Zákony.Judikáty.info

Platnosť od:	31.12.2003
Účinnosť od:	01.01.2019
Účinnosť do:	31.01.2019

Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť:	Dane z príjmu

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu

HIST93 JUD19291 DS122 EU PP1 ČL57

Načítavam historické znenia...

Načítavam judikatúru...

Načítavam dôvodové správy...

Načítavam európsku legislatívu...

Načítavam podzákonné predpisy...

Načítavam články...

Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.01.2019 do 31.01.2019

Prejsť na §

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu

Zákon 595/2003 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 344/2017, 213/2018, 347/2018, 368/2018, 385/2018 a 112/2018

Legislatívny proces k zákonu 368/2018
Legislatívny proces k zákonu 213/2018
Legislatívny proces k zákonu 112/2018
Legislatívny proces k zákonu 344/2017
Legislatívny proces k zákonu 344/2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 368/2018, dátum vydania: 20.12.2018

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Návrh zákona v čl. I sa predkladá nadväzne na programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom sa vláda s cieľom eliminovať krátenie prijatých tržieb, zaviazala novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zabezpečiť rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc.

Navrhuje sa, aby podnikatelia boli povinní na účely evidencie prijatých tržieb používať registračnú pokladnicu, tzv. pokladnicu e-kasa klient, ktorá bude prepojená so systémami finančnej správy, tzv. systém e-kasa.

Systém e-kasa predstavuje bezpečný, vysokopriepustný systém evidencie tržieb a pokladničných dokladov v reálnom čase, ktorý umožní integráciu on-line pokladníc, ako aj virtuálnych registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy, zasielanie údajov v reálnom čase, ako aj v off-line režime.

Systém e-kasa bude pre podnikateľov znamenať zníženie administratívnej záťaže pri obstarávaní hardveru, zníženie nákladov pri prevádzke, kontinuálny prechod medzi účtovnými dňami, export dát na zjednodušenie podávania kontrolného výkazu na účely DPH, dostupnosť dát počas archivácie. Zákazníkom systém umožní overenie pravosti pokladničných dokladov v reálnom čase.

Systém e-kasa okrem toho umožní finančnej správe vykonávať prehľad a triedenie získaných dát a ich využitie za účelom kontroly dodržiavania ustanovení tohto zákona, ako aj na účely daňovej kontroly.

V článku II sa nadväzne na novelu zákona o dani z príjmov v čl. III navrhuje, aby sa pri vykonaní ročného zúčtovania dane z príjmov v roku 2019 zohľadnilo aj oslobodenie od dane z príjmov vzťahujúce sa na navrhované nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancom od zamestnávateľa po 31. decembri 2017, t. j. v roku 2018.

Návrhom zákona sa v článku III mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona upravuje oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paraolympiáda, oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou a prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS9.

Návrhom zákona sa v čl. IV dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v článku V sa mení zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V uvedených zákonoch ide o legislatívno-technické spresnenia ustanovení nadväzne na zmeny v iných právnych predpisoch.

Vzhľadom na to, že návrh zákona v čl. I je technickým predpisom, podlieha notifikačnému procesu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9.

septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015). Vnútrokomunitárne pripomienkové konanie bolo ukončené 3. septembra 2018 bez pripomienok.

Návrh zákona v jednotlivých článkoch je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie. Tento súlad je spracovaný formou doložky zlučiteľnosti.

Návrh zákona v čl. I má vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti (vplyvy bližšie uvedené v analýze vplyvov) a návrh zákona v čl. II a III má vplyv na rozpočet verejnej správy (vplyvy bližšie uvedené v analýze vplyvov).

Návrh zákona v jednotlivých článkoch nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani na služby verejnej správy pre občana.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2019.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

28. 05. 2018 – 08. 06. 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

júl 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Najneskôr do 20. 09. 2018

2.Definícia problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje

Návrh zákona sa vypracováva nadväzne na programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom sa vláda s cieľom eliminovať krátenie prijatých tržieb, zaviazala novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zabezpečiť rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Cieľom návrhu zákona v čl. I je zavedenie mechanizmu on-line prepojenia registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy.

Systém e-kasa, je bezpečný, vysoko priepustný systém evidencie pokladničných dokladov, neplatných dokladov, vkladu a výberu hotovosti v reálnom čase, ktorý umožní integráciu on-line registračných pokladníc ako aj virtuálnych registračných pokladníc (ďalej len „pokladnica e-kasa klient“) na centrálnu databázu finančnej správy.

Systém e-kasa umožní podnikateľom prostredníctvom osobnej internetovej zóny podnikateľa dostupnej na webovom sídle finančnej správy zabezpečiť správu pokladníc e-kasa klient a vytváranie prehľadov o prijatých tržbách evidovaných v centrálnej databáze finančnej správy.

Systém e-kasa umožní verejnosti overiť pravosť pokladničných dokladov v reálnom čase a v prípade, ak sa kupujúci identifikuje.

Zavedenie on-line prepojenia so systémom finančnej správy prispeje k eliminácii podvodov pri vydávaní pokladničných dokladov, k zvýšeniu efektivity a transparentnosti daňových kontrol, čím významne obmedzí možnosti vzniku daňových únikov, k ochrane spotrebiteľa pred nespoľahlivými podnikateľmi umožnením overenia pravosti pokladničného dokladu,

zvýšeniu miery integrácie informačných systémov finančnej správy s cieľom automatizácie kontrolných procesov evidencie pokladničných dokladov.

V čl. III, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. sa upravuje oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paraolympiáda, oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou a prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS9.

V čl. IV a V sa riešia len legislatívno-technické spresnenia nadväzne na zmeny vyplývajúce z iných právnych predpisov.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Čl. I - Finančná správa, výrobcovia, dovozcovia a distribútori registračných pokladníc, a podnikatelia, ktorí sú povinní evidovať prijaté tržby v registračnej pokladnici.

Čl. II zamestnanci

Čl. III Fyzické osoby – športovci, zamestnanci, banky, VS.

Čl. IV a V – žiadne.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované? - žiadne

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované. - Žiadne

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

x Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

MF SR – 59583474,

petronela.mastihubova@mfsr.sk

MF SR – 59583474,

lenka.hajsterova@mfsr.ak

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

- Finančná správa

- EUROSTAT -

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-

explained/index.php/Digital_economy_and_society_statistics_-

_enterprises#Data_sources_and_availability

- Register FR SR

- Predpoklad na základe porovnania ponúk 3 najväčších mobilných operátorov

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa dopracovať časť „12. Zdroje“ doložky vybraných vplyvov.

MF SR: Zdroje boli dopracované

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa v časti 3.3.2 vo vymenovaní a kalkulácii nepriamych nákladov vziať do úvahy i náklady na školenia a čas potrebný na oboznámenie podnikateľov a príslušných pracovníkov s navrhovanými zmenami.

MF SR: Pokiaľ ide o školenia podnikateľov zo strany FS alebo zamestnancov FS – v súčasnosti len prebieha tvorba školiaceho plánu, t. j. ešte nie je rozhodnuté, či budú potrebné školenia alebo sa budú na web stránke zverejňovať, napr. videonávrhy.

Pokiaľ ide o komerčné školenia podnikateľov, nedá sa vopred odhadnúť počet podnikateľov, ktorí o školenie prejavia záujem.

Komisia žiada predkladateľa v časti 3.3.2 v rámci administratívnych nákladov vziať do úvahy i rozsah údajov zasielaných do systému e-kasa podľa navrhovaného § 8a.

MF SR: Odosielanie údajov do systému e-kasa sa bude vykonávať automaticky, bez zásahu podnikateľa. Podnikateľ má len zabezpečiť, aby príslušný SW odosielal zákonom ustanovené údaje. MF SR zastáva názor, že v takomto prípade administratívne náklady nevzniknú.

Komisia žiada predkladateľa v časti 3.3.2 vysvetliť položky tabuľky „Porovnanie ročných prevádzkových nákladov“ a uviesť spôsob výpočtu posledného riadka.

MF SR: Vysvetlenie položiek bolo doplnené.

Komisia žiada predkladateľa v časti 3.3.4 vyplniť „Súhrnnú tabuľku nákladov regulácie“ na základe údajov z časti 3.3.2. V prípade, že nie je možné náklady vopred vyčísliť (administratívne náklady), použiť expertný odhad.

MF SR: Tabuľka bola s prihliadnutím na údaje, ktoré sú k dispozícii, doplnená.

Komisia žiada predkladateľa o vypracovanie a zahrnutie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie k ostatným podkladom a o bližšie popísanie a vyčíslenie jednotlivých nákladov, ktoré podnikateľom v súvislosti s návrhom vzniknú v príslušných častiach Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, resp. o popísanie a vyčíslenie zníženia nákladov v prípade, že takéto návrh prináša a súčasne žiada o zahrnutie týchto údajov do súhrnnej tabuľky nákladov regulácie, vzhľadom na skutočnosť, že posudzovaný materiál výrazným spôsobom ovplyvní práve podnikateľské prostredie.

MF SR: Tabuľka nákladov regulácie bola doplnená.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

1 651 750

41 700 000

111 600 000

119 500 000

v tom: kapitola VPS

1 651 750

41 700 000

111 600 000

119 500 000

z toho:

- vplyv na ŠR

1 651 750

41 700 000

111 600 000

119 500 000

Rozpočtové prostriedky

1 651 750

41 700 000

111 600 000

119 500 000

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

13 296 000

1 399 602

2 073 102

kapitola MF SR

13 296 000

1 399 602

2 073 102

Program 072 – výber daní a cla

126 702

Podprogram 0EK0D - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu

13 296 000

1 272 900

1 946 400

z toho:

- vplyv na ŠR

13 296 000

1 399 602

2 073 102

Rozpočtové prostriedky

13 296 000

1 399 602

2 073 102

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

93 600

- vplyv na ŠR

93 600

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

13 296 000

1 399 602

2 073 102

v tom: kapitola MF SR

13 296 000

1 399 602

2 073 102

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona v čl. I rieši prepojenie evidencie tržieb prostredníctvom pokladnice e-kasa klient so systémom finančnej správy e-kasa.

Plnenie návrhu zákona v plnom rozsahu je podmienené úpravami informačných systémov finančnej správy a zvýšením počtu zamestnancov FR SR o 6 ľudí (z toho 2 colníci). Odhadovaný negatívny vplyv na rozpočet kapitoly MF SR na roky 2018 až 2021 je v celkovej sume 18 841 806 eur.

Finančné prostriedky v roku 2018 budú zabezpečené v rámci limitov rozpočtu VS na rok 2018 a na roky 2019 až 2021 budú riešené pri tvorbe rozpočtu VS na roky 2019 až 2021.

Z čl. II, ktorý mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zn. n. p. vyplývajú dopady na príjmy rozpočtu VS nasledovne:

Zdravotné odvody -2,5 mil. eur (rok 2019), -1,3 mil. eur (rok 2020) a -1,3 mil. eur (rok 2021).

Sociálne odvody -2,9 mil. eur (rok 2019), -2,9 mil. eur (rok 2020) a -2,9 mil. eur (rok 2021).

Z čl. III, ktorý mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. vyplývajú dopady na príjmy rozpočtu VS nasledovne:

Opatrenia:

1. Oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda. Vplyv na príjmy ŠR -128 250 € na rok 2018.

2. Oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou. Vplyv na príjmy ŠR -10,3 mil. rok (2019) a -5,1 mil. eur ročne (2020 – 2021).

3. Prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS 9. Vplyv na príjmy ŠR +1 780 000 eur na rok 2018.

Úbytok príjmov verejných financií bude v roku 2018 finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.

Legislatívne úpravy v čl. IV a V návrhu zákona nemajú vplyv na rozpočet VS. (Čl. IV – zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zn. n. p., čl. V zákon č. 235/2012/ Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v zn. n. p.)

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona v čl. I rieši prepojenie evidencie tržieb prostredníctvom pokladnice e-kasa klient so systémom finančnej správy e-kasa.

Realizáciu návrhu bude zabezpečovať Finančné riaditeľstvo SR a zároveň aj výrobcovia, dovozcovia a predajcovia pokladníc, ktorí budú zabezpečovať priamo u podnikateľov implementáciu SW a HW.

S prihliadnutím na úpravu v čl. III – zákon o dani z príjmov, podľa ktorého vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie nie je príjem oslobodený od dane, navrhuje sa v čl. II, aby súčasťou tohto vymeriavacieho základu bolo aj nepeňažné plnenie, ktoré sa od 1. januára 2019 navrhuje oslobodiť od dane z príjmov a je poskytnuté zamestnancovi v roku 2018. Cieľom úpravy je zamedziť „spätnej reparácií“ vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnanec a jeho zamestnávateľ platili v roku 2018 poistné na sociálne poistenie a ktorá je základom pre určenie sumy dávok sociálneho poistenia.

V čl. III, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. sa rieši oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda, oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou a prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS 9.

V čl. IV a V sa riešia len legislatívno-technické spresnenia nadväzne na zmeny vyplývajúce z iných právnych predpisov.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Pozitívny vplyv na rozpočet

K návrhu zákona v čl. I

•Povinný prechod zo súčasných ERP na E-kasu bude plošný pre všetky podnikateľské subjekty, ktoré registrujú tržby prostredníctvom ERP, od 1.7.2019. Podľa aktuálneho návrhu budú údaje o transakciách posielané online na úložisko Finančnej správy a zároveň budú ukladané v chránenom dátovom úložisku online registračnej pokladnice.

•Výnosy z celoplošného zavedenia E-kasy v roku 2019 odhadujeme na 57,4 mil. eur. a 120,9 mil. eur v roku 2020. Predpokladáme, že v prvom roku zavedenia bude najmä preventívny efekt. Následne sa môže prejaviť aj vplyv efektívnejších kontrol zameraných na evidenciu tržieb, ktorý v odhade nie je zohľadnený.

•Odhad vychádza z predpokladu, že zavedenie E-kasy zníži daňovú medzeru na DPH v sektoroch Ubytovania a služieb reštaurácií, v sektore maloobchodu a v sektore služieb o 15%. Postupný nábeh povinnosti zavedenia e-kasy v dvoch etapách je zohľadnený v odhade. Suma daňovej medzery v spomínaných sektoroch za rok 2014 dosahuje výšku až 491 mil. eur1. Doteraz prijímané opatrenia na znižovanie daňových únikov boli zamerané najmä na potláčanie neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov (s výnimkou bločkovej lotérie). Preto je predpoklad, že cielené opatrenie na zvýšenie reportovania tržieb a zníženie manipulácie s registračnými pokladňami zníži daňovú medzeru vo vybraných sektoroch viac ako bol priemerný pokles medzery od roku 2012 (priemerný ročný pokles celkovej daňovej medzery v rokoch 2012 až 2016 bol vo výške 8,7%). Samotné opatrenie však nie je dostatočné na úplné pokrytie nereportovania tržieb. Ďalšie zvyšovanie efektivity výberu DPH v uvedených sektoroch bude závisieť od úspešnosti kontrol, ktorá by mala rásť vďaka analytickejšiemu výberu kontrol, na základe údajov z e-kasy.

•Neevidovanie tržieb alebo úprava tržieb pred uložením údajov do fiškálnej pamäte patria medzi najrozšírenejšie v rámci sektora maloobchodu, reštaurácii a hotelov a služieb. Na základe analýzy zadržaných elektronických registračných pokladní Finančná správa identifikovala prípady, kedy dochádzalo k úprave tržieb prostredníctvom obchádzania fiškálneho modulu. Priemerná hodnota krátenia tržieb za rok na zadržaných pokladniach (27 kusov) bola vo výške 190 tis. Eur.

1 V sektore ubytovania a služieb reštaurácií a v sektore služieb bola vo výške takmer 70% z potenciálnej hodnoty DPH.

Akruálny vplyv

mil. eur

2019

2020

2021

DPH

DPPO

Spolu

57.4

120.9

128.8

Hotovostný vplyv

mil. eur

2019

2020

2021

DPH

DPPO

Spolu

36.5

118.9

124.9

K návrhu zákona v čl. III

Z čl. III, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. vyplýva pozitívny vplyv v roku 2018 v sume 1 780 000 eur z titulu prechodu bánk na nový účtovný štandard IFRS 9.

Negatívny vplyv na rozpočet

K návrhu zákona v čl. I

Plnenie návrhu zákona v čl. I je v plnom rozsahu podmienené úpravami informačných systémov finančnej správy a zvýšením počtu zamestnancov FR SR o 6 ľudí (z toho 2 colníci). Odhadovaný negatívny dopad na rozpočet kapitoly Ministerstva financií SR na roky 2018 až 2021 je v celkovej sume 18 841 806 eur, z toho: na úpravu informačných systémov (IS FS, portál FS a systém e-kasa) v sume 18 461 700 eur a na osobné výdavky pre 6 zamestnancov v sume 380 106 eur.

K návrhu zákona v čl. II

Z čl. II, ktorý mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zn. n. p. vyplývajú negatívne dopady na príjmy rozpočtu VS nasledovne:

Zdravotné odvody -2,5 mil. eur (rok 2019), -1,3 mil eur (rok 2020) a -1,3 mil. eur (rok 2021).

Sociálne odvody -2,9 mil. eur (rok 2019), -2,9 mil eur (rok 2020) a -2,9 mil. eur (rok 2021).

K návrhu zákona v čl. III

Z čl. III, ktorým mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. vyplýva negatívny vplyv na rozpočet VS v časti príjmovej v roku 2018 v sume -128 250 eur, v roku 2019 v sume - 10,3 mil. eur a v rokoch 2020 až 2021 v sume -5,1 mil. eur na každý rok.

Úbytok príjmov verejných financií bude v roku 2018 finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.

Hotovostný vplyv sa nedá vyčísliť.

Akruálny vplyv

mil. eur

2018

2019

2020 2021

DzP

-10,3

-5,1 -5,1

Zdravotné odvody

- 2,5

-1,3 - 1,3

Sociálne odvody 0 - 2,9 -2,9 -2,9

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

- 128 250

DPFO (111)

- 128 250

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda.

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

- 128 250

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Daňové príjmy (100)1

57 400 000

120 900 000

128 800 000

Výnosy z postupného, celoplošného zavedenia e-kasy.

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

57 400 000

120 900 000

128 800 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

- 10 300 000

- 5 100 000

DPFO (111)

- 10 300 000

- 5 100 000

Poistné (150)1

- 5 400 000

- 4 200 000

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou.

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

- 15 700 000

- 9 300 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

1 780 000

DPFO (111)

1 780 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS 9.

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 780 000

Tabuľka č. 4

Ministerstvo financií SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

1 399 602

2 073 102

Výdavky z postupného, celoplošného zavedenia e-kasy.

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

93 600

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

33 102

Tovary a služby (630)2

1 272 900

1 946 400

MF SR - úrad, RP 635 Rutinná a štandardná údržba, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

81 000

FR SR, RP 635 Rutinná a štandardná údržba, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

1 191 900

1 865 400

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

13 296 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

13 296 000

MF SR - úrad, RP 718 Rekonštrukcia a modernizácia, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

540 000

FR SR, RP 711 Nákup pozemkov a nehmotných aktív, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

4 800 000

FR SR, RP 713 Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

6 000 000

FR SR, RP 718 Rekonštrukcia a modernizácia, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

1 956 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

13 296 000

1 399 602

2 073 102

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2018

2019

2020

2021

poznámka

Počet zamestnancov celkom

Vplyv z postupného, celoplošného zavedenia e-kasy.

z toho vplyv na ŠR

štátna služba

colníci

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 300

z toho vplyv na ŠR

1 300

štátna služba

1 300

colníci

1 300

Osobné výdavky celkom (v eurách)

126 702

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

93 600

z toho vplyv na ŠR

93 600

štátna služba

62 400

colníci

31 200

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

33 102

z toho vplyv na ŠR

33 102

štátna služba

21 808

colníci

11 294

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh v čl. I. sa bude vzťahovať na všetky podnikateľské subjekty, na ktoré sa v zmysle zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov vzťahuje povinnosť evidovať prijaté tržby pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb taxatívne ustanovených v prílohe č. 1 k cit. zákonu v registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej pokladnici a na podnikateľské subjekty, ktoré vyrábajú, predávajú alebo distribuujú pokladnice.

Pokiaľ ide o počet podnikateľských subjektov, návrh zákona sa bude dotýkať cca 123 000 podnikateľov, ktorí používajú klasické elektronické registračné pokladnice a môže sa dotýkať aj cca 23 000 podnikateľov, ktorí používajú virtuálne registračné pokladnice, a to z dôvodu, že by sa rozhodli vymeniť virtuálnu registračnú pokladnicu za on-line registračnú pokladnicu.

Zároveň sa návrh zákona bude dotýkať aj výrobcov, dovozcov a distribútorov elektronických registračných pokladníc, ktorých je cca 20.

V čl. II sa navrhuje, aby súčasťou vymeriavacieho základu bolo aj nepeňažné plnenie, ktoré sa od 1. januára 2019 navrhuje oslobodiť od dane z príjmov a je poskytnuté zamestnancovi v roku 2018. Cieľom úpravy je zamedziť „spätnej reparácií“ vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnanec a jeho zamestnávateľ platili v roku 2018 poistné na sociálne poistenie a ktorá je základom pre určenie sumy dávok sociálneho poistenia.

Návrh v čl. III sa zavádza oslobodenie nepeňažného príjmu zamestnanca s uzatvorenou pracovnou zmluvou do výšky 60 eur za ubytovanie poskytnuté zamestnávateľom. Uvedené opatrenie podporuje v období nedostatku pracovnej sily jej mobilitu. Z uvedeného vyplýva, že ide o podnikateľov, ktorí zamestnávajú osoby, ktorým zároveň poskytujú ubytovanie.

Návrh v čl. IV a V nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Na konzultácie boli prizvaní:

Nadväzne na Jednotnú metodiku na posudzovanie vplyvov, ministerstvo financií dňa 16. 04. 2018 zahájilo konzultácie k pripravovanej novele zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Na konzultácie boli prizvaní:

✓Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr

✓Združenie podnikateľov Slovenska

✓Asociácia výrobcov, dovozcov a predajcov elektronických registračných pokladníc

✓Slovenský živnostenský zväz

✓Zväz hotelov a reštaurácií SR

✓Zväz cestovného ruchu SR

✓Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu a obchodu

✓KLUB500

✓ELCOM, spol. s r. o.

✓VAROS TRADE s.r.o.

✓AXIS distribution, s.r.o.

✓BEFARE

✓NRSYS, s.r.o.

✓Slovak Business Agency

Oznam o konzultáciách bol uverejnený aj na webe MF SR, v časti aktualizácie.

Priebeh konzultácií:

V úvode konzultácií Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) informovalo o zámere vyplývajúcom z programového vyhlásenia vlády a akčného plánu boja proti daňovým podvodom, ktorým je on-line prepojenie registračných pokladníc so systémami finančnej správy (FS). MF SR uviedlo, že plní úlohu gestora tejto novely a zabezpečuje legislatívny proces, pričom technické náležitosti a vecnú stránku zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (FR SR). Návrh zákona je momentálne v štádiu rozpracovanosti a pre verejnosť bude prístupný v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK) ku koncu mája 2018.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker oboznámil podnikateľov, že úpravou zákona budú pokladnice komunikovať on-line so systémami FS. On-line prepojenie registračných pokladníc bude prebiehať v dvoch etapách, a to 1. etapa od 1.4.2019 pre sektor HORECA (hotelové a reštauračné služby) a čerpacie stanice, 2. etapa od 1.7.2019 pre všetky ostatné podnikateľské subjekty. Dôvodom zavedenia on-line prepojenia registračných pokladníc so systémami FS je pomerne veľký výpadok na DPH (200 mil. eur ročne) v segmente hotovostných platieb. FS je inšpirovaná zahraničím, najmä Chorvátskom (HR) a Českou republikou (ČR), pričom technické požiadavky sú prispôsobené potrebám SR, a teda tie sú odlišné od chorvátskeho aj českého riešenia.

K predmetnej téme sa podnikateľské subjekty vyjadrili nasledovne:

➢Slovenská asociácia registračných pokladníc namietla výsledky fungovania EET tak v ČR ako aj v HR na základe rôznych novinárskych článkov, ktoré fungovanie takýchto pokladníc spochybňujú.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker uviedol, že na základe údajov OECD má HR ako druhé z členských štátov EÚ najnižšiu medzeru na DPH.

➢Spoločnosť ELCOM s. r. o. uviedla, že Česká republika, Slovinsko, Chorvátsko majú zavedený systém, ktorý nie je veľmi funkčný. Momentálne sa zavádzajú nové systémy napr. v Rumunsku a Poľsku. Ak má SR záujem zaviesť dobré registračné pokladnice, spoločnosť ELCOM s. r. o. neodporúča brať si za vzor chorvátsky a český model. Všetky systémy, ktoré sú napojené do siete musia byť odolné voči zneužitiu. Vzhľadom na uvedené odporúčanie, spoločnosť ELCOM s. r. o. poskytla MF SR a FR SR vypracovanú „Koncepciu registrácie maloobchodných transakcií pre Slovenskú republiku.“

➢Spoločnosť AXIS distribution s .r. o. uviedla, že vzhľadom na dátumy, ktoré boli oznámené v súvislosti s on-line prepojením pokladníc s FS, teda účinnosť zákona k 1.1.2019, 1. etapa od 1.4.2019 pre sektor HORECA (hotelové a reštauračné služby) a čerpacie stanice, 2. etapa od 1.7.2019 všetky ostatné podnikateľské subjekty, je potrebné zobrať do úvahy zverejnenie technickej špecifikácie 6 - 9 mesiacov pred termínom zavedenia, v prípade potreby certifikácie pri hardvérovom riešení, je potrebné zobrať do úvahy ďalšie mesiace pre proces certifikácie 3-6 mesiacov.

Pri softvérovom riešení (HR/CZ), môže dochádzať k neobmedzenej tlači originálu pokladničného dokladu na strane predávajúceho, kde 1x je DPH odvedené, ale zákazníci si odpočítajú mnohokrát viac DPH, podľa počtu vytlačených originálov. Tento proces je nebezpečný aj pre majiteľov prevádzok, vzhľadom k tomu, že môže dochádzať k tlačeniu daňových dokladov zamestnancom pri zadaní tlače počtu kópií v prospech pokladníkov, ktorí tieto pokladničné doklady ďalej predávajú, tak ako to je bežné dnes, napr. na benzínových staniciach, ale aj inde. Tento nový softvérový spôsob bude veľká príležitosť pre pokladníkov si privyrobiť, nehovoriac, že pokladničný doklad si môžu uložiť a neskôr v prípade potreby vytlačiť aj so všetkými bezpečnostnými prvkami zo servera FS.

Pokiaľ by sa zaviedlo nevytvárať zabezpečený elektronický žurnál, bolo by možné ho podľa potreby znova generovať a týmto dosiahnuť optimalizáciu dane z príjmov. Týmto spôsobom by nebola reálne možná kontrola pravosti pokladničných dokladov medzi predávajúcim a kupujúcim pri daňových kontrolách.

Spoločnosť AXIS distribution s. r. o. navrhlo MF SR a FR SR podporu a pomoc pri zavádzaní e-kasy.

➢Slovenská asociácia registračných pokladníc uviedla, že k úspešnému dosiahnutiu cieľa je podstatný termín schválenia zákona. Taktiež vzniesla námietku voči termínom zavedenia on-line prepojenia, z dôvodu, že nie sú prístupné technické požiadavky. Namietala, aby sa vývoj SW a HW na základe technických požiadaviek zverejnených v júni vykonával bez toho, aby bol zákon schválený. Takýmto spôsobom sú podnikateľské subjekty vystavené

riziku, že budú vyvíjať systém na základe technických požiadaviek, ktoré môžu byť po schválení novely zákona úplne iné, alebo novela zákona nemusí byť schválená vôbec.

Ďalej Slovenská asociácia registračných pokladníc poukázala na to, že pri zmene softvéru a zavedení on-line prepojenia nebude možné zabezpečiť dôkazový materiál proti takým subjektom, ktorí DPH krátili. Odporúča úplne zakázať softvérové pokladnice, nakoľko pri fungovaní pokladníc v HR alebo v ČR nie je možné dôkazový materiál získať. Aj keď sa odhalia podvody na DPH, je potrebné tieto podvody subjektu aj dokázať, čo pri softvérových pokladniciach nebude možné. Je potrebné mať hardvérové pokladne, ktoré dokážu zbierať informácie, ktoré vo fiskálnej pamäti vedia ukladať dáta, ktoré sa neskôr môžu pri kontrole použiť ako dôkazový materiál. Ak nebudú registračné pokladnice vybavené hardvérom a samostatnou pamäťou, bude on-linezácia neúspešná.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker k námietke termínov uviedol informácie, že ak si od januára niekto založí spoločnosť, FR SR mu chce dať možnosť, aby už mohol mať e-kasu k dispozícii. Takýto podnikateľ si bude môcť ešte do konca marca vybrať či chce používať klasickú ERP alebo e-kasu. Čo sa týka technického riešenia už dnes sa nejaké testujú na internej báze. Podnikatelia budú mať viac ako pol roka na prípravu, nakoľko technické riešenie bude pre nich dostupné v júni 2018.

MF SR uviedlo, že pri maximálnom skrátení lehôt a zachovaní postupov v legislatívnom procese je možné predložiť novelu zákona do parlamentu najskôr v septembri. Schválená teda bude približne v novembri - decembri zverejnením v zbierke zákonov. Účinnosť zákona sa plánuje od januára 2019.

➢Spoločnosť BEFARE 1 s. r. o. odporúča naďalej používať v zariadeniach fiškálnu pamäť, ktorá zabezpečí evidenciu a zapisovanie finančných transakcií, používať záznam a archiváciu kontrolného žurnálu z dôvodu, že kontrolný systém, ktorý by využíval evidenciu uloženú len na serveri FS, otvorí priestor na protiargumentáciu nepoctivých podnikateľov, ktorí budú argumentovať, že doklad sa nenachádza v ich systéme, nakoľko zlyhalo pripojenie. V prípade záznamu a archivácie kontrolného žurnálu sa jedná o jediný nástroj kontrolných orgánov v prípade kontroly priamo u podnikateľa, že daný doklad bol vystavený aj keď nebol on-line odoslaný.

Spoločnosť BEFARE 1 s .r. o. taktiež odporúča, aby sa naďalej evidovali zariadenia jedinečným číslom (DKP), ktoré vydávajú pokladničné doklady z dôvodu, že pri kontrolnej činnosti orgánmi, ako je daňový úrad a colný úrad pri rozdieloch v obratoch sa nebude možné spoľahnúť len na pokladničné doklady zaregistrované on-line. Všetky doklady označené ako neplatný doklad, ktoré má predávajúci podnikateľský subjekt následne nahrať do systému sa takto môže stratiť. Pri používaní akéhokoľvek zariadenia nebude možné dokázať, že to bolo práve toto zariadenie, ktoré zlyhalo lebo podnikateľský subjekt môže používať nespočetné množstvo zariadení. Taktiež sa otvára priestor výmeny zariadení, ktoré by dokázali tlačiť pokladničné doklady, ale neposielali by údaje on-line.

Spoločnosť BEFARE 1 s. r. o. taktiež trvá na tom, že činnosť servisných organizácií (SO) má svoj význam. Nakoľko činnosť SO bola doteraz regulovaná zákonom, mala zodpovednosť za to, že zariadenie je v poriadku. Každé počítačové zariadenie potrebuje servisnú činnosť, ak sa podnikateľské subjekty sťažovali, že musia platiť servisným organizáciám tak novelou zákona sa nič nemení. Veľa podnikateľských subjektov bude

naďalej potrebovať zapojiť zariadenie, odstrániť zlyhanie komunikácie a ďalšie iné chyby, ktoré vznikajú väčšinou chybou obsluhy.

Evidencia zariadení aj pomocou plomby je dobrým riešením, jej prilepovanie v rámci uvedenia do prevádzky a jej kontrola počas platnosti zariadenia je dôležitou súčasťou nezameniteľnosti zariadenia a taktiež aj ochranou pred neodborným zásahom do daného zariadenia.

Nadväzne na argumenty spoločnosti BEFARE 1 s. r. o. zástupca FR SR oznámil, že boli vykonané rôzne stretnutia za účelom poučiť sa z chýb, ktoré boli napr. pri VRP. SR sa on-linezácii, nevyhne nakoľko ide o prirodzený vývoj a nový trend. Podnikateľ bude odosielať na server FS údaje, za ktoré ručí. Ďalšími krokmi bude budovanie analytiky, zmyslu cielenej kontroly, neplytvať človeko-hodinami a na diskusiu ostáva, akým smerom sa vo vzťahu k právnym veciam bude uberať dôkazné bremeno.

➢Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu a obchodu SAPPO – zástupcovia SAPPO upozornili na krátkosť času, ktorá vyplýva z načrtnutého načasovania legislatívneho procesu zástupcami MF SR, s ohľadom na prípadné potreby úprav softvérov či hardvérov pokladníc na čerpacích staniciach, a to celé v kontexte skutočností, že návrh technického riešenia alebo znenie samotného legislatívneho návrhu im ešte nie je známy. Taktiež sa zástupcovia SAPPO zaujímali o dôvody z akých práve čerpacie stanice boli vybrané do prvej vlny, ktorá má podľa informácie z FR SR byť spustená od 1.4.2019.Taktiež upozornili na možné problémy a škody, ktoré môže nedostatok času na prípravu systémov spôsobiť. V tomto smere členovia SAPPO poukázali na potrebu implementácie funkčného systému umožňujúceho nepretržitú prevádzku bez vád a zároveň zástupcovia SAPPO ponúkli možnosť súčinnosti pri testovaní nových on-line systémov v prípravnej fáze s cieľom zabezpečiť bezproblémovú implementáciu.

FR SR uviedlo informácie, že najväčší podiel čerpacích staníc na SR je mimo medzinárodných sietí a navyše veľký počet zákazníkov obchoduje s pokladničnými dokladmi vydanými čerpacími stanicami.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker uvítal iniciatívu súčinnosti pri testovaní nových on-line systémov.

P. riaditeľka asociácie petrolejárskeho priemyslu – Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu zastrešuje 70 % čerpacích staníc v SR. Aký je dôvod aby sa tieto zmeny dotkli hneď takého veľkého množstva zákazníkov. Nie je jasné technické riešenie, vychádzame len z diskusie. Čo sa stane ak on-line prepojenie nebude fungovať? Znefunkčnia sa čerpacie stanice? Už minulý rok boli vysvetľovať MF SR fungovanie registračných pokladníc v Maďarsku. Ako majú čerpacie stanice stihnúť technické zabezpečenie, keďže im stále nie sú známe technické požiadavky? Čerpacie stanice potrebujú na takéto zmeny cca 12 mesiacov, nakoľko majú zahraničné materské spoločnosti a musia dodržiavať vnútorné postupy a schvaľovacie procesy.

FR SR uviedlo, že už dnes prebiehajú testovacie procesy s veľkými spoločnosťami ako Lidl a Kaufland, a teda je predpoklad že ak bude všetko fungovať, systém zvládne nápor ďalšieho napojenia.

➢Slovak Business Agency k predloženej téme položilo nasledovné otázky:

•Koľko možností používania registračnej pokladnice bude možné po novele zákona používať?

•Je tu stále možnosť použitia virtuálnej pokladnice alebo elektronickej registračnej pokladnice bez nutnosti prepojenia so systémami finančnej správy?

•Pre ktoré podnikateľské subjekty poskytujúce „vybrané služby“ sa navrhuje zaviesť povinnosť používať registračnú pokladnicu prepojenú so systémami finančnej správy?

FR SR na otázky uviedlo odpoveď, že v budúcom roku bude možné používať VRP a pokladnicu e-kasa on-line pripojenú na server FS. E-kasy už nebudú vybavené fiskálnym modulom. Fiskálnym modulom bude server FS. Klasické ERP novelou zákona zaniknú. Podnikateľ sa bude môcť rozhodnúť do čoho investuje, či do staršieho alebo novšieho systému. Bezplatná služba na účely evidencie tržieb vo VRP sa rušiť neplánuje.

➢Slovenská asociácia registračných pokladníc podotkla, že pokiaľ sa zrušia fiskálne pamäte z pokladníc bude obtiažne porušovanie zákona podnikateľským subjektom dokázať.

FR SR má vedomosť o tom, že sa dejú podvody na VRP, a to aj napriek tomu, že podnikatelia vedia, že sú on-line pripojení na portál FS. Žiadny systém nezaručí to, že podnikateľ nespraví nejaký podvod, ale tento nový navrhovaný systém zaručí, že sa to FS dozvie. Zrušenie fiskálnych pamätí je súčasťou pripravovanej novely. Nový systém zabezpečí potrebné údaje o tom, kto sa ako správa a na základe toho budú vedieť zakročiť, nakoľko v súčasnosti FR SR koná len na základe podozrenia.

➢Spoločnosť ELCOM s. r. o. uviedla informáciu, že pokladnice s fiskálnou pamäťou už pri ich zavádzaní v SR boli zastaralé, pochádzajú z roku 1970 z Talianska. Momentálne je toto riešenie 50 rokov staré, preto sa nemôžeme diviť, že pri dnešnom technologickom vývoji dochádza k podvodom.

Taktiež poznamenala, že dnes existujú také pamäte, do ktorých sa zapisuje celý žurnál údajov, ktoré sa dajú kedykoľvek dohľadať a odkontrolovať s údajmi, ktoré boli na FS odoslané. Dokonca je možné takúto kontrolu vykonať aj na diaľku. Updaty sa robia on-line – funguje to tak aj v Maďarsku.

➢Slovak Business Agency ešte položilo otázku, či MF SR disponuje podkladmi pre vyčíslenie zníženia administratívnej záťaže a nákladov pri prevádzke a čo bude konkrétne táto zmena predstavovať pre vybrané podnikateľské subjekty?

FR SR a MF SR – ide napr. o tieto prínosy pre podnikateľov:

•nebude nutné vykonávať povinné servisné prehliadky – znížia sa náklady na servis,

•nebude sa používať kniha pokladnice,

•môže sa používať všetok dostupný hardvér, nastavenie softvéru nebude predpísané zákonom

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker uviedol informáciu, že minister financií rozmýšľa o benefite pre všetkých, ktorí sa budú pripájať. Nakoľko uvedený benefit ešte nie je odsúhlasený, nebol konkrétnejšie špecifikovaný.

➢Spoločnosť BEFARE 1 s. r. o. poukázala na riziko výpadku internetu. Ako sa dá podnikateľovi dokázať, že v určitom čase neevidoval tržby v dôsledku výpadku internetu? Spoločnosť BEFARE 1 s. r. o. má záujem, aby sa používanie knihy elektronickej registračnej pokladnice zachovalo a tvrdí, že kniha pokladnice má svoje opodstatnenie z nasledovných dôvodov:

•Na prvej strane je jasne definované zariadenie s výrobným číslom zviazané s konkrétnym podnikateľským subjektom

•V časti „Záznamy daňového úradu“ je pridelené jedinečné číslo zariadenia čo zabezpečuje nezameniteľnosť daného zariadenia s vydávanými bločkami.

•V časti „Záznamy podnikateľa“ je zákonom dané zapisovanie každého prerušenia prevádzky zariadenia

• „V časti Záznamy servisnej organizácie“ vieme nájsť napr. poškodenie plomby, výmenu fiškálnych pamätí a ďalších servisných úkonov nehovoriac o tom, že servisné organizácie si vo vlastnom záujme sledujú, či tam nedochádza nekalej činnosti.

MF SR uzavrelo konzultácie s tým, že návrh zákona je v prípravnej fáze a navrhuje sa počkať na materiál, ktorý bude pre verejnosť dostupný v MPK koncom mája 2018. MF SR prisľúbilo, že zúčastneným podnikateľským subjektom bude v dostatočnom časovom predstihu zaslaný internetový odkaz na MPK, v rámci ktorého môžu zasielať svoje pripomienky. Zároveň MF SR poďakovalo zástupcom FR SR a podnikateľským subjektom za účasť, konštruktívnu diskusiu a podnetné informácie.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker v závere uviedol, že nie je v jeho kompetencii rozhodovať o termínoch, ale vníma krátkosť času pre prípravu podnikateľov nadväzne na navrhované zmeny a bude tento problém reprodukovať kompetentným. Taktiež prisľúbil podnikateľským subjektom poskytnutie technických požiadaviek bezodkladne po ich skompletizovaní.

Podnikateľské subjekty podporili on-linenizáciu, ktorá zabezpečí spoľahlivé, bezpečné a odkontrolovateľné odosielanie údajov na FS, s dôrazom na uchovávanie údajov aj v pokladnici e-kasa za účelom efektívnej kontroly.

Zástupca SO navrhol zamyslieť nad tým, že pre mnohých je činnosť servisnej organizácie jediný dlhoročný príjem. Pokiaľ nebudú mať oporu v zákone, bude to mať vplyv na zvýšenie nezamestnanosti.

Konzultácie boli ukončené dňa 11. 05. 2018

K čl. II až V sa konzultácie neuskutočnili.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Uvedeným návrhom nedochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Čl. I - Náklady na zmenu pokladníc

•Povinný prechod zo súčasných elektronických registračných pokladníc (ERP) na on-line registračnú pokladnicu bude v dvoch krokoch. Od 1. apríla 2019 bude povinné používanie pokladnice e-kasa klient pre novovzniknuté podnikateľské subjekty. Podnikatelia, ktorí už používajú elektronické registračné pokladnice budú môcť používať on-line registračnú pokladnicu najskôr od 1. apríla 2019 a najneskôr sú povinní takúto pokladnicu začať používať od 1. júla 2019.

•Jednorazové investičné náklady na zavedenie e-kasy pre podnikateľské subjekty odhadujeme na 28,0 mil. eur. Predpokladáme, že 80% pokladníc na trhu bude možné upraviť pomocou doplnkového hardvéru a aktualizácie softvéru2. Celkový náklad úpravy pokladnice, vrátane zavedenia chráneného dátového úložiska, odhadujeme na 80 eur. Zvyšných 20% bude potrebné vymeniť za novú pokladnicu s priemernou cenou 280 eur za pokladnicu.

Náklady na zmenu pokladní vo všetkých sektoroch

jednotková cena (eur)

počet pokladníc

náklady (mil. eur)

Úprava pokladne (80% pokladní na trhu)

186 710

14.9

Nákup novej pokladne (20% pokladní)

280

46 678

13.1

2Odhad výrobcov a predajcov elektronických registračných pokladní v rámci medzirezortného pripomienkového konania predpokladá, že až 90% pokladní je možné upraviť, aby spĺňali požiadavky pre on-line komunikáciu.

Spolu náklady zavedenia

233 388

28.0

•Celkové prevádzkové náklady podnikateľských subjektov by mohli klesnúť približne o 10,3 mil. eur. Operatívne náklady podnikateľských subjektov na údržbu pokladníc by mohli klesnúť v priemere o 56 eur na pokladňu, čo by pri počte 233 tis. pokladníc znamenalo úsporu 13,1 mil. eur ročne.

•Zavedenie e-kasy si vyžiada dodatočné náklady v prevádzkach, ktoré ešte v súčasnosti nemajú internetové pripojenie. Bude sa týkať najmä menších prevádzok. Podľa údajov Eurostatu3 až 92% spoločností s počtom zamestnancov viac ako 10 má zriadený širokopásmový internet, v prípade domácností má pripojenie na internet 81%. Odhad nákladov na internetové pripojenie vychádza z konzervatívnejšieho predpokladu, týkajúceho sa domácností. Z počtu 123 tisíc podnikateľských subjektov s registračnou pokladnicou4 sa predpokladajú dodatočné náklady na internet v prípade 19% podnikateľských subjektov. Pri priemernej cene internetového pripojenia 10 eur mesačne5 sú náklady 2,8 mil. eur.

Porovnanie ročných prevádzkových nákladov

súčasnosť

e-kasa

Bežné náklady na činnosť ERP

56.3

120

servisná prehliadka (štandard ročne)

defiskalizácia (pri životnosti 8 rokov)

6.3

internetové pripojenie

120

Počet pokladníc

233 388

Počet podnikateľských subjektov

23 377

Spolu (mil. eur)

13.1

2.8

•Ďalším pozitívnym efektom po celoplošnom zavedení e-kasy z pohľadu verejnej správy je dostupnosť údajov pre lepšie odhady vývoja spotrebiteľských cien a tržieb

Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

Návrh v čl. III zavádza oslobodenie nepeňažného príjmu zamestnanca s uzatvorenou pracovnou zmluvou do výšky 60 eur za ubytovanie poskytnuté zamestnávateľom. Uvedené opatrenie podporuje v období nedostatku pracovnej sily jej mobilitu.

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Digital_economy_and_society_statistics_-

_enterprises#Data_sources_and_availability

4 Podľa registra ERP je 233 tisíc aktívnych ERP, ktoré vlastní 123 tisíc podnikateľských subjektov

5 Predpoklad na základe porovnania ponúk 3 najväčších mobilných operátorov

Návrh v čl. II až V nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

K čl. I

Predložené návrhy majú vplyv na zvýšenie administratívnej záťaže.

Ide o:

1.požiadanie pridelenia príslušných kódov na uvedenie pokladnice e-kasa klient do prevádzky,

2.zaslanie dátovej správy v prípade výnimky pri evidencii tržieb v pokladnici e-kasa klient,

3.preukázanie technických príčin, na základe ktorých sa podnikateľ nemôže pripojiť na internet a ich každoročné opätovné preukazovanie,

4.predkladanie údajov z neodoslanej dátovej správy v listinnej alebo elektronickej podobe.

Uvedené vplyvy však s prihliadnutím na to, že uvedené úkony sa budú vykonávať elektronicky, budú vznikať len výnimočne, t. j. nebudú sa týkať podnikateľov celoplošne.

Náklady nie je možné vopred vyčísliť.

V návrhu možno vyzdvihnúť propodnikateľské opatrenia, a to

1.nepoužívanie knihy pokladnice,

2.nie je povinnosť zmluvne si zabezpečiť servisnú organizáciu, t. j. odstránenie nákladov na povinný servis registračných pokladníc,

3.možnosť využívať všetok dostupný hardvér,

4.možnosť používať aj súčasné registračné pokladnice za predpokladu ich prispôsobenia na nové technické požiadavky,

5.nastavenie softvéru na technické požiadavky zákona je zo strany podnikateľov ľubovoľné, t. j. softvérové riešenie nie je zákonom predpísané,

6.požiadanie o pridelenie kódu a pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient elektronickou formou, čo znamená operatívnejšie a efektívnejšie pridelenie kódu,

7.zníženie nákladov pri prevádzke,

8.export dát na zjednodušenie podávania kontrolného výkazu na účely DPH,

9.dostupnosť dát počas archivácie.

Zákazníkom systém umožní overenie pravosti pokladničných dokladov v reálnom čase.

Návrh v čl. II až V nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

K čl. I

Náklady na 1 podnikateľa

(v eurách)

Náklady na celé podnikateľské prostredie (v mil. eur)

Priame finančné náklady

Nepriame finančné náklady

Kúpa novej ERP

Update SW

Internetové pripojenie

280

120 (rok)

13,1

14,9

2,8

Administratívne náklady

Celkové náklady regulácie

480

30,8

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Zmena prechodu z používania elektronickej registračnej pokladnice na pokladnicu e-kasa klient sa vzťahuje rovnako na všetkých podnikateľov, ktorí v súčasnosti používajú elektronickú registračnú pokladnicu, a preto bude mať rovnaký vplyv na všetky tieto dotknuté subjekty bezrozdielne.

Rovnako povinnosti ustanovené pre výrobcov, dovozcov alebo distribútorov pokladníc sa vzťahujú na všetkých bezrozdielne.

Návrh v čl. II až V nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

ks_332746

ks_336077

as_57879

as_57880

Poskytovanie virtuálnej registračnej pokladnice

eKasa – rozhranie

eKasa – trzby

eKasa - ID dokladu

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

isvs_7156

Virtuálna registračná pokladnica

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

3.Predmet návrhu zákona - je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve:

•čl. 16, 114 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

•čl. 6 a 39 Zmluvy o Európskej únii,

•čl. 8 Charty základných práv Európskej únie.

b) v sekundárnom práve:

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou

sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015), gestor: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR,

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016), gestor Úrad na ochranu osobných údajov SR.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

•nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica (EÚ) 2015/1535 bola úplne prebratá do zákona č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplný.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1 (§ 2)

V § 2 sa nadväzne na zavedenie mechanizmu on-line pripojenia registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy navrhuje upraviť a doplniť príslušné definície.

Systém e-kasa sa navrhuje ako bezpečný, vysoko priepustný systém evidencie pokladničných dokladov, dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ v reálnom čase, ktorý umožní integráciu on-line registračných pokladníc, ako aj virtuálnych registračných pokladníc (ďalej len „pokladnica e-kasa klient“) na centrálnu databázu finančnej správy.

Systém e-kasa umožní podnikateľom prostredníctvom osobnej internetovej zóny podnikateľa zriadenej na webovom sídle finančnej správy zabezpečiť správu pokladníc e-kasa klient a vytváranie prehľadov o prijatých tržbách evidovaných v centrálnej databáze finančnej správy.

Systém e-kasa okrem toho umožní finančnej správe vykonávať prehľad a triedenie získaných dát a ich využitie na účely kontroly dodržiavania ustanovení tohto zákona, ako aj na účely daňovej kontroly.

Systém e-kasa umožní verejnosti overiť pravosť pokladničných dokladov v reálnom čase.

Pokladnicou e-kasa klient sa rozumie on-line registračná pokladnica ako aj virtuálna registračná pokladnica.

On-line registračnou pokladnicou je súbor pokladničného programu, chráneného dátového úložiska, hardvérových prostriedkov používaných na vyhotovenie pokladničných alebo iných dokladov, na zasielanie dátových správ, ktoré obsahujú najmä taxatívne uvedené údaje z dokladov, údaje identifikujúce podnikateľa alebo on-line registračnú pokladnicu do systému e-kasa, vytlačenie pokladničného dokladu alebo jeho zaslanie na žiadosť kupujúceho elektronickou formou a ďalších prostriedkov zabezpečujúcich plnenie povinností podľa zákona. Návrh počíta s transformáciou súčasne používaných elektronických registračných pokladníc na on-line registračné pokladnice, pričom podnikatelia sa môžu rozhodnúť, či budú používať on-line registračné pokladnice alebo virtuálne registračné pokladnice. Z uvedeného vyplýva, že výrobcovia, dovozcovia a distribútori pokladničného programu a chráneného dátového úložiska sú viazaní len dodržaním podmienok, ktoré sú ustanovené zákonom, resp. ktoré budú zverejnené na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Pre potreby získania identifikačných a autentifikačných údajov on-line registračnej pokladnice nevyhnutných na evidenciu tržieb a zasielanie dátových správ do systému e-kasa bude na webovom sídle finančného riaditeľstva zriadená e-kasa zóna podnikateľa. Ide o webovú aplikáciu, ktorá bude podnikateľovi dostupná po prihlásení sa na portál finančnej správy v časti Osobná internetová zóna. Podnikateľ v rámci tejto zóny získa prehľad o všetkých svojich pokladniciach e-kasa klient a k nim prislúchajúcim identifikačným a autentifikačným údajom, ktoré si bude môcť stiahnuť pre následný import do svojej pokladnice e-kasa klient. Zároveň

táto zóna bude podnikateľovi poskytovať možnosť tvorby prehľadov o všetkých tržbách evidovaných v systéme e-kasa.

Ustanovuje sa unikátny identifikátor kupujúceho, ktorým je ľubovoľný číselný znak alebo alfanumerický reťazec identifikujúci vlastníka pokladničného dokladu, ktorý si kupujúci sám zvolí. Ak ide o kupujúceho, ktorý je registrovaný pre daň z príjmov, identifikátorom môže byť jeho daňové identifikačné číslo. Unikátny identifikátor kupujúceho je nepovinný údaj, ktorý môže byť uvedený na pokladničnom doklade po dohode kupujúceho a podnikateľa. Ak tento údaj nebude uvedený na pokladničnom doklade, podnikateľ nebude môcť byť sankcionovaný, nakoľko ide o nepovinný údaj. V budúcnosti sa počíta so zriadením e-kasa zóny kupujúceho, ktorá umožní prideľovanie unikátnych identifikátorov kupujúcemu a zároveň kupujúcemu umožní prístup ku všetkým prijatým dokladom, ktoré obsahujú jemu pridelený unikátny identifikátor kupujúceho. Takáto identifikácia dokladov kupujúcemu poskytne prehľad realizovaných výdavkov, bude slúžiť ako podklad pre účtovníctvo podnikateľa, na evidenciu dokladov pre potreby reklamácií, resp. na archiváciu prijatých pokladničných dokladov.

Každému zaevidovanému pokladničnému dokladu, dokladu označenému slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ systém e-kasa pridelí unikátny identifikátor dokladu, ktorým bude daný doklad jednoznačne identifikovaný (tvorí ho jedinečný neopakujúci sa reťazec znakov). Tento identifikátor je súčasťou pokladničného dokladu vo forme číselných a alfanumerických znakov a zároveň v grafickej podobe vo forme QR kódu. Každý bude mať možnosť pomocou uvedeného identifikátora overiť pravosť a platnosť pokladničného dokladu prostredníctvom služby „Over doklad“.

Jedinečný identifikátor pokladničného programu a chráneného dátového úložiska špecifikuje názov a verziu pokladničného programu a chráneného dátového úložiska a je súčasťou každej zasielanej dátovej správy. Zavedením identifikátora bude možné jednoznačne určiť pokladničný program a chránené dátové úložisko. Identifikátor bude navrhnutý výrobcami, dovozcami a distribútormi pokladničného programu a chráneného dátového úložiska a náležitosti jedinečného identifikátora zverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Podpisový kód podnikateľa je elektronický podpis (kryptografická informácia) vybraných údajov dátovej správy evidovaného dokladu ustanovených finančnou správou. Tento podpisový kód podnikateľa vytvára pokladnica e-kasa klient v čase vyhotovenia pokladničného dokladu, dokladu označeného slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ pomocou privátneho kľúča získaného elektronického certifikátu (ako súčasť autentifikačných údajov on-line registračnej pokladnice). Vytvorený podpisový kód je súčasťou zasielaných údajov dátovej správy do systému e-kasa. V prípade, že pokladnica e-kasa klient nezíska po vyhotovení dokladu unikátny identifikátor dokladu a teda doklad nebol úspešne zaevidovaný v systéme e-kasa (napr. po prekročení hraničnej doby odozvy), bude súčasťou vystaveného dokladu aj podpisový kód podnikateľa. Jeho uvedenie na pokladničnom doklade bude informovať kupujúceho o skutočnosti, že daný doklad ešte nebol zaevidovaný v systéme e-kasa a bude jednoznačne autentifikovať on-line registračnú pokladnicu pri preverení pravosti daného pokladničného dokladu kupujúcim (vlastníkom dokladu).

Overovací kód podnikateľa vytvára pokladnica e-kasa klient v čase vyhotovenia pokladničného dokladu, dokladu označeného slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ alebo „VÝBER“, ako hash hodnotu (kryptografická informácia) už vygenerovaného podpisového kódu podnikateľa. Vytvorený overovací kód je súčasťou zasielaných údajov dátovej správy do systému e-kasa a zároveň je súčasťou údajov na vyhotovenom pokladničnom doklade.

V prípade, že vyhotovený doklad neobsahuje unikátny identifikátor dokladu, je možné overiť pravosť a platnosť vydaného pokladničného dokladu pomocou overovacieho kódu podnikateľa.

Z dôvodu možnej rôznej rýchlosti internetového pripojenia, dočasného výpadku internetu alebo času technického spracovania prijatej dátovej správy systémom e-kasa je definovaná hraničná doba odozvy, počas ktorej je podnikateľ povinný čakať na prijatie odpovede zo systému e-kasa. Návrhom zákona je hraničná doba odozvy ustanovená na 2 sekundy. Po prekročení tejto hraničnej doby odozvy môže podnikateľ vyhotoviť pokladničný doklad, ktorý neobsahuje unikátny identifikátor dokladu. Aj takto vystavený pokladničný doklad bude musieť byť následne zaevidovaný do systému e-kasa podľa pravidiel uvedených v zákone (do 48 hodín); v prípade, ak bola podnikateľovi daňovým úradom povolená výnimka z dôvodu trvalejšej nedostupnosti internetového pripojenia, lehota na následné zaslanie do systému e-kasa sa predlžuje na 30 dní. Vyhotovený pokladničný doklad musí okrem overovacieho kódu podnikateľa obsahovať aj podpisový kód podnikateľa.

Na posielanie dátových správ by malo byť postačujúce akékoľvek internetové pripojenie používané v súčasnosti (ide približne o 3kB za 1 správu).

Dátová správa obsahuje povinné údaje z pokladničného dokladu, dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ a ďalšie technické údaje zasielané do systému e-kasa. Štruktúra dátovej správy je definovaná finančnou správou. Každá dátová správa bude podpísaná (kryptografická informácia) aktuálne platným elektronickým certifikátom podnikateľa (ako súčasť autentifikačných údajov on-line registračnej pokladnice) v čase odosielania správy. Dátová správa je podpisovaná pri každom pokuse o odoslanie správy nanovo. Vo väčšine prípadov je elektronický certifikát zhodný s certifikátom použitým pre generovanie podpisového kódu podnikateľa. V prípade, že je dátová správa odosielaná dodatočne, je možné, že aktuálne platný elektronický certifikát použitý pre podpis dátovej správy bude odlišný od certifikátu použitého pri generovaní podpisového kódu podnikateľa.

Identifikačné údaje on-line registračnej pokladnice predstavujú základné údaje, ktoré je podnikateľ povinný uvádzať na pokladničnom doklade, dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“. Podnikateľ má možnosť tieto identifikačné údaje získať v rámci e-kasa zóny podnikateľa. Primárne ide o identifikačné údaje o podnikateľovi, adresu predajného miesta odlišného od miesta podnikania alebo sídla, kód pokladnice e-kasa klient (známy ako „DKP“ pri elektronickej registračnej pokladnici).

Autentifikačnými údajmi on-line registračnej pokladnice sa rozumie elektronický certifikát (kryptografická informácia), ktorý slúži pre autentifikáciu on-line registračnej pokladnice pri zasielaní dátovej správy do systému e-kasa. Pred prvým použitím on-line registračnej pokladnice je podnikateľ povinný získať elektronický certifikát prostredníctvom e-kasa zóny podnikateľa a spolu s identifikačnými údajmi ich nahrať do svojej on-line registračnej pokladnice. Autentifikačné údaje spolu s identifikačnými údajmi tvoria tzv. inicializačný balíček, po nahraní ktorého do on-line registračnej pokladnice bude možné túto používať na evidenciu tržieb v e-kasa systéme. Podnikateľ je zároveň povinný zabezpečiť ochranu autentifikačných údajov k on-line registračnej pokladnici pred stratou, odcudzením, zneužitím, čo mu zabezpečí chránené dátové úložisko. Elektronický certifikát je vydávaný pre každú on-line registračnú pokladnicu osobitne a má definovanú časovú platnosť, po ktorej ukončení má podnikateľ možnosť požiadať o nový elektronický certifikát (autentifikačné údaje).

Pokladničný program je program on-line registračnej pokladnice, ktorý musí zabezpečiť požiadavky, ktoré sú ustanovené v § 4a ods. 2. V konaní o certifikácii sa preverí funkcionalita

pokladničného programu vo vzťahu na požiadavky na on-line registračnú pokladnicu a na plnenie povinností uložených zákonom.

V záujme bezpečného a trvalého uloženia dátových správ a všetkých ostatných údajov vytlačených a odoslaných on-line registračnou pokladnicou sa navrhuje, aby on-line registračná pokladnica bola vybavená chráneným dátovým úložiskom, ktoré tieto požiadavky zabezpečí. Chránené dátové úložisko bude slúžiť pre potreby orgánov finančnej správy a aj pre podnikateľa.

K bodu 2 (§ 3 ods. 1)

V § 3 ods. 1 sa navrhuje, aby rovnako, ako aj pri používaní elektronickej registračnej pokladnice, tak aj pri používaní pokladnice e-kasa klient bol podnikateľ povinný evidovať prijatú tržbu v systéme e-kasa.

Tak, ako aj doteraz platí, že podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, nemá povinnosť používať registračnú pokladnicu, a to z dôvodu, že účelom likvidácie podniku je vysporiadať majetkové pomery zrušenej organizácie. Ku dňu likvidácie je potrebné spracovať účtovnú závierku a výkazy tak, aby bol zrejmý stav majetku a zabezpečený poriadok v hospodárení po dobu likvidácie. Hlavnou činnosťou likvidátora je sústrediť všetky majetkové aktíva a pasíva organizácie a vysporiadať ich. Z uvedeného vyplýva, že likvidovaná organizácia ako aj organizácia vyhlásená do konkurzu už nevykonáva podnikateľskú činnosť, a preto nemusí používať pokladnicu.

Zároveň sa v ustanovení rieši situácia, kedy nedôjde z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy k zaevidovaniu tržby (dočasný výpadok internetu). V takomto prípade bude podnikateľ povinný dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku odoslať do 48 hodín od prvého pokusu odoslania tejto dátovej správy. Rovnako sa rieši aj prípad, kedy dôjde k tomu, že dátovú správu uloženú v on-line registračnej pokladnici nie je možné zaslať z dôvodov na strane finančného riaditeľstva. Ak dôjde k tomu, že dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku nie je možné zaslať z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, v takomto prípade sa po odstránení prekážok zverejní oznam na webovom sídle finančného riaditeľstva a táto informácia bude taktiež zaslaná do e-kasa zóny podnikateľa.

K bodu 3 (§ 3 ods. 2 písm. a) prvý bod)

V súčasnosti sa nákupné poukazy na predaj tovaru alebo poskytovanie služby považujú na účely zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice za ceniny, pri predaji ktorých nie je povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu.

Smernica Rady (EÚ) 2016/1065, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi (ďalej len „smernica 2016/1065“), došlo k zavedeniu nových pravidiel uplatňovania DPH pri dodaniach tovarov a služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy. Cieľom týchto nových pravidiel z hľadiska pravidiel DPH je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ tak, aby sa eliminovali negatívne javy v podobe narúšania hospodárskej súťaže, dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, ktoré boli identifikované pri transakciách zahŕňajúcich poukazy. V súlade s týmito pravidlami sa navrhuje vymedziť poukaz ako nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce

tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov musí byť na poukaze, alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja. Poukaz sa teda bude považovať za protihodnotu alebo jej časť za prislúchajúce dodanie tovaru alebo služieb.

S prihliadnutím na uvedené sa už vyššie uvedené poukazy nebudú považovať za ceniny, t. j. ich predaj bude evidovaný v registračnej pokladnici a pri ich výmene za tovar alebo službu sa bude vydávať pokladničný doklad, ktorý bude obsahovať údaje uvedené v § 8 ods. 10.

K bodu 4 (§ 3 ods. 3)

V § 3 ods. 3 sa navrhuje, aby pri používaní pokladnice e-kasa klient sa evidoval vklad hotovosti aj výber hotovosti.

Zároveň sa v ustanovení rieši situácia, kedy nedôjde z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy k zaevidovaniu vkladu alebo výberu hotovosti. V takomto prípade bude podnikateľ povinný dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku odoslať do 48 hodín od prvého pokusu odoslania tejto dátovej správy. Ak dôjde k tomu, že dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku nie je možné zaslať z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, v takomto prípade sa po odstránení prekážok zverejní oznam na webovom sídle finančného riaditeľstva a táto informácia bude taktiež zaslaná do e-kasa zóny podnikateľa.

K bodu 5 (§ 3 ods. 7)

V § 3 ods. 7 sa navrhuje, aby pri používaní pokladnice e-kasa klient sa evidoval v systéme e-kasa v prípadoch ustanovených zákonom doklad označený slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“.

Zároveň sa v ustanovení rieši situácia, kedy nedôjde z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy k zaevidovaniu dokladu označeného slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“. V takomto prípade bude podnikateľ povinný dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku odoslať do 48 hodín od prvého pokusu odoslania tejto dátovej správy. Ak dôjde k tomu, že dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku nie je možné zaslať z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, v takomto prípade sa po odstránení prekážok zverejní oznam na webovom sídle finančného riaditeľstva a táto informácia bude taktiež zaslaná do e-kasa zóny podnikateľa.

K bodu 6 (§ 3 ods. 8)

Zámerom ustanovenia § 3 ods. 8 je zverejnenie oznámenia len pre podnikateľov, na ktorých sa vzťahuje výnimka z povinnosti evidencie tržieb podľa § 3 ods. 2.

K bodu 7 (§ 3a)

Ak predajné miesto nie je pokryté internetovým signálom, t. j. podnikateľ sa nemôže pripojiť k internetu za účelom evidencie prijatých tržieb v systéme e-kasa, navrhuje sa, aby túto skutočnosť oznámil a zároveň aj preukázal na ktoromkoľvek daňovom úrade. Preukázaním sa

na účely tohto zákona rozumie potvrdenie od príslušných operátorov, resp. dodávateľov internetu na území Slovenskej republiky.

Na základe žiadosti o povolenie odkladu zo zasielania údajov z on-line registračnej pokladnice, daňový úrad vydá rozhodnutie, v ktorom podnikateľovi umožní, aby boli dátové správy zasielané do systému e-kasa najneskôr do 30 dní od ich uloženia v chránenom dátovom úložisku on-line registračnej pokladnice. Z uvedeného teda vyplýva, že podnikateľ musí v každom prípade používať pokladnicu e-kasa klient, avšak s tým, že dátové správy nebudú odosielané do systému e-kasa on-line, ale podnikateľ musí zabezpečiť ich dodatočné odosielanie z miesta, ktoré je pokryté internetovým signálom.

Vzhľadom na to, že daňový úrad bude v tomto prípade vydávať rozhodnutie, navrhuje sa aj procesná úprava, a to podľa daňového poriadku, okrem ustanovení, ktoré upravujú proces osobitne.

K bodom 8 a 9 (§ 4a ods. 1 až 3)

Podnikateľovi sa ukladá povinnosť, aby používal iba zariadenie definované v § 2 písm. b) zákona, spĺňajúce technické požiadavky podľa § 4a ods. 2 a ktorému bol daňovým úradom pridelený kód a ktoré používa pokladničný program a chránené dátové úložisko, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o certifikácii podľa § 4c.

V ustanoveniach § 4a ods. 2 a § 4a ods. 3 sa taxatívne navrhujú technické požiadavky na pokladnicu e-kasa klient. Tieto sú dôležité pre správne nastavenie pokladnice e-kasa klient v procese výroby pokladníc, resp. nastavenie pokladničného programu a chráneného dátového úložiska výrobcami, dovozcami a distribútormi. Podľa týchto požiadaviek bude aj finančné riaditeľstvo certifikovať pokladničný program a chránené dátové úložisko.

Niektoré bližšie špecifikácie bude finančné riaditeľstvo zverejňovať na svojom webovom sídle.

Na webovom sídle finančného riaditeľstva bude zverejnené aj príslušné integračné rozhranie vrátane špecifikácií QR kódu. QR kód bude slúžiť kupujúcim na overenie pokladničného dokladu, ktorý si mobilom zosnímajú a prostredníctvom aplikácie, ktorú zverejní finančné riaditeľstvo si pokladničný doklad overia.

Výrobcovia, dovozcovia a distribútori pokladničného programu a chráneného dátového úložiska sa v súvislosti s ustanovenými technickými špecifikáciami budú priamo obracať na finančné riaditeľstvo.

Pokiaľ ide o číslovanie pokladničných dokladov a iných dokladov vyhotovených pokladnicou e-kasa klient [§ 4a ods. 2 písm. j)] sa navrhuje, aby tieto doklady boli číslované sekvenčne v jednom rade od čísla jedna, t. j. v poradí v akom sú v priebehu kalendárneho mesiaca vyhotovované (napr.: PD-1, ND-2, VKLAD-3, VÝBER-4, PD-5, PD-6, PD-7 atď.).

K bodu 10 (§ 4b ods. 11)

V ustanovení sa navrhuje zaviesť pojem „orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania“, ktorý zabezpečí, že zákaz zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie po uplynutí

jedného roka od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia sa nebude vzťahovať len na finančné riaditeľstvo, ale aj na prezidenta finančnej správy.

K bodu 11 (§ 4c)

V ustanovení sa navrhuje konanie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska. Povinne sa bude certifikovať pokladničný program a chránené dátové úložisko, ktoré musia spĺňať požiadavky uvedené v § 4a ods. 2. Hardvér, ako je PC, mobil, tablet prostredníctvom ktorých pokladničný program bude pracovať, musia byť certifikované len, ak by ich súčasťou bolo chránené dátové úložisko alebo by boli nevyhnutné na splnenie požiadaviek podľa § 4a ods. 2.

Výrobca, dovozca alebo distribútor pokladničného programu a chráneného dátového úložiska navrhne, akým spôsobom splní požiadavky uvedené v § 4a ods. 2. Pri certifikácii finančné riaditeľstvo overí splnenie požiadaviek podľa § 4a ods. 2.

On-line registračná pokladnica musí povinne obsahovať len certifikovaný pokladničný program a chránené dátové úložisko, použitie ďalších hardvérových prostriedkov (tlačiareň, displej, váhy, PC, tablet, mobil a iné) a softvérových prostriedkov (programy na sklad, účtovníctvo a dane, objednávkové systémy a podobne) si určuje podnikateľ a nepodliehajú certifikácii, ak nezabezpečujú plnenie požiadaviek podľa § 4a ods. 2.

Zjednodušenie funkčnosti a zníženie počtu povinných komponentov on-line registračnej pokladnice (len pokladničný program a chránené dátové úložisko) zabezpečí, že podnikateľ môže využiť pri tvorbe on-line registračnej pokladnice buď certifikovaný pokladničný program a chránené dátové úložisko vybraného výrobcu, dovozcu alebo distribútora, alebo si ich navrhne sám a predloží na certifikáciu finančnému riaditeľstvu.

Rozhodnutie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska bude vydávať finančné riaditeľstvo po splnení požiadaviek ustanovených zákonom s dobou platnosti na päť rokov. Konanie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska bude bezplatné.

Ak dôjde k aktualizácii alebo zmene pokladničného programu alebo chráneného dátového úložiska, je výrobca dovozca alebo distribútor pokladničného programu alebo chráneného dátového úložiska povinný tieto zmeny a aktualizácie oznámiť. Vzhľadom na to, že hardvér a softvér nie sú totožné, navrhuje sa, aby sa pri zmene alebo úprave chráneného dátového úložiska (HW) postupovalo primerane ako pri softvéri, t. j. podľa prvej až tretej vety odseku 10 a odseku 2.

Výrobcovia, dovozcovia a distribútori pokladničného programu a chráneného dátového úložiska môžu podnikateľovi predať výlučne pokladničný program a chránené dátové úložisko, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska.

V záujme informovanosti podnikateľov o certifikovaných pokladničných programoch a chránených dátových úložiskách bude finančné riaditeľstvo zverejňovať zoznam na svojom webovom sídle.

Za podmienok ustanovených zákonom môže dôjsť aj k zrušeniu rozhodnutia o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska. V takomto prípade musí byť o tejto skutočnosti podnikateľ informovaný a zároveň má povinnosť ukončiť používanie takéhoto pokladničného programu a chráneného dátového úložiska.

V prípade vydania alebo zrušenia rozhodnutia o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska sa navrhuje procesná úprava, a to podľa správneho poriadku, okrem ustanovení zákona, ktoré upravujú proces osobitne.

K bodu 12 (§ 7a)

V ustanovení sa navrhuje postup pri uvedení pokladnice e-kasa klient do prevádzky. Za účelom uvedenia pokladnice e-kasa klient do prevádzky musí podnikateľ požiadať ktorýkoľvek daňový úrad o pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient, pričom žiadosť sa podáva v predpísanej štruktúrovanej forme spôsobom podľa daňového poriadku prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý finančné riaditeľstvo zverejní na svojom webovom sídle. Osobitne sa upravuje postup pre podnikateľov s trvalým pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

Po overení údajov uvedených v žiadosti daňový úrad bez zbytočného odkladu pridelí kód pokladnici e-kasa klient. V prípade, ak na predajnom mieste je umiestnených viac pokladníc e-kasa klient, kód pokladnice sa bude prideľovať osobitne na každú pokladnicu (uvedené vylučuje možnosť používania pokladničného systému, ktorému by bol pridelený jeden kód pokladnice). Pri on-line registračnej pokladnici finančné riaditeľstvo sprístupní podnikateľovi kód spolu s identifikačnými údajmi podnikateľa a autentifikačnými údajmi on-line registračnej pokladnice v e-kasa zóne podnikateľa. Podnikateľ tieto údaje pred prvým použitím nahrá do on-line registračnej pokladnice. Pri virtuálnej registračnej pokladnici daňový úrad podnikateľovi doručí kód spolu s prihlasovacími údajmi.

V ustanovení sa taxatívne určujú náležitosti žiadosti a postup pri jej predložení na daňový úrad.

Zároveň sa navrhuje, aby v prípade, ak sa pokladnica e-kasa klient používa na rôznych predajných miestach v odlišnom čase, sa ako predajné miesto uvádzalo prenosná pokladnica e-kasa klient. V tomto prípade bude podnikateľ povinný zaevidovať do pokladnice e-kasa klient adresu alebo GPS súradnice predajného miesta, na ktorom podnikateľ v danom čase eviduje prijatú tržbu (napr. ak sa bude nachádzať na trhovom mieste, jarmoku) alebo evidenčné číslo vozidla, ak je toto vozidlo predajným miestom. Náležitosti oznamovania umiestnenia prenosnej pokladnice e-kasa klient zverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Návrh rieši aj situáciu, ak dôjde k strate, zneužitiu alebo k odcudzeniu autentifikačných údajov. V takomto prípade je podnikateľ povinný zabezpečiť neplatnosť autentifikačných údajov a ak bude podnikateľ naďalej používať on-line registračnú pokladnicu, je povinný požiadať finančné riaditeľstvo o opakované pridelenie autentifikačných údajov spôsobom, ktorý zverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Tým, že sa autentifikačné údaje aj podpisový certifikát ukladajú do chráneného dátového úložiska, bude zneplatnenie údajov, resp. certifikátu riešené v rámci certifikácie. Výrobca navrhne vhodný spôsob tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť týchto údajov.

V e-kasa zóne bude mať podnikateľ prístup k svojím certifikátom (autentifikačným údajom), tu si bude môcť tento certifikát zneplatniť (jedným klikom) a požiadať o nový certifikát.

K bodu 13 až 16 (§ 8 ods. 1)

S prihliadnutím na mechanizmus evidovania prijatých tržieb on-line systémom sa navrhuje ustanoviť možnosť (zatiaľ nie povinnosť) zasielať alebo sprístupniť pokladničné doklady kupujúcemu aj v elektronickej podobe, ale len v prípade, že s tým kupujúci súhlasí a o takéto zaslanie požiada pred vytlačením pokladničného dokladu. Pokladničný doklad sa môže zaslať, napr. e-mailom alebo môže byť kupujúcemu sprístupnený na serveri podnikateľa – predávajúceho.

V prípade, že kupujúci bude súhlasiť so zaslaním pokladničného dokladu v elektronickej podobe, musí si byť vedomý toho, že zaslanie takéhoto dokladu môže so sebou priniesť, napr. problém súvisiaci s preverením pokladničného dokladu na predajnom mieste (napr. pri nákupe si kupujúci z dôvodu nedostupnosti internetového signálu nebude môcť odkontrolovať jednotlivé tovarové položky). Ak bude kupujúcemu pokladničný doklad zaslaný v elektronickej podobe, nebude sa v tomto prípade vyhotovovať papierová forma pokladničného dokladu. Papierová forma pokladničného dokladu a elektronická forma pokladničného dokladu budú rovnocenné, t. j. použiteľné na daňové účely alebo reklamačné konanie.

V § 8 ods. 1 sa navrhuje technická zmena v súvislosti s povinnými údajmi pokladničného dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou. Povinné údaje uvedené v tomto ustanovení sa vzťahujú na pokladničný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou. Následne sa z písmena a) vypúšťajú slová „alebo kód virtuálnej registračnej pokladnice“. Nadväzne na predvetie v § 8 ods. 1 a definíciu pokladničného dokladu sa v písmene f) slová „pokladničného dokladu“ vypúšťajú ako nadbytočné.

K bodom 17 až 21 (§ 8 ods. 2, 5, 6, 7, 9 a 10)

S prihliadnutím na používanie pokladnice e-kasa klient bolo potrebné prepracovať a doplniť údaje, ktoré musí obsahovať pokladničný doklad, resp. doklady označené slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ a doklady vyhotovené pri prekročení hraničnej doby odozvy.

Unikátny identifikátor kupujúceho je nepovinný údaj, ktorý môže byť uvedený na pokladničnom doklade po dohode kupujúceho a podnikateľa. Ak tento údaj nebude uvedený na pokladničnom doklade, podnikateľ nebude sankcionovaný, nakoľko ide o nepovinný údaj.

Nadväzne na odôvodnenie v bode 3 sa navrhuje rozsah údajov pokladničného dokladu pri predaji jednoúčelového poukazu.

Pokiaľ ide o elektronickú registračnú pokladnicu, rozsah a ani druh údajov sa návrhom zákona nemení.

K bodu 22 (§ 8a)

Nakoľko systém e-kasa neoveruje správnosť všetkých údajov zaslaných z pokladnice e-kasa klient, napr. DIČ, kód pokladnice e-kasa klient, navrhuje sa ustanoviť taxatívny rozsah údajov zasielaných do systému e-kasa.

K bodu 23 (§ 9 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou došlo k zmene označenia v § 4a ods. 2 [z písm. b) na písm. c)] požiadavky zabezpečujúcej vyhotovenie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, a „VÝBER“.

Vzhľadom na zavedenie nového typu pokladnice, sa zavádza povinnosť pre podnikateľa, a to zabezpečiť ochranu údajov z neodoslanej dátovej správy uložených v on-line registračnej pokladnici, ako aj autentifikačných údajov k on-line registračnej pokladnici.

K bodu 24 (§ 9 ods. 2)

Doplňuje sa povinnosť podnikateľa používajúceho on-line registračnú pokladnicu, aby na požiadanie daňového alebo colného úradu predložil údaje z chráneného dátového úložiska. Takéto údaje bude podnikateľ musieť predložiť v listinnej podobe alebo elektronickej podobe podľa požiadavky daňového alebo colného úradu. Rozsah, štruktúra a ďalšie náležitosti budú v dostatočnom časovom horizonte zverejnené na webovom sídle finančného riaditeľstva. Zároveň sa ustanovilo, že chránené dátové úložisko je podnikateľ povinný archivovať v lehote na zánik práva vyrubiť daň.

K bodu 25 (§ 9 ods. 4)

Nakoľko sa už denné uzávierky z paragónov nevyhotovujú, uvedené slová „a denné uzávierky podľa § 10 ods. 4“ sú nadbytočné.

K bodu 26 (§ 9 ods. 5)

Ide o spresnenie ustanovenia vo vzťahu k elektronickej registračnej pokladnici, nakoľko doklady označené slovom „VKLAD“ a „VÝBER“ vyhotovené pokladnicou e-kasa klient sa v listinnej forme netlačia.

K bodu 27 (§ 10 ods. 6 a 7)

V odseku 6 sa navrhuje upraviť postup náhradnej evidencie tržieb, ak nie je možné pokladnicu e-kasa klient použiť, napr. z dôvodu výpadku elektriny, poruchy koncového zariadenia.

Pri používaní on-line registračnej pokladnice sa v prípade dočasného výpadku internetového pripojenia náhradná evidencia formou paragónov uplatňovať nebude, a to z dôvodu že,

v prípade výpadku internetu on-line registračná pokladnica pracuje v režime off-line, zákazníkom sú vydávané pokladničné doklady a údaje o evidencii tržieb sú uložené v dátovej správe, ktorú je podnikateľ povinný zaslať do systému e-kasa do 48 hodín od prvého pokusu o jej zaslanie.

V odseku 7 sa navrhuje doplnenie postupu podnikateľa, ktorý používa on-line registračnú pokladnicu v prípade, ak dôjde k poruche tejto pokladnice alebo koncového zariadenia k virtuálnej registračnej pokladnici. Podnikateľ, ktorého on-line registračná pokladnica alebo koncové zariadenie bude z dôvodu poruchy nefunkčné, je povinný do 48 hodín obnoviť prevádzku týchto zariadení, inak bude musieť použiť inú on-line registračnú pokladnicu alebo iné koncové zariadenie virtuálnej registračnej pokladnice.

K bodu 28 a 29 (§ 12 ods. 4, 5)

Podnikateľ nebude mať povinnosť vyhotovovať uzávierky v pokladnici e-kasa klient. Podnikateľ bude mať možnosť vytvárať si reporty (uzávierky) cez e-kasa zónu podnikateľa.

K bodu 30 (§ 15 ods. 2)

V prípade, ak podnikateľ podá žiadosť o pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient, pričom zároveň oznámi kód elektronickej registračnej pokladnice a aj dátum kedy bola alebo bude ukončená prevádzka elektronickej registračnej pokladnice, nebude musieť osobitne túto skutočnosť oznamovať do troch dní od ukončenia jej používania a daňový úrad, nebude musieť zaznamenať zrušenie daňového kódu tejto pokladnice do knihy elektronickej registračnej pokladnice a túto predložiť daňovému úradu.

K bodom 31 až 33 (§ 15 ods. 6 a 7)

V bode 31 sa nadväzne na doplnenie nového písmena c) v § 15 ods. 6 navrhuje legislatívno-technická úprava.

V bodoch 32 a 33 sa navrhuje sa, aby daňový úrad zrušil daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, ak podnikateľ požiada daňový úrad o pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient a zároveň oznámi ukončenie používania elektronickej registračnej pokladnice. V prípade zrušenia daňového kódu elektronickej registračnej pokladnice z vlastného podnetu alebo z podnetu colného úradu, finančného riaditeľstva, Kriminálneho úradu finančnej správy, daňový úrad bezodkladne zašle podnikateľovi oznámenie o zrušení daňového kódu.

K bodu 34 (§ 15a ods. 1)

Ustanovenie reflektuje na elektronizáciu správy daní a súčasnú digitalizáciu spoločnosti, najmä podnikateľského prostredia. Pre jednoduchšiu, efektívnejšiu a najmä lacnejšiu komunikáciu s daňovým úradom sa navrhuje podávanie oznámenia o ukončení používania pokladnice e-kasa klient elektronickými prostriedkami v predpísanej štruktúrovanej forme, prostredníctvom elektronického formulára, ktorý finančné riaditeľstvo v dostatočnom časovom horizonte zverejní na svojom webovom sídle.

K bodu 35 (§ 15a ods. 2 písm. c)

Navrhuje sa, aby daňový úrad v prípade, že ukončí používanie pokladnice e-kasa klient z vlastného podnetu alebo z podnetu iného orgánu finančnej správy, zaslal podnikateľovi o tejto skutočnosti oznámenie.

K bodom 36 až 56 (§ 16a až § 16c)

Ustanovenia o správnych deliktoch a sankciách reagujú na niektoré nové ustanovené povinnosti, a preto je potrebné ustanoviť nové správne delikty a pokuty za porušenie týchto správnych deliktov. Z uvedených dôvodov sa preto navrhuje nové znenie, resp. doplnenie príslušných ustanovení.

Nadväzne na niektoré navrhnuté zmeny, vznikli ďalšie legislatívno technické úpravy.

V § 16b ods. 1 písm. f) sa navrhuje zníženie dolnej hranice pokuty z 10 000 eur na 2 000 eur.

Výška dolnej hranice pokuty 10 000 eur je neproporcionálna a likvidačná. Znížením dolnej hranice pokuty za správny delikt podľa § 16a písm. ao) sa umožní viac zohľadňovať závažnosť, trvanie a následky protiprávneho konania podnikateľa spočívajúceho v nerešpektovaní zákazu predávať tovar alebo poskytovať službu.

K bodu 57 (§ 17 ods. 1)

Navrhuje sa nové znenie § 17 ods. 1 tak, aby orgány finančnej správy mali čo najväčšiu možnosť kontroly dodržiavania ustanovení týkajúcich sa elektronickej registračnej pokladnice a pokladnice e-kasa klient.

Verejnosti sa podľa návrhu umožní overiť údaje z pokladničných dokladov v systéme e-kasa.

K bodu 58 (§ 17 ods. 2)

Z dôvodu zefektívnenia vykonávaných kontrol sa navrhuje nový postup orgánov finančnej správy. Zamestnanec finančnej správy je oprávnený vykonať nákup tovaru alebo prijať službu aj opakovane, bez toho aby sa preukázal služobným preukazom, pričom o každom takto vykonanom nákupe spíše úradný záznam (úradný záznam sa v zmysle daňového poriadku spisuje v mieste sídla zamestnanca finančnej správy a nie na predajnom mieste).

Ak sa zamestnanec správcu dane nepreukáže služobným preukazom, nie je oprávnený od podnikateľa alebo jeho zamestnanca vyžadovať akékoľvek doklady ani uložiť sankciu.

Zamestnanec správcu dane môže vykonávať opakované kontrolné nákupy maximálne počas 30 dní. Pri poslednom kontrolnom nákupe je zamestnanec správcu dane povinný sa preukázať služobným preukazom a spísať zápisnicu.

K bodu 59 (§ 17 ods. 6)

Navrhuje sa, aby sa na konanie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska vzťahoval správny poriadok, okrem ustanovení týkajúcich sa procesov upravených v § 4c inak.

K bodu 60 (§ 17 ods. 8 a 9)

Ustanovenie sa dopĺňa nadväzne na zavedenie konania o povolení odkladu zo zasielania údajov z on-line registračnej pokladnice do systému e-kasa klient. Na konanie o tomto povolení odkladu sa vzťahuje daňový poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zároveň sa ustanovuje, že na účely tohto zákona je orgán finančnej správy oprávnený spracúvať osobné údaje podnikateľa, výrobcu, dovozcu alebo distribútora, kupujúceho alebo fyzickej osoby v informačných systémoch.

K bodu 61 (§ 17a ods. 5)

Zákonom ustanovená lehota 15 dní na vydanie rozhodnutia o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice po doručení výsledkov expertízy nedáva časový priestor na oboznámenie podnikateľa s jej výsledkami spolu s poskytnutím priestoru na vyjadrenie sa k nej, čo nie je v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a základnými zásadami konania a správneho trestania. Nadväzne na uvedené sa navrhuje túto lehotu predĺžiť na 30 dní.

K bodu 62 (§ 17c a § 17d)

Tak ako aj pri používaní elektronickej registračnej pokladnice sa navrhuje osobitne upraviť postup v prípade, kedy vznikne pri kontrolnej činnosti podozrenie, že podnikateľ používa on-line registračnú pokladnicu, ktorá nespĺňa požiadavky zákona a túto skutočnosť nie je možné na mieste preukázať.

Vo vyššie uvedenom prípade sa navrhuje povinnosť pre kontrolné orgány on-line registračnú pokladnicu zabezpečiť.

Navrhuje sa, aby pri zabezpečení on-line registračnej pokladnice sa uplatňoval postup upravený daňovým poriadkom o zabezpečení a prepadnutí veci.

Zároveň sa navrhuje postup, ktorý uplatní podnikateľ, ktorému bola zabezpečená, resp. prepadnutá on-line registračná pokladnica. V uvedených prípadoch sa bude v záujme zachovania evidencie prijatých tržieb uplatňovať náhradná evidencia formou paragónov a rovnako sa budú paragóny aj archivovať. Ak sa podnikateľ rozhodne, že nebude uplatňovať náhradnú evidenciu, môže používať inú on-line registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu, ktoré boli uvedené do prevádzky spôsobom podľa zákona.

K bodu 63 (§ 18ce Prechodné ustanovenie)

Nadväzne na zavedenie mechanizmu on-line pripojenia registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy sa v záujme jednoznačnosti navrhujú prechodné ustanovenia súvisiace so zavedením on-line registračných pokladníc, ako aj s ukladaním pokút.

Navrhuje sa, aby podnikatelia, ktorí predávajú tovar alebo poskytujú služby a v súčasnosti evidujú tržby v elektronickej registračnej pokladnici, mohli začať používať on-line registračnú pokladnicu najskôr od 1. apríla 2019 a zároveň sú povinní takúto pokladnicu používať najneskôr od 1. júla 2019. Tí podnikatelia, ktorí chcú prejsť na virtuálnu registračnú pokladnicu, môžu tak spraviť od 1. januára 2019. Tí podnikatelia, ktorí už používajú virtuálnu registračnú pokladnicu, môžu túto používať naďalej.

Tí podnikatelia, ktorým vznikne prvýkrát povinnosť evidovať prijaté tržby podľa tohto zákona od 1. apríla 2019, t. j. noví podnikatelia, budú musieť už používať pokladnicu e-kasa klient, pričom si môžu vybrať virtuálnu registračnú pokladnicu alebo on-line registračnú pokladnicu.

Podľa prechodného ustanovenia v odseku 5 budú celoplošne všetky daňové kódy elektronických registračných pokladníc (okrem tých, ktoré boli zrušené na základe podnikateľa v žiadosti o pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient) zrušené k 1. júlu 2019 bez povinnosti podnikateľa predložiť za týmto účelom knihu pokladnice na daňový úrad.

S prihliadnutím na zmenu orgánu, ktorý bude vykonávať technickú expertízu v rámci zabezpečenia elektronických registračných pokladníc (technické expertízy bude miesto Colného úradu Bratislava vykonávať finančné riaditeľstvo) sa v prechodnom ustanovení navrhuje, aby technické expertízy, ktoré boli začaté Colným úradom Bratislava dokončilo už finančné riaditeľstvo.

K bodu 64 (§ 19 štvrtý bod)

S prihliadnutím na zavedenie mechanizmu on-line pripojenia registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy sa navrhuje zrušiť vyhlášku Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 379/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky on-line prepojenia elektronickej registračnej pokladnice s informačnými systémami finančnej správy.

Technické požiadavky uvedeného mechanizmu sa navrhuje upraviť priamo v zákone, resp. niektoré, ako zo zákona vyplýva, budú upravené a zverejnené na webovom sídle finančného riaditeľstva. K zverejneniu niektorých, napr. technických postupov, spôsobov, údajov na webovom sídle finančného riaditeľstva sa pristúpilo z dôvodu, že sa predpokladá, že tieto sa z hľadiska technického vývoja budú meniť a finančné riaditeľstvo bude môcť operatívnejšie zareagovať na tieto zmeny. Výrobcovia, dovozcovia a distribútori budú zo strany finančného riaditeľstva v dostatočnom časovom horizonte upozornení na tieto zmeny tak, aby títo mohli zareagovať a mať dostatok času na ich implementáciu. Okrem toho zverejnenie príslušných informácií na webe finančného riaditeľstva je oproti legislatívnemu procesu flexibilnejšie.

K bodu 65

S prihliadnutím na zavedenie pojmu pokladnica e-kasa klient je potrebné v celom texte zákona nahradiť slová „virtuálna registračná pokladnica“ slovami „pokladnica e-kasa klient“. Táto úprava sa nevzťahuje na § 4a ods. 4 (klientske prostredie sa vzťahuje len k virtuálnej registračnej pokladnici), § 8 ods. 11 (postup podnikateľov, ktorí pri poskytovaní taxislužby používajú virtuálnu registračnú pokladnicu) a § 15a ods. 5 (prihlasovacie údaje sa vzťahujú len k virtuálnej registračnej pokladnici), kde je potrebné zachovať pojem virtuálna registračná pokladnica.

V ustanoveniach, ktoré sú predloženým návrhom menené, resp. dopĺňané je pojem pokladnica e-kasa klient priamo zapracovaný, alebo sú z hľadiska potreby použité pojmy virtuálna registračná pokladnica alebo on-line registračná pokladnica.

K bodu 66

Ak sa v niektorých ďalších zákonoch, ako napr. v zákone č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č.

455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov používajú slová virtuálna registračná pokladnica, navrhuje sa, aby tento pojem zahŕňal aj pokladnicu e-kasa klient.

K Čl. II

Novelou zákona o dani z príjmov sa v prechodnom ustanovení navrhuje, aby sa pri vykonaní ročného zúčtovania dane z príjmov v roku 2019 zohľadnilo aj oslobodenie od dane z príjmov vzťahujúce sa na navrhované nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancom od zamestnávateľa po 31. decembri 2017, t. j. v roku 2018. Keďže vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie nie je príjem oslobodený od dane, navrhuje sa, aby súčasťou tohto vymeriavacieho základu bolo aj nepeňažné plnenie, ktoré sa od 1. januára 2019 navrhuje oslobodiť od dane z príjmov a je poskytnuté zamestnancovi v roku 2018. Cieľom úpravy je zamedziť „spätnej reparácií“ vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnanec a jeho zamestnávateľ platili v roku 2018 poistné na sociálne poistenie a ktorá je základom pre určenie sumy dávok sociálneho poistenia.

K Čl. III

K bodu 1 [§ 5 ods. 7 písm. m)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 5 ods. 7 písm. p)]

Navrhuje sa, aby nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu so zamestnancom, formou ubytovania bolo u tohto zamestnanca od dane oslobodené maximálne do sumy 60 eur mesačne zo sumy preukázateľne vynaložených výdavkov zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou je výroba vo viaczmennej prevádzke, ak je ubytovanie zabezpečené počas celého kalendárneho mesiaca. Ak nie je ubytovanie zabezpečené počas celého kalendárneho mesiaca, určí sa suma nepeňažného plnenia, ktorá je oslobodená od dane pomerne podľa počtu dní, kedy bolo zamestnancovi ubytovanie zabezpečené.

K bodom 3 a 8 (§ 9 ods. 2 písm. ac) a § 52zt ods. 2)

S účinnosťou od 1. 1. 2019 sa navrhuje oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda. Uvedené sa navrhuje už za zdaňovacie obdobie 2018.

K bodu 4 [§ 17 ods. 2 písm. d)]

Ustanovuje sa, že súčasťou základu dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty postupuje podľa § 17 ods. 1 písm. c) ZDP, t. j. u daňovníka vykazujúceho výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, budú aj sumy vyplývajúce zo zmeny účtovnej metódy zvyšujúce (znižujúce) vlastné zdroje. Pod zmenou účtovnej metódy je potrebné rozumieť aj prvú aplikáciu príslušného medzinárodného štandardu (napríklad v prípade bánk sa zmeny vyplývajúce z prvotnej aplikácie IFRS 9 premietnuté vo vlastných zdrojoch od 1.1.2018 zahrnú do základu dane v zdaňovacom období 2018). Tieto sumy zmien účtovnej metódy, ktoré zvýšili (znížili) vlastné zdroje, budú súčasťou základu dane jednorazovo v zdaňovacom období, v ktorom bolo o zmene účtovnej metódy účtované, a len vtedy, ak by zmena účtovnej metódy mala vplyv na zdaniteľné príjmy alebo daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.

K bodu 5 (§ 17 ods. 44)

Úprava u daňovníkov, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a následne pri zisťovaní základu dane postupujú podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, reaguje na nahradenie IAS 39 implementáciou IFRS 9. IFRS 9 so sebou prináša zmeny, ktoré spočívajú predovšetkým v odlišnej klasifikácii finančných nástrojov a v spôsobe vykázania rozdielov zo zmien v oceňovaní týchto nástrojov. Pri určitých investíciách do nástrojov vlastného imania, ktoré by sa inak oceňovali reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, sa môže účtovná jednotka pri ich prvotnom vykázaní neodvolateľne rozhodnúť, že následné zmeny reálnej hodnoty bude vykazovať v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Tieto zmeny reálnej hodnoty sa premietnu do základu dane až v okamihu realizácie (napríklad predaja) finančného majetku. Súčasťou základu dane pri realizácii finančného majetku bude aj úprava základu dane v nadväznosti na zmenu účtovnej metódy, ktorá sa nerealizovala podľa § 17 ods. 2 písm. d)

zákona v zdaňovacom období prvotného uplatnenia IFRS 9. Následne pri realizácii finančného majetku sa pri uplatňovaní daňového výdavku bude vychádzať z takto precenenej vstupnej ceny finančného majetku. Výnimku, kedy sa pri realizácii finančného majetku nebude do základu dane zahrnovať suma zodpovedajúca zmenám vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným nástrojom od jeho nadobudnutia do jeho realizácie, bude predstavovať finančný majetok, pri ktorého predaji budú splnené podmienky pre oslobodenie podľa § 13c zákona o dani z príjmov.

K bodom 6 a 7 [§ 19 ods. 2 písm. s) a § 21 ods. 1 písm. f)]

V nadväznosti na navrhovanú úpravu v § 19 ods. 2 písmeno s) druhého bodu sa navrhuje upraviť aj § 21 ods. 1 písm. f). Doplnením v tomto ustanovení sa riešia prípady zabezpečenia ubytovania zamestnávateľom, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke pre svojich zamestnancov v pracovnom pomere vo vlastnom ubytovacom zariadení, kde zamestnávateľ nemôže vykázať z jeho prevádzky daňovú stratu, a preto musí porovnávať výšku výdavkov, ktoré mu vo vlastnom zariadení vznikajú s príjmami, ktoré dosahuje v tomto zariadení (úhrady od zamestnancov). V rámci tejto úpravy je doplnené, že za príjmy, ktoré dosahuje zamestnávateľ vo vlastnom zariadení pri zabezpečení uvedeného ubytovania, sa považuje celé nepeňažné plnenie, ktoré je zamestnancovi v pracovnom pomere poskytnuté v rámci zabezpečenia jeho ubytovania, pričom toto je súčasťou mzdy zamestnanca, a to aj v tej časti nepeňažného plnenia, ktoré je od dane oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm. p) zákona.

K bodu 8 (§ 52zt)

Odsek 1 - Navrhuje sa, aby sa oslobodenie nepeňažného plnenia z dôvodu zabezpečenia ubytovania uplatnilo u kmeňových zamestnancov s uzatvorenou pracovnou zmluvou so zamestnávateľom, t. j. nie agentúrnych zamestnancov, len v prípade ubytovania v budovách zamestnávateľa (vlastných aj prenajatých), ktoré spadajú do kódov 112 a 113 Klasifikácie stavieb v zmysle Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb. U zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou nie je výroba vo viaczmennej prevádzke, výdavky na zabezpečenie ubytovania pre zamestnancov sú daňovým výdavkom len vtedy, ak je tento benefit upravený a dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise zamestnávateľa.

Kód skupiny 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahŕňa oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy. Kód skupiny 113 Ostatné budovy na bývanie zahŕňa ostatné budovy ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely. Ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu a § 21 ods. 1 písm. f) sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

Odsek 3 - Ustanovuje sa prvé použitie § 17 ods. 2 písm. d) a § 17 ods. 44 v znení účinnom od 1. januára 2019 pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

K Čl. IV

Nadväzne na prechod z elektronických registračných pokladníc na pokladnice e-kasa klient, ktoré sú prepojené na systémy finančnej správy bolo v zákone o DPH potrebné túto skutočnosť zohľadniť.

K Čl. V

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia v súvislosti s prijatím novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 267/2017 Z. z.) a zverejňovaním zoznamu regulovaných osôb.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2019.

Schválené vládou SR dňa 26. septembra 2018.

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 213/2018, dátum vydania: 18.07.2018

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Podnikanie v poisťovníctve upravuje v Slovenskej republike zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon v súčasnosti ukladá poisťovniam povinnosť platiť odvod z poistného vo výške 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP) a s účinnosťou od 1. januára 2017 aj odvod z poistného vo výške 8 % z prijatého poistného z ostatných odvetví neživotného poistenia.

Dôvodom zavedenia dane z poistenia ako nepriamej dane sú doterajšie poznatky, ktoré ukazujú, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017 je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu. Zdanenie poistenia nepriamou daňou predstavuje štandard používaný v Európskej únii. Takúto daň v Európskej únii uplatňujú vo väčšine členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby sú na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Trend zavádzania dane z poistného je v posledných rokoch viditeľný najmä v strednej a východnej Európe.

Daň z poistenia budú vyberať a platiť do štátneho rozpočtu poisťovne. Návrh zákona vymedzuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane t. j. predmet dane, platiteľa dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti.
Navrhovaným zákonom sa zruší platenie odvodu z poistného a zachované ostane len platenie odvodu z prijatého poistného z PZP.

V nadväznosti na zavedenie dane z poistenia sa novelou zákona o dani z príjmov ustanovuje, že daň z poistenia, ak osobou povinnou platiť daň je sám daňovník v postavení poistníka, a tiež daň z poistenia, ktorá sa vzťahuje na preúčtované náklady poistenia, je daňovým výdavkom daňovníka. Súčasťou novely zákona o dani z príjmov je aj spresnenie zdaňovania príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny. Súčasne sa do zákona o účtovníctve dopĺňa spôsob oceňovania virtuálnej meny v účtovníctve účtovnej jednotky.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, negatívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správe pre občana.

Predkladaný návrh zákona bude mať vplyv na každý subjekt verejnej správy v postavení poistníka.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.    Základné údaje
Názov materiálu
Zákon z ................ 2018 o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☐
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.    Definovanie problému
Dôvodom zavedenia dane z poistenia ako nepriamej dane sú jednak doterajšie poznatky, ktoré ukazujú, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017 je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a rozdielne zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzatvorených pred 1. januárom 2017 a po 1. januári 2017. Ďalším dôvodom zavedenia dane z poistenia je skutočnosť, že takáto nepriama daň predstavuje štandard pre zdaňovanie poisťovacích služieb používaný v Európskej únii. Túto daň v Európskej únii uplatňujú približne ¾ členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby sú v Európskej únii na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty.

3.    Ciele a výsledný stav
Uplatnenie 8 % odvodu na odvetvia neživotného poistenia sa prejavilo ako nevhodné opatrenie, ktoré spôsobuje aplikačné problémy v praxi. Cieľom návrhu zákona je nahradenie časti súčasne platného 8 % odvodu z prijatého poistného z neživotného poistenia daňou z poistenia, ktorá predstavuje ustálenú súčasť právnych poriadkov štátov v Európskej únii.
4.    Dotknuté subjekty
Poistníci poistení v poistných odvetviach uvedených v návrhu zákona, ak je poistné riziko umiestnené na území Slovenskej republiky, a poisťovne.
Zoznam poisťovní, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť v neživotnom poistení, ako dotknutých subjektov je zverejnený na webovom sídle Národnej banky Slovenska.
Link: https://subjekty.nbs.sk/?aa=select_sector&bb=3&cc=&qq=&ll=sk

5.    Alternatívne riešenia
V súčasnosti podľa § 68a zákona o poisťovníctve sú poisťovne povinné platiť odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017. Výška odvodu je stanovená na 8 % z prijatého poistného. Zavedenie odvodu sa prejavilo ako málo efektívne opatrenie, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu. Zdanenie poistenia nepriamou daňou predstavuje štandard používaný v Európskej únii. Takúto daň v Európskej únii uplatňujú vo väčšine členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby sú na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Trend zavádzania dane z poistného je v posledných rokoch viditeľný najmä v strednej a východnej Európe.
Daň z poistenia budú vyberať a platiť do štátneho rozpočtu poisťovne. Návrh zákona vymedzuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane t. j. predmet dane, platiteľa dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti.
Navrhovaným zákonom sa zruší platenie odvodu z poistného a zachované ostane len platenie odvodu z prijatého poistného z PZP.

6.    Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.    Transpozícia práva EÚ
Bezpredmetné

8.    Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné

9.    Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☐
Áno
☒
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
    z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

    vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne“
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne“

10.    Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.    Kontakt na spracovateľa
JUDr. Miloš Mikloš, odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR; milos.miklos@mfsr.sk
Mgr. Michal Pavlovčík, odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR; michal.pavlovcik@mfsr.sk

12.    Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.
Pri kvantifikácii vplyvov dane z poistenia sa využili dostupné údaje Národnej banky Slovenska o upísanom poistnom, údaje o zaplatenom odvode z prijatého poistného za rok 2017 poskytnuté Finančným riaditeľstvo SR a údaje o nákladoch na zmenu informačných systémov finančnej správy.

13.    Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov
Doložku vybraných vplyvov je potrebné vypracovať v súlade s obsahovými požiadavkami upravenými v časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov; v predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť aj povinné informácie v bode 5. Alternatívne riešenia a v bode 12. Zdroje.
Stanovisko predkladateľa: Akceptované. Body 5. a 12. boli doplnené.

V doložke vybraných vplyvov v bode 4. Dotknuté subjekty je potrebné uviesť aj podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť v odvetviach neživotného poistenia.
Stanovisko predkladateľa: Akceptované.

K analýze sociálnych vplyvov
V bode 4.1 v časti týkajúcej sa opisu vplyvov na hospodárenie domácností je potrebné doplniť opis hodnotených opatrení – kvalitatívny opis opatrení návrhu zákona s vplyvom na hospodárenie domácnosti, ktoré sú hodnotené v tomto bode a špecifikáciu dotknutých skupín (súčasní poistníci, poistníci so zmluvami pred zavedením 8% odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia podľa zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a noví poistníci po účinnosti predkladaného návrhu zákona).

V časti kvantifikácie je potrebné doplniť modelové príklady na hospodárenie dotknutých domácností (jednej domácnosti) podľa špecifikovaných ovplyvnených skupín, pričom Komisia odporúča vychádzať z predpokladov použitých pri kvantifikácii vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Taktiež predložený návrh predpokladá negatívne sociálne vplyvy týkajúce sa aj bodu 4.2 analýzy sociálnych vplyvov - zhodnotenie prístupu k zdrojom, právam, tovarom a službám, ktoré je potrebné kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotiť v tejto časti analýzy sociálnych vplyvov, a to osobitne aj v časti týkajúcej sa zraniteľných skupín obyvateľstva a skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, kde zvýšenie nákladov na poistenie v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou môže znamenať ďalšie finančné zaťaženie nízkopríjmových domácností a môže viesť k demotivácii týchto domácností uzatvárať komerčné poistenie, ktorým sa aktívne môžu podieľať na riešení svojej nepriaznivej sociálnej situácie v prípade vzniku poistnej udalosti. V prípade, že nastane udalosť, ktorá by mohla byť krytá poistnou zmluvou, ktorá však u nízkopríjmovej domácnosti uzavretá z vyššie uvedených dôvodov nebude, bude musieť domácnosť znášať všetky výdavky súvisiace s udalosťou, čo môže spôsobiť prehĺbenie rizika chudoby.

V častiach analýzy sociálnych vplyvov, kde sa nepredpokladá žiadny vplyv, je potrebné slovo „bezpredmetné“ nahradiť slovami „bez vplyvu“.

Stanovisko predkladateľa: Akceptované čiastočne. Do bodu 4.1. analýzy sociálnych vplyvov bol doplnený opis hodnotených opatrení a modelové príklady. K pripomienke k bodu 4.2. predkladateľ uvádza, že zámerom zákona nie je zvýšiť ceny poistného, preto zavedenie dane nemusí mať vplyv na motiváciu uzatvárať poistné zmluvy. Toto konštatovanie sa týka aj nízkopríjmových domácností. Predkladateľ zastáva názor, že rozhodnutie o uzavretí alebo neuzavretí poistnej zmluvy v oblasti komerčného poistenia nie je založené na skutočnosti zdanenia poistného.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
    Predkladateľ materiálu sa ani nepokúsil vyčísliť dopady na podnikateľské prostredie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie. Komisia má za to, že Ministerstvo financií SR v spolupráci s Národnou bankou Slovenska disponuje všetkými údajmi potrebnými pre vyčíslenie priamych finančných nákladov spojených so zavedením nepriamej dane z poistenia. Komisia preto odporúča predkladateľovi, aby vyčíslil tieto finančné náklady, a tým prispel k uplatňovaniu zásad lepšej regulácie.
Stanovisko predkladateľa: Neakceptované. Predkladateľ má za to, že dopady na podnikateľské prostredie sú v rámci dostupných údajov uvedené v analýze vplyvov.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
Komisia upozorňuje, že v zmysle platnej metodiky je potrebné upraviť roky v analýze vplyvov /2017 až 2020/ na 2018, 2019, 2020, 2021.
Stanovisko predkladateľa: Akceptované. Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy je upravená.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom, ktorý bol predložený na záverečné posúdenie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2018
2019
2020
2021
Príjmy verejnej správy celkom
8 895 000
35 580 000
35 580 000
35 580 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:

- vplyv na ŠR
8 895 000
35 580 000
35 580 000
35 580 000
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
276 000
0
0
0
v tom: Ministerstvo financií SR/                 program 0EK0D02
276 000
0
0
0
z toho:

- vplyv na ŠR
276 000
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
276 000
0
0
0
    EÚ zdroje
0
0
0
0
    spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
276 000
0
0
0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Zavedenie dane z poistenia bude mať negatívny vplyv na rozpočet FR SR v súvislosti so zmenou a rozšírením funkcií informačných systémov vo výške 276 tis. EUR s DPH. Predmetnú čiastku nemá FR SR v rozpočte zabezpečenú a bude žiadať MF SR o navýšenie záväzných ukazovateľov ŠR pre rok 2018.
Negatívny vplyv na rozpočty subjektov verejnej správy sa prejaví aj v prípade, ak je subjekt verejnej správy v postavení poistníka. Miera negatívneho vplyvu bude závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu novozavedenú daň do cien poistného.
2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona nahrádza súčasne platný 8 % odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia daňou z poistenia, ktorá predstavuje štandard používaný v EÚ. Túto daň v Európskej únii uplatňuje väčšina členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby sú v Európskej únii na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Zavedenie dane z poistenia v Slovenskej republike má za cieľ eliminovať existujúce nedostatky spojené s odvodom z prijatého poistného z neživotného poistenia.
Daň z poistenia bude mať charakter nepriamej dane. Navrhuje sa sadzba dane vo výške 8 %.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

       zmena sadzby
       zmena v nároku
       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
       kombinovaný návrh
X   iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia opatrenia vychádza z agregovaných údajov o neživotných poisteniach z NBS za rok 2015 podľa rôznych odvetví neživotného poistenia. Na jednotlivé druhy neživotného poistenia bola aplikovaná sadzba dane z poistenia 8 % s výnimkou PZP motorových vozidiel, kde bola aplikovaná sadzba dane 0 %. Hrubý vplyv je očistený o výnos z 8 % odvodu z neživotného poistenia, ktorý je platný do zavedenia dane z poistenia. Vychádzajúc z vyššie uvedenej informácie je netto vplyv zavedenia dane z poistenia na štátny rozpočet 35 580 tis. EUR v roku 2019. Vzhľadom na účinnosť novej dane je netto vplyv v prvom roku zavedenia (t. j. 2018) štvrtinový (8 895 tis. eur). Uvedený vplyv vychádza z akruálneho princípu. Hotovostný vplyv je od roku 2019 rovnaký ako akruálny.
Predkladateľ nekvantifikoval dopady na mestá a obce z dôvodu, že nie je možné predvídať správanie poisťovní vo vzťahu k úprave ceny poistného. Finančný dopad je teda závislý od miery premietnutia dane do ceny poistného.

Tabuľka č. 3

Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2018
2019
2020
2021

Daňové príjmy (100)1
8 895 000
35 580 000
35 580 000
35 580 000

Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0

Granty a transfery (300)1
0
0
0
0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom
8 895 000
35 580 000
35 580 000
35 580 000

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2018
2019
2020
2021

Bežné výdavky (600)
0
0
0
0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0

Tovary a služby (630)2
0
0
0
0

Bežné transfery (640)2
0
0
0
0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0

Kapitálové výdavky (700)
276 000
0
0
0

Obstarávanie kapitálových aktív (RP 718006, program 0EK0D02)2
276 000
0
0
0

Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom
276 000
0
0
0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

                 Tabuľka č. 5

Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3

Počet zamestnancov celkom

   z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

   z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

   z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

   z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Na základe pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktorou ZMOS požiadal o doplnenie doložky vplyvov o finančné dopady na hospodárenie miest a obcí, predkladateľ uvádza kvantifikáciu finančných dopad na mestá a obce tak, ako bola predložená ZMOS-om:

Mestá a obce hospodária s majetkom v objeme cca 22,64 mld. eur, z čoho stavby, budovy, stroje a zariadenia, ktoré bývajú vo väčšine prípadov predmetom poistenia, predstavujú hodnotu cca 13 mld. eur v obstarávacích cenách. Pri povinnosti miest a obcí chrániť a zabezpečovať tento majetok pred rôznymi vonkajšími vplyvmi práve formou poistenia tohto majetku je predpoklad, že zavedením novej dane z poistenia sa zvýši záťaž na rozpočty mies a obcí. Okrem dopadu na rozpočtové hospodárenie miest a obcí existuje obava rizika ukončovania zmluvných vzťahov, tak zo strany miest a obcí, ako aj poisťovní a zníženia motivácie uzatvárať zmluvy nové. Práve motivácia miest a obcí viac poisťovať svoj majetok v posledných rokoch vyrovnávala nepriaznivé dopady povodní a záplav. Podľa odhadu ZMOS okrem povinného zmluvného poistenia má územná samospráva na slovenskom poistnom trhu uzatvorených cca 20 tis. zmlúv na majetok v hodnote cca 6 mld. eur. Poistenie majetku miest a obcí je podmienkou čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ. Podobne aj pri uzatváraní zmlúv v rámci dotačných programov zo štátneho rozpočtu, je jednou z povinností prijímateľa dotácie poistiť obstarávaný majetok (nájomné byty, zariadenia sociálnych služieb, školy, materské školy). Riziko prehodnocovania existujúcich poistných zmlúv zo strany poisťovní v neprospech miest a obcí hrozí v prípadoch, kedy tieto pre poisťovne začnú byť nevýhodné a obce nebudú reflektovať na zmeny v podmienkach poistenia. Podľa ZMOS sa zavedenie dane z poistenia odrazí aj cenách tovarov a služieb, ktoré musia mestá a obce obstarávať pre plnenie svojich povinností, čo bude mať ďalší negatívny dopad na ich rozpočty. Podľa názoru ZMOS bude mať negatívny dopad na rozpočty miest a obcí aj článok II návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Týmto doplnením sa upravujú daňové výdavky, ktoré znižujú čiastkový základ dane fyzických osôb, pričom môže dôjsť k úbytku príjmov na strane samospráv.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Podnikateľské subjekty poistené v odvetviach neživotného poistenia, ak je poistné riziko umiestnené na území Slovenskej republiky, a podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť v odvetviach neživotného poistenia.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
       - z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Na základe zverejnenej predbežnej informácie sa dňa 3. novembra 2017 na pôde Ministerstva financií Slovenskej republiky
uskutočnilo v rámci konzultácií stretnutie so Slovenskou asociáciou poisťovní (ďalej len „SLASPO“) k pripravovanému návrhu zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavným cieľom stretnutia bolo podrobnejšie oboznámiť SLASPO s pripravovaným návrhom zákona o dani z poistenia a zároveň získať podnety z praxe k danej problematike. SLASPO pozitívne prijali zámer MF SR nahradiť súčasný odvod z neživotného poistenia daňou z poistenia. S ohľadom na ťažkosti pri realizácii odvodu uviedli, že ich pohľad na daň z poistenia je veľmi opatrný, keďže nebol predložený žiadny konkrétny návrh.
Zástupcovia SLASPO kladne prijali informáciu, že navrhovaná daň z poistenia sa bude vzťahovať iba na odvetvia neživotného poistenia. K otázke legisvakancie pripravovaného návrhu zákona uviedli, že poisťovne budú potrebovať dostatočný priestor na úpravu systémov, prípadne na prekalkulovanie poistných produktov. Za najskorší možný termín účinnosti pripravovaného zákona považujú 1. január 2019.
Z dôvodu priebežného zabezpečovania príjmu do štátneho rozpočtu MF SR navrhlo, aby zdaňovacím obdobím bol kalendárny štvrťrok. SLASPO zdôraznilo, že preferuje dlhšie zdaňovacie obdobie, nakoľko príliš časté podávanie daňového priznania predstavuje administratívnu záťaž pre poisťovne.
Vznik daňovej povinnosti by mal byť naviazaný na moment prijatia platby poistného. Zástupcovia SLASPO podotkli, že je potrebné rozlišovať deň prijatia platby poistného a deň napárovania platby poistného na konkrétnu poistnú zmluvu. V nadväznosti na diskusiu k platbe poistného sa do pozornosti dostala aj otázka uvádzania resp. neuvádzania sumy dane samostatne na predpise poistného. SLASPO uviedlo, že je predpoklad, že prevažná väčšina poisťovateľov bude uvádzať konkrétnu sumu dane samostatne. Považovali by za logické, aby to pripravovaný zákon takto upravoval z dôvodu jednotného postupu v praxi.
V diskusii k oslobodeniu od dane z poistenia, ktoré sa malo vzťahovať na diplomatické a konzulárne úrady, SLASPO vyjadrilo názor, že pre poisťovne by to predstavovalo nadmernú administratívnu záťaž zisťovať či je, alebo nie je konkrétne poistenie oslobodené od dane, keďže ich systémy nedisponujú potrebnými údajmi. Podporujú riešenie vybratia dane z poistenia od dotknutých subjektov a tie budú následne žiadať štát o vrátenie dane.
Na záver sa MF SR a SLASPO dohodli na ďalšej komunikácii a spolupráci pri riešení podnetov k danej problematike. SLASPO zdôraznilo, že všetky návrhy MF SR bude konzultovať s členskými poisťovňami a oceňuje vôľu prerokovať jednotlivé návrhy neformálne a na expertnej úrovni ešte v prípravnej fáze, a nie až v rámci MPK.

Na základe zverejnenej predbežnej informácie sa dňa 15. novembra 2017 na pôde Ministerstva financií Slovenskej republiky uskutočnilo v rámci konzultácií stretnutie s Asociáciou leasingových spoločností Slovenskej republiky (ďalej len „ALS SR“), Slovenskou asociáciou rizikového manažmentu (ďalej len „SARM“) a Ernst & Young (ďalej len „EY“) k pripravovanému návrhu zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Hlavným cieľom stretnutia bolo podrobnejšie oboznámiť zúčastnené subjekty s pripravovaným návrhom zákona o dani z poistenia a zároveň získať podnety z praxe k danej problematike.
Zástupca ALS SR na úvod poukázal na účel pripravovanej dane z poistenia resp., ako sa na novú daň pozerať. Či ako na nástroj zhromaždenia kapitálu, ktorý by slúžil na pomoc občanom SR v rozličných sociálnych situáciách alebo čisto ako na majetkovú daň. Ako významný dopad zavedenia novej dane z poistenia uviedol navýšenie cien leasingových zmlúv pri financovaní spotrebiteľov, nakoľko cena poistenia je súčasťou celkovej výšky odplaty.
Zástupca SARM zobral na vedomie informáciu, že pripravovaná daň z poistenia sa bude uplatňovať iba na poistné odvetvia neživotného poistenia. Poukázal na nejasnosť a nesystémovosť súčasného 8 % odvodu z neživotného poistenia a absenciu informácií ohľadne využitia budúcich vyzbieraných prostriedkov z pripravovanej dane z poistenia. Ďalej uviedol, že si nemyslí, že by sa poistná daň mala vzťahovať na všetky odvetvia neživotného poistenia a navrhujú začať so sadzbou dane na úrovni 2 % a následne ju zvýšiť po rokoch.
MF SR reagovalo na vyššie spomenuté postrehy nasledovne: daň z poistenia sa uplatňuje v ¾ čl. štátov EÚ, vyberá sa aj mimo územia EÚ, cieľom navrhovanej úpravy je nahradiť problematický odvod z neživotného poistenia, v súčasnosti sa neplánuje príjem z navrhovanej dane z poistenia viazať na určitý účel, návrh zákona počíta s výnimkami zo zdaňovania niektorých odvetví neživotného poistenia.
V následnej diskusii zástupca SARM poznamenal, že ľudia sú citliví na zvyšovanie cien a v prípade zavedenia novej dane od začiatku so sadzbou 8 % by s tým boli spojené značné náklady, ktoré by v konečnom dôsledku najviac pocítil klient a samozrejme aj poisťovňa. Zástupca SARM ďalej uviedol, že súčasný odvod z neživotného poistenia sa nevzťahoval na staré zmluvy. Zaujímali sa aj o informáciu, odkedy bude nová daň z poistenia v účinnosti. MF SR reagovalo, že prechod medzi účinnosťou odvodu a dane z poistenia bude upravený v pripravovanom návrhu zákona o dani z poistenia. Definitívne strategické rozhodnutia ohľadne prechodu ešte neboli uskutočnené. Pripravovaná daň z poistenia sa bude vzťahovať ako na staré, tak aj nové zmluvy. Zástupca ALS SR vyjadril svoje prekvapenie, že novou daňou sa sleduje predovšetkým čistý finančný efekt a nie podpora poisťovania. Zástupca SARM zdôraznil, že 8 % odvodom z neživotného poistenia sa zabrzdil trh a obmedzila konkurencia. Ďalej prejavili nevôľu, aby sa nová daň z poistenia s prípadnou sadzbou 8 % vzťahovala na poistenia právnej ochrany a asistenčných služieb.
Zástupcovia ALS SR vyjadrili požiadavku, aby ľudia vedeli, na čo bude ich uhradené poistné použité. Vyjadrili obavu, že zavedením dane z poistenia sa zvýši celková odplata pre spotrebiteľov, keďže je táto odplata určená ako násobok priemernej RPMN podľa nariadenia vlády.
Zástupca EY uviedol, že trend zavádzania dane z poistenia je evidentný. Viacej krajín v EÚ ju má ako nemá. Súčasný odvod z neživotného poistenia má určité úskalia napr. že ignoruje „princíp lokácie rizika“.
Na záver MF SR uviedlo, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania budú môcť jednotlivé subjekty, ako aj verejnosť, vyjadriť svoje pripomienky k zverejnenému návrhu zákona o dani z poistenia.
3.3 Náklady regulácie
      - z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zavedenie dane z poistenia môže zvýšiť finančné náklady podnikateľským subjektom poisteným v odvetviach neživotného poistenia v prípade, ak poistné riziko bude umiestnené na území Slovenskej republiky. Zvýšené finančné náklady budú závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu navrhovanú daň do cien poistného. Vychádzajúc z kvantifikácie výnosov dane z poistenia podľa Inštitútu finančnej politiky môžeme očakávať, že predpokladaný výnos dane vo výške 35 580 tis. EUR v roku 2019 (8 895 tis. EUR v roku 2018) sa môže prejaviť vo zvýšených finančných nákladoch poistníkov.
Návrh zákona neustanovuje pre osoby, ktoré budú povinné platiť daň z poistenia, postup pre zahrnutie dane z poistenia do ceny poistného.
Už v súčasnosti majú poisťovne povinnosť platiť 8 % - ný odvod z prijatého poistného zo zmlúv uzatvorených od 1. januára 2017. Keďže sadzba dane z poistenia sa navrhuje vo výške 8 %, je možné predpokladať, že výška poistného dohodnutá v týchto poistných zmluvách ostane nezmenená.
V prípade tzv. starých zmlúv, t. j. zmlúv uzatvorených do 1. januára 2017, finančné náklady poistníkov, ktoré budú musieť vynaložiť na platbu poistného, závisia od spôsobu, akým poisťovňa zabezpečí splnenie zákonnej povinnosti platby dane z poistenia. V poistnom dohodnutom v týchto zmluvách nie je kalkulovaný 8 % - ný odvod z poistného, preto možno predpokladať, že zámerom poisťovní bude zahrnúť daň z poistenia do výšky poistného.
Výsledná suma poistenia je jednoznačne závislá od rozhodnutia poisťovne, akým spôsobom zabezpečí splnenie svojej zákonnej povinnosti platby dane z poistenia.
Ak je napr. uzatvorená poistná zmluva pred 1. januárom 2017, poistné je stanovené vo výške 100 eur a poisťovňa neplatí odvod z prijatého poistného, zavedením dane z poistenia vo výške 8 % môžu v závislosti od rozhodnutia poisťovne nastať tieto situácie:
1. poisťovňa premietne daň z poistenia v plnom rozsahu do ceny poistného, takže poistné sa zvýši na 108 eur,
2. poisťovňa nepremietne daň z poistenia do ceny poistného, poistné by sa nemalo zmeniť,
3. poisťovňa premietne daň z poistenia do ceny poistného čiastočne, poistné sa zvýši v rozsahu, v akom poisťovňa premietne daň z poistenia do poistného.

3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh zákona o dani z poistenia ukladá povinnosť subjektom vykonávajúcim poisťovaciu činnosť v odvetviach neživotného poistenia podávať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny štvrťrok. Ďalšie administratívne náklady týmto subjektom vzniknú so zmenou informačných systémov, s prekalkulovaním cien poistných produktov, s úpravou poistných zmlúv ako aj s vedením a uchovávaním záznamov potrebných pre správne určenie dane. Z dôvodu, že nie je možné predpokladať správanie a vnútorné procesy daňových subjektov a dotknuté daňové subjekty neposkytli odhad nákladov na zavedenie dane z poistenia, administratívne náklady nie je možné kvantifikovať.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
       - z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Návrh zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér. Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.
3.5 Inovácie
       - z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Návrh zákona o dani z poistenia nemá vplyv na inovácie podnikateľov.

Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
bez vplyvu
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
bez vplyvu
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Negatívny vplyv sa v zásade nepredpokladá, avšak pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené pred 1. januárom 2017, môže sa zavedenie dane prejaviť vo zvýšení výdavkov domácností v súvislosti s využívaním poistných produktov v odvetviach neživotného poistenia.
Miera prípadného negatívneho vplyvu na hospodárenie domácností bude závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu daň do ceny poistného.
Vychádzajúc z kvantifikácie výnosov dane z poistenia podľa Inštitútu finančnej politiky, môžeme očakávať, že predpokladaný výnos dane vo výške 35 580 tis. EUR v roku 2019 (8 895 tis. EUR v roku 2018) sa môže prejaviť vo zvýšených finančných nákladoch poistníkov.
Návrh zákona neustanovuje pre osoby, ktoré budú povinné platiť daň z poistenia, postup pre zahrnutie dane z poistenia do ceny poistného.
Už v súčasnosti majú poisťovne povinnosť platiť 8 % - ný odvod z prijatého poistného zo zmlúv uzatvorených od 1. januára 2017. Keďže sadzba dane z poistenia sa navrhuje vo výške 8 %, je možné predpokladať, že výška poistného dohodnutá v týchto poistných zmluvách ostane nezmenená.
V prípade tzv. starých zmlúv, t. j. zmlúv uzatvorených do 1. januára 2017, finančné náklady poistníkov, ktoré budú musieť vynaložiť na platbu poistného, závisia od spôsobu, akým poisťovňa zabezpečí splnenie zákonnej povinnosti platby dane z poistenia. V poistnom dohodnutom v týchto zmluvách nie je kalkulovaný 8 % - ný odvod z poistného, preto možno predpokladať, že zámerom poisťovní bude zahrnúť daň z poistenia do výšky poistného.
Výsledná suma poistenia je jednoznačne závislá od rozhodnutia poisťovne, akým spôsobom zabezpečí splnenie svojej zákonnej povinnosti platby dane z poistenia.
Ak je napr. uzatvorená poistná zmluva pred 1. januárom 2017, poistné je stanovené vo výške 100 eur a poisťovňa neplatí odvod z prijatého poistného, zavedením dane z poistenia vo výške 8 % môžu v závislosti od rozhodnutia poisťovne nastať tieto situácie:
1. poisťovňa premietne daň z poistenia v plnom rozsahu do ceny poistného, takže poistné sa zvýši na 108 eur,
2. poisťovňa nepremietne daň z poistenia do ceny poistného, poistné by sa nemalo zmeniť,
3. poisťovňa premietne daň z poistenia do ceny poistného čiastočne, poistné sa zvýši v rozsahu, v akom poisťovňa premietne daň z poistenia do poistného.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Poistníci poistení v odvetviach neživotného poistenia, ak je poistné riziko umiestnené na území Slovenskej republiky.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
bez vplyvu
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1: Poistníci poistení v odvetviach neživotného poistenia
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
bez vplyvu
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
nie je možné kvantifikovať
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
nie je možné určiť
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Zvýšené finančné náklady nie je možné kvantifikovať, nakoľko nedisponujeme detailnými informáciami o výške upísaného poistného, o poistnom odvetví a segmente klienta. Rovnako nie je možné predpokladať budúce správanie subjektov. Vychádzajúc z kvantifikácie výnosov dane z poistenia podľa Inštitútu finančnej politiky môžeme očakávať, že predpokladaný výnos vo výške 35 580 tis. EUR v roku 2019 (8 895 tis. EUR v roku 2018) sa môže prejaviť vo zvýšených finančných nákladoch poistených z radov podnikateľských subjektov, subjektov verejnej správy a občanov (nepodnikateľov) v závislosti od toho, či poisťovne v dôsledku zavedenia dane zvýšia poistné.
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
bez vplyvu

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
Φ    sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
Φ    kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
Φ    pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
Φ    zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
Φ    zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
Φ    k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
Φ    bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
Φ    doprave,
Φ    ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
Φ    spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
Φ    informáciám
Φ    k iným právam (napr. politickým).

bez vplyvu
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
Φ    domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
Φ    nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
Φ    deti (0 – 17),
Φ    mladí ľudia (18 – 25 rokov),
Φ    starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
Φ    ľudia so zdravotným postihnutím,
Φ    marginalizované rómske komunity
Φ    domácnosti s 3 a viac deťmi,
Φ    jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
Φ    príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
Φ    iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

bez vplyvu

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
bez vplyvu
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
Φ    podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
Φ    zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
Φ    podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
Φ    boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
Φ    eliminácia rodových stereotypov.

bez vplyvu

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
bez vplyvu
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
bez vplyvu
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
bez vplyvu
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
bez vplyvu
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
bez vplyvu
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
bez vplyvu




DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
s právom Európskej únie

1.    Predkladateľ návrhu zákona:
Vláda Slovenskej republiky.

Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Problematika návrhu zákona:
a)    je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-    čl. 4, 26 ods. 2, 56 až 66, 110 až 112 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):
-    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009) v platnom znení.
b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)    Lehota na prebratie smernice 2009/138/ES bola stanovená do 31.3. 2015.
b)    Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c)    Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
d)    Smernica 2009/138/ES bola prebratá do zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovenie vymedzuje vecnú pôsobnosť zákona.

K § 2

Vymedzujú sa niektoré pojmy na účely zákona tak, aby zodpovedali logike nastavených pravidiel, napríklad kým pod pojmom poisťovňa z iného členského štátu je potrebné rozumieť tak ústredie poisťovne ako aj jej pobočky, v prípade poisťovne z tretieho štátu je osobitne na účely zákona vymedzená pobočka zahraničnej poisťovne a osobitne zahraničná poisťovňa. Cieľom takto navrhnutých pojmov je vymedziť pre rôzne prípady osobu povinnú platiť daň.
Ustanovenie vymedzuje aj obvyklý pobyt na účely určenia umiestnenia poistného rizika, a tým pádom aj predmetu dane. Napríklad ak český občan s trvalým pobytom v Českej republike dlhodobo žije na Slovensku a má tu osobné väzby (rodina) a aj profesijné väzby (zamestnanie alebo živnostenské oprávnenie) a uzavrie poistnú zmluvu na predmet poistenia iný ako je uvedený v § 3 ods. 2 písm. a) až c), bude poistné riziko umiestnené na Slovensku a bude predmetom dane bez ohľadu na skutočnosť, že trvalý pobyt toho poistníka je v Českej republike.

K § 3

Navrhuje sa, aby predmetom dane bolo poistenie v odvetviach neživotného poistenia, ktoré sú uvedené v prílohe zákona. Ide o ustálené odvetvia neživotného poistenia tak, ako sú vymedzené zákonom o poisťovníctve.
Predmetom dane bude také poistenie, pri ktorom je poistné riziko umiestnené v tuzemsku, pričom daňou bude v podstate zaťažená platba poistného za poistenie platené na základe uzatvorenej poistnej zmluvy s tuzemskou poisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne z tretieho štátu alebo poisťovňou z iného členského štátu.
V osobitných prípadoch sa daň z poistenia bude uplatňovať aj na náklady poistenia, ktoré napr. právnická osoba uhradila poistníkovi, ktorý uzavrel poistnú zmluvu s poisťovňou z tretieho štátu. Najčastejšie pôjde o situácie, keď materská spoločnosť uzatvorila poistnú zmluvu s poisťovňou z tretieho štátu a táto poistná zmluva pokrýva aj poistné riziká, ktoré sa týkajú majetkovej a personálnej podstaty dcérskej spoločnosti v tuzemsku. V prípade, ak časť nákladov poistenia bude zaplatená dcérskou spoločnosťou, resp. účtovne priradená dcérskej spoločnosti, budú tieto náklady poistenia predstavovať základ dane z poistenia.
Predmetom dane bude poistenie poskytované poisťovňami. To znamená, že aj keď právny vzťah bude spĺňať znaky poistenia, ale poskytovateľ služby nebude poisťovňou, daň z poistenia sa neuplatní, napr. daň sa neuplatní na asistenčné služby pre motorové vozidlá poskytované iným subjektom ako poisťovňou.
Pravidlá na určenie umiestnenia poistného rizika vychádzajú z pravidiel ustanovených zákonom o poisťovníctve [§ 5 písm. m) zákona č. 39/2015 Z. z.]. Keďže je možné predpokladať, že aj iné členské štáty Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré uplatňujú daň z poistenia, majú spravidla umiestnenie rizika založené na rovnakom princípe vychádzajúcom z harmonizovanej legislatívy v oblasti poisťovníctva, nemalo by dochádzať k dvojitému zdaneniu poistenia.

K § 4

Podľa návrhu budú daň z poistenia platiť do štátneho rozpočtu hlavne právnické osoby, ktoré podnikajú v poisťovníctve, to znamená poisťovne so sídlom v tuzemsku, poisťovne z iných členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru a pobočky zahraničných poisťovní z tretích štátov.
Zdaneniu bude podliehať aj poistenie poskytnuté poisťovňou z tretieho štátu, ktorá si nezriadila pobočku v tuzemsku a poskytla poistenie s umiestnením rizika v tuzemsku bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti v tuzemsku. V týchto prípadoch sa z dôvodu zabezpečenia efektívneho výberu dane navrhuje, aby osobou povinnou zaplatiť daň správcovi dane bol poistník, ktorý zaplatil poistné alebo za ktorého poistné zaplatila iná osoba. Pôjde napr. o situáciu, keď právnická osoba so sídlom v zahraničí uzavrie poistnú zmluvu s poisťovňou z tretieho štátu, ktorá pokrýva riziká týkajúce sa majetkovej a personálnej podstaty jej prevádzkarne resp. organizačnej zložky v tuzemsku.
Ďalším osobitným prípadom zdanenia poistenia bude prípad, keď právnická osoba (napr. dcérska spoločnosť so sídlom v tuzemsku) zaplatí náklady poistenia alebo ich časť napr. svojej materskej spoločnosti, ktorá uzavrie poistnú zmluvu s poisťovňou so sídlom v treťom štáte a táto zmluva pokrýva aj majetkovú alebo personálnu podstatu tejto tuzemskej právnickej osoby, alebo tieto náklady táto tuzemská právnická osoba len zaúčtuje. Je to prípad, keď poisťovňa poskytla poistenie s umiestnením rizika v tuzemsku bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti v tuzemsku. Osobou povinnou platiť daň v tomto prípade bude tuzemská právnická osoba, ktorá uhradila alebo len zaúčtovala preúčtované náklady poistenia.
Ak je poistná zmluva uzavretá s viacerými poisťovateľmi, navrhuje sa, aby osobou povinnou platiť daň bol spolupoisťovateľ, ktorému táto povinnosť vyplýva z dohody uzavretej medzi spolupoisťovateľmi. Ak nie je v dohode uložená povinnosť zaplatiť daň jednému zo spolupoisťovateľov, platiteľmi dane sú všetci spolupoisťovatelia v rozsahu svojho podielu na poistnom vyplývajúcom z poistnej zmluvy. Ak by jedným zo spolupoisťovateľov bola zahraničná poisťovňa, ktorá si v tuzemsku nezriadila pobočku, nie je možné uplatniť postup podľa odseku 2 a platiteľom dane budú osoby podľa odseku 1.

K § 5

Navrhuje sa, aby daňová povinnosť v prípade, ak je poistná zmluva uzavretá s poisťovňou, ktorá má sídlo v tuzemsku, poisťovňou z iného členského štátu Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru alebo s tuzemskou pobočkou zahraničnej poisťovne vznikla v momente, keď poisťovňa prijme platbu poistného, a to v rozsahu prijatej platby.
Súčasne sa navrhuje, aby poisťovne, ktoré majú sídlo v tuzemsku, poisťovne z iného členského štátu Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru alebo tuzemské pobočky zahraničnej poisťovne sa mohli rozhodnúť pre alternatívny vznik daňovej povinnosti, a to na základe dňa zaúčtovania predpisu poistného alebo v deň splatnosti poistného. Poisťovne sú povinné v daňových priznaniach vyznačovať zvolený spôsob vzniku daňovej povinnosti.
Zvolený spôsob vzniku daňovej povinnosti musí platiteľ dane používať po dobu najmenej osem kalendárnych štvrťrokov.
Pokiaľ ide o prípady poistenia poisťovňou z tretieho štátu, ktorá nemá v tuzemsku pobočku, daňová povinnosť vznikne osobe povinnej platiť daň podľa § 4 ods. 1 písm. b) dňom zaplatenia poistného.
Za platbu poistného je potrebné považovať akýkoľvek spôsob zaplatenia poistného ako napr. vzájomné započítanie pohľadávok.
Pokiaľ ide o prípady, kedy osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej sú preúčtované náklady poistenia (požadované náklady poistenia alebo priradené náklady poistenia) na poistné riziko umiestnené v tuzemsku, daňová povinnosť vznikne 30. deň od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom boli platiteľovi náklady poistenia preúčtované.
Preúčtovanými nákladmi nie sú náklady na poistenie, ktoré sa stávajú súčasťou platby za dodanie tovaru alebo služby.

K § 6 a § 7

Daň sa vypočíta z platby poistného, ktoré zahŕňa daň, čo predstavuje štandardný mechanizmus výpočtu dane v oblasti nepriamych daní. Ak sa poistné dohodnuté na určité poistné obdobie platí v splátkach, daň sa vypočíta z každej jednotlivej splátky a každá táto splátka zahŕňa daň.
Ak je poistenie uzavreté prostredníctvom sprostredkovateľa, základ dane sa neznižuje o províziu sprostredkovateľa.
V prípadoch, kedy daňová povinnosť vzniká predpísaním poistného [§ 5 ods. 1 písm. b)], sa daň vypočíta zo sumy, ktorú poisťovňa zaúčtovala ako pohľadávku predpisu poistného, pričom táto suma zahŕňa daň. V prípadoch, kedy daňová povinnosť vzniká momentom splatnosti poistného [§ 5 ods. 1 písm. c)], sa daň vypočíta zo sumy splatného poistného, ktorá zahŕňa daň.
Pokiaľ ide o prípad, kedy osoba zaplatí poistné poisťovni so sídlom v treťom štáte [§ 4 ods. 2 písm. a)], a o prípad, keď náklady poistenia sú preúčtované právnickej osobe, ktorá je osobou povinnou platiť daň podľa § 4 ods. 2 písm. b), suma poistného ako aj preúčtované náklady poistenia neobsahujú daň z poistenia podľa tohto zákona, preto základom dane, z ktorého sa daň vypočíta, je zaplatená suma alebo suma preúčtovaných nákladov.

Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, dôjde k zníženiu poistného, zvýšeniu poistného alebo jeho časti alebo k zrušeniu poistného, osoba povinná platiť daň opravila základ dane a daň. Rovnako sa postupuje v prípade, ak sa suma preúčtovaných nákladov poistenia zmení.

K § 8

Nakoľko sa navrhovanou daňou nahrádza existujúci 8 % - ný odvod časti poistného v odvetví neživotného poistenia podľa § 68a zákona o poisťovníctve, navrhuje sa uplatňovať sadzbu dane 8 %. Pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa navrhuje sadzba dane 0 %, a to z dôvodu, že pri tomto poistnom odvetví sa bude naďalej platiť odvoz z prijatého poistného podľa § 68 zákona o poisťovníctve.

K § 9

Navrhuje sa stanoviť pravidlá pre prípad, keď je poistné platené v cudzej mene, a pre zaokrúhľovanie dane.

K § 10

Navrhuje sa ustanoviť štvrťročné zdaňovacie obdobie. Daňové priznanie sa navrhuje podávať výlučne elektronicky. Na elektronické podanie daňového priznania sa bude vzťahovať daňový poriadok.
Daňové priznanie predstavuje podľa daňového poriadku podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu, a teda sa môže podať len prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo. Daňové priznania (podania s predpísanou štruktúrovanou formou) nie je možné podať prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy, a to vzhľadom na špecifickosť ich ďalšieho automatizovaného spracovania prostredníctvom informačných systémov finančnej správy. Prepojenie na tieto informačné systémy zároveň umožňuje automatické opravy logických a sčítacích chýb v daňových priznaniach, čo ústredný portál verejnej správy technicky neumožňuje.

Lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane sa navrhuje do konca kalendárneho mesiaca po skončení zdaňovacieho obdobia.
Povinnosť požiadať o registráciu pre daň z poistenia budú mať len platitelia, ktorí pri vzniku daňovej povinnosti nemajú pridelené daňové identifikačné číslo. Tie poisťovne, ktoré platia v súčasnosti odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia (§ 68a zákona o poisťovníctve), túto povinnosť nemajú a sú registrovanými platiteľmi priamo zo zákona (§ 13 ods. 3).

K § 11

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť vedenia záznamov na účely správy daní, obsah záznamov a dobu uchovávania záznamov. Nakoľko záznamy nemajú predpísanú štruktúrovanú formu, platiteľ dane môže záznamy doručiť správcovi dane podľa daňového poriadku prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy.

K § 12

Navrhuje sa ustanoviť, že na správu dane z poistenia sa vzťahuje daňový poriadok.

K § 13 a 14
Keďže účinnosť zákona sa navrhuje od 1. októbra 2018, dani budú podliehať platby poistného, pri ktorých budú splnené kumulatívne dve podmienky, a to platba poistného za poistenie bola prijatá alebo zaplatená po 30. septembri 2018 a poistné obdobie začne plynúť po 30. septembri 2018. V prípadoch, ak daňová povinnosť vzniká alternatívnym spôsobom (dňom predpísania poistného alebo dňom splatnosti poistného), sa daň uplatní len za predpokladu kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to, poistné obdobie začne plynúť po 30. septembri 2018 a poistné je predpísané po 30. septembri 2018 [v prípadoch vzniku daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b)] alebo je poistné splatné po 30. septembri 2018 [v prípadoch vzniku daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c)].
Rovnakým spôsobom sa budú posudzovať aj preúčtované náklady poistenia. Na tieto účely sa navrhuje definovať poistné obdobie.

K Čl. II

K bodom 1 a 2
Dopĺňa sa spôsob oceňovania virtuálnej meny reálnou hodnotou vrátane majetku a služieb nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu.

K bodu 3
Pri stanovení ocenenia úbytku virtuálnej meny sa umožňuje použitie váženého aritmetického priemeru alebo metódy FIFO.

K bodu 4
Za reálnu hodnotu pre virtuálnu menu sa považuje cena zistená na verejnom trhu spôsobom, ktorý si účtovná jednotka pre danú virtuálnu menu zvolila.

K bodu 5
Podľa prechodných ustanovení sa ocenenie virtuálnej meny reálnou hodnotou použije prvýkrát pri zostavovaní účtovnej závierky k 1. októbru 2018.

K Čl. III

K bodom 1 až 4 a 6 až 9
Navrhuje sa spresnenie zdaňovania príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny, pričom za predaj virtuálnej meny sa rozumie výmena virtuálnej meny za majetok alebo výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo jej odplatný prevod. Virtuálne meny nebudú predmetom zdanenia v momente ťažby alebo ich obstarania ale až v čase ich predaja. Zdaniteľným príjmom plynúcich z virtuálnych mien je príjem z ich predaja znížený o preukázateľne vynaložené výdavky na ich dosiahnutie, ak sú však výdavky vyššie ako dosiahnuté príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Navrhuje sa spôsob ocenenia virtuálnej meny v nadväznosti na spôsob jej nadobudnutia ako aj ocenenia majetku a služieb nadobudnuté výmenou za virtuálnu menu. Ustanovenia spresňujúce postup zdanenia príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny sa použijú prvýkrát pri podaní daňového priznania od 1. októbra 2018.

K bodu 5
V nadväznosti na prijatie zákona o dani z poistenia sa spresňuje, že daňovým výdavkom daňovníka len po zaplatení sú daň z poistenia, ak osobou povinnou platiť daň je sám daňovník v postavení poistníka pri platení poistného zahraničnej poisťovni, a tiež daň z poistenia, ktorá sa vzťahuje na preúčtované náklady poistenia. Jedná sa o osobitné prípady dane z poistenia, kedy osobou povinnou platiť daň nie je poisťovateľ.

K Čl. IV

Vzhľadom na doplnenie novej dane do daňového systému v Slovenskej republike je potrebné doplniť poznámku pod čiarou k odkazu 1 v daňovom poriadku, nakoľko sú v nej taxatívne vymenované všetky dane v Slovenskej republike. Taktiež definuje daň na účely daňového poriadku, na ktorú sú naviazané všetky procesy súvisiace so správnym zistením a vyrubením dane a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku.

K Čl. V

Predkladaným návrhom zákona o dani z poistenia dôjde k nahradeniu v súčasnosti platného 8 % odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia podľa § 68a zákona o poisťovníctve daňou z poistenia. Z dôvodu zabránenia prípadného dvojitého zdanenia sa navrhuje prechodné ustanovenie upravujúce lehoty a proces posledného odvodu.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. októbra 2018.

K prílohe č. 1
Príloha obsahuje odvetvia neživotného poistenia, na ktoré sa vzťahuje daň.

K prílohe č. 2
V prílohe je uvedený preberaný právne záväzný akt EÚ.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 20. apríla 2018.

Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 112/2018, dátum vydania: 14.04.2018

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť sektor sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ale tiež upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.

Kľúčové pojmy zákona možno bližšie osvetliť citátom z dokumentu Európskej komisie Social Economy and Social Entrepreneurship (Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie], Social Europe guide vol. 4, 2013, str. 7-8):

„Európsky sociálny model bol vždy charakterizovaný významnou úlohou, ktorú v ňom zohrávali organizácie líšiace sa tak od súkromných korporácií, ako od verejných inštitúcií.

Ide o súkromné organizácie, pre ktoré je typické, že sledujú iné ciele, než je zisk: ich hlavným účelom nie je vygenerovať finančné príjmy pre ich vlastníkov či inak zainteresované osoby, ale poskytovať tovary a služby buď svojim členom, alebo širšiemu spoločenstvu. Tieto organizácie, ktoré sú v Európe aktívne takmer dve storočia, získali v rôznych krajinách uznanie a reguláciu prostredníctvom špecifických právnych foriem (zvlášť vrátane družstiev [cooperative], spoločenstiev vzájomnej pomoci [mutuals] a združení [the association]), vytvorili si vlastné reprezentatívne organizácie na interakciu s verejnými orgánmi, a rôznymi spôsobmi prispeli k sociálnemu a ekonomickému rozvoju nášho kontinentu. Názov, ktorý sa v tradícii mnohých európskych krajín a v poslednom čase aj samotnou Európskou úniou používa na súborné označenie týchto organizácií znie “sociálna ekonomika” – pojem, ktorý zdôrazňuje zvláštnu pozornosť venovanú týmito organizáciami spoločenským dôsledkom ich aktivít, a ktorý odráža participatívnu štruktúru ich spravovania.

Ako plynul čas, vývoj európskej spoločnosti v kontexte globálnej ekonomiky viedol k vzniku nových a rôznorodejších potrieb, ktoré si v mnohých prípadoch vyžadovali nové typy odpovedí. Tieto odpovede vzišli v niektorých prípadoch z verejného sektora alebo súkromných podnikov, v niektorých prípadoch z občianskej spoločnosti a organizácií sociálnej ekonomiky, kombinujúc pritom sociálnu (spoločenskú) a podnikateľskú dimenziu, ale používajúc odlišné inštitucionálne zastrešenie. Široko ponímaná tendencia týchto rôznorodých aktérov vo verejnom i súkromnom sektore postarať sa o spoločenské potreby sa zvyčajne nazýva „sociálnym podnikaním”, a nové typy organizácií, ktoré sa začali zvlášť od začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia objavovať, sa často nazývajú „sociálne podniky”.“

V súlade s európskym trendom, ktorý za posledných približne tridsať rokov viedol k prijatiu osobitných rámcových zákonov pre sociálnu ekonomiku a/alebo sociálne podniky v zatiaľ šestnástich členských štátoch Európskej únie, návrh zákona vytvára komplexnú úpravu sektora sociálnej ekonomiky všeobecne a sociálnych podnikov zvlášť.

Konkrétne návrh zákona najmä
-    vymedzuje sektor sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, pričom tieto definície vychádzajú z európskeho vnímania problematiky sociálnej ekonomiky so zohľadnením slovenských špecifík a potrieb,
-    ustanovuje podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku,
-    vymedzuje jednotlivé druhy registrovaných sociálnych podnikov,
-    upravuje možnosť podpory podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky,
-    upravuje správu v oblasti sociálnej ekonomiky zo strany štátu,
-    upravuje organizácie sektora sociálnej ekonomiky.

Hlavným princípom systému podpory registrovaných sociálnych podnikov je zásada, že podpora musí za každých okolností obsahovať výrazný prvok návratnej pomoci. Akýkoľvek typ podpory je zároveň podrobený pravidlám štátnej pomoci a nenarušovania hospodárskej súťaže. Vzhľadom na citlivé spoločenské vnímanie tejto problematiky je systém podpory naviazaný na súbor prísnych podmienok, ktorých cieľom je zamedziť zneužívaniu. Okrem týchto ex ante podmienok návrh zákona zároveň ustanovuje aj kontrolné mechanizmy ich dodržiavania ex post.

V čl. II až XIX sa navrhujú zmeny a doplnenia jednotlivých zákonov v súvislosti s novo navrhovanou právnou úpravou.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovenie § 1 obsahuje vymedzenie predmetu zákona, ktorým je úprava sektora sociálnej ekonomiky, subjektov sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov, poskytovanie podpory pre sociálne podniky a správa sektora sociálnej ekonomiky.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy na účel návrhu zákona: pozitívny sociálny vplyv, napĺňanie komunitného záujmu, napĺňanie verejného záujmu, spoločensky prospešná služba, znevýhodnená osoba, zraniteľná osoba, zainteresovaná osoba, hospodárska činnosť, nehospodárska činnosť a zamestnanec.

Keďže návrh zákona je inšpirovaný viacerými zahraničným právnymi predpismi vrátane európskych predpisov, z toho vychádza potreba definovať aj spomínané pojmy.

Konkrétne, definícia sociálneho podniku v § 5 nižšie vychádza z definície „sociálneho podniku“, ktorá bola vytvorená nariadením č. 1296/2013 pre účely programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI). Práve táto definícia obsahuje pojem „pozitívny sociálny vplyv“, ktorý však nie je v nariadení č. 1296/2013 bližšie definovaný. Pre potreby slovenského zákonodarstva sa vzhľadom na obsahový prienik javí ako najvýhodnejšie inšpirovať sa „všeobecne prospešnými službami“ podľa zákona č. 213/1997 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby; vzhľadom na potrebu autonómnej definície však ich obsah bol zhrnutý pod pojem „spoločensky prospešné služby“ na účely navrhovaného zákona.

Keďže počas tvorby zákona sa dospelo k rozlíšeniu medzi sociálnymi podnikmi, ktoré vyvíjajú pozitívny sociálny vplyv pre určitú konkrétnu komunitu, a tými, ktoré ho vyvíjajú pre spoločnosť ako celok, vznikla aj potreba odlíšiť „komunitný záujem“ a „verejný záujem“. V prvom prípade ide o pozitívny sociálny vplyv, ktorý je ale obmedzený na nejakú konkrétnu komunitu. V druhom prípade ide o pozitívny vplyv pre spoločnosť ako celok. V súlade s tým, že v Európskej únii sa za „sociálne služby všeobecného záujmu“ považujú niektoré zo „spoločensky prospešných služieb“, vrátane pracovnej integrácie znevýhodnených občanov alebo poskytovania bývania pre sociálne menej zvýhodnené skupiny, a ďalej v súlade s tým, že životné prostredie nemá žiadne reálne hranice, ktorými by bolo možné obmedziť ho iba na jednu komunitu, sa pritom ustanovuje, že v týchto prípadoch nejde o komunitný, ale o verejný záujem.

Konkrétnym príkladom napĺňania komunitného záujmu môže byť neziskovo orientované kino, ktoré slúži pre kultúrne vyžitie malej, od väčších sídiel vzdialenej obce, ktorej obyvatelia by inak prístup k takémuto vyžitiu takmer vôbec nemali; alebo neziskovo orientované družstvo, ktorého hlavným cieľom je jednoducho poskytovať zamestnanie vlastným členom. Príkladom napĺňania verejného záujmu môže byť obecný podnik poskytujúci pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaným, čím zmierňuje záťaž tohto problému pre celú spoločnosť, alebo neziskovo orientovaná výroba energie z obnoviteľných zdrojov, prispievajúca k zmierneniu klimatických zmien.

Keďže v rámci EÚ sú dvoma veľkými skupinami sociálnych podnikov tie, ktoré poskytujú pracovnú integráciu znevýhodneným osobám, a tie, ktoré poskytujú rôzne tovary a služby zraniteľným osobám, zákon ďalej definuje obe tieto kategórie osôb.

Pri definícii znevýhodnených osôb vychádza jednak zo zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a jednak z nariadenia (EÚ) č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy. Spomínané nariadenie je dôležité, pretože ak sa sociálnym podnikom poskytujúcim pracovnú integráciu pre znevýhodnené osoby má poskytovať verejná podpora, musí to byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci – a teda pri absencii notifikovanej schémy štátnej pomoci musia byť kategórie znevýhodnených konzistentné so spomínaným nariadením. Pojem „znevýhodnená osoba“ má byť v súlade so spomínanými predpismi chápaný predovšetkým vo vzťahu k trhu práce (aj keď sociálny podnik môže samozrejme znevýhodneným osobám poskytovať aj tovary a služby). Je dôležité tiež poukázať, že znevýhodnená osoba podľa § 2 ods. 5 písm. a) bod 6. zahŕňa viacero kategórií – jednak napr. obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít, ale na druhej strane napr. aj azylantov. Zároveň však nekvalifikuje za znevýhodnenú osobu každého príslušníka etnickej alebo národnostnej menšiny na Slovensku – vždy musí ísť o niekoho, kto okrem takejto príslušnosti nemá dostatočné jazykové schopnosti, odborné skúsenosti, alebo vôbec skúsenosti s trhom práce a preto má problém sa na otvorenom trhu práce zamestnať.

Pri definícii zraniteľných osôb sa vychádza z rôznych slovenských zákonov, ktoré popisujú osoby v najrôznejších ťažkých životných situáciách (zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, atď.)

Napokon sa v tomto paragrafe vymedzuje aj kľúčový pojem „hospodárska činnosť“, a to v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci. V oblasti štátnej pomoci sa za hospodársku činnosť považuje každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru a/alebo služieb na trhu – a to bez ohľadu na to, či subjekt, ktorý túto činnosť vykonáva, ju vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, alebo nie. Práve toto chápanie hospodárskej činnosti je dôležité pre sociálne podniky, ktoré z definície tovary a/alebo služby na trhu ponúkajú – ale robia to pritom s cieľom dosahovať pozitívny sociálny vplyv, nie primárne zisk.

Zároveň sa definujú zainteresované osoby (odsek 7), ktorými sú napríklad zamestnanci sociálneho podniku, spotrebitelia tovarov alebo služieb sociálneho podniku, obyvatelia obce, v ktorej je umiestnená prevádzka sociálneho podniku, členovia akademickej obce alebo osoby z odbornej verejnosti, ktorí sa zaoberajú vedeckým bádaním, výskumom alebo pedagogickou činnosťou v oblasti sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov alebo dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu.

K § 3

Existujú dva základné prístupy, ktorými možno vymedziť priestor sociálnej ekonomiky: podľa inštitucionálnej formy alebo podľa hodnotových kritérií.

Prvý prístup do sociálnej ekonomiky zahŕňa družstvá, združenia (asociácie), nadácie (vrátane neinvestičných fondov) a tzv. „mutuals“, teda vzájomno-prospešné organizácie (na rozdiel od prvých troch typov subjektov, posledne menovaný typ ako samostatná právna forma na Slovensku neexistuje).

Druhý prístup neobmedzuje inštitucionálnu či právnu formu, ale charakterizuje sociálnu ekonomiku jednotlivými kritériami: „organizáciu vlastní spoločenstvo; slúži tomuto spoločenstvu (všeobecný záujem) alebo jej členom (vzájomný záujem) (cieľom nie je zisk ani odplata akcionárom); organizácia je riadená nezávisle [od štátu];má participatívne štruktúry; ľudia sú nadradení práci a kapitálu“.1

Viaceré zákony o sociálnej ekonomike alebo sociálnom podnikaní, ktoré boli v ostatných rokoch prijaté v členských štátoch Európskej únie (napr. Španielsko, Francúzsko, Portugalsko), oba tieto prístupy kombinujú: v jednom paragrafe vymedzujú hranice sociálnej ekonomiky hodnotovo, a v ďalšom špecificky pomenúvajú typy subjektov, ktoré do sociálnej ekonomiky patria.

Tento postup sa javí ako racionálny, takže si ho zákon osvojuje. Chápe ho pritom ako postup od všeobecného ku konkrétnemu. Preto sa v § 3 najprv vymedzuje sociálna ekonomika ako súhrn aktivít, ktoré do nej spadajú (tým je umožnené, aby sa za aktivity sociálnej ekonomiky považovali aj niektoré konkrétne činnosti takých subjektov, ktoré sú vo všeobecnosti budované na iných základoch, ale ktoré môžu mať niekedy týmito činnosťami do sociálnej ekonomiky presah.) V § 4 sa už konkrétnejšie vymedzujú tie subjekty, ktoré sú v sociálnej ekonomike priamo zakorenené a sú teda jej súčasťou z definície.

V § 3 sa ďalej postuluje, že v prípade sociálnej ekonomiky naozaj ide o sektor, ktorý je v širokom slova zmysle „ekonomický“ - zahŕňa teda aktivity, ktoré sa týkajú produkcie, distribúcie alebo spotreby. Treba zdôrazniť, že toto chápanie spomínaných aktivít je širšie, než len bežné „trhové“. Po mnoho stáročí ľudskej civilizácie sa mnohé z nich nevykonávali prostredníctvom trhu, ale napríklad v rámci jedného a toho istého domáceho hospodárstva – takto chápal „ekonomiku“ napr. Aristoteles. Sociálna ekonomika je špecifická práve tým, že spomínané aktivity síce dokáže vykonávať prostredníctvom trhu (ako je to v prípade sociálnych podnikov), ale aj mimo neho (ako je to v prípade netrhových subjektov sociálnej ekonomiky). Preto sa v § 3 jasne vymedzuje, že spomínané aktivity môžu byť vykonávané hospodárskou činnosťou – v tom zmysle, v akom tento pojem figuruje v oblasti štátnej pomoci – ale aj nehospodárskou činnosťou – teda v tom zmysle, ktorý pod štátnu pomoc nespadá. Inými slovami, produktívne, distributívne alebo spotrebiteľské aktivity sociálnej ekonomiky možno vykonávať tak, že sa pri tom služba, tovar, alebo oboje dodáva na trh – alebo tak, že sa tieto aktivity vykonávajú netrhovo. Toto rozlíšenie je veľmi dôležité, aby bolo zrejmé, že subjekty sociálnej ekonomiky, ktoré svoje aktivity nevykonávajú sústavnou ponukou tovaru a/alebo služieb na trhu, nespadajú pod pravidlá štátnej pomoci.

Ďalej § 3 špecifikuje, že ide o aktivity vykonávané nezávisle od štátnych orgánov – zmyslom je vyjadriť, že sociálna ekonomika nie je súčasťou štátneho sektora.

Napokon § 3 špecifikuje uholný kameň sociálnej ekonomiky – že totiž ide o aktivity, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Teda toho pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý bol definovaný v § 2.

Súborne sa teda sociálna ekonomika vymedzuje ako súhrn produktívnych, distributívnych alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.

K § 4

Ako bolo povedané vyššie, v § 4 sa následne prechádza k pomenovaniu jednotlivých subjektov sociálnej ekonomiky. Okrem „tradičných“, ktorými sú združenia/asociácie (zahŕňajúc v to slovenské právne formy „občianske združenie“ a „nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby), nadácia (vrátane neinvestičných fondov) a družstvá, ide aj o „nové“ formy – a to práve sociálne podniky, t. j. inými slovami z právneho hľadiska obchodné spoločnosti, ktoré však nie sú orientované ziskovo, ale na napĺňanie pozitívneho sociálneho vplyvu. V súlade s faktom, že sociálna ekonomika nie je podsektorom štátu, sa ďalej vymedzuje, že tieto subjekty nemôžu byť štátom majetkovo, finančne ani inak kontrolované – pričom sa vysvetľuje, že pod „kontrolou“ sa myslí „ovládanie“, nie „inšpekcia“; a že pod „financovaním“ sa nemyslí bežná dotačná podpora (v protiklade napr. k financovaniu rozpočtových alebo príspevkových organizácií).

K § 5

Vymedzuje sa sociálny podnik – ako je uvedené vyššie, definícia je inšpirovaná nariadením (EÚ) č. 1296/2013, konkrétne článkom 2. Toto nariadenie si osvojilo rovnaký prístup, ako väčšina existujúcich zákonov v EÚ o sociálnej ekonomike alebo sociálnych podnikoch. Týmto prístupom je, že sa pre sociálne podnikanie nevytvára nová samostatná právna forma, ale že vzniká ustálený pojem pre subjekty akejkoľvek právnej formy, ktoré sa zaväzujú napĺňať podmienky sociálneho podnikania.

Na Slovensku už v súčasnosti existuje nemalý počet subjektov – či už občianskych združení, neziskových organizácií, družstiev, ale aj obchodných spoločností – ktoré tieto podmienky spĺňajú, a sú teda „de facto sociálnymi podnikmi“. Zákon má poskytnúť právnu úpravu, aby sa o tento pojem mohli aj vo svojej činnosti opierať, prihlásiť sa k nemu a tým aj zviditeľniť existenciu tohto sektora na Slovensku.

Ustanovenie zároveň vytvára aj kategóriu pre podniky, ktoré ešte nespĺňajú všetky podmienky na to, aby sa mohli nazývať sociálnymi podnikmi, ale už sa tomuto postaveniu blížia – teda podniky, ktoré sú takpovediac „na hranici“ sociálnej ekonomiky. Podobne ako vyššie, účelom je zviditeľniť ich existenciu a motivovať ich k poslednému kroku, vďaka ktorému by sa mohli stať plnoprávnymi sociálnymi podnikmi.

Sociálnym podnikom je teda subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý
-    vykonáva hospodársku činnosť
-    jeho hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
-    k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo spôsob ich výroby alebo poskytovania,
-    viac ako 50 % zo zisku použije na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu (ďalej len „socializácia zisku“),
-    do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby.

Pochopiteľne, v prípade sociálnych podnikov, ktoré musia vynaložiť 100 % prípadného zisku na svoj hlavný cieľ, keďže to vyplýva priamo z ich statusových zákonov (občianske združenie, nezisková organizácia, nadácia), táto povinnosť stále platí. Návrh zákona túto podmienku nezmäkčuje, iba hovorí, že povinnosť reinvestovať väčšinu sa vzťahuje na všetky právnické osoby, ktoré by chceli byť sociálnymi podnikmi – vrátane napríklad s. r. o. alebo družstiev, ktorým takáto povinnosť z iných zákonov nevyplýva.

Na druhej strane sociálny podnik, ktorý je občianskym združením alebo neziskovou organizáciou, môže vykonávať hospodársku činnosť ako svoju hlavnú činnosť, pokiaľ tým napĺňa svoj spoločenský cieľ. Nejde totiž v takomto prípade o zárobkovú činnosť, ani o podnikanie v doterajšom poňatí podľa Obchodného zákonníka. Ide o napĺňanie spoločensky prospešnej služby (dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyv) prostredníctvom výroby tovarov a služieb, alebo prostredníctvom ich predaja. Z tohto dôvodu nespadá takáto hospodárska činnosť pod „zárobkovú činnosť“, ani pod „podnikanie“ za účelom zisku, a preto je v prípade sociálnych podnikov, ktoré sú občianskymi združeniami alebo neziskovými organizáciami, umožnená.

V odseku 2 sa ustanovuje, že registrovaným sociálnym podnikom, je sociálny podnik, ktorý má priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.

V odseku 3 sa ustanovuje, že čiastočne sociálnym podnikom je občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorí vykonávajú hospodársku činnosť, jej hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, a spĺňa aspoň dve zo zostávajúcich troch podmienok sociálneho podniku (reinvestícia viac ako 50 % do sociálneho cieľa; dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu buď tovarom/službami, alebo metódou produkcie; participácia zainteresovaných strán).

V odseku 5 sa uvádzajú niektoré konkrétne prípady použitia zisku, ktoré sú legitímne. Podľa písmena a) ide aj o použitie zisku na investíciu v súlade s vymedzením v čl. 17 ods. 3 nariadenia č. 651/2014 o skupinových výnimkách, teda na

„a) investície do hmotných a/alebo nehmotných aktív súvisiacich so založením novej prevádzkarne, s rozširovaním existujúceho podniku, diverzifikáciou výroby prevádzkarne na ďalšie nové výrobky alebo so zásadnou zmenou celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne; alebo
b) nadobudnutie aktív patriacich prevádzkarni, ak sú splnené tieto podmienky:
-    prevádzkareň buď ukončila činnosť alebo by ju bola ukončila, ak by sa neuskutočnilo jej odkúpenie;
-    aktíva sa kupujú od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi;
-    transakcia sa uskutočňuje za trhových podmienok.
Ak rodinný príslušník pôvodného majiteľa alebo zamestnanec prevezme malý podnik, upustí sa od podmienky, že tieto aktíva musia byť nadobudnuté od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Výhradné nadobudnutie akcií podniku nepredstavuje investíciu.“.

Ďalej je podľa písmena b) legitímne aj odloženie zisku na bankový účet, účelovo viazané na budúce použitie na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.

A napokon podľa písmena c) je s rovnakým účelom legitímne aj vloženie zisku do rezervného fondu.

K § 6 a 7

V § 6 sa ustanovujú podmienky na priznanie štatútu „registrovaného sociálneho podniku“. Na rozdiel od bežného sociálneho podniku, definovaného v § 5 (u ktorého je na vlastnom zvážení, ako bude svoju existenciu dokazovať tretím stranám), registrovaný sociálny podnik získava od štátu uznanie, že je naozaj sociálnym podnikom. Preto sa v tomto paragrafe ustanovujú náročnejšie podmienky, ktoré musí žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku spĺňať, a stanovuje sa, že napĺňanie základných podmienok musí mať žiadateľ zakotvené vo svojom základnom dokumente, ktorý je prílohou k žiadosti.

Okrem všeobecných podmienok, ktoré sú pre všetky registrované sociálne podniky rovnaké, sa stanovujú aj minimálne podmienky pre špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov. Konkrétne, pre integračný podnik a sociálny podnik bývania, v súlade s medzinárodnou praxou v tejto oblasti. Pre iné registrované sociálne podniky ako tieto dva typy sa stanovuje minimálna podmienka dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu všeobecnejšie – teda že žiadateľ o štatút registrovaného sociálneho podniku dosahuje väčší pozitívny sociálny vplyv ako podnikateľ, ktorý obdobnú činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Inými slovami, na priznanie štatútu iného registrovaného sociálneho podniku nestačí taký pozitívny sociálny vplyv, ktorý by mohol byť iba bežným „vedľajším účinkom“ komerčného podnikania. Konkrétne teda napr. neplatí, že by podmienku dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu automaticky spĺňala komerčná vedecko-technická firma, či komerčne fungujúce zariadenie zdravotnej starostlivosti. Splnenie tejto podmienky, rovnako ako ostatných podmienok, posudzuje ministerstvo.

V § 6 sa ďalej špecifikuje splnenie ktorých podmienok – v rámci znižovania administratívnej náročnosti pre žiadateľa – zisťuje z úradnej povinnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“). Na tieto účely sa navrhuje, aby orgány a inštitúcie, ktoré disponujú informáciami potrebnými na preukázanie splnenia podmienok na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, boli povinné v lehote piatich pracovných dní poskytnúť ich ministerstvu práce.

Vymedzuje sa, čo sa rozumie základným dokumentom pre príslušnú právnu formu, ktorú má žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Tiež sa vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného a dôveryhodného. Podmienka dôveryhodnosti je zvlášť dôležitá – je potrebné sa presvedčiť, že nejde iba o „papierové“ splnenie podmienok, ale že žiadateľ naozaj ako sociálny podnik funguje alebo s vysoko pravdepodobnosťou bude fungovať.

V § 7 sa ďalej upravuje priebeh konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a tiež označenie druhu registrovaného sociálneho podniku, o ktorý žiadateľ žiada (teda či žiada o štatút komunitnoprospešného podniku alebo verejnoprospešného podniku, a či ide o integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo iný/nepomenovaný registrovaný sociálny podnik). Navrhuje sa, aby sa žiadosť podávala na formulári, ktorý určí ministerstvo práce. Prílohou k žiadosti je aj vyššie spomínaný základný dokument. Prílohou k žiadosti môže byť aj osvedčenie organizácie sektora sociálnej ekonomiky o tom, že žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) a e) (v súlade s § 26 ods. 7). Predloženie tohto osvedčenia znamená, že organizácia sektora sa za žiadateľa takpovediac „zaručuje“ – teda z titulu svojej dôvernej znalosti fungovania sociálnych podnikov dáva osvedčenie o tom, že aj žiadateľ ako sociálny podnik funguje či bude fungovať.

Okrem overenia podmienok a posúdenia dokumentov sa ďalej navrhuje, aby v rámci konania bol žiadateľ aj ústne vypočutý. Účelom je najmä môcť pomocou hĺbkového rozhovoru si overiť, či ide naozaj o dôveryhodného žiadateľa – ide o akúsi obdobu procesu „due dilligence“. V prípade, že sa za jeho dôveryhodnosť zaručí organizácia sektora, ako bolo spomenuté vyššie, sa prihliada k jej osvedčeniu.

V prípade začínajúcich podnikov, ktoré ešte nemajú za sebou históriou dokazujúcu ich fungovanie ako sociálnych podnikov, sa umožňuje, aby štatút získali a svoje fungovanie preukazovali spätne. Vo výnimočných nepredvídaných prípadoch sa môže takéto spätné dokazovanie uplatniť aj v prípade iných podnikov ako začínajúcich podnikov.

Navrhuje sa, aby sa štatút sociálneho podniku priznával na neurčitý čas.

Navrhuje sa, aby bol registrovaný sociálny podnik povinný neustále spĺňať podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku a aby bol povinný oznámiť každú zmenu skutočností súvisiacich s priznaným štatútom registrovaného sociálneho podniku.

Navrhuje sa, aby registrovaný sociálny podnik bol pri svojom obchodnom mene alebo názve povinný uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“.

K § 8

Upravujú sa podmienky a dôvody zániku a zrušenia štatútu registrovaného sociálneho podniku. Štatút registrovaného sociálneho podniku zanikne
-    zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby (alebo jej vyhlásením za mŕtvu), ktorá mala štatútu priznaný,
-    vrátením štatútu,
-    splynutím, zlúčením alebo rozdelením registrovaného sociálneho podniku v rozpore s odsekom 4 (teda splynutím alebo zlúčením so subjektom, ktorý nie je registrovaným sociálnym podnikom, alebo rozdelením tak, že imanie prejde na subjekty, ktoré nie sú registrovanými sociálnymi podnikmi). Pochopiteľne, stále platí, že registrovaný sociálny podnik sa môže zlúčiť iba s podnikom rovnakej právnej formy.

Navrhuje sa, aby ministerstvo práce zrušilo registrovanému sociálnemu podniku štatút, ak prestane spĺňať podmienky na jeho udelenie, poruší zákaz nelegálneho zamestnávania alebo nesplní podmienky na získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku v lehote 12 mesiacov, ak ide o začínajúci podnik (resp. 24 mesiacov, ak ide o podmienku socializácie zisku) .

K § 9

Existencia poradného výboru je podmienkou (alternatívne k existencii demokratickej správy - § 10) na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Navrhuje sa ustanoviť zloženie, spôsob kreovania a úlohy (oprávnenia) poradného výboru. Poradný výbor má mať najmenej troch členov a má byť zložený zo zainteresovaných osôb (§ 5 ods. 2).

Navrhuje sa, aby sa poradný výbor zúčastňoval na spravodlivom a uspokojivom fungovaní registrovaného sociálneho podniku, na dosahovaní pozitívneho sociálneho vplyvu registrovaného sociálneho podniku a na hodnotení dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, a to
-    prerokovaním (najmä dôležitých otázok rozvoja podniku a dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, stavu, štruktúry a predpokladaného vývoja zamestnanosti v podniku, zásadných otázok sociálnej politiky, organizačných zmien),
-    právom na informácie o hospodárskej a finančnej situácii a o predpokladanom vývoji činnosti podniku,
-    kontrolnou činnosťou.

Zároveň sa navrhuje alternatívny spôsob splnenia podmienky zriadenia poradného výboru, a to pôsobením zamestnaneckej rady (§ 233 Zákonníka práce). V prípade využitia tohto alternatívneho spôsobu bude zamestnanecká rada plniť úlohy podľa príslušného predpisu (Zákonník práce).

Pri splnení potrebných podmienok je samozrejme možné, aby úlohu poradného výboru hrali aj iné orgány, zakotvené v iných zákonoch, ako je napr. správna rada v prípade neziskových organizácií.

K § 10

Existencia demokratickej správy je podmienkou (alternatívne k existencii poradného výboru - § 9) na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Demokratickou správou sa rozumejú ustanovené pravidlá vnútornej organizácie a fungovania registrovaného sociálneho podniku, ktoré vyjadrujú jeho zodpovedné a transparentné spravovanie. Navrhuje sa ustanoviť tieto pravidlá pre jednotlivé právne formy, ktoré môže registrovaný sociálny podnik mať.

K § 11

Navrhuje sa rozdelenie registrovaných sociálnych podnikov na:
-    komunitnoprospešný podnik, ak dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním komunitného záujmu, a
-    verejnoprospešný podnik, ak dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu.

Dôvodom tohto rozdelenia je odlišná zameranosť týchto dvoch typov podnikov: takpovediac „dovnútra“ nejakej komunity (vrátane povedzme členov samotného podniku) a „navonok“ smerom k širšej verejnosti. Komunitnoprospešným podnikom môže byť napríklad už vyššie spomínané miestne neziskovo orientované kino, ktorého poslaním je poskytovať kultúrne vyžitie obyvateľom konkrétnej malej obce, ktorí by sa bez jeho existencie dostávali k takejto službe iba pomerne ťažko. Komunitnoprospešným podnikom môže byť aj tiež spomenuté neziskovo orientované družstvo, ktorého hlavným cieľom je poskytovať zamestnanosť svojím vlastným členom – a to nad rámec fungovania bežného komerčného podniku, keďže v prípade zhoršenej všeobecnej hospodárskej situácie skôr siahne na základe dohody členov k zníženiu príjmov, ako k prepúšťaniu zamestnancov. Naproti tomu verejnoprospešným podnikom môže byť napríklad obecný podnik ktorý je integračným podnikom, keďže integrácia znevýhodnených alebo zraniteľných osôb do spoločnosti sa považuje za verejný, respektíve celospoločenský záujem. Rovnako môže byť verejnoprospešným podnikom aj družstvo energie z obnoviteľných zdrojov (Renewable Energy Source Cooperative – RESCoop), keďže znižovanie závislosti na fosílnych palivách je celospoločenským záujmom. Nejde samozrejme o taxatívne vymedzenie, iba o vymenovanie niektorých príkladov komunitnoprospešných a verejnoprospešných podnikov. Rozlíšenie toho, či ide o komunitnoprospešný, alebo verejnoprospešný podnik vychádza z definície komunitného a verejného záujmu v § 2 (Vymedzenie pojmov).

Z hľadiska zamerania činnosti môže byť registrovaný sociálny podnik:
-    integračným podnikom,
-    sociálnym podnikom bývania,
-    iným / nepomenovaným registrovaným sociálnym podnikom

Okrem typovo explicitne upravených druhov registrovaných sociálnych podnikov sa umožňuje aj vznik iných registrovaných sociálnych podnikov (komunitnoprospešných alebo verejnoprospešných), ktoré budú dosahovať pozitívny sociálny vplyv poskytovaním iných spoločensky prospešných služieb.

Dôvodom spomínaného rozdelenia z hľadiska zamerania činnosti je fakt, že pri niektorých špecifických typoch registrovaných sociálnych podnikov je potrebné stanoviť dodatočnú reguláciu nad rámec všeobecnej regulácie, platnej pre všetky registrované sociálne podniky. Konkrétne sa to vzťahuje práve na integračné podniky, pri ktorých je stanovený medzinárodný štandard ich fungovania (vrátane minimálnej 30 %-nej hranice na zamestnávanie znevýhodnených/zraniteľných osôb), a sociálne podniky bývania, na ktoré sa takisto vzťahujú dodatočné medzinárodné kritériá. Iné sociálne podniky, ako tieto dva spomenuté typy, sa môžu samozrejme zaoberať veľmi širokým okruhom činností, pokiaľ spadajú pod spoločensky prospešné služby pomenované v § 2 zákona – od environmentálnych činností (napr. recyklácia, výroba elektriny či tepla z obnoviteľných zdrojov, ekologické poľnohospodárstvo) cez sociálnu a humanitárnu pomoc prostredníctvom tovarov alebo služieb (vrátane napr. sociálnych služieb, alebo tovarov špecificky určených a potrebných pre takéto osoby, alebo predaj tovarov prostredníctvom etického obchodovania či „Fairtrade“) až po kultúrne aktivity (napr. neziskové poskytovanie kultúrneho vyžitia pre obyvateľov menších obcí, vydávanie umeleckej literatúry, ap.) Pri takýchto iných registrovaných sociálnych podnikoch platia všetky všeobecné ustanovenia zákona, vrátane potreby dosahovať merateľný pozitívny sociálny vplyv. Minimálne podmienky pre iné registrované sociálne podniky sú stanovené v § 6 a opísané vyššie.

K § 12

Integračný podnik je typovo vymedzeným registrovaným sociálnym podnikom, ktorého dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu spočíva v zamestnávaní znevýhodnených osôb (§ 2 ods. 5) alebo zraniteľných osôb (§ 2 ods. 6).

Na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu sa požaduje, aby integračný podnik zamestnával najmenej
-    30 % znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov,
-    30 % zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov alebo
-    40 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov.

Na účely dosiahnutia pozitívneho sociálneho vplyvu sa navrhuje zaviesť fikciu, že za znevýhodnenú osobu sa po dobu dvoch rokov bude považovať zamestnanec, ktorý bol znevýhodnenou osobou v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku (keďže nástupom do zamestnania toto postavenie stratí – prestane byť nezamestnanou osobou). Obdobná fikcia sa navrhuje zaviesť aj pre niektoré zraniteľné osoby.

K § 13

Sociálny podnik bývania je typovo vymedzeným registrovaným sociálnym podnikov, ktorého dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu spočíva vo výstavbe alebo prestavbe bytov alebo nájmu bytov osobám s mesačným príjmom do výšky štvornásobku sumy životného minima.

Účelom týchto ustanovení je vytvoriť na Slovensku priestor pre rozvoj nájomného bývania v neziskovom sektore, podľa desiatky rokov úspešne fungujúceho rakúskeho vzoru. Nemá ísť o náhradu ani zasahovanie do existujúceho modelu sociálneho bývania, ktorý je založený na kombinácii dotácie a výhodnej pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Naopak, ide o doplnenie tohto modelu prostredníctvom podnikov, ktoré sú týmto modelom inšpirované, ale rozširujú ho o inú kombináciu pomoci – menšinová časť má mať formu nenávratnej pomoci, ale väčšinu majú vďaka „napákovaniu“ (leverage) finančných nástrojov predstavovať prostriedky z komerčných zdrojov.

Z tohto dôvodu sa definuje „spoločensky prospešné nájomné bývanie“ ako bývanie za nákladové nájomné poskytované ľuďom do ustanovenej príjmovej hranice. Spoločensky prospešné nájomné bývanie sa definuje ako „sociálna služba všeobecného záujmu“ spadajúca pod takéto služby, ako ich spomína nariadenia č. 1304/2013 o Európskom sociálnom fonde. V súlade s právomocou členského štátu definovať sociálne služby všeobecného záujmu sa tým zabezpečuje legitímnosť podpory takéhoto bývania z ESF.

Navrhuje sa, aby sociálny podnik bývania bol povinný najmenej 70 % bytov prenajímať osobám s mesačným príjmom do výšky štvornásobku sumy životného minima a najviac za nájomné zodpovedajúce nákladom na byt. Zostávajúcich 30 % by bolo možné prenajímať za vyšší nájom za tým účelom, aby sociálny podnik naakumuloval určitú rezervu v prípade výpadku príjmov za nájom svojich „kmeňových“ obyvateľov.

Aby sa zabránilo prípadným špekulatívnym postupom, ustanovuje sa, že sociálny podnik bývania, ktorý dostal podporu podľa navrhovaného zákona, nemôže byty postavené vďaka tejto podpore 30 rokov previesť na inú osobu, s výnimkou iného sociálneho podniku bývania. Týmto ustanovením sa má zabezpečiť, že z verejných prostriedkov podporené bývanie bude skutočne dostupné určeným cieľovým skupinám a nebude po stanovený čas prevádzané do súkromného vlastníctva.

K § 14

Navrhuje sa, aby v súlade s existujúcou praxou v prípade napr. neziskových organizácií registrovaný sociálny podnik viedol oddelene výnosy a náklady spojené s podnikateľskou a nepodnikateľskou činnosťou. Ostatné pravidlá týkajúce sa účtovníctva sú stanovené osobitnými predpismi (najmä zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).
Zákon v ods. 3 zavádza povinnosť r.s.p. overiť účtovnú závierku a výročnú správu audítorom a definuje prípady, kedy overenie audítorom nie je potrebné.

K § 15

Navrhujú sa povinnosti registrovaného sociálneho podniku v súvislosti s výročnou správou a určuje sa obsah výročnej správy.

K § 16

Navrhuje sa registrovanému sociálnemu podniku, sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku poskytovať za ustanovených podmienok podporu, ktorá predstavuje štátnu pomoc, podľa schém štátnej pomoci, ktoré vytvorí ministerstvo práce. Pomoc musí byť v súlade s tým vždy poskytovaná transparentne, napr. v súlade s čl. 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 651/2014.

Podmienky podpory vychádzajú zo zásady, že keďže ide o podnikanie – i keď sociálne – podpora by vždy mala mať určitú návratnú zložku. Preto je pre poskytnutie nenávratnej pomoci podmienkou, aby podnik najprv dostal schválenú návratnú podporu, alebo preukázal, že návratné prostriedky získal od komerčných inštitúcií. Inými slovami, podnik bude musieť mať najprv schválený napr. úver poskytovaný finančným sprostredkovateľom pre finančné nástroje podporované Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, alebo aj úver poskytovaný komerčnou bankou mimo rámca týchto finančných nástrojov. V obidvoch prípadoch bude musieť prejsť hodnotením finančnej inštitúcie. Týmto spôsobom by malo byť zaručené, že jeho podnikateľský zámer bude nezávisle posúdený na základe kritérií finančnej udržateľnosti – v prípade potreby potom môže doplniť návratné zdroje nenávratnými, ale nemalo by sa stať, že podnik nebude schopný vyprodukovať vôbec žiadne príjmy a že by teda bol plne závislý na verejnej podpore.

Podpora je ďalej odstupňovaná tak, že čisto nenávratnú pomoc, teda dotáciu, môže dostať iba podnik, ktorý dosahuje „zlatý štandard“ sociálneho podnikania v Európe. To znamená, že pozitívny sociálny vplyv dosahuje priamo prostredníctvom svojej hospodárskej činnosti – v rámci ktorej poskytuje napr. pracovnú integráciou alebo služby pre zraniteľné osoby, a zároveň dosahuje buď maximálnu možnú socializáciu zisku alebo maximálnu možnú participáciu. Inými slovami, táto druhá podmienka znamená, že buď sa zaväzuje na svoj sociálny účel vynaložiť 100 % akéhokoľvek zisku, alebo musí byť priamo demokraticky spravovaný svojimi zamestnancami.

Registrovanému sociálnemu podniku, ktorý využíva 100 % zisku na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu alebo ktorý uplatňuje demokratickú správu, teda možno poskytnúť podporu v podobe investičnej pomoci (§ 17), kompenzačnej pomoci (§ 19) a pomoci na podporu dopytu (§ 22).

Inému registrovanému sociálnemu podniku možno poskytnúť investičnú pomoc vo forme finančného nástroja a podmienečne vratného finančného príspevku a kompenzačnú pomoc vo forme finančného nástroja. Príkladmi takýchto podnikov sú tie občianske združenia alebo neziskové organizácie, ktoré síce reinvestujú 100 % zisku, ale ich hospodárska činnosť je v podstate bežnou komerčnou činnosťou a sama o sebe pozitívny sociálny vplyv neprináša – ten prináša až ich nehospodárska činnosť, ktorú prostredníctvom zisku financujú.

Sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku možno poskytnúť investičnú pomoc vo forme finančného nástroja a kompenzačnú pomoc vo forme finančného nástroja.

Podpora podľa osobitných predpisov samozrejme týmito obmedzeniami nie je dotknutá. Obmedzenia sa teda týkajú len výziev a obdobných ponúk podpory, ktoré sú určené výslovne a špecificky pre podniky v širšom priestore sociálnej ekonomiky. V takomto prípade sa posudzuje, či žiadateľ spadá do konkrétnej kategórie čiastočne sociálneho podniku, sociálneho podniku, alebo registrovaného sociálneho podniku, s dopredu vymedzenými charakteristikami, a platia vyššie spomenuté obmedzenia. Vo výzvach a obdobných ponukách podpory, ktoré sú určené všeobecne napr. občianskym združeniam, neziskovým organizáciám, obchodným spoločnostiam, družstvám, sa však obmedzenia z toho paragrafu na možnosti prijatia podpory neaplikujú, ak to tak poskytovateľ podpory explicitne nestanoví. Inými slovami, ak povedzme OZ alebo NO boli oprávnenými žiadateľmi na prijatie dotácie podľa iného predpisu pred prijatím navrhovaného zákona, a to bez ďalších podmienok, toto ich postavenie oprávneného žiadateľa zostáva nedotknuté, i keby materiálne spadali napr. do kategórie sociálneho podniku.

K § 17 a 18

Investičná pomoc sa môže poskytnúť na účel podpory investície alebo prípravy investície, vrátane poradenských služieb, a to vo forme
-    finančného nástroja,
-    podpory kombinovanej do jednej operácie s finančným nástrojom (technická pomoc pri príprave investičného projektu, bonifikácia úrokov, odpustenie záručných poplatkov)
-    podmienečne vratného finančného príspevku,
-    nenávratného finančného príspevku,
-    dotácie,
-    prevodu vlastníctva k nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku.

Rôzne formy investičnej pomoci je samozrejme možné kombinovať okrem obmedzení uvedených nižšie.

Investičnú pomoc vo forme nenávratného finančného príspevku a dotácie možno poskytnúť len vtedy, ak registrovaný sociálny podnik získal alebo má prísľub získania investičnej pomoci vo forme finančného nástroja alebo podmienečne vratného finančného príspevku.

Navrhuje sa ustanoviť náležitosti zmluvy o poskytnutí investičnej pomoci. Zároveň sa navrhuje ustanoviť podmienky, za ktorých možno poskytnúť investičnú pomoc typovo vymedzených druhom registrovaných sociálnych podnikov:
-    investičná pomoc pre integračný podnik nesmie presiahnuť sumu, ktorou je súčin počtu pracovných miest, ktoré majú byť touto podporou vytvorené, a sumy 10 000 eur,
-    energetickému podniku, ktorému bola poskytnutá podpora doplatkom podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, nemožno poskytnúť investičnú pomoc,
-    investičná pomoc vo forme dotácie pre bytový podnik nesmie presiahnuť 20 % oprávnených nákladov v prípade malého podniku alebo 10 % oprávnených nákladov v prípade stredného podniku; bytovému podniku možno poskytnúť investičnú pomoc vo forme dotácie na výstavbu nových bytov len, ak zabezpečí aspoň 5 % z finančných prostriedkov potrebných na túto výstavby z vlastných zdrojov.

K § 19

Kompenzačnú pomoc sa poskytuje registrovanému sociálnemu podniku, sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku, ak sú v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu znevýhodnené oproti podnikateľom, ktorí podnikajú za účelom dosahovania zisku, a to vo forme
-    finančného nástroja,
-    podpory kombinovanej do jednej operácie s finančným nástrojom (technická pomoc pri príprave investičného projektu, bonifikácia úrokov, odpustenie záručných poplatkov),
-    nenávratného finančného príspevku,
-    dotácie.

Registrovaný sociálny podnik môže byť znevýhodnený oproti bežnému komerčnému podniku napríklad v dôsledku náročnejších vnútorných rozhodovacích procesov, ktoré vyplývajú zo zapojenia zamestnancov a ďalších zainteresovaných osôb do jeho správy. Príkladom takéhoto znevýhodnenia je (okrem iných) prípad družstva, ktoré je pod demokratickou správou a preto mu je potrebné pomocou v nenávratnej forme (dotáciou alebo nenávratným finančným príspevkom) kompenzovať čas a kapacity strávené účasťou zamestnancov na demokratickej správe. Ďalším príkladom je kompenzačná pomoc v nenávratnej forme pre integračný podnik zamestnávajúci zraniteľné osoby, a to vzhľadom na to, že kompenzačný príspevok podľa navrhovanej novelizácie zákona č. 5/2004 Z. z. (§ 53g) je viazaný na formulácie z nariadenia (EÚ) č. 651/2014 o skupinových výnimkách, ktoré umožňujú poskytovať príspevky iba na zamestnávanie znevýhodnených osôb. Znevýhodnenie integračného podniku zamestnávajúceho zraniteľné osoby teda bude nutné kompenzovať práve na základe § 19 navrhovaného zákona a na základe iného predpisu v oblasti štátnej pomoci [napr. nariadenie (EÚ) č. 1407/2013 o pomoci de minimis].

Kompenzačnú pomoc vo forme finančného nástroja a prípadne s ním kombinovaných foriem podpory podľa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach (teda dotácie úrokových sadzieb, dotácie záručných poplatkov či technickej pomoci) možno registrovaným sociálnym podnikom poskytnúť napríklad z dôvodu, že takéto podniky majú často výrazne sťažený prístup k úverom, zárukám a ďalším formám návratného financovania – vzhľadom na to, že sú „netypickými podnikmi“, s ktorými ratingové modely finančných inštitúcií nerátajú, nevedia ich správne ohodnotiť a preto z nich vychádzajú ako nefinancovateľné. Finančné nástroje a s nimi kombinovaná podpora sú určené práve na to, aby ošetrili takéto zlyhanie trhu a medzeru vo financovaní vyplnili.

Spomínanými príkladmi sa priestor pre kompenzačnú pomoc nevyčerpáva a ministerstvo v rámci výkonu štátnej správy v oblasti sociálnej ekonomiky môže vyhodnotiť ako potrebné aj iné typy tohto druhu pomoci. Podobne ako v prípade investičnej pomoci je pritom samozrejme možné rôzne formy kompenzačnej pomoci kombinovať.

V paragrafe sa ďalej navrhuje ustanoviť základné náležitosti zmluvy o poskytnutí kompenzačnej pomoci – oproti iným typom zmlúv o podpore je napríklad dôležité stanoviť obdobie, na ktoré sa kompenzačná pomoc poskytuje, ako aj minimálnych celkových mzdových nákladov, ku ktorým sa podnik zaväzuje.

K § 20 a 21

Dotácia je formou investičnej pomoci alebo kompenzačnej pomoci poskytovaná registrovanému sociálnemu podniku. Navrhuje sa, aby dotáciu mohli poskytovať ministerstvá v rozsahu svojej pôsobnosti.

Ustanovujú sa náležitosti žiadosti o poskytnutie dotácie, postup pri jej posudzovaní a náležitosti zmluvy, na základe ktorej sa dotácia poskytuje.

Treba zdôrazniť, že dotácia podľa navrhovaného zákona nepredstavuje vstup do existujúcich dotačných schém ministerstiev. Ustanovenia § 20 a 21 obsahujú osobitnú dotačnú schému v súlade s § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Túto dotačnú schému môže v súlade s § 20 ods. 2 návrhu zákona použiť ministerstvo práce, ale aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a takisto aj iné rezorty, ako je ministerstvo práce, ak činnosť daného sociálneho podniku spadá do kompetencie daného ministerstva. V prípade, že sa rezort rozhodne poskytovať podporu podľa dotačnej schémy navrhovaného zákona, stáva sa poskytovateľom v zmysle spomínaného § 20 ods. 2. V takomto prípade sa ministerstvo rozhodne aj vyčleniť na dotáciu prostriedky podľa svojho uváženia. Nestanovuje sa mu však žiadna povinnosť podľa tohto zákona postupovať – práve preto návrh zákona neobsahuje formuláciu, že „iné ministerstvo poskytuje“ dotáciu podľa tohto zákona.

Upozorniť treba ďalej na ods. 8 písm. e) návrhu, kde sa hovorí o „podmienkach zúčtovania dotácie a podmienkach jej vrátenia“. Podľa predposlednej vety § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy platí, že „poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie.“ V súlade s tým sa v prípade dotácie podľa navrhovaného zákona ustanovuje princíp, že dotácia môže byť štruktúrovaná ako návratná nielen v prípade porušenia zmluvných podmienok, ale naopak, v prípade naplnenia dopredu dohodnutých podmienok. Takýmto spôsobom možno napríklad zabezpečiť, že dotácia bude návratná v prípade, ak registrovaný sociálny podnik dosiahne zisk nad vopred stanovenú hranicu, keďže sa tým preukáže, že istú časť nenávratnej pomoci v skutočnosti nepotreboval, a teda maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie sa dosiahne opätovným využitím prostriedkov na podporu ďalších podnikov.

K § 22

Účelom navrhovanej úpravy je vytvoriť právny rámec pre vytváranie dopytu prostredníctvom dotovaných poukážok. Ide o osvedčený model, ktorý sa využíva v rôznych členských štátoch EÚ a ktorého dôsledkom je okrem iného potláčanie nelegálnej práce. Spotrebiteľ, ktorý si kupuje poukážku za dotovanú cenu, má totiž motiváciu neplatiť za službu „načierno“ v hotovosti. Veľmi úspešným príkladom tohto prístupu je Belgicko, ktoré pomocou tohto nástroja nelegálnu prácu v domácnosti veľmi výrazne obmedzilo. V slovenských podmienkach sa nepredpokladá rovnako široké použitie, keďže by išlo o veľmi nákladný projekt, ale určitý vplyv by servisné poukážky aj v tomto smere nepochybne mali mať. Špecifickosťou návrhu je, že vytvára možnosť dotovania poukážok buď pre spotrebiteľa, ak je odkázanou osobou, alebo pre poskytovateľa služby (sociálny podnik) – nie však pre oboch aktérov naraz.

Pomoc na podporu dopytu sa poskytuje registrovaným sociálnym podnikom, ktoré poskytujú tieto služby:
-    služby starostlivosti o domácnosť a záhradu,
-    služby pre fyzickú osobu, ktorá je na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby.

Navrhuje sa, aby spotrebitelia mohli za služby poskytované registrovaným sociálnym podnikom platiť servisnými poukážkami. Pre osoby, ktoré sú odkázanými osobami podľa zákona č. 488/2008 Z. z. o sociálnych službách, sa budú predávať za zníženú cenu oproti ich nominálnej hodnote.

K § 23

Servisné poukážky sú prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu (§ 22). Servisné poukážky majú mať povahu ceniny a môže ich vydávať ministerstvo práce v nominálnej hodnote 10 eur. Navrhuje sa, aby predaj a odkúpenie servisných poukážok mohli vykonávať štátne orgány, obce a vyššie územné celky.

K § 24

Navrhuje sa ustanoviť povinnosti a obmedzenia pre registrovaný sociálny podnik, ktorému sa poskytne podpora vo forme dotácie, podmienečne vratného finančného príspevku, nenávratného finančného príspevku alebo pomoci na podporu dopytu alebo ktorému boli poskytnuté iné nenávratné verejné prostriedky podľa osobitných predpisov, ktoré bude musieť dodržiavať počas trvania zmluvy o poskytnutí podpory, počas jedného roka odo dňa poskytnutia podpory alebo verejných prostriedkov, ktoré sa poskytujú jednorazovo, alebo počas doby poskytovania verejných prostriedkov, ktoré sa poskytujú opakovane.

Účelom je urobiť čo najviac pre to, aby bola nenávratná (alebo čiastočne nenávratná) podpora poskytovaná registrovanému sociálnemu podniku z verejných zdrojov – či už podľa tohto zákona alebo podľa iných predpisov – využívaná čo najefektívnejšie, a aby sa zabránilo najrôznejším druhom zneužívania takejto podpory.

V odseku 2 sa preto stanovuje, že registrovaný sociálny podnik nesmie tvoriť „jediný podnik“ (v zmysle pravidiel štátnej pomoci) s ďalšími podnikmi, ktoré už nie sú sociálne, aby sa zamedzilo možnosti, že podpora bude prijatá z titulu „sociálnosti“ podniku, ale využitá na bežné ziskové činnosti.

V odseku 3 sa stanovujú pravidlá pre mzdové a nemzdové náklady v podniku. Aby nebolo možné verejnú podporu zneužiť na neoprávnene vysoké platové ohodnotenie, stanovuje sa na mzdové náklady strop. Zároveň sa určuje maximálny možný pomer medzi najvyššou a najnižšou mzdou v podniku, aby nebolo možné obísť tento strop na celkové mzdové náklady pomocou nízkych miezd pre väčšinu zamestnancov a neúmerne vysokého platov vedúcich pracovníkov. V prípade nemzdových nákladov sa stanovuje, že musia zodpovedať cenám, ktoré sú na trhu obvyklé.

V odseku 4 sa ošetruje prípad, v ktorom by žiadateľ pri žiadosti o podporu predložil prehnane vysoké mzdové nároky, ktoré by potom po poskytnutí podpory zredukoval a rozdiel medzi plánom a realitou si ponechal – preto sa ustanovuje, že k navrhovaným mzdám sa musí zaviazať a skutočne ich aj svojim zamestnancom vyplácať.

V odseku 5 sa od registrovaného sociálneho podniku vyžaduje, aby poskytol ministerstvu práce zoznam konečných užívateľov výhod, teda v širokom slova zmysle „vlastníkov“ (ak už takúto povinnosť bez ohľadu na návrh zákona nemá). Podobne ako v prípade boja proti daňovým únikom, aj v tomto prípade ide o opatrenie na posilnenie transparentnosti a proti možnosti, že by podnik bol iba „schránkovou firmou“ bez jasnej vlastníckej štruktúry.

Účelom odseku 6 je zabrániť, aby podnik „vyviezol“ svoje zisky, a to umelým znížením obratu, prostredníctvom predaja pod cenu spriaznenej firme alebo osobe. Keďže na rozdiel od bežného podnikania nie sú veľmi dobré dôvody na to, aby registrovaný sociálny podnik predával tovar/služby spriaznenej firme/osobe, ktorá tiež nie je registrovaným sociálnym podnikom, odsek takéto predaje úplne zakazuje. Výnimku majú iba tie registrované sociálne podniky, ktoré sú čiastočne alebo úplne vlastnené obcou či VÚC, keďže v tomto prípade sú obe firmy pod verejnou kontrolou, a keďže dôvody na vzájomné obchodovanie v tomto prípade v praxi existujú.

Účelom odseku 7 je zabrániť „zrkadlovému obrazu“ zneužitia uvedeného vyššie – v tomto prípade by sa zisk „vyviezol“ prostredníctvom umelo navýšených nákladov, ak by podnik nakupoval od „spriaznenej“ firmy (právnickej osoby) za premrštené ceny. Vo všeobecnosti sa navrhuje tento problém opäť riešiť jednoducho zákazom takéhoto nákupu. Výnimku tvorí nájom alebo podnájom nehnuteľnosti, keďže je známe, že na rozdiel od iných typov nákupu od závislej osoby sú dobré dôvody, prečo sa táto možnosť v praxi naozaj využíva – je však stanovené, že v takom prípade nesmie cena nájmu či podnájmu presiahnuť bežnú trhovú cenu. Rovnako je podobne ako vyššie výnimkou aj prípad podniku väčšinovou vlastneného územnou samosprávou.

Účel odseku 8 je podobný, ako v prípade odseku 7 – líši sa tým, že v tomto prípade ide o nákup služieb od fyzickej osoby, nie firmy. V tomto prípade môžu existovať dobré dôvody, prečo registrovaný sociálny podnik pravidelne nakupuje služby od spriaznenej fyzickej osoby, ktorá je napr. SZČO, preto odsek úplne takýto postup nezakazuje. Stanovuje však limit na cenu takýchto služieb, ktorá zodpovedá najvyššej mzde v podniku.

Účelom odseku 9 je zabrániť „vývozu zisku“ pomocou premrštených úrokových nákladov. Podnik môže mať v princípe dobré dôvody požičať si od „spriaznenej“ firmy či osoby, ale aby týmto spôsobom nedošlo k zneužitiu, stanovuje sa limit na výšku úrokov. Tento limit sa odvodzuje od referenčnej sadzby Európskej komisie, ktorou stanovuje pomyselnú „bežnú trhovú cenu“ úveru.

V odseku 10 sa zabraňuje, aby podnik „vyviedol“ časť z nenávratnej pomoci tým, že by pod cenu predal nejaké aktívum, ktoré bolo z tejto pomoci zaplatené. Vo všeobecnosti sa jednoducho zakazuje, aby podnik takéto aktívum prevádzal. Umožňuje sa však, aby ho previedol na iný registrovaný sociálny podnik – pod tou podmienkou, že poskytovateľovi pomoci vráti zostatkovú cenu aktíva. Podnik teda má motiváciu, aby ani inému registrovanému sociálnemu podniku nepredával takéto aktívum pod cenu.

V odseku 11 sa zabraňuje inému typu zneužitia, pri ktorom podnik fiktívne „vyradí“ v skutočnosti stále funkčné aktívum (napr. stroj), aby ho následne predal. Aby k takýmto prípadom nedochádzalo, podnik je povinný požiadať poskytovateľa podpory o povolenie aktívum vyradiť (ak nemá nulovú zostatkovú cenu) – aby mal poskytovateľ podpory možnosť presvedčiť sa, či skutočne ide o aktívum, ktoré je zrelé na vyradenie.

V odseku 12 sa zabraňuje duplicite – nie je efektívnym využitím verejných zdrojov, aby z nich podnik dostával podporu „na to isté“ dvakrát.

K § 25

Ustanovujú sa kompetencie ministerstva práce v oblasti sociálnej ekonomiky, čo sa týka priznávania štatútu registrovaného sociálneho podniku, uznania organizácie sektora sociálnej ekonomiky, ukladania pokút za nedodržanie podmienok resp. porušenie povinností, ďalej čo sa týka vedenia registra sociálnych podnikov, kontroly, podpornej infraštruktúry pre sociálnu ekonomiku, atď.

K § 26

Umožňuje sa vytváranie strešných organizácií sektora sociálnej ekonomiky ako reprezentatívnych združení subjektov sociálnej ekonomiky po splnení zákonom ustanovených podmienok. Strešné organizácie sektora sociálnej ekonomiky budú môcť žiadateľom vydávať osvedčenie o tom, že spĺňajú podmienky na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku podľa § 6 ods. 1 písm. a) a e), pričom ministerstvo bude pri rozhodovaní o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku na toto osvedčenie prihliadať.

Princíp osvedčenia vychádza z myšlienky, že najlepším posudzovateľom toho, či skutočne ide o sociálny podnik, sú existujúce sociálne podniky. Ide teda o „kolegiálne posudzovanie“ (peer review), ako funguje v zahraničí. Nejde o prenesenie zodpovednosti štátu, keďže osvedčenie nenahrádza samostatný proces posudzovania zo strany ministerstva v konaní o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Predstavuje však spôsob, ako tento proces pre žiadateľa i pre štát uľahčiť – ak existujúce sociálne podniky potvrdia, že považujú žiadateľa za dôveryhodný sociálny podnik, je vysoká pravdepodobnosť, že ním skutočne je/bude.

Samozrejme, organizácia sektora musí naozaj dbať na to, aby žiadateľa preskúmala poctivo a do hĺbky. Preto ak by sa opakovane zaručila za žiadateľov, u ktorých sa neskôr ukáže, že ako sociálne podniky nefungujú, hrozí jej strata oficiálne uznaného postavenia organizácie reprezentujúcej sektor sociálnej ekonomiky. V prípade, že sa jej dá dokázať, že dokonca vedela o nesplnení podmienok a napriek tomu žiadateľovi osvedčenie vydala, stratí postavenie okamžite.

Ďalej sa navrhuje, aby mohli ústredné orgány štátnej správy v rámci špecializovaných programov a v súlade s podmienkami poskytovania verejných prostriedkov poskytnúť organizácií sektora sociálnej ekonomiky príspevok na účely podpory jej činnosti. Keďže registrované sociálne podniky z princípu nebudú mať veľa voľných finančných prostriedkov, je totiž dosť možné, že bez takejto podpory strešné organizácie sektora vôbec nevzniknú.

K § 27

Navrhuje sa zriadiť register registrovaných sociálnych, ktorý bude obsahovať predpísané údaje o registrovaných sociálnych podnikoch. Upravuje sa postup sprístupňovania údajov obsiahnutých v registri orgánom štátnej správy, súdom, obciam a vyšším územným celkom, iným orgánom verejnej moci a ďalším subjektom.

K § 28

Navrhujú sa pokuty za nedodržanie povinností, ktoré registrovanému sociálnemu podniku vyplývajú z návrhu zákona.

K § 29

Ustanovuje sa pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisoch na konania podľa tohto zákona.

Ustanovuje sa ministerstvu práce povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle vzory základných dokumentov na účely konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, ako aj vzory formulára žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku a žiadosti o poskytnutie dotácie.

K § 30

Povinnosť registrovaného sociálneho podniku uvádzať pri svojom obchodnom mene alebo názve označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“ sa vo vzťahu k zapisovaniu do registra alebo inej evidencie z dôvodu technického prispôsobenia týchto registrov alebo evidencií na takéto zápisy navrhuje odložiť na 1. januára 2020.

Na prechodné obdobie do 31. decembra 2020 sa umožňuje poskytovať podporu vo forme nenávratného finančného príspevku aj neregistrovaným sociálnym podnikom, a to za podmienky schválenia podpory vo forme finančného nástroja na ten istý účel.

K čl. II (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)

Navrhuje sa doplniť definíciu podnikania o činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, aby sa ustanovenia o hospodárskom podnikaní vzťahovali aj na hospodársku činnosť vykonávanú nie za účelom dosahovania zisku. Dôvodom je, že bez takejto zmeny by sociálne podnikanie – ktorého základným znakom je, že sa nevykonáva za účelom dosahovania zisku – zostalo mimo regulácie podnikania ako takého. Sociálne podniky by však mali byť rovnocennými podnikateľskými subjektmi s ostatnými aktérmi na trhu, a to znamená aj podriadenosť Obchodnému zákonníku – odtiaľ vyplýva potreba rozšírenia definície podnikania, aby pod neho činnosť registrovaných sociálnych podnikov spadala. Na základe tohto rozšírenia pojmu „podnikanie“ zároveň platí, že zdaňovaniu príjmu podľa zákona č. 595/2003 o dani z príjmov bude podliehať hospodárska činnosť podniku vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, ale aj hospodárska činnosť vykonávaná za účelom dosahovanie pozitívneho hospodárskeho vplyvu. Neziskové organizácie a občianske združenia týmto postupom nebudú poškodené vzhľadom na možnosť uplatniť si daňovú úľavu podľa úpravy navrhovanej v čl. XII.

K čl. III (zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí)

K bodu 1
Navrhuje sa pri prevode nehnuteľného majetku obce do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci možnosť neuplatniť ustanovenia zákona, ktoré definujú podmienky a povinnosti prevodov vlastníctva majetku uvedené v § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí.

K bodu 2
Navrhuje sa vyňať nájom nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci z povinností obce pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.

K čl. IV (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní)

Navrhuje sa doplniť definíciu živnosti o sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu registrovaným sociálnym podnikom. Dôvody sú analogické, ako v prípade čl. II – účelom je zabezpečiť, aby sa regulácia živnostenského podnikania vzťahovala aj na činnosti registrovaných sociálnych podnikov, ktoré síce svojou povahou spadajú do živnostenského podnikania, ale registrované sociálne podniky ich z definície nevykonávajú za účelom dosahovania zisku.

K čl. V (zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu)

K bodu 1
Navrhuje sa doplniť ustanovenie, podľa ktorého správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu pri prevode nehnuteľnosti majetku štátu do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci. Doplnené je tiež o možnosť ustanoviť ďalšie podmienky prevodu.

K bodu 2
Podľa zákona o správe majetku štátu musí byť prevod nehnuteľného majetku štátu vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu alebo za primeranú cenu zníženú podľa § 8a ods. 8, 9 alebo ods. 11, okrem prevodu nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku, alebo cudzieho štátu. Navrhujeme doplniť do vlastníctva „registrovaného sociálneho podniku“.

K bodu 3
Navrhuje sa doplniť ustanovenie, v ktorom sa hovorí, že podľa zákona o správe majetku štátu správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v registri a je oprávnený dohodnúť nižšie než trhové nájomné, ak „nájomcom je registrovaný sociálny podnik a ide o formu investičnej pomoci“.

K čl. VI (zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde)

Navrhuje sa rozšíriť možnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom v rámci svojej sociálnej politiky príspevok zo sociálneho fondu o servisné poukážky alebo tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom. Dôvodom je rozšíriť možnosť podpory dopytu pre sociálne podniky aj na súkromný sektor.

K čl. VII (zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch)

K bodom 1 a 5
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2
Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva neinvestičného fondu- ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je neinvestičný fond povinný mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom .

K bodom 3, 4 a 6
Navrhuje sa zosúladiť termíny na uloženie ročnej účtovnej závierky do verejnej časti registra účtovných závierok, na vypracovanie výročnej správy a jej uloženie do verejnej časti registra účtovných závierok s ostatnými mimovládnymi organizáciami.

K čl. VIII (zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby)

K bodu 1
Navrhuje sa vypustiť v zákone o neziskových organizáciách ustanovenie, podľa ktorého sa nezisková organizácia zruší, ak neuloží výročnú správu vo verejnej časti registra účtovných závierok.

K bodu 2
Navrhuje sa rozšíriť možnosť súdu rozhodnúť a zrušení neziskovej organizácie a o jej likvidácii, ak nezisková organizácia neuloží v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok

K bodu 3
Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva neziskovej organizácie - ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je nezisková organizácia povinná mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom.

K bodu 4
Navrhuje sa zmeniť termín uloženia ročnej účtovnej závierky overenej audítorom vo verejnej časti registra účtovných závierok na 15. júla (pôvodný termín 15. apríla).

K bodu 5
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6
Navrhuje sa do zákona vložiť nové ustanovenie – § 34a (Pokuty). Toto ustanovenie definuje prípady, kedy sa uloží neziskovej organizácii pokuta, v akej výške a za akých podmienok.

K čl. IX (zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov)

K bodu 1
Navrhuje sa pri prevode nehnuteľného majetku VÚC do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci možnosť neuplatniť ustanovenia zákona, ktoré definujú podmienky a povinnosti prevodov vlastníctva majetku uvedené v § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku VÚC.

K bodu 2
Navrhuje sa doplniť do zákona o majetku VÚC ustanovenie, v ktorom by sa nájom nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci vyňal z povinnosti VÚC primerane použiť ustanovenia zákona pri prenechávaní majetku VÚC do nájmu a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.

K čl. X (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy)

K bodu 1
V nadväznosti na nové úlohy a kompetencie, ktoré sa navrhujú v čl. I uložiť ministerstvu práce, sa navrhuje doplniť kompetenčný zákon ústrednej štátnej správy aj o pôsobnosť ministerstva práce v oblasti sociálnej ekonomiky.

K bodu 2
Navrhuje sa upraviť zastupovanie vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, z toho dôvodu, že doposiaľ zastupovanie vedúceho Úradu vlády SR nebolo v tomto zákone upravené a postupovalo sa len v zmysle zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z. Navrhované zastupovanie sa bude týkať aj zastupovania na rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

K čl. XI (zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách)

K bodu 1
Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva nadácie - ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je nadácia povinná mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom.

K bodom 2 a 4
Navrhuje sa zosúladiť termíny na vypracovanie výročnej správy a jej uloženie do verejnej časti registra účtovných závierok s ostatnými mimovládnymi organizáciami.

K bodu 3
Legislatívno-technická úprava.

K čl. XII (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)

Navrhuje sa umožniť nepriama forma podpory v podobe zníženej dane na zisk, reinvestovaný na hlavný sociálny účel podniku. Ide o úpravu, ktorá je obdobou podobných ustanovení v iných členských štátoch EÚ (napr. Taliansko, Luxembursko, Litva). Základnou myšlienkou je, že keďže štát sa rozhoduje registrované sociálne podniky podporovať, je v niektorých prípadoch jednoduchšie urobiť to ponechaním časti zisku, určenej na reinvestíciu, v samotnom podniku – než najprv zisk zdaniť a následne ho podniku „z druhej strany“ ponúknuť v podobe dotácie, so všetkou administratívnou záťažou, ktorá z toho pre štát i pre podnik vyplýva. Vzhľadom na to, že registrované sociálne podniky na zisk zamerané nie sú a spravidla ani veľké zisky generovať nebudú, zároveň platí, že prípadné dopady budú zanedbateľné. Daňová úľava sa bude vzťahovať iba na verejnoprospešné registrované sociálne podniky.

Daňovník, ktorý si uplatní daňovú úľavu, si nemôže uplatniť úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, úľavu na dani pre prijímateľa stimulov, ani odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, a takisto nemôže byť prijímateľom prostriedkov z daňovej asignácie, z dôvodu zamedzenia využívania duplicitnej podpory v podobe úľav resp. odpočtu dane z príjmov

Obmedzuje sa obdobie použitia odpočtu dane z príjmov - len ak sa počiatočná investícia zrealizuje do piatich rokov odo dňa vloženia prostriedkov na jej realizáciu do rezervného fondu. Ak táto podmienka nie je splnená, daňovník si v príslušnom zdaňovacom období nemôže uplatniť nárok na odpočet dane z príjmov a zároveň musí podať dodatočné daňové priznanie (v termíne do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie) za každé zdaňovacie obdobie, ktorom si odpočet dane z príjmu uplatňoval.

Definuje sa postup v prípade, ak vznikne situácia, kedy daňovník vykazuje daňovú stratu alebo ak základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet dane z príjmu

K čl. XIII (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

K bodom 1, 3, 5, 7 a 11
V súvislosti s návrhom zákona o sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikoch (čl. I), ktorým sa komplexne upravuje oblasť sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, vrátane podmienok priznávania štatútu registrovaných sociálnych podnikov, ako aj možnosti ich podpory, sa navrhuje vypustiť z pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny kompetencia v oblasti priznávania postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie, vrátane jeho zmeny, pozastavenia alebo zrušenia a vedenie ich registra [(§ 12 písm. i), l) 3. bod a v) 2. bod].

Vzhľadom na to, že v súčasnosti môžu byť existujúcim sociálnym podnikom pracovnej integrácie, ktoré majú priznané postavenie podľa zákona o službách zamestnanosti, poskytované finančné prostriedky v rámci národných projektov financovaných zo zdrojov ESF na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, realizovaných v súlade s akčnými plánmi na podporu rozvoja najmenej rozvinutých regiónov, navrhuje sa ponechať priznané postavenia týmto podnikom s cieľom zabezpečiť záväzky vyplývajúce z už uzatvorených dohôd tak, aby boli naplnené ciele týchto akčných plánov, minimálne na obdobie do konca roka 2020, t.j. do konca implementácie národných projektov. Zároveň sa navrhuje zmena názvu týchto podnikov na „subjekty prechodného zamestnania“ tak, aby sa predišlo zamieňaniu jednotlivých pojmov v zmysle zákona o sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikoch a zákona o službách zamestnanosti [(§ 12 písm. l) 3. bod a v) 2. bod, § 29 ods. 4 a § 50b].

K bodom 2 a 9
V nadväznosti na návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a terminológiu, ktorá je v ňom používaná, sa navrhuje súčasné sociálne podniky pracovnej integrácie premenovať na „zamestnávateľa prechodného zamestnania“, a to na prechodné obdobie do 31. decembra 2020, keď tieto subjekty zaniknú a budú v plnej miere nahradené sociálnymi podnikmi podľa čl. I.

K bodu 4
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6
Navrhuje sa ustanovenie doplniť, aby povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania nebolo možné vydať ani integračnému podniku (čl. I § 12).

K bodu 8
Vypustenie § 50a sa navrhuje v súvislosti s návrhom zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (čl. I), ktorým sa komplexne upravuje oblasť sociálnej ekonomiky, vrátane definície subjektov sociálnej ekonomiky, sociálneho podniku, ako aj ďalších pojmov z oblasti sociálnej ekonomiky.

K bodu 10
Účelom je, aby nebolo možné mať súčasne priznané postavenie sociálneho podniku pracovnej integrácie (po novom „zamestnávateľa prechodného zamestnania“) podľa zákona o službách zamestnanosti a integračného podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, preto sa navrhuje, aby priznaním postavenia integračného podniku zo zákona zaniklo postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania.

K bodu 12, 19 a 21
S cieľom podpory integrácie znevýhodnených osôb na trh práce sa navrhuje zavedenie nového aktívneho opatrenia na trhu práce Príspevok integračnému podniku (§ 53f). Jeho účelom je zvýšiť podporu a motiváciu integračných podnikov poskytovať vhodnú podporu a pomoc znevýhodneným osobám počas ich zamestnania v integračnom podniku tak, aby si najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia zamestnania v integračnom podniku našli zamestnanie na otvorenom trhu práce, t.j. bez iných podporných finančných mechanizmov.

O príspevok bude môcť požiadať integračný podnik v prípade, ak najmenej 10 % jeho zamestnancov, ktorí boli znevýhodnenými osobami podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch z celkového počtu jeho zamestnancov, skončili dohodou pracovný pomer v integračnom podniku najneskôr do dvoch rokov od jeho vzniku a v období nasledujúcich šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov si našli zamestnanie u zamestnávateľa, ktorý nie je integračným podnikom ani závislou osobou integračného podniku. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne, najviac počas 12 mesiacov od vzniku nového pracovného pomeru. Výška príspevku sa navrhuje odvíjať od vyplácanej mzdy zamestnanca v novom zamestnaní, s jej postupným zvyšovaním tak, aby sa podporilo čo najdlhšie zotrvanie tohto zamestnanca v novom zamestnaní. O príspevok bude integračný podnik žiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má sídlo.

V odseku 5 sú určené základné náležitosti písomnej dohody medzi integračným podnikom a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Integračnému podniku, ktorý zamestnáva znevýhodnené osoby sa navrhuje poskytovať kompenzačné príspevky (§ 53g) na mzdové náklady, dodatočné náklady spojené so zamestnávaním osôb, ktoré sú znevýhodnenými osobami z dôvodu spočívajúcom v ich zdravotnom stave a náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám. Navrhuje sa poskytovať kompenzačný príspevok na mzdové náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených osôb vo výške 50 % oprávnených nákladov mesačne na zamestnanca, ktorý je znevýhodnenou osobou z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti alebo dosiahnutého nižšieho vzdelania, a vo výške 40 % oprávnených nákladov mesačne na zamestnanca, ktorý je znevýhodnenou osobou z iného dôvodu a to po dobu 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, v prípade, že ide o značne znevýhodnenú osobu, po dobu 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Ak ide o zamestnanca, ktorý je znevýhodnenou osobou z dôvodu spočívajúcom v jeho zdravotnom stave, navrhuje sa poskytovať kompenzačný príspevok na mzdové náklady vo výške 75 % oprávnených nákladov mesačne, a to po dobu zamestnávania tohto zamestnanca. Zároveň s navrhuje stanoviť maximálnu výšku (strop) poskytnutého príspevku.

Navrhuje sa poskytovať príspevok na dodatočné náklady spojené so zamestnávaním osôb, ktoré sú znevýhodnenými osobami z dôvodu spočívajúcom v ich zdravotnom stave [čl. 34 nariadenia (EÚ) č. 651/2014] v úhrne vo výške 100 % skutočne vynaložených oprávnených nákladov, najviac však vo výške dvojnásobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky počas najviac dvoch rokov.

Navrhuje sa poskytovať príspevok na náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám [čl. 35 nariadenia (EÚ) č. 651/2014] mesačne vo výške 50 % skutočne vynaložených oprávnených nákladov a to počas 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a ak ide o značne znevýhodnenú osobu, najviac počas 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Zároveň s navrhuje stanoviť maximálnu výšku (strop) poskytnutého príspevku.

V odseku 8 sú určené základné náležitosti písomnej dohody o poskytnutí kompenzačných príspevkov.

K bodu 13
Účelom je, aby nebolo možné mať súčasne priznané postavenie chránenej dielne podľa zákona o službách zamestnanosti a integračného podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, preto sa navrhuje, aby priznaním postavenia integračného podniku zo zákona zaniklo postavenie chránenej dielne a zároveň aby úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznávali postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je integračným podnikom.

K bodom 14 a 15
V § 60 ods. 2 písm. f) sa navrhuje, aby sa za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska považovala celková cena práce zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, teda napr. aj náhrada mzdy, ktorá sa podľa súčasného stavu za prevádzkové náklady nepovažuje.
V § 56 ods. 2 ide o terminologické zosúladenie s návrhom úpravy § 60 ods. 2 písm. f).

K bodom 16 a 17
Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, čím si splní zákonnú povinnosť. V súvislosti s touto povinnosťou je služba podľa súčasnej platnej legislatívy definovaná ako služba, ktorá je poskytovaná chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zákon navrhuje upraviť a rozšíriť túto definíciu o integračný podnik, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím. Ide o nepriamu formu podpory registrovaných sociálnych podnikov.

K bodu 18 (§ 64a)
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch navrhuje využitie vyhradených zákaziek ako formu náhradného plnenia za nezamestnávanie osôb zo zdravotným postihnutím. Tento návrh rozširuje možnosti verejných obstarávateľov si napĺňať svoje zákonne povinnosti voči zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím, finančný limit pre realizáciu takejto náhrady však presahuje finančné limity stanovené § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti, je preto možné predpokladať, že aktuálny model plnenia povinnosti definovaný zákonom o službách zamestnanosti nebude ohrozený a predmetný návrh prináša len rozšírenie možností.

K bodu 20 (§ 72ad, § 72ae)
Sociálny podnik pracovnej integrácie podľa predpisov účinných od 31. marca 2018 bude mať nový názov - zamestnávateľ prechodného zamestnania, a to na prechodné obdobie do 31. decembra 2020, keď priznané postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania zanikne. Od 1. januára 2021 budú existovať už iba sociálne podniky podľa čl. I.
Postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania zaniká dňom 1.1.2021.

K čl. XIV (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty)

K bodom 1 a 2
Navrhuje sa umožniť uplatnenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane pre registrované sociálne podniky, a to na tovary a služby dodávané registrovanými sociálnymi podnikmi, ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. Ide o nepriamu podporu registrovaných sociálnych podnikov, ktorá sa v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty uplatňuje napr. v Taliansku alebo v Nemecku.

K čl. XV (zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady)

K bodu 1
Navrhuje sa, aby správca dane mohol všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov pozemky vo vlastníctve registrovaného sociálneho podniku.

K bodu 2
Navrhuje sa, aby správca dane mohol všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve registrovaného sociálneho podniku.

K čl. XVI (zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov)

K bodu 1
Navrhuje sa doplniť, že príspevok je poskytovaný vo forme nenávratného finančného príspevku alebo podmienečne vratného finančného príspevku na realizáciu projektu.

K bodu 2
Navrhuje sa upraviť definíciu projektu.

K bodu 3
Navrhuje sa doplniť obsah Výzvy o podmienky vrátenia prostriedkov podmienečne vratného finančného príspevku, ak sa poskytuje.

K bodu 4
Navrhuje sa doplniť § 25 – Zmluva o náležitosti zmluvy, ak ide o poskytnutie podmienečne vratného finančného príspevku.

K čl. XVII (zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov)

Navrhuje sa rozšíriť predmet zákona o možnosť ustanoviť odlišné alebo ďalšie podmienky na poskytnutie príspevku na finančný nástroj, vrátenie príspevku na finančný nástroj a na vykonávanie finančných nástrojov pre sociálne podniky.

K čl. XVIII (zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní)

K bodu 1
Navrhuje sa, aby sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahoval na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb pre verejného obstarávateľa, ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou, alebo v rámci programov chránených pracovných miest, ak aspoň 30 % zamestnancov, vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo v rámci programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby. Ide o nepriamu formu podpory registrovaným sociálnym podnikom.

K bodu 2
Navrhuje sa doplniť § 1 ods. 12 o ustanovenie, podľa ktorého sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje na zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác pre verejného obstarávateľa., ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou alebo v rámci programov chránených pracovných miest.

K bodu 3
Legislatívno-technická úprava.

K bodom 4 a 7
Navrhuje sa definovať sociálne hľadisko vo verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti sa zároveň navrhuje upraviť terminológiu používanú v zákone.

K bodu 5
Navrhuje sa zaviesť povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktorý v kalendárnom roku, v ktorom začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou) najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko v opise predmetu zákazky, ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk.

Dôvodom zavedenia tejto povinnosti sú jednak odporúčania Európskej komisie, ktorá očakáva, že sa vo väčšej miery začne vo verejnom obstarávaní na Slovensku používať ako kritérium ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, t. j. že zohľadnené budú aj iné kritériá, ako cena; a jednak potreba rozšíriť na Slovensku používanie sociálneho hľadiska ako takého.

K bodu 6
Navrhuje sa vložiť do zákona o verejnom obstarávaní nový § 36a – Vyhradené zákazky.
Navrhuje sa upraviť tzv. vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní. Tieto zákazky majú kapacitu prispieť ku zvýšeniu odbytu tovarov a služieb produkovaných integračnými sociálnymi podnikmi čo môže výrazne prispieť ku stabilite a udržateľnosti týchto sociálnych podnikov. Napriek tomu, že európska ako i národná legislatíva v oblasti verejného obstarávania model vyhradených zákaziek umožňuje už dlhé obdobie, tento je v našom prostredí stále využívaný len marginálne. Dôvodom je slabá informovanosť o možnosti ako i nie jednoznačná definícia podniku, ktorý môže byť dodávateľom vyhradenej zákazky. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní prináša jednoznačnú definíciu znakov, ktoré musí podnik uchádzajúci sa o vyhradenú zákazku vykazovať, čím autori zákona predpokladajú zvýšený záujem verejných obstarávateľov tento typ verejného obstarávania realizovať.

K bodom 8 a 9
Navrhuje sa nanovo špecifikovať subjekty, pre ktoré môže byť vyhradené právo účasti vo verejnom obstarávaní v prípade podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou.

K čl. XIX (zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe)

V nadväznosti na čl. X bod 2 sa dopĺňa vymenovanie vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky ako spôsob vzniku štátnozamestnaneckého pomeru; takto bude môcť byť vymenovaný výlučne zástupca vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky.

K čl. XX (Účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2018.

Účinnosť od 1. júla 2018 sa navrhuje pre úpravy týkajúce sa poskytovania príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne, keďže sa poskytuje štvrťročne (novelizácia zákona o službách zamestnanosti).

Účinnosť od 1. januára 2019 sa navrhuje pre povinnosť registrovaného sociálneho podniku uvádzať pri svojom obchodnom mene alebo názve označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. (čl. I § 7 ods. 7), ďalej pre ustanovenia týkajúce sa pomoci na podporu dopytu a pre novelizačné články týkajúce sa daňových predpisov.

Účinnosť od 1. januára 2020 sa navrhuje pre povinnosť obstarávateľov navrhovanú v zákone o verejnom obstarávaní použiť pri verejných obstarávaniach sociálne hľadisko (čl. XVIII bod 5).

Účinnosť od 1. januára 2021 sa navrhuje pre novelizačné body v rámci novelizácie zákona o službách zamestnanosti, ktoré súvisia s prechodným obdobím, počas ktorého budú ešte pôsobiť súčasné sociálne podniky pracovnej integrácie (po novom „zamestnávatelia prechodného zamestnania“), a uplynutím tohto obdobia zaniknú.

V Bratislave dňa 10. januára 2018

Robert Fico v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky

Ján Richter v. r.
minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 344/2017, dátum vydania: 28.12.2017

Dôvodová správa
Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Zákon o dani z príjmov už v súčasnosti obsahuje určité opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom. Predmetom návrhu zákona je stanovenie ďalších pravidiel s cieľom posilnenia úrovne ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu a pravidiel proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov mimo územia SR. Navrhované opatrenia vyplývajú z povinnosti zapracovania Smernice Rady (EÚ) 2016/1164, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.
V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR sa návrh zákona zameria aj na zatraktívnenie podmienok podnikania v oblasti domáceho kúpeľníctva a turizmu a to prostredníctvom zavedenia stimulov pre rozvoj tohto sektora.
Predkladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe upravujú a spresňujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.
V čl. II sa mení zákon o správe daní (daňový poriadok). Zmena daňového poriadku je vyvolaná zavedením novej formy oslobodenia pre komerčné využívanie nehmotných aktív zákonom o dani z príjmov, pričom sa Finančnému riaditeľstvu SR ukladá povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie tohto druhu.
Návrh zákona ako celok má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv a nemá vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2018 okrem čl. I bodu 44 § 17h a bodu 131 § 52zm, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.   Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu

Termín začiatku a ukončenia PPK
24. 5. 2017 – 6. 6. 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
20. 6. 2017 – 11. 7. 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Plnenie záväzku vlády Slovenskej republiky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020, časti cestovný ruch a povinnosť transpozície Smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu

3.Ciele a výsledný stav

Návrhom zákona sa reaguje na potrebu rozvoja kúpeľníctva, zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti s prihliadnutím na tvorbu pracovných príležitostí ako aj na potrebu aproximácie Smernice Rady 2016/1164, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

4.Dotknuté subjekty

Navrhovaná právna úprava sa dotkne právnických osôb, na ktoré sa budú vzťahovať pravidlá zdanenia pri odchode a pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti, právnické osoby poberajúce príjmy z vybraných druhov nehmotných aktív, právnických osôb poskytujúcich kúpeľnú starostlivosť, fyzických osôb – prijímateľov úverov na bývanie pre mladých, všetky fyzické osoby uplatňujúce si úľavu na kúpeľnú starostlivosť

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia nie sú predkladané.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Transpozícia Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.
Pri transpozícií jednotlivých článkov boli zapracované všetky povinnosti vyplývajúce zo smernice.
Pri transpozícii čl. 4 - pravidlo o limitovaní úrokov bola využitá možnosť z čl. 11 ods. 4, kde si Slovenská republika zvolila možnosť zachovania existujúcich národných štandardov - existujúce ustanovenie § 21a - Pravidlo nízkej kapitalizácie.
Pri implementácii jednotlivých článkov smernice je dodržaná podmienka uplatňovania u daňovníkov dane z príjmov právnických osôb. Pri čiastočnej úprave hybridných nesúladov z čl. 9 bolo toto pravidlo zapracované pre všetkých daňovníkov, ktorí zisťujú základ dane podľa § 17 ods. 1, t.j. aj na fyzické osoby; pravidlo sa však vzťahuje iba na situácie, ktoré vznikajú medzi závislými osobami (fyzickými ako aj právnickými osobami) a jeho účelom je zamedziť daňovým únikom.
Pri implementácii čl. 5 - Zdanenie pri odchode boli výnimky ustanovené smernicou zapracované a dobrovoľné ustanovenia vzaté do úvahy. Slovenská republika pri implementácii čl. 5 ods. 3 využila možnosť požadovať úrok a záruku za podmienok ustanovených v smernici, čím sa proces splatenia dane pri odchode priblížil súčasnému režimu platenia dane v splátkach, ktorý umožňuje Daňový poriadok.
Pri implementácii čl. 7 ods. 2 si Slovenská republika zvolila možnosť zahrnutia príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do základu dane založený na transakčnom prístupe - možnosť písm. b), t.j. podliehať dani z príjmov právnických osôb budú iba skutočne umelo odklonené príjmy do kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. Vzhľadom na to, že Slovenská republika si zvolila práve túto možnosť - zdaňovať iba skutočne umelo odklonené príjmy (na rozdiel od kategorizovaného prístupu), za účelom zamedzenia daňovým únikom, nepovažovala za vhodné uplatniť výnimku určenú v smernici v čl. 7 ods. 4, ktorá umožňuje z tohto pravidla vylúčiť zahraničné spoločnosti alebo stále prevádzkarne, ak dosiahnu smernicou ustanovenú výšku účtovného zisku.
Podľa č. 11 smernice majú zákony potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2019 s výnimkou čl. 5, ktorého implementované ustanovenia sa uplatňujú od 1.1.2020.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nadobúda účinnosť od 1.1.2018 okrem § 17h, ktorým sa implementuje čl. 7 a 8 smernice, ktorý nadobúda účinnosť od 1.1.2019.

8.Preskúmanie účelnosti

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne

z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne

Sociálne vplyvy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne

Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

10.Poznámky
Zavedením daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie sa nepredpokladá žiadny sociálny vplyv, nakoľko dochádza iba k nahradeniu doteraz platného systému podpory hypotekárnych úverov pre mladých z dôvodu adresnejšieho spôsobu podpory.

11.Kontakt na spracovateľa

tel.: 5958 3480

12.Zdroje

Inštitút finančnej politiky, MF SR

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

V rámci predbežného pripomienkového konania komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov k predmetnému materiálu zaslala nesúhlasné stanovisko uvedené nižšie:
K doložke vybraných vplyvov
Vo vzťahu k sociálnym vplyvom predloženého návrhu zákona odporúča Komisia v bode „10. Poznámky“ uviesť stručné zhodnotenie, prečo sa zavedením daňového bonusu na hypotéky nepredpokladá žiadny sociálny vplyv. V prípade, že predkladateľ predpokladá sociálny vplyv až v čase prejavenia plného efektu daňového bonusu ( v roku 2023), je aj tento vplyv potrebné vyhodnotiť v doložke vybraných vplyvov v časti týkajúcej sa sociálnych vplyvov a v analýze sociálnych vplyvov.
Komisia odporúča predkladateľovi dopracovať doložku vybraných vplyvov, konkrétne v rámci časti „1. Základné údaje“ je potrebné vyplniť predpokladané termíny predloženia na MPK, prípadne na Rokovanie vlády SR.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Komisia má za to, že predkladateľ v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie opomenul hneď niekoľko navrhovaných zmien novely, konkrétne:
•novelou zákona sa zmierňujú následky porušenia princípu nezávislého vzťahu v procese prijímania investičnej pomoci. Po novom porušenie princípu nezávislého vzťahu v rámci procesu prijímania investičnej pomoci nebude mať automaticky za následok zánik práva na uplatňovanie úľavy na dani, daňovník stratí nárok na úľavu na dani len v príslušnom zdaňovacom období, kedy došlo k porušeniu princípu nezávislého vzťahu. (§ 30a ods. 8 a 9 a § 30b ods. 8 a 9 novely zákona),
•novelou zákona sa ruší administratívnu záťaž spojenú s povinnosťou zamestnávateľa uplatňovať postup pri preukazovaní 2 % pre neziskové organizácie. Zamestnanec už nebude môcť po novom požiadať zamestnávateľa aby administratívne riešil preukazovanie 2 % z výšky zaplatenej dane. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, bude povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane, pričom vzor tohto potvrdenia určí finančné riaditeľstvo. (zmeny v § 38 ods. 1 novely zákona),
•novelou zákona sa zavádza daňové oslobodenie od príjmov pri komerčnom využití nehmotných aktív. Od dane budú oslobodené príjmy vo výške 80 % z odplát za poskytnutie práva na použitie patentu, dizajnu alebo počítačového programu. A vo výške 50 % budú oslobodené od dane aj príjmy z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil patent, úžitkový vzor, alebo dizajn vyvinutý vlastnou činnosťou daňovníka na území SR. (§ 13a a § 13b novely zákona),
•novelou zákona sa zavádza odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom. V nadväznosti na novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá umožnila fyzickej osobe vstúpiť do procesu oddlženia prostredníctvom jednej z alternatív – splátkový kalendár alebo konkurz, novela zákona o dani z príjmov umožňuje považovať za daňový výdavok aj odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. (zmeny v § 20 ods. 10 novely zákona),
pričom tieto majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a teda z tohto dôvodu Komisia odporúča horeuvedené opatrenia kvalitatívne popísať v častiach, podľa druhu ušetrených nákladov v dôsledku ich zavedenia (priame finančné náklady, nepriame finančné náklady, administratívne náklady). Ďalšia zmeny, ktoré novela zavádza, konkrétne:
•novelou zákona už úroky z úverov a pôžičiek použitých na nákup akcií alebo obchodných podielov nebudú daňovým výdavkom (§ 21 ods. 1 písm. m) novely zákona)
•v súvislosti so zavedením zdaňovania pri odchode zavedenie úplne novej sadzby vo výške 21% (doplnenie § 15 písm. b) o tretí bod novelou zákona),
pričom tieto majú negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, a teda z tohto dôvodu Komisia odporúča horeuvedené opatrenia kvalitatívne popísať v častiach, podľa druhu vzniknutých nákladov v dôsledku ich zavedenia (priame finančné náklady, nepriame finančné náklady, administratívne náklady). V tejto súvislosti zároveň Komisia žiada predkladateľa minimálne o doplnenie poznámky k časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie, ktorá bude zdôvodňovať jej nevyplnenie vzhľadom na absenciu dát pre vyčíslenie priamych finančných nákladov v dôsledku zavedenia novej dane z odchodu vo výške 21 %.
Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov, doplnenie popisu niektorých zatiaľ neuvedených negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie a vyčíslenie tých negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie, ktoré je možné vyčísliť minimálne na základe kvalifikovaného odhadu. Taktiež Komisia žiada o uvedenie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie v texte predkladacej správy. Odôvodnenie: Návrh bude mať negatívny vplyv spočívajúci v

zavedení zdaňovania pri odchode a stanovení pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, ďalej v zavedení evidenčnej povinnosti pre daňové subjekty, ktorá spočíva v sledovaní nákladov na vývoj nehmotných aktív. Taktiež môže vzniknúť niektorým daňovníkom povinnosť oznámiť správcovi dane vybrané skutočnosti, ktoré budú mať za následok ukončenie možnosti zvýhodneného režimu platenia dane pri odchode vo forme splátkového kalendára.
Komisia odporúča predkladateľovi vyčísliť pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v súvislosti so zmenou vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj. Odôvodnenie: V

zmysle Jednotnej metodiky je predkladateľ povinný vyčísliť nielen negatívne, ale aj pozitívne vplyvy. Na základe využívania tohto inštitútu za ostatné dva roky je možné uskutočniť kvalifikovaný odhad jeho využívania v najbližších rokoch. Komisia odporúča uviesť vyčíslenie v časti 3.3.1 Priame finančné náklady (zníženie daní) alebo v časti 3.5 Inovácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.
K analýze sociálnych vplyvov
V predloženej analýze sociálnych vplyvov Komisia odporúča v časti týkajúcej sa kvantifikácie túto doplniť, pričom odporúča vychádzať z predpokladov, z ktorých vychádza kvantifikácia v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Vyhodnotenie pripomienok MF SR:
K doložke vybraných vplyvov
Odporúčaniu komisie o uvedenie stručného zhodnotenia k zavedeniu daňového bonusu na hypotéky bolo vyhovené a doložka bola dopracovaná.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
V zmysle uplatnených pripomienok komisie bola analýza vplyvov na podnikateľské prostredie upravená. Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v súvislosti so zmenou vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj je súčasťou vyčísleného úhrnného vplyvu uvedeného v časti 3.3.1.
K analýze sociálnych vplyvov
K vzneseniu pripomienky týkajúce sa doplnenia analýzy sociálnych vplyvov je potrebné uviesť, že z opatrení uvedených v návrhu zákona bude mať vplyv na hospodárenie domácnosti iba zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane súvisiaca s kúpeľnou starostlivosťou. Zavedením daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie pre mladých sa nahrádza doteraz platný systém podpory hypotekárnych úverov pre mladých. Zmenou systému poskytovania zvýhodnenia na zaplatené úroky nedochádza k zmene sociálneho vplyvu.
Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu.  Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2017

2018

2019

2020

Príjmy verejnej správy celkom

0

-11 937 821

-19 014 502

-28 499 784
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
-11 937 821
-13 591 352
-15 961 311
Všeobecná pokladničná správa
0
-11 937 821
-13 591 352
-15 961 311
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
-3 796 204
-8 776 931
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
-1 626 945
-3 761 542
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Výdavky verejnej správy celkom

175 000

-796 378

-10 923 347

-20 127 040
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
kapitola MF SR (organizácia FR SR):
medzirezortný program 072 Výber daní a cla
175 000
550 000
0
0
kapitola MDaV SR
program 01707 Štátny príspevok k hypotekárnym úverom
-1 346 378
-10 923 347
-20 127 040
z toho:
- vplyv na ŠR
175 000
-796 378
-10 923 347
-20 127 040
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0

- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

175 000

550 000

0

0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
kapitola MF SR (organizácia FR SR):
medzirezortný program 072 Výber daní a cla
175 000
550 000
0
0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Negatívny vplyv vyplývajúci z nákladov na implementáciu návrhu zákona v oblasti informačného systému Finančnej správy SR bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.
Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.
Úbytok príjmov obcí a vyšších územných celkov bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom dane z príjmov fyzických osôb.

2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov menia a dopĺňajú niektoré zákony.
A.Zavedenie daňového bonusu na hypotéky
B.Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo
C.Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách kúpeľov
D.Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
-
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 175 tis. Eur v roku 2017, 11 141 tis. eur v roku 2018, 8 091 tis. eur v roku 2019 a 8 372 tisíc eur v roku 2020.
Kvantifikácia príjmov
A - Zavedenie daňového bonusu na hypotéky
Kvantifikácia vychádza z individuálnych údajov o poberaní štátneho príspevku pre mladých (ďalej ŠPM) od Datacentra k februáru 2017. Celkový počet poberateľov k danému dátumu bol 73 tisíc. V roku 2016 pribudlo 17 956 poberateľov. Priemerná výška vyplateného príspevku bola 410 eur za rok.
Pri kvantifikácií bola použitá úroková miera vo výške 3,2 %. Tá vychádza z dvoch zložiek. Prvá zložka je priemer ročných percentuálnych nákladov pri úveroch na bývanie za roky 2015 a 2016 (2,7 %). Druhá zložka je riziková prirážka bánk vo výške 0,5 p. b. (ŠPM je primárne určený pre žiadateľov s nižšími príjmami, s ktorými je pre banku spojená vyššia rizikovosť). Počet nových poberateľov do ďalších rokov je fixne nastavený na počte nových poberateľov z roku 2016.
Od roku 2018 budú existovať dva systémy súčasne. Dobeh pôvodného ŠPM a postupný nábeh daňového bonusu. Plný efekt daňového bonusu na hypotéky sa prejaví až v roku 2023, kedy úplne nahradí existujúci ŠPM. Úspora z uvedeného opatrenia, ktorá sa očakáva na horizonte vyplýva zo skutočnosti, že v rozpočte sa predpokladal pomerne optimistický scenár vývoja poberateľov ŠPM oproti predpokladu fixného počtu poberateľov v aktuálnej kvantifikácii.
B – Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo
Pri kvantifikácií boli použité údaje z Ubytovacej štatistiky cestovného ruchu na Slovensku. V roku 2015 počet návštevníkov v kúpeľoch prekročil 241 tisíc. V ďalších rokoch sa predpokladá medziročný rast návštevnosti o 10 %, čo zodpovedá priemernému rastu za posledné 3 roky. Celkový počet návštevníkov bol následne indexovaný o odhadovaný počet pracujúcich osôb. Fiškálny vplyv na rozpočet verejnej správy je -1,9 mil. eur v roku 2018.
C – Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách kúpeľov
Kvantifikácia vychádza z dát individuálnych účtovných závierok (hodnota budov) pre vybrané subjekty v odvetví kúpeľníctva, ktoré dosiahli v období 2013 až 2015 kladný hospodársky výsledok. Technické zhodnotenie je podľa aktuálnej legislatívy súčasťou hodnoty budovy. Agregátny objem ročných účtovných odpisov dotknutých subjektov (na základe údajov za rok 2015) je 5,1 miliónov. Podľa novelizovanej legislatívy bude technické zhodnotenie odpisované samostatne. Predpoklad zrealizovaného technického zhodnotenia je arbitrárne zvolený v objeme 20 % zo vstupnej ceny stavieb. Odpis technického zhodnotenia od roku 2019 je v objeme 3,38 milióna eur.
D - Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum
10
Kvantifikácia vychádza z dát Štatistického úradu SR o objeme výdavkov na vedu a výskum, ktorý za rok 2015 dosiahol objem 262 miliónov eur. Podľa daňových priznaní za rok 2015 si subjekty uplatnili daňový odpočet v objeme 9,2 milióna eur. Výsledný kvantifikovaný vplyv je priemerom minimálneho a maximálneho vplyvu. Minimálny vplyv je dnešný statický vplyv, ktorý bude rásť na horizonte rozpočtu v súlade s vývojom HDP. U maximálneho vplyvu sa uvažuje s kombináciou dvoch zdrojov rastu. V prvom prípade ide o 3 % medziročný nárast výdavkov na vedu a výskum, ktorý predpokladá dynamický efekt zo zvýšenia superodpočtu (zodpovedá priemernému nárastu počtu subjektov realizujúcich výdavky na vedu a výskum o 3 % ročne po zavedení obdobnej zmeny v ČR v roku 2005). V druhom prípade sa predpokladá, že úsporu na dani z príjmov, ktorú prinesie zvýšenie superodpočtu podniky opätovne reinvestujú do oblasti vedy a výskumu. Očakávaný fiškálny vplyv na rozpočet verejnej správy je v roku 2018 na úrovni -9 miliónov eur.
11
Tabuľka č. 3
Tabuľka č. 3.1.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Daňové príjmy (100)1

0

-880 096

-5 262 975

-12 198 485

DPFO (111)

0

-880 096

-5 262 975

-12 198 485

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie daňového bonusu na hypotéky

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-880 096

-5 262 975

-12 198 485

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
-11 937 821
-19 014 502
-28 499 784

DPFO (111)
-2 782 861
-7 310 702
-14 450 984
DPPO (112)
0
-9 154 960
-11 703 800
-14 048 800
Daň z prímov vyberaná zrážkou (113)
0
0
0
0
Zdravotné odvody (154)
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-11 937 821

-19 014 502

-28 499 784

12
Tabuľka č. 3.2.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Daňové príjmy (100)1

0

-1 902 765

-2 047 727

-2 252 499

DPFO (111)

0

-1 902 765

-2 047 727

-2 252 499

Zdravotné odvody (154)

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo vo výške 50 eur

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-1 902 765

-2 047 727

-2 252 499

Tabuľka č. 3.3.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Daňové príjmy (100)1

0

-141 960

-709 800

-709 800

DPPO (112)

0

-141 960

-709 800

-709 800

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-141 960

-709 800

-709 800

Tabuľka č. 3.4.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Daňové príjmy (100)1

0

-9 013 000

-10 994 000

-13 339 000

DPFO (111)

0

DPPO (112)

0

-9 013 000

-10 994 000

-13 339 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-9 013 000

-10 994 000

-13 339 000

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka
Bežné výdavky (600)
-1 346 378
-10 923 347
-20 127 040

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2
-1 346 378
-10 923 347
-20 127 040
Úspora súvisiaca so zmenou systému podpory poskytovania hypoték
Transféry jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
-1 346 378
-10 923 347
-20 127 040
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
175 000
550 000
výdavky súvisiace s úpravou informačného systému FS SR
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
175 000
550 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

175 000

-796 378

-10 923 347

-20 127 040
Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2017

2018

2019

2020

poznámka
Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Predpokladá sa, že návrh zákona ovplyvní:
-právnické osoby, ktoré prevádzkujú kúpele na základe povolenia
-podnikateľské subjekty vykonávajúce podnikový výskum a vývoj
-právnické osoby poberajúce príjmy z poskytnutia práv k vybraným nehmotným aktívam
-právnické osoby presúvajúce majetok mimo územia SR
-podnikateľské subjekty – lekárov, ktorí sa zúčastnia vzdelávacieho podujatia
Počet dotknutých subjektov nie je možné presne určiť.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Konzultácie sa uskutočnili formou osobných stretnutí. Konzultácie trvali 4 týždne.
Konzultácií sa zúčastnili:
1.Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov, Klub 500, AMCHAM
2.Podnikateľská aliancia Slovenska a Združenie podnikateľov Slovenska
3.Slovenská banková asociácia
4.Slovenská komora daňových poradcov
5.Slovenská asociácia poisťovní
6.Slovenská lekárska komora a slovenská lekárska spoločnosť
7.Slovak business agency
8.Združenie miest a obcí Slovenska, Zväz cestovného ruchu a Asociácia slovenských kúpeľov
Zástupcom predstaviteľov jednotlivých subjektov zúčastnených na konzultáciách bol prednesený obsah návrhu a to:
1. Transpozícia smernice Rady EÚ 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (smernica ATAD)
•pravidlo o limitovaní úrokov
•zdaňovanie pri odchode – exit tax
•všeobecné pravidlo proti zneužívaniu
•pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti
•hybridné nesúlady

2.Daňová podpora kúpeľníctva
3.Daňová podpora hypoték pre mladých
4.Transferové oceňovanie
1.Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov, Klub 500, AMCHAM
K bodu 1
- časový harmonogram implementácie ATAD - MF SR informovalo, že implementácia závisí od jednotlivých pravidiel, t. j. niektoré budú zapracované s účinnosťou od 1.1.2018 a iné neskôr.
-vzhľadom na zložitosť a novosť problematiky bola položená otázka možného spracovania podzákonných noriem (usmernení, vysvetlení) k danej téme. MF SR v súčasnosti pracuje na legislatívnom znení jednotlivých článkov smernice, pričom spracovanie podzákonných noriem prípadne iných usmernení bude závisieť od požiadaviek verejnosti.
K bodu 2
– návrh zavedenia rekreačných poukážok (obdobne ako v Maďarsku a Francúzsku).
K bodu 3
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 4
–obsah úpravy v oblasti transferového oceňovania
–návrh na zjednodušenie povinnosti v oblasti transferového oceňovania.
2.Podnikateľská aliancia Slovenska a Združenie podnikateľov Slovenska
K bodu 1
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 2
– potreba dodržať princíp transparentnosti, nárokovateľnosti a rovnakého prístupu k tejto odpočítateľnej položke. Za vhodnú formu podpory nepovažujú formu dotácií a stimulov. Cieľom by malo byť stimulovať ľudí ekonomicky, aby sa zvýšila návštevnosť kúpeľov. Štát by mal prostredníctvom zdravotných poisťovní zvýšiť platby pre kúpeľnú starostlivosť. Za vhodné považujú aj možnosť prepojiť zvýšenie návštevnosti kúpeľov (a tým investovania do zdravia obyvateľstva) s možnosťou zníženia odvodov na zdravotné poistenie. Ďalšou možnosťou by bolo zníženie DPH na kúpeľné pobyty. Vhodné by bolo zamerať sa aj na marketingovú stránku podpory kúpeľníctva. Upozornili na možnosť kritiky zo strany verejnosti ohľadom uprednostňovania kúpeľníctva pred inými formami podnikania. Štát by mohol vydávať ako podporu kúpeľníctva aj poukážky na kúpeľné pobyty.
– možno by bolo vhodné zvážiť formu stimulu obdobne ako je nastavený superodpočet na výskum a vývoj, čím by došlo aj k priamemu zainteresovaniu kúpeľov na zlepšovaní ich súčasnej situácie.
K bodu 3
Otázky smerovali k praktickému uplatňovaniu podpory hypoték pre mladých.

K bodu 4
- problémy pri uplatňovaní domáceho transferového oceňovania hlavne pri malých podnikoch alebo v závislých vzťahoch medzi manželmi.

3.Slovenská banková asociácia
K bodu 1
- otázky ohľadne rozsahu úrokových nákladov a možnosti ponechania výnimky z pravidla pre finančné inštitúcie.

K bodu 2
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 3
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 4
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
4.Slovenská komora daňových poradcov
K bodu 1
-k zdaňovaniu pri odchode vzniesla SKDP otázku, akým spôsobom sa bude počítať reálna hodnota, čo sa bude vlastne zdaňovať a či sa bude v čase odchodu platiť daň alebo „zábezpeka na daň“,
-pre GAAR navrhujú len jedno komplexné ustanovenie (zohľadňujúce aj § 6 ods.3 DP),
-k CFC pravidlám sa zástupcovia SKDP vyjadrili, že ide o „zbytočný“ nástroj v podmienkach Slovenska, bude záležať na nastavení pravidiel, aby neboli príliš prísne,
-hybridné nesúlady; podľa SKDP je potrebné upraviť definíciu daňovníka, v opačnom prípade môže byť ťažké na uchopenie.
K bodu 2
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 3
-otázky smerovali k praktickému uplatňovaniu podpory hypoték pre mladých,
-neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 4
-u služieb s nízkou pridanou hodnotou odporúčajú posunúť hranicu kontrolovanej transakcie na úroveň min. 10 000 eur.
5.Slovenská asociácia poisťovní
K bodu 1
-prezentované pravidlo o limitovaní úrokov by sa nemalo priamo dotknúť poisťovní,
-bude sa pravidlo exit tax týkať aj situácie, kedy dochádza k presunu kapitálu do materskej spoločnosti, pričom na území SR bude poisťovňa pôsobiť už iba ako pobočka - exit tax sa bude vzťahovať na situácie, kedy dochádza k presunu majetku mimo územia SR, pričom reálne nedochádza k jeho predaju
-zadefinovanie pojmu „riadenie“
K bodom 2 až 4
Neboli vznesené žiadne pripomienky.

6.Slovenská lekárska komora a slovenská lekárska spoločnosť
K bodom 1 až 4
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
7.Slovak business agency
K bodu 1
- upozornili na zvýšenú administratívnu záťaž. Ako SBA budú dohliadať, aby sa smernicou zaviedol iba minimálny štandard a nezaviedla sa nadmerná regulácia malých a stredných podnikov.
K bodu 2 a 3
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 4
-potreba oboznámenia subjektov so zjednodušenou dokumentáciou, ktoré umožňuje usmernenie MF SR č. MF/014283/2016-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
-výrazné finančné zaťaženie pri vydaní rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy a spôsobu určenia ceny a na nízky počet daňovníkov využívajúcich tento inštitút.
8.Združenie miest a obcí Slovenska, Zväz cestovného ruchu a Asociácia slovenských kúpeľov
K bodu 1
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 2
Zástupcovia prezentovali nasledovné podnety:
-odpisovanie majetku
Uviedli, že novelou zákona o dani z príjmov od 1.1.2015 došlo k zmenám v oblasti dĺžky doby odpisovania majetku prišlo k diskriminačnému efektu u podnikateľov, ktorých súčasťou majetku je nehnuteľný majetok, nakoľko tento majetok na svoju obnovu a rekonštrukciu vyžaduje veľké množstvo finančných prostriedkov.
Návrh na vrátenie stavu v oblasti odpisových skupín a doby odpisovania na stav aký bol za účinnosti zákona o dani z príjmov do 31.12.2014, pričom navrhujú skrátenie doby odpisovania zo súčasných 40 rokov na 20 rokov odpisovania.
-sadzba dane právnickej osoby
zníženie sadzby dane na 10% pre kúpeľné zariadenia (subjekty podnikajúce na základe rozhodnutia Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, ktorá povoľuje poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v prírodných kúpeľných zariadeniach). Túto úpravu navrhuje ASK realizovať ako súčasť balíka na podporu a rozvoj slovenského kúpeľníctva, pričom tento podnet považujú za stimulačný nástroj s pozitívnym dopadom na výber dane,
-navrhli zníženie sadzby DPH na služby v hotelierstve,
-navrhli osobitný stimul pre podporu rozvoja kúpeľníctva – aby sa ustanovilo, že poplatky za liečivé pramene platené kúpeľnými zariadeniami, patria do rozpočtu miest a obcí. Ich následné využitie zo strany miest a obcí by bolo viazané na opravu a vybudovanie infraštruktúry v oblastiach, v ktorých pôsobia tieto kúpeľné zariadenia,

-uviedli, že by nemali byť robené kroky, ktoré by narušovali kompetencie miest a obcí v súvislosti s výberom dane za ubytovanie a dane z nehnuteľnosti, lebo by to narušilo rozpočty miest a obcí.
K bodu 3
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 4
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
Pripomienky nad rámec návrhu novely zákona
Zúčastnené subjekty zároveň predniesli aj pripomienky nad rámec návrhu novely zákona. Tieto pripomienky smerovali k riešeniu problematických oblastí v závislosti od jednotlivých subjektov.

3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predpokladá sa zníženie priamych finančných nákladov v súvislosti so:
- zavedením osobitného režimu uplatňovania odpisov technického zhodnotenia v kúpeľníctve
- zmenou vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj
- oslobodením stravy poskytovanej lekárom v rámci vzdelávacích podujatí
Uvedené opatrenia budú mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vo výške 9,1 mil. eur v roku 2018 až do 14,0 mil. eur v roku 2020.
Pozitívny vplyv sa očakáva z dôvodu zmiernenia následkov porušenia princípu nezávislého vzťahu v procese prijímania investičnej pomoci kedy daňovník – prijímateľ investičnej pomoci stratí nárok na úľavu na dani len v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu princípu nezávislého vzťahu a nebude dochádzať k automatickému zániku práva na uplatnenie úľavy na dani za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých si úľavu na dani uplatnil alebo mohol uplatniť.
Rovnako pozitívny vplyv sa očakáva pri zavedení osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie nehmotných aktív a to v súvislosti s oslobodením zákonom vymedzených príjmov. Vzhľadom na nedostupnosť údajov nie je možné uviesť kvantifikáciu vplyvu na podnikateľské prostredie.
Pozitívny vplyv sa očakáva v súvislosti so zavedením nového inštitútu oddlženia formou konkurzu a splátkového kalendára u fyzickej osoby, v rámci ktorého sa umožňuje považovať za daňový výdavok aj odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom.
Negatívny vplyv sa očakáva z dôvodu zavedenia:
- zdaňovania pri odchode - a to v súvislosti so zdanením ekonomickej hodnoty všetkých kapitálových ziskov vytvorených na území SR (aj keď tento zisk nebol v čase odchodu realizovaný) vyplývajúcej z presunu majetku alebo zmeny rezidencie mimo územia SR prostredníctvom osobitného základu dane pri použití sadzby dane vo výške 21 %,
- pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti.

Vplyv zavedenia zdaňovania pri odchode a ustanovenia pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti nie je možné vyčísliť.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predloženými návrhmi nedochádza k vzniku nepriamych nákladov zo strany podnikateľov.
Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Zavedenie osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie nehmotných aktív je spojené so zavedením evidenčnej povinnosti pre daňové subjekty, ktorá spočíva v sledovaní nákladov na vývoj nehmotných aktív a pod. Ustanovené evidencie však daňové subjekty nebudú povinné predkladať správcovi dane pri podaní daňového priznania ale až pri prípadnej daňovej kontrole. Zavedenie týchto oznamovacích povinností nepredstavuje osobitné finančné náklady daňových subjektov, nakoľko tieto údaje je možné získať z účtovnej evidencie.
V súvislosti so zavedením zdanenia pri odchode a možnosťou splátkového kalendára vznikne daňovníkovi povinnosť oznámiť správcovi dane vybrané skutočnosti, ktoré budú mať za následok ukončenie možnosti zvýhodneného režimu platenia dane pri odchode vo forme splátkového kalendára.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0

V prípade zavedenia zdanenia pri odchode, pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a zavedenia evidenčnej povinnosti pri nákladoch na vývoj nehmotných aktív nie sú dostupné údaje pre kvantifikáciu vplyvu na podnikateľské prostredie a podnikateľa.

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nepredpokladá sa vplyv navrhovanej zmeny na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu.

3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Zmena vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj bude znamenať významné zvýšenie položky, ktorá bude znižovať základ dane daňového subjektu, ktorý vykonáva podnikový výskum a vývoj. Na strane tohto daňového subjektu príde úsporou na dani k vytvoreniu dodatočných zdrojov, ktoré bude možné venovať na rozvoj podnikania. Podporou podnikového výskumu a vývoja prichádza k rýchlejšiemu zavádzaniu moderných technológii a spôsobov výroby a tým aj k zvýšeniu efektívnosti výroby. Zároveň sa vytvára motivácia k zvýšeniu zamestnanosti v oblasti výskumu a vývoja.
Zavedením osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie nehmotných aktív (tzv. patent box) sa vytvára motivácia pre daňové subjekty venovať sa vo svojej podnikateľskej činnosti aj výskumu a vývoju, nakoľko výsledky výskumu a vývoja a ich komerčné využitie bude podliehať výhodnejšiemu zdaneniu ako zvyšná podnikateľská činnosť. Zároveň sa vytvára motivácia výsledky výskumnej a vývojovej činnosti registrovať na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Obdobne ako pri zvýšení odpočtu nákladov na výskum a vývoj aj v tomto prípade zavedenie tohto osobitného daňového režimu môže prispieť k zvýšeniu zamestnanosti v SR.

Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie domácnosti v súvislosti so zavedením nezdaniteľnej časti základu dane súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Daňovníci – fyzické osoby, ktoré využijú kúpeľnú starostlivosť.
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Návrhom nie sú ovplyvnené skupiny obyvateľstva v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Zmena v oblasti podpory využívania kúpeľnej starostlivosti sa bude vzťahovať na každú fyzickú osobu, ktorá využije kúpeľnú starostlivosť. Z dôvodu, že nie je možné predpokladať počet obyvateľov, ktorí využijú túto možnosť, nie je možné vyčísliť priemerný rast príjmov
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 2:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
Bez vplyvu.
☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
☞doprave,
☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
☞informáciám
☞k iným právam (napr. politickým).
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
☞deti (0 – 17),
☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),
☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
☞ľudia so zdravotným postihnutím,
☞marginalizované rómske komunity
☞domácnosti s 3 a viac deťmi,
☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Bez vplyvu.
 4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Bez vplyvu.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
☞eliminácia rodových stereotypov.
Bez vplyvu.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a

Bez vplyvu.

odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Bez vplyvu.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3.Problematika návrhu zákona:
a)je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-čl. 110 až 112 a čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
1.legislatívne akty:

-smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti

praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016),
-smernica Rady (EÚ) 2015/2060 z 10. novembra 2015, ktorou sa zrušuje smernica

2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 301, 18.11.2015),
-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania

uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení.
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):
-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe

výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1, Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003) v platnom znení,
-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania

uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1, Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003) v platnom znení,
-smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania

kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení,
-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania,

uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE
28
alebo SCE medzi členskými štátmi (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení.
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, [1997],
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 43/00, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, [2002],
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, EK v. Belgické kráľovstvo, [2007],
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaïki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, [2001],
-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C-53/13 a C-80/13, Strojírny Prostějov a.s., ACO Industries Tábor proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [2014].
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2016/1164 bola stanovená do 31.12. 2018. Lehota na prebratie smernice 2003/49/ES bola stanovená do 30.4. 2004. Lehota na prebratie smernice 2009/133/ES nebola stanovená. Lehota na prebratie smernice 2011/96/EÚ bola stanovená do 18.1. 2012.
b)Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernicu (EÚ) 2016/1164 bola určená do 30.9. 2017.
Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2003/49/ES nebola určená.
Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2009/133/ES nebola určená.
Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2011/96/EÚ určená bezodkladne.
c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
d)Smernica (EÚ) 2016/1164 bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2009/133/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2003/49/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2011/96/EÚ bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Osobitná časť

K Čl. I
K bodu 1 - § 2 písm. d)

Do kritérií určenia daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa dopĺňa bydlisko. Fyzická osoba má na území SR bydlisko, ak na území SR má za trvalým účelom k dispozícii možnosť ubytovania, ktoré neslúži len k príležitostnému ubytovaniu z dôvodu krátkodobých návštev napríklad za účelom pracovných ciest, turizmu, rekreácie.
Uvedená terminológia vyplýva z kontextu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Určenie daňovej príslušnosti daňovníka je rozhodujúcou podmienkou pre stanovenie rozsahu daňových povinností daňovníkov v SR.
K bodu 2 - § 2 písm. n) a o)

Navrhovaná úprava súvisí s implementáciou Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ďalej len „Smernica ATAD“) a zapracovaním časti smernice, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami.
K bodu 3 - § 2 písm. r)

Ide o zmenu v súvislosti so zavedením pojmu subjekt v písm. ac), kedy subjektom sa rozumie právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok.
K bodu 4 - § 2 písm. ac) až af)

V písmene ac) sa zavádza definícia subjektu, ktorým sa rozumie právne usporiadanie majetku (trust) alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu (napr. partnership - združenie) alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok. Definícia je potrebná z dôvodu implementácie smernice ATAD.
V písmene ad) sa definuje pojem ústredie, ktorý sa využíva aj v súvislosti so zdanením pri odchode. Ústredím sa rozumie právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne.
V písmene ae) sa zavádza z dôvodu právnej istoty do základných pojmov definícia konečného príjemcu príjmov. Interpretácia konečného príjemcu vychádza z koncepcie používanej v smerniciach EÚ, ako aj zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Doplnenie tohto pojmu má za cieľ zabrániť vyhýbaniu sa daňovej povinnosti z dôvodu, že príjemca príjmov nie je ich skutočným vlastníkom. Konečným príjemcom je osoba, ktorá preberá riziko a kontrolu nad týmito príjmami a má právo využívať tieto príjmy bez povinnosti previesť ich ďalej na inú osobu. Majetok je funkčne spojený so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľa na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.
V písmene af) sa zavádza definícia digitálnej platformy na účely zákona o dani z príjmov (ďalej len „zákon“). Takouto digitálnou platformou rozumieme hardvérovú alebo softvérovú platformu potrebnú na vytvorenie a správu aplikácií. Za takúto platformu možno označiť novodobý technologický business model umožňujúci výmenu informácií medzi viacerými skupinami užívateľov, najmä medzi koncovými užívateľmi a držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby. Je sprístupnená akýmkoľvek ďalším užívateľom a zdieľa údaje s vývojármi tretích strán. Vyznačuje sa jednoduchým používaním bez potreby školení a predstavuje inovatívny obchodný model.

K bodom 5 a 12 - § 4 ods. 8 a § 8 ods. 16

Navrhovaná úprava rieši zdanenie príjmu z prevodu majetku (napr. nehnuteľnosti) alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré jeden z manželov mal zaradený do obchodného majetku a predávajú ho po jeho vyradení z obchodného majetku. Uvedené znamená, že nie je možné v takomto prípade aplikovať ustanovenie § 4 ods. 8 zákona, t.j. nie je možné deliť príjem dosiahnutý z predaja takéhoto majetku v pomere medzi manželov aký si dohodnú, ale vždy celý príjem zdaňuje ten manžel, ktorý mal majetok zaradený v obchodnom majetku ako posledný.
K bodom 6, 13, 47 a 48, 50 až 53 - § 4 ods. 9, § 9 ods. 1 písm. e), § 19 ods. 2 písm. h) prvý

a druhý bod, § 20 ods. 2 písm. c), § 20 ods. 10 až 12

Podľa zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) sa s účinnosťou od 1. marca 2017 u fyzických osôb umožňuje vstúpiť do procesu oddlženia a to bez ohľadu na to, či tieto záväzky vyplývajú z podnikateľskej činnosti alebo nie. Dlžník – fyzická osoba si môže vybrať pre oddlženie jednu z alternatív – splátkový kalendár alebo konkurz. Z tohto dôvodu sa z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) vypúšťa reštrukturalizácia, nakoľko túto formu môže využiť už iba právnická osoba a dopĺňa sa odpis záväzku na základe splátkového kalendára. Odpis záväzkov, ktoré nebude musieť dlžník uhradiť v nadväznosti na uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára, bude u dlžníka príjmom oslobodeným od dane. Od dane bude oslobodený aj odpis záväzkov v prípade, ak dôjde k zrušeniu konkurzu, avšak len v prípade podľa § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.
V dôsledku zavedenia nového inštitútu oddlženia formou konkurzu a splátkového kalendára u fyzickej osoby sa umožňuje považovať za daňový výdavok aj odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Za účelom spresnenia sa v § 19 ods. 2 písm. h) spresňuje, že daňovo možno odpísať aj pohľadávku, v prípade, ak došlo u fyzickej osoby k zrušeniu konkurzu podľa § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Zároveň sa upravuje aj možnosť tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok v § 20 odsekoch 10 až 12. Daňovým výdavkom bude aj tvorba opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkovi, ktorému bol rozhodnutím súdu určený splátkový kalendár podľa § 166e a 168e zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa § 168d zákona č. 7/2005 Z. z. správca oznámi v Obchodnom vestníku, že zostavil návrh splátkového kalendára spolu s percentom, v ktorom sa navrhuje uspokojenie nezabezpečených veriteľov, pričom každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, môže podať u správcu námietku. Pri určení splátkového kalendára súd vychádza z návrhu správcu, pravidiel pre zostavenie splátkového kalendára, pričom prihliadne aj na námietky veriteľov a na iné známe okolnosti. Vzhľadom k tomu, že pri inštitúte splátkového kalendára sa nevyžaduje prihlásenie pohľadávok, opravnú položku bude možné považovať za daňový výdavok počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol návrh splátkového kalendára zverejnený v Obchodnom vestníku. Pri bankách sú daňovo uznané opravné položky vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich už vytvorenou opravnou položkou zahrnutou do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 4 zákona. Opravné položky sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bude pohľadávka uspokojená.
K bodom 7 a 8 – poznámka pod čiarou k odkazu 27 a § 6 ods. 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu autorského zákona.
K bodu 9 - § 8 ods. 1 písm. a)

Návrhom zákona sa ustanovenie len legislatívne spresňuje a to spresnením definície príležitostnej činnosti, za ktorú sa nepovažovalo a ani nepovažuje činnosť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu, kde úhrada za ňu znižuje základ dane podnikateľov podľa § 17 až 29.
V takomto prípade je možné vychádzať z predpokladu, že
-daňovník vykonávajúci príležitostnú činnosť nemá povinnosť vystavovania dokladov,
-daňovník, ktorý platí za tovar alebo poskytnutú službu si plánuje takýto výdavok aj uplatniť do daňových výdavkov a preto musí mať zabezpečený preukázateľný doklad, na základe ktorého si tento výdavok zahrnie medzi daňové výdavky. Takýmto dokladom bude zmluva alebo iný doklad, ktorý obsahuje náležitosti účtovného dokladu v súlade so zákonom o účtovníctve. Aby bol však takto vystavený doklad aj hodnoverný mal by byť aspoň podpísaný prijímateľom odmeny, ktorý týmto zároveň dostane informáciu, že vystavením dokladu, si ho daňovník (objednávateľ služby alebo tovaru) plánuje uplatniť medzi daňové výdavky. Uvedené znamená, že odmenu za takúto činnosť už nemôže považovať za príležitostnú činnosť v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktorý by bolo možné oslobodiť do výšky 500 eur ročne.
Aj do účinnosti tohto spresnenia sa za príležitostnú činnosť nepovažovali príjmy, ktoré bolo možné zaradiť medzi príjmy podľa § 5 až 7 zákona a príjmy dosiahnuté z činností, ktoré boli vykonávané na základe uzatvorených zmluvných vzťahov.
Ak fyzickej osobe plynie príjem z činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvne dohodnutých podmienok, či už podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, treba v prvom rade určiť konkrétny druh tohto príjmu. V tomto prípade môže ísť o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku. Iba v prípade, ak takýto druh činnosti nie je možné považovať za činnosť, z ktorej príjmy by sa zaradili medzi príjmy podľa § 5 až 7, je možné ich zaradiť medzi ostatné príjmy uvedené v § 8 zákona. Avšak aj v tomto prípade ide o príjem, ktorý sa zaradí medzi ostatné – iné príjmy a nie príjmy z príležitostnej činnosti. To znamená, že fyzickej osobe plynie príjem z príležitostnej činnosti vtedy, ak sa sama rozhodne vykonať určitú činnosť, a to bez zmluvne dohodnutej povinnosti, ktorú by jej určila alebo prikázala iná osoba (napr. príjem z príležitostnej činnosti ako je zber lesných plodov, odvoz nepotrebného papiera do zberných surovín, pokosenie trávy susedovi a pod.).
K bodu 10 - § 8 ods. 1 písm. j)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zadefinovaním špeciálneho príjmu športovcov v súvislosti s presunom špeciálnych druhov príjmov športovcov z § 6 ods. 2 písm. b) do ods. 2 písm. e).
K bodom 11 a 102 - § 8 ods. 3 písm. c) a § 43 ods. 3 písm. o)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 14, 73, 75, 76, 78, 79, 83 až 87, 89 a 91, 93 až 96, 117 a 118, 131 - § 9 ods. 2

písm. n), § 32 ods. 10, § 33a, § 37 nadpis, § 37 ods. 5 a ods. 6, § 38 ods. 4 až 7, § 39 ods. 6,

ods. 9 písm. a) a b), ods. 11, 14, 15, § 40 ods. 9 až 12, § 46a druhá veta a § 47 ods. 1 druhá

veta, § 52zl ods. 4 a 17

Navrhovanou úpravou sa zavádza daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie určených v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie.
Návrh zákona zároveň upravuje podmienky, po ktorých splnení si môže daňovník tento daňový bonus uplatniť.
Hlavnými zákonnými podmienkami je skutočnosť, že daňovník – žiadateľ o úver musí mať
-ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie najmenej 18 rokov, ale najviac 35 rokov
-priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmov (základov dane) uvádzaných v daňovom priznaní v maximálnej výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.
Nárok na daňový bonus vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník musí rovnako spĺňať podmienky veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu.
Nárok na daňový bonus je určený vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.
Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.
Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.
O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.
Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.
Nárok na daňový bonus sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia a to
-pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom pre zamestnanca na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu č. 90/2016 Z.z.,
-pri podaní daňového priznania, na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (rovnako ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).
Ak daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, zomrie, nárok na daňový bonus si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli záväzky z úveru na bývanie. V takom prípade sa určité podmienky uplatnenia tohto bonusu neuplatnia, a to podmienky týkajúce sa veku a príjmu daňovníka, pretože tieto museli byť splnené ku dňu podania žiadosti o úver (podmienka veku) a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (podmienka príjmu). Rovnako sa v takom prípade nemusí dodržať podmienka podľa § 33a ods. 4 písm. c). Zároveň však bude platiť, že ustanovenia § 33a ods. 1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým nie sú dotknuté, čo znamená, že aj daňovník, ktorý prevzal úver po zomrelom daňovníkovi, si môže uplatniť nárok na daňový bonus za príslušné zdaňovacie obdobie len na jednu zmluvu o úvere na bývanie. Ak je zároveň dlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, tak sa musí rozhodnúť, na ktorú z týchto zmlúv si nárok na daňový bonus, ktorý je ohraničený dobou piatich rokov, douplatňuje. Ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus z prevzatej zmluvy si môže uplatniť najskôr za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa prestal uplatňovať nárok zo zmluvy, z ktorej je spoludlžníkom avšak maximálne do piatich rokov od začatia počítania doby pôvodným daňovníkom, ktorý zomrel a po ktorom prebral záväzky z úveru na bývanie.

K bodu 15 a 131 - § 9 ods. 2 písm. y) a § 52zl ods. 5

V navrhovanej úprave zákona sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávacie účely, ktoré definuje zákon o liekoch, v plnej výške. Oslobodenie nepeňažného plnenia formou poskytnutej stravy sa použije už pri poskytnutej strave na vzdelávacích podujatiach konaných v roku 2017, z ktorých mala byť daň vyberaná zrážkou po 31. decembri 2017 prostredníctvom oznámenia podľa § 43 ods. 17 zákona podávaného do 31. marca 2018, t.j. poskytnutá strava sa nebude uvádzať ako súčasť zdaniteľných nepeňažných plnení oznamovaných správcovi dane ani od držiteľa a ani od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
K bodu 16 - § 9 ods. 2 písm. ac)

Navrhovaná úprava s účinnosťou od 1.1.2018 oslobodzuje peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní.
K bodom 17, 19, 72, 77 a 83 - § 11 ods. 1 a 14, § 32 ods. 6 písm. d), § 35 ods. 1 písm. b),

§ 37 ods. 1 písm. d) a § 38 ods. 4

Navrhovanou úpravou sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na uhradené služby v kúpeľných zariadeniach, ktoré majú povolenie na kúpeľnú starostlivosť podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zo zdravotného poistenia. Odpočítateľná položka je určená v ročnej výške 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad, pričom daňovník si môže uplatniť 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur aj za svoje vyživované dieťa, ktoré je vymedzené v § 33 zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov. Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní až po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo manželku, manžela alebo vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník). V prípade, že daňovník uplatní túto nezdaniteľnú časť základu dane za manželku (manžela) alebo vyživované dieťa, predloží zamestnávateľovi vyhlásenie manželky (manžela), resp. plnoletého dieťaťa o tom, že táto osoba si za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje túto nezdaniteľnú časť.
K bodom 18 a 131 - § 11 ods. 6 a § 52zl ods. 6

Legislatívna úprava z dôvodu rovnakého daňového posudzovania výsluhových dôchodkov poskytovaných podľa slovenských právnych noriem a zo zdrojov v zahraničí. Uvedeným spôsobom sa bude postupovať už pri výpočte dane za zdaňovacie obdobie 2017.
K bodu 20 - § 13a a § 13b

K § 13a
Oslobodením vymedzených príjmov sa navrhuje zaviesť osobitný daňový režim pre komerčné využívanie nehmotných aktív. Jedná sa o oslobodenie príjmov (výnosov) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie udelených a registrovaných patentov a úžitkových vzorov, ale aj z použitia alebo za použitie počítačových programov (softvér). Podmienkou uplatnenia tohto oslobodenia je, že uvedené predmety duševného vlastníctva sú výsledkami výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, t. j. oslobodenie nie je možné uplatniť na príjmy plynúce z výlučne nakúpených patentov, úžitkových vzorov, alebo softvéru. Oslobodenie sa vzťahuje na právnickú osobu – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale podľa ods. 2 aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom predmetné predmety duševného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, softvér) sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR. Zámerom je podporiť priemyselný výskum a vývoj a z dôvodu, že sa jedná o finančne nákladnú činnosť, len u daňovníkov – právnických osôb. Z dôvodu, že sa navrhuje podporovať finančne nákladný podnikový výskum a vývoj technického charakteru, z predmetov ochrany spadajúcich pod autorský zákon sa navrhuje do oslobodenia zahrnúť len softvér. Okrem toho na príjmy z využívania iných predmetov spadajúcich pod autorský zákon sa aplikujú iné formy daňového zvýhodnenia.
V ods. 3 je vymedzená doba uplatňovania oslobodenia, a to počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo softvéru. Z uvedeného vyplýva, že oslobodenie od dane je možné uplatniť len na príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie plynúce z patentov, úžitkových vzorov a softvéru, ktoré sú aktivované ako nehmotný majetok daňovníka. Po úplnom odpísaní uvedeného nehmotného majetku do daňových výdavkov, v prípade, že daňovníkovi budú naďalej plynúť príjmy spojené s týmto nehmotným majetkom, budú súčasťou základu dane v súlade s ich zaúčtovaním do výnosov.
Podľa ods. 4 je výška príjmov, na ktoré je možné uplatniť oslobodenie, modifikovaná v závislosti od toho, či pri vývoji aktivovaného nehmotného aktíva bolo potrebné obstarať (kooperácia, resp. outsourcing) čiastkové nehmotné výsledky výskumu a vývoja, vrátane služieb výskumu a vývoja, od inej osoby. V takom prípade je výška príjmov plynúcich z nehmotného aktíva, na ktoré možno uplatniť oslobodenie vo výške podľa ods. 1, modifikovaná spôsobom uvedeným v ods. 4. Čím vyššia hodnota aktivovaného nehmotného aktíva bola obstaraná formou kooperácie od inej osoby, tým menšiu časť príjmov plynúcich z tohto aktíva možno kvalifikovať do oslobodenia.
Podľa ods. 5 sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení, nakoľko by sa jednalo o oslobodenie príjmov plynúcich z nehmotných aktív, ktoré neboli výsledkom vlastnej činnosti právneho nástupcu. Obdobne sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak jeho predmetom sú patent, úžitkový vzor, alebo softvér a z týchto mu budú plynúť príjmy, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje.
V ods. 6 sa ukladá Finančnému riaditeľstvu SR povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie príjmov plynúcich z príjmov z nehmotných aktív.
V ods. 7 sa ukladá daňovníkovi povinnosť vedenia evidencie na účely uplatnenia oslobodenia s uvedením rozsahu tejto evidencie.
Podľa ods. 8 sa ukladá daňovníkovi povinnosť predloženie evidencie vedenej podľa ods. 7 správcovi dane po tom, ako ho správca dane na to vyzve.
Ods. 9 vymedzuje situácie, kedy daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia, pričom podľa ods. 10 sa stanovuje ako následok týchto situácií povinnosť podania dodatočného daňového priznania.
V ods. 11 sa navrhuje špecifický postup uplatnenia oslobodenia u daňovníka, ktorý sa až dodatočne, t. j. až po tom, ako mu začali plynúť príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie, rozhodne tieto náklady na vývoj aktivovať do majetku. Vtedy sa ešte pred uplatnením modifikácie výšky príjmov podľa ods. 4, na ktoré možno uplatniť oslobodenie, uplatní krátenie v závislosti od pomeru medzi aktivovanými nákladmi na vývoj a súčtom nákladov na vývoj vynaložených najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj a aktivovaných nákladov na vývoj.
Ods. 12 reaguje na možnosť, že oslobodenie podľa ods. 1 by mohlo uplatňovať viac daňovníkov z dôvodu, že pri plnení úloh z pracovnoprávneho vzťahu existuje viacero spolupôvodcov vynálezu, úžitkového vzoru alebo softvéru. V takom prípade sa navrhuje, aby sa oslobodenie mohlo uplatniť na každého takéhoto daňovníka len v rozsahu, v akom sa podieľal na výskume a vývoji vynálezu, úžitkového vzoru alebo softvéru.
V ods. 13 sa zamedzuje situácii, aby sa daňovník v priebehu obdobia uplatňovania daňových odpisov z predmetných aktivovaných nákladov na vývoj mohol rozhodovať o uplatňovaní, resp. neuplatňovaní oslobodenia v závislosti od výšky nákladov vzťahujúcich sa k oslobodeným príjmom. Aj v prípade, že náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom prevyšujú príjmy oslobodené od dane podľa tohto ustanovenia, musí daňovník oslobodenie uplatniť, náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom na účely ich zahrnovania do základu dane krátiť podľa § 17 ods. 40, t. j. vylúčiť ich zo základu dane, čím sa zamedzí vzniku daňovej straty z činnosti priemyselného využívania nehmotných aktív, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja.
K § 13b
Oslobodením vymedzených príjmov sa navrhuje zaviesť druhú formu osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie tzv. vnorených nehmotných aktív (embedded royalties), t. j. patentov a úžitkových vzorov využívaných pri výrobe výrobkov. Jedná sa o oslobodenie časti príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva registrovaný patent alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom. Pri uplatňovaní oslobodenia je potrebné vychádzať z následnej kalkulácie predajnej ceny výrobkov založenej na skutočných priamych a nepriamych nákladoch vrátane k nim prislúchajúcich réžií (výrobná, správna a odbytová, ktorej súčasťou sú predovšetkým náklady na marketing, reklamu, náklady na sprostredkovanie predaja a pod). Podmienkou uplatnenia tejto formy oslobodenia je, že uvedené predmety duševného vlastníctva sú výsledkami výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom. Oslobodenie sa vzťahuje na právnickú osobu – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale podľa ods. 2, takisto ako pri oslobodení podľa § 13a, aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom predmetné predmety duševného vlastníctva (patent a úžitkový vzor) sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR.
V ods. 3 je vymedzená doba uplatňovania oslobodenia, a to počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom a technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom. Z uvedeného vyplýva, že oslobodenie od dane je možné uplatniť len na príjmy (výnosy) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využili patenty alebo úžitkové vzory, pri ktorých sú náklady na ich vývoj aktivované ako nehmotný majetok daňovníka. Po úplnom odpísaní uvedeného nehmotného majetku do daňových výdavkov, v prípade, že daňovníkovi budú naďalej plynúť príjmy (výnosy) podľa ods. 1, budú súčasťou základu dane v súlade s ich zaúčtovaním do výnosov.
Oslobodenie, podľa odseku 4 vo výške 50 %, je možné aplikovať len na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta ako súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku po znížení o skutočné priame a nepriame náklady a tiež po znížení o výrobnú, správnu a odbytovú réžiu a o cenovú prirážku uplatnenú tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok. Len na takúto zostatkovú časť príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva patent alebo úžitkový vzor, je následne možné aplikovať oslobodenie vo výške podľa ods. 4.
Podľa ods. 5 je výška príjmov (výnosov), na ktoré je možné uplatniť oslobodenie, modifikovaná v závislosti od toho, či pri vývoji aktivovaného nehmotného aktíva bolo potrebné obstarať (kooperácia, resp. outsourcing) čiastkové nehmotné výsledku výskumu a vývoja, vrátane služieb výskumu a vývoja, od inej osoby. V takom prípade je výška príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, na ktoré možno uplatniť oslobodenie vo výške podľa odseku 4, modifikovaná spôsobom uvedeným v ods. 5. Čím vyššia hodnota špecifikovaného aktivovaného nehmotného majetku bola obstaraná formou kooperácie od inej osoby, tým menšiu časť predajnej ceny výrobku, nesúceho v sebe tento nehmotný majetok, možno kvalifikovať do oslobodenia.
Podľa ods. 6 sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení, nakoľko by sa jednalo o oslobodenie príjmov plynúcich z nehmotných aktív, ktoré neboli výsledkom vlastnej činnosti právneho nástupcu. Obdobne sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak jeho predmetom sú patent alebo úžitkový vzor a tieto sú spojené s predajnom výrobkov, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje.
V ods. 7 sa ukladá Finančnému riaditeľstvu SR povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa patent alebo úžitkový vzor využil.
V ods. 8 sa ukladá daňovníkovi povinnosť vedenia evidencie na účely uplatnenia oslobodenia s uvedením rozsahu tejto evidencie.
Podľa ods. 9 sa ukladá daňovníkovi povinnosť predloženie evidencie vedenej podľa ods. 8 správcovi dane po tom, ako ho správca dane na to vyzve.
Ods. 10 vymedzuje situácie, kedy daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia, pričom podľa ods. 11 sa stanovuje ako následok týchto situácií povinnosť podania dodatočného daňového priznania.
V ods. 12 sa navrhuje špecifický postup uplatnenia oslobodenia u daňovníka, ktorý sa až dodatočne, t. j. až po tom, ako mu začali plynúť príjmy (výnosy) z predaja výrobkov nesúcich v sebe využitý patent alebo úžitkový vzor, rozhodne tieto náklady na vývoj aktivovať do majetku. Vtedy sa ešte pred uplatnením modifikácie výšky príjmov podľa ods. 5, na ktoré možno uplatniť oslobodenie, uplatní krátenie v závislosti od pomeru medzi aktivovanými nákladmi na vývoj a súčtom nákladov na vývoj vynaložených najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj a aktivovaných nákladov na vývoj.
Ods. 13 reaguje na možnosť, že oslobodenie podľa ods. 1 by mohlo uplatňovať viac daňovníkov z dôvodu, že pri plnení úloh z pracovnoprávneho vzťahu existuje viacero spolupôvodcov vynálezu alebo úžitkového vzoru. V takom prípade sa navrhuje, aby sa oslobodenie mohlo uplatniť na každého takéhoto daňovníka len v rozsahu, v akom sa podieľal na výskume a vývoji vynálezu alebo úžitkového vzoru.
V ods. 14 sa zamedzuje situácii, aby sa daňovník v priebehu obdobia uplatňovania daňových odpisov z predmetných aktivovaných nákladov na vývoj mohol rozhodovať o uplatňovaní, resp. neuplatňovaní oslobodenia v závislosti od výšky nákladov vzťahujúcich sa k oslobodeným príjmom. Aj v prípade, že náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom prevyšujú príjmy oslobodené od dane podľa tohto ustanovenia, musí daňovník oslobodenie uplatniť, náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom na účely ich zahrnovania do základu dane krátiť podľa § 17 ods. 40, t. j. vylúčiť ich zo základu dane, čím sa zamedzí vzniku daňovej straty z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa patent alebo úžitkový vzor využil.
K bodu 21 - § 15 písm. a) tretí a štvrtý bod a písm. b) druhý bod

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na spresnenie zdanenia podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností, ktoré sú im vyplácané z dôvodu majetkovej účasti v.o.s. alebo k.s. na inej právnickej osobe.
K bodu 22 - § 15 písm. b) tretí bod

V nadväznosti na implementáciu Smernice ATAD sa v § 17f a 17g upravuje nový koncept - zdanenie pri odchode. Zdanenie pri odchode, ktoré sa týka iba právnických osôb sa vyčísli v osobitnom základe dane, ktorý bude zdaňovaný sadzbou dane vo výške 21 %. V tejto súvislosti sa do § 15 písm. b) dopĺňa tretí bod – sadzba dane 21 % pre osobitný základ dane podľa § 17f ods. 1 a 2.
K bodu 23 - § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod

V § 16 v ods. 1 sa dopĺňa desiaty bod, ktorý stanovuje, že za príjem zo zdrojov na území SR možno považovať aj úhrady od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou v prípade, že predmetné odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti sú u týchto daňovníkov uznanými daňovými výdavkami.
K bodu 23, 100, 103, 113, 114, 128 až 130 - § 16 ods. 1 písm. e) jedenásty bod, § 43 ods. 1

písm. a), ods. 3 písm. s), ods. 5 písm. d), ods. 24 a 25, § 44 ods. 7 a § 51e ods. 2 až 4

Navrhovanými úpravami sa spresňuje zdanenie podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností v prípadoch, ak im plynú tieto príjmy z dôvodu, že uvedené spoločnosti majú majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti (napr. s.r.o., a.s.) alebo družstve.
Uvedená úprava je potrebná z dôvodu, že v prípade verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností, tieto nie sú zdaňované na úrovni spoločnosti, ale až na úrovni jednotlivých spoločníkov alebo komplementárov. V prípade, ak má verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti alebo družstve, a táto by delila ňou vytvorené podiely na zisku na verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť, ktorá o nich účtuje do svojho výsledku hospodárenia, ale vzhľadom na skutočnosť, že takéto podiely na zisku sú vylúčené z predmetu dane u prijímateľa právnickej osoby, tak ich vyjme zo základu dane. Týmto spôsobom sa nedostane podiel na zisku ako súčasť deleného základu dane podľa vlastníckych podielov na jednotlivých spoločníkov fyzické osoby a došlo by k zdaneniu v rámci príjmov podľa § 8 zákona a to sadzbou dane vo výške 19 % alebo 25 %. Predmetná úprava by znamenala nerovnaké daňové zaobchádzanie s podielmi na zisku, ktoré sú vyplácané napr. spoločníkom s.r.o. a spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti.
V prípade, ak sú príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona vyplácané zo zdrojov na území SR, môže dôjsť k dvom situáciám v osobe, ktorá je povinná vybrať daň zrážkou, t.j. v osobe platiteľa dane.
Prvým prípadom je skutočnosť, ak sú tieto príjmy vyplácané napr. s.r.o. so sídlom na území SR verejnej obchodnej spoločnosti so sídlom na území SR. V takomto prípade je platiteľom dane verejná obchodná spoločnosť, ktorá presne vie komu a v akej výške vypláca napr. podiely na zisku a preto vie správne vybrať a odviesť daň zrážkou.
Druhým prípadom je skutočnosť, ak vyplácajúca obchodná spoločnosť na území SR vie, že vypláca podiel na zisku právnickej osobe so sídlom v zahraničí, ktorá je zdaňovaná obdobným spôsobom ako naša verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť, pričom ak
-zahraničná verejná obchodná spoločnosť nepreukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území z celej sumy a to v najvyššej možnej sadzbe dane 35% (nevie preukázať, či sú spoločníci zo zmluvných štátov),
-zahraničná verejná obchodná spoločnosť preukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku, zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území zo sumy príslušnej len fyzickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku resp. zo sumy príslušnej právnickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku, ak má táto sídlo v nezmluvnom štáte.
V prípade, ak plynú príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti zo zdrojov v zahraničí, budú tieto príjmy súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona.
K bodu 24 - § 16 ods. 2

Navrhovanou úpravou § 16 ods. 2 je spresnená definícia výkonu činnosti a trvalého miesta, ktoré sú základnými podmienkami pre vznik stálej prevádzkarne na území SR. Za výkon činnosti s trvalým miestom na území SR je možné považovať aj výkon činností prostredníctvom digitálnej platformy na území SR. Za takéto činnosti digitálnej platformy môžeme považovať najmä sprostredkovávanie uzatvárania kontraktov medzi držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby a koncovým užívateľom. Cieľom ustanovenia je spresniť definíciu stálej prevádzkarne zavedením právnej fikcie, nakoľko súčasné znenie nereflektuje novodobé modely podnikania posledných rokov, kedy sa činnosti na území jednotlivých štátov poskytujú aj bez fyzickej prítomnosti podnikateľa na území štátu a postačujúca je jeho virtuálna prítomnosť, pričom prichádza k diskriminácií podnikateľov – daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou poskytujúcich činnosti na našom území prostredníctvom stálych prevádzkarní a daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí sú povinní svoje príjmy riadne zdaňovať. Uvedení podnikatelia operujúci prostredníctvom digitálnych platforiem týmto spôsobom poberajú príjmy zo zdrojov na území SR, pričom na jej území neplatia zo zisku žiadne dane. Navrhovanou úpravou sa zriaďuje pre uvedené podniky povinnosť zdaňovať príjmy, ktoré boli vytvorené prostredníctvom stálej prevádzkarne na území SR.
Prepojenými úpravami sú úpravy v § 16 ods. 1 a § 43 ods. 2 a ods. 6 písm. b) zákona. V § 16 ods. 1 v bode 10 zákona je stanovený nový zdroj príjmov na území SR, ak sú úhrady vykonávané od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Daň z takýchto druhov príjmov sa bude vyberať zrážkou, pokiaľ tieto príjmy plynú daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou.
SR sa ako člen OECD zaviazala k plneniu odporúčaní projektu BEPS, ktorého cieľom je riešenie praktík vyhýbania sa daňovej povinnosti zo strany niektorých daňovníkov. Súčasťou tohto projektu je aj Akcia 7, ktorej predmetom je spresnenie podmienok vzniku stálej prevádzkarne a Mnohostranný dohovor o zavedení opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami vychádzajúci z Akcie 15. V súlade s navrhovanou úpravou § 16 ods. 2 zákona sa za stálu prevádzkareň bude považovať stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, na ktorom daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vrátane jeho závislých osôb vykonáva činnosť, ak táto činnosť súhrnne presiahne časové obdobie 6 mesiacov. Cieľom tejto úpravy je zamedziť úmyselnému rozdeľovaniu činností navzájom prepojených daňovníkov do niekoľkých kratších činností, z ktorých ani jedna nepresiahne 6 mesiacov. Činnosti vykonávané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho závislými osobami sa budú považovať za jeden celok, ak tieto činnosti spolu súvisia a na sebe nadväzujú, t. j. pri posúdení vzniku stavebnej stálej prevádzkarne sa bude zohľadňovať celkový časový úsek realizácie stavby, stavebných a montážnych projektov.
V nadväznosti na Akciu 7 sa v § 16 ods. 2 zákona zároveň spresňuje podmienka vzniku stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorého na území SR zastupuje iná osoba (zástupca, agent). Akcia 7 identifikovala stratégie, ktoré niektorí daňovníci využívajú za účelom zabránenia vzniku stálej prevádzkarne tým, že zmluvy v podstatnej miere dohodnuté v jednom štáte sú formálne uzavreté daňovníkom v zahraničí. Z tohto dôvodu, v zmysle úpravy § 16 ods. 2 zákona, daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou môže na území SR vzniknúť stála prevádzkareň aj v prípade, že zástupca má rozhodujúci vplyv vedúci k uzavretiu zmluvy následne uzatvorenej daňovníkom bez zásadnej zmeny. V záujme vyhnutia sa vzniku stálej prevádzkarne sa v niektorých prípadoch využívajú aj napríklad komisionárske zmluvy, pomocou ktorých daňovník (komitent) využíva na predaj svojich tovarov v druhom štáte zástupcu (komisionára), ktorý predáva tovary vo vlastnom mene, ale na účet a riziko komitenta. Predmetom týchto komisionárskych zmlúv a obdobných zmlúv môže byť prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom.
K bodu 25 - § 17 ods. 6 prvá a druhá veta, ods. 7, § 18 ods. 4, 5, 7 až 10

Ide o zmenu súvisiacu s vnútorným presunom kompetencií v rámci finančnej správy.
K bodu 26 - § 17 ods. 7 posledná veta

Ide o legislatívno-technickú zmenu, a to o zosúladenie odkazu na postup pri žiadostiach o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne s ustanoveniami v § 18, ktoré upravujú žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy a spôsobu určenia ceny.
K bodom 27 a 99 - § 17 ods. 26 a § 41 ods. 12 a 13

V § 41 odseku 12 sa upravuje situácia, kedy pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia nezostáva spoločnosti na území SR stála prevádzkareň. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa v tomto prípade končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla (zápis zmeny do Obchodného registra v SR) alebo ak tu spoločnosť mala iba miesto skutočného vedenia, ku dňu skutočnej zmeny miesta, kde sa tvoria a prijímajú zásadné riadiace a obchodné rozhodnutia pre spoločnosť alebo družstvo ako celok s primeranými vecnými ale najmä personálnymi podmienkami pre takúto činnosť a nevznikne jej tu stála prevádzkareň. Vzhľadom na to, že na území SR nezostáva stála prevádzkareň a všetok majetok je presunutý mimo územia SR, je daňovník povinný na presunutý majetok uplatniť postup podľa § 17f – zdaňovanie pri odchode.
V § 41 odseku 13 sa upravuje situácia, kedy pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia zostáva spoločnosti na území SR stála prevádzkareň. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa v tomto prípade končí posledným dňom zdaňovacieho obdobia, ktoré mal daňovník pred zmenou sídla alebo miesta skutočného vedenia (t. j. posledný deň kalendárneho alebo hospodárskeho roku, ktorý bol zdaňovacím obdobím daňovníka pred zmenou). Daňovník za toto zdaňovacie obdobie podá jedno daňové priznanie, v ktorom uvedie všetky príjmy, ktoré v zdaňovacom období dosiahol: celosvetové príjmy, ktoré dosiahol do dňa zmeny a príjmy zo zdroja na území SR, ktoré dosiahol po zmene. Na všetok majetok, ktorý bol presunutý mimo územia SR, je daňovník povinný uplatniť postup podľa § 17f – zdaňovanie pri odchode. V § 17 ods. 26 sa spresňuje, že v tomto prípade daňovník pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a v odpisovaní majetku, ktorý zostáva súčasťou stálej prevádzkarne. Rovnako môže pokračovať aj v odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
K bodu 28 - § 17 ods. 40

Navrhuje sa, aby sa pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b vylučovali zo základu dane výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b, a to v rovnakom pomere, v akom sa tieto príjmy (výnosy) oslobodzujú od dane. Jedná sa o všetky náklady vynaložené na tieto oslobodzované príjmy (výnosy), a v rámci nich napr. o náklady marketingového a reklamného charakteru, nákladov na sprostredkovanie predaja a atď. V § 17 ods. 40 sa navrhuje osobitne uviesť pravidlo uplatňované, resp. uvedené v § 21 ods. 1 písm. j) zákona, t. j. že daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane.
K bodu 29 až 32 a 131 - § 17b ods. 8, 9, 11 a 13 a § 52zl ods. 9

Upravuje sa oblasť nepeňažných vkladov, kedy tieto bude možné na daňové účely realizovať iba v reálnych hodnotách. Iba v reálnych hodnotách bude možné realizovať nielen vklady realizované v rámci slovenských transakcií, ale aj individuálne vklady resp. vklady podniku alebo jeho časti mimo územia SR. Výnimkou z toho pravidla je individuálny vklad, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel, vklad podniku alebo jeho časti, ak prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom v členskom štáte EÚ alebo EHP a na území SR zostáva majetok, podnik alebo jeho časť súčasťou stálej prevádzkarne tohto daňovníka, avšak len v prípade, ak štát prijímateľa nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie majetku iba v pôvodných cenách, alebo dáva možnosť prevzatia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách a rozhodnutie o výbere ocenenia nadobudnutého nepeňažného vkladu je na prijímateľovi nepeňažného vkladu (výnimka uvedená v § 17d). V ostatných prípadoch bude možné na daňové účely uplatniť iba ocenenie v reálnych hodnotách a použiť iba úpravu základu dane v reálnych hodnotách podľa § 17b zákona, pričom ak prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom v zahraničí a nie sú splnené podmienky pre možnosť uplatnenia pôvodných hodnôt, vkladateľ nepeňažného vkladu musí rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku zahrnúť do základu dane jednorazovo, t.j. uplatní iba postup podľa § 17b ods. 1 písm. a) zákona.
Dopĺňa sa zároveň nový odsek 13, ktorý ustanovuje, že, ak po vzniku stálej prevádzkarne na území SR z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.
Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri nepeňažných vkladoch realizovaných mimo územia SR použije až na nepeňažné vklady splatené v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.
K bodom 33 a 34 - § 17c ods. 3 písm. a) a § 17c ods. 11

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje daňové posúdenie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Ak príde k ich vyplateniu skôr ako boli v plnej výške zdanené podľa § 17c ods. 3 písm. a), je právny nástupca povinný zahrnúť do základu dane tú časť vyplatených oceňovacích rozdielov, ktorá ešte neprešla zdanením a bude sa vyplácať. V tejto súvislosti sa do § 17c ods. 3 písm. a) dopĺňa podmienka, ak zákon v § 17 ods. 11 neustanovuje inak. Rovnaký postup sa uplatní, ak dochádza k výplate týchto oceňovacích rozdielov, ktoré boli predtým použité na zvýšenie ZI alebo boli účtované ako súčasť kapitálového fondu podľa § 217a Obchodného zákonníka.
K bodom 34 a 131 - § 17c ods. 9 a 10 a § 52zl ods. 10

Upravuje sa oblasť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, kedy bude možná uplatniť iba daňový režim v reálnych hodnotách. Výnimkou je iba situácia podľa § 17e. Ak právnemu nástupcovi so sídlom v zahraničí nezostane majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie ako súčasť stálej prevádzkarne (funkčne spojené so stálou prevádzkarňou) na území SR, je povinný uplatniť iba reálne hodnoty a oceňovací rozdiel z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev je povinný zahrnúť do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie jednorazovo.

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 10, ktorý ustanovuje, že ak z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR zostane vkladateľovi nepeňažného vkladu na území SR stála prevádzkareň (majetok a záväzky sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou) a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.
Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri cezhraničných zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach obchodných spoločností alebo družstiev použije na situácie, kedy je rozhodný deň stanovený v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, t.j. ak bude rozhodný deň stanovený na 1. januára 2018, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje už podľa ustanovení platných od 1. januára 2018.
K bodom 35 až 39 a 131 - §17d ods. 7, 8, 10, 11 a 13, § 52zl ods. 9

Upravuje sa oblasť nepeňažných vkladov a ich dopad na základ dane z príjmov. Individuálne nepeňažné vklady, či už budú vložené daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou do tuzemských spoločností alebo zahraničných spoločností bude možné realizovať už iba v reálnych hodnotách s výnimkou, ktoré je špecifikovaná v § 17d ods. 7. Nepeňažné vklady podniku alebo jeho časti v rámci tuzemských spoločností bude možné na daňové účely realizovať iba v reálnych hodnotách. Možnosť použitia pôvodných hodnôt pri realizácii nepeňažných vkladov sa bude vzťahovať iba na situácie individuálneho nepeňažného vkladu, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel a nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, ak
a)vkladateľom je daňovník so sídlom na území SR, ktorý vkladá majetok, podnik alebo jeho časť a zároveň
b)prijímateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo EHP, avšak iba vtedy, ak majetok, podnik alebo jeho časť, ktoré sú predmetom vkladu zostanú súčasťou stálej prevádzkarne na území SR prijímateľa nepeňažného vkladu a legislatíva členského štátu príjemcu nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie nepeňažného vkladu iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie nepeňažného vkladu v pôvodných cenách.
Ak je predmetom nepeňažného vkladu podnik alebo jeho časť, pričom príjemca nepeňažného vkladu so sídlom v zahraničí nebude na území SR vykonávať činnosť tohto podniku alebo jeho časti prostredníctvom stálej prevádzkarne, t. j. celý podnik alebo jeho časť presunie do zahraničia, vkladateľ bude povinný uplatniť iba postup podľa § 17b, t. j. nepeňažné vklady v reálnych hodnotách.
Podľa odseku 8, ak vkladateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, bude daňovník so sídlom v zahraničí, pričom slovenskému prijímateľovi nepeňažného vkladu vznikne mimo územia SR stála prevádzkareň, môže slovenský daňovník pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne použiť pôvodné hodnoty vkladateľa, avšak len v prípade, že ak štát prijímateľa nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie majetku iba v pôvodných cenách, alebo dáva možnosť prevzatia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách a rozhodnutie o výbere ocenenia nadobudnutého nepeňažného vkladu je na prijímateľovi nepeňažného vkladu a ten si zvolí ocenenie v pôvodných cenách.
Dopĺňa sa zároveň nový odsek 10, ktorý ustanovuje, že ak z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR zostane vkladateľovi nepeňažného vkladu na území SR stála prevádzkareň (majetok a záväzky zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR) a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

Zároveň sa dopĺňa nový odsek 13, podľa ktorého pôvodné hodnoty nebudú môcť byť použité, ak hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov realizácie nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti bolo zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri nepeňažných vkladov realizovaných mimo územia SR použije až na nepeňažné vklady splatené v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.
K bodom 40 až 43 a 131 - § 17e ods. 8 až 10, 12 a 13 a § 52zl ods. 10

Upravuje sa oblasť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, kedy bude možné uplatniť iba daňový režim v reálnych hodnotách a v pôvodných hodnotách iba po splnení podmienok v § 17e ods. 8.
Možnosť použitia pôvodných hodnôt u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa bude vzťahovať iba na situáciu, ak:
1.daňovníkom zrušeným bez likvidácie je daňovník so sídlom na území SR a zároveň
2.právnym nástupcom je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie, avšak iba vtedy, ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostanú súčasťou stálej prevádzkarne právneho nástupcu na území SR a legislatíva členského štátu právneho nástupcu umožňuje prevzatie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.
Ak právnym nástupcom je daňovník so sídlom v zahraničí a nie sú splnené podmienky podľa odseku 8, uplatní sa postup podľa § 17c, t.j. reálne hodnoty.
Podľa odseku 10, ak právny nástupca je daňovník so sídlom na území SR, ktorému z tohto dôvodu vzniká mimo územia SR stála prevádzkareň, môže slovenský daňovník pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne použiť pôvodné hodnoty daňovníka zrušeného bez likvidácie, v prípade, ak štát v ktorom má daňovník zrušený bez likvidácie sídlo umožňuje prevzatie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.
Dopĺňa sa zároveň nový odsek 12, ktorý ustanovuje, že ak z titulu zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev zostane právnemu nástupcovi na území SR stála prevádzkareň a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.
Zároveň sa dopĺňa nový odsek 13, podľa ktorého pôvodné hodnoty nebudú môcť byť použité, ak hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev bolo zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri cezhraničných zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach obchodných spoločností alebo družstiev použije na situácie, kedy je rozhodný deň stanovený v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, t. j. ak bude rozhodný deň stanovený na 1. januára 2018, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje už podľa ustanovení platných od 1. januára 2018.
K bodom 43 a 103 - § 17e ods. 14 a § 43 ods. 3 písm. t)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje daňové posúdenie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Pri výplate oceňovacích rozdielov je právny nástupca povinný sledovať, či vyplatená suma oceňovacích rozdielov je vyššia ako suma oceňovacích rozdielov pripadajúca na príslušné zdaňovacie obdobia vypočítaná, tak že suma oceňovacích rozdielov sa delí počtom rokov majetku s najdlhšou dobou odpisovania, ktorý bol nadobudnutý v rámci zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev. Takto vyčíslený podiel sa násobí počtom rokov, počas ktorých bol tento majetok odpisovaný v čase, keď sa oceňovacie rozdiely vyplácajú. Ak vyplatené oceňovacie rozdiely presiahnu takto vypočítanú sumu, suma vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou oceňovacích rozdielov a takto vypočítaným súčinom sa zdaní daňou vyberanou zrážkou podľa § 43.
K bodu 44 - § 17f až § 17h

K § 17f
Cieľom zdanenia pri odchode je zaistiť, aby v prípade, že daňovník presúva majetok alebo mení svoju daňovú rezidenciu mimo územia SR, zdanil na území SR ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na našom území, hoci tento zisk ešte nebol v čase odchodu realizovaný. Nejde o situácie podnikových kombinácií, kedy napr. pri predaji podniku alebo jeho časti dochádza k skutočnej realizácii ziskov, t.j. daňovník získava príjem z predaja podniku alebo jeho časti a zároveň dochádza k zmene vlastníckeho práva k majetku z titulu predaja podniku alebo jeho časti. Rovnako v prípade nepeňažného vkladu, napr. vkladu podniku alebo jeho časti dochádza síce k prevodu majetku a záväzkov, avšak vkladateľ nepeňažného vkladu získava ako protihodnotu účasť na spoločnosti (prijímateľovi nepeňažného vkladu), t.j. dochádza tu k zmene právneho vlastníctva k majetku a vkladateľ nepeňažného vkladu získava nový majetok, ktorý u neho bude predmetom dane a SR nestráca právo zdaňovať tento majetok. Ak by však u kupujúceho alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu došlo k presunu majetku mimo územia SR, môže tento presun podliehať zdaneniu pri odchode.
Zdanenie pri odchode bude vyčíslené v osobitnom základe dane sadzbou dane 21 %. Predmetom zdanenia bude majetok presunutý mimo územia SR, kedy nedochádza k jeho skutočnému predaju, t. j. nenastáva zmena právneho vlastníka tohto majetku, avšak presunom SR stráca právo zdaňovať tento majetok. Majetkom sa rozumejú všetky aktíva podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v súvahe. Za majetok sa považuje aj nehmotný majetok v kontexte transferového oceňovania podľa Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní.
Presunom majetku sa rozumie skutočné premiestnenie majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí, resp. priradenie majetku k stálej prevádzkarni v zahraničí a v dôsledku tohto presunu stráca SR právo zdaniť presunutý majetok, aj keď majetok stále zostáva vo vlastníctve toho istého daňovníka. Presunom majetku sa rozumie aj presun majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí, kedy SR nestráca právo zdaniť presunutý majetok (presun majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí pri uplatnení metódy zápočtu) avšak príjem plynúci z tohto majetku presunom nebude zdanený v rovnakej miere, v akej by bol zdanený, keby k presunu do zahraničia nedošlo.
Presunom podnikateľskej činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou sa rozumie operácia, kedy daňovník už nebude príjmy stálej prevádzkarne zdaňovať na území SR, ale v inom ČŠ alebo tretej krajine bez toho, aby sa daňovník aj stal rezidentom tohto iného ČŠ alebo tretej krajiny.
Presunom daňovej rezidencie sa rozumie situácia, kedy daňovník, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR (t.j. má tu sídlo alebo miesto skutočného vedenia), už nebude zdaňovať celosvetové príjmy na území SR.
Deň presunu môže byť rôzny, pretože môže vychádzať zo skutočností, ktoré nastali resp. v určitých prípadoch z rozhodnutia daňovníka. Za deň presunu majetku a záväzkov sa považuje deň presunu majetku, funkcií a rizík, deň kedy sa daňovník rozhodne priradiť majetok stálej prevádzkarni alebo deň, kedy dochádza k fyzickému presunu majetku mimo územia SR. Zdanenie pri odchode sa vyčísli vo výške rozdielu medzi reálnou (trhovou) hodnotou presunutého majetku a jeho daňovou hodnotou, t.j. uplatní sa fikcia predaja takéhoto majetku. Ide o situácie, kedy dochádza:
a)k presunu majetku z ústredia na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí, a to aj pri uplatnení metódy zápočtu,
b)k presunu majetku stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa na území SR do ústredia alebo inej stálej prevádzkarne v inom štáte.
Daňovník zahrnie do osobitného základu dane rozdiel medzi reálnou hodnotou majetku a daňovými výdavkami, ktoré by si uplatnil, ak by prišlo ku skutočnému predaju majetku.
Pri metóde zápočtu má síce SR stále právo zdaňovať majetok presunutý do stálej prevádzkarne, avšak uplatnením metódy zápočtu nie je majetok efektívne zdanený na území SR z hodnoty vytvorenej na našom území.
Podľa odseku 2 sa zdanenie pri odchode uplatní aj v prípade, ak
a)dochádza k zmene daňovej rezidencie daňovníka z územia SR mimo územia SR alebo
b)daňovník presúva činnosť alebo jej časť vykonávanú na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne do iného štátu, alebo ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do stálej prevádzkarne v zahraničí.
Pri presune daňovej rezidencie alebo pri presune činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou na území SR do iného štátu však dochádza aj k presunu záväzkov, preto sa rovnako uplatní fikcia predaja, pričom daňovník pri vyčíslení zdanenia pri odchode postupuje primerane ako pri predaji podniku alebo jeho časti podľa § 17a. V prípade presunu podnikateľskej činnosti z ústredia na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí sa rovnako uplatní fikcia predaja a uplatní sa postup podľa § 17a, pričom pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne sa uplatní aj postup podľa § 17 ods. 13 písm. a), t.j. aj výdavky, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení, budú daňovým výdavkom ako v prípade predaja podniku alebo jeho časti, t.j. u kupujúceho v reálnej hodnote. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a vykazujúceho výsledok hospodárenia podľa IFRS sa bude pri zdanení postupovať tak, že reálna hodnota prevádzaného majetku a záväzkov bude súčasťou zdaniteľných príjmov (rovnako ako pri predaji podniku je predajná cena súčasťou výnosov) ako aj hodnota všetkých záväzkov (v prípade predaja podniku sa záväzky zaúčtujú do výnosov). Od tejto sumy sa odpočíta suma všetkého majetku (pri predaji podniku sa aktíva zaúčtujú do nákladov). Takto vyčíslená suma (zisk alebo strata) sa následne upravuje o položky podľa § 17a ods. 3 a 4. U daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) sa uplatní postup primerane podľa § 17a ods. 1 a 2. Rovnako sa odporúča postupovať u daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. d), t.j. tento daňovník bude pri uplatňovaní zdanenia pri odchode uplatňovať postup primerane podľa § 17a ods. 1 a 2 obdobne ako daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva. Zdanenie pri odchode sa však uplatňuje iba na ten majetok a záväzky, ktoré nie sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR. Majetok a záväzky sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľajú na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.
Podľa odseku 3 sa ustanovuje, že celková suma na zdanenie pri odchode podľa odsekov 1 a 2 nesmie dosiahnuť zápornú hodnotu, t. j. z celkového zdanenia pri odchode nemôže byť vykázaná daňová strata.
Podľa odseku 4 sa za presun majetku nepovažuje dočasný presun majetku spojený s financovaním cenných papierov, majetku poskytnutého ako kolaterál (zábezpeka), presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý z územia SR a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak takýto majetok nebude presunutý na územie SR do 12 mesiacov odo dňa presunu, daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k presunu tohto obchodného majetku a zaplatiť daň pri odchode.

Podľa odseku 5 sa zdanenie pri odchode vypočíta ako osobitný základ dane v podanom daňovom priznaní. Táto forma zdanenia je potrebná v nadväznosti na osobitosti platenia dane zodpovedajúcej zdaneniu pri odchode.
Podľa odsekov 6 a 7 - pri presune majetku z ústredia v SR do stálej prevádzkarne v inom štáte je tento majetok stále súčasťou súvahy účtovnej jednotky. Pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne (či už sa uplatňuje metóda zápočtu alebo metóda vyňatia) sa bude vychádzať z reálnej hodnoty majetku. Ustanovenie upravuje aj spôsob odpisovania tohto majetku. Rovnako pri následnom predaji, resp. vyradení majetku (zásob a pod.) sa pri uplatnení daňových výdavkov vychádza z reálnej hodnoty, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode. Pri následnom odpise alebo postúpení pohľadávok sa pri uplatnení daňových výdavkov postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, t. j. vychádza sa z reálnej hodnoty pohľadávok, pričom výška výdavku v % sa viaže na lehotu uplynutú odo dňa presunu pohľadávky.
Podľa odsekov 8 a 9 – ak bude majetok presunutý na územie SR, resp. spoločnosť (vrátane európskej spoločnosti alebo európskeho družstva) presunie svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia na územie SR, čím sa stane daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, zákon upravuje, akým spôsobom sa majetok a záväzky ocenia. Ak bol majetok a záväzky ocenený v štáte prevodcu (odchodu) reálnou hodnotou na účely zdanenia pri odchode, mala by SR akceptovať jeho reálnu hodnotu, ktorú uplatnil štát prevodcu za vstupnú daňovú hodnotu, z ktorej sa bude vychádzať pri uplatňovaní daňových výdavkov. Ak táto hodnota nezodpovedá reálnej hodnote majetku, uplatní sa ocenenie reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve. Prípadné spory týkajúce sa neakceptovania reálnej hodnoty stanovenej v štáte odchodu budú riešené napr. prostredníctvom procedúry vzájomných dohôd (MAP). Ak štát prevodcu neuplatňuje zdanenie pri odchode, bude sa za vstupnú cenu majetku považovať daňová (zostatková) hodnota majetku, ktorou bol majetok ocenený v štáte prevodcu najviac však do výšky ocenenia reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve. Odpisovaný majetok sa bude odpisovať ako novoobstaraný majetok. V prípade majetku a záväzkov, ktoré napr. pri presune daňovej rezidencie na územie SR zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou v zahraničí, sa tieto ocenia hodnotou na daňové účely a bude ho odpisovať ako novoobstaraný majetok. Keďže smernica ATAD je záväzná pre všetky ČŠ EÚ, ocenenie pri presune v rámci ČŠ EÚ by nemalo byť problematické. Vo vzťahu k tretím krajinám, bude daňovník musieť preukázať, že majetok bol pri presune zo zahraničia ocenený reálnou hodnotou a táto hodnota bola aj v krajine odchodu zdanená (uplatnila sa fikcia predaja). Ak daňovník nebude uvedené vedieť preukázať, uplatní postup podľa § 17f ods. 8 písm. b).
Odsek 10 zároveň upravuje uplatnenie výdavkov pri následnom predaji, resp. inom vyradení majetku, ktorý bol presunutý na územie SR. Pri uplatňovaní daňových výdavkov sa bude vychádzať z ocenenia, ktorým boli majetok resp. záväzky ocenené pri presune na územie SR.
K § 17g
Ustanovenia obsahujú osobitnú úpravu platenia dane pri zdanení pri odchode v nadväznosti na smernicu ATAD. Vzhľadom k tomu, že ide o daň z nerealizovaných ziskov, smernica umožňuje uhradiť daň v splátkach počas 5-tich rokov, avšak len v prípade, ak sa majetok presúva do štátu, kde je možné reálne zabezpečiť vymáhanie pohľadávok, t. j. ak sa majetok, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť presúvajú do členského štátu Európskej únie, alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak so SR alebo Európskou Úniou tento štát uzavrel dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, ktorá je rovnocenná vzájomnej pomoci ustanovenej v smernici Rady 2010/24/EÚ. V ostatných prípadoch je daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode splatná v lehote na podanie daňového priznania.

Postup pri umožnení platby daňovej povinnosti zodpovedajúcej zdaneniu pri odchode v splátkach je primeraný postupu, ktorým sa postupuje v prípade daňovníka, ktorý žiada o úhradu dane v splátkach, t. j. daňovník podá správcovi dane žiadosť, v ktorej požaduje úhradu dane v splátkach, pričom o možnosť platenia dane v splátkach žiada v podanom daňovom priznaní. V uvedenom prípade nepredkladá žiadnu analýzu o svojej finančnej a ekonomickej situácii. Daň zodpovedajúcu zdaneniu pri odchode je možné uhradiť počas 5 rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. Správca dane vydá rozhodnutie o povolení platenia dane v splátkach, pričom výšku splátok, ako aj dátum splatnosti splátok určí v tomto rozhodnutí; splátkový kalendár však nemôže byť určený na kratšiu dobu ako je 5 rokov. Proti plateniu dane v splátkach nie je možné podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Správca dane zároveň môže požadovať od daňovníka aj zabezpečenie dane napr. záložným právom, avšak iba v prípade preukázateľného a skutočného rizika. Zabezpečenie sa nevyžaduje, ak suma dane súvisiaca so zdanením pri odchode nepresiahne sumu 3 000,- €. Za dobu platenia dane v splátkach zaplatí daňovník aj úrok zo sumy povolenej splátky podľa § 57 ods. 5 Daňového poriadku. Ak daňovník opakovane neuhradí sumu dane v lehote a vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, zostávajúca suma dane sa stáva splatnou dňom pôvodnej splatnosti splátky a správca dane vyrubí daňovníkovi úrok z omeškania podľa § 156 Daňového poriadku. Zároveň je správca dane povinný začať daňové exekučné konanie.
Podľa odseku 8, ak však dôjde k následnému predaju majetku alebo jeho inému prevodu (realizovaný zisk z majetku), resp. sa majetok, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou následne presunie do iného štátu, kde nie je možnosť vymáhania daňových pohľadávok, zostávajúca neuhradená daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode je splatná do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k týmto skutočnostiam. Rovnako sa postupuje v prípade, ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, alebo sa daňovník zrušuje bez likvidácie, resp. ak daňovník opakovane neuhradí včas alebo v správnej výške splátku určenú v splátkovom kalendári.
Daňovník je zároveň povinný oznámiť správcovi dane presun majetku, daňovej rezidencie alebo činnosti, ktorý má za následok ukončenie zvýhodneného režimu platenia dane v splátkach do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k tejto skutočnosti.
§ 17h
Hlavným cieľom tohto pravidla je zabrániť narúšaniu základu dane na území SR a presunu ziskov mimo územia SR. Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú za následok priradenie príjmov nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti. Ide o príjmy, ktoré boli umelo odklonené na dcérsku spoločnosť. Pravidlo sa zároveň uplatňuje aj na príjmy stálych prevádzkarní, ktoré by na území SR neboli predmetom dane, alebo by boli od dane oslobodené.
V odsekoch 1 a 3 sa vymedzuje, ktorá právnická osoba, subjekt alebo stála prevádzkareň sa považujú za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť. Zákon ustanovuje 2 základné podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne.
Prvou podmienkou, ktorá sa však nevzťahuje na stálu prevádzkareň je, že ide o spoločnosť (subjekt), v ktorej má daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR majetkovú účasť viac ako 50 % alebo podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo podiel na zisku viac ako 50 %.
Druhou podmienkou je, že platená daň z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti nie je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť zaplatila na území SR po prepočte jej základu dane podľa slovenského zákona a daňou, ktorú spoločnosť zaplatila v zahraničí. Ak sú splnené obidve podmienky, považuje sa spoločnosť (subjekt) za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť a daňovník je povinný vykonať úpravy základu dane podľa § 17h. V prípade stálej prevádzkarne je potrebné splniť iba druhú podmienku.
Príklad – Dcérska spoločnosť v treťom štáte vykáže základ dane 100, sadzba dane je 20 %, daň 20. Základ dane spoločnosti prepočítaný podľa zákona o dani z príjmov je 1 000, sadzba dane je 21 %, daň 210. Rozdiel medzi daňou z príjmov, ktorú by spoločnosť zaplatila na území SR a daňou platenou v zahraničí je 190 (210 – 20). Daň, ktorú by spoločnosť platila v zahraničí (20) je nižšia ako vypočítaný rozdiel (190), preto spoločnosť je aj po splnení prvej podmienky považovaná za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť slovenskej spoločnosti.
V odseku 2 sa špecifikuje, že daňovník pri posúdení splnenia druhej podmienky berie do úvahy pri prepočte základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v zahraničí všetky jej príjmy s výnimkou príjmov jej stálych prevádzkarní, ktoré sú v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, od dane oslobodené alebo nie sú predmetom dane.
V odseku 4 sa definuje, že predmetom pravidla je príjem stálej prevádzkarne alebo spoločnosti, ktorý však spoločnosť získala využitím opatrenia alebo súboru opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré sa zaviedli s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.
V odseku 5 sa špecifikuje, čo sa považuje za opatrenie alebo súbor opatrení, ktoré nie sú skutočné.
V odseku 6 sa definuje spôsob výpočtu základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorý bude pripočítaný k základu dane daňovníka. Súčasťou základu dane daňovníka sú preto príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v takom rozsahu, v akom je k tomuto príjmu (výnosu) priraditeľný majetok a riziká, ktoré súvisia s vykonávaním významných funkcií daňovníka. Výška priradeného príjmu sa vypočíta v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
V odseku 7 sa ustanovuje, kedy sa základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnie do základu dane daňovníka (ak nemajú rovnaké zdaňovacie obdobia). Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti bude súčasťou základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bude končiť zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (napr. zdaňovacie obdobie daňovníka je od 1.1.2019 - 31.12.2019, zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je od 1.7.2018 – 30.6.2019, t. j. základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období od 1.1.2019-31.12.2019).
V odseku 8 sa zamedzuje dvojitému zdaneniu. Ak súčasťou základu dane daňovníka bude aj príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, umožní sa daňovníkovi zápočet dane zaplatenej touto zahraničnou kontrolovanou spoločnosoťu v zahraničí, avšak daňovník si bude môcť pri zápočte dane započítať iba časť dane vo výške zodpovedajúcej rozsahu, v akom boli zahrnuté príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do príjmov jej materskej spoločnosti. Zároveň zákon umožňuje odpočet iba v rozsahu podľa § 45 zákona, t. j. najviac vo výške percentuálneho podielu príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období.
V odseku 9 sa rieši situácia, kedy kontrolovaná zahraničná spoločnosť vypláca daňovníkovi už distribuovaný príjem - podiely na zisku (dividendy), resp. iné príjmy a tieto príjmy sú predmetom dane podľa zákona. Aby sa zamedzilo dvojitému zdaneniu, keďže daňovník zdaňoval príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, umožňuje sa daňovníkovi v zdaňovacom období, v ktorom mu budú vyplatené podiely na zisku (dividendy) odpočítať si od základu dane (nie osobitného základu dane z podielu na zisku) sumu, ktorá už bola zdanená ako príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa § 17h ods. 6. Od základu dane je možné odpočítať iba tú časť príjmu (základu dane) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá podiely na zisku (dividendy) vypláca. Z tohto dôvodu bude potrebné, aby si daňovník viedol evidenciu príjmov (základov dane) podľa jednotlivých kontrolovaných zahraničných spoločností, pričom základ dane si môže znížiť iba do výšky dosiahnutého príjmu (výnosu) z podielov na zisku (dividend) – strata nie je daňovo akceptovaná.
V odsekoch 10 a 11 sa rieši situácia, kedy daňovník predáva účasť na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (predáva akcie resp. obchodný podiel) alebo prevádza (predáva) podnikateľskú činnosť vykonávanú stálou prevádzkarňou. Ak je takýto príjem predmetom dane podľa zákona (nie je od dane oslobodený), je možné k tomuto príjmu uplatniť daňové výdavky podľa § 19 a zároveň je ešte možné odpočítať aj také príjmy (základy dane), ktoré sa vzťahujú k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, na ktorej účasť (podiel) sa predáva alebo z ktorej sa prevádza podnikateľská činnosť, ktoré boli zahrnuté do základu dane podľa odseku 6, prípadne znížené o sumy už odpočítané podľa odseku 9. Výsledkom v tomto prípade môže byť aj strata, ktorá je daňovo akceptovaná.
K bodu 45 - § 18 ods. 6 písm. a) a d)

Ide o zosúladenie jednotného a množného čísla v uvedenom ustanovení. Podľa nového návrhu sa uvádza už len jednotné číslo pre posudzovanú kontrolovanú transakciu. Ide o legislatívno-technickú zmenu.
K bodu 46 - § 18 ods. 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunom zadefinovania legislatívnej skratky „finančné riaditeľstvo“ v § 13a.
K bodu 49 - § 19 ods. 2 písm. h) bod 4 a 5

Zákonom č. 2/2007 Z. z. sa s účinnosťou od 1.4.2017 upravuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa upravuje aj oblasť zastavenia exekučného konania. Exekučný poriadok umožňuje 3 spôsoby zastavenia exekúcie: súdom, exekútorom alebo zo zákona. Z uvedeného dôvodu sa upravuje aj oblasť daňového odpisu pohľadávok v § 19 ods. 2 písm. h) 4. a 5. bode zákona o dani z príjmov. Štvrtý bod sa upravuje v nadväznosti na možnosť zastavenia exekúcie súdom a to na možnosť podľa § 61k ods. 1 písm. a), ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Podľa § 61k ods. 5 sa návrh na zastavenie exekúcie podáva u exekútora, ktorý vyzve oprávneného na vyjadrenie sa. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; v opačnom prípade predloží exekútor návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
Podľa § 61n sa umožňuje zastaviť exekúcia aj exekútorom, na čo nadväzuje aj piaty bod zákona o dani z príjmov. Daňovo bude možné odpísať pohľadávku, ak bola exekúcia zastavená podľa § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) Exekučného poriadku, t. j. ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo bolo konanie zastavené z dôvodu, že nebol zanechaný žiadny majetok resp. len majetok nepatrnej hodnoty. Rovnako bude možné daňovo odpísať pohľadávku, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora resp. pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
Ak exekútor rozhodne o zastavení exekučného konania z týchto dôvodov je predpoklad, že ani iné pohľadávky voči tomu istému dlžníkovi, ktoré oprávnený má avšak nie je na ne uplatnený exekučný titul nebudú uhradené, preto zákon o dani z príjmov umožňuje uplatniť daňový odpis pohľadávok podľa piateho bodu aj u tých pohľadávok, na ktoré nebolo vedené exekučné konania, ale ktoré eviduje oprávnený voči tomu istému dlžníkovi.
V prípade, ak pôjde o zastavenie exekúcie zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa daňový odpis pri zastavení exekúcie neuplatní. V tomto prípade nastupuje proces konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo konania o určení splátkového kalendára, ktoré umožňuje tvorbu opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ako aj zákonný odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) 2. bod zákona o dani z príjmov.
Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou s odkazom na § 61n písm. a), c) a d) Exekučného poriadku.
K bodu 54 - § 20 ods. 22

Navrhovanou úpravou sa umožňuje na základe rozhodnutia daňovníka alternatívna možnosť tvorby daňovo uznanej opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky. Daňovník sa bude môcť rozhodnúť, či daňovo uznanú opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky vo výške 100 % vytvorí v zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako1 080 dní, alebo tak urobí až v zdaňovacom období, v ktorom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní od splatnosti samotného príslušenstva.
K bodu 55 - § 21 ods. 2 písm. o)

Cieľom tejto úpravy je zamedziť situáciám, ktoré môžu vzniknúť medzi závislými osobami, kedy môže dôjsť k uplatneniu toho istého daňového výdavku podľa zákona o dani z príjmov, ako aj podľa právneho predpisu v inom štáte (dvojitý odpočet toho istého výdavku), alebo k uplatneniu daňového výdavku na území SR, ktorý nie je zdaniteľným príjmom zahrnutým do základu dane na území SR alebo na území iného štátu (odpočet bez zahrnutia). Riešením týchto situácií je zamietnutie daňového výdavku za účelom ochrany základu dane na území SR. Uvedené situácie môžu vzniknúť v rámci tuzemských aj zahraničných transakcií. Zákon však osobitne ustanovuje, že ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu sa neuplatní, ak závislou osobou je fyzická osoba, u ktorej by bol dosiahnutý príjem oslobodený od dane podľa § 9. Rovnako sa ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu neuplatní v prípade, ak pôjde o výdavky (náklady) realizované voči subjektom nezaloženým alebo nezriadeným za účelom podnikania, avšak len v prípade, že pôjde o situácie týkajúce sa hlavnej (nezdaňovanej) činnosti týchto subjektov. V prípade odpočtu bez zahrnutia je pre účely uplatnenia daňového výdavku (nákladu) potrebné sledovať, či druhá závislá strana uvedenú platbu zahrnula do zdaniteľných príjmov, aj keď v určitých prípadoch nemusí dôjsť k jej skutočnému zdaneniu, napr. ak daňovník v dôsledku iných odpočítateľných položiek vykáže daňovú stratu; podstatné je však skúmať, či platba ako taká podliehala zdaneniu a ak áno, v akom rozsahu podliehala zdaneniu (napr. ak by 50 % platby bolo od dane oslobodenej, potom iba 50 % podlieha zdaneniu a pod.). Príklad pre dvojitý odpočet k písm. o) prvého bodu – spoločnosť A z krajiny A si založí spoločnosť B v krajine B. Z pohľadu krajiny A je spoločnosť B transparentná, t. j. príjmy aj výdavky spoločnosti B považuje krajina A za príjmy a výdavky spoločnosti A. Krajina B však považuje spoločnosť B za samostatného daňovníka a príjmy a výdavky zdaňuje na úrovni spoločnosti B v krajine B. Ak spoločnosť B uskutoční výdavky, ktoré sú daňovými výdavkami v krajine B, spoločnosť A v krajine A si zahrnutím príjmov a výdavkov zo spoločnosti B rovnako môže uplatniť tú istú platbu ako daňový výdavok. Dochádza tak k dvojitému odpočtu toho istého výdavku – v krajine B ako aj v krajine A. Avšak vzhľadom k tomu, že krajina B aj krajina A zdania dvojitým spôsobom aj príjmy, výsledný nesúlad predstavuje iba rozdiel, o ktorý dvojito odpočítavané výdavky prevyšujú dvojito zahrnuté príjmy (v uvedenom prípade je využitý koncept hybridnej entity).

Príklad pre odpočet bez zahrnutia k písm. o) druhého bodu – finančný nástroj je v krajine A považovaný za dlhový nástroj a platby na jeho základe vyplatené za úroky, ktoré sú daňovým výdavkom znižujúcim základ dane. V krajine B je však tento istý finančný nástroj považovaný za majetkový nástroj a platby na jeho základe plynúce za prijaté dividendy, ktoré nie sú v krajine B predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené. V tomto prípade vzniká odpočet výdavku na strane štátu A avšak platba nie je zdanená v krajine B, t. j. vzniká odpočet bez zahrnutia (v uvedenom prípade je využitý koncept hybridného finančného nástroja). V prípade písm. o) tretieho bodu ide o tzv. importované nesúlady, keď platba - výdavok (náklad) uskutočnený z územia SR je priamo alebo nepriamo použitý na financovanie takej operácie, ktorá spôsobí nesúlad dvojitého odpočtu alebo odpočtu bez zahrnutia; aj takýto výdavok nebude považovaný za daňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. o).
K bodu 56 - § 22 ods. 6 písm. f)

Hlavným cieľom opatrenia má byť podpora a obnova existujúcich budov, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť vrátane budov, v ktorých sú umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia. Ide o budovy daňovníkov – držiteľov povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební.
Navrhovanou úpravou sa úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, ktorá je umiestnená na kúpeľnom území, slúži na kúpeľnú starostlivosť a služby súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou (vrátane budov, v ktorých sú umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia) a je súčasťou prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľnej starostlivosti, bude považovať za iný majetok, ak úhrn technického zhodnotenia a opráv v príslušnom zdaňovacom období bude rovný alebo vyšší ako 10 % vstupnej ceny budovy (na ktorej sa technické zhodnotenia a opravy vykonali) stanovenej podľa § 25 ods. 1 a 2. Takýto úhrn technického zhodnotenia a opráv bude odpisovaný samostatne oddelene od budovy a zaradený do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov.
Za iný majetok sa bude považovať aj úhrn hodnoty technického zhodnotenia a opráv vykonaných nájomcom na prenajatej budove kúpeľov na základe predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, ak jednotlivé technické zhodnotenia a opravy vykonané v príslušnom zdaňovacom období nie sú uhradené prenajímateľom nájomcovi.
K bodu 57 - § 25 ods. 1 písm. i)

Do vstupných cien dlhodobého hmotného a nehmotného majetku sa dopĺňa reálna hodnota, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode. Táto hodnota je vstupnou cenou majetku na účely odpisovania.
K bodu 58 - § 25a písm. g)

Do vstupných cien finančného majetku sa dopĺňa reálna hodnota, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode.
K bodu 59 - § 26 ods. 11

Navrhovanou úpravou sa stanovuje, že uplatnenie prerušenia odpisovania a zmeny prerušenia odpisovania hmotného majetku nie je možné uplatniť v rámci vyrubovacieho konania. To znamená, že ak daňovník v riadnom daňovom priznaní uplatnil prerušenie odpisovania, tak v rámci vyrubovacieho konania nemôže zrušiť prerušenie odpisovania a daňové odpisy dodatočne uplatniť.
K bodom 60 až 63 - § 30a ods. 8 až 10 a § 30b ods. 8 až 10

Doterajšie ustanovenia upravujúce dôsledky porušenia podmienok pri uplatňovaní úľavy na dani podľa § 30a alebo 30b sa menia tým spôsobom, že porušenie princípu nezávislého vzťahu nebude mať automaticky za následok zánik priznaného nároku na úľavu na dani. Nové ustanovenie tiež zjednotilo sankcie pri nedodržaní podmienok podľa ods. 3 písm. a), b) a d). Ak daňovník neoprávnene čerpal úľavy na dani, sankcia sa bude odvíjať od závažnosti porušenia. Ak ide len o malé porušenie povinnosti daňovníka, ktoré spôsobí zvýšenie pomernej časti základu dane o menej ako 10 %, nárok na úľavu na dani sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá súvisí s porušením podmienky a o rovnakú sumu sa znižuje aj priznaný objem úľavy. Ak ide o zvýšenie pomernej časti základu o viac ako 10 %, nárok na uplatnenie úľavy na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a o neoprávnene čerpanú úľavu na dani sa znižuje aj objem priznanej úľavy na dani. Ak správca dane pri daňovej kontrole zistí nedodržanie podmienky uvedenej v odseku 3 písm. d), ktoré v úhrne za celé obdobie čerpania úľavy na dani spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci, nárok na úľavu na daní zaniká v plnom rozsahu.
K bodu 64 - § 30c ods. 1

Navrhovanou úpravou sa mení výpočet odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, v dôsledku čoho prichádza k zvýšeniu odpočtu. Základnou sumou na odpočet u daňovníka, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, je 100 % zaúčtovaných výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj po úprave podľa ods. 4 a 5. Výdavky (náklady) vynaložené na výskum a vývoj sa v tejto časti odpočtu sledujú na úrovni jednotlivého projektu výskumu a vývoja.
K bodu 65 - § 30c ods. 2

V súvislosti so zmenou výpočtu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa umožňuje v zdaňovacom období okrem sumy podľa odseku 1 odpočítať aj 100 % prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v úhrne za všetky projekty výskumu a vývoja. Zároveň sa presne definuje, že prírastok výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa nezisťuje len ako medziročný prírastok, ale prostredníctvom priemerných výdavkov (nákladov) sa zohľadňujú až dve bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobia uplatnenia odpočtu výdavkov na výskum a vývoj. Sumu odpočtu podľa odseku 1 je možné zvýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi
a)priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období, za ktoré sa odpočet uplatňuje a výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období a
b)priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.
K bodom 66, 67, 69 a 70 - § 30c ods. 3 až 10

Jedná sa o legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia so zmenou výpočtu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Zároveň sa v § 30c ods. 10 zjednocuje lehota na podanie dodatočného daňového priznanie s daňovým poriadkom.
K bodu 68 - § 30c ods. 5 písm. b)

Medzi výdavky (náklady), ktoré možno zahrnúť do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa navrhuje zaradiť aj výdavky (náklady) na licencie za počítačový program (softvér) využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja (napr. grafické a konštrukčné počítačové programy a pod.). Za výskumno-vývojový počítačový program (softvér) nemožno považovať napr. softvér zahrnutý v tzv. kancelárskych balíkoch.
K bodu 71 - § 32 ods. 6 písm. c)

Legislatívno-technické zmeny z dôvodu doplnenia definície daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. d) prvom bode.
K bodu 74 - § 33 ods. 2

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby si nárok na daňový bonus na dieťa mohol uplatniť aj ten daňovník, ktorý bol náhradným rodičom nezaopatreného dieťaťa, a ktorý je naďalej „náhradným rodičom“ tohto už plnoletého nezaopatreného dieťaťa, ak sa toto dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a zároveň platí, že do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Kvôli spresneniu na účely zákona sa starostlivosťou nahrádzajúcou starostlivosť rodičov rozumie:
-zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča
-pestúnska starostlivosť
-poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa
-zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe (§ 365 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok)
-zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.
Oprávnenosť nároku na daňový bonus môže daňovník preukázať napr. potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa vystavené tomuto vyživovanému dieťaťu. Nárok na daňový bonus na plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, si môže daňovník prvýkrát uplatniť už za zdaňovacie obdobie 2017.
K bodom 80 až 82, 90, 92, 121 a 122, 124 až 126 - § 38 ods. 1 až 3, § 39 ods. 7, § 39 ods. 9

písm. b), § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 50 ods. 6 písm. a) a f) § 50 ods. 7

Navrhovanou úpravou dochádza k vráteniu legislatívneho znenia k postupu použitia podielu zaplatenej dane zamestnancov v súlade s legislatívnou úpravou účinnou do 31.12.2015. K predmetnému návrhu sa pristúpilo po predchádzajúcich konzultáciách so zástupcami mimovládnych neziskových organizácií. Medzi hlavné dôvody predkladaného návrhu patria:
- veľká administratívna záťaž pre zamestnávateľov,
- prenos zodpovednosti za správnosť postupu pri asignácii dane zo zamestnanca na zamestnávateľa,
- značné finančné náklady spojené s úpravou mzdového softvéru zamestnávateľov,
- skrátenie lehoty na rozhodovanie pre asignáciu dane u zamestnanca v príslušnom zdaňovacom období z 30. apríla na 15. februára.
Zamestnávateľovi sa ukladá nová lehota na vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely poukázania podielu zaplatenej dane z dôvodu, aby mal zamestnanec dostatok času na uhradenie daňového nedoplatku, ktorý mu vyplýva z ročného zúčtovania. Ide o prípady, keď zamestnávateľ daňový nedoplatok zamestnancovi nezrazil alebo nemohol zraziť (napr. zamestnanec už u neho nepracuje, resp. nedosahuje zdaniteľný príjem) a potvrdenie o zaplatení dane vystavil a doručil zamestnancovi spolu s dokladom o vykonanom ročnom zúčtovaní v zákonnom avšak nie dostatočnom termíne na to, aby zamestnanec stihol uhradiť daňový nedoplatok na účet správcu dane do 30. apríla.
K bodu 88 - § 38 ods. 11

Navrhuje sa ustanoviť osobitný právny režim realizácie daňovej povinnosti tak, aby sa plnenie tejto povinnosti v rámci zabezpečovania ekonomických záujmov štátu na jednej strane súčasne neohrozovalo alebo nevylučovalo zabezpečovanie ochrany bezpečnostných záujmov štátu na strane druhej. Navrhovaný mechanizmus plnenia daňovej povinnosti zabezpečuje rovnováhu medzi týmito základnými záujmami štátu a ich súbežné plnenie bez toho, aby plnenie jedného z nich ohrozovalo plnenie druhého.

K bodom 96 a 97 - § 40 ods. 12 písm. a) a b)

Navrhovaná úprava zákona nadväzuje na znenie zákona č. 563/2003 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) novelizovaného zákonom č. 298/2016 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2017. Správca dane nebude určovať daňový bonus ani zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok tomu zamestnávateľovi, ktorý si nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov hlásenia a správca dane nezačal daňovú kontrolu. Ak zamestnávateľ v lehote určenej správcom dane vo výzve neodstráni nedostatky hlásenia, ktoré majú vplyv na výšku daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie, správca dane vykoná u zamestnávateľa daňovú kontrolu alebo vyrubí v skrátenom vyrubovacom konaní daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňovník vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok. Uvedené sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý si v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus alebo na zamestnaneckú prémiu.
K bodu 101 - § 43 ods. 2

Z dôvodu právnej istoty sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že výnimka pre výber zrážkovej dane v prípade stálych prevádzkarni daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou sa vzťahuje na tie stále prevádzkarne, ktoré sú riadne registrované podľa § 49a ods. 5 zákona.
K bodu 104 - § 43 ods. 6 písm. b)

Doplnené v zmysle úpravy § 16 ods. 1 písm. e) desiateho bodu.
K bodu 105 - § 43 ods. 10

Z dôvodu právnej istoty sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa nepovažuje len pripísanie platby na bankový účet daňovníka, ale aj situácia, v ktorej je priama platba nahradená vzájomným započítam pohľadávok a záväzkov medzi dotknutými osobami alebo situácia, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne priradí náklady stálej prevádzkarni, ktoré sú uhradené zriaďovateľom v inom štáte. Toto zohľadňuje aj medzinárodnú prax v kontexte medzinárodných zmlúv – článok 7 ods. 3 väčšiny zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a tiež články 11 ods. 5 a 12 ods. 5 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.
K bodom 106 a 108 - § 43 ods. 13 a ods. 15

Navrhovanou úpravou dochádza k zjednoteniu lehoty na odvedenie dane vyberanej zrážkou ako aj na predloženie oznámenia o zrazení a odvedení dane spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzickej alebo právnickej osoby, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy s daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými na podnikanie. Dochádza k posunutiu lehoty z 15 dní na koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli príjmy podliehajúce dani vyberanej zrážkou poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.
K bodom 107 - § 43 ods. 14

V návrhu úpravy zákona sa spresňuje spôsob, akým bude platiteľ dane oznamovať uzavretie písomnej dohody s daňovníkom o nezrazení dane podľa § 43 ods. 14 zákona. Zároveň zákon stanovuje údaje, ktoré budú súčasťou uvedeného oznámenia.
K bodom 109 až 112 - § 43 ods. 17 až 19 a 23

Navrhovanými úpravami dochádza k posunom zákonom určených lehôt pre oznamovacie povinnosti uvedených daňovníkov a zároveň aj k posunutiu lehoty pre odvedenie dane vyberanej zrážkou v zákonom určenom prípade.
K bodu 115 - § 45 ods. 1

Navrhovanou úpravou sa spresňuje možnosť využitia metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v prípade príjmov dosiahnutých formou podielov na zisku a príjmov z kapitálového majetku.
K bodu 116 - § 45 ods. 5

Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty v prípade zamedzenia dvojitého zdanenia podľa § 45 zákona, daňovníci budú mať k dispozícií podrobnejšie postupy k uplatňovaniu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.
K bodu 117 - § 49 ods. 3 písm. a) a b)

Navrhovaným ustanovením sa zavádza jednotné tlačivo pre oznámenie predĺženia lehoty na podanie daňového priznania o 3, resp. 6 mesiacov. Z dôvodu lepšej a rýchlejšej spracovateľnosti správcom dane a zjednodušenia formy oznamovania pre daňovníkov sa navrhuje aby tlačivo určilo a na svojom webovom sídle zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR.
K bodu 120 - § 49a ods. 8

Legislatívno-technická zmena z dôvodu zabezpečenia právnej istoty.
K bodu 123 - § 50 ods. 6 úvodná veta

Ide o legislatívno-technickú zmenu.
K bodu 127 - § 50 ods. 11

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa nová možnosť použitia finančných prostriedkov získaných z podielu zaplatenej dane pre nadácie v zákonom stanovenej výške 25% z prijatého podielu, ktoré môže vložiť do nadačného imania nadácie.
K bodu 131 – § 52zl

K odseku 1 - Ustanovenia § 2 písm. n), o), r), ac) až af), § 17 ods. 40, § 21 ods. 2 písm. o)

a § 30c sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2018.
K odseku 2 - Prechodné ustanovenie umožňuje ustanovenia súvisiace s procesom oddlženia

u fyzickej osoby v zákone použiť už pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2017. Úprava spresňujúca možnosť použitia metód na zamedzenie dvojitého zdanenia pri príjmoch formou podielu zaplatenej dane a príjmov z kapitálového majetku sa vzťahuje už na daňové priznanie podávané po 31. decembri 2017.
K odseku 3 - Ustanovenie § 8 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na

príjmy z predaja majetku nadobudnutého do 31. decembra 2017.
K odseku 4 - Ustanovenia týkajúce sa zavedenia daňového bonusu na zaplatené úroky sa

prvýkrát použijú na zmluvy o úvere na bývanie, ktoré budú uzatvorené po 31. decembri 2017.
K odseku 5 - V navrhovanej úprave zákona sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté

držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávacie účely, ktoré definuje zákon o liekoch, v plnej výške. Oslobodenie nepeňažného plnenia formou poskytnutej stravy sa použije už pri poskytnutej strave na vzdelávacích podujatiach konaných v roku 2017, z ktorých mala byť daň vyberaná zrážkou po 31. decembri 2017 prostredníctvom oznámenia podľa § 43 ods. 17 zákona podávaného do 31. januára 2018, t.j. poskytnutá strava sa nebude uvádzať ako súčasť nepeňažných plnení oznamovaných správcovi dane ani od držiteľa a ani od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
K odsekom 7 a 8 - Ustanovuje sa, že oslobodenie podľa § 13a § 13b sa bude vzťahovať na

daňovníka, ktorému od 1. januára 2018 plynie príjem vo forme licenčných poplatkov z vymedzených druhov nehmotných aktív alebo príjem z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe boli tieto nehmotné aktíva využité. Osobitne sa umožňuje využiť oslobodenie podľa § 13a § 13b aj na tie nehmotné aktíva, ktoré boli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona prevedené daňovníkom na inú osobu a následne po nadobudnutí účinnosti tohto zákona prevedené touto inou osobou naspäť na daňovníka.
K odseku 11 - Ustanovenia § 17c ods. 3 písm. a) a ods. 11 a § 17e ods. 14 sa po prvýkrát

použijú pri výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.
K odseku 12 - Ustanovenia § 17f § 17g, § 25 ods. 1 písm. i) a § 25a písm. g) o zdanení pri

odchode v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije po prvýkrát na presuny majetku, činnosti alebo zmenu daňovej rezidencie uskutočnené v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018.
K odseku 13 – Hodnota úhrnu technického zhodnotenia a opráv odpisovaná samostatne ako

iný majetok sa použije prvýkrát na technické zhodnotenie a opravy vykonané a zaradené do užívania po 31. decembri 2017.
K odseku 14 – Ustanovenia § 30a ods. 8, § 30b ods. 8, § 30a ods. 9 a § 30b ods. 9 v znení

účinnom po 31.decembri 2017 sa po prvýkrát použijú na daňové kontroly ukončené po 1. januári 2018.
§ 52zm
Ustanovenie § 17h o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2019.
K bodu 132 – príloha č. 1

Navrhovaná úprava nadväzuje na zavedenie možnosti posúdenia úhrnu hodnoty technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách kúpeľov ako iného majetku v § 22 ods. 6 písm. f) zákona. Úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách kúpeľov bude zaradený do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov.
K bodu 133 – príloha č. 2

Do prílohy č. 2 sa dopĺňa Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.
K Čl. II
Zmena daňového poriadku je vyvolaná zavedením novej formy oslobodenia pre komerčné využívanie nehmotných aktív. Nakoľko Finančnému riaditeľstvu sa v zákone o dani z príjmov ukladá povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie tohto druhu, bolo potrebné vykonať nadväzujúcu úpravu aj v daňovom poriadku v ustanovení, ktoré sa týka zverejňovania zoznamov.
K Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2018 okrem čl. I bodu 44 § 17h a bodu 131 § 52zm, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.
Schválené vládou SR dňa 16. augusta 2017.

Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v.r.
minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 344/2017, dátum vydania: 28.12.2017

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Zákon o dani z príjmov už v súčasnosti obsahuje určité opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom. Predmetom návrhu zákona je stanovenie ďalších pravidiel s cieľom posilnenia úrovne ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu a pravidiel proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov mimo územia SR. Navrhované opatrenia vyplývajú z povinnosti zapracovania Smernice Rady (EÚ) 2016/1164, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR sa návrh zákona zameria aj na zatraktívnenie podmienok podnikania v oblasti domáceho kúpeľníctva a turizmu a to prostredníctvom zavedenia stimulov pre rozvoj tohto sektora.

Predkladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe upravujú a spresňujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.

V čl. II sa mení zákon o správe daní (daňový poriadok). Zmena daňového poriadku je vyvolaná zavedením novej formy oslobodenia pre komerčné využívanie nehmotných aktív zákonom o dani z príjmov, pričom sa Finančnému riaditeľstvu SR ukladá povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie tohto druhu.

Návrh zákona ako celok má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv a nemá vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2018 okrem čl. I bodu 44 § 17h a bodu 131 § 52zm, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu

Termín začiatku a ukončenia PPK

24. 5. 2017 – 6. 6. 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

20. 6. 2017 – 11. 7. 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Plnenie záväzku vlády Slovenskej republiky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020, časti cestovný ruch a povinnosť transpozície Smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu

3.Ciele a výsledný stav

Návrhom zákona sa reaguje na potrebu rozvoja kúpeľníctva, zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti s prihliadnutím na tvorbu pracovných príležitostí ako aj na potrebu aproximácie Smernice Rady 2016/1164, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

4.Dotknuté subjekty

Navrhovaná právna úprava sa dotkne právnických osôb, na ktoré sa budú vzťahovať pravidlá zdanenia pri odchode a pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti, právnické osoby poberajúce príjmy z vybraných druhov nehmotných aktív, právnických osôb poskytujúcich kúpeľnú starostlivosť, fyzických osôb – prijímateľov úverov na bývanie pre mladých, všetky fyzické osoby uplatňujúce si úľavu na kúpeľnú starostlivosť

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia nie sú predkladané.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Transpozícia Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

Pri transpozícií jednotlivých článkov boli zapracované všetky povinnosti vyplývajúce zo smernice.

Pri transpozícii čl. 4 - pravidlo o limitovaní úrokov bola využitá možnosť z čl. 11 ods. 4, kde si Slovenská republika zvolila možnosť zachovania existujúcich národných štandardov - existujúce ustanovenie § 21a - Pravidlo nízkej kapitalizácie.

Pri implementácii jednotlivých článkov smernice je dodržaná podmienka uplatňovania u daňovníkov dane z príjmov právnických osôb. Pri čiastočnej úprave hybridných nesúladov z čl. 9 bolo toto pravidlo zapracované pre všetkých daňovníkov, ktorí zisťujú základ dane podľa § 17 ods. 1, t.j. aj na fyzické osoby; pravidlo sa však vzťahuje iba na situácie, ktoré vznikajú medzi závislými osobami (fyzickými ako aj právnickými osobami) a jeho účelom je zamedziť daňovým únikom.

Pri implementácii čl. 5 - Zdanenie pri odchode boli výnimky ustanovené smernicou zapracované a dobrovoľné ustanovenia vzaté do úvahy. Slovenská republika pri implementácii čl. 5 ods. 3 využila možnosť požadovať úrok a záruku za podmienok ustanovených v smernici, čím sa proces splatenia dane pri odchode priblížil súčasnému režimu platenia dane v splátkach, ktorý umožňuje Daňový poriadok.

Pri implementácii čl. 7 ods. 2 si Slovenská republika zvolila možnosť zahrnutia príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do základu dane založený na transakčnom prístupe - možnosť písm. b), t.j. podliehať dani z príjmov právnických osôb budú iba skutočne umelo odklonené príjmy do kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. Vzhľadom na to, že Slovenská republika si zvolila práve túto možnosť - zdaňovať iba skutočne umelo odklonené príjmy (na rozdiel od kategorizovaného prístupu), za účelom zamedzenia daňovým únikom, nepovažovala za vhodné uplatniť výnimku určenú v smernici v čl. 7 ods. 4, ktorá umožňuje z tohto pravidla vylúčiť zahraničné spoločnosti alebo stále prevádzkarne, ak dosiahnu smernicou ustanovenú výšku účtovného zisku.

Podľa č. 11 smernice majú zákony potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2019 s výnimkou čl. 5, ktorého implementované ustanovenia sa uplatňujú od 1.1.2020.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nadobúda účinnosť od 1.1.2018 okrem § 17h, ktorým sa implementuje čl. 7 a 8 smernice, ktorý nadobúda účinnosť od 1.1.2019.

8.Preskúmanie účelnosti

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Zavedením daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie sa nepredpokladá žiadny sociálny vplyv, nakoľko dochádza iba k nahradeniu doteraz platného systému podpory hypotekárnych úverov pre mladých z dôvodu adresnejšieho spôsobu podpory.

11.Kontakt na spracovateľa

michaela.vidova@mfsr.sk

, tel.: 5958 3480

12.Zdroje

Inštitút finančnej politiky, MF SR

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

V rámci predbežného pripomienkového konania komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov k predmetnému materiálu zaslala nesúhlasné stanovisko uvedené nižšie:

K doložke vybraných vplyvov

Vo vzťahu k sociálnym vplyvom predloženého návrhu zákona odporúča Komisia v bode „10. Poznámky“ uviesť stručné zhodnotenie, prečo sa zavedením daňového bonusu na hypotéky nepredpokladá žiadny sociálny vplyv. V prípade, že predkladateľ predpokladá sociálny vplyv až v čase prejavenia plného efektu daňového bonusu ( v roku 2023), je aj tento vplyv potrebné vyhodnotiť v doložke vybraných vplyvov v časti týkajúcej sa sociálnych vplyvov a v analýze sociálnych vplyvov.

Komisia odporúča predkladateľovi dopracovať doložku vybraných vplyvov, konkrétne v rámci časti „1. Základné údaje“ je potrebné vyplniť predpokladané termíny predloženia na MPK, prípadne na Rokovanie vlády SR.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia má za to, že predkladateľ v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie opomenul hneď niekoľko navrhovaných zmien novely, konkrétne:

•novelou zákona sa zmierňujú následky porušenia princípu nezávislého vzťahu v procese prijímania investičnej pomoci. Po novom porušenie princípu nezávislého vzťahu v rámci procesu prijímania investičnej pomoci nebude mať automaticky za následok zánik práva na uplatňovanie úľavy na dani, daňovník stratí nárok na úľavu na dani len v príslušnom zdaňovacom období, kedy došlo k porušeniu princípu nezávislého vzťahu. (§ 30a ods. 8 a 9 a § 30b ods. 8 a 9 novely zákona),

•novelou zákona sa ruší administratívnu záťaž spojenú s povinnosťou zamestnávateľa uplatňovať postup pri preukazovaní 2 % pre neziskové organizácie. Zamestnanec už nebude môcť po novom požiadať

zamestnávateľa aby administratívne riešil preukazovanie 2 % z výšky zaplatenej dane. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, bude povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane, pričom vzor tohto potvrdenia určí finančné riaditeľstvo. (zmeny v § 38 ods. 1 novely zákona),

•novelou zákona sa zavádza daňové oslobodenie od príjmov pri komerčnom využití nehmotných aktív. Od dane budú oslobodené príjmy vo výške 80 % z odplát za poskytnutie práva na použitie patentu, dizajnu alebo počítačového programu. A vo výške 50 % budú oslobodené od dane aj príjmy z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil patent, úžitkový vzor, alebo dizajn vyvinutý vlastnou činnosťou daňovníka na území SR. (§ 13a a § 13b novely zákona),

•novelou zákona sa zavádza odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom. V nadväznosti na novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá umožnila fyzickej osobe vstúpiť do procesu oddlženia prostredníctvom jednej z alternatív – splátkový kalendár alebo konkurz, novela zákona o dani z príjmov umožňuje považovať za daňový výdavok aj odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. (zmeny v § 20 ods. 10 novely zákona),

pričom tieto majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a teda z tohto dôvodu Komisia odporúča horeuvedené opatrenia kvalitatívne popísať v častiach, podľa druhu ušetrených nákladov v dôsledku ich zavedenia (priame finančné náklady, nepriame finančné náklady, administratívne náklady). Ďalšia zmeny, ktoré novela zavádza, konkrétne:

•novelou zákona už úroky z úverov a pôžičiek použitých na nákup akcií alebo obchodných podielov nebudú daňovým výdavkom (§ 21 ods. 1 písm. m) novely zákona)

•v súvislosti so zavedením zdaňovania pri odchode zavedenie úplne novej sadzby vo výške 21% (doplnenie § 15 písm. b) o tretí bod novelou zákona),

pričom tieto majú negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, a teda z tohto dôvodu Komisia odporúča horeuvedené opatrenia kvalitatívne popísať v častiach, podľa druhu vzniknutých nákladov v dôsledku ich zavedenia (priame finančné náklady, nepriame finančné náklady, administratívne náklady). V tejto súvislosti zároveň Komisia žiada predkladateľa minimálne o doplnenie poznámky k časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie, ktorá bude zdôvodňovať jej nevyplnenie vzhľadom na absenciu dát pre vyčíslenie priamych finančných nákladov v dôsledku zavedenia novej dane z odchodu vo výške 21 %.

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov, doplnenie popisu niektorých zatiaľ neuvedených negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie a vyčíslenie tých negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie, ktoré je možné vyčísliť minimálne na základe kvalifikovaného odhadu. Taktiež Komisia žiada o uvedenie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie v texte predkladacej správy. Odôvodnenie: Návrh bude mať negatívny vplyv spočívajúci v

zavedení zdaňovania pri odchode a stanovení pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, ďalej v zavedení evidenčnej povinnosti pre daňové subjekty, ktorá spočíva v sledovaní nákladov na vývoj nehmotných aktív. Taktiež môže vzniknúť niektorým daňovníkom povinnosť oznámiť správcovi dane vybrané skutočnosti, ktoré budú mať za

následok ukončenie možnosti zvýhodneného režimu platenia dane pri odchode vo forme splátkového kalendára.

Komisia odporúča predkladateľovi vyčísliť pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v súvislosti so zmenou vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj. Odôvodnenie: V

zmysle Jednotnej metodiky je predkladateľ povinný vyčísliť nielen negatívne, ale aj pozitívne vplyvy. Na základe využívania tohto inštitútu za ostatné dva roky je možné uskutočniť kvalifikovaný odhad jeho využívania v najbližších rokoch. Komisia odporúča uviesť vyčíslenie v časti 3.3.1 Priame finančné náklady (zníženie daní) alebo v časti 3.5 Inovácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

K analýze sociálnych vplyvov

V predloženej analýze sociálnych vplyvov Komisia odporúča v časti týkajúcej sa kvantifikácie túto doplniť, pričom odporúča vychádzať z predpokladov, z ktorých vychádza kvantifikácia v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Vyhodnotenie pripomienok MF SR:

K doložke vybraných vplyvov

Odporúčaniu komisie o uvedenie stručného zhodnotenia k zavedeniu daňového bonusu na hypotéky bolo vyhovené a doložka bola dopracovaná.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

V zmysle uplatnených pripomienok komisie bola analýza vplyvov na podnikateľské prostredie upravená. Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v súvislosti so zmenou vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj je súčasťou vyčísleného úhrnného vplyvu uvedeného v časti 3.3.1.

K analýze sociálnych vplyvov

K vzneseniu pripomienky týkajúce sa doplnenia analýzy sociálnych vplyvov je potrebné uviesť, že z opatrení uvedených v návrhu zákona bude mať vplyv na hospodárenie domácnosti iba zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane súvisiaca s kúpeľnou starostlivosťou. Zavedením daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie pre mladých sa nahrádza doteraz platný systém podpory hypotekárnych úverov pre mladých. Zmenou systému poskytovania zvýhodnenia na zaplatené úroky nedochádza k zmene sociálneho vplyvu.

Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2017

2018

2019

2020

Príjmy verejnej správy celkom

-11 937 821

-19 014 502

-28 499 784

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

-11 937 821

-13 591 352

-15 961 311

Všeobecná pokladničná správa

-11 937 821

-13 591 352

-15 961 311

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

-3 796 204

-8 776 931

- vplyv na vyššie územné celky

-1 626 945

-3 761 542

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

175 000

-796 378

-10 923 347

-20 127 040

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

kapitola MF SR (organizácia FR SR):

medzirezortný program 072 Výber daní a cla

175 000

550 000

kapitola MDaV SR

program 01707 Štátny príspevok k hypotekárnym úverom

-1 346 378

-10 923 347

-20 127 040

z toho:

- vplyv na ŠR

175 000

-796 378

-10 923 347

-20 127 040

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

175 000

550 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

kapitola MF SR (organizácia FR SR):

medzirezortný program 072 Výber daní a cla

175 000

550 000

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Negatívny vplyv vyplývajúci z nákladov na implementáciu návrhu zákona v oblasti informačného systému Finančnej správy SR bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.

Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.

Úbytok príjmov obcí a vyšších územných celkov bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom dane z príjmov fyzických osôb.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.Zavedenie daňového bonusu na hypotéky

B.Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo

C.Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách kúpeľov

D.Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 175 tis. Eur v roku 2017, 11 141 tis. eur v roku 2018, 8 091 tis. eur v roku 2019 a 8 372 tisíc eur v roku 2020.

Kvantifikácia príjmov

A - Zavedenie daňového bonusu na hypotéky

Kvantifikácia vychádza z individuálnych údajov o poberaní štátneho príspevku pre mladých (ďalej ŠPM) od Datacentra k februáru 2017. Celkový počet poberateľov k danému dátumu bol 73 tisíc. V roku 2016 pribudlo 17 956 poberateľov. Priemerná výška vyplateného príspevku bola 410 eur za rok.

Pri kvantifikácií bola použitá úroková miera vo výške 3,2 %. Tá vychádza z dvoch zložiek. Prvá zložka je priemer ročných percentuálnych nákladov pri úveroch na bývanie za roky 2015 a 2016 (2,7 %). Druhá zložka je riziková prirážka bánk vo výške 0,5 p. b. (ŠPM je primárne určený pre žiadateľov s nižšími príjmami, s ktorými je pre banku spojená vyššia rizikovosť). Počet nových poberateľov do ďalších rokov je fixne nastavený na počte nových poberateľov z roku 2016.

Od roku 2018 budú existovať dva systémy súčasne. Dobeh pôvodného ŠPM a postupný nábeh daňového bonusu. Plný efekt daňového bonusu na hypotéky sa prejaví až v roku 2023, kedy úplne nahradí existujúci ŠPM. Úspora z uvedeného opatrenia, ktorá sa očakáva na horizonte vyplýva zo skutočnosti, že v rozpočte sa predpokladal pomerne optimistický scenár vývoja poberateľov ŠPM oproti predpokladu fixného počtu poberateľov v aktuálnej kvantifikácii.

B – Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo

Pri kvantifikácií boli použité údaje z Ubytovacej štatistiky cestovného ruchu na Slovensku. V roku 2015 počet návštevníkov v kúpeľoch prekročil 241 tisíc. V ďalších rokoch sa predpokladá medziročný rast návštevnosti o 10 %, čo zodpovedá priemernému rastu za posledné 3 roky. Celkový počet návštevníkov bol následne indexovaný o odhadovaný počet pracujúcich osôb. Fiškálny vplyv na rozpočet verejnej správy je -1,9 mil. eur v roku 2018.

C – Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách kúpeľov

Kvantifikácia vychádza z dát individuálnych účtovných závierok (hodnota budov) pre vybrané subjekty v odvetví kúpeľníctva, ktoré dosiahli v období 2013 až 2015 kladný hospodársky výsledok. Technické zhodnotenie je podľa aktuálnej legislatívy súčasťou hodnoty budovy. Agregátny objem ročných účtovných odpisov dotknutých subjektov (na základe údajov za rok 2015) je 5,1 miliónov. Podľa novelizovanej legislatívy bude technické zhodnotenie odpisované samostatne. Predpoklad zrealizovaného technického zhodnotenia je arbitrárne zvolený v objeme 20 % zo vstupnej ceny stavieb. Odpis technického zhodnotenia od roku 2019 je v objeme 3,38 milióna eur.

D - Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

Kvantifikácia vychádza z dát Štatistického úradu SR o objeme výdavkov na vedu a výskum, ktorý za rok 2015 dosiahol objem 262 miliónov eur. Podľa daňových priznaní za rok 2015 si subjekty uplatnili daňový odpočet v objeme 9,2 milióna eur. Výsledný kvantifikovaný vplyv je priemerom minimálneho a maximálneho vplyvu. Minimálny vplyv je dnešný statický vplyv, ktorý bude rásť na horizonte rozpočtu v súlade s vývojom HDP. U maximálneho vplyvu sa uvažuje s kombináciou dvoch zdrojov rastu. V prvom prípade ide o 3 % medziročný nárast výdavkov na vedu a výskum, ktorý predpokladá dynamický efekt zo zvýšenia superodpočtu (zodpovedá priemernému nárastu počtu subjektov realizujúcich výdavky na vedu a výskum o 3 % ročne po zavedení obdobnej zmeny v ČR v roku 2005). V druhom prípade sa predpokladá, že úsporu na dani z príjmov, ktorú prinesie zvýšenie superodpočtu podniky opätovne reinvestujú do oblasti vedy a výskumu. Očakávaný fiškálny vplyv na rozpočet verejnej správy je v roku 2018 na úrovni -9 miliónov eur.

Tabuľka č. 3

Tabuľka č. 3.1.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Daňové príjmy (100)1

-880 096

-5 262 975

-12 198 485

DPFO (111)

-880 096

-5 262 975

-12 198 485

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie daňového bonusu na hypotéky

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-880 096

-5 262 975

-12 198 485

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Daňové príjmy (100)1

-11 937 821

-19 014 502

-28 499 784

DPFO (111)

-2 782 861

-7 310 702

-14 450 984

DPPO (112)

-9 154 960

-11 703 800

-14 048 800

Daň z prímov vyberaná zrážkou (113)

Zdravotné odvody (154)

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-11 937 821

-19 014 502

-28 499 784

Tabuľka č. 3.2.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Daňové príjmy (100)1

-1 902 765

-2 047 727

-2 252 499

DPFO (111)

-1 902 765

-2 047 727

-2 252 499

Zdravotné odvody (154)

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo vo výške 50 eur

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-1 902 765

-2 047 727

-2 252 499

Tabuľka č. 3.3.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Daňové príjmy (100)1

-141 960

-709 800

DPPO (112)

-141 960

-709 800

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-141 960

-709 800

Tabuľka č. 3.4.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Daňové príjmy (100)1

-9 013 000

-10 994 000

-13 339 000

DPFO (111)

DPPO (112)

-9 013 000

-10 994 000

-13 339 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-9 013 000

-10 994 000

-13 339 000

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Bežné výdavky (600)

-1 346 378

-10 923 347

-20 127 040

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

-1 346 378

-10 923 347

-20 127 040

Úspora súvisiaca so zmenou systému podpory poskytovania hypoték

Transféry jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

-1 346 378

-10 923 347

-20 127 040

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

175 000

550 000

výdavky súvisiace s úpravou informačného systému FS SR

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

175 000

550 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

175 000

-796 378

-10 923 347

-20 127 040

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2017

2018

2019

2020

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Predpokladá sa, že návrh zákona ovplyvní:

-právnické osoby, ktoré prevádzkujú kúpele na základe povolenia

-podnikateľské subjekty vykonávajúce podnikový výskum a vývoj

-právnické osoby poberajúce príjmy z poskytnutia práv k vybraným nehmotným aktívam

-právnické osoby presúvajúce majetok mimo územia SR

-podnikateľské subjekty – lekárov, ktorí sa zúčastnia vzdelávacieho podujatia

Počet dotknutých subjektov nie je možné presne určiť.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Konzultácie sa uskutočnili formou osobných stretnutí. Konzultácie trvali 4 týždne.

Konzultácií sa zúčastnili:

1.Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov, Klub 500, AMCHAM

2.Podnikateľská aliancia Slovenska a Združenie podnikateľov Slovenska

3.Slovenská banková asociácia

4.Slovenská komora daňových poradcov

5.Slovenská asociácia poisťovní

6.Slovenská lekárska komora a slovenská lekárska spoločnosť

7.Slovak business agency

8.Združenie miest a obcí Slovenska, Zväz cestovného ruchu a Asociácia slovenských kúpeľov

Zástupcom predstaviteľov jednotlivých subjektov zúčastnených na konzultáciách bol prednesený obsah návrhu a to:

1. Transpozícia smernice Rady EÚ 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (smernica ATAD)

•pravidlo o limitovaní úrokov

•zdaňovanie pri odchode – exit tax

•všeobecné pravidlo proti zneužívaniu

•pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti

•hybridné nesúlady

2.Daňová podpora kúpeľníctva

3.Daňová podpora hypoték pre mladých

4.Transferové oceňovanie

1.Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov, Klub 500, AMCHAM

K bodu 1

- časový harmonogram implementácie ATAD - MF SR informovalo, že implementácia závisí od jednotlivých pravidiel, t. j. niektoré budú zapracované s účinnosťou od 1.1.2018 a iné neskôr.

-vzhľadom na zložitosť a novosť problematiky bola položená otázka možného spracovania podzákonných noriem (usmernení, vysvetlení) k danej téme. MF SR v súčasnosti pracuje na legislatívnom znení jednotlivých článkov smernice, pričom spracovanie podzákonných noriem prípadne iných usmernení bude závisieť od požiadaviek verejnosti.

K bodu 2

– návrh zavedenia rekreačných poukážok (obdobne ako v Maďarsku a Francúzsku).

K bodu 3

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 4

–obsah úpravy v oblasti transferového oceňovania

–návrh na zjednodušenie povinnosti v oblasti transferového oceňovania.

2.Podnikateľská aliancia Slovenska a Združenie podnikateľov Slovenska

K bodu 1

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 2

– potreba dodržať princíp transparentnosti, nárokovateľnosti a rovnakého prístupu k tejto odpočítateľnej položke. Za vhodnú formu podpory nepovažujú formu dotácií a stimulov. Cieľom by malo byť stimulovať ľudí ekonomicky, aby sa zvýšila návštevnosť kúpeľov. Štát by mal prostredníctvom zdravotných poisťovní zvýšiť platby pre kúpeľnú starostlivosť. Za vhodné považujú aj možnosť prepojiť zvýšenie návštevnosti kúpeľov (a tým investovania do zdravia obyvateľstva) s možnosťou zníženia odvodov na zdravotné poistenie. Ďalšou možnosťou by bolo zníženie DPH na kúpeľné pobyty. Vhodné by bolo zamerať sa aj na marketingovú stránku podpory kúpeľníctva. Upozornili na možnosť kritiky zo strany verejnosti ohľadom uprednostňovania kúpeľníctva pred inými formami podnikania. Štát by mohol vydávať ako podporu kúpeľníctva aj poukážky na kúpeľné pobyty.

– možno by bolo vhodné zvážiť formu stimulu obdobne ako je nastavený superodpočet na výskum a vývoj, čím by došlo aj k priamemu zainteresovaniu kúpeľov na zlepšovaní ich súčasnej situácie.

K bodu 3

Otázky smerovali k praktickému uplatňovaniu podpory hypoték pre mladých.

K bodu 4

- problémy pri uplatňovaní domáceho transferového oceňovania hlavne pri malých podnikoch alebo v závislých vzťahoch medzi manželmi.

3.Slovenská banková asociácia

K bodu 1

- otázky ohľadne rozsahu úrokových nákladov a možnosti ponechania výnimky z pravidla pre finančné inštitúcie.

K bodu 2

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 3

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 4

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

4.Slovenská komora daňových poradcov

K bodu 1

-k zdaňovaniu pri odchode vzniesla SKDP otázku, akým spôsobom sa bude počítať reálna hodnota, čo sa bude vlastne zdaňovať a či sa bude v čase odchodu platiť daň alebo „zábezpeka na daň“,

-pre GAAR navrhujú len jedno komplexné ustanovenie (zohľadňujúce aj § 6 ods.3 DP),

-k CFC pravidlám sa zástupcovia SKDP vyjadrili, že ide o „zbytočný“ nástroj v podmienkach Slovenska, bude záležať na nastavení pravidiel, aby neboli príliš prísne,

-hybridné nesúlady; podľa SKDP je potrebné upraviť definíciu daňovníka, v opačnom prípade môže byť ťažké na uchopenie.

K bodu 2

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 3

-otázky smerovali k praktickému uplatňovaniu podpory hypoték pre mladých,

-neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 4

-u služieb s nízkou pridanou hodnotou odporúčajú posunúť hranicu kontrolovanej transakcie na úroveň min. 10 000 eur.

5.Slovenská asociácia poisťovní

K bodu 1

-prezentované pravidlo o limitovaní úrokov by sa nemalo priamo dotknúť poisťovní,

-bude sa pravidlo exit tax týkať aj situácie, kedy dochádza k presunu kapitálu do materskej spoločnosti, pričom na území SR bude poisťovňa pôsobiť už iba ako pobočka - exit tax sa bude vzťahovať na situácie, kedy dochádza k presunu majetku mimo územia SR, pričom reálne nedochádza k jeho predaju

-zadefinovanie pojmu „riadenie“

K bodom 2 až 4

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

6.Slovenská lekárska komora a slovenská lekárska spoločnosť

K bodom 1 až 4

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

7.Slovak business agency

K bodu 1

- upozornili na zvýšenú administratívnu záťaž. Ako SBA budú dohliadať, aby sa smernicou zaviedol iba minimálny štandard a nezaviedla sa nadmerná regulácia malých a stredných podnikov.

K bodu 2 a 3

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 4

-potreba oboznámenia subjektov so zjednodušenou dokumentáciou, ktoré umožňuje usmernenie MF SR č. MF/014283/2016-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

-výrazné finančné zaťaženie pri vydaní rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy a spôsobu určenia ceny a na nízky počet daňovníkov využívajúcich tento inštitút.

8.Združenie miest a obcí Slovenska, Zväz cestovného ruchu a Asociácia slovenských kúpeľov

K bodu 1

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 2

Zástupcovia prezentovali nasledovné podnety:

-odpisovanie majetku

Uviedli, že novelou zákona o dani z príjmov od 1.1.2015 došlo k zmenám v oblasti dĺžky doby odpisovania majetku prišlo k diskriminačnému efektu u podnikateľov, ktorých súčasťou majetku je nehnuteľný majetok, nakoľko tento majetok na svoju obnovu a rekonštrukciu vyžaduje veľké množstvo finančných prostriedkov.

Návrh na vrátenie stavu v oblasti odpisových skupín a doby odpisovania na stav aký bol za účinnosti zákona o dani z príjmov do 31.12.2014, pričom navrhujú skrátenie doby odpisovania zo súčasných 40 rokov na 20 rokov odpisovania.

-sadzba dane právnickej osoby

zníženie sadzby dane na 10% pre kúpeľné zariadenia (subjekty podnikajúce na základe rozhodnutia Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, ktorá povoľuje poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v prírodných kúpeľných zariadeniach). Túto úpravu navrhuje ASK realizovať ako súčasť balíka na podporu a rozvoj slovenského kúpeľníctva, pričom tento podnet považujú za stimulačný nástroj s pozitívnym dopadom na výber dane,

-navrhli zníženie sadzby DPH na služby v hotelierstve,

-navrhli osobitný stimul pre podporu rozvoja kúpeľníctva – aby sa ustanovilo, že poplatky za liečivé pramene platené kúpeľnými zariadeniami, patria do rozpočtu miest a obcí. Ich následné využitie zo strany miest a obcí by bolo viazané na opravu a vybudovanie infraštruktúry v oblastiach, v ktorých pôsobia tieto kúpeľné zariadenia,

-uviedli, že by nemali byť robené kroky, ktoré by narušovali kompetencie miest a obcí v súvislosti s výberom dane za ubytovanie a dane z nehnuteľnosti, lebo by to narušilo rozpočty miest a obcí.

K bodu 3

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 4

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

Pripomienky nad rámec návrhu novely zákona

Zúčastnené subjekty zároveň predniesli aj pripomienky nad rámec návrhu novely zákona. Tieto pripomienky smerovali k riešeniu problematických oblastí v závislosti od jednotlivých subjektov.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predpokladá sa zníženie priamych finančných nákladov v súvislosti so:

- zavedením osobitného režimu uplatňovania odpisov technického zhodnotenia v kúpeľníctve

- zmenou vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj

- oslobodením stravy poskytovanej lekárom v rámci vzdelávacích podujatí

Uvedené opatrenia budú mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vo výške 9,1 mil. eur v roku 2018 až do 14,0 mil. eur v roku 2020.

Pozitívny vplyv sa očakáva z dôvodu zmiernenia následkov porušenia princípu nezávislého vzťahu v procese prijímania investičnej pomoci kedy daňovník – prijímateľ investičnej pomoci stratí nárok na úľavu na dani len v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu princípu nezávislého vzťahu a nebude dochádzať k automatickému zániku práva na uplatnenie úľavy na dani za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých si úľavu na dani uplatnil alebo mohol uplatniť.

Rovnako pozitívny vplyv sa očakáva pri zavedení osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie nehmotných aktív a to v súvislosti s oslobodením zákonom vymedzených príjmov. Vzhľadom na nedostupnosť údajov nie je možné uviesť kvantifikáciu vplyvu na podnikateľské prostredie.

Pozitívny vplyv sa očakáva v súvislosti so zavedením nového inštitútu oddlženia formou konkurzu a splátkového kalendára u fyzickej osoby, v rámci ktorého sa umožňuje považovať za daňový výdavok aj odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

Negatívny vplyv sa očakáva z dôvodu zavedenia:

- zdaňovania pri odchode - a to v súvislosti so zdanením ekonomickej hodnoty všetkých kapitálových ziskov vytvorených na území SR (aj keď tento zisk nebol v čase odchodu realizovaný) vyplývajúcej z presunu majetku alebo zmeny rezidencie mimo územia SR prostredníctvom osobitného základu dane pri použití sadzby dane vo výške 21 %,

- pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti.

Vplyv zavedenia zdaňovania pri odchode a ustanovenia pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti nie je možné vyčísliť.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Predloženými návrhmi nedochádza k vzniku nepriamych nákladov zo strany podnikateľov.

Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

3.3.3 Administratívne náklady

Zavedenie osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie nehmotných aktív je spojené so zavedením evidenčnej povinnosti pre daňové subjekty, ktorá spočíva v sledovaní nákladov na vývoj nehmotných aktív a pod. Ustanovené evidencie však daňové subjekty nebudú povinné predkladať správcovi dane pri podaní daňového priznania ale až pri prípadnej daňovej kontrole. Zavedenie týchto oznamovacích povinností nepredstavuje osobitné finančné náklady daňových subjektov, nakoľko tieto údaje je možné získať z účtovnej evidencie.

V súvislosti so zavedením zdanenia pri odchode a možnosťou splátkového kalendára vznikne daňovníkovi povinnosť oznámiť správcovi dane vybrané skutočnosti, ktoré budú mať za následok ukončenie možnosti zvýhodneného režimu platenia dane pri odchode vo forme splátkového kalendára.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

Nepriame finančné náklady

Administratívne náklady

Celkové náklady regulácie

V prípade zavedenia zdanenia pri odchode, pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a zavedenia evidenčnej povinnosti pri nákladoch na vývoj nehmotných aktív nie sú dostupné údaje pre kvantifikáciu vplyvu na podnikateľské prostredie a podnikateľa.

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nepredpokladá sa vplyv navrhovanej zmeny na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Zmena vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj bude znamenať významné zvýšenie položky, ktorá bude znižovať základ dane daňového subjektu, ktorý vykonáva podnikový výskum a vývoj. Na strane tohto daňového subjektu príde úsporou na dani k vytvoreniu dodatočných zdrojov, ktoré bude možné venovať na rozvoj podnikania. Podporou podnikového výskumu a vývoja prichádza k rýchlejšiemu zavádzaniu moderných technológii a spôsobov výroby a tým aj k zvýšeniu efektívnosti výroby. Zároveň sa vytvára motivácia k zvýšeniu zamestnanosti v oblasti výskumu a vývoja.

Zavedením osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie nehmotných aktív (tzv. patent box) sa vytvára motivácia pre daňové subjekty venovať sa vo svojej podnikateľskej činnosti aj výskumu a vývoju, nakoľko výsledky výskumu a vývoja a ich komerčné využitie bude podliehať výhodnejšiemu zdaneniu ako zvyšná podnikateľská činnosť. Zároveň sa vytvára motivácia výsledky výskumnej a vývojovej činnosti registrovať na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Obdobne ako pri zvýšení odpočtu nákladov na výskum a vývoj aj v tomto prípade zavedenie tohto osobitného daňového režimu môže prispieť k zvýšeniu zamestnanosti v SR.

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie domácnosti v súvislosti so zavedením nezdaniteľnej časti základu dane súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Daňovníci – fyzické osoby, ktoré využijú kúpeľnú starostlivosť.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Návrhom nie sú ovplyvnené skupiny obyvateľstva v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Zmena v oblasti podpory využívania kúpeľnej starostlivosti sa bude vzťahovať na každú fyzickú osobu, ktorá využije kúpeľnú starostlivosť. Z dôvodu, že nie je možné predpokladať počet obyvateľov, ktorí využijú túto možnosť, nie je možné vyčísliť priemerný rast príjmov

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

Bez vplyvu.

☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

☞doprave,

☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

☞informáciám

☞k iným právam (napr. politickým).

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞deti (0 – 17),

☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ľudia so zdravotným postihnutím,

☞marginalizované rómske komunity

☞domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Bez vplyvu.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Bez vplyvu.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞eliminácia rodových stereotypov.

Bez vplyvu.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a

Bez vplyvu.

odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Bez vplyvu.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 110 až 112 a čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti

praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016),

-smernica Rady (EÚ) 2015/2060 z 10. novembra 2015, ktorou sa zrušuje smernica

2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 301, 18.11.2015),

-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania

uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení.

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe

výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1, Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003) v platnom znení,

-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania

uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1, Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003) v platnom znení,

-smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania

kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení,

-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania,

uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE

alebo SCE medzi členskými štátmi (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, [1997],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 43/00, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, [2002],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, EK v. Belgické kráľovstvo, [2007],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaïki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, [2001],

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C-53/13 a C-80/13, Strojírny Prostějov a.s., ACO Industries Tábor proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [2014].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2016/1164 bola stanovená do 31.12. 2018. Lehota na prebratie smernice 2003/49/ES bola stanovená do 30.4. 2004. Lehota na prebratie smernice 2009/133/ES nebola stanovená. Lehota na prebratie smernice 2011/96/EÚ bola stanovená do 18.1. 2012.

b)Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernicu (EÚ) 2016/1164 bola určená do 30.9. 2017.

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2003/49/ES nebola určená.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

d)Smernica (EÚ) 2016/1164 bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2009/133/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2003/49/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2011/96/EÚ bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 - § 2 písm. d)

Do kritérií určenia daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa dopĺňa bydlisko. Fyzická osoba má na území SR bydlisko, ak na území SR má za trvalým účelom k dispozícii možnosť ubytovania, ktoré neslúži len k príležitostnému ubytovaniu z dôvodu krátkodobých návštev napríklad za účelom pracovných ciest, turizmu, rekreácie.

Uvedená terminológia vyplýva z kontextu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Určenie daňovej príslušnosti daňovníka je rozhodujúcou podmienkou pre stanovenie rozsahu daňových povinností daňovníkov v SR.

K bodu 2 - § 2 písm. n) a o)

Navrhovaná úprava súvisí s implementáciou Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ďalej len „Smernica ATAD“) a zapracovaním časti smernice, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami.

K bodu 3 - § 2 písm. r)

Ide o zmenu v súvislosti so zavedením pojmu subjekt v písm. ac), kedy subjektom sa rozumie právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok.

K bodu 4 - § 2 písm. ac) až af)

V písmene ac) sa zavádza definícia subjektu, ktorým sa rozumie právne usporiadanie majetku (trust) alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu (napr. partnership - združenie) alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok. Definícia je potrebná z dôvodu implementácie smernice ATAD.

V písmene ad) sa definuje pojem ústredie, ktorý sa využíva aj v súvislosti so zdanením pri odchode. Ústredím sa rozumie právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne.

V písmene ae) sa zavádza z dôvodu právnej istoty do základných pojmov definícia konečného príjemcu príjmov. Interpretácia konečného príjemcu vychádza z koncepcie používanej v smerniciach EÚ, ako aj zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Doplnenie tohto pojmu má za cieľ zabrániť vyhýbaniu sa daňovej povinnosti z dôvodu, že príjemca príjmov nie je ich skutočným vlastníkom. Konečným príjemcom je osoba, ktorá preberá riziko a kontrolu nad týmito príjmami a má právo využívať tieto príjmy bez povinnosti previesť ich ďalej na inú osobu. Majetok je funkčne spojený so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľa na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.

V písmene af) sa zavádza definícia digitálnej platformy na účely zákona o dani z príjmov (ďalej len „zákon“). Takouto digitálnou platformou rozumieme hardvérovú alebo softvérovú platformu potrebnú na vytvorenie a správu aplikácií. Za takúto platformu možno označiť novodobý technologický business model umožňujúci výmenu informácií medzi viacerými skupinami užívateľov, najmä medzi koncovými užívateľmi a držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby. Je sprístupnená akýmkoľvek ďalším užívateľom a zdieľa údaje s vývojármi tretích strán. Vyznačuje sa jednoduchým používaním bez potreby školení a predstavuje inovatívny obchodný model.

K bodom 5 a 12 - § 4 ods. 8 a § 8 ods. 16

Navrhovaná úprava rieši zdanenie príjmu z prevodu majetku (napr. nehnuteľnosti) alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré jeden z manželov mal zaradený do obchodného majetku a predávajú ho po jeho vyradení z obchodného majetku. Uvedené znamená, že nie je možné v takomto prípade aplikovať ustanovenie § 4 ods. 8 zákona, t.j. nie je možné deliť príjem dosiahnutý z predaja takéhoto majetku v pomere medzi manželov aký si dohodnú, ale vždy celý príjem zdaňuje ten manžel, ktorý mal majetok zaradený v obchodnom majetku ako posledný.

K bodom 6, 13, 47 a 48, 50 až 53 - § 4 ods. 9, § 9 ods. 1 písm. e), § 19 ods. 2 písm. h) prvý

a druhý bod, § 20 ods. 2 písm. c), § 20 ods. 10 až 12

Podľa zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) sa s účinnosťou od 1. marca 2017 u fyzických osôb umožňuje vstúpiť do procesu oddlženia a to bez ohľadu na to, či tieto záväzky vyplývajú z podnikateľskej činnosti alebo nie. Dlžník – fyzická osoba si môže vybrať pre oddlženie jednu z alternatív – splátkový kalendár alebo konkurz. Z tohto dôvodu sa z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) vypúšťa reštrukturalizácia, nakoľko túto formu môže využiť už iba právnická osoba a dopĺňa sa odpis záväzku na základe splátkového kalendára. Odpis záväzkov, ktoré nebude musieť dlžník uhradiť v nadväznosti na uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára, bude u dlžníka príjmom oslobodeným od dane. Od dane bude oslobodený aj odpis záväzkov v prípade, ak dôjde k zrušeniu konkurzu, avšak len v prípade podľa § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.

V dôsledku zavedenia nového inštitútu oddlženia formou konkurzu a splátkového kalendára u fyzickej osoby sa umožňuje považovať za daňový výdavok aj odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Za účelom spresnenia sa v § 19 ods. 2 písm. h) spresňuje, že daňovo možno odpísať aj pohľadávku, v prípade, ak došlo u fyzickej osoby k zrušeniu konkurzu podľa § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Zároveň sa upravuje aj možnosť tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok v § 20 odsekoch 10 až 12. Daňovým výdavkom bude aj tvorba opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkovi, ktorému bol rozhodnutím súdu určený splátkový kalendár podľa § 166e a 168e zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa § 168d zákona č. 7/2005 Z. z. správca oznámi v Obchodnom vestníku, že zostavil návrh splátkového kalendára spolu s percentom, v ktorom sa navrhuje uspokojenie nezabezpečených veriteľov, pričom každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, môže podať u správcu námietku. Pri určení splátkového kalendára súd vychádza z návrhu správcu, pravidiel pre zostavenie splátkového kalendára, pričom prihliadne aj na námietky veriteľov a na iné známe okolnosti. Vzhľadom k tomu, že pri inštitúte splátkového kalendára sa nevyžaduje prihlásenie pohľadávok, opravnú položku bude možné považovať za daňový výdavok počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol návrh splátkového kalendára zverejnený v Obchodnom vestníku. Pri bankách sú daňovo uznané opravné položky vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich už vytvorenou opravnou položkou zahrnutou do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 4 zákona. Opravné položky sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bude pohľadávka uspokojená.

K bodom 7 a 8 – poznámka pod čiarou k odkazu 27 a § 6 ods. 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu autorského zákona.

K bodu 9 - § 8 ods. 1 písm. a)

Návrhom zákona sa ustanovenie len legislatívne spresňuje a to spresnením definície príležitostnej činnosti, za ktorú sa nepovažovalo a ani nepovažuje činnosť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu, kde úhrada za ňu znižuje základ dane podnikateľov podľa § 17 až 29.

V takomto prípade je možné vychádzať z predpokladu, že

-daňovník vykonávajúci príležitostnú činnosť nemá povinnosť vystavovania dokladov,

-daňovník, ktorý platí za tovar alebo poskytnutú službu si plánuje takýto výdavok aj uplatniť do daňových výdavkov a preto musí mať zabezpečený preukázateľný doklad, na základe ktorého si tento výdavok zahrnie medzi daňové výdavky. Takýmto dokladom bude zmluva alebo iný doklad, ktorý obsahuje náležitosti účtovného dokladu v súlade so zákonom o účtovníctve. Aby bol však takto vystavený doklad aj hodnoverný mal by byť aspoň podpísaný prijímateľom odmeny, ktorý týmto zároveň dostane informáciu, že vystavením dokladu, si ho daňovník (objednávateľ služby alebo tovaru) plánuje uplatniť medzi daňové výdavky. Uvedené znamená, že odmenu za takúto činnosť už nemôže považovať za príležitostnú činnosť v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktorý by bolo možné oslobodiť do výšky 500 eur ročne.

Aj do účinnosti tohto spresnenia sa za príležitostnú činnosť nepovažovali príjmy, ktoré bolo možné zaradiť medzi príjmy podľa § 5 až 7 zákona a príjmy dosiahnuté z činností, ktoré boli vykonávané na základe uzatvorených zmluvných vzťahov.

Ak fyzickej osobe plynie príjem z činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvne dohodnutých podmienok, či už podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, treba v prvom rade určiť konkrétny druh tohto príjmu. V tomto prípade môže ísť o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku. Iba v prípade, ak takýto druh činnosti nie je možné považovať za činnosť, z ktorej príjmy by sa zaradili medzi príjmy podľa § 5 až 7, je možné ich zaradiť medzi ostatné príjmy uvedené v § 8 zákona. Avšak aj v tomto prípade ide o príjem, ktorý sa zaradí medzi ostatné – iné príjmy a nie príjmy z príležitostnej činnosti. To znamená, že fyzickej osobe plynie príjem z príležitostnej činnosti vtedy, ak sa sama rozhodne vykonať určitú činnosť, a to bez zmluvne dohodnutej povinnosti, ktorú by jej určila alebo prikázala iná osoba (napr. príjem z príležitostnej činnosti ako je zber lesných plodov, odvoz nepotrebného papiera do zberných surovín, pokosenie trávy susedovi a pod.).

K bodu 10 - § 8 ods. 1 písm. j)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zadefinovaním špeciálneho príjmu športovcov v súvislosti s presunom špeciálnych druhov príjmov športovcov z § 6 ods. 2 písm. b) do ods. 2 písm. e).

K bodom 11 a 102 - § 8 ods. 3 písm. c) a § 43 ods. 3 písm. o)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 14, 73, 75, 76, 78, 79, 83 až 87, 89 a 91, 93 až 96, 117 a 118, 131 - § 9 ods. 2

písm. n), § 32 ods. 10, § 33a, § 37 nadpis, § 37 ods. 5 a ods. 6, § 38 ods. 4 až 7, § 39 ods. 6,

ods. 9 písm. a) a b), ods. 11, 14, 15, § 40 ods. 9 až 12, § 46a druhá veta a § 47 ods. 1 druhá

veta, § 52zl ods. 4 a 17

Navrhovanou úpravou sa zavádza daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie určených v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie.

Návrh zákona zároveň upravuje podmienky, po ktorých splnení si môže daňovník tento daňový bonus uplatniť.

Hlavnými zákonnými podmienkami je skutočnosť, že daňovník – žiadateľ o úver musí mať

-ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie najmenej 18 rokov, ale najviac 35 rokov

-priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmov (základov dane) uvádzaných v daňovom priznaní v maximálnej výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

Nárok na daňový bonus vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník musí rovnako spĺňať podmienky veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu.

Nárok na daňový bonus je určený vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.

Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.

Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

Nárok na daňový bonus sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia a to

-pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom pre zamestnanca na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu č. 90/2016 Z.z.,

-pri podaní daňového priznania, na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (rovnako ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).

Ak daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, zomrie, nárok na daňový bonus si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli záväzky z úveru na bývanie. V takom prípade sa určité podmienky uplatnenia tohto bonusu neuplatnia, a to podmienky týkajúce sa veku a príjmu daňovníka, pretože tieto museli byť splnené ku dňu podania žiadosti o úver (podmienka veku) a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (podmienka príjmu). Rovnako sa v takom prípade nemusí dodržať podmienka podľa § 33a ods. 4 písm. c). Zároveň však bude platiť, že ustanovenia § 33a ods. 1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým nie sú dotknuté, čo znamená, že aj daňovník, ktorý prevzal úver po zomrelom daňovníkovi, si môže uplatniť nárok na daňový bonus za príslušné zdaňovacie obdobie len na jednu zmluvu o úvere na bývanie. Ak je zároveň dlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, tak sa musí rozhodnúť, na ktorú z týchto zmlúv si nárok na daňový bonus, ktorý je ohraničený dobou piatich rokov, douplatňuje. Ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus z prevzatej zmluvy si môže uplatniť najskôr za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa prestal uplatňovať nárok zo zmluvy, z ktorej je spoludlžníkom avšak maximálne do piatich rokov od začatia počítania doby pôvodným daňovníkom, ktorý zomrel a po ktorom prebral záväzky z úveru na bývanie.

K bodu 15 a 131 - § 9 ods. 2 písm. y) a § 52zl ods. 5

V navrhovanej úprave zákona sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávacie účely, ktoré definuje zákon o liekoch, v plnej výške. Oslobodenie nepeňažného plnenia formou poskytnutej stravy sa použije už pri poskytnutej strave na vzdelávacích podujatiach konaných v roku 2017, z ktorých mala byť daň vyberaná zrážkou po 31. decembri 2017 prostredníctvom oznámenia podľa § 43 ods. 17 zákona podávaného do 31. marca 2018, t.j. poskytnutá strava sa nebude uvádzať ako súčasť zdaniteľných nepeňažných plnení oznamovaných správcovi dane ani od držiteľa a ani od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

K bodu 16 - § 9 ods. 2 písm. ac)

Navrhovaná úprava s účinnosťou od 1.1.2018 oslobodzuje peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní.

K bodom 17, 19, 72, 77 a 83 - § 11 ods. 1 a 14, § 32 ods. 6 písm. d), § 35 ods. 1 písm. b),

§ 37 ods. 1 písm. d) a § 38 ods. 4

Navrhovanou úpravou sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na uhradené služby v kúpeľných zariadeniach, ktoré majú povolenie na kúpeľnú starostlivosť podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zo zdravotného poistenia. Odpočítateľná položka je určená v ročnej výške 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad, pričom daňovník si môže uplatniť 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur aj za svoje vyživované dieťa, ktoré je vymedzené v § 33 zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov. Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní až po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo manželku, manžela alebo vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník). V prípade, že daňovník uplatní túto nezdaniteľnú časť základu dane za manželku (manžela) alebo vyživované dieťa, predloží zamestnávateľovi vyhlásenie manželky (manžela), resp. plnoletého dieťaťa o tom, že táto osoba si za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje túto nezdaniteľnú časť.

K bodom 18 a 131 - § 11 ods. 6 a § 52zl ods. 6

Legislatívna úprava z dôvodu rovnakého daňového posudzovania výsluhových dôchodkov poskytovaných podľa slovenských právnych noriem a zo zdrojov v zahraničí. Uvedeným spôsobom sa bude postupovať už pri výpočte dane za zdaňovacie obdobie 2017.

K bodu 20 - § 13a a § 13b

K § 13a

Oslobodením vymedzených príjmov sa navrhuje zaviesť osobitný daňový režim pre komerčné využívanie nehmotných aktív. Jedná sa o oslobodenie príjmov (výnosov) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie udelených a registrovaných patentov a

úžitkových vzorov, ale aj z použitia alebo za použitie počítačových programov (softvér). Podmienkou uplatnenia tohto oslobodenia je, že uvedené predmety duševného vlastníctva sú výsledkami výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, t. j. oslobodenie nie je možné uplatniť na príjmy plynúce z výlučne nakúpených patentov, úžitkových vzorov, alebo softvéru. Oslobodenie sa vzťahuje na právnickú osobu – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale podľa ods. 2 aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom predmetné predmety duševného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, softvér) sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR. Zámerom je podporiť priemyselný výskum a vývoj a z dôvodu, že sa jedná o finančne nákladnú činnosť, len u daňovníkov – právnických osôb. Z dôvodu, že sa navrhuje podporovať finančne nákladný podnikový výskum a vývoj technického charakteru, z predmetov ochrany spadajúcich pod autorský zákon sa navrhuje do oslobodenia zahrnúť len softvér. Okrem toho na príjmy z využívania iných predmetov spadajúcich pod autorský zákon sa aplikujú iné formy daňového zvýhodnenia.

V ods. 3 je vymedzená doba uplatňovania oslobodenia, a to počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo softvéru. Z uvedeného vyplýva, že oslobodenie od dane je možné uplatniť len na príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie plynúce z patentov, úžitkových vzorov a softvéru, ktoré sú aktivované ako nehmotný majetok daňovníka. Po úplnom odpísaní uvedeného nehmotného majetku do daňových výdavkov, v prípade, že daňovníkovi budú naďalej plynúť príjmy spojené s týmto nehmotným majetkom, budú súčasťou základu dane v súlade s ich zaúčtovaním do výnosov.

Podľa ods. 4 je výška príjmov, na ktoré je možné uplatniť oslobodenie, modifikovaná v závislosti od toho, či pri vývoji aktivovaného nehmotného aktíva bolo potrebné obstarať (kooperácia, resp. outsourcing) čiastkové nehmotné výsledky výskumu a vývoja, vrátane služieb výskumu a vývoja, od inej osoby. V takom prípade je výška príjmov plynúcich z nehmotného aktíva, na ktoré možno uplatniť oslobodenie vo výške podľa ods. 1, modifikovaná spôsobom uvedeným v ods. 4. Čím vyššia hodnota aktivovaného nehmotného aktíva bola obstaraná formou kooperácie od inej osoby, tým menšiu časť príjmov plynúcich z tohto aktíva možno kvalifikovať do oslobodenia.

Podľa ods. 5 sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení, nakoľko by sa jednalo o oslobodenie príjmov plynúcich z nehmotných aktív, ktoré neboli výsledkom vlastnej činnosti právneho nástupcu. Obdobne sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak jeho predmetom sú patent, úžitkový vzor, alebo softvér a z týchto mu budú plynúť príjmy, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje.

V ods. 6 sa ukladá Finančnému riaditeľstvu SR povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie príjmov plynúcich z príjmov z nehmotných aktív.

V ods. 7 sa ukladá daňovníkovi povinnosť vedenia evidencie na účely uplatnenia oslobodenia s uvedením rozsahu tejto evidencie.

Podľa ods. 8 sa ukladá daňovníkovi povinnosť predloženie evidencie vedenej podľa ods. 7 správcovi dane po tom, ako ho správca dane na to vyzve.

Ods. 9 vymedzuje situácie, kedy daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia, pričom podľa ods. 10 sa stanovuje ako následok týchto situácií povinnosť podania dodatočného daňového priznania.

V ods. 11 sa navrhuje špecifický postup uplatnenia oslobodenia u daňovníka, ktorý sa až dodatočne, t. j. až po tom, ako mu začali plynúť príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie, rozhodne tieto náklady na vývoj aktivovať do majetku. Vtedy sa ešte pred uplatnením modifikácie výšky príjmov podľa ods. 4, na ktoré možno uplatniť oslobodenie, uplatní krátenie v závislosti od pomeru medzi aktivovanými nákladmi na vývoj a súčtom nákladov na vývoj vynaložených najviac za päť zdaňovacích období

bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj a aktivovaných nákladov na vývoj.

Ods. 12 reaguje na možnosť, že oslobodenie podľa ods. 1 by mohlo uplatňovať viac daňovníkov z dôvodu, že pri plnení úloh z pracovnoprávneho vzťahu existuje viacero spolupôvodcov vynálezu, úžitkového vzoru alebo softvéru. V takom prípade sa navrhuje, aby sa oslobodenie mohlo uplatniť na každého takéhoto daňovníka len v rozsahu, v akom sa podieľal na výskume a vývoji vynálezu, úžitkového vzoru alebo softvéru.

V ods. 13 sa zamedzuje situácii, aby sa daňovník v priebehu obdobia uplatňovania daňových odpisov z predmetných aktivovaných nákladov na vývoj mohol rozhodovať o uplatňovaní, resp. neuplatňovaní oslobodenia v závislosti od výšky nákladov vzťahujúcich sa k oslobodeným príjmom. Aj v prípade, že náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom prevyšujú príjmy oslobodené od dane podľa tohto ustanovenia, musí daňovník oslobodenie uplatniť, náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom na účely ich zahrnovania do základu dane krátiť podľa § 17 ods. 40, t. j. vylúčiť ich zo základu dane, čím sa zamedzí vzniku daňovej straty z činnosti priemyselného využívania nehmotných aktív, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja.

K § 13b

Oslobodením vymedzených príjmov sa navrhuje zaviesť druhú formu osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie tzv. vnorených nehmotných aktív (embedded royalties), t. j. patentov a úžitkových vzorov využívaných pri výrobe výrobkov. Jedná sa o oslobodenie časti príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva registrovaný patent alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom. Pri uplatňovaní oslobodenia je potrebné vychádzať z následnej kalkulácie predajnej ceny výrobkov založenej na skutočných priamych a nepriamych nákladoch vrátane k nim prislúchajúcich réžií (výrobná, správna a odbytová, ktorej súčasťou sú predovšetkým náklady na marketing, reklamu, náklady na sprostredkovanie predaja a pod). Podmienkou uplatnenia tejto formy oslobodenia je, že uvedené predmety duševného vlastníctva sú výsledkami výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom. Oslobodenie sa vzťahuje na právnickú osobu – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale podľa ods. 2, takisto ako pri oslobodení podľa § 13a, aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom predmetné predmety duševného vlastníctva (patent a úžitkový vzor) sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR.

V ods. 3 je vymedzená doba uplatňovania oslobodenia, a to počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom a technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom. Z uvedeného vyplýva, že oslobodenie od dane je možné uplatniť len na príjmy (výnosy) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využili patenty alebo úžitkové vzory, pri ktorých sú náklady na ich vývoj aktivované ako nehmotný majetok daňovníka. Po úplnom odpísaní uvedeného nehmotného majetku do daňových výdavkov, v prípade, že daňovníkovi budú naďalej plynúť príjmy (výnosy) podľa ods. 1, budú súčasťou základu dane v súlade s ich zaúčtovaním do výnosov.

Oslobodenie, podľa odseku 4 vo výške 50 %, je možné aplikovať len na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta ako súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku po znížení o skutočné priame a nepriame náklady a tiež po znížení o výrobnú, správnu a odbytovú réžiu a o cenovú prirážku uplatnenú tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok. Len na takúto zostatkovú časť príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva patent alebo úžitkový vzor, je následne možné aplikovať oslobodenie vo výške podľa ods. 4.

Podľa ods. 5 je výška príjmov (výnosov), na ktoré je možné uplatniť oslobodenie, modifikovaná v závislosti od toho, či pri vývoji aktivovaného nehmotného aktíva bolo

potrebné obstarať (kooperácia, resp. outsourcing) čiastkové nehmotné výsledku výskumu a vývoja, vrátane služieb výskumu a vývoja, od inej osoby. V takom prípade je výška príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, na ktoré možno uplatniť oslobodenie vo výške podľa odseku 4, modifikovaná spôsobom uvedeným v ods. 5. Čím vyššia hodnota špecifikovaného aktivovaného nehmotného majetku bola obstaraná formou kooperácie od inej osoby, tým menšiu časť predajnej ceny výrobku, nesúceho v sebe tento nehmotný majetok, možno kvalifikovať do oslobodenia.

Podľa ods. 6 sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení, nakoľko by sa jednalo o oslobodenie príjmov plynúcich z nehmotných aktív, ktoré neboli výsledkom vlastnej činnosti právneho nástupcu. Obdobne sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak jeho predmetom sú patent alebo úžitkový vzor a tieto sú spojené s predajnom výrobkov, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje.

V ods. 7 sa ukladá Finančnému riaditeľstvu SR povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa patent alebo úžitkový vzor využil.

V ods. 8 sa ukladá daňovníkovi povinnosť vedenia evidencie na účely uplatnenia oslobodenia s uvedením rozsahu tejto evidencie.

Podľa ods. 9 sa ukladá daňovníkovi povinnosť predloženie evidencie vedenej podľa ods. 8 správcovi dane po tom, ako ho správca dane na to vyzve.

Ods. 10 vymedzuje situácie, kedy daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia, pričom podľa ods. 11 sa stanovuje ako následok týchto situácií povinnosť podania dodatočného daňového priznania.

V ods. 12 sa navrhuje špecifický postup uplatnenia oslobodenia u daňovníka, ktorý sa až dodatočne, t. j. až po tom, ako mu začali plynúť príjmy (výnosy) z predaja výrobkov nesúcich v sebe využitý patent alebo úžitkový vzor, rozhodne tieto náklady na vývoj aktivovať do majetku. Vtedy sa ešte pred uplatnením modifikácie výšky príjmov podľa ods. 5, na ktoré možno uplatniť oslobodenie, uplatní krátenie v závislosti od pomeru medzi aktivovanými nákladmi na vývoj a súčtom nákladov na vývoj vynaložených najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj a aktivovaných nákladov na vývoj.

Ods. 13 reaguje na možnosť, že oslobodenie podľa ods. 1 by mohlo uplatňovať viac daňovníkov z dôvodu, že pri plnení úloh z pracovnoprávneho vzťahu existuje viacero spolupôvodcov vynálezu alebo úžitkového vzoru. V takom prípade sa navrhuje, aby sa oslobodenie mohlo uplatniť na každého takéhoto daňovníka len v rozsahu, v akom sa podieľal na výskume a vývoji vynálezu alebo úžitkového vzoru.

V ods. 14 sa zamedzuje situácii, aby sa daňovník v priebehu obdobia uplatňovania daňových odpisov z predmetných aktivovaných nákladov na vývoj mohol rozhodovať o uplatňovaní, resp. neuplatňovaní oslobodenia v závislosti od výšky nákladov vzťahujúcich sa k oslobodeným príjmom. Aj v prípade, že náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom prevyšujú príjmy oslobodené od dane podľa tohto ustanovenia, musí daňovník oslobodenie uplatniť, náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom na účely ich zahrnovania do základu dane krátiť podľa § 17 ods. 40, t. j. vylúčiť ich zo základu dane, čím sa zamedzí vzniku daňovej straty z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa patent alebo úžitkový vzor využil.

K bodu 21 - § 15 písm. a) tretí a štvrtý bod a písm. b) druhý bod

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na spresnenie zdanenia podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností, ktoré sú im vyplácané z dôvodu majetkovej účasti v.o.s. alebo k.s. na inej právnickej osobe.

K bodu 22 - § 15 písm. b) tretí bod

V nadväznosti na implementáciu Smernice ATAD sa v § 17f a 17g upravuje nový koncept - zdanenie pri odchode. Zdanenie pri odchode, ktoré sa týka iba právnických osôb sa vyčísli v osobitnom základe dane, ktorý bude zdaňovaný sadzbou dane vo výške 21 %. V tejto súvislosti sa do § 15 písm. b) dopĺňa tretí bod – sadzba dane 21 % pre osobitný základ dane podľa § 17f ods. 1 a 2.

K bodu 23 - § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod

V § 16 v ods. 1 sa dopĺňa desiaty bod, ktorý stanovuje, že za príjem zo zdrojov na území SR možno považovať aj úhrady od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou v prípade, že predmetné odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti sú u týchto daňovníkov uznanými daňovými výdavkami.

K bodu 23, 100, 103, 113, 114, 128 až 130 - § 16 ods. 1 písm. e) jedenásty bod, § 43 ods. 1

písm. a), ods. 3 písm. s), ods. 5 písm. d), ods. 24 a 25, § 44 ods. 7 a § 51e ods. 2 až 4

Navrhovanými úpravami sa spresňuje zdanenie podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností v prípadoch, ak im plynú tieto príjmy z dôvodu, že uvedené spoločnosti majú majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti (napr. s.r.o., a.s.) alebo družstve.

Uvedená úprava je potrebná z dôvodu, že v prípade verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností, tieto nie sú zdaňované na úrovni spoločnosti, ale až na úrovni jednotlivých spoločníkov alebo komplementárov. V prípade, ak má verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti alebo družstve, a táto by delila ňou vytvorené podiely na zisku na verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť, ktorá o nich účtuje do svojho výsledku hospodárenia, ale vzhľadom na skutočnosť, že takéto podiely na zisku sú vylúčené z predmetu dane u prijímateľa právnickej osoby, tak ich vyjme zo základu dane. Týmto spôsobom sa nedostane podiel na zisku ako súčasť deleného základu dane podľa vlastníckych podielov na jednotlivých spoločníkov fyzické osoby a došlo by k zdaneniu v rámci príjmov podľa § 8 zákona a to sadzbou dane vo výške 19 % alebo 25 %. Predmetná úprava by znamenala nerovnaké daňové zaobchádzanie s podielmi na zisku, ktoré sú vyplácané napr. spoločníkom s.r.o. a spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti.

V prípade, ak sú príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona vyplácané zo zdrojov na území SR, môže dôjsť k dvom situáciám v osobe, ktorá je povinná vybrať daň zrážkou, t.j. v osobe platiteľa dane.

Prvým prípadom je skutočnosť, ak sú tieto príjmy vyplácané napr. s.r.o. so sídlom na území SR verejnej obchodnej spoločnosti so sídlom na území SR. V takomto prípade je platiteľom dane verejná obchodná spoločnosť, ktorá presne vie komu a v akej výške vypláca napr. podiely na zisku a preto vie správne vybrať a odviesť daň zrážkou.

Druhým prípadom je skutočnosť, ak vyplácajúca obchodná spoločnosť na území SR vie, že vypláca podiel na zisku právnickej osobe so sídlom v zahraničí, ktorá je zdaňovaná obdobným spôsobom ako naša verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť, pričom ak

-zahraničná verejná obchodná spoločnosť nepreukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území z celej sumy a to v najvyššej možnej sadzbe dane 35% (nevie preukázať, či sú spoločníci zo zmluvných štátov),

-zahraničná verejná obchodná spoločnosť preukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku, zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území

zo sumy príslušnej len fyzickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku resp. zo sumy príslušnej právnickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku, ak má táto sídlo v nezmluvnom štáte.

V prípade, ak plynú príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti zo zdrojov v zahraničí, budú tieto príjmy súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

K bodu 24 - § 16 ods. 2

Navrhovanou úpravou § 16 ods. 2 je spresnená definícia výkonu činnosti a trvalého miesta, ktoré sú základnými podmienkami pre vznik stálej prevádzkarne na území SR. Za výkon činnosti s trvalým miestom na území SR je možné považovať aj výkon činností prostredníctvom digitálnej platformy na území SR. Za takéto činnosti digitálnej platformy môžeme považovať najmä sprostredkovávanie uzatvárania kontraktov medzi držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby a koncovým užívateľom. Cieľom ustanovenia je spresniť definíciu stálej prevádzkarne zavedením právnej fikcie, nakoľko súčasné znenie nereflektuje novodobé modely podnikania posledných rokov, kedy sa činnosti na území jednotlivých štátov poskytujú aj bez fyzickej prítomnosti podnikateľa na území štátu a postačujúca je jeho virtuálna prítomnosť, pričom prichádza k diskriminácií podnikateľov – daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou poskytujúcich činnosti na našom území prostredníctvom stálych prevádzkarní a daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí sú povinní svoje príjmy riadne zdaňovať. Uvedení podnikatelia operujúci prostredníctvom digitálnych platforiem týmto spôsobom poberajú príjmy zo zdrojov na území SR, pričom na jej území neplatia zo zisku žiadne dane. Navrhovanou úpravou sa zriaďuje pre uvedené podniky povinnosť zdaňovať príjmy, ktoré boli vytvorené prostredníctvom stálej prevádzkarne na území SR.

Prepojenými úpravami sú úpravy v § 16 ods. 1 a § 43 ods. 2 a ods. 6 písm. b) zákona. V § 16 ods. 1 v bode 10 zákona je stanovený nový zdroj príjmov na území SR, ak sú úhrady vykonávané od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Daň z takýchto druhov príjmov sa bude vyberať zrážkou, pokiaľ tieto príjmy plynú daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou.

SR sa ako člen OECD zaviazala k plneniu odporúčaní projektu BEPS, ktorého cieľom je riešenie praktík vyhýbania sa daňovej povinnosti zo strany niektorých daňovníkov. Súčasťou tohto projektu je aj Akcia 7, ktorej predmetom je spresnenie podmienok vzniku stálej prevádzkarne a Mnohostranný dohovor o zavedení opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami vychádzajúci z Akcie 15. V súlade s navrhovanou úpravou § 16 ods. 2 zákona sa za stálu prevádzkareň bude považovať stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, na ktorom daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vrátane jeho závislých osôb vykonáva činnosť, ak táto činnosť súhrnne presiahne časové obdobie 6 mesiacov. Cieľom tejto úpravy je zamedziť úmyselnému rozdeľovaniu činností navzájom prepojených daňovníkov do niekoľkých kratších činností, z ktorých ani jedna nepresiahne 6 mesiacov. Činnosti vykonávané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho závislými osobami sa budú považovať za jeden celok, ak tieto činnosti spolu súvisia a na sebe nadväzujú, t. j. pri posúdení vzniku stavebnej stálej prevádzkarne sa bude zohľadňovať celkový časový úsek realizácie stavby, stavebných a montážnych projektov.

V nadväznosti na Akciu 7 sa v § 16 ods. 2 zákona zároveň spresňuje podmienka vzniku stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorého na území SR zastupuje iná osoba (zástupca, agent). Akcia 7 identifikovala stratégie, ktoré niektorí daňovníci využívajú za účelom zabránenia vzniku stálej prevádzkarne tým, že zmluvy v podstatnej miere dohodnuté v jednom štáte sú formálne uzavreté daňovníkom v zahraničí. Z tohto dôvodu, v zmysle úpravy § 16 ods. 2 zákona, daňovníkovi s obmedzenou daňovou

povinnosťou môže na území SR vzniknúť stála prevádzkareň aj v prípade, že zástupca má rozhodujúci vplyv vedúci k uzavretiu zmluvy následne uzatvorenej daňovníkom bez zásadnej zmeny. V záujme vyhnutia sa vzniku stálej prevádzkarne sa v niektorých prípadoch využívajú aj napríklad komisionárske zmluvy, pomocou ktorých daňovník (komitent) využíva na predaj svojich tovarov v druhom štáte zástupcu (komisionára), ktorý predáva tovary vo vlastnom mene, ale na účet a riziko komitenta. Predmetom týchto komisionárskych zmlúv a obdobných zmlúv môže byť prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom.

K bodu 25 - § 17 ods. 6 prvá a druhá veta, ods. 7, § 18 ods. 4, 5, 7 až 10

Ide o zmenu súvisiacu s vnútorným presunom kompetencií v rámci finančnej správy.

K bodu 26 - § 17 ods. 7 posledná veta

Ide o legislatívno-technickú zmenu, a to o zosúladenie odkazu na postup pri žiadostiach o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne s ustanoveniami v § 18, ktoré upravujú žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy a spôsobu určenia ceny.

K bodom 27 a 99 - § 17 ods. 26 a § 41 ods. 12 a 13

V § 41 odseku 12 sa upravuje situácia, kedy pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia nezostáva spoločnosti na území SR stála prevádzkareň. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa v tomto prípade končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla (zápis zmeny do Obchodného registra v SR) alebo ak tu spoločnosť mala iba miesto skutočného vedenia, ku dňu skutočnej zmeny miesta, kde sa tvoria a prijímajú zásadné riadiace a obchodné rozhodnutia pre spoločnosť alebo družstvo ako celok s primeranými vecnými ale najmä personálnymi podmienkami pre takúto činnosť a nevznikne jej tu stála prevádzkareň. Vzhľadom na to, že na území SR nezostáva stála prevádzkareň a všetok majetok je presunutý mimo územia SR, je daňovník povinný na presunutý majetok uplatniť postup podľa § 17f – zdaňovanie pri odchode.

V § 41 odseku 13 sa upravuje situácia, kedy pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia zostáva spoločnosti na území SR stála prevádzkareň. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa v tomto prípade končí posledným dňom zdaňovacieho obdobia, ktoré mal daňovník pred zmenou sídla alebo miesta skutočného vedenia (t. j. posledný deň kalendárneho alebo hospodárskeho roku, ktorý bol zdaňovacím obdobím daňovníka pred zmenou). Daňovník za toto zdaňovacie obdobie podá jedno daňové priznanie, v ktorom uvedie všetky príjmy, ktoré v zdaňovacom období dosiahol: celosvetové príjmy, ktoré dosiahol do dňa zmeny a príjmy zo zdroja na území SR, ktoré dosiahol po zmene. Na všetok majetok, ktorý bol presunutý mimo územia SR, je daňovník povinný uplatniť postup podľa § 17f – zdaňovanie pri odchode. V § 17 ods. 26 sa spresňuje, že v tomto prípade daňovník pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a v odpisovaní majetku, ktorý zostáva súčasťou stálej prevádzkarne. Rovnako môže pokračovať aj v odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

K bodu 28 - § 17 ods. 40

Navrhuje sa, aby sa pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b vylučovali zo základu dane výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b, a to v rovnakom pomere, v akom sa tieto príjmy (výnosy) oslobodzujú od dane. Jedná sa o všetky náklady vynaložené na tieto oslobodzované príjmy (výnosy), a v rámci nich napr. o náklady marketingového a reklamného charakteru, nákladov na sprostredkovanie predaja a atď. V § 17 ods. 40 sa navrhuje osobitne uviesť pravidlo uplatňované, resp. uvedené v § 21 ods. 1

písm. j) zákona, t. j. že daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane.

K bodu 29 až 32 a 131 - § 17b ods. 8, 9, 11 a 13 a § 52zl ods. 9

Upravuje sa oblasť nepeňažných vkladov, kedy tieto bude možné na daňové účely realizovať iba v reálnych hodnotách. Iba v reálnych hodnotách bude možné realizovať nielen vklady realizované v rámci slovenských transakcií, ale aj individuálne vklady resp. vklady podniku alebo jeho časti mimo územia SR. Výnimkou z toho pravidla je individuálny vklad, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel, vklad podniku alebo jeho časti, ak prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom v členskom štáte EÚ alebo EHP a na území SR zostáva majetok, podnik alebo jeho časť súčasťou stálej prevádzkarne tohto daňovníka, avšak len v prípade, ak štát prijímateľa nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie majetku iba v pôvodných cenách, alebo dáva možnosť prevzatia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách a rozhodnutie o výbere ocenenia nadobudnutého nepeňažného vkladu je na prijímateľovi nepeňažného vkladu (výnimka uvedená v § 17d). V ostatných prípadoch bude možné na daňové účely uplatniť iba ocenenie v reálnych hodnotách a použiť iba úpravu základu dane v reálnych hodnotách podľa § 17b zákona, pričom ak prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom v zahraničí a nie sú splnené podmienky pre možnosť uplatnenia pôvodných hodnôt, vkladateľ nepeňažného vkladu musí rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku zahrnúť do základu dane jednorazovo, t.j. uplatní iba postup podľa § 17b ods. 1 písm. a) zákona.

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 13, ktorý ustanovuje, že, ak po vzniku stálej prevádzkarne na území SR z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri nepeňažných vkladoch realizovaných mimo územia SR použije až na nepeňažné vklady splatené v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.

K bodom 33 a 34 - § 17c ods. 3 písm. a) a § 17c ods. 11

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje daňové posúdenie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Ak príde k ich vyplateniu skôr ako boli v plnej výške zdanené podľa § 17c ods. 3 písm. a), je právny nástupca povinný zahrnúť do základu dane tú časť vyplatených oceňovacích rozdielov, ktorá ešte neprešla zdanením a bude sa vyplácať. V tejto súvislosti sa do § 17c ods. 3 písm. a) dopĺňa podmienka, ak zákon v § 17 ods. 11 neustanovuje inak. Rovnaký postup sa uplatní, ak dochádza k výplate týchto oceňovacích rozdielov, ktoré boli predtým použité na zvýšenie ZI alebo boli účtované ako súčasť kapitálového fondu podľa § 217a Obchodného zákonníka.

K bodom 34 a 131 - § 17c ods. 9 a 10 a § 52zl ods. 10

Upravuje sa oblasť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, kedy bude možná uplatniť iba daňový režim v reálnych hodnotách. Výnimkou je iba situácia podľa § 17e. Ak právnemu nástupcovi so sídlom v zahraničí nezostane majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie ako súčasť stálej prevádzkarne (funkčne spojené so stálou prevádzkarňou) na území SR, je povinný uplatniť iba reálne hodnoty a oceňovací rozdiel z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev je povinný zahrnúť do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie jednorazovo.

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 10, ktorý ustanovuje, že ak z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR zostane vkladateľovi nepeňažného vkladu na území SR stála prevádzkareň (majetok a záväzky sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou) a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri cezhraničných zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach obchodných spoločností alebo družstiev použije na situácie, kedy je rozhodný deň stanovený v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, t.j. ak bude rozhodný deň stanovený na 1. januára 2018, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje už podľa ustanovení platných od 1. januára 2018.

K bodom 35 až 39 a 131 - §17d ods. 7, 8, 10, 11 a 13, § 52zl ods. 9

Upravuje sa oblasť nepeňažných vkladov a ich dopad na základ dane z príjmov. Individuálne nepeňažné vklady, či už budú vložené daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou do tuzemských spoločností alebo zahraničných spoločností bude možné realizovať už iba v reálnych hodnotách s výnimkou, ktoré je špecifikovaná v § 17d ods. 7. Nepeňažné vklady podniku alebo jeho časti v rámci tuzemských spoločností bude možné na daňové účely realizovať iba v reálnych hodnotách. Možnosť použitia pôvodných hodnôt pri realizácii nepeňažných vkladov sa bude vzťahovať iba na situácie individuálneho nepeňažného vkladu, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel a nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, ak

a)vkladateľom je daňovník so sídlom na území SR, ktorý vkladá majetok, podnik alebo jeho časť a zároveň

b)prijímateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo EHP, avšak iba vtedy, ak majetok, podnik alebo jeho časť, ktoré sú predmetom vkladu zostanú súčasťou stálej prevádzkarne na území SR prijímateľa nepeňažného vkladu a legislatíva členského štátu príjemcu nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie nepeňažného vkladu iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie nepeňažného vkladu v pôvodných cenách.

Ak je predmetom nepeňažného vkladu podnik alebo jeho časť, pričom príjemca nepeňažného vkladu so sídlom v zahraničí nebude na území SR vykonávať činnosť tohto podniku alebo jeho časti prostredníctvom stálej prevádzkarne, t. j. celý podnik alebo jeho časť presunie do zahraničia, vkladateľ bude povinný uplatniť iba postup podľa § 17b, t. j. nepeňažné vklady v reálnych hodnotách.

Podľa odseku 8, ak vkladateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, bude daňovník so sídlom v zahraničí, pričom slovenskému prijímateľovi nepeňažného vkladu vznikne mimo územia SR stála prevádzkareň, môže slovenský daňovník pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne použiť pôvodné hodnoty vkladateľa, avšak len v prípade, že ak štát prijímateľa nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie majetku iba v pôvodných cenách, alebo dáva možnosť prevzatia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách a rozhodnutie o výbere ocenenia nadobudnutého nepeňažného vkladu je na prijímateľovi nepeňažného vkladu a ten si zvolí ocenenie v pôvodných cenách.

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 10, ktorý ustanovuje, že ak z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR zostane vkladateľovi nepeňažného vkladu na území SR stála prevádzkareň (majetok a záväzky zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR) a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

Zároveň sa dopĺňa nový odsek 13, podľa ktorého pôvodné hodnoty nebudú môcť byť použité, ak hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov realizácie nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti bolo zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri nepeňažných vkladov realizovaných mimo územia SR použije až na nepeňažné vklady splatené v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.

K bodom 40 až 43 a 131 - § 17e ods. 8 až 10, 12 a 13 a § 52zl ods. 10

Upravuje sa oblasť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, kedy bude možné uplatniť iba daňový režim v reálnych hodnotách a v pôvodných hodnotách iba po splnení podmienok v § 17e ods. 8.

Možnosť použitia pôvodných hodnôt u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa bude vzťahovať iba na situáciu, ak:

1.daňovníkom zrušeným bez likvidácie je daňovník so sídlom na území SR a zároveň

2.právnym nástupcom je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie, avšak iba vtedy, ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostanú súčasťou stálej prevádzkarne právneho nástupcu na území SR a legislatíva členského štátu právneho nástupcu umožňuje prevzatie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.

Ak právnym nástupcom je daňovník so sídlom v zahraničí a nie sú splnené podmienky podľa odseku 8, uplatní sa postup podľa § 17c, t.j. reálne hodnoty.

Podľa odseku 10, ak právny nástupca je daňovník so sídlom na území SR, ktorému z tohto dôvodu vzniká mimo územia SR stála prevádzkareň, môže slovenský daňovník pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne použiť pôvodné hodnoty daňovníka zrušeného bez likvidácie, v prípade, ak štát v ktorom má daňovník zrušený bez likvidácie sídlo umožňuje prevzatie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 12, ktorý ustanovuje, že ak z titulu zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev zostane právnemu nástupcovi na území SR stála prevádzkareň a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

Zároveň sa dopĺňa nový odsek 13, podľa ktorého pôvodné hodnoty nebudú môcť byť použité, ak hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev bolo zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri cezhraničných zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach obchodných spoločností alebo družstiev použije na situácie, kedy je rozhodný deň stanovený v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, t. j. ak bude rozhodný deň stanovený na 1. januára 2018, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje už podľa ustanovení platných od 1. januára 2018.

K bodom 43 a 103 - § 17e ods. 14 a § 43 ods. 3 písm. t)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje daňové posúdenie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Pri výplate oceňovacích rozdielov je právny nástupca povinný sledovať, či vyplatená suma oceňovacích rozdielov je vyššia ako suma oceňovacích rozdielov pripadajúca na príslušné zdaňovacie obdobia vypočítaná, tak že suma

oceňovacích rozdielov sa delí počtom rokov majetku s najdlhšou dobou odpisovania, ktorý bol nadobudnutý v rámci zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev. Takto vyčíslený podiel sa násobí počtom rokov, počas ktorých bol tento majetok odpisovaný v čase, keď sa oceňovacie rozdiely vyplácajú. Ak vyplatené oceňovacie rozdiely presiahnu takto vypočítanú sumu, suma vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou oceňovacích rozdielov a takto vypočítaným súčinom sa zdaní daňou vyberanou zrážkou podľa § 43.

K bodu 44 - § 17f až § 17h

K § 17f

Cieľom zdanenia pri odchode je zaistiť, aby v prípade, že daňovník presúva majetok alebo mení svoju daňovú rezidenciu mimo územia SR, zdanil na území SR ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na našom území, hoci tento zisk ešte nebol v čase odchodu realizovaný. Nejde o situácie podnikových kombinácií, kedy napr. pri predaji podniku alebo jeho časti dochádza k skutočnej realizácii ziskov, t.j. daňovník získava príjem z predaja podniku alebo jeho časti a zároveň dochádza k zmene vlastníckeho práva k majetku z titulu predaja podniku alebo jeho časti. Rovnako v prípade nepeňažného vkladu, napr. vkladu podniku alebo jeho časti dochádza síce k prevodu majetku a záväzkov, avšak vkladateľ nepeňažného vkladu získava ako protihodnotu účasť na spoločnosti (prijímateľovi nepeňažného vkladu), t.j. dochádza tu k zmene právneho vlastníctva k majetku a vkladateľ nepeňažného vkladu získava nový majetok, ktorý u neho bude predmetom dane a SR nestráca právo zdaňovať tento majetok. Ak by však u kupujúceho alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu došlo k presunu majetku mimo územia SR, môže tento presun podliehať zdaneniu pri odchode.

Zdanenie pri odchode bude vyčíslené v osobitnom základe dane sadzbou dane 21 %. Predmetom zdanenia bude majetok presunutý mimo územia SR, kedy nedochádza k jeho skutočnému predaju, t. j. nenastáva zmena právneho vlastníka tohto majetku, avšak presunom SR stráca právo zdaňovať tento majetok. Majetkom sa rozumejú všetky aktíva podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v súvahe. Za majetok sa považuje aj nehmotný majetok v kontexte transferového oceňovania podľa Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní.

Presunom majetku sa rozumie skutočné premiestnenie majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí, resp. priradenie majetku k stálej prevádzkarni v zahraničí a v dôsledku tohto presunu stráca SR právo zdaniť presunutý majetok, aj keď majetok stále zostáva vo vlastníctve toho istého daňovníka. Presunom majetku sa rozumie aj presun majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí, kedy SR nestráca právo zdaniť presunutý majetok (presun majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí pri uplatnení metódy zápočtu) avšak príjem plynúci z tohto majetku presunom nebude zdanený v rovnakej miere, v akej by bol zdanený, keby k presunu do zahraničia nedošlo.

Presunom podnikateľskej činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou sa rozumie operácia, kedy daňovník už nebude príjmy stálej prevádzkarne zdaňovať na území SR, ale v inom ČŠ alebo tretej krajine bez toho, aby sa daňovník aj stal rezidentom tohto iného ČŠ alebo tretej krajiny.

Presunom daňovej rezidencie sa rozumie situácia, kedy daňovník, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR (t.j. má tu sídlo alebo miesto skutočného vedenia), už nebude zdaňovať celosvetové príjmy na území SR.

Deň presunu môže byť rôzny, pretože môže vychádzať zo skutočností, ktoré nastali resp. v určitých prípadoch z rozhodnutia daňovníka. Za deň presunu majetku a záväzkov sa považuje deň presunu majetku, funkcií a rizík, deň kedy sa daňovník rozhodne priradiť

majetok stálej prevádzkarni alebo deň, kedy dochádza k fyzickému presunu majetku mimo územia SR. Zdanenie pri odchode sa vyčísli vo výške rozdielu medzi reálnou (trhovou) hodnotou presunutého majetku a jeho daňovou hodnotou, t.j. uplatní sa fikcia predaja takéhoto majetku. Ide o situácie, kedy dochádza:

a)k presunu majetku z ústredia na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí, a to aj pri uplatnení metódy zápočtu,

b)k presunu majetku stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa na území SR do ústredia alebo inej stálej prevádzkarne v inom štáte.

Daňovník zahrnie do osobitného základu dane rozdiel medzi reálnou hodnotou majetku a daňovými výdavkami, ktoré by si uplatnil, ak by prišlo ku skutočnému predaju majetku.

Pri metóde zápočtu má síce SR stále právo zdaňovať majetok presunutý do stálej prevádzkarne, avšak uplatnením metódy zápočtu nie je majetok efektívne zdanený na území SR z hodnoty vytvorenej na našom území.

Podľa odseku 2 sa zdanenie pri odchode uplatní aj v prípade, ak

a)dochádza k zmene daňovej rezidencie daňovníka z územia SR mimo územia SR alebo

b)daňovník presúva činnosť alebo jej časť vykonávanú na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne do iného štátu, alebo ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do stálej prevádzkarne v zahraničí.

Pri presune daňovej rezidencie alebo pri presune činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou na území SR do iného štátu však dochádza aj k presunu záväzkov, preto sa rovnako uplatní fikcia predaja, pričom daňovník pri vyčíslení zdanenia pri odchode postupuje primerane ako pri predaji podniku alebo jeho časti podľa § 17a. V prípade presunu podnikateľskej činnosti z ústredia na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí sa rovnako uplatní fikcia predaja a uplatní sa postup podľa § 17a, pričom pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne sa uplatní aj postup podľa § 17 ods. 13 písm. a), t.j. aj výdavky, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení, budú daňovým výdavkom ako v prípade predaja podniku alebo jeho časti, t.j. u kupujúceho v reálnej hodnote. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a vykazujúceho výsledok hospodárenia podľa IFRS sa bude pri zdanení postupovať tak, že reálna hodnota prevádzaného majetku a záväzkov bude súčasťou zdaniteľných príjmov (rovnako ako pri predaji podniku je predajná cena súčasťou výnosov) ako aj hodnota všetkých záväzkov (v prípade predaja podniku sa záväzky zaúčtujú do výnosov). Od tejto sumy sa odpočíta suma všetkého majetku (pri predaji podniku sa aktíva zaúčtujú do nákladov). Takto vyčíslená suma (zisk alebo strata) sa následne upravuje o položky podľa § 17a ods. 3 a 4. U daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) sa uplatní postup primerane podľa § 17a ods. 1 a 2. Rovnako sa odporúča postupovať u daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. d), t.j. tento daňovník bude pri uplatňovaní zdanenia pri odchode uplatňovať postup primerane podľa § 17a ods. 1 a 2 obdobne ako daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva. Zdanenie pri odchode sa však uplatňuje iba na ten majetok a záväzky, ktoré nie sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR. Majetok a záväzky sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľajú na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.

Podľa odseku 3 sa ustanovuje, že celková suma na zdanenie pri odchode podľa odsekov 1 a 2 nesmie dosiahnuť zápornú hodnotu, t. j. z celkového zdanenia pri odchode nemôže byť vykázaná daňová strata.

Podľa odseku 4 sa za presun majetku nepovažuje dočasný presun majetku spojený s financovaním cenných papierov, majetku poskytnutého ako kolaterál (zábezpeka), presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý z územia SR a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak takýto majetok nebude presunutý na územie SR do 12 mesiacov odo dňa presunu, daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k presunu tohto obchodného majetku a zaplatiť daň pri odchode.

Podľa odseku 5 sa zdanenie pri odchode vypočíta ako osobitný základ dane v podanom daňovom priznaní. Táto forma zdanenia je potrebná v nadväznosti na osobitosti platenia dane zodpovedajúcej zdaneniu pri odchode.

Podľa odsekov 6 a 7 - pri presune majetku z ústredia v SR do stálej prevádzkarne v inom štáte je tento majetok stále súčasťou súvahy účtovnej jednotky. Pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne (či už sa uplatňuje metóda zápočtu alebo metóda vyňatia) sa bude vychádzať z reálnej hodnoty majetku. Ustanovenie upravuje aj spôsob odpisovania tohto majetku. Rovnako pri následnom predaji, resp. vyradení majetku (zásob a pod.) sa pri uplatnení daňových výdavkov vychádza z reálnej hodnoty, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode. Pri následnom odpise alebo postúpení pohľadávok sa pri uplatnení daňových výdavkov postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, t. j. vychádza sa z reálnej hodnoty pohľadávok, pričom výška výdavku v % sa viaže na lehotu uplynutú odo dňa presunu pohľadávky.

Podľa odsekov 8 a 9 – ak bude majetok presunutý na územie SR, resp. spoločnosť (vrátane európskej spoločnosti alebo európskeho družstva) presunie svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia na územie SR, čím sa stane daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, zákon upravuje, akým spôsobom sa majetok a záväzky ocenia. Ak bol majetok a záväzky ocenený v štáte prevodcu (odchodu) reálnou hodnotou na účely zdanenia pri odchode, mala by SR akceptovať jeho reálnu hodnotu, ktorú uplatnil štát prevodcu za vstupnú daňovú hodnotu, z ktorej sa bude vychádzať pri uplatňovaní daňových výdavkov. Ak táto hodnota nezodpovedá reálnej hodnote majetku, uplatní sa ocenenie reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve. Prípadné spory týkajúce sa neakceptovania reálnej hodnoty stanovenej v štáte odchodu budú riešené napr. prostredníctvom procedúry vzájomných dohôd (MAP). Ak štát prevodcu neuplatňuje zdanenie pri odchode, bude sa za vstupnú cenu majetku považovať daňová (zostatková) hodnota majetku, ktorou bol majetok ocenený v štáte prevodcu najviac však do výšky ocenenia reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve. Odpisovaný majetok sa bude odpisovať ako novoobstaraný majetok. V prípade majetku a záväzkov, ktoré napr. pri presune daňovej rezidencie na územie SR zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou v zahraničí, sa tieto ocenia hodnotou na daňové účely a bude ho odpisovať ako novoobstaraný majetok. Keďže smernica ATAD je záväzná pre všetky ČŠ EÚ, ocenenie pri presune v rámci ČŠ EÚ by nemalo byť problematické. Vo vzťahu k tretím krajinám, bude daňovník musieť preukázať, že majetok bol pri presune zo zahraničia ocenený reálnou hodnotou a táto hodnota bola aj v krajine odchodu zdanená (uplatnila sa fikcia predaja). Ak daňovník nebude uvedené vedieť preukázať, uplatní postup podľa § 17f ods. 8 písm. b).

Odsek 10 zároveň upravuje uplatnenie výdavkov pri následnom predaji, resp. inom vyradení majetku, ktorý bol presunutý na územie SR. Pri uplatňovaní daňových výdavkov sa bude vychádzať z ocenenia, ktorým boli majetok resp. záväzky ocenené pri presune na územie SR.

K § 17g

Ustanovenia obsahujú osobitnú úpravu platenia dane pri zdanení pri odchode v nadväznosti na smernicu ATAD. Vzhľadom k tomu, že ide o daň z nerealizovaných ziskov, smernica umožňuje uhradiť daň v splátkach počas 5-tich rokov, avšak len v prípade, ak sa majetok presúva do štátu, kde je možné reálne zabezpečiť vymáhanie pohľadávok, t. j. ak sa majetok, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť presúvajú do členského štátu Európskej únie, alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak so SR alebo Európskou Úniou tento štát uzavrel dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, ktorá je rovnocenná vzájomnej pomoci ustanovenej v smernici Rady 2010/24/EÚ. V ostatných prípadoch je daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode splatná v lehote na podanie daňového priznania.

Postup pri umožnení platby daňovej povinnosti zodpovedajúcej zdaneniu pri odchode v splátkach je primeraný postupu, ktorým sa postupuje v prípade daňovníka, ktorý žiada o úhradu dane v splátkach, t. j. daňovník podá správcovi dane žiadosť, v ktorej požaduje úhradu dane v splátkach, pričom o možnosť platenia dane v splátkach žiada v podanom daňovom priznaní. V uvedenom prípade nepredkladá žiadnu analýzu o svojej finančnej a ekonomickej situácii. Daň zodpovedajúcu zdaneniu pri odchode je možné uhradiť počas 5 rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. Správca dane vydá rozhodnutie o povolení platenia dane v splátkach, pričom výšku splátok, ako aj dátum splatnosti splátok určí v tomto rozhodnutí; splátkový kalendár však nemôže byť určený na kratšiu dobu ako je 5 rokov. Proti plateniu dane v splátkach nie je možné podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Správca dane zároveň môže požadovať od daňovníka aj zabezpečenie dane napr. záložným právom, avšak iba v prípade preukázateľného a skutočného rizika. Zabezpečenie sa nevyžaduje, ak suma dane súvisiaca so zdanením pri odchode nepresiahne sumu 3 000,- €. Za dobu platenia dane v splátkach zaplatí daňovník aj úrok zo sumy povolenej splátky podľa § 57 ods. 5 Daňového poriadku. Ak daňovník opakovane neuhradí sumu dane v lehote a vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, zostávajúca suma dane sa stáva splatnou dňom pôvodnej splatnosti splátky a správca dane vyrubí daňovníkovi úrok z omeškania podľa § 156 Daňového poriadku. Zároveň je správca dane povinný začať daňové exekučné konanie.

Podľa odseku 8, ak však dôjde k následnému predaju majetku alebo jeho inému prevodu (realizovaný zisk z majetku), resp. sa majetok, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou následne presunie do iného štátu, kde nie je možnosť vymáhania daňových pohľadávok, zostávajúca neuhradená daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode je splatná do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k týmto skutočnostiam. Rovnako sa postupuje v prípade, ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, alebo sa daňovník zrušuje bez likvidácie, resp. ak daňovník opakovane neuhradí včas alebo v správnej výške splátku určenú v splátkovom kalendári.

Daňovník je zároveň povinný oznámiť správcovi dane presun majetku, daňovej rezidencie alebo činnosti, ktorý má za následok ukončenie zvýhodneného režimu platenia dane v splátkach do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k tejto skutočnosti.

§ 17h

Hlavným cieľom tohto pravidla je zabrániť narúšaniu základu dane na území SR a presunu ziskov mimo územia SR. Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú za následok priradenie príjmov nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti. Ide o príjmy, ktoré boli umelo odklonené na dcérsku spoločnosť. Pravidlo sa zároveň uplatňuje aj na príjmy stálych prevádzkarní, ktoré by na území SR neboli predmetom dane, alebo by boli od dane oslobodené.

V odsekoch 1 a 3 sa vymedzuje, ktorá právnická osoba, subjekt alebo stála prevádzkareň sa považujú za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť. Zákon ustanovuje 2 základné podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne.

Prvou podmienkou, ktorá sa však nevzťahuje na stálu prevádzkareň je, že ide o spoločnosť (subjekt), v ktorej má daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR majetkovú účasť viac ako 50 % alebo podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo podiel na zisku viac ako 50 %.

Druhou podmienkou je, že platená daň z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti nie je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť zaplatila na území SR po prepočte jej základu dane podľa slovenského zákona a daňou, ktorú spoločnosť zaplatila v zahraničí. Ak sú splnené

obidve podmienky, považuje sa spoločnosť (subjekt) za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť a daňovník je povinný vykonať úpravy základu dane podľa § 17h. V prípade stálej prevádzkarne je potrebné splniť iba druhú podmienku.

Príklad – Dcérska spoločnosť v treťom štáte vykáže základ dane 100, sadzba dane je 20 %, daň 20. Základ dane spoločnosti prepočítaný podľa zákona o dani z príjmov je 1 000, sadzba dane je 21 %, daň 210. Rozdiel medzi daňou z príjmov, ktorú by spoločnosť zaplatila na území SR a daňou platenou v zahraničí je 190 (210 – 20). Daň, ktorú by spoločnosť platila v zahraničí (20) je nižšia ako vypočítaný rozdiel (190), preto spoločnosť je aj po splnení prvej podmienky považovaná za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť slovenskej spoločnosti.

V odseku 2 sa špecifikuje, že daňovník pri posúdení splnenia druhej podmienky berie do úvahy pri prepočte základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v zahraničí všetky jej príjmy s výnimkou príjmov jej stálych prevádzkarní, ktoré sú v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, od dane oslobodené alebo nie sú predmetom dane.

V odseku 4 sa definuje, že predmetom pravidla je príjem stálej prevádzkarne alebo spoločnosti, ktorý však spoločnosť získala využitím opatrenia alebo súboru opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré sa zaviedli s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.

V odseku 5 sa špecifikuje, čo sa považuje za opatrenie alebo súbor opatrení, ktoré nie sú skutočné.

V odseku 6 sa definuje spôsob výpočtu základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorý bude pripočítaný k základu dane daňovníka. Súčasťou základu dane daňovníka sú preto príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v takom rozsahu, v akom je k tomuto príjmu (výnosu) priraditeľný majetok a riziká, ktoré súvisia s vykonávaním významných funkcií daňovníka. Výška priradeného príjmu sa vypočíta v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

V odseku 7 sa ustanovuje, kedy sa základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnie do základu dane daňovníka (ak nemajú rovnaké zdaňovacie obdobia). Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti bude súčasťou základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bude končiť zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (napr. zdaňovacie obdobie daňovníka je od 1.1.2019 - 31.12.2019, zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je od 1.7.2018 – 30.6.2019, t. j. základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období od 1.1.2019-31.12.2019).

V odseku 8 sa zamedzuje dvojitému zdaneniu. Ak súčasťou základu dane daňovníka bude aj príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, umožní sa daňovníkovi zápočet dane zaplatenej touto zahraničnou kontrolovanou spoločnosoťu v zahraničí, avšak daňovník si bude môcť pri zápočte dane započítať iba časť dane vo výške zodpovedajúcej rozsahu, v akom boli zahrnuté príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do príjmov jej materskej spoločnosti. Zároveň zákon umožňuje odpočet iba v rozsahu podľa § 45 zákona, t. j. najviac vo výške percentuálneho podielu príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období.

V odseku 9 sa rieši situácia, kedy kontrolovaná zahraničná spoločnosť vypláca daňovníkovi už distribuovaný príjem - podiely na zisku (dividendy), resp. iné príjmy a tieto príjmy sú predmetom dane podľa zákona. Aby sa zamedzilo dvojitému zdaneniu, keďže daňovník zdaňoval príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, umožňuje sa daňovníkovi v zdaňovacom období, v ktorom mu budú vyplatené podiely na zisku (dividendy) odpočítať si od základu dane (nie osobitného základu dane z podielu na zisku) sumu, ktorá už bola zdanená ako príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa § 17h ods. 6. Od základu dane je možné odpočítať iba tú časť príjmu (základu dane) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá podiely na zisku (dividendy) vypláca. Z tohto dôvodu bude potrebné, aby si daňovník viedol evidenciu príjmov (základov dane) podľa jednotlivých kontrolovaných

zahraničných spoločností, pričom základ dane si môže znížiť iba do výšky dosiahnutého príjmu (výnosu) z podielov na zisku (dividend) – strata nie je daňovo akceptovaná.

V odsekoch 10 a 11 sa rieši situácia, kedy daňovník predáva účasť na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (predáva akcie resp. obchodný podiel) alebo prevádza (predáva) podnikateľskú činnosť vykonávanú stálou prevádzkarňou. Ak je takýto príjem predmetom dane podľa zákona (nie je od dane oslobodený), je možné k tomuto príjmu uplatniť daňové výdavky podľa § 19 a zároveň je ešte možné odpočítať aj také príjmy (základy dane), ktoré sa vzťahujú k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, na ktorej účasť (podiel) sa predáva alebo z ktorej sa prevádza podnikateľská činnosť, ktoré boli zahrnuté do základu dane podľa odseku 6, prípadne znížené o sumy už odpočítané podľa odseku 9. Výsledkom v tomto prípade môže byť aj strata, ktorá je daňovo akceptovaná.

K bodu 45 - § 18 ods. 6 písm. a) a d)

Ide o zosúladenie jednotného a množného čísla v uvedenom ustanovení. Podľa nového návrhu sa uvádza už len jednotné číslo pre posudzovanú kontrolovanú transakciu. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 46 - § 18 ods. 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunom zadefinovania legislatívnej skratky „finančné riaditeľstvo“ v § 13a.

K bodu 49 - § 19 ods. 2 písm. h) bod 4 a 5

Zákonom č. 2/2007 Z. z. sa s účinnosťou od 1.4.2017 upravuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa upravuje aj oblasť zastavenia exekučného konania. Exekučný poriadok umožňuje 3 spôsoby zastavenia exekúcie: súdom, exekútorom alebo zo zákona. Z uvedeného dôvodu sa upravuje aj oblasť daňového odpisu pohľadávok v § 19 ods. 2 písm. h) 4. a 5. bode zákona o dani z príjmov. Štvrtý bod sa upravuje v nadväznosti na možnosť zastavenia exekúcie súdom a to na možnosť podľa § 61k ods. 1 písm. a), ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Podľa § 61k ods. 5 sa návrh na zastavenie exekúcie podáva u exekútora, ktorý vyzve oprávneného na vyjadrenie sa. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; v opačnom prípade predloží exekútor návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

Podľa § 61n sa umožňuje zastaviť exekúcia aj exekútorom, na čo nadväzuje aj piaty bod zákona o dani z príjmov. Daňovo bude možné odpísať pohľadávku, ak bola exekúcia zastavená podľa § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) Exekučného poriadku, t. j. ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo bolo konanie zastavené z dôvodu, že nebol zanechaný žiadny majetok resp. len majetok nepatrnej hodnoty. Rovnako bude možné daňovo odpísať pohľadávku, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora resp. pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

Ak exekútor rozhodne o zastavení exekučného konania z týchto dôvodov je predpoklad, že ani iné pohľadávky voči tomu istému dlžníkovi, ktoré oprávnený má avšak nie je na ne uplatnený exekučný titul nebudú uhradené, preto zákon o dani z príjmov umožňuje uplatniť

daňový odpis pohľadávok podľa piateho bodu aj u tých pohľadávok, na ktoré nebolo vedené exekučné konania, ale ktoré eviduje oprávnený voči tomu istému dlžníkovi.

V prípade, ak pôjde o zastavenie exekúcie zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa daňový odpis pri zastavení exekúcie neuplatní. V tomto prípade nastupuje proces konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo konania o určení splátkového kalendára, ktoré umožňuje tvorbu opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ako aj zákonný odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) 2. bod zákona o dani z príjmov.

Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou s odkazom na § 61n písm. a), c) a d) Exekučného poriadku.

K bodu 54 - § 20 ods. 22

Navrhovanou úpravou sa umožňuje na základe rozhodnutia daňovníka alternatívna možnosť tvorby daňovo uznanej opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky. Daňovník sa bude môcť rozhodnúť, či daňovo uznanú opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky vo výške 100 % vytvorí v zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako1 080 dní, alebo tak urobí až v zdaňovacom období, v ktorom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní od splatnosti samotného príslušenstva.

K bodu 55 - § 21 ods. 2 písm. o)

Cieľom tejto úpravy je zamedziť situáciám, ktoré môžu vzniknúť medzi závislými osobami, kedy môže dôjsť k uplatneniu toho istého daňového výdavku podľa zákona o dani z príjmov, ako aj podľa právneho predpisu v inom štáte (dvojitý odpočet toho istého výdavku), alebo k uplatneniu daňového výdavku na území SR, ktorý nie je zdaniteľným príjmom zahrnutým do základu dane na území SR alebo na území iného štátu (odpočet bez zahrnutia). Riešením týchto situácií je zamietnutie daňového výdavku za účelom ochrany základu dane na území SR. Uvedené situácie môžu vzniknúť v rámci tuzemských aj zahraničných transakcií. Zákon však osobitne ustanovuje, že ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu sa neuplatní, ak závislou osobou je fyzická osoba, u ktorej by bol dosiahnutý príjem oslobodený od dane podľa § 9. Rovnako sa ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu neuplatní v prípade, ak pôjde o výdavky (náklady) realizované voči subjektom nezaloženým alebo nezriadeným za účelom podnikania, avšak len v prípade, že pôjde o situácie týkajúce sa hlavnej (nezdaňovanej) činnosti týchto subjektov. V prípade odpočtu bez zahrnutia je pre účely uplatnenia daňového výdavku (nákladu) potrebné sledovať, či druhá závislá strana uvedenú platbu zahrnula do zdaniteľných príjmov, aj keď v určitých prípadoch nemusí dôjsť k jej skutočnému zdaneniu, napr. ak daňovník v dôsledku iných odpočítateľných položiek vykáže daňovú stratu; podstatné je však skúmať, či platba ako taká podliehala zdaneniu a ak áno, v akom rozsahu podliehala zdaneniu (napr. ak by 50 % platby bolo od dane oslobodenej, potom iba 50 % podlieha zdaneniu a pod.). Príklad pre dvojitý odpočet k písm. o) prvého bodu – spoločnosť A z krajiny A si založí spoločnosť B v krajine B. Z pohľadu krajiny A je spoločnosť B transparentná, t. j. príjmy aj výdavky spoločnosti B považuje krajina A za príjmy a výdavky spoločnosti A. Krajina B však považuje spoločnosť B za samostatného daňovníka a príjmy a výdavky zdaňuje na úrovni spoločnosti B v krajine B. Ak spoločnosť B uskutoční výdavky, ktoré sú daňovými výdavkami v krajine B, spoločnosť A v krajine A si zahrnutím príjmov a výdavkov zo spoločnosti B rovnako môže uplatniť tú istú platbu ako daňový výdavok. Dochádza tak k dvojitému odpočtu toho istého výdavku – v krajine B ako aj v krajine A. Avšak vzhľadom k tomu, že krajina B aj krajina A zdania dvojitým spôsobom aj príjmy, výsledný nesúlad predstavuje iba rozdiel, o ktorý dvojito odpočítavané výdavky prevyšujú dvojito zahrnuté príjmy (v uvedenom prípade je využitý koncept hybridnej entity).

Príklad pre odpočet bez zahrnutia k písm. o) druhého bodu – finančný nástroj je v krajine A považovaný za dlhový nástroj a platby na jeho základe vyplatené za úroky, ktoré sú daňovým výdavkom znižujúcim základ dane. V krajine B je však tento istý finančný nástroj považovaný za majetkový nástroj a platby na jeho základe plynúce za prijaté dividendy, ktoré nie sú v krajine B predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené. V tomto prípade vzniká odpočet výdavku na strane štátu A avšak platba nie je zdanená v krajine B, t. j. vzniká odpočet bez zahrnutia (v uvedenom prípade je využitý koncept hybridného finančného nástroja). V prípade písm. o) tretieho bodu ide o tzv. importované nesúlady, keď platba - výdavok (náklad) uskutočnený z územia SR je priamo alebo nepriamo použitý na financovanie takej operácie, ktorá spôsobí nesúlad dvojitého odpočtu alebo odpočtu bez zahrnutia; aj takýto výdavok nebude považovaný za daňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. o).

K bodu 56 - § 22 ods. 6 písm. f)

Hlavným cieľom opatrenia má byť podpora a obnova existujúcich budov, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť vrátane budov, v ktorých sú umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia. Ide o budovy daňovníkov – držiteľov povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební.

Navrhovanou úpravou sa úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, ktorá je umiestnená na kúpeľnom území, slúži na kúpeľnú starostlivosť a služby súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou (vrátane budov, v ktorých sú umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia) a je súčasťou prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľnej starostlivosti, bude považovať za iný majetok, ak úhrn technického zhodnotenia a opráv v príslušnom zdaňovacom období bude rovný alebo vyšší ako 10 % vstupnej ceny budovy (na ktorej sa technické zhodnotenia a opravy vykonali) stanovenej podľa § 25 ods. 1 a 2. Takýto úhrn technického zhodnotenia a opráv bude odpisovaný samostatne oddelene od budovy a zaradený do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov.

Za iný majetok sa bude považovať aj úhrn hodnoty technického zhodnotenia a opráv vykonaných nájomcom na prenajatej budove kúpeľov na základe predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, ak jednotlivé technické zhodnotenia a opravy vykonané v príslušnom zdaňovacom období nie sú uhradené prenajímateľom nájomcovi.

K bodu 57 - § 25 ods. 1 písm. i)

Do vstupných cien dlhodobého hmotného a nehmotného majetku sa dopĺňa reálna hodnota, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode. Táto hodnota je vstupnou cenou majetku na účely odpisovania.

K bodu 58 - § 25a písm. g)

Do vstupných cien finančného majetku sa dopĺňa reálna hodnota, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode.

K bodu 59 - § 26 ods. 11

Navrhovanou úpravou sa stanovuje, že uplatnenie prerušenia odpisovania a zmeny prerušenia odpisovania hmotného majetku nie je možné uplatniť v rámci vyrubovacieho konania. To znamená, že ak daňovník v riadnom daňovom priznaní uplatnil prerušenie odpisovania, tak v rámci vyrubovacieho konania nemôže zrušiť prerušenie odpisovania a daňové odpisy dodatočne uplatniť.

K bodom 60 až 63 - § 30a ods. 8 až 10 a § 30b ods. 8 až 10

Doterajšie ustanovenia upravujúce dôsledky porušenia podmienok pri uplatňovaní úľavy na dani podľa § 30a alebo 30b sa menia tým spôsobom, že porušenie princípu nezávislého

vzťahu nebude mať automaticky za následok zánik priznaného nároku na úľavu na dani. Nové ustanovenie tiež zjednotilo sankcie pri nedodržaní podmienok podľa ods. 3 písm. a), b) a d). Ak daňovník neoprávnene čerpal úľavy na dani, sankcia sa bude odvíjať od závažnosti porušenia. Ak ide len o malé porušenie povinnosti daňovníka, ktoré spôsobí zvýšenie pomernej časti základu dane o menej ako 10 %, nárok na úľavu na dani sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá súvisí s porušením podmienky a o rovnakú sumu sa znižuje aj priznaný objem úľavy. Ak ide o zvýšenie pomernej časti základu o viac ako 10 %, nárok na uplatnenie úľavy na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a o neoprávnene čerpanú úľavu na dani sa znižuje aj objem priznanej úľavy na dani. Ak správca dane pri daňovej kontrole zistí nedodržanie podmienky uvedenej v odseku 3 písm. d), ktoré v úhrne za celé obdobie čerpania úľavy na dani spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci, nárok na úľavu na daní zaniká v plnom rozsahu.

K bodu 64 - § 30c ods. 1

Navrhovanou úpravou sa mení výpočet odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, v dôsledku čoho prichádza k zvýšeniu odpočtu. Základnou sumou na odpočet u daňovníka, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, je 100 % zaúčtovaných výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj po úprave podľa ods. 4 a 5. Výdavky (náklady) vynaložené na výskum a vývoj sa v tejto časti odpočtu sledujú na úrovni jednotlivého projektu výskumu a vývoja.

K bodu 65 - § 30c ods. 2

V súvislosti so zmenou výpočtu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa umožňuje v zdaňovacom období okrem sumy podľa odseku 1 odpočítať aj 100 % prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v úhrne za všetky projekty výskumu a vývoja. Zároveň sa presne definuje, že prírastok výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa nezisťuje len ako medziročný prírastok, ale prostredníctvom priemerných výdavkov (nákladov) sa zohľadňujú až dve bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobia uplatnenia odpočtu výdavkov na výskum a vývoj. Sumu odpočtu podľa odseku 1 je možné zvýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi

a)priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období, za ktoré sa odpočet uplatňuje a výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období a

b)priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

K bodom 66, 67, 69 a 70 - § 30c ods. 3 až 10

Jedná sa o legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia so zmenou výpočtu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Zároveň sa v § 30c ods. 10 zjednocuje lehota na podanie dodatočného daňového priznanie s daňovým poriadkom.

K bodu 68 - § 30c ods. 5 písm. b)

Medzi výdavky (náklady), ktoré možno zahrnúť do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa navrhuje zaradiť aj výdavky (náklady) na licencie za počítačový program (softvér) využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja (napr. grafické a konštrukčné počítačové programy a pod.). Za výskumno-vývojový počítačový program (softvér) nemožno považovať napr. softvér zahrnutý v tzv. kancelárskych balíkoch.

K bodu 71 - § 32 ods. 6 písm. c)

Legislatívno-technické zmeny z dôvodu doplnenia definície daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. d) prvom bode.

K bodu 74 - § 33 ods. 2

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby si nárok na daňový bonus na dieťa mohol uplatniť aj ten daňovník, ktorý bol náhradným rodičom nezaopatreného dieťaťa, a ktorý je naďalej „náhradným rodičom“ tohto už plnoletého nezaopatreného dieťaťa, ak sa toto dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a zároveň platí, že do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Kvôli spresneniu na účely zákona sa starostlivosťou nahrádzajúcou starostlivosť rodičov rozumie:

-zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča

-pestúnska starostlivosť

-poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa

-zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe (§ 365 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok)

-zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

Oprávnenosť nároku na daňový bonus môže daňovník preukázať napr. potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa vystavené tomuto vyživovanému dieťaťu. Nárok na daňový bonus na plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, si môže daňovník prvýkrát uplatniť už za zdaňovacie obdobie 2017.

K bodom 80 až 82, 90, 92, 121 a 122, 124 až 126 - § 38 ods. 1 až 3, § 39 ods. 7, § 39 ods. 9

písm. b), § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 50 ods. 6 písm. a) a f) § 50 ods. 7

Navrhovanou úpravou dochádza k vráteniu legislatívneho znenia k postupu použitia podielu zaplatenej dane zamestnancov v súlade s legislatívnou úpravou účinnou do 31.12.2015. K predmetnému návrhu sa pristúpilo po predchádzajúcich konzultáciách so zástupcami mimovládnych neziskových organizácií. Medzi hlavné dôvody predkladaného návrhu patria:

- veľká administratívna záťaž pre zamestnávateľov,

- prenos zodpovednosti za správnosť postupu pri asignácii dane zo zamestnanca na zamestnávateľa,

- značné finančné náklady spojené s úpravou mzdového softvéru zamestnávateľov,

- skrátenie lehoty na rozhodovanie pre asignáciu dane u zamestnanca v príslušnom zdaňovacom období z 30. apríla na 15. februára.

Zamestnávateľovi sa ukladá nová lehota na vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely poukázania podielu zaplatenej dane z dôvodu, aby mal zamestnanec dostatok času na uhradenie daňového nedoplatku, ktorý mu vyplýva z ročného zúčtovania. Ide o prípady, keď zamestnávateľ daňový nedoplatok zamestnancovi nezrazil alebo nemohol zraziť (napr. zamestnanec už u neho nepracuje, resp. nedosahuje zdaniteľný príjem) a potvrdenie o zaplatení dane vystavil a doručil zamestnancovi spolu s dokladom o vykonanom ročnom zúčtovaní v zákonnom avšak nie dostatočnom termíne na to, aby zamestnanec stihol uhradiť daňový nedoplatok na účet správcu dane do 30. apríla.

K bodu 88 - § 38 ods. 11

Navrhuje sa ustanoviť osobitný právny režim realizácie daňovej povinnosti tak, aby sa plnenie tejto povinnosti v rámci zabezpečovania ekonomických záujmov štátu na jednej strane súčasne neohrozovalo alebo nevylučovalo zabezpečovanie ochrany bezpečnostných záujmov štátu na strane druhej. Navrhovaný mechanizmus plnenia daňovej povinnosti zabezpečuje rovnováhu medzi týmito základnými záujmami štátu a ich súbežné plnenie bez toho, aby plnenie jedného z nich ohrozovalo plnenie druhého.

K bodom 96 a 97 - § 40 ods. 12 písm. a) a b)

Navrhovaná úprava zákona nadväzuje na znenie zákona č. 563/2003 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) novelizovaného zákonom č. 298/2016 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2017. Správca dane nebude určovať daňový bonus ani zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok tomu zamestnávateľovi, ktorý si nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov hlásenia a správca dane nezačal daňovú kontrolu. Ak zamestnávateľ v lehote určenej správcom dane vo výzve neodstráni nedostatky hlásenia, ktoré majú vplyv na výšku daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie, správca dane vykoná u zamestnávateľa daňovú kontrolu alebo vyrubí v skrátenom vyrubovacom konaní daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňovník vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok. Uvedené sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý si v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus alebo na zamestnaneckú prémiu.

K bodu 101 - § 43 ods. 2

Z dôvodu právnej istoty sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že výnimka pre výber zrážkovej dane v prípade stálych prevádzkarni daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou sa vzťahuje na tie stále prevádzkarne, ktoré sú riadne registrované podľa § 49a ods. 5 zákona.

K bodu 104 - § 43 ods. 6 písm. b)

Doplnené v zmysle úpravy § 16 ods. 1 písm. e) desiateho bodu.

K bodu 105 - § 43 ods. 10

Z dôvodu právnej istoty sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa nepovažuje len pripísanie platby na bankový účet daňovníka, ale aj situácia, v ktorej je priama platba nahradená vzájomným započítam pohľadávok a záväzkov medzi dotknutými osobami alebo situácia, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne priradí náklady stálej prevádzkarni, ktoré sú uhradené zriaďovateľom v inom štáte. Toto zohľadňuje aj medzinárodnú prax v kontexte medzinárodných zmlúv – článok 7 ods. 3 väčšiny zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a tiež články 11 ods. 5 a 12 ods. 5 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

K bodom 106 a 108 - § 43 ods. 13 a ods. 15

Navrhovanou úpravou dochádza k zjednoteniu lehoty na odvedenie dane vyberanej zrážkou ako aj na predloženie oznámenia o zrazení a odvedení dane spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzickej alebo právnickej osoby, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy s daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými na podnikanie. Dochádza k posunutiu lehoty z 15 dní na koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli príjmy podliehajúce dani vyberanej zrážkou poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.

K bodom 107 - § 43 ods. 14

V návrhu úpravy zákona sa spresňuje spôsob, akým bude platiteľ dane oznamovať uzavretie písomnej dohody s daňovníkom o nezrazení dane podľa § 43 ods. 14 zákona. Zároveň zákon stanovuje údaje, ktoré budú súčasťou uvedeného oznámenia.

K bodom 109 až 112 - § 43 ods. 17 až 19 a 23

Navrhovanými úpravami dochádza k posunom zákonom určených lehôt pre oznamovacie povinnosti uvedených daňovníkov a zároveň aj k posunutiu lehoty pre odvedenie dane vyberanej zrážkou v zákonom určenom prípade.

K bodu 115 - § 45 ods. 1

Navrhovanou úpravou sa spresňuje možnosť využitia metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v prípade príjmov dosiahnutých formou podielov na zisku a príjmov z kapitálového majetku.

K bodu 116 - § 45 ods. 5

Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty v prípade zamedzenia dvojitého zdanenia podľa § 45 zákona, daňovníci budú mať k dispozícií podrobnejšie postupy k uplatňovaniu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

K bodu 117 - § 49 ods. 3 písm. a) a b)

Navrhovaným ustanovením sa zavádza jednotné tlačivo pre oznámenie predĺženia lehoty na podanie daňového priznania o 3, resp. 6 mesiacov. Z dôvodu lepšej a rýchlejšej spracovateľnosti správcom dane a zjednodušenia formy oznamovania pre daňovníkov sa navrhuje aby tlačivo určilo a na svojom webovom sídle zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR.

K bodu 120 - § 49a ods. 8

Legislatívno-technická zmena z dôvodu zabezpečenia právnej istoty.

K bodu 123 - § 50 ods. 6 úvodná veta

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 127 - § 50 ods. 11

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa nová možnosť použitia finančných prostriedkov získaných z podielu zaplatenej dane pre nadácie v zákonom stanovenej výške 25% z prijatého podielu, ktoré môže vložiť do nadačného imania nadácie.

K bodu 131 – § 52zl

K odseku 1 - Ustanovenia § 2 písm. n), o), r), ac) až af), § 17 ods. 40, § 21 ods. 2 písm. o)

a § 30c sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2018.

K odseku 2 - Prechodné ustanovenie umožňuje ustanovenia súvisiace s procesom oddlženia

u fyzickej osoby v zákone použiť už pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2017. Úprava spresňujúca možnosť použitia metód na zamedzenie dvojitého zdanenia pri príjmoch formou podielu zaplatenej dane a príjmov z kapitálového majetku sa vzťahuje už na daňové priznanie podávané po 31. decembri 2017.

K odseku 3 - Ustanovenie § 8 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na

príjmy z predaja majetku nadobudnutého do 31. decembra 2017.

K odseku 4 - Ustanovenia týkajúce sa zavedenia daňového bonusu na zaplatené úroky sa

prvýkrát použijú na zmluvy o úvere na bývanie, ktoré budú uzatvorené po 31. decembri 2017.

K odseku 5 - V navrhovanej úprave zákona sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté

držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávacie účely, ktoré definuje zákon o liekoch, v plnej výške. Oslobodenie nepeňažného plnenia formou poskytnutej stravy sa použije už pri poskytnutej strave na vzdelávacích podujatiach konaných v roku 2017, z ktorých mala byť daň vyberaná zrážkou po 31. decembri 2017 prostredníctvom oznámenia podľa § 43 ods. 17 zákona podávaného do 31. januára 2018, t.j. poskytnutá strava sa nebude uvádzať ako súčasť

nepeňažných plnení oznamovaných správcovi dane ani od držiteľa a ani od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

K odsekom 7 a 8 - Ustanovuje sa, že oslobodenie podľa § 13a § 13b sa bude vzťahovať na

daňovníka, ktorému od 1. januára 2018 plynie príjem vo forme licenčných poplatkov z vymedzených druhov nehmotných aktív alebo príjem z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe boli tieto nehmotné aktíva využité. Osobitne sa umožňuje využiť oslobodenie podľa § 13a § 13b aj na tie nehmotné aktíva, ktoré boli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona prevedené daňovníkom na inú osobu a následne po nadobudnutí účinnosti tohto zákona prevedené touto inou osobou naspäť na daňovníka.

K odseku 11 - Ustanovenia § 17c ods. 3 písm. a) a ods. 11 a § 17e ods. 14 sa po prvýkrát

použijú pri výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.

K odseku 12 - Ustanovenia § 17f § 17g, § 25 ods. 1 písm. i) a § 25a písm. g) o zdanení pri

odchode v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije po prvýkrát na presuny majetku, činnosti alebo zmenu daňovej rezidencie uskutočnené v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018.

K odseku 13 – Hodnota úhrnu technického zhodnotenia a opráv odpisovaná samostatne ako

iný majetok sa použije prvýkrát na technické zhodnotenie a opravy vykonané a zaradené do užívania po 31. decembri 2017.

K odseku 14 – Ustanovenia § 30a ods. 8, § 30b ods. 8, § 30a ods. 9 a § 30b ods. 9 v znení

účinnom po 31.decembri 2017 sa po prvýkrát použijú na daňové kontroly ukončené po 1. januári 2018.

§ 52zm

Ustanovenie § 17h o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2019.

K bodu 132 – príloha č. 1

Navrhovaná úprava nadväzuje na zavedenie možnosti posúdenia úhrnu hodnoty technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách kúpeľov ako iného majetku v § 22 ods. 6 písm. f) zákona. Úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách kúpeľov bude zaradený do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov.

K bodu 133 – príloha č. 2

Do prílohy č. 2 sa dopĺňa Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

K Čl. II

Zmena daňového poriadku je vyvolaná zavedením novej formy oslobodenia pre komerčné využívanie nehmotných aktív. Nakoľko Finančnému riaditeľstvu sa v zákone o dani z príjmov ukladá povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie tohto druhu, bolo potrebné vykonať nadväzujúcu úpravu aj v daňovom poriadku v ustanovení, ktoré sa týka zverejňovania zoznamov.

K Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2018 okrem čl. I bodu 44 § 17h a bodu 131 § 52zm, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.

Schválené vládou SR dňa 16. augusta 2017.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...