Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony 69/2012 účinný od 01.01.2013

Vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V roku 1997 bol zriadený Študentský pôžičkov ý fond a následne v roku 2002 Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Oba fondy boli zriadené ako neštátne účelové fondy a postupne im bol poskytnutý transfer z prostriedkov Fondu národn ého majetku, ktorým zabezpečujú poskytovanie zvýhodnene úročených pôžičiek pre vybrané cieľové skupiny – študentov vysokých škôl prvých dvoch stupňov a začínajúcich pedagó gov v rezorte školstva.

Do roku 2011 (vrátane) boli oba fondy personálne prepojené, čím know-how a prostriedky (nie finančné) jedného fondu boli operatívne využívané aj v oboch právnických osobách. Tento synergický efekt už v súčasnosti zmenou orgánov v oboch inštitúciách nepokračuje. Súčasne sa otvorila otázka, či nebude efektívnejšie zlúčiť obe pr ávnické osoby do jednej a zefektívniť tak náklady napr. na personálne výdavky minimálne na štatutárov fondov.

Rovnako doterajšie právne úpravy obsahujú viaceré ustanovenia, ktoré sú už z dnešného pohľadu prekonané. Kým pri vzniku ŠPF pôsobili v SR štátne vysoké školy a bolo prirodzené, aby sprostredkúvali komunikáciu medzi ŠPF a študentmi – žiadateľmi o pôžičku, pri súčasných možnostiach elektronizácie agendy a zmeny postavenia štátnych vysokých škôl na verejné, ako aj rozmachu súkromných vysokých škôl, sa už tento mechanizmus, ktorý nie je zmluvne zabezpečený a je ťažko vymožiteľný, nejaví ako efektívny, aj s ohľadom na existenciu centrálnych registrov.

V prípade pôžičiek pre začínajúcich pedagógov bol proces vybavovania pôžičiek nastavený neefektívne, keď od podania do vybavenia ž iadosti fondom cez určené procedúry bol potrebný najmenej rok. Rovnako v kontexte uvažovanej optimalizácie špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni sa nejaví ako potrebné naďalej zapájať do procesu prijímania žiadostí o pôžičku a ich vybavovania krajské školské úrady tak, ako je tomu v súčasnosti.

Navrhnutá právna úprava posilňuje charakter fondu v tom zmysle, že i keď ide o právnickú osobu zriadenú zákonom, posilňuje sa jej neštá tny charakter, čo sa prejavuje napr. už v kreovaní orgánov fondu, kde sa obmedzuje v riadiacich orgánoch vplyv štátneho sektora.

Rozširuje sa možnosť získať pôžičku pre ďalšie cieľové skupiny, a to najmä pre doktorandov, odborných zamestnancov a ostatný ch pedagogických zamestnancov. Súčasne sa uvoľňujú pravidlá pre fond, keď sa pri dostatočných zdrojoch umožňuje napr. zvýšiť v porovnaní so súčasnosťou výšku pôžičky, čím mô žu byť zabezpečené napr. náklady na štúdium v zahraničí vrátane školného a súčasne sa umožňuje fondu optimalizovať požiadavky na zabezpečenie pôžičky (poistením dlžníka, ručen ím a pod.) v závislosti od výšky pôžičky. V prípade malých pôžičiek sa tak môže zjednodušiť ich dostupnosť pre klientov fondu zjednodušením administratívnej náročnosti ich vybavenia. Ïalšie podrobnosti sú uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh materiálu predpokladá pozitívny vplyv na verejné financie, predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociá lne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu, a nepredpokladá vplyv na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodný mi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zá kona o Fonde na podporu vzdelávania

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociá lnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

V súčasnosti nie sú ŠPF a PFZP súčasťou rozpočtu verejnej spr ávy a nepredpokladá sa, že by sa nimi stal zriaďovaný fond. Z tohto titulu predkladateľ nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy.

Aj keď návrh zákona pripúšťa možnosť poskytnutia dotácie zo štátneho rozpočtu alebo poskytnutie finančných prostriedkov z FNM, predkladateľ nezvažuje v najbližších rozpočtových rokoch poskytnutie takejto dotácie. Ide o fakultatívnu možnosť spojenú s prípadný mi zásadnými zmenami najmä v systéme sociálnej podpory študentov v budúcnosti (dominancia pôžičkovej schémy).

Pozitívny vplyv na verejné financie tak vzniká len z titulu ú spor na strane verejných vysokých škôl a úrovni špecializovanej štátnej správy. Ide o úspory za poštovné spojené so zberom žiadostí a ich zasielanie fondu, náklady spojené na oznamovanie skončenia š túdia a pod. Keďže na tieto činnosti nie sú vyhradení osobitní zamestnanci predkladateľ nepredpokladá úspory mzdových prostriedkov, či počtu zamestnancov, a úsporu nákladov za poštovné považ uje za zanedbateľné, preto ich nekvantifikuje.

A.4. Alternatívne riešenia

Predkladateľ zvažoval zmenu fondu na štá tny fond. Nakoniec sa rozhodol ponechať súčasné postavenie neštátneho účelového fondu, a to najmä z dôvodov relatívne vysokých nákladov spojených s transformáciou na štátny fond. Tieto nákl ady by sa prejavili najmä v potrebe uzatvárania dodatkov k existujúcim zmluvám v súvislosti s presunom vedenia účtov výhradne do Štátnej pokladnice, potrebou meniť informačné systémy a prispôsobovať ich podmienkam Štátnej pokladnici, keď v súčasnosti existujúce fondy v rámci zvyšovania efektívnosti svojich činností investujú do rozvoja informačných systémov a ich prepojenia s elektronickým bankovní ctvom s bankami, v ktorých majú vedené účty. Náklady len na potrebnú administráciu spojenú s prevedením účtov do Štátnej pokladnici boli štatutármi fondov odhadnuté na cca. 50 tis. eur.

Keďže minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky akceptoval požiadavku ministra financií Slovenskej republiky, aby finančné prostriedky fondu boli vedené výhradne na účtoch v Štátnej pokladnici, v prípade, že sa fond nedohodne so Štátnou pokladnicou na porovnateľných podmienkach úročenia ako má v súčasnosti v komerčných subjektoch, môže dôjs ť v strednodobom horizonte k zníženiu refinancovania pôžičiek fondom, a v prípade záujmu zachovania rozsahu poskytovania pôžičiek fondom, k potrebe dofinancovania fondu externými zdrojmi.

Transformácia na štátny fondy by súčasne znamenala ďalšie nároky na strane ministerstva, keď by na jeho rozpočtovú kapitolu bol naviazaný ďalší subjekt.

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrh zákona ovplyvňuje pôsobenie neštátnych účelový ch fondov. Poskytovanie pôžičiek v tejto oblasti bolo v pôsobnosti len Študentského pôžičkového fondu a Fondu na podporu začínajúcich pedagógov. Ich činnosť v podstate preberá nová právnická osoba. Rozšírením osôb, ktoré sa môžu uchádzať o pôžičku z nového fondu o doktorandov, odborných zamestnancov môže čiastočne ovplyvniť banky, či nebankové subjekty poskytujúce pôž ičky, ale tým, že nedochádza k navýšeniu imania, resp. doplneniu finančných zdrojov, z ktorých môže fond poskytovať pôžičky, nepredpokladá sa navrhovanou zmenou vplyv na tieto subjekty, keďže nová právnická osoba bude poskytovať pôžičky len do objemu pôžičiek jej právnych predchodcov.

Okrem toho sa ovplyvňuje činnosť cca 30 vysokých škôl, ktoré doteraz zbierali žiadosti pre fond a poskytovali mu zo zákona informácie, pričom táto ich povinnosť sa ruší.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Zákon upúšťa od niektorých povinností a zjednodu šuje schému poskytovania pôžičiek vybraným skuponám obyvateľstva. Z tohto pohľadu umožňuje manažmentu fondu ušetriť náklady na správu. Náklady navrhnutej zmeny sú spojené so zmenou ná zvu, potrebou budovanie novej značky a pod. Podľa odhadov súčasných štatutárov ide o výdavky maximálne niekoľko tisíc eur.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Keďže navrhnutá schéma umožňuje využívanie doterajších informačných systémov, know how a pod., nepredpokladá sa z titulu zmeny potreba vynakl adania dodatočných administratívnych nákladov.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)

Tým, že fond musí viesť finančné prostriedky v Štátnej pokladnici, znížia sa úložky v komerčných bankách, kde doteraz fondy ukladali a zhodnocovali finančn é prostriedky. Súčasne existuje riziko, že fond nebude v dostatočnej miere schopný zhodnocovať voľné prostriedky na svoj riadny chod.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Návrh zákona môže podporiť stabilizáciu zamestnancov v regionálnom š kolstve.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklú ziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Zákon sa týka občanov, ktorí študuj ú na vysokej škole alebo pracujú v školstve ako pedagogickí zamestnanci alebo odborní zamestnanci. Pri súčasných zdrojoch môže fond poskytnúť niekoľko tisíc pôžičiek študentom ročne a niekoľ ko desiatok pôžičiek pedagógom. Konkrétny počet bude závisieť od rozhodnutia rady fondu, ako nastaví maximálnu výšku pre pôžičku v konkrétnom roku podľa možností fondu a pod.Kvantifikujte:

V prípade študentov vysokých škôl, okrem doktorandov: predpokladajme, že si študent vezme pôžičku v celkovej sume počas štúdia 6000 eur. Táto sa začne úročiť po skončení štúdia aktuá lnou úrokovou sadzbou, ktorá je aktuálne významne nižšia ako úroková sadzba na spotrebných úveroch.

V prípade zvýšenia maximálnej výšky pôžičky pre študentov tak, aby z nej bolo možné uhrádzať aj školné na zahraničných vysokých školách, sa sprístupní aj štúdium občanov z ekonomicky menej zabezpečeného prostredia na vysokých školách v zahraničí. Tým sa zvyšuje dostupnosť štúdia týmto sociálnym skupinám.- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Návrh zákona rozširuje mož nosť čerpania úrokovo zvýhodnenej pôžičky zo skupiny začínajúcich učiteľov aj na ostatných pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve. Otvára tak možnosť ďalším skupinám obyvate ľov čerpať zvýhodnenú pôžičku. Súčasne sa upravujú podmienky v prípade 'pedagógov', ktorí nezostanú pôsobiť v tejto pozícií tak, aby sa nevyžadovalo de facto okamžité splatenie p ôžičky, ale v tomto prípade sa navrhuje zvýšenie úrokovej sadzby. To vytvára možnosť pre dlžníka riešiť svoje záväzky voči fondu v prijateľnejších podmienkach, ako tomu bolo doteraz a existen čne neohrozuje dlžníka hrozbou exekúcie, či potrebou rýchleho naakumulovania dlžnej sumy.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bezpredmetné. 4.4. Zhodno ťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Bezpredmetné.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, úrovne 1. Ustanovuje sa povinnosť fondu sprístupňovať viaceré dokumenty a informácie na jeho webovom sídle.6.2. Vytváraj ú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, vytvára sa možnosť na využívanie IS ministerstva – centrá lnych registrov fondom –overovanie štúdia v centrálnom registri študentov.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie.6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie.6.5. Zabezpeč uje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie.6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Nie.Infraštruktúra 6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie.6.8. Rozš iruje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie.6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie. 6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie.6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie.6.12. Rozš iruje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Nie.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Nie.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Nie, používané systémy verejnej správy štandardne poskytujú XML výstupy. Úprava systémov na strane fondu bude riešená nákladmi fondu.Legislatí vne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K § 1

Zákonom sa zriaďuje neštátny účelový Fond na podporu vzdelávania. Tento fond sa zriaďuje za účelom poskytovania pôžičiek študentom vysok ých škôl a pedagogickým a odborným zamestnancom v regionálnom školstve. Fond svojou činnosťou nadviaže na doterajšiu činnosť Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkové ho fondu na podporu začínajúcich pedagógov. Tieto fondy mali postavenie neštátneho účelové fondu, a tento charakter sa navrhuje ponechať. Vymedzuje sa hlavná činnosť fondu z dôvodu vymedzenia jeho daňový ch povinností.

K § 2

V návrhu ustanovenia sa vymedzujú orgány fondu a upravuje sa, že funkcia člena rady fondu a člena dozornej rady fondu sú nezlučiteľné a zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a členmi dozornej rady, pretože rada fondu je najvyšším orgánom fondu, riadi jeho činnosť, a dozorná rada je kontrolným orgánom fondu.

Okrem toho sa upravujú obmedzenia pre členov kolektívnych orgánov fondu tak, aby sa znížil konflikt záujmov v ich činnosti pri riadení/kontrole fondu. Reflektujúc odporúčania a závery orgánov súčasný ch fondov, aby bolo riešené odmeňovanie členov orgánov fondov, navrhuje sa možnosť, aby členovia kolektívnych orgánov fondov boli odmeňovaní, súčasne sa zohľadňuje obmedzenie pre štá tnych zamestnancov v tejto oblasti. Zákon vymedzuje len rámec pre odmeňovanie členov, konkrétny spôsob určenia odmeny ako aj jej vyplatenie ponecháva na fond. To znamená, že členovia môžu vykonávať funkciu na ďalej aj čestne. Pri určení maximálnej výšky odmeny sa predpokladá, že činnosť a nároky na členov kolektívnych orgánov sa obmedzia obvykle na niekoľko rokovaní orgánov fondu v priebehu roka, a t ým sa navrhnutá výška odmeny javí ako primeraná. Návrh na úpravu odmien pre členov kolektívnych orgánov reflektuje opakovane vyjadrený postoj viacerých súčasných členov orgánov fondov, že síce s ú ochotní vykonávať činnosť naďalej čestne a bezplatne, ale tento stav nie je možné považovať za udržateľný.

Obmedzenie odmeny je ustanovené na mesačnej báze, čím sa chce vyjadriť pomernosť nároku ak člen orgánu vykonáva funkciu len v časti roka. Nevyžaduje sa, aby o výške odmeny bolo rozhodované na mesačnej b áze.

K § 3

Kreovanie rady fondu sa navrhuje tak, aby jednotlivé skupiny, ktorým fond poskytuje podporu, boli porovnateľne zastúpené. Študentov vysokých škôl zastupuje Študentská rada vysokých škôl, s ohľadom na to, ž e pôžičky pre študentov zostanú nosné v činnosti fondu, navrhuje sa v ich prípade menovanie dvoch členov. Keďže pracovníci školstva sú zastupovaní aj odborovými organizáciami, a to obvykle naprieč regionálnym a vysokým školstvom, a rovnako považujeme za dôležitých aj zriaďovateľov škôl, prípadne právnické osoby, ktoré ich združujú (napr. ZMOS), dvoch členov vymenuje minister na návrh tý chto organizácií. Možnosť sa dáva aj komorám a združeniam učiteľov. Keďže v tomto prípade na rozdiel od vysokého školstva nie je možné jednoznačne identifikovať relevantnú organizáciu, zá kon len špecifikuje typ organizácie, ktorá môže podávať návrh na člena fondu a samotný výber ponecháva na ministra. Aby bola zachovaná možnosť štátu na presadzovanie štátnej politiky v č innosti fondu, navrhuje sa, aby jedným z členov bol štátny zamestnanec ministerstva. V tomto prípade je jeho členstvo naviazané na jeho štátnozamestnanecký pomer.

Pre zjednotenie začiatkov a koncov funkčného obdobia sa navrhuje, aby v prípade predčasného skončenia členstva, nový člen pôsobil len do skončenia funkčného obdobia pôvodného člena.

Súčasne sa vymedzujú prípady, v ktorých je potrebná zhoda štyroch členov rady fondu na prijatie rozhodnutia. I keď toto obmedzenie môže ohroziť flexibilitu rozhodovania, v iných otázkach môže prispieť k stabilite činností fondu.

V záujme sprehľadnenia informácií o fonde sa ustanovuje zápis členov rady fondu do obchodného registra. Okrem toho sa podľa osobitného predpisu budú zapisovať napr. členovia dozornej rady, či štatutár fondu – riaditeľ.

K § 4

Kogentne sa upravuje pôsobnosť rady fondu. Navrhovaná pôsobnosť vystihuje postavenie rady vo fonde. K ďalším otázkam ku ktorým sa rada fondu vyjadruje, a ktoré patria do jej pôsobnosti na základe zákona alebo vnútorného predpisu fondu, patrí napr. rozhodovanie o predĺžení splatnosti konkrétnej pôžičky alebo o odpustení splátky pôžičky či dlhu.

Keďže rada fondu má primárne hľadieť na záujmy fondu, obmedzuje sa jej možnosť odpustenia dlhu len na prípady, keď rada fondu dospeje k záveru, že vymáhanie pohľadávky by bolo nehospodárne.

K § 5

Riaditeľ fondu je jeho štatutárnym zástupcom. Vymedzuje sa jeho pôsobnosť podľa tohto zákona.

K § 6

Upravuje sa spôsob menovania riaditeľa fondu. V záujme výberu najlepšieho kandidáta sa ustanovuje spôsob výberového konania. Keďže by bolo nelogické, aby riaditeľ fondu pripravoval pravidlá výberu riaditeľ a fondu, zodpovednosť sa ukladá predsedovi rady fondu. S ohľadom na majetok a činnosť fondu sa vymedzujú minimálne požiadavky na riaditeľa fondu.

Systém výberu je založený na dvoch krokoch. V prvom kroku rada fondu na základe doručených písomností identifikuje kandidátov s najlepšími predpokladmi na výkon funkcie riaditeľa, ktorých pozve na osobný pohovor. S kandidátom, ktorý preukáže najvyššie predpoklady na výkon funkcie riaditeľa, bude rokovať rada fondu o pracovných podmienkach. V prípade, že nedôjde k dohode, rada fondu začne rokovať s ďal ším uchádzačom v poradí.

K § 7

Upravuje kreovanie dozornej rady fondu, navrhuje sa aby jej funkčné obdobie bolo trojročné, teda presahovalo pôsobenie rady fondu. Navrhuje sa, aby členov vymenovával a odvolával minister školstva, vedy, výskumu a š portu, keďže fond pôsobí v rezorte školstva. Keďže úlohou dozornej rady je vykonávať kontrolu nad činnosťou rady fondu, neupravuje sa spôsob nominácie členov dozornej rady na reprezentantov jednotlivý ch skupín v sektore vzdelávania a výber sa ponecháva na ministrovi.

V prípade, že dozorná rada zistí pochybenia v činnosti fondu, upravuje sa mechanizmus ďalších krokov tak, aby o tom boli čo najskôr informovaní tí, ktorí môžu zasiahnuť napr. do zloženia rady fondu.

K § 8

Taxatívne sa vymedzujú zdroje fondu.

K § 9

Upravujú sa základné požiadavky na podmienky hospodárenia fondu. V záujme zabezpečenia bezpečnosti zdrojov fondu sa ustanovuje, aby finančné prostriedky fondu boli vedené výhradne v Štá tnej pokladnici. Pre zjednodušenie sledovania nákladov fondu sa vyžaduje, aby finančné prostriedky na správu fondu a pôžičky boli vedené oddelene. Osobitne sa navyše vyžaduje, aby prostriedky, ktoré boli a budú vygenerované poskytovaním pôžičiek pre študentov, nebolo možné použiť na poskytovanie pôžičiek pre pedagógov a naopak. To v prechodnom období zabezpečuje, že pôžičky jednej skupiny žiadate ľov sa nebudú poskytovať na úkor druhej skupiny žiadateľov. V strednodobom horizonte je takéto obmedzenie na zváženie, pretože pri nedostatku zdrojov v jednej schéme a pri prebytku v druhej, fond nebude vedieť uspokojiť dopyt a súčasne bude disponovať voľnými zdrojmi. V čase transformácie inštitúcie sa takéto obmedzenia javí ako potrebné z vyššie uvedeného dôvodu.

Aby neboli pochybnosti o inej činnosti fondu, explicitne sa uvádza, že fond môže vykonávať činnosti, ktoré mu prinášajú dodatočný príjem. Môže ísť napr. o administráciu pôžičkových/ štipendijných schém štátu alebo vysokých škôl, či prenájom nevyužitých priestorov.

S ohľadom na problém s nastavením limitov na správu fondu, sa upravuje základ na určenie limitu na správu fondu na novo, v závislosti od nesplatených pôžičiek. Výška podielu bola nastavená v zá vislosti od súčasných nákladov fondu. Takéto obmedzenie nie je vhodné z hľadiska prípadných vyšších jednorazových investícií a pod., ale s ohľadom na charakter fondu – neštá tny fond, sa obmedzenie výdavkov na správu javí ako účelné, keďže z tohto pohľadu by bolo nelogické, aby rozpočet schvaľoval externý subjekt. Z pohľadu predkladateľa nie je potrebné obmedzovať vnú tornú štruktúru nákladov na správu fondu (napr. limitom na mzdy).

Podľa údajov vo výročnej správe Študentského pôžičkového fondu za rok 2011 – celkové pohľadávky voči klientom predstavovali 16 112 703 €, čím v roku 2012 by bol limit na správu fondu v sume do 564 000 eur. V roku 2011 mal fond celkové náklady po odpočte dane z príjmu 732 361 eur.

V prípade Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov predstavovali pohľadávky 11 309 209 eur, čím by limit na správu bol 395 822 eur. Náklady fondu boli približne 383 tis. eur, z nich 267 tis. eur predstavovali odpisy istiny, ktoré sa do limitu nepočítajú.

Po zlúčení fondu je predpoklad, že nastavený limit zohľadňuje náklady fondu na správu, keďže limit na rok 2012 by bol v sume takmer 960 tis. eur, a náklady na správu po odpočítaní nákladov na odpoč et pôžičiek by v roku 2011 boli okolo 850 tis. eur. Keďže ide o horný limit, vytvára sa aj z časti rezerva na prípadné investície.

V záujem posilňovania systému kontroly sa ponecháva požiadavka na audit účtovnej závierky a súčasne sa ustanovuje možnosť NKÚ vykonávať kontrolu hospodárenia fondu.

K § 10 až 13

V ustanovení sa upravuje okruh žiadateľov, ktorí môžu požiadať o pôžičku pre študentov. Ponecháva sa súčasný okruh žiadateľov – študentov, ktorí sa môžu uchádzať o pôž ičku, pričom môže ísť o pôžičku na vysokoškolské štúdium v SR alebo v zahraničí. Ponecháva sa podpora krajanov, ktorí sú v postavení Slovákov žijúcich v zahraničí. Možnosť z ískania pôžičky sa otvára aj študentom doktorandského štúdia. V ich prípade však prichádza do úvahy len ak ju nepoberali na nižšom stupni vysokoškolského vzdelávania, keďže títo študent i poberajú štipendium (ak sú denní) alebo sa predpokladá, že pracujú (ak sú externí), lehota splatnosti im začína plynúť hneď. V ich prípade má pôžička význam z pohľadu úhrady ná kladov spojených so štúdiom (nákup literatúry, IT a pod., nepredpokladá sa využívanie pôžičky na úhradu životných nákladov). V prípade externých študentov môže pôžička slúžiť aj na úhradu školného.

I keď v súčasnosti Študentský pôžičkový fond vie vyhovieť všetkým oprávneným žiadostiam o pôžičku, v prípade, že by sa to v budúcnosti zmenilo, zavádzajú sa pravidlá uprednost ňovania žiadateľov. Preto je potrebné, aby sa žiadosti vyhodnocovali k fixnému dátumu. Kritériá sú zostavené tak, aby sa preferovali žiadatelia zo sociálne ťažších pomerov, až následne š tudenti dosahujúci lepšie výsledky. Keďže externá forma štúdia je určená primárne pre pracujúcich, preferujú sa pri poskytovaní pôžičky denní študenti.

V prípade, že fond nevyčerpá všetky prostriedky v prvom kole, umožňuje sa mu poskytnúť pôžičky v ďalších kolách. Je na rozhodnutí fondu, čo je ekonomicky efektívnejšie, a či vie finančn é prostriedky lepšie zhodnotiť v Štátnej pokladnici.

Ponecháva sa odklad úročenia až po skončení štúdia, okrem doktorandov. Podpora sa obmedzuje v zásade na jedno vysokoškolské štúdium v oboch stupňoch, dnes najdlhšie štúdium je šesť rokov. V pr ípade predĺženia externej formy štúdia by jeden rok štúdia nemusel byť nárok na podporu. V prípade opakovaného poskytnutia pôžičky pre jednotlivé roky štúdia sa ustanovuje nahradenie predchádzajú cej zmluvy o pôžičky novou zmluvou. Ide o zjednodušenie administratívy, inak by bolo potrebné sledovať a vyhodnocovať päť až šesť zmlúv o pôžičke, čo sa pri dnešnej právnej úprave z č asti riešilo uzatváraním dohôd o splátkach. Týmto opatrením sa takáto dohoda v štandardných prípadoch stáva nadbytočnou.

Štandardná splatnosť pôžičky sa navrhuje na desať rokov, pri ktorej vychádzajú splátky do 100 € pri maximálnom využití pôžičky podľa súčasných limitov istiny. Zákon umožňuje urči ť maximálnu výšku pôžičky fondu osobitne, napr. na zabezpečenie školného v zahraničí. Keďže v týchto prípadoch môže ísť o rádovo vyššiu istinu, umožňuje sa, aby v týchto pr ípadoch fond mohol predĺžiť lehotu na splácania na dvojnásobok. Keďže fond je neštátny a zo zákona poskytuje aj prvky sociálnej podpory, ktoré nemá kompenzované z verejných zdrojov, zavá dza sa na rozdiel od súčasnosti možnosť dlžníka na rodičovskej dovolenke, aby uhrádzal úroky z pôžičky a nie celú splátku (v doterajšom systéme bol v niektorých prípadoch odklad splátky, č o nie je pre ekonomiku fondu žiaduce). Súčasne v prípade klientov, ktorí čerpali pôžičku počas bakalárskeho štúdia, sa ustanovuje lehota, počas ktorej sa pôžička neúročí, čo súvisí s ukončením bakalárskeho štúdia a neskorším zápisom na vysokoškolské štúdium druhého stupňa. Ak však materská/rodičovská dovolenka nastanú počas štúdia, dlžník môže mať odklad splácania, a teda aj úročenia pôžičky.

K § 14 až 16

Vymedzuje sa okruh žiadateľov oprávnených požiadať o pôžičku pre pedagógov. Zároveň sa určujú podmienky, za ktorých môže fond pôžičku poskytnúť aj opakovanie až do maximálnej vý šky a určuje sa tiež lehota na podanie žiadosti o pôžičku a zásady splácania pôžičky. Zákon obmedzuje len istinu všetkých pôžičiek spolu. Konkrétnu výšku pôžičky, ktorú bude maximálne fond v danom roku poskytovať, upraví vnútorný predpis fondu.

I keď doktorandi patria medzi študentov, umožňuje sa im požiadať aj o pôžičku pre pedagógov. Keďže doktorand má pravidelný príjem zo štipendia, nie je potrebný odklad splatnosti. Predpokladá sa najmä zachovanie vyššej výšky pri týchto pôžičkách ako v prípade pôžičiek pre študentov, čo môže byť pre doktorandov zaujímavejšie ako pôžička pre študentov. Doktorand si v šak musí vybrať o ktorý typ pôžičky bude žiadať, keďže v jednom roku môže získať len jednu.

Opäť v prípade najmä vyšších pôžičiek sa umožňuje predĺženie lehoty splatnosti. Tým sa vytvára priestor pre klientov, ktorých príjem vyžaduje nižšie splátky pôžičky.

Termín na podávanie žiadostí v septembri sa určuje s ohľadom na doterajšie skúsenosti, že najmä začínajúci učitelia mávajú pracovné zmluvy časovo obmedzené, a preto bolo potrebné na zač iatku školského roka opätovne overovať ich pracovný pomer. Týmto sa potreba opakovaného zisťovania pracovného pomeru medzi podaním žiadosti a jej vybavovaní odstraňuje.

Zachováva sa pôžička ako čiastočný nástroj stabilizácie tým, že ak dlžník nebude pokračovať ako pedagóg, zvyšuje sa mu úroková sadzba, resp. pri odpracovaní určitého poč tu rokov sa mu odpustí časť istiny. Keďže fond nemá zabezpečenú kompenzáciu nákladov za odpúšťanie istiny, tieto náklady sa znižujú. V doterajšom systéme vznikla za istých podmienok povinnosť klienta splatiť pôžičku v priebehu niekoľkých mesiacov, čo spôsobovalo neschopnosť jej splatenia. Z tohto pohľadu sa zvýšenie úrokovej sadzby javí ako efektívnejší nástroj, aj keď predlžuje n ávratnosť finančných prostriedkov fondu. Na rozdiel od súčasného stavu dochádza k plynulejšiemu odpisu istiny pôžičiek za dodržania zákonných podmienok, pre nových klientov. Vyžaduje sa však prá ca na ustanovený týždenný pracovný čas ako pedagogický zamestnanec. Odpisy sa týkajú len pedagogických zamestnancov.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa nevymedzuje účel použitia finančných prostriedkov, fond však môže v rámci pravidiel na poskytnutie pôžičky tento účel vymedziť najmä pri vyšší ch sumách v súvislosti so zabezpečením návratnosti pôžičky.

V prípade pôžičiek pre pedagógov sa zavádza možnosť ich predčasného splatenia bez sankcie, čím fond získava zdroje na pôžičky pre nových žiadateľov.

K § 17

V spoločných ustanoveniach pre pôžičky poskytované na základe tohto zákona sa upravujú základné pravidlá, ktoré fond premietne do vnútorných predpisov a zmlúv s klientmi fondu a zverejní ich na svojom webovom sídle.

Navrhnuté znenie vytvára priestor pre fond operatívne prispôsobovať činnosť fondu situácií na trhu. Teda v prípade menšieho záujmu o pôžičky a dostatočných zdrojov zvýšením maximá lnej sumy, a naopak. Rovnako je na fonde nastaviť pravidlá zábezpeky, kde najmä pri nižších sumách pôžičky môžu byť jemnejšie pravidlá ako pri vyššej istine a pod. Zákon však požaduje, aby v prípade požiadavky na ručiteľa, išlo o ručiteľa s väzbou na Slovenskú republiku.

Nakoľko fond nie je bankou a nevyužíva bankové nástroje na posudzovanie bonity klientov, zavádza sa obmedzenie, ktoré zamedzuje opakovanému poskytnutiu pôžičky klientom so zlou platobnou disciplínou. To má zmysel najmä pri pôžičkách pre pedagógov, ak daná osoba už pred tým čerpala pôžičku pre študentov a túto riadne nesplácala, alebo pre dlžníkov študentov, ktorí neštudovali súvislo.

Nakoľko fixná úroková sadzba nezohľadňuje pohyb na trhu bankových produktov, nahrádza sa pohyblivou, s tým, že úroková sadzba sa aktualizuje raz ročne, podľa údajov za predchádzajúci rok. V roku 2012 by tak základná úroková sadzba bola približne 4 % ročne, čím dochádza k zvýšeniu úrokovej sadzby pôžičiek pre študentov. Tým, že sa zachováva odklad úročenia a splácania, tá to zmena nemá vplyv počas štúdia a pri nižších sumách pôžičky sa prejavuje na zvýšení splátky minimálne. V ďalších rokoch môže táto úroková sadzba klesnúť alebo rásť, v závislosti od dopytu po štátnych dlhopisoch.

K § 18

Vymedzujú sa základné údaje, ktoré môže fond spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby zo zákona.

K § 19

Upravujú sa základné náležitosti zmluvy s dlžníkmi fondu.

K § 20

Za účelom postupného odbúravania administratívy sa umožňuje fondu využívať centrálne informačné zdroje, ktoré obsahujú informácie o štúdiu študentov v SR, či začatí/skončení pracovn ého pomeru v prípade zamestnancov v oblasti školstva. Údaje sa budú poskytovať dopytovým spôsobom tak, že fond zašle identifikačné údaje osoby, o ktorej sa má informácia potvrdiť, a ministerstvo poskytne relevantné informácie, ktorými disponuje.

K § 21

Vymedzujú sa základné požiadavky na výročnú správu fondu a termín, do kedy má byť predložená.

K § 22

Nakoľko ide o neštátny fond a na pôžičku nie je zákonný nárok, predkladateľ nepovažuje za relevantné aplikovať správny poriadok v činnosti fondu. Rámec činnosti fondu je vymedzený zákonom a vn útornými predpismi.

K § 23

Týmto návrhom zákona sa zrušujú dva fondy, ktorými sú Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov, pričom vzniká nová právnická osoba a zároveň ich spoločný právny nástupca, Fond na podporu vzdelávania. Zároveň sa upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv a na základe zmlúv, nevybavené žiadosti o pôžičku, finančné prostriedky a majetok vo vlastníctve zrušovaných fondov, práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iné základné veci, ktoré je potrebné riešiť v súvislosti so zrušení m dvoch fondov a vzniku jedného spoločného fondu, ktorý upravuje poskytovanie pôžičiek jednak pre študentov ako aj pre pedagógov.

Na zabezpečenie transformácie fondu sa ako štatutár určuje štatutár/riaditeľ ŠPF. Riaditeľ PFZP prestáva byť riaditeľom, keďže táto pozícia zaniká, ale zostáva v pracovnom pomere s fondom. Predpokladá sa, že v rámci novej organizačnej štruktúry mu bude ponúknuté pracovné miesto vedúceho pre úsek pôžičiek pre pedagógov alebo podobne.

K § 24 a 25

Rušia sa právne predpisy, ktorými sa zriadili doterajšie fondy. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2013, čo je relevantné z hľadiska účtovnej závierky a pod.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky 28. septembra 2012.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Èaplovič, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺň a zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo financií SR v nadväznosti na Plán legislatívnych ú loh vlády SR na rok 2011 a v nadväznosti na návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Predložený návrh novely zákona dopĺňa nové a upravuje príslušné v äzbové ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v sú vislosti s návrhom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Druhým okruhom úprav je zabezpečenie eliminácie rizika pri čerpaní EÚ prostriedkov v čase rozpočtového provizória, a to doplnením ďalšej výnimky pre možné prekročenie 1/12 výdavkov počas jednotlivých mesiacov. Návrh zákona obsahuje aj úpravy zákona, ktoré si vyžiadala aplikačná prax z dôvodu technických problémov pri realizácii rozpočtu alebo plnení úloh verejnej správy.

Najdôležitejšou zmenou vo vzťahu k ústavnému zákonu je zavedenie novej terminológie a novovymedzeného obsahu dokumentov, ktorými sa hodnotia v ýsledky hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku v metodike ESA 95. V nadväznosti na vypracovávanie jarnej a jesennej notifikácie Európskej komisii sa bude vypracovávať štátny záverečný účet na inej kvalitatívnej úrovni a súhrnná výročná správa. Tieto dokumenty nahradia doterajší dokument záverečný účet verejnej správy.

Ïalšie navrhované úpravy príslušných ustanovení zákona vo vzťahu k vykonávaniu verejného zdravotného poistenia vyplynuli z aplikácie metodiky ESA 95. V súčasnosti súkromné zdravotné poisť ovne nie sú subjektami verejnej správy a súčasťou rozpočtu verenej správy sú len príjmy a výdavky súvisiace s vykonávaním verejného zdravotného poistenia.

Predložený návrh zákona navrhuje s cieľ om zabezpečenia ďalšieho pozitívneho vplyvu na výšku schodku štátneho rozpočtu obmedzi ť možnosti vykonávania rozpočtových opatrení z titulu dosiahnutých vyš ších daňových prímov štátneho rozpočtu v priebehu roka a z úspor v ýdavkov rozpočtovaných na splácanie štátneho dlhu.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.

Predložený návrh zákona nezakladá ž iadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtový ch pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorý m sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Problematika zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

§čl. 126, čl. 310 až 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. E Ú C 83, 30.3. 2010),

§čl. 16 a 17 Zmluvy o Európskej únii (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

§Protokol (č.12) o postupe pri nadmernom deficite pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o Európskej únii (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

§rozhodnutie Komisie 74/55/EHS z 22. januára 1974, ktoré udeľuje právomoci na vykonávanie kontrolných opatrení v členských štátoch, pokiaľ ide o príjmy a výdavky spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1),

§nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/1995 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1),

§nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národn ých a regionálnych účtov v spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/ zv. 2) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 622/1998 zo 16. marca 1998 o pomoci kandidátskym štátom v rámci predvstupovej stratégie, a najmä o založení prí stupových partnerstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.11/zv. 28),

§nariadenie Rady (ES, Euratom) č.1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykoná va rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ , kap.1/zv. 3) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vz ťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ , kap.1/zv. 4) v platnom znení,

§nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 4) v platnom znení,

§nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 501/2004 z 10. marca 2004 o š tvrťročných finančných účtoch verejnej správy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/ zv. 5),

§nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky ( Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005) v platnom znení,

§nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktor ým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

§nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zru šuje nariadenie (ES) č. 1784/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Euró pskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zru šuje nariadenie (ES) č. 1164/94 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006),

§nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

§nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohé znom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 371, 27.12.2006) v platnom znení,

§nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vym áhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky, o organizácii informačného systému v tejto oblasti a o zrušení nariadenia (EHS) č. 595/91 (Ú. v. EÚ L 355, 15.12.2006),

§rozhodnutie Rady 2007/436/ES z 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Euró pskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007),

§nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktor ý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú.v. EÚ L 145, 10.6. 2009) v platnom znení,

§nariadenie Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES, 2004/18/ES a 2009/ 81/ES, pokiaľ ide o uplatňovanie prahových hodnôt v oblasti postupov zadávania zákaziek ( Ú. v. EÚ L 314, 1.12. 2009),

§smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

§smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

§rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 27/04, EK v. Rada EÚ, rok 2004,

§rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 46/03, Spojené kráľovstvo Ve ľkej Británie a Severného Írska proti EK, rok 2005,

§rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci T - 60/03, Regione Siciliana proti EK, rok 2005,

§rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci T-102/03, Centro informativo per la collaborazione tra le imprese e la promozione degli investimenti in Sicilia SpA (CIS) proti EK, rok 2005.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smerníc 2009/72/EÚ a 2009/73/EÚ bola určená do 3.3. 2011.

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády pre smernice 2009/72/EÚ a 2009/73/EÚ podľa určenia gestorských ústredných orgánov štá tnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola stanovená do 3.3.2011.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o poru šení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

Formá lne oznámenie Komisie K(2011) 6815/26 zo dňa 30. 9. 2011:

porušenie č. 2011/1132, porušenie č. 2011/1133

d) Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Euró pskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x 3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x 4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh m ôže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Terminologicky sa upravuje predmet úpravy zákona v nadväznosti na zmenu v ná zve dokumentov obsahujúcich výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením tretej vety sa reaguje na skuto čnosť, že okrem obcí, vyšších územných celkov a nimi zriadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií existujú aj iné právnické osoby v zakladateľskej pô sobnosti subjektov územnej samosprávy, ktoré sú subjektmi verejnej správy a sú zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR v rámci sektora verejnej správy v územnej samosprá ve, pretože nepatria do ústrednej správy. Z tohto dôvodu je potrebná aj úprava druhej vety.

K bodu 3

V zmysle metodiky ESA 95, ktorá nepripúšťa, aby sektor verejnej správy obsahoval údaje za subjekty so súkromným vlastníctvom, Štatistický ú rad SR preradil v minulom roku súkromné zdravotné poisťovne v registri organizá cií zo sektora verejnej správy do sektora finančných korporácií. Avšak všetky príjmy z poistného súkromných zdravotných poisťovní okrem súkromných zdrojov poisťovní a všetky vý davky poistenia okrem výdavkov na správu súkromných zdravotných poisťovní v súlade s § 6a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov zostali súčasťou rozpočtu verejnej správy.

Podľa metodiky ESA 95 rozpočet verejnej správy musí obsahovať iba údaje za vykonávanie verejného zdravotného poistenia v súlade s vyššie uvedeným a v nadväznosti na novo zadefinovaný obsah rozpoč tu verejnej správy v § 4 zákona je potrebné aplikovať ustanovenia § 14 ods. 7 zákona v procese tvorby rozpočtu verejnej správy na úrovni Ministerstva zdravotníctva SR. To znamená, že aj keď súkromné zdravotn é poisťovne nie sú subjektmi verejnej správy, časť ich rozpočtu, konkrétne príjmy a výdavky súvisiace s výkonom verejného zdravotného poistenia, budú súčasťou rozpočtu verejnej správy a bud ú mať vplyv aj na vykazovanie plnenia rozpočtu verejnej správy.

K bodu 4

Rozširuje sa náplň údajov, ktoré obsahuje rozpočet verejnej správy v súlade s návrhom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a to o schválený rozpo čet bežného roka, o údaje o očakávanej skutočnosti bežného roka, t.j. aktuálnej očakávanej skutočnosti, ktorá je v danom čase k dispoz ícii a o údaje o skutočnom plnení rozpočtu verejnej správy za predchádzaj úce dva roky.

K bodu 5

Návrhom sa zakotvuje povinnosť ministerstva financií uverejňovať údaje nielen za štátny rozpočet, ale aj za rozpočet verejnej správy. Lehota na zverejnenie ostáva zachovaná.

K bodu 6

Vzhľadom na ponechanie možnosti čerpania prostriedkov EÚ a prostriedkov štátneho rozpočtu na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ aj v nasledujúcich rokoch sa precizuje ustanovenie vo vzťahu k vykonávaniu rozpočtových opatrení pri prenose finančných prostriedkov na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku povolením prekročenia limitu v ýdavkov, ktoré sa bude uskutočňovať v nasledujúcom rozpočtovom roku v z ávislosti od aktuálnej potreby čerpania výdavkov príslušnej kapitoly štá tneho rozpočtu.

K bodu 7

Úpravou sa zabezpečuje bezplatné vyd ávanie požadovaných potvrdení podľa § 8a ods. 5 nielen subjektmi verejnej správy, ako tomu bolo doteraz, ale aj súkromnými zdravotnými poisťovň ami, na ktoré by sa platná právna úprava bez navrhovaného vstupu už nevzťahovala.

Navrhovanou úpravou sa ďalej zabezpečí pri poskytovaní dotácií, aby sa presne určené podmienky poskytnutia dotácie (konkrétne zákaz, aby bolo voči žiadateľovi vedené konkurzné konanie, aby bol žiadateľ v konkurze alebo reštrukturalizácii, zákaz, aby bol voči žiadateľovi zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a zákaz, aby mal žiadateľ evidované nedoplatky na poistnom) aplikovali len vo vzťahu k žiadateľom o dotáciu, ktorými sú právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ bude o dotáciu žiadať fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom, bude preukazovať len splnenie podmienok pod ľa odseku 4 písm. a), c) a d), a to len čestným vyhlásením.

Takouto úpravou sa pre fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi, zjednodušuje preukazovanie podmienok pri podávaní žiadosti o poskytnutie dotá cie, keďže už nebude potrebné, aby predkladali potvrdenie každej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, že nemajú evidované nedoplatky na poistnom a taktiež nemusia predkladať potvrdenie konkurzného sú du, pričom uvedená úprava sa vzťahuje plošne na všetky fyzické osoby – nepodnikateľov, bez ohľadu na výšku dotácie.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa terminologicky reaguje na zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite a na inštitút vládneho auditu.

K bodu 9

Navrhovaným ustanovením sa mení rozpočtová príslušnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je v súčasnosti štátnou rozpočtovou organizáciou zapojenou na rozpočet Ministerstva hospodárstva SR. Vzhľadom na pôsobnos ť úradu nielen v oblasti energetiky, s nadobudnutím účinnosti tohto zákona bude mať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví samostatnú kapitolu štátneho rozpočtu.

K bodu 10

Terminologická zmena názvov dokumentov.

K bodu 11

Návrhom na doplnenie ďalšieho okruhu výdavkov, o ktoré možno prekračovať 1/12 výdavkov v každom mesiaci rozpočtového provizória, a to výnimkou pre prostriedky na financovanie spoločných programov SR a EÚ, sa zabezpečuje eliminácia možného rizika s cieľom zabezpečiť plynulé č erpanie prostriedkov EÚ.

K bodu 12

Vo vzťahu k vypracovaniu a predloženiu východísk zostavenia rozpočtu verejnej správy do vlády sa určuje zákonný termí n pre ministerstvo financií na ich predloženie do vlády, a to do 15. apríla bežn ého roka, pričom sa súčasne ponecháva na rozhodnutie vlády, v akom termíne tieto východiská prerokuje.

K bodu 13

Ustanovením sa navrhuje určiť pevný termín na predloženie rozpočtu verejnej správy do vlády, a to 15. august bežného roka, pričom vláde sa umožňuje len v roku konania volieb určiť neskorší term ín na predloženie rozpočtu verejnej správy do vlády v tom prípade, ak je čas na prípravu a predloženie rozpočtu do vlády v zákonnom termíne kratší ako 60 dní. Táto lehota sa vzťahuje na obdobie od vyslovenia dôvery vláde do 15. augusta. V takomto prípade sa vláde umožňuje určiť neskorší termín ako 15. august, pričom ďalší zákonný termín na predloženie návrhu rozpočtu verejnej sprá vy do parlamentu - 15. október naďalej zostáva v platnosti.

K bodom 14 a 15

V nadväznosti na preradenie súkromných zdravotných poisťovní Štatistickým úradom SR v zmysle metodiky ESA 95, ktorá nepripúšť a, aby sektor verejnej správy obsahoval údaje za subjekty so súkromným vlastníctvom, zo sektora verejnej správy do sektora finančných korporácií, je potrebné zabezpečiť, aby príjmy a výdavky súvisiace s vy konávaním verejného zdravotného poistenia zostali súčasťou rozpočtu verejnej správy. Pre Ministerstvo zdravotníctva SR sa ustanovuje postup pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy za oblasť verejného zdravotn ého poistenia a súčasne sa navrhovaným znením zabezpečuje, aby tak ako doteraz predkladali súkromné zdravotné poisťovne údaje pre potreby zostavenia rozpočtu verejnej správy, ako aj pre úč ely hodnotenia jeho plnenia.

K bodu 16

Dopĺňa sa povinnosť ministerstva financií zverejňovať na svojom webe všet ky rozpočtové opatrenia, ktoré boli z úrovne MF SR voči príslušným kapitolám štátneho rozpočtu vykonané.

K bodu 17

Podľa § 15 ods. 1 zákona môže vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o št átnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo SR a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok determinuje možnosť vlády alebo na základe jej splnomocnenia ministra financií SR upraviť v priebehu roka záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok tak, ž e celkové výdavky štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok sa môžu týmito úpravami prekročiť najviac do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtov ý rok. Navrhovanou úpravou v § 17 sa zamedzí, aby sa z titulu dosiahnutých vyšších ako rozpočtovaných daňových príjmov alebo z titulu dosiahnutých úspor výdavkov na správu dlhu navyšovali výdavky na úkor úspor alebo vyšších príjmov, ktoré majú slúži ť na zníženie schodku.

K bodu 18

Vytvára sa legislatívny priestor na uplatnenie ustanovenia čl. 5 ods. 6 a čl. 12 ods. 5 návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vo vzťahu k limitu dlhu verejnej správy, podľa ktorého ministerstvo financií viaže výdavky štátneho rozpočtu v určenej výške za podmienok ustanovených v návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

K bodu 19

Navrhovaná úprava nadvä zuje na novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorou sa nanovo zadefinovali pojmy koncesia na stavebné práce a koncesia na služby, a to tak, že rozširuje povinnosť postupovať podľa tohto zákona aj pri zadávaní koncesií na služby. Subjekt verejnej správy, s výnimkou subjektov územnej samosprávy, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpoč tových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bude oprávnený uzatvoriť koncesnú zmluvu, ak pôjde o koncesiu na stavebné práce alebo koncesiu na služby s hodnotou rovnou alebo vyššou ako 4 845 000 eur, len po predchádzajúcom schválení projektu vládou.

K bodu 20

Navrhuje sa ďalšia povinnosť pre subjekty, ktoré priamo získali finančnú pomoc zo zdrojov EÚ, a to oznamovať Ministerstvu financií SR prijatie žiadosti EÚ o vrátenie finančnej pomoci alebo jej časti. Uvedeným ustanovením sa zabezpečí informovanosť MF SR o tom, že voči prijímateľom sú zo strany EK vyvodzované dôsledky, ktoré môžu mať v poslednej f áze priamy dopad na členský štát.

K bodu 21

Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje, aby súčasťou zriaďovacej listiny bolo len vymedzenie majetku, ktorý sa organizácii pri jej zriadení dáva do spr ávy. Zmena stavu majetku, ako prevod správy majetku alebo prevod vlastníctva majetku, sa môže v prípade majetku štátu vykonávať len v súlade so zákonom o správe majetku štátu a na základe zmlú v uzatvorených podľa citovaného zákona a v tejto súvislosti nie je potrebná úprava zriaďovacej listiny organizácie.

K bodu 22

Navrhovanou zmenou v § 23 ods. 4 vo vzťahu k preddavkovým organizáciám v zahraničí sa doterajšia úprava špecifík financovania zahraničných pracovísk rozširuje o zahraničné pracoviská Ministerstva vnútra SR.

K bodu 23

Ustanovením sa nanovo vymedzuje obsah štátneho záverečného účtu a súhrnnej výročnej správy - dokumentov, ktorými sa hodnotia výsledky hospodárenia Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.

V prvej etape ministerstvo financií vypracuje štátny záverečný účet, ktorý predloží na prerokovanie a schválenie vláde SR do 30. apríla a vláda SR ho predloží Národnej rade SR do 20. mája bežného roku. ažiskom štá tneho záverečného účtu je zhodnotenie výsledkov rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy a údajov o dlhu verejnej správy v metodike ESA 95 predložených Európskej komisii do 1. apríla bežného roku (predbežné údaje – tzv. 'marcová notifikácia'), vyhodnotenie hospodárenia na hotovostnom princípe podľa zákona o štá tnom rozpočte SR na príslušný rozpočtový rok a ďalšie údaje o plnení rozpočtu verejnej správy. V prípade rozpočtového prebytku štátny záverečný účet obsahuje aj návrh na jeho použitie, ktorý schvaľuje Národná rada SR.

Kapitoly štátneho rozpočtu a štátne fondy vypracúvajú záverečné ú čty o svojom rozpočtovom hospodárení v príslušnom rozpočtovom roku, pričom sa zachováva oprávnenie ministerstva financií usmerňovať pr áce na vypracúvaní týchto záverečných účtov, určiť ich obsah a termíny na predloženie vláde SR a príslušnému výboru Národnej rady SR.

Ustanovuje sa povinnosť po schválení štátneho záverečného účtu, zá verečných účtov kapitol štátneho rozpočtu a štátnych fondov zverejniť ich na príslušnom webovom sídle.

V druhej etape ministerstvo financií vypracúva Súhrnnú výročnú správu a predkladá ju na schválenie vláde SR do 31. októbra a vlá da SR ju predkladá na informáciu Národnej rade SR do 20. novembra bežného roka. Kapitoly štátneho rozpočtu ani štátne fondy tento dokument nevypracúvajú.

Súhrnná výročná správa obsahuje zhodnotenie výsledkov rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy a údajov o dlhu verejnej sprá vy v metodike ESA 95 predložených Európskej komisii do 1. októbra bežného roku (definitívne údaje – tzv. 'septembrová notifikácia'), súhrnnú účtovnú závierku verejnej sprá vy Slovenskej republiky zostavenú z konsolidovaných účtovných závierok kapitol štátneho rozpočtu, obcí a vyšších územných celkov ako aj ďalšie údaje ustanovené osobitným zákonom.

Súhrnnú výročnú správu po prerokovaní v Národnej rade SR zverejní ministerstvo financií na svojom webovom sídle.

K bodu 24

Doplnením slova 'vrátane' pri určovaní obdobia penalizácie sa zabezpečí presné určenie doby na dopočet penále, ktorým je aj deň, v ktorom boli prostriedky poukázané.

K bodu 25

Novelou sa reaguje na prechod na menu euro od 1.1.2009. Jednotlivými vstupmi sa mení výška sankcií za porušenie finančnej disciplíny.

Na prepočet hodnôt uvádzaných v slovenských korunách sa doteraz aplikoval generálny zákon - zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti hospodárenia a nakladania s verejnými prostriedkami v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na navrhovanú zmenu sa § 16 generálneho z ákona v súvislosti so zaokrúhľovaním na 2 desatinné miesta na výpočet výšky sankcie nevzťahuje.

K bodom 26 a 29

Navrhovaným doplnením ustanovení § 31 ods. 12 a § 32 zákona spolu s odkazom na § 6a zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štá tu v znení neskorších predpisov sa spresňuje a upravuje technika splácania sankcií uložených v správnom konaní za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 a § 32 tohto zákona, a to formou splátkov ého kalendára alebo odkladom zaplatenia sankcie. Nakladanie s pohľadávkami štátu je v kompetencii správcu majetku štátu s tým, že správca majetku štátu je za podmienok ustanovených § 6a zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov oprávnený povoliť plnenie dlhu v splátkach a taktiež povoliť odklad splatenia dlhu. Na vymáhanie sankcií uložených právoplatn ým rozhodnutím v správnom konaní sa súčasne vzťahujú aj ustanovenia citovaného zákona o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu a ustanovenia o zániku pohľadávky štátu. Zárove ň sa explicitne určuje, že ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu plní dohodu o splátkach a dohodu o odklade splatenia dlhu, za deň odvedenia prostriedkov sa považuje deň účinnosti dohody o splátkach. Penále v takomto prípade ďalej neplynie. V prípade, že subjekt neplní svoje povinnosti vyplývajúce z dohody riadne a včas, penále sa následne dopoč ítava za celé predchádzajúce obdobie v závislosti od toho, k akému porušeniu finančnej disciplíny došlo.

K bodu 27

V nadväznosti na prechod na menu euro sa znižuje suma za porušenie finančnej disciplíny, do ktorej sa odvod spolu s penále nebudú ukladať. Zároveň sa zjednocuje princíp ukladania sankcií v súvislosti s formou finančných prostriedkov. S účinnosťou tohto zákona už nebudú vo vzťahu k výške odvodu a penále, ktoré sa ukladá, výnimkované prostriedky zo zahraničia, t.j. prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky Euró pskej únie poskytnuté Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv, spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej ú nie a prostriedky zo zahraničia prijaté na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi.

Navrhované ustanovenie súčasne terminologicky reaguje na novelu zákona o finanč nej kontrole a vnútornom audite a na zavedenie inštitútu vládneho auditu.

K bodu 28

Rovnako ako v bode 25 sa mení suma z Sk na euro pri uložení výš ky pokuty za porušenie povinností ustanovených zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Súčasne sa umožňuje správam finančnej kontroly znovu ukladať pokuty za nesplnenie povinnosti v § 8a ods. 10, ktoré zistí správa finančnej kontroly.

K bodu 30

Navrhovaným znením nové ho odseku 11 v § 37 v spojitosti s úpravami navrhovanými v bodoch 14 a 15 a v nadväznosti na zákon č . 578/2004 Z. z. sa zakotvuje, že príjmy a výdavky súvisiace s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu sa považujú za verejné prostriedky. Tieto verejné prostriedky sa triedia podľa rozpočtovej klasifikácie príjmov a výdavkov, čím sa dosiahne komplexné sledovanie všetkých príjmov a výdavkov v rámci rozpočtu verejnej správy podľa rozpoč tovej klasifikácie.

K bodu 31

Úpravou v odseku 1 sa ustanovuje, že štátny záverečný účet aj súhrnná výročná správa Slovenskej republiky v navrhovanom znení sa po prvýkrát zostavia za rozpočtový rok 2011.

Nakoľko novelou dochádza k zmene súm sankcií za porušenie finančnej disciplíny, k zmene sankcií za porušenie povinností ustanovených zákonom ako aj k zmene hranice, do ktorej sa nebude odvod a penále za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladať na 40 eur, v nadväznosti na zákaz retroaktivity zakotvený v čl. 2 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR sa explicitne zakotvuje, že nová právna úprava sa vzťahuje na konania o uložení odvodu, penále a pokuty pr ávoplatne neukončené k 29.2.2012, ak je to pre fyzickú alebo právnickú osobu priaznivejšie.

K bodu 32

Dopĺňa sa transpozičn á príloha zákona č. 523/2004 Z. z. o dve smernice EÚ, ktoré sa preberajú týmto návrhom zákona.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona 1. marca 2012.

Bratislava 9. novembra 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu