Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 589/2003 účinný od 01.12.2009

Vládny návrh zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona č. .../2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ návrh zákona“) transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. 11. 2007 o platobných slu žbách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5. 12. 2007) (ďalej len „smernica o platobných slu žbách“).

Cieľom návrhu zákona je vytvorenie jednotného platobného trhu v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP “) zavedením harmonizovaného právneho rámca transponovaním smernice o platobných služb ách a so zámerom zrušiť hranice na vnútornom trhu pri poskytovaní platobných slu žieb. To znamená, že návrh zákona nerozlišuje tuzemské prevody a cezhraničné prevody, s výnimkou ustanovenia o kratšej lehote na vykonanie tuzemskej úhrady. Pri transponovaní smernice o platobný ch službách bol uplatnený princíp plnej harmonizácie bez možnosti odchýlenia sa v rámci vymedzeného rozsahu smernice o platobn ých službách, ak text smernice o platobných službách neumožňuje inak.

Návrhom zákona je transponovaná smernica o platobných službách a zároveň zo zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o platobnom styku“) sú prevzaté ustanovenia, ktorými boli transponované

1. smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovací ch systémoch cenných papierov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 03) a

2. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronické ho peňažníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 03),

pričom prijatím návrhu zákona o platobných službách bude zá kon o platobnom styku zrušený.

Návrh zákona o platobných službách upravuje

1.poskytovanie platobných služieb v rozsahu smernice o platobných službách, ako aj mimo rámca smernice o platobných službách,

2.podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov v rozsahu časti smernice o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúč tovacích systémoch cenných papierov, ktorá sa týka platobných systémov, ako aj vznik a prevádzkovanie platobných systémov mimo rámca tejto smernice,

3.podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcií v rozsahu smernice o platobných službách,

4.podmienky na vznik a podnikanie inštitúcií elektronick ých peňazí v rozsahu smernice o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva,

5.sťažnosti, reklamácie a riešenie sporov pri poskytovaní platobných služieb mimosúdnou cestou,

6.dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov a dohľad platobnými inštitúciami a dohľad nad inštitúciami elektronick ých peňazí.

Prvá časť a druh á časť návrhu zákona, ktorá upravuje poskytovanie platobných služieb, sa vzťahuje na platobné služby poskytované poskytovateľom platobných služieb

a)v mene euro alebo v inej mene zmluvného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), pričom platobné služby sú poskytované v rámci EHP, pretože rozsah pôsobnosti smernice o platobných službách je limitovaný len na také platobné operácie, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa a zároveň aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú svoje sídlo v rámci EHP a platobné služby sú poskytované v menách zmluvných štátov EHP,

b)v inej mene ako je mena zmluvného štátu EHP, prič om platobné služby sú poskytované v rámci EHP a

c)vo všetkých menách, pričom platobn é služby sú poskytované poskytovateľom platobných služieb so sídlom na území Slovenskej republiky do/z tretích krajín mimo zmluvného štátu EHP.

Platobné služby poskytované podľa písmen b) a c) nie sú regulované smernicou o platobných službách a ich úprava v návrhu zákona ide mimo rámca smernice o platobných službách, pričom cieľom regulácie poskytovania takýchto platobných služieb je ochrana spotrebiteľa v rozsahu vymedzenom tý mto návrhom zákona. Rozsah aplikácie ustanovení návrhu zákona je obmedzený len na niektor é ustanovenia návrhu zákona, pretože nie je možné aplikovať všetky ustanovenia ná vrhu zákona na poskytovanie takýchto platobných služieb, a to predovšetký m z hľadiska ich vykonateľnosti – ide napríklad o zákonom vymedzenú lehotu na vykonanie platobnej oper ácie v mene euro alebo v mene zmluvného štátu EHP v rámci EHP, ktorá sa nevzťahuje na platobnú operáciu napríklad v mene USD do Nemecka alebo Japonska.

Tretia časť návrhu z ákona, ktorá upravuje podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov, vymedzuje pojem platobný systém, pričom zákon umožňuje existenciu viacerých platobných systémov v rámci Slovenskej republiky, ako napríklad platobný systém prevádzkovaný Národnou bankou Slovenska, ktorým je EURO SIPS a TARGET2-SK, pričom Národná banka Slovenska prevádzkuje platobný systém bez povolenia alebo platobný systém prevádzkovaný iným poskytovateľom platobných služieb na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska.

Táto právna úprava rešpektuje ustanovenia smernice č.◊98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobn ých zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov, predovšetkým definície obsiahnuté v článku◊2 tejto smernice. Takisto pripravovaný zákon spĺňa nariadenia smernice č. 97/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu, ktorá zaručuje, aby každý poskytovateľ platobných služieb mal pr ístup k službám technických infraštruktúr platobných systémov. Tento prístup by však mal podliehať príslušným požiadavkám, aby sa zabezpeč ila bezpečnosť a stabilita uvedených systémov. Každý poskytovateľ platobných služieb, ktorý žiada o účasť v platobnom systéme, by mal účast níkom tohto platobného systému predložiť dôkaz o tom, že jeho vnú torné mechanizmy sú dostatočne zabezpečené proti všetkým druhom rizík. Táto smernica ustanovuje nediskriminačné zaobchádzanie s oprávnenými platobnými a úverovými inštitúciami, aby mohol každý poskytovateľ platobných služieb na vnútornom trhu používať služby technických infraštruktúr tý chto platobných systémov za rovnakých podmienok. Je vhodné stanoviť rozdielne zaobchádzanie s oprávnenými poskytovateľmi platobných služieb a tými poskytovateľmi, na ktor ých sa vzťahuje výnimka podľa tejto smernice. To by sa nemalo dotýkať práva členské ho štátu obmedziť prístup k systémovo dôležitým systémom v súlade so smernicou č.◊98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobn ých zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov.

Ustanovenia o prístupe k platobným syst émom by sa nemali vzťahovať na systémy, ktoré zriaďuje a prevádzkuje jediný poskytovateľ platobných služieb. Tieto platobné systémy môžu fungovať buď v priamej hospodárskej súťaži s platobnými systémami, alebo v tej oblasti trhu, ktorá nie je primerane pokrytá ostatnými platobnými systémami.

Štvrtá časť a piata časť návrhu zákona upravuje podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcií v rozsahu smernice o platobných službách a inštitúcií elektronických peňazí, ktorej cieľom je odstránenie prekážok fungovania platobného trhu v štátoch EHP, alebo udržanie kontinuity fungovania trhu v oblasti vydávania a správy elektronických peňazí.

Ak ide o platobné inštitúcie, touto právnou úpravou sa vytvára nový subjekt na platobnom trhu v štátoch EHP, ktorý bude jednou z kategórií poskytovateľov platobný ch služieb s oprávnením vykonávať len špecializované činnosti v oblasti poskytovania platobných služieb, a teda nebude oprávnený prijímať vklady ani vydávať elektronické peniaze ako niektoré kategórie poskytovateľov platobných služ ieb (ako napríklad banka alebo inštitúcia elektronických peňazí). Podmienky a pravidlá na činnosť platobných inštitúcií vychádzajú zo smernice o platobných službách, čím je zabezpečené, aby sa na vo všetkých štátoch EHP uplatňovali rovnaké podmienky na povolenie, ako aj na činnosť platobných inš titúcií. Platobná inštitúcia bude podliehať dohľadu Národnej banky Slovenska alebo orgánu dohľadu iného členského štátu.

V prípade inštitúci í elektronických peňazí, táto právna úprava vychádza zo smernice o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inš titúcií elektronického peňažníctva, ktorá bola vymedzená v ustanoveniach § 21a až 21d zákona o platobnom styku, pričom tieto ustanovenia sa prenášaj ú do tohto návrhu zákona. Inštitúcie elektronických peňazí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo orgánu dohľadu iného členského štá tu.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Prijatím predloženého návrhu zákona z ... 2009 o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá negatívny dopad na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí či vyšších ú zemných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Realizáciou navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Realizáciou navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Realizáciou navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoloč enstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)Je upravená v prá ve Európskych spoločenstiev

-primárnom

čl. 105 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29.12.2006),

čl. 3 a čl. 22 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centr álnych bánk a Európskej centrálnej banky, príloha č. 18 k Zmluve o založený Euró pskeho spoločenstva (Oznámenie č. 185/2004 Z. z.)

-sekundárnom

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5. 12. 2007),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ , kap. 6/zv. 3),

smernica 2000/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2560/2001 z 19. decembra 2001 o cezhraničných platbách v eurách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančn ých prostriedkov (Ú. v. EÚ L 345, 8.12.2006).

b)Nie je upravená v práve Európskej únie.

c)Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)L ehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredn ých orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k ná vrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES podľa určenia gestorských ú stredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabul iek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená na 1. november 2009.

b)I nformácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskyc h spoločenstiev v platnom znení

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie vo veci porušenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení.

c)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rá mcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 98/26/ES bola prebratá aj zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenný ch papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zá kon o cenných papieroch) a zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnen í niektorých zákonov.

5.Stupeň zlu čiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Eur ópskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – čiastočný.

6.Gestor a spolupracujú ce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Odsek 1 vymedzuje okruh spoločenských vzť ahov, ktoré má návrh zákona upraviť a to poskytovanie platobných služieb, podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov, podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcii a in štitúcií elektronických peňazí, sťažnosti, reklamácie a rieš enie sporov pri poskytovaní platobných služieb a dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov a dohľad nad platobnými inštitúciami a nad inštitú ciami elektronických peňazí.

Odsek 2 vymedzuje platobné služby, na ktoré sa tento zákon vzťahuje. Podľa písmena a) ide o platobné služby v mene euro alebo v mene zmluvného štátu EHP, ktoré sú poskytovan é v rámci EHP, t.j. poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú sídlo v rámci EHP. Ide napríklad o platobné operácie v národnej mene na území SR alebo platobné operácie v CZK, ak poskytovateľ platobný ch služieb platiteľa má sídlo v SR a poskytovateľ platobných služieb príjemcu má sídlo v Èeskej republike.

Podľa písmena b) ide o platobné služby v mene inej než je mena euro a mena zmluvného š tátu EHP, poskytované v rámci EHP, t.j. poskytovateľ platobných služieb platite ľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú sídlo v rámci EHP. Ide napr íklad o platobné operácie v mene USD, ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa má sídlo v SR a poskytovateľ platobných služieb príjemcu má sídlo v Nemecku.

Podľa písmena c) ide o platobné služby vo všetkých mená ch poskytované mimo EHP, t.j. ak napríklad poskytovateľ platobných služieb platiteľa má s ídlo v SR a poskytovateľ platobných služieb príjemcu má sídlo v krajine mimo rámca EHP ako napríklad platobné operácie v USD zo SR do USA.

Odsek 3 vymedzuje platobné operácie, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o platobné operácie ako

a) hotovosť,

b) operácie sprostredkované obchodným zástupcom konajúceho v mene platiteľa alebo prí jemcu,

c) prepravu bankoviek a mincí napríklad súkromnou bezpečnostnou firmou alebo inou profesionálnom spoloč nosťou,

d) výber a dodanie hotovosti v rámci napríklad charitatívnych akcií alebo kostolov,

e) „cash back“ operácie u príjemcu, ktorý je obchodníkom na prijímanie platobných kariet a ktorý umožňuje výber hotovosti priamo na predajnom mieste platobnou kartou prostredníctvom technického zariadenia,

f) zmenárenská činnosť vykonaná v hotovosti napríklad výmena bankoviek a mincí v cudzej mene za inú menu v hotovosti,

g) šeky, zmenky, kupóny napríklad kupón na uplatnenie zľavy, poukážky napríklad stravné poukážky, cestovné šeky alebo poštové poukážky v listinnej forme,

h) operácie vykonané napríklad v rámci platobného systému pri vykonávaní príkazov z/na účet účastníka platobného systému,

i) operácie súvisiace s finančnými nástrojmi,

j) služby, ktoré poskytujú technickí prevádzkovatelia pri podpore poskytovania platobných služieb, pričom nedochádza zo strany takýchto prevádzkovateľov k vlastníctvu finančn ých prostriedkov súvisiacich s vykonaním platobnej operácie, a to napríklad spracovanie a uchovávanie údajov ako napríklad správa a personalizácia platobných kariet, ochrana zverených hodnôt ako napr íklad ochrana údajov, plastových kariet alebo technických zariadení, overovanie údajov a totožnosti ako napríklad autorizácia platobnej operácie, ochrana a bezpečnosť súkromných údajov, zabezpečovanie informačných technológii a komunikačnej siete, správa a údržba terminálov a zariadení používaných pri platobných službách,

k) používanie platobných prostriedkov ako napríklad vernostných, alebo klubových kariet, kariet na č erpanie pohonných hmôt, telefónnych kariet, stravovacích kariet, SAD kariet, MHD kariet a podobne určených na použitie v sieti jedného poskytovateľa služieb alebo v rámci limitovanej alebo obmedzenej siete viacerý ch poskytovateľov alebo na nákup limitovaného alebo obmedzeného rozsahu tovarov alebo služieb,

l) platobné operácie napríklad za hlasové a dátové služby v sieti mobilného operátora, ktorý okrem takýchto základných služieb môž e ponúkať aj vlastné doplnkové služby (zvonenia, hudba, pozadia, prístup na internet a podobne) alebo služ by spojené s prístupom alebo distribúciou služieb iných poskytovateľov zriadením SMS centra napríklad sprístupnením SMS čísla, na ktoré je možné zaslať požiadavku ohľadom stiahnutia zvonenia alebo pozadia, pričom uvedené produkty alebo služby sa dajú použiť výhradne len prostredníctvom mobilného telefónu, pričom mobilný oper átor nekoná len ako sprostredkovateľ,

m) medzibankové transakcie, transakcie medzi poskytovateľom a pobočkou a podobne,

n) transakcie medzi materským podnikom a jeho dcérskym podnikom alebo

o) služby poskytovateľov, ktorí prevádzkujú vlastné ATM zariadenia, pričom tieto ATM zariadenia nepatria do bankovej siete.

K § 2

V odseku 1 je vymedzený pojem „platobná služba“, ktorou sa rozumie služba

a) vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet, a to vrátane všetký ch činností súvisiacich s vedením platobného účtu,

b)výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu, a to vrátane všetkých činností súvisiacich s vedením platobného účtu,

c) vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov ako úhrada, inkaso alebo platobná operácia napríklad prostredníctvom platobnej karty,

d) vykonávanie platobných operácií z poskytnutého úverového rá mca formou povoleného prečerpania na platobnom účte (úhrada, inkaso alebo platobná operácia naprí klad prostredníctvom platobnej karty) alebo formou úverového rámca napríklad ku kreditnej karte (napr íklad platba kreditnou kartou alebo charge kartou),

e) poukazovanie peňazí (služba „money remittance“) poskytovaná napríklad platobnými inštitúciami (napríklad Western Union),

f) vykonávanie platobných operácií prostredníctvom mobilného telefónu alebo iných sietí, pričom používateľ platobnej služby udeľuje sú hlas na vykonanie platobnej transakcie prostredníctvom mobilného telefónu alebo inej siete (tzv. mobilné platby), pričom naprí klad mobilný operátor alebo prevádzkovateľ inej siete má udelené povolenie na poskytovanie platobných služieb ako platobná inštitúcia (napríklad kúpa lí stkov do kina, kúpa tovaru z automatov alebo kúpa digitálneho tovaru alebo služby od iného poskytovateľa ne ž je platobná inštitúcia), platba sa vykoná priamo mobilnému operátorovi alebo prevádzkovateľovi inej siete, ktorý koná iba ako sprostredkovateľ medzi používateľom platobných služieb a dodávateľom tovaru alebo služieb a

g) vydávanie a prijímanie (akceptácia) platobných prostriedkov ako napríklad vyd ávanie a akceptácia platobných kariet t.j. služba poskytovateľa platobných služieb, ktorý je vydavateľom platobných kariet alebo služba poskytovateľa platobných služieb, ktorý je prijí mateľom platobných kariet, t.j. uzatvára zmluvu s obchodníkom (obchodným miestom) ohľadom možnosti platenia platobnou kartou

Odsek 2 vymedzuje pojem „platobná operácia“, ktorou sa rozumie činnosť súvisiaca s vkladom, výberom a prevodom finančných prostriedkov na pokyn používateľa platobných služ ieb. Vkladom sa rozumie napríklad vklad peňažných prostriedkov na platobný účet, vklad pe ňažných prostriedkov prostredníctvom technického zariadenia. Výberom sa rozumie napríklad výber peňažných prostriedkov z platobného účtu, výber peňažných prostriedkov kreditnou kartou. Prevodom sa rozumie napríklad úhrada, inkaso, platba platobným prostriedkom, platenie elektronickými peniazmi. Prevodom sa ďalej rozumie aj nákup alebo predaj finančných prostriedkov v jednej mene za finanč né prostriedky v inej mene.

Odsek 3 vymedzuje „poskytovateľa platobný ch služieb“ teda osoby, ktoré v rámci svojho podnikania môžu poskytovať platobné slu žby. Ide o

a) banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk,

b) inštitúcie elektronických peňazí (napríklad činnosť súvisiaca s vykonávaním platobných operácií prostredníctvom elektronických peňazí), pričom samotná činnosť vydávania elektronických peňazí nie je považovaná za platobnú službu; do tejto kategórie inštitú cií patria aj zahraničná inštitúcia elektronických peňazí a jej pobočka,

c) poštový podnik, za predpokladu, že je oprávnený podľa osobitného pr ávneho predpisu poskytovať platobné služby,

d) platobná inštitúcia ako nový typ inštitúcie, ktorá bude oprá vnená poskytovať platobné služby na základe povolenia NBS; do tejto kategórie in štitúcií patria aj zahraničná platobná inštitúcia a jej pobočka,

e) Národná banka Slovenska, ak bude poskytovať platobné služby na komerčnej báze (napríklad poskytovanie platobných služieb pre zamestnancov); ak Národná banka Slovenska koná ako menová autorita alebo ako verejná inštitúcia (napríklad vedenie účtov pre Štátnu pokladnicu alebo pre iné verejné inštitúcie), nebude v postavení poskytovateľa platobných slu žieb, čo znamená, že bude môcť uzatvárať individuálne zmluvy pri poskytovaní platobných služieb, pričom sa nemusí riadiť t ýmto zákonom,

f) Štátna pokladnica pri poskytovaní platobných služieb nekoná ako orgán verejnej moci a bude považovaná za poskytovateľa platobných služieb podľa tohto zákona. Do kategórie poskytovateľov platobných služieb patria aj Eximbanka, regionálne alebo miestne orgány, a to za predpokladu, že poskytujú platobné služby na komerčnej báze (ak takéto orgány plnia svoje úlohy vyplývajúce z právnych predpisov SR napríklad v rámci decentralizácie verejnej správy a prenosu kompetencií na samosprávy alebo vyššie územné celky, potom konajú vo verejnom záujme a v týchto prí padoch nie sú považované za poskytovateľov platobných služieb).

V odsekoch 4 až 6 je vymedzený pojem „používateľ platobných služieb “ ako „platiteľ“ alebo „príjemca“, pričom ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

V odseku 7 je vymedzený pojem „spotrebiteľ“, ktorým sa rozumie fyzická osoba a mikropodnik a to za predpokladu, že poskytovateľ platobných služieb uzná mikropodnik za spotrebiteľ a. Poskytovateľ platobných služieb môže zvážiť status mikropodniku ako spotrebiteľa, keďže spotrebitelia a mikropodniky nemajú rovnakú úroveň ochrany. S cieľom zaručiť rovnakú úroveň ochrany tak spotrebiteľov ako aj mikropodnikov by sa tak ustanovenia tohto zákona uplatňovali rovnakým spôsobom pre spotrebiteľov aj pre mikropodniky. Cieľom je taktiež chráni ť klienta ako spotrebiteľa v prípadoch nesplnenia si informačných povinností zo strany poskytovateľa platobnej služby.

V odseku 8 je vymedzený pojem „poukazovanie peňazí“, ktorý m sa rozumie platobná služba, ktorá spočíva v prevedení finančných prostriedkov platiteľa zložených v hotovosti v prospech príjemcu bez nutnosti zriadenia platobného účtu napríklad prevod peňažných prostriedkov v mene EUR zložených platiteľom zo Slovenskej republiky v prospech klienta v Èeskej republike.

V odseku 9 je vymedzený pojem „platobný účet“, ktorým je bežný účet alebo sporiaci účet, z ktorých je možné vykonávať platobné operácie ako napríklad vklad alebo výber bez uplatnenia sankcií napríklad za výber hotovosti alebo ku ktorým je možné vydať platobný prostriedok. Platobným účtom nie je vkladový účet podľa Obchodného zákonníka ako napríklad termínovaný ú čet s viazanosťou peňažných prostriedkov a sankčným úrokom pri predčasnom výbere. Platobným účtom nie je účet stavebného sporenia, ktorý je účelovo zriadený a vedený podľa osobitného predpisu.

V odseku 10 je vymedzený pojem „platobný príkaz“, ktorým sa rozumie jednoznačný pokyn používateľa platobných služieb na vykonanie platobnej operácie, ako napríklad platobný príkaz na úhradu, platobn ý príkaz na platbu platobnou kartou a podobne.

V odsekoch 11 až 13 sú vymedzené ďalšie pojmy ako „úhrada“, „ inkaso“ a „finančné prostriedky“.

Odsek 14 vymedzuje pojem „referenčný dátum“ použitý na výpočet úrokov z finančných prostriedkov, pričom týmto dátumom sa rozumie dá tum valuty (debetná valuta a kreditná valuta).

V odsekoch 15 a 16 sú vymedzené pojmy „referenčný výmenný kurz“ , ktorým je napríklad kurzový lístok Národnej banky Slovenska a „referenč ná úroková sadzba“, ktorou je napríklad základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

V odseku 17 je vymedzený pojem „autentifikácia“ ako proces, ktorý umožňuje poskytovate ľovi platobných služieb overiť, či došlo k použitiu platobného prostriedku zadaním správnych personalizovaných bezpečnostných prvkov t.j. či platobná operá cia bola riadne vykonaná, zaznamenaná, spracovaná a zaúčtovaná.

Odsek 18 vymedzuje pojem „jedinečný identifikátor“, ktorý je dôlež itý z pohľadu napríklad správneho smerovania platobnej operácie v prospech príjemcu, t.j. jedná sa o jednoznačnú identifikáciu príjemcu formou označenia príjemcu napríklad tuzemské bankové spojenie alebo medziná rodné bankové číslo účtu (IBAN) alebo .adresa príjemcu alebo elektronická adresa príjemcu alebo číslo mobilného telefónu.

V odseku 19 je vymedzený pojem platobného prostriedku, ktorým sa rozumie personalizované zariadenie ako napríklad platobná karta alebo súbor postupov dohodnutý medzi zmluvnými stranami ako napríklad zadanie personalizovaný ch bezpečnostných prvkov ako napríklad hesla za účelom prihlásenia sa do aplikácie elektronického bankovníctva.

Odsek 20 upravuje pojem „platobná karta“, ktorou sa rozumie platobný prostriedok, prostredníctvom ktoré ho môže používateľ platobných služieb vykonávať platobn é operácie ako napríklad platba u obchodníka alebo výber hotovosti, a to do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb.

Odsek 21 vymedzuje pojem „pobočka“ ako organizačná zložka platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronických peňazí.

Odsek 22 sa vymedzuje pojem „pobočky zahranič nej platobnej inštitúcie“ alebo „pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí“, ktorou sa rozumie organizačná zložka zahraničnej platobnej inštitúcie alebo zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí na prevá dzkovanie určitej činnosti prostredníctvom tejto organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Takáto pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronický ch peňazí nemá právnu subjektivitu.

Odsek 23 vymedzuje „skupinu“ za účelom využitia tohto pojmu v ustanoveniach osobitnej časti tohto zá kona.

Odsek 24 vymedzuje „úzke väzby“, pretože tvoria pojmový znak definície skupiny.

Odseky 25 a 26 vymedzujú pojmy „domovský členský štát“ a „hostiteľský členský štát“.

Odsek 27 vymedzuje „vhodnú osobu“ v súvislosti so skúmaním splnenia zákonných podmienok pri udeľovaní povolenia na poskytovanie platobných služieb a povolenia na vydávanie a správu elektronických peňazí. Definícia nadväzuje na zákonnú pož iadavku zamedzenia legalizácie príjmov z trestnej činnosti a zároveň zakotvuje požiadavku na spôsobilosť na riadne a bezpečné vykonávanie činností.

V odseku 28 sa vymedzuje pojem „kvalifikovaná účasť“. Smernica PSD v čl. 5 písm. h) odk azuje na čl. 4 ods. 11 Smernice 2006/48/ES, ktorý zavádza pre vymedzenie pojmu „kvalifikovaný podiel“ prvý minimálny treshold na úrovni 10% zo základného imania alebo z hlasovacích práv. Recit ál 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „M&A Directive“), ktorý členským krajinám umožňuje stanoviť si jeden minimálny treshold, sa v tomto prípade podľa nášho názoru nedá aplikovať z dôvodu, že Smernica PSD vo svojom čl. 5 písm. h) odkazuje výlučne na čl. 4 ods. 11 Smernice 2006/48/ES, ktorého sa M&A Directive priamo nedotkla.

Vymedzenie „nepriameho podielu“ v odseku 29 je potrebné z dôvodu formulovania presnej definície skupiny s ú zkymi väzbami. Väzby v rámci takejto skupiny sa skúmajú podľa ustanovení v osobitnej časti zákona pri udeľovaní povolenia na poskytovanie platobných služieb.

Účelom ustanovenia odseku 30, ktorým sa vymedzuje pojem „odborná spôsobilosť“ je zabezpeč iť, aby sa na riadení regulovaného subjektu podieľali osoby disponujúce potrebnou praxou a spĺňajú ce zákonné kritériá vzdelania. Obdobne ako pri iných regulovaných subjektoch prax mož no získať v oblasti poskytovania platobných služieb, bankovníctva alebo inej oblasti finančného trhu. Pripúšťa sa aj možnosť uznať osobu s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa s praxou v inej ekonomickej oblasti. Ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa možno substituovať úplným stredným vzdelaní m a predĺženou praxou vo vyššie uvedených oblastiach alebo aj v inej ekonomickej oblasti..

V odseku 31 sa vymedzuje pojem „dôveryhodnosť fyzickej osoby“ obdobne ako pri iných regulovaných subjektoch, sleduje sa bezúhonnosť v oblasti trestných činov majetkovej povahy a trestných činov spáchaných v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie. Rovnako sa zameriava na zodpovedný výkon funkcií u osôb v riadiacich funkciách v regulovanom subjekte v minulosti.

V súvislosti so zavedením pojmu oblasti finančného trhu je potrebné definovať finanč nú inštitúciu. V odseku 32 legálna definícia vychádza zo súčasného stavu regulovaných subjektov finančného trhu.

K § 3

Podľa tohto paragrafu vykonáva poskytovateľ platobných služieb platobné operácie na základe jednoznačného pokynu používateľa platobných služieb, pričom takýmto pokynom sa rozumie platobný príkaz, ktorý môže mať listinnú (papierovú) fo rmu, ako napríklad predtlačené tlačivo alebo formulár alebo elektronickú formu, ako naprí klad elektronický formulár v internet bankingu alebo ATM. Zároveň sa vymedzujú prípady, kedy poskytovateľ platobných služieb odpíše peňažné prostriedky z platobného ú čtu bez predloženého platobného príkazu. Platobné operácie sa vykonávajú v mene, ktorá je dohodnutá medzi poskytovateľom platobných služieb a použí vateľom platobných služieb.

Pri realizácii platobnej operácie na mieste predaja prostredníctvom technického zariadenia, pri ktorom sa ponúka konverzia, je príjemca povinný ešte pred začatím platobnej operácie vopred oznámiť platiteľovi výmenný kurz ako aj poplatky s konverziou spojené, pričom príjemca môže vykonať konverziu len so súhlasom platiteľa. Ide predovšetkým o platby platobnými kartami, kde napríklad platiteľ by chcel platiť inou menou ako je mena krajiny (napríklad v ÈR v US dolá roch). Príjemca peňažných prostriedkov tak ponúkne platiteľovi konverziu na inú menu, s ktorou ak platiteľ súhlasí, platobná operácia sa zrealizuje.

K § 4

V odseku 1 je vymedzený pojem „okamih prijatia platobného príkazu“, ktorým sa rozumie tak ý okamih, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa prijal platobný príkaz. Platobný príkaz môže byť predložený platiteľom, ako napríklad platobný príkaz na úhradu alebo príjemcom, ako napríklad platobný príkaz na inkaso alebo prostredníctvom pr íjemcu, napríklad obchodníkom, ktorý prijíma platobný príkaz na platbu platobnou kartou. Tento odsek zá roveň uvádza, kedy sa považuje platobný príkaz za prijatý, ak okamihom prijatia nie je pracovný deň poskytovateľa platobných služieb platiteľa, v tom prípade je platobný príkaz prijatý v nasledujúci pracovný deň. Zároveň poskytovateľ platobných služieb platiteľa môže stanoviť čas pred koncom pra covného dňa tzv. „cut-off čas“ t.j. dokedy prijíma platobné prí kazy počas svojich prevádzkových hodín, pričom po uplynutí tohto stanoveného času sa platobný príkaz považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň. Uvedený „cut-off čas“ môže poskytovateľ platobných služieb stanoviť výhradne pred koncom pracovného dňa a nie počas pracovného dňa.

Odsek vymedzuje pojem pracovný deň, ktorý je dôležitý z hľadiska vykonávania platobných operácií, prič om ide o deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja podľa Zákonníka pr áce, t.j. taký pracovný deň, v ktorom vykonávajú svoju činnosť poskytovateľ platobných služieb platiteľa alebo poskytovateľ platobných služieb príjemcu.

Ak napríklad nastane situácia, že v platobnom systéme TARGET2-SK je pracovný deň, prič om na území Slovenskej republiky je štátny sviatok, potom poskytovateľ platobných služieb príjemcu (účastník tohto platobného systému) so sídlom na území Slovenskej republiky pripíše sumu platobnej operácie na účet príjemcu nasledujúci pracovný deň po dni štátneho sviatku.

Podľa odseku 3 sa vymedzuje okamih prijatia platobného príkazu ako dohodnutý deň medzi používateľom platobných služieb a jeho poskytovateľom platobných služieb, ktorým sa rozumie dohodnut ý konkrétny deň alebo určitá lehota, kedy bude platobný príkaz vykonaný (napríklad peňažné prostriedky budú odpísané z platobného úč tu) alebo deň, kedy platiteľ poskytol peňažné prostriedky k dispozícii poskytovateľovi platobných služieb.

K § 5

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje povinnosti poskytovateľa plat obných služieb ohľadom odmietnutia platobného príkazu ak sú splnené v šetky podmienky dohodnuté v rámcovej zmluve, potom poskytovateľ platobných služieb nesmie odmietnuť vykonanie autorizovaného platobného príkazu s výnimkou takých prípadov, kde je napríkla d podozrenie z trestnej činnosti. Zároveň upravuje informačné povinnosti poskytovateľa platobných služieb voči používateľovi platobných služieb v prípade odmietnutia vykonania platobného príkazu, a ak je to možné aj postup opravy chýb ako napríklad správn a súslednosť krokov pri vypĺňaní platobného príkazu alebo doplnenie chýbajúcich informácií na platobnom príkaze potrebných na správne vykonanie platobné ho príkazu a umožňuje poskytovateľovi platobných služieb účtovať za toto ozná menie poplatky, ak je to objektívne odôvodnené (napríklad chyba pri vypĺňaní platobného príkazu zo strany používateľa platobných služieb) a dohodnuté v r ámcovej zmluve.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje neodvolateľnosť platobného príkazu zo strany používateľa platobných služieb, pričom po okamihu prijatia platobného príkazu poskytovateľom platobných služieb nesmie používateľ platobný ch služieb odvolať platobný príkaz s výnimkami podľa tohto paragrafu, a to na základe dohody zmluvných strán a v prípade inkasa aj so súhlasom príjemcu.

Podľa odseku 2 platiteľ nesmie odvolať platobný príkaz, ktorý bol predložený prostredníctvom príjemcu (napríklad platba platobnou kartou) po odoslaní pokynu na vykonanie platobnej operácie (po potvrdení súhlasu na vykonanie takejto platobnej operácie platiteľom – napríklad zadan ím PIN čísla) alebo bol predložený príjemcom, a to za predpokladu, že vykonaniu takejto platobnej operácie predchádzal súhlas platiteľa udelený príjemcovi na vykonanie inkasa. Avšak v prípade podľa odseku 3, ak platiteľ udelil súhlas na inkaso, má právo na (a) odvolanie platobného príkazu a tým zároveň aj súhlasu na inkaso alebo (b) na odvolanie platobného príkazu (t.j. jednotlivej platobnej operá cie, v takomto prípade súhlas na inkaso platí, právo na odvolanie platobného prí kazu sa týka iba jednotlivej platobnej operácie), a to v obidvoch prípadoch najneskôr do konca pracovného dňa predchádzajúceho dohodnutému dňu, keď majú byť finančné prostriedky odpísané z platobného účtu.

K § 7

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa, poskytovateľ a platobných služieb príjemcu, ako aj všetkých sprostredkovateľov medzi týmito poskytovate ľmi platobných služieb vykonať platobnú operáciu v plnej sume. Avš ak poskytovateľ platobných služieb príjemcu sa môže dohodnúť s príjemcom, ž e sumu platobnej operácie zníži o svoje poplatky, pričom príjemca musí byť informovaný napríklad formou výpisu z platobného účtu samostatnou položkou o sume platobnej operácie a samostatnými položkami o sume poplatkov, pričom ak je suma platobnej operácie znížená o ďalš ie poplatky a platobný príkaz predkladá platiteľ, potom poskytovateľ platobných služieb platiteľa zabezpečí, aby príjemca dostal plnú sumu platobnej operácie (napríklad op ätovným zaslaním sumy platobnej operácie alebo rozdielu medzi sumou iniciovanou platiteľom a prijatou príjemcom) alebo ak platobný príkaz predkladá príjemca alebo prostredníctvom príjemcu, potom poskytovateľ platobný ch služieb príjemcu zabezpečí, aby príjemca dostal plnú sumu platobnej operácie.

K § 8

Odsek 1 upravuje pojem autorizácie platobnej operácie, t.j. udelenie súhlasu platiteľa na vykonanie platobnej operácie. Takýto súhlas udelí platiteľ pred vykonaním platobnej operácie (napríklad zada nie PIN čísla alebo podpis na platobnom príkaze na úhradu) alebo po vykonaní platobnej operácie (naprí klad súhlas na inkaso, pričom platiteľ udeľuje súhlas priamo príjemcovi), a to za predpokladu, že sa na uvedenom platiteľ a poskytovateľ platobných služieb dohodli.

Odseky 2 až 4 upravujú ďalšie skutočnosti ohľadom autorizácie platobnej operácie, pričom forma udelenia súhlasu (napríklad mandát na inkaso, podpisový vzor, elektronický podpis, pridelenie PIN čísla a podobne) a postup udelenia súhlasu (napríklad podpísanie platobného prí kazu, zadanie správneho PIN čísla, postupnosť krokov pri potvrdení platobného príkazu v elektronickej forme a podobne) sú dohodnuté v rámcovej zmluve. Ak platiteľ udelil súhlas na vykonanie platobnej operácie, má možnosť takýto súhlas odvolať, a to do momentu, kedy sa platobná operácia stáva neodvolateľnou, pričom o tomto momente je platiteľ informovaný poskytovateľom platobných služieb platiteľa. Platobné operácie vykonané bez súhlasu platiteľa sú považované za neautorizované.

K § 9

Používateľ platobných služieb musí čo najskôr informovať poskytovateľa platobných služieb o každom spore, ktorý sa týka údajne neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií za predpokladu, že poskytovateľ platobných slu žieb splnil svoje informačné povinnosti vymedzené týmto zákonom.

Ak používateľ platobných služieb dodrží lehotu pre toto oznámenie, má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb.

K § 10

V prípade, keď používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú transakciu autorizoval, alebo tvrdí, že platobná transakcia nebola správne vykonaná, je na jeho poskytovateľovi platobných služieb, aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok.

Ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú oper áciu autorizoval (to znamená, že platiteľ neudelil súhlas na vykonanú platobnú operáciu, t.j. ide o neautorizovanú platobnú operáciu), potom samotné použitie platobného prostriedku nie je postačujúcim dôkazom toho, že platobná operácia uskutočnená tak ýmto platobným prostriedkom bola vykonaná oprávneným používateľom platobného prostriedku. Môže ísť o situácie, kedy napríklad došlo k zneužitiu platobnej karty inou osobou ako platiteľom a takéto zneužitie nebolo zapríčinené konaním alebo opomenutí m platiteľa alebo došlo k odpozorovaniu PIN čísla a následne ku krádeži platobnej karty alebo doš lo k technickému pozmeneniu technického zariadenia a následne k zneužitiu údajov z magnetického prúžku platobnej karty alebo PIN čísla.

K § 11

Poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný bez zbytočného odkladu ( vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej operácie, a ak je to možné, docieli ť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná transakcia vôbec nevykonala alebo vrá ti sumu neautorizovanej platobnej operácie, ak platiteľ nemá platobný účet, vrátane ďal šej preukázanej škody. V takomto prípade je dôkazne bremeno na poskytovateľovi platobných služieb aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok.

Odsek 3 vymedzuje prípady, kedy neplatí zodpovednosť za neautorizované platobné oper ácie vykonané prostredníctvom elektronických peňazí. Ide o také situácie, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa nemá možnosť zablokovať platobný účet alebo zablokovať elektronické zariadenie, ktoré uchováva elektronické peniaze.

K § 12

Používateľ platobných služieb je zodpovedný iba za sumu obmedzenú do výšky do 100 eur, ak nekonal podvodným spôsobom alebo s hrubou nedbanlivosťou. Navyše, ak používateľ informoval poskytovateľa platobných služieb o tom, že jeho platobný nástroj mohol byť zneužitý, od používateľa by sa nemalo žiadať, aby hradil ďalšie straty vyplývajúce z neautorizovaného použitia tohto nástroja. Tento zákon nemá vplyv na zodpovednosť poskytovateľov platobných služieb za technickú bezpečnosť vlastný ch produktov.

Ustanovenie tohto paragrafu sa nevzťahuje na elektronické peniaze za predpokladu, že poskytovateľ platobných slu žieb platiteľa nemá možnosť zablokovať platobný účet alebo zablokovať elektronické zariadenie, ktoré uchováva elektronické peniaze.

K § 13

V prípade, keď v čase autorizácie nebola určená konkrétna suma platobnej operácie a zároveň vykonaná platobná operácia prevyšuje sumu, ktorú by bolo možné za obvyklých okolností očakávať, má platiteľ pr ávo na refundáciu (vrátenie sumy platobnej operácie). V prípadoch, keď si platiteľ ná rokuje refundáciu platobnej operácie, práva na refundáciu nemajú vplyv na zodpovednosť platiteľa voči príjemcovi vyplývajúcu zo základného vzťahu, napríklad za objednaný , spotrebovaný alebo oprávnene účtovaný tovar alebo služby, ani na práva používateľa, ak ide o odvolanie platobného príkazu.

Tento paragraf sa vzťahuje na kartové operácie a inkasný systém, a to v prípade, keď súhlas na vykonanie inkasa poskytuje platiteľ priamo príjemcovi – tzv. Creditor Mandate Flow alebo v prípade, keď súhlas na inkaso poskytuje platiteľ svojmu poskytovateľovi platobných služieb - tzv. Debtor Mandate Flow.

V prípade, keď súhlas na vykonanie inkasa dal platiteľ priamo svojmu poskytovateľovi platobných služieb (inkasný systém Debtor Mandate Flow) a ak je to možné, informácia o konkré tnej sume budúcej platobnej operácie sa platiteľovi poskytne alebo sprístupní v lehote podľa tohto paragrafu, zmluvné strany sa v rámcovej zmluve môžu dohodnúť, že platiteľ nemá nárok na vrátenie finančných prostriedkov (refundáciu platobnej operácie) . Ide napríklad o takú situáciu, kedy príjemca pravidelne inkasuje platiteľa na základe súhlasu na inkaso, pričom v dohodnutých termínoch vykonáva doúčtovanie sumy za poskytnutú slu žbu alebo tovar. V takomto prípade je príjemca povinný platiteľovi poskytnúť alebo sprí stupniť informáciu o konkrétnej sume platobnej operácie (napríklad formou faktúry) v lehote podľa tohto paragrafu.

K § 14

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzuje lehoty na vrátenie finančných prostriedkov v prípade tzv. refundu z pohľadu poskytovateľa a používateľa platobných služieb.

K § 15

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje lehoty, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní platobných operácií. Lehota podľa odseku 1 je stanovená na D+1, pričom v rámci tejto lehoty je suma platobnej operácie – úhrady zároveň poskytnutá príjemcovi k dispozí cii. Zmluvné strany sa môžu podľa prechodného ustanovenia dohodnúť na maximálnej lehote D+3, alebo D+4 v prípade, ak je napríklad platobný príkaz na úhradu predložený v listinnej forme, pričom takto vymedzená lehota bude platiť len do 1. januára 2012. Lehota podľa odseku 2 sa predlžuje o ďalší pracovný deň v prípadoch, ak platobný príkaz na vykonanie platobnej operá cie (napríklad úhrady) je predložený v listinnej forme. Podľa odseku 3 je poskytovateľ platobných služieb príjemcu povinný pripísať sumu platobnej operácie príjemcovi v ten istý pracovný deň, keď bola suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu (t.j. vnútorný alebo technický účet poskytovateľa platobných služieb vedený v rámci jeho evidencie). Lehoty na vykonanie platobných operácií, ktoré sú vykonávané na základe platobného príkazu predloženého príjemcom alebo prostredníctvom príjemcu, sú do hodnuté podľa odseku 4 zmluvnými stranami napríklad v prípade inkasa je poskytovateľ platobných služieb príjemcu povinný predložiť platobný pr íkaz na inkaso (zaslať výzvu na inkaso) v zmluvne dohodnutej lehote, aby bolo možné vykonať inkaso v dohodnutý de ň alebo v prípade obchodníka, ktorý akceptuje platobné karty, sú platby pripí sané v prospech jeho účtu v zmluvne dohodnutých lehotách.

K § 16

V prípade, že príjemca nemá platobný účet, je poskytovateľ platobn ých služieb príjemcu povinný zabezpečiť sprístupnenie finančných prostriedkov pre príjemcu tak, aby príjemca mohol disponovať so sumou platobnej operácie bezodkladne potom, ako je táto suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu. Podľa tohto paragrafu ide predovšetkým o poskytnutie platobnej služby „poukazovanie peňazí“, kedy platiteľ a príjemca nemajú za týmto účelom zriadený platobný účet.

Poskytovateľ platobných služieb informuje príjemcu o sprístupnení finančných prostriedkov na základe jedinečného identifikátora, ktorým môže byť meno a adresa príjemcu. Zároveň poskytovateľ platobných služieb určí prí jemcovi primeranú lehotu na vyzdvihnutie týchto prostriedkov. Po uplynutí takejto lehoty poskytovateľ platobných služieb príjemcu bezodkladne vráti sumu platobnej operácie poskytovateľovi platobných slu žieb platiteľa.

K § 17

Vklad hotovosti na platobný účet spotrebite ľom je pripísaný v prospech tohto účtu s referenčným dátumom dňa pripísania (s kreditnou valutou), pričom suma takéhoto vkladu na platobnom účte je okamžite poskytnutá spotrebite ľovi k dispozícii po okamihu prijatia finančných prostriedkov, pričom takýto okamih je vymedzený poskytovateľom platobných služieb v rámcovej zmluve, a to v závislosti od možností vkladu hotovosti (napríklad prijatie hotovosti zamestnancom banky, vklad hotovosti prostredníctvom ATM alebo iného technické ho zariadenia). V prípade používateľa platobných služieb, ktorý nie je spotrebiteľom, je suma vkladu k dispozícii s referenčným dátumom toho istého pracovného dňa alebo na sledujúceho pracovného dňa po prijatí finančných prostriedkov v prípade vkladu v hotovosti prostredníctvom technického zariadenia.

K § 18

Podľa tohto paragrafu je vymedzená lehota na vykonanie tzv. tuzemskej úhrady, t.j. lehota D+1 v prípade úhrad prostr edníctvom tzv. retailového platobného systému alebo lehota D+0 pri RTGS platbách alebo lehota D+0 v prí pade úhrad vykonávaných v rámci toho istého poskytovateľa platobných služieb.

Ak napríklad nastane situácia, že v platobnom systéme TARGET2-SK je pracovný deň , pričom na území Slovenskej republiky je štátny sviatok, potom poskytovateľ platobných služieb príjemcu (účastník tohto platobného systému) so sídlom na území Slovenskej republiky pripíše sumu platobnej operácie na účet príjemcu najneskôr v nasledujúci pracovný deň po dni štátneho sviatku.

K § 19

Odsekom 1 je vymedzený pojem referenčný dátum použitý pri pripísaní sumy platobnej operácie na účet príjemcu, pričom takýto referenčný dátum t.j. kreditná valuta je najneskôr pracovný deň , keď suma platobnej operácie je pripísaná na účet poskytovateľa platobný ch služieb príjemcu. Napríklad, ak je suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu v deň D, potom suma tejto platobnej operácie je pripísaná na účet príjemcu v deň D s valutou dňa D. Je zakázané používať valutu nasledujúcich pracovných dní, t.j. pripísať sumu platobnej operácie v deň D s valutou napríklad D+2.

Zároveň sa upravuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb príjemcu poskytnúť príjemcovi sumu platobnej operácie v ten istý deň, keď bola táto suma pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu s referenčným dátumom (valutou) tohto dňa pripísaním na platobný účet príjemcu alebo sprístupnením pre príjemcu, ak príjemca nemá platobný účet. Uvedené ustanovenie teda upravuje dostupnosť finančných prostriedkov pre príjemcu sumy platobnej operá cie.

Zároveň sa vymedzuje pojem referenčný dátum použitý pri odpí saní sumy platobnej operácie z účtu platiteľa, pričom takýto referenčný dátum t.j. debetná valuta je najskôr okamih, keď suma platobnej operácie je odpísaná z účtu platiteľa. Napríklad, ak je suma platobnej operácie odpísaná z účtu platiteľa v deň D, tak potom s valutou dňa D. Je zakázané používať spätnú valutu (napríklad spätnú valutu pri odpísaní sumy platobnej operá cie vykonanej prostredníctvom platobnej karty). Poskytovateľ platobných služieb môže použiť spätnú valutu v odôvodnených prípadoch, kedy použitie spätnej valuty je v prospech použí vateľa platobných služieb – napríklad v prípadoch chybne vykonanej platobnej operácie alebo vrátenia finančných prostriedkov v prípade neautorizovanej platobnej operácie.

K § 20

Lehoty vymedzené týmto zákonom sa uplatňujú na platobné operácie v eurách. Uvedené lehoty platia aj na platobné operácie vykonávané v ostatných menách zmluvných štátov EHP v rámci EHP priestoru, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. V takom prípade sú lehoty dohodnuté v rámcovej zmluve, pričom takáto lehota nesmie byť dlhšia ako D+4.

K § 21

Ak sa platobný príkaz vykonáva podľa jedinečného identifiká tora, napríklad čísla účtu vo formáte IBAN, považuje sa takýto prevod za správne vykonaný aj vtedy, ak používateľ platobných služieb uvedie ďalšie doplňujú ce informácie. V prípade nesprávneho jedinečného identifikátora, p oskytovateľ platobných služieb nenesie zodpovednosť za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operá cie. V takomto prípade však poskytovateľ platobných služieb platiteľa vyvinie maximálne úsilie, aby bola suma platobnej operácie vrátená platiteľovi a ak sa zmluvné strany dohodli, mô že si poskytovateľ za takúto službu účtovať poplatok.

K § 22

Podľa odseku 1 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa voč i platiteľovi za správne vykonanie platobného príkazu predloženého platiteľom. Poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedá voči platiteľovi, že suma platobnej operácie bude pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb v lehote podľ a tohto zákona. V prípade, že takáto lehota nie je dodržaná a poskytovateľ platobný ch služieb platiteľa preukáže, že poskytovateľovi platobných služieb príjemcu bola doručená suma platobnej operácie v lehote podľa tohto zákona, potom za správne vykonanie platobného príkazu zodpovedá poskytovateľ platobných služieb prí jemcu.

Ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedá za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, je povinný bez zbytočného odkladu napraviť svoju chybu a vrátiť platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie, a to napríklad pripísaním takejto sumy platobnej operácie na účet platiteľa so spätnou valutou.

Ak poskytovateľ platobných služieb príjemcu zodpovedá za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, je povinný bez zbytočného odkladu umožniť príjemcovi disponovať so sumou platobnej operácie.

Poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný, a to bez ohľadu na zodpovednosť podľa tohto paragrafu a na základe žiadosti platiteľa, vynaložiť primerané úsilie na zistenie priebehu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie a o výsledku informovať platiteľa.

Podľa odseku 3 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb príjemcu voč i príjemcovi za správne odoslanie platobného príkazu predloženého príjemcom alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb platiteľa.

Podľa odseku 4 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb príjemcu voč i príjemcovi za správne vykonanie platobnej operácie t.j. suma platobnej operácie je pre príjemcu k dispozícii bez zbytočného odkladu potom, ako bola suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovate ľa platobných služieb príjemcu.

Podľa odseku 5 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa voč i platiteľovi za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, ktoré nebolo zapríčinené poskytovateľom platobných služieb príjemcu podľa odsekov 3 a 4. V takýchto prípadoch je poskytovateľ platobných služieb platiteľa povinný bez zbytočného odkladu napraviť svoju chybu a vrátiť platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie.

Podľa odseku 6 poskytovateľ platobných služieb príjemcu je povinný, a to bez ohľ adu na zodpovednosť podľa tohto paragrafu a na základe žiadosti príjemcu, vynaložiť primerané úsilie na zistenie priebehu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie a o výsledku informovať pr íjemcu.

Podľa odseku 7 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľov platobných služieb voči použí vateľom platobných služieb za poplatky alebo úroky uplatnené v dôsledku nevykonanej alebo ch ybne vykonanej platobnej operácie zapríčinené poskytovateľom platobných služieb Ide o poplatky alebo úroky, o ktoré používateľ platobných služieb prišiel z dôvodu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie, pričom pri ich vrátení napríklad použije poskytovateľ platobných služieb spätnú valutu pri ich pripísaní na platobný účet.

Podľa odseku 8 môže poskytovateľ platobných služieb, ktorý spôsobil chybu v zúčtovaní, vykonať opravné zúčtovanie.

Podľa odseku 9 nie je možné vykonať opravné zúčtovanie, ak poskytovate ľom platobných služieb príjemcu chybne vykonanej úhrady je Štátna pokladnica. Poskytovateľ platobných služieb, ktorý zapríčinil chybné vykonanie úhrady požiada Št átnu pokladnicu o zabezpečenie vrátenia chybne vykonanej úhrady. Na vrátenie takejto ú hrady sa vyžaduje súhlas tohto príjemcu. V prípade nesúhlasu tohto príjemcu poskytuje Št átna pokladnica súčinnosť poskytovateľovi platobných služieb, ktorý spôsobil chybu v zúčtovaní.

K § 23

Používateľ platobných služieb má nárok na náhradu škody alebo na úrok z omeškania, pričom pri uplatnení takéhoto nároku sa postupuje podľ a práva, ktorým sa riadi zmluva medzi poskytovateľom a používateľom platobných služieb.

K § 24

Podľa tohto paragrafu má poskytovateľ platobných služieb právo poža dovať od iných poskytovateľov alebo sprostredkovateľov vrátenie vzniknutých nákladov spojených s nevykonaním alebo chybným vykonaním platobnej operácie, ktoré bolo zavinené t ýmito inými poskytovateľmi alebo sprostredkovateľmi.

K § 25

Poskytovateľ platobných služieb nezodpovedá za porušenie povinnosti pri poskytovaní platobných služieb, ktoré boli spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť alebo postupom podľa osobitných predpisov.

K § 26

V tomto paragrafe sú upravené povinnosti používateľa platobných služieb, ktorý má povinnosť používať◊platobný prostriedok v sú lade s obchodnými podmienkami poskytovateľa platobných služieb. Používateľ platobných služieb má predovšetkým povinnosť bezodkladne podať poskytovateľovi platobných slu žieb alebo ním poverenej osobe oznámenie o strate alebo odcudzení platobného prostriedku, ako aj oznámenie o zneužití alebo o neautorizovanom použití platobného prostriedku. Dodržiavaním týchto povinností sa totiž podstatne znižuje riziko zneužitia platobného prostriedku. Použív ateľ platobných služieb je ďalej povinný vykonať všetky primerané úkony, aby po prevzatí platobného prostriedku zabezpečil ochranu personalizovaných bezpečnostných prvkov tohto platobného prostriedku, ako napríklad povinnosť neuchovávať platobnú kartu s o sobným identifikačným číslom k tejto platobnej karte.

K § 27

V odseku 1 sa ukladá poskytovateľom platobných služieb povinnosť zabezpečiť, aby personalizované bezpečnostné prvky pri vydaní platobného prostriedku neboli prístupné iný m osobám. Poskytovateľ platobných služieb nesmie odoslať používateľovi platobných služieb ním nevyžiadaný alebo nepožadovaný platobný prostriedok s vý nimkou napríklad zmluvne dohodnutej automatickej obnovy platobnej karty, ktorá sa nepovažuje za nevyžiadaný platobný prostriedok. Za nevyžiadaný platobný prostriedok sa považujú napríklad aj predvyrobené, ale neaktívne platobné karty, ktoré sú zasielané používateľom platobných služieb v rámci marketingových akcií. Poskytovateľ platobných služieb má povinnosť vytvoriť technické podmienky na prijímanie oznámení používateľa platobných služieb o stratách alebo krádežiach platobných prostriedkov alebo o zneužití platobného prostriedku, ako aj žiadostí používateľ a platobných služieb ohľadom odblokovania platobného prostriedku. Poskytovatelia platobný ch služieb si uloženú povinnosť môžu splniť napríklad zriadením nepretržitej pevnej telefónnej linky na prijímanie takých oznámení používateľov platobných služieb. Zároveň sa ukladá poskytovateľovi platobných služieb povinnos ť, aby po podaní takého oznámenia používateľa platobných služieb bezodkladne zamedzil ďalšiemu používaniu platobných prostriedkov, na ktoré sa vzťahuj ú podané oznámenie používateľa platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb je povinný archivovať alebo viesť záznamy o takýchto ozná meniach alebo žiadostiach, pretože na žiadosť používateľa platobných služieb je poskytovateľ platobných služieb povinný v lehote 18 mesiacov preukázať používateľ ovi platobných služieb, že takéto oznámenie alebo takáto žiadosť bola zaznamenaná.

K § 28

Podľa odseku 1 sa zmluvné strany môžu dohodnúť na výdavkových limitoch pre platobné operácie vykonané prostredníctvom napríklad platobnej karty, ak sa na účely udelenia súhlasu použ ije platobná karta (napríklad stanovenie limitu na výšku úhrady, pričom platiteľ udeľ uje súhlas zadaním PIN čísla prostredníctvom ATM).

Podľa odseku 2 má poskytovateľ platobných služieb právo zablokovať platobný prostriedok z dôvodov vymedzených rámcovou zmluvou (napríklad zneužitie, strata alebo krádež platobného prostriedku, platobná neschopnosť pri kreditnej karte).

Podľa odsekov 3 a 4 je poskytovateľ platobných služieb povinný spôsobom dohodnutý m v rámcovej zmluve oznámiť platiteľovi zablokovanie platobného prostriedku, vrátane dôvodov, ktoré viedli k zablokovaniu platobného prostriedku. Poskytovateľ platobných služieb odblokuje platobný prostriedok, ak dôvody, ktoré viedli k zablokovaniu už pominuli.

K § 29

Toto ustanovenie ustanovuje výnimky pri vydávaní a používaní platobných prostriedkov na vyk onávanie platieb nízkej hodnoty (ak ide o jednotlivé platobné operácie, ktoré nikdy neprevy šujú 30 eur alebo ktoré majú výdajový limit 150 eur) a elektronických peniazoch, ktorých hodnota nikdy neprekročí 150 eur.

Ïalej tento paragraf ustanovuje výnimky, kedy povinnosti používateľa platobných služieb a poskytovateľa platobných služieb a zodpovednosť platiteľa za neautorizované operácie sa nevzťahujú na prípady, ak sa platobný prostriedok nedá zablokovať alebo ak sa nedá zabrániť jeho ďalšiemu používaniu.

Taktiež možno v rámcovej zmluve dohodnúť, aby sa niektoré ustanovenia neuplatňovali v prípadoch, ak sa platobný prostriedok používa anonymne alebo poskytovateľ platobných služieb nemôže dokázať z iných dôvodov, ktoré vyplývajú z povahy platobného prostriedku, že platobná operácia bola autorizovaná.

Ïalej, aby sa odchylne od niektorých článkov nevyžadovalo, aby poskytovateľ platobných služieb oznámil používateľovi platobných služieb odmietnutie platobného príkazu, ak je nevykonanie platobného príkazu zjavné z kontextu.

§ 29 tiež ustanovuje, kedy platiteľ nesmie odvolať platobný príkaz po prevedení platobného príkazu alebo udelení jeho súhlasu s vykonaním platobnej operácie príjemcovi a kedy sa uplat ňujú iné lehoty na vykonanie.

K § 30

Tento paragraf vymedzuje ustanovenia vzťahujúce sa na platobné služby v cudzej mene (mene inej než sú meny členských štátov EHP) poskytované v rámci EHP a na platobné služby vo všetkých menách poskytovaných mimo EHP, a taktiež vykonávanie platobných služieb v týchto menách, ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu je tá istá osoba. V praxi to znamená, že niektoré práva a povinnosti budú regulované týmto zákonom, pričom ď alšie práva a povinnosti budú upravené zmluvnými podmienkami.

K § 31

V zmysle tohto ustanovenia poskytovateľ platobných služieb poskytuje používateľovi platobných služieb jednorazové platobné služby bez vykonania následných platobných operácií prípadne opakujúcich sa viacerých platobných operácií a platobn é služby na základe rámcovej zmluvy, ktorá upravuje vykonávanie jednotlivých a následn ých operácií, a ktorá môže tiež upravovať podmienky zriadenia a vedenia platobného účtu. Neoddeliteľnú súčasť rámcovej zmluvy, tak banky platiteľa ako aj banky príjem cu, tvoria obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb alebo o vydávaní a používaní elektronických peňazí. Iná osoba ako poskytovateľ platobných služieb nemôže poskytovať platobné služby podľa tohto zákona.

Rámcová zmluva musí obsahovať informácie potrebné na realizá ciu platobných služieb ako sú údaje o poskytovateľovi platobných služieb, o podmienkach používania platobných služieb (napríklad náležitosti platobného príkazu, ktoré používateľ platobných služieb uvedenie na platobnom príkaze, aby bol takýto príkaz riadne vykonaný) o poplatkoch, úrokoch a prípadných výmenných kurzoch, o komunikačných prostriedkoch, o bezpečnostných a opravných opatreniach o zmenách rá mcovej zmluvy a jej ukončení a o práve na nápravu.

V praxi sú rámcové zmluvy a platobné služby, ktoré sa na zá klade rámcových zmlúv poskytujú, oveľa bežnejšie a hospodársky dô ležitejšie ako jednorazové platobné služby. Ak používateľ platobných služieb si chce zriadiť platobný účet alebo používať osobitný platobný prostriedok musí uzatvoriť rámcovú zmluvu s poskytovateľom platobných služ ieb. Požiadavky na poskytovanie informácií o rámcových zmluvách pred ich uzavretím preto musia byť dostatočne vyčerpávajúce. Tieto informácie sa musia poskytovať v listinnej forme, alebo na inom trvanlivom médiu ako sú výtlačky z tlačiarní na tlačenie výpisov z účtov, diskety, CD-ROM, DVD, pevné disky osobných počítačov, na ktor ých možno ukladať elektronickú poštu, a tiež internetové stránky, ak tieto strá nky umožňujú prístup k týmto informáciám pre budúce po užitie po obdobie zodpovedajúce účelu informácií a nezmenenú reprodukciu ulož ených informácií. Poskytovateľ a používateľ platobných služieb sa môžu dohodnúť v rámcovej zmluve na spôsobe, akým sa poskytnú následné informácie o vykonaných platobných službách, napríklad, že v prípade internetového bankovníctva sa všetky informácie o platobnom účte sprístupnia online.

K § 32

Toto ustanovenie stanovuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb informovať používateľa platobných služieb o každej zmene rá mcovej zmluvy vopred v dostatočnom predstihu, a to v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr dva mesiace pred navrhovaným dňom účinnosti týchto zmien, aby používateľ tak mohol využiť právo na okamžité ukončenie rá mcovej zmluvy bez poplatkov pred dňom začatia uplatňovania zmien.

Ak obchodné podmienky platobných služieb, ktoré tvoria súčasť rámcovej zmluvy, sú zároveň súčasťou všeobecných obchodných podmienok, toto ustanovenie upravuje oznamovaciu povinnosť výhradne pre obchodné podmienky príslušných platobných služieb a nie pre celé všeobecné obchodné podmienky.

Poskytovateľ platobných služieb a používateľ platobných služieb sa však môžu dohodnúť na domnienke o prijatí navrhovaných zmien, ak používateľ platobn ých služieb nevyjadrí nesúhlas so zmenami pred navrhovaným dňom nadobudnutia účinnosti zmien. Ak však používateľ platobných služieb nesúhlasí so zmenami rámcovej zmluvy, má právo na okamžité ukončenie rámcovej zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dň om účinnosti týchto zmien. Obidve skutočnosti musia byť zakotvené v r ámcovej zmluve.

Zmeny úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu sa môžu uplatňovať okamžite aj bez predchádzajúceho oznámenia, ak sa takéto právo dohodlo v rámcovej zmluve a ak sa zmena zakladá na referenčnej úrokovej sadzbe alebo referenčnom výmennom kurze dohodnutom v súlade s rámcovou zmluvou.

Používateľ platobných služieb musí byť informovaný čo najskôr o každej zmene úrokovej sadzby v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, ak sa nedohodli na osobitnej frekvencii alebo spôsobe poskytovania alebo sprístupňovania takejto zmeny, pričom pri zmene úrokových sadzieb alebo výmenných kurzov v prospech používateľa platobných služieb, nie je potrebné používateľa informovať o tejto zmene.

Poskytovateľ platobných služieb môž e meniť úrokovú sadzbu alebo výmenný kurz napríklad v závislosti od situácie na finančných trhoch, pričom zmena úrokovej sadzby alebo zmena výmenného kurzu použitej pri platobnej operácií - napríklad zmena úrokov ej sadzby použitej pri výbere hotovosti kreditnou kartou alebo zmena výmenného kurzu pri úhrade, ak sa ú hrada vykonáva v inej mene než je mena platobného účtu - musia byť poskytovateľom platobných služieb vypočítavané takým spôsobom, aby nedochádzalo k znevýhodňovaniu napríklad jednotlivých spotrebiteľov, t.j. uplatňuje sa princíp rovnakého zaobchádzania.

K § 33

V zmysle tohto ustanovenia používateľ platobných služieb môže kedykoľvek vypovedať rámcovú zmluvu, ak sa nedohodne s poskytovateľom platobných služieb na výpovednej lehote. Ak sa však dohodne výpovedná lehota, tak táto pre používateľa platobnej služby nesmie by ť dlhšia ako jeden mesiac.

S cieľom uľahčiť mobilitu klientov používateľ platobných služ ieb má možnosť ukončiť rámcovú zmluvu po uplynutí roka bez toho, aby mu boli účtované poplatky. V ostatných prípadoch musia byť poplatky za vypovedanie zmluvy primerané a v súlade so skutočnými nákladmi.

V rámcovej zmluve uzatvorenej na dobu neurčitú je možné dohodnúť výpovednú lehotu, ktorá zo strany poskytovateľa platobných služieb nesmie byť kratšia ako dva mesiace a musí byť vypovedaná v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Ak používateľ platobný ch služieb konal preukázateľne podvodným spôsobom takáto dohoda neplatí.

V prípade pravidelne účtovaných poplatkov za platobné služby je použí vateľ povinný uhradiť len pomernú časť poplatkov prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy a ak sa uhrádzajú vopred, ich pomerná časť sa mu musí vrátiť. Jedná sa o pravidelné účtované poplatky za platobn é služby ako napríklad poplatok za vedenie platobného účtu, ak skončením platnosti rámcovej zmluvy sa zrušuje aj platobný účet (platobné služby podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona) alebo poplatok za vydanie/obnovu platobnej karty.

Ak je v rámcovej zmluve dohodnutá výpovedná lehota t.j. pre používateľ a platobných služieb nie dlhšia ako jeden mesiac a pre poskytovateľa platobných služieb najmenej dvojmesač ná, v prípade bežného účtu sa nepoužijú ustanovenia § 715 Obchodn ého zákonníka, týkajúce sa výpovedných lehôt.

Toto ustanovenie nemá vplyv na povinnosť poskytovateľa platobných služieb vypovedať zmluvu o poskytovaní platobných služieb za výnimočných okolností na základe iný ch príslušných právnych predpisov Spoločenstva alebo vnútroštátny ch právnych predpisov, napríklad právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, akýchkoľvek akcií zameraných na zmrazenie finančných prostriedkov alebo akýchkoľvek osobitných opatrení súvisiacich s predchádzaním a vyšetrovaním trestnej činnosti.

Toto ustanovenie má uľahčiť mobilitu klientov medzi platobnými inštitúciami a posilniť postavenie používateľa platobných služieb. Naopak však, ďalšie znev ýhodnenie poskytovateľov platobných služieb môže znamenať spomalenie vývoja nových platobných produktov (ak by bola predĺžená výpovedná lehota poskytovateľa platobný ch služieb), zvýšenie nákladov týchto poskytovateľov (ak by sa skrátila výpovedná lehota používateľa), pričom vyššie náklady by sa odrazili na vyššej cene iný ch služieb.

K § 34

Ustanovením tohto paragrafu sa ukladá informačná povinnosť poskytovateľovi platobný ch služieb, ak ide o poskytovanie prípadne sprístupnenie informácií o jednorazových platobných operáciách, na ktoré sa nevzťahuje rámcová zmluva a poskytnutie informácií o poskytovaní platobných služieb na základe rámcovej zmluvy (napríklad výpisov z príslušných bankových účtov jednotlivých klientov) používateľom platobn ých služieb s cieľom poskytnúť vysokú úroveň prehľadných inform ácií o týchto službách a prispieť k zvýšeniu právnej ochrany klientov ako spotrebiteľov.

Spôsob, akým poskytovateľ platobných služieb poskytuje požadované informácie používateľovi platobných služieb, musí zohľadňovať potreby používateľa, ako aj praktické technické aspekty a efektívne vynakladanie nákladov v z ávislosti od situácie s podmienkami dohodnutými v príslušnej rámcovej zmluve o poskytovaní platobný ch služieb. Tento zákon preto rozlišuje medzi dvoma spôsobmi, akými poskytovateľ platobných služieb poskytuje informácie, a to buď ich poskytuje, prípadne oznamuje, aktívnym spô sobom v príslušnom čase stanovenom zákonom bez toho, aby používateľ platobných služ ieb o to žiadal alebo na žiadosť používateľa platobných služieb ich sprí stupňuje. V tomto prípade používateľ platobnej služby musí vyvinúť určitú iniciatívu, aby tieto informácie získal. Na tieto účely poskytovateľ platobných služieb musí zabezpečiť možnosť prístupu k informá ciám a dostupnosť informácií pre používateľa platobných služieb.

K § 35

V záujme transparentnosti tento paragraf ustanovuje harmonizované požiadavky nevyhnutné na zabezpečenie poskytnutia potrebných a dostatočný ch informácií používateľom platobných služieb, ktoré sa týkajú vykonania jednorazovej platobnej operácie.

Ustanovením tohto paragrafu sa upravuje právo používateľa platobných služieb na bezplatné získanie dôležitých informácií predtým, než je viazaný akoukoľvek zmluvou o poskytnutí jednorazovej platobnej operácie alebo pred vyjadrením ponuky. Z dôvodu transparentnosti poskytnutia platobnej služby a za účelom jej realizácie a zároveň prispenia k zvýšeniu právnej ochrany klientov ako spotrebiteľov je dôležité, aby boli poskytnuté a sprístupnené všetky potrebné informácie vopred, pričom požadované inform ácie majú byť primerané potrebám používateľa platobných služieb a poskytované dohodnutým spôsobom.

Tento paragraf ustanovuje minimálny výpočet povinne zverejňovaných najdôležitejších informácií, ktoré je poskytovateľ jednorazovej platobnej operácie povinný poskytnú ť alebo sprístupniť z pohľadu používateľa platobných služieb, ako sú údaje alebo jedinečný identifikátor pre riadne vykonanie príkazu, maximálna lehota na vykonanie platobnej služby, suma všetkých poplatkov, prípadne ich rozpis a výmenný alebo referenčný výmenný kurz v prípade konverzie.

Požiadavky na poskytovanie informácií pri jednorazovej platobnej operácii sa líšia od požiadaviek rámcovej zmluvy, ktorá zahàňa viacero platobných operácií. V prípade jednorazových platobných operácií poskytovateľ platobných služieb poskytuje iba základné informácie. Keďže platiteľ je pri podávaní platobného príkazu obyčajne prítomný, nie je potrebné požadovať aby sa informácie v každom prípade poskytovali v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Poskytovateľ platobných služieb mô že poskytnúť informácie ústne pri priehradke alebo ich inak ľahko sprístupniť, napríklad umiestnením obchodných podmienok na nástenke v priestoroch. Informácie by sa mali poskytnúť aj o tom, kde sú k dispoz ícii ďalšie podrobnejšie informácie (napríklad adresa internetovej strá nky). Ak používateľ o to požiada, musia sa mu základné informácie poskytnúť v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Tieto informácie musia byť zrozumiteľné pre verejnosť, v št átnom jazyku (teda slovenskom) alebo v akomkoľvek inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú.

Pri poskytnutí jednorazovej platobnej služby pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožň ujú poskytovateľovi platobných služieb splniť si informačné povinnosti pred vykonaní m operácie, je povinný urobiť tak ihneď po vykonaní platobnej operácie.

V prípade jednorazových platobných operácií nie je potrebné poskytovať alebo sprístupňovať informácie ak bola predložená používateľovi kópia návrhu zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej operácie alebo návrhu platobného príkazu, ktoré obsahujú potrebné informácie.

Poskytovateľ platobných služieb je tiež povinný poskytnúť alebo sprístupniť používateľovi platobných služieb ľahko dostupným spôsobom (napríklad adresa internetovej stránky) aj ďalšie dôležité informácie ako s ú predovšetkým obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb alebo o vydávan í a používaní elektronických peňazí.

Ak už boli poskytnuté používateľovi platobných služieb dané inform ácie, prípadne sa predpokladá ich poskytnutie, na základe inej rámcovej zmluvy, nie je potrebné, aby poskytovateľ platobných služieb opätovne poskytoval potrebné informácie (napríklad pri platbá ch platobnou kartou v zahraničí stačí ak si voči používateľovi platobných služieb splnil informačné povinnosti poskytovateľ platobných služieb, ktorý vydal platobnú kartu a nevyžaduje sa, aby potrebné informácie poskytoval tiež poskytovateľ platobnej služby v zahraničí a naopak).

K § 36

Tento paragraf ukladá povinnosť poskytovate ľovi platobných služieb platiteľa bezodkladne po prijatí platobného príkazu na jednorazovú platobnú operáciu poskytnúť alebo sprístupniť platiteľovi minimálny výpočet údajov takým spôsobom, aby mu bolo umožnené identifikovať platobnú operáciu alebo príjemcu, sumu platobnej operácie v mene použitej v platobnom príkaze, sumu všetkých poplatkov, prípadne ich rozpis, použitý výmenný kurz a sumu platobnej operá cie v prípade konverzie a dátum prijatia platobného príkazu.

K § 37

V zmysle tohto paragrafu poskytovateľ platobných služieb príjemcu je povinný bezodkladne po vykonaní jednorazovej platobnej operácie poskytnúť alebo sprístupniť príjemcovi minimálny výpočet údajov, na žiadosť používateľa platobných služieb v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, tak aby mu bolo umožnené identifikovať platobnú operáciu alebo platiteľa a informácie sprevádzajúce platobnú operáciu, sumu platobnej operácie v mene ktorej sú príjemcovi finančné prostriedky k dispozícii, sumu všetký ch poplatkov za platobnú operáciu, prípade rozpis súm, použitý vý menný kurz a sumu platobnej operácie pred konverziou a referenčný dátum pripísania sumy platobnej operácie na platobný účet.

S cieľom umožniť príjemcovi overenie toho, že splatná suma je správne zaplatená, následne poskytnuté informácie o platobnej operácii musia obsahovať nielen plnú sumu prevedených finančných prostriedkov, ale aj výšku všetkých poplatkov.

K § 38

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje právo používateľa kedykoľvek počas zmluvného vzť ahu žiadať o bezplatné poskytnutie rámcovej zmluvy v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, čo mu umožní porovnať služby poskytovateľov platobných služieb a ich podmienky, a v prípade akéhokoľvek sporu overiť svoje zmluvné práva a povinnosti. Poskytovateľ platobných služieb musí zabezpečiť možnosť prístupu k informá ciám a dostupnosť informácií pre používateľa platobných služieb.

Z dôvodu transparentnosti poskytnutia platobnej služby a za účelom jej realizácie je dôležité, aby poskytovateľ platobnej služby poskytol a sprístupnil používateľovi platobnej služ by všetky potrebné informácie pred uzavretím rámcovej zmluvy alebo pred vyjadrením ponuky s primeraný m časovým predstihom, jasne a zrozumiteľne v štátnom (slovenskom) jazyku alebo v inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Cieľom úpravy týchto informačných povinností je predovšetkým zabezpečiť zvýšenie informovanosti používateľa platobnej služby a zároveň prispieť k zvýšeniu právnej ochrany klientov ako spotrebiteľ ov.

Pri zmluve na diaľku, ak táto bola uzavretá na žiadosť používateľa platobných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožňujú poskytnutie potrebných informácií, poskytovateľ platobných služieb musí zaslať používateľovi platobných služieb tieto informácie bezprostredne po uzavretí rámcovej zmluvy.

Ak boli poskytnuté potrebné informácie vopred formou kópie návrhu rámcovej zmluvy nie je potrebné, aby tieto boli poskytované opätovne inou formou.

K § 39

Za účelom transparentnosti poskytnutia platobnej služby ustanovenie tohto paragrafu upravuje povinnosť poskytovateľa platobnej služby na žiadosť platiteľa informovať platiteľa ešte pred vykonaním tejto platobnej operácie o maximálnej lehote na jej vykonanie a poplatkoch, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť, prípadne aj ich rozpis, ak platiteľ predkladá pokyn na vykonanie jednotlivej platobnej operácie na základe rámcovej zmluvy. Poskytovateľ platobných služieb môže poskytnúť tieto informácie ústne pri priehradke, prípadne inou formou.

K § 40

Ustanovením tohto paragrafu sa ustanovuje povinnosť poskytovateľa platobnej služby platiteľa informovať platiteľa bez zbytočného odkladu po odpísaní jednotlivej platobnej operácie z úč tu platiteľa alebo ak platiteľ nepoužíva platobný účet po prijatí platobného prí kazu tak, aby mohol identifikovať platobnú operáciu alebo príjemcu, ďalej informovať o sume platobnej operácie v mene, v ktorej sa odpísala z platobného účtu platiteľa (t.j. o sume platobnej operácie, ktorá nezahàňa prípadný poplatok) alebo použitej v plato bnom príkaze, o sume všetkých poplatkov za platobnú operáciu prípadne ich rozpise alebo o úrokoch, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť. Taktiež platiteľ musí byť informovaný o použitom výmennom kurze v prípade konverzie (t.j. o výmennom kurze, ktorý bol po užitý poskytovateľom platobných služieb platiteľa pri konverzii) a referenčnom dátume odpísania sumy platobnej operácie z platobného účtu alebo dátume prijatia platobného príkazu. Tieto informácie poskytovateľ platobnej služby poskytne bezplatne platiteľovi v listinnej forme (bezplatne v tomto prípade znamená, že napríklad platiteľ neplatí žiadny poplatok za papierový výpis odoslaný poštou, a to vrátane poštovného) alebo na inom trvanlivom mé diu, ak v rámcovej zmluve nie je dohodnuté, že takéto informácie poskytovateľ platobných služieb platiteľa poskytuje (napríklad v listinnej forme alebo v elektronickej forme napríklad prostredníctvom internet bankingu, formou SMS správy, elektronickou poštou) alebo sprístupňuje (napríklad formou tlač enia výpisov prostredníctvom technického zariadenia) bezplatne platiteľovi pravidelne najmenej raz mesačne, a to spôsobom, ktorý umožňuje platiteľovi ukladať a reprodukovať nezmenené informácie.

K § 41

V zmysle tohto ustanovenia poskytovateľ platobnej služby príjemcu je povinný bez zbytočného odkladu po vykonaní jednotlivej platobnej operácie poskytnúť príjemcovi dostatok informácií za účelom identifikácie platobnej operácie, prípadne platiteľa a ďalších informácií spojených s platobnou operáciou ako sú napríklad suma v mene pripísanej na platobný účet (t.j. o sume platobnej operácie, ktorá nezahàňa prípadný poplatok), výška poplatkov, prípadne ich rozpis, úroky, použitý výmenný kurz v prípade konverzie (t.j. výmenný kurz, ktorý bol použitý poskytovateľom platobných služieb príjemcu pri konverzii) a suma platobnej operácie pred konverziou a referenčný dátum pripísania sumy platobnej operácie na platobný účet. Tieto informácie poskytovateľ platobnej služby poskytne bezplatne príjemcovi v listinnej forme (bezplatne v tomto prípade znamená, že naprí klad príjemca neplatí žiadny poplatok za papierový výpis odoslaný poštou, a to vrá tane poštovného) alebo na inom trvanlivom médiu, ak v rámcovej zmluve nie je dohodnuté, že takéto informácie poskytovateľ platobných služieb príjemcu poskytuje (napríklad v listinnej forme alebo v elektronickej forme napríklad prostredníctvom internet bankingu, formou SMS správy, elektronickou poštou) alebo sprístupňuje (napríklad formou tlačenia výpisov prostredníctvom technického zariadenia) bezplatn e príjemcovi pravidelne najmenej raz mesačne, a to spôsobom, ktorý umožňuje príjemcovi ukladať a reprodukovať nezmenené informácie.

K § 42

Ustanovenie tohto paragrafu ustanovuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb v prípade platobných služieb pri platobných prostriedkoch, ak ide o platby nízkej hodnoty (t. j. u ktorých jednotlivé platobné operácie nikdy neprevyšujú 30 eur alebo ktoré majú výdajový limit 150 eur) alebo elektronické peniaze, ktorých hodnota nikdy neprekročí 150 eur, informovať platiteľa najm ä o hlavných charakteristikách platobnej služby, spôsobe použitia platobného prostriedku, povinnostiach, účtovaných poplatkoch, podstatných informáciách potrebných na informované rozhodovanie sa a mieste, kde sú ľahko dostupným spôsobom sprístupnené všetky ostatné informácie, týkajúce sa rámcovej zmluvy.

S cieľom príliš nezaťažiť poskytovateľa platobných služieb poskytovaním informácií pri platobných službách nízkej hodnoty alebo elektronických peniazoch možno v rámcovej zmluve dohodnúť, že poskytovateľ platobných služieb nie je povinný informovať o zmenách rámcovej zmluvy v listinnej forme alebo na inom trvanlivom mé diu.

V rámcovej zmluve ďalej možno dohodnúť, že informácie pre platiteľa a príjemcu o jednotlivých platobných operáciách, t.j. napríklad informáciu umožň ujúcu identifikovať platobnú operáciu, sumu platobnej operácie, sumu poplatkov a použitý výmenný kurz nie je poskytovateľ platobnej služby povinný poskytovať, ale stačí ak poskytne alebo spr ístupní odkaz, ktorý umožňuje používateľovi získať tieto informácie. Avšak poskytovateľ nie je povinný poskytnúť alebo sprístupniť ani takýto odkaz, ak sa platobný prostriedok používa anonymne alebo ak takýto odkaz nie je možné z technického hľadiska poskytnúť. Poskytovateľ platobných služieb však musí zabezpečiť možnosť prístupu k informáciám a dostupnosť informácií na účely overenia sumy uložených finančných prostriedkov.

Platobné prostriedky na vykonávanie platobných operácií nízkej hodnoty majú predstavovať lacnú a ľahko použiteľnú alternatívu v prípade tovarov a služieb nízkej hodnoty a nemajú byť zbytočne zaťažené nadmern ými požiadavkami. Príslušné požiadavky na poskytovanie informácií a pravidlá pre ich používanie sa preto obmedzujú na základné informácie, pričom zohľadň ujú aj technické možnosti nástrojov používaných pri platbách nízkej hodnoty.

Aj napriek jednoduchšiemu režimu používateľ platobných služieb má ma ť primeranú ochranu vzhľadom na obmedzené riziko, aké tieto platobné nástroje predstavujú, najmä ak ide o predplatené platobné nástroje. Príliš prísne informa čné povinnosti poskytovateľov platobných služieb by mohli brániť rozvoju týchto modern ých platobných prostriedkov, prípadne ich použitie zdražiť. Naopak príliš vysoké nastavenie limitov by mohlo výrazne znevýhodniť klasické platobné prostriedky.

K § 43

Podľa ustanovenia § 43 poskytovateľ platobných služieb nesmie používateľovi platobných služieb účtovať poplatky za poskytovanie alebo sprístupnenie informácií o jednorazových platobných operáciách, na ktoré sa nevzťahuje rámcová zmluva. Ïalej sa upravuje právo používateľa na získanie základných informácií o vykonaných platobných službách na základe rámcovej zmluvy, bez akýchkoľvek dodatočných poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Výnimku tvorí dodatočné alebo častejšie poskytovanie informá cií po odpísaní sumy jednotlivej platobnej operácie z účtu platiteľa alebo po prijatí platobného príkazu, a tiež informácií o jednotlivých platobných operáciách než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, alebo poskytovanie týchto informácií inými komunikačnými prostriedkami než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, a to na základe ž iadosti používateľa platobných služieb. V tomto prípade možno dohodnúť, ž e poskytovateľ platobných služieb môže účtovať poplatky.

Taktiež, ak ide o dodatočné poskytovanie informácií rámcovej zmluvy než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve alebo za poskytovanie týchto informácií na inom trvanlivom médiu než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, a to na základe žiadosti používateľa platobný ch služieb . V tomto prípade možno tiež dohodnúť, že poskytovateľ platobných služieb môže účtovať poplatky.

Prípadné poplatky za dodatočné, častejšie poskytovanie informácií alebo na inom trvanlivom médiu než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, ktoré poskytovateľ platobných služieb bude požadovať od používateľa platobných služieb, musia byť primerané a v súlade so skutočnými nákladmi poskytovateľa platobných služieb.

Cieľom úpravy všeobecných (tzv. predbežných) informačných povinností je zabezpečiť zvýšenie informovanosti používateľa platobnej služ by o poplatkoch v súvislosti s použitím daného platobného nástroja ešte pred zač atím platobnej transakcie ako napríklad informácia o poplatku prostredníctvom internet bankingu pred zadaním platobného príkazu na úhradu, informácia o poplatku sprístupnená v priestoroch poskytovate ľa platobných služieb, informácia o poplatku za výber hotovosti prostredníctvom ATM formou zobrazenia informácie na obrazovke ATM alebo na viditeľnom mieste pri ATM zariadení a podobne .

K § 44

Podľa § 44 poskytovateľ plato bných služieb nesmie účtovať používateľovi platobných služ ieb poplatky za plnenie svojich informačných povinností (napríklad informácie podľa § 42) alebo za nápravné alebo preventívne opatrenia (napríklad blokovanie platobnej karty, vrátenie sumy neautori zovanej platobnej operácie, oznamovanie straty alebo krádeže platobnej karty), okrem prípadov uvedených v § 5 ods. 1, §6 ods. 5 a § 21 ods. 2. Cieľom tejto úpravy je prispieť k ochrane klientov ako spotrebiteľov v pr ípadoch nesplnenia si povinností zo strany poskytovateľa platobnej služby.

Ustanovením tohto paragrafu sa ďalej upravuje, kedy znáša poplatky platiteľ a kedy príjemca v prí pade platobnej operácie, ktorá nezahàňa konverziu, t.j. poplatky účtované poskytovateľom platobný ch služieb platiteľa znáša platiteľ a účtované poskytovateľom platobných služieb príjemcu, príjemca. Za účelom uľahčenia priameho spracúvania platieb je efektívne rozdeliť poplatky medzi platiteľa a príjemcu, to však je uplatniteľné iba v pr ípadoch, kedy si platobná operácia nevyžaduje konverziu. Ak platobná operácia zahàň a konverziu, poskytovateľ platobných služieb si môže účtovať napríklad poplatok za takúto službu – to znamená , že platobná operácia sa vykonáva v inej mene než je mena platobného účtu.

Podľa tohto ustanovenia poskytovateľ platobných služieb tiež nesmie brániť, aby príjemca platobných kariet (zvyčajne obchodník) platiteľovi ponúkol zľavu za používanie platobnej karty, a taktiež príjemca platobných kariet (zvyčajne obchodník) nesmie žiadať od platiteľa poplatok za používanie platobnej karty alebo iného platobného prostriedku. Poskytovateľ platobných služieb si môže účtovať poplatky od príjemcu (obchodní ka) za použitie platobnej služby (tzv. provízia), v dôsledku čoho sa poplatky nevyberajú od platiteľ a.

Poskytovateľ platobných služieb nesmie účtovať používate ľovi platobných služieb poplatky za tzv. účtovné položky, ktoré súvisia s obratom na platobnom účte v súvislosti s pripísaním sumy platobnej operácie na platobný účet alebo s odpísaním sumy platobnej operácie z platobného účtu, ak si účtuje poplatok za poskytnutie jednotlivej platobnej služby, napríklad pri účtovaní poplatku za platobnú službu „ vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet“ nesmie poskytovateľ platobných služieb účtovať poplatok za obrat na platobnom účte, t.j. za pripísanie tejto sumy platobnej operácie na platobný účet.

K § 45

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú základné pojmy a definície v oblasti platobných systémov. V odseku 1 je vymedzený pojem „platobný systém“, v odseku 2 je vymedzený pojem „príkaz“.

Odsek 3 vymedzuje jednotlivé druhy platobných systémov, ktoré môžu byť prevádzkované podľa tohto zákona. Ide o

a) platobný systém prev ádzkovaný Národnou bankou Slovenska ako napríklad platobný systém EURO SIPS alebo TARGET2-SK,

b) platobný systém prevádzkovaný na základe povolenia Národnej banky Slovenska, pričom prevádzkovateľ platobného systému je poskytovateľ platobných služieb, ktorý je zároveň agentom pre vyrovnanie v tomto platobnom systéme,

c) platobný systém prevádzkovaný na základe povolenia Národnej banky Slovenska, pričom prevádzkovateľ platobného systému je právnická osoba, prič om takýto platobný systém nemá agenta pre vyrovnanie; vyrovnanie príkazov prebieha v platobných systé moch uvedených v písmenách a) alebo b) ako napríklad platobný systém prevádzkovaný spoločnosťou First Data, a.s.,

d) platobný systém bez povolenia, pričom ide o tzv. uzavretý platobný systém ako napríklad systém bankovej skupiny alebo systém Diners Club.

Platobné systémy uvedené v písmenách a) a b) sú systé mami podľa smernice č.◊98/26/ES a platobné systémy podľa pí sm. c) a d) sú tzv. iné platobné systémy, na ktoré sa nevzťahuje smernica č. ◊98/26/ES.

V odseku◊4 je zadefinované všeobecné členenie platobný ch systémov na dva základné typy v závislosti od princípov prevádzkovania platobný ch systémov, teda v závislosti od spôsobu vyrovnania príkazov v platobných systémoch. Ide o vyrovnanie jednotlivých položiek v reálnom čase napríklad platobný systém TARGE T2-SK alebo vyrovnanie rozdielov vypočítaných zo vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov platobného systému napríklad platobný systém SIPS, ktor ý vyrovnáva pozície prostredníctvom platobného systému TARGET2-SK.

V odseku 5 a 6 sa vymedzuje obsah a spôsob vysporiadania v jednotlivých typoch platobných systémov, teda v platobných systémoch prevádzkovaných na princípe vyrovnania jednotlivých položiek v reá lnom čase, alebo vyrovnania rozdielov vypočítaných zo vzájomných pohľadávok a zá väzkov účastníkov platobného systému.

Vysporiadanie je kľúčová činnosť (operácia) platobných systémov, v rámci ktorej sa zabezpečuje správne spracovanie príkazov pre platobný systém, výpočet výsledkov zo spracovania príkazov pre platobný systém, overenie výpočtu výsledkov a konečné vyrovnanie príkazov pre platobný systém. Pritom v platobných systémoch prevádzkovaných na princípe vyrovnania rozdielov vypočítaných zo vzájomných pohľ adávok a záväzkov účastníkov platobného systému, je ich jedinou vzájomnou pohľadávkou alebo ich jediným vzájomným záväzkom k príslušnej uzávierke celkový vypočítaný výsledný rozdiel, a to v závislosti od celkového vypočítaného výsledného rozdielu pre jednotlivých účastníkov platobného systému.

Odsek 8 vymedzuje kompetencie Národnej banky Slovenska pri výkone hodnotenia platobnej infraštruktúry (tzv. oversight), t.j. hodnotenia platobného systému, systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými ná strojmi, platobných služieb a elektronických peňazí. Národná banka Sloven ska môže od osôb podľa tohto odseku požadovať informácie potrebné na hodnotenie platobnej infraštruktúry, pričom tieto osoby sú povinné tieto informácie poskytn úť Národnej banke Slovenska. Hodnotenie platobnej infraštruktúry vykonáva Národná banka Slovensk a podľa platných medzinárodných štandardov a hodnotiacich kritérií a v súlade s postupmi príslušných orgánov členského štá tu (napríklad Európskej centrálnej banky). Keďže platobná infraštruktúra je v rá mci EHP vzájomne poprepájaná, takéto hodnotenie platobnej infraštruktú ry v sebe spája aj cezhraničnú spoluprácu a cezhraničné hodnotenie platobnej infraštrukt úry ako napríklad hodnotenie infraštruktúry SWIFT, kartových schém alebo SEPA úhrad.

Odsek 9 vymedzuje zodpovednosť prevádzkovateľa platobného systému podľa odseku 3 písm. a) až c) za straty vzniknuté účastníkovi platobného systému, ak boli zaprí činené v dôsledku hrubej alebo bežnej nedbanlivosti tohto prevádzkovateľa systému.

K § 46

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje platobné systémy podľa § 45 ods. 3 písm. a) a b), t.j. platobné systémy prevádzkované Národnou bankou Slovenska a platobné systémy prevádzkované na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systému, ak prevádzkovateľom tohto syst ému je poskytovateľ platobných služieb, ktorý je zároveň aj agentom pre vyrovnanie.

Platobný systém možno veľmi zjednodušene prirovnať k určitej platobno-finančnej spojovacej centrále, v ktorej dochádza k súbežnému uskutočňovaniu zúč továvania a vyrovnania obchodov účastníkov platobného systému.

Z hľadiska formálneho zoskupenia (zloženia) musí platobný systém mať v zásade najmenej troch svojich účastníkov. Dvoch účastníkov vtedy, ak

a) tento platobný systém zabezpečuje prepojenie systémov vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi podľa osobitného predpisu alebo systémov uvedených v zozname Európskej komisie, prič om jedným z týchto účastníkov je platobný systém prevádzkovaný podľa tohto zákona,

b) je tento platobný systém prevádzkovaný na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi vš etkými účastníkmi platobného systému, pričom sa účastn íci platobného systému dohodli, že zmluva sa musí riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky,

c) vykonáva príkazy účastníkov platobného systému a zabezpečuje ich vyrovnanie u agenta pre vyrovnanie.

K § 47

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú účastníkov platobných systémov podľ a § 45 ods. 3 písm. a) a b), t.j. ide o platobné systémy prevádzkované Národnou bankou Slovenska a platobné systémy prevádzkované na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systé mu, ak prevádzkovateľom tohto systému je poskytovateľ platobných služ ieb, ktorý je zároveň aj agentom pre vyrovnanie.

V odseku◊1 je vymedzený okruh možných účastníkov platobných systémov. Pritom ide predovšetkým o Národnú banku Slovenska, banky a pobočky zahran ičných bánk, ktoré poskytujú absolútnu väčšinu platobný ch služieb v Slovenskej republike. Do zákonom určeného okruhu možných účastní kov patria aj centrálne banky iných štátov, Európska centrálna banka, iné inštitúcie zriadené podľa osobitného predpisu, ktoré sú v rá mci svojej ustanovenej činnosti oprávnené zabezpečovať prevody finančných prostriedkov alebo organizovať a prevádzkovať systém zúčtovania a vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi (napríklad Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, Centr álny depozitár cenných papierov). Novým prvkom oproti predchádzajúcej právnej úprave je vymedzenie platobného systému ako možného účastníka v platobnom systéme (t.j. systém v systéme – napríklad účastníkom platobného systému TARGET2-SK je aj platobný systém SIPS) alebo platobnej inštitúcie, alebo inštitúcie elektronický ch peňazí, v oboch prípadoch za predpokladu, že spĺňajú všetky prístupové pravidlá platobného systému vymedzené pravidlami platobného systému. Nakoniec ide o zahrani čné osoby, ktorých činnosť zodpovedá stanoveným podmienkam.

Odsek◊2 ustanovuje, že ten istý účastník platobného systému môže v tomto platobnom systéme zabezpečovať funkciu agenta pre vyrovnanie alebo klíringového ústavu, alebo obidve tieto funkcie alebo iba niektorú časť týchto funkcií.

Agentom pre vyrovnanie platobného systému sa rozumie osoba, ktorá vedie vyrovnacie účty pre účastní kov platobného systému, na ktorých sa vyrovnávajú príkazy účastníkov, a ktorá na tento účel môže poskytovať úvery účastníkom platobn ého systému.

Klíringový ústav je osoba, ktorá v platobnom systéme zodpovedá za správne spracovanie príkazov pre platobný systém a zároveň zodpovedá za výpočet vý sledkov zo spracovania týchto príkazov.

Odsek 5 sa vzťahuje k zmluvným vzťahom medzi účastníkmi platobného systému, ktoré sú stanovené v zmluve o platobnom systéme prevádzkovateľa platobného systému. V zmluve o platobnom systéme prevádzkovateľa platobného systému musia účastní ci platobného systému určiť prevádzkovateľa platobného systém u. Takisto sú následne povinní poskytnúť prevádzkovateľovi platobného systému ich štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osô b, ktoré vystupujú za účastníka platobného systému jednak pri odovzdávaní príkazov a jednak pri nakladaní s vyrovnacím účtom.

Naopak, prevádzkovateľovi platobného systému ukladá povinnosť poskytnúť účastníkom platobného systému jeho štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osôb zodpovedných za spracovanie príkazov.

K § 48

Toto ustanovenie upravuje pravidlá platobného systému, keďže prevádzkovateľ platobného systému je tieto povinný vydať a sprístupniť účastníkom platobného systému v písomnej alebo elektronickej forme a v štátnom jazyku (odsek 1).

Prevádzkovateľ platobného systému uzatvorí s každým účastníkom platobného systému zmluvu o platobnom systéme s rovnakým obsahom. Súčasť ou zmluvy o platobnom systéme sú pravidlá platobného systému (ide o obdobu obchodných podmienok bánk). Pravidlá platobného systému, okrem formálneho ustanovenia prevádzkovateľa, agenta pre vyrovna nie a účastníkov platobného systému vrátane ich práv a povinností, obsahujú aj podmienky dôležité pre fungovanie platobného systému ako sú spôsob prenosu príkazov a ich zabezpečenie proti zneužitiu, spôsob zabezpečenia likvidity na vyrovnanie príkazov, sp ôsob vysporiadania vzájomných pohľadávok a záväzkov úč astníkov platobného systému, okamih prijatia príkazu platobným systémom, menu, sadzobník poplatkov, reklamačný poriadok atď. Zmluva ďalej vymedzuje spôsob plnenia povinnosti prevádzkovateľa platobného systému informovať účastníka platobného systému o každej zmene pravidiel platobného systému.

K § 49

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú všeobecné zásady uchovávania dokumentácie k prí kazom a uchovávania súborov odovzdaných prevádzkovateľovi, ktoré sú pla tné pre platobné systémy. V odseku◊2 sa každému účastníkovi vrátane prevádzkovateľa platobného systému ukladá povinnosť účastníkov uchovávať vyrovnané príkazy najmenej päť rokov od ich vyrovnania.

K § 50

Ustanovenia tohto paragrafu určujú spôsob zabezpečenia finančných prostriedkov potrebných na vyrovnanie príkazov. Na účely zabezpečenia vyrovnania a v záujme ochrany pred systémový m rizikom zákon ustanovuje oprávnenie agenta pre vyrovnanie vyžadovať od účastníkov platobného systému, ktorým vedie účty, aby na týchto účtoch vždy držali sumu peňažných prostriedkov, ktorá je určená agentom pre vyrovnanie (povinný minimálny zostatok).

V prípade nedostatku peňažných prostriedkov, zákon umožňuje agentovi pre vyrovnanie poskytnúť účastníkom platobného systému úver, ktorý je splatný v deň jeho poskytnutia (tzv. vnútrodenný úver) a slúži výhradne na finančné krytie a vyrovnanie príkazov pre platobný systém. Úver musí byť zabezpečen ý cennými papiermi, finančnými prostriedkami, pohľadávkami z úveru alebo inými maje tkovými hodnotami. Za týmto účelom sa v odseku◊5 ustanovuje, že agent pre vyrovnanie zverejní zoznam cenných papierov akceptovaných ako zábezpeku, formou prístupnou pre vš etkých účastníkov platobného systému.

K § 51

Ustanoveniami tohto paragrafu sa zabezpečuje predovšetkým ochrana platobných systémov pred rizikami, ktoré pre platobné systémy vyplývajú z prípadnej insolventnosti ktoréhokoľvek účastníka platobného systému zúčastňujúceho sa na činnosti platobn ého systému. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa každý pr íkaz účastníka platobného systému, ktorý už vstúpil do platobného systému, mohol vždy a za každých okolností dokončiť, a to dokonca aj vtedy, ak by medzičasom bol na majetok účastníka platobného systému vyhlásený konkurz, povolená rešt rukturalizáca, zastavenie alebo obmedzenie platieb alebo akékoľvek iné obdobné opatrenie (odsek 2). Týmto je zabezpečená zároveň aj ochrana účastníkov platobného systému pred rizikom spojeným s úpadkom niektorého účastníka platobného systému.

Ak by takáto situácia nastala, odsek 3 ustanovuje, že pri týchto skutočnostiach nie je dotknutá povinnosť platobného systému spracovať a vyrovnať príkazy tohto účastníka platobného systému, ani platnosť a vymáhateľnosť týchto prí kazov voči tretím osobám, ak ide o príkazy, ktoré boli prijaté platobným systémom v zhode s dohodnutými pravidlami.

V odseku 4 sa zakazuje spätné prepočítavanie vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov platobného systému v tomto platobnom systéme.

V odseku 5 sa zabraňuje vzniku „dominového efektu“ v platobnej neschopnosti ostatných ú častníkov v platobnom systéme, ak na niektorého účastníka platobného systému bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizáca, zastavenie alebo obmedzenie platieb alebo akékoľvek in é obdobné opatrenie. V praxi to znamená, že zábezpeka (kolaterál) sa nebude blokovať vplyvom týchto opatrení na účely konkurzu, ale použije sa na úhradu jeho závä zkov voči ostatným účastníkom platobného systému. Takisto nie sú dotknuté práva na zábezpeku, ktorú tento účastník poskytol inému ú častníkovi platobného systému alebo inej osobe v súvislosti so svojou účasťou v tomto platobnom syst éme.

V odseku◊6 sa ustanovuje, že finančné prostriedky na vyrovnacích účtoch platobného systému, ktoré sú určené na plnenie záväzkov účastníkov platobného systému vyplývajúcich z ich účasti v platobnom systéme, ako aj zábezpeky ktorú tento účastník poskytol inému účastníkovi platobného systému alebo inej osobe v súvislosti so svojou účasťou v tomto platobnom systéme, nemôžu byť použité na realizáciu výkonu rozhodnutia, napríklad na s údny výkon rozhodnutia ani na exekúciu a iné podobné spôsoby výkonu rozhodnutia.

K § 52

Ustanovenia tohto paragrafu určujú platobný systém podľa § 45 ods. 3 písm. c), t.j. taký platobný systém, ktorý je prevádzkovaný na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systému, pričom prevádzkovateľom je právnická osoba, pričom takýto platobný systém nemá agenta pre vyrovnanie. Takýto platobný systém nie je platobným systémom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a v zúčtovacích systémoch cenných papierov. Takýto platobný systém sa riadi primerane ustanoveniami tohto zákona (t.j. § 46 až 51), s výnimkou ochrany účastníkov platobného systému pred konkurzným konaním podľa § 51 ods. 2 až 6. Takýto platobný systém musí mať vypracované prístupové pravidlá ohľadom kritéri í pre poskytovateľov platobných služieb ohľadom účasti v takomto platobnom systéme. Tieto prí stupové kritéria nemôžu byť diskriminačné a nemô žu diskriminovať uvedených poskytovateľov ohľadom účasti v takomto systému, avšak so zreteľom na špecifické riziká ohľadom finančnej a prevádzkovej stability tohto systému. Tieto prístupové kritéria sa týkajú tých systémov, kto ré svojou podstatou sú otvorenými platobnými systémami, ako napríklad systém prevádzkovaný spoločnosťami VISA a MasterCard alebo Fisrt Data.

K § 53

Ustanovenia tohto paragrafu určujú platobný systém podľa § 45 ods. 3 písm. d), t.j. systémy, ktoré svojou podstatou tvoria uzavretý systém alebo schému, ako napríklad platobné systémy bankových skupín alebo kartový platobný systém alebo schéma ako napríklad Diners Club. V prípade takýchto systémoch sa nedá hovoriť o prevádzkovateľovi systému v pravom slova zmysle, pretože takýto systém alebo schéma má majiteľa alebo ústredie, pričom výraz ako účastník systému sa taktiež ned á použiť v kontexte bankovej skupiny alebo kartovej schémy ako napríklad Diners Club.

K § 54

Ustanovenia tohto paragrafu určujú oznamovacie povinnosti Národnej banky Slovenska, ktorá vedie zoznamy platobných systémov, ktoré následne oznamuje Európskej komisii a zoznamy iných platobných systémov, pričom tieto zoznamy zverejňuje predovšetkým na svojej internetovej stránke. Zároveň ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú oznamovaciu povinnosť Národnej banky Slovenska, ak jej bolo doručené oznámenie o zastavení platieb, o vyhlásení konkurzu na majetok, o povolení reštrukturaliz ácie alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu od konkurzného súdu alebo inej príslušnej autority, a to vo vzťahu k účastníkom platobného systému, ktorého prevádzkovateľom je Národná banka Slovenska, vo vzťahu k prevádzkovateľom platobných systémov, ktorí prevádzkujú takýto systém na základe povolenia Národnej banky Slovenska a vo vzťahu k príslušným autoritám iných č lenských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru.

K § 55

Ustanovenia tohto paragrafu určujú oznamovacie povinnosti prevádzkovateľa platobného systému voči Národnej banke Slovenska.

K § 56

Ustanovenie tohto paragrafu určuje voľbu právneho poriadku.

K § 57

Ustanovenia § 57 určujú podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov poskytovate ľom platobných služieb t.j. platobných systémov, ktoré na svoju činnosť potrebujú povolenie na prevádzkovanie platobných systémov podľa § 45 ods. 3. O udelení povolenia a o zmene povolenia na prevádzkovanie platobného systému rozhoduje Národná banka Slovenska.

K § 58 a 59

Ustanovenia týchto paragrafov určujú podmienky na odobratie povolenia prevádzkovateľovi platobného systému Národnou bankou Slovenska a zánik povolenia.

K § 60 až 62

Predmetné ustanovenia ustanovujú dohľad nad prevádzkovateľom platobného systému vrátane opatrení na nápravu a pokuty.

K § 63

Definícia platobnej inštitúcie ako regulovanej osoby, na vykonávanie činnosti ktorej je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska, vychádza z úpravy zakotvenej v smernici o platobných službá ch.

K § 64

Účelom je preskúmať v konaní materiálne, technické a organizačné predpoklady na poskytovanie platobných služieb. Nadväzujúc na smernicu o platobných službách výška peňažného vkladu závisí od rozsahu poskytovaných platobný ch služieb a je ňou určená. Z dôvodu ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej č innosti je žiadateľ povinný preukázať prehľadný , dôveryhodný a zákonný pôvod peňažného vkladu do základného imania.

Predmetom skúmania je i odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť personálneho substrátu žiadateľa. Nadväzujúc na úpravu stanovenú v čl. 5 smernice o platobn ých službách je žiadateľ v obchodnom pláne povinný preukázať či je schopný používať vhodné a primerané technické systémy, zdroje a postupy pre riadne poskytovanie platobných služieb. Transponujúc úpravu stanovenú smernicou o platobných službách žiadosť o udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb obsahuje opis organizačnej štruktúry žiadateľa, zámer využitia agentov a pobočiek, opis zverenia prevádzkových činností tretej osobe.

K § 65

V § 65 ods. 2 sa dopĺňajú k všeobecnej úprave náležitostí rozhodnutia podľa zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 747/2004 Z.z.“) osobitné náležitosti rozhodnutia, ktorým sa povoľuje poskytovanie platobn ých služieb. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu je oprá vnená v rozhodnutí, ktorým sa udeľuje povolenie na poskytovanie platobných služieb na základe správnej úvahy určiť podmienky ktoré musí platobná inštitúcia spĺňať pred začatím poskytovania platobných služieb, alebo ktoré musí dodržiavať pri výkone poskytovania platobných služieb.

Platobná inštitúcia je povinná dodržiavať zákonom stanovené podmienky počas celej doby platnosti povolenia na poskytovanie platobných služieb z tohto dôvodu je ako subjekt podliehajúci dohľ adu povinná informovať Národnú banku Slovenska o iných zmenách ako podľa § 72, ktoré boli podkladom na udelenie povolenia.

K § 66

Navrhovaná úprava reguluje činnosť platobnej inštitúcie po udelení povolenia na poskytovanie platobných služieb. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu udeľ uje predchádzajúci súhlas na vybrané právne úkony platobnej inštitúcie ako regulovanému subjektu podľa zákona č. 747/2004 Z.z. Vydaním predchádzajúceho súhlasu sa sleduje dodržiavanie zákonom stanovených podmienok najmä pri zmene akcionárskej š truktúry a personálnych zmenách. Národná banka Slovenska predchádzajúci súhlas nevydá, ak nie je splnená niektorá zo zákonom stanovených podmienok. Z dôvodu prehľadu o uskutočnených zmenách je ustanovená informačná povinnosť voči Národnej bank e Slovenska v lehote desiatich dní od dňa zápisu zmien v obchodnom registri, ku ktorým vydala Ná rodná banka Slovenska predchádzajúci súhlas.

K § 67

Ustanovenie obsahuje zákonné dôvody zániku povolenia, obdobné ako pre iné regulované subjekty. Vrátenie povolenia platobnou inštitúciou podlieha predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska. Úprava definuje v súlade so smernicou o platobných službách odobratie povolenia platobnej in štitúcii a určité požiadavky na proces súvisiaci s odobratím povolenia.

K § 68

Týmto ustanovením sa upravujú určité odlišnosti zrušenia platobnej in štitúcie s likvidáciou od „klasických“ obchodných spoločností, napríklad právomoc Národnej banky Slovenska vymenovať likvidátora, oznamovacie povinnosti likvidátora voči Národnej banke Slovenska, avšak likvidácia sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.

K § 69

Podmienky zachovania platnosti povolenia na činnosť platobných inštitúcií majú podľa smernice o platobných službách zahàňať požiadavky obozretného riadenia prime rané prevádzkovým a finančným rizikám, ktorým pri vykonávaní obchodných činností tieto inštitúcie čelia. V tejto súvislosti sa upravuje organizácia, riadenie a organizačnú štruktúru platobnej inštitúcie, režim výkon vnútornej kontroly, postupy vedenia účtovníctva a vedenie obchodnej dokumentácie.

Nakoľko sa platobné inštitúcie radia medzi regulované subjekty, aj podľa zákona č. 747/2004 Z.z., a podliehajú požiadavkám na podnikanie obdobne ako v prípade finančných in štitúcií a nakoľko Národná banka Slovenska vydáva povolenie na vykoná vanie činností podľa smernice o platobných službách, navrhujú sa uplatňovať na platobné inštitúcie povinnosti správneho riadenia spoločnosti (corporate governance), aby ich činnosť, ak ide o výkon dohľadu a nutnosť overovania vnútorných informačných tokov spoločnosti, rozdelenie zodpovedností a overovanie plnenia rozhodovacích právomocí vn útri spoločnosti, bola najmenej v rozsahu povolenom Národnou banku Slovenska vykonávaná prehľadne.

Smernica o platobných službách tiež vyžaduje, aby sa na platobné inštitúcie vzťahovali ustanovenia a predpisy v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a na boj proti financovaniu terorizmu.

K § 70

V súlade s požiadavkami podľa § 68 sa navrhuje povinnosť zriadiť v platobne j inštitúcii systém vnútornej kontroly a samostatný útvar vnútornej kontroly, jeho vzťahy s orgánmi spoločnosti, kontrolnými orgánmi a s Národnou bankou Slovenska, ak ide o činnosť tohto útvaru.

K § 71

Smernica o platobných službách požaduje, aby boli ustanovené povinnosti platobnej in štitúcie, uplatňovaním ktorých sa zabezpečí nutnosť viesť prostriedky klientov oddelene od finančných prostriedkov platobnej inštitúcie určených na iné obchodné činnosti. K tomu je potrebné vyžadovať viesť obchodnú dokumentá ciu aj tomu zodpovedajúcim spôsobom. Ak ide o výkon dohľadu, pod ktorý má platobná inštitúcia spadať, je nevyhnutné, aby platobná inštitúcia viedla svoju obchodnú dokumentáciu tak, aby bolo možné jej obchodné činnosti sledovať a vykonávať nad nimi dohľad.

Ak ide minimálnu dĺžku obdobia uchovávania obchodnej dokumentácie, ide o výslovnú pož iadavku čl. 19 smernice o platobných službách.

K § 72

Platobná inštitúcia, podobne ako finančné inštitúcie, ktoré sú regulované, má dodržiavať zákonom predpísanú minimá lnu výšku vlastných zdrojov financovania. Na to je potrebné ustanoviť povinnosť vlastné zdroje financovania vypočítavať, neustále sledovať ich výšku a vypočítavať a sledovať požiadavku na vlastné zdroje financovania podľa aktuálne vykonávaného rozsahu svo jich činností. Týmto sa sleduje nutnosť, aby platobná inštitúcia kryla časť svojich záväzkov aj zo zdrojov spoločnosti a nie len cudzích zdrojov.

K § 73

Podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností sa navrhujú tak, aby sa podstatne nenaru šila kvalita vnútornej kontroly platobnej inštitúcie a schopnosť Národnej banky Slovenska sledovať dodržiavanie všetkých zákonných povinností zo strany platobnej inštitúcie. V nadväznosti na Smernicu sú podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností nadefinované tak, aby zverenie dôležitých prevádzkových činností vždy prebiehalo transparentne a aby sa v súlade so Smernicou takýmto zverením nenarušili alebo nezmenili skutočnosti, ktoré boli podmienkou pre udelenie povolenia.

K § 74

Podľa čl. 13 smernice o platobnýc h službách sa zriaďuje zoznam platobných inštitúcií, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Predmetný zoznam obsahuje údaje o platobných inštitúciá ch, ktorým bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie, ich agentov a pobočiek zahraničných platobný ch inštitúcií. Súčasne sa v ňom uvádza aj rozsah platobných služieb, ktoré sú tieto subjekty oprávnené poskytovať. Tieto údaje sa zverejňujú na internetovej stránke Národnej banky Slovenska.

K § 75

Platobná inštitúcia môže svoje platobné služby poskytovať aj prostredníctvom inej osoby na území domovského členského štátu a aj v inom členskom štáte. Táto osoba sa označuje ako „agent“ a podľa definície zavedenej v tomto ustanovení môže byť agentom fyzická alebo právnická osoba, s ktorou má platobná inštitúcia uzatvorenú písomnú zmluvu. O tejto skutoč nosti informuje platobná inštitúcia Národnú banku Slovenska, pričom sa ustanovujú urč ité požiadavky na oznámenie ako aj doklady, ktoré je potrebné predložiť Národnej banke Slovenska. Ak má platobná inštitúcia zámer poskytovať platobné služby prostredníctvom agenta platobných služieb v inom členskom štáte, je zápis agenta do zoznamu viazaný na stanovisko orgánu dohľadu hostiteľského štátu, a ak je stanovisko negatívne, môže zápis odmietnuť alebo ho zrušiť. Ak chce za hraničná platobná inštitúcia poskytovať služby na území Slovenskej republiky, má Národná banka Slovenska povinnosť zaslať stanovisko orgánu, kde má táto inštitúcia sídlo po posúdení, či poskytovaním platobný ch služieb prostredníctvom takéhoto agenta nedôjde k legalizácii prí jmov z trestnej činnosti alebo financovaniu terorizmu.

K § 76

Smernica o platobných službách vyžaduje, aby platobné inštitúcie zostavovali svoju ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú zá vierku podľa smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorý ch typov spoločností a prípadne smernicou Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovný ch závierkach a smernicou Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných úč toch bánk a iných finančných inštitúcií, čo je inak v súlade s niektorými ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Tiež má platiť, ako vyplýva zo smernice o platobných službách, aby ro čnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú zá vierku platobnej inštitúcie overoval audítor.

Preto je dôležité vyžadovať od platobnej inštitúcie a od audí tora predkladanie zodpovedajúcich informácií a správ Národnej banke Slovenska, na overenie a vykonanie dohľadu.

K § 77

Podľa čl. 16 Smernice môže platobná inštitúcia okrem platobn ých služieb vykonávať aj iné činnosti, ktoré ustanovenie § 76 bližšie špecifikuje ich pozitívnym a negatívnym vymedzením. Osobitná pozornosť je venovaná mož nosti poskytovania úverov platobnými inštitúciami, ktorá sa však v súlade so Smernicou paušálne neviaže k všetkým platobným službám. Ú čelom je preto popri podmienkach pre poskytovanie úverov platobnými inštitúciami zároveň špecifikovať platobné služby, v súvislosti s ktorými je možné spájať poskytovanie takýchto úverov.

K § 78

Do tohto ustanovenia boli premietnuté články 20 a 21 Smernice PSD. Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom preto okrem dohliadania platobných inštitúcií a pobočiek zahraničných platobných inštitúcií vykonáva dohľad aj nad činnosťou agentov platobných inštitúcií a pobočiek zahraničný ch platobných inštitúcií a nad činnosťou osôb, ktorým bol zverený výkon prevádzkových činností. Sankcie za nedodržanie zákona alebo podmienok povolenia na vykonávanie platobných služieb je možné ukladať výlučne platobnej inštitúcii a pobočke zahraničnej platobnej inštitúcie. Ukladanie sankcií je takto upravené z dôvodu, že platobná inštitúcia alebo zahraničná platobná inštitúcia, ktorá poskytuje platobné služby prostredníctvom agen ta, alebo ktorá využíva tretie osoby prostredníctvom zverenia výkonu prevádzkov ých činností, sa týmto v súlade s článkom 18 ods. 2 Smernice PSD nemôže zbaviť zodpovednosti za výkon platobných služieb a za výkon prevádzkových činností, ktoré súvisia s výkonom platobných služieb.

K § 79

Smernica o platobných službách uplatňuje pri platobných inštitúciá ch princíp jednotného povolenia – tzv. single passport, ktorý sa týmto ustanovením začleňuje do nášho právneho poriadku. Tento princíp znamená, že sa vydáva iba jedno povolenie (licencia), ktoré poskytuje oprávnenie držiteľovi tohto povolenia vykonávať aj na územ í iného členského štátu tieto činnosti bez povolenia od príslušn ého orgánu tohto členského štátu (tzv. hostiteľského štá tu).

K § 80

Upravuje vo všeobecnosti oblasť vydávania elektronických peňazí, vecnú aj osobnú pôsobnosť zákona v tejto oblasti; nanovo sa v tejto oblasti využíva širší pojem „poskytovateľa platobných služieb“, na rozdiel od doterajšieho úzkeho pomenovania „vydavateľa elektronického platobného prostriedku“ v spojení s vydá vaním a správou elektronických peňazí a platobných prostriedkov elektronických peň azí (tiež označeným ako „elektronicko-peňažná činnosť“). Text zákona sa v tomto smere zjednodušuje a sprehľadňuje, nakoľko sa v súvisl osti s vykonávaním „elektronicko-peňažnej činnosti“ hovorí len o vydávaní a správe elektronických peňazí a definuje, v spojení ostatnými ustanoveniami zákona, kto môže byť takýmto vydavateľom a správcom (banka alebo pobo čka zahraničnej banky, inštitúcia elektronických peňazí alebo pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí).

Ide o prevzatie a prispôsobenie niektorých ustanovení zákona o platobnom styku v oblasti „elektornicko-peň ažnej činnosti“ a aj o nové ustanovenia preberajúce informačné povinnosti vzťahujúce sa na vydavateľov elektronických peňazí zo smernice o platobných službách, čo je aj v súlade s platnou smernicou 2000/46/ES.

Konkrétne v § 80 ods. 5 písm. a) ide o uplatňovanie informačnej povinnosti podľa č l. 47 smernice o platobných službách za súčasného využitia § 28 z ákona o platobnom styku, v § 80 ods. 5 písm. b) ide o uplatňovanie informačnej povinnosti podľa čl. 48 smernice o platobných službách, v § 80 ods. 5 písm. c) sa preberá znenie § 29 zákona o platobnom styku, v § 80 ods. 5 písm. d) a e) sa preberá znenie § 30 zákona o platobnom styku a napokon v § 80 ods. 5 písm. f) sa preberá znenie § 27 zákona o platobnom styku o informačnej povinnosti vydavateľa elektronických peňazí voči Národnej banke Slovenska, za účelom vykonávania do hľadu nad týmito osobami.

K § 81

Definuje sa inštitúcia elektronických peňazí podľa smernice o platobných službách, ako regulovaná osoba, na vykonávanie činnosti ktorej je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska, ak je vydavateľom a správcom elektronických peňazí; naďalej sa využí va aj čl. 8 smernice 2000/46/ES, podľa ktorého Národná banka Slovenska vydá povolenie aj takým osobám, ktoré vydávajú a spravujú elektronické peniaze v „obmedzenom rozsahu“ (viď § 87). Tým sa pokračuje v členení inštitúcií ele ktronických peňazí na dve kategórie, pričom kategória s obmedzeným rozsahom vydávania a správy elektronických peňazí bola po prvý raz ustanovená zákonom č. 270/2008 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.8.2008 novelizoval zákon o platobnom styku.

K § 82

V zásade ide o prevzatie znenia § 21a zákona o platobnom styku, čo je aj naďalej v sú lade s požiadavkami na vydanie povolenia na činnosti inštitúcie elektronických peňazí pod ľa smernice 2000/46/ES, okrem tých, na ktoré sa vzťahujú výnimky podľa čl. 8 tejto sm ernice a vykonávajú svoju činnosť v „obmedzenom rozsahu“ (č o je upravené v samostatnom § 87).

Podľa súčasného znenia smernice 2006/48/ES sú inštitúcie elektronických peňazí úverovými inštitúciami, preto, ak ide o požiadavky na vydanie povolenia na činnosť, sa vyžaduje splnenie obdobných podmienok na vykonávanie svojej činnosti, ako na banky, najmä z hľadiska pôvodu finančných prostriedkov použitých na financovanie a z hľadiska vhodnosti akcion árov.

Naďalej sa vyžaduje, aby inštitúcia elektronických peňazí mala formu akciovej spoločnosti.

K § 83

Ide o ďalšie ustanovenia týkajúce sa povolenia na činnosť inštitú cie elektronických peňazí a zmeny tohto povolenia, čo je aj v súlade s požiadavkami smernice 2000/46/ES, okrem tých, na ktoré sa vzťahujú výnimky podľa čl. 8 tejto smernice a vykonávajú svoju činnosť v „obmedzenom rozsahu“ (čo je upravené v samostatnom § 87).

V § 83 ods. 1 sa preberá ustanovenie v § 21a ods. 6 zákona o platobnom styku. V § 83 ods. 2 sa spresň uje rozsah náležitostí rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vydávanie a správa elektronických peňazí, ako je ustanovený zákonom č. 747/2004 Z.z. V § 83 ods. 4 sa preberá ustanovenie v § 21a ods. 4 zákona o platobnom styku. V § 83 ods. 5 ide o spresnenie požiadaviek ohľadne zapísania činností inštitúcie elektronických peňazí do obchodné ho registra.

K § 84

Na rozdiel od jestvujúceho znenia zákona o platobnom styku, upravujú sa podmienky za splnenia ktorých zaniká povolenie na vydávanie a správu elektronických peňazí, a to na základe aplikačnej praxe pri vykonávaní dohľadu nad inými regulovanými subjektmi finančného trhu. Ustanovenia § 84 sa vzťahujú na oba druhy inštitúcií elektronických peňazí .

K § 85

V zásade v nezmenenom znení sa preberajú ustanovenia v § 21b zákona o platobnom styku. Aj v tomto prípade platí, že na inštitúcie elektronických peňazí sa v ohraničenom rozsahu vzťahujú také požiadavky na podnikanie, ako na úverové inštitúcie podľa smernice 2006/48/ES, nakoľko sú súčasťou tejto definície. Uvedené vyplýva zo smernice 2000/46/ES, nakoľko prijímanie peňažných prostriedkov inštitúciou elektronických peňazí, ako prostriedkov výmeny za elektronické peniaze, majú povahu vkladov klientov, čomu majú zodpovedať aj tomu adekvátne pravidlá podnikania na ochranu peňaž ných prostriedkov klientov.

K § 86

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje dohľad nad činnosťou inštitúcie elektronických peňazí, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska a ustanovuje druhy opatrení na nápravu, pokuty a iné sankcie v prípade, že Národná banka Slovenska zistí nedosta tky v činnosti inštitúcie elektronických peňazí.

K § 87

§ 87 (pôvodné § 21d zákona o platobnom styku v znení zákona č. 270/2008 Z. z. a v znení zákona č. 552/2008 Z. z.) predstavuje prevzatie do 1.8.2008 nevyužitého článku 8 smernice 2000/46/ES, ak ide o podmienky, za ktorých môžu byť tiež vydávané a spravované elektronické peniaze. Zmyslom uvedených výnimiek je oslobodenie niektorých osôb vydávajú cich elektronické peniaze od plnenia požiadaviek kladených touto smernicou, ale aj smernicou, ktorá nahradila smernicu 2000/12/ES (teda smernicou 2006/48/ES). Ide o osoby (v tomto znení návrhu zákona pomenovaných už ako in štitúcie elektronických peňazí s „obmedzeným rozsahom“ činnosti), u ktorých je vydávanie elektronických peňazí následok inej hlavnej činnosti, k torou primárne nie je „elektronicko-peňažná činnosť“.

V minulosti, prijatím pôvodného § 21d zákona o platobnom styku došlo v oblasti vydá vania elektronických peňazí k výraznému posunu a úľavám, ak ide o plnenie pož iadaviek na podnikanie – táto úprava sa prenáša v čiastočne doplnenom znen í do § 87; ide o nutnosť dodržiavania niektorých objemových ukazovateľov týkajú cich sa funkcie samotných platobných prostriedkov elektronických peňazí uvedených v § 87. Na rozdiel od pôvodného znenia § 21d zákona o platobnom styku, pribúdajú aj niektoré požiadavky na udelenie povolenia na vydávanie a správu elektronických peňazí.

Ak ide o vecné odôvodnenie § 87, má toto znenie vzťah na technologický rozvoj v oblasti telekomunikácií, najmä ak ide o činnosť mobilných sietí a mobilných operátorov, v nadväznosti aj na zámer a odporúčanie Európskej komisie, ktoré sa týka č lánku 8 smernice 2000/46/ES a absencie jeho uplatňovania, ak ide o jeho prevzatie v niektorých členských št átoch.

K § 88

Ustanovenie § 88 upravuje povinnosť mlčanlivosti o všetkých informáci ách súvisiacich s platobnými službami pre poskytovateľov platobných služieb a ostatných účastníkov platobných systémov. Túto povinnosť mlčanlivosti upravuje v obdobnom rozsahu ako je upravené bankové tajomstvo v bankách. Takéto riešenie je opodstatnen é preto, lebo banky a pobočky zahraničných bánk zároveň predstavujú väčš inu subjektov, ktoré budú povinné zachovávať mlčanlivosť podľa navrhovaného zákona. V záujme vytvorenia plne kompatibilného režimu medzi bankovým tajomst vom a medzi povinnosťou mlčanlivosti podľa navrhovaného zákona sa tiež ustanovuje, ž e platobné tajomstvo je „prelomené“ v rovnakom rozsahu a z rovnakých dôvodov ako bankové tajomstvo. Tak éto vecné riešenie je výhodné aj z hľadiska lepšej prehľadnosti práv neho poriadku, lebo pre porovnateľnú právnu problematiku, ktorá sa navyše z veľ kej časti prelína, bude platiť vecne unifikovaná úprava.

Navrhovanou úpravou sa reaguje na zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý okrem iného reguluje aj požiadavky na obsah všetkých zákonov na základe ktorých je potrebné a možné spracúvať osobné údaje fyzických osôb aj bez súhlasu dotknutých fyzických osôb. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že ustanovenia § 3 a § 4 písm. a) a g) zákona o oc hrane osobných údajov obsahujú mimoriadne široké definície osobných údajov, spracúvania osobných údajov a informačného systému. Z definícii vyplý va, že osobnými údajmi sú jednak osobné identifikačné údaje (meno a priezvisko, rodné číslo, adresa) každej fyzickej osoby (vrátane držiteľov elektronických platobných prostriedkov, majiteľov účtov a iných klientov v oblasti platobných služieb, účastníkov rozhodcovského konania o sporoch v oblasti platobných služieb a tiež ich zástupcov), ako aj akékoľvek ďalšie údaje týkajúce sa konkré tnej (identifikovateľnej) fyzickej osoby, a to vrátane konkrétnych údajov o platbách a iných službách v oblasti platobných služieb vykonávaných pre jednotlivé fyzické osoby (klientov v oblasti platobných služieb a ich zástupcov) a tiež vrátane konkrétnych údajov o účastníkoch a predmete rozhodcovského konania o sporoch v oblasti platobného styku. Zároveň zo spomenutých definícií v zákone o ochrane osobných údajov vyplýva, že za spracúvanie osobných údajov v informačnom systéme by sa považovala dokonca aj samotná príprava, preverenie a úschova všetkých podkladov, ktoré sú nevyhnutné na prípravu, vykonanie a zdokumentovanie obchodov v oblasti platobných služieb. To znamená, že bez spracúvania osobných údajov o klientoch v oblasti platobných služieb (a o ich prípadných zá stupcoch) by v žiadnom prípade nebolo možné zabezpečiť funkčnosť platobných služieb a platobného systému v Slovenskej republike, čo by bolo v zásadnom rozpore s právnymi normami Európskeho spoločenstva a Európskej únie, ktoré sa vzťahuj ú na peňažné platobné služby (predovšetkým so smernicou č. 97/5/ES o cezhraničných prevodoch a so smernicou č.◊98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov). Navrhnuté znenie §◊88 je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom obehu týchto ú dajov, s článkom◊4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 91/308/ES o predchádzaní zneužitia finančného systému na pranie peňazí a s kritériom č.◊12 spomedzi 40◊záväzných medziná rodných odporúčaní FATF (Financial Action Task Force pri OECD).

K § 89

Ak sa používateľ platobnej služby a iná zúčastnená osoba domnieva, že boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzn ých právnych predpisov vzťahujúcich sa na poskytovanie platobných služieb, môže predložiť podanie Národnej banke Slovenska alebo inému príslušnému orgánu dohľadu, pričom tieto inštitúcie pri vybavovaní doručeného podania postupujú bez z bytočných prieťahov.

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postupy ohľadom uplatnenia reklamácie používateľom platobných služieb u poskytovateľa platobných služieb – t.j. ustanovujú sa základné zásady a postupy pri vybavovaní reklamácií. Tento paragraf definuje povinnosti poskytovateľov platobný ch služieb v súvislosti s realizáciou reklamácie. Cieľom ustanovenia týchto základný ch zásad je predovšetkým upraviť práva používateľov platobných slu žieb pri uplatňovaní reklamácií poskytovaných platobných služie b, a týmto prispieť k zvýšeniu právnej ochrany používateľov platobných služieb

K § 90

Významnou súčasťou smernice č. 97/64/ES o platobných službách na vn útornom trhu, ktorá platí v Európskej únii je článok◊83, ktorý pre prípad sporov týkajúcich sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice vyžaduje, aby členský štát zabezpečil zavedenie primeraných a účinných postupov mimosúdneho vybavovania sťažností a mimosúdneho vyrovnania pre spory medzi používateľmi platobných služieb a ich poskytovateľmi plato bných služieb, pričom prípadne využijú existujúce orgány.

V Slovenskej republike ako mimosúdny spôsob rie šenia sporov už existuje rozhodcovské konanie. Rozhodcovské konanie je využívaný nástroj od roku 1996 a je upravené zákonom NR◊SR č. 244/2002◊Z.◊z. o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je v podmienkach Slovenskej republiky najefektívnejšie využiť postup podľa zákona o rozhodcovskom konaní, pri čom zákon o platobných službách upravuje iba niektoré odchýlky pre stály rozhodcovsk ý súd na rozhodovanie sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb tak, aby bola naplnená smernica č. 97/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu.

V § 90 sa ukladá povinnosť vytvoriť poskytovateľom platobných služieb na rozhodovanie sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb stály rozhodcovský súd podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Tento stály rozhodcovský súd zriadia poskytovatelia platobných služieb, a to buď spoločne alebo prostredn íctvom svojho reprezentatívneho záujmového združenia (teda prostredníctvom Asociácie bánk na Slovensku). Zároveň sa poskytovateľom platobných služieb ukladá povinnosť ponúknuť svojim používateľom platobných služieb neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory vzniknuté pri poskytovaní platobných služieb budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom, pričom užívatelia platobných služieb nie sú povinní návrh takejto rozhodcovskej zmluvy prijať.

K § 91

§ 91 ustanovuje, že výdavky na činnosť stáleho rozhodcovského súdu sa uhrádzajú z ročných príspevkov poskytovateľov platobných služ ieb. Výšku týchto príspevkov určuje zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu a schvaľuje Národná banka Slovenska.

V záujme vytvorenia mechanizmu na finančne primerané a efektívne riešenie sporov vzniknutých medzi používateľmi platobných služieb a ich poskytovateľmi platobných služ ieb sa vychádza z toho, že za podanie návrhu na stály rozhodcovský súd na rozhodnutie sporu vzniknuté ho pri poskytovaní platobných služieb sa nemajú platiť poplatky.

K § 92

Zároveň však § 92 ustanovuje, že za konanie pred stálym rozhodcovským s údom o iných sporoch ako sporoch, ktoré vznikli medzi používateľmi platobných služieb a ich poskytovate ľmi platobných služieb sa uhrádzajú trovy rozhodcovského konania. Tento paragraf takisto upravuje ustanovenie o štatúte a rokovacom poriadku stáleho rozhodcovského súdu, za vydanie ktorých je zodpovedný jeho zriaďovateľ.

K § 93

V § 93 je upravená možnosť dohody účastníkom rozhodcovského konania ohľadom miesta rozhodcovského konania a jazyka rozhodcovského konania. Zároveň sa vymedzuje súčinnosť účastníkov rozhodcovského konania pri dosiahnutí účelu rozhodcovského konania.

Odsekmi 3 a 4 § 93 sa precíznejšie regulujú niektoré povinnosti poskytovateľov platobných služieb pri riešení sporov z poskytovania platobných služieb v konaniach pred stálym rozhodcovským súdom. Pritom sa predovšetkým upravuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb pri riešení sporov pri poskytovaní platobných služieb bezodk ladne predložiť, na návrh používateľa platobných služ ieb alebo na požiadanie stáleho rozhodcovského súdu, stálemu rozhodcovskému súdu sú visiace podklady, listiny, doklady a iné dôkazy, ktoré má poskytovateľ platobných služieb vo výlučnej dispozícií v súvislosti s poskytovaním platobný ch služieb a ktoré sú dôležité pre správne posúdenie sporu vo veci samej. Môže ísť napríklad o záznam alebo prepis nahrávky telefonického rozhovoru medzi používateľom platobných služieb a operátorom poskytovateľa platobných slu žieb pri nahlasovaní straty alebo krádeže platobnej karty. predmetný návrh reaguje na poznatky z nesprávnej aplikačnej praxe, kde niektorí poskytovatelia platobných služieb nerešpektovali a ignorovali uznesenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bolo poskytovateľovi platobných služieb uložené predložiť stálemu rozhodcovskému súdu súvisiaci dôkaz, ktorý navrhoval používateľ platobných služieb, ale ktorý použ ívateľ nemohol fyzicky predložiť preto, lebo tento príslušný dôkaz má k dispozícií výlučne len poskytovateľ platobných služ ieb. Navrhovanou úpravou sa zamedzí špekulatívnym prieťahom v konaní, prípadne nemož nosti rozhodnúť vo veci samej vzhľadom na pasívny prístup poskytovateľa platobných služieb pri riešení sporov pri poskytovaní platobných služieb.

K § 94

V záujme zachovania kontroly stáleho rozhodcovského súdu príslušnou autoritou v § 94 je uložená povinnosť zriaďovateľovi stáleho rozhodcovského súdu predložiť Národnej banke Slovenska každoročne správu o jeho činnosti a hospodáren í.

K § 95

Ustanovenie paragrafu 95 upravuje povinnosť stáleho rozhodcovského súdu spolupracovať s orgánmi členských krajín v prípade cezhraničných sporov. Ïalej sa vymedzuje povinnosť stáleho rozhodcovského súdu alebo rozhodcu informovať Národnú banku Slovenska o porušovaní povinností zo strany poskytovateľov platobných služieb pri poskytovaní platobných služieb.

Cieľom ustanovení § 90 až 95 je vytvoriť v Slovenskej republike taký mechanizmus mimosúdneho riešenia sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb, ktorý bude aj z hľadiska komfortu pre používateľov platobný ch služieb plne porovnateľný s existujúcimi mechanizmami mimosúdneho riešenia v ostatných členských štátoch Európskej únie.

K § 96

Ustanovenie § 96 obsahuje splnomocňovacie ustanovenia, na základe ktorých je Národn á banka Slovenska oprávnená vydať, alebo má možnosť vydať opatrenia Národnej banky Slovenska, ako vykonávacie právne predpisy k tomuto zákonu.

K § 97

Ustanovenie § 97 obsahuje transpozičné ustanovenie.

K § 98

Ustanovenie § 98 upravuje možnosť poskytovateľa platobných služieb a používateľa platobných služieb dohodnúť sa, že niektoré paragrafy sa v celom rozsahu alebo s časti nebudú uplatňovať, ak používateľ nie je spotrebiteľom.

Ustanovením tohto paragrafu sa ďalej upravuje možnosť poskytnutia zvýšenej ochrany používateľom platobných služieb, ktorá spočíva v presune dôkazného bremena o plnení informačnej povinnosti z používateľa platobnej služby na poskytovateľa platobnej služby, ak v prípade sporu vyvstane potreba túto skutočnosť dokázať. Poskytovateľ platobných služieb tak v prípade sporu musí preukázať, že požiadavku na poskytnutie informácie splnil podľa tohto ustanovenia. Zmluvné podmienky týkajúce sa poskytovania a používania platobného nástroja, ktorých účinkom by bolo zvýšenie dôkazn ého bremena používateľa alebo zníženie dôkazného bremena poskytovateľa, by sa mali považovať za neplatné.

Poskytovatelia platobných služieb sa nemôžu odchyľovať na úkor používateľov platobných služieb od ustanovení tohto zákona, avšak môžu poskytnúť pou žívateľom priaznivejšie podmienky, ako napríklad použitie spätnej valuty v prípade vrátenia sumy neautorizovanej platobnej operácie alebo voľba príslušnej poplatkovej schémy pri jednotlivej platobnej operácií (napríklad OUR – t.j. všetky poplatky za platobnú operáciu znáša platiteľ) a to na základe výslovnej žiadosti platiteľa alebo vý slovného súhlasu platiteľa.

Tí poskytovatelia platobných služieb alebo prevádzkovatelia platobných systémov, ktorý m Národná banka Slovenska podľa odseku 5 pridelila identifikačný kód, sú povinní zverejniť prevodník identifikačných kódov. Národná banka Slovenska prideľuje identifikačný kód tým poskytovateľom platobných služieb alebo prevádzkovateľom platobných systémov, ktorí využívajú tuzemské ba nkové spojenie ako jedinečný identifikátor podľa tohto zákona. Na základe uvedeného je potrebné identifikačný kód chápať ako tuzemský štandard na účely identifikácie poskytovateľa platobných služieb alebo prevádzkovate ľa platobného systému napríklad v rámci platobného systému (obdobným štandardom je BIC kód v rámci siete SWIFT).

K § 99

Toto ustanovenie vymedzuje podmienky zaokrúhľovania pri platobných operáciách vykonávaný ch finančnými prostriedkami v hotovosti. Obsah tohto ustanovenia je vecne identický s obsahom ustanovenia § 74 doterajšieho zákona o platobnom styku. Týmto ustanovením sa zabezpečuje jasný a jednoznačný postup pri uskutočňovaní peňažných platieb v hotovosti, ktorých celkovú sumu nemožno bezo zvyšku rozčleniť na nominálnu hodnotu platných bankoviek a mincí, predovšetkým keď ide o platby vypočítavané s pomocou percentuálnych, zlomkových alebo iných obdobných podkladových veličín, koeficientov či ukazovateľov, napríklad ak ide o výplatu zostatku na bankovom účte s percentuálnym úročením vkladu na účte. V žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise neexistuje takéto generálne ustanovenie o zaokrúhľovaní peňažných platieb v hotovosti a už len preto by bolo právne neopodstatnené a pre prax nevýhodné, aby obsah doterajšieho ustanovenia § 74 zákona o platobnom styku nebol prevzatý aj do pripravovaného nového zákona o platobných službách.

K § 100

Ustanovenie § 100 zákona upravuje, že na výkon dohľadu zverené ho Národnej banke Slovenska sa okrem tohto zákona primerane vzťahuje aj zákon č. 747/2004 Z.z. o doh ľade nad finančným trhom a zákon NRSR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

K § 101

Prechodné ustanovenia umožňujú kontinuitu právnych vzťahoch, ktor é boli upravené podľa predpisov účinných do 1. novembra 2009.

V ďalších prípadoch ako napríklad v prípade podnikov pomocných bankových služieb, ktoré vykonávali činnosti súvisiace so spracovaním dát pri prevodoch, môžu vykonávať tieto činnosti bez zosúladenia s týmto zákonom do 31. decembra 2010 – t.j. určuje sa prechodné obdobie, pričom v rámci tohto obdobia musia tieto podniky po žiadať o povolenie na prevádzkovanie platobného systému, inak po uplynutí tejto lehoty nebudú mô cť vykonávať činnosti prevádzkovateľa platobného systému (ide napr íklad o klíringový systém prevádzkovaný spoločnosť ou First Data, a.s.).

K § 102

Zákonom o platobných službách sa zrušuje zákon č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj opatrenia Národnej banky Slovenska, ktoré boli vydané podľa zákona o platobnom styku.

K čl. II

V Obchodnom zákonníku sa upravuje použí vanie pojmu „poskytovanie platobných služieb“ namiesto pojmu „prevody peňažných prostriedkov“ a tiež sa vylučuje použitie lehôt uvedených v § 500 ods. 2 a v § 715 ods. 2, v prípade lehôt ustanovených zákonom o platobných službách.

K čl. III

Ide o legislatívno-technickú úpravu zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový. Z ustanovenia čl. III § 8 sa navrhuje sa vypustiť odsek 2, ktorý by aj v platobnej oblasti mohol pôsobiť obsolentne a mätúco, keďže odkazuje na medzičasom už neexistujúcu osobitnú zákonn ú úpravu o využívaní zmeniek (poľnohospodárskych zmeniek) pri platobných operáciá ch súvisiacich s poľnohospodárskymi úvermi. Zároveň sa legislatívno-technicky upravuje zostávajúce ustanovenie čl. III § 8 tak, že sa zrušuje označenie odseku 1 vzhľadom na vypustenie odseku 2.

K čl. IV

V živnostenskom zákone sa upravuje používanie nových pojmov zavedených v zákone o platobných službách.

K čl. V

V zákone Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorš ích predpisov sa upravuje používanie nových pojmov zavedených v zákone o platobných službách.

K čl. VI

Upravuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Ná rodnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobn ých službách.

K bodu 1

Ide o legislatívno-technické vypustenie č asti ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o NBS, ktoré sa stalo obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1 [ktorá je zavedená v ustanovení § 1 ods. 3] vzhľadom na skutočnosť, že doterajší zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude podľa predložen ého návrhu nahradený zákonom o platobných službách.

K bodu 3

Vypúšťajú sa pojmy „z účtovacie systémy“ a „platobný styk a zúčtovávanie dát platobného styku“, ktoré sa v zákone o platobných službách nepoužívajú.

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1a [ktorá je zavedená v ustanovení § 2 ods. 1 písm. c)] vzhľadom na skutočnosť, že doterajší zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude podľa predloženého návrhu nahradený zákonom o platobných služb ách.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technické vypustenie č asti ustanovení § 2 ods. 1 písm. d) a ods. 2, § 6 ods. 3, § 17a ods. 3, § 17b ods. 2, 3 a 5, § 17c ods. 2, § 18, 22 a 23, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1, § 38 ods. 1 a § 41a ods. 1 a 2 zá kona o NBS, ktoré sa stali obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 5

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 1b [ktorá je zavedená v ustanovení § 2 ods. 3] v nadväznosti na zmeny leg islatívy, ktoré nastali medzičasom, ako aj v nadväznosti na predložený návrh zákona o platobných službách.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technické vypustenie obsolentnej poznámky od čiarou k odkazu 2caa, ku ktorej v zákone už nie je relevantný odkaz, ale ktorá de iure zo zákona ešte nebola vypustená.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technické vypustenie č asti ustanovenia § 17a ods. 2 zákona o NBS, ktoré sa stalo obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 17a ods. 3 zákona o NBS a poznámky pod čiarou k odkazu 3d tak, aby v nich boli odkazy na relevantné ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia § 17b ods. 4 zákona o NBS tak, aby z upraveného ustanovenia bolo bez výkladu explicitne zrejmé, že aj výmeny (tzv. rozmieňanie) nepoškodených eurobankoviek a euromincí za iné nepoškodené platné eurobankovky a euromince patria medzi bankové obchody, teda že aj na vykonávanie tý chto výmen (tzv. rozmieňania) europeňazí sa vzťahujú rovnaké pravidlá ako na vykonávanie iných bankových obchodov, napríklad pravidlá o preukazovaní totožnosti klientov pri bankových obchodoch.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia § 17e ods. 4 zákona o NBS tak, aby sa pre orgány činné v trestnom konaní (polícii a prokuratúre) vytvorili predpoklady na zefektívnenie ich postupu pri trestnom konaní na základe oznámení o podozreni ach zo spáchania trestného činu falšovania, pozmeňovania alebo neoprávnenej výroby peňazí v prípadoch, ak sa pri expertíznej kontrole zadržaných (odobratých) bankoviek a minc í dodatočne zistí, že nejde o falšované ani pozmenené peniaze, ale že ide o pravé peniaze (bankovky a mince).

K bodu 11

Ide o legislatívno-technické vypustenie tej č asti poznámky od čiarou k odkazu 3h [zavedenej v ustanovení § 17d ods. 1], ktorá sa stala obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike preto, lebo nariadenie Rady (ES) č. 1339/2001 z 28. júna 2001 sa vzťahuje len na člensk é štáty EÚ, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, teda od zavedenia eura sa už nevzťahuje na Slovenskú republiku.

K bodu 12

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 3n [zavedená v ustanovení § 17g] v nadväznosti na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú korekciu a spreh ľadnenie ustanovenia § 17h ods. 1 zákona o NBS.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú korekciu pozná mok pod čiarou k odkazom 4aa a 4ab [zavedených v ustanovení § 19 ods. 1] tak, aby sa v týchto pozn ámkach používala rovnaká legislatívna technika uvádzania údajov o publikovaní nariadenia ES (v slovenskom vydaní Úradného vestníka EÚ), ako sa údaje o publikovaní naria dení ES (v slovenskom vydaní Úradného vestníka EÚ) jednotne uvádzajú vo všetkých ostatných poznámkach pod čiarou v zákone o NBS.

K bodu 15

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 4b [zavedená v ustanovení § 25 ods. 1] tak, že sa vypúšťa obsolentná časť poznámky pod čiarou.

K bodu 16

Navrhovaným ustanovením sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazom 4c a 4d [zavedené v ustanoveniach § 25 ods. 2 a § 27b ods. 1] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 17

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 4f [zavedená v ustanovení § 28 ods. 2] tak, aby poznámka odkazovala aj na relevantné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Rovnako riešený odkaz na predmetné ustanove nia Zmluvy o založení ES obsahujú aj analogické poznámky pod čiarou vo viacerých iných zákonoch (tzv. rezortných eurozákonoch), napríklad poznámka pod čiarou k odkazu 33a v z ákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a poznámka pod čiarou k odkazu 5a v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

K bodu 18

Navrhovaným ustanovením sa upravuje, že v prípade poskytnutia platobných služieb podľa § 27a je Národná banka Slovenska poskytovateľom platobných služieb podľa zákona o platobných službách.

K bodu 19

Navrhovaným ustanovením sa zlaďujú pojmy používané v zákone o platobných službách.

K bodu 20

Navrhovaným ustanovením sa zlaďujú pojmy používané v zákone o platobných službách.

K bodu 21

Vypúšťa sa ustanovenie § 31 z dôvodu, že navrhovaný zákon o platobných službách upravuje poskytovanie platobných služieb a podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov. Zároveň spolu s ďalší mi právnymi predpismi vymedzuje kompetencie Národnej banky Slovenska pri udeľovaní povolenia a dohľade nad podnikaním poskytovateľov platobných služieb, pri dohľade nad prevádzkovateľ om platobného systému a pri hodnotení tzv. platobnej infraštruktúry (t.j. oversight) v spolupráci s ECB, centr álnymi bankami ESCB alebo s orgánmi ostatných členských štátov. Zároveň zákon o platobných službách umožňuje Národnej banke Slovenska vydať opatrenia o prípadných hláseniach alebo výkazoch predkladaných prevádzkovate ľom platobného systému alebo platobnou inštitúciou, alebo inštitúciou elektronických peňazí pri poskytovaní platobných služieb alebo pri vydávaní elektronických peňazí.

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 31 sa nahrádza jeho doterajšie znenie (ktoré sa stáva bezpredmetným v dôsledku ustanovení predloženého nového zákona o platobný ch službách) tak, že novým znením § 31 sa v zákone o NBS explicitne zakotvuje ú loha NBS v oblasti zberu štatistických a iných údajov na účely zabezpečenia plnenia zákonom ustanoveného hlavného cieľa NBS a ďalších úloh a činností NBS, prič om navrhnutá úprava plne rešpektuje úlohy národných centrálnych bánk v oblasti zberu údajov v zmysle ustanovení čl. 5 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

K bodu 22

V dôsledku vypustenia ustanovenia § 31 sa vypúšťajú aj poznámky pod čiarou k odkazom 5aa, 5b a 5c.

K bodu 23

Navrhuje sa upraviť § 34 tak, aby v ň om bola ustanovená fakultatívna možnosť na vydanie vykonávacieho predpisu, a to vzhľadom na reálne dosiahnuteľné možnosti a zmysel koordinácie pri nateraz aktuálne dosiahnutej úrovni rozvoja a rozmanitosti súčasných informatívnych systémov subjektov finančného trhu. Z hľadiska legislatívneho riešenia ide o obdobnú úpravu ako napríklad v čl. I bode 26 zákona č. 382/2008 Z. z.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia § 36 zákona o NBS tak, aby sa v zákone o NBS zabezpečila precízna harmonizácia znenia jeho § 36 so znením § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 8 ods. 1 a § 10 zákona o NBS.

K bodu 25

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 5g [zavedenej v ustanovení § 34a ods. 1] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktor é nastali medzičasom, ako aj v nadväznosti na predložený návrh zákona o platobných slu žbách.

K bodu 26

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 5h [zavedenej v ustanovení § 34b ods. 1] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom, ako aj v nadväznosti na predložený návrh zákona o platobných službách.

K bodu 27

Navrhovaným ustanovením sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazom 5l, 5n, 5o, 6 a 6b [zavedené v ustanoveniach § 34b ods. 2 a 3, § 35a ods. 1 a § 35a ods. 2 písm. I)] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 28

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje t erminológia v ustanovení § 37 vzhľadom na aktuálnu (novelizovanú) terminológiu v § 17f a aj vzhľadom na terminológiu v navrhovanom zákone o platobných službách, prič om zároveň sa v § 37 aktualizuje pôvodný nesystematicky umiestnený odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu vzhľadom na úpravy zákona o NBS vykonané ustanoveniami článku II zákona č. 659/2007 Z. z.

K bodu 29

Ide o legislatívno-technické spresnenie a aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 7d (ktorý je § 38 ods. 1 a 3) tak, aby táto poznámka odkazovala na všetky relevantné súvisiace ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 30

Ide o legislatívno-technickú úpravu terminológie v ustanovení § 38 ods. 2 zákona o NBS vzhľadom na terminológiu používan ú v čl. 27 ods. 27.1 Štatútu ESCB a ECB.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nadpisu v § 41.

K bodu 32

Navrhuje sa doplniť ustanovenia § 43 zákona o NBS tak, aby zákonom o NBS boli ustanoven é pracovné predpoklady na náležitý odborný výkonu vlastnej ochrany NBS, a to v nadväznosti na všeobecné ustanovenie § 41 ods. 2 Zákonníka práce.

K čl. VII

Navrhovaným článkom sa novelizuje Devízový zákon.

K bodu 1

Vypúšťa sa pojem „zahraničné cenné papiere“, nakoľko obchodovanie s cennými papiermi je investičnou službou podľa zákona o cenných papieroch (zákon o cenných papieroch, ktorý premietol MiFiD Smernicu, nerozlišuje medzi cenným papierom a zahraničn ým cenným papierom) a nevyužíva sa pri obchodovaní s devízovými hodnotami.

K bodu 2

Úpravou doterajšieho ustanovenia § 2 písm. i) sa novelizuje pojem „obchodovanie s devízovými hodnotami“ v nadväznosti na vypustenie bezhotovostných obchodov s devízovými hodnotami (§ 2 písm. k) a devízových peň ažných služieb (§ 2 písm. m), ktoré sú identifikované v navrhovanom zákone o platobných službách ako platobné služby a tieto je potrebné považovať za platobné služby. Preto je vhodné, aby sa na ne vzťahoval zákon o platobn ých službách. Bezhotovostné obchody s devízovými hodnotami sú obsahovo premietnuté v pl atobnej službe vykonávania platobných operácií, a to v prevode finančných prostriedkov, pri ktorých sa vymieňa jedna mena za inú menu s určitou odplatou premietnutou vo výmennom kurze. Dev ízové peňažné služby sú premietnuté v službe poukazovania peň azí.

K bodu 3

Navrhuje sa vypustiť pojmy „bezhotovostné obchody s devízovými hodnotami“ (§ 2 písm. k) a „devízové peňažné služby“ (§ 2 písm. m), nakoľko sú identifikované v navrhovanom zákone o platobných službách ako platobné služby a tieto je potrebné považovať za platobné služby. Preto je vhodné, aby sa na ne vzťahoval zákon o platobných službách. Z uvedené ho dôvodu sú takéto devízové obchody obsahovo premietnuté v zákone o platobných službách, a to konkrétne bezhotovostné obchody s devízovými hodnotami sú v r ámci vykonávania platobných operácií pod prevodom finančných prostriedkov a devízové peňažné služby v poukazovaní peňazí.

K bodom 4 až 15

Ide o legislatívno-technické úpravu vo väzbe na bod 2 a 3.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu tým, že sa novelizuje definícia devízového miesta a splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia vo väzbe na vypustenie bezhotovostný ch obchodov s devízovými hodnotami a devízových peňažných služieb, ktoré sú v zmysle navrhovaného zákona o platobných službách identifikované ako platobné služby a teda sú obsahovo premietnuté v zákone o platobný ch službách.

K bodu 17

Navrhovaným ustanovením sa zosúlaďuje právna úprava výkonu dohľadu zvereného Národnej banke Slovenska zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Sl ovenska v znení neskorších predpisov a týmto zákonom nad osobami, ktorým bola udelená devízová licencia s ostatnými subjektmi finančného trhu, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva dohľad. Súčasne sa navrhuje spoplatnenie úkonov pred Národnou bankou Slovenska, čím sa zabezpečí zrovnoprávnenie postavenia osôb, ktorým bola udelená devízová licencia s ostatnými subjektmi finančného trhu, ktoré sú dohliadané a regulované pod ľa zákona o dohľade.

K bodu 18

Navrhovanou novelou sa vypúšťajú ustanovenia o devízových licenciách na vykonávanie bezhotovostných obchodov s devízovými hodnotami ako aj ustanovenia o devízových licenciách na poskytovanie devízových peňažných služieb, ktoré sú podľa navrhovaného zákona o platobných službách identifikované ako platobn é služby. Prechodnými ustanoveniami sa zabezpečuje kontinuita právnych vzťahov vzniknutých pred 1. novembrom 2009, teda účinnosťou tejto novely.

K čl. VIII

V zákone o ochrane vkladov sa upravuje používanie nových pojmov zavedených v zákone o platobný ch službách.

K čl. IX

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tak, že sa definuje na účely tohto zákona použitý pojem „kreditná karta“.

K čl. X

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zavedenie nových pojmov v zákone o platobných službách.

K čl. XI

Ide o legislatívno-technickú úpravu zákona o cenných papieroch. Upravuje sa pojem „nepriamy po diel“ a tiež sa upravuje, že dôveryhodnosť sa bude preukazovať odpisom z registra trestov.

K čl. XII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 až 3, 6, 7, 9 a 12

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zavedenie nových pojmov v z ákone o platobných službách.

K bodu 4

Návrh ustanovuje oprávnenie ministerstvu, v prí pade nesúladu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu, určovať priority realizácie výdavkov pre klientov uvedených v § 2a ods. 1 písm. a), ktorými sú štátne rozpočtové organizácie.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorej účelom je aktualizovať znenie poznámky pod čiarou k odkazu 12 nahradením neplatného zákona o utajovaných skutočnostiach platným a účinným zákonom č. 215/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zároveň sa znenie tejto poznámky pod čiarou upravuje z dôvodu zamedzenia jej nesúladu a nesúladu súvisiacich § 4 ods. 7 , § 5, 8, 8a , 15 ods. 7 a § 16 s navrhovaným znením nového § 21a , v ktorom sa upravuje ochrana a poskytovanie informácií a dokladov Štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.

K bodu 8

Návrh ustanovuje oprávnenie Štátnej pokladnici konať podľa určených priorít na základe rozhodnutia vydaného ministerstvom.

K bodu 10

Návrh upravuje postup Štátnej pokladnici pri odsúhlasovaní žiadostí o realizáciu platobných operácií v prí pade uplatnenia rozhodnutia vydaného ministerstvom, v ktorom určí priority čerpania výdavkov rozpočtových organizácií pri nesúlade medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu.

K bodu 11

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na menu euro.

K bodu 13

Navrhuje sa doplniť zákon o nový § 21a, ktorý upravuje postup Štátnej pokladnice alebo agentúry pre riadenie štátneho dlhu pri ochrane a poskytovaní informácií a dokladov týkajúcich sa klientov Štá tnej pokladnice, agentúry pre riadenie štátneho dlhu alebo iných účastní kov finančného trhu, pričom sa ustanovuje, že sa pri ochrane a poskytovaní týchto informácií a dokladov postupuje rovnako ako pri ochrane a poskytovaní informácií ktoré sú bankovým tajomstvom podľa zákona o 483/2001 Z. z. o bankách.

K čl. XIII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovní ctve v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách.

Podľa čl. 15 ods. 1 smernice o platobných službách „Smernica 78/660/EHS a prípadne smernice 83/349/EHS a 86/635/EHS a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem sa primerane uplatňujú na platobné inštitúcie.“. Preto sa do § 17a ods. 1 zákona o účtovníctve dopĺňa, že aj platobná inštitúcia je povinná zostavovať individuálnu účtovnú z ávierku podľa právnych predpisov EÚ upravujúcich uplatňovanie medzinárodných účtovných noriem.

K čl. XIV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1, 2, 5, a 9

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej zmeny je spresniť kompetencie pri výkone dohľadu.

K bodu 4

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 2 ods.7 druhej vety tak, aby sa zdokonalili legislatívne predpoklady na reálnu vykonateľnosť tohto ustanovenia, čím sa celkovo zdokonalia aj legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K bodu 6

Navrhuje sa legislatívno-technicky vyprecizovať §5 ods.2 doplnením legislatívno-technickej skratky na koniec §5 ods.2 prvej vety a nadväzne legislatívno-technicky upraviť §5 ods.2 druhú vetu tak, aby jej znenie bolo z hľ adiska čitateľnosti prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie.

K bodu 7

Navrhuje sa legislatívno-technicky upraviť §7 ods.2 druhú vetu tak, aby sa napravil chybne použitý výraz v tejto vete a aby výrazy použité v tejto vete terminologicky korešpondovali s obsahom ostatných ustanovení §7.

K bodu 8

Navrhuje sa doplniť §7 ods.4 v záujme vyprecizovania a urýchlenia postupu pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti podaných dohliadanými subjektmi proti osobám poverenýc h výkonom dohľadu na mieste u dohliadaného subjektu.

K bodu 10

Navrhuje doplniť §14 ods.5 v záujme vyprecizovania a urýchlenia postupu pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti podaných účastníkom konania vo veciach dohľadu proti zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo členom Bankovej rady NBS, ktoré sa podieľajú na konaní vedenom Národnou bankou Slovenska.

K bodu 11

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 16 ods. 5 o skutočnosť, v akom jazyku sa predklad á žiadosť na základe ktorej sa začína konanie pred Národnou bankou Slovenska.

K bodu 12

Navrhuje sa legislatívno-technicky vyprecizovať §27 ods.5 (v nadväznosti na doplnenie legislatívno-technickej skratky do §5 ods.2 prvej vety) tak, aby znenie §27 ods.5 bolo z hľadiska čitateľnosti prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie.

K bodu 13

Navrhuje sa dotknuté slová dať do množného čísla.

K bodu 14

Navrhuje sa doplniť ustanovenia § 37 ods.3 o nové písmeno e) jednak v záujme zvýš enia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení § 37 ods.3 zákona o dohľade nad finančným trhom s ustanoveniami §44 zákona o NBS a jednak sa NBS umož ní zverejňovať aj také dôležité oznámenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa dohliadaných subjektov alebo ich činnosti, ktoré môž u mať pozitívny vplyv na úspešnosť niektorých riešení a opatrení , ktorých cieľom je zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor a vôbec finančný trh.

K bodu 15 a 16

Navrhuje sa v § 38 upraviť odsek 2 a doplniť nový odsek6, ktorého cie ľom je zvýšenie vymožiteľnosti práva a účinnosti súčasnej právnej ú pravy o výkone dohľadu nad finančným trhom v záujme zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov (klientov dohliadaných subjektov finančného trhu). Pritom navrhnutou úpravou sa zdokonalia legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu dohliadan ých subjektov finančného trhu (ak je výkon tohto dohľadu sťažovaný), čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K čl. XV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a re štrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadvä znosti na navrhovaný zákon o platobných službách.

K bodom 4 a 5

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou v súvislosti s návrhom zákona o platobný ch službách.

K čl. XVI

V nadväznosti na nový zákon o platobných službách sa upravujú v z ákone o ochrane spotrebiteľa ustanovenia o poskytovaní informácií o platobných služb ách.

K čl. XVII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách. Doteraz používaný pojem „elektronický platobný prostriedok“ sa nahrádza pojmom upraveným v zákone o platobných službách a to „platobný prostriedok a elektronické peniaze“.

K čl. XVIII

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2009.

Príloha k zákonu obsahuje zoznam preberan ých právnych aktov.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 15. jú la 2009.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Ivan Š r a m k o, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

II.                Osobitná časť

K ČI. I:

K bodu 1 (§ 1)

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“) v svojom základnom ustanovení v doterajšom znení samostatne vymedzoval len občianskoprávne, rodinné a pracovné vzťahy. Medzi základné súkromnoprávne vzťahy však nepochybne patria i obchodné vzťahy, ktoré zákon neuvádza. Toto má historické korene v skutočnosti, že v čase prijatia tohto zákona sa akceptoval pojem obchodných vzťahov len v medzinárodnom obchode a prijal sa samostatný zákonník medzinárodného obchodu (č. 101/1963 Zb.), ktorý väzbu na tento zákon obsahoval (§ 3 zákona č. 101/1963 Zb.). Po jeho zrušení nedošlo k premietnutiu nového právneho stavu adekvátne do Obchodného zákonníka (§ 729 zákona č. 513/1991 Zb.), ani do tohto zákona. Preto sa navrhuje tieto vzťahy samostatne pomenovať a znenie § 1 o tieto vzťahy doplniť.

K bodu 2 a 3 (§ 10 a § Ha)

Zákonom č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo do ZMPS doplnené ustanovenie § 11a, ktoré upravuje rozhodné právo pre zmluvy o platobnom systéme. Tento zásah do ZMPS bol neorganický, čo nakoniec potvrdzuje aj množstvo odkazov v tomto ustanovení na zákon č. 510/2002 Z.z. . Vzhľadom na to, že ustanovenie § 11a má výlučnú použiteľnosť len v kontexte právnych vzťahov upravených zákonom č. 510/2002 Z. z. a nie je všeobecne použiteľné (ako ostatné ustanovenia ZMPS), má svoje miesto jednoznačne v kontexte zákona, na ktorý odkazuje. Aby zároveň nedochádzalo k interpretačným problémom upravuje sa pôvodné znenie § 10, ktoré pripúšťa odlišnú úpravu posudzovania rozhodného práva v osobitných zákonoch, akým je aj zákon č. 510/2002 Z.z..

K bodu 4 (§ 24):

Ustanovenie § 24 premieta do všeobecnej právnej úpravy princíp posudzovania rozhodného práva v oblasti otázok starostlivosti o maloleté deti z III. kapitoly (Rozhodné právo) haagskeho Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkon a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností na ochranu dieťaťa z 19.10.1996 (ozn. č. 344/2002 Z. z.).

V ustanovení sa určuje nové všeobecné kolízne kritérium {„obvyklý pobyt¹") pre voľbu rozhodného práva, ktorým sa budú spravovať jednotlivé vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Výslovne sa pritom spomína vznik a zánik rodičovských práv a povinností a výkon týchto práv. Uvedené kolízne kritérium je určené všeobecne, t.j. použije sa všade tam, kde ZMPS pre vzťahy medzi rodičmi a deťmi neurčuje iné kolízne kritérium (určenie otcovstva, osvojenie, opatrovníctvo).

Pôvodné kolízne kritérium lex patriae dohovor nahradil v súčasnosti uplatňovaným kritériom obvyklého pobytu dieťaťa. Zosúladenie zákonného kritéria s kritériom zmedzinárodnej zmluvy má za cieľ zvýšiť prehľadnosť právnej úpravy a zjednodušiť aplikačnú prax súdov.

Kolízne kritérium obvyklého pobytu je vytvorené na základe skutkového konceptu a má čisto objektívny charakter. Obvyklým pobytom osoby sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne (prevažne) zdržuje. Jej úmysel zdržiavať sa na inom mieste je pritom bezpredmetný.

Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, bude musieť zobrať do úvahy najmä skutočnosť, kde sa osoba väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, či študuje. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa, bude brať do úvahy (v závislosti od veku dieťaťa) aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské a školské zariadenia a pod.

U väčšiny malých detí bude ich obvyklý pobyt spravidla sledovať pobyt rodiča, u ktorého žije. U starších detí však už môže nastať situácia, že dieťa síce žije u rodičov, ale navštevuje školu v cudzine. Pokiaľ dochádza do školy každodenne zo Slovenskej republiky, je predpoklad, že bude mať svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike. Ak však študuje v internátnej škole v cudzine a do Slovenskej republiky dochádza len na víkendy či letné prázdniny, je možné, že jeho obvyklý pobyt bude v danom štáte.

Vzhľadom na možnú odlišnú interpretáciu pojmu obvyklý pobyt rôznymi štátmi, nedá sa vylúčiť, že jedna osoba bude mať obvyklý pobyt súčasne na území viacerých štátov. Samozrejme, pre slovenský súd bude vždy relevantné (analogicky k § 33 ZMPS), či má osoba obvyklý pobyt na území slovenskej republiky. Skutočnosť, že osoba má súčasne obvyklý pobyt aj na území iného štátu, nie je pre slovenský súd relevantná.

Obvyklý pobyt však nie je jediným kolíznym kritériom pre určenie rozhodné práva, ktorým sa budú spravovať vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Súd má možnosť vo výnimočných prípadoch použiť aj právo iného štátu, ako toho, v ktorom ma dieťa obvyklý pobyt. Podmienkou je, (i) aby to vyžadovala ochrana osoby alebo majetku maloletého, (ii) aby sa použilo len právo toho štátu, s ktorým ma ochrana osoby alebo majetku maloletého podstatnú väzbu a (i i i) aby sa tak stalo výnimočne. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd má na právo iného štátu len prihliadnuť, nemusí ho aplikovať celé.

K bodu 5 (§ 24a):

Rozhodné právo na posudzovanie nároku na výživné sa proti minulosti vyčlenilo do samostatného ustanovenia. Vyžiadala si to skutočnosť, že medzinárodnoprávna prax ohľadne posudzovania otázok výživného sa vyčlenila z úpravy otázok rodičovských práv a povinností. Taktiež kolízne kritérium lexpatriae obsiahnuté pôvodne v § 24 ods. 1 a 2 nie je v súčasnosti praktické.

Pre nároky výživného dieťaťa sa kolízne kritérium ustálilo na jeho obvyklom pobyte (prvá veta). Pri nárokoch na výživné inej osoby sa rozhodné právo spravuje kritériom bydliska oprávnenej osoby (druhá veta). Zákon rozlišuje medzi obvyklým pobytom dieťaťa a bydliskom inej oprávnenej osoby z dôvodu, že sleduje konzistentnosť pri používaní pojmu obvyklý pobyt vo vzťahu k deťom, pričom vo vzťahu k iným osobám zákon používa kritérium bydliska.

Formulácia tohto ustanovenia má za cieľ tiež zjednotiť ukazovateľ rozhodného práva s princípom pre založenie právomoci súdu na konanie, v dôsledku čoho vo veľkej väčšine prípadov bude súd v konaní o výživnom konať podľa lex fori. To zjednoduší a urýchli konanie, čo bude v prospech navrhovateľa. Toto kritérium sa inšpiruje článkom 4 haagskeho Dohovoru o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 2. októbra 1973, ktorého zmluvnou stranou síce Slovenská republika nie je, ktorý však napriek tomu predstavuje súčasný (a jediný) medzinárodný štandard rozhodného práva v tejto oblasti.

K bodu 6 (§ 28)

Navrhovaná zmena je ďalším dôsledkom uplatnenia haagskeho Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkon a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností na ochranu dieťaťa z 19.10.1996 (ozn. č. 344/2002 Z. z.), kedy kritérium lex patriae sa nahrádza kolíznym kritériom obvyklého pobytu dieťaťa.

K bodu 7 (§ 37):

Namiesto nepresného názvu „Právomoc v majetkových veciach“ sa zavádza presnejší názov ustanovení o právomoci v § 37 až 37f, pretože aj doteraz malo v zmysle platnej judikatúry toto ustanovenie charakter „všeobecného“ ustanovenia pre oblasť konania v sporových veciach, ktorým sa zakladala právomoc v prípadoch, keď ustanovenia § 38 a nasl. neobsahovali špecifickú úpravu právomoci.

Nové znenie § 37 zavádza do právnej úpravy princíp „všeobecnej právomoci“ slovenských súdov, t.j. právomoci, ktorá je v zásade daná vždy, ak samozrejme zákon ďalej neuvádza niečo iné. Ide o prvé zo 7 nových ustanovení v zákone, ktoré nahrádzajú pôvodnú filozofiu § 37, ktorá sa v posledných rokoch ukázala ako nezodpovedajúca potrebám súčasnej súdnej praxe.

Tým, že pôvodné znenie § 37 odkazovalo v „majetkových veciach“ na „príslušnosť“ súdov podľa slovenských predpisov, zakladala sa medzinárodná právomoc súdov vo veciach neupravených v § 38 až § 46 zákona ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne jeho § 84 až § 88. Vzhľadom na štruktúru týchto ustanovení (najmä vzťah § 84 a § 88), ako aj legislatívne zásahy do ich obsahu v posledných rokoch, dochádza v justičnej praxi často k situáciám, kedy existujúci právny stav vedie k nežiadúcim dôsledkom (najmä neumožňuje založiť právomoc slovenského súdu v situáciách, kedy by to malo byť možné, a naopak umožňuje založiť právomoc v situáciách, že neexistuje dostatočná väzba na predmet konania, resp. odporcu).

Nová úprava „všeobecnej právomoci“ umožni slovenským súdom konať vtedy, ak tu má žalovaný bydlisko alebo sídlo a v majetkových sporoch, ak tu má majetok.

Podobne ako aj ďalšie nové ustanovenia, inšpirovalo sa nové znenie § 37 ZMPS nariadením Brusel I, konkrétne jeho článkom 2 ods. 2. Ide o všeobecne akceptovaný klasický princíp založenia právomoci in personám doplnený o princíp in rem (quasi in rem).

K bodu 8 (§ 37a až 37f)

Ide o nové ustanovenia, ktoré významným spôsobom novo upravujú právomoc slovenských súdov na konania v sporových veciach. Podobne ako § 37 sa obsahovo inšpirujú princípmi nariadenia Brusel I, aj keď ich nereprodukujú doslovne, pretože by to vzhľadom na multilaterálny charakter nariadenia nebolo možné. Zjednotenie princípov právomoci nariadenia aj tohto zákona bude viesť k výraznému zjednodušeniu aplikačnej praxe pre súdy aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože sa súdy budú môcť v zásade riadiť rovnakými (porovnateľnými) princípmi založenými na rovnakej právnej filozofii vo vzťahu ku všetkým štátom sveta a nebudú musieť osobitne sledovať, či ide o právny vzťah, na ktorý sa nariadenie vzťahuje, alebo nie.

§ 37a až 37c pritom predstavujú ustanovenia tzv. súbežnej (konkurentnej) právomoci k právomoci podľa § 37. Ide teda o možnosť založenia si právomoci aj podľa iného kritéria, nie o situáciu, kedy špecifická úprava v týchto ustanoveniach vylučuje použitie § 37. Ak si slovenský súd môže založiť právomoc už podľa § 37, nemusí skúmať ďalej podmienky týchto ustanovení, aj keby išlo o právny vzťah upravený v týchto ustanoveniach.

K § 37a

V § 37a sa popri všeobecnej civilnej právomoci slovenských súdov upravuje tzv. zvláštna právomoc, teda situácia, kedy vo vzťahu k predmetu sporu je spravodlivé, aby ho mohol prejednať slovenský súd, aj keď by odporca nemal tu svoje bydlisko. Ide o založenie právomoci slovenského súdu vo vzťahu k veciam vyplývajúcich zo záväzkových vzťahov. Špecificky sa upravuje právomoc vo veciach pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 37a je premietnutím čl. 5 ods. 1 a čl. 8 až 21 nariadenia Brusel I.

Právomoc slovenských súdov vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv je daná aj vtedy, ak žalobcom je zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky. Právomoc slovenského súdu podľa tohto ustanovenia má možnosť založiť len zamestnanec svojim návrhom (žalobou), a to len ak pôjde o vec týkajúcu sa pracovnej zmluvy. Len pracovnoprávne vzťahy vznikajúce z pracovnej zmluvy možno považovať za súkromnoprávne vzťahy, na ktoré sa zákon podľa svojho § 1 uplatní. Pracovnou zmluvou sa preto na účely tohto ustanovenia rozumie výlučne zmluva v zmysle zásad upravených v zákonníku práce, nie štátnozamestnanecký pomer, ktorý nevzniká pracovnou zmluvou, či obdobný pomer, v ktorom nie je zaručená rovnosť účastníkov pracovnoprávneho vzťahu.

Právomoc slovenských súdov vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv je daná aj vtedy, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko na území Slovenskej republiky. Rozhodujúce pre založenie právomoci slovenského súdu podľa tohto písmena je, aby návrh (žalobu) podal poistník, resp. osoba oprávnená z poistenia a zároveň aby tento žalobca mal bydlisko alebo sídlo na území SR.

Právomoc slovenských súdov vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je daná aj vtedy, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky. Rozhodujúce pre založenie právomoci slovenského súdu podľa tohto písmena je, aby návrh (žalobu) podal spotrebiteľ, ktorý ma bydlisko na území SR.

Právomoc slovenských súdov vo veciach ostatných zmlúv je daná aj vtedy, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky. Rozhodujúcim pre založenie právomoci slovenského súdu podľa tohto písmena je miesto plnenia. Právomoc pritom môže byť určená buď podľa skutočného miesta plnenia (t.j. kde bol tovar skutočne vyložený, služba skutočne poskytnutá bez ohľadu na zmluvou, resp. zákonom určené miesto plnenia) alebo zmluvne dohodnutého miesta plnenia, resp. miesta plnenia vyplývajúceho z hmotného práva.

K § 37b

Právomoc slovenských súdov sa tiež špecificky upravuje vo veciach náhrady škody a činnosti zahraničnej právnickej osoby na našom území. Ustanovenie § 37b prevzalo princípy čl. 5 ods. 3 až 5 nariadenia Brusel L

V prípade písm. a) ide o každú škodu z iného ako zmluvného vzťahu. Rozhodujúcim pre založenie právomoci slovenského súdu pritom je, aby ku škode došlo na území SR alebo mohlo dôjsť na území SR (t.j. postačuje len hrozba vzniku škody na našom území).

V písm. b) sa upravuje právomoc slovenského súdu vo vzťahu k adhéznemu konaniu. Ak slovenský súd má právomoc na trestné konanie má právomoc v tomto konaní právomoc konať i o náhrade škody.

K § 37c

Ustanovenie § 37c prevzalo čl. 6 nariadenia Brusel L Právomoc slovenského súdu môže byť založená i návrhom účastníka.

K § 37d

Ide o ďalšie ustanovenia, ktoré ma vo vzťahu k § 37 charakter súbežnej právomoci. Avšak právomoc založená na týchto kritériách je vždy súčasne výlučná, t.j. Slovenská republika si vyhradzuje právo vždy rozhodovať v týchto veciach .Ustanovenie § 37d o výlučnej právomoci prevzalo čiastočne čl. 22. nariadenia Brusel I a má významný dopad v kontexte uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí na území SR (výlučná právomoc súdu Slovenskej republiky bráni uznaniu cudzieho rozhodnutia vydaného v tej istej veci), ako aj v kontexte voľby súdu (§ 37e). Ide v princípe o premietnutie klasického princípu in rent a quasi in rem, keď samotný predmet sporu je úzko spojený s teritoriálnou suverenitou štátu na svojom území.

Čl. 22 nariadenia Brusel I okrem toho upravuje výlučnú právomoc súdov i na konanie o zrušení (neplatnosti) právnickej osoby, platnosti zápisov do jednotlivých verejných registrov a výkone rozhodnutia. V týchto prípadoch však v podmienkach Slovenskej republiky nie je potrebné upravovať otázky právomoci osobitne pretože niet pochybnosti, že právomoc slovenského súdu bude vždy daná a prípadné dôsledky vydania rozhodnutia v takejto veci cudzím súdom (čo je nakoniec veľmi nepravdepodobné) sa budú dať riešiť v kontexte uznania takéhoto cudzieho rozhodnutia s poukazom na prekážku verejného poriadku.

Pre úplnosť treba uviesť, že toto ustanovenie nie je jediným ustanovením zákona upravujúcim výlučnú právomoc. Ďalšie ustanovenia výlučnej právomoci sú v § 43 ods. 1 a § 45 ods. 1 písm. c) zákona.

K § 37e

Ustanovenie § 37e prevzalo ustanovenie čl. 23 nariadenia Brusel I s prihliadnutím aj na jeho články 13, 17 a 21. Tým došlo k podstatne podrobnejšej úprave princípu, ktorý bol obsiahnutý v § 37 ods. 2 a 3. Oproti zneniu nariadenia Brusel I však pripúšťa voľbu právomoci len pri zmluvných vzťahoch alebo sporoch z nárokov na náhradu škody. Pokiaľ dohoda účastníkov o právomoci súdu nemá výlučný charakter, má aj toto ustanovenie vzťah súbežnej právomoci k § 37.

Odsek 6 obsahuje špecifickú úpravu, ktorá reaguje na vzťah ku štátom common law mimo pôsobnosť nariadenia Brusel I. Podľa právnej teórie uplatňovanej v štátoch common law dojednanie výlučnej právomoci súdu takéhoto štátu nevylučuje, aby konkrétne zvolený súd odmietol svoju právomoc vykonávať. Pokiaľ by si iný súd nemohol svoju právomoc založiť, došlo by potencionálne k denegatio justitiae, pretože založeniu právomoci slovenského súdu by bránil výlučný charakter zmluvnej doložky. Cieľom tohto ustanovenia je prelomiť tento negatívny dopad. Právne relevantné je, že slovenský súd si môže právomoc založiť len na niektorom z kritérií právomoci v zákone obsiahnutých, nie na samotnom fakte, že nastali skutočnosti uvedené v odseku 6.

K § 37f

Ak slovenský súd nemá právomoc konať môže na návrh účastníka nariadiť predbežné opatrenie. Podmienkou uznania cudzieho rozhodnutia je skutočnosť, že ide o rozhodnutie vo veci samej (§ 64 písm. c) ZMPS). Tým sa vylučuje, aby slovenský súd uznával predbežné opatrenia (výnimkou budú len záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, resp. prameňov komunitámeho práva), resp. procesné rozhodnutia. Práve preto je potrebné, aby slovenský súd, ak nemá právomoc na konanie vo veci samej, mohol na návrh nariadiť predbežné opatrenia, a tak predísť k znemožneniu výkonu budúceho cudzieho rozhodnutia. Pri nariaďovaní a zrušení predbežného opatrenia bude súd postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvody zániku predbežného opatrenia sú pritom upravené v § 77 Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 9 (§ 38a)

Do samostatného ustanovenia sa vyčleňuje právomoc vo veciach konania o výživnom, a to bez ohľadu na to, či je oprávnenou osobou maloleté dieťa alebo iná osoba. Doterajšia úprava v § 39 je nevyhovujúca, pretože napr. u dospelého dieťaťa (či iných dospelých oprávnených osôb) odkazovala na právomoc v „majetkových veciach“ (pôvodné znenie § 37), čo spravidla odkazovalo na právomoc súdu v cudzine. Takýto, pre oprávneného negatívny dopad však nie je súčasnou medzinárodnou praxou nijak odôvodnený. Nariadenie Brusel I v článku 5 ods. 2 zakladá právomoc súdu podľa bydliska alebo obvyklého pobytu oprávneného (túto formuláciu v spojení s čl. 2 nariadenia prevzalo aj nové znenie § 38a), rovnako haagsky Dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti z 2.10.1973 (ozn.č. 132/1976 Zb.) pripúšťa vo svojom článku 4 ods. 1 s prihliadnutím na článok 7 právomoc súdu obvyklého pobytu oprávneného alebo povinného. Preto navrhnutá formulácia spĺňa požiadavky uznateľnosti rozhodnutia vydaného slovenským súdom v cudzine a je aj výhodná pre oprávneného, ktorý má bydlisko alebo obvyklý pobyt na území SR. Rozlíšenie medzi „bydliskom“ a „obvyklým pobytom“ je zachované z dôvodu kompatibility s textom citovaného nariadenia a je spôsobené odlišnosťou kritérií používaných v medzinárodnom práve súkromnomvo vzťahu k dospelej fyzickej osobe („bydlisko“) a maloletému dieťaťu („obvyklý pobyt“). Pozri tiež komentár k bodu 4 vyššie.

K bodu 10 (§ 39):

Ustanovenie § 39 prešlo významnou zmenou v porovnaní s jeho pôvodným znením. Došlo k základnému odklonu od princípu štátneho občianstva v prospech princípu obvyklého pobytu, čím sa znenie tohto ustanovenia dostáva do súladu s haagskym Dohovorom o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkon a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností na ochranu dieťaťa z 19.10.1996 (ozn.č. 344/2002 Z.z.), konkrétne s jeho článkami 5, 6 , H a 12, ktoré majú univerzálnu záväznosť (t.j. uplatňujú sa vo vzťahu ku všetkým štátom, nielen vo vzťahu ku zmluvným štátom dohovoru). Odsek 4 zachováva pôvodnú filozofiu spojenia konania o rozvode skonaním o úpravu práv a povinností rodičov k spoločnému dieťaťu na dobu po rozvode. Jeho znenie však bolo prispôsobené princípu vyjadrenému v čl. 10 cit. dohovoru ako aj čl. 3 nariadenia Brusel II.

K bodu 11 (§ 41a):

V dôsledku ujednotenia terminológie pre kritérium posudzovania otázok jurisdikcie a rozhodného práva vo vzťahu k maloletým deťom sa aj v tomto ustanovení pojem „trvalý pobyt“ mení na pojem „obvyklý pobyt“, ktorý sa používa v ostatných ustanoveniach zákona a ktorý zodpovedá súčasnému medzinárodnému štandardu.

K bodu 12 (§ 62):

Nove znenie tohto ustanovenia reaguje na snahu priblíženia právnych služieb obyvateľstvu. Presun časti agendy vyššieho overovania (superlegalizácie) listín na krajské súdy bol schválený vládou Slovenskej republiky v kontexte uznesenia č. 1092/2000 prijatému v súvislosti s uzavretím Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5.10.1961 (ozn.č. 213/2002 Z.z.). Vláda schválila ako tzv. apostilné orgány Slovenskej republiky podľa čl. 6 dohovoru aj krajské súdy, ktoré však túto funkciu budú vykonávať až po prijatí potrebných legislatívnych opatrení. Navrhované ustanovenie je týmto požadovaným legislatívnym opatrením, ktoré určuje príslušnosť krajských súdov pri vyššom overovaní verejných listín určených na použitie v cudzine.

K bodu 13 (§ 62a)

Toto nové ustanovenie je v časti veľmi redukovaným pozostatkom návrhu v minulosti pripraveného, ale legislatívne nerealizovaného zákona na vykonávanie Dohovoru o vymáhaní výživného v cudzine z roku 1956. Postup súdov Slovenskej republiky pri ich súčinnosti so žiadateľmi o vymáhanie výživného v cudzine (podaním návrhu na uznanie a výkon alebo uplatnením nároku v cudzine) na základe ustanovení niektorých dvojstranných medzinárodných zmlúv a citovaného dohovoru je upravený v § 22 a 23 Inštrukcie MS SR č. 1/1981, avšak nie je ani rámcovo upravený v právnej norme majúcej charakter zákona, čo v praxi spôsobuje problémy z hľadiska právnej kvalifikácie takejto osobitnej činnosti súdu. Odsek 1 (a v časti aj odsek 3) tohto ustanovenia predstavuje teda základnú právnu úpravu prepojenia medzinárodných zmlúv s vnútroštátnou úpravou, ktorá by mala vyriešiť aplikačný problém. Nejedná sa teda o novú činnosť súdov, len o jej novú úpravu. Dopĺňa sa súčasne o situácie, kedy k vymáhaniu výživného dochádza aj na základe vzájomnosti dojednanej medzi Slovenskou republikou a cudzím štátom (v súčasnosti ide o USA a niektoré provincie Kanady), kedy postup uplatňovania nároku vo vzťahu k cudzine je porovnateľný s postupom podľa uvedeného dohovoru.

Odsek 2 reaguje špecificky na vykonávanie haagskeho Dohovoru o uľahčení prístupu kjustičným orgánom v cudzine z 25.10.1980 (ozn. č. 182/2003 Z.z.) a niektorých dvojstranných medzinárodných zmlúv o právnej pomoci. Vláda SR v uznesení č. 830/2002 k citovanému dohovoru schválila návrh, aby po prijatí potrebných legislatívnych opatrení boh ako odosielajúce orgány určené (okrem ministerstva spravodlivosti) aj okresné súdy Slovenskej republiky. S touto agendou počíta už zákon č. 425/2002 Z.z. o vyšších súdnych úradníkoch (§ 7 písmeno d/). Navrhované ustanovenie je týmto potrebným legislatívnym opatrením a jeho filozofia sleduje priblíženie právnych služieb obyvateľstvu.

Požiadavka na zabezpečenie bezplatného prekladu (odsek 3) sa opiera o článok 6 ods. 3 Dohovoru o uľahčení prístupu kjustičným orgánom v cudzine z 25.10.1980 (ozn.č. 182/2003 Z.z.), § 22 ods. 6 cit. Inštrukcie MS SR, ako aj o príslušné články dvojstranných zmlúv o právnej pomoci. Súd zabezpečí preklad žiadosti tlmočníkom.

Odsek 4 reaguje na úpravu z niektorých dvojstranných zmlúv, ktoré umožňujú, aby oprávnený podal návrh na výkon rozhodnutia slovenskému súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Tento súd síce nemá právomoc výkon svojho rozhodnutia nariadiť, keďže miestom výkonu je cudzí štát, avšak má zmluvnú povinnosť takýto návrh prijať a s prílohami postúpiť príslušnému súdu v cudzine. Podobný postup sa týka aj návrhov na výkon rozhodnutí o trovách konania podľa haagskeho Dohovoru o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine z 25.10.1980 (ozn.č. 182/2003 Z.z.).

K bodu 14

K § 63

Nato, aby malo cudzie rozhodnutie v Slovenskej republike právne účinky (účinnosť), je potrebné aby bolo uznané slovenskými orgánmi (§ 63 a 68 ods. 1 ZMPS). Uznanie je možné dvomi spôsobmi: osobitným rozhodnutím súdu (vo veciach uvedených v zákone alebo medzinárodnej zmluve) alebo bez osobitného rozhodnutia (výroku) súdu. Uznanie bez osobitného rozhodnutia súdu (tzv. uznanie bez ďalšieho konania) znamená, že uznávajúci orgán preskúma podmienky uznateľnosti cudzieho rozhodnutia, a pokiaľ nie je daná žiadna z prekážok uznania, k cudziemu rozhodnutiu prihliadne, teda prizná mu právne účinky. Spravidla sa tak stane v kontexte nariadenia výkonu cudzieho rozhodnutia (súdom alebo v rámci exekučného konania), avšak cudzie rozhodnutia môže týmto spôsobom uznať aj iný orgán (napríklad matrika, katastrálny úrad).

Pri niektorých štatúsových rozhodnutiach (rozhodnutie vo veciach manželských, určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa), ktoré sa týkajú len cudzích štátnych príslušníkov, sa nevyžaduje ich uznanie. Ak sa to neprieči verejnému poriadku, priznajú sa im bez ďalšieho právne účinky (§ 68 ods. 2 ZMPS). Ak by sa priznanie účinnosti takého rozhodnutia priečilo verejnému poriadku, nemožno cudziemu rozhodnutiu účinky priznať, pričom konanie o uznanie takéhoto rozhodnutia nie je možné. Pri iných cudzích rozhodnutiach sa výnimka z uznania ako podmienka účinnosti nepripúšťa.

Ak cudzie rozhodnutie obsahuje niekoľko výrokov, podlieha uznaniu každý výrok samostatne. To znamená, že len výrok upravujúci právny vzťah, ktorý vyžaduje uznanie osobitným výrokom bude predmetom osobitného uznávacieho konania a aj výrok o uznaní sa bude týkať len tohto výroku z cudzieho rozhodnutia, ak len účastník nenavrhne inak.

Čiastočná zmena formulácie tohto ustanovenia oproti doterajšiemu zneniu reaguje na skutočnosť, že pre kvalifikáciu rozhodnutia podliehajúceho uznaniu nie je podstatný Justičný“ charakter cudzieho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, ale skutočnosť, či by na vydanie takéto rozhodnutia v Slovenskej republike bol príslušný súd. V opačnom prípade by nebolo možné uznať napríklad cudzie rozhodnutie o výživnom, ak ho vydal správny orgán, ak v štáte pôvodu vydáva takéto rozhodnutia výlučne správny orgán (napríklad niektoré severské štáty). Toto je nežiadúci výsledok aplikácie pôvodného znenia tohto ustanovenia.

K § 64

Písmeno a) bolo preformulované, pretože jeho doterajšie znenie spôsobovalo interpretačné problémy. Pokiaľ ide o prekážku uznania z dôvodu výlučnej právomoci slovenských súdov, táto reaguje na podstatu filozofie výlučnej právomoci (žiadny iný, než slovenský súd nesmie vo veci rozhodovať)- Ide o prípady upravené v § 37d, § 37e písm. a), § 43 ods. 1 a § 45 ods. 1 písm. c) zákona.

Druhý aspekt podmienky vyjadrenej v tomto ustanovení vyjadruje obvyklú filozofiu v kontexte uznávania cudzích rozhodnutí. Štát kritériami právomoci upravenými v jeho právnom poriadku vyjadruje určitú filozofiu toho, čo považuje za spravodlivé pri prejednávaní vecí s cudzím prvkom (t.j. v ktorých prípadoch môžu jeho súdy konať a čo prenecháva cudzím súdom). Rovnaké hodnotiace meradlo používa aj pri hodnotení právomoci, ktorú si založil cudzí súd v konaní. Ak si cudzí súd založil svoju právomoc na princípe, ktorý nepovažuje slovenský právny poriadok za spravodlivý (teda v situácii, kedy by za porovnateľných skutočností slovenský súd si nemohol založiť právomoc), neprizná cudziemu rozhodnutiu účinky (neuzná ho). Ide o špecifickú formu uplatnenia výhrady verejného poriadku, ako nakoniec pri všetkých špecifických podmienkach uznania cudzieho rozhodnutia, a vylúčenia účinkov tzv. exorbitálnej právomoci (právomoci založenej na minimálnom vzťahu odporcu, či predmetu konania, s konajúcim súdom: napríklad právomoc založená výlučne na doručení predvolania odporcovi na území určitého štátu, ak odporca nemá na území tohto štátu ani bydlisko, ani pobyt).

Splnenie podmienky právomoci sa neskúma pri uznávaní štatusových rozhodnutí (§ 65).

V písm. b) bola proti doterajšiemu zneniu doplnená podmienka právoplatnosti alebo vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia podľa práva štátu, ktorého orgán rozhodnutie vydal. Podmienka právoplatnosti bola prevzatá z pôvodného znenia § 63. Bola však rozšírená aj na vykonateľnosť (najmä u predbežne vykonateľných rozhodnutí). Podľa tohto znenia bude možné uznanie a výkon aj predbežne vykonateľného rozhodnutia, čo smeruje k zvýšenej ochrane osoby oprávnenej z rozhodnutia (najmä osoby oprávnenej na výživné).

Okrem toho právny koncept „právoplatnosti“ nie je známy všetkým cudzím právnym poriadkom, preto nie vždy bude účastník vedieť preukázať, že ide o rozhodnutie „právoplatné“; vtákom prípade bude dôležité, aby vedel preukázať, že rozhodnutie je v danom štáte vykonateľné (aj keby proti nemu existovali ešte mimoriadne opravné prostriedky). Na túto skutočnosť reaguje § 68c ods. 2 písmeno b), ako aj § 68e ods. 2.

Navrhovaná zmena v písm. c) má odstrániť pochybnosť o tom, či je možné podľa tohto zákona uznať aj predbežné opatrenia, resp. procesné rozhodnutia. Navrhovaná zmena upresňuje, že účinky v Slovenskej republike môžu mať iba rozhodnutia, ktorými sa rozhodlo vo veci samej. Tým majú z uznania byť vylúčené predbežné opatrenia (§ 74-77 Občianskeho súdneho poriadku) a iné procesné rozhodnutia. Od týchto treba však rozlíšiť rozhodnutia vo veci samej, ktoré sú predbežne vykonateľné (§162 Občianskeho súdneho poriadku).

Podmienku uvedenú vpísm. d) súd skúma len za určitých okolností. Týmto sa má najmä zabrániť zneužívaniu tejto podmienky, ak účastník vedome bol v meritómom konaní nečinný, alebo ak sám sa cudziemu rozhodnutiu podrobí, aj napriek tomu, že v meritómom konaní boli jeho procesné práva porušené (lebo si je, napríklad, vedomý, že navrhovateľ je v práve). Cieľom tejto novej úpravy je uľahčiť uznávacie (vykonávacie) konanie pri skúmaní podmienky chrániacej účastníka, nie uznávajúci štát (ako je to v prípade ostatných podmienok uvedených v odseku 1). Účastníkom, proti ktorému smeruje návrh, je ten účastník, vo vzťahu ku ktorému má uznávané rozhodnutie nadobudnúť účinky v Slovenskej republike (osoba, ktorej sa rozhodnutím ukladá niečo konať alebo strpieť, druhý manžel z rozvodového rozsudku, biologickí rodičia osvojeného dieťa, a pod.).

Princíp vyjadrený v písmene e) bol prevzatý z pôvodného písmena b), avšak jeho pôvodné znenie bolo nevyhovujúce, pretože nereagovalo na všetky možné prekážky res iudicata. Jeho nové znenie reaguje na všetky možnosti, a to aj charakter res iudicata takých rozhodnutí, ktoré podľa použiteľných prameňov práva (vrátane nariadení Brusel I a Brusel II) nevyžadujú osobitný výrok o uznám a sú uznateľné bez ďalšieho konania (t.j. „spĺňajú podmienky na uznanie“). Taktiež uznaný cudzí rozhodcovský nález je rozhodnutím, ktoré môže byť prekážkou pre uznanie iného cudzieho rozhodnutia v tej istej veci. Rozhodnutie slovenského súdu o neuznaní cudzieho rozhodnutia bude tiež prekážkou uznania iného cudzieho rozhodnutia v tej istej veci.

Z podmienok uznania bola oproti doterajšej úprave vypustená podmienka vzájomnosti. Podmienka vzájomnosti v kontexte súkromného práva nie je spravodlivá a môže v určitých prípadoch diskvalifikovať i slovenské subjekty. Podmienku vzájomnosti preto podľa novej úpravy nie je možné vykladať ani v kontexte výhrady verejného poriadku.

K § 65

Ide o ustanovenie, ktoré obsahovo preberá pôvodné ustanovenie § 67 ods. 1. Uznávať tieto cudzie tzv. štatusové rozhodnutia (rozhodnutia týkajúce sa osobného stavu) bude namiesto najvyššieho súdu krajský súd (§ 68b ods. 1). Tento presun je zdôvodnený už vo všeobecnej časti dôvodovej správy a ďalej je vysvetlený aj v komentári k § 68 nižšie. Pri uznaní sa skúmajú podmienky uvedené v § 63 a § 64 s výnimkou jeho písm. a).

K § 66

Ide o nové ustanovenie, ktoré vypĺňa právnu medzeru, ktorá existovala v úprave uznávania (a výkonu) cudzích rozhodnutí o výchove maloletých detí a ktorá spôsobovala problémy nielen v právnej praxi, ale aj právnej teórii. Ide pritom len o vybrané rozhodnutia z oblasti starostlivosti o maloleté deti, teda rozhodnutia (výroky), ktorými bolo dieťa zverené do výchovy rodiča (inej osoby), resp. rozhodnutia (výroky), ktorými sa upravil styk rodiča (osoby) s dieťaťom. Iné rozhodnutia (výroky) upravujúce práva a povinnosti rodičov (prip. iných osôb) k dieťaťu nevyžadujú osobitný výrok o uznaní (ak to len účastník nenavrhne) a uznávajú sa ako rozhodnutia podľa § 67 ods. 3.

Právna úprava sa inšpiruje či. 23 ods. 2 haagskeho Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností na ochranu dieťaťa z 19.10.1996 (ozn.č. 344/2002 Z.z.), ako aj ustanoveniami nariadenia Brusel H (čl. 15 ods. 2). Upravuje sa, na rozdiel od iných vykonateľných rozhodnutí (§ 67), potreba ich uznania slovenským súdom. Nakoľko hlavným účelom uznania týchto rozhodnutí je samozrejme ich potencionálny výkon na území Slovenskej republiky, príslušnosť na uznanie sa priznáva tomu súdu, ktorý je príslušný aj na nariadenie ich výkonu (§ 68b ods. 2). Tým sa nadväzuje na doterajšiu prax, kedy výkon týchto rozhodnutí (a v rámci nich aj skúmanie podmienok uznania) realizoval okresný súd.

K § 67

Pri uznávaní cudzích rozhodnutí rozlišuje ZMPS medzi

a)           rozhodnutiami vo veciach manželských, určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa,

b)           rozhodnutiami o zverení dieťaťa do výchovy a o úprave styku s ním a

c)           ostatnými cudzími rozhodnutiami.

V prípade rozhodnutí uvedených vpísm. a) pripúšťa ZMPS ich uznanie len formou osobitného výroku (rozhodnutia) slovenského súdu (§ 67 ods. 1 ZMPS). Ak sa takéto rozhodnutie týka slovenského občana, bude jeho uznanie obligatórnou podmienkou jeho účinnosti (platnosti) na našom území. Príslušnosť v tomto prípade bude mať Krajský súd v Bratislave (§ 68b písm. a).

V prípade rozhodnutí uvedených v písm. b) sa rozhodnutie uznáva buď osobitným výrokom slovenského súdu alebo nariadením jeho výkonu. Spôsob uznania bude závisieť od účastníkov konania. Návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia môže navrhovateľ podať súčasne s návrhom na jeho výkon alebo aj samostatne Príslušný na uznanie v tomto prípade bude okresný súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje; ak taký súd nebude, bude na konanie príslušný Okresný súd Bratislava I (§ 68b písm. b) ZMPS). Navrhovateľ sa bude domáhať samostatného uznania spravidla vtedy, ak nemá zatiaľ záujem na výkone rozhodnutia (ak napr. má dieťa vo svojej moci), ale jeho uznaním bude chcieť preventívne pôsobiť proti odňatiu dieťaťa najmä druhým rodičom pri výkone práva styku na území iného štátu. Do úvahy prichádza taktiež situácia, kedy sa rodič, ktorý má dieťa vo svojej moci, hoci cudzie rozhodnutie zverilo dieťa do výchovy druhého rodiča, bude snažiť vyslovením neuznania cudzieho rozhodnutia zabrániť možným právnym účinkom tohto cudzieho rozhodnutia na našom území.

V prípade rozhodnutí uvedených v písm. c) ide o všetky ostatné rozhodnutia, t.j. rozhodnutia neuvedené v písm. a) a b). Spravidla pôjde o klasické exekučné tituly, t.j. rozhodnutia, ktoré priznávajú právo, zaväzujú k povinnosti alebo postihujú majetok. Rozhodnutie sa spravidla bude uznávať nariadením jeho výkonu alebo vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Príslušným pritom bude súd, ktorý je príslušný na nariadenie výkonu alebo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 68b písm. c) ZMPS).

ZMPS však vo svojom ustanovení v § 67 veta za bodkočiarkou umožňuje uznať cudzie rozhodnutie aj inak ako súdom, a to tak, že sa naň prihliadne ako keby šlo o rozhodnutie slovenského súdu. Pôjde o rozhodnutia, ktoré nevyžadujú výkon podľa šiestej časti Občianskeho súdneho poriadku alebo zákona o exekútoroch a exekučnej činnosti.

Uznanie cudzieho rozhodnutia iným orgánom ako súdom, je uznanie ad hoc. Takéto uznanie nie je pre iné orgány záväzné a nevytvára prekážku rozsúdenej veci.

V prípade pochybnosti alebo ak dotknutý orgán odmietol rozhodnutie uznať, môže sa účastník domáhať uznania tohto rozhodnutia v konaní pred súdom, rovnako ako sa môže uznania domáhať aj u iných rozhodnutí, u ktorých sa uznanie osobitným výrokom zo zákona alebo z medzinárodnej zmluvy nevyžaduje (odsek 3, druhá veta).

K § 68

Ide o nové ustanovenie, ktoré v odseku 1 rieši právne účinky cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike po jeho uznaní. Toto je dôležité aj z hľadiska interpretácie účinkov cudzieho rozhodnutia, ak v cudzine má rozhodnutie iné účinky. Uznané cudzie rozhodnutie sa v prípade potreby vykoná ako rovnaké (porovnateľné) rozhodnutie vydané slovenským súdom, teda podľa noriem platných pre výkon slovenského súdneho rozhodnutia.

Odsek 2 preberá doterajšie znenie ustanovenia § 68 zákona, ktoré je naďalej právne relevantné, a týka sa výlučne štatusových rozhodnutí , teda rozhodnutí v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a vo veciach osvojenia dieťaťa (pozri tiež komentár k § 63).

K bodu 15 (§ 68a až 68i)

Ďalšie ustanovenia upravujú podrobne konanie vo veciach návrhov na uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré v doterajšej úprave chýbali, pričom všeobecná úprava v Občianskom súdnom poriadku nie je v mnohých otázkach na toto konanie sui generis použiteľná.

K § 68a

Dôvodom pre presun rozhodovania o uznaní vo veciach uvedených v § 65 z najvyššieho súdu na krajský súd (písm. a) je snaha o implementáciu systému nariadenia Brusel II. Podľa tohto nariadenia existuje vuznávacom konaní rozhodnutí v manželských veciach niekoľko stupňov konania (riadne a mimoriadne opravné prostriedky). Pri ponechaní uznávania na najvyššom súde by nebolo možné všetky tieto možnosti odvolania vyčerpať. V záujme komplexnosti a transparentnosti úpravy sa manželské veci nevyčleňujú od ostatných štatusových rozhodnutí, ale upravujú sa spoločne na úrovni rozhodovania krajského súdu. Krajský súd sa javí na tento účel vhodný, pretože bude predstavovať určitú kvalitatívnu záruku ohľadne rozhodovania a zároveň poskytovať aj možnosť preskúmania rozhodnutia odvolaním. Osobitne sa upravuje špeciálna miestna príslušnosť pre jeden krajský súd, pretože vzhľadom na charakter týchto vecí (ktoré v minulosti odôvodňovali vecnú príslušnosť najvyššieho súdu) sa vyžaduje vysoká špecializácia rozhodovania. Krajský súd v Bratislave sa určil preto, že z uznávacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prevažná väčšina návrhov na uznanie štatusových rozhodnutí sa podáva z cudziny. Určovanie miestnej príslušnosti väzbou na slovenské reálie by v mnohých prípadoch bolo problematické. Pre navrhovateľov z cudziny to bude umožňovať tiež ľahšiu orientáciu, keďže boli zvyknutý obracať sa na najvyšší súd, ktorý má sídlo v Bratislave. Okrem toho aj osobitná matrika, do ktorej sa právne skutočnosti z uznaných štatusových rozhodnutí zapisujú, má sídlo v Bratislave.

Písm. b) upravuje vecnú príslušnosť okresných súdov na konanie o uznaní rozhodnutia o výchove alebo styku s maloletým dieťaťom. Okresné súdy sa zvolili z toho dôvodu, že doteraz v týchto veciach o „uznaní“ (aj keď v kontexte nariadenia výkonu) rozhodovali tieto súdy a nie je dôvod na zmenu vecnej príslušnosti. Miestna príslušnosť sa určuje rovnako ako v prípade nariadenia výkonu takéhoto rozhodnutia (všeobecný súd dieťaťa). Nakoľko však zmyslom osobitnej zákonnej úpravy uznania cudzieho rozhodnutia o výchove (resp. styku) je aj možnosť jeho „preventívneho“ uznania (napríklad, ak by miestom výkonu práva styku bolo práve územie Slovenskej republiky), je potrebné založiť miestnu príslušnosť aj na prípady, kedy dieťa tu nemá ani obvyklý pobyt, ani sa tu nezdržuje počas uznávacieho konania.

K § 68b

Upravuje sa okruh účastníkov osobitným spôsobom, pretože ide o osobitné konanie.

V odseku 1 sa definuje okruh osôb oprávnených podať návrh. V konaní o uznanie rozhodnutia, ktoré obsahuje vykonateľný výrok, pôjde len o účastníka pôvodného konania, v štatusových veciach aj o inú osobu, ktorá preukáže právny záujem. Tento okruh osôb je prevzatý zo súčasného znenia ustanovenia § 67 a je naďalej opodstatnený.

Nakoľko ide o situáciu, kedy rozhodnutie bude mať po uznám v Slovenskej republike účinky vo vzťahu k tým osobám, ktoré boli účastníkmi pôvodného, meritómeho konania, musí byť aj okruh účastníkov rovnaký. Výnimku tvorí prípad, v ktorom navrhovateľ v návrhu uvedie výslovne, že sa sleduje uznanie (výkon) len vo vzťahu k určitej osobe (napr. pri majetkovom rozhodnutí, kde na strane odporcu je niekoľko subjektov, ale návrh smeruje len proti jednému z nich s bydliskom na území Slovenskej republiky).

Odsek 3 vychádza z premisy, že navrhovateľom bude spravidla osoba s pobytom (sídlom) v cudzine a odporcom bude osoba s pobytom (sídlom) v Slovenskej republike. V uznávacom konaní sa sleduje záujem a ochrana slovenských subjektov. Preto sa z hľadiska úspornosti konania (doručovanie písomností a pod.) upravuje osobitný systém, podľa ktorého účastníci, ktorí nemajú pobyt či sídlo v Slovenskej republike si musia určiť zástupcu inak súd určí účastníkovi procesného opatrovníka. Ide o procesné opatrenie v záujme urýchlenia konania, ktoré je v konečnom dôsledku v záujme samotného navrhovateľa. Nakoľko v konaní sa neposudzujú otázky veci samej, nie je potrebné komplexné procesné zastúpenie na ochranu záujmov strán. Navrhované riešenie sa inšpirovalo ustanoveniami nariadení Brusel I a Brusel n.

K § 68c

Návrhom sa navrhovateľ môže domáhať uznania cudzieho rozhodnutia (§ 65, § 66 a § 67 ), neuznania cudzieho rozhodnutia (§ 68h ods. 1) alebo vyhlásenia cudzieho rozhodnutia za vykonateľné alebo nevykonateľné (§ 68h ods. 2).

Preto v záujme procesnej ekonomiky z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Doterajšie skúsenosti s uznávaním cudzích rozhodnutí naznačujú potrebu vniesť do návrhu aj zoznam pripájaných listín, aby sa zabránilo nedorozumeniam medzi navrhovateľom a súdom, či nejaká listina pripojená bola alebo nie.

Táto úprava doplňuje ustanovenia zákona potrebnou informáciou pre navrhovateľa, aké listiny a v akej podobe majú byť k návrhu na uznanie pripojené. Vychádza tiež z predpokladu, že súd zisťuje síce splnenie všetkých podmienok § 64 z úradnej povinnosti, ale dôkazné bremeno je na navrhovateľovi, aby preukázal, že sú splnené podmienky uznania (resp. dané dôvody pre neuznanie). Ak navrhovateľ nesplní povinnosť predložiť potrebné listiny ani potom, keď bol súdom poučený o možnosti zastaviť konanie, súd nebude mať dostatok podkladov pre rozhodnutie, a preto môže konanie zastaviť. Takéto rozhodnutie však nemá účinky res iudicata a navrhovateľ môže svoj riadne doložený návrh podať znovu.

K § 68d

Podanie návrhu na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia má okrem bežných procesnoprávnych a hmotnoprávnych účinkov za následok i prerušenie konania o nariadení výkonu rozhodnutia. Podaním návrhu na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia sa konanie o nariadení jeho výkonu prerušuje. Súd bude pokračovať v prerušenom konaní len čo sa konanie o samostatnom uznaní skončilo. Návrh na pokračovanie v konaní sa pritom nevyžaduje. V praxi pôjde spravidla o situácie, kedy odporca návrhu na výkon cudzie rozhodnutia podá protinávrh smerujúci na neuznanie cudzieho rozhodnutia.

Slovenský súd nie je v uznávacom konaní oprávnený preskúmavať cudzie rozhodnutie vo veci samej a zároveň je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých si cudzí orgán založil svoju právomoc (§ 68f ZMPS). To však nebráni účastníkom, aby dotknuté cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadli opravným prostriedkom. Cudzí orgán môže následne svoje rozhodnutie zrušiť ale i vo veci samej zmeniť. Je potom na posúdení slovenského súdu či následne (ak sa mu preukáže podanie opravného prostriedku) konanie o nariadení výkonu rozhodnutia alebo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie preruší. Konanie môže súd prerušiť najdlhšie do právoplatnosti rozhodnutia o opravnom prostriedku. Ak cudzí orgán svoje rozhodnutie zruší alebo zmení, súd výkon rozhodnutia zastaví, inak bude vo výkone pokračovať.

K § 68e

Prevažná časť vecí nebude právne problematická, a preto nariaďovať v nich pojednávanie by bolo procesné neekonomické. Pokiaľ však protistrana v konaní bude proti návrhu na uznanie či neuznanie namietať, súd spravidla pojednávanie nariadi. Okrem toho je dôležité si uvedomiť, že sa nejedná o konanie vo veci samej, ale len o posudzovanie aspektov transformácie už existujúceho meritómeho rozhodnutia do právneho prostredia Slovenskej republiky, určité nostrifikačné konanie.

Odsek 2 obsahuje ďalšie zjednodušenie konania v prípade „konsenzuálneho“ návrhu na uznanie (do úvahy to bude prichádzať najmä v štatusových veciach), kedy sa celé konanie môže uskutočniť ex parte.

K § 68f

V odseku 1 je vyjadrená štandardná norma medzinárodného práva procesného, že súd, ktorý rozhoduje o uznaní, nesmie spochybňovať skutkové zistenia, na ktorých si založil cudzí orgán svoju právomoc. Nejde pritom o nemožnosť posúdenia (či spochybnenia) kritéria, na ktorom si súd založil svoju právomoc (§ 64 písm. a/), ale len akceptovanie skutkových zistení, ktoré k aplikácii určitého jurisdikčného kritéria procesný súd viedli (pobyt, občianstvo, sídlo). To vyplýva z toho, že vyhodnotenie skutkových zistení sa v každom právnom poriadku riadi lex fori a spochybňovanie v štádiu uznávania by viedlo k právnej neistote.

Odsek 2 vyjadruje ďalšiu štandardnú normu medzinárodného práva procesného a obsahuje zákaz preskúmať cudzie rozhodnutie z hľadiska správnosti jeho obsahu (výroku). Uznávací súd sa musí obmedziť len na skúmanie podmienok uznania uvedených v § 63, 64, 65, resp. § 66.

K § 68g

Súd rozhoduje vo veciach uvedených v § 65 rozsudkom. Inak rozhoduje uznesením. Tak proti rozsudku ako aj proti uzneseniu je prípustné odvolanie i dovolanie.

Odsek 2 upravuje obsah výroku, pretože znenie § 64 bolo kritizované, že neobsahuje „povinnosť“ súdu uznať cudzie rozhodnutie, aj keď nie je daná žiadna z prekážok uznania. Zároveň upresňuje, že ak podmienky nie sú splnené, súd nezamietne návrh na uznanie, ale rozhodnutie neuzná. To je dôležité z hľadiska dôsledkov r es iudicata takéhoto neuznaného rozhodnutia.

Odsek 3 umožňuje delenie uznania v závislosti na deliteľnosti výrokov obsiahnutých v rozhodnutí. Sleduje sa tým možnosť uznania cudzieho rozhodnutia resp. jeho časti v prípadoch, ak by uznanie niektorého výroku (výrokov) nebolo možné, najmä z dôvodu nesúladu s verejným poriadkom. Možnosť navrhovateľa navrhnúť uznanie len niektorého z výrokov súvisí so skutočnosťou, že cudzie rozhodnutie sa môže týkať viacerých záväzkov a viacerých účastníkov, pričom niektoré z týchto záväzkov už boli splnené alebo došlo k ich čiastočnému výkonu v inom štáte.

K § 68h

Rovnako ako je možné domáhať sa uznania cudzieho rozhodnutia, je možné podať aj návrh na neuznanie cudzieho rozhodnutia, ako preventívne opatrenie zo strany účastníka, ktorý chce zabrániť uznaniu rozhodnutia v Slovenskej republike, predovšetkým, ak mu postupom cudzieho súdu bola odňatá možnosť riadne sa meritómeho konania zúčastniť (odsek 1).

Odsek 2 reaguje špecificky na terminológiu nariadenia Brusel I a Brusel H, ktoré hovoria o „vyslovení vykonateľnosti“ cudzieho rozhodnutia. V systematike slovenského medzinárodného práva súkromného a procesného konanie o „vykonateľnosť“ cudzieho rozhodnutia je neorganické, avšak obsahovo zodpovedá konaniu o „uznanie“ cudzieho rozhodnutia. Nakoľko návrhy podané podľa tohto nariadenia budú označované ako návrhy na

vyslovenie „vykonateľnosti“ (nevykonateľnosti) cudzieho rozhodnutia, toto ustanovenie sa snaží predísť interpretačným problémom v justičnej praxi. Ustanovenia § 68b až 68h budú mať vo vzťahu k nariadeniam charakter subsidiámy a použijú sa len, ak nariadenie neustanovuje niečo iné. Vzhľadom na to, že nariadenia obsahujú relatívne podrobnú procesnú úpravu konania o návrhu na vyhlásenia cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, budú hlavnú relevanciu mať najmä ustanovenia § 68a až 68c a § 68g.

K § 68i

Upravujú sa prechodné a záverečné ustanovenia.

K ČI. II

Viď komentár k čl. I bodu 2 a 3 (§ 10 ods. 3 a § 11a)

K Či. III

K bodu 1 (§ 239)

Ako bolo uvedené vo všeobecnej časti, nemožnosť podania opravného prostriedku a mimoriadneho opravného prostriedku v konaní o uznanie či výkon cudzieho rozhodnutia (resp. pri jeho vyhlásení za vykonateľné) bola kritizovaná Európskou komisiou v rámci prístupových rokovaní.

Článok m dopĺňa do zákona možnosť podania dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu vo všetkých relevantných prípadoch konania o uznaní cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky. Tým bude splnená požiadavka Európskej komisie uvedená vo všeobecnej častí dôvodovej správy.

K bodu 2 (§ 254)

Podanie návrhu na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia má okrem bežných procesnoprávnych a lunotnoprávnych účinkov za následok i prerušenie konania o nariadení výkonu rozhodnutia. Podaním návrhu na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia sa konanie o nariadení jeho výkonu prerušuje (§ 68e ods. 1 ZMPS). Súd pokračuje v konaní len čo sa toto konanie skončilo. Návrh na pokračovanie v konám sa pritom nevyžaduje. V praxi pôjde spravidla o situácie, kedy odporca návrhu na výkon cudzie rozhodnutia podá protinávrh smerujúci na neuznanie cudzieho rozhodnutia.

K bodu 3 (§ 261)

Upravujú sa listiny, ktoré je potrebné k návrhu na výkon rozhodnutia pripojiť, ak exekučným titulom je cudzie rozhodnutie.

K bodu 4 (§ 266)

Slovenský súd nie je v uznávacom konaní oprávnený preskúmavať cudzie rozhodnutie vo veci samej a zároveň je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých si cudzí orgán založil svoju právomoc (§ 68f ZMPS). To však nebráni účastníkom, aby dotknuté cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadli opravným prostriedkom. Cudzí orgán môže následne svoje rozhodnutie zrušiť ale i vo veci samej zmeniť. Je potom na posúdení slovenského súdu či následne (ak sa mu preukáže podanie opravného prostriedku) výkon rozhodnutia uznesením odloží. Odklad môže súd povoliť najdlhšie do právoplatnosti rozhodnutia o opravnom prostriedku. Ak cudzí orgán svoje rozhodnutie zruší alebo zmení, súd výkon rozhodnutia zastaví, inak bude vo výkone pokračovať.

K bodu 5 (§ 273b)

Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí má osobitnú úpravu, na ktorú sa ustanovenia prvej hlavy šiestej časti § 252 až 271 O.s.p. nepoužijú. Preto je potrebné prerušenie konania o nariadení výkonu rozhodnutia a odloženie uskutočnenia výkonu rozhodnutia riešiť samostatne.

K ČI. IV

K bodu 1 (§ 36)

Viď komentár k čl. I bod 14 § 68d a k čl. Hl bod 2 § 254.

K bodu 2 (§ 39)

Upravujú sa listiny, ktoré je potrebné k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť, ak exekučným titulom je cudzie rozhodnutie.

K bodu 3 (§ 44)

Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súd uznáva cudzie rozhodnutie (§ 42 ods. 4), čím mu priznáva rovnaké právne účinky ako má rozhodnutie slovenského súdu. Skúmame podmienok uznania, a preto aj ochrana odporcu (možnosť namietať proti uznaniu), sa musí realizovať pred vydaním poverenia. Predtým ako súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie, musí doručiť návrh na vykonanie exekúcie povinnému. Povinný má následne 15 dní, aby podal návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia. Ak návrh na uznanie v tejto lehote podá, konanie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sa prerušuje a to až do právoplatného rozhodnutia o uznaní. Ak bolo rozhodnutie uznané, súd udelí exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Ak sa cudzie rozhodnutie neuzná, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.

Ak povinný v uvedenej lehote návrh na uznanie nepodá, súd musí otázku uznania vyriešiť ako predbežnú otázku. Súd musí skúmať podmienky uznania ex offb . Ak podmienky uznania nie sú splnené, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.

K bodu 4 (§ 56)

Viď komentár k čl. I bod 14 § 68d ak čl. III bod 4 § 266.

K ČI. V;

V dôsledku zmien vo vecnej príslušnosti súdov pri uznávaní cudzích rozhodnutí stráca úprava v § 16 písmeno d) zákona č. 335/1992 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov ďalšiu relevanciu, pretože najvyšší súd bude rozhodovať už len o prípadných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konaní o uznaní cudzieho rozhodnutia.

K Čl. VI:

Splnomocňuje sa predseda národnej rady na vyhlásenie úplného znenia zákona.

K ČL VII:

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 27. august 2003

Mikuláš Dzurinda, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v. r.
podpredseda vlády
a minister spravodlivosti
Slovenskej republiky