Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 01.01.2021 do 09.07.2021

Platnosť od: 31.12.2003
Účinnosť od: 01.01.2021
Účinnosť do: 09.07.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Rozpočtové právo, Stredné školstvo, Základné školstvo, Rozpočtové a príspevkové organizácie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST35JUD1DS31EUPP13ČL1

Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 01.01.2021 do 09.07.2021
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 597/2003 s účinnosťou od 01.01.2021 na základe 209/2019 a 371/2020

Legislatívny proces k zákonu 371/2020
Legislatívny proces k zákonu 209/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 371/2020, dátum vydania: 16.12.2020

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona je úprava niektorých aspektov financovania regionálneho školstva vzhľadom na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania.

Návrh zákona upravuje tieto základné okruhy riešení

-zber údajov za deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v „bežných“ materských školách,

-dodatočný zber údajov za deti materských škôl po 15. septembri príslušného školského roka na účely určovania normatívneho príspevku a na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam na nasledujúci kalendárny rok,

-úprava prideľovania príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu.

Vzhľadom na skutočnosť, aby do prerozdelenia podielových daní a normatívneho príspevku v roku 2021 vstúpili aj zvýšené počty detí materských škôl z nových kapacít sa navrhuje účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovení, ktoré priamo naviazané na účinnosť čl. I zákona č. 209/2019 Z. z. (t. j. od 1. 1. 2021).

Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

 

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 3 a 6

V priebehu školského roka pravidelne nastávajú situácie, s ktorými sa pri nastavovaní rozpočtu nepočíta. Môže ísť napríklad o zmenu právnych predpisov alebo o mimoriadnu situáciu. Právne predpisy v týchto situáciách neupravujú jednoznačne postup pri zabezpečovaní finančných prostriedkov zriaďovateľom na pokrytie takto neočakávaných výdavkov. Ak napr. zo zmeny právneho predpisu vyplýva pre školu alebo školské zariadenie nová povinnosť, na ktorú neboli rozpočtované prostriedky, tak na jej zabezpečenie je potrebné zaviesť nový príspevok, ktorý by mal umožniť úhradu takýchto nákladov.

K bodu 4

Súčasné nastavenie dotácií v oblasti regionálneho školstva síce umožňuje poskytnutie finančných prostriedkov aj vo vzťahu k „školským objektom“, t. j. k budovám škôl a školských zariadení, ale je limitované len na ich modernizáciu. Prax ukazuje, že toto obmedzenie nie je vyhovujúce, vzhľadom na to, že je žiaduce podporovať aj výstavbu úplne nových objektov, resp. iné stavebné úpravy, ako len modernizáciu. Aj s povinným predprimárnym vzdelávaním je spojená potreba zvyšovania kapacít, okrem iného aj výstavbou nových objektov, resp. prístavbami.

K bodu 5

V § 7a sa navrhuje, vzhľadom na zámer zavedenia vyššieho koeficientu pre deti so ŠVVP v „bežnej“ materskej škole, je potrebné disponovať príslušnými údajmi, ktoré sa doposiaľ nezbierajú. Tieto deti budú v kontexte návrhu § 9j ods. 2 zohľadnené aj pri financovaní roku 2021 podľa stavu k 31. decembru 2020.

K bodu 7

Navrhovaná úprava nadväzuje na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole. Nové kapacity materských škôl môžu byť dobudované aj po 15. septembri príslušného školského roka. V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy aj počty detí, ktoré budú prijímané po 15. septembri do novovybudovaných kapacít materských škôl. V opačnom prípade by obce nezískali finančné prostriedky z podielových daní na nasledujúci kalendárny rok za tieto deti.

V navrhovanom prechodnom ustanovení sa rieši aj zber údajov o počte detí verejných materských škôl (deti v špeciálnych materských školách v zriaďovateľskej pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja) na určovanie normatívneho príspevku a príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl poskytovaného zo štátneho rozpočtu.

K bodu 8

Navrhovaná úprava rieši poskytnutie príspevku na výchovu a vzdelávanie pre deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky na obdobie január august 2021. V súčasnosti nie je v právnych predpisoch účinných od 1. januára 2021 riešené poskytnutie príspevku pre tieto deti na uvedené obdobie.

K čl. II

Navrhovaná úprava súvisí so zberom údajov počtu detí materských škôl po 15. septembri príslušného školského roka.

K čl. III

Vzhľadom na skutočnosť, aby do prerozdelenia podielových daní a normatívneho príspevku v roku 2021 vstúpili aj zvýšené počty detí materských škôl z nových kapacít sa navrhuje účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovení, ktoré priamo naviazané na účinnosť čl. I zákona č. 209/2019 Z. z. (t.j. od 1. 1. 2021) a ustanovenia zákona č. 564/2004 Z. z.

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Branislav Gröhling, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy SMOLÍKOVEJ, Ľubomíra PETRÁKA a Pétera VÖRÖSA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 209/2019, dátum vydania: 16.07.2019

A.Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona je zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasť plnenia povinnej školskej dochádzky pre päťročné deti v materskej škole. Touto právnou úpravou sa povinná školská dochádzka predlžuje zo súčasných desať rokov na jedenásť rokov. Povinná školská dochádzka v materskej škole bude trvať jeden školský rok. V prípade, že po jednom roku povinného predprimárneho vzdelávania dieťa nebude spôsobilé pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole, bude na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy opakovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Ruší sa inštitút „odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky“ a inštitút „dodatočný odklad plnenia povinnej školskej dochádzky“. Zároveň sa ruší možnosť zriaďovať nultý ročník a prípravný ročník. Upravuje sa názov dokladu o získanom stupni vzdelania v predprimárnom vzdelávaní. Ustanovuje sa povinnosť zákonnému zástupcovi dieťaťa prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole a na pokračovanie plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Zákonný zástupca bude mať možnosť požiadať o individuálne predprimárne vzdelávanie dieťaťa za podmienok ustanovených zákonom. Určuje sa lehota na úhradu výšky mesačného príspevku zákonného zástupcu dieťaťa za pobyt v materskej škole zriadenej obcou, táto výška príspevku bude jednotná pre všetky deti. Ustanovuje sa mechanizmus prijímania detí na predprimárne vzdelávanie, ako aj veková hranica ich prijatia.

V nadväznosti na legislatívne úpravy v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiace so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania detí v materskej škole, sa upravujú príslušné ustanovenia zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa taktiež v zákone č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov zvyšuje výška príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl vzhľadom na zmeny Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materskej škole ako i vzhľadom na zvýšené nároky v oblasti personálneho a materiálno-technického zabezpečenia povinného predprimárneho vzdelávania.

Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

 

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

Úprava súvisiaca so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 3

Upravuje sa názov dokladu o získanom stupni vzdelania a ustanovuje sa povinnosť všetkým materským školám zapísaným v sieti škôl a školských zariadení SR (ďalej len „sieť“) vydávať na konci školskej dochádzky v materskej škole doklad o získanom vzdelaní, teda doklad o získaní predprimárneho vzdelania v súvislosti so zavedením plnenia povinnej školskej dochádzky v materskej škole. Osvedčenie môžu vydávať len materské školy zaradené v sieti škôl a školských zariadení ministerstva školstva; zákonný zástupca pri zápise na pokračovanie plnenia povinnej školskej dochádzky predkladá osvedčenie riaditeľovi príslušnej základnej školy. Ak bude dieťa opakovať povinné predprimárne vzdelávanie, osvedčenie sa vydá len na konci školského roku, v ktorom opakovalo predprimárne vzdelávanie.

K bodu 4

Upravuje sa názov dokladu o získanom stupni vzdelania, keďže doklady sa získavajú v súlade s predvetím ustanovenia.

K bodu 5

Ustanovenie § 19 o povinnej školskej dochádzke detí za cieľ zdôrazniť a chrániť právo každého dieťaťa na vzdelanie. Všetky zmluvné štáty Dohovoru o právach dieťaťa sa zaviazali, že budú zavádzať pre všetky deti povinné a bezplatné vzdelávanie.

Podľa článku 42 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“): „Každý právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.“ Znamená to, že právo na vzdelanie je Ústavou priznané každému bez ohľadu na pohlavie, rasu, národnosť, vierovyznanie. Školská dochádzka sa ustanovuje ako povinná a jej dĺžka sa určuje školským zákonom na 11 rokov so začiatkom od piateho roku veku v materskej škole. V záujme vytvorenia nediskriminačného prostredia školský zákon ustanovuje, že nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by sme mohli niekoho oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. „Oslobodenie dieťaťa alebo žiaka od povinnosti dochádzať do školy“ neznamená oslobodenie dieťaťa alebo žiaka od povinnej školskej dochádzky.

v roku 2008 sa zvažovala aj možnosť ustanoviť začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky od piateho roku veku, pričom prvý rok by sa plnila v materskej škole a potom by sa pokračovalo v základnej škole. Napokon sa k tomuto kroku pristupuje teraz, pričom jedným zo silných argumentov tejto právnej úpravy je to, že zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky je aj potreba riešiť čo najskoršie vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia s dôrazom najmä na deti z marginalizovaných rómskych komunít.

Od roku 2008 zákonní zástupcovia detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky neplatia príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy a tento príspevok neplatia ani zákonní zástupcovia detí (bez ohľadu na ich vek), ktoré členmi

domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a zákonný zástupca dieťaťa túto skutočnosť preukáže riaditeľovi materskej školy. Tieto „benefity“ napomáhajú postupnému zvyšovaniu čo najväčšieho počtu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia na predprimárnom vzdelávaní v materskej škole.

Dĺžka plnenia povinnej školskej dochádzky sa zmení z desať rokov na 11 rokov, horná hranica je určená na 16 rokov s určitými výnimkami.

Z odseku 3 vyplýva, že všetky deti, ktoré dovŕšia alebo dovŕšili päť rokov najneskôr 31. augusta kalendárneho roku, je zákonný zástupca povinný dieťa prihlásiť na plnenie povinnej školskej dochádzky (zápis). Plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole pre ne začína od školského roku, ktorý nasleduje po dni, keď dovŕšili piaty roku veku.

V odseku 4 sa upúšťa od možnosti odložiť začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky ako aj od možnosti dodatočne odložiť plnenie povinnej školskej dochádzky ako to poznáme z doterajšej právnej úpravy. Rovnako tak sa upúšťa aj od možnosti zriaďovať nultý ročník základnej školy pre deti, ktoré dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy. Vytvára sa možnosť na to, aby v prípade, ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, mohol riaditeľ materskej školy rozhodnúť o opakovaní povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole a to vždy na základe písomného súhlasného vyjadrenia príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a písomného súhlasného vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast. Predpokladá sa, že počet detí, ktoré budú kvôli nedosiahnutiu školskej spôsobilosti po absolvovaní jedného roku povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole opakovať povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole bude nižší, ako súčasný počet detí s odkladom začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky.

V odseku 5 sa ustanovuje, že každé dieťa, ktoré i napriek opakovaniu povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahne školskú spôsobilosť, bude pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky prijatím do prvého ročníka základnej školy; stane sa tak najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕši alebo dovŕšilo siedmy rok veku.

Začatie konania vo veci opakovania povinného predprimárneho vzdelávania začne riaditeľ materskej školy z vlastného podnetu, preto sa v tejto veci vyžaduje písomný súhlas príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a písomný súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak materská škola pochybnosť o školskej spôsobilosti dieťaťa, vyžaduje sa jej úzka spolupráca so zákonnými zástupcami dieťaťa. Pri rozhodovaní o opakovaní povinného predprimárneho vzdelávania nemá riaditeľ materskej školy kompetenciu rozhodnúť sám. Podkladom pre jeho rozhodnutie v danej veci je vždy písomný súhlas odborných autorít uvedených v odseku 4.

V odseku 6 sa ustanovuje aj možnosť, aby dieťa začalo plniť povinnú školskú dochádzku v materskej škole výnimočne pred dosiahnutím piateho roku veku . V podstate ide o deti s nadaním. Pri rozhodovaní riaditeľa materskej školy o výnimočnom prijatí dieťaťa na výnimočné plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole je nevyhnutné, aby zákonný zástupca predložil písomný súhlas príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie spolu s písomným súhlasom všeobecného lekára pre deti a dorast.

Odsek 7 upravuje plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa a žiaka so zdravotným znevýhodnením. Ak je zdravotný stav dieťaťa alebo žiaka taký vážny, že mu dočasne neumožňuje vzdelávať sa, môže riaditeľ školy rozhodnúť o jeho oslobodení od povinnosti dochádzať do školy. Zásadu „nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky“ je potrebné uplatňovať primerane, nie bezvýhradne. Ak existujú dôvody, kedy vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka nemožno uskutočňovať, teda zo zdravotných dôvodov, v takom

prípade sa žiak vráti do procesu výchovy a vzdelávania až vtedy, keď všeobecný lekár pre deti a dorast súhlasné písomné vyjadrenie, že zdravotný stav dieťaťa alebo žiaka umožňuje jeho vzdelávanie v škole.

Odsek 1 § 20 nadväzuje na predchádzajúci

§ 19

a určuje, v ktorých školách sa podľa školského zákona poskytuje vzdelávanie, ktoré sa považuje za plnenie povinnej školskej dochádzky. to materské školy, základné školy a stredné školy vrátane škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a to bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Tieto školy musia poskytovať výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona a zároveň na to „oprávnené“, lebo majú vydané rozhodnutie o zaradení so siete škôl a školských zariadení.

V odseku 2 sa upravuje prijímanie detí na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole. V prípade materskej školy sa tak deje cez inštitút pomenovaný ako „zápis dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole“, ktorý je začiatkom procesu prijímania detí na plnenie povinnej školskej dochádzky. Ustanovuje sa povinnosť zákonného zástupcu prihlásiť svoje dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky, ako aj časový interval konania zápisu. Nie je na svojvôli zákonného zástupcu dovŕšením veku určeného školským zákonom, či dieťa začne chodiť do materskej školy alebo nie. Nesplnením povinnosti zákonného zástupcu „zapísať dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole“ môže byť naplnená skutková podstata priestupku vo veci ohrozovania výchovy a vzdelávania alebo vo veci zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, dokonca môže byť naplnená aj skutková podstata trestného činu. Zápis predchádza samotnému prijatiu dieťaťa do konkrétnej materskej školy.

V odseku 3 sa upravuje pokračovanie detí v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže len dieťa, ktorého zákonný zástupca na zápise v základnej škole predloží osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania vydaného príslušnou materskou školou, v ktorej dieťa absolvovalo povinné predprimárne vzdelávanie, ako súčasť plnenia povinnej školskej dochádzky. Bez osvedčenia o získaní predprimárneho vzdelania nemôže základná škola prijať dieťa na pokračovanie plnenia povinnej školskej dochádzky, teda na primárne vzdelávanie.

V odseku 4 je ustanovené, kto určuje miesto a čas zápisu. V prípade obce, ako zriaďovateľa, sa ustanovuje aj forma, akou obec určuje miesto a čas zápisu. Ostatní zriaďovatelia majú možnosť zvoliť si formu určenia miesta a zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky v školách, ktoré v ich zriaďovateľskej pôsobnosti podľa svojho uváženia.

V odseku 5 sa upravuje povinnosť zákonného zástupcu poskytnúť materskej škole a základnej škole osobné údaje o dieťati a zákonných zástupcoch v rozsahu ustanovenom v § 11 ods. 6 školského zákona.

V odsekoch 6 a 7 sa ustanovujú podrobnosti plnenia povinnej školskej dochádzky. Štát je povinný vytvoriť podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky. V zmysle článku 71 Ústavy štát preniesol túto povinnosť na územnú samosprávu, predovšetkým na obce tým, že im ustanovil povinnosť vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky, a to najmä tým, že obec zriaďuje materské školy a základné školy. Obce majú osobitným zákonom ustanovenú povinnosť určovať pre materské školy a základné školy „školské obvody“. Zákonný zástupca podľa trvalého pobytu dieťaťa vie, ktorá škola je pre neho určená ako „spádová“. Určenie školských obvodov je istá rajonizácia podľa adresy trvalého pobytu, ktorá predurčuje, v ktorej materskej škole alebo základnej škole má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku.

Podľa odseku 8 a 9 zákonný zástupca možnosť zvoliť pre svoje dieťa aj inú materskú školu alebo základnú školu. Ale len v spádovej materskej škole alebo v spádovej základnej škole garantované povinné prijatie, ak sa pre ňu rozhodne. Riaditeľ materskej školy aj riaditeľ základnej školy je povinný pri prijímaní detí uprednostniť deti, pre ktoré je daná škola spádová. Deti z iného školského obvodu môže prijať potom, keď vyhovie záujmu všetkých

detí z jeho školského obvodu. Ak sa dieťa alebo žiak počas plnenia povinnej školskej dochádzky presťahuje a nové trvalé bydlisko, nová škola (podľa určeného školského obvodu) sa stáva jeho „spádovou“. Do tejto školy musí byť dieťa alebo žiak prijatý, ak to dovoľujú kapacitné možnosti danej materskej alebo základnej školy. Ak sa zákonný zástupca rozhodne po presťahovaní vybrať pre svoje dieťa inú materskú školu alebo inú základnú školu, ako je jeho nová spádová škola, o jeho prijatí rozhoduje riaditeľ tejto vybratej školy. Obdobne to platí pri návrate žiaka do miesta svojho trvalého bydliska zo špeciálneho výchovného zariadenia (reedukačné centrum alebo liečebno-výchovné sanatórium), ktoré mu počas pobytu v tomto zariadení zabezpečovalo aj výchovu a vzdelávanie.

Odsek 10 upravuje postup, ako riešiť situáciu ak sa v danom školskom obvode obce nachádza vyšší počet detí, ako kapacitné možnosti materskej školy alebo základnej školy príp. materských škôl alebo základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti danej obce, alebo ak sa materská škola, alebo základná škola v danej obci nenachádza, pričom obec stále povinnosť vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky. Na splnenie tejto povinnosti obec podľa platného právneho stavu možnosť dohodnúť sa s inou obcou na vytvorení spoločného školského obvodu alebo zriadiť novú materskú školu alebo základnú školu a určiť jej školský obvod.

V odseku 11 sa upravujú osobitosti plnenia povinnej školskej dochádzky v prípadoch ak deti alebo žiaci umiestnení v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu.

Odsek 11 rieši situáciu, keď sa na území Slovenskej republiky zdržiava dieťa vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré nemá trvalé bydlisko v Slovenskej republike a kvôli tomu sa pre neho nedá identifikovať spádová škola. V tomto prípade školský obvod určuje orgán miestnej štátnej správy v školstve.

V odseku 13 sa taxatívne ustanovuje okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje plnenie povinnej školskej dochádzky.

V odseku 14 sa ustanovuje forma plnenia povinnej školskej dochádzky v materskej škole a jej minimálny denný rozsah. Zároveň sa ustanovuje, že dochádzka dieťaťa plniaceho povinnú školskú dochádzku v materskej škole počas obdobia školských prázdnin nie je povinná, ale je to právo dieťaťa. Žiadna materská škola nesmie zakázať alebo obmedziť dochádzku dieťaťa plniaceho povinnú školskú dochádzku do materskej školy počas školských prázdnin.

K bodu 6

Úprava súvisí so zavedením začiatku povinnej školskej dochádzky v materskej škole pre deti od 5. roku veku.

K bodu 7

Právna úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ktoré sa stáva súčasťou plnenia povinnej školskej dochádzky. Rozširuje sa okruh detí, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie o deti materskej školy, ktoré v materskej škole plnia povinnú školskú dochádzku.

K bodu 8

V odseku 1 sa ustanovuje, že päťročné dieťa môže plniť povinnú školskú dochádzku aj formou individuálneho vzdelávania, ktoré povoľuje riaditeľ kmeňovej materskej školy dieťaťu, ktorého zdravotný stav neumožňuje plnenie povinnej školskej dochádzky v kmeňovej materskej škole (ide o legislatívnu skratku pre materskú školu, do ktorej bolo dieťa prijaté na plnenie povinnej školskej dochádzky v ostatných ustanoveniach školského zákona sa táto legislatívna skratka nepoužíva), alebo dieťaťu, ktorého zákonný zástupca o to požiada materskú

školu. Individuálne predprimárne vzdelávanie sa chápe ako ekvivalent plnenia povinnej školskej dochádzky realizovaný formou povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole. Dieťa pri plnení povinnej školskej dochádzky formou individuálneho vzdelávania neprestáva byť dieťaťom kmeňovej materskej školy.

Individuálne vzdelávanie sa povoľuje na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, rozhodnutie o tejto veci podlieha správnemu konaniu (samostatné procesné konanie je pre súkromné a cirkevné školy uvedené v zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Vychádzajúc z textu ustanovenia odseku 2, sa do jedného spájajú dve konania: „oslobodenie od povinnosti dochádzať do školy“ a „povolenie individuálneho vzdelávania“. O tejto veci rozhoduje riaditeľ kmeňovej materskej školy, do ktorej bolo dieťaťa prijaté.

Paragraf 23

 

školského zákona

vymenúva všetky formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Rozhodovanie o povolení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky sa netýka vzdelávania v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných programov. Deti vzdelávané podľa medzinárodného programu sa priamo na takéto vzdelávanie prijímajú.

Odsek 3 ustanovuje osobitosti individuálneho vzdelávania dieťaťa, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v materskej škole alebo v materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zdravotný stav dieťaťa hodnotí praktický lekár pre deti a dorast a preto sa pri rozhodovaní o povolení individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) vyžaduje súhlasné písomné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Takémuto dieťaťu zabezpečuje vzdelávanie kmeňová materská škola, ktorá mu tento spôsob plnenia školskej dochádzky povolila, najmenej v rozsahu dve hodiny týždenne.

V odseku 4 sa ustanovuje možnosť individuálneho vzdelávania dieťaťa, ktoré v materskej škole plní povinnú školskú dochádzku. Ustanovujú sa aj kvalifikačné požiadavky na osobu, ktorá zabezpečovať individuálne vzdelávanie takéhoto dieťaťa, pretože individuálne predprimárne vzdelávanie sa chápe ako ekvivalent plnenia povinnej školskej dochádzky realizovaný formou povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, kde pracujú pedagogickí zamestnanci, ktorí tiež musia spĺňať kvalifikačné požiadavky ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Zákonnému zástupcovi sa zároveň ustanovuje povinnosť uhrádzať fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) finančnú odmenu.

V odseku 5 vymenované náležitosti, ktoré musí obsahovať žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b).

Odsekom 6 sa pre zákonného zástupcu dieťaťa, ktoré povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) ustanovuje povinnosť zabezpečiť overenie osobnostného rozvoja jeho dieťaťa v priebehu februára príslušného školského roku, v ktorom dieťa absolvuje povinné predprimárne vzdelávanie, pričom konkrétny termín určí kmeňová materská škola.

V odseku 7 sa ustanovuje, že dieťa, ktoré povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a) nemá povinnosť absolvovať overenie, pretože pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, na konci polroku príslušného školského roku predloží riaditeľovi kmeňovej školy písomnú správu o individuálnom vzdelávaní daného dieťaťa.

V odseku 8 sa ustanovuje kontrola úrovne výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní, pričom sa nerozlišuje dôvod povolenia individuálneho vzdelávania. Kontroluje sa odborno-pedagogické a materiálno-technické zabezpečenie individuálneho vzdelávania. Zákonnému zástupcovi sa ustanovuje povinnosť umožniť vstup a vykonanie kontroly individuálneho vzdelávania poverenému školskému inšpektorovi alebo poverenému zamestnancovi kmeňovej materskej školy. Školský zákon pri tomto odseku aplikoval čl. 21 ods. 3 Ústavy, podľa ktorého „iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba

vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy“. A keďže ide o zabezpečenie základného práva dieťaťa na vzdelanie, odmietnutie vykonania takejto kontroly by sa považovalo za neplnenie podmienok individuálneho vzdelávania s odkazom na § 24a odsek 9 písm. b) školského zákona a individuálne vzdelávanie konkrétneho dieťaťa by zrušil; dieťa by muselo plniť povinnú školskú dochádzku riadnym spôsobom – dennou dochádzkou do materskej školy.

V odseku 9 vymenované taxatívne dôvody, kedy možno individuálne vzdelávanie dieťaťa zrušiť v priebehu školského roku. Ak ide o zrušenie individuálneho vzdelávania podľa písmena a), deje sa tak na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. V prípadoch uvedených v písmene b) d) sa začatie konania vo veci zrušenia individuálneho vzdelávania začína na podnet riaditeľa kmeňovej materskej školy, pričom dôvodom je okrem nezabezpečenia absolvovania overenia osobnostného rozvoja dieťaťa zákonným zástupcom v materskej škole aj stav zistený samotnou materskou školouna základe overenia osobnostného rozvoja dieťaťa alebo na základe zistení Štátnej školskej inšpekcie. V súvislosti s konaním o zrušení individuálneho vzdelávania je potrebné zdôrazniť, že konečné rozhodnutie vo veci má riaditeľ kmeňovej materskej školy a keďže ide o zabezpečovanie základného práva dieťaťa, práva na vzdelávanie, odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania, nemá odkladný účinok.

V odseku 10 sa upravujú procesy konania vo veci zrušenia individuálneho vzdelávania dieťaťa. V zmysle

§ 52 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (

správny poriadok

)

v znení neskorších predpisov je takéto rozhodnutie vykonateľné dňom vydania; takéto dieťa pokračuje v povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole. Aj keď sa na rozhodovanie riaditeľa súkromnej alebo cirkevnej materskej školy nevzťahuje zákon č.

71/1967

 

 

Zb.

, uplatňuje sa aj pri jeho rozhodovaní v tejto veci „vylúčenie odkladného účinku“, čo v praxi

znamená, že aj keď sa zákonný zástupca v súkromnej alebo cirkevnej škole domáha preskúmateľnosti rozhodnutia o zrušení individuálneho vzdelávania, dieťa po doručení rozhodnutia o zrušení individuálneho vzdelávania, musí pokračovať vo vzdelávaní priamo v kmeňovej škole, aj keď o odvolaní (preskúmaní rozhodnutia v cirkevnej materskej škole alebo súkromnej materskej škole) nebolo ešte rozhodnuté. Na všetky materské školy, bez rozdielu zriaďovateľa, sa v tejto veci vzťahuje 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutia od začatia konania.

V odseku 11 sa rieši postup vzdelávania dieťaťa po vydaní rozhodnutia o zrušení individuálneho vzdelávania. Keďže ide o zabezpečenie základného práva dieťaťa na vzdelanie, odmietnutie vykonania takejto kontroly by sa považovalo za neplnenie podmienok individuálneho vzdelávania s odkazom na § 24a odsek 9 písm. b) školského zákona a individuálne vzdelávanie konkrétneho dieťaťa by zrušil; dieťa by muselo plniť povinnú školskú dochádzku riadnym spôsobom – dennou dochádzkou do materskej školy.

K bodu 9

Ustanovuje sa počet detí, pri ktorom môže byť zriadená materská škola. Zdôrazňuje sa povinnosť materskej školy zaradenej v sieti škôl a školských zariadení uskutočňovať výchovu a vzdelávanie podľa školského vzdelávacieho programu, pričom sa špecifikujú aj formy výchovy a vzdelávania z hľadiska jej organizácie.

K bodu 10

Rozhodovaciu kompetenciu o výške príspevku vo vzťahu k materským školám zriadeným obcou obec. Pri tejto materskej škole výšku príspevku hradenú zákonným

zástupcom určuje obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Horná hranica príspevku za dieťa v obecnej materskej škole bola školským zákonom od roku 2008 do 31. 12. 2011 nastavená na 15 % zo sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa. Avšak, novelou školského zákona od 1. januára 2012 bola táto horná hranica zrušená. Pri tejto zmene sa predpokladalo, že obce stanovia primeranú výšku tohto príspevku samozrejme s rešpektovaním nielen zloženia obyvateľstva v danej obci, ale budú prihliadať aj na finančné možnosti zákonných zástupcov, pričom budú brať do úvahy aj spôsob financovania materských škôl.

V súčasnosti je mnoho obcí, ktoré stanovili nielenže veľmi neprimeranú výšku tohto príspevku (v niektorých obciach do 300 na dieťa na mesiac), čo je pre mladé rodiny priam likvidačné a vyššie ako by si dali dieťa do súkromnej materskej školy. Takáto výška príspevku je neprimeraná, najmä ak zoberieme do úvahy, že rodičia ešte platia mesačne za stravu dieťaťa, a v prípade, že materskú školu navštevujú dve deti z jednej rodiny, tak je to vážny zásah do rozpočtu. Navyše ak ešte berieme do úvahy aj skutočnosť, že zriaďovatelia sa pri určovaní výšky príspevku správajú diskriminačne voči napr. deťom mladším ako tri roky, voči deťom, ktoré nemajú trvalý pobyt v danej obci/meste, pričom trvalý pobyt nemôže byť určený ako podmienka prijatia dieťaťa do materskej školy, tak je situácia v niektorých materských školách naozaj nepriaznivá.

Pri určovaní výšky predmetného príspevku je potrebné rešpektovať spôsob financovania materských škôl. Podľa nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov (bližšie pozri prílohu č. 3 NV SR č. 668/2004 Z. z.) sa obci, na území ktorej zriadené materské školy, prerozdeľujú finančné prostriedky z výnosu daní vo výške násobku základu výnosu a koeficientu na dieťa príslušnej materskej školy a celkového počtu detí v materskej škole a to bez rozdielu, či dieťa trvalý pobyt v danej obci alebo nie je bez ohľadu na to, či ide o dieťa 2 ročné alebo dieťa vo veku od 3 do 6 rokov a tiež bez ohľadu na to, či dieťa navštevuje materskú školu v čase školského vyučovania alebo v čase školských prázdnin a samozrejme aj bez ohľadu na trvalý pobyt dieťaťa a jeho zákonných zástupcov. Ak obec určí rozdielnu výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt dieťaťa v materskej škole napriek tomu, že z verejných zdrojov dostáva rovnakú výšku finančných prostriedkov na každé dieťa bez rozdielu jeho veku, je to v rozpore so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Ak je vo všeobecne záväznom nariadení určená rozdielna výška príspevku s dôrazom na vek detí alebo aj čas návštevy materskej školy (čas školského vyučovania a čas školských prázdnin), či na trvalý pobyt dieťaťa alebo jeho zákonných zástupcov, ide o nepriamu diskrimináciu definovanú v § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona. Nepriama diskriminácia je v tomto zákone ponímaná ako navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať jednu osobu v porovnaní s inou osobou. Nepriamou diskrimináciou by nebolo, ak by takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax boli objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a boli by primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Vzhľadom na to, že financovanie všetkých detí materských škôl, ktoré boli do materskej školy prijaté v súlade s platným právnym stavom je rovnaké, obec nemôže preukázať oprávnenosť jej záujmu.

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje zmena ustanovenia v tom zmysle, že príspevok sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy, čím sa dodrží to, že všeobecne záväzné nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR a ktoré boli ratifikované.

K bodu 11

Úprava súvisí so zavedením povinnej školskej dochádzky v materskej škole.

K bodu 12

Odsek 8 upravuje problematiku zaraďovania detí do tried, pričom sa dbá na to, aby sa vylúčila možnosť segregovaného vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materskej škole. V záujme predchádzania tzv. „rasovej segregácie“, sa zákonom zamedzuje vytváraniu samostatných tried pre deti len z dôvodu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia (podľa štatistických údajov väčšina detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je z rómskej komunity).

V zákone sa upravuje vytváranie samostatných tried pre deti učiace sa cudzí jazyk v materskej škole, vytváranie tried pre deti s nadaním a určuje sa aj najvyšší počet detí v takýchto samostatných triedach doposiaľ túto problematiku upravuje len vyhláška SR č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky SR č. 308/2009 Z. z. (ďalej len „vyhláška o materskej škole“). Prijatie detí do týchto tried sa podmieňuje informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a súhlasným vyjadrením príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Problematika zabezpečovania individuálnej logopedickej činnosť v materskej škole sa upravuje zákonom, pretože doposiaľ je upravovaná len vo vyhláške o materskej škole.

Vzhľadom na existujúce problémy v aplikačnej praxi sa upravuje v odseku 9 ustanovenie o najvyššom počte detí v triede materskej školy s poldennou a celodennou výchovou a vzdelávaním.

K bodu 13

Navrhovaná úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky“ alebo „dodatočný odklad plnenia povinnej školskej dochádzky“.

K bodu 14

Prax ukazuje, že vzhľadom na to, že dieťa predškolského veku nemôže mať osobného asistenta, niektoré deti by potrebovali mať „pomocníka“ pri niektorých úkonoch, aby im pomáhal prekonávať rozmanité bariéry spojené s ich znevýhodnením, správaním a pod. Niektorí zákonní zástupcovia, najmä s ohľadom na nimi vykonávané povolanie, nemôžu byť účastní na predprimárnom vzdelávaní ich dieťaťa v materskej škole, ale majú možnosť zabezpečiť za seba „náhradu“. Pôjde o osobu zákonným zástupcom aj dieťaťu známu, ktorá bude na predprimárnom vzdelávaní daného dieťaťa prítomná za podmienok a v rozsahu, aký určí riaditeľ príslušnej materskej školy a upraví ho v školskom poriadku pri dodržaní hygienických požiadaviek.

K bodu 15

Odsek 17 zahŕňa kompetenciu riaditeľa materskej školy určiť, do ktorej triedy zaradí dieťa po jeho prijatí do materskej školy. Pri určovaní zaradenia detí do konkrétnych tried sa zohľadňuje počet tried, ako aj skutočnosť, či sa v danej materskej škole vytvárajú triedy vekovo heterogénne alebo triedy vekovo homogénne.

K bodom 16 až 19

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „nultý ročník“.

K bodom 20 až 22

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 23 a 24

Úprava súvisiaca so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky, a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „nultý a prípravný ročník“.

K bodu 25

V odseku 1 je ustanovené, že základné vekové rozpätie dieťaťa pre prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole. K tomu je prispôsobený štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie. Výnimočne možno do materskej školy prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku, materskú školu nesmie navštevovať dieťa, ktoré v deň prvého nástupu do materskej školy ešte nedosiahlo vek dva roky. Slovo „výnimočne“ znamená, že nie je bežným štandardom, aby materskú školu navštevovali deti mladšie ako tri roky, resp. deti od dvoch rokov. Povinne musí začať absolvovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole každé dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roku, v ktorom bude dieťa pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie v materskej škole povinné, ak nie je uvedené inak. Toto ustanovenie úzko súvisí s ustanoveniami § 19, 20, 23, a 24a a samozrejme aj s ustanovením § 28.

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť prijímať všetky deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, prednostne. Znamená to, že pokiaľ zákonní zástupcovia žiadajú o prijatie detí mladších ako päť rokov, tie môžu byť prijaté len, ak je v konkrétnej materskej škole ešte voľná kapacita po prednostnom prijatí detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. Prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie do materskej školy je limitované kapacitnými možnosťami materskej školy v nadväznosti na príslušné ustanovenia § 28. V tomto odseku sa ustanovuje aj povinnosť riaditeľov materských škôl určiť ostatné podmienky prijímania a spôsob ich prerokovania a uverejnenia. Ostatné podmienky určujú, aký „kľúč“ riaditeľ zvolí pri prijímaní ostatných detí, po prijatí všetkých detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, samozrejme, ak je v danej materskej škole voľná kapacita.

V odseku 3 sa ustanovuje, že sa dieťa do materskej školy prijíma vždy len na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, nie „preložením“ ani „preradením“ z inej materskej školy. Zároveň sa ustanovujú doklady, ktoré je zákonný zástupca povinný predložiť spolu so žiadosťou prípadne ako jej súčasť, teda potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní. Bez predloženia tohto potvrdenia obsahujúceho aj údaj o povinnom očkovaní nie je možné začať konanie o prijatí daného dieťaťa. Cieľom právnej úpravy zavádzajúcej účasť dieťaťa pri predkladaní žiadosti o prijatie dieťaťa do materskej školy je predísť situáciám, kedy do materskej školy prijaté aj deti, ktorých zdravotný stav alebo iné znevýhodnenie neumožňuje zabezpečiť predprimárne vzdelávanie v bežných materských školách bez zvýšených požiadaviek na personálne, priestorové alebo aj materiálno-technické zabezpečenie. Termín predkladania žiadostí o prijatie na predprimárne vzdelávanie sa určuje na čas od 1. mája do 31. mája.

Odsek 4 úzko súvisí s odsekom 3, ustanovuje, že ak ide o ide o prijatie dieťa so ŠVVP, zákonný zástupca je povinný k žiadosti okrem potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní predložiť aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, ktoré obsahuje informácie o ŠVVP daného dieťaťa ako aj odporúčania, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o prijatí daného dieťaťa tak z pedagogického ako aj personálneho, priestorového alebo aj

materiálno-technického aspektu. Pokiaľ zákonní zástupcovia žiadajú o prijatie detí mladších ako päť rokov, tie môžu byť prijaté len ak je v konkrétnej materskej škole ešte voľná kapacita po prednostnom prijatí detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, pretože prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie do materskej školy je limitované kapacitnými možnosťami materskej školy v nadväznosti na príslušné ustanovenia § 28.

Zákonom v odseku 5 určené podmienky zápisu detí na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní spôsobom ustanoveným v odseku 2, teda po prerokovaní s pedagogickou radou školy na verejne prístupom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené.

Odsekom 6 sa ustanovuje, že riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu. Každému zákonnému zástupcovi, ktorý podal žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, musí riaditeľ materskej školy vydať rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí jeho dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Ak pochybnosti o adaptovaní sa dieťaťa v materskej škole alebo je predpoklad, že pre dieťa bude potrebné vytvoriť nejaké špecifické podmienky riaditeľ materskej školy pri rozhodovaní o prijatí takéhoto dieťaťa môže zvoliť dve cesty. Buď je dieťa rozhodnutím prijaté na predprimárne vzdelávanie a zároveň riaditeľ určí dobu adaptačného alebo diagnostického pobytu, alebo skôr, ako je dieťa prijaté na celé obdobie predprimárneho vzdelávania, riaditeľ prijme dieťa iba na dobu adaptačného alebo diagnostického pobytu. V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa môže diagnostický pobyt nastaviť až do jedného roka.

Odsek 7 ustanovuje osobitosť, že ak je dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné prijaté do materskej školy v skoršom čase, neabsolvuje opätovne zápis podľa § 20 ods. 2 školského zákona. Takéto dieťa je automaticky dieťaťom plniacim povinnú školskú dochádzku v materskej škole a jeho zákonný zástupca opakovane nepredkladá žiadosť o prijatie na povinné predprimárne vzdelávanie.

Vzhľadom na to, že v praxi môže nastať aj situácia, že zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, rozhodne podľa odseku 9, že jeho dieťa prihlási na povinné predprimárne vzdelávanie do inej materskej školy ako je tá, ktorú dieťa navštevovalo napríklad od troch rokov jeho veku (ide o rešpektovanie práva zákonného zástupcu na výber materskej školy aj inej, ako je v mieste jeho trvalého bydliska), musí predložiť opätovne žiadosť o prijatie jeho dieťaťa na povinné predprimárne vzdelávanie dieťaťa v tej materskej škole, ktorú pre svoje dieťa vybral ako materskú školu, v ktorej dieťa začne plniť povinnú školskú dochádzku a musí so svojim dieťaťom opakovane absolvovať zápis podľa § 20 ods. 2.

V odseku 10 sa upravuje prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie do materskej školy pri zdravotníckom zariadení.

Odsek 11 ustanovuje osobitosť prijímania dieťaťa chorého a zdravotne oslabeného na predpimárneho vzdelávania v materskej škole pri zdravotníckom zariadení.

K bodu 26

Spresňuje sa text, nakoľko plnenie povinnej školskej dochádzky sa začína už v materskej škole.

K bodu 27

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „nultý ročník“.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 29

Úprava súvisiaca so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky, a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „nultý a prípravný ročník“.

K bodu 30

Úprava súvisí s pripravovanou legislatívnou zmenou začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky, a to jej začatím začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši piaty rok veku dieťaťa v materskej škole (§ 19 zákona).

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením nultého ročníka základnej školy.

K bodu 32

Úprava súvisiaca so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 33

Legislatívno-technická pripomienka.

K Čl. II

K bodu 1

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 2

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „odklad začiatku povinnej školskej dochádzky žiaka“, a „dodatočné odloženie plnenia povinnej školskej dochádzky žiaka“.

K bodu 3

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

Riaditeľ materskej školy bude v nadväznosti na zmenu školského zákona súvisiacu s ustanovením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky bude rozhodovať o:

a)prijatí dieťaťa do materskej školy v nadväznosti na ustanovenie § 20 ods. 2 a § 59 ods. 1, 2 a 4 školského zákona,

b)prijatí dieťaťa na adaptačný pobyt alebo na diagnostický pobyt,

c)prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy, ak nejde o povinnú školskú dochádzku,

d)oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy zo zdravotných dôvodov, ak ide o povinnú školskú dochádzku,

e)povolení individuálneho vzdelávania dieťaťa v nadväznosti na § 24a,

f)opakovaní povinného predprimárneho vzdelávania v nadväznosti na § 19 ods. 4,

g)veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa v nadväznosti na § 20 školského zákona a § 37 ods. 1 tohto zákona,

h)predčasnom skončení predprimárneho vzdelávania, ak nejde o povinnú školskú dochádzku z dôvodu opakovaného porušovania školského poriadku a neplnenia si povinností zo strany zákonných zástupcov voči materskej škole a výchove a vzdelávaniu vlastného dieťaťa,

i)určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy, ktorej zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja, ak nejde o plnenie povinnej školskej dochádzky vo väzbe na § 28 ods. 3 školského zákona.

.

K bodom 4 a 5

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 6

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovuje sa že rozhodovanie riaditeľlov materských škôl vo veciach podľa § 5 ods. 14, okrem veci uvedenej v písmene g) sa uskutočňuje podľa Správneho poriadku. Z tohto dôvodu sa druhostupňovým orgánom stáva obec, ako zriaďovateľ materskej školy.

K bodu 7

Ustanovuje sa kompetencia obce poskytovať finančné prostriedky na stravovanie detí materských škôl a materských škôl pre deti so ŠVVP v zriaďovateľskej pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja, ak sa stravujú v zariadeniach školského stravovania v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti alebo inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K bodu 8

Dopĺňa sa okruh kritérií o počet detí plniacich povinnú školskú dochádzku v materskej škole, pri ktorých sa môže zohľadniť výška finančných prostriedkov určených obcou podľa § 6 ods. 12 písm. c) tretieho bodu.

K bodu 9

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a stým, že toto vzdelávanie v materskej škole je bezplatné.

K bodu 10

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacou potrebou, aby sa doterajšie ustanovenia o školskom obvode v primeranej miere, zohľadniac špecifiká predprimárneho vzdelávania a jeho organizácie, vzťahovali aj na materské školy vo vzťahu k deťom, ktoré v materskej škole plnia povinnú školskú dochádzku. Osobitne sa v odseku 3 upravuje stav, kedy je školský obvod spoločný pre materskú školu aj základnú školu a stav, kedy môže byť určený iný školský obvod pre materskú školu a iný školský obvod pre základnú školu.

K bodom 11 až 19

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 20

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovuje sa, že aj na rozhodovanie o veciach, o ktorých podľa § 5 ods. 14 okrem rozhodovania vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa rozhoduje riaditeľ materskej školy, sa vzťahuje Správny poriadok.

K Čl. III

K bodu 1

V nadväznosti na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky, pre päťročné deti sa spresňuje príslušné ustanovenie.

K bodom 2 a 3

Úprava vymedzuje okruh detí v materskej škole, na ktoré sa poskytuje príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie.

Upravuje sa mechanizmus výpočtu príspevku na výchovu a vzdelávanie na deti v materskej škole, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku a na deti, ktoré členmi domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a výšku tohto príspevku.

Zavedením povinnej školskej dochádzky pre deti, ktoré dovŕšia alebo dovŕšili päť rokov najneskôr 31. augusta kalendárneho roku a s tým súvisiacou zvýšenou personálnou a prevádzkovou náročnosťou na základe pripravovaného inovovaného štátneho vzdelávacieho programu pre materskú školu, zvýšenia počtu detí navštevujúcich materskú školu sa navrhuje navýšiť príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu, pre každé dieťa, ktoré v materskej škole plní povinnú školskú dochádzku, zo súčasných 15% na 50% životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa.

K bodu 4Legislatívno-technická úprava vzhľadom na nové označenie odsekov.

K bodu 5

Ustanovuje sa účel využitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné a je súčasťou plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovenie odseku 7 sa vzťahuje aj na deti, ktoré povinné predprimárne vzdelávanie opakujú.

Pod pojmom „zabezpečenie“ v odseku 7 písmene b) a c) sa myslí nielen fyzické zabezpečenie pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, ale aj zabezpečenie ich platov vrátane odvodov z financií určených ako „príspevok na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré v materskej škole plnia povinnú školskú dochádzku“.

K bodu 6

Ide o spresnenie okruhu detí, na ktoré sa príspevok vzťahuje a tiež o spresnenie okruhu osôb na ktoré sa vzťahuje ustanovenie odseku 8 písm. a).

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na nové označenie odsekov.

K Čl. IV

Ustanovuje sa účinnosť navrhovanej úpravy.

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

K predpisu 597/2003, dátum vydania: 31.12.2003

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.

Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.

Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.

Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.

Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.

V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.

V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.

Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.

Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.

Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.

Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807

Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská)35 841 000 tis. Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 635 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 200541 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk

Minimálny nárast oproti roku 200436 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk

Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %

Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený

z priemerného ročného nákladu na rok 20041,056 * 39 656 = 53 139 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 201053 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk

Nárast oproti roku 200439 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk

Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 20103 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh právneho predpisu svojou problematikou:

◊nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);

◊nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;

◊nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;

◊nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);

◊nie je prioritou podľa screeningu ;

◊patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

◊nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

◊čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,

◊čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná,

b)

c)

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo školstva SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo

Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho rozpočtu, neposkytujú sa kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie štátnych školských zariadení, verejných školských zariadení a neštátnych školských zariadení, ktoré zabezpečujú činnosti a služby súvisiace s výchovou a vzdelávaním.

V neštátnych školách a neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky za úhradu.

Toto ustanovenie určuje aj okruh rezortných škôl, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o školy v pôsobnosti ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany.

K § 2

V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení.

Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

K § 3

V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva.

V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo.

V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

K § 4

V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk.

Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny príspevok na bežný školský rok) a druhý na mesiace september až december (normatívny príspevok na nový školský rok).

Aby zriaďovateľ mal možnosť zohľadniť miestne a regionálne osobitosti pri rozpise rozpočtu na školy v jeho pôsobnosti, dáva mu toto ustanovenie kompetencie prerozdeľovať medzi školami vymedzenú časť finančných prostriedkov normatívne určených školám. Každá škola má ale nárok na stanovené minimum mzdového a prevádzkového normatívu. Rozsah kompetencií zriaďovateľa upraviť objem finančných prostriedkov jednotlivým školám, ako aj postupy a pravidlá určovania normatívov pre jednotlivé typy a druhy škôl podrobnejšie určuje nariadenie vlády.

Týmto ustanovením zákon dáva možnosť ministerstvu v rámci možnosti štátneho rozpočtu prideliť zriaďovateľom aj dodatočné finančné prostriedky na špecifiká, rozvojové projekty a riešenie havarijných situácií.

Zavedenie špecifík sleduje možnosť zohľadniť pri financovaní objektívne odôvodnené opakujúce sa náklady, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nie je možné zohľadniť v normatíve. K § 5

Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu.

Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

K § 7

Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov

Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov do škôl v okolitých obciach ).

Aby sa obmedzili možnosti príliš veľkého presunu finančných prstriedkov z časti určenej na normatívne financovanie do častí rozpisovaných iným spôsobom, zákon stanovuje hranicu 6 % ako maximum pre nenormatívne zložky financovania.

V tomto ustanovení sa rieši zavedenie nového prvku vo financovaní záujmového vzdelávania – vzdelávacích poukazov. Záujmové vzdelávanie poskytujú žiakom základných škôl a stredných škôl školské zariadenia ako sú centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a školské kluby detí. Presný zoznam vymedzí nariadenie vlády. Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Verejné školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie obdrží zo štátneho rozpočtu finančný príspevok vo výške podľa hodnoty získaných poukazov. Ide o príspevok, ktorý môže zariadenie získať nad rámec svojho rozpočtu určeného normatívnym spôsobom alebo iným spôsobom podľa tohto zákona. Tento prvok v systéme financovania verejných školských zariadení sa zavádza, aby motivoval školské zariadenia k organizovaniu hodnotných a rôznorodých záujmových aktivít pre širší okruh detí a mládeže. Zvýši sa záujem žiakov a ich rodičov o záujmové vzdelávanie, o ich kvalitu, čím sa vytvoria lepšie podmienky na preventívnu činnosť v obciach a mestách v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Podrobnosti určí nariadenie vlády.

K § 8

Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

K § 9

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica.

Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania.

Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

K § 10

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore