Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:
:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 70983
Dôvodové správy: 2380
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
25.05.2020
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 596/2003 účinný od 25.04.2020 do 31.12.2020


Platnosť od: 31.12.2003
Účinnosť od: 25.04.2020
Účinnosť do: 31.12.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Kontrolný systém, Územná samospráva, Školstvo a vzdelávanie, Miestna štátna správa

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST33 JUD415 DS33 EU PP18 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 596/2003 účinný od 25.04.2020 do 31.12.2020
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 596/2003 s účinnosťou od 25.04.2020 na základe 93/2020

Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 596/2003, dátum vydania: 31.12.2003

7

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

K Čl. I

Návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a uznesení vlády Slovenskej republiky č. 370/2003 a č. 371/2003, ktoré ukladajú v nadväznosti na príslušné odvetvové úseky miestnej štátnej správy, v súlade s ďalšími krokmi realizácie decentralizácie a modernizácie verejnej správy, rozpracovať projekty odovzdania ďalších kompetencií v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy na orgány miestnej samosprávy a ukladajú ministrom predložiť na rokovanie vlády návrhy zmien príslušných zákonov, ktorými sa prevedú ďalšie zriaďovateľské a hospodársko-správne funkcie na obce a samosprávne kraje.

Pokračovaním reformy verejnej správy sa naďalej sleduje cieľ priblížiť služby štátu čo najviac k občanovi, ekonomicky zefektívniť celý výkon štátnej správy a vytvoriť dostatočne slobodný priestor v oblasti riadenia na všetkých úsekoch a úrovniach verejnej správy. Vláda Slovenskej republiky rozhodla, že je potrebné preniesť ďalšie kompetencie na samosprávne orgány miest a obcí a na samosprávne kraje aj na úseku školstva. V oblasti školstva naďalej zostáva delená kompetencia medzi orgánmi miestnej štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy.

Približne 60 % kompetencií, ktoré v súčasnosti v oblasti školstva vykonáva okresný úrad sa presúva na obce. Odbornosť výkonu týchto činností sa garantuje tak, že tieto kompetencie budú môcť vykonávať len tie obce alebo viacero obcí (spoločný obecný úrad), ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky na úseku školstva. Zamestnanci, ktorí vykonávajú činnosti na úseku školstva musia spĺňať príslušné kvalifikačné predpoklady na výkon činností v oblasti školstva a sú viazaní povinnosťou získať osobitné kvalifikačné predpoklady prostredníctvom vzdelávania, ktoré budú zabezpečovať akreditované vzdelávacie inštitúcie. V prípade nedodržania podmienok na výkon štátnej správy na úseku školstva obcou sa vytvára možnosť udelenia sankcií obci prostredníctvom krajského školského úradu.

Na jednej strane zostáva nenahraditeľná zodpovednosť štátu za úroveň vzdelania občanov prostredníctvom tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov, určovanie podmienok odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov, stanovovaním podmienok pre výkon riadiacich funkcií v oblasti školstva, určovaním obsahu a organizovaním pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov, vedy a výskumu v oblasti výchovy a vzdelávania, vydávania a schvaľovania základných pedagogických dokumentov, učebníc a učebných textov, spravovaní siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, kontroly hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami poskytnutými štátom na vzdelávanie v školách a školských zariadeniach. Zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení v osobitných prípadoch, špeciálnych škôl a špeciálnych zariadení prostredníctvom krajských školských úradov a kontroly výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom nezávislej Štátnej školskej inšpekcie.

Pre zabezpečenie výkonu miestnej štátnej správy na úseku školstva Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zriaďuje osem krajských školských úradov, ktorých sídla sú zhodné so sídlami samosprávnych krajov.

Činnosti krajských školských úradov budú zabezpečovať zamestnanci, ktorých činnosti s účinnosťou od 1.1.2004 prechádzajú z krajských úradov a okresných úradov na krajské školské úrady.

Pôvodne sa navrhovalo na zabezpečenie týchto činnosti krajských školských úradov 344 zamestnancov. Z uvedeného počtu bolo plánovaných 334 zamestnancov krajských školských úradov a 10 zamestnancov bolo plánovaných do aparátu Ministerstva školstva Slovenskej republiky na personálne posilnenie špeciálnych odborov štátnej služby – financie , školstvo.

Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č.691 zo dňa 16. júla 2003 znížila tento navrhovaný počet odborných zamestnancov krajských školských úradov na 184, čo je priemerne 23 zamestnancov.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Bratislave bude 90 obcí, 794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16046 v ZŠ 51534 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 3955 okrem škôl a školských zariadení v pôsobnosti samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 81 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trnave bude 251 obcí, 1105 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 15522 v ZŠ 57162 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2964 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 74 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trenčíne bude 276 obcí, 1077 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16234 v ZŠ 65143 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 1803 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 46 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Nitre bude 354 obcí, 1464 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 18526 v ZŠ 70427 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2893 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 69 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Žiline bude 315 obcí, 1197 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 19667 v ZŠ 80618 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2582 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 71 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Banskej Bystrici bude 516 obcí, 1318 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 17554 v ZŠ 68560 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 4670 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 105 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Prešove bude 666 obcí, 1794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 24544 v ZŠ 98425 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7370 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 100 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Košiciach bude 461 obcí, 1543 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 22089 v ZŠ 84636 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7029 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 95 škôl a školských zariadení.

Orgány územnej samosprávy vzhľadom na svoj bezprostredný styk s občanom budú prostredníctvom ďalších prenesených kompetencií z krajských úradov a rušených okresných úradov zabezpečovať proces výchovy a vzdelávania ako celok.

Pre zabezpečenie kvalitného výkonu štátnej správy na úseku školstva, bolo nutné prostredníctvom jednotlivých ustanovení predkladaného zákona stanoviť odborné a kvalifikačné požiadavky na zamestnancov, ktorí budú vykonávať činnosti na úseku školstva.

Schválením predkladaného zákona sa vytvára legislatívne prostredie, ktoré umožní zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení prostredníctvom obcí, samosprávnych krajov, cirkví a náboženských spoločností, fyzických osôb alebo iných právnických osôb, ako aj špecializovanej štátnej správy v školstve (krajských školských úradov), ak to vyžadujú osobitné podmienky a zriaďovanie špeciálnych škôl a špeciálnych školských zariadení.

V zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov naďalej zostávajú

a)stredné školy,

b)učilištia

c)strediská praktického vyučovania,

d)základné umelecké školy,

e)záujmovo-vzdelávacie zariadenia, okrem jazykových škôl pri základných školách,

f)domovy mládeže,

g)zariadenia školského stravovania,

h)zariadenia praktického vyučovania,

i)strediská služieb škole,

j)školy v prírode,

k)centrá voľného času z územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja.

V zriaďovateľskej pôsobnosti obce naďalej zostávajú

a)základné školy,

b)základné umelecké školy,

c)predškolské zariadenia

d)školské kluby detí,

e)školské strediská záujmovej činnosti,

f)centrá voľného času

g) školské kuchyne a školské jedálne zabezpečujúce stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti v predškolských zariadeniach,

h)jazykové školy pri základných školách,

i)strediská služieb škole.

Orgánom štátnej správy (krajským školským úradom) bude ponechaná zriaďovateľská funkcia vo vzťahu k

a)základným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

b)stredným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

c)špeciálnym materským školám,

d)špeciálnym základným školám,

e)špeciálnym stredným školám,

f)praktickým školám,

g)odborným učilištiam,

h)špeciálnym výchovným zariadeniam,

i)školám, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku podľa osobitného predpisu,

j)zariadeniam špeciálno-pedagogického poradenstva,

k)pedagogicko-psychologickým poradniam, pre predškolské zariadenia a základné školy,

l)pedagogicko-psychologickým poradniam pre stredné školy,

m)školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedených v písm. a) až i).

Školy uvedené pod písmenami a) a b) budú zriaďované orgánom štátnej správy iba pri vzniku osobitných podmienok ( napr. ohrozenie štátom garantovanej povinnej školskej dochádzky).

Štátnej školskej inšpekcii naďalej zostáva úloha kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, úrovňou kvality výchovno-vzdelávacieho procesu vrátane predmetov náboženstva a náboženskej výchovy v súlade s poverením príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa ich vnútorných predpisov.

Definujú sa priestupky na úseku školstva a zavádzajú sa finančné sankcie pre zriaďovateĺov škôl a školských zariadení napr. pri porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, pri zmenách v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, pri menovaní riaditeľov škôl a školských zariadení a pod. Pre riadiacich zamestnancov v školstve pri neodstránení nedostatkov zistených Štátnou školskou inšpekciou.

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy si naďalej ponecháva kompetencie v oblasti prípravy koncepcií, legislatívy a metodiky riadenia škôl a školských zariadení. Prostredníctvom svojej rozpočtovej kapitoly prerozdeľuje prostredníctvom krajských školských úradov finančné prostriedky štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí, pre súkromné školy a súkromné školské zariadenia a pre cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov. Kontroluje čerpanie a využívanie pridelených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ministerstvu sa umožňuje predkladanie návrhu na odvolanie riaditeľa školy v prípadoch porušení všeobecne záväzných právnych predpisov.

Z dôvodu jednotného postupu pri zaraďovaní, zrušovaní a zmien v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky sa v uvedených ustanoveniach presne stanovujú podmienky a kritériá, ktoré musia byť splnené zo strany všetkých zriaďovateľov škôl a školských zariadení.

Z dôvodu mnohých podnetov z praxe, bolo nutné upraviť niektoré ustanovenia, ktoré riešia problematiku školskej samosprávy. Jednalo sa hlavne o riešenie problémov týkajúcich sa odvolania delegovaných zástupcov v orgánoch školskej samosprávy, počtu pedagogických zamestnancov a zvolených zástupcov rodičov v radách škôl, personálne obsadenie obecných školských rád a pod. Kladie sa dôraz na väčšinový počet členov rady školy, ktorí nie sú zamestnancami školy.

V spoločných ustanoveniach sa rieši problematika výchovno-vzdelávacieho procesu, plnenia povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými školami, pedagogickej dokumentácie, príspevkov na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o deti a žiakov v školách a v školských zariadeniach a pod.

V prechodných ustanoveniach sa rieši funkčné obdobie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pracovno-právne vzťahy zamestnancov v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry krajských úradov a okresných úradov k 1. 1. 2004, ktorých pracovné činnosti prechádzajú podľa tohto zákona na krajský školský úrad, delimitácia majetku krajských úradov, okresných úradov na krajské školské úrady v zmysle platných všeobecne záväzných právnych predpisov.

K Čl. II

Týmto článkom sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení ďalších zákonov, kde sa jednotlivými ustanoveniami rieši financovanie a hmotné zabezpečenie detí a žiakov v špeciálnych školských zariadeniach, ktorým bola nariadená ústavná výchova alebo ochranná výchova. Pobyt a zabezpečenie týchto detí v špeciálnych školách internátnych a v špeciálnych materských školách internátnych sa bude zabezpečovať podľa doterajších predpisov len do roku 2006. K tomuto termínu sa predpokladá, že každé takéto dieťa už bude mať svoj „kmeňový“ detský domov.

K Čl. III

Článkom sa mení a dopĺňa zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení ďalších predpisov, kde sa jednotlivými ustanoveniami upravuje spájanie škôl a školských zariadení splynutím do združenej strednej školy, rieši sa možnosť úpravy poplatkov rodičov alebo zákonných zástupcov žiakov v základných umeleckých školách vo vzťahu k sume životného minima pre nezaopatrené dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Uvedené príspevky zostávajú príjmom školy s podmienkou, že príspevky pre príslušnú školu zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu zostávajú nezmenené.

Z dôvodu nejasností okolo presného zaraďovania zamestnancov škôl a školských zariadení do kategórie pedagogický zamestnanec, bolo nutné upraviť príslušné ustanovenie a to vymenovaním všetkých zamestnancov, ktorí svojou pracovnou činnosťou spĺňajú kritéria uvedenej kategórie zamestnancov.

Vykonávacie predpisy vyplývajúce z návrhu zákona nadobudnú účinnosť k 1. júlu 2004.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Medzinárodnými zmluvami a Dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Návrh zákona bol v súlade s ustanovením § 51 zákona č.303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona bol opakovane prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody v dňoch 15. 8.2003 a 19.8.2003 a dňa 18.8.2003 bol prerokovaný v poradnom orgáne pre odborné vzdelávanie Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Celková kvantifikácia počtu zamestnancov, ktorí predmetné činnosti za všetky presúvané kompetencie na úseku školstva doposiaľ vykonávajú na KÚ a OÚ po zohľadnení uznesenia vlády SR zo dňa 25.6.2003, ktorým vláda SR rozhodla o znížení počtu zamestnancov KÚ a OÚ:

KÚ - štátna služba (ŠS)97,7 zamestnancov

- verejná služba (VŠ)7,5 zamestnancov

OÚ- ŠS539,75 zamestnancov

- VS154,39 zamestnancov

Spolu: ŠS637,15 zamestnancov

VS161,89 zamestnancov

Celkom:799,04 zamestnancov

V zmysle uznesenia vlády SR č.691 zo dňa 16. 7. 2003 bude z tohoto počtu zamestnancov presunutých od 1.1.2004 z KU a OU 712 zamestnancov do špecializovanej miestnej štátnej správy – krajských školských úradov a samosprávnych krajov.

Z uvedeného počtu zamestnancov je plánovaný stav k 1.7.2004 nasledovný:

Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:

Obce 518 odborných zamestnancov

Krajské školské úrady184 odborných zamestnancov

Ministerstvo školstva10 odborných zamestnancov

Požadovaný variant:

Obce 368 odborných zamestnancov

Krajské školské úrady334 odborných zamestnancov

Ministerstvo školstva10 odborných zamestnancov

2. Dopad na štátny rozpočet vyplývajúci z navrhovaného článku II. a III.

Súčasný stav výberu poplatkov v základných umeleckých školách je asi 29 mil. Sk. V prípade všeobecného využitia navrhovaného horného pásma poplatkov by bol predpokladaný výber poplatkov pri nezmenenom počte žiakov základných umeleckých škôl cca 116 mil. Sk, čo je pozitívny nárast asi o 87 mil. Sk. Tieto

finančné prostriedky by mali byť v zmysle zákona č.506/2001 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, príjmom školy. Uvedené úpravy nebudú mať dopad na štátny rozpočet.

3. Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na presun zamestnancov:

Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:

V tis. Sk

RokPočty zamestnancovMzdyPoistnéTovary

a službyBežné

transfery*SpoluKŠÚ1.polrok

2004712726242741623000438271668672. polrok

20041841876870845792031644Rok 200491392345002879243827198511Obce1.polrok

20040000002.polrok 2004518528021993213981086715Rok 200452802199321398186715MŠ SRRok 200410202476457303361Spolu:Rok 2004146218551964334643827288587

VÚCRok 2004163264123285005346

Požadovaný variant:

V tis. Sk

RokPočty zamestnancovMzdyPoistnéTovary

a službyBežné

transfery*SpoluKŠÚ1.polrok

2004712726242741623000321301551702. polrok

2004334 340681286111178058107Rok 2004106692402773417832130213277Obce1.polrok

20040000002.polrok 2004368375361417010314062020Rok 200437536141701031462020MŠ SRRok 200410202476457303361Spolu:Rok 2004146252552114506532130278658

VÚCRok 2004163264123285005346

4. a) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania :

MzdyPoistnéPrevádzkaSpoluObce7 624 9382 878 4142 300 59612 803 948VÚC5 071 0111 914 3072 117 9289 103 246Celkom12 695 9494 792 7214 418 52421 907 194

b) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na samosprávne pôsobnosti (originálne) v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania:

MzdyPoistnéPrevádzkaSpoluObce3 854 1721 454 9501 429 2276 738 349VUC896 029338 251403 9351 638 215Celkom4 750 2011 793 2011 833 1628 376 564

V štátnom rozpočte na rok 2004 v nadväznosti na presun zamestnancov je potrebné kapitolu Ministerstvo školstva SR navŕšiť o sumu 213 608 tis. Sk presunom z kapitol krajských úradov a do rozpočtovej kapitoly „Súhrnný finančný vzťah“ k obciam a VÚC je potrebné presunúť finančné prostriedky, v prípade, že bude uplatnený variant v zmysle uznesenia vlády SR č.691/2003 v celkovom objeme 92061.- tis. Sk a v prípade, že bude uplatnený požadovaný variant 67366.- tis. Sk z kapitol KÚ.

Financovanie na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v prenesenej kompetencii i v originálnej kompetencii obcí a samosprávnych krajov (tab. 4a a 4b) bude zabezpečované prostredníctvom kapitoly MŠ SR. Uvedené údaje tvoria len východzie podklady pre tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2004. V údajoch uvedených vyššie sa neuvádzajú náklady potrebné na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu.

5. Dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Zákon nemá dopad na uvedené skupiny.

6. Dopad na životné prostredie.

Zákon nemá dopad na životné prostredie.

7. Dopad na zamestnanosť.

Návrh zákona bude mať dopad na zamestnanosť na základe delimitácie zamestnancov Krajských úradov a okresných úradov na Krajské školské úrady, samosprávne kraje a obce podľa bodu 3.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 596/2003, dátum vydania: 31.12.2003

21

B. Osobitná časť:

K § 1:Zákon určuje pôsobnosť vo veci výkonu štátnej správy v školstve všetkým subjektom, ktoré definuje v nasledovnom ustanovení ako orgány štátnej správy v školstve. Určuje taktiež ich pôsobnosť vo veciach školskej samosprávy, vo veciach zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti, zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení.

K § 2:V záujme prehľadnosti o tom, aké subjekty môžu vykonávať štátnu správu v školstve a aké subjekty vykonávajú školskú samosprávu je dikcia ustanovenia tohto paragrafu rozdelená na dva odseky.

V prvom odseku sa vymenúvajú subjekty, ktoré vykonávajú štátnu správu v školstve. Novým subjektom je krajský školský úrad, ktorý ako špecializovaný orgán štátnej správy v školstve by mal byť nástupcom okresných úradov a krajských úradov, po ktorých preberá výkon niektorých činností. Riaditelia neštátnych škôl a školských zariadení nemajú postavenie orgánu štátnej správy. Inými ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu na úseku školstva je napríklad Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré v zmysle zákona č.277/1994 Z. z. určuje sieť stredných zdravotníckych škôl a pod.

V druhom odseku sú vymenované subjekty, ktoré vykonávajú školskú samosprávu. V názve a druhoch sa stav oproti súčasnému stavu nič nemení.

K § 3:Toto ustanovenie rieši problematiku riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v oblasti jeho menovania do funkcie a jeho odvolávanie z funkcie.

Na čele školy alebo školského zariadenia stojí riaditeľ. Ak je však školské zariadenie súčasťou školy (napr. školská jedáleň, školský klub detí a pod.), je priamym nadriadeným školského zariadenia vedúci (vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.).

Menovať a odvolať riaditeľa má plne v kompetencii zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia. V prípade, ak je zriaďovateľom obec, samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, tak sa menovanie riaditeľa uskutočňuje na základe návrhu rady školy, ktorý musí vzísť z výberového konania. Riaditeľa na návrh rady školy menuje starosta (primátor) obce, predseda samosprávneho kraja alebo prednosta krajského školského úradu. Menovanie riaditeľa na základe výberového konania sa nemusí uskutočniť v súkromnej škole alebo školskom zariadení, nakoľko pri takýchto školách alebo školských zariadeniach sa rada školy nezriaďuje a riaditeľ takejto školy alebo školského zariadenia nemá postavenie zamestnanca vo verejnej službe. Vymenovanie riaditeľa takejto školy sa môže uskutočniť priamym rozhodnutím zriaďovateľa. Osobitné postavenie pri menovaní a odvolávaní majú riaditelia cirkevných škôl alebo cirkevných školských zariadení, ktorí majú postavenie zamestnanca vo verejnej službe, ale pri týchto školách sa rada školy nezriaďuje. Vymenovanie riaditeľa cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia sa preto uskutočňuje obdobne ako na všetkých školách a školských zariadeniach, pri ktorých sa rada školy nezriaďuje (napr. pedagogicko-psychologická poradňa, zariadenie školského stravovania a pod). t.j. výberovým konaním podľa ustanovenia § 4 zákona o verejnej službe. V takomto prípade sa menovanie uskutočňuje na základe návrhu výberovej komisie, ktorú určuje zamestnávateľ.

Zákonom sa ustanovujú všeobecné kvalifikačné požiadavky na riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Tieto kvalifikačné požiadavky sú stanovené pre riaditeľov všetkých škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa, t.j. aj pre cirkevné a súkromné školy a školské zariadenia. Ide o jeden zo spôsobov, ako zabezpečiť, aby výchovno-vzdelávací proces garantoval odborník s dostatočnou praxou a vzdelaním. Preverenie jeho managerských schopnosti je do určitej miery možné vykonať v rámci výberového konania.

Legislatívne sa taktiež riešia aj pracovno-právne vzťahy riaditeľa. Nakoľko veľká časť škôl a školských zariadení sú právnickými osobami, je riaditeľ ich štatutárom. Keď podľa doterajších predpisov existuje niekoľko výkladov k pracovno-právnym vzťahom riaditeľov, navrhuje sa upraviť tieto vzťahy jednoznačne v tomto návrhu zákona. Riaditeľ je zamestnancom školy alebo školského zariadenia, ak je právnickou osobou. Pracovno-právne vzťahy a teda aj pracovnú zmluvu s ním uzatvára ten, kto ho do funkcie ustanovil a okrem iného mu určí aj platové náležitosti. Pracovný pomer s riaditeľom sa uzatvára v zmysle ustanovenia § 42 Zákonníka práce t.j. menovaním a jeho pracovná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú tak, že menovanie sa obmedzuje na funkčné obdobie.

Novým prvkom je zavedenie funkčného obdobia riaditeľov škôl a školských zariadení. Jeho dĺžka sa v školách a v školských zariadeniach zriadených obcou, samosprávnym krajom alebo krajským školským úradom ustanovuje na 5 rokov, čím sa do určitej miery stáva nezávislým od rozhodnutí volených orgánov obcí, samosprávnych krajov, ktoré sú politickými orgánmi a aj od orgánov školskej samosprávy. Funkčné obdobia týchto orgánov sú štvorročné. Neustanovuje sa obmedzený počet funkčných období riaditeľa, ale tento mechanizmus sa zavádza z toho dôvodu, že minimálne každých päť rokov bude práca riaditeľa podrobená zo strany školskej samosprávy, rodičov i zriaďovateľov, prísnemu prehodnocovaniu, a bude sa rozhodovať, či riaditeľ môže pokračovať vo svojej funkcii alebo ukončí svoju riadiacu prácu uplynutím funkčného obdobia. Tento mechanizmus však umožňuje riaditeľovi aj dôstojne odísť z funkcie tým, že po ukončení funkčného obdobia oznámi, že nebude pokračovať v práci riaditeľa. Ak po uplynutí funkčného obdobia nebude riaditeľ vo funkcii potvrdený, má zamestnávateľ (v tomto prípade zriaďovateľ) možnosť pokračovať v pracovnom pomere, ak sa dohodnú o zmene pracovnej zmluvy (môže pokračovať ako učiteľ) alebo môže zamestnávateľ uplatniť ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. V tomto prípade mu neprináleží v zmysle Zákonníka práce odstupné.

Legislatívne sa ustanovujú presné podmienky, kedy je možné riaditeľa odvolať z funkcie aj pred ukončením jeho funkčného obdobia. Týmto ustanovením sa sleduje eliminovanie možnosti zriaďovateľa odvolať riaditeľa z funkcie z iných dôvodov, ako sú uvedené v návrhu zákona, a tak do určitého stupňa zabezpečiť politickú nezávislosť funkcie riaditeľa. Riešenie pracovno-právnych vzťahov po odvolaní riaditeľa vyplýva zo zákona o verejnej službe.

K § 4:Výberové konanie na riaditeľa sa uskutočňuje v podstate rovnakým mechanizmom ako určuje ustanovenie § 4 zákona o verejnej službe. Ustanovenie tohto paragrafu upravuje osobitosti, ktoré sa vzťahujú len na výberové konanie na riaditeľa. Najzásadnejšou osobitosťou je skutočnosť, že v tomto prípade zriaďovateľ neustanovuje výberovú komisiu, ale výberovou komisiou je rada školy, ktorá realizuje výberové konanie.

Podmienky, ktoré sú v rámci vyhlasovania výberového konania stanovené všeobecne, t.j. platia pre všetky školy a školské zariadenia v SR. Obsahujú však aj možnosť stanovenia špeciálnych podmienok, ktoré by mali mať možnosť reagovať na regionálne podmienky, osobitné podmienky školy a podobne.

Keďže rada školy realizuje výberové konanie a zloženie rady školy nemusí zabezpečovať odbornosť napr. pri posudzovaní kvalifikačných požiadaviek uchádzačov, stanovuje sa rade školy povinnosť pozvať na výberové konanie zástupcu zriaďovateľa a zástupcu krajského školského úradu, ktorí budú sledovať odbornú stránku výberového konania. Títo zástupcovia, keďže sledujú len technickú stránku veci, majú len hlas poradný.

Pri výbere a hlasovaní je rada školy viazaná, v rámci zabezpečenia nezávislosti v rozhodovaní každého člena rady školy, vykonať výber kandidáta tajným hlasovaním. Zároveň sa stanovuje záväznosť poradia pre zriaďovateľa. Z toho vyplýva, že zriaďovateľ musí v prvom rade menovať uchádzača prvého v poradí. Ak sa napríklad prvý uchádzač vzdá, má zriaďovateľ možnosť vymenovať uchádzača, ktorý nasleduje ako druhý v poradí, ak spĺňa všetky podmienky stanovené vo vyhlásení výberového konania, alebo môže vypísať nové výberové konanie.

Ak na výberovom konaní rada školy nevyberie žiadneho uchádzača, nemôže zriaďovateľ vymenovať nového riaditeľa podľa vlastného výberu, ale vypíše nové výberové konanie.

V záujme zamedzenia prieťahov sa stanovuje maximálna lehota 2 mesiace na konanie rady školy, čo znamená, že zriaďovateľ musí obdržať jej návrh na vymenovanie riaditeľa najneskôr do 2 mesiacov. Ak rada školy v tejto lehote preukázateľne nekoná, v takomto prípade môže zriaďovateľ vymenovať riaditeľa aj bez návrhu rady školy, ale na základe výberového konania, ktoré uskutoční výberová komisia v zmysle § 4 zákona o verejnej službe, t.j. zriaďuje ju zriaďovateľ. Vymenovanie nového riaditeľa musí byť uskutočnené najneskôr do 6 mesiacov od uvolnenia funkčného miesta riaditeľa, nakoľko zriaďovateľ môže poveriť riadením zamestnanca, ktorý spĺňa požiadavky v zmysle zákona o verejnej službe najdlhšie však na 6 mesiacov.

Súčasťou tohto ustanovenia je aj stanovenie postupu pri menovaní a odvolávaní ostatných vedúcich zamestnancov škôl a školských zariadení (zástupca riaditeľa, hlavný majster, vedúca školskej jedálne a pod.). V týchto prípadoch sa menovanie taktiež uskutočňuje na základe výberového konania, ale podľa § 4 už citovaného zákona.. Toto výberové konania realizuje zamestnávateľ t.j. ak je škola právnická osoba tak škola, ak nie je právnická osoba tak zriaďovateľ. Na zástupcu riaditeľa sa ustanovujú rovnaké kvalifikačné požiadavky ako na riaditeľa, nakoľko sa predpokladá, že môže byť stanovený za štatutárneho zástupcu s výkonom kompetencií za riaditeľa v čase jeho neprítomnosti a to v plnom rozsahu.

Zamestnávateľ môže dočasne ustanoviť vedúceho zamestnanca, najdlhšie však na 6 mesiacov. V tejto lehote by mal byť ustanovený vedúci zamestnanec na základe výberového konania.

K § 5:Aby sa každých päť rokov nemuseli všeobecne vykonávať výberové konania, zavádza sa mechanizmus potvrdzovania riaditeľa školy vo funkcii príslušnou radou školy. Ustanovuje sa časová lehota, ktorá zabezpečí dostatočný časový úsek na konanie rady školy, ktorá v tomto časovom úseku prehodnotí činnosť riaditeľa počas jeho funkčného obdobia, vyzve ho v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť koncepciu svojej práce na ďalšie funkčné obdobie a pozve ho na svoje zasadnutie. Ak je rada školy spokojná s prácou riaditeľa a prijme jeho koncepčné zámery má možnosť potvrdiť ho v jeho funkcii na ďalšie funkčné obdobie. V takomto prípade sa potvrdenie riaditeľa vo funkcii považuje za návrh rady školy na vymenovanie riaditeľa do funkcie a zriaďovateľ nevyhlasuje výberové konanie, ale vymenuje súčasného riaditeľa do funkcie na ďalších päť rokov. V prípade, že rada školy vyhodnotí doterajšie pôsobenie riaditeľa ako nedostatočné, nepotvrdí jeho zotrvanie vo funkcii, takýto riaditeľ ukončí výkon funkcie riaditeľa dňom ukončenia jeho funkčného obdobia. Zriaďovateľ môže okamžite, ako sa o nepotvrdení riaditeľa vo funkcii vyhlásiť výberové konanie na riaditeľa. Poslednou možnosťou je, že sa riaditeľ rozhodne nereflektovať na nové funkčné obdobie. Taktiež v tomto prípade vyhlási nové výberové konanie. Ak sa výberové konanie na riaditeľa uskutočňuje podľa § 4 citovaného zákona, a to len v prípadoch, keď sa pri škole nezriaďuje rada školy (pedagogicko-psychologická poradňa, a podobne), tak kompetencia potvrdzovania prechádza na zriaďovateľa. Ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj uskutoční potvrdenie riaditeľa obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, že rada školy z akéhokoľvek dôvodu vo veci nekoná.

K § 6:V tomto ustanovení sú presne vyšpecifikované povinnosti riaditeľa. Sú rozdelené na všeobecné, t.j. povinnosti, ktoré sa vzťahujú na všetkých riaditeľov, z ktorých vyplýva, že riaditeľ je v konečnom dôsledku zodpovedný za celý výchovno-vzdelávací proces, jeho realizáciu a kvalitu, za zostavenie rozpočtu, hospodárenie a ďalšie vzdelávanie zamestnancov. Povinnosť ďalej sa vzdelávať je uložená nie len riaditeľovi, ale aj ostatným vedúcim zamestnancom. Povinnosti riaditeľa vo veci výkonu štátnej správy v školstve v prvom stupni je rozdelený podľa druhu a typu školy.

V záujme zabezpečenia odbornosti riadenia sa ukladá riaditeľovi, ale aj všetkým vedúcim zamestnancom povinnosť absolvovať v rámci ďalšieho vzdelávania, prípravu vedúcich zamestnancov, ktorú sú povinní začať najneskôr do jedného roka od vymenovania do funkcie.

V zmysle Zákonníka práce môže riaditeľ vnútorným predpisom určiť, či sa miesta vedúcich zamestnancov (zástupca riaditeľa, vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.) budú obsadzovať na základe vymenovania. Obsadenie funkcie vedúceho zamestnanca uskutoční vždy na základe výberového konania podľa § 4 zákona o verejnej službe.

Vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky má riaditeľ oznamovaciu povinnosť príslušnému orgánu štátnej správy pre oblasť sociálnych vecí a príslušnej obci (pri počte viac ako 15 neospravedlnených hodín, za účelom určenia osobitného príjemcu prídavku na dieťa a pri počte viac ako 60 neospravedlnených hodín za účelom priestupkového konania.).

K § 7:Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť obce, ako orgánu, ktorý vykonáva štátnu správu v školstve.

Obec je v rámci preneseného výkonu štátnej správy v školstve povinná vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky najmä tým, že zriaďuje základné školy, v ktorých sa vykonáva povinná školská dochádzka v rámci 1. až 9. ročníka a nultého ročníka, ak je v základnej škole zriadený. Obec taktiež rozpisuje finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia, ktorých je zriaďovateľom. Financovanie základných škôl, ktoré obec v prenesenej pôsobnosti zriadi musí byť v celom rozsahu hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu.

V rámci originálnych kompetencií je obec zriaďovateľom výchovno-vzdelávacích inštitúcií uvedených v odseku 2 ustanovenia tohto paragrafu.

V záujme zabezpečenia výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, detí a žiakov mimoriadne nadaných a talentovaných v mieste ich bydliska alebo v jeho blízkosti sa obci, ako zriaďovateľovi základnej školy ukladá, povinnosť vytvárať podmienky na túto výchovu a vzdelávanie tak, ako im to umožňuje legislatívne prostredie, t.j. formou individuálnej integrácie alebo zriaďovaním špeciálnych tried alebo tried pre nadané a talentované deti alebo žiakov (napr. športové triedy, školské strediská záujmovej činnosti, základné umelecké školy a pod.)

Obci ukladá povinnosť vykonávať štátnu správu v prvom stupni vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky. Toto konanie sa uskutočňuje na základe oznámenia riaditeľa príslušnej školy, v ktorej má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, v priestupkovom konaní proti zákonnému zástupcovi dieťaťa. Vykonáva ho obec, v ktorej má zákonný zástupca dieťaťa trvalý pobyt.

Každá obec, ako zriaďovateľ, bude vykonávať štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ a ktoré sú uvedené v odseku 5.

Odbornosť vo výkone štátnej správy v školstve zo strany obce sa zabezpečuje legislatívnym tlakom na obce tým, že pri zabezpečení výkonu štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje riaditeľ školy a o ktorých doteraz rozhodoval okresný úrad, musí obec zabezpečiť personálne tak, že zamestnanec vykonávajúci tieto odborné činnosti musí spĺňať kvalifikačné požiadavky uvedené v §8 ods. 1.

Obci, v záujme možnosti kontroly účelnosti nakladania s jej majetkom, sa ponecháva kompetencia schvaľovania zmlúv o nájme a prenájme priestorov.

V zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, hlavný kontrolór je oprávnený vykonávať len kontrolu príjmov a výdavkov obce a spolupracovať s príslušnými štátnymi orgánmi, čo nezakladá povinnosť kontrolovať finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu a finančné prostriedky Európskych spoločenstiev a kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku školstva. Z uvedeného dôvodu sa kompetencia kontrolovať tieto skutočnosti udeľuje týmto zákonom.

Keďže obec je zodpovedná za vytváranie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky je potrebné v záujme dostatočnej kontroly výkonu tejto povinnosti zo strany zákonných zástupcov (stále sa v praxi stáva, že sa objavujú deti vo veku 10 dokonca až 15 rokov, ktoré neboli zapísané na plnenie povinnej školskej dochádzky) uložiť obci povinnosť viesť evidenciu detí vo veku povinnej školskej dochádzky (6 až 16 rokov veku) a viesť evidenciu, v ktorých školách ju plnia.

V ustanovení tohto paragrafu sa zriaďovateľská pôsobnosť obce a samosprávneho kraja prekrýva k niektorým druhom škôl a školských zariadení. Rozdielnosť týchto škôl je v ich pôsobnosti. Napr. ZUŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti obce má spravidla pôsobnosť na územie obce. ZUŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja má pôsobnosť územia samosprávneho kraja.

Ukladá sa povinnosť obci, v ktorej bude mať sídlo spoločný obecný úrad, ktorý bude vykonávať činnosti na úseku školstva, oznámiť túto skutočnosť krajskému školskému úradu spoločne so zoznamom obcí, pre ktoré tieto činnosti bude vykonávať. Ministerstvo v záujme verejnej informovanosti tento zoznam bude každoročne zverejňovať.

K § 8:V tomto ustanovení sa definujú kvalifikačné požiadavky zamestnancov obce, ktorí budú odborne zabezpečovať spracovanie podkladov pre rozhodovanie samosprávnych orgánov obce na úseku školstva.

V záujme zachovania odbornosti výkonu štátnej správy aj v orgánoch územnej samosprávy sa ukladá aj zamestnancom obcí vykonávajúcim činnosti na úseku školstva povinnosť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je absolvovanie vzdelávania ukončované skúškou podľa osobitného predpisu, ktorý vydá ministerstvo školstva.

K § 9:Ústava SR vo svojom Čl. 42 ustanovila povinnú školskú dochádzku. V záujme orientácie občana, ale aj v záujme adresnosti poukazovania finančných prostriedkov na žiaka vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, obec svojim všeobecne záväzným nariadením ustanoví každej základnej škole školský obvod. V rámci školského obvodu sa vytvára priestor, kde si v prvom rade môže zákonný zástupca uplatniť právo na vzdelanie poskytované základnou školou. V tejto základnej škole nemôže byť jeho dieťa odmietnuté. Do tejto školy má taktiež dieťa právo vrátiť sa, ak zlyháva v štúdiu v strednej škole s osemročným štúdiom. V prvom rade sa takéto dieťa má právo vrátiť do základnej školy v školskom obvode, v ktorej má zákonný zástupca trvalé bydlisko.

Legislatívne sa upravuje aj možnosť, že obec nezriadi základnú školu, respektíve zriadi malotriednu základnú školu. V takomto prípade sa môže dohodnúť s inou obcou na spoločnom školskom obvode, v ktorom si budú plniť povinnú školskú dochádzku deti občanov oboch obcí. V prípade, že k takejto dohode nepríde a obec nezriadi základnú školu, môže vo veci školského obvodu pre občanov obce, ktorá si nezriadi základnú školu, rozhodnúť príslušný krajský školský úrad.

V rámci slobodného výberu vzdelávacej inštitúcie si môže zákonný zástupca dieťaťa vybrať aj inú základnú školu, ktorá nie je v jeho školskom obvode. Do takejto základnej školy môže byť prijatý žiak len so súhlasom riaditeľa príslušnej základnej školy. Prijatie žiaka môže byť odmietnuté napríklad z kapacitných dôvodov. Legislatívne sa taktiež upravuje postup príslušných orgánov štátnej správy v školstve.

Upravuje sa taktiež spôsob zabezpečenia dopravy žiakov do základnej školy v prípade, že obec nezriadi základnú školu a dohodne sa na spoločnom školskom obvode s inou obcou. V takomto prípade škola, v ktorej žiak plní povinnú školskú dochádzku zabezpečí dopravu alebo uhradí zákonnému zástupcovi žiaka dopravu vo výške ceny hromadnej dopravy. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na žiakov, ktorých zákonní zástupcovia si vybrali dobrovoľne základnú školu mimo svoj školský obvod.

K § 10:Ustanovenie tohoto paragrafu rieši samosprávny kraj obdobne ako obec. Vo veciach výchovy a vzdelávania sa na samosprávny kraj a primerane vzťahujú ustanovenia § 8.

V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona NR SR č. 302/2001 Z.z.

o samospráve vyšších územných celkov, v znení neskorších predpisov, hlavný kontrolór je oprávnený vykonávať len kontrolu príjmov a výdavkov VUC, čo nezakladá povinnosť kontrolovať prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu a prostriedky Európskych spoločenstiev a z uvedeného dôvodu sa samosprávnemu kraju ukladá v tomto ustanovení obdobná kontrolná činnosť akú má obec.

Pod vytváraním podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky sa okrem iného myslí aj činnosť samosprávneho kraja pri prijímacom konaní. Ak sa žiak vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky v rámci prijímacieho konania neumiestni v žiadnej strednej škole, oboznámi verejnosť, v ktorých stredných školách je možné takéto dieťa umiestniť. Na základe tejto informácie sa rodič obráti na riaditeľa príslušnej strednej školy, ktorý rozhodne o jeho prijatí v príslušnom školskom roku.

K § 11:Týmto ustanovením sa zriaďuje krajský školský úrad ako rozpočtová organizácia, ktorá je zapojená svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Krajský školský úrad ako právnická osoba sa zriaďuje v sídlach samosprávnych krajov s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja. Z uvedeného vyplýva, že sa zriaďuje 8 krajských školských úradov. Krajský školský úrad ako špecializovaný orgán štátnej správy riadi prednosta krajského školského úradu, ktorý je štátnym zamestnancom a preto musí byť menovaný na základe výberového konania, ktoré sa uskutoční v zmysle zákona o štátnej službe. Menuje a odvoláva ho minister školstva.

Na krajský školský úrad prechádza zriaďovateľská pôsobnosť voči školám a školským zariadeniam, ktorých zriaďovateľom bol krajský úrad a okresný úrad (jedná sa hlavne o špeciálne školy a školské zariadenia, ktorým je ťažko určiť územnú pôsobnosť, nakoľko majú väčšinou nadregionálnu pôsobnosť a poradenské zariadenia). Ďalším dôvodom, prečo si štát ponecháva zriaďovateľskú pôsobnosť voči týmto školám je skutočnosť, že sa, žiaľ, ešte stále stretávame s odmietavým postojom niektorých orgánov územnej samosprávy pri zriaďovaní špeciálnych škôl a školských zariadení respektíve pri využívaní priestorov vo vlastníctve územnej samosprávy.

Krajský školský úrad môže byť zriaďovateľom aj napr. základnej školy za osobitných podmienok. Napríklad pri nemožnosti určenia spoločného školského obvodu, čo sa môže stať na národnostne zmiešanom území, alebo na území s ťažkými prírodnými podmienkami spojenými s obmedzenou dostupnosťou a pod.

Pri zriaďovaní strednej školy krajským školským úradom môže byť osobitnou podmienkou skutočnosť, že samosprávny kraj nezriadi strednú školu s tzv. „ťažkými študijnými alebo učebnými odbormi“, na ktoré sa hlási málo záujemcov, ale existuje na ne spoločenská objednávka. V takomto prípade môže krajský školský úrad takúto strednú školu zriadiť. Ďalším dôvodom môže byť zriadenie strednej školy na základe medzinárodnej zmluvy alebo pod.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v školstve v prvom stupni vo veciach uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní, poskytnutých zahraničnými školami. Túto kompetenciu doteraz vykonával okresný úrad (vo veci základných škôl) a krajský úrad (vo veci stredných škôl).

Krajský školský úrad rozhoduje v druhom stupni vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky, v ktorej v prvom stupni rozhoduje obec. V súčasnosti druhostupňové konanie v tejto veci vykonáva okresný úrad.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorého je školský úrad zriaďovateľom. Táto kompetencia prechádza na krajský školský úrad z krajského úradu.

Štát, v záujme kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a najmä v záujme sledovania odbornosti na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry, si ponecháva kompetenciu kontrolovať, či príslušná obec, spĺňa podmienky v súlade s týmto zákonom, aby mohla vykonávať prenesený výkon štátnej správy prostredníctvom zamestnancov spĺňajúcich podmienky uložené týmto zákonom. V prípade zistenia porušenia tohoto zákona (§ 8) môže krajský školský úrad uložiť obci sankcie vo forme pokuty.

Nie menej dôležitou kompetenciou štátu prostredníctvom krajského školského úradu je kontrola dodržiavania tohto zákona vo veci menovania riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Táto kompetencia krajského školského úradu smeruje ku všetkým školám bez rozdielu zriaďovateľa. Ide o kontrolu štátu nad dodržiavaním kvalifikačných požiadaviek na funkciu riaditeľa, nakoľko sa jedná o prvý článok vo výkone štátnej správy v školstve a zároveň osobu, ktorá má dbať na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v škole alebo školskom zariadení, ktoré riadi.

Ďalšou dôležitou kompetenciou krajského školského úradu ako orgánu špecializovanej štátnej správy v školstve je určitá garancia nad skúškami, na základe ktorých sa získava štátom uznaný stupeň vzdelania a to najmä záverečná skúška (stredné odborné vzdelanie), maturitná skúška (úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie), absolventská skúška (vyššie odborné vzdelanie). Túto garanciu zabezpečuje v rámci svojej kompetencie menovať predsedov skúšobných komisií na tieto skúšky.

K § 12:

V záujme sprehľadnenia finančných tokov, zberu informácií potrebných pri zostavovaní rozpočtu bude krajský školský úrad prerodzeľovať finančné prostriedky vrátane miezd zamestnancov škôl a školských zariadení samosprávnym krajom, neštátnym školám a školským zariadeniam, obciam, školám a školským zariadeniam, ktorých je zriaďovateľom.

Povinnosťou krajského školského úradu bude taktiež poskytovanie odbornej pomoci v oblastiach uvedených v tomto ustanovení. Túto povinnosť má voči všetkým zriaďovateľom a riaditeľom škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom.

Krajský školský úrad vykonáva príslušné kontrolné činnosti, ktoré vykonáva v súlade so zákonom č.10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe a v zmysle tohoto zákona je vstupovanie zamestnancov krajských školských úradov do škôl a školských zariadení, nazeranie do dokumentácie a pod. oprávnené.

V záujme šetrenia verejných finančných prostriedkov a zabezpečenia odbornosti pri spracovaní personálnej a účtovnej agendy môže krajský školský úrad vykonávať príslušný druh prác pre svoje školy a školské zariadenia. Takúto činnosť bude môcť krajský školský úrad vykonávať len na základe dohody.

Rezort školstva má v súčasnosti vybudovaný systém súťaží a olympiád, ktoré gestorujú okresné a krajské úrady. Keďže sa neosvedčuje presun týchto kompetencií na územnú samosprávu, bude krajský školský úrad vykonávať kompetencie krajských úradov a aj okresných úradov v predmete uvedených činností.

K § 13 a § 14:V záujme zabezpečenia kontroly štátu nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a v záujme zabezpečenia nezávislosti takejto kontroly sa ponecháva existencia Štátnej školskej inšpekcie, ako nezávislého orgánu štátnej správy v školstve, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Štátnu školskú inšpekciu riadi hlavný školský inšpektor. Jeho nezávislosť je do určitej miery legislatívne zabezpečená tak, že ho minister školstva môže odvolať len z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto zákone, respektíve, ako štátneho zamestnanca podľa zákona o štátnej službe. Jeho kompetencie v oblasti výkonu štátnej správy sú pomerne výrazné. Od odporúčaní, cez uloženie pokuty riaditeľovi školy alebo zriaďovateľovi školy až po predloženie návrhu na odvolanie riaditeľa zriaďovateľovi alebo predloženia návrhu ministerstvu školstva na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete.

V tomto ustanovení sa vymedzuje jej pôsobnosť a kompetencie. Školská inšpekcia sa vykonáva prostredníctvom školských inšpektorov, ktorí však na vykonávanie tejto činnosti musia mať poverenie hlavného školského inšpektora.

V záujme odbornosti vykonávania školskej inšpekcie v predmetoch náboženstvo a náboženská výchova môžu túto inšpekčnú činnosť vykonávať školskí inšpektori a osoby, ktoré okrem poverenia hlavného školského inšpektora majú aj poverenie príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Akékoľvek poverenie na vykonanie inšpekcie sa vydáva pre konkrétnu školu.

Školskí inšpektori na základe preukázania sa služobným preukazom a poverením sú oprávnení vstupovať do priestorov škôl a školských zariadení a vyžadovať dokumentáciu potrebnú na vykonanie potrebných úkonov.

V záujme zachovania odbornosti sa dáva kompetencia Ministerstvu zdravotníctva SR vykonávať školskú inšpekciu odbornej zložky vzdelávania v stredných zdravotníckych školách.

K § 15:Ústredným orgánom štátnej správy v školstve je ministerstvo školstva. Toto ustanovenie v záujme kvality a pružnosti riadenia výkonu štátnej správy v školstve umožňuje takéto riadenie vykonávať prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov a prostredníctvom rezortných smerníc, pokynov (napríklad pedagogicko-organizačné pokyny na príslušný školský rok a pod.)

V záujme prípravy odborných podkladov pre svoje rozhodnutia si ministerstvo školstva zriaďuje priamo riadené organizácie (v súčasnosti sú to napr. Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Ústav informácií a prognóz v školstve a pod.). Ich štatutárnych zástupcov menuje a odvoláva minister školstva v súlade kompetenciami vyplývajúcimi z osobitných predpisov.

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy v školstve bude zabezpečovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pre celý rezort školstva. Zisťovanie podkladov k spracovaniu rozpočtu a jeho prerozdeľovanie bude zabezpečovať prostredníctvom krajských školských úradov.

Ministerstvo vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje krajský školský úrad (napríklad uznávanie rovnocennosti dokladov o vzdelaní poskytnutého zahraničnými školami a pod.)

Nemenej dôležitou kompetenciou ministerstva, ako garanta výchovy a vzdelávania, je kompetencia spravovania siete škôl a školských zariadení, čo je v podstate určitý systém akreditácie, ktorý uznáva, že stupne vzdelania, ktoré poskytujú školy zaradené do siete sú štátom uznávané stupne vzdelania. Túto správu siete vykonáva systémom rozhodnutí vo veciach zaradenia alebo vyradenia do a zo siete a o zmenách v sieti.

V záujme predchádzania neodborných zásahov do výchovy a vzdelávania je vytvorený systém experimentálneho overovania, ktorý v zmysle tohoto ustanovenia riadi ministerstvo.

Ministerstvu sa ďalej ukladá kompetencia výkonu následnej kontroly nad využívaním finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov EÚ, taktiež vykonáva kontrolu nad správou majetku štátu, ktorý spravujú ministerstvom zriadené orgány a organizácie (Štátna školská inšpekcia, krajské školské úrady, Štátny pedagogický ústav a pod.).

Na základe výsledkov vyššie uvedených kontrolných činností sa ministrovi školstva dáva kompetencia, predložiť návrh na odvolanie riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

K § 16:Ustanovenie, ktoré rieši definíciu a problematiku siete sa objavuje v školskej legislatíve prvý krát. V súčasnosti neexistuje v SR legislatívny predpis, ktorý by túto problematiku riešil komplexne. Z uvedeného dôvodu sa definuje pojem siete.

Keďže sa zaradenie do siete chápe ako určitý spôsob akreditácie výchovno-vzdelávacej inštitúcie bez rozdielu zriaďovateľa, dáva sa takejto inštitúcii kredit na to, že môže zabezpečovať výchovu a vzdelávanie a s tým spojené priznávanie stupňa vzdelania. Zároveň takejto škole alebo školskému zariadeniu vzniká právny nárok na zabezpečenie financovania v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon.

V záujme prehľadnosti a jednotnosti vedenia siete sa legislatívne upravujú skutočnosti, ktoré musia byť v sieti vedené. Takýto spôsob vedenia siete poskytuje dostatok informácií o príslušnej škole alebo školskom zariadení, ktoré môžu byť rozhodujúcimi ukazovateľmi pre výber vzdelávacej inštitúcie zo strany občana.

K § 17:Zaraďovanie do siete je v súčasnosti upravené v rámci školskej legislatívy len vo veci školských zariadení. V záujme ujednotenia postupu pri zaraďovaní do siete vo veci škôl a školských zariadení a na základe skutočnosti, že sa jedná o výkon štátnej správy v školstve prostredníctvom rozhodnutia ministerstva, sa tento proces upravuje v navrhovanej dikcii zákona.

Stanovenie lehoty na predloženie žiadosti je potrebné najmä z dôvodu, ak bude mať zaradenie nového subjektu dopad na prostriedky štátneho rozpočtu. Táto lehota zabezpečuje, že požiadavka môže byť uplatnená v rozpočte na ďalší kalendárny rok. Môžu však nastať prípady, že zaradenie nebude mať dopad na štátny rozpočet. V takomto prípade môže minister povoliť iný termín predloženia a následne môže byť zaradenie vykonané už v príslušnom kalendárnom roku.

Žiadateľovi o zaradenie školy alebo školského zariadenia do siete sa ukladá predložiť také podklady, ktoré sú rozhodujúce pre správne rozhodnutie ministerstva.

Vytvára sa taktiež také legislatívne prostredie, ktoré do určitej miery vylučuje „špekulatívne“ konanie žiadateľa. (Eliminuje sa napríklad žiadateľ, ktorý nespĺňa morálne kritéria zabezpečovateľa výchovy a vzdelávania, nakoľko bol právoplatne odsúdený, alebo bolo proti nemu zahájené trestné stíhanie, alebo má určité podlžnosti voči štátu alebo iným veriteľom.). Taktiež sa ustanovuje spôsob preukazovania požadovaných údajov o žiadateľovi.

Ak ide o zaradenie do siete školy, ktorá zabezpečuje odborné vzdelávanie (stredné odborné učilište, stredná odborná škola) vyjadruje sa k návrhu príslušný ústredný orgán štátnej správy (napr. Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a pod.) K návrhu sa vyjadrujú taktiež sociálni partneri.

V záujme eliminácie prieťahov v konaní sa ministerstvu ukladá povinnosť rozhodnúť vo veci najneskôr do 60 dní.

K § 18:Spôsob vyraďovania školy alebo školského zariadenia zo siete sa upravuje obdobným spôsobom ako zaraďovanie. Ustanovuje sa taktiež, kto môže byť predkladateľom žiadosti o vyradenie zo siete. Týmto spôsobom sa zabezpečuje tzv. štátny dohľad nad činnosťami vo veci výchovy a vzdelávania. Do určitej miery možno hovoriť, že ak podáva návrh Krajský školský úrad alebo Hlavný školský inšpektor, ide odobratie akreditácie. Prax ukazuje, že dôvody na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete môžu vzniknúť kedykoľvek, na predloženie žiadosti o vyradenie zo siete sa nestanovuje termín.

K § 19:Za zmenu v sieti sa považuje akákoľvek zmena údajov, ktoré tvoria súčasť rozhodnutia ministerstva o zaradení školy alebo školského zariadenia do siete. Každá takáto zmena sa musí vykonať novým rozhodnutím ministerstva.

Taktiež sa ustanovuje, že akákoľvek zmena v sieti, ktorá sa vykoná bez rozhodnutia ministerstva sa považuje za porušenie rozhodnutia a ministerstvo môže na základe zistenia takejto skutočnosti uložiť pokutu v rámci správneho konania.

Všetky zmeny v sieti musia byť uskutočnené tak, aby nemohlo prísť k porušeniam práv občanov, ktoré im vo veciach výchovy a vzdelávania garantuje Ústava SR (slobodný výber povolania a prípravy naň, všeobecné právo na bezplatné vzdelávanie v základných a stredných školách, právo na vzdelanie v materinskom jazyku a pod.)

K § 20:Ustanovuje sa, že školu alebo školské zariadenie možno zriadiť až po jeho zaradení do siete a to z toho dôvodu, že až po zaradení do siete nadobúdajú právo poskytovať vzdelanie a finančné zabezpečenie z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia môže byť každý subjekt definovaný týmto zákonom, ktorý spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom.

Upravuje sa, kedy je škola alebo školské zariadenie cirkevné a kedy súkromné.

Tým, že sa určuje rovnocennosť vzdelania poskytnutého školami bez rozdielu zriaďovateľov sa zároveň zrovnoprávňuje postavenie zriaďovateľov.

K § 21:V záujme efektívneho využívania priestorov, personálneho zabezpečenia, finančných prostriedkov a skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu, sa okrem spájania škôl a školských zariadení podľa ustanovenia § 2 ods. 2 a § 63 zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, na základe ktorých spojením vznikajú združené stredné školy a základné školy s materskou školou, sa týmto ustanovením umožňuje aj ďalšie spájanie, napr. základná škola, gymnázium a základná umelecká škola a podobne. Takto vzniknutý subjekt sa nazýva „spojená škola“. Spojené školy sa však zo siete nestrácajú – nestrácajú akreditáciu, ale sa naďalej vedú v sieti ako školy spojenej školy, čím sa umožňuje vydávanie vysvedčení – dokladov o získanom vzdelaní, s názvom len príslušnej školy, ktorá vzdelanie poskytla. V záujme koordinácie spojenú školu riadi jeden riaditeľ, ktorý si však zo zákona musí ustanoviť svojich zástupcov pre príslušný druh a typ školy, na ktorý on nespĺňa kvalifikačné požiadavky.

Spájanie školy so školskými zariadeniami zostáva nezmenené, v takomto prípade sa školské zariadenie stáva súčasťou školy.

Podľa navrhovaného ustanovenia sa môže spojiť napr. základná škola so základnou umeleckou školou alebo gymnáziom (vzniká spojená škola). Ak sa spojí základná škola s materskou školou (§ 63 ods. 4 zákona č. 29/1984 Zb.) vzniká základná škola s materskou školou. Ak sa zlúčia akékoľvek stredné školy vzniká združená stredná škola (§ 2 zákona č.29/1984 Zb.)

Pri vzniku spojenej školy, združenej strednej školy, základnej školy s materskou školou a pod. vzniká nový školský samosprávny orgán a uskutočňuje sa výberové konanie na riaditeľa. Zloženie takejto rady školy by malo, podľa možností, zohľadňovať paritné zastúpenie zástupcov všetkých spojených subjektov.

K § 22:Toto ustanovenie určuje spôsob označovania školy alebo školského zariadenia, pričom zohľadňuje umiestnenie školy (napr. národnostne zmiešané územie), vyučovací jazyk školy, čestný názov (A. Dubčeka) alebo historický názov (lýceum), zriaďovateľa (cirkevná, súkromná), zameranie (športová) a pod.

K § 23:Dôležitým aktom zriaďovateľa pri zriaďovaní školy alebo školského zariadenia je vydanie zriaďovacej listiny. Toto ustanovenie zjednocuje postup pri vydávaní zriaďovacích listín škôl a školských zariadení, čo v konečnom dôsledku uľahčuje postup zriaďovateľov pri akejkoľvek zmene, ktorá je viazaná na zmenu v sieti (napr. spojenie), uzatváranie nových právnych vzťahov (napr. prechod na právnu subjektivitu) a pod. Tieto zmeny sa uskutočňujú vypracovaním dodatkov k zriaďovacej listine.

K § 24:

Toto ustanovenie rieši problematiku zrušovania škôl a školských zariadení. Zabezpečuje, že zriaďovateľ môže zrušiť školu alebo školské zariadenie len v tých prípadoch, ktoré sú definované pri vyraďovaní zo siete. Nemalo by sa stať napr., že obec zruší základnú školu a nebude zabezpečené plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, alebo samosprávny kraj zruší strednú školu a nebude vyriešené, kde si žiaci strednej školy môžu ukončiť vzdelanie v príslušnom študijnom alebo učebnom odbore.

K § 25:Toto ustanovenie v prvom rade definuje orgány školskej samosprávy a vymedzuje ich činnosť tak, aby to boli orgány, ktoré sa podieľajú na správe vecí verejných a plnia funkciu verejnej kontroly. Na základe skúseností z praxe nie je opodstatnená existencia rád škôl pri neštátnych školách a školských zariadeniach, nakoľko mohli mať len výrazne obmedzené kompetencie (nemohli navrhovať a uskutočňovať výberové konanie na riaditeľa, a mali vo všetkých veciach len vyjadrovaciu kompetenciu).

Ustanovovanie rád škôl pri liečebno-výchovných sanatóriách, diagnostických centrách a reedukačných domovoch bez zvolených zástupcov zákonných zástupcov sa realizuje z toho dôvodu, že deti sú v týchto zariadeniach vo väčšine prípadov umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy, nakoľko rodičia ich výchovu nezvládali resp. priamo negatívne zasahovali do ich výchovy.

Upravujú sa podmienky ustanovovania obecný školských rád tak, že sa zvyšuje počet školských obvodov a aj počet škôl a školských zariadení, ktorý je rozhodujúci pre ustanovenie obecnej školskej rady. Takto budú ustanovené obecné školské rady len v takých obciach, kde je ich činnosť opodstatnená. V súčasnosti je situácia taká, že v obci sú zriadené dve školy alebo školské zariadenia, pri ktorých sú ustanovené rady škôl, ustanovená je aj obecná školská rada a pri obecnom zastupiteľstve je zriadená ešte školská komisia, ktorá je poradným orgánom obce a jej pôsobnosť nesmeruje priamo ku školám a školským zariadeniam. Túto kompetenciu majú len školské samosprávne orgány určené podľa tohoto zákona. Školská komisia sa zriaďuje podľa zákona o obecnom zriadení. Ponecháva sa však na rozhodnutí obce, kedy si ustanoví obecnú školskú radu pri nižšom počte škôl alebo školských obvodoch.

Ustanovovanie územnej školskej rady zostáva oproti súčasnému stavu nezmenené.

K § 26:Týmto ustanovením sa posilňuje počet členov v rade školy, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia. Na základe podnetov z praxe sa ustanovuje, že delegovaným zástupcom zriaďovateľa, ak je ním obec alebo samosprávny kraj, je poslanec obecného zastupiteľstva alebo poslanec zastupiteľstva samosprávneho kraja.

Oproti súčasnému stavu sa mení zloženie obecnej školskej rady a územnej školskej rady. V záujme odbornosti sa ustanovuje, obecná školská rada a územná školská rada, ktorá je zložená zo zvolených zástupcov riaditeľov, zvolených zástupcov predsedov rád škôl, zvolených zástupcov rodičov a delegovaných zástupcov obce, samosprávneho kraja a krajského školského úradu.

Skončenie členstva v orgánoch školskej samosprávy sa navrhuje tak, aby každý člen rady školy, či už bol zvolený alebo delegovaný, mohol byť z členstva odvolaný. Taktiež sa rieši problematika prípadov, keď sa niektorý člen rady školy prihlási do výberového konania na riaditeľa školy. V takomto prípade sa jeho členstvo pozastavuje až do skončenia výberového konania. Takýto postup sa zabezpečuje, čo sa v školstve veľmi často stáva, ak sa do výberového konania prihlási aj osoba blízka.

K § 27:Orgánom školskej samosprávy je aj žiacka školská rada, ktorá vzniká len na stredných školách, ako reprezentant žiakov strednej školy a toto ustanovenie jej udeľuje určité kompetencie, napr. zvoliť zástupcu žiakov strednej školy v rade školy.

K § 28:

V súvislosti so zvýšeným pohybom občanov Slovenskej republiky mimo jej územia sa umožňuje ich deťom plniť povinnú školskú dochádzku aj mimo územia SR. Takéto plnenie povinnej školskej dochádzky sa považuje za osobitný spôsob školskej dochádzky.

V záujme kontroly štátu nad zabezpečením plnenia povinnej školskej dochádzky detí občanov Slovenskej republiky sa osobitný spôsob školskej dochádzky povoľuje vždy rozhodnutím riaditeľa školy, v ktorej má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku na území Slovenskej republiky. Ustanovuje sa taký mechanizmus, aby „kmeňová škola“ mohla kedykoľvek skontrolovať tento výkon.

Za účelom kontroly kvality vzdelávania žiakov, ktorí vykonávajú školskú dochádzku osobitným spôsobom sa zavádza mechanizmus skúšok. Tento mechanizmus zabezpečuje uznávanie získaného stupňa vzdelania a pokračovanie vzdelávania žiaka v školskom systéme Slovenskej republiky po jeho návrate na jej územie.

K § 29:Toto ustanovenie upravuje spôsob vydávania vysvedčení, na všetkých školách. Spôsob ich vyplňovania a vydávania ak je vyučovacím jazykom štátny jazyk, bilingválne vzdelávanie alebo jazyk národnostnej menšiny.

Ukladá sa školám povinnosť poskytovať rodičom alebo zákonným zástupcom informácie o hodnotení a klasifikácii ich detí aj po dovŕšení ich plnoletosti.

Zmocňuje sa ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa upravujú podrobnosti v predmetnej problematike (napr. vyhlášky č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.).

K § 30:V tomto ustanovení sa definuje, čo sa považuje za pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia a určuje sa spôsob jej vedenia, archivovania a škartácie. Týmto spôsobom sa upravujú niektoré činnosti, ktoré boli doteraz definované vykonávacím predpisom č.217/1999 Z.z. o pedagogickej dokumentácii. Zároveň sa umožňuje škole alebo školskému zariadeniu zisťovať potrebné údaje o žiakoch, s ktorými v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu pracuje. Z dôvodu ochrany zisťovaných údajov sa ukladá povinnosť mlčanlivosti pre všetky osoby, ktoré s nimi prichádzajú do styku.

K § 31:V tomto ustanovení sa definuje, aké výchovné opatrenia môžu byť uložené žiakovi, či už ako odmenu alebo trest. Podrobnosti sú v súčasnosti riešené vykonávacími predpismi, ktoré budú následne zmenené (vyhláška č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.)

K § 32 až 35:V súčasnosti plní povinnú školskú dochádzku, alebo študuje v strednej škole mimo územia Slovenskej republiky pomerne veľká časť žiakov. Po ukončení vzdelávania v zahraničí sa vracajú na územie SR s cieľom pokračovať vo svojom štúdiu v školách v SR. Aby mohli byť do tejto školy prijatí, musia spĺňať požiadavky stanovené legislatívnymi predpismi SR. Či sú tieto podmienky splnené sa preveruje v rámci rozhodovacieho konania o uznávaní rovnocennosti získaného vzdelania. Ak nie, musí vykonať žiak komisionálnu skúšku.

Ustanovenie reaguje na novo vzniknutú spoločenskú situáciu a proces uznávania dokladov o vzdelaní sa vzťahuje tak na občanov Slovenskej republiky, ako aj na občanov Európskej únie.

Ustanovenie určuje, kedy sa doklad o vzdelaní uznáva bez nostrifikácie (napríklad, ak ide o medzištátnu zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní).

K § 36:Týmto ustanovením sa ukladá zákonnému zástupcovi uhrádzať čiastočné náklady na hmotné zabezpečenie jeho dieťaťa (napr. stravovanie), alebo na čiastočnú úhradu nákladov na vzdelanie, ktoré nie je Ústavou SR garantované, ako bezplatné – záujmová výchova a vzdelávanie ( § 24 a 33a zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, § 14b zákona č.279/1993 Z.z. o školských zariadeniach a pod.).

K § 37:

Z dôvodu potrebnosti zainteresovať zákonného zástupcu na čiastočnej úhrade nákladov na stravovanie a ubytovanie, ak je jeho dieťa umiestnené v internátnom zariadení alebo v internátnej škole sa ustanovuje povinnosť zákonnému zástupcu uhrádzať tieto čiastočné náklady. Podrobnosti v súčasnosti riešia vykonávacie predpisy (vyhláška č.245/1993 Z.z. finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, č.196/1994 Z.z. o domovoch mládeže, č.121/1994 Z.z. o zriaďovaní, činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania v znení neskorších predpisov), ktoré budú z dôvodu obsolétnosti zmenené.

K § 38:Toto ustanovenie v prvom odseku definuje priestupky podľa tohoto zákona.

Určujú sa taktiež subjekty, ktoré sú oprávnené vo veci priestupkov konať. V druhom stupni vo veciach priestupkov, v ktorých v prvom stupni rozhoduje obec, koná krajský školský úrad, a v ktorých v prvom stupni koná Štátna školská inšpekcia koná v druhom stupni ministerstvo školstva.

K § 39:Toto ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti tohoto zákona. Na školy a školské zariadenia, ktoré sú zriadené inými ústrednými orgánmi sa ustanovenia tohoto zákona nevzťahujú, nakoľko tieto školy a školské zariadenia sa riadia príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a rezortnými predpismi týchto ústredných orgánov.

V záujme možnosti dovolania sa práv a povinností občanov a dotknutých subjektov sa ustanovuje rozsah rozhodovacích kompetencií, ktoré sa musia uskutočniť podľa zákona o správnom konaní.

Určujú sa ustanovenia, ktoré sa nevzťahujú na cirkevné alebo súkromné školy a školské zariadenia , ako napr. menovanie riaditeľa školy, školská samospráva a pod. Taktiež sa ustanovuje, že riaditeľ súkromnej alebo cirkevnej školy a školského zariadenia a riaditelia škôl a školských zariadení, ktorých sú zriaďovateľmi obce alebo samosprávne kraje v originálnej kompetencii pri svojom rozhodovaní nepostupujú podľa zákona o správnom konaní.

K § 40:V záujme zabránenia hromadnej výmeny orgánov školskej samosprávy (napr. obecné školské rady a územné školské rad, ktoré vznikli na jeseň roku 2002 na základe zákona č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení zákona č.416/2001 Z.z.) sa ustanovuje, že podľa tohoto zákona sa budú ustanovovať až nové školské samosprávne orgány, ktoré vzniknú po ukončení funkčných období terajších školských samosprávnych orgánov.

V záujme zabránenia hromadnej výmeny riaditeľov a tým spojeného výberového konania (čo by malo dopad na prostriedky štátneho rozpočtu) sa ustanovuje, že sa výber nových riaditeľov bude uskutočňovať postupne, alebo k výmene riaditeľa nepríde, ak ho rada školy vo funkcii potvrdí.

Práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov vo verejnej službe zanikajúcich okresných úradov a presunom kompetencií z krajských úradov sa budú riešiť v súlade so zákonom č.312/2001 Z.z. o štátnej službe a zákonom č.313/2001 Z.z. o verejnej službe.

Ustanovuje sa taktiež lehota, od ktorej je obec alebo samosprávny kraj povinný zabezpečovať prenesený výkon štátnej správy prostredníctvom zamestnancov spĺňajúcich kvalifikačné predpoklady ustanovené týmto zákonom. Ukladá sa im oznamovacia povinnosť, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom a na základe tohoto oznámenia im krajský školský úrad poskytne finančné prostriedky.

K § 41:Navrhovaný zákon nahrádza v súčasnosti platný zákon Slovenskej národnej rady č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a z uvedeného dôvodu sa tento zákon zrušuje.

Ďalej sa zrušujú vykonávacie predpisy týkajúce sa podrobností, ako napr. o plnení povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávaní dokladov o vzdelaní a príslušné ustanovenia vykonávacích predpisov, ktoré rieši tento zákon.

K Čl. II:K bodu 1:Keďže zriaďovateľská pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov je definovaná v Čl. 1 § 7 a § 10, vypúšťa sa ustanovenie § 2 ods. 3 tohoto zákona.

K bodom 2 a 3:Problematika zaraďovania do siete a vyraďovanie zo siete je spoločne vo vzťahu ku školám a školským zariadeniam riešená v Čl. I. V záujme odstránenia duplicity sa ustanovenia §§ 2a a 2b vypúšťajú.

K bodom 4 až 7:Ustupuje sa od možnosti výkonu ústavnej výchovy v špeciálnych školách internátnych a to na základe koncepčných zámerov, že každé dieťa s nariadenou ústavnou výchovou (teda aj dieťa s postihnutím) musí mať svoj detský domov. Každé dieťaťa bude zaradené do príslušného detského domova a do špeciálnej školy internátnej bude dochádzať ako ostatné deti.

K Čl. III:K bodu 1:V záujme možnosti vytvorenia takého prostredia, ktoré umožní spájať a následne efektívnejšie využívať majetok, priestory a zamestnancov stredných škôl, rozširuje sa možnosť spájania všetkých druhov stredných škôl do združenej strednej školy.

K bodu 2:V záujme možnosti vytvárania prípravných ročníkov v špeciálnych základných školách sa rozširuje možnosť zriaďovania 11 ročníkov v týchto školách. Ide o špeciálne základné školy, v ktorých sa vykonáva výchova a vzdelávanie žiakov s ťažším mentálnym postihnutím.

K bodu 3:

Podľa odseku 1 základná umelecká škola poskytuje talentovaným žiakom odborné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté zručnosti, návyky a vedomosti priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe.

Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia. Tu sa pripravujú na štúdium na konzervatóriu, štúdium v rôznych učebných a študijných odboroch na stredných školách umeleckého zamerania.

Najmä v štúdiu na II. stupni základného štúdia alebo v štúdiu pre dospelých sa však niektorí žiaci pripravujú na štúdium na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého –pedagogického zamerania.

V poslednej vete tohto ustanovenia sa deklaruje rozdiel v obsahu a cieľoch výchovy a vzdelávania v základnej škole a v základnej umeleckej škole

Podľa odseku 2 sa v základných umeleckých školách môže zriadiť hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický odbor alebo niektoré z uvedených odborov.

Vzhľadom na súčasné trendy v oblasti umeleckého vzdelávania sa predpokladá vznik aj iných ako uvedených umeleckých odborov. Riadiace a koordinačné právomoci v tomto procese bude mať ministerstvo školstva.

Jednotlivé umelecké odbory sa môžu členiť na oddelenia. Napríklad oddelenie strunových nástrojov, oddelenie klávesových nástrojov, oddelenie dychových nástrojov v hudobnom odbore, alebo oddelenie dramatické a slovesné, oddelenie bábkarské v literárno-dramatickom odbore a pod.

Vzhľadom na špecifický rozvoj umeleckého talentu základná umelecká škola poskytuje vzdelávanie pre veľmi širokú vzorku záujemcov, vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až dospelých uchádzačov, ako je uvedené v odseku 3. Rozhodujúci počet žiakov základných umeleckých škôl, viac ako 90 %, tvoria žiaci mladšieho a staršieho školského veku, teda žiaci základných škôl. Zároveň sa definujú jednotlivé druhy štúdia.

V odseku 4 sú uvedené základné organizačné formy štúdia v základnej umeleckej škole.

V odseku 5 sa žiakom ukladá povinnosť prispievať na úhradu nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním v základnej umeleckej škole.

V písmenách a) až c) sa diferencovane ustanovujú najnižšie a najvyššie hranice príspevkov žiakov na úhradu nákladov v prípravnom štúdiu, v základnom štúdiu a v štúdiu pre dospelých pri individuálnom a skupinovom vyučovaní.

V písm. a) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v prípravnom štúdiu v skupinovom vyučovaní na 20,-Sk a najviac 5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, ktorá v súčasnosti predstavuje výšku 1 780,-Sk. Päť percent z tejto sumy predstavuje 89,-Sk.

Zabezpečenie individuálneho štúdia je finančne náročnejšie. Z hľadiska väčšej náročnosti je výška limitu príspevku v individuálnom vyučovaní dvojnásobne vyššia, ako v skupinovom vyučovaní.

V písm. b) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v základnom štúdiu v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu na 40,-Sk a najviac 10 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Táto suma predstavuje v súčasnosti 1 780,-Sk mesačne. Z uvedeného vyplýva, že najvyšší poplatok za základné štúdium v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu bude 178,-Sk mesačne.

Pásmo, v ktorom sa bude pohybovať výška mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v základnom štúdiu v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu sa ustanovuje na najmenej 25,-Sk a najviac 89,-Sk mesačne. Najvyššia hranica predstavuje 5 % životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa uvedeného ustanovenia citovaného zákona.

V písm. c) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v štúdiu pre dospelých v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu na 60,-Sk a najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Táto suma predstavuje v súčasnosti 3 930,-Sk mesačne. Desať percent tejto sumy predstavuje 393,-Sk mesačne.

Mesačná výška príspevku žiaka na úhradu nákladov v štúdiu pre dospelých v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu sa ustanovuje na najmenej 40,-Sk a najviac 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, čo po zaokrúhlení predstavuje maximálnu sumu 196,-Sk mesačne. Pokiaľ sa využije horná hranica stanoveného limitu pôjde v prvom prípade asi o 600 % zvýšenie súčasných poplatkov v individuálnom vyučovaní a takmer o 500 % zvýšenie v skupinovom vyučovaní v štúdiu pre dospelých.

V odseku 6 sa riaditeľ základnej umeleckej školy splnomocňuje ustanovením výšky príspevkov na príslušný školský rok v rámci limitu stanoveného zákonom.

Zároveň sa ustanovuje, že finančné prostriedky získané z príspevkov sú príjmom základnej umeleckej školy.

Ustanovuje spôsob úhrady príspevku škole. Navrhuje sa, aby sa príspevok uhrádzal vopred, spravidla do 10 dňa v mesiaci. Vzhľadom na administratívnu, ale aj finančnú náročnosť poukázania príspevku škole sa umožňuje jeho úhrada aj na dlhšie časové obdobie. Zároveň sa ustanovuje, že príspevok sa žiakovi vráti iba v prípade, keď sa na škole z rôznych dôvodov nevyučovalo dlhšie ako 4 týždne. Použitie výnosu z príspevkov musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Príspevok sa zároveň umožňuje vrátiť žiakovi v prípade závažných dôvodov z jeho strany. V tejto súvislosti ide predovšetkým o dlhodobejšie ochorenie žiaka neumožňujúce jeho návštevu školy, prípadne aj ďalšie závažné dôvody.

Aj súčasné znenie vyhlášky MŠMŠ SR č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách umožňuje riaditeľovi základnej umeleckej školy odpustiť školné zo sociálnych dôvodov. Navrhované znenie ods. 7 vyžaduje preukázanie podmienok na poskytovanie sociálnej pomoci (predloženie rozhodnutia o dávke sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu). Viaže sa na konkrétne ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov týkajúce sa riešenia hmotnej núdze.

Tak, ako aj v súčasnom znení školského zákona sa aj v predloženom návrhu v odseku 8 ustanovuje, že vzdelávanie v súkromných základných umeleckých školách a v cirkevných základných umeleckých školách možno poskytovať za úhradu. Zároveň sa ustanovuje, že pokiaľ výška príspevku žiaka na úhradu nákladov nie je vyššia, ako je uvedené v odseku 5, nezníži sa príspevok zo štátneho rozpočtu podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 506/2001 Z. z o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Odsek 9 je splnomocňujúcim ustanovením pre ustanovenie podrobností týkajúcich sa prevádzky základných umeleckých škôl a organizácie štúdia v nich.

K bodu 4:Týmto ustanovením sa rieši spôsob vzdelávania žiakov, ktorým ich zdravotný stav neumožňuje absolvovať výchovno-vzdelávací proces. O tom, kedy bude do tohoto procesu zaradené rozhodne lekár.

K bodu 5:Toto ustanovenie jasne definuje, kto je pedagogickým zamestnancom.

K bodu 6:Ustanovenia tohoto paragrafu sú riešené v Čl. I § 15. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie tohoto paragrafu vypúšťa.

K bodu 7:Keďže problematika poplatkov v základných umeleckých školách je riešená novým ustanovením § 33a tohoto zákona, v záujme odstránenia duplicity, sa zrušuje ustanovenie § 11 vyhlášky MŠMŠ SR č.477/1990 Zb.

K Čl. IV:Účinnosť zákona sa zosúlaďuje s časovým termínom zrušenia okresných úradov a krajských úradov podľa doterajších predpisov. Týmto termínom je 1. január 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin Fronc v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
Judikaty.info © všetky práva vyhradené

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore