Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 583/2004 účinný od 15.12.2022 do 31.07.2023

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

V súčasnosti postavenie rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov a použitie ich prostriedkov upravuje v samostatných častiach zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Dôvodom vypracovania samostatného zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sú realizované zmeny v štruktúre orgánov verejnej správy, kde predovšetkým konštituovaním samosprávy vyšších územných celkov a presunom kompetencií z orgánov štátu na obce a vyššie územné celky spolu s prislúchajúcimi finančnými prostriedkami sa výrazne posilnilo postavenie týchto orgánov v štruktúre verejnej správy.

Cieľom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť právny rámec pre realizáciu procesu decentralizácie financií od roku 2005 a zabezpečiť transparentnosť a jednotnosť úpravy rozpočtového procesu a pravidiel hospodárenia s prostriedkami rozpočtov územných samospráv ako jednej zo zložiek verejného rozpočtu.

Návrh zákona upravuje tieto oblasti :

° postavenie a obsah rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov,

° finančné vzťahy k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov,

° rozpočtový proces,

° pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami.

Oproti súčasne platnému zneniu predložený návrh zákona v podmienkach obcí a vyšších územných celkov obsahuje tieto najdôležitejšie zmeny a doplnky:

1. Komplexne upravuje postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku ako aj jednotlivé etapy rozpočtového procesu.

2. Zavádza zostavovanie viacročného rozpočtu na tri roky.

3. Novo definuje druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.

4. Ako osobitný druh finančného vzťahu sa ustanovuje prevod podielov na daniach v správe štátu z dôvodu ekonomického postavenia týchto prostriedkov v sústave príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. V nadväznosti na ich vzťah k rozhodovacej právomoci obcí a vyšších územných celkov sa tieto príjmy nezaraďujú medzi vlastné príjmy rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Ponecháva sa však obciam a vyšším územným celkom rozhodovacia právomoc o ich použití. Zároveň sa navrhuje, aby tieto prostriedky nepodliehali výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v banke.

5. Prenesený výkon štátnej správy sa bude zabezpečovať dotáciami z kapitoly štátneho rozpočtu, ktorej patrí vecná pôsobnosť na tento výkon.

6. Vnútorné členenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na bežný rozpočet

a kapitálový rozpočet sa rozširuje o finančné operácie. Finančné operácie sa považujú za súčasť rozpočtu, ale nie sú súčasťou jeho príjmov a výdavkov.

7. Ponecháva sa úprava o povinnosti zostavovania vyrovnaného alebo prebytkového bežného rozpočtu. Zákonná úprava umožňuje vo výnimočných prípadoch použiť prostriedky rezervného fondu na úradu bežných výdavkov. V rozsahu použitých prostriedkov rezervného fondu návrh pripúšťa schodok bežného rozpočtu na konci roka.

8. S cieľom zamedziť neodôvodnenému zvyšovaniu zadlžovania územných samospráv novo

sa formulujú a sprísňujú podmienky prijímania návratných zdrojov financovania.

9. V inštitúte nútenej správy sa rozširuje oprávnenie ministerstva financií zaviesť tento režim hospodárenia nad obcou, pričom náklady spojené s výkonom nútenej správy uhrádza v plnom rozsahu obec. Rozširujú sa úlohy hlavného kontrolóra počas hospodárenia v ozdravnom režime ako aj počas nútenej správy.

V nadväznosti na realizáciu projektu reformy riadenia verejných financií sa v súčasnosti súbežne pripravuje aj nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý bude naďalej obsahovať rámcovú úpravu platnú aj pre územné samosprávy ako jednej zo zložiek verejného rozpočtu. Z uvedeného dôvodu je návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy vypracovaný v úzkej koordinácii s prípravou a vypracovaním návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Návrhom nového zákona o rozpočtových pravidlách sa súčasne ďalšími článkami zabezpečuje súlad zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov s týmto návrhom.

Návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi. Problematika návrhu zákona nepatrí medzi priority aproximácie podľa Bielej knihy a článku 70 Európskej dohody o pridružení.

Rozpočtová problematika je v práve Európskych spoločenstiev upravená nariadeniami Rady a rozhodnutiami Komisie. Z uvedeného dôvodu sa k predloženému návrhu nevypracovávajú tabuľky zhody.

Dôsledky na štátny rozpočet, zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest

Predložený návrh nemá finančný dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nemá ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Návrh tiež nemá dopady na boj proti kriminalite a terorizmu.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 31. marca 2004.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa

-Európskej dohody o pridružení,

-Národného programu pre prijatie acquis communautaire,

-Partnerstva pre vstup,

-Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do

vnútorného trhu Európskej únie (Biela Kniha),

-screeningu.

Návrh zákona je v Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 a termín jeho predloženia je stanovený na máj 2004.

b)Žiadne záväzky zo schválených negociačných pozícií nemajú vzťah k návrhu zákona.

4. Problematika návrhu zákona:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

c) žiadna

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor:

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Pri príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Úvodné ustanovenie všeobecne upravuje obsah a predmet úpravy navrhovaného zákona. Základný okruh, ktorý zákon vymedzuje, je postavenie rozpočtu územnej samosprávy, ktorým je podľa osobitných zákonov rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku. Ďalej sa ustanovujú pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami obce a vyššieho územného celku, jednotlivé etapy rozpočtového procesu, zostavenie a schvaľovanie záverečného účtu obce a vyššieho územného celku, ako aj druhy finančných vzťahov k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov.

V predmete úpravy sa deklaruje, že ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami podľa osobitných zákonov. To znamená, že sa vzťahujú na mestské časti hlavného mesta SR Bratislavy a mesta Košice, a to v rovnakom rozsahu ako na obce a na úseku určovania príjmov a výdavkov rozpočtu mestských častí sa prihliada na osobitnosti, ktoré možno v súlade so zákonmi týchto miest upraviť v ich štatútoch.

Na obce, vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie ako súčasti verejnej správy sa vzťahujú tiež ustanovenia osobitného zákona, ktorým je zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, s odchýlkami, ktoré rieši tento zákon.

K § 2

Na účely tohto zákona sa vymedzuje obsah niektorých najdôležitejších pojmov ako návratné zdroje financovania, prebytok rozpočtu a schodok rozpočtu.

Na účely tohto zákona sa návratnými zdrojmi financovania rozumejú prostriedky získané z prijatých pôžičiek, návratných finančných výpomocí, zo zmeniek a komunálnych obligácií vydaných obcou alebo vyšším územným celkom. Prebytok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sa definuje ako kladný rozdiel medzi príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku; schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku ako záporný rozdiel príjmov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku.

K § 3

Ustanovením § 3 sa vymedzujú druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.

Podľa navrhovaného znenia sa finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov zabezpečujú prostredníctvom prevodu podielov na daniach v správe štátu, dotáciami zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a ďalšími dotáciami podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Prevod prostriedkov z podielov na daniach v správe štátu do rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov sa vymedzuje ako osobitný druh finančného vzťahu z dôvodu ekonomického postavenia týchto prostriedkov v sústave príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. Prostredníctvom tohto osobitného druhu finančného vzťahu zákonom určené časti výnosov daní v správe štátu daňové úrady vyčleňujú z ich celkového inkasa v prospech rozpočtov územných samospráv. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodu ich ekonomického postavenia vo vzťahu k rozhodovacej právomoci obcí a vyšších územných celkov, tieto príjmy sa nezaraďujú medzi vlastné príjmy rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Ponecháva sa obciam a vyšším územným celkom rozhodovacia právomoc o ich použití.

Financovanie pôsobností pri prenesenom výkone štátnej správy sa zabezpečuje v príslušnej kapitole štátneho rozpočtu ústredného orgánu štátnej správy, v ktorého vecnej pôsobnosti je predmetný výkon. Prostriedky štátneho rozpočtu sa budú poskytovať na základe osobitných predpisov. Navrhovaná úprava umožňuje poskytnúť na tento účel aj preddavok.

Ostatné finančné vzťahy štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí a vyšších územných celkov sa zabezpečujú prostredníctvom ministerstva financií alebo kapitoly, do vecnej pôsobnosti ktorej patrí činnosť, ktorá sa má dotáciami určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok financovať.

V tomto ustanovení sa dopĺňa úprava postupu financovania, ak sa na základe zákona prenášajú na obec alebo vyšší územný celok úlohy štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu v rozsahu určenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Deklaruje sa, že návrh finančných vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov prerokuje ministerstvo financií s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov pred predložením návrhu východísk rozpočtu verejnej správy a pred jeho predložením na rokovanie vlády.

Navrhovanou právnou úpravou v odseku 6 sa umožňuje ministerstvu financií alebo inému subjektu určeného zákonom poskytovať dotáciu zo štátneho rozpočtu aj obci, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, za obce, ktoré zriadili spoločný obecný úrad po predchádzajúcom súhlase týchto obcí.

K § 4

Ustanovenie § 4 vymedzuje základnú charakteristiku a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Vymedzuje sa ako základný nástroj finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obcí a vyšších územných celkov, pričom platí zásada zhody rozpočtového roka s kalendárnym rokom.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku, v ktorom sa premietajú finančné vzťahy medzi rozpočtom obce alebo rozpočtom vyššieho územného celku k právnickým osobám a fyzickým osobám pôsobiacich na ich území, finančné vzťahy k rozpočtovým organizáciám a právnickým organizáciám v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, k subjektom v zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku, ďalej jednotlivé druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov upravené v § 3 ods. 1, ako aj finančné vzťahy medzi rozpočtami jednotlivých úrovní územnej samosprávy navzájom.

V tomto ustanovení sa súčasne určuje, že v rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku sa uplatňuje jednotné triedenie príjmov a výdavkov a jednotný spôsob sledovania ich plnenia podľa rozpočtovej klasifikácie, upravenej zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

K § 5

V tomto ustanovení sa vymedzuje štruktúra príjmov rozpočtu obce. Definuje sa sústava vlastných príjmov rozpočtu obce, ktorá je odvodená od rozhodovacej právomoci obce pri ich získavaní. Z uvedeného dôvodu sa medzi vlastné príjmy zaraďujú výnosy miestnych daní a poplatkov v správe obce, nedaňové príjmy z uplatnenia vlastníckeho práva k svojmu majetku, ďalej sú to príjmy získané z vlastnej činnosti, z činnosti rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, výnosy z vlastných finančných prostriedkov obce, sankcie za porušenie finančnej disciplíny a dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce.

Do sústavy vlastných príjmov nie sú zaradené podiely na daniach v správe štátu z dôvodu, že tento príjem nevyplýva z činnosti a rozhodovacej právomoci obce. Tento druh príjmov obce získavajú prevodom časti výnosov daní v správe štátu podľa osobitného zákona. V návrhu zákona sa ustanovuje, že o použití týchto prostriedkov rozhoduje obec vo vlastnej právomoci.

V príjmoch sa ďalej premietajú vzťahy k vyššiemu územnému celku alebo rozpočtu inej obce, finančné vzťahy zo štátneho rozpočtu a prostriedky štátneho rozpočtu poskytované v rámci programov. Do sústavy príjmov sú zaradené aj prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel.

Okrem týchto príjmov obec môže použiť na financovanie svojich úloh aj mimorozpočtové peňažné fondy obce, združené prostriedky, zisk z podnikateľskej činnosti, návratné zdroje financovania.

K § 6

V ustanovení sa vymedzujú zdroje príjmov rozpočtu vyššieho územného celku. Konštrukcia príjmovej základne rozpočtu vyššieho územného celku ako aj sústava vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku sa v zásade vymedzuje jednotne ako príjmová základňa rozpočtu obce, s výnimkou absencie vlastného daňového príjmu vyššieho územného celku, ktorého správu by vykonával vyšší územný celok vo vlastnej pôsobnosti. Pre posilnenie daňových príjmov vyšších územných celkov je v sústave vlastných príjmov zaradený výnos dane z motorových vozidiel. Táto daň patrí do sústavy miestnych daní upravených samostatným zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

K § 7 a 8

V uvedených ustanoveniach sa vymedzujú druhy výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. V návrhu zákona sa výdavky uvádzajú v nadväznosti na určenú pôsobnosť v zákone o obecnom zriadení a v zákone o samospráve vyšších územných celkov.

Členenie výdavkov obcí a vyššieho územného celku sa v zásade upravuje v jednotnej štruktúre s tým, že v menovite uvádzaných druhoch výdavkov má prednosť úhrada záväzkov vyplývajúcich pre obec a vyšší územný celok zo zákonných povinností, ďalej úhrada výdavkov na výkon samosprávnych funkcií, výdavkov na prenesený výkon štátnej správy a výdavkov spojených so správou, údržbou a zhodnotením majetku obce a majetku vyššieho územného celku.

Návrh zákona umožňuje poskytovanie účelových finančných prostriedkov z rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku právnickým osobám a fyzickým osobám- podnikateľom diferencovane v závislosti od ich vzťahu k obci alebo vyššiemu územnému celku. Poskytovanie týchto prostriedkov sa viaže na limitovanie dlhu obce a vyššieho územného celku a ich účelové určenie len na podporu všeobecne prospešných služieb, verejnoprospešných alebo všeobecne prospešných účelov, podnikania a zamestnanosti. Úprava o poskytovaní dotácií z rozpočtu obce umožňuje, aby mestské časti v Bratislave a Košiciach mohli tieto poskytovať na celom území mesta. Oproti doterajšej úprave návrh obsahuje možnosť poskytovania návratnej finančnej výpomoci z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku len právnickým osobám, ktorých je obec alebo vyšší územné celok zakladateľom.

Ak obec alebo vyšší územný celok založia právnickú osobu podľa osobitného zákona, napr. obchodnú spoločnosť, alebo nadobudne majetkovú účasť na podnikaní takejto právnickej osoby podľa osobitného predpisu, zákon umožňuje rozpočtové prostriedky použiť ako vklad na založenie alebo nadobudnutie majetkovej účasti na podnikaní takejto právnickej osoby. Rozpočtové prostriedky môže obec alebo vyšší územný celok použiť aj na úhradu členského príspevku.

Zákon splnomocňuje obce a vyššie územné celky, aby podmienky pre poskytovanie týchto prostriedkov upravili všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku.

K § 9

Pre financovanie úloh a pôsobností obce a vyššieho územného celku je z hľadiska realizácie svojich rozvojových zámerov obdobie jedného rozpočtového roka krátke. Nie je to len preto, že volebné obdobie zastupiteľstiev týchto samosprávnych územných jednotiek je štvorročné, ale aj preto, že v rámci zmluvných vzťahov obce a vyššie územné celky vstupujú do dlhodobejších práv a povinností, ktoré nadväzne ovplyvňujú ich budúce rozpočty na niekoľko rokov.

Tieto dôvody ako aj ďalšie, ktoré vyplývajú z povinností monitorovania rozpočtových výstupov verejného sektora a verejného rozpočtu, návrh zákona ustanovuje povinnosť obciam a vyšším územným celkom zostavovať viacročný rozpočet minimálne na tri rozpočtové roky. Viacročný rozpočet tvorí rozpočet na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce dva rozpočtové roky. Viacročný rozpočet sa zostavuje v rovnakom rozsahu členenia, ako sa zostavuje ročný rozpočet upravený v § 10 ods. 3. Rozpočet príjmov a výdavkov na dva rozpočtové roky po roku, na ktorý sa zostavuje rozpočet na príslušný rozpočtový rok, nie sú záväzné a upresňujú sa v ďalšom rozpočtovom roku.

K § 10

V tomto ustanovení sa upravuje postup, spôsob a podmienky zostavovania rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku vrátane jeho vnútorného členenia, ktoré sú vo svojej podstate pre obe úrovne územnej samosprávy v zásade rovnaké.

Zostavovanie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku vychádza najmä z viacročného rozpočtu, z určeného rozsahu účasti rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na výnosoch daní v správe štátu územným samosprávam stanovených osobitným zákonom a zo schválených finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom územnej samosprávy.

Pri zostavovaní rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sa v zákone ponecháva úprava povinnosti obce a vyššieho územného celku prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre územnú samosprávu vyplývajú z plnenia povinností ustanovených zákonmi.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku sa vnútorne člení na bežný rozpočet, kapitálový rozpočet a časť, v ktorej sú vyjadrené finančné operácie.

V súlade s rozpočtovou klasifikáciou sa taxatívne vymedzujú príjmy a výdavky bežného rozpočtu a príjmy a výdavky kapitálového rozpočtu.

Za finančné operácie sa považujú operácie, ktorými sa zabezpečujú ďalšie zdroje, napr. prostriedky z prijatých návratných zdrojov financovania, ako aj prostriedky určené na ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj prevody z mimorozpočtových peňažných fondov obce a vyššieho územného celku, poskytnuté návratné finančné výpomoci z rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a ich splátky, vystavené a prijaté zmenky a predaj a nákup akcií. Tieto finančné operácie sa považujú za súčasť rozpočtu, ale uskutočňujú a vykazujú sa mimo rozpočtu príjmov a rozpočtu výdavkov. Použitie prostriedkov, ktoré sú ustanovené ako finančné operácie na konkrétny účel, sa premieta vo výdavkoch príslušného rozpočtu. Podrobné triedenie finančných operácií obsahuje rozpočtová klasifikácia.

V odseku 7 sa určuje, že rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku sa zostavuje ako vyrovnaný alebo ako prebytkový. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zostavenia vyrovnaného alebo prebytkového bežného rozpočtu. Ako schodkový sa povoľuje zostaviť iba kapitálový rozpočet za podmienok, že schodok bude možné kryť zostatkami finančných prostriedkov z minulých rokov, návratnými zdrojmi financovania, prípadne prebytkom bežného rozpočtu pri dodržaní vyrovnanosti tohto rozpočtu na konci rozpočtového roka. Finančnými prostriedkami z minulých rokov sa rozumejú prostriedky mimorozpočtových fondov obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sa tvoria z prebytku hospodárenia vykázaného za príslušný rozpočtový rok.

Navrhovaná úprava súčasne umožňuje na úhradu bežných výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku alebo na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou na základe rozhodnutia zastupiteľstva použiť prostriedky rezervného fondu.

K § 11

V tomto ustanovení sa upravuje režim hospodárenia v čase rozpočtového provizória.

Rozpočtové provizórium nastáva v prípade, že do 31. decembra bežného rozpočtového roka nie je schválený rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku a trvá až do schválenia rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku.

V tomto období obec alebo vyšší územný celok hospodári podľa rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky počas rozpočtového provizória nesmú v jednotlivom mesiaci prekročiť 1/12 celkových výdavkov s výnimkou výdavkov, ktoré sa spravujú termínmi úhrad dohodnutými do konca predchádzajúceho roka a obligatórnymi výdavkami ako napr. úhrady odvodov poistného a pod.

K § 12

Po schválení svojho rozpočtu obec a vyšší územný celok vykoná rozpis svojho rozpočtu na svoje rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie. Rozpisom sa rozpočet konkretizuje do podrobnejšieho členenia v súlade s rozpočtovou klasifikáciou.

Obce a vyššie územné celky počas roka hospodária v súlade so schváleným rozpočtom a vykonávajú pravidelnú a systematickú kontrolu svojho hospodárenia, ako aj hospodárenia svojich rozpočtových a príspevkových organizácií v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve vyšších územných celkov.

S cieľom zabezpečenia vyrovnaného bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka obec a vyšší územný celok sleduje vývoj svojho hospodárenia podľa schváleného rozpočtu a prijíma potrebné opatrenia najmä zvýšenie vlastných príjmov, resp. zníženie výdavkov. Schodok bežného rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku môže vzniknúť len z dôvodu použitia prostriedkov rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov na potreby uvedené v § 10 ods. 8.

V tomto ustanovení sa určuje obciam a vyšším územným celkom povinnosť poskytovať ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení pre účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu.

Ak obec a vyšší územný celok neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom, oprávňuje sa ministerstvo financií pozastaviť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu, ako aj prevod podielov na daniach v správe štátu až do ich splnenia.

V nadväznosti na vymedzenie príjmov obcí a vyšších územných celkov z podielov na daniach v správe štátu ako osobitný druh finančného vzťahu súčasne sa navrhuje ich ochrana pred výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

V záujme jednoznačnosti postupu v odpisovaní majetku vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, zákon odkazuje na postup podľa zákona o účtovníctve. Táto úprava nevylučuje, aby obec a vyšší územný celok pri výkone podnikateľskej činnosti pre účely zdaňovania postupoval aj podľa zákona o dani z príjmov.

K § 13

Do plnenia rozpočtu sa zahrnujú len také príjmy, ktoré boli skutočne prijaté, resp. také finančné operácie, ktoré sa uskutočnili v danom roku. Do plnenia výdavkov sa zaraďuje len také čerpanie prostriedkov, ktoré sa uskutočnilo v príslušnom roku. Pre zaradenie príjmu, výdavku alebo finančnej operácie do plnenia rozpočtu je rozhodujúci dátum pripísania alebo odpísania prostriedkov na účtoch v banke.

Zákon oprávňuje obec a vyšší územný celok povoliť v odôvodnených prípadoch výnimku z časového použitia prostriedkov poskytnutých ako dotácie zo svojho rozpočtu.

Zákonná úprava stanovuje použitie rozpočtových prostriedkov len na účely, na ktoré boli prostriedky v schválenom rozpočte určené.

K § 14

V rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku možno počas rozpočtového roka vykonávať zmeny rozpočtu príjmov a výdavkov. Zmeny schvaľuje príslušný orgán obce alebo vyššieho územného celku. Zmeny rozpočtu sa nemôžu týkať prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.

Zmeny rozpočtu sa vykonávajú rozpočtovými opatreniami, a to presunom prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, povoleným prekročením rozpočtu pri získaní vyšších príjmov a viazaním rozpočtových výdavkov, ak je ich krytie ohrozené neplnením príjmov. Zákon neumožňuje vykonať také zmeny rozpočtu, ktorými by sa narušila vyrovnanosť bežného rozpočtu. Súčasne zákon nariaďuje vykonanie zmien v rozpočte, ak sa očakáva narušenie vyrovnanosti bežného rozpočtu.

K § 15

Úprava v ustanovení § 15 vymedzuje zriaďovanie, tvorbu a spôsob použitia peňažných fondov obce a vyššieho územného celku.

Zákon oprávňuje obce a vyššie územné celky vytvárať mimorozpočtové peňažné fondy. Zdrojom ich tvorby sú najmä prebytok hospodárenia rozpočtu za uplynulý rok a zostatky týchto fondov z minulých rokov. Zostatky mimorozpočtových peňažných fondov na konci roka neprepadajú a o použití týchto fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.

Prostriedky svojich mimorozpočtových fondov obec alebo vyšší územný celok používa prostredníctvom svojho rozpočtu, (nie rozpočtu príjmov) okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky fondov použijú na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka.

V prípade kladného výsledku hospodárenia a zisku z podnikateľskej činnosti obec a vyšší územný celok je povinný vytvárať rezervný fond vo výške schválenej zastupiteľstvom, minimálne však vo výške 50 % prebytku hospodárenia a 50 % zo zisku z podnikateľskej činnosti.

K § 16

V ustanovení § 16 sa upravuje spôsob zostavovania záverečného účtu obce a vyššieho územného celku a určuje sa obsah záverečného účtu.

Zároveň sa stanovuje povinnosť obciam a vyšším územným celkom dať si overiť svoju účtovnú závierku za predchádzajúci rozpočtový rok podľa osobitného predpisu, pričom predmetom overovania je tiež hospodárenie podľa rozpočtu v súlade s týmto zákonom, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.

V prípade, že audítor pri overovaní zistí porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, písomne oznámi tieto skutočnosti ministerstvu financií. Ministerstvo alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnené ich overiť.

Prerokovanie záverečného účtu sa uzatvára výrokom zastupiteľstva schválenie celoročného hospodárenia bez výhrad alebo s výhradami s následnou povinnosťou prijatia opatrení na nápravu nedostatkov.

K § 17

V nadväznosti na úpravu v § 5 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 2 písm. c) zákona sa v tomto ustanovení určujú povinnosti a pravidlá, ktoré sú obce a vyššie územné celky povinné dodržiavať pri používaní návratných zdrojov financovania.

Stanovuje sa, že obce a vyššie územné celky môžu získavať a použiť tieto finančné prostriedky len na krytie kapitálových potrieb s tým, že záväzky vyplývajúce z týchto vzťahov dlhodobo nenarušia princíp vyrovnanosti bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch. Zákonná úprava pripúšťa použitie návratných zdrojov financovania aj na krytie potrieb bežného rozpočtu v prípade časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roku z príjmov bežného rozpočtu.

Zamedzuje sa obciam a vyšším územným celkom prevziať záruku za úvery, pôžičky a iné dlhy fyzických osôb a právnických osôb s výnimkou prevzatia záruky obce za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.

S cieľom zamedziť neodôvodnenému zvyšovaniu zadlžovania územných samospráv novo sa formulujú podmienky prijímania návratných zdrojov financovania.

Oproti doterajšej úprave na prijatie návratných zdrojov financovania sa nebude vyžadovať predchádzajúci súhlas ministerstva financií, no súčasne sa sprísňujú pravidlá pre ich prijatie.

Obec a vyšší územný celok môže na plnenie úloh prijať návratné zdroje financovania (definícia je vymedzená v pojmoch v § 2 ods. 1), len ak spĺňa súčasne dve podmienky.

Prvou je celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku, ktorá nesmie prekročiť 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

Druhou podmienkou je suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane výnosov, ktorá nesmie prekročiť 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

Celková suma dlhu obce alebo dlhu vyššieho územného celku sa na účely tohto zákona považuje súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania ku koncu rozpočtového roka vrátane sumy doteraz prevzatých ručiteľských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku.

V súlade s týmto ustanovením hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku preveruje pred prijatím návratných zdrojov financovania dodržanie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania uvedených v odseku 6. Nedodržanie podmienok je hlavný kontrolór povinný oznámiť ministerstvu financií.

Do sumy celkového dlhu obce sa nezapočítavajú záväzky prevzaté z poskytnutých úverov v súčasnosti už zrušených štátnych fondov a záväzky z úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania v rozsahu úhrad splátok zahrnutých v cene nájomného za obecné byty. Do sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania sa nezapočítava suma ich jednorázového predčasného splatenia.

K § 18

V tomto paragrafe sa ustanovujú osobitosti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov. Oprávňuje sa obec a vyšší územný celok rozhodnúť, že niektoré subjekty obce a vyššieho územného celku bez právnej subjektivity môžu hospodáriť len so zvereným preddavkom. Dopĺňa sa úprava o spôsobe sledovania, vykazovania a usporiadania podnikateľskej činnosti obce a vyššieho územného celku, ak túto činnosť vykonávajú ako právnické osoby vo svojom mene.

Upravujú sa možnosti združovania prostriedkov obcí a vyšších územných celkov a určujú sa podmienky ich použitia a spôsob vysporiadania majetku obstaraného z týchto zdrojov s odkazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

K § 19

Podľa § 19 sa v sfére hospodárenia obce upravuje inštitút ozdravného režimu a nútenej správy.

Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy. Súčasne sa oprávňuje ministerstvo financií rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad obcou v prípadoch, ak nastali okolnosti pre zavedenie ozdravného režimu a obec tento inštitút hospodárenia nezaviedla.

Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní od dňa splatnosti.

Ak nastanú uvedené skutočnosti, starosta obce je povinný do 15 dní pripraviť návrh na zavedenie ozdravného režimu, ktorý obsahuje návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia. Ozdravný rozpočet obec nie je povinná členiť na bežný a kapitálový rozpočet. Starosta je povinný v lehote do 15 dní, ako nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu, predložiť jeho návrh na rokovanie obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo musí prerokovať návrh v lehote do 15 dní. Počas ozdravného režimu obec môže používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.

Hlavný kontrolór obce je povinný predložiť obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu a ozdravného rozpočtu.

Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

Rozhodnutie o prijatí ozdravného režimu obec spolu s uznesením obecného zastupiteľstva je obec povinná v lehote do troch dní písomne predložiť ministerstvu financií. V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od prijatia ozdravného režimu obec oznámi ministerstvu financií výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce. Ak obec preukáže, že plnením prijatých opatrení dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia, najmä zníženie celkových záväzkov, oprávňuje sa ministerstvo financií na základe žiadosti obce predĺžiť hospodárenie obce v ozdravnom režime. Predĺženie hospodárenia v ozdravnom rozpočte nemá prekročiť lehotu 90 dní.

Ministerstvo financií je oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad obcou, ak nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu a obec tento nezaviedla. Ministerstvo je oprávnené tiež rozhodnúť o zavedení nútenej správy aj po skončení hospodárenia v ozdravnom režime, a to na základe vlastných poznatkov alebo na základe oznámenia starostu obce, hlavného kontrolóra obce, audítora, veriteľa obce alebo oznámenia orgánu štátu, ak pretrvávajú skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu.

Ustanovuje sa povinnosť starostovi obce a hlavnému kontrolórovi obce, aby oznámenie, že ozdravný režim neviedol k náprave, predložil na prerokovanie obecného zastupiteľstva a v lehote do 15 dní po skončení hospodárenia v ozdravnom režime písomne informoval ministerstvo financií.

Zároveň sa určujú kritériá pre výber núteného správcu, ktorým môže byť len fyzická osoba pri splnení vymedzených kvalifikačných a personálnych predpokladov. Núteného správcu vymenúva a odvoláva ministerstvo financií, ktoré uzatvára s núteným správcom zdmluvu o výkone činnosti. V zmluve ministerstvo financií podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti.

Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmeny núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou bola zavedená nútená správa.

Počas nútenej správy obec je povinná zriadiť osobitný účet nútenej správy, na ktorý prevedie všetky zostatky peňažných prostriedkov vedených na doterajších účtoch obce okrem prostriedkov, ktoré je obec podľa tohto zákona povinná viesť na samostatných účtoch v banke.

Okrem príjmov, ktoré je obec povinná viesť na uvedených účtoch, všetky ostatné príjmy obce budú plynúť na osobitný účet nútenej správy. Navrhuje sa, aby prostriedky vedené na osobitnom účte nútenej správy nepodliehali výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov odpísaním z účtu v banke. Bez písomného súhlasu núteného správcu obec nie je oprávnená použiť žiadne prostriedky vedené na svojich účtoch v banke.

Ďalej sa upravujú kompetencie núteného správcu, spoluúčasť a povinnosti orgánov obce počas nútenej správy, obsah krízového rozpočtu a spôsob jeho zostavenia a schvaľovania. Krízový rozpočet obec nie je povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.

Navrhuje sa, aby o ukončení nútenej správy ministerstvo rozhodovalo na základe posúdenia návrhu núteného správcu, žiadosti obce alebo na základe vlastného zistenia. Príjmy a výdavky uskutočnené počas nútenej správy obec po zrušení nútenej správy zúčtuje so schváleným rozpočtom.

K § 20

Navrhuje sa, aby ministerstvo financií malo možnosť subjektom za nesplnenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona uložiť pokutu až do výšky 500 000 Sk.

K § 21

Prechodnými ustanoveniami sa upravuje termín pre zostavenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na rok 2005, termín zostavenia viacročného rozpočtu obce a viacročného rozpočtu vyššieho územného celku, postup uplatnenia rozpočtovej klasifikácie pri zostavení rozpočtu, ak sa mení rozpočtová klasifikácia na ďalší rozpočtový rok a zostavenie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku za rok 2004.

K Čl. II

Navrhovanou novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

K bodu 1 až 3

Navrhované úpravy zabezpečujú súlad s vymedzením sústavy vlastných príjmov rozpočtu obce a ďalších zdrojov financovania úloh a kompetencií obcí s návrhom zákona.

K bodu 4

Vypustenie ustanovenie § 9 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu duplicitnej úpravy v návrhu zákona.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava a aktualizácia príslušných odkazov na nové právne predpisy.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 11 ods. 4 písm. b) sa zosúlaďujú pravidlá používania návratných zdrojov financovania podľa návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

K bodu 7

Rozšírením úloh hlavného kontrolóra obce navrhovaných v zákone o rozpočtových pravidlách na úseku kontroly dodržiavania pravidiel používania návratných zdrojov financovania a úloh pri hospodárení obce v ozdravnom režime a počas nútenej správy sa reaguje v zákone o obecnom zriadení možnosť plnenia úloh hlavného kontrolóra obce upravených aj iným zákonom.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava a aktualizácia odkazu vo vzťahu k úprave výkonu finančnej kontroly.

K Čl. III

Navrhovanou novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava a aktualizácia odkazu vo vzťahu k úprave výkonu finančnej kontroly.

K bodu 2 a 3

Navrhované zmeny zabezpečujú súlad s vymedzením sústavy vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku a ďalších zdrojov financovania úloh a kompetencií obcí s návrhom zákona.

K bodu 4

Aktualizácia odkazov pod čiarou na nové právne predpisy.

K bodu 5

Rozšírením úloh hlavného kontrolóra vyššieho územného celku navrhovaných v zákone o rozpočtových pravidlách na úseku kontroly dodržiavania pravidiel používania návratných zdrojov financovania sa reaguje v zákone o samospráve vyššieho územného celku na možnosť plnenia úloh hlavného kontrolóra vyššieho územného celku upravených aj iným zákonom.

K Čl. IV.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2005 okrem ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť dňom vyhlásenia. Týkajú sa oblastí upravených v prechodnom ustanovení

§ 21návrhu.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu