Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.01.2020 do 31.03.2020

Platnosť od: 31.12.2003
Účinnosť od: 01.01.2020
Účinnosť do: 31.03.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dane z príjmu

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST93JUD19291DS120EUPP1ČL57

Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.01.2020 do 31.03.2020
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 595/2003 s účinnosťou od 01.01.2020 na základe 228/2019, 233/2019, 301/2019, 319/2019, 316/2019, 315/2019 a 462/2019

Legislatívny proces k zákonu 462/2019
Legislatívny proces k zákonu 316/2019
Legislatívny proces k zákonu 319/2019
Legislatívny proces k zákonu 315/2019
Legislatívny proces k zákonu 301/2019
Legislatívny proces k zákonu 228/2019
Legislatívny proces k zákonu 233/2019

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana BALÁŽA, Evy SMOLÍKOVEJ a Petra PAMULU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

K predpisu 462/2019, dátum vydania: 27.12.2019

 

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Baláža, Evy Smolíkovej a Petra Pamulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Cieľom predkladanej novely zákona o dani z príjmov je podpora mobility pracovnej sily a stimulácia nového zdroja, z ktorého môže byť financovaná bytová výstavba, t.j. zo zdrojov podnikateľského prostredia.

Návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nemá žiadne, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

Návrhom zákona sa zavádza osobitný typ daňového zvýhodnenia v podobe kratšej doby odpisovania pre daňovníka, ktorý je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnávajúcim viac ako 49 zamestnancov, pre presne vymedzený typ budov slúžiacich v prevažnej miere na ubytovanie vlastných zamestnancov za presne vymedzených podmienok. Pre vlastné budovy slúžiace na ubytovanie zamestnancov je na strane zamestnanca zavedené oslobodenie nepeňažného príjmu. Súvisiaca úprava bola vykonaná aj v § 21 ods. 1 písm. f), nakoľko ide o budovy na uspokojovanie potrieb vlastných zamestnancov.

Podľa prechodných ustanovení sa navrhovaný spôsob odpisovania budov použije aj na budovy zaradené a odpisované do 31. decembra 2019, pričom tento zvýhodnený spôsob odpisovania sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2020.

Navrhované oslobodenie nepeňažného plnenia pre zamestnancov sa prvýkrát použije pri poskytovaní ubytovania po 31. decembra 2019.

K Čl. II

S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2020.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

X

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

X

– sociálnu exklúziu,

X

rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

X

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

X

A.3. Poznámky

Návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nemá žiadne, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Prekladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

3. Predmet návrhu právneho predpisu: Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie;

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie článok 110 112 a článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: Nie predkladaným návrhom právneho predpisu dotknuté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie: Úplný.

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén SÁRKÖZY, Tibora BASTRNÁKA a Bélu BUGÁRA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

K predpisu 316/2019, dátum vydania: 16.10.2019

A. Všeobecná časť

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za klub Most-Híd predkladá na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“).

V súlade so zámerom zvyšovania životnej úrovne pracujúcich deklarovanom v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky navrhujeme opatrenie na zvýšenie ich čistých príjmov. Nástrojom na zvýšenie čistých príjmov byť zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane (ďalej len NČZD).

Európska komisia vo svojej aktuálnej správe o Slovensku konštatuje, že Slovensko sa príliš spolieha vo svojom rozpočte na daňové zaťaženie práce. Kým priemerné daňové a odvodové príjmy z práce v roku 2016 boli v Európskej únii na úrovni 49,7 % z celkovej výšky zdaňovania, tak na Slovensku to bolo 53,9 %. Európska komisia osobitne upozornila na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pri zamestnancoch zarábajúcich menej ako priemernú mzdu v porovnaní s inými krajinami Európskej únie.

Daňové zaťaženie zamestnancov v posledných rokoch sa dokonca zvyšuje, čo súvisí s tým, že nezdaniteľné časti základu dane rastú pomalšie ako rastú mzdy. Výsledkom je, že daň z príjmu tvorí postupne vyššiu časť zo mzdy zamestnanca. Najzreteľnejšie to je vidno pri zamestnancoch zarábajúcich minimálnu mzdu. Kým napríklad v roku 2014 neplatili žiadnu daň z príjmov, tak v roku 2019 ich daň z príjmu vychádza na 23,97 eur mesačne. Prejavuje sa to aj v dynamicky rastúcich príjmoch rozpočtu verejnej správy z dane z príjmov fyzických osôb.

Na základe uvedeného sa preto navrhuje zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane tak, aby sa zvýšili čisté mzdy pracujúcich a tým aj životná úroveň ich a ich rodín. Návrh novej výšky nezdaniteľnej časti sa zároveň snaží sledovať to, aby neprišlo k príliš negatívnemu dopadu na zníženie príjmov z dane z príjmu fyzických osôb, ktorá sa v súčasnosti celá prerozdeľuje samosprávam.

Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, rodinu, rodičovstvo a manželstvo alebo informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 a 2

Uvedeným návrhom sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka zvyšuje počnúc zdaňovacím obdobím roka 2020 na sumu zodpovedajúcu 21-násobku sumy platného životného minima.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zmeny od 1.1.2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

Návrh je v súlade s právnou úpravou Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

Nie sú predkladaným návrhom dotknuté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky

Možno očakávať pozitívne sociálne vplyvy v dôsledku zvýšenia čistého príjmu pre pracujúcich - najmä nízkych a stredných príjmových skupín vrátane zamestnancov zarábajúcich minimálnu mzdu. Možno takisto očakávať zvýšenie čistého príjmu u SZČO.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana TITTELA, Tibora JANČULU, Evy SMOLÍKOVEJ a Tibora BERNAŤÁKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 319/2019, dátum vydania: 16.10.2019

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Tittela, Tibora Jančulu, Evy Smolíkovej a Tibora Bernaťáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Cieľom predloženého návrhu zákona je podpora športu detí a mládeže formou dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na pomernej úhrade výdavkov, ktoré jeho zamestnanec vynakladá na pravidelnú športovú činnosť svojho dieťaťa.

Takouto formou podpory športu detí a mládeže sa môže dosiahnuť viacero kumulatívnych pozitívnych výsledkov. Predpokladá sa zvýšenie počtu pravidelne športujúcich detí a ekonomicky aktívnych rodičov, ktorí budú viesť svoje deti k športu pod vedením odborne spôsobilého športového odborníka pôsobiaceho u športovej organizácie zapísanej v registri právnických osôb v športe v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto deti môžu predstavovať aj zatiaľ neobjavené športové talenty, ktoré v budúcnosti môžu reprezentovať Slovenskú republiku. U detí sa pravidelnou športovou činnosťou vytvárajú návyky k pohybu a zdravému životnému štýlu. Šport prináša rôzne benefity ako je napríklad prevencia proti obezite, zbavenie sa stresu, trávenie voľného času v kolektíve, či dosahovanie individuálnych alebo kolektívnych športových úspechov. Šport predstavuje dôležitú súčasť psychohygieny detí.

Ďalej sa navrhovanou právnou úpravou vytvára nový nástroj na financovanie športovej činnosti zo súkromných zdrojov. Športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov budú mať možnosť zabezpečiť si svoje financovanie aj takouto formou; keďže na 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov - ekonomicky aktívneho rodiča športujúceho dieťaťa bude môcť poskytnúť príspevok jeho zamestnávateľ, najviac však v

úhrnnej sume 275,- eur za kalendárny rok,. To znamená, že v prípade ak takýto zamestnanec vynaloží na športovú činnosť dieťaťa sumu 500,- eur a viac ročne, zamestnávateľ tomuto zamestnancovi na túto športovú činnosť dieťaťa môže prispieť maximálnou sumou 275,- eur ročne. V prípade ak zamestnanec na športovú činnosť dieťaťa vynaloží menej ako 500,- eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi môže prispieť nižšou sumou, ktorá bude predstavovať príslušný príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca. Na pomernú časť sumy príspevku na športovú činnosť dieťaťa v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času môže zamestnanec zamestnávateľa požiadať a zamestnávateľ tento príspevok môže poskytnúť aj takému zamestnancovi, ktorý dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, ak jeho pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Tento nástroj zároveň predstavuje ďalší benefit, ktorý na dobrovoľnej báze môže zamestnávateľ poskytnúť svojmu zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Motiváciou zamestnávateľa k poskytnutiu tohto príspevku zamestnancovi je jeho oslobodenie od platenia daní a odvodov zamestnancom aj zamestnávateľom. To znamená, že je pre zamestnanca aj zamestnávateľa finančne efektívnejším spôsobom odmeny ako priama finančná odmena, ktorá podlieha plateniu daní a odvodov. Tento príspevok zároveň patrí v plnej výške medzi daňové náklady zamestnávateľa. Zamestnancom s nižším disponibilným príjmom toto opatrenie môže umožniť, aby svoje deti vôbec mohli umiestniť na vybrané športy pod vedením odborne spôsobilého športového odborníka pôsobiaceho u športovej organizácie zapísanej v registri právnických osôb v športe v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dieťa, na ktorého vykonávanie športovej činnosti zamestnanec môže zamestnávateľa požiadať o tento príspevok musí byť mladšie ako 18 rokov, musí mať trvalý pobyt alebo obdobný pobyt na území Slovenskej republiky a musí byť po dobu najmenej 6 mesiacov pred podaním žiadosti o tento príspevok osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa § 3 písm. k) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto podmienky stanovené v súlade s verejným záujmom v športe podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príslušnými ustanoveniami tohto zákona a majú tiež zabezpečovať

pravidelnú športovú činnosť detí mladších ako 18 rokov v registrovaných športových organizáciách podľa tohto zákona. Za dieťa zamestnanca sa na účely poskytovania príspevku na športovú činnosť dieťaťa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo aj iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa si na svoje deti v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov môžu vo svojich daňových výdavkoch (nákladoch) uplatniť aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, ak im nebol tento príspevok na športovú činnosť dieťaťa počas roka už poskytnutý ich zamestnávateľom.

Navrhuje sa aby príspevok na športovú činnosť dieťaťa mohol byť poskytnutý aj zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a v dôsledku navrhovaného doplnenia príslušných osobitných predpisov aj štátnym zamestnancom, príslušníkom finančnej správy, príslušníkom Policajného zboru, príslušníkom Slovenskej informačnej služby, príslušníkom Národného bezpečnostného úradu, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, príslušníkom Horskej záchrannej služby a profesionálnym vojakom.

Predkladaný návrh zákona v prípade poskytnutia príspevku na športovú činnosť dieťaťa mierne negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy - očakáva sa mierne zníženie príjmov na dani z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na športovú činnosť dieťaťa je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky (náklady) si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov; je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv z dôvodu, že aj zamestnanci štátnej a verejnej správy môžu svojho zamestnávateľa požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, avšak to iba v prípade ak im ho ich zamestnávateľ dobrovoľne poskytne. Na druhej strane predkladaný návrh zákona pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v predpokladaných znížených výdavkoch na zdravotnú starostlivosť športujúcich detí v budúcnosti. Predkladaný návrh zákona má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie - očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktorými športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe, ktoré

výlučne oprávnené na vydávanie účtovných dokladov potrebných k splneniu podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť. Predkladaný návrh zákona pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keďže sa týmto návrhom zákona zavádza možný nový účelovo viazaný príjem rodičov detí, ktorý podporuje výchovu detí k športu a môže zvyšovať aj disponibilný príjem viacdetných rodín. Navrhovanou právnou úpravou môže byť podporené zdravé rodinné prostredie a jeho tvorba. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa tiež môže predstavovať nástroj, ktorý odstraňuje prekážky, ktorá bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí. Zároveň podpora športu u detí môže zabraňovať prenikaniu nežiaducich závislostí do rodín. Podporou športu detí sa môže zvyšovať aj vzájomná súdržnosť členov rodiny v prípade vykonávania športových aktivít spoločne s rodičmi. Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy - časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude môcť využiť príspevok na športovú činnosť dieťaťa; a zároveň ekonomicky aktívna časť obyvateľstva s nízkym disponibilným príjmom bude mať väčšiu možnosť, aby ich deti športovali. Tiež sa očakáva zvýšenie počtu športujúcich detí. Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

Navrhovanou právnou úpravou sa do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vkladá nový § 152b, ktorý v odsekoch 1 5 zavádza nový inštitút – príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

V odseku 1 je uvedený rozsah a podmienky za akých zamestnávateľ dobrovoľne môže na žiadosť zamestnanca poskytnúť príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. Tento príspevok je možné poskytnúť len zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Tento príspevok je možné poskytnúť len na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca, ktoré má menej ako 18 rokov veku, má trvalý pobyt alebo obdobný pobyt na území Slovenskej republiky, a ktoré bolo osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa § 3 písm. k) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov po dobu najmenej 6 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok zamestnancom. Výška tohto príspevku zamestnávateľa je limitovaná na sumu 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca a zároveň maximálnou výškou sumy príspevku 275,- eur za kalendárny rok. Ďalej sa ustanovuje, že zamestnancovi s dohodnutým pracovným pomerom na kratší pracovný čas patrí len pomerná časť sumy príspevku na športovú činnosť dieťaťa v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Poslednou vetou tohto odseku sa definuje spôsob zaokrúhlenia sumy príspevku na športovú činnosť dieťaťa najbližší eurocent nahor.

V odseku 2 definované oprávnené výdavky zamestnanca, ktoré môže zamestnanec zamestnávateľovi preukázať za účelom poskytnutia príspevku na športovú činnosť dieťaťa. Za oprávnené výdavky sa považujú výlučne výdavky na športovanie dieťaťa zamestnanca u športovej organizácie zapísanej v registri právnických osôb v športe podľa § 8 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti odborne spôsobilým športovým odborníkom.

V odseku 3 sa navrhuje rozširujúca definícia dieťaťa zamestnanca na účely poskytovania tohto príspevku v tom rozsahu, že za dieťa zamestnanca sa bude považovať okrem vlastného

dieťaťa zamestnanca aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

V odseku 4 sa navrhuje obmedzenie pre zamestnanca, v zmysle ktorého zamestnanec pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov môže žiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného ním zvoleného zamestnávateľa. Ďalej sa upresňuje, že o príspevok na športovú činnosť dieťaťa môže zamestnanec toho istého zamestnávateľa v priebehu kalendárneho roka požiadať aj opakovane, a to do vyčerpania maximálnej sumy príspevku na športovú činnosť dieťaťa, ktorá môže byť zamestnávateľom jeho zamestnancovi postupne poskytnutá v maximálnej sume 275,- eur za kalendárny rok, v prípade ak sa nejedná o zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas. Zároveň sa ustanovuje, že v kalendárnom roku, v ktorom dieťa zamestnanca vykonávajúce športovú činnosť dosiahne 18 rokov veku môže zamestnanec zamestnávateľa požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa do konca tohto kalendárneho roka, nielen do dňa dovŕšenia veku dieťaťa 18 rokov.

V odseku 5 sa zavádza spôsob preukazovania, skúmania a poskytovania príspevku na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec je za účelom poskytnutia tohto príspevku povinný zamestnávateľovi predložiť účtovné doklady vydané športovou organizáciou zapísanou v registri právnických osôb v športe podľa § 8 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti odborne spôsobilým športovým odborníkom. Súčasťou týchto účtovných dokladov musí byť označenie dieťaťa zamestnanca, ktoré vykonáva športovú činnosť, aby bolo možné priradiť jednotlivý účtovný doklad ku konkrétnemu dieťaťu zamestnanca a zároveň na základe zamestnancom predloženého účtovného dokladu zo strany zamestnávateľa vyčísliť presnú výšku sumy príspevku na športovú činnosť dieťaťa, ktorá môže byť poskytnutá zamestnancovi. Splnenie podmienok skúma a posudzuje zamestnávateľ ku dňu vydania tohto účtovného dokladu. Ďalej si tieto účtovné doklady zamestnávateľ musí uschovať pre svoje účtovné a daňové potreby podľa osobitných právnych predpisov. Zároveň sa upresňuje okamih poskytnutia tohto príspevku zamestnancovi v prípade kladného posúdenia splnenia podmienok zamestnávateľom, a to v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa zaradzuje do kategórie príjmov, ktoré nie predmetom dane z príjmov v rámci príjmov zo závislej činnosti. Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou s odkazom na § 152b Zákonníka práce.

K bodu 2

Navrhuje sa nové znenie odseku 5, podľa ktorého sa suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov zahŕňa do daňových výdavkov zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou o príslušný odkaz na § 152b Zákonníka práce.

K bodu 3

Navrhuje sa doplnenie § 19 ods. 2 o nové písmeno x), ktoré zahŕňa sumu príspevku na športovú činnosť dieťaťa do daňových výdavkov uplatniteľných pre samostatne zárobkovo činné osoby za podmienky, že vykonávajú túto činnosť nepretržite aspoň 24 mesiacov. Zároveň sa dopĺňa nová poznámka pod čiarou s odkazom na § 152b Zákonníka práce.

K bodu 4

Navrhuje sa doplnenie výnimky ustanovenej v § 21 ods. 1 písm. i) aj o nové písm. x) v § 19 ods. 2.

K bodu 5

Zavádza sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého bude možné navrhované zmeny uplatniť na športovú činnosť dieťaťa, ktorá sa vykonáva po 31. decembri 2019.

K Čl. III

Návrhom sa zavádza príspevok na športovú činnosť dieťaťa aj pre osoby v štátnej službe založenej zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Dopĺňa sa nová poznámka pod čiarou odkazujúca na § 152b Zákonníka práce.

K Čl. IV

Návrhom sa zavádza príspevok na športovú činnosť dieťaťa aj pre osoby v štátnej službe založenej zákonom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Legislatívnou úpravou sa rozširuje rozsah ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na štátnu službu založenú týmto zákonom.

K Čl. V

Návrhom sa zavádza príspevok na športovú činnosť dieťaťa aj pre osoby v štátnej službe založenej zákonom č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Legislatívnou úpravou sa rozširuje rozsah ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na štátnu službu založenú týmto zákonom.

K Čl. VI

Návrhom sa zavádza príspevok na športovú činnosť dieťaťa aj pre osoby v štátnej službe založenej zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Legislatívnou úpravou sa rozširuje rozsah ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na štátnu službu založenú týmto zákonom.

K Čl. VII

Návrhom sa zavádza príspevok na športovú činnosť dieťaťa aj pre osoby príslušníkov finančnej správy podľa zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Legislatívnou úpravou sa dopĺňa § 213 o nový odsek 8, ktorý odkazuje na príslušné ustanovenie § 152b Zákonníka práce.

K Čl. VIII

S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona na 1. január 2020.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky:

Návrh zákona v prípade poskytnutia príspevku na športovú činnosť dieťaťa mierne negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy - očakáva sa mierne zníženie príjmov na dani z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na športovú činnosť dieťaťa je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky (náklady) si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov; je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv z dôvodu, že aj zamestnanci štátnej a verejnej správy môžu svojho zamestnávateľa požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, avšak to iba v prípade ak im ho ich zamestnávateľ dobrovoľne poskytne. Na druhej strane predkladaný návrh zákona pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v predpokladaných znížených výdavkoch na zdravotnú

starostlivosť športujúcich detí v budúcnosti. Predkladaný návrh zákona pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie - očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktorými sú športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe, ktoré výlučne oprávnené na vydávanie účtovných dokladov potrebných k splneniu podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť. Predkladaný návrh zákona pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keďže sa týmto návrhom zákona zavádza možný nový účelovo viazaný príjem rodičov detí, ktorý podporuje výchovu detí k športu a môže zvyšovať aj disponibilný príjem viacdetných rodín. Navrhovanou právnou úpravou môže byť podporené zdravé rodinné prostredie a jeho tvorba. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa tiež môže predstavovať nástroj, ktorý odstraňuje prekážky, ktorá bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí. Zároveň podpora športu u detí môže zabraňovať prenikaniu nežiaducich závislostí do rodín. Podporou športu detí sa môže zvyšovať aj vzájomná súdržnosť členov rodiny v prípade vykonávania športových aktivít spoločne s rodičmi. Predkladaný návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy - časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude môcť využiť príspevok na športovú činnosť dieťaťa; a zároveň ekonomicky aktívna časť obyvateľstva s nízkym disponibilným príjmom bude mať väčšiu možnosť, aby ich deti športovali. Tiež sa očakáva zvýšenie počtu športujúcich detí. Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Prekladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Tittel, Tibor Jančula, Eva Smolíková a Tibor Bernaťák.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Predmet návrhu právneho predpisu: Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie;

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: Nie prekladaným návrhom právneho predpisu dotknuté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie: Úplný.

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdalény KUCIAŇOVEJ, Radovana BALÁŽA, Petra PAMULU a Tibora JANČULU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

K predpisu 315/2019, dátum vydania: 16.10.2019


A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdalény Kuciaňovej, Radovana Baláža, Petra Pamulu a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Cieľom predkladanej novely zákona o dani z príjmov je zavedenie zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktoré je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Sadzba dane sa navrhuje znížiť z úrovne 21 % na 15 %. Takéto zníženie sadzby dane je umožnené výrazne efektívnejším výberom daní a zrýchľovaním rastu slovenskej ekonomiky. Zároveň, zníženie sadzby dane umožní nielen stimulovanie prílevu nových investícií často podporené aj dodatočnými stimulmi a daňovými úľavami.Rovnako tak je možné očakávať aj generovanie domáceho inovačného potenciálu, ktorý predstavuje základný stavebný pilier pre rozvoj ekonomiky štátu v odvetviach hospodárstva s vysokou pridanou hodnotou a ktorý priamo súvisí s nástupom technologických zmien a ich budúcich štrukturálnych dopadov. Slovensko sa tak zaradí medzi krajiny s najatraktívnejšou sadzbou dane z pohľadu investorov spomedzi členských štátov Európskej únie a vytvorí priaznivé podmienky pre domáce právnické osoby v čase vysokej investičnej potreby.

Podľa daňového reportu Slovenskej republiky z októbra 2018, od roku 2017 úspešnosť výberu dane z príjmov právnických osôb opäť rastie a prispieva k rastu očisteného daňového výnosu aj napriek zníženiu sadzby (z 22 % na 21 %).

Predkladaný návrh zákona negatívne a pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Krátkodobý negatívny vplyv na príjmovú časť štátneho rozpočtu by mal byť v budúcnosti nahradený pozitívnym vplyvom na príjmovú časť štátneho rozpočtu z dôvodu efektívnejšieho výberu dane, prípadne z dôvodu nárastu počtu podnikateľských subjektov, a kapitálu, ktorý v konečnom dôsledku podlieha dani. Návrh zákona nemá vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Z uvedených dôvodov predkladaný návrh zákona pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Zníženie sadzby dane umožní nielen stimulovanie prílevu nových investícií často podporené aj dodatočnými stimulmi a daňovými úľavami, ale predovšetkým generovanie domáceho investičného potenciálu. Rovnako tak je možné očakávať aj generovanie domáceho inovačného potenciálu, ktorý predstavuje základný stavebný pilier pre rozvoj ekonomiky štátu v odvetviach hospodárstva s vysokou pridanou hodnotou a ktorý priamo súvisí s nástupom technologických zmien a ich budúcich štrukturálnych dopadov. Návrh zákona tiež pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva. Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana, ani priame vplyvy manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 - § 15 písm. b) prvý a tretí bod

V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa navrhuje zníženie sadzby dane z príjmov právnickej osoby z dnešnej úrovne 21 % na 15 % a to aj v prípade osobitného základu dane pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia z dôvodu rovnakého zaobchádzania s týmito základmi dane.

K bodu 2 - § 52zy

V prechodnom ustanovení sa navrhuje uplatnenie zníženej sadzby dane vo výške 15 % za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr od 1. januára 2020, a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok, za zdaňovacie obdobie začínajúce v priebehu kalendárneho roka 2020.

K Čl. II

S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2020.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona negatívne a pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy. Zníženie sadzby dane umožní nielen stimulovanie prílevu nových investícií často podporené aj dodatočnými stimulmi a daňovými úľavami, ale predovšetkým generovanie domáceho investičného potenciálu. Rovnako tak je možné očakávať aj generovanie domáceho inovačného potenciálu, ktorý predstavuje základný stavebný pilier pre rozvoj ekonomiky štátu v odvetviach hospodárstva s vysokou pridanou hodnotou a ktorý priamo súvisí s nástupom technologických zmien a ich budúcich štrukturálnych dopadov. Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana, ani priame vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Prekladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

3. Predmet návrhu právneho predpisu: Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie;

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie článok 110 112 a článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: Nie predkladaným návrhom právneho predpisu dotknuté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie: Úplný.

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

K predpisu 301/2019, dátum vydania: 14.10.2019

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je vypracovaný na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020, Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019 a na základe uznesenia vlády SR č. 51/2019 zo dňa 6. februára 2019, uznesenia vlády SR č. 110/2019 zo dňa 13. 3. 2019 a uznesenia vlády SR č. 185/2019 zo dňa 17. 4. 2019.

Návrh zákona obsahuje opatrenia vyplývajúce z Analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky, vzatou na vedomie vládou SR, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a podporiť malé a stredné podniky prostredníctvom dane z príjmov a takisto aj opatrenia vyplývajúce z Návrhu opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete. V nadväznosti na vládou schválený Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike obsahuje návrh zákona aj opatrenia zvýhodňujúce daňové odpisovanie elektromobilov.

Cieľom návrhu zákona je aj transpozícia smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej len „ATAD 2“), pričom sa zavádzajú pravidlá, ktoré zamedzujú využívaniu hybridných prvkov v dôsledku odlišných daňových posúdení finančných nástrojov a daňových subjektov predovšetkým v medzinárodnom kontexte, vedúcich k znižovaniu daňovej povinnosti.

Predpokladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z uskutočnených konzultácií a z aplikačnej praxe upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov. Návrh zákona obsahuje aj opatrenia v oblasti boja proti daňovým únikom a zvyšovania efektivity výberu a vymáhania daní.

Navrhované úpravy zákona sú zamerané najmä na:

1.podporu malých a stredných podnikov

• zavedenie definície mikrodaňovníka a s ňou súvisiace zmeny v zdaňovaní tejto skupiny daňovníkov

• úprava podmienok odpočtu daňovej straty

2.znižovanie administratívneho zaťaženia daňovníkov

• zavedenie automatickej registrácie správcom dane

• zjednodušenie podmienok na zahrňovanie do základu dane pri výdavkoch, ktoré sú súčasťou základu dane až po zaplatení

3.zníženie administratívnej náročnosti pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti

• rozšírenie oslobodenia od dane pre vymedzené druhy nepeňažných príjmov

• zavedenie možnosti zamestnávateľa vystaviť a doručiť zamestnancovi po vzájomnej dohode vymedzené druhy dokladov elektronickou formou

• umožnenie zamestnancovi podať zamestnávateľovi po vzájomnej dohode žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň elektronickou formou

• zrušenie povinnosti zamestnanca každoročne podpisovať vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu

4.platenie preddavkov na daň z príjmov

• zvýšenie hranice pre povinnosť platenia preddavkov a zjednodušenie výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti

2

• zjednodušenie spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v prípade neexistencie zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane

• zjednotenie lehoty na vyrovnanie preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania novovzniknutého daňovníka s ostatnými daňovníkmi

5.podpora automobilového priemyslu

• zvýšenie sumy oslobodeného nepeňažného plnenia zamestnanca z dôvodu zabezpečenia ubytovania

• zvýšenie podpory podnikového výskumu a vývoja prostredníctvom odpočtu (výdavkov) nákladov vynaložených na výskum a vývoj

•zavedenie samostatnej odpisovej skupiny pre elektromobily.

Návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, má pozitívny vplyv na sociálne vplyvy a na životné prostredie a nemá vplyv na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Účinnosť predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa navrhuje od 1. januára 2020 okrem čl. I bodov 1, 9, 40, 49, 50, 55, 56, 62, 64, 71, 73 § 30 ods. 1 písm. a), body 127 a bodu 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021 a čl. I bodu 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2022.

Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Apríl 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Máj 2019

2.Definovanie problému

Plnenie záväzku vlády Slovenskej republiky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 2020, povinnosť transpozície Smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica Rady (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami a plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády SR č. 51/2019 zo dňa 6. februára 2019.

3.Ciele a výsledný stav

Návrhom zákona reaguje na potrebu podpory malých a stredných podnikov, zvyšovanie ich konkurencieschopnosti s prihliadnutím na tvorbu nových pracovných miest, ako aj na potrebu transpozície smernice Rady (EÚ) 2017/952, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami. Rovnako je cieľom aj znižovanie administratívnej záťaže daňovníkov.

4.Dotknuté subjekty

Navrhovaná právna úprava sa dotkne právnických osôb, na ktoré sa budú vzťahovať pravidlá implementovanej smernice, fyzických osôb – zamestnancov,

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované, pretože vzhľadom na úlohu uloženú v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2018 ktorej obsahom je prijatie návrhu zákona, ku ktorému má dôjsť z dôvodu potreby transpozície smernice Rady ako aj s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax rešpektujúc požiadavky uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020 a vzhľadom na množstvo podnetov z aplikačnej praxe, ktoré nemožno riešiť len výkladom uvedeného zákona, niet inej možnosti ako prijať uvedenú novelu zákona.

6.Vykonávacie predpisy

4

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Smernica Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami

8.Preskúmanie účelnosti**

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

 

michaela.vidova@mfsr.sk

, tel.: 5958 3480

12.Zdroje

Inštitút finančnej politiky, MF SR

5

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

V rámci záverečného posúdenia komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov k predmetnému materiálu zaslala nesúhlasné stanovisko uvedené nižšie:

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie, vrátane negatívneho vplyvu na malé a stredné podniky v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu Doložky vybraných vplyvov, čím uvedie do súladu Doložku s tvrdením uvádzaným v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Predloženou reguláciou sa zavádza rozšírenie výdavkov (nákladov) po zaplatení o služby týkajúce sa vedenia firiem a poradenské služby v oblasti podnikového riadenia podľa kódu 70.1 a 70.22.1

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

V bode 3.1 komisia žiada predkladateľa o doplnenie vyčíslenia počtu daňovníkov, ktorých sa regulácie dotkne k nejakému dátumu (napr. k 31. 12. 2018, 31. 03. 2019) podľa uváženia.

Odôvodnenie: Komisia za to, že predkladateľ by mal disponovať informáciami o tom, pre koľko podnikateľských subjektov sa regulácia znižuje (mikrodaňovníkov), alebo koľkých sa dotkne, pričom ale máme za to, že určité ustanovenia sa týkajú všetkých. Minimálne Komisia žiada uviesť číselný údaj koľko takýchto subjektov mala finančná správa v predchádzajúcom období. Ide o dodržanie postupu podľa Jednotenej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

V bode 3.3.4 komisia žiada predkladateľa o vyčíslenie pozitívnych a negatívnych vplyvov danej regulácie do časti 3.3.4 analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Predkladateľ na viacerých miestach uvádza zníženie nákladov podnikateľských subjektov, pričom ale nie je jasné aké reálne vplyvy navrhovaná regulácia prinesie a s akou úsporou je možné rátať. Komisia odporúča tieto pozitívne vplyvy vyčísliť aspoň na jedného podnikateľa. Zároveň Komisia odporúča vyčísliť aj odhadované negatívne vplyvy spojené s nepriamymi náklady regulácie (softvérové zabezpečenie) a to vo forme buď rozpätia alebo priemernou cenou a tiež nákladov spojených so zavedením § 17, prípadne ďalších, ktoré identifikuje predkladateľ. Metodika výpočtu bude súčasnosťou tabuľky 3.3.4.

K vplyvom na životné prostredie

Komisia žiada uviesť pozitívne vplyvy na životné prostredie a rozpracovať príslušnú analýzu, keďže sa plánuje zaviesť daňové zvýhodnenie elektromobilov.

Vyhodnotenie pripomienok MF SR:

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V zmysle uplatnených pripomienok komisie bola doložka vybraných vplyvov upravená v časti „9. Vplyvy navrhovaného materiálu“.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

V zmysle uplatnených pripomienok komisie bola analýza vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1. a 3.3.4. upravená.

6

K vplyvom na životné prostredie

Odporúčaniu komisie o uvedenie pozitívnych vplyvov na životné prostredie a rozpracovanie príslušnej analýzy bolo vyhovené a doložka bola dopracovaná.

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

-12 372

-36 264

-40 589

-36 501

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

-12 372

-30 322

-19 175

-17 815

Všeobecná pokladničná správa

-12 372

-30 322

-19 175

-17 815

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

-2 203

-9 119

-7 209

- vplyv na vyššie územné celky

0

-944

-3 908

-3 090

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

-2 795

-8 387

-8 387

Výdavky verejnej správy celkom

1 608

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

Kapitola MF SR (organizácia FR SR)

RP 718006 podprogram 0EK0D – Informačné technológie

1 608

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

1 608

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte verejnej správy

1 608

0

0

0

8

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Negatívny vplyv vyplývajúci z nákladov na implementáciu návrhu zákona v oblasti informačného systému Finančnej správy SR bude rozpočtovo zabezpečený v rámci schválených limitov výdavkov verejnej správy.

Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní ako aj z opatrení. Predpokladá sa krytie výpadku príjmov štátneho rozpočtu aj z opatrení obsiahnutých v návrhu zákona, ktoré nie je možné vyčísliť a to predovšetkým z opatrení týkajúcich sa:

-boja proti daňovým únikom – zavedenie pravidiel proti hybridným nesúladom

-zjednodušenia administratívnej náročnosti zamestnávateľov prostredníctvom zníženia ich nákladov

-zavedením nových zdrojov príjmov.

Zároveň je potrebné podotknúť, že negatívny vplyv niektorých opatrení (napr. uplatnenie daňových odpisov mikrodaňovníkov) predstavuje iba vplyv z dôvodu časového posunu uplatnenia daňových výdavkov.

Úbytok príjmov obcí a vyšších územných celkov bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom dane z príjmov fyzických osôb.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

A.Zavedenie paušálu na príspevok zamestnávateľa na dopravu

B.Zvýšenie príspevku zamestnávateľa na nájomné bývanie na 100 eur

C.Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty u mikrodaňovníkov

D.Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty pre ostatné firmy

E.Zavedenie nových podmienok na odpisovanie hmotného majetku u mikrodaňovníkov

F.Podpora elektromobility prostredníctvom daňových odpisov

G.Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

H.Zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek k pohľadávkam mikrodaňovníkov v súlade s účtovníctvom

I.Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2 500 eur na 5 000 eur

.......................................................................................................................................................

9

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

-

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 12 372 tis. eur v roku 2019, 36 264 tis. eur v roku 2020, 40 589 tis. eur v roku 2021 a 36 501 tis. eur v roku 2022.

Kvantifikácia príjmov

A – Zavedenie paušálu na príspevok zamestnávateľa na dopravu

Opatrenie viac pokryť náklady spojené s dopravou zamestnancov a zároveň zabezpečiť čo najefektívnejšie využívanie autobusov zo strany zamestnávateľa na dopravu zamestnancov. Rozširuje limit existujúceho opatrenia bez úpravy ostatných predpokladov. Zároveň sa dopĺňa podmienka na vyťaženosť autobusov, ktoré budú používané na prepravu, čo môže mať mierne pozitívny fiškálny vplyv. Kvantifikácia vychádza zo skutočných dát o prepravovaných osobách vybranej firmy v sektore, cez ktoré bol odhadnutý vplyv na zvyšok ekonomiky.

B – Zvýšenie príspevku zamestnávateľa na nájomné bývanie na 100 eur

Zvýšenie limitu pokryť zvýšené náklady spojené s prehrievaním na trhu nehnuteľností a z toho prameniacich vyšších cien nájmov. Kvantifikácia navyšuje limit pri existujúcom opatrení. Pri kvantifikácií boli použité dáta od vybraného subjektu o počte ubytovaných osôb, na základe ktorých boli aproximované vplyvy na zvyšok sektora.

C - Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty u mikrodaňovníkov

Uvedené opatrenie po prvýkrát vstúpi do platnosti od roku 2021, keď si firmy budú môcť umoriť straty za rok 2020. Zdrojom dát individuálne daňové priznania dane z príjmu právnických osôb (DPPO) za obdobie 2010 2017. Za uvedené obdobie je spočítaný objem daňových strát dostupných pre firmu k umoreniu. Odhad fiškálneho vplyvu je postavený na odhade zavedenia zmeny odpočtu daňovej straty na historických dátach za obdobie 2014 až 2017. U malých a stredných podnikov nie je odhad fiškálneho vplyvu upravený pretože na základe historického vývoja nepozorujeme významný nárast ziskov v období 2014 2017 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V prípade malých a stredných podnikov predpokladáme čiastočnú optimalizáciu najmä pokiaľ blízko hranice obratu. Pomer skutočne zaplatenej dane a dane, ktorá by vznikla ak by v danom období bola zavedená zmena odpočtu je následne uplatnený na prognózu DPPO v období rokov 2021 a 2022.

D - Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty pre ostatné firmy

Uvedené opatrenie po prvýkrát vstúpi do platnosti od roku 2021, keď si firmy budú môcť umoriť straty za rok 2020. Zdrojom dát individuálne daňové priznania dane z príjmu právnických osôb (DPPO) za obdobie 2010 2017. Za uvedené obdobie je spočítaný objem

10

daňových strát dostupných pre firmu k umoreniu. Odhad fiškálneho vplyvu je postavený na odhade zavedenia zmeny odpočtu daňovej straty na historických dátach za obdobie 2014 až 2017. Odhad fiškálneho vplyvu za toto obdobie je ponížený , nakoľko obdobie rokov 2014 až 2017 je možné považovať za vrchol hospodárskeho cyklu keď zisk firiem rástol. Čím vyšší zisk firma dosiahne tým spravidla k dispozícii vyšší základ dane k umoreniu strát. Bez úpravy základu dane o vplyv pozitívneho ekonomického vývoja by bol fiškálny vplyv nadhodnotený pretože od roku 2020 nepredpokladáme rast ziskov na úrovni obdobia 2014 2017. Pomer skutočne zaplatenej dane a dane, ktorá by vznikla ak by v danom období bola zavedená zmena odpočtu je následne uplatnený na prognózu DPPO v období rokov 2021 a 2022.

E - Zavedenie nových podmienok na odpisovanie hmotného majetku u mikrodaňovníkov

Zdrojom dát individuálne daňové priznania dane z príjmu právnických osôb (DPPO) a finančné výkazy od spoločnosti FINSTAT za obdobie 2010 2017. Za uvedené obdobie je spočítaný objem aktív dostupných k odpisu. Odhad fiškálneho vplyvu je postavený na aproximácii zavedenia zmeny odpočtu daňovej straty na historických dátach za obdobie 2014 až 2017. V prípade malých a stredných podnikov predpokladáme čiastočnú optimalizáciu najmä pokiaľ blízko hranice obratu. Pomer skutočne zaplatenej dane a dane, ktorá by vznikla ak by v danom období bola zavedená zmena odpočtu je následne uplatnený na prognózu DPPO v období rokov 2021 a 2022.

F - Podpora elektromobility prostredníctvom daňových odpisov

Kvantifikácia vychádza z prognózy Ministerstva Hospodárstva o počte elektrombilov a plug-in hybridov na obdobie 2016 2030. Prognóza je upravená na základe pomeru (skutočný počet/prognóza) za obdobie rokov 2016 a 2018. Skutočný počet elektromobilov a plug-in hybridov je dostupný z policajne databázy áut. Kvantifikácia predpokladá priemernú cenu elektromobilu 35 tisíc eur. Predpokladáme dynamický vplyv nákupu nových áut z titulu daňovej úspory po zavedení skrátenej doby odpisu. Kvantifikácia berie do úvahy zavedenie zmeny legislatívy na nakúpené autá. Fiškálny vplyv je rozdiel medzi súčinom počtu áut a priemernej ceny pri aplikácii aktuálnej odpisovej politiky v porovnaní so skrátenou dobou odpisovania.

G - Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

Zdrojom dát individuálne daňové priznania za rok 2015 2017. Výsledný kvantifikovaný vplyv je priemerom minimálneho a maximálneho vplyvu. Minimálny vplyv je statický vplyv, ktorý bude rásť na horizonte rozpočtu v súlade s vývojom HDP. U maximálneho vplyvu sa uvažuje s kombináciou dvoch zdrojov rastu. V prvom prípade ide o 3 % medziročný nárast výdavkov na VaV, ktorý predpokladá dynamický efekt zo zvýšenia superodpočtu (zodpovedá priemernému nárastu počtu subjektov realizujúcich výdavky na VaV o 3 % ročne po zavedení obdobnej zmeny v ČR v roku 2005). V druhom prípade sa predpokladá, že úsporu na dani z príjmov (z dôvodu zvýšenia superodpočtu) podniky opätovne reinvestujú do oblasti vedy a výskumu.

H - Zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek k pohľadávkam mikrodaňovníkov v súlade s účtovníctvom

Zdrojom dát individuálne daňové priznania DPPO a finančné výkazy od spoločnosti FINSTAT za obdobie 2014 2017. Odhad fiškálneho vplyvu pracuje s predpokladom, že objem opravných položiek pre malé a stredné podniky s kladným základom dane bude vždy uplatnený v súlade s účtovníctvom a nebude zvyšovať základ dane ako opravná položka neuznaná za daňový výdavok kvôli limitácii a časovému testu. V prípade malých a stredných podnikov predpokladáme čiastočnú optimalizáciu pre podniky blízko hranice obratu.

11

I - Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2 500 eur na 5 000 eur

Zdrojom dát je štruktúra preddavkov na dani z príjmu na individuálnej báze poskytnutá Finančnou správou. Z individuálnych dát je možné vypočítať meškanie platieb kvartálnych preddavkov pri hranici 2500 5000 eur. 15 % subjektov (firmy aj SZČO), respektíve 20 % objemu preddavkov je splatených viac ako mesiac po termíne splatnosti. Legislatívna zmena by mala za následok, že viacej subjektov bude mať jednorazovú platbu dane, bez predošlej platby preddavkov. U týchto subjektov predpokladáme, že po podaní daňového priznania nebude platba uhradená do 1 roka. Posun hotovostného výpadku (nezaplatené vyrovnanie dane za rok 2020 v roku 2021) až do roku 2022 spôsobí akruálny výpadok v roku 2021.

12

abuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v tis. eur) - akruál

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

-12 372

-36 264

-40 589

-36 501

DPFO (111)

0

-3 433

-13 599

-10 299

DPPO (112)

-12 372

-30 036

-18 602

-17 815

Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)

0

-1 961

-5 884

-5 884

Zdravotné odvody (154)

0

-834

-2 504

-2 504

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-12 372

-36 264

-40 589

-36 501

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v tis. eur) - cash

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

-29 679

-68 554

-20 022

DPFO (111)

0

-3 433

-13 599

-10 299

DPPO (112)

0

-18 558

-46 568

-1 336

Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)

0

-5 393

-5 884

-5 884

Zdravotné odvody (154)

0

-2 295

-2 504

-2 504

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-29 679

-68 554

-20 022

13

Tabuľka č. 3.1.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

0

-12 458

-12 458

DPFO (111)

0

0

-6 866

-6 866

Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)

0

0

-3 923

-3 923

Zdravotné odvody (154)

0

0

-1 669

-1 669

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie paušálu na príspevok zamestnávateľa na dopravu

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

-12 458

-12 458

Tabuľka č. 3.2.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

-6 228

-6 228

-6 228

DPFO (111)

0

-3 433

-3 433

-3 433

Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)

0

-1 961

-1 961

-1 961

Zdravotné odvody (154)

0

-834

-834

-834

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zvýšenie príspevku zamestnávateľa na nájomné bývanie na 100 eur

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-6 228

-6 228

-6 228

14

Tabuľka č. 3.3.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

-4 491

DPPO (112)

0

0

0

-4 491

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty u mikrodaňovníkov

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

-4 491

Tabuľka č. 3.4.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

0

36 005

30 050

DPPO (112)

0

0

36 005

30 050

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty pre ostatné firmy

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

36 005

30 050

15

Tabuľka č. 3.5.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

0

-15 028

-14 645

DPPO (112)

0

0

-15 028

-14 645

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie nových podmienok na odpisovanie hmotného majetku u mikrodaňovníkov

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

-15 028

-14 645

Tabuľka č. 3.6.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

-6 775

-16 697

-15 487

-9 261

DPPO (112)

-6 775

-16 697

-15 487

-9 261

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Podpora elektromobility prostredníctvom daňových odpisov

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-6 775

-16 697

-15 487

-9 261

16

Tabuľka č. 3.7.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

-5 597

-13 339

-15 293

-18 368

DPPO (112)

-5 597

-13 339

-15 293

-18 368

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-5 597

-13 339

-15 293

-18 368

Tabuľka č. 3.8.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

0

-1 100

-1 100

DPPO (112)

0

0

-1 100

-1 100

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek k pohľadávkam mikrodaňovníkov v súlade s účtovníctvom

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

-1 100

-1 100

17

Tabuľka č. 3.9.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

Daňové príjmy (100)1

0

0

-11 000

0

DPFO (111)

0

0

-3 300

0

DPPO (112)

-7 700

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2 500 eur na 5 000 eur

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

-11 000

0

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v tis. eur)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Transféry jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

1 608

výdavky súvisiace s úpravou informačného systému FS SR

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

1 608

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 608

0

0

0

18

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2017

2018

2019

2020

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

19

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Predpokladá sa, že návrh zákona ovplyvní:

-mikrodaňovníkov spĺňajúcich podmienky podľa zákona o dani z príjmov

-daňovníkov tvoriacich daňovo uznané opravné položky k pohľadávkam

-právnické osoby, u ktorých dochádza k hybridným nesúladom

-podnikateľské subjekty poskytujúce dopravu zamestnancom do zamestnania a späť

-podnikateľské subjekty využívajúce elektromobily

-podnikateľské subjekty odpočítavajúce daňovú stratu

-podnikateľské subjekty vykonávajúce podnikový výskum a vývoj

-právnické osoby poberajúce príjmy z predaja akcii, obchodných podielov a členských vkladov v družstve

-podnikateľské subjekty – zamestnávateľov pri doručovaní dokladov elektronickými prostriedkami

-podnikateľské subjekty s povinnosťou platiť preddavky na daň z príjmov

-registráciu podnikateľských subjektov

Počet dotknutých subjektov nie je možné presne určiť. Podľa individuálnych daňových priznaní za rok 2017 na Slovensku pôsobí približne 152 - tisíc mikrodaňovníkov. Ďalších približne 90 - tisíc daňovníkov nespĺňa definíciu mikrodaňovníka.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Konzultácie sa uskutočnili formou osobných stretnutí v termíne od 21. 1. 2019 do 15. 2. 2019. Následne bolo vykonané aj druhé kolo konzultácií s vybranými účastníkmi v dňoch 15.3.2019 a 18.3.2019.

Konzultácií sa zúčastnili:

1.SKDP

2.Klub 500

3.Deloitte

4.Ernst & Young

5.PWC

20

6.KPMG

7.AZZZ

8.RÚZ

9.INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz

10.SLASPO

11.SAMP - Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov

12.SŽZ - Slovenský živnostenský zväz

13.AmCham

14.Slovak Business Agency

15.APZ - Asociácia priemyselných zväzov

16.Slovenská asociácia podnikových finančníkov

17.Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Zúčastnené subjekty boli informované o pripravovaných zmenách týkajúcich sa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedené zmeny vyplývajú aj z analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky, ktorá bola prerokovaná vládou Slovenskej republiky. Zúčastnené subjekty zároveň predniesli aj pripomienky nad rámec návrhu novely zákona. Tieto pripomienky smerovali k riešeniu problematických oblastí v závislosti od jednotlivých subjektov.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predpokladá sa zníženie priamych finančných nákladov v súvislosti so:

-zavedením osobitného daňového režimu u mikrodaňovníkov spĺňajúcich podmienky podľa zákona o dani z príjmov v oblasti odpisov majetku, opravných položiek, odpočítania daňovej straty

-zjednodušením tvorby opravnej položky k pohľadávke a uplatnením daňového výdavku pri odpise a postúpení pohľadávky vzhľadom na nepremlčanie pohľadávky

-zvýhodnením odpočtu daňovej straty

-zavedením novej odpisovej skupiny pre elektromobily

-zvýšením hranice pre platenie preddavkov na daň z príjmov

-zvýšením % odpočtu výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj

-zavedením oslobodenia príjmu z predaja akcií jednoduchej spoločnosti na akcie

-znížením administratívnej náročnosti pri registrácii na daň z príjmov od roku 2021 a pri doručovaní dokladov zamestnávateľmi elektronickými prostriedkami

Negatívny vplyv sa očakáva z dôvodu zavedenia opatrenia proti hybridným nesúladom. Vplyv zavedenia opatrenia pre hybridné nesúlady nie je možné vyčísliť.

Kvantifikácia zníženia/zvýšenia priamych finančných nákladov je odvodená z fiškálnych vplyvov uvedených v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. Konkrétne:

21

-zníženie priamych finančných nákladov pre mikrodaňovníkov vychádza z priamej finančnej úspory z titulu uvoľnenie odpočtu daňovej straty, uvoľnenie odpisu hmotného majetku a zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek v súlade s účtovníctvom. Celkový objem úspory priamych finančných nákladov odhadujeme v objeme -16 mil. eur v roku 2021 a -20 mil. eur v roku 2022. V priemere na jedného mikrodaňovníka ide o zníženie priamych finančných nákladov o -110 až -135 eur v rokoch 2021 a 2022.

-zvýšenie priamych finančných nákladov je spojené s úpravou odpočtu daňovej straty pre daňovníkov, ktorí nespĺňajú definíciu mikrodaňovníka. V roku 2021 sa odhaduje zvýšenie priamych finančných nákladov o 36 mil. eur. Naopak zníženie priamych finančných nákladov prinášajú výhodnejšie odpisy elektromobilov a zvýšenie odpočtu na vedu a výskum v objeme -30 mil. eur v roku 2021. U oboch opatrení znižujúcich priame finančné náklady sa predpokladá ich využitie najmä u väčších firiem nespadajúcich pod definíciu mikrodaňovníka. Priemerné saldo týchto opatrení na 1 daňovníka zvyšuje priame finančné náklady o +67 eur na jedného daňovníka (nie mikrodaňovníka).

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predloženými návrhmi dôjde k vzniku nepriamych nákladov zo strany podnikateľov z dôvodu možnej potreby úpravy softvérov vyžívaných pri výpočte daňových povinností .

Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie administratívnej záťaže v súvislosti s odstránením sledovania splnenia dodatočných podmienok v § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov okrem podmienky zaplatenia.

Zjednodušenie výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti u fyzickej osoby podľa § 34 na účely výpočtu preddavkov na daň z príjmov.

Zvýšenie hranice poslednej známej daňovej povinnosti od ktorej sa odvíja povinnosť a periodicita platenia preddavkov na daň z príjmov.

Zníženie administratívnej záťaže v súvislosti so zavedením možnosti elektronickej komunikácie zamestnávateľa so zamestnancom.

Zníženie administratívnej záťaže v súvislosti s registráciou daňovníka na daň z príjmov priamo správcom dane na základe jeho evidencie v Registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci od roku 2021.

Odhad zníženia/zvýšenia nepriamych finančných a administratívnych nákladov nie je možné kvantifikovať.

22

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nepredpokladá sa vplyv navrhovanej zmeny na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu.

Predpokladá sa pozitívny vplyv na vybranú skupinu daňovníkov vymedzených v zákone o dani z príjmov ako mikrodaňovník. U mikrodaňovníka sa umožňuje:

-zjednodušenie tvorby opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke v súlade s účtovníctvom

-zvýhodnené odpisovanie hmotného majetku zaradeného do odpisových skupín 0 až 4 v stanovenej výške mikrodaňovníkom, najviac do výšky vstupnej ceny majetku

-zvýhodnené odpočítavanie daňovej straty.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Zmena % výšky odpočtu nákladov na výskum a vývoj bude znamenať významné zvýšenie položky, ktorá bude znižovať základ dane daňového subjektu, ktorý vykonáva podnikový výskum a vývoj. Na strane tohto daňového subjektu príde úsporou na dani k vytvoreniu dodatočných zdrojov, ktoré bude možné venovať na rozvoj podnikania. Maximálna dĺžka obdobia odpočtu sa predlžuje zo štyroch zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol, na päť zdaňovacích období. Podporou podnikového výskumu a vývoja prichádza k rýchlejšiemu zavádzaniu moderných technológii a spôsobov výroby a tým

23

aj k zvýšeniu efektívnosti výroby. Zároveň sa vytvára motivácia k zvýšeniu zamestnanosti v oblasti výskumu a vývoja.

24

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona bude mať mierne pozitívny vplyv na sociálne prostredie, predovšetkým vďaka oslobodeniu nepeňažného plnenia, ktoré by malo mať pozitívny vplyv na disponibilné príjmy obyvateľstva.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

1. Daňovníci, fyzické osoby - zamestnanci, ktorým zamestnávateľ poskytne plnenia oslobodené od dane z príjmov:

- príspevok zo sociálneho fondu na preventívnu zdravotnú starostlivosť nad rámec zákona,

- dopravu do zamestnania a späť,

- ubytovanie (len ak prevažujúcou činnosťou zamestnávateľa je výroba vo viaczmennej prevádzke)

- nepeňažné plnenie bez špecifikácie účelu v ustanovenej sume 500 eur.

2. Daňovníci – fyzické osoby, ktorých schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku úrazu klesla o viac ako 40 % a ktorým bolo poskytnuté jednorazové vysporiadanie odškodnenia budúcich poistných nárokov (ide o náhradu škody resp. náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti), plynúcich z komerčného poistenia zodpovednosti za škodu.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí v dôsledku úrazu nemôžu, resp. môžu len

25

v obmedzenej miere, vykonávať zárobkovú činnosť.

Sociálne slabšie skupiny ľudí, ktorí budú mať viac príležitostí bezodplatného prístupu k potravinám, ktorým exspirovala doba použiteľnosti.

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností/skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Ide o opatrenia, ktoré v aplikačnej praxi zamestnávatelia môžu, ale nemusia uplatniť. Z toho dôvodu nie je možné vyčísliť priemerný rast príjmov v tejto skupine.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

U fyzických osôb, ktorých schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku úrazu klesla o viac ako 40 % a ktorým bolo poskytnuté jednorazové vysporiadanie odškodnenia budúcich poistných nárokov dochádza k rastu ich čistého diponibilného príjmu vzhľadom na zvýšenie pôvodnej sumy oslobodenej od dane z príjmu vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, na jej násobok v závislosti od počtu rokov, na ktoré sa jednorazové vysporiadanie poskytuje, najviac v sume 20 000 eur.

26

Vzhľadom na to, že ide o opatrenie, ktoré v aplikačnej praxi títo daňovníci môžu, ale nemusia uplatniť a zároveň je nemožné uviesť počet takýchto situácií, nie je možné vyčísliť priemerný rast príjmov v tejto skupine.

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

doprave,

ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

Návrh zákona upravuje a podporuje spôsob zabezpečovania dopravy a ubytovania pre zamestnancov z pohľadu zdaňovania, nakoľko sú tieto nepeňažné plnenia u zamestnancov oslobodené v zákonom ustanovenej výške, pričom suma oslobodenia od dane sa od 1.1.2020 zvyšuje.

Za účelom podpory vzdelávania poskytovaného a zabezpečovaného zamestnávateľom, sa upravuje (rozširuje) skupina ľudí, u ktorých je toto nepeňažné plnenie oslobodené od dane ak sú tieto vzdelávacie aktivity predpokladom pre vykonávanie podnikateľskej činnosti zamestnávateľa. Podmienky a spôsob poskytovania vzdelávania zamestnancom sa na daňové účely riadia Zákonníkom práce.

Návrhom sa dosiahne finančná podpora pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím u tejto skupiny ľudí.

27

informáciám

k iným právam (napr. politickým).

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

deti (0 – 17),

mladí ľudia (18 – 25 rokov),

starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

ľudia so zdravotným postihnutím,

marginalizované rómske komunity

domácnosti s 3 a viac deťmi,

jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Navrhované opatrenie bude mať vplyv na

- ľudí so zdravotným postihnutím, ktorým bolo vyplatené jednorazové vysporiadanie zo strany komerčnej poisťovne - prostredníctvom zvýšenia sumy oslobodenej od dane z príjmu vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, na jej násobok v závislosti od počtu rokov, na ktoré sa jednorazové vysporiadanie poskytuje, najviac v sume 20 000 eur,

- sociálne slabšie skupiny ľudí, ktorí budú mať – bezodplatne - prístup k potravinám, ktorým exspirovala doba použiteľnosti. Novela zákona umožňuje uznať do daňových výdavkov aj obstarávaciu cenu zásob potravín po dobe použiteľnosti aj daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie, ak jeho predmet činnosti zodpovedá účelu podľa § 50 ods. 5 zákona (napr. poskytovanie sociálnej pomoci). Návrh zákona daňovo motivuje obchodné reťazce k darovaniu takýchto potravín a zároveň nepriamo napomáha predchádzať plytvaniu potravinami, ktoré môžu pomôcť ľuďom v núdzi.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

28

Bez vplyvu.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

eliminácia rodových stereotypov.

Bez vplyvu.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky,

Bez vplyvu.

29

skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Bez vplyvu.

30

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?

Zavedenie zvýhodneného spôsobu odpisovania pre elektromobily za cieľ podporiť rozvoj trhu alternatívnych palív v odvetví dopravy. Elektromobilita pozitívny vplyv na kvalitu životného prostredia, vďaka úspore emisií zdraviu škodlivých látok, pevných častíc a skleníkových plynov ako aj k zníženiu hladín hluku z dopravy.

Pozitívne vplyvy na životné prostredie z titulu zavedenia novej odpisovej skupiny pre elektromobily odhadujeme na približne 890 tis. eur v roku 2019 až 2,7 mil. eur v roku 2022. Uvedený vplyv je výsledkom zníženia emisií CO2, NOx a PM2,5 u elektromobilov a plug-in hybridov v porovnaní s benzínovými a dieselovými motormi. Odhad pozitívneho vplyvu predpokladá nahradenie automobilov s benzínovým a naftovým pohonom elektromobilmy a plug-in hybridmi v súlade s projekciou Ministerstva Hospodárstva upravenou podľa skutočného vývoja za roky 2016 a 2018.

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?

Nie

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?

Nie

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

Zavedenie zvýhodneného spôsobu odpisovania nepredpokladajú negatívne vplyvy na životné prostredie.

31

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110 až 112 a čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ)

2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (Ú. v. L 144, 7.6.2017), gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti

praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. L 193, 19.7.2016), v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania

uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. L 345, 29.12.2011) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania,

uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (kodifikované znenie) (Ú. v. L 310, 25.11. 2009) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania

uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/ zv. 1, Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003) v platnom znení, gestor: MF SR.

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 53/13 a C - 80/13, Strojírny Prostějov a.s., ACO Industries Tábor proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [2014].

Výrok rozhodnutia:

Článok 56 ZFEÚ bráni právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej spoločnosti usadené v prvom členskom štáte, ktoré využívajú pracovníkov zamestnaných a pridelených agentúrami dočasného zamestnávania usadenými

32

v druhom členskom štáte, ale podnikajú v prvom členskom štáte prostredníctvom pobočky, povinné vykonať zrážku preddavku na daň z príjmov splatnú uvedenými pracovníkmi a uhradiť ju prvému uvedenému členskému štátu, hoci istú povinnosť nemajú spoločnosti usadené v prvom členskom štáte, ktoré využívajú služby agentúr dočasného zamestnávania, ktoré sú usadené v tom istom členskom štáte.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 650/16, A/S Bevola, Jens W. Trock ApS proti Skatteministeriet, [2018].

Výrok rozhodnutia:

Článok 49 ZFEÚ sa vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá vylučuje možnosť spoločnosti rezidenta, ktorá si nezvolila režim medzinárodného spoločného zdaňovania, ako je ten vo veci samej, odpočítať straty, ktoré vznikli jej stálej prevádzkarni nachádzajúcej sa v inom členskom štáte, od svojho zdaniteľného príjmu, napriek tomu, že jednak táto spoločnosť vyčerpala všetky možnosti odpočítania týchto strát, ktoré jej poskytuje právo členského štátu, v ktorom sa daná prevádzkareň nachádza, a jednak prestala dostávať od tejto prevádzkarne akýkoľvek príjem, takže neexistuje žiadna možnosť, aby dané straty mohli byť zohľadnené v členskom štáte sídla prevádzkarne, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 398/16 a C - 399/16, X BV, X NV proti Staatssecretaris van Financiën, [2018].

Výrok rozhodnutia:

1.Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej materská spoločnosť usadená v členskom štáte nemôže odpočítať úroky z úveru poskytnutého spriaznenou spoločnosťou s cieľom financovania kapitálového vkladu do dcérskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, hoci, keby bola dcérska spoločnosť usadená v tom istom členskom štáte, materská spoločnosť by mohla mať nárok na toto odpočítanie tak, že by s ňou vytvorila integrovanú daňovú jednotku.

2.Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej materská spoločnosť usadená v členskom štáte nie je oprávnená odpočítať od svojho celkového zisku stratu vyplývajúcu zo zmeny výmenného kurzu, v súvislosti s hodnotou jej podielov v dcérskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, keď podľa tejto istej právnej úpravy nepodlieha dani symetricky zisk vyplývajúci z týchto zmien.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2017/952 bola stanovená do 31.12.2019 okrem čl. 2 ods. 3, u ktorého je lehota na prebratie stanovená do 31.12.2021.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

c)Smernica 2009/133/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

33

Smernica Rady 2003/49/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Smernica Rady 2011/96/EÚ bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

34

B. Osobitná časť

K bodu 1 - § 2 písm. w)

V nadväznosti na analýzu zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky sa za účelom podpory rozvoja malých daňovníkov zavádza pojem „mikrodaňovník“. Mikrodaňovníkom je daňovník fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a za zdaňovacie obdobie výška týchto príjmov (ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11) alebo výnosov (ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctve) je maximálne vo výške sumy stanovenej na účely registrácie na daň z pridanej hodnoty, t.j. v súčasnosti 49 790 eur. Rovnako sa za mikrodaňovníka považuje aj daňovník právnická osoba, ktorej všetky výnosy dosiahnuté za príslušné zdaňovacie obdobie maximálne vo výške 49 790 eur vrátane. Za mikrodaňovníka nie je možné považovať daňovníka fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá síce spĺňa podmienku dosiahnutia príjmov (výnosov) do 49 790 eur, ale je závislou osobou podľa § 2 písm. n) zákona.

K bodu 2 - § 2 písm. x)

Ustanovenie písmena x) sa upravuje vzhľadom na potrebu zapracovania zoznamu štátov a jurisdikcií, ktoré nespolupracujú v daňovej oblasti (tzv. čierny zoznam EÚ). Nadväzne na zapracovanie tohto zoznamu sa mení názov nezmluvného štátu na nespolupracujúci štát. Zároveň sa v ustanovení upravuje, že Ministerstvo financií SR uverejní zoznam na webovom sídle, do ktorého zahrnie príslušné štáty a jurisdikcie, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v ustanovení.

K bodu 3 -§ 2 písm. ac) tretí bod

Do § 2 písmena ac) sa dopĺňa, že za vklad sa považuje aj akcionárom splatený príplatok do rezervného fondu, ktorý je povinná spoločnosť vytvoriť pri založení spoločnosti podľa § 217 Obchodného zákonníka, ako aj ďalšie príplatky splatené priamo daňovníkom do rezervného fondu, ktoré mu vyplývajú zo spoločenskej zmluvy alebo Obchodného zákonníka. Ak je emisný kurz akcie vyšší ako jej menovitá hodnota, suma prevyšujúca menovitú hodnotu akcie je emisné ážio. Rovnako po splatení daňovníkom sa emisné ážio považuje za vklad splatený daňovníkom. Obdobne to platí aj u spoločníka s.r.o., ktorý vkladá vklad do rezervného fondu podľa § 67 Obchodného zákonníka, resp. člena družstva, ktorý vkladá vklad do nedeliteľného fondu družstva podľa § 235 Obchodného zákonníka. Za vklad sa nepovažuje zvýšenie rezervného fondu resp. nedeliteľného fondu družstva z nerozdelených ziskov, ktoré nie daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

K bodom 4 a 31 - § 3 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. e) 9. bod

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) vymedzuje, čo sa považuje za podiel na zisku (dividendu). Podľa § 217a Obchodného zákonníka môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov resp. spoločníkov, pričom príspevky sa za kapitálový fond považujú okamihom splatenia. Ak sa spoločnosť rozhodne použiť nerozdelený zisk po zdanení na tvorbu kapitálového fondu z príspevkov, aby bola splnená podmienka splatenia akcionárom resp. spoločníkom, považuje sa takéto použitie nerozdeleného zisku po zdanení za vyplatený podiel na zisku (dividendu). potom je možné tieto prostriedky považovať za príspevok splatený akcionárom resp. spoločníkom podľa § 217a Obchodného zákonníka. Zároveň sa dopĺňa, že za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj rozdelenie prostriedkov z rezervného fondu medzi spoločníkov (akcionárov), v časti, v akej bol tvorený z nerozdeleného zisku po zdanení. V nadväznosti na tieto zmeny v § 3 ods. 1 písm. e) sa spresňuje aj rozsah podielov na zisku

35

(dividend) považovaných za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky nerezidenta v § 16 ods. 1 písm. e) 9. bode.

K bodom 5, 88 a 139 - § 5 ods. 3 písm. d), § 35 ods. 3 písm. a) a Príloha č. 6

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje vypustenie Prílohy č. 6. Postup navyšovania nepeňažného plnenia sa ponecháva na zamestnávateľovi. Z dôvodu nadbytočnosti sa zo zákona vypúšťa nemožnosť brutácie zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. j) a to z dôvodu, že ide o príjmy napr. členov volebných komisií, ktoré oslobodené od dane a aj od odvodov a vypúšťajú sa aj príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. k), ktorými príjmy dôchodcov od bývalého zamestnávateľa.

K bodu 6 a 48 - § 5 ods. 7 písm. a) a § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod

Z dôvodu zvýšenia potreby dosiahnutia vyššej a lepšej kvalifikácie zamestnancov potrebnej pre činnosť zamestnávateľa sa navrhuje spresnenie a rozšírenie oslobodenia „benefitov“ poskytnutých zamestnávateľom a to formou ním zabezpečeného vzdelávania, ktoré je zadefinované napríklad v ustanoveniach Zákonníka práce, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, a aj v zákone o štátnej službe, pričom ide tak o prehlbovanie kvalifikácie, rekvalifikáciu ako aj zvyšovania kvalifikácie.

Od dane z príjmov je však oslobodený výlučne nepeňažný príjem zamestnanca od zamestnávateľa vo forme zabezpečenia a poskytovania vzdelávania vtedy, ak tieto vzdelávacie aktivity predpokladom pre vykonávanie podnikateľskej činnosti zamestnávateľa. Ak ide o aktivity v rámci celoživotného vzdelávania hradené zamestnávateľom, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, nebude sa jednať o príjem oslobodený od dane zo závislej činnosti na strane zamestnanca a na strane zamestnávateľa nepôjde o daňovo uznaný výdavok. V nadväznosti na ustanovenia ZP a iné osobitné predpisy bude oslobodené od dane z príjmov vzdelávanie zabezpečované zamestnávateľom, ktorým sa rozumie aj zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca formou absolvovania (dodatočného) komplexného študijného programu na niektorej zo stredných príp. vysokých škôl, pričom u zamestnanca dochádza k zvýšeniu dosiahnutého stupňa vzdelania (napr. získanie maturity, absolvovanie vysokoškolského štúdia a pod.). Ide o tie prípady vzdelávania zamestnancov, ktorých potrebu a nevyhnutnosť vie zamestnávateľ odôvodniť. Z toho dôvodu a aj na podporu prezieravosti a strategického zmýšľania zamestnávateľa sa ustanovuje, že pokiaľ ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie 1. alebo 2. stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho alebo štátnozamestnaneckého vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. Napr. študent práv s ukončeným prvým stupňom právnickej fakulty je zamestnaný v komerčnej kancelárii, pričom zamestnávateľ, aby ho mohol vyslať aj na samostatné zastupovanie v právnych konaniach musí mať dokončený druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Potrebu zvýšenia kvalifikácie tohto svojho zamestnanca by zamestnávateľ preukázal aj zvýšeným počtom klientov, ktoré je potrebné zastupovať v právnych konaniach, pričom nemá potrebu zamestnať iného zamestnanca s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ale má záujem podporiť a vyučiť si už svojho zamestnanca. V tejto súvislosti sa upravuje aj ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod zákona.

K bodu 7 - § 5 ods. 7 písm. e)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 8 - § 5 ods. 7 písm. h)

Vzhľadom na obsolentnosť právnej úpravy pôvodne uvádzanej v § 5 ods. 7 písm. h) zákona, navrhujeme znenie nahradiť novým oslobodeným druhom príjmu, ktorým príspevky zo

36

sociálneho fondu na lekársku preventívnu prehliadku, poskytovanú nad rámec zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o pozitívne vnímané opatrenie, ktorým zamestnávateľ podporí účasť zamestnancov na lekárskych preventívnych prehliadkach a efektívnym a účinným spôsobom bude u zamestnancov podporovať ochranu ich zdravia a prevenciu pred rôznymi civilizačnými ochoreniami (môže ísť napr. o preventívne vyšetrenie zamestnancov určitého veku alebo zamestnania na srdcovo-cievne alebo iné ochorenia ohrozujúce túto skupinu zamestnancov, onkologické prehliadky, mamografické a sonografické vyšetrenia napr. u žien, vyšetrenie zraku zamestnancov pracujúcich s počítačmi a pod.) Zo sociálneho fondu nie je možné uhrádzať prípadné náklady na preventívne lekárske prehliadky skupín zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonávať podľa osobitných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodom 9 a 136 - § 5 ods. 7 písm. m) a § 52zza ods. 2

Navrhovanou zmenou sa mení prepočet nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi od zamestnávateľa z titulu zabezpečenia dopravy na miesto výkonu práce a späť. Z návrhu vyplýva, že od dane môže byť oslobodené plnenie v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, pričom ak toto plnenie zamestnanca presiahne túto sumu, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie plnenie nad 60 eur vypočítané z preukázateľne vynaložených prostriedkov zamestnávateľa, prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle, ktoré sa zníži o prípadný príspevok zamestnanca. Uvedený návrh reflektuje na situácie ktoré vzišli z praxe a to v prípadoch, kedy motorové vozidlá pri doprave neboli plne obsadené, pričom zamestnanci bez svojho pričinenia znášali náklady aj za takéto neobsadené miesta.

Podľa prechodného ustanovenia sa úpravy navrhnuté v § 5 ods. 7 písm. m) použije prvýkrát pri poskytnutí dopravy na miesto výkonu práce a späť po 31. decembri 2020.

K bodom 10 a 134 - § 5 ods. 7 písm. p) a § 52zz ods. 1

Navrhovanou úpravou sa zvyšuje suma oslobodenia nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi na ubytovanie. Podľa prechodného ustanovenia sa oslobodenie tohto typu nepeňažného príjmu zamestnancov v sume najviac 100 eur použije prvýkrát pri poskytnutí ubytovania po 31. decembri 2019.

K bodu 11 - § 5 ods. 7 písm. r)

Navrhuje sa u zamestnávateľa oslobodiť od dane nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, ak na strane zamestnávateľa nie je uznaným daňovým výdavkom (napr. parkovné na pozemku zamestnávateľa, teambuildingové akcie, firemné večierky). Navrhované oslobodenie od dane vo výške najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov za zdaňovacie obdobie sa nepoužije na príjmy, ktoré od dane oslobodené podľa iných ustanovení [napr. podľa § 5 ods. 3 písm. c), § 5 ods. 7 písm. k)]. Oslobodenie od dane sa uplatní aj u zamestnanca zamestnávateľa, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie.

K bodu 12 – poznámka pod čiarou k odkazu 37af

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 13 – § 8 ods. 14 a § 9 ods. 1 písm. l)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 14 - § 8 ods. 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

37

K bodu 15 - § 9 ods. 1 písm. k)

Navrhovanou úpravou sa spresňujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja cenných papierov prijatých na regulovaný trh tak, aby bolo obchodovanie na regulovanom trhu podporené vo väčšej miere. Rovnako sa navrhovaná úprava zavádza aj z dôvodu zamedzenia daňovým špekuláciám systémom vkladania cenných papierov pred predajom na regulovaný trh, aby sa mohli následne predať s oslobodením od dane, nakoľko ročná doba od nadobudnutia uplynula.

K bodu 16 - § 9 ods. 2 písm. i)

Navrhuje sa, aby plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu poskytnuté daňovníkovi ako náhrada škody resp. náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti od poisťovne boli u tohto daňovníka, ktorého schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku úrazu klesla o viac ako 40 %, od dane z príjmov oslobodené v závislosti od obdobia, na ktoré sa toto poistné plnenie vypláca. Na základe získaných informácií a praktických zistení či zo strany poškodených daňovníkov ako aj zo strany Slovenskej asociácie poisťovní vyplýva, že jednorazové vysporiadanie odškodnenia budúcich poistných nárokov, poškodení daňovníci uprednostňujú pred pravidelným vyplácaním mesačnej úrazovej renty. Dohoda o jednorazovom odškodnení sa javí ako výhodná nie len pre poisťovne, pre ktoré je administratívne jednoduchšia, ale najmä pre poškodených daňovníkov. V prípade jednorazového odškodnenia poškodený daňovník k dispozícii významnú sumu prostriedkov, ktoré spravidla použije na finančne náročné investície do nevyhnutných predovšetkým stavebných úprav, spojených s bezbariérovým prístupom v rámci svojho obydlia. Títo zdravotne hendikepovaní ľudia častokrát nemajú inú možnosť, ako inak by mohli získať peniaze na tento účel. Skôr sa uskromnia a vzdajú časti pravidelných mesačných príjmov (úrazovej renty), aby mohli žiť dôstojne a bez obťažovania okolia. Z toho dôvodu navrhujeme, aby sa zvýšila hranica oslobodenia uvedeného druhu príjmu u tejto skupiny daňovníkov z pôvodnej maximálnej sumy vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka platnej v danom zdaňovacom období na sumu jej násobku podľa počtu rokov, na ktoré sa poistné plnenie ako náhrada za stratu na zárobku daňovníkovi vypláca, maximálne do výšky 20 000 eur za zdaňovacie obdobie. Oslobodenie od dane si daňovník môže uplatniť výlučne v roku vyplatenia plnenia komerčnou poisťovňou. Rok, v ktorom bolo plnenie daňovníkovi vyplatené sa započítava do počtu rokov na tento účel.

K bodom 17 21, 79, 80, 87, 95, 96 a 134 - § 11 ods. 1, ods. 7 a odseky 9 12, § 32 ods. 2 písm. d), § 32 ods. 3 písm. b), § 32 ods. 6 písm. d), § 35 ods. 1 písm. b), § 38 ods. 4, § 37 ods. 1 písm. c) a d) a § 52zz ods. 2

Navrhovanými úpravami sa vypúšťajú odseky týkajúce sa dobrovoľných príspevkov do tzv. II. piliera dôchodkového sporenia, pričom však v prípade, ak došlo k porušeniu podmienok podľa § 11 ods. 9 predpisu platného do 31.12.2019, musí byť dodržaný postup určený v tomto ustanovení (§ 52zz ods. 3).

Spresňuje sa aj spôsob odpočítania nezdaniteľnej časti na kúpeľníctvo, kde v prípade, ak manželia idú do kúpeľov, kde im je poskytnutá kúpeľná starostlivosť, uplatní si nezdaniteľnú časť základu dane vo výške maximálne 50 eur každý sám na seba. v prípade, ak by napr. manželka nedosahovala príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, t.j. nemala si od čoho túto nezdaniteľnú časť uplatniť, môže si ju odpočítať manžel za ňu.

K bodom 22, 121 a 134 - §13 ods. 3, § 43 ods. 21 a § 55zz ods. 3

Pri výplate príjmov uvedených v § 13 ods. 2 písm. f) a h) sa v § 13 ods. 3 a v § 43 ods. 21 zavádza aj prospektívne splnenie časového obdobia pre držbu podielu na základnom imaní. V prípade, že minimálna časová lehota pre nepretržitú držbu podielu na základnom imaní bude

38

splnená po dni, v ktorom platiteľ dane vyplatil príjem daňovníkovi, daňovník môže požiadať správcu dane o vrátenie tejto zrazenej dane.

K bodom 23 až 26 - § 13c ods. 1, § 13c ods. 2 písm. a) a b) a § 13c ods. 3

Podľa § 155 Obchodného zákonníka môže akciová spoločnosť vydávať okrem kmeňových akcií aj iné akcie. Oslobodenie podľa § 13c zákona o dani z príjmov je možné uplatniť na príjem (výnos) z predaja tých akcií, u ktorých budú splnené podmienky pre oslobodenie uvedené v § 13c ods. 2 resp. 3 zákona o dani z príjmov. Podľa § 220i ods. 3 Obchodného zákonníka môže jednoduchá spoločnosť na akcie vydávať iba kmeňové akcie a akcie s osobitnými právami. Do odseku 1 sa preto dopĺňa, že od dane sa oslobodzuje aj príjem z predaja kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie. Toto oslobodenie je však možné uplatniť rovnako iba v prípade, ak budú splnené podmienky uvedené v odseku 2. Zároveň sa spresňujú aj odseky 2 a 3.

K bodom 26 a 27 - § 13c ods. 3 písm. c), § 13c ods. 4

V § 13c ods. 3 sa spresňuje, že oslobodenie sa nevzťahuje na príjem (výnos) z predaja vlastných akcií podľa § 161a a § 161b Obchodného zákonníka. V ods. 4 písmene a) sa spresňuje, že za deň splatenia peňažného vkladu sa rozumie deň úplného splatenia peňažného vkladu po zápise do Obchodného registra.

K bodom 28, 70, 82, 123 a 128 - § 15a, § 26 ods. 10, § 27 ods. 3, § 28 ods. 5, § 32a ods. 3 a 4, § 45 ods. 1 a § 50 ods. 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu spôsobu zaokrúhľovania v § 47.

K bodu 29 - § 16 ods. 1 písm. a)

V nadväznosti na zavedenie exit tax v § 17f zákona o dani z príjmov sa za účelom zamedzenia nejednoznačnému výkladu dopĺňa tento nerealizovaný príjem medzi príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky. Ide o príjmy z presunu majetku stálej prevádzkarne do zahraničia ako aj príjmy z presunu podnikateľskej činnosti stálej prevádzkarne do zahraničia.

K bodu 30 – poznámka pod čiarou k odkazu 76

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 31 - § 16 ods. 1 písm. e) 9. bod

Spresnenie podielu na zisku (dividendy) považovanej za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky v nadväznosti na § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov.

K bodu 32 - § 16 ods. 1 písm. e) 10. bod

Príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR odplaty za poskytnutie služieb vymedzených v § 16 ods. 1 písm. e) 10. bod zákona vo výške, v akej je táto odplata súčasne uplatnená ako daňový výdavok. V záujme zníženia bariér v oblasti exportu, vyplývajúcich z aplikačnej praxe, sa zavádza úprava, ktorá sa uplatní na situácie predaja tovaru v zahraničí, s ktorým spojené náklady preukázateľne vynaložené na poskytnutie marketingových a sprostredkovateľských služieb v tomto štáte. V takýchto situáciách nebudú odplaty za poskytnutie marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti považované za príjmy zo zdrojov na území SR.

K bodom 33, 111, 113 a 114 - § 16 ods. 1 písm. e) 12. bod, § 43 ods. 2, § 43 ods. 5 a § 43 ods. 6 písm. b)

39

Do zdroja príjmu plynúceho zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa dopĺňa aj príjem plynúci z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. Za takýto príjem sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti, ak bolo predtým zvyšované z prostriedkov kapitálového fondu tvoreného z príspevkov spoločníkov. Tento príjem sa bude u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zdaňovať podľa § 43 ods. 2 daňou vyberanou zrážkou, pričom vyplatený príjem je možné znížiť podľa § 43 ods. 5 písm. e) o hodnotu príspevku do kapitálového fondu z príspevkov splateného priamo daňovníkom. Takto vybranú daň je možné považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 písm. b).

K bodu 34 - § 16 ods. 1 písm. i)

V § 16 ods. 1 písm. i) sa spresňuje v nadväznosti na definíciu vkladu v § 2 písm. ac), že príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdroja na území Slovenskej republiky je rozdiel medzi hodnotou majetku započítanou na vklad spoločníka a jeho účtovnou hodnotou aj v prípade, ak sa tento majetok nevkladá do základného imania, ale použije sa na splatenie iných fondov.

K bodu 35 - § 16 ods. 1 písm. k)

V nadväznosti na zdaňovanie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev podľa § 17e ods. 14 daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. t), sa tento príjem dopĺňa aj do príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ako plynúci zo zdroja na území SR.

K bodu 36 - § 17 ods. 6

Úprava sa vykonáva z dôvodu jasného a jednoznačného špecifikovania požadovaných údajov v § 17 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

K bodu 37 - § 17 ods. 19

Navrhovanou úpravou sa upravuje rozsah výdavkov, ako aj ich výška, ktoré považované za daňový výdavok po zaplatení. Ustanovenie sa spresňuje v tom význame, že podmienka zaplatenia sa nedotýka tých výdavkov (nákladov), ktoré sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny majetku resp. súčasťou vlastných nákladov napr. v prípade zásob. Tieto neuhradené výdavky (náklady) podliehajú ustanoveniu § 17 ods. 27 zákona. Pri výdavkoch (nákladoch) je potrebné skúmať, či ide o výdavky (náklady) na ktoré sa uplatňuje § 17 ods. 19, alebo výdavky (náklady), na ktoré sa uplatní postup podľa § 17 ods. 27 a § 17 ods. 32. U výdavkov vymedzených v § 17 ods. 19 ustanovení sa bude sledovať iba podmienka zaplatenia (vypustenie dodatočných limitácií).

V písmene c) sa vypúšťa možnosť zahrnutia príjmov (výnosov) z marketingových a iných štúdií a prieskumov trhu u veriteľa po prijatí úhrady. Uvedené príjmy (výnosy) budú súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom. Ustanovenie § 17 ods. 19 sa tak bude vzťahovať iba na výdavky po zaplatení u dlžníka.

Z písmena d) sa vypúšťa 20 % limitácia odplát (provízií) za sprostredkovanie na výdavky (náklady), ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo boli zaúčtované v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31.12.2019. V písmene f) sa rozsah výdavkov (nákladov) po zaplatení rozširuje aj o služby týkajúce sa vedenia firiem a poradenské služby podľa kódu 70.1. a 70.22 Klasifikácie produktov podľa činností. Od 1. januára 2019 nebude daňovník musieť sledovať podmienku zaplatenia pri výdavkoch (nákladoch) na získanie noriem a certifikátov, ani ich postupne zahrňovať do výdavkov podľa doby ich platnosti. Uvedené sa vzťahuje na výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov zaúčtované po 31. decembri 2019, v prípade kalendárneho roka. Na výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, ktoré boli zaúčtované do účinnosti nového zákona sa naďalej uplatňuje

40

podmienka zaplatenia aj časové zahrňovanie výdavkov (nákladov). Podľa nového znenia písmena g) sa za daňový výdavok po zaplatení budú považovať zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka ako aj odstupné u oprávnenej osoby podľa § 355 Obchodného zákonníka. Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou k odkazu 79ba) odkazujúca sa na odstupné podľa § 355 Obchodného zákonníka. Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka, ktoré boli zaúčtované do 31. decembra 2019, budú naďalej považované za nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. m), aj keď budú uhradené po 31. decembri 2019 (ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok).

K bodom 38, 57 a 134 - poznámka pod čiarou 80, § 21 ods. 1 písm. l) a § 52zz ods. 13

Zmluvou o výpožičke vzniká vypožičiavateľovi právo po dohodnutú dobu užívať vypožičanú vec bezodplatne. Aj napriek bezodplatnému charakteru výpožičky dochádza k situáciám, a to predovšetkým vo výrobnom procese, kedy sa na vypožičanom majetku vykonajú opravy alebo technické zhodnotenie. V § 17 ods. 20 a 21 sa poznámka pod čiarou k odkazu 80 dopĺňa aj o § 659 až 662 Občianskeho zákonníka upravujúceho zmluvy o výpožičke. Ak pri vypožičaní odpisované majetku dôjde aj k jeho technickému zhodnoteniu, potom zákon o dani z príjmov považuje toto zhodnotenie za nepeňažný príjem požičiavateľa, ktorý o túto sumu zhodnotenia zvýši vstupnú (zostatkovú) cenu svojho majetku a odpisuje ho, avšak v tom zdaňovacom období, v ktorom ho využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak sa však požičiavateľ písomne dohodne s vypožičiavateľom, môže toto technické zhodnotenie odpisovať aj vypožičiavateľ a u požičiavateľa je nepeňažným príjmom technické zhodnotenie po skočení zmluvy o výpožičke vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania § 27. V prípade prevodu vlastníckeho práva k hmotného majetku z dôvodu zabezpečenia záväzku dlžníka voči veriteľovi na základe zabezpečovacieho prevodu práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka a následného vypožičania toho majetku dlžníkom na základe zmluvy o výpožičke, zostáva skutočným ekonomickým vlastníkom a užívateľom hmotného majetku dlžník. Tento majetok preto môže odpisovať podľa § 24 ods. 1 písm. a) a uplatňuje si k nemu výdavky ako skutočný vlastník. Zároveň sa z § 21 ods. 1 vypúšťa písmeno l) a daňovým výdavkom výdavky vynaložené na vypožičaný majetok v rozsahu uplatňovanom obdobne ako pri prenájme majetku. Podľa prechodného ustanovenia sa § 21 ods. 1 písm. l) posledný krát uplatní na výdavky (náklady) súvisiace výpožičkou za zdaňovacie obdobia roka 2019 resp. v prípade zdaňovacieho obdobia, ktorým je hospodársky rok, ktorý začal najneskôr v roku 2019 a skončí po 31. decembri 2019.

K bodom 39, 43 45, 51 a 54 - § 17 ods. 28, § 17a ods. 7, § 17b ods. 6 písm. a) a b), § 17c ods. 4 písm. a) a b), § 20 ods. 3, § 20 ods. 10

Podľa zákona o dani z príjmov je možné na vymedzené výnimky (napr. istinu z nesplateného úveru u bánk a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov) tvoriť daňovo uznanú opravnú položku iba k pohľadávke, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov a zároveň bola táto pohľadávka nepremlčaná. Od nepremlčanosti pohľadávky sa zároveň odvíja aj možnosť uplatnenia daňového výdavku pri odpise alebo postúpení pohľadávky. Vzhľadom na praktické problémy pri uplatnení daňového výdavku pri odpise pohľadávky resp. pri tvorbe opravnej položky k pohľadávke sa navrhuje posudzovať nepremlčanosť nie ku dňu tvorby opravnej položky, alebo ku dňu odpisu alebo postúpenia pohľadávky, ale k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom dochádza k tvorbe opravnej položky, postúpeniu pohľadávky alebo odpisu pohľadávky. Pohľadávka sa v tomto prípade považuje za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola pohľadávka aspoň 1 kalendárny deň nepremlčaná.

41

Príklad

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, zaúčtuje 31.12.2020 opravnú položku k pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov vo výške 100 % menovitej hodnoty pohľadávky. Od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 1 080 dní, avšak pohľadávka je podľa Občianskeho zákonníka od 1.10.2020 premlčaná. Podľa § 20 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa však doplneným znením ustanovuje, že za dané zdaňovacie obdobie sa pohľadávka považuje stále za nepremlčanú, nakoľko bola splnená podmienka, t. j. pohľadávka bola aspoň 1 kalendárny deň v zdaňovacom období nepremlčaná. Opravná položka k pohľadávke zaúčtovaná 31.12.2020, kedy je pohľadávka podľa Občianskeho zákonníka už premlčaná, je stále podľa zákona o dani z príjmov považovaná za daňový výdavok.

V § 17 ods. 28 zákona o dani z príjmov sa zároveň spresňuje výška daňového výdavku pri odpise resp. postúpení pohľadávky, ku ktorej mal daňovník zaúčtovanú opravnú položku, avšak neuplatnil si ju do daňových výdavkov v čase, keď pohľadávka bola nepremlčaná. Ak daňovník odpisuje takúto pohľadávku alebo ju postupuje v čase, kedy je pohľadávka aj podľa zákona o dani z príjmov premlčaná, potom si môže uplatniť za daňový výdavok sumu najviac do výšky takej opravnej položky, ktorú mal zaúčtovanú a zároveň uplatnenú v daňových výdavkoch v čase, keď pohľadávka ešte nebola premlčaná.

Príklad

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, si zaúčtoval v roku 2017 opravnú položku vo výške 100 % menovitej hodnoty pohľadávky. V roku 2019 bola pohľadávka viac ako 1080 dní po lehote splatnosti, avšak daňovník si uplatnil daňový výdavok iba vo výške 20 % opravnej položky k pohľadávke. V roku 2020, v ktorom pohľadávka nebola ani jeden kalendárny deň nepremlčaná sa rozhodol pohľadávku odpísať. Podľa § 17 ods. 28 písm. b) daňovník zvýši základ dane o sumu daňovo uznanej opravnej položky, ktorú si uplatnil za daňový výdavok podľa § 20, t.j. o 20 % menovitej hodnoty pohľadávky. Základ si môže znížiť o sumu opravnej položky, ktorú by si mohol uplatniť v čase odpisu pohľadávky. Keďže v čase odpisu je pohľadávka premlčaná (celé zdaňovacie obdobie), nemôže si k nej uplatniť daňový výdavok vo výške 100 % menovitej hodnoty pohľadávky. Zákon o dani z príjmov mu však umožňuje uplatniť si výdavok najviac do výšky, v akej si uplatnil opravnú položku za daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná. Keďže si zo zaúčtovanej opravnej položky 100 % uplatnil za daňový výdavok v čase nepremlčanosti pohľadávky iba 20 % jej menovitej hodnoty, môže si základ dane zníži iba o sumu týchto 20 % menovitej hodnoty pohľadávky.

K bodom 40, 62, 64, 71 a 133 - § 17 ods. 31, § 22 ods. 9, § 25 ods. 3, § 26 ods. 13 a § 51f

Ustanovenie § 26 ods. 13 umožňuje uplatniť u daňovníka, ktorý je mikrodaňovníkom pri majetku zaradenom v odpisových skupinách 0 4 (hnuteľný majetok) s výnimkou osobných automobilov, ktorých vstupná cena je 48 000 a viac, daňové odpisy najdlhšie počas doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, do ktorej je majetok zaradený. To znamená, že mikrodaňovník možnosť uplatniť si daňové odpisy najviac počas počtu zdaňovacích období, ktoré zodpovedajú dobe odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, pričom výška daňového odpisu je v tomto prípade na dobrovoľnom rozhodnutí mikrodaňovníka. Navrhovaný spôsob daňových odpisov umožňuje uplatnenie vstupnej ceny, resp. vstupnej ceny zvýšenej o technické zhodnotenie majetku aj v jednom zdaňovacom období, pričom daňovník je povinný aplikovať ostatné ustanovenia týkajúce sa uplatňovania daňových výdavkov hmotného majetku ako je napr. ustanovenie § 24 ods. 5, § 19 ods. 3 písm. b), . Zákon o dani z príjmov v § 22 ods. 9 jednoznačne stanovuje, že mikrodaňovník, ktorý bude uplatňovať zvýhodnený spôsob odpisovania stanovený v § 26 ods. 13, nemôže uplatniť ustanovenie o prerušení odpisovania. Navrhovaný spôsob odpisovania je možné použiť na hmotný majetok, ktorý je zaradený do užívania alebo u fyzickej osoby zaradený do obchodného

42

majetku v zdaňovacom období, v ktorom je daňovník považovaný za mikrodaňovníka a uplatňuje uvedený spôsob daňových odpisov aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach bez ohľadu na skutočnosť, či v týchto zdaňovacích obdobiach alebo nemá status mikrodaňovníka. V prípade vyradenia majetku pred uplynutím doby odpisovania alebo predlženej doby odpisovania, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi sumou uplatnených odpisov do daňových výdavkov a sumou odpisov, ktoré by boli vyčíslené podľa § 27 alebo § 28 (v prípade majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 alebo 3) a má možnosť uplatniť si daňovú zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

K bodu 41 - § 17 ods. 32

Ustanovenie § 17 ods. 32 zákona o dani z príjmov upravuje situáciu, kedy dochádza k zníženiu základu dane, ak daňovník zvyšoval základ dane o neuhradené záväzky podľa § 17 ods. 27.

V písmene a) sa spresňuje, že za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie pôvodného záväzku novým zmenkovým záväzkom.

V písmene b) sa spresňuje, že pri odpise záväzku pri jeho zániku alebo premlčaní zaúčtovaný do výnosov sa základ dane zníži v závislosti od toho, či daňovník zvyšoval základ dane podľa § 17 ods. 27.

V písmene c) sa ustanovuje, že v prípade tzv. novácie záväzku podľa § 570 až 574 Občianskeho zákonníka, kedy dochádza aj k zmene výšky záväzku sa o rozdiel medzi pôvodnou výškou záväzku a novou výšku záväzku môže znížiť základ dane, avšak súčasne musí byť splnená podmienka podľa § 17 ods. 27 na novú výšku záväzku, nakoľko splatnosť pôvodného záväzku sa novým záväzkom na daňové účely nemení.

Pôvodné písmeno c) sa označuje ako písmeno d) a obsahuje úpravu základu dane pri vyhlásení konkurzu alebo pri potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom.

K bodu 42 - § 17 ods. 33

V zákone o dani z príjmov sa spresňuje, že súčasťou základu dane je aj precenenie cenných papierov určených na obchodovanie na reálnu hodnotu účtované ako náklad alebo výnos prostredníctvom účtov 564 resp. 664, alebo 566 resp. 666 postupov účtovania.

K bodu 46 - § 17e ods. 14:

Odsek 14 upravuje povinnosť právneho nástupcu zdaniť príjem vyplatený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, ak je vyplácaný príjem v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej doby odpisovania u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku. Suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní daňou vyberanou zrážkou. Ak sa oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vzťahujú iba k neodpisovanému majetku, potom sa celá vyplatená suma zdaní daňou vyberanou zrážkou. Rovnako sa bude postupovať, ak sa suma oceňovacích rozdielov použila na zvýšenie základného imania a následne dochádza pri znížení základného imania k výplate týchto prostriedkov.

K bodom 47, 125 a 138 - § 17i, § 45 ods. 5 a Príloha č. 2

Ustanovenie § 17i obsahuje implementáciu opatrení zo smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej len „ATAD 2“). Smernica (EÚ) 2016/1164 obsahovala iba pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov medzi členskými štátmi. Smernica ATAD 2 obsahuje pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov s tretími krajinami, ak aspoň jedna zo zúčastnených strán je právnickou osobou, ktorá je daňovníkom alebo v prípade reverzných hybridov subjektom v

43

členskom štáte. Implementácia tejto smernice sa zároveň dopĺňa do Prílohy č. 2 do zoznamu právne záväzných aktov Európskej únie preberaných do zákona o dani z príjmov.

V odseku 1 je vymedzený okruh daňovníkov, na ktorých sa uplatňujú pravidlá pre zamedzenie hybridným nesúladom. Tieto pravidlá sa vzťahujú na situácie, ktoré vznikajú medzi daňovníkom, ktorý je právnickou osobou a jeho závislými osobami predovšetkým medzi daňovníkom a jeho závislou osobou, ústredím a jeho stálou prevádzkarňou, alebo medzi stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka. Nesúlady sa vzťahujú aj na nezávislé osoby, ktoré súčasťou štruktúrovanej schémy. Štruktúrovanou schémou sa rozumejú kroky, ktoré vedú k hybridnému nesúladu medzi závislými osobami, ktorých výsledky premietnuté do výhodnejších podmienok uplatňovaných aj voči nezávislým osobám. Štruktúrovanou schému sa rozumie aj súbor opatrení, ktoré boli nastavené tak, aby vytvorili hybridný nesúlad okrem situácie, kedy daňovník alebo závislá osoba nemohli vedieť, že dôjde k hybridnému nesúladu a nezdieľali výhody plynúce z výsledkov týchto nesúladov.

Odsek 2 - Základným výsledkom hybridných nesúladov môže byť odpočet výdavku, nákladu alebo straty bez jeho zahrnutia do zdaniteľných príjmov alebo výnosov alebo viacnásobný odpočet výdavkov u viacerých závislých osôb.

V odseku 2 písm. a) vymedzené situácie, v ktorých dochádza k vzniku hybridných nesúladov:

1.bod hybridný finančný nástroj - hybridný nesúlad vedúci k odpočtu výdavku (nákladu) a nezahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu v dôsledku hybridného finančného nástroja alebo platby plynúcej na základe tohto finančného nástroja. Najčastejšie ide o situáciu, kedy je finančný nástroj u jednej závislej osoby považovaný za dlhový nástroj a vyplatená platba za úrokový náklad znižujúci základ dane a u príjemcu (závislej osoby) je považovaný za majetkový nástroj a prijatá platba za dividendu, ktorá u príjemcu nie je predmetom dane, alebo je od dane oslobodená. Príjem (výnos) sa považuje za nezahrnutý aj vtedy, ak nie je zahrnutý do základu dane v primeranej lehote, ktorou je lehota 12 kalendárnych mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia daňovníka. Príjem sa považuje za zahrnutý, aj keď nie je zahrnutý do základu dane v ustanovenej lehote, avšak daňovník vie preukázať, že bude zahrnutý do základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

2.bod hybridný subjekt ide o hybridný nesúlad vedúci k odpočtu výdavku (nákladu) a nezahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu v dôsledku rozdielneho prístupu v priradení príjmu, ku ktorému dochádza najčastejšie v dôsledku rozdielneho posúdenia spoločnosti, ktorej plynú dané príjmy (výnosy). Ide o tzv. hybridné subjekty. Hybridným subjektom sa rozumie spravidla právnická osoba, ktorá je považovaná podľa štátu, v ktorom je založená za samostatného daňovníka, avšak podľa štátu jej zakladateľa (majiteľa akcií) je považovaná za transparentnú spoločnosť. Môže ísť aj o opačne posúdenú situáciu, kedy štát zakladateľa (majiteľa akcií) považuje spoločnosť založenú v inom štáte za samostatného daňovníka a naopak štát, v ktorom je spoločnosť založená považuje spoločnosť za transparentnú - ide o tzv. reverzný hybridný subjekt. V uvedenom prípade dochádza k uplatneniu daňového výdavku avšak nezahrnutiu príjmu do zdaniteľného príjmu ani v štáte, v ktorom je spoločnosť založená, ani v štáte jej zakladateľa (majiteľa akcií).

3.bod odklonená platba ide o hybridný nesúlad vedúci k odpočtu výdavku (nákladu) a nezahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu v dôsledku rozdielneho prístupu v priradení príjmu (výnosu) medzi ústredím a stálou prevádzkarňou. Štát ústredia priradí platbu stálej prevádzkarni v inom štáte, kým štát, kde je stála prevádzkareň umiestnená priradí platbu štátu ústredia, čím dochádza k nezdaneniu príjmu ani ústredím, ani stálou prevádzkarňou, avšak u vyplácajúceho je výdavkom (nákladom) znižujúcim základ dane.

44

4.bod nerozpoznaná stála prevádzkareň - ide o hybridný nesúlad vedúci k odpočtu výdavku (nákladu) a nezahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu v dôsledku rozdielneho prístupu v priradení príjmu (výnosu) medzi ústredím a stálou prevádzkarňou, avšak v tomto prípade štát, v ktorom byť stála prevádzkareň umiestnená, nedeklaruje existenciu stálej prevádzkarne. Štát ústredia priradí platbu stálej prevádzkarni v inom štáte, v ktorom však stála prevádzkareň nie je rozpoznaná, príjem tak nie je zahrnutý do základu dane ústredia ani stálej prevádzkarne, avšak u vyplácajúceho je výdavkom (nákladom) znižujúcim základ dane.

5.bod nezohľadnená platba - ide o hybridný nesúlad vedúci k odpočtu výdavku (nákladu) a nezahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu v dôsledku platby (výdavku) uskutočnenej hybridným subjektom a nezahrnutím príjmu u závislej osoby.

6.bod platba považovaná za realizovanú - ide o hybridný nesúlad vedúci k odpočtu výdavku (nákladu) a nezahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu v dôsledku pomyslenej platby realizovanej stálou prevádzkarňou ústrediu (alebo aj opačne) a nezahrnutím tohto príjmu do zdaniteľného príjmu ústredia (stálej prevádzkarne.

7.bod viacnásobný odpočet výdavku (nákladu) bez zahrnutia viacnásobného príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu. Najčastejšie ide o situácie v dôsledku hybridných subjektov, kedy dochádza k uplatneniu výdavku (nákladu) v štáte, kde je spoločnosť založená a rovnako aj v štáte jej zakladateľa (majiteľa akcií). Súčasne však môže dochádzať aj k viacnásobnému zahrnutiu príjmov (výnosov) do zdaniteľného príjmu, preto nesúlad vzniká iba v rozsahu, v akom súčasne pri viacnásobnom uplatnení výdavkov nedochádza k viacnásobnému zahrnutiu príjmov (výnosov) do zdaniteľných príjmov.

písm. b) vložený hybridný nesúlad ide o situáciu, kedy hybridný nesúlad nevzniká priamo medzi daňovníkom a jeho závislou osobu, ale medzi jeho závislými osobami, avšak daňovník sa priamo alebo nepriamo podieľal na financovaní tohto nesúladu.

V odseku 3 špecifikované vybrané pojmy, ktoré vysvetľujú resp. bližšie špecifikujú hybridné nesúlady, napr. čo sa rozumie odpočtom (výdavku) nákladu bez zahrnutia do príjmu (výnosu), čo sa považuje za hybridný subjekt. Bližšie sa napr. špecifikuje, že hybridné nesúlady týkajúce sa hybridného subjektu a stálych prevádzkarní podľa odseku 2 písm. a) 2.-5. bodu a 7. bodu sa definícia závislej osoby modifikuje tým spôsobom, že sa hranica 25 % účasti na majetku, hlasovacích právach a zisku zvyšuje na 50 %.

V odseku 4 vymedzené situácie, kedy napriek tomu, že hybridný nesúlad vznikne, nepovažuje sa za nesúlad, na ktorý sa budú vzťahovať pravidlá uvedené v odseku 5. Ide napr. o situáciu, kedy jednou zo strán nesúladu je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie resp. fyzická osoba. Za hybridný nesúlad sa rovnako nepovažuje nesúlad vznikajúci u obchodníka s cennými papiermi. V dôsledku prevedených finančných nástrojov môže dôjsť pri výplate výnosov z prevedených finančných nástrojov k vzniku hybridného nesúladu, avšak z nesúladov vylúčené situácie, ak obchodník s cennými papiermi pri prevedení platby, uplatnenej v daňových výdavkoch zároveň aj prijatú platbu zahrnutú do zdaniteľných príjmov súvisiacu s prevedeným finančným nástrojom. Uvedené však neplatí, ak táto situácia vznikne v dôsledku štruktúrovanej schémy.

Odsek 5 obsahuje pravidlá, ktoré majú zamedziť vzniknutým hybridným nesúladom. Ak dôjde k hybridnému nesúladu vedúcemu k:

-viacnásobnému odpočtu výdavkov (nákladov) bez viacnásobného zahrnutia príjmov (výnosov), potom riešením je zamietnutie uplatnenia daňového výdavku resp. zníženia základu dane. Primárne tento výdavok (náklad resp. stratu) zamietnuť (t.j. neuplatniť ako daňový výdavok alebo zníženie základu dane) zriaďovateľ daného subjektu (tzv. štát investora), ktorý v dôsledku hybridných subjektov dané výdavky (náklady) iba prevezme do svojho základu dane. Ak však štát investora nezabráni nesúladu, musí uplatniť tzv. sekundárne pravidlo štát, v ktorom je hybridný subjekt zriadený (tzv. štát zdroja)

45

-odpočtu výdavkov (nákladov) bez zahrnutia do príjmov (výnosov) primárnym riešením je zamietnutie daňového výdavku. Ak nesúladu nezabráni štát, v ktorom sa uplatňoval daňový výdavok, nesúladu musí zabrániť štát príjemcu, a to zahrnutím príjmu do zdaniteľného príjmu (t.j. napr. neuplatnením oslobodenia)

-vloženému hybridnému nesúladu ak hybridnému nesúladu nezabránili subjekty, medzi ktorými hybridný nesúlad vznikol, alebo iné závislé osoby, musí hybridnému nesúladu zamedziť daňovník, ktorý sa priamo alebo nepriamo podieľal na financovaní hybridného nesúladu, t.j. neumožní uplatniť výdavok ako daňový výdavok.

Ak by k hybridnému nesúladu došlo v dôsledku dvojitej rezidencie, potom hybridnému nesúladu zamedzuje daňovník, ktorý je rezidentom členského štátu EÚ. Ak ide o hybridný nesúlad medzi dvoma členskými štátmi EÚ, zamedzí mu daňovník, ktorý je za rezidenta považovaný podľa ZZDZ.

V odseku 6 sa bližšie uvádza, že daňovník, ktorý si upravil základ dane pri viacnásobnom odpočte výdavkov (nákladov) podľa odseku 5 písm. a), si môže znížiť základ dane o túto sumu v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k zahrnutiu súvisiaceho viacnásobne zahrnutého príjmu (výnosu) do základu dane.

V odseku 7 je osobitne vymedzená situácia, kedy sa pri vzniku nesúladu vedúceho k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) neuplatní sekundárne pravidlo, t.j. zahrnutie do príjmu. Ide o situáciu, keď štát, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza jej prítomnosť nerozpoznáva, kým podľa štátu ústredia vzniká v tomto inom štáte stála prevádzkareň. V tomto prípade by mal byť príjem (výnos) zahrnutý do základu dane stálej prevádzkarne alebo štátu ústredia. Štát ústredia tak nemusí urobiť, ak tento príjem nie je možné zahrnúť do základu dane na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a príslušným zúčastneným štátom, ktorý nie členom Európskej únie.

V odseku 8 špecifikované situácie, kedy a v akom rozsahu sa príjem (výnos) nepovažuje na účely hybridných nesúladov za zahrnutý do zdaniteľných príjmov (výnosov) resp. v akom rozsahu sa považuje za zahrnutý. Ide o situácie, kedy príjem u príjemcu nepodlieha dani z príjmov, alebo je od dane oslobodený. V písm. c) ide napríklad o situáciu, kedy je prijatý príjem v dôsledku hybridného nesúladu posúdený ako dividenda zdanený 15 % sadzbou dane, avšak tento príjem mal byť zdanený ako úrokový výnos, na ktorý sa uplatňuje sadzba dane 19 %. V tomto prípade sa považuje za nezahrnutý do príjmov (výnosov) v rozsahu, v akom nie je zdanený sadzbou dane 19 %. Ak je príjem zdanený pri zdroji zrážkou, na účely odseku 8 sa považuje za zahrnutý do príjmu len vtedy, ak je zahrnutý do zdaniteľných príjmov v štáte príjemcu.

V odseku 9 sa špecifikuje, že v prípade subjektov kolektívneho investovania bez právnej subjektivity sa posúdenie závislosti odvíja od závislosti podielnika k podielovému fondu.

V súvislosti s hybridnými nesúladmi a osobitne s hybridným prevodom sa upravuje možnosť započítania dane zaplatenej v zahraničí, a to v § 45 ods. 5. Súčasné znenie zákona umožňuje zápočet pomerom príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí oproti celkovému základu dane. Pri hybridnom prevode dochádza k viacnásobnému uplatneniu tej istej zrazenej dane viacerými závislými osobami. V tomto prípade umožňuje smernica ATAD 2 započítať túto daň zaplatenú v zahraničí iba vo výške pripadajúcej na čistý príjem (výnos) dosiahnutý z danej operácie. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné vypočítať zápočet dane zaplatenej v zahraničí na daňovú povinnosť v SR samostatne pre danú operáciu.

K bodu 49 - § 19 ods. 3 písm. a)

Zmena ustanovenia § 19 ods. 3 písm. a) umožňuje daňovníkovi, ktorý status mikrodaňovníka uplatňovať pri hmotnom majetku zaradenom do odpisových skupín 0 4 poskytnutom na prenájom daňové odpisy bez limitovania výškou príjmov dosahovaných

46

z prenajatého majetku a to z dôvodu uplatnenia daňových odpisov podľa § 26 ods. 13 zákona o dani z príjmov.

K bodom 50, 55 a 56 - § 20 ods. 2 písm. h), § 20 ods. 15 a § 20 ods. 23

Do § 20 sa dopĺňa osobitný režim pre zahrňovanie opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov u mikrodaňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva. Takýto daňovník, ak nebude postupovať podľa § 20 ods. 14, sa môže rozhodnúť využiť zvýhodnený režim spočívajúci v daňovom výdavku tvorby opravnej položky k pohľadávke v súlade s účtovníctvom. Rovnako sa môže mikrodaňovník rozhodnúť aj pre možnosť daňovej tvorby opravnej položky vzťahujúcej sa k príslušenstvu pohľadávky zahrnutému do zdaniteľných príjmov v súlade s účtovníctvom.

K bodom 52 a 53 - § 20 ods. 9 písm. b) a poznámka pod čiarou 99

Od 1.1.2020 je možné daňovo uznanú rezervu k lesnej pestovnej činnosti tvoriť v súlade so schváleným projektom lesnej pestovnej činnosti na obdobie od založenia kultúry alebo vzniku náletu do ukončenia prečistky mladého lesného porastu podľa § 21 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov v nadväznosti na Vyhlášku č. 453/2006 Z. z. Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o hospodárskej úprave lesov a o ochrane. Zabezpečená kultúra (mladý lesný porast, ktorý vznikol spravidla sadbou) je fáza lesného porastu. Jedince –stromy, ktoré prekročia stanovenú strednú výšku lesného porastu, prechádzajú do rastovej fázy mladiny. Mladina sa považuje za najdôležitejší úsek v živote lesného porastu. Pestovateľské opatrenia vykonávané v tejto fáze rastu lesa sa v odbornej terminológii nazývajú prečistka a bližšie je tento typ pestovateľských opatrení uvedený v § 21 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

.K bodom 58, 112, 117 120, 127 a 134 - § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. 3 písm. o), § 43 ods. 17 písm. a), § 43 ods. 17 písm. b), § 43 ods. 18, § 43 ods. 20, § 49a ods. 6 a 7, § 52zz ods. 8

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa navrhuje zmena spôsobu zdaňovania peňažných plnení a nepeňažných plnení vyplatených /poskytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a to

1.zrážkovou daňou budú zdaňované peňažné a nepeňažné plnenia zaraďované u daňovníka fyzickej osoby medzi príjmy podľa § 8, pričom zostávajú zachované všetky povinnosti uvedené v § 43,

2.všetky ostatné peňažné a nepeňažné plnenia budú zdaňované prostredníctvom daňového priznania, pričom sa navrhujú oznamovacie povinnosti držiteľa voči správcovi dane aj prijímateľovi v § 49a ods. 6 a 7.

Uvedené sa bude aplikovať až na plnenia vyplatené / poskytnuté po 31. 12. 2019.

Úpravou v § 21 ods. 2 písm. l) dochádza k zúženiu rozsahu výdavkov, ktoré nie daňovými výdavkami.

Za takéto nedaňové výdavkami budú považované výlučne výdavky súvisiace s poskytnutými peňažnými a nepeňažnými plneniami ako napr. v prípade, ak držiteľ poskytol (daroval) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti medicínsky prístroj, hodnota tohoto prístroja nie je výdavkom zahrňovaným do daňových výdavkov.

K bodu 59 - § 21 ods. 2 písm. m) a o)

Zmluvné pokuty, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky budú u dlžníka od 1. januára 2020 považované za daňový výdavok, avšak po ich zaplatení. Zároveň sa vypúšťa aj písmeno o) upravujúce nesúlady, ktoré budú upravené v novom § 17i.

47

K bodom 60 a 61 - § 21 ods. 2 písm. m)

Na účely uplatnenia daňového výdavku súvisiaceho s obstarávacou cenou potravín dochádza k rozšíreniu subjektov, ktorým je možné bezodplatne darovať potraviny. Podľa navrhovaného znenia bude možné daňovo uznať výdavky na potraviny nielen v prípade Potravinovej banky Slovenska ale aj akéhokoľvek daňovníkova nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ak jeho predmet činnosti zodpovedá účelu vymedzenému v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, t.j. ide o účel, na ktorý je možno použiť podiel zaplatenej dane na osobitné účely. Rovnako sa bude posudzovať aj poskytnutie potravín s dobou použiteľnosti alebo trvanlivosti alebo potraviny bez uvedenej doby trvanlivosti alebo použiteľnosti registrovanému sociálnemu podniku, ak predmetom jeho činnosti je ochrana a podpora zdravia, poskytovanie sociálnej pomoci, podpora vzdelávania a organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

K bodom 63 a 69 - § 22 ods. 9 a § 26 ods. 7

V súvislosti s poskytnutím majetku formou výpožičky sa na takýto vzťah uplatnia ustanovenia obdobne ako pri prenájme majetku 17 ods. 20 a 21). Keďže požičiavateľ počas obdobia, počas ktorého svoj majetok vypožičal, nevyužíva tento majetok na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, je povinný prerušiť odpisovanie tohto hmotného majetku podľa § 22 ods. 9. Výnimkou je majetok podľa § 26 ods. 7, t. j. formy, modely, šablóny, ktoré sa predovšetkým vo výrobnom sektore vypožičiavajú za účelom výroby výrobkov pre požičiavateľa. Pri týchto druhoch majetku poskytnutých formou výpožičky, nemusí požičiavateľ prerušiť odpisovanie a zároveň ani nelimituje výšku odpisu dosiahnutým príjmom podľa § 19 ods. 3 písm. a).

K bodom 65 až 67 - § 25a písm. a), písm. d) piaty bod a písm. e)

V § 25a písmene a) sa spresňuje, že za daňový výdavok sa pri predaji cenných papierov a obchodných podielov uplatňuje obstarávacia cena upravená o všetky jej zníženia, ktoré nevstupovali do základu dane. Ide o situáciu, kedy sa účtovne obstarávacia cena tohto majetku znižuje napr. pri výplate prostriedkov zo zníženia základného imania u daňovníka, ktorý nadobudol finančný majetok kúpou (napr. znížením na účte 06x). Ak však bolo základné imanie spoločnosti pred kúpou finančného majetku zvýšené zo zisku po zdanení, považujú sa vyplatené prostriedky zo zníženia základného imania na účely zákona o dani z príjmov za podiel na zisku (dividendu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a § 12 ods. 7 písm. c) 1. bodu zákona o dani z príjmov. Podľa postupov účtovania pre podnikateľov sa tento príjem vykáže ako zníženie obstarávacej ceny finančného majetku (06x). Pri predaji tohto finančného majetku sa na účely uplatnenia daňového výdavku obstarávacia cena tohto majetku neznižuje o takto vyplatený príjem. V prípade zmeny na účte 06x, ktoré sa prejavia účtovne ako jej zvýšenie, je na účely zákona o dani z príjmov potrebné vychádzať z podstaty, v dôsledku ktorej došlo k takémuto zvýšeniu. Pri preceňovaní CP prostredníctvom účtu 414 môže dôjsť aj k zvýšeniu aj zníženiu sumy účtovanej na účte 06x. Pri predaji finančného majetku sa však toto precenenie neguje opačným zápisom, čím pri predaji finančného majetku sa pri uplatnení daňového výdavku vždy vychádza z prvotnej obstarávacej ceny tohto majetku. Ak napríklad dôjde ku kúpe obchodného podielu a následne k ďalšiemu prikúpeniu obchodného podielu, na účely zákona o dani z príjmov sa pri uplatnení daňových výdavkov vychádza zo súčtu týchto obstarávacích cien podľa § 25a písm. a). V prípade, ak by daňovník, ktorý podiel nadobudol kúpou, realizoval nepeňažný vklad do spoločnosti v reálnych hodnotách, potom pri predaji tohto podielu by pri uplatnení daňového výdavku vychádzal z kombinácie vstupných cien podľa § 25a písm. a) a § 25a písm. d).

V § 25a písmene d) sa dopĺňa nový piaty bod, ktorým sa spresňuje, že daňovým výdavkom je pri cenných papieroch určených na obchodovanie ich reálna hodnota, t. j. obstarávacia cena upravená o precenenie na reálnu hodnotu (účet 564, 664, 566 resp. 666) zahrňované do základu dane.

48

V § 25a sa písmene e) prvom bode sa definuje pôvodná cena na účely ocenenia finančného majetku, ktorý nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, prijímateľ nepeňažného vkladu ako aj právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d a § 17e zákona o dani z príjmov.

V § 25a písmene e) druhom bode sa dopĺňa ocenenie finančného majetku pôvodnou cenou u akcionára resp. spoločníka obchodnej spoločnosti, ktorá sa zrušuje bez likvidácie. Podľa § 3 ods. 2 písm. d) a § 12 ods. 7 písm. d) nie je predmetom dane výmena akcií daňovníka zrušeného bez likvidácie za akcie právneho nástupcu. V § 25a písmene e) druhom bode sa spresňuje, že v takomto prípade je tento majetok ocenený pôvodnou cenou, t. j. daňovou hodnotou, ktorou bol finančný majetok ocenený pred zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodom 68, 72, 135 a 136 - § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1

V nadväznosti na schválený Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike vládou SR sa zákonom o dani z príjmov zvýhodňuje odpisovanie elektromobilov. Zavádza sa nová odpisová skupina 0 s dobou odpisovania 2 roky, do ktorej zaradené osobné automobily, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedenú skratku BEV alebo PHEV. Uvedené opatrenie za cieľ zvýšiť motiváciu podnikateľského sektoru na obstaranie elektromobilu s cieľom podpory nízkoemisnej, resp. bezemisnej formy dopravy. Navrhovanou úpravou dochádza k podpore bateriových elektrických vozidiel (BEV) alebo plug-in hybridných elektrických vozidiel (PHEV), pričom plug-in hybridné elektrické vozidlá môžu byť v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie.

K bodu 73 - § 30 ods. 1

Na základe analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky sa zavádzajú atraktívnejšie podmienky pre odpočet daňovej straty. Dochádza k zrušeniu rovnomernosti odpočtu daňovej straty a k predlženiu lehoty na jej odpočet. Podľa navrhovaného znenia je možné daňovú stratu odpočítať počas 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré nasleduje za zdaňovacím obdobím, v ktorom bola táto daňová strata vyčíslená. U daňovníka, ktorým je mikrodaňovník nie je obmedzená výška umorovanej daňovej straty, t.j. takýto daňovník si môže uplatniť daňovú stratu do výšky vyčísleného základu dane v zdaňovacom období, v ktorom si chce jej odpočet uplatniť. Ostatní daňovníci si môžu uplatniť daňovú stratu do výšky 50 % vyčísleného základu dane, od ktorého je možné odpočet daňovej straty uskutočniť.

K bodu 74 - § 30 ods. 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou § 30 ods. 1. Pravidla uplatňovania odpočtu daňovej straty v prípade daňovníkov zanikajúcich likvidáciou a uplatňovania odpočtu daňovej straty v prípade kratšieho zdaňovacieho obdobia ako je 12 kalendárnych po sebe nasledujúcich mesiacov boli presunuté bez zmeny z odseku 1 do odseku 2.

K bodu 75 - § 30 ods. 5

Ustanovenie § 30 sa z dôvodu právnej istoty spresňuje ohľadom možnosti uplatňovania odpočtu daňovej straty v prípade zmeny právnej formy daňovníka. Daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo ktorému vznikol nárok na odpočet daňovej straty a následne u neho dôjde k zmene jeho právnej formy, po jej zmene nárok pokračovať v jej odpočte v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 1. To znamená, že ak napr. spoločnosť s ručením obmedzeným vykázala daňovú stratu a následne spoločnosť zmenila právnu formu na komanditnú spoločnosť, táto komanditná spoločnosť nárok na odpočet daňovej straty vykázanej spoločnosťou s ručením obmedzeným od svojho základu dane. Ustanovenie sa

49

vzťahuje nielen na zmenu kapitálovej spoločnosti na osobnú spoločnosť a naopak ale aj na zmenu jednej právnej formy kapitálovej spoločnosti na inú právnu formu kapitálovej spoločnosti.

K bodu 76 - § 30c ods. 1

Pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj sa zvyšuje daňové zvýhodnenie, ktoré spočíva v odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. super odpočet. Tento odpočet môže využiť daňovník, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, v súvislosti s ktorým mu vznikajú výdavky (náklady), ktoré súčasťou výsledku hospodárenia a ktoré spôsobilé na opätovné odpočítanie od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty vo výške 200 %. Zvýšenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2020. Výška odpočtu z tzv. medziročného prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 2 ostáva nezmenená.

K bodu 77 - § 30c ods. 7

Navrhovanou úpravou sa mení požiadavka kladená na písomný dokument projektu výskumu a vývoja, na základe ktorého sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Projekt výskumu a vývoja, ako písomný dokument s predpísanými náležitosťami, nebude potrebné podpísať osobou oprávnenou konať za daňovníka pred začatím realizácie samotného projektu, ale pri podaní daňového priznania, v ktorom prichádza k uplatneniu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj.

K bodu 78 - § 30c ods. 9

Predlžuje sa max. obdobie, počas ktorého, ak daňovník nemôže odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj efektívne uplatniť z dôvodu vykázania daňovej straty alebo nedostatočného základu dane po odpočte daňovej straty, bude možné prenášať nárok na uplatnenie tohto odpočtu. Maximálna dĺžka obdobia odpočtu sa predlžuje zo štyroch zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol na päť zdaňovacích období. Táto úprava rešpektuje obdobie zániku práva vyrubiť daň.

K bodu 81 - § 32 ods. 10

Z dôvodu znižovania administratívnej náročnosti sa navrhuje zrušiť povinnosť daňovníka opakovane prikladať k daňovému priznaniu doklady na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa, ak ich daňovník k daňovému priznaniu raz priložil a v týchto dokladoch nedošlo k zmene údajov (napr. rodný list).

K bodom 83 až 86 a 134 - § 34 ods. 1 a 2, 5 a 6 a § 52zz ods. 19

Navrhovanou úpravou sa zvyšuje hranica pre povinnosť platenia preddavkov zo sumy 2 500 na sumu 5 000 eur.

Zároveň sa výrazným spôsobom zjednodušuje výpočet poslednej známej daňovej povinnosti, od ktorej závisí povinnosť platenia preddavkov, pričom táto sa bude počítať výlučne zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti zníženej o daňovú stratu.

K bodu 89 - § 35 ods. 6

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje spresniť termín na odvod preddavkov na daň u daňovníka, ktorý je ekonomickým zamestnávateľom podľa § 5 ods. 4 zákona.

50

K bodu 91 - § 35 ods. 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 92 - § 35 ods. 10 až 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Z dôvodu právnej istoty sa zavádza pre daňovníka možnosť požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov na daň podľa odsekov 10 a 11 inak.

K bodom 93 a 97 - § 36 ods. 6 a § 37 ods. 3

Za účelom znižovania administratívnej náročnosti a z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa povinnosť zamestnanca podpisovať vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základ dane na daňovníka a daňový bonus každoročne do konca januára. Z aplikačnej praxe je zrejmé, že v prípade, ak na strane zamestnanca počas roka nedochádza k zmene podmienok na uplatňovanie daňového bonusu, alebo ide o daňovníka, ktorý je poberateľom dôchodku a táto skutočnosť je zamestnávateľovi známa, je pre zamestnanca aj zamestnávateľa zaťažujúce každoročne k 31.1. vyhlasovať tie isté skutočnosti. V prípadoch, ak zamestnávateľ u zamestnanca prihliadnuť na nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnanec podáva toto vyhlásenie pri nástupe do zamestnania a vždy vtedy, ak sa u neho zmenia podmienky na ich uplatňovanie. Povinnosť zamestnanca preukazovať zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu sa navrhovanou úpravou nevylučuje. Vyhlásenie podá zamestnanec v listinnej forme, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na elektronickej komunikácii.

K bodu 94 - § 36 ods. 7

Navrhuje sa umožniť zamestnancovi nahlasovať zmenu podmienok, ktoré majú vplyv na uplatňovanie nároku na daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka okrem listinnej aj elektronickou formou a to po vzájomnej dohode so zamestnávateľom. Zamestnávateľ môže prijať interné opatrenia, že pri výplate bude zamestnanca na to nejakým spôsobom upozorňovať (napr. uvedie text vo výplatnej páske, pri elektronickom doručení e-mailom, pri osobnom preberaní pásky).

K bodom 98 - § 38 ods. 1

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje umožniť zamestnancovi podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň elektronickou formou a to po vzájomnej dohode so zamestnávateľom.

K bodu 99 - § 39 ods. 14

Vzhľadom na rovnosť lehoty v prípade zasielania výzvy na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade a lehoty na vrátenie vzniknutého daňového preplatku sa navrhuje, aby lehota na vrátenie rozdielu neplynula odo dňa doručenia výzvy na odstránenie nedostatkov, ale odo dňa odovzdania výzvy na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb, alebo odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami.

K bodu 100 - § 39 ods. 16

V súlade s návrhom opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia III. sa navrhuje umožniť zamestnávateľom vystaviť a doručiť doklady, ktorými potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, ročné zúčtovanie preddavkov na daň a potvrdenie o zaplatení dane elektronickou formou po vzájomnej dohode so zamestnancom. Zamestnávateľ môže doklady uvedené v odsekoch 5 7 doručiť zamestnancovi elektronickou formou pri zabezpečení ochrany osobných údajov (napr. šifrovaním), pokiaľ s tým zamestnanec súhlasí. Zavedením možnosti vystaviť daňové doklady

51

elektronicky, vrátane predtlačeného odtlačku pečiatky a faksimile podpisu oprávnenej osoby zamestnávateľa a možnosti doručiť doklady zamestnancom elektronicky do e-mailovej schránky, by sa ušetril čas mzdových účtovníčok (tlač, podpisovanie, pečiatkovanie, odovzdanie dokladu zamestnancovi oproti podpisu v daňovom vyhlásení), čas ostatných zamestnancov (preberanie dokladov) a zároveň by sa znížili režijné náklady (papier, toner, pero, pečiatka, poštovné, atď.) zamestnávateľa.

K bodom 101 až 106 - § 40 ods. 1, 2, 3 a 4

Z dôvodu zjednodušenia sa navrhuje zjednotiť lehotu na vykonanie možnej opravy výpočtu dane, alebo daňového bonusu na vyživované dieťa, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu do piatich rokov v súlade s daňovým poriadkom, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zrazil alebo vyplatil zamestnancovi daň, daňový bonus na vyživované dieťa, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu vo vyššej sume alebo v nižšej sume ako bol povinný podľa tohto zákona a to aj vtedy, ak tak urobil zavinením zamestnanca. Lehota na vrátenie alebo dodatočné zrazenie nezrazeného alebo nesprávne zrazeného preddavku na daň najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka sa nemení.

K bodu 107 - § 40 ods. 8

Návrh upravuje tie prípady, ak zamestnávateľ žiada o vrátenie preplatku na dani, ktorý mu vznikol odvedením preddavkov na daň vo vyššej sume, než bol povinný odviesť. Upravuje sa lehota, dokedy môže zamestnávateľ žiadať správcu dane o vrátenie naviac zaplatenej sumy preddavkov na daň. Po jej uplynutí správca dane nemôže vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Podľa navrhovanej úpravy vráti správca dane naviac zaplatené preddavky na daň, len ak nemožno o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň a zamestnávateľ všetky preddavky na daň uhradené v správnej sume. To znamená, že správca dane nevráti preplatok na preddavku na daň vtedy, ak zamestnávateľ uhradil preddavok na daň v jednom mesiaci vyššou sumou, než je predpis, pričom nemá uhradené preddavky v iných mesiacoch.

K bodom 108 a 109 - § 42 ods. 2, ods. 3 a ods. 6

Za účelom zníženia administratívneho zaťaženia podnikateľov a zlepšenia podnikateľského prostredia sa navrhuje zvýšiť hranicu pre platenie preddavkov a to z 2 500 eur na 5 000 eur. Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je rovná alebo nižšia ako 5 000 eur, nebude mať povinnosť platiť v príslušnom zdaňovacom období preddavky na daň z príjmov. Zároveň sa navrhuje zjednodušenie výpočtu dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a poslednej známej daňovej povinnosti na účely výpočtu preddavkov na daň. Daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa vypočíta zo základu dane zníženého o daňovú stratu vyčísleného za predchádzajúce zdaňovacie obdobie s použitím sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré preddavky platené a z takto vyčíslenej sumy sa odpočítajú iba úľavy vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov.

K bodu 110 - § 42 ods. 8

Navrhovanou úpravou dochádza k zjednoteniu lehoty na vyrovnanie preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania novovzniknutého daňovníka s ostatnými daňovníkmi. Vyrovnanie rozdielu na preddavkoch zaplatených do lehoty na podanie daňového priznania bez ohľadu na skutočnosť, či ide o novovzniknutého daňovníka alebo iného daňovníka je stanovená do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania.

52

K bodu 115 - § 43 ods. 10

Predmetné ustanovenie sa v návrhu zákona vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko v § 43 ods. 3 písm. b) je uvedené, že v prípade, ak je príjemcom výnosu alebo príjmu podielový fond, zrážka dane sa nevykoná.

K bodu 116 – poznámka pod čiarou k odkazu 136a

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novelu zákona o kolektívnom investovaní.

K bodu 122 – § 43 ods. 22

Vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko uvedená výnimka sa týka príjmov plynúcich zo závislej činnosti.

K bodom 124 a 137 - § 45 ods. 4 a príloha č. 2

V § 45 sa vypúšťa odsek 4 z dôvodu skončenia platnosti smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov a uplynutia prechodného obdobia pre členský štát (Rakúsko) a tretie krajiny (vrátane závislých území Spojeného kráľovstva a Holandska), ktoré uplatňovali zvýšenú sadzbu zrážkovej dane namiesto výmeny informácií o úrokových príjmoch. Vzhľadom na prechod všetkých dotknutých krajín na automatickú výmenu informácií o finančných účtoch nie ustanovenia v zákone potrebné. Automatická výmena informácií o finančných účtoch je upravená v rámci smernice 2014/107/EÚ, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní a ktorá bola implementovaná do zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MF SR č. 446/2015 Z. z. v znení Vyhlášky MF SR č. 348/2018 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti preverovania finančných účtov finančnými inštitúciami.

K bodu 126 - § 47

Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa komplikovaný spôsob zaokrúhľovania daňových veličín a súvisiacich prepočtov, mení a zavádza sa jednotný postup so zaokrúhľovaním matematicky na eurocenty (dve desatinné miesta).

K bodu 127 - § 49a

Navrhovanou úpravou sa mení registračná a oznamovacia povinnosť a to s účinnosťou od 1.1.2021.

K bodu 129 – poznámka pod čiarou k odkazu 142a

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K bodu 130 – § 50 ods. 4 písm. i)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novelu zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave, kde bol pôvodný účel fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy nahradený novonavrhovanými finančnými stimulmi.

K bodu 131 – § 50 ods. 16

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

53

K bodu 132– poznámka pod čiarou k odkazu 146ac

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 134– § 52zz až § 52zzb

§ 52zz

K odseku 4 Oslobodenie príjmov (výnosov) z predaja akcií jednoduchej spoločnosti na akcie sa uplatní aj na akcie nadobudnuté do 31. decembra 2017, ak splnené podmienky minimálnej účasti na spoločnosti, pričom časový test 24 kalendárnych mesiacov začína plynúť počnúc 1. januárom 2018. V prípade daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok sa minimálnej podmienka účasti zisťuje do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017.

K odseku 5 Na daňové výdavky, ktoré daňovým výdavkom po zaplatení, sa upravené ustanovenie § 17 ods. 19 v znení účinnom od 1. januára 2020 použije, ak boli zaúčtované do nákladov v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. decembri 2019.

K odseku 6 - Príjmy (výnosy) za marketingové štúdie a iné štúdie a za prieskum trhu u veriteľa sú od 1. januára 2020 súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom bez ohľadu na to, či boli alebo uhradené. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, budú súčasťou základu dane bez ohľadu na podmienku zaplatenia v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. decembri 2019.

K odseku 7 - Podľa prechodného ustanovenia sa na výdavky (náklady) odplát (provízií) za sprostredkovanie, ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo zaúčtované do 31. decembra 2019 uplatní limitácia hodnotou sprostredkovaného obchodu aj po 31. decembri 2019 podľa § 17 ods. 19 písm. d) v znení účinnom do 31. decembra 2019 (ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok). V prípade zdaňovacieho obdobia, ktorým je hospodársky rok, ktorý začal v roku 2019 a skončil v roku 2020, sa § 17 ods. 19 písm. d) v znení účinnom do 31. decembra 2019 použije na výdavky (náklady) za odplaty (provízie) zaúčtované najneskôr do konca tohto hospodárskeho roka. Podľa prechodného ustanovenia sa na výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo boli zaúčtované do 31. decembra 2019 uplatní postupné zahrňovanie do základu dane (36 mesiacov) podľa § 17 ods. 19 písm. g) v znení účinnom do 31. decembra 2019, aj po 31. decembri 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v roku 2019 a skončí v roku 2020, sa § 17 ods. 19 písm. g) v znení účinnom do 31. decembra 2019 použije na výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, ktoré boli zaúčtované najneskôr do konca tohto hospodárskeho roka.

K odseku 9 - Upravené ustanovenia upravujúce odpis resp. postúpenie pohľadávky nadobudnutej v rámci podnikových kombinácií ocenenej v reálnej hodnote § 17a ods. 7, § 17b ods. 6 písm. a) a b), § 17c ods. 4 písm. a) a b) a § 20 ods. 3 sa v nadväznosti na úpravu podmienky premlčanosti po prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. decembri 2019.

K odseku 10 - Ustanovenie § 17i a § 45 ods. 5 sa po prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr po 31. decembri 2019.

K odseku 11 Nova daňovo uznaná rezerva k lesnej pestovnej činnosti v súlade so schváleným projektom lesnej pestovnej činnosti do obdobia prvej prečistky mladého lesného porastu bude daňovým výdavkom najskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. decembri 2019.

K odseku 12 V tvorbe rezervy k lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lestného porastu podľa § 20 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov môže daňovník pokračovať aj po 31. decembri 2019 podľa § 20 ods. 9 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2019.

K odseku 13 U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok sa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. l) a ods. 2 písm. o) v znení účinnom do 31. decembra 2019 uplatnia na výdavky

54

(náklady), ktoré mu vzniknú najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí 31. decembra 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, budú tieto výdavky nedaňovými výdavkami najneskôr v zdaňovacom období hospodárskeho roka, ktorý začal najneskôr v roku 2019 končí po 31. decembri 2019.

K odseku 14 - Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka, ktoré vznikli alebo boli zaúčtované do 31. decembra 2019, budú naďalej považované za nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. m), aj keď budú uhradené po 31. decembri 2019 (ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok). V prípade zdaňovacieho obdobia, ktorým je hospodársky rok, ktorý začal v roku 2019 a skončil v roku 2020, sa § 21 ods. 2 písm. m) v znení účinnom do 31. decembra 2019 použije na zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka zaúčtované najneskôr do konca tohto hospodárskeho roka.

K odseku 15 - Prechodné ustanovenie umožňuje postupovať pri odpisovaní elektromobilov zvýhodneným spôsobom počas 2 rokov v tom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. 12. 2019. Zvýhodnený spôsob odpisovania je možné použiť aj na tie elektromobily, ktoré boli už k 31. 12. 2018 obstarané, zaradené do užívania alebo sa z nich uplatňovali odpisy, pričom daňové odpisy uplatnené v predchádzajúcich rokoch sa spätne neupravujú.

K odseku 16 - Podľa prechodného ustanovenia sa umožňuje odpočet daňovej straty podľa nových podmienok platných a účinných od 1. 1. 2020 na daňové straty, ktoré vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. 1. 2020 a prípade daňovníkov s hospodárskym rokom na daňové straty, ktoré vykázané za zdaňovacie obdobie, ktoré začne v priebehu kalendárneho roka 2020.

K odseku 17 - Zmenou v § 30c ods. 1 sa navrhuje postupné zvýšenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj u daňovníka, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja z doterajšej úrovne 100 % na 200 %. Pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo najskôr 1. januára 2019 a za ktoré sa daňové priznanie podáva po 31. decembri 2019 sa uplatní výška odpočtu 150 %. Zvýšenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 vo výške 200 % sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2020. Výška odpočtu z tzv. medziročného prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 2 ostáva nezmenená.

K odseku 18 - Ustanovuje sa prvé najskoršie použitie zmenených ustanovení § 30c ods. 7 a 9 v znení účinnom od 1. januára 2020. Tieto ustanovenia sa prvýkrát použijú pri projekte výskumu a vývoja, ktorý sa začne realizovať v zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1. januára 2020.

K odseku 21 - Podľa prechodného ustanovenia sa zvýšená hranica pre platenie preddavkov na daň z príjmov právnických osôb podľa § 42 ods. 2 a 3 použije prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. 1. 2020.

K odseku 22 - Prechodné ustanovenie nadväzuje na vypustenie ustanovenia § 45 ods. 4, ktoré sa zo zákona vypúšťa z dôvodu skončenia platnosti smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov a uplynutia prechodného obdobia pre členský štát (Rakúsko) a tretie krajiny (vrátane závislých území Spojeného kráľovstva a Holandska), ktoré uplatňovali zvýšenú sadzbu zrážkovej dane namiesto výmeny informácií o úrokových príjmoch. Zápočet dane upravený v § 45 ods. 4 bude možné poslednýkrát uplatniť pri podaní daňového priznania za rok 2019.

§ 52zza

K odseku 1 Podľa prechodného ustanovenia je možné postavenie mikrodaňovníka ako aj opatrenia týkajúce sa uplatňovania zvýhodnených podmienok pri odpisovaní hmotného

55

majetku, tvorby opravnej položky k pohľadávke a odpočtu daňovej straty nadobudnúť najskôr v zdaňovacom období, ktoré začína 1. januára 2021. V prípade daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok je možné postavenie mikrodaňovníka nadobudnúť prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré začne najskôr v priebehu kalendárneho roka 2021.

K odseku 3 - Podľa prechodného ustanovenia je možné spôsob uplatňovania daňových odpisov v ľubovoľnej výške maximálne však do výšky vstupnej ceny majetku využiť na hmotný majetok patriaci do odpisovej skupiny 0 až 4 zaradený do užívania od 1. 1. 2020.

K odseku 4 - U daňovníka je možné tvoriť daňovo uznané opravné položky § 20 ods. 2 písm. h), § 20 ods. 15 a § 20 ods. 23 v súlade s účtovníctvom k tým pohľadávkam, ktoré mu vznikli a boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom spĺňal status mikrodaňovníka. Obdobne to platí aj pre príslušenstvo k pohľadávke zahrnuté do zdaniteľných príjmov.

K odseku 5 Podľa prechodného obdobia sa odpočet daňovej straty podľa podmienok stanovených pre mikrodaňovníka môže použiť na daňové straty vyčíslené najskôr za zdaňovacie obdobie 2021.

K odseku 6 - Navrhovanou úpravou sa mení registračná a oznamovacia povinnosť a to s účinnosťou od 1.1.2021.

K bodu 140

Navrhovaná zmena v celom texte zákona vyplýva zo zmeny názvu nezmluvného štátu na nespolupracujúci štát z dôvodu zapracovania čierneho zoznamu EÚ.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2020 okrem čl. I bodov 1, 9, 40, 49, 50, 55, 56, 62, 64, 71, 73 § 30 ods. 1 písm. a), body 127 a bodu 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021 a čl. I bodu 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2022.

Schválené vládou SR dňa 29. mája 2019.

Peter Pellegrini, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Bélu BUGÁRA, Tibora BASTRNÁKA, Eleméra JAKABA a Ladislava BALÓDIHO na vydanie zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti

K predpisu 228/2019, dátum vydania: 23.07.2019

Všeobecná časť

V právnom poriadku Slovenskej republiky nie je upravený nárok fyzických osôb, ktoré reprezentujú, resp. v minulosti reprezentovali Slovenskú republiku v športovej oblasti, na príspevok za zásluhy pre Slovenskú republiku v tejto oblasti.

Takáto právna úprava je však bežnou súčasťou právneho poriadku okolitých štátov, napr. Maďarska, Poľskej republiky, Ruskej federácie, Rumunska, Ukrajiny a ďalších.

Účelom navrhovaného zákona je odmeniť mimoriadne výkony športovcov, ktorí sa významnou mierou zaslúžili mimoriadnymi športovými úspechmi na významných medzinárodných športových podujatiach o propagáciu a dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí. Navrhovaná právna úprava zároveň do budúcna motivuje ďalších športových reprezentantov Slovenskej republiky v snahe dosiahnuť mimoriadne športové výsledky, na základe ktorých by im vznikol nárok na príspevok za zásluhy v športovej oblasti. Navrhovaná úprava by tak mohla prispieť aj k masovejšiemu rozšíreniu športu u mládeže.

Šport ako ľudská aktivita prispieva k harmonickému rozvoju ľudstva s cieľom podporovať mierovú spoločnosť. Šport je teda životnou filozofiou, spájajúcou telesnú zdatnosť, vôľu a psychickú odolnosť. Práve myšlienky novodobého olympizmu sa snažia o vyzdvihnutie uvedených aspektov športu a o podporu spôsobu života, založeného na radosti z vynaloženého úsilia, výchovnej hodnote dobrého príkladu, spoločenskej zodpovednosti a na rešpektovaní všeobecných základných etických princípov a ľudskej dôstojnosti.

Nárok na príspevok za zásluhy v športovej oblasti by mal vzniknúť len fyzickým osobám, ktoré spĺňajú podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom, a ktoré sa ako športoví reprezentanti Česko-slovenskej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky v období od 28. októbra 1918 zúčastnili medzinárodných športových podujatí ustanovených zákonom, pričom na takomto medzinárodnom športovom podujatí získali ocenenie zlatou, striebornou alebo bronzovou medailou v niektorej zo športových disciplín oficiálne uznaných Medzinárodným olympijským výborom, Medzinárodným paralympijským výborom alebo Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich ako olympijský šport na vybranom medzinárodnom športovom podujatí, alebo v šachu na šachovej olympiáde organizovanej Medzinárodnou šachovou federáciou. Vybranými medzinárodnými podujatiami športové podujatia organizované Medzinárodným olympijským výborom, Medzinárodným paralympijským výborom, Medzinárodnou šachovou federáciou a Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich.

Vrcholoví športovci v priebehu svojej športovej kariéry vynakladajú mimoriadne úsilie pre dosiahnutie športových úspechov, pričom dosiahnutie významného športového úspechu na olympijských hrách je mimoriadne cenené nielen odbornou verejnosťou. Takýto športový úspech vedie k pozitívnej propagácii štátu, ktorý je reprezentovaný úspešným športovcom v celosvetovom meradle. Každý štát však pre dosiahnutie takýchto úspechov musí vytvárať adekvátne podmienky.

Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že u vrcholového športovca v dôsledku nadmernej záťaže v priebehu jeho športovej kariéry dochádza oveľa skôr k nadmernému opotrebeniu organizmu, ako je tomu u bežnej populácie. V dôsledku času stráveného tréningom a prípravou na športové podujatia, vrcholový športovec sťažené podmienky pre možnosť prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenie po skončení športovej kariéry je významným spôsobom sťažené.

Navrhovaná právna úprava zohľadňuje ocenenie prínosu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa ako športoví reprezentanti zaslúžili o dobré meno Slovenskej republiky a mala by prispieť aj k zvýšenému záujmu o reprezentovanie Slovenskej republiky na najvýznamnejších medzinárodných športových podujatiach, ale tiež k masívnejšiemu rozvoju športu detí a mládeže.

Jednou z podmienok pre vznik nároku na príspevok je dosiahnutie stanoveného veku oprávnenej osoby. Túto podmienku návrh zákona navrhuje dosiahnutie 35 rokov veku. Predpokladá sa, že pri podmienke dosiahnutia 35 rokov veku sa nárok na príspevok bude týkať asi 80 90 osôb. Na základe uvedených počtov oprávnených osôb, získaných z dostupných zdrojov, je aj kvantifikovaný vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočtovú kapitolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Finančné vplyvy zákona sa predpokladajú v sume cca 1.361,1 mil. eur ročne. O uvedené finančné prostriedky je potrebné navýšiť rozpočtovú kapitolu ministerstva.

Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť

K čl. I

§ 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorým je úprava podmienok pre získanie príspevku za zásluhy v športovej oblasti športovými reprezentantmi, ktorí získali medailové ocenenie na niektorom zo zákonom ustanovených športových podujatiach. Základnou podmienkou nároku na tento príspevok je štátne občianstvo Slovenskej republiky. Zákon tiež vymedzuje pôsobnosť ministerstva ako orgánu príslušného pre rozhodovanie o príspevku.

§2

Na účely zákona sa vymedzujú základné pojmy, ktoré používané v celom ďalšom texte zákona.

Vymedzujú sa vybrané medzinárodné športové podujatia, na ktorých získala alebo v budúcnosti získa oprávnená osoba medailové ocenenia, aby jej mohol vzniknúť nárok na priznanie príspevku. Vybraným medzinárodným podujatím sa na účely zákona rozumejú podujatia organizované Medzinárodným olympijským výborom, a to letné od roku 1896 a zimné olympijské hry od roku 1924. Vybraným medzinárodným podujatím sa na účely zákona rozumejú aj podujatia organizované Medzinárodným paralympijským výborom, ktorý vznikol v roku 1989, a to letné paralympijské hry a zimné paralympijské hry od roku 1992. Napriek skutočnosti, že letné paralympijské hry a zimné paralympijské hry sa uskutočňovali aj pred rokom 1992, na týchto podujatiach nezískal medailové ocenenie žiadny športový reprezentant, ktorý by mohol byť považovaný za oprávnenú osobu podľa tohto zákona. Vybraným medzinárodným podujatím sa na účely zákona rozumie aj šachová olympiáda organizovaná Medzinárodnou šachovou federáciou od roku 1999, kedy bol šach oficiálne uznaný Medzinárodným olympijským výborom ako olympijský šport. Vybraným medzinárodným podujatím sa na účely zákona rozumejú aj podujatia organizované Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich, a to letné deaflympijské hry a zimné deaflympijské hry od roku 2001, kedy boli podujatia s týmto názvom oficiálne uznané Medzinárodným olympijským výborom.

Medailovým ocenením sa na účely zákona rozumie zlatá medaila (udeľovaná za 1. miesto), strieborná medaila (udeľovaná za 2. miesto) alebo bronzová medaila (udeľovaná za 3. miesto), získaná za niektorú zo športových disciplín oficiálne uznaných Medzinárodným olympijským výborom, Medzinárodným paralympijským výborom alebo Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich za olympijský šport na vybranom medzinárodnom športovom podujatí, alebo v šachu na šachovej olympiáde organizovanej Medzinárodnou šachovou federáciou. V prípade kolektívnych športov sa za medailové ocenenie v zmysle zákona považuje medailové ocenenie každého jednotlivca – člena športového kolektívu osobitne.

Príspevkom sa na účely zákona rozumie finančné ocenenie zásluh (ďalej len „príspevok“) štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí ako športoví reprezentanti Česko-slovenskej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky v období od 28. októbra 1918 získali na vybranom medzinárodnom športovom podujatí medailové ocenenie. Nárok na príspevok vzniká a príspevok vypláca ministerstvo za podmienok ustanovených zákonom.

§3

Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú podmienky pre vznik nároku oprávnenej osoby na príspevok, pričom tieto podmienky musia byť oprávnenou osobou splnené kumulatívne. Základnými predpokladmi pre vznik nároku na príspevok je štátne občianstvo Slovenskej republiky, vek sa navrhuje 35 rokov (pre priznanie nároku na príspevok je v Poľskej republike

ustanovená veková hranica 40 rokov a v Maďarsku veková hranica 35 rokov), bezúhonnosť, získanie medailového ocenenia ako športový reprezentant Česko-slovenskej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky na vybranom medzinárodnom športovom podujatí podľa tohto zákona, ktoré nebolo odňaté príslušnou medzinárodnou organizáciou, neexistencia opakovanej sankcie za porušenie zákazu užívania a držania liekov, liečiv a iných chemických látok uvedených v zoznamoch medzinárodných antidopingových organizácií alebo medzinárodných športových zväzov ako zakázané dopingové látky, a uplatnenie nároku na príspevok spôsobom ustanoveným zákonom. Za bezúhonného sa na účely zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ak sa na neho nehľadí, akoby nebol odsúdený.

Zároveň sa ustanovuje, že ak oprávnená osoba získala viacero medailových ocenení rôzneho druhu, nárok na príspevok tejto oprávnenej osobe vznikne len za jedno medailové ocenenie, a to medailové ocenenie najvyššieho druhu. Nárok na príspevok vzniká oprávnenej osobe od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ministerstva o priznaní príspevku. Nárok na príspevok vzniká len žijúcej oprávnenej osobe a tento nárok nie je predmetom dedenia.

§4

Ustanovuje sa suma príspevku, ktorá sa určí ako násobok sumy priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to ako 1-násobok v prípade medailového ocenenia zlatou medailou, 0,75-násobok v prípade medailového ocenenia striebornou medailou a 0,6-násobok v prípade medailového ocenenia bronzovou medailou. Uvedené sumy teda predstavujú finančné ocenenie zásluh športových reprezentantov – oprávnených osôb, ktorí získali zlatú olympijskú medailu v sume priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, pričom za rok 2018 predpokladáme sumu 1002 eur. V prípade športových reprezentantov, ktorí získali striebornú olympijskú medailu by tento príspevok predstavoval 75% uvedenej sumy a v prípade športových reprezentantov, ktorí získali bronzovú olympijskú medailu 60% uvedenej sumy. V absolútnom vyjadrení by tak suma príspevku za striebornú medailu bola výške 750 eur a za bronzovú medailu vo výške 600 eur. Primeranosť navrhovanej výšky sumy príspevku podporuje aj skutočnosť, že medailovo ocenení športovci na vymedzených športových podujatiach zabezpečujú pre Slovenskú republiku pozitívnu propagáciu krajiny, sú motivujúcimi osobnosťami a dobrým príkladom pre výchovu detí a mládeže Slovenskej republiky.

Príspevok bude poskytovaný mesačne v termíne určenom ministerstvom v rozhodnutí ministerstva o priznaní príspevku alebo zmene príspevku. Suma príspevku sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

§5

Ustanovuje sa, že žiadosť o priznanie príspevku podáva oprávnená osoba, ktorej sa má priznať príspevok alebo iná osoba oprávnená konať za túto osobu na základe zákonného zastúpenia alebo plnomocenstva v prípade, ak osoba, ktorej sa priznať príspevok, zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť. Žiadosť sa podáva na tlačive, ktoré tvorí prílohu zákona. Oprávnená osoba je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce pre nárok na príspevok a nárok na jeho výplatu, a za týmto účelom je k žiadosti o priznanie príspevku

povinná priložiť listiny alebo iné dôkazy, ktoré preukazujú jej nárok na príspevok a výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace.

Ustanovuje sa, že na žiadosť o zmenu výšky sumy príspevku sa použijú ustanovenia tohto zákona upravujúce žiadosť o priznanie príspevku.

Ďalej sa ustanovuje oznamovacia povinnosť oprávnenej osoby vo vzťahu k zmene údajov v žiadosti o priznanie príspevku, ako aj každej zmene rozhodujúcich skutočností, ktorá by mohla mať vplyv na priznanie príspevku, zmenu výšky sumy príspevku alebo jeho odňatie.

§6

Ustanovuje sa príslušnosť na konanie o príspevku, pričom orgánom príslušným na konanie je ministerstvo. Ministerstvo posudzuje nárok oprávnenej osoby na príspevok, priznáva a odníma príspevok, a mení výšku sumy príspevku po získaní súhlasného stanoviska Slovenského olympijského a športového výboru, Slovenského paralympijského výboru alebo Deaflympijského výboru Slovenska. Ministerstvo je povinné požiadať Slovenský olympijský a športový výbor, Slovenský paralympijský výbor a Deaflympijský výbor Slovenska o stanovisko pred priznaním príspevku, pred vykonaním zmeny výšky sumy príspevku a pred odňatím príspevku. Slovenský olympijský a športový výbor, Slovenský paralympijský výbor a Deaflympijský výboru Slovenska toto stanovisko poskytuje na základe písomnej žiadosti ministerstva až po získaní súhlasného stanoviska príslušného národného športového zväzu.

Zároveň sa ustanovuje, ktorým dňom sa začína konanie o priznanie príspevku. Za deň začatia konania sa považuje deň, kedy bola písomná žiadosť oprávnenej osoby doručená ministerstvu. Konanie, ktoré sa začína na základe podnetu ministerstva, Slovenského olympijského a športového výboru, Slovenského paralympijského výboru alebo Deaflympijského výboru Slovenska je začaté dňom, kedy ministerstvo urobilo voči oprávnenej osobe prvý úkon.

Ministerstvo o priznaní, zmene výšky sumy alebo odňatí príspevku vydáva rozhodnutie. Proti rozhodnutiu ministerstva môže osoba, ktorej bolo rozhodnutie doručené, podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ustanovujú sa podmienky na podanie odvolania. Zároveň sa vylučuje odkladný účinok odvolania a zakladá pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie o odvolaní.

Ustanovuje sa, že rozhodnutie o odvolaní je preskúmateľné súdom. Na preskúmanie rozhodnutia o odvolaní sa ustanovuje príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

§7

Ustanovujú sa podmienky pre zánik nároku na príspevok, pričom sa týmito podmienkami rozumejú smrť oprávnenej osoby alebo jej vyhlásenie za mŕtveho, ale tiež nesplnenie podmienok pre priznanie príspevku za podmienky, že opätovné splnenie podmienok na priznanie príspevku je vylúčené, teda oprávnená osoba nebude môcť splniť podmienky pre priznanie príspevku ani v budúcnosti (napr. opakované sankcionovanie za porušenie zákazu užívania a držanie liekov, liečiv a iných chemických látok uvedených v zoznamoch medzinárodných antidopingových organizácií alebo medzinárodných športových zväzov ako zakázané dopingové látky). K zániku nároku na príspevok dochádza aj v prípade, že oprávnená osoba poruší svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k zmene údajov v žiadosti o priznanie príspevku, ako aj každej zmene rozhodujúcich skutočností, ktorá by mohla mať vplyv na priznanie príspevku, zmenu výšky sumy príspevku alebo jeho odňatie.

Ustanovuje sa, že príspevok sa odníme, ak zanikol nárok na príspevok alebo ak sa zistí, že sa príspevok priznal neprávom. Suma príspevku sa zníži, ak sa zistí, že sa príspevok priznal vo vyššej sume, ako oprávnenej osobe patrí.

§8

Výplata priznaného príspevku sa zastaví počas obdobia, v ktorom bol v dôsledku uloženia sankcie oprávnenej osobe za porušenie zákazu užívania a držania liekov, liečiv a iných chemických látok uvedených v zoznamoch medzinárodných antidopingových organizácií alebo medzinárodných športových zväzov ako zakázané dopingové látky, uložený dočasný zákaz účasti na športových súťažiach a vyradenie zo športovej reprezentácie, a tiež počas obdobia, kedy oprávnená osoba prestala spĺňať podmienky pre vznik nároku na príspevok, avšak opätovné splnenie týchto podmienok v budúcnosti nie je vylúčené (napr. zmena občianstva, dočasná strata bezúhonnosti). Oprávnená osoba počas týchto období stráca nárok na príspevok a tento jej nemožno za uvedené obdobia spätne priznať. Ak teda bude oprávnenej osobe uložená sankcia za užívanie alebo držanie dopingových látok, výplata príspevku sa zastavuje na obdobie uloženia sankcie, do uplynutia tejto lehoty, a po jej uplynutí musí oprávnená osoba oznámiť uvedenú skutočnosť ministerstvu. Ak bude oprávnenej osobe opätovne uložená sankcia za užívanie alebo držanie dopingových látok, oprávnená osoba stráca nárok na poskytovanie príspevku podľa tohto zákona.

Ustanovuje sa tiež, že výplata príspevku sa zastavuje aj v prípade, ak oprávnená osoba na písomnú výzvu ministerstva, aby preukázala skutočnosti rozhodujúce pre nárok na príspevok, nárok na jeho výplatu a výšku sumy príspevku, tejto výzve nevyhovie v lehote určenej ministerstvom. Dňom zastavenia výplaty príspevku je v takomto prípade deň nasledujúci po uplynutí lehoty určenej ministerstvom. Výplata príspevku sa po preukázaní rozhodujúcich skutočností uvoľní odo dňa zastavenia jeho výplaty, najviac však jeden rok spätne od preukázania týchto skutočností.

V prípade neoprávneného vyplácania príspevku, je oprávnená osoba povinná vrátiť ministerstvu neoprávnene vyplácaný príspevok v celom rozsahu, v akom bol príspevok neoprávnene vyplatený.

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva kedykoľvek počas vyplácania príspevku aj z vlastného podnetu preveriť, či oprávnená osoba spĺňa podmienky pre priznanie príspevku alebo, či spĺňa podmienky pre vyplácanie príspevku v priznanej sume.

Príspevok sa vypláca prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva a poukazuje sa na účet oprávnenej osoby v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, prípadne na žiadosť oprávnenej osoby sa príspevok vypláca poštovou poukážkou.

§9

Ak zákon neustanovuje inak na konanie o priznaní príspevku, zmene výšky sumy príspevku a odňatí príspevku sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Zákonom dochádza k zmene zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov tak, že príspevok poskytovaný podľa tohto zákona bude expressis verbis oslobodený od dane z príjmov a z tohto dôvodu sa nebude započítavať ani do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie a poistného na zdravotné poistenie.

K čl. III

Ustanovuje sa účinnosť zákona.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon o príspevku za zásluhy v športovej oblasti

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:

a) nie je upravený v primárnom práve,

b) nie je upravený v sekundárnom práve,

c) nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Ak predmet návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, body 4. „Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii“ a 5. „Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie“ sa nevypĺňajú.

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 233/2019, dátum vydania: 03.07.2019

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2018 - 2020, v ktorom si vláda Slovenskej republiky určila za cieľ zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí sa najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci.

Návrh zákona sa predkladá z dôvodu potreby efektívneho vyriešenia problému vedenia niektorých exekúcií, v ktorých nedochádza k exekvovaniu majetku povinného a ani k zastaveniu exekúcie napriek tomu, že povinný je nemajetný. Významnú úlohu v tomto smere zohráva fakt, že značná časť právnej praxe presadzuje pravidlo, že zastaviť exekúciu ako nemajetnú možno len v prípade, ak s tým oprávnený súhlasí. Taktiež významnú úlohu zohráva aj úvaha, že každá osoba je entitou, ktorá potenciálne v budúcnosti môže nejaký majetok nadobudnúť. Akumulácia jednotlivých čiastkových skutočností spôsobujúcich tento problém dospel do štádia, že na súdoch Slovenskej republiky je v súčasnosti vedených cca 2,6 milióna tzv. „starých“ exekúcií (exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017), pri ktorých oprávnený spravidla nenavrhne zastavenie exekúcie (nesúhlasí s jej zastavením) najmä z dôvodu rizika, že bude musieť znášať trovy exekúcie súdneho exekútora. Sumárnym pohľadom na danú problematiku je potrebné konštatovať, že vo výsledku sa značná časť kapacity rozhodovacej činnosti slovenských súdov upína k spravovaniu všetkých týchto „starých“ exekučných konaní.

Ani zásadné zmeny v exekučných konaniach vykonané zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, neviedli k výraznej redukcii počtu tzv. starých exekúcií, keďže prechodné ustanovenia tejto právnej úpravy prijali pravidlo, podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ukončenie tzv. starých exekúcií by pri súčasnom tempe ukončovaní exekučných konaní trvalo viac ako 12 rokov.

Uvedené závery, so zdôraznením vážnosti situácie, potvrdzuje aj tím expertov organizácie CEPEJ (v tzv. Správe k stavu justície; dostupná na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), ktorý konštatuje, že jeden z hlavných problémov slovenských súdov spočíva vo veľkom počte nerozhodnutých exekučných vecí, ktorý je nevyhnutné riešiť mimoriadnym legislatívnym zásahom, aby sa celý proces odbremenia súdov od exekučných vecí urýchlil.

Najvýznamnejším cieľom návrhu zákona je preto zmeniť v tejto oblasti „pravidlá hry“ a odhaliť nemajetné exekúcie, ktoré majú byť z tohto dôvodu ukončené. Ambíciou návrhu zákona je preto zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, pričom technické otázky súvisiace s ukončením exekučných konaní sa navrhuje zveriť súdnemu exekútorovi (koncepčne ide o obdobu riešenia aplikovanú v exekučných konaniach začatých od 1. apríla 2017). Obdobný

2

procesný režim zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií sa navrhuje použiť aj na prípady dôvodov pre zastavenie exekúcie, ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu, zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, či v prípadoch, ak z dôvodu účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného resp. oddlženia povinného nastal dôvod pre ich zastavenie. Návrh zákona súčasne dáva oprávnenému možnosť komerčnej úvahy, či je opodstatnené podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, avšak podľa súčasne platných a účinných právnych predpisov. Navrhuje sa za zákonom ustanovených podmienok ponechať účinky úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované.

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2020.

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, negatívne a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nezakladá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Materiál bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky prerokovala materiál dňa 15. apríla 2019. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky prerokovala materiál dňa 16. apríla 2019. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 24. apríla 2019.

3

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: október 2018Ukončenie: október 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Začiatok: 22.10.2018Ukončenie: 12.11.2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Apríl 2019

2. Definícia problému

Zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo s účinnosťou od 1. apríla 2017 k zásadným zmenám vo vedení exekučných konaní. Napriek týmto zásadným zmenám nedošlo k eliminovaniu problému tzv. starých exekúcií, t. j. exekúcií vedených podľa predpisov v znení účinnom do 31. marca 2017, ani k ich výraznej redukcii. Vysoký počet starých exekučných konaní neúmerne zaťažuje slovenský súdny systém, čo vplyv aj na rýchlosť a funkčnosť vymožiteľnosti právom chránených záujmov, a tento problém je nevyhnutné riešiť mimoriadnym legislatívnym zásahom.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je zmeniť nastavenie súčasných procesných pravidiel zastavovania niektorých starých exekúcií a ukončenia starých exekučných konaní a zaviesť osobitný procesný mechanizmus zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, pričom technické otázky súvisiace s ukončením exekučných konaní sa navrhuje zveriť súdnemu exekútorovi. Obdobný procesný režim zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií sa navrhuje použiť aj na prípady iných dôvodov pre zastavenie exekúcie - ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu, alebo ak dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, či v prípadoch, ak z dôvodu účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného resp. oddlženia povinného nastal dôvod pre ich zastavenie. Navrhuje sa zavedenie možnosti oprávneného podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (na základe jeho komerčnej úvahy), avšak podľa súčasne platných a účinných právnych predpisov; za zákonom ustanovených podmienok ostanú účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované.

4. Dotknuté subjekty

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, súdy, súdni exekútori, fyzické osoby, právnické osoby.

5. Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia boli posudzované v súvislosti s novelizáciou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade ide o riešenie konkrétnej

4

špecifickej otázky súvisiacej so zavedením osobitného procesného režimu zastavenia „starých exekúcií“ a ukončenia týchto „starých“ exekučných konaní javí sa ako vhodnejšie riešenie prijatie samostatného návrhu zákona, nakoľko ide o mimoriadny legislatívny zásah, ktorý sa týka len vymedzeného okruhu exekučných konaní.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?  * Áno 💧 Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Nie.

8. Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účelnosti navrhovaného materiálu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti a jeho aplikácii.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

Nie

Čiastočne

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Sociálne vplyvy

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

Z dostupných informačných systémov (centrálny register exekúcií a súdny manažment) boli získané podrobné informácie o počte „starých exekúcií“. V centrálnom registri exekúcií je vedených celkovo cca 2,6 milióna starých exekúcií, pričom v súdnom manažmente je tento počet vyšší (cca 3,2 milióna). Rozdiely v dostupných údajoch spôsobené najmä nedostatkom administratívnych síl na príslušných súdoch potrebných pre administratívne ukončenie exekučných (súdnych) spisov. Predkladateľ predpokladá, že rozdiel v počte starých exekúcií je spôsobený najmä tým, že súdni exekútori vrátili poverenia v starých exekúciách, avšak z kapacitných dôvodov nebolo možné túto skutočnosť zohľadniť v príslušných exekučných (súdnych) spisoch, ktoré neboli najmä administratívne ukončené (neboli vymazané z príslušného informačného systému), pričom reálne tieto exekúcie ukončené. V priebehu roka 2019 boli posilnené kapacity na vybraných súdoch.

Predkladateľ na základe získaných údajov identifikoval vplyvy na rozpočet verejnej správy, keďže v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou (zastavenie starých exekúcií a ukončenie starých exekučných konaní) možno predpokladať zvýšené nároky na štátny rozpočet (úhrada paušálnych trov zastavenej starej exekúcie vedenej v prospech oprávneného, ktorým je štát, príp. orgán verejnej správy), resp. na rozpočet verejnej správy. Pri vplyve na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať vplyvy pre jednotlivé subjekty verejnej správy, nakoľko počet starých exekúcií pri týchto subjektoch osobitne nie je známy.

Vzhľadom na to, že analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu vychádza z údajov o počte starých exekúcií k januáru 2019 a vzhľadom na to, že tieto údaje majú klesajúcu tendenciu (počet starých exekúcií klesá) v závislosti od rôznych faktorov (zastavenie exekúcie z rôznych zákonných dôvodov, vymoženie pohľadávky a pod.), údaje o vplyvoch na rozpočet verejnej správy údaje v maximálnej možnej výške. Východiskové údaje o počte starých exekúcií, v ktorých oprávneným je subjekt verejnej správy nezohľadňujú staré exekúcie, v ktorých nedôjde k zastaveniu ex lege (tzv.

5

výnimky podľa § 2 ods. 2 návrhu zákona), nezohľadňujú vymožiteľnosť starých exekúcií, ktorú nie je možné reálne vyčísliť a kvantifikovať (predpokladá sa vymožiteľnosť na úrovni 10%) a taktiež údaje o počte starých exekúcií, ktoré budú právoplatne zastavené do nadobudnutia účinnosti návrhu zákona. Vzhľadom na uvedené je možné predpokladať nižšie výdavky verejnej správy v súvislosti s návrhom zákona v rozmedzí 10% 25 % a viac, v závislosti od vzniku rôznorodých skutočností.

11. Kontakt na spracovateľa

JUDr. Alena Hambáleková

Sekcia legislatívy

Odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Tel.: 02/ 888 91 117

Mail:

alena.hambalekova@justice.sk

 

12. Zdroje

Centrálny register exekúcií

Súdny manažment

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Materiál bol predložený na predbežné pripomienkové konanie dňa 19.10.2018 a dňa 22.10.2018 na medzirezortné pripomienkové konanie. V rámci medzirezortného pripomienkového konania Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vznieslo zásadnú pripomienku, v ktorej uviedlo, že predkladateľ nedodržal ustanovený postup a materiál predložil do medzirezortného pripomienkového konania pred ukončením predbežného pripomienkového konania, a preto bolo predbežné pripomienkové konanie č. 235/2018 zrušené. Ďalej Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uviedlo, že požaduje predloženie materiálu na záverečné posúdenie vybraných vplyvov Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov po medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zásadnej pripomienke predkladateľ vyhovel a predložil materiál na záverečné posúdenie vybraných vplyvov Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov.

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2020

2021

2022

2023

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

34 237 910

4 216 555

3 290 385

1 427 790

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

34 237 910

4 216 555

3 290 385

1 427 790

Rozpočtové prostriedky

34 237 910

4 216 555

3 290 385

1 427 790

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

34 237 910

4 216 555

3 290 385

1 427 790

v tom: za každý subjekt

0

0

0

0

7

verejnej správy / program zvlášť

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

8

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Výdavky súvisiace s úhradou trov zastavenej starej exekúcie (paušálnych trov exekúcie) budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutého subjektu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona zavádza osobitný procesný mechanizmus zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, pričom technické otázky súvisiace s ukončením exekučných konaní sa navrhuje zveriť súdnemu exekútorovi, ktorý za zákonom stanovených podmienok nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie súdneho exekútora. Obdobný procesný režim zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií sa navrhuje použiť aj na prípady iných dôvodov pre zastavenie exekúcie - ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu, alebo ak dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, či v prípadoch, ak z dôvodu účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného resp. oddlženia povinného nastal dôvod pre ich zastavenie. Súčasne sa navrhuje zavedenie možnosti oprávneného podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (na základe jeho komerčnej úvahy), avšak podľa súčasne platných a účinných právnych predpisov; za zákonom ustanovených podmienok ostanú účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2020

2021

2022

2023

Predpokladaný počet zastavených starých exekúcií s verejnoprávnym subjektom

978226

120473

94011

40794

9

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

V roku 2020 (rok nadobudnutia účinnosti návrhu zákona) sa predpokladá zastavenie 978 226 starých exekúcií s verejnoprávnym subjektom, v ktorých sa budú uhrádzať paušálne trovy súdneho exekútora vo výške 35 €, t. j. výdavky štátneho rozpočtu predstavujú 34.237.910 eur.

V roku 2021 sa predpokladá zastavenie 120 473 starých exekúcií s verejnoprávnym subjektom, v ktorých sa budú uhrádzať paušálne trovy súdneho exekútora vo výške 35 €, t. j. výdavky štátneho rozpočtu predstavujú 4.216.555 eur.

V roku 2022 sa predpokladá zastavenie 94 011 starých exekúcií s verejnoprávnym subjektom, v ktorých sa budú uhrádzať paušálne trovy súdneho exekútora vo výške 35 €, t. j. výdavky štátneho rozpočtu predstavujú 3.290.385 eur.

V roku 2023 sa predpokladá zastavenie 40 794 starých exekúcií s verejnoprávnym subjektom, v ktorých sa budú uhrádzať paušálne trovy súdneho exekútora vo výške 35 €, t. j. výdavky štátneho rozpočtu predstavujú 1.427.790 eur.

Východiskové údaje o počte starých exekúcií, v ktorých oprávneným je subjekt verejnej správy nezohľadňujú staré exekúcie, v ktorých nedôjde k zastaveniu ex lege (tzv. výnimky podľa § 2 ods. 2 návrhu zákona), nezohľadňujú vymožiteľnosť starých exekúcií, ktorú nie je možné reálne vyčísliť a kvantifikovať (predpokladá sa vymožiteľnosť na úrovni 10%) a taktiež údaje o počte starých exekúcií, ktoré budú právoplatne zastavené do nadobudnutia účinnosti návrhu zákona. Vzhľadom na uvedené je možné predpokladať nižšie výdavky verejnej správy v súvislosti s návrhom zákona v rozmedzí 10% 25 % a viac, v závislosti od vzniku rôznorodých skutočností.

10

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

11

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

34 237 910

4 216 555

3 290 385

1 427 790

výška úhrady paušálnych trov zastavených starých exekučných konaní

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

34 237 910

4 216 555

3 290 385

1 427 790

12

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Príloha č. 4

13

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Predkladaným návrhom zákona budú ovplyvnené všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktoré v tzv. starých exekúciách, t. j. v exekučných konaniach vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „staré exekúcie“), boli účastníkmi konania, pričom za účastníka konania sa v zmysle predpisov účinných do 31. marca 2017 považuje nielen oprávnený a povinný, ale aj iná osoba, a to v tej časti exekučného konania, v ktorej jej zákon toto postavenie priznáva (napr. manžel povinného), ako aj poverený exekútor, pokiaľ súd rozhoduje o trovách starej exekúcie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vysoký počet starých neukončených exekúcií možno konštatovať, že počet podnikateľských subjektov ovplyvnených predkladaným návrhom zákona sa bude pohybovať rámcovo v tisícoch až desať tisícoch.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Predkladaný návrh zákona bol konzultovaný so subjektmi, ktoré predstavujú čo do počtu starých neukončených exekúcií najväčší počet oprávnených/veriteľov (zdravotné poisťovne).

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predkladaný návrh zákona zakladá požiadavku na úhradu paušálnych trov starej exekúcie súdneho exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa predkladaného návrhu zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ktoré bude za zákonom ustanovených podmienok uhrádzať oprávnený. Výšku paušálnych trov v zmysle predkladaného návrhu zákona ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Aj keď podľa návrhu zákona paušálne trovy znáša oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), ak oprávnený po komerčnej úvahe podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje

Príloha č. 4

14

predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predkladaný návrh zákona umožňuje, po zastavení starej exekúcie podľa ustanovení predloženého návrhu zákona, podať opätovný návrh na vykonanie tejto exekúcie, ktorá bude následne vedená podľa predpisov účinných v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie s odchýlkami v zmysle ustanovení predkladaného návrhu zákona (ďalej len „opätovný návrh na vykonanie exekúcie“). Podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie je spojené s povinnosťou zaplatenia súdneho poplatku vo výške 16,50 eur podľa položky 13 Sadzobníka súdnych poplatkov. Oprávnený v zmysle ustanovení predloženého návrhu zákona nárok na náhradu trov pozostávajúcich z uhradeného súdneho poplatku za opätovný návrh na vykonanie exekúcie, avšak nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predkladaný návrh zákona nezavádza, neodstraňuje a ani neupravuje existujúce informačné povinnosti podnikateľských subjektov, v súvislosti s ktorými by mali vzniknúť na strane podnikateľských subjektov akékoľvek administratívne náklady.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

35

0

Nepriame finančné náklady

16,50

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

51,50

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Príloha č. 4

15

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy v sledovanej oblasti.

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Predkladaný návrh zákona zakladá pozitívny vplyv na hospodárenie domácností, ktorý sa prejaví najmä v predpokladanom znížení výdavkov, ktoré by dotknuté domácnosti museli vynaložiť na úhradu nárokov vymáhaných v starých exekúciách, vrátane trov exekúcie. Navrhovaná právna úprava súčasne zamedzí narastaniu „dlhu“ povinných v starých exekúciách, ktoré majú byť na základe návrhu zákona zastavené.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Fyzické osoby, voči ktorým je vedená exekúcia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (vystupujú na strane povinných v exekučnom konaní) a ktorá bude na základe predkladaného návrhu zákona zastavená, za predpokladu, že oprávnený po zastavení starej exekúcie nepodá opätovný návrh na vykonanie exekúcie.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Predkladaný návrh zákona zakladá negatívny vplyv na finančný rozpočet domácností, ktorý sa prejaví najmä v potenciálnom znížení príjmov dotknutých domácností o prostriedky vymáhané v exekučnom konaní zastavenom podľa ustanovení návrhu zákona. Uvedený negatívny vplyv je však vyvážený tou skutočnosťou, že v týchto prípadoch ide výlučne o exekúcie, v ktorých nie je predpoklad na úspešné vymoženie pohľadávky (ide o tzv. nemajetné exekúcie), a skutočnosťou, že sa ďalej nenavýšia trovy exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku uhrádzal oprávnený, a súčasne odmena súdneho exekútora je v týchto prípadoch ustanovená vo forme paušálnych trov.

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Fyzické osoby, ktoré v exekúcii vedenej podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 majú postavenie oprávneného účastníka exekučného konania a ktorá bude na základe predkladaného návrhu zákona zastavená.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Všetky domácnosti vystavené riziku chudoby alebo sociálnej exklúzie, členovia ktorých sú účastníkmi exekučného konania vedeného podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, ktoré bude zastavené na základe ustanovení predkladaného návrhu zákona.

Príloha č. 4

16

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Nemožno kvantifikovať.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Nemožno kvantifikovať.

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nemožno kvantifikovať.

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Predpokladaný rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností alebo skupiny jednotlivcov nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie k dispozícii relevantné údaje. Relevantné údaje pre kvantifikáciu vyššie uvedených veličín nie je možné získať, resp. je možné získať len s nepomernými ťažkosťami, a to vzhľadom na nešpecifikovaný počet domácností, ktorých členovia účastníkmi exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (či na strane oprávnených, povinných, prípadne iných osôb, ktoré v exekučnom konaní vystupujú ako účastníci exekučného konania), ako aj vzhľadom na rôznorodosť nárokov vymáhaných v týchto exekučných konaniach, vrátane ich druhu a výšky a trov exekučného konania, ako aj vzhľadom na veľkosť skupiny ovplyvnenej predkladaným návrhom zákona. Vzhľadom na uvedené, a tiež vzhľadom na rôznorodosť osôb, ktoré môžu byť ovplyvnené predkladaným návrhom zákona, nie je možné ani hrubým odhadom stanoviť ich počet.

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

Nemožno kvantifikovať.

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so

Predkladaný návrh zákona vplyv na zabezpečovanie základných životných potrieb ovplyvnených skupín obyvateľstva, najmä domácností s nízkym príjmom alebo v riziku sociálnej exklúzie, na prístupnosti k zamestnaniu, najmä vo vzťahu k osobám, ktoré sa v dôsledku dlhodobo vednej exekúcie alebo viacerých exekúcií nevedeli zamestnať alebo nemali záujem o prácu najmä z dôvodu obavy vykonávania zrážok zo mzdy (zamestnať sa nebolo pre tieto osoby výhodné). V konečnom dôsledku predkladaný návrh zákona môže mať vplyv na celkové zabezpečenie finančnej dostupnosti rôznorodých tovarov a služieb osobám, ktoré sa ocitli v dlhovej pasci v dôsledku vedených starých exekúcií.

Príloha č. 4

17

zdravotným postihnutím,

k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

doprave,

ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

informáciám

k iným právam (napr. politickým).

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

deti (0 – 17),

mladí ľudia (18 – 25 rokov),

starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

ľudia so zdravotným postihnutím,

marginalizované rómske komunity

domácnosti s 3 a viac deťmi,

jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Predkladaný návrh zákona vplyv na všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva, ak členovia týchto domácností účastníkmi exekučného konania vedeného podľa predpisov účinných do 31. marca 20017 a na základe ustanovení predkladaného návrhu zákona dôjde k zastaveniu týchto starých exekúcií.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Predkladaný návrh zákona dôsledne rešpektuje rovnosť príležitostí, povinnosť rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

Predkladaný návrh zákona nezakladá odlišný vplyv na ženy a mužov a rešpektuje rodovú rovnosť.

Príloha č. 4

18

zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

eliminácia rodových stereotypov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na uľahčenie vzniku nových pracovných miest.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Predkladaný návrh zákona nevedie k zániku pracovných miest.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Predkladaný návrh zákona umožní zvýšenie dopytu po práci v prípade osôb, ktoré sa ocitli v dlhovej pasci a tieto osoby sa z objektívnych dôvodov nevedeli zamestnať alebo nemali záujem o prácu v dôsledku vedených exekúcií, nakoľko pre tieto osoby nebolo výhodné poberať mzdu, z ktorej by boli vykonávané zrážky na úhradu nárokov vymáhaných v exekučnom konaní.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Predkladaný návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na fungovanie trhu práce, keďže predpokladá zvýšenie dopytu po práci v prípade osôb, ktoré sa ocitli v dlhovej pasci a tieto osoby sa z objektívnych dôvodov nevedeli zamestnať alebo nemali záujem o prácu (v dôsledku vedených exekúcií nebolo výhodné poberať mzdu). V dôsledku zastavenia starých exekúcií sa predpokladá zníženie nezamestnanosti.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Predkladaný návrh zákona môže mať negatívny vplyv na osoby v pozícií oprávnených v exekučnom konaní vedenom podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, ktoré budú v zmysle ustanovení predkladaného návrhu zákona uhrádzať paušálne trovy súdnemu exekútorovi, ako aj na súdnych exekútorov, ktorým nebudú uhradené trovy starej exekúcie v plnom rozsahu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Predkladaný návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.

20

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.

Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve - čl. 299 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora),

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety).

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, body 4 a 5 sa nevypĺňajú.

21

B. Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vo všeobecných ustanoveniach sa v odseku 1 vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona sa vzťahuje na exekučné konania vedené podľa Exekučného poriadku v znení do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a v exekučných konaniach, ktoré vedené na základe návrhu oprávneného doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica podľa predpisov účinných od 1. apríla 2017 sa ustanovenia návrhu zákona nepoužijú, okrem ustanovení týkajúcich sa opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa návrhu zákona.

V odseku 2 sa definuje stará exekúcie, ktorou sa na účely tohto návrhu zákona rozumie každá exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

K § 2

Odsek 1 upravuje dôvody pre zastavenie starej exekúcie, k zastaveniu ktorej dochádza priamo zo zákona. Tieto dôvody stále len komplementárne k dôvodom pre zastavenie starej exekúcie podľa „bežných“ procesných pravidiel tak, ako ich vymedzuje Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. marca 2017.

Prvým a hlavným dôvodom zastavenia starej exekúcie je uplynutie rozhodnej doby, ak súčasne nejde o starú exekúciu uvedenú v odseku 2. Rozhodná doba je vymedzená na obdobie piatich rokov, ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“). Doručenie prvotného poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi (bez ohľadu na zmenu exekútora počas exekučného konania) je moment, ktorý je jednoznačne určiteľný tak z pohľadu súdu, ako aj z pohľadu exekútora.

Ak v starých exekúciách dôjde k situácii, že oprávnený alebo povinný zanikne bez právneho nástupcu, dedičské konanie je zastavené z dôvodu, že oprávnený alebo povinný nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, zastavenie exekúcie navrhne oprávnený, alebo dôvod na zastavenie exekúcie vytvoria účinky vyhlásenia konkurzu alebo oddlženia fyzickej osoby, niet dôvodu, aby sa následky z týchto (relatívne nesporných) skutočností nemohli premietnuť priamo do následkov pre starú exekúciu. V takýchto prípadoch ide o dôvody pre zastavenie starej exekúcie, ktoré jednoznačné a preto nie je potrebné, aby o ukončení takýchto starých exekúcií rozhodoval súd (naviac ak obdobná právna úprava je v súčasnosti účinná v prípade exekúcií vedených podľa predpisov účinných od 1. apríla 2017). Preto existencia takýchto dôvodov zastavenia starej exekúcie ex lege je ponechaná na zistenie exekútorovi, ktorý na základe tohto zistenia a následného preukázania tohto dôvodu vydá upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa návrhu zákona a deklaruje zastavenie starej exekúcie. V týchto prípadoch sa nevyžaduje uplynutie päťročnej rozhodnej doby.

Odsek 2 tohto ustanovenia upravuje tzv. výnimky pre niektoré exekúcie, pri ktorých nedôjde k zastaveniu exekúcie ex lege podľa odseku 1 písm. a) návrhu zákona. Z takto usporiadaných výnimiek je zrejmé, že ťažisko je kladené na exekúcie, v ktorých ide o vymoženie peňažných nárokov oprávnených. Ako opodstatnené sa nejaví zastavovať exekúcie, v ktorých sa vymáha

22

výživné, keďže by to mohlo spôsobiť pre oprávnených (najmä maloleté deti) neprimerané komplikácie; okrem uvedeného nie je spoločensky a morálne akceptovateľné zastavovať tieto staré exekúcie na vymoženie výživného, najmä vo vzťahu k maloletým. Ako opodstatnené sa taktiež nejaví zastavovať exekúcie, v ktorých ide o uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie (najmä ak ide o náhradné plnenie alebo vymáhanie pokuty uloženej v súvislosti s porušením alebo nesplnením vymáhanej povinnosti), ak vymáhané v tom istom exekučnom konaní. Ide najmä o situácie, v ktorých sa vymáha splnenie určitého nepeňažného plnenia (napr. omisívna povinnosť), ktoré buď trváci alebo opakujúci sa charakter, a v súvislosti s jeho vymáhaním došlo k uloženiu pokuty/pokút (donucovacia koncepcia napr. pri vymáhaní nezastupiteľných prác a výkonov) alebo k náhradnému uspokojeniu oprávneného na trovy a nebezpečenstvo povinného. Ďalej sa nezastavujú staré exekúcie, v ktorých ide o vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ktoré financované z fondov Európskej únie, a to z dôvodu existencie špecifických pravidiel platných pre tieto pohľadávky, ktoré vyplývajú z legislatívy Európskej Únie a následne prenesené aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Tieto pravidlá neumožňujú členskému štátu odpustiť pohľadávku voči prijímateľom, pretože ide o prenesenú pohľadávku, ktorá je následne vysporiadaná voči všeobecnému rozpočtu Európskej Únie, pričom celý proces vysporiadania je podrobne monitorovaný a vykazovaný. Vo vzťahu k plneniam priznaných rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu či agentúry Európskej Únie možno výkon takéhoto rozhodnutia zastaviť podľa čl. 299 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie len rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie. Plnenia priznané na základe rozhodnutia správneho orgánu vo veciach porušenia pravidiel hospodárskej súťaže taktiež vyňaté z návrhu zákona, nakoľko v týchto prípadoch ide o najmä o pohľadávky uspokojované z majetku povinného nachádzajúceho sa v zahraničí.

Stará exekúcia, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch pred jej zastavením dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur sa taktiež nezastavuje, nakoľko v tomto prípade je existencia výnimky odôvodnená najmä tou skutočnosťou, že v starej exekúcii, v ktorej bol v období blízkom momentu, kedy sa zastaviť, dosiahnutý výťažok aspoň sčasti, t. j. nejde o nemajetnú starú exekúciu. Stará exekúcia sa taktiež nezastavuje v prípade, ak je vedená voči tzv. večným subjektom práva. Ich rozsah je vymedzený predpismi konkurzného práva.

K § 3

V odseku 1 sa vymedzuje časový rámec, tzv. rozhodná doba, uplynutie ktorej je obligatórnym zákonným predpokladom pre zastavenie starých exekúcii (ex lege) podľa § 2 ods. 1 písm. a) návrhu zákona. Rozhodnou dobou je doba piatich rokov, ktorá sa počíta od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi; na zmenu exekútora počas vedeného exekučného konania sa neprihliada (t. j. bez ohľadu na zmeny exekútorov počas vedenia exekučného konania). Ustanovenie § 4 upravuje prípady, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, uplynutie ktorej je nevyhnutné pre zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) návrhu zákona. Predĺženie rozhodnej doby prichádza do úvahy v prípade existencie relevantného dôvodu, ktorým je najmä súdne konanie o incidenčnej otázke v exekučnom konaní.

Odsek 2 upravuje právnu fikciu, ktorá slúži najmä na zjednodušenie a pomoc pri aplikácii osobitných právnych predpisov súvisiacich primárne s vedením účtovníctva. Ide o relatívne nevyvrátiteľnú domnienku nemajetnosti povinného v starej exekúcii. Účelom tejto právnej fikcie je vymedziť, že zastavenie starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je

23

v skutočnosti čo do dôsledkov podľa osobitných predpisov (napr. predpisy o účtovníctve) rovnakým dôvodom pre jej zastavenie ako tzv. nemajetnosť povinného.

K § 4

Keďže zastavenie starých exekúcií sa týka relatívne vysokého počtu starých exekúcií, môže nastať situácia, kedy súd v exekučnom konaní rieši určitú incidenčnú otázku. Ponecháva sa preto priestor na to, aby súd túto incidenčnú otázku pre potreby exekučného konania (ale aj vymáhaného nároku a teda aj právnej istoty) vyriešil, a preto je tu relevantný dôvod na predĺženie päťročnej rozhodnej doby, uplynutie ktorej sa obligatórne vyžaduje pre zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) návrhu zákona.

Prvým dôvodom pre predĺženie rozhodnej doby je odklad starej exekúcie. Ak v čase, kedy sa má stará exekúcia podľa návrhu zákona zastaviť [t. j. uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a)] súd rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, alebo ak je odklad starej exekúcie povolený alebo je stará exekúcia odložená ex lege, rozhodná doba sa predĺži o 12 mesiacov. Rozhodná doba sa predĺži o 12 mesiacov od okamihu, kedy uplynie doba, na ktorú je stará exekúcia odložená, t. j. do rozhodnej doby sa započítava aj doba, počas ktorej bola stará exekúcia odložená. Ustanovenie vytvára adekvátny priestor na postihnutie majetku povinných po skončení povoleného odkladu starej exekúcie, resp. po ukončení odkladu starej exekúcie ex lege.

Ďalšími dôvodmi pre predĺženie rozhodnej doby špecifické procesné situácie, ktoré vecne odôvodňujú vytvorenie dostatočného časového priestoru na zastavenie starej exekúcie zo zákona. V týchto prípadoch rozhodná doba nemôže uplynúť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o návrhoch uvedených v odseku 2 písm. a) až g). To však platí len v tých prípadoch, v ktorých súd o návrhoch uvedených v odseku 2 písm. a) g) rozhodoval v čase, kedy sa stará exekúcia zastaviť podľa návrhu zákona (v čase zastavenia starej exekúcie ex lege), t. j. ak bol návrh na konanie a rozhodovanie podľa odseku 2 písm. a) g) podaný pred zastavením starej exekúcie podľa ustanovení návrhu zákona.

K § 5

Zastavenie starej exekúcie podľa návrhu zákona nastáva ex lege, pričom exekútor túto skutočnosť deklaruje formou vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie, prípadne súd vydaním uznesenia, ktorým určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie 8 ods. 2). Vzor upovedomenia o zastavení starej exekúcie vypracuje Slovenská komora exekútorov v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a následne zverejní na svojom webovom sídle vo formáte, ktorý je strojovo čitateľný. V ustanovení odseku 2 sa vymedzujú obligatórne náležitosti upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ktorých výpočet je taxatívny.

Odsek 3 upravuje lehoty, v ktorých exekútor po zastavení starej exekúcie upovedomenie o zastavení starej exekúcie odošle oprávnenému, pričom návrh zákona rozlišuje dve lehoty v závislosti od toho, či dôvod zastavenia starej exekúcie vznikol ku dňu nadobudnutia účinnosti návrhu zákona (180 dní) alebo tento dôvod vznikol v priebehu účinnosti návrhu zákona (120 dní). Navrhovaná dĺžka lehôt na zaslanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu paušálnych trov je odôvodnená najmä vysokým počtom starých exekúcií, pretože tu je potrebné poskytnúť exekútorovi dostatočný časový priestor jednak na zistenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a jednak na vyhotovenie a odoslanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie.

24

Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie a preto vzhľadom na účel návrhu zákona, ako aj z dôvodov urýchleného ukončenia starých exekučných konaní a odbúrania administratívnej záťaže, sa nevyžaduje splnenie povinnosti exekútora zaslať konečné vyúčtovanie exekučného konania 60 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017). Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje obligatórne aj výzvu na úhradu paušálnych trov.

Odsek 4 ukladá exekútorovi povinnosť zrušiť upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydané z dôvodu existencie účinkov vyhlásenia konkurzu 2 ods. 1 písm. d)], ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 6

Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy“), ktoré vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Návrh zákona vytvára špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov, ktoré neboli uhradené do ustanovenej lehoty, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov. Pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu sa nebude vyžadovať potvrdenie o vykonateľnosti, avšak upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti a musí byť splnená podmienka zaslania v zmysle § 5 ods. 3 návrhu zákona. V prípade, ak súdny exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov v súlade s § 5 návrhu zákona, nesplnenie týchto zákonných povinností za následok stratu nároku exekútora na paušálne trovy. Strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.

K § 7

Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore s týmto zákonom (napr. v prípade vydania upovedomenia predčasne alebo bez splnenia podmienok zákonných predpokladov pre zastavenie starej exekúcie) návrh zákona poskytuje oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok. Súčasne sa upravuje aktívna procesná legitimácia na podanie námietok v prospech oprávneného, lehota a miesto na ich podanie, ako aj spôsob, akým sa súd (súd, ktorý vedie exekučné konanie podľa predpisov účinných do 31. marca 2017) vysporiada s podanými námietkami proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Keďže trovy

25

exekúcie exekútora sa určujú paušálnou sumou, nepripúšťajú sa námietky proti paušálnym trovám.

Ak oprávnený nepodá námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v zákonom ustanovenej lehote, exekútor doručí súdu toto upovedomenie o zastavení starej exekúcie, a to v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok, pričom doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu sa exekučné konanie končí a poverenie na vykonanie exekúcie sa považuje za vrátené.

Ak oprávnený podá námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odôvodnene, súd týmto námietkam vyhovie tak, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší a exekútor pokračuje vo vedenej starej exekúcii. Ak boli podané námietky proti starej exekúcii oneskorene alebo neboli splnené iné procesné podmienky pre podanie týchto námietok (neprípustné námietky), napr. z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie, procesnej subjektivity a pod., súd tieto námietky uznesením odmietne. Vecne neodôvodnené námietky (neunesenie bremena tvrdenia alebo dôkazného bremeno) súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach doručuje súd oprávnenému a exekútorovi, povinnému sa toto rozhodnutie nedoručuje.

K § 8

Exekúcia je len špecifickým časovým úsekom v rámci exekučného konania, preto návrh zákona pre staré exekúcie osobitne rieši vlastné ukončenie starého exekučného konania. Pre potreby starých exekúcií nie je potrebné, aby exekútor po ukončení exekučného konania in natura vracal pôvodné poverenie na vykonanie exekúcie; poverenie na vykonanie exekúcie sa považuje za vrátené ukončením exekučného konania (fikcia). Ukončenie exekučného konania exekútor oznamuje oprávnenému; oznámenie ukončenia exekučného konania povinnému nemá opodstatnenie, pretože túto skutočnosť si môže povinný zistiť z centrálneho registra exekúcií bezplatne.

Návrh zákona upravuje možnosť podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie. V prípade, ak oprávnený (po komerčnej úvahe) dospeje k záveru o vhodnosti a účelnosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (najmä ak je reálny predpoklad možnosti vymoženia pohľadávky oprávneného, napr. zo zabezpečeného majetku oprávneného, alebo existujú objektívne skutočnosti odôvodňujúce vymoženie pohľadávky oprávneného v blízkej budúcnosti), môže oprávnený tento opätovný návrh na vykonanie exekúcie realizovať, avšak už podľa súčasne platných a účinných procesných pravidiel. V súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie sa upravujú pravidlá, kedy ostanú účinky úkonov exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované a kedy ostane zachované aj poradie starej exekúcie; podmienkou zachovania týchto účinkov je osvedčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi oprávneným, t. j. preukázanie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania oprávnenému. Po uplynutí tejto lehoty exekútor bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného v starej exekúcii, ak mu oprávnený nepreukázal (neosvedčil) podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote. Ak opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný a bol podaný v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného ostávajú zachované a nový exekútor je povinný požiadať pôvodného exekútora o doručenie príslušného exekučného spisu a pôvodný exekútor je povinný takejto žiadosti vyhovieť a exekučný spis bezodkladne zaslať novému exekútorovi. V prípade, ak bol opätovný návrh

26

na vykonanie exekúcie podaný po lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného neostávajú zachované a exekútor je povinný všetky tieto úkony zrušiť.

Ak bol opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný, avšak súd tomuto návrhu nevyhovel (nevydal poverenie, resp. odmietol návrh na vykonanie exekúcie), súd je povinný oznámiť pôvodnému exekútorovi túto skutočnosť, na základe čoho exekútor zruší bezodkladne všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, ktorých účinky ostali zachované. Ak súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie na základe opätovného návrhu podaného v lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania, nový exekútor na základe dokladov v pôvodnom exekučnom spise pokračuje v exekúcii, pričom účinky všetkých úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované.

K § 9

Zákon výslovne upravuje možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a to elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára (repodaj). Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje. Na druhej strane sa k návrhu musí pripojiť elektronická podoba upovedomenia o zastavení starej exekúcie, aby exekučný súd vedel tento opätovný návrh na vykonanie exekúcie odlíšiť od iných návrhov na vykonanie exekúcie.

V odseku 2 sa upravuje výnimka pre prípady, kedy by po ukončení exekučného konania už uplynuli premlčacie doby pre vymoženie nároku. Ustanovenie sa samozrejme (a contrario) nepoužije v prípade, ak tieto doby uplynuli pred ukončením exekučného konania. Účelom je vytvorenie dostatočného časového rámca pre oprávneného na zváženie opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie ako aj pre exekučný súd na spracovanie návrhov.

Pokiaľ ide o úpravu premlčania, bude v zásade platiť, že oprávnený v „začatom konaní riadne pokračuje“ (porovnaj § 112 Občianskeho zákonníka) aj vtedy, ak podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka po ukončení exekučného konania podľa tohto návrhu zákona. Inými slovami, jednoročné obdobie po ukončení exekučného konania podľa tohto návrhu zákona z hľadiska možnosti dlžníka namietať premlčanie (resp. možnosť nariadiť výkon rozhodnutia) rovnaké účinky, ako kedy počas tohto obdobia riadne prebiehalo exekučné konanie.

V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (na vykonanie exekúcie zastavenej podľa tohto návrhu zákona) sa „nové“ exekučné konanie vedie podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, pričom oprávnený nárok len na náhradu súdneho poplatku za návrh. Oprávnený nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie; oprávnený môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

K § 10

Ustanovenie upravuje možnosť subsidiárneho použitia Exekučného poriadku (vždy v znení, podľa ktorého sa postupuje pri vedení starej exekúcie), pokiaľ tento zákon neupravuje inak. To znamená, že ustanovenia návrhu zákona nebránia príslušnému súdu do zastavenia starej exekúcie podľa tohto návrhu zákona napr. zastaviť starú exekúciu podľa ustanovení

27

Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017), resp. rozhodnúť o iných otázkach, ktoré v priebehu „starého“ exekučného konania nastanú.

Ak tento zákon upravuje v súvislosti s ukončením starej exekúcie konanie a rozhodovanie súdu (príslušného súdu podľa predpisov účinných do 31. marca 2017), na príslušnom súde rozhodne na základe poverenia vyšší súdny úradník, proti ktorého rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Čl. II

V súvislosti s návrhom zákona je potrebné v Exekučnom poriadku vecne upraviť zákonnú možnosť zastaviť starú exekúciu a ukončiť staré exekučné konanie osobitným predpisom, preto sa Exekučný poriadok doplní o navrhovanú právnu úpravu. Účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým predchádzať výkladovým problémom a nezrovnalostiam.

Čl. III

Podľa navrhovanej úpravy sa bude za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. h) piateho bodu zákona o dani z príjmov považovať aj odpis pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, u ktorej bude upovedomením o zastavení starej exekúcie vyhotoveného exekútorom zastavené exekučné konanie pre nedostatok majetku podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) návrhu zákona. Rovnako to platí aj pri odpise pohľadávok z dôvodu zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku podľa Exekučného poriadku. Ustanovenie sa prvýkrát uplatní na odpis pohľadávky na základe právoplatne ukončeného exekučného konania po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona.

Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. januáru 2020

V Bratislave, 24. apríla 2019

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Gábor Gál, v. r.

minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore