Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.01.2017 do 31.01.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 a vecne vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré tým napĺňa.

Účelom návrhu zákona je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko - sociálny problém.

V právnom poriadku Slovenskej republiky bol inštitút oddlženia fyzickej osoby zavedený od roku 2006 zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Počet osôb, ktoré podali návrh na oddlženie za celé obdobie účinnosti právnej úpravy nedosiahol pôvodne očakávané úrovne, ktoré by boli porovnateľné s okolitými krajinami. Príčin tohto stavu je niekoľko a najvýznamnejšia z nich je zrejme zvolenie hybridného oddlženia s kombináciou prvkov likvidácie majetkovej podstaty dlžníka a splátkového kalendára.

Zahraničné právne úpravy spravidla predpokladajú riešenie úpadku fyzických osôb v dvoch režimoch

a)likvidácia majetkovej podstaty dlžníka a rýchle oddlženie (označovaný ako „Fresh Start“, t.j. FS),

b)reštrukturalizácia záväzkov dlžníka podľa splátkového kalendára (označovaný ako „No Fresh Start“, t.j. NFS).

Navrhuje sa, aby právna úprava obsahovala obe z možností.

Koncepcia FS predstavuje typovú alternatívu pre dlžníkov, ktorí majú málo majetku a aj nízke príjmy, pritom hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Naproti tomu, koncepcia NFS predstavuje alternatívu najmä pre dlžníkov, ktorí majú ešte dostatok majetku, určité príjmy, ale tento majetok je spravidla zaťažený zabezpečovacími právami tretích osôb, pričom svoje záväzky nie sú schopní plniť včas alebo riadne. Riešenie oddlženia splátkovým kalendárom je alternatívou pre dlžníkov, ktorí svoj úpadok zachytili ešte včas.

Súčasná právna úprava oddlženia je postavená najmä na koncepcii FS a teda každému oddlženiu fyzickej osoby musí predchádzať (úplná) likvidácia jeho majetkovej podstaty. Túto likvidáciu potom nasleduje ešte trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník v prospech

2

veriteľov odvádza časť svojich príjmov (prvok NFS). Tá okolnosť, že dlžník nemôže dosiahnuť oddlženie inak ako za cenu speňaženia celej jeho majetkovej podstaty je nedostatkom právnej úpravy, keďže každá osoba, od ktorej sa zároveň požaduje odovzdanie celého majetku a aj vynaloženie primeraného úsilia na získanie zamestnania, prípadne na začatie podnikania, potrebuje mať zabezpečené aspoň minimálne životné podmienky (bývanie, pracovné nástroje) na to, aby to bolo od nej možné požadovať spravodlivo. To platí o to viac, že výťažnosť zo speňaženia majetkovej podstaty dlžníka pre veriteľov v tzv. režime tzv. „fire sale“ býva spravidla nízka a veľká časť pohľadávok veriteľov zostane neuspokojená. V návrhu zákona sa preto navrhuje zavedenie a oddelenie oboch konceptov – NFS aj FS. Pri oboch navrhovaných spôsoboch riešenia úpadku sa zavádzajú opatrenia proti zneužívaniu oddlženia. V prípade oddlženia NFS pôjde o test zneužitia spočívajúci v poskytnutí minimálnej miery uspokojenia veriteľov v percentuálnom vyjadrení podľa výšky ich pohľadávok (určenie kvóty) a taktiež nemožnosť uchádzať sa o oddlženie NFS, ak miera uspokojenia veriteľov nebude značne vyššia ako by veritelia dosiahli v konkurze.

Súčasná právna úprava sa môže javiť oproti zahraničným právnym úpravám ako prodlžnícka. Ide však len o prvý dojem, keďže podľa súčasnej právnej úpravy skúšobné obdobie môže začať až po zrušení konkurzu, pričom obdobie, počas ktorého konkurz bude prebiehať nie je možné predpokladať vzhľadom na možné spory, ktorými sa ustaľuje majetková podstata alebo priorita, či výška pohľadávok jednotlivých veriteľov. V priemere nie je možno predpokladať, že konkurz bude ukončený skôr ako za jeden rok. Návrh zákona tieto nedostatky eliminuje tým, že oddlženie bude dlžníkovi poskytnuté v podstate ihneď (reálne niekoľko týždňov, maximálne mesiacov) pri oboch navrhovaných spôsoboch riešenia oddlženia.

Predpokladom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa súčasnej právnej úpravy je obligatórne zloženie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v sume 663,88 eur. Zaplatenie tohto preddavku nemožno odpustiť a pre množstvo dlžníkov, na ktorých majetok je vedená exekúcia môže zloženie tejto sumy predstavovať neprekonateľnú prekážku pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu za účelom následného oddlženia. Návrh zákona obsahuje opatrenia na to, aby aj nemajetní dlžníci vedeli vstúpiť do procesu oddlženia. Zostane síce zachovaná povinnosť zloženia preddavku, avšak tento preddavok bude niektorým dlžníkom poskytnutý vo forme pôžičky.

Oddlženie podľa súčasnej právnej úpravy obsahuje pre rozhodovanie súdu ohľadom sumy, ktorú musí dlžník počas skúšobného obdobia poskytovať veriteľom pomerne otvorenú dispozíciu (až „70% čistých príjmov dlžníka“). Priamo tiež nestanovuje, čo možno za takéto čisté príjmy považovať a ani výslovne nerieši ani otázku ako postupovať, ak dôjde k zásadnej zmene príjmov dlžníka počas skúšobného obdobia. Môže ísť pritom o celkovú zmenu (napr. zvýšenie platu) alebo o mimoriadny príjem. Návrh zákona problémy predchádzajúcej právnej úpravy rieši, pričom v koncepte FS úplne, keďže podstatou dlženia týmto spôsobom je „dobrovoľné odovzdanie“ celého majetku dlžníka v prospech veriteľov za cenu nemožnosti postihovania budúcich príjmov dlžníka. Pri koncepte NFS sa zase jednoznačne stanovuje, že súd určí dlžníkovi len kvótu, ktorá je relevantná pre uspokojenie pohľadávok veriteľov a táto kvóta je počas obdobia, počas, ktorého má dlžník plniť splátkový kalendár relatívne stabilná.

Súčasná právna úprava oddlženia výslovne nepredpokladá existenciu osobitného práva „vykúpiť“ majetok podliehajúci konkurzu alebo vo vzťahu k nemu uplatniť nejaké osobitné právo. Návrh zákona upravuje možnosť pre niektoré osoby možnosť prioritne „vykúpiť“

3

majetok podliehajúci konkurzu za cenu určenú na základe znaleckého posudku alebo za cenu dosiahnutú pri speňažení.

Súčasná právna úprava do procesu riešenia úpadku fyzickej osoby vťahuje bezvýnimočne záložných veriteľov a núti ich vyhlásiť predčasnú splatnosť všetkých úverov. Návrh zákona v zásade ponecháva zabezpečené pohľadávky „bokom“ a umožní uplatniť inštitúty dohôd medzi záložným veriteľom a dlžníkom. Záložní veritelia sa do riešenia úpadku dlžníka nevťahujú do rozsahu, v ktorom je ich pohľadávka krytý predmetom zabezpečovacieho práva

Oddlženiu (účinku nevymáhateľnosti) budú podliehať v zásade všetky pohľadávky veriteľov, ktoré si prihlásili do konania, alebo ktoré si do konania prihlásiť mohli s výnimkami vyváženými pomerovaním s inými záujmami (napr. výnimka pre pohľadávku dieťaťa na výživné )

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, nálezmi ústavného súdu, zákonmi, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Analýza vplyvov návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, podnikateľské prostredie a sociálne prostredie je vyhodnotená v doložke vplyvov.

4

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

(§3 ods. 2)

Upravuje sa definícia úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Tu ide o doterajšiu úpravu. Naproti tomu sa navrhuje upraviť definíciu úpadku pre fyzické osoby, ktorá by mala reflektovať osobitosti fyzických osôb ohľadom platobnej schopnosti, keďže lehota 30 dní, počas ktorej dlžník - fyzická osoba nie je schopný plniť peňažné záväzky je spravidla veľmi krátka a nútila by osoby, ktoré sa prechodne ocitli v stave platobnej neschopnosti riešiť svoju situáciu spôsobom podľa tohto zákona. Príčiny prechodnej platobnej neschopnosti môžu však spočívať napr. v tom, že fyzickej osobe vypadol očakávaný príjem v dôsledku prechodného zhoršenia zdravotného stavu, či z dôvodu, že jej odberateľ mešká s úhradou významnej pohľadávky (faktúry). Fyzická osoba je preto platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Nie je dôvod trvať na pluralite veriteľov, najmä s ohľadom na prepracovaný model možnosti jej oddlženia.

K bodu 2

(§3 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením pravidiel podľa § 155a, § 159a a § 159b.

K bodu 3

(§ 11 ods. 1)

Upravuje sa aktívna procesná legitimácia na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona (druhá časť). Dlžník – fyzická osoba môže sám na svoj majetok navrhnúť vyhlásiť konkurz len podľa štvrtej časti zákona. Veriteľ však bude vedieť podľa tejto časti zákona iniciovať konkurzné konanie aj na majetok fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom.

K bodu 4

(§16 ods. 4)

Upravujú sa následky konkurencie návrhov na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby – podnikateľa podľa druhej a štvrtej časti zákona.

K bodu 5

(§ 83 ods. 1)

Doplnenie § 83 ods. 1 o nové písmeno j) sa navrhuje z dôvodu, aby zákon jednoznačne ustanovil, že pre správcu je záväzný pokyn príslušného orgánu, ktorý si od neho správca vyžiada podľa už existujúceho ustanovenia § 88 ods. 2 zákona. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii už aj v doterajšom § 88 ods. 2 ustanovuje, že ak náklady na prevádzkovanie úpadcovho podniku presiahnu výnosy z jeho prevádzkovania, tak správca o tejto skutočnosti bezodkladne informuje príslušný orgán a vyžiada si od neho pokyn, či a v akom rozsahu má pokračovať v prevádzkovaní podniku. Doterajšia zákonná úprava však jednoznačne nestanovuje, že takýto pokyn je pre správcu záväzný, čo rieši navrhnutým doplnením § 83 ods. 1 o nové písmeno j), ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia podľa § 176 ods. 1 zákona.

5

K bodu 6

(§104)

Z dôvody podstatnej súvislosti s úpravou inštitútu oddlženia fyzických sa upravujú právne následky smrti úpadcu počas konkurzu. Keďže je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, je zjavné, že ide o prípad predlženého dedičstva. Likvidáciu dedičstva v dedičskom konaní netreba však nariaďovať, keďže konkurz je vo svojej podstate už konaním o likvidácii predlženého dedičstva. Z tohto dôvodu v dedičskom konaní treba vyčkať do skončenia konkurzu.

K bodu 7

(§ 106)

Legislatívno-technická úprava spojená so zavedením novej právnej úpravy oddlženia fyzických osôb vo štvrtej časti zákona.

K bodom 8 a 9

(§107a)

Legislatívno-technická úprava spojená so zavedením novej právnej úpravy oddlženia fyzických osôb vo štvrtej časti zákona.

K bodu 10

(§109)

Legislatívno-technická úprava spojená so zavedením novej právnej úpravy oddlženia fyzických osôb vo štvrtej časti zákona.

K bodu 11

(§ 110)

Z dôvodu zabezpečenia transparentnosti procesu reštrukturalizácie sa upravuje, že prílohu reštrukturalizačného posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie reštrukturalizačného posudku. Odmeňovanie správcu podľa doterajšej úpravy je spravidla pokryté rúškom tajomstva, aj keď následkom toho môže byť odčerpanie významných majetkových hodnôt dlžníka.

K bodu 12

(§116 ods. 4)

Navrhuje sa, aby si správcu v reštrukturalizácii nevyberal sám dlžník, ale aby bol ustanovený náhodným výberom. Ustanovený správca má voči dlžníkovi nárok na odmenu, ktorej výšku ustanoví vykonávací predpis.

K bodu 13

(§ 120 ods. 2)

Podnety aplikačnej praxe signalizujú, že „starý dlh“ a „nový dlh“ dlžníka nie je úplne jasne rozlíšiteľný. Na rozdiel od konkurzu, kde vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka má za následok splatnosť všetkých záväzkov dlžníka, pri reštrukturalizácii jej povolením takýto následok nenastáva. To vedie aplikačnú prax k (síce nie častým, ale aj tak významným) nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné a tie ktoré nie sú splatné sa do reštrukturalizácie majú prihlasovať ako pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na podmienku (t.j. ako podmienené). Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky a teda správny postup pre rozlíšenie „starého“ a „nového dlhu“ (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové

6

okolnosti vzniku pohľadávky. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie (§ 488 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t.j. splatnosť) a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Toto pravidlo sa prirodzene presadí aj v konaniach podľa druhej a štvrtej časti, kde ho však aplikačná prax bez výslovnej úpravy bez nejakých problémov už presadzuje.

K bodom 14 a 15

(§ 131)

S ohľadom na náhodný výber správcu sa upravuje postup súdu v prípade smrti, či zániku správcu a taktiež prípady, kedy správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka. Upravujú sa taktiež následky omeškania dlžníka s úhradou paušálnej odmeny správcu alebo náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

K bodu 16

(§ 134 ods. 1)

Navrhuje sa, aby reštrukturalizačný plán poskytoval nezabezpečeným veriteľom oproti riešeniu úpadku resp. hroziaceho úpadku dlžníka konkurzom nielen mierne, ale podstatne vyššie uspokojenie ich pohľadávok.

K bodu 17

(§148 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava spojená so zavedením náhodného výberu správcu.

K bodom 18 až 22

Upravujú sa nové dôvody pre zamietnutie plánu súdom a to jednak nevyhnutnosť dlžníka zaviazať sa, že nezabezpečených veriteľov uspokojí aspoň do výšky 50% a taktiež takéto uspokojenie poskytnúť najviac do piatich rokov. Nižšiu miera uspokojenia alebo dlhší čas na uspokojenie nezabezpečeného veriteľa môže dlžník presadiť len so súhlasom dotknutého veriteľa. Takéto pravidlo bude jednoznačné a predvídateľné už pri tvorbe reštrukturalizačného plánu a nebude udržiavať ani dlžníka a ani veriteľov v právnej neistote ohľadom budúcich príjmov, či zisku dlžníka. Z tohto pravidla potom vyplýva aj legislatívno-technická úprava ustanovení § 152 a § 154, ako aj upravenie pravidiel podľa§ 155a.

K bodu 23

(§166)

Úvodné ustanovenia

Ustanovenie stanovuje predpoklady, za splnenia ktorých môže dlžník – fyzická osoba vstúpiť do procesu oddlženia (právny záujem). Úprava oddlženia je prístupná pre fyzické osoby a to bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú záväzky z podnikateľskej činnosti. Dlžník si môže vybrať pre oddlženie jednu z alternatív – splátkový kalendár alebo konkurz.

Za účelom predchádzania zneužívaniu inštitútu dlžník môže do procesu oddlženia vstúpiť len raz za 10 rokov. Je preto na dlžníkovi, aby si veľmi efektívne zvážil, kedy túto šancu využije. Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie je platobný neschopnosť dlžníka. Tá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť na začiatku konania samotným súdom ( „ex ante“ kontrola), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa („ex post“ kontrola). Súd pri vyhlásení konkurzu bude vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti podrobovať prieskumu v zásade

7

len v takých prípadoch, v ktorých by si napr. v civilnom sporovom konaní nemohol osvojiť zhodné skutkové tvrdenia strán (porovnaj § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku) a to v prípadoch, ak tu je dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Predpokladom na možnosť domáhať sa oddlženia konkurzom je taktiež skutočnosť, že na majetok dlžníka je vedená exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie. Obdobným vykonávacím konaním treba rozumieť najmä daňové exekučné konanie. Pokiaľ ide o takéto obdobné vykonávacie konanie, je úlohou dlžníka, aby takúto okolnosť v návrhu tvrdil a pre potreby vyhlásenia konkurzu ju aj osvedčil. Pri exekučnom konaní vzhľadom na existenciu Centrálneho informačného systému súdnictva osvedčenie dlžníkom spravidla nebude potrebné.

(§166a)

Pohľadávky uspokojované konkurzom alebo splátkovým kalendárom

Ustanovenie vymedzuje „prihlasované pohľadávky“ do riešenia úpadku dlžníka v oboch scenároch oddlženia a to NFS (splátkový kalendár) ako aj FS (konkurz). Prihlasuje sa tzv. starý dlh dlžníka. Počas účinnosti oddlženia môžu byť vymedzené nároky uspokojené len v rozsahu kvóty určenej v scenári splátkového kalendára alebo z majetkovej masy podliehajúcej konkurzu.

(§166b)

Pohľadávky vylúčené z uspokojenia

Konkurz a splátkový kalendár sú kolektívne insolvenčné konania, ktoré sú zamerané na riešenie kolektívneho uspokojenia nárokov veriteľov z majetku dlžníka. Aby sa v širšom rozsahu mohol prejaviť princíp pari passu (každému veriteľovi s porovnateľným postavením pomerne), ustanovenie upravuje existenciu nárokov vylúčených z uspokojenia. Vylúčené z uspokojenia sú

- časť príslušenstva pohľadávky veriteľa nad obvyklú hranicu 5%,

- príslušenstvo prirastené počas riešenia úpadku dlžníka,

- zmenkové nároky a to z dôvodu pravidelnej (ko)existencie zabezpečenej pohľadávky z kauzálneho vzťahu, ktorú si je možné uplatniť prihláškou,

- zmluvné pokuty ako aj sankcie; pohľadávka nároku na náhradu škody je však vylúčená z uspokojenia nie je

- spriaznené pohľadávky,

- trovy účastníkov konania.

Účelom ustanovenia o vylúčení niektorých nárokov z uspokojenia je najmä snaha o to, aby v prípadoch, ak nie je dostatok majetku na úplné uspokojenie všetkých nárokov, bola uspokojená prioritne istina pohľadávok t.j. kauzálne nároky, nie nároky, ktoré sú právnym poriadkom konštruované ako čisto právne (t.j. nejde o kauzálne nároky).

(§166c)

Nedotknuté pohľadávky

Oddlženie spočíva v zániku možnosti štátno-mocenského vynútenia splnenia právneho nároku (ako súčasti pohľadávky) voči dlžníkovi. Existuje však kategória nárokov, ktoré by napriek oddlženiu mali byť ich veriteľovi zachované. Ustanovenie tieto nároky vymedzuje. Napriek tomu, že oddlženie sa niektorých nárokov nedotýka, je možnosť si v konkurze tieto nároky uplatňovať prihláškou a podieľať sa tak na ich pomernom uspokojení spolu s ostatnými veriteľmi. Oproti iným nárokom však nenastane ten následok, že pohľadávka sa stane nevymáhateľnou a teda právny nárok stratí.

8

(§166d)

Nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka

V riešení úpadku dlžníka konkurzom sa uplatní „nový“ koncept nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. V právnom poriadku nebolo úplne jednoznačne presadené pravidlo o možnosti excindácie určitej hodnoty v majetku dlžníka. K tejto konštrukcii sa približovali len exekučné pravidlá o zrážkach zo mzdy, či z účtu v banke. Zo sociálnych dôvodov sa však zavádza právo dlžníka na vylúčenie hodnoty zodpovedajúcej nepostihnuteľnej hodnote obydlia, z konkurznej masy.

Obydlie sa na účely tohto inštitútu vymedzuje ako obývateľná vec, ktorú dlžník v návrhu na vyhlásenie konkurzu ako svoje obydlie označil. Pôjde spravidla o nehnuteľnosť – stavbu spojenú so zemou pevným základom. Definícia je však širšia s ohľadom na to, že dlžník si nemusí zabezpečovať bývanie len v nehnuteľnosti. Do úvahy prichádza tiež stavba, ktorá nie je so zemou spojená s pevným základom (dom na vode), či dokonca hnuteľná vec (obytný príves). Keďže stavby nie sú súčasťou pozemku súčasťou nepostihnuteľnej hodnoty obydlia môže byť aj k obydliu (bez ohľadu na to, či ide o nehnuteľnosť) prislúchajúci pozemok.

Ak je obydlie dlžníka predmetom spoluvlastníctva dlžníka s inými osobami, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je časť hodnoty podielu dlžníka, ktorá zodpovedá nepostihnuteľnej hodnote obydlia dlžníka. Pri majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve rovnaká nepostihnuteľná hodnota patrí každému z manželov resp. z bývalých manželov. Inak povedané, nepostihnuteľná hodnota obydlia sa viaže ako nárok „na osobu“, nie na vec ako takú. Výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia ustanoví podzákonný právny predpis.

(§ 166e)

Rozhodnutie o oddlžení

Na rozdiel od súčasného právneho stavu sa o oddlžení rozhodne ihneď pri vyhlásení konkurzu alebo v rozhodnutí o určení splátkového kalendára. Tiež sa na rozdiel od súčasného právneho stavu už pri vyhlásení konkurzu alebo v rozhodnutí o určení splátkového kalendára spresní, ktorých nárokov sa oddlženie týka. V odseku 3 sa upravuje následok vymáhateľnosti pôvodného nároku voči ručiteľovi alebo záložnému dlžníkovi podobne ako je to v reštrukturalizácii. Vymáhateľnosť má podobné účinky ako premlčanie, prihliadne sa na ňu vo vykonávacom konaní aj bez návrhu.

Ak určitý orgán vyvodzoval voči dlžníkovi z existencie dlhu negatívne následky(napr. neposkytovanie určitých služieb), musí po oddlžení na neho hľadieť akoby by mu (oddlžením dotknutý) dlh odpustil (trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky). Ak však dlžník inak nevymáhateľný dlh dobrovoľne splní, nejde o bezdôvodné obohatenie.

(§166f a §166g)

Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer a poctivý zámer

V § 166f sa upravujú predpoklady aktívnej vecnej legitimácie na ex post kontrolu poctivého zámeru na základe žaloby. V § 166g sa upravujú predpoklady pre ex post kontrolu poctivého zámeru a to jednak pri scenári FS ako aj pri NFS. Poctivý zámer sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má resp. kedy ho nemá.

Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením dotknutý (aktívna vecná legitimácia). V špecifických prípadoch napr. bežného výživného pre dieťa, len dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa. Žaloba sa uplatňuje voči dlžníkovi resp. voči jeho dedičom (pasívna vecná legitimácia). Ustanovuje sa taktiež lehota na uplatnenie žaloby.

9

„Pozitívne“ rozhodnutie o zrušení oddlženia má účinky erga omnes. Pôvodným pohľadávkam sa obnovuje právny nárok.

Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Ide o koncepciu približujúcu sa v skutočnosti skúmaniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Takáto koncepcia má za cieľ dopadať prísnejšie na osoby, sú v prostredí pôsobenia právnych noriem „zbehlejšie“ a miernejšie na osoby, ktoré takéto skúsenosti nemajú (napr. osoby, ktoré neniesli fiduciárne zodpovednosti pri pôsobení v štatutárnych orgánoch obchodných spoločností, pri správe cudzieho majetku). Vedúcim zamestnancom treba rozumieť aj pôsobenie v štátnej službe v porovnateľnej pozícii. Výklad všeobecne formulovaných pojmov napr. nie nepatrné dedenie je potrebné ponechať na súdnu prax, ktorá tento pojem vyloží vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Spravidla však pôjde o dedenie majetku menšej hodnoty. Pokiaľ ide o používanie slovného spojenia „bez vážneho dôvodu“, predkladateľ nabáda súd, aby toto slovné spojenie vykladal s prihliadnutím na dlžníkove objektívne možnosti splnenia povinnosti.

(§166h)

Odporovateľné právne úkony

Upravuje sa existencia odporovacieho práva veriteľa ako následok oddlženia. Ak by pred oddlžením došlo k prevodu majetku dlžníka úmysle ukrátiť veriteľa, právo odporovať takémuto právnemu úkonu v dôsledku oddlženia nie je dotknuté. Na tento účel je pôvodná pohľadávka nedotknutá oddlžením. Odporovacie právo sa uplatňuje voči osobe, ktorá mala z úkonu dlžníka prospech. Popri odporovateľnosti má veriteľ však k dispozícii aj žalobu o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, keďže uskutočnenie odporovateľného právneho úkonu sa skutkovo môže prekrývať práve s nepoctivým zámerom dlžníka.

(§166i)

Preskúmanie pomerov dlžníka

Aby bolo možné pri oddlžení vynaložiť na preskúmanie pomerov dlžníka len „rozumné“ náklady, mala by sa právna úprava vyhnúť situovaniu správcu do pozície vyšetrovateľa. Správca v konaní urobí základné šetrenie s primeranými nákladmi. Ak má niektorý z veriteľov za to, že je potrebné uskutočniť rozsiahlejšie šetrenie, musí zložiť zálohu na trovy nákladov s tým spojených. Tieto náklady mu môžu byť nahradené za splnenia vymedzených podmienok z konkurznej podstaty.

(§166j)

Správca

Správcu súd ustanovuje náhodným výberom podobne ako v konkurze podľa druhej časti zákona. Pri porušení povinnosti alebo pri zákonnej prekážke súd správcu odvolá. Nad správcom vykonáva dohľad tým spôsobom, že od neho môže vyžadovať správy a vysvetlenia. Ustanovenie rieši aj odmeňovanie správcu. Za výkon funkcie patrí správcovi odmena a náhrada nevyhnutných nákladov. Odmenu a náhradu nákladov platí v konaní o oddlžení dlžník a to zo svojho majetku v rámci rozvrhu výťažku alebo priamo.

(§ 166k)

Povinné zastúpenie dlžníka

10

Ustanovenie rieši povinné zastúpenie dlžníka v konaní o oddlžení. Iba v prípade, že dlžník má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, nemusí byť v konaní zastúpený. Zástupcom v konaní môže byť len advokát alebo Centrum právnej pomoci.

(§167)

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Upravujú sa špecificky predpoklady na riešenie úpadku dlžníka a jeho oddlženia vo forme FS. Konkurzné konanie podľa štvrtej časti zákona môže začať len na návrh dlžníka. Veriteľ na podanie návrhu podľa tejto časti zákona nie je aktívne procesne legitimovaný. Z hľadiska formy pôjde o formulárový návrh s predpísanými náležitosťami. Vzory príslušných tlačív ustanoví ministerstvo.

(§167a)

Vyhlásenie konkurzu

Ustanovujú sa predpoklady na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti zákona. Súd preskúma len skutočnosti uvedené v odseku 1 a pri splnení uvedených podmienok vyhlási konkurz a náhodným výberom ustanoví správcu. Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1 alebo podmienky podľa procesných predpisov, súd konanie podľa povahy zastaví alebo návrh odmietne. Platobnú neschopnosť dlžníka preskúma len vtedy, ak z návrhu dlžníka nadobudne dôvodnú pochybnosť o skutočnostiach uvádzaných dlžníkom. Oproti konaniu podľa druhej časti zákona súd nebude rozhodovať o začatí konkurzného konania, čím sa proces zjednoduší.

(§167b)

Nakladanie s konkurznou podstatou

Vymedzuje sa účinok vyhlásenia konkurzu a to nakladanie s s majetkom podliehajúcim konkurzu. Oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu (majetkom dlžníka, ktorý mu patril ku dňu vyhlásenia konkurzu) prechádza na správcu. Správca koná aj vo veciach týkajúcich sa takéhoto majetku. Z dôvody minimalizácie nákladov proti podstate, zákon predpokladá, že dlžník zostane užívať majetok v konkurznej podstate (debtor in posession). Právne úkony dlžníka, ktorými by ukracoval majetok podliehajúci konkurzu by boli ex lege neúčinné.

(§167c)

Pohľadávky a záväzky dlžníka

Na rozdiel od konkurzu podľa druhej časti zákona, nenastáva v prípade konkurzu fyzických osôb automatická splatnosť záväzkov dlžníka vyhlásením konkurzu. Pohľadávka veriteľa sa stáva splatnou momentom jej prihlásenia. Podobne ako v konkurze právnických osôb však dlžníci úpadcu sú povinní plniť svoje záväzky k rukám správcu. Osobitne sa upravujú tiež účinky vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k započítaniu pohľadávok.

(§167d)

Ukončenie zmluvy

Ako účinok vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby sa osobitne upravuje možnosť vypovedania „prebiehajúcich zmlúv“. Bez ohľadu na to, či ide o zmluvy na dobu určitú alebo neurčitú, je možnosť ich ukončenia výpoveďou. Ak ide o iné ako „prebiehajúce zmluvy“, z ktorých záväzky sú ešte aspoň sčasti nesplnené, nastáva možnosť ich vypovedania s účinkami ex nunc. Úprava ukončovania zmlúv sa však nedotýka zmlúv a dohôd podľa Zákonníka práce.

11

Ak ide o veci, ktoré sú predmetom finančného lízingu alebo výhrady vlastníctva, uplatňujú sa pravidlá pre konkurzy podľa druhej časti zákona. Takýto veriteľ na splnenie povinností primárne vyzve správcu, ktorý má právo pohľadávku veriteľa uhradiť a privodiť tak konkurznej podstate prospech z nadobudnutia majetku, ktorý tak začne podliehať konkurzu. Musí však s odbornou starostlivosťou zvážiť výhodnosť takéhoto postupu pre uspokojenie veriteľov. Každopádne, dlžník nemôže nadobudnúť tovar pod výhradou vlastníctva (predmet finančného lízingu) skôr ako boli splnené záväzky podľa kúpnej (lízingovej) zmluvy. Iný prístup by zakladal porušenie práva vlastniť majetok predávajúceho (lízingového prenajímateľa).

(§167e)

Súdne konania

Upravuje sa účinok vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k súdnym konaniam, v ktorých vystupuje dlžník. Ak ide o konania, v ktorých sa uplatňuje nárok, ktorý treba prihlásiť alebo ak ide o nárok vylúčený z uspokojenia, tieto konania treba zastaviť. Osobitne sa upravuje premlčanie takýchto nárokov. Ak by sa zistilo, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, zo zákona sa na zastavenie konania neprihliada. V odseku 4 sa upravuje právo popierajúceho veriteľa vstúpiť do konania ohľadom oddlžením nedotknutej pohľadávky.

(§167f)

Exekučné konania a obdobné vykonávacie konania

Upravuje sa účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce exekučné konania a obdobné vykonávacie konania (daňové exekučné konanie). Takéto konania nemožno začať a ani ich viesť pre pohľadávku, ktorá predstavuje „starý dlh“ dlžníka. Prebiehajúce exekučné konanie treba zastaviť a v konaní, ktoré má začať po vyhlásení konkurzu zamietne návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôvodu jednoznačnosti sa výslovne uvádza, že exekučné záložné práva zanikajú (nejde o zabezpečovacie práva pre účely konkurzu, ale len pre potreby exekúciu a inde ako v exekúcii ani nemôžu byť vykonané). Ak by sa zistilo, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, zo zákona sa na zastavenie konania neprihliada.

(§167g)

Dobrovoľná dražba

Upravuje sa účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúcu dobrovoľnú dražbu. Rozlišuje sa, či konanie dražby navrhol samotný dlžník alebo záložný veriteľ. Predmet dražby začne podliehať konkurzu vtedy, ak sa do konkurzu zabezpečený veriteľ prihlási.

(§167h)

Konkurzná podstata

Oproti konkurzu podľa druhej časti zákona, je v prípade konkurzu fyzických osôb konkurzná podstata zúžená a tvorí ju spravidla len nezabezpečený majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu a výťažky získané správou a speňažovaním takéhoto majetku. Konkurzu podlieha aj majetok pod výhradou vlastníctva alebo predmet finančného lízingu, ak správca postupuje podľa § 45a. Zabezpečený majetok podlieha konkurzu vtedy, ak sa zabezpečený veriteľ prihlási s právom na oddelené uspokojenie. Konkurznú podstatu netvorí nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka ako aj taký majetok, ktorý nemožno postihnúť v exekúcii.

(§ 167i)

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

12

Jedným z následkov vyhlásenia konkurzu je zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Do podstaty bude patriť celý majetok v BSM, čo je dôsledok úpadku jedného z manželov podávajúci sa aj z hmotného práva (porovnaj §147 Občianskeho zákonníka). Druhý z manželov má právo na náhradovú pohľadávku voči upadnutému manželovi z titulu vyrovnania podielov (§150 Občianskeho zákonník)a. Ide však o pohľadávku „za konkurznou podstatou“. Nie je vylúčené, že upadnutý manžel pohľadávku na vyrovnanie podielov druhému z manželov splní v budúcnosti. Premlčanie nárokov medzi manželmi sa spravuje § 114 Občianskeho zákonníka. Osobitne sa upravuje možnosť do konkurzu upadnutého manžela prihlásiť sa aj veriteľom druhého z manželov, ktorí majú právo byť uspokojení z masy BSM.

(§167j)

Súpis majetku konkurznej podstaty

Upravuje sa pravidlo o nevyhnutnosti a lehote na vyhotovenie súpisu. V odseku 2 sa upravuje osobitný spôsob riešenia excindácie. Správca nebude zaťahovaný do konania o vylučovacej žalobe, čo umožní zníženie nákladov na vedenie konkurzu. Dlžník „odovzdal“ majetok v prospech veriteľov a teda rozsah, v ktorom majú prihlásení veritelia nárok na uspokojenie sa z majetku v konkurznej podstate musí byť výsledkom aktivity dotknutých veriteľov.

(§167k)

Zabezpečený veriteľ

Konkurz podľa tejto časti zákona je kolektívne konanie zamerané najmä na riešenie dlžníkovho „starého“ nezabezpečeného dlhu. Ako opcia sa však upravuje možnosť (prednostného) zabezpečeného veriteľa prihlásiť sa do konkurzu. Ak tak urobí, zaťažený majetok bude tvoriť konkurznú podstatu. V odseku 2 sa upravuje pravidlo o prihlásení neskoršieho zabezpečeného veriteľa. V konkurze je zabezpečeným veriteľom len ten, kto má právo na oddelené uspokojenie z reálneho majetku. Ak tu niet majetku, z ktorého môže byť zabezpečený veriteľ uspokojený, treba na neho hľadieť ako na veriteľa nezabezpečeného. V odseku 3 sa upravuje pravidlo týkajúce sa následkov začatia výkonu zabezpečovacieho práva prednostným zabezpečeným veriteľom. Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, ak hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na majetku, do času, kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva. Upravujú sa tiež následky skutočnosti ak blízka osoba dlžníka so súhlasom dlžníka alebo obec, v ktorej katastri sa nehnuteľnosť nachádza so súhlasom dlžníka poskytne do konkurznej podstaty náhradu za hodnotu zaťaženého majetku, ktorá prevyšuje ťarchy na majetku.

(§167l)

Prihlasovanie a popieranie pohľadávok

V odseku 1 sa upravujú lehoty a spôsob prihlasovania pohľadávok veriteľov. V odseku 2 sa upravuje prípad prihlasovania veriteľov, ktorý majú pohľadávku voči inej osobe ako dlžníkovi, ale dlžník túto pohľadávku svojim majetkom zabezpečuje. Prihlášky sa podávajú u správcu v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Pri neskoršom prihlásení veriteľ prichádza o hlasovacie právo. Na rozdiel od konkurzu právnických osôb sa veritelia – fyzické osoby uvedené v zozname záväzkov dlžníkom o vyhlásení konkurzu upovedomujú. V odseku 5 a 6 sa rieši právo veriteľov popierať (navzájom) pohľadávky. V konkurze podľa tejto časti zákona správca pohľadávky nepopiera. Takýto postup je odôvodnený výškou nákladov preskúmavania pohľadávok a trov vedení takýchto konaní správcom, ktoré by zrejme v drvivej väčšine prípadov úplne vyčerpali konkurznú podstatu. Rozsah uspokojenia veriteľov je podmienený ich aktivitou. Popieracie právo sa neposkytuje

13

dlžníkovi, keďže toto konanie sa môže začať len na návrh dlžníka, ktorý je kvalifikovane zastúpený a svoj majetok tak na uspokojenie svojich veriteľov „odovzdal“.

(§167m)

Zástupca veriteľov

Upravujú sa pravidlá pre kreovanie „veriteľského orgánu“, ktorým je v prípade konkurzu fyzických osôb je zástupca veriteľov. Zvolanie schôdze veriteľov je len fakultatívne a jeho pôsobnosť je obmedzená potrebami konania.

(§167n)

Speňaženie nehnuteľností

Upravujú sa pravidlá speňažovania nehnuteľností v konkurze podľa tejto časti zákona. Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu sa speňažia v zásade dražbou. Nehnuteľnosti menšej hodnoty možno však speňažiť ako hnuteľnú vec. Hranicu určuje vykonávací predpis. V odseku 2 sa upravujú pravidlá pre zistenie najnižšieho podania.

(§167o)

Speňaženie obydlia dlžníka

Upravujú sa osobitné pravidlá pre speňaženie obydlia dlžníka. Obydlie dlžníka možno speňažiť vždy len dražbou a to bez ohľadu na to, či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Ak by výťažok nepostačil krytie na nákladov speňaženia a krytie nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, nemožno obydlie dlžníka vôbec speňažiť (t.j. za týmto účelom udeliť príklep). Inak povedané, je zmysluplné obydlie dlžníka speňažovať len vtedy, ak to má význam pre (aspoň čiastočné) uspokojenie veriteľov. Na účely rozhodnutia sa, či ísť do procesu speňažovania obydlia dlžníka, správca postupuje s odbornou starostlivosťou.

Ak sa obydlie dlžníka speňažilo, výťažok zodpovedajúci nepostihnuteľnej hodnote obydlia sa poukáže na bankový účet dlžníka.

(§167p)

Speňaženie hnuteľných vecí

Upravujú sa pravidlá pre speňaženie hnuteľných vecí. Hnuteľné veci sa v zásade speňažia v ponukovom konaní ako súbor majetku. Zástupca veriteľov, či dotknutý zabezpečený veriteľ však môže však navrhnúť aj iný spôsob speňaženia.

(§167q)

Speňaženie pohľadávok a iných majetkových hodnôt

Upravujú sa pravidlá pre nakladanie s takým majetkom dlžníka, ktorými sú pohľadávky. Správca sa ich pokúsi vymôcť a ak sa to nepodarí do 6 mesiacov, odplatne ich postúpi. Ak ide o peňažnú pohľadávku, v záujme ukončenia konkurzu v čo najkratšom čase sa upravuje pravidlo, že správca žaloby, ktorými by uplatňoval právo na zaplatenie pohľadávky podliehajúcej konkurzu nepodáva. Premlčanie ohľadom nároku počas konkurzu spočíva. Pri iných majetkových hodnotách sa postupuje obdobne ako pri pohľadávkach.

(§167r)

Právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty

Upravuje sa (prioritné) právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty. Nositeľmi tohto práva sú oprávnené osoby. Toto právo patrí len vymedzenej „blízkej osobe“ dlžníka alebo príslušnej obci. Jeho účinné uplatnenie však vždy predpokladá súhlas dlžníka. Právo možno uplatniť ešte pred vykonaním dražby alebo po vykonaní dražby. Právo výkupu pred speňažením sa

14

realizuje za všeobecnú hodnotu vykupovaných vecí a po speňažení za cenu ponúknutú záujemcom. Správca pri uplatnení práva výkupu oprávnenou osobou nie je viazaný predkupnými právami iných osôb. Porušenie práva vykúpiť majetok má špecifické následky, ktoré sú obdobné (niektorým) následkom porušenia predkupného práva.

(§167s)

Predkupné právo

Upravujú sa účinky speňažovania vo vzťahu k predkupným právam. Správca nie je predkupnými právami viazaný, ak však ide o práva vecno-právnej povahy, tieto zostávajú dotknutým oprávneným zachované.

(§167t)

Náklady konkurzu

Ustanovenie striktne vymedzuje náklady konkurzu (v konkurze podľa druhej časti zákona ide o tzv. pohľadávky proti podstate). Upravuje sa priorita jednotlivých nákladov a upravuje sa osobitná zodpovednosť správcu za škodu spôsobenú neúčelne nehospodárne alebo nedôvodne vynaloženými nákladmi.

(§167u)

Rozvrh výťažku

Upravujú sa osobitné pravidlá pre rozvrhnutie výťažku zo správy a speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Osobitné pravidlá sú zamerané na zjednodušenie procesu a zníženie nákladov. Správca najprv odpočíta náklady konkurzu, potom prípadnú nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, potom pomerne uhradí prihlásené pohľadávky detí dlžníka na výživné a zostatok pomerne rozdelí medzi všetkých prihlásených veriteľov podľa výšky ich zistených pohľadávok. Každý veriteľ je povinný priebežne aktualizovať svoje údaje u správcu. Upravuje sa osobitná zodpovednosť správcu za realizáciu rozvrhu v rozpore so zákonnými pravidlami.

(§167v)

Zrušenie konkurzu

Zrušenie konkurzu po splnení rozvrhu výťažku alebo pre nedostatok majetku predstavujú základné spôsoby jeho skončenia. O zrušení konkurzu nerozhoduje súd, ale správca a to tým, že vydá oznámenie o skončení konania prostredníctvom obchodného vestníka. Konkurz sa skončí aj vtedy, ak sa do 90 dní neprihlási žiaden veriteľ dlžníka. V odseku 3 sa upravuje skončenie konkurzu súdom pre dôvod, že tu nie sú na konkurz predpoklady. V odseku 4 sa upravujú osobitne účinky zrušenia konkurzu. Zrušenie konkurzu sa však nedotýka oddlženia dlžníka, okrem prípadu, ak tu nie sú predpoklady pre konkurz.

(§167w)

Smrť dlžníka

Osobitne sa upravujú následky smrti dlžníka na prebiehajúci konkurz. Upravuje sa ten následok, že súd pokračuje v konaní. Nie je zmysluplné, aby sa konanie „vecne presunulo“ do dedičského konania, kde by musela byť nariadená len likvidácia predlženého dedičstva.

(§168)

Návrh na určenie splátkového kalendára

Druhým spôsob riešenia úpadku fyzických osôb je splátkový kalendár. Návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva na predpísanom tlačive. V odseku 2 sa upravujú náležitosti návrhu dlžníka.

15

(§168a)

Poskytnutie ochrany pred veriteľmi

Podobne ako v reštrukturalizácii sa dlžník pri návrhu na splátkový kalendár dostáva ochranu pred veriteľmi po formálnom preskúmaní návrhu dlžníka súdom . Súd pri poskytnutí ochrany pred veriteľmi ustanoví náhodným výberom správcu a uloží dlžníkovi zložiť zálohu na trovy správcu. Nezloženie zálohy bude mať za následok ukončenie konania a aj ukončenie ochrany pred veriteľmi.

(§168b)

Účinky ochrany pred veriteľmi

Upravujú sa osobitné účinky ochrany pred veriteľmi. Tieto účinky spočívajú v odklade exekúcií a osobitnom práve dlžníka žiadať odklad dražby svojho obydlia.

(§168c)

Zostavenie návrhu splátkového kalendára

Po ustanovení do funkcie správca zostaví návrh splátkového kalendára. Za tým účelom preskúma pomery dlžníka, pričom prihliadne najmä na skutočnosti uvedené v odseku 2. Nie pri každom dlžníkovi bude možné zostaviť splátkový kalendár. Dlžník musí byť v stave uspokojiť nezabezpečené pohľadávky aspoň v kvóte 30 % a celkovo sa im musí dostať aspoň toľko, koľko by bola ich kvóta uspokojenia v konkurze plus 10 %. Ak by pomery dlžníka splátkový kalendár neumožnili zostaviť, správca túto skutočnosť oznámi v obchodnom vestníku a konanie končí. Konanie sa automaticky „nepreklopí“ do riešenia úpadku konkurzom, keďže na podanie návrhu na konkurz je oprávnený len dlžník.

(§168d)

Oznámenie o zostavení splátkového kalendára

Ak sa podarí zostaviť splátkový kalendár, správca to oznámi v Obchodnom vestníku. Podstatou zostavenia splátkového kalendára je určenie kvóty pre uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Každý nezabezpečený veriteľ, ktorý môže byť dotknutý splátkovým kalendárom, môže v určenej lehote podať námietky proti rozhodnutiu, ktorým sa určuje kvóta (veritelia sa neprihlasujú do konania a tak za veriteľa treba považovať v zásade každého, kto túto okolnosť tvrdí a osvedčuje). Na námietky môže správca upraviť návrh splátkového kalendár v prospech veriteľov. Každopádne, o kvóte rozhodne po preskúmaní námietok veriteľov v konečnom dôsledku súd. Návrh splátkového kalendára sa predkladá spolu s námietkami veriteľov na príslušný súd na schválenie (určenie splátkového kalendára).

(§168e)

Určenie splátkového kalendára

Podstatou konania o oddlžení splátkovým kalendárom je určenie splátkového kalendára. Súd vychádza z návrhu správcu, nie je ním však viazaný. Prihliadne na námietky veriteľov a na okolnosti, ktoré v konaní vyjdú najavo. Na prejednanie návrhu splátkového kalendára môže nariadiť výnimočne pojednávanie. Ak súd zistí, že sú tu predpoklady pre určenie splátkového kalendára, určí ho ustanovením kvóty pre nezabezpečených veriteľov.

Keďže pojednávanie je len fakultatívne, súd určuje, či pojednávanie nariadi, alebo nie. V záujme zamedzovania špekuláciám veriteľov sa ustanovuje, že prípadná neúčasť toho, kto uplatnil námietku na pojednávaní nie je dôvodom na odročenie pojednávania na iný termín.

(§168f)

Termíny splátok

16

Upravujú sa zákonné pravidlá pre termíny a výšku splátok podľa splátkového kalendára, ktorý súd určil. Osobitne sa upravuje splatnosť zabezpečených pohľadávok, ktoré sú zabezpečené majetkom, ktorého hodnota nedosahuje výšku zabezpečenej pohľadávky (v časti je teda pohľadávka nezabezpečená). Pokiaľ ide o časť pohľadávky, ktorá nie je zabezpečená, bude povinnosťou dlžníka na jej uspokojenie vysplácať príslušnú kvótu. Pripúšťa sa tiež dohoda dlžníka s veriteľmi po určení splátkového kalendára o iných lehotách splatnosti, ako sú „zákonné“. Ustanovenie tiež rieši následok určenia splátkového kalendára na prebiehajúce „základné konania“. Určenie splátkového kalendára na tieto konania nemá v zásade vplyv. V rozhodnutí, ktorým sa veriteľovi priznáva právo voči dlžníkovi možno poukázať na rozhodnutie o určení splátkového kalendára.

(§168g)

Smrť dlžníka

Pri splátkovom kalendári, ak dlžník zomrie, konanie treba zastaviť.

(§168h)

Vyhlásenie konkurzu

Upravuje sa následok vyhlásenia konkurzu na splátkový kalendár.

(§169)

Účastníci konania

Pre potreby konania o oddlžení sa osobitne upravuje účastníctvo a zmeny v osobách veriteľov po začatí konania. Pri sukcesii do práv pôvodného veriteľ nerozhoduje súd.

(§170)

Neúplný alebo nezrozumiteľný návrh

Osobitne sa upravuje odstraňovanie vád neúplných alebo nesprávnych podaní dlžníka. Ide o výnimku so všeobecnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku, ktorá sa inak použije subsidiárne. Použije sa aj na riešenie následkov neúplného alebo nezrozumiteľného návrhu.

(§171)

Nepríslušný súd

Pri skúmaní príslušnosti sa v zásade postupuje podľa ustanovení civilného mimosporového poriadku a teda miestna príslušnosť sa skúma z úradnej povinnosti.

(§171a)

Späťvzatie návrhu

Upravuje sa možnosť dlžníka vziať späť návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Súd v takom prípade konanie zastaví. Rozhodnutie o návrhu túto možnosť konzumuje.

(§171b)

Litispendencia

Upravuje sa osobitne postup pri litispendencii. Ak súd konaná o návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o určení splátkového kalendára, neskoršie návrhy v tej istej veci nie sú prípustné.

(§171c)

Centrum hlavných záujmov

17

Podľa Nariadenia Rady(ES) o konkurznom konaní č. 1346/2000 z 29.5.2000 súd ex offo skúma, či dlžník, ktorý začína insolvenčné konania má na území členského štátu tzv. centrum hlavných záujmov. Ak by to tak nebolo, treba konanie zastaviť.

K bodom 24 až 27

Upravujú sa splnomocňovacie ustanovenia v súvislosti s úpravou oddlženia fyzických osôb a úpravami v reštrukturalizácii.

K bodu 28

Prechodné ustanovenia v zásade vychádzajú z toho, že konania o oddlžení začaté podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa podľa nej aj dokončia s niektorými výnimkami. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovaná právna úprava je postavená na kratších lehotách pre oddlženie, v odseku 5 sa upravuje osobitne priebeh skúšobného obdobia pre konania o oddlžení podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

K čl. II

Cieľom novelizácie zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov je vytvoriť legislatívne predpoklady pre poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám v konaniach o oddlžení za podmienok ustanovených cit. zákonom Centrom právnej pomoci.

K čl. III

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2017, čo zároveň zabezpečuje dostatočnú legisvakančnú lehotu, a to aj s prihliadnutím na prechodné ustanovenia obsiahnuté v čl. I.

V Bratislave, 21. septembra 2016

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská, v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) vychádza z uznesenia vlády SR 191/2014 bod C.11. ku Koncepcii kapitálového trhu, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona predstavuje aj jedno z opatrení, ktorých zavedenie bolo súčasťou Koncepcie pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému v Slovenskej republike schválenej vládou SR uznesením č. 307/2015 zo dňa 10.6.2015 (časť 5, riešenie III).

Účelom návrhu zákona je vytvoriť novú formu obchodnej spoločnosti, ktorá ponúkne komplexné riešenie pre rizikové investovanie do obchodných spoločností. Príkladom takéhoto investovania sú investície do startupov, ako podnikateľských iniciatív s vysokým inovačným a rastovým potenciálom, ktoré si nemôžu zabezpečiť financovanie prostredníctvom bánk. Pri rizikovom investovaní do základného imania spoločností je nevyhnutné flexibilné nastavenie vstupu, koexistencie a výstupu investora nad rámec toho, čo umožňujú v súčasnosti existujúce formy spoločností v právnom poriadku SR. 

S cieľom zabezpečiť optimálnu súčinnosť investorov a zakladateľov startupov a podporiť ich rozvoj v SR je preto najefektívnejším riešením zavedenie novej právnej formy kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorá umožní flexibilné nastavenie majetkových vzťahov, vstupu investora do spoločnosti a jeho výstupu zo spoločnosti. Čiastočné zapracovanie vybraných právnych inštitútov s touto funkciou do existujúcich foriem spoločností by nepredstavovalo komplexné riešenie.

Pre oblasť rizikového investovania do základného imania do startupov, je v súčasnosti z foriem obchodných spoločností významná a využívaná najmä spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len „s.r.o.“). V neskorších štádiách životného cyklu, tzn. v čase keď už nejde o začínajúcu spoločnosť, je využívaná aj akciová spoločnosť (ďalej len „a.s.“). Spoločnosti, v ktorých spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým majetkom sa spravidla ako startupy nevyužívajú. Tak s.r.o. ako aj a.s. majú z pohľadu startupov určité nevýhody. V prípade s.r.o. je to komplikovanejšia možnosť flexibilného nastavenia vonkajších a vnútorných vzťahov spoločnosti a efektívneho využívania vo svete bežných nástrojov, ktoré umožňujú nastavenie a naplánovanie vstupu kapitálu do spoločnosti a jeho výstupu zo spoločnosti, ako aj možnosť efektívne motivovať zamestnancov podielom vo firme, vyplývajúca zo zákonnej požiadavky na minimálnu výšku vkladu spoločníka (750 €). V prípade a.s. je to pre startupy až do pokročilého štádia ich životného cyklu príliš nákladná zákonom predpísaná minimálna výška základného imania (25.000,- €), vyznačuje sa tiež reguláciou určenou pre stredné a veľké podniky umožňujúcou obchodovať ich akcie na burze cenných papierov a s tým súvisiace zvýšené nároky na zabezpečenie fungovania spoločnosti.

Navrhuje sa, aby sa táto kapitálová obchodná spoločnosť nazývala jednoduchou spoločnosťou na akcie (ďalej len „j.s.a.“). Jednoduchá spoločnosť na akcie predstavuje hybridnú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti preberajúcu niektoré prvky aj s.r.o. aj a.s. Pôjde o novú formu obchodnej spoločnosti, na ktorú sa budú vzťahovať viaceré zákonné ustanovenia o súkromnej akciovej spoločnosti, nepôjde však o podtyp akciovej spoločnosti.

Akcie spoločnosti  budú môcť byť akcie vydané iba v podobe zaknihovaného cenného papiera.  Bude tiež zriadený register akcionárov, ktorý bude vedený centrálnym depozitárom cenných papierov a verejne prístupný na jeho webovom sídle. Taktiež sa navrhuje možnosť, aby akcionári medzi sebou prostredníctvom akcionárskej zmluvy dohodli nové druhy práv, a to právo pridať sa k prevodu akcií, právo požadovať prevod akcií alebo právo požadovať nadobudnutie akcií. Právo pridať sa k prevodu akcií ako aj právo požadovať prevod akcií budú môcť byť dohodnuté ako práva registrované v nových registroch práv prístupných na internete, ktoré budú taktiež vedené centrálnym depozitárom cenných papierov. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá vplyv na životné prostredie. Materiál má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a pozitívne sociálne vplyvy.

B. Osobitná časť 

K Čl. I

K bodom 1 až 6 a bodom 8 až 13

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti so zavedením novej právnej formy obchodnej spoločnosti – Jednoduchá spoločnosť na akcie (JSA). Jednoduchá spoločnosť na akcie, oproti spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, nebude môcť byť založená za iným účelom ako podnikanie. Ide o kapitálovú obchodnú spoločnosť povinne vytvárajúcu základné imanie.

K bodu 7 (§66c)

Výslovne sa upravuje možnosť, aby medzi spoločníkmi obchodných spoločností mohli vymedziť vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti. Základnou dohodou medzi spoločníkmi je spoločenská zmluva, ktorá je však dostupná pre tretie osoby. V záujme podpory investícií do začínajúcich podnikov sa navrhuje, aby medzi spoločníkmi v exemplifikatívne vymedzených otázkach boli prípustné dohody, vo vzťahu ku ktorým bude prístupnosť pre tretie osoby obmedzená. Takéto dohody sú prípustné aj podľa súčasnej právnej úpravy (porovnaj § 261 ods. 6), avšak súdy ich nie vždy akceptovali. Dohody medzi spoločníkmi musia byť v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona. Rozhodnutie orgánu obchodnej spoločnosti s dohodou medzi spoločníkmi nespôsobuje jeho neplatnosť.

K bodu 14

(§220b)

Navrhuje sa implementácia nového samostatného typu obchodnej spoločnosti – Jednoduchá spoločnosť na akcie (JSA), ktorý bude používať označenie „jednoduchá spoločnosť na akcie“ alebo skratku „j. s. a.“. Právna úprava tohto typu obchodnej spoločnosti vo výraznej miere vychádza z právnej úpravy akciovej spoločnosti (ods. 3), nepoužijú sa však niektoré špecifické ustanovenia, ktoré sú najmä odrazom implementácie práva EÚ vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam (ods. 4).

Jednoduchá spoločnosť na akcie je kapitálovou obchodnou spoločnosťou, ktorá spája prvky spoločnosti s ručením obmedzeným (nízke požiadavky na základné imanie, jednoduchá štruktúra spoločnosti) a akciovej spoločnosti (podiel na základnom imaní je prezentovaný akciou s určitou nominálnou hodnotou, súčet nominálnych hodnôt akcií zodpovedá základnému imaniu). Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

(§220c)

JSA sa navrhuje implementovať ako transparentnú právnu formu a z tohto dôvodu musia byť akcie spoločnosti vydané len ako zaknihované a môžu znieť len na meno. Základným právom akcionára je právo podieľať sa na jej riadení, zisku a na prípadnom likvidačnom zostatku. Flexibilitu novému typu obchodnej spoločnosti poskytne úprava možnosti vyjadrovať menovitú hodnotu akcií v eurocentoch alebo v kombinácii eur a eurocentov. Súčet menovitých hodnôt akcií bude vytvárať základné imanie spoločnosti. 

Tak ako akciová spoločnosť, môže JSA vydávať najmä kmeňové akcie (t.j. akcie bez osobitných práv). Z dôvodu vyššej flexibility vzťahov medzi akcionármi sa však navrhuje, aby spoločnosť mohla emitovať aj akcie, s ktorými sú spojené osobitné práva. Rozsah týchto práv nebude zákonom vopred určený. Môže ísť najmä o rozdielny rozsah nároku na podiel zo zisku alebo na likvidačnom zostatku, rozdielny rozsah počtu hlasov akcionára, či rozdielny rozsah práva na poskytovanie informácií o spoločnosti.

Spoločnosť môže vydávať aj akcie bez hlasovacieho práva, avšak len potiaľ, pokiaľ súčet ich menovitých hodnôt nepresiahne 90 percent jej základného imania. Ak by však rozhodovanie na valnom zhromaždení malo dotýkať majiteľov akcií bez hlasovacieho práva, o takejto záležitosti budú môcť títo akcionári hlasovať.

(§220d)

JSA prostredníctvom centrálneho depozitára (všetky akcie spoločnosti sú zaknihované) zabezpečuje vedenie zoznamu akcionárov, ktorý oproti právnej úprave akciovej spoločnosti nahrádza zoznam akcionárov.

(§220e)

Oproti právnej úprave akciovej spoločnosti sa pre prevoditeľnosť akcií JSA navrhuje stanoviť flexibilnejšie kritériá. Akcie JSA môžu mať dokonca vylúčenú prevoditeľnosť. Na ochranu akcionárov, ktorý vlastnia akcie s obmedzenou alebo vylúčenou prevoditeľnosťou sa pre rozhodovanie valného zhromaždenia v otázkach, ktoré sa týchto inštitútov môžu dotknúť zavádza potreba kvalifikovanej väčšiny. Prevedenie akcií s obmedzenou alebo vylúčenou prevoditeľnosťou bez splnenia podmienok prevoditeľnosti je absolútne neplatným právnym úkonom (porovnaj druhú vetu § 267 ods. 1).

(§220f)

Pri vylúčení prevoditeľnosti akcií vznikne, ak stanovy neurčia dlhšiu lehotu, po štyroch rokoch od splatenia emisného kurzu právo požadovať od spoločnosti odkúpenie akcií. Tu pôjde najmä o prípady finančných investorov, ktorí spravidla nemajú záujem na dlhodobejšej investícii do spoločnosti. To, či spoločnosť bude mať prostriedky na odkúpenie akcií, bude závisieť od jej finančnej situácie. Akékoľvek odkúpenie akcií spoločnosťou nemôže ohroziť uspokojovanie pohľadávok veriteľov spoločnosti. Právo požadovať odkúpenie akcií nepodlieha premlčaniu.

(§220g)

Stanovy môžu, okrem vylúčenia prevoditeľnosti akcií, ich prevoditeľnosť podmieniť a to súhlasom spoločnosti. Stanovy v takom prípade určia, ktorý orgán spoločnosti o súhlase rozhodne. Ak by stanovy určovali, že o prevoditeľnosti rozhoduje valné zhromaždenie, nie je potrebné, aby zároveň ustanovovali dôvody, pre ktoré spoločnosť je povinná súhlas udeliť resp. súhlas odmietnuť. Na ochranu akcionára sa ustanovuje fikcia, že pri nečinnosti príslušného orgánu sa súhlas považuje za udelený. Pri odmietnutí súhlasu s prevodom, ak povinnosť odmietnuť súhlas s prevodom akcií nevyplývala zo stanov alebo zo zákona, vznikne akcionárovi právo na odkúpenie dotknutých akcií spoločnosťou. Namiesto toho sa akcionár môže tzv. prímusovou žalobou domáhať nahradenia súhlasu spoločnosti s prevodom.

(§220h)

Ustanovenie upravuje odkúpenie akcií akcionára spoločnosťou. Spoločnosť odkúpi akcie akcionára za primeranú cenu. Podrobnosti ohľadom určenia primeranej ceny a ďalšie podmienky určia stanovy. Tieto podmienky však musia byť určené tak, aby odkúpenie akcií spoločnosťou nepoškodilo jej veriteľov.

(§220i)

Za účelom ochrany veriteľov spoločnosti sa v situácii, kedy by odkúpenie akcií malo spôsobiť jeden z následkov podľa ods. 1, navrhuje možnosť požadovať odkúpenie akcií obmedziť. Odkúpenie akcií v rozpore s uvedeným ustanovením je čo do následkov postavené na roveň zakázanému vráteniu vkladu. 

(§220j)

Pri obmedzení prevoditeľnosti akcií sa splnenie podmienok prevoditeľnosti vyžaduje aj pre zriadenie záložného práva na základe zmluvy, predkupného práva, práva pridať sa k prevodu akcií a práva požadovať prevod akcií.

(§220k)

Stanovy JSA môžu dedenie akcií vylúčiť. Toto pravidlo sa môže presadiť len potiaľ, pokiaľ nejde o spoločnosť s jedným akcionárom. Ak stanovy vylúčia dedenie akcií JSA, akcie smrťou akcionára prechádzajú na spoločnosť a do dedičstva patrí pohľadávka na zaplatenie primeranej hodnoty akcií.

Ak ide je prevoditeľnosť akcií JSA vylúčená alebo podmienená súhlasom spoločnosti, pri vyhlásení konkurzu na majetok akcionára, alebo pri exekučnom postihnutí akcií, prechádzajú akcie takéhoto akcionára na JSA. Do konkurznej podstaty resp. exekučnej podstaty patrí v takom prípade pohľadávka na zaplatenie primeranej hodnoty akcií. Záväzok zodpovedajúci tejto pohľadávke plní spoločnosť správcovi resp. oprávnenému v exekúcii prostredníctvom súdneho exekútora.

Primeraná cena a jej splatnosť sa určí podľa pravidiel uvedených v stanovách. Ak by stanovy tieto pravidlá neurčovali, použijú sa pravidlá uvedené v § 61.

(§220l)

Za účelom podpory startupov sa pre JSA navrhuje umožniť upisovanie vlastných akcií s obmedzeniami uvedenými v  odseku 1. Takto upísané akcie môže JSA prevádzať len na osoby, ktoré sú jej zamestnancami resp. ide o fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva. Činnosti, ktoré takéto osoby vykonávajú, musia priamo súvisieť s napĺňaním predmetu podnikania spoločnosti. Nejde teda o advokátov, daňových poradcov, či konzultantov, ide o osoby priamo zapojené do výrobného procesu spoločnosti. Akcie upísané spoločnosťou môžu byť prevedené na iné osoby len za kúpnu cenu vo výške ich menovitej hodnoty, spolu s emisným ážiom a s dohodnutou výhradou vlastníctva k akciám v prospech spoločnosti.

(§220m)

JSA alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať vlastné akcie spoločnosti, ak ide o nadobudnutie akcií za účelom ich prevodu na zamestnancov resp. fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva. V súvislosti s nadobúdaním akcií týmito osobami sa umožňuje finančná asistencia spoločnosti. Využitie týchto inštitútov je však podmienené zachovaním pravidiel kapitálovej primeranosti spoločnosti.

(§220n)

Upravujú sa pravidlá pre založenie a vznik JSA. Spoločnosť môže založiť jedna alebo viarero osôb. Hodnota základného imania môže byť už jedno euro. Spravidla však bude potrebné základné imanie, ktoré zodpovedá rozsahu podnikateľskej činnosti vykonávanej JSA. Spoločnosť nemôže byť založená na základe výzvy na upisovanie akcií a pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky peňažné a aj nepeňažné vklady. Zakladateľské dokumenty podliehajú sprísneným požiadavkám na formu.

(§220o)

Ustanovujú sa povinné náležitosti zakladateľských dokumentov JSA. Keďže spoločnosť môže byť založená len bez výzvy na upisovanie akcií, súčasťou zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy sú stanovy spoločnosti.

(§220p)

Ak JSA mieni vydávať rôzne druhy akcií, stanovy musia najmä obsahovať presné určenie obsahu práv spojených s jednotlivými druhmi akcií a spôsob ich výkonu.

(§220q)

Najmä pre potreby JSA ako nového typu kapitálovej obchodnej spoločnosti sa zavádzajú nové zmluvné typy, a to právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along), právo požadovať prevod akcií (drag-along) a právo požadovať nadobudnutie akcií (shootout). Takéto dojednania boli prípustné aj podľa súčasnej právnej úpravy a v osotatných typoch spoločností. Ich  kodifikácia však prinesie zmluvným stranám väčšiu právnu istotu. Výlučne pre potreby JSA však bude možné dojednať tag-along a drag-along ako práva viaznuce na akciách spoločnosti a registrované podľa osobitného predpisu. 

Navrhovaná úprava zavádza spoločnú požiadavku na sprísnenú formu právneho úkonu, ktorým sa uvedené práva dojednali. Z dôvodu zamedzenia antedatovaniu sa navrhuje viazať účinnosť dojednaní na osvedčenie pravosti podpisov. 

Ak ide o tag-along a drag-along dojednané ako práva viaznuce na akciách spoločnosti (registrované práva), navrhuje sa, aby mohli byť zriadené len vo forme notárskej zápisnice. Pre registrované práva potom platia pravidlá obdobné vecným právam. Nemožno s nimi nakladať oddelene od nakladania s akciami, na ktorých viaznu.  Na zamedzenie konfliktu viacerých práv sa navrhuje, aby s jednou akciou bolo spojené len jedno predkupné právo, jedno právo pridať sa k prevodu, jedno právo požadovať prevod a jedno právo požadovať nadobudnutie akcií. Z jedného predkupného práva, jedného práva pridať sa k prevodu, jedného práva požadovať prevod a jedného práva požadovať nadobudnutie akcií môže byť však oprávnených viacero osôb.

Navrhuje sa taktiež vyriešiť možný konflikt registrovaných práv tag-along a drag-along so záložným právom. Ak ide o záložné právo, ktoré má byť zriadené na základe zmluvy, bude sa na zriadenie vyžadovať písomný súhlas oprávneného akcionára (z tag-u resp. z drag-u).  Pre zriadenie exekučného záložného práva takéto obmedzenie stanovené však byť nemôže. Ďalej sa navrhuje, aby zavádzané práva neboli vykladané prostredníctvom ustanovení zmluvy o budúcej zmluve. Ak ide o registrované práva tag-along alebo drag-along, upravujú sa aj dôvody ich zániku.

(§220r)

Právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along) môže byť dojednané ako registrované alebo ako neregistrované právo. Základné dojednanie zmluvného typu upravuje kogentné ustanovenie. Právo pridať sa k prevodu akcií oprávňuje akcionára previesť svoje akcie zároveň s akciami iného akcionára, čomu zodpovedá povinnosť povinného mu to umožniť za rovnakých podmienok. Osobitne sa ustanovujú následky porušenia pre registrované a pre neregistrované právo pridať sa k prevodu akcií. Právo domáhať, aby povinný nadobudol dotknuté akcie bude možné uplatniť napr. s nasledovným znením žalobného návrhu „Žalovaný je povinný uzavrieť zmluvu tohto znenia.....“ Zmluva, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia by mala tieto nadväzujúce účinky

a) zápis zmeny do CDCP -  prebehol by rovnako ako v prípade iných zmlúv;

b) úhrada kúpnej ceny - na základe rozhodnutia súdu mohla vymáhať aj kúpna cena za akcie, nakoľko rozhodnutia spĺňa podmienky podľa § 41 ods. 1 EP, resp. s ohľadom na §1 zákona č. 244/2002 Z.z aj podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP.

(§220s)

Právo požadovať prevod akcií (drag-along) môže byť dojednané ako registrované alebo ako neregistrované právo. Základné dojednanie zmluvného typu upravuje kogentné ustanovenie. Právo požadovať prevod akcií oprávňuje akcionára požadovať od iného akcionára, aby zároveň s prevodom akcií oprávneného previedol na tretiu osobu svoje akcie, čomu zodpovedá povinnosť povinného prevedie svoje akcie na tretiu osobu za rovnakých podmienok. Ako podmienka výkonu môže byť napríklad dojednané, že povinný nie je povinný previesť svoje akcie na tretiu osobu, ak v dojednanej lehote odkúpi akcie oprávneného a iných zmluvných strán akcionárskej zmluvy, s ktorými sa dojednalo právo požadovať prevod, za podmienok ponúkaných záujemcom. Pri tomto práve, ak bolo registrované, sa upravuje osobitný spôsob výkonu. Ak sú splnené podmienky vzniku tohto práva a túto skutočnosť osvedčil notár, môže oprávnený dotknuté akcie povinného previesť na tretiu osobu konajúc v mene a na účet povinného.

(§220t)

Právo požadovať nadobudnutie akcií môže byť dojednané len ako neregistrované. Dojednanie slúži najmä na riešenie situácií v obchodnej spoločnosti, kedy sa akcionári dostali do patovej situácie. V zmysle dojednania je jeden z akcionárov oprávnený určiť cenu jednej akcie a žiadať od iného akcionára, aby na neho previedol akcie za takto určenú cenu. Za oprávneného sa považuje akcionár, ktorý ako prvý doručí svoj návrh s určením ceny za jednu akciu inému akcionárovi. Návrh musí mať všetka náležitosti riadneho návrhu na uzavretie zmluvy. Ak druhý akcionár tento návrh neprijme v dohodnutej lehote, platí, že za rovnakých podmienok bude mať oprávnený akcionár právo požadovať, aby odkúpil jeho akcie. NA presadenie tohto práva bude slúžiť žaloba o nahradenie prejavu vôle (tzv. prímusová žaloba).

(§220u)

Upravujú sa podrobnosti o orgánoch JSA. Pokiaľ ide o valné zhromaždenie, presadí sa všeobecná subsidiarita právnej úpravy akciovej spoločnosti. Pre JSA sa upravuje najmä, že o záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti, ktorí sú oprávnení na hlasovanie. Na rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií a o obmedzení prevoditeľnosti akcií, na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy je potrebná najmenej dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov sa vyžaduje aj súhlas najmenej dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov, ktorí vlastnia tieto akcie. Pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená.

(§220v)

Upravujú sa podrobnosti o rozhodovaní akcionárov mimo valného zhromaždenia (korešpondenčné hlasovanie). Návrh na rozhodnutie zasiela akcionárom predstavenstvo. Mlčanie akcionára znamená nesúhlas s návrhom. 

(§220w)

Štatutárnym orgánom JSA bude tak ako v akciovej spoločnosti predstavenstvo. Stanovy môžu určiť, že členovia predstavenstva sú volení na dobu neurčitú. Z dôvodu zamedzenia konfliktu záujmov môžu stanovy určiť aké dohody člena predstavenstva so spoločnosťou podliehajú súhlasu valného zhromaždenia, dozornej rady alebo iného orgánu, ktorý stanovy ustanovujú. Pri podstatnej strate základného imania sú štatutári povinní informovať akcionárov. Pri konaní s odbornou starostlivosťou je popri tom vhodné uskutočniť na návrhy na riešenie takejto straty. Keďže dozorná rada je len fakultatívnym orgánom JSA, upravujú sa osobitne pravidlá pre riešenia sporu o poskytnutie informácií o záležitostiach spoločnosti medzi spoločnosťou a akcionárom.

(§220x)

Osobitne pre JSA ako nový typ obchodnej spoločnosti sa navrhuje upraviť pravidlá riešenia konfliktov záujmov. O konflikte záujmov budú musieť členovia predstavenstva písomne informovať spoločnosť, a to vopred.

(§220y)

Dozorná rada sa v JSA zriaďuje len ako fakultatívny orgán. Ak stanovy určia, že sa dozorná rada zriaďuje, členov bude ustanovovať valné zhromaždenie.

(§220z)

Pri JSA nejde o verejnú spoločnosť na akcie. Zvyšovanie základného imania na základe verejnej výzvy na upisovanie sa nepripúšťa. Právna úprava JSA umožňuje opciu z aplikácie pravidiel podľa § 202 ods. 1 („O zvýšení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov u prítomných akcionárov každého druhu akcií.“). Na zvýšenie základného imania v takom prípade postačí dvojtretinová väčšina hlasov všetkých akcionárov bez ohľadu na druh akcií. Stanovy môžu taktiež obmedziť alebo  vylúčiť právo majiteľov akcií alebo niektorých druhov akcií na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania. Navrhuje sa, aby sa výnimky ustanovené pre zamestnanecké akcie sa uplatnili taktiež na akcie, ktoré sa upisujú v prospech fyzických osôb podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva.

(§220za)

Z dôvodu flexibility právnej úpravy JSA sa ustanovuje sa opcia pre použitie prvej a druhej vety § 211 ods. 1 v prípade JSA.

(§220zb)

Ustanovujú sa osobitné dôvody pre zrušenie JSA. Tieto budú najmä súčasťou stanov. Dôvodov pre zrušenie JSA sa budú môcť domáhať popri akcionároch domáhať aj členovia predstavenstva (ak tak určia stanovy, či zakladateľské dokumenty JSA).

(§220zc)

JSA bude môcť zaniknúť zlúčením alebo splynutím. Zmluva o zlúčení alebo splynutí musí obsahovať osobitné ustanovenia týkajúce sa práv akcionárov spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení. Ak akcionári JSA uzatvorili akcionársku dohodu, musí byť prílohou zmluvy o zlúčení alebo splynutí.

(§220zd)

V prípade splynutia sa na založenie nástupníckej spoločnosti použijú primerane ustanovenia o založení JSA. Ide o obdobu § 218d.

(§220ze)

Upravuje sa možnosť zlúčenia JSA s akciovou spoločnosťou, ktorá bude jej právnym nástupcom. Ide o výnimku z požiadavky rovnakej právnej formy podľa § 69 ods. 2.

(§220zf)

JSA môže zmeniť svoju právnu formu priamo len na akciovú spoločnosť. Nie je prípustná zmena inej právnej formy na JSA.

K Čl. II

K bodu 1 

Sústavu cenných papierov budú tvoriť aj akcie JSA. Z dôvodu právnej istoty je preto do odkazu potrebné doplniť aj ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa akcií JSA.

K bodu 2

(107d)

Zriaďuje sa samostatný register akcionárov jednoduchej spoločnosti na akcie (ďalej ako „register akcionárov“). V § 107d sa definuje čo je register akcionárov, aké údaje bude obsahovať a ktoré z údajov sa budú zverejňovať. Vedenie registra akcionárov sa zveruje centrálnemu depozitárovi, ktorý bude údaje z registra akcionárov zverejňovať na svojom webovom sídle (výnimkou budú nezverejňované údaje, t.j. rodné číslo a dátum narodenia). Taktiež sa upravuje spôsob prvotného zápisu údajov do registra, ich aktualizácie a zmien, pričom tento zápis a jeho zmeny zabezpečuje centrálny depozitár. Centrálny depozitár bude na žiadosť vydávať výpisy z registra akcionárov alebo potvrdenia o neexistencii určitého zápisu v registri akcionárov aj v listinnej podobe.

(§ 107e)

Ustanovenie limituje registráciu práva pridať sa k prevodu akcií a práva požadovať prevod akcií len na akcie JSA, nakoľko registre práv akcionárov budú môcť byť využívané iba v prípade JSA. Toto ustanovenie má za cieľ explicitne stanoviť, že tieto nové práva nemôžu byť zaregistrované k iným cenným papierom ako k akciám JSA.

(§ 107f)

Ustanovenie sa vzťahuje k právu pridať sa k prevodu akcií, ktoré vzniká registráciou v registri práv pridať sa k prevodu akcií. Register práv pridať sa k prevodu akcií vedie centrálny depozitár. Upravuje sa tiež okamih zmeny tohto práva. Zánik práva pridať sa k prevodu akcií je naviazaný na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zánik tohto práva.

(§ 107g)

Do registra práv pridať sa k prevodu akcií sa zapisujú nevyhnutné údaje o emitentovi, povinnej a oprávnenej osobe, dobe zriadenia tohto práva a dátume jeho registrácie, uvedené v odseku 1. Centrálny depozitár bude povinný vydať aktuálny výpis z registra práv pridať sa k prevodu akcií na základe písomnej žiadosti právnickej alebo fyzickej osoby.

(§ 107h)

Dané ustanovenie definuje postup pri registrácii práva pridať sa k prevodu akcií na základe príkazu na registráciu práva pridať sa k prevodu akcií. Nakoľko akcionárske zmluvy nie sú povinne zverejňované, pre účely registrácie tohto práva sa požaduje potvrdenie o obsahu zmluvy, ktorou sa zakladá právo pridať sa k prevodu akcií. Toto potvrdenie môže mať akúkoľvek podobu, musí byť však v písomnej forme  a musí obsahovať náležitosti predpísané v odseku 4. Pri zmene údajov týkajúcich sa práva pridať sa k prevodu akcií (t.j. pri zmene, ktorá nevyplýva z prevodu akcií) je dotknutá osoba povinná dať bezodkladne príkaz na zmenu registrácie v registri práv. Upravuje sa tiež výmaz práva z registra práv pridať sa k prevodu akcií v prípade zániku práva. Za škodu spôsobenú nesprávnym, neúplným alebo oneskoreným príkazom na registráciu práva pridať sa k prevodu akcií zodpovedá ten, kto takýto príkaz dal.

(§ 107i)

V prípade prevodu akcií, ku ktorým sa viaže právo pridať sa k prevodu akcií, môže dôjsť k jeho zániku alebo zachovaniu. V prípade súhlasu oprávneného s prevodom akcií povinného zostane povinnému právo pridať sa k prevodu akcií zachované. Prevod akcií bude môcť vykonať centrálny depozitár alebo člen. Vzhľadom k tomu, že register akcionárov ako aj registre práv bude viesť centrálny depozitár, člen bude povinný bezodkladne informovať centrálneho depozitára o prevode a centrálny depozitár zabezpečí registráciu, resp. zápis zmeny v príslušných registroch. Za škodu spôsobenú nesprávnym, neúplným alebo oneskoreným príkazom na registráciu práva pridať sa k prevodu akcií zodpovedá ten, kto takýto príkaz dal.

(§ 107j)

Ustanovenie sa vzťahuje k právu požadovať prevod akcií, ktoré vzniká registráciou v registri práv požadovať prevod akcií. Register práv požadovať prevod akcií vedie centrálny depozitár. Upravuje sa tiež okamih zmeny tohto práva. Zánik práva pridať sa k prevodu akcií je naviazaný na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zánik tohto práva

(§ 107k)

Do registra práv požadovať prevod akcií sa zapisujú nevyhnutné údaje o emitentovi, povinnej a oprávnenej osobe, dobe zriadenia tohto práva a dátume jeho registrácie. Centrálny depozitár bude povinný vydať aktuálny výpis z registra práv požadovať prevod akcií na základe písomnej žiadosti právnickej alebo fyzickej osoby.

(§ 107l)

Dané ustanovenie definuje postup pri registrácii práva požadovať prevod akcií na základe príkazu na registráciu práva požadovať prevod akcií. Nakoľko akcionárske zmluvy nie sú povinne zverejňované, pre účely registrácie tohto práva sa požaduje potvrdenie o obsahu zmluvy, ktorou sa zakladá právo požadovať prevod akcií. Toto potvrdenie môže mať akúkoľvek podobu, musí byť však v písomnej forme  a musí obsahovať náležitosti predpísané v odseku 4 Pri zmene údajov týkajúcich sa práva požadovať prevod akcií (t.j. pri zmene, ktorá nevyplýva z prevodu akcií) je dotknutá osoba povinná dať bezodkladne príkaz na zmenu registrácie v registri práv. Upravuje sa tiež výmaz práva z registra práv požadovať prevod akcií v prípade zániku práva. Za škodu spôsobenú nesprávnym, neúplným alebo oneskoreným príkazom na registráciu práva požadovať prevod akcií zodpovedá ten, kto takýto príkaz dal.

(§ 107m)

Akcie povinného z práva požadovať prevod akcií môže v mene povinného previesť oprávnený, ak dôjde k splneniu požiadaviek predpísaných Obchodným zákonníkom. Prevod akcií bude môcť vykonať centrálny depozitár alebo člen. Vzhľadom k tomu, že register akcionárov ako aj registre práv bude viesť centrálny depozitár, člen bude povinný bezodkladne informovať centrálneho depozitára o prevode a centrálny depozitár zabezpečí registráciu, resp. zápis zmeny v príslušných registroch. Za škodu spôsobenú nesprávnym, neúplným alebo oneskoreným príkazom na registráciu práva pridať sa k prevodu akcií zodpovedá ten, kto takýto príkaz dal.

(§ 107n)

S ohľadom na to, že register akcionárov ako aj registre práv bude viesť centrálny depozitár, je potrebné zabezpečiť, aby mal centrálny depozitár možnosť preveriť kto je podľa evidencie členov majiteľom akcií jednoduchá spoločnosť na akcie. Z tohto dôvodu sa ustanovuje, že akcie JSA môžu byť vedené iba na účte majiteľa alebo na klientskom účte. Obdobne ako pri údajoch zverejňovaných v obchodnom registri, v prípade nesúladu údajov zverejnených o zahraničnej osobe v inom štáte a v SR sa bude možné odvolávať na údaje zverejnené v SR.

K Čl. III

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zavedením JSA.

K Čl. IV

K bodu 1

Výnimka z ustanovenia pre akciovú spoločnosť by mala byť  uplatniteľná aj v prípade JSA.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením JSA.

K Čl. V

Na účely zákona by samostatne zárobkovo činná osoba v prípade JSA mala byť vymedzená rovnako ako pri akciovej spoločnosti.

K Čl. VI

K bodu 1

Zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas by sa mala uplatňovať popri spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti aj pri JSA.

K bodu 2

Správca by nemal byť pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu viazaný nielen zmluvnými predkupnými právami, ale aj právom pridať sa k prevodu akcií, právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií, a to bez ohľadu na ich registráciu. 

K Čl. VII

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s tým, že žiadateľom pri investičnom zámere môže byť aj JSA.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 3

Ak poskytovateľ spotrebiteľských úverov môže mať právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti, niet dôvodu, aby nemohol mať aj formu JSA.

K Čl. IX

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2017.

V Bratislave, 26. augusta 2015

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.

Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.

Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona o konkurze a reštrukturalizáciis právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004, b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.4.Problematika návrhu zákona :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní - v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov, - v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

II. Osobitná časť

K § 1

Účel zákona

Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

K § 2

Vylúčenie použitia zákona

S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

K § 3

Úpadok

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

K § 4

Povinnosť predchádzania úpadku

Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, návrh zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje.

K § 5

Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

K § 6

Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

K § 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

K § 8

Zabezpečovacie právo

Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

K § 9

Spriaznená osoba

Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

K § 10

Bežné právne úkony

Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

K § 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok.

I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Aj keď sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na dlžníka, pre veriteľov bude rozhodujúce vymáhať túto škodu spravidla na štatutárnych orgánoch, nakoľko dlžník po zrušení konkurzu nebude mať už žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť. Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa (napr. ako prostriedok konkurenčného boja) upravuje sa tiež zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Aby sa títo veritelia neskrývali za spoločnosti, ktorých ručenie za ich záväzky je limitované, rozširuje sa táto zodpovednosť aj na osoby konajúce za veriteľa pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K § 12

Náležitosti návrhu

Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

K § 13

Preddavok

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

K § 14

Začatie konkurzného konania

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

K § 15

Späťvzatie návrhu

Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

K § 16

Prerušenie konania

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

K § 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

K § 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

K § 19

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosť o majetnosti dlžníka.

Zákon podľa § 26 umožňuje ešte zastaviť konanie, ak dlžník do vyhlásenia konkurzu zaplatí všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.

K § 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

K § 21

Predbežný správca

Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

K § 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

K § 23

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

K § 24

Účastníci konkurzného konania

Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

K § 25

Vstup do konania

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 27

Zánik postavenia účastníka

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

K § 28

Prihlasovanie pohľadávok

Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

K § 29

Náležitosti prihlášky

Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

K § 30

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

K § 31

Popretie a zistenie pohľadávky

Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky je napríklad relevantné pre umožnenia účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

K § 32

Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky

Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

K § 33

Veriteľské orgány

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

K § 34

Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté.

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

K § 35

Schôdza veriteľov

Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

K § 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

K § 37

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd.

K § 38

Zasadnutie veriteľského výboru

Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

K § 39

Súd ako veriteľský výbor

Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

K § 40

Správca

Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

K § 41

Dohľad súdu

Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

K § 42

Odvolanie a výmena správcu

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

K § 43

Odmena správcu

Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

K § 44

Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

K § 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

K § 46

Splatnosť záväzkov

Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

K § 47

Súdne a iné konania

Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

K § 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

K § 49

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

K § 50

Zabezpečovacie práva

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

K § 51

Dobrovoľné dražby