Zákon o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 594/2003 účinný od 01.07.2011

Vládny návrh zákona o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

42

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Pri spracovaní tohto návrhu zákona boli využité skúsenosti a poznatky z aplikácie doterajšej právnej úpravy kolektívneho investovania v Slovenskej republike - zákona č. 385/1999 Z.z.. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, zásady „Koncepcie rozvoja kapitálového trhu v Slovenskej republike” schválenej uznesením vlády SR č. 672 z 11. augusta 1999 a právne predpisy Európskej únie upravujúce oblasť kolektívneho investovania.

Cieľom navrhovaného zákona je komplexne riešiť problematiku kolektívneho investovania úspor občanov na slovenskom kapitálovom trhu v súlade so Smernicami Európskej únie pri rešpektovaní špecifík slovenského finančného trhu. Návrh zákona predovšetkým

◊plne harmonizuje pravidlá kolektívneho investovania s pravidlami EÚ, najmä so smernicami Európskeho parlamentu a rady zo dňa 21.januára 2002 č. 2001/107/ES a č. 2001/108/ES, ktorými sa mení a dopĺňa Smernica rady zo dňa 20.decembra 1985 č. 85/611/EHS o koordinácii zákonov, nariadení a správnych aktov týkajúcich sa organizácií kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „európska smernica“),

◊posilňuje právomoci orgánu dohľadu nad činnosťou správcovských spoločností a vybavuje ho ďalšími nástrojmi, prostredníctvom ktorých bude môcť účinne zasahovať v prípade porušenia zákona,

◊reaguje na vývoj a zmeny v oblasti kolektívneho investovania v Slovenskej republike a na kapitálových trhoch členských štátov OECD a EÚ,

◊zvyšuje úroveň ochrany účastníkov kolektívneho investovania.

Kolektívne investovanie v Slovenskej republike je upravené zákonom č.385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov spolu s vykonávacími vyhláškami Ministerstva financií č. 25/2000 Z.z. o spôsobe určenia hodnoty cenných papierov v majetku v podielovom fonde v znení vyhlášky č. 286/2001 Z.z., č. 26/2000 Z.z. o obsahu a spôsobe vykonania odbornej skúšky na preukázanie odbornej spôsobilosti v oblasti kolektívneho investovania a o ustanovení výšky úhrady za jej vykonanie v znení vyhlášky č. 107/2001 Z.z., č. 518/2002 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti a č. 581/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 432/2002 Z.z..

Uvedený zákon je základnou právnou úpravou kolektívneho investovania v Slovenskej republike, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2000 a bol 4 krát novelizovaný: zákonom č. 329/2001 Z.z. o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), zákonom č. 96/2001 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 432/2002 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/1999 Z.z. Uvedenými právnymi normami sa novelizovali ustanovenia o výkone štátneho dozoru v nadväznosti na vznik Úradu pre finančný trh, upravili sa podmienky udeľovania povolení zahraničným subjektom kolektívneho investovania pri ich činnosti na našom území, reagovalo sa na zmeny vykonané v roku 2001 a 2002 v legislatívnom a regulačnom rámci finančného trhu prijatím zákona o cenných papieroch a investičných službách, zákona o dohľade nad finančným trhom, zákona o bankách, novely Obchodného zákonníka a zákona o burze cenných papierov.

Plnenie záväzkov Slovenskej republiky v procese integrácie do EÚ si vyžaduje zosúladenie s novými smernicami Európskeho parlamentu a rady zo dňa 21.januára 2002 č. 2001/107/ES a 2001/108/ES, ktorými sa mení a dopĺňa Smernica rady zo dňa 20.decembra 1985 č. 85/611/EHS o koordinácii zákonov, nariadení a správnych aktov týkajúcich sa organizácií kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov. Najneskorší termín pre zosúladenie legislatív členských štátov bol stanovený na 13. február 2004. Zosúladenie s uvedenými smernicami si vyžaduje vykonať zmeny v oblasti úpravy činnosti správcovskej spoločnosti (ide najmä o rozšírenie predmetu činnosti správcovských spoločností o niektoré investičné služby), zmeny v pravidlách obmedzenia a rozloženia rizika investovania majetku v podielovom fonde, zmeny v pravidlách distribúcie podielových listov (zavedenie zjednodušeného predajného prospektu) a rozšírenie platnosti ustanovení o slobodnom poskytovaní služieb v rámci EÚ (tzv. európsky pas) aj na správcovské spoločnosti (podľa pôvodnej európskej smernice sa európsky pas vzťahoval len na organizácie kolektívneho investovania, ktorými sú u nás podielové fondy). Vzhľadom na rozsah potrebných zmien v doterajšej úprave kolektívneho investovania a z dôvodu nutnosti dosiahnuť plnú harmonizáciu s právom EU v tejto oblasti, je predkladané rekodifikované znenie zákona o kolektívnom investovaní.

Úloha zosúladiť zákon s právom EÚ bola zaradená medzi prioritné úlohy vyplývajúce z Pravidelnej hodnotiacej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii.

Zmeny v zákone si vyžiadali aj skúsenosti Úradu pre finančný trh (ďalej len „úrad“) pri výkone dohľadu. Sprísňujú sa podmienky pre udelenie povolenia na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti, navrhuje sa doplniť povinnosť správcovskej spoločnosti a depozitára viesť evidenciu pokynov a zmlúv, rozširuje sa oblasť činností správcovskej spoločnosti na ktorú je potrebný predchádzajúci súhlas úradu, sprísňujú sa ustanovenia o propagácii podielových fondov a umožňuje sa úradu udeľovať sankcie aj štatutárom správcovskej spoločnosti, podobne, ako je to v prípade bánk a obchodníkov s cennými papiermi. Upresňujú sa aj ustanovenia o udeľovaní sankcií depozitárovi správcovskej spoločnosti.

Požiadavky praxe a celosvetový vývoj v smerom k rozširovaniu palety nástrojov kolektívneho investovania (najmä rozšírenie tzv. fondov) si vyžiadal rozšírenie typov podielových fondov o fondy peňažného trhu a o fondy investujúce prevažne do podielových listov iných subjektov kolektívneho investovania.

Investície peňažných prostriedkov obyvateľstva do podielových fondov predstavovali v roku 1999 približne 2,5 mld. Sk. Podľa údajov Asociácie správcovských spoločností ku koncu roka 2002 pôsobilo na Slovensku na základe povolenia podľa zákona o kolektívnom investovaní 9 domácich správcovských spoločností, spravujúcich celkovo 95 podielových fondov, a 9 zahraničných správcovských spoločností. Funkciu depozitára správcovských spoločností plnilo 8 bánk.Deväť tuzemských správcovských spoločností spravovalo na konci roka 2002 v 95 podielových fondoch majetok v hodnote 18,8 mld. Sk.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie navrhovaného zákona a jeho aplikácia nebude mať dopad na štátny rozpočet a nebude mať nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky .

2. Názov návrhu zákona:

Zákon o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)

Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení - finančné služby. Táto problematika je upravená aj v čl.60 až 63 a v Prílohe XVIa Európskej dohody o pridružení.

Podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire z roku 2001 návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva Kapitola 4 - Slobodný pohyb kapitálu a Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb a taktiež je prioritou aj podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie -Biela kniha - kapitola 1 - Voľný pohyb kapitálu a kapitola 13 - Finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole č.4 - Voľný pohyb

kapitálu a v kapitole č. 3 – Slobodné poskytovanie služieb.

Návrh zákona sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 a termín jeho predloženia je stanovený na december 2003. Návrh zákona patrí medzi Prioritné úlohy vlády SR na rok 2003 s termínom účinnosti 1. 2. 2004.

b)

Kapitola č. 3 – Slobodné poskytovanie služieb bola otvorená dňa 21. 11. 2000 a predbežne bola uzatvorená 17.5.2001 a kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu bola otvorená dňa 14. 11. 2000 a predbežne uzatvorená 27.6. 2001. V negociačných pozíciách ku kapitole č. 3 SR požaduje jedno 3- ročné prechodné obdobie a ku kapitole č. 4 požaduje jedno 10- ročné prechodné obdobie a jedno 5-ročné prechodné obdobie.

4. Problematika návrhu zákona :

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

◊v Zmluve o založení o ES v článkoch 49 až 60,

◊v Smernici Rady č. 85/611/EHS z 20.12.1985 o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania v obchodovateľných cenných papieroch (UCITS) ( OJ L 375 z 31.12.1995 ),

◊v Smernici Rady č. 88/220/EHS zo dňa 22.3. 1988, ktorou sa dopĺňa smernica 85/611/EHS o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa subjektov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) v súvislosti s investičnou politikou niektorých UCITS ( OJ L 100 z 19.4. 1988),

◊v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 95/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

◊v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

◊v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/107/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) s úmyslom regulovať správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 ),

◊v Smernici Európskeho parlamentu a rady č. 2001/108/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) vzhľadom na investície UCITS ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 )

Články 49 až 55 Zmluvy o založení ES upravujú voľný pohyb služieb.

Ustanovenia článkov 56 až 60 Zmluvy o založení ES stanovujú slobodný pohyb kapitálu a platieb.

Smernica č. 85/611/EHS stanovuje zásady pre povoľovanie „otvorených“ investičných fondov, určuje pravidlá predaja a spätného odkupovania ich jednotiek , taktiež povinnosti týkajúce sa vedenia, investovania, depozitárov a verejných ponúk a tiež dohľad nad fondmi.

Smernica č. 88/220/EHS dopĺňa článok 22 smernice č. 85/611/EHS.

Smernica č. 95/26/ES okrem iného mení výraz „finančná spoločnosť“ v smernici č. 85/611/EHS na výraz „spoločnosť pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov“ .

Smernice č. 2000/64/ES, č. 2001/107/ES, č. 2001/108/ES sú taktiež novelami smernice č. 85/611/EHS.

Preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR Inštitútu pre aproximáciu práva a sú aj zrevidované. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.

d) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom

Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný so všetkými uvedenými smernicami.

6. Gestor:

Ministerstvo financií SR.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili žiadni experti.

DOLOŽKA FINANČNÝCH, EKONOMICKÝCH, ENVIRONMENTÁLNYCH VPLYVOV A VPLYVOV NA ZAMESTNANOSŤ

Predkladaný návrh zákona o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať v prípade jeho schválenia žiadne finančné, ekonomické, enviromentálne vplyvy a vplyvy na zamestnanosť.

Osobitná časť

K Čl. I

K 1. časti:

K § 1

Účelom zákona je komplexne upraviť problematiku kolektívneho investovania v súlade s právom Európskych spoločenstiev, t.j. Smernicou Rady z 20.decembra 1985 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa organizácií pre kolektívne investovanie do prevoditeľných cenných papierov č. 85/611/EHS (OJ L 375 31.12.1985) v znení smernice Rady č. 88/220/EHS, č. 95/26/ES, č. 2000/64/ES, č. 2001/107/ES a č. 2001/108/ES. Z tohto dôvodu sa upravuje

1.vznik, organizácia, riadenie, činnosť a zánik správcovskej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky,

2.vytváranie, spravovanie, zlučovanie a zánik podielových fondov,

3.činnosť depozitára zabezpečujúceho výkon zákonom ustanovených činností pre podielový fond,

4.pôsobenie zahraničných subjektov kolektívneho investovania, zahraničných správcovských spoločností a zahraničných depozitárov na území Slovenskej republiky,

5.pôsobenie domácich správcovských spoločností v zahraničí,

6.činnosť iných osôb podieľajúcich sa na kolektívnom investovaní,

7.informačné povinnosti správcovskej spoločnosti,

8.ochranu investorov – podielnikov podielových fondov,

9.dohľad nad kolektívnym investovaním v rozsahu podľa tohto zákona.

K § 2

Za kolektívne investovanie sa považuje činnosť spĺňajúca súčasne obe nasledovné podmienky:

1.zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti na základe verejnej ponuky

2.investovanie takto zhromaždených peňažných prostriedkov do majetku vymedzeného týmto zákonom.

Súčasne je ustanovená povinnosť vykonávať kolektívne investovanie len vytváraním podielových fondov za podmienok ustanovených týmto zákonom, t.j. na základe povolenia a v súlade s pravidlami obmedzenia a rozloženia rizika. Kolektívne investovanie na území Slovenskej republiky môžu vykonávať aj zahraničné subjekty kolektívneho investovania a zahraničné správcovské spoločnosti. Zákon ďalej spresňuje okruh činností vykonávaných na základe osobitných zákonov (napr. zákon NR SR č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov), ktoré sa nepokladajú za kolektívne investovanie, aj keď charakter týchto činností je podobný ako pri kolektívnom investovaní.

Primárnym cieľom kolektívneho investovania je výnos a kapitálové zhodnotenie investícií. Z tohto dôvodu by sa správcovská spoločnosť v spojení s podielovými fondmi nemala usilovať dosiahnuť také účasti, ktoré by umožňovali vykonávať vplyv na riadenie spoločností nachádzajúcich sa v ich portfóliu.

K § 3

Správcovská spoločnosť je právnická osoba – akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je kolektívne investovanie, čiže vytváranie a spravovanie podielových fondov na základe povolenia na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti udeleného úradom a môže vykonávať len činnosti, ktoré mu tento zákon umožňuje.

V tejto súvislosti zákon v súlade so smernicou definuje čo sa rozumie pod spravovaním podielového fondu.

Okrem základnej činnosti, t.j. spravovania podielových fondov, môže správcovská spoločnosť vykonávať aj ďalšie činnosti, ak spĺňa podmienky zákona a má tieto činnosti osobitne uvedené v povolení na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré sú investičnými službami podľa osobitného zákona (zákon o cenných papieroch). Na výkon týchto činností však správcovská spoločnosť nemôže získať povolenie podľa tohto osobitného zákona. Správcovská spoločnosť však nesmie vykonávať iné činnosti, než tie, ktoré jej povoľuje tento zákon.

Vzhľadom na skutočnosť, že činnosť správcovskej spoločnosti je v navrhovanom zákone v značnej miere upravená odchylne od osobitných predpisov upravujúcich podnikanie obchodných spoločností (najmä odlišnosti v úprave akciových spoločností oproti Obchodnému zákonníku), je potrebné zdôrazniť, že tieto subjekty musia postupovať podľa ustanovení tohto zákona aj v prípade, ak uvedenú problematiku rieši osobitný predpis odlišne. Ustanovenia osobitných zákonov sa vzťahujú na činnosť týchto subjektov len v prípade, že upravujú problematiku, ktorá nie je obsahom zákona o kolektívnom investovaní.

K § 4

Zákon definuje podielový fond ako spoločný majetok podielnikov, ktorý je zhromaždený správcovskou spoločnosťou vydávaním podielových listov, pričom majetkové práva podielnikov sú reprezentované podielovými listami. Podielový fond je vytváraný a spravovaný správcovskou spoločnosťou, pričom nemá právnu subjektivitu. Majetok zhromaždený v podielovom fonde však nie je súčasťou majetku správcovskej spoločnosti. Správcovská spoločnosť a podielové fondy, ktoré spravuje, môžu vzniknúť len podľa zákona.

Zahraničným subjektom kolektívneho investovania sa rozumie podielový fond vytvorený alebo spravovaný zahraničnou správcovskou spoločnosťou, alebo iný subjekt kolektívneho investovania bez právnej subjektivity vytvorený alebo spravovaný zahraničnou správcovskou spoločnosťou. Zahraničným subjektom kolektívneho investovania je aj zahraničná právnická osoba, ktorá je subjektom kolektívneho investovania podľa práva štátu, kde má sídlo napr. zahraničná investičná spoločnosť.

Zahraničnou správcovskou spoločnosťou sa rozumie právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá spravuje zahraničný podielový fond na základe oprávnenia na výkon takejto činnosti udeleného v štáte, kde má sídlo.

Pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti alebo pobočkou zahraničnej investičnej spoločnosti sa rozumie ich organizačná zložka umiestená na území Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Európskym fondom sa rozumie zahraničný podielový fond spĺňajúci podmienky európskej smernice.

K § 5

V týchto ustanoveniach sú vymedzené základné pojmy používané v celom zákone. Zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti na kolektívne investovanie sa uskutočňuje základe verejnej ponuky. Definícia verejnej ponuky je pre účely tohto zákona definovaná spôsobom odlišným od Obchodného zákonníka, aby sa zohľadnil charakter kolektívneho investovania ako špecifickej formy podnikania. Ďalej zákon ustanovuje akými prostriedkami zverejnenia a spôsobmi možno šíriť verejnú ponuku. Na účely tohto zákona sa definuje investor ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem svoje voľné finančné prostriedky použiť na nadobudnutie cenných papierov vydaných správcovskou spoločnosťou alebo zahraničným subjektom kolektívneho investovania.

K 2. časti

K § 6 - 7

Upravujú sa podmienky pre udelenie povolenia na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti. Založenie správcovskej spoločnosti ako akciovej spoločnosti je upravené Obchodným zákonníkom s odchýlkami uvedenými v tomto zákone. Zákon ustanovuje, že na výkon činnosti kolektívneho investovania touto akciovou spoločnosťou je potrebné povolenie úradu.

Okrem technickej a organizačnej pripravenosti na výkon kolektívneho investovania a splateného minimálneho základného imania, tak ako to bolo doteraz, bude musieť žiadateľ preukázať aj ďalšie podmienky na udelenie povolenia, najmä vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi správcovskej spoločnosti s kvalifikovanou účasťou. Táto požiadavka vyplýva z ustanovenia čl. 4 európskej smernice, podľa ktorého orgán dohľadu je povinný schvaľovať všetky osoby, ktoré môžu reálne ovplyvniť činnosť správcovskej spoločnosti, tzn. v našich podmienkach nielen členov predstavenstva, členov dozornej rady, prokuristov, ale aj akcionárov spoločnosti. Pri hodnotení vhodnosti prípadného akcionára bude úrad požadovať hodnoverné preukázanie prehľadného a dôveryhodného pôvodu peňažného vkladu do základného imania a bude sa tiež vyžadovať ich spoľahlivosť vo vzťahu k požiadavkám na transparentné a bezpečné fungovanie správcovskej spoločnosti a celého finančného sektora. Uvedené skutočnosti sa overujú za účelom, aby povolenie na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti nebolo vydané osobe, ktorá je vlastnená, a teda aj ovládaná akcionármi, ktorých pozadie je nejasné alebo nevhodné (napr. osoby z daňových rajov alebo osoby prepojené s osobami založenými v týchto centrách, osoby vlastniace iné licencované subjekty finančného trhu, ktoré opakovane porušujú zákony). Oproti doterajšej úprave sa spresnili ustanovenia o odbornej spôsobilosti riadiacich a dozorných orgánov správcovskej spoločnosti a jej vedúcich pracovníkov a v súlade s čl. 4 boli doplnené požiadavky na odbornú spôsobilosť vedúcich pracovníkov depozitára zabezpečujúcich výkon tejto činnosti.

Stanovujú sa doklady, ktoré musia byť priložené k žiadosti na vznik správcovskej spoločnosti ako aj ich obsah. Žiadateľ je povinný v predložených dokumentoch preukázať vecné, personálne a organizačné predpoklady na činnosť v oblasti kolektívneho investovania. Ide predovšetkým o primerané priestory a ich vybavenie kancelárskou a výpočtovou technikou, osvedčenia o odbornej spôsobilosti vedúcich riadiacich zamestnancov a kvalifikačné predpoklady týchto osôb. Úrad posúdi aj navrhované vnútro organizačné kontrolné mechanizmy správcovskej spoločnosti z hľadiska ich funkčnosti a schopnosti zabezpečiť fungovanie spoločnosti v súlade so zákonom a záujmami investorov.

Úrad udelí povolenie len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky podľa odseku 2. Dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Podmienky, na základe ktorých bolo udelené povolenie, je správcovská spoločnosť povinná dodržiavať po celý čas svojej činnosti a ich neplnenie môže byť dôvodom na odňatie povolenia.

Povolenie na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti je neprevoditeľné na inú osobu a udeľuje sa na dobu neurčitú. Možno ho na žiadosť správcovskej spoločnosti zmeniť, pričom pri posudzovaní žiadosti sa posudzuje primerane podľa ustanovení o udeľovaní povolenia.

Zákon ustanovuje povinnosť zápisu povolených činností do Obchodného registra a určuje správcovskej spoločnosti povinnosť oznámiť dozornému orgánu určité skutočnosti, najmä skutočnosti spôsobilé ovplyvniť spôsobilosť vykonávať kolektívne investovanie.

Tento postup je nutný vzhľadom na to, že hlavným predmetom činnosti správcovskej spoločnosti je vytváranie a správa podielových fondov t.j. majetku určeného na kolektívne investovanie. Zlúčenie a splynutie s inou obchodnou spoločnosťou, ako je správcovská spoločnosť, sa nepovoľuje, aby nebolo možné uskutočniť tzv. transformáciu na inú obchodnú spoločnosť bez povolenia úradu a týmto spôsobom zmeniť predmet činnosti .

K § 8 - 9

Podrobne sa ustanovuje postup pri udeľovaní povolenia na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti. Povolenie na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti nadobúda účinnosť dňom právoplatnosti zápisu do registra. V čase medzi udelením povolenia a zápisom do registra nemôže správcovská spoločnosť vykonávať činnosť, ktorá je predmetom povolenia. Vykonávanie tejto činnosti pred zápisom by bolo v rozpore so zákonom, pretože predmetom činnosti týchto spoločností ešte nie je kolektívne investovanie. Účelom je zamedziť nedovolenému podnikaniu v období medzi udelením povolenia a zápisom do registra.

Povolenie na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti sa udeľuje na dobu neurčitú. Toto povolenie je neprenosné.

Povolenie na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti môže zaniknúť len zo v zákone ustanovených dôvodov.

K § 10

Vznik alebo vykonanie určitých skutočností súvisiacich s kolektívnym investovaním sa podmieňuje predchádzajúcim súhlasom úradu. Skutočnosti, na ktoré sa vyžaduje predchádzajúci súhlas sú ustanovené v odseku 1. Ide napr. o nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní správcovskej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v správcovskej spoločnosti, voľbu osôb, navrhovaných za členov predstavenstva správcovskej spoločnosti, zlúčenie alebo splynutie správcovskej spoločnosti, zmenu depozitára, zmenu stanov správcovskej spoločnosti a uskutočnenie určitých transakcii s akcionármi správcovskej spoločnosti.

Podmienky na udelenie jednotlivých predchádzajúcich súhlasov sú uvedené v odseku 2. Súčasne odsek 3 určuje ako podmienku pri niektorých úkonoch (zmeny vlastníckych pomerov, zlúčenie, splynutie, predaj podniku) aj dodržanie ustanovení zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. Osoby, ktoré predkladajú žiadosť na predchádzajúci súhlas sú určené v odseku 4. Obsah žiadosti o jednotlivé predchádzajúce súhlasy bude predmetom vyhlášky vydanej ministerstvom financií.

Odsek 5 určuje skrátenú 15 dňovú lehotu na rozhodnutie o schválení osôb navrhovaných za členov predstavenstva z dôvodu zabezpečenia určitej flexibilnosti úradu v tomto konaní, kde je často z rôznych dôvodov nutné zabezpečiť rýchlu výmenu týchto osôb. Na ostatné konania sa vzťahuje štandardná lehota podľa zákona o dohľade nad finančným trhom.

K § 11

Pri svojej činnosti je správcovská spoločnosť povinná dodržiavať aj pravidlá obozretného podnikania ustanovené zákonom. Cieľom týchto pravidiel je zabezpečiť investovanie majetku zhromaždeného v podielových fondoch v súlade s týmto zákonom ako aj v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a so štatútom podielového fondu. Ak má správcovská spoločnosť povolené poskytovanie investičných služieb podľa § 3 ods. 3 zákona, je povinná sa zúčastňovať na ochrane klientov, ktorým poskytuje tieto investičné služby a prispievať do Garančného fondu investícií.

K § 12

Vzhľadom na osobitné postavenie správcovskej spoločnosti ako významnej inštitúcie finančného trhu spravujúcej cudzie zdroje, t.j. prostriedky podielnikov sa stanovujú niektoré požiadavky na riadenie a organizáciu, ktoré u bežných podnikateľských subjektov podliehajúcich len Obchodnému zákonníku nie sú osobitne vyžadované. Ide najmä o požiadavky na systém riadenia správcovskej spoločnosti a na jej organizačnú štruktúru a zavedenie systému vnútornej kontroly, obdobne ako u bánk a u obchodníkov s cennými papiermi. Správcovská spoločnosť je takisto povinná upraviť stanovách zodpovednosť príslušných riadiacich pracovníkov za prevenciu a odhaľovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Rovnako ako u iných licencovaných subjektov finančného trhu predložený návrh upravuje povinnosť správcovskej spoločnosti upraviť vzťahy s členmi štatutárneho orgánu mandátnou zmluvu o výkone funkcie. Zákon nad rámec úpravy v Obchodnom zákonníku umožňuje uplatňovať voči členom štatutárneho orgánu zodpovednosť za škodu spôsobenú podielnikom spravovaných podielových fondov pri výkone ich funkcie porušením povinností vyplývajúcich zo zákonov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov správcovskej spoločnosti a iných vnútorných aktov riadenia. Pod vnútornými aktmi riadenia sa v tomto kontexte rozumejú najmä. vnútorné organizačné poriadky upravujúce pravidlá vnútornej kontroly a pravidlá na predchádzanie stretu záujmov.

K § 13

Zákon ukladá správcovskej spoločnosti povinnosť vypracovať a udržiavať účinný systém vnútornej kontroly, pod ktorým sa rozumie predovšetkým systém kontroly dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich kolektívne investovanie, obchodovanie s cennými papiermi, štatútov spravovaných podielových fondov, pravidiel obozretného podnikania a iných vnútorných aktov riadenia. Zákon následne dáva dozornej rade správcovskej spoločnosti oprávnenie vo vzťahu ku vnútornej kontrole a ukladá súbor informačných povinností zamestnancovi zodpovednému za výkon vnútornej kontroly.

K § 14

Správcovská spoločnosť ako aj podielový fond sú podľa zákona o účtovníctve osobitné účtovné jednotky, ktoré účtujú v sústave podvojného účtovníctva a sú povinné zostavovať samostatne účtovnú závierku. Táto účtovná závierka správcovskej spoločnosti ako aj podielového fondu musí byť overená audítorom.

Audítori, ktorí overujú účtovnú závierku správcovskej spoločnosti alebo podielového fondu alebo osôb, ktoré tvoria so správcovskou spoločnosťou skupinu s úzkymi väzbami, sú povinní upozorniť úrad na porušenie zákonných povinnosti spoločnosti. Je to povinnosť vyžadovaná článkom 50a európskej smernice. Ide o rovnakú povinnosť ako majú audítori bánk a obchodníkov s cennými papiermi podľa zákona o bankách a zákona o cenných papieroch.

K § 15

Majetok zhromaždený na kolektívne investovanie, teda majetok v podielovom fonde, ako aj majetok vo fonde doplnkového dôchodkového sporenia a všetky obchody s takýmto majetkom je správcovská spoločnosť povinná evidovať oddelene od vlastného majetku správcovskej spoločnosti, ale aj oddelene od majetku v iných fondoch, ktoré táto správcovská spoločnosť spravuje. Taktiež je správcovská spoločnosť povinná viesť osobitnú evidenciu zmlúv a pokynov, ktoré sa vzťahujú na nakladanie s majetkom určeným na kolektívne investovanie. Táto evidencia musí byť na požiadanie prístupná úradu a depozitárovi.

Ak správcovská spoločnosť poskytuje podľa § 3ods. 3 investičné služby je povinná viesť denník o prijatých pokynoch klientov v rozsahu a za podmienok podľa zákona o cenných papieroch. Zákon ďalej ustanovuje lehoty pre archivovanie dokumentov tvoriacich obchodnú dokumentáciu.

K § 16

Zákon ustanovuje správcovskej spoločnosti povinnosť predchádzať konfliktom záujmov medzi taxatívne vymedzenými osobami. Prechádzaniu konfliktov záujmov zodpovedá aj zákaz obchodných operácií medzi správcovskou spoločnosťou a obchodnými spoločnosťami, ktoré sú majetkovo a personálne prepojené. Oddeleným ustanovením zákazu týchto obchodov pre správcovskú spoločnosť ako aj pre uvedené osoby sa zdôrazňuje dôležitosť tohto ustanovenia a umožňuje postihnúť obe strany nepovoleného obchodu na základe odlišných sankčných ustanovení. Zámerom je zamedziť prelievaniu ziskov a zneužívanie majetku investorov v prospech obchodných spoločností zakladaných členmi riadiacich orgánov a vrcholového menežmentu správcovskej spoločnosti.

Pre zvýšenie ochrany podielnikov podielových fondov, ktoré správcovská spoločnosť spravuje, má správcovská spoločnosť zakázané použiť majetok v podielovom fonde na úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou tohto majetku a s nakladaním s týmto majetkom.

Ustanovujú sa podmienky pre účasť v riadiacich orgánoch správcovskej spoločnosti tak z hľadiska ich odbornosti ako aj z hľadiska možného vzniku konfliktu záujmov. V platnosti sa ponechávajú doterajšie pravidlá pre obmedzenie účasti niektorých osôb v riadiacich orgánoch správcovskej spoločnosti z pohľadu ich zamestnania alebo členstva v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v subjektoch zabezpečujúcich činnosť kapitálového trhu.

Ako opatrenie proti vzniku konfliktu záujmov zakazuje členom riadiacich orgánov správcovskej spoločnosti, t.j. členom predstavenstva a prokuristom ako aj zamestnancom správcovskej spoločnosti zúčastňovať na podnikaní inej správcovskej spoločnosti a depozitára, s ktorým uzavreli depozitársku zmluvu.

K § 17

Navrhovaným ustanovením sa spresňuje obmedzenie týkajúce sa nákupu a predaja majetku v podielovom fonde osobami, ktoré sú akcionármi, členmi štatutárnych alebo dozorných orgánov správcovskej spoločnosti. Medzi zakázanými operáciami sa zdôrazňuje oproti predošlej úprave najmä predaj a nákup cenných papierov z majetku v podielovom fonde. Správcovská spoločnosť môže kupovať do svojho majetku a predávať zo svojho majetku majetok, ktorý môže byť predmetom kolektívneho investovania, len ak tým nedôjde ku konfliktu záujmov s podielnikmi podielových fondov, ktoré spravuje. Dôvodom obmedzenia obchodných operácií medzi subjektami kolektívneho investovania a osobami, ktoré majú na základnom imaní alebo majetku subjektu podiel je zamedzenie uskutočňovaniu tzv. priateľských obchodov medzi týmito subjektami. a osobami, ktoré riadia činnosť týchto subjektov. Pri predpokladanom vysokom stupni rozptýlenia vlastníctva subjektov kolektívneho investovania je pravdepodobné, že aj majiteľ malého podielu na základnom imaní môže získať podstatný vplyv nad činnosťou správcovskej spoločnosti. prostredníctvom účasti v ich riadiacich orgánoch. Tento vplyv je možno zneužiť na presadzovanie obchodov na ktorých má záujem vplyvný vlastník ale nevýhodných pre subjekt kolektívneho investovania a tým aj pre ostatných účastníkov kolektívneho investovania ( napr. predaj cenných papierov o ktoré na verejnom trhu nie je záujem do majetku správcovskej spoločnosti alebo do majetku v podielovom fonde alebo získanie výnosných cenných papierov z portfólia tohto subjektu za výhodnejších podmienok ako na verejnom trhu).

K § 18

Správcovská spoločnosť má povinnosť dodržiavať primeranosť vlastných zdrojov tak isto, ako obchodníci s cennými papiermi. Základné imanie správcovskej spoločnosti, ako akciovej spoločnosti, musí byť najmenej 50 000 000 Sk a musí byť splatené pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na vznik a činnosť. Zákon následne ustanovuje v súlade s európskou smernicou minimálnu výšku vlastných zdrojov správcovskej spoločnosti. Ak správcovská spoločnosť poskytuje investičné služby podľa § 3 ods. 3 je povinná dodržiavať aj primeranosť vlastných zdrojov podľa zákona o cenných papieroch.

K § 19

Pre zvýšenie ochrany podielnikov je správcovská spoločnosť povinná vypracovať a dodržiavať pravidlá činnosti. Tieto pravidlá činnosti sa predovšetkým vzťahujú na výkon činností pri správe majetku v podielových fondoch, na činnosť správcovskej spoločnosti vo vzťahu k podielnikom a klientom, ktorým poskytuje investičné služby podľa § 3ods. 3 a na zamedzenie legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Správcovská spoločnosť je povinná vykonávať činnosť pri správe majetku v podielových fondoch tak, aby nebola narušená bezpečnosť finančného systému a nesmie manipulovať kurzy cenných papierov.

K § 20

Zákon ustanovuje správcovskej spoločnosti povinnosť vykonávať správu majetku v podielovom fonde samostatne, vo svojom mene a na účet podielnikov. V súlade s ustanoveniami tohto zákona je však správcovská spoločnosť oprávnená zveriť výkon niektorých činností, ktoré je inak povinná vykonávať samostatne, inej osobe. Následne zákon vymedzuje základné pravidlá činnosti správcovskej spoločnosti pri správe majetku v podielovom fonde.

K § 21

Tak ako obchodníci s cennými papiermi aj správcovská spoločnosť má povinnosť pri každom obchode žiadať preukázanie totožnosti klienta a klient má povinnosť vyhovieť tejto žiadosti správcovskej spoločnosti, pričom správcovská spoločnosť má zakázané vykonať obchod pri zachovaní anonymity klienta. Následne zákon ustanovuje spôsoby preukazovania totožnosti klienta. Z dôvodu zamedzenia legalizácie príjmov z trestnej činnosti je správcovská spoločnosť povinná pri obchodoch prevyšujúcich hodnotu 15 000 EUR zisťovať vlastníctvo prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu. Údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady o vlastníctve peňažných prostriedkov použitých klientom je správcovská spoločnosť povinná uschovávať najmenej desať rokov od ukončenia obchodu.

Navrhnutým znením odsekov 6 až 11 sa reaguje predovšetkým na nový zákon o ochrane osobných údajov (zákon č.◊428/2002◊Z.◊z.), ktorý okrem iného reguluje aj požiadavky na obsah všetkých zákonov (vrátane zákona o kolektívnom investovaní), na základe ktorých je potrebné a možné spracúvať osobné údaje fyzických osôb aj bez súhlasu dotknutých fyzických osôb. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že ustanovenia §◊3 a §◊4 písm.◊a) a◊g) zákona o ochrane osobných údajov obsahujú mimoriadne široké definície osobných údajov, spracúvania osobných údajov a informačného systému. Z týchto definícií vyplýva, že osobnými údajmi sú jednak osobné identifikačné údaje (meno a priezvisko, rodné číslo, adresa) každej fyzickej osoby (vrátane klientov správcovských spoločností a ich zástupcov), ako aj akékoľvek ďalšie údaje týkajúce sa konkrétnej (identifikovateľnej) fyzickej osoby, a to vrátane konkrétnych údajov o obchodoch s jednotlivými fyzickými osobami (klientmi a ich zástupcami). Zároveň zo spomenutých definícií v zákone o ochrane osobných údajov vyplýva, že za spracúvanie osobných údajov v informačnom systéme by sa považovala dokonca aj samotná príprava, preverenie a úschova všetkých podkladov, ktoré sú nevyhnutné na prípravu, vykonanie a zdokumentovanie obchodov. To znamená, že bez spracúvania osobných údajov o klientoch a investoroch (a o ich prípadných zástupcoch) by v žiadnom prípade nebolo možné zabezpečiť vykonávanie kolektívneho investovania a investičných služieb zo strany správcovských spoločností a pobočiek zahraničných správcovských spoločností a vôbec funkčnosť kapitálového v Slovenskej republike, čo by bolo v zásadnom rozpore s právnymi normami Európskeho spoločenstva a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na oblasť kapitálového trhu (predovšetkým so smernicou č.◊93/22/EHS o investičných službách a smernicou UCITS). V tejto súvislosti možno uviesť, že ochrana osobných údajov a všetkých ďalších individuálnych informácií, ktoré sa týkajú klientov správcovských spoločností (vrátane údajov o obchodoch), je okrem iného zabezpečená aj zákonom uloženou povinnosťou mlčanlivosti a utajovania údajov podľa §◊98 navrhovaného zákona. Navrhnuté znenie §◊73a zákona je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom obehu týchto údajov, s článkom◊4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 91/308/ES o predchádzaní zneužitia finančného systému na pranie peňazí a s kritériom č.◊12 spomedzi 40◊záväzných medzinárodných odporúčaní FATF (Financial Action Task Force pri OECD).

K § 22

Zákon ustanovuje všeobecnú zodpovednosť správcovskej spoločnosti voči podielnikom podielových fondov, ktoré spravuje, za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona alebo zo štatútu podielového fondu.

K § 23

Odplatu správcovskej spoločnosti za správu podielového fondu určuje štatút podielového fondu. Na základe vyhotnotenia situácie na trhu, kde dochádza následkom zvyšujúcej sa konkurencie správcovských spoločností k postupnému poklesu poplatkov, ako aj v súplade s bežnou praxou v zahrančí, sa na rozdiel od doterajšej úpravy už nestanovuje maximálna výška odplaty za správu majetku v podielovom fonde. Optimálna výška odplaty je taká, ktorá zabezpečí správcovskej spoločnosti primeraný zisk bez nutnosti vykonávať vo veľkom rozsahu operácie s vlastným majetkom. V takom prípade sa správcovská spoločnosť môže sústrediť na hlavný predmet svojej činnosti, ktorým je vytváranie a správa podielových fondov.

V odseku 2 sa určuje, ktoré poplatky nie sú zahrnuté do odplaty správcovskej spoločnosti za správu podielového fondu. Tieto náklady musia byť preukázateľné a účelne vynaložené.

K § 24

Zákon ukladá správcovskej spoločnosti povinnosť oznamovať úradu každú zmenu vo svojej finančnej situácii ako aj iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť schopnosť správcovskej spoločnosti plniť svoje záväzky. Taktiež je správcovská spoločnosť povinná oznámiť úradu realizáciu predchádzajúcich súhlasov pri ktorých došlo k prekročeniu alebo zníženiu podielov na základnom imaní alebo hlasovacích právach v správcovskej spoločnosti. Ďalej je správcovská spoločnosť povinná každoročne predkladať úradu a ministerstvu aktuálny zoznam svojich akcionárov. Ak správcovská spoločnosť poskytuje investičné služby podľa § 3 ods. 3 je povinná plniť aj oznamovacie povinnosti podľa zákona o cenných papieroch.

Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré chcú prekročiť alebo znížiť svoj podiel na základom imaní správcovskej spoločnosti, sú povinné o tejto skutočnosti písomne informovať úrad spôsobom ustanoveným v ods. 3.

Taktiež má správcovská spoločnosť povinnosť spôsobom podľa zákona oznámiť úradu začatie činnosti alebo zriadenie pobočky v nečlenskom štáte, ako aj oznámiť úradu udelenie sankcie príslušným orgánom nečlenského štátu.

K § 25

Zákon umožňuje správcovskej spoločnosti, po splnení ustanovených podmienok, na základe zmluvy zveriť jednu alebo viac činností na inú osobu, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Výkon týchto činností sa však nesmie zveriť osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami správcovskej spoločnosti alebo záujmami podielnikov. Ak správcovská spoločnosť zverí niektorú z činností inej osobe je povinná doručiť úradu zmluvu o zverení činnosti ako aj zmeny tejto zmluvy a tiež informovať úrad o vypovedaní tejto zmluvy. Uzavretím zmluvy o zverení činnosti však nie je dotknutá zodpovednosť správcovskej spoločnosti a depozitára za škody spôsobené podielnikom pri správe majetku v podielovom fonde.

K § 26

Do zákona sa zapracovávajú ustanovenia o tzv. európskom pase, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom SR do EU. Ide o ustanovenie čl. 4. európskej smernice, ktorý hovorí, že povolenie vydané príslušným orgánom jedného členského štátu je platné vo všetkých členských štátoch a ustanovenia oddielu VIII (čl. 44 až 48). Zákon upravuje postup pre slovenskú správcovskú spoločnosť, ktoré chce zriadiť pobočku na území iného členského štátu. Stačí na to oznámenie úradu a príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, kde sa budú predávať podielové listy. Ak príslušný orgán do dvoch mesiacov od oznámenia túto činnosť správcovskej spoločnosti nezakáže (čo môže urobiť len za špecifických európskou smernicou určených okolností) predaj podielových listov na území členského štátu, môže správcovská spoločnosť túto činnosť začať vykonávať, pričom musí dodržiavať ustanovenia o reklame predaja podielových listov v príslušnom členskom štáte a poskytovať pre tamojších investorov informácie v ich úradnom jazyku v rovnakom rozsahu ako ich poskytuje tuzemským investorom. Tieto výhody môžu požívať len subjekty, ktorých investičná politika, rozloženie rizika a pravidlá činnosti vyhovujú európskej smernici.

K § 27

Správcovská spoločnosť môže vykonávať činnosť v členskom štáte aj na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky. Oznamovacia povinnosť správcovskej spoločnosti voči úradu je rovnaká ako v prípade vykonávania činnosti pri zriadení pobočky.

K § 28 - 29

Rovnakým spôsobom ako môžu podnikať domáce správcovské spoločnosti v členskom štáte, môžu podnikať zahraničné správcovské spoločnosti so sídlom v členskom štáte na území Slovenskej republiky. Teda môžu vykonávať činnosti na ktoré im bolo udelené povolenie v domovskom členskom štáte na základe oznámenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu doručeného úradu spolu s údajmi o plánovanom pôsobení tejto zahraničnej správcovskej spoločnosti na území Slovenskej republiky.

K § 30

Zákon oprávňuje úrad aby na štatistické účely a na účely dohľadu vyžadoval od zahraničných správcovských spoločností, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky, predkladanie pravidelných správ o ich činnosti a predkladanie informácií v rovnakom rozsahu ako ich predkladajú domáce správcovské spoločnosti, ako aj informácie nevyhnutné na sledovanie súladu ich činnosti s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na ich činnosť. Rovnakú povinnosť majú domáce správcovské spoločnosti voči orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu.

K § 31

V súlade s ustanoveniami európskej smernice má úrad informačnú povinnosť voči komisii.

K § 32

Taxatívne sa ustanovujú podmienky, za ktorých môže dôjsť k zrušeniu správcovskej spoločnosti bez likvidácie. K zrušeniu správcovskej spoločnosti bez likvidácie môže dôjsť len pri zlúčení alebo splynutí s inou správcovskou spoločnosťou a to len na základe predchádzajúceho súhlasu úradu.

Pri dobrovoľnej likvidácii podáva správcovská spoločnosť žiadosť na zrušenie na základe návrhu predstavenstva na zrušenie správcovskej spoločnosti bez likvidácie. Nevyhnutnou náležitosťou žiadosti správcovskej spoločnosti o zrušenie bez likvidácie je návrh prevodu správy podielových fondov na inú správcovskú spoločnosť. Splynutím alebo zlúčením správcovských spoločností môže vzniknúť iba správcovská spoločnosť podľa tohto zákona, pričom toto zrušenie správcovskej spoločnosti bez likvidácie nesmie byť na ujmu podielnikov spravovaných podielových fondov.

K § 33

Valné zhromaždenie správcovskej spoločnosti môže rozhodnúť o zrušení správcovskej spoločnosti s likvidáciou až po predchádzajúcom súhlase úradu na vrátenie povolenia na vznik a činnosť. V prípade žiadosti o zrušenie s likvidáciou musí správcovská spoločnosť preukázať, že uzavrela hospodárenie v podielových fondoch a vyplatila podielnikov alebo previedla správu podielových fondoch na inú správcovskú spoločnosť. Úrad povolí zrušenie správcovskej spoločnosti len v prípade, ak správcovská spoločnosť už nespravuje žiadne podielové fondy. Týmto postupom sú chránené záujmy podielnikov podielových fondov aj v prípade ak vlastníci správcovskej spoločnosti stratili záujem o kolektívne investovanie a chcú ukončiť túto činnosť v tejto oblasti.

Pre zrušenie a likvidáciu správcovskej spoločnosti platia primerane ustanovenia Obchodného zákonníka s prihliadnutím na špecifiká upravené týmto zákonom. Na likvidáciu správcovskej spoločnosti, ktorá poskytuje investičné služby podľa § 3 ods. 3 sa vzťahujú aj ustanovenia zákona o cenných papieroch.

K § 34

Pri vyhlásení konkurzu na majetok správcovskej spoločnosti správca konkurznej podstaty je povinný poskytnúť súčinnosť úradu, depozitárovi a nútenému správcovi podielových fondov pri zavedení nútenej správy alebo pri zrušení podielových fondov. Majetok v podielovom fonde nie je súčasťou konkurznej podstaty správcovskej spoločnosti, nakoľko to nie je majetok správcovskej spoločnosti, ani nesmie byť použitý na vyrovnanie s veriteľmi správcovskej spoločnosti podľa zákona o konkurze a vyrovnaní.

K 3.časti

K § 35

Otvoreným podielovým fondom, teda podielovým fondom harmonizovaným so smernicou (tzv. EU fondy alebo harmonizované fondy), je taký podielový fond, ktorého podielnik má právo predložiť svoj podielový list tohto podielového fondu na vyplatenie správcovskej spoločnosti, ktorá tento podielový fond spravuje. Na druhej strane, správcovská spoločnosť, ktorá otvorený podielový fond spravuje, je povinná zabezpečiť podielnikovi vyplatenie predloženého podielového listu spôsobom a v lehote podľa tohto zákona.

Podielový fond je majetok, zložený z cenných papierov, peňažných prostriedkov a iných majetkových hodnôt, ktoré sú v spoločnom vlastníctve podielnikov, ktorých vlastnícke práva sú reprezentované podielovými listami. Podielový fond nie je právnickou osobou; je vytváraný a spravovaný osobitnou právnickou osobou, ktorá má na túto činnosť povolenie úradu – správcovskou spoločnosťou.

Otvorený podielový fond vytvára správcovská spoločnosť vydávaním podielových listov.

Vytvorený podielový fond teda tvoria peňažné prostriedky získané vydávaním podielových listov a majetok za ne nadobudnutý. Podielový fond vytvára a spravuje správcovská spoločnosť. Každý podielnik je spolumajiteľom majetku zhromaždenom v podielovom fonde a môže samostatne uplatňovať svoje práva voči správcovskej spoločnosti. Na majetok v otvorenom podielovom fonde sa nepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve. Vlastnícke práva podielnika k majetku v podielovom fonde sú reprezentované podielovými listami.

Zákon zakazuje rozdelenie otvoreného podielového fondu, splynutie otvorených podielových fondov, premenu otvoreného podielového fondu na uzavretý podielový fond (neharmonizovaný) alebo na špeciálny podielový fond (neharmonizovaný). Otvorený podielový fond možno vytvoriť na dobu neurčitú alebo na dobu určitú, pričom nie možné obmedziť počet vydávaných podielových listov tohto otvoreného podielového fondu.

K § 36

K vytvoreniu podielového fondu musí správcovská spoločnosť získať povolenie úradu. Na získanie tohto povolenia musí správcovská spoločnosť preukázať splnenie zákonom ustanovených podmienok. Pri rozhodovaní o udelení povolenia je rozhodujúcim kritériom posúdenie splnenia všetkých podmienok ustanovených zákonom.

K § 37

Povolenie na vytvorenie otvoreného podielového fondu možno previesť len na inú správcovskú spoločnosť a len na základe predchádzajúceho súhlasu úradu. Následne zákon ustanovuje nutný obsah výroku rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vytvorenie otvoreného podielového fondu. Povolenie na vytvorenie otvoreného podielového fondu môže úrad svojim rozhodnutím na žiadosť správcovskej spoločnosti zmeniť. Povolené činnosti, teda obsah povolenia na vytvorenie otvoreného podielového fondu sa zapisujú do obchodného registra, preto je správcovská spoločnosť povinná podať príslušnému registrovému súdu návrh na zápis povolených činností. Prílohou tohto návrhu na zápis je právoplatné rozhodnutie úradu. Výpis z obchodného registra je správcovská spoločnosť povinná predložiť úradu.

K § 38

Správcovská spoločnosť môže pristúpiť k vydávaniu podielových listov po udelení povolenia na vytvorenie podielového fondu. Podielový fond sa pokladá za vytvorený až po zhromaždení minimálnej výšky majetku. Z dôvodu možnosti efektívnej správy a regulácie bola stanovená minimálna čistá hodnota majetku v otvorenom podielovom fonde na 50 mil. Sk. Ak správcovská spoločnosť do 6 mesiacov odo dňa začiatku vydávania podielových listov nezhromaždí predajom podielových listov stanovenú minimálnu sumu, povolenie na vytvorenie podielového fondu zaniká dňom nasledujúcim po dni uplynutia šesťmesačnej lehoty a správcovská spoločnosť musí zhromaždené peňažné prostriedky vrátiť investorom. Správcovská spoločnosť má povinnosť písomne oznámiť úradu začatie vydávania podielových listov otvoreného podielového fondu a deň, v ktorom dosiahla vydávaním podielových listov minimálnu čistú hodnotu majetku v otvorenom podielovom fonde. Ak správcovská spoločnosť nezačne do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia na vytvorenie otvoreného podielového fondu s vydávaním podielových listov, toto povolenie zaniká.

K § 39

Zákon ustanovuje povinnosť pre každý otvorený podielový fond – mať štatút, ktorý je súčasťou zmluvného vzťahu podielnika so správcovskou spoločnosťou. Štatút a jeho zmeny sú právne účinné až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým bol štatút schválený, alebo ktorým boli zmeny štatútu povolené alebo nariadené. Štatút musí obsahovať najmä ciele a zameranie investičnej politiky s majetkom zhromaždeným v podielovom fonde, ako aj postup vydávania a vyplatenia vrátených podielových listov. Povinný obsah štatútu sa oproti doterajšiemu zneniu sa rozširuje a upresňuje, tak aby v ňom boli obsiahnuté všetky položky stanovené v prílohe A smernice.

Štatút podielového fondu má charakter zmluvných podmienok medzi správcovskou spoločnosťou a investorom (budúcim podielnikom) a stanovuje podmienky správy majetku zvereného správcovskej spoločnosti. Okrem štatútu musí mať každý podielový fond aj svoj predajný prospekt, ktorého povinný minimálny obsah je uvedený v prílohe č. 1 tohto zákona, zjednodušený predajný prospekt, ktorého minimálny obsah je uvedený v prílohe č. 2 tohto zákona. Predajný prospekt podrobne informuje investora – budúceho podielnika o skutočnostiach dôležitých pre jeho rozhodovanie.

K § 40

Podiel je definovaný ako základná jednotka podielového fondu, pričom súčet hodnoty všetkých podielov v obehu tvorí čistú hodnotu majetku sústredeného v podielovom fonde. Aby boli zaručené rovnaké práva všetkých podielnikov sa hodnota všetkých podielov musí navzájom rovnať. Podielový list je cenný papier, ktorý môže znieť na jeden alebo viac podielov podielnika na majetku v podielovom fonde a s ktorým je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku v podielovom fonde a právo podielnika podieľať sa na výnose z tohto majetku podľa štatútu. Základným znakom otvoreného podielového fondu je právo podielnika predložiť ním vlastnený podielový list na vyplatenie správcovskej spoločnosti za čistú hodnotu majetku pripadajúcu na podielový list. Podielový list otvoreného podielového fondu možno vydať len vo forme na meno alebo na doručiteľa. Podielový list možno vydať aj ako hromadný podielový list, ktorý nahrádza viac podielových listov toho istého podielového fondu s rovnakou počiatočnou hodnotou podielu a s rovnakým počtom podielov.

K § 41 - 42

Spresňujú sa ustanovenia o cene podielových listov pri ich vydaní a vyplatení. Správcovská spoločnosť vydáva podielový list a vypláca ho pri jeho vrátení za cenu, ktorá zodpovedá podielu čistej hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde pripadajúcej na tento podielový list. Túto cenu je správcovská spoločnosť povinná vypočítať pod dohľadom depozitára najmenej raz za týždeň a zverejniť. Na pokrytie nákladov súvisiacich s vydávaním a vyplácaním vrátených podielových listov (napr. náklady na tlač podielových listov, alebo registračné poplatky SCP) si správcovská spoločnosť môže účtovať k predajnej cene alebo cene pri vyplatení vráteného podielového listu prirážku najviac 5%, pričom však súčet oboch prirážok nesmie prekročiť 5% predajnej ceny podielového listu., tzn., že správcovská spoločnosť nemôže účtovať podielnikovi maximálnu výšku prirážky v oboch prípadoch (pri vydaní aj vyplatení vráteného podielového listu).

K § 43

V mimoriadnych prípadoch (napr. .živelná pohroma, vojnový stav, technické problémy organizátorov verejného trhu, nedostatok voľných peňažných prostriedkov) môže správcovská spoločnosť dočasne, najdlhšie však na tri mesiace, pozastaviť právo na vyplatenie vrátených podielových listov do doby, než pominú dôvody pre ktoré nebolo možné vyhovieť požiadavkám na vyplatenie vrátených podielových listov. Toto pozastavenie, ako aj jeho dôvod musí byť oznámené úradu, ktorý ho môže zrušiť ak je pozastavenie vyplácania podielových listov v rozpore so záujmami podielnikov. Ak je to v záujme podielnikov alebo vo verejnom záujme môže úrad požiadať správcovskú spoločnosť o pozastavenie vyplácania podielových listov, pričom správcovská spoločnosť je povinná tejto žiadosti úradu vyhovieť. Ak je pozastavené vyplácanie podielových listov, nesmie správcovská spoločnosť vyplácať ani vydávať podielové listy otvoreného podielového fondu, na ktorý sa toto rozhodnutie vzťahuje. Po obnovení vyplácania podielových listov správcovská spoločnosť vydá alebo vyplatí podielové listy, ktorých vydávanie alebo vyplácanie bolo pozastavené za aktuálnu cenu platnú ku dňu obnovenia vyplácania podielových listov.

K § 44

Zákon zosúlaďuje ustanovenie o prípustnom majetku v otvorenom podielovom fonde s novelizovaným čl. 19 európskej smernice (smernicou č. 107/2001/ES). Ide o podstatné rozšírenie možnosti investovania majetku v podielových fondoch. Okrem prevoditeľných cenných papierov bude môcť byť majetok v podielových fondoch investovaný aj do nástrojov peňažného trhu, a to bez doterajších obmedzení (max.10%, resp. viac len po schválení úradom) a do finančných derivátov, vrátane otc derivátov (doteraz len štandardizované opcie).

Trhy na ktorých možno investovať majetok v podielových fondoch sú uvedené v písmenách a) až c) a sú zoradené podľa ich kvality a záruk bezpečnosti investícií. Investície do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu podľa článku 13 smernice rady z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov (č.93/22/EHS) v znení smernice Rady č.95/26/ES a č.2000/64/ES a uvedenom v zozname zverejnenom komisiou podľa článku 16 tejto smernice sú prípustné bez skúmania ďalších podmmienok. Investície na trhoch uvedených v písmenách b) a c) sú možné len ak sa na nich pravidelne obchoduje, sú prístupné verejnosti a ak sú primerane regulované. Investície naregulovaných trhoch mimo SR a členských štátov sú prípustné, len ak budú tieto trhy explicitne vymenované v štatúte.

Zvýrazňuje sa princíp, že v iných majetkových hodnotách ako sú vyššie uvedené nesmie byť uložených viac ako 10% majetku v otvorenom podielovom fonde.

V majetku v otvorenom podielovom fonde môže byť aj doplnkový likvidný majetok, ktorým sú peňažné prostriedky v hotovosti a na bežných účtoch a krátkodobé termínové vklady, ktorých hodnota významne prekračuje hodnotu vkladov určenou investičnou stratégiou podielového fondu. V majetku v otvorenom podielovom fonde sa však nesmú nachádzať drahé kovy, a to ani vo forme certifikátov, ktoré ich zastupujú.

K § 45 - 46

Obmedzenie a rozloženie rizika v otvorenom podielovom fonde je harmonizované so smernicou EU. Zámerom je zabezpečiť primerané rozloženie rizika zvýšením minimálneho počtu investícií. Oproti doterajšej úprave sa preto stanovuje, že súčet hodnôt cenných papierov emitentov , ktorých podiel na majetku v otvorenom podielovom fonde presahuje 5%, nesmie prekročiť 40% hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde.

Navrhované znenie v súlade so smernicou udeľuje prípustnú výnimku z tohto pravidla pre štátne cenné papiere a cenné papiere garantované štátom, kde je stanovený limit 35% pre podiel cenných papierov jedného emitenta, t.j. štátu na majetku v otvorenom podielovom fonde. V záujme rozvoja hypotekárneho bankovníctva bola udelená prípustná výnimka aj pre hypotekárne záložné listy tak, aby podiel vydaný jednou hypotekárnou bankou mohol dosiahnuť až 25% hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde.

Do navrhovaného znenia bola v súlade so smernicou EU zahrnutá právomoc úradu za stanovených podmienok povoliť správcovskej spoločnosti vytvorenie podielového fondu, v ktorom štátne cenné papiere alebo cenné papiere garantované štátom (tuzemské aj zahraničné) v súlade s čl. 23 európskej smernice, môžu tvoriť až 100% majetku v otvorenom podielovom fonde.

V súlade s čl. 22 sa stanovuje horná hranica hodnoty hypotekárnych záložných listov, ktoré môžu byť v majetku v otvorenom podielovom fonde s využitím odchýlky od všeobecného limitu 5% hodnoty cenných papierov jedného emitenta v majetku v otvorenom podielovom fonde, tzn. súčet hodnoty všetkých emisií hypotekárnych záložných listov, pri ktorých je prekročený limit 5% podľa § 33 ods.1 môže tvoriť najviac 80% hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde.

Upresňujú sa ustanovenia o podiele cenných papierov jedného emitenta, ktoré môžu byť v podielovom fonde, v súlade s čl. 25 európskej smernice.

Upresňujú sa výnimky z ustanovení o prekročení limitov zloženia majetku v podielovom fonde za určitých okolností (prvých 6 mesiacov od udelenia povolenia a uplatnenie predkupných práv) a dávajú sa do súladu s čl. 26 európskej smernice.

K § 47

Úrad môže schválením štatútu určiť, že až 100% hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde možno investovať do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených ktorýmkoľvek jedným členským štátom, jedným orgánom územnej alebo miestnej správy členského štátu, jedným nečlenským štátom, alebo jednou medzinárodnou organizáciou, pričom tento majetok v otvorenom podielovom fonde podľa prvej vety musí byť tvorený najmenej šiestimi emisiami prevoditeľných cenných papierov a hodnota jednej emisie nesmie tvoriť viac ako 30% hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde.. Úrad schváli štatút, len ak je zaručená rovnocenná úroveň ochrany investorov ako pri otvorených podielových fondoch, ktoré dodržiavajú pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika.

Štatút otvoreného podielového fondu musí obsahovať aj označenie členských štátov, orgánov územnej alebo miestnej správy členských štátov, nečlenského štátu, alebo medzinárodných organizácii, do ktorých prevoditeľných cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu alebo nimi zaručených prevoditeľných cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu sa plánuje investovať viac ako 35% hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde. Predajný prospekt, zjednodušený predajný prospekt a reklamné dokumenty otvoreného podielového fondu musia obsahovať zrozumiteľnú informáciu o takto povolenom spôsobe investovania a označenie členských štátov, orgánov územnej alebo miestnej správy členských štátov, nečlenského štátu, alebo medzinárodných organizácii, do ktorých prevoditeľných cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu alebo nimi zaručených prevoditeľných cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu sa plánuje investovať viac ako 35% hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde.

K § 48

Tieto ustanovenia v súlade s európskou smernicou upravujú postup správcovskej spoločnosti pri investovaní peňažných prostriedkov do podielových listov iných podielových fondov. Hodnota podielových listov iného otvoreného podielového fondu a cenných papierov zahraničného otvoreného subjektu kolektívneho investovania nesmie tvoriť viac ako 20% hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde. Celková hodnota podielových listov iných otvorených podielových fondov a cenných papierov zahraničných otvorených subjektov kolektívneho investovania nespĺňajúcich požiadavky európskej smernice nesmie tvoriť viac ako 30% hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde.

K § 49

Zákon ukladá správcovskej spoločnosti povinnosť pri správe majetku v otvorenom podielovom fonde používať také postupy riadenia rizík, ktoré umožňujú priebežné sledovanie miery pozičného rizika a jeho vplyv na celkové riziko spojené s investovaním majetku v otvorenom podielovom fonde a používať postupy pre presné a objektívne ohodnotenie otc derivátov. Z tohto dôvodu je správcovská spoločnosť povinná najmenej raz za šesť mesiacov predložiť úradu správu v písomnej forme o druhoch finančných derivátov, do ktorých investovala majetok pri spravovaní majetku v otvorených podielových fondoch, o rizikách spojených s týmito finančnými derivátmi a ich podkladovými nástrojmi, kvantitatívne obmedzenia a metódy, ktoré boli používané na hodnotenie rizík spojených s transakciami s finančnými derivátmi, a to za každý spravovaný otvorený podielový fond. Ak je to uvedené v štatúte, po predchádzajúcom súhlase depozitára možno v prospech majetku alebo na ťarchu majetku v otvorenom podielovom fonde používať techniky a nástroje vzťahujúce sa na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, a to len za účelom efektívnej riadenia investícii majetku v otvorenom podielovom fonde a za podmienok a limitov uvedených v štatúte. Ak využívanie týchto techník a nástrojov zahŕňa využívanie derivátov, tieto limity musia byť v súlade s pravidlami a obmedzenia a rozloženia rizika podľa tohto zákona. Celková majetková angažovanosť týkajúca sa finančných derivátov nesmie prekročiť čistú hodnotu majetku v otvorenom podielovom fonde. Pri výpočte majetkovej angažovanosti sa vezmú do úvahy súčasná hodnota podkladových nástrojov, riziko obchodného partnera, predpokladané budúce pohyby trhu a zostávajúca doba do uzavretia pozícii. Investície do finančných derivátov môžu tvoriť časť investičnej stratégie správcovskej spoločnosti s majetkom v otvorenom podielovom fonde.

K § 50

Aby sa zdôraznil charakter podielového fondu ako portfóliového investora, bolo stanovené, že správcovská spoločnosť nesmie v spojení so všetkými podielovými fondmi, ktoré spravuje nadobúdať viac ako 10% súčtu menovitých hodnôt akcií s hlasovacím právom vydaných jedným emitentom. Následne zákon ustanovuje maximálne limity pre jednotlivé aktíva, ktoré môže správcovská spoločnosť nadobúdať do majetku v otvorenom podielovom fonde a výnimky pri ktorých sa tieto obmedzenia nepoužijú.

K § 51

Ustanovujú sa prípady pri ktorých môže prísť k prekročeniu limitov a obmedzení ustanovených v predchádzajúcich ustanoveniach (§ 44 – 50). Tieto obmedzenia sa však nepoužijú v období prvých šiestich mesiacov vytvárania otvoreného podielového fondu. Zákon ustanovuje povinnosť správcovskej spoločnosti bezodkladne oznámiť úradu každé prekročenie limitov a vykonať opatrenia na zosúladenie s limitmi a obmedzeniami ustanovenými zákonom.

K § 52

Pre zvýšenie ochrany podielnikov otvoreného podielového fondu zákon zakazuje použiť majetok v otvorenom podielovom fonde na poskytovanie pôžičiek, darov, úverov alebo na akékoľvek zabezpečenie záväzkov iných fyzických osôb alebo iných právnických osôb.

K § 53

Zákon zakazuje správcovskej spoločnosti pri správe majetku v otvorenom podielovom fonde uskutočňovať krátke predaje.

K § 54

Správcovská spoločnosť môže v prospech majetku v otvorenom podielovom fonde prijať peňažné pôžičky alebo úvery len v prípade ak je to v záujme podielnikov a ak to umožňuje štatút. Takto prijaté peňažné prostriedky však nesmú prekročiť 10% hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde.

K § 55

Ustanovuje sa povinnosť správcovskej spoločnosti vykonávať práva k cenným papierom v majetku v podielovom fonde v záujme podielnikov a v súlade so štatútom, ako aj povinnosť každoročne vyplácať podielnikom výnosy z majetku v podielovom fonde.

K § 56

Stanovuje sa postup pri poklese hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde pod zákonom stanovenú minimálnu hodnotu 50 mil. Sk a postup v prípade poklesu hodnoty podielových listov viac ako o tretinu oproti priemernej hodnote za posledných 6 mesiacov. Ak nastanú uvedené skutočnosti sú správcovská spoločnosť a depozitár povinný informovať úrad a prijať opatrenia na nápravu.

V prípade ak do 3 mesiacov nedosiahne hodnota majetku v otvorenom podielovom fonde zákonom stanovenú minimálnu hodnotu, úrad odoberie správcovskej spoločnosti povolenie na vytvorenie tohto podielového fondu rozhodne že správcovská spoločnosť je povinná uzavrieť hospodárenie v tomto podielovom fonde a vyplatiť podielnikov. Ak opatrenia pri poklese hodnoty podielového listu o jednu tretinu nemali pozitívny účinok, úrad zváži situáciu z hľadiska ochrany záujmov podielnikov a rozhodne o ďalšom postupe. Ak tento pokles hodnoty majetku nemožno odôvodniť celkovou situáciou na kapitálovom trhu, existuje odôvodnený predpoklad, že správcovská spoločnosť nekoná v záujme podielnikov a úrad musí mať možnosť zasiahnuť a v odôvodnenom prípade odobrať správcovskej spoločnosti povolenie na vytvorenie podielového fondu a zastaviť tak ďalšie znehodnocovanie majetku podielnikov.

K § 57

Vznik alebo vykonanie určitých skutočností súvisiacich s činnosťou správcovskej spoločnosti pri správe majetku v otvorenom podielovom fonde sa podmieňuje predchádzajúcim súhlasom úradu. Skutočnosti, na ktoré sa vyžaduje predchádzajúci súhlas sú ustanovené v odseku 1. Podmienky, ktoré musia byť splnené na vydanie predchádzajúceho súhlasu sú uvedené v nasledujúcich odsekoch.

K § 58

Navrhovaným znením sa umožňuje proces zlučovania otvorených podielových fondov. K zlúčeniu podielových fondov je potrebný predchádzajúci súhlas úradu. Postup zlúčenia je upravený tak, aby nedošlo k poškodeniu záujmov podielnikov jednotlivých zlučovaných otvorených podielových fondov. Základným princípom je, aby po zlúčení pripadla na každého podielnika rovnaká čistá hodnota majetku ako pred zlúčením.

K § 59

K zrušeniu otvoreného podielového fondu môže prísť len na základe rozhodnutia úradu o odňatí povolenia na vytvorenie otvoreného podielového fondu alebo na základe predchádzajúceho súhlasu úradu alebo ak povolenie na vytvorenie otvoreného podielového fondu zaniklo, vrátane zániku povolenia uplynutím doby, na ktorú bol otvorený podielový fond vytvorený. Stanovuje sa postup po odobratí povolenia na vytvorenie podielového fondu. Sú taxatívne stanovené kroky, ktoré má správcovská spoločnosť, prípadne depozitár vykonať v procese uzatvorenia hospodárenia s majetkom v podielovom fonde. V záujme ochrany záujmov podielnikov pred neodôvodneným predlžovaním procesu uzavretia hospodárenia v podielovom fonde, sa stanovuje časová lehota pre vyplatenie ich podielu na majetku v podielovom fonde.

K § 60 - 61

Do zákona sa zapracovávajú ustanovenia o tzv. európskom pase, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom SR do EU. Ide o ustanovenie čl. 4. európskej smernice, ktorý hovorí, že povolenie vydané príslušným orgánom jedného členského štátu je platné vo všetkých členských štátoch a ustanovenia oddielu VIII (čl. 44 až 48). Správcovská spoločnosť môže vykonávať činnosť v členskom štáte aj na základe práva slobodného poskytovania služieb. Stačí na to oznámenie úradu alebo príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, kde sa budú predávať podielové listy. Ak príslušný orgán do dvoch mesiacov od oznámenia túto činnosť správcovskej spoločnosti nezakáže (čo môže urobiť len za špecifických európskou smernicou určených okolností) predaj podielových listov na území členského štátu, môže správcovská spoločnosť túto činnosť začať vykonávať, pričom musí dodržiavať ustanovenia o reklame predaja podielových listov v príslušnom členskom štáte a poskytovať pre tamojších investorov informácie v ich úradnom jazyku v rovnakom rozsahu ako ich poskytuje tuzemským investorom. Tieto výhody môžu požívať len subjekty, ktorých investičná politika, rozloženie rizika a pravidlá činnosti vyhovujú európskej smernici.

K 4.časti

V 4. časti je upravená činnosť uzavretých podielových fondov, ktorých pravidlá činnosti nie sú harmonizované na úrovni EÚ, a preto sa na ne nevzťahujú ustanovenia o zjednodušení povoľovacieho konania pri ich činnosti v iných členských štátoch (nemôžu získať tzv. európsky pas). Úprava činnosti týchto subjektov kolektívneho investovania je záležitosťou špecifických predpisov jednotlivých členských štátov. Do tejto kategórie spadajú všetky typy uzavretých subjektov kolektívneho investovania. Investície do cenných papierov týchto podielových fondov sa vo všeobecnosti pokladajú za menej bezpečné z hľadiska ochrany záujmov investorov a predstavujú väčšie riziko v porovnaní s investíciami do otvorených podielových fondov, ktoré investujú predovšetkým do verejne obchodovateľných cenných papierov. Sú určené predovšetkým pre užší okruh skúsených a informovaných investorov.

K § 62 - 65

Uzavretým podielovým fondom je podielový fond, ktorého podielnik nemá právo, aby mu na jeho žiadosť boli vyplatené podielové listy z majetku v tomto podielovom fonde. Doba na ktorú môže byť vytvorený uzavretý podielový fond je najviac 10 rokov. Po uplynutí tejto doby je správcovská spoločnosť povinná premeniť uzavretý podielový fond na otvorený alebo uzavrieť hospodárenie s majetkom v uzavretom podielovom fonde a vyplatiť podielnikov. Uzavretý podielový fond sa nesmie rozdeliť, splynúť s iným uzavretým podielovým fondom a premeniť na špeciálny podielový fond. Na vytvorenie uzavretého podielové fondu je potrebné povolenie úradu. Podmienky na udelenie povolenia na vytvorenie uzavretého podielového fondu sú rovnaké ako podmienky na vytvorenie otvoreného podielového fondu.

Na podielové listy uzavretého podielového fondu a na ich vydávanie sa vzťahujú tie isté podmienky ako na vydávanie podielových listov otvoreného podielového fondu, s tým rozdielom, že podielové listy uzavretého podielového fondu môžu byť vydané len ako zaknihované a zastupiteľné, pričom správcovská spoločnosť má povinnosť podať žiadosť o ich prijatie na regulovaný trh burzy cenných papierov.

Zmyslom existencie uzavretých podielových fondov je priniesť dlhodobé zdroje na kapitálový trh a prostredníctvom reinvestícií výnosov naakumulovať a zhodnotiť majetok v prospech podielnikov, ktorým bude po stanovenej dobe životnosti uzavretého podielového fondu vyplatený.

Minimálna výška majetku potrebná na vytvorenie uzavretého podielového fondu 50 mil. Sk je stanovená vzhľadom na charakter jeho činnosti ako dlhodobého investora na kapitálovom trhu. Okrem tejto podmienky zákon určuje, že úrad udelí správcovskej spoločnosti povolenie na vydávanie podielových listov uzavretého podielového fondu len v prípade ak je hodnota majetku otvorených podielových fondov tejto správcovskej spoločnosti vyššia ako 100 mil. Sk., pričom hodnota majetku v uzavretých podielových fondov, ktoré spravuje jedna správcovská spoločnosť, nemôže byť vyššia ako hodnota majetku v otvorených podielových fondoch, ktoré spravuje táto správcovská spoločnosť. Uvedené obmedzenia sa zavádzajú so zámerom podporiť investovanie úspor obyvateľstva prostredníctvom otvorených podielových fondov. Postup pri vydávaní podielových listov a výpočet ich predajnej ceny je rovnaký ako u podielových listov otvoreného podielového fondu.

Štruktúra majetku uzavretého podielového fondu je s výnimkami rovnaká ako u otvoreného podielového fondu. Majetok uzavretého podielového fondu môže byť na rozdiel od otvorených subjektov uložený aj v drahých kovoch a certifikátoch, ktoré ich zastupujú a nových emisiách cenných papierov u ktorých sa do jedného roka predpokladá ich prijatie k obchodovaniu na burze alebo na inom verejnom trhu cenných papierov. Správcovská spoločnosť môže uskutočňovať obchody s cennými papiermi v portfóliu uzavretého podielového fondu aj na burzách a verejných trhoch mimo územia SR za podmienky, že možnosť investovať na danej burze alebo verejnom trhu je uvedená v štatúte schválenom úradom, tzn. že správcovská spoločnosť nemôže uskutočňovať obchody s cennými papiermi v prospech uzavretého podielového fondu mimo územia SR bez povolenia úradu.

K § 66 - 67

Pravidlá pre obmedzenie a rozloženie rizika v uzavretom podielovom fonde sú upravené s ohľadom na charakter uzavretého podielového fondu, ktorý by mal byť zameraný na dlhodobé investície voľných finančných prostriedkov. Hodnota cenných papierov jedného emitenta v majetku v uzavretom podielovom fonde bola stanovená na 20%, pričom podiel štátnych cenné papierov alebo cenných papierov garantovaných štátom môže tvoriť až 40% a podiel hypotekárnych záložných listov vydaných jednou hypotekárnou bankou môže dosiahnuť 35%. Vzhľadom na neexistenciu pravidiel EÚ pre uzavreté subjekty kolektívneho investovania, uplatňujú sa v zahraničí rôzne pravidlá. Zvyčajne je stanovený len limit pre podiel na majetku daného subjektu. na špecifiká slovenského kapitálového trhu a doterajšie skúsenosti pri výkone dohľadu. Vzhľadom na špecifiká slovenského kapitálového trhu a doterajšie skúsenosti pri výkone dohľadu bola stanovená horná hranica podielu cenných papierov jedného emitenta na majetku v uzavretom podielovom fonde na 30%

K § 68

Vznik alebo vykonanie určitých skutočností súvisiacich s činnosťou správcovskej spoločnosti pri správe majetku v uzavretom podielovom fonde sa podmieňuje predchádzajúcim súhlasom úradu. Skutočnosti, na ktoré sa vyžaduje predchádzajúci súhlas sú rovnaké ako pre otvorený podielový fond. Podmienky, ktoré musia byť splnené na vydanie predchádzajúceho súhlasu sú uvedené v nasledujúcich odsekoch.

K 5.časti

K § 69 - 74

Špeciálny podielový fond je otvorený podielový fond, ktorého podielové listy nemôžu byť verejne ponúkané na území členského štátu. Špeciálny podielový fond môže byť podľa zamerania investičnej stratégie a pravidiel obmedzenia a rozloženia rizika vytvorený ako rizikový špeciálny podielový fond alebo diverzifikovaný špeciálny podielový fond, pričom rizikový podielový fond môže mať najviac 50 podielnikov pri počiatočnej hodnote podielu najmenej 40 000 EUR. Na špeciálny podielový list sa vzťahujú všeobecné podmienky činnosti otvoreného podielového fondu s výnimkami tu ustanovenými. Tieto výnimky sa týkajú ako majetku, ktorý môže byť zhromaždený, tak aj obmedzenia a rozloženia rizika.

K 6.časti

K § 75 - 80

Zahraničná investičná spoločnosť môže verejne ponúkať na území Slovenskej republiky svoje cenné papiere prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky za podmienok ustanovených týmto zákonom. Zahraničná správcovská spoločnosť môže verejne ponúkať na území Slovenskej republiky cenné papiere ňou spravovaných zahraničných subjektov kolektívneho investovania prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky za podmienok ustanovených týmto zákonom. Na verejnú ponuku cenných papierov zahraničného subjektu kolektívneho investovania na území Slovenskej republiky sa vyžaduje povolenie úradu. Na udelenie tohto povolenia musí byť preukázané splnenie zákonom ustanovených podmienok a predložená žiadosť spolu s jej prílohami. Žiadosť musí byť predložená v štátnom jazyku a prílohy musia byť predložené v úradne overenom preklade do štátneho jazyka. Zákon následne upravuje podmienky zániku tohto povolenia. Zahraničná investičná spoločnosť a zahraničná správcovská spoločnosť môžu pri svojej činnosti používať svoje obchodné meno tak, ako ho používajú v štáte, kde majú sídlo. Pri svojej činnosti na území Slovenskej republiky musia vo vzťahu k tuzemským investorom uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania a všetky informácie a dokumenty predkladať v štátnom jazyku. Na niektoré činnosti vykonávané zahraničnými subjektami kolektívneho investovania je nevyhnutný predchádzajúci súhlas úradu.

K 7.časti

K § 81

Majetok v podielovom fonde sa musí v súlade s týmto zákonom zveriť depozitárovi, ktorým môže byť len banka so sídlom na území Slovenskej republiky alebo pobočka zahraničnej banky umiestená na území Slovenskej republiky, ktorá má na takúto činnosť príslušné povolenie. Podielové fondy spravované jednou správcovskou spoločnosťou musia mať rovnakého depozitára.

K § 82

Depozitár vykonáva svoju činnosť na základe depozitárskej zmluvy so správcovskou spoločnosťou,. Na základe vyhotnotenia situácie na trhu, ako aj v súplade s bežnou praxou v zahrančí, sa na rozdiel od doterajšej úpravy už nestanovuje maximálna výška odplaty za výkon činnosti depozitára. V tejto odplate nie sú zhrnuté poplatky za obstaranie a vyrovnanie obchodov s cennými papiermi, úschovu a správu zahraničných cenných papierov, ktoré depozitár uhradil zahraničným subjektom, vedenie bežných účtov a prevody finančných prostriedkov. Ak bola vypovedaná depozitárska zmluva alebo depozitárovi zaniklo oprávnenie vykonávať činnosť depozitára zo zákonom ustanovených dôvodov je depozitár povinný oznámiť túto skutočnosť úradu a správcovskej spoločnosti. Správcovská spoločnosť je povinná vypracovať návrh depozitárskej zmluvy s novým depozitárom a požiadať úrad o predchádzajúci súhlas na zmenu depozitára. Ak správcovská spoločnosť nepožiada úrad o predchádzajúci súhlas, úrad môže určiť depozitára.

K § 83 - 87

Zákon upravuje podrobne činnosť depozitára, jeho práva a povinnosti ako aj povinnosti správcovskej spoločnosti tak, aby v každom prípade bola zabezpečená ochrana podielnikov.

Správcovská spoločnosť má povinnosť otvoriť si u svojho depozitára bežný účet pre nakladanie so svojim majetkom, ako aj osobitné bežné účty pre každý ňou spravovaný podielový fond. Pre nakladanie so zaknihovanými cennými papiermi má povinnosť zriadiť v Stredisku cenných papierov osobitné účty majiteľov cenných papierov.

Pre zvýšenie ochrany podielnikov podielových fondov, ktoré správcovská spoločnosť spravuje, má správcovská spoločnosť zakázané nakladať s týmto majetkom bez vedomia svojho depozitára a použiť majetok v podielovom fonde na úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s týmto majetkom. Zákon zosúlaďuje podmienky pre výkon funkcie depozitára majetku v podielovom fonde s európskou smernicou, najmä s ohľadom na jeho zodpovednosť voči účastníkom kolektívneho investovania - podielnikom a za škody spôsobené neplnením povinností depozitára.

Sprísnením informačnej povinnosti správcovskej spoločnosti voči depozitárovi spolu s posilnením právomocí a zodpovednosti depozitára je v záujme ochrany podielnikov pred uskutočňovaním nezákonných operácií s ich majetkom. Všetky platby súvisiace s operáciami s majetkom v podielovom fonde musia prechádzať bežným účtom u depozitára. Peňažné prostriedky na nákup cenných papierov môžu byť uvoľnené z účtu podielového fondu len ako platba oproti súčasnej dodávke kupovaných cenných papierov. Zmyslom je zamedziť možnosti rýchleho vykradnutia majetku v podielovom fonde. Uplatnením navrhovaného opatrenia sa výkon funkcie depozitára dostane do súladu s praxou uplatňovanou v štátoch EÚ. Na rozdiel od úpravy v týchto krajinách sa však ponecháva vydávanie a vyplatenie vrátených podielových listov otvorených podielových fondov na správcovskej spoločnosti. Určením podmienky, aby pre podielový fond mohla byť depozitárom len banka alebo pobočka zahraničnej banky so sídlom v SR sa sleduje zachovanie integrity dozoru nad činnosťou správcovskej spoločnosti a depozitára ako aj zosúladenie s ustanovením smernice, podľa ktorého môže byť depozitárom len inštitúcia, ktorá poskytuje dostatočné finančné a odborné záruky, že bude riadne vykonávať túto činnosť a plniť svoje záväzky. Depozitár musí mať sídlo v tom istom štáte, v ktorom má sídlo správcovská spoločnosť. Depozitár je povinný viesť evidenciu pokynov správcovskej spoločnosti, súhlasov udelených správcovskej spoločnosti, upozornení a informácií o porušeniach zákona správcovskou spoločnosťou a zbierku dokumentov.

Depozitár koná samostatne, s odbornou starostlivosťou a výlučne v záujme podielnikov podielových fondov. Preto sa ustanovuje zodpovednosť depozitára správcovskej spoločnosti a podielnikom za škody, ak ju spôsobil zavineným neplnením alebo chybným plnením povinností depozitára. Vzhľadom na skutočnosť, že pri úschovu zahraničných cenných papierov bude depozitár pravdepodobne zabezpečovať prostredníctvom tretích osôb (napr. inštitúcii podobného zamerania v príslušnom štáte), je stanovená zodpovednosť depozitára za škody aj v prípade ak vzniknú v dôsledku zlyhania inštitúcie, ktorú vybral depozitár pre uschovanie zahraničných cenných papierov.

K 8.časti

K § 88

Účelom ustanovení o propagácií podielových fondov spravovaných správcovskou spoločnosťou je poskytnúť potenciálnemu investorovi dostatočné množstvo informácií potrebných pre kvalifikované rozhodnutie o ponúkanej investičnej príležitosti. Vzhľadom na to, že zákon umožňuje činnosť otvorených a uzavretých podielových fondov s rôznym stupňom rizika, musí byť súčasťou propagačných a reklamných materiálov aj upozornenie na možné riziko vyplývajúce z ponúkanej investície. Okrem upozornenia na možné riziko musí propagácia uzavretého podielového fondu obsahovať upozornenie, že podielnik nemá právo na vrátenie podielového listu ani na jeho vyplatenie pred uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý podielový fond vytvorený. Každá propagácia, ktorá obsahuje ponuku na kúpu podielových listov, musí obsahovať údaj o tom, že existuje predajný prospekt a zjednodušený predajný prospekt s uvedením miesta, kde ho záujemca môže získať.

K § 89

Zákon ustanovuje správcovskej spoločnosti povinnosť zostaviť a predpísaným spôsobom zverejniť predajný prospekt, zjednodušený predajný prospekt, ročnú správu o hospodárení s majetkom v podielovom fonde za kalendárny rok a polročnú správu o hospodárení s majetkom v podielovom fonde za prvých šesť mesiacov kalendárneho roka. Minimálny obsah správy o hospodárení je v prílohe č. 3 zákona.

K § 90 - 92

Ustanovuje sa povinnosť správcovskej spoločnosti zverejniť predajný prospekt podielového fondu a predkladať úradu jeho znenie po každej zmene (čl. 27 a 32 európskej smernice) a v súlade s čl. 33 európskej smernice sa ustanovuje povinnosť ho bezplatne poskytnúť podielnikom a sprístupniť verejnosti.

Zákon ustanovuje správcovskej spoločnosti za každý podielový fond, ktorý spravuje, vypracovať predajný prospekt a zjednodušený predajný prospekt, ktoré musia obsahovať informácie nevyhnutné k tomu, aby si mohli potenciálni investori vytvoriť správny úsudok o ponúkanej možnosti investovania a o rizikách spojených s týmto investovaním. Minimálny obsah predajného prospektu je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu. V prílohe č. 2 je uvedený minimálny obsah zjednodušeného predajného prospektu. Predajný prospekt a zjednodušený predajný prospekt môžu mať listinnú formu a musia byť zverejnené najneskôr do začiatku vydávania podielových listov. Ich zverejnením sa rozumie uverejnenie v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcou burzové správy alebo bezplatné sprístupnenie v listinnej forme alebo na trvanlivom médiu v sídle správcovskej spoločnosti a depozitára spolu s oznámením tejto možnosti v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcou burzové správy. Správcovská spoločnosť zodpovedá za správnosť a úplnosť údajov uvedených v predajnom prospekte alebo zjednodušenom predajnom prospekte. Správcovská spoločnosť v súlade so štatútom je povinná aktualizovať údaje v predajnom prospekte a v zjednodušenom predajnom prospekte.

K § 93

Ročná správa a polročná správa musia obsahovať informácie, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby si podielnici mohli vytvoriť správny úsudok o vývoji hospodárenia s majetkom v podielovom fonde a o jeho výsledkoch. Tieto správy najmenej musia obsahovať údaje uvedené v prílohe č. 3. Súčasťou ročnej správy je účtovná závierka podielového fondu overená audítorom spolu s výrokom audítora. Súčasťou polročnej správy je účtovná závierka podielového fondu za prvých šesť mesiacov. Ročnú správu je správcovská spoločnosť povinná uverejniť najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí finančného roka a polročnú správu zverejniť do dvoch mesiacov po uplynutí polroka. Tieto správy sa zverejňujú aj v štátoch, kde správcovská spoločnosť verejne ponúka podielové listy.

K § 94 - 97

Zákon ustanovuje správcovskej spoločnosti povinnosť poskytnúť budúcemu podielnikovi bezplatne zjednodušený predajný prospekt a na jeho žiadosť bezplatne predajný prospekt spolu s aktuálnou ročnou správou a polročnou správou. V súlade s čl. 34 európskej smernice a v záujme informovanosti investorov je správcovská spoločnosť povinná vypočítať a zverejniť

1.najmenej raz za týždeň aktuálnu cenu podielu, predajnú a nákupnú cenu podielu a čistú hodnotu majetku v otvorenom podielovom fonde a v diverzifikovanom podielovom fonde,

2.najmenej raz za mesiac údaje podľa bodu 1 v uzavretom podielovom fonde a

3.najmenej raz za tri mesiace údaje podľa bodu 1. v rizikovom špeciálnom fonde.

Hodnotu majetku v podielovom fonde určuje s odbornou starostlivosťou správcovská spoločnosť spolu s depozitárom.

Ďalej zákon ukladá správcovskej spoločnosti predložiť

a)úradu a depozitárovi

1.aktuálne znenie prospektu a zjednodušeného prospektu po ich zmene,

2.ročnú správu, polročnú správu a doklady o ich zverejnení,

b)ministerstvu a úradu

1.do štyroch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka ročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom (príloha č. 4 zákona),

2.do dvoch mesiacov po uplynutí prvých šiestich mesiacov polročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom,

c)úradu

1.priebežnú účtovnú závierku za predchádzajúci štvrťrok,

2.do 22 dní po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka údaj o výške vlastných zdrojov a ich štruktúru, údaje o sumách podľa § 18 ods. 3 a údaje o primeranosti vlastných zdrojov.

Správy podľa tohto zákona môže správcovská spoločnosť predkladať úradu a depozitárovi aj v elektronickej podobe.

K § 98

Ponecháva sa v platnosti doterajšia úprava povinnosti členov riadiacich orgánov, dozorných orgánov, prokuristov, zamestnancov a ďalších osôb podieľajúcich sa na činnosti správcovskej spoločnosti a depozitára zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach týkajúcich sa obchodných záujmov správcovskej spoločnosti a depozitára.

K 9.časti

K § 99 - 100

Dohľad podľa tohto zákona vykonáva úrad s cieľom zabezpečiť ochranu investorov resp. podielnikov podielových fondov a stabilitu finančného trhu. Dohľadu podlieha činnosť vymedzená zákonom.

Predmetom dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov spoločností podnikajúcich podľa tohto zákona a ich podielnikov alebo klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.

K § 101 - 102

Pri výkone dohľadu formou kontroly na mieste sa vzťahy medzi úradom a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami zákona č. 96/2002 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom je úrad oprávnený spolupracovať so zahraničnými orgánmi dohľadu a vyžadovať od osôb podliehajúcich tomuto dohľadu všetky doklady a informácie nevyhnutné na výkon dohľadu. Ďalej je úrad povinný dbať na ochranu záujmov podielnikov a postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy osôb podliehajúcich tomuto dohľadu. Slovenská republika ani úrad nie sú zodpovedný za hospodárenie s majetkom v podielovom fonde a ani neručia za záväzky správcovskej spoločnosti. Ak správcovská spoločnosť poskytuje investičné služby podľa § 3 ods. 3 zákona, podlieha aj dohľadu na konsolidovanom základe tak, ako obchodník s cennými papiermi.

K § 103 - 105

Vzhľadom k tomu, že činnosť zahraničnej správcovskej spoločnosti na území Slovenskej republiky podlieha dohľadu úradu a činnosť správcovskej spoločnosti v zahraničí podlieha dohľadu príslušného organu dohľadu, je úrad povinný spolupracovať s orgánmi dohľadu členských štátov pri výkone ich povinností vyplývajúcich z európskej smernice, vrátane výmeny informácií potrebných na tento účel. Tieto informácie môže úrad využiť len na účely dohľadu. V prípade európskeho fondu sankcie za porušenie povinností môže uložiť len orgán dohľadu domovského členského štátu, s výnimkami uvedenými v zákone.

K § 106

V týchto ustanoveniach sú upravené sankcie, ktoré úrad môže uložiť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, štatútom, stanovami, alebo za porušenie podmienok určených v povolení vydanom podľa tohto zákona, alebo za porušenie osobitných právnych predpisov upravujúcich povinnosti kontrolovaných subjektov, a to:

◊uložiť, aby zistené nedostatky boli v stanovenej lehote odstránené,

◊uložiť zmenu, depozitára, núteného správcu a likvidátora,

◊◊uložiť pokutu a vysloviť zákaz činnosti,

◊pozastaviť na vymedzenú dobu a vo vymedzenom rozsahu nakladanie s majetkom v podielovom fonde a pozastaviť na túto dobu vydávanie podielových listov, súčasne určiť na túto dobu núteného správcu majetku,

◊◊odňať povolenie udelené podľa tohto zákona a súčasne určiť núteného správcu.

Najprísnejšími sankciami, ktoré úrad ukladá, je odňatie povolenia na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti. Uložením sankcií podľa tohto zákona nie je dotknutá zodpovednosť podľa iných právnych predpisov. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. Zákon umožňuje úradu, súbežne použiť všetky druhy sankcií a pokút, a to v závislosti od závažnosti a povahy zistených nedostatkov.

K § 107

Ak správcovská spoločnosť prestane spĺňať podmienku primeranosti vlastných zdrojov alebo ak správcovskej spoločnosti poskytujúcej investičné služby podľa § 3 ods. 3 zákona klesne primeranosť jej vlastných zdrojov podľa osobitného predpisu pod 8%, je úrad povinný vyzvať správcovskú spoločnosť, aby prijala opatrenia na svoje ozdravenie, teda prijala ozdravný program. Pod ozdravným programom sa rozumie súbor opatrení ustanovený zákonom, ktorého cieľom je dosiahnuť stav, výsledkom ktorého je opätovné splnenie podmienky primeranosti vlastných zdrojov.

K § 108

Ustanovuje sa právo úradu vydať predbežné opatrenie, ktorým sa pozastavuje výkon práva a zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení správcovskej spoločnosti. Toto opatrenie je osobitným opatrením vo vzťahu k ustanoveniam paragrafu 10 ods.1 písm. a) zákona. V záujme uplatnenia tohto práva uvedené ustanovenie upravuje postup (najmä povinnosti) správcovskej spoločnosti pred valným zhromaždením. Za podmienok uvedených v ustanovení odseku 9 sa môže úrad obrátiť na súd s návrhmi na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné, najmä z dôvodu porušenia zákona.

K § 109 - 110

Nútená správa majetku v podielovom fonde sa vykonáva na základe rozhodnutia úradu o zavedení nútenej správy. Účelom nútenej správy je predovšetkým ochrana majetku v podielovom fonde pred jeho znehodnocovaním. Nútením správcom majetku v podielovom fonde môže byť len iná správcovská spoločnosť alebo depozitár. V tejto súvislosti zákon podrobne ustanovuje podmienky ako aj povinnosti správcovskej spoločnosti a núteného správcu pop zavedení nútenej správy. Ak správcovská spoločnosť poskytuje investičné služby podľa § 3 ods. 3 zákona úrad môže zaviesť aj nútenú správu podľa ustanovení § 147 až 155 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 111 - 113

Najprísnejšou sankciou, ktorú úrad ukladá je odňatie povolení. Zákon ustanovuje podmienky pri ktorých úrad odníme povolenie na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti, povolenie na vytvorenie podielového fondu alebo povolenie udelené zahraničnému subjektu kolektívneho investovania alebo zahraničnej správcovskej spoločnosti. Ďalej zákon ustanovuje oprávnenie úradu a podmienky pri ktorých úrad môže odňať povolenie na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti, povolenie na vytvorenie podielového fondu alebo povolenie udelené zahraničnému subjektu kolektívneho investovania alebo zahraničnej správcovskej spoločnosti. Odňatím povolenia toto povolenie zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o odňatí povolenia. Ak má správcovská spoločnosť v povolení uvedené aj povolenie na poskytovanie investičných služieb podľa § 3 ods. 3 zákona, úrad môže toto povolenie na vznik a činnosť zmeniť tak, že vypustí povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Ak úrad odníme správcovskej spoločnosti povolenie na vznik a činnosť súčasne rozhodne o prevode správy podielových fondov na inú správcovskú spoločnosť, určení núteného správcu alebo o zrušení podielových fondov. Odňatie povolenia na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti sa zapisuje do obchodného registra. Po odňatí povolenia úrad podá súdu návrh na zrušenie a likvidáciu bývalej správcovskej spoločnosti a návrh na vymenovanie likvidátora.

K 10.časti

K § 114

Ustanovuje sa oznamovacia povinnosť úradu voči komisii po vstupe Slovenskej republiky do EÚ.

K § 115

Zákon ustanovuje neplatnosť úkonov vykonaných bez predchádzajúceho súhlasu ak sa na takýto úkon predchádzajúci súhlas vyžaduje alebo neplatnosť úkonov urobených na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe nepravdivých údajov.

K § 116

Ide o všeobecné splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášok ministerstva financií, ktorými sa upravia náležitosti žiadosti o vydanie predchádzajúcich súhlasov podľa tohto zákona, spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia správcovskej spoločnosti, podrobnosti o výpočte vlastných zdrojoch správcovskej spoločnosti a o tom, čo tvorí vlastné zdroje správcovskej spoločnosti, spôsob určenia hodnoty cenných papierov, nástrojov peňažného trhu a derivátov v majetku v podielovom fonde.

Okrem týchto vyhlášok ministerstvo môže ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o pravidlách činnosti pri správe podielových fondov, podrobnosti o tom, čo sa rozumie vynaložením odbornej starostlivosti, druhy a spôsob používania techník a nástrojov efektívneho riadenia portfólia, vrátane obmedzení a limitov ich používania, podrobnosti o tom čo sa rozumie pozíciami vo finančných derivátoch, majetkovou angažovanosťou pri obchodoch s finančnými derivátmi a spôsoby jej výpočtu.

K § 117

V súlade s požiadavkou čl.3 smerníc č.107 a 108/2001/ES sa uvádza, že týmto zákonom sa transponuje do právneho poriadku smernica UCITS v plnom znení.

K § 118

Prechodné ustanovenia určujú postup a lehoty pre zosúladenie činnosti správcovských spoločností, podielových fondov, zahraničných subjektov kolektívneho investovania a obchodníkov s cennými papiermi vzniknutých alebo vykonávajúcich činnosť podľa doterajších právnych predpisov s novou právnou úpravou. Následne je ustanovený podrobný postup prispôsobovania sa ustanoveniam tohto zákona, ako aj sankcie za nesplnenie tejto povinnosti. Toto prispôsobenie sa týka predovšetkým ustanovení stanovách správcovských spoločností, štatútoch, predajných prospektoch, skrátených predajných prospektoch podielových fondov, o obmedzení a rozložení rizika ako aj ustanovení o konflikte záujmov.

K § 119

Upravujú sa právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím tohto zákona ako aj nároky vzniknuté z týchto právnych vzťahov.

K § 120

Upravuje sa postup pri konaniach začatých a právoplatne neukončených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ako aj plynutie lehôt.

K § 121

Úprava umožňuje obchodníkom s cennými papiermi, ktorý poskytovali len investičné služby, ktoré môžu poskytovať správcovské spoločnosti, požiadať o udelenie povolenia na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti.

K § 122 - 123

Ustanovuje sa, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 96/2002 Z.z. o dohľade na finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Taktiež sa zachováva povinnosť pre investičné fondy uložená doterajšími predpismi, ako aj ochrana označenia „investičná spoločnosť“ a „investičný fond“.

K § 124

Obchodným spoločnostiam, ktorých charakter činnosti zodpovedá novej definícii kolektívneho investovania a ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa ukladá povinnosť prispôsobiť tejto právnej úprave do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zmyslom ustanovenia je zabezpečiť, aby činnosti na ktorých vykonávanie sa vyžaduje povolenie podľa tohto zákona, vykonávali len oprávnené subjekty.

K § 125

Ukladá sa povinnosť úradu uverejňovať vo Vestníku úradu zoznam regulovaných trhov a jeho zmeny.

K § 126

Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa ruší doterajšia právna úprava kolektívneho investovania v SR - zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 329/2000 Z.z., zákona č. 566/2001 Z.z., zákona č. 96/2002 Z.z. a zákona č. 432/2002 Z.z.

K Čl. II

K bodom 1 a 2

Úpravu si vyžiadal navrhovaný zákon o kolektívnom investovaní, ktorý umožňuje viesť evidenciu zaknihovaných podielových listov otvoreného podielového fondu depozitárovi otvoreného podielového fondu. Túto ďalšiu možnosť evidencie zaknihovaných cenných papierov je potrebné doplniť aj do zákona o cenných papieroch, pretože podľa doterajšieho znenia je zákonom stanovenou evidenciou podielových listov len evidencia vedená centrálnym depozitárom.

Zavedenie ďalšieho typu evidencie zaknihovaných podielových listov si vyžaduje aj aj úpravu režimu prevodov a pozastavenia práva nakladať s týmito cennými papiermi. Na tieto činnosti by sa mali vzťahovať ustanovenia § 22 až 28 zákona o cenných papieroch, tak ako je to aj v prípade evidencie vedenej centrálnym depozitárom a centrálnym registrom NBS.

K bodom 3 a 4

Legislatívno – technická úprava vyvolaná rozšírením predmetu činnosti správcovskej spoločnosti o riadenie portfólia. Zmluva o riadení portfólia by sa mala vzťahovať nielen na cenné papiere, ale aj iné investičné nástroje, pre ktoré je v zmysle § 6 ods.2 písm.d) možné poskytovať investičnú službu spočívajúcu v riadení portfólia tvoreného jedným alebo viacerými investičnými nástrojmi.

K bodu 5

V súvislosti so zavedením ďalšiej možnosti evidencie zaknihovaných cenných papierov (viď bod 1) sa rieši problematika vedenia registra záložných prááv v prípade, ak je evidencia zaknihovaných podielových listov otvoreného podielového fondu zverená depozitárovi príslušného podielového fondu.

K bodu 6

Legislatívno – technická úprava. Odstránenie duplicity úpravy Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity a zosúladenie so zákonom č. 291/2002 Z.z. o štátnej pokladnici, ktorý osobitne vymedzuje postavenie Agentúry aj vo vzťahu k poskytovaniu investičných služieb v rámci jej pôsobnosti.

K bodu 7

Navrhovaná úprava odseku 11 je nevyhnutná zjednotenie úpravy preukazovania vlastníctva prostriedkov klientov obchodníkom s cennými papiermi a správcovskou spoločnosťou, nakoľko správcovská spoločnosť môže za určitých podmienok vykonávať niektoré investičné služby, t.j. činnosti obchodníka s cennými papiermi. Úpravou odseku 11 sa dáva možnosť (nie povinnosť) obchodníkovi s cennými papiermi po splnení určitých podmienok upustiť od zisťovania vlastníctva prostriedkov použitých v obchode, ak klientom obchodníka s cennými je iný obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť alebo iná finančná inštitúcia, ktorí vykonávajú obchod pre svojho klienta a u ktorého už bolo preukázateľne vykonané zistenie vlastníctva prostriedkov.

K bodu 8

Navrhnutým doplnením §◊73a sa reaguje predovšetkým na nový zákon o ochrane osobných údajov (zákon č.◊428/2002◊Z.◊z.), ktorý okrem iného reguluje aj požiadavky na obsah všetkých zákonov (vrátane zákona o o cenných papieroch), na základe ktorých je potrebné a možné spracúvať osobné údaje fyzických osôb aj bez súhlasu dotknutých fyzických osôb. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že ustanovenia §◊3 a §◊4 písm.◊a) a◊g) zákona o ochrane osobných údajov obsahujú mimoriadne široké definície osobných údajov, spracúvania osobných údajov a informačného systému. Z týchto definícií vyplýva, že osobnými údajmi sú jednak osobné identifikačné údaje (meno a priezvisko, rodné číslo, adresa) každej fyzickej osoby (vrátane klientov obchodníkov s cennými papiermi a ich zástupcov), ako aj akékoľvek ďalšie údaje týkajúce sa konkrétnej (identifikovateľnej) fyzickej osoby, a to vrátane konkrétnych údajov o obchodoch s jednotlivými fyzickými osobami (klientmi a ich zástupcami). Zároveň zo spomenutých definícií v zákone o ochrane osobných údajov vyplýva, že za spracúvanie osobných údajov v informačnom systéme by sa považovala dokonca aj samotná príprava, preverenie a úschova všetkých podkladov, ktoré sú nevyhnutné na prípravu, vykonanie a zdokumentovanie obchodov (investičných služieb). To znamená, že bez spracúvania osobných údajov o klientoch (a o ich prípadných zástupcoch) by v žiadnom prípade nebolo možné zabezpečiť vykonávanie investičných služieb zo strany obchodníkov s cennými papiermi a pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a vôbec funkčnosť kapitálového v Slovenskej republike, čo by bolo v zásadnom rozpore s právnymi normami Európskeho spoločenstva a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na oblasť kapitálového trhu (predovšetkým so smernicou č.◊93/22/EHS o investičných službách). Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa do zákona dopĺňa nový §◊73a. V tejto súvislosti možno uviesť, že ochrana osobných údajov a všetkých ďalších individuálnych informácií, ktoré sa týkajú klientov obchodníkov s cennými papiermi (vrátane údajov o obchodoch), je okrem iného zabezpečená aj zákonom uloženou povinnosťou mlčanlivosti podľa §◊134 zákona o cenných papieroch. Navrhnuté znenie §◊73a zákona je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom obehu týchto údajov, s článkom◊4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 91/308/ES o predchádzaní zneužitia finančného systému na pranie peňazí a s kritériom č.◊12 spomedzi 40◊záväzných medzinárodných odporúčaní FATF (Financial Action Task Force pri OECD).

K bodom 9 a 10

Navrhovaná úprava týkajúca sa primerenosti vlastných zdrojov je nevyhnutná, nakoľko sabude vzťahovať aj na správcovské spoločnosti vykonávajúce investičné služby. Novým odsekom 6 sa dopĺňa sa ďalšia podmienka primeranosti vlastných zdrojov pre obchodníka s cennými papiermi v súlade s prílohou IV smernice č. 93/6/EHS o kapitálovej primeranosti úverových inštitúcií a investičných firiem. Vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi nesmú klesnúť pod jednu štvrtinu jeho priemerných fixných prevádzkových nákladov (fixed overheads) za predchádzajúci kalendárny rok. Odsekmi 7 až 10 sa stanovujú obmedzenia veľkých majetkových angažovaností obchodníkov s cennými papiermi v súlade so smernicou č.92/121/EHS. Doterajšia právna úprava obsahovala len vymedzenie majetkových angažovaností a povinnosť ich hlásenia Úradu pre finančný trh.

V súlade s vyššie navrhovanými zmenami je potrebná aj úprava splnomocňovacieho ustanovenia (odsek 5) na vydanie vyhlášky MF SR, ktoré upravuje podrobnosti o primeranosti vlastných zdrojov obchodníkov s cennými papiermi.

K bodom 11 až 13

Vzhľadom na povinnosť správcovskej spoločnosti a pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti, ktorá bude vykonávať aj činnosti podľa § 3 ods. 3 zákona o kolektívnom investovaní (riadenie individuálneho portfólia a niektoré vedľajšie investičné služby) zúčastňovať sa na ochrane klientov, ktorým poskytujú investičné služby, upravujú sa príslušné ustanovenia týkajúceho sa Garančného fondu investícii dotknuté rozšírením jeho pôsobnosti aj na správcovské spoločnosti.

K bodu 14

V záujme flexibility pri určovaní výšky mimoriadnych príspevkov obchodníkov s cennými papiermi a správcovských spoločností do Garančného fondu sa ruší podmienka súhlasu Rady fondu so stanovením príspevku prevyšujúceho stanovený limit. Výšku mimoriadnych príspevkov v takom prípade určí Úrad pre finančný po prerokovaní v Rade fondu.

K bodom 15 až 17

Upravuje sa zloženie najvyššieho orgánu Garančného fondu tak, aby sa nedostal pod absolútnu kontrolu obchodníkov s cennými papiermi, čím sa zamedzí vzniku potenciálneho konfliktu záujmov v oblasti uplatňovania vzájomných práv a vymáhania vzájomných povinností obchodníkov s cennými papiermi na jednej strane a Garančného fondu na druhej strane. Ide o obdobnú úpravu ako v prípade Fondu ochrany vkladov, ktorú odporúčala Svetová banka na odstránenie potenciálneho konfliktu záujmov v bode◊54 v časti „Vybrané problémy finančného sektora“ hodnotiacej správy Svetovej banky k FSAP programu.

Z uvedeného dôvodu sa v zložení Rady fondu (pri zachovaní súčasného počtu členov Rady fondu) znižuje počet zástupcov obchodníkov s cennými papiermi zo šiestich na štyroch a súčasne sa zvyšuje počet zástupcov Ministerstva financií SR a Úradu pre finančný trh z jedného na dvoch a zostáva jeden zástupca Národnej banky Slovenska.

Úprava zloženia dozornej rady Garančného fondu súvisí s navrhovanou úpravou zloženia Rady fondu (bod 46) a jej cieľom je posilniť postavenie zástupcov Úradu pre finančný trh, NBS a Ministerstva financií SR pri kontrole Garančného fondu ako orgánov zodpovedných zastabilitu finančného trhu v SR a zamedziť potenciálnemu konfliktu záujmov v oblasti uplatňovania vzájomných práv a vymáhania vzájomných povinností obchodníkov s cennými papiermi na jednej strane a Garančného fondu na druhej strane.

Aby zostal zachovaný doterajší počet zástupcov obchodníkov s cennými papiermi (súčasný počet troch zástupcov umožňuje reprezentovať základné skupiny obchodníkov s cennými papiermi) zvyšuje sa počet členov dozornej rady z päť na sedem, pričom dve nové miesta sú vyhradené zástupcom Úradu pre finančný trh a NBS.

K bodu 18

Legislatívno – technická úprava vyvolaná navrhovaným zákonom o kolektívnom investovaní a navrhovanou úpravou § 10 ods. 4 (bod 1), ktorou sa umožňuje viesť evidenciu zaknihovaných podielových listov otvoreného podielového fondu okrem centrálneho depozitára aj depozitárovi otvoreného podielového fondu.

K bodu 19

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity vzhľadom na jej vymedzené činnosti podľa § 17 zákona č.291/2002 Z.z. o štátnej pokladnici musí byť zaradená medzi osoby, ktoré môžu byť členom centrálneho depozitára. Súčasne sa navrhuje legislatívno – technická úprava umožňujúca previazanosť na § 54 ods.12, ktorý vymedzuje príslušnú kategóriu obchodníkov s cennými papiermi podľa rozsahu poskytovaných služieb.

K bodom 20 a 21

Ustanovenie bolo doplnené za účelom umožniť centrálnemu depozitárovi postúpiť pohľadávky voči svojim klientom na iné osoby za účelom ich vymáhania. Podľa súčasnej právnej úpravy (platnej pre súčasné Stredisko cenných papoierov SR, a.s.) bez zákonného splnomocnenia takáto činnosť nebola možná, resp. bola komplikovaná povinnosťou utajovať údaje v evidencii (účty majiteľov cenných papierov aregistre emisií).

Navrhované ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na Stredisko cenných papierov, a.s. ktoré vykonávalo činnosť podľa doterajších predpisov a to aj za obdobie pred udelením rozhodnutia, ktorým mu bolo udelené povolenie na vznik a činnosť centrálneho depozitára.

K bodu 22

Navrhuje sa zvýšiť periodicitu poskytovania informácií o obchodoch s cennými papiermi uzavretých mimo oficiálneho trhu burzy cenných papierov z týždennej na dennú. Opatrenie je v záujme zvýšenia transparentnosti OTC trhu.

K bodom 23 a 24

Legislatívno – technická úprava - odstránenie zrejmej nepresnosti. Odkaz na odsek 4 v § 114 je nesprávny a spôsobuje v praxi značné problémy.

V záujme eliminovania výkladových a aplikačných problémov sa upresňuje ustanovenie o výpočte minimálnej ceny pri povinnej ponuke na prevzatie tak, aby bolo možné do výpočtu zahrnúť len ceny anonymných obchodov, t.j. kurz cenných papierov.

K bodu 25

Umožňuje sa emitentovi cenných papierov rozhodnúť pri schvaľovaní prospektu verejnej ponuky, či prospekt zostaví v rozsahu kótovacieho prospektu (aj keď sa ešte nerozhodol pre kótovanie) alebo v rozsahu podľa § 123. Takto schválený prospekt sa bude dať využiť určitý čas od jeho schválenia Úradom pre finančný trh (viď čl. III) aj ako kótovací prospekt bez jeho ďalšieho schvaľovania burzou cenných papierov.

K bodu 26

Legislatívno – technická úprava poznámky pod čiarou vyvolaná zrušením pôvodne citovaného predpisu. Pôvodná poznámka sa ruší a je nahradená novou, ktorá bola zavedená v § 122 (viď bod 24).

K bodu 27

Rozširujú sa ustanovenia o vzájomnom uznávaní prospektov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru aj na tretie štáty, s ktorými uzavrela EÚ zmluvu o vzájomnom uznávaní prospektov.

K bodu 28

Legislatívno – technická úprava vyvolaná navrhovaným doplnením § 110a (bod 21).

K bodu 29

Stanovuje sa presný harmonogram každoročného zvyšovania hornej hranice hodnoty náhrad poskytovaných z Garančného fondu investícii, tak ako je uvedený v zmluve o pristúpení SR k EÚ. Na dosiahnutie hodnoty 20 000 EUR stanovenej smernicou č.97/9/EC má SR prechodné obdobie 3 roky od vstupu.

K Čl. III

K bodu 1

V záujme pružnejšieho konania v prípade schvaľovania prijatia štátnych cenných papierov sa umožňuje predstavenstvu delegovať rozhodovaciu právomoc na generálneho riaditeľa burzy.

K bodom 2 a 3

Odstraňuje sa potenciálna nejednoznačnosti doterajšej úpravy a zjednodušuje sa proces vydávania cenných papierov odbúraním duplicitných administratívnych postupov (dvojité schvaľovanie prospektov v určitých prípadoch tak Úradom pre finančný trh, ako aj burzou cenných papierov). Burza cenných papierov by mala schvaľovať kótovací prospekt len v prípade, ak emitent zostavil len prospekt v rozsahu podľa zákona o cenných papieroch. V prípade nových emisií plánovaných na obchodovanie na trh kótovaných cenných papierov alebo v prípade na ktoré sa pri vydaní cenného papiera vzťahovali výnimky z verejnej ponuky (§ 121 ods. 1 zákona o cenných papieroch,. t.j. nebol zostavený žiadny prospekt) by kótovací prospekt schvaľoval Úrad pre finančný trh (kótovací prospekt tak súčasne splní aj funkciu prospektu podľa zákona o cenných papieroch, bez ďalších administratívnych požiadaviek na emitenta). Emitent bude zároveň oslobodený od schvaľovacej procedúry kótovacieho prospektu na burze cenných papierov. Tým sa súčasne zamedzí zneužívaniu výnimiek podľa doterajšej úpravy. Súčasne sa emitentovi dáva možnosť voľby - rozhodnúť sa už pri schvaľovaní prospektu verejnej ponuky, že ho zostaví v rozsahu kótovacieho prospektu (aj keď sa ešte nerozhodol pre kótovanie). Takto schválený prospekt sa bude po určitý čas ( 3 mesiace) dať využiť aj ako kótovací prospekt bez ďalšieho schvaľovania burzou.

K Čl. IV

Novým znením § 18 a 19 zákona č.530/1990 Zb. sa reaguje na skutočnosť, že od 1.1.2004 bude zabezpečovať vydávanie štátnych cenných papierov, vrátane štátnych dlhopisov, Agentúra pre riadenie a likvidity a zlepšuje sa previazanosť ustanovení zákona o dlhopisoch so zákonom č. 386/2002 Z.z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a so zákonom č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane vymedzenia pojmu „štátny dlhopis“ (§ 18 odsek 1).

Ustanovenia odsekov § 18 odsek 5 a 6 a § 19 upresňujú aké činnosti a akým iným inštitúciám okrem Agentúry pre riadenie a likvidity môže ministerstvo financií zveriť vydávanie štátnych dlhopisov a ďalšie činnosti spojené s ich správou a vyplácaním. Ministerstvo finaqncií môže poveriť vydávaním štátnych dlhopisov, ich správou, spácaním a vyplácaním výnosov aj Národnú banku Slovenska a v prípade štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí aj finančnú inštitúciu so sídlonm v zahraničí oprávnenú na výkon takých činností. (spravidla zahraničnú banku alebo obchodníka s cennými papiermi). Splácaním menovitej hodnoty štátnych dlhopisov a vyplácaním výnosov zo štátnych dlhopisov môže ministerstvo financií poveriť aj centrálneho depozitára cenných papierov.

K Čl. V

Navrhuje sa zosúladenie ustanovení zákona č. 386/2002 Z.z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách so znením sa osobitných zákonov, najmä so zákonom č.530/1990 Zb. o dlhopisoch a so zákonom č. 291/2002 Z.z. o štátnej pokladnici vo vzťahu k vymedzeniu činností, ktoré pre ministerstvo financií zabezpečuje Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity

K Čl. VI

Účinnosť zákona o kolektívnom investovaní sa navrhuje od 1. januára 2004 s výnimkou ustanovení § 26 až 31, § 60, 61, 81 ods. 2 druhá veta a § 117 ods. 5 druhá veta, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ.

V Bratislave 30. septembra 2003

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v.r.

podpredseda vlády a minister financií

zobraziť dôvodovú správu