Zákony.Judikáty.info

Platnosť od:	09.12.2004
Účinnosť od:	01.01.2014
Účinnosť do:	30.06.2014

Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť:	Správa finančných trhov, Dôchodkové zabezpečenie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu

HIST32 JUD41 DS35 EU PP28 ČL0

Načítavam historické znenia...

Načítavam judikatúru...

Načítavam dôvodové správy...

Načítavam európsku legislatívu...

Načítavam podzákonné predpisy...

Načítavam články...

Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov 650/2004 účinný od 01.01.2014 do 30.06.2014

Prejsť na §

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu

Zákon 650/2004 s účinnosťou od 01.01.2014 na základe 318/2013 a 352/2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 352/2013, dátum vydania: 12.11.2013

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Základným právnym predpisom v oblasti účtovníctva je zákon č . 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Zákon upravuje finančné účtovníctvo všetkých typov účtovných jednotiek v nadväznosti na sekundá rnu legislatívu Európskej únie, predovšetkým smernicu Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a smernicu Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach. V návrhu zákona je zapracovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektor ých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty. Návrh zákona mikrosubjekty definuje ako mikro účtovné jednotky, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 ods. 5 až 7 návrhu zákona.

Zámerom novely zákona o účtovníctve je prijatie legislatívnych opatrení na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov účtuj úcich v sústave podvojného účtovníctva, pre účtovné jednotky nezriadené na účely podnikania a tiež pre fyzické osoby podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva. Ná vrh zákona obsahuje závery analýzy na zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti účtovníctva vypracovanej Ministerstvom financií. Predmetom novely zákona je

·Zostavovanie účtovnej závierky v skrátenom rozsahu pre mikro účtovné jednotky. Účtovná závierka obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky. Zjednodušuje sa rozsah účtovnej závierky. Súvaha a výkaz ziskov a strát sa zostavuje v skrátenom rozsahu. Poznámky obsahujú len minimum údajov, ktoré smernica požaduje uvádzať. Obsah účtovnej závierky je vymedzený tak, aby obsahoval všetky základné údaje potrebné pre používateľa účtovnej závierky.

·Zverejňovanie údajov úč tovnej závierky prostredníctvom registra účtovných závierok (ďalej len register). Novela zákona pokračuje v legislatívnom procese dotvárania registra a zdokonaľuje sa jeho aplikácia. Na rozdiel od sú časnej úpravy, do registra sa budú ukladať aj výročné správy a zaniká povinnosť ukladania priebežných účtovných závierok.

·Zaniká povinnosť ocenenia cenný ch papierov a derivátov reálnou hodnotou pre mikro účtovné jednotky. Ide o významné odbúranie oceňovania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Vytvára sa priestor, aby mikro účtovné jednotky nemuseli vynakladať finančné prostriedky na získanie informácií o reálnej hodnote.

·Znižuje sa periodicita na inventariz áciu majetku. Dlhodobý majetok sa bude musieť inventarizovať len raz za štyri roky a peňažné prostriedky v hotovosti len ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

·Zmierňujú sa povinnosti pri veden í účtovníctva pre účtovné jednotky, ktoré neboli zriadené na účely podnikania. Medzi tieto úpravy patrí

- zrušenie povinnosti účtovania zásob spôsobom A, ak majú povinnosť overenia účtovnej zá vierky audítorom,

- mož nosť uplatniť v účtovníctve daňové odpisy, ak tento spôsob vyhovuje účtovnej jednotke na požiadavky vykázania základu dane,

- možnosť účtovania opravných položiek a rezerv v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov a so zohľadnením významnosti hodn ôt rezerv a opravných položiek,

- zrušenie povinnosti oceňovania cenných papierov a derivátov reálnou hodnotou,

- umožniť účtovnej jednotke účtovať na účtoch časového rozlíšenia podľa hladiny významnosti týchto položiek a podľ a toho, či ide o každoročne sa opakujúce plnenia.

·Spresňuje sa oceňovanie pre účtovné jednotky finančného sektora. Návrh zá kona spresňuje oceňovanie reálnou hodnotou pre obchodníka s cennými papiermi, platobnú inštitúciu, inštitúciu elektronických peňazí, pobočku zahraničnej finančnej inštitúcie a pre cenné papiere a deriváty v majetku fondu.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ prijať také opatrenia, ktoré v súčasnej situácii zmiernia povinnosti vyplývajúce podnikateľom z ú čtovníctva. Účtovná jednotka musí vyčleniť časť svojich prostriedkov na vedenie účtovníctva a na zostavenie účtovnej závierky. Tieto náklady sú nevyhnutnou súčasť ou samotnej existencie firiem, nie je možné potrieť ich opodstatnenie a význam. Z pohľadu štruktúry nákladov ide o čisto administratívne náklady. Užitočnosť vynakladania týchto nákladov naberá na v ýznamnosti v podnikoch podnikajúcich v skupine a vo významných štátnych podnikoch. V malých podnikoch môžu tieto náklady predstavovať neprimeranú administratívnu záťaž. Návrh zákona zmierň uje tieto povinnosti, pričom dbá na zabezpečenie vypovedacej schopnosti účtovníctva v súlade s účtovnými zásadami pre podvojné účtovníctvo v súlade s právom EÚ.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, dokumentmi, ktorý mi je Slovenská republiky viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl. 4 ods. 2 písm. a) a čl. 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty (Ú. v. EÚ L 81, 21. 3. 2012),

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

štvrtá smernica Rady 1978/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej ú čtovnej závierke niektorých typov spoločností vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

siedma smernica Rady 1983/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 5/zv. 4) v platnom znení,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), v platnom znení,

smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. E Ú L 318, 17. 11. 2006),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štá toch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 10. 2009),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.09.2002) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a iní , [2002], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, [1999], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 272/1997, Euró pska komisia v. Spolková republika Nemecko, [1999], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 96/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Helénska republika, [nepublikované]. rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 115/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Luxemburské veľkovojvodstvo, [nepublikované].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie smernice 2012/6/EÚ nie je určená, jej transpozícia je dobrovoľná.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozí ciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nebola stanovená.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Eur ópskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne iadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť 4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Príjmy verejnej správy celkom0- 510 000- 510 000 - 510 000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť – MS SR0- 510 000- 510 000- 510 000z toho: - vplyv na R0- 510 000- 510 000- 510 000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom546 000000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy / program zvlášť kapitola MF SR – Program 0740602 – Rozpočtový informačný systém 546 000000z toho: - vplyv na R 546 000000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 00 00- z toho vplyv na R 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte 546 000000

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)546 000510 000510 000510 000 z toho vplyv na R546 000510 000510 000510 000 financovanie zabezpečené v rozpočte546 000000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených vý davkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Register účtovných závierok pri doplnení funkcionality uloženia výročných správ si nevyžiada dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale bude financovan ý zo schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na príslušný rozpočtový rok – konkrétne z Programu 0740602 – Rozpočtov ý informačný systém. Zároveň uvádzame, že ide o maximálnu sumu, ktorá môže byť nižšia v závislosti od rozsahu skutočne objednaných prác.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

.......................................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)10- 510 000- 510 000- 510 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0- 510 000- 510 000- 510 000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(MF SR)

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)20000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)546 000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2546 000 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom546 000000 z toho výdavky na R Bežné výdavky (600) 0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypozná mka2013201420152016Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na RPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na R Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na R Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na R

Kľúčovým prínosom realizácie rozšírenia registra účtovných závierok je významné zlepšenie dostupnosti a zvýšenie kvality ekonomických a ďalších informáci í o komerčných subjektoch a inštitúciách v Slovenskej republike. To je základný predpoklad pre rôzne analýzy potrebné pri posudzovaní jednotlivých subjektov, odvetví a trhu ako celku. Z makroekonomické ho pohľadu umožní lepšie pochopiť rôzne vplyvy na ekonomiku a fungovanie spoločnosti.

Verejná správa má príjmy súvisiace so zverejňovaní m dokumentov podnikateľských subjektov v Obchodnom vestníku približne vo výške 510 000,- eur ročne. Z globálneho hľadiska minimálne v tejto výške ušetrí suma, ktorú platia podnikateľské subjekty na poplatkoch za zverejňovanie dokumentov.

Vstupné investičné náklady verejnej správy budú predstavova ť následnú výraznú úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy kvôli elektronizácii administratívnych procesov a postupným vytláčaním listinnej komunikácie z administratívneho života, a to úsporou nákladov na nižší počet obslužného personálu, administratívne priestory, archívne kapacity, kancelársky spotrebný materiál a podobne, dôsledkom čoho príde k zrýchleniu administratí vnych procesov.

K realizácii niektorých ustanovení návrhu zákona k ukladaniu dokumentov v registri účtovných závierok môžu byť využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Týmito ná strojmi sú napríklad elektronický podpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesných predpisov upravujúcich výkon ich pô sobnosti.

Okrem značnej úspory času a zníženia administratívnej náročnosti, dôjde tiež k úspore nákladov práve u podnikateľských subjektov, a tým dôjde aj k zníženiu byrokratickej záťaž e spojenej s administratívnymi prekážkami podnikania, čo bude mať pozitívny efekt na kvalitu podnikateľského prostredia v SR. Obdobným spôsobom dôjde k úspore času a nákladov u občanov. Tieto efekty však vzh ľadom na vyššie uvedené nie je možné vyčísliť.

V nadväznosti na návrh projektových zámerov registra účtovných závierok v roku 2013 bola uzatvorená zmluva o dielo na realizáciu prác v roku 2013, ktorej súčasť ou je aj rozpočet projektu. Rozpočtované prostriedky na rozvojové zámery registra účtovných závierok v roku 2013 predstavujú 546 000 eur, ktoré sa budú čerpať postupne v závislosti od čiastkových objedn ávok na jednotlivé rozvojové zámery, ku ktorým budú vypracovávané čiastkové štúdie realizovateľnosti s uvedením kalkulácie nákladov. Ministerstvo financií SR neeviduje žiadne ďalšie finanč ne nekryté aktivity, ktoré sú plnené z titulu realizácie projektu (najmä na FS a MS SR).

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Pozitívne: Zjednotenie predkladacích miest výročných správ – výročná správa sa bude predkladať iba do registra účtovných závierok, zníženie administratívnych ná kladov spojených s ich predkladaním a zvereňovaním. Všetky dotknuté subjekty budú mať prístup nielen k účtovným závierkam ale aj výročným správam v registri.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Z pohľadu ukladania dokumentov do registra sú to bežné náklady na udrž iavanie internetového pripojenia.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komuniká cie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyšovania podpory podnikateľskému prostrediu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Odstránenie administratívnej náročnosti procesov pri komuniká cii s verejnými orgánmi. Podnikatelia budú mať povinnosť ukladania výročných správ na jedno miesto.

Register účtovných závierok zníži administratívne náklady podnikateľských subjektov a prispeje k rozvoju elektronizácie spoločnosti, ako ná stroja zvyšovania efektívnosti verejnej správy a služieb občanom.

Znížia sa administratívne náklady aj na zostavovanie účtovnej závierky v skrátenej forme a zjednodušeného rozsahu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, realizáciou Registra účtovných závierok (ďalej len RÚZ) sa zavádza elektronická služba úrovne IV. (transakčná úroveň). 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚZ bude využ ívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, t. j. bude prepojený na ďalšie registre a iné zdroje informácií. ¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdel ávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávací ch aktivít.)Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačný ch aktivít.)Nie6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno. Rozširuje sa register úč tovných závierok za účelom jednorazového predkladania výročných správ do registra v elektronickej forme. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚZ bude využ ívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, existujúcu aplikačno-technologickú infraštruktúru DataCentra a komunikačných kaná lov (napr. Finet II pre prepojenie so systémom DÚ SR, Govnet pre komunikáciu registra a s ďalšími rezortnými informačnými systémami a Internet pre sprístupnenie výstupov registra ďalším subjektom )6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, doplnením bezpečnostných prvkov ako šifrovanie údajov a garantovaného doručenia.6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

dobudovaním softvéru, hardvéru a relevantných aplikácií.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie. Nejde o nelegislatívny materiál. Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa však navrhujú legislatívne zmeny v 41 zákonoch.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Úprava odkazu 4a je vyvolaná legislatívnou úpravou daň ovej evidencie v pripravovanej novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

K bodom 2 a 3 (§ 1)

Daňovníci, ktorými sú právnické osoby s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú stálu prevádzkareň na území SR, majú povinnosť viesť na našom území účtovníctvo na účely vyčíslenia základu dane z príjmov za stálu prevádzkareň. Táto právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou nie je účtovnou jednotkou, ale na účely správneho vyčíslenia dane z príjmov sa na ňu vzťahujú povinnosti na vedenie podvojného účtovníctva. Podľa zásad podvojného účtovníctva vedie účtovníctvo v účtovn ých knihách (hlavná kniha a denník) a po uzatvorení účtovných kníh k poslednému dňu účtovného obdobia vyčísľuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobie. Táto právnická osoba nemá povinnosť zostaviť účtovnú závierku.

K bodu 4 (§ 2 ods. 5 a 7)

Zákon definuje mikro účtovnú jednotku za účelom ďalš ích legislatívnych úprav na vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky pre mikro účtovné jednotky. Povinnosti na zostavenie účtovnej závierky pre mikro účtovné jednotky budú upravené v Opatrení MF SR č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky. Povinnosti na vedenie účtovníctva sú zapracované v Opatrení MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 2 ods. 5 zákona sa môže rozhodnúť, či sa bude považovať za mikro účtovn ú jednotku. Ak však začne postupovať a zostavovať účtovnú závierku ako mikro účtovná jednotka, musí tento postup dodržať do času, kým spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku. Ide o zabezpečenie zásady kontinuity vykazovania, ktorá je jednou zo základných zásad vykazovania v súlade s právom EÚ.

Mikro účtovná jednotka je účtovná jednotka, ktorá dve po sebe idúce účtovné obdobia nebude prekračovať dve z tý chto troch podmienok: objem majetku neprekročí 350 000 eur, čistý obrat neprekročí 700 000 eur a počet zamestnancov 10. Účtovná jednotka, ktorá je na hranici prekročenia alebo neprekročenia veľkostný ch podmienok prestane byť mikro účtovnou jednotkou, ak prekročí veľkostné podmienky dve po sebe idúce účtovné obdobia.

Za účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka vznikla sa môže rozhodnúť, či sa bude považovať za mikro účtovnú jednotku.

K bodu 5

Ide o legislatívno–technickú úpravu, ktorou sa znenie ustanovenia dáva do súladu so zmenenou terminológiu Daňového poriadku.

K bodu 6

Predmetným návrhom sa ustanovuje povinnosť ustanoviť podrobnosti týkajúce sa vedenia účtovníctva pre právnickú osobu s obmedzenou daňovou povinnosťou so stálou prevádzkarňou na území SR v opatrení Ministerstva financií SR.

K bodu 7 (§ 8 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu a to z dôvodu zmeny označenia ustanovení, na ktoré sa § 8 ods. 3 odkazuje.

K bodom 8 a 9 (§ 17 ods. 2)

Predmetnou zmenou ustanovení § 17 odsek 2 sa menia povinnosti poskytovania informácií účtovnou jednotkou vo všeobecných náležitostiach účtovnej závierky. Fyzické osoby budú poskytovať informáciu o mieste podnikania. Na rozdiel od súč asného znenia účtovná závierka bude obsahovať podpisový záznam len jednej osoby a to štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. V prípade ú čtovnej jednotky fyzickej osoby bude účtovná závierka obsahovať podpisový záznam fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou. Ustanovenie je upravené z dôvodu, že vo väčšine prípadov sa predkladajú dokumenty elektronicky a je postačujúce, aby účtovná jednotka zabezpečila podpísanie účtovnej závierky len jedným elektronicky zaručeným podpisom alebo jedným certifikátom, ak má účtovná jednotka uzatvorenú dohodu o elektronickom podaní.

K bodu 10 (§ 17a ods. 1)

Predmetná úprava nemení rozsah účtovných jednotiek, ktor é musia vykazovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Mení sa štruktúra usporiadania týchto účtovných jednotiek, aby bolo možné vyňať pobočky pri vymedzení niektorý ch povinností ustanovených zákonom.

K bodu 11 (§ 17a ods. 2)

Zákon mierne zvyšuje veľkostné podmienky, ktoré ak účtovná jednotka splní, musí zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľ a IFRS/EÚ.

K bodu 12 (§ 17a ods. 3)

Predmetným doplnením sa rozširuje okruh účtovných jednotiek, ktoré môžu zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ . Ide o nástupnícku účtovnú jednotku, ktorá do rozhodného dňa zostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ a preberá majetok a záväzky od zanikajúcej účtovnej jednotky, ktorá nezostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Nástupnícka účtovná jednotka má možnosť pokračovať v zostavovaní individuálnej účtovnej závierky podľa IFRS/EÚ. V tejto časti navrhovaná ú prava nemení rozsah účtovných jednotiek vykazujúcich podľa IFRS/EÚ, ide len o sprecizovanie legislatívneho textu. Predmetné ustanovenie ale umožňuje, aby aj v prípade, ak zanikajúca účtovná jednotka zostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ a nástupnícka pred rozhodným dňom nezostavovala individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ, mohla nástupnícka účtovná jednotka zostavovať po rozhodnom dni individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Zostavovať účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ sa umožňuje aj novovzniknutej dcérskej účtovnej jednotke, ktorá v prvom účtovnom období spĺňa veľkostné podmienky podľa § 17a ods. 2 a jej materská účtovná jednotka, ktorá sa spravuje právom niektorého členského štátu, zostavuje individuálnu účtovn ú závierku podľa IFRS/EÚ.

K bodu 13 (§ 18)

Predmetným návrhom sa ustanovujú informácie poskytované mikro účtovnou jednotkou v priebežnej účtovnej závierke. Navrhuje sa za úč elom zjednodušenia vykazovaných skutočností vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky, aby mikro účtovná jednotka poskytovala len informácie o nákladoch, výnosoch a výsledku hospodáreni a za vykazovanú časť účtovného obdobia.

K bodu 14 (§ 19 ods. 1)

Navrhuje sa v § 19 zvýšenie podmienok pre obchodné spoločnosti a družstvá na vznik povinnosti nechať si overiť individuálnu účtovnú závierku audítorom, a to veľkosť majetku a čistý obrat. Týmto sa na podmienky nášho štátu, pri zohľadnení veľkosti ekonomiky, aplikujú všeobecné veľkostné podmienky na povinnosť overenia účtovnej závierky vymedzené v čl. 11 v nadväznosti na čl. 51 smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností.

K bodu 15 (§ 19 ods. 2)

Znenie sa zosúlaďuje s požiadavkami zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu v znení neskorších predpisov.

K bodu 16 (§ 19 ods. 4)

V § 19 odseku 4 sa mení podmienka povinnosti nechať si overiť individuálnu účtovnú závierku audítorom v účtovných jednotkách, ktoré z ískavajú 2 % z daní.

K bodu 17 (§ 20)

Zákon ustanovuje oslobodenie od zostavenia výročnej správy pre účtovné jednotky uvedené v § 17a ods. 1 písm. b) zákona. Ide o pobočky – organizačné zložky, ktoré sú súčasťou výročnej správy obchodnej spoločnosti, ktorá ich zriadila.

K bodu 18 (§ 21)

Od 1. januára 2014 s prijatím registra účtovných závierok sa mení spôsob zverejňovania účtovných závierok, výročných správ a spr áv audítora. Povinnosti spojené so zverejňovaním dokumentov upravuje § 23d zákona.

K bodu 19 (§ 22a)

Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy, konsolidovaný ch účtovných závierok obcí a vyšších územných celkov, účtovných závierok subjektov verejnej správy, ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku a účtovných závierok prá vnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona o štátnom podniku. Ide o cca 8 000 účtovných jednotiek, ktoré hospodária v odlišnom regula čnom prostredí, majú množstvo vzájomných vzťahov medzi sebou, pričom nie všetky majú povinnosť externého auditu. To má za následok mimoriadnu rôznorodosť súhrnného celku a navyše absentuje vzť ah ovládajúcej a ovládanej účtovnej jednotky najmä vo vzťahu samosprávy k zostavovateľovi súhrnnej účtovnej závierky, t.j. k Ministerstvu financií SR. Reálne možno predpokladať, že nie je možn é v plnom rozsahu zabezpečiť požiadavky dané medzinárodným audítorským štandardom ISA 210.3. resp. ISA 210.6., a to tak z hľadiska spoločnosti, ktorá by mala audit vykonať, ako aj z hľadiska zostavovateľ a závierky a objednávateľa auditu. V súlade s odporúčaním Riadiacej komisie projektu zavedenia jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva ako aj názorom Úradu pre dohľad nad vý konom auditu sa povinnosť audítorského overenia súhrnnej účtovnej závierky vypúšťa.

K bodom 20 až 22 (§ 23 ods. 2 až 4)

§ 23 ods. 2 ustanovuje dokumenty, ktoré sa ukladajú a zverejňujú v registri účtovných závierok. Predmetom úpravy je zaradenie ukladania výročn ých správ do registra účtovných závierok. Podľa súčasného znenia sa majú do registra účtovných závierok ukladať aj priebežné individuálne účtovné závierky a priebežné konsolidovan é účtovné závierky. Novela vypúšťa ukladanie priebežných účtovných závierok do registra účtovných závierok. Ide o špeciálne závierky, ktoré majú spoločnosti povinnosť vyhotovova ť počas účtovného obdobia, ktoré sa obvykle neschvaľujú. Zverejňovanie priebežných závierok by mohlo užívateľov uvádzať do omylu, a preto sa budú vyhotovovať a predkladať iba na miesta určen é zákonom (napr. dohľadu).

K bodom 23 a 24 (§ 23 ods. 6)

Zákon z verejnej časti registra účtovných závierok vypúšťa ukladanie dokumentov účtovným jednotkám, ktorými sú pobočka zahranič nej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zahraničnej zaisťovne a pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie. Ich dokumenty sa budú ukladať v neverejnej časti, nakoľko článok 2 smernice 89/117/EHS zakazuje zverejňovanie účtovných závierok pobočiek zahraničných bánk. Rovnaký postup ako v prípade pobočiek zahraničných bánk je žiadú ce uplatniť aj v prípade všetkých druhov zahraničných finančných inštitúcií. Nadväzne na túto zmenu sa navrhuje zaradenie NBS medzi subjekty, ktoré budú mať prístup k uvedenej databáze v neverejnej časti.

K bodom 25

Ide o legislatívno – technickú úpravu. Znenie sa zosúlaďuje s terminológiou Občianskeho zákonníka.

K bodom 26 a 27 (§ 23a ods. 2 a 3)

Dokumenty ustanovené v § 23 ods. 2 sa do registra účtovných závierok ukladajú v elektronickej alebo listinnej podobe. Návrh zákona rozš iruje dokumenty aj počet účtovných jednotiek, ktoré budú ukladať dokumenty v elektronickej podobe. Dokumenty, ktorých štruktúra nie je štandardizovaná (výročná správa, správa audí tora, dokumenty vyhotovované v cudzom jazyku) sa budú ukladať do registra účtovných závierok elektronicky priložením dokumentu vo forme prílohy všeobecného podania. Rovnako účtovné závierky účtovný ch jednotiek, ktorých početnosť je nízka, sa budú ukladať v elektronickej podobe. Účtovné závierky podnikateľov a neziskových organizácií sa môžu uložiť v písomnej alebo elektronickej podobe, rozhodnutie je ponechané na účtovnú jednotku.

K bodu 28 (§ 23a ods. 4)

Predmetné novelizačné úpravy v § 23a ods. 4 sú vyvolané potrebou legislatívneho spresnenia tohto ustanovenia. Úprava precizuje potrebu vyjadriť, že účtovná jednotka má povinnosť uložiť do registra účtovných závierok oznámenie dátumu schválenia účtovnej závierky.

K bodu 29 (§ 23a ods. 6)

Predmetné novelizačné úpravy v § 23a ods. 6 vyjadrujú povinnosť účtovnej jednotky uloženia novej výročnej správy, ak účtovná jednotka realizovala úpravy vo výročnej správe, ktorá je uložená v registri účtovných závierok.

K bodu 30 (§ 23a ods. 7)

V § 23a ods. 7 sa ustanovuje termín na predkladanie výročných správ. Individuálna aj konsolidovaná výročná správa sa ukladá do registra ú čtovných závierok najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa výročná správa vyhotovuje. Prvýkrát sa do registra účtovných závierok predkladajú výročné spr ávy vyhotovené za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2013 a neskôr a tieto sa musia uložiť do registra účtovných závierok do 31. decembra 2014. Podľa § 20 zákona výročná sprá va obsahuje účtovnú závierku a správu audítora. V súlade s termínmi predkladania jednotlivých dokumentov do registra účtovných závierok, ak už má účtovná jednotka účtovnú závierku a spr ávu audítora uloženú v registri účtovných závierok v čase ukladania výročnej správy do registra účtovných závierok, ukladaná výročná správa do registra účtovných závierok nemus í (ale môže) obsahovať účtovnú závierku a správu audítora.

K bodu 31 (§ 23a ods. 9)

Spresňuje sa legislatívne znenie. Register účtovných závierok bude slúžiť na zobrazovanie tých skutočností, ktoré sú požadované zá konom, z tohto dôvodu je potrebné zohľadniť požiadavky zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K bodom 32 a 33 (§ 23b ods. 1)

Bližšie sa upravuje postup na prevod listinnej podoby dokumentu do elektronickej podoby. Ako identifikátor pre priradenie účtovnej závierky do registra úč tovných závierok bolo vybrané IÈO ako univerzálny identifikátor, ktorý má zo zákona pridelená každá spoločnosť. Preto už pri podaní skontroluje správca dane, či dokument, ktorý prijal má uveden ý správny identifikátor a názov účtovnej jednotky, čo eliminuje množstvo následných opráv z dôvodu nemožnosti identifikovať, ku ktorej účtovnej jednotke má byť účtovná závierka priraden á. Súčasne sa predlžuje lehota na prevod listinnej podoby do elektronickej podoby pri obchodných spoločnostiach na 10 dní a pri ostatných spoločnostiach na 30 dní. Rešpektujú sa tým kapacitné možnosti sprá vcov dane, nakoľko rozsah ukladaných dokumentov sa zväčšil. Súčasne sa umožňuje ukladať elektronické podoby dokumentov všetkými spôsobmi, ktoré umožňuje zákon č. 563/2009 Z. z. V súč asnosti sa využívajú na vkladanie dve aplikácie a pri jednej z nich má účtovná jednotka povinnosť doručiť prvú stranu podania do piatich pracovných dní, čo následne posúva aj možnosť postúpi ť elektronický dokument o päť dní.

K bodu 34 (§ 23b ods. 4 a 5 )

Predmetné novelizačné úpravy v § 23b ods. 4 sú vyvolané potrebou legislatívneho spresnenia tohto ustanovenia. Úprava precizuje potrebu vyjadriť, že správca registra zaradí, zverejní a sprístupní dokumenty tak ako ich účtovná jednotka uložila. Predlžuje sa lehota na postúpenie dokumentov do zbierky listín na 30 dní. Pri príprave on-line prepojenia so zbierkou listín sa ukázalo, že elektronická podateľň a Ministerstva spravodlivosti SR je schopná prijať iba obmedzené množstvo dát. Aby sa predišlo znefunkčneniu podateľne v čase keď sa predpokladá najväčší objem dát (od marca do júla), rozloží sa zasielanie dát v čase.

Účtovná jednotka má povinnosť ukladať dokumenty do registra. Samotné miesto na doručenie dokumentov a oznámenia vymedzujú ustanovenia § 23b. Dokumenty sa doručujú daňovému úradu alebo prostrední ctvom systému štátnej pokladnice. Doručením dokumentov a oznámenia daňovému úradu alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice sa má zato, že účtovná jednotka si splnila povinnosť ulož enia dokumentov a oznámenia podľa § 23a.

K bodu 35 (§ 23c ods. 1)

Predmetným ustanovením sa zdôrazňuje, že správca registra sprístupní dokumenty tak ako ich účtovná jednotka uložila.

K bodu 36 (§ 23c ods. 2)

Dokumenty uložené v neverejnej časti registra účtovných závierok sprístupní správca registra (DataCentrum) účtovnej jednotke, ktorej sa týkajú na požiadanie prostredníctvom správcu registra, Ná rodnej banke Slovenska a subjektom verejnej správy prostredníctvom zriadenia kontrolovaného vstupu do neverejnej časti registra. Na dokumenty uložené v neverejnej časti registra účtovných závierok sa nevzťahuje zá kon o slobodnom prístupe k informáciám.

K bodu 37 (§ 23d)

V § 23d ods. 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť zverejňovania účtovných závierok a nadväzujúcich dokumentov v registri účtovných závierok. Samotná povinnosť sprístupnenia týchto dokumentov použí vateľom formou zverejnenia nadväzuje na čl. 47 smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/101/ES zo 16. septembra 2009. V Slovenskej republike sa na základe uznesenia vlády SR č. 516/2011 zabezpečuje zverejňovanie týchto dokumentov prostredníctvom ukladania do registra účtovných závierok. Spô sob ukladania dokumentov do registra účtovných závierok je upravený v § 23 až 23c zákona. Účtovná jednotka si povinnosť zverejnenia dokumentov splní ich doručením na stanovené kontaktné miesto. Kontaktn ým miestom pre obchodné spoločnosti, družstvá, štátne podniky a neziskové organizácie je daňový úrad, resp. pri elektronickej forme doručením prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevá dzkuje Finančné riaditeľstvo SR podľa zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade účtovných jednotiek verejnej správy si účtovná jednotka splní povinnosť zverejnenia doruč ením prostredníctvom systému štátnej pokladnice podľa zákona č. 291/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca registra (DataCentrum) zabezpečí, aby sa účtovné závierky, správa audítora, v ýročná správa obchodných spoločností, družstiev a štátneho podniku uložila do zbierky listín obchodného registra. Termíny na ukladanie dokumentov do registra účtovných závierok upravuje § 23 a ž 23c zákona.

K bodu 38 (§ 25 ods.1 písm. a) tret í bod)

Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní umožnil vytvárať aj špeciálne podielové fondy alternatívnych investícií, pričom touto alternatívnou investíciou môže byť aj majetkový podiel v obchodnej spoločnosti, ktorý nie je reprezentovaný cennými papiermi, akým je podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, v komanditnej spoločnosti alebo vo verejnej obchodnej spoločnosti. Pretože fond sa zriaď uje na účel zhodnotenia majetku podielnikov, je potrebné toto zhodnotenie priebežne sledovať a takúto informáciu poskytnúť podielnikom. Preto je potrebné tieto podiely oceňovať od začiatku reá lnou hodnotou. Rovnako tak aj deriváty, ktoré držia účtovné jednotky menované v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode.

K bodu 39 (§ 25 ods. 1 písm. e) tret í bod)

Pre účtovné jednotky v oblasti finančného sektora je prioritné, aby mali vybrané druhy majetku ocenené reálnou hodnotou. Ide o fondy (kolektívneho investovania, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy), obchodníkov s cennými papiermi, platobné inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí a niektorých druhov pobočiek finančných inštitúcií. Ak by prvotné ocenenie majetku bolo obstará vacou cenou, ktorá v sebe obsahuje výdavky na obstaranie tohto majetku, pričom sa následne oceňuje tento majetok reálnou hodnotou, ktorá neobsahuje výdavky na obstaranie majetku, rady ocenení každej jednotlivej polož ky majetku by neboli konzistentné, pretože obsah jednotlivých ocenení tej istej majetkovej položky by nebol totožný. Hneď pri prvom precenení tejto majetkovej položky po jej prvotnom zaúčtovaní by toto ocenenie bolo nižšie o výdavok na jej obstaranie a toto zníženie jej ocenenia by bolo vo výkaze ziskov a strát zobrazené ako strata z ocenenia, nie ako výdavok na obstaranie tejto majetkovej položky, ktorým v skuto čnosti je. Pre posúdenie úspešnosti obchodovania s finančným majetkom je potrebné výdavky na obstaranie majetku zobraziť oddelene, nie kapitalizovať ich do ceny príslušnej položky majetku.

K bodu 40 (§ 25 ods. 3)

Z ocenenia súčasnou hodnotou vo fondoch sa vynímajú bankové vklady, u ktorých ich ocenenie menovitou hodnotou je obchodnou zvyklosťou a ktorých časť nie je možné oceniť súčasnou hodnotou, pretože nemaj ú pevnú splatnosť, ani fixné úročenie. Ïalej sa z ocenenia súčasnou hodnotou vynímajú pohľadávky a záväzky, ktoré neboli obstarané s cieľom investovania alebo financovania, teda neboli obstarané v rámci obchodnej politiky fondu. Majú väčšinou tranzitný charakter, napríklad pohľadávky zo vstupov do fondu, záväzky z výstupov z fondu.

K bodu 41 (§ 25 ods. 7)

Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva neoceň uje obstarané cenné papiere určené na obchodovanie reálnou hodnotou. Tieto účtovné jednotky oceňujú cenné papiere určené na obchodovanie obstarávacou cenou.

K bodu 42 (§ 26 ods. 7)

Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti vedenia účtovníctva v neziskových účtovných jednotkách sa navrhuje upustenie od povinnosti účtovať o opravných položkách a rezervách. Bude v k ompetencii účtovnej jednotky, aby sa rozhodla či účtovanie rezerv a opravných položiek je významné pre vykázanie účtovného výsledku hospodárenia, pričom hlavne pri malých sumách nie je potrebné o t ýchto položkách účtovať. Takisto o opakujúcich sa sumách medzi jednotlivými účtovnými obdobiami, ktorými sú napríklad rezervy na mzdy na dovolenky, nebude nezisková organizácia povinná účtova ť. Nezisková organizácia bude povinná účtovať o odpisoch dlhodobého majetku. Pri tejto položke si môže zvoliť účtovanie daňových odpisov, ak sa dlhodobý majetok používa na zdaňovanú činnos ť.

Podrobnejšie bude uvedená problematika rozpracovaná v opatrení MF SR, ktoré ustanovuje postupy účtovania pre tieto účtovné jednotky.

K bodu 43 (§ 27 ods. 1)

Zákon upravuje ocenenie podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií reá lnou hodnotou ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

K bodu 44 (§ 27 ods. 3)

Trhová cena sa vymedzuje s prihliadnutím na možnosti a schopnosti profesionálnych investorov, ako sú fondy, obchodníci s cennými papiermi a pod. tak, aby v prípade, keď nie je v deň ocenenia cena na trhu k dispozí cii, títo použili odhad trhovej ceny prostredníctvom modelu.

K bodu 45 (§ 27 ods. 6)

V § 27 ods. 6 sa dopĺňa definícia kvalifikovaného odhadu. Oceňovacie modely, ktoré sú základom kvalifikovaných odhadov, vychádzajú všetky zo súčasnej hodnoty budúcich výdavkov na majetok a príjmov z majetku.

K bodu 46 (§ 27 ods. 11)

V § 27 ods. 11 sa ustanovuje oslobodenie od oceňovania reálnou hodnotou a metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Oslobodenie sa netýka oceňovania majetku a záväzkov z dô vodu zániku účtovnej jednotky bez likvidácie. Oslobodenie sa vzťahuje na mikro účtovnú jednotku, účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovnú jednotku, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Ide o odbúranie administratívnej záťaže spojenej zo získaním reálnej hodnoty a ocenením metódou vlastného imania a odstrá ni sa vznik možných chýb z dôvodu nesprávneho zaúčtovania týchto hodnôt.

K bodu 47 (§ 28 ods. 3)

V záujme zníženia administratívnej záťaže v účtovných jednotkách, ktoré nie sú zriadené alebo založené na účel podnikania, sa umožňuje účtovať odpisy v súlade s ustanoveniami z ákona o dani z príjmov tzv. daňové odpisy. Využitie tejto možnosti je vhodné predovšetkým v neziskových organizáciách, ktoré využívajú dlhodobý majetok aj na účely zdaňovanej činnosti.

K bodu 48 (§ 29 ods. 3)

Inventarizácia majetku a záväzkov predstavuje kľúčovú podmienku na zabezpečenie zásady preukázateľnosti skutočností v účtovníctve. Dlhodobý majetok je jednoznačne preukázateľný a obstará va sa na účely dlhodobého používania. Za účelom odbúrania nadbytočných povinností pre účtovnú jednotku sa mení periodicita inventarizácie dlhodobého majetku z dvoch rokov na štyri roky. Podľa s účasného znenia zákona sa peňažné prostriedky v hotovosti museli inventarizovať minimálne štyrikrát za účtovné obdobie. Na účely účtovnej závierky je postačujúca inventarizácia peňa žných prostriedkov v hotovosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Účtovná jednotka, ktorá chce častejšie inventarizovať majetok, môže túto povinnosť ustanoviť vo svojom internom predpise.

K bodu 49 (§ 30 ods. 2)

Ustanovenie precizuje situáciu, ak nie je uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti.

K bodom 50 (§ 31 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 51 (§ 32 ods. 2)

Umožňuje sa, aby podpisový záznam, ktorým sa zabezpečuje účtovný záznam určený na prenos, nemusel byť obsahom tohto účtovného záznamu.

K bodu 52 (§ 38 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 53 (§ 39j)

Prechodné ustanovenia

§ 39j ods. 1

Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a) a § 1 ods. 2 určujú, že na právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá má stálu prevádzkareň na území SR sa vzťahujú povinnosti vedenia účtovní ctva podľa tohto zákona. Povinnosť viesť účtovníctvo za stálu prevádzkareň sa vzťahuje na právnickú osobu na účtovné obdobie, ktoré sa začína od 1. januára 2014 a neskôr.

§ 39j ods. 2

Ustanovenie § 39j ods. 2 určuje účtovnej obdobie, v ktorom účtovné jednotky prvýkrát budú posudzovať ich zaradenie medzi mikro účtovné jednotky. Podmienky na zaradenie účtovnej jednotky medzi mikro účtovné jednotky ustanovuje § 2 ods. 5 a 7. Pri zostavovaní účtovnej závierky po 1. januári 2014 účtovná jednotka posudzuje splnenie veľkostných kritérií za účtovné obdobie, za ktoré zostavuje účtovnú závierku a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

§ 39j ods. 3 a 4

Ustanovenie § 39j ods. 2 určuje účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka prvý krát posudzuje, či musí zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ, a to na zá klade splnenia podmienok ustanovených v § 17a ods. 2 písm. a) a b) po 1. januári 2014.

Ustanovenie § 39j ods. 3 určuje účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka prvý krát posudzuje, či môže zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Nástupnícka účtovn á jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 17a ods. 3 písm. c) môže zostaviť individuálnu účtovná závierku podľa IFRS/EÚ k 1 . januáru 2014 a neskôr. Novovzniknutá dcérska úč tovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 17a ods. 3 písm. d) môže zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ k 1. januáru 2014 a neskôr.

§ 39j ods. 5

Od 1. januára 2014 sa zvyšuje suma podielu prijatej dane, od ktorej má nezisková účtovná jednotka povinnosť auditu. Táto povinnosť sa vzťahuje na dve účtovné obdobia, počas ktorých sa tieto prostriedky č erpajú. Prechodné ustanovenie určuje, že na podiel prijatej dane, ktorý bol prijatý neziskovou organizáciou do 31. decembra 2013 sa vzťahuje doterajší limit 33 193,92 eur. Ak použije nezisková organizácia taký to podiel prijatej dane v roku 2014 bude sa na ňu vzťahovať povinnosť auditu podľa výšky doterajšieho limitu aj pre rok 2014.

Zvýšená suma 35 000 eur sa vzťahuje až na sumu podielu prijatej dane, ktorá bude prijatá po 1. januári 2014.

§ 39j ods. 6 a 7

Ustanovenia § 39j ods. 6 a 7 určujú ako postupovať pri oneskorenom ukladaní súvahy a výkazu ziskov a strát do obchodného registra t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Od roku 2014 zaniká obchodný m spoločnostiam (túto povinnosť zabezpečí za účtovné jednotky register) povinnosť ukladania súvahy a výkazu ziskov a strát do obchodného registra a zverejňovanie súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku. Prechodné ustanovenia určujú povinnosť účtovnej jednotky, ktorá za predchádzajúce roky ide si splniť povinnosť zverejnenie súvahy a výkazu ziskov a strát. V prípade, ak úč tovná jednotka po 1. januári 2014 ide zverejňovať súvahu a výkaz ziskov strát za účtovné obdobie končiace najneskôr do 31. decembra 2008, zverejňuje súvahu a výkaz ziskov a strát v Obchodnom vestní ku.

V prípade, ak účtovná jednotka po 1. januári 2014 ide zverejňovať súvahu a výkaz ziskov a strát za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012, ukladá súvahu a v ýkaz ziskov strát do registra účtovných závierok, ktorý ju zverejní. Register obsahuje aj historické dáta, ale iba od roku 2009, kedy sa po prvý krát vykazovalo v mene euro.

§ 39j ods. 8 a 9

Ustanovenia § 39j ods. 8 a 9 upravujú povinnosť neziskových organizácií, ktoré nie sú založené na účel podnikania, v prípade predkladania účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace 31. 12. 2008 a skôr. Predkladacím miestom týchto účtovných závierok ostáva Obchodný vestník podľa príslušných právnych predpisov.

§ 39j ods. 10

V § 39j ods. 10 sa upravuje povinnosť, že prvýkrát sa do registra účtovných závierok ukladajú výročné správy, ktoré sa zostavujú k 31. decembru 2013 a neskôr.

§ 39j ods.11

V § 39j ods. 11 sa ustanovuje, že mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduché ho účtovníctva, nebudú na ocenenie majetku a záväzkov používať reálnu hodnotu alebo metódu vlastného imania pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce po 1. januá ri 2014.

K bodu 54

Dopĺňa sa transpozičná príloha.

K článku II (513/1991Zb.)

K bodom 1 až 5

Predmetnými novelizačnými bodmi dochádza k zmene § 27 ods. 3 a zmene a doplneniu § 40 Obchodného zákonníka v znení zákona č . 547/2011 Z. z. pri zachovaní cieľa, ktorý bol deklarovaný už pri zákone č. 547/2011 Z. z., t.j. odstránenie duplicitnej požiadavky na predkladanie závierky správcom dane a zbierke listín obchodného registra (tý m, že sa v novo navrhovanom § 40 ods. 4 uvádza, že povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra si povinný subjekt splní jej uložením do registra účtovných zá vierok podľa osobitného zákona). Navrhnuté riešenie je zároveň súladné s požiadavkami prvej publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES). Smernica v čl. 3 ods. 5 ustanovuje, aby sa doklady a údaje uvedené v č l. 2 zverejnili uverejnením v celoštátnom vestníku (v podmienkach Slovenskej republiky rozumej v Obchodnom vestníku), ktorý na tento účel určí členský štát, v úplnosti alebo čiastoč ne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra (pričom slovami vložil do registra je potrebné v podmienkach Slovenskej republiky rozumieť uložil do zbierky listín obchodné ho registra). Uvedené jednoznačne viaže účinky materiálnej publicity údajov zapísaných v obchodnom registri ako aj listín ukladaných do zbierky listín obchodného registra na krité rium ich zverejnenia v Obchodnom vestníku.

Predmetné novelizačné body sa navrhujú zapracovať v záujme zníženia administratívnej záťaže podnikateľov. V zmysle návrhu zákona bude účtovným jednotkám s účinnosťou od 1. januára 2014 umožnené elektronicky ukladať do registra účtovných závierok okrem účtovných závierok aj výročné správy. peciálna povinnosť zverejnenia výročnej správy, zostavenia a zverejnenia konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, ak má spoločnosť takú povinnosť podľa § 192 ods. 1 Obchodné ho zákonníka, ktorá sa aplikuje na akciové spoločnosti popri všeobecnej povinnosti uloženia riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky do zbierky listín obchodné ho registra podľa § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva z čl. 38 ods. 1 siedmej smernice Rady č. 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 p ísm. g) zmluvy a čl. 47 štvrtej smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy. Citované smernice ustanovujú povinnosť zverejnenia v súlade s čl. 3 publikačnej smernice. Samotný čl. 3 publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES) však umožňuje členskému štátu voliť medzi niekoľkými spôsobmi realizácie zverejnenia, keď v odseku 5 ustanovuje, že Doklady a údaje uvedené v odseku 3 sa zverejnia uverejnením v celoštátnom vestníku, ktorý na tento účel určí členský štá t, v úplnosti alebo čiastočne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra. Celoštátny vestník určený na tento účel sa môže uchovávať elektronicky.. Vzhľ adom na uvedené, ale najmä z poukazom na potrebu znižovania administratívnej záťaže, ktorá je aj hlavným motívom prebiehajúceho legislatívneho procesu došlo k zmene § 192 ods. 1 a doplneniu § 192 o nový odsek 3, ktorými sa odstraňuje duplicita v povinnosti podľa Obchodného zákonníka (zverejniť v úplnosti výročnú správu, konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu) a z ákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (uložiť do registra účtovných závierok). V súlade so zmenami navrhovanými v novelizačných bodoch 1. až 5. (§ 27 ods. 3, § 40), duplicita sa odstraňuje tým, že povinnosť uloženia uvedených dokumentov do zbierky listín obchodného registra bude splnená ich uložením do registra účtovných závierok, ktorý následne automatizovan ým spôsobom zabezpečí ich export do zbierky listín obchodného registra. Zverejnenie podľa čl. 38 siedmej smernice a čl. 47 štvrtej smernice sa uskutoční formou zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku o ulož ení listiny do zbierky listín v súlade s § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka (teda v zmysle terminológie čl. 3 ods. 5 publikačnej smernice odkazom na dokument, ktorý sa vložil do registra).

K článku III (118/1996 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby Fond ochrany vkladov uložil svoju výročnú správu v registri účtovných zá vierok.

K článku IV (80/1997 Z. z.)

Z ustanovenia sa navrhuje vypustiť predkladanie výročnej správy Národnej banke Slovenska, nakoľko ju Eximbanka bude ukladať do registra účtovných zá vierok.

K článku V (147/1997 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby neinvestičný fond uložil svoju výročnú správu v registri účtovných z ávierok.

K článku VI (213/1997 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje vypustiť ustanovenie, v ktorom štatút musí obsahovať spôsob zverejnenia výročnej sprá vy, nakoľko výročné správy neziskových organizácií sa budú zverejňovať v registri účtovných závierok.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu uloženia výročnej správy do registra účtovných závierok sa upravuje aj dôvod zrušenia neziskovej organizácie.

K bodu 3

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby nezisková organizácia uložila svoju výročnú správu v registri účtovný ch závierok.

K článku VII (144/1998 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku VIII (308/2000 Z. z.)

K bodu 1

K bodu 2

K článku IX (483/2001 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa ustanovenie sa upravuje na základe vypustenia predkladania správy audítora a doplnením lehoty predkladania listu audítora Národnej banke Slovenska.

K bodom 2 a 6

Na základe navrhovanej zmeny zákona o účtovníctve sa upravujú ustanovenia o uložení výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa priebežných účtovných závierok, ktoré aj naďalej budú zasielané Národnej banke Slovenska.

K bodu 5

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa do registra účtovných závierok ukladá aj správa audítora.

K článku X (566/2001 Z. z.)

Navrhuje sa legislatívna zmena na základe zmeny zákona o účtovníctve, do registra účtovných závierok sa ukladá správa audítora a výroč ná správa.

K článku XI (34/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje ukladanie výročnej správy a správy audítora do registra účtovných závierok. Z tohto d ôvodu je potrebné upraviť príslušné ustanovenia.

K článku XII (131/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje ukladanie výročnej správy do registra účtovných závierok. Z tohto dôvodu je potrebné upraviť príslušné ustanovenia.

K článku XIII (386/2002 Z. z.)

K bodu 1

K bodu 2

K článku XIV (429/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok.

K článku XV (461/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok.

K článku XVI (618/2003 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok nie na ministerst vo.

K článku XVII (5/2004 Z. z.)

V súvislosti s predkladaným návrhom je potrebné novelizovať aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti so zrušením povinnosti predkladania účtovných závierok k žiadostiam podľa § 29 a § 31 zákona č. 5/2004 Z. z. o službá ch zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko tieto údaje si bude môcť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny overiť priamo v registri účtovných zá vierok a tiež vzhľadom k potrebe zabezpečiť plnenie uznesení vlády Slovenskej republiky, ktorými je deklarované zníženie administratívnej záťaže a nevyžadovanie dokladov, ktoré je možné získať z iných orgánov verejnej správy.

K článku XVIII (43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti uložiť v registri účtovných závierok správu o hospodárení s vlastný m majetkom, ako aj ročné správy o hospodárení s majetkom v spravovaných dôchodkových fondoch.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť predkladania priebežnej účtovnej závierky Národnej banke Slovenska, prič om sa vypúšťa povinnosť uložiť priebežnú účtovnú závierku a polročnú účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

K článku XIX (523/2004 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje zverejňovanie v registri účtovných závierok.

K článku XX (581/2004 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje, aby aj naďalej bola priebežná účtovná závierka predkladaná Ministerstvu zdravotní ctva SR, Ministerstvu financií SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodom 2, 4 a 7

Z dôvodu centralizácie miesta predkladania výročných správ účtovných jednotiek, racionalizácie a efektívnosti verejnej správy, sa výročn á správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude ukladať do registra účtovných závierok.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu úpravy bodu 2.

K bodom 5 a 6

V rámci zníženia administratívnej záťaže Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa vypúšťa povinnosť zostavenia priebežnej účtovnej závierky a z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve následne aj ukladania priebežnej účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu úpravy bodu 4.

K článku XXI (650/2004 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXII (747/2004 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť predkladania priebežných účtovných závierok Národnej banke Slovenska.

K článku XXIII (85/2005 Z. z.)

Na základe navrhovanej zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje ustanovenie o uložení výročnej správy vo verejnej časti registra účtovný ch závierok. Ponecháva sa povinnosť politických strán predkladať výročné správy do Národnej rady SR, pričom Kancelária NR SR bude povinná zverejniť tieto výročné správy na svojom webovom sídl e, ako aj v rovnakom formáte vo verejnej časti registra účtovných závierok.

K článku XXIV (172/2005 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok. V rea lizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná , preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 3

K článku XXV (460/2007 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXVI (540/2007 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania správy audítora a výročnej správy v registri účtovn ých závierok.

K článku XXVII (561/2007 Z. z.)

K bodu 1

V nadväznosti na povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok sa vypúšťa ustanovenie.

K bodom 2 a 3

K bodu 4

K článku XXVIII (8/2008 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 2 a 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 4

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa správa audítora ukladá do registra účtovných závierok.

K bodu 6

V nadväznosti na navrhované zmeny sa navrhuje aj úprava tohto ustanovenia.

K článku XXIX (90/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXX (385/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXI (516/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia aj výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXII (583/2008 Z. z.)

K bodu 1

K bodu 2

K článku XXXIII (185/2009 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia účtovnej závierky a výročnej správy v registri účtovný ch závierok do 10 dní. V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 4

K článku XXXIV (492/2009 Z. z.)

Upravuje sa ustanovenie o povinnosť uložiť správu audítora do registra účtovných závierok.

K článku XXXV (505/2009 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa ustanovuje povinnosť výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXVI (513/2009 Z. z.)

K bodu 1

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa ustanovuje povinnosť výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodu 3

K článku XXXVII (514/2009 Z. z.)

K bodu 1

K bodu 2

K článku XXXVIII (91/2010 Z. z.)

Navrhuje sa povinnosť uložiť na základe zákona o účtovníctve účtovnú závierku v registri účtovných závierok.

K článku XXXIX (525/2010 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok, nakoľko v realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná , preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

K článku XL (203/2011 Z. z.)

K bodom 1 až 3, 8 a 10

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 4 až 7

Z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve sa priebežné účtovné závierky aj naďalej predkladajú Národnej banke Slovenska.

K bodom 9 a 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia niektorých ustanovení.

K článku XLI (324/2011 Z. z.)

Navrhuje sa úprava ustanovenia v nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve, na základe ktorého sa priebežné závierky nebudú ukladať do registra účtovných závierok.

K článku XLII (351/2011 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve, na základe ktorého sa ukladajú výročné správy do registra účtovných závierok sa z d ôvodu nadbytočnosti a duplicity vypúšťa príslušná povinnosť Telekomunikačného úradu.

K článku XLIII (392/2011 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejniť účtovnú závierku v registri účtovných závierok najnesk ôr 10 pracovných dní pred termínom podania žiadosti.

K bodu 3

K článku XLIV (251/2012 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť ukladania výročných správ do registra účtovných závierok.

K článku XLV (396/2012 Z. z.)

Doplňuje sa povinnosť ukladania výročnej správy do registra účtovných závierok.

K článku XLVI

Navrhovaná účinnosť zákona je 1. januára 2014.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 14. augusta 2013.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

K predpisu 318/2013, dátum vydania: 17.10.2013

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 2 ods. 2)

Navrhuje sa zosúladenie terminológie použ ívanej v pôvodnom ustanovení (orgán na ochranu zdravia) s terminológiou súčasného § 1 písmena g) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 (§ 2 vypustené ods. 4 a 5)

Navrhujú sa vypustiť doterajšie taxatí vne vymedzené spôsoby stanovenia výšky príspevku pevnou sumou, násobkom príspevku zamestnanca alebo percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu zamestnanca. Po vypustení uvedených ustanovení už zamestnávate ľ nebude obmedzovaný zákonom, ale bude môcť svojim zamestnancom poskytovať príspevky v súlade so zvolenou vnútornou firemnou politikou odmeňovania zamestnancov (napr. rôzna výška príspevku podľa odpracovaný ch rokov zamestnanca, kombinácia pevnej sumy rovnakej pre každého zamestnanca a percentuálnej výšky časti príspevku v závislosti od vymeriavacieho základu zamestnanca, po odpracovaní určitého obdobia pre zamestn ávateľa mimoriadny príspevok a pod.).

K bodu 3 (§ 3 a § 4)

Navrhuje sa zmena definície zamestnanca a zamestnávateľa; doterajšia definícia odkazovala na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znen í neskorších predpisov, ktorý prešiel viacerými novelizáciami, v dôsledku ktorých sa rozšíril okruh zamestnancov na účely tohto zákona na všetky fyzické osoby v právnom vzťahu, z ktoré ho im plynie právo na príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Súčasne platná definícia zamestnanca už nevyhovuje potrebám a úč elu doplnkového dôchodkového sporenia, nakoľko by sa vzťahovala aj na osoby, ktoré prácu vykonávajú v inom ako zamestnávateľsko-zamestnaneckom vzťahu.

K bodu 4 (§ 5 ods. 2)

Zo zákona sa upúšťa od požiadavky, aby zamestnávateľ do 8 dní od začatia výkonu tzv. rizikových prác uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu a táto lehota sa predlžuje na obdobie 30 dní. Dôvodom navrhovanej úpravy je poskytnúť zamestnávateľovi primeraný časový priestor na splnenie tejto povinnosti. Aj keď zamestnávateľ uzatvorí zmluvu a ž na 30. deň od začatia výkonu tzv. rizikových prác, je povinný zamestnancovi zaplatiť príspevky odo dňa začatia výkonu prác zamestnanca. V nadväznosti na túto povinnosť zaväzuje zá kon zamestnanca vykonávajúceho rizikové práce uzatvoriť účastnícku zmluvu a v prípade jej zániku (napr. z dôvodu vyplatenia odstupného alebo z dôvodu prestupu do inej doplnkovej dôchodkovej spoloč nosti) uzatvoriť novú zmluvu do 30 dní od začatia výkonu rizikových prác.

K bodu 5 (§ 6b)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so skorším zavedením legislatívnej skratky 'hostiteľský členský štát'.

K bodu 6 (§ 6e)

Navrhuje sa doplnenie definície dôchodkového plánu o právne predpisy hostiteľského členského štátu, v ktorom môžu byť druhy dá vok a podmienky ich vyplácania tiež (obdobne ako v našom právnom poriadku) upravené. Ide o pôvodný § 6b, ktorý bol v dôsledku legislatívno-technickej úpravy vymenený s pôvodným § 6b.

K bodom 7, 23, 24, 48, 80, 81, 82, 92, 99, 117, 150, 191, 193, 195 (§ 7 ods. 2, § 20 ods. 3, § 20 ods. 7, § 29 ods. 1, § 34 ods. 2 písm. a), § 29 ods. 3, § 34 ods. 2 písm. a), § 34 ods. 9, § 37b ods. 2 písm. a), § 70 ods. 2 písm. b), § 71 ods. 1, § 71 ods. 2, nadpis ôsmej časti)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením dávkového plánu.

K bodu 8 (§ 7 ods. 3)

Navrhuje sa vypustenie ustanovenia, ktoré umožňovalo určenie rozdielnej výšky dávok, pri ktorom sa prihliada na faktory poistno-matematických výpoč tov, ktoré sa odlišujú podľa pohlavia.

Vypustenie tohto ustanovenia, ktoré zakotvuje výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania, sa navrhuje v súvislosti s ustanovením § 20 ods. 3 zákona, z ktorého vyplýva, že doživotný doplnkový dô chodok a doživotný výsluhový dôchodok vypláca poisťovňa, a to na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovňou a účastníkom. Podľa § 5 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa zásada rovnakého zaobchádzania uplatňuje aj v oblasti prístupu a poskytovania tovarov a služieb, ktoré sú poskytované verejnosti, pričom do tejto oblasti spadajú aj poistné zmluvy.

K bodu 9 (§ 8)

Navrhuje sa vypustenie ustanovení upravujúcich obdobie doplnkového dôchodkového sporenia z dôvodu, že minimálne obdobie sporenia už nebude pre účastníkov s účastníckou zmluvou, ktorej súčasť ou nie je dávkový plán, podmienkou na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku.

K bodu 10 (§ 9 až 11)

Rovnako sa vypúšťajú ustanovenia o vzniku a zániku doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzhľadom na vypustenie podmienky – obdobia sporenia, stratili opodstatnenie. V prípade splnenia podmienky obdobia sporenia účastníka, ktorý vykonáva rizikové práce zostala podmienka zachovaná v § 17 ods. 1.

K bodu 11 (§ 12 ods. 2)

Zákon spresňuje okamih, od ktorého začne zamestnávateľ platiť príspevky za zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce.

K bodu 12 (§ 12 ods. 3 a 4)

Úprava prerušenia doplnkového dôchodkového sporenia sa zo zákona vypúšťa z dôvodu straty opodstatnenosti jej úpravy, keď z právnej ú pravy vypadol vznik a zánik doplnkového dôchodkového sporenia.

K bodu 13 (§ 13)

Stanovuje sa povinnosť odvádzať príspevky na tzv. účet nepriradených platieb. Ide o typ zberného účtu, kde sa sústredia všetky platby, ktoré sú po identifikovaní konkrétneho účastníka preveden é na účet doplnkového dôchodkového fondu. Do okamihu identifikácie sú príspevky na účte nepriradených platieb vlastníctvom toho, kto ich na tento účet zaslal. Takáto zmena v spôsobe platenia prí spevkov je vyvolaná presnejším zadefinovaním možnosti prispievať zároveň do viacerých fondov, resp. rozložiť pomer sporenia do viacerých fondov.

Vypúšťa sa ustanovenie o náležitosti účastníckej zmluvy v časti o výške a lehote splatnosti príspevkov; navrhované znenie zákona už nepodmieňuje prispievanie zamestnávateľa prí spevkami zamestnanca.

Vypúšťa sa uvádzanie náležitostí zamestnávateľskej zmluvy z dôvodu duplicity s § 58 ods. 1 a povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky bezhotovostným prevodom pre nevynútiteľnosť tejto po žiadavky. Povinnosť zasielania platby na bankový účet zostáva zachovaná.

Navrhuje sa spresnenie stanovenia vymeriavacieho základu, na základe ktorého zamestnávateľ platí príspevky za zamestnanca vykonávajúceho rizikové práce.

Pri určovaní vymeriavacieho základu 'dohodára' s pravidelným alebo nepravidelným príjmom vychádzame z právnej úpravy vymeriavacieho základu v zákone o sociálnom poistení.

K bodu 14 (§ 14 ods. 2)

Odvádzanie príspevkov prostredníctvom zamestnávateľa je primárne vecou dohody zamestnanca so zamestnávateľom, aby mal zamestnávateľ relevantné informácie, najmä v akej výške má za zamestnanca príspevky odvádzať. Preto by odvádzanie príspevkov nemalo byť priamo uložené zákonom.

K bodu 15 (§ 15 nové písm. d))

Nový druh dávky – predčasný výber a podmienky jej vyplatenia upravuje § 19.

K bodu 16 (§ 16 ods. 1)

Navrhuje sa vypustiť požiadavka na minimálne obdobie sporenia ako jednej z podmienok na vyplácanie dávky doplnkového starobného dôchodku. Druhá podmienka, ktorou je vek účastníka, sa vzhľadom na zrušenie dávkových plánov upravuje zákonom a viaže sa na nárok na výplatu starobného dôchodku, na priznanie predčasného starobného dô chodku alebo dovàšenie veku 62 rokov. Doterajšia podmienka (najmenej 55 rokov veku) ignorovala účel doplnkového dôchodkového sporenia (definovaný v § 2 ods. 2) a znamenala skôr zvýšenie finančného komfortu v preddôchodkovom veku než doplnkový dôchodkový príjem v starobe.

K bodu 17 (§ 16, vypustené ods. 2 a 3)

Navrhuje sa vypustenie odsekov 2 a 3, nakoľko podľa novej úpravy už vyplácanie doplnkového starobného dôchodku nebude viazané na minimálne obdobie doplnkového dôchodkové ho sporenia alebo na vek účastníka stanovený v dávkových plánoch, ale táto dávka bude vyplácaná na základe nároku na výplatu starobného dôchodku, priznania predčasného starobného dôchodku pod ľa zákona o sociálnom poistení alebo po dovàšení 62 rokov.

K bodu 18 (§ 17 ods. 1)

Navrhuje sa nová právna úprava podmienok získania nároku na doplnkový výsluhový dôchodok a podmienok jeho vyplácania. Najvýznamnejšou zmenou je predĺž enie povinnej doby sporenia z 5 na 10 rokov z dôvodu výkonu rizikových prác.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je novým nastavením podmienok dĺžky sporenia a doby vyplácania tejto dávky umožniť flexibilne si zvoliť odchod do dôchodku. Zároveň sa účastníkom, ktorí vykon ávali rizikové práce umožňuje začať poberať doplnkový dôchodkový príjem skôr, a to dovàšením veku 55 rokov. Navrhovaná úprava mu umožní preklenúť obdobie od straty prí jmu zo zamestnania v preddôchodkovom veku až po obdobie, v ktorom si bude môcť požiadať o predčasný starobný dôchodok.

K bodu 19 (§ 17 vypustené ods. 2 a 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou ustanovenia upravujúceho podmienky vyplácania výsluhového doplnkového dôchodku (minimálne obdobie sporenia a potrebný vek) podľa navrhovaného znenia § 17 ods. 1.

K bodu 20 (§ 17 nový ods. 2)

Ide o právnu úpravu v súvislosti so zmenou ustanovenia upravujúceho podmienky vyplácania výsluhového doplnkového dôchodku podľa navrhovaného znenia § 17 ods. 1, ktoré umožňuje účastníkom, ktorí vykonávali rizikové práce začať poberať doplnkový dôchodkový príjem už vo veku 55 rokov. Ak účastník využije túto možnosť, dočasný doplnkový vý sluhový dôchodok vyplácaný počas obdobia piatich rokov mu umožní preklenúť obdobie od straty príjmu zo zamestnania v preddôchodkovom veku až po obdobie, v ktorom si bude môcť požiadať o predčasný starobný dôchodok z I. piliera, čo je dva roky pred dovàšením dôchodkového veku. Účastník, ktorý využije inštitút predčasného starobného dôchodku, si môže nechať súčasne vypláca ť aj dôchodok z III. piliera, nakoľko zákon stanovuje, že doplnkový výsluhový dôchodok sa vypláca najmenej päť rokov.

K bodu 21 (§ 19)

Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza nový druh dávky doplnkového dôchodkového sporenia, a to predčasný výber. Dôvodom navrhovanej zmeny je poskytnúť akúsi alternat ívu k vypúšťanému inštitútu odstupného pre tých účastníkov, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodnú opustiť systém doplnkového dôchodkového sporenia. Na rozdiel od odstupného, inštitú t predčasného výberu umožňuje účastníkovi v systéme naďalej zotrvať tak, že jeho zmluva nezaniká a príspevky zamestnávateľa zostanú na osobnom účte účastníka.

Návrh zohľadňuje fakt, že doplnkové sporenie predstavuje akúsi nadstavbu systému dôchodkového zabezpečenia a je založené na báze dobrovoľnosti. Na druhej strane, s prihliadnutím na jeho úč el, si prostredníctvom predčasného výberu môže účastník vybrať len svoje príspevky.

Pre uplatnenie predčasného výberu sa stanovuje obmedzenie výberu až po uplynutí prvých desiatich rokov od uzatvorenia účastníckej zmluvy, a to len raz za desať rokov trvania účastníckej zmluvy.

Súčasne so zavedením nového typu dávky sa vypúšťa inštitút odstupného. V doteraz platnej právnej úprave si účastník okrem svojich príspevkov odniesol aj časť príspevkov zaplatený ch zamestnávateľom, pretože sankcia podľa zákona nebola spravidla vo výške presahujúcej zamestnávateľove príspevky, a tak dávka neplnila účel doplnkového dôchodkového sporenia.

K bodu 22 (§ 20 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vypusten ím dávky odstupného a zavedením dávky predčasného výberu.

K bodu 25 (§ 21)

Úpravou ustanovení vzťahujúcich sa na dedenie po účastníkovi, resp. poberateľovi dávky sa ďalšími oprávnenými osobami po fyzickej osobe alebo prá vnickej osobe určenej v zmluve stávajú v poradí manžel, ak ho niet deti, ak ich niet rodičia zomretého a ak ich niet, osoby, ktoré žili so zomretým počas najmenej jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej dom ácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na zomretého. Uvedené osoby nadobudnú právo na nasporenú sumu po zomretom priamo z tohto zá kona po tom ako nastane udalosť – smrť účastníka, resp. poberateľa dávky. V doterajšej úprave ďalšie osoby po osobách určených v zmluve mohli nadobudnúť nasporenú sumu po zomretom až na zá klade rozhodnutia v dedičskom konaní. V navrhovanej úprave sa možnosť dedenia podľa Občianskeho zákonníka ponecháva len pre prípad, ak oprávnených osôb uvedených vyššie niet.

K bodu 26 (§ 22 ods. 2 písm. c) prvý bod)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 27 (§ 22 ods. 2 písm. c, vypustený druhý a tretí bod)

Uzatváranie účastníckych zmlúv a zamestnávateľských zmlúv sa spod pojmu administrácia vypúšťa z dôvodu zosúladenia s novou úpravou zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 43/2004 Z. z.) a z dôvodu, že samotné uzatváranie zmlú v sa nechápe ako klasická administrácia. Na tento novelizačný bod nadväzuje úprava § 37 o zverení výkonu činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov. Zverenie činnosti podľ a tohto paragrafu sa vzťahovalo aj na uzatváranie zmlúv podľa § 22 písm. c). Zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finanč nom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 186/2009 Z. z.) bol zavedený inštitút finančného agenta aj pre sektor doplnkového dôchodkového sporenia a bola tým vyriešená otázka sprostredkovania uzatvárania zmlúv v tomto sektore. Preto ponechanie možnosti zverenia uzatvárania zmlúv v zákone je nadbytočné a spôsobovalo by dvojitú právnu úpravu sprostredkovania, resp. zverenia činnosti.

K bodu 28 (§ 22 ods. 2 písm. c) nový dvanásty bod)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením legislatívneho odkazu, ktorý bol v doterajšej právnej úprave chybne uvádzaný. Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z. sa nevzťahuje na doplnkové dôchodkové spoločnosti.

K bodu 29 (§ 23 ods. 1 písm. a)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so skorším zavedením legislatívnej skratky 'depozitár'. Novou právnou úpravou sa z dô vodu nejasnosti slová 'ku dňu podania žiadosti' vypúšťajú, pretože zakladateľ už v čase podania žiadosti depozitársku zmluvu musí mať uzatvorenú.

K bodu 30 (§ 23 ods. 1 písm. d)

Dopĺňa sa povinnosť preukázať odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť vedú ceho zamestnanca vykonávajúceho funkciu riadenia rizík v nadväznosti na novozavedený § 29a Funkcia riadenia rizík v súčinnosti s doplnený m odsekom 10 a 15 v § 23.

K bodu 31 [§ 23 ods. 1 písm. i)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 32 [§ 23 ods. 1, nové písm. k)]

Na udelenie povolenia sa pre zakladateľa ustanovuje nová povinnosť preukázania, že nejde o osobu, na ktorú bola vyhlásená nútená správa, v likvidácii, konkurze, o osobu, na majetok ktorej konkurz nebol vyhlásený pre nedostatok majetku, resp. o osobu v primeranom čase po skončení konkurzu alebo po vyrovnaní záväzkov viažucich sa na konkurz. V tejto sú vislosti sa po legislatívno-technickej zmene upravilo označenie jednotlivých ustanovení o podmienkach na udelenie povolenia.

K bodu 33 (§ 23 ods. 1 písmeno n)

V súvislosti so zosúladením s právnou úpravou zákona č. 203/2011 o kolektívnom investovaní v znení neskor ších predpisov (ďalej len 'zákon. č. 203/2011 Z. z.') sa dopĺňa povinnosť preukazovania odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti vrcholového manažmentu depozitára.

K bodu 34 [§ 23 ods. 1 pôvodné písm. n)]

Vypúšťa sa náležitosť žiadosti – informačný prospekt, ktorý po novom nahradia tzv. kľúčové informácie uvedené v § 66, ktoré nie sú licenčnou podmienkou.

K bodu 35 [§ 23 ods. 3 písm. d)]

Dopĺňa sa povinnosť v žiadosti o udelenie povolenia uvádzať aj vedúceho zamestnanca vykonávajúceho funkciu riadenia rizík v nadvä znosti na novozavedený § 29a Funkcia riadenia rizík. Ide aj o zosúladenie s úpravou zákona č. 203/2011 Z. z.

K bodu 36 (§ 23 ods. 3 písm. e) a f)

Vypúšťa sa požiadavka na personálne predpoklady, nakoľko regulátor neskúma personálne predpoklady spoločnosti ako celku, rozhodujúce je personá lne zloženie vrcholového manažmentu, požiadavky na ktorý už zákon na iných miestach stanovuje.

Vypúšťa sa podmienka opisu technického vybavenia z dôvodu významovej duplicity s odsekom 1 písm. i) a vkladá sa podmienka oznámenia údajov o vrcholovom manažmente depozitára za účelom zosúladenia ú pravy so zákonom č. 203/2011 Z. z.

K bodu 37 [§ 23 ods. 3 písm. h)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so skôr zavedenou legislatívnou skratkou.

K bodu 38 (§ 23 ods. 4 uvádzacia veta)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 39 [§ 23 ods. 4 písmeno c) a d)]

Dopĺňa sa povinnosť podložiť prí slušnými dokladmi požiadavky pre osoby uvedené v odseku 3 písm. d) a vypúšťa sa duplicita povinnosti preukazovať vecné, organizačné a personálne predpoklady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. V písmene d) ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 40 (§ 23 ods. 4 písm. h)

Dopĺňa sa povinnosť podložiť príslušnými dokladmi požiadavky pre osoby uvedené v odseku 3 písm. f) a z dôvodu legislatí vno-technickej zmeny dochádza k vypusteniu slov 'dávkový plán'.

K bodu 41 [§ 23 ods. 4 písmená j) a k)]

Z dôvodu legislatívno-technickej zmeny sa nahrádza informačný prospekt kľúčovými informáciami a dopĺňa sa povinnosť k žiadosti o povolenie priložiť obchodný plán vrátane organizačnej štruktúry z dôvodu zosúladenia úpravy so zákonom č. 203/2011 Z. z. Podrobnosti o kľúčových informáciách sú navrhnuté v § 66.

K bodu 42 [§ 23 ods. 4 nové písm. l) a m)]

Dopĺňa sa povinnosť predkladať k žiadosti o povolenie vnútorné predpisy za účelom preukázania schopnosti zabezpečiť plnenie pravidiel obozretného podnikania a pravidiel činnosti pri správe fondov ako aj za účelom zosúladenia s úpravou zákona č. 203/2011 Z. z.

K bodom 43 a 44 (§ 23 ods. 9 a 10)

Ide o legislatívno-technickú úpravu odseku 9. V súvislosti so zavedení m funkcie riadenia rizík v § 29a sa vypustil odkaz na odbornú spôsobilosť osôb definovanú zákonom č. 43/2004 Z. z., ktorý takúto funkciu nepozná a odborná spôsobilosť je v odseku 10 samostatne definovan á.

K bodu 45 (§ 23 ods. 11)

V súvislosti so zavedením funkcie riadenia rizík v § 29a sa vypustil odkaz na dôveryhodnosť osôb definovanú zákonom č. 43/2004 Z. z., ktorý takúto funkciu nepozná a definuje sa samostatne pre potreby tohto zákona.

K bodu 46 (§ 23 ods. 14)

Novým znením odseku 14 sa vypúšťa pôvodný text o pravidlách predkladania dokladov k žiadosti o povolenie z dôvodu duplicity tejto požiadavky s pož iadavkami zákona č. 747/2004Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ď alej len 'zákon č. 747/2004 Z. z.'). Zároveň v súvislosti s povinnosťou preukazovať odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť členov predstavenstva, prokuristov a vedúcich zamestnancov depozitára a v súlade so zákonom č. 203/2011 Z. z. zákon odkazuje na ustanovenia osobitných predpisov.

K bodu 47 (§ 23 nový ods. 15)

Ide o doplnenie odseku 11 tohto paragrafu vzhľadom na dôveryhodnosť fyzických osôb.

K bodu 49 [§ 24 ods. 2 nové písm. h)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vypustením informačných prospektov.

K bodu 50 (§ 24 ods. 3 tretia veta)

Ide o legislatívno-technické významové spresnenie a upustenie od schvaľovacieho procesu v prípade zmeny mena, prípadne bydliska fyzických osôb už schválených postupom udeľovania predchádzajúceho súhlasu. Na konci sa tiež vypúšťa ustanovenie o informačnom prospekte.

K bodu 51 (§ 24 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 52 [§ 25 ods. 1 písmeno c)]

Dochádza k zmene v čase, kedy povolenie stráca účinnosť. Predchádzajúca právna úprava stratu účinnosti stanovila na deň právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska, novou právnou úpravou účinnosť stráca až fyzickým dôjdením, t. j. vrátením povolenia Národnej banke Slovenska v rámci lehoty uloženej v rozhodnutí.

K bodu 53 (§ 25 ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 54 [§26 ods. 1 písm. a)]

Touto úpravou dochádza k zvoľneniu podmienky pre udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska tým, že pô vodne na nadobudnutie priameho aj nepriameho podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bol potrebný takýto súhlas, novou úpravou sa obmedzil na sú hlas len na nadobudnutie priameho podielu. U akcionárov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa tiež posudzuje zmena v osobe akcionára, preto by išlo o duplicitu.

K bodu 55 [§26 ods. 1 písm. c)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu ako aj stanovenie výnimky z udeľovania predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska pri opakovanej voľ be uvedených osôb.

K bodom 56 a 57 [§ 26 ods. 1 vypustené písm. g) a novooznačené písm. h)]

Dochádza k vypusteniu podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu na zmenu stanov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti z dôvodu, že v stanovách nie je zakotvený verejný záujem, ktorý by mal byť dozorovaný Národnou bankou Slovenska a predchádzajúceho súhlasu na zmenu dávkového plánu z dôvodu jeho celkového vypustenia z navrhovanej právnej úpravy.

K bodu 58 (§ 26 ods. 2, uvádzacia veta)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 59 [26 ods. 2 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodom 60 až 64 [§ 26 ods. 2 písmeno f) až l)]

Nanovo sa definuje ustanovenie o predpokladoch, ktoré má spĺňať preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť preberajúca sprá vu fondov od inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti - vecné, personálne a organizačné predpoklady nahradilo výstižnejšie a širšie 'platné povolenie' ako aj povinnosť naplnenia všetký ch predpokladov pre riadne zlúčenie výplatných fondov podľa § 51.

Ïalšie zmeny v tomto paragrafe sú legislatívno-technického charakteru.

K bodu 65 až 71 (§ 26 ods. 4, uvádzacia veta)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 72 (§ 26 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 73 (§ 26 ods. 7)

Ide o upustenie od povinnosti vyhotovovať notársku zápisnicu zo zasadnutia príslušného orgánu o skutočnostiach, ktoré boli obsahom rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska ak takúto formu nevyžaduje Obchodný zákonník (t. zn. konzistentnosť právnej úpravy). Ponecháva sa tak len povinnosť informovať Národnú banku Slovenska o vykonaných úkonoch, na ktoré bol udelený predchádzajúci súhlas.

K bodu 74 (§ 26 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 75 [§ 27 ods. 1 písm. e)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 76 (§ 28 ods. 1)

Dopĺňa sa povinnosť upraviť v stanovách vzťahy jednotlivých osôb aj s vedúcimi zamestnancami vykonávajúcimi funkciu riadenia rizík v nadväznosti na novozavedený § 29a Funkcia riadenia rizík.

K bodu 77 (§ 28 ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 78 (§ 28 ods. 5 až 7)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 79 [§ 28 ods. 8 písm. b)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 82 (§ 29a)

Za účelom zabezpečenia povinností riadenia rizík a splnenia požiadaviek na postupy riadenia rizík podľa § 55 až 55d sa zavádza funkcia riadenia rizí k, ktorej úlohy sú upravené obdobným spôsobom ako v zákone č. 203/2011 Z. z. Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa ustanovuje povinnosť zavies ť funkciu riadenia rizík najmä za účelom priebežného plnenia pravidiel obmedzenia a rozloženia rizika pri investovaní majetku v doplnkových dôchodkových fondoch.

Doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam sa umožňuje istá pružnosť pri organizovaní činností spojených s riadením rizík.

Funkcia riadenia rizík musí byť vykonávaná nezávisle od funkcie riadenia investícií.

K bodu 83 (§ 31 ods. 3)

Pre uchovávanie dokumentácie týkajúcej sa účastníkov a poberateľov dávok sa ustanovuje obdobie minimálne piatich rokov od zániku zmluvy aj z d ôvodu jednoznačnosti potreby uchovávania účastníckych zmlúv.

K bodom 84 až 89 (§ 32)

Hlavným zámerom ustanovení o konflikte záujmov je stanoviť povinnosť predchádzať konfliktom záujmov medzi doplnkovými dôchodkovými spoločnosť ami, medzi členmi ich štatutárnych orgánov, zamestnancami alebo osobami s nimi spojenými vzťahom kontroly a medzi účastníkmi a poberateľmi dávok.

V § 32 ods. 1 sa špeciálne vymedzila povinnosť identifikovať a predchádzať konfliktu záujmov medzi doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a skupinou s úzkymi väzbami, do ktorej patrí. Dôvodom je veľk á angažovanosť niektorých doplnkových dôchodkových spoločností voči vlastnej skupine a potreba špeciálnej pozornosti pre tieto prípady. Odseky 2 až 4 zapracúvajú nové požiadavky týkajú ce sa konfliktu záujmov v súlade s tým, ako je táto problematika riešená v zákone č. 203/2011 Z. z., ktoré ustanovujú doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povinnosť predchádzať konfliktu zá ujmov medzi doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, medzi členmi ich štatutárnych orgánov, zamestnancami alebo osobami s nimi spojenými vzťahom kontroly a medzi účastníkmi a poberateľmi dávok. Odsek 2 ustanovuje kritériá, z ktorých by mala pri identifikácií konfliktu zá ujmov vychádzať doplnková dôchodková spoločnosť. Ide najmä o potenciálnu finančnú motiváciu vedúcu k uprednostneniu vlastného záujmu pred záujmom účastníkov alebo poberateľov dávok alebo motiv ácia smerujúca k uprednostňovaniu jedného účastníka alebo poberateľa dávky na úkor iného, t.j. k nerovnakému zaobchádzaniu s účastníkmi a poberateľmi dávok. V ods. 5 písm. c) ide o formulačn é zmeny vyplývajúce zo zmeny chápania obsahu pojmov týkajúcich sa podielových fondov kolektívneho investovania, zároveň sa upravuje možnosť nadobúdania cenných papierov právnických osôb, ktorý m boli zverené niektoré činnosti.

V ods. 7 sa nahrádza výnimka, ktorá dovoľovala uzatvárať obchody súvisiace s majetkom v dôchodkovom fonde s vybranými právnickými osobami, ak išlo o podielové fondy, výnimkou na vš etky obchody, pri ktorých doplnková dôchodková spoločnosť zabezpečí a je schopná preukázať, že sú vykonané vo výhradnom záujme účastníkov a poberateľov dávok. Ide o postup, ktorý je podobný právnej úprave v zákone č. 203/2011 Z. z., a to Pravidlá investovania - odsek 1 písm. a): 'aktíva sa investujú v najlepšom záujme členov a poberateľov. V prípade možného konfliktu zá ujmov, inštitúcia alebo subjekt, ktorý spravuje portfólio, zabezpečí, že sa investícia urobí vo výhradnom záujme členov a poberateľov'. V ods. 8 sa dop ĺňa zákonný rámec pre spôsob nakladania s majetkom na účte nepriradených platieb V ods. 11 sa odstraňuje nesúlad so zá kladnou úpravou konfliktu záujmov v odseku 10. Vypustilo sa písm. c) a d) kvôli prakticky totožnému výkonu činností v rámci doplnkových dôchodkových spoločností, dôchodkových správcovských spolo čností a správcovských spoločností.

K bodu 90 (§ 32a)

Navrhovaný paragraf zapracúva nové požiadavky týkajúce sa konfliktu záujmov podobne, ako v zákone č. 203/2011 Z. z., ktoré ustanovujú doplnkovej dô chodkovej spoločnosti povinnosť predchádzať konfliktom záujmov medzi doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, medzi členmi ich štatutárnych orgánov, zamestnancami alebo osobami s nimi spojenými vzť ahom kontroly a medzi účastníkmi a poberateľmi dávok. Z povahy niektorých finančných služieb vyplýva, že nie je možné vylúčiť vznik konfliktu z áujmu. Samotný stret záujmov nemusí viesť k neposkytnutiu služby, ak je účastník alebo poberateľ dávky oboznámený s touto skutočnosťou a s povahou a zdrojmi konfliktu záujmov, a ak sú prijaté opatrenia na uprednostnenie záujmov účastníka alebo poberateľa dávky (ak ide o stret so záujmami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti) alebo ak je zaistené rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými ú častníkmi a poberateľmi dávok (v prípade, ak ide o stret záujmov účastníkov a poberateľov dávok).

K bodu 91 (§ 33 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodom 93 až 103 (§34, 34a, 34b, 34c, 34d)

Podobne ako je tomu v zákone č. 203/2011 Z. z. sa ustanovujú pravidlá činnosti pri správe doplnkových dôchodkových fondov, ktorú vykonáva doplnková dôchodková spoločnosť samostatne, vo svojom mene a na úč et účastníkov a poberateľov dávok. Za týmto účelom sa ustanovuje povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávať rozhodnutia, zadávať pokyny v súvislosti s nakladaním s majetkom v doplnkovom d ôchodkovom fonde iným osobám a spájať a alokovať obchodné pokyny v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany pri zohľadnení hlavne ceny, nákladov, rý chlosti a pravdepodobnosti vykonania a vyrovnania obchodu, veľkosti a povahy pokynu, pričom povaha pokynu obsahuje aj jeho charakteristiku.

V § 34 v odseku 2 sa vypustili písmená t ýkajúce sa systému riadenia rizík a konfliktu záujmov z dôvodu, že tieto časti sa upravujú v samostatných ustanoveniach na iných miestach v zákone.

K bodu 104 [§ 35 ods. 1 písm. b)]

Doplnková dôchodková spoločnosť už nebude mať nárok na odplatu za zhodnotenie majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, takýto nárok bude mať len v prí spevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde.

K bodu 105 (§ 35 ods. 1 písm. d)

V súvislosti s vypustením dávky odstupného sa vypúšťa aj súvisiaca odplata za odstupné, ktorá tak stráca opodstatnenie.

K bodu 106 (§ 35, vypustený ods. 3)

Osobitná povinnosť oboznamovať záujemcov o doplnkové dôchodkové sporenie s poplatkami a nákladmi sa zo zákona vypúšťa ako nadbytočná , pretože budú obsahom kľúčových informácií, s ktorými musia byť záujemcovia pred uzatvorením účastníckej zmluvy oboznámení.

K bodu 107 (§ 35a ods. 1)

Navrhuje sa zmena výšky odplát za správu doplnkového dôchodkového fondu, pričom maximálna percentuálna výška odplaty za správu prí spevkového doplnkového dôchodkového fondu za jeden rok správy sa stanovuje na 1,20 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde a maximálna percentuálna výš ka odplaty za správu výplatného doplnkového dôchodkového fondu za jeden rok správy sa stanovuje na 0,60 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde. Táto zmena je ď alej upravená v prechodnom ustanovení § 87o. Odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu klesá z 1,80 % v roku 2014 postupne o 0,10 % v každom roku až do dosiahnutia konečné ho stavu 1,20 % v roku 2020. Odplata za správu výplatného doplnkového dôchodkového fondu klesá z 0,90 % v roku 2014 postupne o 0,05 % v každom roku až do dosiahnutia konečného stavu 0,60 % v roku 2020.

K bodom 108 a 109 (§ 35b v nadpise a § 35b ods. 1)

K bodom 110 a 111 (§ 35c ods. 1 a ods. 2)

Skracuje sa obdobie, v ktorom vzniká doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nárok na odplatu za prestup ak účastník prestúpi do inej doplnkovej dô chodkovej spoločnosti a to z troch rokov na jeden rok. Touto zmenou sa sleduje posilnenie konkurenčného prostredia doplnkového dôchodkového sporenia a teda zvýšenie jeho atraktivity pre účastníka.

K bodu 112 (§ 35d)

Obdobné ako § 35 ods. 1 písm. d).

K bodom 113 až 116 (§ 37)

Tento paragraf zapracúva nové požiadavky týkajúce sa zverenia výkonu činností spojených so správou doplnkových dôchodkový ch fondov podobne ako je k tejto problematike pristupované v zákone č. 203/2011 Z. z. Doplnková dôchodková spoločnosť môže podľa zmluvy zveriť vykonávanie jednej alebo viacerých činností alebo funkcií uvedených v § 22 ods. 2 inej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Stanovujú sa pravidlá, pri dodržaní ktorých je možné zveriť výkon činností spojených so správou doplnkov ých dôchodkových fondov. Výkon týchto činností sa však nesmie zveriť osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami doplnkovej dô chodkovej spoločnosti alebo záujmami účastníkov alebo poberateľov dávok. Ak doplnková dôchodková spoločnosť zverí niektorú z činností alebo funkcií inej osobe, je povinná doručiť Ná rodnej banke Slovenska zmluvu o zverení činnosti, ako aj zmeny tejto zmluvy a tiež informovať Národnú banku Slovenska o skončení tejto zmluvy. Uzavretím zmluvy o zverení činnosti však nie je dotknutá zodpovednosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a depozitára za škody spôsobené účastníkom a poberateľom dávok pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. V odseku 1 pribudlo vymedzenie, ktorým právnickým osob ám je možné zveriť riadenie investícií a v odseku 5 sa zakazuje zveriť činnosti v takom rozsahu, že nebude schopná kontrolovať a vyvodzovať zodpovednosť za výkon zverených činností, alebo nebude schopná prijímať rozhodnutia týkajúce sa výkonu odborných činností. V ustanovení na viacerý ch miestach nastali formulačné zmeny vyplývajúce z vytvorenia funkcie riadenia rizík. V odseku 6 sa stanovujú povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pri uzatváraní, vedení a ukončovaní zmluvy o zverení činností.

K bodu 118 (§ 37b ods. 5)

Ide o zavedenie legislatívnej skratky.

K bodu 119 (§ 39 ods. 1 a 5)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 120 (§ 39 ods. 3)

Dochádza k vypusteniu tohto odseku z dôvodu duplicity s § 42 ods. 1.

K bodom 121 a 122 (§ 39 ods. 9 písm. a), § 40 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 123 (§ 41 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v dôsledku skoršej legislatívnej skratky (účet nepriradených platieb) zavedenej v § 13.

K bodu 124 (§ 42 ods. 1 tretia veta)

Vypúšťa sa povinnosť preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zverejňovať prechod správy fondov v periodickej tlači pre neefektívnos ť a nízku adresnosť takejto formy informovania. Povinnosť informovať účastníkov a poberateľov dávok ostáva zachovaná (§ 65 ods. 1).

K bodu 125 (§ 43 ods. 2 a 3)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vytvoriť iné doplnkové dôchodkové fondy ako tie, ktorých vytvorenie a správu Národná banka Slovenska povolila rozhodnutím o udelení povolenia alebo rozhodnutím o predchádzajúcom súhlase.

Umožňuje sa zachovanie si statusu účastníka aj napriek tomu, že sa účastník stane poberateľom dávky a jeho zmluvný vzťah účastníka a možnosť naďalej si prispievať do fondov tý m nezanikne. Rovnako sa zavádza povinnosť pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť umožniť účastníkovi sporiť vo viacerých doplnkových dôchodkových fondoch ak táto doplnková dôchodková spoločnos ť spravuje viacero príspevkových doplnkových dôchodkových fondov.

K bodu 126 (§ 43 ods. 4)

Ide o legislatívno-technické spresnenie, čo tvorí majetok vo fonde.

K bodu 127 (§ 47 ods. 5 a 6)

Určenie presnej minimálnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde je s ohľadom na rôzne aspekty z praxe neúčelné. Vzh ľadom na to aj podmienku dosiahnutia minimálnej výšky majetku počas prvých dvanástich mesiacov odo dňa začatia vytvárania príspevkového doplnkového dôchodkového fondu možno považovať za neopodstatnen ú.

K bodu 128 (§ 47 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 129 (§ 48 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 130 (§ 48 odsek 4)

Nová právna úprava zabezpečuje unifikáciu všetkých náležitostí, ktoré má štatút doplnkového dôchodkového fondu obsahovať a prenáša stanovenie tohto obsahu zo zá kona na opatrenie, na vydanie ktorého zákon splnomocnil Národnú banku Slovenska po dohode s ministerstvom. tatút je jedným z kľúčových dokumentov doplnkového dôchodkového fondu, navrhovaná zmena umožní podrobnejšie rozpracovanie náležitostí tohto dokumentu a väčšiu flexibilitu jeho obsahu vo vzťahu k legislatívnym zmenám v systéme doplnkového dôchodkového sporenia a potrebám trhu.

K bodu 131 (§ 48 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v s úvislosti s novou právnou úpravou náležitostí štatútu podľa predkladaného znenia § 48 ods. 4.

K bodu 132 (poznámka pod čiarou k odkazu 34)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu133 (§ 50 ods. 4 prvá veta)

Novou úpravou sa uvádza lehota pre informačnú povinnosť do súladu s okamihom zlúčenia príspevkových fondov.

K bodu 134 [§ 51 ods. 1 písm. b)]

Ide o spresnenie textu formou odkazu na konkrétne ustanovenie v zákone.

K bodu 135 (§ 51 ods. 2 prvá veta)

Dôvetok sa vypúšťa z dô vodu duplicity s odsekom 5 tohto paragrafu.

K bodu 136 (§ 52 ods. 1 prvá veta)

Ide o legislatívno-technickú zmenu a významové spresnenie textu.

K bodu 137 (§ 52 ods. 3 a 4)

Ide o precizovanie právnej úpravy pre pr ípad zrušenia doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vychádza z praxe – zrušeného doplnkového dôchodkového fondu AEGON, d.d.s., a.s.

K bodu 138(§ 52 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú zmenu a významové spresnenie textu.

K bodu 139 [§ 53 až 53e)]

K § 53

Ustanovenie vo všeobecnosti definuje základné princípy ako má doplnková dôchodková spoločnosť postupovať a správať sa pri investovaní majetku v doplnkovom fonde, do akých druhov aktív je možné investovať majetok v doplnkovom dôchodkovou fonde a za akých podmienok a takisto definuje, ako doplnková dôchodková spoločnosť nesmie postupovať pri investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

V súlade s princípmi prudentnej regulácie odseky 1 až 5 ustanovujú povinnosť postupovať pri investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde so zásadou obozretného podnikania, v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok (v prípade konfliktu záujmov vo výhradnom záujme účastníkov a poberateľov dávok), investovať majetok prevažne do aktív prijatý ch na obchodovanie na regulovanom trhu (aktíva, ktoré nie sú obchodované na regulovanom trhu musia byť na obozretnej úrovni a musia sa pri nich osobitne posúdiť všetky riziká, pričom treba osobitne dbať najmä na to, aby bolo možné vykonať správne ocenenie tohto aktíva, a aby bola zachovaná určitá úroveň likvidity spojená s týmto aktívom). Zavádza sa povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti stanoviť si vnútorné limity pre riziká spojené s investovaním, ako aj povinnosť sledovať tieto riziká a prípadne prijať kroky pri prekročení stanovených limitov. . Limity uvedené v § 53b až 53f sú hraničné limity, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť nesmie prekročiť pri riadení investícií v doplnkových dôchodkových fondoch, avšak si môže stanoviť vnútorné prísnejšie limity. Tieto vnú torné limity v prípade jednotlivých emitentov cenných papierov majú byť stanovené na základe individuálneho posúdenia týchto emitentov. Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde sa musí rozložiť tak, aby sa vyhlo nadmernej koncentrácii voči jednotlivým aktívam, emitentom alebo skupine osôb, a to priamo alebo nepriamo. Podľa odseku 5 nesmie doplnková dôchodková spoločnosť vedome a zámerne obchádzať pravidlá a limity na rozloženie rizika, najmä prostredníctvom investovania do podielových listov a obdobných cenných papierov. Zodpovedné osoby za riadenie investícií majú mať primerané znalosti a vedomosti o akt ívach, do ktorých investujú majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde. Za vedomé a zámerné obchádzanie limitov na obmedzenie a rozloženia rizika sa považuje predovšetkým také správanie doplnkovej dô chodkovej spoločnosti, keď okrem plného alebo čiastočného využitia limitov pre priame investovanie do vkladov a finančných nástrojov osoby, ktorá patrí do rovnakej skupiny ako doplnková dôchodková spoločnos ť, zároveň investuje aj do podielových listov podielových fondov spravovaných správcovskou spoločnosťou, ktorá patrí do rovnakej skupiny ako doplnková dôchodková spoločnosť, ktoré investujú do vkladov a finančných nástrojov emitovaných osobou v rámci tejto skupiny alebo do iných finančných nástrojov, ktorých podkladom sú vklady, finančné nástroje alebo produkty osoby v rámci tejto skupiny a s účet týchto priamych a nepriamych investícií prekročí stanovené limity na obmedzenie a rozloženie rizika. Ustanovenie odseku 5 nezakladá pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť povinnosť poznať v kaž dom okamihu presné zloženie podielového fondu, resp. podkladových aktív, do ktorých investuje nepriamo, najmä ak správca tohto podielového fondu nepatrí do rovnakej skupiny ako doplnková dôchodková spoločnosť . Odseky 6 až 8 sú prebraté zo súčasnej právnej úpravy. V odsekoch 9 a 10 sa oproti súčasnej právnej úpravy podrobnejšie špecifikuje, čo sa rozumie nekrytým predajom, definuje sa predaj nakrátko a vymedzuje sa, čo sa za predaj nakrátko nepovažuje, pričom podľa písmena c) sa do predaja nakrátko nezahrňuje uzavretie zmluvy o futures alebo obdobnej derivátovej zmluvy, pri ktorej je dohodnuté predať cenné papiere za dohodnutú cenu k dátumu v budúcnosti bez fyzickej dodávky cenného papiera a uskutoční sa len finančné vyrovnanie oproti aktuálnej trhovej cene predávaného cenného papiera. V odseku 11 sa ustanovuje mo žnosť pre Národnú banku Slovenska požadovať hodnoverné preukázanie splnenia povinností podľa tohto paragrafu. V odseku 12 sa ustanovuje možnosť pre Národnú banku Slovenska vydať opatrenie, ktorým ustanoví podrobnosti o spôsobe plnenia povinností podľa tohto paragrafu a spôsoby preukázania ich splnenia.

K § 53a

Z dôvodu sprehľadnenia a zjednodušenia ustanovení týkajúcich sa investovania majetku v doplnkových dôchodkových fondoch sa v odsekoch 1 a 2 nanovo definujú nástroje, do ktorých je možné majetok investovať, pričom sa zavádza možnosť investovania do nových tried aktív (komoditné deriváty). V odseku 3 ide o formulačné zmeny vyplývajú ce zo zmeny chápania obsahu pojmov týkajúcich sa podielových fondov kolektívneho investovania. V odseku 4 ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu prečíslovania ustanovení ako aj doplnenie odkazu na novozaveden é umožnenie používania postupov a nástrojov na účely efektívneho riadenia investícií majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde (§ 53g). V odseku 5 ide oproti pôvodnej úprave iba o formulačnú ú pravu textu. V odseku 6 sa podľa novej úpravy neumožňuje vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde investovať majetok do dlhopisov, dlhových cenných papierov a nástrojov peňažného trhu, ktoré nie sú prijat é na obchodovanie na regulovanom trhu. V tomto odseku tiež dochádza k formulačným zmenám vyplývajúcim zo zmeny chápania obsahu pojmov týkajúcich sa podielových fondov kolektívneho investovania.

V odseku 7 sa podľa novej úpravy umožňuje, aby časť majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde nebola zabezpečená voči menovému riziku (otvorená devízová pozícia). Dôvodom je ťaž ko dosiahnuteľné úplné zabezpečenie voči tomuto riziku. Uvedené znamená, že len 5 % hodnoty aktív môže byť s otvorenou devízovou pozíciou, zvyšok nesmie niesť žiadne menové riziko (predpokladá sa zabezpečenie najmä lineárnymi FX forwardami, futures a swapmi), pričom denominačnou menou doplnkového dôchodkového fondu je euro. V odseku 8 dochádza k zmene, podľa ktorej môže byť majetok doplnkového dô chodkového fondu investovaný do podielových fondov, ktoré obsahujú akcie depozitára.

K § 53b

Z dôvodu zjednodušenia a sprehľ adnenia ustanovení týkajúcich sa investovania v doplnkových dôchodkových fondoch sa pristúpilo k formulačným a vecným zmenám a k prehodnoteniu jednotlivých investičných limitov. V odseku 1 sa vypúšť a možnosť investovať až 10 % hodnoty majetku doplnkového dôchodkového fondu do cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných zamestnávateľom alebo skupiny s úzkymi väzbami so zamestnávateľo m, ktorý s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu, pretože tento limit vyplýva z iných ustanovení. V odseku 2 sa stanovuje limit na investície doplnkových dôchodkový ch fondov, ktoré spravuje tá istá doplnková dôchodková spoločnosť, do jednej emisie, aby buď celá emisia alebo významná časť nebola vlastnená jedným doplnkovým dôchodkovým fondom alebo dôchodkov ými fondmi, ktoré spravuje tá istá doplnková dôchodková spoločnosť, a aby bola zabezpečená aspoň určitá miera jej likvidity a transparentnosť jej trhovej ceny. Zároveň sa spresňujú subjekty, na ktoré sa nevzťahuje maximálny limit jednej emisie prípustných cenných papierov. V odseku 5 sa stanovuje celková hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu neprijatý ch na obchodovanie na regulovanom trhu. V odseku 6 sa oproti súčasnej úprave nemení limit hodnoty prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených členským štá tom alebo vybranými inštitúciami. vypúšťajú sa však z tejto skupiny nečlenské štáty a orgány územnej samosprávy, s ktorými je spojená spravidla iná miera kreditného rizika. V odseku 4 sa zvyš uje limit hodnoty hypotekárnych záložných listov vydaných jednou bankou a dlhových cenných papierov vydaných jednou zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte alebo v nečlenskom štáte, ktorý ch menovitá hodnota vrátane výnosov je krytá pohľadávkami tejto banky z hypotekárnych úverov z 15 % na 25 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde z dôvodu poskytovania vyššej ochrany investorom, nakoľ ko menovitá hodnota týchto cenných papierov vrátane výnosov z nich je krytá pohľadávkami tejto banky z hypotekárnych úverov. Súčtový limit podľa ods. 8 zostáva na nezmenenej úrovni 35 %. V odseku 7 ide o formulačnú úpravu textu. V odsekoch 8, 9 a 11 sa prehodnotili resp. znížili maximálne investičné limity na vybrané druhy aktív z dôvodu zvýšenia miery diverzifikácie majetku v doplnkovom dô chodkovom fonde. V odseku 13 sa stanovuje maximálny limit na aktíva denominované v inej mene ako euro, ktoré nie sú úplne zabezpečené voči menovému riziku (otvorená devízová pozícia), pričom sa v odseku 14 zavádza možnosť mať v doplnkovom dôchodkovom fonde otvorenú devízovú pozíciu až do 60 % čistej hodnoty majetku vo fonde, ale len ak ide o zámernú investičnú politiku, ktorej cieľom je zá merne vytvárať výnosy zo zmien výmenných kurzov. Takáto investičná politika musí byť preukázateľne podopretá pravidlami riadenia rizík v doplnkovom dôchodkovom fonde. V odseku 15 sa ustanovuje Ná rodnej banke Slovenska možnosť vydať opatrenie, ak by vnikli praktické aplikačné otázky, v ktorom sa spresní čo sa rozumie úplným zabezpečením devízovej pozície vo vzťahu k majetku v doplnkovom dô chodkovom fonde.

K § 53c

Ide o pôvodné ustanovenia zá kona presunuté z dôvodu sprehľadnenia a zjednodušenia zákona. Ide o pôvodný § 53e ods. 1 písm. b) a § 53e ods. 6 a 7, pričom v pôvodnom odseku 7 bolo slovo pohľadávky nahradené slovom majetok, pretož e je to širší pojem a oceňovať sa musí celý majetok, nie len pohľadávky.

K § 53d

Z dôvodu ochrany majetku účastn íkov a poberateľov dávok pre prípad nepredvídateľných udalostí v prípade vkladov v bankách na obdobie dlhšie ako 12 mesiacov musí mať doplnková dôchodková spoločnosť možnosť okamž ite vypovedať zmluvu o vkladovom účte. Z dôvodu ochrany majetku účastníkov a poberateľov dávok pri investovaní do podielových fondov zahraničného subjektu kolektívneho investovania musí doplnková dô chodková spoločnosť overiť, či je tento subjekt otvorený a má udelené povolenie na činnosť, či podlieha dohľadu, či je zabezpečená dostatočná úroveň ochrany majiteľov cenných papierov (resp. účastníkov a poberateľov dávok) a či pravidelne zverejňuje správy o hospodárení.

K § 53e

Pri investovaní do podielový ch fondov sa neumožňuje platiť z majetku doplnkového dôchodkového fondu poplatky spojené s vydaním alebo vyplatením týchto podielových listov, ak tieto fondy spravuje správcovská spoločnosť, s ktorou doplnková dôchodková spoločnosť tvorí skupinu s úzkymi väzbami. Ak však doplnková dôchodková spoločnosť chce zahrnúť takéto podielové listy do majetku doplnkového dôchodkové ho fondu, uvedené poplatky musí uhradiť zo svojho vlastného majetku.

Maximálna výška poplatku za správu pri investovaní do podielových fondov musí byť uvedená v štatúte doplnkového dôchodkového fondu, aby sa tak zabezpečila informovanosť účastníkov a poberate ľov dávok. Celkovú výšku uvedených poplatkov musí doplnková dôchodková spoločnosť uviesť v ročnej správe o hospodárení s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde.

K bodu 140 (§ 53f a 53g)

K § 53f

Z dôvodu sprehľadnenia a zjednodušenia ustanovení týkajúcich sa investovania majetku v doplnkových dôchodkových fondoch boli presunuté č asti upravujúce pravidlá pri využívaní derivátov. V súvislosti so zavedením nového druhu aktív – komoditných derivátov sa stanovuje maximálny limit na ich použitie. Takisto sa stanovujú pravidlá vyu žívania derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu so zámerom zachovať bezpečnosť investícií účastníkov a poberateľov dávok.

K § 53g

Pri správe doplnkového dôchodkového fondu sa umožňuje využívať postupy a nástroje vzťahujúce sa na prevoditeľné cenné papiere a n ástroje peňažného trhu, a to len na účel efektívneho riadenia investícií, pričom ak sa na tento účel využívajú deriváty, doplnková dôchodková spoločnosť musí dbať na ochranu účastn íkov a poberateľov dávok (požiadavky na protistranu, fungujúci systém riadenia rizík) a musí byť schopná zabezpečiť splnenie všetkých svojich záväzkov vyplývajúcich z vyplácania dávok. Krit ériá a podrobnosti uvedených postupov a nástrojov ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.

K bodu 141 (§ 54 a 55)

K § 54

Ide o pôvodné ustanovenie zákona presunuté z dôvodu sprehľadnenia a zjednodušenia zákona. Ide o pôvodný § 55.

K § 55

Zákon ukladá doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povinnosť pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde používať také postupy riadenia riz ík, ktoré umožňujú priebežné sledovanie miery rizika pozícií a jeho vplyv na celkové riziko spojené s investovaním majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a používať postupy pre presné a objektí vne ohodnotenie derivátov uzatvorených mimo regulovaného trhu.

Obdobne ako k tejto problematike pristupuje zákon č. 203/2011 Z. z., je doplnková dôchodková spoločnosť v rámci politiky riadenia rizík povinná prijať také postupy, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohla pre každý doplnkový dôchodkový fond, ktorý spravuje, posúdiť vystavenie sa doplnkového dôchodkového fondu voči trhovému riziku, kreditnému riziku a riziku protistrany, operačné mu riziku, ako aj ostatným významným rizikám. Doplnková dôchodková spoločnosť má povinnosť pravidelne posudzovať primeranosť a účinnosť svojej politiky riadenia rizík a oznámiť Ná rodnej banke Slovenska každú podstatnú zmenu v systéme riadenia rizík.

Podobne, ako sa k tejto problematike pristupuje v zákone č. 203/2011 Z. z., sa v novele zákona o doplnkovom d ôchodkovom sporení ustanovuje povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prijať také postupy, nástroje a opatrenia v rámci merania a riadenia rizík, aby boli primerané a účinné vzhľa dom na povahu, rozsah a zložitosť činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a doplnkových dôchodkových fondov, ktoré spravuje.

K bodu 142 (§ 55a až 55e)

K § 55a

Výpočet celkového rizika, ktoré mu je vystavený doplnkový dôchodkový fond je riešený podobne ako je tomu v zákone č. 203/2011 Z. z. V súvislosti s výpočtom celkového rizika je doplnková dôchodková spoločnosť povinná vypočí tavať celkové riziko ako dodatočné riziko a pákový efekt a trhové riziko majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Celkové riziko je doplnková dôchodková spoločnosť povinná vypočítavať minimá lne raz za pracovný deň.

Hodnota rizika vyplývajúca z používania derivátov nesmie v rámci ochrany účastníkov presiahnuť čistú hodnotu doplnkového dôchodkového fondu a v prípade komoditných derivátov nesmie hodnota ich rizika presiahnuť 20 % čistej hodnoty majetku doplnkového dôchodkového fondu.

K § 55b

Pri výpočte celkového rizika záväzkovým prístupom je doplnková dôchodková spoločnosť povinná podobne, ako je táto povinnosť upraven á v zákone č. 203/2011 Z. z., každú pozíciu v deriváte konvertovať na trhovú hodnotu ekvivalentnej pozície v podkladovom nástroji tohto derivátu alebo použiť alternatívny prístup, ktorý je určený N árodnou bankou Slovenska.

K § 55c

Ustanovením sa zabezpečuje rovnaký prístup ku všetkým pozíciám v majetku pri výpočte celkového rizika doplnkového dôchodkové ho fondu, ak sa použije prístup hodnoty v riziku, zároveň sa určuje jej maximálny limit a povoľuje sa počítať celkové riziko metódou relatívnej alebo absolútnej hodnoty v riziku. Všetky rozhodnutia a zdô vodnenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti o používaní zvolenej metódy musia byť riadne zdokumentované z dôvodu transparentnosti. Z dôvodu zvýšenej ochrany účastníkov a poberateľov dávok sa zvolená metóda musí používať nepretržite.

K § 55d

Obdobne ako v zákone č . 203/2011 Z. z., sa stanovuje povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, aby zabezpečila, že riziko protistrany vyplývajúce z finančných derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu nepresiahne lim ity obmedzenia a rozloženia rizika podľa § 53b. Pri výpočte rizika protistrany je doplnková dôchodková spoločnosť povinná použiť kladné trhové ocenenie derivátu uzatvoreného mimo regulovaného trhu s pr íslušnou protistranou.

K § 55e

Podobne, ako je tomu v zákone č . 203/2011 Z. z., sa ukladajú povinnosti v prípade oceňovania derivátov uzatvorených mimo regulovaného trhu.

K bodom 143 a 144 [§ 56 ods. 1 a 56a ods. 9)]

Majetok na účte nepriradených platieb sa do tohto paragrafu včleňuje z dôvodu zavedenia zmeny v spôsobe platenia príspevkov na účet nepriradený ch platieb a z dôvodu, že tento majetok, rovnako ako všetok majetok zverený depozitárovi nie je jeho majetkom, je ním len spravovaný.

K bodu 145 (§ 56b ods. 1)

Obdobne sa použije zdôvodnenie v predchádzajúcom bode.

K bodu 146 (§ 56b ods. 3)

Vypúšťa sa možnosť depozitára viesť účet nepriradených platieb a nahrádza sa takouto povinnosťou v súvislosti s odsekom 1.

K bodu 147 (§ 56b ods. 11)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zavedením povinného účtu nepriradených platieb.

K bodu 148 (§ 56c ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zavedením povinného účtu nepriradených platieb.

K bodu 149 (§ 56e)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 151 (§ 57 odseky 2 až 5)

V záujme väčšej flexibility systému doplnkového dôchodkového sporenia sa upúšťa od požiadavky, ktorá zaväzuje účastníka plati ť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby si v zamestnávateľskej zmluve dohodol, či platbu svojich príspevkov za zamestnancov podmieni takýmto záväzkom. Zále ží teda na vnútornej politike zamestnávateľa, či poskytne túto formu sporenia aj bez finančnej účasti zamestnanca. Uvedená zmena posilní 'zamestnávateľský' charakter doplnkového dôchodkové ho sporenia, umožní zamestnávateľom poskytovať tento benefit pre svojich zamestnancov celoplošne a môže podporiť vnímanie tejto formy zabezpečenia sa v starobe ako dôchodkového produktu aj zamestnancami.

V zákone sa upravujú náležitosti, ktoré musí účastnícka zmluva obsahovať a to aj v nadväznosti na vypustenie právnej úpravy dávkového plánu, ktorý bol súčasťou účastní ckej zmluvy. Zákon prenáša niektoré náležitosti, ktoré dávkový plán obsahoval a vymedzuje ich v účastníckej zmluve.

Zmeny v ustanovení § 57 ods. 2, ktoré nepodmieňovalo platbu príspevkov zamestnávateľa povinnosťou účastníka platiť si príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, reflektuje aj nová právna ú prava § 57 ods. 3 písm. c) a následné upustenie od požiadavky uvádzať v účastníckej zmluve výšku príspevku, lehotu splatnosti príspevku a spôsob jeho platenia.

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou zákon ďalej, z dôvodu lepšej ochrany a informovanosti účastníka, zaväzuje doplnkovú dôchodkovú spoločnosť oboznámiť každého záujemcu o doplnkové dôchodkové sporenie aj s kľúčovými informáciami.

V odseku 5 sa legislatívno-technicky upravujú taxatívne dôvody zániku účastníckej zmluvy a v písmene f) sa dopĺňa možnosť odstúpenia od zmluvy uzatvorenej na diaľku upravenej zákonom č . 244/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. V písmenách g) a h) sa dopĺňajú ďalšie dôvody zániku zmluvy v prípade existencie 'nulových' účtov z dô vodu odstránenia nadbytočnej administrácie.

K bodu 152 (§ 57 nové odseky 6 a 7)

Zákon vymedzuje výnimky z dôvodov pre zánik účastníckej zmluvy pre zamestnancov, ktorí vykonávajú tzv. rizikové práce. Navrhovaná prá vna úprava rieši napr. situáciu, ak zamestnanec požiada o dávku, ktorá sa mu vyplatí, resp. pravidelne vypláca a účastnícka zmluva by mu podľa § 57 ods. 5 zanikla, z čoho by mu na základe legislatí vnych zmien v § 5 ods. 2 zároveň vyplývala povinnosť si uzatvoriť novú zmluvu. V nadväznosti na túto skutočnosť zákon stanovuje, že vyplatením dávky účastnícka zmluva nezaniká a určuje aj ď alšie dôvody, ktoré zánik zmluvy pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce neumožňujú. Dôvodom navrhovanej úpravy je aj snaha zákonodarcu podporiť orientáciu systému na klienta a celkovo systé m pre účastníkov zjednodušiť.

Z dôvodu ochrany záujmov účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia sa navrhuje zakotviť, že účastnícka zmluva nesmie podmieňovať práva účastníka ani povinnosti doplnkovej dô chodkovej spoločnosti skutočnosťami, ktoré sťažujú alebo znemožňujú uplatňovanie práv účastníka priznaných týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Cieľ om je predísť situáciám, aby účastnícke zmluvy obsahovali podmienky, ktoré síce nie sú v rozpore so zákonom, ale reálne sťažujú účastníkom výkon ich práv. Pôvodne sa táto legislatívna úprava vzťahovala na dávkový plán.

K bodu 153 (§ 58 ods. 1)

Upravuje sa základné vymedzenie zmluvné ho vzťahu medzi zamestnávateľom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. Zamestnávateľ je povinný na základe podmienok uvedených v zamestnávateľskej zmluve platiť príspevky za svojich zamestnancov, ktorí s ú účastníkmi.

K bodu 154 (§ 58 nový ods. 2)

V záujme väčšej flexibility vo vzť ahu k účastníkovi sa upúšťa od požiadavky uzatvoriť účastnícku zmluvu s tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu jeho zamestnávateľ . Naopak, zamestnávateľ sa zaväzuje uzavrieť zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorú si zvolil účastník. Účastník by mal mať právo ovplyvniť výšku svojich bud úcich úspor ako aj výšku nákladov a poplatkov, ktoré bude zdieľať, výberom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na základe vlastného uváženia a osobných preferencií. Cieľom navrhovanej úpravy je z ároveň zatraktívniť sporenie v III. dôchodkovom pilieri pre účastníkov a podporiť orientáciu systému na klienta, keďže primárnym cieľom účastníka je čo najlepšie zhodnotiť svoje úspory.

Zákon vymedzuje povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov, ktorí majú uzatvorenú viac ako jednu účastnícku zmluvu, a to len raz a na úč et nepriradených platieb pre účastnícku zmluvu, ktorú si jeho zamestnanec zvolil. Táto povinnosť bola pôvodne zakotvená v § 58 ods. 1.

K bodu 155 (§ 58 ods. 3 vypustené písm. e))

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vypustením právnej úpravy prerušenia sporenia.

K bodu 156 (k bývalému § 60)

Navrhuje sa zrušenie dávkových plá nov. Táto zmena sa premieta do viacerých ustanovení novely.

Dávkové plány boli súčasťou účastníckej zmluvy; podmienky, ktoré boli v pláne dohodnuté, boli záväzné pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť aj účastníka a boli platné poč as celého obdobia zmluvného vzťahu a to bez flexibilnej možnosti reflektovať legislatívne zmeny v systéme doplnkového dôchodkového sporenia. Dávkové plány sa v minulosti neodchyľovali od zákona. V súč asnosti po viacerých novelizáciách a vytvorení nových dávkových plánov už značne zneprehľadňujú systém doplnkového dôchodkového sporenia a vznikajú tým vyššie administratívne náklady.

K bodu 157 (§61 ods. 1)

Navrhuje sa, aby účastník, ak sporí vo viacerých doplnkových dôchodkových fondoch, mal vedený na jednu účastnícku zmluvu iba jeden osobný účet. V prípade, že je účastník aj poberateľom dávky a bude mať uzatvorenú jednu úč astnícku zmluvu, budú mu vedené dva osobné účty, jeden ako osobný účet účastníka a druhý ako osobný účet poberateľa dávky.

K bodu 158 (§ 61 ods. 2 písm. c))

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s možnosťou platenia príspevkov účastníkom.

K bodu 159 (§ 61 ods. 2 písm. d) a e))

Ide olegislatívno-technickú zmenu.

K bodu 160 (§ 61 ods. 3 uvádzacia veta)

Spôsob vedenia zápisov na osobnom účte účastníka sa spresňuje na členenie zápisov osobitne podľa fondov pre prípad, ak účastník s účasne sporí vo viacerých fondoch.

K bodu 161 (§ 61 ods. 5)

Z povinnosti zasielania ročného výpisu z osobného účtu účastníka sa vypúšťa povinnosť zasielať tento výpis poberateľovi dá vky.

K bodu 162 (§ 61 ods. 6)

Návrh tohto ustanovenia vyplýva z pož iadaviek aplikačnej praxe a dáva účastníkovi možnosť sa s dôchodkovou doplnkovou spoločnosťou dohodnúť na forme zasielania výpisu z osobného účtu účastníka, napr. uprednostniť elektronickú formu pred písomnou.

K bodu 163 (§ 61 ods. 7 a 8)

Nová právna úprava zabezpečuje unifik áciu všetkých náležitostí, ktoré má výpis z osobného účtu účastníka obsahovať a prenáša stanovenie jeho obsahu zo zákona na opatrenie, ktoré vydá ministerstvo po dohode s Ná rodnou bankou Slovenska a zverejní v Zbierke zákonov. Navrhovaná zmena umožní podrobnejšiu úpravu náležitostí výpisu z osobného účtu účastníka a zároveň väčš iu flexibilitu jeho obsahu vo vzťahu k legislatívnym zmenám v systéme doplnkového dôchodkového sporenia.

V nadväznosti na potreby praxe a s cieľom zlepšiť prístup k informáciám sa návrhom zákona ukladá dôchodkovej doplnkovej spoločnosti povinnosť zabezpečiť pre každého účastníka a poberate ľa dávky pasívny elektronický prístup k jeho osobnému účtu.

K bodu 164 (§ 61 vypustený ods. 9)

Vypúšťa sa povinnosť informovať o výške nákladov a poplatkov, táto povinnosť bude zverejňovaná na webovom sídle.

K bodu 165 (§ 62 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s platením príspevkov na účet nepriradených platieb a definovanie dňa identifikácie platby. Zároveň sa upravuje subjekt, ktorému prináležia prípadn é výnosy plynúce zo zhodnotenia finančných prostriedkov zaslaných na účet nepriradených platieb za obdobie počas ktorého boli tieto finančné prostriedky držané na tomto účte.

K bodu 166 (§ 63 ods. 1)

Doterajšia možnosť sporenia vo viacerých fondoch sa dopĺňa o možnosť účastníka rozložiť si doteraz nasporený majetok do viacerých pr íspevkových fondov.

K bodom 167 a 168 (§63 ods. 3 a 4)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 169 (§ 63 nový ods. 5)

Ide o popis techniky zosúladenia zmeny v rozložení majetku v prípade tohto novozavedeného inštitútu.

K bodu 170 (§64 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s platením príspevkov na účet nepriradených platieb.

K bodu 171 (§ 65 ods. 1)

Ustanovenia o informačnej povinnosti voči verejnosti upravujú povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zverejňovať zákonom stanovené údaje na webovom sí dle doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Pojem 'internetová stránka' sa nahrádza pojmom 'webové sídlo' v súlade so zmenou zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zákone sa ďalej upravujú všetky náležitosti, ktoré musí doplnková dôchodková spoločnosť na svojom webovom sídle zverejňovať. Z dôvodu zvýšenia informovanosti účastníka a poberate ľa dávky, vzniká doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle údaj o čistej hodnote majetku v každom doplnkovom dôchodkovom fonde a údaj o aktuálnej hodnote doplnkovej dô chodkovej jednotky za predchádzajúci pracovný deň. Ustanovenie tak nahrádza požiadavku zverejňovať tieto informácie najmenej raz za sedem dní v periodickej tlači. Novou povinnosťou je zverejňovanie historického v ývoja hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky a čistej hodnoty majetku spolu s ich grafickým zobrazením a kľúčových informácií, ktoré nahradili informačné prospekty..

V navrhovanom ustanovení § 65 ods. 1 sa v porovnaní s platným znením z dôvodu nadbytočnosti vypúšťa povinnosť zverejňovať spolu s ročnou a polročnou správou aj správu o výkone hlasovací ch práv spojených s cennými papiermi v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Zákon ukladá doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá je právnym nástupcom po zlúčení s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú prešla sprá va doplnkových dôchodkových fondov, informačnú povinnosť voči účastníkom a poberateľom dávky. V porovnaní s platnou právnou úpravou sa z dôvodu nízkej adresnosti vo vzťahu k účastníkovi a poberateľovi dávky upúšťa od požiadavky zverejňovať tieto informácie v periodickej tlači.

K bodu 172 (§ 65 vypustené odseky 2 až 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou právnej úpravy informačných povinností voči verejnosti v nových ustanoveniach § 65 ods. 1 až 3 a následným prečíslovaním paragrafov.

K bodu 173 (§ 65 nový ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v s úvislosti so zmenou terminológie, ktorou sa pojem 'internetová stránka' nahrádza pojmom 'webové sídlo'.

K bodu 174 (§ 65 ods. 3)

Dôchodková doplnková spoločnosť je povinná údaje na webovom sídle aktualizovať najmenej raz za mesiac s výnimkou tých údajov, ktoré má povinnosť aktualizovať každý deň v nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu § 65 ods. 1. Zákon ďalej upravuje povinnosti dôchodkovej doplnkovej spoločnosti v súvislosti so zverejňovaním mesačný ch správ a histórie ich aktualizácie.

K bodu 175 (§65 nový ods. 4)

Toto ustanovenie zohľadňuje pož iadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe a jeho zámerom je zlepšiť informovanosť účastníkov a poberateľov dávok. Rovnako sa ustanovuje výnimka z neobmedzeného prístupu k informáciám z technický ch príčin.

K bodu 176 (§ 65 ods. 5)

Dochádza k zosúladeniu lehôt na zverej ňovanie ročných správ účastníkom a ich predkladania Národnej banke Slovenska.

K bodu 177 (§ 65 pôvodné ods. 9 a 10)

Vypúšťa sa povinnosť predkladať skr átený prehľad výsledkov hospodárenia za posledné tri roky, pretože tieto informácie patria k povinne zverejňovaným údajom na webovom sídle. Ïalej Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s prečí slovaním odsekov.

K bodu 178 (§ 65 nové ods. 6 až 8)

Ročná správa a polročná sprá va musia obsahovať informácie, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie správneho úsudku o vývoji hospodárenia s majetkom vo fonde a o jeho výsledkoch. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy nebude kritériá týkaj úce sa obsahu, formy, členenia a ďalších náležitostí mesačných a polročných správ, určovať zákon, ale budú zakotvené v opatrení Národnej banky Slovenska uverejnenom v Zbierke záko nov SR. Stanovenie týchto pravidiel v opatrení umožní podrobnejšie rozpracovanie potrebných kritérií a zabezpečí ich flexibilitu v nadväznosti na legislatívne zmeny v systéme doplnkového dôchodkové ho systému a požiadavky trhu. Zo zákona sa takisto vypustila povinnosť spoločností zverejňovať v periodickej tlači skrátenú verziu ročnej a polročnej správy.

K bodu 179 (§ 65 vypustené ods. 9 až 11, p ôvodné ods. 14 až 16)

Zo zákona sa vypúšťa požiadavka p ísomne informovať účastníka najmenej raz ročne bezplatne o výške odplát a o výške nákladov a poplatkov. Tie sú obsiahnuté v kľúčových informáciách povinne zverejňovaných na webovom sí dle. Vypúšťa sa tiež odsek upravujúci podrobnosti vykonávacieho predpisu Národnej banky Slovenska o predkladaných správach, ktoré sú už upravené novým odsekom 8.

K bodu 180 (§ 66)

Navrhované ustanovenia zavádzajú inš titút zverejňovania kľúčových informácií pre príspevkové doplnkové dôchodkové fondy, ktorými sa nahrádza inštitút informačného prospektu. Informačný prospekt sa v rámci aplikač nej praxe ukázal ako nevyhovujúci z hľadiska jeho rozsahu a pre nezrozumiteľnosť jazyka z pohľadu adresáta. Hlavným cieľom kľúčových informácií bude informovať o rizikách, nákladoch a očakávan ých výsledkoch pri investovaní do príspevkových doplnkových dôchodkových fondov, takisto o odplatách za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a o podmienkach vyplatenia odstupného.

Kľúčové informácie pre investorov musia byť pravdivé, nezavádzajúce a zrozumiteľné, za ich správnosť zodpovedá doplnková dôchodková spoločnosť.

Zároveň dochádza k zosúladeniu použitej terminológie so zákonom č. 203/2011 Z. Z., ktorého ustanovenia týkajúce sa inštitútu kľúčových informácií sa opierajú o Nariadenie Komisie č . 583/2010, kde sú stanovené niektoré technické požiadavky, napr. rozsah dokumentu, obsahujúci kľúčové informácie nesmie presiahnuť 2 strany formátu A4 a písmo musí byť v čitateľnej veľkosti, č o je dôležitá požiadavka z hľadiska ochrany spotrebiteľa, nakoľko sa v praxi aj iných finančných inštitúcií často vyskytujú prípady, že dôležité dokumenty (napr. všeobecné obchodné podmienky) sú vytlačené vo veľkosti písma, ktorá robí text ťažko čitateľným.

V záujme ochrany a informovanosti účastníka zákon ukladá povinnosť aktualizovať kľúčové informácie najmenej raz ročne a ustanovuje informačné povinnosti vo vzťahu k Národnej banke Slovenska.

Všetky náležitosti kľúčových informácií ako obsah, formu, štruktúru a pod. ustanoví po dohode s Národnou bankou Slovenska ministerstvo v opatrení, ktoré zverejní v Zbierke zá konov Slovenskej republiky.

K bodom 181 a 182 (§ 67 ods. 1 a nový ods. 2)

Zákon ustanovuje informačné povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vo vzťahu k Národnej banke Slovenska. Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vypustenie legislatívneho odkazu v súčasne platnom znení § 67 ods. 1, ktor ý pravidlá týchto povinností spresňoval v súlade s ustanoveniami o informačných povinnostiach v zákone č. 43/2004 Z. z.

K bodu 183 (§ 67 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou štruktúry paragrafov v novej právnej úprave § 67 a ich následným prečíslovaním.

K bodom 184 a 185 (§ 67 ods. 6 a 7)

Všeobecne záväzný predpis Národnej banky Slovenska sa konkretizuje na opatrenie Národnej banky Slovenska.

K bodu 186 (§ 67 nový ods. 11)

V súvislosti s potrebou zaviesť zber aj iných údajov od doplnkových dôchodkových spoločností sa v novom odseku dopĺňa oprávnenie Ná rodnej banky Slovenska vyžadovať údaje na výkon dohľadu v ustanovenej forme.

K bodu 187 (§ 67a)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým terminologickým vymedzením zamestnanca zaradeného na výkon rizikových prác v navrhovanom znení § 2 ods. 2 písm. b).

K bodu 188 (§ 67b)

Zavedenie povinnosti poskytovať vybrané údaje ministerstvu má za cieľ poskytnúť tvorcovi politiky doplnkového dôchodkového sporenia potrebné údaje nevyhnutné na vypracú vanie analýz fungovania systému doplnkového dôchodkového sporenia.

K bodu 189 (§ 69 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v sú vislosti s platením príspevkov na účet nepriradených platieb.

K bodu 190 (§ 70 ods. 1 písm. h)

Spod dohľadu Národnej banky Slovenska sa v zmysle tohto zákona vypúšťajú dohliadané subjekty – finanční agenti v sektore doplnkového dôchodkového sporenia, keďže ich činnosť podlieha dohľadu podľa zákona č. 186/2009 Z. z.

K bodu 192 (§ 70 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v s úvislosti so zavedením novej legislatívnej skratky.

K bodu 194 (§ 71 ods. 1 písm. m)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s platením príspevkov na účet nepriradených platieb.

K bodom 195 a 197 (§ 71 ods. 2 a 9)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 196 (§ 71 ods. 4)

Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č . 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v oblasti finančn ého trhu. Doplnenie sa navrhuje v záujme zjednotenia predpisov v oblasti finančného trhu aj do tohto zákona.

K bodu 198 (§ 73 ods. 2)

Ustanovuje sa výnimka z povinnosti registrovať pozastavenie práva nakladať so zaknihovanými akciami pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť s jedn ým akcionárom z dôvodu hospodárnosti a menšej časovej náročnosti.

K bodu 199 (§ 74 ods. 3 písm. a))

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s platením príspevkov na účet nepriradených platieb.

K bodu 200 (§ 75)

Tento paragraf upravuje povinnosť pozastaviť nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a s majetkom na účte nepriradených platieb na zá klade rozhodnutia vydaného Národnou bankou Slovenska.

K bodu 201 (§ 78 ods. 2)

Ide o zmenu v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky.

K bodu 202 (§ 84a)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 203 (§ 87n a § 87o)

K § 87n

V odseku 1 sa vzhľadom na vypustenie dávkových plánov z predkladaného znenia zákona v prechodnom ustanovení upravuje všeobecná zá sada zachovania účastníckych zmlúv s dávkovými plánmi a zamestnávateľských zmlúv uzatvorených do účinnosti nového zákona. Výnimkou zostáva len úprava zániku účastní ckej zmluvy zamestnanca vykonávajúceho tzv. rizikovú prácu, na ktorú sa bude vždy vzťahovať právna úprava účinná od 1. januára 2014, t. zn. jeho účastnícka zmluva nemôže zaniknúť z dô vodov uvedených v § 57 ods. 6. Odsek 2 upravuje prechodné ustanovenie k § 7 ods. 2, ustanoveniam dávkového plánu v časti dávok a k rozporu s § 87f. Odsek 3 je prechodným ustanovením ku konaniam týkajúcim sa d ávkových plánov, ktoré sa novou úpravou zrušujú. V odseku 4 je ustanovená povinnosť zosúladenia štatútov fondov v prechodnom období vzhľadom na zmeny, ktoré sa novou právnou úpravou štatú tov navrhujú a zároveň ustanovenia o odplate za odstupné sú od nadobudnutia účinnosti zákona neplatné, pričom odplata za odstupné v prípade zmlúv uzatvorených podľa zákona účinné ho do 31. decembra 2013 sú upravené v odseku 10. V odseku 5 sa zavádza prechodné obdobie na zostavenie nového dokumentu - kľúčových informácií. Rovnako v odseku 7 sa zavádza prechodné obdobie na zavedenie pasí vneho elektronického prístupu pre účastníka, resp. poberateľa dávky a v odseku 8 prechodné obdobie na zavedenie účtu nepriradených platieb.

K § 87o

Toto prechodné ustanovenie sa viaže k novej právnej úprave § 35a. Maximálna výška percentuálnej odplaty za správu majetku príspevkové ho doplnkového fondu za jeden rok správy klesá z 1,80 % (z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde) v roku 2014 postupne o 0,10 % v každom roku až do dosiahnutia konečného stavu v roku 2020, ktorý je uvedený v § 35a. Obdobne maximálna výška percentuálnej odplaty za správu majetku výplatného doplnkového fondu za jeden rok správy klesá z 0,90 % (z priemernej ročnej č istej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde) v roku 2014 postupne o 0,05 % v každom roku až do dosiahnutia konečného stavu v roku 2020, ktorý je uvedený v § 35a.

K bodu 204 (§ 88)

Ide o legislatívnotechnickú zmenu.

K bodu 205 (príloha č. 1 a príloha č. 2)

V prílohe č. 1 sa stanovuje maximálna hodnota koeficientu K, ktorý slúži na výpočet odplaty za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dô chodkovom fonde na základe vzorca uvedeného v tejto prílohe. V roku 2014 sa maximálna hodnota tohto koeficientu stanovuje na 0,10 a ďalej sa už na rozdiel od súčasnej právnej úpravy meniť nebude.

Nárok na odplatu za zhodnotenie majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde si doplnková dôchodková spoločnosť už nebude môcť v budúcnosti uplatňovať, preto bol text prílohy č. 1 adekvá tne upravený.

Navrhovanou zmenou sa v prílohe č. 2 aktualizuje zoznam preberaných právnych aktov EÚ a ES.

K čl. II

K bodu 1 (§ 11 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zavedením novej nezdaniteľnej časti základu dane – na príspevky daňovníka na doplnkov é dôchodkové sporenie.

K bodu 2 (§ 11 ods. 7)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zavedením novej nezdaniteľnej časti základu dane.

K bodu 3 (§ 11 ods. 10 až 13)

Zavádza sa nový druh nezdaniteľnej časti základu dane a to vo výške preukázateľne zaplatených príspevkov za zdaňovacie obdobie, a to v úhrne najviac vo výške 180 eur ročne. Na uplatnenie daňového zvýhodnenia je potrebné splnenie podmienok, a to zaplatenie príspevkov na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013, resp. zmenenej s účinnosťou od tohto dátumu, pričom obsahom zmeny musí byť upustenie od dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy. Podmienka sa vzťahuje rovnako na prípadné ďalšie zmluvy, ktoré by účastn ík mohol mať uzatvorené pred týmto dátumom s tou istou alebo viacerými doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. V prípade ak si daňovník vyberie zo systému svoje príspevky v podobe predčasného vý beru po tom, ako si uplatnil daňovú výhodu, do troch zdaňovacích období je povinný sumu, ktorú si uplatnil ako daňovú výhodu, doplatiť zvýšením základu dane.

K bodu 4 [§ 19 ods. 3 l)]

Ide o legislatívno-technické spresnenie textu.

K bodom 5 až 9 (§ 32, 35, 37 a 38)

Ide o legislatívno-technické zmeny.

K bodu 10 (§ 52v)

Ide o prechodné ustanovenie k uplatneniu daňovej výhody, ktorú je možné zohľadniť až po uplynutí zdaňovacieho obdobia roku 2014.

K čl. III

Vzhľadom na množstvo zmien vykonaných v zákone sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. IV

Účinnosť návrhu zá kona je predpokladaná od 1. januára 2014, s výnimkou novelizačného bodu týkajúceho sa zmeny výšky odplát za správu doplnkového dôchodkového fondu, ktorý nadobudne účinnosť až 1. januá ra 2020, teda po uplynutí prechodného obdobia, v ktorom bude výška týchto odplát postupne klesať, s výnimkou novelizačného bodu, v ktorom sa ustanovuje povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti umožniť účastníkovi sporiť vo viacerých fondoch bez potreby uzatvorenia viacerých účastníckych zmlúv (tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2014) a s výnimkou dvoch bodov súvisiacich s novo zavedený mi povinnosťami v ustanoveniach týkajúcich sa vykonávania rozhodnutí o nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde, zadávania, alokácie a spojenia pokynov na nakladanie s majetkom a prijí mania alebo poskytovania stimulov (tieto body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015).

Bratislava 30. mája 2013

Robert Fico, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v.r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

K predpisu 318/2013, dátum vydania: 17.10.2013

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá kon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺň a zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala obnoviť význam doplnkového dôchodkového sporenia, a to najmä prostredníctvom zvyšovania jeho atraktivity, pre všetkých, ktorí naň prispievajú a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Doplnkové dôchodkové sporenie v podobe, v akej je dnes upravené platnou legislatívou, neplní účel, na ktorý bolo vytvorené, t. zn. umožniť jeho účastníkovi získa ť doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový pr íjem v prípade skončenia výkonu niektorých zákonom vymedzených rizikových prá c. V nadväznosti na túto skutočnosť bolo nevyhnutné upraviť podmienky vyplácania niektorých druhov dá vok a nastaviť systém tak, aby bol jeho pô vodný zámer naplnený. Legislatívne zásahy sa okrem častí, ktoré upravujú dávky, dotkli viacerých oblastí s cieľom znížiť nákladovosť doplnkového dôchodkového sporenia, zvýšiť atraktívnosť doplnkového dôchodkového sporenia, zvýšiť ochranu účastníkov a naplniť účel doplnkového dôchodkového sporenia.

V oblasti účasti na doplnkovom dôchodkovom sporení, platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a vyplácania dávok doplnkového dôchodkového sporenia sa navrhuje:

·sprísnenie podmienok vyplá cania doplnkového starobného dôchodku (zrušenie minimálnej doby sporenia a zvýšenie veku, od ktorého sa tento dôchodok vypláca),

·sprísnenie podmienok vyplácania doplnkové ho výsluhového dôchodku (zvýšenie obdobia výkonu rizikových prác z päť na desať rokov, zvýšenie veku, od ktorého sa tento dôchodok vypláca) a zmena účelu doplnkového výsluhového dôchodku (skorší ako zákonný odchod do dôchodku),

·vypustenie dávky odstupného,

·zavedenie možnosti predčasného výberu pre účastníka – účastník si môže vybrať svoje vlastné príspevky vrá tane výnosov z ich investovania, účastnícka zmluva mu nezaniká a príspevky zamestnávateľa zostávajú na osobnom účte účastníka až do času naplnenia zákonný ch podmienok na výplatu dávky,

·zrušenie dávkových plánov, pričom dávky doplnkového dôchodkového sporenia budú upravené iba zákonom.

Zákon prináš a súbor opatrení, ktorých cieľom je zvýšiť informovanosť účastn íkov, odstrániť nadbytočné povinnosti, ktoré celý systém zaťaž ujú a predražujú a zlepšiť adresnosť poskytovaných inform ácií vo vzťahu k záujemcom o doplnkové dôchodkové sporenie aj tým, ktorí už na tejto forme sporenia participujú.V oblasti informačných povinností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vo vzťahu k účastníkom doplnkového dôchodkové ho sporenia a verejnosti sa navrhuje:

·náhrada informač ného prospektu doplnkového dôchodkového fondu kľúčovými informáciami o doplnkovom d ôchodkovom fonde s cieľom poskytnúť účastníkom stručné informácie o doplnkových dôchodkových fondoch zrozumiteľnou formou bez použitia odbornej terminológie,

·zrušenie povinnosti zverejňovania informácií doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou v periodickej tlači s celo štátnou pôsobnosťou,

·upravuje sa okruh povinných údajov, ktoré doplnkové dôchodkové spoločnosti zverejňuj ú na svojich webových sídlach,

·zavádza sa povinnosť doplnkovej d ôchodkovej spoločnosti zabezpečiť pre každého účastníka a poberateľa dávky pasívny elektronický prístup k jeho osobnému účtu,

·náležitosti štatútu doplnkového dôchodkového fondu, obsah výpisu z osobného účtu účastníka ako aj obsah kľúčových informá cií budú upravené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny alebo opatrením Národnej banky Slovenska.

V oblasti zatraktívnenia doplnkového dôchodkového sporenia sa navrhuje:

·povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zabezpečiť pre účastn íka možnosť sporiť si vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch súčasne bez potreby uzatvorenia ďalšej úč astníckej zmluvy,

·zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane pre daňovníka (účastníka) do výšky 180 eur ročne ak účastník uzatvorí dodatok k účastníckej zmluve uzatvorenej do konca roku 2013, ktorého obsahom je zánik dávkového plánu alebo uzatvorí novú ú častnícku zmluvu podľa zákona účinného od 1.1.2014,

·zmena subjektu, ktorý bude určovať výber doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, zo zamestnávateľa na zamestnanca,

·zníženie maximálnej percentuálnej výšky odplaty za správu v doplnkovom dôchodkovom fonde ako i zníženie maximálnej percentuálnej výš ky odplaty za zhodnotenie majetku v prí spevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, zrušenie odplaty za zhodnotenie majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde a skrátenie obdobia poč as ktorého má doplnková dôchodková spoločnosť nárok na odplatu za prestup.

V oblasti investovania a riaden ia rizík sa navrhuje:

·uvoľnenie prostredia pre zvýšenie aktivity správcov - umožnenie investovania do nových tried aktív,

·optimalizácia kvantitatívnych limitov na základe požiadaviek regulátora (uvoľnenie niektorých limitov a sprísnenie iných),

·zníženie 'hard' regulácie a posilnenie prudentného princípu regulácie a teda posilnenie úlohy Národnej banky Slovenska ako regulátora,

·zavedenie silného vnútorné ho systému kontroly (systém riadenia rizík),

·zosúladenie prostredia doplnkového dôchodkového sporenia s oblasťou kolektívneho investovania.

Vplyv návrhu z ákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociá lnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

N ávrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...