Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 63/2020 účinný od 27.03.2020

Platnosť od: 27.03.2020
Účinnosť od: 27.03.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Pracovno-právne vzťahy, Sociálne poistenie, Zamestnanosť

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 63/2020 účinný od 27.03.2020
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 63/2020 s účinnosťou od 27.03.2020

Legislatívny proces k zákonu 63/2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 63/2020, dátum vydania: 27.03.2020

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny návrh.

V Čl. I. sa navrhuje v reakcii na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid-19 upraviť podmienky nároku na ošetrovné a nemocenské. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zlepšiť finančnú situáciu poberateľov nemocenského a ošetrovného a pomôcť čiastočne zmierniť negatívne finančné dopady na zamestnávateľov.

Vo vzťahu k nároku na dávku nemocenské sa navrhuje v prípadoch karanténneho opatrenia a izolácie nariadeného/nariadenej v súvislosti s šírením ochorenia Covid-19, ustanoviť vznik nároku zamestnanca na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN). Podľa aktuálneho právneho stavu nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi od 11. dňa DPN, pričom za prvých 10 dní patri zamestnancovi nárok na náhradu príjmu pri DPN, ktorá je hradená zamestnávateľom. V týchto prípadoch sa teda navrhuje odbremeniť zamestnávateľov od platenia náhrady príjmu pri DPN. Zároveň sa navrhuje, aby v čase krízovej situácie súvisiacej s Covid 19 bola v prípadoch, v ktorých je poistencovi nariadená karanténa alebo izolácia výška nemocenského 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa DPN. Aktuálne je to počas prvých troch dní čerpania nemocenského resp. náhrady príjmu pri DPN iba 25 %.

Vo vzťahu k ošetrovnému sa navrhuje nastálo upraviť okruh poistencov, ktorí budú mať nárok na ošetrovné. Na ošetrovné budú mať v zmysle navrhovanej právnej úpravy nárok osoby, ktoré sa budú v prípadoch, kedy je dieťaťu nariadené karanténne opatrenie a izolácia, v prípadoch uzatvorenia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch, kedy osoba, ktorá sa o dieťa stará, nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať túto starostlivosť, starať o dieťa mladšie ako 11 rokov, resp. 18 rokov v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

V čase krízovej situácie súvisiacej s Covid 19 sa v takýchto prípadoch a v prípade, ak poistenec osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, bude ošetrovné vyplácať počas celej doby trvania potreby starostlivosti/ošetrovania.

Navrhuje sa pojmologicky zosúladiť definície prekážok v práci v zmysle zákonníka práce a podmienok nároku na ošetrovné.

Základným cieľom úpravy zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v Čl. III., je posilniť nástroje služieb zamestnanosti, ktoré umožnia zmierniť negatívne vplyvy karanténnych opatrení, najmä čo sa týka zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhlásením núdzového stavu uznesením vlády

SR č. 114 z 15. marca 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti sa s cieľom podpory odstránenia dopadov tejto situácie na zamestnanosť a trh práce navrhuje medzi aktívne opatrenia na trhu práce zaradiť aj projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie a v období po ich skončení. Prostredníctvom tohto nástroja tak bude možné realizovať projekty na kompenzáciu zamestnávateľov, resp. SZČO, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe uznesenia Ústredného krízového štábu, resp. tak museli urobiť v dôsledku ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu zákaziek alebo výpadku subdodávateľov.

Zároveň sa v tejto súvislosti navrhuje odložiť termín plnenia niektorých povinností fyzických a právnických osôb vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti a taktiež sa navrhuje umožniť občanom v tomto období podanie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom elektronických prostriedkov bez kvalifikovaného elektronického podpisu.

Sledované vybrané vplyvy navrhovaného opatrenia podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a v analýze sociálnych vplyvov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 33)

V záujme predchádzania interpretačným nezrovnalostiam sa navrhuje rozšíriť podmienky nároku na nemocenské aj o prípady, kedy poistencovi bola nariadená izolácia podľa§ 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 2 a 3 (§ 39 ods. 1 písm. b))

V záujme reflektovania požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje, aby nárok na ošetrovné vznikol aj osobám, ktoré sa v prípadoch kedy je dieťaťu nariadené karanténne opatrenie, uzatvorenia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch kedy osoba, ktorá sa o dieťa stará nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať túto starostlivosť, budú starať o dieťa mladšie ako 11 rokov resp. 18 rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

V záujme predchádzania interpretačným nezrovnalostiam sa navrhuje rozšíriť podmienky nároku na ošetrovné aj o prípady zabezpečovania starostlivosti o dieťa, keď osobe, ktorá sa o dieťa stará bola nariadená izolácia.

K bodu 4 (§ 293er a § 293es)

V zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy nárok na nemocenské vzniká v prípade zamestnanca od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“). Za prvých desať dní patrí zamestnancovi náhrada príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 293er ods. 1 sa navrhuje, aby v prípade, ak je zamestnanec počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) uznaný za DPN z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo nariadenej izolácie, nárok na nemocenské vznikol už od prvého dňa DPN; uvedené sa vzťahuje len na tie DPN, ktoré vznikli po účinnosti tohto zákona. Zároveň sa v týchto prípadoch pri všetkých poistencoch navrhuje § 293er ods. 2 upraviť aj výšku nemocenského na 55 % denného vymeriavacieho základu počas celého trvania nároku, teda aj za prvé tri dni čerpania nemocenského. Uvedené sa navrhuje v snahe odbremeniť v čase krízovej situácie zamestnávateľa od nákladov súvisiacich s DPN zamestnanca, ako aj v snahe zvýšiť v prípadoch nariadeného karanténneho opatrenia a izolácie príjem poistencov. V prípade zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za DPN pre chorobu alebo úraz ostáva režim § 34 ods. 1 zachovaný a takémuto poistencovi vznikne nárok na nemocenské až od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

V záujme zabezpečenia príjmu počas celého trvania krízovej situácie sa § 293er ods. 3, v čase trvania krízovej situácie, v prípadoch, kedy je dieťaťu (mladšiemu ako 11 rokov, resp. 18 rokov v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom) nariadené karanténne opatrenie a izolácia, v prípadoch uzatvorenia zariadenia, ktoré (takéto) dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch, kedy osoba, ktorá sa o (takéto) dieťa stará, nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať starostlivosť, ako aj v prípadoch ošetrovania dieťaťa mladšieho ako 16 rokov, navrhuje predĺžiť obdobie trvania nároku na ošetrovné na celú dobu trvania potreby ošetrovania/starostlivosti.

2

V § 293er ods. 4 sa navrhuje, aby sa ošetrovné podľa odseku 3 vyplácalo za to isté obdobie osobnej a celodennej starostlivosti o len raz a len jednému poistencovi a to bez ohľadu na to, koľko detí ošetruje. Na rozdiel od ošetrovného podľa § 39 sa však navrhuje, aby v tom istom prípade (napr. na základe toho istého uzatvorenia školy, nariadenia tej istej karantény) bolo možné ošetrovné vyplácať postupne aj viacerým poistencom (napr. rodičom, osvojiteľom). Keďže ošetrovné za to isté obdobie možno vyplácať iba jednému poistencovi, je pre tento účel potrebné, aby poistenec, ktorému je aktuálne ošetrovné vyplácané požiadal o zastavenie jeho výplaty. Uvedené sa navrhuje v záujme zabezpečenia možnosti rodičom prestriedať sa pri starostlivosti/ošetrovaní dieťaťa, napr. s ohľadom na potrebu opätovného nástupu do zamestnania.

V § 293er ods. 5 sa navrhuje, aby poistencovi, ktorý by v čase krízovej situácie splnil podmienky nároku na ošetrovné podľa navrhovanej právnej úpravy (ods. 3) pred jej účinnosťou, bolo ošetrovné vyplatené aj za toto obdobie.

Z dôvodu predĺženia doby nároku na ošetrovné sa v § 293es navrhuje aby sa zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe počas ošetrovania/starostlivosti o dieťa podľa § 293er ods. 3 neprerušovalo poistné štandardne podľa § 26 od 11. dňa potreby ošetrovania/starostlivosti. V tomto kontexte sa tiež navrhuje, aby zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti bola počas celej doby ošetrovania/starostlivosti o dieťa podľa § 293er ods. 3 oslobodená od platenia poistného.

K čl. II (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 a 2 (§ 141 ods. 1 a § 144a ods. 3 písmeno d))

V záujme aplikačnej praxe sa navrhuje zosúladiť rozsah prekážok v práci v zmysle Zákonníka práce a podmienok nároku na ošetrovné.

K čl. III (Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov)

K bodom 1 a 2

S cieľom podpory odstránenia dôsledkov vyhlásenia mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 a vyhlásením núdzového stavu uznesením vlády SR č. 114 z 15. marca 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky na zamestnanosť a trh práce sa v § 54 ods. 1 písm. e) navrhuje medzi aktívne opatrenia na trhu práce zaradiť aj projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie a v období po ich skončení. Prostredníctvom tohto nástroja tak bude možné realizovať projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní, pričom tieto projekty budú určené výhradne na kompenzáciu finančných nákladov pre zamestnávateľov, resp. SZČO, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ochrane zdravia, resp. tak museli urobiť v dôsledku ochrany zdravia

3

svojich zamestnancov, poklesu zákaziek alebo výpadku subdodávateľov. Navrhovaným novým nástrojom aktívnej politiky trhu práce sa tak jednoznačným spôsobom zabezpečuje finančná podpora zamestnávateľov a SZČO na účely zmiernenia negatívnych dopadov na zamestnanosť, čo môže výrazne prispieť k udržaniu sa zamestnancov, SZČO i zamestnávateľov na trhu práce, ako aj k preklenutiu príslušnej mimoriadnej situácie, núdzového stavu a pod.

Zároveň sa v § 70 ods. 6 navrhuje tento nový nástroj vyňať spomedzi fakultatívnych nástrojov aktívnej politiky trhu práce. To znamená, že po splnení podmienok pre poskytnutie takejto podpory bude mať žiadateľ na ňu nárok.

K bodu 3

V rámci prechodných ustanovení v § 72al ods. 1 sa navrhuje ustanoviť, že ústredie alebo úrad neuložia sankciu

-právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva činnosť sprostredkovania zamestnania, agentúre dočasného zamestnávania, zamestnávateľovi prechodného zamestnávania a agentúre podporovaného zamestnávania za nesplnenie povinnosti predložiť ústrediu správu o svojej činnosti v stanovenom termíne do 31. marca 2020,

-zamestnávateľovi za nesplnenie povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok, povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok zadaním zákazky alebo povinnosti odviesť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca 2020,

ak si túto povinnosť dodatočne splnia do 30. júna 2020.

V rámci prechodných ustanovení v § 72al ods. 2 sa navrhuje ustanoviť, že v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu sa občan môže uchádzať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj na základe žiadosti podanej elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu.

K čl. IV

Vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť už dňom vyhlásenia.

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore