Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 01.01.2020 do 24.04.2020

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana VAVREKA a Ladislava BALÓDIHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Vavrek a Ladislav Balódi predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je upraviť a doplniť systém podpory výchovy a vzdelávania žiakov základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej len „SZP“).

V rámci návrhu zákona sa navrhuje zavedenie definície žiaka zo SZP priamo do školského zákona pre účely financovania a zavedenie povinnosti prítomnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga v základnej škole na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia s cieľom zvýšiť počet asistentov učiteľa a sociálnych pedagógov na školách.

Navrhuje sa zaviesť nový druh nákladu a to zabezpečenie chýbajúcich pomôcok nad rámec dotácie na školské potreby poskytnuté Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Navrhuje sa zmena zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Účelom navrhnutej zmeny je sledovať v dlhšom časovom horizonte vybrané ukazovatele výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike, v súčasnosti najmä priebeh skvalitňovania vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, vrátane inklúzie v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach. Návrh tak vedie k lepšej identifikácii detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Opatrenie sa zameriava na najmenej rozvinuté okresy Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zmena zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znení neskorších predpisov. Účelom zmeny je odstránenie neopodstatnenej administratívy pri zrušovaní škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona má vplyvy na rozpočet verejnej správy, má pozitívne sociálne vplyvy (pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí a sociálnu inklúziu), nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana a nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Do ustanovenia § 107 sa navrhuje doplniť definícia žiaka základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa bude využívať pri rozdeľovaní finančných prostriedkov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách.

K bodu 2

Definuje rozsah údajov, ktoré poskytne ministerstvo školstva Sociálnej poisťovni. Účel sa ustanovuje zhodný s účelom uvedeným v čl. IV bode 2, ktorý hovorí o údajoch, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa.

Vzhľadom na to, že je potrebné jednoznačne identifikovať fyzickú osobu, o ktorej má poskytnúť údaje Sociálna poisťovňa, navrhuje sa, aby bolo poskytované rodné číslo. Vzhľadom na to, že z pohľadu informačného systému Sociálnej poisťovne sú relevantní zákonní zástupcovia detí a žiakov, navrhuje sa, aby išlo o rodné číslo zákonného zástupcu, nie o rodné číslo samotného žiaka. Tento údaj sa spracúva v Centrálnom registri detí, žiakov a poslucháčov (ďalej len „register“) na základe § 157 ods. 3 písm. b) prvého bodu 1 v spojení s písm. b) štvrtým bodom zákona č. 245/2008 Z. z. Na „vrátenie“ relevantných údajov nie je potrebné Sociálnej poisťovni z registra poskytovať ďalšie údaje.

Vzhľadom na to, že cieľom sú analýzy ekonomického zázemia detí a žiakov z najmenej rozvinutých okresov, navrhuje sa, aby „dotazované“ údaje boli limitované len na tieto okresy. V tomto prípade ministerstvo vyfiltruje údaje podľa bydliska dieťaťa, resp. žiaka, pričom „bydlisko“ dieťaťa, resp. žiaka je údaj spracúvaný v registri podľa § 157 ods. 3 písm. a) desiateho bodu zákona č. 245/2008 Z. z. („adresa bydliska a druh pobytu“).

K čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa rozšíriť zoznam nákladov, na ktoré môže škola využiť príspevok pre deti zo SZP o zabezpečenie chýbajúcich pomôcok pre žiakov nad rámec dotácie na školské potreby poskytnutých podľa osobitného predpisu.

Opatrenie je reakciou na nerozvíjanie potenciálu žiakov len z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov v domácnosti. Príkladom sú talentovaní športovci a športovkyne, ktorým chýbajú prostriedky na športové náčinie, alebo talentovaní študenti a študentky umeleckých škôl, ktorí si nemôžu dovoliť hudobný nástroj, alebo iné umelecké nástroje.

K bodu 2

Ide o úpravu súvisiacu so zavedením povinnej prítomnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga v základnej škole na každých 50 žiakov zo SZP. Účelom opatrenia je zvýšiť počet asistentov a asistentiek na školách a zabezpečiť tak skvalitnenie vyučovacieho procesu.

V tejto súvislosti predkladateľ počíta so zvýšením rozpočtu určeného na príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia z doterajších 150 eur na žiaka, na najmenej 244 eur na žiaka, aby bola škola schopná z tohto príspevku pokryť osobné náklady na asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga, alebo asistentov učiteľa a/alebo sociálnych pedagógov, keďže zákon predpokladá, že niektorým školám vznikne povinnosť zamestnávať viacerých asistentov či asistentky. Toto zvýšenie je v súlade s akčným plánom Národného programu výchovy a vzdelávania, ktorý schválila vláda SR dňa 27. júna 2018.

K čl. III

V ustanovení § 14d sa navrhuje upraviť výška odmeny za prácu so žiakmi zo SZP v triedach základných škôl, v ktorých nepôsobí asistent učiteľa. Ide o triedy, v ktorých sa vzdeláva viac ako 30% žiakov zo SZP alebo so zdravotným znevýhodnením. Výška odmeny sa navrhuje upraviť z 2,5% na 5 % z platovej tarify 9. platovej triedy prvej pracovnej triedy mesačne.

K Čl. IV

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 2.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa ex lege poskytovala Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vymedzený rozsah údajov zo svojho informačného systému na vymedzený účel.

Podľa súčasného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu zo svojho informačného systému určitý rozsah údajov. Na jednej strane ide o údaje vo vzťahu k študentom (vysokých škôl) a na druhej strane „len“ o štatistické údaje.

Zámerom je, aby ministerstvo mohlo relevantným spôsobom analyzovať ekonomické zázemie detí a žiakov z najmenej rozvinutých okresov, pričom v nadväznosti na dostatočne podrobné analýzy by bolo možné navrhovať potrebné opatrenia adresným, a teda účinným spôsobom. Na dosiahnutie uvedeného cieľa je súčasná právna úprava nepostačujúca. Ako bolo uvedené, týka sa iného okruhu osôb a navyše netýka sa jednotkových údajov. Preto je potrebné cielene upraviť výmenu údajov na tento účel.

Vzhľadom na to, že ekonomické zázemie detí a žiakov je predovšetkým ekonomickým zázemím ich zákonných zástupcov (najmä rodičov), navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa poskytovala údaje práve o zákonných zástupcoch. „Zákonný zástupca“ pritom nie je podľa § 1 písm. g) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z. z.“) pojmom, ale „len“ legislatívnou skratkou. Vzhľadom na to, že legislatívne skratky nemožno medzi právnymi predpismi prenášať, návrh v tomto prípade vychádza z vymedzenia v uvedenom ustanovení („rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu“).

Na to, aby sa výmena údajov obmedzila len na nevyhnutné údaje na dosiahnutie sledovaného cieľa, navrhuje sa obmedzenie vymieňaných údajov. V prvom rade sa výmena bude vzťahovať len na zasielanie „odpovednej dávky“ k údajom zaslaným ministerstvom. V druhom rade sa

„odpovedná dávka“ bude vzťahovať len na osoby s mesačným vymeriavacím základom v určitej sume. Táto suma sa navrhuje nie pevnou sumou, ale ako násobok minimálnej mesačnej mzdy, pričom vzhľadom na to, že mnoho zamestnancov má príjem blízky minimálnej mzde (t. j. nielen presne minimálnu mzdu) a domácnosti môžu byť početné (a teda aj domácnosti s príjmami nad minimálnou mzdou môžu byť v riziku chudoby), sa navrhuje, aby išlo o 1,7-násobok (v súčasnosti 1,7 × 520 = 884 eur).

V okresoch, ktoré boli v zozname najmenej rozvinutých okresov za 2. štvrťrok 2019 bola priemerná mzda: Bardejov (726 eur), Gelnica (858 eur), Kežmarok (815 eur), Košice – okolie (1 071 eur), Levoča (945 eur), Lučenec (920 eur), Medzilaborce (849 eur), Michalovce (1 000 eur), Poltár (837 eur), Revúca (878 eur), Rimavská Sobota (847 eur), Rožňava (986 eur), Sabinov (925 eur), Snina (833 eur), Sobrance (886 eur), Stropkov (881 eur), Svidník (913 eur), Trebišov (886 eur), Veľký Krtíš (803 eur) a Vranov nad Topľou (872 eur).

Navrhuje sa, aby pri filtrácii „odpovednej dávky“ boli zaslané spomedzi zaslaných rodných čísiel späť tie, ktoré Sociálna poisťovňa vôbec vo svojom informačnom systéme eviduje. Následne k tým, ktoré spĺňajú vymedzené parametre najvyššej prípustnej výšky vymeriavacieho zákona bude uvedená konkrétna výška vymeriavacieho základu (vymeriavací základ zamestnanca, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby). Vzhľadom na to, že úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa, navrhuje sa v „odpovednej dávke“ zasielať aj vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie. Vzhľadom na to, že zamestnanec nemusí byť v poistnom vzťahu celý mesiac, relevantnými dátami sú aj údaje o počte dní trvania príslušného poistného vzťahu. Napokon, vzhľadom na to, že mnoho rodičov detí a žiakov s nízkym ekonomickým zázemím nie sú zamestnaní alebo SZČO, podstatné sú aj výšky vymedzených dávok sociálneho poistenia (v sume najviac vo vyššie uvedenej výške).

Podstatné je, že z dôvodu obmedzenia poskytovaných údajov na nevyhnutný rozsah by v prípadoch, kedy vymeriavací základ alebo príslušná dávka prekračuje navrhovanú prahovú hodnotu, Sociálna poisťovňa neposkytovala konkrétnu hodnotu, ale len všeobecný údaj „99999“.

Druhým dopĺňaným odsekom sa ustanovuje periodicita a relevantné obdobie. Relevantným obdobím je celý rok, avšak z dôvodu zníženia administratívy sa navrhuje, aby údaje neboli zasielané každý mesiac, ale len v jednej celoročnej dávke, ktorá by však obsahovala údaje za jednotlivé mesiace. Navrhuje sa, aby zákon neupravoval technické parametre výmeny údajov (najmä formát výmeny údajov), ktoré by boli ponechané na vykonávaciu dohodu medzi oboma orgánmi.

K Čl. V

Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi nie je dôvodné požadovať, aby sa na zrušovanie škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce vyžadovalo vydanie všeobecne záväzného nariadenia navrhuje sa vypustenie príslušnej požiadavky. Návrh sa týka obcí aj samosprávnych krajov a zároveň tak samosprávnej pôsobnosti, ako aj preneseného výkonu štátnej správy. Cieľom návrhu tak je spružnenie systému, aby si formu zrušenia mohlo zvoliť každá jednotka územnej samosprávy podľa svojich aktuálnych potrieb.

K Čl. VI

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Vavrek a Ladislav Balódi

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

Nie sú predkladaným návrhom dotknuté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Štefan Vavrek a Ladislav Balódi

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Materiál nebol predmetom PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Materiál nebol predmetom MPK

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Materiál nebol predkladaný na rokovanie vlády Slovenskej republiky

2. Definícia problému

Financovanie nákladov na žiakov zo SZP v základných školách nie je dostatočné a dostatočne adresné.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je upraviť a doplniť systém podpory výchovy a vzdelávania žiakov základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej len „SZP“).

V rámci návrhu zákona sa navrhuje a zavedenie povinnosti prítomnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga v základnej škole na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia s cieľom zvýšiť počet asistentov učiteľa a sociálnych pedagógov na školách.

Navrhuje sa zaviesť nový druh nákladu , zabezpečenie chýbajúcich pomôcok nad rámec dotácie na školské potreby poskytnuté Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Navrhuje sa zmena zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Účelom navrhnutej zmeny je sledovať v dlhšom časovom horizonte vybrané ukazovatele výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike, v súčasnosti najmä priebeh skvalitňovania vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, vrátane inklúzie v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach. Návrh tak vedie k lepšej identifikácii detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Navrhuje sa zmena zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znení neskorších predpisov Účelom zmeny je odstránenie neopodstatnenej administratívy pri zrušovaní škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.

4. Dotknuté subjekty

Základné školy

5. Alternatívne riešenia - nepredkladajú sa

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? * Áno X Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

* Pozitívne

* Žiadne

x Negatívne

- z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

- z toho vplyvy na MSP

* Áno

x Nie

* Čiastočne

Sociálne vplyvy

x Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

- z toho vplyvy na rovnosť príležitostí

x Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

- z toho vplyv na sociálnu exklúziu

x Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

v tom: MŠVVaŠ SR/ program 0781F

0

0

0

0

v tom: MV SR/ program 0D501

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

z toho:

0

- vplyv na ŠR

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

Rozpočtové prostriedky

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

184,6

184,6

184,6

- vplyv na ŠR

0

184,6

184,6

184,6

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

184,6

184,6

184,6

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

- vplyv na ŠR

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

1 295 891

1 295 891

1 295 891

v tom: MŠVVaŠ SR/ program 0781F

0

0

0

0

v tom: MV SR/ program 0D 501

0

1 295 891

1 295 891

1 295 891

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

1 564 711

1 564 711

1 564 711

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

V rozpočtovej kapitole MŠVVaŠ SR sú rozpočtové kryté výdavky vyčíslené v tabuľke č.1.

V rozpočtovej kapitole MV SR nie sú rozpočtové kryté výdavky vyčíslené v tabuľke č.1.

Ide o úlohu v Národného programu výchovy a vzdelávania, ktorý schválila vláda SR dňa 27. júna 2018. V Akčnom pláne k tomuto materiálu sa predpokladajú zvýšené výdavky na žiakov zo SZP v roku 2020 vo výške 8 129 494 eur.

V roku 2019 rozdelilo MŠVVaŠ SR jednotlivým zriaďovateľom základných škôl na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sumu 6 047 250 eur. MŠVVaŠ SR vynakladalo na financovanie nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách v predchádzajúcich kalendárnych rokoch viac finančných prostriedkov, najviac to bolo v roku 2017, a to vo výške 7 343 141 eur. Tieto finančné prostriedky sú zabezpečené v rozpočtovej kapitole MŠVVaŠ SR a v rozpočtovej kapitole MV SR.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh rieši problematiku

•prideľovania príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej len „SZP“), z ktorých základné školy financujú náklady na

oosobné náklady na asistentov učiteľa pre žiakov zo SZP, pričom sa zohľadní podmienka pre základné školy zamestnať na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jedného asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga na plný úväzok,

opríplatok učiteľom, ktorí vzdelávajú žiakov základných škôl v triedach bez asistentov učiteľa s 30% a viac žiakmi zo SZP.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

1.Finančné prostriedky na príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

MŠVVaŠ SR v súčasnosti financuje zvýšené náklady na výchovu a vzdelávanie žiakov zo SZP v základných školách nenormatívnym spôsobom podľa § 4e zákona č. 597/2003 Z. z.

a)Financovanie zavedenia povinnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga na každých 50 žiakov zo SZP z príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

MŠVVaŠ SR eviduje v základných školách 254,4 prepočítaných úväzkov asistentov učiteľa alebo sociálnych pedagógov pre žiakov zo SZP. Zavedením povinnosti pre základné školy zamestnať na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jedného asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga sa počet asistentov učiteľa/sociálnych

pedagógov pre žiakov zo SZP zvýši na 439, t. j. o 184,6 prepočítaných úväzkov asistentov učiteľa alebo sociálnych pedagógov.

Dopad sa predpokladá v kapitole MV SR na 184,6 prepočítaných úväzkov asistentov učiteľa alebo sociálnych pedagógov pre žiakov zo SZP.

V súčasnosti MŠVVaŠ SR financuje náklady na asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením mesačne sumou 924 € s odvodmi do poistných fondov, čo je ročne 11 088 € s odvodmi do poistných fondov. V roku 2020 sa zvýši plat asistenta učiteľa o 10%, t. j. mesačné náklady na asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga sa zvýšia na sumu 1 016,5 eura, ročne 12 198 eur s odvodmi do poistných fondov.

Dopad sa predpokladá v kapitole MV SR na 184,6 asistenta učiteľa/sociálneho pedagóga, čo predstavuje dopad na kapitolu MV SR vo výške 2 252 202 € ročne.

Dopad sa nepredpokladá v kapitole MŠVVaŠ SR.

2020

2021

2022

Názov príspevku

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

Príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

0

2 252 202

0

2 252 202

0

2 252 202

b)Financovanie zvýšeného príplatku pre pedagogických zamestnancov za zvýšené nároky na prácu so žiakmi zo SZP, ak v triede nepôsobí asistent učiteľa, podľa § 14d zákona č. 553/2003 Z. z.

MŠVVaŠ SR osobitne neeviduje informácie o objeme finančných prostriedkov vynaložených na vyplatenie príplatku učiteľom, ktorí sa venujú žiakom zo SZP v základných školách v triedach, v ktorých nepôsobí asistent učiteľa pre žiakov zo SZP. Predpokladáme, že základné školy v súčasnosti vynakladajú na tento účel ročne približne 225 000 €, s odvodmi do poistných fondov 304 200 € .

V ustanovení § 14d zákona č. 553/2003 Z. z. sa navrhuje upraviť výška odmeny za prácu so žiakmi zo SZP v triedach základných škôl, v ktorých nepôsobí asistent učiteľa. Ide o triedy, v ktorých sa vzdeláva viac ako 30% žiakov zo SZP alebo so zdravotným znevýhodnením. Výška odmeny sa navrhuje upraviť z 2,5% na 5 % z platovej tarify 9. platovej triedy prvej pracovnej triedy mesačne.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výdavky v kapitole MV SR sa na tento účel zvýšia o sumu 304 200 €, teda spolu budú výdavky na tento účel vo výške 608 400 €.

2020

2021

2022

Názov príspevku

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

Normatívne finančné prostriedky na príplatok podľa § 14d zákona č. 553/2003 Z.z.

0

608 400

0

608 400

0

608 400

Súhrn navrhovaných zmien, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet s kvantifikáciou dopadu za obdobie rokov 2020 až 2022 za rozpočtovú kapitolu MŠVVaŠ SR a rozpočtovú kapitolu MV SR:

V roku 2019 rozdelilo MŠVVaŠ SR jednotlivým zriaďovateľom základných škôl na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sumu 6 047 250 eur. MŠVVaŠ SR vynakladalo na financovanie nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách v predchádzajúcich kalendárnych rokoch viac finančných prostriedkov, najviac to bolo v roku 2017, a to vo výške 7 343 141 eur. Rozdiel v uvedených sumách predstavuje 1 295 891 eur. Tieto finančné prostriedky sú zabezpečené v rozpočtovej kapitole MŠVVaŠ SR a v rozpočtovej kapitole MV SR.

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Popísané v časti 2.2.2.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Popísané v časti 2.2.2.

2020

2021

2022

Názov príspevku

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

Príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

0

2 252 202

0

2 252 202

0

2 252 202

Normatívne finančné prostriedky na príplatok podľa § 14d zákona č. 553/2003 Z.z.

0

608 400

0

608 400

0

608 400

Spolu

0

2 860 602

0

2 860 602

0

2 860 602

Rozpočtovo kryté výdavky

0

1 295 891

0

1 295 891

0

1 295 891

Rozpočtovo nekryté výdavky

0

1 564 711

0

1 564 711

0

1 564 711

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

2 115 830

2 115 830

2 115 830

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

2 115 830

2 115 830

2 115 830

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

744 772

744 772

744 772

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

744 772

744 772

744 772

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

184,6

184,6

184,6

z toho vplyv na ŠR

0

184,6

184,6

184,6

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

184,6

184,6

184,6

Priemerný mzdový výdavok (v eurách) – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

752

752

752

z toho vplyv na ŠR – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

752

752

752

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

2 252 202

2 252 202

2 252 202

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

1 665 830

1 665 830

1 665 830

z toho vplyv na ŠR

0

1 665 830

1 665 830

1 665 830

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

1 665 830

1 665 830

1 665 830

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

586 372

586 372

586 372

z toho vplyv na ŠR

0

586 372

586 372

586 372

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

583 372

583 372

583 372

Oproti roku 2019 sa predpokladá nárast prepočítaného počtu zamestnancov o 184,6.

Vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.

Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.

Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.

Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.

Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.

V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.

V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.

Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.

Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.

Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.

Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807

Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská)35 841 000 tis. Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 635 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 200541 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk

Minimálny nárast oproti roku 200436 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk

Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %

Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený

z priemerného ročného nákladu na rok 20041,056 * 39 656 = 53 139 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 201053 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk

Nárast oproti roku 200439 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk

Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 20103 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh právneho predpisu svojou problematikou:

◊nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);

◊nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;

◊nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;

◊nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);

◊nie je prioritou podľa screeningu ;

◊patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

◊nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

◊čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,

◊čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná,

b)

c)

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo školstva SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo

Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho rozpočtu, neposkytujú sa kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie štátnych školských zariadení, verejných školských zariadení a neštátnych školských zariadení, ktoré zabezpečujú činnosti a služby súvisiace s výchovou a vzdelávaním.

V neštátnych školách a neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky za úhradu.

Toto ustanovenie určuje aj okruh rezortných škôl, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o školy v pôsobnosti ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany.

K § 2

V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení.

Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

K § 3

V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva.

V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo.

V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

K § 4

V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk.

Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny príspevok na bežný školský rok) a druhý na mesiace september až december (normatívny príspevok na nový školský rok).

Aby zriaďovateľ mal možnosť zohľadniť miestne a regionálne osobitosti pri rozpise rozpočtu na školy v jeho pôsobnosti, dáva mu toto ustanovenie kompetencie prerozdeľovať medzi školami vymedzenú časť finančných prostriedkov normatívne určených školám. Každá škola má ale nárok na stanovené minimum mzdového a prevádzkového normatívu. Rozsah kompetencií zriaďovateľa upraviť objem finančných prostriedkov jednotlivým školám, ako aj postupy a pravidlá určovania normatívov pre jednotlivé typy a druhy škôl podrobnejšie určuje nariadenie vlády.

Týmto ustanovením zákon dáva možnosť ministerstvu v rámci možnosti štátneho rozpočtu prideliť zriaďovateľom aj dodatočné finančné prostriedky na špecifiká, rozvojové projekty a riešenie havarijných situácií.

Zavedenie špecifík sleduje možnosť zohľadniť pri financovaní objektívne odôvodnené opakujúce sa náklady, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nie je možné zohľadniť v normatíve. K § 5

Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu.

Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

K § 7

Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov

Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov do škôl v okolitých obciach ).

Aby sa obmedzili možnosti príliš veľkého presunu finančných prstriedkov z časti určenej na normatívne financovanie do častí rozpisovaných iným spôsobom, zákon stanovuje hranicu 6 % ako maximum pre nenormatívne zložky financovania.

V tomto ustanovení sa rieši zavedenie nového prvku vo financovaní záujmového vzdelávania – vzdelávacích poukazov. Záujmové vzdelávanie poskytujú žiakom základných škôl a stredných škôl školské zariadenia ako sú centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a školské kluby detí. Presný zoznam vymedzí nariadenie vlády. Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Verejné školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie obdrží zo štátneho rozpočtu finančný príspevok vo výške podľa hodnoty získaných poukazov. Ide o príspevok, ktorý môže zariadenie získať nad rámec svojho rozpočtu určeného normatívnym spôsobom alebo iným spôsobom podľa tohto zákona. Tento prvok v systéme financovania verejných školských zariadení sa zavádza, aby motivoval školské zariadenia k organizovaniu hodnotných a rôznorodých záujmových aktivít pre širší okruh detí a mládeže. Zvýši sa záujem žiakov a ich rodičov o záujmové vzdelávanie, o ich kvalitu, čím sa vytvoria lepšie podmienky na preventívnu činnosť v obciach a mestách v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Podrobnosti určí nariadenie vlády.

K § 8

Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

K § 9

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica.

Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania.

Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

K § 10

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu