Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 582/2004 účinný od 01.09.2023 do 30.09.2023

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina FECKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Fecko.

Pôda predstavuje kľúčový prírodný zdroj a je ekonomickým a sociálnym potenciálom Slovenskej republiky. Starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti štátu a kultúrnej úrovne jeho obyvateľstva.

Cieľom návrhu zákona je opätovne rozšíriť právnu ochranu a najmä nastoliť podmienky regulácie povinností majiteľov a užívateľov pôdy, ktorá síce primárne nezodpovedá charakteru poľnohospodárskej pôdy, ale slúži na zabezpečenie poľnohospodárskeho využívania pôdy. Ide práve o pôdu, ktorá v minulosti tvorila súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu – ostatné poľnohospodárske plochy.

Zavedením nového druhu pozemku – ostatné poľnohospodárske plochy aj na účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov sa umožní zmierniť doterajšiu tvrdosť zákona spočívajúcu v tom, že rovnaká daň sa platila za ostatnú plochu, ktorá bola využívaná komerčne (napr. parkovisko), ako aj za ostatnú plochu, ktorá bola využívaná v súvislosti s poľnohospodárstvom. Takto bude možné tieto ostatné plochy rozlíšiť aj na účely platenia miestnych daní, čo pomôže najmä poľnohospodárom, ktorí ich pri svojej činnosti využívajú. Na účely zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sa zároveň zavádza nový druh pozemku - ostatné poľnohospodárske plochy.

V slovenskom právnom poriadku sa dlhé desaťročia venovala zvýšená pozornosť ochrane poľnohospodárskej či lesnej pôde. Táto dlhodobá starostlivosť o ochranu poľnohospodárskej pôdy vyplývala zo skutočnosti, že vzhľadom na počet obyvateľstva v Slovenskej republike a vzhľadom na nároky na zabezpečenie výživy obyvateľstva má Slovensko relatívne málo pôdy, pričom jej kvalita nie je najlepšia.

Starostlivosť o právnu úpravu lesnej pôdy zaznamenávame od najstaršieho stredoveku v rámci bývalého Uhorska (a špeciálne pre terajšie Slovensko), a to bohatým zákonodarstvom o lesnom hospodárstve s ochranou lesov i lesnej pôdy, najmä povinnosťou zavčasu zalesňovať vyrúbané plochy pestovaním kvalitných sadeníc.

V prípade poľnohospodárskej pôdy nemožno v minulosti hovoriť priamo o environmentalistike (ochrana „pôdy pre pôdu“ ako zložka prírody, resp. životného prostredia) alebo o environmentálnom práve, i keď príslušné právne predpisy zamerané na poľnohospodárstvo (orbu, roľníctvo, rastlinnú výrobu, poľnohospodárstvo) regulovali jej využívanie a chránili ju pred ešte väčšími devastačnými vplyvmi. Avšak najmä z pohľadu vlastníctva pozemkov a úžitku z pôdy, na Slovensku pretrvávala dlho absencia zákona o ochrane pôdy. Čiastočne túto ochranu ustanovil zákon č. 48/1959 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Od roku 1992 platil namiesto uvedených zákonov zákon SNR č.

2

307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorého ustanovenia mali výrazný environmentálny charakter a neobmedzovali sa len na ochranu pôdneho fondu pred záberom na výstavbu alebo iné nepoľnohospodárske aktivity.

Postupom času však nastali významné zmeny v prírodnom prostredí najmä pod vplyvom intenzívneho konvenčného poľnohospodárstva, v dôsledku čoho sa postupne znížila pôdna biodiverzita, autoregulačné schopnosti pôdy, narušila sa ekologická stabilita prírodného prostredia a prirodzená rovnováha krajinného priestoru. V súvislosti s týmito procesmi došlo k premnoženiu rôznych škodlivých činiteľov, vznikli ich rezistentné formy, znížila sa konkurenčná schopnosť a vitalita kultúrnych porastov a zvýšili sa náklady na ich výživu a ochranu. Uvedené negatívne vplyvy sa podieľali a neustále podieľajú na zhoršovaní životného prostredia a stavu prírody. To viedlo v konečnom dôsledku k zhoršeniu kvality výživy a k ohrozovaniu ľudského zdravia. Tieto javy, vyskytujúce sa v mnohých krajinách celého sveta vyvolali naliehavú orientáciu na trvalo udržateľný rozvoj.

V súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja si ľudstvo uvedomuje nutnosť ochrany pôdy nielen pre seba, ale aj pre svojich potomkov. Ochrana pôdy ako zložky životného prostredia, si preto zasluhuje rovnocennú pozornosť a musí byť verejným záujmom, integrovanou súčasťou opatrení na ochranu životného prostredia a súčasne aj dlhodobých cieľov štátnej politiky.

S cieľom ochrany pôdy bol v podmienkach Slovenskej republiky v roku 2004 prijatý zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy“). Tento zákon ustanovuje ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečovania jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania, ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie, postup pri zmene druhu pozemku ako aj sankcie za porušenie povinností ustanovených zákonom.

Štátna pôdna politika Slovenskej republiky deklaruje, že pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a mala by ostať základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.

Štátna pôdna politika prostredníctvom zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy definuje pôdu, jej funkcie, jej využívanie a pod. V tomto kontexte zdôrazňuje ochranu poľnohospodárskej pôdy vo vzťahu k životnému prostrediu, ochranu pôdy jej stabilizáciou a zabránením neodôvodneným záberom. Ochranu kvality a kvantity pôdy rieši aj realizovaním opatrení zameraných na prevenciu a odstránenie jej neustáleho poškodzovania.

Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy bol spracovaný na základe Zásad štátnej pôdnej politiky Slovenskej republiky (schválené uznesením vlády SR č. 1141 dňa 6. decembra 2001) a Koncepcie ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy z apríla 2000. Od platného zákona SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona č. 83/2000 Z. z. sa súčasný zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy odlišuje uzákonením praktickej, účelovej ochrany vlastností a funkcií pôdy vo vzťahu povinnosti vlastníka a užívateľa pozemku k ochrane poľnohospodárskej pôdy pred jej degradáciou. Realizáciu agrotechnických opatrení zameraných na ochranu poškodených a degradovaných poľnohospodárskych pôd, pôd postihnutých prírodnými

3

katastrofami a opatrení zameraných na usporiadanie druhu pozemku v katastri u dlhodobo zalesnených poľnohospodárskych pôd, možno zabezpečiť práve prostredníctvom vlastníkov a užívateľov poľnohospodárskej pôdy alebo realizáciou konkrétneho projektu pozemkových úprav.

Rozdiel oproti predchádzajúcej právnej úprave predstavuje definícia pojmu poľnohospodárska pôda. Kým súčasná právna úprava v súvislosti s ochranou poľnohospodárskej pôdy reguluje len produkčne potenciálnu pôdu, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty, v minulosti zákon (zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu) ustanovoval definíciu poľnohospodárskeho pôdneho fondu širšie. Poľnohospodárskym pôdnym fondom boli nielen samotné poľnohospodárske pozemky, ale aj všetky nadväzujúce súčasti, ako poľné cesty, plochy so zariadením pre vodné závlahy, aj vodné toky, vodné nádrže, poľnohospodárska účelová zeleň a tiež ochranné trasy proti erózii. Súčasťou tohto fondu bola tiež pôda, ktorá je pre poľnohospodárstvo nenahraditeľná.

Ako už bolo vyššie uvedené, je vo verejnom záujme efektívne upraviť podmienky ochrany pôdy, a preto sa zdôrazňuje tiež racionalita v jej užívaní.

Základným bodom tohto návrhu je zadefinovanie pojmu ostatnej poľnohospodárskej plochy a podmienok starostlivosti o ňu.

Účelom navrhovanej úpravy je už spomínaná potreba rozvoja v oblasti ekologizácie, ktorá je v tomto prípade orientovaná na dlhodobé udržanie úrodnosti pôdy, jej optimálne využívanie a s tým neodmysliteľne súvisiacu ochranu a zamedzenie procesov znečisťovania vodných režimov, povrchových i podzemných vôd, na hospodárne využívanie energie a obmedzovanie používania neobnoviteľných zdrojov energie, najmä však na výrazné obmedzenie procesov znehodnocovania poľnohospodárskej pôdy.

Návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, konkrétne na rozpočty obcí, ktoré v súlade so zákonom stanovujú miestnu daň z nehnuteľností (pozemkov). Na druhej strane bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredia, najmä na poľnohospodárov.

Návrh zákona má tiež pozitívny vplyv na životné prostredie. Deklaruje totiž význam poľnohospodárskej pôdy ako základného prírodného zdroja a zložky životného prostredia a dopĺňa pod právnu reguláciu zákona úpravu, ktorou je v princípe ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy vo vzťahu k vlastnostiam a funkciám pôdy, jej zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho i nepoľnohospodárskeho využívania tak, ako to deklaruje dokument „Zásady štátnej pôdnej politiky“. Predkladaný návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

4

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Návrh zákona dopĺňa definíciu „ostatnej poľnohospodárskej plochy“ s cieľom nastoliť základné zásady právnej regulácie, osobitne z hľadiska starostlivosti vlastníka alebo užívateľa takto zadefinovaných plôch a tiež z hľadiska právnej zodpovednosti.

Z pohľadu ochrany životného prostredia a v záujme rozvoja poľnohospodárstva právne predpisy zdôrazňujú povinnosť vlastníka a užívateľa poľnohospodárskej pôdy, aby ju využíval na výrobu kvalitnej produkcie, najmä potravín. Opomína sa však starostlivosť o pôdu, ktorá síce nezodpovedá charakteru poľnohospodárskej pôdy, no slúži na zabezpečenie poľnohospodárskeho využívania pôdy. Pri zadefinovaní pojmu „ostatnej poľnohospodárskej plochy“ navrhovateľ vychádzal z pôvodnej definície poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý v minulosti tvorili tiež všetky nadväzujúce súčasti poľnohospodárskej pôdy, ako poľné cesty, silážne jamy, hnojiská, plochy so zariadením pre vodné závlahy, poľnohospodárska účelová zeleň a tiež ochranné trasy proti erózii a iné. Inými slovami pôda, ktorá je pre poľnohospodárstvo nenahraditeľná.

V prípade posudzovania pôdy ide často o riešenie odborných otázok, a preto sa v záujme odstránenia pochybností navrhuje, aby o tom, či konkrétne pozemky patria medzi ostatné poľnohospodárske plochy rozhodol orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktorý si v prípade potreby môže vyžiadať odborné stanovisko pôdnej služby. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy bude rozhodovať na základe žiadosti užívateľa sporných pozemkov.

K bodu 2

Prax potvrdzuje, že veľmi často dochádza k závažnému poškodzovaniu prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy a neraz sa objavuje hrozba i jej väčšieho poškodzovania. Preto zákon ukladá jednoznačne povinnosť každého vlastníka (alebo nájomcu a správcu ostatnej poľnohospodárskej plochy) ostatnej poľnohospodárskej plochy vykonávať také agrotechnické opatrenia, ktoré zaručujú ochranu, zachovanie a obnovu prirodzených vlastností ostatnej poľnohospodárskej plochy, predchádzajú výskytu a šíreniu burín, zabraňujú znehodnoteniu a poškodeniu ostatnej poľnohospodárskej plochy a neohrozujú prístup, obhospodarovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, ktorej využitiu bezprostredne slúžia. A ak tak neurobí povinná osoba, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy rozhodnutím určí opatrenia na odstránenie poškodenia.

Podľa návrhu zákona aj spôsob využívania ostatných poľnohospodárskych plôch musí zodpovedať prírodným podmienkam v danom území, zaručovať funkčnú spätosť prírodných procesov v krajinnom priestore a nesmie ohrozovať ekologickú stabilitu územia. Inak povedané: platí prísne pravidlo, že každý vlastník, ktorý využíva ostatné poľnohospodárske plochy, t.j. plochy, ktoré bezprostredne slúžia na obhospodarovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, je povinný využívať tieto plochy spôsobom a na účely, ako to vymedzujú príslušné predpisy a pritom zachovať prirodzenú úrodnosť poľnohospodárskej pôdy.

5

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bodom 1 návrhu zákona.

K bodu 4

V nadväznosti na doplnenie definície pojmu „ostatné poľnohospodárske plochy“, pri určovaní ktorých je determinujúci spôsob ich využívania na zachovanie a obnovu prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy a predchádzanie výskytu a šíreniu burín, čo má efektívne brániť znehodnoteniu a poškodeniu poľnohospodárskej pôdy, sa dopĺňa právomoc obvodného pozemkového úradu ako orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy rozhodovať o tom, či pozemky patria medzi ostatné poľnohospodárske plochy podľa § 2 písm. c), ktorý si v prípade potreby vyžiada odborné stanovisko pôdnej služby.

Pôdna služba ako špeciálny odborný útvar Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave plní úlohu odborného poradného orgánu využívaného orgánmi ochrany poľnohospodárskej pôdy v záujme ich vysoko odborného rozhodovania pri riešení prevencie a reálnej degradácie poľnohospodárskych pôd. Tento ústav je jediná inštitúcia pre spoznávanie a výskum pôdy v Slovenskej republike. Poskytuje odborné služby pre riadiacu sféru, odborné inštitúcie a orgány pôsobiace a vykonávajúce činnosti v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia, územného plánovania, regionálneho rozvoja atď. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby obvodný pozemkový úrad na účely správneho rozhodovania vo veciach zaradenia posudzovaných pozemkov pod definíciu ostatných poľnohospodárskych plôch požiadal o stanovisko pôdnej služby podložené zistením stavu pôdy v teréne a odborným návrhom pôdnej služby.

K bodom 5 a 6

Vypracovanie zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy vyplynulo z potreby zosúladiť ciele a spôsob ochrany pôdy s odborným, politickým a legislatívnym vnímaním pôdy v medzinárodnom priestore, najmä v členských štátoch Európskej únie. Ako už bolo vyššie niekoľkokrát spomenuté principiálnou základňou zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je uznanie jej multifunkčného charakteru, osobitné riešenie ochrany ohrozených, degradovaných a poškodených pôd, zabezpečenie starostlivosti o pôdu prostredníctvom vlastníkov a užívateľov pôdy, a zabezpečenie výkonu odborných a dozorných činností súvisiacich s ochranou pôdy prostredníctvom pôdnej služby. Prioritou zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je ochrana vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy, ako ochrana významného prírodného zdroja, a stabilizácia výmery a objemu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd Slovenska. Odborný dohľad nad ochranou poľnohospodárskej pôdy, dohľad nad dodržiavaním a uplatňovaním ustanovení zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je vykonávaný orgánmi ochrany poľnohospodárskej pôdy v spolupráci s pôdnou službou a Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. V záujme zabezpečenia odborného dohľadu nad ochranou ostatných poľnohospodárskych plôch sa navrhuje ich včlenenie do príslušných ustanovení zákona, ktoré túto právnu ochranu doposiaľ zaručovali len poľnohospodárskej pôde.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bodom 2 návrhu zákona.

6

K bodom 8 až 15

Návrh analogicky s právnou úpravou ochrany poľnohospodárskej pôdy navrhuje doplniť špecifikáciu konaní povinných osôb, ktoré sa považujú za priestupky a iné správne delikty súvisiace s dodržiavaním tohto zákona.

Podľa navrhovanej úpravy, priestupku na úseku ochrany ostatných poľnohospodárskych plôch sa dopustí ten, kto (i) nezabezpečí základnú starostlivosť o ostatnú poľnohospodársku plochu alebo spôsobí jej poškodenie (§ 8a), (ii) spôsobí svojou nečinnosťou zaburinenie ostatnej poľnohospodárskej plochy alebo nepoľnohospodárskeho pozemku v blízkosti ostatnej poľnohospodárskej plochy (§ 8a), (iii) nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 8a).

Správneho deliktu sa právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ dopustí okrem iného, aj v prípade ak (i) nezabezpečí základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu alebo ostatnú poľnohospodársku plochu alebo spôsobí ich poškodenie (§ 3 až 7) alebo (ii) spôsobí svojou nečinnosťou zaburinenie poľnohospodárskej pôdy (§ 3) alebo ostatnej poľnohospodárskej plochy (§ 8a).

Návrh zákona spresňuje výšku sankcie za spáchanie priestupku a iného správneho deliktu, ako aj spôsob jej výpočtu, a to rovnako, ako sú upravené sankcie v prípade poľnohospodárskej pôdy.

K bodu 16

Podľa platného zákona ustanovuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky charakteristiku spôsobu využívania jednotlivých druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy formou všeobecne záväzného právneho predpisu. Keďže aj ostatné poľnohospodárske plochy sú takýmto druhom pozemku, je namieste, aby uvedené ministerstvo upravilo charakteristiku spôsobu využívania aj tohto druhu pozemku. Prijatie takéhoto predpisu napomôže tiež pri rozlíšení, či je ostatná plocha ostatnou poľnohospodárskou plochou alebo len inou ostatnou plochou.

K bodu 17

S cieľom zabrániť nejednoznačnému výkladu ustanovení tohto návrhu zákona, ako aj v snahe posilniť právnu istotu účastníkov právnych vzťahov v už prebiehajúcich konaniach podľa platného zákona sa zakotvujú prechodné ustanovenia zabraňujúce spätnej pôsobnosti novej právnej úpravy.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

Navrhovaná úprava dopĺňa povinnosť vlastníkov a užívateľov ostatných poľnohospodárskych plôch platiť dane v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“).

Podľa platnej právnej úpravy je na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa § 6 ods. 1 zákona o miestnych daniach určujúce zaradenie pozemku podľa katastra, ak nie je ďalej v zákone ustanovené inak.

7

K bodu 4

Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023. V nadväznosti na ustanovenie § 98 zákona o miestnych daniach sa navrhuje, aby ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023 sa prvýkrát použilo na zdaňovacie obdobie roka 2023.

K bodom 5 a 6

Spresnenie prílohy č. 1 je potrebné, aby bolo možné správne stanoviť výšku sumy, ktorá sa má platiť ako miestna daň za ostatné poľnohospodárske plochy na rozdiel od výšky sumy, ktorá sa platí ako miestna daň za ostatné plochy s využitím hodnôt podľa prílohy č. 2.

K Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov pojem „ostatné poľnohospodárske plochy“ v rámci kategorizácie pozemkov nerozlišuje, z uvedeného dôvodu sa novo zadefinovaný pojem „ostatné poľnohospodárske plochy“ dopĺňa do členenia pozemkov na území Slovenskej republiky.

Čl. IV.

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona od 1. januára 2023. Nadobudnutie účinnosti zákona v tomto dátume zohľadňuje legisvakačnú lehotu v súlade s § 19 ods. 5 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Fecko

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

9

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona predpokladá skôr negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, konkrétne na rozpočet obcí, ktoré stanovujú miestnu daň z nehnuteľností vrátane dane z pozemkov, keďže časť ostatných plôch, a to ostatných poľnohospodárskych plôch bude podliehať nižšej sadzbe ako zvyšné ostatné plochy. Presný dopad na rozpočet obcí však nie je možné vyčísliť jednak preto, že nie je známy údaj, aký počet terajších ostatných plôch zostane aj po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona ostatnými plochami a ktoré z nich budú prekvalifikované na ostatné poľnohospodárske plochy s prihliadnutím na to, že v prípade nejasností o tom bude rozhodovať príslušný orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy a tiež na to, že aj samotné obce majú v zmysle zákona o miestnych daniach isté možnosti, ako upravovať výšku dane z nehnuteľností.

Na druhej strane návrh zákona predpokladá pozitívny dopad na podnikateľskú sféru, najmä na hospodárenie poľnohospodárov.

Návrh zákona predpokladá tiež pozitívny vplyv na životné prostredie. Deklaruje totiž význam poľnohospodárskej pôdy ako základného prírodného zdroja a zložky životného prostredia a dopĺňa pod právnu reguláciu zákona úpravu, ktorou je v princípe ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy vo vzťahu k vlastnostiam a funkciám pôdy, jej zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho i nepoľnohospodárskeho využívania tak, ako to deklaruje dokument „Zásady štátnej pôdnej politiky“.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

Vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

19

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zámery v oblastí daní predpokladajú posilnenie významu miestnych daní a to aj z hľadiska ich výnosov. Rovnaké ciele vyplývajú aj z reformy verejnej správy, ktorá naviac predpokladá aj vý razné posilnenie právomoci obcí a vyšších územných celkov. Predložený návrh nového zákona o miestnych daniach reaguje aj na všeobecne požiadavky praxe.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komuná lne odpady a drobné stavebné odpady upravuje dane, ktoré môže ukladať obec, ktorými sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla do historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie a daň, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, ktorou je daň z motorový ch vozidiel. Zároveň sa zo zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov preberá obligatórny miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Daň z nehnuteľností upravuje v súčasnosti zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. janu ára 1993. Medzičasom bol deväťkrát novelizovaný, naposledy zákonom č. 476/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Da ň z nehnuteľností sa zaviedla ako nový druh majetkovej dane v súlade so zákonom o sú stave daní, ktorý nadobudol účinnosť tiež 1. januára 1993. Podľa cit. zákona sa zdaňujú pozemky a stavby a od roku 1998 aj byty.

Realizácia zámerov v oblasti zvýšenia výnosov z dane z nehnuteľností predpokladá prechod na zdaňovanie nehnuteľností na hodnotovom princípe, tak ako sa to uplatň uje aj v iných štátoch. Súčasný stav v evidencii nehnuteľností a absencia právnych i technických predpokladov určenia hodnoty všetkých nehnuteľností v rámci Slovenskej republiky však neumožňuj ú prijatie radikálnej zmeny a prechod na nový systém zdaňovania nehnuteľností bez doriešenia základných predpokladov, t.j. bez presnej, časove aktualizovanej evidencie nehnuteľností a bez vytvorenia osobitných 'ohodnocovacích' orgánov alebo inštitúcií prípadne úradov. Z tohto hľadiska preto nie je prvoradá právna ú prava zdaňovania, ale určenie základu dane. Èasová i odborná náročnosť splnenia tejto úlohy vytvára priestor na postupný, etapovitý prechod na nový systém zdaňovania.

Predložený návrh zákona prináša niektoré nové prvky v zdaňovaní nehnuteľností, ktoré možno charakterizovať ako ďalší krok k dosiahnutiu konečného cieľa, ktorým je zdaňovanie na hodnotovom princípe.

I keď návrh zákona vychádza z doterajších princípov zdaňovania nehnuteľ ností, tieto sa ďalej rozvíjajú a zdokonaľujú. Na správcov dane prechádza väčš ia právomoc pri určovaní konkrétnych sadzieb dane podľa miestnych podmienok, právomoc správcov dane znížiť alebo zvýšiť sadzby dane prípadne oslobodiť od dane vybrané druhy pozemkov, stavieb a bytov.

Navrhuje sa racionalizácia pri výkone správy tejto dane o. i. aj v tom, že daňové priznania sa už nebudú každoročne predkladať, ale len v prí pade, ak nastali zmeny skutočnosti rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. Zjednodušenie sa navrhuje aj pri určení základu dane z pozemkov( pri ornej pôde a trvalých trávnych porastoch), pri určení ktorého sa v zásade vychádza z ich hodnoty určenej v prílohách zákona.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v tretej až deviatej časti ustanovuje nové miestne dane, čím sa rešpektujú zámery vyplývajúce z reformy verejnej správy na zvýšenie právomocí a zodpovednosti obcí pri určovaní daní a ich správe. Predložený návrh vyplýva z vykonanej analýzy platného zákona č. 544/1990 Zb. o miestnyc h poplatkoch v znení neskorších prepisov, ktorá potvrdila nevyhnutnosť zmien tejto právnej úpravy a poukázala na potrebu zrušenia miestneho poplatku za užívanie bytu na iné účely ako na bývanie z dôvodu neefektívnosti jeho správy a výnosov z tohto miestneho poplatku.

V predloženom návrhu zákona sa po prehodnotení zákona o miestnych poplatkoch zavádza sedem druhov miestnych daní, ktoré sú fakultatívne a obec, ktorá vykonáva správu týchto daní, môže sama rozhodnúť či ich vo svojom území zavedie a ponecháva sa miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Predmet týchto daní sa v podstate odvíja od predmetu miestnych poplatkov, ktoré sa zároveň rušia. Sadzby daní sú navrhnuté bez hornej hranice s tým, že obce sami rozhodnú o konkrétnej sadzbe daní na svojom území. Vytvára sa tým priestor na zvýšenie a stabilizáciu vlastných finančn ých zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie úloh, ktoré plnia orgány územnej samosprávy. Pre obce sa ustanovujú aj ďalšie právomoci súvisiace s možnosťou uplatnenia oslobodenia od navrhovaných daní, ktor é nie sú vymedzené v zákone. V návrhu sa zdôrazňuje význam všeobecne záväzného nariadenia obce, ktoré má byť určujúce pri uplatňovaní navrhovaných miestnych daní v praxi.

V jedenástej časti zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa zavádza daň z motorových vozidiel, ktorá v základných princípoch vychádza z doteraz platného zákona o cestnej dani, ide o fakultatívnu daň, ktorú môžu zaviesť vyššie územné celky vš eobecne záväzným nariadením pre svoje územie a určiť aj sadzby dane. Predmetom tejto dane budú naďalej motorové vozidlá a prípojné vozidlá, ktoré majú evidenčné číslo a sú používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Zachováva sa aj základ dane odvíjajúci sa od zdvihového objemu motora v cm3 pre osobné motorové vozidlá a od celkovej hmotnosti a počtu ná prav pre autobusy a úžitkové vozidlá. Zdaňovacím obdobím zostáva kalendárny rok. Správu dane z motorových vozidiel naďalej má vykonávať daňový úrad a navrhuje sa, aby výnos tejto dane bol príjmom vyššieho územného celku, ktorý túto daň zavedie.

Konštrukcia predloženého návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady smeruje k jeho sprehľadneniu a zjednodušeniu vrátane správy daní.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je za oblasť daní úplne zlučiteľný so smernicou Rady č. 1992/106/EHS a čiastočne zlučiteľný so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č . 1999/62/ES.

Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Doložka finančných, ekonomických, enviroment álnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

V súvislosti s návrhom zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun álne odpady a drobné stavebné odpady sa očakáva vplyv na štátny rozpočet a to zvýšenie výdavkov štátu z dôvodu zdaňovania nehnuteľností vo vlastníctve št átu a vyšších územných celkov.

Vo vzťahu k obciam možno očakávať zvýšenie ročných výnosov z miestnych daní ktoré spravujú o 1,1 mld. Sk oproti doterajším výnosom z dane z nehnuteľností a miestnych poplatkov.

Návrh zákona predpokladá aj posilnenie príjmov vyšších územných celkov, ktorým budú plynúť príjmy z dane z motorových vozidiel. V prípade, že tú daň vyššie územné celky zavedú a sadzby dane ponechajú na úrovni sadzieb cestnej dane, možno očakávať ročné výnosy približne v sume 2,5 mld. Sk.

Náklady na tlač daňových priznaní predstavujú sumu 2 mil. Sk, ktorá je už zohľadnená v očakávaných výnosoch.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Podľa návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa neočakáva výraznejšie zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľov oproti súčasnému zaťaženiu miestnymi daňami a poplatkami. Bude však závisieť od obcí ako využijú zákonom dane splnomocnenie na určenie prípadne aj zvýšenie sadzieb týchto daní.

Zavedenie miestnych daní nebude mať dopad na obyvateľov a hospodársku sféru,

pretože s účinnosťou od 1. januára 2005 sa ruší daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

čo bude znamenať zníženie daňového zaťaženia pri transferoch nehnuteľností a to aj vo

vzťahu k fyzickým osobám, čiže sa očakáva, že celkové daňové zaťaženie sa nezvýši.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať enviromentálny vplyv.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

II. O s o b i t n á č a s ť

K § 1

Navrhované úvodné ustanovenie vymedzuje predmet úpravy zákona.

K § 2

Ustanovujú sa miestne dane, ktoré môže zaviesť obec a vyšší územný celok. Ide o daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorové ho vozidla v historickej časti mesta, daň za likvidáciu komunálneho odpadu, daň za jadrové zariadenie a daň z motorových vozidiel.

K § 3

V navrhovanom ustanovení sa určuje zdaňovacie obdobie, ktorým je v zásade kalendárny rok. Výnimkou z tejto zásady je daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie a daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, pri ktorých zdaňovacie obdobie určí správca dane.

K § 4

Navrhované ustanovenie určuje, že daň z nehnuteľností sa člení na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Pojem nehnuteľností zákon osobitne nevymedzuje, vychádza sa zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

K § 5

Navrhované ustanovenie oproti predch ádzajúcej právnej úprave presnejšie definuje daňovníka dane z pozemkov. Pri určení daňovníka dane z pozemkov je rozhodujúci vlastnícky vzťah k pozemkom. Preto daňovníkom je v zásade vlastní k pozemku, zapísaný v katastri nehnuteľností. Doterajšia prax však nasvedčuje tomu, že je potrebné riešiť priamo v zákone aj tie situácie, ke ď vlastník nie je známy. Navrhuje sa obdobne ako doposiaľ, aby daňovníkom dane z pozemkov bol aj správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri nehnuteľností.

Ak nie je možné určiť za daňovníka ani vlastní ka pozemku, ani správcu alebo nájomcu, ponecháva sa v súlade so súčasne platným právnym stavom, daňovníkom ten, kto pozemky skutočne užíva.

Pri spoluvlastníctve pozemkov na ďalej zostávajú daňovníkmi dane z pozemkov spoluvlastníci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky spoluvlastníckeho podielu.

K § 6

Navrhovan é ustanovenie vymedzuje predmet dane z pozemkov pozitívne. Sú to v zásade všetky pozemky na území Slovenskej republiky a to podľa druhového členenia uplatňovaného v z ákone č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o z ápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s výnimkou stavebných pozemkov. Na účely tohto zákona sú stavebné pozemky v navrhovanom zákone osobitne vymedzené.

Navrhuje sa za stavebný pozemok považovať pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu.

K § 7

Zá klad dane z pozemkov je pri pozemkoch, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty hodnota pôdy bez porastov určená vynásobením výmery pozemku a hodnoty pôdy určenej v prílohe č. 1 tohto zákona.

Pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, vodných plochách využívaných na chov rýb, iných živočíchov a na pestovanie rastlí n, je základom dane cena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení zákona č. 576/2003 Z. z.

Základom dane z pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri ako záhrady, zastavané plochy a nádvoria, pri stavebných pozemkoch a ostatných plochách je hodnota pôdy uvedená v prílohe č. 2 tohto zákona.

K § 8

Doterajší spôsob určenia sadzieb dane z pozemkov sa zásadne mení. Pre pozemky uvedené v § 4 odsek 1 je v zákone určená jednotná ročná sadzba dane z pozemkov vo výške 0,25 % zo základu dane, ktorú môže správca dane všeobecne závä zným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 9

Tak, ako doposiaľ, daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby. Daňovníkom dane zo stavieb je aj naďalej správca stavby vo vlastníctve štátu, správca stavby vo vlastníctve obce alebo správca stavby vo vlastn íctve vyššieho územného celku.

Nájomca je daňovníkom dane zo stavieb pri prenájme stavieb spravovaných Slovenským pozemkovým fondom.

Pri spoluvlastníctve stavby sú daňovní kmi tejto dane spoluvlastníci podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci ručia za daň do výšky svojho spoluvlastníck eho podielu.

K § 10

Podľa navrhovaného ustanovenia sú predmetom dane zo stavieb stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také to rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.

K § 11

Za základ dane zo stavieb sa navrhuje určiť výmeru zastavaných plôch v m2.

K § 12

V návrhu zákona je určená jednotná ročná sadzba dane zo stavieb 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy, ktorú môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť u stavieb vymedzených zákonom.

Sadzbu dane môže správca dane zvyšiť najviac o 1 Sk za každý aj zač atý m2 zastavanej plochy za každé ďalšie nadzemné podlažie.

K § 13

V tomto ustanovení je určený daňovní k dane z bytu, ktorým je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome.

K § 14

V navrhovanom ustanovení sú predmetom dane z bytov byty a nebytové priestory.

K § 15

Za základ dane z bytov sa navrhuje výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.

K § 16

Základná ročná sadzba dane z bytov 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy, ktorú môže správca dane podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 17

Rozsah oslobodení sa oproti predchádzajúcemu prá vnemu stavu prehodnotil a vypustili sa tie, ktoré sa od účinnosti zákona č. 317/1992 Zb. stali neaktuálne. V zásade však zostávajú zachované oslobodenia od dane z nehnuteľností pre nehnuteľností vo vlastní ctve obce, ktorá je aj správcom dane ako aj nehnuteľností vo vlastníctve iného štátu.

Obce sa splnomocnili upraviť vo všeobecne záväznom nariadení výšku dane z nehnuteľností ako aj oslobodiť vymenované druhy nehnuteľností.

K § 18

V ustanovení sa definuje vznik daňovej povinnosti, pre ktorý je rozhodujúce nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností ako aj zánik daňovej povinnosti v súčinnosti so zánikom vlastníctva k nehnuteľnosti. Na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaň ovacieho obdobia.

K § 19

Podľ a tohto ustanovenia je daňovník povinný podať daňové priznanie na príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia.

Daňovníkovi sa ukladá povinnos ť uviesť v daňovom priznaní všetky požadované údaje a daň z nehnuteľností si sám vypočítať a pravdivosť a správnosť údajov potvrdiť svojim podpisom.

K § 20

V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup pri vyrubovaní dane. Navrhuje sa, aby správca dane vyruboval platobným výmerom daň každoročne do 15.marca zdaňovacieho obdobia.

K § 21

Určuje sa termín splatnosti dane a zá roveň sa splnomocňuje správca dane určiť platenie dane v splátkach.

K § 22

Navrhované ustanovenie určuje, že predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov, ktorého chová fyzická osoba alebo právnick á osoba. Zároveň sa negatívne vymezuje predmet dane.

K § 23

Daňovníkom podľa návrhu je vlastník psa a ak sa vlastník nedá preukázať alebo zistiť, je daňovníkom fakticky držiteľ psa.

K § 24

Základ dane je vyjadrený počtom psov daňovníka.

K § 25

Sadzba dane sa navrhuje ročná za jedného psa, pričom nie je určený jej limit. Konkrétnu sadzbu dane určí obec vo VZN. Týmto návrhom sa sleduje diferenciácia v zdaňovaní podľa miestnych podmienok.

K § 26

Daňová povinnosť vzniká od prvého dňa mesiaca nasledujú ceho po nadobudnutí psa a zaniká mesiacom nasledujú cim po tom, čo už daňovník nevlastní psa alebo nedrží psa.

K § 27

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť a zaplatiť daň v určenej lehote.

K § 28

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce a to podľa toho, na území ktorej obce sa pes zdržuje.

K § 29

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktoré ho obec určí všeobecne záväzným nariadením, najmä sadzbu dane za psa a tiež ostatné náležitosti vyberania a platenia tejto dane V ustanovení sa tiež splnomocňuje obec na oslobodenie od dane..

K § 30

Podľa tohto ustanovenia dani podlieha osobitné užívanie verejnéh o priestranstva. Vymedzuje sa pojem verejného priestranstva a jeho osobitné užívanie. Predmetom dane je aj dočasné parkovania motorového vozidla na vyhradených parkoviskách umiestnených na verejnom priestranstve.

K § 31

Daňovníkom je každý, kto verejné priestranstvo zaberá.

K § 32

Základ dane je ustanovený celkovou plochou verejného priestranstva, ktoré sa osobitným spô sobom užíva v určitom časovom období a pre dočasné parkovanie je parkovacie miesto jedného motorového vozidla.

K § 33

Sadzba dane sa určuje za každý aj začatý meter 2 a každý aj začatý deň pri osobitnom užívaní verejného priestranstva a pri dočasnom parkovaní za každú aj začatú hodinu a jedno parkovacie miesto, pričom nie je urč ená horná hranica.

K § 34

Daňová povinnosť je určená vznikom užívania a ukončením užívania verejné ho priestranstva.

K § 35

Správcom dane je obec, na ktorej území sa verejného priestranstvo uvedenými spôsobmi uží va.

K § 36

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec určiť vo všeobecne záväznom nariadení vš etky podstatné náležitosti vyberania tejto dane, predovšetkým sadzbu dane, vymedziť verejné priestranstvá na území obce, určiť konkrétne spôsoby užívania verejného priestranstva podľ a miestnych podmienok, vyhradiť priestory na dočasné parkovanie, spôsob oznamovacej povinnosti daňovníka a spôsob vyberania dane so zreteľom na rozdielnu dobu vyberania tejto dane (napr. pri dočasnom parkovaní ). Obec sa splnomocňuje, aby určila úľavy od tejto dane.

K § 37

Toto ustanovenie vymedzuje predmet dane za pobyt a to ako odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby vo všetkých zariadeniach, v ktorých sa poskytujú služby prechodného ubytovania.

K § 38

Vymedzuje sa daňovník, ktorým je každá fyzická osoba, ktorá sa v takomto zariadení ubytuje.

K § 39

Za základ dane sa navrhuje počet prenocovaní daňovníka v zariadení.

K § 40

Sadzbu dane určí obec na osobu a prenocovanie, pričom sa v ustanovení nenavrhuje žiadny limit.

K § 41

Navrhuje sa, že túto daň pre obec vyberá od daňovní ka prevádzkovateľ zariadenia, ktorý ju odvedie príslušnej obci spôsobom a v lehotách určených vopred obcou vo všeobecne záväznom nariadení obce. Daňovník platí platiteľovi za počet prenocovaní .

K § 42

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce, ktorá sa vzťahuje na všetky zariadenia, ktoré sa na jej území nachádzajú.

K § 43

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec ur čiť vo všeobecne záväznom nariadení všetky podrobnosti súvisiace s vyberaním tejto dane a to najmä sadzbu dane , náležitosti evidencie vedenej platiteľom dane, akým spôsobom daň vyberie a potvrdí jej vybratie daňovníkovi, zdaňovacie obdobie resp. lehoty na odvádzanie dane obci platiteľom a spô sob jej odvodu obci (prevodom z účtu, v hotovosti do pokladnice alebo poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane).

K § 44

V ustanovení sa vymedzuje predmet dane za predajné automaty, ktor ými sú prístroje a automaty , ktoré vydávajú tovar za odplatu.

K § 45

Daňovníkom je každá osoba, ktorá predajný automat prev ádzkuje na území obce.

K § 46

Za základ dane sa ustanovuje počet predajných automatov.

K § 47

Sadzba dane sa navrhuje ročná na jeden predajný automat, pri čom nie je určená horná hranica.

K § 48

Daňová povinnosť je určená dňom vzniku zač atia alebo ukončenia prevádzkovania predajných automatov.

K § 49

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 50

Správcom dane je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.

K § 51

Podľa tohoto ustanovenia sa splnomocňuje správcu dane určiť najmä sadzbu dane a ostatné náležitosti vyberania dane vrátane oznamovacej povinnosti, ako aj spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 52

Podľa tohto ustanovenia predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú prístroje , ktoré sa prevádzkujú za odplatu v priestoroch prístupných verejnosti.

K § 53

Daňovníkom podľa tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo pr ávnická osoba, ktorá tieto prístroje prevádzkuje.

K § 54

Za základ dane sa navrhuje celkov ý počet nevýherných hracích prístrojov.

K § 55

Sadzba dane sa navrhuje za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.

K § 56

Ustanovuje sa zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok.

K § 57

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 58

Správcom dane je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.

K § 59

V tomto ustanovení sa splnomicňuje sprá vca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je napríklad sadzba dane, oznamovacia povinnosť, spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 60

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet dane za vjazd motorovým vozidlom do historických častí miest a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta. Zároveň sa vymedzuje č o nie je predmetom dane.

K § 61

V ustanovení sa vymedzuje daňovník, ktorým je držitel vozidla alebo vodič vozidla.

K § 62

Základ dane je určený počtom dní vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 63

Navrhuje sa sadzba dane v slovenských korunách za jedno motorové vozidlo a za každý aj začatý deň zotrvania motorového vozidla. Obec môže určiť aj paušá lnu sadzbu dane napr. pri pravidelnom alebo veľmi častom vstupe do historickej časti mesta.

K § 64

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 65

Ustanovenie určuje za správcu dane obec, v ktorej je historická časť.

K § 66

V tomto ustanovení obec splnomocňuje určiť všetky náležitosti tejto dane vo všeobecne záväznom nariadení, predovšetkým vymedziť územia historickej časti, v ktorej sa daň bude vyberať , podmienky pre vyberanie paušálnej dane a ak ju zavedie aj paušálnu sumu tejto dane, prípadné ďalšie oslobodenia osôb alebo vozidiel od tejto dane, napríklad ak vjazd a zotrvanie motorového vozidla je spojený s činnosťou divadla alebo inej umeleckej ustanovizne, ktorej predmetom činnosti je interpretovať hudobné diela, prí padne, ak daňovník alebo platiteľ má v tejto časti trvalé bydlisko alebo sídlo podnikania.

K § 67

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje predmet dane za jadrové zariadenie, ktorý m je umiestnenie jadrového zariadenia, ale len v ktorom prebieha štiepna reakcia a vyrába sa elektrická energia.

K § 68

Daňovníkom dane je prevádzkovateľ jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Ide o miestnu daň s obmedzenou miestnou pôsobnosťou.

K § 69

Ustanovuje sa, že základom dane je plocha katastrálneho územia v m2 tých obcí, ktorých zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 70

Navrhuje sa maximálna sadzba dane, ktorá je rozdielna podľa pásiem ohrozenia pre obidve lokality.

K § 71

Vznik daňovej povinnosti sa navrhuje určiť dňom začatia skúšobnej prevádzky jadrové ho zariadenia a daňová povinnosť zaniká až ukončením vyvezenia jadrového paliva.

K § 72

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi povinnosť splniť oznamovaciu povinnosť.

K § 73

So zreteľom na konštrukciu dane sa daň vyrubí až po ukončení kalendárneho roku v urč enej lehote do 31. januára.

K § 74

V ustanovení sa navrhuje lehota na zaplatenie tejto dane.

K § 75

Správcom dane je obec, ktorej územie sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 76

V tomto ustanovení sa splnomocňuje správca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je konkrétna sadzba, začlenenie územia obce do pásma ohrozenia jadrovým zariadením, určiť spôsob oznamovacej povinnosti vo vzťahu k uvedeným prev ádzkovateľom jadrového zariadenia.

K § 77

Navrhované ustanovenie vymedzuje predmet poplatku, poplatníka, platiteľa a poplatkovú povinnosť.

K § 78

Navrhuje sa sadzba poplatku v rozpätí 0,10 Sk až 1,6 Sk za 1 l alebo dm3 objemu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu a 0,2 Sk až 5 Sk na 1 kg komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Ak nie je zavedený množstvový zber, sadzba poplatku sa navrhuje 0,2 Sk až 3,3 Sk na osobu a deň.

K § 79

Navrhované ustanovenie určuje spôsob výpočtu poplatku.

K § 80

Týmto ustanovením sa ukladá poplatníkovi splniť ohlasovaciu povinnosť a zároveň lehota na zaplatenie poplatku.

K § 81

Ustanovuje sa vyrubenie poplatku a pri zavedení množstvového zberu spôsob platenia poplatku určí obec.

K § 82

V navrhovanom ustanovení sa zavádza mechanizmus vrátenia poplatku.

K § 83

Splnomoc ňuje sa obec na ustanovenie všetkých náležitostí tohto poplatku.

K § 84

Vymedzuje sa predmet zdanenia, ktorým je motorové vozidlo a prípojné vozidlo používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.

K § 85

V tomto ustanovení sa definuje osoba daňovníka, ktorým je v zásade držiteľ vozidla a v určených prípadoch užívateľ vozidla.

K § 86

V navrhovanom ustanovení sa vymenúvajú vozidlá, ktoré budú od dane oslobodené a vozidlá ktoré môže od dane oslobodiť vyšší územný celok podľa miestnych podmienok určením oslobodenia vo všeobecne záväznom nariadení.

K § 87

Určuje sa, čo je základom dane. Vychá dza sa pritom zo zdvihového objemu motora v cm3 pri osobnom vozidle a celkovej hmotnosti vozidla v tonách, ktorú predstavuje súčet pohotovostnej a u žitočnej hmotnosti a z počtu náprav pri úžitkovom vozidle.

K § 88

Ustanovuje sa spôsob určenia sadzby dane v závislosti od vymedzeného základu dane.

K § 89

Ustanovenie upravuje vznik a zánik daňovej povinnosti. Pre vznik daňovej povinnosti je rozhodujú ci deň pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného alebo zvláštneho evidenčného čísla vozidlu, v prípade, že vozidlo už má pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčn é číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a dôjde k zmene daňovníka, tak deň uskutočnenia tejto zmeny v evidencii vozidiel a v prípade začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním deň kedy sa vozidlo takto začne používať. Užívateľovi vozidla vzniká daňová povinnosť taktiež dňom začatia užívania vozidla v prípade, ak užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba, ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike. V súvislosti so zánikom daňovej povinnosti sa upravujú štyri situácie a to pri zmene daňovníka napr. pri predaji vozidla, pri vyradení vozidla z evidencie, ku ktorému môže dôjsť na základe žiadosti dr žiteľa vozidla alebo ak o jeho trvalom vyradení z cestnej premávky rozhodol príslušný orgán a vydal o tom držiteľovi písomné potvrdenie, ukončením užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním a ukončením užívania vozidla ak daňovníkom je osoba, ktorá užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike.

K § 90

Ustanovuje sa povinnosť podávať daňové priznanie v prípadoch, keď vznikla daňová povinnosť alebo sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na určenie dane a súčasne sa daňovníkovi ustanovuje povinnosť uviesť požadované údaje, daň si je povinný sám vypo čítať a zaplatiť. Ustanovuje sa aj lehota, v ktorej je daňovník povinn ý písomné oznámiť správcovi dane zánik daňovej povinnosti alebo vznik oslobodenia od dane.

K § 91

Ustanovuje sa povinnosť platiť daň vopred bez vyrubenia na zdaňovacie obdobie. Taktiež sa upravuje splatnosť dane pri vzniku da ňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia a možnosť jej platenia v splátkach.

K § 92 až 94

V týchto ustanoveniach sa upravuje vrátenie dane v prípade zániku daňovej povinnosti a v pr ípade používania vozidiel v rámci kombinovanej dopravy. O vrátenie dane musí daňovník požiadať najneskôr do troch rokov od zaplatenia dane. V prípade kombinovanej dopravy je určená podmienka vrátenia dane a spôsob preukazovania použitia vozidla v rámci kombinovanej dopravy. Súčasne je definovaná aj kombinovaná doprava. Ustanovuje sa tiež lehota na vrátenie dane a suma dane ktorá sa nevráti.

K § 95

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť príslušným orgánom vykonávajú cim evidenciu vozidiel spolupracovať so správcom tejto dane a v rámci súčinnosti oznamovať skutočnosti rozhodujúce na zdanenie motorových vozidiel.

K § 96

V tomto ustanovení sa na účely dane z motorový ch vozidiel definujú pojmy používané v zákone.

K § 97

Toto ustanovenie upravuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy, ktorá upravuje inak miestne dane.

K § 98

Spoločné ustanovenie umožňuje obci a vyššiemu územnému celku zaviesť a zrušiť miestne dane vždy k 1. januáru nasledujúceho roku, s tým, že aj prípadne zmeny v zavedených miestnych daniach je možné vykonať vždy len k tomuto dátumu.

K § 99

Ustanovenie upravuje správu miestnych daní s tým, že dane, ktoré môže ukladať obec sú spravované obcou v územnom obvode, v ktorom sa nehnuteľnosť nachá dza a všetky úkony súvisiace so správou dane z motorových vozidiel bude vykonávať daňový úrad miestne príslušný podľa miesta registrácie vozidla a v prípade d ovezeného vozidla ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a jeho držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike podľa miesta dočasného pobytu vozidla.

K § 100

Ustanovenie upravuje rozpočtové určenie výnosov miestnych daní. Výnos daní, ktoré ukladá obec bude príjmom rozpočtu obce a výnos dane z motorových vozidiel, ktorú spravuje príslušný daňový úrad, bude príjmom rozpočtu vyššieho územného celku. Taktiež sa ukladá povinnosť a termín daňovému úradu na poukázanie výnosu dane z motorových vozidiel vyššiemu územnému celku.

K § 101

Ustanovenie upravuje zaokrúhľovanie základu dane na celé Sk smerom nadol a zaokrúhľ ovanie vypočítanej dane na celé Sk smerom nahor.

K § 102

Ustanovuje sa, že na konanie vo veciach miestnych daní sa vzťahuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto zákone určené inak.

K § 103

Ide o prechodné ustanovenie, v ktorom sa rieši možnosť zavedenia miestnych daní prvýkrát a zároveň ustanovuje, že ak obec nevydá pre rok 2005 všeobecne záväzné nariadenie s účinnosťou od 1. januára 2005, môže tak urobiť najneskô r do 30. septembra 2005. Pri miestnych daniach, ktoré obec vyberá na kalendárny rok, určí aj primerané lehoty na podanie daňového priznania pri dani z nehnuteľností , ako aj lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti pri miestnych daniach podľa § 2 odsek 1 písm. b), d), a e) a zároveň aj splatnosť dane. Ustanovenie rieši aj platenie miestnych daní, pričom miestne dane vyrubované na kalendárny rok sa platia podľa stavu k 1. januáru 2005 a to len pomerná časť dane. Miestna daň za pobyt a miestna daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta so zreteľom na svoj charakter sa platí v roku 2005 až odo dňa účinnosti vš eobecne záväzného nariadenia vydaného na rok 2005. Podiel z výnosu cestnej dane za december 2004 bude príjmom vyššieho územného celku, z dô vodu administratívnej efektívnosti verejných financií, aby sa zabránilo strate 1/12 príjmov VÚC z rozpočtového určenia na rok 2005.

K § 104

V navrhovanom ustanovení sa ukladá daňovníkom dane z nehnuteľnost í povinnosť podať podľa tohto zákona daňové priznanie okrem tých daňovníkov, ktorým oslobodenie od dane zostáva aj po tomto dátume v platnosti. Sú časne ustanovuje, že aj úľavy na dani z nehnuteľností, ktoré boli poskytnuté pred 1. januá rom 2005 zostávajú v platnosti do ukončenia lehoty určenej správcom dane.

V tomto paragrafe sa tiež určuje že, na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do 31.decembra 2004, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

K § 105

V tomto ustanovení sa preberajú právne akty ES a EÚ.

K § 106

V tomto ustanovení sa citujú právne predpisy, ktoré je potrebné k účinnosti nového z ákona zrušiť.

K § 107

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2004, aby obce a vyššie územné celky mali časový priestor na prijatie všeobecne záväzného nariadenia s účinnosťou od 1. januára 2005.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 491/2004 z 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu