Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:
:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 70791
Dôvodové správy: 2343
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
05.04.2020
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o energetike a o zmene niektorých zákonov 656/2004 účinný od 01.01.2013


Platnosť od: 11.12.2004
Účinnosť od: 01.01.2013
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Energetika a priemysel, Kontrolné orgány, Správne poplatky, Živnostenské podnikanie, Priestupkové konanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST18 JUD671 DS18 EU7 PP15 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o energetike a o zmene niektorých zákonov 656/2004 účinný od 01.01.2013
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 656/2004 s účinnosťou od 01.01.2013 na základe 397/2011

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony

K predpisu 397/2011, dátum vydania: 16.11.2011

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Rozhlase a televí zii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011, ktorý bol vypracovaný na zá klade Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 – 2014, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala vytvoriť nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnopr ávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť ich verejnoprávny charakter.

Prvým z viacerých krokov procesu tvorby nového modelu verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike bolo zriadenie nového verejnoprávneho vysielateľa, ktorým je Rozhlas a televízia Slovenska. Rozhlas a televí zia Slovenska bola ako verejnoprávna inštitúcia zriadená s účinnosťou od 1. januára 2011 zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vznikla spojení m Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

V rámci zmeny systému financovania verejnoprávneho vysielania na Slovensku je cieľom predkladaného návrhu zákona zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a ich nahradenie novým prí jmom, ktorým bude každoročne poskytovaný príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého výška sa bude odvíjať v závislosti od výšky hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Predkladaným ná vrhom zákona sa navrhuje zrušenie nasledujúcich príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska:

a) úhrada za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, pričom úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania platia v zmysle zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 532/2010 Z. z. fyzické osoby, ktoré sú koncovými odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome a zamestnávatelia, ktorí v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnávajú aspoň troch zamestnancov,

b) príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpoč tový rok, ktorý sa poskytuje na základe zmluvy so štátom a je určený na uskutočňovanie programov vo verejnom záujme, na uskutočňovanie účelových investičných projektov alebo na úhradu výda vkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia.

Hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorým sa v zmysle predkladaného návrhu zákona nahrádzajú dva vyššie uvedené príjmy, je príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý sa bude poskytovať každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslu šný rozpočtový rok, na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Navrhuje sa, aby sa výška príspevku odvíjala od hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Zároveň sa navrhuje, aby rozhodujúcim obdobím, od ktorého sa bude odvíjať výška príspevku, bol kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje. Keďže suma príspevku štátu na financovanie Rozhlasu a televízie Slovenska má byť previazaná s výkonnosťou ekonomiky štátu, navrhuje sa, aby sa v prípade, že táto suma bude nižšia než 90 000 000 eur, poskytol prí spevok zo štátneho rozpočtu v sume 90 000 000 eur, čím zákon garantuje minimálnu sumu, ktorú je štát povinný Rozhlasu a televízii Slovenska poskytnúť, pričom táto suma je minimálna suma potrebná na realizáciu hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska.

Pri výpočte minimálnej výšky príspevku zo štátneho rozpočtu sa vychádzalo z údajov uvedených vo výročných správach Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. V roku 2010 predstavovali ú hrady za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom v oblasti vysielania príjmy Slovenskej televízie vo výške približne 53 000 000 eur a príjmy Slovenského rozhlasu približne vo v ýške 23 000 000 eur, čo spolu predstavuje príjmy približne vo výške 76 000 000 eur. Minimálna suma, ktorú je štát povinný poskytnúť Slovenskej televízii na základe zmluvy so štátom je stanovená vo výške 10 000 000 eur a minimálna suma, ktorú je štát povinný poskytnúť Slovenskému rozhlasu je stanovená vo výške 4 000 000 eur. Všetky tieto príjmy spolu predstavujú približne sumu vo výš ke 90 000 000 eur, čo je minimálna suma, ktorú bude poskytovať štát Rozhlasu a televízii Slovenska na jej činnosť.

V súlade s Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štá tnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (2009/C 257/01) upravuje návrh zákona aj spôsob použitia príspevku zo štátneho rozpočtu. Príspevok zo štátneho rozpočtu bude Rozhlas a televízia Slovenska oprávnená použiť len na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Návrh zákona zároveň v súlade vyššie uvedeným oznámením stanovuje spôsob a podmienky použitia nevyčerpanej časti príspevku zo štátneho rozpočtu.

Vzhľadom na to, že návrhom zákona sa zrušuje zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z., obsahuje návrh zákona taktiež príslušn é prechodné ustanovenia, ktoré stanovujú, že Rozhlas a televízia Slovenska bude od 1. januára 2013 vykonávať výber a vymáhanie úhrad a iných pohľadávok, ktoré neboli zaplatené do 31. decembra 2012, pri čom sa na výber, vymáhanie úhrad a na vymáhanie iných pohľadávok bude vzťahovať zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 31. decembru 2012.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať negatívny dopad na rozpoč et verejnej správy, tak ako je vyčíslený v doložke vybraných vplyvov, bude mať pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými z ákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony

Termín začatia PPK: 10. máj 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťa ženia? x 3. Sociálne vplyvyx – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x – sociálnu exklúziu, x – rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

A.3. Poznámky

V súvislosti s prijatím návrhu zákona sa predpokladá v roku 2013 negatívny vplyv na verejné financie, nakoľko príspevok zo štá tneho rozpočtu poskytovaný Rozhlasu a televízii Slovenska na základe zmluvy so štátom, ako aj úhrady za služby verejnosti, ktoré sú podľa platnej právnej úpravy zdrojom príjmov Rozhlasu a televí zie Slovenska, budú nahradené príspevkom zo štátneho rozpočtu poskytovaným každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, na úhradu nákladov na zabezpečenie slu žby verejnosti v oblasti vysielania v sume rovnajúcej sa 0,142 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, predchádzajúci kalendárnemu roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje, najmenej v šak v sume 90.000.000,- eur na každý kalendárny rok.

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 predpokladá výdavky pre Rozhlas a televíziu Slovenska vo výške 14 000 000,- eur, predpokladaný dopad na štátny rozpoč et (76 000 000,- eur) v rokoch 2013 a 2014 je v tomto materiáli vyčíslený len ako rozdiel medzi zákonom stanovenou minimálnou výš kou príspevku zo štátneho rozpočtu v sume 90 000 000,- eur a 14 000 000,- eur (už alokované finančné prostriedky v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014). Návrh predpokladá pozitívne soci álne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, keďže zrušením zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. dôjde súčasne aj k zrušeniu úhrady, ktorej mesačná výška pre fyzické osoby je 4,64,-eur a pre zamestná vateľov sa pohybuje v rozmedzí od 4,64,-eur do 464,71,-eur, v závislosti od počtu ich zamestnancov.

A.4. Alternatívne riešenia

nenavrhujú sa

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti vplyvy na životné prostredie bez pripomienok.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy bez pripomienok.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti vplyvy na podnikateľské prostredie bez pripomienok.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky žiadalo dopracovať doložku vybraných vplyvov tak, aby boli uvedené vplyvy osobitne podľa jednotlivých subjektov rozpočtu verejnej správy (MK SR, RTVS). Zároveň žiadalo uvies ť aj program programovej štruktúry kapitoly MK SR, ktorého sa vplyv týka.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej sprá vy (v eurách) 2011201220132014Príjmy verejnej správy celkom14 000 00090 000 00090 000 000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

(08S0301 a 08S0302)14 000 00090 000 00090 000 000z toho: - vplyv na ŠR0 000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom14 000 00090 000 00090 000 000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť (08S0301 a 08S0302) 014 000 00090 000 00090 000 000z toho: - vplyv na ŠR0090 000 000 90 000 000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 000- z toho vplyv na ŠR 000Financovanie zabezpečené v rozpočte014 000 00014 000 00014 000 000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť (08S0301 a 08S0302)014 000 00014 000 00014 000 000

Poznámka:

1.Materiál predpokladá v rokoch 2013 a 2014 výpadok v príjmovej časti vo výške 76 000 000,- eur, z dôvodu zrušenia úhrad za služby verejnosti a z dôvodu zníženia percentuálneho podielu reklamy na celkovom vysielacom čase, a zru šenie zmluvy so štátom.

2. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 predpokladá výdavky pre

Rozhlas a televíziu Slovenska vo výške 14 000 000,- eur. Predpokladaný dopad na štátny

rozpočet (76 000 000,- eur) v rokoch 2013 a 2014 je preto v tomto materiáli vyčíslený len

ako rozdiel medzi zákonom stanovenou minimálnou výškou príspevku zo štátneho rozpočtu

v sume 90 000 000,- eur a 14 000 000,- eur (už alokované finančné prostriedky v návrhu

rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014).

3.Rozhlas a televízia Slovenska vznikol k 1. 1. 2011, a to zlúčením dvoch do vtedy samostatných právnických osôb (Slovenská televízia a Slovenský rozhlas), ktoré sú v rámci programovej štruktú ry MK SR vedené aj naďalej v dvoch prvkoch - 08S0301 a 08S0302.

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)

14 000 000

90 000 000,

90 000 000,- z toho vplyv na ŠR76 000 000,-76 000 000,- financovanie zabezpečené v rozpočte14 000 00014 000 000,-14 000 000,- ostatné zdroje financovaniaRozpočtovo nekrytý vplyv / úspora076 000 000,76 000 000,-

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy:

Zvýšenie výdavkov bude riešené z prostriedkov štátneho rozpočtu.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona rieši problematiku financovania verejnoprávneho vysielateľ a Rozhlasu a televízie Slovenska. Navrhuje sa zrušenie dvoch druhov z prí jmov Rozhlasu a televízie Slovenska, a to úhrad za služby verejnosti, ktoré v súčasnej dobe platia fyzické osoby, ktoré sú koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome a zamestnávatelia, ktorí v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnávajú aspoň troch zamestnancov a príspevku zo štátneho rozpočtu poskytovaného na základe zmluvy so štátom na uskutočnenie programov vo verejnom záujme a účelových investičných projektov alebo na úhradu ná kladov na zabezpečenie rozhlasového vysielania do zahraničia. Navrhuje sa, aby hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska bol príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne podľa zákona o štá tnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Navrhovaná výška ročného príspevku bude vo výške 0,142 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, predchádzajúci kalendárnemu roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje, najmenej však v sume 90 000 000,- eur na každý kalendárny rok, aby mal verejnoprá vny vysielateľ garantovanú minimálnu ročnú výšku príspevku zo štátneho rozpočtu. Zákon upravuje aj postup, ako je Rozhlas a televízia Slovenska oprávnená nakladať s tzv. nadmernou náhradou, t.j. s v ýškou príspevku zo štátneho rozpočtu, ktorý bude prevyšovať sumu ročných nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Návrh zákona bude implementovať Ministerstvo kultú ry Slovenskej republiky, z ktorého rozpočtovej kapitoly sa budú finančné prostriedky poskytovať.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

Predložený m materiálom nedochádza k zmene aktivít.

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveď te aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2011201220132014Indikátor ABC Indikátor KLMIndikátor XYZ

Predloženým materiálom nedochádza k zmene v ývoja objemu aktivít.

21

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Dopad na štátny rozpočet je kvantifikovaný na základe predpokladaných príjmov a výdavkov Rozhlasu a televízie Slovenska v nasledujúcich rozpočtových rokoch pri zohľadnení zrušenia inštitútu - úhrad za služby verejnosti.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 14 000 000,- 90 000 000,-90 000 000,- Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom 14 000 000,-90 000 000,-,90 000 000,- 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Bežné výdavky (600) 14 000 000,-90 000 000,-90 000 000,- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)2 Bežné transfery (640)214 000 000,-90 000 000,-90 000 000,- Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom 76 000 000,-76 000 000,- z toho výdavky na ŠR 76 000 000,-76 000 000,- Bežné výdavky (600) 76 000 000,-76 000 000,- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Príspevok zo ŠR pre RTVS je v rámci programovej štrukt úry MK SR rozpočtovaný v kategórii 640 – Bežné transfery platnej ekonomickej klasifikácie. Zvýšenie mesačnej mzdy generálneho riaditeľa RTVS je rozpočtované v rámci bežného transferu . Toto zv ýšenie sa v rozpočte RTVS prejaví nasledovne: kategória 610 – 62 664,- eur; kategória 620- 21 902,- eur.

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠR Priemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky: Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežné ho roka Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s vý nimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colní kov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %. Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spô sobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Predkladaným návrhom zákona budú ovplyvnení všetci zamestn ávatelia, ktorí v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnávajú aspoň troch zamestnancov, s výnimkou zamestnávateľov, ktorí sú aj v súč asnej dobe oslobodení od povinnosti platiť úhrady (vyberateľ úhrady, Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Rada pre vysielanie a retransmisiu, Rozhlas a televízia Slovenska, zariadenia Zboru väzenskej a justič nej stráže, predškolské zariadenia , školy, nemocnice, liečebne, zariadenia sociálnych služieb, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a osoby, ktoré požívajú diplomatické vý sady a imunity podľa medzinárodného práva, ak je zaručená vzájomnosť)

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Zamestnávateľom sa znížia výdavky v závislosti od počtu ich zamestnancov nasledovne:

4,64 eura, ak zamestná va od 3 do 9 zamestnancov, 18,58 eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov,

79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov,

199,16 eura, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov,

464,71 eura, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou ná vrhu?

Nepredpokladajú sa žiadne náklady podnikov.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)

Nepredpokladajú sa žiadne dôsledky.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Predpokladajú sa pozitívne dôsledky, keďže navrhovaná ú prava by znamenala zníženie nákladov pre všetkých zamestnávateľov.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanos ť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony bude mať pozitívny vplyv na domácnosti. Ruší sa povinnosť platiť úhradu pre fyzické osoby, ktoré sú koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.Kvantifikujte: Každá fyzická osoba, ktoré je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome bude mať mesačne nižšie výdavky o 4,64 eura.

Fyzické osoby, ktoré sú poberateľom dôchodku a nežijú v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zá robkovej činnosti alebo ktoré sú poberateľom dávky v hmotnej nú dzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi, budú mať mesačne nižšie výdavky o 2,32 eura. - Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvate ľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Návrh zákona nemá v tejto oblasti žiadne kvalitatívne ani kvantitatívne dopady.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Návrh zákona nemá vplyv na rovnosť príležitostí.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Èl. 106 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch,

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Rozhodnutie Komisie z 28. novembra 2005 o uplatňovaní člá nku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2005/842/ES) (Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005),

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-rozsudok Všeobecného súdu (prvá rozšírená komora) zo 16. decembra 2010 v spojených veciach T-231/06 a T-237/06,

-rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-280/00, Altmark Trans Gmbh,

-rozsudok Súdu prvého stupňa (piata komora) z 11. marca 2009, Télé vision française 1 SA (TF1) proti Komisii Európskych spoločenstiev, vec T-354/05,

-rozsudok Súdu prvého stupňa (piata komora) z 22. októbra 2008, TV 2/Danmark A/S a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev, spojené veci T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04,

-rozsudok Súdu prvého stupňa (piata komora) z 1. júla 2008, Deutsche Post AG proti Komisii Európskych spoločenstiev, vec T-266/02

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy

bezpremetné

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

Èl. I:

K bodu 1:

Navrhuje sa, aby poslaním Rozhlasu a televí zie Slovenska bolo poskytovanie programovej služby, ktorú tvoria programy, ktoré rozvíjajú národné povedomie a podporujú aj rozvoj celej občianskej spoločnosti a nie len vedomostnej spoločnosti, ktorá je jej súčasťou.

K bodu 2:

V súvislosti so zrušením príspevku zo štátneho rozpo čtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorý sa poskytuje na základe zmluvy so štátom, ako jedného z príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska, a teda aj inštitú tu zmluvy so štátom, sa z ustanovenia § 8 ods. 1 vypúšťa písm. i).

Legislatívno –technická úprava.

K bodu 3:

Legislatívno – technická úprava súvisiaca s navrhovan ými zmenami v § 15.

K bodu 4:

V súvislosti so zrušením zákona č. 68/2008 Z. z. o ú hrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. sa upravuje znenie ustanovenia zákona, podľa ktoré ho rada Rozhlasu a televízie Slovenska navrhovala kandidátov na členov dozornej rady obchodnej spoločnosti, ktorá bola vyberateľom úhrady za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televí ziou Slovenska.

Návrhom zákona sa ustanovuje, že od 1. januára 2013 bude výber a vymáhanie úhrad ako aj vymáhanie poh ľadávok, ktoré bol platiteľ povinný zaplatiť do 31. decembra 2012 vykonávať Rozhlas a televí zia Slovenska.

Z dôvodu zrušenia zákona č. 68/2008 Z. z. sa vypúšťa pozn ámka pod čiarou k odkazu č. 23.

K bodu 5:

Keďže v zmysle návrhu zákona sa už nebude uzatvárať zmluva so štátom, vypúšťajú sa kompetencie generálneho riaditeľa, ktoré súvisia s uzatváraním tejto zmluvy.

K bodu 6:

Do § 15 ods. 3 písm. b) sa dopĺňa nový bod, v zmysle ktoré ho bude programový koncept vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska na príslušný rozpočtový rok obsahovať aj návrh podielu vysielacieho času vyhradeného programom v jazykoch národnostných menšín a etnick ých skupín žijúcich na území Slovenskej republiky na celkovom vysielacom čase jednotlivých televíznych programových služieb.

K bodu 7:

V § 15 ods. 3 písm. e) sa navrhuje vypustiť povinnosť gener álneho riaditeľa písomne informovať radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorého trvanie presahuje obdobie dvoch rokov. Povinnosť generálneho riaditeľa písomne informovať radu o zámere vstúpi ť do zmluvného záväzku sa bude vzťahovať iba na zmluvný záväzok, predmetom ktorého je plnenie presahujúce sumu 100 000 eur. Dôvodom tejto úpravy je snaha predchádzať neprimeranej administratívnej záťaži pre orgány Rozhlasu a televízie Slovenska.

K bodu 8:

Legislatívno – technická úprava v súvislosti s navrhovanými zmenami v § 8.

K bodu 9:

Predkladaným návrhom zákona sa navrhuje zvýšiť mesačn ú mzdu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska zo štvornásobku priemernej mesačnej mzdy na sedemnásobok priemernej mesačnej mzdy. Mzda generálneho riaditeľa stanovená platným zákonom č . 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy, nie je vo vzťahu k rozsahu úloh, za plnenie ktorých je tá to osoba zodpovedná, primeraná. Hlavnou úlohou generálneho riaditeľa je predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielateľa, zabezpečiť jeho postupnú konsolidáciu a zvýšiť kvalitu jeho vysielania. Uvedené však nie je možné očakávať bez toho, aby bol generálny riaditeľ za výkon všetkých činností s tým súvisiacich adekvátne ohodnotený.

Pre porovnanie uvádzame, že generálny riaditeľ Slovenského rozhlasu a generálny riaditeľ Slovenskej televízie, mali podľa predchádzajúcej právnej úpravy nárok na mzdu vo výške dvojná sobku platu poslanca Národnej rady SR, čo je šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy. Nie je žiaden dôvod na to, aby generálny riaditeľ, ktorý riadi a je zodpovedný za činnosť verejnoprávnej inštitú cie, ktorá vznikla spojením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, mal podľa zákona nárok na mzdu o jednu tretinu nižšiu ako generálni riaditelia spojených inštitúcií.

K bodu 10:

Z ustanovenia § 16 zákona sa vypúšťa odsek 8. Povinnosť generá lneho riaditeľa preukázať majetkové pomery do 30 dní od zvolenia do funkcie a následne do 31. marca každého kalendárneho roka vyplýva z § 10 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

K bodom 11 až 13:

Legislatívno – technické úpravy súvisiace s navrhovan ými zmenami v § 15.

K bodu 14:

Znenie zákona sa zosúlaďuje s terminológiou zákona č . 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý v § 2 ods. 1 definuje majetok verejnoprávnej inštitúcie ako hnuteľné veci, nehnuteľné veci, pohľadávky a iné majetkové práva.

K bodu 15:

Legislatívno – technická úprava súvisiaca s navrhovan ými zmenami v § 20.

K bodu 16:

Z dôvodu zmeny spôsobu financovania Rozhlasu a televí zie Slovenska sa upravuje ustanovenie § 19 ods. 13 písm. c), podľa ktorého má výročná správa o činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska okrem iných náležitostí obsahovať aj stanovisko rady Rozhlasu a telev ízie Slovenska k výsledku hospodárenia Rozhlasu a televízie Slovenska s osobitnou pozornosťou venovanou hospodáreniu Rozhlasu a televízie Slovenska s finančnými prostriedkami poskytnutými na základe zmluvy so št átom.

Návrhom zákona sa ako zdroj príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska ruší príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovaný na zá klade zmluvy so štátom a určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia.

K bodu 17:

Z dôvodu zmeny spôsobu financovania Rozhlasu a televí zie Slovenska a vzhľadom na zrušenie inštitútu zmluvy so štátom, sa vypúšťa v § 19 ods. 13 znenie písm. d), v zmysle ktorého je súčasťou výročnej správy Rozhlasu a televízie Slovenska taktiež vyhodnotenie plnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy so štátom.

K bodu 18 a 19:

Navrhovaným ustanovením sa upravuje nový spô sob financovania verejnoprávneho vysielania. Ako zdroj príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska sa navrhuje zrušiť úhrady za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa zá kona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. a príspevok zo štá tneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytnutý na základe zmluvy so štátom určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie úč elových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia.

Navrhuje sa, aby hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska bol príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na ú hradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Navrhovaná výška ročného príspevku bude vo výške 0,142 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, predchádzaj úci kalendárnemu roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje, pričom ak je táto suma nižšia ako 90 000 000,- eur, príspevok zo š tátneho rozpočtu sa poskytuje v sume 90 000 000,- eur, aby mal verejnoprávny vysielateľ garantovanú minimálnu ročnú výšku príspevku zo štá tneho rozpočtu.

K bodom 20 až 22:

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 23:

Ustanovujú sa podmienky poskytnutia a použitia príspevku zo št átneho rozpočtu a podmienky použitia nevyčerpanej časti príspevku. Príspevok zo štátneho rozpočtu sa bude poskytovať Rozhlasu a televízii Slovenska do 30. januára kalendárneho roka, na ktorý sa príspevok poskytuje, a to v celej sume a bezhotovostne na účet Rozhlasu a televízie Slovenska.

Podmienky požitia príspevku zo štátneho rozpočtu a použitia jeho nevyčerpanej časti sa stanovujú v súlade s Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprá vne vysielanie (2009/C 257/01)(ďalej len „oznámenie Komisie“). V súlade s oznámením Komisie bude Rozhlas a televízia Slovenska oprávnená použiť príspevok zo štátneho rozpočtu len na úhradu ná kladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania.

Pokiaľ ide o nevyčerpanú časť príspevku zo štátneho rozpočtu navrhuje sa, aby Rozhlas a televízia Slovenska bola oprávnená použiť nevyčerpanú časť príspevku vo výške nepresahujúcej 10 % sumy ročných rozpočtových výdavkov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania na prí slušný rozpočtový rok a zároveň sa stanovuje jej použitie len na preklenutie časového nesú ladu medzi príjmami a výdavkami do konca nasledujúceho rozpočtového roka a na úhradu nákladov na zabezpe čenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Takéto použitie nevyčerpanej časti príspevku je v súlade s oznámením Komisie, v ktorom sa uvádza, že verejnoprávni vysielatelia si môžu ponechať ročnú nadmernú náhradu presahujúcu čisté náklady na verejnoprávne služby v rozsahu, v akom je to potrebné na zabezpečenie financovania ich ostatných záväzkov verejnoprávnej služby. V oznámení sa uvádza, že vo všeobecnosti je Komisia toho názoru, že suma vo výške do 10 % ročných rozpočtových výdavkov na plnenie poslania verejnoprávneho vysielania sa môže považovať za potrebnú na vyrovnanie výkyvov v n ákladoch a príjmoch.

V súlade s oznámením Komisie sa v odseku 4 stanovujú podmienky použitia nevyčerpanej časti príspevku zo štátneho rozpočtu vo výške presahujúcej 10 % sumy ročných rozpočtových výdavkov na zabezpe čenie služby verejnosti v oblasti vysielania na príslušný rozpočtový rok. Nevyčerpanú časť príspevku zo štátneho rozpočtu vo výške presahujúcej 10 % sumy ročných rozpočtových vý davkov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania na príslušný rozpočtový rok môže Rozhlas a televízia Slovenska použiť iba v odôvodnenom prípade a na základe písomného súhlasu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, a to na úhradu jednorazových výdavkov potrebných na zabezpečenie slu žby verejnosti v oblasti vysielania, a to do konca nasledujúceho rozpočtového roka, pričom odôvodnenosť prípadu bude posudzovať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Takéto podmienky použitia nevyčerpanej časti príspevku zo štátneho rozpočtu vo výške presahujúcej 10 % sumy ročných rozpočtových v ýdavkov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania na príslušný rozpočtový rok sú v súlade s oznámením Komisie, v ktorom sa uvádza, že výnimočne sa verejnoprávnym vysielateľom môž e povoliť, aby si v riadne odôvodnených prípadoch ponechali sumu vyššiu ako 10 % ročných rozpočtových výdavkov na plnenie poslania verejnoprávneho vysielania, pričom toto je v zmysle oznámenia Komisie prí pustné iba za predpokladu, že táto nadmerná náhrada sa vopred konkrétne a záväzným spôsobom vyhradí na účely jednorazových veľkých výdavkov potrebných na plnenie verejnoprávneho poslania. Podľ a oznámenia Komisie by sa využívanie tejto jasne vyhradenej nadmernej náhrady malo časovo obmedziť v závislosti od jej účelu.

V prípade, že Rozhlas a televízia Slovenska bude chcieť použiť nevyčerpanú časť príspevku zo štátneho rozpočtu vo výške presahujúcej 10 % sumy ročných rozpočtových výdavkov na zabezpe čenie služby verejnosti v oblasti vysielania na príslušný rozpočtový rok, je povinná písomne požiadať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky o sú hlas, a to do 30. septembra kalendárneho roka, v ktorom bol príspevok zo štátneho rozpočtu poskytnutý. V písomnej žiadosti sa uvedie suma nevyčerpanej časti príspevku zo štátneho rozpočtu, dôvod jej nevyčerpania, účel jej použitia v nasledujúcom rozpočtovom roku a špecifikácia jednorazového výdavku potrebného na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Zároveň sa Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky stanovuje povinnosť písomne udeliť súhlas alebo písomne oznámiť Rozhlasu a televízii Slovenska, že súhlas neudeľuje, a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.

Návrh zákona zároveň garantuje to, že ponechanie nevyčerpanej časti príspevku zo štátneho rozpočtu nebude mať vplyv na sumu príspevku zo štátneho rozpo čtu v nasledujúcom kalendárnom roku.

K bodu 24:

Z ustanovenia § 22 ods. 3 sa vypúšťa pí smeno c). Ustanovenie § 22 ods. 3 zákona ustanovuje poradie, v akom možno použiť rezervný fond. Podľa súčasnej právnej úpravy možno rezervný fond použiť aj na preklenutie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka. Návrhom zákona sa v súlade s oznámení m Komisie ustanovuje, že Rozhlas a televízia Slovenska môže použiť nevyčerpanú časť prí spevku zo štátneho rozpočtu vo výške nepresahujúcej 10 % sumy ročných rozpočtových výdavkov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania na príslušný rozpočtový rok na preklenutie časov ého nesúladu medzi príjmami a výdavkami do konca nasledujúceho rozpočtového roka. Z dôvodu, aby sa predišlo nejasnostiam, z ktorého zdroja sa majú použiť prostriedky na preklenutie časového nesú ladu medzi príjmami a výdavkami, vypúšťa sa z § 22 ods. 3 písmeno c).

K bodu 25:

Vzhľadom na to, že návrhom zákona sa zrušuje zákon č . 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z., upravuje sa v prechodný ch ustanoveniach návrhu zákona ako sa bude postupovať pri výbere a vymáhaní úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, ktoré bol platiteľ povinný zaplatiť do 31. decembra 2012 a pri vymáhaní pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia týchto úhrad. Od 1. januára 2013 bude výber a vymáhanie týchto úhrad a pohľadávok vykonávať Rozhlas a televízia Slovenska. Na výber a vymáhanie týchto úhrad a pohľadávok sa bude vzťahovať z ákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 31. decembru 2012, pričom za vyberateľa úhrady sa bude považovať Rozhlas a televízia Slovenska.

V súvislosti s ustanovením § 11 ods. 5 zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zá kona č. 532/2010 Z. z., podľa ktorého nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní a pokuty je vyberateľ úhrady povinný uplatniť na súde, ustanovuje sa povinnosť Rozhlasu a televí zie Slovenska vo všetkých súdnych konaniach podľa tohto ustanovenia, ktoré neboli ukončené k 31. decembru 2012, podať návrh podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, aby vstúpila do konania ako účastník konania namiesto vyberateľa úhrady.

K bodu 26:

Z dôvodu zmeny spôsobu financovania Rozhlasu a televí zie Slovenska sa návrhom zákona zrušuje čl. I zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í čl. V zákona č. 532/2010 Z. z.

K čl. II:

Toto ustanovenie súvisí so skutočnosťou, že účinnosť ustanovení, ktoré upravujú zmenu spôsobu financovania RTVS, sa navrhuje od 1. januára 2013. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu roka 2012 budú naďalej hlavným zdrojom príjmov RTVS úhrady za služby verejnosti, pričom ich výber má klesajú cu tendenciu (rok 2009 – 77 348 238,- eur, rok 2010 – 76 101 380,- eur), navrhuje sa, aby až do zmeny spôsobu financovania RTVS, bol časový limit vysielanej reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby vysielateľa na základe zákona ponechaný na súčasnej úrovni (aby sa neznižoval), a teda aby bol povolený do výšky 1% denného vysielacieho času. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť až na 5% denného vysielacieho času, a to o čas vyhradený telenákupným šotom. Taký mto krokom sa RTVS ponechá možnosť zvýšiť si vlastné príjmy predajom reklamného času v rovnakom objeme ako v roku 2011, a to až do nadobudnutia účinnosti nového systému financovania RTVS. V prípade neprijatia tohto návrhu by sa v zmysle zákona č. 308/2000 Z. z. (zákon o vysielaní a retransmisii) znížil od 1. januára 2012 povolený podiel reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby RTVS z 1% na 0,5% denného vysielacieho času.

K čl. III:

K bodu 1:

Zo zákona sa vypúšťa povinnosť dodávateľa elektriny viesť evidenciu koncových odberateľov elektriny, pretože ide o povinnosť, ktorú v sú vislosti s výberom úhrad zaviedol zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa návrhom zá kona zrušuje.

K bodom 2 a 3:

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s bodom 1.

K čl. IV:

Vzhľadom na súčasný stav verejných financií sa navrhuje, aby ustanovenia zákona týkajúce sa zmeny financovania RTVS, podľa ktorých hlavným príjmom RTVS bude príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpoč te na príslušný rozpočtový rok na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania, nadobudli účinnosť 1. januára 2013. Ostatné ustanovenia zákona nadobudnú účinnosť 31. decembra 2011.

Bratislava 17. augusta 2011

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Krajcer, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov

K predpisu 656/2004, dátum vydania: 11.12.2004

18

Dôvodová správa

Všeobecná časť:

Základný legislatívny rámec v energetike je v súčasnosti daný zákonom č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Okrem neho sú právne vzťahy medzi účastníkmi trhu s elektrinou upravené vykonávacími predpismi vydanými na základe energetického zákona a zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetviach a predpismi, ktoré nemajú povahu všeobecne záväzných právnych predpisov.

Vzhľadom na prekonanosť a nedostatky existujúceho legislatívneho rámca, najmä z dôvodu liberalizácie v tomto odvetví a vstupom SR do EÚ, sa Ministerstvo hospodárstva SR rozhodlo pripraviť nový zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavnými nedostatkami súčasnej legislatívy sú tieto skutočnosti:

-neboli dostatočne riešené požiadavky smerníc EÚ, dotýkajúce sa otvorenia trhu s elektrickou energiou, alebo s plynom tz. slobodnej voľby dodávateľa týchto špecifických tovarov, rešpektujúc ich špecifické vlastnosti (najmä pri elektrickej energii – neskladovateľnosť),

-stanovený model trhu s elektrinou a s plynom nevyhovuje súčasnému stavu ( trh nie je otvorený a nie je zabezpečený transparentný prístup),

-chýbajú podrobnosti týkajúce sa poskytovania podporných služieb a odoberania systémových služieb, ktoré vedú ku komplikáciám pri uzatváraní obchodných vzťahov,

(tieto služby je potrebné poskytnúť, z dôvodu špecifického charakteru tovaru),

-jednotný nákupca elektriny (§ 18 Zákona o energetike) sa v praxi nevyužíva, po liberalizácii trhu nebude,

-model trhu s elektrinou a plynom nepočíta s viacerými účastníkmi a konkurenciou na strane výroby, resp. dodávok, (čo je zásadnou požiadavkou preto, aby sa mohla rozvinúť konkurencia a hospodárska súťaž),

-plošný presun kompetencií z ministerstva na ÚRSO neumožňuje pomocou bežných nástrojov (napr. povoľovanie výstavby nových energetických zdrojov) kontrolovať dodržiavanie energetickej politiky štátu, (ústredný orgán štátnej správy, u ktorého je v kompetencii formulovanie koncepcie energetickej politiky štátu nemôže byť bez kompetencií – bez nástrojov, ktoré toto umožnia),

-chýbajú zmocnenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy ako systémového operátora po jeho právnom odčlenení od výroby, (túto potrebu vyvoláva aj prax, nakoľko dnes už energetika nie je organizovaná formou štátneho monopolného podniku, a nie je právna istota o tom, že dôjde aj k zaplateniu za poskytnuté služby),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobov podpory obnoviteľných zdrojov energie, ( čo je základná požiadavka, resp. smerovanie energetickej politiky EÚ do budúcnosti),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobu podpory kogenerácie, resp. združenej výroby elektriny a tepla (ide o možnosť efektívnejšieho využívania výrobných kapacít s cieľom znižovania nákladov),

Vzhľadom k tomu, že v priebehu prípravy návrhu zákona došlo k prijatiu nových smerníc pre trh s elektrinou a trh s plynom

-Smernica č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES zo dňa 26. 06. 2003,

-Smernica č. 2003/55/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorou sa ruší Smernica č. 98/30/ES zo dňa 26. 06. 2003,

je cieľom predloženia návrhu zákona úplná implementácia nových smerníc. Ich implementácia je základnou požiadavkou preto, aby slovenská energetika bola konkurenčne schopná na trhu Európskych spoločenstiev.

Návrh nového zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

-novo upravuje podmienky podnikania v súlade s citovanými smernicami, výkon štátnej správy, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri podnikaní v energetike (ide o tie práva a povinnosti, ktoré sú špecifické, resp.vyplývajúce zo špecifickosti tohto odvetvia).

-zabezpečuje harmonizáciu slovenskej legislatívy v energetike s legislatívou Európskej únie, (zavedením tých inštitútov, ktoré sú potrebné na to, aby fungoval spoločný trh, napr. povinnosť oddeliť distribúciu elektriny alebo plynu od obchodovania s elektrinou alebo s plynom, s cieľom zabrániť vzniku krížových dotácii, alebo podmienok poškodzujúcich hospodársku súťaž).

-zavádza trhové prostredie vrátane vymedzenia príslušných inštitútov s cieľom dosiahnutia spoľahlivej a kvalitnej dodávky energie. (Ide o presnú definíciu administratívnych kapacít, potrebných na zabezpečenie dozoru nad trhom - URSO formou regulácie transparentným a nediskriminovaným voči niektorým subjektom).

-vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju energetiky.

Súčasne platný legislatívny rámec v energetike vymedzený zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov parciálne reflektuje na Smernice č. 96/92/ES a 98/30/ES, vzťahujúce sa na vnútorný trh s elektrinou a plynom. Uvedené smernice mali veľký podiel na vytvorení vnútorného trhu, ako aj na postupnej liberalizácii trhu s energetickými komoditami a zabezpečovaní likvidity trhu.

Smernice č. 2003/54/ES a 2003/55/ES tvoria komplex modifikovaných spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou a plynom, ktorý reaguje na možnosti zlepšenia fungovania vnútorného trhu a eliminuje nedostatky, na ktoré poukazujú skúsenosti z aplikácie smerníc 96/92/ES a 98/30/ES. Nespornou výhodou tvorby novej energetickej legislatívy je implementácia smerníc, ktoré značnej miere už optimalizujú fungovanie trhu s elektrinou a plynom. Hlavným cieľom smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES je úplná liberalizácia energetického trhu, vo forme urýchlenia liberalizácie a dokončenia tvorby vnútorného trhu v odvetviach elektriny a plynu.

Vzhľadom k tomu, že súčasne zavedený model s elektrinou a plynom, ktorý vychádza z doposiaľ platnej právnej úpravy v zákone č. 70/1998 Z .z. o energetike nepočíta s viacerými účastníkmi ani konkurenciou na strane výroby a dodávok, je nutné odstrániť nevyhovujúci stav a vytvoriť nový model trhu s energiou, ktorý bude plne otvorený, akceptujúci nevyhnutné štandardy transparenntnosti, nediskriminácie a princípy hospodárskej súťaže.

V našom legislatívnom rámci je potrebné nanovo upraviť spôsob fungovania trhu, subjekty trhu a vzťahy medzi účastníkmi trhu. Nový model fungovania trhu s elektrinou a plynom súvisí s nadväzujúcou právnou úpravou jednotlivých práv a povinností účastníkov trhu.

Významnú úlohu zohráva zabezpečenie stability navzájom prepojených sústav vo vnútornom trhu a právo pripojenia do sústavy na nediskriminačnom základe. Energetický trh v súčasnosti akcentuje reálne zabezpečenie rovnováhy ponuky a dopytu.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa mení i postavenie odberateľa na vnútornom trhu. Vytvára sa inštitút oprávneného odberateľa, ktorému sa v nadväznosti na postup liberalizácie trhu zakotvuje právo na výber dodávateľa energie. Je potrebné zároveň riešiť ochranu tých odberateľov, ktorí v určenom časovom priestore nemajú technicky ani právne možnosť voľby svojho dodávateľa elektriny alebo plynu.

Implementáciou smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES sa upravujú nielen vzťahy medzi účastníkmi trhu s energiou, ale je tiež potrebné zaviesť v upravenom legislatívnom rámci aj množstvo nových pojmov, ktoré z uvedených smerníc vychádzajú.

Z preberania smerníc vyplývajú nové kritériá a princípy, ktorými sa upravuje pôsobnosť štátnej správy v oblasti energetiky, osobitne vo vzťahu k Európskej komisii, ako aj novoupravené kompetencie regulačných orgánov voči subjektom, ktoré budú v energetike podnikať.

Taktiež je potrebné právne v súlade s určenými kritériami garantovať spoľahlivosť a bezpečnosť dodávok a v prípade krízy na trhu s elektrinou a plynom realizovať potrebné ochranné opatrenia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je nutné novým spôsobom upraviť podmienky podnikania v energetike, čím sa zabezpečuje v potrebnej miere aj jednotné postavenie subjektov, ktoré podnikajú na vnútornom trhu s energiou.

Navrhovaná právna úprava v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nemá dopad na životné prostredie a je v súlade s cieľmi štátnej environmentálne politiky.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ktorá na svojom zasadnutí dňa 26. marca.2004 s návrhom zákona súhlasila.

Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády SR dňa 6. júla 2004.

Návrh zákona bol prerokovaný v Porade ekonomických ministrov dňa 16. augusta 2004.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskejúnii:

a)

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa či. 70 Európskej dohody o pridružení,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia NPAA,

- problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa screeningu

- návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004

- návrh zákona nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti na členstvo v EU z 9. novembra 2002

b)

V negociačnej pozicii ku kapitole l4 - Energetika prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EU.

4.V práve Európskej únie je problematika upravená

-Smernicou 2003/54/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES,

-Smernicou 2003/55/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorá ruší Smernicu 98/30/ES,

-Smernica 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplná zlučiteľnosť

6.Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť:

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

3.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

4.Odhad dopadov na životné prostredie:

Nebude mať dopad.

5.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Nebude mať dopad.

Osobitná časť:

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorým sa rieši stanovenie podmienok podnikania v energetike, odchýlne upraveného v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Návrh zákona neobsahuje už úpravu podnikania v teplárenstve, nakoľko táto oblasť podnikania sa navrhuje upraviť samostatným zákonom. Do obsahu zákona sa zavádza úprava práv a povinností účastníkov trhu v energetike, ako aj úprava práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike. Vzhľadom na stanovené aspekty liberalizácie vnútorného trhu s energiou je osobitným spôsobom potrebné riešiť výkon štátnej správy v energetike.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy a základné pojmy v elektroenergetike a plynárenstve, obsahuje i definície nových pojmov, ktoré sú upravené v preberaných smerniciach č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a 2003/55/EC o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom.

K § 3

Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť štátnej správy v energetike, ktorú je podľa tohto zákona oprávnené zabezpečovať Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Štátna energetická inšpekcia. Navrhujú sa tiež možnosti uplatnenia mimoriadnych opatrení v zákonom stanovených prípadoch, ktoré je na základe svojich kompetencií ministerstvo oprávnené vykonávať. V rámci systému ochrany fungovania trhu s elektrinou a plynom je potrebné, aby ministerstvo tieto opatrenia ukladalo. Na uvedené opatrenia sa navrhuje uplatniť všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkami podľa tohoto zákona. Okrem oprávnení sa na pôsobnosť ministerstva vzťahujú tiež i osobitné povinnosti, ktoré vyplývajú z preberaných smerníc EÚ.

K § 4

Upravuje sa predmet podnikania v energetike ako výkon jednotlivých činností, ktoré sú špecifickými oblasťami podnikania vo vzťahu k všeobecnej úprave, obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom návrh zákona tieto činnosti taxatívne vymedzuje. Jedná sa o podnikateľské činnosti, výkon ktorých, vzhľadom na potreby fungovania trhu v energetike je potrebné definovať. Návrh zákona taxatívne určuje aj konkrétne činnosti, výkon ktorých nie je podnikaním v energetike, nakoľko sa realizujú len pre vlastnú spotrebu výrobcu, prepravcu a distribútora elektriny, resp. výrobcu a distribútora plynu.

K § 5

Vzhľadom k tomu, že podnikanie v oblasti energetiky je špecifickou súčasťou podnikateľského prostredia, bolo potrebné nielen definovať predmet a druhy podnikateľských činností v energetike, ale taktiež ustanoviť zákonný predpoklad na vstup jednotlivých subjektov do podnikania v oblasti energetiky, ktorým je povolenie k výkonu podnikateľskej činnosti v energetike. Súčasne je potrebné vymedziť, na ktoré činnosti zákon takéto povolenie nevyžaduje.

K § 6

Zákon rozlišuje podmienky pre udelenia povolenia právnickým a fyzickým osobám. Splnenie taxatívne vymedzených podmienok je zákonným predpokladom pre vydanie povolenia Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Určuje sa ďalšia podmienka na výrobu elektriny z jadrového paliva a to súhlas Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Povinnosť preukázať technické predpoklady na vykonávanie podnikateľskej činnosti korešponduje s doterajšou právnou úpravou, pričom splnenie povinnosti podľa požadovaného druhu činnosti posudzuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Navrhuje sa ustanoviť výnimku pri preukázaní technických predpokladov na vykonávanie požadovanej činnosti, pri vydaní osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky podľa § 11 zákona. Bezúhonnosť žiadateľa sa kvalifikuje špecifickým spôsobom v súlade s potrebou výkonu podnikateľskej činnosti na základe podmienok, ustanovených v tomto zákone.

K § 7

Vymedzuje sa postup pri vydávaní povolenia, ktoré je oprávnením na podnikanie v oblasti energetiky. Pri zavedenom pojme žiadateľ sa nerozlišuje, či sa jedná o fyzickú osobu, alebo o právnickú. osobu. Náležitosti výroku rozhodnutia o vydaní povolenia sú upravené čiastočne odchylne od všeobecného predpisu o správnom konaní. Navrhuje sa, aby vydané povolenie na podnikanie v energetike podľa § 5 bolo zosúladené s predmetom podnikania v obchodnom registri. Zápis do obchodného registra je obligatórny, nielen pre právnické, ale i pre fyzické osoby, ktoré vstupujú do podnikateľského prostredia v energetike.

K § 8

Navrhuje sa, aby na odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v oblasti energetiky bol určený zodpovedný zástupca, ktorý má odbornú spôsobilosť na vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti podľa tohto zákona. Návrh zákona preberá v uvedenom ustanovení koncepciu pôvodnej právnej úpravy. Cieľom je zabezpečiť odborný výkon podnikania v oblasti energetiky, ako aj predísť nebezpečiu ohrozenia dodávky energie, zhoršenia jej kvality alebo ohrozenia bezpečnosti prevádzky energetických zariadení.

K § 9

Navrhuje sa ustanoviť postup pri zmene vydaného povolenia na podnikanie v energetike. Žiadosť o zmenu povolenia je potrebné riadne odôvodniť, vrátane rozsahu požadovaných zmien. Zmeny v povolení sa navrhuje vykonať na základe žiadosti držiteľa povolenia, ako aj z podnetu orgánu vydávajúceho povolenie, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vymedzujú sa podmienky pre stratu platnosti vydaného povolenia. Navrhuje sa tiež možnosť odňatia povolenia úradom z taxatívne uvedených dôvodov.

K § 10

V prvej časti zákona sa navrhuje úprava práv a povinností držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, ktoré sú spoločné pre všetkých držiteľov povolení. Navrhuje sa určiť, aby jednotlivé oprávnenia držiteľov povolenia pri výkone podnikateľskej činnosti boli vykonávané vo verejnom záujme. Navrhovaná nová právna úprava v tomto prípade nadväzuje na rozsah oprávnení, ktorý je upravený v súčasne platnom zákone o energetike.

K § 11

Z dôvodu zabezpečenia regulácie výstavby nových energetických zariadení, ako aj zosúladenia s určenými kritériami realizácie schválenej koncepcie sa zavádza inštitút osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Navrhuje sa obligatórne vymedziť postup pri vydaní osvedčenia a podmienky pre jeho udeľovanie. Vzhľadom na potrebu aplikácie schválenej koncepcie energetickej politiky sa ako kompetentný orgán na vydanie osvedčenia navrhuje určiť ministerstvo. Osvedčenie vydávané ministerstvom je dokladom pre realizáciu územného a stavebného konania, týkajúceho sa výstavby nových energetických zariadení.

K § 12

Vybudovanie priameho vedenia umožňuje všetkým výrobcom elektriny zásobovanie vlastných areálov, prepojených podnikov i oprávnených odberateľov. Navrhuje sa, aby kompetentným orgánom na udelenie súhlasu s výstavbou priameho vedenia bol úrad, ktorý pri udeľovaní súhlasu zohľadňuje potreby realizácie jednotlivých kritérií schválenej koncepcie energetickej politiky. Ustanovuje sa podmienka budovať priame vedenie len po odmietnutí prístupu do sústavy, súčasne sa navrhuje taxatívne vymedziť tiež určenie ostatných podmienok na súhlas s výstavbou priameho vedenia.

K § 13

V prípade, že výrobcovi alebo oprávnenému odberateľovi bude odmietnutý prístup do prepravnej alebo distribučnej siete, má právo požiadať o súhlas s výstavbou priameho plynovodu na prepravu plynu, určeného pre vlastnú spotrebu. Súhlas na výstavbu priameho plynovodu sa viaže na splnenie taxatívne vymedzených zákonných predpokladov. Navrhuje sa obligatórnym spôsobom určiť postup pre vydanie súhlasu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 14

Navrhuje sa upraviť konanie držiteľov povolení v čase, kedy dôjde k náhlemu nedostatku energie na celom území SR, alebo na jeho časti, resp. nedostatok jednotlivých druhov energie hrozí. Definuje sa stav núdze aj postup kompetentného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo. hospodárstva SR. Vzhľadom k tomu, že dodávka energie má strategický význam, je potrebné stanoviť postup ministerstva, ako aj oprávnenia na mimoriadne opatrenia a súvisiace povinnosti dotknutých subjektov.

K § 15

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť výberového konania pre nové energetické zariadenia na získanie investora na výstavbu technológií, ktoré zabezpečia zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy, zníženie spotreby elektriny a vybudovanie energetických zariadení za taxatívne ustanovených podmienok. Osobitným zákonným predpokladom pre vypísanie výberového konania je nedostatok jestvujúcich kapacít a nezabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok z dlhodobého hľadiska u súčasných kapacít energetických zariadení. V nadväznosti na vypísanie výberového konania sa ustanovuje postup pri jeho zverejnení.

K § 16

Navrhuje sa definovať pojem všeobecný hospodársky záujem v energetike na základe aplikovania smerníc EÚ č. 2003/54/ES a 2003/55/ES a osobitného postupu, ustanoveného zákonom. Pre uplatňovanie všeobecného hospodárskeho záujmu je nevyhnutné, aby zo strany ministerstva boli ukladané taxatívne vymedzené povinnosti výrobcovi elektriny, prevádzkovateľovi sústavy a siete, prevádzkovateľovi zásobníka, dodávateľovi elektriny a plynu, osobitne v záujme ochrany domácnosti, ktorá je najzraniteľnejším účastníkom trhu.

K § 17

Keďže trh s elektrinou a plynom má špecifický charakter, je potrebné ho nielen regulovať, ale aj upraviť zásady, ktoré stanovujú pravidlá jeho organizovania. Taktiež je potrebné vymedziť technické podmienky prevádzkovania sústav a sietí, stanoviť podmienky prístupu do siete a pripojenia k sústave a sieti, ako konkrétne určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy a siete. Prevádzkovateľom sústavy alebo siete sa navrhuje povinnosť vypracovať technické podmienky podľa tohto zákona a obligatórne vymedzeného postupu, súčasne tiež určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy alebo siete. Rozsah technických podmienok, ako aj rozsah obchodných podmienok sa navrhuje vymedziť všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 18

Otvorením trhu s plynom a elektrinou sa realizuje zabezpečenie úplnej liberalizácie trhu s energiou. Definovanie predmetu trhu a účastníkov trhu s elektrinou a s plynom vychádza zo stanovených kritérií smerníc 2003/54/ES a 2003/55/ES. Prístup na trh sa vzťahuje na oprávnených odberateľov od účinnosti zákona na rozdiel od domácností, ktoré budú odberateľmi oprávnenými na výber dodávateľa od 1. 7. 2007. Regulovaný prístup na trh v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ je vyjadrením konkrétnych možností otvorenia trhu a kompetencií regulačného orgánu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Dohodnutý prístup na trh vychádza s vopred zverejnených zmluvných podmienok prístupu a obchodných podmienok využívania sústavy alebo siete.

K § 19

Ustanovuje opatrenia na zavedenie povinnosti viesť samostatnú evidenciu pre potreby účtovníctva. Cieľom takejto úpravy je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie objektívnych podkladov pre kalkulácie cien, taríf a tarifných podmienok činností v tých prípadoch, keď právnická osoba vykonáva viac činností a pri vzájomných vzťahoch sú vytvorené predpoklady na to, aby sa uplatnil personálny alebo vlastnícky vplyv na riadenie výsledkom ktorého je porušenie princípu nezávislého vzťahu pri obchodných podmienkach Uvedené má negatívny vplyv na hospodársku súťaž, odklon od nediskriminačných pravidiel a vytvorenie pravidiel pre možný vznik krížových dotácií.

Práve zavedenie povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov, zisku a straty a aktív má eliminovať túto možnosť. Dotýka sa to odvetví elektroenergetiky pre činnosti prenos a distribúciu elektriny a v plynárenstve pre prepravu a distribúciu a uskladnenie plynu. Rovnako bude povinné takúto evidenciu viesť aj za činnosti, ktoré sa netýkajú horeuvedených činností, v týchto prípadoch môže byť účtovníctvo podnikateľského subjektu konsolidované. V súvislosti s touto povinnosťou sa ukladá aj povinnosť zverejniť ročnú účtovnú uzávierku, vrátane prehľadu všetkých zmlúv, ktoré uzavrela právnická osoba s inou osobou, ktorá je s ňou prepojená a to personálne alebo majetkovo. Týmto sa stransparentňujú vzťahy a umožní sa verejná kontrola dodržiavania princípu nezávislého vzťahu.

Týmto ustanovením nebude dotknutá povinnosť právnických alebo fyzických osôb vyplývajúca zo zákona o účtovníctve.

Povinnosť postupovať v súlade s týmto ustanovením sa vzťahuje na subjekty (právnické osoby podnikajúce v elektroenergetike a v plynárenstve, ktoré predávajú elektrinu alebo plyn, resp. dodávajú tento špecifický druh tovaru pre ďalšie podnikateľské subjekty alebo pre domácnosti.

Uvedené ustanovenie definuje aj časový horizont, kedy budú povinné subjekty podnikajúce v elektroenergetických odvetviach uplatňovať tento postup voči oprávneným odberateľom a voči ostatným odberateľom (teda aj voči domácnostiam).

Nadobudnutím účinnosti zákona bude táto povinnosť platiť pre distribúciu elektriny a obchod z elektrinou, ako i pre distribúciu a prepravu plynu voči oprávneným odberateľom a od 1. 7. 2007 pre všetkých odberateľov.

K § 20

Ustanovenie upravuje podmienky ochrany domácností ako najzraniteľnejšieho účastníka trhu, pričom práva domácnosti sú v upravené v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ. Oprávnenia domácností sú ustanovené v oblasti zmluvnej, spôsobov a foriem platby za dodávky energie a uplatnenia si nárokov na informácie v cenovej oblasti. Podstatným charakterom ochrany domácnosti je taxatívne vymedzenie obsahu zmluvy o dodávke, ktorú je oprávnená uzatvoriť domácnosť s dodávateľom elektriny alebo s dodávateľom plynu.

K § 21

Týmto ustanovením začína osobitná časť upravujúca podmienky podnikania v energetických odvetviach.. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie. Napriek tomu, že výroba je plne liberalizovaná, je potrebné z dôvodov bezpečnosti zásobovania ako aj s ohľadom na dominantné postavenie jedného výrobcu v Slovenskej republike, aby v uvedenom minimálnom rozsahu boli práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie ustanovené zákonom.

K § 22

Prenosová sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy stanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa prenosovej sústavy je prenos elektriny v rámci regulovanej sústavy, vyrovnávanie salda, koordinácia a spolupráca s prenosovými sústavami susedných krajín, zabezpečovanie systémových služieb, zúčtovanie odchýlok a prideľovanie prenosových kapacít. Práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy je potrebné taxatívne vymedziť.

K § 23

Ustanovenie obsahuje základné požiadavky na oddelenie prenosovej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Požiadavka nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy sa upravuje v súlade s implementovanými smernicami EÚ 2003/54/ES a 2003/55/ES.

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne i organizačne nezávislým subjektom, ktorý by bol aj vo svojom rozhodovaní nezávislý od činností, netýkajúcich sa prenosu elektriny.

Tiež je vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, ktoré sa týkajú majetku, potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, pokiaľ spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik. Táto požiadavka však neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

K § 24

Distribučná sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy ustanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy je rozvod elektrickej energie v rámci distribučnej sústavy, koordinácia resp. spolupráca so susednými sústavami a prevádzkovateľmi prenosovej sústavy.

Povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sú zamerané hlavne na poskytovanie transparentného nediskriminačného prístupu do sústavy a dodržiavanie akostných parametrov dodávanej elektriny a služieb. Práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sa navrhujú v zákone vymedziť taxatívne.

K § 25

Upravujú sa základné požiadavky na oddelenie distribučnej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Minimálne požiadavky sa nevzťahujú vo vymedzených prípadoch na malé distribučné spoločnosti. Ak prevádzkovateľ distribučnej siete je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska právnej subjektivity i z hľadiska organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie elektriny. Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby obdobné podmienky zamestnanosti boli uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je potrebné ale zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu, prostredníctvom organizačných opatrení, týkajúcich sa zabezpečenia nezávislosti od osôb, ktoré majú rozhodovacie právomoci v iných činnostiach, ako distribúcia elektrickej energie.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 26

Navrhuje sa vymedziť povinnosti elektroenergetických dispečingov, ktoré zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy na riadenie sústavy na vymedzenom území. Návrh zákona vymedzuje povinnosti jednotlivých dispečingov, ktorých úlohou je zabezpečiť technickú rovnováhu medzi zdrojmi a spotrebou elektriny za účelom dosiahnutia spoľahlivej prevádzky konkrétnej sústavy.

K § 27

Ustanovuje sa, že dodávateľ elektriny má právo na prenos resp. distribúciu elektriny prenosovou a distribučnou sústavou a súčasne je povinný zabezpečiť za zákonom ustanovených podmienok dodávku elektriny všetkým odberateľom, ktorí ho požiadajú o dodávku elektriny na jemu vymedzenom území..

Významnou povinnosťou v zmysle uvedeného ustanovenia je povinnosť evidovať a poskytovať odberateľom elektriny konkrétne údaje o podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov resp. paliva na vyrobenej a dodanej elektrickej energii v súlade so smernicou 2003/54/ES.

K § 28

V návrhu zákona sa zavádza pojem obchodníka s elektrinou, ktorý je novým prvkom na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou. Práva a povinnosti obchodníka je potrebné vymedziť taxatívne. Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť obchodníka s elektrinou voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o začatí resp. ukončení výkonu činnosti.

K § 29

Definuje sa pojem oprávneného odberateľa ako nový, progresívny prvok liberalizovaného trhu. Ustanovenie vymedzuje taxatívnym spôsobom práva a povinnosti oprávnených odberateľov elektriny v súvislosti s jej dodávkou, vrátane určenia zodpovednosti za technické opatrenia, zabraňujúce ovplyvňovaniu kvality dodávky elektriny.

K § 30

Domácnosť je odberateľom, ktorý v prechodnej etape otvárania trhu musí byť osobitne chránený proti dominantnému správaniu sa dodávateľa, čo sa zvýrazňuje osobitne v tomto ustanovení. Zároveň sa určujú povinnosti domácností, z ktorých je potrebné zvýrazniť povinnosť udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Zodpovedajúcimi technickými opatreniami na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny sa rozumejú technické opatrenia, ktoré domácnosti oznámi prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý vychádza z technického stravu sústavy a princípov operatívneho riadenia sústavy. Navrhuje sa upraviť povinnosti vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a domácnostiam v súvislosti s dodávkou elektrickej energie.

K § 31

Ustanovenie zavádza pojem kombinovanej výroby elektriny a tepla. Kombinovaná výroba má z dôvodu vyššej účinnosti využitia primárnych energetických zdrojov stanovené právo na prednostné zabezpečenie prenosu alebo distribúcie elektriny v súlade s technickými podmienkami sústavy, čo sa nevzťahuje na medzištátne vedenia. Toto právo je v súlade s požiadavkami implementovanej smernice 2003/54/ES.

K § 32

Návrh definuje pojem výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Navrhuje sa stanoviť prednostné právo pre výrobcu na prenos, distribúciu a dodávku elektriny, ktorá je vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Súčasne sa navrhuje upraviť právo na vydanie potvrdenia o pôvode vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Uvedené oprávnenia sú v súlade s požiadavkami smernice č. 2003/54/ES.

K § 33

Navrhuje sa zákonným spôsobom upraviť uprednostnenie elektriny, ktorá na výrobu využíva domáce uhlie, do výšky 15 % z celkového vyrobeného množstva elektriny, potrebnej na pokrytie spotreby elektriny na vymedzenom území. Dôvodom uprednostňovania elektriny zo zdrojov používajúcich domáce uhlie je predovšetkým zvýšenie bezpečnosti dodávky elektriny, ako aj ochrana využívania domácich zdrojov energie.

K § 34

Elektrickú prípojku môže realizovať len dodávateľ, alebo za ním určených podmienok aj iná oprávnená fyzická alebo právnická osoba. Upúšťa sa od doterajšej platnej úpravy, podľa ktorej zriadenie prípojky hradil odberateľ a prípojka sa previedla do vlastníctva rozvodného podniku. Podľa navrhovanej úpravy vlastníkom prípojky sa stáva ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Predmetné ustanovenie definuje odberné elektrické zariadenie a spôsob jeho zriadenia resp. prevádzkovania. Vymedzujú sa tiež povinnosti spojené s jeho údržbou a prevádzkou. Súčasne sa navrhuje uloženie povinnosti pre vlastníkov nehnuteľnosti umožniť zriadenie elektrickej prípojky a vybudovanie odberného elektrického zariadenia.

K § 35

Meranie elektriny je jednou zo základných podmienok dodávky elektriny. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii sa z dôvodu presnosti merania navrhuje zaviesť pojem určené meradlo. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny i odberateľa elektriny, súvisiace so zapojením určeného meradla, overovaním správnosti jeho merania, vrátane úhrady nákladov spojených s montážou a prevádzkou meracieho zariadenia. Zakazuje sa akýkoľvek neoprávnený zásah do určeného meradla.

K § 36

Ustanovenie definuje ochranné pásma, ktoré umožňujú spoľahlivú prevádzku energetického zariadenia a súčasne slúžia na ochranu bezpečnosti, zdravia a života osôb a majetku. Ochrana energetických zariadení je v záujme účastníkov trhu s elektrinou, ako aj iných fyzických a právnických osôb, nachádzajúcich sa v blízkosti energetických zariadení.

K § 37

Elektroenergetické zariadenia sú aj stavby líniového charakteru, preto vzhľadom k ich rozsahu môže dochádzať ku križovaniu alebo súbehu s líniovými stavbami iného určenia. Ustanovením sa sleduje zaistenie bezpečnosti všetkých stýkajúcich sa zariadení líniového charakteru.

K § 38

Predmetné ustanovenie definuje preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia, určuje kto ju financuje, realizuje a ustanovuje jej vlastníka.K § 39

Navrhuje sa vymedziť pojem neoprávneného odberu elektriny. Keďže neoprávnený odber spôsobuje dotknutým subjektom škody, navrhuje sa splnomocniť ministerstvo, aby spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 40Týmto ustanovením začína druhá hlava, ktorá v druhej časti zákona upravuje plynárenstvo.

Predmetné ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu plynu.

Novou dôležitou skutočnosťou v zákone je stanovenie povinnosti umožniť plynárenskému podniku alebo oprávnenému odberateľovi plynu prístup do ťažobnej plynárenskej siete v súlade s príslušnými ustanoveniami plynárenskej smernice Európskej únie.

Medzi základné práva výrobcu patrí právo uzatvoriť zmluvu o pripojení ťažobnej siete k prepravnej alebo distribučnej sieti. Medzi významné povinnosti výrobcu patrí povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej alebo distribučnej siete inštaláciu určeného meradla. Navrhuje sa riešiť tiež povinnosti výrobcu voči ministerstvu.

K § 41

Zavádza sa pojem prevádzkovateľa prepravnej siete a upravujú sa jeho práva a povinnosti.

Medzi základné práva prevádzkovateľa patrí právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom, ako aj odmietnuť prístup do siete za taxatívne vymedzených podmienok.

Dôležitým novým prvkom v súvislosti s fungovaním trhu s plynom je povinnosť umožniť prístup k akumulácii plynu a k podporným službám.. Ďalšími povinnosťami z hľadiska fungovania trhu je zabezpečovať vyváženosť prepravnej siete, ako aj zabezpečovať zúčtovanie odchýlok množstva plynu vstupujúceho do prepravnej siete a vystupujúceho z prepravnej siete. Za odchýlku je považovaný rozdiel medzi plynom dodaným do siete a skutočným odberom.

K § 42

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne samostatným subjektom. Je tiež vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, týkajúce sa majetku potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, ak spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik.

Ak je prevádzkovateľ prepravnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť z hľadiska svojej právnej organizácie a rozhodovania nezávislý od iných činností, ktoré sa netýkajú prepravy plynu.

To neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 43 a § 44

Návrh upravuje podobne ako pri prevádzkovateľovi prepravnej siete aj práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučnej siete vrátane povinnosti prístupu k sieti, k akumulácii a k podporným službám, ako aj povinnosti zabezpečovať vyvažovanie siete.

Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska svojej právnej formy, organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie plynu. Pre oddelenie činností pri distribučnej sieti sa stanovuje zákonná lehota do 30. 6. 2007. To neplatí pre integrované plynárenské podniky, ktoré poskytujú služby pre menej než 100 000 pripojených odberateľov.

Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby boli podobné alebo rovnaké podmienky zamestnanosti uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je však potrebné zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu pomocou organizačných opatrení týkajúcich sa nezávislosti osôb s rozhodovacími právomocami prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 45

Predmetné ustanovenie upravuje zriadenie ako aj úlohy plynárenského dispečingu, pričom ministerstvo určí držiteľa povolenia na distribúciu plynu povinného zabezpečiť úlohy dispečerského riadenia prepojených distribučných sietí prostredníctvom tohto dispečingu.

Plynárenský dispečing okrem iného spracúva na základe bilancií od účastníkov trhu ako i na základe vlastných analýz celkovú ročnú bilanciu prepojenej plynárenskej sústavy s výnimkou prepravnej siete a predkladá ju ministerstvu a úradu. Spracováva štatistiku oprávnených odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa plynu.

Plynárenský dispečing má významnú úlohu v súvislosti so stavmi núdze a s opatreniami na ich riešenie, ako aj opatreniami pri činnostiach bezprostredne zamedzujúcich vznikom stavu núdze. Je oprávnený navrhovať ministerstvu vyhlásenie stavu núdze, pokiaľ sú splnené podmienky ustanovenia § 14 návrhu zákona. Vyhlasuje odberové stupne plynu v distribučnej časti a riadi prepojenú plynárenskú sústavu pri núdzových stavoch.

K § 46

Navrhovaná úprava definuje práva a povinnosti prevádzkovateľa zásobníka plynu Medzi osobitne dôležité oprávnenia prevádzkovateľa zásobníka patrí právo odmietnuť prístup do zásobníka z taxatívne vymedzených dôvodov a oprávnenie obmedziť alebo prerušiť uskladňovanie plynu po nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu.

Novou dôležitou skutočnosťou z hľadiska fungovania trhu a účinného prístupu do sietí je stanovenie povinnosti umožniť dohodnutý prístup k zásobníkom vrátane prístupu k podporným službám.

K § 47

Navrhovaná právna úprava zavádza pojem prevádzkovateľa kombinovanej siete. Zákon umožňuje prevádzkovať prepravnú sieť, distribučné siete a zásobníky alebo niektoré z týchto sietí prostredníctvom spoločného prevádzkovateľa týchto sietí. Prevádzkovateľ kombinovanej siete má rovnaké práva a povinnosti ako prevádzkovateľ prepravnej, distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka, ale v priamej závislosti od kombinácie siete.

K § 48

Taxatívne sa vymedzujú práva dodávateľa plynu. Dôležitou je skutočnosť, že dodávateľ plynu má právo prístupu na základe transparentných a nediskriminačných podmienok do prepravnej siete, distribučných sietí, ťažobných plynovodných sietí a zásobníkov spôsobom stanoveným v zákone.

K § 49

Určujú sa práva a povinnosti oprávneného odberateľa plynu a koncového odberateľa plynu, ktorý nie je oprávneným odberateľom podľa príslušnej dikcie zákona. Ďalej sa navrhujú určiť povinnosti vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej sa zabezpečuje dodávka plynu.

Navrhuje sa tiež vymedziť právo oprávneného odberateľa slobodne si vybrať dodávateľa plynu, pričom za zmenu dodávateľa plynu nemôže byť oprávnený odberateľ spoplatnený. Práva domácností ako odberateľov sú stanovené v § 13. Tieto práva zohľadňujú minimálne práva, stanovené plynárenskou smernicou, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

K § 50

Ustanovením sa navrhuje upraviť výstavba, prevádzkovanie a kontrola odberných plynových zariadení, ktoré si stavia odberateľ na vlastné náklady.

K § 51

Ustanovením sa upravujú podmienky vybudovania a pripojenia odberného plynového zariadenia. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontroly odberného plynového zariadenia a určeného meradla.

K § 52

Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť zabezpečiť prístup do siete každému, kto spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom transparentným a nediskriminačným spôsobom. Prístup iného dodávateľa do prepravnej siete je možné odmietnuť len z taxativne vymedzených dôvodov. Uvedené ustanovenie návrhu zákona sa týka osobitne dodávateľov, ktorí majú uzavreté zmluvy typu „take or pay“, teda zmluvy o dodávke plynu s pevne dohodnutým objemom dodávky a s povinnosťou zaplatiť bez ohľadu na odobraté množstvo plynu. Návrh zákona umožňuje požiadať regulátora – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - o povolenie dočasnej výnimky z povinnosti zabezpečiť prevádzkovateľovi prepravnej siete prístup iného dodávateľa do prepravnej siete. Táto žiadosť sa môže týkať aj prevádzkovateľa distribučnej siete a prevádzkovateľa zásobníka. Návrh zákona ustanovuje výpočet skutočností, na ktoré regulátor pri posudzovaní žiadosti dodávateľa plynu povinný prihliadať a náležitosti jeho rozhodnutia.

K § 53

Zavádza sa pojem nového významného plynárenského zariadenia a navrhujú sa stanoviť podmienky pre udelenie výnimky z povinnosti zabezpečiť prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významné plynárenské zariadenia, alebo zrekonštruované plynárenské zariadenia.

K § 54

Ustanovenie upravuje povinnosti pri dodávke plynu a meraní plynu, vzťahujúce sa na dodávateľa a odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 55

S odvolaním sa na osobitné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových zariadení a o odbornej spôsobilosti, ustanovenie určuje, ktoré činnosti na plynových zariadeniach smú vykonávať len odborne spôsobilé osoby.

K § 56

Ustanovenie upravuje zriaďovanie ochranných pásiem na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov a vymedzuje ich vzdialeností pre plynárenské zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 57

Navrhovaná právna úprava definuje pojem bezpečnostných pásiem, ich účel a stanovuje vzdialenosti bezpečnostných pásiem od osi plynovodu alebo pôdorysu plynového zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 58

Ustanovením sa definuje preložka plynárenského zariadenia. Náklady na preložku znáša ten kto ju vyvolal, pritom vlastníctvo k zariadeniu sa po vykonaní preložky nemení.

K § 59

Navrhovaná úprava taxatívne upravuje zákonné podmienky, kedy je odber plynu definovaný ako neoprávnený. Spôsob výpočtu škody vzniklej neoprávneným odberom plynu sa navrhuje upraviť podzákonnou normou..

K § 60

Vzhľadom k tomu, že zákon č. 70/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje aj oblasť skvapalnených plynných uhľovodíkov a niektoré práva k nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania pri výstavbe potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, ako aj z dôvodu komplexnosti a skvalitnenia koncepcie zákona, navrhuje sa osobitným spôsobom upraviť podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy (potrubie) a podnikanie so skvapalneným plynným uhľovodíkom.

Oprávnenie podnikať v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy a so skvapalneným plynným uhľovodíkom (ďalej len „LPG“) vzniká právnickej alebo fyzickej osobe na základe povolenia, ktoré udeľuje úrad.

Podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok, ropy a LPG nie je predmetom štátnej regulácie, vykonávanej na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

K § 61

Ustanovenie upravuje spoločné práva a povinnosti prevádzkovateľa potrubia s tým, že na držiteľa povolenia sa vzťahuje úprava aj práv a povinností vymedzená v prvej časti návrhu zákona v ustanovení § 10.

K § 62

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osobitne držiteľa povolenia na prevádzku plynárenského zariadenia na plnenie tlakových nádob a držiteľa povolenia na prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, s tým, že na držiteľov povolenia sa vzťahuje rovnako úprava, vymedzená v prvej časti návrhu zákona.

K § 63

Definujú sa ochranné pásma potrubia na zabezpečenie plynulej prevádzky potrubia a na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku , ktoré je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 300 m po oboch stranách od osi potrubia.

K § 64

Navrhuje sa negatívne vymedziť činnosti, ktoré nie je možné realizovať v ochrannom pásme potrubia realizovať a súčasne aj stanoviť obmedzenia v ochrannom pásme potrubia, ktoré sú určujúcimi kritériami v prípadnom stavebnom konaní.

K § 65

Upravuje sa štátny dozor nad dodržiavaním povinností fyzických a právnických osôb ustanovených v druhej časti zákona. Vymedzujú sa organizácia a úlohy Štátnej energetickej inšpekcie.

K § 66

Navrhuje sa určiť výšku pokút, ktorú môže Štátna energetická inšpekcia udeliť fyzickej osobe alebo právnickej osobe za porušenie ustanovení tohto zákona.

K § 67

Navrhuje sa vymedziť, že na konania vo veciach upravených v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaním, ak zákon nestanovuje inak.

K § 68

Upravuje sa zákonným spôsobom povinnosť zachovávať dôvernosť informácií pri vykonávaní prenosu elektriny, distribúcie elektriny, prepravy plynu, distribúcie plynu a uskladňovania plynu.

K § 69

V prechodných ustanoveniach sa navrhujú riešiť otázky súvisiace s otváraním trhu, dobou platnosti povolení na podnikanie v energetických odvetviach, vydaných podľa doterajších právnych predpisov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ako aj časové vymedzenie povinností, ustanovených v druhej časti návrhu zákona.

K § 70

Ustanovenie obsahuje transpozičný odkaz na prílohu zákona.

K§ 71

V tomto ustanovení sa vymedzuje derogácia doteraz platnej právnej úpravy,

K čl. II.

Na základe zásadnej pripomienky zo strany MV SR, že okresné úrady boli zrušené a od 1.1.2004 nemá vo veci prešetrovania priestupkov na úseku energetiky kompetenciu žiaden správny orgán, je navrhnuté zrušenie § 41 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z hľadiska konania o priestupkoch vo veci poškodenia alebo zničenia zariadení na úseku energetiky teplárenstva a plynárenstva postačuje platné znenie ustanovenia § 50 zákona o priestupkoch a navrhované znenie dotknutých ustanovení tohoto zákona.

K čl. III.

Navrhuje sa upraviť § 3 odsek 2 písm. d) zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K čl. IV.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj novela zákona o správnych poplatkoch, ktorá sa týka položiek 206 až 209 Sadzobníku správnych poplatkov.

Terajšie znenie týchto ustanovení by v prípade schválenia zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezodpovedalo jeho terminológii. V návrhu sa tiež zohľadňujú zmenené ekonomické pomery od roku 1998 a pri navrhovaní výšky správnych poplatkov sa prihliadalo na náročnosť poplatkových úkonov a na prínos pre poplatníka z činnosti, na ktorú sa poplatok viaže.

K čl. V.

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave dňa 18. augusta 2004.

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Rusko, v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
Judikaty.info © všetky práva vyhradené

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore