Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.12.2019 do 31.12.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je vypracovaný na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020, Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019 a na základe uznesenia vlády SR č. 51/2019 zo dňa 6. februára 2019, uznesenia vlády SR č. 110/2019 zo dňa 13. 3. 2019 a uznesenia vlády SR č. 185/2019 zo dňa 17. 4. 2019.

Návrh zákona obsahuje opatrenia vyplývajúce z Analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky, vzatou na vedomie vládou SR, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a podporiť malé a stredné podniky prostredníctvom dane z príjmov a takisto aj opatrenia vyplývajúce z Návrhu opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete. V nadväznosti na vládou schválený Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike obsahuje návrh zákona aj opatrenia zvýhodňujúce daňové odpisovanie elektromobilov.

Cieľom návrhu zákona je aj transpozícia smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej len „ATAD 2“), pričom sa zavádzajú pravidlá, ktoré zamedzujú využívaniu hybridných prvkov v dôsledku odlišných daňových posúdení finančných nástrojov a daňových subjektov predovšetkým v medzinárodnom kontexte, vedúcich k znižovaniu daňovej povinnosti.

Predpokladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z uskutočnených konzultácií a z aplikačnej praxe upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov. Návrh zákona obsahuje aj opatrenia v oblasti boja proti daňovým únikom a zvyšovania efektivity výberu a vymáhania daní.

Navrhované úpravy zákona sú zamerané najmä na:

1.podporu malých a stredných podnikov

• zavedenie definície mikrodaňovníka a s ňou súvisiace zmeny v zdaňovaní tejto skupiny daňovníkov

• úprava podmienok odpočtu daňovej straty

2.znižovanie administratívneho zaťaženia daňovníkov

• zavedenie automatickej registrácie správcom dane

• zjednodušenie podmienok na zahrňovanie do základu dane pri výdavkoch, ktoré sú súčasťou základu dane až po zaplatení

3.zníženie administratívnej náročnosti pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti

• rozšírenie oslobodenia od dane pre vymedzené druhy nepeňažných príjmov

• zavedenie možnosti zamestnávateľa vystaviť a doručiť zamestnancovi po vzájomnej dohode vymedzené druhy dokladov elektronickou formou

• umožnenie zamestnancovi podať zamestnávateľovi po vzájomnej dohode žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň elektronickou formou

• zrušenie povinnosti zamestnanca každoročne podpisovať vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu

4.platenie preddavkov na daň z príjmov

• zvýšenie hranice pre povinnosť platenia preddavkov a zjednodušenie výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti

2

• zjednodušenie spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v prípade neexistencie zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane

• zjednotenie lehoty na vyrovnanie preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania novovzniknutého daňovníka s ostatnými daňovníkmi

5.podpora automobilového priemyslu

• zvýšenie sumy oslobodeného nepeňažného plnenia zamestnanca z dôvodu zabezpečenia ubytovania

• zvýšenie podpory podnikového výskumu a vývoja prostredníctvom odpočtu (výdavkov) nákladov vynaložených na výskum a vývoj

•zavedenie samostatnej odpisovej skupiny pre elektromobily.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, má pozitívny vplyv na sociálne vplyvy a na životné prostredie a nemá vplyv na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Účinnosť predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa navrhuje od 1. januára 2020 okrem čl. I bodov 1, 9, 40, 49, 50, 55, 56, 62, 64, 71, 73 § 30 ods. 1 písm. a), body 127 a bodu 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021 a čl. I bodu 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2022.

Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Apríl 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Máj 2019

2.Definovanie problému

Plnenie záväzku vlády Slovenskej republiky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020, povinnosť transpozície Smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica Rady (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami a plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády SR č. 51/2019 zo dňa 6. februára 2019.

3.Ciele a výsledný stav

Návrhom zákona reaguje na potrebu podpory malých a stredných podnikov, zvyšovanie ich konkurencieschopnosti s prihliadnutím na tvorbu nových pracovných miest, ako aj na potrebu transpozície smernice Rady (EÚ) 2017/952, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami. Rovnako je cieľom aj znižovanie administratívnej záťaže daňovníkov.

4.Dotknuté subjekty

Navrhovaná právna úprava sa dotkne právnických osôb, na ktoré sa budú vzťahovať pravidlá implementovanej smernice, fyzických osôb – zamestnancov,

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované, pretože vzhľadom na úlohu uloženú v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2018 ktorej obsahom je prijatie návrhu zákona, ku ktorému má dôjsť z dôvodu potreby transpozície smernice Rady ako aj s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax rešpektujúc požiadavky uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020 a vzhľadom na množstvo podnetov z aplikačnej praxe, ktoré nemožno riešiť len výkladom uvedeného zákona, niet inej možnosti ako prijať uvedenú novelu zákona.

6.Vykonávacie predpisy

4

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Smernica Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami

8.Preskúmanie účelnosti**

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

michaela.vidova@mfsr.sk

, tel.: 5958 3480

12.Zdroje

Inštitút finančnej politiky, MF SR

5

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

V rámci záverečného posúdenia komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov k predmetnému materiálu zaslala nesúhlasné stanovisko uvedené nižšie:

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie, vrátane negatívneho vplyvu na malé a stredné podniky v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu Doložky vybraných vplyvov, čím uvedie do súladu Doložku s tvrdením uvádzaným v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Predloženou reguláciou sa zavádza rozšírenie výdavkov (nákladov) po zaplatení o služby týkajúce sa vedenia firiem a poradenské služby v oblasti podnikového riadenia podľa kódu 70.1 a 70.22.1

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

V bode 3.1 komisia žiada predkladateľa o doplnenie vyčíslenia počtu daňovníkov, ktorých sa regulácie dotkne k nejakému dátumu (napr. k 31. 12. 2018, 31. 03. 2019) podľa uváženia.

Odôvodnenie: Komisia má za to, že predkladateľ by mal disponovať informáciami o tom, pre koľko podnikateľských subjektov sa regulácia znižuje (mikrodaňovníkov), alebo koľkých sa dotkne, pričom ale máme za to, že určité ustanovenia sa týkajú všetkých. Minimálne Komisia žiada uviesť číselný údaj koľko takýchto subjektov mala finančná správa v predchádzajúcom období. Ide o dodržanie postupu podľa Jednotenej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

V bode 3.3.4 komisia žiada predkladateľa o vyčíslenie pozitívnych a negatívnych vplyvov danej regulácie do časti 3.3.4 analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Predkladateľ na viacerých miestach uvádza zníženie nákladov podnikateľských subjektov, pričom ale nie je jasné aké reálne vplyvy navrhovaná regulácia prinesie a s akou úsporou je možné rátať. Komisia odporúča tieto pozitívne vplyvy vyčísliť aspoň na jedného podnikateľa. Zároveň Komisia odporúča vyčísliť aj odhadované negatívne vplyvy spojené s nepriamymi náklady regulácie (softvérové zabezpečenie) a to vo forme buď rozpätia alebo priemernou cenou a tiež nákladov spojených so zavedením § 17, prípadne ďalších, ktoré identifikuje predkladateľ. Metodika výpočtu bude súčasnosťou tabuľky 3.3.4.

K vplyvom na životné prostredie

Komisia žiada uviesť pozitívne vplyvy na životné prostredie a rozpracovať príslušnú analýzu, keďže sa plánuje zaviesť daňové zvýhodnenie elektromobilov.

Vyhodnotenie pripomienok MF SR:

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V zmysle uplatnených pripomienok komisie bola doložka vybraných vplyvov upravená v časti „9. Vplyvy navrhovaného materiálu“.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

V zmysle uplatnených pripomienok komisie bola analýza vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1. a 3.3.4. upravená.

6

K vplyvom na životné prostredie

Odporúčaniu komisie o uvedenie pozitívnych vplyvov na životné prostredie a rozpracovanie príslušnej analýzy bolo vyhovené a doložka bola dopracovaná.

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

-12 372

-36 264

-40 589

-36 501

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

-12 372

-30 322

-19 175

-17 815

Všeobecná pokladničná správa

-12 372

-30 322

-19 175

-17 815

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

-2 203

-9 119

-7 209

- vplyv na vyššie územné celky

0

-944

-3 908

-3 090

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

-2 795

-8 387

-8 387

Výdavky verejnej správy celkom

1 608

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

Kapitola MF SR (organizácia FR SR)

RP 718006 podprogram 0EK0D – Informačné technológie

1 608

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

1 608

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte verejnej správy

1 608

0

0

0

8

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Negatívny vplyv vyplývajúci z nákladov na implementáciu návrhu zákona v oblasti informačného systému Finančnej správy SR bude rozpočtovo zabezpečený v rámci schválených limitov výdavkov verejnej správy.

Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní ako aj z opatrení. Predpokladá sa krytie výpadku príjmov štátneho rozpočtu aj z opatrení obsiahnutých v návrhu zákona, ktoré nie je možné vyčísliť a to predovšetkým z opatrení týkajúcich sa:

-boja proti daňovým únikom – zavedenie pravidiel proti hybridným nesúladom

-zjednodušenia administratívnej náročnosti zamestnávateľov prostredníctvom zníženia ich nákladov

-zavedením nových zdrojov príjmov.

Zároveň je potrebné podotknúť, že negatívny vplyv niektorých opatrení (napr. uplatnenie daňových odpisov mikrodaňovníkov) predstavuje iba vplyv z dôvodu časového posunu uplatnenia daňových výdavkov.

Úbytok príjmov obcí a vyšších územných celkov bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom dane z príjmov fyzických osôb.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

A.Zavedenie paušálu na príspevok zamestnávateľa na dopravu

B.Zvýšenie príspevku zamestnávateľa na nájomné bývanie na 100 eur

C.Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty u mikrodaňovníkov

D.Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty pre ostatné firmy

E.Zavedenie nových podmienok na odpisovanie hmotného majetku u mikrodaňovníkov

F.Podpora elektromobility prostredníctvom daňových odpisov

G.Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

H.Zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek k pohľadávkam mikrodaňovníkov v súlade s účtovníctvom

I.Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2 500 eur na 5 000 eur

.......................................................................................................................................................

9

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

-

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 12 372 tis. eur v roku 2019, 36 264 tis. eur v roku 2020, 40 589 tis. eur v roku 2021 a 36 501 tis. eur v roku 2022.

Kvantifikácia príjmov

A – Zavedenie paušálu na príspevok zamestnávateľa na dopravu

Opatrenie má viac pokryť náklady spojené s dopravou zamestnancov a zároveň zabezpečiť čo najefektívnejšie využívanie autobusov zo strany zamestnávateľa na dopravu zamestnancov. Rozširuje limit už existujúceho opatrenia bez úpravy ostatných predpokladov. Zároveň sa dopĺňa podmienka na vyťaženosť autobusov, ktoré budú používané na prepravu, čo môže mať mierne pozitívny fiškálny vplyv. Kvantifikácia vychádza zo skutočných dát o prepravovaných osobách vybranej firmy v sektore, cez ktoré bol odhadnutý vplyv na zvyšok ekonomiky.

B – Zvýšenie príspevku zamestnávateľa na nájomné bývanie na 100 eur

Zvýšenie limitu má pokryť zvýšené náklady spojené s prehrievaním na trhu nehnuteľností a z toho prameniacich vyšších cien nájmov. Kvantifikácia navyšuje limit pri existujúcom opatrení. Pri kvantifikácií boli použité dáta od vybraného subjektu o počte ubytovaných osôb, na základe ktorých boli aproximované vplyvy na zvyšok sektora.

C - Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty u mikrodaňovníkov

Uvedené opatrenie po prvýkrát vstúpi do platnosti od roku 2021, keď si firmy budú môcť umoriť straty za rok 2020. Zdrojom dát sú individuálne daňové priznania dane z príjmu právnických osôb (DPPO) za obdobie 2010 až 2017. Za uvedené obdobie je spočítaný objem daňových strát dostupných pre firmu k umoreniu. Odhad fiškálneho vplyvu je postavený na odhade zavedenia zmeny odpočtu daňovej straty na historických dátach za obdobie 2014 až 2017. U malých a stredných podnikov nie je odhad fiškálneho vplyvu upravený pretože na základe historického vývoja nepozorujeme významný nárast ziskov v období 2014 až 2017 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V prípade malých a stredných podnikov predpokladáme čiastočnú optimalizáciu najmä pokiaľ sú blízko hranice obratu. Pomer skutočne zaplatenej dane a dane, ktorá by vznikla ak by v danom období bola zavedená zmena odpočtu je následne uplatnený na prognózu DPPO v období rokov 2021 a 2022.

D - Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty pre ostatné firmy

Uvedené opatrenie po prvýkrát vstúpi do platnosti od roku 2021, keď si firmy budú môcť umoriť straty za rok 2020. Zdrojom dát sú individuálne daňové priznania dane z príjmu právnických osôb (DPPO) za obdobie 2010 až 2017. Za uvedené obdobie je spočítaný objem

10

daňových strát dostupných pre firmu k umoreniu. Odhad fiškálneho vplyvu je postavený na odhade zavedenia zmeny odpočtu daňovej straty na historických dátach za obdobie 2014 až 2017. Odhad fiškálneho vplyvu za toto obdobie je ponížený , nakoľko obdobie rokov 2014 až 2017 je možné považovať za vrchol hospodárskeho cyklu keď zisk firiem rástol. Čím vyšší zisk firma dosiahne tým spravidla má k dispozícii vyšší základ dane k umoreniu strát. Bez úpravy základu dane o vplyv pozitívneho ekonomického vývoja by bol fiškálny vplyv nadhodnotený pretože od roku 2020 nepredpokladáme rast ziskov na úrovni obdobia 2014 až 2017. Pomer skutočne zaplatenej dane a dane, ktorá by vznikla ak by v danom období bola zavedená zmena odpočtu je následne uplatnený na prognózu DPPO v období rokov 2021 a 2022.

E - Zavedenie nových podmienok na odpisovanie hmotného majetku u mikrodaňovníkov

Zdrojom dát sú individuálne daňové priznania dane z príjmu právnických osôb (DPPO) a finančné výkazy od spoločnosti FINSTAT za obdobie 2010 až 2017. Za uvedené obdobie je spočítaný objem aktív dostupných k odpisu. Odhad fiškálneho vplyvu je postavený na aproximácii zavedenia zmeny odpočtu daňovej straty na historických dátach za obdobie 2014 až 2017. V prípade malých a stredných podnikov predpokladáme čiastočnú optimalizáciu najmä pokiaľ sú blízko hranice obratu. Pomer skutočne zaplatenej dane a dane, ktorá by vznikla ak by v danom období bola zavedená zmena odpočtu je následne uplatnený na prognózu DPPO v období rokov 2021 a 2022.

F - Podpora elektromobility prostredníctvom daňových odpisov

Kvantifikácia vychádza z prognózy Ministerstva Hospodárstva o počte elektrombilov a plug-in hybridov na obdobie 2016 až 2030. Prognóza je upravená na základe pomeru (skutočný počet/prognóza) za obdobie rokov 2016 a 2018. Skutočný počet elektromobilov a plug-in hybridov je dostupný z policajne databázy áut. Kvantifikácia predpokladá priemernú cenu elektromobilu 35 tisíc eur. Predpokladáme dynamický vplyv nákupu nových áut z titulu daňovej úspory po zavedení skrátenej doby odpisu. Kvantifikácia berie do úvahy zavedenie zmeny legislatívy na už nakúpené autá. Fiškálny vplyv je rozdiel medzi súčinom počtu áut a priemernej ceny pri aplikácii aktuálnej odpisovej politiky v porovnaní so skrátenou dobou odpisovania.

G - Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

Zdrojom dát sú individuálne daňové priznania za rok 2015 až 2017. Výsledný kvantifikovaný vplyv je priemerom minimálneho a maximálneho vplyvu. Minimálny vplyv je statický vplyv, ktorý bude rásť na horizonte rozpočtu v súlade s vývojom HDP. U maximálneho vplyvu sa uvažuje s kombináciou dvoch zdrojov rastu. V prvom prípade ide o 3 % medziročný nárast výdavkov na VaV, ktorý predpokladá dynamický efekt zo zvýšenia superodpočtu (zodpovedá priemernému nárastu počtu subjektov realizujúcich výdavky na VaV o 3 % ročne po zavedení obdobnej zmeny v ČR v roku 2005). V druhom prípade sa predpokladá, že úsporu na dani z príjmov (z dôvodu zvýšenia superodpočtu) podniky opätovne reinvestujú do oblasti vedy a výskumu.

H - Zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek k pohľadávkam mikrodaňovníkov v súlade s účtovníctvom

Zdrojom dát sú individuálne daňové priznania DPPO a finančné výkazy od spoločnosti FINSTAT za obdobie 2014 až 2017. Odhad fiškálneho vplyvu pracuje s predpokladom, že objem opravných položiek pre malé a stredné podniky s kladným základom dane bude vždy uplatnený v súlade s účtovníctvom a nebude už zvyšovať základ dane ako opravná položka neuznaná za daňový výdavok kvôli limitácii a časovému testu. V prípade malých a stredných podnikov predpokladáme čiastočnú optimalizáciu pre podniky blízko hranice obratu.

11

I - Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2 500 eur na 5 000 eur

Zdrojom dát je štruktúra preddavkov na dani z príjmu na individuálnej báze poskytnutá Finančnou správou. Z individuálnych dát je možné vypočítať meškanie platieb kvartálnych preddavkov pri hranici 2500 až 5000 eur. 15 % subjektov (firmy aj SZČO), respektíve 20 % objemu preddavkov je splatených viac ako mesiac po termíne splatnosti. Legislatívna zmena by mala za následok, že viacej subjektov bude mať jednorazovú platbu dane, bez predošlej platby preddavkov. U týchto subjektov predpokladáme, že po podaní daňového priznania nebude platba uhradená do 1 roka. Posun hotovostného výpadku (nezaplatené vyrovnanie dane za rok 2020 v roku 2021) až do roku 2022 spôsobí akruálny výpadok v roku 2021.

12

abuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v tis. eur) - akruál

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

-12 372

-36 264

-40 589

-36 501

DPFO (111)

0

-3 433

-13 599

-10 299

DPPO (112)

-12 372

-30 036

-18 602

-17 815

Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)

0

-1 961

-5 884

-5 884

Zdravotné odvody (154)

0

-834

-2 504

-2 504

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-12 372

-36 264

-40 589

-36 501

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v tis. eur) - cash

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

-29 679

-68 554

-20 022

DPFO (111)

0

-3 433

-13 599

-10 299

DPPO (112)

0

-18 558

-46 568

-1 336

Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)

0

-5 393

-5 884

-5 884

Zdravotné odvody (154)

0

-2 295

-2 504

-2 504

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-29 679

-68 554

-20 022

13

Tabuľka č. 3.1.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

0

-12 458

-12 458

DPFO (111)

0

0

-6 866

-6 866

Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)

0

0

-3 923

-3 923

Zdravotné odvody (154)

0

0

-1 669

-1 669

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie paušálu na príspevok zamestnávateľa na dopravu

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

-12 458

-12 458

Tabuľka č. 3.2.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

-6 228

-6 228

-6 228

DPFO (111)

0

-3 433

-3 433

-3 433

Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)

0

-1 961

-1 961

-1 961

Zdravotné odvody (154)

0

-834

-834

-834

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zvýšenie príspevku zamestnávateľa na nájomné bývanie na 100 eur

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-6 228

-6 228

-6 228

14

Tabuľka č. 3.3.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

-4 491

DPPO (112)

0

0

0

-4 491

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty u mikrodaňovníkov

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

-4 491

Tabuľka č. 3.4.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

0

36 005

30 050

DPPO (112)

0

0

36 005

30 050

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty pre ostatné firmy

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

36 005

30 050

15

Tabuľka č. 3.5.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

0

-15 028

-14 645

DPPO (112)

0

0

-15 028

-14 645

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie nových podmienok na odpisovanie hmotného majetku u mikrodaňovníkov

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

-15 028

-14 645

Tabuľka č. 3.6.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

-6 775

-16 697

-15 487

-9 261

DPPO (112)

-6 775

-16 697

-15 487

-9 261

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Podpora elektromobility prostredníctvom daňových odpisov

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-6 775

-16 697

-15 487

-9 261

16

Tabuľka č. 3.7.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

-5 597

-13 339

-15 293

-18 368

DPPO (112)

-5 597

-13 339

-15 293

-18 368

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-5 597

-13 339

-15 293

-18 368

Tabuľka č. 3.8.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

0

-1 100

-1 100

DPPO (112)

0

0

-1 100

-1 100

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek k pohľadávkam mikrodaňovníkov v súlade s účtovníctvom

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

-1 100

-1 100

17

Tabuľka č. 3.9.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

0

-11 000

0

DPFO (111)

0

0

-3 300

0

DPPO (112)

-7 700

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2 500 eur na 5 000 eur

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

-11 000

0

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Transféry jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

1 608

výdavky súvisiace s úpravou informačného systému FS SR

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

1 608

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 608

0

0

0

18

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2017

2018

2019

2020

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

19

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Predpokladá sa, že návrh zákona ovplyvní:

-mikrodaňovníkov spĺňajúcich podmienky podľa zákona o dani z príjmov

-daňovníkov tvoriacich daňovo uznané opravné položky k pohľadávkam

-právnické osoby, u ktorých dochádza k hybridným nesúladom

-podnikateľské subjekty poskytujúce dopravu zamestnancom do zamestnania a späť

-podnikateľské subjekty využívajúce elektromobily

-podnikateľské subjekty odpočítavajúce daňovú stratu

-podnikateľské subjekty vykonávajúce podnikový výskum a vývoj

-právnické osoby poberajúce príjmy z predaja akcii, obchodných podielov a členských vkladov v družstve

-podnikateľské subjekty – zamestnávateľov pri doručovaní dokladov elektronickými prostriedkami

-podnikateľské subjekty s povinnosťou platiť preddavky na daň z príjmov

-registráciu podnikateľských subjektov

Počet dotknutých subjektov nie je možné presne určiť. Podľa individuálnych daňových priznaní za rok 2017 na Slovensku pôsobí približne 152 - tisíc mikrodaňovníkov. Ďalších približne 90 - tisíc daňovníkov nespĺňa definíciu mikrodaňovníka.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Konzultácie sa uskutočnili formou osobných stretnutí v termíne od 21. 1. 2019 do 15. 2. 2019. Následne bolo vykonané aj druhé kolo konzultácií s vybranými účastníkmi v dňoch 15.3.2019 a 18.3.2019.

Konzultácií sa zúčastnili:

1.SKDP

2.Klub 500

3.Deloitte

4.Ernst & Young

5.PWC

20

6.KPMG

7.AZZZ

8.RÚZ

9.INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz

10.SLASPO

11.SAMP - Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov

12.SŽZ - Slovenský živnostenský zväz

13.AmCham

14.Slovak Business Agency

15.APZ - Asociácia priemyselných zväzov

16.Slovenská asociácia podnikových finančníkov

17.Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Zúčastnené subjekty boli informované o pripravovaných zmenách týkajúcich sa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedené zmeny vyplývajú aj z analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky, ktorá bola prerokovaná vládou Slovenskej republiky. Zúčastnené subjekty zároveň predniesli aj pripomienky nad rámec návrhu novely zákona. Tieto pripomienky smerovali k riešeniu problematických oblastí v závislosti od jednotlivých subjektov.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predpokladá sa zníženie priamych finančných nákladov v súvislosti so:

-zavedením osobitného daňového režimu u mikrodaňovníkov spĺňajúcich podmienky podľa zákona o dani z príjmov v oblasti odpisov majetku, opravných položiek, odpočítania daňovej straty

-zjednodušením tvorby opravnej položky k pohľadávke a uplatnením daňového výdavku pri odpise a postúpení pohľadávky vzhľadom na nepremlčanie pohľadávky

-zvýhodnením odpočtu daňovej straty

-zavedením novej odpisovej skupiny pre elektromobily

-zvýšením hranice pre platenie preddavkov na daň z príjmov

-zvýšením % odpočtu výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj

-zavedením oslobodenia príjmu z predaja akcií jednoduchej spoločnosti na akcie

-znížením administratívnej náročnosti pri registrácii na daň z príjmov od roku 2021 a pri doručovaní dokladov zamestnávateľmi elektronickými prostriedkami

Negatívny vplyv sa očakáva z dôvodu zavedenia opatrenia proti hybridným nesúladom. Vplyv zavedenia opatrenia pre hybridné nesúlady nie je možné vyčísliť.

Kvantifikácia zníženia/zvýšenia priamych finančných nákladov je odvodená z fiškálnych vplyvov uvedených v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. Konkrétne:

21

-zníženie priamych finančných nákladov pre mikrodaňovníkov vychádza z priamej finančnej úspory z titulu uvoľnenie odpočtu daňovej straty, uvoľnenie odpisu hmotného majetku a zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek v súlade s účtovníctvom. Celkový objem úspory priamych finančných nákladov odhadujeme v objeme -16 mil. eur v roku 2021 a -20 mil. eur v roku 2022. V priemere na jedného mikrodaňovníka ide o zníženie priamych finančných nákladov o -110 až -135 eur v rokoch 2021 a 2022.

-zvýšenie priamych finančných nákladov je spojené s úpravou odpočtu daňovej straty pre daňovníkov, ktorí nespĺňajú definíciu mikrodaňovníka. V roku 2021 sa odhaduje zvýšenie priamych finančných nákladov o 36 mil. eur. Naopak zníženie priamych finančných nákladov prinášajú výhodnejšie odpisy elektromobilov a zvýšenie odpočtu na vedu a výskum v objeme -30 mil. eur v roku 2021. U oboch opatrení znižujúcich priame finančné náklady sa predpokladá ich využitie najmä u väčších firiem nespadajúcich pod definíciu mikrodaňovníka. Priemerné saldo týchto opatrení na 1 daňovníka zvyšuje priame finančné náklady o +67 eur na jedného daňovníka (nie mikrodaňovníka).

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predloženými návrhmi dôjde k vzniku nepriamych nákladov zo strany podnikateľov z dôvodu možnej potreby úpravy softvérov vyžívaných pri výpočte daňových povinností .

Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie administratívnej záťaže v súvislosti s odstránením sledovania splnenia dodatočných podmienok v § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov okrem podmienky zaplatenia.

Zjednodušenie výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti u fyzickej osoby podľa § 34 na účely výpočtu preddavkov na daň z príjmov.

Zvýšenie hranice poslednej známej daňovej povinnosti od ktorej sa odvíja povinnosť a periodicita platenia preddavkov na daň z príjmov.

Zníženie administratívnej záťaže v súvislosti so zavedením možnosti elektronickej komunikácie zamestnávateľa so zamestnancom.

Zníženie administratívnej záťaže v súvislosti s registráciou daňovníka na daň z príjmov priamo správcom dane na základe jeho evidencie v Registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci od roku 2021.

Odhad zníženia/zvýšenia nepriamych finančných a administratívnych nákladov nie je možné kvantifikovať.

22

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nepredpokladá sa vplyv navrhovanej zmeny na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu.

Predpokladá sa pozitívny vplyv na vybranú skupinu daňovníkov vymedzených v zákone o dani z príjmov ako mikrodaňovník. U mikrodaňovníka sa umožňuje:

-zjednodušenie tvorby opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke v súlade s účtovníctvom

-zvýhodnené odpisovanie hmotného majetku zaradeného do odpisových skupín 0 až 4 v stanovenej výške mikrodaňovníkom, najviac do výšky vstupnej ceny majetku

-zvýhodnené odpočítavanie daňovej straty.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Zmena % výšky odpočtu nákladov na výskum a vývoj bude znamenať významné zvýšenie položky, ktorá bude znižovať základ dane daňového subjektu, ktorý vykonáva podnikový výskum a vývoj. Na strane tohto daňového subjektu príde úsporou na dani k vytvoreniu dodatočných zdrojov, ktoré bude možné venovať na rozvoj podnikania. Maximálna dĺžka obdobia odpočtu sa predlžuje zo štyroch zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol, na päť zdaňovacích období. Podporou podnikového výskumu a vývoja prichádza k rýchlejšiemu zavádzaniu moderných technológii a spôsobov výroby a tým

23

aj k zvýšeniu efektívnosti výroby. Zároveň sa vytvára motivácia k zvýšeniu zamestnanosti v oblasti výskumu a vývoja.

24

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona bude mať mierne pozitívny vplyv na sociálne prostredie, predovšetkým vďaka oslobodeniu nepeňažného plnenia, ktoré by malo mať pozitívny vplyv na disponibilné príjmy obyvateľstva.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

1. Daňovníci, fyzické osoby - zamestnanci, ktorým zamestnávateľ poskytne plnenia oslobodené od dane z príjmov:

- príspevok zo sociálneho fondu na preventívnu zdravotnú starostlivosť nad rámec zákona,

- dopravu do zamestnania a späť,

- ubytovanie (len ak prevažujúcou činnosťou zamestnávateľa je výroba vo viaczmennej prevádzke)

- nepeňažné plnenie bez špecifikácie účelu v ustanovenej sume 500 eur.

2. Daňovníci – fyzické osoby, ktorých schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku úrazu klesla o viac ako 40 % a ktorým bolo poskytnuté jednorazové vysporiadanie odškodnenia budúcich poistných nárokov (ide o náhradu škody resp. náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti), plynúcich z komerčného poistenia zodpovednosti za škodu.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí v dôsledku úrazu nemôžu, resp. môžu len

25

v obmedzenej miere, vykonávať zárobkovú činnosť.

Sociálne slabšie skupiny ľudí, ktorí budú mať viac príležitostí bezodplatného prístupu k potravinám, ktorým exspirovala doba použiteľnosti.

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností/skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Ide o opatrenia, ktoré v aplikačnej praxi zamestnávatelia môžu, ale nemusia uplatniť. Z toho dôvodu nie je možné vyčísliť priemerný rast príjmov v tejto skupine.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

U fyzických osôb, ktorých schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku úrazu klesla o viac ako 40 % a ktorým bolo poskytnuté jednorazové vysporiadanie odškodnenia budúcich poistných nárokov dochádza k rastu ich čistého diponibilného príjmu vzhľadom na zvýšenie pôvodnej sumy oslobodenej od dane z príjmu vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, na jej násobok v závislosti od počtu rokov, na ktoré sa jednorazové vysporiadanie poskytuje, najviac v sume 20 000 eur.

26

Vzhľadom na to, že ide o opatrenie, ktoré v aplikačnej praxi títo daňovníci môžu, ale nemusia uplatniť a zároveň je nemožné uviesť počet takýchto situácií, nie je možné vyčísliť priemerný rast príjmov v tejto skupine.

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

☞doprave,

☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

Návrh zákona upravuje a podporuje spôsob zabezpečovania dopravy a ubytovania pre zamestnancov z pohľadu zdaňovania, nakoľko sú tieto nepeňažné plnenia u zamestnancov oslobodené v zákonom ustanovenej výške, pričom suma oslobodenia od dane sa od 1.1.2020 zvyšuje.

Za účelom podpory vzdelávania poskytovaného a zabezpečovaného zamestnávateľom, sa upravuje (rozširuje) skupina ľudí, u ktorých je toto nepeňažné plnenie oslobodené od dane ak sú tieto vzdelávacie aktivity predpokladom pre vykonávanie podnikateľskej činnosti zamestnávateľa. Podmienky a spôsob poskytovania vzdelávania zamestnancom sa na daňové účely riadia Zákonníkom práce.

Návrhom sa dosiahne finančná podpora pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím u tejto skupiny ľudí.

27

☞informáciám

☞k iným právam (napr. politickým).

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞deti (0 – 17),

☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ľudia so zdravotným postihnutím,

☞marginalizované rómske komunity

☞domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Navrhované opatrenie bude mať vplyv na

- ľudí so zdravotným postihnutím, ktorým bolo vyplatené jednorazové vysporiadanie zo strany komerčnej poisťovne - prostredníctvom zvýšenia sumy oslobodenej od dane z príjmu vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, na jej násobok v závislosti od počtu rokov, na ktoré sa jednorazové vysporiadanie poskytuje, najviac v sume 20 000 eur,

- sociálne slabšie skupiny ľudí, ktorí budú mať – bezodplatne - prístup k potravinám, ktorým exspirovala doba použiteľnosti. Novela zákona umožňuje uznať do daňových výdavkov aj obstarávaciu cenu zásob potravín po dobe použiteľnosti aj daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie, ak jeho predmet činnosti zodpovedá účelu podľa § 50 ods. 5 zákona (napr. poskytovanie sociálnej pomoci). Návrh zákona daňovo motivuje obchodné reťazce k darovaniu takýchto potravín a zároveň nepriamo napomáha predchádzať plytvaniu potravinami, ktoré môžu pomôcť ľuďom v núdzi.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

28

Bez vplyvu.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞eliminácia rodových stereotypov.

Bez vplyvu.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky,

Bez vplyvu.

29

skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Bez vplyvu.

30

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?

Zavedenie zvýhodneného spôsobu odpisovania pre elektromobily má za cieľ podporiť rozvoj trhu alternatívnych palív v odvetví dopravy. Elektromobilita má pozitívny vplyv na kvalitu životného prostredia, vďaka úspore emisií zdraviu škodlivých látok, pevných častíc a skleníkových plynov ako aj k zníženiu hladín hluku z dopravy.

Pozitívne vplyvy na životné prostredie z titulu zavedenia novej odpisovej skupiny pre elektromobily odhadujeme na približne 890 tis. eur v roku 2019 až 2,7 mil. eur v roku 2022. Uvedený vplyv je výsledkom zníženia emisií CO2, NOx a PM2,5 u elektromobilov a plug-in hybridov v porovnaní s benzínovými a dieselovými motormi. Odhad pozitívneho vplyvu predpokladá nahradenie automobilov s benzínovým a naftovým pohonom elektromobilmy a plug-in hybridmi v súlade s projekciou Ministerstva Hospodárstva upravenou podľa skutočného vývoja za roky 2016 a 2018.

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?

Nie

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?

Nie

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

Zavedenie zvýhodneného spôsobu odpisovania nepredpokladajú negatívne vplyvy na životné prostredie.

31

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110 až 112 a čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ)

2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 144, 7.6.2017), gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti

praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016), v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania

uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania,

uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania

uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/ zv. 1, Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003) v platnom znení, gestor: MF SR.

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 53/13 a C - 80/13, Strojírny Prostějov a.s., ACO Industries Tábor proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [2014].

Výrok rozhodnutia:

Článok 56 ZFEÚ bráni právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej spoločnosti usadené v prvom členskom štáte, ktoré využívajú pracovníkov zamestnaných a pridelených agentúrami dočasného zamestnávania usadenými

32

v druhom členskom štáte, ale podnikajú v prvom členskom štáte prostredníctvom pobočky, sú povinné vykonať zrážku preddavku na daň z príjmov splatnú uvedenými pracovníkmi a uhradiť ju prvému uvedenému členskému štátu, hoci tú istú povinnosť nemajú spoločnosti usadené v prvom členskom štáte, ktoré využívajú služby agentúr dočasného zamestnávania, ktoré sú usadené v tom istom členskom štáte.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 650/16, A/S Bevola, Jens W. Trock ApS proti Skatteministeriet, [2018].

Výrok rozhodnutia:

Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá vylučuje možnosť spoločnosti rezidenta, ktorá si nezvolila režim medzinárodného spoločného zdaňovania, ako je ten vo veci samej, odpočítať straty, ktoré vznikli jej stálej prevádzkarni nachádzajúcej sa v inom členskom štáte, od svojho zdaniteľného príjmu, napriek tomu, že jednak táto spoločnosť vyčerpala všetky možnosti odpočítania týchto strát, ktoré jej poskytuje právo členského štátu, v ktorom sa daná prevádzkareň nachádza, a jednak prestala dostávať od tejto prevádzkarne akýkoľvek príjem, takže už neexistuje žiadna možnosť, aby dané straty mohli byť zohľadnené v členskom štáte sídla prevádzkarne, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 398/16 a C - 399/16, X BV, X NV proti Staatssecretaris van Financiën, [2018].

Výrok rozhodnutia:

1.Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej materská spoločnosť usadená v členskom štáte nemôže odpočítať úroky z úveru poskytnutého spriaznenou spoločnosťou s cieľom financovania kapitálového vkladu do dcérskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, hoci, keby bola dcérska spoločnosť usadená v tom istom členskom štáte, materská spoločnosť by mohla mať nárok na toto odpočítanie tak, že by s ňou vytvorila integrovanú daňovú jednotku.

2.Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej materská spoločnosť usadená v členskom štáte nie je oprávnená odpočítať od svojho celkového zisku stratu vyplývajúcu zo zmeny výmenného kurzu, v súvislosti s hodnotou jej podielov v dcérskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, keď podľa tejto istej právnej úpravy nepodlieha dani symetricky zisk vyplývajúci z týchto zmien.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2017/952 bola stanovená do 31.12.2019 okrem čl. 2 ods. 3, u ktorého je lehota na prebratie stanovená do 31.12.2021.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

c)Smernica 2009/133/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

33

Smernica Rady 2003/49/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Smernica Rady 2011/96/EÚ bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

34

B. Osobitná časť

K bodu 1 - § 2 písm. w)

V nadväznosti na analýzu zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky sa za účelom podpory rozvoja malých daňovníkov zavádza pojem „mikrodaňovník“. Mikrodaňovníkom je daňovník – fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a za zdaňovacie obdobie výška týchto príjmov (ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11) alebo výnosov (ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctve) je maximálne vo výške sumy stanovenej na účely registrácie na daň z pridanej hodnoty, t.j. v súčasnosti 49 790 eur. Rovnako sa za mikrodaňovníka považuje aj daňovník právnická osoba, ktorej všetky výnosy dosiahnuté za príslušné zdaňovacie obdobie sú maximálne vo výške 49 790 eur vrátane. Za mikrodaňovníka nie je možné považovať daňovníka – fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá síce spĺňa podmienku dosiahnutia príjmov (výnosov) do 49 790 eur, ale je závislou osobou podľa § 2 písm. n) zákona.

K bodu 2 - § 2 písm. x)

Ustanovenie písmena x) sa upravuje vzhľadom na potrebu zapracovania EÚ zoznamu štátov a jurisdikcií, ktoré nespolupracujú v daňovej oblasti (tzv. čierny zoznam EÚ). Nadväzne na zapracovanie tohto zoznamu sa mení názov nezmluvného štátu na nespolupracujúci štát. Zároveň sa v ustanovení upravuje, že Ministerstvo financií SR uverejní zoznam na webovom sídle, do ktorého zahrnie príslušné štáty a jurisdikcie, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v ustanovení.

K bodu 3 -§ 2 písm. ac) tretí bod

Do § 2 písmena ac) sa dopĺňa, že za vklad sa považuje aj akcionárom splatený príplatok do rezervného fondu, ktorý je povinná spoločnosť vytvoriť pri založení spoločnosti podľa § 217 Obchodného zákonníka, ako aj ďalšie príplatky splatené priamo daňovníkom do rezervného fondu, ktoré mu vyplývajú zo spoločenskej zmluvy alebo Obchodného zákonníka. Ak je emisný kurz akcie vyšší ako jej menovitá hodnota, suma prevyšujúca menovitú hodnotu akcie je emisné ážio. Rovnako po splatení daňovníkom sa emisné ážio považuje za vklad splatený daňovníkom. Obdobne to platí aj u spoločníka s.r.o., ktorý vkladá vklad do rezervného fondu podľa § 67 Obchodného zákonníka, resp. člena družstva, ktorý vkladá vklad do nedeliteľného fondu družstva podľa § 235 Obchodného zákonníka. Za vklad sa nepovažuje zvýšenie rezervného fondu resp. nedeliteľného fondu družstva z nerozdelených ziskov, ktoré nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

K bodom 4 a 31 - § 3 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. e) 9. bod

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) vymedzuje, čo sa považuje za podiel na zisku (dividendu). Podľa § 217a Obchodného zákonníka môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov resp. spoločníkov, pričom príspevky sa za kapitálový fond považujú okamihom splatenia. Ak sa spoločnosť rozhodne použiť nerozdelený zisk po zdanení na tvorbu kapitálového fondu z príspevkov, aby bola splnená podmienka splatenia akcionárom resp. spoločníkom, považuje sa takéto použitie nerozdeleného zisku po zdanení za vyplatený podiel na zisku (dividendu). Až potom je možné tieto prostriedky považovať za príspevok splatený akcionárom resp. spoločníkom podľa § 217a Obchodného zákonníka. Zároveň sa dopĺňa, že za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj rozdelenie prostriedkov z rezervného fondu medzi spoločníkov (akcionárov), v časti, v akej bol tvorený z nerozdeleného zisku po zdanení. V nadväznosti na tieto zmeny v § 3 ods. 1 písm. e) sa spresňuje aj rozsah podielov na zisku

35

(dividend) považovaných za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky nerezidenta v § 16 ods. 1 písm. e) 9. bode.

K bodom 5, 88 a 139 - § 5 ods. 3 písm. d), § 35 ods. 3 písm. a) a Príloha č. 6

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje vypustenie Prílohy č. 6. Postup navyšovania nepeňažného plnenia sa ponecháva na zamestnávateľovi. Z dôvodu nadbytočnosti sa zo zákona vypúšťa nemožnosť brutácie zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. j) a to z dôvodu, že ide o príjmy napr. členov volebných komisií, ktoré sú oslobodené od dane a aj od odvodov a vypúšťajú sa aj príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. k), ktorými sú príjmy dôchodcov od bývalého zamestnávateľa.

K bodu 6 a 48 - § 5 ods. 7 písm. a) a § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod

Z dôvodu zvýšenia potreby dosiahnutia vyššej a lepšej kvalifikácie zamestnancov potrebnej pre činnosť zamestnávateľa sa navrhuje spresnenie a rozšírenie oslobodenia „benefitov“ poskytnutých zamestnávateľom a to formou ním zabezpečeného vzdelávania, ktoré je zadefinované napríklad v ustanoveniach Zákonníka práce, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, a aj v zákone o štátnej službe, pričom ide tak o prehlbovanie kvalifikácie, rekvalifikáciu ako aj zvyšovania kvalifikácie.

Od dane z príjmov je však oslobodený výlučne nepeňažný príjem zamestnanca od zamestnávateľa vo forme zabezpečenia a poskytovania vzdelávania vtedy, ak sú tieto vzdelávacie aktivity predpokladom pre vykonávanie podnikateľskej činnosti zamestnávateľa. Ak ide o aktivity v rámci celoživotného vzdelávania hradené zamestnávateľom, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, nebude sa jednať o príjem oslobodený od dane zo závislej činnosti na strane zamestnanca a na strane zamestnávateľa nepôjde o daňovo uznaný výdavok. V nadväznosti na ustanovenia ZP a iné osobitné predpisy bude oslobodené od dane z príjmov vzdelávanie zabezpečované zamestnávateľom, ktorým sa rozumie aj zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca formou absolvovania (dodatočného) komplexného študijného programu na niektorej zo stredných príp. vysokých škôl, pričom u zamestnanca dochádza k zvýšeniu dosiahnutého stupňa vzdelania (napr. získanie maturity, absolvovanie vysokoškolského štúdia a pod.). Ide o tie prípady vzdelávania zamestnancov, ktorých potrebu a nevyhnutnosť vie zamestnávateľ odôvodniť. Z toho dôvodu a aj na podporu prezieravosti a strategického zmýšľania zamestnávateľa sa ustanovuje, že pokiaľ ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie 1. alebo 2. stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho alebo štátnozamestnaneckého vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. Napr. študent práv s ukončeným prvým stupňom právnickej fakulty je zamestnaný v komerčnej kancelárii, pričom zamestnávateľ, aby ho mohol vyslať aj na samostatné zastupovanie v právnych konaniach musí mať dokončený druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Potrebu zvýšenia kvalifikácie tohto svojho zamestnanca by zamestnávateľ preukázal aj zvýšeným počtom klientov, ktoré je potrebné zastupovať v právnych konaniach, pričom nemá potrebu zamestnať iného zamestnanca s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ale má záujem podporiť a vyučiť si už svojho zamestnanca. V tejto súvislosti sa upravuje aj ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod zákona.

K bodu 7 - § 5 ods. 7 písm. e)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 8 - § 5 ods. 7 písm. h)

Vzhľadom na obsolentnosť právnej úpravy pôvodne uvádzanej v § 5 ods. 7 písm. h) zákona, navrhujeme znenie nahradiť novým oslobodeným druhom príjmu, ktorým sú príspevky zo