Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.01.2022 do 28.02.2022

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (Navrhovateľ požiadal o presun rokovania o jeho návrhu zákona na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom dňa 19. októbra 2021.) (Navrhovateľ Jozef Hlinka vzal listom z 19. októbra 2021 späť svoj podpis pod týmto návrhom zákona.)

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič, Jarmila Halgašová, Tomáš Lehotský, Vladimíra Marcinková, Peter Kremský a Jozef Hlinka.

Cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania, konkrétne stravovacích poukážok, ako aj zjednodušiť administratívu zamestnávateľov, ktorá vzniká pri poskytovaní stravovacích poukážok a finančného príspevku na stravovanie v predstihu na príslušný kalendárny mesiac.

Od 1. marca 2021 si u zamestnávateľa, ktorý dovtedy zabezpečoval svojim zamestnancom stravovanie formou stravovacích poukážok, zamestnanci môžu vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Ak zamestnávateľ prispieva v týchto prípadoch na stravovanie v rozsahu upravenom v Zákonníku práce, z hľadiska daní a odvodov neexistuje rozdiel medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Ak však zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov formou finančného príspevku na stravovanie nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, táto „nadrámcová“ suma je pre zamestnávateľa daňovo neuznaným nákladom a u zamestnanca sa zdaňuje daňou z príjmov zo závislej činnosti. Na rozdiel od toho, ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, pri stravovacích poukážkach je táto suma pre zamestnávateľa daňovo uznaným nákladom, no u zamestnanca sa nezdaňuje.

Navrhovaná zmena Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľom prispievať na stravovanie zamestnancov až do výšky 100 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín bez toho, aby bol tento príspevok považovaný za daňovo neuznaný výdavok pre zamestnávateľa a aby bol zároveň zdanený daňou z príjmov zo závislej činnosti na strane zamestnancov.

Keďže zamestnávatelia zabezpečujúci stravovanie zamestnancov formou stravovacích poukážok alebo finančným príspevkom na stravovanie, poskytujú stravovacie poukážky a príspevok na stravovanie na začiatku kalendárneho mesiaca, vzniká im dodatočná administratívna záťaž v prípade vzniku prekážok v práci na strane zamestnancov alebo čerpania dovolenky počas kalendárneho mesiaca. Z uvedeného dôvodu sa umožní zamestnávateľom poskytovať stravovacie poukážky a finančný príspevok obdobne ako pri mzde dodatočne, najneskôr však posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľom bude i naďalej zachovaná možnosť poskytovať stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie preddavkovo, ak to bude dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

Obdobne sa upravujú aj ustanovenia o zabezpečení stravovania v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov a Hasičského a záchranného zboru.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, ako aj pozitívne sociálne vplyvy pre zamestnancov. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Rovnako nebude mať návrh zákona žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona tiež nebude mať negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2

Podľa súčasného znenia má zamestnávateľ zákonom stanovený strop na poskytovanie príspevku na stravovanie alebo na poskytovanie stravovacích poukážok na úrovni 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách. Pre ilustráciu, v čase podania tohto návrhu, v máji 2021 je to suma 5,10 eura (sumu stanovuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 176/2019 Z. z. o sumách stravného). Predloženým návrhom sa suma príspevku zamestnávateľa zvyšuje z doterajších 55% na 100% Na túto sumu je formou zákonného odkazu naviazaná suma oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na strane zamestnanca, ako aj daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. p) cit. zákona.

V súčasnosti, ak zamestnávateľ prispeje zamestnancovi na stravu formou finančného príspevku na stravovanie alebo formou stravovacích poukážok viac, napr. 80 % danej sumy (nie však zo Sociálneho fondu), na strane zamestnávateľa je príspevok nad 55 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín nedaňový výdavok a na strane zamestnanca v prípade zabezpečenia stravovania formou finančného príspevku zdaniteľný príjem. Naproti tomu ak zamestnávateľ prispeje zamestnancovi na stravu formou stravovacích poukážok 80 % danej sumy, pre zamestnanca je celé plnenie, ktoré mu poskytol zamestnávateľ, príjem oslobodený od dane z príjmu.

Navrhované znenie preto umožňuje zamestnávateľovi prispievať v prípade zabezpečenia stravovania stravovacími poukážkami alebo finančným príspevkom na stravovanie veľkorysejšie, a síce až do 100 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Navrhovaná úprava výrazne zníži záťaž administrácie stravného, keďže poskytnutú sumu nebude potrebné účtovne deliť na časť daňovo oslobodenú a časť daňovo neoslobodenú. Okrem toho zrovnoprávni daňové aspekty stravovacej poukážky a finančného príspevku na stravovanie.

K bodu 3

Zavádza sa právna fikcia, že stravovanie poskytované formou stravovacích poukážok a finančného príspevku na stravovanie sa považuje za „zabezpečenie stravovania“ aj vtedy, ak je poskytované pozadu za uplynulý kalendárny mesiac. Termín poskytovania stravovacích poukážok a finančného príspevku na stravovanie zákon ani v súčasnosti explicitne neustanovuje. Zákonník práce však ustanovuje povinnosť zabezpečovať zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti vo všetkých zmenách. Zamestnávatelia zabezpečujúci stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok alebo finančného príspevku na stravovanie, preto zamestnancom poskytujú stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na začiatku kalendárneho mesiaca vopred, a to na celý kalendárny mesiac. Podľa výkladovej praxe, ak nie sú tieto benefity poskytované vopred, nespĺňajú svoj základný definičný znak, teda účelové určenie a nemôžu byť daňovo zvýhodnené. V praxi to spôsobuje celý rad problémov, pretože ani zamestnávateľ, ani zamestnanec vopred nevedia, či zamestnanec odpracuje všetky pracovné dni alebo nie (napríklad, či bude čerpať neplánovanú dovolenku, bude práceneschopný, a pod.). Spätné

doúčtovanie týchto nárokov a ich započítavanie s nadchádzajúcim mesiacom je v aplikačnej praxi považované za významnú administratívnu záťaž. Navrhovanou úpravou sa táto záťaž odstraňuje.

K čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa nahradiť súčasný strop 65% sumy stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín novým stropom, ktorým je 100% hodnoty tejto sumy.

K bodu 2

Do § 141 sa vkladá nový odsek 6, ktorým sa umožní služobnému úradu poskytnúť stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie aj dodatočne, najneskôr však do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa stravovanie poskytuje. Služobný úrad však bude oprávnený poskytovať stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie aj preddavkovo, a to na základe kolektívnej zmluvy alebo rozhodnutia služobného úradu.

K čl. III

K bodu 1

V § 100 sa navrhuje nahradiť súčasný strop 65% sumy stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín novým stropom, ktorým je 100% hodnoty tejto sumy.

K bodu 2

V § 100 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorým sa umožňuje služobnému úradu poskytnúť stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie aj dodatočne, najneskôr však do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa stravovanie poskytuje. Služobný úrad však bude oprávnený poskytovať stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie aj preddavkovo, a to na základe kolektívnej zmluvy alebo rozhodnutia služobného úradu.

K čl. IV

K bodu 1

V § 5 ods. 7 písm. b) pri každom jednom spôsobe poskytovania stravovania, t.j. i) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku ii) hodnota stravy v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a iii) finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu, sa navrhuje explicitne doplniť strop, ktorým je suma stravného ustanovená na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Navrhovaná úprava tak reaguje na výkladové problémy pri aplikácii zákona v praxi.

K bodu 2

V zákone o dani z príjmov sa navrhuje pre daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 oslobodenie od povinnosti preukazovať výšku stravného daňovým dokladom. Uvedená zmena je založená na predpoklade, že každý niečo konzumuje na obed a vždy na to vynaloží nejakú sumu, bez ohľadu na to, ako si túto stravu zabezpečí. Dokladovanie týchto drobných súm však predstavuje značnú administratívnu záťaž, ktorá sa týmto odbúra.

K čl. V

K bodu 1

Navrhovanou zmenou v § 120 ods. 3 sa zvyšuje strop, do výšky ktorého môže služobný úrad prispievať na stravovanie.

K bodu 2

Do § 120 sa vkladá nový odsek 5, ktorým sa umožní veliteľovi poskytnúť stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie aj dodatočne, najneskôr však do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa stravovanie poskytuje. Veliteľ však bude oprávnený poskytovať stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie aj preddavkovo.

K čl. VI

K bodu 1

Navrhované znenie umožňuje služobnému úradu prispievať na stravovanie štátnych zamestnancov až do plnej výšky stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

K bodu 2

Do § 171 ods. 1 sa navrhuje doplniť odkaz na nový odsek 10 ustanovenia § 152 Zákonníka práce, ktorý umožní služobnému úradu poskytnúť stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie aj dodatočne, najneskôr však do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa stravovanie poskytuje.

K čl. VII

K bodu 1

Navrhované znenie § 213 ods. 2 písm. g) umožňuje služobnému úradu prispievať na stravovanie príslušníkov finančnej správy až do plnej výšky sumy stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

K bodu 2

Do § 213 sa vkladá nový odsek 7, ktorým sa umožní služobnému úradu poskytnúť stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie aj dodatočne, najneskôr však do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa stravovanie poskytuje. Služobný úrad však bude oprávnený poskytovať stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na

stravovanie aj preddavkovo, a to na základe kolektívnej zmluvy alebo rozhodnutia služobného úradu.

K čl. VIII

Nadobudnutie účinnosti sa navrhuje k 1. januáru 2022.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2021.

Primárnym cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností.

Zmenou má prejsť hodnotenie daňových subjektov, tzv. index daňovej spoľahlivosti. Daňové subjekty, ktoré budú zodpovedne pristupovať k svojim daňovým povinnostiam (napr. včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane), budú odmeňované benefitmi. Naopak tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu.

V neposlednom rade na skvalitnenie výberu daní a očistenie podnikateľského prostredia prispeje aj vylúčenie daňovo nespoľahlivých osôb. Zámerom je, aby mal správca dane, na základe zákonom ustanovených dôvodov, možnosť rozhodnúť o vylúčení osoby, ktorá je štatutárom spoločnosti, ktorá si však riadne neplní svoje povinnosti. Týmto rozhodnutím bude fyzická osoba vylúčená z možnosti byť najmä štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.

S cieľom znižovania administratívnej záťaže sa rušia osvedčenia o registrácii tzv. kartičky. Za týmto účelom sa upravujú aj príslušné ustanovenia zákonov o spotrebných daniach.

Predkladanou novelou sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa prijatie súboru legislatívnych opatrení, ktorých spoločným cieľom je zlepšenie výberu DPH.

Nosným opatrením návrhu zákona je zavedenie povinnosti pre nových aj existujúcich platiteľov dane oznamovať Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti, ktorá je predmetom DPH. S uvedeným opatrením súvisí zverejňovanie a aktualizácia zoznamu týchto bankových účtov platiteľov dane na webovom sídle FR SR.

Priamy vplyv na zlepšenie výberu DPH sa predpokladá aj od zavedenia novej skutočnosti pre uplatnenie inštitútu ručenia za daň, ktorou je platba na bankový účet dodávateľa, ktorý v deň uskutočnenia platby nebol zverejnený na webovom sídle FR SR. Elimináciu rizika, ktoré so sebou prináša uplatnenie inštitútu ručenia za daň, umožňuje novonavrhnutý osobitný spôsob úhrady dane, ktorý umožní odberateľovi zaplatiť dodávateľovi len základ dane a samotnú daň odviesť priamo na osobný účet dodávateľa.

Zámerom návrhu zákona je tiež transpozícia smernice Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej

2

hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie, do zákona o DPH.

Návrh zákona má pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny a negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, nemá vplyv ani na služby verejnej správy pre občana.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť zákona sa navrhuje 15. novembra 2021, okrem čl. I, čl. II, čl. V bodov 1 až 5, § 6 ods. 6 v bode 6 a bodov 7, 8, 10, 16, 17, 20 až 47 a § 85kl v bode 48, čl. VI a čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022 a čl. V bodov 9, 11, 12, 14, 18, 19 a 49, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2022.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Články 183, 184, 185, 186, 193, 205, 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a články 369e a 369l smernice Rady 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku.

Smernica Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie.

Termín začiatku a ukončenia PPK

marec 2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

apríl 2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

jún 2021

2.Definícia problému

Návrh zákona reaguje na priority vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR - pokračovanie v boji proti daňovým podvodom.

Aktuálna právna úprava ručenia za daň z pridanej hodnoty je v aplikačnej praxi málo uplatňovaná z dôvodu veľmi úzkeho vymedzenia skutočností, ktoré zakladajú povinnosť odberateľa ručiť za nezaplatenú daň. Kontrolné zistenia orgánov finančnej správy, ako aj zistenia v rámci analytickej činnosti Finančného riaditeľstva SR, pritom preukázali rozsiahle zneužívanie skutočnosti, že v súvislosti s vykonávaním ekonomickej činnosti platiteľov dane nie je explicitne vyžadovaná existencia vlastného podnikateľského účtu platiteľa dane, čo v početných prípadoch spôsobuje obchodovanie využívaním cudzích bankových účtov, na ktoré správca dane, napriek závažným kontrolným a iným zisteniam, nemá dosah. Navrhované legislatívne opatrenia z tohto dôvodu zavádzajú povinnosť platiteľovi dane oznámiť (a v prípade zmeny aj aktualizovať) Finančnému riaditeľstvu SR každý vlastný bankový účet, na ktorom bude sústreďovať finančné prostriedky z ekonomickej činnosti podliehajúcej DPH, a v tejto súvislosti posilňujú inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty tak, že rozširujú vedomostný test odberateľa o novú skutočnosť. Odberateľovi bude vznikať povinnosť ručiť za dodávateľom nezaplatenú daň aj v prípade, ak dodávateľovi zaplatil protihodnotu (alebo jej časť) za plnenie na iný bankový účet ako bankový účet dodávateľa, ktorý v deň uskutočnenia platby bol zverejnený na webovom sídle FR SR.

4

Za účelom zníženia rizika ručenia za nezaplatenú daň sa odberateľovi umožní využiť osobitný spôsob úhrady dane, keď daň uvedenú na faktúre uhradí na číslo účtu správcu dane vedeného pre dodávateľa. Takýto spôsobom úhrady dane umožní odberateľovi vyhnúť sa situácii, kedy v prípade naplnenia zákonom ustanovenej domnienky, bude voči nemu uplatnený inštitút ručenia za daň.

Slovenskej republike taktiež vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov so smernicou (EÚ) 2019/2235.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Primárnym cieľom predkladaného návrhu je zavedenie ďalších efektívnych nástrojov boja proti daňovým podvodom. Ide o nové opatrenia, ktorými sú diskvalifikácia osôb a index daňovej spoľahlivosti.

Index daňovej spoľahlivosti - z neverejnej formy hodnotenia sa navrhuje prejsť na transparentnú formu hodnotenia. Daňové subjekty, ktoré si budú zodpovedne plniť svoje daňové povinnosti (napr. včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane), budú odmeňované benefitmi. Naopak tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu. Hodnotenie daňového subjektu bude zverejnené v zozname na webe finančnej správy.

Na skvalitnenie výberu daní a očistenie podnikateľského prostredia prispeje aj vylúčenie – diskvalifikácia fyzických osôb, ktoré sú štatutármi daňových subjektov, ktoré si neplnia zákonné povinnosti. Zámerom tohto opatrenia je, aby mal správca dane možnosť rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby, ak sa na to naplnia zákonom ustanovené dôvody. Týmto rozhodnutím bude fyzická osoba vylúčená z možnosti byť najmä štatutárnym orgánom alebo jeho členom, členom dozorného orgánu alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách, a to na tri roky.

Znížením sumy úhrady za poskytnutie záväzných stanovísk sa umožní daňovým subjektom častejšie využitie tohto inštitútu, keďže vďaka zníženiu sumy budú takého stanoviská prístupnejšie.

Navrhuje sa aj zmena na zníženie administratívnej náročnosti, a to aby správca dane nemusel daňovým subjektom zasielať osvedčenie o registrácii tzv. „kartičky“, ktoré je potrebné vrátiť po skončení podnikania a priniesť správcovi dane vždy za účelom vyznačenia zmien.

Cieľom legislatívnych opatrení týkajúcich sa zmien v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je zabrániť zneužívaniu systému DPH na získanie neoprávnených ekonomických výhod a tak zlepšiť výber dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu. Rovnako očakávame, že navrhované legislatívne opatrenia prispejú k zlepšeniu podnikateľského prostredia, keďže sa pravidelným aktualizovaním zoznamu vlastných bankových účtov platiteľov dane umožní lepšie preverenie obchodného partnera a zefektívni sa práca správcu dane pri vyplácaní nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty.

Návrhom sa do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov preberá aj smernica (EÚ) 2019/2235, čím sa zosúlaďuje uplatňovanie režimu DPH na obranné úsilie v rámci EÚ a v rámci NATO.

4.Dotknuté subjekty

5

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Finančná správa, daňové subjekty.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované? Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Účelom zníženia sumy úhrady za poskytnutie záväzných stanovísk je umožniť daňovým subjektom častejšie využitie tohto inštitútu, keďže znížením sumy budú takého stanoviská prístupnejšie.

V súvislosti so zavedením tzv. verejného indexu daňovej spoľahlivosti sa navrhuje, aby Finančné riaditeľstvo SR zverejňovalo v novom zozname daňové subjekty s prideleným indexom daňovej spoľahlivosti. Na rozdiel od doterajšej úpravy indexu navrhované znenie zabezpečí, že index daňovej spoľahlivosti bude transparentným, nezávislým, objektívnym a aplikovateľným hodnotením takýchto daňových subjektov, a to na základe plnenia ich povinností voči finančnej správe.

Inštitút vylúčenia sa pripravovanou novelou navrhuje zaviesť z dôvodu záväzku vlády v zmysle Programového vyhlásenia na roky 2020 – 2024 v rámci boja proti daňovým podvodom. Táto úprava umožní správcom dane vydať rozhodnutie o vylúčenia fyzickej osoby, ktorá je štatutárom daňového subjektu, ktorý vážnym spôsobom porušuje svoje daňové povinnosti. Ustanovenie sa navrhuje v súvislosti s úpravou diskvalifikácie osôb v Obchodnom zákonníku, ako aj v zákone o súdoch, podľa ktorých je možné, aby nielen súd, ale aj iný orgán, vydal rozhodnutie o diskvalifikácii, ak sú na to splnené zákonné dôvody.

V aktuálnej právnej úprave absentuje povinnosť pre platiteľov dane z pridanej hodnoty oznamovať číslo bankového účtu, na ktorom sústreďuje finančné prostriedky z ekonomickej činnosti podliehajúcej DPH. Kontrolné zistenia orgánov finančnej správy preukázali rozsiahle zneužívanie systému DPH pri vykonávaním ekonomickej činnosti platiteľov dane, kedy nie je explicitne vyžadovaná existencia vlastného podnikateľského účtu platiteľa dane. Častým javom je využívanie cudzích bankových účtov, na ktoré správca dane, napriek závažným kontrolným zisteniam, nemá dosah. Aktuálne finančná správa eviduje približne 6 000 aktívnych daňových subjektov, pri ktorých správca dane nemá informácie o ich bankových účtoch. Pritom práve u týchto daňových subjektov sa akumulujú neprimerane vysoké daňové nedoplatky. Povinnosť pre platiteľov dane z pridanej hodnoty oznamovať finančnej správe čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti, ktorá je predmetom DPH, sa zavádza hlavne z dôvodu boja proti daňovým únikom. Od tohto opatrenia sa očakáva zvýšenie efektivity výberu daní. Zároveň sa pri vyplácaní nadmerných odpočtov znížia administratívne náklady správcu dane a zamedzí sa situáciám, kedy sú nadmerné odpočty vyplácané na cudzie bankové účty alebo poštovým poukazom.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

6

Návrh právneho predpisu, týkajúci sa zmien v § 6, § 69 ods. 14, § 69c a § 85kk zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, predstavuje transpozíciu článkov 193, 205 v kontexte článku 273 smernice Rady 2006/112/ES. Na základe posledného zmieneného ustanovenia smernice rady 2006/112/ES môžu členské štáty, pri splnení podmienok rovnakého zaobchádzania a nezavádzania formalít spojených s prechodom hraníc, prijať opatrenia potrebné na riadny výber DPH a predchádzanie daňovým podvodom. Nové opatrenia sa prijímajú z dôvodu naplnenia cieľov uvedených v bode 3 a eliminácie negatívnych situácií popísaných v bode 5.

Transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2235 nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti smernice nad rámec minimálnych požiadaviek, nedošlo k využitiu resp. nevyužitiu výnimiek, ktoré by udržali požiadavky na minime a rovnako nedošlo k skoršej implementácii, t. j. pred dátumom, ktorý ustanovuje smernica.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Navrhujú sa propodnikateľské opatrenia, a to:

- správca dane nebude daňovým subjektom zasielať o registrácii tzv. „kartičky“, ktoré daňový subjekt musel predkladať správcovi dane za účelom zápisu zmien a po skončení podnikania vrátiť,

- zníženie sumy úhrady za záväzné stanovisko čím sa stane tento inštitút prístupnejším,

7

- zvyšovanie daňovej transparentnosti – zverejňovanie hodnotenia daňového subjektu v zoznamoch vedených finančnou správou,

- možnosť skontrolovať vlastný bankový účet dodávateľa v zozname zverejnenom Finančným riaditeľstvom SR.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

MF SR –

peter.turenic@mfsr.sk

tel. 59585474

MF SR –

lucia.blazekova@mfsr.sk

tel. 59583473

MFSR –

milos.miklos@mfsr.sk

tel. 59583494

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

MF SR a Finančné riaditeľstvo SR aplikačná prax.

Analýza vplyvov Finančného riaditeľstva SR.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 563/2009 Z. Z. O SPRÁVE DANÍ (DAŇOVÝ PORIADOK) A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A KTORÝM SA MENIA A DOPĹŇAJÚ NIEKTORÉ ZÁKONY

I. Úvod: Ministerstvo financií SR predložilo dňa 12. marca 2021 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“.

Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívno-negatívne vplyvy na informatizáciu.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu tieto pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

V predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť povinné informácie v bode 5. Alternatívne riešenia v súlade s minimálnymi obsahovými požiadavkami (vrátane nulového variantu) pre tento bod doložky vybraných vplyvov upravenými v časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie aj negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie, vrátane MSP, v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu Doložky vybraných vplyvov.

8

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.

Komisia zároveň žiada predkladateľa o kvalitatívne popísanie aj negatívnych vplyvov predloženého materiálu na podnikateľské prostredie, vrátane MSP, s uvedením prevládajúceho charakteru vplyvov. Komisia preto žiada predkladateľa o dopracovanie Doložky vybraných vplyvov a Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia žiada popísať aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a vyčísliť náklady regulácie v bode 3.3.4. ako rozdiel nákladov (+) a úspor (-).

Odôvodnenie :

V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie bude potrebné vyčísliť náklady regulácie na základe kalkulačky nákladov zverejnenej na stránke MH SR, pričom napr. zníženie poplatku pri odsúhlasení metódy transferového oceňovania , je úsporou priamych finančných nákladov, ktoré sa označujú znamienkom (-). V prípade, že predkladateľ nebude vedieť uvedené náklady vyčísliť bude potrebné, aby do tabuľky nákladov regulácie uviedol N/A.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.

Komisia žiada predkladateľa o kvantifikáciu odhadovaných nákladov/úspor regulácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, a to v každom prípade, v ktorom je takáto kvantifikácia možná, pričom jedným z riešení je využitie modelového výpočtu na jeden dotknutý podnikateľský subjekt.

Komisia žiada predkladateľa o kvantifikáciu odhadovaných nákladov/úspor regulácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, a to v každom prípade, v ktorom je takáto kvantifikácia možná, pričom jedným z riešení je využitie modelového výpočtu na jeden dotknutý podnikateľský subjekt.

V nadväznosti na vyššie uvedené Komisia žiada predkladateľa o vyčíslenie úspory nepriamych finančných nákladov v prípade vyžiadania záväzného stanoviska od FS. Nakoľko sa navrhuje znížiť daný poplatok na fixnú výšku 1 000 €, pričom v súčasnosti minimálna cena predstavuje 2000 € - 3000 €, Komisia odporúča vyčísliť celkovú úsporu v priemere na 1.500 €/stanovisko. Odhad celkovej úspory za všetky podnikateľské subjekty teda predstavuje počet vyžiadaných záväzných stanovísk (napr. za rok 2020) krát priemerná úspora vo výške 1500 €/stanovisko.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.

Komisia žiada predkladateľa o vyčíslenie dodatočných administratívnych nákladov vyplývajúcich z potreby nahlasovania finančnému riaditeľstvu čísla všetkých vlastných bankových účtov určených na podnikanie. Odporúčaným riešením je využitie výpočtu ako na

9

celé PP, tak na jeden dotknutý podnikateľský subjekt. Využitím kalkulačky nákladov regulácie MH SR a nasledovných predpokladov:

•Počet daňových subjektov registrovaných pre DPH (zdroj: FS SR): 247 615

•Odhad trvania povinnosti: 30 min.

•Frekvencia plnenia povinnosti: nepravidelne/jednorazovo

Komisia tieto náklady odhaduje na cca. 844 986 €/celé PP a 3,41 €/1 podnikateľský subjekt.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná inak.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vplyvov má predložený návrh zákona pozitívne a negatívne, rozpočtovo zabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy.

V analýze vplyvov sú kvantifikované negatívne vplyvy v roku 2021 v sume 864 342 eur a predstavujú kapitálové výdavky spojené s aktualizáciou informačných systémov finančnej správy. Predkladateľ uvádza, že finančné prostriedky budú zabezpečené v rozpočte kapitoly MF SR (organizácia FR SR a MF SR – úrad) rozpočtovým opatrením v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Pozitívne vplyvy predstavujú prínos z pohľadu boja proti daňovým únikom, nie sú vyčíslené z dôvodu, že nie je možné prognózovať podnikateľské správanie pri povinnosti platiteľov dane oznamovať FR SR čísla vlastných bankových účtov, ktoré používajú na podnikanie podliehajúce DPH, ako aj každú zmenu týkajúcu sa týchto účtov.

V tabuľke č. 1 v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy Komisia žiada v riadku Financovanie zabezpečené v rozpočte v tom: za každý subjekt verejnej správy/program zvlášť slová „MF SR (org. FR SR) podprogram 0EK0D – informačné technológie“ nahradiť slovami „kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR“.

Financovanie zabezpečené v rozpočte

864 342

0

0

0

v tom:

kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

864 342

0

0

0

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná inak.

V časti 2.1.1. Financovanie návrhu – Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy Komisia žiada vetu „Na rok 2021 budú finančné prostriedky zabezpečené v rozpočte kapitoly MF SR (organizácia FR SR a MF SR – úrad) rozpočtovým opatrením v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.“ uviesť na konci daného

bodu a to z dôvodu, že finančné prostriedky budú zabezpečené v rozpočte kapitoly MF SR

(organizácia FR SR a MF SR – úrad) rozpočtovým opatrením v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v celkovej výške 864 320 eur a nie iba v sume 443 723 eur, ktorá súvisí so zmenou modulov systému SAP, ktoré sú súčasťou Integrovaného systému finančnej správy – správa daní.

V časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie sú negatívne vplyvy uvedené v sume 443 723 eur a neuvádzajú sa ďalšie vplyvy v sume 420 619 eur, ktoré súvisia sa zavedením osobitnej oznamovacej povinnosť platiteľa dane. Uvedená časť analýzy tak nie je v súlade

10

s tabuľkou č.1 a č. 4 ako aj s časťou 2.1.1. V nadväznosti na uvedené je potrebné tieto časti analýzy zosúladiť.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná inak.

Do analýzy Komisia žiada doplniť detailný a overiteľný rozpočet pre úpravu IS PFS a ISFS-SD.

Odôvodnenie: V analýze sú uvedené detailné rozpočty pre úpravu ISFS-SD, časti ERP, PSCD, CRM a BW. Detailný rozpočet v rovnakom detaile chýba pre úpravu IS PFS - Ručenie za daň a ISFS-SD - Štandardný postup oznámenia účtu/účtov pre DPH prostredníctvom určeného formulára. Komisia žiada doplniť detailný a overiteľný rozpočet pre tieto dve úpravy IS v rovnakom detaile, ako sú uvedené detailné rozpočty pre úpravu ISFS-SD, časti ERP, PSCD, CRM a BW.

Komisia žiada upresniť a upraviť jednotkové ceny práce pre jednotlivé pracovné pozície, ktoré budú realizovať zmeny informačných systémov a v nadväznosti na túto zmenu upraviť výšku rozpočtu úprav IS PFS a ISFS-SD.

Odôvodnenie: V analýze je pre všetky výpočty výšky výdavkov na úpravu IS PFS a ISFS-SD uvedená jednotná priemerná cena práce externých pracovníkov vo výške 857 eur s DPH. To znamená, že napríklad testovanie je ocenené rovnakou cenou práce ako riadenie projektu alebo konzultačné práce. Cieľové ceny práce pre jednotlivé IT pracovné pozície sú uvedené na

https://www.mirri.gov.sk/sekcie/analyza-diskusna-studia-2/

. Referenčná cena SAP špecialistu

sa na Slovensku pohybuje v rozsahu 667 – 710 eur s DPH. Ide o ceny pre SAP špecialistov, vyjednané IT sekciou MF SR u aktívnych IT zmlúv. Komisia žiada upresniť aké IT pracovné pozície budú realizovať jednotlivé časti projektu a upraviť ich jednotkové ceny práce na úroveň cieľových cien práce v SR verejnom sektore a v nadväznosti na to upraviť výšku rozpočtu realizovaných zmien IS.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

11

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

B

B

ks_338994

sluzba_egov_1926

sluzba_egov_1923

Informovanie sa o daňovom procese a plánovanej daňovej udalosti

Verejné informovanie o daňových subjektoch

Spravovanie oprávnení v informačnom prostredí finančnej správy

4

4

4

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

B

B

isvs_4859

isvs_7714

isvs_7213

Integrovaný systém Finančnej správy

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

Portál Finančnej správy (PFS)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

12

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ovplyvní postupy finančnej správy a daňových subjektov.

Zníženie sumy úrady za záväzné stanoviská predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Predpokladaný vplyv sa nedá vyčísliť, nakoľko nie je možné určiť koľko subjektov využije tento inštitút.

Ďalej sa navrhovaná úprava týka predkladania prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „prehľad“) dotkne všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platitelia dane a majú povinnosť predkladať správcovi dane tento prehľad.

Ak zamestnávateľ, ktorý má povinnosť podať prehľad za kalendárny mesiac a tento nepodá v zákonnej lehote t.j. do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, v súlade s navrhovanou úpravou si môže túto povinnosť splniť dodatočne najneskôr však do 5 dní po uplynutí zákonnej lehoty a to bez uloženia sankcie od správcu dane.

Počet dotknutých subjektov nie je možné vzhľadom na neexistenciu vhodných dát presne určiť.

Zníženie poplatku pri odsúhlasení metódy transferového oceňovania zlepší prístup daňovo spoľahlivých podnikateľských subjektov k tomuto inštitútu, čím sa zväčší právna istota pri transakciách medzi závislými osobami. Zároveň očakávame zvýšenie motivácie daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu daňových povinností, keďže zníženie poplatku je podmienené dosiahnutím stupňa vysoko spoľahlivého daňového subjektu.

Na základe doteraz podaných žiadostí odhadujeme počet subjektov dotknutých týmto opatrením na rádovo 10 subjektov ročne.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Na konzultácie boli prizvaní:

Slovenská komora daňových poradcov

Slovenská komora audítorov

Centrum lepšej regulácie

Americká obchodná komora v SR

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR

Združenie miest a obcí Slovenska

Asociácia priemyselných zväzov

Republiková únia zamestnávateľov

Klub 500

Nadväzne na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov sa dňa 16. 07. 2020 a dňa 29.07.2020 uskutočnili verejné konzultácie, ktorých predmetom bola novela zákona o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V úvode konzultácií Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) informovalo o zámere vyplývajúcom z programového vyhlásenia, ktorým je vytvorenie efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom. MF SR uviedlo, že návrh zákona je momentálne v štádiu rozpracovanosti a pre verejnosť bude prístupný v rámci

13

medzirezortného pripomienkového konania (MPK). MF SR zároveň informovalo, že novela daňového poriadku bude predložená do konca roka 2020 do vlády, pričom účinnosť zákona je plánovaná na január 2022.

MF SR uviedlo, že verejné konzultácie sa týkajú tém, ktoré boli zverejnené v predbežnej informácii, t. j. index daňovej spoľahlivosti, diskvalifikácia osôb a spoločná daňová kontrola. Následne dalo priestor na vyjadrenie zástupcom subjektov.

Index daňovej spoľahlivosti

SKDP

Zástupcovia SKDP požadovali ozrejmiť ako bude verejný index fungovať, nakoľko v súčasnosti daňové subjekty nevedia na základe akých kritérií sú hodnotení a čo majú zlepšiť aby mali dobré hodnotenie. Zástupcovia SKPD navrhovali zavedenie mechanizmu závažnosti, teda aby bolo napr. nezaplatenie dane prísnejšie posudzované ako nesplnenie nepodstatnej administratívnej povinnosti. Upozornili na § 3 ods. 9 daňového poriadku, aby pri prideľovaní indexu a pri jeho následnom využívaní v rámci prideľovania zvýhodneného režimu nevznikali v skutkovo zhodných prípadoch neodôvodnené rozdiely. V súvislosti s ustanovením § 3 ods. 9 daňového poriadku zástupcovia SKDP taktiež upozornili, že odňatie prístupu k zvýhodnenému režimu, ktorý sa bude aplikovať pre spoľahlivé subjekty môže byť v niektorých prípadoch považované za formu sankcie (v niektorých prípadoch aj neadekvátne vysokej či závažnej v porovnaní s porušenou povinnosťou; taktiež za rovnaké pochybenie by nemala byť sankcia uložená dvakrát).

Taktiež navrhli, aby v prípade, keď daňový subjekt nesúhlasí so závermi správcu dane a aktívne sa bráni, napr. podaním správnej žaloby, nemala táto skutočnosť vplyv na index daňovej spoľahlivosti.

Otázky boli aj k zadefinovaniu kritérií a benefitov, či tieto budú súčasťou zákona alebo vyhlášky a či bude možné vstupovať do ich prípravy. SKDP navrhlo, že jedným z bodov zlepšujúcich hodnotenie subjektov by mohlo byť zastupovanie subjektu daňovým poradcom.

AZZZ

Zástupca AZZZ sa taktiež priklonil k stanovisku SKDP ohľadom zavedenia individuálneho mechanizmu závažnosti.

Ďalej bola položená otázka, či budú hodnotené len určité segmenty daňových subjektov, napr. len tie ktoré nevyužívajú paušálne výdavky. AZZZ sa prikláňa k plošnému hodnoteniu všetkých subjektov, nakoľko aj pre daňové subjekty s paušálnymi výdavkami to môže byť výhoda, keď je zverejnený v zozname ako spoľahlivý daňový subjekt.

AMCHAM

Zástupkyňa AMCHAM položila otázku, či súčasný index bude nadväzovať na predchádzajúce štúdie vykonávané pred niekoľkými rokmi. Ďalej či sa bude vychádzať len z kritérií, ktoré má FR SR a čo je vlastne výsledkom takéhoto indexu. Taktiež bolo uvedené, že majú záujem na spolupráci pri tvorbe kritérií a benefitov. Ďalšia otázka bola, či verejný index bude prepojený aj navonok, či bude napr. vstupovať ako podmienka do verejného obstarávania.

KOMORA AUDÍTOROV

Zástupkyňa Komory audítorov položila otázku v akom časovom horizonte sa budú daňové subjekty hodnotiť. Z dôvodu, že už nebude povinne vykonávaný audit malých a stredných podnikov, navrhla využiť voľné kapacity audítorov, s tým, že daňový subjekt by mohol mať lepšie hodnotenie, ak by mal potvrdenie audítora, že má účtovníctvo v súlade so zákonom.

Zástupkyňa audítorov navrhla zamerať sa na oblasť účtovníctva a zamedziť možnosť viesť daňovým subjektom s obratom 10 mil. eur jednoduché účtovníctvo. Vyriešenie tohto problému by výrazne ovplyvnilo štátny rozpočet.

APZ

Zástupca APZ privítal myšlienku verejného indexu daňovej spoľahlivosti, zdôraznil však potrebu vytvorenia jeho transparentných kritérií. Daňový subjekt by mal mať možnosť oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré mu bol pridelený index, aby mal možnosť zlepšiť svoje hodnotenie. Kritéria prideľovania indexu by mali byť zverejnené na webovom sídle finančnej správy. Zástupca APZ sa spýtal, či sa uvažuje o prepojení indexu daňovej spoľahlivosti so simultánnymi kontrolami, napríklad v prípade najvyššieho ratingu by sa mohlo upustiť od vykonania takejto kontroly.

RÚZ

Zástupcovia RÚZ zastávajú názor, že správca dane má postupovať voči daňovému subjektu, tak ústretovo, ako sa len dá. Ak sa daňový subjekt nespráva v súlade so zákonom má byť sankcionovaný, avšak nesmie ísť o ľubovôľu správcu dane. Každá sankcia má byť ustanovená zákonom. Benefity poskytované daňovému subjektu musia byť tiež zákonom ustanovené. Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti by malo byť patrične odôvodnené, tak aby daňový subjekt vedel ktoré kritérium porušil. Pokiaľ nebudú kritériá prideľovania indexu ustanovené zákonom vzniká obava, že sa budú často meniť.

KLUB 500

Zástupcovia zdôraznili, že by bolo vhodné ustanoviť kritériá vyhodnoť prideľovania indexu priamo v zákone.

14

MF SR

Cieľom úpravy indexu je vytvoriť efektívny nástroj motivujúci k dobrovoľnému plneniu daňových povinností. Daňové subjekty, ktoré sa budú zodpovedne správať k svojim daňovým povinnostiam (napr. včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane) budú odmeňované benefitmi. Naopak tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu.

Mechanizmus spôsobu vyhotovovania indexu daňovej spoľahlivosti daňových subjektov bude finančné riaditeľstvo zverejňovať na svojom webovom sídle. Daňové subjekty sa tak môžu oboznámiť s tým, kde majú ešte nedostatky, aby mohli zlepšiť svoje hodnotenie.

Aby každý daňový subjekt vedel, ako si plní svoje povinnosti bude sa zoznam daňových subjektov s ich stupňom spoľahlivosti zverejňovať na webovom sídle finančnej správy. Index daňovej spoľahlivosti sa plánuje zasielať daňovým subjektom oznámením, pričom daňový subjekt bude mať možnosť obrany, a to podaním námietky. Zatiaľ sa navrhuje index prehodnocovať každoročne. V prípade, ak by bola podaná správna žaloba na súd, takýto daňový subjekt by nebol v zozname zverejnený až do právoplatného rozhodnutia súdu.

Čo sa týka nastavenia kritérií a benefitov je potrebné počkať na MPK, kde by už boli zverejnené konkrétnejšie návrhy. Aj keď nebudú súčasťou zákona, môžu byť uvedené v dôvodovej správe, prípadne sa bude iniciovať pracovné stretnutie so zástupcami Finančného riaditeľstva SR.

O tom, aby index daňového subjektu vstupoval napr. do obchodných vzťahov sa momentálne neuvažuje.

Diskvalifikácia osôb

SKDP

Zástupcovia SKDP upozornili, že tento návrh je výrazným zásahom do práv fyzických osôb. Znamenalo by to výmaz fyzickej osoby ako štatutára zo všetkých spoločností. Opatrenie má význam najmä pri nekomunikujúcich daňových subjektoch. Je potrebné nastaviť register tak, aby daňový subjekt mal možnosť svoje konanie alebo nekonanie vysvetliť a aby správca dane prihliadal na objektívne skutočnosti dôvodov konania alebo nekonania štatutára (prípady ak má spoločnosť viacerých štatutárov a iba niektorý z nich blokuje rozhodovanie ostatných, dlhodobá pracovná neschopnosť alebo dlhodobý pobyt štatutára v zahraničí a pod.). Taktiež je potrebné zabezpečiť, aby zápis štatutára do registra diskvalifikácií nebol možný pokiaľ v danej veci prebieha odvolacie konanie alebo konanie na súde, t.j. spoločnosť svoj postup vo vzťahu k správcovi dane bráni i súdnou cestou.

AZZZ

Zástupca AZZZ položil otázku, či takáto diskvalifikovaná osoba môže začať podnikať ako živnostník. AZZZ upozornilo na nekalé praktiky, nakoľko povolenie živnosti je platné v rámci členských štátov EÚ.

KOMORA AUDÍTOROV

Zástupkyňu komory audítorov zaujímalo, či takéto opatrenie bude mať vplyv na obchodných partnerov.

APZ

Zástupca APZ vyzdvihol potrebu ustanovenia podmienok, za ktorých má byť fyzická osoba diskvalifikovaná, priamo v zákone.

RÚZ

Zástupcovia RÚZ chápu boj proti daňovým únikom a bielym koňom. Diskvalifikácia fyzických osôb je však závažným zásahom do práv a mal by o nej rozhodovať súd a nie správca dane. Je dôležité zvoliť citlivé nastavenie tohto inštitútu.

MF SR

Register diskvalifikácií je už existujúci, verejne prístupný register, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva. Zavedením rozhodnutia o vylúčení do daňového poriadku pristupujeme k tomuto už zavedenému systému ako prvé orgány štátnej správy.

Naším zámerom je, aby mal správca dane možnosť rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby, ak sa naplnia dôvody, napr. ak daňový subjekt – právnická osoba nepodá daňové priznanie na výzvu, a to ani opakovane.

Týmto rozhodnutím bude fyzická osoba vylúčená z možnosti byť najmä členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.

Rozhodnutie o diskvalifikácii je preskúmateľné súdom, a keďže registrový súd vykoná zápis do zoznamu diskvalifikovaných osôb až na základe právoplatného rozhodnutia, vylúčená fyzická osoba má možnosť brániť sa.

Takáto diskvalifikovaná osoba bude evidovaná vo verejnom registri, v ktorom si daňové subjekty môžu kontrolovať dôveryhodnosť svojich potenciálnych obchodných partnerov. Cieľom tohto opatrenia je okrem boja proti daňovým podvodom aj motivácia daňových subjektov efektívne pristupovať k plneniu svojich daňových povinností, nakoľko budú podliehať aj „kontrole zo strany verejnosti“.

Zámerom MF SR nie je likvidácia fungujúcich obchodných spoločností, ale zbavenie sa takých spoločností, ktoré sú nekomunikujúce a ktoré si opakovane neplnia zákonom ustanovené povinnosti.

Čo sa týka možnosti založenia živnosti, ak je fyzická osoba v registri diskvalifikovaných osôb, takejto osobe nie je zakázané založenie živnosti.

15

Spoločná daňová kontrola

SKDP

Zástupcovia SKDP namietali, že pri vykonávaní spoločných kontrol by dochádzalo k porušeniu povinnosti zachovávať daňové alebo aj obchodné tajomstvo, kde by sa daňové subjekty medzi sebou dozvedeli o dodávateľsko-obchodných vzťahoch. V súčasnosti sa daňové kontroly zneužívajú v konkurenčnom boji, preto je potrebné limitovať zásahy do daňového tajomstva. Zástupcovia SKDP uviedli požiadavku, aby sa napr. nezverejňovali cenové údaje prípadne určité nie nevyhnutné informácie, aby bola možnosť označiť obchodné tajomstvo. Zástupcovia SKDP taktiež navrhli aby sa inštitút spoločnej daňovej kontroly aplikoval iba pri podozrení z podvodného konania v dodávateľsko-odberateľskom reťazci.

Zástupcovia SKDP konštatovali, že daňové subjekty v súčasnosti nevedia ako upozorniť na daňový subjekt, o ktorom majú podozrenie na podvodné správanie. Uviedli, že takýto inštitút by mohol pomôcť pri vykonávaní spoločnej kontroly, zároveň ale upozornili že by mohlo dochádzať aj k zneužitiu tohto inštitútu v prípade tzv. spolupracujúceho daňového subjektu, ak by mal pred správcom dane zvýhodnené postavenie.

Ďalšou problematickou oblasťou z praxe bolo vykonávanie kontrol. Zástupcovia SKDP upozornili, že v súčasnosti chýba inštitút namietania procesných pochybení už počas daňovej kontroly. Bolo by vhodné odstraňovať procesné pochybenia už počas daňovej kontroly, aby sa takýmito vadami nemuseli následne zaoberať súdy.

AMCHAM

Zástupkyňa AMCHAM sa taktiež pripojila k upozorneniam SKDP ohľadom výkonu daňových kontrol v súčasnosti.

APZ

Zástupca APZ zdôraznil nevyhnutnosť citlivého nastavenia spoločných daňových kontrol, tak aby neboli spoločnosti s veľkým počtom dodávateľov/odberateľov postihnuté len na základe toho, že sa v takomto reťazci objavili.

RÚZ

Zástupcovia RÚZ považujú zavedenie spoločnej daňovej kontroly za nadbytočný inštitút. Správcovia dane disponujú nástrojmi, ktorými môžu aj dnes vykonávať kontrolu v reťazcoch aj napriek tomu, že sú tieto postupy ťažkopádnejšie. Zavedením spoločnej daňovej kontroly vznikne priestor pre väčšie komplikácie počas daňovej kontroly. Môže prísť k problémovým situáciám ako napríklad v prípade, ak si jednotlivé daňové subjekty budú chcieť zvoliť vlastnú procesnú taktiku. Daňovým subjektom sa môže výrazne zhoršiť ich podnikanie v prípade, ak si bude napr. banka vyžadovať potvrdenie o tom, že neprebieha daňové konanie. Zástupcovia RÚZ navrhujú efektívnejšie využívať už existujúce inštitúty.

MF SR

Spoločná daňová kontrola sa bude vykonávať len vo vzťahu spoločnej transakcie alebo niekoľkých spoločných transakcií vzájomne prepojených daňových subjektov. Čo sa týka daňového tajomstva, toto bude prelomené v rozsahu zistení v spoločnej daňovej kontrole. Ďalšie skutočnosti, ktoré sa nebudú týkať spoločných transakcií sa budú môcť preveriť „klasickou“ daňovou kontrolou.

MF SR zdôraznilo, že proces nastavenia spoločnej kontroly bude vychádzať z dnešnej praxe a potrieb finančného riaditeľstva, teda konkrétnejší návrh ustanovenia bude zverejnený v MPK.

Záver

Centrum lepšej regulácie

Zástupkyne Centra lepšej regulácie na záver požiadali o posúdenie ich administratívnych návrhov, ktoré sa netýkajú uvedených tém, ale išlo by o návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia. Tieto návrhy zašlú

e-mailom.

MF SR uzavrelo konzultácie s tým, že návrh zákona je v prípravnej fáze a podrobnejšie znenie bude zverejnené v MPK. MF SR poďakovalo zástupcom subjektov za účasť, konštruktívnu diskusiu a podnetné informácie.

V súvislosti s právnou úpravou zákona o dani z príjmov neboli konzultácie vykonané.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom nedochádza k zvýšeniu priamych finančných nákladov.

Navrhuje sa znížiť poplatok za záväzné stanovisko na fixnú výšku 1 000 €, pričom v súčasnosti minimálna cena predstavuje 2000 € - 3000 €, čo v tomto prípade predstavuje celkovú úsporu pre podnikateľa v priemere 1.500 €/stanovisko. Z dôvodu komplexnej zmeny sumy úhrady, ktorá sa môže ešte znížiť v prípade, že subjekt bude

16

indexom daňovej spoľahlivosti vyhodnotený ako vysoko spoľahlivý, nie je možné úsporu finančných nákladov presne vyčísliť.

Odhadovaný výpočet:

V roku 2020 boli vyžiadané 3 záväzné stanoviská

Minimálna suma úhrady predstavovala 2000 – 3000 eur

Priemerná úspora za záväzné stanovisko v prípade navrhovanej sumy úhrady: v priemere 1500 eur/stanovisko

Celková úspora na podnikateľské subjekty: 4500 eur

Pri znížení poplatku pri odsúhlasení metódy transferového oceňovania dôjde ku zníženiu nákladov regulácie.

Výšku úspory priamych finančných nákladov nie je možné vyčísliť, keďže výška poplatku pri odsúhlasení metódy transferového oceňovania je 10 000 alebo 30 000 v závislosti od typu rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia. Je možné predpokladať, že počet žiadostí o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania sa zvýši, vzhľadom na to, že navrhovaným ustanovením sa výška poplatku znižuje na polovicu, avšak nie je možné identifikovať počet takýchto subjektov, keďže k zníženiu poplatku môže dôjsť iba vtedy, ak bude daňový subjekt na základe indexu daňovej spoľahlivosti považovaný za vysoko spoľahlivého.