Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov 650/2004 účinný od 01.07.2019 do 31.12.2019

Platnosť od: 09.12.2004
Účinnosť od: 01.07.2019
Účinnosť do: 31.12.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dôchodkové zabezpečenie, Správa finančných trhov

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST31JUD41DS33EUPP15ČL0

Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov 650/2004 účinný od 01.07.2019 do 31.12.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 650/2004 s účinnosťou od 01.07.2019 na základe 156/2019 a 35/2019

Legislatívny proces k zákonu 156/2019
Legislatívny proces k zákonu 35/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 156/2019, dátum vydania: 05.06.2019

DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 a na základe úlohy B.2. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 427 z 13. septembra 2017 a úlohy B.1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 599 z 19. decembra 2018 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov1 (U. v. EÚ L 132/1, 20. 05. 2017); transpozičný termín: do 10. júna 2019; v rozsahu čl. 3a ods. 8, čl. 3b ods. 6 a čl. 3c ods. 3 je transpozičný termín: do 3. septembra 2020 (ďalej len „smernica 2017/828“).
Pôvodná novelizovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu2 (Ú. v. EÚ L 184 14.7.2007) v platnom znení (ďalej len „smernica 2007/36/ES“) sa zameriavala hlavne na harmonizáciu právnych poriadkov všetkých členských štátov Európskej únie v oblasti výkonu určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu a zvýšenie transparentnosti súvisiacich procesov a ako taká bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná zákonom č. 487/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 487/2009 Z. z.“) s účinnosťou od 1. decembra 2009. Zodpovedajúca právna úprava sa pretavila najmä do nasledujúcich okruhov:
▪odstránenie existujúcich prekážok v cezhraničnom investovaní, a to najmä tých, ktoré sa spájajú s cezhraničným uplatňovaním práv akcionárov,
▪úprava nového spôsobu uverejňovania oznámenia o konaní valného zhromaždenia (§ 184a Obchodného zákonníka3; ďalej len „OBZ“),
▪úprava základných požiadaviek na umožnenie účasti a hlasovania akcionárov na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov (§ 190d OBZ),
▪zavedenie novej možnosti hlasovania akcionárov, a to ešte pred konaním valného zhromaždenia prostredníctvom zasielania hlasovacích lístkov poštovými službami (tzv. korenšpodenčné hlasovanie) (§ 190a a nasl. OBZ),
▪zavedenie niekoľko odchýlok od pôvodnej všeobecnej úpravy účasti na valnom zhromaždení v zastúpení na základe písomného splnomocnenia pre verejné akciové spoločnosti (§ 190e a 190f OBZ).
V súvislosti s príčinami a dôsledkami globálnej finančnej krízy Komisia Európskej únie vyhodnotila, že právna úprava v tejto oblasti je nepostačujúca a v zmysle oznámenia z 12. decembra 2012 s názvom Akčný plán: Európske právo obchodných spoločností a správa a riadenie spoločností – moderný rámec pre väčšiu angažovanosť akcionárov a udržateľné spoločnosti4 identifikovala nové oblasti budúcej regulácie najmä v otázkach správy a riadenia

1https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1541580288622&uri=CELEX:32017L0828

2Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17, konsolidované znenie dostupné cez:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1541580402095&uri=CELEX:02007L0036-20170609
3 Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
4 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX%3A52012DC0740
-2-
spoločností so zameraním na podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, inštitucionálnych investorov a správcov aktív a na zvýšenie transparentnosti vzťahov medzi spoločnosťami a investormi.
V nadväznosti na skôr uvedené sa predkladaný návrh zákona zameriava predovšetkým na riešenie nasledujúcich okruhov:
▪prostredníctvom harmonizácie právnych úprav všetkých členských štátov Európskej únie odstraňuje existujúce prekážky v cezhraničnom investovaní alebo pri účasti a


hlasovaní akcionárov na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických

prostriedkov, a to najmä tie, ktoré sa spájajú s včasnou a dostatočne určitou

identifikáciou akcionárov verejnej akciovej spoločnosti,
▪upravuje a zjednodušuje prenos informácií o akcionároch v rámci investičnej reťaze


sprostredkovateľov tak, aby sa zjednodušil výkon práv akcionárov na valnom zhromaždení verejnej akciovej spoločnosti, a zameriava sa na efektívnejšie dlhodobé

zapojenie predovšetkým inštitucionálnych investorov a správcov aktív do


rozhodovacích procesov vo verejnej akciovej spoločnosti,

▪má ambíciu prispieť k zlepšeniu kvality rozhodovania zastupujúcich poradcov,
▪zavádza novú právnu úpravu odmeňovania členov orgánov verejnej akciovej

spoločnosti s dôrazom na posilnenie postavenia akcionárov pri jej určovaní

(podmienka schválenia pravidiel odmeňovania na valnom zhromaždení) a vykonávaní (prerokovanie správy o odmeňovaní na valnom zhromaždení) a novú právnu úpravu

významných obchodných transakcií so spriaznenými osobami, ktorá rovnako smeruje

k zlepšeniu informovanosti akcionárov o transakciách s významným vplyvom na majetok spoločnosti v širšom slova zmysle,
▪a v neposlednom rade upravuje niektoré aspekty súvisiace s praktickým výkonom práva účasti a hlasovania na valnom zhromaždení verejnej akciovej spoločnosti.
Osobná pôsobnosť navrhovanej právnej úpravy je na podklade jej vymedzenia v smernici 2007/36/ES v znení smernice 2017/828 (čl. 1 ods. 1) obmedzená len na (akciové) spoločnosti, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo fungujúcom v rámci členského štátu,5 t.j. na verejné akciové spoločnosti v zmysle § 154 ods. 3 druhá veta OBZ, čo značne limituje dopad navrhovanej právnej úpravy.
Okrem novely OBZ, je v súvislosti s transpozíciou smernice potrebná aj novelizácia zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZCP“) a ďalších súvisiacich osobitných predpisov, ktorá bola spracovaná v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska.
Predkladateľ považuje za potrebné upozorniť, že v súvislosti s čl. 3a ods. 8, čl. 3b ods. 6 a čl. 3c ods. 3 smernice Komisia Európskej únie vydala vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1212 z 3. septembra 2018, ktorým sa stanovujú minimálne požiadavky na vykonávanie ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES, pokiaľ ide o identifikáciu akcionárov, prenos informácií a zjednodušenie výkonu práv akcionárov. Vykonávacie nariadenie je priamo aplikovateľné.6

5 Regulovaný trh v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov (notifikovaný v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. ES L 173 12.6.2014) v platnom znení, konsolidované znenie dostupné cez:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1541584567617&uri=CELEX:02014L0065-20160701
6 Pozri: Ú. v. EÚ z 4.9.2018, L 223/1.
-3-
Ak sa v ďalšom texte dôvodovej správy uvádza odkaz na smernicu 2007/36/ES v platnom znení, má sa tým na mysli jej znenie v zmysle zmien a doplnení vykonaných smernicou 2017/828.
V zmysle § 7 ods. 2 druhá veta zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladateľ uvádza, že predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
 

-1-
B. Osobitná časť
K Čl. I (Obchodný zákonník)

K bodu 1 (§ 187 ods. 1 písm. i))
Predmetný novelizačný bod v nadväznosti na nové ustanovenia o odmeňovaní členov orgánov verejnej akciovej spoločnosti (§ 201a a nasl.) vykonáva potrebnú úpravu § 187 ods. 1 OBZ, ktorý definuje obligatórnu pôsobnosť valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Táto zmena je nevyhnutná nakoľko pri verejných akciových spoločnostiach bude vylúčené, aby o schválení pravidiel odmeňovania mohla na podklade príslušnej úpravy v stanovách spoločnosti rozhodnúť dozorná rada spoločnosti. Smernica 2007/36/ES v platnom znení v čl. 9a ods. 1 a 2 od členských štátov výslovne vyžaduje, aby mali akcionári verejnej akciovej spoločnosti právo hlasovať o „politike odmeňovania“ a ich hlasovanie na valnom zhromaždení bolo záväzné, uvedené vyžaduje zachovanie obligatórnej pôsobnosti valného zhromaždenia v danej otázke pri verejných akciových spoločnostiach. Možnosť zveriť rozhodovanie o schválení pravidiel odmeňovania stanovami do pôsobnosti dozornej rady tak naďalej zostáva zachovaná len pre súkromné akciové spoločnosti.
K bodu 2 (§ 188 ods. 3)
Predkladateľ v súvislosti s transpozíciou čl. 3c ods. 2 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení precizuje znenie ustanovenia § 188 ods. 3 OBZ, ktoré aj v zmysle doterajšej právnej úpravy de facto vyžadovalo, aby sa údaje v rozsahu jeho jednotlivých písmen uvádzali vo vzťahu k výsledku hlasovania pri každom bode programu rokovania valného zhromaždenia spoločnosti. Tento stav je v súlade s čl. 14 ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení.
K bodu 3 (§ 188 ods. 5)
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 3c ods. 2 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Cieľom citovaného ustanovenia smernice 2007/36/ES v platnom znení je zjednodušenie výkonu práv akcionárov, ktoré smernica 2017/828 v recitály 10 odôvodnila nasledovne: „Je dôležité zabezpečiť, aby sa akcionári, ktorí sa prostredníctvom hlasovania zapájajú do činnosti spoločnosti, do ktorej investujú, dozvedeli, či boli ich hlasy zohľadnené správne. (...) Okrem toho by mal mať každý akcionár, ktorý sa zúčastňuje hlasovania na valnom zhromaždení, aspoň možnosť overiť si po jeho skončení, či spoločnosť jeho hlas riadne zaznamenala a započítala.“. Tento sledovaný cieľ predkladateľ považuje za opodstatnený, pričom je spôsobilý prispieť k lepšej kontrole zo strany akcionárov, a tým pozitívne dopĺňa existujúci systém „bŕzd a protiváh“ v rámci vnútornej správy a riadenia spoločnosti.
V nadväznosti na skutočnosť, že uvedené potvrdenie sa má vydávať na žiadosť po skončení valného zhromaždenia predkladateľ vyhodnotil ako vhodné transpozičné ustanovenie § 188 ods. 5 OBZ, ktoré upravuje pre súkromné akciové spoločnosti ako možnosť, pre verejné akciové spoločnosti (implicitne vo väzbe na § 184a ods. 2 úvodná veta) ako povinnosť, uverejniť výsledky hlasovania na webovom sídle spoločnosti. Nakoľko úmyslom smernice 2017/828 (viď jej preambula) a predkladateľa nie je zvyšovať existujúce administratívne zaťaženie, uvedenú povinnosť spoločnosť nemá v prípade, ak:
▪webové sídlo spoločnosti uvádza výsledky hlasovania v požadovanej forme a štruktúre (t.j. príslušná informácia k výsledkom hlasovania na valnom zhromaždení je na webovom sídle spoločnosti uverejnená tak, že umožňuje vo vzťahu ku konkrétnemu
-2-
akcionárovi a jednotlivo pre každý bod programu valného zhromaždenia identifikovať ako spoločnosť vyhodnotila a započítala hlasy spojené s akciami v jeho vlastníctve) alebo ak
▪predstavenstvo spoločnosti zaslalo na vyžiadanie akcionárovi kópiu zápisnice alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice podľa § 189 ods. 2, s tým, že táto uvádza výsledky hlasovania v požadovanej forme a štruktúre (viď vysvetlenie vyššie); uvedené platí aj v prípade, ak spoločnosť (či už v zmysle § 187 ods. 2 OBZ alebo z vlastnej iniciatívy) vyhotovuje zápisnicu vo forme notárskej zápisnice, a tá spĺňa požiadavky na formu a štruktúru uvedenia výsledkov hlasovania.
Osobná pôsobnosť ustanovenia je obmedzená len vo vzťahu k verejnej akciovej spoločnosti tak, aby boli minimalizované dopady a zároveň zabezpečená požiadavka na správnu a úplnú transpozíciu smernice 2007/36/ES v platnom znení.
K bodu 4 (nadpis nad paragrafom)
Vzhľadom na doplnenie ustanovení druhej časti prvej hlavy piateho dielu štvrtého a desiateho oddielu OBZ o nové osobitné ustanovenia pre verejné akciové spoločnosti k odmeňovaniu (pozri novelizačný bod 7. (§ 201a až 201e)) a významným obchodným transakciám (pozri novelizačný bod (§ 220ga až 220gd)) vyhodnotil predkladateľ ako potrebnú primeranú úpravu nadpisu nad § 190a až 190f.
K bodu 5 (§ 190d ods. 2)
Predkladateľ zapracoval do návrhu zákona predmetný novelizačný bod v zmysle pripomienky Národného bezpečnostného úradu uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania a to v nadväznosti na terminologické zmeny, ktoré vyvolal zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách); viď bližšie § 17 ods. 2.
K bodu 6 (§ 190d ods. 7)
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 3c ods. 2 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Cieľom citovaného ustanovenia smernice 2007/36/ES v platnom znení je zjednodušenie výkonu práv akcionárov, keďže z podstaty účasti na valnom zhromaždení a hlasovania prostredníctvom elektronických prostriedkov vyplýva, že hlasovanie ako také sa môže uskutočniť pred dňom konania valného zhromaždenia (pozri § 190 ods. 4 OBZ) po uverejnení oznámenia o konaní valného zhromaždenia v súlade s § 184 ods. 3 piata veta OBZ. Vzhľadom na uvedené považuje predkladateľ za správne a vhodné doplniť úpravu v danom duchu tak, aby mal akcionár (prípadne ním splnomocnený zástupca) v prípade, že hlasoval prostredníctvom elektronických prostriedkov k dispozícii potvrdenie o tom, že príslušná elektronická komunikácia, ktorá zachytáva výkon jeho hlasovacích práv, došla do dispozičnej sféry spoločnosti. Uvedené potvrdenie bude teda prioritne slúžiť ako nástroj pre zníženie, resp. odstránenie právnej neistoty akcionára, ktorá vyplývala z právnych a technických špecifík účasti a hlasovania na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov a poskytne akcionárovi možnosť zvrátiť negatívne dôsledky prerušenia spojenia, resp. nedoručenia elektronickej komunikácie využitím iných foriem účasti na valnom zhromaždení (možnosť opätovného hlasovania prostredníctvom elektronických prostriedkov, možnosť osobnej účasti na valnom zhromaždení (resp. v zastúpení na základe splnomocnenia), možnosť korešpodenčného hlasovania, ak ho spoločnosť umožňuje).
-3-
Požiadavky ustanovenia § 190d ods. 2 prvá veta OBZ pokiaľ ide o formu potvrdenia, toto bude musieť byť podpísané tzv. zaručeným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát musí spĺňať podmienky, ktoré sa vyžadujú v styku s orgánmi verejnej moci a opatrený časovou pečiatkou. Uvedená podmienka je podľa názoru predkladateľa nevyhnutná, nakoľko je potrebné zabezpečiť takú istú mieru právnej istoty pre hlasujúceho akcionára, ako má spoločnosť v prípade výkonu jeho práva.
K bodu 7 (§ 194 ods. 6 písm. g) až i))
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 9b ods. 5 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nakoľko už v súčasnosti predmetné ustanovenie § 194 ods. 6 druhá veta OBZ demonštratívne uvádza výpočet povinností, porušením, ktorých vzniká nárok spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva, a ktoré (v prevažnej miere) majú svoj pôvod v práve Európskej únie, pristúpil predkladateľ k rozšíreniu demonštratívneho výpočtu o nasledujúce nové povinnosti členov predstavenstva:
▪povinnosť vypracovať a predložiť na rokovanie valného zhromaždenia pravidlá odmeňovania podľa § 201a,
▪povinnosť vypracovať správu o odmeňovaní podľa § 201e, a to v súlade s pravidlami odmeňovania a/alebo túto uverejniť na webovom sídle spoločnosti, tak aby táto bola dostupná počas nasledujúcich 10 rokov bezodplatne,
▪povinnosť neposkytnúť plnenie alebo zábezpeku v rozpore s ustanoveniami § 220ga až 220gd.
Nakoľko sa doposiaľ predmetné ustanovenie § 194 ods. 6 druhá veta OBZ aplikovalo tak na súkromné akciové spoločnosti ako aj verejné akciové spoločnosti, predkladateľ vykonal (vzhľadom na obmedzenú osobnú pôsobnosť novonavrhovanej právnej úpravy pravidiel odmeňovania (§ 201a a nasl.), správy o odmeňovaní (§ 201e) a významných obchodných transakcií (§ 220ga a nasl.)), zúženie aj pri formulácii jednotlivých nových písmen ustanovenia. Tieto sa budú aplikovať len vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam.
K bodu 8 (§ 196a ods. 1)
Predmetné ustanovenie OBZ bolo do právnej úpravy doplnené tzv. veľkou novelou OBZ vykonanou zákonom č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v rámci aproximácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev a prakticky je v OBZ od 1. januára 2002 v nezmenenom znení. Cieľom ustanovenia § 196a OBZ je v zmysle odborných komentárov postihovať konania, ktoré sú potencionálne spôsobilé zmenšovať majetok spoločnosti a využívajú (vzhľadom na zákonom definovaný okruh subjektov právnych vzťahov alebo ich povahu) vzťahy „spriaznenosti“. Uvedené vymedzenie svojou podstatou všeobecne korešponduje s úpravou čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení.1 Cieľom sledovaným čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení na európskej úrovni bolo v reakcii na príčiny globálnej finančnej krízy zlepšiť otázky vnútornej správy a riadenia spoločností obchodovaných na regulovanom trhu, podporiť kontrolu vykonávanú akcionármi (a tým ich dôslednejšie zapojiť do rozhodovacích procesov v rámci spoločnosti) a zvýšiť transparentnosť okrem iného aj vo vzťahu k „transakciám so spriaznenými osobami“, nakoľko tieto môžu spôsobiť škodu spoločnostiam a ich akcionárom, keďže môžu poskytnúť spriaznenej osobe príležitosť privlastniť si hodnotu

1 Na tomto mieste chceme zdôrazniť, že to nie je výlučne len § 196a OBZ, samozrejme je tento koncept širší a prepracovanejší, pričom je potrebné doň subsumovať aj ďalšie ustanovenia OBZ, prípadne aj iných predpisov (najmä zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník).
-4-
patriacu spoločnosti.2 Úpravu transakcií so spriaznenými osobami teda EÚ vníma ako primerané ochranné opatrenia potrebné na ochranu záujmov spoločností a akcionárov. Nakoľko však samotná úprava na európskej úrovni bola prijatá v obmedzenom rozsahu (mimo rámca príslušnej úpravy v smernici 2017/11323 alebo v novom európskom právnom nástroji), pristúpil predkladateľ k transpozícii rovnako reštriktívne len vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam. V daných platných právnych reáliách vníma predkladateľ potrebu po komplexnejšej a ucelenejšej právnej úprave, avšak táto by mala byť podľa nášho názoru spracovaná a predložená do legislatívneho procesu v rámci rekodifikačných prác na novom Občianskom zákonníku.
Predmetný novelizačný bod má teda za cieľ upraviť kolíziu doterajšej a novej právnej úpravy a dosiahnuť stav, aby v rozsahu súkromných akciových spoločností zostala zachovaná aplikácia § 196a OBZ (okrem iného režim schválenia dozornou radou) a vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam bola príslušná nová právna úprava § 220ga a nasl. OBZ (okrem iného režim schválenia valným zhromaždením) s výnimkou situácií, ak „poskytnutie hodnôt z majetku spoločnosti“ členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, nenapĺňa kvantitatívny definičný znak pre významnú obchodnú transakciu podľa § 220ga ods. 2 OBZ, t.j. nepredstavuje plnenie alebo poskytnutie zábezpeky v hodnote rovnajúcej sa a vyššej ako 10% hodnoty základného imania verejnej akciovej spoločnosti.
K bodu 9 (§ 201a až 201e)
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 9a a 9b smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Všeobecne je potrebné konštatovať, že doterajšia úprava otázok odmeňovania členov orgánov akciovej spoločnosti (s výnimkou úpravy obsiahnutej v niektorých predpisoch z oblasti finančného trhu4) nebola podstatnejšie rozpracovaná. Táto doterajšia absencia ako aj smernicou vymedzená osobná pôsobnosť viedla predkladateľa k vztiahnutiu novej právnej úpravy § 201a až 201e výlučne na verejné akciové spoločnosti.
Pokiaľ ide o vymedzenie podstatných čŕt právnej úpravy odmeňovania, okruhu subjektov, na odmeňovanie ktorých sa budú aplikovať pravidlá odmeňovania, pri týchto smernica 2017/828 uvádza, že vychádzala hlavne z premisy, že členovia orgánu spoločnosti prispievajú k dlhodobému úspechu spoločnosti a že forma a štruktúra odmeňovania členov orgánu spoločnosti patrí predovšetkým do právomoci spoločnosti, jej orgánov, akcionárov a prípadne zástupcov zamestnancov. V tejto súvislosti ... preto rešpektovala rôznorodosť systémov správy a riadenia spoločností v Únii, ktoré odrážajú rôzne pohľady členských štátov na úlohu spoločností a orgánov zodpovedných za určenie politiky odmeňovania a odmeny pre jednotlivých členov orgánu spoločnosti.5 Tieto prvky boli determinujúce aj pokiaľ ide o transpozíciu smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.

2 Viď recitál 42 a nasl. preambuly smernice 2017/828.
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie), pozri:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1542975863461&uri=CELEX:32017L1132
4 Napr.: zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.
5 Pozri bližšie recitál 28 a nasl. smernice 2017/828.
-5-
V súvislosti s už skôr zmienenou úpravou odmeňovania v niektorých osobitných odvetvových predpisoch
4
považuje predkladateľ za potrebné upozorniť na výkladové pravidlo vyplývajúce z čl. 1 ods. 7 druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktoré je potrebné vnímať vo vzťahu k úprave otázok súvisiacich s odmeňovaním členov orgánov verejných akciových spoločností ako požiadavku na zmenu v praxi ustáleného výkladu o vzťahu OBZ ako lex generalis a osobitných právnych predpisov z oblasti finančného trhu ako lex specialis. V praxi teda bude úprava osobitných právnych predpisov v oblasti finančného trhu pri odmeňovaní členov orgánov spoločností, ktorých akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu predstavovať úpravu lex generalis, ktorá bude doplnená úpravou OBZ ako lex specialis v rozsahu ustanovení, ktoré sú podrobnejšie alebo (pri porovnaní konkrétnych úprav) vo vzťahu k odvetvovým predpisom nové.
K § 201a
Pravidlá odmeňovania
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 2 písm. i) a čl. 9a ods. 1, 2 a 4 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky a je potrebné ho aplikovať v súlade s novým § 187 ods. 1 písm. i) OBZ.
Pravidlá odmeňovania majú byť v zmysle recitálu 28 a 29 preambuly smernice 2017/828 „hlavným nástrojom (rámcom), ktorý má spoločnosť na zosúladenie svojich záujmov a záujmov členov orgánu spoločnosti ... a mali by prispievať k podnikateľskej stratégii, dlhodobým záujmom a udržateľnosti spoločnosti a nemali by byť úplne ani prevažne späté s krátkodobými cieľmi“.
Ustanovenie § 201a ods. 1 definuje základné pravidlo o povinnosti vypracovania pravidiel odmeňovania a povinnosti vyplácania odmien v súlade so schválenými pravidlami odmeňovania. Napriek tomu, že ustanovenie všeobecne určuje ako nositeľa týchto povinností „spoločnosť“, je potrebné použitím logického výkladu vyvodiť záver, že pravidlá odmeňovania vypracuje a na rokovanie valného zhromaždenia spoločnosti predloží predstavenstvo spoločnosti. Uvedenému záveru zodpovedá aj znenie nového § 194 ods. 6 písm. g) OBZ.
Vo vzťahu k § 201a ods. 2 OBZ a určeniu príslušných členov orgánov spoločností, toto treba vnímať vo vzťahu už skôr uvedeného záujmu na postihnutí všetkých foriem a štruktúr správy a riadenia spoločností v rámci EU, pričom v podmienkach Slovenskej republiky môžeme hovoriť o dualistickom (resp. dvojstupňovom) systéme správy a riadenia (teda predstavenstvo a dozorná rada) doplnenom o osoby pôsobiace na najvyššom stupni riadenia spoločnosti, ak takáto pozícia v spoločnosti existuje a ich zástupcov, ak nie sú členmi predstavenstva alebo dozornej rady spoločnosti (požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení viď čl. 2 písm. i) bod ii), ktorý znie „ii) generálny riaditeľ, ak takáto funkcia existuje v spoločnosti, a zástupca generálneho riaditeľa, ak nie sú členmi správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov spoločnosti“).
Vo vzťahu k výnimočným prípadom podľa 201a ods. 3 OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že nakoľko tieto nie sú ani príkladmo bližšie uvedené v samotnej smernici 2007/36/ES v platnom znení, môže v praxi slúžiť ako aplikačná pomôcka vyjadrenie zástupcov Komisie poskytnuté v rámci negociácií, a to, že má ísť o situácie hroziaceho úpadku, úpadok, zlé hospodárske výsledky, prípadne potrebu najať nového (krízového) člena štatutárneho orgánu s vyšším platom a pod., samozrejme všetko pri zohľadnení a dodržaní dlhodobých záujmov spoločnosti na jej udržateľnosti ako celku a životaschopnosti.
-6-
K § 201b
Predmetné ustanovenie zdôrazňuje základný princíp, a to väzbu pravidiel odmeňovania na obchodnú stratégiu spoločnosti, jej dlhodobé ciele, záujem udržateľnosti, predchádzanie konfliktom záujmov, ktoré je možno definovať ako všeobecný cieľ a zároveň definuje obsahové náležitosti pravidiel odmeňovania ako základného rámca pre odmeňovanie.
Vo vzťahu k zneniu § 201b ods. 1 písm. a) až c) OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že z gramatického a jazykového vyjadrenia ustanovenia a jeho systematického začlenenia je potrebné vyvodiť záver, že pri „opise“ pevnej zložky celkovej odmeny, resp. pohyblivej zložky celkovej odmeny sa nemá uvádzať konkrétna výška jednotlivej zložky odmeny vo vzťahu k jednotlivým členom orgánov spoločnosti, to nie je účelom pravidiel odmeňovania, ktoré majú byť „jasným, zrozumiteľným a komplexným prehľadom politiky odmeňovania“, pričom „môže byť navrhnutá ako rámec, v rámci ktorého sa má uskutočňovať odmeňovanie členov orgánu“ v danej spoločnosti (recitál 29 preambuly smernice 2017/828). Použité slovo v § 201b ods. 1 písm. a) až c) „opis“ má viesť k tomu, že pravidlá určia, že pevnou zložkou odmeny je odmena dojednaná a vyplývajúca členovi orgánu spoločnosti zo zmluvy o výkone funkcie (s určením konkrétneho typu zmluvy - mandátna zmluva, prípadne iná nepomenovaná zmluva upravujúca ich vzájomné práva a povinnosti). Pri písmenách b) a c) ustanovenia § 201b ods. 1 to oplatí rovnako. Nakoľko spektrum foriem v akých môže byť pohyblivá zložka odmeny vyplácaná je veľmi široké (motivačné výkonnostné príplatky, % podiel na zisku – tantiémy (§ 178 ods. 3), možnosť upísať akcie a ďalšie) a nie je záujmom predkladateľa ho prostredníctvom výpočtu akokoľvek obmedzovať, pravidlá odmeňovania by mali „určiť“ aké formy pohyblivej zložky odmeny sa budú členom orgánov spoločnosti poskytovať a zároveň tieto určené formy podrobne „opíšu“, a to najmä vo význame definovania kritérií rozhodných pre ich výplatu, ak ich výplata bude na ne nadväzovať.
Vo vzťahu k § 201b ods. 1 písm. f) OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že slovné spojenie „opis základných charakteristík systému doplnkového dôchodkového zabezpečenia“ sa uvádza s úmyslom postihnúť všetky formy príspevkov alebo výplat tak z tzv. druhého piliera dôchodkového zabezpečenia (regulovaný úpravou zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) ako aj z tzv. tretieho piliera dôchodkového zabezpečenia. Samotná smernica 2007/36/ES v platnom znení používa v čl. 9a ods. 6 piaty pododsek slovné spojenie „systému doplnkového dôchodkového poistenia“, ktorý podporuje v spojení so znením čl. 9a ods. 6 prvý pododsek (podľa ktorého „politika musí opisovať zložky pevnej a pohyblivej odmeny vrátane všetkých príplatkov a iných výhod v akejkoľvek forme“) a pri zohľadnení

účelu sledovaného smernicou 2007/36/ES tento uvedený záver. Uvedená potreba vnímania príslušného ustanovenia v širších súvislostiach platí rovnako pokiaľ ide aj o ďalšie znenie ustanovenia formulované slovami „alebo práv spojených s odchodom do predčasného

starobného dôchodku“. Tieto je potrebné vnímať a vykladať v širšom zmysle ako postihujúce

aj iné možnosti predčasného odchodu do dôchodku ako tie upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pokiaľ sú s konkrétnym členom orgánu osobitne dojednané.
Vo vzťahu k § 201b ods. 1 písm. i) OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že výborom pre odmeňovanie alebo iným dotknutým výborom, ktorý zriaďuje spoločnosť či už dobrovoľne (viď § 173 ods. 1 písm. f) OBZ) alebo podľa osobitného zákona je potrebné rozumieť výbor podľa:
▪zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (pozri § 23 a 23d),
▪zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (pozri § 71d a 71dd),
-7-
▪zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov (pozri § 33 ods. 16 písm. f) a § 33 ods. 17).
Ustanovením § 201b ods. 4 OBZ má predkladateľ za cieľ riešiť kolíziu noriem novonavrhovanej právnej úpravy odmeňovania a noriem obsiahnutých v osobitných predpisoch z oblasti finančného trhu v súlade s požiadavkami čl. 1 ods. 7 prvá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý jasne stanovuje, že ustanoveniami (...) smernice nie sú dotknuté ustanovenia odvetvových legislatívnych aktov Únie, ktoré upravujú špecifické typy spoločnosti alebo špecifické typy subjektov.
K § 201c
Publicita pravidiel odmeňovania
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 9a ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie ako také predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla upraveného v § 188 ods. 5 OBZ, ktoré vyžaduje od verejnej akciovej spoločnosti, aby uverejnila výsledky hlasovania na svojom webovom sídle v lehote do 15 dní od skončenia valného zhromaždenia. Záujem na takomto osobitnom prístupe v prípade, ak je predmetom rokovania valného zhromaždenie schválenie pravidiel odmeňovania, Komisia v rámci negociácií a následných implementačných stretnutí odôvodnila ako mimoriadne významný pre akcionárov, ktorým musí byť zabezpečený včasný prístup k informáciám. Akokoľvek Komisia ďalej uviedla, že spoločnosti by sa mali cítiť povzbudené uverejňovať výsledky hlasovania vo vzťahu k akejkoľvek agende v súlade s národným právom tak, aby tieto boli uverejnené súčasne v rovnakom čase. Komisia nakoniec uvádza, že spôsob uverejnenia výsledkov hlasovania v otázke schválenia pravidiel odmeňovania by mal byť zabezpečený minimálne v tom rozsahu, ako vyžaduje § 188 ods. 3 OBZ. Nakoľko uvedené nie je súčasťou normatívneho znenia smernice 2007/36/ES v platnom znení (napr. formou odkazu na jej príslušné ustanovenie), a teda ani normatívneho znenia príslušných transpozičných ustanovení OBZ, uvádza predkladateľ tieto informácie ako výkladovú pomôcku pre aplikačnú prax v rozsahu cieľa sledovaného „zákonodarcom“ na úrovni EU.
K § 201d
Platnosť pravidiel odmeňovania a ich zmeny
Vo vzťahu k § 201d ods. 1 a 2 OBZ ide o transpozíciu čl. 9a ods. 5 a čl. 9a ods. 6 šiesty pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Z praktických dôvodov a v záujme zabezpečenie ľahšieho porovnania a čitateľnosti jednotlivých textov predkladateľ navrhol povinnosť predstavenstva vypracovať (po každej zmene, resp. doplnení) úplné znenie pravidiel odmeňovania v súlade s požiadavkami smernice 2007/36/ES v platnom znení na ich opis a vysvetlenie a uvedenie spôsobu zohľadnenia hlasov a názorov akcionárov na ňu a správy od posledného hlasovania o nej na valnom zhromaždení. Povinnosť uvedenia spôsobu zohľadnenia hlasov a názorov akcionárov, predkladateľ ukladá z logických a praktických dôvodov len v rozsahu tzv. „rozdielnych“ (teda nesúhlasiacich) hlasov, nakoľko „súhlasné“ názory a hlasovanie akcionárov je samo o sebe zhmotnené v schválení pravidiel odmeňovania alebo ich zmien na valnom zhromaždení.
V § 201d ods. 3 a 4 OBZ predkladateľ rieši situáciu neexistujúcich alebo neschválených pravidiel odmeňovania na podklade čl. 9a ods. 2 druhý a tretí pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení.
-8-
K § 201e
Správa o odmeňovaní
Ustanovením § 201e ods. 1 OBZ dochádza k transpozícii čl. 9b ods. 1 prvý pododsek a čl. 9b ods. 4 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Správa o odmeňovaní má byť v zmysle recitálu 31 preambuly smernice 2017/828 nástrojom na kontrolu, či sa odmeňovanie uskutočňuje v súlade s príslušnými pravidlami odmeňovania. Kontrola je v zmysle návrhu zverená akcionárom spoločnosti prostredníctvom „prerokovania“ správy o odmeňovaní na valnom zhromaždení, nakoľko OBZ nepozná inštitút „poradného hlasovania“ na valnom zhromaždení spoločnosti. Správa o odmeňovaní sa teda bude vypracovávať raz ročne za predchádzajúce účtovné obdobie a ako taká bude súčasťou výročnej správy podľa § 192 ods. 2 OBZ.
Ustanovením § 201e ods. 2 a 3 OBZ dochádza k transpozícií čl. 9b ods. 1 druhý pododsek písm. a) až f) a čl. 9b ods. 4 prvý pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení. Vo vzťahu k § 201e ods. 2 písm. e) OBZ sa „ktoroukoľvek spoločnosťou podľa osobitného zákona“ rozumie „spoločnosť z konsolidovaného celku“ podľa § 6 ods. 4 v spojení s § 22 ods. 3 a 4 zákona č. 432/2001 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý je transpozičným predpisom vo vzťahu k čl. 2 bod. 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EU o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS6, na ktorý odkazuje čl. 9b ods. 1 druhý pododsek písm. c) smernice 2007/36/ES v platnom znení.
Vo vzťahu k § 201e ods. 2 písm. f) OBZ a použitým slovám „počet akcií a opcií na akcie„ považuje predkladateľ v reakcii na zásadnú pripomienku Republikovej únie zamestnávateľov za potrebné uviesť, že v danom prípade je nevyhnutné vykladať ustanovenie tak, že nemá ísť len o akcie spoločnosti, v ktorej člen orgánu vykonáva svoju funkciu, ale ustanovenie treba vykladať v kontexte úpravy predchádzajúceho písmena e) a v súlade s účelom sledovaným smernicou 2017/828 vyjadreným v recitály 35 preambuly nasledovne: „Ak by odmeny udelené alebo splatné jednotlivým členom podnikov, ktoré patria do tej istej skupiny ako daná spoločnosť, boli zo správy o odmeňovaní vylúčené, hrozilo by, že sa spoločnosti budú snažiť obchádzať požiadavky stanovené v tejto smernici tým, že budú členom orgánu spoločnosti vyplácať odmeny skryto, prostredníctvom podniku, ktorý kontrolujú.“. V opačnom prípade by

nebol neplanený cieľ sledovaný smernicou 2017/828 a jednalo by sa o nesprávnu a neúplnú transpozíciu smernice 2017/828. Cieľom ustanovenia je, aby sa pri konkrétnom členovi orgánov spoločnosti uvádzali údaje o vlastníctve akcií, ktoré nadobudol ako odmenu za výkon funkcie, a to aj od inej spoločnosti v rámci rovnakej skupiny, v prípade, ak by titul nadobudnutia akcií spočíval v inom právnom dôvode ako odmena za výkon funkcie, tieto do správy o odmeňovaní nemajú byť zahrnuté.
Ustanovením § 201e ods. 4 OBZ dochádza k transpozícií čl. 9b ods. 5 prvý pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení, pričom predkladateľ použil pojem „audítor“ v záujme jeho jednotného uvádzania v texte zákona a na podklade pravidla zakotveného v § 72 ods. 22 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 423/2015 Z. z.“).
Ustanovením § 201e ods. 5 OBZ dochádza k transpozícií čl. 9b ods. 5 prvý pododsek prvá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení. Uverejnenie správy o odmeňovaní na webovom sídle spoločnosti najmenej počas nasledujúcich 10 rokov vyplýva z požiadavky na ľahký prístup k nej, nielen pre akcionárov, ale napríklad aj pre potencionálnych investorov a zainteresované strany v zmysle recitálu 32 preambuly smernice 2017/828. Zverejnenie

6 Pozri Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.
-9-
odmien ... a zverejnenie správy ... má poskytnúť väčšiu transparentnosť spoločnosti a väčšiu zodpovednosť členov orgánu spoločnosti, ako aj lepší prehľad akcionárov o odmeňovaní ... . Týmto sa vytvára základný predpoklad výkonu práv akcionárov a ich zapojenia v súvislosti s odmeňovaním. Sprístupnenie týchto informácií akcionárom je nevyhnutné ..., aby mohli posúdiť odmeňovanie členov orgánu ... pokiaľ ide o spôsob a úroveň odmeňovania ... a spojitosť medzi odmenou a výkonnosťou jednotlivých členov orgánu spoločnosti, a napraviť tak prípadne situácie, keď výška odmeny člena orgánu spoločnosti nezodpovedá jeho výkonnosti ani výkonnosti spoločnosti.7
Lehota uverejnenia správy na webovom sídle spoločnosti je stanovená ako požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení, desať rokov odôvodňuje recitál 38 preambuly smernice 2017/828 vo väzbe na skutočnosť, že v mnohých prípadoch je možné až po niekoľkých rokoch zhodnotiť, či boli odmeny udelené v súlade s dlhodobými záujmami spoločnosti. Najmä udeľovanie dlhodobých motivačných zložiek sa môže vzťahovať na obdobie sedem až desať rokov a môže sa kombinovať s odkladom výplaty v trvaní niekoľkých rokov. Pričom ďalej v recitály 39 preambuly smernice 2017/828 sa dopĺňa odôvodnenie dĺžky uverejnenia aj o potrebu zabezpečiť možnosť posúdiť odmenu člena orgánu spoločnosti za celé obdobie jeho pôsobenia v konkrétnom orgáne spoločnosti, nakoľko po prieskume Komisie zostávajú členovia orgánu spoločnosti vo funkcii v priemere šesť rokov (hoci v niektorých členských štátoch táto doba presahuje osem rokov). Uplynutím lehoty desiatich rokov má spoločnosť povinnosť anonymizovať správu v rozsahu osobných údajov členov orgánov spoločnosti, ak túto chce naďalej uverejňovať na svojom webovom sídle, prípadne prestať uverejňovať správu o odmeňovaní ako celok.
V rozsahu ustanovenia § 201e ods. 6 OBZ ide o transpozíciu čl. 9b ods. 3 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý vyžaduje zákonné vymedzenie účelu spracovávania osobných údajov členov orgánov tak, aby boli naplnené požiadavky
▪nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov) 8 a
▪zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
s bližším definovaním rozsahu osobných údajov členov orgánov spoločnosti ako údajov podľa osobitného zákona, ktorým je § 2 ods. 1 písm. e), g) a h) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZOR“). Z výpočtu osobných údajov podľa § 2 ods. 1 písm. e) ZOR sa logicky bude aplikovať len výpočet v rozsahu údajov týkajúcich sa fyzických osôb – členov predstavenstva verejnej akciovej spoločnosti. Predkladateľ však v tejto súvislosti upozorňuje, že napriek tomu, že výpočet v rozsahu údajov podľa § 2 ods. 1 písm. e), g) a h) ZOR uvádza okrem mena, priezviska a bydliska aj údaj o dátume narodenia a rodnom čísle danej fyzickej osoby, nie je úmyslom, aby sa tieto (rozumej dátum narodenia a rodné číslo) uvádzali v správe o odmeňovaní, rovnako ako sa tieto neuvádzajú ani na výpise z obchodného registra, ani v internetovej aplikácii Obchodného registra dostupnej cez odkaz www.orsr.sk, keďže podliehajú osobitnej ochrane. V rozsahu ustanovenia § 201e ods. 7 OBZ sa odkazom na osobitný predpis rozumie odkaz na vyššie citované osobitné predpisy.

7 Pozri recitál 33 preambuly smernice 2017/828.
8 Pozri: U. v. EÚ L 119, 4.5.2016 alebo:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:02016R0679-20160504&qid=1543490707965&from=EN
-10-
K bodu 10 (§ 220ga až 220gd)
V nadväznosti na odôvodnenie uvedené k novelizačnému bodu 5. (§ 196a ods. 1 OBZ) zavádza sa do druhej časti prvej hlavy piateho dielu OBZ nový oddiel 10, ktorý má za cieľ zabezpečiť transpozíciou čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.
K § 220ga
Významné obchodné transakcie – legálna definícia
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 1 a 4 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Ustanovenie § 220ga ods. 1 OBZ je základným pravidlom určujúcim podmienku schválenia významnej obchodnej transakcie valným zhromaždením verejnej akciovej spoločnosti. Smernica 2007/36/ES v platnom znení v čl. 9c ods. 4 síce umožňuje pre členské štáty možnosť naviazať významné transakcie na schválenie správnym (predstavenstvo) či dozorným orgánom (dozorná rada) spoločnosti, predkladateľ však túto možnosť vníma vo svetle rozdielnych právnych úprav správy a riadenia spoločností v rámci EÚ ako snahu postihnúť osobitné právne režimy. V danom momente preto predkladateľ (aj vzhľadom na vecnú príbuznosť právnej úpravy s ustanovením § 59a OBZ) ako správny a vhodný koncept volí požiadavku schválenia valným zhromaždením. Požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení na schválenie transakcie „v súlade s postupmi, ktoré zabraňujú spriaznenej osobe využiť jej pozíciu a poskytujú primeranú ochranu záujmom spoločnosti a akcionárov, ktorí nie sú spriaznenou osobou, vrátane menšinových“ považuje predkladateľ za naplnenú zákazom podľa § 56a a § 176b OBZ (zákazu zneužitia práv (najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, výkon práv akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov) a povinnosti spoločnosti zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako) a vylúčením spriaznených osôb z účasti na valnom zhromaždení a výkonu hlasovacích práv spojenými s akciami spoločnosti, avšak len v rozsahu bodu programu valného zhromaždenia pojednávajúcom o schválení významnej obchodnej transakcie. Ďalej považuje predkladateľ požiadavku na „primeranú ochranu záujmov spoločnosti a akcionárov, ktorí nie sú spriaznenou osobou, vrátane menšinových“ za naplnenú aj existujúcou úpravou OBZ v § 180 ods. 1 a 2 a § 185 ods. 1 písm. a).
Čl. 9c ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení vyžaduje od členských štátov prijatie legálnej definície významných obchodných transakcií verejných akciových spoločností so spriaznenými osobami, pričom tieto sám výslovne neidentifikuje ani jednotlivo nedefinuje, poskytuje však členským štátom všeobecný definičný rámec, ktorým sú limitované. Samotná Komisia na implementačnom stretnutí uviedla, že tento inštitút sa má chápať „široko“ ako všeobecný, zahŕňajúci všetky druhy transakcií, pričom odkázala členské štáty, aby pri jeho definícii zobrali do úvahy definíciu „transakcií medzi spriaznenými osobami“ v zmysle prílohy IAS 24 (IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách) nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy,9 ktorá ako transakciu medzi spriaznenými osobami uvádza „prevod zdrojov, služieb alebo záväzkov medzi vykazujúcou účtovnou jednotkou a spriaznenou osobou bez ohľadu na to, či sa účtuje cena“. Na základe týchto kritérií pristúpil predkladateľ k definícii transakcií ako plnenia (peňažné ako aj nepeňažné) alebo poskytnutia zábezpeky na základe zmluvy, ak ide o plnenie alebo zábezpeku poskytnutú verejnou akciovou spoločnosťou v prospech osoby spriaznenej s verejnou akciovou spoločnosťou a hodnota plnenia alebo zábezpeky presahuje 10% hodnoty

9Pozri Ú. v. EÚ, L 176/1, 27.6.2016 alebo:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1543239223742&uri=CELEX:02008R1126-20180101
-11-
základného imania verejnej akciovej spoločnosti. Pri tejto definícii predkladateľ vychádzal z požiadavky čl. 9c ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorá vyžaduje, aby boli postihnuté prípady, kedy:
a)informácie o transakcii majú vplyv na ekonomické rozhodnutia akcionárov spoločnosti, (a/alebo) transakcie nesú určité riziko pre spoločnosť alebo jej akcionárov, ktorí nie sú spriaznenou osobou, vrátane menšinových,
b)spĺňajú určité kvantitatívne kritérium (jednotlivo alebo kumulatívne), pričom jeho voľba prináleží členskému štátu (smernica 2007/36/ES v platnom znení predpokladá naviazanie definície na finančnú pozíciu, príjmy, aktíva, kapitalizáciu vrátane vlastného imania alebo obrat spoločnosti); v tejto súvislosti predkladateľ (vzhľadom na vecnú blízkosť a porovnateľný cieľ sledovaný jednotlivými úpravami) volil rovnaký koncept ako pre prípady podľa § 59a OBZ, alebo
c)spĺňajú požiadavku na osobitnú povahu transakcie (viď požiadavky podľa písm. a) a b)) a osobitnú povahu spriaznenej osoby.
Jedným z definičných znakov významných transakcií je aj osobitná povaha jej druhej zmluvnej strany označovanej ako „osoba spriaznená s verejnou akciovou spoločnosťou“, resp. „spriaznená osoba“. Jej definícia v smernici 2007/36/ES v platnom znení (pozri čl. 2 písm. h)) odkazuje na medzinárodné účtovné štandardy, konkrétne prílohu IAS 24 (IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách) nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008. Vzhľadom na špecifiká definície obsiahnutej v citovaných medzinárodných účtovných štandardoch a jej neexistujúci ekvivalent v inom osobitnom národnom právnom predpise musel predkladateľ nevyhnutne pristúpiť v rámci transpozičných prác k zavedeniu legálnej definície aj pre pojem „spriaznená osoba“, pre ktorý ako predloha slúži ustanovenie § 9 ods. 1 až 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V rámci transpozičných prác predkladateľ v záujme nezvyšovania administratívneho zaťaženia nevyužil dobrovoľnú transpozíciu v rozsahu ustanovení čl. 9c ods. 3 smernice 2007/36/ES v platnom znení.
Vo vzťahu k § 220ga ods. 2 druhá veta OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že tento zabezpečuje transpozíciu čl. 9c ods. 8 smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý má za cieľ zabrániť obchádzaniu kvantitatívneho kritéria pre určenie transakcie ako významnej (a teda aj pre posúdenie či podlieha novému režimu schválenia valným zhromaždením a uloženia oznámenia spolu s návrhom transakcie do zbierky listín obchodného registra, resp. jeho zverejnením v Obchodnom vestníku) jej „rozložením“ do niekoľkých (formálne) samostatných a pravidelne sa opakujúcich transakcií. Pre účely príslušnej právnej úpravy sa budú transakcie s jednou a tou istou spriaznenou osobou uskutočnené v priebehu 12 mesiacov alebo uskutočnené v tom istom účtovnom období posudzovať ako významné, ak ich hodnota v súhrne presiahne 10% hodnoty základného imania verejnej akciovej spoločnosti.
K § 220gb
Publicita významnej obchodnej transakcie
Ustanovenie § 220gb ods. 1 OBZ predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica 2007/36/ES v platnom znení sama nie je v normatívnom texte výslovná pokiaľ ide o požiadavku ako majú členské štáty zabezpečiť, „aby spoločnosti verejne oznamovali významné transakcie so spriaznenými osobami“. Nakoľko sa v ďalšom texte neuvádza napr. konkrétny odkaz na „zverejnenie v zmysle čl. 16 ods. 5 smernice 2017/1132
3
“ alebo na uverejnenie iným spôsobom, je pre predkladateľa istou výkladovou pomôckou spresnenie vyplývajúce z recitálu 44 preambuly smernice 2017/828, ktoré príkladmo uvádza okrem uverejnenia oznámenia na webovom sídle
-12-
spoločnosti aj zabezpečenie šírenia informácií o významnej obchodnej transakcii aj využitím iných ľahko dostupných prostriedkov, tak aby akcionári, veritelia, zamestnanci a iné zainteresované strany boli informovaní o možných vplyvoch takýchto transakcií na „hodnotu“ spoločnosti ... a mohli lepšie posúdiť riziká spojené s transakciou a napadnúť transakciu, a to aj právnou cestou. Uvedené spresnenie podľa predkladateľa teda necháva členským štátom voľnosť vo výbere prostriedku avšak s podmienkou, že musí ísť o taký prostriedok, ktorý zaručí minimálny stupeň objektivity a kvality definovaný smernicou čo sa týka zverejneného obsahu, okruhu osôb ako aj času zverejnenia (tu predkladateľ sleduje najmä záujem na dostupnosti samotného návrhu významnej obchodnej transakcie pre tretie strany stojace mimo spoločnosti, teda sleduje sa záujem na dostatočnej ochrane práv a oprávnených záujmov veriteľov, zamestnancov a iných zainteresovaných strán). V podmienkach Slovenskej republiky je možné sledovaný cieľ zabezpečiť jedine požiadavkou
▪na uloženie listiny do zbierky listín a následným zverejnením oznámenia o uložení listiny do zbierky listín v Obchodnom vestníku a/alebo
▪na zverejnenie oznámenia o významnej obchodnej transakcii a celého obsahu návrhu významnej obchodnej transakcie v Obchodnom vestníku.
Uvedená úprava je konceptom, ktorý už v súčasnosti OBZ pozná, a to konkrétne pri návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností (bližšie pozri § 218a ods. 6 OBZ). V neposlednom rade je tento príbuzný aj úprave podľa § 59a OBZ, ktorá rovnako predstavuje úpravu majetkových operácií medzi akciovou spoločnosťou a jej akcionármi (ako „spriaznenými osobami“) a je výsledkom transpozície smernice 2017/1132 (bližšie pozri čl. 52). Predkladateľ sa takto snažil zabezpečiť aj potrebnú jednotnosť v úprave príbuzných režimov v OBZ.
Uloženie oznámenia o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom (napr. návrhom zmluvy) v zbierke listín (ako aj následné zverejnenie oznámenia o uložení listiny v Obchodnom vestníku) a/alebo zverejnenie oznámenia o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom ako takým v Obchodnom vestníku budú oslobodené spod poplatkovej povinnosti. Úprava teda nezaloží dodatočný náklad v podobe súdneho alebo správneho poplatku pre spoločnosť. Spoločnosť bude samozrejme môcť, bez potreby výslovného odkazu v zákone, po uložení oznámenia spolu s návrhom transakcie do zbierky listín (a/alebo zverejnením oznámenia spolu s návrhom transakcie v Obchodnom vestníku) uverejniť oznámenie aj na svojom webovom sídle.
K ustanoveniu § 220gb ods. 2 písm. d) OBZ a povinnej obsahovej náležitosti oznámenia považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že pojem „hodnota transakcie“ je potrebné vykladať široko, podľa názoru predkladateľa ňou nemá byť napr. len hodnota zabezpečeného záväzku, ale aj všetky náklady, ktoré spoločnosti poskytnutím zábezpeky vznikli, či už priame alebo nepriame (ako napr. poistenie, náklady úveru, poplatky s tým spojené atď.).
K ustanoveniu § 220gb ods. 2 písm. e) OBZ a povinnej obsahovej náležitosti oznámenia uvádza predkladateľ (na základe pripomienky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania), že v prvom rade pôjde v danom prípade o informácie umožňujúce zhodnotiť možné vplyvy transakcie na „hodnotu“ spoločnosti ... teda informácie, ktoré pomôžu lepšie posúdiť riziká spojené s transakciou (pre spoločnosť ako takú, jej akcionárov, vrátane menšinových akcionárov) a prípadne by mohli byť rozhodné pre posúdenie, či sa domáhať ochrany práv a oprávnených záujmov aj súdnou cestou. Nakoľko ani samotný čl. 9c ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení neobsahuje ich bližší popis alebo výpočet, nepristúpil k tomuto ani predkladateľ vzhľadom na obavu, že taký popis alebo výpočet by mohol (aj pri najlepšej vôli predkladateľa) zúžiť všeobecne vymedzený rozsah ustanovenia a založiť nesprávnu transpozíciu smernice 2007/36/ES v platnom znení. V konečnom dôsledku typ, resp. druh informácií, ktoré sa budú v oznámení
-13-
v zmysle daného písmena uvádzať, bude vždy závislý od povahy konkrétnej transakcie, a v tomto rozsahu by sa mal aj posudzovať.
Ustanovenie § 220gb ods. 3 OBZ predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ako také upravuje požiadavku na zverejnenie oznámenia o významnej obchodnej transakcii medzi dcérskou spoločnosťou verejnej akciovej spoločnosti na jednej strane pod podmienkou, že ju táto uzaviera s osobou spriaznenou s verejnou (materskou) akciovou spoločnosťou. V danom prípade sa budú teda ustanovenia o publicite významnej obchodnej transakcie aplikovať tak, že verejná akciová spoločnosť (ako materská spoločnosť) uloží oznámenie o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom do zbierky listín a/alebo ho zverejní v Obchodnom vestníku, a to napriek tomu, že sa daná listina nebude týkať priamo nej. Súd založí listinu v zbierke listín do spisu vedenom pre materskú verejnú akciovú spoločnosť. Dcérska spoločnosť, ktorá uzatvára významnú obchodnú transakciu, pritom nemusí byť verejnou akciovou spoločnosťou, prípadne vôbec nemusí ísť ani o akciovú spoločnosť, nakoľko smernica 2007/36/ES v platnom znení neobsahuje v čl. 2 legálnu definíciu pre pojem „dcérska spoločnosť“, ani v konkrétnom čl. 9c ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení túto osobitne neurčuje napr. odkazom na požiadavku „plného vlastníctva“ tak ako tomu je v prípade podľa čl. 9c ods. 6 písm. a) smernice 2007/36/ES v platnom znení. Materská verejná akciová spoločnosť bude teda musieť sledovať a vyhodnocovať či transakcie jej dcéry (ktorá je definovaná prostredníctvom odkazu na ustanovenie § 220ga ods. 5 a kritérium „kvalifikovanej účasti“) napĺňajú definičné znaky významnej obchodnej transakcie a či zmluvný partner jej dcéry je jej spriaznenou osobou tak, aby splnila povinnosť jej právnou normou uloženú. V tomto rozsahu je možné konštatovať, že toto konkrétne ustanovenie nepriamo prelomilo pravidlo o obmedzenej osobnej pôsobnosti príslušných ustanovení len na verejné akciové spoločnosti, nakoľko je to však požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení, je dané ustanovenie nevyhnutné pre zabezpečenie úplnej a správnej transpozície smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Dopad ustanovenia a s tým súvisiaca administratívna záťaž je do istej miery korigovaná výnimkami podľa § 220gc ods. 1 a 3 OBZ (transakcie v rámci bežného obchodného styku a osobitné typy výnimky) a oslobodením daných úkonov spod poplatkovej povinnosti.
K § 220gc
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 5 a 6 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nakoľko regulácia významných obchodných transakcií so sebou prinesie istú administratívnu záťaž a z nej vyplývajúce finančné dopady, sú z režimu schvaľovania valným zhromaždením a ukladania oznámenia o významnej obchodnej transakcie a jej návrhu do zbierky listín, resp. zverejňovania v Obchodnom vestníku vylúčené tie významné transakcie, ktoré bude verejná akciová spoločnosť uzatvárať v rámci bežného obchodného styku a za bežných trhových podmienok, ktoré zohľadňujú obvyklé podmienky na trhu, ako aj podmienky, za ktorých spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami. Podmienky pre posúdenie, či v danom prípade spĺňa významná obchodná transakcia požiadavky pre udelenie výnimky, bude povinná prijať dozorná rada spoločnosti, táto bude aj na pravidelnej báze (najmenej raz ročne) posudzovať, či významné obchodné transakcie, pri ktorých sa uplatnila výnimka bežného obchodného styku, podmienky pre udelenie výnimky aj naozaj spĺňali. Dozorná rada spoločnosti bude o svojich výstupoch z posúdenia informovať valné zhromaždenie v súlade s § 201 ods. 1 OBZ.
Ustanovenie § 220gc ods. 1 písm. b) až e) OBZ predstavujú transpozíciu čl. 9c ods. 6 smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorá poskytuje členským štátom možnosť vyňať
-14-
(alebo umožniť spoločnostiam vyňať)10 spod režimu schválenia transakcie valným zhromaždením spoločnosti a ukladania oznámenia významnej obchodnej transakcie spolu s jej návrhom do zbierky listín, resp. zverejňovania v Obchodnom vestníku vybrané prípady, ktoré či už vzhľadom na osobitný charakter spriaznenej osoby, existujúci osobitný právny režim alebo osobitný charakter transakcie, nepredstavujú pre spoločnosť, jej akcionárov, veriteľov, zamestnancov alebo iné zainteresované strany nebezpečenstvo úniku „hodnôt“ patriacich do majetku spoločnosti.
Vo vzťahu k výnimke podľa § 220gc ods. 1 písm. b) OBZ je potrebné uviesť, že táto sa aplikuje len na banky, pobočky zahraničných bánk a zahraničné banky. Môže sa zdať, že normatívny text ustanovenia s uvedeného výpočtu vynechal pobočky zahraničných bánk, tieto sú však obsiahnuté už v samotnom pojme „banka“, a to vzhľadom na legislatívnu skratku zavedenú v § 60 ods. 1 druhá veta OBZ.
Vo vzťahu k § 220gc ods. 3 OBZ sa osobitným predpisom rozumie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES11, konkrétne jeho čl. 17.
K § 220gd
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu článku 14b smernice 2007/36/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý ukladá členským štátom, aby stanovili pravidlá, pokiaľ ide o opatrenia ... uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa smernice a ... všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. V rozsahu novej právnej úpravy významných obchodných transakcií verejnej akciovej spoločnosti teda ide o opatrenie, ktoré má v rovine súkromnoprávnej predstavovať na jednej strane dostatočne odstrašujúci prostriedok a na druhej strane zároveň právny nástroj zabezpečujúci reálne prinavrátenie „majetkových hodnôt“ späť do majetkovej podstaty spoločnosti.
Ako sa uvádza už skôr v tomto odôvodnení, bolo snahou predkladateľa zohľadniť pri tvorbe nových ustanovení režimy vecne príbuzné a už existujúce v národnej právnej úprave. Nemôže byť teda prekvapením ani koncept ustanovenia § 220gd, ktorý je zhodný s konceptom podľa § 59a ods. 7 OBZ, ktorý rovnako predstavuje úpravu majetkových operácií medzi akciovou spoločnosťou a jej akcionármi (ako „spriaznenými osobami“) a je výsledkom transpozície smernice 2017/1132 (bližšie pozri čl. 52). Cieľom sledovaným ustanovením § 59a ods. 7 OBZ a v zmysle novej úpravy aj ustanovením § 220gd OBZ je zjednodušiť dôkaznú situáciu žalobcu (v zásade akcionára, vrátane menšinového akcionára) v spore o „prinavrátení uniknutých majetkových hodnôt späť do majetkovej podstaty spoločnosti“. V nadväznosti na prípadnú výčitku k možnosti prinavráteniu „hodnôt“ prostredníctvom aplikácie § 194 ods. 5 OBZ považuje predkladateľ za potrebné zdôrazniť, že rovnako ako v prípade § 59a OBZ (v znení pred zmenou vykonanou zákonom č. 87/2015 Z. z.), sa tento inštitút (prinavrátenia prostriedkov prostredníctvom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie) v praxi ukazuje ako zdĺhavý, dôkazne komplikovaný a problematický. Zákonodarca v rámci novely

10 Predkladateľ vyhodnotil a posúdil, že v záujme zabezpečenia naplnenia cieľa sledovaného danou právnou úpravou, je potrebné upraviť príslušné výnimky priamo v zákone, bez možnosti prenesenia tejto možnosti na spoločnosti ako také; uvedené by viedlo k zneprehľadneniu úpravy pre akcionárov, veriteľov, zamestnancov a iné zainteresované strany a spochybneniu dosiahnutia sledovaného cieľa. Taktiež by založilo podľa nášho názoru potrebu prijať pravidlá po vzore ustanovenia čl. 9c ods. 5 smernice 2007/36/ES v platnom znení, a teda primerane definovať interné pravidlá pre posúdenie transakcií ako spĺňajúce kritériá pre udelenie výnimky, určiť orgán príslušný pre ich aplikáciu a posudzovanie transakcií a povinnosť informovať (minimálne) akcionárov o aplikovaných výnimkách.
11 Pozri bližšie Ú. v. EU L 173, 12.6.2014, s.1.
-15-
OBZ vykonanej zákonom č. 87/2015 Z. z. už skôr vyjadril záujem a presvedčenie, že v súvislosti s ustanovením § 59a ako následok nepostačuje zodpovednostný následok člena štatutárneho orgánu za škodu vyplývajúci z § 194 OBZ, ale zaviedol priamo povinnosť „prinavrátenia“ hodnoty „neúčinného“ plnenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení súčasne so solidárnym ručiteľským záväzkom členov štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia „neúčinného“ plnenia. Tento bol naviac ešte rozšírený aj o ručenie tých členov štatutárnych orgánov, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo vedieť mohli. Na základe uvedeného obchodná spoločnosť nemusí preukazovať, že by jej v dôsledku porušenia § 59a OBZ vznikla škoda, ale iba nesplnenie povinnosti vrátiť plnenie v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení.
Úpravou ručenia však nie je dotknutý nárok na zodpovednosť za škodu spôsobenú nevymáhaním záväzku vrátiť poskytnuté plnenie. Rozlišovanie medzi ručením a zodpovednosťou za škodu bude mať význam pri rozdielnom premlčaní týchto nárokov. Kým ručenie ako akcesorický a subsidiárny vzťah závisí od pôvodného vzťahu aj čo do premlčania, pri zodpovednosti za škodu bude premlčanie tohto nároku prebiehať samostatne, v zmysle pravidla obsiahnutého v § 398 OBZ.
Uvedený režim považuje predkladateľ za dostatočne účinný a spôsobilý naplniť ním sledovaný účel.
K bodu 11 (§ 768r)
Prechodné ustanovenia majú vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v predchádzajúcich novelizačných bodoch návrhu zákona prispieť k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov.
K bodu 12 (príloha k zákonu č. 513/1991 Z. z.)
Aktualizuje a rozširuje sa transpozičná príloha OBZ o novoimplementovanú smernicu. Zároveň predkladateľ v súvislosti s prijatím smernice 2017/1132
3
aktualizoval transpozičnú prílohu OBZ v zmysle vypustenia odkazov a citácií smerníc, ktoré boli smernicou 2017/1132
3
zrušené vrátane ich novelizačných smerníc. Konkrétny výpočet právne záväzných aktov EÚ, pri ktorých dochádza k vypusteniu odkazu sa nachádza v prílohe III smernice 2017/1132.
3
K Čl. II (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych

poplatkoch v znení neskorších predpisov)

K Sadzobníku správnych poplatkov VIII. Časť Finančná správa a obchodná činnosť, Položka 149a, Oslobodenie
K zverejňovaniu oznámenia v Obchodnom vestníku bude dochádzať
▪v dôsledku uloženia listiny do zbierky listín obchodného registra, ktoré je všeobecne oslobodené od poplatkovej povinnosti, prípadne
▪v dôsledku žiadosti o zverejnenie oznámenia spolu s celým znením návrhu príslušnej významnej obchodnej transakcie v Obchodnom vestníku, ktoré bude rovnako oslobodené od poplatkovej povinnosti, a to vzhľadom na záujem na zabezpečení informovanosti vybraných subjektov (akcionárov, veriteľov, zamestnancov a iné zainteresované strany) bez neodôvodneného zvyšovania administratívnej záťaže.
-16-
K Čl. III (Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších

predpisov)

K bodu 1 a 2 (§ 28 ods. 5)
Navrhuje sa úprava § 28 ods. 5 za účelom zvýšenia právnej istoty majiteľov cenných papierov, centrálneho depozitára, jeho klientov a účastníkov, nakoľko zo súčasného ustanovenia § 28 nie je jednoznačne zrejmé, kto má právo na podanie príkazu na registráciu pozastavenia práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom alebo na registráciu zrušenia tohto práva vzťahujúci sa na celú emisiu cenných papierov. Napríklad v praxi môže nastať situácia, že navrhovateľ práva výkupu podľa § 118i by musel podávať jednotlivo príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať vo vzťahu ku každému jednému účtu majiteľa, na ktorom sú evidované vykupované cenné papiere. V prípade, že cieľová spoločnosť (emitent) má tisícky minoritných akcionárov (najmä z kupónovej privatizácie), mohlo by to spôsobiť nadbytočnú administratívnu ako aj finančnú záťaž navrhovateľa, centrálneho depozitára a jeho členov. Navrhovaná úprava § 28 ods. 5 jednoznačne stanovuje, že príkaz emitenta na registráciu pozastavenia práva nakladať a jeho zrušenie by sa aj v prípade uplatnenia práva výkupu vzťahoval na celú emisiu vykupovaných cenných papierov, a teda by sa v nadväznosti na to uplatnilo ustanovenie § 104 ods. 4, v zmysle ktorých by navrhovateľ podával len jeden príkaz v centrálnom depozitári, ktorý následne zablokuje celú emisiu cenných papierov, ktoré sú predmetom výkupu, a to tak vo svojej evidencii ako aj v evidencii člena/účastníka.
K bodu 3 (§ 78 a 78a)
K § 78
Transpozícia čl. 3g smernice 2007/36/ES v platnom znení upravujúceho zásady zapájania správcov aktív, ktoré upravujú spôsob ako správca aktív začleňuje výkon práv akcionárov do svojej investičnej stratégie a ako sa zapája do správy a riadenia spoločností, ktoré má v spravovanom portfóliu, vrátane spolupráce s ostatnými akcionármi a zainteresovanými stranami (stakeholder), vrátane zástupcov zamestnancov. Tiež sa stanovuje spôsob informovania o uplatňovaní týchto zásad a definujú sa niektoré súvisiace pojmy z čl. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení, najmä správca aktív a inštitucionálny investor.
K § 78a
Ustanovením sa transponuje čl. 3i smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý stanovuje povinnosti pre správcu aktív poskytovať na ročnej báze inštitucionálnemu investorovi, s ktorým uzavrel dojednania o investovaní správy o rizikách spojených s investíciami, o zložení portfólia, o obrate a nákladoch na obrat portfólia, využívaní zastupujúcich poradcov, ich politike požičiavania cenných papierov, či a ako sú prijímané investičné rozhodnutia na základe hodnotenia strednodobej až dlhodobej výkonnosti vrátane nefinančnej výkonnosti akciovej spoločnosti, do ktorej sa investuje, a o tom, či a aké konflikty záujmov sa vyskytli v súvislosti so zapájaním správcov aktív a ako ich správcovia aktív riešili.
-17-
K bodu 4 (§ 104 ods. 4 písm. f))
Podľa aktuálnej právnej úpravy musí cieľová spoločnosť (emitent) podať príkaz na registráciu prechodu podľa § 118i ods. 8 jednotlivo vo vzťahu ku každému účtu majiteľa, na ktorom sú evidované vykupované cenné papiere s tým, že tieto príkazy musí navrhovateľ jednotlivo podať u centrálneho depozitára a u jednotlivých jeho členov/účastníkov. V prípade, že cieľová spoločnosť (emitent) má tisícky minoritných akcionárov (najmä z kupónovej privatizácie), ktorých účty majiteľov sú vedené v evidencii centrálneho depozitára ako aj v evidencii viacerých členov/účastníkov, spôsobuje to zbytočnú administratívnu ako aj finančnú záťaž navrhovateľa aj centrálneho depozitára a jeho členov, nakoľko navrhovateľ by musel podať až tisícky príkazov, čo by mohlo neprimerane zvýšiť náklady navrhovateľa za služby spojené s uplatnením práva výkupu.
Navrhovaná úprava § 104 ods. 4 ako aj súvisiaca úprava § 118i ods. 8 by celý proces uplatnenia práva výkupu výrazne urýchlila a finančne zlacnila, nakoľko navrhovateľ by hromadne podal všetky príkazy na registráciu prechodu vykúpených cenných papierov len v centrálnemu depozitárovi, ktorý by následne hromadne vykonal odpísanie týchto cenných papierov z účtov tak vo svojej evidencii ako aj v evidencii člena/účastníka a pripísal ich na účet nadobúdateľa (t. j. navrhovateľa) v príslušnej evidencii.
K bodom 5 a 6 (§ 105c)
Doterajšie znenie § 105c upravuje prepojenie centrálnych depozitárov len v prípade centrálnych depozitárov so sídlom na území Slovenskej republiky (vzhľadom na pojem centrálneho depozitára v § 99 ods. 1, pričom doterajší § 105c nerieši možné prepojenie so zahraničným centrálnym depozitárom z členského štátu. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/201212 je však potrebné za „prepojenie centrálnych depozitárov“ považovať aj prepojenie centrálneho depozitára so zahraničným centrálnym depozitárom. V tejto súvislosti a aj v záujme právnej istoty dotknutých subjektov sa zároveň navrhuje doplnenie kolíznej normy (o rozhodnom práve) v rámci doplnenia nového odseku 2 do § 105c. Podľa doterajšej právnej úpravy nebolo zrejmé, podľa akého právneho poriadku by sa spravovali vzájomné právne vzťahy centrálneho depozitára a zahraničného centrálneho depozitára.
K bodu 7 (§ 107o)
Transpozícia čl. 3a až 3f smernice 2007/36/ES v platnom znení ustanovujúcich povinnosti osôb, ktoré vedú účty cenných papierov (sprostredkovatelia) pri identifikovaní akcionárov, prenos informácií potrebných na výkon práv akcionára od emitentov k akcionárom a povinnosti sprostredkovateľov pri zjednodušení výkonu práv akcionárov. Definícia pojmu „sprostredkovateľ“ podľa čl. 2 nové písm. d) smernice 2007/36/ES v platnom znení vymedzuje len kategórie inštitúcií oprávnených na poskytovanie špecifických služieb spojených so správou a úschovou cenných papierov a vedenie účtov cenných papierov pre akcionárov, čo zodpovedá vedľajšej investičnej službe podľa § 6 ods. 2 písm. a), teda úschova a správa finančných nástrojov, vrátane držiteľskej správy. Pokiaľ ide o zahrnutie úverových inštitúcií medzi správcov aktív, podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je úverovou inštitúciou podľa č. 4 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 o

12 Pozri: Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).
-18-
prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 v platnom znení13 banka so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť a ktorá má bankové povolenie. Preto je v § 107o uvedená ako sprostredkovateľ iba banka s oprávnením na poskytovanie vedľajšej služby podľa § 6 ods. 2 písm. a), čím z definície pojmu „sprostredkovateľ“ vyníma tie banky, ktoré takéto oprávnenie nemajú. Zavedenie povinnosti smernice pre banky, ktoré nevedú účty cenných papierov nemá zmysel a neboli by vykonateľné, čo je uvedené aj v recitáli 8 smernice 2017/828.
Pokiaľ ide o informácie o totožnosti akcionárov smernica 2007/36/ES v planom znení vyžaduje, aby akciová spoločnosť získala taký rozsah informácií, aby ich bola schopná identifikovať a aby s nimi mohla komunikovať. Uvedené informácie by mali obsahovať aspoň meno a kontaktné údaje akcionára, najmä adresu pobytu, e-mailovú adresu, v prípade právnickej osoby, jej identifikačné číslo, alebo ak jej nebolo identifikačné číslo pridelené, jedinečný identifikačný kód, ako napríklad identifikátor právnickej osoby (kód LEI), a počet akcií, ktoré akcionár vlastní, a ak to spoločnosť vyžaduje, aj kategórie alebo druhy vlastnených akcií a dátum ich nadobudnutia.
V zmysle čl. 3a ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení majú členské štáty možnosť uplatniť ustanovenia o identifikácií akcionárov v prípade spoločností so sídlom na ich území, aby sa požiadavky na identifikáciu akcionárov podľa smernice 2007/36/ES v platnom znení vzťahovali len na akcionárov s určitým percentuálnym podielom akcií alebo hlasovacích práv, ktorý však nesmie prekročiť 0,5 %. Spôsob vedenia evidencie cenných papierov v Slovenskej republike, keď sú akcie vedené priamo na účtoch Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. alebo jeho členov (tzv. direct holding system) už v súčasnosti umožňuje poskytnutie informácií emitentom a akcionárom na základe § 107 v rozsahu, ktorý z väčšej časti už teraz vyhovuje požiadavkám smernice. V zásade sú požiadavky smernice 2007/36/ES v platnom znení adresované pre systémy s prevažujúcim systémom nepriamej držby akcií (tzv. indirect holding system), ktorý je v Slovenskej republike síce zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov umožnený, ale v praxi sa využíva veľmi málo. Teda aplikovanie požiadaviek v zmysle smernice 2007/36/ES v platnom znení na všetkých akcionárov by predstavovalo neprimerané administratívne zaťaženie tuzemských sprostredkovateľov s minimálnym reálnym dopadom na zlepšenie postavenia akcionárov oproti súčasnému stavu. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa navrhujeme, aby Slovenská republika uplatnila danú výnimku v plnom rozsahu.
Vo vzťahu k § 107o ods. 18 považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že tak ako v predchádzajúcich obdobných prípadoch, Národná banka Slovenska vykoná notifikáciu podľa § 107o ods. 18 druhá veta bezodkladne po publikácii tohto zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, najneskôr však bezodkladne po 10. júni 2019.
K bodu 8 (§ 118i ods. 8)
Úprava súvisiaca s bodom 4.
K bodu 9 (§ 159a)
V ustanovení sa transponuje čl. 3j smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý ustanovuje povinnosť pre zastupujúceho poradcu pre hlasovanie akcionára na valnom zhromaždení akciových spoločností so sídlom v Slovenskej republike obchodovaných na regulovanom trhu

13 Pozri bližšie Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.
-19-
v EU zverejniť odkaz na kódex právania, ktorým sa spravuje a podávať správy o jeho uplatňovaní, ďalej sa zavádza povinnosť bezplatného sprístupnenia týchto informácií (za účelom informovania svojich klientov na webovom sídle), informácií o svojej činnosti súvisiacich s prípravou analýz, rád a odporúčaní.
Keďže zastupujúci poradca (poradca pre hlasovanie) vykonáva činnosti pre akcionára v súvislosti s jeho hlasovaním na valnom zhromaždení, ani nepodlieha registrácii alebo povoleniu Národnej banky Slovenska, nemal by výkon tejto činnosti podliehať dohľadu ako v prípade finančných inštitúcií.
K bodu 10 (§ 173zd)
Navrhuje sa legislatívna úprava presunu nezaradených účtov majiteľov z centrálneho depozitára na člena centrálneho depozitára. Uvedený proces vyplýva z Koncepcie rozvoja kapitálového trhu, schválenej vládou Slovenskej republiky 23. apríla 2014. Predmetná koncepcia smeruje k modernizácii infraštruktúry kapitálového trhu a prechodu centrálneho depozitára na plný členský princíp. Prechod na plný členský princíp bol postupný a veľká časť majetkových účtov ešte zostáva vedená centrálnom depozitára ako tzv. nezaradené účty. Ich majitelia sú prevažne fyzické osoby, ktoré štandardne na vyspelých kapitálových trhoch nemajú účty vedené priamo v centrálnom depozitáre, je potrebné uskutočniť presun cenných papierov z nezaradených účtov majiteľov na účty majiteľov vedené u členov centrálneho depozitára.
Zároveň stanovuje možnosť presunúť zaknihované cenné papiere z nezaradeného účtu na základe rozhodnutia ich majiteľa na jeho majetkový účet, ktorý má zriadený u ktoréhokoľvek člena centrálneho depozitára. Tento presun cenných papierov má byť bezplatný, aby sa tým podnietilo využitie práva majiteľa presunúť dané cenné papiere na majetkový účet majiteľa zriadený u člena centrálneho depozitára.
V prípade, ak do vysporiadania vzťahov v centrálnom depozitári, ktorého evidenciu bude preberať iný centrálny depozitár v nedôjde k zrušeniu všetkých nezaradených účtov majiteľov, centrálny depozitár prevedie zostávajúcu časť týchto nezaradených účtov a súvisiacej evidencie na člena nástupníckeho centrálneho depozitára, a to najneskôr ku dňu zániku povolenia na činnosť.
Člen nástupníckeho centrálneho depozitára, ktorý bude viesť účty majiteľa k zaknihovaným cenným papierov pôvodne vedených na nezaradených účtoch majiteľov, bude povinný evidovať zaknihované cenné papiere na majetkových účtoch cenných papierov
Za účelom vyššej transparentnosti procesu súvisiaceho so zrušením nezaradených účtov cenných papierov sa zavádza tiež povinnosť pre člena nástupníckeho centrálneho depozitára zverejniť oznámenie o prevzatí evidencie súvisiacej s nezaradenými účtami cenných papierov a dátume, od ktorého vedie majetkové účty majiteľov cenných papierov pôvodne vedených na nezaradených účtoch majiteľov.

K bodu 11 (príloha k zákonu č. 566/2001 Z. z.)
Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o transponovanú smernicu 2017/828.
-20-
K Čl. IV (Zákon č. 650/2004 Z. z. z o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 33a)
Transpozícia čl. 3g a 3h smernice 2007/36/ES v platnom znení vo vzťahu k doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, ktorú sú podľa čl. 2 písm. e) považované za inštitucionálnych investorov na účely smernice.
V odsekoch 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dodržiavať zásady zapájania podľa § 78 zákona o cenných papieroch vo vzťahu k akciám v majetku v dôchodkovom fonde, ak ide o akcie prijaté k obchodovaniu na regulovanom trhu a stanoveným spôsobom o týchto zásadách informovať.
Odsek 3 ustanovuje akým spôsobom je doplnková dôchodková spoločnosť povinná informovať o hlavných prvkoch svojej stratégie investovania do kapitálových cenných papierov pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.
Odseky 4 a 5 v súlade s čl. 3h ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení upravujú povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti v prípade, ak v jej mene investuje správca aktív. Podľa smernice 2007/36/ES v platnom znení by vzťah so správcom aktív mal byť upravený dvojstranným zmluvným dojednaním a doplnková dôchodková spoločnosť má povinnosť hlavné prvky dojednania so správcom aktív bezplatne sprístupniť verejnosti na webovom sídle. Vzhľadom na špecifické postavenie doplnkových dôchodkových fondov v podmienkach Slovenskej republiky, pri ktorých sa investovanie vykonáva na obdobných princípoch ako v prípade bežných fondov kolektívneho investovania, je potrebné upraviť za akých okolnosti sa uplatňujú požiadavky čl. 3h smernice 2007/36/ES v platnom znení na investovanie v mene doplnkového dôchodkového fondu. Ak by sa z povinnosti podľa čl. 3h smernice 2007/36/ES v platnom znení vykladali tak, že by sa to týkalo prípadov, že by napr. doplnkový dôchodkový fond (inštitucionálny investor podľa smernice 2007/36/ES v platnom znení) kupoval do svojho portfólia fond kolektívneho investovania, ktorý vytvorila a ktorý spravuje správcovská spoločnosť (čo je v súčasnosti bežnou praxou), tak povinnosti definované v čl. 3h ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení by boli nevykonateľné. V portfóliách fondov kolektívneho investovania sa nachádza viacero finančných nástrojov a nie je možné, aby správcovská spoločnosť v tomto prípade zosúlaďovala svoju investičnú stratégiu a rozhodnutia s profilom a trvaním doplnkového dôchodkového fondu, ktorý tvorí len časť portfólia. Fondy kolektívneho investovania ako aj doplnkové dôchodkové fondy konajú v rámci svojej investičnej stratégie a v súlade s dokumentmi fondov (prospekt, štatút), pričom do svojich portfólií kupujú finančné nástroje, ktoré zapadajú do ich stratégie. Preto bolo potrebné osobitným ustanovením spresniť, že § 78a ods. 2 sa v prípade doplnkových dôchodkových fondov má uplatňovať len na prípady delegovania celého portfólia na správcu aktív v prípade zverenia (delegovania) riadenia portfólia a nie na prípady bežnej kúpy fondu kolektívneho investovania do portfólií fondov doplnkových dôchodkových fondov.
Odsek 6 ustanovuje spôsob akým doplnková dôchodková spoločnosť sprístupňuje verejnosti požadované informácie.
K bodu 2 (príloha č. 2 k zákonu č. 650/2004 Z. z.)
Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o transponovanú smernicu 2017/828.
-21-
K Čl. V (Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších

predpisov)

K bodu 1 (§ 46 ods. 4)
Transpozícia čl. 3g smernice 2007/36/ES v platnom znení upravujúceho zásady zapájania správcov aktív, za ktoré sa v zmysle čl. 2 písm. e) smernice 2007/36/ES v platnom znení považuje aj správcovská spoločnosť s povolením na spravovanie štandardných fondov, správcovská spoločnosť s povolením na spravovanie alternatívnych investičných fondov, samosprávny investičný fond, ktorý je alternatívnym investičným fondom (ak nespadá pod výnimku podľa čl. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61 EU o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/201014) alebo samosprávny investičný fond, ktorý je štandardným fondom. Na tieto správcovské spoločnosti a samosprávne investičné fondy sa vzťahujú povinnosti týkajúce sa zásad zapájania správcov aktív podľa § 78 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších zákonov.
Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť upraviť stratégiu uplatňovania hlasovacích práv vyplýva pre správcovské spoločnosti z už platného § 46 zákona, je potrebné vzhľadom na čl. 1 ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení upraviť aj vzťah zásad zapájania správcov aktív k tejto stratégii. Keďže zásady zapájania obsahujú konkrétnejšie pravidlá ako stratégia, uplatňovania hlasovacích práv, mali by správcovské spoločnosti a samosprávne investičné fondy inkorporovať tieto nové prvky do už existujúcich stratégií.
K bodu 2 (§ 48 ods. 12)
Ustanovením sa transponuje čl. 3i smernice 2007/36/ES v platnom znení.
Stanovenie povinností pre správcovské spoločnosti a samosprávne investičné fondy dodržiavať povinnosti správcu aktív poskytovať inštitucionálnemu investorovi, s ktorým uzavrel dojednania, informácie o súlade jeho investičnej stratégie s dojednaniami, ktorých súčasťou sú riziká spojené s investovaním, portfóliách, nákladoch a obratoch portfólií v rozsahu podľa § 78a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení tohto zákona.
K bodu 3 (príloha č. 1 k zákonu č. 203/2011 Z. z.)
Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o transponovanú smernicu 2017/828.

14 Pozri: Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1)
-22-
K Čl. VI (Zákon č. 39/2015 Z. z. poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších zákonov)

K bodu 1 (§ 64a)
Transpozícia čl. 3g a 3h smernice 2007/36/ES v platnom znení vo vzťahu k poisťovniam a zaisťovniam vykonávajúcich činnosť v oblasti životného poistenia, ktorú sú podľa čl. 2 písm. e) smernice 2007/36/ES v platnom znení považované za inštitucionálnych investorov na účely smernice.
V odsekoch 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť poisťovne a zaisťovne dodržiavať zásady zapájania podľa § 78 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov vo vzťahu k akciám v príslušných portfóliách ich aktív, ak ide o akcie prijaté k obchodovaniu na regulovanom trhu a stanoveným spôsobom o týchto zásadách informovať.
Odsek 3 ustanovuje akým spôsobom je poisťovňa a zaisťovňa, doplnková dôchodková spoločnosť povinná informovať o hlavných prvkoch jej stratégie investovania do kapitálových cenných papierov pri investovaní jej príslušných portfólií aktív.
Odseky 4 a 5 v súlade s čl. 3h ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení upravujú povinnosti poisťovne a zaisťovne v prípade, ak v jej mene investuje správca aktív. Podľa smernice 2007/36/ES v platnom znení má byť vzťah so správcom aktív mal byť upravený dvojstranným zmluvným dojednaním a poisťovňa a zaisťovňa má povinnosť hlavné prvky dojednania so správcom aktív bezplatne sprístupniť verejnosti na webovom sídle, spôsobom ustanoveným v odseku 6. V zmysle čl. 3h ods. 3 smernice 2007/36/ES v platnom znení sa umožňuje alternatívne zverejnenie týchto informácií v správe o solventnosti a finančnom stave.
K bodu 2 (príloha č. 2 k zákonu č. 39/2015 Z. z.)
Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o transponovanú smernicu 2017/828.
-23-
K Čl. VII (Účinnosť)

Navrhuje sa účinnosť zákona vzhľadom na stanovený transpozičný termín, a to na 1. júna 2019 s osobitným určením účinnosti vo vzťahu k novelizačnému čl. III bod 7 (§ 107o), a to vo väzbe na osobitný transpozičný termín k čl. 3a, 3b a 3c smernice 2007/36/ES v platnom znení (viď čl. 2 ods. 1 tretí pododsek smernice 2017/828) a vo väzbe na nadobudnutie účinnosti vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/1212, ktorým sa stanovujú minimálne požiadavky na vykonávanie ustanovení smernice. Predmetné vykonávacie nariadenie je uplatniteľné od 03. septembra 2020.
Bratislava, 6. marca 2019
Peter Pellegrini v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Gábor Gál v.r.
minister spravodlivosti
Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 35/2019, dátum vydania: 15.02.2019

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády SR v časti Efektívna finančná správa.

Návrh zákona zjednocuje úpravu kompetencií orgánov finančnej správy. V súčasnosti je táto úprava obsiahnutá v zákone č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií Ministerstva financií SR, Finančného riaditeľstva SR a Kriminálneho úradu finančnej správy), v zákone č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií daňových úradov a osobitne Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) a v zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií colných úradov a oprávnení a povinností colníka).

Návrh zákona reflektuje programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa kabinet zaviazal k transformácii Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty. Navrhovaný úrad zostáva inštitucionálne zaradený v sústave štátnych orgánov v oblastí daní, poplatkov a colníctva ako daňový úrad. Návrhom však dochádza k rozšíreniu osobnej pôsobnosti tohto úradu, a to tak, že plní úlohy daňového úradu po novom aj vo vzťahu k obchodníkom s cennými papiermi, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, platobným inštitúciám a v neposlednom rade aj voči subjektom so statusom schváleného hospodárskeho subjektu. Zároveň sa z Colného úradu Žilina na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty presúva kompetencia rozhodovať o žiadosti o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu. Pri výkone tejto kompetencie bude mať postavenie colného orgánu.

Ďalším z ťažiskových cieľov návrhu zákona je ustanoviť zjednocujúce pravidlá vykonávania štátnej služby pre pracovníkov finančnej správy vykonávajúcich štátnu službu, s dôrazom na zachovanie ich súčasných benefitov. 

V súčasnosti plnia úlohy finančnej správy colníci, ktorých štátna služba je upravená v zákone č. 200/1998 Z. z. a štátni zamestnanci, ktorých služobným úradom je Finančné riaditeľstvo SR a ktorých úprava je obsiahnutá v zákone č. 55/2017 Z. z. Vzhľadom na zlúčenie colnej a daňovej správy, ku ktorému došlo dňa 1. 1. 2012, je žiadúce zjednotiť aj personálny substrát finančnej správy  a vytvoriť novú kategóriu „príslušník finančnej správy“ (ďalej len „PFS“). Z doterajšej štruktúry štátnych zamestnancov podľa zákona č. 55/2017 Z. z. sa preto návrhom zákona vyčleňuje osobitná kategória pracovníkov, ktorí plnia úlohy priamo či nepriamo spojené so zabezpečovaním príjmov do štátneho rozpočtu SR a rozpočtu EÚ, ktorých štátna služba má byť upravená nanovo spolu so štátnou službou súčasných colníkov. Návrhom zákona tak dochádza k integrácii dvoch doteraz samostatných skupín pracovníkov finančnej správy. Je však potrebné zdôrazniť, že zákon musí reflektovať rozdielnosť viacerých relevantných aspektov štátnej služby pri plnení úloh finančnej správy. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa preto zavádzajú pojmy „ozbrojený príslušník finančnej správy“ a „neozbrojený príslušník finančnej správy“. 

Obe skupiny sa budú líšiť, popri zdravotných, duševných a telesných nárokoch na nich kladených, predovšetkým v systéme sociálneho zabezpečenia, resp. sociálneho poistenia. Na 

2

ozbrojených PFS sa bude vzťahovať sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, rovnako ako je tomu v súčasnosti v prípade colníkov. Funkcie, pri ktorých sa vyžaduje pridelenie strelnej zbrane, budú určené interným aktom prezidenta finančnej správy s prihliadnutím na mieru ohrozenia života alebo zdravia príslušníka finančnej správy, na iné závažné riziká, alebo na potrebu používať pri výkone funkcie donucovacie prostriedky. Z hľadiska osobitného systému sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS a podmienenia trvania tohto zabezpečenia práve statusom ozbrojeného PFS sa navrhuje, aby takýto príslušník ostal ozbrojeným PFS aj po tom, ako bol zaradený do funkcie bez zbrane, avšak len za predpokladu, že naďalej spĺňa kritéria na to byť ozbrojeným PFS v súlade s návrhom zákona. 

Návrh zákona na jednej strane prináša vyššie platové ohodnotenie najmä prostredníctvom zvýšenia funkčných platov v porovnaní s platmi podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na druhej strane kladie na túto kategóriu pracovníkov vyššie nároky, cieľom ktorých je zabezpečiť čo najvyšší stupeň odbornosti a profesionality pri plnení úloh finančnej správy a zároveň eliminovať korupčné správanie a iné nežiadúce prejavy pri výkone štátnej služby.

Štátna služba PFS je budovaná na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality a stability. Týmito princípmi sa riadia príslušníci finančnej správy pri výkone štátnej služby, služobný úrad pri vytváraní podmienok na riadne fungovanie štátnej služby a nadriadení pri rozhodovacej činnosti týkajúcej sa právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer príslušníkov finančnej správy.

Návrhom zákona sa výrazne posilňuje princíp stability služobného pomeru. Aj pre kategórie zamestnancov, ktorí v súčasnosti vykonávajú štátnu službu podľa zákona č. 55/2017 Z. z. sa zavádzajú inštitúty prevedenia, preloženia a zálohy pre prechodne nezaradených PFS, popri ktorých bude prepustenie zo služobného pomeru len prostriedkom ultima ratio v prípade, ak nebude možné uplatniť prevedenie, preloženie, ani zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených PFS. 

Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. 

Návrh zákona bol predmetom predbežného pripomienkového konania v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie.  V zmysle tohto stanoviska bola upravená doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a bola doplnená analýza sociálnych vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

 

Navrhuje sa, aby podstatná časť ustanovení návrhu zákona nadobudla účinnosť 1. júla 2019. Vybraným ustanoveniam sa z dôvodu potreby ich aplikácie pred 1. júlom 2019 určuje skoršia účinnosť, a to od 1. apríla 2019.

B. Osobitná časť

K čl. 1

V čl. 1 sa vyzdvihujú základné úlohy finančnej správy, ktoré plní.

K čl. 2

Princíp politickej neutrality zdôrazňuje prednosť verejného záujmu pred politickým záujmom. Vzhľadom na osobitné postavenie finančnej správy a dôležitosť úloh, ktoré plní pre riadne fungovanie štátu, je na jej apolitické fungovanie kladený zvláštny dôraz a sprísnená požiadavka v podobe zákazu členstva v politických stranách. 

K čl. 3

Princíp zákonnosti, ako princíp, ktorý je v právnom štáte imanentne spätý s fungovaním orgánov verejnej moci, znamená, že príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby postupuje vždy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a internými predpismi a služobnými predpismi. 

K čl. 4

Princíp efektívneho riadenia zaručuje, že nadriadený a služobný úrad vytvárajú podmienky na riadne, efektívne a hospodárne vykonávanie štátnej služby príslušníkmi finančnej správy. 

K čl. 5 

Princíp nestrannosti znamená, že príslušník finančnej správy uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom pri výkone štátnej služby. Tento princíp sa prejavuje najmä tým, že príslušník finančnej správy je povinný konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech tretej osoby.

K čl. 6

Princíp profesionality akcentuje požiadavku na odborné, svedomité a etické vykonávanie štátnej služby príslušníkom finančnej správy. Na tento účel mu služobný úrad  umožňuje a poskytuje odborné vzdelávanie. Tento princíp zároveň predpokladá dlhodobý profesionálny rozvoj príslušníka finančnej správy, podporu kariérneho rastu, pravidelné služobné hodnotenie ako aj jeho právo a povinnosť vzdelávať sa.

K čl. 7

Princíp stability zaručuje ochranu príslušníka finančnej správy pred ukončením služobného pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. K naplneniu tohto princípu prispieva najmä inštitút stálej štátnej služby, prevedenia, preloženia a zaraďovanie príslušníkov finančnej správy do jednotlivých druhov zálohy. 

K čl. I

K § 1 

V § 1 sa vymedzuje okruh spoločenských vzťahov, ktoré predkladaný návrh zákona upravuje.

K § 2  

V § 2 sa ustanovuje sústava orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Týmito orgánmi sú Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Finančné riaditeľstvo SR, daňové 

2

úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy, pričom tieto orgány (s výnimkou Ministerstva financií SR) tvoria finančnú správu.

K § 3 

Zákonné kompetencie Ministerstva financií SR pre oblasť daní a colníctva sú vo všeobecnej rovine zakotvené v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Návrh zákona tieto kompetencie konkretizuje. Ustanovuje sa oprávnenie Ministerstva financií SR spracúvať osobné údaje určeného okruhu fyzických osôb. 

K § 4 

V § 4 je vymedzená pôsobnosť, postavenie a kompetencie Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „finančné riaditeľstvo“). Medzi základné úlohy finančného riaditeľstva patrí riadenie a kontrola daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy. Štatutárnym orgánom finančného riaditeľstva je prezident.

K § 5 

V tomto ustanovení návrhu zákona je zakotvená pôsobnosť a kompetencie daňového úradu. Daňový úrad riadi riaditeľ. Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov sa navrhuje zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta.

K § 6 

V § 6 sa upravuje postavenie úradu pre vybrané hospodárske subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. V rámci sústavy orgánov finančnej správy sa tento úrad zaraďuje medzi daňové úrady. K vytvoreniu tohto úradu došlo transformáciou Úradu pre vybrané daňové subjekty a v záujme zvýšenia efektívnosti komunikácie hospodárskych subjektov s finančnou správou v daňovej a colnej oblasti. 

K § 7 a 8 

Vymedzuje sa pôsobnosť a kompetencie colného úradu. Colný úrad riadi riaditeľ. Organizačnými zložkami colného úradu sú pobočky colného úradu a stanice colného úradu.

V § 8 sú upravené špecifické kompetencie, ktoré zabezpečuje s celoslovenskou pôsobnosťou Colný úrad Bratislava.

K § 9

V § 9 je vymedzená pôsobnosť a podrobné kompetencie Kriminálneho úradu finančnej správy. Kriminálny úrad finančnej správy riadi riaditeľ. Organizačnými zložkami Kriminálneho úradu finančnej správy sú pobočky; pobočku riadi vedúci. Kriminálny úrad finančnej správy má oprávnenie z taxatívne vymedzených dôvodov vykonávať úkony zákonom primárne zverené daňovým úradom a colným úradom, avšak ťažisko je jeho činnosť zameraná na odhaľovanie trestných činov v súvislosti s porušením  daňových a colných predpisov a stíhanie ich páchateľov.

K § 10

Finančná správa v rámci plnenia svojich úloh a kompetencií vykonáva aj ochranu určených objektov orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva a zabezpečuje ochranu poriadku v týchto objektoch.

3

K § 11 až 13 

Pri plnení svojich úloh spolupracujú orgány finančnej správy s inými štátnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami, ako aj s daňovými a colnými správami iných štátov, pričom forma a podmienky tejto spolupráce sú stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohodami.

K § 14 až 19 

Vzhľadom na charakter činností, kompetencie a úlohy, ktoré orgány finančnej správy vykonávajú, sú určení príslušníci finančnej správy oprávnení používať informačno-technické prostriedky a prostriedky operatívno-pátracej činnosti. 

Informačno-technické prostriedky sú ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve a ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na Kriminálnom úrade finančnej správy  oprávnení používať v súlade so zákonom č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Súčasná úprava v zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve používa pri informačno-technických prostriedkoch pojem „obzvlášť závažný trestný čin“, ktorý je neaktuálny; vychádza zo zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon. Berúc do úvahy fakt, že v praxi sa stále viac uplatňujú sofistikovanejšie formy daňových podvodov pri zapojení celej organizovanej skupiny, predkladateľ navrhuje naviazať používanie informačno-technických prostriedkov na odhaľovanie zločinov a ich páchateľov. Ustanovuje sa legálna definícia operatívno-pátracej činnosti a zároveň sa zakotvuje, že túto činnosť môžu vykonávať na to určení ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve alebo na Kriminálnom úrade finančnej správy. Taxatívne stanovenými prostriedkami operatívno-pátracej činnosti, ktoré možno použiť, sú: sledovanie osôb a vecí, cezhraničné sledovanie osôb podľa medzinárodnej zmluvy, kontrolovaná dodávka, krycie doklady, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech orgánov finančnej správy.

K § 20 

Pre účely spracovávania informácií a osobných údajov o fyzických osobách, finančná správa zriaďuje a prevádzkuje informačné systémy a vyhotovuje zvukové, obrazové alebo iné záznamy. Taktiež sa vymedzuje taxatívny výpočet subjektov, ktorým finančná správa poskytuje a sprístupňuje takto vedené údaje, informácie a záznamy.

K § 21 

Ustanovuje sa postup spracúvania osobných údajov v rámci predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti, zisťovaní páchateľov trestných činov a vyšetrovaní trestných činov v súvislosti s porušovaním colných a daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní, a to aj bez súhlasu dotknutej osoby. Na tento účel je finančná správa oprávnená spracúvať aj osobné údaje o fyzických osobách, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 2 zákona.

K § 22 

V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje taxatívny výpočet dôvodov poskytovania osobných údajov.

K § 23 

V navrhovanom ustanovení sa detailne upravuje postup cezhraničnej spolupráce orgánov finančnej správy s orgánmi členských štátov  na účely prevencie a odhaľovania trestných činov, 

4

zisťovanie páchateľov trestných činov a vyšetrovanie trestných činov. Zároveň sa zakotvujú dôvody, ktoré zakladajú možnosť neposkytnúť alebo nesprístupniť informácie alebo osobné údaje.

K § 24 

Z dôvodu zaistenia reálnej bezpečnosti spracúvania prijatých osobných údajov podľa § 23 sa zakotvuje povinnosť ich podrobnej evidencie. Zároveň sa uvádza taxatívny výpočet dôvodov, na základe ktorých môže finančná správa spracúvať prijaté osobné údaje podľa § 23 ods. 1 aj iné účely, než na aké sa pôvodne poskytli.

K 25 a 26 

Ustanovuje sa oprávnenie finančnej správy na poskytnutie a sprístupnenie osobných údajov na účely trestného konania podľa § 23 ods. 1 aj iným subjektom ako sú orgány verejnej moci za dodržania zákonom ustanovených podmienok.

K § 27 

Upravuje sa zverejňovanie osobných údajov a jeho podmienky.

K § 28 

Ustanovuje sa zoznam osobných údajov spracúvaných finančnou správou. Zároveň sa vymedzuje legálna definícia dotknutých osôb. 

K § 29 

Upravujú sa oprávnenia finančnej správy žiadať osobné údaje a iné informácie od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa informačného systému a tomu zodpovedajú oprávnenia a povinnosti prevádzkovateľa a sprostredkovateľa informačného systému. 

K § 30 

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje osobný substrát finančnej správy, pričom sa navrhujú dve skupiny príslušníkov finančnej správy. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádza nová kategória – príslušník finančnej správy, ktorý bude buď ozbrojený alebo neozbrojený. Tieto dve skupiny finančnej správy budú od seba navonok odlíšené  služobnou rovnošatou, pričom budú disponovať rozdielnou paletou oprávnení pri realizácii úloh a kompetencií finančnej správy. 

K § 31 

Navrhované ustanovenie upravuje preukazovanie príslušnosti príslušníka finančnej správy k finančnej správe a má zároveň generálny prevenčný charakter, v zmysle ktorého je príslušník finančnej správy povinný dbať, aby v súvislosti s jeho konaním nevznikla nikomu bezdôvodná ujma a aby jeho konanie bolo adekvátne sledovanému účelu.

K § 32 

Návrh zakotvuje povinnosť mlčanlivosti príslušníka finančnej správy a jej obsah. Taktiež upravuje subjekt, ktorý je oprávnený povinnosti mlčanlivosti príslušníka finančnej správy zbaviť.

K § 33 až 35  

Navrhovanými ustanoveniami sa upravuje povinnosť ozbrojeného príslušníka finančnej správy vykonať služobný zákrok pri výkone štátnej služby aj mimo výkonu štátnej služby. Zároveň sa bližšie špecifikujú skutočnosti, pri existencii ktorých príslušník finančnej správy nie je povinný 

5

vykonať služobný zákrok. Zakotvuje sa legálna definícia služobného zákroku a základné pravidlá jeho vykonávania.

K § 36 

Ozbrojený príslušník finančnej správy preukazuje príslušnosť k finančnej správe služobnou rovnošatou s identifikačným číslom, služobným preukazom, služobným odznakom alebo ústnym vyhlásením „finančná správa“, prípadne kombináciou týchto spôsobov. Konkrétny spôsob závisí od situácie, v ktorej sa príslušník finančnej správy nachádza.

K § 37  

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri plnení svojich úloh požadovať vysvetlenie smerujúce k odhaleniu porušovania daňových a colných predpisov, k zisteniu ich páchateľov, ako aj k vypátraniu tovaru a vecí súvisiacich s porušením týchto predpisov.

K § 38

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy požadovať potrebné informácie v súvislosti so zabezpečovaním úloh podľa § 9 ods. 2 písm. h) návrhu zákona.

K § 39 

Pri plnení úloh finančnej správy je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený vyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť platným dokladom totožnosti. Ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť alebo nemôže preukázať svoju totožnosť, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený predviesť takúto osobu na najbližší orgán finančnej správy. Ak sa totožnosť osoby nepodarí zistiť do 12 hodín od jej predvedenia alebo ak je podozrenie, že osoba uvádza o sebe nepravdivé informácie, je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný takúto osobu odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru. 

K § 40 

Prehliadku osoby je oprávnený vykonať ozbrojený príslušník finančnej správy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba má u seba tovar alebo vec, ktoré podliehajú colnému dohľadu, daňovému dozoru alebo dohľadu podľa osobitného predpisu, avšak iba za predpokladu, že výzva na vydanie tovaru alebo veci bola neúspešná.

K § 41 

V navrhovanom ustanovení sú taxatívne vymedzené prípady, v ktorých je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený osobu zaistiť. Takémuto úkonu musí predchádzať oznámenie o dôvodoch zaistenia. Samotné zaistenie nesmie presiahnuť 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody. Po vykonaní úkonov, ktoré nadväzujú na dôvody zaistenia, musí byť zaistená osoba buď ihneď prepustená alebo, ak sú na to dôvody, odovzdaná orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu.

K § 42 

Ustanovuje sa oprávnenie, aby ozbrojený príslušník finančnej správy mohol predviesť osobu, ktorá neuposlúchla výzvu podľa § 37 ods. 1 alebo na základe žiadosti colného úradu alebo daňového úradu alebo aj bez žiadosti, ak tak ustanoví osobitný predpis.

K § 43 

Ustanovuje sa oprávnenie použiť psa na pachové práce, pričom v takomto prípade nejde o použitie služobného psa podľa § 59, a teda nejde o donucovací prostriedok. Pri používaní 

6

služobného psa je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný dbať na to, aby osobe nebola spôsobená ujma na zdraví, bola rešpektovaná jej ľudská dôstojnosť a boli dodržané základné hygienické potreby.

K § 44 

Ak je to potrebné na zistenie skutkového stavu, je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený tovar alebo vec, pri ktorých je dôvodné podozrenie, že súvisia s porušením colných, daňových alebo iných osobitných predpisov zaistiť na vykonanie potrebných úkonov. Takýto tovar alebo vec musí byť ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy na jeho výzvu vydaná, v opačnom prípade je možné tovar alebo vec odňať. Doba zaistenia môže trvať najviac 60 dní, avšak, ak je v rámci tejto lehoty vydané rozhodnutie o zaistení tovaru alebo veci alebo o zabezpečení veci podľa osobitných predpisov, dotknutý tovar alebo vec bude vydaná až po odpadnutí dôvodov vedúcich k vydaniu uvedeného rozhodnutia.

K § 45 

Navrhované ustanovenie oprávňuje ozbrojeného príslušníka finančnej správy zistiť, či osoba, proti ktorej sa vykonáva služobný zákrok nemá pri sebe zbraň a odňať jej ju.

K § 46  

Na účely účinného zabezpečenia plnenia úloh je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený zakázať vstup na určené miesta alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste.

K § 47 

Navrhuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy, aby pri vykonávaní colného dohľadu alebo daňového dozoru alebo pri kontrole dodržiavania daňových alebo iných osobitných predpisov mohol vstupovať na pozemky, ktoré nie sú súčasťou obydlia (do obydlia je oprávnený vstupovať, ak sa používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti), do skladov, obchodných a iných nebytových priestorov, vyžadovať potrebnú súčinnosť a v prípade potreby aj uzavrieť takéto priestory, ak nie sú súčasťou obydlia. Zároveň sa navrhuje oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy vykonávať vyššie uvedené úkony vrátane zaistenia vecí v súvislosti s odhaľovaním trestných činov spáchaných v dôsledku porušenia colných alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní a pri pátraní po osobách, ktoré takéto predpisy porušili.

K § 48

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy na zastavenie osoby a dopravného prostriedku a vykonávať kontrolu batožiny, dopravného prostriedku vrátane nákladu a prepravných a sprievodných dokumentov a umožňuje sa na tento účel použiť vhodný technický prostriedok a zariadenie.

K § 49 

Zakotvuje sa povinnosť uposlúchnuť výzvu, pokyn alebo príkaz ozbrojeného príslušníka finančnej správy a strpieť výkon jeho oprávnení a zároveň oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy prekonať odpor alebo prekážku výkonu jeho oprávnení po predchádzajúcej výzve.

K § 50 a 51 

Navrhuje sa oprávnenie určeného ozbrojeného príslušníka finančnej správy na taxatívne stanovené účely držať, skladovať a používať nebezpečné látky a zakázané veci a vykonávať cezhraničné prenasledovanie.

7

K § 52 a 53 

Zakotvuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri vykonávaní ochrany stráženého objektu a poriadku v ňom, vrátane prehliadky dopravného prostriedku pri vjazde do stráženého objektu, v stráženom objekte alebo pri výjazde zo stráženého objektu a kontroly osoby vstupujúcej do takéhoto objektu a podrobný obsah tohto oprávnenia. Zároveň sa ustanovuje legálna definícia inej nedovolenej veci.

K § 54 

Na účely ochrany osobnej bezpečnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy alebo  jemu blízkej osoby, je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť pri služobnom zákroku ochrannú kuklu a zároveň musí mať na viditeľnom mieste umiestnený nápis „FINANČNÁ SPRÁVA“ a svoje identifikačné číslo. Ustanovuje sa subjekt, ktorý rozhoduje o použití ochrannej kukly.

K § 55 

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy požiadať kohokoľvek o pomoc v prípade nebezpečenstva bezprostredného ohrozenia života a zdravia a tomu zodpovedajúca povinnosť požiadaného poskytnúť pomoc; pomoc sa neposkytuje, ak by sa požiadaná osoba vystavila vážnemu ohrozeniu seba alebo blízku osobu alebo ak tomu bránia iné dôležité okolnosti.

K § 56 

Taxatívne sa vymedzujú donucovacie prostriedky a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, ktoré je oprávnený použiť ozbrojený príslušník finančnej správy pri výkone úloh. Použitiu donucovacích prostriedkov musí predchádzať výzva na upustenie protiprávneho konania s výstrahou použitia niektorého z donucovacích prostriedkov, okrem prípadu, keď je napadnutý sám ozbrojený príslušník finančnej správy alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby.

K § 57 až 65 

Ustanovujú sa podmienky použitia jednotlivých druhov donucovacích prostriedkov, špeciálnych donucovacích prostriedkov a špeciálnych zbraní.

K § 66 a 67

Navrhované ustanovenia vymedzujú vykonávanie a postup služobných zákrokov a použitie donucovacích prostriedkov ozbrojeným príslušníkom finančnej správy v osobitne zriadenej jednotke služobných zákrokov proti nebezpečným páchateľom trestnej činnosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) návrhu zákona. Takéto služobné zákroky sú vykonávané pod priamym velením veliteľa zákroku, ktorý zároveň rozhoduje aj o použití donucovacích prostriedkov alebo špeciálnych zbraní.

K § 68 

Každé použitie zbrane je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný nahlásiť prostredníctvom svojho nadriadeného najbližšiemu útvaru Policajného zboru. 

K § 69

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy v súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov pri vykonávaní služobného zákroku.

8

K § 70

Navrhované ustanovenie vymedzuje skupiny osôb, ktoré z objektívnych dôvodov požívajú vyššiu mieru právnej ochrany pri použití donucovacích prostriedkov a voči ktorým je preto ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť len hmaty, chvaty a putá; ostatné donucovacie prostriedky možno použiť len vo výnimočných prípadoch.

K § 71 a 72

Zakotvuje sa okruh právnych vzťahov, ktoré na účely návrhu zákona predstavujú štátnu službu PFS. 

Štátnou službou je v prvom rade plnenie úloh finančnej správy a právne vzťahy s tým súvisiace. S ohľadom na špecifický charakter činností vykonávaných PFS pri internom vzdelávaní PFS, je plnením úloh aj profesijná príprava PFS, v ktorých kľúčovú rolu zohráva Akadémia finančnej správy organizačne zaradená na finančnom riaditeľstve. Duchovná a pastoračná služba sa v rámci finančnej správy vykonáva v služobnom pomere. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zahrnúť do vymedzenia štátnej služby aj výkon duchovnej a pastoračnej služby.

Navrhuje sa, aby sa štátna služba ozbrojených aj neozbrojených PFS vykonávala v služobnom pomere a to jednotne, po zohľadnení odlišností medzi oboma kategóriami PFS. Služobný pomer PFS je inštitucionálne, a aj z hľadiska právnej úpravy, odčlenený od štátnej služby podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a zároveň v celom rozsahu nahrádza štátnu službu colníkov podľa zákona č. 200/1998 Z. z. Zamestnanci finančného riaditeľstva budú aj naďalej vykonávať prácu vo verejnom záujme podľa osobitných predpisov a nebudú v služobnom pomere podľa tohto návrhu zákona. 

Z doterajšej kategórie štátnych zamestnancov podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe sa návrhom zákona vyčleňuje osobitná kategória pracovníkov vykonávajúcich špecifické činnosti, ktoré sú úzko spojené so základnými funkciami štátu a na ktorých sa kladú zvýšené nároky s cieľom jednak zabezpečiť spôsobilosť a morálnu integritu jednotlivých príslušníkov finančnej správy, ako aj akcieschopnosť a flexibilitu finančnej správy ako celku. Tieto nároky spočívajú napr. vo vyžadovaní zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, v inštitúte preloženia a ukladania rozkazov a koncepcii disciplinárnej zodpovednosti. 

K definícii funkcie 

V záujme predídenia interpretačných nejasností sa explicitne zakotvuje, čo sa rozumie pod pojmom „funkcia“ na účely návrhu zákona. Ide o miesto vytvorené systemizáciou, ktorému je priradená určená náplň činnosti, spolu s konkrétnou pozíciou v rámci organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy (finančné riaditeľstvo, daňový úrad, colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy). Takto vytvorenú funkciu prezident finančnej správy následne zaraďuje do platovej triedy.

K definícii ozbrojeného PFS a neozbrojeného PFS

Navrhuje sa, aby osoby zaradené do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane boli označovaní ako ozbrojení PFS. Funkcie, pri ktorých sa vyžaduje pridelenie strelnej zbrane, budú určené interným aktom prezidenta finančnej správy. 

Z hľadiska osobitného systému sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS a podmienenia existencie tohto zabezpečenia práve statusom ozbrojeného PFS sa navrhuje, aby takýto príslušník ostal ozbrojeným PFS aj po tom, ako bol zaradený do funkcie bez zbrane, avšak len za predpokladu, že naďalej spĺňa všetky podmienky kladené na ozbrojeného PFS, vrátane zdravotnej, duševnej a telesnej spôsobilosti v súlade s návrhom zákona. Neozbrojený PFS je 

9

definovaný ako akýkoľvek iný PFS než ozbrojený PFS. Neozbrojeným PFS je však, v súlade s navrhovanými prechodnými ustanoveniami, tiež súčasný štátny zamestnanec, ktorý bude v súvislosti s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona ustanovený do funkcie so zbraňou a tento príslušník nespĺňa všetky podmienky na ustanovenie do funkcie so zbraňou alebo nesúhlasí s ustanovením do tejto funkcie. V súvislosti s prechodom štátnych zamestnancov finančnej správy do služobného pomeru PFS sa teda uprednostní ich už nadobudnutá odbornosť pred striktným vyžadovaním držania zbrane aj vo funkciách, pri ktorých sa zbraň do budúcna bude vyžadovať. Explicitne sa ustanovuje, že funkcia prezidenta je funkciou bez zbrane, čo však nevylučuje, že sa prezidentom môže stať aj ozbrojený PFS. 

K miestu výkonu štátnej služby

Navrhuje sa zakotviť miesto výkonu štátnej služby ako obec, časť obce alebo inak určené miesto, kde je PFS zaradený na výkon štátnej služby. Inak určeným miestom môže byť užšie aj širšie určenie, než obec alebo časť obce. V špecifických prípadoch, napr. pri výkone služby v kontrolnej mobilnej skupine alebo činnosti daňového kontrolóra návrh pripúšťa aj definovanie miesta výkonu ako územného obvodu colného alebo daňového úradu. Cieľom je zamedziť príliš úzkemu vymedzeniu miesta výkonu štátnej služby pri funkciách, v ktorých dochádza ku každodennému plneniu úloh štátnej služby na stanovenom území, ktoré je a priori definované širšie, než len obec, časť obce, prípadne budova finančnej správy. 

K § 73 

V personálnych otázkach rozhodujú príslušní nadriadení. Nadriadeným je minister alebo PFS ustanovený do riadiacej funkcie, ktorého minister za nadriadeného určí. Ustanovuje sa, že pravidlo o tom, kto je v predmetnej veci príslušný konať a rozhodnúť, je upravené v akte ministra. Ak predmetná vec v tomto akte upravená nie je, rozhoduje minister. Návrh explicitne zakotvuje, že minister deleguje personálnu právomoc prostredníctvom personálneho opatrenia. Predmetným aktom je preto personálne opatrenie ministra (o určení personálnej právomoci). 

K § 74 

Systemizácia je vládou SR schválené stanovenie počtu miest PFS a objem finančných prostriedkov potrebných na úhradu ich služobných príjmov. V tomto kroku zároveň dochádza k rozdeleniu miest na miesta určené ozbrojených a neozbrojených príslušníkov finančnej správy. Na základe systemizácie následne minister určí počet PFS zaradených do každej z platových tried, pričom celkový počet miest rozdelených do jednotlivých tried nesmie presiahnuť systemizáciou stanovený počet. Prezident finančnej správy s ohľadom na ministrovo zaradenie miest do platových tried rozdelí tieto miesta do jednotlivých orgány finančnej správy. Imanentným predpokladom obsadenia funkcie je skutočnosť, že funkcia je vytvorená, t. j. miesto bolo začlenené do organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy, a že je voľná. Voľnou funkciou je potrebné rozumieť funkciu, do ktorej v skúmanom momente nie je ustanovený žiaden PFS. Súčasne sa navrhuje ustanoviť výnimku z podmienky voľnej funkcie v prípade, ak sa má do tejto funkcie dočasne ustanoviť PFS na zastupovanie počas materskej alebo rodičovskej dovolenky podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. V takom prípade by boli v rovnakom momente vo funkcii ustanovený dvaja PFS (avšak len jeden z nich by funkciu reálne vykonával).

K § 75

Zakotvuje sa zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie PFS, zákaz zneužívania práv a povinností PFS a povinnosť konať v súlade s dobrými mravmi. 

10

K § 76 až 80

Navrhuje sa ustanoviť 3 druhy štátnej služby – prípravnú, stálu a dočasnú štátnu službu. 

Prípravná je určená pre PFS po prijatí do služobného pomeru, ak nebol PFS prijatý do dočasnej štátnej služby (spravidla na plnenie úloh experta) alebo ak nejde o opätovne prijatého PFS pri splnení zákonom určených podmienok. Prípravná štátna služba slúži na prípravu PFS na výkon stálej štátnej služby. Prebieha pod dohľadom školiteľa a trvá spravidla 2 roky.

Stála štátna služba nasleduje po úspešnom absolvovaní prípravnej štátnej služby a splnení ďalších podmienok kladených zákonom. PFS v stálej štátnej službe požíva vysokú mieru právnej ochrany z hľadiska možného ukončenia jeho služobného pomeru prepustením.

Dočasná štátna služba je určená pre plnenie úloh expertmi, pri ktorých sa spravidla predpokladá vyšší stupeň odbornosti. Navrhuje sa najdlhšia doba trvania dočasnej štátnej služby 5 rokov, možno ju však vykonávať aj opakovane. Celková doba trvania dočasnej štátnej služby by nemala byť obmedzená. Dočasná štátna služba zároveň môže slúžiť aj na vykonávanie funkcie prezidenta, viceprezidenta a riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy pri osobách pochádzajúcich mimo prostredia finančnej správy, duchovnej a pastoračnej činnosti, resp. na dočasné obsadenie funkcie PFS na materskej alebo rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. Súčasťou prípravnej a dočasnej štátnej služby (a voliteľnou súčasťou stálej štátnej služby opätovne prijatého PFS) je aj skúšobná doba. Skúšobná doba prebieha paralelne, v rámci trvania vyššie uvedených druhov štátnej služby a je ich súčasťou. 

K § 81 až 83

Navrhuje sa ustanoviť 2 základné kvalifikačné predpoklady na funkciu: 

a) Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená a je určený stupňom dosiahnutého vzdelania. Zároveň sa ustanovuje pre prezidenta možnosť v prípade, ak to považuje za potrebné, určiť pre konkrétne funkcie (na individuálnej báze alebo skupinovo) ako dodatočný predpoklad študijný odbor alebo zameranie štúdia. 

b) Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania je rovnako stanovený pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená. Navrhujú sa dva stupne – základné a odborné profesijné vzdelanie. Podrobnosti o priebehu a obsahu profesijného vzdelávania a skúšobný poriadok určí prezident finančnej správy interným aktom. 

Ustanovuje sa tiež možnosť prezidenta finančnej správy určiť dodatočné, zákonom bližšie nešpecifikované predpoklady na funkciu. V takom prípade by mal PFS k dispozícii 3 roky na splnenie tohto predpokladu. Zároveň návrh zákona berie na zreteľ funkcie, pri ktorých vyžadovanie kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania nemá opodstatnenie (napr. funkcie zaradené na osobnom úrade, ktorých opis činnosti nesúvisí s plnením úloh spojených s výberom cla a daní). Navrhuje sa, aby prezident finančnej správy mal možnosť interným aktom označiť funkcie (individuálne alebo ako skupiny funkcii s rovnakým opisom činnosti), na ktoré sa podmienka profesijného vzdelania vzťahovať nebude. 

K § 84 až 87

Návrh zakotvuje podmienky, ktoré musí uchádzač o funkciu PFS splniť. Pre výkon funkcie ozbrojeného PFS sa ustanovujú prísnejšie podmienky v porovnaní s neozbrojeným PFS. Pri obsadzovaní ozbrojeného PFS sa tiež vyžaduje štátne občianstvo SR a preukázanie telesnej spôsobilosti na funkciu so zbraňou. 

V záujme potlačenia prejavov korupcie sa zakotvuje, že prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod a zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených 

11

požitkov sa považuje za skutočnosti nedávajúce záruku na riadny výkon služby. Okrem posudzovania tejto podmienky pri prijatí do služobného pomeru musí PFS predmetnú podmienku neustále spĺňať počas celej doby trvania služobného pomeru. Na tieto účely a na preukázanie nepožívania omamných a psychotropných látok môže minister alebo prezident nariadiť psychofyziologické overenie pravdovravnosti PFS. 

Ozbrojený PFS, ako aj neozbrojený PFS musia byť na výkon štátnej služby okrem iného aj duševne spôsobilí. Ak sa obsadzuje funkcia bez zbrane, prezumuje sa splnenie duševnej spôsobilosti bez potreby jej preukazovania. Uchádzač o funkciu so zbraňou je povinný podrobiť sa preskúmaniu duševnej spôsobilosti. 

Prijímacie konanie sa realizuje prostredníctvom výberového konania. Upúšťa sa tak od koncepcie náboru, charakteristického pre prijímacie konanie do štátnej služby colníkov podľa predchádzajúcej úpravy. V závislosti od toho, či sa obsadzuje funkcia, na ktorú sa vyžadujú špecifické znalosti, sa v oznámení o výberovom konaní uvedie, či a aké odborné znalosti budú v prijímacom konaní overované. Po určení záväzného poradia uchádzačov služobný úrad pristúpi k overovaniu ostatných predpokladov pre prijatie na funkciu (telesná, duševná, zdravotná spôsobilosť a pod.) Z hľadiska efektivity výberového procesu sa tieto kritériá posudzujú len vo vzťahu k najvyššie umiestnenému uchádzačovi, pričom ak tento čo i len jedno z nich nesplní, je z prijímacieho konania vylúčený a jeho miesto vo výberovom procese zaujme ďalší úspešný uchádzač podľa poradia. 

K § 88 a 89

Služobný pomer vzniká na základe rozhodnutia o vzniku služobného pomeru dňom určeným v rozhodnutí za podmienky zloženia služobnej prísahy v tento deň. Rozhodnutie má preto konštitutívne účinky až po pristúpení ďalšej právnej skutočnosti (zloženia služobnej prísahy). 

Prípadné nezloženie služobnej prísahy alebo zloženie s výhradou ex lege znamená, že služobný pomer PFS nevznikne. 

Ak je do funkcie prezidenta finančnej správy, viceprezidenta finančnej správy alebo riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy určený občan, ktorý bezprostredne pred ustanovením do funkcie nebol PFS v služobnom pomere podľa návrhu zákona, navrhuje sa, aby služobný pomer vznikol dňom určeným v rozhodnutí ministra financií o ustanovení dotknutej osoby do funkcie prezidenta alebo viceprezidenta finančnej správy. Podmienka zloženia služobnej prísahy tým nie je dotknutá.

K § 90

Ustanovuje sa povinnosť služobného úradu viesť osobný spis PFS, ktorý obsahuje všetky písomností týkajúce sa PFS vrátane fotografie a jeho služobného pomeru. Skartáciu možno vykonať najskôr po 50 rokoch od skončenia služobného pomeru dotknutého PFS. Zároveň sa ustanovuje možnosť elektronického vedenia údajov vo veciach služobného pomeru.

K § 91

Na účely preukazovania príslušnosti PFS k finančnej správe sa navrhuje, aby mal každý PFS od vzniku služobného pomeru služobný preukaz a služobný odznak. Podrobnosti o preukazovaní príslušnosti upravuje § 36 návrhu zákona.

12

K § 92

V záujme dodržiavania princípu nestrannosti a eliminovania hrozby uprednostňovania osobného záujmu pred verejným záujmom sa zakotvuje zákaz priamej podriadenosti resp. nadriadenosti PFS, ktorí sú si vzájomne blízkymi osobami. Rovnako sa navrhuje vylúčiť aj pokladničnú alebo účtovnú kontrolu PFS svojimi blízkymi osobami. 

K § 93

Všeobecné pravidlo ustanovuje, že PFS vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate. Rovnošata však bude nielen identifikovať jej nositeľa ako PFS, ale zároveň bude rozlišovať, či ide o ozbrojeného PFS alebo neozbrojeného PFS. Vzhľadom na osobitný charakter niektorých činností v rámci finančnej správy (PFS zaradený na Kriminálnom úrade finančnej správy, pracovníci vykonávajúci kancelárske činnosti a pod.) sa však zároveň navrhuje, aby prezident mohol interným aktom určiť funkcie (individuálne alebo ako skupiny funkcií), pri ktorých sa štátna služba vykonáva v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom. Uvedené rozdelenie má ďalej vplyv na nárok na naturálne náležitosti a nárok na peňažný príspevok (pozri § 203 návrhu zákona). 

K § 94 až 100

Na rozdiel od služobnej rovnošaty sa navrhuje, aby hodnosť prináležala len ozbrojenému PFS, pričom sa ustanovujú 3 kategórie hodnosti (práporčícka, dôstojnícka a generálska hodnosť). Kariérny rast ozbrojeného PFS sa realizuje aj prostredníctvom povyšovania do hodnosti. Predpokladom je ustanovenie do funkcie, pre ktorú je plánovaná hodnosť vyššia než je hodnosť, akú v skúmanom momente PFS má. Zároveň musí uplynúť doba výsluhy rokov v hodnosti a ozbrojený PFS spĺňa kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania. Vyššie uvedené podmienky je potrebné splniť kumulatívne. Najvyššie dosiahnuteľné hodnosti pre jednotlivé funkcie určí minister. Do hodnosti povyšuje (príslušný) nadriadený. Výnimku predstavuje povýšenie PFS do hodnosti generála. Vzhľadom na dikciu Ústavy SR generálov vymenúva prezident SR. Berúc do úvahy uvedené sa ustanovuje, že návrh na vymenovanie ozbrojeného PFS do hodnosti generála predkladá prezidentovi SR vláda SR. 

Zakotvuje sa aj inštitút prepožičiavania hodnosti, ktorý umožňuje ozbrojenému PFS dočasne prepožičať hodnosť vyššiu než je hodnosť, do ktorej bol vymenovaný alebo povýšený. Podmienkou je postavenie vyplývajúce z aktuálnej funkcie PFS, napr. ak bol ustanovený do niektorej z riadiacich funkcií. Takémuto PFS však patrí hodnostný príplatok len v takej výške, aká mu patrila pred prepožičaním vyššej hodnosti. 

K § 101 až 104

Navrhuje sa zakotviť služobné hodnotenie ako významný inštitút pre konanie a rozhodovanie vo veciach služobného pomeru PFS. Služobné hodnotenie sa vykonáva periodicky raz za rok, resp. pred skončením prípravnej štátnej služby, po uplynutí skúšobnej doby, pri žiadosti o zaradenie do stálej štátnej služby z dočasnej štátnej služby, alebo ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti PFS na výkon funkcie. Proti schválenému služobnému hodnoteniu je možné podať odvolanie. 

K § 105

Upravuje sa ustanovenie do funkcie a odvolanie z nej. Platí, že do funkcie možno PFS ustanoviť, ak je voľná. Výnimku predstavuje obsadenie funkcie, do ktorej je ustanovený príslušník finančnej správy, ktorý je na materskej alebo rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. Ustanovujú sa podmienky, za ktorých možno PFS ustanoviť do funkcie s prihliadnutím na osobitosti funkcie bez zbrane, funkcie so zbraňou a riadiacej funkcie. 

13

Špecifikuje sa, kto ustanovuje do funkcie (a z tejto funkcie odvoláva) PFS, prezidenta, viceprezidenta, riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy, riaditeľa colného úradu, riaditeľa daňového úradu  a duchovného finančnej správy. Navrhuje sa, aby možnosť odvolať PFS z riadiacej funkcie aj bez uvedenia dôvodu bola daná len ministrovi, pričom toto oprávnenie bude môcť uplatniť len voči prezidentovi finančnej správy alebo viceprezidentovi  finančnej správy. 

K § 106

Ozbrojený PFS, môže byť ministrom určený za vyšetrovateľa po splnení ďalších podmienok kladených na vyšetrovateľa v § 106 návrhu zákona. Určenie za vyšetrovateľa nemožno stotožňovať s ustanovením do funkcie. Základným predpokladom určenia za vyšetrovateľa je, popri požiadavke zodpovedajúceho vzdelania, predchádzajúci výkon čakateľskej praxe a absolvovanie záverečnej vyšetrovateľskej skúšky. 

K § 107

Rozdiel medzi prevedením a preložením spočíva v tom, že pri prevedení dochádza k zmene funkcie v rovnakom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy, zatiaľ čo pri preložení dochádza k zmene miesta výkonu štátnej služby, alebo orgánu finančnej správy (alebo oboje). Prednosť má prevedenie, ako miernejší zásah do výkonu štátnej služby PFS v porovnaní s preložením, ktoré predstavuje prostriedok ultima ratio v prípade, ak nie je voľná funkcia, na ktorú by mohol byť PFS prevedený. Zákon taxatívne stanovuje situácie, za ktorých môže dôjsť k prevedeniu alebo preloženiu. 

Inštitút preloženia a prevedenia sa navrhuje aplikovať aj na ozbrojeného PFS ustanoveného do funkcie so zbraňou, ktorý sa dobrovoľne rozhodne vykonávať štátnu službu ako neozbrojený PFS. S týmto postupom je spojené vystúpenie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Podmienkou je žiadosť resp. výslovný súhlas PFS stať sa neozbrojeným PFS.

Neozbrojený PFS sa podľa návrhu môže stať ozbrojeným PFS rovnako len s jeho výslovným súhlasom a za splnenia podmienok kladených na ozbrojeného PFS (zdravotná, duševná a telesná spôsobilosť) a takéto preloženie alebo prevelenie je spojené so zmenou systému sociálneho zabezpečenia vzťahujúceho sa na jeho osobu (podmienkou je vstup do systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z.). 

Z predchádzajúcej úpravy sa recipuje možnosť preložiť PFS vykonávajúceho daňový dozor do územného obvodu colného úradu, ktorý susedí s územným obvodom jeho pôvodného colného úradu. Navrhovanou úpravou sa zamedzuje vytvorenie nežiadúcich lokálnych väzieb PFS a hospodárskych subjektov pri výkone daňového dozoru v daňových skladoch. 

V súlade s pravidlom, podľa ktorého ozbrojený PFS ostáva ozbrojeným aj po ustanovení do funkcie bez zbrane sa navrhuje zakotviť, že takýto ozbrojený PFS na funkcii bez zbrane môže (výhradne len z jeho vlastnej vôle) požiadať o transformovanie na neozbrojeného PFS. Takýto PFS sa do rovnakej funkcie ustanoví nanovo, nedochádza totiž k faktickej zmene funkcie, je však potrebné vydať o tejto zmene rozhodnutie, keďže sú s ním spojené konštitutívne účinky zásadného významu, jednak ako aj z hľadiska modifikácií práv a povinností vyplývajúcich priamo zo služobného pomeru, tak aj z hľadiska sociálneho poistenia, resp. zabezpečenia dotknutého PFS. 

14

Ustanovuje sa tiež, že ozbrojený PFS môže, na rozdiel od neozbrojeného PFS, byť na časovo ohraničené obdobie prevelený aj bez jeho súhlasu, a to dokonca aj do iného miesta výkonu štátnej služby. 

K § 108

Upravuje sa ustanovenie PFS ako neozbrojeného PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“ rozhodnutím. Uvedené má vplyv na systém sociálneho zabezpečenia dotknutého PFS a preto je takáto zmena služobného pomeru viazaná výlučne na jeho vlastnú žiadosť alebo na jeho písomný súhlas. 

K § 109

Po vzore predchádzajúcej úpravy štátnej služby colníkov sa zakotvuje inštitút prevelenia určený výlučne pre ozbrojeného PFS aj bez jeho súhlasu a zo zákonom stanoveného dôvodu – ochrany života a práv iných osôb alebo naliehavej potreby zabezpečiť výkon štátnej služby. 

 

K § 110 a 111

Zakotvuje sa úprava inštitútu služobnej cesty. Služobnou cestou je vyslanie PFS do iného miesta výkonu štátnej služby než je miesto výkonu štátnej služby určené v služobnej zmluve. K miestu výkonu štátnej služby pozri § 71 ods. 11 návrhu zákona.

K § 112

Upravuje sa zastupovanie a výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie. Rozdiel medzi uvedenými inštitútmi spočíva v tom, že kým zastupovanie je určené na plnenie úloh štátnej správy spojených s riadiacou funkciou počas dočasnej neprítomnosti PFS, ktorý je do riadiacej funkcie ustanovený (napr. zo zdravotných dôvodov), výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, ako už z názvu vyplýva, predstavuje plnenie úloh štátnej služby vo funkcii, v ktorej prechodne nie je ustanovený žiadny iný PFS.

K § 113 až 116

Navrhujú sa po vzore predchádzajúcej úpravy štátnej služby colníkov ustanoviť tri druhy zálohy – činná záloha, záloha pre prechodne nezaradených PFS a neplatená záloha. Činná záloha je určená pre PFS, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí. Záloha pre prechodne nezaradených PFS je jedným z inštitútov garantujúcich stabilitu služobného pomeru PFS v situáciách, kedy nie je možné PFS ustanoviť do funkcie (konkrétne dôvody pre zaradenie do takejto zálohy sa taxatívne uvádzajú v § 115 návrhu zákona). Inštitút zálohy pre prechodne nezaradených PFS môže služobný úrad využiť len vtedy, ak neprichádza do úvahy prevedenie alebo preloženie dotknutého PFS podľa § 107 návrhu zákona. 

K § 117

Navrhuje sa, aby nadriadený mal možnosť PFS dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby pri podozrení z porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a najmä pri podozrení zo spáchania úmyselného trestného činu. Cieľom je vylúčiť takúto osobu z výkonu služobných činností dovtedy, kým sa nevylúči alebo nepotvrdí podozrenie podľa prvej vety. Pozastavený je len výkon služby, pričom služobný pomer takéhoto PFS trvá naďalej, čím sa deklaruje rešpektovanie princípu prezumpcie neviny a stability služobného pomeru. Pozastavenie je časovo obmedzené na nevyhnutne potrebný čas, najviac na dobu dvoch rokov. Ak je však PFS 

15

trestne stíhaný pre úmyselný trestný čin, môže minister rozhodnúť o predĺžení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby aj nad tento rámec, a to až do skončenia trestného stíhania. 

K § 118 až 136

Služobná disciplína PFS je definovaná plnením služobných povinností a dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj interných predpisov, ak bol s nimi PFS oboznámený. Navrhuje sa, aby jedným z takýchto interných predpisov bol aj Etický kódex PFS.

Neozbrojený PFS dostáva od nadriadeného pokyny príkazom, zatiaľ čo ozbrojený PFS ich dostáva vo forme rozkazu. Dôležitým rozdielom v uvedených inštitútoch spočíva v tom, že neozbrojený PFS môže splnenie príkazu odmietnuť, ak sa domnieva, že príkaz je v rozpore so zákonom, zatiaľ čo ozbrojený príslušník môže upozorniť nadriadeného, že rozkaz je v rozpore so zákonom, no je povinný aj takýto rozkaz splniť, ak mu ho nadriadený potvrdí a zároveň hrozí nebezpečenstvo z omeškania. PFS je však povinný odoprieť splnenie rozkazu alebo príkazu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin. 

Ustanovuje sa, že PFS nesmie vykonávať inú zárobkovú činnosť. Výnimky sú uvedené v § 119 ods. 10 návrhu zákona a nie je možné ich ďalej rozširovať. Správa majetku a nakladanie s ním je zákonom výslovne umožnená.

Zakotvuje sa úprava psychologického vyšetrenia PFS. Osobitne sa posudzuje spôsobilosť vykonávať funkciu so zbraňou.

V súlade so zvyšovaným nárokov na PFS sa navrhuje ustanoviť dva nové inštitúty slúžiace na zisťovanie spoľahlivosti a dodržiavania služobnej disciplíny PFS:

a) Previerka spoľahlivosti predstavuje komplexné preverenie PFS formou dotazníka a pohovoru po predchádzajúcich indikáciách z operatívnej alebo inej činnosti útvarov finančnej správy a v prípade potreby aj psycho fyziologického overenia pravdovravnosti. Navrhuje sa, aby jedinými osobami oprávnenými takúto previerku nariadiť, boli minister a prezident finančnej správy. Závery z previerky spoľahlivosti môžu byť dôvodom na prepustenie PFS zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 1 písm. r) návrhu zákona. 

b) Previerka dodržiavania služobnej disciplíny predstavuje prostriedok kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov a pokynov PFS. V rámci previerky sa navodí situácia, pri ktorej sa predpokladá konkrétny postup PFS a sleduje sa, či ho preverovaný PFS dodrží. Na tento účel môže poverený PFS požiadať o súčinnosť tretiu osobu (napr. predavača, prepravcu, deklaranta a pod.). Previerka sa vykonáva s použitím obrazového a zvukového záznamu a rovnako, ako pri previerke spoľahlivosti, aj závery z previerky dodržiavania služobnej disciplíny môžu byť podkladom pre prepustenie PFS zo služobného pomeru.

K majetkovému priznaniu

Zakotvuje sa povinnosť predkladať majetkové priznanie na predpísanom tlačive a to pri vzniku služobného pomeru, periodicky raz ročne a kedykoľvek aj v priebehu roka, ak tak určí minister vo vzťahu k dotknutému PFS. Nepodanie majetkového priznania v lehotách ustanovených návrhom zákona, uvedenie nesprávnych resp. nepravdivých údajov, a nepreukázanie skutočností uvedených v majetkovom priznaní zakladá porušenie služobnej disciplíny.

K disciplinárnej právomoci

Vzhľadom na vnútorne jednotný a ucelený systém služobného pomeru PFS oddelený od iných služobných pomerov a od výkonu štátnej služby podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe 

16

v znení neskorších predpisov sa navrhuje v návrhu zákona zakotviť samostatnú úpravu disciplinárnej zodpovednosti, ktorá zahŕňa disciplinárne odmeny, disciplinárne opatrenia ukladané za disciplinárne previnenia, a výčitku. Navrhuje sa tiež, aby boli PFS vyňatí z pôsobnosti všeobecného predpisu o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Skutky, ktoré naplnia znaky skutkovej podstaty priestupku tak budú prejednávané nadriadeným a bude za ne možné uložiť jedno alebo viac disciplinárnych opatrení v súlade so zásadami ukladania disciplinárnych opatrení stanovenými v návrhu zákona. Vyňatie PFS z pôsobnosti zákona o priestupkoch, rovnako ako pri iných služobných pomeroch, neznamená zmiernenie deliktuálnej zodpovednosti PFS. Práve naopak, disciplinárne opatrenie ukladané nadriadeným môže predstavovať závažnejšiu formu sankcie v porovnaní s všeobecnou úpravou sankcií za priestupok podľa priestupkového zákona. Na účely kontroly riadneho sankcionovania PFS za spáchané priestupky sa ustanovuje povinnosť nadriadeného informovať poškodeného a navrhovateľa (napr. policajný orgán) o spôsobe vybavenia priestupku, ak o to požiadajú. Rovnako sa ustanovuje aj oprávnenie poškodeného a navrhovateľa požiadať o preskúmanie vybavenia priestupku vyššieho nadriadeného.

K § 137 až 143

Ustanovuje sa všeobecná dĺžka základného času služby v týždni, ktorá je 40 hodín, resp. 38 hodín, ak je základný čas služby počas kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne. Zakotvuje sa možnosť nadriadeného určiť pružný čas služby, pričom má na výber z pružného denného, pružného týždenného a pružného mesačného času. Povinnosťou PFS je v takom prípade odpracovať fixnú zložku času služby, ktorú nadriadený určí spolu s pružným časom služby a to v rozsahu minimálne 5 hodín počas každého dňa služby. Navrhuje sa zaviesť inštitút služobnej pohotovosti v prípade dôležitého záujmu štátnej služby. Služobnú pohotovosť môže nariadiť nadriadený len písomne v nevyhnutných prípadoch a za podmienok upravených v § 143 návrhu zákona. 

K § 144 až 152

Zakotvuje sa dovolenka (na zotavenie) v trvaní 6 týždňov pre všetkých PFS bez ohľadu na vek, odpracované roky v služobnom pomere podľa návrhu zákona a status ozbrojeného alebo neozbrojeného PFS. Návrh taxatívne vymenúva doby rozhodné pre vznik nároku na dovolenku (napr. prehlbovanie kvalifikácie, dovolenka, náhradné voľno a pod.) Nárok na ďalší týždeň dovolenky (dodatková dovolenka) má PFS, ktorý vykonáva štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. 

K § 153 až 157

Navrhuje sa zaviesť služobné voľno v prípade prekážok v štátnej službe. Návrh zákona delí prekážky na tri kategórie – prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, dôležité osobné prekážky a dôležité študijné prekážky. 

K prekážkam v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu

Ide najmä o výkon verejných funkcií alebo občianskych povinností. Ak je daný dôvod všeobecného záujmu, dotknutý PFS má nárok na služobný plat. To však neplatí, ak mu bola poskytnutá iná náhrada (napr. svedočné v konaní pred súdom). 

K dôležitým osobným prekážkam v štátnej službe

Navrhuje sa špecifikovať dôvody, ako aj čas trvania dôležitých osobných prekážok v štátnej službe. Návrh zároveň určuje, v ktorých situáciách a počas akej doby má PFS nárok na služobný plat. 

17

Osobitne sa upravujú dôvody na poskytnutie služobného voľna bez nároku na služobný plat. Takými sú napr. prerušenie dopravy, ktorú PFS využíva na prepravu do zamestnania, účasť na konaní pred súdom, ak sa toto konanie uskutočňuje na podnet alebo pre zavinenie dotknutého PFS a pod.

K § 158 až 183

Ustanovujú sa zložky služobného príjmu. Služobný príjem je príjem, ktorý PFS dostáva za výkon štátnej služby. Jeho súčasťou sú:

Služobný plat resp. osobný plat

Súčasti služobného platu sú taxatívne uvedené v § 159 ods. 1 návrhu zákona. Základnou súčasťou služobného platu je funkčný plat, určený v závislosti od platovej triedy, do ktorej je zaradená funkcia, do ktorej je dotknutý PFS ustanovený. Platové triedy a opisy najnáročnejších činností v nich vykonávaných sú upravené v prílohe č. 3 návrhu zákona.

Prídavok za výsluhu rokov patrí podľa návrhu zákona všetkým PFS v závislosti od počtu rokov započítateľnej odbornej praxe. Návrh zákona zároveň ustanovuje, ktoré doby sa do takejto praxe započítavajú. 

Hodnostný príplatok ako ďalšia súčasť služobného platu patrí len ozbrojeným PFS, pretože len týmto je priznaná hodnosť podľa § 94 návrhu zákona. 

Navrhuje sa ustanoviť osobitný príplatok určený obom kategóriám PFS na účely zohľadnenia rozdielneho stupňa náročnosti štátnej služby. Zakotvuje sa splnomocňovacie ustanovenie pre prezidenta finančnej správy na úpravu podrobností o určení konkrétnych funkcií, ktoré budú spojené s priznaním osobitného príplatku a tiež na úpravu podrobností o určení výšky osobitného príplatku pre PFS. 

Ustanovujú sa ďalšie príplatky podľa § 165 až 173 návrhu zákona, ktoré, ak sú PFS priznané, sú súčasťou jeho služobného platu vo výške, aká je stanovená návrhom zákona, alebo, ak je predmetný príplatok v návrhu zakotvený prostredníctvom hornej a dolnej hranice, vo výške, akú určí príslušný nadriadený v intenciách tohto rozpätia. 

Ekvivalentom služobného platu je osobný plat, ktorý, ak je PFS priznaný, nahradí všetky vyššie uvedené súčasti funkčného platu a na účely určenia výšky služobného príjmu vystupuje ako služobný plat. Osobný plat je určený len na ohodnotenie PFS počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh. 

Príplatky podľa § 158 ods. 1 písm. b) až e)

Zakotvujú sa príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatok za štátnu službu vo sviatok ako ďalšie zložky služobného príjmu popri služobnom plate a odmene. Ide o štandardné zložky platového ohodnotenia kompenzujúce PFS osobitné časové podmienky výkonu štátnej služby. 

Odmena

Odmena nie je na rozdiel od predchádzajúcich zložiek služobného príjmu nárokovateľná. Je v dispozícii nadriadeného určiť PFS v jeho riadiacej pôsobnosti odmenu a jej výšku. 

18

Nad rámec služobného príjmu sa navrhuje priznať PFS peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť mimo čas výkonu štátnej služby vo výške stanovenej podľa § 179 ods. 1 návrhu zákona. 

K § 184 až 208

K náhrade výdavkov

Zakotvuje sa nárok na náhradu výdavkov PFS, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh. Náhrady podľa návrhu zákona majú len subsidiárny charakter a povinnosť uhradiť ich služobnému úradu vzniká len v tom prípade, ak tieto neboli uhradené iným subjektom (právnickou alebo fyzickou osobou alebo medzinárodnou organizáciou). Návrhom zákona sa špecifikuje okruh situácií, v ktorých (ak došlo k plneniu služobných úloh) má PFS nárok na náhradu výdavkov. Kritériá na ich priznanie a výšku, v ktorej sa poskytujú, návrh zákona upravuje v § 184 až 202 návrhu zákona.

Pri úprave stravného pri tuzemskej služobnej ceste návrh zákona odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Pri zahraničnej služobnej ceste je sa na rozdiel od tuzemskej služobnej cesty uplatní zákon č. 283/2002 Z. z. len subsidiárne, t. j. ak návrh zákona neobsahuje vlastnú úpravu. Vznik nároku na stravné a posudzovanie doby trvania zahraničnej služobnej cesty sú upravené priamo v návrhu zákona v § 196 návrhu zákona.

K naturálnym náležitostiam a k príspevku na ošatenie

Paragraf 93 návrhu zákona zakotvuje všeobecné pravidlo, že PFS vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate. Výnimky (štátna služba v občianskom odeve a štátna služba v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom) určí prezident vnútorným predpisom. Návrh zákona však zároveň zakotvuje, že ozbrojený PFS môže vykonávať štátnu službu len v služobnej rovnošate (určenej pre ozbrojeného PFS) alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom a neozbrojený PFS len v služobnej rovnošate (určenej pre neozbrojeného PFS) alebo v občianskom odeve. Vzhľadom na povinnosť nosenia služobnej rovnošaty zakotvenú zákonom sa navrhuje, aby mal PFS nárok na poskytnutie a obnovu príslušnej rovnošaty a jej súčastí. Rovnaký prístup zákonodarca zvolil pri predchádzajúcej úprave štátnej služby colníkov a iných služobných pomerov, v ktorých sa štátna služba tiež vykonáva primárne v služobnej rovnošate (policajti, hasiči, vojaci a pod.). Vzhľadom na potrebu zachovania jednotnosti služobného pomeru PFS a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu ku všetkým PFS sa navrhuje, aby aj tí PFS, ktorých funkcie prezident vnútorným predpisom určí ako funkcie, v ktorých sa štátna služba vykonáva v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, mali nárok na peňažný príspevok na ošatenie ako ekvivalent naturálnych náležitostí. 

Nárok na naturálne náležitosti alebo peňažný príspevok PFS prvý raz vznikne vznikom služobného pomeru. PFS vykonávajúci štátnu službu v služobnej rovnošate má ku vzniku služobného pomeru nárok na služobnú rovnošatu a jej súčasti. Neozbrojený PFS vykonávajúci štátnu službu výlučne v občianskom odeve má nárok na 15% hodnoty služobnej rovnošaty (určenej pre neozbrojeného PFS), pričom táto hodnota bude stanovená podzákonným právnym aktom, ktorý vydá Ministerstvo financií SR. Ak ozbrojený PFS vykonáva alebo má vykonávať štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, bude mu pridelená služobná rovnošata a všetky jej súčasti spolu s peňažným príspevkom vo výške 15 % hodnoty rovnošaty (určenej pre ozbrojeného PFS). 

19

Špeciálna úprava sa navrhuje vo vzťahu k PFS, ak ide o ženy. Príslušníčkam finančnej správy sa navrhuje priznať pri vzniku služobného pomeru okrem vyššie uvedeného aj 30 % hodnoty príslušnej služobnej rovnošaty v peniazoch, resp. 15 %, ak vykonávajú štátnu službu striedavo s občianskym odevom.

Ustanovuje sa, aby nárok na úplnú obnovu príslušnej služobnej rovnošaty získal PFS po 2,5 roku trvania služobného pomeru, priebežne sa mu preto po uplynutí jedného kalendárneho roku prizná nárok na obnovu 40 % služobnej rovnošaty. Obnova rovnošaty sa realizuje formou nepeňažného plnenia (napríklad pridelením bodovacej hodnoty, ktoré môže PFS zameniť vo výstrojnom sklade za jednotlivé súčasti služobnej rovnošaty). Osobitná úprava sa navrhuje pre nárok na obnovu služobnej rovnošaty a pre príspevok na ošatenie ak ide o PFS - ženy vykonávajúce štátnu službu v služobnej rovnošate, PFS vykonávajúcich štátnu službu striedavo v občianskom odeve a PFS vykonávajúcich štátnu službu výlučne v občianskom odeve.

Účelom poskytovania naturálnych náležitostí a peňažného príspevku na ošatenie je finančná participácia služobného úradu na nákladoch spojených so zaodením PFS pri výkone štátnej služby. Nárok na nevyčerpanú náhradu naturálnych náležitostí preto zaniká právoplatnosťou rozhodnutia o skončení služobného pomeru dotknutého PFS. 

K § 209 až 212

Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 zaručuje, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Navrhovaná právna úprava reflektuje tieto ústavou zaručené práva a preto sa za účelom zabezpečenia starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej služby vymedzujú povinnosti tak pre služobný úrad ako aj príslušníkov finančnej správy. Kontrolnú činnosť nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby vykonáva príslušný odborový orgán a činnosť štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva príslušný orgán dozoru služobnému úradu podľa osobitného predpisu (napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi., zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce).

K § 213 

Podmienky na riadny a bezpečný výkon štátnej služby patria medzi základné prvky starostlivosti o príslušníkov finančnej správy. Návrh zákona demonštratívne ustanovuje povinnosti pre služobný úrad smerujúce k vytváraniu pracovných, vzdelávacích, zdravotných, sociálnych a ďalších podmienok na riadny výkon štátnej služby.

K § 214 až 218 

Vzhľadom na dôležitosť  odborného rastu a vzdelávania príslušníkov finančnej správy počas trvania ich služobného pomeru, im služobný úrad na účely získavania, zvyšovania alebo prehlbovania ich kvalifikácie v súlade s potrebami finančnej správy zabezpečuje profesijné a iné odborné vzdelávanie a zároveň ich vysiela na odborné vzdelávanie do škôl alebo iných vzdelávacích zariadení. Z dôvodu, že služobný úrad vynaloží na získanie a zvyšovanie kvalifikácie značné finančné prostriedky, príslušník finančnej správy je povinný zotrvať v služobnom pomere po určitú dobu; v opačnom prípade je príslušník finančnej správy povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Túto povinnosť má aj príslušník finančne správy, ak štúdium neskončil a nezískal kvalifikáciu alebo si nezvýšil kvalifikáciu. V prípade skončenia služobného pomeru prepustením z organizačných dôvodov alebo zdravotných dôvodov nevzniká povinnosť úhrady vynaložených nákladov na vzdelávanie. 

20

Nadriadený, ktorý rozhoduje o skončení služobného pomeru je zároveň oprávnený rozhodovať aj o znížení alebo odpustení nákladov na vzdelávanie.

K § 219

Vo vzťahu k úprave zdravotnej starostlivosti o príslušníkov finančnej správy sa odkazuje na osobitnú právnu úpravu.

K § 220

V rámci starostlivosti o príslušníkov finančnej správy má nezastupiteľné miesto preventívna rehabilitácia, ktorej účelom je celková regenerácia ľudského organizmu a poskytuje sa formou liečebno-preventívnej starostlivosti, výkonu fyzickej práce v prospech služobného úradu alebo aktívneho odpočinku. V navrhovanom znení sa zakotvujú aj prípady, keď sa preventívna rehabilitácia neposkytuje. Zároveň sa ministerstvo financií splnomocňuje na vydanie vykonávacieho predpisu upravujúceho bližšie podrobnosti týkajúce sa preventívnej rehabilitácie.

K § 221 až 225 

Ústava Slovenskej republiky v čl. 38 zaručuje, že ženy majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné podmienky; čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky ďalej ustanovuje, že žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. 

Navrhované ustanovenia zabezpečujú osobitné podmienky pre výkon štátnej služby tehotnej príslušníčky finančnej správy, príslušníčky finančnej správy starajúcej sa o dieťa do zákonom stanoveného veku, dojčiacej príslušníčky finančnej správy a osamelého príslušníka finančnej správy trvale starajúceho sa aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov, na ktoré je povinný príslušný nadriadený prihliadať.

Predmetnými ustanoveniami sa transponuje smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.

K § 226 až 229 

Materská dovolenka je ospravedlnená absencia príslušníčky finančnej správy a osamelej príslušníčky finančnej správy v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu stanovenom zákonom. Aj príslušník finančnej správy má nárok na čerpanie rodičovskej dovolenky, ak sa stará o narodené dieťa, a to v rovnakom rozsahu. Inštitút rodičovskej dovolenky zabezpečuje príslušníkovi finančnej správy alebo príslušníčke finančnej správy prehĺbenú starostlivosť o dieťa, ak o túto rodičovskú dovolenku písomne požiadali. Zákon pamätá aj na prípady, keď nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy, ktorí sa starajú o dieťa zverené im v rámci náhradnej osobnej starostlivosti s možnosťou neskoršieho osvojenia, v pestúnskej starostlivosti alebo o dieťa, ktorého matka zomrela. Navrhovaná právna úprava podrobne ustanovuje rozsah poskytovania a čerpania obidvoch inštitútov dovolenky, spôsob ustanovovania príslušníčky alebo príslušníka finančnej správy po skončení rodičovskej dovolenky a zároveň sa zakotvuje oznamovacia povinnosť týkajúca sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

21

V § 228 navrhovaného zákona sa ustanovujú také životné situácie, s ktorými je nevyhnutne spojená modifikácia rozsahu nároku na poskytnutie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

Príslušníčka finančnej správy a príslušník finančnej správy majú právny nárok na čerpanie dovolenky na zotavenie, tak aby bezprostredne nadväzovala na skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. 

 

K § 230 

V súlade s rešpektovaním osobitného postavenia príslušníčok finančnej správy z titulu ich materstva, sa v navrhovaných ustanoveniach upravuje  rozsah prestávok na dojčenie s tým, že tieto prestávky sa započítavajú do doby výkonu štátnej služby a prislúcha za ne služobný plat.

K § 231 

Zakotvuje sa legálna definícia osamelých príslušníkov finančnej správy.

K § 232 

V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje všeobecná preventívna povinnosť zaťažujúca ako služobný úrad, tak aj príslušníka finančnej správy. Služobný úrad je povinný vytvárať riadne podmienky pre výkon štátnej služby tak, aby nebol ohrozený život, zdravie a majetok a vykonať opatrenia na odstránenie prípadných zistených nedostatkov. Príslušník finančnej správy je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku ani k bezdôvodnému obohateniu a zároveň sa mu ukladá informačná a zakročovacia povinnosť.

K § 233 a 234 

Zodpovednosť príslušníka finančnej správy je založená na subjektívnom princípe (ak nejde o škodu na zverených hodnotách, ktorú je príslušník finančnej správy povinný vyúčtovať), kedy sa vyžaduje existencia zavinenia. Dôkazné bremeno preukázania zavinenia príslušníkovi finančnej správy znáša služobný úrad.

V navrhovanom ustanovení § 234 sa vylučuje zodpovednosť príslušníka finančnej správy za škodu, ak ju spôsobí v duševnej poruche, v dôsledku ktorej nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, okrem taxatívne uvedených prípadov, keď sa do takéhoto stavu priviedol vlastnou vinou, kedy zodpovedá za vzniknutú škodu v plnom rozsahu.

K § 235

V navrhovanom ustanovení je upravená zodpovednosť príslušníka finančnej správy, ktorú spôsobil porušením všeobecnej preventívnej povinnosti a informačnej povinnosti a úmyselným konaním proti dobrým mravom.

K § 236 

Vymedzujú sa prípady, keď príslušník finančnej správy nezodpovedá za škodu.

K § 237

Navrhuje sa ustanoviť osobitnú zodpovednosť príslušníka finančnej správy za zverenú hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať. Táto zodpovednosť je podmienená zverením písomnou formou. Osobitná zodpovednosť príslušníka finančnej správy za stratu výzbroje a iných predmetov sa zakladá na písomnom potvrdení o ich prevzatí. Na vznik tejto zodpovednosti sa nemusí zo strany služobného úradu preukazovať 

22

zavinenie, t. j. ide o objektívnu zodpovednosť. Jediným liberačným dôvodom je predloženie dôkazu, že príslušník finančnej správy škodu nespôsobil.

K § 238 až 244 

Z hľadiska spôsobu náhrady škody sa podľa navrhovanej právnej úpravy uprednostňuje náhrada skutočnej škody v peniazoch; po dohode s nadriadeným je možná aj tzv. naturálna náhrada, t. j. odstránenie škody uvedením do pôvodného stavu. Náhrada škody má zabezpečiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.  

Navrhuje sa obmedziť výšku náhrady škody u príslušníka finančnej správy trojnásobkom služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na prípady osobitnej zodpovednosti a ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok a prípravkov. 

Pri nedbanlivostnom spôsobení škody je možné výšku náhrady škody určiť aj nižšou sumou ako je skutočná škoda, resp. ako je trojnásobok služobného platu príslušníka finančnej správy. Ak ide o prípady osobitnej zodpovednosti a ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán a v prípade, že ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd. Zároveň sa ustanovuje, že pri nedbanlivostnom spôsobení škody príslušníkom finančnej správy pri dopravnej nehode, ju možno odpustiť a to v odôvodnených prípadoch alebo ak ide o prvé zavinenie vodiča.

V navrhovanom zákone sa ustanovuje povinnosť, že služobný úrad je vždy povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu príslušník finančnej správy zodpovedá.

V aplikačnej praxi dochádza k prípadom, keď škoda je spôsobená nielen príslušníkom finančnej správy ale aj služobným úradom alebo inou osobou alebo je spôsobená viacerými príslušníkmi finančnej správy; v týchto prípadoch je každý s účastníkov povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Dochádza tiež k prípadom, že škodu spôsobil nadriadený spolu s podriadeným príslušníkov finančnej správy; v takomto prípade určí výšku náhrady škody vyšší nadriadený.

K § 245 

Zodpovednosť služobného úradu je založená na objektívnom princípe, keď sa nevyžaduje existencia zavinenia. Predpokladom vzniku zodpovednosti služobného úradu za škodu spôsobenú príslušníkovi finančnej správy je, že škoda bola spôsobená pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním, došlo k nej v dôsledku porušenia právnej povinnosti a existuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinností.

K § 246 až 249

V navrhovaných ustanoveniach je zakotvená zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania. Ustanovuje sa negatívne vymedzenie služobného úrazu.

V návrhu zákona sa ďalej upravujú liberačné dôvody, ktoré umožňujú služobnému úradu celkom alebo čiastočne zbaviť sa zodpovednosti za škodu vzniknutú pri služobných úrazoch a chorobách z povolania. Pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti, sa určí časť škody, ktorú znáša príslušník finančnej správy, pričom služobný úrad vždy uhradí aspoň jednu tretinu škody.

23

Zároveň sa vymedzujú prípady, kedy sa nemôže služobný úrad zbaviť za škodu vzniknutú pri služobných úrazoch a chorobách z povolania.

Dôkazné bremeno na preukázanie liberačných dôvodov znáša služobný úrad.

K § 250 a 251  

Uvedené ustanovenia upravujú nároky a podmienky súvisiace s odškodnením príslušníkov finančnej správy titulom škody na odložených veciach, ktorú utrpel príslušník finančnej správy tým, že si na pracovisku odložil svoje veci pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom alebo mieste obvyklom a škody na veciach, ktorú utrpel príslušník finančnej správy pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach.

K § 252 a 253

Uplatňuje sa všeobecné pravidlo, že o náhrade škody rozhoduje nadriadený. V prípade, že škodu okrem služobného úradu zavinil aj príslušník finančnej správy, zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Služobný úrad bude uhrádzať príslušníkovi finančnej správy skutočnú škodu v peniazoch, ak nedošlo medzi nimi k dohode o úhrade škody uvedením do pôvodného stavu.

K § 254

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje tzv. regresné právo služobného úradu.

K § 255

Návrh zákona ustanovuje spôsoby skončenia služobného pomeru.

K § 256

V nadväznosti na inštitút skúšobnej doby obsahuje navrhované ustanovenie aj možnosť zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe. V tejto dobe má nadriadený alebo príslušník finančnej správy možnosť ukončiť služobný pomer len na základe písomného oznámenia  aj bez uvedenia dôvodov. Týmto spôsobom ukončený služobný pomer končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia.

K § 257

Spôsobom ukončenia služobného pomeru, ktorý plne závisí od vôle príslušníka finančnej správy, je uvoľnenie. Navrhovaná úprava podrobne ustanovuje podmienky a formu na podanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, ako aj moment skončenia služobného pomeru.

K § 258 až 260 

Prepustenie zo služobného pomeru je jednostranným úkonom príslušného nadriadeného, ktorý sa realizuje rozhodnutím nadriadeného o skončení štátnej služby príslušníka finančnej správy.

Vzhľadom na nevyhnutnosť zabezpečenia stability služobného pomeru príslušníka finančnej správy, je dôležité upraviť zákonné podmienky na jeho prepustenie. V zmysle uvedeného sú v § 258 taxatívne vymenované dôvody na prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru.

Návrh zákona ďalej upravuje lehoty, v ktorých nadriadený rozhoduje v uvedených prípadoch o prepustení príslušníka finančnej správy, ako aj lehoty samotného skončenia služobného pomeru so zreteľom na dôvod prepustenia.

24

Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené v písomnej forme a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, okrem prepustenia neozbrojeného príslušníka finančnej správy z dôvodu, že stratil duševnú spôsobilosť na výkon štátnej služby, keď sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery posudku klinického psychológa.

K § 261 

Navrhované ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet prípadov, keď sa príslušník finančnej správy nachádza v tzv. ochrannej dobe a z daného dôvodu s ním nadriadený nemôže skončiť služobný pomer prepustením. Je to najmä vtedy, keď by sa dôsledky prepustenia prejavili obzvlášť nepriaznivo vzhľadom na situáciu, v ktorej sa príslušník finančnej správy nachádza. Je povinnosťou príslušníka finančnej správy preukázať a oznámiť svojmu nadriadenému vznik skutočnosti, ktorá zakladá ochrannú dobu.

Zároveň sa v tomto ustanovení uvádza, kedy sa na príslušníka finančnej správy ochranná doba nevzťahuje. 

K § 262

Predmetné ustanovenie zakotvuje nároky príslušníka finančnej správy v prípadoch zrušenia rozhodnutia nadriadeného o skončení služobného pomeru. Ustanovuje sa, že v takýchto prípadoch služobný pomer trvá so všetkými právami a patrí mu doplatenie služobného platu.

Navrhované ustanovenie zakladá možnosť ustanoviť príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ustanovený do funkcie bez zbrane, do funkcie so zbraňou len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom a po splnení zákonných podmienok na takúto funkciu ako aj možnosť ustanoviť príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ustanovený do funkcie so zbraňou, do funkcie bez zbrane len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

Zároveň sa tu zakotvuje postup v prípade, ak príslušník finančnej správy na ďalšom výkone štátnej služby netrvá.

K § 263 

Upravuje sa skončenie služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy v prípade uloženia trestu straty hodnosti súdom. Skončenie služobného pomeru je viazané na výrok súdu a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku.

K  § 264

Vzhľadom na inštitút dočasnej štátnej služby upravuje navrhované ustanovenie skončenie služobného pomeru v tejto štátnej službe, najmä jej uplynutím. Nevylučuje sa, že služobný pomer v dočasnej štátnej službe, sa ukončí v dôsledku iného dôvodu zakladajúceho skončenie služobného pomeru.

K § 265

Upravuje sa skončenie služobného pomeru príslušníka finančnej správy v prípade uloženia trestu zákazu činnosti spočívajúcim v zákaze výkonu štátnej služby súdom. Skončenie služobného pomeru je viazané na výrok súdu a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku.

25

K § 266

Zákonná úprava predpokladá aj skončenie služobného pomeru príslušníka finančnej správy v prípravnej štátnej službe na základe záveru služobného hodnotenia o jeho nespôsobilosti na zaradenie do stálej štátnej služby. Skončenie služobného pomeru je viazané na právoplatnosť služobného hodnotenia.

K § 267

Navrhované ustanovenie upravuje ďalší spôsob skončenia služobného pomeru príslušníka finančnej správy zaradeného v prípravnej štátnej službe z dôvodu, že nesplnil kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania. Služobný pomer sa skončí v deň nasledujúci po dni nesplnenia kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania.

K § 268

Nadriadenému sa ukladá povinnosť vydávať posudok o služobnej činnosti, avšak len na  žiadosť príslušníka finančnej správy a zároveň povinnosť služobného úradu vydať príslušníkovi finančnej správy potvrdenie o zamestnaní so všetkými náležitosťami.

K § 269

Príslušníkovi finančnej správy sa ukladá povinnosť vrátiť pri skončení služobného pomeru služobný preukaz a služobný odznak.

K § 270

Vzhľadom na existenciu dvojkoľajnosti v systéme sociálneho zabezpečenia ozbrojených a neozbrojených príslušníkov finančnej správy, je nevyhnutné v navrhovanom zákone zakotviť inštitút odstupného a odchodného pre neozbrojených príslušníkov finančnej správy.

Upravuje sa inštitút odstupného neozbrojeného príslušníka finančnej správy v prípade, že je prepustený zo služobného pomeru zo zákonom uvedeného dôvodu alebo prevedený alebo preložený bez jeho súhlasu alebo bez jeho žiadosti.

Pre neozbrojeného príslušníka finančnej správy sa zároveň zakotvuje povinnosť vrátiť  služobnému úradu odstupné alebo jeho pomernú časť v prípade opätovného vzniku jeho služobného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného. 

Zároveň sa upravuje odchodné, ktoré je špecifickým inštitútom spojeným so skončením služobného pomeru neozbrojeného príslušníka finančnej správy.

K § 271

Navrhované ustanovenie upravuje lekársku posudkovú činnosť vo vzťahu k zdravotnej spôsobilosti občana alebo príslušníka finančnej správy na výkon štátnej služby vo funkcii so zbraňou alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy na ďalší výkon funkcie so zbraňou a posudzovanie lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu tak, aby túto činnosť vykonávali služobní posudkoví lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou sa určuje ustanovením zdravotnej klasifikácie podľa všeobecne záväzného právneho predpisu ministerstva po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje, že prezident určí vnútorným predpisom funkcie so zbraňou, ktoré môže vykonávať aj príslušník finančnej správy s obmedzenou spôsobilosťou na výkon funkcie so zbraňou.  

26

K § 272

Navrhované ustanovenie upravuje tzv. prieskumné konanie, ktorým služobný posudkový lekár na podnet nadriadeného alebo na základe žiadosti príslušníka finančnej správy posudzuje zdravotný stav alebo zmenu zdravotného stavu príslušníka finančnej správy na výkon ako aj ďalší výkon funkcie so zbraňou a súvislosť choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby.

K § 273 až 277

Ústava Slovenskej republiky v čl. 37 zaručuje, že každý má právo sa slobodne združovať s iným na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. V súlade s uvedeným má každý príslušník finančnej správy právo vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich. 

V záujme ochrany práv a oprávnených záujmov príslušníkov finančnej správy v taxatívne vymedzených veciach štátnej služby, sa zakotvuje povinnosť služobného úradu, aby ešte pred meritórnym rozhodnutím vec vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom. Služobný úrad vytvára pre činnosť odborového orgánu vhodné materiálno-technické zabezpečenie. Rozsah priaznivejších podmienok vykonávania štátnej služby vrátane zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.  

Zároveň sa upravuje postavenie príslušníkov finančnej správy, ktorí pôsobia v odborovom orgáne.

K § 278 až 280 

Vzhľadom na nevyhnutnosť promptného a operatívneho riešenia vecí týkajúce sa štátnej služby príslušníkov finančnej správy, kladie sa osobitný dôraz na osobitosť a zjednodušenosť tohto procesu oproti právnej úprave v iných všeobecne záväzných procesných predpisoch. V navrhovanom znení zákona je taxatívny výpočet právnych vzťahov, o ktorých sa má v predmetnom konaní rozhodovať. 

Konanie vo veciach služobného pomeru sa uskutočňuje medzi oprávneným orgánom a účastníkom konania. V konaní vo veciach služobného pomeru môže konať a rozhodovať len vecne a funkčne príslušný orgán.

K § 281 až 291

Vzhľadom na osobitný charakter konaní vo veciach služobného pomeru, je potrebné priamo v zákone upraviť jednotlivé právne inštitúty vymedzujúce postup v týchto konaniach. Konanie podľa dvanástej hlavy navrhovaného zákona možno začať dvomi spôsobmi, a to buď na základe procesnej aktivity účastníka konania (návrh na začatie konania) alebo oprávneného orgánu (podnet). Procesným úkonom účastníka konania je podanie, ktoré musí mať vždy písomnú formu a musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti. Zároveň musí byť adresované oprávnenému orgánu; v opačnom prípade sa postupuje podľa § 284 zákona. Navrhovaná právna úprava zároveň zakotvuje konkrétne procesné práva a povinnosti pre účastníkov konania. Na účely dodržania litery zákona v § 281 ods. 1 sa oprávnenému orgánu ukladá povinnosť obstarať a vyhodnocovať dôkazy, ktorých výpočet je exemplifikatívne uvedený v návrhu zákona. Zároveň sa zakotvuje inštitút prejudiciálnej otázky, ktorým je oprávnený orgán pri svojej rozhodovacej činnosti povinný sa zaoberať. Všeobecne platí zásada, že oprávnený orgán vykonáva všetky procesné úkony  spojené s konaním; z tejto zásady možno upustiť len v nevyhnutných prípadoch podľa § 288. Návrh zákona v § 289 predpokladá situácie, keď sa zastaví už začaté konanie. V navrhovanom ustanovení § 290 je upravený spôsob náhrady finančných výdavkov, ktoré môžu vzniknúť pri realizácii procesných úkonov nevyhnutných v jednotlivých konaniach podľa tohto zákona.

27

K § 291 a 292 

Výsledkom konania vo veciach služobného pomeru, v ktorom koná a rozhoduje oprávnený orgán, je vydanie písomného rozhodnutia s ustanovenými náležitosťami. Zároveň sa ustanovujú podmienky právoplatnosti a vykonateľnosti vydaného rozhodnutia. Vydané rozhodnutie sa oznamuje doručením jeho písomného vyhotovenia; s výnimkou oboznamovania príslušníka finančnej správy so schváleným služobným hodnotením podľa § 103 ods. 1. Platí všeobecné pravidlo, že rozhodnutie sa doručuje osobne; v prípade, že takýto spôsob doručovania z akýchkoľvek dôvodov nie je možný, doručuje sa sprostredkovane. Rozhodnutie sa považuje za doručené dňom jeho prevzatia, resp. dňom odmietnutia jeho prijatia. Pri tzv. náhradnom doručení sa rozhodnutie považuje za doručené posledným dňom plynutia jeho úložnej lehoty v poštovom podniku; v tomto prípade platí fikcia doručenia, že písomné rozhodnutie sa považuje za doručené, hoci sa tak v skutočnosti nestalo..

K § 293 až 296

Zakotvujú sa právne inštitúty, ktorými sa možno domáhať preskúmania právoplatného resp. neprávoplatného rozhodnutia vydaného oprávneným orgánom, t. j. riadne a mimoriadne opravné prostriedky.

Platí, že účastník konania sa môže odvolať proti každému vydanému rozhodnutiu v zákonom ustanovenej lehote, ak sa odvolania písomne nevzdal. V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje, že odvolanie spravidla nemá suspenzívny, t. j. odkladný účinok, okrem taxatívne vymedzených prípadov. O odvolaní rozhoduje oprávnený orgán v rámci autoremedúry, t. j. ak v celom rozsahu vyhovie odvolaniu alebo nastáva devolutívny účinok odvolania, keď o ňom rozhoduje vyšší nadriadený orgán. Ďalším dispozičným oprávnením účastníka konania je možnosť písomného späťvzatia odvolania do času, kým sa o ňom nerozhodlo.

Mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno preskúmať právoplatné rozhodnutie oprávneného orgánu, je obnova konania. Návrh na obnovu konania je oprávnený podať účastník konania v zákonom stanovenej subjektívnej trojmesačnej lehote a zároveň v objektívnej trojročnej lehote. Právoplatné rozhodnutie možno preskúmať aj bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti oprávneného orgánu, pre ktorý tak platí len objektívna lehota.

Ďalším mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno preskúmať právoplatné rozhodnutie oprávneného orgánu, je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Na rozdiel od predchádzajúceho opravného inštitútu, tento opravný prostriedok smeruje k náprave nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zapríčinené porušením princípu zákonnosti.

K § 297

S výnimkou výkonu rozhodnutia v prípadoch, keď povinný subjekt dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu rozhodnutím, sa v celom rozsahu vylučuje subsidiárne použitie správneho poriadku.

K § 298 až 311

V trinástej hlave sa ustanovujú právne inštitúty hmotnoprávnej povahy späté s vykonávaním štátnej služby v služobnom pomere. Ustanovuje sa subsidiárna pôsobnosť všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka na právne vzťahy súvisiace so služobným pomerom. Uvádzajú sa skutočnosti, ktoré spôsobujú čiastočnú alebo úplnú neplatnosť právneho úkonu. Inštitút bezdôvodného obohatenia predpokladá v rámci služobného pomeru prípady, v ktorých sa vyžaduje vyrovnanie. V záujme právnej istoty subjektov majúcich práva alebo povinnosti 

28

vyplývajúce zo služobného pomeru je nevyhnutné, aby práva boli vykonané alebo uplatnené a povinnosti splnené v určitej dobe, a preto sa ustanovuje, že práva, ktoré neboli v určenej dobe vykonané, zanikajú a práva, ktoré neboli v určenej dobe uplatnené, sa premlčujú, ak v zákone nie je ustanovené inak. Na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa uplatňuje objektívna a subjektívna premlčacia lehota. Návrh zákona v § 303 zakotvuje právne prostriedky na zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru; tieto prostriedky možno použiť na zabezpečenie vzniknutého nároku a ich účelom je posilniť právnu pozíciu toho, koho nárok sa má uspokojiť.  Inštitút počítania času podľa § 308 sa navrhuje upraviť obdobne ako v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch (napr. Občiansky zákonník, Správny poriadok). Právna úprava v § 307,v § 309 a 310 predpokladá situácie, keď účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona, sú zastúpení opatrovníkom alebo na základe splnomocnenia alebo rozhodnutia súdu.

K § 312

Upravuje sa zákaz používať označenie „finančná správa“, zákaz používať služobnú rovnošatu príslušníka finančnej správy, ako aj odev s ňou zameniteľný, ako aj zákaz používať služobný preukaz a služobnú odkaz alebo ich napodobeniny.

K § 313 a 314

Navrhované ustanovenia taxatívne vymedzujú prípady, ktoré predpokladajú zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu a spôsob jej úhrady; príslušným orgánom na náhradu škody je ministerstvo. Túto zodpovednosť za škodu je nutné striktne odlišovať od zodpovednosti za škodu podľa štvrtej časti tohto zákona.

K § 315

Ustanovuje sa, že osobe predvedenej podľa § 42 alebo osobe zaistenej podľa § 41 ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, je poskytnutá adekvátna strava, pričom sa zohľadňujú rôzne faktory ako napríklad doba zaistenia, vek, zdravotný stav alebo náboženské vyznanie tejto osoby. Platí všeobecné pravidlo, že náklady na zabezpečenie stravy znáša predvedená osoba alebo zaistená osoba s výnimkou nepriaznivej finančnej situácie tejto osoby.

K § 316 až 320

V záujme zabezpečenia kontinuity právnych vzťahov sa explicitne ustanovuje, že doterajšie orgány finančnej správy sú orgánmi finančnej správy podľa tohto zákona.  Ustanovuje sa, že § 74 ods. 3 sa uplatní najskôr v roku 2020 a zároveň sa upravuje spôsob systemizácie miest v štátnej službe na obdobie od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019.

V súvislosti s vytvorením Úradu pre vybrané hospodárske subjekty podľa § 6 sa osobitne ustanovuje prechod právomocí a pôsobnosti z doterajšieho Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Zároveň sa upravuje prechod právomocí a pôsobnosti vybraných daňových subjektov podľa doterajších predpisov a schválených hospodárskych subjektov podľa osobitného predpisu na vybrané hospodárske subjekty.

V prechodnom ustanovení § 319 sa deklaruje zachovanie personálneho obsadenia funkcie prezidenta a viceprezidenta.

Vzhľadom na ustanovenie § 30 navrhovaného zákona, t. j. zavedenie novej kategórie – „príslušník finančnej správy“, zákon horizontálne nahrádza pojem colník touto novou kategóriou v celom právnom poriadku. Vzhľadom na rozdielnosti v postavení ozbrojeného a neozbrojeného príslušníka finančnej správy, predovšetkým z hľadiska ich oprávnení podľa 

29

tretej časti tohto zákona ako aj v otázke sociálneho zabezpečenia (poistenia) sa v ďalších novelizačných článkoch tohto návrhu zákona ustanovuje, v prípadoch ak je to v konkrétnom osobitnom zákone potrebné, nahradenie pojmu „colník“ pojmom „ozbrojený príslušník finančnej správy“

Zachováva sa oprávnenie služobného úradu spracúvať osobné údaje.

K § 321

Odchýlne od všeobecnej úpravy vzťahujúcej sa na podávanie majetkových priznaní príslušníkov finančnej správy sa ustanovuje, že prvé majetkové priznanie príslušníci finančnej správy podajú až k 31. 3. 2020.

Zároveň sa zakotvuje prechodné ustanovenie, ktoré umožní použitie súčasných služobných preukazov a služobných odznakov príslušníkmi finančnej správy a upraví vydávanie nových služobných preukazov a služobných odznakov. 

K § 322

Navrhuje sa, aby zmena služobného pomeru colníkov podľa doterajších predpisov na služobný pomer ozbrojených príslušníkov finančnej správy nastala priamo zo zákona, pričom miesto výkonu štátnej služby, orgán štátnej služby, ako aj druh štátnej služby zostávajú zachované. Po vzniku služobného pomeru nadriadený vydáva rozhodnutie, ktoré obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 88 ods. 2 a zároveň sa v ňom určí funkcia s rovnakým resp. podobným popisom činností ako pôvodná funkcia colníka.

K § 323 a 324

Podrobne sa upravujú pravidlá prechodu na novú právnu úpravu z hľadiska ako hmotnoprávnych tak aj procesnoprávnych vzťahov.

K § 325 až 331

Navrhované prechodné ustanovenia týkajúce sa štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere podľa osobitného zákona upravujú spôsob vzniku ich služobného pomeru podľa tohto zákona. Platí všeobecné pravidlo, že služobný úrad vydá takémuto zamestnancovi rozhodnutie, s výnimkou zamestnanca, ktorý oznámi, že nemá záujem o vznik služobného pomeru. Takéto rozhodnutie obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 88 ods. 2 a zároveň sa v ňom určí funkcia s rovnakým, resp. podobným popisom činností ako pôvodná funkcia štátneho zamestnanca. Aj tu platí, že miesto výkonu štátnej služby, orgán štátnej správy, ako aj druh štátnej služby zostávajú zachované.  

Moment vzniku služobného pomeru je viazaný na zákonom predpokladané podmienky:

1. zloženie služobnej prísahy na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 2 v zákonom určenej lehote, keď služobný pomer vznikne v deň účinnosti zákona a

2. zloženie služobnej prísahy na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 2 neskôr ako v zákonom určenej lehote alebo na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 3 až 7, keď služobný pomer vznikne dňom zloženia služobnej prísahy.

V navrhovaných prechodných ustanoveniach sú ďalej riešené otázky a podmienky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dôsledku nezloženia služobnej prísahy alebo jej zloženia s výhradou, ustanovovania do funkcie so zbraňou, zachovania kvalifikačných predpokladov na výkon štátnej služby, započítavania odbornej praxe v rozhodných obdobiach, nariadenej služobnej pohotovosti, nároku na nevyčerpanú časť dovolenky a určenia čerpania dovolenky, 

30

služobného voľna, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, výberových konaní, ako aj otázky prešetrovania a vybavovania sťažností.

K § 332

Predmetné ustanovenie odkazuje na transpozičnú prílohu.

K § 333

Navrhujú sa zrušiť všetky všeobecne záväzné právne predpisy, ktorých obsah bude upravený týmto zákonom, resp. podzákonnými predpismi vydanými na jeho vykonanie.

K čl. II 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. III 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. IV

K bodu 1

Mení sa lehota na vykonanie skúšky na získanie osvedčenia o spôsobilosti na výkon daňového poradenstva.

K bodu 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodu 3

Upravuje sa zmena sídla Slovenskej komory daňových poradcov.

K čl. V 

K bodom 1 a 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. VI 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. VII

K bodom 1 a 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona. 

K bodu 3

Navrhovaná úprava odstraňuje nezrovnalosť zapríčinenú ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 333/2001 Z. z., podľa ktorého sa slová „colná správa“ nahrádzajú slovami „finančná správa“ v celom právnom poriadku, nakoľko v predmetnom ustanovení, t. j. v § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné výslovne zdôrazniť, že ide o pracovný pomer colníka k colnej správe, nie k finančnej správe.

31

K bodu 4

V nadväznosti na úpravu v čl. I návrhu zákona sa navrhuje upraviť osobitnú právnu skutočnosť, na ktorú bude naviazaný vznik sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS. Na rozdiel od iných subjektov v rámci systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., v prípade ozbrojených PFS je potrebné ako vznik sociálneho zabezpečenia na účely tohto zákona určiť (popri vzniku služobného pomeru ak ide o novoprijatého PFS, ktorý je odo dňa vzniku služobného pomeru ozbrojeným PFS) aj deň dobrovoľnej zmeny neozbrojeného PFS na ozbrojeného PFS formou ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného PFS. 

K bodu 5

Zrkadlovo vo vzťahu k úprave v bode 4 sa zakotvuje, čo sa rozumie skončením služobného pomeru ozbrojeného PFS, na ktorý zákon č. 328/2002 Z. z. viaže zánik sociálneho zabezpečenia policajta. S ohľadom na osobitosti čl. I návrhu zákona, skončením služobného pomeru sa rozumie aj zmena statusu ozbrojeného PFS na neozbrojeného PFS (preloženie alebo prevedenie PFS na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane). Táto zmena je podmienená súhlasom dotknutého PFS. 

Zároveň sa navrhuje, aby sa za zánik považovalo aj ustanovenie PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“ rozhodnutím.

K bodu 6

Na účely posudzovania nárokov vyplývajúcich zo zákona č. 328/2002 Z. z. sa zakotvuje kontinuita služobného pomeru osoby, ktorá bola v služobnom pomere podľa zákona č. 200/1998 Z. z. ako colník a ktorej ku dňu nadobudnutia účinnosti návrhu zákona (alebo neskôr, no v súvislosti s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona) v bezprostrednej nadväznosti na služobný pomer colníka vznikol služobný pomer ozbrojeného PFS.

K čl. VIII

K bodu 1

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Pre účely osobného rozsahu úrazového poistenia sa dopĺňa zamestnávateľ, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

K bodu 4

Ustanovujú sa nové skutočnosti, ktoré zakladajú vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v prípade PFS, ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem (služobný pomer PFS) už trvá, no k vzniku vyššie uvedených druhov poistenia nedošlo ku dňu vzniku služobného pomeru (ak 

32

bezprostredne po vzniku služobného pomeru bol PFS ustanovený do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojený PFS). V predmetnom prípade ku vzniku vyššie uvedených poistení dôjde až momentom dobrovoľnej zmeny statusu ozbrojeného PFS na neozbrojeného PFS spojeného s vystúpením zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. 

Zároveň sa za vznik vyššie uvedených druhov poistenia navrhuje označiť aj ustanovenie PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“.

Rovnako sa navrhuje konkretizovať moment zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v prípade PFS, ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem (služobný pomer PFS) naďalej trvá, avšak dochádza k zmene systému jeho sociálneho zabezpečenia z dôvodu zmeny jeho statusu z neozbrojeného PFS na funkciu spojenú s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného PFS. Pôjde o situáciu, keď bude PFS (pôvodne neozbrojený PFS) s jeho súhlasom alebo na jeho vlastnú žiadosť prevedený alebo preložený na funkciu spojenú s pridelením služobnej zbrane. Rozhodnutím o takom ustanovení do funkcie sa stane PFS ozbrojeným PFS, pričom k tomuto momentu zanikne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a zároveň mu vznikne sociálne zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 5

Za účelom zabezpečenia plynulého prechodu zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55/2017 Z. z.  na služobný pomer neozbrojeného PFS z hľadiska jeho nárokov podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sa zakotvuje právna fikcia v podobe kontinuity právneho vzťahu (štátnozamestnanecký pomer – služobný pomer).

K čl. IX 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. X 

K bodom 1 a 3

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XI

K bodom 1 až 4

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodu 5

Zoznam colných letísk uvedený v prílohe č. 2 Colného zákona sa navrhuje doplniť o Letisko Jasna, Letisko Prievidza a Letisko Nitra. Vo všetkých troch prípadoch ide o medzinárodné 

33

verejné letiská určené na nepravidelnú leteckú dopravu, ktorých prevádzka bola povolená Dopravným úradom SR. Bolo navrhnuté zaradiť tieto letiská do zoznamu colných letísk pre záujem verejnosti o uskutočňovanie občasných odletov do tretích krajín alebo príletov z tretích krajín.  

K čl. XII 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XIII 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XIV 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XV 

Upravuje sa vymedzenie pojmu „vojak v zálohe“ v súvislosti s úpravou v čl. I návrhu zákona a upravuje sa vznik a zánik brannej povinnosti ozbrojeného PFS.

K čl. XVI

K bodom 1 až 3

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

 K čl. XVII

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XVIII  

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XIX

Navrhuje sa vymedziť dobu, ktorá sa nezapočítava do služobného pomeru.

K Čl. XX

K bodu 1

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodom 2 a 3

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 4

Upravuje sa skončenie resp. zánik štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorého služobným úrad je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

34

K Čl. XXI

Navrhuje sa, aby podstatná časť ustanovení návrhu zákona nadobudla účinnosť 1. júla 2019. Vybraným ustanoveniam sa z dôvodu potreby ich aplikácie pred 1. júlom 2019 určuje skoršia účinnosť, a to od 1. apríla 2019.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2018.

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore