Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69441
Dôvodové správy: 2150
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
16.08.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 61/2018 účinný od 01.01.2019


Platnosť od: 08.03.2018
Účinnosť od: 01.01.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Rodinné právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2 JUD DS1 EU PP ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 61/2018 účinný od 01.01.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 61/2018 s účinnosťou od 01.01.2019

Legislatívny proces k zákonu 61/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

K predpisu 61/2018, dátum vydania: 08.03.2018

Dôvodová správa

 

 

A.      Všeobecná časť

 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

 

Vládnym návrhom zákona sú zároveň napĺňané programové záväzky vlády Slovenskej republiky v časti Sociálna politika Programového vyhlásenia vlády SR:

 

Vláda posilní finančnú podporu starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, aby čo najviac takýchto detí vyrastalo v rodinnom prostredí. Zároveň podporí dostupnosť rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi, zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny a bude pokračovať v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti vrátane odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov, resp. na návrat detí do rodičovskej starostlivosti.

 

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon       č. 305/2005 Z. z.“) je právnym predpisom verejnoprávnej povahy, ktorý upravuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „opatrenia“) tak, aby bolo zrejmé, v ktorých situáciách sa výkon rôznych opatrení môže ponúkať, v ktorých situáciách sa musí ponúkať resp. odporučiť odborná pomoc a kedy nastala situácia, kedy sa musí zasiahnuť. Právna úprava umožňuje voľbu a uplatňovanie rôznych opatrení v závislosti od situácie, v ktorej sa dieťa alebo plnoletá fyzická osoba nachádza, a ktoré musia zároveň plne podporovať konštrukciu rodinného práva, že umiestnenie dieťaťa v zariadení na výkon rozhodnutia súdu musí byť krajným a dočasným riešením, pričom náhradné rodinné prostredie ako aj zariadenie musí utvárať podmienky (pokiaľ je to možné) na udržiavanie vzťahov dieťaťa s jeho rodičmi a rodinou.

 

Právna úprava je postavená na:

 

-          zásade prednosti prirodzeného rodinného prostredia – zotrvanie detí v prirodzenom rodinnom prostredí a návrat detí do prirodzeného rodinného prostredia v prípade ich vyňatia je absolútnou prioritou,

-          zásade prednosti umiestňovania detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojom prirodzenom rodinnom prostredí do náhradnej osobnej starostlivosti (s primárnym zameraním na príbuzných dieťaťa), ak to nie je možné, tak do pestúnskej starostlivosti pred starostlivosťou v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu,

-          zásade prednosti umiestňovania detí umiestnených v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe rozhodnutia súdu v profesionálnych rodinách pred inými organizačnými zložkami týchto zariadení, 

-          zásade prednosti vykonávania súdneho rozhodnutia v samostatne usporiadaných skupinách zriadených v samostatných domoch alebo bytoch, ak nie je možné umiestniť dieťa v profesionálnej rodine zariadenia,

-          zásade zachovávania súrodeneckých vzťahov a nerozdeľovania súrodencov,

-          zásade umiestňovania detí, o ktoré sa nemôžu z rôznych dôvodov starať ich rodičia, čo najbližšie k ich prirodzenému rodinnému prostrediu,

-          zásade integrácie detí, ktoré si vyžadujú osobitnú, resp. zvýšenú starostlivosť.

 

Ostatná novela zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinná od 1. januára 2016 priniesla o. i. zásadnú zmenu pravidiel nariadenia ústavnej starostlivosti (špecifikovanie dôvodov nariadenia ústavnej starostlivosti) a v podmienkach výchovných opatrení, osobitne výchovných opatrení pobytového charakteru (ako prioritnej voľby riešenia situácie dieťaťa, keď je možné, resp. vhodné, sanovať rodinu), na čo nadviazala aj novela zákona č. 305/2005 Z. z. (rovnako účinná od 1.januára 2016) o. i. opatreniami na podporu odbornej pomoci náhradným rodičom, zlepšenie kvality priebežného hodnotenia výkonu náhradnej starostlivosti a tiež čiastkovým rozšírením možnosti odbornej pomoci na sanáciu rodín.

 

V podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo prebieha proces deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, ktorého smerovanie zakotvila Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike  (november 2011). Aj keď býva tento proces častokrát zjednodušene chápaný ako proces zmeny podmienok výkonu opatrení v zariadeniach, jeho skutočnou podstatou je utváranie takých podmienok pre pomoc deťom a ich rodinám, aby umiestňovanie detí do náhradného prostredia bolo skutočne výnimočným riešením situácie dieťaťa: Špecifickým cieľom transformácie a deinštitucionalizácie v oblasti náhradnej starostlivosti je zníženie počtu detí umiestnených v inštitúciách na základe rozhodnutia súdu o. i. utvorením podmienok na zavedenie a previazanie preventívnych opatrení na predchádzanie nariadeniu ústavnej starostlivosti s opatreniami na zníženie negatívnych vplyvov inštitucionalizácie na vývoj dieťaťa. V rámci komplexného prístupu k deinštitucionalizácii sa tento špecifický cieľ bude napĺňať rozvojom nedostatkových opatrení a zavádzaním pilotných opatrení.“ (Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike, november 2011).

 

V súlade s vyššie uvedeným cieľom stratégie, ako aj na podporu zmien, ktoré priniesli novely zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zákona č. 305/2005 Z. z., bolo postupne zavedených a otestovaných niekoľko opatrení zameraných najmä na podporu zotrvania dieťaťa v starostlivosti jeho rodičov – rodinná asistencia, podporné tímy pre náhradných rodičov, tímy na výchovné opatrenia, podporená bola terénna sociálna práca, atď.

 

Celková nedostupnosť odborných služieb pre rodinu (tak ambulantných ako aj terénnych) bola však doposiaľ riešená len rozširovaním kompetencií orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Takéto riešenie je dostupným riešením, nakoľko sa jedná o štátne orgány, ale z dlhodobého hľadiska je to riešenie neudržateľné. Základným dôvodom je viacrolovosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – miešanie tzv. pomáhajúcich a tzv. dozorných rolí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je nepochopiteľné a častokrát aj nepochopené z pohľadu klienta (napr. ten istý orgán vykonáva v rodine rodinnú asistenciu, ktorej podstatou je podpora a odborná pomoc rodine v jej prirodzenom prostredí, ale vykonáva aj výchovné opatrenie dohľad nad výchovou, ten istý orgán má poskytovať poradenstvo a sprevádzanie náhradným rodinám, ale zároveň musí aj sledovať a hodnotiť zabezpečovanie náhradnej starostlivosti) a mimoriadne náročné (ak nie nemožné) z pohľadu samotného výkonu a vedenia prípadu.  

 

V roku 2016 bolo v evidencii orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bolo  347 049 detí (231 942 rodín), z toho boli opatrenia vykonávané  pre 69 102 detí (49 618 rodín). Koncom roku 2016 bolo v nízkej miere ohrozenia 6 772 deti a strednej miere ohrozenia 3 206 detí.

 

Opatrenia na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú vývin dieťaťa, však obce dlhodobo neponúkajú, resp. ponúkajú len v obmedzenej miere, odborná pomoc zo strany obcí je primárne zameraná na sledovanie negatívnych vplyvov pôsobiacich na dieťa a rodinu, spoluprácu pri zisťovaní príčin ich vzniku a na sprostredkovanie pomoci, pozornosť však nie je smerovaná napr. na  programy zamerané na sanáciu, či organizáciu výchovných a sociálnych programov pre deti, ktorým bolo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdom uložené ambulantné výchovné opatrenie.

 

Ambulantné formy práce s dieťaťom a jeho rodinou môže vykonávať aj krízové stredisko, avšak v roku 2016 boli takéto opatrenia vykonávané len pre 500 detí (k 31.12. 2016 - 339 detí), z toho ambulantné výchovné opatrenia len u 8 detí. Čiastočne je táto situácia riešená prostredníctvom akreditovaných subjektov, ktoré zapájajú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do výkonu opatrení pre deti a ich rodiny, avšak dostupnosť týchto subjektov je aj z dôvodu ich zložitého financovania nepostačujúca. Primárne sú takýmto spôsobom zabezpečované skupinové programy na účely sociálnej kurately detí (cca 500 detí ročne). Dlhodobé zameranie sociálnych služieb pre deti a rodinu skôr na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života tiež nepomáha riešiť situáciu v dostupnosti odborných služieb/pomoci pre ohrozené deti, rizikové rodiny.   

 

Prakticky totožná je situácia v dostupnosti výkonu opatrení pre deti pobytovou formou na základe dohody so zákonným zástupcom (v roku 2016 - 278 detí na základe dohody so zákonným zástupcom v krízových strediskách).

 

Detské domovy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ústredie“), krízové strediská a resocializačné strediská pre drogovo a inak závislých (ďalej len „resocializačné stredisko“) sú v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov. Štátna správa (Ústredie) zabezpečuje dostatočný počet miest na výkon súdnych rozhodnutí financovaním výkonu súdnych rozhodnutí v neštátnych detských domovoch a financovaním výkonu súdnych rozhodnutí v samosprávnych a neštátnych krízových strediskách (jediné resocializačné stredisko zriadené samosprávou nevykonáva opatrenia pre deti) sumou odvodenou od priemerných bežných výdavkov  v štátnych detských domovoch na miesto a rok (v r. 2016 -12 838 euro – finančný príspevok vo výške skutočných bežných výdavkov najviac vo výške priemeru v štátnych detských domovoch), nakoľko len takto sa dá zabezpečiť dostatok miest na výkon súdneho rozhodnutia. Krízové strediská a resocializačné strediská primárne zabezpečujú tzv. dobrovoľné pobyty a ich financovanie patrí do pôsobnosti vyšších územných celkov, ktoré podporujú takéto miesto sumou 3 500 až 5 500 euro, čo nie je ani 50% sumy na miesto určené/obsadené na základe súdneho rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmá jasná disproporcia vo financovaní a tým aj dopad na rozsah a kvalitu opatrení.

 

Uvedený stav - tak neúnosná situácia v dostupnosti odbornej pomoci deťom a rodinám, ako aj viacrolové fungovanie orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol  podrobený odbornej diskusii zástupcov štátnej správy, zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (vrátane Fóra riaditeľov a zamestnancov detských domovov, Združenia neštátnych detských domovov, Asociácie krízových stredísk, zástupcov resocializačných stredísk) a akreditovaných subjektov pôsobiacich v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a postupne sa z diskusií vykreoval návrh riešenia -  využitie potenciálu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane najpočetnejšieho zástupcu zariadení - detských domovov. Východiskom návrhu je uznanie faktu, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela sa nemôže ďalej spoliehať na rozvoj sociálnych služieb pre deti a rodinu alebo na zlepšovanie dostupnosti opatrení, ktorých výkon nemôže cielene podporovať ani usmerňovať priamo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, primárne zodpovedný za výsledok niečoho, čo nemá možnosť ovplyvniť. Bez služieb pre rodinu sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nezabezpečí svoj diel úloh v celom systéme ochrany detí. Riešením absencie rôznych služieb pre rodinu nemôže byť ani navŕšenie zamestnancov orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorých povaha je navyše skôr represívna.  

 

Zákon č. 305/2005 Z. z. jednoznačne upravuje zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sa vykonávajú súdne rozhodnutia  - detský domov, krízové stredisko a resocializačné stredisko pre drogovo a inak závislých (ďalej len „resocializačné stredisko“), pričom krízové strediská a resocializačné strediská vykonávajú aj opatrenia na základe dohody a krízové strediská vykonávajú opatrenia aj ambulantnou formou.

 

Do roku 2004 boli krízové strediská, resocializačné strediská a domovy sociálnych služieb pre deti (v tom čase sa v nich vykonávala aj ústavná starostlivosť) v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu a financovanie neštátnych detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk v pôsobnosti vyšších územných celkov. V pôsobnosti vyšších územných celkov bolo aj financovanie neštátnych subjektov, ktoré vykonávali opatrenia mimo zariadení. Presun zriaďovateľskej pôsobnosti týchto zariadení na vyššie územné celky bol prinajmenšom predčasný, pretože vecným zámerom bolo zjednotiť starostlivosť o deti (vrátane detí, ktorých zdravotný stav vyžadoval špecializovanú starostlivosť domovov sociálnych služieb pre deti), rozdeliť vtedajšie krízové strediská podľa ich podstaty na zariadenia sociálnych služieb (podstatou je riešenie nepriaznivej situácie spojenej so stratou bývania) a na zariadenia krízovej intervencie pre deti v rámci sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (súdne rozhodnutia aj výkon dobrovoľných opatrení) a ponechať si tiež resocializáciu drogovo a inak závislých (tieto zariadenia sú vzhľadom na špecifickú cieľovú skupinu pre samosprávu vyslovene nevhodné).

 

Na situáciu z roku 2004 reagoval zákon č. 305/2005 Z. z. tak, že na štátnu správu bola prenesená zodpovednosť za zabezpečenie dostatku miest na výkon súdnych rozhodnutí vrátane ich financovania (a to aj súdneho rozhodnutia v samosprávnych krízových strediskách a resocializačných strediskách), bolo zastavené prijímanie detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou do domovov sociálnych služieb pre deti (tieto zariadenia pôsobia vyslovene ako zariadenia sociálnych služieb) a bol zavedený mechanizmus priorít prostredníctvom, ktorého si okrem miest na výkon súdnych rozhodnutí úrady zabezpečujú aj výkon niektorých ambulantných opatrení akreditovanými subjektmi (ich výkon je potrebný a nie je možné sa spoliehať na financovanie z vyšších územných celkov). Situácia s krízovými strediskami ostala nevyriešená, stále všetky fungujú v systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, financovanie krízových stredísk a resocializačných stredísk je kritické a pri zavádzaní mechanizmu priorít (t.j. hradení výkonu súdnych rozhodnutí v zariadeniach v samosprávnej pôsobnosti) sa predpokladalo, že aspoň čiastočne samospráva rozvinie sociálne služby pre rodinu, čo sa nestalo.        

 

Využitie potenciálu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj na riešenie dostupnosti ambulantnej a terénnej odbornej pomoci deťom a ich rodinám, ako aj na zlepšenie dostupnosti odbornej pomoci pobytovou formou pre deti a ich rodiny, vyžaduje celkovú zmenu podmienok výkonu opatrení v zariadeniach a súbežné riešenie kritického financovania dnešných krízových stredísk a resocializačných stredísk v časti dobrovoľných pobytov.

 

Po dohode zástupcov všetkých zariadení bolo sformované riešenie - návrh na vytvorenie, nového druhu multifunkčného zariadenia z dnešných detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk, v ktorom by boli utvorené podmienky aj pre rozvoj ambulantných a terénnych opatrení a dobrovoľných pobytov pre odbornú prácu – centra pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby (ďalej len „centrum“). Je potrebné zdôrazniť, že sa neočakáva, že všetky zariadenia budú vykonávať všetky formy opatrení pre všetky klientské skupiny, takáto univerzálnosť by skôr či neskôr ovplyvnila kvalitu výkonu.    

 

Súčasťou predkladaného vládneho návrhu je aj riešenie profesijného a personálneho zabezpečenia výkonu opatrení v zariadeniach – táto oblasť bola doposiaľ riešená len čiastočne, a to pre detské domovy v časti sústavnej starostlivosti na samostatných skupinách a v profesionálnych rodinách. Profesijné a personálne zabezpečenie nebolo doposiaľ pre krízové strediská a resocializačné strediská riešené, rovnako ako nie je riešená profesijná skladba a počty odborného personálu v odborných tímoch zariadení (vrátane detských domovov). Na zabezpečenie istého personálneho a profesijného štandardu v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je však potrebné zlepšiť aj podmienky financovania.

 

Kritickým miestom rozvoja ambulantnej a terénnej odbornej pomoci, rozvoja tzv. dobrovoľných pobytových foriem odbornej pomoci, ako aj zlepšenia personálneho a profesijného zabezpečenia odbornej pomoci deťom zmenou podmienok výkonu opatrení v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je financovanie, osobitne financovanie krízových a resocializačných stredísk, ktoré je vo vecnej pôsobnosti vyšších územných celkov, nakoľko aj zriaďovateľom týchto zariadení sú vyššie územné celky. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby tento nový druh zariadenia prevzal do svojej zriaďovateľskej pôsobnosti štát, čím by štát prevzal do svojej pôsobnosti aj financovanie zariadení, ktoré vykonávajú opatrenia na základe udelenej akreditácie (t.j. nielen financovanie v časti súdnych rozhodnutí).

 

Zmena výkonu opatrení v zariadeniach je postavená na

-          zachovaní podstaty orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s jasnou deliacou líniou medzi „kontrolou“ (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) a „pomocou“ (sieť pomoci a podpory mimo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately),

-          zmene podmienok výkonu opatrení v zariadeniach - dnešné detské domovy, krízové strediská a resocializačné strediská by sa pretransformovali do nového typu zariadení – centier pre deti, ich rodinu a plnoletých s multifunkčným zameraním pri jednoznačnom zachovaní zásad, na ktorých je postavené zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí v zaradeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

-          možnosti zariadenia plniť niektorý z účelov resp. rôzne účely ustanovené zákonom,

-          možnosti špecializovať výkon opatrení v zariadení na špecializovanú diagnostiku a intervenciu a resocializačné programy,

-          koncentrovaní zriaďovateľskej pôsobnosti k zariadeniu do štátnej správy s možnosťou (nie povinnosťou tak, ako je to dnes s detskými domovmi) zriaďovania pre samosprávu (zriaďovatelia krízových stredísk by sa podľa povahy vykonávanej činnosti mali možnosť rozhodnúť, či budú fungovať ako sociálne služby alebo ako nový druh zariadenia v sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, resocializačné strediská by prešli ako nový druh zariadenia do nového systému), 

-          zodpovednosti štátnej správy aj za dostupnosť vykonávania opatrení ambulantnou a terénnou formou a za dostupnosť opatrení vykonávaných pobytovou formou na základe dohody podľa potrieb klientov v územných obvodoch orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

-          utváraní  tzv. siete zariadení aj prostredníctvom neštátnych akreditovaných centier,

-          zabezpečovaní výkonu opatrení neštátnych akreditovaných centier prostredníctvom financovania (Ústredie) a na to naviazanej kontrolnej a metodickej činnosti Ústredia,  

-          stanovení jednoznačných podmienok výkonu opatrení, vrátane určenia personálnych, profesijných a priestorových podmienok výkonu a povinnosti spracovať a realizovať program centra, špecializovaný program centra alebo resocializačný program centra v určenom rozsahu.

 

Pozitívom vládneho návrhu je, že systém sa stane postupne stane svojpomocným a najmä, že rozvoj opatrení pre deti vykonávaných na dobrovoľnej báze sa postupne musí premietnuť v znížení počtu detí umiestnených v zariadeniach na základe súdnych rozhodnutí (osobitne ústavná starostlivosť) a v zlepšení odbornosti výkonu. V neposlednom rade bude doriešené aj dlhodobo nejednoznačné postavenie krízových stredísk.

 

Vládny návrh predpokladá postupné zavádzanie zmien – prvý rok účinnosti právnej úpravy by prebiehal mechanizmom starej právnej úpravy (priority v zabezpečovaní výkonu rozhodnutí súdu sa určujú rok dopredu), zároveň by bol daný priestor na určenie tzv. siete štátnych zariadení a určenie potrieb ambulantnej a terénnej pomoci, ako aj dobrovoľných pobytových opatrení na miestnej úrovni, na akreditáciu nových opatrení, na vykonanie potrebných zmien súvisiacich s novým druhom zariadenia a na prípravu priorít na ďalší rok už podľa novej právnej úpravy. Ďalší rok by mal  byť „nábehový“ - postupne by mali nabiehať nové formy výkonu opatrení v zariadeniach.

 

Súčasťou vládneho návrhu zákona sú aj zmeny v podmienkach výkonu resocializačných programov pre klientov závislých od alkoholu, drog a patologických hráčov pobytovou formou v zariadeniach. Okrem zmien celkových podmienok resocializačného procesu vrátane zmien priestorového a personálneho zabezpečenia resocializácie, sa  navrhuje zmeniť samotný mechanizmus prijímania na resocializačný program.

 

Aktuálny právny stav vyžaduje pre vstup do resocializácie splnenie podmienky odporúčania psychiatra/adiktológa pri tzv. dobrovoľných pobytoch detí a dospelých – právna úprava je postavená na predpoklade, že lekár posúdi vhodnosť resocializácie pre pacienta/klienta. Zákon nerieši situáciu súdneho rozhodnutia a nepodmieňuje umiestnenie dieťa, ktoré ma absolvovať resocializačný program na základe súdneho rozhodnutia, aj odporúčaním detského psychiatra. Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti odbornej verejnosti o správnosti voľby takéhoto opatrenia (t.j. umiestnenie dieťaťa v zariadení a absolvovanie resocializačného programu) pre dieťa bez absolvovania predchádzajúcej ústavnej psychiatrickej liečby (špecializovaná ústavná zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore detská psychiatria) a po dohode s resocializačnými strediskami sa navrhuje, aby bolo dieťa na resocializačný program prijaté len po predchádzajúcej ústavnej psychiatrickej (špecializačný odbor detská psychiatria) liečbe v trvaní minimálne štyroch týždňov a po odporúčaní detského psychiatra aj v prípade výchovného opatrenia resp. neodkladného opatrenia súdu.

 

Vládny návrh zákona zároveň v čl. II. obsahuje súvisiaci návrh zmien a doplnení zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhované  zmeny primárne reagujú na aplikačné problémy v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť dieťaťu poskytnutie zdravotnej starostlivosti ambulantnou formou z dôvodu potreby zistenia a zhodnotenia, či je dieťa závislé od alkoholu, drog a patologického hráčstva a v prípade potvrdenia diagnózy aj zabezpečiť liečbu a zákonný zástupca dieťaťa (resp. ďalšie osoby, ktoré môžu dať informovaný súhlas za dieťa), alebo samotné dieťa odmieta poskytovanie ambulantnej starostlivosti. Navrhuje sa  utvoriť právne podmienky na to, aby bolo možné, a to aj formou uloženia povinnosti, zúčastniť sa ambulantnej diagnostiky a/alebo liečby rozhodnutím súdu (neodkladné opatrenie resp. výchovné opatrenie). V prípade sprísnenia podmienok prijatia na resocializačný program tak, aby na resocializačný program mohli byť prijaté len deti, ktoré sú na absolvovanie programu pripravené, je nevyhnuté utvoriť podmienky na zabezpečenie predchádzajúcej zdravotnej starostlivosti dieťaťu aj v prípade jej odmietania. 

 

Keďže je novela zákona č. 305/2005 Z. z. cielená aj na celkovú podporu procesov deinštitucionalizácie, obsahuje predkladaný vládny návrh okrem zmien podmienok výkonu opatrení v zariadeniach aj zmeny a doplnenia v právnej úprave sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Navrhuje sa napr. vyriešiť posudzovanie splnenia podmienok pre zahájenie procesu sprostredkovania, konkrétne časový odstup medzi umiestnením dieťaťa v zariadení na základe rozhodnutia súdu a zhodnotením splnenia uvedených podmienok, odstrániť interpretačné problémy v zhodnotení situácie, kedy je možné dieťaťu sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, doriešiť plnenie podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti a dieťaťa v pestúnskej starostlivosti osobami, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti. V tejto súvislosti sa navrhuje, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, aj zlepšenie finančnej podpory náhradnej starostlivosti o dieťa - vládny návrh zákona v čl. III. navrhuje zmeny a doplnenia zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov.

 

Navrhuje sa o.i. utvoriť aj podmienky pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v inej krajine, fyzickými osobami – záujemcami, ktorí majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o tom, či sú dôsledne sledované a zhodnocované podmienky, za akých je možné dieťaťu sprostredkovať medzištátne osvojenie, sa navrhuje zaviesť niekoľko opatrení aj v tejto oblasti napr. zdôraznenie prvkov záujmu dieťaťa, ktoré musia byť braté do úvahy v procese sprostredkovania medzištátneho osvojenia, mechanizmus, akým orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečia, aby mal súd automaticky všetky relevantné informácie z ich výkonu pre svoju rozhodovaciu činnosť.  

 

Vládny návrh zákona v súvislosti so zmenou ustanovení upravujúcich podmienky výkonu v zariadeniach upravuje nanovo aj opatrenia finančného charakteru, úhrady v zariadeniach, financovanie opatrení, určovanie priorít a spresňuje podmienky udelenia akreditácie a povinnosti akreditovaných subjektov, upravuje nevyhovujúcu aktuálnu úpravu správnych deliktov a spresňuje náležitosti vedenia spisových dokumentácií. 

 

Aktuálne sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona vrátane ustanovení upravujúcich  výkon opatrení v zariadeniach vyhláškou MPSVR SR č. 643/2008 Z. z.. V súvislosti s navrhovanou zmenou sa predpokladá pomerne zásadná zmena aj všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví napr. náležitosti programu centra, špecializovaného programu, resocializačného programu, profesijnú štruktúru odborných zamestnancov centra,  počet zamestnancov odborných tímov centra,  počet zamestnancov, ktorí zabezpečujú odbornú pomoc a starostlivosť v samostatných skupinách, špecializovaných samostatných skupinách a skupinách v centre. Návrh vyhlášky tvorí informatívnu časť predkladaného materiálu.

 

Vládny návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

 

Vládny návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh novely má pozitívny sociálny vplyv.

 

 

B. Osobitná časť  

 

 

K Čl. I

 

K bodu 1

 

Navrhuje sa doplnenie základných ustanovení zákona tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela je súčasťou širšieho konceptu ochrany práv a právom chránených záujmov detí. Právna úprava ochrany práv a právom chránených záujmov detí nemôže byť a ani nie je zahrnutá do jedného právneho predpisu a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je jeden zo subjektov, ktorý sa, v rozsahu daným týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, na ochrane dieťaťa a zabezpečení jeho práv podieľa. Tento fakt nie je doposiaľ jednoznačne premietnutý do predmetu úpravy, a aj keď by malo byť už zo súčasného vymedzenia predmetu úpravy zrejmé, že opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je možné vykonávať len v rozsahu danom zákonom, práve nadmerné očakávania na  možnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú dôvodom na jednoznačné doplnenie predmetu úpravy. 

 

K bodu 2

 

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom zmien v časti vykonávania opatrení v zariadeniach.

 

K bodu 3

 

Vzhľadom na pretrvávajúce aplikačné problémy je potrebné jednoznačne doplniť, najmä na účely ambulantných foriem práce mimo zariadení, že opatrenia sa okrem prostredí, ktoré upravuje zákon (prirodzené rodinné prostredie, náhradné rodinné prostredie, otvorené prostredie a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) vykonávajú aj v priestoroch subjektov vykonávajúcich opatrenia. 

 

K bodu 4

 

Podľa § 7 ods. 3 je pri vykonávaní opatrení (t.j. vykonávateľmi opatrení napr. v zariadeniach) podľa zákona zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu. Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti a interpretačné nejasnosti, osobitne s primeranosťou a vhodnosťou voľby výchovných prostriedkov a postupov pri vykonávaní opatrení podľa zákona, je nevyhnutne potrebné priamo zákonom zakázať také prostriedky výchovy a postupy práce, ktoré dieťaťu môžu spôsobiť poníženie a môžu zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti. Podpora kontaktu a udržiavania vzťahov dieťaťa s rodičmi, príbuznými, sociálnym prostredím je podstatou sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je preto vylúčené využívať obmedzenia kontaktov ako výchovný prostriedok. Samozrejme,  nie  vždy je v záujme dieťaťa stretávanie sa s rodičmi, či inými osobami (táto  situácia je upravená aj v aktuálnom zákone a vo vládnom návrhu zákona je upravená v 34. bode, § 53 návrhu). Rovnako je vylúčené využívať ako výchovný prostriedok vyžadovanie neprimeraných fyzických výkonov či nosenia znevažujúceho oblečenia (napr. vo vzťahu k časti dňa, k ročnému obdobiu), izoláciu od sociálneho prostredia (napr. izolácia od iných osôb v odlúčenom prostredí), zásahy do vonkajšieho vzhľadu, neodôvodnené zasahovanie do stravovania (napr. neodôvodneným znižovaním stravnej jednotky, resp. posúvaním času jedla). Všetky tieto opatrenia, či už ako výchovné prostriedky alebo ako súčasť postupov práce, sú spôsobilé vyvolať poníženie s možným následkom psychickej ujmy. Využívanie kolektívnych sankcií či zodpovednosti dieťaťa za sankčné mechanizmy nie sú možné ani v prípade mladistvých pozbavených osobnej slobody prostriedkami trestného práva, je preto vylúčená čo i len diskusia o ich vhodnosti či správnosti v podmienkach sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately.

Výpočet nie je taxatívny, dáva však jednoznačný obraz o tom, čo nie je možné pri vykonávaní opatrení používať aj napriek tomu, že to nie je súčasťou výpočtu. Závažnosť je potvrdená aj samotnou konštrukciou, že stačí čo i len prípadná možnosť, že by mohlo byť dieťaťu použitím výchovných prostriedkov či postupmi vykonávateľov opatrení spôsobené poníženie alebo by mohlo byť neprimerane zasiahnuté do jeho ľudskej dôstojnosti. Zásadným je tiež, že uvedené je vylúčené používať nielen ako sankciu, ale aj ako postup práce, nech už je základ čerpaný z akýchkoľvek odborných zdrojov a nech sú dôvody či ciele takýchto postupov motivované akýmkoľvek dobrým úmyslom.

 

K bodom 5 a 6

 

            Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 7

 

V roku 2008 boli, vzhľadom na potreby aplikačnej praxe a nízku dostupnosť špecifickej  ambulantnej pomoci pre deti a ich rodiny, do pôvodného znenia § 11 zákona doložené aj opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby (mediácia, metódy na podporu adaptácie...), následne boli opatrenia rozšírené v roku 2015 (práve zavádzaná tzv. rodinná asistencia reagovala na absenciu služieb pre rodiny poskytované v ich prirodzenom prostredí) o odborné metódy práce na podporu sanácie rodiny.

Absencia opatrení na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby (§ 11 ods. 1 zákona), ktoré sú v pôsobnosti obce, pretrváva, a je preto potrebné zabezpečiť odborné metódy práce na podporu riešenia rôznych problémov v rodine iným spôsobom. Navrhuje sa preto opätovne rozšíriť úlohy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj o výkon, resp. zabezpečenie odborných metód práce na podporu riešenia výchovných, sociálnych a iných problémov v rodine a v medziľudských vzťahoch. Pri súčasných možnostiach orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by takéto rozšírenie nebolo možné, je to možné len v kombinácii s novými možnosťami, ktoré ponúka navrhovaná celková zmena podmienok výkonu v zariadeniach.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je svojou povahou orgán ochranný/dohľadový a preto konflikt ochrannej/dozornej role a stále rozširujúcej sa role pomáhajúcej/podpornej umožní riešiť práve možnosť zabezpečenia rôznych opatrení, odborných metód práce pre deti a ich rodičov, náhradných rodičov v novo koncipovanom multifunkčnom druhu zariadenia. Zároveň sa navrhuje medzi odborné metódy práce jednoznačne upraviť aj diagnostiku situácie dieťaťa a rodiny (miera ohrozenia dieťaťa indikuje voľbu ďalších postupov a umožňuje identifikovať možné  oblasti sanácie rodiny) ako aj odborné metódy práce zamerané na identifikovanie potenciálnych zdrojov rodiny a jej sociálnej siete.

 

K bodu 8

 

Navrhuje sa jednoznačne upraviť, že rovnaké opatrenia, ktoré musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ponúkať v predrozvodových, rozvodových a porozvodových situáciách dieťaťu a jeho rodičom, musí ponúkať aj keď rodičia dieťaťa situáciu v manželstve neriešia rozvodom alebo nie sú/neboli manželmi.

 

 

K bodu 9

Vzhľadom na praktické skúsenosti vo vykonávaní výchovných opatrení o ktorých môže rozhodnúť správny orgán a ktoré s výnimkou upozornenia, napomenutia a sociálneho alebo iného odborného poradenstva môže uložiť len dieťaťu, sa navrhuje, aby aj v prípade výchovného opatrenia, ktorého podstatou je diagnostika a výchovný alebo  sociálny program mohlo byť toto výchovné opatrenie uložené nielen dieťaťu, ale aj jeho rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia súdu. Praktické skúsenosti z vykonávania osobitne výchovných a sociálnych programov, ale aj dobrovoľných programov vykonávaných v rámci opatrení sociálnej kurately detí, ukazujú, že tieto opatrenia  plnia svoj účel najmä vtedy, ak sú do programov zapojení aj rodiča/náhradní rodiča,  hoci aktuálne na dobrovoľnej báze. Je preto dôležité zlepšiť možnosti plnenia účelu výchovných opatrení aj navrhovaným riešením.

 

K bodu 10

 

Návrh úpravy ustanovenia k výchovným opatreniam je potrebný v súvislosti s rozšírením reálnych možností vykonávať výchovné opatrenia ambulantného charakteru v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (34. bod, § 45 ods. 1 písm. b). Aktuálne, ak chce správny orgán rozhodnúť o výchovnom opatrení, ktorého podstatou je napríklad diagnostika, môže určiť akreditovaný subjekt alebo inú právnickú alebo fyzickú osobu len s jej predchádzajúcim súhlasom, čo značne limituje možnosti využívania výchovných opatrení. Navrhuje sa preto, aby v prípade, ak bude takouto právnickou osobou zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorého účelom bude aj vykonávanie ambulantných výchovných opatrení (o ktorých rozhodol súd alebo orgán  sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), nebude takýto predchádzajúci súhlas zariadenia k rozhodnutiu správneho orgánu potrebný. 

 

K bodom  11 a 12

 

Navrhuje sa v súvislosti s rozšírením možností odbornej pomoci založenej na dohode rodičov/iných osôb, ktoré sa osobne starajú o dieťa na základe rozhodnutia súdu medzi dôvody, pre ktoré je možné zrušiť výchovné opatrenie doplniť aj výkon iného opatrenia podľa zákona t.j. aby dôvodom na zrušenie výchovného opatrenia mohlo byť napr. vykonávanie opatrenia ambulantnou formou v zariadení ak je  vykonávanie takéhoto opatrenia vhodnejšie. Je tiež potrebné reagovať na situácie, kedy nie je jednoducho možné výchovné opatrenie vykonávať, v praxi sa objavujú napr. situácie, kedy je uložené výchovné opatrenie ale dieťa - rodina sa vysťahuje zo Slovenskej republiky. Zásadným však bude, aby správny orgán mohol zrušiť z tohto dôvodu výchovné opatrenia ak bude mať preukázané, že nie je možné využiť žiaden iný zákonom upravený postup.

Zároveň sa navrhuje jednoznačne upraviť, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sleduje účinky výchovných opatrení aj vtedy ak výchovné opatrenie zaniklo uplynutím lehoty na ktorú bolo uložené, nielen vtedy ak bolo zrušené z dôvodu, že splnilo svoj účel.

 

K bodu 13

 

Aktuálna právna úprava upravuje aj úlohy sociálnej kurately detí s problémom závislostí - motivácia k liečbe, udržiavanie kontaktu s dieťaťom počas liečby a prípadnej resocializácie a následne pomoc po ukončení liečby resp. resocializácie. Vzhľadom na potrebu zdôraznenia nevyhnutnosti samotnej diagnostiky závislostí a najmä potrebu doplnenia úloh tak, aby bolo zrejmé, ako má sociálna kuratela postupovať v prípade, ak nie je možné zabezpečiť diagnostiku a prípadnú liečbu dieťaťa na báze dobrovoľnosti,  je  potrebné doplniť predmetné ustanovenie v zákone. Predmetný návrh  zároveň nadväzuje na zmeny a doplnenia v článku II. predkladaného vládneho návrhu zákona.  

 

K bodom 14 až 18

 

Potrebné legislatívno-technické úpravy súvisiace s 34. novelizačným bodom (zmenou aktuálnych druhov zariadení).

 

K bodu 19

 

Proces sprostredkovania pestúnskej starostlivosti a osvojenia, t.j. proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu,  je zahájený, ak sú naplnené dve základné podmienky  - rodičia nezabezpečujú, resp. nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. Ako rizikové miesto celého procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu bolo identifikované práve posudzovanie splnenia podmienok pre zahájenie procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu, ktoré bolo na základe rozhodnutia súdu umiestnené v zariadení, konkrétne časový odstup medzi umiestnením dieťaťa v zariadení a zhodnotením splnenia týchto podmienok. Aktuálna právna úprava nedáva jednoznačnú odpoveď, čo v situácii, ak majú zariadenie a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odlišný názor na  dobu - časový horizont posudzovania. Problémom je aj nejednoznačné určenie zodpovedného za posúdenie, aj keď z aktuálnej úpravy je možné vyvodiť, že by to mal byť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.  

Nakoľko je posúdenie plnenia podmienok zásadným pre riešenie situácie dieťaťa, je potrebné jednoznačne upraviť, že zodpovedným za posúdenie je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a určiť lehotu, v ktorej musí byť splnenie podmienok posúdené. Navrhovaná lehota dvoch týždňov je síce pomerne krátka, ale zodpovedá tak procesom tvorby individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa, ako aj novo navrhovanej povinnosti v 34. novelizačnom bode, § 49 ods. 3 - ak je dieťa prijaté do centra na základe rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia, musia centrum a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately posúdiť možnosti rodiny riešiť situáciu dieťaťa (napr. metódou rodinnej konferencie) do dvoch týždňov od prijatia dieťaťa, a to aj vtedy ak už bola takáto metóda vykonaná. Nakoľko  u výraznej časti detí zohrávajú v ich živote zásadnú úlohu profesionálni náhradní rodičia, navrhuje sa, aby sa profesionálni náhradní rodičia vždy zúčastňovali  zhodnocovania plnenia podmienok. Dôvodom je, že informácie profesionálnych náhradných rodičov môžu významným spôsobom prispieť k samotnému zhodnocovaniu a tiež zrejmá pridaná hodnota aktuálnych, nesprostredkovaných informácií pre profesionálneho náhradného rodiča.   

 

K bodu 20

 

V súvislosti s poslednou novelou zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  (ďalej len  „Zákon o rodine“) účinnou od l. januára 2016, ktorou boli o. i. zavedené opatrenia na zvýšenie efektu výchovných opatrení v prípade, keď je možné, resp. vhodné sanovať rodinu, a vyšpecifikované pravidlá nariadenia ústavnej starostlivosti tak, aby ústavná starostlivosť bola skutočne len výnimočným opatrením súdu (limitovanie dôvodov nariaďovania ústavnej starostlivosti), je potrebné jednoznačne upraviť situácie, kedy nie je možné dieťaťu sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť – okrem situácie, kedy je dieťa umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení, je to aj situácia, kedy je dieťa umiestnené v zariadení na základe neodkladného opatrenia a súd koná vo veci výchovného opatrenia. Aktuálne sa dieťaťu sprostredkuje náhradná rodinná starostlivosť aj v prípade, ak je dieťa odňaté zo starostlivosti jeho rodičov neodkladným opatrením bez bližšej špecifikácie, je preto potrebné doplniť, že ak je ešte možné využitie výchovného opatrenia, náhradná rodinná starostlivosť sa nesprostredkuje.

Náhradnú rodinnú starostlivosť nie je možné sprostredkovať dieťaťu, ktoré sa pozná so záujemcom o náhradnú starostlivosť - úlohou procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti je nakontaktovať dieťa a dospelého človeka - žiadateľa, ktorí sa nepoznajú, pričom Zákon o rodine upravuje aj formu náhradnej starostlivosti pre situácie, kedy je možné starostlivosť o dieťaťa riešiť starostlivosťou príbuzných a osôb dieťaťu blízkych (náhradná osobná starostlivosť). Táto možnosť je dokonca prioritnou v riešení situácie dieťaťa. Určené orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú niekedy žiadané o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť práve príbuznými dieťaťa, resp. osobami dieťaťu blízkymi, ktorí majú záujem o konkrétne dieťa, čo nie je možné. Dôvodom býva obava že bude dieťaťu sprostredkovaná náhradná rodinná starostlivosť a preto je potrebné vyriešiť situáciu, kedy je už dieťa zapísané do prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, a príbuzný alebo iná blízka osoba, ktorá má záujem o zverenie konkrétneho dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, podá návrh na zverenie tohto dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v takejto veci. Navrhuje sa, aby bol okamžite pozastavený proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu (vrátane kroku zameraného na nadviazanie osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o náhradnú rodinnú starostlivosť) do času, kým nebude rozhodnuté vo veci návrhu tejto osoby na súd. Aj keď sa podanie viacerých návrhov na súd vo veci zverenia dieťaťa nedá vylúčiť,  snahou je, aby boli takéto situácie čo najviac redukované. Starostlivosť príbuzných a blízkych osôb o dieťa o ktoré sa nemôžu z rôznych dôvodov starať jeho vlastní rodičia, je jednoznačnou prioritou rodinného práva, a je preto potrebné utvoriť priestor na to, aby bolo posúdené, či je aj v najlepšom záujme konkrétneho dieťaťa tak, ako to ustanovuj zákon o rodine.    

 

K bodu 21

 

Navrhuje sa odstrániť aplikačný problém – aktuálne je určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  povinný zapísať dieťa do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť v prípade utajeného pôrodu, dieťaťa uloženého v hniezde záchrany a v prípade privolenia na osvojenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni, keď sa dozvedel o tejto skutočnosti a doručením základných náležitostí spisovej dokumentácie okrem iného aj správy o zdravotnom stave dieťaťa. Tieto dve podmienky nevie určený sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  orgán splniť súbežne, nakoľko nie je možné zabezpečiť správu o zdravotnom stave dieťaťa v danej lehote. Rozhodujúcim momentom na zapísanie do prehľadu by malo byť preto práve doručenie tejto správy.

 

K bodu 22

 

Navrhuje sa spresnenie aktuálnej právnej úpravy v časti podávania žiadostí a vedenia spisovej dokumentácie, ak majú obaja manželia záujem stať sa pestúnmi (podľa Zákona o rodine je možné, okrem spoločnej pestúnskej starostlivosti manželov, aby sa pestúnom dieťaťa stal aj jeden z manželov), alebo ak majú manželia záujem stať sa osvojiteľmi, t.j. aby bolo jednoznačne zrejmé, že  podávajú žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov spoločne, že je vedená spoločná spisová dokumentácia a že v takomto prípade je súčasťou predkladaných dokladov k žiadosti aj overená fotokópia sobášneho listu.

 

K bodu 23

 

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s 34. novelizačným bodom.

 

 

K bodom 24 a 25

 

Navrhuje sa utvoriť podmienky pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v inej krajine fyzickými osobami, ktoré majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach, Oznámenie 380/2001 Z. z.). Slovenská republika je tzv. vysielajúcou krajinou, t.j. sprostredkúva osvojenie deťom s obvyklým pobytom na území Slovenskej republiky žiadateľom z iných krajín, avšak pre opačnú situáciu, t.j. postavenie prijímajúcej krajiny nemá utvorené vhodné právne podmienky. V 24. a 25. bode sa navrhuje na tento účel upraviť špecifikum prípravy na osvojenie dieťaťa zo zahraničia  - nastavenie záujemcov na možné kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa vo vzťahu k potrebám dieťaťa. 

 

K bodom 26 a 27

 

Hmotnoprávnou podmienkou na osvojenie dieťaťa je zapísanie žiadateľov o osvojenie do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa, splnenie tejto podmienky sa vyžaduje vždy, okrem situácie, ak o osvojenie má záujem manžel rodiča dieťaťa. Zákon o rodine zároveň utvára podmienky na osvojenie dieťaťa, ktoré je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, osobami, ktorým je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, dieťaťa v pestúnskej starostlivosti pestúnmi alebo dieťaťa o ktoré sa osobne stará poručník (§ 103 ods. 3 zákona o rodine). Tieto osoby však neplnia podmienku zapísania do zoznamu – v prvom a treťom prípade ani nemuseli a v druhom prípade sú zo zoznamu vyradené právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým je im dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti.

Navrhuje sa preto doriešiť toto právne vákuum tak, že určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (8 určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré zo zákona sprostredkovávajú náhradnú rodinnú starostlivosť) bude viesť na tento účel osobitný zoznam žiadateľov o osvojenie dieťaťa v náhradnej starostlivosti. Na zapísanie do zoznamu sa bude vyžadovať splnenie rovnakých podmienok ako pri ostatných záujemcoch (s výnimkou prípravy pri pestúnovi), nakoľko s výnimkou pestúnov nepreukázali títo záujemcovia o osvojenie - náhradní rodičia - splnenie podmienok na zapísanie do zoznamu a samotné osvojenie je vážny zásah do života dieťaťa. Je potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade nie je dieťa zapísané do prehľadu detí, ktorým je treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, nakoľko ide výlučne o riešenie situácie, kedy už dieťa žije v náhradnej rodine na základe rozhodnutia súdu, sprostredkovanie preto nie je potrebné, je ale potrebné preveriť, či osoby, ktoré sa o dieťa starajú, plnia podmienky pre osvojenie tak, ako to vyžaduje Zákon  o rodine.

V súvislosti s uvedeným návrhom je potrebné upraviť aj nadpis nad § 39 tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že určený úrad bude  viesť dva zoznamy.

 

K bodu 28

 

Zákon v § 41 ods. 2 upravuje dôvody, pre ktoré určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyradí žiadateľa zo zoznamu žiadateľov, aktuálna úprava neumožňuje,  resp. to umožňuje len veľmi obtiažne, vyradiť zo zoznamu žiadateľa, ak došlo k zásadnej zmene pomerov na jeho strane.

 

Zmena pomerov musí byť zásadná (napr. rozvod žiadateľov, ak sa zistí, že manželstvo sa považuje za neuzavreté alebo zaniklo smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho jedného z manželov atď.) a keďže o vyradení žiadateľa zo zoznamu žiadateľov určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhoduje v správnom konaní, musí byť preukázaná. 

 

 

K bodom 29 až 33

 

Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o tom, či sú dôsledne sledované a zhodnocované podmienky, za akých je možné dieťaťu sprostredkovať medzištátne osvojenie, osobitne či je dôsledne dodržiavaný princíp subsidiarity a či sú dôsledne zvažované všetky okolnosti na strane dieťaťa tak, aby sa medzištátne osvojenia uskutočňovali iba v najlepšom záujme dieťaťa, sa navrhuje zaviesť zákonom niekoľko opatrení, ktoré by mali zlepšiť proces preukazovania dodržiavania princípu subsidiarity a tiež spresniť procesy  v časti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti v časti sprostredkovania medzištátneho osvojenia

-          v § 44 ods. 1 sa navrhuje, osobitne na účel sprostredkovania medzištátneho osvojenia príkladmo uviesť prvky najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré je potrebné v situácii zvažovania sprostredkovania medzištátneho osvojenia posúdiť nezávisle na tom, že je dieťa osvojiteľné. Možnosť posúdiť a určiť, či je takéto sprostredkovanie v najlepšom záujme dieťaťa vzhľadom k schopnostiam dieťaťa (napr. naučiť sa cudzí jazyk), rodinnému zázemiu dieťaťa a väzbe dieťaťa na krajinu (osvojiteľnosť vypovedá o vzťahu k rodičom dieťaťa, dieťa však môže mať napr. rodinné väzby na Slovensku aj napriek tomu, že ho nemôže člen rodiny z objektívnych dôvodov prevziať do osobnej starostlivosti) existuje aj podľa aktuálnej právnej úpravy, ale vzhľadom na pretrvávajúce praktické problémy je potrebné upraviť nielen základné prvky, ktoré je treba posúdiť, ale aj samotný možný následok takéhoto posúdenia, t.j. že dieťaťu nebude sprostredkované medzištátne osvojenie pokiaľ sa nezmenia zásadné okolnosti pre tak významnú zmenu prostredia.

-          v § 44 (navrhovaný odsek 7) sa tiež navrhuje doplniť jednoznačne, že je legitímne aj vyradenie dieťaťa z prehľadu detí, ktorým je sprostredkovávané medzištátne osvojenie. Dôvodom takéhoto jednoznačného doplnenia je spochybňovanie možnosti zastavenia sprostredkovania medzištátneho osvojenia dieťaťa v odôvodnených prípadoch. 

-          podmienky na uplatňovanie - dodržiavanie princípu subsidiarity zo strany subjektov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia sú upravené, potrebné je však upraviť jednoznačne mechanizmus, akým orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečia, aby výsledky tohto postupu mal k dispozícii súd, t.j. aby mal všetky relevantné informácie pre svoju rozhodovaciu činnosť automaticky.  Navrhuje sa preto v § 44 (navrhované odseky 8 a 9) doplniť postup určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávajúcich funkciu kolízneho opatrovníka tak, aby kolízny opatrovník mal pre súd o.i. informácie o všetkých krokoch, ktoré boli vykonané na vyčerpanie všetkých možností umiestnenia dieťaťa vo vhodnom rodinnom prostredí na území Slovenskej republiky. 

Aktuálne sú správy o začleňovaní dieťaťa, ktorému bolo sprostredkované medzištátne osvojenie do nového rodinného prostredia v cudzine zasielané len určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Je potrebné utvoriť priestor aj pre zhodnotenie správy psychológom a/alebo sociálnym pracovníkom zariadenia, ktorí dieťa poznajú. Nakoľko nie je správne, aby sa informácie o dieťati a jeho novej rodine bezdôvodne rozširovali, navrhuje sa, aby správy boli určené len psychológovi a/alebo sociálnemu pracovníkovi zariadenia – návrh na doplnenie nového odseku 6 v § 44. 

V súvislosti so zámerom upraviť podmienky sprostredkovania medzištátneho osvojenia dieťaťa s obvyklým pobytom zo zahraničia slovenskými záujemcami (súvisiaci  24. a 25. novelizačné body) je potrebné upraviť aj spôsob získania dokladov potrebných na rozhodnutie o zapísanie týchto záujemcov do zoznamu žiadateľov - návrh na doplnenie nových odsekov  10 až 12 v § 44.

 

Orgánom príslušným na rozhodovanie vo veci zapísania do zoznamu by malo byť z dôvodu svojho ťažiskového postavenia v procese sprostredkovania medzištátneho osvojenia (56. novelizačný bod) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „CIPC“). Navrhuje sa, aby odpis registra trestov fyzickej osoby, ktorá má záujem byť osvojiteľom, správu o bytových pomeroch, rodinných pomeroch a sociálnych pomeroch a vyjadrenie obce o spôsobe života tejto fyzickej osoby, zadovážil a predložil CIPC-u určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý plní rovnaké úlohy aj v prípade vnútroštátneho sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Splnenie ostatných podmienok zapísania do zoznamu záujemcovia o osvojenie preukážu CIPC-u. 

Navrhuje sa tiež, aby na príprave záujemcov o medzištátne osvojenie (v časti poskytnutia informácií o náhradnej rodinnej starostlivosti a záverečnej časti prípravy) zúčastňoval zástupca CIPC-u a žiadosť o medzištátne osvojenie nevylučovala žiadateľov z možnosti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti na území Slovenskej republiky.          

 

K bodu 34

 

Všeobecne

V podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo prebieha  proces deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, ktorého podstatou je utváranie takých podmienok pre pomoc deťom a ich rodinám, aby umiestňovanie detí do náhradného prostredia bolo skutočne výnimočným riešením situácie dieťaťa.

Dôvodom na navrhovanú zmenu je potreba zabezpečenia odbornej pomoci deťom a rodinám včas a v potrebnom rozsahu a tiež v zodpovedajúcej kvalite. Možnosť ovplyvniť rozvoj ambulantných a terénnych foriem pomoci je prakticky nulová a možnosť ovplyvniť rozvoj dobrovoľných pobytových opatrení je minimálna. Zabezpečenie aspoň minimálneho rozsahu služieb pre deti a ich rodiny je tak od roku 2009 riešené rozširovaním kompetencií orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, čo bolo jediné možné riešenie, nakoľko sa jedná o štátne orgány. Avšak tieto orgány nedokážu pokryť svojim výkonom celkovú potrebu detí a ich rodín a navyše tak, ako už bolo uvedené vo všeobecnej časti Dôvodovej správy, ich primárnou podstatou je ochrana detí často aj opatreniami, ktoré smerujú k zásahu do rodičovských práv a povinností. Plnenie súčasne dozornej role a role pomáhajúcej musí zákonite vyvolávať a aj vyvoláva pochybnosti až nedôveru u klientov.

V rámci odborných diskusií boli skúmané rôzne možnosti riešenia.  Jedna časť riešení bola založená na spresňovaní podmienok o. i. aj financovania pre výkon opatrení v pôsobnosti samosprávy - táto alternatíva má však neistý výsledok. Rovnako bola zamietnutá aj alternatíva ďalšieho rozširovania úloh orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zhoda sa dosiahla na základnom východisku –systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by mal byť pri výkone potrebných opatrení pre deti a rodiny svojpomocný a nemôže sa ďalej spoliehať na rozvoj sociálnych služieb pre deti a rodinu. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela má v zásade k dispozícii dve siete – sieť štátnych orgánov a sieť zariadení, a táto skutočnosť bola využitá pri návrhu riešenia – využitie potenciálu zariadení zmenou podmienok vykonávania opatrení v zariadeniach a súbežné riešenie kritického financovania dnešných krízových stredísk a resocializačných stredísk v časti dobrovoľných pobytov tak, aby bolo možné zároveň určiť personálne a profesijné podmienky výkonu v zariadeniach.

Podstatou riešenia je vytvorenie podmienok pre rozvoj ambulantných a terénnych opatrení a dobrovoľných pobytov pre odbornú prácu s deťmi a ich rodinami zriadením nového druhu multifunkčného zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len Ústredie“) z dnešných detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk – centra pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby. Uvedená zmena vyžaduje tiež zmenu financovania a doriešenie zaradenia krízových stredísk, ktorých systémové postavenie nie je doriešené od roku 2004.  Názov nového druhu zariadenia bol tiež navrhnutý zástupcami zariadení, doformovaný bol v rámci medzirezortného pripomienkového konania  (bolo zohľadnené, že opatrenia v zariadení budú vykonávané  aj pre plnoletých jednotlivcov). Názov zodpovedá predpokladanému obsahu vykonávaných opatrení a v neposlednom rade nenálepkuje klientov.   

Zásadným pre realizáciu zmeny je určenie celkovej potreby tak pobytových miest, ako aj kapacít výkonu opatrení ambulantnou a terénnou formou – ustanovenie mechanizmu výpočtu potreby kapacít.

Súčasne s navrhovanými zmenami v úprave  zariadení  je potrebné vykonať súvisiace zmeny v úprave úhrad aj úprave opatrení finančného charakteru. Z dôvodu veľkého počtu  legislatívno-technických zmien v týchto častiach je vhodnejšie nanovo upraviť príslušné paragrafové znenia a zároveň upraviť – zjednodušiť ich znenie a zároveň vykonať čiastkové obsahové zmeny, ktoré reagujú na aplikačnú prax.     

 

K  § 45

            Navrhuje sa, aby zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bolo centrum pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby (ďalej len „centrum“), a aby jeho zriaďovateľom  bolo Ústredie. Dôvodom je osvedčené fungovanie zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia k detským domovom, Ústredie ako zriaďovateľ štátnych detských domovov zabezpečuje aj dostatočný počet miest v potrebnej štruktúre na výkon rozhodnutia súdu v štátnych aj neštátnych detských domovoch a iných zariadeniach. Ak bude v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia zariadenie, ktoré vykonáva aj opatrenia na dobrovoľnej báze – tak ambulantné, terénne ako aj pobytové, bude  mať Ústredie legitímny dôvod na zabezpečenie dostatočného počtu takýchto kapacít aj prostredníctvom akreditovaných zariadení. Zároveň bude odstránená dlhodobá disproporcia vo financovaní samosprávnej pôsobnosti v oblasti zabezpečovania súdnych rozhodnutí a tiež sa zvýši možnosť ovplyvňovať rozsah aj kvalitu opatrení pre deti a rodiny vykonávaných na princípe dobrovoľnosti.

            Navrhuje sa, aby tento nový druh zariadenia mohli za zákonom stanovených podmienok zriaďovať aj obec a vyšší územný celok (na účely plnenia svojich pôsobností, bez finančnej podpory zo strany štátnej správy) alebo akreditovaný subjekt. V prípade centier zriadených v samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov sa tiež navrhuje, aby vzhľadom na ich pôsobnosť nebolo ich účelom vykonávanie pobytových opatrení súdu ani ambulantných výchovných opatrení, resp. neodkladných opatrení (s charakterom ambulantného výchovného opatrenia). Vzhľadom na samosprávnu pôsobnosť obcí a vyšších územných celkov v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa navrhuje, aby pri výkone opatrení v centrách zriadených samosprávou nebolo podmienkou na prijatie odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V prípade, ak by malo zariadenie zriadené vyšším územným celkom alebo obcou o takúto formu spolupráce záujem, vládny návrh zákona v § 89 upravuje aj možnosť ponuky zo strany samosprávneho centra na spoluprácu formou odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

            Navrhuje sa upraviť účel vykonávania opatrení v centre tak, aby ustanovený rozsah  účelu zodpovedal, ako doposiaľ, potrebe zabezpečenia výkonu rozhodnutí súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, o nariadení neodkladného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia,  ktorého podstatou je pobyt dieťaťa v zariadení (pre zjednodušenie ďalšieho textu sa navrhuje legislatívna skratka - pobytové opatrenie súdu), a tiež potrebe zabezpečiť resocializačný program na podporu sociálneho začlenenia detí a plnoletých fyzických osôb závislých od alkoholu, drog a patologického hráčstva tak na dobrovoľnej báze, ako aj na základe súdneho rozhodnutia. Osobitná pracovná skupina zriadená k téme prepojenia liečby a resocializácie a k podmienkam výkonu resocializačných programov zhodnocovala aj možnosť resocializácie detí s diagnostikovanou poruchou správania v dôsledku užívania alkoholu, drog alebo v dôsledku patologického hráčstva – výsledkom odbornej diskusie v tejto časti je, že poruchy správania v dôsledku užívania alkoholu, drog alebo v dôsledku patologického hráčstva nemôžu byť indikáciou resocializačného programu, ktorého podstatou je resocializácia osôb závislých od alkoholu, drog a patologického hráčstva.

Navrhuje sa, aby účelom centra bolo aj vykonávanie špecializovaného programu (na dobrovoľnej báze alebo na základe súdneho rozhodnutia) zodpovedajúceho špecifickým potrebám cieľovej skupiny detí, ktoré sú obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi, detí týraných a pohlavne zneužívaných alebo detí, u ktorých je potrebné overiť (potvrdiť alebo vyvrátiť) mieru ohrozenia týraním, pohlavným zneužívaním alebo inými činmi, ktoré ich ohrozujú a tiež vykonávanie určitých výchovných opatrení uložených orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdom (alebo povinností uložených súdom podľa Zákona o rodine alebo neodkladaných opatrení súdu, ktoré majú podstatu výchovného opatrenia) so zavedením legislatívnej skratky „ambulantné výchovné opatrenie“).

Vzhľadom na účel jednotlivých druhov výchovných opatrení  sa zároveň navrhuje, aby vykonávanie výchovných opatrení, ktorých podstatou je dohľad nad výchovou, resp. upozorňovanie na nedostatky v starostlivosti či obmedzenia, nebolo úlohou centier (ostalo v pôsobnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. aby ich vykonávali iné subjekty, ktoré určil súd). Práve výchovné opatrenia ambulantného charakteru majú výrazný preventívny význam v celkovej konštrukcii opatrení na predchádzanie umiestňovaniu detí do náhradného prostredia. Výchovné opatrenia ambulantného charakteru našli svoje využitie aj v situáciách rodičovských konfliktov, v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť dieťaťu podmienky na adaptáciu na novú situáciu, pri poruchách správania a problémovom správaní detí a pod. Z tohto dôvodu je vhodné, aby  výchovné opatrenia tohto charakteru vykonával iný subjekt ako ten, ktorý o nich rozhodol, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa v súdnom konaní  atď. 

Prakticky identické dôvody vedú k zaradeniu ďalšieho účelu centra - navrhuje sa, aby centrum vykonávalo aj opatrenia na predchádzanie vzniku, prehlbovania a opakovania krízových situácií dieťaťa v rodinnom prostredí dieťaťa alebo náhradnom rodinnom prostredí dieťaťa a porúch vývinu detí z dôvodu výchovných problémov, sociálnych problémov a iných problémov v rodinnom prostredí, náhradnom rodinnom prostredí, v širšom sociálnom prostredí a v medziľudských vzťahoch. Inými slovami, podľa zákona orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytuje sám alebo sprostredkováva dieťaťu a jeho rodičom sociálne poradenstvo, odbornú psychologickú pomoc v situáciách rozvodu resp. rozchodu, vykonáva sám alebo zabezpečuje vykonávanie odborných metód práce na riešenie konfliktných situácií v rodine, na podporu adaptácie dieťaťa, na novú situáciu, na sanáciu rodiny dieťaťa atď. Aktuálne tieto úlohy vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spravidla sám (až na malé výnimky distribúcie napr. do poradní mimo systém a zapojenia akreditovaných subjektov), pričom nie vždy je vhodné, aby túto formu pomoci poskytoval orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v takomto prípade môže byť výkon odbornej pomoci až neefektívny. Navyše, ak je potrebná dlhodobá systematická práca v rodinnom prostredí dieťaťa, nevie orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ponúknuť pomoc v potrebnej intenzite a ak je potrebné vykonávať opatrenia pre dieťa a jeho rodinu pobytovou formou, takúto formu pomoci nevie poskytnúť – sprostredkovať  prakticky vôbec. Vzhľadom na podstatu takýchto opatrení sa navrhuje, aby tieto opatrenia vykonávalo centrum ambulantnou /terénnou formou alebo pobytovou formou, a to na dobrovoľnej báze.

Navrhuje sa,  aby centrum vykonávalo  svoju činnosť podľa účelu, na ktorý bolo zriadené, ambulantnou formou, terénnou formou a pobytovou formou, tak aby bolo  jednoznačne zrejmé, že centrum môže ale nemusí plniť viac účelov. Táto časť bola  počas pracovných stretnutí pomerene diskutovanou témou, a preto je potrebné jasne uviesť, že centrum nebude povinné zabezpečovať všetky účely a že formy výkonu aj účely sa môžu tak, ako doposiaľ (aktuálne okrem detských domovov) vhodne a účelne kombinovať. 

Výraznou zmenou oproti súčasnému stavu je, že každé zariadenie  - centrum musí mať vypracovaný program centra, resp. špecializovaný program alebo resocializačný program (ak je jeho vykonávanie účelom centra). Aktuálne takéto programy musia mať vypracované len krízové strediská a resocializačné strediská a praktické skúsenosti poukázali na skutočnosť, že zariadenia nie vždy majú jednoznačne upravené vnútorné postupy (napr. ako postupovať v prípade úteku, úrazu), nemajú jednoznačne zodpovedané základne otázky vo vzťahu k používaniu výchovných prostriedkov (napr. využitie konkrétnych výchovných prostriedkov v konkrétnych situáciách) atď. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby malo každé zariadenie spracovaný podrobný program, ktorý bude obsahovať vyhláškou ustanovené náležitosti.     

Centrum musí mať už podľa aktuálnej právnej úpravy spracovaný program supervízie, ktorého súčasťou je spôsob jeho zabezpečenia, nakoľko však nie je reálne možné sledovať, ako sa zariadenie s touto svojou povinnosťou vysporiadalo,  navrhuje sa zaviesť mechanizmus ročného zhodnocovania programu. Vyhláška zároveň stanoví základné náležitosti programu supervízie  (súvislosť s 91. novelizačným bodom).

Centrum zabezpečuje plnenie účelu vykonávaním rôznych odborných činností najmä sociálnej práce, psychologickej pomoci a starostlivosti atď. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje, aby rozsah odborných činností ako aj podrobnosti k niektorým odborným činnostiam ustanovoval vykonávací predpis. Rovnako sa navrhuje, aby problematika plánovania individuálnej práce s klientom – náležitosti a podrobnosti individuálnych plánov v centrách bola naďalej upravovaná vo vykonávacom predpise.

Tak, ako doposiaľ, bude zariadenie, ktoré prestalo plniť účel, na ktorý bolo zriadené, povinné vykonať nevyhnutné úkony na zabezpečenie klientov centra (v prípade detí, ktoré boli umiestnené na základe súdneho rozhodnutia, je vykonať tieto úlohy úlohou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).

 

K § 46

V nových § 46 až § 55 sú upravené podmienky vykonávania opatrení pobytovou  formou v centrách, a to na základe dohody a odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj na základe pobytového opatrenia súdu. Návrh § 46 obsahuje spoločnú  úpravu k obom spôsobom vykonávania opatrení pobytovou formou.

Navrhuje sa jednoznačne upraviť, pre koho môžu byť vykonávané opatrenia pobytovou formou. Navrhuje sa, aby tak, ako doposiaľ v krízových strediskách a resocializačných strediskách, to bolo pre dieťaťa na základe dohody s rodičom alebo inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa a na základe súdneho rozhodnutia a pre plnoletého (na základe dohody), ktorý má absolvovať resocializačný program, pre plnoletého – mladého dospelého, ktorý bol do centra prijatý ako dieťa na základe rozhodnutia súdu a po dosiahnutí plnoletosti požiada o pokračovanie starostlivosti v centre, a tiež pre tehotnú ženu a túto ženu po pôrode dieťaťa a jej dieťa (prevzatá aktuálna právna úprava).

Hoci aktuálna právna úprava neupravuje možnosť prijatia dieťaťa na jeho žiadosť, takáto možnosť reálne existuje a je potrebné upraviť postup zúčastnených. Dieťa môže už dnes požiadať o pomoc o. i. aj zariadenie, ale zariadenie by mu nemalo začať poskytovať pomoc skôr, ako orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately nevykoná príslušné kroky smerom k rodičom a súdu. Reálne však dieťaťu, ktoré už je fakticky v zariadení, musí byť poskytnutá pomoc, musí byť zabezpečená zdravotná starostlivosť vo forme vyšetrenia a, samozrejme, musí byť táto skutočnosť okamžite oznámená orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v územnom obvode ktorého sa centrum nachádza.

 

V spoločných ustanoveniach k výkonu opatrení pobytovou formou sa navrhuje upraviť aj organizačné možnosti fungovania centra. Inšpiráciou sú organizačné súčasti detských domovov - profesionálna náhradná rodina (v súvislosti s týmto pojmom sa na účely právnej úpravy spresňuje aktuálne používaný pojem profesionálna rodina, profesionálny rodič)  a samostatne usporiadaná skupina, ku ktorým sa potom viažu ustanovenia o počte detí, personálu, priestorovom usporiadaní atď. Dnešné krízové strediská a resocializačné strediská nemajú zákonom určenú organizačnú formu, čo neumožňuje resp. sťažuje nadväzujúce úpravy profesijných štandardov, počtu detí, dospelých a pod. Samozrejme vzhľadom na krátkodobosť opatrení, ktoré sa v nich vykonávajú, a zároveň špecifiká odbornej práce, organizačné usporiadanie formou profesionálnych náhradných rodín (napr. v prípade dobrovoľných pobytov, resocializačných programov a pod.) a samostatne usporiadaných skupín (napr. samostatné hospodárenie, samostatné stravovanie atď.) nie je plne vyhovujúce. Navrhuje sa preto doplniť doterajšie organizačné usporiadanie o skupiny a k tomu naviazať určenie tak kapacity zariadenia, ako aj skladby a počtu odborných zamestnancov vo vykonávacom predpise. 

Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje jednoznačne ustanoviť aj profesijné zabezpečenie zariadení tak, aby bolo možné jednoznačne ustanoviť personálne a profesijné štandardy odborných tímov (t.j. odborných zamestnancov, ktorí nezabezpečujú sústavnú 24-hodinovú starostlivosť v skupinách a samostatne usporiadaných skupinách) a sústavnej odbornej pomoci a starostlivosti v organizačných súčastiach centra.    

Pomerne diskutovanou bola aj téma, čo všetko je súčasťou vykonávaných opatrení pobytovou formou.  V záujme odstránenia možných interpretačných problémov je dôležité upraviť, že formy odbornej práce s klientmi, pre ktorých sú vykonávané opatrenia pobytovou formou v zariadení, musia prebiehať aj ambulantnou (napr. dieťa umiestnené v zariadení a ambulantná práca s rodičmi), aj terénnou formou (napr. odborná pomoc priamo v rodine pri nastavovaní podmienok pre návrat dieťaťa do rodiny). Tieto formy práce sú však integrálnou súčasťou práce s klientom zariadenia.  Centrum (tak ako doposiaľ) bude utvárať aj podmienky

na krátkodobé pobyty rodičov, osôb, ktoré sa osobne starajú o dieťa, iných blízkych osôb alebo žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť.

Súčasťou vykonávaného opatrenia pobytovou formou je tak, ako doposiaľ, za zákonom stanovených podmienok poskytovanie bývania, stravovania alebo utvorenie podmienok na prípravu stravy alebo zabezpečenie stravy, obslužných činností, osobného vybavenia deťom a úschova cenných vecí, pričom podrobnosti bude upravovať, tak ako doposiaľ, vykonávací predpis.

Zabezpečenie podmienok na individuálne vzdelávanie dieťaťa, možnosť utvoriť podmienky na zriadenie školy, podmienky na pobyt tehotnej ženy (zmena:  bola odstránená podmienka najmenej 3. mesiaca tehotenstva pre prijatie) a následne po pôrode aj jej dieťaťa, postup zdržiavania sa dieťaťa mimo centra a postup v situácii, ak dieťa opustí centrum bez súhlasu alebo sa do centra nevráti v určenom čase, sú prevzaté zo súčasnej právnej úpravy.

 

K § 47 a 48

Jedným z cieľov navrhovanej novely je utvorenie podmienok na vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa na dobrovoľnej báze. Pomoc dieťaťu a jeho rodičom, a to aj pobytovou formou, by mala predchádzať krajným riešeniam zásahu do rodiny súdnym rozhodnutím. Dôvodom  problémov v plnení rodičovských povinností a plnení funkcií rodiny nie je len neochota rodičov k zmene, ale aj to, že rodičia častokrát napr. nevedia zabezpečovať zodpovedajúcu starostlivosť o dieťa. Je potrebné odlišovať rodičov, ktorí „nechcú“, od rodičov, ktorí „nevedia“. Je preto potrebné mať k dispozícii nielen repertoár rôznej odbornej pomoci poskytovanej ambulantne alebo priamo v rodinách, ale pre odôvodnené prípady aj odbornú pomoc vykonávanú pobytovou formou. Zodpovednosťou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je identifikovať potrebu takejto pomoci pre dieťa. Preto sa navrhuje, aby okrem súhlasu  - dohody s rodičom/osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, bolo podmienkou prijatia do zariadenia vždy písomné odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý musí mať rozhodujúcu zodpovednosť aj ak o vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa požiada rodič/iná osoba, ktorá sa o dieťa osobne stará, priamo zariadenie (aj o takejto pomoci musí nielen vedieť, ale musí ju aj odporučiť).

Náležitosti takéhoto odporúčania ustanoví vykonávací predpis - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí vedieť takéto odporúčanie odôvodniť a dôvody musí pochopiteľne oznámiť centru spolu s informáciami o doposiaľ vykonaných opatreniach, stanovenej miere ohrozenia. Centru musí tiež odporučiť, čo konkrétne (akú metódu, aké opatrenie) má centrum, vo vzťahu k dôvodom odporúčania, pre dieťa/dieťa a jeho rodinu vykonať.

Konkrétny plán výkonu opatrení pobytovou formou pre dieťa (vrátane zapojenia rodičov/inej osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo iných blízkych osôb k dieťaťu do vykonávania opatrení v centre) pripravia zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vedie  prípad, a zamestnanec centra, ktorý vedie výkon opatrení v centre, v spolupráci s rodičmi dieťaťa/inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a ak je to vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa možné, aj s jeho zapojením. Aj keď ide o spoločnú tvorbu plánu zamestnancami centra a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je to plán výkonu opatrení v centre, z čoho je jednoznačne možné odvodiť, že spracovanie tohto plánu je úlohou centra. Tento plán je pre výkon opatrení zásadný a jeho súčasťou musí byť spôsob a časový harmonogram priebežného a záverečného hodnotenia vykonávania opatrení.

Plán musí byť pripravený vopred, avšak je potrebné počítať aj s tým, že sa dieťa ocitne v krízovej situácii (napr. akútny konflikt v rodine), resp. je náhle potrebné overiť mieru ohrozenia dieťaťa v bezpečí (a nie je nevyhnutné riešiť situáciu neodkladným opatrením). Centrum a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môžu v spolupráci s rodičom dieťaťa alebo inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a ak je to možné aj s dieťaťom, pripraviť v tejto situácii podrobný plán po prijatí dieťaťa, navrhuje sa však  ustanoviť zákonom lehotu na jeho prípravu v takomto prípade - odborná diskusia ustálila lehotu najneskôr piatich pracovných dní odo dňa prijatia dieťaťa do centra.

V mnohých prípadoch je potrebné vykonávať odbornú prácu s dieťaťom aj s jeho rodičmi. Centrum môže na odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prijať s dieťaťom aj jeho rodičov, osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo iné fyzické osoby, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu s dieťaťom alebo sú mu blízke. Kľúčovou je pritom formulácia „prijať s dieťaťom aj jeho rodičov...“, t.j. primárnym klientom je dieťa. Na rozdiel od súčasnej praxe niektorých krízových stredísk nemôže byť účelom takéhoto pobytu riešenie nepriaznivej sociálnej situácie spojenej s bývaním – riešenie týchto situácií patrí do systému sociálnych služieb. Centrum nemôže riešiť problémy s bývaním rodín, preto sa navrhuje jednoznačne upraviť, čo môže byť účelom takéhoto pobytu  - nácvik rodičovských zručností a iných zručností (v prípade náhradných rodičov), úprava a zachovanie vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, resp. inými osobami, a tiež  uľahčenie vykonávania opatrení pre dieťa. Dôležité je uviesť, že popri tejto forme odbornej práce patrí do odborných postupov centra aj výkon odborných metód práce, ktoré vyžadujú krátkodobý pobyt rodičov a iných osôb v centre (napr. víkendové pobyty, návštevné pobyty atď.), v tomto prípade však nie sú rodičia či iné osoby umiestnené v centre s dieťaťom, ale ide buď o postup odbornej práce (napr. práca s dieťaťom osve, nácvik rodičovských zručností osve a následné víkendové posilnenie spoločnými aktivitami) alebo o prirodzené udržiavanie kontaktu dieťaťa s jeho rodinou (návšteva). 

Nakoľko táto forma odbornej pomoci je založená na dobrovoľnosti, t.j. centrum dohodne podmienky s rodičom dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, písomne pred prijatím dieťaťa, je potrebné z dôvodu, aby rodičia jednoznačne vedeli, čo majú očakávať od výkonu pobytových opatrení pre dieťa, aby súčasťou dohody bol samotný plán vykonávania opatrení pobytovou formou pre dieťa - nie je možné, aby rodičia nevedeli, čo sa bude s ich dieťaťom v centre diať, prípadne aby neboli informovaní o zmenách plánu, (zmena plánu bude riešená informovaným súhlasom). Centrum a rodiča si tiež musia dohodnúť spôsob informovania o dieťati, osobné vybavenie dieťaťa, vreckové  a samozrejme aj úhradu (§61 ods. 6 až 8).  Zároveň sa navrhuje upraviť postup pre prípad ak je preukázané, že sa rodičia na výkone opatrení pre dieťa nedohodli - aj doposiaľ vychádza právna úprava z predpokladu dohody, navrhuje sa pre prípad, že tomu tak nie je, vyslovene upraviť, ako sa má centrum zachovať – t.j. ukončiť vykonávanie opatrení, ak jeden z rodičov preukázateľne nesúhlasí (rovnaký postup je pri vykonávaní opatrení ambulantnou a terénnou formou).      

Centrum vykonáva opatrenia pre dieťa v organizačne usporiadaných skupinách a môže opatrenia pre dieťa vykonávať aj v profesionálnych náhradných rodinách a samostatných skupinách. Počet detí a plnoletých  osôb v skupinách, rovnako ako minimálny personálny a profesijný štandard, určí vykonávací predpis (súčasťou predkladaného vládneho návrhu je aj informatívny materiál – návrh vykonávacieho predpisu, ktorý v tejto časti plne premietol výsledok odbornej diskusie zástupcov zariadení). Ustanovený počet detí a plnoletých fyzických osôb v skupinách (okrem zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy) bude možné prekročiť len v odôvodnených prípadoch a len so súhlasom Ústredia a v prípade centier zriadených samosprávou len so súhlasom zriaďovateľa.

      Dĺžka pobytu dieťaťa alebo dieťaťa a jeho rodičov, resp. náhradných rodičov, súrodencov a pod., nemôže byť neobmedzená, lebo účelom je poskytnutie odbornej pomoci. Je potrebné uviesť, že názor odborníkov na možnú dĺžku vykonávania opatrení pobytovou formou je rôzny, prevládajúci názor je, že doba výkonu opatrení by mala byť najviac 30 dní s možnosťou predlžovania v prípade potreby, najviac však na 90 po sebe nasledujúcich dní v prípade, ak je dieťa umiestnené samo a najviac na  6 mesiacov, ak sú vykonávané opatrenia pre dieťa spolu s jeho rodičmi/inými osobami (v tomto prípade je potrebné v záujme predchádzania zneužívaniu tohto opatrenia určiť nielen celkovú dĺžku pobytu, ale aj dobu, počas ktorej  sa táto dĺžka pobytu spočítava – optimálnou je ročná doba). Uvedené limitovanie pobytu však rozhodne nevylučuje pokračovanie odbornej pomoci ambulantnou/terénnou formou. Skôr naopak, jednou z výhod navrhovaných zmien výkonu v zariadeniach je zabezpečenie kontinuity odbornej práce rôznymi formami centrom. 

Návrh obsahuje aj postup pre prípad, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a centrum majú odlišný názor na dôvody neprijatia alebo neodporúčania na prijatie alebo na samotný plán (alebo jeho zmenu). Navrhuje sa, aby rozhodujúcim bol názor Ústredia – riadi a metodicky usmerňuje štátne centrá a podľa návrhu by malo metodicky usmerňovať aj akreditované centrá. Ústredie môže na tento účel nahliadnuť do spisovej dokumentácie dieťaťa, žiadať o vyjadrenia a tiež môže požiadať o vykonanie prípadovej konferencie, resp. rodinnej konferencie alebo inej obdobnej metódy práce, aby mohlo lepšie posúdiť potrebu vykonávania opatrení.  

Aj napriek tomu, že podmienkou na prijatie v centrách zriadených samosprávou nemá byť odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a samosprávne centrum musia spolupracovať a rovnako, ako v prípade odporúčania orgánu - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytne centru potrebné informácie o vykonávaných opatreniach,  budú určení zamestnanci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a centra, ktorí vedú na jednej strane prípadovú sociálnu prácu a na strane druhej výkon odborných metód práce, spoločne bude plánovaný plán vykonávania opatrení pobytovou formou v centre.

Pre prípad, že by rodičia, osoby, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti a treba pripustiť, že aj samotné dieťa, nespolupracujú s centrom, bude môcť centrum ukončiť vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa (dieťa a plnoleté fyzické osoby) po potvrdení takéhoto návrhu orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

 

K § 49 až 55

Navrhovaná právna úprava vykonávania pobytového opatrenia súdu v centre zachováva všetky atribúty aktuálnej právnej úpravy výkonu súdnych rozhodnutí v dnešných detských domovoch. Návrh po legislatívno-technickej stránke reviduje text ustanovení, ktorý sa stal po opakovaných novelách neprehľadný, obsahuje niekoľko nenormatívnych ustanovení a zároveň ho zjednodušuje najmä tým, že úpravu podrobností (plánovanie, ustanovenie druhov špecializovaných skupín, náležitosti prípravy náhradných rodičov, náležitosti spisovej dokumentácie... ) ponecháva na vyhlášku.

            Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje najmä:

-          zaviesť v prípade, že dieťa je umiestnené na základe neodkladného opatrenia, povinnosť zhodnotiť situáciu dieťaťa a posúdiť možnosti rodiny riešiť situáciu dieťaťa metódou prípadovej konferencie alebo rodinnej konferencie alebo inou obdobnou metódou (t.j. metódou, ktorá zapája do hodnotenia a hľadania riešení  rodičov, širšiu rodinu, ale aj obec, školu a pod.) do dvoch týždňov od prijatia dieťaťa do centra na základe neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je procesné opatrenie súdu, nie je rozhodnuté vo veci samej a v zásade je bezprostrednou reakciu na aktuálnu situáciu dieťaťa, ktorú je potrebné riešiť umiestnením dieťaťa do zariadenia, je preto potrebné v krátkom časovom horizonte zhodnotiť situáciu dieťa aj možnosti jej riešenia tak, aby bola do riešenia čo najviac zapojená rodina dieťaťa a to nezávisle na tom, aké opatrenia boli pre dieťa, rodinu vykonané pred rozhodnutím súdu, osobitne je dôležitý ďalší pohľad na situáciu a jej možnosti, preto sa navrhuje, aby túto povinnosť vykonalo centrum,

-          centrum musí mať vypracovaný program centra v ustanovenom rozsahu – detské domovy doposiaľ takúto povinnosť nemali, ale pre kvalitu výkonu v centrách je spracovanie a hlavne vykonávanie opatrení podľa spracovaného programu zásadné,

-          ako výsledok diskusií pracovných stretnutí centrum nebude môcť, a to ani na účel zabezpečenia odbornej pomoci, premiestniť dieťa do iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu,

-          druhy samostatných špecializovaných skupín určí vyhláška,

-          vzhľadom na pretrvávajúcu prax prekračovania počtu detí a mladých dospelých v samostatných skupinách a profesionálnych náhradných rodinách bude možné prekročiť určený počet len v odôvodnených prípadoch, a len so súhlasom Ústredia – aktuálne súhlas dáva zriaďovateľ (zmena pre akreditované subjekty),

-          centrum, ktoré má utvorené podmienky, môže prijať a zaradiť dieťa do samostatnej skupiny aj na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately po dohode so zákonným zástupcom alebo fyzickou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, avšak posúdenie vhodnosti prijatia a zaradenia dieťaťa do samostatnej skupiny na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak pre dieťa, ktoré má byť na samostatnú skupinu prijaté, ako aj pre deti už umiestnené v samostatnej skupine, je výlučne na centre,

-          podľa aktuálnej platnej úpravy dieťa do šiestich rokov veku, ktoré sa prijíma do centra na základe rozhodnutia súdu, musí byť najneskôr po štvortýždňovej diagnostike zaradené do profesionálnej náhradnej rodiny, s výnimkou dieťaťa, ktorého zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť, a v prípade súrodencov - navrhuje sa zmeniť text úpravy tak, aby bolo zrejmé, že táto výnimka nie je absolútna, ale platí len pre prípady, ak nie je možné takémuto dieťaťu zabezpečiť starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine a dokonca v prípade súrodencov by malo byť umiestnenie súrodencov v profesionálnej náhradnej rodine vylúčené len závažnou prekážkou (počet súrodencov, potreba špecializovanej pomoci a pod.),

-          vzhľadom na pretrvávajúce, aj keď ojedinelé, problémy s utváraním podmienok a prípravou dieťaťa na kontakt medzi rodičom dieťaťa, osobami blízkymi dieťaťu alebo žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť a dieťaťom umiestneným v profesionálnej náhradnej rodine, sa navrhuje zaviesť zákonnú povinnosť pre profesionálnych náhradných rodičov uľahčiť takýto kontakt, na druhej strane je potrebné zabezpečiť pomoc a podporu odborného tímu centra profesionálnym náhradným rodičom práve pri nadviazaní osobného vzťahu dieťaťa v profesionálnej náhradnej rodine so žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť,

-          navrhuje sa, aby v prípade, ak je súčasťou nadväzovania osobného vzťahu dieťaťa so žiadateľom o náhradnú rodinnú starostlivosť alebo s fyzickou osobou, ktorá podala návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pobyt dieťaťa v rodinnom prostredí tejto osoby, bolo aj centrum povinné vždy preveriť vhodnosť tohto prostredia pre dieťa a  aby bolo povinné priebežne overovať úroveň starostlivosti o dieťa počas pobytu dieťaťa mimo centra - prax je v tomto prípade rôzna,  overenie podmienok môže vykonávať aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ale centrum je v tomto prípade vo výhodnejšej pozícii, nakoľko má možnosť posúdiť vhodnosť prostredia vo vzťahu k individuálnym potrebám dieťaťa, ktoré pozná, a o ktorom má všetky potrebné informácie. Centrum a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa však musia  priebežne informovať o vhodnosti prostredia pre dieťa a o úrovni starostlivosti o dieťa počas pobytu dieťaťa mimo centra. Zároveň sa navrhuje, aby pobyt dlhší ako týždeň alebo pobyt realizovaný v kratších časových intervaloch bol okrem orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oznámený aj súdu – dieťa je na základe rozhodnutia súdu umiestnené v zariadení a súd by mal byť informovaný o takejto rozhodujúcej skutočnosti, ktorou pobyt dieťaťa mimo miesta, ktoré určil v rozhodnutí, nesporne je,

-          aktuálna právna úprava dáva možnosť, aby mladý dospelý po ukončení vykonávania pobytového opatrenia súdu v zariadení plnoletosťou, mohol požiadať o pokračovanie poskytovania starostlivosti len v prípade, ak bol umiestnený na základe rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti (extenzívnym výkladom aj v prípade, ak je umiestnené na základe neodkladného opatrenia a bol podaný návrh na ústavnú starostlivosť), je preto potrebné doriešiť aj ostatné druhy súdnych rozhodnutí - navrhuje sa, aby bolo jednoznačne upravené, že takáto možnosť je daná aj mladému dospelému, ktorý bol umiestnený v centre na základe neodkladného opatrenia a bol podaný návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti, a  mladému dospelému, ktorý bol umiestnený na základe rozhodnutia o výchovnom opatrení a bol podaný návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti. Pre prípad, že skončilo plnoletosťou výchovné opatrenie a nebol podaný návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti sa navrhuje, aby mohol mladý dospelý ukončiť školský rok. Navrhuje sa tiež, aby mohlo centrum opätovne prijať mladého dospelého, ktorý po dovŕšení plnoletosti nepožiadal o pokračovanie poskytovania starostlivosti, ak o to požiada do jedného roka – je to rekcia na situáciu, keď mladý človek neuvážene po dovŕšení plnoletosti opustí zariadenie, hoci nie je na samostatný život pripravený.      

 

K § 56

            Navrhuje sa osobitne upraviť podmienky vykonávania  opatrení pobytovou formou na predchádzanie vzniku, prehlbovania a opakovania niektorých krízových situácií detí, t.j. špecializovaný program  pre deti, na ktorých bol spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi, detí týraných a sexuálne zneužívaných alebo na vykonávanie opatrení na overenie miery ohrozenia detí týraním, sexuálnym zneužívaním alebo inými činmi ohrozujúcimi ich život, zdravie alebo priaznivý vývin.

            Formulácia osobného rozsahu vykonávania špecializovaného programu bola predmetom odborných diskusií najmä z dôvodu, že práve výkon opatrení pre tieto deti vyžaduje isté odchýlky od všeobecného výkonu opatrení pobytovou formou tak v zákone, ako aj následne vo vykonávacom predpise v častiach odborného zabezpečenia a personálnych štandardov. Na výkon musia byť nesporne kladené vyššie nároky, napr. súčasťou vykonávaných odborných činností musí byť nielen sociálna práca a psychologické činnosti, ale aj špeciálnopedagogické činnosti. Táto časť výkonu dnešných krízových stredísk prechádza do oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo forme špecializovaného programu.  

            Keďže podstatou takejto špecializácie je poskytnutie odbornej pomoci dieťaťu v krízovej situácii (trestný čin) alebo overenie, či je dieťa ohrozené napr. týraním, sexuálnym zneužívaním (diagnostika je zásadná, dôležité je popri zameraní na odbornú pomoc v existujúcich situáciách aj potvrdenie alebo vyvrátenie domnienky, či je alebo nie je dieťa ohrozené napr. sexuálnym zneužívaním), dôraz je kladený na krátkodobosť takýchto opatrení. Popri možnosti umiestniť dieťa v centre na základe dohody s rodičom/osobou, ktorá sa o dieťa osobne stará, (na odporučenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) a na žiadosť dieťaťa (§ 46 ods. 2), môže byť dieťa prijaté (tak, ako v dnešných krízových strediskách) aj na základe súdneho rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo o uložení výchovného opatrenia, t.j. nebude sa v centre s takouto špecializáciou vykonávať ústavná starostlivosť.

            Vykonávanie opatrení v tomto prípade musí byť podporené aj priestorovo – ak by centrum plnilo viac účelov, priestorové podmienky na výkon špecializovaného programu  opatrení musia byť  oddelené od ostatných priestorov.

            Centrum, ktorého účelom je vyššie uvedený špecializovaný program, je povinné vykonávať opatrenia podľa spracovaného špecializovaného programu centra, avšak nebude ho, tak ako doteraz,  povinne zverejňovať na svojom webovom sídle.

 

K § 57

Navrhuje sa nanovo upraviť podmienky vykonávania resocializačného programu pobytovou formou. Navrhovaná úprava (vrátane ustanovení vykonávacieho predpisu) je výsledkom cca dvojročných diskusií so zástupcami resocializačných stredísk. Zároveň boli v návrhu zohľadnené názory účastníkov pracovných stretnutí, ktoré boli organizované v roku 2017 osobitne k téme resocializácie ako reakcia na informácie z praktického výkonu opatrení v resocializačných strediskách.  

Oproti súčasnému stavu:

-          nebude možné, aby zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti, dohodlo s centrom vykonávanie resocializačného programu, a to ani v prípade, že dieťa s takýmto programom súhlasí, aj v tomto prípade bude možné resocializáciu zabezpečiť len na základe súdneho rozhodnutia, 

-          plnoleté fyzické osoby budú môcť byť na resocializáciu prijaté tak, ako doposiaľ na základe dohody pri splnení podmienky odporúčania psychiatra. V prípade detských klientov, nezávisle na tom, či má byť dieťa prijaté na základe rozhodnutia súdu (o výchovnom opatrení alebo na základe procesného opatrenia súdu – neodkladného opatrenia) alebo na základe dohody (a rovnako ako u ostatných dobrovoľných pobytov aj na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately)  bude podmienkou na prijatie absolvovanie najmenej štvortýždňovej ústavnej liečby (zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore detská psychiatria) v ústavnom zdravotníckom zariadení a odporúčanie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore detská psychiatria. Splnenie týchto podmienok musí byť osvedčené pri nástupe na resocializačný program – dôvodom takejto úpravy je predchádzanie prijímaniu detí na resocializačný program po niekoľkodňovej detoxikácii, nepripravených po zdravotnej stránke na resocializáciu, resp. prijímaniu detí, u ktorých nebola preukázateľne potvrdená ani samotná diagnóza závislosti. Resocializácia nie je liečba, a preto nemôže liečbu nahrádzať a ani sanovanie dostupnosti liečby nemôže byť dôvodom na prijatie dieťaťa s problémom súvisiacim s drogami na resocializačný program bez predchádzajúcej zodpovedajúcej zdravotnej starostlivosti,

-          navrhuje sa medzi povinnosti centra doplniť aj povinnosť zabezpečiť nadväznosť poskytovania špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a v prípade detí so špecializáciou v špecializačnom odbore detská psychiatria. Táto oblasť bola doposiaľ zabezpečovaná rôzne, osobitne z dôvodu dostupnosti, ale ako už bolo uvedené, resocializácia nie je liečba, klienti resocializačného programu musia mať zabezpečené pokračovanie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Centrum spôsob, akým zabezpečuje zdravotnú starostlivosť vrátane ambulantnej zdravotnej starostlivosti psychiatra/ detského psychiatra, uvedie v resocializačnom programe (povinná náležitosť),

-          v záujme odstránenia nejasností (resp. v záujme hodnovernosti záverov centra), akým spôsobom postupovať v prípade podozrenia na požitie alkoholu alebo iných návykových látok dieťaťom alebo plnoletou fyzickou osobou, sa navrhuje upraviť, že centrum musí v takomto prípade zabezpečiť lekárske vyšetrenie,

-          súčasťou navrhovaných zmien je aj jednoznačná úprava priestorových podmienok vykonávania resocializačného programu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň v súlade s odporúčaniami Európskeho výboru pre zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) sa navrhuje, aby v prípade, ak centrum, v ktorom sa vykonáva resocializačný program, plní viac účelov, vykonávalo resocializačný program v oddelenom objekte centra a zároveň musí centrum usporiadať priestorové podmienky tak, aby deti mali oddelené súkromné priestory – spálne od mladých dospelých (ale len tých, ktorí zahájili resocializačný program ako maloletí) a zároveň, aby boli deti a takýto mladí dospelí ubytovaní v oddelených objektoch od plnoletých. Takéto opatrenie je potrebné osobitne v záujme zníženia rizika sexuálneho zneužívania maloletých. Aj keď nejde o absolútne riešenie, je dôvodné zavádzať opatrenia na znižovanie rizika, 

-          navrhuje sa, aby centrum vykonávalo resocializačný program v organizačne usporiadaných skupinách s určeným počtom detí alebo určeným počtom plnoletých fyzických osôb a určeným počtom zamestnancov – takáto právna úprava umožní jednoznačne stanoviť priestorové, profesijné a personálne štandardy (informatívna príloha - návrh vykonávacieho predpisu), ktoré boli spracované spolu s resocializačnými strediskami,

-          v prípade tzv. dobrovoľných pobytov sa navrhuje rovnaký mechanizmus na prijatie, ako pri ostatných, tzv. dobrovoľných pobytových formách, a to na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, navrhuje sa upraviť možnosť prijatia  plnoletej fyzickej osoby aj bez odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (na miesta obsadené takýmto spôsobom nebude poskytovaný finančný príspevok). Dôvodom tejto výnimky je špecifická klientela a skutočnosť, že klienti môžu mať zábranu  kontaktovať sa so sociálnym kurátorom, takýto postup však nie je možný pri deťoch – sociálni kurátori detí musia vedieť o všetkých deťoch, pre ktoré sú vykonávané resocializačné programy,

-          centrum bude musieť tak, ako doposiaľ, mať spracovaný resocializačný program,  avšak na rozdiel od súčasného stavu v ustanovenom  rozsahu (návrh vykonávacieho predpisu).  Práve rámcovosť a nejednoznačnosť resocializačných programov spôsobuje, resp. môže spôsobiť mylné, možno až neprimerané, očakávania klientov a ich rodín, každý klient a to aj maloletý musí vedieť, čo resocializačný program obnáša a musí s nim byť oboznámený pri nástupe,

-          navrhuje sa upraviť špecifické náležitosti dohody medzi centrom a klientom/rodičom/osobou, ktorá sa osobne o dieťa stará, nakoľko  plnoletý klient aj rodič dieťaťa musia vedieť podmienky vykonávania individuálneho resocializačného programu, jeho zmena môže byť prijatá len ich informovaným súhlasom, musia byť jasné pravidlá informovania zákonného zástupcu, úhrada atď.

Rovnako, ako pri výkone ostatných opatrení pobytovou formou v centrách zriadených samosprávou, ani na vykonávanie resocializačného programu nie je podmienkou odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ani súdne rozhodnutie, keďže sa navrhuje, aby účelom tohto centra vzhľadom na pôsobnosť samosprávy nebol výkon pobytového opatrenia súdu), orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a samosprávne centrum postupujú ako v ostatných prípadoch - orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnú potrebné informácie o vykonávaných opatreniach a spoločne naplánujú individuálny resocializačný program.  

 

K § 58

Je zrejmé, že každý zamestnanec, ktorý v centre prichádza do kontaktu s deťmi,  musí okrem kvalifikačných predpokladov spĺňať aj predpoklady psychickej spôsobilosti.  Aj keď nie je riešenie predpokladov na výkon povolania vo vecnom zákone zvyčajné, je vyslovene nevyhnutné vzhľadom na zabezpečenie ochrany detí, osobitne detí, pre ktoré sú vykonávané opatrenia pobytovou formou, ustanoviť podrobné pravidlá preukazovania najmä psychickej spôsobilosti zamestnancov, ktorí prichádzajú do osobného kontaktu s deťmi, t.j. nielen tých,  ktorí pre deti vykonávajú odborné činnosti.  

Aj v súčasnej dobe je psychologické posúdenie súčasťou výberových konaní odborných zamestnancov, avšak precízne sú podmienky posúdenia spracované internou normou Ústredia len pre profesiu profesionálnych náhradných rodičov, t.j. zamestnancov zariadení, ktorí vo svojom domácom prostredí zabezpečujú starostlivosť o deti. Od roku 2015  je súčasťou pracovných zmlúv nových zamestnancov – profesionálnych rodičov detských domovov aj záväzok zamestnanca podrobiť sa psychologickému vyšetreniu každých 5 rokov od posledného psychologického vyšetrenia a prostredníctvom zmlúv o poskytnutí finančného príspevku s akreditovanými detskými domovmi platí táto povinnosť aj pre akreditované detské domovy.

Skoro dvojročná skúsenosť s aplikáciou internej normy je dôvodom pre ustanovenie predpokladu plnenia psychickej spôsobilosti pre všetkých zamestnancov, ktorí pracujú s deťmi, všetkých zariadení. Nakoľko sa interná norma osvedčila aj v časti kontraindikácií pre výkon zamestnania, navrhuje sa priamo v zákone upraviť preukazovanie psychickej spôsobilosti psychologickým vyšetrením pred vznikom pracovného pomeru a tiež počas trvania pracovného pomeru zamestnanca.

Navrhuje sa ponechať na zamestnávateľa lehotu na pravidelné psychologické vyšetrenia v zákonom určených päťročných lehotách a taxatívne upraviť povinnosť podrobiť sa psychologickému vyšetreniu pri vzniku dôvodnej pochybnosti o tom, či zamestnanec centra spĺňa predpoklad psychickej spôsobilosti a pri podozrení na týranie alebo sexuálne zneužívanie dieťaťa, alebo iné činy, ktoré ohrozujú život, zdravie alebo priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin detí  pre ktoré centrum vykonáva opatrenia pobytovou formou. Navrhuje sa v prípade negatívneho výsledku pre zamestnanca upraviť možnosť zamestnanca požiadať o zopakovanie psychologického vyšetrenia iným psychológom, pre posúdenie plnenia predpokladu psychickej spôsobilosti by mal byť rozhodujúcim novší posudok.

Na účely pracovnoprávnych vzťahov sa nesplnenie podmienky psychickej spôsobilosti považuje za stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu  zdravotného stavu podľa Zákonníka práce, preto nie je táto otázka osobitne riešená vo vládnom návrhu.  

V záujme predchádzania nezrovnalostí v tom, kto môže takéto psychologické vyšetrenie vykonať, navrhuje sa upraviť kvalifikačný predpoklad - psychológ so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická psychológia alebo v špecializačnom odbore poradenská psychológia alebo psychológ s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore psychológia a najmenej päťročnou praxou vo výkone psychologickej činnosti podľa zákona o č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z..

Takéto vyšetrenie môže byť zabezpečené externe a tiež je daná možnosť zamestnať takto kvalifikované osoby na ústredí. Táto možnosť pre štátne aj akreditované centrá je daná osobitne z dôvodu, že centrá zamestnávajú takmer 4500 zamestnancov, ktorí prichádzajú do kontaktu s deťmi. Podrobnosti k psychologickému vyšetreniu, posudku a zoznam kontraindikácii budú ustanovené vyhláškou. 

 

K § 59 a 60

Aj keď zákon umožňuje osobitne krízovým strediskám vykonávať opatrenia aj ambulantnou formou, bližšiu úpravu výkonu tak ambulantnej, ako aj  terénnej formy opatrení v zariadeniach zákon neobsahuje. Je zároveň potrebné uviesť, že ide o  úplne nový spôsob práce pre zariadenia, osobitne dnešné detské domovy. Keďže primárnym cieľom vládneho návrhu zákona je utvorenie podmienok najmä na výkon ambulantnej a/alebo terénnej odbornej práce s deťmi  a ich rodinami, je nevyhnutné utvoriť podmienky výkonu aj právnou úpravou. Je tiež potrebné reagovať aj na pretrvávajúci nedostatok možností vykonávania tzv. ambulantných výchovných opatrení (povinností), o ktorých rozhodol súd alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Aby nevznikali nejasnosti s osobným rozsahom, osobitne v prípade plnoletých fyzických osôb, navrhuje sa jednoznačne upraviť, pre koho môžu byť opatrenia v centre vykonávané. Daná je aj možnosť zariadeniu, v ktorom sa vykonáva pobytové opatrenie súdu, dohodnúť ambulantnú formu pomoci pre dieťa. Z okruhu plnoletých osôb môže centrum vykonávať ambulantnou a/alebo terénnou formou opatrenia pre rodičov, náhradných rodičov a mladých dospelých po ukončení náhradnej starostlivosti. Nakoľko nie je možné v zákone upravovať všetky podrobnosti, je potrebné aspoň v dôvodovej správe uviesť, že za ambulantnú formu  sa v takomto prípade považuje aj odborná pomoc jedného centra vykonávaná pre dieťa o.i. aj v priestoroch  centra, v ktorom je umiestnené na základe rozhodnutia súdu.

Navrhuje sa, aby centrum komplementárne s úpravou v 55. novelizačnom bode  mohlo ambulantnou a/alebo terénnou formou vykonávať pre dieťa a rodičov opatrenia v rozvodových/ rozchodových situáciách (§ 11 ods. 2), odborné metódy práce  na riešenie konfliktov v rodine, na sanáciu rodiny, na adaptáciu dieťaťa na novú situáciu, výchovné opatrenia zamerané na diagnostiku, sociálne a výchovné programy a sociálne a iné odborné poradenstvo, povinnosti uložené súdom na plnenie účelu výchovných opatrení, skupinové programy, podporu a poradenstvo náhradným rodičom, opatrení na overenie situácie dieťaťa (na účely určenia miery ohrozenia dieťaťa) a pod. Ide vlastne o ten druh opatrení, ktoré môže orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately vykonať sám, alebo ich môže zabezpečiť prostredníctvom iných subjektov. Sú to opatrenia pri ktorých nie je orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately svojpomocný a tiež  je práve pri ich vykonávaní najviac viditeľná viacrolovosť orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Z povahy jednotlivých opatrení vyplýva, že  len orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately môže vykonávať napr. výchovné opatrenie dohľad nad výchovou, ale napr. pri sociálnom alebo psychologickom poradenstve v rozvodovej/rozchodovej  situácii je zrejmé, že orgán, ktorý plní zároveň napr. úlohu kolízneho opatrovníka v konaní, nie je vo vhodnej pozícii na  výkon poradenstva  rodičom.

Rovnako ako pri opatreniach vykonávaných pobytovou formou na báze dobrovoľnosti, vykonávanie takýchto opatrení je možné len za predchádzajúceho písomného odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (s výnimkou ambulantných výchovných opatrení), ktoré musí mať vykonávacím predpisom ustanovené náležitosti  tak, aby bolo zrejmé čo konkrétne a hlavne prečo dieťa, rodina plnoletá osoba, potrebujú.  Tak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj centrum musia mať určených zamestnancov, ktorí naplánujú a neskôr budú  koordinovať prácu s klientom. Tento plán musí byť pripravený spolu s rodičmi/osobami, ktoré sa starajú o dieťa, a/alebo plnoletými klientmi.

Ambulantné a/alebo terénne formy práce sú (okrem ambulantných výchovných opatrení a neodkladného opatrenia) vykonávané na báze dobrovoľnosti, preto môžu byť vykonávané  len na základe dohody s rodičmi/osobami, ktoré sa starajú o dieťa, a/alebo plnoletými klientmi, súčasťou ktorej je aj plán vykonávania opatrení a spôsob informovania rodiča/osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo centra o dieťati. V pláne musí byť zároveň určený počet hodín vykonávania opatrení - hodinové vyjadrenie sa zavádza z dôvodu zrozumiteľnosti a predvídateľnosti pre klientov, a v neposlednom rade tiež z dôvodu prehľadnosti kvôli financovaniu.

      Tak, ako doposiaľ, zákon pripúšťa aj situáciu, že o vykonávanie opatrení požiada dieťa samo. V takejto situácii  si vykonávanie opatrení (nedá sa získať pred rozhovorom, inak by sa ani neuskutočnil a dieťa by ani nemohlo povedať prečo prišlo) nevyžaduje súhlas rodiča/ osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo centra v ktorom je dieťa umiestnené na základe pobytového opatrenia súdu. Rodičia/iné osoby zodpovedné za dieťa však nemôžu nevedieť o dieťati, preto o vykonávaní opatrení ambulantnou formou v rozsahu viac ako päť hodín centrum informuje rodiča/osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa alebo centrum, v ktorom je dieťa umiestnené na základe pobytového opatrenia súdu. Vykonávanie opatrení na požiadanie dieťaťa je centrum povinné oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a výkon opatrení v rozsahu najviac päť hodín sa považuje za vykonávanie opatrení na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Vzhľadom na skutočnosť, že nová právna úprava predpokladá, že centrá zriadené v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov budú vykonávať tú časť opatrení na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktorá spadá do ich vecnej pôsobnosti, je potrebné uviesť, že na ich vykonávanie nie je potrebné odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, avšak aj v tomto prípade orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytne centru potrebné informácie o vykonávaných opatreniach a súčinnosť k tvorbe plánu odborných činností.  

Iná situácia je, ak má byť v centre vykonávané ambulantné výchovné opatrenie, o ktorom rozhodol buď súd alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. neodkladné opatrenie v takejto veci. V  tomto prípade nahrádza odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately samotné rozhodnutie, ku ktorému musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí s sociálnej kurately doložiť rovnako informácie o doposiaľ vykonaných opatreniach, navrhovaný rozsah v hodinách (samozrejme ak nie je určený rozsah priamo v rozhodnutí). Centrum je povinné ambulantné výchovné opatrenia (vrátane neodkladného opatrenia súdu nepobytového charakteru) vykonať.

Ak sa orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a centrum nedohodnú na vykonávaní opatrenia ambulantnou formou/terénnou formou alebo na pláne ambulantného výchovného opatrenia, navrhuje sa uplatniť rovnaký postup, ako pri „nedohode“ v prípade opatrení vykonávaných pobytovou formou na základe dohody (výnimku tvorí opäť centrum zriadené samosprávou), t.j. rozhodujúcim bude názor Ústredia.

 

K § 61

V súvislosti s obsahovými zmenami výkonu opatrení v zariadeniach boli nanovo prehodnotené aj ustanovenia upravujúce úhrady za vykonávanie opatrení. Východiskom je tak, ako doposiaľ, fakt, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nie je oblasť, v ktorej je možné určovať vyššie úhrady, úhrady majú mať skôr motivačný cieľ, a to aj v situáciách, kedy sa navrhujú určiť (aby si rodičia uvedomovali svoju zodpovednosť za starostlivosť o deti), ako aj v situáciách, pre ktoré sa stanovenie úhrady nenavrhuje (preventívna a ochranná funkcia opatrení).

Navrhuje sa, aby tak, ako doposiaľ, neboli úhrady určované za výkon pobytových výchovných opatrení a ambulantných výchovných opatrení (preventívne, ochranné opatrenie), neodkladných opatrení  (procesné ochranné opatrenie), za ambulantné formy práce a terénne formy práce, a aby boli úhrady určené:

-          za poskytnutú starostlivosť, ak je dieťa umiestnené v centre na základe rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti  - navrhuje sa ponechanie úhrady, avšak v jednotnej výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa (čo zodpovedá aj výške minimálneho výživného) na všetky deti a mladých dospelých (ktorí požiadali o pokračovania starostlivosti po ukončení výkonu súdneho rozhodnutia plnoletosťou), lebo doposiaľ sa úhrada odvíjala od výšky výživného; navrhuje sa, aby sa úhrada tak, ako doposiaľ, hradila z výživného alebo sirotského alebo výsluhového dôchodku a rozdiel bol ukladaný dieťaťu na účet (mladí dospelí si s výživným a sirotským nakladajú sami), ak dieťaťu/mladému dospelému nevznikne nárok na dôchodok, úhrada sa neurčí (v prípade mladého dospelého len vtedy ak nemá príjem), ak dieťa má nárok aj na výživné, aj na dôchodok, úhrada sa bude hradiť výlučne z výživného (z dôvodu, že zariadenie môže od 1. januára 2016 vykonávať všetky kroky na vymoženie výživného, a preto nie je dôvod, aby sa úhrada sťahovala z istého príjmu dieťaťa),     

-          za vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa na základe dohody zákonným zástupcom dieťaťa/osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, bolo doposiaľ ponechané na zriaďovateľovi alebo zariadení – navrhuje sa zjednotiť prax a určovať úhradu vo výške jednej tridsatiny sumy prídavku na dieťa za každý deň pobytu dieťaťa v centre – takáto úhrada je primeraná, nie je likvidačná pre rodiny, ale zároveň sa rodič aspoň čiastočne podieľa na výdavkoch na starostlivosť. Ak budú opatrenia vykonávané  pre dieťa a jeho rodiča alebo inú osobu, navrhuje sa  úhrada za bývanie tejto osoby vo výške jednej tridsatiny 20% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu (cca 40 eur na mesiac), a v prípade, že je tejto osobe poskytovaná aj strava, navrhuje sa, aby sa úhrada odvíjala od výšky dennej stravnej jednotky určenej (vyhláškou) na mladého dospelého v centrách.

-          centrum bude môcť (ale nebude musieť) tak, ako doposiaľ, dohodnúť aj úhradu výdavkov na ošatenie a obuv, zvýšených výdavkov na zdravotnú starostlivosť alebo zvýšených výdavkov spojených so zabezpečením prípravy na povolanie v prípade uloženej povinnosti zúčastniť sa na resocializačnom programe a ak bude s osobou, pre ktorú je vykonávaný resocializačný program, prijaté do zariadenia aj jej dieťa. Keďže  podľa vládneho návrhu zákona prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti má vykonávať zariadenie, bude môcť dohodnúť úhradu za materiálno-technické výdavky spojené s touto prípravu,

-          v prípade pobytu tehotnej ženy/matky s dieťaťom sa navrhuje určovať úhradu len za poskytnutú stravu,

-          v prípade, že ako súčasť odbornej práce s rodinou je potrebný krátkodobý pobyt rodiča/inej osoby v zariadení alebo počas návštevy dieťaťa v zariadení, sa navrhuje, aby úhrada bola stanovená len za poskytnutú stravu (motivácia k spolupráci),

-          v prípade resocializačných programov pre plnoletých (deti vo výške prídavku) vykonávaných na dobrovoľnej báze sa navrhuje určovať úhradu vo výške dávky v hmotnej núdzi na jednu plnoletú osobu (čo reálne zodpovedá príjmom klientov).

  Dôvodom navrhovanej úpravy úhrad je jednak zjednotenie praxe, nakoľko doterajšia právna úprava umožňovala rôznorodý postup pri určovaní úhrad pri výkone opatrení na báze dobrovoľnosti, a jednotný spôsob určovania úhrad je rozhodujúci pre navrhovaný spôsob financovania výkonu opatrení v akreditovaných centrách.

 

K § 62

Navrhuje sa doriešiť dlhodobo neriešenú otázku predpokladov na vymenovanie ale najmä dôvodov odvolania riaditeľa centra, ktoré zriadilo Ústredie. Rámcovo tieto otázky rieši zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, avšak univerzálna úprava nezohľadňuje v plnej miere špecifické okolnosti výkonu funkcie riaditeľa zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Je preto potrebné v osobitnom predpise ustanoviť, že riaditeľ musí spĺňať podmienku bezúhonnosti (na rozdiel od všeobecnej úpravy zákon č. 552/2003 Z. z. sa za bezúhonného nemôže na tento účel považovať ani ten kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin proti rodine a mládeži), kvalifikačný predpoklad ukončeného vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (praktické skúsenosti nepoukazujú na potrebu určenia absolvovania konkrétneho vysokoškolského študijného odboru) a  predpoklad psychickej spôsobilosti.

Navrhuje sa taxatívne upraviť dôvody na odvolanie riaditeľa tak, aby bol riaditeľ odvolaný v každom prípade, kedy prestane spĺňať predpoklady  na výkon funkcie riaditeľa  (bezúhonnosť, vzdelanie, psychická spôsobilosť), pri závažnom porušení pracovnej disciplíny a  tiež za nevytvorenie  podmienok na dodržiavanie  zákazu  podľa § 7 ods. 3 zákona v centre, ktoré riadi. Osobitne tento dôvod bol dôvodom diskusií – riaditeľ je rozhodne zodpovedný za to, ak nie sú utvorené  podmienky na dodržiavanie tzv. zákazového ustanovenia v zariadení.

            Navrhuje sa, aby dôvodom na možné odvolanie riaditeľa, boli okrem  napr. dlhodobo zlého zdravotného stavu, ktorý bráni vo výkone funkcie, aj pretrvávajúce nedostatky vo výkone funkcie, opakované menej závažné disciplinárne porušenia a tiež opakované nedostatky v odbornom výkone zariadenia.

 

K § 63

Podmienky vykonávania ošetrovateľskej starostlivosti  sú prevzaté zo súčasnej právnej úpravy.

 

K § 64

V súvislosti s navrhovanými zmenami vo fungovaní zariadení a s tým súvisiacou potrebou vykonať legislatívno-technické úpravy aj v častiach upravujúcich opatrenia finančného charakteru, sa navrhuje zároveň zjednodušiť text ustanovenia upravujúceho príspevky na podporu úpravy rodinných pomerov dieťaťa (príspevok na dopravu, ktorý môže poskytnúť obec rodičovi na účel návštevy dieťaťa, ktoré bolo umiestnené v zariadení na základe pobytového opatrenia súdu,  príspevok na stravu, ktorý poskytuje dieťaťu centrum ak ide na návštevu k rodičom alebo blízkym osobám)  pri zachovaní pôvodnej podstaty úpravy.

 

K § 65 až §67

Rovnako ako pri príspevku na dopravu a príspevku na stravu boli v ustanoveniach upravujúcich vreckové a dary vykonané potrebné legislatívno-technické úpravy a zároveň sa navrhuje, aby vreckové na rozdiel od súčasného stavu patrilo aj dieťaťu, ktoré je umiestnené v zariadení na základe výchovného opatrenia – dôvodom je jednak limitovanie dôvodov nariadenia ústavnej starostlivosti a vyššieho využívania výchovných opatrení, čím sa postupne preklápa výkon ústavnej starostlivosti na výkon výchovných opatrení, a tiež aj nevysvetliteľná nerovnaká situácia deťom v centre.

Zariadenie má už dnes možnosť poskytnúť dieťaťu z dôvodu výchovného pôsobenia  vreckové v nižšej sume s tým, že rozdiel nevyplateného vreckového musí dieťaťu vyplatiť nasledujúci mesiac. Takýto mechanizmus nemá vždy želateľný výchovný efekt, preto sa navrhuje, aby bolo možné časť zníženého vrecového dieťaťa nevyplatiť, ale keďže ide o vreckové dieťaťa, uložiť ho na účet dieťaťa. V programe centra (ustanovené vyhláškou) bude musieť mať centrum popísaný nielen spôsob preberania vreckového deťmi, ale aj taxatívny popis konkrétnych výchovných prostriedkov, vrátane zníženia vreckového  a uvedených možností prehodnotenia uloženého výchovného prostriedku, ak s jeho použitím klient  - dieťa nesúhlasí.

V prípade určenia sumy vecných darov sa navrhuje, na rozdiel od aktuálneho stavu kedy je výška určená fixným percentom sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, stanoviť výšku v rovine „najmenej“ nakoľko je veľmi náročné zadovážiť vecný dar v určenej výške životného minima (spravidla obsahujúcej aj centy).

V ostatných častiach sa navrhuje ponechať súčasný stav. 

 

 

K § 68 a 69

Popri legislatívno-technických zmenách úpravy jednorazového príspevku na uľahčenie osamostatnenia sa mladému dospelému sa navrhuje zmena právneho titulu na poskytnutie príspevku – aktuálne sa príspevok poskytuje zo zákona vo finančnej forme (t.j. bez rozhodnutia) podľa plánu a dohody s mladým dospelých a v prípadoch, ak je to účelné na zabezpečenie bývania, vecí súvisiacich s bývaním alebo na iné účely súvisiace s osamostatnením sa mladého dospelého, môže zariadenie rozhodnúť o poskytnutí príspevku v kombinovanej alebo vecnej forme. Keďže sa v praxi neobjavujú prakticky žiadne rozhodnutia a nie je možné predpokladať, že spravidla nie je dôvod rozhodnúť o inom spôsobe poskytnutia tohto príspevku, navrhuje sa, aby sa vo veci poskytnutia príspevku rozhodovalo vždy.

Navrhuje sa tiež, oproti súčasnému stavu, aby na tento príspevok mal nárok aj mladý dospelý, ktorému sú kontinuálne poskytované sociálne služby v  zariadení sociálnych služieb. Výška príspevku bude tak ako doposiaľ určená vo vyhláške.

 

K § 69

Podľa aktuálne platnej právnej úpravy (§ 65) nesie obec spoluzodpovednosť za deti, ktoré žijú na jej území a museli byť umiestnené v detskom  domove na základe rozhodnutia o ústavnej starostlivosti v prípadoch, keď obec mohla, ale nevykonávala opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v prospech detí a ich rodín, a to ešte pred vyňatím detí z rodiny sumou 10% priemerných bežných výdavkov  na dieťa na rok v detských domovoch na sanáciu rodiny, alebo nájdenie náhradnej rodiny pre dieťa. Ak je dieťa po roku ešte stále v detskom domove, musí obec tieto peniaze začať posielať dieťaťu vo forme príspevku na tvorbu úspor. Obec, ktorá ten rok pred umiestnením dieťaťa do detského domova vykonávala pre rodičov a dieťa opatrenia, ktoré sú v pôsobnosti obce (preventívne opatrenia, rôzne programy, aktivity, pomoc dieťaťu/ rodičom) a prvý rok, čo bolo dieťa umiestnené v detskom domove, použila finančné prostriedky na sanáciu rodiny, resp. hľadanie náhradnej rodiny, nemusí prispievať na tvorbu úspor dieťaťa. V súčasnej podobe je §65 účinný od roku 2009 a jeho text bol tvorený spolu so ZMOS-om. Pôvodný text ustanovenia bol zavedený od septembra 2005.

Takýto mechanizmus sa v praxi ukazuje ako mimoriadne neefektívny, prináša nezrovnalosti v preukazovaní a vyhodnocovaní toho, čo ktorá obec pre dieťa urobila, a navyše, hoci je to príspevok dieťaťu na podporu osamostatnenia sa,  peniaze sa ukladajú na účet dieťaťa, a preto nie je možné zabezpečiť po dovŕšení plnoletosti plnenie účelu finančných prostriedkov, na ktorý boli dieťaťu poskytované. Komplikovaný proces a neistý výsledok sú dôvodom na zmenu úpravy podpory mladých dospelých obcami. Navrhuje sa, aby obec rovnako ako zariadenie poskytovala príspevok na osamostatnenie sa tým mladým dospelým, ktorým vznikne nárok na príspevok na uľahčenie osamostatnenia v centre,  a to vo výške 30% tohto príspevku.

Poskytnutie je, obdobne ako u iných príspevkov mladým dospelým, naviazané na žiadosť (do 30 dní po skončení vykonávania opatrení v centre)  a podmienkou je aby mal mladý dospelý (ako dieťa) v čase jeho umiestnenia trvalý pobyt na území obce. Zároveň bude môcť obec rozhodnúť, akou formou príspevok poskytne,  a tiež, že ho poskytne vo viacerých častiach (v záujme istoty mladých dospelých sa však navrhuje aby plná výška príspevku bola poskytnutá najneskôr do pol roka od právoplatnosti rozhodnutia), čím sa zlepší plnenie účelu finančných prostriedkov poskytovaných obcami. 

 

K § 70

Navrhuje sa prevziať úpravu resocializačného príspevku zo súčasnej právnej úpravy s jedinou výnimkou - navrhuje sa, aby sociálny kurátor mal možnosť týmto príspevkom podporiť aj resocializáciu klientov po skončení ochrannej výchovy alebo ochranného ústavného liečenia, ak ich klient vykonával na území Slovenskej republiky. Táto cieľová skupina je minimálna, ale v prípade, ak klient potrebuje po prepustení napr. z ochranného liečenia napr. nové doklady, je táto situácia pre klienta neriešiteľná. 

 

K bodom 35 až 37

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 38

 

V súvislosti s navrhovanými zmenami v 34. novelizačnom bode sa navrhuje aj úprava zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia k centru a zároveň sa navrhuje rozšírenie kompetencií Ústredia smerom k akreditovaným centrám aj o metodickú činnosť – dôvodom tejto úpravy je, že aj keď Ústredie nie je zriaďovateľom týchto zariadení, je potrebné zabezpečiť jednotu osobitne vecného výkonu opatrení pre deti v štátnych aj v akreditovaných  zriadeniach o to viac, že opatrenia sú vykonávané buď na základe súdneho alebo správneho rozhodnutia alebo na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

 

Okrem určovania (centrá) a schvaľovania  priorít  (výkon mimo centier) je tiež potrebné, aby Ústredie prostredníctvom svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, a na základe informácií z vývoja výkonu opatrení v akreditovaných centrách , zabezpečilo prostredníctvom siete štátnych centier dostupnosť opatrení na území celej republiky, navrhuje sa teda rozšírenie pôsobnosti aj o určovanie účelu, formy a rozsahu opatrení vykonávaných v centrách v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia.     

 

K bodom 39 a 40

 

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 34.

 

K bodu 41

 

            Navrhuje sa rozšírenie pôsobnosti Ústredia aj o možnosť realizácie projektov na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na deťoch na celoslovenskej úrovni. Aj keď sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nie je jediným systémom, ktorý plní úlohy v oblasti  prevencie a eliminácie násilia páchaného na deťoch, je potrebné, aby aj Ústredie mohlo za pomoci partnerov realizovať celoslovenské projekty presahujúce jeden systém. Zároveň sa navrhuje jednoznačne upraviť povinnosť Ústredia poskytovať súčinnosť vyšším územným celkom  na účel výkonu ich pôsobnosti osobitne na účel výkonu programových a analytických úloh vyšších územných celkov v oblasti ochrany detí a v problematike sociálno-patologických javov.  

 

K bodu 42

 

Nakoľko doposiaľ boli úlohy orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely určovania (dostatok kapacít v centrách) a stanovovania priorít (dostatok opatrení mimo centier) a ich následné zabezpečenie riešené v rôznych častiach  pôsobnosti a v časti upravujúcej finančný príspevok, čo spôsobovalo aplikačné problémy, navrhuje sa, aby bola časť priorít upravená samostatne (§89). Z tohto dôvodu  sa navrhuje aj nové  znenie písm. v) (pri zachovaní úpravy kompetencie netýkajúcich sa centier), ktoré aktuálne upravuje aj časť procesov tvorby a realizácie priorít tak, aby v časti pôsobnosti boli upravené len kompetencie Ústredia bez riešenia obsahu. 

 

K bodom  43 až 51

 

Navrhuje sa zodpovedajúco upraviť pôsobnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v súvislosti s novou úpravou priorít v § 89, zároveň nahradiť staré  kompetencie novo navrhovanými kompetenciami súvisiacimi s návrhom novely resp. kompetenciami, ktoré doposiaľ neboli uvedené v časti pôsobnosti a  vykonať potrebné legislatívno-technické zmeny súvisiace s predkladaným návrhom. Zároveň sa navrhuje  zosúladenie znenia kompetencie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s jeho úlohou upravenou v § 48 ods. 2 tretia veta Trestného poriadku (43. bod).

Aktuálne vykonáva prípravu na profesionálne náhradné rodičovstvo a informačné poradenstvo (napr. ak rodičia spolužiaka/kamaráta dieťaťa umiestneného v zariadení na základe pobytového opatrenia súdu majú záujem dieťa zobrať napr. na výlet, musia im byť poskytnuté základné informácie o chode zariadenia, ich povinnostiach smerom k dieťaťu a pod.) orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (v prípade informačného poradenstva aj zariadenie). Navrhuje sa, aby takúto prípravu vykonávali zariadenia, v ktorých sa vykonávajú pobytové opatrenia súdu o. i. aj v profesionálnych náhradných rodinách, nakoľko zariadenia sú v lepšej pozícii vykonať najmä praktickú časť prípravy, preto je potrebné v tomto zmysle zodpovedajúco upraviť aj časť pôsobnosti.              

Navrhuje sa nahradiť časti pôsobnosti upravujúce úlohy smerujúce k  tvorbe a realizácii priorít úlohami, ktoré neboli doposiaľ v časti pôsobnosti upravené a to úlohou poskytovať sociálne poradenstvo alebo zabezpečiť takéto poradenstvo mladému dospelému po ukončení náhradnej starostlivosti, úlohy smerujúce k určeniu miery ohrozenia dieťaťa,  úlohy smerujúce k sprostredkovaniu medzištátneho osvojenia.

 

K bodom 52 až 55

 

Navrhuje sa zodpovedajúco upraviť pôsobnosť určeného úradu (v súvislosti s novou úpravou priorít v § 89)  a tiež nahradiť staré  kompetencie (priority)  novo navrhovanými   kompetenciami v oblasti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti v 26. a 27. novelizačnými bodmi.      

 

K bodu 55

 

Navrhuje sa jednoznačne uviesť, ktoré opatrenia môže orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odporučiť na vykonávanie v centre, navrhovaná úprava zodpovedá novej úprave výkonu opatrení v centrách v 34. novelizačnom bode  (§ 59 a § 60).

 

K bodu 56

 

            Návrh doplnenia pôsobnosti centra súvisí s  33. novelizačným bodom (sprostredkovanie  medzištátneho osvojenia - navrhované doplnenie § 44 ods. 10 až 12 ).

 

K bodom 57 až 62

 

Navrhuje sa v súvislosti so 34.  bodom osobitne v časti príspevkov (§69) upraviť znenie pôsobnosti obce, zároveň sa v súvislosti s novými úlohami centra v oblasti ambulantných výchovných opatrení navrhuje vypustiť povinnosť obce organizovať výchovné a sociálne programy pre deti, ktorým bolo uložené výchovné opatrenie. Keďže obec plní v živote dieťaťa a jeho rodiny dôležitú úlohu, je rodine dieťaťa najbližšie, navrhuje sa, aby aktuálne úlohy obcí v oblasti výchovných opatrení boli nahradené jednak reálnejšou a zároveň z pohľadu práce s dieťaťom a jeho rodinou významnou úlohou spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a centrom na vykonávaní prípadových konferencií, rodinných konferencií a iných obdobných metódach práce s dieťaťom a jeho rodinou.

Na zriaďovateľskej pôsobnosti obce smerom k zariadeniam sa nič nemení, tak ako doposiaľ ostáva v rovne „môže“. Navrhuje sa, aby z dôvodu zabezpečenia jednotnosti výkonu zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, nevykonávali opatrenia na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ambulantné výchovné opatrenia). V tejto súvislosti sa tiež navrhuje doplniť jednoznačne kontrolné oprávnenia obce smerom k zariadeniam v jej zriaďovateľskej pôsobnosti ale aj smerom k subjektom, ktorým na výkon opatrení poskytuje finančný príspevok.  

 

K bodom  65 až 68

 

Navrhované zmeny v pôsobnosti vyššieho územného celku súvisia s návrhom, aby nový druh zariadenia bol v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia, z tohto dôvodu nemôže byť vyššiemu územnému celku ponechané v pôsobnosti financovanie akreditovaných zariadení. Navrhuje sa, rovnako ako pri obci, aby územný celok mohol takýto druh zariadenia zriaďovať, avšak  v rovine „môže“ a z rovnakého dôvodu, ako pri obci, aby tieto zariadenia nevykonávali opatrenia na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Zároveň sa navrhujú zmeny, ktoré spresňujú aktuálne kompetencie vyšších územných celkov osobitne v časti kontrolnej činnosti tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že kontrolné oprávnenia vyšších územných celkov sú vykonávané nielen voči zariadeniam v ich zriaďovateľskej pôsobnosti ale aj smerom k výkonu opatrení obcami a akreditovanými subjektmi, ktoré vyšší územný celok finančne podporuje.

 

K bodom 69 a 70

 

Navrhuje sa v súvislosti s navrhovanými zmenami nanovo upraviť z dôvodu prehľadnosti spoločné ustanovenia k akreditáciám. Okrem vykonania potrebných legislatívno-technických zmien sa navrhuje jednoznačne upraviť, že akreditáciu je možné udeliť aj na výkon psychologických činností, ale len ak sú tieto vykonávané s inými opareniami, t.j. nie je možné akreditovať napr. psychologické poradenstvo ako samostatné opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zároveň nebude možné tak, ako doposiaľ akreditovať mediáciu, supervíziu a doplnené bolo aj právne poradenstvo a aj v prípade, ak by subjekt takúto služby poskytoval  nebudú predmetom akreditácie.    

 

K bodu 71

 

Nakoľko sa navrhuje (34. novelizačný  bod, § 45 ods. 6, vykonávací predpis), aby každé zariadenie malo vypracovaný podrobný program centra, špecializovaný program  alebo resocializačný program v určenom rozsahu, v prípade žiadateľov o akreditáciu alebo  akreditovaných subjektov sa navrhuje aby bol takýto program zaradený medzi povinné náležitosti žiadostí vo veciach akreditácií, t.j. medzi náležitosti, ktoré musí o. i. posúdiť akreditačná komisia. Pre akreditácie na výkon opatrení mimo centra ostáva povinnosť  doloženia písomne zadokumentovaných metód práce.

 

K bodu 72

 

Každý žiadateľ/akreditovaný subjekt – právnická osoba musí zamestnávať v pracovnom pomere zodpovedného zástupcu spĺňajúceho podmienku bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy a nedorozumenia v objasnenosti rolí a úloh zodpovedných zástupcov vo vnútorných organizačných štruktúrach akreditovaných  subjektov (osobitne v prípadoch, ak je zodpovedný zástupca zamestnanec a nie riaditeľ vzhľadom na neujasnenosť role podriadeného a role zodpovedného zástupcu za obsahový výkon), je potrebné, aby mal akreditovaný subjekt premyslené, ako zabezpečí, aby zodpovedný zástupca mohol vykonávať svoje povinnosti.

 

K bodu 73

 

Podmienky odbornej spôsobilosti zodpovedných zástupcov ako aj vykonávateľov opatrení neboli menené od roku 2005, je preto potrebné ich aktualizovať tak, aby zodpovedali aktuálnej sústave študijných odborov a skupinám študijných odborov.

 

K bodom 74 a 77

 

Navrhuje sa precizovať povinnosti akreditovaných subjektov, osobitne jednoznačne  upraviť, že akreditovaný subjekt je povinný umožniť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení (aj keď je táto vec zrejmá, stále pretrvávajú v praxi problémy vo výklade oprávnení orgánu). Je tiež potrebné jasne špecifikovať, že akreditovaný subjekt musí spolupracovať s akreditačnou komisiou (napr. podávať vysvetlenia pri rôznych oznámeniach), len tak sa môže akreditačná komisia vyjadriť, či akreditovaný subjekt spĺňa podmienky v takom rozsahu a kvalite, v akom boli posúdené a overené akreditačnou komisiou. Navrhuje sa tiež v záujem zvýšenia ochrany klientov umožniť, aby akreditačná komisia mohla požiadať akreditovaný subjekt nielen o predloženie zoznamu pracovných miest, na ktorých zamestnanec prichádza do osobného kontaktu s deťmi (psychická spôsobilosť), ale aby mohla tiež požiadať akreditovaný subjekt  o preukázanie plnenia predpokladu psychickej spôsobilosti zamestnanca, ktorý prichádza do kontaktu s deťmi.

Zákonnou podmienku výkonu je realizácia programu supervízie,  program  supervízie  je súčasťou žiadosti o akreditáciu/predĺženie akreditácie, avšak pri počte akreditovaných subjektov reálne neexistujú informácie o tom, či je supervízia aj realizovaná. Navrhuje sa preto minimalizovať riziko nevykonávania supervízie tým, že akreditovaný subjekt predloží akreditačnej komisii do 15. februára zhodnotenie programu supervízie za predchádzajúci kalendárny rok.

Doposiaľ nie je jednoznačne upravený mechanizmus preverenia oznámení o zmene rozhodujúcich skutočností. Akreditačná komisia je o zmenách informovaná, avšak je potrebné v záujme istoty akreditovaného subjektu  upraviť, že oznámené zmeny nie sú v poriadku len vtedy,  ak ho ministerstvo vyzve na odstránenie nedostatkov  (75. novelizačný bod).

Prípadné neplnenie rozšírených povinnosti je zároveň premietnuté do dôvodov, pre ktoré môže byť odňatá akreditácia (76. novelizačný bod).

 

K bodom 77 až  80

 

Legislatívno-technická úprava súvisiace s navrhovanými zmenami.

 

K bodu 81

 

            Navrhuje sa  doplniť časti o financovaní tak, aby bolo jednoznačné zrejmé, že vyšší územný celok a obec nielen poskytujú finančné príspevky na výkon opatrení, ale sú oprávnení v tomto prípade aj kontrolovať ich hospodárne vynakladanie ako aj dodržiavanie ďalších zmluvných podmienok. 

 

K bodom 82 a 83

 

Navrhuje sa z dôvodu prehľadnosti osobitne upraviť proces určovania a schvaľovania priorít v oblasti zabezpečovania vykonávania opatrení (aktuálne je časť mechanizmu upravená v časti pôsobnosti a časť je upravená ako súčasť ustanovenia k financovaniu výkonu súdnych rozhodnutí v akreditovaných zariadeniach a zabezpečení výkonu opatrení u akreditovaných subjektov mimo zariadení).

Určenie (centrá)/schválenie (výkon mimo centier) priorít je zásadné pre zabezpečenie dostupnosti opatrení, aktuálne je tento mechanizmus použitý na zabezpečenie dostatku miest pre výkon súdnych rozhodnutí a takých opatrení, ktoré nie je schopný zabezpečiť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sám vo vlastnej pôsobnosti. Cieľom navrhovanej úpravy je takým istým spôsobom, ako je zabezpečovaný výkon súdnych rozhodnutí, zabezpečiť aj dostupnosť opatrení vykonávaných na dobrovoľnej báze formou pobytovou, ambulantnou a terénnou (vrátane ambulantných výchovných opatrení o ktorých rozhodol súd alebo  orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), t.j. cez sledovanie a určovanie potrieb v jednotlivých územných obvodoch úradov a spôsobu ich napĺňania so zapojením akreditovaných subjektov.

Termínovo sú kroky naskladané tak, aby bolo vždy do 31. októbra zrejmé, ako bude zabezpečená identifikovaná potreba miest na výkon súdnych rozhodnutí, potreba miest na dobrovoľné pobyty detí (ale aj napr. detí s rodičom) a tiež potreba kapacít (v hodinovom prevedení) ambulantných výchovných opatrení a ambulantných a  terénnych foriem výkonu opatrení a tiež ktorý orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s ktorým centrom bude spolupracovať pri zabezpečení určitého druhu opatrení, konkrétnej metódy práce apod..

Úprava je veľmi podrobná, ale je naozaj nevyhnutné jednoznačne určiť potrebu, v prípade nepobytových opatrení až na hodiny, lebo len tak je zároveň možné zabezpečiť aj financovanie výkonu -  zjednodušene, musí byť zrejmé, za čo sa platí, nie je preto možné  hovoriť o potrebe napr. výchovného programu  pre dieťa,  pre ktoré sú vykonávané opatrenia sociálnej kurately, ale o potrebe xy hodín takéhoto programu. V záujme predchádzania duplicitnému financovaniu akreditovaných subjektov musí byť dôsledne sledované aj viaczdrojové financovanie - aj keď akreditované centrá nebudú podporované príspevkami z vyšších územných celkov,  mnohé získavajú na rozvojové programy finančné prostriedky z iných zdrojov (napr. ESF). Treba ale zdôrazniť, že aj napriek inému zdroju financovania opatrení budú tieto súčasťou priorít a pre deti budú môcť byť vykonávané len na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, aj takýto výkon musí byť akreditovaný. 

Najvýraznejšou zmenou v tejto časti je, že priority v oblasti zabezpečovania výkonu opatrení pobytovou formou nebudú môcť prekročiť ustanovený počet miest, je zásadné, aby sa neprimerane nenavršovali pobytové kapacity (napr. aj na úkor kvality). Cieľom vládneho návrhu zákona nie je navŕšiť neprimerane pobytové kapacity, ale znížiť počet súdnych rozhodnutí v zariadeniach o. i. aj rozvojom odbornej práce na báze dobrovoľnosti - t.j. zmeniť štruktúru dôvodov umiestňovania s ambíciou v dlhodobom horizonte prostredníctvom razantného rozvoja ambulantnej a terénnej práce postupne znižovať počty miest v zariadeniach. Na základe dlhodobého vývoja v oblasti počtu miest v zariadeniach (súdne rozhodnutia aj dobrovoľné pobyty), bol ustálený východiskový bod počtu miest, ktorý by nemal byť prekročený (samozrejme, vždy je treba pripustiť neočakávanú situáciu). Navrhuje sa (vykonávací predpis), aby celkový počet miest na zabezpečenie ktorých musí byť Ústredie pripravené bol súčtom 0,01 % celkového počtu obyvateľstva SR k 31. decembru  predchádzajúceho kalendárneho roka na účely určenia počtu miest potrebných na zabezpečenie vykonávania resocializačného programu pobytovou formou a 0,55 % celkového počtu obyvateľstva SR do 18 rokov veku k 31. decembru kalendárneho roka  na účely určenia počtu miest potrebných na zabezpečenie vykonávania pobytového opatrenia súdu a ostatných opatrení pobytovou formou pre deti a plnoleté fyzické osoby na základe dohody.

Aj pri  ambulantných a terénnych opatreniach určí na základe identifikovanej potreby potrebný počet hodín Ústredie v prioritách a, rovnako ako pri pobytových opatreniach, sa navrhuje jednoznačne stanoviť výšku finančného príspevku,  ktorá sa bude odvíjať od počtu hodín pri stanovenej hodinovej sume v podobe paušálu, ktorý bude zahrňovať výdavky na mzdu, plat alebo odmenu zamestnancov, preddavky na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a na príspevky na starobné dôchodkové sporenie, prípravu na výkon opatrenia, materiálno-technického vybavenia a iné výdavky spojené s vykonávaním opatrenia ambulantnou formou alebo terénnou formou v centre (ustanovené vo vyhláške).

Ústredie bude môcť, rovnako ako aktuálne pri výkone opatrení mimo zariadení (schválené priority úradov), zmeniť určené priority vykonávania opatrení ambulantnou formou alebo terénnou formou v centrách (nie pobytové), zároveň bude musieť zmeniť  a zverejniť aktualizovaný spôsob zabezpečenia vykonávania opatrení ambulantnou formou alebo terénnou formou v centrách.

V zabezpečovaní miest na výkon súdneho rozhodnutia poskytnutím finančného príspevku sa navrhuje ponechať súčasný mechanizmus (preukázané výdavky na miesto, najviac však do sumy určenej na miesto a rok spriemerovaním bežných výdavkov za uplynulý rok na všetky miesta na výkon súdnych rozhodnutí v zariadeniach zriadených ústredím na miesto a rok) s dvomi zásadnými zmenami – navrhuje sa v súvislosti s navrhovanými zmenami zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy,  aby nebol tak, ako doposiaľ, poskytovaný finančný príspevok na výkon súdnych rozhodnutí v zariadeniach v samosprávnej pôsobnosti a aby bola daná možnosť akreditovaným subjektom časť poskytnutého príspevku (10%) využiť aj na kapitálové výdavky – vzhľadom na skutočnosť, že akreditované subjekty sú spravidla menšími právnickými osobami, je ich možnosť uchádzať sa, resp. získať finančné prostriedky na drobnejšie kapitálové výdavky (obnova/úprava priestorov, auto a pod.) minimálna, ak nie žiadna.

            Rovnaký mechanizmus sa navrhuje použiť aj pri tzv. dobrovoľných pobytoch detí,  t.j. príspevok na miesto najviac vo výške stanovenej sumy priemerného bežného výdavku na miesto na súdne rozhodnutie a rok po odpočítaní úhrady a ak vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa vyžaduje pobyt rodiča  alebo inej fyzickej osoby v centre, základom príspevku je vždy príspevok na miesto dieťaťa navŕšený o 10 %  výšky  príspevku na miesto dieťa (príklad: 1 dieťa a 1 dospelý spolu najviac 110 % sumy priemerných bežných výdavkov na miesto  za uplynulý rok v štátnych centrách - úhrada,  1 dieťa a 2 dospelí spolu najviac  120 % - úhrada , 2 deti a jeden dospelý spolu najviac  210 % - úhrada).

            Vzhľadom na špecifiká vykonávania špecializovaného programu v centre, kedy je vzhľadom na cieľovú skupinu detí (tak na dohodu ako aj na rozhodnutie súdu) potrebné zabezpečiť zodpovedajúce personálne vybavenie centra s predpokladom zabezpečenia aj externej odbornej pomoci cielenej na potreby konkrétneho dieťaťa, je nutné utvoriť podmienky aj na možnosť poskytnutia príspevku vo vyššej sume ako je ustanovený priemerný bežný výdavok. Takáto situácia môže nastať v centrách s nižšou kapacitou (do 20), ktorých účelom je výlučne vykonávanie špecializovaného programu.  Navrhuje sa preto upraviť pre tento prípad možnosť navŕšenia maximálnej určenej sumy na miesto (priemerný výdavok na dieťa a rok)  o 20  %.

Aj v prípade tzv. dobrovoľných pobytov a výkonu ambulantných a terénnych opatrení v centre sa navrhuje dať možnosť akreditovaným subjektom časť poskytnutého príspevku    (10 %) využiť aj na kapitálové výdavky.

Pri zabezpečovaní potrebného výkonu u akreditovaných subjektov mimo zariadení sa nenavrhujú žiadne zmeny. 

 

K bodom 84 až 86

 

V novelizačných bodoch sa navrhuje legislatívno-technická úprava, úprava súvisiaca so zmenami v príspevkoch na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého, o ktorom sa bude rozhodovať vždy, nielen ak má byť príspevok poskytnutý vo vecnej alebo kombinovanej forme, a náhradou príspevku na tvorbu úspor od obce príspevkom na osamostatnenie sa mladého dospelého.

Zároveň sa navrhuje v časti určenia miestnej príslušnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  upraviť, aby sa vecná príslušnosť spravovala  aj miestom, kde sa zdržiava dieťa, ktoré nemá v územnom obvode tohto orgánu obvyklý pobyt, ale je preň potrebné vykonávať opatrenia. Aj dnes má orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pôsobnosť v akútnej situácii vykonať opatrenia pre dieťa, ale nemá pôsobnosť na vedenie prípadu dieťaťa, ak sa dieťa zdržiava v jeho území dlhodobejšie, aktuálne je táto vec riešená dožiadaním, ale to nie je praktické. Preto sa navrhuje, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v územnom obvode ktorého má dieťa obvyklý pobyt, bol ten, ktorý bude evidovať, kde sa dieťa (vedenie prípadu) práve nachádza, ale samotný výkon opatrení bude viesť ten orgán  sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v územnom obvode ktorého sa dieťa nachádza. 

Vzhľadom na charakter resocializačného príspevku a príspevku na stravu sa navrhuje aby sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia poskytlo účastníkovi konania plnenie, t.j. rozhodnutie o poskytnutí sa nevydá ale sa  vyznačí sa v spise.

 

K bodu 87

 

Navrhuje sa zrevidovať ustanovenia o kontrole a pokutách, ktoré sú v nezmenenej podobe od roku 2005 a v dnešnej dobe neplnia svoj účel. Osobitne  dnešný § 92 je potrebné zmeniť zásadným spôsobom, obsahuje duplicitné ustanovenia o pokutách s právnou úpravou pokút poľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa preto upraviť správne delikty na úseku sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so skutkovou podstatou venovanou problematike akreditácií a akreditovaných subjektov.

 

V prvom rade je potrebné zareagovať na situáciu, kedy subjekty vykonávajú opatrenia, na ktoré sa podľa zákona vyžaduje akreditácia a takúto akreditáciu nemajú.  Navrhuje sa tiež, aby správnym deliktom bolo opakované alebo dlhodobé neplnenie niektorej z povinností upravenej zákonom akreditovaným subjektom (napr. opakované nenahlasovanie zmien personálnej matice, neoznámenie zmeny miesta výkonu a pod.). Navrhuje sa, aby o správnych deliktoch rozhodovalo ministerstvo a vzhľadom na zásadný význam problematiky sa navrhuje uloženie pokuty až do výšky 10 000 eur osobe,  ktorá vykonáva opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na ktoré nemá udelenú akreditáciu, ak sa akreditácia podľa  zákona vyžaduje,  a do výšky 5000 eur akreditovanému subjektu za porušenie povinnosti, ktorých plnenie mu ukladá zákon.

K bodom 88 a 89

 

V roku 2005 (účinnosť zákona) nebolo možné, aby jednoodborové štúdium psychológie mohlo byť ukončené prvým stupňom vysokoškolského štúdia, nakoľko aktuálne táto možnosť existuje, avšak kompetencie, ktoré absolvent získa ukončením prvého stupňa, nezodpovedajú nárokom kladeným na poskytovanie psychologickej pomoci a psychologického poradenstva, je potrebné upraviť, že na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže psychologické činnosti vykonávať len ten, kto ukončil vysokoškolské štúdium v študijnom odbore psychológia druhého stupňa. V tomto prípade nie je možné ani zaradiť prechodné ustanovenie, ktoré by napr. umožňovalo prechodnú dobu na doplnenie vzdelania, nakoľko skutočne nie je možné, aby psychologické činnosti tak, ako ich upravuje zákon č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z., vykonával absolvent bakalárskeho štúdia v odbore psychológia.

Vzhľadom na meniacu sa skladbu detí v zariadeniach, osobitne vzhľadom na  zvyšujúci sa počet detí ktoré vyžadujú špecializovanú starostlivosť z dôvodu zdravotného stavu sa navrhuje, aby bola vyriešenia aj odborná spôsobilosť na vykonávanie odborných činností na zmierňovanie resp. odstraňovanie dôsledkov zdravotného stavu dieťaťa – navrhuje sa aby, takúto odbornú činnosť mohla vykonávať len odborne spôsobilá osoba spĺňajúca určené kvalifikačné predpoklady.

 

K bodu 90

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 91

 

Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadenia  aj akreditované subjekty majú podľa aktuálnej právnej úpravy povinnosť mať spracovaný program supervízie,  nie sú však riešené obsahové náležitosti tohto programu. Navrhuje sa, vzhľadom na rôznorodú prax, ustanoviť základné náležitosti programu supervízie vyhláškou. Rovnako dôležité je, aby aspoň raz ročne došlo aj k zhodnoteniu realizácie programu supervízie. Navrhuje sa, aby všetky subjekty, ktoré musia mať spracovaný program supervízie,  boli aj povinné  tento program zhodnotiť, a to v zákonom určenej lehote do 31. januára za predchádzajúci kalendárny rok.

 

K bodu 92

 

Navrhuje sa, aby tak, ako centrum, aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonával opatrenia podľa vo vyhláške ustanovených plánov. Zákon uvádza na rôznych miestach rôzne druhy plánov, výpočtom ich uvádza v § 73 ods. 2 písm. e), ale bližšie podrobnosti neustanovuje.

 

K bodu 93

 

Navrhuje sa odstrániť nezrovnalosť v aktuálnej právnej úprave tak, aby bolo zrejmé, že ustanovenie sa nevzťahuje len na policajta, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní ale na orgány činné v trestnom konaní ako také. 

 

 

K bodu 94

 

Podľa aktuálne platného zákona subjekty vykonávajúce opatrenia podľa zákona vedú spisové dokumentácie o deťoch a tiež o plnoletých fyzických osobách (napr. sociálna kuratela plnoletých), vzhľadom na povahu vykonávaných opatrení, úlohy a oprávnenia orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a úlohy zariadení a iných subjektov ustanovené zákonom je nevyhnutné upraviť, že na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spisové dokumentácie obsahujú rôzne podklady, správy, hlásenia a doklady potrebné na výkon opatrení, ochranu detí a pomoc plnoletým fyzickým osobám. Vzhľadom na rôznorodé  možnosti tak získavania podkladov, ako aj rôznorodé možnosti ich zdrojov a subjektov, ako aj vzhľadom na fakt, že podklady sa spravidla viažu k súkromiu detí, ich rodín a zdrojom ich získavania sú okrem právnických osôb aj osoby fyzické, je potrebné v právnej úprave aspoň zarámcovať povahu podkladov, listín a samotných informácií, ktoré sú súčasťou spisových dokumentácií.

Na nazeranie do spisových dokumentácií sa vzťahuje tak právna úprava slobodného prístupu k informáciám, ako aj právna úprava ochrany osobných údajov, v prípade ak je vedené správne konanie (s výnimkami danými zákonom) aj Správny poriadok. V praxi pretrvávajú problémy v situáciách, keď orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka (t.j. má postavenie strany v konaní  z titulu tejto funkcie, ktorú zastáva na základe rozhodnutia súdu), kedy sa ostatné strany v konaní celkom prirodzene pokúšajú získať minimálne výhodu včasnej informácie ešte v čase, keď sú zbierané podklady do konania, a výsledok nie je oznámený ani súdu. Všetky strany v konaní majú možnosť vyjadrovať svoje názory, klásť otázky, navrhovať dôkazy a pod. priamo v konaní, na pojednávaniach, je potrebné utvoriť podmienky aj kolíznemu opatrovníkovi aspoň  na to, aby mohol pozbierať doklady a sformulovať na základe nich správu alebo svoje vyjadrenie pre súd.

Rovnaká situácia je aj v prípadoch, keď orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately získava informácie do správ pre orgány činné v trestnom konaní.  Navrhuje sa preto, aby písomné záznamy zo zisťovania pomerov dieťaťa na účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka, záznamy tvoriace podklad pre ústne vyjadrenia v konaniach pred súdom a pred orgánmi činnými v trestnom konaní a písomné správy pre súd a orgány činné v trestnom konaní, nevydával orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  žiadnej fyzickej osobe t.j. ani zákonnému zástupcovi dieťaťa a ani inej osobe pred ich doručením súdu alebo orgánom činným v trestnom konaní (s výnimkou samotného súdu, orgánu, orgánom činným v trestnom konaní, kontrolných orgánov, verejného ochrancu práv alebo komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím). Rovnako sa navrhuje, aby takouto povinnosťou nebola zaviazaná ani obec, zariadenie, akreditovaný subjekt, ak pripravujú písomné správy pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka a písomné správy pre súd alebo orgány činné v trestnom konaní.

Zároveň sa navrhuje aj zákonom upraviť právo dieťaťa vyjadriť svoj názor na poskytovanie informácií, ktoré poskytlo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – ak dieťa nesúhlasí so sprístupnením záznamu z rozhovoru s nim je treba tento jeho názor  ako i jeho právo na súkromie  rešpektovať a nevystavovať ho navyše aj možnému konfliktu lojality. 

Navrhuje sa tiež spresniť osobný rozsah na účely spracúvania osobných údajov a samotný rozsah spracúvaných osobných údajov.

 

 

 

K bodu 95

 

Zákon v § 97 od svojej účinnosti upravuje splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sú/budú ustanovené rôzne náležitosti, podrobnosti a pod. tak, ako to vyplýva zo samotného znenia zákona. Vzhľadom na navrhované zmeny je potrebné nanovo upraviť aj splnomocňovacie ustanovenie.

 

K bodu 96

 

            Legislatívno-technická úprava. 

 

K bodu 97

 

 

K § 100n

            Navrhované zmeny v 34. bode  t.j. utvorenie nového druhu zariadenia z existujúcich troch druhov zariadení vyžadujú utvorenie dostatočného časového priestoru na postupnú zmenu podmienok výkonu, nakoľko sa zabezpečenie osobitne potrebného počtu miest na zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí pripravuje rok dopredu, na prvý rok 2018 sa budú vzťahovať priority určené/schválené v roku 2017 na rok 2018 (§ 100q), zároveň počas roku 2018 musia byť pripravované podmienky na zmenu tak, aby od roku 2019 mohli byť postupne zavádzané zmeny vo výkone zariadení, osobitne aby vznikol nový druh zariadenia ktorý by vykonával opatrenia tak, ako je navrhované v novele.

            Napriek uvedenému je potrebné, resp. vhodné, aby niektoré z ustanovení boli do praxe zavedené hneď, a to najmä ustanovenia o povinnosti vykonať do dvoch týždňov od prijatia dieťaťa na základe neodkladného opatrenia súdu prípadovú konferenciu alebo inú obdobnú metódu práce (detské domovy, krízové strediská), dodržiavať podmienky zabezpečovania odbornej pomoci od iných zariadení s vysloveným zákazom premiestňovať deti, ktoré sú v zariadeniach umiestnené na základe rozhodnutia súdu na tento účel (všetky druhy zariadení), povinnosť profesionálnych náhradných rodičov uľahčovať kontakt medzi rodičom dieťaťa, osobami blízkymi dieťaťu alebo žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť a dieťaťom umiestneným v profesionálnej náhradnej rodine, povinnosť preverovať podmienky pre dieťa u potenciálnych náhradných rodičov dieťaťa, ak je súčasťou nadväzovania osobného vzťahu dieťaťa s týmito osobami aj pobyt dieťa u nich, a oznamovacia povinnosť týchto pobytov smerom k súdu (detské domovy, krízové strediská), ustanovenia o osamostatňovaní sa mladých dospelých (detské domovy), ustanovenia k plneniu podmienky psychickej spôsobilosti (všetky druhy zariadení) a osobitne pre resocializačné strediská aj podmienky pre prijatie na resocializačný program (odporúčanie, u detí absolvovanie ústavnej psychiatrickej liečby a odporúčanie), povinnosti zabezpečiť nadväznosť poskytovania špecializovanej psychiatrickej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, lekárske vyšetrenie krvi/iného biologického materiálu pri podozrení užitia návykových látok klientom.

Pre postupné zavedenie návrhu je nevyhnutné, aby zariadenia do 30. júna 2018 spracovali programy/špecializované programy/resocializačné programy na opatrenia, ktoré aktuálne vykonávajú. Ak však zriaďovateľ krízového strediska, ktorým je vyšší územný celok alebo obec, oznámi, že bude od 1. januára 2019 poskytovateľom sociálnych služieb, krízové stredisko nie je povinné utvoriť podmienky tak, ako to bude ukladať zákon.

Akreditované subjekty musia tieto programy predložiť akreditačnej komisii, ktorá ich posúdi vo vzťahu k novej právnej úprave - na účely overenia spôsobilosti je takéto predloženie  v tomto prípade oznámenie zmeny rozhodujúcich skutočnosti.

Ak nebude rozhodnuté inak, akreditovaný subjekt bude pripravený na plnenie zákona od 1. 1. 2019  - bude sa považovať  za akreditovaný subjekt, ktorý plní podmienky akreditácie podľa zákona účinného od 1. apríla  2018.  Resocializačné stredisko musí zároveň do 31. decembra 2018 zabezpečiť a utvoriť podmienky na plnenie povinnosti podľa § 57 ods. 5 zákona účinného od 1. apríla 2018, t.j. podmienky pre osobitné umiestňovanie detí a plnoletých.

 

K §  100o

            Ak má akreditovaný subjekt, ktorý má akreditáciu na prípravu záujemcov o náhradnú rodinnú starostlivosť, záujem vykonávať prípravu záujemcov o medzištátne osvojenie, oznámi ministerstvu obsah a personálne zabezpečenie rozšírenej prípravy v rozsahu najmenej štyroch hodín. Na účely overenia spôsobilosti je takéto oznámenie v tomto prípade zmenou rozhodujúcich skutočnosti.

Nakoľko je vhodné, aby sa pre akreditované subjekty nemenili podmienky uprostred konaní, v konaniach o akreditáciách začatých do účinnosti novely zákona  sa rozhodne  po 31. marci 2018 podľa zákona účinného do 31. marca 2018, naďalej budú akreditované subjekty postupovať podľa § 100n. Vo veciach žiadostí o udelenie akreditácie podaných po  31. marci 2018 sa rozhoduje už podľa novej právnej úpravy s tým, že rozhodnutia budú vykonateľné až 1.1. 2019, a to aj v prípade predĺženia alebo zmeny akreditácie (dovtedy je v platnosti pôvodné rozhodnutie). 

           

K § 100p

            Nakoľko je potrebné doriešiť aj doterajšie postavenie krízových stredísk, ktoré svojou povahou vykonávajú aktuálne aj opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj poskytujú sociálne služby, ich zriaďovatelia majú možnosť sa rozhodnúť, či tento druh zariadenia bude ďalej pôsobiť v systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za nových podmienok, alebo v systéme sociálnych služieb, ako napr. zariadenie núdzového bývania. Toto svoje rozhodnutie musia oznámiť ministerstvu do 15. novembra 2018, aby bolo možné pripraviť plán zabezpečenia priorít na rok 2019 (vo vzťahu k § 100r ods. 2).

 

K § 100q až 100r

            Na zabezpečenie výkonu rozhodnutia súdu v zariadeniach na rok 2018 (rovnako ako aj na zabezpečenie opatrení prostredníctvom akreditovaného subjektu, ktorý nie je zariadením a zabezpečenie mediácie na rok 2018 sa vzťahujú priority vyhlásené v roku 2017, kde sa nič nemení) Ústredím a na poskytovanie finančných príspevkov na zabezpečenie priorít v roku 2018 Ústredím a poskytovanie finančného príspevku na výkon opatrení v zradeniach vyšším územným celkom sa vzťahuje zákon účinný do 31. marca  2018.

            Nakoľko podľa návrhu sa môžu zriaďovatelia krízových stredísk rozhodnúť v akom systéme bude toto zariadenie svoju odbornú činnosť vykonávať,  musí byť pre prípad, že sa zriaďovateľ rozhodne pre sociálne služby,  doriešený postup pre ďalšie zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia. Aj napriek tomu, že nebude naďalej poskytovaný príspevok na vykonávanie opatrení v samosprávnych zariadeniach, ale  zariadenie zriadené v samosprávnej pôsobnosti bude naďalej zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, miesta, ktoré sú na základe priorít obsadené dieťaťom (výkon súdneho rozhodnutia) budú podporované finančnými prostriedkami (na základe zmluvy) do uplynutia dôvodov umiestnenia dieťaťa na základe súdneho rozhodnutia.

            Ak zriaďovateľ krízového strediska (t.j. aj akreditovaný subjekt) oznámil do 15. novembra 2018, že nebude zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, od 1. januára 2019, musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podať návrh na súd (podľa aktuálnej situácie napr. na zmenu zariadenia).

K § 100s

 

V prechodných ustanoveniach je potrebné vyriešiť aj situáciu, kedy sa na výkon opatrení v centre bude vyžadovať od 1. januára 2019 odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ale miesto je obsadené buď na základe dohody uzavretej  do účinnosti novely zákona ,alebo v čase od 1. apríla 2018 do 31. decembra 2018.

V prípade, ak zariadenie vykonáva opatrenia pre dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu na základe dohody uzatvorenej do 31. marca 2018, sa podmienka považuje za splnenú do ukončenia vykonávania opatrení v centre, nakoľko nie je možné spravodlivo žiadať zmenu dohody, ktorá bola uzatvorená za podmienok zákona účinného do 31.marca 2018. Nakoľko však pri dohodách uzatvorených po nadobudnutí účinnosti novely zákona je možné nové podmienky zohľadniť, navrhuje sa, aby sa síce podmienka predchádzajúceho odporúčania  orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately považovala za splnenú, ale aby lehoty určené novelou pre dĺžku pobytu na základ dohody začali plynúť 1. januárom 2019 – t.j. reálnym zahájením činnosti centra v plnom rozsahu podľa novely zákona.

Vzhľadom na to, že informácia o obsadenosti miest je zásadná, musí zariadenie oznámiť do 15. januára 2019 príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately informácia o osobách, pre ktoré vykonáva opatrenia na základe dohody, a ak sú opatrenia vykonávané ambulantnou formou alebo terénnou formou aj plánovaný počet hodín vykonávania opatrení, čo sa pochopiteľne nevzťahuje na vykonávanie resocializačného programu pre plnoleté fyzické osoby, ktoré si to neprajú a ktorých miesta sa na účely financovania  nezapočítavajú do celkového počtu miest.

                       

K § 100t a § 100u

            V súvislosti s navrhovanými zmenami výkonu opatrení v zariadeniach je potrebné utvoriť aj podmienky na tvorbu a realizáciu priorít na rok 2019 na účely zabezpečenia výkonu opatrení v centrách. Pri zohľadnení nárokov, ktoré kladie nová úprava na zriaďovateľov aj samotné zariadenia, bolo potrebné zmeniť aj časový harmonogram určovania priorít v zariadeniach (časový harmonogram schvaľovania priorít pre opatrenia mimo zariadení  ostáva nezmenený) v roku 2018 na rok 2019.

            Zásadným je v tejto súvislosti prehodnotenie stavu pripravenosti a možnosti zariadení v  zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia do 15. septembra 2018, do tohto istého  dátumu musia orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracovať návrhy priorít a návrhy plánov ich zabezpečenia v centrách tak, aby Ústredie mohlo určiť do 15. októbra  2018 priority  na rok 2019, oproti iným rokom bude musieť Ústredie k rovnakému dátumu vypracovať  a zverejniť aj  plán ich zabezpečenia v centrách  na rok 2019, aby mohli v termíne do 15. novembra 2018 zareagovať akreditované subjekty, a aby bol celkový spôsob zabezpečenia výkonu opatrení v centrách známy najneskôr do 15. decembra 2018.

 

K §  100v

            Vzhľadom na návrh, aby zamestnanci zariadení, ktorí prichádzajú do osobného kontaktu s deťmi museli splniť predpoklad duševnej spôsobilosti pri nástupe do zamestnania, je potrebné upraviť vzťahy k zamestnancom, ktorí takýto druh práce vykonávajú do účinnosti tohto zákona  - navrhuje sa, vzhľadom na potrebu znižovať riziko neprimeraných postupov v starostlivosti o deti  zo strany zamestnancov, aby sa splnenie tohto predpokladu  u týchto zamestnancov považovalo za splnené do vydania prvého psychologického posudku, t.j. do absolvovania prvého psychologického vyšetrenia v lehote určenej centrom (nie dlhšej ako päť rokov). Zároveň v záujme predchádzania nedorozumeniam v určovaní pracovných pozícií, ktoré prichádzajú  do osobného kontaktu s deťmi, zariadenie spracuje zoznam pracovných miest, na ktorých zamestnanec prichádza do osobného kontaktu s deťmi do 30. júna 2018.

Rovnako sú prechodne upravené aj podmienky na preukazovanie splnenia predpokladu psychickej spôsobilosti riaditeľov zariadení, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia. Riaditelia týchto zariadení, ktorí sú vo funkcii k 1.  aprílu 2018 musia preukázať najneskôr do 31. mája 2018 splnenie podmienky bezúhonnosti. Kvalifikačné predpoklady sa budú u týchto riaditeľov považovať za splnené bez ďalších podmienok.

 

K § 100w

Nakoľko nedochádza k zásadným zmenám v pracovnoprávnych a ani iných právnych vzťahoch  je potrebné jednoznačne uviesť, že  zariadenie, ktoré splnilo podmienky pre vykonávanie opatrení podľa nového zákona je zariadením  podľa novej právnej úpravy.

 

K § 100x  

            Vzhľadom na navrhované zmeny v úhradách súvisiacich s novým spôsobom vykonávania opatrení v centrách je potrebné jednoznačne upraviť, že navrhovaná právna úprava určovania úhrad za starostlivosť poskytovanú v zariadení sa použije až od 1. januára 2019. Nakoľko o poskytnutí príspevku na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého formou hotovosti resp. prevodom sa nerozhoduje, navrhuje sa, aby nová povinnosť rozhodovať o príspevku v každom prípade sa vzťahovala až na príspevky, o ktoré mladí dospelí požiadajú po 1. januári 2018. 

            Zmenu príspevkov  - náhrada príspevku na tvorbu úspor novým príspevkom na osamostatnenie sa mladého dospelého, vyžaduje aj úpravu postupu v prípade, ak dieťaťu obec poskytuje príspevok na tvorbu úspor (t.j. reálne je už príspevok poskytovaný). Navrhuje sa, aby v poskytovaní príspevku obec pokračovala podľa zákona účinného do 31. decembra 2017, ale aby zároveň obec v tomto prípade nemusela poskytnúť príspevok na osamostatnenie sa mladému dospelému.

           

K 100y až 100aa

            Navrhuje sa, aby subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia, zosúladili spisovú dokumentáciu vedenú o dieťati, plnoletej fyzickej osobe a rodine a plány vykonávania opatrení  so zákonom účinným od 1. januára 2018 do 31.decembra 2018.

Nakoľko vládny návrh zákona prináša aj zmenu v subjektoch pripravujúcich na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti, postavenú na fakte, že v najvýhodnejšej pozícii na prípravu je zariadenie, ktoré má praktickú skúsenosť s výkonom súdnych rozhodnutí (profesionálnymi náhradnými rodinami), je potrebné zabezpečiť podmienky na prípravu aj v prechodnej dobe do 31. decembra 2018, t.j. do vzniku centier. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávali túto prípravu až do 31. decembra 2018 (44. bod, ktorým sa táto kompetencia vypúšťa z pôsobnosti orgánov bude preto účinný až od 1. januára 2019). Zároveň sa navrhuje, aby prípravu, ktorú zahájil pred účinnosťou zákona orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, tento orgán aj dokončil. Výkon prípravy akreditovanými subjektmi, ktoré nie sú zariadením bude možný počas celej doby platnosti akreditácie, s tým, že akreditáciu bude možné dvakrát predĺžiť.

 

 

K Čl. II

 

K bodom 1 a 2

 

Z dôvodu problémov v aplikačnej praxi a legislatívnych zmien sa navrhuje jednoznačne upraviť, že aj štatutárny zástupca zariadenia na výkon rozhodnutia súdu je oprávnenou osobou na poučenie a informovaný súhlas v prípadoch, ak zabezpečuje starostlivosť o dieťa, ktoré je v zariadení umiestnené na základe rozhodnutia súdu. Súčasná právna úprava zohľadňuje stav spred približne 10 rokov. Dlhodobým cieľom zmien je minimalizovanie počtu zariadení na výkon rozhodnutia súdu a počtu detí, ktoré by boli umiestnené v zariadeniach na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti. Dlhodobo sa preferujú výchovné opatrenia, ktoré v súčasnosti, až na zákonom stanovené výnimky, musia predchádzať nariadeniu ústavnej starostlivosti.

 

K bodom 3 až 8

 

            Navrhovanou úpravou sa ustanovujú náležitosti poskytovania špecializovanej ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore detská psychiatria na základe  rozhodnutia súdu. Navrhovaná úprava je reakciou na riešenie aplikačných problémov v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť dieťaťu poskytnutie zdravotnej starostlivosti ambulantnou formou z dôvodu potreby zistenia a zhodnotenia, či je dieťa závislé od alkoholu, drog a patologického hráčstva, ak zákonný zástupca dieťaťa (resp. ďalšie osoby, ktoré môžu dať informovaný súhlas za dieťa alebo samotné dieťa) odmieta poskytovanie ambulantnej starostlivosti. Je potrebné utvoriť podmienky na zabezpečenie pomoci dieťaťu, a to aj formou uloženia povinnosti zúčastniť sa ambulantnej diagnostiky a/alebo liečby rozhodnutím súdu (neodkladné opatrenie resp. výchovné opatrenie) v prípadoch, kedy nie je možné dosiahnuť zabezpečenie zodpovedajúcej zdravotnej starostlivosti dieťaťu dobrovoľne. Výsledky takejto diagnostiky sú nevyhnuté k rozhodnutiam ohľadom zabezpečenia ďalšej starostlivosti o dieťa, rovnako je dôležité mať možnosť zabezpečiť, aby prípadnej ústavnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (a to aj v prípade, ak je poskytovaná na základe súdneho rozhodnutia) predchádzala ambulantná liečba dieťaťa.

 

 

 

K Čl. III

 

K bodom 1 a 23 ods. 6 a § 4 ods. 3)

 

Z dôvodu administratívneho a legislatívno-technického zjednodušenia sa navrhuje sumu príspevkov vyjadriť ako násobok životného minima nezaopatreného dieťaťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o životnom minime“). V navrhovanom vyjadrení sa predpokladá absolútna výška jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti 511,20 eur a jednorazového príspevku pri zániku náhradnej starostlivosti 942,80 eur.

 

K bodu 3  5 ods. 3 písm. a))

 

Navrhuje sa úprava sumy opakovaného príspevku dieťaťu oproti súčasnému stavu diferencovane podľa veku dieťaťa na úroveň úhrady výdavkov na dieťa v profesionálnej náhradnej rodine. Účelom je posilnenie finančnej podpory náhradnej starostlivosti o dieťa opakovaným príspevkom dieťaťu, aby čo najviac detí vyrastalo v rodinnom prostredí. V navrhovanom vyjadrení sa predpokladá absolútna výška predmetného príspevku na dieťa vo veku do 10 rokov 184,90 eur, na dieťa vo veku od 10 do 15 rokov veku 212,60 eur a na dieťa nad 15 rokov veku 231,10 eur. V súčasnosti je výška príspevku jednotná pre každé dieťa v náhradnej rodinnej starostlivosti 139,09 eur.

 

K bodu 4 (§ 5 ods. 5)

 

Navrhuje sa stanovenie hranice, do ktorej sa úhrn  príjmov z príjmu študenta vysokej školy  v čase odbornej praxe, z odmeny za produktívnu prácu žiaka strednej školy a z príjmu nezaopatreného dieťaťa, získaný na základe dohody o brigádnickej práci študentov nebude považovať za príjem. Cieľom uvedeného opatrenia je podporiť snahu a aktivitu nezaopatreného dieťaťa na riešení svojej sociálnej situácie. 

 

K bodu 5 (§ 6 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. c))

 

Rozširuje sa okruh oprávnených osôb pre nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi o náhradných rodičov, ktorí majú dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a nie sú jeho príbuzným v priamom rade. Cieľom predmetného opatrenia je podpora zvýšenia záujmu a podpory náhradných rodičov, ktorí sú príbuznými alebo blízkymi osobami dieťaťa, o náhradnú osobnú starostlivosť o deti. 

 

K bodom 6 až 8 (§ 6 ods. 4, ods. 5 a § 7 ods. 4) 

 

Z dôvodu administratívneho a legislatívno-technického zjednodušenia sa navrhuje sumu príspevkov vyjadriť ako násobok životného minima nezaopatreného dieťaťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime. V navrhovanom vyjadrení sa predpokladá absolútna výška opakovaného príspevku náhradnému rodičovi 180,30 eur. Suma, o ktorú sa zvýši opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ak sa stará o tri a viac detí, ktoré sú súrodenci, sa v navrhovanom vyjadrení predpokladá 128,50 eur absolútna výška osobitného opakovaného príspevku náhradnému rodičovi 74 eur.

 

K bodu 9  (§ 18)

 

Vzhľadom na legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vyjadrením výšky príspevkov ako násobkov súm životného minima na nezaopatrené dieťa sa ustanovenia o úprave súm príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a ich ustanovenie opatrením stávajú nadbytočnými. Zároveň sa navrhuje úprava spôsobu zaokrúhľovania súm príspevkov na celých desať eurocentov smerom nahor.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

K Čl. IV

 

Navrhovaná účinnosť čl. I (s výnimkou  44. bodu, §100aa v 97. bode) a čl. II  je          1. apríla 2018 navrhovaná účinnosť  čl. III  je 1. januára 2019. Odlišnú účinnosť 44. bodu a      § 100aa v 97. bode v čl. I. od 1. januára 2019 si vyžaduje nutnosť zabezpečiť bezproblémovú prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti, ktorú majú podľa vládneho návrhu zákona vykonávať centrá, ktoré však reálne vzniknú až 1. januára 2019.  

 

 

 

 

Bratislava 8. novembra 2017

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu
...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore