Zákon o technickej normalizácii 60/2018 účinný od 01.08.2019 do 31.03.2020

Platnosť od: 07.03.2018
Účinnosť od: 01.08.2019
Účinnosť do: 31.03.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Technické normy
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST6JUDDS3EUPPČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 60/2018 s účinnosťou od 01.08.2019 na základe 215/2019

Legislatívny proces k zákonu 215/2019

Vládny návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov

K predpisu 215/2019, dátum vydania: 17.07.2019

 

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. L 133, 06. 05. 2014) (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku. Smernica je právne záväzný akt Európskej únie s významom pre EHP.

Z hľadiska povinností, ktoré smernica ukladá a musia byť transponované, ide primárne o čl. 7, podľa ktorého členské štáty majú zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou.

Nadväzne na to smernica reguluje náležitosti elektronickej faktúry a spôsob prijatia a publikácie európskej normy. Relevantnou európskou normou technické normy, prevzaté do národnej sústavy STN pod označením

•STN EN 16931-1 Elektronická fakturácia. Časť 1: Sémantický model základných elementov elektronickej faktúry (EN 16931-1:2017) a

•STN P CEN/TS 16931-2 Elektronická fakturácia. Časť 2: Zoznam syntaxí vyhovujúcich EN 16931-1 (CEN/TS 16931-2:2017)

Z hľadiska pôsobnosti smernice sa táto nevzťahuje na tzv. obranné zákazky, ak sa týkajú utajovaných skutočností alebo ich sprevádzajú iné bezpečnostné opatrenia.

V zmysle čl. 9 smernice sa právna úprava elektronickej fakturácie aplikovať tak, aby neboli dotknuté ustanovenia smernice o DPH.

Keďže limity transpozície smernice boli nastavené tak k okruhu povinných subjektov, ako aj smerom k nezasahovaniu do pravidiel o DPH a keďže sa chce nechať priestor pre postupné zavádzanie pravidiel elektronickej fakturácie aj do iných oblastí bez toho, aby sa duplikovala právna úprava, základným východiskom návrhu zákona je, že

•jednotne upraví náležitosti elektronickej faktúry a pravidlá procesu elektronickej fakturácie,

•definuje jednotným spôsobom základnú „architektúru“ riešenia a jednotlivé procesné kroky,

•umožní dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie ktorýmkoľvek subjektom.

Týmto spôsobom sa umožní v zvolených oblastiach zaviesť povinnosť elektronickej fakturácie postupne a zároveň ponechať priestor na dobrovoľné využívanie jej inštitútov.

Z hľadiska jednotlivých inštitútov návrhu zákona sa navrhuje nasledovný spôsob ich úpravy. Zvolil sa pojem „zaručená elektronická faktúra“, aby nedochádzalo k zámene s pojmom „elektronická faktúra“ podľa zákona o DPH. Rozlišuje sa medzi zaručenou elektronickou faktúrou, ako inštitútom a zaručenou elektronickou fakturáciou, ako procesom. Povinnosť vykonávať zaručenú elektronickú fakturáciu sa vo vzťahu k okruhom subjektov a jednotlivým oblastiam vzťahov navrhuje upraviť v prílohe návrhu zákona. Zriaďuje sa informačný systém elektronickej fakturácie, ako výlučný spôsob vydávania zaručených elektronických faktúr a rámcovo sa zakotvuje centrálny ekonomický systém.

Vykonávacie predpisy k návrhu zákona upravia (i) povolené formáty elektronických dokumentov pre zaručenú elektronickú faktúru, (ii) podrobnosti o spôsobe „vypĺňania“ jej

2

náležitostí a (iii) podrobnosti o doručovaní v prípadoch, kedy prijímateľ nemá aktivovaný osobný profil (nie je registrovaný).

Základným východiskom je, že dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie je možné od momentu spustenia systému.

Pokiaľ ide o povinné vydávanie a prijímanie zaručených elektronických faktúr, navrhuje sa nasledovné nastavenie:

•B2G povinné, pričom

oG verejní obstarávatelia a obstarávatelia vo vzťahoch z verejného obstarávania a štátne rozpočtové a príspevkové organizácie,

oB sú dodávatelia týchto subjektov,

•G2G povinné, pričom v oboch prípadoch pôjde o rovnaký rozsah verejných subjektov, ako v prvom prípade.

Nad rámec povinnej transpozície návrh zákona upravuje okruh subjektov, ktoré sú povinné prijímať zaručenú elektronickú faktúru, ako aj zavádza povinnosť vydávať zaručenú elektronickú faktúru pre ustanovený okruh subjektov, pričom „nábeh“ týchto povinností bude postupný v najbližších rokoch. Rovnako nad rámec transpozície smernice sa v návrhu zákona upravujú ustanovenia o centrálnom ekonomickom systéme.

Týmto zákonom nie je dotknutá vecná a ani osobná pôsobnosť ostatných predpisov v oblasti informatizácie - ani zákona o e-Governmente a ani zákona o informačných technológiách vo verejnej správe. Návrh zákona žiadnym spôsobom nezasahuje, neruší a ani nezužuje pôsobnosť týchto predpisov a ani výnimiek, ktoré ustanovujú. Rovnako tak platí, že všetky pravidlá bezpečnosti systémov (fakturačného systému, ako aj ekonomického informačného systému), prístupu do systémov a ochrany všetkých jeho údajov, vrátane osobných údajov, zostávajú v plnej miere zachované a budú dodržiavané.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Vzhľadom na to, že základným cieľom právnej úpravy je zavedenie nového spôsobu prijímania a vydávania faktúr najmä pre subjekty verejnej správy a vytvorenie nového informačného systému verejnej správy, návrh zákona predpokladá finančný vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona predpokladá aj vplyvy na podnikateľské prostredie, spojené s potrebou zmeny v procesoch vydávania a prijímania elektronických faktúr a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona nebude mať negatívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyvy na životné prostredie ani na služby verejnej správy pre občana.

Jednotlivé vplyvy návrhu zákona sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a o doplnení niektorých zákonov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06. 05. 2014)

Termín začiatku a ukončenia PPK

november 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

november 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

apríl 2019

2.Definovanie problému

Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. L 133, 06. 05. 2014) do slovenského právneho poriadku.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. L 133, 06. 05. 2014) do slovenského právneho poriadku.

4.Dotknuté subjekty

Rozsah dotknutých subjektov je vymedzený osobnou pôsobnosťou návrhu zákona, ktorý sa vzťahuje na (i) verejných obstarávateľov a obstarávateľov, (ii) štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie a (iii) dodávatelia verejných obstarávateľov, obstarávateľov a štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií. Ak sa plní priamo subdodávateľovi, potom je dotknutým subjektom aj subdodávateľ dodávateľov verejných obstarávateľov, obstarávateľov a štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií.

5.Alternatívne riešenia

Vzhľadom na povinnosť transpozície nie je možné uvažovať s alternatívou neprijatia právnej úpravy.

Z hľadiska alternatív sa predkladateľ zaoberal v prvom rade rozsahom osobnej pôsobnosti návrhu zákona mimo rámec, vyžadovaný smernicou. Predkladateľ sa rozhodol pre právnu úpravu presahujúcu povinný rámec transpozície, pričom však návrh zákona obsahuje mechanizmus, akým sa bude realizovať nábeh povinností vo vzťahu k elektronickej fakturácii, a to tak pokiaľ ide o konkrétne okruhy osôb, ako aj konkrétne vzťahy. Tento mechanizmus umožní efektívne reagovať na aktuálnu situáciu a pripravenosť na zavedenie zaručenej elektronickej fakturácie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

4

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vykonávacie predpisy k návrhu zákona upravia (i) povolené formáty elektronických dokumentov pre zaručenú elektronickú faktúru, (ii) podrobnosti o spôsobe „vypĺňania“ jej náležitostí a (iii) podrobnosti o doručovaní v prípadoch, kedy prijímateľ nemá aktivovaný osobný profil (nie je registrovaný).

7.Transpozícia práva EÚ

Áno.

8.Preskúmanie účelnosti**

Nie je.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

Florian Bálint, MF SR

tel. č. +42159584319, 0915 719 089

e-mail:

florian.balint@mfsr.sk

 

12.Zdroje

Pri vypracovaní doložky vplyvov vrátane analýzy boli použité expertné odhady MF SR.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

5

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

52 044

932 938

2 129 477

3 300 208

v tom: MF SR/0EK

52 044

848 938

2 129 477

3 180 208

z toho:

- vplyv na ŠR

52 044

848 938

2 129 477

3 180 208

Rozpočtové prostriedky (0EK)

0

0

446 525

725 768

EÚ zdroje (0EJ – 66,708 % príspevku z EFRR)– implementácia IS EFA a s tým spojené podporné aktivity

34 718

566 310

1 122 664

1 637 308

Spolufinancovanie (0EJ - 11,77 % ŠR a 21,52 % pro-rata)

17 326

282 628

560 288

817 132

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

v tom: MV SR/0EK

0

84 000

0

120 000

z toho:

- vplyv na ŠR

0

84 000

0

120 000

Rozpočtové prostriedky (0EK)

0

84 000

0

120 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

52 044

932 938

2 129 477

3 300 208

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

6

Poznámka: Centrálny ekonomický systém (CES) uvádzaný v Zákone o zaručenej elektronickej fakturácii bol pokrytý rozhodnutiami z Uznesenia vlády Slovenskej republiky č 322 zo 17. júna 2015.

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Predpokladá sa, že financovanie projektu implementácie IS EFA bude zabezpečené zo zdrojov EÚ a že ŠR bude pokrývať prípravné kroky a následnú podporu a rozvoj IS EFA.

Pozitívny vplyv na úsporu výdavkov v ŠR sa predpokladá z titulu úspory osobných výdavkov na strane štátu. Tento efekt sa dostaví postupne po roku 2023, v súčasnosti nie je možné tento pozitívny vplyv vyjadriť vo finančnom vyčíslení.

V priebehu projektu implementácie IS EFA (do roku 2022) je predpokladané nasledovné financovanie:

T1T2T3T42019202020212022PROJEKT52,044 €836,938 €1,586,952 €2,574,440 €Analýza648,850 €Implementácia - Etapa I.1,482,864 €Implementácia - Etapa II.894,648 €Implementácia - Etapa III.1,490,400 €Podporné aktivity52,044 €104,088 €104,088 €69,392 €Externé implementačné aktivity84,000 €120,000 €SOFTVÉR0 €96,000 €96,000 €96,000 €PODPORA0 €0 €446,525 €629,768 €Podpora IS EFA186,525 €317,768 €Rozvoj IS EFA260,000 €312,000 €Celkom NFP52,044 €848,938 €1,682,952 €2,454,440 €Celkom ŠR0 €84,000 €446,525 €845,768 €Celkom NFP + ŠR52,044 €932,938 €2,129,477 €3,300,208 €IS EFA

Po ukončení implementácie (v rokoch 2023 2026) sa predpokladá financovanie podpory a rozvoja IS EFA zo štátneho rozpočtu:

T5T6T7T82023202420252026SOFTVÉR96,000 €96,000 €96,000 €96,000 €PODPORA629,768 €629,768 €629,768 €104,961 €Podpora IS EFA317,768 €317,768 €317,768 €52,961 €Rozvoj IS EFA312,000 €312,000 €312,000 €52,000 €Celkom NFP0 €0 €0 €0 €Celkom ŠR725,768 €725,768 €725,768 €200,961 €Celkom NFP + ŠR725,768 €725,768 €725,768 €200,961 €IS EFA

Celkové financovanie za 8 rokov (4 roky do ukončenia implementácie plus 4 roky podpory) je predpokladané nasledovne:

7

CelkomNFPT1-T7KrytiePROJEKT36 m.08/20225,050,375 €NFP + ŠRAnalýza4 m.12/2019648,850 €NFPImplementácia - Etapa I.14 m.02/20211,482,864 €NFPImplementácia - Etapa II.10 m.12/2021894,648 €NFPImplementácia - Etapa III.10 m.08/20221,490,400 €NFPPodporné aktivity38 m.08/2022329,613 €NFPExterné implementačné aktivity33 m.08/2022204,000 €ŠRSOFTVÉRod T2priebežne672,000 €NFP + ŠRPODPORA60 m. od Etapy II.3,070,558 €ŠRPodpora IS EFA60 m. od Etapy II.1,510,558 €ŠRRozvoj IS EFA60 m. od Etapy II.1,560,000 €ŠRCelkom NFP38 m.08/20225,038,375 €NFPCelkom ŠR60 m. + prípravapriebežne3,754,558 €ŠRCelkom NFP + ŠR60 m. + prípravapriebežne8,792,933 €NFP + ŠRIS EFATrvanieTermín

V roku 2022 je plánovaná Etapa III, v rámci ktorej bude integrovaných do 47 ekonomických informačných systémov (EIS). Primárne sa predpokladá integrácia centrálnych ekonomických informačných systémov (vrátane Datacentra obcí a miest – DEUS a Finančného informačného systému vysokých škôl FIS SOFIA), ktoré zabezpečujú ekonomické agendy množine subjektov VS, ďalej EIS úradov vyšších územných celkov (VÚC) a EIS subjektov VS.

Počet bude stanovený analýzou v rámci prípravných krokov projektu, kedy bude integrácia dohodnutá s kandidátskymi VO/O. Podpora integrácie zo strany MF bude rozpočtovo krytá EÚ zdrojmi, ale bude potrebné počítať s investíciami do integrácie zo strany zapojených VO/O v celkovej výške 2 350 000 EUR (50 000 EUR na jeden integrovaný EIS).

Výdavky na realizáciu externých implementačných aktivít Ministerstva vnútra SR (MV SR) na roky 2020 2022 budú v roku 2020 a 2022 hradené z rozpočtu MV SR. Na základe stanovených termínov bude MV SR rokovať s MF SR o výdavkoch na realizáciu externých implementačných aktivít na roky 2020 2022 v rámci prípravy návrhov rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok. Výdavky vyplývajúce z externých implementačných aktivít budú v jednotlivých rokoch zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Projekt sa v súčasnosti nachádza v procese príprav:

•Legislatívy

•Žiadosti o NFP

•Verejného obstarávania

Implementácia IS EFA pokrýva požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní a vytvára predpoklad pre podporu finančného riadenia verejných financií.

Implementáciu IS EFA na MF SR zastrešuje kancelária riadenia programu UNITAS.

8

Prevádzku IS EFA bude následne zabezpečovať Odbor Centrálneho ekonomického systému.

Podpis NFP zmluvy pokrývajúcej implementáciu IS EFA a s tým súvisiace podporné aktivity je plánovaný na jún 2019. Zdroje financovania sú predpokladané v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – prioritná os 7 Informačná spoločnosť.

Do projektu sa ako partner zapojí ÚPVII pokryje podporné aktivity v oblasti riadenia projektu (PM) a riadenia kvality (QA). Náklady ÚPVII na tieto podporné aktivity započítané v rámci relevantných EÚ zdrojov.

Elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní sa bude poskytovať celonárodne, pričom dotknutých bude:

•cca 6 500 subjektov verejných obstarávateľov / obstarávateľov (VO/O) evidovaných v IS ÚVO, respektíve

•cca 7 900 subjektov verejnej správy (počet sa mení), ktoré evidované v registri subjektov verejnej správy (subjekty dnes môžu/nemusia zároveň vystupovať ako VO/O

Kvantifikované prínosy projektu predpokladané najmä z úspory času úradníkov pri prepisovaní údajov z faktúr do ich ekonomického systému (10.5 mil. EUR) a úspory materiálových nákladov pri odosielaní fyzickej faktúry (5.6 mil. EUR). Prínosy boli vyčíslené na základe meraní a v súlade s aktualizovanou metodikou ÚHP. Prínosy sa plne prejavia po dokončení implementácie (rok 2023).

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

9

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

10

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) – kapitola MF SR

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

52 044

104 088

290 613

387 160

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

8 264

16 528

16 528

11 019

Podporné aktivity MF – interný PM (1,5%) – predpokladá sa krytie zdrojmi EÚ – preto nie je uvedené v Tabuľke č. 1 (Vplyv na mzdové výdavky) ani v Tabuľke č. 5 (Osobné výdavky celkom

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

2 888

5 776

5 776

3 851

Podporné aktivity MF – interný PM (1,5%) – predpokladá sa krytie zdrojmi EÚ

Tovary a služby (630)2

40 892

81 784

268 309

372 290

Rutinná a štandardná údržba (635)

0

0

186 525

317 768

Podpora IS EFA – predpokladá sa krytie zo ŠR

Služby (637)

40 892

81 784

81 784

54 522

Podporné aktivity ÚPVII a MF – externí PM + QA + publicita (5.5%) – predpokladá sa krytie zdrojmi EÚ

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

744 850

1 838 864

2 793 048

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

744 850

1 838 864

2 793 048

Nákup pozemkov a nehmotných aktív (711)

0

744 850

1 578 864

2 481 048

Nákup softvéru a licencií – implementácia IS EFA – predpokladá sa krytie zdrojmi EÚ

Rekonštrukcia a modernizácia (718)

0

0

260 000

312 000

Rozvoj IS EFA – predpokladá sa krytie zo ŠR

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

52 044

848 938

2 129 477

3 180 208

11

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) – kapitola MV SR

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

84 000

0

120 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

84 000

0

120 000

Nákup pozemkov a nehmotných aktív (711)

0

84 000

0

120 000

2020 – integrácia rozhrania CES MV SR na eSchránky ÚPVII pre účely doručovania el. faktúr z IS EFA

2022 – plná integrácia CES MV SR a IS EFA

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

84 000

0

120 000

12

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

13

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Predkladaný návrh zákona ovplyvní všetkých verejných obstarávateľov a obstarávateľov (VO/O), ktorí sú zadefinovaní v zákone č. 343/2015 Z. z. Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a prijímajú alebo vydávajú faktúry a všetky rozpočtové a príspevkové organizácie (RPO), ktoré napojené na štátny rozpočet a prijímajú alebo vydávajú faktúry.

Celkový počet organizácií VO/O a RPO nie je možné presne určiť, keďže neexistuje evidencia tohto charakteru. Počet VO/O sa odhadujeme na cca. 6 500 subjektov. Počet subjektov verejnej správy bol v septembri 2018 podľa evidencie Štatistického úradu SR 7 929.

Príjem a výdaj elektronických faktúr prostredníctvom informačného systému elektronickej fakturácie (IS EFA) medzi VO/O a RPO navzájom bude povinný (G2G). VO/O, resp. RPO je tiež povinný elektronickú faktúru doručenú prostredníctvom IS EFA prijať a spracovať (G2G, B2G).

Predkladaný návrh zákona ovplyvní všetkých ostatných dodávateľov a subdodávateľov verejných obstarávateľov, obstarávateľov, rozpočtových a príspevkových organizácií (ďalej len dodávatelia), ktorí prijímajú a vydávajú faktúry. Príjem a výdaj elektronických faktúr prostredníctvom IS EFA dodávateľmi (B2B, B2G, G2B) bude počas prechodného obdobia dobrovoľný. Celkový počet dodávateľov VO/O a RPO nie je evidovaný a nie je možné ho exaktne určiť. Rovnako nie je možné určiť počet MSP.

Návrh zákona zabezpečí povinnosť vyplývajúcu zo smernice 55/2014/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní, a to konkrétne aby VO/O vedeli prijímať a spracovať elektronickú faktúru, ktorá je zadefinovaná v smernici 55/2014/EÚ.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Neboli uskutočnené žiadne verejné alebo cielené konzultácie s podnikateľským prostredím. Povinnosť zabezpečiť členskými štátmi, aby ich verejní obstarávatelia a obstarávatelia vedeli prijímať a spracovávať elektronické faktúry vyplýva zo smernice 55/2014/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

V súvislosti s implementáciou novej regulácie nie je možné exaktne určiť, či podnikateľskému prostrediu vzniknú priame finančné náklady. Avšak dochádza k zníženiu priamych nákladov v podobe poštovného a nákladov na použitie papiera a tlače faktúry.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nová regulácia zavádza na strane dodávateľov tri alternatívy zasielania elektronických faktúr, pričom pri jednej z alternatív nevznikajú žiadne nepriame finančné náklady. Táto alternatíva vystavenia elektronickej faktúry bola primárne určená pre MSP. Pri ostatných dvoch alternatívach sa vyžaduje úprava vlastných

14

informačných systémov dodávateľov, pričom nevznikajú žiadne náklady nad úroveň bežnej štandardizácie a podpory týchto informačných systémov. Vzhľadom na poskytované bezplatné služby IS EFA zo strany štátu a existenciu alternatív zasielania nie je možné vyčísliť nepriame finančné náklady a ich negatívny vplyv na dodávateľov.

Nová regulácia zavádza na strane odberateľov tri alternatívy prijatia elektronických faktúr, pričom pri dvoch alternatívach nevznikajú žiadne nepriame finančné náklady. V alternatíve prijatia e-faktúry do informačného systému odberateľa sa vyžaduje úprava informačných systémov, pričom nevznikajú žiadne náklady nad úroveň bežnej štandardizácie a podpory týchto IS. Vzhľadom na poskytované bezplatné služby IS EFA zo strany štátu a existenciu rôznych alternatív prijímania sa nie je možné vyčísliť nepriame finančné náklady a ich negatívny vplyv na dodávateľov.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

V súvislosti s povinnosťou používať IS EFA na elektronickú fakturáciu vznikajú administratívne náklady na strane VO/O, RPO aj dodávateľov.

Všetky subjekty, ktoré budú využívať IS EFA povinné Aktivovať a spravovať vlastný subjekt v IS EFA a aktualizovať údaje v profile subjektu.

Každý oprávnený subjekt je povinný aktivovať a spravovať používateľov, priraďovať im oprávnenia a operatívne riadiť účty a oprávnenia. Časová náročnosť týchto úkonov je zanedbateľná, pričom každý z úkonov sa vykoná aspoň 1x.

Odberateľ môže, ale nemusí evidovať obchodné prípady (informácie o právnom titule k fakturácii). Časová náročnosť tohto úkonu je zanedbateľná, pričom tento úkon sa môže/nemusí vykonať.

Dodávateľ vkladá e-faktúru do IS EFA cez rôzne alternatívy (mení sa forma predkladania):

1.Vystavenie e-faktúry priamo v IS EFA – časovo náročnejší úkon

2.Vloženie e-faktúry nahratím súboru do IS EFA – časovo menej náročnejší úkon

3.Automatizované vloženie e-faktúry z IS dodávateľa do IS EFA automatizovaný úkon bez dodatočných administratívnych nákladov

Odberateľ preberá doručenú e-faktúru cez tri rôzne alternatívy (mení sa forma preberania):

1.Prevzatia e-faktúry priamo z IS EFA – časovo menej náročnejší úkon

1.Prevzatie e-faktúry priamo z eSchránky – časovo menej náročnejší úkon

2.Prevzatie e-faktúry priamo v IS odberateľa automatizovaný úkon bez dodatočných administratívnych nákladov

Odberateľ je povinný v prípade existencie obchodného prípadu ku konkrétnej faktúr uzavrieť obchodný prípad v IS EFA.

Vzhľadom na rozmanitosť a nejednoznačnosť vo využívaní jednotlivých alternatív nie je možné exaktne určiť administratívne náklady.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady/prínosy na 1 faktúru*

Náklady/prínosy na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady/prínosy

0

0

Nepriame finančné náklady/prínosy

N/A

N/A

Administratívne náklady/prínosy

8,90 EUR

5 457 480 EUR

Celkové náklady/prínosy regulácie

8,90 EUR

5 457 480 EUR

* Metodika použitá pri kalkuláciách CBA v rámci prípravy Štúdie uskutočniteľnosti počíta s nákladmi/prínosmi na faktúru, nie na subjekt (t.j. odberateľa, alebo dodávateľa – podnikateľa).

15

Prínosy z ušetrených administratívnych nákladov sú kalkulované na základe striktne konzervatívneho vstupu – ročne spracovávaných faktúr z verejného obstarávania.

Všetky náklady/prínosy sú vyčíslené na obdobie 10 rokov od začiatku projektu (t.j. T1 – T10). Očakávané prínosy sa plne prejavia po dokončení implementácie (rok 2023).

Detailné kalkulácie sú k dispozícii v rámci Štúdie uskutočniteľnosti a CBA v MetaIS:

 

https://metais.vicepremier.gov.sk/studia/detail/feb8356f-d0e7-4976-b9f9-

 

 

b4140b59cf27?tab=documents

 

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Vzhľadom ku skutočnosti, že sa nemenia existujúce štandardné procesy fakturácie, ale tieto procesy sa predovšetkým elektronizujú a regulácia umožňuje bezplatné využívanie služieb pre vytvorenie, odoslanie a prijatie faktúry nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb.

Nové podmienky (povinnosti a požiadavky) pre existujúcich podnikateľov neznamenajú obmedzenie rozsahu ich podnikania. Na jednej strane sa pripúšťa vznik nových administratívnych a nepriamych finančných nákladov, ale na druhej strane sa zrýchľuje proces fakturácie a odpadajú náklady súvisiace s papierovou formou fakturácie, ktorá je v súčasnosti preferovaná.

Cieľom legislatívy je transpozícia smernice 55/2014/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní, ktorá má dosah na všetky členské štáty EÚ a niektoré pridružené štáty EHP.

V súvislosti so zavádzaním elektronickej fakturácie v SR sa nevytvárajú nové možnosti financovania aktivít pre podnikateľov v žiadnej forme.

Prípadné finančné vplyvy na podnikateľské prostredie sú krátkodobé, resp. jednorazové.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

16

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

A

ks_335529

Vydanie elektronickej faktúry v informačnom systéme elektronickej fakturácie

4

A

ks_335528

Vystavenie elektronickej faktúry v informačnom systéme elektronickej fakturácie

4

A

ks_335527

Evidencia obchodných prípadov v informačnom systéme elektronickej fakturácie

4

A

ks_335526

Evidencia a správa používateľov informačného systému elektronickej fakturácie

4

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

A

ks_335525

Evidencia a správa subjektov elektronickej fakturácie

4

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

A

isvs_9278

Informačný systém elektronickej fakturácie

17

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

A

isvs_6252

Centrálny ekonomický systém

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

x

A

18

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov

3.

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve:

-čl. 114 a 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)v sekundárnom práve:

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. L 133, 06. 05. 2014), gestor: MF SR, spolugestor: ÚVO,

-vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1870 zo 16. októbra 2017 o uverejnení odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu a zoznamu syntaxí podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ (Ú. v. L 266, 17.10.2017).

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

Lehota na prebratie smernice 2014/55/EÚ bola určená do 27. 11. 2018.

b)

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)

Smernica 2014/55/EÚ bola prebratá do zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

19

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1:

Ustanovuje sa predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je okrem legálneho ukotvenia inštitútu zaručenej elektronickej faktúry a procesu fakturácie aj rámcové ukotvenie centrálneho ekonomického systému.

Základným východiskom z hľadiska personálnej a vecnej pôsobnosti je ustanovenie subjektov a okruhov právnych vzťahov, v ktorých sa zaručená elektronická fakturácia bude vykonávať, v § 3 návrhu zákona so súčasným ponechaním dobrovoľnej možnosti vydávať a prijímať zaručené elektronické faktúry aj v iných právnych vzťahoch, ak sa tak účastníci dohodnú. Na tento účel následne bude slúžiť informačný systém elektronickej fakturácie (ďalej len „IS EFA“).

Z hľadiska okruhu právnych vzťahov je potrebné povedať, že týmto zákonom nebudú dotknuté pravidlá, týkajúce sa zmluvných vzťahov, na základe plnenia z ktorých sa faktúry vydávajú, rovnako ako ani pravidlá ďalšieho nakladania s prijatými faktúrami.

K § 2:

Na účely tejto právnej úpravy sa zvolil pojem „zaručená elektronická faktúra“, aby nedochádzalo k zámene s pojmom „elektronická faktúra“ podľa zákona o DPH. Zároveň sa rozlišuje medzi zaručenou elektronickou faktúrou, ako inštitútom a zaručenou elektronickou fakturáciou, ako procesom.

Definíciu zaručenej elektronickej faktúry (dokumentu) spĺňa dokument, ktorý (i) elektronickú podobu, (ii) náležitosti podľa návrhu zákona, (iii) predpísaný formát a (iv) predpísanú dátovú štruktúru.

Náležitosti zaručenej elektronickej faktúry vychádzajú zo smernice a ich účelom je v prvom rade presná špecifikácia plnenia, ktorého sa fakturácia týka, ako aj dodávateľa plnenia a súvisiacich podrobností o plnení. Pokiaľ ide o uvádzanie poplatkov 2 ods. 2 písm. i)], ide o všeobecný pojem, ktorý vyjadrovať také typy odplaty, ktoré v konkrétnom právnom vzťahu definované ako poplatok a nie ako napr. odmena za službu, či cena za tovar.

Rovnako tak dátová štruktúra zaručenej elektronickej faktúry vychádzajú zo smernice, pričom je definovaná odkazom na príslušnú technickú normu, ktorá je aj podľa smernice záväznou.

K § 3:

Navrhuje sa ustanoviť personálnu a vecnú pôsobnosť návrhu zákona, a to vymedzením okruhu osôb a druhu plnení, na ktoré sa bude návrh zákona vzťahovať.

Pokiaľ ide o povinné vydávanie a prijímanie zaručených elektronických faktúr, navrhuje sa nasledovné nastavenie:

•B2G povinné, pričom

oG verejní obstarávatelia a obstarávatelia vo vzťahoch z verejného obstarávania a štátne rozpočtové a príspevkové organizácie,

oB sú dodávatelia týchto subjektov,

•G2G povinné, pričom v oboch prípadoch pôjde o rovnaký rozsah verejných subjektov, ako v prvom prípade.

Pod pojmom „spracúvanie“ sa na účely § 3 ods. 3 myslí nakladanie s prijatou faktúrou podľa predpisov z oblasti účtovníctva.

Zároveň je dôležité uviesť, že na to, aby mal subjekt uloženú povinnosť prijímať, či vydávať zaručenú elektronickú faktúru, musí byť v jednom z uvedených postavení teda verejný obstarávateľ/obstarávateľ, štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia, či ich dodávateľ alebo odberateľ. Existujú totiž prípady, kedy takpovediac platobným miestom, ktorému sa

20

doklad, slúžiaci ako podklad na úhradu doručuje a ktorý ho aj reálne uhrádza, je subjekt, ktorý plnenie ani nedodáva a ani neodoberá.

Typickým príkladom zdravotné poisťovne vo vzťahu k úhrade za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 6 ods. 4 písm. s) a § 8 ods. 1, 3 a 17 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v tomto prípade zdravotná poisťovňa nie je ani dodávateľom a ani odberateľom zdravotnej starostlivosti, čiže v týchto vzťahoch sa zaručená elektronická faktúra povinne nevydáva ani neprijíma.

Platí to aj vtedy, ak zdravotná poisťovňa je zároveň verejným obstarávateľom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti totižto nie je v týchto vzťahoch jej dodávateľom a poisťovňa nie je odberateľom zdravotnej starostlivosti. „Odberateľom“ poskytnutej zdravotnej starostlivosti je pacient, poistenec zdravotnej poisťovne, ktorá zaňho uhrádza úhradu z verejného zdravotného poistenia.

Výnimky z povinností vydávať alebo prijímať zaručenú elektronickú faktúru primárne kopírujú prípady právnych vzťahov, ktoré vylúčené z povinnosti verejného obstarávania, resp. z povinnosti zverejňovania zmlúv podľa infozákona. Hlavnou oblasťou vzťahu spojené s utajovanými skutočnosťami, činnosťou spravodajských služieb, vzťahy s plneniami v zahraničí v prospech zastupiteľských úradov, ako aj vzťahy na úseku obrany. Osobitne pri úseku obrany sa upravuje aj výnimka, totožná výnimke zo zákona o verejnom obstarávaní, ktorá platí pre plnenia pri ktorých je nevyhnutná ochrana bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, ktorú nie je možné zabezpečiť menej rušivými opatreniami. Menej rušivým opatrením sa rozumie postup, ktorý by chránil predmetný záujem a zároveň by umožňoval elektronickú fakturáciu bez jeho ohrozenia.

K § 4:

Definícia zaručenej elektronickej fakturácie (proces) pozostáva z troch štádií - (i) vyhotovenie, (ii) vydanie a (iii) prijatie zaručenej elektronickej faktúry na ďalšie spracovanie. Zjednodušene povedané, vyhotovením je vytvorenie zaručenej elektronickej faktúry, vydaním jej odoslanie prijímateľovi a prijatím jej sprístupnenie prijímateľovi.

Z hľadiska dostupnosti systému zaručenej elektronickej fakturácie návrh zákona vychádza z toho, že vyhotovenie zaručenej elektronickej faktúry je možné vlastným software nástrojom alebo cez informačný systém elektronickej fakturácie a vydanie zaručenej elektronickej faktúry je možné len cez informačný systém elektronickej fakturácie. Dôvodom tejto úpravy je centralizácia „vstupného bodu“ zaručenej elektronickej faktúry do IS EFA, pričom sa predpokladá, že samotné vydanie, teda spôsob vloženia zaručenej elektronickej faktúry do IS EFA bude možné nielen cez užívateľské rozhranie (manuálne), ale aj prostredníctvom automatizovaných postupov v komunikácii dvoch informačných systémov.

Prijatie zaručenej elektronickej faktúry sa navrhuje primárne nastaviť na elektronické schránky podľa zákona o e-Governmente, s možnosťou voľby prijímania faktúr priamo v informačnom systéme elektronickej fakturácie, resp. v centrálnom ekonomickom systéme.

Navrhuje sa tiež ustanoviť základné povinnosti správcu IS EFA, ktorých účelom je zabezpečiť také funkcionality systému, ktoré jednak umožnia postup podľa zákona, ale najmä zabezpečia identifikáciu osoby, ktorá faktúru vydala a ochránia samotnú integritu faktúry pred jej zmenou. Cieľom je vytvorenie dôveryhodného prostredia, v ktorom bude zaručená elektronická fakturácia prebiehať, bez potreby vynakladania dodatočných nákladov na strane zapojených subjektov, ktoré by boli spojené s ich identifikáciou vo vzťahu k podpisovaniu faktúr, či ochranou obsahu faktúr.

Identifikátor prípadu predstavuje jedinečnú identifikáciu zaručenej elektronickej faktúry vo vzťahu k odberateľovi plnenia, vo vzťahu ku ktorému sa faktúra vydáva a právneho titulu, na základe ktorého sa toto plnenie poskytuje. Ide o inštitút, ktorý slúžiť najmä na

21

automatizované spracovanie zaručenej elektronickej faktúry. Z dôvodu, že tento identifikátor prideľuje IS EFA, je aj určovanie spôsobu jeho tvorby zverené funkcionalite tohto systému.

K § 5 a 6:

Predmetné paragrafy inštitucionalizujú IS EFA a upravujú spôsob registrácie v ňom, na účely jeho používania.

Samotný IS EFA bude informačným systémom verejnej správy v správe MF SR, z čoho vyplýva podriadenosť pravidlám a regulácii podľa zákona č. 275/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov a výnosu MF SR č. 55/2014 Z.z. v znení neskorších predpisov. Inými slovami, takýmto ukotvením IS EFA je zároveň zabezpečené definovanie všetkých povinností správcu k systému, ako aj technických a iných podrobností a štandardov, na systém kladených.

Na účely používania IS EFA sa navrhuje inštitút registrácie subjektu, ktorý je dvojkrokový. Prvým krokom je samotné vytvorenie osobného profilu, ktoré by v zásadnej väčšine prípadov malo prebehnúť automatizovane, využívajúc údaje z iných registrov. Registrácia je dokončená aktiváciou profilu, pod ktorou sa rozumie prvý prístup subjektu doň. Dôvodom je jednak možnosť mať „identifikovaného používateľa“ v systéme aj bez jeho úkonu a zároveň odbremenenie používateľa od vypĺňania údajov, ktorými už iné systémy v štáte disponujú.

Na účely prístupu a identifikácie subjektov sa primárne navrhuje využiť existujúce autentifikátory podľa zákona o e-Governmente a používať iné mechanizmy a nástroje len v prípade, ak osoba týmito autentifikátormi nedisponuje.

K § 7:

Ustanovenia o centrálnom ekonomickom systéme predstavujú rámcové zakotvenie informačného systému na výkon vnútorných riadiacich a organizačných procesov a s nimi súvisiacich činností, ktorý sa vytvára osobitným projektom. Jeho ukotvenie v návrhu zákona je odôvodnené aj tým, že sa predpokladá prepojenie s IS EFA v časti prijímania a spracúvania zaručených elektronických faktúr.

Výsledky auditu konsolidovaných účtovných závierok (KÚZ) vybraných účtovných jednotiek za posledné roky vyjadrujú najdôležitejšie potreby, ktoré je potrebné naplniť implementáciou centrálneho systému:

•efektívne nastavenie ekonomických procesov (predovšetkým účtovníctva a konsolidácie),

•presnosť účtovných závierok - decentralizácia účtovných procesov a procesov zostavovania KÚZ spôsobuje, že KÚZ zostavené za viaceré účtovné jednotky obsahujú chyby vyplývajúce z nekonzistentnosti v uplatňovaní účtovných zásad, metód a rozličných účtovných postupov,

•vysoká kvalita a konzistencia dát pre riadenie - aktuálne decentralizovaný stav správy a prevádzky ekonomických informačných systémov jednotlivými subjektmi verejnej štátnej správy vykazuje viacero nedostatkov s dopadmi na samotné subjekty, ako aj na kvalitu a konzistenciu dát poskytovaných pre riadenie verejných financií.

Obmedzenia dnešného stavu prevádzkovania ekonomických agend v organizáciách štátnej správy a zdôvodnenie potreby štandardizácie procesov a centralizácie v tejto oblasti bližšie popisuje aj uznesenie vlády SR č. 322/2015 „Zámer dobudovania centrálnej metodicko-procesnej autority pre oblasť ekonomických a podporných agend a implementácie Centrálneho ekonomického systému v kontexte systému riadenia verejných financií.“ (schválený dňa 17.júna 2015). Centralizácia v tejto súvislosti viacero rovín, pričom podstatná je predovšetkým centralizácia metodická, ktorá sa dosiahne realizáciou projektových zámerov uvedených v schválenom reformnom zámere.

Zámer budovania centrálneho ekonomického systému vychádza z potreby centralizácie systémov riadenia verejných financií ako predpokladu pre budovanie modernej a efektívnej verejnej správy. Cieľom je implementácia ekonomického informačného systému ako

22

základného prostriedku pre uplatnenie unifikácie a následnej optimalizácie ekonomických procesov subjektov štátnej správy, ktorá umožní ministerstvu financií ich centrálne metodicky riadiť a usmerňovať, zefektívňovať ich výkon a znižovať náklady na ich prevádzku. Centrálny ekonomický systém by tiež mal vytvoriť priestor na transformáciu ekonomických činností štátu na servisne poskytované služby.

Ustanovenia o centrálnom ekonomickom systéme sa nebudú aplikovať na subjekty súkromného práva.

K § 8:

Vzhľadom na to, že nábeh zaručenej elektronickej fakturácie byť postupný nielen z pohľadu zapojených subjektov, ale aj z pohľadu štádií fakturácie, navrhuje sa, aby MF SR bolo oprávnené zavádzať IS EFA do prevádzky postupne a oznamovať vo svojom publikačnom orgáne dátum, odkedy budú jednotlivé skupiny subjektov, alebo ich časti, povinné systém používať, pričom rovnaká úprava sa navrhuje aj pokiaľ ide o štádiá fakturácie. Inými slovami, povinnosť používať IS EFA, resp. vydávať a prijímať zaručené elektronické faktúry je ustanovená zákonom a „dátum a rozsah“ začiatku jej plnenia bude upravený vo väzbe na vytvorenie a sprístupnenie funkcionalít IS EFA. Obdobný spôsob bol v minulosti použitý aj pri iných informačných systémoch.

K § 9:

Navrhuje sa upraviť jednotné miesto na sprístupňovanie tak zaručených elektronických faktúr, ako aj všetkých informácií podľa tohto zákona a na tento účel využiť primárne existujúce elektronické schránky podľa zákona o e-Governmente. Používateľ si následne bude môcť zvoliť aj iné miesto sprístupnenia, či v systéme IS EFA alebo v centrálnom ekonomickom systéme. Na účely „synchronizácie“ informácií o doručení sa zároveň ukladá povinnosť zabezpečiť komunikáciu medzi modulom elektronických schránok a informačnými systémami podľa návrhu zákona.

K § 10:

Dátová štruktúra zaručenej elektronickej faktúry je definovaná priamo odkazom na technickú normu, ktorá bude dostupná bezodplatne. V ďalších podrobnostiach vykonávací predpis upraví (i) povolené formáty elektronických dokumentov pre zaručenú elektronickú faktúru, (ii) podrobnosti o spôsobe „vypĺňania“ jej náležitostí a (iii) podrobnosti o doručovaní v prípadoch, kedy prijímateľ nemá aktivovaný osobný profil (nie je registrovaný). Vo vzťahu k centrálnemu ekonomickému systému sa navrhuje ustanoviť rozsah a spôsob vykonávania jednotlivých postupov a noriem centrálneho ekonomického systému a termíny zavedenia a rozsah používania centrálneho ekonomického systému.

K § 11:

Na účely prvotného vytvorenia osobných profilov pre existujúcich potenciálnych používateľov fakturačného systému sa navrhuje vytvorenie (nie aktivácia) ich osobných profilov do troch mesiacov od účinnosti zákona, pričom údaje na toto vytvorenie budú získané z dvoch základných evidencií, ktoré obsahujú jednak údaje o právnických osobách a orgánoch verejnej moci, ako aj o hospodárskych subjektoch, ako potenciálnych dodávateľoch v procesoch verejného obstarávania.

K § 12:

Navrhuje sa ustanoviť odkaz na transpozičnú prílohu k smernici.

23

K Čl. II

Nadväzne na registráciu v IS EFA sa navrhuje ustanoviť povinnosť poskytovania údajov zo zoznamu hospodárskych subjektov pre správcu systému, ktorý bude na základe týchto údajov vytvárať jednotlivé osobné profily.

K Čl. III

Navrhuje sa doplnenie zákona o technickej normalizácii, ktoré umožní bezplatné poskytovanie technických noriem v prípade, keď európska normalizačná organizácia alebo medzinárodný normalizačný orgán rozhodne o bezplatnom sprístupnení technických noriem v súvislosti s európskou legislatívou.

K Čl. IV

Účinnosť sa navrhuje ustanoviť na 1. augusta 2019.

K prílohe č. 1:

Navrhuje sa ustanoviť odkaz na transponovanú smernicu.

K prílohe č. 2:

Navrhuje sa ustanoviť rozsah osobných údajov a okruh dotknutých osôb, ktorých osobné údaje sa budú v ekonomickom informačnom systéme podľa § 7 zákona spracúvať.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 17. apríla 2019.

Peter P e l l e g r i n i, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter P e l l e g r i n i, v.r.

predseda vlády poverený riadením

Ministerstva financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o technickej normalizácii a o zmene zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 60/2018, dátum vydania: 07.03.2018

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

 

Návrh zákona o technickej normalizácii a o zmene zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov                      v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) do legislatívneho procesu predkladá predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej                   len „úrad“) na základe úlohy C.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 496/2016.

Cieľom novej právnej úpravy je ustanoviť samostatný a komplexný legislatívny rámec plne pokrývajúci oblasť technickej normalizácie, vychádzajúci z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe.

Predmetom návrhu zákona je úprava základných pojmov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým                   sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. ES L 316 14. 11. 2012) v platnom znení (ďalej                   len „nariadenie (EÚ) č. 1025/2012“), pôsobnosti, práv a povinností slovenského národného normalizačného orgánu, hlavných princípov a postupu pri tvorbe slovenských technických noriem, zapojenia zainteresovaných strán prostredníctvom technických komisií do tvorby slovenských technických noriem, nákladov na činnosť slovenského národného normalizačného orgánu, poskytovania technických noriem, ochrany technických noriem a s tým súvisiaci dohľad nad dodržiavaním zákona a ukladanie pokút.

Pojmy definované v návrhu zákona vychádzajú z prepracovanej definície technickej normy používanej v nariadení (EÚ) č. 1025/2012 a ďalšie pojmy sú uvádzané pre potreby technickej normalizácie na národnej úrovni.

V návrhu zákona sa ďalej ustanovujú požiadavky, ktoré musí zabezpečiť slovenský národný normalizačný orgán, ktorým je úrad. Na zabezpečenie nezávislosti slovenského normalizačného orgánu je pri úrade zriadená Rada pre technickú normalizáciu (ďalej len „Rada“), ktorej poslaním je najmä dohliadanie na dodržiavanie zakladajúcich zásad normalizačnej činnosti, ktorými                     sú koherencia, transparentnosť, otvorenosť, konsenzus, dobrovoľné uplatňovanie, nezávislosť               od osobitných záujmov a efektívnosť, uznaných Svetovou obchodnou organizáciou (WTO)                      v oblasti technickej normalizácie a citovaných v nariadení (EÚ) č. 1025/2012.

V návrhu zákona je uvedený postup slovenského národného normalizačného orgánu pri tvorbe, zmene, schvaľovaní, vydávaní a rušení slovenských technických noriem tak, aby bol chránený oprávnený záujem, zároveň upravuje oblasť poskytovania technických noriem.

Poskytovanie slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií za úhradu vyplýva z členstva úradu ako slovenského národného normalizačného orgánu v európskych normalizačných organizáciách (CEN, CENELEC, ETSI). Spravovanie sústavy slovenských technických noriem slovenským národným normalizačným orgánom zároveň zabezpečuje ochranu používateľov technických noriem, a tým aj ochranu spotrebiteľa s cieľom zabrániť šíreniu technických noriem, ktoré sú pozmenené alebo neaktuálne, ako aj ochranu práv tvorcov technických noriem, ktorými sú medzinárodné, európske a národné normalizačné orgány. Poskytovanie technických noriem nemôže byť „voľné“, ale je ho potrebné koordinovať, pričom musí byť dodržaný princíp poskytovania noriem za úhradu. Ustanovuje sa, že úrad je oprávnený poskytovať slovenské technické normy, a teda aj európske a medzinárodne normy prevzaté do sústavy slovenských technických noriem a samostatne vydané medzinárodné normy verejnosti za úhradu, pričom výška úhrady je podľa splnomocňujúceho ustanovenia určená vo všeobecne záväznom predpise, ktorý vydá úrad. Na úhradu za poskytovanie slovenských technických noriem sa nevzťahuje zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

V európskom normalizačnom ponímaní je používanie technických noriem vo všeobecnosti dobrovoľné. Z uvedených dôvodov sa pristúpilo k podrobnejšej úprave rozmnožovania alebo rozširovania slovenských technických noriem, ktoré je možné len so súhlasom slovenského národného normalizačného orgánu. Rozmnožovanie alebo rozširovanie sa týka nielen celého textu slovenských technických noriem, ale aj častí ich textov.

Návrh zákona naďalej predpokladá možnosť, aby orgány štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch mohli používať odkazy na slovenské technické normy priamo v texte právneho predpisu. Táto možnosť je však podmienená včasným oznámením takéhoto zámeru slovenskému národnému normalizačnému orgánu a uhradením, resp. refundáciou nákladov súvisiacich so spracovaním a poskytovaním slovenských technických noriem slovenskému národnému normalizačnému orgánu. Toto sa netýka odkazov na slovenské technické normy v právnych prepisoch uvedené v poznámkach pod čiarou, ktoré majú podľa Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky informatívny charakter.

Návrh zákona má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

 


 

Doložka vybraných vplyvov

 

1.      Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o technickej normalizácii a o zmene zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov                      v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).

Charakter predkladaného materiálu

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Transpozícia práva EÚ

 

 

Termín začiatku a ukončenia PPK

8. marec 2017 – 29. marec 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

31. marec 2017 – 24. apríl 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

október 2017

 

2.      Definovanie problému

V súčasnosti platný zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 264/1999 Z. z.“) upravuje okrem technickej normalizácie aj oblasť posudzovania zhody a vnútrokomunitárne pripomienkové konanie, teda je rámcovým zákonom pre tri oblasti pôsobnosti úradu, ktoré mu vyplývajú zo zákona č .575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. V období prijatia zákona č. 264/1999 Z. z. neexistovala európska legislatívna úprava, ktorá by zastrešovala oblasť európskej normalizácie, akou je v súčasnosti nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. ES L 316 14. 11. 2012) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 1025/2012), navyše,  pôvodný zákon č. 264/1999 Z. z. vznikal v období pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, a preto nemohol v plnej miere pokryť požiadavky, kladené na činnosť národného normalizačného orgánu, požadované v súčasnosti.

 

3.      Ciele a výsledný stav

Cieľom novej právnej úpravy je ustanoviť komplexný legislatívny rámec plne pokrývajúci oblasť technickej normalizácie vychádzajúci z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe.

4.      Dotknuté subjekty

Podnikateľské subjekty, vrátane malých a stredných podnikov, ako aj širokej technickej verejnosti a spotrebitelia, ktorí pri svojej činnosti môžu využívať poznatky z technických noriem, v ktorých sú stanovené technické požiadavky, ktoré má výrobok a služba spĺňať. Vzhľadom nato, že technická norma obsahuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a kvalitu výrobku a služby, jej dodržanie predpokladá splnenie minimálnych požiadaviek na bezpečnosť a kvalitu výrobku alebo služby, pričom však je možné uplatniť iné spôsoby ako určuje technická norma na splnenie týchto požiadaviek, preto je použitie technickej normy a tým aj poskytovanie technickej normy dobrovoľné.

Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy, ktoré môžu využívať poznatky z technických noriem na podporu legislatívy.

 

5.      Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli zvažované.

6.      Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena  vykonávacích predpisov?

  Áno

  Nie

 

Vykonávacím predpisom budú upravené podrobnosti o poskytovaní slovenských technických noriem, ako aj výška poplatkov za ich poskytovanie.

7.      Transpozícia práva EÚ

 

 

8.      Preskúmanie účelnosti**

 

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

 

9.      Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

                   

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

 

 

 

 

 

 

    vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.  Poznámky

Prijatím návrhu zákona nedôjde k úbytku príjmov rozpočtu verejnej správy a všetky výdavky vyplývajúce z predloženého návrhu zákona sú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctva Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok.

 

11.  Kontakt na spracovateľa

Ing. Mária Semanová, maria.semanova@normoff.gov.sk, 02/57 485 417.

12.  Zdroje

Výročné správy úradu.

13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila k materiálu súhlasné stanovisko.

 

 



 

 

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

 

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

 - z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh zákona o technickej normalizácii a o zmene zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov                      v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) ucelene a samostatne rieši práva a povinnosti slovenského národného normalizačného orgánu, základné princípy tvorby slovenských technických noriem a iných normalizačných dokumentov,  financovanie činnosti slovenského normalizačného orgánu a tvorby slovenských technických noriem ako                           aj poskytovanie slovenských technických noriem za poplatok. V súčasnosti rieši otázku technickej normalizácie zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky                  a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nový návrh zákona nemení rozsah poskytovaných služieb pre podnikateľské prostredie.

Dotknutými subjektmi sú podnikateľské subjekty vrátane malých a stredných podnikov ako               aj široká technická verejnosť, spotrebitelia a orgány štátnej a verejnej správy, ktorí pri svojej činnosti môžu využívať poznatky z technických noriem, v ktorých sú stanovené technické požiadavky, ktoré má výrobok a služba spĺňať.

Výška poplatkov, ktorú je oprávnený vyberať Úrad pre normalizáciu, metrológiu                          a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) za poskytovanie slovenských technických noriem a za činnosti súvisiace s poskytovaním slovenských technických noriem, bude mať vplyv na špecifické odvetvie hospodárstva - výrobcov, splnomocnených zástupcov, dovozcov a distribútorov výrobkov a služieb. Výška poplatkov sa nemení v porovnaní                         s aktuálnou výškou poplatkov a bude ustanovená vyhláškou.

Približný počet dotknutých subjektov nie je možné určiť nakoľko nie je známy počet používateľov, ktorým úrad  poskytne služby v zmysle návrhu zákona. Približne sa môže určiť počet používateľov elektronickej služby, ktorým sa v minulosti poskytovali služby v zmysle zákona č. 264/1999 Z. z. a sadzobníka a s ktorými je v súčasnosti uzatvorená zmluva. Takýchto zazmluvnených odberateľov je 43. Taktiež je možné určiť počet podnikateľských subjektov, ktorým sa v minulosti poskytli slovenské technické normy a normalizačné dokumenty. Takýchto odberateľov bolo 936.Vzhľadom na dobrovoľnosť slovenských technických noriem a normalizačných dokumentov sa počet podnikateľských subjektov, ktorým úrad poskytne slovenské technické normy a normalizačné dokumenty, môže meniť.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

       - z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Zapojenie subjektov zainteresovaných do činnosti technickej normalizácie, používateľov slovenských technických noriem a ostatnej verejnosti bolo formou zasielania podnetov a návrhov. Cielene boli oslovení členovia Rady pre technickú normalizáciu ako poradného orgánu predsedu úradu. Výzva na zapojenie do prípravy návrhu zákona bola zverejnená                         na webovom sídle úradu:

http://www.unms.sk/?TS&sprava=priprava-zakona-o-technickej-normalizacii

Konalo sa jedno stretnutie s prihlásenými účastníkmi, ktorí priamo na stretnutí alebo neskôr e-mailom zaslali pripomienky k návrhu zákona.

Hlavné body konzultácií a výsledky (zapracovanie do návrhu zákona):

  1. Vymedzenie práv a povinností slovenského národného normalizačného orgánu (ďalej len „NNO“) a  právna forma NNO

Práva a povinnosti NNO sú v návrhu zákona ustanovené v súlade s nariadením č. 1025/2012 (EÚ) o európskej normalizácii (zakladajúce zásady - koherencia, transparentnosť, otvorenosť, konsenzus, dobrovoľné uplatňovanie, nezávislosť od osobitných záujmov a efektívnosť) a s vnútornými pokynmi európskych a medzinárodných normalizačných organizácií. Formulácia zákona zabezpečuje prístup zainteresovaných účastníkov a širokej verejnosti k normalizačnej činnosti a k vydaným normám a normalizačným dokumentom v súlade so záväzkami NNO vyplývajúcimi z povinností člena v uvedených normalizačných organizáciách. V návrhu zákona je explicitne stanovená zodpovednosť úradu za jazykovú a terminologickú správnosť vydanej slovenskej technickej normy a normalizačného dokumentu. Právna forma NNO vychádza zo súčasného stavu a zo skutočnosti, že úrad prešiel úspešne auditom CEN/CENELEC podľa Pokynu CEN/CENELEC č. 20 stanovujúceho kritériá členstva v CEN/CENELEC a bol valným zhromaždením prijatý za člena oboch organizácií, čím bolo preukázané, že spĺňa požadované kritériá. Právna nezávislosť je zabezpečená Radou pre technickú normalizáciu, ktorá je v návrhu zákona definovaná ako nezávislý orgán zriadený pri úrade. Na zabezpečenie finančnej samostatnosti sa zvažuje vyčlenenie rozpočtu pre odbor technickej normalizácie, ktorý zabezpečuje tvorbu slovesných technických noriem v rámci úradu.

  1. Vydávanie slovenských technických noriem v štátnom jazyku

Súčasne platný zákon č. 264/1999 Z. z. aj návrh zákona vymedzuje priority v súvislosti s prekladom technických noriem, ktoré sa zameriavajú na tie oblasti, ktoré súvisia s legislatívou alebo iným spôsobom zabezpečujú oprávnený záujem. Na základe splnomocnenia vyplývajúceho z návrhu zákona stanoví NNO kritériá, na základe ktorých budú určené jednotlivé položky, ktoré budú podmieňovať zavedenie technickej normy v štátnom jazyku (napr. harmonizované normy, normy na posudzovanie a overovanie nemennosti parametrov stavebných výrobkov, bezpečnostné normy, normy súvisiace s ochranou oprávneného záujmu, normy na podporu legislatívy, priority stanovené technickými komisiami (TK), terminologické normy atď.). Kritériá zostaví NNO a schváli Rada pre technickú normalizáciu.

Počet noriem preberaných v štátnom jazyku je limitovaný personálnym a finančným zabezpečením NNO. Nie je možné zabezpečiť preklad všetkých vydávaných slovenských technických noriem do štátneho jazyka, keďže preklad sa v prevažnej miere hradí zo štátneho rozpočtu. Preto je potrebné stanovovať kritériá výberu na preklad. V zahraničí je bežnou praxou, že podnikateľské subjekty aj finančne prispievajú na tvorbu a preberanie technických noriem tam, kde ich tvorba, resp. prevzatie prispievajú k ich konkurencieschopnosti.

  1. Zozáväzňovanie noriem

Návrh nového zákona počíta aj naďalej v odôvodnených prípadoch s možnosťou uvádzania noriem z pozície ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v rámci ich pôsobnosti vymedzenej kompetenčným zákonom v texte právneho predpisu. V takomto prípade NNO navrhuje, aby príslušné rezorty hradili, resp. refundovali náklady NNO                      na spracovanie a poskytovanie takýchto noriem. Uvedené normy by v takom prípade boli  poskytované verejnosti za zvýhodnené poplatky, resp. bezplatne.

4.       Zodpovednosť za vecnú, jazykovú a terminologickú správnosť technických noriem,   neakceptovanie pripomienok k návrhom technických noriem od odborníkov

Zodpovednosť za jazykovú a terminologickú správnosť noriem má podľa zákona NNO. Predpokladá sa, že na norme bude uvedená technická komisia, čo umožní v prípade potreby vyhľadať kontakt na pracovníka NNO zodpovedného za danú oblasť ako tajomníka technickej komisie. V súvislosti s pripomienkou, že sa neakceptujú pripomienky odborníkov, je v návrhu zákona zavedený štatút rozporového konania k návrhu slovenskej technickej normy s pripomienkovateľom v prípade, že bude predložená zásadná pripomienka. Zásadnou pripomienkou je odôvodnený zásadný nesúhlas s technickým riešením. 

  1. Zabezpečenie efektívnejšieho a finančne menej náročného prístupu k normám

Tvorba poplatkov za slovenské technické normy vychádza zo skutočných nákladov vynaložených na tvorbu slovenských technických noriem a režijných a vecných nákladov                    na ich vydávanie.

Poplatok sa tvorí z alikvotných nákladov za preklad, za prácu zamestnanca NNO vykonávajúceho odborné práce na slovenskej technickej norme, z nákladov na grafické úpravy, na tlač a súvisiaci materiál.

Finančné zdroje získané za poskytovanie technických noriem sú príjmom štátneho rozpočtu.

 

3.3 Náklady regulácie

      - z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Nedochádza k zvýšeniu priamych nákladov

K zníženiu priamych finančných nákladov dochádza u spracovateľov pôvodných slovenských technických noriem, ktorým bude poskytnutá  pôvodná slovenská technická norma a pôvodný normalizačný dokument za zníženú cenu. Zníženie finančných nákladov závisí od množstva pôvodných slovenských technických noriem a pôvodných normalizačných dokumentov, na ktorých sa budú podielať.

 

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Nedochádza k zvýšeniu nepriamych nákladov

 

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Nedochádza k zvýšeniu administratívnych nákladov

 

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

 

 

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

 

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

       - z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nemá vplyv.

3.5 Inovácie

       - z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

 

 

 


 

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

 

 

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad pre normalizáciu, metrológiu                                 a skúšobníctvo Slovenskej republiky

 

 

2.

Názov návrhu právneho predpisu:  Zákon o technickej normalizácii a o zmene zákona                    č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene                           a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

 

 

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

 

 

a)      je upravená v práve Európskej únie


- primárnom

článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení                         a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty:


- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012                           o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS                             a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012)

 

2. nelegislatívne akty:

-

 

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy)

-

 

 

 

b)      nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

 

 

 

 

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

 

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

   

do 1. januára 2013 pri nariadení (EÚ) č.1025 /2012

 

b)

lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc                a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

   

nebola určená

 

c)

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

   

konanie nebolo začaté

 

d)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu                 s uvedením rozsahu tohto prebratia

   

zákon č. 51/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

   

Úplný

6.

Gestor a spolupracujúce rezorty:

   

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky


 

 

B. Osobitná časť

 

 

K Čl. I

K § 1

Ustanovuje sa predmet návrhu zákona.

K § 2

​Vymedzujú sa základné pojmy na účely návrhu zákona.

K § 3

Uvádzajú sa definície výsledkov normalizačnej činnosti, ako je technická norma, slovenská technická norma a technická normalizačná informácia, a zároveň aj pojmy úzko súvisiace s postupmi a činnosťami nevyhnutnými na tvorbu a spracovanie týchto dokumentov. Pri pojme „technická norma“ zákon v poznámke pod čiarou odkazuje na priamo účinné nariadenie (EÚ)              č. 1025/2012 z dôvodu, aby zákon necitoval definíciu technickej normy z nariadenia.

Deklaruje sa dobrovoľný charakter technickej normy podľa nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. Zároveň sa striktne uvádza, že technická norma nie je technickým predpisom. Toto ustanovenie je dôležité pre pochopenie rozdielu medzi dobrovoľným používaním technických noriem a povinnosťou dodržiavať všeobecne záväzný právny predpis (technický predpis). Nerozlišovanie týchto pojmov často vedie technickú verejnosť, ale aj zástupcov orgánov verejnej moci k názoru, že technická norma je rovnocenná s technickým predpisom a na základe toho predpokladá, že je záväzná a prístupná bezodplatne. Návrh zákona má ambíciu riešiť tento pretrvávajúci problém jednoznačným stanovením, že technická norma nie je technickým predpisom.

Ustanovuje sa značka slovenskej technickej normy STN, predbežnej slovenskej technickej normy STN P a technickej normalizačnej informácie TNI.

Slovenská technická norma a technická normalizačná informácia sa nesprístupňuje podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, keďže sa tieto dokumenty poskytujú za úhradu.

Zároveň sa ukladá povinnosť inému orgánu štátnej správy vopred písomne upozorniť slovenský národný normalizačný orgán, že v návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý pripravuje a predloží do legislatívneho procesu, bude vo vlastnom materiáli odkazovať v texte                  na slovenskú technickú normu.

K § 4

Vymedzuje sa pôsobnosť Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti technickej normalizácie v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 505/2009 Z. z. Oproti platnej právnej úprave                     sa nerozširuje rozsah pôsobnosti úradu. Ďalej sa určuje povinnosť úradu hradiť členské poplatky v európskych normalizačných organizáciách CEN a CENELEC a medzinárodných normalizačných orgánoch ISO a IEC. Členovia CEN, CENELEC, ISO, IEC o poplatkoch a rozpočte organizácií a orgánov každoročne hlasujú na štatutárnych zasadnutiach/valných zhromaždeniach. Členské poplatky majú každoročne rastúcu tendenciu. Úrad spolupracuje s ETSI na základe Memoranda o porozumení, ktoré je uzatvorené s každou národnou normalizačnou organizáciou, ktorá pôsobí v členskom štáte Európskej únie. Úrad nie je členom ETSI. Ďalej je zakotvená povinnosť úradu uhrádzať náklady súvisiace s povinnosťami a činnosťami, ktoré musí plniť a zabezpečovať slovenský národný normalizačný orgán. Deklaruje sa, že úrad je slovenským národným normalizačným orgánom, keďže na základe výsledkov auditu a požiadaviek európskych a medzinárodných normalizačných organizácií CEN, CENELEC, ETSI, ISO a IEC splnil požiadavky na jeho medzinárodné a európske uznanie ako slovenského národného normalizačného orgánu.

Odôvodneným prípadom podľa odseku 1 písm. b) je situácia, ak európske normalizačné organizácie stanovia skrátené lehoty povinného prijatia európskych noriem do sústavy slovenských technických noriem. Tento postup môže byť použitý, ak napríklad je potrebné urýchlene vydať technickú normu podporujúcu legislatívu, napríklad technické normy harmonizované so smernicami alebo inými legislatívnymi aktmi EÚ. Keďže periodicita vydávania vestníka je jedenkrát za mesiac, nebolo by možné tieto skrátené lehoty dodržať, preto úrad pristúpil aj k možnosti oznamovania prostredníctvom webového sídla. Ide však len o výnimočné situácie. Následne bude informatívne oznámené prijatie slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácii aj vo vestníku, pričom platnosť takto informatívne oznámenej slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácii bude dňom jej oznámenia na webovom sídle úradu.

Zároveň sa vymedzujú práva a povinnosti úradu ako slovenského národného normalizačného orgánu. Návrh zákona bližšie špecifikuje povinnosti, ktoré je slovenský národný normalizačný orgán povinný plniť a zabezpečiť pri svojej činnosti, ktoré vyplývajú tak z nariadenia (EÚ)                   č. 1025/2012, ako aj z vnútorných pokynov medzinárodných a európskych normalizačných organizácií, ktorých je úrad riadnym členom. Slovenský národný normalizačný orgán zverejňuje na svojom webovom sídle kritériá na tvorbu slovenskej technickej normy v štátnom jazyku po ich schválení Radou pre technickú normalizáciu (ďalej len „rada“). Vzhľadom na vysoký počet každoročne prijímaných technických noriem na európskej úrovni (v roku 2016 vydali európske normalizačné organizácie CEN  a CENELEC spolu 1590 európskych noriem a dokumentov)                 a vzhľadom na personálne kapacity úradu a angažovanosť a záujem externých spolupracovníkov úradu, ale aj dostupné finančné prostriedky, nie je možné prijímať všetky tieto technické normy prekladom do štátneho jazyka, preto sa stanovujú kritériá na ich preklad. Podľa návrhu zákona zostaví tieto kritériá slovenský národný normalizačný orgán a schváli rada. Podľa navrhovaných kritérií budú mať prioritu harmonizované európske normy a harmonizačné dokumenty (ďalej len „EN a HD“), EN a HD vypracované na základe mandátu Európskej komisie alebo žiadosti Európskej komisie o normalizačnú prácu, bezpečnostné technické normy slúžiace na podporu legislatívy, terminologické normy, normy navrhnuté príslušnou technickou komisiou, technické normy navrhnuté radou, pričom sa bude vyhodnocovať rozsah používateľov a efektívnosť využitia prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu. Ďalej sa uvádzajú postupy stanovené slovenským národným normalizačným orgánom podľa pravidiel určených európskymi, medzinárodnými a národnými normalizačnými orgánmi. Tieto pravidlá vychádzajú zo zásad správnej praxe na prípravu, prijímanie a uplatňovanie technických noriem, ktoré prijala Svetová obchodná organizácia  (WTO) v oblasti technickej normalizácie a to: koherencii, transparentnosti, otvorenosti, konsenze, dobrovoľnom uplatňovaní, nezávislosti od osobitných záujmov a efektívnosti („zakladajúce zásady“).

Pravidlá európskych normalizačných organizácií sú Vnútorné predpisy CEN/CENELEC, Časť 2: Spoločné pravidlá na normalizačnú prácu; (Internal Regulation Part 2: Common Rules for Standardization Work), Vnútorné predpisy CEN/CENELEC, Časť 3: Pravidlá na stavbu a navrhovanie publikácií CEN/CENELEC; (Internal Regulation Part 3: Rules for the structure and drafting of CEN/CENELEC Publications).

Ďalej slovenský národný normalizačný orgán postupuje podľa pravidiel medzinárodných normalizačných organizácií, ktorými sú: Smernice ISO/IEC, Časť 1: Postupy na normalizačnú prácu (ISO/IEC Directives, Part 1: Procedures for the technical work), Smernice ISO/IEC, Časť 2: Princípy a pravidlá na stavbu a navrhovanie publikácií ISO a IEC.

Slovenský národný normalizačný orgán sa riadi aj metodickými postupmi, ktoré vydáva slovenský národný normalizačný orgán a sú zverejnené na webovom sídle úradu v časti technická normalizácia.

Dôležitou povinnosťou, ktorú musí slovenský národný normalizačný orgán zabezpečiť,                        je ochrana slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie a inej technickej normy a inej technickej normalizačnej informácie.

Slovenský národný normalizačný orgán prevádzkuje portál, ktorý slúži ako zoznam platných a zrušených slovenských technických noriem, technických normalizačných informácií a ich zmien a opráv (obsahujúci základné bibliografické údaje, spôsob prevzatia do sústavy slovenských technických noriem, referenčné dokumenty, úhradu za poskytnutie). Využíva                  sa na poskytovanie slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií a ich zmien a opráv v elektronickej podobe za úhradu. Prostredníctvom portálu je poskytovaná aj služba STN-online. Bližšie informácie o službe STN-online sú uvedené na webovom sídle slovenského národného normalizačného orgánu. STN-online je služba, ktorá poskytuje znenie slovenských technických noriem, technických normalizačných informácií a ich zmien na základe úhrady a znenie opráv slovenských technických noriem, technických normalizačných informácií a ich zmien, ktoré sa poskytujú bezodplatne.

K § 5 

Ustanovuje sa zriadenie rady ako odborného poradného orgánu predsedu úradu                              na zabezpečenie nezávislosti slovenského národného normalizačného orgánu. Členmi rady                     sú zástupcovia zainteresovaných strán, ktorými sa rozumejú zástupcovia podnikateľov, zástupcovia zamestnávateľov, organizácií zastupujúcich záujmy spotrebiteľov, profesijných zväzov, zástupcov vedy a výskumu a zástupcovia orgánov verejnej moci. Nezávislosť slovenského národného normalizačného orgánu sa zabezpečí tak, že počet zástupcov orgánov verejnej moci v rade je najviac jedna tretina z celkového počtu členov rady. Ustanovuje                         sa pôsobnosť rady. Ďalšie náležitosti upraví štatút rady a rokovací poriadok rady, ktorý vydá úrad.

K § 6

Dôležitú úlohu v činnosti technickej normalizácie má technická komisia, ktorá sa zúčastňuje pripomienkovania na európskej a medzinárodnej úrovni a na národnej úrovni. Technické komisie sú priamo zainteresované na tvorbe pôvodných slovenských technických noriem a pôvodných technických normalizačných informácií. Vyjadrujú sa k spôsobu zavedenia európskych noriem do sústavy STN a zaradenia do plánu medzinárodných noriem. Ďalšie náležitosti a spôsob rokovania je upravený v štatúte technických komisií, ktorý vydá úrad ako slovenský národný normalizačný orgán.

K § 7

Zákon predpokladá pri tvorbe slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie v zmysle čl. 3 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 zapojenie zainteresovaných subjektov, ktoré                      sa zúčastňujú na tvorbe slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie vrátane technickej komisie, orgánu verejnej moci a spracovateľa. Je ustanovená povinnosť postupovať podľa pravidiel európskych normalizačných organizácií, medzinárodných normalizačných orgánov a národného normalizačného orgánu. Ďalej sa uvádza, čo sa rozumie pod tvorbou slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie, ktorá je bližšie špecifikovaná v nasledujúcich paragrafoch.

K § 8

Ukladá sa povinnosť zverejnenia plánu technickej normalizácie na webovom sídle slovenského národného normalizačného orgánu. Ďalej sú explicitne uvedené formy prijatia európskych a medzinárodných noriem, európskych normalizačných produktov a iných technických normalizačných informácií do sústavy slovenských technických noriem. Uvedené spôsoby prijatia do sústavy slovenských technických noriem sú určené vo vnútorných predpisoch európskych normalizačných organizácií a medzinárodných normalizačných orgánov a metodických postupov slovenského národného normalizačného orgánu. Zároveň slovenský národný normalizačný orgán  určí, či prijme do plánu zámer na spracovanie pôvodnej slovenskej technickej normy a v prípade viacerých predložených zámerov na spracovanie pôvodnej slovenskej technickej normy určí, ktorú spracuje, resp. či je potrebné takúto normu spracovať. 

 

K § 9

Ustanovuje sa postup spracovania slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií.

Je ustanovená povinnosť úradu vybrať spracovateľa podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“). Úrad financuje spracovanie slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií z prostriedkov štátneho rozpočtu, preto má povinnosť postupovať podľa zákona č. 343/2015 Z. z. Postup pri určení spracovateľa normy v súlade                   so zákonom č. 343/2015 Z. z. je závislý od výšky predpokladanej hodnoty zákazky. Znamená             to, že v prípadoch, keď predpokladaná hodnota zákazky neprevýši sumu 50 000,- eur, je v zmysle § 117 zákona č. 343/2015 spôsob výberu spracovateľa určený, a to tak, že verejný obstarávateľ je povinný osloviť minimálne troch potenciálnych uchádzačov o spracovanie normy (napr. pôvodnej slovenskej technickej normy), z ktorých slovenský národný normalizačný orgán vyberie víťazného uchádzača v závislosti od nastavených podmienok a kritérií výberu (tzn. napr. kritériom môže byť cena za preklad a podmienkou účasti skúsenosti s prekladmi, prípadne iné).

V prípadoch, keď spracovanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie uhrádza externý subjekt (tzn., keď spracovanie slovenskej technickej normy, resp. technickej normalizačnej informácie nie je financované z rozpočtu kapitoly úradu),                           sa nepostupuje pri výbere spracovateľa podľa zákona č. 343/2015 Z. z., ale uplatňuje postup podľa programu rozvoja technickej normalizácie. Úrad v takýchto prípadoch vyberá spracovateľa normy zo žiadateľov, ktorí sa prihlásia na základe výzvy úradu na príslušnú úlohu. Aj týchto prípadoch je uplatňovaný princíp transparentnosti.

Ďalej sú osobitne uvedené postupy spracovania návrhu pôvodnej slovenskej technickej normy, pôvodnej technickej normalizačnej informácie a návrhu slovenskej technickej normy, technickej normalizačnej informácie prijímanej do sústavy prekladom alebo prevzatím originálu (t. j. v anglickom jazyku).

Slovenský národný normalizačný orgán zabezpečuje jazykovú a terminologickú korektúru prostredníctvom zmluvy so spracovateľom.

K § 10

Uvádza sa postup pri prijatí a oznámení slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie vo vestníku úradu (ďalej len „vestník“). Ďalej je stanovený postup oznamovania prijatia slovenskej technickej normy, technickej normalizačnej informácie na webovom sídle v odôvodnených prípadoch. Odôvodneným prípadom je situácia, ak európske normalizačné organizácie stanovia skrátené lehoty povinného prijatia európskych noriem do sústavy slovenských technických noriem. Tento postup môže byť použitý, ak napríklad je potrebné urýchlene vydať normu podporujúcu legislatívu, napríklad normy harmonizované so smernicami alebo inými legislatívnymi aktmi EÚ. Keďže periodicita vydávania vestníka je jedenkrát                      za mesiac, nebolo by možné tieto skrátené lehoty dodržať, preto úrad pristúpil                                        aj k možnosti oznamovania prostredníctvom webového sídla. Ide však len o výnimočné situácie. Následne bude informatívne oznámené prijatie slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácii aj vo vestníku, pričom platnosť takto informatívne oznámenej slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácii bude dňom jej oznámenia                na webovom sídle úradu.

K § 11

Ustanovuje sa primeraný postup pri tvorbe zmeny slovenskej technickej normy, opravy alebo zrušovaní slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie.

K § 12

Ustanovuje sa, že úrad uhrádza náklady na tvorbu slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie v štátnom jazyku za predpokladu, že technická norma alebo technická normalizačná informácia vyhovuje kritériám vysvetleným v osobitnej časti dôvodovej správy                k § 4. Ak prijatie technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie prekladom                      do štátneho jazyka nebude vyhovovať navrhovaným kritériám, úrad prijme technickú normu alebo technickú normalizačnú informáciu prekladom do štátneho jazyka, ak subjekt, ktorý takúto normu požaduje preložiť, uhradí náklady na spracovanie návrhu vrátane verejného prerokovania. Je bežnou praxou, že podnikateľské subjekty finančne prispievajú na spracovanie technických noriem alebo technických normalizačných informácií, ak ich spracovanie, resp. prijatie                        do sústavy slovenských technických noriem prispieva k ich konkurencieschopnosti. Avšak náklady na vydanie, ktoré uhrádza úrad, sú napr. grafické úpravy, náklady na tlač a súvisiaci materiál.

Ďalej je uvedené hradenie nákladov na spracovanie a poskytovanie slovenských technických noriem v štátnom jazyku priamo citovaných v právnom predpise, tým orgánom štátnej správy, ktorý je zodpovedným predkladateľom tohto právneho predpisu. Uvádzanie slovenskej technickej normy priamo v texte právneho predpisu mení jej dobrovoľný, nezáväzný charakter a technická norma sa stane záväznou, čo je v rozpore so zakladajúcimi zásadami podľa nariadenia (EÚ)                 č. 1025/2012, preto je potrebné vždy znenie právneho predpisu pripravovať tak, aby nebola ustanovená výslovná povinnosť postupovať podľa technickej normy alebo povinnosť spĺňať požiadavky technickej normy, napríklad s použitím slov „alebo iným obdobným spôsobom“. Návrh zákona ustanovuje, že príslušné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,                do ktorých kompetencie navrhovaný alebo schválený právny predpis patrí, uhradia slovenskému národnému normalizačnému orgánu náklady, ktoré mu vznikli alebo vniknú v súvislosti                       so spracovaním technickej normy, a uhradia každé poskytnutie takto uvedených slovenských technických noriem všetkým fyzickým a právnickým osobám, ktoré normu na vykonanie právneho predpisu potrebujú. Uhrádzanie poskytovania takýchto technických noriem                            je podmienené dodržiavaním povinností vyplývajúcich z členstva slovenského národného normalizačného orgánu v európskych normalizačných organizáciách a medzinárodných normalizačných orgánoch. Úrad aj v takomto prípade uhrádza náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vydaním slovenskej technickej normy: napr. odborné práce na norme, grafické úpravy, náklady na tlač a súvisiaci materiál.

K § 13

Uvádza sa odkaz na definíciu harmonizovanej technickej normy podľa nariadenia (EÚ)                  č. 1025/2012, ktorá sa v rámci tzv. Nového prístupu používa na podporu právnych aktov Európskej únie, ktoré sú právnymi predpismi s technickým obsahom. Použitie takejto technickej normy je predpokladom splnenia základných požiadaviek technického predpisu, norma si však zachováva dobrovoľný charakter a je len jedným z možných technických riešení. Ak neexistuje harmonizovaná technická norma, zákon ustanovuje určenie technickej normy vhodnej na posudzovanie zhody. V  nasledujúcich odsekoch sa upravuje postup uplatnenia námietky proti harmonizovanej technickej norme a návrhu na zrušenie určenia slovenskej technickej normy vhodnej na posudzovanie zhody.

K § 14

​Ochrana slovenských technických noriem podľa § 5 Autorského zákona (č. 185/2015 Z. z.) nie je zabezpečená, pretože technická norma je vyňatá z jeho pôsobnosti. Technické normy sú preto chránené týmto zákonom. Pravidlá šírenia a rozmnožovania slovenských technických noriem, technických normalizačných informácií uvedené v  návrhu zákona sú v súlade s európskymi princípmi a s povinnosťami, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z členstva v európskych normalizačných organizáciách (CEN, CENELEC, ETSI) hlavne z dôvodu zabezpečenia ochrany používateľov technických noriem, a tým aj ochrany spotrebiteľa s cieľom zabrániť šíreniu technických noriem, ktoré sú pozmenené alebo neaktuálne, ako aj ochrany práv tvorcov noriem, ktorými sú medzinárodné, európske a národné normalizačné orgány, keďže šírenie technických noriem nemôže byť „voľné“, ale je ho potrebné koordinovať, pričom musí byť dodržaný princíp poskytovania noriem za úhradu.

Ďalej sú presne vymedzené označenia jednotlivých dokumentov a povinnosť nepoužívať ich grafické vyobrazenie na iné dokumenty.

Ustanovuje sa povinnosť zabezpečenia slovenskej technickej normy, normalizačného dokumentu a inej technickej normy poskytovaných v listinnej alebo v elektronickej podobe ochrannými prvkami.

V  ďalších odsekoch je uvedené, čo sa rozumie pod pojmom neoprávnené rozmnoženie a neoprávnené rozšírenie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie alebo ich časti. Ďalej je podrobne definované, čo sa nepovažuje za neoprávnené rozmnoženie alebo rozšírenie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie.                 Za neoprávnené rozmnoženie alebo rozšírenie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie sa nepovažuje informácia o označení,  názve, triediacom znaku, dátume platnosti  slovenskej technickej norme, technickej normalizačnej informácie.

Upravuje sa postup pri udelení súhlasu na odplatné a bezodplatné citovanie časti slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie. Pod pojmom „rozsah“ sa má na mysli aj počet výtlačkov alebo použití citácie.

K § 15

Slovenská technická norma, technická normalizačná informácia, iná technická norma a jej zmena a vestník sa poskytujú za úhradu. Vzhľadom na to, že vestník sa poskytuje za úhradu, majú používatelia k dispozícii aj bezodplatný zoznam noriem vydaných v danom mesiaci na webovom sídle úradu, čo ustanovuje § 4 ods. 2 písm. j).

Ustanovujú sa rôzne formy poskytovania slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií. Pod sprístupnením slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie v elektronickej podobe sa rozumie sprístupnenie buď prostredníctvom portálu (stiahnutie .pdf súboru) alebo doručenie .pdf súboru na CD (záleží na type objednávky používateľa).

Normy v elektronickej podobe je možné objednať iba cez portál a sú k dispozícií v troch verziách:

– iba na čítanie bez možnosti tlače - umožňuje prezeranie obsahu,

– na čítanie s možnosťou elektronického kopírovania obsahu,

– na čítanie s možnosťou elektronického kopírovania obsahu a s možnosťou tlače (1 kus).

Každá z verzií je k dispozícií pre rôzny počet licencií (počítačov, resp. používateľov v danom čase). Podrobnosti o spôsobe objednania a doručenia sú zverejnené na webovom sídle slovenského národného normalizačného orgánu. 

 

Výška úhrady a zľavy z úhrady sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad. Úhrada za poskytnutie slovenskej technickej normy je tvorená z nákladov súvisiacich s ich tvorbou, vydávaním a poskytovaním. Tieto náklady však nie sú ani len reálnymi nákladmi, ktoré v súvislosti s uvedenými činnosťami vzniknú a sú spätne využívané na prípravu a tvorbu technických noriem. Používateľom slovenských technických noriem je umožnené pred spoplatneným poskytnutím technickej normy v listinnej podobe alebo na nosiči dát alebo formou on-line prístupu do nej nahliadnuť na týchto miestach:

Infocentrum Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Karloveská 63, Bratislava, Slovenská národná knižnica v Martine, Štátna vedecká knižnica              v Banskej Bystrici, Štátna vedecká knižnica v Košiciach.

Ustanovuje sa bezodplatné poskytnutie slovenskej technickej normy prostredníctvom portálu každému. Ide tu o bezodplatné poskytnutie, ktoré je hradené z prostriedkov orgánu verejnej moci, ktorý uviedol odkaz na normu priamo v texte právneho predpisu.  

Ďalej je navrhovaná možnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá vypracuje návrh pôvodnej slovenskej technickej normy alebo pôvodnej technickej normalizačnej informácie a ktorý slovenský národný normalizačný orgán prijme do sústavy technických noriem, na bezodplatné poskytnutie jedného kusu pôvodnej slovenskej technickej normy alebo pôvodnej technickej normalizačnej informácie v listinnej podobe, na ktorých spracovaní  sa podieľal.

Ustanovuje sa bezodplatné poskytovanie opravy slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie.

Ustanovujú sa podmienky nároku na vrátenie úhrady, ak chýba text alebo strana, ide o zlú čitateľnosť textu, výpadok časti textu, zdeformované obrázky v poskytovanom dokumente, ktorý je spôsobený počas tlače predmetného dokumentu a pod pojmom „poškodená väzba“ sa rozumie mechanické poškodenie väzby, ktoré spôsobuje, že jednotlivé listy dokumentu nedržia pokope (chýbajúca spinka, nedostatočne ohnutá spinka, nedostatočne zalepená termoväzba). Tieto mechanické poškodenia vznikajú v ukončovacom zariadení po vytlačení dokumentu.

Pod pojmom „poškodené záznamové médium“ sa rozumie také mechanické poškodenie média (CD, DVD), ktoré znemožní používateľovi prístup k poskytnutému dokumentu. Tieto mechanické poškodenia média môžu vzniknúť pri výrobnom procese média, pri napaľovaní pdf. súboru na médium alebo pri manipulácii s médiom po napálení (napr. poškriabanie média).

Ustanovuje sa, že nárok na vrátenie úhrady je možné uplatniť pri prevzatí dokumentu, pričom slovenský národný normalizačný orgán môže namiesto vrátenia úhrady za poskytnutie slovenskej technickej normy, technickej normalizačnej informácie alebo inej technickej normy a jej zmeny vykonať výmenu za novú slovenskú technickú normu, technickú normalizačnú informáciu alebo inú technickú normu a jej zmenu v listinnej podobe alebo za novú slovenskú technickú normu alebo technickú normalizačnú informáciu v elektronickej podobe.

K § 16, 17 a 18

​Ustanovujú sa skutkové podstaty priestupkov a správnych deliktov a sankcie za porušenie zákona. Pre každý delikt je vymedzené tzv. pokutové pásmo, t. j. pokuta je určená hornou                aj dolnou hranicou.

K § 19

Ustanovuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu – vyhlášky o výške úhrady za poskytovanie technickej normy, technickej normalizačnej informácie. Súčasťou vyhlášky je vzor žiadosti o udelenie súhlasu na citovanie časti slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie.

Výška úhrady a zľavy z úhrady sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad. Úhrada za poskytnutie slovenskej technickej normy je tvorená z nákladov súvisiacich s ich tvorbou, vydávaním a poskytovaním. Tieto náklady však nie sú ani len reálnymi nákladmi, ktoré v súvislosti s uvedenými činnosťami vzniknú a sú spätne využívané na prípravu a tvorbu technických noriem. Používateľom slovenských technických noriem je umožnené pred spoplatneným poskytnutím technickej normy v listinnej podobe alebo na nosiči dát alebo formou on-line prístupu do nej nahliadnuť na týchto miestach:

Infocentrum Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Karloveská 63, Bratislava, Slovenská národná knižnica v Martine, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Štátna vedecká knižnica v Košiciach.

K § 20

​Ustanovujú sa prechodné ustanovenia vyplývajúce z potreby zosúladenia právnych vzťahov s navrhovanou právnou úpravou, napr. zosúladenie niektorých zmlúv, ktoré počas prechodného obdobia budú v súlade s právnymi predpismi účinnými pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

K Čl. II

​Ide o novelizáciu zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky                          a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vzhľadom na vyčlenenie časti „technickej normalizácie“ do samostatného návrhu zákona.

K Čl. III

Ustanovuje sa účinnosť návrhu zákona, ktorá sa navrhuje od 1. apríla 2018, čím sa zabezpečí dostatočne dlhá legisvakačná doba, okrem čl. I § 14 ods. 6 písm. a) vety za bodkočiarkou, ktorá nadobúda účinnosť 1. apríla 2020, z dôvodu, aby bol dostatočne dlhý časový priestor na vytvorenie a sprevádzkovanie automatizovaného systému, prostredníctvom ktorého budú subjekty žiadať slovenský národný normalizačný orgán o udelenie súhlasu na citáciu časti slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie.

K prílohe zákona č. .../2018 Z. z.

Ustanovuje sa vyobrazenie značky slovenskej technickej normy, predbežnej slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie.

Bratislava 8. novembra 2017

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

Pavol Pavlis v. r. 

predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu

 a skúšobníctvo Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore