Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 596/2003 účinný od 01.09.2024

Platnosť od: 31.12.2003
Účinnosť od: 01.09.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Kontrolný systém, Školstvo a vzdelávanie, Štátna správa, Územná samospráva, Miestna štátna správa
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST42JUD2311DS46EUPP18ČL1

Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 596/2003 účinný od 01.09.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 596/2003 s účinnosťou od 01.09.2024 na základe 415/2021 a 144/2024

Legislatívny proces k zákonu 144/2024
Legislatívny proces k zákonu 415/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 144/2024, dátum vydania: 27.06.2024

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe úlohy B.8. vyplývajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 166 z 20. marca 2024 k návrhu systémového riešenia poskytovania a financovania dodatočných výdavkov súvisiacich s odídencami z Ukrajiny.

Vzhľadom na to, že vojnový konflikt na Ukrajine stále pretrváva a väčšina odídencov z Ukrajiny je na našom území viac ako dva roky, ako aj vzhľadom na praktické skúsenosti pri poskytovaní dočasného útočiska Slovenskou republikou, je potrebné pristúpiť k úprave príslušnej legislatívy v pôsobnosti viacerých rezortov.

Cieľom návrhu zákona je úprava podmienok podpory pre odídencov tak, aby bola dlhodobo udržateľná a čo najviac adresná. Súčasný model tejto podpory je poskytovaný širokému okruhu odídencov, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Taktiež je žiaduce, aby sa odídenci čo najskôr zaradili do bežného života a podieľali sa na zabezpečovaní základných životných potrieb aj z vlastných zdrojov.

Návrhom zákona dochádza k výraznej zmene pri zabezpečovaní ubytovania pre odídencov z Ukrajiny. Upúšťa sa od celoplošného neadresného poskytovania podpory v tejto oblasti s tým, že od 1. júla 2024 sa podpora zameriava na novo prichádzajúcich cudzincov, ktorým sa poskytne dočasné útočisko na území Slovenskej republiky prvýkrát a na zraniteľné skupiny osôb, ktoré osobitne definované na účely poskytovania príspevku za ubytovanie odídencov a osobitne na účely ubytovania v azylových zariadeniach. Novo nastavený systém podpory zabezpečí väčšiu adresnosť a najmä udržateľnosť systému pomoci pre odídencov na ďalšie obdobia. Príspevok za poskytovanie ubytovania odídencov sa bude poskytovať len podľa zákona o azyle a príslušného nariadenia vlády Slovenskej republiky vydaného na jeho vykonávanie. Súčasťou predloženého materiálu je z tohto dôvodu aj návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca.

V čl. I zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle, do pôsobnosti ktorého problematika odídencov patrí, sa upravuje najmä doba, počas ktorej budú môcť odídenci využiť možnosť bezodplatného ubytovania, a to na 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska. Odídenec, ktorému z akéhokoľvek dôvodu tento status zanikne a následne opätovne požiada, nebude môcť bezodplatné ubytovanie využiť. Bezodplatné ubytovanie bez časového obmedzenia sa bude poskytovať iba zraniteľným osobám v rozsahu vymedzenom v § 36a ods. 2 zákona. Nanovo sa definuje, kedy sa oprávnenej osobe neposkytne príspevok za ubytovanie odídenca. Odídenec bude povinný dvakrát za mesiac osobne oznámiť obci, že mu oprávnená osoba poskytuje ubytovanie.

Upravuje sa aj ubytovanie odídencov v azylových zariadeniach, pričom sa okrem iného ustanovuje možnosť odídenca byť ubytovaný v azylovom zariadení najviac 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky s možnosťou jeho predĺženia na základe žiadosti v prípade, ak ide zraniteľné osoby, a to v rozsahu vymedzenom v § 36 ods. 3. V prípade zraniteľných osôb pritom nie je podstatné, či ide o prvé poskytnutie dočasného útočiska alebo opakované. Rozsah zraniteľných osôb sa na účely ubytovania

2

v azylových zariadeniach z dôvodu obmedzenej kapacity stanovuje odlišne, ako pri ubytovaní oprávnenými osobami v rámci príspevku za ubytovanie odídenca. V stanovených prípadoch bude odídenec povinný opustiť azylové zariadenie.

Ustanovujú sa dôvody, kedy sa jednorazový príspevok a integračný príspevok azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, neposkytnú.

V súvislosti s pobytom odídencov na území Slovenskej republiky sa novelizujú aj ďalšie zákony.

V čl. II zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa navrhuje doplniť, že poskytovateľ nemôže odmietnuť uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ani pri vybranej skupine osôb, ktoré nie sú účastníkmi verejného zdravotného poistenia, medzi ktoré patria aj odídenci.

Dôvodom je, že tieto osoby, aj keď požívajú ochranu podľa osobitných zákonov, majú problém s poskytovaním zdravotnej starostlivosti všeobecnými lekármi.

V čl. III zákone č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu sa vypúšťa ustanovenie, ktoré upravovalo poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencom v pôsobnosti ministerstva dopravy. Zároveň sa prechodným ustanovením upravuje poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca poskytnuté do 30. júna 2024.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2024 tak, aby bola zachovaná kontinuita v poskytovaní pomoci odídencom. Výnimkou je ustanovenie, ktoré upravuje uzatváranie dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktoré nadobudne účinnosť 1. januára 2025.

Návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a zároveň negatívny sociálny vplyv a nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Nie

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Nie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Nie

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

máj 2024

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Návrh zákona vychádza z potreby nového nastavenia podpory odídencom, najmä v oblasti prístupu k ubytovaniu tak, aby bola udržateľná do budúcnosti a čo najadresnejšia, ale aj v oblasti prístupu k zdravotnej starostlivosti poskytovanej všeobecnými lekármi, a to aj pre ďalšie kategórie cudzincov.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom návrhu novely zákona v čl. I je nastaviť systém poskytovania príspevku za ubytovanie odídenca tak, aby bol v budúcnosti udržateľný a najmä adresný. Taktiež sa navrhuje, aby tento príspevok nebol fakultatívny (na základe možnosti rozhodnutia vlády), ale aby po splnení zákonných podmienok vyplácalo príspevok ministerstvo vnútra pre určené kategórie odídencov. Cieľom návrhu je ďalej nanovo nastaviť podmienky ubytovania odídencov v azylových zariadeniach s prihliadnutím na obmedzené ubytovacie kapacity týchto zariadení, ale tiež určiť dôvody, kedy sa neposkytuje jednorazový príspevok a integračný príspevok azylantom a cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana (vzhľadom na ich predchádzajúci pobyt alebo poskytnutú ochranu na území Slovenskej republiky).

V súvislosti s pobytom odídencov na území Slovenska sa novelizujú aj ďalšie zákony, ktoré sa dotýkajú tejto problematiky.

V čl. II. návrhu novely v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, je cieľom návrhu explicitne ustanoviť, že poskytovateľ nemôže odmietnuť uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ani pri osobe, ktorej bolo v Slovenskej republike poskytnuté dočasné útočisko, pri osobe žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska, pri azylantovi, ani pri osobe s poskytnutou doplnkovou ochranou, a ani pri osobe s tolerovaným pobytom, ktorá bola zaradená do programu ochrany obetí.

V čl. III návrhu novely v zákone č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu sa vypúšťa ustanovenie, ktoré upravovalo poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencom v pôsobnosti ministerstva dopravy.

V čl. IV sa navrhuje účinnosť zákona tak, aby bola dodržaná kontinuita v poskytovaní podpory vybraným skupinám odídencov. Výnimkou je ustanovenie uvedené v čl. II druhom bode, ktoré upravuje uzatváranie dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktoré nadobudne účinnosť 1. januára 2025.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

4

Čl. I

- fyzické osoby a právnické osoby, ktoré poskytnú bezodplatné ubytovanie odídencom,

- obce a vyššie územné celky,

- odídenci,

-azylanti,

-cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana,

-žiadatelia o udelenie azylu.

Čl. II

-osoby žiadajúce o poskytnutie dočasného útočiska,

-odídenci,

-osoby s tolerovaným pobytom, ktoré boli zaradené do programu ministerstva vnútra na podporu a ochranu obetí obchodovania s ľuďmi,

-azylanti,

-cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Čl. III

- hotely, penzióny, ubytovne,

- odídenci.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Alternatívne sa posudzoval rozsah poskytovania príspevku na ubytovanie a jeho časový rámec.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Čl. I - Zachovanie súčasnej právnej úpravy je do budúcnosti neudržateľné. Poskytovanie bezodplatného ubytovania všetkým odídencom, ktorí majú o také ubytovanie záujem, je náročné najmä z finančného hľadiska. Ak by sa tento systém nezmenil, v budúcnosti by nebolo možné takúto pomoc poskytovať ani zraniteľným osobám.

Čl. II - Všeobecní lekári nebudú povinní zobrať do starostlivosti tieto osoby argumentujúc pracovným vyťažením, čím sa môže obmedziť zdravotná starostlivosť týchto osôb.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca, nakoľko navrhovaným zákonom sa navrhuje zrušiť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca v znení neskorších predpisov.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

Áno Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

GP – A – g) – sociálna oblasť

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účelnosti navrhovaného zákona bude vykonané po troch rokoch od nadobudnutia účinnosti zákona, napr. na základe počtu osôb, ktoré požiadali prvýkrát o dočasné útočisko po nadobudnutí účinnosti zákona, počtu zraniteľných osôb, ktoré využívajú možnosť bezodplatného ubytovania, na základe dostupnosti bezodplatného ubytovania, atď.

5

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

Áno

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Áno

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Nie.

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

6

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Mgr. Ján Kušnárik, migračný úrad MV SR,

jan.kusnarik@minv.sk

; 02/48254102

Mgr. Juraj Méry, sekcia ekonomiky MV SR,

juraj.mery@minv.sk

; 02/509 44405

Mgr. Klaudia Gregušová, sekcia legislatívy a právnych služieb MV SR,

klaudia.gregusova@minv.sk

; 02/509

44320

Ing. Marián Janiš, sekcia financovania MZ SR,

marian.janis@health.gov.sk

; 02/59373350

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Údaje o poskytovanom ubytovaní odídencom a údaje o poskytnutých finančných prostriedkoch oprávneným osobám za mesiac marec 2024.

Počet odídencov v systéme pomoci v hmotnej núdzi (členovia domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi) - rozdelenie podľa veku (za apríl 2024).

Počet odídencov, ktorým bola poskytnutá dotácia na podporu humanitárnej pomoci osobe so závažným zdravotným postihnutím – rozdelenie podľa veku (za apríl 2024).

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Podľa bodu 2.5. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov nebude návrh zákona predložený do predbežného pripomienkového konania.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2024

2025

2026

2027

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

15 000 000

36 000 000

37 800 000

39 960 000

v tom: MV SR / Efektívna a spoľahlivá štátna správa

15 000 000

36 000 000

37 800 000

39 690 000

z toho:

- vplyv na ŠR

15 000 000

36 000 000

37 800 000

39 690 000

Rozpočtové prostriedky

15 000 000

EÚ zdroje

36 000 000

37 800 000

39 690 000

Spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

15 000 000

36 000 000

37 800 000

39 690 000

v tom: MV SR / Efektívna a spoľahlivá štátna správa

15 000 000

36 000 000

37 800 000

39 690 000

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

8

Tabuľka č. 1/B

2024

2025

2026

2027

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

v tom: MZ SR / zdravotná starostlivosť

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Odídencom musí štát zabezpečiť prístup k vhodnému ubytovaniu, z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť finančné prostriedky. Všetky vplyvy vyplývajúce z materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly MV SR, vrátane využitia refundácií a zdrojov EÚ.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zavádza zmenu vyplácania príspevku za ubytovanie odídenca. Príspevok sa poskytne za ubytovanie odídenca počas 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska a odídenca, ktorý je zraniteľnou osobou. V prípade zraniteľnej osoby nie je podstatné, či ide o prvé poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky alebo opakované. Zraniteľnou osobou sa rozumie:

a)člen domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi,

b)osoba so závažným zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje dotácia na podporu humanitárnej pomoci osobe so závažným zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,

c)osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov,

d)jeden z rodičov, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov veku alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu,

e)dieťa do piatich rokov osoby podľa predošlého bodu

Cieľom je adresnejšia podpora v súvislosti s poskytovaním ubytovania odídencom.

Zákon o azyle a nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca budú, tak ako doteraz, implementovať obce, ktoré na základe výkazov od oprávnených osôb budú predkladať ministerstvu vnútra prehľad o uplatnených príspevkoch za kalendárny mesiac. Na základe prehľadu ministerstvo vnútra poskytne obci

9

sumu zodpovedajúcu príspevkom uplatneným oprávnenými osobami za príslušný kalendárny mesiac a následne obec vyplatí príspevok jednotlivým oprávneným osobám.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Za kapitolu MV SR výpočet príspevku za ubytovanie odídenca vychádza

-z aktuálne vyplatených príspevkov za obdobie 01/2024 04/2024. Priemerný počet individuálnych odídencov za ktorých bol poskytnutý príspevok za ubytovanie bol v predmetnom období 35 tis. osôb. MV SR vyplatilo v za obdobie 04/2024 čiastku 4,98 mil. eur.

-expertného odhadu počtu odídencov, ktorí budú kvalifikovaní ako zraniteľná osoba

-expertného odhadu počtu odídencov, ktorí prejdú z ubytovania v hoteloch a ubytovniach do ubytovania v bytoch prípadne nebytových priestorov u právnických osôb, ktoré nepodnikajú v oblasti poskytovania ubytovania

Odhaduje sa, že počet odídencov, za ubytovanie ktorých sa bude poskytovať príspevok (prvé poskytnutie dočasného útočiska a zraniteľné osoby), dosiahne približne 20 000 za jeden mesiac. Z tohto dôvodu odhadovaný výdavok predstavuje 3 mil. eur mesačne za poskytnutie príspevku za ubytovanie odídenca v roku 2025. V nasledujúcich rokoch 2026 a 2027 sa počíta s medziročným s 5%-ným nárastom výdavkov z dôvodu nárastu počtu odídencov.

Kapitole MV SR budú alokované finančné prostriedky z prostriedkov EÚ, ktoré vyplynuli z úlohy B.3. uznesenia vlády SR č. 166 z 20.03.2024 v objeme postačujúcom na krytie výdavkov v súvislosti s vyplácaním príspevku za ubytovanie odídenca v roku 2024 do 30.6.2024.

10

Prostriedky na výplatu príspevku za ubytovanie odídenca za obdobie od 07/2024 do 11/2024 budú následne alokované v rámci kapitoly MV SR. Príspevok za obdobie za obdobie 12/2024 predstavuje výdavok roku 2025. Výdavky za roky 2025-2027 predstavujú čiastku 36 mil. eur v roku 2025, čiastku 37,8 mil. eur v roku 2026 a čiastku 39,69 mil. eur v roku 2027 a budú hradené z prostriedkov EÚ.

11

Ministerstvo vnútra SR Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

15 000 000

36 000 000

37 800 000

39 690 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (641009)2

15 000 000

36 000 000

37 800 000

39 690 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

15 000 000

36 000 000

37 800 000

39 690 000

12

Ministerstvo vnútra SR Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

1

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Uvedený návrh bude mať pozitívny dopad na ovplyvnené skupiny tým, že dôjde k rozšíreniu okruhu osôb, ktorým poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže odmietnuť uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti o osobu, ktorej bolo v Slovenskej republike poskytnuté dočasné útočisko, osobu žiadajúcu o poskytnutie dočasného útočiska, azylanta, osobu s poskytnutou doplnkovou ochranou a osobu s tolerovaným pobytom, ktorá bola zaradená do programu ochrany obetí.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 azylanti

c)

Ovplyvnená skupina č. 2 cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana

Ovplyvnená skupina č. 3 osoby, ktorým bolo v Slovenskej republike poskytnuté dočasné útočisko

Ovplyvnená skupina č. 4 osoby žiadajúce o poskytnutie dočasného útočiska

Ovplyvnená skupina č. 5 osoby s tolerovaným pobytom, ktoré boli zaradené do programu ochrany obetí

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

e)

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1 5 týmto osobám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nebude môcť odmietnuť uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Všetky ovplyvnené skupiny patria medzi zraniteľné skupiny, ktoré môžu byť ohrozené rizikom chudoby a/alebo sociálneho vylúčenia, preto budú mať navrhované opatrenia pozitívny vplyv.

i)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 až 5

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

k)

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1 5 týmto osobám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nebude môcť odmietnuť uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo

Zabezpečením väčšej adresnosti a udržateľnosti poskytovania príspevku za ubytovanie odídenca uvedený návrh predpokladá negatívny vplyv na ovplyvnené skupiny tým, že odídenec bude môcť využívať ubytovanie, ktoré

2

zvýšenie výdavkov:

je poskytovateľom ubytovania dotované prostredníctvom príspevku za ubytovanie odídenca, iba počas 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska v Slovenskej republike a po uplynutí tejto doby bude môcť vyššie uvedené ubytovanie využívať iba odídenec, ktorý je zraniteľnou osobou. Tento negatívny vplyv je čiastočne vyvážený skutočnosťou, že podľa návrhu bude na poskytnutie príspevku za ubytovanie odídenca zákonný nárok a vláda nebude určovať dobu jeho poskytovania, ale oprávnená osoba bude mať naň nárok počas celého obdobia poskytovania dočasného útočiska na území Slovenskej republiky.

Negatívny vplyv predpokladá aj neposkytnutie jednorazového príspevku a integračného príspevku azylantom a cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, ak mali alebo majú na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo ak mali na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko, nakoľko sa predpokladá, že u týchto osôb proces začleňovania do spoločnosti začal udelením pobytu, resp. im bola pomoc a podpora poskytnutá v rámci poskytovania dočasného útočiska.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 odídenci

c)

Ovplyvnená skupina č. 2 azylanti, ak mali alebo majú na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo ak mali na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko

Ovplyvnená skupina č. 3 cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, ak mali alebo majú na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo ak mali na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1 - odídenci budú môcť využívať ubytovanie, ktoré je oprávneným osobám, ktoré poskytujú ubytovanie odídencom, dotované prostredníctvom príspevku za ubytovanie odídenca iba počas 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska v Slovenskej republike a po uplynutí tejto doby iba odídenci, ktorí zaradení medzi zraniteľné osoby na účel poskytovania príspevku za ubytovanie odídenca.

e)

Ovplyvnená skupina č. 2, 3 - azylantom a cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, ktorí mali alebo majú na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt, alebo prechodný pobyt, alebo ktorí mali na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko, sa neposkytne jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ani integračný príspevok vo výške 1,75-násobku sumy životného minima po dobu 6 po sebe nasledujúcich mesiacov.

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Opatrenia nemajú negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, nakoľko na účely poskytovania príspevku za ubytovanie odídenca sa za zraniteľnú osobu považujú osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi.

i)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

k)

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

3

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Uvedený návrh zjednodušuje konanie o poskytnutie dočasného útočiska v prípade dieťaťa narodeného na území Slovenskej republiky cudzinke žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídenkyni, ktoré narodením nenadobudne štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie a to tak, že v prípade, ak je z oznámenia o narodení dieťaťa zrejmé, že narodené dieťa spĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska, ministerstvo môže upustiť od povinnosti poskytnúť údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska, ktoré sa zaznamenajú v dotazníku. Tiež rozširuje okruh osôb, ktorým poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže odmietnuť uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti o osobu, ktorej bolo v Slovenskej republike poskytnuté dočasné útočisko, osobu žiadajúcu o poskytnutie dočasného útočiska, azylanta, osobu s poskytnutou doplnkovou ochranou a osobu s tolerovaným pobytom, ktorá bola zaradená do programu ochrany obetí. Uvedené opatrenia majú pozitívny vplyv na azylantov, cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, na žiadateľov o udelenie azylu, na odídencov, na osoby žiadajúce o poskytnutie dočasného útočiska, aj na osoby s tolerovaným pobytom, ktoré boli zaradené do programu ochrany obetí.

b)

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Uvedený návrh vplyv na zraniteľnú skupinu obyvateľstva, konkrétne na azylantov, cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, na odídencov, na osoby žiadajúce o poskytnutie dočasného útočiska, aj na osoby s tolerovaným pobytom, ktoré boli zaradené do programu ochrany obetí. A nakoľko sa medzi touto skupinou obyvateľstva nachádzajú aj deti, mladí ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím, starší ľudia, dôchodcovia, neúplné rodiny, majú osoby z tejto skupiny obyvateľstva častokrát viac zraniteľností súčasne.

4

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Návrh dodržuje povinnosť rovnakého zaobchádzania tým, že zavádza výnimku z možnosti odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti výslovne aj pre azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana a ktorých pobytový status upravuje zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (azylant sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt a cudzinec s poskytnutou doplnkovou ochranou sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt).

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Nie, návrh nevedie k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi, ani nemá na nich odlišný vplyv.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Návrh neobsahuje ustanovenie, ktoré by malo pozitívny vplyv na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyv na ženy a mužov.

f)

návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Návrh nemá významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

5

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve – Zmluva o fungovaní Európskej únie - čl. 78;

6

b) v sekundárnom práve

- smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4) – gestor: Ministerstvo vnútra SR;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (Ú. V. EÚ L180, 29.06.2013) v platnom znení, gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, spolugestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L180, 29.06.2013), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, spolugestori: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. septembra 2021 vo veci C-18/20 XY (ECLI:EU:C:2021:710), ktorom Súdny dvor rozhodol, že:

1. Článok 40 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „nové skutočnosti alebo zistenia“, ktoré „sa objavili alebo boli žiadateľom predložené“, v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa skutočnosti alebo zistenia, ktoré vyšli najavo po právoplatnom ukončení konania týkajúceho sa predchádzajúcej žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako aj skutočnosti alebo zistenia, ktoré existovali už pred ukončením konania, ale žiadateľ ich neuviedol.

2. Článok 40 ods. 3 smernice 2013/32 sa vykladať v tom zmysle, že vecné preskúmanie následnej žiadosti o medzinárodnú ochranu možno uskutočniť v rámci opätovného začatia konania, ktorého predmetom bola prvá žiadosť, pokiaľ pravidlá uplatňujúce sa na toto opätovné začatie konania v súlade s kapitolou II smernice 2013/32 a podanie tejto žiadosti nepodlieha dodržaniu prekluzívnych lehôt.

3. Článok 40 ods. 4 smernice 2013/32 sa vykladať v tom zmysle, že neumožňuje členskému štátu, ktorý neprijal osobitné akty preberajúce toto ustanovenie, odmietnuť na základe všeobecných pravidiel vnútroštátneho správneho konania vecne preskúmať následnú žiadosť, pokiaľ nové skutočnosti alebo zistenia uvádzané na podporu tejto žiadosti existovali v konaní, ktorého predmetom bola predchádzajúca žiadosť, a neboli v rámci tohto konania predložené z dôvodu zavinenia pripísateľného žiadateľovi.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení lehota na prebratie smernice 2001/55/ES bola do 31. decembra 2002, v prípade Slovenskej republiky do 1. mája 2004, smernice 2013/32/EÚ do 20. júla 2015 (články 31 ods. 3, 4 a 5 do 20. júla 2018), smernice 2013/33/EÚ do 20. júla 2015;

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a

7

260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie – nebolo začaté;

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie už prebraté, spolu s uvedením rozsahu ich prebratia, príp. potreby prijatia ďalších úprav:

- smernica 2001/55/ES bola úplne prebratá do zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona

č. 92/2022 Z. z. o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na

Ukrajine

;

- smernica 2013/32/EÚ bola úplne prebratá do zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, z

ákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

, z

ákona č. 575/2001 Z. z. o

organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

, z

ákona č. 327/2005 Z. z. o

poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č.

586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.

z.

,

zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov

, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce

vo verejnom záujme

, zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ústavného z

ákona č. 460/1992

Zb. Ústava Slovenskej republiky

, zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov;

- smernica 2013/33/EÚ bola úplne prebratá do zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákona

č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a

o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, , ústavného z

ákona č. 460/1992 Zb.

Ústava Slovenskej republiky

v znení neskorších predpisov,

zákona č. 552/2003 Z. z. o

výkone práce vo verejnom záujme

,

zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní

(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, z

ákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o

zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

v znení neskorších predpisov,

zákona č. 586/2003

Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

,

zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom

poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení zákona neskorších predpisov

, zákona č. 36/2005 Z. z.

8

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

zákona č. 568/2009 Z. z. o

celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

,

zákona č. 564/2001 Z.

z. o verejnom ochrancovi práv

,

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z.

z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva

,

zákona č. 290/2005 Z. z.,

ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov

,

zákona č.

518/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných

poisťovniach, dohľade nad zdravotnou poisťovňou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

,

zákona č. 180/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony

, z

ákona č. 182/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z.

z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne.

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon o azyle)

K bodu 1 (§ 4 ods. 4 a § 31 ods. 3)

V rámci konania o udelenie azylu sa navrhuje upraviť, že dieťa narodené na území Slovenskej republiky žiadateľke, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ktoré narodením nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, sa nebude priamo zo zákona považovať za žiadateľa. V tomto prípade sa konanie o udelenie azylu narodením dieťaťa ani nezačne. Ak dieťa narodením nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, nie je potrebné riešiť pobytový status dieťaťa prostredníctvom konania o udelenie azylu.

Rovnako v rámci konania o poskytnutie dočasného útočiska sa navrhuje upraviť, že dieťa narodené na území Slovenskej republiky cudzinke žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídenkyni, ktoré narodením nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, sa nebude priamo zo zákona považovať za cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska. V tomto prípade sa konanie o poskytnutie dočasného útočiska narodením dieťaťa ani nezačne. Ak dieťa narodením nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, nie je potrebné a ani možné riešiť pobytový status dieťaťa prostredníctvom konania o poskytnutie dočasného útočiska. Podľa § 29 ods. 1 text za bodkočiarkou „cudzincom sa na účely poskytovania dočasného útočiska rozumie štátny príslušník tretej krajiny podľa osobitného predpisu.“, pričom podľa príslušného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, na ktorý sa odkazuje „Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.“.

K bodu 2 (§ 11 ods. 2)

V súlade s čl. 40 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ a berúc do úvahy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-18/20 sa navrhuje bližšie špecifikovať podstatnú zmenu skutkového stavu v prípade opakovanej žiadosti o udelenie azylu a predloženia „nových skutočnosti a zistení“, ktoré však existovali v právoplatne

9

ukončenom konaní o azyle. To znamená, že ak by napríklad pri opakovanej žiadosti predložil žiadateľ nové skutočnosti a zistenia, ktoré však existovali v právoplatne ukončenom konaní o azyle, ale žiadateľ ich vlastným zavinením v tomto konaní nepredložil, uvedené sa nebude považovať za podstatnú zmenu skutkového stavu a takáto žiadosť sa zamietne ako neprípustná.

K bodu 3 [§ 19 ods. 1 písm. j)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s tým, že sa v § 19 odsek 1 dopĺňa písmenami l) a m) (bod 5).

K bodu 4 [§ 19 ods. 1 písm. l) a m)]

Rozširujú sa dôvody zastavenia konania o udelenie azylu. Navrhuje sa, aby aj v prípade, ak si žiadateľ o udelenie azylu nesplní povinnosť dostaviť sa do pobytového tábora v zákonom určenej lehote od zániku jeho prechodného pobytu alebo trvalého pobytu alebo od nadobudnutia plnoletosti, ak išlo o maloletého bez sprievodu, bude táto skutočnosť dôvodom na zastavenie konania o udelenie azylu. Samozrejme sa bude brať do úvahy, či žiadateľovi o udelenie azylu v dostavení sa do pobytového tábora nebránili závažné dôvody (napr. hospitalizácia), v prípade žiadateľa, ktorý bol maloletým bez sprievodu aj skutočnosť, či požiadal o zotrvanie v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K bodu 5 (§ 22 ods. 9)

Navrhuje sa z dôvodu väčšej adresnosti a efektívnosti poskytovanej starostlivosti a pomoci žiadateľom o udelenie azylu počas ich pobytu v azylovom zariadení určiť prípady, kedy žiadateľom nepatria základné hygienické potreby. Ide o prípady, kedy sa žiadateľovi vzhľadom na jeho pomery (finančné, či majetkové) neposkytuje ani vreckové.

K bodu 6 (§ 23c ods. 1)

Rozširujú sa dôvody, kedy sa konanie o udelenie azylu nezastaví, ak ide o žiadateľa o udelenie azylu, ktorý na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Berúc do úvahy judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR a povahu statusu žiadateľov, ktorí majú na území Slovenskej republiky udelený prechodný alebo trvalý pobyt, sa ustanovenie § 23c ods. 1 dopĺňa tak, že sa na tieto osoby nevzťahuje § 19 ods. 1 písm. g), podľa ktorého sa zastaví konanie o udelenie azylu, ak žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky.

K bodu 7 (§ 23d ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s tým, že sa v § 22 vkladá nový odsek 9 (bod 6).

K bodu 8 (§ 28 ods. 7)

Navrhuje sa obmedziť poskytovanie jednorazového príspevku a integračného príspevku len na tých azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, ktorí pred udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany nemali na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo poskytnuté dočasné útočisko. V prípade cudzincov s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky postupný proces ich začleňovania do spoločnosti prebiehal počas udeleného pobytu a v prípade cudzincov, ktorým sa poskytlo dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, sa im pomoc a podpora poskytovala v rámci poskytnutej formy ochrany. Ostatné náležitosti, ktoré sa azylantov a cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, v rámci prvotnej integrácie podľa § 28 poskytujú, ostávajú nedotknuté.

10

K bodu 9 (§ 31 ods. 4)

Navrhuje sa zjednodušiť konanie o poskytnutie dočasného útočiska v prípade, ak sa konanie začalo narodením dieťaťa na území Slovenskej republiky odídenkyni alebo cudzinke žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska, zákonný zástupca takéhoto dieťaťa oznámil ministerstvu vnútra narodenie dieťaťa, pričom z oznámenia o narodení dieťaťa je zrejmé, že narodené dieťa spĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska. Ministerstvo vnútra bude mať v takomto prípade možnosť upustiť od povinnosti poskytnúť údaje, ktoré sa zaznamenávajú v dotazníku podľa prílohy č. 3. Ministerstvo vnútra bezodkladne oznámi splnenie podmienok príslušnému policajnému útvaru a poskytne mu údaje potrebné na vydanie dokladu o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „DOČASNÉ ÚTOČISKO" a bude o tejto skutočnosti informovať aj zákonného zástupcu dieťaťa.

K bodu 10 [§ 31 ods. 7 písm. g) a h)]

Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že nemožnosť zastaviť začaté konanie o poskytnutie dočasného útočiska v prípade, ak cudzinec žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska nesplnil povinnosť spolupracovať s ministerstvom vnútra, čo spôsobuje v praxi nemalé problémy. Ide napr. o prípady, kedy cudzinec žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor alebo je nezastihnuteľný z dôvodu chýbajúceho kontaktu alebo neprebratia zásielky, pričom tým znemožní posúdenie jeho žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska. Obdobné ustanovenie je upravené aj v konaní o udelenie azylu, a to v § 19 ods. 1 písm. i) pri zastavení konania o udelenie azylu.

Ďalej sa navrhuje zastaviť konanie o poskytnutie dočasného útočiska aj v prípade, ak sa na území Slovenskej republiky skončí poskytovanie dočasného útočiska. Ide o formálne ukončenie konania, v ktorom je bezpredmetné pokračovať vzhľadom na skončenie poskytovania dočasného útočiska.

K bodu 11 (§ 31 ods. 8 tretia veta)

Rozširujú sa prípady, kedy rozhodnutie ministerstva vnútra o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska nie je preskúmateľné správnym súdom. Vzhľadom na povahu predmetného rozhodnutia nie je dôvodné, aby správne súdy preskúmavali jeho zákonnosť.

K bodu 12 (§ 35 prvá veta)

V súlade s aplikačnou praxou sa jasne určuje, že cudzinec žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska sa po skončení pobytu v záchytnom tábore môže umiestniť aj do pobytového tábora.

K bodu 13 (§ 35 druhá veta)

Z dôvodu väčšej adresnosti pomoci poskytovanej cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska počas ich ubytovania v azylových zariadeniach sa určujú prípady, kedy cudzincovi nepatria základné hygienické potreby. V prípade, ak cudzinec žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska počas jeho ubytovania v azylovom zariadení nebude členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a nebude poberať obdobnú finančnú pomoc, ministerstvo vnútra mu bude poskytovať základné hygienické potreby, ale aj vreckové (ak nebudú existovať iné dôvody na ich neposkytnutie ustanovené v zákone o azyle).

11

K bodu 14 (§ 36)

Navrhuje sa nové znenie § 36. Ponecháva sa odkaz na príslušné ustanovenia upravujúce práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu, ktoré sa primerane vzťahujú aj na odídencov.

Obdobne ako pri cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska sa aj v prípade odídencov ubytovaných v azylových zariadeniach z dôvodu väčšej adresnosti pomoci poskytovanej tejto skupine osôb navrhuje určiť prípady, kedy odídencom nepatria základné hygienické potreby. V prípade, ak odídenec počas jeho ubytovania v azylovom zariadení nebude členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a nebude poberať obdobnú finančnú pomoc, ministerstvo vnútra mu bude poskytovať základné hygienické potreby, ale aj vreckové (ak nebudú existovať iné dôvody na ich neposkytnutie ustanovené v zákone o azyle).

V odsekoch 2 7 sa nanovo ustanovujú podmienky na ubytovanie odídencov v azylových zariadeniach. Podľa novej právnej úpravy bude môcť byť v azylovom zariadení ubytovaný odídenec najviac 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska alebo odídenec, ktorý je zraniteľnou osobou podľa odseku 3. Z dôvodu jednoznačnosti sa v prechodnom ustanovení určuje, že do doby 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska podľa § 36 ods. 1 písm. a) sa započítava aj doba poskytovania dočasného útočiska pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (do 30. júna 2024).

Ustanovuje sa, kto sa rozumie zraniteľnou osobou na účely ubytovania v azylovom zariadení (osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov, osamelý rodič, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov veku alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu a dieťa do piatich rokov takejto osoby) a čím odídenec preukazuje ministerstvu vnútra svoju zraniteľnosť (doklad totožnosti, čestné vyhlásenie alebo rozhodnutie súdu).

Zraniteľná osoba na účely ubytovania v azylovom zariadení je zadefinovaná užšie ako zraniteľná osoba na účely poskytovania príspevku v § 36a, a to aj vzhľadom na obmedzené ubytovacie kapacity azylových zariadení, ako aj povinnosť zabezpečiť ubytovanie žiadateľom o udelenie azylu a cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska nielen počas konania o udelenie azylu alebo konania o poskytnutie dočasného útočiska, ale tiež počas preskúmavania takýchto azylových vecí pred súdmi Slovenskej republiky.

Odídenci, ktorí zraniteľnými osobami, budú v azylových zariadeniach ubytovaní na základe písomnej žiadosti o ubytovanie v azylovom zariadení alebo žiadosti o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení podanej ministerstvu vnútra. Ubytovaní môžu byť najviac šesť mesiacov, pričom sa ubytovanie môže opakovane predĺžiť. Žiadosť o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení je nevyhnutné podať najneskôr do 15 dní pred uplynutím obdobia, na ktoré je odídenec ubytovaný. Ak tak odídenec neurobí, je povinný opustiť azylové zariadenie uplynutím obdobia, na ktoré bol v azylovom zariadení ubytovaný. Odídenec je povinný azylové zariadenie opustiť uplynutím obdobia, na ktoré bol v azylovom zariadení ubytovaný, aj v prípade, ak ministerstvo vnútra nesúhlasilo s predĺžením jeho ubytovania.

Pri posudzovaní žiadosti o ubytovanie ministerstvo vnútra prihliada na voľné kapacity azylových zariadení, prednostne sa však ubytujú žiadatelia o udelenie azylu a cudzinci žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska, v prípade týchto osôb totiž neprichádza do úvahy možnosť poskytnutia príspevku za ubytovanie podľa zákona o azyle.

Naďalej platí povinnosť odídenca, ktorý sa ubytuje mimo azylového zariadenia, bezodkladne oznámiť ministerstvu vnútra túto skutočnosť.

Navrhuje sa ustanoviť aj ďalšie prípady, kedy je odídenec ubytovaný v azylovom zariadení povinný opustiť azylové zariadenie. Je povinný tak urobiť, ak mu ministerstvo oznámi jeho premiestnenie do iného azylového zariadenia alebo, ak závažným spôsobom

12

porušil vnútorný poriadok azylového zariadenia. Za prípady, kedy odídenec závažným spôsobom poruší vnútorný poriadok azylového zariadenia, sa považuje napríklad násilné fyzické alebo verbálne správanie, opakované požívanie alkoholických nápojov, omamných alebo psychotropných látok, ako aj príchod pod ich vplyvom do azylového zariadenia, neuhradenie škody pri poškodení ubytovacieho priestoru alebo jeho vnútorného vybavenia, ako aj pri strate inventáru, opakované porušovanie dodržiavania osobnej hygieny, čistoty a poriadku v ubytovacích priestoroch.

Ponecháva sa ustanovenie o tom, že sa odídenec považuje za cudzinca, ktorému sa udelil tolerovaný pobyt, ako aj ustanovenie týkajúce sa písomného poučenia odídenca o jeho právach a povinnostiach.

K bodu 15 (§ 36a)

Nanovo sa upravuje poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencov. Ustanovuje sa, že vláda nebude určovať dobu poskytovania príspevku. Príspevok za ubytovanie odídenca sa bude poskytovať oprávnenej osobe počas poskytovania dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, ak budú splnené podmienky podľa zákona o azyle a oprávnená osoba predloží obci výkaz, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle ministerstva vnútra. Naďalej bude takýto príspevok oprávnenej osobe vyplácať obec.

Vzhľadom na väčšiu adresnosť a udržateľnosť poskytovanej podpory pre odídencov z Ukrajiny v oblasti bývania aj na ďalšie obdobia sa navrhuje obmedziť poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca. Príspevok sa poskytne za ubytovanie odídenca počas 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, a za odídenca, ktorý je zraniteľnou osobou podľa odseku 2.

Z dôvodu jednoznačnosti sa v prechodnom ustanovení určuje, že do doby 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska podľa § 36a ods. 1 písm. a) sa započítava aj doba poskytovania dočasného útočiska pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (do 30. júna 2024).

Zraniteľnou osobou na účely poskytovania príspevku sa bude pritom rozumieť člen domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, osoba so závažným zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje dotácia na podporu humanitárnej pomoci osobe so závažným zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu, osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov, jeden z rodičov, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov veku alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu a dieťa do piatich rokov vyššie uvedenej osoby.

Tak, ako v súčasnom znení, aj navrhované znenie požaduje, aby ubytovanie spĺňalo minimálne požiadavky podľa príslušných predpisov. Príspevok sa naďalej bude poskytovať za noc ubytovania odídenca, najviac v sume ustanovenej nariadením vlády.

Ustanovujú sa ďalšie obmedzenia pri poskytovaní príspevku, a to vylúčenie podpory v prípade odídencov, ktorí v blízkom príbuzenskom vzťahu s oprávnenou osobou (ubytovateľom), ako aj vylúčenie podpory v prípade odídencov, ktorí na území Slovenskej republiky vlastnia/spoluvlastnia nehnuteľnosť na bývanie.

Ponecháva sa povinnosť oprávnenej osoby uzavrieť s odídencom zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi a predložiť ju obci. Vzor zmluvy bude zverejnený na webovom sídle ministerstva vnútra.

Ponecháva sa tiež, že podmienkou poskytnutia príspevku je skutočnosť, že oprávnená osoba poskytne odídencovi ubytovanie bezodplatne.

Povinnosť oprávnenej osoby oznamovať obci celkovú ubytovaciu kapacitu ešte pred začatím poskytovania ubytovania odídencom zostáva zachovaná. Vzťahuje sa na oprávnené osoby podľa odseku 4 písm. b) a c). Príspevok sa naďalej bude poskytovať najviac za

13

ubytovanie takého počtu odídencov, ktorý zodpovedá rozsahu ubytovacej kapacity oznámenej obci.

Ustanovuje sa povinnosť odídenca oznamovať osobne obci 2-krát do mesiaca, že mu je poskytované ubytovanie (najmenej 14 dní medzi jednotlivými oznámeniami), namiesto súčasného 1-krát mesačne.

Zavádza sa preukazovanie zraniteľnosti odídencom, ako aj hlásenie zmien v skutočnostiach rozhodujúcich pre posúdenie zraniteľnosti, a to obci a oprávnenej osobe (ubytovateľovi). Odídenec bude preukazovať zraniteľnosť potvrdením o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, oznámením o priznaní dotácie alebo dokladom totožnosti, atď.

Lehoty na predkladanie výkazov, prehľadu o uplatnených príspevkoch, poskytnutie sumy zodpovedajúcej príspevkom uplatnenými oprávnenými osobami a vyplácanie príspevkov zostávajú zachované.

Navrhuje sa oprávnenie pre ministerstvo vnútra na účely poskytovania príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý je zraniteľnou osobou podľa 36a ods. 2 písm. a) a b), získavať a používať údaje evidované v informačnom systéme podľa osobitného predpisu, ktorým je zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.

Oprávnenie obce spracovávať osobné údaje uvedené v zmluve a vo výkaze, ako aj overovať tieto údaje v príslušnom informačnom systéme alebo v súčinnosti s ministerstvom vnútra, zostávajú zachované.

Navrhuje sa, aby vláda ustanovila nariadením výšku jednotlivých príspevkov a náležitosti zmluvy o poskytnutí ubytovania odídencovi.

K bodom 16 a 17 [§ 46b ods. 1 písm. b) a c)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s tým, že sa v § 46b odsek 1 dopĺňa písmenom d) (bod 20).

K bodu 18 [§ 46b ods. 1 písm. d)]

Rozširujú sa dôvody, keď sa konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví. Ide o obdobný dôvod na zastavenie konania ako je dôvod ustanovený v § 19 ods. 1 písm. j) pri zastavení konania o udelenie azylu. Po márnom uplynutí lehoty, počas ktorej bolo konanie o odovzdaní do iného štátu prerušené, bude možné toto konanie zastaviť.

K bodu 19 (§ 54i)

Z dôvodu jednoznačnosti sa určuje, ako sa bude postupovať pri poskytovaní jednorazového príspevku a integračného príspevku v prípade cudzincov uvedených v § 28 ods. 7, ak sa udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana pred nadobudnutím účinnosti zákona.

V odseku 2 sa ustanovuje pre odídenca, ktorý je zraniteľnou osobou podľa § 36 ods. 3 a bol ubytovaný v azylovom zariadení 30. júna 2024, oprávnenie zotrvať v azylovom zariadení do 31. júla 2024. Takejto osobe sa poskytuje dostatočný časový priestor na podanie žiadosti o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení (najneskôr do 15. júla 2024). Ak tak v určenom čase neurobí, bude musieť po 31. júli 2024 opustiť azylové zriadenie.

Prechodným ustanovením v odseku 3 sa upravuje poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca podľa zákona o azyle poskytnuté do 30. júna 2024.

V odseku 4 sa ustanovuje povinnosť pre oprávnenú osobu a odídenca uzatvoriť zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi podľa nového znenia zákona o azyle (účinnom od 1. júla 2024). Táto povinnosť sa vzťahuje na účely poskytovania príspevku za ubytovanie odídenca podľa zákona účinného od 1. júla 2024.

14

Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje, že do doby 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska sa zarátava aj doba poskytovania dočasného útočiska pred nadobudnutím účinnosti zákona.

K bodu 20 (§ 56)

Navrhuje sa zrušiť v súčasnosti platné nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktoré bolo vydané na vykonávanie zákona o azyle zákona, a to vo vzťahu k poskytovaniu príspevku za ubytovanie odídenca.

K bodom 21 a 22 (príloha č. 1 body 4, 9 a 10)

Do vyhlásenia cudzinca, ktorý žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky/poskytnutie dočasného útočiska, sa dopĺňajú nové položky/údaje „Bydlisko“, „Číslo mobilného telefónu“ a „Emailová adresa“.

K bodu 23 (príloha č. 2 body 15 a 16)

Navrhuje sa nové znenie bodov 15 a 16 dotazníka žiadateľa o udelenie azylu. Z dôvodu spresnenia sa jasne uvádza, že žiadateľ poskytuje aj priezvisko a meno rodičov, a ako nová položka/údaj sa navrhuje poskytovať aj „miesto narodenia“, obdobne ako je to pri iných príbuzných uvedených v bodoch 17, 19 a 20 predmetného dotazníka.

K bodu 24 (príloha č. 2a body 7 a 8)

Do žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčitú/predĺženie doplnkovej ochrany sa dopĺňajú nové položky/údaje „Číslo mobilného telefónu“ a „Emailová adresa“.

K čl. II (zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti)

K bodu 1 (§ 12 ods. 4)

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ môže odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak by uzatvorením takejto dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie. Dôvod, ktorým môže poskytovateľ odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak by uzatvorením takejto dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie, sa nevzťahuje na osobu, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v určenom zdravotnom obvode poskytovateľa ambulantnej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 písm. a) bodov 1 a 2. Navrhuje sa doplniť, že poskytovateľ nemôže odmietnuť uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ani pri osobe, ktorej bolo v Slovenskej republike poskytnuté dočasné útočisko, pri osobe žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska, pri azylantovi, ani pri osobe s poskytnutou doplnkovou ochranou, a ani pri osobe s tolerovaným pobytom, ktorá bola zaradená do programu ochrany obetí. Dôvodom je, že tieto osoby, aj keď požívajú ochranu podľa osobitných zákonov, (zákona o azyle a zákona o pobyte cudzincov) majú problém dostať zdravotnú starostlivosť všeobecnými lekármi. Navrhuje sa v predmetnom ustanovení výslovne uviesť aj azylantov a osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou aj napriek tomu, že v zmysle zákona o azyle majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, resp. prechodný pobyt.

K bodu 2 (§ 12 ods. 7)

Dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa uzatvára prostredníctvom informačného systému poskytovateľa s platným overením zhody a

15

občianskeho preukazu s elektronickým čipom, dokladom o pobyte s elektronickým čipom. Navrhuje sa doplniť, aby dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti bolo možné uzatvoriť aj na základe preukazu cudzinca o nároku na úhradu zdravotnej starostlivosti, dokladu o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „DOČASNÉ ÚTOČISKO“, preukazu žiadateľa, preukazu cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska, alebo potvrdenia vydaného ministerstvom vnútra.

K čl. III (zákon o podpore cestovného ruchu)

K bodu 1(§ 27k)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktoré upravuje poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencom v pôsobnosti ministerstva dopravy.

K bodu 2 (§ 31h a 31i)

Prechodným ustanovením sa upravuje poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca podľa zákona o podpore cestovného ruchu poskytnuté do 30. júna 2024.

Súčasné sa navrhuje zrušiť v súčasnosti platné nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktoré bolo vydané na vykonávanie tohto zákona.

K čl. IV

Z dôvodu zabezpečenia kontinuity v poskytovaní pomoci odídencom, najmä v oblasti prístupu k bývaniu, sa navrhuje účinnosť predmetného zákona od 1. júla 2024, okrem čl. II druhého bodu, kde sa navrhuje dátum nadobudnutia účinnosti 1. januára 2025.

V Bratislave dňa 5. júna 2024

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Matúš Šutaj Eštok v. r.

minister vnútra Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 415/2021, dátum vydania: 19.11.2021

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Cieľom návrhu zákona je najmä

zefektívnenie procesu prijímacieho konania na vzdelávanie v stredných školách,

zosúladenie terminológie a systému hodnotenia žiakov v základných školách a v stredných školách,

rozšírenie dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia ako systémové opatrenie,

otvorenie trhu s edukačnými publikáciami,

úprava zdravotnej spôsobilosti žiaka,

spresnenie postupov vo výchove a vzdelávaní v školách s medzinárodným programom,

zmena spôsobu získavania nižšieho stredného vzdelania,

komplexná zmena systému poradenstva a prevencie,

zavedenie pojmu národnostné školy a národnostné školské zariadenia,

zníženie množstva zákonnej úpravy vo vzťahu k pedagogickej dokumentácii a ku komisiám pri ukončovaní výchovy a vzdelávania v stredných školách,

vytvorenie rámca pre väčšiu variabilitu pôsobenia škôl s organizačnými zložkami.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na informatizáciu. Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

 

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Vzhľadom na požiadavky praxe sa novým spôsobom definuje pojem žiak. Podľa novej právnej úpravy sa za žiaka bude považovať fyzická osoba, ktorá navštevuje školu a zúčastňuje sa na výchovno-vzdelávacom procese v škole alebo v nadväzujúcej forme odborného vzdelávania a prípravy. Osoba vo veku od 27 rokov, ktorá sa bude zúčastňovať na výchovno-vzdelávacom procese, je v návrhu zákona definovaná ako účastník výchovy a vzdelávania s právami a povinnosťami rovnakými ako žiak. Uvedená zmena bude zohľadnená do financovania v rámci novely nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z. Vek 26 rokov ako hraničný pre pojem „žiak“ bol určený z dôvodu, že aj vo všeobecne záväzných právnych predpisoch týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia ide spravidla o vek, dokedy fyzická osoba nárok na príslušné dávky sociálneho zabezpečenia, aj keby sa zúčastňovala formálneho vzdelávania v dennej forme štúdia.

K bodu 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zohľadniť rozdiel medzi výsledkom a výkonom. Žiak môže dosiahnuť nielen mimoriadne výkony, ale aj mimoriadne výsledky v rámci výstupov a meraní vo výchovno-vzdelávacom procese.

K bodu 3

Definuje sa pojem vzdelávacia oblasť, ktorá tvorí v rámci vzdelávacieho programu základný rámec rozdelenia vyučovacích predmetov vo výchovno-vzdelávacom procese. Vyučovacie predmety vo vzdelávacej oblasti vybraté v koexistencií vedeckých poznatkov alebo základných princípov a foriem práce s nimi. Vzdelávacie oblasti logicky korešpondujú so štruktúrou vyučovacích predmetov a vytvárajú im nadmnožiny, potrebné pre medzipredmetové vzťahy.

K bodu 4

Navrhovaná definícia reflektuje na potrebu praxe a vyjadruje pojem vyučovací predmet ako vybranú a do

didaktického

systému spracovanú časť

vedy

,

techniky

,

umenia

,

športu

a iných oblastí spoločenskej činnosti, určenej na

pedagogické

ciele. Plní informatívnu funkciu, pri rozširovaní a prehlbovaní vedeckého poznania sveta, formatívnu z pohľadu rozvoja osobnosti, inštrumentálnu s vplyvom na osvojené vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré prostriedkom na rozvíjanie poznania v iných predmetoch a oblastiach spoločenskej praxe.

K bodu 5 a 42

Stupne vzdelania sa nedosahujú v rámci „ucelenej časti“ vzdelávacieho programu. Členenie základného vzdelania na ucelené časti bolo spájané s dosiahnutým vzdelaním na určitej úrovni základnej školy. Dosiahnutý stupeň vzdelania vyjadruje úroveň vzdelania žiaka a jeho možnosti nasledujúceho vzdelávania. Preto ucelená časť predstavovala pojem, ktorý sa preukázal ako neopodstatnený. Z uvedených dôvodov sa v príslušných ustanoveniach školského zákona navrhuje jeho vypustenie.

K bodu 6

V súčasnom znení zákona bol profilový predmet zadefinovaný iba pre skupinu odborov vzdelávania. Z hľadiska potrieb praxe sa navrhuje spresnenie definície profilového predmetu všeobecne pre všetky odbory vzdelávania. Škola si vytvára vlastný školský vzdelávací program prostredníctvom disponibilných hodín a ich zosúladením s víziou školy. Z toho vyplýva potreba pomenovania predmetov priority ako profilový predmet alebo skupina profilových predmetov. V konzervatóriách a školách umeleckého priemyslu budú definované profilové predmety v rámci štátnych vzdelávacích programov. Ostatné školy budú posudzované s ohľadom na špecifické požiadavky študijného odboru alebo učebného odboru. V základných školách bude profilový predmet iba na báze dobrovoľnosti.

K bodu 7

Navrhuje sa doplnenie definícií nových pojmov. Z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024 vyplýva záväzok v právnych predpisoch zadefinovať pojmy národnostná škola a národnostné školské zariadenie, ktoré v praxi zaužívané. Pojmy národnostná škola a národnostné školské zariadenie sa budú používať iba pri tých školách a školských zariadeniach, v ktorých sa celý výchovno-vzdelávací proces, okrem vyučovania jazykov, uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenú charakteristiku môže národnostná škola alebo národnostné školské zariadenie vyjadriť aj vo svojom názve.

Doposiaľ nebol v právnych predpisov zadefinovaný ani pojem medzinárodný program, aj keď školský zákon umožňoval jeho využívanie ako školského vzdelávacieho programu. Keďže doterajšie znenie definíciu neupravovalo, nebol jednoznačný rozdiel medzi školami, v ktorých prebiehal výchovno-vzdelávací proces v inom ako štátnom jazyku, a to bilingválnych školách, školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v školách s medzinárodným programom.

Navrhuje sa aj doplnenie definície účastníka výchovy a vzdelávania s cieľom nepoužívať pojem žiak, ak ide o dospelých účastníkov výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách.

Navrhuje sa aj doplnenie definície pojmu inkluzívne vzdelávanie. Táto potreba vznikla aj v kontexte medzinárodných trendov a záväzkov SR pre jeho ďalšie použitie v právnych predpisoch. Zavedenie pojmu inkluzívne vzdelávanie sa preberá aj do ďalších ustanovení medzi princípy výchovy a vzdelávanie a medzi práva dieťaťa alebo žiaka.

Ballard (1997) definoval inkluzívne vzdelávanie ako základné a pre inkluzívnu prax nevyhnutné. Ide o vzdelanie, ktoré musí byť nediskriminačné; vyžaduje sa účasť všetkých v komunite, bez výnimky; rovnaké práva pre všetkých počas celého procesu vzdelávania a heterogenita so striktným zamietnutím asimilácie. Ak byť inkluzívne vzdelávanie úspešným, je nevyhnutné pracovať na vytváraní profesionálneho prostredia, s ktorým súvisí aj profesionalizácia pedagógov. Základom celého diania je uplatňovanie rovnocenného prístupu v celom výchovno-vzdelávacom procese. Úlohou manažmentu každej školy je podporovať a skvalitňovať inkluzívne vzdelávanie v kontexte praxe. V praxi to znamená, že inkluzívna škola vytvára podmienky pre edukáciu žiakov aj zdravotne postihnutých, pre žiakov nadaných, pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pre žiakov cudzincov, pre žiakov s problémami a poruchami správania, pre žiakov s komunikačnými problémami, ale súčasťou inkluzívnej školy sú prirodzene aj žiaci bez znevýhodnenia.

K bodom 8

Navrhuje sa spresnenie a jednoznačnosť zakotveného princípu bezplatnosti vzdelania okrem „štátnych“ základných a stredných škôl aj v „štátnych“ materských školách.

K bodu 9

S cieľom podpory inklúzie sa navrhuje doplnenie princípov výchovy a vzdelávania o inkluzívne vzdelávanie, ktoré predstavuje proces pre vytvorenie pracovného prostredia v triedach skĺbením individuálnych prístupov k deťom a žiakom.

Inklúzia v škole predstavuje sústavné úsilie o modeláciu a prispôsobovanie sa výchovno-vzdelávacieho procesu na neustále sa meniacu diverzitu všetkých aktérov v školskom prostredí. Inklúzia znamená nachádzať spôsoby ako žiť s rôznorodosťou a ako čerpať z rôznorodosti. Inklúzia súvisí s identifikáciou a odstránením bariér, ktoré predpokladajú stotožnenie sa úsilím identifikovať prekážky, zhromažďovať a hodnotiť údaje z rôznych zdrojov pre zlepšovanie školskej praxe. Inklúzia predstavuje prítomnosť, účasť, úspech a šťastie všetkých detí alebo žiakov pri aktivitách. Úspech je pritom spájaný s výstupmi vzdelávacieho procesu, ktoré presahujú rámec testovania vedomostí. Dôraz je potrebné klásť aj na osobitnú pozornosť na tie cieľové skupiny, ktoré čelia ohrozeniu marginalizácie a dosahovania podpriemeru vo vzdelávaní. Samostatným a význačným okruhom je aj problematika dostupnosti pomôcok a vybavenia pre výučbu.

K bodom 10 a 11

Rozdelenie definície v rámci cieľov výchovy a vzdelávania je žiadúce pri kompetenciách z pohľadu jazykového vzdelávania žiaka ako komunikačného nástroja a ďalších všeobecne charakterizovaných kompetencií. Kompetencie sa chápu v širokom rámci, ale z pohľadu školy sa transformujú na uvedené základné cieľové kategórie, výstupy zo všeobecného vzdelávania a výchovy. Nadobúdanie a rozvíjanie kľúčových kompetencií je celoživotný proces. Ak byť vzdelávanie príležitosťou pre nadobúdanie a následné rozvíjanie kompetencií, bez ohľadu na to, aké vzdelávanie a výchovu učiaci sa potrebujú, panuje zhoda v tom, že je potrebné sa zamerať predovšetkým na univerzálne, flexibilné a trvalo udržateľné kompetencie. Systém formálneho aj neformálneho vzdelávania by mal prispieť k získaniu vedomostí a ich základného aplikovania. Cieľom je, aby boli v systémoch vzdelávania vytvárané príležitosti k tomu, aby boli učiaci sa jedinci podnecovaní k ďalšiemu učeniu, aby si osvojovali vedomosti, zručnosti, schopnosti a postoje dôležité pre motiváciu k učeniu, úspechu a napredovaniu v učení.

K bodom 12 a 13

Navrhuje sa úprava pre školské zariadenia, ktoré vypracúvajú výchovný program školského zariadenia, vzhľadom na to, že v doterajšej právnej úprave absentoval štátny výchovný program, z ktorého vychádzať školský program výchovného zariadenia. Štátny výchovný program pre školské zariadenia predstavuje rámec pre výchovný program, ktorý si školské zariadenie môže prijať za svoj a školské zariadenie ho nemusí vypracovávať, čo predstavuje krok k debyrokratizácii. Zároveň sa špecifikujú tie školské zariadenia, pre ktoré je požiadavka výchovného programu povinná. V doterajšej praxi vznikali pochybnosti, či aj školské účelové zariadenia majú mať vypracovaný výchovný program, ktorý musia plniť. Výchovný program bude podľa návrhu obsahovať aj časť, ktorá vyčlení priestor na vlastné zameranie školského zariadenia. Opis vlastného zamerania vychádza z aktuálnych podmienok a situácie v školskom zariadení s plnou akceptáciou špecifík zriaďovateľa. Z charakteristiky školského zariadenia by

malo byť jasné, aký je jeho východiskový stav pre jeho ďalšiu pedagogickú činnosť, čo môže ponúknuť, aké obmedzenia má, alebo ktoré aktivity zatiaľ nemôže uskutočňovať, či zabezpečuje výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako chce súčasné podmienky postupne zmeniť a aké budúce zámery vo vzťahu k zvýšeniu kvality výchovy a vzdelávania mimo vyučovania a vo voľnom čase.

Navrhuje sa doplnenie klasifikácie výchovného programu dvojúrovňovo - v kompetencii štátu a v kompetencii školského zariadenia. Predstavený model zjednoduší školám administratívnu prípravu a úpravy výchovných programov školských zariadení.

K bodom 14 a 15

Navrhuje sa spresnenie pojmu štátny vzdelávací program pre jednotlivé odbory vzdelania a zredukovanie jeho povinných častí. Škola na základe štátneho vzdelávacieho programu vypracúva školský vzdelávací program. Škole sa navrhuje možnosť vypracovať jeden dokument pre všetky organizačné zložky, stupne vzdelania aj odbory vzdelania. Tým sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy. Rovnako zostáva možnosť pre školu aplikovať štátny vzdelávací program aj pre každý odbor vzdelávania samostatne, teda škola môže mať viac školských vzdelávacích programov.

K bodu 16

Navrhuje sa rozšírenie okruhu študijných odborov v stredných školách, v ktorých potrebné požiadavky na zdravotnú spôsobilosť žiaka. Uvedená úprava vychádza z aplikačnej praxe a požiadaviek zamestnávateľov, pretože doterajšie nastavenie nedostatočne pokrývalo potreby škôl.

K bodu 17

Štátny vzdelávací program podľa novej právnej úpravy bude Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) vydávať nielen pre odbor vzdelávania, ale aj pre príslušný stupeň vzdelania. Uvedená úprava vychádza z nového nastavenia minimálnych cieľov príslušného stupňa vzdelania, s cieľom overenia jeho získania.

Vzhľadom na obsahovú nekonzistentnosť s terminologickým účelovým a obsahovým vymedzením štátneho vzdelávacieho programu sa vypúšťa hodnotenie škôl ako obligatórna súčasť štátneho vzdelávacieho programu, ktoré ale zostáva na vlastnom uvážení školy a voľbe, rovnako ako ďalšie časti spojené s jedinečnosťou školy alebo zriaďovateľa.

K bodu 18

Navrhuje sa spresnenie pojmu školský vzdelávací program v nadväznosti na úpravu na zmenu definície štátneho vzdelávacieho programu. Navrhuje sa zadefinovať školský vzdelávací program ako jednotný a základný dokument školy, v rámci ktorého sa zároveň redukujú niektoré doposiaľ povinné náležitosti, ktoré je ale možné vymedziť inde. Škole sa ponúka možnosť vypracovať jeden dokument pre všetky organizačné zložky, stupne vzdelania aj odbory vzdelania. Zároveň sa vypúšťajú náležitosti školského vzdelávacieho programu, ktoré podliehajú časovej zmene alebo súčasťou iných dokumentov, čím sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy.

K bodu 19

Navrhuje sa spresnenie pojmov naprieč zákonom, ktorý používa deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vytvára pre ne podmienky v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie v jednoznačnom zapracovaní prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

K bodu 20

Vzhľadom na otvorenie priestoru pre školy používať školský vzdelávací program, ktorý má základ v schválenom medzinárodnom programe a najviac reflektuje ich zameranie, poslanie, a víziu, ale zároveň je v súlade s princípmi výchovy a vzdelávania, sa dopĺňa možnosť kontroly ich dodržiavania v schválenom rámci Štátnou školskou inšpekciou. V prípade medzinárodných programov, ktoré podliehajú opakujúcemu sa dohľadu nadriadenou medzinárodnou organizáciou, túto skutočnosť zohľadňuje pri výkone aj Štátna školská inšpekcia.

Navrhuje sa zavedenie termínu na zverejnenie školského vzdelávacieho programu do 60 pracovných dní od jeho schválenia. Navrhovaná úprava reflektuje na požiadavky škôl v rámci jednotného princípu a jednoznačnosti dokumentu. Zároveň sa budú rešpektovať autorské práva vo vzťahu školy a tvorcov učebných osnov v základných špecifikách jednotlivých odborov škôl.

Ide o terminologické spresnenie, že školským vzdelávacím programom môže byť výsledok experimentálneho overovania, ktorý je schválený, čo bolo doposiaľ v aplikačnej praxi nejednoznačné. Toto spresnenie sa navrhuje tiež s cieľom predísť situáciám, kedy sa školským vzdelávacím programom školy mohli stať aj programy v experimentálnom overovaní, ktoré neboli schválené ministerstvom školstva.

K bodu 21

Presnejšia špecifikácia úprav potrieb v rámci vzdelávania integrovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do škôl a školských zariadení sa navrhuje tak, aby boli v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie. V snahe reflektovať individuálne potreby dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiaka špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami individuálny vzdelávací program vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so všetkými pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami, ktorí dokážu identifikovať konkrétne potreby dieťaťa alebo žiaka vo všetkých vyučovacích predmetoch.

K bodu 22

V § 8 sa navrhuje spresnenie pojmu štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia. Štátny výchovný program ponúka škole alebo školskému zariadeniu možnosť ho v plnom rozsahu prijať ako vzorový, alebo doplniť o osobitosti výchovy a podmienok v školskom zariadení a takto ho zaradiť aj ako súčasť školského vzdelávacieho programu. Tým sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy. Zároveň sa ustanovuje termín zverejnenia pre jednoznačnosť tohto dokumentu.

V § 9 sa navrhuje koncepčná zmena, ktorá zosúlaďuje genézu tvorby rámcových učebných plánov, z ktorých vychádzajú vzdelávacie štandardy, následne tvorené učebné plány, a z nich vyplývajú učebné osnovy. Úprava definície je v prospech pripravovanej kurikulárnej reformy.

K bodu 23

Navrhuje sa vypustenie ustanovenia vzhľadom na to, že výchova, ako súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, je uskutočňovaná formou individuálneho prístupu k žiakom a nie je ju možné štandardizovať.

K bodu 24

Navrhuje sa nové znenie ustanovenia o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii s cieľom zefektívnenia právnej úpravy. Účelom je jednak zníženie administratívnej záťaže, ako aj vyššia flexibilita prispôsobovania jednotlivých formulárov aktuálnym podmienkam. Uvedené ustanovenie bude podrobne rozpracované vo vykonávacom predpise. Touto úpravou sa zároveň umožní spresniť a konkretizovať pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu podľa príslušného druhu a typu školy a školského zariadenia. Táto úprava si kladie za cieľ okrem iného aj zvýšiť prehľadnosť a zrozumiteľnosť jednotlivých súčastí dokumentácie používanej v školách a školských zariadeniach.

V návrhu sa zároveň zjednocuje získanie a spracovanie osobných údajov s údajmi vedenými v centrálnom registri. Na zachovanie individuálneho prístupu k dieťaťu sa navrhuje pridať materinský jazyk medzi osobné údaje. Vzhľadom na aplikačné problémy v praxi súvisiace napríklad so striedavou starostlivosťou sa na základe požiadaviek dopĺňa možnosť školy a školského zariadenia spracúvať aj údaje vyplývajúce z rozhodnutí týkajúcich sa výchovy a starostlivosti.

K bodom 25 až 30

Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje zadefinovanie vyučovacieho jazyka v školách s medzinárodným programom, národnostných školách a národnostných školských zariadeniach a možnosť individuálneho prístupu žiakov k vzdelaniu. Doposiaľ definícia neposkytovala rozdiel medzi školami, v ktorých prebiehal výchovno-vzdelávací proces v inom ako štátnom jazyku: v bilingválnych školách, školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v školách s medzinárodným programom.

K bodu 31

V § 13 sa zavádza pojem edukačná publikácia, ako „strešný“ pojem vo vzťahu k učebniciam, učebným textom a pracovným zošitom.

Navrhuje sa zlúčenie dvojstupňového procesu vydávania doložiek s cieľom zjednodušenia procesu posudzovania súladu edukačných publikácií používaných v školách so štátnym vzdelávacím programom. Zavedenie povinnosti určiť lehotu platnosti doložky vydanej edukačnej publikácie a možnosti odňať vydanú doložku pre nesúlad s aktuálnym štátnym vzdelávacím programom vedie k aktualizácii registra edukačných publikácií, na zakúpenie ktorých môže ministerstvo školstva v priebehu roka poskytnúť finančné prostriedky. Je nutné, aby sa vytvorili podmienky na využívanie aj elektronických verzií učebníc, učebných textov a

pracovných zošitov. Tlačené verzie síce dôležité, no treba minimalizovať prenášanie množstvo kníh žiakmi aj z hľadiska hmotnosti.

K bodom 32 až 37

Navrhuje sa rozšírenie okruhu predkladateľov experimentálneho overovania o organizácie zriadené ministerstvom školstva pre zjednodušenie a rýchlejšie zavádzanie nových foriem a metód práce vo výchovno-vzdelávacom procese v školách a školských zariadeniach.

Navrhuje sa spresnenie požiadaviek na obsah návrhu experimentálneho overovania. Hypotéza a teoretické východiská overovania boli nahradené zdôvodnením experimentálneho overovania, vzhľadom na to, že zdôvodnenie lepšie vyjadruje prínos a praktickú využiteľnosť.

Navrhuje sa zavedenie povinnosti ministerstva školstva zverejňovať zoznam schválených experimentálnych overovaní, ktoré prinesie školám možnosť oboznámiť sa s novými možnosťami práce vo výchovno-vzdelávacom procese a v prípade záujmu ich využívanie bez ďalšieho schvaľovania.

V nadväznosti na paralelne pripravovanú novelu zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje odčleniť experimentálne overovanie odborov vzdelávania v stredných odborných školách, stredných športových školách, konzervatóriách a školách umeleckého priemyslu, kde predkladateľmi môžu byť aj stavovské organizácie a profesijné organizácia.

K bodu 38

Navrhuje sa vytvorenie katalógu výsledkov experimentálneho overovania a inovácií vo výchove a vzdelávaní s cieľom sprístupniť príklady dobrej praxe a vytvorených programov riaditeľom škôl a školských zariadení aj pedagogickým a odborným zamestnancom, ktorí majú záujem využiť ich pre svoj osobný profesijný rozvoj alebo pri plánovaní aktivít na rozvoj školy alebo školského zariadenia. Ministerstvo školstva bude viesť tento katalóg, aby ho mohli školy a školské zariadenia voľne používať vo svojom výchovno-vzdelávacom procese.

Školy a školské zariadenia sa často obávajú začať s uplatňovaním inovácií, pretože sa obávajú nesúhlasu niektorých rodičov, zriaďovateľov alebo kontrolných orgánov štátu.

Zavedením katalógu poskytne ministerstvo školstva verejne prístupnú informáciu o inováciách, ktoré môže škola alebo školské zariadenie používať.

K bodu 39

Navrhuje sa úprava terminológie, keďže v rámci vzdelávacieho programu je potrebné vypustiť slovné spojenie „ucelenej časti“, z dôvodu nesprávnej interpretácie v rámci aplikačnej praxe.

K bodu 40

Navrhuje sa úprava terminológie, keďže v rámci vzdelávacieho programu v materskej škole nemusí byť vzdelávanie členené na ročníky, a zároveň ani nie je presne ustanovený počet rokov vzdelávania.

K bodu 41

Navrhuje sa rozšírenie skupiny žiakov pre získanie základného vzdelania, aby mali túto možnosť všetci žiaci bez rozdielu, iba na základe svojich schopností. Preto bude navrhovanou

zmenou možné získať základné vzdelanie v špeciálnych školách a pokračovať v ďalšom štúdiu na stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a v stredných školách v učebných odboroch. Zároveň sa dopĺňa úprava, ktorá zavádza úspešné absolvovanie celoslovenského externého testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl ako predpoklad prijatia na vzdelávanie v stredných školách. Nižšie stredné vzdelanie možno zároveň získať v rámci nižšieho stredného odborného vzdelania absolvovaním komisionálnej skúšky, ktorej možnosť vykonania prináša úprava v § 31a.

Navrhovaná úprava reflektuje odporúčania súvisiace so zmenou diagnostiky tak, aby prebiehala na základe dlhodobejšieho skúmania dieťaťa a vyhodnocovania jeho rozvoja prostredníctvom diagnostických vyšetrení, ktoré zohľadňujú schopnosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo detí s odlišným materinským jazykom, a ktorá bude spočívať v rozpoznaní silných a slabých stránok každého dieťaťa pre potreby jeho inkluzívneho vzdelávania. Nesprávne zaraďovanie niektorých detí do špeciálnych škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím je totiž zapríčinené aj absenciou vhodných diagnostických nástrojov, ktoré by dostatočne zohľadnili sociálne, kultúrne a jazykové prostredie týchto detí. Podľa výskumov sa v špeciálnom školstve v SR vzdeláva takmer štvornásobne vyšší podiel žiakov ako je priemer EÚ. Toto nadmerné zastúpenie niektorých detí v špeciálnych triedach a špeciálnych školách má zásadný vplyv na ich neskoršie uplatnenie sa na trhu práce. Je to práve vzdelávanie, ktoré je významným nástrojom na zlepšenie rovnosti a na zníženie chudoby.

K bodom 42 až 45

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s jednoznačným vymedzením a označením toho istého stupňa vzdelania a terminologické spresnenie získanej kvalifikácie v dvoch rôznych systémoch.

K bodom 46 a 47

V navrhovanom znení sa rozčleňuje § 17 na dva paragrafy, aby boli oddelené stupne základného umeleckého vzdelania a v nasledujúcom paragrafe stupne jazykového vzdelania, ktoré naviazané na Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky. Následne v závislosti od úpravy v pedagogickej dokumentácií a ďalšej dokumentácií sa vypúšťa slovné spojenie „s doložkou“ z dôvodu, že všetky vysvedčenia sa vydávajú na tlačivách ministerstva školstva a doložky na nich sú zohľadnené podľa príslušného stupňa vzdelávania.

K bodu 48

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na presun obsahu § 17 ods. 3 a 4 do nového § 17a.

K bodom 49 a 53

Navrhuje sa doplnenie nového § 17a s väzbou na Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky a prislúchajúce doklady k jednotlivým stupňom. Úprava je potrebná aj z dôvodu relevancie v preukazovaní jazykových kompetencií fyzickej osoby z dôvodu možných kvalifikačných predpokladov. V závislosti od úpravy v pedagogickej dokumentácií a ďalšej dokumentácií zohľadnené podľa príslušného stupňa vzdelávania aj doklady, ktoré preukazujú získaný stupeň vzdelania.

K bodom 50 a 51

Navrhuje sa vypustenie vysvedčenia o záverečnej pomaturitnej skúške, z dôvodu vypustenia samotného pomaturitného štúdia, pretože táto forma štúdia sa neuskutočňuje. Zároveň sa

vykonáva legislatívno-technická úprava v súvislosti s tým, že v praktickej škole je dokladom o získanom stupni vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. b) záverečné vysvedčenie.

K bodu 52

Navrhuje sa aj doplnenie informácie o jazykoch, v ktorých sa vedú doklady o získanom vzdelaní v školách s iným ako štátnym vyučovacím jazykom. Doterajšie znenie nedefinovalo jednoznačne jazyk, v ktorých sa vydávali doklady o získanom vzdelaní v školách s medzinárodným programom. V nadväznosti na uvedené zmeny sa vykonávajú ďalšie legislatívno-technické úpravy.

K bodu 54

Navrhovaná úprava je spojená s plnením povinnej školskej dochádzky, ktorá nie je podmienená dokladom o povinnom predprimárnom vzdelávaní. Na plnenie povinnej školskej dochádzky je povinný prihlásiť svoje dieťa zákonný zástupca dieťaťa bez obmedzení.

K bodu 55

Navrhuje sa zavedenie prihlášky na vzdelávanie v základnej škole, s cieľom jednotnej terminológie (viď prihláška na vzdelávanie v strednej školy) a zjednodušiť systém pre zákonných zástupcov pri prihlasovaní detí do základnej školy.

K bodom 56 a 57

Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

Navrhuje sa doplnenie žiadosti zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania o písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, s cieľom lepšie a systematickejšie zabezpečiť stabilitu v procese individuálneho vzdelávania žiaka.

K bodom 58 a 63

Legislatívno-technická úprava spojená s novým pojmom edukačné publikácie.

K bodu 59

Legislatívno-technická úprava spojená s úpravou terminológie pri hodnotení žiakov.

K bodom 60 a 61

Navrhuje sa, aby riaditeľ školy mohol zrušiť individuálne vzdelávanie žiaka na návrh povereného školského inšpektora alebo povereného zamestnanca kmeňovej školy. Úprava sa navrhuje s cieľom zabezpečiť kvalitu individuálneho vzdelávania tým, že školský inšpektor alebo poverený zamestnanec kmeňovej školy vie posúdiť, či individuálne vzdelávanie napĺňa svoj účel, a navrhovanou úpravou možnosť podať návrh na zrušenie individuálneho vzdelávania, ak sa účel nenapĺňa alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka, nedostatočne napĺňa jeho účel.

K bodu 62

Navrhovaná úprava určuje následky pre zákonného zástupcu žiaka, ak v určených termínoch nepredloží doklad, že žiak navštevuje príslušnú školu s cieľom redukovať prípady, kedy zákonný zástupca so školou nekomunikuje. Oznamovanie tejto skutočnosti príslušným orgánom miestnej štátnej správy a obci je potrebné na zosúladenie právnych predpisov.

K bodu 64

Navrhovaná úprava určuje prílohu žiadosti, ktorou je kópia posledného vysvedčenia. Z dôvodu jeho zrozumiteľnosti pre školu sa navrhuje požadovanie aj úradného prekladu (s výnimkou českého jazyka z hľadiska jeho všeobecnej zrozumiteľnosti).

K bodu 65 a 66

Návrh zohľadňuje novú možnosť uskutočnenia komisionálnych skúšok dištančne pre žiakov vzdelávajúcich sa formou individuálneho vzdelávania v zahraničí. Úprava sa navrhuje s cieľom uľahčiť uskutočnenie komisionálnych skúšok pre žiakov s dlhodobým pobytom v zahraničí a zároveň zabezpečiť, aby žiak komisionálnu skúšku vykonal na svojej kmeňovej škole aj v prípadoch, kedy by to prezenčne nebolo možné.

Navrhované doplnenie slova kmeňová spresňuje jednoznačnosť školy vzhľadom k žiakovi.

K bodu 67

Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe a požiadavky škôl sa upravuje spôsob evidencie žiaka v katalógovom liste žiaka v prípade, ak nepožiadal o komisionálnu skúšku. Dôsledkom nepožiadania o komisionálnu skúšku je vyradenie žiaka zo štúdia, čím dôjde k sprehľadneniu evidencie žiakov stredných škôl.

K bodu 68

Navrhuje sa právna úprava pre situáciu, ktorá upravuje postup v prípade ak, žiak vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nepožiada o vykonanie komisionálnych skúšok. Následne takýto žiak vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Riešená je aj skutočnosť, ak žiak o vykonanie komisionálnych skúšok nepožiadal do ukončenia desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky a následne riaditeľ školy uvedie túto skutočnosť v katalógovom liste žiaka a vyradí ho z evidencie školy.

K bodu 69

Navrhuje sa jazyková úprava pôvodného textu a zároveň ponechanie na zvážení riaditeľa školy, aby posúdil opodstatnenosť dôvodov na umožnenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu.

K bodu 70

Navrhuje sa právny rámec pre vytváranie škôl ako jednej právnickej osoby akoukoľvek kombináciou vymedzených druhov škôl s cieľom zefektívniť administratívu škôl. Súvisiaca právna úprava je obsiahnutá v príslušných novelizačných bodoch v článku, ktorým sa novelizuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 71

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s tým, že základná umelecká škola a jazyková škola sa nedelia na typy.

K bodom 72 až 75

Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov v materskej škole, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením ak ide o štátnu školu. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 76

Úpravou sa zamedzuje potenciálnej segregácii detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ide o jedno z legislatívnych opatrení, ktoré možno uskutočniť v snahe zabezpečiť rovnoprávny prístup k deťom bez ohľadu na sociálne prostredie, z ktorého pochádzajú. Uvedený zámer legislatívnej úpravy SR deklarovala aj v písomnej komunikácii s Európskou komisiou vo vzťahu k infringementu č. 2015/2025 C(2019) 2717 final z 30. 4. 2015 (formálna výzva) a infringementu č. 2015/2025 C(2019) 7279 final z 11.10. 2019 (odôvodnené stanovisko) prebiehajúcemu od roku 2015.

K bodom 77 a 79

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 78

Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie vypúšťa obmedzenie, aby v materskej škole boli v rámci jednej triedy najviac dve zaradené deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

K bodu 80

Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie dopĺňa možnosť, aby popri asistentovi učiteľa mohli pôsobiť v materskej školy odborní zamestnanci z hľadiska zhodnocovania potrieb dieťaťa a s ohľadom na jeho najlepšie možné vzdelávanie v škole a zaradenie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri rozhodovaní riaditeľa s prihliadnutím a na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu a odborných zamestnancov. Zároveň pre zlepšenie prostredia v škole je daná možnosť, aby v škole pôsobil školský digitálny koordinátor. V súbežne predkladanej novele zákona č. 138/2019 Z. z. sa navrhuje vytvoriť kategóriu zamestnanca aj kariérovú pozíciu, čo korešponduje s potrebami škôl.

K bodu 81

Navrhuje sa, aby aktivity organizované školou ako napríklad projekty, pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, športové výcviky, v materskej škole aj saunovanie, boli organizované v súlade so základným dokumentom školy, t.j. školským vzdelávacím programom.

K bodu 82

V nadväznosti na úpravu ustanovení o materskej škole, a tiež v nadväznosti na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania sa splnomocňovacie ustanovenie prispôsobuje novej právnej úprave. Právna úprava sa navrhuje pre jednoznačnosť aplikačnej praxe súvisiacu so spresnením druhu školy, v ktorej sa vzdelávanie uskutočňuje.

K bodu 83

Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast.

K bodu 84

Navrhovaná úprava predstavuje koncepčné riešenie nastavenia vzdelávania žiakov v základnej škole.

Ďalej sa navrhuje zjednotenie maximálneho počtu žiakov v triedach prvého stupňa s cieľom zachovania nemennosti triednych kolektívov a doplnenie možnosti spájať žiakov do skupín s cieľom zlepšenia výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Najvyšší počet žiakov v prvom ročníku sa zjednocuje s ostatnými ročníkmi. V štátnom vzdelávacom programe pre základné školy budú upravené podmienky pre aplikačnú prax tak, aby v každej triede, v ktorej bude plánovaný počet žiakov nad 22 riaditeľ mohol požiadať o asistenta učiteľa.

Analýza priemerného počtu žiakov v triedach prvých ročníkov za obdobie rokov 2017 2020 potvrdzuje priemernú naplnenosť sledovaných tried, a preto sa nepredpokladá negatívny vplyv na zamestnanosť pedagogických zamestnancov z dôvodu navrhovaného opatrenia. Podporným opatrením je zapracovanie takého mechanizmu v rámcových učebných plánoch, pri ktorom bude v triede prvého ročníka s počtom žiakov 23 až 25 pôsobiť pedagogický asistent.

Zdroj: Počet žiakov a počet tried bol určený z údajov CVTI.(https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601; prehľad žiaci podľa ročníkov ; prehľad triedy podľa ročníkov)

 

Zároveň sa novou právnou úpravou navrhuje zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach daného stupňa, ktoré je orientované smerom k žiakom s cieľom zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší počet žiakov.

K bodu 85

Navrhuje sa zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach daného stupňa, ktoré je orientované smerom k žiakom s cieľom zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší počet žiakov. V rámci jednotného princípu sa navrhuje táto zmenu naprieč všetkými ustanoveniami, ktoré upravujú najnižší počet žiakov v triedach.

K bodu 86

Navrhuje sa spresnenie formulácie v rámci vzdelávania integrovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do škôl a školských zariadení.

K bodu 87

Navrhuje sa doplnenie vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu, ktorý je potrebný pred samotným aktom zaradenia žiaka do špecializovanej triedy. Ak by o zaradení rozhodol iba riaditeľ sám, bez súhlasu zákonného zástupcu, bolo by problematické napĺňať proces integrácie a individuálneho prístupu k žiakovi bez podpory zo strany zákonných zástupcov.

K bodu 88

Navrhuje sa spresnenie možnosti navýšenia počtu žiakov v triede o žiaka preradeného do základnej školy z inej základnej školy alebo zo strednej školy počas školského roku. Úprava sa navrhuje s cieľom zohľadniť zmeny v počte žiakov v triede, ku ktorým môže dôjsť počas celého školského roka.

K bodom 89 a 90

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou ustanovení o počtoch žiakov v triede základnej školy.

K bodu 91

Navrhuje sa spresnenie dôvodu, pri ktorom môže zriaďovateľ určiť zníženie najnižšieho počtu žiakov v triedach, čím sa zjednocujú pravidlá pre všetky školy. V praxi bolo veľmi ťažko identifikovateľné, čo sa môže použiť ako iný dôvod hodný osobitného zreteľa. V skutočnosti sa tým však rozumeli prípady, kedy zriaďovateľ povolil aj nižší počet žiakov v triede, než bol zákonom ustanovený, no zároveň si tento rozdiel dofinancoval zo svojich prostriedkov, iných ako prostriedky zo štátneho rozpočtu. Navrhovanou úpravou sa teda dôvody jednoznačnejšie a prispôsobené praxi.

K bodom 92 a 93

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou ustanovení o počtoch žiakov v triede základnej školy.

K bodu 94 a 95

Navrhovaná úprava súvisí s napĺňaním tézy Programového vyhlásenia vlády SR 2020-2024 o racionalizácii a optimalizácii siete škôl a školských zariadení.

K bodu 96

Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie dopĺňa možnosť, aby mohli pôsobiť v základnej škole pedagogickí asistenti, odborní zamestnanci z hľadiska zhodnocovania potrieb žiaka a s ohľadom na jeho najlepšie možné vzdelávanie v škole a zaradenie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri rozhodovaní riaditeľa s prihliadnutím a na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu a odborných zamestnancov. Zároveň pre zlepšenie prostredia v škole je daná možnosť, aby v škole pôsobil školský digitálny koordinátor. V súbežne predkladanej novele zákona č. 138/2019 Z. z. sa navrhuje vytvoriť kategóriu zamestnanca aj kariérovú pozíciu, čo korešponduje s potrebami škôl.

K bodu 97

Navrhuje sa, aby aktivity, projekty, pobyty žiakov v škole v prírode, výlety, exkurzie a športové výcviky boli organizované v súlade so školským vzdelávacím programom a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka, a to bez potreby predchádzajúcej dohody so zákonným zástupcom žiaka, ako tomu bolo v doterajšej právnej úprave. Navrhovaná úprava v súvislosti so základnou školou bez právnej subjektivity predpokladá pre zorganizovanie aktivít školského vzdelávacieho programu aj dohodu so zriaďovateľom.

K bodom 98 a 99

Navrhuje sa jednoznačné rozlíšenie procesu prijatia žiaka prestupom zo základnej školy a procesu prijatia žiaka v rámci prijímacieho konania, ktoré následne umožňuje upravovať normatívne financovanie pre prípady prestupujúcich žiakov. Obdobný mechanizmus sa zavádza pri strednej škole s cieľom jednoznačnej identifikácie žiakov prijímaných v priebehu školského roka a v rámci prijímacieho konania.

V rámci reflektovania na individuálne potreby žiaka a zohľadňovanie jeho zdravotných dôvodov alebo iných závažných dôvodov môže riaditeľ školy rozhodnúť o prestupe žiaka do

nižšieho ročníka v prípade, ak je táto skutočnosť v prospech žiaka a predstavuje možnosť integrácie alebo inkluzívneho vzdelávania.

K bodu 100

Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

K bodu 101

Navrhovaná úprava samostatne rieši situáciu, ktorá vyplýva z rozhodnutia súdu pri zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, v prípade plnenia povinnej školskej dochádzky striedavo v dvoch základných školách. Táto situácia nebola doteraz upravená. Preto je potrebné upraviť vydávanie vysvedčenia žiakovi z pohľadu povinnosti základnej školy a akceptovaním hodnotenia, ktoré žiak získa v oboch školách.

K bodu 102

Navrhovaná úprava vytvára ďalšiu možnosť získať nižšie stredné vzdelanie. Vzdelávací program budú organizovať základné školy, ktoré v plnom rozsahu pokrývajú aj personálne zabezpečenie programu. Písomný vstupný test zabezpečí prirodzené rozdelenie uchádzačov podľa dosiahnutej úrovne tak, aby sa mohli vzdelávať v programe vzdelávania čo najefektívnejšie. Písomný test môže preukázať dostatočnú pripravenosť na komisionálnu skúšku a v takom prípade nie je potrebné absolvovať program. Určenie školy a nastavenie procesov má na regionálnej úrovni v pôsobnosti orgán miestnej štátnej správy.

K bodu 103

Navrhovaná úprava jednoznačne vymedzuje možnosti financovanie žiakov z dôvodu prestupu.

K bodom 104 až 108

Navrhuje sa zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach strednej školy, cieľom ktorého je zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší určený počet žiakov. Dôvody na zníženie počtu žiakov v triede sa dopĺňajú o výchovu a vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania, čo je vnímané ako ďalší podporný mechanizmus systému duálneho vzdelávania aj pre tie odbory, kde by sa zamestnávateľovi nepodarilo vykonať nábor na dostatočný počet žiakov na otvorenie triedy.

Navrhuje sa spresnenie dôvodu, pri ktorom môže zriaďovateľ určiť zníženie najnižšieho počtu žiakov v triedach, čím sa zjednocujú pravidlá pre všetky školy. V praxi bolo veľmi ťažko identifikovateľné, čo sa môže použiť ako iný dôvod hodný osobitného zreteľa. V skutočnosti sa tým však rozumeli prípady, kedy zriaďovateľ povolil aj nižší počet žiakov v triede, než bol zákonom ustanovený, no zároveň si tento rozdiel dofinancoval zo svojich prostriedkov, iných ako prostriedky zo štátneho rozpočtu. Navrhovanou úpravou sa teda dôvody jednoznačnejšie a prispôsobené praxi.

Zároveň sa vykonávajú súvisiace legislatívno-technické úpravy.

K bodu 109

Navrhovaná úprava rieši doterajšiu absenciu zaraďovania žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do triedy strednej školy a úpravu prípadov potrebného odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu.

K bodom 110 až 114

S cieľom spresnenia sa navrhuje sa doplnenie súčasti žiadosti o prestup žiaka.

Navrhuje sa určenie povinnosti pre riaditeľa strednej školy oznámiť zmenu o prestupe do centrálneho registra do 30 pracovných dní. Termín korešponduje so zasielaním aktualizačných dávok do centrálneho registra, s cieľom sprehľadniť evidenciu žiakov stredných škôl, najmä pre potreby kontroly normatívneho financovania a jednoduchšieho zisťovania aktuálneho stavu počtu žiakov v prípade mimoriadnej situácie.

Navrhuje sa doplnenie úpravy týkajúcej sa druhu rozhodnutia riaditeľa školy, ktorým sa prijíma žiak na vzdelávanie v strednej škole s cieľom zabezpečiť efektívnu aplikáciu ustanovenia o navýšení počtu žiakov v triede o naviac troch z dôvodu prestupu žiaka z inej strednej školy podľa § 33 ods. 2 písm. d). Doterajšia právna úprava nedostatočne rozlišovala medzi prijatím žiaka v rámci prijímacieho konania a prijatím žiaka prestupom, čo bolo v aplikačnej praxi problematické pri napĺňaní plánov výkonov v stredných školách.

K bodu 115

Navrhuje sa vypustenie pojmu „športová výkonnosť“ ako dôvodu preradenia žiaka zo strednej športovej školy do základnej školy vzhľadom na zavedenie stredných športových škôl, v ktorých sa už neposkytuje výchova a vzdelávanie v osemročných vzdelávacích programoch.

K bodu 116

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu hodnotenia žiaka.

K bodom 117 a 118

Vzhľadom na podnety riaditeľov stredných škôl sa navrhuje doplnenie dôvodu pre zanechanie štúdia po ukončení povinnej školskej dochádzky, čoho dôsledkom je vyradenie žiaka zo štúdia. Úprava sa navrhuje s cieľom sprehľadnenia evidencie žiakov stredných škôl.

K bodu 119

Na základe požiadaviek a podnetov aplikačnej praxe sa navrhuje úprava preukazovania zdravotnej spôsobilosti žiaka pri prijatí alebo pri zmene zdravotnej spôsobilosti žiaka počas štúdia a ustanovujú sa postupy a riešenia, ktoré je možné uskutočniť pre ďalšie vzdelávanie, v prípade nepreukázania zdravotnej spôsobilosti žiaka.

K bodu 120

V nadväznosti na možnosť získať nižšie stredné vzdelanie na základnej škole sa navrhuje vypustiť duplicita na strednej odbornej škole. Aplikačná prax poukazovala na nedostatok pedagogických zamestnancov na stredných školách, ktorí by systematicky pripravovali na komisionálne skúšky.

K bodu 121

V nadväznosti na požiadavky stredných športových škôl sa vypúšťajú požiadavky na minimálny počet individuálnych športov a kolektívnych športov. Do budúcna predstavuje takáto úprava možnosť pružnejšieho a efektívnejšieho reagovania na potenciálne zmeny, ktoré sa môžu vyskytnúť v aplikačnej praxi.

K bodom 122 až 125

V nadväznosti na požiadavky praxe sa upravuje znenie tak, aby korešpondovalo s rozdelením vzdelávacích oblastí, terminológiou a zaradením vyučovacieho predmetu umelecká prax v školách umeleckého priemyslu.

K bodu 126

Navrhuje sa vypustenie zdokonaľovacieho štúdia, ktoré bolo zamerané na zdokonaľovanie inovatívnych vedomostí a zručností, nezvyšovalo kvalifikáciu ani nadobudnutý stupeň vzdelania, a preto uchádzači nejavili záujem a v súčasnosti v tomto type štúdia nie je žiaden žiak.

K bodu 127

Navrhuje sa vypustenie duplicít vo vzťahu k základnej umeleckej škole. Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa spresňuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. Tento príspevok je možné odpustiť v školskom roku iba raz v jednom umeleckom odbore.