnenie k bodu 1.

 

V § 55 ods. 2  sa  navrhuje  doplniť rovnako, ako tomu je v prípade uloženia trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku podľa zákona č. 91/2016 Z. z., povinnosť súdu, aby            v prípade uloženia povinnosti zverejnenia odsudzujúceho rozsudku určil okrem rozsahu, spôsobu a formy zverejnenia rozsudku i lehotu na splnenie tejto povinnosti.

 

K bodu 13 (§ 55a až 55d)

 

K § 55a 

 

V § 55a sa navrhuje vyjadriť vzťah všeobecnej úpravy prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži uvedenej v diele III oddiele 1, k špeciálnej právnej úprave oddielu 2, ktorá zakotvuje nad rámec všeobecnej právnej úpravy ďalšie právne prostriedky využiteľné len pri porušení obchodného tajomstva. Všeobecná úprava sa v prípade obchodného tajomstva využije ďalej v prípade, ak osobitné ustanovenia oddielu 2 neustanovujú odlišnú úpravu. Všeobecná úprava sa naďalej využíva z dôvodu, že koncepčne skutková podstata porušenia obchodného tajomstva ostáva súčasťou nekalosúťažného konania.

 

K § 55b

 

K odseku 1

Zavádzajú sa prostriedky ochrany vo forme neodkladných opatrení. Ide o špecifickú právnu úpravu neodkladných opatrení oproti tým, ktoré obsahuje tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku, pričom ich účel a charakter ostáva rovnaký. Potreba zakotviť osobitné neodkladné opatrenia vyplýva z toho, že porušenie obchodného tajomstva môže mať pre majiteľa obchodného tajomstva ničivé účinky, keďže napríklad v prípade jeho sprístupnenia širokej verejnosti (prostredníctvom internetu, novín) neprichádza do úvahu možnosť navrátenia do pôvodného stavu. V dôsledku toho sa navrhujú stanoviť aj v prípade obchodného tajomstva rýchle a účinné opatrenia na okamžité ukončenie porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, ktorými možno flexibilne reagovať na vzniknutú situáciu  bez toho, aby bolo potrebné čakať na rozhodnutie vo veci samej. Písmená a) až d) obsahujú výpočet druhov neodkladných opatrení, pričom súd môže uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva jedno, ale aj viac neodkladných opatrení popri sebe.

 

 

K odseku 2

V prípade, ak to súd so zreteľom na okolnosti prípadu považuje za možné a účelné (najmä vo vzťahu k závažnosti zásahu do práv osoby dotknutej neodkladným opatrením, resp., ak to dovoľujú majetkové pomery majiteľa obchodného tajomstva), môže podmieniť nariadenie neodkladného opatrenia povinnosťou majiteľa obchodného tajomstva zložiť zábezpeku slúžiacu na krytie náhrady škody alebo ujmy, ktorá vznikla nariadením neodkladného opatrenia rušiteľovi obchodného tajomstva. Škoda v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť tým, že musí obmedziť alebo ukončiť svoje podnikateľské aktivity, napr. prestať vyrábať určitý sortiment výrobkov alebo ich stiahnuť z trhu, či dokonca zničiť. Uvedené ustanovenie transponuje čl. 11 ods. 4 smernice. Výška tejto záruky (kaucie) sa líši v závislosti od druhu uloženého neodkladného opatrenia i predpokladanej škody, ktorá ním môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť. 

 

K odseku 3

V súlade s čl. 10 ods. 2 smernice sa zavádza možnosť súdu, namiesto neodkladných opatrení podľa odseku 1, uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť, aby zložil do úschovy súdu dostatočnú zábezpeku, ktorá slúži na krytie potenciálnych škôd, ktoré vzniknú úmyselným konaním rušiteľa obchodného tajomstva a predstavujú tak alternatívu nariadenia neodkladného opatrenia. Ak vznikne škoda alebo ujma vyššia, ako je zložená zábezpeka, a bude právoplatne priznaná, bude povinný ju rušiteľ obchodného tajomstva samozrejme nahradiť. Keďže ochrana obchodného tajomstva vrátane prostriedkov nápravy je veľmi obdobná tej, ktorá prislúcha predmetom práva duševného vlastníctva, primerane sa pri ukladaní zábezpeky podľa tohto odseku použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku vo vzťahu k zábezpeke na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva podľa § 342. Pokiaľ rušiteľ obchodného tajomstva zábezpeku zloží, nevzniká mu právo domáhať sa, aby mu obchodné tajomstvo bolo sprístupnené.

 

K odseku 4

Súd pri posúdení návrhu majiteľa obchodného tajomstva na nariadenie neodkladného opatrenia musí dostatočne zistiť skutkový stav, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia podľa odseku 1 je vážnym zásahom do práv povinnej osoby (rušiteľa obchodného tajomstva). Preto má mať súd za dostatočne preukázané, že obchodné tajomstvo existuje, navrhovateľ je majiteľom obchodného tajomstva a že skutočne došlo k porušeniu alebo ohrozeniu obchodného tajomstva. Za týmto účelom súd môže od majiteľa obchodného tajomstva, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovať (pokiaľ uvedené skutočnosti nevyplývajú z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), aby doplnil dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Uvedeným ustanovením sa preberá čl. 11 ods. 1 smernice, ktorej cieľom je zároveň, aby žiadne neodkladné či nápravné opatrenie nespôsobilo možnosť podávania neodôvodnených návrhov zo strany majiteľa obchodného tajomstva konajúceho v rozpore s dobrou vierou, s cieľom napr. diskvalifikovať iného konkurenta na trhu napríklad tým, že zákazom dovozu tovaru nariadeným súdom sa dostane do omeškania pri plnení svojich zmluvných záväzkov.

 

K odseku 5

Ide o  transpozíciu čl. 11 ods. 2 smernice, v ktorej sú vymedzené určité skutočnosti, na ktoré je súd pri nariadení neodkladného opatrenia  povinný prihliadať a ktoré môžu byť zároveň i kritériami pri výbere vhodného druhu nápravného opatrenia vymedzeného v odseku 1. Opatrenia zvolené súdom pri nariadení neodkladného, rovnako i nápravného opatrenia podľa      § 55c musia rešpektovať zásadu proporcionality a to tak, aby spĺňali cieľ, ktorým je zabezpečiť hladké fungovanie trhu v oblasti výskumu a inovácií, a to najmä tým, že by mali mať odrádzajúci účinok proti neoprávnenému získaniu, využitiu a sprístupneniu obchodného tajomstva, avšak zároveň neprimerane neobmedzovali základné práva a slobody, verejný záujem, práva spotrebiteľov, či voľný pohyb osôb.

K odseku 6

V prípade právnej úpravy neodkladných opatrení sa navrhuje pri postupe súdu pri nariadení  i zrušení, či zániku neodkladných opatrení i na iný postup súdu primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku, s výnimkou § 327 časti vety za bodkočiarkou. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku „ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú“. Výnimka vo vzťahu k odstraňovaniu vád sa v prípade postupu súdu pri nariadení neodkladného opatrenia nepoužije z dôvodu, že v prípade, ak k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebudú priložené dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu, môže súd podľa § 55 ods. 4 majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na ich doplnenie. Tým sa čiastočne prelamuje prejednacia zásada, ktorá je príznačná pre sporové konania podľa Civilného sporového poriadku.

 

K § 55c

 

K odsekom 1 až 3

§ 55c sa vzťahuje na rozhodovanie súdu vo veci samej. Pokiaľ súd meritórnym rozhodnutí vysloví, že právo k obchodnému tajomstvu bolo porušené, uloží zároveň týmto rozhodnutím rušiteľovi obchodného tajomstva jedno alebo viac nápravných opatrení podľa odsekov 1 až 3. Návrh zákona tieto druhy povinností uložených meritórnym rozhodnutím nazýva súhrnne aj nápravnými opatreniami.  Ich zmyslom je totiž „napraviť“ protiprávny stav, ktorý bol  súdom v konaní preukázaný. Ak tomu nebránia dôvody hodné osobitného zreteľa (napríklad insolventnosť rušiteľa obchodného tajomstva), nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. d) a všetky nápravné opatrenia podľa odseku 2 majú byť vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva. Zavedením nápravných opatrení sa preberá čl. 12 smernice.

 

K odsekom 4 a 5

Odsek 4 návrhu v súlade s čl. 13 ods. 3 smernice zavádza alternatívu rozhodnutia vo veci samej vo vzťahu k nápravným opatreniam podľa odsekov 1 a 2. Súd v prípade, ak budú kumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v písmenách a) až c) tohto ustanovenia, môže  namiesto  nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu. Samozrejme, výška peňažnej náhrady zodpovedá porušeniu obchodného tajomstva, zároveň však podľa odseku 5 nemôže presiahnuť výšku odmeny, ktorá by zodpovedala odmene majiteľa obchodného tajomstva, ak by využitie obchodného tajomstva rušiteľovi obchodného tajomstva umožnil        a s prihliadnutím na dobu, po ktorú sa obchodné tajomstvo neoprávnene využívalo. Uvedené ustanovenie pritom zmierňuje tvrdosť neodkladných opatrení, ktoré sa môžu viazať aj na subjekt, ktorý sprístupnil alebo využil obchodné tajomstvo, získané od tretej osoby, ktorá sama nebola majiteľom obchodného tajomstva. I takýmto konaním spočívajúcim v neoprávnenom sprístupnení alebo využití obchodného tajomstva totiž osoba nadobúda postavenie rušiteľa obchodného tajomstva. Pokiaľ je naplnená predtým uvedená podmienka a zároveň by vykonanie nápravných opatrení spôsobilo rušiteľovi obchodného tajomstva neprimeranú ujmu, pričom peňažná náhrada sa javí ako uspokojivá, súd rozhodne o uložení tohto druhu povinnosti.

 

 

K odseku 6

Keďže uložením nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 nemusí dôjsť k odstráneniu škody alebo ujmy, ktorá vznikla majiteľovi obchodného tajomstva, ponecháva sa možnosť majiteľa obchodného tajomstva domáhať sa popri nápravných opatreniach i náhrady škody. Táto možnosť pritom vyplýva z prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži, z § 53 Obchodného zákonníka. Okrem náhrady škody, ktorá zahŕňa skutočnú škodu i ušlý zisk, sa v zmysle uvedeného ustanovenia možno domáhať i primeraného finančného zadosťučinenia (ktorým sa nahrádza nemateriálna ujma v peniazoch, napr. v prípade poškodenia dobrej povesti majiteľa obchodného tajomstva) a vydania bezdôvodného obohatenia. V prípade uvedených prostriedkov nápravy totiž návrh neobsahuje osobitnú (špeciálnu) právnu úpravu v rámci právnych prostriedkov ochrany obchodného tajomstva.

 

K odseku 7

Pozri odôvodnenie k § 55b ods. 5.

 

K odseku 8

V uvedenom odseku sa v nadväznosti na čl. 11 ods. 3 smernice ustanovuje možnosť súdu zrušiť svoje rozhodnutie vtedy, ak skutočnosti, ktoré boli obchodným tajomstvom, už nemožno ďalej za obchodné tajomstvo považovať z dôvodu, že „odpadli“ niektoré z definičných znakov obchodného tajomstva alebo zanikol dôvod, pre ktorý bolo nápravné opatrenie uložené a zároveň je splnená kumulatívne podmienka, že sa tak stalo bez pričinenia rušiteľa obchodného tajomstva. Príkladom, kedy obchodné tajomstvo prestalo spĺňať definičné znaky, môže byť situácia, kedy sa skutočnosti, napr. výrobný postup určitého predmetu, prípadne materiály a látky, z ktorých bol predmet zhotovený, stanú z vôle majiteľa obchodného tajomstva verejne dostupnými. Tým prestane byť naplnený jeden zo znakov obchodného tajomstva, a to utajenie obchodného tajomstva, ktoré majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. Zrušenie rozhodnutia ďalej prichádza do úvahy vtedy, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo vydané. Dôvodom, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je porušenie obchodného tajomstva. Pokiaľ napríklad rušiteľ obchodného tajomstva získal na základe zmluvy s majiteľom obchodného tajomstva možnosť obchodné tajomstvo využívať, nekoná protiprávne a niet dôvodu pre trvanie povinnosti uloženej v rozhodnutí súdu.

 

Vydania takéhoto rozhodnutia sa môže domáhať rušiteľ obchodného tajomstva, ktorý ďalším trvaním opatrení uložených súdom je voči ostatným osobám, ktoré obchodné tajomstvo získali, obmedzený, napríklad z dôvodu, že uvedené výrobky nemôže vyrábať, dovážať, či uvádzať na trh. Uvedené ustanovenie je prelomením prekážky res iudicata v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus - t. j. výhrady, že v prípade, ak sa v budúcnosti zmenia podmienky, na základe ktorých založil súd povinnosť zdržania sa určitej povinnosti do budúcnosti, je možné rozhodnutie uložené súdom zmeniť. 

 

Potreba zavedenia určitého „revízneho ustanovenia“ možnosťou zrušenia rozhodnutia súdu je proporcionálna k nedôvodnému a neprimeranému zaťaženiu rušiteľa obchodného tajomstva, ktorý napriek uloženej trvácej povinnosti plynúcej z porušenia obchodného tajomstva, už naďalej protiprávny stav neudržiava. Napriek tomu, že v právnom poriadku platí zásada res iudicata, obdobné ustanovenie možno pozorovať i v § 71 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého „dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.“.

 

K § 55d

 

K odseku 1 

Jedným z účinných prostriedkov nápravy, ktorý má mať prevažne výchovný charakter, je možnosť zverejnenia rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyslovené porušenie obchodného tajomstva. Súd môže rozhodnúť o tejto povinnosti v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva, ktorá zároveň odôvodňuje potrebu oboznámiť s protiprávnym konaním rušiteľa obchodného tajomstva i verejnosť. Vzhľadom na primerané použitie § 53 Obchodného zákonníka je ponechaná možnosť súdu vysloviť, kde a akým spôsobom bude rozhodnutie zverejnené (čo zahŕňa aj možnosť určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa obchodného tajomstva),v akej forme (napríklad na webovom sídle rušiteľa obchodného tajomstva, ak ho má zriadené, či v iných médiách, umiestnením priamo v priestoroch prevádzkarne) a v akej lehote má rušiteľ obchodného tajomstva uvedenú povinnosť splniť.

 

K odsekom 2 a 3

Súd pri ukladaní tejto povinnosti prihliada na skutočnosti uvedené v odseku 2. Zároveň vzhľadom na význam obchodného tajomstva platí všeobecná povinnosť zachovávať dôvernosť obchodného tajomstva tak počas konania pred súdom, ako aj pri zverejnení rozhodnutia, čo znamená, že nemožno zverejniť rozhodnutie v celom rozsahu, pokiaľ niektorá časť (časti) rozhodnutia obsahujú informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom. V takom prípade sa zverejní len tá časť rozhodnutia, ktorá predmetné informácie neobsahuje. Rovnako sa pri zverejnení rozhodnutia rešpektuje aj ochrana osobných údajov, preto sa musí  pred zverejnením rozhodnutia zabezpečiť anonymizácia údajov umožňujúcich identifikáciu osoby, ktorá je odlišná od rušiteľa obchodného tajomstva v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenie o zverejňovaní súdnych rozhodnutí bolo do návrhu zapracované v nadväznosti na čl. 15 smernice.

 

Prostriedky ochrany obchodného tajomstva, boli vzhľadom na špecifickosť obchodného tajomstva, ktoré je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku i smernice (EÚ) 2016/943, zakotvené v rámci právnej úpravy Obchodného zákonníka. Po vyhodnotení používania nových procesných noriem v praxi a následných prípadných zmenách v nich nie je  vylúčené, že bude potrebné zvážiť systematické zakotvenie prostriedkov ochrany obchodného tajomstva v právnych predpisoch, ktoré upravujú konanie pred súdom. 

 

K bodu 14 (§ 66 ods. 3 až 5)

 

V § 66 ods. 3 sa upravuje povinnosť podať návrh na zrušenie spoločnosti, ak sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti, v prípade spoločnosti, ktorá ostala bez jediného zapísaného štatutárneho orgánu po dlhšiu dobu. Táto povinnosť sa ukladá tomu, kto ako jediný štatutár vykonával funkciu naposledy. Od takejto osoby je spravodlivé vyžadovať, o to viac, ak sa jej vzťah so spoločnosťou riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, aby aj po zániku funkcie urobila v mene spoločnosti úkony, ktoré predídu prípadnej ujme osôb, ktoré s ňou vstúpili do právnych vzťahov. Takýto bývalý štatutár bude podávať návrh na konkurz v mene spoločnosti (tzv. dlžnícky návrh) a pri jeho nepodaní včas môže zodpovedať za škodu.

 

Aby sa predchádzalo nejasnostiam v aplikačnej praxi, zákonodarca zároveň v odseku 4 zavádza pravidlo zániku funkcie člena štatutárneho orgánu, podľa ktorého, ak člen štatutárneho orgánu musí podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní spĺňať podmienky pre výkon funkcie, jeho funkcia zanikne ku dňu, kedy tieto podmienky prestal spĺňať.

 

V odseku 5 sa upravuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého aj po zániku funkcie je bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu povinný poskytovať súčinnosť za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Predmetnú súčinnosť je však povinný vykonávať len v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka. Zároveň tiež platí, že za takúto súčinnosť má voči spoločnosti právo na náhradu nákladov. Vo svojej podstate ide o súčasť povinnosti aj po zániku oprávnenia konať za spoločnosť a uskutočňovať úkony v záujme toho, aby spoločnosť, v ktorej pôsobil ako štatutár, neutrpela ujmu.

 

K bodu 15 (§ 66 ods. 7)

 

Navrhovaná právna úprava je ďalším prvkom v boji proti formálnemu ustanoveniu riadiacich orgánov obchodných spoločností (tzv. bielych koní), a to v prípade, ak spoločnosť je fakticky riadená osobou v pozadí, ktorá rozhoduje o obchodnom vedení, bez jej účasti sa neprijme žiadne zásadnejšie rozhodnutie týkajúce sa obchodného vedenia spoločnosti. Vychádza z myšlienky, že absencia formálneho ustanovenia do funkcie nemôže osobu, ktorá túto pôsobnosť v skutočnosti realizuje, zbaviť jej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Takáto osoba nemá byť postihovaná len podľa všeobecných pravidiel zodpovednosti za škodu, ale podľa osobitných pravidiel o zodpovednosti za škodu štatutárnych orgánov.

 

Z komparatívneho hľadiska je niekoľko základných prístupov k postihovaniu osôb stojacich v pozadí a ovládajúcich riadenie spoločnosti. 

 

Navrhovaná úprava je inšpirovaná nemeckou a rakúskou judikatúrou a právom common law, nekopíruje však žiadne z nich. 

 

Navrhovaná právna úprava postihuje niektoré situácie, ktoré by boli kryté prípadom faktického riadenia, ako aj tieňového riadenia, resp. zodpovednosti za škodu spôsobenú vplyvom na obchodnú spoločnosť. 

 

Navrhovaná norma má dva základné predpoklady:  

  

  1. a) Osoba vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu

Musí ísť o vykonávanie pôsobnosti štatutárneho orgánu, teda o faktické plnenie takých úloh, ktoré prislúchajú práve štatutárnemu a nie inému orgánu, a tým je zásadné vykonávanie obchodného vedenia. Z titulu vykonávania pôsobnosti štatutárneho orgánu mu vyplýva oprávnenie konať navonok vo všetkých veciach obchodnej spoločnosti. 

 

Preto, hoci určitá osoba bude napríklad poverená určitým úsekom obchodného vedenia alebo bude na ňu inak delegovaná časť obchodného vedenia (poverený pracovník, vedúci zamestnanec), alebo bude oprávnená uskutočňovať úkony v mene spoločnosti, nepôjde ešte bez ďalšieho o vykonávanie pôsobnosti štatutárneho orgánu. Štatutárny orgán je ten, kto je oprávnený vykonávať obchodné vedenie a aj ho štrukturovať či delegovať a v prípade, že obchodné vedenie deleguje, má povinnosť jeho výkon kontrolovať a prípadne oprávnenie delegáciu odňať. Faktický štatutárny orgán je ten, kto tieto oprávnenia fakticky vykonáva (rozhoduje o nich) bez toho, aby aj formálne mal na to oprávnenia, a je spôsobilý konať tak bez ohľadu na iného – formálne ustanoveného – člena orgánu. Vedúci pracovník nerozhoduje o tom, či mu bude delegované obchodné vedenie, člen štatutárneho orgánu alebo faktický riaditeľ však áno. 

 

Nie je potrebné, aby osoba vystupovala navonok (tu navrhovaný koncept nenasleduje koncept faktického riaditeľa v zmysle práva common law). Masívne vystupovanie navonok v mene spoločnosti (napríklad na základe všeobecného plnomocenstva) ale môže byť indíciou pre jeho faktický vplyv na riadenie spoločnosti.

 

Vedomosť obchodnej spoločnosti, jej spoločníkov o existencii faktického riaditeľa nie je nevyhnutná a bude ťažko dokazovaná. Avšak vedomosť a tolerovanie zásahov určitej osoby do obchodného vedenia bude typickou indíciou pre postavenie faktického riaditeľa. 

 

Rovnako nie je nevyhnutné, aby tretie osoby o faktickom orgáne vedeli. Masívne zapojenie sa napríklad do rokovania o obchodnej transakcii ale je indíciou pre postavenie faktického riaditeľa, najmä ak je aj potenciálnemu partnerovi zrejmé, že práve táto osoba pozďaleč o transakcii rozhoduje.  

 

Rovnako musí ísť o vykonávanie pôsobnosti, teda o opakovanú, sústavnú činnosť. Jednorazový vplyv na transakciu nie je postačujúci na splnenie predpokladov právnej normy. To však nevylučuje jeho prípadný postih podľa deliktného práva.

 

  1. b) Bez vymenovania

Pod vymenovaním sa rozumie akýkoľvek riadny a platný spôsob získania funkcie člena štatutárneho orgánu. Treba pod tento pojem zahrnúť aj situácie, ak jeho funkcia už podľa práva zanikla.  

 

Právnych následkov navrhovanej úpravy je niekoľko:

  1. 1. Po prvé, dôležitým – implicitným – východiskom návrhu je to, že ani faktický orgán nie je štatutárnym orgánom. Preto sa na neho nevzťahuje celá úprava postavenia štatutárneho orgánu, jeho vzťahov so spoločnosťou a podobne.
  2. 2. Po druhé, takáto osoba má povinnosti mandatára. Predpokladá sa, že faktický riaditeľ nemá uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, a preto sa v zmysle § 66 ods. 3 aplikujú pravidlá o mandátnej zmluve, avšak len čo do rozsahu jeho povinností. 
  3. 3. Po tretie, návrh špecifikuje, že takáto osoba je najmä povinná konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Špecifikácia je dôležitá, pretože dopĺňa štandard starostlivosti a umožňuje – za podmienky splnenia týchto predpokladov – aj postih iného pre spoločnosť škodlivého konania (napríklad konkurenčná činnosť). Pri určovaní obsahu pojmu „odborná starostlivosť“ je potrebné zohľadniť starostlivosť, ktorá je kladená na riadnych členov štatutárnych orgánov. Nemá ísť o prísnejšiu zodpovednosť ako je zodpovednosť člena orgánu, čo je potvrdené aj nasledovným následkom.
  4. 4. Po štvrté, zodpovednosť za škodu sa spravuje režimom zodpovednosti členov štatutárneho orgánu a nie všeobecným právom zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu sa myslí tak čo do predpokladov zodpovednosti, rozloženia dôkazného bremena, ako aj spôsobu jej presadzovania.

 

Právna úprava je statusová a nemožno sa od nej odchýliť.

 

K bodu 16 (§ 66aa)

 

Členovia štatutárneho orgánu majú povinnosť výkonu svojej pôsobnosti s požadovanou starostlivosťou. Povinnosť predchádzať úpadku a v prípade úpadku aj povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu majú taktiež členovia štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. Povinnosti a zodpovednosť (resp. ručenie) spoločníkov obchodných spoločností, najmä kapitálových spoločností, sú podstatne užšie. Od spoločníkov zákon nevyžaduje takú mieru starostlivosti ako od štatutárnych orgánov. 

 

Aj spoločníci však musia dodržiavať korporačnú lojalitu, nesmú svoju účasť v obchodnej spoločnosti zneužívať a zodpovedajú za škodu spôsobenú ich správaním, a to najmä v režime všeobecnej zodpovednosti za škodu (najmä zodpovednosť za škodu spôsobená úmyselným konaním proti dobrým mravom podľa OZ). Navrhovaná právna úprava precizuje podmienky zodpovednosti za škodu, ak určité obzvlášť škodlivé správanie sa ovládajúcej osoby (ako kvalifikovaného spoločníka) spôsobí škodu veriteľovi ovládanej obchodnej spoločnosti. Koncepčne ide o deliktnú zodpovednosť spoločníka za škodu, teda predpokladá sa protiprávne správanie sa ovládajúcej osoby, samotná skutočnosť ovládania, a ani úpadku, resp. jeho predpokladu podľa ods. 2 nepostačuje na založenie zodpovednostného vzťahu medzi veriteľom  a osobou, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi ovládajúcou osobou.

 

Čiastočným vzorom pre navrhovanú právnu úpravu bola nemecká judikatúra                    k zničujúcim zásahom spoločníka do obchodnej spoločnosti (existenzvernichtender Eingriff), podľa ktorej spoločník zodpovedá osobne za záväzky spoločnosti, ak neberie ohľad na účelové určenie majetku spoločnosti a priamo alebo skryto jej odoberá majetkové hodnoty, ktoré potrebuje na splnenie svojich záväzkov a tým spôsobí jej úpadok (napríklad BGH, 23.04.2012 - II ZR 252/10, BGHZ 193, 96). Ďalším čiastkovým vzorom bola česká právna úprava, ktorá je formulovaná prísnejšie ako ručenie akejkoľvek vplyvnej osoby za dlhy ovplyvnenej osoby (§ 71 ods. 1  v spojení s ods. 3 zákona o obchodných korporáciách). 

 

Navrhovaná právna norma má viacero predpokladov:

 

V prvom rade, navrhovaná úprava sa vzťahuje na zodpovednosť ovládajúcej osoby tak, ako ju vymedzuje § 66a Obchodného zákonníka. Zodpovednosť iných spoločníkov podľa všeobecných predpisov súkromného práva, ako je napríklad spomínaný inštitút zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom, nie je týmto dotknutá. Ovládajúcou osobou môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. 

 

Po druhé, ovládajúca osoba musela k úpadku ovládanej osoby prispieť svojím vlastným aktívnym konaním. Navrhovaná právna úprava postihuje situácie, kedy ovládajúca osoba svojim aktívnym konaním primäla ovládanú osobu, aby prijala rozhodnutie (napríklad poskytnutie úveru, uzatvorenie určitej zmluvy a podobne). Spravidla pôjde o pokyn daný valným zhromaždením členom štatutárneho orgánu. Právna klasifikácia tohto pokynu či konania je nepodstatná a môže ísť aj o zakázaný či nezáväzný pokyn, ak je tento skutočne nasledovaný (ak prispeje k úpadku, resp. ku konaniu ovládanej osoby, ktoré viedlo k úpadku). Musí však ísť        o konanie, ktoré je pripísateľné ovládajúcej osobe (nie je vylúčené, že by vplyv uskutočnil napríklad spoločník ovládajúcej osoby), nemusí však konať ovládajúca osoba priamo sama. 

 

Po tretie, konanie ovládajúcej osoby ďalej muselo podstatným spôsobom prispieť            k úpadku ovládanej osoby. Nemusí ísť o jedinú a ani o hlavnú príčinu úpadku ovládanej osoby. Medzi vplyvom ovládajúcej osoby a úpadkom musí byť príčinná súvislosť v tom zmysle, že konanie ovládajúcej osoby muselo podstatne prispieť k úpadku, resp. prispieť k takému konaniu ovládanej osoby, ktoré viedlo k jej úpadku. Nie je však potrebné, aby konkrétne konanie ovládajúcej osoby smerovalo k tomu, aby nebol splnený práve dlh konkrétneho veriteľa, postačí, ak prispelo k úpadku. Nemusí ísť o jediný dôvod rozhodnutia alebo obchodnej stratégie spoločnosti, ktorým sa spoločnosť dostala do konkurzu.

 

Navrhovaná úprava predpokladá v podstate širokú možnosť zbavenia sa zodpovednosti ovládajúcej osoby, ktorá je odôvodniteľná najmä existenciou podnikateľského rizika. Zodpovednosti sa ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej spoločnosti. Ide o obdobu v zahraničných úpravách známeho pravidla „business judgement rule“, aj keď v prípade ovládajúcich osôb ako spoločníkov sa nevyžaduje taká miera starostlivosti a lojality ako pri štatutárnych orgánoch. Podobne, ako pri členoch štatutárnych orgánov, na zodpovednosť podľa navrhovanej právnej úpravy nepostačuje nesprávne podnikateľské rozhodnutie (v rámci podnikateľského rizika), ale potrebný je cielený zásah ovládajúceho spoločníka do majetku obchodnej spoločnosti. Formálne sa preberajú požiadavky na starostlivosť členov štatutárnych orgánov, čo plynie zo skutočnosti, že na obchodnú korporáciu sa hľadí ako na „trust“, v ktorom sa presadzujú tzv. fiduciárne povinnosti. Pri interpretácii navrhovaného ustanovenia sa ale žiada zohľadniť to, že ovládajúca osoba je vždy len spoločníkom, a preto je potrebné posudzovať požiadavky na jej správanie ako požiadavky kladené na spoločníka, nie ako sprísnené požiadavky vyžadované od člena štatutárneho orgánu.  

 

Právnym následkom navrhovanej právnej normy je vznik zodpovednostného vzťahu priamo voči veriteľom spoločnosti s možnosťou jej priameho uplatnenia voči ovládajúcej spoločnosti. Navrhovaná právna úprava neobmedzuje zodpovednosť za škodu, ktorá môže spoločníka, aj keby nebol ovládajúcim spoločníkom, stíhať z iných právnych dôvodov (napríklad úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, porušenie jeho povinností alebo zodpovednosť faktického orgánu).

 

Navrhovaná právna úprava bližšie vymedzuje aj rozsah náhrady škody a osobitnú úpravu premlčania tohto nároku. 

 

Možno predpokladať, že zodpovednosť ovládajúcej osoby podľa navrhovaného ustanovenia bude aktivovaná až po ukončení konkurzného konania (resp. bez toho, aby prebehlo riadne konkurzné konanie), keďže sa predpokladá, že má nahrádzať škodu, ktorá bola spôsobená veriteľom. Či bola spôsobená škoda aj spoločnosti je v tejto súvislosti nepodstatné. Aj v rámci konkurzu bude ale možné, aby správca voči spoločníkom v mene v konkurze prihlásených veriteľov uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená priamo spoločnosti, ak spoločníci porušili svoje povinnosti. Správca bude v konkurze uplatňovať navyše aj zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurz včas, ktorá funkčne dopĺňa navrhovanú úpravu (navrhovaný § 11a zákona o konkurze a reštrukturalizácii), nesmeruje však voči spoločníkom, ale voči osobám, ktoré boli povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

           

K bodu 17 [§ 67c ods. 2 písm. a)]

 

Legislatívno-technická zmena.

 

K bodu 18 (§ 68 ods. 11)

 

Ustanovenie týkajúce sa výmazu z obchodného registra bolo rozšírené o súhlas Sociálnej poisťovne s výmazom spoločnosti, ktorá sa nezrušuje bez likvidácie s právnym nástupcom. Na rozdiel od súhlasu príslušného správcu dane, ktorým je daňový alebo colný úrad a ktorý sa vyžaduje vždy, súhlas Sociálnej poisťovne sa vyžaduje len v prípadoch, ak spoločnosť je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. V praxi tak môžu nastať rozličné situácie:

  1. 1. Na základe právoplatného rozhodnutia registrového súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie registrový súd ex offo vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra podľa § 8a zákona o obchodnom registri. V takomto prípade k výmazu spoločnosti nie je potrebný súhlas správcu dane, ani Sociálnej poisťovne.
  2. 2. Spoločnosť nie je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne – i naďalej sa vyžaduje súhlas príslušného správcu dane, avšak súhlas Sociálnej poisťovne nie je potrebný.
  3. 3. Spoločnosť je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne – vyžaduje sa súhlas Sociálnej poisťovne a samozrejme aj súhlas príslušného správcu dane.

 

Predkladaná právna úprava však umožňuje, aby si súhlas Sociálnej poisťovne vyžiadala spoločnosť, ktorá je evidovaná v zozname jej dlžníkov. V aplikačnej praxi sa totiž môžu vyskytnúť prípady, kedy evidencia v zozname dlžníkov nebude brániť výmazu. Súhlasom Sociálnej poisťovne bude možné zoznam dlžníkov „prebiť“. Pôjde tu o situácie, kedy osoba bude síce vedená v zozname dlžníkov, ale hmotnoprávne už dlh zanikol, napríklad splnením, a tak nemusí čakať na prípadnú ďalšiu aktualizáciu zoznamu.

 

Predmetná úprava bola prepojená a doplnená aj v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorého je prípadný súhlas Sociálna poisťovňa povinná vydať do piatich pracovných dní.

 

Z vyššie naznačených situácií tiež jasne vyplýva, že bez súhlasu príslušného správcu dane registrový súd nemôže spoločnosť vymazať z obchodného registra. Tento súhlas správcu dane si musí vyžiadať samotná spoločnosť. Táto skutočnosť tiež vyplýva z § 54 ods. 3 daňového poriadku, s ktorým je predmetné ustanovenie plne v súlade. Povinný súhlas príslušného správcu dane s výmazom spoločnosti z obchodného registra je odôvodnený aj tým, že príslušný správca dane okrem skutočností, či spoločnosť nie je evidovaná v zozname daňových dlžníkov, overuje aj skutočnosť, či u nej neprebieha daňová kontrola, určenie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie podľa § 68 daňového poriadku. 

 

Z dôvodu podľa § 260 Obchodného zákonníka platí navrhovaná právna úprava aj pre družstvo, ak je družstvo zúčastnenou osobou. 

 

Nakoľko si implementácia navrhovanej právnej úpravy vyžaduje primeraný čas, navrhuje sa účinnosť tohto ustanovenia od 1. júla 2018. 

 

K bodu 19 [§ 69 ods. 6 písm. d)]

 

Predmetné ustanovenie má za cieľ špecifikáciu dňa, ktorý sa z hľadiska účtovníctva považuje pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti za rozhodný pre to, odkedy sa úkony zanikajúcich spoločností považujú za úkony na účet nástupníckej spoločnosti.

 

K bodu 20 (§ 69 ods. 11 až 15)

 

Cieľom ustanovení je zlepšenie ochrany práv veriteľov a spoločníkov spoločností zúčastnených na zlúčení, splynutí alebo rozdelení a predchádzanie nekalým praktikám pri týchto zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach s cieľom vyhnúť sa povinnostiam pri likvidácii alebo konkurze spoločnosti. 

 

Odsek 11

Predkladané ustanovenia majú za cieľ ochranu veriteľov spoločností, stanovujú sa podmienky, ktoré musí spoločnosť spĺňať, aby sa mohla zúčastniť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Takáto spoločnosť by mala byť v dobrej kondícii, aby sa zabezpečil hospodársky cieľ transakcie, a to prechod imania a následné pokračovanie v podnikaní nástupníckou spoločnosťou. Na zlúčení, splynutí alebo rozdelení sa teda spravidla nemôžu podieľať spoločnosti, ktoré nemajú dostatočný pomer hodnoty majetku a záväzkov, resp. ktoré sú v likvidácii, či o nich prebieha konanie o zrušení. Nie je vylúčené, že „zdravá spoločnosť“ sa s takou spoločnosťou zlúči, avšak vo výsledku to nemôže ohroziť veriteľov zúčastnených spoločností. 

 

Odsek 12

Upravuje sa výslovne zodpovednosť členov orgánov spoločnosti za škodu, ktorú by snáď mohli spôsobiť tým, že nedodržia povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu, v ktorých na to nie sú splnené podmienky. 

 

 

 

Odsek 13

Predkladaná právna úprava ukladá povinnosť predložiť oznámenie  o vypracovaní návrhu zmluvy, na základe ktorej sa bude realizovať zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie príslušnému správcovi dane a taktiež dotknutému záložnému veriteľovi. 

 

Odsek 14

Zavádza sa povinnosť vyhotovenia správy audítora o splnení podmienky na účasť spoločností na zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Z pohľadu audítora pôjde o uisťovanie služby vo vymedzenom rozsahu. Správa audítora sa potom prikladá povinne k návrhu na zápis do obchodného registra.

 

Odsek 15 

Účelom odseku 15 je, aby nebolo nevyhnutné vyhotovovať viacero správ, ak sa napríklad v prípade zlúčenia vyhotovuje správa podľa § 218a ods. 3, ktorú vyhotovuje nezávislý expert, ktorý je súdny znalec alebo audítor a skutočnosti podľa odseku 14 sú jej súčasťou.

V súčasnom stave sa však správa podľa § 218a spravidla nevyhotovuje, keďže sa vyhotovuje len vtedy, ak by to požadoval niektorý z akcionárov (§ 218a ods. 5).  

 

K bodu 21 (§ 69a ods. 5)

 

Upravuje sa povinnosť a lehota na podanie návrhu zanikajúcich spoločností alebo nástupníckych spoločností na zápis zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia do obchodného registra. Lehota sa neuplatní, ak osobitný predpis podmieňuje koncentráciu osobitným rozhodnutím príslušného orgánu (napr. zákon č.  136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene       a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev              a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 22 (§ 71 ods. 4)

 

V prípadoch, ak súd ustanoví likvidátora zo zoznamu správcov, je potrebné takéhoto likvidátora vybaviť kompetenciami obdobnými správcovi konkurznej podstaty, keďže v opačnom prípade akúkoľvek súčinnosť, ktorú by takýto likvidátor mohol od tretích osôb žiadať, by bola len súčinnosťou poskytovanou na dobrovoľnej báze.

 

K bodu 23 (§ 97 ods. 4)

 

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou § 115.

 

K bodu 24 (§ 105b ods. 1)

 

Zjednodušuje sa proces zakladania spoločnosti, ak ide o založenie osobami, ktoré nie sú v zozname daňových dlžníkov alebo dlžníkov Sociálnej poisťovne. V takom prípade nebude, tak ako doteraz, vyžadovaný preventívne v každom prípade súhlas. Súd si však túto skutočnosť pri zápise preverí. Ak ide o osoby, ktoré sú vedené v zozname dlžníkov, bude možné zoznam dlžníkov „prebiť“ súhlasom. Pôjde tu o situácie, kedy osoba bude síce v zozname dlžníkov, ale hmotnoprávne už dlh zanikol napríklad splnením a tak nemusí čakať na prípadnú ďalšiu aktualizáciu zoznamu.

 

Vzhľadom na technické požiadavky, ktoré sú na implementáciu predmetného ustanovenia kladené, sa účinnosť tohto ustanovenia navrhuje od 1. júla 2018.

 

K bodu 25 (§ 115 ods. 3)

 

Navrhuje sa, aby vo vymedzených prípadoch nebolo možné prevádzať obchodný podiel.

 

K bodom 26 a 28 až 31

 

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s prečíslovaním odsekov v § 115.

 

K bodu 27 (§ 115 ods. 7)

 

Navrhuje sa zjednodušenie pravidiel pre prevody obchodných podielov, ak ide o spoločníkov, ktorí nie sú evidovaní v zozname daňových dlžníkov.

 

K bodom 32 a 33 (§ 123 ods. 2 a 3)

 

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

 

K bodu 34 [§ 136 ods. 1 písm. d)]

 

Navrhuje sa vymedziť inštitút zákazu konkurencie v rozsahu kogentnej právnej úpravy menej reštriktívnym spôsobom. Obchodné spoločnosti môžu v spoločenskej zmluve, či v stanovách upraviť zákaz konkurencie prísnejším spôsobom.

 

K bodu 35 (§ 159 ods. 3)

 

Navrhuje sa upraviť špecificky vznik hlasovacieho práva majiteľov prioritných akcií vydaných bankou.

 

K bodu 36 (§ 179 ods. 4)

 

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

 

K bodu 37 (§ 179 ods. 5)

 

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov. Aj podľa súčasnej právnej úpravy je úročenie príspevkov spoločníkov vylúčené. Pre právnu istotu je však toto pravidlo potrebné uviesť výslovne.

 

 

 

K bodu 38 (§ 179 ods. 7)

 

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

K bodu 39 [§ 196 ods. 1 písm. d)]

 

Navrhuje sa vymedziť inštitút zákazu konkurencie v rozsahu kogentnej právnej úpravy menej reštriktívnym spôsobom. V stanovách možno každopádne upraviť zákaz konkurencie prísnejším spôsobom.

 

K bodu 40 (§ 200 ods. 4)

 

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje ustanoviť podmienky voliteľnosti pre členov dozornej rady volených zamestnancami. Členom dozornej rady voleným zamestnancami môže byť len ten, kto je v pracovnom pomere so spoločnosťou. Takéto pravidlo však neplatí, ak osobitné predpisy – napríklad zákon o bankách (§ 7 ods. 14) alebo zákon o poisťovníctve, vyžadujú osobitné predpoklady pre výkon funkcie člena dozornej rady. 

 

K bodom 41 a 42 (Druhá časť, hlava I, diel V, oddiel 7 a § 217)

 

Legislatívno-technická úprava; vzhľadom na zavedenie nového § 217a upravujúceho kapitálový fond z príspevkov sa mení nadpis oddielu 7 a zavádza nadpis § 217.

 

K bodu 43 (§ 217a)

 

Obchodný zákonník už v súčasnosti na viacerých miestach pracuje s pojmom tzv. iných vlastných zdrojov. Aplikačná prax však signalizuje viaceré nejasnosti ohľadom ich tvorby a rozdeľovania. Táto otázka sa stala o to viac akútnou po zavedení ustanovení o kríze kapitálovej obchodnej spoločnosti, keďže akcionári (spoločníci) môžu mať záujem na tom, aby spoločnosť nebola v kríze a na ten účel potrebujú relatívne rýchlo zvýšiť vlastné zdroje spoločnosti. Cieľom úpravy je, v spojení s ďalšími ustanoveniami predkladanej novely Obchodného zákonníka, odstrániť problém z aplikačnej praxe a vyjasniť pozíciu vlastných zdrojov spoločnosti. Predmetná otázka je nevyhnutne prepojená aj s účtovnými pravidlami. 

 

Pokiaľ ide o tvorbu kapitálových fondov z príspevkov akcionárov (iná osoba ako akcionár nie je oprávnená príspevok poskytnúť), výslovne sa uvádza, že predpokladom je úprava v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak sa však tento fond vytvára za trvania spoločnosti, jeho vytvorenie podlieha schváleniu valného zhromaždenia. Príspevkom do kapitálového fondu môže byť to, čo môže byť predmetom vkladu (do základného imania). V prípade nepeňažných vkladov je potrebné uplatniť pravidlá pre stanovenie hodnoty príspevkov tak ako pri vkladoch.

 

            Tvorba kapitálového fondu z príspevkov (v praxi sa používa nie celkom adekvátne zvykne hovorovo výraz „vklady akcionára mimo základného imania“) je podmienená jeho splatením a kapitálový fond možno vytvoriť až vtedy (prevzatie záväzku na splatenie príspevku akcionárom nepostačuje).

            Prerozdelenie splatených príspevkov medzi (a to len) akcionárov je podmienené len splnením notifikačnej povinnosti (zverejnenie oznámenia), neexistenciou krízy spoločnosti, do ktorej by sa mohla taktiež dostať v dôsledku rozdelenia príspevkov a rozhodnutím valného zhromaždenia. Pri príspevkov akcionárov nejde o tak prísne viazané vlastné zdroje, ako je napr. základné imanie. Na druhej strane, ak v prípade krízy nemožno vrátiť plnenia nahradzujúce vlastný kapitál, tak argumentom „minore ad maius“ treba dospieť k záveru, že to rovnako platí pre príspevky akcionárov.

 

            Ak by k použitiu kapitálového fondu z príspevkov  došlo v rozpore s týmto zákonom, má to následky obdobné ako (zakázané) vrátenie plnení nahradzujúce vlastné zdroje. Ten akcionár, ktorý však bude vedieť preukázať (v prípadnom súdnom konaní nesie dôkazné bremeno), že plnenie prijal dobromyseľne, ho vrátiť nebude povinný.

 

K bodu 44 (§ 240 ods. 1)

 

Predmetným ustanovením sa upravuje hlasovanie členov družstva na schôdzi vo vymedzenej pôsobnosti členskej schôdze, ktorého úprava má prispieť k obmedzeniu nekalých praktík v réžii členov s majoritnou majetkovou účasťou (a teda aj väčšinovým hlasovacím právom) v aplikačnej praxi. 

 

Zároveň sú družstvá v súlade s prechodnými ustanoveniami návrhu zákona povinné zosúladiť stanovy s novou právnou úpravou do 30. júna 2018. 

 

K bodu 45 (§ 340b ods. 7)

 

Zmena v spojení so zriadením registra partnerov verejného sektora. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú zákazky od verejného sektora, boli povinné plniť ich subdodávateľom podľa nie horších pravidiel splatnosti, ako majú vo vzťahu k verejnému sektoru.

 

K bodu 46 (§ 381)

 

Ide o transpozíciu čl. 14 ods. 2 smernice, ktorá vyžaduje zakotviť možnosť súdov, aby vo vhodných prípadoch stanovili „náhradu ujmy vo forme paušálnej sumy na základe skutočností ako je minimálna výška odmien alebo poplatkov ...“, ktoré by boli vyplývali napríklad                 z uzavretej zmluvy o využití obchodného tajomstva, ak by rušiteľ obchodného tajomstva            o oprávnenie na využívanie obchodného tajomstva požiadal.

 

K bodu 47 (§ 408 ods. 1)

 

V nadväznosti na znenie čl. 8 ods. 2 smernice, ktorý stanovuje maximálnu dĺžku premlčacej doby pri nárokoch z porušenia obchodného tajomstva, sa navrhuje doplnenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že v prípade nárokov z obchodného tajomstva je dĺžka objektívnej premlčacej doby najviac 6 rokov odo dňa, kedy začala plynúť prvýkrát. Na začatie plynutia, trvanie, spočívanie či pretrhnutie premlčacej doby sa vzťahujú ustanovenia § 387          a nasl. Obchodného zákonníka.

 

 

K bodu 48 (§ 768p) – Prechodné ustanovenia 

 

Navrhuje sa vyjadriť intertemporalitu pre prípady premien spoločností, ktoré pri účinnosti právnej úpravy už takúto transakciu začali uskutočňovať a taktiež intertemporalitu ustanovení ohľadom zmien spoločníka v s. r. o.

 

Prechodné ustanovenie uvedené v odseku 4 má vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v predchádzajúcich novelizačných bodoch návrhu zákona prispieť k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov, preto sa konania vo veciach obchodného tajomstva začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia podľa skoršej právnej úpravy.

 

K bodu 49 (Príloha)

 

Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o novoimplementovanú smernicu.

 

 

 

K Čl. II (Trestný zákon)

 

K bodom 1 a 2 [§ 242 ods. 1 písm. a), § 251b)]

 

Účelom navrhovaného doplnenia Trestného zákona je zavedenie skutkovej podstaty nového trestného činu – nekalá likvidácia, ktorý ma postihovať normami trestného práva tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone. 

 

Objektom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich pri podnikaní právnických osôb, pričom cieľom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana čistoty podnikateľského prostredia pred nekalou činnosťou spočívajúcou v prevádzaní obchodných podielov na biele kone.  

 

Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu bude spočívať v konaní, ktoré je buď sprostredkovaním nekalej likvidácie (odsek 1), prevodom majetkovej účasti na bieleho koňa (odsek 2) alebo samotné pôsobenie ako biely kôň (odsek 3). Zároveň však v súlade s odsekom 3 platí, že biely kôň mal a mohol vedieť, že ten, kto na neho previedol účasť na právnickej osobe alebo ho ustanovil ako štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, mal úmysel zmariť riešenie ukončenia podnikania právnickej osoby likvidáciou.

 

Páchateľom trestného činu môže byť ktorákoľvek fyzická osoba, ktoré je trestne zodpovedná. 

 

Z hľadiska subjektívnej stránky sa bude vyžadovať zavinenie formou úmyslu v konaní, ktoré je sprostredkovaním nekalej likvidácie (odsek 1) a rovnako aj prevodom majetkovej účasti na bieleho koňa (odsek 2). Pokiaľ však ide o samotné pôsobenie ako biely kôň (odsek 3), v tomto prípade sa vyžaduje zavinenie formou nedbanlivosti. 

 

Kvalifikované skutkové podstaty trestného činu (odseky 4 až 6) sa odvíjajú od výšky škody, ako aj od spôsobu konania (závažnejší spôsob konania v odseku 4), resp. aj od organizovanej formy páchania trestnej činnosti (odsek 6).  

 

 

 

K Čl. III (Exekučný poriadok)

 

K bodu 1 (§ 41 ods. 7)

 

Pri vedení exekúcie na majetok právnickej osoby je kľúčové, aby štatutári poskytovali exekútorovi súčinnosť. Dosahovanie súčinnosti možno vynútiť jednak ukladaním pokút, avšak toto opatrenie nebýva vždy účinné. Preto sa navrhuje, aby odopieranie podania vyhlásenia o majetku po uložení pokuty bolo postihované prísnejšie – pôjde o rozhodnutie o vylúčení s následkami podľa § 13a Obchodného zákonníka.

 

K bodu 2 [§ 48 ods. 3 písm. h)]

 

Ako povinná náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie bude uvedenie čísla účtu v banke pri oprávnenom len v takých prípadoch, ak ho oprávnený má zriadený.

 

K bodu 3 (poznámka pod čiarou k odkazu 7j)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 4 (§ 48 ods. 6)

 

Ak návrh na vykonanie exekúcie podáva ako oprávnený samotný pôvodca exekučného titulu, je nadbytočné trvať na tom, aby sa vyžadovala zaručená konverzia. Rovnako ako nadbytočné sa javí vyžadovať zaručenú konverziu, ak návrh na vykonanie exekúcie podáva právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora.

 

K bodu 5 (§ 61b ods. 1)

 

Právnickým osobám sa upovedomenia doručujú primárne do dátových schránok.  Právnickej osobe je možné doručiť písomnosť aj náhradným spôsobom (upovedomenie o začatí exekúcie).

 

K bodu 6 (§ 61n ods. 6)

 

Upravuje sa jednoznačne moment pre zverejnenie v Obchodnom vestníku a opravuje sa nejednoznačné znenie následkov zverejnenia – zrušenie spoločnosti v prípadoch, ak voči nej neprebieha konkurzné konanie.

K bodu 7 (§ 243l) – Prechodné ustanovenie

 

Prechodné ustanovenie z dôvodu zamedzenia retroaktívneho pôsobenia upravuje, že nepodanie vyhlásenia o majetku môže skončiť diskvalifikáciou, ak je vyžiadané po účinnosti zákona (po 1. januári 2018). 

 

 

 

K Čl. IV (Zákon o bankách)

 

K bodu 1 [§ 5 písm. ag)]

 

Upravuje sa minimálny rozsah bankových služieb osobitného účtu dlžníka, na ktorý sa poukáže nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka. Takýto účet by mal mať povinne iba základné funkcionality spočívajúce v možnosti vkladu správcu a výberu peňažných prostriedkov dlžníkom.

 

K bodom 2 a 3 (§ 27c a 27d)

 

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravou osobitného účtu dlžníka.

 

K bodu 4 (§ 27f)

 

Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii v prípadoch konkurzu dlžníka - fyzickej osoby v konaní podľa štvrtej časti zákona správca zriadi osobitný účet dlžníka, na ktorý poukáže sumu vo výške nepostihnuteľnej hodnoty obydlia (resp. jej pomernú časť). Možnosť dlžníka nakladať s týmto účtom je počas rozhodného obdobia významne obmedzená, a to na výber finančných prostriedkov v hotovosti a bezhotovostné prevody finančných prostriedkov v maximálnej sume určenej v podzákonnom predpise. Ako potrebné sa javí upraviť odplatu za vedenie účtu, ako aj notifikačnú povinnosť pred zánikom účtu. 

 

 

 

K Čl. V (Zákon o účtovníctve)

 

Na účely účtovníctva sa ustanovuje účtovanie vytvorenia kapitálového fondu                    z príspevkov akcionára alebo spoločníka, ktorého tvorba je súčasťou pripravovanej novely Obchodného zákonníka v § 123 ods. 2 a § 217a. V účtovníctve akcionára alebo spoločníka, a tiež v nadväznosti na Obchodný zákonník, sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch.                  V nadväznosti na princíp vykazovania základného imania v súvahe obchodnej spoločnosti, kedy zvýšenie vlastného imania predstavujú len splatené vklady akcionára alebo spoločníka (a tiež      v nadväznosti na zavedenú formu súvahy), sa na účely účtovníctva vytvorenie kapitálového fondu účtuje okamihom splatenia príspevkov akcionármi alebo spoločníkmi. V účtovníctve akcionára alebo spoločníka sa účtuje o  príspevkoch do kapitálového fondu okamihom splatenia príspevku. V nadväznosti na Obchodný zákonník príspevky do kapitálového fondu môžu realizovať len akcionári alebo spoločníci obchodnej spoločnosti a na účely ocenenia podľa § 25 sú splatené príspevky do kapitálového fondu súčasťou ocenenia cenného papieru alebo podielu na základnom imaní.

 

 

 

K Čl. VI (Zákon o sociálnom poistení)

 

Upravuje sa lehota pre Sociálnu poisťovňu na vydanie písomného súhlasu so zápisom v Obchodnom registri pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným a v súvislosti s výmazom z obchodného registra.

 

 

 

K Čl. VII (Zákon o obchodnom registri)

 

K bodom 1 a 3 [§ 3 ods. 1 písm. e), § 3 ods. 2 písm. f)]

 

Navrhuje sa, aby podpisové vzory obsahovali úradne osvedčené podpisy v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca alebo povereného zamestnanca obce, čím sa môže zamedziť ich fiktívnosti. V praxi boli zaznamenané prípady, kedy „biely kôň“ uznal za vlastný cudzí podpis a iná osoba takúto situáciu využila na to, že takto prepožičanú identitu využívala pri konaní za spoločnosť.

 

K bodu 2 [§ 3 ods. 1 písm. n)]

 

Zmena nadväzuje na povinnosť spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí dať vyhotoviť správu audítora o zistených skutočnostiach (v prípade zanikajúcej spoločnosti správu audítora osvedčujúcu stav pohľadávok a záväzkov spoločnosti) a uložiť ju do zbierky listín. 

 

K bodu 4 [§ 7 ods. 3 písm. g)]

 

V súvislosti so zmenami v Obchodnom zákonníku ohľadom súhlasu správcu dane a Sociálnej poisťovne sa navrhuje upraviť, aké skutočnosti preverí súd pred zápisom ohľadom spoločníka.

 

K bodu 5 (§ 7 ods. 18)

 

V súvislosti so zmenami v Obchodnom zákonníku ohľadom súhlasu správcu dane sa navrhuje upraviť, aké skutočnosti preverí súd pred zápisom zmeny spoločníka.

 

K bodu 6 [(11 ods. 2 písm. d)]

 

V súvislosti so zmenami v Obchodnom zákonníku týkajúcimi sa povinnosti podať návrh na zrušenie spoločnosti, sa zavádza sankcia, ktorú môže registrový súd uložiť pri jej nesplnení.  

 

 

K čl. VIII (Zákon o dani z príjmov)

 

K bodu 1 (§ 2 písmeno ac) 

 

Do základných pojmov sa dopĺňa definícia vkladu, za ktorý sa bude považovať peňažný aj nepeňažný vklad do základného imania, ako aj peňažný a nepeňažný príspevok do kapitálového fondu. Za  splatený vklad sa bude považovať iba zvýšenie základného imania zo zisku po zdanení, ak pôjde o podiel na zisku (dividendu) vykázaný za zdaňovacie obdobie, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane. Touto úpravou sa zamedzuje zdaneniu prostriedkov zo zníženia základného imania v tom prípade, ak toto základné imanie bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil ako podiel na zisku (dividenda), by nebol u daňovníka predmetom dane (napr. základné imanie zvyšované zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia 2004-2016). Za splatený vklad sa však nebude považovať zvýšenie základného imania zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil daňovníkovi, by bol predmetom dane a podliehal zdaneniu. Za splatený vklad sa nepovažuje ani zvýšenie základného imania z kapitálových fondov z príspevkov nerealizovaných daňovníkom. Za daňovníkom nerealizované príspevky do kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj zvýšenie vlastného imania nástupníckej spoločnosti (napr. oceňovacie rozdiely pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení). Pri predaji akcií, resp. obchodného podielu si bude možné uplatniť za daňový výdavok ako súčasť ocenenia vkladu splatený vklad do základného imania, ako aj splatené príspevky do kapitálových fondov. Ustanovenia § 8 ods. 2, § 17b a § 17d sa použijú aj na nepeňažné vklady realizované mimo základného imania. 

 

K bodom 2 a 11 (§ 3 ods. 1 písm. e) a § 52zl) 

 

Za podiel na zisku (dividendu) sa bude považovať aj príjem plynúci zo zníženia základného imania, ktoré bolo predtým zvyšované zo zisku po zdanení. Rovnako sa za podiel na zisku (dividendu) bude považovať aj výplata prostriedkov z kapitálového fondu z príspevkov, ak bol kapitálový fond z príspevkov tvorený zo zisku po zdanení.

 

Podľa prechodného ustanovenia nebudú príjmy plynúce zo zníženia základného imania, ktoré bolo zvyšované zo zisku po zdanení, predmetom dane iba v prípade, ak toto základné imanie bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil ako podiel na zisku (dividenda), by nebol predmetom dane.

 

K bodom 3 až 10

 

V nadväznosti na úpravu kapitálových fondov z príspevkov v § 217a Obchodného zákonníka sa upravuje aj daňový dopad kapitálového fondu na základ dane z príjmov. Obchodný zákonník všeobecne definuje tvorbu kapitálového fondu, ako aj možnosť jeho prerozdelenia. Priamo v § 217a sa uvádza, že splatené príspevky spoločníkov (akcionárov) je možné použiť na prerozdelenie medzi spoločníkov (akcionárov) po splnení zákonom stanovených podmienok. Ak dôjde k prerozdeleniu kapitálového fondu medzi spoločníkov (akcionárov) vyplatený príjem bude považovaný za zdaniteľný príjem daňovníka. Ak tieto vlastné zdroje budú prerozdelené aj spoločníkom (akcionárom), ktorí príspevky do kapitálových fondov nerealizovali, zákon ustanovuje, že daňový výdavok vo forme splateného príspevku si môže uplatniť iba ten akcionár (spoločník), ktorý príspevok aj splatil. Výdavok si však bude môcť uplatniť iba do výšky dosiahnutého príjmu. Zostávajúcu časť v daňových výdavkoch neuplatneného príspevku si môže daňovník uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za predpokladu, že mu bude vyplatený takýto príjem, resp. pri predaji akcií alebo obchodného podielu. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa úprava základu dane posudzuje v súlade s účtovníctvom, keď súčasťou základu dane bude len suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu, ktorá prevyšuje splatené príspevky daňovníka. U daňovníka, ktorý nadobudol obchodný podiel alebo akcie kúpou, ale príspevok do kapitálových fondov nesplatil, je prerozdelenie kapitálových fondov zdaniteľným príjmom bez možnosti uplatnenia daňového výdavku. Ak dôjde k predaju obchodného podielu alebo akcií, súčasťou predaja sú aj splatené príspevky do kapitálových fondov, ktoré akcionár (spoločník) realizoval a možno si ich uplatniť ako daňový výdavok podľa § 8 ods. 7, resp. podľa § 25a zákona o dani z príjmov. Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa, že tvorba kapitálových fondov nie je daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. V bode 7 (§ 8 ods. 7) sa v záujme neutrality určovania základu dane upresňuje, aké výdavky pri príjmoch podľa § 8 ods. 1 možno považovať za výdavky.

 

 

 

K Čl. IX (Zákon o konkurze a reštrukturalizácii)

 

K bodu 1 (§ 10a ods. 2)

 

Ustanovenia o údajoch zverejňovaných v registri úpadcoch sa navrhuje upraviť a doplniť s ohľadom na nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení, ktoré predpokladá prepojenie insolvenčných registrov. Systém prepojenia insolvenčných registrov bude predpokladať výmenu informácií v širšom rozsahu ako v súčasnosti.

 

K bodu 2 (§ 11a)

 

Navrhovaná právna úpravy precizuje súčasný právny stav a zjednodušuje možný postih protiprávneho konania štatutárnych orgánov obchodných spoločností, na majetok ktorých nie je vyhlásený konkurz, ale ktoré zaniknú napríklad na základe ex offo výmazov.

 

Návrh právnej úpravy nadväzuje na súčasná právny stav (§ 11 ods. 2 posledná veta), ktorý potvrdzuje existenciu nároku na náhradu škody za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. Navrhovanou právnou úpravou dochádza k štyrom základným zmenám:

  • - zjednocuje sa režim zodpovednosti za škodu pre prípad nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas v prípade, ak bol návrh na konkurz podaný a v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný vôbec (napríklad v rámci ex offo výmazov),
  • - ustanovujú sa liberačné dôvody, ktoré doteraz neboli upravené, 
  • - upravuje sa vyvrátiteľný predpoklad rozsahu náhrady škody. Povinná osoba má najlepšie možnosti preukázať, že ani včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu by neviedlo k lepšiemu uspokojeniu veriteľa. Dôkazné bremeno rozsahu spôsobenej škody preto nemôže zaťažovať veriteľa,
  • - ustanovuje sa pomerne krátka premlčacia doba, ktorá zároveň umožňuje uplatniť návrh až po ukončení formálnych procesov zániku spoločnosti. 

 

Keďže ide o priamy nárok na náhradu škody voči veriteľom, nebude uplatňovaný správcom, ale priamo veriteľmi. Funkčne dopĺňa a formulačne zrkadlí právnu úpravu zodpovednosti ovládajúcej osoby za spôsobenie úpadku podľa navrhovaného § 66aa Obchodného zákonníka.

 

K bodu 3 [§ 29 ods. 1 písm. a) a b)]

 

Upresňujú sa základné náležitosti prihlášky, a to pokiaľ ide o veriteľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba [písmeno a)], ako aj úpadcu, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba [písmeno b)]. Je nevyhnutné, aby takéto údaje boli povinné, keďže bez nich nie je ľahké identifikovať konkrétneho veriteľa (prípadne úpadcu) a poskytovať mu služby, ako sú napr. prihlásenie sa do registra úpadcov.

 

K bodu 4 (§ 32 ods.1)

 

Ide o zosúladenie „soft law“ pravidla pre popieranie pohľadávok správcom s pravidlom už zavedeným v reštrukturalizácii.

 

K bodu 5 [§ 32 ods. 7 písm. b)]

 

Navrhuje sa, aby na účinnosť popretia veriteľom iného veriteľa bolo potrebné oproti doteraz relatívne nízkej kaucii (350 eur), zložiť reálny preddavok na trovy konania, ktorého výška sa odvíja od výšky popretej pohľadávky. Táto povinnosť zabezpečí, aby osoby, u ktorých je reálne riziko zneužitia (typicky zahraničné osoby s nejasným majetkovým substrátom alebo aj tuzemské právnické osoby bez reálneho majetkového krytia prípadných vyvolaných trov), právo popierať pohľadávky nezneužívali.

 

K bodu 6 (§ 32 ods. 11 a 12)

 

Pre podanie incidenčnej žaloby je potrebné zloženie preddavku na trovy konania rovnako ako pri popretí. Riziká neuhradenia trov sú aj na strane popretého veriteľa obdobné ako pri popierajúcom veriteľovi. Zároveň však v súlade s navrhovanou právnou úpravou platí, že preddavok je potrebné zložiť len v prípade, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, t. j. ak pohľadávku poprel aj správca, preddavok potrebné zložiť nebude.

 

Trovy incidenčných konaní by sa mali určovať nie z „neurčitku“, ale z reálnej hodnoty sporu. Základom pre určenie výšky trov právneho zastúpenia by mala byť tarifná odmena advokáta podľa pravidiel pri zastupovaní v exekúcii.

 

K bodu 7 (§ 32 ods. 19 až 21)

 

Upravujú sa pravidlá pre určenie výšky „kaucie“ (preddavku) na trovy konania a taktiež sa jednoznačne vyjadruje, že povinnosť skladať kauciu nemajú subjekty verejnej správy, a to z dôvodu, že iné osoby nemajú vo vzťahu k nim kreditné riziko, resp. riziko platobnej neschopnosti. Základné pravidlo teda je, že ak má prebehnúť incidenčný spor, obe strany sa sporia so zloženými preddavkami na budúce trovy konania, výnimočne, ak by jednou zo strán bol subjekt bez spomínaného kreditného rizika, povinnosť zložiť preddavok by zaťažovala len stranu s takýmto rizikom.

 

K bodu 8 (§ 74 ods. 6)

 

Poskytovanie súčinnosti štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu úpadcu, prokuristom, atď. je kľúčové pre efektivitu riešenia úpadku dlžníka konkurzom. Tieto osoby majú povinnosť poskytovať súčinnosti a túto súčinnosť je možné vynucovať aj ukladaním pokút. Zahraničné právne úpravy v tejto súvislosti používajú aj nástroje typu civilnej väzby. Ako opodstatnené v našom právnom prostrední sa javí, aby nedostatok súčinnosti mohol byť sankcionovaný aj prípadnou diskvalifikáciou.

 

K bodu 9 (§ 75 ods. 1)

 

Navrhuje sa výslovne upraviť, že správca (predbežný správca) môže žiadať súdneho exekútora o lustráciu účtov dlžníka.

 

K bodu 10 (§ 75 ods. 12)

 

Súdny exekútor má za činnosť pri lustrácii účtov dlžníka právo na náhradu nákladov podľa podzákonného predpisu, ktorý upravuje odmeňovanie exekútorov.

 

K bodu 11 [§ 87 ods. 2 písm. b)]

 

V nadväznosti na zmenu vykonanú v bodoch 5 a 7 sa terminologicky upravuje znenie      § 87 ods. 2 písm. b).

 

K bodu 12 (§ 95 ods. 3)

 

Navrhuje sa ustanoviť výnimku pre prípady spriaznenosti, ak ide o zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitných predpisov.

 

 

K bodu 13 (§ 104 ods. 1)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 14 (§ 126 ods. 1)

 

Navrhuje sa upraviť lehoty na konanie schôdze veriteľov tak, aby súd mal časový priestor na prípadné rozhodovanie o hlasovacích právach.

 

 

 

K bodu 15 (§ 159b ods. 1)

 

Ide o upresnenie otázok týkajúcich sa možnosti veriteľov uplatňovania nárokov prednostného práva na podiel na zisku.

K bodu 16 (§ 166 ods. 5)

 

Navrhuje sa, aby dlžník, ktorý je vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, nemohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Je zrejmé, že vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody dlžník nemá predpoklady na plnenie pozitívnej definície poctivého zámeru. Po výkone takéhoto trestu sa samozrejme pre neho možnosť podať návrh plne otvára. 

 

K bodu 17 (§ 166k)

 

Navrhuje sa vyjasniť, že na preukazovanie zastúpenia postačuje rozhodnutie Centra právnej pomoci.

 

K bodu 18 (§ 167 ods. 2 a § 168 ods. 2)

 

Navrhuje sa, aby sa návrhy na osobný bankrot podávali len elektronicky, keďže táto možnosť je vyhradená len Centru právnej pomoci alebo advokátovi ním ustanovenému.

 

K bodom 19 a 20 (§ 167o)

 

Vyjasňuje sa právna úprava v súvislosti so speňažením nepostihnuteľnej hodnoty obydlia druhého z (bývalých) bezpodielových spoluvlastníkov. Takáto osoba, bez ohľadu na to, či na jej majetok bol vyhlásený konkurz, bude mať vo vzťahu k možnosti nakladať s nepostihnuteľnou hodnotou obydlia v zásade rovnaké postavenie ako dlžník.

 

K bodu 21 (§ 167v ods. 1)

 

Precizujú sa časové lehoty pre povinnosť správcu v Obchodnom vestníku oznámiť, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie by  správca nemal uskutočniť skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. V opačnom prípade by veriteľom odňal ich práva.

 

 

K bodu 22 (§ 171c ods. 1 a 2)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 23 (poznámka pod čiarou k odkazu 26)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

 

K bodu 24 (§ 172b)

 

Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení (ďalej aj „nariadenie“) priamo upravuje osobitný inštitút prísľubu správcu miestnym veriteľom (t. j. veriteľom, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi vznikli z prevádzky alebo v súvislosti s prevádzkou podniku, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, ako aj orgán usadený v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie a ktorý je podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES povinný zaručiť výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov), že s nimi bude zaobchádzať, ako keby sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie. Prísľub správcu je určený na uspokojenie pohľadávok miestnych veriteľov bez toho, aby sa začínalo vedľajšie insolvenčné konanie. Na účely takéhoto prísľubu miestnym veriteľom by majetok a práva nachádzajúce sa v členskom štáte, v ktorom má dlžník, proti ktorému sa začalo hlavné insolvenčné konanie, podnik, mali tvoriť podkategóriu konkurznej podstaty a pri ich rozdeľovaní alebo pri rozdeľovaní výťažku získaného ich speňažením, by mal správca v hlavnom insolvenčnom konaní rešpektovať prioritné práva, ktoré by mali veritelia, ak by sa v tomto členskom štáte začalo vedľajšie insolvenčné konanie.

 

Za účelom vykonania tohto právneho inštitútu upraveného v nariadení sa do nášho právneho poriadku zavádza povinnosť súdu, na ktorý bol podaný návrh na  vyhlásenie konkurzu alebo návrh na povolenie reštrukturalizácie, skúmať, či v inom členskom štáte už nebolo voči dlžníkovi začaté hlavné insolvenčné konanie. Navrhuje sa, ak by súd pri skúmaní zistil, že voči tomu istému dlžníkovi bolo už začaté hlavné insolvenčné konanie, aby súd informoval správcu ustanoveného v hlavnom insolvenčnom konaní o podanom návrhu (ktorým by sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie) a aby ho vyzval na vyjadrenie sa, či dá prísľub podľa nariadenia. 

 

Do právneho poriadku SR sa navrhuje upraviť možnosť súdu skúmať prísľub správcu z hľadiska primeranej ochrany všeobecných záujmov miestnych veriteľov.

 

K bodom 25 a 26 (§ 179 ods. 4 až 6)

 

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s úpravami pri inštitúte záverečného vyrovnania ziskov a strát.

 

K bodom 27 a 28 (§ 180 ods. 1 a 5)

 

Cieľom navrhovanej technickej zmeny je posilnenie právnej istoty a eliminovanie možného nesprávneho výkladu zákona. 

 

Novelou č. 117/2015 Z. z. bol okrem iného v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách rozšírený okruh osôb, ktoré môžu uzavrieť zmluvu o záverečnom vyrovnaní ziskov      a strát. Novela, podobne ako pôvodné znenie § 180, riešila túto otázku odkazom na § 151me Občianskeho zákonníka, ktorý v odseku 8 obsahuje zoznam osôb. Tento zoznam je však             v Občianskom zákonníku uvedený pre účely aplikácie na zmluvu o záložnom práve na pohľadávky z účtu a úverové pohľadávky, a preto v úvodnej vete, ako aj v písmene g) bod 2 odkazuje na „záložné právo“. V aplikačnej praxi sa preto vyskytli otázky, či existencia záložného práva k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru nie je podmienkou pre aplikáciu § 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Takýto výklad by nebol logický a nebol by v súlade so smernicou 2002/47/ES a ani s praxou obchodovania na kapitálových trhoch, kde pohľadávky zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát často nie sú zabezpečené, resp. sú zabezpečené alebo inak kryté iným spôsobom než zriadením záložného práva k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru.

 

Preto sa navrhuje definovať zoznam oprávnených osôb priamo v novom odseku § 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Okruh oprávnených osôb je inak totožný    s tým, ktorý je uvedený v § 151me Občianskeho zákonníka.

 

K bodu 29 (§ 197 ods. 7)

 

Navrhuje sa, aby súd v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi uviedol výrok o medzinárodnej právomoci súdu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „nariadenie“), teda, či ide o hlavné insolvenčné konanie, vedľajšie insolvenčné konanie alebo o územné insolvenčné konanie. Navrhované znenie priamo súvisí s aplikáciou nariadenia, ako aj s pripravovaným prepojením insolvenčných registrov, kde informácia o medzinárodnej právomoci súdu je jedným z povinných údajov, ktoré v rámci takéhoto systému budú dostupné. Zároveň sa navrhuje, aby bolo priamo v zákone ako obligatórna náležitosť uznesenia upravené uloženie povinností správcovi, ktoré mu vyplývajú z nariadenia, napríklad uloženie povinnosti správcovi, aby bez zbytočného odkladu informoval o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike.

 

K bodu 30 (§ 197 ods. 9 až 11)

 

Predkladateľ v praxi zaznamenal viacero prípadov, ktoré sa s prihliadnutím na všetky okolnosti javili ako tzv. „forum shopping“. Navrhuje sa preto, aby sa príslušnosť súdu pri konkurzoch a reštrukturalizáciách určovala s navrhovaným retrospektívnym pravidlom.

 

Navrhuje sa taktiež, aby náhradu škody pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas posudzoval konkurzný súd.

 

Zároveň sa v odseku 11 navrhuje, aby v prípade, ak je stranou konania vyvolaného konkurzom alebo reštrukturalizáciou správca, alebo ide o konanie podľa § 74a ods. 2 alebo         o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, sa zastúpenie advokátom nevyžadovalo.

 

K bodu 31 (§ 199 ods. 1)

 

Princíp zverejňovania uznesení a iných písomností súdu v Obchodnom vestníku sa uplatní aj pre písomnosti, ktoré sa budú zverejňovať podľa nariadenia (EÚ) v platnom znení.

 

K bodu 32 (§ 199 ods. 8)

 

Upravuje sa povinnosť správcu doručiť dlžníkovi rozhodnutie o vyhlásení konkurzu aj s vyznačenými doložkami.

 

K bodu 33 (§ 206g  a 206h) – Prechodné ustanovenia

 

Navrhuje sa, aby doterajšie konania vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona v zásade prebehli podľa doterajších pravidiel. Výnimkou je prípad možnej diskvalifikácie. Diskvalifikácia je možná len pri porušení povinnosti poskytovať súčinnosť po účinnosti tohto zákona.

 

 

 

K Čl. X (Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)

 

K bodom 1 a 2 (§ 24h)

 

Navrhuje sa precizovať už súčasnú právnu úpravu za účelom zamedzenia špekuláciám s osobným bankrotom a to tak, že každý dlžník musí v zásade osobne navštíviť CPP, aby sa nestávalo, že určité osoby by mali ambíciu „obchádzať“ určité skupiny dlžníkov a sľubovať im (často za odplatu), že za nich osobný bankrot „vybavia“.

 

K bodu 3 (§ 24i)

 

Pre odstránenie aplikačných nejasností sa navrhuje výslovne ukotviť dohodu o splátkach uzatváranú centrom na ustanovenia všeobecného súkromného práva, aj keď je zrejmé, že aj v súčasnosti je potrebné sa k takému výkladu prikloniť použitím ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

 

 

 

K Čl. XI (Zákon o Obchodnom vestníku)

 

K bodom 1 a 2 (§ 4 ods. 3 a 4)

 

Účelom zmeny zákona o Obchodnom vestníku je zohľadniť novú právnu úpravu autentifikácie podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, t. j. umožniť pre osoby, ktoré disponujú elektronickou schránkou priame využitie elektronických služieb Obchodného vestníka bez nutnosti podstupovať registráciu podľa doterajšej právnej úpravy.  

 

 

 

 

K Čl. XII (Účinnosť)

 

Navrhuje sa termín účinnosti predpisu na 1. január 2018, okrem čl. I bodov 18, 24 až 31, čl. VI a čl. VII bodov 4 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018. Delená účinnosť je nevyhnutná z dôvodu technickej implementácie dotknutých informačných systémov.

 

 

 

V Bratislave, 16. augusta 2017

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Lucia Žitňanská, v. r. 

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti 

Slovenskej republiky

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 7/2005, dátum vydania: 14.01.2005

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.

Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.

Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona o konkurze a reštrukturalizáciis právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004, b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.4.Problematika návrhu zákona :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní - v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov, - v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

II. Osobitná časť

K § 1

Účel zákona

Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

K § 2

Vylúčenie použitia zákona

S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

K § 3

Úpadok

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

K § 4

Povinnosť predchádzania úpadku

Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, návrh zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje.

K § 5

Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

K § 6

Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

K § 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

K § 8

Zabezpečovacie právo

Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

K § 9

Spriaznená osoba

Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

K § 10

Bežné právne úkony

Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

K § 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok.

I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Aj keď sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na dlžníka, pre veriteľov bude rozhodujúce vymáhať túto škodu spravidla na štatutárnych orgánoch, nakoľko dlžník po zrušení konkurzu nebude mať už žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť. Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa (napr. ako prostriedok konkurenčného boja) upravuje sa tiež zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Aby sa títo veritelia neskrývali za spoločnosti, ktorých ručenie za ich záväzky je limitované, rozširuje sa táto zodpovednosť aj na osoby konajúce za veriteľa pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K § 12

Náležitosti návrhu

Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

K § 13

Preddavok

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

K § 14

Začatie konkurzného konania

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

K § 15

Späťvzatie návrhu

Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

K § 16

Prerušenie konania

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

K § 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

K § 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

K § 19

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosť o majetnosti dlžníka.

Zákon podľa § 26 umožňuje ešte zastaviť konanie, ak dlžník do vyhlásenia konkurzu zaplatí všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.

K § 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

K § 21

Predbežný správca

Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

K § 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

K § 23

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

K § 24

Účastníci konkurzného konania

Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

K § 25

Vstup do konania

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 27

Zánik postavenia účastníka

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

K § 28

Prihlasovanie pohľadávok

Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

K § 29

Náležitosti prihlášky

Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

K § 30

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

K § 31

Popretie a zistenie pohľadávky

Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky je napríklad relevantné pre umožnenia účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

K § 32

Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky

Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

K § 33

Veriteľské orgány

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

K § 34

Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté.

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

K § 35

Schôdza veriteľov

Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

K § 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

K § 37

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd.

K § 38

Zasadnutie veriteľského výboru

Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

K § 39

Súd ako veriteľský výbor

Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

K § 40

Správca

Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

K § 41

Dohľad súdu

Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

K § 42

Odvolanie a výmena správcu

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

K § 43

Odmena správcu

Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

K § 44

Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

K § 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

K § 46

Splatnosť záväzkov

Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

K § 47

Súdne a iné konania

Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

K § 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

K § 49

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

K § 50

Zabezpečovacie práva

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

K § 51

Dobrovoľné dražby

Upravuje sa účinok na dobrovoľné dražby ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

K § 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy zanikajú úpadcove príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry s tým, že týmto osobám zákon ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu.

Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

K § 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

K § 54

Započítanie pohľadávok

Započítanie je na rozdiel od platnej právnej úpravy možné, až na výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2.

K § 55

Postúpenie pohľadávok

V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca ale aj veriteľ úpadcu.

K § 56

Pracovnoprávne vzťahy

V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

K § 57

Odporovanie

Všeobecne

Navrhovaná právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zavádza aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "zvýhodňujúce právne úkony" a "právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ.

To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti.

Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny úkon so spriaznenou osobou.

K § 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú také transakcie ako napríklad darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

K § 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Cieľom tohto paragrafu je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

K § 60

Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov "ukrátenia veriteľa" odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka.

K § 61

Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

K § 62

Uplatnenie odporovacieho práva

Špecifikuje sa, proti komu možno odporovať právnemu úkonu.

V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám.

Odsek 3 upravuje situáciu ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

K § 63

Následky neúčinných právnych úkonov

Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené by malo umožniť v prípade kolobehu "úžitku" z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca.

Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

K § 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Upravuje sa vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov.

K § 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Účelom tohto paragrafu je vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu.

K § 66

Náhrada škody na majetku

Ak ide o osobu voči ktorej právnemu úkonu ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

K § 67

Majetok podliehajúci konkurzu

Vymedzuje sa majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

K § 68

Vymedzuje sa všeobecná podstata. Z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

K § 69 a 70

Oddelená podstata oddeleného veriteľa

Vymedzuje sa oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom.

Podľa platného zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Nový zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa nového zákona bude v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko bude zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata. Na vysvetlenie vyššie uvedeného uvádzame nasledovný príklad.

Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný: 1) osobný automobil v hodnote 200, 2) nákladný automobil v hodnote 300, a 3) pozemok v hodnote 400 a 4) inventár v hodnote 100. Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné auto, pričom toto záložné právo je podľa výpisu z notárskeho registra v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie ako prvé (a to tak na osobnom automobile ako aj na nákladnom automobile). Na osobnom automobile je okrem uvedeného záložného práva zriadené aj záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Y. Okrem týchto dvoch záložných práv nie je na osobnom automobile žiadne iné záložné právo. Pokiaľ ide o nákladný automobil, okrem už spomenutého záložného práva v prvom poradí na zabezpečenie pohľadávky X je na tomto majetku zriadené záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Z. Na pozemku nie je zriadené žiadne záložné právo. Na inventári je len jedno záložné právo, a to na zabezpečenie pohľadávky W.

Uvedená situácia sa premietne do režimu podľa nového zákona nasledovným spôsobom:

Do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky X bude patriť tak nákladný automobil ako aj osobný automobil, nakoľko na obidvoch je záložné právo na zabezpečenie pohľadávky X prvé v poradí. Inventár bude patriť do inej oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky W. Nezaťažená nehnuteľnosť bude patriť do všeobecnej podstaty.

Pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty správca predá nákladný automobil za jeho trhovú cenu, t.j. v hodnote 300. V prípade, ak by bola výška pohľadávky X 160, správca bude postupovať tak, že z výťažku z predaja nákladného automobilu v hodnote 300 uspokojí pohľadávku X vo výške 160. Po uspokojení tejto pohľadávky sa majetok pôvodne tvoriaci oddelenú podstatu na uspokojenie pohľadávky X presunie do ďalších oddelených podstát alebo do všeobecnej podstaty a to nasledovne:

-osobné auto sa "presunie" do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y (pôjde o ďalšiu oddelenú podstatu pre záložné právo zriadené ako druhé v poradí)

-peňažné prostriedky získané predajom nákladného auta v rozsahu, v ktorom neboli použité na uspokojenie pohľadávky X pripadnú do ďalšej oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky Z. Z týchto peňažných prostriedkov sa následne uspokojí pohľadávka Z, a prípadný prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Správca bude rovnako postupovať pri predaji osobného automobilu teraz už patriaceho do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y. Z výťažku predaja sa uspokojí pohľadávka Y, a prípadný prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty. Ak by naopak na osobnom automobile ešte existovalo záložné právo v ďalšom poradí, prípadný prebytok by sa nepresunul do všeobecnej podstaty ale do oddelenej podstaty príslušného oddeleného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky.

Pokiaľ ide o oddelenú podstatu v prvom poradí pre uspokojenie pohľadávky W, z výťažku predaja inventára sa uspokojí pohľadávka W a prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Nový zákon tiež umožňuje, aby do príslušnej podstaty patril nielen majetok patriaci úpadcovi, ale aj majetok patriaci iným osobám, ak je na ňom zriadené právo na oddelené uspokojenie na zabezpečenie konkurznej pohľadávky (napríklad ak na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru poskytnutému úpadcovi osoba A zriadila na vlastnej nehnuteľnosti záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči úpadcovi z hypotekárneho úveru). Situácia sa však môže skomplikovať, ak je na takomto majetku okrem vyššieuvedeného záložného práva aj záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku (napríklad ak je na vyššieuvedenej nehnuteľnosti aj záložné právo zabezpečujúce pohľadávku ktorú má veriteľ voči osobe A). Navyše nie je vylúčené, že na úpadcovom majetku patriacom do príslušnej podstaty je okrem záložného práva zabezpečujúceho konkurznú pohľadávku súčasne aj iné záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku. Zákon poskytuje mechanizmus aj na riešenie všetkých vyššieuvedených situácií.

K § 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky (ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone) môže domáhať od správcu aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok (namiesto tohto aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku). Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

K § 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

Majetkom nepodliehajúcim konkurzu je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 73

Zisťovanie majetku

Na rozdiel od platnej úpravy, zákon precizuje oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace.

Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

K § 74

Súčinnosť úpadcu

Zákon ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu.

Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov slovenských korún, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

K § 75

Súčinnosť tretích osôb

V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

K § 76

Súpis majetku podstát

Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať (ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone).

Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

K § 77

Náležitosti súpisu

Zákon precizuje úpravu obsahové náležitosti súpisu majetku podstát.

Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku). Zákon určuje požiadavky na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

K § 78

Vylučovacia žaloba

V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či daný majetok patrí alebo nepatrí do podstaty, správca by mal v zásade takýto majetok do súpisu zaradiť s tým, že v súpise uvedie poznámku vysvetľujúcu dôvod takejto pochybnosti a uvedie aj osobu, v prospech ktorej tento zápis svedčí. Následne zákon upravuje mechanizmus a postup, na základe ktorého sa dotknuté osoby môžu domáhať vylúčenia takéhoto majetku zo súpisu podstaty.

V snahe ochrany osoby, ktorej majetok môže byť vylúčený z podstaty, správca má najprv povinnosť vyzvať ju, aby sa v 30 dňovej lehote vyjadrila k zápisu majetku do súpisu a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený. Ak správca dôvody a dôkazy neuzná, táto osoba má právo obrátiť sa v ďalšej 30 dňovej lehote na súd. Po tejto lehote je možné domáhať sa vylúčenia majetku z podstaty, len ak majetok nesprávnym postupom nezapísal správca s poznámkou alebo zapísal poznámku v prospech inej osoby, a to až do rozvrhu výťažku.

K § 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

Predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky.

Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

K § 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov

V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

K § 81

Vylúčenie majetku zo súpisu

Zákon upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

K § 82

Príslušný orgán

Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách.

Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

K § 83

Oprávnenia príslušného orgánu

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu.

Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať.

Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

K § 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu. Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

K § 85

Informovanie príslušného orgánu

Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán.

Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.).

K § 86

Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu "vypne správca všetky vypínače" s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej "pod prevádzku podniku"). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh "zotrvačnej správy" je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto "zotrvačnom" režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva.

Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej mohli veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozširujú oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým zvýši hodnota majetku, z ktorého sa uspokoja veritelia úpadcu alebo sa touto činnosťou zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúcemu konkurzu.

K § 87

Pohľadávky proti podstate

V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod.

Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť 10% z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zavádza mechanizmus, na základe ktorého môže byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného "akumulovania" pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovuje limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedá konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukáže že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere.

Ustanovujú sa podmienky na vedenie evidencie správcom. Podrobné vedenie evidencie je v záujme zabezpečenia spravodlivého uspokojovania pohľadávok proti podstate. Ide o snahu o vylúčenie tzv. krížových dotácií niekedy sa vyskytujúcich v konkurzoch podľa platných predpisov. Ide o to, že v týchto konkurzoch sa pohľadávky proti podstate niekedy neoprávnene uspokojujú z výťažku z predaja veci na ktorú sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie, a to aj napriek tomu, že takáto pohľadávka proti podstate vôbec nesúvisí so správou alebo speňažovaním založeného majetku. Výsledkom je potom krátenie uspokojenia oddeleného veriteľa, nakoľko z peňažných prostriedkov pripadajúcich na jeho uspokojenie sa "krížovo" uspokojujú aj náklady vynaložené v súvislosti s iným majetkom ako tým, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ ide o pohľadávky proti podstate a keďže nie vždy sa dá presne rozlíšiť na aký majetok (a tým pádom na akú podstatu) sa tá-ktorá pohľadávka proti podstate vzťahuje, zákon pre takéto prípady zavádza mechanizmus pre pomerné rozdelenie týchto pohľadávok medzi dotknuté podstaty. Inými slovami, výdavok v hodnote 10 vynaložený správcom na celý majetok bez možnosti špecifikovania presne na ktorú položku majetku sa vzťahuje, sa pomerne prerozdelí medzi viaceré položky majetku. Ak je však náklad "priraditeľný" ku konkrétnemu majetku, správca priradí tento náklad do príslušnej podstaty bez toho, aby bolo treba použiť pomerný výpočet.

K § 88

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

Prevádzkovanie podniku je osobitným spôsobom správy majetku podliehajúceho konkurzu.

Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v platnom zákone), v novej právnej úprave nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu sú preto naformulované tak, aby odzrkadli tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t.j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorí súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Keďže oddelený veriteľ si môže zabezpečiť svoju pohľadávku inou pohľadávkou úpadcu, napr. na účet úpadcu, ktorý vedie banka, tento majetok síce tvorí oddelenú podstatu, ale pri prevádzke podniku správca musí vykonávať platby za poskytovanie služieb, v dôsledku čoho by mohol byť takýto oddelený veriteľ ukrátený. Správca teda zaradí do oddelenej podstaty fiktívnu pohľadávku, ktorá bude plniť kompenzačnú funkciu a ktorá bude uspokojená ako pohľadávka z prevádzky podniku po ukončení prevádzky podniku.

Otázka prevádzkovania podniku by teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku).

K § 89

Upravuje sa zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

K § 90

Upravujú sa archivačné povinnosti správcu. ide o ustanovenie prebraté z doterajšej úpravy.

K § 91 a 92

Speňažovanie

Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom (pozri nasledovný paragraf).

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, a ak existujú, v rozsahu odôvodnenom týmito dôvodmi prevádzkovať podnik.

Na rozdiel od správcu ustanoveného súdom pri vyhlásení konkurzu je správca po konaní prvej schôdze veriteľov naopak povinný speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený buď nový správca alebo pôvodný správca nebol na prvej schôdzi vymenený.

K § 93

Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

Upravuje sa vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo (§ 69) je takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňuje v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nie je úpadca, ale napr. záložca, ktorý nie je v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú.

Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj do možnosti získania väčšieho výťažku na uspokojenie úpadcových veriteľov.

K § 94

Uspokojenie oddelených veriteľov

Upravuje sa postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

K § 95

Nezabezpečení veritelia

Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98 (Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov).

K § 96

Všeobecné náležitosti rozvrhu

Zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

K § 97

Uspokojenie oddeleného veriteľa

Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji. Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia pohľadávky proti tejto oddelenej podstate.

Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení oddelenej podstaty rozvrh. Oddelený veriteľ môže tento rozvrh schváliť a správca mu vyplatí sumu zodpovedajúcu výške jeho zabezpečenej pohľadávky, alebo si uplatní voči rozvrhu odôvodnené námietky, ktoré buď správca uzná alebo v opačnom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd. Pri pasivite veriteľa v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu nahrádza jeho vôľu súd.

K § 98

Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov je nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", ba čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky bez zbytočného odkladu po tom, ako nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov by mal byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti všeobecnej podstaty.

Po čiastočnom speňažení správca podstaty vypracuje čiastkový rozvrh, zverejní ho a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy však čiastkový rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom.

Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt, predloží správca čiastkový rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať čiastkový rozvrh. V prípade nesúhlasu správcu podstaty s námietkami rozhodne o námietkach súd. Veriteľský výbor bude povinný vzniesť námietku, o vznesenie ktorej ho požiadal ktorýkoľvek veriteľ dotknutý čiastkovým rozvrhom.

Vyššieuvedeným dochádza k presunu zodpovednosti spojenej s prípravou tohto dokumentu zo súdov na správcu podstaty. Schvaľovanie dokumentu sa v nadväznosti na to presunie zo súdu na veriteľský výbor (s výnimkou prípadov jeho nečinnosti). V právomoci súdu zostane len rozhodovanie o schválení tohto dokumentu pre prípad nečinnosti veriteľského výboru a rozhodovanie o námietkach voči dokumentu, ktorým správca nevyhovel.

K § 99

Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

K § 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

Uvedené ustanovenie je v zásade zhodné s platnou právnou úpravou.

K § 101

Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

K § 102 až 105

Zrušenie konkurzu

V tomto ustanovení sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb.

V súlade s doterajšou úpravou, zrušením konkurzu zanikajú účinky, vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

K § 106

Malý konkurz

Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz.

O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

K § 107

Obsah malého konkurzu

Predmetom tohto paragrafu je vymedzenie odchýlok, ktoré odlišujú malý konkurz od riadneho konkurzu. V prvom rade sa môžu upraviť jednotlivé lehoty stanovené týmto zákonom odlišne ako sú uvedené v zákone. V malom konkurze sa takisto predpokladá, že namiesto konštituovania veriteľského výboru bude záujmy veriteľov zastupovať len jedna nimi zvolená osoba. Podľa daných okolností môže súd v malom konkurze prijať aj iné opatrenia, ktoré sa mu budú javiť ako účelné v záujme čo najrýchlejšieho a najúspornejšieho vedenia konkurzného konania.

K § 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom.

§ 109

Príprava posudku

Upravuje sa postup pri príprave posudku ako aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzujú sa tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

K § 110

Náležitosti posudku

Reštrukturalizačného posudok je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

K § 111 a 112

Ustanovenie všeobecným spôsobom vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu

Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Návrh plánu preto nie je podľa nového zákona povinnou náležitosťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave RP. Šanca na schválenie RP veriteľmi bude totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru).

K § 113

Začatie reštrukturalizačného konania

Ak návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

K § 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

V záujem dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie.

Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti.

Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

K § 115

Späťvzatie návrhu

Ustanovenie sa týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

K § 116

Povolenie reštrukturalizácie

Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť, alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe , ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu.

Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu) ho súd zverejní v obchodnom vestníku a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujem zabezpečenia publicity, účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v obchodnom vestníku.

K § 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

K § 118

Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie; zákon však dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené sa zastavujú.

K § 119

Účastníci reštrukturalizačného konania

Upravuje sa okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však budú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

K § 120

Upravuje sa, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka.

K § 121 až 125

Spôsob prihlasovania pohľadávok, je rovnaké ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurz o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

K § 126

Schôdza veriteľov

Účelom schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone má správca , ktorý jej aj predsedá.

K § 127 a 128

Zákon upravuje postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ.

Paragraf upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

K § 129

Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát.

Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné. Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v zdujeme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

K § 130

Právne úkony dlžníka

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré po povolení reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov bude môcť veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

K § 131

Dohľad súdu

Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

K § 132

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán (RP) je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie RP je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu. Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. "rescue culture" ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

K § 133

Upravuje sa kto je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

K § 134

Predkladateľ plánu je povinný vypracovať RP tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Napriek tomu, že RP bude primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave RP je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

K § 135 a 136

Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "opisnú časť" a "záväznú časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu "úverového limitu", ustanovenia o dozornej správe a podobne.

K § 137 až 142

Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom bude musieť minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny (pozri paragraf "Ochrana s plánom nesúhlasiacich reštrukturalizačných veriteľov a dotknutých akcionárov").

Pre hlasovanie v každej skupine platí princíp „rovnakého zaobchádzania“ s právami veriteľov a akcionárov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. Zabezpečená pohľadávka sa v zistenom rozsahu uspokojí z majetku zabezpečujúceho zabezpečujúcu pohľadávku a ak ju nie je možné uspokojiť uspokojí sa ako nezabezpečená pohľadávka.

K § 143

Lehota na predloženie plánu

Upravuje sa lehota dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

K § 144

Schválenie plánu veriteľským výborom

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom .

Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP. Súčasne so zverejnením RP zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("schvaľovacia schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP.

V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh RP, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh RP alebo ak RP zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

K § 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

Zákon taktiež povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktoré sa týkajú buď opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov, chyby v písaní a počítaní, bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

K § 146 a 147

Schvaľovacia schôdza

Správca zvolá schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu v ktorej predkľadateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie.

Okrem hlasovania priamo na schvalovacej schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

K § 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

Každá skupina (pozri § "Skupiny") hlasuje o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov čo sa považuje za súhlas skupiny.

K § 149 a 150

Listina prítomných a zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou.

K § 151 až 153

Potvrdenie plánu súdom

Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny

Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v "záväznej časti" schváleného RP (k tomu pozri paragraf "účinky súdom potvrdeného plánu"). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konaniae (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca, budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu

Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov plánu nemôže byť plánom zhoršené .

K § 154

Zamietnutie plánu

Súd by mal hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon vymedzuje dôvody na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie RP. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia RP vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

K § 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti RP sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, RP je koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

K § 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zákon viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri.

K § 157

Ochrana s plánom nesúhlasiacich účastníkov plánu

Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny. V takomto prípade sa môže dotknutý účastník plánu domáhať na súde určenia, že ustanovenia „záväznej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu . V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať sa výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Okrem vyššieuvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje aj ochranu práv veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny . Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde určenia, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Veriteľ však bude oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu nebolo umožnené hlasovať v skupine do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z RP Schôdze. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného RP v horšom postavení, než v akom by bol, keby RP nebol prijatý. Do okamihu rozhodnutia súdu o žalobe takéhoto veriteľa, bude potvrdený RP pre neho rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

K § 158

Plnenie na popretú pohľadávku

Podľa platnej právnej úpravy vyrovnania je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi môže byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Preto nový zákon riešiť túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene.

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa RP, veriteľ bude oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

K § 159 až 161

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP zákon upravuje lehotu na plnenie v ktorej bude dlžník a preberajúca spoločnosť povinný spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku. Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Pôjde napríklad o situáciu, ak sa na základe RP dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa "kapitalizuje" (t.j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka). V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala "reštitúcia" pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi (riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne (bez možnosti jej "reštitúcie"). Preto, pamätajúc práve na takéto situácie je obligatórnou náležitosťou RP určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa RP. Otázka "reštitúcie pri omeškaní" sa bude preto vždy posudzovať podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa RP a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce "reštitúciu".

Pre ilustráciu uvádzame príklad. Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V RP sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti (o 2 roky). Výsledkom je, že v prípade splnenia RP by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá, a veriteľ je oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Uvedený režim platí len vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením RP. Ak RP neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh). Tento účinok je upravený v paragrafe "Účinky neplnenia plánu voči všetkým reštrukturalizačným veriteľom a akcionárom".

K § 162 až 165

Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorný správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia budú zverejnené. V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu.

Dozornú správu bude vykonávať dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí,.

Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená po splnení plánu alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá prebrala na základe RP záväzky dlžníka.

K § 166

Upravuje sa možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Právo na oddlženie ma každý dlžník, pri ktorom konkurzné konanie skončilo konečným rozvrhom.

K § 167

Upravujú sa náležitosti návrhu a ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

K § 168

Upravuje sa skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný odvádzať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie svojich pohľadávok.

K § 169

Upravuje sa zásada, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

K § 170

Upravuje sa pôsobnosť správcu schvaľovať právne úkony správcu.

K § 171

Upravuje sa účinky úspešného skončenia skúšobného obdobia a rozhodovanie súdu o oddlžení dlžníka.

K § 172

Odkazuje sa na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

K § 173 až 175

Upravuje sa uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

K § 176 až 195

Osobitne sa upravuje, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sa tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona. Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne sa tiež upravuje cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU.

§ 180 zavádza do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept je odlišný od započítania pohľadávok, nakoľko v derivátových obchodoch s opakovaným plnením neexistujú medzi stranami pred príslušným dátumom splatnosti derivátového obchodu pohľadávky v právnom zmysle slova. Keďže tento koncept má dopad na výšku pohľadávky úpadcu voči druhej zmluvnej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávky druhej zmluvnej strany voči úpadcovi, je potrebné ho zaviesť do právneho poriadku pre zvýšenie právnej istoty v týchto obchodných vzťahoch a osobitne upraviť pre prípad vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť buď súčasťou zmluvy o takom obchode alebo obchodoch, alebo môže byť uzavretá samostatne vo vzťahu k takému obchodu alebo obchodom. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby sumy zodpovedajúce ziskom a stratám zmluvných strán boli po vyhlásení konkurzu splatné iba v rozsahu jediného záväzku, ktorého výška je vypočítaná s ohľadom na také zisky a straty v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov, ktoré si zmluvné strany vopred dohodli pre taký prípad. Podľa výsledku takého výpočtu má potom pohľadávku vo vzťahu k takému jedinému záväzku buď úpadca voči druhej zmluvnej strane alebo druhá zmluvná strana voči úpadcovi, ktorá pohľadávka je potom uplatňovaná po vyhlásení konkurzu. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zaviesť osobitné ustanovenie o odstúpení od zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát z dôvodu potrebnej ochrany ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát pred účinkami vyplývajúcimi z odstúpenia od takej zmluvy. Ide o ten istý princíp, aký je zakotvený napríklad v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy jednou zo strán nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a riešenia sporov medzi zmluvnými stranami.

K § 196 až 203

Upravuje sa podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku v konaniach upravených týmto zákonom. Zároveň sa upravujú odlišnosti vo vzťahu k OSP.

K § 205

Splnomocňuje sa MS SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 206

Upravujú sa prechodné ustanovenia v zákone. Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. II až IV

Ide o úpravu vyvolanú potrebou upraviť cezhraničnú reštrukturalizáciu finančných inštitúcii.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore