Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 62/2020 účinný od 25.04.2020 do 11.05.2020

Platnosť od: 27.03.2020
Účinnosť od: 25.04.2020
Účinnosť do: 11.05.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Verejné obstarávanie, Všeobecné súdnictvo, Telekomunikácie a telekomunikačné služby

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST7JUD7DS5EUPPČL7

Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 62/2020 účinný od 25.04.2020 do 11.05.2020
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 62/2020 s účinnosťou od 25.04.2020 na základe 92/2020

Legislatívny proces k zákonu 92/2020
Legislatívny proces k zákonu 62/2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 92/2020, dátum vydania: 25.04.2020

 

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál.

Cieľom zákona je vytvorenie právneho rámca pre poskytnutie dočasnej ochrany podnikateľom, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike a sú zasiahnutí negatívnymi dopadmi šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.

Viacero v súčasnosti prijímaných opatrení plošný charakter. Návrh zákona je však naproti tomu postavený na „opt in“ modeli poskytovania dočasnej ochrany podnikateľom. Využitie dočasnej ochrany prichádza do úvahy v prípadoch, ak podnikatelia takúto úpravu budú potrebovať najmä z dôvodu tlaku ich veriteľov. Návrh vychádza z premisy značnej komplexnosti súčasných ekonomických vzťahov dodávateľov a odberateľov, ako aj financujúcich subjektov, pričom súčasná situácia spôsobila obmedzenia v prevádzkovaní značného množstva podnikov. Pokým takéto prevádzkovanie nebude môcť byť úplne obnovené a vývoj pandémie nebude možné efektívne predpokladať, je namieste obmedziť najmä pôsobnosť (v bežnej situácii) inak prísne povinnosti súvisiace s insolvenciou. Navrhované účinky dočasnej ochrany však vyvážené aj s ohľadom na záujmy veriteľov a zachovanie hodnoty podniku.

Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvody potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na životné prostredie a na služby pre občana. Možno očakávať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona nebol predmetom pripomienkového konania, a to podľa § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože je pripravovaný s cieľom reagovať na mimoriadnu situáciu, resp. na vyhlásený núdzový stavy v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

2

Návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 14. apríla 2020.

3

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorej cieľom je zaviesť členenie zákona na časti. Doterajšie ustanovenia § 1 7 budú tvoriť prvú časť (všeobecné ustanovenia), pričom zákon sa dopĺňa o druhú časť, ktoré bude upravovať novú matériu, a to úpravu dočasnej ochrany podnikateľov. Týmto spôsobom sa bude zákon v budúcnosti perspektívne dopĺňať aj o ďalšie časti upravujúce osobitné celky zamerané na tú-ktorú oblasť práva či spoločenských vzťahov.

K bodu 2

K § 8

Ustanovenie vyjadruje účel dočasnej ochrany, resp. moratória. Podnikatelia sa v dôsledku šírenia koronavírusu SARS-CoV-2, spôsobujúceho chorobu Covid-19, ocitli spravidla vo veľmi vážnej finančnej situácii, ktorá spôsobuje, že je ohrozená nielen súčasná, ale najmä budúca možnosť prevádzkovania ich podniku (going concern). Podnikateľom zasiahnutým by mala byť preto poskytnutá dočasná ochrana, ktorej účelom je dočasná úprava ich pomerov tak, aby bolo možné v budúcnosti efektívne naštartovať a riadiť proces ich sanácie. Na dočasnú ochranu je adekvátne použiť model tzv. opt in moratória, pri ktorom sa využívajú postupy a účinky známe z insolvenčných procesov, avšak samotná dočasná ochrana nie je medzistupňom ukončenia prevádzkovania podniku, práve naopak, vytvoriť predpoklady pre životaschopnosť a prevádzkovanie podniku po jej ukončení.

K § 9

Vzhľadom na prepojenosť podnikateľských vzťahov najmä v rámci Európskej únie, je potrebné v zákone vyriešiť osobný rozsah použitia. Predkladateľ volí na tento účel kritérium sídla (miesta podnikania). O dočasnú ochranu sa môžu uchádzať podnikatelia, a to tak tak fyzické osoby ako aj právnické osoby, vykonávajúce podnikateľskú činnosť oprávnene, ak ich oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti vzniklo pred určeným dátumom. Vzhľadom na účel zákona nie je priestor na to, aby sa dočasná ochrana poskytovala tým, ktorí pred boli v úpadku pred určeným dátumom. Pri skúmaní žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany túto okolnosť spravidla nebude možné preskúmať, avšak dočasná ochrana môže byť zrušená, ak na jej poskytnutie neboli podmienky.

Vybrané finančné inštitúcie z dôvodov potreby osobitného riešenia ich problémov, nespadajú pod pôsobnosť tohto zákona.

4

K § 10

Ustanovujú sa kauzálne príslušné súdy na poskytnutie dočasnej ochrany, ktoré na úvod overia predpoklady na poskytnutie dočasnej ochrany a v zásade vychádzajú len z vyhlásení žiadateľa. Príslušnosť súdu sa určuje podľa sídla, resp. podľa miesta podnikania žiadateľa. Ak sa žiadosť podá na nepríslušnom súde, tak sa nebude postupovať na príslušný súd, ale nebude sa na ňu prihliadať. Žiadateľ bude o tejto skutočnosti informovaný postupom podľa navrhovaného ustanovenia § 16.

K § 11

Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany sa bude podávať len prostredníctvom formulára, ktorý pripraví a zverejní Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle. Iné žiadosti sa kvôli potrebe ich potenciálne hromadného spracovania nepripúšťajú.

K § 12

Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany je potrebné podať zásadne elektronickými prostriedkami. Výnimka sa však pripúšťa pre fyzické osoby (živnostníkov), keďže viacero z nich nemusí mať momentálne prístup k prostriedkom elektronickej komunikácie.

Podpis žiadateľa na žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany musí byť autorizovaný alebo úradne osvedčený. Výnimka prichádza do úvahy len v prípade, kedy fyzická osoba podáva žiadosť bez zastúpenia. V takom prípade však musí byť pripojená aspoň kópia občianskeho preukazu alebo obdobného dokladu totožnosti. Splnomocnenie na zastúpenie musí byť určené na podanie žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany (nie všeobecné splnomocnenie).

K § 13

Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti, a jednak osobitné náležitosti. Všeobecné náležitosti musia byť doplnené žiadateľom, osobitné náležitosti budú formulované na formulári žiadosti ako vyhlásenia. Uvedenie emailovej adresy žiadateľa je povinné len pre fyzické osoby, ktoré nemajú aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, aby sa im prípadne doručila informácia o odmietnutí dočasnej ochrany.

K § 14

V ustanovení sa vymedzujú osobitné náležitosti žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany. Žiadateľ musí spadať do osobného rozsahu pôsobnosti zákona a musí spĺňať predpoklady na poskytnutie dočasnej ochrany a to najmä, že

-k vymedzenému termínu nebol v úpadku,

-nie tu dôvody na jeho zrušenie (uplatní sa z povahy veci na právnickú osobu); dôvody

5

na zrušenie sú vymedzené najmä v § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka,

-nie je v konkurze, reštrukturalizácii,

-počas roka 2020 (in natura a nie je rozhodné, či priamo alebo nepriamo) nepoužil zisk alebo iné vlastné zdroje na plnenia v prospech spoločníkov; nie je rozhodujúce, kedy došlo k rozhodnutiu o rozdelení zisku; ak k takýmto úkonom došlo, je pred žiadosťou o poskytnutie dočasnej ochrany potrebné ich následky (napr. posilnením kapitálového fondu z príspevkov) odstrániť,

-počas roka 2020 neurobil iné opatrenia ohrozujúce jeho finančnú stabilitu; ak k takýmto úkonom došlo, je pred žiadosťou o poskytnutie dočasnej ochrany potrebné ich následky odstrániť,

-riadne vedie účtovníctvo a plní povinnosť ukladania účtovných závierok.

K § 15

Súd v zásade preskúma žiadosť formálne, čo zodpovedá požiadavke na rýchle súdne konanie, pretože opačný prístup by znamenal zdĺhavosť konania, čo za danej situácie nie je namieste. Ak je žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany úplná, súd vydá potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany a zaeviduje ju v informačnom systéme a zároveň bezodkladne vykoná opatrenia na publikovanie informácie o poskytnutí dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku. Tretie osoby sa dozvedia o poskytnutí dočasnej ochrany z Obchodného vestníka a toto zverejnenie voči nim účinky podľa tohto zákona. Zákon zavádza tiež špecifický pojem (symbol) podnikateľ pod dočasnou ochranou tak, aby sa dočasná ochrana nezamieňala s konkurznou terminológiou, ktorá používa pojem „dlžník“. Žiadosť po jej podaní nemožno vziať späť, po poskytnutí dočasnej ochrany však možno žiadať aj bez udania dôvodu o jej zrušenie.

K § 16

Súd pri (hoci značne formálnom) skúmaní žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany môže zistiť, že na žiadosť neprihliada alebo tu (prima facie) iné skutočnosti, ktoré bránia zaevidovaní žiadosti. V takom prípade žiadosť odmietne. Podobne ako v iných registračných konaniach na súde prípustné námietky, o ktorých rozhodne sudca. ďalšie opravné prostriedky proti rozhodnutiu sudcu však už prípustné nie sú.

Ak námietky dôvodné, sudca vydá potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany a zabezpečí publikáciu informácie pre tretie osoby v Obchodnom vestníku. V prípade späťvzatia námietky alebo jej nedôvodnosti, súd doručí žiadateľovi primerané poučenie.

K § 17

Kľúčovým ustanovením pre účely tohto zákona účinky poskytnutia dočasnej ochrany. Aj keď účinky sú formálne podobné ako účinkom konkurzu, materiálne sú značne odlišné, keďže práve naopak majú brániť potenciálnej vlne vyhlasovania konkurzov, ktoré by začali pôsobiť v značne integrovanej ekonomike ako „domček z kariet“. Dočasná ochrana je v skutočnosti typ

6

neodkladného opatrenia súdu. Účinky dočasnej ochrany je potrebné vyvažovať, a teda nemôžu byť formulované výlučne len na veriteľov, ale aj na podnikateľa pod dočasnou ochranou neho samotného, pre ktorého dočasná ochrana znamenať čiastočný stand still, najmä pokiaľ ide o povinnosť vynaložiť úprimnú snahu, aby jeho veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere. Počas dočasnej ochrany je potrebné preferovať spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb. Nerešpektovanie takéhoto účinku môže znamenať nielen dôvod na zrušenie dočasnej ochrany, účinnosť právnych úkonov, ale v neposlednom rade aj zodpovednosť za škodu. K jednotlivým účinkom:

1.Dočasná ochrana v zásade bráni efektívnemu prejednaniu veriteľských návrhov na konkurz (prerušenie konania). Ochrana je zameraná len na veriteľské návrhy po vymedzenom termíne a na prípady, kedy ešte nedošlo k účinkom vyhlásenia konkurzu (keďže ide o negatívny predpoklad na poskytnutie dočasnej ochrany).

2.Dočasná ochrana znamená tiež, že sa neaplikuje povinnosť podať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu a to nielen pri dlžníkovi, ale aj osobách konajúcich v jeho mene, ako sú členovia jeho štatutárnych orgánov. V súčasnosti stíha povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre predlženie, ktoré sa mohlo opatreniami proti šíreniu pandémie vyskytnúť, keďže mohol byť značne redukovaný going concern spôsobilý generovať peňažný tok.

3.Ak sa začalo exekučné konanie na základe návrhu oprávneného voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pred vymedzeným termínom, problémy podnikateľa nie zjavne spôsobené účinkami pandémie (je potrebné tiež pripočítať dobu na získanie exekučného titulu), ale problémy majú pôvod v iných okolnostiach, a to najmä vo finančných problémoch. „Staršie exekúcie“ budú podnikateľa spravidla diskvalifikovať z poskytnutia dočasnej ochrany z dôvodu úpadku. Ochrana sa poskytuje pred exekúciami, ktoré by po vymedzenom dátume potenciálne menili skladbu, využitie alebo určenie majetku podnikateľa pod dočasnou ochranou a znamenali by aj jeho zmenšenie. Pri podnikateľoch, ktorí fyzickými osobami, sa však nezamedzuje exekúciám, ktoré by mohli znamenať ohrozenie na nich výživou odkázaných osôb. Ochrana spočíva v prerušení exekučného konania, avšak ak do poskytnutia dočasnej ochrany došlo k povereniu súdneho exekútora, prerušenie bude mať rovnaké účinky ako odklad bez blokovania majetku.

4.Podobne ako pri exekúcii aj pri výkone záložného práva by pri podnikateľovi pod dočasnou ochranou mohlo dôjsť k zásadnejším zmenám v skladbe, využití, určení či zmenšení jeho majetku. Preto poskytnutie dočasnej ochrany bráni začatiu výkonu záložného práva na majetkové hodnoty ako podnik, časť podniku, vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu patriacu k podniku. Pri oznámenom začatí výkonu záložného práva sa účinky plynutia lehoty, po uplynutí ktorej je možné záložné právo vykonať, navracajú a začatie jej plynutia sa spája až s ukončením dočasnej ochrany.

5.Započítanie je úkonom, ktorý môže prispieť k zásadnejším zmenám v skladbe, využití, určení či zmenšení majetku podnikateľa pod dočasnou ochranou, najmä pokiaľ započítací prejav urobí osoba s ním spriaznená.

6.Modifikujú sa pravidlá pre výpoveď a odstúpenie od zmluvy v súvislosti s termínom, kedy došlo k omeškaniu. Viacero podnikateľov môže mať v súčasnej situácii problém aj s úhradou starších pohľadávok, pri ktorých pôvodne očakávali, že ich budú môcť uhradiť. O to viac, že iný účinok dočasnej ochrany výslovne uvádza, že záväzky bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí dočasnej ochrany,

7

je potrebné uhrádzať prednostne pred skôr splatnými záväzkami.

7.Pri dočasnej ochrane sa voči podnikateľovi pozastavuje najmä beh premlčania. Podobne je potrebné nahliadať aj na lehoty pre prípadné uplatnenie nárokov z odporovateľných úkonov.

8.Uchádzanie sa o dočasnú ochranu nezakladá len jednostranné povinnosti a účinky na tretie osoby. Podnikateľ pod dočasnou ochranou od podania žiadosti (avšak s ohľadom na osobitné náležitosti žiadosti aj predtým) je povinný vynaložiť úprimnú snahu predradiť záujem jeho veriteľov pred svoj vlastný. Do skončenia dočasnej ochrany sa nepripúšťa rozdeľovanie zisku alebo iných vlastných zdrojov a osobitné nakladanie s majetkovou podstatou podnikateľa, a to nielen komisívne, ale aj omisívne.

9.Na podporu zachovania going concern by podnikateľ pod dočasnou ochranou pri zásadnejšom nezmenení štruktúry záväzkov mal byť oprávnený uhrádzať „nový dlh“ pred „starším dlhom“.

10.Suspendovaním pravidiel pre spriaznené financovanie cudzími zdrojmi v Obchodnom zákonníku, ako aj v insolvenčnom práve, sa podporuje financovanie počas dočasnej ochrany. Zabezpečenie takéhoto financovania však v prípadnom budúcom konkurze bude neúčinné.

Účinky dočasnej ochrany nastanú deň nasledujúci po dni zverejnenia informácie o poskytnutí dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku.

K § 18

Upravujú sa spôsoby zániku dočasnej ochrany. Dočasná ochrana pre všetkých podnikateľov v zásade časovo obmedzené pôsobenie a to bez ohľadu na jej začiatok. O jej predĺžení erga omes môže rozhodnúť vláda. Podnikateľ sa dočasnej ochrany môže vzdať, t. j. požiada sám o jej zrušenie, avšak do úvahy prichádza aj možnosť, že ju súd zruší, ak tu neboli podmienky na jej poskytnutie alebo tu nie sú podmienky na jej trvanie.

K § 19

O poskytnutie dočasnej ochrany sa majú právo uchádzať podnikatelia, ktorí ju potrebujú z dôvodu účelu vymedzeného týmto zákonom a pre jej poskytnutie spĺňajú zákonné podmienky. Zákonodarca od nich požaduje určitý spôsob správania sa ešte pred podaním žiadosti (najmä neoslabenie vlastných zdrojov krytia majetku), od podania žiadosti, ako aj počas trvania dočasnej ochrany.

Súd, ktorý poskytol dočasnú ochranu môže rozhodnúť o zrušení dočasnej ochrany, ak tu na ňu neboli (resp. zanikli) alebo podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil povinnosti vyplývajúce z dočasnej ochrany (napr. počas jej trvania uprednostnil vlastný záujem pred záujmom veriteľov). Konanie o zrušenie dočasnej ochrany je v zásade mimosporové konanie, spravidla sa začína na kvalifikovaný podnet uznesením o začatí konania. Nariadenie pojednávania je na rozhodnutí súdu.

8

K § 20

Pri poskytnutí dočasnej ochrany súd koná len na základe tohto zákona a princípov, na ktorých tento zákon spočíva tak, aby ochrana bola efektívna. Pri zrušení dočasnej ochrany súd koná ako v mimosporovom konaní, avšak vyšetrovacia zásada je obmedzená. V prípade tohto zákona v zásade nie prípustné opravné prostriedky. Pripúšťa sa výlučne námietka proti odmietnutiu dočasnej ochrany.

K Čl. II

Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvody potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V Bratislave, 14. apríla 2020

Igor Matovič, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Mária Kolíková, v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 62/2020, dátum vydania: 27.03.2020

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál.

Cieľom návrhu zákona je prijatie (i) niektorých mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a (ii) niektorých opatrení v justícii.

V prvom prípade sa právna úprava zameriava na:

-obmedzenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, resp. ich navrátenie v určených prípadoch,

-obmedzenie plynutia procesných lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní,

-obmedzenie nutnosti vykonávať pojednávania na súdoch a účasti verejnosti na týchto pojednávaniach v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu,

-predĺženie lehoty na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu,

-umožnenie rozhodovania per rollam v prípade kolektívnych orgánov právnických osôb súkromného práva,

-dočasný zákaz výkonu záložného práva a dražby,

-obmedzenie zákazu uzatvárania zmlúv v rámci verejného obstarávania so subjektami nezapísanými v registri partnerov verejného sektora v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, ak zároveň splnené podmienky pre priame rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti,

-zavedenie možnosti využívania tzv. lokalizačných a prevádzkových údajov vznikajúcich v rámci elektronickej komunikácie zo strany Úradu verejného zdravotníctva na účely ochrany života a zdravia obyvateľov.

Časť vyššie uvedených opatrení je koncipované ako opatrenia dočasného charakteru, pričom ich dočasnosť je daná dátumom, do kedy sa uplatňujú. Návrh zákona pracuje s termínom do 30. apríla 2020, pričom predkladateľ nevylučuje ďalšie predĺženie tohto termínu. Druhá časť opatrení je koncipovaná ako opatrenia, ktoré možno aplikovať len v čase mimoriadnej situácie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo v čase núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

V druhom prípade, t.j. v prípade mimoriadnych opatrení v justícii, sa právna úprava zameriava na sfunkčnenie Súdnej rady Slovenskej republiky najmä s ohľadom na aktuálne vzdanie sa funkcie piatich jej členov a na zabezpečenie riadneho fungovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z hľadiska jeho riadenia a správy.

Na dosiahnutie vyššie uvedených zámerov sa preto navrhuje prijať zákon uvedených v čl. I a vykonať novelizácie zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 757/2004 Z. z. . o súdoch a o zmene a doplnení

2

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvody potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby pre občana. Možno očakávať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, pretože sa fakticky predlžujú premlčacie, prekluzívne, procesné lehoty, lehoty na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu, či dočasného obmedzenia výkonu záložného práva a dražby.

Návrh zákona nebol predmetom pripomienkového konania, a to podľa § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože je pripravovaný s cieľom reagovať na mimoriadnu situáciu, resp. na vyhlásený núdzový stavy v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

3

B.Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhované opatrenie za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t.j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Predkladateľ za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

K § 2

Na rozdiel od úpravy v § 1, ktorá sa zameriava na hmotnoprávne lehoty, ustanovenie § 2 ods. 1 sa zameriava na procesné lehoty na strane účastníkov konania a strán v konaní, ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesné predpisy) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu. Aj v týchto prípadoch bude platiť, že tieto lehoty nebudú do 30. apríla 2020 plynúť. Predkladateľ od tohto opatrenia očakáva zníženie náporu, resp. tlaku na účastníkov konania, či strán v konaní prichádzať na súd alebo do priameho styku so svojim právnym zástupcom. V rámci trestného konania sa navrhuje, aby táto úprava bola limitovaná len na lehoty na strane obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenej osoby, pretože na strane obžaloby je legitímne očakávať, že prokuratúra ako orgán verejnej moci vie riadne fungovať aj v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu.

Navrhovaný odsek 2 umožňuje súdu za splnenia mimoriadnych okolností vzniknutých ešte zo závažnejších dôvodov ako je šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 v konkrétnej veci posúdiť, že vec v takom prípadne neznesie odklad a s ohľadom na princíp proporcionality neaplikovať ustanovenie o predĺžení procesných lehôt podľa tohto zákona. V praxi to bude znamenať, že sa aplikuje pôvodná lehota, prípade súd určí novú lehotu.

K § 3

Navrhované ustanovenie rieši problematiku vykonávania pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia súdmi v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Podstatou právnej úpravy je docieliť taký stav, aby súdy vykonávali pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu. Minimalizuje sa tak potreba presúvania účastníkov konania a ich právnych zástupcov na súdy, resp. koncentrácie viacerých osôb v pojednávacích miestnostiach súdov. Právna úprava v písmena a) neznamená, že súdy nesmú uskutočňovať pojednávania, ale je opatrením, ktoré vykonávanie pojednávaní obmedziť len na nevyhnutné minimum. Medzi to „nevyhnutné minimum“ možno zaradiť najmä hlavné pojednávania vo väzobných veciach v trestných konaniach, pojednávania úkonov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých a v iných konaniach úkonov, bez ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny neodvratný následok. V konkrétnom prípade to bude vecou úvahy zákonného sudcu (senátu).

4

V písmene b) sa vytvára explicitným spôsobom nový dôvod pre vylúčenie verejnosti z pojednávania (hlavného pojednávania, či verejného zasadnutia), ktorým je ochrana zdravia. V tomto prípade nejde o automatické vylúčenie verejnosti z účasti na pojednávaní, ale „len“ o vytvorenie nového dôvodu pre vylúčenie verejnosti, o ktorom bude prináležať rozhodnúť sudcovi, ktorý bude viesť pojednávanie, resp. hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie. Právna úprava je v tomto prípade naviazaná na stav mimoriadnej situácie a núdzový stav, pričom sa bude aplikovať v takom rozsahu z hľadiska územnej pôsobnosti v akom je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav.

K § 4

Všeobecná právna úprava podávania dlžníckych návrhov na vyhlásenie konkurzu je 30 dní. Návrhom zákona sa táto lehota predlžuje na 60 dní, ale len pre tie situácie, keď nastane úpadok dlžníka v čase od 12. marca 2020 do 30. apríla 2020.

K § 5

Cieľom návrhu zákona v prípade § 5 je umožniť právnickým osobám založeným podľa predpisov občianskeho práva a obchodného práva, aby ich kolektívne orgány mohli prijímať svoje rozhodnutia aj per rollam, čím sa minimalizuje nutnosť zhromažďovania sa väčšieho počtu osôb na jednom mieste. Návrh zákona využíva v tomto prípade existujúcu infraštruktúru ustanovení § 190a §190d Obchodného zákonníka, ktoré sa týchto prípadoch použijú primerane. Právna úprava je v tomto prípade naviazaná na stav mimoriadnej situácie a núdzový stav, pričom sa bude aplikovať v takom rozsahu z hľadiska územnej pôsobnosti v akom je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav.

K § 6

Dočasné obmedzenie výkonu záložného práva za cieľ eliminovať v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu koncentráciu väčších skupín osôb na jednom mieste, pretože základným spôsobom výkonu záložného práva je dražba; k tomu pozri § 7 návrhu zákona.

K § 7

Navrhované opatrenie za cieľ dočasne zakázať vykonávanie dražieb podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak dražba splniť svoj účel, je nutné, aby boli vytvorené predpoklady pre čo najširšiu účasť záujemcov, čo za aktuálnej mimoriadnej situácie nie je možné, pretože je nežiaduce, aby sa na jednom mieste koncentrovali väčšie skupiny osôb. Vzhľadom na to sa javí ako účelné dočasne zamedziť vykonávaniu dražieb pod hrozbou sankcie neplatnosti dražby.

5

K čl. II

K bodu 1

Po vzore zákona č. 459/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa navrhuje rozšíriť dôvody pre odvolanie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky aj o dôvod, kedy by jeho ďalším zotrvaním vo funkcii mohla byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná právna úprava reaguje na aktuálne dianie ohľadom Súdnej rady Slovenskej republiky. podľa všeobecne dostupných informácií došlo k vzdaniu sa funkcie piatich členov Súdnej rady Slovenskej republiky nominovaných vládou Slovenskej republiky, resp. Národnou radou Slovenskej republiky. Podľa platnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 26 ods. 2 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov u týchto členov začína plynúť dvojmesačná lehota, po uplynutí ktorej dochádza k formálnemu zániku funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Za situácie, kedy členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa vzdali svojej funkcie a zároveň vyhlásili, že sa nebudú zúčastňovať zasadnutí Súdnej rady Slovenskej republiky nastáva situácia, ktorá nie je z hľadiska riadneho fungovania tohto ústavného orgánu situácia, ktorá nie je žiaduca. Preto sa navrhuje, aby do budúcna zanikala funkcia člena Súdnej rady Slovenskej republiky deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky 26 ods. 2). S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie Súdnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje v prechodnom ustanovení 33) aplikovať pravidlo vyplývajúce z nového znenia § 26 ods. 2 aj na tých členov Súdnej rady Slovenskej republiky, u ktorých plynie dvojmesačná lehota podľa doterajšej právnej úpravy, a teda k zániku ich funkcie dôjde deň nasledujúci po dni účinnosti predkladaného zákona. Vzhľadom na existujúci prejav vôle prestať byť členom Súdnej rady Slovenskej republiky tu niet zásahu do nikoho legitímnych očakávaní, keďže ich niet.

K čl. III

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť riadne fungovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to v situáciách, ktoré doterajšia právna úprava nepredvídala, resp. ktoré so sebou aplikačná prax počas existencie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doteraz nepriniesla, pretože doteraz sa nestalo, aby Najvyšší súdu Slovenskej republiky nemal súčasne obsadenú funkciu predsedu a podpredsedu, resp. aby podpredseda tohto súdu mal v čase zastupovania predsedu dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu z dôvodu vznesenia obvinenia pre úmyselný trestný čin.

S ohľadom na osobitné postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nejaví ako vhodné podriaďovať jeho fungovanie v čase „bezvládia“ tomu istému režimu, ako ostatné všeobecné súdy, ktoré v plnej riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. A teda nie je vhodné, aby minister spravodlivosti poveroval niektorého zo sudcov najvyššieho súdu plnením úloh predsedu súdu do momentu vymenovania nového predsedu súdu (k tomu pozri § 38 ods. 7). Rovnako nie je namieste poverovanie na dočasné riadenie súdu zverovať do pôsobnosti prezidentky Slovenskej republiky, pretože by išlo o rozširovanie jej

6

právomoci vo vzťahu k orgánom riadenia a správy súdov nad rámec Ústavy Slovenskej republiky.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto predkladateľ volí riešenie, ktoré je v prípade vrcholových orgánov súdnej moci zaužívané, a teda ide o riešenie, ktoré predpokladá, že priamo zo zákona sa výkonu funkcie, ktorá je neobsadená, dočasne ujme osoba vekom najstaršia v rámci orgánu verejnej moci, o ktorého riadenie v danom prípade ide. Podobne je zabezpečované fungovanie Súdnej rady Slovenskej republiky v čase neprítomnosti predsedu a podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (k tomu pozri § 5 ods. 3 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), resp. fungovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky (k tomu pozri § 4 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Predkladaná právna úprava vychádza z uvedených zákonov, pričom výsledné riešenie prispôsobuje potrebám Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti treba uviesť, že vekom najstarší sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nestáva zo zákona predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale „len“ vykonáva niektoré úlohy patriace do pôsobnosti predsedu tohto súdu. Z uvedeného dôvodu preto nemožno pripustiť výklad, že by v prípade tohto sudcu prichádzalo do úvahy aplikovať ustanovenia zákonov o nezlučiteľnosti funkcie predsedu súdu s inou funkciu v rámci súdu. Preto nebude prekážkou, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dočasne riadil napríklad vekom najstarší sudca, ktorý je zároveň členom sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, alebo ktorý je zároveň členom Súdnej rady Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava je koncipovaná tak, že zastupujúci sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevykonáva všetky úlohy predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale len tie, ktoré neodkladné. Tými také úlohy, ktorých vykonávanie je nevyhnutné pre riadne napĺňanie poslania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým je konania a rozhodovanie vo veciach patriacich do jeho právomoci.

K čl. IV

Navrhuje sa, aby v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, počas ktorých bezprostredne ohrozené životy a zdravie občanov v súvislosti so šírením pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby bolo umožnené Úradu verejného zdravotníctva získavať, zhromažďovať, spracovávať a uchovávať údaje podľa § 57 odsekov 1 a 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu maximálne však do 31. decembra 2020 na účel včasného identifikovania potenciálnych nositeľov nákazy a zabráneniu jej ďalšieho šírenia, a to vďaka monitorovaniu pohybu a kontaktov identifikovaných nakazených jedincov a nemusieť tak čakať na splnenie si povinností zo strany fyzických osôb a právnických osôb podľa § 51 ods. 1 písm. c) a § 52 ods. 1 písm. m) zákona č. 355/20017 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Toto mimoriadne opatrenie sa navrhuje zaviezť na základe praktických skúseností z krajín ako Taiwan, Singapur a Kórejská republika, v ktorých sa v súvislosti s aktuálnym bojom s nákazou COVID-19 osvedčili a tieto krajiny aktuálne vďaka nemu zaznamenávajú pokles šírenia nákazy a úbytok nových prípadov nakazenia.

7

K čl. V

Účelom zmeny zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je uľahčiť situáciu pri obstarávaní tovarov a služieb, prípadne stavebných prác počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu na účely ochrany života a zdravia, a to tým spôsobom, že ak zároveň splnené podmienky pri inej zákazke ako tej s nízkou hodnotu pre priame rokovacie konanie 81 písm. c) alebo § 115 ods. 1 písm. c)], tak sa nebude vyžadovať ako podmienka pre uzatvorenie zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy zápis v registri partnerov verejného sektora.

K čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia, čo je odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom spočívajúcim v snahe minimalizovať v čase pandémie vírusového ochorenia Covid-19 nutnosť návštev súdu alebo právneho zástupcu a vytvoriť tak predpoklady pre obmedzenie šírenia tejto nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

V Bratislave, 23. marca 2020

Igor Matovič v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Mária Kolíková v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore