Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 596/2003 účinný od 01.01.2021 do 09.07.2021

Platnosť od: 31.12.2003
Účinnosť od: 01.01.2021
Účinnosť do: 09.07.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Kontrolný systém, Územná samospráva, Školstvo a vzdelávanie, Miestna štátna správa

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST42JUD2310DS39EUPP18ČL1

Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 596/2003 účinný od 01.01.2021 do 09.07.2021
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 596/2003 s účinnosťou od 01.01.2021 na základe 209/2019

Legislatívny proces k zákonu 209/2019

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy SMOLÍKOVEJ, Ľubomíra PETRÁKA a Pétera VÖRÖSA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 209/2019, dátum vydania: 16.07.2019

A.Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona je zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasť plnenia povinnej školskej dochádzky pre päťročné deti v materskej škole. Touto právnou úpravou sa povinná školská dochádzka predlžuje zo súčasných desať rokov na jedenásť rokov. Povinná školská dochádzka v materskej škole bude trvať jeden školský rok. V prípade, že po jednom roku povinného predprimárneho vzdelávania dieťa nebude spôsobilé pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole, bude na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy opakovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Ruší sa inštitút „odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky“ a inštitút „dodatočný odklad plnenia povinnej školskej dochádzky“. Zároveň sa ruší možnosť zriaďovať nultý ročník a prípravný ročník. Upravuje sa názov dokladu o získanom stupni vzdelania v predprimárnom vzdelávaní. Ustanovuje sa povinnosť zákonnému zástupcovi dieťaťa prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole a na pokračovanie plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Zákonný zástupca bude mať možnosť požiadať o individuálne predprimárne vzdelávanie dieťaťa za podmienok ustanovených zákonom. Určuje sa lehota na úhradu výšky mesačného príspevku zákonného zástupcu dieťaťa za pobyt v materskej škole zriadenej obcou, táto výška príspevku bude jednotná pre všetky deti. Ustanovuje sa mechanizmus prijímania detí na predprimárne vzdelávanie, ako aj veková hranica ich prijatia.

V nadväznosti na legislatívne úpravy v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiace so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania detí v materskej škole, sa upravujú príslušné ustanovenia zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa taktiež v zákone č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov zvyšuje výška príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl vzhľadom na zmeny Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materskej škole ako i vzhľadom na zvýšené nároky v oblasti personálneho a materiálno-technického zabezpečenia povinného predprimárneho vzdelávania.

Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

 

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

Úprava súvisiaca so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 3

Upravuje sa názov dokladu o získanom stupni vzdelania a ustanovuje sa povinnosť všetkým materským školám zapísaným v sieti škôl a školských zariadení SR (ďalej len „sieť“) vydávať na konci školskej dochádzky v materskej škole doklad o získanom vzdelaní, teda doklad o získaní predprimárneho vzdelania v súvislosti so zavedením plnenia povinnej školskej dochádzky v materskej škole. Osvedčenie môžu vydávať len materské školy zaradené v sieti škôl a školských zariadení ministerstva školstva; zákonný zástupca pri zápise na pokračovanie plnenia povinnej školskej dochádzky predkladá osvedčenie riaditeľovi príslušnej základnej školy. Ak bude dieťa opakovať povinné predprimárne vzdelávanie, osvedčenie sa vydá len na konci školského roku, v ktorom opakovalo predprimárne vzdelávanie.

K bodu 4

Upravuje sa názov dokladu o získanom stupni vzdelania, keďže doklady sa získavajú v súlade s predvetím ustanovenia.

K bodu 5

Ustanovenie § 19 o povinnej školskej dochádzke detí za cieľ zdôrazniť a chrániť právo každého dieťaťa na vzdelanie. Všetky zmluvné štáty Dohovoru o právach dieťaťa sa zaviazali, že budú zavádzať pre všetky deti povinné a bezplatné vzdelávanie.

Podľa článku 42 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“): „Každý právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.“ Znamená to, že právo na vzdelanie je Ústavou priznané každému bez ohľadu na pohlavie, rasu, národnosť, vierovyznanie. Školská dochádzka sa ustanovuje ako povinná a jej dĺžka sa určuje školským zákonom na 11 rokov so začiatkom od piateho roku veku v materskej škole. V záujme vytvorenia nediskriminačného prostredia školský zákon ustanovuje, že nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by sme mohli niekoho oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. „Oslobodenie dieťaťa alebo žiaka od povinnosti dochádzať do školy“ neznamená oslobodenie dieťaťa alebo žiaka od povinnej školskej dochádzky.

v roku 2008 sa zvažovala aj možnosť ustanoviť začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky od piateho roku veku, pričom prvý rok by sa plnila v materskej škole a potom by sa pokračovalo v základnej škole. Napokon sa k tomuto kroku pristupuje teraz, pričom jedným zo silných argumentov tejto právnej úpravy je to, že zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky je aj potreba riešiť čo najskoršie vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia s dôrazom najmä na deti z marginalizovaných rómskych komunít.

Od roku 2008 zákonní zástupcovia detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky neplatia príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy a tento príspevok neplatia ani zákonní zástupcovia detí (bez ohľadu na ich vek), ktoré členmi

domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a zákonný zástupca dieťaťa túto skutočnosť preukáže riaditeľovi materskej školy. Tieto „benefity“ napomáhajú postupnému zvyšovaniu čo najväčšieho počtu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia na predprimárnom vzdelávaní v materskej škole.

Dĺžka plnenia povinnej školskej dochádzky sa zmení z desať rokov na 11 rokov, horná hranica je určená na 16 rokov s určitými výnimkami.

Z odseku 3 vyplýva, že všetky deti, ktoré dovŕšia alebo dovŕšili päť rokov najneskôr 31. augusta kalendárneho roku, je zákonný zástupca povinný dieťa prihlásiť na plnenie povinnej školskej dochádzky (zápis). Plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole pre ne začína od školského roku, ktorý nasleduje po dni, keď dovŕšili piaty roku veku.

V odseku 4 sa upúšťa od možnosti odložiť začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky ako aj od možnosti dodatočne odložiť plnenie povinnej školskej dochádzky ako to poznáme z doterajšej právnej úpravy. Rovnako tak sa upúšťa aj od možnosti zriaďovať nultý ročník základnej školy pre deti, ktoré dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy. Vytvára sa možnosť na to, aby v prípade, ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, mohol riaditeľ materskej školy rozhodnúť o opakovaní povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole a to vždy na základe písomného súhlasného vyjadrenia príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a písomného súhlasného vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast. Predpokladá sa, že počet detí, ktoré budú kvôli nedosiahnutiu školskej spôsobilosti po absolvovaní jedného roku povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole opakovať povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole bude nižší, ako súčasný počet detí s odkladom začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky.

V odseku 5 sa ustanovuje, že každé dieťa, ktoré i napriek opakovaniu povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahne školskú spôsobilosť, bude pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky prijatím do prvého ročníka základnej školy; stane sa tak najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕši alebo dovŕšilo siedmy rok veku.

Začatie konania vo veci opakovania povinného predprimárneho vzdelávania začne riaditeľ materskej školy z vlastného podnetu, preto sa v tejto veci vyžaduje písomný súhlas príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a písomný súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak materská škola pochybnosť o školskej spôsobilosti dieťaťa, vyžaduje sa jej úzka spolupráca so zákonnými zástupcami dieťaťa. Pri rozhodovaní o opakovaní povinného predprimárneho vzdelávania nemá riaditeľ materskej školy kompetenciu rozhodnúť sám. Podkladom pre jeho rozhodnutie v danej veci je vždy písomný súhlas odborných autorít uvedených v odseku 4.

V odseku 6 sa ustanovuje aj možnosť, aby dieťa začalo plniť povinnú školskú dochádzku v materskej škole výnimočne pred dosiahnutím piateho roku veku . V podstate ide o deti s nadaním. Pri rozhodovaní riaditeľa materskej školy o výnimočnom prijatí dieťaťa na výnimočné plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole je nevyhnutné, aby zákonný zástupca predložil písomný súhlas príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie spolu s písomným súhlasom všeobecného lekára pre deti a dorast.

Odsek 7 upravuje plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa a žiaka so zdravotným znevýhodnením. Ak je zdravotný stav dieťaťa alebo žiaka taký vážny, že mu dočasne neumožňuje vzdelávať sa, môže riaditeľ školy rozhodnúť o jeho oslobodení od povinnosti dochádzať do školy. Zásadu „nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky“ je potrebné uplatňovať primerane, nie bezvýhradne. Ak existujú dôvody, kedy vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka nemožno uskutočňovať, teda zo zdravotných dôvodov, v takom

prípade sa žiak vráti do procesu výchovy a vzdelávania až vtedy, keď všeobecný lekár pre deti a dorast súhlasné písomné vyjadrenie, že zdravotný stav dieťaťa alebo žiaka umožňuje jeho vzdelávanie v škole.

Odsek 1 § 20 nadväzuje na predchádzajúci

§ 19

a určuje, v ktorých školách sa podľa školského zákona poskytuje vzdelávanie, ktoré sa považuje za plnenie povinnej školskej dochádzky. to materské školy, základné školy a stredné školy vrátane škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a to bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Tieto školy musia poskytovať výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona a zároveň na to „oprávnené“, lebo majú vydané rozhodnutie o zaradení so siete škôl a školských zariadení.

V odseku 2 sa upravuje prijímanie detí na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole. V prípade materskej školy sa tak deje cez inštitút pomenovaný ako „zápis dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole“, ktorý je začiatkom procesu prijímania detí na plnenie povinnej školskej dochádzky. Ustanovuje sa povinnosť zákonného zástupcu prihlásiť svoje dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky, ako aj časový interval konania zápisu. Nie je na svojvôli zákonného zástupcu dovŕšením veku určeného školským zákonom, či dieťa začne chodiť do materskej školy alebo nie. Nesplnením povinnosti zákonného zástupcu „zapísať dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole“ môže byť naplnená skutková podstata priestupku vo veci ohrozovania výchovy a vzdelávania alebo vo veci zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, dokonca môže byť naplnená aj skutková podstata trestného činu. Zápis predchádza samotnému prijatiu dieťaťa do konkrétnej materskej školy.

V odseku 3 sa upravuje pokračovanie detí v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže len dieťa, ktorého zákonný zástupca na zápise v základnej škole predloží osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania vydaného príslušnou materskou školou, v ktorej dieťa absolvovalo povinné predprimárne vzdelávanie, ako súčasť plnenia povinnej školskej dochádzky. Bez osvedčenia o získaní predprimárneho vzdelania nemôže základná škola prijať dieťa na pokračovanie plnenia povinnej školskej dochádzky, teda na primárne vzdelávanie.

V odseku 4 je ustanovené, kto určuje miesto a čas zápisu. V prípade obce, ako zriaďovateľa, sa ustanovuje aj forma, akou obec určuje miesto a čas zápisu. Ostatní zriaďovatelia majú možnosť zvoliť si formu určenia miesta a zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky v školách, ktoré v ich zriaďovateľskej pôsobnosti podľa svojho uváženia.

V odseku 5 sa upravuje povinnosť zákonného zástupcu poskytnúť materskej škole a základnej škole osobné údaje o dieťati a zákonných zástupcoch v rozsahu ustanovenom v § 11 ods. 6 školského zákona.

V odsekoch 6 a 7 sa ustanovujú podrobnosti plnenia povinnej školskej dochádzky. Štát je povinný vytvoriť podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky. V zmysle článku 71 Ústavy štát preniesol túto povinnosť na územnú samosprávu, predovšetkým na obce tým, že im ustanovil povinnosť vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky, a to najmä tým, že obec zriaďuje materské školy a základné školy. Obce majú osobitným zákonom ustanovenú povinnosť určovať pre materské školy a základné školy „školské obvody“. Zákonný zástupca podľa trvalého pobytu dieťaťa vie, ktorá škola je pre neho určená ako „spádová“. Určenie školských obvodov je istá rajonizácia podľa adresy trvalého pobytu, ktorá predurčuje, v ktorej materskej škole alebo základnej škole má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku.

Podľa odseku 8 a 9 zákonný zástupca možnosť zvoliť pre svoje dieťa aj inú materskú školu alebo základnú školu. Ale len v spádovej materskej škole alebo v spádovej základnej škole garantované povinné prijatie, ak sa pre ňu rozhodne. Riaditeľ materskej školy aj riaditeľ základnej školy je povinný pri prijímaní detí uprednostniť deti, pre ktoré je daná škola spádová. Deti z iného školského obvodu môže prijať potom, keď vyhovie záujmu všetkých

detí z jeho školského obvodu. Ak sa dieťa alebo žiak počas plnenia povinnej školskej dochádzky presťahuje a nové trvalé bydlisko, nová škola (podľa určeného školského obvodu) sa stáva jeho „spádovou“. Do tejto školy musí byť dieťa alebo žiak prijatý, ak to dovoľujú kapacitné možnosti danej materskej alebo základnej školy. Ak sa zákonný zástupca rozhodne po presťahovaní vybrať pre svoje dieťa inú materskú školu alebo inú základnú školu, ako je jeho nová spádová škola, o jeho prijatí rozhoduje riaditeľ tejto vybratej školy. Obdobne to platí pri návrate žiaka do miesta svojho trvalého bydliska zo špeciálneho výchovného zariadenia (reedukačné centrum alebo liečebno-výchovné sanatórium), ktoré mu počas pobytu v tomto zariadení zabezpečovalo aj výchovu a vzdelávanie.

Odsek 10 upravuje postup, ako riešiť situáciu ak sa v danom školskom obvode obce nachádza vyšší počet detí, ako kapacitné možnosti materskej školy alebo základnej školy príp. materských škôl alebo základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti danej obce, alebo ak sa materská škola, alebo základná škola v danej obci nenachádza, pričom obec stále povinnosť vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky. Na splnenie tejto povinnosti obec podľa platného právneho stavu možnosť dohodnúť sa s inou obcou na vytvorení spoločného školského obvodu alebo zriadiť novú materskú školu alebo základnú školu a určiť jej školský obvod.

V odseku 11 sa upravujú osobitosti plnenia povinnej školskej dochádzky v prípadoch ak deti alebo žiaci umiestnení v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu.

Odsek 11 rieši situáciu, keď sa na území Slovenskej republiky zdržiava dieťa vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré nemá trvalé bydlisko v Slovenskej republike a kvôli tomu sa pre neho nedá identifikovať spádová škola. V tomto prípade školský obvod určuje orgán miestnej štátnej správy v školstve.

V odseku 13 sa taxatívne ustanovuje okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje plnenie povinnej školskej dochádzky.

V odseku 14 sa ustanovuje forma plnenia povinnej školskej dochádzky v materskej škole a jej minimálny denný rozsah. Zároveň sa ustanovuje, že dochádzka dieťaťa plniaceho povinnú školskú dochádzku v materskej škole počas obdobia školských prázdnin nie je povinná, ale je to právo dieťaťa. Žiadna materská škola nesmie zakázať alebo obmedziť dochádzku dieťaťa plniaceho povinnú školskú dochádzku do materskej školy počas školských prázdnin.

K bodu 6

Úprava súvisí so zavedením začiatku povinnej školskej dochádzky v materskej škole pre deti od 5. roku veku.

K bodu 7

Právna úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ktoré sa stáva súčasťou plnenia povinnej školskej dochádzky. Rozširuje sa okruh detí, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie o deti materskej školy, ktoré v materskej škole plnia povinnú školskú dochádzku.

K bodu 8

V odseku 1 sa ustanovuje, že päťročné dieťa môže plniť povinnú školskú dochádzku aj formou individuálneho vzdelávania, ktoré povoľuje riaditeľ kmeňovej materskej školy dieťaťu, ktorého zdravotný stav neumožňuje plnenie povinnej školskej dochádzky v kmeňovej materskej škole (ide o legislatívnu skratku pre materskú školu, do ktorej bolo dieťa prijaté na plnenie povinnej školskej dochádzky v ostatných ustanoveniach školského zákona sa táto legislatívna skratka nepoužíva), alebo dieťaťu, ktorého zákonný zástupca o to požiada materskú

školu. Individuálne predprimárne vzdelávanie sa chápe ako ekvivalent plnenia povinnej školskej dochádzky realizovaný formou povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole. Dieťa pri plnení povinnej školskej dochádzky formou individuálneho vzdelávania neprestáva byť dieťaťom kmeňovej materskej školy.

Individuálne vzdelávanie sa povoľuje na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, rozhodnutie o tejto veci podlieha správnemu konaniu (samostatné procesné konanie je pre súkromné a cirkevné školy uvedené v zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Vychádzajúc z textu ustanovenia odseku 2, sa do jedného spájajú dve konania: „oslobodenie od povinnosti dochádzať do školy“ a „povolenie individuálneho vzdelávania“. O tejto veci rozhoduje riaditeľ kmeňovej materskej školy, do ktorej bolo dieťaťa prijaté.

Paragraf 23

 

školského zákona

vymenúva všetky formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Rozhodovanie o povolení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky sa netýka vzdelávania v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných programov. Deti vzdelávané podľa medzinárodného programu sa priamo na takéto vzdelávanie prijímajú.

Odsek 3 ustanovuje osobitosti individuálneho vzdelávania dieťaťa, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v materskej škole alebo v materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zdravotný stav dieťaťa hodnotí praktický lekár pre deti a dorast a preto sa pri rozhodovaní o povolení individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) vyžaduje súhlasné písomné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Takémuto dieťaťu zabezpečuje vzdelávanie kmeňová materská škola, ktorá mu tento spôsob plnenia školskej dochádzky povolila, najmenej v rozsahu dve hodiny týždenne.

V odseku 4 sa ustanovuje možnosť individuálneho vzdelávania dieťaťa, ktoré v materskej škole plní povinnú školskú dochádzku. Ustanovujú sa aj kvalifikačné požiadavky na osobu, ktorá zabezpečovať individuálne vzdelávanie takéhoto dieťaťa, pretože individuálne predprimárne vzdelávanie sa chápe ako ekvivalent plnenia povinnej školskej dochádzky realizovaný formou povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, kde pracujú pedagogickí zamestnanci, ktorí tiež musia spĺňať kvalifikačné požiadavky ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Zákonnému zástupcovi sa zároveň ustanovuje povinnosť uhrádzať fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) finančnú odmenu.

V odseku 5 vymenované náležitosti, ktoré musí obsahovať žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b).

Odsekom 6 sa pre zákonného zástupcu dieťaťa, ktoré povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) ustanovuje povinnosť zabezpečiť overenie osobnostného rozvoja jeho dieťaťa v priebehu februára príslušného školského roku, v ktorom dieťa absolvuje povinné predprimárne vzdelávanie, pričom konkrétny termín určí kmeňová materská škola.

V odseku 7 sa ustanovuje, že dieťa, ktoré povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a) nemá povinnosť absolvovať overenie, pretože pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, na konci polroku príslušného školského roku predloží riaditeľovi kmeňovej školy písomnú správu o individuálnom vzdelávaní daného dieťaťa.

V odseku 8 sa ustanovuje kontrola úrovne výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní, pričom sa nerozlišuje dôvod povolenia individuálneho vzdelávania. Kontroluje sa odborno-pedagogické a materiálno-technické zabezpečenie individuálneho vzdelávania. Zákonnému zástupcovi sa ustanovuje povinnosť umožniť vstup a vykonanie kontroly individuálneho vzdelávania poverenému školskému inšpektorovi alebo poverenému zamestnancovi kmeňovej materskej školy. Školský zákon pri tomto odseku aplikoval čl. 21 ods. 3 Ústavy, podľa ktorého „iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba

vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy“. A keďže ide o zabezpečenie základného práva dieťaťa na vzdelanie, odmietnutie vykonania takejto kontroly by sa považovalo za neplnenie podmienok individuálneho vzdelávania s odkazom na § 24a odsek 9 písm. b) školského zákona a individuálne vzdelávanie konkrétneho dieťaťa by zrušil; dieťa by muselo plniť povinnú školskú dochádzku riadnym spôsobom – dennou dochádzkou do materskej školy.

V odseku 9 vymenované taxatívne dôvody, kedy možno individuálne vzdelávanie dieťaťa zrušiť v priebehu školského roku. Ak ide o zrušenie individuálneho vzdelávania podľa písmena a), deje sa tak na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. V prípadoch uvedených v písmene b) d) sa začatie konania vo veci zrušenia individuálneho vzdelávania začína na podnet riaditeľa kmeňovej materskej školy, pričom dôvodom je okrem nezabezpečenia absolvovania overenia osobnostného rozvoja dieťaťa zákonným zástupcom v materskej škole aj stav zistený samotnou materskou školouna základe overenia osobnostného rozvoja dieťaťa alebo na základe zistení Štátnej školskej inšpekcie. V súvislosti s konaním o zrušení individuálneho vzdelávania je potrebné zdôrazniť, že konečné rozhodnutie vo veci má riaditeľ kmeňovej materskej školy a keďže ide o zabezpečovanie základného práva dieťaťa, práva na vzdelávanie, odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania, nemá odkladný účinok.

V odseku 10 sa upravujú procesy konania vo veci zrušenia individuálneho vzdelávania dieťaťa. V zmysle

§ 52 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (

správny poriadok

)

v znení neskorších predpisov je takéto rozhodnutie vykonateľné dňom vydania; takéto dieťa pokračuje v povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole. Aj keď sa na rozhodovanie riaditeľa súkromnej alebo cirkevnej materskej školy nevzťahuje zákon č.

71/1967

 

 

Zb.

, uplatňuje sa aj pri jeho rozhodovaní v tejto veci „vylúčenie odkladného účinku“, čo v praxi

znamená, že aj keď sa zákonný zástupca v súkromnej alebo cirkevnej škole domáha preskúmateľnosti rozhodnutia o zrušení individuálneho vzdelávania, dieťa po doručení rozhodnutia o zrušení individuálneho vzdelávania, musí pokračovať vo vzdelávaní priamo v kmeňovej škole, aj keď o odvolaní (preskúmaní rozhodnutia v cirkevnej materskej škole alebo súkromnej materskej škole) nebolo ešte rozhodnuté. Na všetky materské školy, bez rozdielu zriaďovateľa, sa v tejto veci vzťahuje 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutia od začatia konania.

V odseku 11 sa rieši postup vzdelávania dieťaťa po vydaní rozhodnutia o zrušení individuálneho vzdelávania. Keďže ide o zabezpečenie základného práva dieťaťa na vzdelanie, odmietnutie vykonania takejto kontroly by sa považovalo za neplnenie podmienok individuálneho vzdelávania s odkazom na § 24a odsek 9 písm. b) školského zákona a individuálne vzdelávanie konkrétneho dieťaťa by zrušil; dieťa by muselo plniť povinnú školskú dochádzku riadnym spôsobom – dennou dochádzkou do materskej školy.

K bodu 9

Ustanovuje sa počet detí, pri ktorom môže byť zriadená materská škola. Zdôrazňuje sa povinnosť materskej školy zaradenej v sieti škôl a školských zariadení uskutočňovať výchovu a vzdelávanie podľa školského vzdelávacieho programu, pričom sa špecifikujú aj formy výchovy a vzdelávania z hľadiska jej organizácie.

K bodu 10

Rozhodovaciu kompetenciu o výške príspevku vo vzťahu k materským školám zriadeným obcou obec. Pri tejto materskej škole výšku príspevku hradenú zákonným

zástupcom určuje obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Horná hranica príspevku za dieťa v obecnej materskej škole bola školským zákonom od roku 2008 do 31. 12. 2011 nastavená na 15 % zo sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa. Avšak, novelou školského zákona od 1. januára 2012 bola táto horná hranica zrušená. Pri tejto zmene sa predpokladalo, že obce stanovia primeranú výšku tohto príspevku samozrejme s rešpektovaním nielen zloženia obyvateľstva v danej obci, ale budú prihliadať aj na finančné možnosti zákonných zástupcov, pričom budú brať do úvahy aj spôsob financovania materských škôl.

V súčasnosti je mnoho obcí, ktoré stanovili nielenže veľmi neprimeranú výšku tohto príspevku (v niektorých obciach do 300 na dieťa na mesiac), čo je pre mladé rodiny priam likvidačné a vyššie ako by si dali dieťa do súkromnej materskej školy. Takáto výška príspevku je neprimeraná, najmä ak zoberieme do úvahy, že rodičia ešte platia mesačne za stravu dieťaťa, a v prípade, že materskú školu navštevujú dve deti z jednej rodiny, tak je to vážny zásah do rozpočtu. Navyše ak ešte berieme do úvahy aj skutočnosť, že zriaďovatelia sa pri určovaní výšky príspevku správajú diskriminačne voči napr. deťom mladším ako tri roky, voči deťom, ktoré nemajú trvalý pobyt v danej obci/meste, pričom trvalý pobyt nemôže byť určený ako podmienka prijatia dieťaťa do materskej školy, tak je situácia v niektorých materských školách naozaj nepriaznivá.

Pri určovaní výšky predmetného príspevku je potrebné rešpektovať spôsob financovania materských škôl. Podľa nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov (bližšie pozri prílohu č. 3 NV SR č. 668/2004 Z. z.) sa obci, na území ktorej zriadené materské školy, prerozdeľujú finančné prostriedky z výnosu daní vo výške násobku základu výnosu a koeficientu na dieťa príslušnej materskej školy a celkového počtu detí v materskej škole a to bez rozdielu, či dieťa trvalý pobyt v danej obci alebo nie je bez ohľadu na to, či ide o dieťa 2 ročné alebo dieťa vo veku od 3 do 6 rokov a tiež bez ohľadu na to, či dieťa navštevuje materskú školu v čase školského vyučovania alebo v čase školských prázdnin a samozrejme aj bez ohľadu na trvalý pobyt dieťaťa a jeho zákonných zástupcov. Ak obec určí rozdielnu výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt dieťaťa v materskej škole napriek tomu, že z verejných zdrojov dostáva rovnakú výšku finančných prostriedkov na každé dieťa bez rozdielu jeho veku, je to v rozpore so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Ak je vo všeobecne záväznom nariadení určená rozdielna výška príspevku s dôrazom na vek detí alebo aj čas návštevy materskej školy (čas školského vyučovania a čas školských prázdnin), či na trvalý pobyt dieťaťa alebo jeho zákonných zástupcov, ide o nepriamu diskrimináciu definovanú v § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona. Nepriama diskriminácia je v tomto zákone ponímaná ako navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať jednu osobu v porovnaní s inou osobou. Nepriamou diskrimináciou by nebolo, ak by takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax boli objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a boli by primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Vzhľadom na to, že financovanie všetkých detí materských škôl, ktoré boli do materskej školy prijaté v súlade s platným právnym stavom je rovnaké, obec nemôže preukázať oprávnenosť jej záujmu.

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje zmena ustanovenia v tom zmysle, že príspevok sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy, čím sa dodrží to, že všeobecne záväzné nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR a ktoré boli ratifikované.

K bodu 11

Úprava súvisí so zavedením povinnej školskej dochádzky v materskej škole.

K bodu 12

Odsek 8 upravuje problematiku zaraďovania detí do tried, pričom sa dbá na to, aby sa vylúčila možnosť segregovaného vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materskej škole. V záujme predchádzania tzv. „rasovej segregácie“, sa zákonom zamedzuje vytváraniu samostatných tried pre deti len z dôvodu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia (podľa štatistických údajov väčšina detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je z rómskej komunity).

V zákone sa upravuje vytváranie samostatných tried pre deti učiace sa cudzí jazyk v materskej škole, vytváranie tried pre deti s nadaním a určuje sa aj najvyšší počet detí v takýchto samostatných triedach doposiaľ túto problematiku upravuje len vyhláška SR č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky SR č. 308/2009 Z. z. (ďalej len „vyhláška o materskej škole“). Prijatie detí do týchto tried sa podmieňuje informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a súhlasným vyjadrením príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Problematika zabezpečovania individuálnej logopedickej činnosť v materskej škole sa upravuje zákonom, pretože doposiaľ je upravovaná len vo vyhláške o materskej škole.

Vzhľadom na existujúce problémy v aplikačnej praxi sa upravuje v odseku 9 ustanovenie o najvyššom počte detí v triede materskej školy s poldennou a celodennou výchovou a vzdelávaním.

K bodu 13

Navrhovaná úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky“ alebo „dodatočný odklad plnenia povinnej školskej dochádzky“.

K bodu 14

Prax ukazuje, že vzhľadom na to, že dieťa predškolského veku nemôže mať osobného asistenta, niektoré deti by potrebovali mať „pomocníka“ pri niektorých úkonoch, aby im pomáhal prekonávať rozmanité bariéry spojené s ich znevýhodnením, správaním a pod. Niektorí zákonní zástupcovia, najmä s ohľadom na nimi vykonávané povolanie, nemôžu byť účastní na predprimárnom vzdelávaní ich dieťaťa v materskej škole, ale majú možnosť zabezpečiť za seba „náhradu“. Pôjde o osobu zákonným zástupcom aj dieťaťu známu, ktorá bude na predprimárnom vzdelávaní daného dieťaťa prítomná za podmienok a v rozsahu, aký určí riaditeľ príslušnej materskej školy a upraví ho v školskom poriadku pri dodržaní hygienických požiadaviek.

K bodu 15

Odsek 17 zahŕňa kompetenciu riaditeľa materskej školy určiť, do ktorej triedy zaradí dieťa po jeho prijatí do materskej školy. Pri určovaní zaradenia detí do konkrétnych tried sa zohľadňuje počet tried, ako aj skutočnosť, či sa v danej materskej škole vytvárajú triedy vekovo heterogénne alebo triedy vekovo homogénne.

K bodom 16 až 19

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „nultý ročník“.

K bodom 20 až 22

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 23 a 24

Úprava súvisiaca so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky, a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „nultý a prípravný ročník“.

K bodu 25

V odseku 1 je ustanovené, že základné vekové rozpätie dieťaťa pre prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole. K tomu je prispôsobený štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie. Výnimočne možno do materskej školy prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku, materskú školu nesmie navštevovať dieťa, ktoré v deň prvého nástupu do materskej školy ešte nedosiahlo vek dva roky. Slovo „výnimočne“ znamená, že nie je bežným štandardom, aby materskú školu navštevovali deti mladšie ako tri roky, resp. deti od dvoch rokov. Povinne musí začať absolvovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole každé dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roku, v ktorom bude dieťa pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie v materskej škole povinné, ak nie je uvedené inak. Toto ustanovenie úzko súvisí s ustanoveniami § 19, 20, 23, a 24a a samozrejme aj s ustanovením § 28.

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť prijímať všetky deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, prednostne. Znamená to, že pokiaľ zákonní zástupcovia žiadajú o prijatie detí mladších ako päť rokov, tie môžu byť prijaté len, ak je v konkrétnej materskej škole ešte voľná kapacita po prednostnom prijatí detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. Prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie do materskej školy je limitované kapacitnými možnosťami materskej školy v nadväznosti na príslušné ustanovenia § 28. V tomto odseku sa ustanovuje aj povinnosť riaditeľov materských škôl určiť ostatné podmienky prijímania a spôsob ich prerokovania a uverejnenia. Ostatné podmienky určujú, aký „kľúč“ riaditeľ zvolí pri prijímaní ostatných detí, po prijatí všetkých detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, samozrejme, ak je v danej materskej škole voľná kapacita.

V odseku 3 sa ustanovuje, že sa dieťa do materskej školy prijíma vždy len na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, nie „preložením“ ani „preradením“ z inej materskej školy. Zároveň sa ustanovujú doklady, ktoré je zákonný zástupca povinný predložiť spolu so žiadosťou prípadne ako jej súčasť, teda potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní. Bez predloženia tohto potvrdenia obsahujúceho aj údaj o povinnom očkovaní nie je možné začať konanie o prijatí daného dieťaťa. Cieľom právnej úpravy zavádzajúcej účasť dieťaťa pri predkladaní žiadosti o prijatie dieťaťa do materskej školy je predísť situáciám, kedy do materskej školy prijaté aj deti, ktorých zdravotný stav alebo iné znevýhodnenie neumožňuje zabezpečiť predprimárne vzdelávanie v bežných materských školách bez zvýšených požiadaviek na personálne, priestorové alebo aj materiálno-technické zabezpečenie. Termín predkladania žiadostí o prijatie na predprimárne vzdelávanie sa určuje na čas od 1. mája do 31. mája.

Odsek 4 úzko súvisí s odsekom 3, ustanovuje, že ak ide o ide o prijatie dieťa so ŠVVP, zákonný zástupca je povinný k žiadosti okrem potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní predložiť aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, ktoré obsahuje informácie o ŠVVP daného dieťaťa ako aj odporúčania, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o prijatí daného dieťaťa tak z pedagogického ako aj personálneho, priestorového alebo aj

materiálno-technického aspektu. Pokiaľ zákonní zástupcovia žiadajú o prijatie detí mladších ako päť rokov, tie môžu byť prijaté len ak je v konkrétnej materskej škole ešte voľná kapacita po prednostnom prijatí detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, pretože prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie do materskej školy je limitované kapacitnými možnosťami materskej školy v nadväznosti na príslušné ustanovenia § 28.

Zákonom v odseku 5 určené podmienky zápisu detí na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní spôsobom ustanoveným v odseku 2, teda po prerokovaní s pedagogickou radou školy na verejne prístupom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené.

Odsekom 6 sa ustanovuje, že riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu. Každému zákonnému zástupcovi, ktorý podal žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, musí riaditeľ materskej školy vydať rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí jeho dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Ak pochybnosti o adaptovaní sa dieťaťa v materskej škole alebo je predpoklad, že pre dieťa bude potrebné vytvoriť nejaké špecifické podmienky riaditeľ materskej školy pri rozhodovaní o prijatí takéhoto dieťaťa môže zvoliť dve cesty. Buď je dieťa rozhodnutím prijaté na predprimárne vzdelávanie a zároveň riaditeľ určí dobu adaptačného alebo diagnostického pobytu, alebo skôr, ako je dieťa prijaté na celé obdobie predprimárneho vzdelávania, riaditeľ prijme dieťa iba na dobu adaptačného alebo diagnostického pobytu. V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa môže diagnostický pobyt nastaviť až do jedného roka.

Odsek 7 ustanovuje osobitosť, že ak je dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné prijaté do materskej školy v skoršom čase, neabsolvuje opätovne zápis podľa § 20 ods. 2 školského zákona. Takéto dieťa je automaticky dieťaťom plniacim povinnú školskú dochádzku v materskej škole a jeho zákonný zástupca opakovane nepredkladá žiadosť o prijatie na povinné predprimárne vzdelávanie.

Vzhľadom na to, že v praxi môže nastať aj situácia, že zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, rozhodne podľa odseku 9, že jeho dieťa prihlási na povinné predprimárne vzdelávanie do inej materskej školy ako je tá, ktorú dieťa navštevovalo napríklad od troch rokov jeho veku (ide o rešpektovanie práva zákonného zástupcu na výber materskej školy aj inej, ako je v mieste jeho trvalého bydliska), musí predložiť opätovne žiadosť o prijatie jeho dieťaťa na povinné predprimárne vzdelávanie dieťaťa v tej materskej škole, ktorú pre svoje dieťa vybral ako materskú školu, v ktorej dieťa začne plniť povinnú školskú dochádzku a musí so svojim dieťaťom opakovane absolvovať zápis podľa § 20 ods. 2.

V odseku 10 sa upravuje prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie do materskej školy pri zdravotníckom zariadení.

Odsek 11 ustanovuje osobitosť prijímania dieťaťa chorého a zdravotne oslabeného na predpimárneho vzdelávania v materskej škole pri zdravotníckom zariadení.

K bodu 26

Spresňuje sa text, nakoľko plnenie povinnej školskej dochádzky sa začína už v materskej škole.

K bodu 27

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „nultý ročník“.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 29

Úprava súvisiaca so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky, a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „nultý a prípravný ročník“.

K bodu 30

Úprava súvisí s pripravovanou legislatívnou zmenou začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky, a to jej začatím začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši piaty rok veku dieťaťa v materskej škole (§ 19 zákona).

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením nultého ročníka základnej školy.

K bodu 32

Úprava súvisiaca so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 33

Legislatívno-technická pripomienka.

K Čl. II

K bodu 1

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 2

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „odklad začiatku povinnej školskej dochádzky žiaka“, a „dodatočné odloženie plnenia povinnej školskej dochádzky žiaka“.

K bodu 3

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

Riaditeľ materskej školy bude v nadväznosti na zmenu školského zákona súvisiacu s ustanovením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky bude rozhodovať o:

a)prijatí dieťaťa do materskej školy v nadväznosti na ustanovenie § 20 ods. 2 a § 59 ods. 1, 2 a 4 školského zákona,

b)prijatí dieťaťa na adaptačný pobyt alebo na diagnostický pobyt,

c)prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy, ak nejde o povinnú školskú dochádzku,

d)oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy zo zdravotných dôvodov, ak ide o povinnú školskú dochádzku,

e)povolení individuálneho vzdelávania dieťaťa v nadväznosti na § 24a,

f)opakovaní povinného predprimárneho vzdelávania v nadväznosti na § 19 ods. 4,

g)veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa v nadväznosti na § 20 školského zákona a § 37 ods. 1 tohto zákona,

h)predčasnom skončení predprimárneho vzdelávania, ak nejde o povinnú školskú dochádzku z dôvodu opakovaného porušovania školského poriadku a neplnenia si povinností zo strany zákonných zástupcov voči materskej škole a výchove a vzdelávaniu vlastného dieťaťa,

i)určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy, ktorej zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja, ak nejde o plnenie povinnej školskej dochádzky vo väzbe na § 28 ods. 3 školského zákona.

.

K bodom 4 a 5

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 6

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovuje sa že rozhodovanie riaditeľlov materských škôl vo veciach podľa § 5 ods. 14, okrem veci uvedenej v písmene g) sa uskutočňuje podľa Správneho poriadku. Z tohto dôvodu sa druhostupňovým orgánom stáva obec, ako zriaďovateľ materskej školy.

K bodu 7

Ustanovuje sa kompetencia obce poskytovať finančné prostriedky na stravovanie detí materských škôl a materských škôl pre deti so ŠVVP v zriaďovateľskej pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja, ak sa stravujú v zariadeniach školského stravovania v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti alebo inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K bodu 8

Dopĺňa sa okruh kritérií o počet detí plniacich povinnú školskú dochádzku v materskej škole, pri ktorých sa môže zohľadniť výška finančných prostriedkov určených obcou podľa § 6 ods. 12 písm. c) tretieho bodu.

K bodu 9

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a stým, že toto vzdelávanie v materskej škole je bezplatné.

K bodu 10

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacou potrebou, aby sa doterajšie ustanovenia o školskom obvode v primeranej miere, zohľadniac špecifiká predprimárneho vzdelávania a jeho organizácie, vzťahovali aj na materské školy vo vzťahu k deťom, ktoré v materskej škole plnia povinnú školskú dochádzku. Osobitne sa v odseku 3 upravuje stav, kedy je školský obvod spoločný pre materskú školu aj základnú školu a stav, kedy môže byť určený iný školský obvod pre materskú školu a iný školský obvod pre základnú školu.

K bodom 11 až 19

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 20

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovuje sa, že aj na rozhodovanie o veciach, o ktorých podľa § 5 ods. 14 okrem rozhodovania vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa rozhoduje riaditeľ materskej školy, sa vzťahuje Správny poriadok.

K Čl. III

K bodu 1

V nadväznosti na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky, pre päťročné deti sa spresňuje príslušné ustanovenie.

K bodom 2 a 3

Úprava vymedzuje okruh detí v materskej škole, na ktoré sa poskytuje príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie.

Upravuje sa mechanizmus výpočtu príspevku na výchovu a vzdelávanie na deti v materskej škole, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku a na deti, ktoré členmi domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a výšku tohto príspevku.

Zavedením povinnej školskej dochádzky pre deti, ktoré dovŕšia alebo dovŕšili päť rokov najneskôr 31. augusta kalendárneho roku a s tým súvisiacou zvýšenou personálnou a prevádzkovou náročnosťou na základe pripravovaného inovovaného štátneho vzdelávacieho programu pre materskú školu, zvýšenia počtu detí navštevujúcich materskú školu sa navrhuje navýšiť príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu, pre každé dieťa, ktoré v materskej škole plní povinnú školskú dochádzku, zo súčasných 15% na 50% životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa.

K bodu 4Legislatívno-technická úprava vzhľadom na nové označenie odsekov.

K bodu 5

Ustanovuje sa účel využitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné a je súčasťou plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovenie odseku 7 sa vzťahuje aj na deti, ktoré povinné predprimárne vzdelávanie opakujú.

Pod pojmom „zabezpečenie“ v odseku 7 písmene b) a c) sa myslí nielen fyzické zabezpečenie pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, ale aj zabezpečenie ich platov vrátane odvodov z financií určených ako „príspevok na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré v materskej škole plnia povinnú školskú dochádzku“.

K bodu 6

Ide o spresnenie okruhu detí, na ktoré sa príspevok vzťahuje a tiež o spresnenie okruhu osôb na ktoré sa vzťahuje ustanovenie odseku 8 písm. a).

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na nové označenie odsekov.

K Čl. IV

Ustanovuje sa účinnosť navrhovanej úpravy.

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 596/2003, dátum vydania: 31.12.2003

21

B. Osobitná časť:

K § 1:Zákon určuje pôsobnosť vo veci výkonu štátnej správy v školstve všetkým subjektom, ktoré definuje v nasledovnom ustanovení ako orgány štátnej správy v školstve. Určuje taktiež ich pôsobnosť vo veciach školskej samosprávy, vo veciach zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti, zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení.

K § 2:V záujme prehľadnosti o tom, aké subjekty môžu vykonávať štátnu správu v školstve a aké subjekty vykonávajú školskú samosprávu je dikcia ustanovenia tohto paragrafu rozdelená na dva odseky.

V prvom odseku sa vymenúvajú subjekty, ktoré vykonávajú štátnu správu v školstve. Novým subjektom je krajský školský úrad, ktorý ako špecializovaný orgán štátnej správy v školstve by mal byť nástupcom okresných úradov a krajských úradov, po ktorých preberá výkon niektorých činností. Riaditelia neštátnych škôl a školských zariadení nemajú postavenie orgánu štátnej správy. Inými ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu na úseku školstva je napríklad Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré v zmysle zákona č.277/1994 Z. z. určuje sieť stredných zdravotníckych škôl a pod.

V druhom odseku sú vymenované subjekty, ktoré vykonávajú školskú samosprávu. V názve a druhoch sa stav oproti súčasnému stavu nič nemení.

K § 3:Toto ustanovenie rieši problematiku riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v oblasti jeho menovania do funkcie a jeho odvolávanie z funkcie.

Na čele školy alebo školského zariadenia stojí riaditeľ. Ak je však školské zariadenie súčasťou školy (napr. školská jedáleň, školský klub detí a pod.), je priamym nadriadeným školského zariadenia vedúci (vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.).

Menovať a odvolať riaditeľa má plne v kompetencii zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia. V prípade, ak je zriaďovateľom obec, samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, tak sa menovanie riaditeľa uskutočňuje na základe návrhu rady školy, ktorý musí vzísť z výberového konania. Riaditeľa na návrh rady školy menuje starosta (primátor) obce, predseda samosprávneho kraja alebo prednosta krajského školského úradu. Menovanie riaditeľa na základe výberového konania sa nemusí uskutočniť v súkromnej škole alebo školskom zariadení, nakoľko pri takýchto školách alebo školských zariadeniach sa rada školy nezriaďuje a riaditeľ takejto školy alebo školského zariadenia nemá postavenie zamestnanca vo verejnej službe. Vymenovanie riaditeľa takejto školy sa môže uskutočniť priamym rozhodnutím zriaďovateľa. Osobitné postavenie pri menovaní a odvolávaní majú riaditelia cirkevných škôl alebo cirkevných školských zariadení, ktorí majú postavenie zamestnanca vo verejnej službe, ale pri týchto školách sa rada školy nezriaďuje. Vymenovanie riaditeľa cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia sa preto uskutočňuje obdobne ako na všetkých školách a školských zariadeniach, pri ktorých sa rada školy nezriaďuje (napr. pedagogicko-psychologická poradňa, zariadenie školského stravovania a pod). t.j. výberovým konaním podľa ustanovenia § 4 zákona o verejnej službe. V takomto prípade sa menovanie uskutočňuje na základe návrhu výberovej komisie, ktorú určuje zamestnávateľ.

Zákonom sa ustanovujú všeobecné kvalifikačné požiadavky na riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Tieto kvalifikačné požiadavky sú stanovené pre riaditeľov všetkých škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa, t.j. aj pre cirkevné a súkromné školy a školské zariadenia. Ide o jeden zo spôsobov, ako zabezpečiť, aby výchovno-vzdelávací proces garantoval odborník s dostatočnou praxou a vzdelaním. Preverenie jeho managerských schopnosti je do určitej miery možné vykonať v rámci výberového konania.

Legislatívne sa taktiež riešia aj pracovno-právne vzťahy riaditeľa. Nakoľko veľká časť škôl a školských zariadení sú právnickými osobami, je riaditeľ ich štatutárom. Keď podľa doterajších predpisov existuje niekoľko výkladov k pracovno-právnym vzťahom riaditeľov, navrhuje sa upraviť tieto vzťahy jednoznačne v tomto návrhu zákona. Riaditeľ je zamestnancom školy alebo školského zariadenia, ak je právnickou osobou. Pracovno-právne vzťahy a teda aj pracovnú zmluvu s ním uzatvára ten, kto ho do funkcie ustanovil a okrem iného mu určí aj platové náležitosti. Pracovný pomer s riaditeľom sa uzatvára v zmysle ustanovenia § 42 Zákonníka práce t.j. menovaním a jeho pracovná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú tak, že menovanie sa obmedzuje na funkčné obdobie.

Novým prvkom je zavedenie funkčného obdobia riaditeľov škôl a školských zariadení. Jeho dĺžka sa v školách a v školských zariadeniach zriadených obcou, samosprávnym krajom alebo krajským školským úradom ustanovuje na 5 rokov, čím sa do určitej miery stáva nezávislým od rozhodnutí volených orgánov obcí, samosprávnych krajov, ktoré sú politickými orgánmi a aj od orgánov školskej samosprávy. Funkčné obdobia týchto orgánov sú štvorročné. Neustanovuje sa obmedzený počet funkčných období riaditeľa, ale tento mechanizmus sa zavádza z toho dôvodu, že minimálne každých päť rokov bude práca riaditeľa podrobená zo strany školskej samosprávy, rodičov i zriaďovateľov, prísnemu prehodnocovaniu, a bude sa rozhodovať, či riaditeľ môže pokračovať vo svojej funkcii alebo ukončí svoju riadiacu prácu uplynutím funkčného obdobia. Tento mechanizmus však umožňuje riaditeľovi aj dôstojne odísť z funkcie tým, že po ukončení funkčného obdobia oznámi, že nebude pokračovať v práci riaditeľa. Ak po uplynutí funkčného obdobia nebude riaditeľ vo funkcii potvrdený, má zamestnávateľ (v tomto prípade zriaďovateľ) možnosť pokračovať v pracovnom pomere, ak sa dohodnú o zmene pracovnej zmluvy (môže pokračovať ako učiteľ) alebo môže zamestnávateľ uplatniť ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. V tomto prípade mu neprináleží v zmysle Zákonníka práce odstupné.

Legislatívne sa ustanovujú presné podmienky, kedy je možné riaditeľa odvolať z funkcie aj pred ukončením jeho funkčného obdobia. Týmto ustanovením sa sleduje eliminovanie možnosti zriaďovateľa odvolať riaditeľa z funkcie z iných dôvodov, ako sú uvedené v návrhu zákona, a tak do určitého stupňa zabezpečiť politickú nezávislosť funkcie riaditeľa. Riešenie pracovno-právnych vzťahov po odvolaní riaditeľa vyplýva zo zákona o verejnej službe.

K § 4:Výberové konanie na riaditeľa sa uskutočňuje v podstate rovnakým mechanizmom ako určuje ustanovenie § 4 zákona o verejnej službe. Ustanovenie tohto paragrafu upravuje osobitosti, ktoré sa vzťahujú len na výberové konanie na riaditeľa. Najzásadnejšou osobitosťou je skutočnosť, že v tomto prípade zriaďovateľ neustanovuje výberovú komisiu, ale výberovou komisiou je rada školy, ktorá realizuje výberové konanie.

Podmienky, ktoré sú v rámci vyhlasovania výberového konania stanovené všeobecne, t.j. platia pre všetky školy a školské zariadenia v SR. Obsahujú však aj možnosť stanovenia špeciálnych podmienok, ktoré by mali mať možnosť reagovať na regionálne podmienky, osobitné podmienky školy a podobne.

Keďže rada školy realizuje výberové konanie a zloženie rady školy nemusí zabezpečovať odbornosť napr. pri posudzovaní kvalifikačných požiadaviek uchádzačov, stanovuje sa rade školy povinnosť pozvať na výberové konanie zástupcu zriaďovateľa a zástupcu krajského školského úradu, ktorí budú sledovať odbornú stránku výberového konania. Títo zástupcovia, keďže sledujú len technickú stránku veci, majú len hlas poradný.

Pri výbere a hlasovaní je rada školy viazaná, v rámci zabezpečenia nezávislosti v rozhodovaní každého člena rady školy, vykonať výber kandidáta tajným hlasovaním. Zároveň sa stanovuje záväznosť poradia pre zriaďovateľa. Z toho vyplýva, že zriaďovateľ musí v prvom rade menovať uchádzača prvého v poradí. Ak sa napríklad prvý uchádzač vzdá, má zriaďovateľ možnosť vymenovať uchádzača, ktorý nasleduje ako druhý v poradí, ak spĺňa všetky podmienky stanovené vo vyhlásení výberového konania, alebo môže vypísať nové výberové konanie.

Ak na výberovom konaní rada školy nevyberie žiadneho uchádzača, nemôže zriaďovateľ vymenovať nového riaditeľa podľa vlastného výberu, ale vypíše nové výberové konanie.

V záujme zamedzenia prieťahov sa stanovuje maximálna lehota 2 mesiace na konanie rady školy, čo znamená, že zriaďovateľ musí obdržať jej návrh na vymenovanie riaditeľa najneskôr do 2 mesiacov. Ak rada školy v tejto lehote preukázateľne nekoná, v takomto prípade môže zriaďovateľ vymenovať riaditeľa aj bez návrhu rady školy, ale na základe výberového konania, ktoré uskutoční výberová komisia v zmysle § 4 zákona o verejnej službe, t.j. zriaďuje ju zriaďovateľ. Vymenovanie nového riaditeľa musí byť uskutočnené najneskôr do 6 mesiacov od uvolnenia funkčného miesta riaditeľa, nakoľko zriaďovateľ môže poveriť riadením zamestnanca, ktorý spĺňa požiadavky v zmysle zákona o verejnej službe najdlhšie však na 6 mesiacov.

Súčasťou tohto ustanovenia je aj stanovenie postupu pri menovaní a odvolávaní ostatných vedúcich zamestnancov škôl a školských zariadení (zástupca riaditeľa, hlavný majster, vedúca školskej jedálne a pod.). V týchto prípadoch sa menovanie taktiež uskutočňuje na základe výberového konania, ale podľa § 4 už citovaného zákona.. Toto výberové konania realizuje zamestnávateľ t.j. ak je škola právnická osoba tak škola, ak nie je právnická osoba tak zriaďovateľ. Na zástupcu riaditeľa sa ustanovujú rovnaké kvalifikačné požiadavky ako na riaditeľa, nakoľko sa predpokladá, že môže byť stanovený za štatutárneho zástupcu s výkonom kompetencií za riaditeľa v čase jeho neprítomnosti a to v plnom rozsahu.

Zamestnávateľ môže dočasne ustanoviť vedúceho zamestnanca, najdlhšie však na 6 mesiacov. V tejto lehote by mal byť ustanovený vedúci zamestnanec na základe výberového konania.

K § 5:Aby sa každých päť rokov nemuseli všeobecne vykonávať výberové konania, zavádza sa mechanizmus potvrdzovania riaditeľa školy vo funkcii príslušnou radou školy. Ustanovuje sa časová lehota, ktorá zabezpečí dostatočný časový úsek na konanie rady školy, ktorá v tomto časovom úseku prehodnotí činnosť riaditeľa počas jeho funkčného obdobia, vyzve ho v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť koncepciu svojej práce na ďalšie funkčné obdobie a pozve ho na svoje zasadnutie. Ak je rada školy spokojná s prácou riaditeľa a prijme jeho koncepčné zámery má možnosť potvrdiť ho v jeho funkcii na ďalšie funkčné obdobie. V takomto prípade sa potvrdenie riaditeľa vo funkcii považuje za návrh rady školy na vymenovanie riaditeľa do funkcie a zriaďovateľ nevyhlasuje výberové konanie, ale vymenuje súčasného riaditeľa do funkcie na ďalších päť rokov. V prípade, že rada školy vyhodnotí doterajšie pôsobenie riaditeľa ako nedostatočné, nepotvrdí jeho zotrvanie vo funkcii, takýto riaditeľ ukončí výkon funkcie riaditeľa dňom ukončenia jeho funkčného obdobia. Zriaďovateľ môže okamžite, ako sa o nepotvrdení riaditeľa vo funkcii vyhlásiť výberové konanie na riaditeľa. Poslednou možnosťou je, že sa riaditeľ rozhodne nereflektovať na nové funkčné obdobie. Taktiež v tomto prípade vyhlási nové výberové konanie. Ak sa výberové konanie na riaditeľa uskutočňuje podľa § 4 citovaného zákona, a to len v prípadoch, keď sa pri škole nezriaďuje rada školy (pedagogicko-psychologická poradňa, a podobne), tak kompetencia potvrdzovania prechádza na zriaďovateľa. Ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj uskutoční potvrdenie riaditeľa obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, že rada školy z akéhokoľvek dôvodu vo veci nekoná.

K § 6:V tomto ustanovení sú presne vyšpecifikované povinnosti riaditeľa. Sú rozdelené na všeobecné, t.j. povinnosti, ktoré sa vzťahujú na všetkých riaditeľov, z ktorých vyplýva, že riaditeľ je v konečnom dôsledku zodpovedný za celý výchovno-vzdelávací proces, jeho realizáciu a kvalitu, za zostavenie rozpočtu, hospodárenie a ďalšie vzdelávanie zamestnancov. Povinnosť ďalej sa vzdelávať je uložená nie len riaditeľovi, ale aj ostatným vedúcim zamestnancom. Povinnosti riaditeľa vo veci výkonu štátnej správy v školstve v prvom stupni je rozdelený podľa druhu a typu školy.

V záujme zabezpečenia odbornosti riadenia sa ukladá riaditeľovi, ale aj všetkým vedúcim zamestnancom povinnosť absolvovať v rámci ďalšieho vzdelávania, prípravu vedúcich zamestnancov, ktorú sú povinní začať najneskôr do jedného roka od vymenovania do funkcie.

V zmysle Zákonníka práce môže riaditeľ vnútorným predpisom určiť, či sa miesta vedúcich zamestnancov (zástupca riaditeľa, vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.) budú obsadzovať na základe vymenovania. Obsadenie funkcie vedúceho zamestnanca uskutoční vždy na základe výberového konania podľa § 4 zákona o verejnej službe.

Vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky má riaditeľ oznamovaciu povinnosť príslušnému orgánu štátnej správy pre oblasť sociálnych vecí a príslušnej obci (pri počte viac ako 15 neospravedlnených hodín, za účelom určenia osobitného príjemcu prídavku na dieťa a pri počte viac ako 60 neospravedlnených hodín za účelom priestupkového konania.).

K § 7:Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť obce, ako orgánu, ktorý vykonáva štátnu správu v školstve.

Obec je v rámci preneseného výkonu štátnej správy v školstve povinná vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky najmä tým, že zriaďuje základné školy, v ktorých sa vykonáva povinná školská dochádzka v rámci 1. až 9. ročníka a nultého ročníka, ak je v základnej škole zriadený. Obec taktiež rozpisuje finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia, ktorých je zriaďovateľom. Financovanie základných škôl, ktoré obec v prenesenej pôsobnosti zriadi musí byť v celom rozsahu hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu.

V rámci originálnych kompetencií je obec zriaďovateľom výchovno-vzdelávacích inštitúcií uvedených v odseku 2 ustanovenia tohto paragrafu.

V záujme zabezpečenia výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, detí a žiakov mimoriadne nadaných a talentovaných v mieste ich bydliska alebo v jeho blízkosti sa obci, ako zriaďovateľovi základnej školy ukladá, povinnosť vytvárať podmienky na túto výchovu a vzdelávanie tak, ako im to umožňuje legislatívne prostredie, t.j. formou individuálnej integrácie alebo zriaďovaním špeciálnych tried alebo tried pre nadané a talentované deti alebo žiakov (napr. športové triedy, školské strediská záujmovej činnosti, základné umelecké školy a pod.)

Obci ukladá povinnosť vykonávať štátnu správu v prvom stupni vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky. Toto konanie sa uskutočňuje na základe oznámenia riaditeľa príslušnej školy, v ktorej má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, v priestupkovom konaní proti zákonnému zástupcovi dieťaťa. Vykonáva ho obec, v ktorej má zákonný zástupca dieťaťa trvalý pobyt.

Každá obec, ako zriaďovateľ, bude vykonávať štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ a ktoré sú uvedené v odseku 5.

Odbornosť vo výkone štátnej správy v školstve zo strany obce sa zabezpečuje legislatívnym tlakom na obce tým, že pri zabezpečení výkonu štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje riaditeľ školy a o ktorých doteraz rozhodoval okresný úrad, musí obec zabezpečiť personálne tak, že zamestnanec vykonávajúci tieto odborné činnosti musí spĺňať kvalifikačné požiadavky uvedené v §8 ods. 1.

Obci, v záujme možnosti kontroly účelnosti nakladania s jej majetkom, sa ponecháva kompetencia schvaľovania zmlúv o nájme a prenájme priestorov.

V zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, hlavný kontrolór je oprávnený vykonávať len kontrolu príjmov a výdavkov obce a spolupracovať s príslušnými štátnymi orgánmi, čo nezakladá povinnosť kontrolovať finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu a finančné prostriedky Európskych spoločenstiev a kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku školstva. Z uvedeného dôvodu sa kompetencia kontrolovať tieto skutočnosti udeľuje týmto zákonom.

Keďže obec je zodpovedná za vytváranie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky je potrebné v záujme dostatočnej kontroly výkonu tejto povinnosti zo strany zákonných zástupcov (stále sa v praxi stáva, že sa objavujú deti vo veku 10 dokonca až 15 rokov, ktoré neboli zapísané na plnenie povinnej školskej dochádzky) uložiť obci povinnosť viesť evidenciu detí vo veku povinnej školskej dochádzky (6 až 16 rokov veku) a viesť evidenciu, v ktorých školách ju plnia.

V ustanovení tohto paragrafu sa zriaďovateľská pôsobnosť obce a samosprávneho kraja prekrýva k niektorým druhom škôl a školských zariadení. Rozdielnosť týchto škôl je v ich pôsobnosti. Napr. ZUŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti obce má spravidla pôsobnosť na územie obce. ZUŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja má pôsobnosť územia samosprávneho kraja.

Ukladá sa povinnosť obci, v ktorej bude mať sídlo spoločný obecný úrad, ktorý bude vykonávať činnosti na úseku školstva, oznámiť túto skutočnosť krajskému školskému úradu spoločne so zoznamom obcí, pre ktoré tieto činnosti bude vykonávať. Ministerstvo v záujme verejnej informovanosti tento zoznam bude každoročne zverejňovať.

K § 8:V tomto ustanovení sa definujú kvalifikačné požiadavky zamestnancov obce, ktorí budú odborne zabezpečovať spracovanie podkladov pre rozhodovanie samosprávnych orgánov obce na úseku školstva.

V záujme zachovania odbornosti výkonu štátnej správy aj v orgánoch územnej samosprávy sa ukladá aj zamestnancom obcí vykonávajúcim činnosti na úseku školstva povinnosť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je absolvovanie vzdelávania ukončované skúškou podľa osobitného predpisu, ktorý vydá ministerstvo školstva.

K § 9:Ústava SR vo svojom Čl. 42 ustanovila povinnú školskú dochádzku. V záujme orientácie občana, ale aj v záujme adresnosti poukazovania finančných prostriedkov na žiaka vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, obec svojim všeobecne záväzným nariadením ustanoví každej základnej škole školský obvod. V rámci školského obvodu sa vytvára priestor, kde si v prvom rade môže zákonný zástupca uplatniť právo na vzdelanie poskytované základnou školou. V tejto základnej škole nemôže byť jeho dieťa odmietnuté. Do tejto školy má taktiež dieťa právo vrátiť sa, ak zlyháva v štúdiu v strednej škole s osemročným štúdiom. V prvom rade sa takéto dieťa má právo vrátiť do základnej školy v školskom obvode, v ktorej má zákonný zástupca trvalé bydlisko.

Legislatívne sa upravuje aj možnosť, že obec nezriadi základnú školu, respektíve zriadi malotriednu základnú školu. V takomto prípade sa môže dohodnúť s inou obcou na spoločnom školskom obvode, v ktorom si budú plniť povinnú školskú dochádzku deti občanov oboch obcí. V prípade, že k takejto dohode nepríde a obec nezriadi základnú školu, môže vo veci školského obvodu pre občanov obce, ktorá si nezriadi základnú školu, rozhodnúť príslušný krajský školský úrad.

V rámci slobodného výberu vzdelávacej inštitúcie si môže zákonný zástupca dieťaťa vybrať aj inú základnú školu, ktorá nie je v jeho školskom obvode. Do takejto základnej školy môže byť prijatý žiak len so súhlasom riaditeľa príslušnej základnej školy. Prijatie žiaka môže byť odmietnuté napríklad z kapacitných dôvodov. Legislatívne sa taktiež upravuje postup príslušných orgánov štátnej správy v školstve.

Upravuje sa taktiež spôsob zabezpečenia dopravy žiakov do základnej školy v prípade, že obec nezriadi základnú školu a dohodne sa na spoločnom školskom obvode s inou obcou. V takomto prípade škola, v ktorej žiak plní povinnú školskú dochádzku zabezpečí dopravu alebo uhradí zákonnému zástupcovi žiaka dopravu vo výške ceny hromadnej dopravy. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na žiakov, ktorých zákonní zástupcovia si vybrali dobrovoľne základnú školu mimo svoj školský obvod.

K § 10:Ustanovenie tohoto paragrafu rieši samosprávny kraj obdobne ako obec. Vo veciach výchovy a vzdelávania sa na samosprávny kraj a primerane vzťahujú ustanovenia § 8.

V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona NR SR č. 302/2001 Z.z.

o samospráve vyšších územných celkov, v znení neskorších predpisov, hlavný kontrolór je oprávnený vykonávať len kontrolu príjmov a výdavkov VUC, čo nezakladá povinnosť kontrolovať prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu a prostriedky Európskych spoločenstiev a z uvedeného dôvodu sa samosprávnemu kraju ukladá v tomto ustanovení obdobná kontrolná činnosť akú má obec.

Pod vytváraním podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky sa okrem iného myslí aj činnosť samosprávneho kraja pri prijímacom konaní. Ak sa žiak vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky v rámci prijímacieho konania neumiestni v žiadnej strednej škole, oboznámi verejnosť, v ktorých stredných školách je možné takéto dieťa umiestniť. Na základe tejto informácie sa rodič obráti na riaditeľa príslušnej strednej školy, ktorý rozhodne o jeho prijatí v príslušnom školskom roku.

K § 11:Týmto ustanovením sa zriaďuje krajský školský úrad ako rozpočtová organizácia, ktorá je zapojená svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Krajský školský úrad ako právnická osoba sa zriaďuje v sídlach samosprávnych krajov s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja. Z uvedeného vyplýva, že sa zriaďuje 8 krajských školských úradov. Krajský školský úrad ako špecializovaný orgán štátnej správy riadi prednosta krajského školského úradu, ktorý je štátnym zamestnancom a preto musí byť menovaný na základe výberového konania, ktoré sa uskutoční v zmysle zákona o štátnej službe. Menuje a odvoláva ho minister školstva.

Na krajský školský úrad prechádza zriaďovateľská pôsobnosť voči školám a školským zariadeniam, ktorých zriaďovateľom bol krajský úrad a okresný úrad (jedná sa hlavne o špeciálne školy a školské zariadenia, ktorým je ťažko určiť územnú pôsobnosť, nakoľko majú väčšinou nadregionálnu pôsobnosť a poradenské zariadenia). Ďalším dôvodom, prečo si štát ponecháva zriaďovateľskú pôsobnosť voči týmto školám je skutočnosť, že sa, žiaľ, ešte stále stretávame s odmietavým postojom niektorých orgánov územnej samosprávy pri zriaďovaní špeciálnych škôl a školských zariadení respektíve pri využívaní priestorov vo vlastníctve územnej samosprávy.

Krajský školský úrad môže byť zriaďovateľom aj napr. základnej školy za osobitných podmienok. Napríklad pri nemožnosti určenia spoločného školského obvodu, čo sa môže stať na národnostne zmiešanom území, alebo na území s ťažkými prírodnými podmienkami spojenými s obmedzenou dostupnosťou a pod.

Pri zriaďovaní strednej školy krajským školským úradom môže byť osobitnou podmienkou skutočnosť, že samosprávny kraj nezriadi strednú školu s tzv. „ťažkými študijnými alebo učebnými odbormi“, na ktoré sa hlási málo záujemcov, ale existuje na ne spoločenská objednávka. V takomto prípade môže krajský školský úrad takúto strednú školu zriadiť. Ďalším dôvodom môže byť zriadenie strednej školy na základe medzinárodnej zmluvy alebo pod.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v školstve v prvom stupni vo veciach uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní, poskytnutých zahraničnými školami. Túto kompetenciu doteraz vykonával okresný úrad (vo veci základných škôl) a krajský úrad (vo veci stredných škôl).

Krajský školský úrad rozhoduje v druhom stupni vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky, v ktorej v prvom stupni rozhoduje obec. V súčasnosti druhostupňové konanie v tejto veci vykonáva okresný úrad.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorého je školský úrad zriaďovateľom. Táto kompetencia prechádza na krajský školský úrad z krajského úradu.

Štát, v záujme kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a najmä v záujme sledovania odbornosti na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry, si ponecháva kompetenciu kontrolovať, či príslušná obec, spĺňa podmienky v súlade s týmto zákonom, aby mohla vykonávať prenesený výkon štátnej správy prostredníctvom zamestnancov spĺňajúcich podmienky uložené týmto zákonom. V prípade zistenia porušenia tohoto zákona (§ 8) môže krajský školský úrad uložiť obci sankcie vo forme pokuty.

Nie menej dôležitou kompetenciou štátu prostredníctvom krajského školského úradu je kontrola dodržiavania tohto zákona vo veci menovania riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Táto kompetencia krajského školského úradu smeruje ku všetkým školám bez rozdielu zriaďovateľa. Ide o kontrolu štátu nad dodržiavaním kvalifikačných požiadaviek na funkciu riaditeľa, nakoľko sa jedná o prvý článok vo výkone štátnej správy v školstve a zároveň osobu, ktorá má dbať na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v škole alebo školskom zariadení, ktoré riadi.

Ďalšou dôležitou kompetenciou krajského školského úradu ako orgánu špecializovanej štátnej správy v školstve je určitá garancia nad skúškami, na základe ktorých sa získava štátom uznaný stupeň vzdelania a to najmä záverečná skúška (stredné odborné vzdelanie), maturitná skúška (úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie), absolventská skúška (vyššie odborné vzdelanie). Túto garanciu zabezpečuje v rámci svojej kompetencie menovať predsedov skúšobných komisií na tieto skúšky.

K § 12:

V záujme sprehľadnenia finančných tokov, zberu informácií potrebných pri zostavovaní rozpočtu bude krajský školský úrad prerodzeľovať finančné prostriedky vrátane miezd zamestnancov škôl a školských zariadení samosprávnym krajom, neštátnym školám a školským zariadeniam, obciam, školám a školským zariadeniam, ktorých je zriaďovateľom.

Povinnosťou krajského školského úradu bude taktiež poskytovanie odbornej pomoci v oblastiach uvedených v tomto ustanovení. Túto povinnosť má voči všetkým zriaďovateľom a riaditeľom škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom.

Krajský školský úrad vykonáva príslušné kontrolné činnosti, ktoré vykonáva v súlade so zákonom č.10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe a v zmysle tohoto zákona je vstupovanie zamestnancov krajských školských úradov do škôl a školských zariadení, nazeranie do dokumentácie a pod. oprávnené.

V záujme šetrenia verejných finančných prostriedkov a zabezpečenia odbornosti pri spracovaní personálnej a účtovnej agendy môže krajský školský úrad vykonávať príslušný druh prác pre svoje školy a školské zariadenia. Takúto činnosť bude môcť krajský školský úrad vykonávať len na základe dohody.

Rezort školstva má v súčasnosti vybudovaný systém súťaží a olympiád, ktoré gestorujú okresné a krajské úrady. Keďže sa neosvedčuje presun týchto kompetencií na územnú samosprávu, bude krajský školský úrad vykonávať kompetencie krajských úradov a aj okresných úradov v predmete uvedených činností.

K § 13 a § 14:V záujme zabezpečenia kontroly štátu nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a v záujme zabezpečenia nezávislosti takejto kontroly sa ponecháva existencia Štátnej školskej inšpekcie, ako nezávislého orgánu štátnej správy v školstve, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Štátnu školskú inšpekciu riadi hlavný školský inšpektor. Jeho nezávislosť je do určitej miery legislatívne zabezpečená tak, že ho minister školstva môže odvolať len z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto zákone, respektíve, ako štátneho zamestnanca podľa zákona o štátnej službe. Jeho kompetencie v oblasti výkonu štátnej správy sú pomerne výrazné. Od odporúčaní, cez uloženie pokuty riaditeľovi školy alebo zriaďovateľovi školy až po predloženie návrhu na odvolanie riaditeľa zriaďovateľovi alebo predloženia návrhu ministerstvu školstva na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete.

V tomto ustanovení sa vymedzuje jej pôsobnosť a kompetencie. Školská inšpekcia sa vykonáva prostredníctvom školských inšpektorov, ktorí však na vykonávanie tejto činnosti musia mať poverenie hlavného školského inšpektora.

V záujme odbornosti vykonávania školskej inšpekcie v predmetoch náboženstvo a náboženská výchova môžu túto inšpekčnú činnosť vykonávať školskí inšpektori a osoby, ktoré okrem poverenia hlavného školského inšpektora majú aj poverenie príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Akékoľvek poverenie na vykonanie inšpekcie sa vydáva pre konkrétnu školu.

Školskí inšpektori na základe preukázania sa služobným preukazom a poverením sú oprávnení vstupovať do priestorov škôl a školských zariadení a vyžadovať dokumentáciu potrebnú na vykonanie potrebných úkonov.

V záujme zachovania odbornosti sa dáva kompetencia Ministerstvu zdravotníctva SR vykonávať školskú inšpekciu odbornej zložky vzdelávania v stredných zdravotníckych školách.

K § 15:Ústredným orgánom štátnej správy v školstve je ministerstvo školstva. Toto ustanovenie v záujme kvality a pružnosti riadenia výkonu štátnej správy v školstve umožňuje takéto riadenie vykonávať prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov a prostredníctvom rezortných smerníc, pokynov (napríklad pedagogicko-organizačné pokyny na príslušný školský rok a pod.)

V záujme prípravy odborných podkladov pre svoje rozhodnutia si ministerstvo školstva zriaďuje priamo riadené organizácie (v súčasnosti sú to napr. Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Ústav informácií a prognóz v školstve a pod.). Ich štatutárnych zástupcov menuje a odvoláva minister školstva v súlade kompetenciami vyplývajúcimi z osobitných predpisov.

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy v školstve bude zabezpečovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pre celý rezort školstva. Zisťovanie podkladov k spracovaniu rozpočtu a jeho prerozdeľovanie bude zabezpečovať prostredníctvom krajských školských úradov.

Ministerstvo vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje krajský školský úrad (napríklad uznávanie rovnocennosti dokladov o vzdelaní poskytnutého zahraničnými školami a pod.)

Nemenej dôležitou kompetenciou ministerstva, ako garanta výchovy a vzdelávania, je kompetencia spravovania siete škôl a školských zariadení, čo je v podstate určitý systém akreditácie, ktorý uznáva, že stupne vzdelania, ktoré poskytujú školy zaradené do siete sú štátom uznávané stupne vzdelania. Túto správu siete vykonáva systémom rozhodnutí vo veciach zaradenia alebo vyradenia do a zo siete a o zmenách v sieti.

V záujme predchádzania neodborných zásahov do výchovy a vzdelávania je vytvorený systém experimentálneho overovania, ktorý v zmysle tohoto ustanovenia riadi ministerstvo.

Ministerstvu sa ďalej ukladá kompetencia výkonu následnej kontroly nad využívaním finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov EÚ, taktiež vykonáva kontrolu nad správou majetku štátu, ktorý spravujú ministerstvom zriadené orgány a organizácie (Štátna školská inšpekcia, krajské školské úrady, Štátny pedagogický ústav a pod.).

Na základe výsledkov vyššie uvedených kontrolných činností sa ministrovi školstva dáva kompetencia, predložiť návrh na odvolanie riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

K § 16:Ustanovenie, ktoré rieši definíciu a problematiku siete sa objavuje v školskej legislatíve prvý krát. V súčasnosti neexistuje v SR legislatívny predpis, ktorý by túto problematiku riešil komplexne. Z uvedeného dôvodu sa definuje pojem siete.

Keďže sa zaradenie do siete chápe ako určitý spôsob akreditácie výchovno-vzdelávacej inštitúcie bez rozdielu zriaďovateľa, dáva sa takejto inštitúcii kredit na to, že môže zabezpečovať výchovu a vzdelávanie a s tým spojené priznávanie stupňa vzdelania. Zároveň takejto škole alebo školskému zariadeniu vzniká právny nárok na zabezpečenie financovania v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon.

V záujme prehľadnosti a jednotnosti vedenia siete sa legislatívne upravujú skutočnosti, ktoré musia byť v sieti vedené. Takýto spôsob vedenia siete poskytuje dostatok informácií o príslušnej škole alebo školskom zariadení, ktoré môžu byť rozhodujúcimi ukazovateľmi pre výber vzdelávacej inštitúcie zo strany občana.

K § 17:Zaraďovanie do siete je v súčasnosti upravené v rámci školskej legislatívy len vo veci školských zariadení. V záujme ujednotenia postupu pri zaraďovaní do siete vo veci škôl a školských zariadení a na základe skutočnosti, že sa jedná o výkon štátnej správy v školstve prostredníctvom rozhodnutia ministerstva, sa tento proces upravuje v navrhovanej dikcii zákona.

Stanovenie lehoty na predloženie žiadosti je potrebné najmä z dôvodu, ak bude mať zaradenie nového subjektu dopad na prostriedky štátneho rozpočtu. Táto lehota zabezpečuje, že požiadavka môže byť uplatnená v rozpočte na ďalší kalendárny rok. Môžu však nastať prípady, že zaradenie nebude mať dopad na štátny rozpočet. V takomto prípade môže minister povoliť iný termín predloženia a následne môže byť zaradenie vykonané už v príslušnom kalendárnom roku.

Žiadateľovi o zaradenie školy alebo školského zariadenia do siete sa ukladá predložiť také podklady, ktoré sú rozhodujúce pre správne rozhodnutie ministerstva.

Vytvára sa taktiež také legislatívne prostredie, ktoré do určitej miery vylučuje „špekulatívne“ konanie žiadateľa. (Eliminuje sa napríklad žiadateľ, ktorý nespĺňa morálne kritéria zabezpečovateľa výchovy a vzdelávania, nakoľko bol právoplatne odsúdený, alebo bolo proti nemu zahájené trestné stíhanie, alebo má určité podlžnosti voči štátu alebo iným veriteľom.). Taktiež sa ustanovuje spôsob preukazovania požadovaných údajov o žiadateľovi.

Ak ide o zaradenie do siete školy, ktorá zabezpečuje odborné vzdelávanie (stredné odborné učilište, stredná odborná škola) vyjadruje sa k návrhu príslušný ústredný orgán štátnej správy (napr. Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a pod.) K návrhu sa vyjadrujú taktiež sociálni partneri.

V záujme eliminácie prieťahov v konaní sa ministerstvu ukladá povinnosť rozhodnúť vo veci najneskôr do 60 dní.

K § 18:Spôsob vyraďovania školy alebo školského zariadenia zo siete sa upravuje obdobným spôsobom ako zaraďovanie. Ustanovuje sa taktiež, kto môže byť predkladateľom žiadosti o vyradenie zo siete. Týmto spôsobom sa zabezpečuje tzv. štátny dohľad nad činnosťami vo veci výchovy a vzdelávania. Do určitej miery možno hovoriť, že ak podáva návrh Krajský školský úrad alebo Hlavný školský inšpektor, ide odobratie akreditácie. Prax ukazuje, že dôvody na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete môžu vzniknúť kedykoľvek, na predloženie žiadosti o vyradenie zo siete sa nestanovuje termín.

K § 19:Za zmenu v sieti sa považuje akákoľvek zmena údajov, ktoré tvoria súčasť rozhodnutia ministerstva o zaradení školy alebo školského zariadenia do siete. Každá takáto zmena sa musí vykonať novým rozhodnutím ministerstva.

Taktiež sa ustanovuje, že akákoľvek zmena v sieti, ktorá sa vykoná bez rozhodnutia ministerstva sa považuje za porušenie rozhodnutia a ministerstvo môže na základe zistenia takejto skutočnosti uložiť pokutu v rámci správneho konania.

Všetky zmeny v sieti musia byť uskutočnené tak, aby nemohlo prísť k porušeniam práv občanov, ktoré im vo veciach výchovy a vzdelávania garantuje Ústava SR (slobodný výber povolania a prípravy naň, všeobecné právo na bezplatné vzdelávanie v základných a stredných školách, právo na vzdelanie v materinskom jazyku a pod.)

K § 20:Ustanovuje sa, že školu alebo školské zariadenie možno zriadiť až po jeho zaradení do siete a to z toho dôvodu, že až po zaradení do siete nadobúdajú právo poskytovať vzdelanie a finančné zabezpečenie z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia môže byť každý subjekt definovaný týmto zákonom, ktorý spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom.

Upravuje sa, kedy je škola alebo školské zariadenie cirkevné a kedy súkromné.

Tým, že sa určuje rovnocennosť vzdelania poskytnutého školami bez rozdielu zriaďovateľov sa zároveň zrovnoprávňuje postavenie zriaďovateľov.

K § 21:V záujme efektívneho využívania priestorov, personálneho zabezpečenia, finančných prostriedkov a skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu, sa okrem spájania škôl a školských zariadení podľa ustanovenia § 2 ods. 2 a § 63 zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, na základe ktorých spojením vznikajú združené stredné školy a základné školy s materskou školou, sa týmto ustanovením umožňuje aj ďalšie spájanie, napr. základná škola, gymnázium a základná umelecká škola a podobne. Takto vzniknutý subjekt sa nazýva „spojená škola“. Spojené školy sa však zo siete nestrácajú – nestrácajú akreditáciu, ale sa naďalej vedú v sieti ako školy spojenej školy, čím sa umožňuje vydávanie vysvedčení – dokladov o získanom vzdelaní, s názvom len príslušnej školy, ktorá vzdelanie poskytla. V záujme koordinácie spojenú školu riadi jeden riaditeľ, ktorý si však zo zákona musí ustanoviť svojich zástupcov pre príslušný druh a typ školy, na ktorý on nespĺňa kvalifikačné požiadavky.

Spájanie školy so školskými zariadeniami zostáva nezmenené, v takomto prípade sa školské zariadenie stáva súčasťou školy.

Podľa navrhovaného ustanovenia sa môže spojiť napr. základná škola so základnou umeleckou školou alebo gymnáziom (vzniká spojená škola). Ak sa spojí základná škola s materskou školou (§ 63 ods. 4 zákona č. 29/1984 Zb.) vzniká základná škola s materskou školou. Ak sa zlúčia akékoľvek stredné školy vzniká združená stredná škola (§ 2 zákona č.29/1984 Zb.)

Pri vzniku spojenej školy, združenej strednej školy, základnej školy s materskou školou a pod. vzniká nový školský samosprávny orgán a uskutočňuje sa výberové konanie na riaditeľa. Zloženie takejto rady školy by malo, podľa možností, zohľadňovať paritné zastúpenie zástupcov všetkých spojených subjektov.

K § 22:Toto ustanovenie určuje spôsob označovania školy alebo školského zariadenia, pričom zohľadňuje umiestnenie školy (napr. národnostne zmiešané územie), vyučovací jazyk školy, čestný názov (A. Dubčeka) alebo historický názov (lýceum), zriaďovateľa (cirkevná, súkromná), zameranie (športová) a pod.

K § 23:Dôležitým aktom zriaďovateľa pri zriaďovaní školy alebo školského zariadenia je vydanie zriaďovacej listiny. Toto ustanovenie zjednocuje postup pri vydávaní zriaďovacích listín škôl a školských zariadení, čo v konečnom dôsledku uľahčuje postup zriaďovateľov pri akejkoľvek zmene, ktorá je viazaná na zmenu v sieti (napr. spojenie), uzatváranie nových právnych vzťahov (napr. prechod na právnu subjektivitu) a pod. Tieto zmeny sa uskutočňujú vypracovaním dodatkov k zriaďovacej listine.

K § 24:

Toto ustanovenie rieši problematiku zrušovania škôl a školských zariadení. Zabezpečuje, že zriaďovateľ môže zrušiť školu alebo školské zariadenie len v tých prípadoch, ktoré sú definované pri vyraďovaní zo siete. Nemalo by sa stať napr., že obec zruší základnú školu a nebude zabezpečené plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, alebo samosprávny kraj zruší strednú školu a nebude vyriešené, kde si žiaci strednej školy môžu ukončiť vzdelanie v príslušnom študijnom alebo učebnom odbore.

K § 25:Toto ustanovenie v prvom rade definuje orgány školskej samosprávy a vymedzuje ich činnosť tak, aby to boli orgány, ktoré sa podieľajú na správe vecí verejných a plnia funkciu verejnej kontroly. Na základe skúseností z praxe nie je opodstatnená existencia rád škôl pri neštátnych školách a školských zariadeniach, nakoľko mohli mať len výrazne obmedzené kompetencie (nemohli navrhovať a uskutočňovať výberové konanie na riaditeľa, a mali vo všetkých veciach len vyjadrovaciu kompetenciu).

Ustanovovanie rád škôl pri liečebno-výchovných sanatóriách, diagnostických centrách a reedukačných domovoch bez zvolených zástupcov zákonných zástupcov sa realizuje z toho dôvodu, že deti sú v týchto zariadeniach vo väčšine prípadov umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy, nakoľko rodičia ich výchovu nezvládali resp. priamo negatívne zasahovali do ich výchovy.

Upravujú sa podmienky ustanovovania obecný školských rád tak, že sa zvyšuje počet školských obvodov a aj počet škôl a školských zariadení, ktorý je rozhodujúci pre ustanovenie obecnej školskej rady. Takto budú ustanovené obecné školské rady len v takých obciach, kde je ich činnosť opodstatnená. V súčasnosti je situácia taká, že v obci sú zriadené dve školy alebo školské zariadenia, pri ktorých sú ustanovené rady škôl, ustanovená je aj obecná školská rada a pri obecnom zastupiteľstve je zriadená ešte školská komisia, ktorá je poradným orgánom obce a jej pôsobnosť nesmeruje priamo ku školám a školským zariadeniam. Túto kompetenciu majú len školské samosprávne orgány určené podľa tohoto zákona. Školská komisia sa zriaďuje podľa zákona o obecnom zriadení. Ponecháva sa však na rozhodnutí obce, kedy si ustanoví obecnú školskú radu pri nižšom počte škôl alebo školských obvodoch.

Ustanovovanie územnej školskej rady zostáva oproti súčasnému stavu nezmenené.

K § 26:Týmto ustanovením sa posilňuje počet členov v rade školy, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia. Na základe podnetov z praxe sa ustanovuje, že delegovaným zástupcom zriaďovateľa, ak je ním obec alebo samosprávny kraj, je poslanec obecného zastupiteľstva alebo poslanec zastupiteľstva samosprávneho kraja.

Oproti súčasnému stavu sa mení zloženie obecnej školskej rady a územnej školskej rady. V záujme odbornosti sa ustanovuje, obecná školská rada a územná školská rada, ktorá je zložená zo zvolených zástupcov riaditeľov, zvolených zástupcov predsedov rád škôl, zvolených zástupcov rodičov a delegovaných zástupcov obce, samosprávneho kraja a krajského školského úradu.

Skončenie členstva v orgánoch školskej samosprávy sa navrhuje tak, aby každý člen rady školy, či už bol zvolený alebo delegovaný, mohol byť z členstva odvolaný. Taktiež sa rieši problematika prípadov, keď sa niektorý člen rady školy prihlási do výberového konania na riaditeľa školy. V takomto prípade sa jeho členstvo pozastavuje až do skončenia výberového konania. Takýto postup sa zabezpečuje, čo sa v školstve veľmi často stáva, ak sa do výberového konania prihlási aj osoba blízka.

K § 27:Orgánom školskej samosprávy je aj žiacka školská rada, ktorá vzniká len na stredných školách, ako reprezentant žiakov strednej školy a toto ustanovenie jej udeľuje určité kompetencie, napr. zvoliť zástupcu žiakov strednej školy v rade školy.

K § 28:

V súvislosti so zvýšeným pohybom občanov Slovenskej republiky mimo jej územia sa umožňuje ich deťom plniť povinnú školskú dochádzku aj mimo územia SR. Takéto plnenie povinnej školskej dochádzky sa považuje za osobitný spôsob školskej dochádzky.

V záujme kontroly štátu nad zabezpečením plnenia povinnej školskej dochádzky detí občanov Slovenskej republiky sa osobitný spôsob školskej dochádzky povoľuje vždy rozhodnutím riaditeľa školy, v ktorej má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku na území Slovenskej republiky. Ustanovuje sa taký mechanizmus, aby „kmeňová škola“ mohla kedykoľvek skontrolovať tento výkon.

Za účelom kontroly kvality vzdelávania žiakov, ktorí vykonávajú školskú dochádzku osobitným spôsobom sa zavádza mechanizmus skúšok. Tento mechanizmus zabezpečuje uznávanie získaného stupňa vzdelania a pokračovanie vzdelávania žiaka v školskom systéme Slovenskej republiky po jeho návrate na jej územie.

K § 29:Toto ustanovenie upravuje spôsob vydávania vysvedčení, na všetkých školách. Spôsob ich vyplňovania a vydávania ak je vyučovacím jazykom štátny jazyk, bilingválne vzdelávanie alebo jazyk národnostnej menšiny.

Ukladá sa školám povinnosť poskytovať rodičom alebo zákonným zástupcom informácie o hodnotení a klasifikácii ich detí aj po dovŕšení ich plnoletosti.

Zmocňuje sa ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa upravujú podrobnosti v predmetnej problematike (napr. vyhlášky č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.).

K § 30:V tomto ustanovení sa definuje, čo sa považuje za pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia a určuje sa spôsob jej vedenia, archivovania a škartácie. Týmto spôsobom sa upravujú niektoré činnosti, ktoré boli doteraz definované vykonávacím predpisom č.217/1999 Z.z. o pedagogickej dokumentácii. Zároveň sa umožňuje škole alebo školskému zariadeniu zisťovať potrebné údaje o žiakoch, s ktorými v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu pracuje. Z dôvodu ochrany zisťovaných údajov sa ukladá povinnosť mlčanlivosti pre všetky osoby, ktoré s nimi prichádzajú do styku.

K § 31:V tomto ustanovení sa definuje, aké výchovné opatrenia môžu byť uložené žiakovi, či už ako odmenu alebo trest. Podrobnosti sú v súčasnosti riešené vykonávacími predpismi, ktoré budú následne zmenené (vyhláška č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.)

K § 32 až 35:V súčasnosti plní povinnú školskú dochádzku, alebo študuje v strednej škole mimo územia Slovenskej republiky pomerne veľká časť žiakov. Po ukončení vzdelávania v zahraničí sa vracajú na územie SR s cieľom pokračovať vo svojom štúdiu v školách v SR. Aby mohli byť do tejto školy prijatí, musia spĺňať požiadavky stanovené legislatívnymi predpismi SR. Či sú tieto podmienky splnené sa preveruje v rámci rozhodovacieho konania o uznávaní rovnocennosti získaného vzdelania. Ak nie, musí vykonať žiak komisionálnu skúšku.

Ustanovenie reaguje na novo vzniknutú spoločenskú situáciu a proces uznávania dokladov o vzdelaní sa vzťahuje tak na občanov Slovenskej republiky, ako aj na občanov Európskej únie.

Ustanovenie určuje, kedy sa doklad o vzdelaní uznáva bez nostrifikácie (napríklad, ak ide o medzištátnu zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní).

K § 36:Týmto ustanovením sa ukladá zákonnému zástupcovi uhrádzať čiastočné náklady na hmotné zabezpečenie jeho dieťaťa (napr. stravovanie), alebo na čiastočnú úhradu nákladov na vzdelanie, ktoré nie je Ústavou SR garantované, ako bezplatné – záujmová výchova a vzdelávanie ( § 24 a 33a zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, § 14b zákona č.279/1993 Z.z. o školských zariadeniach a pod.).

K § 37:

Z dôvodu potrebnosti zainteresovať zákonného zástupcu na čiastočnej úhrade nákladov na stravovanie a ubytovanie, ak je jeho dieťa umiestnené v internátnom zariadení alebo v internátnej škole sa ustanovuje povinnosť zákonnému zástupcu uhrádzať tieto čiastočné náklady. Podrobnosti v súčasnosti riešia vykonávacie predpisy (vyhláška č.245/1993 Z.z. finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, č.196/1994 Z.z. o domovoch mládeže, č.121/1994 Z.z. o zriaďovaní, činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania v znení neskorších predpisov), ktoré budú z dôvodu obsolétnosti zmenené.

K § 38:Toto ustanovenie v prvom odseku definuje priestupky podľa tohoto zákona.

Určujú sa taktiež subjekty, ktoré sú oprávnené vo veci priestupkov konať. V druhom stupni vo veciach priestupkov, v ktorých v prvom stupni rozhoduje obec, koná krajský školský úrad, a v ktorých v prvom stupni koná Štátna školská inšpekcia koná v druhom stupni ministerstvo školstva.

K § 39:Toto ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti tohoto zákona. Na školy a školské zariadenia, ktoré sú zriadené inými ústrednými orgánmi sa ustanovenia tohoto zákona nevzťahujú, nakoľko tieto školy a školské zariadenia sa riadia príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a rezortnými predpismi týchto ústredných orgánov.

V záujme možnosti dovolania sa práv a povinností občanov a dotknutých subjektov sa ustanovuje rozsah rozhodovacích kompetencií, ktoré sa musia uskutočniť podľa zákona o správnom konaní.

Určujú sa ustanovenia, ktoré sa nevzťahujú na cirkevné alebo súkromné školy a školské zariadenia , ako napr. menovanie riaditeľa školy, školská samospráva a pod. Taktiež sa ustanovuje, že riaditeľ súkromnej alebo cirkevnej školy a školského zariadenia a riaditelia škôl a školských zariadení, ktorých sú zriaďovateľmi obce alebo samosprávne kraje v originálnej kompetencii pri svojom rozhodovaní nepostupujú podľa zákona o správnom konaní.

K § 40:V záujme zabránenia hromadnej výmeny orgánov školskej samosprávy (napr. obecné školské rady a územné školské rad, ktoré vznikli na jeseň roku 2002 na základe zákona č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení zákona č.416/2001 Z.z.) sa ustanovuje, že podľa tohoto zákona sa budú ustanovovať až nové školské samosprávne orgány, ktoré vzniknú po ukončení funkčných období terajších školských samosprávnych orgánov.

V záujme zabránenia hromadnej výmeny riaditeľov a tým spojeného výberového konania (čo by malo dopad na prostriedky štátneho rozpočtu) sa ustanovuje, že sa výber nových riaditeľov bude uskutočňovať postupne, alebo k výmene riaditeľa nepríde, ak ho rada školy vo funkcii potvrdí.

Práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov vo verejnej službe zanikajúcich okresných úradov a presunom kompetencií z krajských úradov sa budú riešiť v súlade so zákonom č.312/2001 Z.z. o štátnej službe a zákonom č.313/2001 Z.z. o verejnej službe.

Ustanovuje sa taktiež lehota, od ktorej je obec alebo samosprávny kraj povinný zabezpečovať prenesený výkon štátnej správy prostredníctvom zamestnancov spĺňajúcich kvalifikačné predpoklady ustanovené týmto zákonom. Ukladá sa im oznamovacia povinnosť, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom a na základe tohoto oznámenia im krajský školský úrad poskytne finančné prostriedky.

K § 41:Navrhovaný zákon nahrádza v súčasnosti platný zákon Slovenskej národnej rady č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a z uvedeného dôvodu sa tento zákon zrušuje.

Ďalej sa zrušujú vykonávacie predpisy týkajúce sa podrobností, ako napr. o plnení povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávaní dokladov o vzdelaní a príslušné ustanovenia vykonávacích predpisov, ktoré rieši tento zákon.

K Čl. II:K bodu 1:Keďže zriaďovateľská pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov je definovaná v Čl. 1 § 7 a § 10, vypúšťa sa ustanovenie § 2 ods. 3 tohoto zákona.

K bodom 2 a 3:Problematika zaraďovania do siete a vyraďovanie zo siete je spoločne vo vzťahu ku školám a školským zariadeniam riešená v Čl. I. V záujme odstránenia duplicity sa ustanovenia §§ 2a a 2b vypúšťajú.

K bodom 4 až 7:Ustupuje sa od možnosti výkonu ústavnej výchovy v špeciálnych školách internátnych a to na základe koncepčných zámerov, že každé dieťa s nariadenou ústavnou výchovou (teda aj dieťa s postihnutím) musí mať svoj detský domov. Každé dieťaťa bude zaradené do príslušného detského domova a do špeciálnej školy internátnej bude dochádzať ako ostatné deti.

K Čl. III:K bodu 1:V záujme možnosti vytvorenia takého prostredia, ktoré umožní spájať a následne efektívnejšie využívať majetok, priestory a zamestnancov stredných škôl, rozširuje sa možnosť spájania všetkých druhov stredných škôl do združenej strednej školy.

K bodu 2:V záujme možnosti vytvárania prípravných ročníkov v špeciálnych základných školách sa rozširuje možnosť zriaďovania 11 ročníkov v týchto školách. Ide o špeciálne základné školy, v ktorých sa vykonáva výchova a vzdelávanie žiakov s ťažším mentálnym postihnutím.

K bodu 3:

Podľa odseku 1 základná umelecká škola poskytuje talentovaným žiakom odborné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté zručnosti, návyky a vedomosti priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe.

Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia. Tu sa pripravujú na štúdium na konzervatóriu, štúdium v rôznych učebných a študijných odboroch na stredných školách umeleckého zamerania.

Najmä v štúdiu na II. stupni základného štúdia alebo v štúdiu pre dospelých sa však niektorí žiaci pripravujú na štúdium na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého –pedagogického zamerania.

V poslednej vete tohto ustanovenia sa deklaruje rozdiel v obsahu a cieľoch výchovy a vzdelávania v základnej škole a v základnej umeleckej škole

Podľa odseku 2 sa v základných umeleckých školách môže zriadiť hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický odbor alebo niektoré z uvedených odborov.

Vzhľadom na súčasné trendy v oblasti umeleckého vzdelávania sa predpokladá vznik aj iných ako uvedených umeleckých odborov. Riadiace a koordinačné právomoci v tomto procese bude mať ministerstvo školstva.

Jednotlivé umelecké odbory sa môžu členiť na oddelenia. Napríklad oddelenie strunových nástrojov, oddelenie klávesových nástrojov, oddelenie dychových nástrojov v hudobnom odbore, alebo oddelenie dramatické a slovesné, oddelenie bábkarské v literárno-dramatickom odbore a pod.

Vzhľadom na špecifický rozvoj umeleckého talentu základná umelecká škola poskytuje vzdelávanie pre veľmi širokú vzorku záujemcov, vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až dospelých uchádzačov, ako je uvedené v odseku 3. Rozhodujúci počet žiakov základných umeleckých škôl, viac ako 90 %, tvoria žiaci mladšieho a staršieho školského veku, teda žiaci základných škôl. Zároveň sa definujú jednotlivé druhy štúdia.

V odseku 4 sú uvedené základné organizačné formy štúdia v základnej umeleckej škole.

V odseku 5 sa žiakom ukladá povinnosť prispievať na úhradu nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním v základnej umeleckej škole.

V písmenách a) až c) sa diferencovane ustanovujú najnižšie a najvyššie hranice príspevkov žiakov na úhradu nákladov v prípravnom štúdiu, v základnom štúdiu a v štúdiu pre dospelých pri individuálnom a skupinovom vyučovaní.

V písm. a) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v prípravnom štúdiu v skupinovom vyučovaní na 20,-Sk a najviac 5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, ktorá v súčasnosti predstavuje výšku 1 780,-Sk. Päť percent z tejto sumy predstavuje 89,-Sk.

Zabezpečenie individuálneho štúdia je finančne náročnejšie. Z hľadiska väčšej náročnosti je výška limitu príspevku v individuálnom vyučovaní dvojnásobne vyššia, ako v skupinovom vyučovaní.

V písm. b) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v základnom štúdiu v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu na 40,-Sk a najviac 10 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Táto suma predstavuje v súčasnosti 1 780,-Sk mesačne. Z uvedeného vyplýva, že najvyšší poplatok za základné štúdium v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu bude 178,-Sk mesačne.

Pásmo, v ktorom sa bude pohybovať výška mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v základnom štúdiu v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu sa ustanovuje na najmenej 25,-Sk a najviac 89,-Sk mesačne. Najvyššia hranica predstavuje 5 % životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa uvedeného ustanovenia citovaného zákona.

V písm. c) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v štúdiu pre dospelých v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu na 60,-Sk a najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Táto suma predstavuje v súčasnosti 3 930,-Sk mesačne. Desať percent tejto sumy predstavuje 393,-Sk mesačne.

Mesačná výška príspevku žiaka na úhradu nákladov v štúdiu pre dospelých v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu sa ustanovuje na najmenej 40,-Sk a najviac 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, čo po zaokrúhlení predstavuje maximálnu sumu 196,-Sk mesačne. Pokiaľ sa využije horná hranica stanoveného limitu pôjde v prvom prípade asi o 600 % zvýšenie súčasných poplatkov v individuálnom vyučovaní a takmer o 500 % zvýšenie v skupinovom vyučovaní v štúdiu pre dospelých.

V odseku 6 sa riaditeľ základnej umeleckej školy splnomocňuje ustanovením výšky príspevkov na príslušný školský rok v rámci limitu stanoveného zákonom.

Zároveň sa ustanovuje, že finančné prostriedky získané z príspevkov sú príjmom základnej umeleckej školy.

Ustanovuje spôsob úhrady príspevku škole. Navrhuje sa, aby sa príspevok uhrádzal vopred, spravidla do 10 dňa v mesiaci. Vzhľadom na administratívnu, ale aj finančnú náročnosť poukázania príspevku škole sa umožňuje jeho úhrada aj na dlhšie časové obdobie. Zároveň sa ustanovuje, že príspevok sa žiakovi vráti iba v prípade, keď sa na škole z rôznych dôvodov nevyučovalo dlhšie ako 4 týždne. Použitie výnosu z príspevkov musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Príspevok sa zároveň umožňuje vrátiť žiakovi v prípade závažných dôvodov z jeho strany. V tejto súvislosti ide predovšetkým o dlhodobejšie ochorenie žiaka neumožňujúce jeho návštevu školy, prípadne aj ďalšie závažné dôvody.

Aj súčasné znenie vyhlášky MŠMŠ SR č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách umožňuje riaditeľovi základnej umeleckej školy odpustiť školné zo sociálnych dôvodov. Navrhované znenie ods. 7 vyžaduje preukázanie podmienok na poskytovanie sociálnej pomoci (predloženie rozhodnutia o dávke sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu). Viaže sa na konkrétne ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov týkajúce sa riešenia hmotnej núdze.

Tak, ako aj v súčasnom znení školského zákona sa aj v predloženom návrhu v odseku 8 ustanovuje, že vzdelávanie v súkromných základných umeleckých školách a v cirkevných základných umeleckých školách možno poskytovať za úhradu. Zároveň sa ustanovuje, že pokiaľ výška príspevku žiaka na úhradu nákladov nie je vyššia, ako je uvedené v odseku 5, nezníži sa príspevok zo štátneho rozpočtu podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 506/2001 Z. z o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Odsek 9 je splnomocňujúcim ustanovením pre ustanovenie podrobností týkajúcich sa prevádzky základných umeleckých škôl a organizácie štúdia v nich.

K bodu 4:Týmto ustanovením sa rieši spôsob vzdelávania žiakov, ktorým ich zdravotný stav neumožňuje absolvovať výchovno-vzdelávací proces. O tom, kedy bude do tohoto procesu zaradené rozhodne lekár.

K bodu 5:Toto ustanovenie jasne definuje, kto je pedagogickým zamestnancom.

K bodu 6:Ustanovenia tohoto paragrafu sú riešené v Čl. I § 15. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie tohoto paragrafu vypúšťa.

K bodu 7:Keďže problematika poplatkov v základných umeleckých školách je riešená novým ustanovením § 33a tohoto zákona, v záujme odstránenia duplicity, sa zrušuje ustanovenie § 11 vyhlášky MŠMŠ SR č.477/1990 Zb.

K Čl. IV:Účinnosť zákona sa zosúlaďuje s časovým termínom zrušenia okresných úradov a krajských úradov podľa doterajších predpisov. Týmto termínom je 1. január 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin Fronc v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 596/2003, dátum vydania: 31.12.2003

7

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

K Čl. I

Návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a uznesení vlády Slovenskej republiky č. 370/2003 a č. 371/2003, ktoré ukladajú v nadväznosti na príslušné odvetvové úseky miestnej štátnej správy, v súlade s ďalšími krokmi realizácie decentralizácie a modernizácie verejnej správy, rozpracovať projekty odovzdania ďalších kompetencií v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy na orgány miestnej samosprávy a ukladajú ministrom predložiť na rokovanie vlády návrhy zmien príslušných zákonov, ktorými sa prevedú ďalšie zriaďovateľské a hospodársko-správne funkcie na obce a samosprávne kraje.

Pokračovaním reformy verejnej správy sa naďalej sleduje cieľ priblížiť služby štátu čo najviac k občanovi, ekonomicky zefektívniť celý výkon štátnej správy a vytvoriť dostatočne slobodný priestor v oblasti riadenia na všetkých úsekoch a úrovniach verejnej správy. Vláda Slovenskej republiky rozhodla, že je potrebné preniesť ďalšie kompetencie na samosprávne orgány miest a obcí a na samosprávne kraje aj na úseku školstva. V oblasti školstva naďalej zostáva delená kompetencia medzi orgánmi miestnej štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy.

Približne 60 % kompetencií, ktoré v súčasnosti v oblasti školstva vykonáva okresný úrad sa presúva na obce. Odbornosť výkonu týchto činností sa garantuje tak, že tieto kompetencie budú môcť vykonávať len tie obce alebo viacero obcí (spoločný obecný úrad), ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky na úseku školstva. Zamestnanci, ktorí vykonávajú činnosti na úseku školstva musia spĺňať príslušné kvalifikačné predpoklady na výkon činností v oblasti školstva a sú viazaní povinnosťou získať osobitné kvalifikačné predpoklady prostredníctvom vzdelávania, ktoré budú zabezpečovať akreditované vzdelávacie inštitúcie. V prípade nedodržania podmienok na výkon štátnej správy na úseku školstva obcou sa vytvára možnosť udelenia sankcií obci prostredníctvom krajského školského úradu.

Na jednej strane zostáva nenahraditeľná zodpovednosť štátu za úroveň vzdelania občanov prostredníctvom tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov, určovanie podmienok odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov, stanovovaním podmienok pre výkon riadiacich funkcií v oblasti školstva, určovaním obsahu a organizovaním pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov, vedy a výskumu v oblasti výchovy a vzdelávania, vydávania a schvaľovania základných pedagogických dokumentov, učebníc a učebných textov, spravovaní siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, kontroly hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami poskytnutými štátom na vzdelávanie v školách a školských zariadeniach. Zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení v osobitných prípadoch, špeciálnych škôl a špeciálnych zariadení prostredníctvom krajských školských úradov a kontroly výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom nezávislej Štátnej školskej inšpekcie.

Pre zabezpečenie výkonu miestnej štátnej správy na úseku školstva Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zriaďuje osem krajských školských úradov, ktorých sídla sú zhodné so sídlami samosprávnych krajov.

Činnosti krajských školských úradov budú zabezpečovať zamestnanci, ktorých činnosti s účinnosťou od 1.1.2004 prechádzajú z krajských úradov a okresných úradov na krajské školské úrady.

Pôvodne sa navrhovalo na zabezpečenie týchto činnosti krajských školských úradov 344 zamestnancov. Z uvedeného počtu bolo plánovaných 334 zamestnancov krajských školských úradov a 10 zamestnancov bolo plánovaných do aparátu Ministerstva školstva Slovenskej republiky na personálne posilnenie špeciálnych odborov štátnej služby – financie , školstvo.

Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č.691 zo dňa 16. júla 2003 znížila tento navrhovaný počet odborných zamestnancov krajských školských úradov na 184, čo je priemerne 23 zamestnancov.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Bratislave bude 90 obcí, 794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16046 v ZŠ 51534 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 3955 okrem škôl a školských zariadení v pôsobnosti samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 81 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trnave bude 251 obcí, 1105 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 15522 v ZŠ 57162 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2964 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 74 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trenčíne bude 276 obcí, 1077 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16234 v ZŠ 65143 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 1803 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 46 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Nitre bude 354 obcí, 1464 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 18526 v ZŠ 70427 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2893 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 69 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Žiline bude 315 obcí, 1197 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 19667 v ZŠ 80618 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2582 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 71 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Banskej Bystrici bude 516 obcí, 1318 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 17554 v ZŠ 68560 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 4670 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 105 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Prešove bude 666 obcí, 1794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 24544 v ZŠ 98425 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7370 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 100 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Košiciach bude 461 obcí, 1543 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 22089 v ZŠ 84636 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7029 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 95 škôl a školských zariadení.

Orgány územnej samosprávy vzhľadom na svoj bezprostredný styk s občanom budú prostredníctvom ďalších prenesených kompetencií z krajských úradov a rušených okresných úradov zabezpečovať proces výchovy a vzdelávania ako celok.

Pre zabezpečenie kvalitného výkonu štátnej správy na úseku školstva, bolo nutné prostredníctvom jednotlivých ustanovení predkladaného zákona stanoviť odborné a kvalifikačné požiadavky na zamestnancov, ktorí budú vykonávať činnosti na úseku školstva.

Schválením predkladaného zákona sa vytvára legislatívne prostredie, ktoré umožní zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení prostredníctvom obcí, samosprávnych krajov, cirkví a náboženských spoločností, fyzických osôb alebo iných právnických osôb, ako aj špecializovanej štátnej správy v školstve (krajských školských úradov), ak to vyžadujú osobitné podmienky a zriaďovanie špeciálnych škôl a špeciálnych školských zariadení.

V zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov naďalej zostávajú

a)stredné školy,

b)učilištia

c)strediská praktického vyučovania,

d)základné umelecké školy,

e)záujmovo-vzdelávacie zariadenia, okrem jazykových škôl pri základných školách,

f)domovy mládeže,

g)zariadenia školského stravovania,

h)zariadenia praktického vyučovania,

i)strediská služieb škole,

j)školy v prírode,

k)centrá voľného času z územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja.

V zriaďovateľskej pôsobnosti obce naďalej zostávajú

a)základné školy,

b)základné umelecké školy,

c)predškolské zariadenia

d)školské kluby detí,

e)školské strediská záujmovej činnosti,

f)centrá voľného času

g) školské kuchyne a školské jedálne zabezpečujúce stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti v predškolských zariadeniach,

h)jazykové školy pri základných školách,

i)strediská služieb škole.

Orgánom štátnej správy (krajským školským úradom) bude ponechaná zriaďovateľská funkcia vo vzťahu k

a)základným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

b)stredným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

c)špeciálnym materským školám,

d)špeciálnym základným školám,

e)špeciálnym stredným školám,

f)praktickým školám,

g)odborným učilištiam,

h)špeciálnym výchovným zariadeniam,

i)školám, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku podľa osobitného predpisu,

j)zariadeniam špeciálno-pedagogického poradenstva,

k)pedagogicko-psychologickým poradniam, pre predškolské zariadenia a základné školy,

l)pedagogicko-psychologickým poradniam pre stredné školy,

m)školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedených v písm. a) až i).

Školy uvedené pod písmenami a) a b) budú zriaďované orgánom štátnej správy iba pri vzniku osobitných podmienok ( napr. ohrozenie štátom garantovanej povinnej školskej dochádzky).

Štátnej školskej inšpekcii naďalej zostáva úloha kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, úrovňou kvality výchovno-vzdelávacieho procesu vrátane predmetov náboženstva a náboženskej výchovy v súlade s poverením príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa ich vnútorných predpisov.

Definujú sa priestupky na úseku školstva a zavádzajú sa finančné sankcie pre zriaďovateĺov škôl a školských zariadení napr. pri porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, pri zmenách v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, pri menovaní riaditeľov škôl a školských zariadení a pod. Pre riadiacich zamestnancov v školstve pri neodstránení nedostatkov zistených Štátnou školskou inšpekciou.

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy si naďalej ponecháva kompetencie v oblasti prípravy koncepcií, legislatívy a metodiky riadenia škôl a školských zariadení. Prostredníctvom svojej rozpočtovej kapitoly prerozdeľuje prostredníctvom krajských školských úradov finančné prostriedky štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí, pre súkromné školy a súkromné školské zariadenia a pre cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov. Kontroluje čerpanie a využívanie pridelených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ministerstvu sa umožňuje predkladanie návrhu na odvolanie riaditeľa školy v prípadoch porušení všeobecne záväzných právnych predpisov.

Z dôvodu jednotného postupu pri zaraďovaní, zrušovaní a zmien v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky sa v uvedených ustanoveniach presne stanovujú podmienky a kritériá, ktoré musia byť splnené zo strany všetkých zriaďovateľov škôl a školských zariadení.

Z dôvodu mnohých podnetov z praxe, bolo nutné upraviť niektoré ustanovenia, ktoré riešia problematiku školskej samosprávy. Jednalo sa hlavne o riešenie problémov týkajúcich sa odvolania delegovaných zástupcov v orgánoch školskej samosprávy, počtu pedagogických zamestnancov a zvolených zástupcov rodičov v radách škôl, personálne obsadenie obecných školských rád a pod. Kladie sa dôraz na väčšinový počet členov rady školy, ktorí nie sú zamestnancami školy.

V spoločných ustanoveniach sa rieši problematika výchovno-vzdelávacieho procesu, plnenia povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými školami, pedagogickej dokumentácie, príspevkov na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o deti a žiakov v školách a v školských zariadeniach a pod.

V prechodných ustanoveniach sa rieši funkčné obdobie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pracovno-právne vzťahy zamestnancov v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry krajských úradov a okresných úradov k 1. 1. 2004, ktorých pracovné činnosti prechádzajú podľa tohto zákona na krajský školský úrad, delimitácia majetku krajských úradov, okresných úradov na krajské školské úrady v zmysle platných všeobecne záväzných právnych predpisov.

K Čl. II

Týmto článkom sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení ďalších zákonov, kde sa jednotlivými ustanoveniami rieši financovanie a hmotné zabezpečenie detí a žiakov v špeciálnych školských zariadeniach, ktorým bola nariadená ústavná výchova alebo ochranná výchova. Pobyt a zabezpečenie týchto detí v špeciálnych školách internátnych a v špeciálnych materských školách internátnych sa bude zabezpečovať podľa doterajších predpisov len do roku 2006. K tomuto termínu sa predpokladá, že každé takéto dieťa už bude mať svoj „kmeňový“ detský domov.

K Čl. III

Článkom sa mení a dopĺňa zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení ďalších predpisov, kde sa jednotlivými ustanoveniami upravuje spájanie škôl a školských zariadení splynutím do združenej strednej školy, rieši sa možnosť úpravy poplatkov rodičov alebo zákonných zástupcov žiakov v základných umeleckých školách vo vzťahu k sume životného minima pre nezaopatrené dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Uvedené príspevky zostávajú príjmom školy s podmienkou, že príspevky pre príslušnú školu zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu zostávajú nezmenené.

Z dôvodu nejasností okolo presného zaraďovania zamestnancov škôl a školských zariadení do kategórie pedagogický zamestnanec, bolo nutné upraviť príslušné ustanovenie a to vymenovaním všetkých zamestnancov, ktorí svojou pracovnou činnosťou spĺňajú kritéria uvedenej kategórie zamestnancov.

Vykonávacie predpisy vyplývajúce z návrhu zákona nadobudnú účinnosť k 1. júlu 2004.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Medzinárodnými zmluvami a Dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Návrh zákona bol v súlade s ustanovením § 51 zákona č.303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona bol opakovane prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody v dňoch 15. 8.2003 a 19.8.2003 a dňa 18.8.2003 bol prerokovaný v poradnom orgáne pre odborné vzdelávanie Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Celková kvantifikácia počtu zamestnancov, ktorí predmetné činnosti za všetky presúvané kompetencie na úseku školstva doposiaľ vykonávajú na KÚ a OÚ po zohľadnení uznesenia vlády SR zo dňa 25.6.2003, ktorým vláda SR rozhodla o znížení počtu zamestnancov KÚ a OÚ:

KÚ - štátna služba (ŠS)97,7 zamestnancov

- verejná služba (VŠ)7,5 zamestnancov

OÚ- ŠS539,75 zamestnancov

- VS154,39 zamestnancov

Spolu: ŠS637,15 zamestnancov

VS161,89 zamestnancov

Celkom:799,04 zamestnancov

V zmysle uznesenia vlády SR č.691 zo dňa 16. 7. 2003 bude z tohoto počtu zamestnancov presunutých od 1.1.2004 z KU a OU 712 zamestnancov do špecializovanej miestnej štátnej správy – krajských školských úradov a samosprávnych krajov.

Z uvedeného počtu zamestnancov je plánovaný stav k 1.7.2004 nasledovný:

Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:

Obce 518 odborných zamestnancov

Krajské školské úrady184 odborných zamestnancov

Ministerstvo školstva10 odborných zamestnancov

Požadovaný variant:

Obce 368 odborných zamestnancov

Krajské školské úrady334 odborných zamestnancov

Ministerstvo školstva10 odborných zamestnancov

2. Dopad na štátny rozpočet vyplývajúci z navrhovaného článku II. a III.

Súčasný stav výberu poplatkov v základných umeleckých školách je asi 29 mil. Sk. V prípade všeobecného využitia navrhovaného horného pásma poplatkov by bol predpokladaný výber poplatkov pri nezmenenom počte žiakov základných umeleckých škôl cca 116 mil. Sk, čo je pozitívny nárast asi o 87 mil. Sk. Tieto

finančné prostriedky by mali byť v zmysle zákona č.506/2001 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, príjmom školy. Uvedené úpravy nebudú mať dopad na štátny rozpočet.

3. Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na presun zamestnancov:

Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:

V tis. Sk

RokPočty zamestnancovMzdyPoistnéTovary

a službyBežné

transfery*SpoluKŠÚ1.polrok

2004712726242741623000438271668672. polrok

20041841876870845792031644Rok 200491392345002879243827198511Obce1.polrok

20040000002.polrok 2004518528021993213981086715Rok 200452802199321398186715MŠ SRRok 200410202476457303361Spolu:Rok 2004146218551964334643827288587

VÚCRok 2004163264123285005346

Požadovaný variant:

V tis. Sk

RokPočty zamestnancovMzdyPoistnéTovary

a službyBežné

transfery*SpoluKŠÚ1.polrok

2004712726242741623000321301551702. polrok

2004334 340681286111178058107Rok 2004106692402773417832130213277Obce1.polrok

20040000002.polrok 2004368375361417010314062020Rok 200437536141701031462020MŠ SRRok 200410202476457303361Spolu:Rok 2004146252552114506532130278658

VÚCRok 2004163264123285005346

4. a) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania :

MzdyPoistnéPrevádzkaSpoluObce7 624 9382 878 4142 300 59612 803 948VÚC5 071 0111 914 3072 117 9289 103 246Celkom12 695 9494 792 7214 418 52421 907 194

b) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na samosprávne pôsobnosti (originálne) v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania:

MzdyPoistnéPrevádzkaSpoluObce3 854 1721 454 9501 429 2276 738 349VUC896 029338 251403 9351 638 215Celkom4 750 2011 793 2011 833 1628 376 564

V štátnom rozpočte na rok 2004 v nadväznosti na presun zamestnancov je potrebné kapitolu Ministerstvo školstva SR navŕšiť o sumu 213 608 tis. Sk presunom z kapitol krajských úradov a do rozpočtovej kapitoly „Súhrnný finančný vzťah“ k obciam a VÚC je potrebné presunúť finančné prostriedky, v prípade, že bude uplatnený variant v zmysle uznesenia vlády SR č.691/2003 v celkovom objeme 92061.- tis. Sk a v prípade, že bude uplatnený požadovaný variant 67366.- tis. Sk z kapitol KÚ.

Financovanie na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v prenesenej kompetencii i v originálnej kompetencii obcí a samosprávnych krajov (tab. 4a a 4b) bude zabezpečované prostredníctvom kapitoly MŠ SR. Uvedené údaje tvoria len východzie podklady pre tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2004. V údajoch uvedených vyššie sa neuvádzajú náklady potrebné na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu.

5. Dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Zákon nemá dopad na uvedené skupiny.

6. Dopad na životné prostredie.

Zákon nemá dopad na životné prostredie.

7. Dopad na zamestnanosť.

Návrh zákona bude mať dopad na zamestnanosť na základe delimitácie zamestnancov Krajských úradov a okresných úradov na Krajské školské úrady, samosprávne kraje a obce podľa bodu 3.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore