Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 01.09.2017 do 31.12.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2016 a Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.      

Základným cieľom návrhu zákona je spravodlivejší a adresnejší systém financovania, čiastočné zjednodušenie systému, zníženie byrokracie  a predchádzanie neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov.

Predložený návrh zákona upravuje najmä:

• • výpočet koeficientu kvalifikačnej štruktúry tak, aby zohľadňoval aj prax pedagogických zamestnancov,
• • poskytovanie finančných prostriedkov na rozvoj škôl a školských zariadení v rámci dotácií a rozvojových projektov,
• • poskytovanie finančných prostriedkov na dopravu žiakov do školy z obcí, v ktorých nie je zriadená základná škola alebo jej časť, najmä so zohľadnením vyučovacieho jazyka,
• • poskytovanie príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode,
• • poskytovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách,
• • administratívnu záťaž škôl a školských zariadení a ich zriaďovateľov,
• • ukazovatele, podľa ktorých sa rozdeľujú podielové dane obciam na činnosť školských klubov detí a zariadení školského stravovania,
• • rozdeľovanie podielových daní obciam na stravovanie žiakov základných škôl.

Návrh zákona má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona bol predmetom predbežného pripomienkového konania v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, ktorého vyhodnotenie je súčasťou predloženého návrhu zákona. Na rokovanie vlády sa predkladá s rozporom s Novými školskými odbormi, Slovenskou komorou učiteľov, Asociáciou súkromných škôl a školských zariadení Slovenska, Konferenciou biskupov Slovenska, Združením katolíckych škôl Slovenska, Združením základných škôl Slovenska, Inštitútom zamestnanosti, Asociáciou výchovných poradcov a 1 hromadnou pripomienkou. Akceptácia pripomienok, ktoré sú predmetom rozporu, by znamenala zvýšené nároky na rozpočet verejnej správy. 

Návrh zákona bol prerokovaný dňa 10. apríla 2017 Hospodárskou a sociálnou radou SR, ktorá nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu Združenia miest a obcí Slovenska. Návrh zákona bol 12. apríla 2017 prerokovaný v Legislatívnej rade vlády SR a uplatnené pripomienky sú v predkladanom návrhu zapracované. V novom znení návrhu zákona sú zapracované pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré boli prerokované 26. apríla 2017, a rozpor bol odstránený. Rovnako je zapracovaná pripomienka Ministerstva financií Slovenskej republiky vznesená na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 3. mája 2017 a pripomienka sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky k čl. II bodu 5 návrhu zákona. Pripomienka Ministerstva financií Slovenskej republiky ohľadom rozpočtovo nekrytých vplyvov bola prerokovaná 5. mája 2017, je zapracovaná v doložke vybraných vplyvov a rozpor je odstránený.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky a právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na ďalšie navrhované novelizačné body.

K bodu 2 

Navrhuje sa rozšíriť skupinu prijímateľov príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách prideľovaného podľa § 6b zákona aj o deti z rodín, v ktorých je zákonný zástupca dieťaťa poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Ustanovenie § 28 ods. 6 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) oslobodilo zákonných zástupcov detí od povinnosti prispievať na čiastočnú úhradu nákladov. 

Cieľom návrhu je odstrániť problémy z aplikačnej praxi pri prijímaní týchto detí do materskej školy, nakoľko sa za deti neuhrádza príspevok, čím sa pre tieto deti zlepší prístup k predškolskému vzdelávaniu. 

Výška príspevku na výchovu a vzdelávanie je vo výške 15% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa. 

K bodu 3

Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou v súvislosti s novelou školského zákona (§ 64 ods. 3), nakoľko náklady na triedy prvého ročníka v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a v študijných odboroch, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody pre prijímacie konanie pre nasledujúci školský rok otvorené nad rámec rozhodnutia orgánu miestnej štátnej správy v školstve sa nefinancujú.

K bodom 4 a 5

Precíznejšie sa identifikujú zdroje financovania škôl a školských zariadení financovaných zo štátneho rozpočtu.

K bodom 6 a 7

Aktualizácia  vnútorných odkazov v súvislosti so zmenami  v  bodoch 4 a 5.

K bodom 8 a 10

Aktualizácia súvisí so zmenou štruktúry zákona, zadefinovaním nenormatívnych príspevkov v samostatných ustanoveniach.  

K bodu 9

Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou v súvislosti s novelizáciou § 13 školského zákona.

K bodu 11

Navrhuje sa spresnenie poskytovania finančných nákladov na osobné náklady pedagogických zamestnancov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, a to o zohľadňovanie aj rokov praxe. Zber údajov sa uskutoční prostredníctvom rezortného informačného systému, pôjde o zber 1 188 údajov. Roky praxe môžu ovplyvniť výdavky na osobné náklady od 0% do 24%. 

V súčasnosti sa zohľadňuje len zaradenie zamestnancov do platových tried, pracovných tried, skutočnosť, či poberá zamestnanec kreditový príplatok 0%, 6% alebo 12%.

K bodu 12

Pri normatívnom financovaní škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, mohlo ministerstvo zohľadniť veľkosť školy, a to vzhľadom na počet žiakov školy. Veľkosť školy sa zohľadňuje pri prideľovaní finančných prostriedkov na osobné náklady a prevádzkové náklady, a to prostredníctvom kompenzačného príspevku, t.j. podľa § 4 ods. 1 a prílohy č. 7 nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. 

Nahradením slov „možno zohľadniť“ slovami „sa zohľadní“, v § 4 ods. 5 a 6, sa toto  kritérium stáva povinným pri normatívnom financovaní škôl vrátane škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Toto kritérium zohľadňuje ministerstvo pri normatívnom financovaní aj v súčasnosti. Súčasné hodnoty kompenzačného koeficientu ministerstvo plánuje prehodnotiť a zohľadniť diferencovane veľkosť školy (počet žiakov základnej školy) napr. do 50 žiakov, do 100 žiakov a podobne.

K bodu 13

Pôvodné ustanovenie § 4a Špecifiká sa navrhuje rozdeliť na dve samostatné ustanovenia, a to § 4a Finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a § 4aa Príspevok na dopravu žiakov.

V pôvodných pravidlách týkajúcich sa  prideľovania finančných prostriedkov na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa navrhuje zmeniť termín predkladania žiadosti na 31. mája príslušného kalendárneho roka, aby mohli byť pridelené finančné prostriedky na školský rok, nie na kalendárny rok, a termín zverejňovania údajov o pridelení finančných prostriedkov na asistentov učiteľa. V žiadosti sa okrem stupňa a miery postihnutia žiakov bude sledovať aj druh postihnutia.

Ostatné pravidlá sa nemenia.

K bodu 14

V novom ustanovení § 4aa sa upravujú pravidlá poskytovania finančných prostriedkov zákonným zástupcom žiakov na dopravu žiakov základných škôl a špeciálnych základných škôl do školy a späť do miesta trvalého pobytu, ak v mieste trvalého pobytu nemajú zriadenú školu alebo jej časť s príslušným vyučovacím jazykom.

Ide o úlohu z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 až 2020.

Pôvodný systém prideľovania finančných prostriedkov na dopravu žiakov do školy a späť do miesta trvalého pobytu žiaka sa nenavrhuje zmeniť v ostatných prípadoch.

Navrhuje sa

• • zohľadniť vyučovací jazyk školy, 
• • poskytovať finančné prostriedky na dopravu žiakov do školy a späť do miesta trvalého pobytu žiaka, a to do najbližšej školy. Podľa týchto pravidiel sa poskytujú finančné prostriedky na dopravu žiakov do školy a späť už v súčasnosti, a to žiakom špeciálnych základných škôl a cirkevných škôl.

Ak je v obci základná škola s vyučovacím jazykom slovenským a žiak má záujem navštevovať základnú školu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, finančné prostriedky na dopravu žiaka do školy sa v súčasnosti neposkytujú, nakoľko obec vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov (obec mala otvoriť triedu pre iný vyučovací jazyk). Najmä z ekonomických dôvodov to pre väčšinu obcí nie je možné, preto sa navrhuje to riešiť formou príspevku na dopravu žiakov do školy. 

Z dôvodu zjednotenia súvisiacej úpravy financovania v jednom právnom predpise sa zo zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhujú vypustiť ustanovenia v § 8, ktoré sa týkajú poskytovania príspevku na dopravu žiakov do školy a späť do miesta trvalého pobytu žiaka.

Navrhuje sa v samostatnom ustanovení riešiť problematiku poskytovania príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode, v súčasnosti je táto problematika upravená v § 7 ods. 19 zákona.

Oproti súčasnému stavu sa len umožňuje poskytovať 2 krát tento príspevok na žiakov stredných škôl s osemročnou dĺžkou štúdia, ide o gymnáziá a konzervatóriá. Ide o spravodlivé nastavenie systému. Ak by ten žiak podľa súčasných pravidiel riadne ukončil základnú školu a následne pokračoval napr. na štvorročnom gymnáziu, tak by dostal príspevok jedenkrát v základnej škole a jedenkrát v gymnáziu. Žiaci osemročných gymnázií sú o túto možnosť ukrátený, nakoľko odchádzajú do osemročného gymnázia po ukončení 5. ročníka základnej školy. Obdobne to platí aj pre žiakov konzervatórií s osemročnou dĺžkou štúdia.

Navrhuje sa v samostatnom ustanovení riešiť problematiku poskytovania príspevku na školu v prírode, v súčasnosti je táto problematika upravená v § 7 ods. 19 zákona. Pravidlá zostávajú zachované, nenavrhuje sa žiadna zmena.

Navrhuje sa v samostatnom ustanovení riešiť problematiku poskytovania príspevku na učebnice, v súčasnosti je táto problematika upravená v § 7 ods. 18 zákona. Pravidlá zostávajú zachované, nenavrhuje sa žiadna zmena.

Navrhuje sa v samostatnom ustanovení riešiť problematiku poskytovania príspevku na záujmové vzdelávanie, v súčasnosti je táto problematika upravená v § 7 ods. 8 zákona. Zachováva sa súčasný stav.

K bodom 15 a 16

Zriaďovateľ, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že stav majetku školy alebo majetku školského zariadenia ohrozuje alebo neriešením stavu bude ohrozovať prevádzku majetku školy alebo majetok školského zariadenia, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie. Cieľom úpravy je oddeliť financovanie skutočných havarijných stavov školských objektov od požiadaviek na financovanie modernizácie školských objektov. V prípade, ak nebude možné zo žiadosti jednoznačne určiť, či ide o havarijný stav školského objektu, ministerstvo vyzve žiadateľa o predloženie odborného posudku znalcom v príslušnom odbore alebo odvetví a ďalších dokladov súvisiacich s havarijnou situáciou. Na základe týchto dokladov rozhodne, či ide o zanedbanie povinností vlastníka školských objektov podľa odseku 2 alebo o havarijnú situáciu. 

Modernizáciu školských objektov navrhuje ministerstvo financovať v rámci dotácií, t.j. prostredníctvom § 6c zákona.

K bodu 17

Úprava pravidiel prideľovania finančných prostriedkov na rozvojové projekty súvisí s úpravou okruhu prijímateľov dotácií popísaných v § 6c zákona.

V rámci rozvojových projektov sa navrhuje, aby žiadateľom o pridelenie finančných prostriedkov bol zriaďovateľ. Maximálna výška príspevku ministerstva v rámci rozvojového projektu bude 10 000 eur. Spoluúčasť zriaďovateľa alebo inej fyzickej osoba alebo právnickej osoby na realizácii rozvojového projektu sa navrhuje určovať vo výzve, a to zo sumy pridelenej ministerstvom na realizáciu rozvojového projektu. Ostatné pravidlá zostávajú zachované. Rozvojové projekty sa dotýkajú škôl a školských zariadení financovaných zo štátneho rozpočtu.

K bodom 18 až 21

Navrhuje sa znížiť počet žiakov školy (zo sociálne znevýhodneného prostredia), pri ktorom bude povinne v škole pôsobiť asistent učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Zmena súvisí so zmenou § 107 školského zákona. Výška príspevku na jedného žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v roku 2017 zvýšila o viac ako 100%, nakoľko podľa novej prísnejšej definície žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia uvedenej v § 107 školského zákona sa zníži počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia najmenej o polovicu.

Presun  účelu použitia finančných prostriedkov prideľovaných školám na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do § 4e z § 107 školského zákona z dôvodu zjednotenia súvisiacej úpravy financovania v jednom právnom predpise.

Rovnako ako pri ostatných príspevkoch sa navrhuje zverejňovať výška príspevku na skvalitnenie  podmienok na výchovu a vzdelávanie na žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia na webovom sídle ministerstva. Výpočet výšky príspevku je uvedený v odseku 2.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravami v § 4a až 4e.

K bodu 23

Navrhujú sa vypustiť odseky 3 až 6 z tohto ustanovenia zákona a presunúť do § 7 pre všetkých zriaďovateľov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

K bodu 24

Navrhuje sa vypustiť účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl. Príspevok poskytuje ministerstvo zriaďovateľom materských škôl na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky a aj na deti mladšie, ktoré pochádzajú z rodiny,  v ktorej je zákonný zástupca dieťaťa poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Na ostatné deti v materskej škole prispieva zákonný zástupca dieťaťa. Navrhuje sa, aby účel použitia finančných prostriedkov pridelených ministerstvom a poskytnutých zákonným zástupcom dieťaťa bol rovnaký. 

K bodom 25 až 29

Navrhuje sa poskytovať dotácie zriaďovateľom všetkých škôl a školských zariadení, t.j. aj zriaďovateľom základných a stredných škôl. Úpravy súvisia aj so zmenami navrhovanými v § 4d Financovanie rozvojových projektov. Úpravy pravidiel súvisia najmä s poskytovaním finančných prostriedkov na výstavbu modulových základných škôl, kedy podľa súčasného znenia zákona sa neuzatvárala zmluva na modernizáciu školských objektov. Nie všetci prijímatelia finančných prostriedkov postupovali v súlade s pokynmi ministerstva školstva. Cieľom je na základe uzatvorenej zmluvy vymôcť plnenie všetkých povinností a záväzkov súvisiacich s poskytovaním finančných prostriedkov na uvedený účel. Spoluúčasť zriaďovateľa alebo inej fyzickej alebo právnickej osoby na realizácii aktivity sa navrhuje určovať vo výzve, a to zo sumy pridelenej ministerstvom na realizáciu aktivity.

Zároveň sa upravujú pravidlá prideľovania dotácií na základe predloženej žiadosti bez vypísania výzvy. Ministerstvo školstva postupovalo podľa týchto pravidiel aj v súčasnosti, no z hľadiska jednoznačnosti sa to navrhuje uviesť aj explicitne do zákona. To znamená, že ku každej  predloženej žiadosti o dotáciu zadane komisia, ktorá predloží ministrovi návrh na pridelenie/ nepridelenie dotácie. Následne sa s úspešným žiadateľom uzatvorí zmluva.

K bodom 30 až 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prideľovaním finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie podľa nového ustanovenia, a to § 4ae.

K bodu 33

Úprava súvisí s úpravou § 4d a § 6c. Znenie súčasného § 7 ods. 10 písm. b) sa navrhuje  presunúť do § 6c z dôvodu zjednotenia právnej úpravy poskytovania nenormatívnych finančných prostriedkov na rozvoj výchovy a vzdelávania a služby s tým súvisiace.

K bodom 34 a 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vložením nových ustanovení do zákona.

K bodom 36 a 37

Navrhuje sa, aby ustanovenia uvedené v § 6a ods. 3 až 6 len pre zriaďovateľov súkromných škôl platili pre všetkých zriaďovateľov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

Okrem toho sa navrhuje, aby Štátna školská inšpekcia oznamovala ministerstvu školstva porušenia škôl v rozsahu upravenom v § 7 ods. 18 namiesto zriaďovateľa školy.

Niektorí zriaďovatelia škôl nedbali na plnenie tejto povinnosti.

K bodom 38 až 42

Navrhuje sa zvýšiť dolná hranica veku na žiakov základných umeleckých škôl, na ktorých sa budú obciam rozdeľovať podielové dane na činnosť základných umeleckých škôl, nakoľko trojročné a štvorročné deti sa v základných umeleckých školách nevzdelávajú. Navrhujú sa rozdeľovať podielové dane pre obce na činnosť školského klubu detí podľa počtu prijatých detí do školského klubu detí. V súčasnosti sa prideľujú podľa počtu všetkých žiakov základnej školy. Kritériom na pridelenie finančných prostriedkov obciam budú žiaci nultého až piateho ročníka základnej školy, nakoľko najmä títo žiaci navštevujú školský klub detí. Neznamená to však, že by ho nemohli navštevovať aj žiaci vyšších ročníkov základnej školy.

Obce sa budú môcť naďalej slobodne rozhodnúť podľa akých pravidiel budú financovať náklady na činnosť školského klubu detí, a to určením pravidiel vo všeobecne záväznom nariadení obce.

Navrhuje sa zmena v rozdeľovaní podielových daní obciam na stravovanie žiakov základných škôl. Obciam, ktoré na svojom území nemajú zriadené zariadenie školského stravovania sa nebudú prideľovať podielové dane, nakoľko nezabezpečujú školské stravovanie žiakov škôl.

Doplnenie nového ustanovenia (písmeno l) do odseku 1 súvisí so zabezpečením rozdeľovania podielových daní obciam na správu školských objektov, a to z dôvodu zmeny znenia písmena h), t.j. spôsobu prideľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí (zo všetkých žiakov základnej školy na počet prijatých detí do školského klubu detí). Zachováva sa súčasný stav, t.j. podľa počtu všetkých žiakov základných škôl a detí materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obce.

K bodom 43 až 47

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vložením nových ustanovení do zákona.

K bodu 48

Vzhľadom na zmeny v predkladaní žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením rieši sa obdobie ich predkladania pre školský rok 2017/2018 a zverejňovanie údajov o pridelených finančných prostriedkoch na tento účel.

V súvislosti s rozšírením príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode na žiakov stredných škôl s osemročnou dĺžkou štúdia sa explicitne uvádza kalendárny rok, v ktorom sa prvýkrát príspevok poskytne na týchto žiakov dvakrát.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa odvolanie riaditeľa za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu ako dôvod nemožnosti byť navrhnutý radou školy za kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania. Z doterajšej právnej úpravy vyplývalo, že riaditeľ školy, ktorý podal oneskorene majetkové priznanie alebo z nedbanlivosti porušil zákaz podnikania, bol odvolaný z funkcie a v dôsledku odvolania na základe uvedených dôvodov sa nemohol už uchádzať o funkciu. Navrhovaná zmena reaguje na problémy vzniknuté pri aplikácií doterajšej právnej úpravy.  

K bodu 2

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou spôsobu prideľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí. Navrhuje sa, aby sa školské kluby detí zriaďovali len pri základných školách, aby neexistovali samostatné školské kluby detí. V súčasnosti evidujeme len 7 samostatných školských klubov detí. Problém bol v minulosti pri spôsobe navrhovaného rozdeľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí, kedy práve samostatné školské kluby detí vykazovali pre zbere údajov aj niekoľko tisíc detí, pričom v obci bola základná škola len s 15 žiakmi.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa vložiť možnosť pre obce, aby pri financovaní materských škôl a školských klubov detí mohli osobitne podľa vlastného uváženia rozhodnúť o pridelení finančných prostriedkov na asistenta učiteľa, vychovávateľa. Ak sa tak obec rozhodne, tak to uvedie do všeobecne záväzného nariadenia obce. Cieľom tejto úpravy je vytvoriť podmienky (aj finančné) na zvýšenie starostlivosti o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

K bodu 5

Navrhovaná právna úprava je zapracovaním zásadnej pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska k doterajšiemu zneniu § 6 ods. 12 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je obec povinná poskytovať súkromným a cirkevným zariadeniam najmenej 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce. Vznikajú tak situácie, že napríklad základnú umeleckú školu alebo centrum voľného času má obec umiestnené v samostatnej budove, nezateplenej a pod., takže obci nestačia na prevádzku finančné prostriedky z podielových daní a prispieva z vlastných príjmov, čím sa potom zvyšuje objem finančných prostriedkov, z ktorých sa vypočítava 88%. Navrhovanou zmenou sa bližšie špecifikuje zdroj finančných prostriedkov, z ktorého sa financujú neštátne základné umelecké školy, materské školy, jazykové školy a školské zariadenia a z ktorého obec v súlade s prijatým VZN určuje  88% pre tieto školy a školské zariadenia zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a školského zariadenia zriadeného obcou. Na základe tejto zmeny bude obec určovať vo všeobecne záväznom nariadení výšku príspevku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a školského zariadenia zriadeného obcou alebo štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou len z finančných prostriedkov poukázaných obciam podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nie je tým dotknutá možnosť obce dofinancovať potreby škôl a školských zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti aj z iných vlastných príjmov.

K bodu 6

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou spôsobu prideľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí. Bližšie popísané v novele zákona č. 597/2003 Z. z. (§ 7a).

K bodu 7

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou spôsobu prideľovania finančných prostriedkov na dopravu žiakov (§ 4aa zákona č. 597/2003 Z. z.).

K bodu 8

Upravuje sa kompetencia okresného úradu v sídle kraja predložiť žiadosť na vyradenie školy alebo školského zariadenia, ak neposkytuje výchovu, vzdelávanie, poradenstvo alebo služby spojené s výchovou a vzdelávaním žiadnemu dieťaťu alebo žiakovi.

K bodu 9

Upravuje sa prechodné obdobie 1 roka na zosúladenie terajšieho právneho stavu s navrhovanou novou právnou úpravou zriaďovania školských klubov detí len pri základných školách.

Upravuje sa prechodná racionalizačná stabilizácia okruhu školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie zaradených do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky. Právna úprava je kompromisným riešením zásadnej pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska, v zmysle ktorej je nevyhnutné riešiť systémový problém v nadväznosti na neustály nárast prepočítaného počtu žiakov bez korešpondujúceho zvyšovania demografickej krivky. V roku 2007 MF SR evidovalo 7,364 mil. prepočítaných žiakov a kontinuálny nárast dosiahol pre rok 2017 počet 8,948 mil. prepočítaných žiakov, čo je zvýšenie o 1,584 mil. prepočítaných žiakov. To znamená, že 40% výnosu z dane z príjmov fyzických osôb určený pre mestá a obce na financovanie originálnych kompetencií v regionálnom školstve sa prepočítava medzi väčší počet prepočítaných žiakov. V roku 2017 tento počet znamená objem cca 125,136 mil. €. Pre rok 2017 eviduje  Združenia miest a obcí Slovenska v súkromných a cirkevných centrách špeciálno-pedagogického poradenstva a centrách pedagogicko-psychologického poradenstva 78,67 tis. prepočítaných klientov a cirkevných alebo súkromných reedukačných centrách a liečebno-výchovných sanatóriách 4,8 tis. prepočítaných žiakov, čo je spolu 83,47 tis. detí. Označené obdobie súvisí s pripravovanými komplexnými zmenami v oblasti poradenského systému.

K bodu 10

Aktualizuje sa transpozičná príloha z dôvodu prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair. Ide o formálne doplnenie prílohy, nakoľko všetky transpozičné povinnosti sú už v súčasnosti upravené v súlade s predmetnou smernicou.

K Čl. III

K bodom 1 až 7    

Úprava ustanovení s cieľom zníženia administratívnej záťaže. Súčasné znenie ustanovenia vymedzuje rôzne časti školského vzdelávacieho programu a výchovného programu. Zo školského vzdelávacieho programu ako aj z výchovného programu sa navrhuje vypustiť učebný plán v materských školách, personálne zabezpečenie, podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní a požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov.  Časti navrhnuté na vypustenie sú obsiahnuté v inej dokumentácii, prípadne sa týkajú zamestnancov školy, preto je zbytočné a nenáležité ich uvádzať v školskom vzdelávacom programe.

K bodu 8

Zosúladenie pôvodného textu zákona s novým znením § 13 odseky 4 až 11.

K bodu 9 a 10

Sprehľadnenie právnej úpravy učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, uvedenie všetkých subjektov, ktoré zabezpečujú odborné posúdenie učebníc, učebných textov, pracovných zošitov a učebných pomôcok a vydávanie schvaľovacích doložiek. Upravuje sa mechanizmus podľa § 1 ods. 2 zákona  č.  278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, čim sa odstraňujú nejasnosti aplikačnej praxe pojmu bezplatne poskytne v aktuálnej právnej norme, nakoľko sa majetok štátu (schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v prepise do Braillovho písma, s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením obstarávané z verejných zdrojov) bezodplatne prevádza základným školám a stredným školám v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, samosprávneho kraja, okresného úradu v sídle kraja, štátom uznanou cirkvou  alebo náboženskou spoločnosťou, inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou.

Dopĺňa sa register schválených učebníc, schválených učebných textov,  schválených pracovných zošitov o učebnice odporúčané ministerstvom školstva, z dôvodu lepšej informovanosti škôl o  učebniciach, ktoré môžu v zmysle platnej legislatívy používať na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu. 

Zriaďuje sa register schválených učebných pomôcok, ktoré je povinné  viesť ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy.

K bodu 11

Aplikačná prax preukázala potrebu nanovo zaviesť pravidlá používania učebníc, pracovných zošitov a učebných textov, o ich evidencii, o spôsobe a výške náhrady za stratené, zničené alebo poškodené učebnice, pracovné zošity a učebné texty, ktorých absencia od roku 2008 zrušením nariadenia vlády SR č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov spôsobuje problémy v praxi. 

Škola je povinná  hospodárne nakladať s majetkom, ktorý jej bol prevedený do správy a viesť evidenciu učebníc. 

V prípade straty, zničenia alebo poškodenia zapožičaných učebníc, pracovných zošitov a učebných textov je povinný žiak, ak nie je plnoletý, jeho zákonný zástupca, škole nahradiť vzniknutú škodu. 

Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené schválené učebnice, schválené učebné texty, schválené pracovné zošity a schválené učebné pomôcky zostávajú škole a škola ich bude môcť použiť na zabezpečenie učebníc, učebných textov, pracovných zošitov alebo učebných pomôcok. 

Upravuje sa postup pri zapožičiavaní učebníc, pracovných zošitov, učebných textov  a učebných pomôcok pri prestupe žiaka na inú školu.

K bodu 12

V praxi sa doklad využíva len obmedzene. Doklad dostáva každé dieťa bez ohľadu na úroveň vedomostí a zručností. Navrhuje sa vydávať ho iba na základe žiadosti.

K bodu 13

Navrhuje sa, aby v škole, v ktorej sa vzdeláva viac ako 20 individuálne začlenených žiakov pôsobil školský špeciálny pedagóg. Cieľom úpravy je zvýšiť starostlivosť o vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.  

Ide o úlohu z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 až 2020 – zvýšiť počet odborných zamestnancov v školách. 

Zriaďovatelia týchto škôl už dostávajú od roku 2004 zvýšené normatívy na týchto žiakov. Z uvedeného dôvodu nemá návrh dopad na štátny rozpočet. Návrhom sa neurčuje úväzok školského špeciálneho pedagóga.

Z pridelených finančných prostriedkov na viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením si môže škola aj v súčasnosti zabezpečiť školského špeciálneho pedagóga na plný úväzok (100%) a ešte je zostane viac ako  11 000 € na prevádzku. Myslia sa tým náklady na bežnú prevádzku. Tým sa však nemyslia náklady na povinné materiálno technické zabezpečenie, nakoľko pri prijímaní žiaka do školy riaditeľ deklaruje, že ho má, teda má vytvorené podmienky na vzdelávanie takéhoto žiaka v škole.

Okrem toho ministerstvo školstva každoročne podporuje školy prostredníctvom rozvojového projektu zameraného na vybavenie školy pomôckami pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou § 4e zákona č. 597/2003 Z. z.

K bodom 15 až 17

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou spôsobu prideľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí.  Bližšie popísané v čl. II v 2. bode.

K bodu 18

Aktualizuje sa transpozičná príloha vzhľadom na nahradenie smernice Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej novou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair. Ide o formálnu povinnosť aktualizácie prílohy, nakoľko všetky transpozičné povinnosti sú už v súčasnosti upravené v súlade s predmetnou smernicou.

K Čl. IV

Účinnosť predpisu sa navrhuje 1. septembra 2017 okrem bodov 2, 16, 19, 23 až 25 a 30, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2018 z dôvodu potreby naviazania finančných prostriedkov na obdobie rozpočtového roku, čl. II bodu 6 ktorého účinnosť sa navrhuje od 1.9.2018 a čl. I bodu 10, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1.1.2019. Účinnosť čl. II bodu 10 a čl. III bodu 18 sa zosúlaďuje s dátumom uplynutia transpozičnej lehoty na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair, ktorým je 23. máj 2018.

V Bratislave, 7. júna 2017

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Plavčan, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.

Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.

Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.

Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.

Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.

V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.

V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.

Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.

Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.

Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.

Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807

Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská)35 841 000 tis. Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 635 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 200541 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk

Minimálny nárast oproti roku 200436 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk

Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %

Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený

z priemerného ročného nákladu na rok 20041,056 * 39 656 = 53 139 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 201053 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk

Nárast oproti roku 200439 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk

Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 20103 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh právneho predpisu svojou problematikou:

◊nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);

◊nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;

◊nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;

◊nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);

◊nie je prioritou podľa screeningu ;

◊patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

◊nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

◊čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,

◊čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná,

b)

c)

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo školstva SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo

Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho rozpočtu, neposkytujú sa kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie štátnych školských zariadení, verejných školských zariadení a neštátnych školských zariadení, ktoré zabezpečujú činnosti a služby súvisiace s výchovou a vzdelávaním.

V neštátnych školách a neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky za úhradu.

Toto ustanovenie určuje aj okruh rezortných škôl, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o školy v pôsobnosti ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany.

K § 2

V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení.

Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

K § 3

V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva.

V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo.

V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

K § 4

V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk.

Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny príspevok na bežný školský rok) a druhý na mesiace september až december (normatívny príspevok na nový školský rok).

Aby zriaďovateľ mal možnosť zohľadniť miestne a regionálne osobitosti pri rozpise rozpočtu na školy v jeho pôsobnosti, dáva mu toto ustanovenie kompetencie prerozdeľovať medzi školami vymedzenú časť finančných prostriedkov normatívne určených školám. Každá škola má ale nárok na stanovené minimum mzdového a prevádzkového normatívu. Rozsah kompetencií zriaďovateľa upraviť objem finančných prostriedkov jednotlivým školám, ako aj postupy a pravidlá určovania normatívov pre jednotlivé typy a druhy škôl podrobnejšie určuje nariadenie vlády.

Týmto ustanovením zákon dáva možnosť ministerstvu v rámci možnosti štátneho rozpočtu prideliť zriaďovateľom aj dodatočné finančné prostriedky na špecifiká, rozvojové projekty a riešenie havarijných situácií.

Zavedenie špecifík sleduje možnosť zohľadniť pri financovaní objektívne odôvodnené opakujúce sa náklady, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nie je možné zohľadniť v normatíve. K § 5

Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu.

Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

K § 7

Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov

Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov do škôl v okolitých obciach ).

Aby sa obmedzili možnosti príliš veľkého presunu finančných prstriedkov z časti určenej na normatívne financovanie do častí rozpisovaných iným spôsobom, zákon stanovuje hranicu 6 % ako maximum pre nenormatívne zložky financovania.

V tomto ustanovení sa rieši zavedenie nového prvku vo financovaní záujmového vzdelávania – vzdelávacích poukazov. Záujmové vzdelávanie poskytujú žiakom základných škôl a stredných škôl školské zariadenia ako sú centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a školské kluby detí. Presný zoznam vymedzí nariadenie vlády. Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Verejné školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie obdrží zo štátneho rozpočtu finančný príspevok vo výške podľa hodnoty získaných poukazov. Ide o príspevok, ktorý môže zariadenie získať nad rámec svojho rozpočtu určeného normatívnym spôsobom alebo iným spôsobom podľa tohto zákona. Tento prvok v systéme financovania verejných školských zariadení sa zavádza, aby motivoval školské zariadenia k organizovaniu hodnotných a rôznorodých záujmových aktivít pre širší okruh detí a mládeže. Zvýši sa záujem žiakov a ich rodičov o záujmové vzdelávanie, o ich kvalitu, čím sa vytvoria lepšie podmienky na preventívnu činnosť v obciach a mestách v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Podrobnosti určí nariadenie vlády.

K § 8

Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

K § 9

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica.

Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania.

Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

K § 10

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu